Zákon o súdnych úradníkoch 549/2003 účinný od 01.01.2009 do 30.04.2011

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov

33

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008. Účelom tejto novely je v prvom rade reagovať na požiadavky aplikačnej praxe a vyriešiť legislatívnymi úpravami existuj úce problémy a nedostatky, ktoré platná právna úprava v praxi vyvoláva.

Účelom navrhovanej právnej úpravy je v prvom rade reagovať na praktické problémy aplikač nej praxe a nedostatky platnej právnej úpravy v oblasti statusových záležitostí sudcov a organizácie, správy a riadenia súdov (novela zákona č. 385/2000 Z. z. a zákona č. 757/2004 Z. z.). Návrh zákona ď alej reaguje na nutnosť prispôsobenia textu právnej úpravy zákona o probačných a mediačných úradníkoch novým trestným kódexom, ako aj úpravy niektorých základných nedostatkov tohto zákona – v tomto prípade ide skôr o legislatívno-technickú úpravu. Úprava v oblasti postavenia súdnych úradníkov vychádza jednak z požiadaviek aplikačnej praxe a taktiež súvisí s pripravovanou novelizáciou z ákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Účelom novelizácie zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov je reagovať na poznatky súdov a iných orgánov verejnej moci o nedostatkoch platnej právnej úpravy a jej možných negatívnych dôsledkoch na rozhodovanie a nezá vislosť súdnej moci. Novela zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky sa týka úpravy súdu s pôsobnosťou vo veciach starostlivosti o maloletých týkajúcich sa neoprávnené ho premiestnenia alebo zadržania maloletého dieťaťa.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorý mi je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právnom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Dopady na verejné financie budú kryté z prostriedkov rozpoč tovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky; návrh zákona nebude mať ekonomický ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zá konov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoloč enstiev a Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Predkladaný návrh zákona zakladá nároky na verejné financie v čl. I bod 14 – zriadenie funkcie podpredsedu súdu na každom súde – ide o ná roky v súvislosti s funkčným príplatkom podpredsedu súdu podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov. V súčasnosti nie je zriadená funkcia podpredsedu súdu na 31 okresných súdoch, z toho je 17 súdov s počtom sudcov do 10, kde funkčný príplatok podpredsedu súdu je 2000 Sk mesačne, a 14 súdov s po čtom sudcov nad 10, kde funkčný príplatok podpredsedu súdu je 3000 Sk mesačne. Nároky na verejné financie teda predstavujú každý rok zvýšenie 14 funkčných platov podpredsedov súdov o sumu 2000 Sk, resp. 3000 Sk (17 x 2000 Sk x 14) + (14 x 3000 Sk x 14) = 1 064 000 Sk ročne plus príspevky na sociálne a zdravotné poistenie.

V roku 2009:

Kategória 610 – Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV 1 064 000 Sk

Kategória 620 – Poistné a príspevok do poisťovní319 000 Sk

Spolu1 383 000 Sk

V roku 2010:

Kategória 610 – Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV 1 064 000 Sk

Kategória 620 – Poistné a príspevok do poisťovní319 000 Sk

Spolu1 383 000 Sk

V roku 2011:

Kategória 610 – Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV 1 064 000 Sk

Kategória 620 – Poistné a príspevok do poisťovní319 000 Sk

Spolu1 383 000 Sk

Nároky na verejné financie, ktoré predkladaný návrh zákona zakladá, budú kryté z prostriedkov rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

2.Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť, nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.

5.Návrh zákona nebude mať vplyv ani na podnikateľské prostredie.

B. Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

Navrhovaná zmena smeruje k spresneniu textu právnej normy, ktorá predstavuje zákonné vyjadrenie princ ípu zákazu odmietnutia spravodlivosti (denegatio iustitiae), resp. jednu z foriem prejavu ústavou garantovaného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Doterajš ie znenie nekorešponduje s procesnou právnou úpravu (napr. ak v civilnom procese nie je daná právomoc súdu, súd uznesením zastaví konanie a vec postúpi príslušnému orgánu; rozhodne nezamieta návrh), preto sa navrhuje spresnenie textu právnej normy. Podstata zákazu odmietnutia spravodlivosti však ostáva zachovaná, t.j. ak súdu bude doručený návrh na začatie konania vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, súd bu ď tento návrh postúpi príslušnému orgánu, do právomoci ktorého patrí konať a rozhodovať v predmetnej veci alebo ak takého orgánu niet, vo veci rozhodne priamo súd.

K bodu 2

Navrhovaná zmena vyplýva z opätovného zavedenia inštitútu justičného čakateľa, kedy aj justiční čakatelia sa budú podieľať na výkone súdnictva, podobne ako súdni úradníci.

K bodu 3

Zavádza sa oprávnenie sudcov súdu, resp. sudcovskej rady požadovať zvolanie pléna. Tomuto oprá vneniu zodpovedá povinnosť predsedu súdu zvolať plénum v ustanovenej lehote. Právna úprava v záujme predchádzania prípadným aplikačným problémom, kedy predseda súdu nebude reagovať na požiadavku o zvolanie pléna, upravuje alternatívne zvolanie pléna súdu, a to osobami uvedenými v navrhovanom odseku 5.

Zvolania pléna sa môže domáhať buď tretina sudcov tohto súdu alebo nadpolovičná väčš ina všetkých členov sudcovskej rady. V prípade, že predseda súdu nezvolá plénum, zvolá ho predseda alebo podpredseda sudcovskej rady. Na súde, kde sudcovská rada nie je zvolená, môže iniciovať zvolanie plé na tretina sudcov tohto súdu. V prípade, že predseda súdu nezvolá plénum, zvolá ho funkčne najstarší sudca tohto súdu.

V oboch prípadoch platí, že predseda súdu zvolá plénum len vtedy, ak k písomnej ž iadosti bude pripojený aj návrh programu rokovania pléna.

K bodom 4, 6 a 7

Navrhuje sa nová úprava postavenia a fungovania grémií okresných súdov. Podľa navrhovanej právnej ú pravy sa grémia nebudú zriaďovať obligatórne priamo zo zákona, ale na základe konštitučného oprávnenia predsedu krajského súdu pre okresné súdy v obvode tohto krajského súdu. Súčasne sa navrhuje mo žnosť vytvorenia spoločných grémií viacerých okresných súdov. Uvedené zmeny reagujú na požiadavky aplikačnej praxe na súdoch. Ïalej sa upravuje inštitút spoločného rokovania kolégia krajské ho súdu so sudcami okresných súdov v obvode tohto krajského súdu.

K bodu 5

Navrhovaná zmena súvisí s obnovením inštitútu justičného čakateľa (článok II bod 102). Navrhuje s a, aby sa aj justiční čakatelia mohli zúčastniť na rokovaní grémia, prirodzene bez hlasovacieho práva.

K bodu 8

Navrhovaná zmena má za cieľ zosúladiť znenie zákona, a to v podobe jednotnej právnej ú pravy poverovania niektorých členov kolégií úlohami, ktoré inak zákon vyčleňuje predsedovi kolégia. Možnosť tohto poverenia zostáva zachovaná, dochádza však k zjednoteniu právnej úpravy a naviac, možnosť poverenia sa zavádza aj u kolégií Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ak s tým dotknutý poverený sudca súhlasí.

K bodom 9, 11 a 12

Zmena právnej úpravy vychádza z praktických požiadaviek, kedy v niektorých prípadoch je objekt ívne nemožné vyhlásiť výberové konanie po neúspešnom výberovom konaní tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od predchádzajúceho (neúspešného) výberového konania. Navrhuje sa pred ĺžiť lehotu na 60 dní.

K bodu 10

Podľa skúseností z aplikačnej praxe nastávajú situácie kedy, sudcovská rada nie je schopná zvoliť členov výberovej komisie do výberového konania na predsedu súdu. Preto sa navrhuje, aby v tomto prípade určilo členov výberovej komisie namiesto sudcovskej rady kolégium predsedov sudcovských rád, v ktor ého obvode sa uskutočňuje výberové konanie.

K bodu 13

Dopĺňa sa právna úprava odvolávania predsedu sú du. Navrhuje sa, aby minister spravodlivosti Slovenskej republiky mohol odvolať predsedu súdu nielen z dôvodu porušenia zákona, ale aj z iných závažných dôvodov, avšak vždy až po prerokovaní so Súdnou radou Slovenskej republiky. Dôvody odvolania bude musieť minister v rozhodnutí výslovne uviesť a pred Súdnou radou SR aj za prítomnosti dotknutého predsedu súdu zdôvodniť.

Podstata tohto návrhu spočíva v tom, že konanie predsedu súdu, ktoré je síce súladné so zákonom, môže za určitých okolností vyvolávať pochybnosti o efektívnosti, mor álnosti, či bezúhonnosti takéhoto konania, ako aj spôsobilosti riadiť organizáciu akou je súd. V tejto súvislosti je potrebné mať na zreteli to, že ústredným orgánom štátnej správy pre súdy je v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré je zároveň zodpovedné za riadne fungovanie súdov Slovenskej republiky. Inak povedané, minister spravodlivosti Slovenskej republiky ako čelný predstaviteľ Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a člen vlády Slovenskej republiky je zodpovedný ako v rovine faktickej, tak i v rovine politickej za chod celého rezortu spravodlivosti, súdy nevynímajúc, a preto je nevyhnutné, aby mal určitú zákonom regulovanú možnosť rozhodovať o osobe predsedu súdu. Jedn ým zo zákonných vyjadrení tohto postavenia ministra spravodlivosti Slovenskej republiky má byť podľa predloženého návrhu aj oprávnenie odvolať predsedu súdu, a to nielen z dôvodu neplnenia si povinností ulo žených zákonom, ale aj v prípade konania, ktoré síce nie je porušením zákonom uložených povinností, ale je spôsobilé vyvolať alebo vyvoláva pochybnosti o osobnostných či morá lnych predpokladoch na výkon funkcie predsedu súdu.

K bodu 14

Vzhľadom na to, že v praxi dochádza k situáciám, že sudcovská samospráva reaguje neprimeraným spô sobom na kroky a opatrenia predsedu súdu v rámci riadenia a správy súdu, navrhuje sa vypustenie oprávnenia sudcovskej rady navrhnúť odvolanie predsedu súdu.

K bodu 15

Z dôvodu praktických požiadaviek okresných súdov sa navrhuje opätovne zaviesť funkciu podpredsedu súdu na každom súde, vrátane všetkých okresných súdov s počtom sudcov nižším ako 15. V navrhovanom odseku 2 sa súčasne dopĺňa prá vna úprava o možnosť poverenia sudcu príslušného súdu vykonávaním niektorých úkonov predsedu súdu aj počas dlhodobej neprítomnosti podpredsedu sú du; dlhodobou prítomnosťou je v tomto prípade neprítomnosť presahujúca šesť týždňov.

K bodu 16

Z hľadiska aktuálnosti právnej úpravy ide o prežité ustanovenie, ktoré ho praktická aplikácia je vylúčená, preto sa navrhuje jeho vypustenie.

K bodu 17

V nadväznosti na zmeny zavádzané v oblasti postavenia predsedov súdov (viď prechádzajúce ustanovenia) sa navrhu je aj úprava predmetného ustanovenia upravujúca postavenie predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu SR.

K bodom 18 a 21

V záujme posilnenia sudcovskej samosprávy sa navrhuje rozš íriť sudcovské rady na všetky súdy, a to zrušením kritéria 15 sudcov ako podmienky na zriadenie sudcovskej rady.

Navrhované doplnenie právnej úpravy v bode 18 vyplýva z praktickej potreby reagovať na situáciu, ktorá nastáva na súdoch, na ktorých nie je zvolená sudcovská rada. Podľa platnej právnej úpravy má predseda sudcovskej rady zverené zo zákona určité právomoci, ktoré je potrebné vykonávať aj na súde, ktorý nemá zvolenú sudcovskú radu. Preto sa navrhuje, aby si na tento účel plénum príslušného okresného súdu zvolilo svojho zástupcu, ktorý bude plniť úlohy predsedu sudcovskej rady, napr. zastupovať tento súd v kolé giu predsedov sudcovských rád.

K bodom 19 a 20

Zavádza sa mechanizmus odvolávania členov sudcovskej rady sudcami príslušného súdu. Z pohľ adu fungovania sudcovskej samosprávy a kreovania orgánov sudcovskej samosprávy je potrebné riešiť aj otázku odvolávania členov sudcovskej rady ako orgánu reprezentujúceho záujmy sudcov toho-ktorého súdu. Pô vodným nositeľom a reprezentantom sudcovskej samosprávy na súde je plénum súdu, t.j. všetci sudcovia tohto súdu, ktorí reprezentujú sudcovskú samosprávu buď priamo v rámci pléna alebo prostrední ctvom svojich volených zástupcov, ktorými sú členovia sudcovskej rady. Ak zákon teda zveruje sudcom príslušného súdu právo voliť členov sudcovskej rady, má a musí upraviť aj mechanizmus, ktorý umožn í sudcom príslušného súdu odvolať člena sudcovskej rady. Nová právna úprava teda výslovne ustanovuje, že plénum súdu volí a odvoláva členov sudcovskej rady. Výslovná právna úprava odvolá vania členov sudcovskej rady reaguje aj na požiadavky aplikačnej praxe, keďže nastali a nastávajú prípady nejednoznačného výkladu zákona, a to či oprávneniu voliť členov sudcovskej rady zodpovedá aj pr ávo ich odvolávať, keď zákon toto oprávnenie výslovne neupravil, resp. či možno právo odvolávať členov sudcovskej rady odvodiť od oprávnenia ich voliť.

Súčasne sa navrhuje znížiť počet členov sudcovských rád najviac na 9 členov. Vychádza sa z požiadavky na plynulé a efektívne fungovanie tohto orgánu sudcovskej samosprávy, keďže prax ukazuje, že nižší počet členov sudcovskej rady je prínosnejší pre fungovanie sudcovskej rady.

K bodu 22

Navrhuje sa, aby sa predseda súdu mohol v odôvodnených prípadoch obrátiť so žiadosťou o zaujatie stanoviska na sudcovskú radu a aby sudcovská rada mohla prijať stanovisko k danému problému. Predmetné doplnenie právnej úpravy má za cieľ reagovať na požiadavky aplikačnej praxe v záujme zlepš enia podmienok a možností riadenia a organizácie súdov, a to aj zapojením sudcovskej samosprávy do týchto procesov nad rámec doterajšej právnej úpravy.

K bodom 23 a 24

Precizuje sa právna úprava zániku členstva v sudcovskej rade. Právna úprava sa dopĺňa v nadv äznosti na novú úpravu odvolávania členov sudcovskej rady plénom súdu [písmeno e)]. Vypustenie pôvodného odseku 5 je dané v nadväznosti na oprávnenie pléna súdu odvolať člena sudcovskej rady, pričom podrobnosti má určiť volebný poriadok pléna (novelizačný bod 20).

K bodu 25

Navrhovaná zmena reaguje na požiadavky aplikačnej praxe. Keďže nie na všetkých okresných sú doch sú zriadené sudcovské rady, v prípade personálneho obsadenia kolégia predsedov sudcovských rád sa vyskytujú praktické problémy, keďže nie je jasné, či okresný súd, ktorý nemá sudcovskú radu , má alebo nemá mať zastúpenie v kolégiu predsedov sudcovských rád, resp. ak má mať zastúpenie v kolégiu, kto má reprezentovať tento okresný súd. Aj keď sa v novelizačnom bode 18 zavádza kreovanie sudcovskej rady na všetkých súdoch, môže v praxi nastať situácia, že sudcovskú radu nebude možné z rôznych dô vodov zvoliť. Navrhovaná právna úprava výslovne ustanovuje, že aj súdy, na ktorých nie je zvolená (alebo ešte nebola zvolená) sudcovská rada, majú svoje zastú penie v kolégiu predsedov sudcovských rád, pričom ich zástupcom je sudca zvolený plénom tohto súdu.

K bodu 26

Nové znenie písmena d) je výsledkom zosúladenia právnej úpravy zákona č. 757/2004 Z. z. a zá kona č. 385/2000 Z. z. o sudoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 29 cit. zákona). Platné znenie § 48 ods. 2 písm. d) zákona o súdoch a § 29 zá kona o sudcoch a prísediacich sú v súčasnosti v zjavnom rozpore. Vyriešenie tohto rozporu sa realizuje úpravou znenia zákona č. 757/2004 Z. z.

K bodu 27

Ide o analogickú úpravu ako v prípade zmeny § 45 ods. 7 (novelizačný bod 22).

K bodom 28, 30, 31, 32 a 34

Navrhovaná právna úprava má za cieľ vyriešiť problémy aplikačnej praxe, najmä z pohľ adu účastníkov dedičského konania, pri poverovaní notárov úkonmi v konaní o dedičstve. Notárom je v konaní o dedičstve na základe zákona zverený výkon časti právomoci inak patriacej sú dom. To znamená, že notár je podľa zákona v konaní o dedičstve oprávnený vykonávať úkony, ktoré sú úkonmi súdu. Počnúc 1. aprílom 2005 bol zavedený nový mechanizmus poverovania notárov úkonmi v konaní o dedičstve, v zmysle ktorého sú veci notárom prideľované náhodným výberom prostredníctvom na to určených programových prostriedkov. Toto ustanovovanie notárov za súdnych komisárov v praxi spôsobuje účastníkom konania praktické problémy, keďže neraz sa stáva, že účastníci dedičského konania musia cestovať za notárom do vzdialených miest, hoci iný notár sídli priamo v ich meste.

Podstata predkladaného návrhu spočíva v zmene spôsobu poverovania notárov úkonmi v konaní o dedičstve. Navrhuje sa nahradiť prideľovanie vecí notárom ako súdnym komisárom prostrední ctvom elektronickej podateľne mechanizmom, ktorý tu bol dlhodobo zaužívaný pred prijatím zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V praxi to znamená, že veci budú notá rom prideľované na základe rozvrhu práce súdu, ktorého súčasťou bude aj tzv. notársky rozvrh, ktorý určí mechanizmus prideľovania vecí notárom. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skuto čnosť, že táto agenda je nesporovou agendou, a teda nie je nutné uplatňovať náhodný výber pomocou elektronickej podateľne.

Ako už bolo uvedené, vychádza sa z právnej úpravy, ktorá platila pred 1. aprílom 2005. Táto právna úprava bola obsiahnutá vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 66/1992 Zb. o Sp ravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy v znení neskorších predpisov. Predmetná vyhláška však bola zrušená . Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nepovažuje za vhodné riešenie zaviesť túto právnu úpravu opäť v podobe podzákonného právneho predpisu, a to jednak z dôvodu toho, že v súč asnosti neexistuje splnomocňovacie ustanovenie, ktoré by umožnilo vydanie takého všeobecne záväzného právneho predpisu, ale čo je podstatnejšie, ide o právnu úpravu, ktorá by z dôvodu svojho významu mala n ájsť svoje vyjadrenie priamo v zákone.

Z pohľadu legislatívno-technického je pre zavedenie tohto „staronového“ mechanizmu prideľovania vecí notárom potrebné vypustenie prideľovania vecí notárom cez elektronickú podateľňu (body 30 a 31) a zavedenie nového mechanizmu prideľovania vecí notárom (body 28, 32 a 34).

Právna konštrukcia nového spôsobu prideľovania vecí notárom vychádza z nasledovných predpokladov:

·prideľovanie vecí notárom na základe notárskeho rozvrhu [§ 175za Občianskeho súdneho poriadku v spojitosti s § 50 ods. 2 písm. a) zákona o súdoch],

·definovanie notárskeho rozvrhu ako súčasti rozvrhu práce príslušného súdu [§ 50 ods. 2 písm. j) zákona o súdoch],

·ustanovenie možných spôsobov prideľovania vecí notárom [§ 51 ods. 10 zákona o súdoch],

·úprava tvorby notárskeho rozvrhu za aktívnej účasti Notárskej komory Slovenskej republiky [§ 52a zákona o súdoch].

Možné spôsoby poverovania notárov úkonmi v konaní o dedičstve sa navrhujú v novom odseku 10 v § 51. Obvodový systém spočíva v rozdelení obvodu príslušného okresného súdu na obvody podľa notárskych úradov, pričom pre určenie notára, ktorý bude poverený úkonmi v konan í o dedičstve, je rozhodujúce napríklad posledné bydlisko poručiteľa. Èasový systém predpokladá rozdeľovanie vecí medzi notárov podľa dátumu úmrtia poručiteľa, kedy sa napríklad veci budú prideľovať notárom podľa mesiaca, v ktorom zomrel poručiteľ, pričom každému notárovi „patrí“ určitý mesiac v roku. Zákon umožňuje podľa vzoru pôvodnej právnej úpravy aj kombináciu týchto dvoch systémov, keď obvod okresného s údu môže byť rozdelený na niekoľko notárskych obvodov, pričom v každom notárskom obvode môžu pôsobiť aj viacerí notári a medzi nimi sa budú veci rozdeľovať časovým systémom. Bez ohľadu na zvolený systém, dôležitým kritériom pri prideľovaní veci musí byť podľa § 175za Občianskeho súdneho poriadku rovnomerné poverovanie notárov úkonmi v konaní o dedičstve.

Z hľadiska tvorby notárskeho rozvrhu sa preberá pôvodný mechanizmus jeho tvorby, kedy návrh vyprac úva priamo Notárska komora Slovenskej republiky, pričom tento návrh podlieha schvaľovaciemu procesu na úrovni predsedu krajského súdu a predsedov okresných súdov v obvode tohto krajského súdu. Rovnaký mechanizmus sa bude uplatňovať aj v prípade zmien v počte notárskych úradov, na ktoré musí reagovať aj notársky rozvrh.

K bodu 29

Platná právna úprava týkajúca sa organizácie práce na súde obsahuje výnimky umožňuj úce obmedziť nápad sudcu, ktorý je zaradený do revíznych orgánov (§ 57 ods. 4 a 5). Z hľadiska organizácie práce na súdoch sa javí ako vhodnejšie rieš enie vypustiť tieto zákonné výnimky (novelizačné body 39 a 40) a vytvoriť zákonnú možnosť, aby zníženie nápadu týchto osôb ustanovil rozvrh práce ako najdôležitejší vnútroorganizačný akt riadenia súdu, a to v zá vislosti od miestnych pomerov na tom-ktorom súde. Zníženie rozsahu, v akom sa sudca podieľa na výkone súdnictva, sa môže vzťahovať nielen na členov revíznych oddelení, ale aj na ďalších sudcov vykonávajúcich osobitné funkcie podľa tohto zákona alebo podľa zákona o sudcoch a prísediacich (predseda súdu, podpredseda súdu, člen disciplinárneho senátu a pod.). Kritériom pri zostavovan í rozvrhu práce je zohľadnenie výkonu povinností, ktoré inak ostatní sudcovia nevykonávajú.

K bodu 33

Navrhované zmeny reagujú na nové postavenie grémií okresných súdov – fakultatívne kreovanie.

K bodu 35

Úlohou predsedu kolégia alebo predsedu grémia, ak je zriadené, nie je plnenie povinností predsedu sú du, preto sa navrhuje vypustenie tejto právnej úpravy.

K bodu 36

Predmetná zmena smeruje k posilneniu postavenia predsedu súdu pri vykonávaní dohľadu pri výkone sú dnictva. Navrhuje sa výslovne ustanoviť povinnosť sudcov (ako aj súdnych úradníkov, justičných čakateľov a iný ch zamestnancov súdu) dodržiavať opatrenia uložené predsedom súdu na odstránenie nedostatkov alebo ich príčin v rámci výkonu dohľadovej právomoci. Porušenie tejto povinnosti zakladá zodpovednosť sudcov podľ a zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, resp. u štátnych zamestnancov alebo iných zamestnancov súdu podľa príslušnej z ákonnej úpravy.

K bodu 37

Zmena vyplýva z aktuálneho znenia Trestného poriadku.

K bodu 38

Navrhuje sa, aby predsedovia okresných súdov mohli predsedom krajských súdov navrhnúť nariadenie mimoriadnej revízie na vlastnom súde. Predseda krajského súdu však týmto návrhom nie je viazaný. Doplnenie právnej úpravy smeruje k rozšíreniu vykonania mimoriadnych revízií nad rámec doterajš ej právnej úpravy.

K bodom 39 a 40

Navrhované zmeny súvisia s bodom 29.

K bodu 41

Zostaviť zoznam preťažených súdov nie je možné z titulu nerovnomernosti nápadu a závažnosti prejednávaných vecí. Predmetné skutočnosti skresľujú matematické výpo čty týkajúce sa zaťaženosti jednotlivých súdov, pri ktorých sa zohľadňuje počet vecí pripadajúcich na jedného sudcu, a normatívu určené mu sudcovi na vybavenie v určitej lehote. Vzhľadom na skutočnosť, že v praxi ešte nie je stanovený všeobecne akceptovateľný normatív výkonnosti sudcov, je ustanovenie týkajúce sa zostavovania zoznamu preťa žených súdov predčasné, a to najmä vo vzťahu k finančným nárokom, ktoré sú viazané na predmetné ustanovenie. Počet sudcov je primárne ovplyvňovaný výškou poskytnutých finančný ch prostriedkov a v spojitosti s ústavným postavením sudcov je problém zabezpečiť v každom okamihu rovnomerné obsadenie jednotlivých súdov.

Súčasne sa navrhuje spresnenie právnej úpravy, a to výslovnou úpravou určovania počtov sudcov po dohode so Súdnou radou Slovenskej republiky. Voľné miesta sudcov však bude ministerstvo určovať aj naďalej bez ingerencie iného orgánu.

K bodom 42 a 43

Navrhuje sa rozšíriť pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti vykoná vania previerok spisov súdu aj na oblasť vybavovania a prešetrovania vybavenia sťažností občanov. Podľa platnej právnej úpravy vykonáva Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky previerky súdnych spisov podľ a § 72 ods. 1 písm. c). Z platnej právnej úpravy je zrejmé, že táto pôsobnosť ministerstva smeruje k previerkam súdnych spisov v súvislosti s výkonom súdnictva, t.j. v súvislosti s vlastnou rozhodovacou č innosťou súdov, najmä v otázkach prípadných prieťahov v konaní. Cieľom novej právnej úpravy je analogické rozšírenie pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky aj na oblasť vybavovania a prešetrovania vybavovania sťažností smerujúcich na sudcov, ktoré boli podané podľa novelizovaného zákona.

Podľa navrhovanej právnej úpravy v rámci výkonu pôsobnosti podľa nového písmena e) bude ministerstvo bude oprávnené vykonávať previerky spôsobu vybavovania sťažností a prešetrovania vybavovania sť ažností, pričom na tieto účely bude oprávnené nahliadať do súdnych spisov, prípadne bude oprávnené si priamo vyžiadať súdne spisy z príslušného súdu (uvedené platí nie len pre sú dne spisy v „klasickej“ súdnej agende, ale aj pre Spr. spisy, keďže sťažnosti sú evidované v Spr. registri a vytvára sa k nim Spr. spis – súdnym spisom je ako „klasický“ spis, tak aj Spr. spis).

K bodu 44

Navrhuje sa nová právna úprava v oblasti prevádzky, riadenia a organizačného zabezpečenia informa čných technológií súdnictva. Súčasná právna úprava v oblasti informačných technológií súdnictva a ich riadenia je daná vo všeobecnej rovine [§ 71 ods. 1 písm. d) prvý a tretí bod] a v konkrétnej rovine (§ 73 ods. 1). Výkon týchto kompetencií patrí do výlučnej pôsobnosti ministerstva, ktoré ich realizuje buď z centra alebo prostredníctvom na tento účel zriadených organizačných útvarov ministerstva pôsobiacich na krajských súdoch.

Návrh zákona vychádza z predpokladu, že realizáciu kompetencií v oblasti informačný ch technológií aj naďalej bude primárne vykonávať ministerstvo, ale na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa zavádza možnosť delegovania niektorých čiastkových úloh (v rozsahu podľa § 73 ods. 1), primárne prislúchajúcich zákonom ministerstvu, na krajské súdy. Inak povedané, na zákonnom základe sa zavá dza mechanizmus prenesenia časti kompetencií ministerstva na krajské súdy v oblasti správy súdu. Určenie okruhu kompetencií, ktoré bude možné na základe zákona preniesť na krajské súdy, je daný dikciou § 73 ods. 1 (taxatívny výpočet) a v rozsahu nového znenia § 73 ods. 2 rozhodnutím ministerstva, ktorým však nemožno preniesť na krajské súdy iné kompetencie ako sú uvedené v § 73 ods. 1.

V otázke organizačno-personálneho zabezpečenia sa navrhuje, aby sa zamestnanci ministerstva pôsobiaci v organizačných útvaroch ministerstva na krajských súdoch stali ex lege ku dňu účinnosti zákona zamestnancami príslušných krajských súdov (noveliza čný bod 51, nové znenie § 100). Ide o analogickú právnu konštrukciu, ktorá bola použitá v čase prijímania zákona č. 757/2004 Z. z. o sú doch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kedy sa na základe zákona stali dovtedajší zamestnanci krajských súdov zamestnancami Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

K bodu 45

Navrhovaná právna úprava reaguje na praktické problémy, ktoré spôsobuje platná a účinn á právna úprava osobného úradu a jeho podriadenosti riaditeľovi správy súdu. Podľa poznatkov aplikačnej praxe je podriadenie osobného úradu riaditeľovi správy súdu nesystémovým riešení m. Osobou primárne zodpovednou za fungovanie súdu je predseda súdu. Vzhľadom na uvedené postavenie predsedu súdu je teda potrebné, aby boli zákonom vytvorené všetky predpoklady pre efektívny výkon jeho pô sobnosti, medzi ktoré patrí aj podriadenie osobného úradu priamo predsedovi súdu.

K bodu 46

Ide o právnu úpravu nadväzujúcu na zmeny vykonané v predchádzajúcich bodoch (bod 44).

K bodu 47

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí so zmenou uvedenou v novelizačnom bode 45.

K bodu 48

Navrhuje sa nová právna úprava prípravy východísk pre tvorbu návrhu rozpočtu súdnictva, a to posilnením postavenia Súdnej rady Slovenskej republiky v nadväznosti na jej ústavné kompetencie. Návrh zákona v tomto prípade rešpektuje a zohľadňuje požiadavky S údnej rady Slovenskej republiky vznesené v rámci vnútrorezortného pripomienkového konania, ako aj výsledky rozporového konania s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

K bodu 49

Navrhuje sa úprava splnomocňovacieho ustanovenia. Na základe platnej právnej úpravy bola vydaná vyhl áška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 413/2006 Z. z. o pravidlách určovania miest sudcov a voľných miestach sudcov na súdoch. Táto právna úprava sa v praxi neosvedčila, keďž e na jej podklade nemožno v praxi docieliť uspokojivý stav pri určovaní voľných miest sudcov, resp. pri posudzovaní preťaženosti súdov. Preto sa navrhuje vyhlášku zrušiť (novelizačný bod 53) a vypustiť splnomocňujúce ustanovenia týkajúce sa pravidiel určovania miest sudcov a voľných miest sudcov a kritérií určenia a vedenia zoznamu preťažených sú dov (v nadväznosti na novelizačný bod 41).

K bodom 50 až 52 (prechodné ustanovenia)

Navrhuje sa vypustiť právnu úprav u postavenia justičných čakateľov zo zákona č. 757/2004 Z. z. a presunúť ju do zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a pr ísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kam systematicky patrí. Z hľ adiska legislatívno-technického sa navrhuje využiť takto „uvoľnené“ § 99 až 101 pre formulovanie prechodných ustanovení k predkladanému návrhu zákona, keďže postup v zmysle ktorého by došlo k derogácii § 99 až 101 a následnému vytvoreniu nový ch paragrafov s prechodnými ustanoveniami považuje predkladateľ za neúčelný.

k § 99

Vzhľadom na zavedenie novej právnej úpravy prideľovania vecí notárom ako súdnym komisárom v konaní o dedičstve sa navrhujú prechodné ustanovenia k tejto právnej úprave. V odseku 1 sa upravuje mechanizmus vydania prvých notárskych rozvrhov, a to najmä určením lehôt, v rámci ktorých sú príslušné subjekty povinné realizovať povinnosť vydať notársky rozvrh práce. Táto právna úprava je potrebná vzhľadom na termíny upravené v § 5 2a, resp. vzhľadom na účinnosť navrhovanej právnej úpravy. V odseku 2 ide o štandardnú prechodnú úpravu, ktorej podstata spočíva v deklarovaní zachovania zákonnosti pridelenia veci notárovi spô sobom upraveným pred nadobudnutím účinnosti samotnej novely. Inak povedané, už raz notárom pridelené veci prostredníctvom elektronickej podateľne sa nebudú prerozdeľovať podľa novej právnej úpravy. Aj po účinnosti novej právnej úpravy až do vydania prvých notárskych rozvrhov sa budú veci notárom prideľovať doterajším systémom.

k § 100

Navrhuje sa, aby sa zamestnanci Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorí sú zaradení do organiza čných útvarov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na krajských súdoch, sa stali s účinnosťou od 1. januára 2009 zamestnancami krajských súdov v súvislosti s prechodom ich agendy na krajské súdy (novelizačný bod 44).

k § 101

Vzhľadom na zavedenie nového spôsobu zriaďovania grémií na okresných súdoch nie priamo zo zákona, ale rozhodnutím predsedu krajského súdu (novelizačný bod 4) je potrebné upraviť postavenie doteraz fungujúcich grémií. Navrhuje sa zachovať kontinuitu najmä tam, kde grémiá fungujú dobre a kde bude záujem na ich zachovaní. Navrhovaná úprava preto neruší grémiá zo zákona ihneď, ale ponecháva predsedom krajských súdov tri mesiace od účinnosti novely na nové usporiadanie grémií.

K bodu 53

Tento bod súvisí s novelizačnými bodom 49. S prihliadnutím na zrušenie splnomocňovacieho ustanovenia v § 92 ods. 2 písm. d) a rešpektujúc rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky (uznesenie PL. ÚS 18/02) sa navrhuje výslovné zruš enie vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 413/2006 Z. z. o pravidlách určovania miest sudcov a voľných miest sudcov na súdoch.

K Èl. II

K bodom 1 a 2

V návrhu právneho predpisu sa zrušujú niektoré zastarané odkazy a zavádzajú sa nové odkazy, ako aj ich označenie, resp. prečíslovanie. Napriek tomu, že v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky poznámky pod čiarou nie sú súčasťou právneho predpisu a majú len informat ívnu hodnotu, vznikla potreba zosúladiť návrh zákona aj z tohto pohľadu.

K bodom 3 a 5

K základným predpokladom, ktoré musí spĺňať uchádzač o funkciu sudcu, patrí aj vý slovný súhlas s vymenovaním na vopred určený súd, ktorý je síce upravený už v § 7, ale koncepčne sa navrhuje presunúť túto požiadavku priamo k ostatným predpokladom, ktoré musí spĺňať osoba, ktorá má byť vymenovaná do funkcie sudcu. Nové znenie presnejšie upravuje postup, keď sa uchádzač o funkciu sudcu prihlasuje do výberového konania s vopred určeným pridelením na konkrétny sú d. Nie je preto vhodné, aby do prideľovania vstupoval minister spravodlivosti formálnym návrhom pridelenia úspešného kandidáta. Úlohou ministra spravodlivosti je len formálne oznámiť Sú dnej rade Slovenskej republiky výsledky výberového konania pre konkrétny súd s rešpektovaním práva Súdnej rade Slovenskej republiky navrhnúť alebo nenavrhnúť prezidentovi úspešného kandidá ta. (porovnaj III. ÚS 79/04, III. ÚS 238/05 a ďalšie). Navrhuje sa tiež vypustenie odvolania súhlasu s pridelením na určitý súd (novelizačný bod 17) – súhlas je podmienkou vymenovania za sudcu, takže jeho odvolanie pred vymenovaním má za následok, že nedôjde k vymenovaniu za sudcu. Súhlas sa pritom vzťahuje na moment pridelenia, tak že jeho neskoršie odvolanie je právne neúčinné.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

K bodu 6

Navrhuje sa nové znenie ustanovenia o prideľovaní sudcov, a to najmä s prihliadnutím na opätovn é zavedenie inštitútu justičného čakateľa. Navrhuje sa, aby súdna rada rozhodovala o pridelení sudcu (justičného čakateľa) na základe návrhu ministra spravodlivosti, resp. minister spravodlivosti v tomto pr ípade bude podávať návrh súdnej rade. Ak sa voľné miesto sudcu obsadzuje výberovým konaní, minister spravodlivosti oznámi súdnej rade výsledky výberového konania.

Ïalej sa navrhuje, aby súdna rada prideľovala nových sudcov vždy na okresné súdy, teda nie na krajský súd alebo Najvyšší súd SR. Aj keď vo výberovom konaní môžu byť úspešní aj uchádza či s dlhoročnou právnickou praxou, je vhodné, aby sa na okresnom súde dôkladne zžili s prácou sudcu, technikou vedenia pojednávania, formulovania rozhodnutí a s povinnosťami sudcu, a až potom prípadne bo li preložení na súd vyššieho stupňa po absolvovaní výberového konania, v ktorom sa okrem iného zohľadní aj ich pôsobenie na okresnom súde.

K bodu 7

Zmena súvisí s úpravami v bode 6. Preberajú sa podmienky pôsobenia na Špeciálnom súde, pôvodne upravené v § 11 ods. 3; pôvodný inštitút vyjadrenia NBÚ sa nahrádza aktuálnym inštitú tom osvedčenia.

K bodu 8

Zmenou platnej právnej úpravy sa zjednocuje dĺžka dočasného pridelenia sudcu.

K bodom 9 a 10

Súdna rada Slovenskej republiky rozhoduje o dočasnom pridelení sudcu na výkon funkcie predsedu súdu, z uvedeného vyplýva, že obdobie, počas ktorého sudca dočasne pôsobí na tom-ktorom súde, je ohraničené výkonom funkcie predsedu súdu. V prípade, že výkon funkcie predsedu súdu je ukončený, sudca sa má automaticky vrátiť na materský súd. Z tohto dôvodu je pož iadavka na rozhodnutie súdnej rady a súhlas sudcu na spätné pridelenie na výkon funkcie sudcu na jeho pôvodný súd nadbytočná a treba ju vypustiť.

K bodu 11

Navrhuje sa nerozlišovať pri dôvodoch stáže sudcu „využitie svojich skúseností“ a „prehlbovanie kvalifikácie“ a upraviť dĺžku stáže u všetkých sudcov rovnako. Ïalej sa navrhuje, aby minister spravodlivosti Slovenskej republiky a Sú dna rada Slovenskej republiky rozhodovali o stáži sudcu až po vyjadrení predsedu súdu, na ktorom sudca pôsobí, pretože často sa predseda súdu dozvie o stáži sudcu ako posledný, čo má negatí vny dopad na chod súdu a zabezpečenie organizácie práce na súde. Predseda súdu, na ktorom pôsobí sudca, ktorý má záujem o výkon stáže, by mal mať možnosť vyjadriť svoj súhlas, resp. nesúhlas s výkonom stáže, predovšetkým s ohľadom na stav ním riadeného súdu. Z uvedeného dôvodu sa teda navrhuje podmieniť rozhodnutie o stáži sudcu prerokovaním tejto stáže s predsedom sú du, na ktorom vykonáva funkciu sudca, o ktorého stáž v danom prípade ide.

Na základe požiadavky Súdnej rady SR sa upravuje subjekt oprávnený rozhodnúť o stáži sudcu tak, že Ministerstvo spravodlivosti SR ním bude len v prípade, ak ide o stáž na Ministerstve spravodlivosti SR a na Justičnej akadémii, v ostatných prípadoch by mala o stáži rozhodovať súdna rada.

Z praktických dôvodov sa upravuje trvanie stáže (bez ohľadu na to, kde sa vykonáva), pričom v odôvodnených prípadoch sa pripúšť a jej predĺženie s poukazom na maximálnu možnú dobu výkonu stáže (odsek 4). O predĺžení stáže, v nadväznosti na odsek 3, bude rozhodovať ten subjekt, ktorý je oprávnený rozhodnúť o stáži ako takej.

K bodu 12

Formulačne sa spresňuje znenie, vzhľadom na skutočnosť, že Sú dna rada Slovenskej republiky fakticky rozhoduje v prevažnej miere o žiadostiach sudcov o preloženie na iný súd.

K bodu 13

Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

K bodu 14

Vzhľadom na to, že vekový cenzus pre vymenovanie za sudcu je 30 rokov, navrhuje sa, aby sa v záujme zvy šovania kvality práce sudcov a využívania ich odborných vedomostí získaných v praxi prehodnotila aj veková hranicu pre kariérny postup sudcov na súdy vyššieho stupňa. Úprava súvisí s navrhovaný mi zmenami v bode 6 (§ 11).

K bodom 15 a 16

Navrhuje sa, aby predsedovia kolégií a predsedovia grémií, ak bolo gré mium na okresnom súde zriadené, boli menovaní a odvolávaní predsedom súdu, na ktorom kolégium alebo grémium pôsobí. Ak je však zriadené spoločné grémium pre viacero okresných súdov, nemôže o menovaní a odvolaní jeho predsedu rozhodovať predseda jedného okresného súdu; prípadné zavedenie dohody medzi predsedami okresn ých súdov by mohlo v aplikačnej praxi spôsobovať problémy, preto sa navrhuje pre takýto prípad menovacie a odvolávacie oprávnenie predsedu krajského súdu.

K bodu 17

Navrhuje sa vypustiť odvolanie súhlasu s pridelením ako dôvodu zániku funkcie sudcu, keďže tak áto možnosť po vymenovaní za sudcu a pridelení na konkrétny súd neexistuje. Dôvody sú totožné s odôvodnením k bodom 3 a 5.

K bodu 18

Vzhľadom na rozsah vykonávaných zmien v rámci § 22 sa navrhuje jeho nové úplné znenie.

Výslovne sa rozlišuje zánik dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu, ak pominú dôvody, pre ktoré bol výkon funkcie sudcu pozastavený (ods. 8), zrušenie dočasného pozastavenia vý konu funkcie sudcu ministrom alebo súdnou radou (ods. 5, 6) a skončenie dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu uplynutím lehoty (ods. 4).

K ods. 4: Navrhuje sa upraviť maximálna dĺžka dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu. Navrhovaným znením sa umožn í, aby bolo dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu skončené po dvoch, resp. troch rokoch, bez ohľadu na to, či predmetn é disciplinárne resp. súdne konanie už bolo právoplatne ukončené alebo nie. Súčasne sa navrhuje ustanoviť možnosť pre Súdnu radu SR rozhodnúť o predĺž ení dočasného pozastavenia funkcie, ak dochádza k prieťahom v súdnom alebo disciplinárnom konaní, ktoré však nie sú zavinené súdom alebo disciplinárnym senátom, ale samotným stíhan ým sudcom, napríklad ak sa nedostaví na pojednávanie, na poslednú chvíľu zmení obhajcu a podobne. Pri predĺžení dočasného pozastavenia sa vyžaduje nové rozhodnutie spojen é s preskúmaním, či je daný dôvod na predĺženie.

K ods. 5: Úprava sa ďalej mení tým spôsobom, že „opravný prostriedok“ dotknutého sudcu bude presnejšie špecifikovaný – o zrušenie dočasného pozastavenia výkonu funkcie môže požiadať súdnu radu. Lehota 30 dní sa navrhuje predĺžiť z toho dôvodu, že súdna rada nemusí byť zvolená v období určenom na zrušenie rozhodnutia t. j. o návrhu sudcu nemusí byť rozhodnuté v stanovenej lehote z objektívnych dôvodov. Súčasne sa navrhuje, aby pre dodržanie lehoty súdnej rady zrušiť rozhodnutie ministra o dočasnom pozastavení na návrh sudcu bol rozhodujúci moment doručenia ná vrhu sudcu súdnej rade.

K ods. 7: Doteraz existuje na súdoch nejednotná prax v otázke, či sudca, ktorý m á dočasne pozastavený výkon funkcie, smie alebo nesmie vykonávať akúkoľvek prácu, a rovnako, či sa smie alebo nesmie zdržiavať na pracovisku. Pokiaľ ide o otázku, akú prácu môže vykonávať sudca počas dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu, je potrebné poukázať na znenie ustanovenia § 25 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z., v zmysle ktorého „výkon funkcie sudcu sa začína dňom zloženia s ľubu a skončí sa v deň zániku funkcie sudcu, alebo v deň prerušenia výkonu funkcie sudcu, ak tento zákon neustanovuje inak“.

Samotný fakt dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu je právnou skutočnosťou, ktorá v sebe o. i. obsahuje potrebu vykonania zmeny v osobe zákonného sudcu, čo nachádza odraz v nutnosti úpravy rozvrhu prá ce v dôsledku zmeny v personálnom obsadení súdu podľa § 5 ods. 2, písm. f) vyhl. č. 118/2005 Z. z. o náležitostiach rozvrhu práce, avšak ani táto norma neobsahuje žiadnu inú úpravu v súvislosti s do časným pozastavením výkonu funkcie sudcu.

Doterajšia prax naznačuje značnú nejednotnosť v riešení zmienenej otázky (predovšetkým fyzickej prítomnosti sudcu na pracovisku), zo znenia zákona možno vyvodiť, že sudca po dobu dočasného pozastavenia v ýkonu jeho funkcie prácu vykonávať nemá z dôvodu, že pod výkonom funkcie sudcu treba rozumieť výkon právomoci súdu sudcom ako predstaviteľom súdnej moci, nie výkon akejkoľvek inej činnosti (§ 2 a nasl. zákona č. 385/2000 Z. z.). Pri dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu sa výkon funkcie sudcu netransformuje do inej pracovnej činnosti, ale je pozastavený, preto počas uvedenej doby iné pracovné č innosti pre sudcu neprichádzajú do úvahy a jeho prítomnosť na pracovisku s výnimkou času nevyhnutného na uplatňovanie nárokov sudcu vo vzťahu k jeho osobnému úradu je nežiadúca.

K ods. 9: Spresnením znenia doterajšieho odseku 6 a jeho doplnením sa zabráni neprimeranej tvrdosti zákona, ku ktorej by mohlo dôjsť v prípade, ak by sudcovi bol dočasne pozastavený v ýkon funkcie z dôvodu, že sa proti nemu vedie disciplinárne konanie pre čin, pre ktorý môže byť odvolaný z funkcie sudcu, ale bolo by mu bolo uložené iné , miernejšie disciplinárne opatrenie, prípadne v trestnom konaní by mu nebolo preukázané spáchanie úmyselného trestného činu – v takýchto prípadoch je potrebné sudcovi doplatiť skr átený funkčný plat. Funkčný plat sa nebude doplácať v prípade, že bolo sudcovi uložené disciplinárne opatrenie za závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu – odvolanie z funkcie sudcu, resp. v prípade, ak bol sudca právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. V ostatných prípadoch môže o skrátení platu sudcu rozhodnúť iba disciplinárny súd.

V súvislosti so zmenou v odseku 4, podľa ktorej dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu môže trvať iba určitý čas a skončí sa uplynutí m stanovenej lehoty, je potrebné upraviť, že rozdiel, o ktorý bol skrátený funkčný plat sudcu, ktorému bol dočasne pozastavený vý kon funkcie, sa sudcovi doplatí až po právoplatnom skončení disciplinárneho alebo súdneho konania. Podobne v prípade, ak minister alebo súdna rada podľa odseku 5, resp. odseku 6 zruší dočasné pozastavenie, ale disciplinárne konanie alebo trestné stíhanie sudcu pokračuje, doplatí sa rozdiel platu až po právoplatnom skončení disciplinárneho alebo súdneho konania.

K bodu 19

Navrhuje sa vypustiť obmedzenie doby prerušenia výkonu funkcie sudcu, ktorý pôsobí v medzinárodnej organizá cii alebo v medzinárodných súdnych orgánoch. Ak samotné tieto medzinárodné orgány neobmedzujú počet funkčných období, nie je vhodné, aby na základe vnútroštá tneho predpisu bolo pôsobenie sudcu v medzinárodnej organizácii skončené, ak je aj v tejto medzinárodnej organizácii spokojnosť s jeho pôsobením.

K bodom 20 a 21

Ide o formulačné spresnenie textu, nakoľko Súdna rada SR sudcu z jedného súdu na iný sú d prekladá a nie prideľuje.

K bodom 22, 23 a 25

Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

K bodu 24

Zmena tohto ustanovenia vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe, keďže je nutné jednoznačne š pecifikovať osobný úrad sudcu počas dočasného pridelenia sudcu na výkon funcie predsedu súdu.

K bodu 26

Periodicita hodnotenia práce sudcov je dostatočne zabezpe čená vnútornou revíziou súdov v pravidelných päťročných intervaloch podľa vopred stanoveného harmonogramu revízií v súlade s § 55 ods. 1 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to v medziach, ako sú stanovené v § 55 ods. 2 citovaného zákona.

K bodu 27

Zmena sa navrhuje z toho dôvodu, aby sudca nemusel byť hodnotený vždy, ak sa uchádza o funkciu sudcu na súde vyššieho stupňa, najmä ak v priebehu roka absolvuje niekoľko takýchto výberových konaní. Preto sa navrhuje, že ak sa vykoná hodnotenie sudcu v súvislosti s prvým výberovým konaní m na súd vyššieho stupňa, je toto hodnotenie použiteľné aj v ďalších výberových konaniach tohto typu bez nutnosti opätovne vykonávať hodnotenie sudcu.

K bodu 28

Súčasná právna úprava stanovuje, že sudcu hodnotí predseda súdu, na ktorom sudca vykonáva funkciu sudcu – navrhuje sa presnejšie špecifikovať predmetné ustanovenie z toho d ôvodu, že to môže byť problém pri dočasnom pridelení sudcu. Keďže dočasné pridelenie by malo trvať krátky čas, v tomto prípade by mal sudcu hodnotiť predseda jeho „materského“ súdu, prič om prirodzene môže požiadať o súčinnosť predsedu súdu, na ktorý je sudca dočasne pridelený. Súčasne sa navrhuje doplniť slovo „najmä“, nakoľko predseda súdu môže zobrať do ú vahy pri hodnotení sudcu aj iné skutočnosti.

K bodu 29

Zmena tohto ustanovenia vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe.

K bodu 30

V zmysle § 55 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zá konov sa vnútorná revízia súdov vykonáva v päťročných časových intervaloch a je zameraná, okrem iného, na výsledky práce súdu a jeho sudcov, so zreteľom na vytvorené personálne a materiá lne podmienky a zaťaženosť sudcov, na stav a príčiny starších nevybavených vecí a prieťahy v konaní, dodržiavanie procesných predpisov, náležitostí zápisníc a rozhodnutí, zákonných lehô t na konanie a rozhodnutie, včasnosť vybavovania a vypravovania súdnych rozhodnutí, úroveň prípravy súdnych pojednávaní a priebehu súdnych pojednávaní, využívanie pojednávacích dní a príčiny odro čovania pojednávaní, atď. (§ 55 ods. 2). Preto je logické, aby predseda súdu pri hodnotení sudcu prihliadol na výsledky zo správy o výsledku revízie vykonanej na súde, na ktorom hodnotený sudca vykoná va svoju funkciu.

K bodu 31

V doterajšom zákonnom znení nie je upravené hodnoteni e predsedov súdov, čo spôsobuje nejednotnú prax a preto sa navrhuje toto ustanovenie doplniť.

Doterajšie odseky 4 a 6 priamo súvisia, ale sú nesúrodé až protirečivé. O ná mietkach sudcu proti hodnoteniu by podľa doterajšieho odseku 6 mal rozhodovať disciplinárny súd. Rozhodovanie disciplinárneho súdu o podaných námietkach nie je logické a správne, pretože tento orgán nemá také poznatky o hodnotenom sudcovi ako orgány súdnej samosprávy, navyše tento orgán má principiálne iné poslanie a nie je vhodný na rozhodovanie o ná mietkach proti hodnoteniu sudcu aj s dôrazom na súčasný spôsob jeho kreovania – disciplinárne súdy s laickým prvkom. Javí sa preto vhodné určiť všetkým sudcom jednotnú lehotu na podanie námie tok proti hodnoteniu a súčasne určiť jeden orgán, ktorý bude príslušný rozhodovať o podaných námietkach. Navrhuje sa zveriť rozhodovanie sudcovskej rade, ktorá má bezprostredné poznatky o činnosti a celkovom pôsobení sudcu.

K bodu 32

Spresnenie ustanovenia reaguje na požiadavky aplikačnej praxe. Výberové konania sa aj doteraz uskutoč ňovali na krajských súdoch, táto prax sa osvedčila. Súčasne sa navrhuje nová právna úprava obsadzovania sudcovských miest justičnými čakateľmi, kedy sa uplatní postup, v zmysle ktorého sa voľné miesto sudcu obsadí bez výberového konania priamo justičným čakateľom, ktorý na tomto súde pôsobí. Ak tento postup nie je možný, vyhlási sa výberové konanie, ktorého sa môže zúčastniť ka ždý, kto spĺňa podmienky podľa navrhovaného odseku 2.

Navrhovaná zmena v odseku 2 vyplýva zo skutočnosti, že skúška podľa § 5 ods. 3 sa zo zákona považuje za odbornú justičnú skú šku. Nie je teda dôvod, aby uchádzač žiadal o uznanie skúšky. Takýto inštitút (uznanie skúšky) ani zákon nepozná.

Podľa doterajšieho znenia by sa na výberovom konaní teoreticky mohla zúčastniť aj osoba, ktorá ešte nedovàš ila 30 rokov s tým, že k vymenovaniu prezidentom by došlo až po dovàšení veku 30 rokov. Je to však z hľadiska účelného obsadzovania voľných miest sudcov ne praktické, pretože je zrejme neúčelné vybrať uchádzača, ktorý by mohol vykonávať funkciu sudcu až po dlhšej dobe od uskutočnenia výberového konania. Preto sa navrhuje uplatniť vekový limit najneskôr v posledný deň výberového konania.

K bodu 33

Zmena ustanovenia § 29 súvisí so zmenami § 48 ods. 2 písm. d) zákona č . 757/2004 Z. z. Navrhuje sa, aby sa výberové konanie uskutočňovalo na krajskom súde a aby jedného člena výberovej komisie navrhovala sudcovská rada príslušného okresného súdu, jedného člena kolé gium predsedov sudcovský rád, jedného minister spravodlivosti a jedného súdna rada, pričom piatym členom výberovej komisie bude ex lege predseda okresného súdu, na ktorom je voľné miesto sudcu alebo ním poverený sudca. Výberové konanie na postup na súd vyššieho stupňa vyhlasuje predseda tohto súdu a vý berová komisia má rovnaké zloženie ako pri výberovom konaní na funkciu sudcu s tým rozdielom, že piatym členom výberovej komisie je predseda súdu, ktorý výberové konanie vyhlásil. Keďže na Najvyššom súde SR nepôsobí kolégium predsedov sudcovských rád, pri výberovom konaní na postup na Najvyšší súd SR bude sudcovská rada Najvyšš ieho súdu navrhovať dvoch členov výberovej komisie.

K bodom 34 a 36

Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

K bodu 35

Navrhuje sa výslovne upraviť povinnosť sudcu prehlbovať svoju kvalifikáciu a povinnosť zúčast ňovať sa vzdelávacích aktivít organizovaných Justičnou akadémiou. Doterajšia právna úprava len konštatovala, že sudca je zodpovedný za neprehlbovanie svojej kvalifikácie, pričom chýbala úprava samotnej povinnosti vzdelávať sa.

K bodu 37

Ide o spresnenie znenia právnej normy. Súčasne sa znenie právnej úpravy prispôsobuje novej prá vnej úpravy majetkových priznaní sudcov, kde sa pôsobnosť ministerstva spravodlivosti presúva na súdnu radu.

K bodu 38

Spresňuje sa slovná formulácia vzhľadom na súčasné znenie, ktoré je v dneš nej podobe nelogické.

K bodu 39

Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

K bodu 40

Navrhuje sa nová právna úprava majetkových priznaní sudcov, a to jednak po obsahovej strá nke, ako aj procesnej stránke podávania majetkového priznania. Táto právna úprava by sa mala čo najviac priblížiť úprave majetkového priznania podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Samotný návrh znenia právnej úpravy vychádza z návrhu Sú dnej rady Slovenskej republiky.

K bodom 41 a 42

Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

K bodu 43

Navrhuje sa nové znenie právnej úpravy týkajúce sa práce v domácom prostredí, a to z dô vodov efektívnejšieho prístupu k využívaniu predmetného inštitútu. Navrhuje sa, aby boli podrobné podmienky povoľovania práce v domácom prostredí a jej rozsah upravené zásadami prijatými Sú dnu radou Slovenskej republiky po dohode s ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky. Tým sa súčasne zosúlaďuje toto ustanovenie s ustanovením § 4 ods. 2 p ísm. e) zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 44

Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

K bodu 45

Navrhuje sa, aby právna úprava deklarovala nárok sudcu na náhradu výdavkov počas dočasné ho pridelenia a stáže, pričom podrobnosti o podmienkach a rozsahu tejto náhrady ustanoví vykonávací predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti. Doterajšie znenie spôsobovalo v praxi problémy. Stáž alebo dočasné pridelenie nie je možné posudzovať rovnako ako pracovnú cestu. Podľ a predkladateľa sa riešenie spočívajúce v ustanovení rozsahu náhrady výdavkov vykonávacím predpisom javí byť efektívnejšie. Súčasne sa navrhuje, aby bola sudcovi, ktorý je preložen ý na súd vyššieho stupňa v záujme zabezpečenia výkonu súdnictva, priznaná náhrada výdavkov, ale len po dobu jedného roka.

K bodom 46 a 47

Spresňuje sa znenie tohto ustanovenia z dôvodov riešenia problémov, ktoré sa vyskytli v aplikač nej praxi.

K bodom 48 a 49

Predmetné ustanovenie sa mení tým spôsobom, že sudca si bude môcť sám vybrať rehabilitač né zariadenie zamerané na vyliečenie zdravotných problémov ktorými trpí, spojených napr. s dlhodobým výkonom sedavého zamestnania, príp. z dôvodu dlhodobej psychickej záťaže s tým, ž e mu bude preplatená náhrada nákladov len do výšky nákladov na poskytovanie rehabilitácie a pobyt v rehabilitačných zariadeniach zriadených alebo spravovaných ministerstvom a prevyšujú cu sumu rehabilitácie si sudca uhradí z vlastných finančných prostriedkov.

K bodu 50

Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

K bodu 51

Ide o formulačnú úpravu textu súvisiacu s § 48 až 53 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

K bodu 52 a 53

Úprava súvisí so zmenami v § 12 a 22.

K bodu 54

Cieľom navrhovanej úpravy je doplnenie činností, ktoré sa majú posudzovať u sudcu ako výkon funkcie sudcu. Aj keď podľa § 13 ods. 2 (v doterajšom účinnom znení ods. 3) sa stáž sudcu považuje za výkon funkcie sudcu, navrhovateľ m á za to, že je vhodné aj tu, vo výpočte „náhradných dôb“ posudzovaných ako výkon funkcie sudcu, výslovne uviesť stáž sudcu. Podobne je vhodné výslovne uviesť aj plnenie úloh v orgáne EÚ a pôsobenie v ústavných funkciách podľa § 24 ods. 1.

K bodu 55

Navrhuje sa vypustiť predmetné ustanovenia, keďže sú obsolentné.

K bodu 56

Úprava súvisí so zmenami § 73 (novelizačný bod 62).

K bodom 57 a 58

Navrhuje sa upraviť funkčný príplatok za riadiacu činnosť tak, aby patril aj sudcovi príslušného súdu v prípade, že je poverený výkonom funkcie predsedu súdu, ak funkcia predsedu súdu nie je obsadená a súčasne funkcia podpredsedu súdu nie je obsadená alebo zriadená alebo ak podpredseda súdu je dočasne pridelený na iný súd alebo vykonáva stáž sudcu t. j. dočasne reálne nevykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde. K presunutiu príplatku z predsedu na zastupujúceho podpredsedu alebo sudcu však v tomto prípade dochádza až po 6 týždňoch nevykonávania funkcie predsedu súdu.

Súčasne sa navrhuje, aby sa predsedovi a podpredsedovi súdu pozastavilo vyplácanie príplatku za riadiacu činnosť v prípade, ak nevykonávajú funkciu sudcu na predmetnom súde napr. sú dočasne pridelení na výkon funkcie sudcu na iný súd alebo vykonávajú stáž sudcu.

K bodu 59

Úprava súvisí s navrhovanými zmenami v zá kone 757/2004 Z. z. – možnosť predsedu krajského súdu, aby zriadil spoločné grémium pre viacero okresných súdov. Takéto spoločné grémium pri doslovnom výklade nie je „grémium okresn ého súdu“. Vypustenie uvedených slov zabezpečí nárok na príplatok aj pre predsedov takýchto grémií.

K bodu 60

Navrhuje sa zastaviť vyplácanie funkčného príplatku za vyššiu sudcovskú funkciu predsedovi grémia a predsedovi kolégia v prípade, že na predmetnom súde nevykonáva funkciu sudcu napr. pri dočasnom pridelení na výkon funkcie sudcu na iný súd alebo pri stáž i sudcu. V danom prípade sa navrhuje, aby bol predmetný príplatok vyplácaný tomu sudcovi, ktorý ho zastupuje počas dočasnej neprítomnosti.

K bodu 61

Vzhľadom na upustenie od koncepcie preťažených súdov (viď novelizačný čl ánok I) sa navrhuje zrušenie príplatku pre sudcu dočasne prideleného na výkon funkcie sudcu na preťažený súd.

K bodu 62

V rámci obnovenia inštitútu justičného čakateľa sa navrhuje zavedenie tzv. školiteľa justičného čakateľa, ktorého určí predseda súdu. Týmto školiteľom je sudca príslušného okresného súdu. Vzhľadom na význam postavenia školiteľa v odbornej príprave justičného čakateľa sa navrhuje honorovať výkon tejto funkcie osobitným prí platkom vo výške 30 eur mesačne.

Predkladateľ využíva na zavedenie príplatku za vedenie justičného čakateľa § 73, ktorý predtým ustanovoval príplatok za zastupovanie sudcu preťaženého s údu. Vypustenie tohto príplatku za zastupovanie súvisí s upustením od koncepcie preťažených súdov (viď novelizačný článok I).

K bodu 63

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodom 64 až 66

Disciplinárna konanie je postavené na zásadách trestného práva, preto sa javí ako neprípustn é vzhľadom na prezumpciu neviny, aby bol sudca postihovaný nepriznaním ďalšieho platu, ako je to doposiaľ, len pre samotný fakt, že sa proti nemu začalo disciplinárne konanie. Rovnako je neprijateľné, aby rozsah majetkového postihu (počet nevyplatených ďalších platov) závisel od dĺžky trvania disciplinárneho konania. Pokiaľ sudca vykoná va funkciu sudcu, teda nemá dočasne pozastavený výkon funkcie, mal by mať nárok aj na ďalší plat. Preto sa navrhuje, aby sudcovi nevznikol nárok na ďal ší plat len v prípade právoplatného odsúdenia a aby bol postihnutý za ten istý skutok týmto spôsobom len raz, teda v jednom polroku (keďže za ten istý skutok u ž je raz potrestaný disciplinárnym opatrením, ktorým tiež možno citeľne zasiahnuť do majetkovej sféry sudcu). V návrhu sa zabezpečuje dodržiavanie prezumpcie neviny – v prípade, že disciplinárny sen át právoplatne nerozhodne, je sudca nevinný, t. j. má nárok na ďalší plat sudcu. Pokiaľ má však dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu a kvôli tomu nesplní podmienku podľa ods. 1 písm. a), pričom trestné stíhanie alebo disciplinárne konanie sa napokon skončí inak než vyslovením viny sudcu, navrhuje sa, aby sa mu ďalší plat dodatočne doplatil spolu s rozdielom platu. Na toto ustanovenie predkladateľ využíva písmeno d), kde je doteraz uvedené, že za výkon funkcie sudcu sa považuje aj čas dočasné ho pridelenia. Toto ustanovenie bolo nadbytočné – je nepochybné, že počas dočasného pridelenia sudca vykonáva funkciu sudcu, aj keď na inom súde.

K bodu 67

Pri úprave odmeňovania sa vychádza z toho, že poslaním sudcu je na prvom mieste výkon súdnictva – rozhodovanie vecí, preto by mal byť odmeňovaný za to, ako kvalitne si tieto povinnosti plní nie za iné aktivity. Malo by sa najmä prihliadať, aký celkový stav má v senáte, koľko starších vecí, z akého dôvodu, ako plynulo a kvalitne ich vybavuje. Zároveň sa navrhuje, aby v týchto veciach rozhodovali predseda súdu a tiež aj minister, nakoľko títo súdy, ako aj predsedov riadia a nesú aj zodpovednosť za ich výsledky. Zároveň sa dopĺňa aj kritérium mimoriadnych výsledkov pri výkone správy súdu a pri výkone stáže, vzhľadom na skutočnosť, že túto otázku zákon doposiaľ neupravoval.

K bodu 68

Úprava príplatku k náhrade príjmu a k nemocenskému (§ 93) je systematicky súčasť ou ustanovení o sociálnom zabezpečení sudcu. Preto na tomto mieste zákona nemá opodstatnenie.

K bodom 69 a 70

Súčasná právna úprava je nejednoznačná – je zrejmé, že v tomto ustanovení sa maj ú predmetné obdobia započítavať do započítateľnej praxe sudcu ako celku. Súčasne sa navrhuje, aby sa čas počas dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu započítaval do započítateľnej praxe v t ých prípadoch, ak sudca nebol odsúdený za úmyselný trestný čin, resp. v disciplinárnom konaní mu nebolo uložené disciplinárne opatrenie odvolanie z funkcie sudcu.

K bodu 71

Ide o formulačné spresnenie znenia tohto ustanovenia. Základný plat sudcu sa bude priznávať na okresných súdoch odo dňa zloženia sľubu, na krajských súdoch odo dňa preloženia na tento súd.

V odseku 2 sa oproti doterajšej úprave navrhuje nepoužiť slovo „príplatok“ v prípade, že sa sudcovi mení základný plat z titulu zaradenia do vyššieho platov ého stupňa.

Súčasne sa upravuje vyplácanie príplatkov jednotne – a to odo dňa, keď nastala skutočnosť rozhodujúca pre priznanie príplatku.

K bodu 72

Zmena sa navrhuje z toho dôvodu, že podľa dostupných informácii je možné vyplatiť posledný plat sudcu v prípade skončenia výkonu funkcie sudcu vo výplatnom termíne za príslušný kalendárny mesiac napr. za mesiac máj v júni – nie je možné vyplatiť plat kedykoľvek.

K bodu 73

Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

K bodu 74

Zmena sa navrhuje z toho dôvodu, že právna úprava nie je jednoznačná z hľadiska určenia sp ôsobu rozhodovania sudcovskej rady, t.j. či môže sudcovská rada aj zmeniť rozhodnutie predsedu súdu, resp. či ho môže len potvrdiť alebo zrušiť. Tiež nie je zrejmé, či je predseda súdu viazaný prá vnym názorom sudcovskej rady uvedeným v jej rozhodnutí, ktorým zruší jeho pôvodné rozhodnutie. Nárok sudcu bude v prípade negatívneho rozhodnutia predsedu súdu nárokovateľný štandardnou žalobou, ako u každej inej fyzickej osoby.

K bodu 75

Navrhovaná zmena reaguje na novú úpravu podávania majetkových priznaní a na potrebu zabezpečiť ochranu osobných údajov.

K bodu 76

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 77

Navrhuje sa, aby mal predseda súdu možnosť pri opakovaných alebo dlhotrvajúcich práceneschopnostiach sudcu, ktoré vzbudzuje podozrenie zo zneužívania príplatku, dať Súdnej rade Slovenskej republiky podnet na zastavenie vyplácania príspevku.

K bodom 78 až 80

Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

K bodom 81 a 82

Vypúšťa sa odsek 2, keďže obsahuje obsolentnú právnu úpravu. V novo označenom odseku 2 (predtým odsek 3) sa taktiež navrhuje vykonanie zmeny odzrkadľujúcej skutočnosť, že sudcovia už nie sú ustanovovaní do funkcie na štyri roky, ale v ždy bez časového obmedzenia.

K bodom 83 a 84

Úprava nadväzuje na navrhované znenie § 22 ods. 2 návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺ ňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Èlánok III predkladaného zákona). Odkaz na tento predpis, ktorý predtým obsahovala druhá veta, sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti.

K bodom 85 a 86

Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

K bodom 87 a 89

Podľa doterajšej úpravy sa výkon funkcie sudcu pod vplyvom alkoholu považuje za závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s výkonom funkcie sudcu. Navrhuje sa, aby nielen výkon funkcie, ale aj samotná prítomnosť na pracovisku pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok bola postihovaná ako disciplinárne previnenie. Odmietnutie podrobenia sa dychovej skúške alebo lekárskemu odberu a vyšetreniu krvi bude mať rovnaké právne následky ako výkon funkcie sudcu pod vplyvom alkoholu.

K bodu 88

Navrhovaná formulácia rieši situácie, keď platný zákon výslovne predpokladá povinnosť rozhodovania sudcov podľa už neplatného práva, alebo keď sudca nenachá dza podklad pre svoje rozhodnutie priamo v zákone, ale rozhodne napríklad na základe analógie.

K bodu 90

Súčasná právna úprava predstavuje unikum v právnom poriadku vo veci priestupkov a discipliná rnych previnení. Táto výnimočnosť spočíva v tom, že disciplinárna zodpovednosť sudcu sa nepremlčuje, ak sa disciplinárneho previnenia dopustil sudca tým, že neviedol súdne konanie bez zbytočných prieť ahov. Uvedené ustanovenie zasahuje do základných práv občanov, a to nielen sudcov, na právo na právnu istotu, a to nepriamym nátlakom na nezávislosť sudcov. Tý mto ustanovením by boli sudcovia postavení na úroveň vojnových zločincov, či zločincov, ktorí sa dopúšťajú zločinov proti ľudskosti, ktoré jediné sú nepremlčateľné. Zákony Slovenskej republiky, ktoré riešia priestupkové či trestné konanie, vždy pripúšťajú možnosť premlčania, preto je potrebné podobné ustanovenie zaviesť aj tu. V prípade, ak boli prieťahy v súdnom konaní vyslovené v rozhodnutí Ústavného súdu SR alebo Eur ópskeho súdu pre ľudské práva, navrhuje sa, aby sa dvojročná prekluzívna lehota počítala znova odo dňa rozhodnutia týchto orgánov.

K bodu 91

Vzhľadom na poznatky doterajšej činnosti disciplinárnych senátov sa javí ako účelné voli ť popri sudcoch disciplinárnych senátov aj ich náhradníkov, najmä s prihliadnutím na znenie § 119 ods. 1. Existencia náhradníka sudcu disciplinárneho súdu je zá rukou plynulého rozhodovania disciplinárneho súdu. Preklenúť absenciu člena disciplinárneho senátu jeho zástupcom je riešením krátkodobej povahy, pričom využ itie náhradníka sa predpokladá v prípadoch dlhodobej neprítomnosti sudcu disciplinárneho senátu. Počet náhradníkov, rovnako ako počet sudcov disciplinárneho súdu, nie je ustanovený zá konom, ale vyplýva z rozvrhu práce disciplinárneho súdu.

K bodom 92 až 95

Právny stav existujúci od 1. novembra 2003 nerešpektuje odporúčania medzinárodných š tandardov upravujúcich nezávislosť súdnictva, najmä časť 5 bod 5.1. Európskej charty o štatúte sudcov, podľa ktorej disciplinárne senáty majú byť zložené najmenej z polovice volenými sudcami a vytv ára sa i reálny priestor pre priamy alebo nepriamy faktický vplyv na výkon právomocí sudcov v rozpore s Princípom I., bod 2 písm. b) odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. R (94) 12 z 13.10.1994.

V nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe sa navrhuje úprava platného znenia zákona týkajú ceho sa kreovania disciplinárnych senátov tak, že sa vytvorí zákonný mechanizmus naplnenia uvedených odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy.

Súčasne sa mení predmetné ustanovenie spôsobom, že sudca disciplinárneho súdu sa bude môcť tejto funkcie vzdať bez toho, aby sa súčasne vzdal aj funkcie sudcu. Tým, že sudca disciplinárneho súdu sa podľa doteraz účinného právneho stavu môže tejto funkcie vzdať len ak sa súčasne vzdá aj funkcie sudcu, je vý kon funkcie sudcu disciplinárneho súdu postavený na úroveň nútenej práce.

K bodu 96 a 97

Aplikáciou tohto ustanovenia v súčasnom znení dochádzalo k situáciám, že sudca sa o zač atí disciplinárneho konania pre priestupok v správnom konaní – napríklad pre nedovolené parkovanie – dozvedel až po doručení návrhu na začatie disciplinárneho konania. Takáto právna ú prava je vo vzťahu k sudcovi ako ústavnému činiteľovi dehonestujúca a neprijateľná aj z dôvodu jej možného zneužitia. V navrhovanom odseku 3 sa upravuje subjekt, ktorému orgán prejednávajú ci priestupok postúpi vec, resp. orgán činný v trestnom konaní alebo súd odstúpi vec na disciplinárne konanie. V odseku 4 sa ukladá povinnosť pre osoby podľ a odseku 3 vybaviť v zákonom určenej lehote postúpenú (odstúpenú) vec buď tak, že ju sami prejednajú (ide o analógiou blokového konania), alebo tak, že podajú návrh na začatie disciplinárneho konania.

K bodu 98

Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

K bodu 99 a 100

Úprava reaguje na poznatky aplikačnej praxe.

K bodu 101

Úprava nadväzuje na zmeny upravené v § 27 ods. 5 (podľa doterajšieho znenia ods. 6) – novelizačný bod 31.

K bodu 102

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že postavenie justičných čakateľov zostáva z pohľ adu minulej právnej úpravy a účelu tohto inštitútu nezmenené, keďže táto právna úprava sa osvedčila aj v minulosti. Z pôvodne zrušeného zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch (zrušený z ákonom č. 757/2004 Z. z.) došlo k presunu postavenia justičných čakateľov do zákona č. 757/2004 Z. z. v rámci spolo čných a prechodných ustanovení, keďže v čase prijímania nového zákona o súdoch nebol predpoklad ďalšieho pôsobenia justičných čakateľov; táto úprava predstavovala len určité rezíduum potrebné pre dokončenie prípravnej služby v tom čase pôsobiacich justičných čakateľov.

V nadväznosti na opätovné obnovenie činnosti justičných čakateľov sa v prvom rade navrhuje legislatívno-technická úprava spočívajúca v presunutí právnej úpravy postavenia justičných čakateľov zo zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zá konov do zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto právna úprava sa presúva v čiastočne pozmenenej podobe do statusov ého zákona. Vychádza sa z požiadavky, aby každý občan, ktorý sa uchádza o funkciu sudcu, musel povinne vykonávať činnosť justičného čakateľa v trvan í troch rokov (tzv. prípravná prax), a to v záujme kvalitnej ako odbornej, tak aj praktickej prípravy na výkon funkcie sudcu. Dĺžku prípravnej praxe môže výnimočne skrátiť Sú dna rada SR, ak ide o odborníka z praxe, najviac však o jeden rok. Osobitne sa navrhuje v § 151m (novelizačný bod 103), aby minister spravodlivosti mohol započítať do prípravnej praxe justičného čakateľa výkon činnosti vyššieho súdneho úradníka prijatého pred účinnosťou tejto novely, ako aj u osoby, ktorá už vykonávala funkciu sudcu a u ktorej došlo k zániku tejto funkcie inak než podľa § 18 ods. 1.

Z hľadiska kreovania funkcie justičného čakateľa nie je potrebné vykonať žiadne vecné zmeny v platnej právnej úprave. Justičný čakateľ je zamestnancom súdu v štátnej službe, a preto sa na neho vzťahuje zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých z ákonov v znení neskorších predpisov, samozrejme s prihliadnutím na prípadné odchýlky ustanovené v novo navrhovanej šiestej časti zákona č . 285/2000 Z. z.. Miesto justičného čakateľa sa obsadzuje štandardným výberovým konaním podľa zákona o štátnej službe. S prihliadnutím na zákon o štátnej službe a vlastnú podstatu odbornej prípravy justičného čakateľa sa upúšťa od doterajšej terminológie „prípravná služ ba justičného čakateľa“, pričom tento pojem sa nahrádza pojmom „prípravná prax justičného čakateľa“, ktorý v sebe zahàňa obdobie prípravnej š tátnej služby aj obdobie stálej štátnej služby.

Vzhľadom na to, že zmena § 28 ods. 1 (novelizačný bod 32) zavádza nový model obsadzovania miesta sudcu, a to práve justičným čakate ľom, ktorý spĺňa predpoklady pre vymenovanie do funkcie sudcu, je potrebné poukázať aj tú skutočnosť, že realizácia tejto právnej konštrukcie prichádza do úvahy až v čase, keď budú jednotlivé súdy disponovať justičnými čakateľmi, ktorí spĺňajú všetky zákonom požadované predpoklady na vymenovanie do funkcie sudcu. Obsadzovanie voľných miest sudcov na základe výberového konania (§ 28 ods. 2) je teda naďalej opodstatnené aj do budúcna.

Z hľadiska priebehu prípravnej praxe možno uviesť, že každému justičnému čakateľovi bude pridelený sudca – školiteľ. Z hľadiska právomocí justičného čakateľa sa navrhuje umožniť justičnému čakateľovi vykonávať úkony prináležiace súdnym úradníkom. Procesné predpisy (Občiansky súdny poriadok, Trestný poriadok) môžu zveriť do právomocí justičných čakateľov po úspešnom absolvovaní odbornej justičnej skúšky aj ďalšie úkony.

Prípravná prax justičného čakateľa bude zavàšená justičnou skúškou, pričom sa navrhuje výslovne zákonom ustanoviť povinnosť vykonať justičnú skúšku v lehote najneskôr do 6 mesiacov od uplynutia trojročnej prípravnej praxe. Táto povinnosť neplatí pre tých justičných čakateľov, ktorí už v minulosti úspešne vykonali odbornú justičnú skúšku (ako vyšší súdni úradníci). Vlastný priebeh a organiz ácia odbornej justične skúšky sú upravené v osobitnom zákone – zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 103

V prechodných ustanoveniach sa upravuje doplácanie ďalšieho platu u tých sudcov, ktorý m bol odobratý ďalší plat z toho dôvodu, že sa proti nim viedlo disciplinárne konanie, napriek tomu, že im nebolo uložené disciplinárne opatrenie (§ 151j).

V § 151k sa upravuje v prechodných ustanoveniach vzhľadom na navrhované zmeny pri kreovaní disciplinárnych senátov aj postavenie sudcov a predsedov disciplinárnych senátov tým spôsobom, že sa budú považovať za osoby zvolené podľa tohto zákona a teda ich funkčné obdobie sa skončí až jeho riadnym uplynutím. Súčasne sa upravuje postavenie predsedov kolégií a predsedov grémií zvolených podľa doterajších predpisov v sú vislosti so zmenami navrhnutými v § 15 (novelizačný bod 15). Podobne sa upravuje v § 151l trvanie stáže sudcu (nadväzne na novelizáciu § 13 – novelizačný bod 11). Prechodná úprava povolení na prácu v domácom prostredí nadväzuje na nové znenie § 41 ods. 1 (novelizačný bod 43). Navrhuje sa ponechať sudcom tri mesiace na podanie nových žiadostí a predsedom súdov na ich posúdenie a potom zo zákona zrušiť všetky povolenia na prácu v domácom prostredí, ktoré boli vyd ávané podľa doteraz platného znenia § 41 ods. 1 pomerne benevolentne.

V § 151m sa navrhuje, aby minister spravodlivosti mohol započítať do prípravnej praxe justičného čakateľa výkon činnosti vyššieho súdneho úradníka, ak vykonával činnosť vyššieho súdneho úradní ka pred nadobudnutím účinnosti predkladaného návrhu zákona, ako aj výkon funkcie sudcu, ak došlo k zániku tejto funkcie inak než podľa § 18 ods. 1.

K Èl. III

Novela zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vý kone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov bola vypracovaná na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.

K bodu 1

Dopĺňa sa právna úprava posudzovania nároku na úhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, a to jednak určením kritérií, ktoré súd v rámci rozhodovacej činnosti zohľadňuje, ako aj zavedením mechanizmu určovania minimálnej výš ky nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, ktorá sa bude odvíjať od priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky. Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe.

K bodu 2

Precizuje sa znenie právnej normy, a to v nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe.

K bodu 3

Zavedenie neobmedzenej hmotnej zodpovednosti sudcov za škodu spôsobenú prieťahmi v konaní závažn ým spôsobom ohrozuje princíp nezávislosti súdnej moci a je v rozpore s medzinárodnými odporúčaniami a štandardami vymedzujúcimi princípy sudcovskej nezá vislosti. Keďže sudca nie je podnikateľ, ktorý má neobmedzené zisky či straty, je nedôvodné vyžadovať od neho nahrádzanie takýchto škôd bez ohľadu na zavinenie. Zámerom predkladateľa je teda dosiahnuť zákonnú úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá zodpovedá medzinárodným štandardom vo vyspelých demokraciách, a súčasne ju zosúladiť s úpravou obdobnej zodpovednosti v štátnej službe. Návrh vychádza zo zásady, že sudca nemôže zodpovedať v celej výške za škodu, ktorú nespôsobil úmyselne.

K bodu 4

Legislatívno-technicky sa spresňuje začiatok vety, pretože v doterajšej praxi nebolo celkom jasné , či sa povinnosť podľa tohto ustanovenia vzťahuje aj na štátne orgány, verejnoprávne inštitúcie a orgány záujmovej a územnej samosprávy. Súčasne sa zav ádza princíp zavineného konania ako nevyhnutná podmienka uplatňovania regresnej náhrady voči zamestnancom fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

K bodu 5

Návrhom zákona sa zavádza právomoc súdov rozhodovať o sporoch vzniknutých pri aplikácii zá kona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

K bodom 6 až 8

Navrhovaná právna úprava reaguje na praktické požiadavky aplikačnej praxe pri ukladaní sankcií podľa § 26. Podľa platnej a účinnej právnej úpravy je príslušný orgán verejnej moci povinný nahlásiť do 15 dní od doručenia žiadosti podľa § 15 okrem iného aj spôsob a rozsah uspokojenia nároku na n áhradu škody. Uvedenú povinnosť je objektívne nemožné splniť, keďže v rámci 15-dňovej lehoty od podania žiadosti nie je možne zrealizovať predbežne prejednanie nároku na náhradu škody a už v ôbec nie prípadne nadväzujúce konanie pred súdom, ktorého výsledkom je priznanie prípadnej náhrady škody podľa tohto zákona, t.j. uspokojenie nároku na ná hradu škody. Preto sa navrhuje, aby povinnosť oznámiť spôsob a rozsah uspokojenia nároku na náhradu škody bola splnená síce do 15 dní tak ako doteraz, ale samotná lehota začne plynúť až okamihom uspokojenia nároku na náhradu škody.

K bodu 9

Vzhľadom na navrhované zmeny v predmetnom zákone sa navrhujú prechodné ustanovenia, ktoré sa pou žijú pri posudzovaní nárokov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti predkladanej novely, o ktorých sa bude rozhodovať po nadobudnutí účinnosti zákona.

K Èl. IV

K bodu 1

Z dôvodu nedosiahnuteľnosti doobsadenia justičnej pokladnice vyššími súdnymi úradníkmi a najmä z dôvodu využitia ľudských zdrojov na súde, je potrebné prehodnotiť pozíciu súdneho tajomníka ako povereného zamestnanca súdu oprávneného rozhodovať a konať v civilnom súdnom konaní . Prakticky to znamená prenos určitých kompetencií doteraz spojených s činnosťou vyššieho súdneho úradníka na súdneho tajomníka. Ide o také č innosti, ktoré vo všeobecnosti majú viac administratívny charakter a „paušálny“ procedurálny postup.

K bodu 2

Navrhovaná právna úprava reaguje na zmeny vykonané zákonom č. 231/2006 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodom 3 až 5

Podľa navrhovanej právnej úpravy sa vypúšťa § 22, ktorý sa zároveň vkladá za § 24 v podobe § 24a. Vychádza sa z novej právnej úpravy obsadzovania miest sudcov justičnými čakateľmi, resp. z možnosti vyšších súdnych úradníkov stať sa justičnými čakateľmi a mať mož nosť započítania doterajšej praxe do prípravnej služby justičného čakateľa. Navrhuje sa teda, aby právo vykonať justičnú skúšku patrilo len vyšším súdnym úradníkom, ktorí boli vymenovan í do štátnej služby pred dňom nadobudnutia účinnosti predkladaného návrhu zákona. Ïalej sa vypúšťa slova „nepretržite“ (pôvodne v texte § 22), čím sa reaguje na požiadavky aplikač nej praxe, nakoľko spôsobuje značné problémy. Podľa platného znenia totiž, ak vyšší súdny úradník požiada na dva mesiace o neplatené voľno z rodinn ých dôvodov, po návrate do práce musí opätovne začínať cyklus 3 roky. Súčasne sa navrhuje vypustiť z návrhu zákona lehotu v dĺžke maximálne 3 mesiacov na vykonanie odbornej justičnej skúš ky od doručenia žiadosti ministrovi spravodlivosti. Uvedené znenie nekorešpondovalo s § 15 odsek 4 zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii, podľa ktorého sa skúška vykonáva len dvakrát do roka. Vzh ľadom na rôzne časové rozpätie prijímania justičných čakateľov a vyšších súdnych úradníkov nie je totiž možné platné termíny v dĺžke 3 mesiacov dodržať.

K Èl. V

Všeobecne

Novela zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnen í niektorých zákonov bola vypracovaná na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007 a reaguje sa ňou na požiadavky aplikačnej praxe.

V predloženom znení predstavuje táto novela len návrh na odstránenie základných problé mov aplikačnej praxe. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predpokladá vypracovanie rozsiahlejšej novely predmetného zákona, ktorej obsahom by mala byť podrobnejšia úprava spôsobu zabezpečovania probačný ch programov (sociálne a iné výcviky, psychoterapia a pod.) a podmienok, za aký ch bude možné tieto programy vykonávať a financovať. Takýto návrh si však vyžaduje dôslednú prípravu (analýza výkonu a potrieb, zabezpečenie finančných zdrojov a pod.).

K bodu 1

Navrhované spresnenie si vyžaduje aplikačná prax, keďže dochádza k situáciám, kedy proba ční a mediační úradníci buď z vlastnej iniciatívy, resp. pod tlakom okolia plnia úlohy, na ktoré nie sú kompetentní, t.j. úlohy sociálnych kurátorov. V praktickom výkone potom probační a mediačn í úradníci vykonávajú postpenitenciárnu prácu, resp. ostatné činnosti sociálnej kurately v plnom rozsahu, čím zasahujú do pôsobnosti iných orgánov a neplnia efektívne vlastné úlohy.

K bodom 2, 4, 5, 8 a 9

Ide o legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na novú právnu úpravu Trestného zá kona a Trestného poriadku. Platné znenie novelizovaného zákona nekorešponduje s uvedenými trestnými kódexmi.

K bodu 3

S prihliadnutím na platné a účinné znenie Trestného poriadku je zrejmé, že v prí pade, ak súd vydá rozhodnutie, ktorým napríklad nahradí väzbu probačným dohľadom, nie je nutné, aby predseda senátu osobitne vydával písomný pokyn pre probačného a mediačného úradní ka na vykonanie probácie, keďže táto povinnosť konať vyplýva priamo z rozhodnutia súdu. Preto sa navrhuje z dôvodu efektívneho výkonu činnosti súdov priamo v zákone výslovne konštatovať, ž e rozhodnutie súdu, ktorým sa dáva podnet na vykonanie probácie, nemusí už byť doplnené písomným pokynom predsedu senátu. V tejto súvislosti stojí za zmienku, že súčasná úprava zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola prijímaná v čase, kedy bol účinný „starý“ Trestný poriadok [zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorší ch predpisov] a kedy bolo vydávanie samostatných pokynov na vykonanie probácie aktuálne a opodstatnené; nová úprava trestného procesu však vydávanie samostatných pokynov na probáciu zjavne nevyžaduje.

K bodu 6

Úprava reaguje na požiadavky aplikačnej praxe.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu tak, aby v druhej vete neboli uvedené iné subjekty než v prvej vete, čo v praxi spôsobovalo výkladové problémy.

K Èl. VI

Slovenská republika ratifikovala Haagsky dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných ú nosov detí (ozn. č. 119/2001 Z. z. – ďalej len „dohovor“) dňa 24. 10. 2000, pričom tento dohovor sa stal na území Slovenskej republiky účinný dňom 1. 2. 2001. Dohovor upravuje veľmi š pecifickú oblasť, ktorou je okamžitý návrat neoprávnene premiestneného alebo zadržiavaného dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu. Dohovor ako taký sa nesnaží riešiť problém rozhodovania o tom, kto má opatrovnícke práva k dieťaťu, avšak predstavuje postoj, že každý spor vo veci starostlivosti o maloletých má riešiť príslušný orgán štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý po byt predtým, ako bolo premiestnené. Práve orgán tohto štátu považujú zmluvné strany dohovoru za „najbližší“ k dieťaťu a k jeho rodičom a teda najlepšie schopný čo najobjektívnejšie posúdiť okolnosti na strane všetkých účastníkov konania a tak rozhodnúť vo veci samej.

Hoci dohovor obsahuje niekoľko ustanovení, ktoré sú priamo aplikovateľné, v otázkach postupu a konania vytvára iba určitý rámec a detailnú úpravu ponecháva na vnútroštátne právne poriadky. Dohovor zdôrazňuje, že účel samotného dohovoru (okamžitý návrat dieťaťa do štá tu jeho obvyklého pobytu) sa dá dosiahnuť iba rýchlym konaním príslušných justičných alebo správnych orgánov, pričom procesných otázok sa nedotýka.

Vzhľadom na doterajšiu prax slovenských súdov a Centra pre medzin árodno-právnu ochranu detí a mládeže je možné konštatovať, že súčasn á právna úprava nie je dostatočná pre efektívne vykonávanie dohovoru na území Slovenskej republiky.

Problémy sa vyskytli predovšetkým v oblasti súdneho konania, ktoré v priemere trvalo 8 – 10 mesiacov, pričom dohovor vyžaduje, aby sa rozhodnutie o návrate vydalo do 6 týždňov od neoprávneného premiestnenia či zadržania (článok 11). V záujme „ochrany detí na medzinárodnej úrovni pred š kodlivými účinkami ich neoprávneného premiestnenia alebo zadržania“ (preambula dohovoru) má dĺžka konania na príslušnom súde nesmierny význam. Práve zdĺhavé súdne konanie má často veľmi negat ívny dopad na dieťa a nechráni ho pred škodlivými účinkami neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania. Takto zdĺhavé konanie je zapríčinené predovšetkým tým, že prípady neoprávnené ho premiestnenia či zadržiavania nie sú koncentrované iba na jednom súde, ktorý by tieto veci prejednával s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. Nakoľ ko ide o veľmi špecifické konanie, ktoré kladie zvýšené nároky na samotného sudcu a vzhľadom k tomu, že aj keď agenda týchto prípadov na území Slovenskej republiky má v súčasnosti vzrastajúcu tendenciu, v porovnaní s inými krajinami je celkový počet prípadov stále veľmi nízky, je vhodné, aby bola upravená koncentrovaná príslušnosť pre tieto prípady. V drvivej väčšine štátov EÚ bola príslušnosť súdov rozhodujúcich tieto veci koncentrovaná na veľmi malý počet súdov, v prípade menších krajín však iba na jeden súd (napr. ÈR, Maďarsko, Švédsko), čo prinieslo značné zlepšenie vykonávania dohovoru v týchto krajinách.

K Èl. VII

Navrhuje sa, aby predložený návrh zákona nadobudol účinnosť 1. januára 2009.

V Bratislave, 20. augusta 2008

Robert F i c o, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Štefan H a r a b i n, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o súdnych úradníkoch

1

.

2.Osobitná časť.K § 1

Ústava Slovenskej republiky vo svojom čl.142 ods.2 výslovne uvádza že zákon ustanoví, v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom. Na súdoch Slovenskej republiky vykonávajú určité úkony a rozhodujú v jednoduchých veciach justiční čakatelia , vyšší súdni úradníci a súdni tajomníci, ktorí sú štátnymi zamestnancami. Zákon o súdnych úradníkoch vymedzuje ich postavenie .

K § 2

Za súdnych úradníkov podľa tohto zákona sa považujú vyšší súdni úradníci a súdni tajomníci , ktorých status vyplýva zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa Zákona č. 312/2001 o štátnej službe ,v znení neskorších predpisov. Zabezpečujú výkon súdnictva v rozsahu stanovenom týmto zákonom. Ostatné náležitosti , ktoré nie sú upravené osobitne v tomto zákone , upravuje zákon o štátnej službe.

Keďže predložený návrh zákona upravuje postavenie súdnych úradníkov, ktorí sú v štátnozamestnaneckom pomere, je potrebné v ňom upraviť aj probačných a mediačných úradníkov.

Slovenské trestné kódexy obsahujú niektoré inštitúty, ktoré predpokladajú uplatnenie probačných a mediačných činností, a to najmä podmienečné zastavenie trestného stíhania podľa § 307 – § 308 Tr. por. a zmier podľa § 309 – § 313 Tr. por.. Zároveň bude probačný a mediačný úradník pôsobiť ako sprostredkovateľ medzi poškodeným a obvineným v otázkach náhrady škody, ktorá vznikla spáchaným trestným činom.

. Návrh zákona o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je predložený do legislatívneho procesu na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003, pričom ide o prioritnú legislatívnu úlohu v zmysle Prioritných úloh vlády SR vyplývajúcich z Pravidelnej správy Európskej komisie a pripravenosti SR na členstvo v EÚ z 9.10.2002, predpokladá zriadenie inštitútu probačného a mediačného úradníka, vrátane jeho postavenia, pôsobnosti, práv a kompetencií.

Predpoklady pre výkon funkcie vyššieho súdneho úradníka vychádzajú z požiadavky vysokoškolského vzdelania právnického smeru druhého stupňa, bezúhonnosti a všeobecne vychádzajú z požiadaviek vymedzených zákonom o štátnej službe. Tento zákon je vo vzťahu k zákonu o štátnej službe špeciálnou právnou úpravou. Požiadavka bezúhonnosti je upravená rovnako ako v zákone o súdnych exekútoroch a notárskom poriadku.

Predpoklady pre výkon funkcie súdneho tajomníka vyplývajú predovšetkým zo zákona o štátnej službe. Súčasťou týchto predpokladov je aj bezúhonnosť, ktorá pre túto kategóriu súdnych úradníkov, aj v súlade s požiadavkou na vzdelanie, kde na rozdiel od vyššieho súdneho úradníka postačuje preukázanie úplného stredoškolského vzdelania, je upravená dostatočne. Súdny tajomník musí byť bezúhonný v rozsahu ako každý súdny úradník zaradený v štátnej službe.

K § 3V záujme presného vymedzenia okruhu činnosti vyšších súdnych úradníkov definuje zákon nielen v akom konaní na súde môže vyšší súdny úradník konať a rozhodovať, ale definuje aj to, čo možno za úkony vyššieho súdneho úradníka považovať.

Rozhodovanie je jedinou činnosťou vyššieho súdneho úradníka, ku ktorej je podľa Ústavy SR potrebné poverenie sudcu. Rozvrh práce je na každom súde základným dokumentom vymedzujúcim rozdelenie agendy súdu medzi sudcov, ostatných zamestnancov a kancelárie, určuje zastupovanie ,rozdelenie pojednávacích miestností a presne popisuje aj ostatnú činnosť súdu. Podrobnosti o rozvrhu práce sú uvedené v § 26 a 27 Zákona č.335/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Do rozvrhu práce preto patrí aj poverenie sudcu , v ktorých veciach môže konať vyšší súdny úradník samostatne. Iba tak je možné v súlade s ústavou pri rozhodovaní vo vymedzenom okruhu vecí efektívne konať a nepridať sudcovi množstvo administratívnych úkonov. Zákon samozrejme nevylučuje aj poverenie v konkrétnej veci. Pokiaľ súd upraví v súlade s týmto ustanovením v rozvrhu práce, ktoré druhy konaní , ktoré rozhodnutia a ostatné úkony môže vykonávať vyšší súdny úradník na základe tohto zákona, bude ich vykonávať samostatne.

Poverenie sudcu v konkrétnej veci môže byť v rozpore s určením úkonov, ktoré môže súdny úradník vykonávať. Zákon predpokladá, že v takomto prípade môže súdny úradník požiadať sudcu, aby mu takto pridelenú vec odňal.

Vyšší súdny úradník môže ako samostatnú činnosť vykonávať aj skutkový a právny rozbor veci. Je všeobecne známe , že na súdoch je veľké množstvo nevybavených vecí , v ktorých je nevyhnutné , najmä pokiaľ ide o veci staršie, a konali v nich viacerí sudcovia , zaoberať sa nimi podrobne , naštudovať ich najmä z hľadiska už vykonaných dôkazov a navrhnúť ďalší postup. Pomoc vyššieho súdneho úradníka pri rozboroch týchto vecí by mohla výrazne ovplyvniť zníženie počtu reštančných vecí , ktoré by boli, za pomoci vyššieho súdneho úradníka, pripravené na pojednávanie a rozhodnutie.

K § 4

Pojem použitý v Ústave Slovenskej republiky , že zákon ustanoví , v ktorých veciach môže rozhodovať zamestnanec súdu poverený sudcom , viedol zákonodarcu k špecifikácii postavenia a rozsahu úkonov vyšších súdnych úradníkov Vyšší súdny úradník po úspešnom absolvovaní výberového konania je v prípravnej štátnej službe, ktorá trvá šesť mesiacov a musí byť ukončená kvalifikačnou skúškou podľa tohto zákona.

V prípade začatia trestného alebo disciplinárneho konania zákon upravuje osobitne rozsah oprávnenia vyššieho súdneho úradníka, ktorý do rozhodnutia o vine nebude môcť vykonávať rozhodovaciu činnosť. Ostatné úkony, ktoré nie sú spojené s rozhodovacou činnosťou, vykonávať môže.

Zákon o obchodnom registri , ukladaní listín do zbierky listín a o zmene a doplnení niektorých zákonov , úplne novým spôsobom upravuje registráciu , ktorá nemá povahu konania podľa prvej až štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku. Táto úprava viedla zákonodarcu k definovaniu osobitnej činnosti vyššieho súdneho úradníka, ktorou je registrácia údajov v obchodnom registri. Jej charakter a potreba zrýchliť registráciu umožňuje, aby ju vykonával vyšší súdny úradník ako formálnu činnosť, ktorá najmä z hľadiska efektivity a rýchlosti konania bude prínosom najmä pre podnikateľskú verejnosť.

K § 5 až 8

Na základe poverenia sudcu, obsiahnutom v rozvrhu práce, bude v občianskoprávnej agende vyšší súdny úradník viesť celé konanie a rozhodovať vo veciach podľa občianskeho súdneho poriadku, prípadne exekučného poriadku samostatne, bez zásahu sudcu a vymenované druhy konaní budú rozvrhom práce určené ako jeho agenda. Rovnako bude vydávať rozhodnutia vymenované v § 6. Popri úkonoch, ktoré sú svojim charakterom prípravou pojednávania a nevyžaduje sa k nim poverenie sudcu, bude vydávať rozhodnutia týkajúce sa súdnych poplatkov v celom rozsahu, odstraňovať vady podaní , rozhodovať o znaleckej odmene a podobne. Aby nevznikli pochybnosti o tom , ktorý sudca poveril vyššieho súdneho úradníka na konanie a rozhodovanie a v ktorých druhoch agendy , bude potrebné generálne splnomocnenie v rozvrhu práce po predchádzajúcom prerokovaní rozvrhu práce so sudcami. Bude zároveň nevyhnutné prideliť vyššieho súdneho úradníka konkrétnemu sudcovi alebo viacerým sudcom , aby bola zabezpečená aj kontrola poverenia ad hoc v konkrétnej veci a rozhodovanie sudcu o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Zaradenie vyšších súdnych úradníkov na konkrétny druh agendy, napr. správnu agendu , exekučnú agendu a pod., bude viesť predsedov súdov , ktorí zodpovedajú za rozvrh práce k tomu ,aby dôkladne zvážili potrebu ich zaradenia podľa výsledkov súdu v jeho jednotlivých oddeleniach.

Úkony vyššieho súdneho úradníka príkladmo vymenované v § 7 sú úkonmi, ku ktorým nie je potrebné osobitné poverenie. V praxi je teda možné postupovať aj tak , že vyšší súdny úradník bude mať v rozvrhu práce určené , že spisy generátorom pridelené konkrétnemu sudcovi (sudcom ) pripraví z hľadiska úplnosti návrhu, z hľadiska poplatkového , zadováži potrebné listiny , vyžiada vyjadrenia a spis predloží sudcovi na určenie termínu pojednávania. Pokiaľ by bolo potrebné vydať konkrétne rozhodnutie napr. o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov , vydá ho na základe generálneho poverenia v rozvrhu práce.

V trestnom konaní je činnosť vyšších súdnych úradníkov upravená obdobne ako v konaní občianskoprávnom, s tou výnimkou, že prísne rešpektuje osobitosti trestného konania. Prvé skúsenosti s prácou súdnych úradníkov ukazujú , že ich využitie v tomto druhu agendy by sa mohlo zamerať najmä na skutkové a právne rozbory, vyhodnotenie dôkazov z prípravného konania , prípravu konceptov súdnych rozhodnutí, teda na činnosť predstavujúcu činnosť asistenta sudcu.

K§ 9 až 11

Kategória štátnych zamestnancov, súdnych tajomníkov, má v justícii svoje opodstatnenie nielen preto , že rozhodovali na základe poverenia predsedu súdu podľa spravovacieho poriadku (vyhláška č.66/1992 Zb.)v celom rade vecí, ale aj preto , že je zaradená v zákone o štátnej službe ako súčasť súdneho manažmentu . Súdni tajomníci sa tak stávajú podľa tohto zákona ďalšou kategóriou zamestnancov súdu, ktorá má obmedzené rozhodovacie právomoci a vykonáva časť úkonov spojených s vybavovaním súdnej agendy .

Do právomoci súdu zverujú nové právne predpisy čoraz viac rozhodovacej agendy, prípadne zverujú súdom preskúmanie rozhodnutí iných orgánov. Sudca sa v krátkej budúcnosti, ešte pred našim prijatím do EÚ, musí prednostne venovať štúdiu dokumentov a medzinárodných zmlúv , ktoré bude potrebné aplikovať pri rozhodovacej činnosti priamo, musí ovládať judikatúru medzinárodných súdov a sústrediť sa najmä na rozhodovanie a judikovanie v právne zložitých, alebo skutkovo komplikovaných vecí. Treba ho odbremeniť najmä od úkonov formálnych , ktoré v kontinentálnych súdnych systémoch vykonávajú už dlhé obdobie súdni úradníci. Pre štát je výhodnejšie sústrediť intelektuálny potenciál sudcu na vyššie uvedené významné činnosti a jednoduchšiu, viac menej formálnu agendu a prípravu spisu, zveriť súdnym úradníkom.

Vo vymedzených veciach môže súdny tajomník vykonávať úkony a rozhodovať. Na rozdiel od vyššieho súdneho úradníka nemôže robiť skutkové a právne rozbory a jeho činnosť má byť sústredená vo väčšom rozsahu na prípravné a formálne úkony.

V trestných veciach súdni tajomníci zabezpečujú úkony , ktoré sa vzťahujú najmä na porozsudkovú agendu , a zabezpečenie podkladov na rozhodovanie o podmienečnom prepustení , prípadne formálne úkony spojené s kontrolou spisu.

K § 12Zriadenie inštitútu probačného a mediačného úradníka predpokladá v návrhu osobitného zákona prijatie najmenej dvoch probačných a mediačných úradníkov na každý okresný súd. Probačný a mediačný úradník bude vykonávať kompetencie podľa osobitného zákona..

Predpoklady pre výkon funkcie a rozsah činnosti probačného a mediačného úradníka sú upravené v zákone, ktorý nadobudne účinnosť rovnako ako zákon o súdnych úradníkoch. Niektoré osobitné časti upravujúce vzdelávanie a vykonanie kvalifikačnej skúšky sa vzťahujú aj na túto kategóriu súdnych úradníkov.

K § 13

Zákon o štátnej službe splnomocnil v § 22 ods.4 , aby sa osobitným zákonom upravili podmienky vykonania kvalifikačnej skúšky pre účely ukončenia prípravnej služby štátnych zamestnancov v justícii. Pre kategóriu zamestnancov súdu, ktorých činnosť je upravená týmto zákonom, boli v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o štátnej službe upravené podmienky odbornej prípravy na vykonanie kvalifikačnej skúšky, obdobie trvania prípravnej služby, a základný obsah potrebných vedomostí teoretického a praktického charakteru. Celé obdobie prípravnej služby je rozdelené na dve obdobia v trvaní po troch mesiacoch. Každé z nich má iný charakter a končí sa po uplynutí troch mesiacoch vykonaním pohovoru a po uplynutí ďalších troch mesiacov vykonaním kvalifikačnej skúšky, ktorá je podmienkou, aby sa súdni úradníci stali zamestnancami v stálej štátnej službe. Rozsah vedomostí, ktoré sú povinní preukázať, je zameraný na špecifické podmienky justície.

K § 14 až 17

Získanie vedomostí počas adaptačného vstupného vzdelávania je rovnaké pre všetky kategórie súdnych úradníkov.

Adaptačné prípravné vzdelávanie, ktoré končí vykonaním kvalifikačnej skúšky je rozdielne pre kategóriu vyšších súdnych úradníkov, súdnych tajomníkov a pre kategóriu probačných a mediačných úradníkov. Jeho cieľom je získanie podrobných vedomostí z oblasti, ktorá bude pre prácu jednotlivých kategórií súdnych úradníkov najdôležitejšia a najpotrebnejšia.

K § 18, 19, 20

Obsah kvalifikačnej skúšky, spôsob jej vykonania a podrobnosti o výsledku a splnení podmienok pre jej vykonanie, určil zákonodarca s výnimkami týkajúcimi sa justičného prostredia, v súlade so zákonom o štátnej službe. Zároveň určil aj spôsob kreovania a zloženie komisie, ktorá je oprávnená vykonať overenie vedomostí štátnych úradníkov a vydať osvedčenie o vykonaní kvalifikačnej skúšky. Podmienka pre zaradenie súdneho úradníka do stálej štátnej služby a tým aj podmienka plnohodnotného výkonu určeného týmto zákonom je viazaná na jej úspešné vykonanie. Pre prípad neúspechu sú stanovené podmienky opakovania skúšky. V praxi sa môžu vyskytnúť prípady, že ani pri opakovanej skúške súdny úradník neuspeje. Rovnako sa môže stať, že o opakovanie skúšky nepožiada. V zákone je pre tieto prípady upravený následok, ktorým je skončenie státnozamestneckého pomeru. Nie je možné predlžovať prípravnú štátnu službu aj na čas po neúspešnom vykonaní skúšky a obísť jednoznačnú podmienku pre vymenovanie do stálej štátnej služby, ktorou je vykonanie skúšky.

K § 21

Celoživotné vzdelávanie štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe je charakteristickým znakom štátnozamestnaneckého pomeru. Vytvorením Justičnej akadémie vznikne inštitúcia , ktorá bude okrem sudcov vzdelávať aj súdnych úradníkov a zabezpečí tým ich odborný rast a v prípade vyšších súdnych úradníkov aj možnú prípravu na vykonanie justičnej skúšky a zaradenie na voľné miesto sudcu. Pre súdnych tajomníkov bude odborná príprava potrebná okrem iného aj na možnosť preloženia na voľné štátnozamestnanecké miesto vyššieho súdneho úradníka.

K § 22

Plánované počty vyšších súdnych úradníkov na ďalšie obdobia , ktoré predstavujú v druhom polroku 2003 dvesto miest a v roku 2004 ďalších dvesto miest , sú z hľadiska prípravy a fungovania v systéme justície, aj s ohľadom na podmienky vzdelávania, možným východiskom pre obsadzovanie voľných sudcovských miest . Ak vyšší súdny úradník požiada o vykonanie justičnej skúšky a minister spravodlivosti po preskúmaní podmienok , ktoré musia byť splnené , vykonanie tejto skúšky povolí , môže sa dosiahnuť obsadzovanie voľných sudcovských miest po absolvovaní výberového konania s väčším prehľadom , najmä z hľadiska hodnotenia schopností vyššieho súdneho úradníka a úspešnosti plnenia jeho úloh v čase vykonávania funkcie. Doba šesť rokov je relatívne dlhá a možno pri jej určení polemizovať o tom, či je potrebná. Vekový cenzus pre možnosť vymenovania za sudcu je tridsať rokov. Skúsenosti získané od nástupu na štátnozamestnanecké miesto vyššieho súdneho úradníka pri zabezpečení možnosti vzdelávania a najmä praktické vykonávanie konkrétnych úkonov vrátane rozhodovania, sú pre plynulý prechod na sudcovskú funciu potrebné.

Výnimka započítania výkonu právnického povolania po získaní právnického vzdelania druhého stupňa je obmedzená na tri roky , aby boli dodržané podmienky pre získanie skúseností s prácou na súde najmenej po dobu troch rokov.

K § 23

Ústava Slovenskej republiky v čl. 142 ods. 2 výslovne upravuje možnosť opravného prostriedku proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom tak, že o ňom rozhoduje vždy sudca. Novela občianskeho súdneho poriadku Zák.č.424/2002 Z.z. doplnila § 374 o odsek štvrtý , ktorým upravila procesný postup v súvislosti s odvolaním proti rozhodnutiu zamestnanca súdu. V navrhovanej úprave, vo veciach občianskoprávnej povahy, bude postupovať sudca podľa tohto ustanovenia. Vo veciach trestných bude postupovať sudca pri rozhodnutí o sťažnosti podľa trestného poriadku.

Rozhodovacia činnosť súdnych úradníkov môže byť spojená s ich vzťahom k veci účastníkom lebo ich zástupcom. V spoločných ustanoveniach bolo potrebné odkázať na tie ustanovenia občianskeho súdneho poriadku a trestného poriadku , ktoré vylúčenie iných osôb zúčastňujúcich sa konania a rozhodovania na súde upravujú.

V spoločných ustanoveniach odkazuje zákon tiež na tie predpisy , ktoré platia

v prípade, že tento zákon neobsahuje osobitnú úpravu. Zároveň v statusových veciach odkazuje na zákon o štátnej službe.

K § 24

Zákon 425/2002 o vyšších súdnych úradníkoch účinný od 1.9.2002 umožnil obsadenie miest vyšších súdnych úradníkov na súdoch Slovenska na základe úspešných výberových konaní. Vyšších súdnych úradníkov pôsobiacich v justícii podľa navrhovaného znenia prechodných a záverečných ustanovení treba považovať za vyšších súdnych úradníkov podľa tohto zákona. Na rozdiel od súdnych úradníkov, ktorí budú pôsobiť v justícii na základe úspešného výberového konania od účinnosti tohto zákona, nie je žiadúce, aby prestali rozhodovať, ak tak robili doposiaľ. Preto je v § 24 ods.1 určená pre túto kategóriu vyšších súdnych úradníkov výnimka, na základe ktorej môžu rozhodovať do vykonania kvalifikačnej skúšky.

V súlade s platnou právnou úpravou vyšší súdni úradníci, ktorí už na súdoch pôsobia, vykonávali všetky úkony bez obmedzenia a kvalifikačnú skúšku mali vykonať do dvoch rokov podľa zákona o štátnej službe. V prechodných a záverečných ustanoveniach im zákon ukladá povinnosť vykonať skúšku do šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona pod sankciou zániku skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

Súdni tajomníci sú pri rozdelení práce na súde súčasťou rozvrhu práce najmä pokiaľ ide o činnosti vyplývajúce zo súdneho manažmentu a činnosti vyplývajúce zo spravovacieho poriadku pre okresné a krajské súdy . Súdni tajomníci, ktorí ku dňu účinnosti tohto zákona boli súdnymi tajomníkmi podľa osobitného predpisu sa považujú za súdnych úradníkov podľa tohto zákona. Aby nevznikli pochybnosti o ich postavení, žiada sa výslovne uviesť, že podmienka doplnenia vysokoškolského vzdelania právnického smeru do doby určenej v zákone o vyšších súdnych úradníkoch, ktorý bude týmto zákonom zrušený, nie je podmienkou na výkon funkcie súdneho tajomníka podľa tohto zákona.

V súdnej praxi sa po účinnosti zákona o vyšších súdnych úradníkoch rozdielne vykladal § 10 a dochádzalo k problémom najmä v otázke, či súdny tajomník, ktorý spĺňa podmienky vysokoškolského vzdelania právnického smeru a má prax dlhšiu ako tri roky, sa môže stať vyšším súdnym úradníkom. Aj postavenie súdnych tajomníkov s dlhoročnou praxou, nespĺňajúcich podmienku vysokoškolského vzdelania, vyvolávalo rôzne otázky. Úpravou postavenia súdnych tajomníkov a stanovením podmienok pre výkon ich činnosti v justícii, zákonodarca zároveň vytvoril podmienky pre profesný postup ,ktorý je v systéme štátnej služby žiadúci.

O funkciu vyššieho súdneho úradníka sa môže uchádzať aj právnik ,ktorý absolvoval odbornú skúšku podľa osobitných predpisov. Takáto skúška sa považuje za kvalifikačnú skúšku podľa tohto zákona a jej absolvent musí na súde pôsobiť šesť mesiacov v prípravnej službe, nemusí však absolvovať kvalifikačnú skúšku aby sa mohol stať zamestnancom v stálej štátnej službe..

K § 25

Táto zákonná úprava sa vzťahuje komplexne na vyšších súdnych úradníkov, preto je potrebné doposiaľ platný zákon o vyšších súdnych úradníkoch zrušiť. Zákon v Čl. II. novelizoval aj zákon o sudcoch a prísediacich, preto sa derogácia týka iba čl. prvého.

K § 26

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1.1.2004. Dostatočná legisvakančná lehota je potrebná najmä na dôslednú prípravu rozvrhov práce na súdoch.

Bratislava 20. augusta 2003.

Mikuláš D z u r i n d a, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v. r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o súdnych úradníkoch

1

3

Dôvodová správa.

1.Všeobecná časťNa základe čl. 142 Ústavy Slovenskej republiky môže rozhodovať a určité úkony vykonávať zamestnanec súdu poverený sudcom, v rozsahu, ktorý stanoví zákon. Na súdoch Slovenskej republiky vykonávajú časť úkonov a rozhodujú v jednoduchých procesných veciach súdni tajomníci, justiční čakatelia a vyšší súdni úradníci. Zmocnenie príslušným ústavným článkom vyvolalo potrebu presnejšej úpravy spôsobu rozdelenia vymedzených druhov agendy najmä medzi vyšších súdnych úradníkov a súdnych tajomníkov.

Návrh zákona, ktorý predkladá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky do legislatívneho procesu, vychádza z potreby komplexnejšie upraviť postavenie súdnych úradníkov, ktorými sú v zmysle zákona o štátnej službe nielen vyšší súdni úradníci, ale aj súdni tajomníci a probační a mediační úradníci. V projekte súdny manažment súdni tajomníci vykonávajú množstvo úkonov najmä pokiaľ ide o prípravu spisu a majú v ňom nezastupiteľné postavenie. Probační a mediační úradníci sú štátnymi zamestnancami a ich status je upravený osobitným zákonom. Podliehajú však režimu súdneho úradníka.

Vyšší súdni úradníci dlhodobo pôsobia vo väčšine európskych demokratických krajín. Sú oprávnení v niektorých druhoch súdneho konania samostatne rozhodovať namiesto sudcu, ale aj samostatne vykonávať jednotlivé úkony súdu v konkrétne vymedzených druhoch súdnych sporov. Vyšší súdni úradníci sa v týchto krajinách trvalo osvedčujú a ich činnosť sa stala pre chod súdu nepostrádateľnou. Môžu svojou činnosťou odbremeniť sudcu od vybavovania menej závažných vecí a umožniť mu, aby sa sústredil na obtiažnejšie a komplikované prípady.

V Rakúsku a Nemecku je vyšší súdny úradník verejným funkcionárom v súdnom aparáte, ktorý autonómne vykonáva zákonom danú kompetenciu. Prenesenie určitých kompetencií zo sudcu na vyššieho súdneho úradníka povolil nemecký zákonodarca už v roku 1926 a odvtedy ich rozsah narastá. Niektoré z nich vykonáva výlučne, iné si za presne stanovených podmienok, delí so sudcom.

V Českej republike pôsobia vyšší súdni úradníci od roku 1995. Sú oprávnení vykonávať právne a skutkovo jednoduché úkony súdu.

Je všeobecne známe, že vznikom obchodného súdnictva a vytváraním nových druhov súdnych agend došlo na súdoch Slovenskej republiky k problémom, ktoré sa prejavili v neschopnosti súdov plynulo vybavovať súdnu agendu, čím dochádza k porušovaniu ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Cieľom nového zákona je uľahčiť prácu sudcom prostredníctvom zjednodušenia procesného konania tak, aby sa mohli viac sústrediť na rozhodovanie vo veci samej ako na technickú a formálnu stránku veci. K tomu má slúžiť nielen inštitút vyššieho súdneho úradníka, ktorý bude oprávnený vykonávať niektoré právne úkony súdu samostatne, ale aj zákonná úprava postavenia súdnych tajomníkov ako nižších súdnych úradníkov, ktorí doposiaľ vykonávali jednoduché procesné úkony na základe Vyhlášky č.66/1992 Zb. o spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy v znení neskorších predpisov. V zmysle čl. 142 Ústavy Slovenskej republiky môže zamestnanec súdu poverený sudcom rozhodovať len vo veciach ustanovených v zákone. To znamená, že zákon o súdnych úradníkoch dáva existujúci stav na súdoch do súladu s Ústavou Slovenskej republiky.

Súdni úradníci sú zaradení do štátnozamestnaneckého pomeru v zmysle zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z tejto skutočnosti vychádza aj navrhovaná právna úprava pri stanovení predpokladov pre výkon funkcie vyššieho súdneho úradníka. Osobitné kvalifikačné predpoklady sú upravené priamo v zákone. Postavenie súdnych úradníkov je vymedzené zakotvením ústavnej požiadavky ich nezávislosti a nestrannosti pri vydávaní rozhodnutí a vykonávaní jednotlivých úkonov samostatne priamo na základe zákona.

Rozsah ich činnosti je stanovený tak, že na vykonávanie jednotlivých, právne a skutkovo jednoduchých úkonov súdu, ktoré nespočívajú v rozhodnutí, sú oprávnení priamo zo zákona. Ďalšie úkony budú vykonávať na základe poverenia sudcov, ktoré bude generálne, podľa druhu súdnych konaní alebo jednotlivých druhov rozhodnutí v rozvrhu práce, alebo bude individuálne v konkrétnom spise. Filozofia zákona smeruje k tomu, aby sa inštitút vyššieho súdneho úradníka uberal smerom k pozícii asistenta sudcu a inštitút súdneho tajomníka k vybavovaniu jednoduchých formálnych úkonov. Pre účastníka konania je dôležité, aby mu súd poskytol ochranu jeho práv v primeranej dobe, bez opakovaného nedôvodného odročovania pojednávania. Zákon o súdnych úradníkoch má práve k tomu prispieť.

Prerokovanie návrhu zákona na plenárnom zasadnutí rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky nie je potrebné.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie:

1.Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona o súdnych úradníkoch

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii :

Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe. Predložený návrh patrí medzi krátkodobé priority podľa Národného programu pre prijatie acquis communitarire (posilnenie nezávislosti súdnictva) a je súčasťou plnenia politických kritérií – demokracia a právny štát obsiahnutých v Partnerstve pre vstup (pokračovať v posilňovaní nezávislosti a efektívnosti súdnictva).

Podľa čl. 6 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii je únia založená na princípoch slobody, demokracie, rešpektovania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu, ktoré sú spoločné členským štátom. Odsek 2 zmluvy upravuje vzťah Spoločenstiev k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z novembra 1950. Problematiku upravuje čl. 6 uvedeného Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie).

Návrh zákona plne akceptuje zásady komunitárneho práva, a v tomto smere predstavuje úplný stupeň kompatibility s ustanovením článku 6 ods. 1 a 2 Zmluvy o Európskej únii.

4.Gestor: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

5.Účasť expertov:

Pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie je bezpredmetná.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

1.Návrh zákona nezakladá ďalšie nároky na verejné financie.

Zriadenie inštitútu vyššieho súdneho úradníka na základe zákona č. 425/2002 Z. z. o vyšších súdnych úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bolo zohľadnené v návrhu rozpočtu na rok 2002.Nová právna úprava nadväzuje na pôvodný zákon a dáva do súladu reálny stav so stavom právnym.

V rozpočte bolo zriadenie inštitútu súdnych úradníkov zohľadnené nasledovne:

◊na rok 2002.....................200 nových štátnozamestnaneckých miest

◊na rok 2003.....................200 nových štátnozamestnaneckých miest – zmena od 1.7.2003

◊na rok 2004.....................200 nových štátnozamestnaneckých miest v kapitole Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Doložka finančných, ekonomických, enviromentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť v súvislosti s probačnými a mediačnými úradníkmi je obsiahnutá v zákone č...../2003 o probačných a mediačných úradníkoch.

2.Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

3.Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona priaznivo ovplyvní zamestnanosť, pretože navrhovaným zákonom sa vytvorí 200 nových pracovných miest pre vyšších súdnych úradníkov.

zobraziť dôvodovú správu