Zákon o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 541/2004 účinný od 15.01.2007 do 30.09.2007

Vládny návrh zákona o tovare a technológiách dvojakého použitia o zmene a doplnení niektorých zákonov

23

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Kontrolu zahraničného obchodu s tovarom a technológiami, ktoré sa používajú najmä pre civilné účely, ale môžu byť použité aj na vojenské účely, majú všetky vyspelé krajiny upravenú zvláštnymi právnymi predpismi. Uskutočňujú ju v súlade so zásadami prijatými medzinárodnými organizáciami pôsobiacimi v tejto oblasti, ktorými sú Wassenaarské usporiadanie (WA), Skupina jadrových dodávateľov (NSG), Austrálska skupina (AG) a Kontrolný režim raketových technológií (MTCR). Slovenská republika je členom vyššie uvedených kontrolných režimov, s výnimkou MTCR.

Národný kontrolný režim na úseku tovaru a technológií tzv. dvojakého použitia bol v Slovenskej republike vytvorený už na začiatku deväťdesiatych rokov zákonom č. 547/1990 Zb., o nakladaní s niektorými druhmi tovaru a technológií a o ich kontrole. Meniaca sa medzinárodno-politická situácia v tejto oblasti, ktorej najvýraznejším prejavom bolo ukončenie činnosti Koordinačného výboru pre mnohostrannú kontrolu vývozu (COCOM), kvalitatívne nová spolupráca krajín dvoch predchádzajúcich blokov a vnútropolitický vývoj, najmä úsilie o maximálne priblíženie legislatíve Európskych spoločenstiev, boli dôvodom pre zdokonalenie systému kontrol v Slovenskej republike, vytvorenie účinnejších mechanizmov a prijatie nového, doposiaľ platného zákona.

Zákon č. 26/2002 Z. z. o podmienkach a kontrole dovozu, vývozu a sprostredko-vateľských činností týkajúcich sa tovaru a technológií podliehajúcich medzinárodným kontrolným režimom a o zmene zákona č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov je predpisom, ktorý plne vyhovuje požiadavkám medzinárodných kontrolných režimov, ako aj potrebám národného systému. Zákon možno označiť za plne vyhovujúci podmienkam pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Zapracováva opatrenia nariadenia Rady (ES) č. 1334/2000 stanovujúceho režim spoločenstva pre kontrolu exportov položiek a technológie s dvojakým použitím.

Súčasne platný zákon upravuje nielen podmienky kontroly vývozu zodpovedajúce zásadám medzinárodných kontrol, ale s prihliadnutím k národným dôvodom tiež podmienky dovozu tovaru dvojakého použitia. Stanovuje kompetencie štátnych orgánov na úseku licenčného konania a kontroly, stanovuje povinnosti vývozcov, sankcie za nedodržiavanie zákona a všetky nevyhnutné náležitosti k efektívnemu uskutočňovaniu kontrol vývozu tovaru dvojakého použitia v Slovenskej republike.

Všetky zásady a vykonávacie prvky mnohostranných vývozných kontrol sú tak v Slovenskej republike zabezpečené už súčasným systémom.

Kontrola obchodu s tovarom dvojakého použitia v období po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je uskutočňovaná v plnom súlade s nariadením Rady (ES) č. 1334/2000 zo dňa 22. júna 2000 stanovujúcim režim Spoločenstva pre kontrolu vývozu tovaru a technológií dvojakého použitia, v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie Rady“). Činnosti, ktoré nariadenie Rady ponecháva do právomoci členských štátov, alebo členské štáty splnomocňuje k ich vykonaniu, sú obsiahnuté v predloženom návrhu. Zákon bude mať charakter vykonávacej legislatívy.

Návrh zákona obsahuje aj opatrenia prijaté Spoločnou akciou Rady č. 2000/401/CFSP zo dňa 22. júna 2000, o kontrole technickej pomoci týkajúcej sa určitých vojenských konečných použití.

Oproti súčasnému kontrolnému systému dôjde prijatím nového zákona v Slovenskej republike k týmto zmenám:

Podľa nového zákona bude podliehať kontrole iba vývoz tovaru dvojakého použitia. Povinnosť licenčného konania na úseku dovozu sa ruší, pretože dovoz nie je nariadením Rady kontrolovaný a je v záujme Slovenskej republiky vytvárať rovnocenné podmienky a konkurencieschopné prostredie ako v Európskej únii. V súčasne platnom zákone je kontrola dovozu pozostatkom zo začiatku 90. rokov, kedy sa tento režim zaviedol a Slovenská republika bola na zozname zakázaných krajín.

Údaje doposiaľ získavané z licenčného konania o dodávkach určitého tovaru dvojakého použitia do Slovenskej republiky z tretích krajín i z členských štátov Európskeho spoločenstva pre potreby zabezpečenia záväzkov plynúcich z medzinárodných zmlúv budú získavané spolu s informáciami podľa osobitných predpisov v zodpovednosti Úradu jadrového dozoru.

Upúšťa sa od povinnosti vývozcu žiadať o predbežný súhlas na rokovanie so zahraničným partnerom. Tento prvok nie je v členských štátoch Európskeho spoločenstva bežný, mohol by mať diskriminačný dopad na vývozcov z územia Slovenskej republiky. Zrušením predbežného súhlasu nie je vylúčená možnosť dopredu konzultovať pripravovaný obchod s ministerstvom.

Definícia vývozu a vývozcu sa nemení, rozsah kontrolovaného tovaru dvojakého použitia sa rovnako nemení. Zoznam tovaru dvojakého použitia podľa výnosu MH SR č. 2/2004, ktorý bol prekladom zoznamu platného v Európskej únii stratil účinnosť po nadobudnutí platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a aplikuje sa priamo zoznam tovaru dvojakého použitia podľa prílohy č. 1 nariadenia Rady. Rovnako sa nemenia dôvody možného uplatnenia licenčného konania na tovar dvojakého použitia, ktorý nie je na zozname. Naďalej budú platiť tri druhy národných licencií, ktorých názvy sa z dôvodu terminologickej zhody s nariadením Rady menia na individuálne vývozné povolenie, globálne vývozné povolenie a všeobecné vývozné povolenie.

Ďalšie zmeny v systéme vývozných kontrol v Slovenskej republike nastali už vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, bez toho, že by boli podmienené prijatím nového zákona.

Vývozom sa nerozumie vývoz z územia Slovenskej republiky, ale vývoz z územia Európskeho spoločenstva.

Na vývozy určitého tovaru dvojakého použitia do určitých krajín, ako napríklad USA, Kanada, Švajčiarsko, Nórsko a ďalšie, sa vzťahuje všeobecné vývozné povolenie Spoločenstva, ktoré stanovuje špecifické podmienky, ale zároveň umožňuje vývozy na základe registrácie bez individuálneho povoľovacieho konania, čím sa pre vývozcu značne zjednodušujú administratívne postupy.

Na transfery určitého tovaru vo vnútri Európskeho spoločenstva stanoveného nariadením Rady je vyžadované povolenie na prepravu tovaru dvojakého použitia vo vnútri Spoločenstva, ktoré je obdobou vývozného povolenia s určitými uvoľňujúcimi odchýlkami. Na tieto transfery sa nevzťahuje colné konanie podľa colného zákona.

Postupným vyjasňovaním všeobecného vzťahu komunitárneho práva a národnej legislatívy sa potvrdila nevhodnosť existencie národných predpisov upravujúcich v členských štátoch činnosti, ktoré sú už upravené nariadením Rady alebo iným právnym predpisom Európskej únie s priamou pôsobnosťou v členských štátoch. Zároveň bolo poukázané, že licenčné konanie pri dovoze nie je v súlade s požiadavkou Európskej únie na voľný pohyb tovaru a osôb.

Preto bol hľadaný vhodnejší spôsob legislatívnej úpravy, ktorý by súčasnú úpravu, po vstupe do Európskej únie nadbytočnú, odstránil. Zdanlivo jednoduchšia a rýchlejšia cesta formou novely zákona, ktorá by „len“ vypúšťala opakujúce sa ustanovenia, sa ukázala ako nevhodná najmä z dôvodu neprehľadnosti. Dovoz sa prelína celým znením zákona, obidva predpisy majú rozdielnu štruktúru a terminológiu a podobne. Preto bolo pristúpené k príprave nového zákona, ktorý bude vyhovovať požiadavkám na vykonávaciu legislatívu a bude kvalitným doplnkom ku komunitárnym predpisom. V súvislosti s prijatím nového zákona sa navrhuje zrušenie zákona č. 26/2002 Z. z. o podmienkach a kontrole dovozu, vývozu a sprostredkovateľských činností týkajúcich sa tovaru a technológií podliehajúcich medzinárodným kontrolným režimom a o zmene zákona č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Nový zákon počíta so zrušením doteraz platného výnosu Ministerstva hospodárstva SR č. 2/2004, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 26/2002 Z. z., vzhľadom k tomu, že niektoré jeho prvky, napríklad zoznam kontrolovaného tovaru dvojakého použitia, sú súčasťou nariadenia Rady, takže od 1. 5. 2004 sú duplicitné.

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

Navrhovaný zákon je v súlade s činnosťou medzinárodných kontrolných režimov, ktorých ciele a princípy Slovenská republika uznáva.

Činnosť medzinárodných režimov pre kontrolu vývozu tovaru dvojakého použitia, t. j. vyššie citovaných WA, NSG, AG a MTCR, podporuje a napomáha dodržiavaniu zásad a záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) a Dohovoru o zákaze vývoja, výroby, hromadenia zásob a použitia chemických zbraní a o ich zničení.

Navrhovaný zákon je plne zlúčiteľný s právnou úpravou platnou v Európskej únii (nariadenie Rady (ES) č. 1334/2000 v platnom znení) a jeho prijatím sa dosiahne požadovaná formálna zlučiteľnosť právneho poriadku Slovenskej republiky s právom Európskej únie na úseku kontroly vývozu tovaru dvojakého použitia.

Predloženým návrhom nedochádza k zmene podstaty súčasnej právnej úpravy.

Prijatie novej právnej úpravy nezaťaží štátny rozpočet Slovenskej republiky, ani ostatné verejné rozpočty, pretože kontrola vývozu tovaru dvojakého použitia je uskutočňovaná už na základe súčasných právnych predpisov a doterajšie licenčné procedúry sa zásadne nemenia. Rovnako sa nepredpokladajú ďalšie dopady na podnikateľské subjekty. V oblasti správnych poplatkov za udelenie licencie nedochádza k zmene.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Odhad vplyvov na verejné financie

Prijatie predloženej právnej úpravy nezaťaží štátny rozpočet Slovenskej republiky, ani ostatné verejné rozpočty, pretože kontrola vývozu tovaru a technológií dvojakého použitia je uskutočňovaná už na základe súčasnej právnej úpravy a doterajšie licenčné procedúry sa zásadne nemenia. V oblasti správnych poplatkov za udelenie licencie nedochádza k zmene.

Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej

sféry a iných právnických osôb

Nepredpokladajú sa žiadne finančné dopady na podnikateľskú sféru, ani iných právnických osôb.

Odhad vplyvov na životné prostredie

Predložený návrh zákona nebude mať žiaden vplyv na životné prostredie.

Odhad vplyvov na zamestnanosť

Na zamestnanosť nebude mať predložený návrh zákona žiaden vplyv.

Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Návrh predloženej právnej úpravy nebude mať žiadne dopady na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o tovare a technológiách dvojakého použitia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskej únie:

-nariadenie Rady (ES) č. 1334/2000 stanovujúce režim spoločenstva pre kontrolu exportov položiek a technológie dvojakého použitia v znení neskorších predpisov

-opatrenia prijaté Spoločnou akciou Rady č. 2000/401/CFSP zo dňa 22. júna 2000 o kontrole technickej pomoci týkajúcej sa určitých vojenských konečných použití

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Predloženým návrhom zákona Slovenská republika v plnom rozsahu prebrala záväzky vyplývajúce z príslušného nariadenia Rady (ES) č. 1334/2000 stanovujúce režim spoločenstva pre kontrolu exportov položiek a technológie dvojakého použitia ako aj opatrenia prijatého Spoločnou akciou Rady č. 2000/401/CFSP zo dňa 22. júna 2000 o kontrole technickej pomoci týkajúcej sa určitých vojenských konečných použití

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

úplne kompatibilný

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo hospodárstva SR

Osobitná časť

K § 1

Návrh zákona upravuje podmienky, za ktorých možno vyvážať zo Slovenskej republiky alebo inak nakladať s niektorými druhmi tovaru a technológiami dvojakého použitia. V ustanovených prípadoch návrh zákona stanovuje aj podmienky dovozu tovaru dvojakého použitia. Zákon má vykonávací charakter k predpisom Európskej únie, ktoré majú priamu účinnosť v jej členských štátoch. Zákon obsahuje iba tie činnosti, ktoré sú predpismi Európskej únie ponechané do právomoci členských štátov, alebo na vykonanie ktorých sú členské štáty splnomocnené.

Predmetom úpravy je špecifické vymedzenie kompetencií príslušných štátnych orgánov na úseku kontroly vývozu tovaru dvojakého použitia a stanovenie povinností vývozcov tovaru dvojakého použitia. Iní užívatelia pri nakladaní s tovarom dvojakého použitia sú tí, ktorí sa na vývoze podieľajú, v návrhu sú zmienení z dôvodu prípadnej nutnej kontroly, napríklad u výrobcov, dopravcov, sprostredkovateľov a pod.

K § 2

Ustanovenie § 2 určuje definíciu tovaru dvojakého použitia, ktorá je obsiahnutá v nariadení Rady. Konkrétny zoznam tovaru dvojakého použitia je ustanovený v prílohe č. 1 nariadenia Rady.

K § 3

Fyzická osoba s trvalým alebo prechodným pobytom na území Slovenskej republiky, fyzická osoba – podnikateľ s miestom podnikania na území Slovenskej republiky alebo právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky môže zo Slovenskej republiky mimo územie spoločenstva vyviezť tovar dvojakého použitia alebo vykonávať sprostredkovateľskú činnosť pri vývoze tovaru dvojakého použitia bez ohľadu na to, kde je tovar dvojakého použitia umiestňovaný, len na základe povolenia podľa nariadenia Rady alebo podľa tohto zákona.

K § 4

V rámci všeobecne formulovaných povinností vývozcu, sprostredkovateľa, vlastníka alebo iného užívateľa tovaru dvojakého použitia je vývozca tovaru dvojakého použitia povinný zabezpečiť potvrdenie o konečnom použití tovaru dvojakého použitia a súčasne dodržiavať podmienky ustanovené vo vývoznom povolení. Ide o právne relevantnú povinnosť z toho pohľadu, že vývozca vyváža tovar a umiestňuje ho na trhu v krajine určenia len po jej súhlasnom vyjadrení. Krajina určenia musí potvrdiť skutočnosť dodania tovaru dvojakého použitia do oblastí priemyslu, ktoré nemôžu byť zneužité na vojenské účely vrátane výskumu, vývoja a overenia účinkov vyvážaného tovaru. Potvrdenie o prevzatí tovaru dvojakého použitia vydá v prijímajúcej krajine príslušný orgán krajiny a toto potvrdenie musí byť v origináli predložené ministerstvu spolu s overenou kópiou prekladu potvrdenia v štátnom jazyku.

S ohľadom na charakter zákona, ale aj na povinnosti vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, pre potreby kontroly exportu tovaru dvojakého použitia, je vývozca ďalej povinný najmenej po dobu troch rokov od konca kalendárneho roku, v ktorom došlo k vývozu tovaru dvojakého použitia, viesť evidenciu o základných údajoch potrebných pre určenie charakteru, množstva a ceny tovaru, vrátane obchodných zmlúv, záruk o použití, dopravných a iných expedičných dokladov. Pri vývoze dovezeného kontrolovaného tovaru je povinný dodržiavať podmienky ustanovené vo vývoznom povolení zahraničného dodávateľa. Aby orgány štátu vykonávajúce dozor nad kontrolovaným tovarom mohli svoju činnosť vykonávať, je vývozca povinný poskytnúť týmto kontrolným orgánom súčinnosť pri výkone kontroly.

Vlastník alebo iný užívateľ tovaru dvojakého použitia je povinný pri prevode vlastníckych alebo užívateľských práv k tovaru dvojakého použitia písomne upozorniť ďalšieho vlastníka alebo užívateľa na skutočnosť, že ide o tovar dvojakého použitia podliehajúci režimu kontroly exportu podľa osobitného predpisu.

Vzhľadom na špecifický charakter tovaru dvojakého použitia je nevyhnutné, aby bol tovar dvojakého použitia skladovaný takým spôsobom a na takom mieste, aby sa minimalizovalo riziko jeho odcudzenia, straty alebo jeho zneužitia. Z uvedeného dôvodu sa vývozcovi, sprostredkovateľovi, vlastníkovi a inému užívateľovi stanovuje povinnosť prijať opatrenia na zamedzenie zneužitia, straty a odcudzenia tovaru dvojakého použitia.

K § 5

Okrem Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky sa na režime kontroly tovaru dvojakého použitia podieľajú aj Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky s ohľadom na skutočnosť, že tento ústredný orgán je zodpovedný za komplexnú prezentáciu zahraničnej politiky z globálneho hľadiska, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Slovenská informačná služba z pohľadu ochrany bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky spolu s Colným riaditeľstvom Slovenskej republiky a colnými úradmi z pohľadu ochrany colného územia, Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky z pohľadu expertíznych a posudkových činností nakladania s jadrovými materiálmi a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky z pohľadu expertíznych a posudkových činností v rámci kontroly chemických a biologických látok.

Zákon deklaruje, že orgány štátnej správy sú oprávnené uplatňovať kontrolný režim aj v rámci tých medzinárodných inštitúcií, ktorých Slovenská republika nie je členom, ale vláda Slovenskej republiky ich uznáva, pri súčasnom napĺňaní vlastných zahraničnopolitických, bezpečnostných a obchodných záujmov štátu.

K § 6

Prijatím navrhovaného zákona bude právny základ vývozných kontrol v Slovenskej republike spočívať ako na citovanom nariadení Rady, tak na novom zákone slúžiacom k jeho vykonaniu.

Orgánom zodpovedným za výkon opatrení príslušných predpisov Európskej únie a zákona je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Jeho zodpovednosť sa stanovuje v rozsahu vychádzajúcom zo súčasnej praxe.

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v oblasti režimu kontroly tovaru dvojakého použitia plní funkciu kontrolného orgánu. Spolupracuje s príslušnými orgánmi Európskej únie, s príslušnými orgánmi členských štátov Európskej únie a štátnymi orgánmi iných štátov, ktoré sú zodpovedné za plnenie úloh národného režimu kontroly v oblasti tovaru a technológií dvojakého použitia. V súvislosti s tým sa jeho zástupcovia zúčastňujú zasadnutí príslušných medzinárodných organizácií (napr. Wassenarského usporiadania). Ako ústredný orgán štátnej správy kontroluje dodržiavanie ustanovení nariadenia Rady ako aj tohto zákona, Vykonáva funkciu ústredného registra tovaru dvojakého použitia. Vydáva a zrušuje povolenia na vývoz a na prepravu tovaru dvojakého použitia. V súvislosti s vydávaním povolení vedie register vývozcov, ktorí chcú využiť na vývoz tovaru dvojakého použitia tzv. všeobecné vývozné povolenie a vedie evidenciu sprostredkovateľov. Pre potreby zahraničných osôb vydáva medzinárodné dovozné certifikáty a plní aj ďalšie úlohy vyplývajúce z tohto zákona.

K § 7

Kompetencie iných orgánov štátnej správy pri výkone kontroly vývozu tovaru dvojakého použitia spočívajú v tom, že iné orgány štátnej správy uvedené v § 5 ods. 2 na požiadanie ministerstva mu poskytujú údaje potrebné na udelenie alebo odňatie povolenia na vývoz alebo na sprostredkovanie obchodu s kontrolovaným tovarom. Iné orgány štátnej správy pri zachovaní ich kompetencií vyplývajúcich pre nich z osobitných zákonov sa vždy vyjadrujú na žiadosť ministerstva a to z pohľadu zahraničnopolitických záujmov, bezpečnostných záujmov, ochrany colného územia a ochrany pred jadrovým nebezpečenstvom. Vyjadrenia orgánov štátnej správy uvedených v § 5 ods. 2, či už pozitívne alebo negatívne, sú pre ministerstvo v oblasti udelenia alebo odňatia povolenia potrebné na širšie posúdenie žiadosti z pohľadu teritoriálnej, ale aj celosvetovej bezpečnosti. Tu sa sleduje právne relevantná skutočnosť, že tieto orgány zo svojich kompetencií vyplývajúcich pre nich z osobitných predpisov, sú tými orgánmi, ktorých vyjadrenia posudzujú postavenie Slovenskej republiky ako celku s ohľadom na už spomenuté zahraničnopolitické, bezpečnostné, ale aj obchodné záujmy Slovenskej republiky.

K § 8

Toto ustanovenie poskytuje prehľad prípadov, v ktorých sa vyžaduje povolenie. V súlade s nariadením Rady i s navrhovaným zákonom možno vývoz tovaru dvojakého použitia uskutočniť len na základe individuálneho, globálneho alebo všeobecného vývozného povolenia. Sprostredkovateľskú činnosť s tovarom dvojakého použitia možno vykonať len na základe sprostredkovateľského povolenia.

K odseku 2 písm. a)

V praxi sú najčastejšie a najbežnejšie žiadosti o povolenie k vývozu tovaru uvedeného v prílohe I nariadenia Rady. Zoznam tovaru dvojakého použitia nebude v porovnaní so súčasným stavom vydaný ministerstvom výnosom duplicitne.

Nariadenie Rady presne definuje prípady, kedy sa konanie o povolenie vzťahuje i na tovar, ktorý nie je uvedený v kontrolnom zozname tovaru dvojakého použitia.

Ide o prípady, keď vývozca bol príslušným štátnym orgánom informovaný o možnom zneužití vyvážaného tovaru pre účely šírenia zbraní hromadného ničenia alebo v oblastiach zbrojných embárg.

K odseku 2 písm. b)

V zmysle splnomocnenia sa zachováva povinnosť vývozcu informovať ministerstvo pokiaľ má dôvody mať podozrenie, že tovar dvojakého použitia by mohol byť určený k použitiu v spojení so šírením zbraní hromadného ničenia. Ďalší postup je totožný s postupom v predchádzajúcom odstavci.

K odseku 2 písm. c)

Návrh zákona umožňuje stanoviť vykonávacím právnym predpisom k zákonu ďalší tovar, k vývozu ktorého sa vyžaduje povolenie na vývoz tovaru dvojakého použitia z dôvodu bezpečnosti štátu alebo ochrany ľudských práv v zmysle splnomocnenia článku 5 bod 1. nariadenia Rady, ktoré sú ponechané na zodpovednosť jednotlivých štátov alebo v súlade so záväzkami z medzinárodných kontrolných režimov a zmlúv.

Využitie tohoto opatrenia nie je v súčasnosti aktuálne, môže však byť vhodným nástrojom pre prípad potreby v budúcnosti.

K odseku 2 písm. d)

Kontrola vývozu technickej pomoci je špecificky upravená v § 23. Opatrenia vyplývajú zo Spoločnej akcie Rady č. 2000/401/CFSP, za implementáciu ktorej zodpovedá každý členský štát Európskej únie.

Povolenie sa vyžaduje v súlade s nariadením Rady aj na prepravu vymedzeného tovaru dvojakého použitia z územia Slovenskej republiky na územie členských štátov spoločenstva.

Celý § 8 je koncipovaný tak, aby poskytoval dostatočný prehľad prípadov, kedy sa vyžaduje povolenie, neopakoval ustanovenie nariadenia Rady a využil jeho splnomocnenie k ponechaniu už uplatnených opatrení v národných systémoch.

K odseku 3

V prípadoch, keď si je vývozca vedomý toho, že tovar dvojakého použitia by mohol byť určený pre použitie v spojení so šírením zbraní hromadného ničenia, alebo pre vojenské použitie v krajine, ktorá je predmetom medzinárodného zbrojného embarga, musí o tom podľa nariadenia Rady upovedomiť príslušné orgány, t.j. ministerstvo. Ministerstvo na základe splnomocnenia nariadenia Rady rozhodne, či je k vývozu potrebné povolenie a zároveň určí, druh povolenia, individuálne alebo globálne vývozné povolenie.

K § 9

Vzhľadom k tomu, že súčasný zákon bol pripravený a schválený v r. 2002 ako kompatibilný s nariadením Rady, ustanovenia vzťahujúce sa k individuálnemu povoleniu zodpovedajú súčasnej praxi. Vecná podstata sa nemení. Individuálne povolenie je písomné rozhodnutie ministerstva umožňujúce vývozcovi vyviezť určený druh a množstvo tovaru dvojakého použitia na základe zmluvy uzavretej medzi vývozcom a jeho zahraničným obchodným partnerom. O individuálne povolenie sa musí požiadať vždy pri vývoze tovaru, ktorý je alebo môže byť využitý v celku alebo čiastočne v jadrovej, chemickej a biologickej oblasti na použitie v spojení s vývojom, produkciou, manipuláciou, prevádzkovaním, údržbou, skladovaním, detekciou, identifikáciou alebo distribuovaním chemických, biologických alebo jadrových zbraní alebo iných jadrových výbušných zariadení, alebo s vývojom, produkciou, údržbou alebo skladovaním riadených striel schopných dopravovať takéto zbrane a to aj v prípade tovaru, ktorý nie je uvedený v kontrolnom zozname, ak má vývozca dôvody mať podozrenie, že tento tovar je alebo môže byť určený v celku alebo sčasti na vyššie uvádzané účely. O vydanie individuálneho povolenia je potrebné požiadať aj v prípade tovaru, ktorý nie je uvedený v kontrolnom zozname tovaru dvojakého použitia, ale vývozca bol ministerstvom informovaný o možnom zneužití vyvážaného tovaru pre účely šírenia zbraní hromadného ničenia alebo v oblastiach zbrojných embárg. Rovnaká povinnosť sa vzťahuje aj na poskytovanie technickej pomoci, ktoré sa pre účely tohto zákona považuje za vývoz.

Písomnú žiadosť o udelenie individuálneho povolenia predkladá vývozca ministerstvu po písomnom prejave vôle zahraničného zmluvného partnera, pričom o udelenie je potrebné požiadať v lehote najneskôr 90 dní pred predpokladaným vývozom na každú zmluvu, ktorej predmetom je vývoz tovaru dvojakého použitia. Spôsob predloženia žiadosti a nevyhnutný rozsah požadovaných dokladov zostáva zhodný so súčasnou praxou, ktorá zodpovedá požiadavkám nariadenia Rady.

Žiadosti o individuálne vývozné povolenia sa podávajú na formulári, ktorý musí obsahovať minimálne údaje predpísané nariadením Rady, môže však obsahovať aj dodatočné údaje stanovené členskými štátmi podľa vlastnej potreby. Vzor žiadosti vydá Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

Samotná žiadosť musí byť doložená návrhom na uzavretie zmluvy o budúcej zmluve (pactum de contrahento), alebo už uzavretou zmluvou medzi vývozcom a jeho zahraničným zmluvným partnerom, s presnou špecifikáciou tovaru dvojakého použitia vrátane uvedenia jeho množstva. Žiadosť o individuálne povolenie musí byť doložená potvrdením o konečnom použití tovaru dvojakého použitia vyhotoveným príslušným orgánom krajiny určenia, alebo prehlásením zahraničného užívateľa, že tovar dvojakého použitia nebude použitý na výrobu alebo na vývoj jadrových, chemických a biologických zbraní, že bude použitý iba k účelu uvedenému v prehlásení a nebude bez súhlasu krajiny vývozcu reexportovaný.

Ak pôjde o vývoz tovaru dvojakého použitia v jadrovej oblasti, je potrebné k žiadosti o individuálne povolenie priložiť aj povolenie Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky. Ak pôjde o vývoz tovaru dvojakého použitia - biologických látok, je potrebné k žiadosti o individuálne povolenie priložiť aj stanovisko Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky po zvážení všetkých okolností žiadosti a po vyjadrení sa orgánov štátnej správy uvedených v § 5 ods. 2 môže požadovať aj ďalšie podklady od žiadateľa, ktoré umožnia riadne posúdenie danej žiadosti.

K § 10

Individuálne povolenie Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky udelí najdlhšie v lehote 90 dní odo dňa predloženia úplnej žiadosti. Samotné povolenie obsahuje všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 10 ods. 2 tohto zákona a je zhodné s formulárom podľa nariadenia Rady. Pri udeľovaní individuálneho povolenia ministerstvo zohľadňuje záväzky, ktorými je Slovenská republika viazaná v oblasti svojich medzinárodných vzťahov a taktiež podmienky stanovené nariadením Rady.

Pri rozhodovaní o udelení či neudelení povolenia sa ministerstvo riadi nariadením Rady, prihliada k záväzkom a povinnostiam Slovenskej republiky ako účastníka medzinárodných režimov kontroly exportu, k sankciám medzinárodných inštitúcií i orgánov Európskej únie, k národnej zahraničnej a bezpečnostnej politike a zamýšľanému konečnému použitiu ako i miere rizika zneužitia vyvážaného tovaru dvojakého použitia.

Dôvody neudelenia povolenia, ktoré sú v návrhu vymenované vyplývajú zo zásad vývozných kontrol prijatých medzinárodnými kontrolnými režimami, sú zhodné s dôvodmi neudelenia v súčasnom zákone a sú v súlade s nariadením Rady.

Zamietnutia vývozu nie sú častým javom. Štátne orgány rozhodujú o týchto opatreniach len v najcitlivejších prípadoch, ktorých realizáciou by došlo k vážnemu poškodeniu štátnych a bezpečnostných záujmov. Väčšinou by boli ohrozené i zahraničné obchodné záujmy vývozcu, pokiaľ by svojimi dodávkami priamo či sprostredkovane napomáhal rozvoju programov vývoja alebo výroby zbraní hromadného ničenia.

K § 11

Pre kontrolu vývozu tovaru dvojakého použitia vývozca oznámi ministerstvu objem realizovaného vývozu po jeho ukončení, najneskôr však do 15 dní.

V prípade nevyužitia individuálneho povolenia, vývozca udelené povolenie bezodkladne vráti ministerstvu s odôvodnením, prečo nedošlo k využitiu povolenia. Táto skutočnosť je potrebná pre evidenciu vývozu kontrolovaného tovaru.

K § 12

V súlade s nariadením Rady sú stanovené možné opatrenia zo strany ministerstva voči vývozcom, ktorým už povolenie bolo udelené. Ministerstvo môže už udelené povolenie na základe závažných dôvodov odňať. Takýmito závažnými dôvodmi sa rozumie zistenie, že povolenie bolo udelené na základe podkladov predložených vývozcom, ktoré nezodpovedali skutočnosti s cieľom získať vydanie povolenia, alebo zistenie, že vývozca porušuje podmienky stanovené v udelenom povolení. Už udelené individuálne povolenie ministerstvo odníme aj v prípade, ak je to odôvodnené zahraničnopolitickými, bezpečnostnými alebo obchodnými záujmami Slovenskej republiky.

Odňatie povolenia a eventuálne škody spôsobené vývozcovi uvedením nepravdivých alebo neúplných údajov v žiadosti alebo nedodržaním podmienok určených v povolení znáša vývozca.

Odvolanie proti rozhodnutiu ministerstva o odňatí individuálneho povolenia nemá odkladný účinok.

K § 13

Vzhľadom k tomu, že súčasný zákon bol pripravený a schválený v r. 2002 ako kompatibilný s nariadením Rady, ustanovenia vzťahujúce sa k individuálnemu otvorenému povoleniu zodpovedajú súčasnej praxi.

Znenie návrhu sa prispôsobuje terminológii nariadenia Rady. Najpodstatnejšou zmenou je zmena doterajšieho názvu „individuálne otvorené povolenie“ na „globálne povolenie“, vecná podstata sa však nemení.

Globálne povolenie sa v praxi bude využívať u konkrétneho vývozcu, ktorý bude vyvážať tovar dvojakého použitia rovnakého charakteru v opakujúcich sa dodávkach viacerým partnerom do jednej alebo viacerých krajín, pričom cenu a objem dodávok v určitom období možno odhadnúť len rámcovo.

Na udelenie takéhoto povolenia tak isto, ako u individuálneho povolenia, nie je právny nárok. Takéto povolenie sa môže udeliť v prípade predpokladaných opakovaných vývozov tovaru dvojakého použitia v určenej tovarovej štruktúre a určenom teritoriálnom rozsahu pre určité časové obdobie na základe písomnej žiadosti vývozcu.

Žiadosti o globálne povolenie sa podávajú na rovnakom tlačive ako žiadosti o individuálne povolenie. Vzor žiadosti bude stanovený výnosom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Spôsob predloženia žiadosti a nevyhnutný rozsah požadovaných dokladov zostáva zhodný so súčasnou právnou úpravou, ktorá zodpovedá požiadavkám nariadenia Rady.

Používanie globálneho povolenia predpokladá u vývozcu dobrú znalosť zásad a podmienok vývozných kontrol, vrátane overovania konečného použitia. Takouto zárukou je napríklad predchádzajúca dostatočná skúsenosť s vývozom tovaru dvojakého použitia, schopnosť identifikovať tovar dvojakého použitia a overovať jeho konečné použitie, znalosť zahraničného partnera, vo väčších firmách zavedenie systému vnútornej kontroly apod.

To, čo platí pre žiadosť o udelenie individuálneho povolenia a je zdôvodnené v dôvodovej správe k § 9, platí aj pre globálne povolenie s tým, že žiadosť musí byť doložená zoznamom zahraničných obchodných partnerov, uzatvorenou zmluvou alebo návrhom na uzatvorenie zmluvy medzi vývozcom a jeho zahraničnými zmluvnými partnermi s presnou špecifikáciou tovaru dvojakého použitia vrátane predpokladaného množstva. V prípade, že sa jedná o tovar dvojakého použitia z jadrovej oblasti je potrebné doložiť aj povolenie Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky.

S ohľadom na to, že globálne povolenie sa poskytuje spravidla na dlhšie obdobie (najdlhšie na dobu troch rokov), aj vývozca tovaru dvojakého použitia si u tohto druhu povolenia musí byť vedomý skutočnosti, že môže v čase účinnosti povolenia dôjsť k jeho odňatiu s ohľadom okrem iného aj na odôvodnené zahranično-politické alebo bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky, alebo záujmy medzinárodných organizácií, ktorých je Slovenská republika členom. Vývozca, ktorému nebude udelené globálne povolenie môže požiadať o individuálne vývozné povolenie.

K § 14

Dôvodová správa k § 10 sa obdobne uplatňuje aj pri § 15. Ministerstvo hospodárstva SR v prípade, že sa rozhodne udeliť globálne povolenie, rozhodne o jeho udelení v lehote najneskôr 90 dní odo dňa doručenia žiadosti.

K § 15

Dôvodová správa k § 13 platí aj k § 16.

K § 16

Všeobecné povolenie umožňuje vyviezť tovar bez povolenia dopredu neurčenému vývozcovi. V porovnaní s platnou právnou úpravou, ktorá predpokladá iba vydanie národných všeobecných povolení, návrh nového zákona počíta s dvomi druhmi všeobecných povolení. Všeobecným vývozným povolením spoločenstva a všeobecným vývozným povolením Slovenskej republiky. Všeobecné povolenie spoločenstva je vydané nariadením Rady a všeobecné povolenie SR sa vydá ako novela zákona vo forme prílohy k zákonu po vzájomnej dohode orgánov štátnej správy uvedených v § 5 ods. 2 návrhu zákona.

K § 17

Ustanovenie sa vzťahuje k uskutočňovaniu vývozu na základe všeobecného vývozného povolenia spoločenstva a všeobecných vývozných povolení, ku ktorých vydaniu sú splnomocnené členské štáty Európskej únie. Doposiaľ nebolo národné všeobecné vývozné povolenie SR vydané a v súčasnosti sa s vydaním takéhoto povolenia ani nepočíta. Vecne dochádza k uvoľneniu kontrolných procedúr pri vývozoch. Terminologické odlíšenie oboch druhov všeobecných povolení umožňuje nielen ich oddelené sledovanie a lepšiu orientáciu, najmä pre vývozcov, ale umožňuje tiež stanoviť v súlade s nariadením Rady rozdielne podmienky pre ich využívanie. Preto sa tiež zavádza povinnosť registrácie pred prvým uskutočnením vývozu na základe všeobecného vývozného povolenia spoločenstva a všeobecného povolenia Slovenskej republiky samostatne. V záujme udržania aktuálneho prehľadu subjektov uskutočňujúcich vývoz na základe týchto povolení sa zavádza i povinnosť vývozcu požiadať ministerstvo o zrušenie registrácie, pokiaľ nemieni na základe príslušného druhu povolenia vývoz ďalej uskutočňovať. Ostatné náležitosti vychádzajú zo súčasnej praxe podľa platného zákona. Registrácia nemá charakter správneho konania. Ministerstvo potvrdí registráciu listom. V prípade nedostatkov upozorní vývozcu na nesprávnosť podania a nutnosť nápravy.

K § 18 - 19

Napriek tomu, že nariadenie Rady nereguluje sprostredkovateľskú činnosť s tovarom dvojakého použitia, návrh zákona túto oblasť upravuje. Ustanovenia §§ 19 – 21 návrhu zákona kopírujú súčasnú právnu úpravu. Zachovanie právnej úpravy sprostredkovateľskej činnosti s tovarom dvojakého použitia sa javí žiadúce aj s ohľadom na prebiehajúce diskusie v pracovných skupinách orgánov Európskej únie.

Sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Podľa tohto zákona sa sprostredkovateľská činnosť definuje v § 3 ako iné nakladanie s tovarom dvojakého použitia, pod ktorým sa rozumie vytvorenie základných podmienok pre uzavretie zmlúv alebo samotnej zmluvy, ak sú realizované tretími stranami bez ohľadu na to, kde je tovar dvojakého použitia umiestňovaný.

Žiadateľ o udelenie sprostredkovateľského povolenia svoju žiadosť predloží v lehote najneskôr 90 dní pred tým, než začne vykonávať svoju sprostredkovateľskú činnosť.

V žiadosti uvedie svoje identifikačné znaky a návrh na dobu platnosti sprostredkovateľského povolenia. K žiadosti súčasne doloží vyhlásenie o doteraz vykonávanej sprostredkovateľskej činnosti, vyhlásenie o tom, v akej komoditnej štruktúre tovarov dvojakého použitia chce sprostredkovateľskú činnosť vykonávať a vyhlásenie o tom, či okrem sprostredkovateľskej činnosti chce vykonávať aj činnosti osobitne zmluvne upravené, čím sa rozumie prepravná činnosť, činnosť vykonávaná na základe mandátnej zmluvy, komisionárskej zmluvy, atď. Prax ukázala, že sprostredkovatelia súčasne vykonávajú aj činnosti uvedené v predchádzajúcom texte a to aj vtedy, keď tovar a nakladanie s ním sprostredkúvajú, prepravujú a dodávajú mimo územia Slovenskej republiky.

O udelení a odňatí sprostredkovateľského povolenia ministerstvo rozhodne tak, ako to vyplýva zo znenia samotného § 20. Ministerstvo sprostredkovateľské povolenie neudelí, ak by jeho udelenie mohlo ohroziť ciele alebo záujmy ustanovené v § 5 ods. 3.

Ministerstvo sprostredkovateľské povolenie odníme, ak sprostredkovateľ svojou činnosťou poškodil alebo poškodzuje záujmy Slovenskej republiky v zahraničnopolitickej, bezpečnostnej a obchodnej oblasti v krajine vývozu, ale aj v krajine, z ktorej sa vývoz uskutočňuje (krajina pôvodu). Ministerstvo môže odňať sprostredkovateľské povolenie aj s ohľadom na časový rozmer vydaného povolenia, keď v priebehu jej účinnosti dôjde k nežiadúcim spoločensko-politickým zmenám v krajinách, kde sa sprostredkovateľská činnosť vykonáva. Odňatím sprostredkovateľského povolenia sprostredkovateľ prestane vykonávať aj činnosti osobitne zmluvne upravené. Odvolanie proti rozhodnutiu ministerstva o odňatí sprostredkovateľského povolenia nemá odkladný účinok. Po odňatí sprostredkovateľského povolenia je sprostredkovateľ povinný upozorniť toho, v mene koho koná, na potrebu vykonať opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo vzniku škody bezprostredne hroziacej nedokončením činnosti súvisiacej so zariaďovaním sprostredkovateľských alebo iných činností. V prípade, že túto povinnosť sprostredkovateľ nesplní, eventuálne vzniknutá škoda bude uplatňovaná voči sprostredkovateľovi.

Keďže pre sprostredkovateľa platia všetky ustanovenia tohto zákona, je povinný pre potrebu toho, v mene koho koná, uschovávať doklady, ktoré nadobudol v súvislosti so sprostredkovateľskou činnosťou a to po dobu, po ktorú môžu byť tieto doklady významné pre ochranu záujmov toho, v mene koho koná.

Vzor žiadosti o udelenie sprostredkovateľského povolenia vydá Ministerstvo hospodárstva SR.

K § 20

Podmienkou efektívneho systému vývozných kontrol je overovanie konečného použitia tovaru dvojakého použitia a jeho konečného užívateľa.

Žiadosť o vývozné povolenie musí byť doložená dovozným certifikátom vystaveným oprávneným orgánom štátu dovozu alebo vyhlásením konečného užívateľa. Štátne orgány a dovozcovia v krajinách uplatňujúcich systém vývozných kontrol musia byť taktiež schopní vyhovieť takejto požiadavke zahraničného partnera. Pre tieto účely je ministerstvo oprávnené vydať dovozcovi pred dovozom tovaru dvojakého použitia do Slovenskej republiky medzinárodný dovozný certifikát, ktorý je zahraničným partnerom požadovaný ako doklad pred rozhodnutím o povolení vývozu. Táto prax je v súlade so systémom kontroly konečného použitia dohodnutým v medzinárodných kontrolných režimoch a zodpovedá jej aj naša podmienka pre udelenie vývozného povolenia, kedy žiadosť musí byť doložená rovnakými druhmi dokladov.

Doposiaľ sa dovozný certifikát vydával spoločne s individuálnym dovozným povolením a na základe tejto žiadosti. Pretože dovozy vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie nepodliehajú licenčnému konaniu, výnosom Ministerstva hospodárstva SR sa ustanoví vzor žiadosti o dovozný certifikát. Návrh počíta s tým, že si ministerstvo môže požadovať i ďalšie doklady a informácie umožňujúce riadne posúdiť daný prípad, napríklad zmluvu so zahraničným zmluvným partnerom, u jadrových položiek povolenie Úradu jadrového dozoru SR, u biologických materiálov stanovisko Ministerstva zdravotníctva SR a podobne.

Na konanie o žiadosti o dovozný certifikát sa vzťahuje zákon o správnom konaní.

K § 21

Podľa nariadenia Rady podlieha kontrole technická pomoc, pokiaľ je súčasťou hmotného vývozu technológie (napr. dokumentácie vzťahujúcej sa ku kontrolovanému tovaru dvojakého použitia). Poskytovanie technickej pomoci spojené s pohybom osôb mimo Spoločenstva, vrátane ústnej formy pomoci nebolo do nariadenia Rady, ktoré je právnym predpisom s priamou účinnosťou vo všetkých členských štátoch Európskej únie, zakotvené. Zároveň s nariadením však bola vydaná Spoločná akcia, podľa ktorej sa povolenie v stanovených prípadoch na poskytovanie technickej pomoci tohoto druhu vyžaduje. Implementácia tohoto opatrenia tak bola zverená do zodpovednosti jednotlivých členských štátov v rámci ich právnych systémov.

Pretože ide o špecifické prípady vývozu, je potrebné riešiť ich individuálne, t. j. na základe individuálneho vývozného povolenia. Obdobne ako u vývozu softvéru a technológií elektronickými prostriedkami ide o zvláštnu formu vývozu, ktorá nepodlieha colnému konaniu. Tak ako na iné vývozy sa však na tieto prípady vzťahuje systém vývozných kontrol, vrátane § 4 stanovujúceho povinnosti vývozcu a § 24 až 32, kontrola a sankcie.

K § 22

Ustanovenie rieši postup uskutočňovania kontroly prepravy tovaru dvojakého použitia v rámci Európskej únie. Pojem „preprava“ nie je nariadením Rady priamo definovaný, rozumie sa ním pohyb tovaru dvojakého použitia medzi jednotlivými členskými štátmi Európskej únie (pred vstupom SR do EÚ to boli vývozy). Je použitý pojem oficiálneho prekladu anglického výrazu „intracommunity transfers“. V prílohe IV nariadenia Rady je stanovený tovar dvojakého použitia, ktorého pohyb medzi členskými krajinami Európskej únie podlieha povoľovaciemu konaniu rovnako ako pri vývoze z Európskej únie.

Návrh zakotvuje oprávnenie ministerstva ustanoviť tovar dvojakého použitia iný ako je uvedený v prílohe IV nariadenia Rady, na prepravu ktorého je potrebné požiadať o vydanie povolenia pokiaľ by konečné miesto určenia príslušného tovaru dvojakého použitia bolo mimo územia spoločenstva, pokiaľ by konečné použitie na takomto mieste určenia malo byť spojené so šírením zbraní hromadného ničenia apod. Pri podaní žiadosti i pri rozhodovaní o udelení povolenia pre prepravu vo vnútri spoločenstva platí obdobný postup ako u vývozných povolení.

Povinnosť osoby prepravujúcej tovar dvojakého použitia (rozumie sa akýkoľvek tovar dvojakého použitia podliehajúci kontrole vývozu) v obchodných dokladoch zreteľne vyznačiť, že jeho vývoz z Európskej únie podlieha kontrole, je zakotvená priamo v nariadení Rady. Povinnosti vzťahujúce sa k evidencii a jej kontrole sú obdobné ako pri vývoze a sú tiež stanovené nariadením Rady.

K § 23

Systém kontroly nad dodržiavaním predkladaného návrhu zákona a teraz i nariadenia Rady sa v porovnaní s platnou právnou úpravou v zásade nemení.

Orgánmi štátnej správy oprávnenými vykonávať kontrolu nad dodržiavaním nariadenia Rady a navrhovaného zákona sú najmä Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a v rámci svojej pôsobnosti aj iné orgány štátnej správy uvedené v ustanovení § 5 ods. 2.

K § 24

Povinnosťou dovozcov, vývozcov, vlastníkov alebo iných užívateľov, sprostredkovateľov a ďalších osôb, ktoré sa na vývoze, dovoze alebo preprave tovaru dvojakého použitia vo vnútri spoločenstva podieľajú je na základe tohto zákona osobám povereným výkonom kontroly predložiť všetky doklady a písomnosti vzťahujúce sa na predmet kontroly a umožniť prehliadku objektov, dopravných a prepravných zariadení alebo iných priestorov, v ktorých je, alebo sa predpokladá, že je umiestnený tovar dvojakého použitia.

Dotknuté subjekty sú povinné umožniť prehliadku objektov, dopravných a prepravných zariadení alebo iných priestorov v ktorých je, alebo sa predpokladá, že je umiestnený tovar dvojakého použitia aj v prípadoch, keď sa nachádzajú mimo územia Slovenskej republiky a tovar dvojakého použitia v nich sa nachádzajúci bol vyvezený alebo sprostredkovaný slovenskými vývozcami alebo sprostredkovateľmi, za predpokladu, že kontrola je vykonávaná v spolupráci s príslušnými orgánmi dotknutej krajiny.

K § 25

Ustanovenie oprávňuje iné orgány štátnej správy uvedené v §5 ods. 2 aby z podnetu ministerstva vykonali predbežnú kontrolu údajov uvedených v žiadosti o príslušné povolenie alebo dovozný certifikát. Týmto orgánom je taktiež umožnené, aby mohli predbežnú kontrolu zameranú na overenie údajov uvedených v žiadosti o udelenie povolenia alebo dovozného certifikátu vykonať z vlastnej iniciatívy ešte pred poskytnutím svojich vyjadrení podľa § 7 ministerstvu.

Ministerstvo v rámci svojich kompetencií v oblasti kontroly spolupracuje aj s príslušnými orgánmi štátu dodávateľa alebo odberateľa tovaru dvojakého použitia. Iné orgány štátnej správy podľa § 5 ods. 2 v prípade, že konajú na požiadanie ministerstva, musia výsledky kontrol oznámiť ministerstvu v lehote 15 dní odo dňa vykonania predbežnej kontroly. V prípade, že ministerstvo požiadalo o kontrolu na základe požiadania štátneho orgánu štátu dodávateľa, výsledky kontroly tomuto štátnemu orgánu štátu dodávateľa oznámi v lehote 30 dní odo dňa obdržania výsledkov kontroly.

K § 26

Ustanovenie splnomocňuje colné orgány, Slovenskú informačnú službu, Ministerstvo zdravotníctva SR a Úrad jadrového dozoru SR vykonávať v mieste, kde sa kontrolovaný tovar dvojakého použitia nachádza priebežnú kontrolu plnenia všeobecných povinností vývozcu, sprostredkovateľa, vlastníka alebo iného užívateľa tovaru dvojakého použitia ako aj povinností dovozcu, ktorému bol vydaný dovozný certifikát. Uvedené orgány vykonávajú tiež kontrolu vyvážaného tovaru, ktorý nie je uvedený v zozname kontrolovaného tovaru dvojakého použitia, ak získajú informácie, že tento tovar môže byť použitý celkom alebo sčasti k vývoju, výrobe, nakladaniu, údržbe, skladovaniu, odhaľovaniu, zisťovaniu, rozširovaniu chemických, biologických alebo jadrových zbraní, ako aj k prevádzkovaniu zariadení na výrobu týchto zbraní, alebo k vývoju, výrobe, údržbe alebo skladovaniu riadených striel schopných takéto zbrane niesť. Uvádzaným kontrolným orgánom sa dáva do pôsobnosti aj výkon kontroly poskytovania technickej pomoci podľa § 22. Kontrolné orgány kontrolu vykonávajú rovnako v prípade, že o to požiada ministerstvo alebo príslušný štátny orgán štátu dodávateľa. Tu je premietnutá skutočnosť, že štát dodávateľa považuje dodaný tovar za svoj z ohľadu kontroly jeho použitia aj v prípade jeho umiestnenia v inej krajine ako v krajine pôvodu. Ide o celosvetovú ochranu pred možným vývojom ešte ničivejších zbraní hromadného ničenia.

Ustanovením sa ďalej dáva Colnému kriminálnemu úradu a Slovenskej informačnej službe oprávnenie na kontrolu prenosu softvéru a technológie dvojakého použitia elektronickými prostriedkami, faxom alebo telefónom do miesta určenia mimo územia Európskej únie.

K § 27 a 28

Ministerstvo môže ku kontrole, ktorú vykonávajú orgány štátnej správy podľa § 5 ods. 2 za splnenia podmienok podľa osobitných predpisov, akými je napr. zákona o mierovom využívaní jadrovej energie prizývať aj kontrolné orgány iných štátov.

Na výkone kontroly sa môžu zúčastniť aj medzinárodní inšpektori, ktorí vykonávajú kontrolu na základe medzinárodných zmlúv zohľadňujúc ciele medzinárodných inštitúcií pôsobiacich v oblasti mnohostrannej kontroly. Slovenská republika je členom viacerých medzinárodných inštitúcií i organizácií, napr. Wassenaarského usporiadania, Austrálskej skupiny, Skupiny jadrových vývozcov, a tieto na základe mnohostranných alebo bilaterálnych zmlúv si môžu upraviť kontrolný režim tak, že aj medzinárodní inšpektori budú môcť vykonávať kontrolu tak, ako je to upravené napr. v Dohovore o zákaze vývoja, výroby, hromadenia a použitia chemických zbraní a o ich zničení.

Za účelom vykonania kontroly sú kontrolné orgány za podmienok ustanovených osobitnými predpismi, akými sú napr. zákon o zákaze chemických zbraní, zákon o mierovom využívaní jadrovej energie a colný zákon, oprávnené vstupovať do miestností a priestorov, v ktorých sa tovar dvojakého použitia nachádza, alebo podľa príslušných dokladov nachádzať má, alebo sa nachádzať bude, nahliadať do spisov vrátane technickej dokumentácie, týkajúcich sa tovaru dvojakého použitia a vyhotovovať z nich odpisy pri dodržaní podmienok ochrany utajovaných skutočností. Povinnosť umožniť kontrolu sa vzťahuje aj na nových užívateľov kontrolovaného tovaru, ktorí ho na územie Slovenskej republiky nedoviezli, ale ho kúpili od pôvodného užívateľa alebo dovozcu. Táto ich povinnosť im vyplýva z § 4 ods. 3.

Kontrolné orgány pri výkone kontroly zvlášť významného tovaru dvojakého použitia môžu tranzitnú prepravu tohto tovaru obmedziť, zastaviť alebo vrátiť do krajiny vývozcu, ak si to vyžadujú zahraničnopolitické, bezpečnostné a obchodné záujmy Slovenskej republiky alebo záujmy medzinárodných organizácií, ktorých je Slovenská republika členom alebo ich vláda Slovenskej republiky uznáva. Toto oprávnenie je obzvlášť významné pri tranzite takých komodít, ktoré môžu slúžiť k vývoju, výrobe alebo na použitie predovšetkým zbraní hromadného ničenia.

Na zabezpečenie kontrolnej činnosti okrem Ministerstva hospodárstva SR vedie evidenciu vyvezeného tovaru dvojakého použitia Colné riaditeľstvo SR a poskytuje Ministerstvu hospodárstva SR a iným orgánom štátnej správy uvedeným v §5 ods. 2 potrebné informácie o reálne uskutočnenom vývoze kontrolovaného tovaru v lehote 15 dní odo dňa požiadania o poskytnutie informácie.

K § 29

Informácie dôverného charakteru kontrolné orgány, ministerstvo a iné ústredné orgány štátnej správy poskytnú medzinárodným inštitúciám, ktorých je Slovenská republika členom, alebo ich vláda Slovenskej republiky uznáva, ako aj krajinám pôvodu tovaru, krajinám vývozcu a dovozcu, iba na základe rovnocenných právnych predpisov platných v zahraničí alebo na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a problematika dôverných informácií je v nich upravená. V praxi sa toto ustanovenie uplatňuje tak, že keď napr. USA sú členom Wassenarského usporiadania alebo majú rovnocenný právny predpis, ako je tento zákon, orgány kontroly, ministerstvo, iné ústredné orgány štátnej správy im poskytnú dôverné informácie s tým, že ak Slovenská republika bude potrebovať niektoré informácie o tovare, ktorý má pôvod v Slovenskej republike, USA jej recipročne poskytnú spätne takéto informácie. Bez recipročného princípu výmeny dôverných informácií by došlo k oslabeniu suverenity Slovenskej republiky.

Informácie sa neposkytnú, pokiaľ sa týkajú obrany štátu alebo sa na ne vzťahuje zákon o ochrane utajovaných skutočností.

K § 30

Ministerstvo hospodárstva je oprávnené na zabezpečenie kontroly dodržiavania nariadenia Rady a tohto zákona žiadať od iných právnických osôb, ktoré vedú evidenciu majetku dovozcu, vývozcu, vlastníka alebo iného užívateľa, sprostredkovateľa a ďalších osôb, ktoré sa na vývoze, dovoze alebo preprave tovaru dvojakého použitia vo vnútri únie podieľajú informácie nevyhnutné na výkon kontroly.

Tieto údaje si ministerstvo môže vyžiadať pred udelením povolenia alebo pred rozhodnutím o odňatí udeleného povolenia a budú slúžiť k samotnému rozhodnutiu, či žiadateľ o povolenie je schopný tovar dvojakého použitia využívať alebo používať pre vlastnú potrebu. Zmysel tejto súčinnosti je aj v tom, aby nedochádzalo k špekulatívnym vývozom alebo dovozom tovaru dvojakého použitia. Orgány štátnej správy sú na požiadanie povinné oznamovať Ministerstvu hospodárstva SR výsledky nimi vykonávaných kontrol, ktoré sa týkajú vývozu a dovozu tovaru dvojakého použitia.

K § 31

Na základe vykonanej kontroly a zistenia porušenia nariadenia Rady a tohto zákona prichádza do úvahy uloženie sankcie. Ak vývozca, dovozca, sprostredkovateľ alebo akákoľvek iná osoba premiestni tovar dvojakého použitia z územia Slovenskej republiky do cudziny, resp. ho vyvezie z colného územia spoločenstva bez povolenia, napriek tomu, že povolenie je nariadením Rady alebo týmto zákonom vyžadované, bude sankcionovaný. Pokuta až do výšky 20 mil. Sk, alebo do výšky trojnásobku ceny tovaru, ak je táto vyššia než 20 mil. Sk, alebo sankcia spočívajúca v rozhodnutí o prepadnutí tovaru dvojakého použitia, pričom sa nevylučuje ani súbeh, je najvyššou sankciou, ktorú je možné uložiť podľa tohto zákona.

Ak vývozca, vlastník alebo iný užívateľ tovaru dvojakého použitia alebo sprostredkovateľ vývozu tovaru dvojakého použitia iného ako jadrového alebo špeciálneho materiálu poruší svoje povinnosti podľa § 4 alebo dovozca podľa § 20 ods. 5 odôvodnené v dôvodovej správe k uvedeným paragrafom, môže mu byť uložená pokuta až do výšky 10 mil. Sk.

Ministerstvo uloží vývozcovi, dovozcovi, sprostredkovateľovi, vlastníkovi, alebo inému užívateľovi tovaru dvojakého použitia pokutu za porušenie v zákone presne uvedených povinností alebo podmienok stanovených nariadením Rady alebo týmto zákonom až do 10 mil. Sk alebo do trojnásobku hodnoty vyvezeného tovaru, ak je jeho hodnota vyššia ako 10 mil. Sk.

Výška pokuty sa určí s ohľadom na mieru, význam a čas ohrozenia záujmov chránených týmto zákonom, prípadne s ohľadom na škodu, ktorá vznikne protiprávnym konaním.

Význam ukladania sankcií spočíva najmä v tom, že ide o zákon podliehajúci medzinárodným kontrolným režimom a jednotlivé štáty sveta, ktoré sú členmi medzinárodných organizácií pôsobiacich v oblasti mnohostrannej kontroly strategického tovaru si obdobným spôsobom upravujú sankcie pri porušení ich vlastných zákonov. Prostredníctvom tohto zákona sú upravené aj sankcie za porušenie nariadenia Rady, ktoré ich úpravu ponecháva na jednotlivé členské krajiny.

K § 32

Pokutu a prepadnutie tovaru dvojakého použitia uloží colný úrad rozhodnutím. Pri rozhodovaní o uložení sankcie postupuje podľa Colného zákona.

Ministerstvo ukladá pokutu rozhodnutím, pri rozhodovaní o jej uložení postupuje podľa zákona o správnom konaní.

Pokutu a prepadnutie tovaru dvojakého použitia možno uložiť do troch rokov odo dňa, kedy bolo porušenie zákona zistené, najneskôr však do desiatich rokov odo dňa, kedy k porušeniu došlo. Ide o subjektívnu trojročnú lehotu a objektívnu desaťročnú lehotu, ktorá sa bežne používa v našom právnom poriadku. Uložená pokuta je splatná do 15 dní od nadobudnutia účinnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená a je príjmom štátneho rozpočtu.

Tovar dvojakého použitia, o ktorého prepadnutí bolo právoplatne rozhodnuté, predá príslušný colný úrad v dražbe. Výťažok z predaja po odpočítaní nákladov predaja, je príjmom štátneho rozpočtu takisto, ako aj uložená pokuta. Pri predaji tovaru dvojakého použitia v dražbe sa odporúča tento nepredávať naozaj skôr, ako nadobudne právoplatnosť rozhodnutie o prepadnutí tovaru dvojakého použitia, to znamená, nemal by sa predávať skôr, ako uplynie príslušná lehota stanovená Občianskym súdnym poriadkom pri preskúmaní správneho rozhodnutia súdom. Colný úrad pri ukladaní pokuty alebo sankcie prepadnutia majetku postupuje primerane aj proti ďalším užívateľom tovaru dvojakého použitia (§ 5 ods. 2 písm. b), nakoľko aj títo sú povinní nakladať s tovarom dvojakého použitia podľa tohto zákona. Ak ide o tovar dvojakého použitia v jadrovej oblasti, postupuje sa pri jeho predaji v dražbe podľa osobitného zákona, ktorým je zákon o mierovom využívaní jadrovej energie.

K § 33

Návrh stanovuje neprevoditeľnosť vydaných povolení. Pri zmene právnej subjektivity osoby, ktorej bolo povolenie udelené, sa musí uskutočniť nové konanie o povolení.

K § 34

Tak, ako Ministerstvo hospodárstva SR na požiadanie zahraničného dodávateľa vystaví medzinárodný dovozný certifikát, tak príslušný colný úrad potvrdí dovozcovi o uskutočnenom dovoze doklad o overení dodávky, ak je tento doklad požadovaný zahraničným dodávateľom. Doklad o overení dodávky deklaruje, že tovar dvojakého použitia bol do Slovenskej republiky skutočne dovezený. V prípade následného zistenia nezrovnalostí u dovezeného tovaru dvojakého použitia, ktoré sa zistia pri priebežnej kontrole podľa § 26 a 27, informuje príslušný colný úrad prostredníctvom Ministerstva hospodárstva SR o tejto skutočnosti príslušný štátny orgán krajiny vývozcu. Takto zistená nezrovnalosť môže pre budúcnosť znamenať, že Ministerstvo hospodárstva SR pri následných žiadostiach o vydanie medzinárodného dovozného certifikátu dovozcovi tento nevydá.

K § 35

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje Správny poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak. V konkrétnych prípadoch rozhodnutí ministerstva o odňatí individuálneho povolenia, globálneho povolenia a sprostredkovateľského povolenia nemá odvolanie proti týmto rozhodnutiam odkladný účinok.

K § 36

Návrh ustanovuje, že povolenia vydané podľa doterajších predpisov sa považujú za povolenia podľa tohto zákona pokiaľ neuplynie doba platnosti v nich individuálne stanovená.

U dovezeného kontrolovaného tovaru podľa doterajších povolení sa v prípade zmeny užívateľa vzťahuje na budúceho užívateľa povinnosť informovať ďalšieho užívateľa o tom, že ide o tovar dvojakého použitia podliehajúci režimu kontroly vývozu podľa nariadenia Rady.

Návrh počíta s tým, že povoľovacie konanie začaté pred dňom účinnosti tohto zákona sa ukončí podľa nového zákona.

K § 37

Navrhovaný zákon nahradí zákon č. 26/2002 Z. z. o podmienkach a kontrole dovozu, vývozu a sprostredkovateľských činností týkajúcich sa tovaru a technológií podliehajúcich medzinárodným kontrolným režimom a o zmene zákona č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb.

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, v plnom rozsahu.

Doteraz platný vykonávací predpis, t. j. výnos č. 2/2004 Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 26/2002 Z. z. o podmienkach a kontrole dovozu, vývozu a sprostredkovateľských činností týkajúcich sa tovaru a technológií podliehajúcich medzinárodným kontrolným režimom a o zmene zákona č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, sa zrušuje súčasne.

Zoznam kontrolovaného tovaru dvojakého použitia je k dispozícii v slovenskej verzii Úradného vestníka Európskej únie.

K čl. II

Zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov sa dopĺňa v časti XII položke 196 písm. j) sadzobníka správnych poplatkov slovom „vývoz“. Toto doplnenie je dôsledkom novelizácie zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, popísanom v čl. II predkladaného návrhu zákona.

K čl. III

K bodom 1 až 20, 27 a 30

Potreba navrhovanej novelizácie zákona číslo 129/1998 Z. z. priamo vyplynula zo skutočnosti, že od 1. 5. 2004 je Slovenská republika členským štátom Európskej únie a tým sa aj vnútorný trh SR stal vlastne vnútorným trhom spoločenstva.

Keďže povinnosti SR vyplývajúce z Dohovoru o zákaze chemických zbraní, ako je napr. deklarovanie používania chemických látok spadajúcich pod kontrolný mechanizmus OPCW, bolo potrebné do tejto povinnosti okrem exportu a importu do/z tretích krajín opäť zaradiť aj obchod vnútri spoločenstva. Táto povinnosť je zabezpečená pridaním termínu „intrakomunitárny obchod“ k termínom export a import.

K bodom 21, 22 a 24 a 25

Paragrafy 30 a 33 sú doplnené novou povinnosťou pre fyzické osoby a právnické osoby a to je povinnosť písomne oznámiť ministerstvu úmysel používať rizikové a nízkorizikové chemické látky, na základe čoho ministerstvo vykoná registráciu do 15 dní od obdržania oznámenia.

K bodom 23 a 26

Používateľ je potom povinný viesť si evidenciu týchto látok aj pre množstvá nižšie ako je deklaračný limit (upravený § 31 a 34, z ktorých sa vypustili slová „v množstvách, ktoré podliehajú deklarácii“).

Zavedením tejto povinnosti si ministerstvo vybuduje databázu používateľov týchto sledovaných chemických látok a následne sa uľahčí a skvalitní vnútroštátna kontrolná činnosť vyplývajúca z tohto zákona.

K bodom 28 a 29

Ustanovenie § 40 obsahuje v odseku 2 vypustenie slov „orgány štatistiky a“, zároveň je doplnené odsekom 3, podľa ktorého je Štatistický úrad Slovenskej republiky za účelom výkonu kontroly a spracovania súhrnných deklarácií SR povinný poskytnúť ministerstvu do 15 dní od obdržania jeho požiadavky dôverné údaje, ktoré sú v ďalšom znení paragrafu podrobnejšie uvedené.

K bodu 31

Ustanovenie § 43a upravuje registračnú povinnosť právnických osôb a fyzických osôb podľa § 30 odseku 1 a § 33 odseku 1.

K čl. IV

K bodom 1 až 10

V zákone č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie bola ustanovená povinnosť požiadať pri dovoze špeciálnych materiálov a zariadení o povolenie Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky. Táto povinnosť bola stanovená s ohľadom na zákon č. 26/2002 Z. z., ktorý vo svojich ustanoveniach vyžaduje takéto povolenie pre udelenie licencie na dovoz. Vstupom do EU začalo na území Slovenskej republiky platiť nariadenie Rady (ES) č. 1334/2000 stanovujúce režim pre kontrolu exportov položiek a technológie s dvojakým použitím. Toto nariadenie neuvažuje s kontrolou dovozu špeciálnych materiálov a zariadení. Reakciou gestora zákona č. 26/2002 Z. z. bola príprava nového zákona, ktorý reflektuje požiadavky nariadenia č. 1334/2000. Povolenie na dovoz nie je týmto zákonom vyžadované. Úrad jadrového dozoru preto požiadal gestora nového zákona, aby do textu zákona zapracoval zmenu zákona č. 541/2005 Z. z. Táto zmena vypúšťa zo zákona č. 541/2005 Z. z. povinnosť žiadať o povolenie na dovoz špeciálnych materiálov a zariadení a ustanovuje len ohlasovaciu povinnosť pri dovoze takýchto materiálov a zariadení.

K čl. V

Navrhovaná úprava neprináša zásadne nové prvky oproti súčasne platnej právnej úprave. Účinnosť dňom vyhlásenia nie je preto na ujmu podnikateľskej sféry, naopak v značnej miere sa upúšťa sa od kontroly dovozu tovaru dvojakého použitia, čo je pre podnikateľskú sféru prínosom.

Navrhuje sa účinnosť zákona dňom 1. januára 2007.

Bratislava 28. septembra 2006

Robert F i c o

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír J a h n á t e k

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

23

D Ô V O D O V Á S P R Á V A

VŠEOBECNÁ ÈAS

Využívanie jadrovej energie má pre hospodárstvo Slovenskej republiky mimoriadny význam. Vo výrobe elektrickej energie predstavuje podiel jadrovej energie približne 50%. V priemysle a v zdravotníctve sa široko uplatň uje využívanie rádioizotopov. Priemyselné podniky sa podieľajú na dodávkach zariadení na využívanie jadrovej energie. Slovenská republika má rozvinutú spoluprácu s rôznymi krajinami a medzinárodný mi organizáciami pri využívaní jadrovej energie.

Pri využívaní jadrovej energie má z pohľadu kompetencií ÚJD SR, ako predkladateľa návrhu nového zákona, prvoradý význam bezpečnosť jadrových zariadení a minimalizovanie rizika nehôd alebo havá rií na jadrových zariadeniach alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov, ktorých vznik môže znamenať ohrozenie života a zdravia zamestnancov a obyvateľstva, ako aj vysoké materiálne a ekologické ujmy.

V súlade so záujmami obyvateľstva ako aj v súlade so svetovou praxou, odporúčaniami medzinárodných organizácií, záväzkami Slovenskej republiky a prijatými medzinárodnými zmluvami má štát vý znamnú úlohu pri zaisťovaní bezpečnosti mierového využívania jadrovej energie. Pri plnení tejto úlohy má nezastupiteľné miesto zákonná úprava problematiky, existencia a činnosť štátneho orgá nu dozoru.

Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len "ÚJD SR") bol pôvodne zriadený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 2/l993 Z. z., podľa ktorého vykonával štátny dozor nad jadrovou bezpečnos ťou ako právny nástupca bývalej Èeskoslovenskej komisie pre atómovú energiu na území samostatnej Slovenskej republiky. V súčasnosti je jeho postavenie rámcovo upravené v §29 zákona č. 575/2001 Z. z. v znen í neskorších predpisov. Vykonávanie štátneho dozoru bližšie upravuje zákon č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štá tnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z. a v znení zákona č. 470/2000 Z. z.

Právny rámec pre kontrolu štátu nad mierovým využívaním jadrovej energie bol doteraz tvorený najmä vyššie spomenutým zákonom č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z., zákonom č . 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, zákonom č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ž ivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákonom č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov a zákonom č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane v znení neskorších predpisov.

Mierového využívania jadrovej energie sa z rôznych aspektov týkajú aj niektoré ďalšie zákony ako sú zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskor ších predpisov, najmä zákona č. 470/2000 Z. z. a 578/2003 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretý m jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov a zákon č. 26/2002 Z. z. o podmienkach a kontrole dovozu, vývozu a sprostredkovateľských činností týkajúcich sa tovaru a technológií podliehajúcich medzinárodným kontrolným režimom a o zmene zákona č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Doterajšia právna úprava obsiahnutá najmä v zákone č. 130/1998 Z. z. spolu s ostatnými vyššie spomenutými zákonmi bola v priebehu piatich rokov dobou čiastočne prekonaná a predkladaná právna ú prava dôsledne transponuje predpisy EÚ, zohľadňuje odporúčania Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu ako aj nové medzinárodné zmluvy a dohovory, ku ktorým Slovenská republika pristúpila tak, aby nov á právna úprava v tejto oblasti plne vyhovovala členstvu Slovenskej republiky v Európskej únii od 1. 5. 2004.

Doterajšia právna úprava v zákone č. 130/1998 Z. z. bola postačujúca v období svojho prijatia. Podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 1358 z 11. decembra 2002, ktorým bol schválený Plán legislat ívnych úloh vlády SR na rok 2003 bolo v bode 19. na mesiac december 2003 ÚJD SR uložené predložiť novelizáciu zákona č. 130/1998 Z. z., ktorou by sa spresnil právny rámec činností spojených s mierový m využívaním jadrovej energie a ionizujúceho žiarenia v súlade s praxou krajín s vyspelou jadrovou energetikou. Nakoľko predkladateľ zákona obdržal veľké množstvo pripomienok, ktoré si vyžadovali viacer é rokovania s dotknutými rezortmi, bola táto úloha presunutá do Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004 ako bod 8 na mesiac február, schváleného uznesením vlády SR č. 26/2004 zo dňa 14. 1. 2004. Po zv ážení rozsahu zmien ÚJD SR pristúpil k vypracovaniu úplne novej právnej úpravy a predkladá nový návrh zákona o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektor ých zákonov. Výkon štátneho zdravotného dozoru nad radiačnou ochranou podľa zákona NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov (zákon č. 578/2003 Z. z.) vykonáva Ú rad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

Predmet úpravy zákona je rozsiahly, ale v porovnaní s doterajšou právnou úpravou zjednodušuje proces dozorných činností, presnejšie vymedzuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osô b, koncentruje pôsobnosť ÚJD SR na dozorné činnosti so zreteľom na bezpečnostné aspekty a eliminuje jeho pôsobenie v rozhodovacích procesoch, ktoré priamo nesúviseli s jadrovou bezpečnosť ou resp. priamo neeliminovali možnosť negatívnych dopadov využívania jadrovej energie na život a zdravie obyvateľov a životné prostredie (napr. vydávanie oprávnení podľa §4 zákona č. 130/1998 Z. z.). Zá kon plne zohľadňuje prijaté záväzky Slovenskej republiky z medzinárodných zmlúv po roku 1998 a potvrdzuje stav, ktorý bol v oblasti implementácie medzinárodných záväzkov spred roku 1998 zachytený už v z ákone č. 130/1998 Z. z.

Rešpektovanie ďalších medzinárodných zmlúv v novom zákone ako aj dôsledné zohľadnenie legislatívy Európskej únie podporí dôveryhodnosť Slovenskej republiky pri výlučne mierovom využívan í jadrovej energie. Ide najmä o tieto medzinárodné zmluvy: Zmluva o nešírení jadrových zbraní z 1. 7. 1968 s platnosťou od 5. 3. 1970, Zmluva o zákaze umiestňovania jadrových zbraní a iných zbraní hromadn ého ničenia na dne morí a oceánov a v ich podzemí z 11. 2. 1971 s platnosťou od 18. 5. 1972, Dohovor o fyzickej ochrane jadrových materiálov, Dohovor o včasnom hlásení jadrovej havárie a Dohovor o pomoci v prí pade jadrovej havárie alebo radiačného ohrozenia, ktoré sú platné v Slovenskej republike po sukcesií od 1. 1. 1993, Dohoda medzi ÈSSR a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu pre uplatnenie záruk na zá klade Zmluvy o nešírení jadrových zbraní platná od 3. 3. 1972, Štatút Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu a Dohoda o výsadách a imunitách Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu platné od 27. 9. 1993, Dohovor o jadrovej bezpečnosti z 20. 9. 1994, platný od 24. 10. 1996 a uverejnený pod č. 163/1997 Z. z., Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou z 21. 5. 1963 a Spoločný protokol týkajúci sa uplatnenia Viedenského dohovoru a Parížskeho dohovoru z 21. 10. 1988, platné od 7. 6. 1995 a uverejnené pod č. 70/1996 Z. z. a 71/1996 Z. z., Spoločný dohovor o bezpeč nosti nakladania s vyhoretým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom z 30. 9. 1997, platný od 18. 6. 2001 a uverejnený pod č. 125/2002 Z. z.

Návrh zákona vychádza z doterajšej právnej úpravy – zákona č. 130/1998 Z. z., jeho vykonávacích vyhlášok, praktických skúseností z ich uplatňovania, skúseností a medzinárodný ch odporúčaní, záverov misie IRRT (International Regulatory Review Team) – správa a závery z tejto misie boli predmetom rokovania vlády SR dňa 5. júna 2003 a k nemu bolo prijaté uznesenie vlády SR č. 4 42/2003, poznatkov a podnetov získaných pri inšpekčnej činnosti, poznatkov a podnetov získaných z členstva SR v OECD/NEA (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj / Agentúra pre jadrovú energiu), z pr ávnych predpisov Európskej únie. Ako podklad k zákonu boli využité aj niektoré obdobné zahraničné právne predpisy (Èesko, Fínsko, Švédsko). Návrh zákona pokrýva čo najkomplexnejš ie problematiku mierového využívania jadrovej energie, s výnimkou radiačnej ochrany, ktorá je pokrytá zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorší ch predpisov, najmä zákona č. 470/2000 Z. z. a 578/2003 Z. z. a vyhláškou MZ SR č. 12/2001 Z. z.

Navrhovaný zákon je plne v súlade s právnymi úpravami v oblasti využívania jadrovej energie krajín Európskej únie, s odporúčaniami Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Tieto odporúč ania sa prijímajú na základe konsenzu všetkých členských krajín, sú kompatibilné s legislatívou týchto členských krajín.

Návrh zákona implementuje medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná v oblasti využívania jadrovej energie. V rozsahu, ktorý pripúšťajú platné závä zky Slovenskej republiky (napr. v rámci systému Zmluvy o nešírení jadrových zbraní), navrhovaný zákon preberá vecný obsah legislatívy Európskej únie.

Najdôležitejšie zmeny v novom zákone oproti stavu v zákone č. 130/1998 Z. z.

a)zrušenie vydávania oprávnení na podnikateľské č innosti, ich nahradenie povoleniami, okrem dodávateľského sektora pre jadrovú energetiku,

b)explicitne vyjadrené zákazy využívania jadrovej energie na iné ako mierové účely a explicitne vyjadrené zákazy činností v oblasti využí vania jadrovej energie bez príslušného povolenia,

c)precíznejšia úprava pôsobnosti ÚJD SR v úvodných častiach zákona,

d)rozpracovanie požiadaviek na umiestňovanie jadrových zariadení a uzatváranie úložiska a inštitucionálnu kontrolu,

e)priamou novelizáciou zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) zavedenie postavenia ÚJD SR ako špeciálneho stavebného úradu pre stavby jadrových zariadení v etape rozhodovania o stavebnom povolení a kolaudačnom rozhodnutí,

f)spresnenie ustanovení o zodpovednosti za jadrové škody ustanovením vyššieho limitu (75 mil. EUR) aby aj pri kurzových rozdieloch bola zachovaná minimálna výš ka zodpovednosti, ktorá je ustanovená vo Viedenskom dohovore,

g)precíznejšia úprava postavenia, kvalifikácie, menovania inšpektorov jadrovej bezpečnosti,

h)riešenie niektorých kompetenčných sporov medzi Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky resp. Národným inšpektorátom práce a Ú JD SR v oblasti dozoru nad vybranými zariadeniami v jadrových zariadeniach,

i)v zabezpečovaní kvality sústredenie sa na systémové zabezpečovanie kvality prevádzkovateľa jadrových zariadení a opustenie dozoru nad systémami kvality vo vý robnej a dodávateľskej sfére,

j)úpravy v niektorých osobitných predpisoch (napr. zákon o správnych poplatkoch, zákon o inšpekcii práce atď.).

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná; v dôsledku prijatia návrhu zákona nevzniknú nové nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

Vzhľadom na obsahové zameranie návrhu zákona nevznikla potreba prerokovať ho v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

O S O B I T N Á È A S 

K §1:

Ustanovuje sa predmet zákona, ktorý je pomerne rozsiahly a pokrýva kontrolu štátu nad všetkými súvisiacimi oblasťami využí vania jadrovej energie, okrem radiačnej ochrany. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou predkladaný zákon upresňuje viaceré oblasti pokryté už citovaným zákonom č. 130/1998 Z. z. v znení zákona č . 470/2000 Z. z. Pritom tento zákon rešpektuje iné zákonné úpravy, ktoré majú bližší alebo vzdialenejší vzťah k mierovému využívaniu jadrovej energie, predovšetkým zákon Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov. Z tohto dôvodu nie je problematika radiačnej ochrany pokrytá predkladaným zákonom. Taktiež neupravuje problematiku dozoru nad bezpečnosťou práce a ochrany zdravia pri práci, ktorá je upravená zákonom č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov a zákonom č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov. Okrem toho rešpektuje právo občanov na podnikanie, na informácie o životnom prostredí podľa čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky a zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, právo účasti verejnosti, občianskej iniciatívy a občianskeho združenia na posudzovaní vplyvov jadrových zariadení na životné prostredie v zmysle zá kona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov.

K §2 :

Pre jednoznačnosť používania pojmov, ktoré sú osobitné pri mierovom využívaní jadrovej energie, zákon tieto pojmy vymedzuje. Zá kon vymedzuje zaužívané pojmy omnoho dôkladnejšie, ako aj početnejšie ako doterajšia právna úprava, čo je dôsledkom skúseností z praktického uplatňovania doterajšieho zákona č. 130/1998 Z. z.

K §3:

Výhradne mierové využívanie jadrovej energie vyplýva z národných záujmov a z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Pož aduje sa, aby využívanie jadrovej energie bolo vždy zdôvodnené a aby bolo preukázané, že je prínosom v porovnaní s inými technológiami.

Bezpečnosť využívania jadrovej energie musí byť zaistená tak, aby jej potenciálne nepriaznivé účinky boli čo najnižšie s využitím súčasných poznatkov vedy a techniky. Pri získaní nový ch poznatkov sa vyžaduje, aby sa úroveň bezpečnosti pri využívaní jadrovej energie prehodnotila (Princíp ALARA – As Low As Reasonable Achievable). Ustanovenie taktiež explicitne upravuje aj niektoré zákazy, ktoré v doterajšej úprave neboli explicitne upravené a uplatňovalo sa len pozitívne vymedzenie. Aj explicitnými zákazmi sa eliminuje viacznačnosť výkladu v aplikačnej praxi. Ustanovuje sa tiež priorita bezpečnostný ch aspektov činností súvisiacich s mierovým využívaním jadrovej energie, ktorú musí mať na zreteli držiteľ povolenia.

Ustanovenie odsekov 9 a 10 tohto paragrafu nadväzuje na §21 ods. 5 a 6, ktorými sa zodpovednosť za ukladanie rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva preniesla na štát. Vytvorenie štátnej organizácie nezávislej od pôvodcu rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva je v sú lade s medzinárodnou praxou a je jediným spôsobom poskytujúcim garanciu bezpečnosti pri takých dlhodobých činnostiach aké ukladanie, ale najmä uzatvorenie úložiska a jeho inštitucionálna kontrola predstavujú . Podobná organizácia doteraz absentovala v slovenskom systéme nakladania s rádioaktívnymi odpadmi.Tento štátny subjekt bude zriadený alebo založený MH SR a bude zabezpečovať umiestňovanie, výstavbu, uvá dzanie do prevádzky, prevádzku, uzatvorenie úložísk a prípadne výkon inštitucionálnej kontroly, vedenie a uchovávanie príslušných záznamov ako aj koordináciu výskumu a vývoja v tejto oblasti. Rá dioaktívne odpady a vyhoreté jadrové palivo, ktoré spĺňajú kritériá prijateľnosti na úložisko, prechádzajú po ich prevzatí touto organizáciou do vlastníctva štátu. Tieto ustanovenia sú vš ak odložené, pokiaľ ide o účinnosť, na obdobie po 1. 1. 2007, keď už budú dostatočne známe výsledky projektu PHARE v súčasnosti prebiehajúcom na Ministerstve hospodárstva SR.

K §4

V oblasti štátnej správy a štátneho dozoru plní ÚJD SR ú lohy vymedzené predkladaným zákonom a súvisiacimi zákonmi. Táto úloha spočíva hlavne vo výkone štátneho dozoru nad mierovým využívaním jadrovej energie, vo vydávaní rôznych druhov individuá lnych správnych aktov (povolení, schválení, súhlasov). V ustanovení sú aj významné informačné povinnosti ÚJD SR smerom k Európskej komisii a medzinárodným organizáciám, čo tiež zvyš uje transparentnosť a posilňuje dôveru verejnosti k rozhodovaniu ÚJD SR. V odseku 3 sú ustanovené precízne kompetencie ÚJD SR v záujme plnenia jeho hlavných úloh, ktoré potom výkonne zabezpečujú najmä in špektori jadrovej bezpečnosti, o ktorých pojednáva §31. Pokiaľ ide o úlohy podľa iných zákonov, tieto vyplývajú najmä zo stavebného zákona, zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, z ákona o energetike, zákona o ochrane utajovaných skutočností a pod.

ÚJD SR sa podieľa na zvyšovaní úrovne jadrovej bezpečnosti využívaním výsledkov vedy a techniky, medzinárodnej spolupráce, aj v súčinnosti s inými štátnymi dozormi, ako sú dozor nad bezpečnos ťou a ochranou zdravia pri práci, štátny zdravotný dozor, dozor orgánov štátnej banskej správy a iné.

Ako ústredný orgán štátnej správy plní ÚJD SR úlohy, ktoré mu vyplývajú z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

ÚJD SR v prípade potreby zabezpečuje, aby sa iným štátnym orgánom, národným a medzinárodným organizáciám a verejnosti poskytli adekvátne informácie o poslaní a zodpovednosti štá tneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou a o situácii na jadrových zariadeniach.

Èlenstvo Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách vyžaduje, aby tieto organizácie, ale aj vlastných občanov, ÚJD SR nezávisle a objektívne informoval o najzávažnejší ch mimoriadnych udalostiach v jadrovej energetike v súlade s Medzinárodnou stupnicou pre hodnotenie jadrových udalostí vydanou Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu. Presnejšie sa fixuje úloha ÚJD SR vo vzťahu k orgánom Európskej únie.

Na zabezpečenie komplexnosti výkonu štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou, ale aj vylúčenia doteraz sa vyskytujúcej duplicity výkonu štátneho dozoru v jadrových zariadeniach, zá kon novo vymedzuje obsah tohto dozoru.

V súlade s doterajším právnym stavom ÚJD SR bude vykonávať štátny dozor nad dodržiavaním tohto zákona a predpisov vydaných na jeho základe. Štátny odborný dozor nad bezpečnosťou prá ce je zabezpečený podľa osobitných predpisov Národným inšpektorátom práce, štátny zdravotný dozor v oblasti ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov vykonávajú príslušné orgány na ochranu zdravia – Úrady verejného zdravotníctva. ÚJD SR bude naďalej vykonávať štá tny dozor nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení vrátane vybraných zariadení, pričom jedným zo základných predpokladov jadrovej bezpečnosti je požadovaný technický stav týchto zariadení. Vybrané zariadenia sú určené klasifikáciou do bezpečnostných tried. Klasifikácia zodpovedá odporúčaniam MAAE a v našich podmienkach ju v súčasnosti upravuje vyhláška ÚJD SR č. 317/2002 Z. z.

V súvislosti s úlohami ÚJD SR v oblasti výkonu dozoru ukladá zákon držiteľom povolení, v primeranom rozsahu aj žiadateľom o vydanie povolenia a v niektorých prípadoch aj iným osobám, umožniť zamestnancom ÚJD SR vstup do objektov zariadení a na pracoviská, poskytnúť požadovanú dokumentáciu, informácie a potrebnú súčinnosť.

V rámci spolupráce ÚJD SR s dotknutými ústrednými orgánmi štátnej správy informuje ich o zistených závažných nedostatkoch a nariadených opatreniach na ich odstránenie.

K §5 - §8

Ustanovenia explicitne určujú fyzickej osobe alebo právnickej osobe podmienku vlastniť povolenie alebo sú hlas ÚJD SR na mierové využívanie jadrovej energie. Konkretizuje činnosti, na ktoré je podľa tohto zákona povinnosť vlastniť povolenie. Súhlas pripadá do úvahy vydávať len stavebníkovi stavieb jadrových z ariadení na ich umiestnenie, čo môže vytvoriť zároveň aj podklad pre územné konanie podľa stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, na výstavbu, na základe posúdenej dokument ácie podľa prílohy č. 1 časť B) zákona a kladného výsledku stavebného konania podľa stavebného zákona a povolenie na prevádzku jadrového zariadenia, vydané ktoré bude realizované formou rozhodnutia ÚJD SR na základe kolaudačného konania podľa stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov Po ukončení prevádzky to bude povolenie na vyraďovanie jadrového zariadenia vydané formou rozhodnutia ÚJD SR pre prevádzkovateľa jadrového zariadenia. Po zaplnení úložiska rádioaktívnych odpadov to bude povolenie jeho uzatvorenia a inštitucionálnu kontrolu úložiska, vydané prá vnickej osobe, ktorá bude zabezpečovať správu úložiska.

Ïalej sú to povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrový m palivom na prepravy jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva a povolenia osobám na odbornú prípravu personálu v oblasti mierového využívania jadrovej energie.

Ustanovenia tiež určujú podmienky pre vydanie súhlasu na umiestnenie jadrového zariadenia (ako podkladu k územnému konaniu). V zákone je explicitne určená povinnosť hodnotiť nielen vplyv jadrové ho zariadenia uvažovaného v územnom konaní na životné prostredie jestvujúcich, ale aj, naopak, vplyv eventuálnych objektov na bezpečnosť jadrových zariadení, resp. potenciálne riziká s tým spojené.

Komplexne sa upravujú osobitné podmienky pre mierové využívanie jadrovej energie. Vydávaním povolení a súhlasov podľa tohto zákona sa sprísňuje kontrola štátu nad bezpečným využívaní m jadrovej energie, vrátane odbornej prípravy zamestnancov. Odbornú prípravu zamestnancov a osobitnú odbornú prípravu vybraných zamestnancov možno zabezpečiť iba v špecializovaných zariadeniach, ktoré majú odbornú spôsobilosť inštruktorov, lektorov a technickú vybavenosť (napr. modelové zariadenia a simulátory jadrového reaktoru). Povolenie ÚJD SR sa bude vydávať na tie činnosti, ktoré rozhodujúcim spô sobom ovplyvňujú bezpečnosť využívania jadrovej energie. Povoľovacie konania ÚJD SR podľa odporúčaní misie IRRT (spomenuté vo všeobecnej časti) sa budú koncentrovať na posudzovanie výlučne bezpeč nostných aspektov (rozsah a obsah dokumentácie) činností prevádzkovateľa jadrových zariadení cez jeho systémy zabezpečovania kvality. ÚJD SR v navrhovanom zákone opúšťa dozor nad dodávateľský m sektorom (doterajšie vydávanie oprávnení na činnosti podľa §4 ods. 2 písm. b) zákona č. 130/1998 Z. z.) čo bolo určité obmedzovanie trhu nenáležité pre orgán dozoru nad jadrovou bezpečnosťou. T ýmto sa dosahuje ďalšie odstránenie bariéry pre slobodný pohyb tovarov, služieb a prác.

Štátnu licenciu na podnikanie vo výrobe elektrickej a tepelnej energie v jadrových elektrár ňach vydáva podľa zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na základe súhlasu ÚJD SR. Povolenia vydávané ÚJD SR nenahrádzajú in é oprávnenia, súhlasy a licencie vydávané podľa osobitných predpisov inými správnymi orgánmi. Z toho tiež vyplýva, že ÚJD SR sa vo svojej rozhodovacej činnosti sústreďuje výluč ne na posudzovanie bezpečnostných aspektov povoľovaných činností.

Špecifické podmienky na udelenie povolenia v súvislosti s využívaním jadrovej energie sú uvedené v zákone menovite, nakoľ ko ich neustanovuje žiaden iný predpis. V prílohách zákona je taxatívne uvedená dokumentácia, ktorú ÚJD SR z bezpečnostno-technických dôvodov potrebuje schváliť alebo posúdiť pred vydaním príslu šného povolenia.

Z dôvodov jednotnosti pri vydávaní povolení sú postup a náležitosti žiadosti upravené priamo v zákone. Zákon sa snaží upraviť aj určitý procesný nedostatok v doterajšom zákone č. 130/1998 Z. z., a síce možnosť zastavenia konania z dôvodu nedodania podkladov zo strany žiadateľa, a to ani v dodatočnej lehote po výzve ÚJD SR. V navrhovanom zákone sú zohľadnené aj aspekty slobodného pohybu tovarov, služieb, osôb a kapitálu v Európskej únii.

Prenos povolenia na iný subjekt nie je prípustný v záujme zabezpečenia a udržania jadrovej bezpečnosti.

K §9:

Podmienky zmeny, zrušenia, zániku povolenia alebo súhlasu sú v zákone taxatívne vymenované. Zmena alebo zrušenie povolenia sa vykoná rozhodnut ím podľa správneho poriadku (zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov).

K §10

Ustanovenia tohto paragrafu určujú povinnosti, ktoré je povinný plniť držiteľ povolenia vydaného ÚJD SR podľa tohto zákona. Povinnosti sú zamerané na neustále sledovanie jadrovej bezpečnosti prevá dzkovaných jadrových zariadení na plnenie podmienok a dokumentácie, ktorá bola posúdená alebo schválená ÚJD SR, na udržiavanie odbornej úrovne personálu, ako aj na prístup k aplikácii zmien na jadrový ch zariadeniach v prevádzke.

Určuje základné povinnosti držiteľa povolenia, ktoré je možné rozdeliť do viacerých skupín. V prvej skupine sú povinnosti vo vzťahu k zabezpečeniu jadrovej bezpečnosti, havarijnej pripravenosti atď ., ktoré sú najviac v záujme verejnosti s cieľom neohroziť životy a zdravie obyvateľov alebo kvalitu životného prostredia. Ïalšou skupinou sú povinnosti administratívneho charakteru voči ÚJD SR ako dodrž iavanie schválenej dokumentácie, sprístupnenie priestorov a poskytovanie súčinnosti, stanovuje povinnosť aktualizovať platnosť povolenia žiadosťou na vydanie povolenia na prevádzku, resp. na etapu vyraďovania, nakoľ ko v určitej fáze životnosti jadrového zariadenia nie je možné pripustiť, že nebude v Slovenskej republike subjekt, ktorý by pokračoval v činnostiach bez povolenia, najmä s ohľadom na reálny počet držite ľov povolenia tohto typu na trhu v Slovenskej republike. Veľmi významnou skupinou sú rôzne druhy informačných povinností jednak smerom k verejnosti, jednak smerom k ÚJD SR a jednak smerom k Európskej komisii resp. jej pr íslušným orgánom. Neplnenie povinností podľa §10 je základným predpokladom na vyvodzovanie zodpovednosti voči držiteľovi povolenia.

K §11 :

Jadrové materiály Zmluva Euratomu vymedzuje taxatívnym výpočtom v dvoch skupinách ako východiskové jadrové materiály umožňujúce výrobu osobitných štiepnych materiálov a osobitné štiepne materi ály ktoré sa môžu využiť aj pre iné ako mierové účely. Zoznam jadrových materiálov vychádza zo zoznamu jadrových materiálov, ktorý určuje Rada guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

Niektoré z uvedených jadrových materiálov sa používajú aj mimo oblasti jadrovej energetiky. Napríklad ochudobnený urán sa používa ako tieniaci materiál transportno-pracovného krytu žiariča, ktorý sa ako zdroj žiarenia používa na defektoskopiu, výskumné účely a pod. Keďže tento zákon sa vzťahuje aj na jadrové materiály, ktoré sú súčasťou zariadení, je nevyhnutné takéto zariadenia na účely tohto zákon za jadrové materiály považovať.

Pochybnosti, či niektorá látka je jadrovým materiálom, môžu vzniknúť s ohľadom na jeho zloženie a vlastnosti, či sa môžu využívať pomocou osobitného zariadenia na výrobu energie alebo ako sú časť zariadenia, ktoré je zdrojom ionizujúceho žiarenia. V týchto prípadoch rozhodne ÚJD SR. Pri rozhodovaní ÚJD SR vychádza z účelu tohto zákona a zo súčasného stavu techniky a úrovne bezpečnosti.

Pretože k výrobe jadrových zariadení alebo jadrových výbušných zariadení sú okrem jadrových materiálov potrebné aj ďalšie dôležité zariadenia a materiály, je v Zmluve o nešírení jadrov ých zbraní zakotvená aj povinnosť signatára Zmluvy sledovať vývoz týchto zariadení a materiálov. Úrad ich preto definuje v zákone ako špeciálne materiály a zariadenia a v § 14 zákona si vyhradzuje prá vo vydávať povolenia ako podklad pre Ministerstvo hospodárstva SR v konaní o licenciu na ich vývoz alebo dovoz v zmysle zákona č. 26/2002 Z. z.

Špeciálne materiály a zariadenia sú dvojakého druhu:

a) materiály a zariadenia vyrobené výlučne len pre výrobu, použitie alebo spracovanie jadrových materiálov, napr. tlakové nádoby jadrových reaktorov, ťažká voda a pod.

b) materiály a zariadenia, ktoré sa dajú použiť aj pri výrobe jadrových zariadení alebo jadrových výbušných zariadení, ktoré sa ale bežne používajú na iné účely ako napr. špeciá lne osciloskopy, presné obrábacie stroje, prepregy a pod.

Kontrolovať je nutné aj technológie potrebné na výrobu a použitie týchto materiálov. Zoznam týchto materiálov a zariadení vydá Úrad všeobecne záväzným právnym predpisom v zmysle pož iadaviek na vývoz a dovoz týchto zariadení, ktoré určila Skupina jadrových exportérov (NSG) a Zanggerov výbor, kde je Slovenská republika členom (dokumenty MAAE INFCIRC/209 a INFCIRC/254) a v zmysle Nariadenie Rady č . 1334/2000/EC, ktoré stanovuje režim Spoločenstva pre kontrolu vývozu tovarov a technológií dvojakého použita v znení Nariadenia Rady č. 2432/2001/EC a Nariadenia Rady č.149/2003/EC (CELEX 32000R1334, OJ L 159 30. 6. 2000; CELEX 32001R2432, OJ L 338 20. 12. 2001; CELEX 32003R0149, OJ L 030 5. 2. 2003 ).

K §12:

Nakladanie s jadrovými materiálmi je možné len na základe povolenia ÚJD SR z dôvodu kontroly a evidencie jadrových materiá lov tak, ako to ukladajú medzinárodné zmluvy, ktorými je SR viazaná. Pokiaľ sa nájdu na území SR jadrové materiály, ktoré neboli zaradené do štátneho systému evidencie, je nutné zabezpečiť zosú ladenie vlastníctva so zákonom.

V prípade nájdenia jadrových materiálov, porušenia alebo obmedzenia činnosti monitorovacích zariadení ÚJD SR alebo medzinárodnej organiz ácie, ktorá uzavrela so Slovenskou republikou dohodu o kontrole jadrových materiálov a o každej nehode , pri ktorej došlo alebo mohlo dôjsť k strate alebo k porušeniu celistvosti jadrového materiálu, musí držite ľ povolenia informovať ÚJD SR bezodkladne po zistení takejto udalosti. Včasné neoznámenie takejto udalosti môže viesť k závažným problémom Slovenskej republiky v súvislosti s nedodržiavaním medziná rodných zmlúv a pre držiteľov povolenia značné finančné straty v súvislosti s obnovením kontrolnej činnosti.

K §13:

Povinnosť evidovať a kontrolovať jadrové materiály fyzickými a právnickými osobami, ktoré vyrábajú, spracúvajú, skladujú alebo nadobúdajú a používajú jadrové materiály, vypl ýva z Dohody medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Fínskou republikou, Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. l a 4 Zmluvy o nešírení jadrový ch zbraní a po vstupe do EU aj nariadenie EURATOMU č. 3227/76 v znení jeho noviel.

Závažnosť vedenia evidencie a vykonávanie kontroly jadrových materiálov vyžaduje, aby táto činnosť sa vykonávala kvalifikovane a dôsledne, preto zákon ukladá držiteľovi oprávnenia povinnosť ustanoviť na túto činnosť kvalifikovaného zamestnanca a jeho zástupcu a ich mená ohlásiť Úradu.

K §14:

Na základe záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z jej členstva v Zmluve o neš írení jadrových zbraní uverejnenej vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 61/1974 Zb. a ďalších podporných režimov: Zanggerov výbor a Skupina jadrových exportérov – NSG (dokumenty MAAE INFCIRC/209 a INFCIRC/254) vykonáva Slovenská republika kontrolu vývozu špeciálnych materiálov a zariadení do zahraničia. Tento režim je obohatený aj o úpravu v európskej legislatíve, konkré tne tej, ktorá sa uvádza v dôvodovej správe k §11. Na základe Dodatkového protokolu k Dohode medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Fínskou republikou, Spolkovou republikou Nemecko, Helé nskou republikou, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Portugalskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Švédskym kráľovstvom, Európskym spoloč enstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. l a 4 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.

K §15:

Preprava rádioaktívnych materiálov patrí medzi osobitné druhy prepravy. Zákon vyž aduje, aby sa preprava rádioaktívnych materiálov uskutočňovala len na základe povolenia ÚJD SR. Sleduje sa tým bezpečnosť prepravy rádioaktívnych materiálov. Keďže požiadavky na bezpečnú prepravu jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva sú približne rovnaké bola pre tento účel zavedená legislatívna skratka “preprava rádioaktívnych materiálov” v § 1 písm. b)

V zákone pre právnické osoby a fyzické osoby, ktoré sú objednávateľmi prepravy rádioaktívnych materiálov u dopravcu, sa naďalej používa pojem "prepravca" i keď Obchodný zákonní k v oblasti prepravy vecí upravuje práva a povinnosti odosielateľa a príjemcu. Dôvodom sú osobitné povinnosti prepravcu (väčšinou prevádzkovateľa jadrového zariadenia) pri preprave, použitie jeho prepravný ch zariadení, úzka súčinnosť s dopravcom pri vykonávaní technického sprievodu zásielky, zabezpečovanie fyzickej ochrany a občianskoprávna zodpovednosť za jadrové škody. Pojem prepravcu sa vyskytuje i v iný ch platných predpisoch právneho poriadku Slovenskej republiky (napr. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 300/1996 Z. z o zabezpeč ovaní ochrany obyvateľstva pri výrobe, preprave, skladovaní a manipulácii s nebezpečnými škodlivinami, vyhláška Ministerstva dopravy č. 132/1964 Zb. o železničnom prepravnom poriadku v znení neskorší ch predpisov ) a je zaužívaný i v medzinárodných dokumentoch.

O povolenie prepravy rádioaktívneho materiálu musí požiadať jeho prepravca.

Preprava rádioaktívnych materiálov sa môže uskutočňovať všetkými druhmi prepravy (železničná, cestná, vodná a letecká) po splnení ďalšej zákonnej podmienky, ktorou je schvá lenie typu prepravného zariadenia pre jednotlivé druhy jadrových materiálov. Prepravca alebo dopravca je povinný dodržiavať ustanovenia Európskej dohode o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR) alebo Poriadok pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru (RID) a Dohovor o medzinárodnej železničnej preprave ( COTIF ).

Pre opakované prípady prepravy za tých istých podmienok zákon umožňuje povoliť prepravu rádioaktívnych materiálov na dlhšie časov é obdobie, najviac však na dobu jedného roka.

Pre účely evidencie a kontroly nakladania s rádioaktívnymi materiálmi zákon ukladá prepravcovi povinnosť ohlásiť vstup alebo výstup r ádioaktívneho materiálu z územia Slovenskej republiky pohraničnému colnému úradu predložiť tomuto colnému úradu overenú kópiu príslušného povolenia.

Rôznosť druhov prepravy rádioaktívnych materiálov, vrátane prepravovaných množstiev a prepravných zariadení si vyžaduje, aby podrobnejšiu úpravu jednotlivých druhov prepráv ustanovil Úrad všeobecne z áväzným právnym predpisom.

Za účelom jednotného postupu pri povoľovaní prepravy rádioaktívnych odpadov sa budú pre žiadosť o povolenie prepravy, pre súhlas pripomienkujúcich kompetentných orgánov, pre povolenie na prepravu, pre zoznam z ásielok a pre oznámenie o prijatí rádioaktívnych odpadov používať výlučne tlačivá dokumentov uvedených v Rozhodnutí Komisie č. 93/552/EURATOM a zákon ich uvádza v prílohe č. 3.

Zákon určuje úlohu ÚJD SR ako príslušného orgánu v Slovenskej republike na vykonávanie jednotlivých ustanovení uvedených smerníc. Kvôli jednoznačnému vymedzeniu zodpovedností počas prepravy rá dioaktívnych odpadov v prípade, keď držiteľ rádioaktívnych odpadov nie je zároveň ich pôvodcom, je zavedený mechanizmus možnosti zmluvného prevedenia tejto zodpovednosti a súčasného povinné ho informovania ÚJD SR o takejto skutočnosti.

K §17

K §18

Uvedeným ustanovením sa zosúlaďuje terminológia so stavebným zákonom, nakoľ ko sa navrhuje, aby ÚJD SR bol finálnym “licenzorom” aj v zmysle stavebného zákona, teda sa dostáva do polohy iného stavebného úradu pre stavby jadrových zariadení. Stavebné povolenie na stavby jadrové ho zariadenia je obdobné tzv. "licenciám" udeľovaným v západných priemyselne rozvinutých krajinách. Je založené na podrobnom posúdení jadrovej bezpečnosti ako aj všetkých ostatných technických nálež itostí stavby v zmysle stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov pred začatím stavby. Podmienky povolenia uvádzané v návrhu zákona majú za cieľ vytvoriť kontrolovaný mechanizmus dozorovania v priebehu v ýstavby.

Vzhľadom na to, že z hľadiska hodnotenia jadrovej bezpečnosti konkrétneho jadrového zariadenia je začatie stavby krok najdôležitejší , kedy sa musia kompletne predložiť dôkazy o bezpečnosti jadrového zariadenia ako aj dôkazy o prijateľnom riziku z hľadiska životného prostredia, návrh zákona určuje rozsah bezpečnostnej dokumentácie, ktorú musí žiadateľ o stavebné povolenie na stavbu jadrového zariadenia predložiť ÚJD SR.

Výstavba jadrových zariadení sa riadi predovšetkým zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, a jeho vykonávacími vyhláš kami. ÚJD SR bude teda pôsobiť ako stavebný úrad pre stavby jadrových zariadení v zmysle stavebného zákona a v stavebnom konaní bude aktívne vystupovať ako koordinačný “vrchnostenský úrad” podľ a stavebného zákona ako aj špecializovaný orgán dozoru nad jadrovou bezpečnosťou podľa atómového zákona.

K §19

Týmto ustanovením sa ustanovuje podmienka pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu vlastniť povolenie na uvádzanie do prevádzky a prevádzku, ktoré vydáva ÚJD SR po posúdení žiadosti a najmä dokumentácie, ktorá je k žiadosti doložená.

Povoleniu na prevádzkovanie predchádza povolenie na uvádzanie jadrového zariadenia do prev ádzky. U jadrových zariadení je táto fáza obdobím sústredeného dozorovania, pretože v tomto období sa overujú vlastnosti zariadenia a schopnosť personálu držiteľa povolenia na uvádzanie jadrové ho zariadenia do prevádzky a na prevádzku, ktorý ako jediný v každom prípade, tak aj v prípade aktívnych skúšok jadrového zariadenia nesie plnú zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť jadrové ho zariadenia uvádzaného do prevádzky a to od začiatku jeho skúšok. Zároveň toto obdobie predstavuje aj určité zvýšené riziko, počas ktorého sa môžu prejaviť, zistiť a odstrániť prípadné nedostatky z etáp projektovania a výstavby. Zákon tiež zosúlaďuje previazanosť so stavebným zákonom vo veciach predčasného užívania stavby, rozhodnutia o skúšobnej prevádzke a kolaudačné ho rozhodnutia.

V podmienkach povolenia na uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky ÚJD SR ustanoví podrobnosti o skúškach, výsledky ktorých Ú JD SR bude požadovať a úspešnosťou ktorých bude podmieňovať ďalší priebeh uvádzania do prevádzky. Ustanovujú sa aj požiadavky na vyhodnotenie jednotlivých etáp uvádzania do prevádzky, na zá klade ktorých ÚJD SR vydá súhlas na prechod do nasledujúcej etapy uvádzania do prevádzky. ÚJD SR tiež ustanoví podrobnosti pre vyhodnotenie pripravenosti personálu jadrové ho zariadenia, ako aj pre vyhodnotenie technického stavu jadrového zariadenia a jeho komponentov v priebehu uvádzania do prevádzky.

Kolaudačné rozhodnutie vydá Úrad na základe kladných výsledkov kolaudačného konania, ktoré Úrad zabezpečí na návrh držiteľa stavebného povolenia, ktorý ja zároveň aj držiteľ om povolenia na umiestnenie , výstavbu a uvádzanie do prevádzky stavby JZ podľa tohto zákona. Toto rozhodnutie sa považuje za povolenie na prevádzku podľa tohto zákona.

Podmienkou vydania povolenia ÚJD SR na prevádzku je úspešné preukázanie schopnosti jadrového zariadenia vrátane jeho obsluhy zabezpečovať bezpečnú prevádzku. V podmienkach tohto povolenia ÚJD SR ustanoví mechanizmus, ktorým prevádzkovateľ po celú dobu prevádzkovania bude priebežne zabezpečovať udržiavanie parametrov zariadenia v rozsahu hraníc uvedených v bezpečnostnej dokumentácii. Ide o pravidelné predkladanie dokumentácie, v ktorej budú obsiahnuté aktualizované údaje o zmenách súvisiacich s výmenou paliva, so stavom zariadenia po opravách, o výsledkoch nedeštruktívnych skúšok tlakových zariadení , o výsledkoch revízií a pod. Samostatnou podmienkou bude hodnotenie dosahovanej úrovne bezpečnosti prevádzkovateľom.

Dokumentácia potrebná na vydanie povolenia uvedená v prílohe č. 1 bod C) obsahuje v písm. k) aj plán fyzickej ochrany vrátane popisu vý konu leteckých činností v priestoroch a v blízkostí jadrových zariadení. Toto ustanovenie je nevyhnutné najmä z pohľadu leteckých stavebných prác v objekte jadrového zariadenia, výkonu leteckých poľ nohospodárskych prác v blízkosti jadrových zariadení, vojenských a policajných cvičení v priestoroch jadrových zariadení ako aj zdravotníckych zásahov v rámci integrovaného záchranného systé mu. Systém leteckých činností musí v plnom rozsahu rešpektovať zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve ako aj letecký obežník Riadenia letovej prevádzky AIC C 44/94 pri vstupoch do zakázaný ch priestorov LZP 1 a LZP 29.

Ustanovenie tiež zvýrazňuje podmienku kladných výsledkov získaných pri posudzovaní predch ádzajúcej etapy uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky, ako podkladu k rozhodovaniu ÚJD SR o súhlase na ďalšiu etapu.

ÚJD SR zároveň aj ako iný stavebný úrad vydá na prevádzku rozhodnutie v zmysle príslušných ustanovení stavebného zákona.

K §20:

Vyraďovanie jadrových zariadení je záverečnou fázou využívania jadrovej energie a životného cyklu jadrových zariadení. Pri prá vnej úprave tejto činnosti sa vychádza z platných zásad jadrovej bezpečnosti a ochrany životného prostredia. Hlavnými činnosťami v rámci vyraďovania je demontáž zariadení a demolácia budov jadrové ho zariadenia s cieľom uvoľniť lokalitu jadrového zariadenia z pod kontroly dozorných úradov. Pri tomto postupe musia byť všetky materiály pôvodne v lokalite neprítomné z lokality odstránené, čo je možn é buď spracovaním, úpravou a uložením rádioaktívnych odpadov, alebo uvoľnením materiálov do životného prostredia. Uvoľňovanie do životného prostredia upravuje zákon 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a príslušná vyhláška 12/2001 Z. z.

Vyraďovanie jadrového zariadenia z prevádzky je povinný zabezpečiť jeho prevádzkovateľ - držiteľ povolenia na prevádzku. Tomu zodpovedá aj povinnosť zabezpečenia finančných prostriedkov na úhradu n ákladov spojených s vyraďovaním jadrového zariadenia z prevádzky v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v znení neskorších predpisov. Držiteľ povolenia pre prevádzku jadrového zariadenia je tiež povinný začať prípravu na vyraďovanie pod ľa zákona 127/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov o posudzovaní vplyvov na životné prostredie s tým, že obsah dokumentácie prispôsobí aj požiadavkám na obsah koncepčného plánu vyraď ovania. Za samotné vyraďovanie zodpovedá držiteľ povolenia na príslušnú etapu vyraďovania. Toto povolenie vydáva ÚJD SR na základe žiadosti doloženej dokumentáciou o jadrovej bezpečnosti pri etape vyraď ovania (príloha č. 1 bod D). Táto dokumentácia má podobný charakter ako dokumentácia pre prevádzku, odráža zmeny v charaktere činností pri vyraďovaní. Plán etapy vyraďovania popisuje východiskový stav etapy a jej konečný stav, postup, akým bude dosiahnutý. Vyhodnocuje všetky bezpečnostné riziká a navrhuje ich minimalizáciu resp. možné odstránenie následkov havarijných stavov. Oblasť ohrozenia sa odstránením paliva významne zníži, preto je do dokumentácie zahrnutá aj zmena tohto parametru.

Po ukončení vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky držiteľ povolenia pre vyraď ovanie vypracuje záverečnú dokumentáciu (príloha č. 1 bod F), ktorú predloží ÚJD SR. Dokumentácia zahàňa konečný opis územia jadrového zariadenia vyradeného z prevádzky a všetkých prá c vykonaných počas vyraďovania, údaje o individuálnych a kolektívnych efektívnych a ekvivalentných dávkach zamestnancov a obyvateľstva počas vyraďovania, súhrnné údaje o množstve a aktivite uložený ch alebo dlhodobo skladovaných rádioaktívnych odpadov a o množstve ostatných odpadov a materiálov uvoľnených do životného prostredia. Tiež obsahuje zoznam údajov, ktoré sa budú uchovávať po skončení vyraďovania s uvedením času uchovávania a výsledky záverečnej kontroly radiačnej situácie podložené nezávislým overením. Na základe tejto dokumentácie a kladného stanoviska dozorného orgá nu nad radiačnou ochranou podľa zákona 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a príslušnej vyhlášky 12/2001 Z. z. k dokumentu “ Výsledky záverečnej kontroly radiačnej situ ácie podložené nezávislým overením” ÚJD SR vydá rozhodnutie o vyňatí jadrového zariadenia z pôsobnosti tohto zákona.

K §21:

V súlade s princípom, že ten kto spôsobil znečistenie platí za jeho odstránenie uhrádza pôvodca RAO všetky náklady spojené s nakladaním s nimi vrátane nákladov na dlhodobú kontrolu RAO uložených v úložisku. Pre prípad, že sa pôvodca RAO nezistí alebo pôvodca stratil schopnosť nakladať s RAO je potrebné zabezpečiť, aby s týmito RAO nakladal subjekt, ktorý vlastní príslušné povolenie. V tomto prípade náklady na nakladanie s RAO hradí Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom pričom ak sa pôvodca RAO zistí dodato čne musí príslušné náklady Štátnemu fondu uhradiť.

K §22:

Uzatvorenie úložiska a jeho inštitucionálna kontrola predstavujú etapy, ktoré doteraz neboli riešené v právnych predpisoch v oblasti mierové ho využívania jadrovej energie. K ich zaradeniu viedla potreba obsiahnutia celého životného cyklu tohto typu jadrového zariadenia, ktorý nekončí vyraďovaním ako v prípade iných jadrových zariadení , ale po ukončení prevádzky úložiska nasleduje etapa jeho uzatvorenia a výkonu inštitucionálnej kontroly. Z hľadiska jadrovej bezpečnosti a dlhodobého vplyvu úložiska na životné prostredie patrí toto obdobie medzi najdôležitejšie a je mu potrebné venovať náležitú pozornosť.

Uzatvorenie úložiska a jeho inštitucionálnu kontrolu je možné vykonávať len na základe povolenia ÚJD SR, ktorému predchádza podrobné posúdenie predloženej dokumentácie z hľadiska pož iadaviek jadrovej bezpečnosti. Rozsah potrebnej dokumentácie je uvedený v prílohe č. 1 bod E) tohto zákona a podrobnosti o príslušných položkách dokumentácie budú bližšie špecifikované vo vš eobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá ÚJD SR. Jednotlivé položky dokumentácie reflektujú dôležitosť tejto etapy v životnom cykle úložiska, najmä z pohľadu jeho dlhodobej bezpeč nosti. Pre preukázanie vplyvu úložiska na životné prostredie po jeho uzatvorení zohrávajú dôležitú úlohu finálne bezpečnostné rozbory vychádzajúce najmä z celkového inventára uložených r ádioaktívnych odpadov a bezpečnostného zhodnotenia aktuálneho stavu úložiska. Na etapu inštitucionálnej kontroly sa predkladá jej plán, ako i program monitorovania v tomto období spolu s návrhom možných n ápravných opatrení vo väzbe na predpokladaný vývoj úložiska v budúcnosti.

Držiteľ povolenia ÚJD SR na uzatvorenie úložiska a na inštitucionálnu kontrolu je po jeho uzatvorení zodpovedný za uchovávanie záznamov a výkon inštitucionálnej kontroly, vrátane realizácie nevyhnutný ch nápravných opatrení, v rozsahu určenom ÚJD SR v podmienkach tohto povolenia.

K §23

K §24

Príprava prevádzkového personálu pre jadrovú energetiku je a musí byť vzhľadom na n ásledky možného zlyhania ľudského faktora jednou z najnáročnejších. Musí byť pre ňu vytvorený dostatočný priestor, materiálno-technické podmienky a jasná nadväznosť na školský systé m. Je potrebné jasné definovanie požiadaviek na osobitnú odbornú spôsobilosť

pre činnosti s priamym vplyvom na jadrovú bezpečnosť a odbornú spôsobilosť pre činnosti s vplyvom na jadrovú bezpečnosť, ktoré sú potrebn é na výkon pracovnej funkcie. Všetky pracovné funkcie potrebujú adekvátnu odbornú prípravu, ktorá sa realizuje v špecializovaných zariadeniach, kde sa budú vzdelávať zdravotne a psychicky spôsobilí zamestnanci držiteľov povolení, lebo niektoré pracovné funkcie vyžadujú okrem fyzickej zdatnosti aj psychickú odolnosť proti stresovým situáciám a predpoklady na vhodné reakcie pri hraničných problémový ch situáciách v predpokladanej časovej tiesni. Podrobnosti o príprave, overovaní vedomostí a udržiavaní kompetencií zamestnancov držiteľov povolení upraví ÚJD SR vydaním všeobecne záväzného prá vneho predpisu.

K §25

V oblasti využívania jadrovej energie je úlohou štátu vyžadovať kvalitu vo všetk ých činnostiach ako základný predpoklad zníženia potenciálneho rizika na akceptovateľnú úroveň.

Vzhľadom na priamy vzťah medzi jadrovou bezpečnosťou a kvalitou musí byť za dosiahnutie určenej kvality zodpovedný držiteľ povolenia, ktor ý má celkovú zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť. Na to si držiteľ povolenia musí vytvoriť systém kvality, zameraný tiež na overovanie zabezpečovania kvality subjektov dodávateľských služ ieb, zameranie overovania personálneho a technického vybavenia dodávateľa, ako aj organizačné zabezpečovanie kvality jeho dodávok. Zásady zabezpečovania kvality a systémy kvality sú v súlade s medziná rodnou praxou a rešpektujú záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z článku 13 Dohovoru o jadrovej bezpečnosti a vytvárajú sa podľa odporúčaní vydávaných Medzinárodnou agentúrou pre atómov ú energiu a technických noriem (STN ISO radu 9000). Aj keď odporúčania nie sú právne záväzné, splnenie v nich uvedených požiadaviek je zárukou dodržania vysokého štandardu kvality zariadení použí vaných v jadrovej energetike. Pre ľahšiu aplikáciu požiadaviek jadrovej bezpečnosti obdobné odporúčania vydávajú aj dozorné orgány krajín s vyspelou jadrovou energetikou a vo forme bezpečnostných ná vodov taktiež ÚJD SR.

V oblasti zabezpečovania kvality ÚJD SR vykonáva štátnu správu pri schvaľovaní systé mov kvality a požiadaviek na kvalitu a dozor pri ich kontrole u držiteľa povolenia.

K §26:

V súlade s medzinárodnými dohovormi a odporúčaniami Medzinárodnej agentúry pre atómov ú energiu vymedzuje sa pojem fyzickej ochrany ako systém ochrany a súbor technických, režimových alebo organizačných opatrení, ktorých cieľom je zabrániť neoprávneným činnostiam s jadrový mi zariadeniami, jadrovými materiálmi, špeciálnymi materiálmi a zariadeniami, pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi, vyhoretým jadrovým palivom, pri preprave rádioaktívnych materiálov, ako aj neoprávnené mu vniknutiu do jadrového zariadenia a vykonaniu sabotáže, prípadne tieto činnosti bez meškania zistiť. Zároveň sa pre potreby tohto zákona vymedzuje pojem sabotáže ako akýkoľvek úmyseln ý čin namierený proti jadrovému zariadeniu alebo jadrovým materiálom, špeciálnym materiálom a zariadeniam, rádioaktívnym odpadom alebo vyhoretému jadrovému palivu počas nakladania s nimi alebo pri ich preprave, ktorý môže priamo alebo nepriamo ohroziť únikom rádioaktívnych látok životné prostredie, zdravie alebo život obyvateľstva, a pojem neoprávnenej činnosti s jadrový mi zariadeniami, jadrovými materiálmi, špeciálnymi materiálmi a zariadeniami, rádioaktívnymi odpadmi alebo vyhoretým jadrovým palivom ako činnosť vykonávaná bez príslušného povolenia alebo vykonávan á s cieľom poškodiť, zničiť, nezákonne nadobudnúť alebo zašantročiť jadrové materiály, špeciálne materiály a zariadenia, rádioaktívne odpady alebo vyhoreté jadrové palivo.

Fyzickú ochranu zabezpečuje a v plnej miere za jej úroveň zodpovedá držiteľ povolenia v rozsahu povolenej činnosti.

Ukladá sa povinnosť osobám, ktoré sa so súhlasom držiteľa povolenia zdržujú v jadrovom zariadení, ktoré sa podieľajú na činnostiach podľa §12 a §21 tohto zákona, alebo sa podieľajú na preprave rádioaktívnych materiálov, dodržiavať požiadavky fyzickej ochrany.

Držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť preverenie bezúhonnosti, spoľahlivosti a zdravotnej a psychickej spôsobilosti osôb vstupujú cich do jadrového zariadenia alebo zúčastňujúcich sa prepráv rádioaktívnych materiálov v súlade s kritériami kladenými na jednotlivé jadrové zariadenia, jadrové materiály a rádioaktívne odpady, z h ľadiska ich zaradenia do jednotlivých kategórií. Takisto je povinný zabezpečiť bezpečnostné previerky u osôb pracujúcich s utajovanými skutočnosťami podľa zákona č. 215/2004 Z. z. Pri neoprá vnenom vstupe do jadrového zariadenia, neoprávnenej činnosti na jadrovom zariadení (v zmysle definícií tohto zákona) alebo hrozbe uskutočnenia takejto činnosti sa ukladá držiteľovi povolenia povinnosť vykonať nevyhnutné opatrenia a neodkladne informovať o uvedených skutočnostiach policajný zbor a ÚJD SR. Na požiadanie držiteľa povolenia poskytuje v takýchto prípadoch pomoc v rozsahu svojej činnosti Policajný zbor alebo Železničná polícia.

V prípade, že držiteľ povolenia nie je schopný plnohodnotne zabezpečiť fyzickú ochranu jadrového zariadenia, jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva v súlade so vš eobecne záväznými právnymi predpismi, so schválenou dokumentáciou prípadne ďalšími podmienkami povolenia, ukladá sa povinnosť držiteľovi povolenia zabezpečiť adekvátnu fyzickú ochranu v súč innosti s Policajným zborom, ktorý je povinný na základe vopred uzatvorenej zmluvy, takejto žiadosti držiteľa povolenia vyhovieť.

ÚJD SR určí všeobecne záväzným právnym predpisom podrobné požiadavky na zabezpečenie fyzickej ochrany jadrových zariadení, jadrových materiálov a rádioaktívnych odpadov, včítane kategórií , do ktorých sa budú jednotlivé jadrové zariadenia, jadrové materiály a rádioaktívne odpady zaraďovať podľa potrebného rozsahu a úrovne fyzickej ochrany vzhľadom na ich rôznu citlivosť z pohľadu mo žných neoprávnených činností s nimi.

Je potrebné, aby bola verejnosť preventívne informovaná o základný ch opatreniach a postupoch na zdolávanie nehody alebo havárie, aby bola schopná správne zareagovať v prípade skutočnej udalosti. Z tohoto dôvodu sa vymedzuje maximálna veľkosť oblasti ohrozenia, v ktorej sa dopredu pripravujú a precvičujú určité postupy a opatrenia pre prípad skutočnej udalosti. K tomu je potrebná spolupráca všetkých zúčastnených, t.j. orgánov štátnej správy, obcí, podnikate ľov, právnických osôb a obyvateľstva tak, ako je to definované v zákone.

ÚJD SR veľkosť oblasti ohrozenia vymedzí a schváli na základe analýz a ďalších podkladov, pričom ustanoví len hranicu príslušnej oblasti ohrozenia. Ako sú presne jednotlivé obce zaradené do jednotliv ých častí danej oblasti ohrozenia stanoví Krajský úrad v nadväznosti na jeho kompetencie v oblasti civilnej ochrany obyvateľstva a príslušné zákony a vyhlášky Ministerstva vnútra SR.

Závažnosť havarijného plánovania si vyžaduje aj určenie zodpovednosti za vypracovanie havarijných plánov, ich predloženie na schválenie a to v presne stanovenom termíne, lebo uvedené plány sú navzá jom previazané.

Ukladá sa tiež povinnosť ich aktualizácie, pričom sú uvedené základné atribúty tejto povinnosti. Schvaľovanie alebo posudzovanie havarijných plánov vychádza z povinností štátu chrániť obyvate ľstvo, život, zdravie a ich majetok, ako aj životné prostredie.

Je zrejme, že havarijné plány a činnosti podľa nich nemôžu byť v prípade udalosti nezáväzné, ale je potrebné, aby podľa nich postupovali všetci, ktorí sú dotknutí havarijným plánovaní m. Súčasne je potrebné, aby boli s nimi všetci oboznámení, zaškolení a precvičili si postupy podľa havarijných plánov.

Na základe skúseností dozorných orgánov v krajinách s vyspelou jadrovou energetikou, pož iadaviek a odporúčaní MAAE a EÚ, zriaďuje tiež úrad centrum havarijnej odozvy s cieľom kvalitatívne zvýšiť úroveň odozvy na prípadné nehody alebo havárie nielen v SR, ale i v zahraničí. Hlavnou úlohou tohto centra je nezávislé hodnotenie udalosti, prognóza jej rozvoja a príprava odporúčaní na opatrenia ako aj podklady pre rozhodovanie príslušných orgánov SR v štruktúre krízového riadenia štá tu. Pre túto činnosť potrebuje údaje tak, ako je to uvedené v zákone, t.j. mať ich v reálnom čase on-line priamo vyvedené až v centre, a to len pre potrebu tohoto centra, ktoré bolo zriadené vďaka pomoci Veľ kej Británie a EÚ.

K §29

Na zachovanie kompatibility postupu Slovenskej republiky v oblasti zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou s medzinárodným prá vom sa postupuje podľa Viedenského dohovoru s tým, že všeobecné predpisy o zodpovednosti za škodu sa použijú len vtedy, ak tento zákon neustanovuje inak. Účelom zákona je podrobnejšie ustanoviť zodpovednos ť prevádzkovateľa jadrového zariadenia za jadrovú škodu, výšku tejto zodpovednosti a jej finančné krytie. Náhradu škody upravuje Občiansky zákonník resp. Obchodný zákonník. Pri poškodení zdravia zamestnancov prevádzkovateľa sa postupuje podľa Zákonníka práce.

Využívanie jadrovej energie prináša celospoločenský prospech, súčasne však predstavuje nebezpečenstvo vzniku jadrových udalostí . Uvedomovanie si tohto nebezpečenstva musí byť základným článkom konštrukcie zodpovednosti za jadrové škody. V tejto situácii je možné za najvhodnejšie riešenie považovať založenie sprísnené ho princípu tzv. objektívnej zodpovednosti, t.j. zodpovednosti prevádzkovateľa jadrového zariadenia priamo zo zákona. Ide o špecifický druh zodpovednosti za výsledok. Viedenský dohovor tento princíp absolú tnej zodpovednosti zmierňuje, keď jadrová škoda vznikla ako následok prírodnej katastrofy výnimočného charakteru, následok ozbrojeného konfliktu, vojenských akcií, obč ianskej vojny alebo povstania. Podobne sa zbavuje zodpovednosti prevádzkovateľ voči osobe, ktorá spôsobila jadrovú škodu hrubou nedbanlivosťou, ak to osobitný predpis ustanovuje.

Z dôvodu nedeliteľnosti zodpovednosti za jadrové škody akékoľvek iné jadrové zariadenie na tom istom území, na ktorého prevádzku má povolenie iná osoba, musí sa viesť ako samostatné jadrové zariadenie a za jadrovú škodu zodpovedá prevádzkovateľ tohto zariadenia. Do rámca jadrových škôd sa zahàňajú aj náklady na opatrenia na zmiernenie následkov jadrovej havárie a škody vyvolanej tý mito opatreniami a náklady na nevyhnutné opatrenia k obnoveniu predošlého alebo obdobného životného prostredia (ekologická ujma). Vždy je však potrebné, aby bol splnený aj predpoklad, že jadrová š koda nastala v dôsledku vzniku jadrovej havárie. Vychádza sa z predpokladu, že v rámci zodpovednosti za jadrové škody by sa mala uhradiť väčšina škôd vzniknutých v súvislosti s jadrovou haváriou.

V súlade s Viedenským dohovorom ÚJD SR vydá všeobecne záväzný právny predpis ktorým vyjme limity množstva jadrového materiálu, na ktoré sa z hľadiska nízkeho rizika nevzťahuje zodpovednosť za jadrovú škodu a prevádzkovateľ nemá povinnosť byť poistený alebo mať iný druh finančnej zábezpeky.

Princíp objektívnej zodpovednosti za jadrové škody je obmedzený tým, že prevádzkovateľ jadrového zariadenia zodpovedá za škodu do v ýšky 75 miliónov EUR pri jadrových zariadeniach na energetické účely a 50 miliónov EUR na prepravu a na ostatné jadrové zariadenia. Výška a mena obmedzenia zodpovednosti bola stanovená s ohľ adom na vstup SR do EÚ a v dlhšom časovom horizonte prechodom na spoločnú európsku menu.

Výška bola zvýšená oproti doterajšiemu stavu najmä z dôvodu kurzových rozdielov medzi Sk a USD, keď sa v určitých momentoch stá valo, že SR neplnila záväzok uvedený vo Viedenskom dohovore. Minimálna hodnota zodpovednosti prevádzkovateľa podľa Viedenského dohovoru o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody je 5 milió nov USD v hodnote zlata 29. apríla 1963, čo bolo 35 USD na jednu uncu čistého kovu. Je to približne 70 mil. USD súčasnej hodnoty. Aby nedochádzalo k neplneniu Viedenského dohovoru pri určení minimálnej výš ky zodpovednosti bola zvolená suma v EUR a o 5 miliónov vyššia.

Prevádzkovateľ je povinný mať finančnú zábezpeku na túto hodnotu. Je možné ju zabezpečiť poistením, vytvorením kaptívneho fondu, resp. zriadením špeciálneho fondu (účtu). Podľa doteraj šej praxe sa využívalo výlučne poistenie prostredníctvom Slovenského jadrového poisťovacieho poolu.

K §30

Aby bola zabezpečená schopnosť uspokojiť nároky na náhradu jadrovej škody prevádzkovateľom jadrového zariadenia, ustanovuje sa pre prevá dzkovateľa povinnosť byť poistený alebo mať iný spôsob finančnej zábezpeky (napr. formou medzinárodnej dohody medzi jednotlivými prevádzkovateľmi jadrových zariadení o finančnej výpomoci v prí pade jadrovej škody). Toto poistenie alebo iný spôsob finančnej zábezpeky kryje jadrovú škodu, ktorá sa stala v súvislosti s prevádzkou jadrového zariadenia, používaním jadrových materiálov alebo poč as prepravy jadrových materiálov alebo rádioaktívnych odpadov.

Ustanovujú sa ďalšie povinnosti prevádzkovateľa vo vzťahu k oznamovacej povinnosti, ktorá je dôležitá z pohľadu presného fixovania začatia plynutia subjektívnych a objektívnych lehôt na uplatnenie n ároku na náhradu škody.

K §31

V odseku 1 je konkretizovaná kompetencia ÚJD SR na kontrolu činností držiteľov povolení, resp. inšpekčnú činnosť. Inšpekčnú činnosť môže ÚJD SR vykonať aj u osôb, ktoré na č innosti tu uvedené, nevlastnia povolenia a činnosti vykonávajú, alebo je odôvodnený predpoklad, že takéto činnosti vykonávajú. Podľa tohto ustanovenia môže ÚJD SR vykonať kontrolu aj u osôb s odô vodneným podozrením vykonávania činností podľa tohto zákona, avšak bez povolenia vydaného ÚJD SR.

V odsekoch 2 až 10 sa pojednáva o inšpektoroch – štátnych zamestnancoch, o predpokladoch, ktoré musí inšpektor splniť prv, než dosiahne postavenie inšpektora, pri výkone svojej činnosti vybavené ho preukazom inšpektora.

Odseky 12 až 15 stanovujú kompetencie inšpektora vo vzťahu k dozorovaným subjektom – držiteľom povolení vydaných ÚJD SR podľa tohto zákona. V prípade zistenia nedostatkov, po ich prerokovaní so š tatutárnym orgánom právnickej osoby alebo osobou oprávnenou štatutárnym orgánom alebo fyzickou osobou formou protokolu, môže inšpektor ukladať opatrenia na odstránenie nedostatkov, vrátane záväzných termí nov na ich splnenie, čo je tiež vynucovateľné pod hrozbou sankcie v zmysle §34 ods. 3.

K §32

K §33:

Do priestorov a zariadení, kde sa nakladá s jadrovými materiálmi a s nimi súvisiacimi priestormi, sa umožňuje prístup aj inšpektorom medzin árodných organizácií, ktoré uzavreli so Slovenskou republikou dohodu o zárukách na jadrové materiály a Dodatkový protokol. Ide o inšpektorov MAAE a EURATOM-u. Takisto je upravený prístup aj iných oprávnen ých osôb z Európskej komisie vykonávajúcich kontroly podľa Zmluvy Euratom.

Dodatkový protokol je vlastne rozšírenie zárukovej dohody na umožnenie kontroly nedeklarovaných činností v súvislosti s výrobou jadrových výbušnín a jadrových zbraní. Preto je systém kontroly rozš írený aj na priestory, kde sa jadrové materiály môžu nachádzať, tiež na kontrolu dovozu a vývozu zariadení a materiálov súvisiacich s výrobou jadrových materiálov a kontrolou výskumnej činnosti s úvisiacej s palivovým cyklom. V rámci tejto činnosti inšpektori môžu kontrolovať aj iné priestory a odoberať vzorky zo životného prostredia na kontrolu nedeklarovaných činností. V odseku 8 je ustanovený postup v záujme vynútenia povinností vstupu medzinárodných inšpektorov.

K §34

Ustanovenie upravuje sankčný aparát, ktorým môže disponovať ÚJD SR pri zistení nedostatkov resp. pri neplnení povinností fyzických osôb alebo právnických osôb vo veciach vymedzených týmto zákonom. Za účelom sprísnenia sankcií sa ÚJD SR dáva možnosť udeliť pokutu až do výšky dvojnásobku mož nej pokuty tomu subjektu, ktorý nerešpektoval pôvodné sankčné rozhodnutie a neodstránil nedostatky.

Oproti doterajšiemu stavu sa presnejšie ustanovuje začiatok a koniec subjektívnej lehoty na uloženie pokuty, nakoľko ide o zložitú problematiku, ktorá si vyžaduje na kvalitné zhodnotenie objektívnych a subjekt ívnych predpokladov vyvodenia zodpovednosti dôsledné analýzy, posudky, výpovede, štúdium dokumentácie atď.

K §35

Konkrétne ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nebudú vzťahovať na taxatívne určené prípady rozhodovania úradu, pri ktor ých ide o odborné technické alebo organizačné rozhodnutia ÚJD SR z hľadiska jadrovej bezpečnosti, ktoré sú neodkladné, a pri ktorých sa tým zabezpečuje ich bezprostredná účinnosť, alebo pokiaľ sú konania a náležitosti rozhodnutí predpísané priamo európskou legislatívou, napr. konania o povolenie na prepravy rádioaktívnych odpadov z a do EÚ.

Na konanie a rozhodnutie o vydaní povolenia ÚJD SR alebo o uložení pokuty sa vzťahuje správny poriadok v plnom rozsahu.

K §36

Ustanovuje sa referenčný odkaz na preberané právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sú potom taxatívne vymenované v prílohe č. 5.

K §37:

Zákon č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štá tnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z. je doteraz platným zákonom v oblasti mierového využí vania jadrovej energie. Prechodným ustanovením sa zabezpečuje plynulý prechod z režimu zákona č. 130/1998 Z. z. na režim navrhovaného zákona. Vzhľadom na to, že nový zákon nepočíta s vydávaním oprá vnení je potrebné riešiť aj existenciu oprávnení, ktoré boli vydané podľa §4 ods. 2 zákona č. 130/1998 Z. z. Ustanovenie rieši aj postavenie inšpektorov jadrovej bezpečnosti, ktorý sa stali inš pektormi podľa zákona č. 130/1998 Z. z.

K §38:

Zákonom sa zrušuje doteraz platný zákon č. 130/1998 Z. z. a všetky doterajšie vykonávacie právne predpisy vydané ÚJD SR k zákonu č . 130/1998 Z. z.

K Èl. II

K Èl. III

KÈl. IV

Je preto logické, aby orgány Ministerstva životného prostredia vykonávali dozor nad ochranou ovzdušia pred znečistením chemickými polutantmi aj pre jadrové zariadenia. K tomuto smerujú úpravy zákona č . 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia. Vytvorenie osobitnej sústavy právnych predpisov vrátane dozornej a kontrolnej štruktúry pre oblasť ochrany ovzdušia súvisiacu s prevádzkou jadrových zariadení by bolo neefektí vne a neekonomické.

K Èl. VI

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. septembra 2004, s výnimkou §3 odsek 9 a 10. (kde sa navrhuje účinnosť k 1. 1. 2007), a tým bude legislatívny rámec, pokiaľ ide o oblasť pôsobnosti ÚJD SR plne zosúladen ý s legislatívou EÚ.

V Bratislave, 19. mája 2004.

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády Slovenskej republiky

Marta Žiaková

predsedníčka Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu