Zákon o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 541/2004 účinný od 01.11.2011 do 31.12.2011

Vládny návrh zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

11

0

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Po dôslednom rozbore celej právnej úpravy jadrovej oblasti v Slovenskej republike (ďalej len 'SR') Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len 'ÚJD SR' ) označ il viacero dôvodov, ktoré vedú k novelizácií zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov (ďalej len 'atómový zákon'). Návrh zákona pokrýva niekoľko oblastí, ktoré je nutné aktualizovať.

Potreba novelizácie vyplýva z nutnosti dôslednej transpozície smernice Rady 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaď uje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (Ú. v. EÚ L 172, 2. 7. 2009) (ďalej len 'smernica 2009/71/Euratom'). Uvedená smernica bola prijatá Radou dňa 25. 6. 2009 a podľa čl. 10 tejto smernice s ú členské štáty Európskej únie (ďalej len 'EÚ') povinné uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou, a to v term íne do 22. júla 2011 a bezodkladne o tom informovať Európsku komisiu.

Vláda SR svojím uznesením č. 686 zo dňa 30. septembra 2009 schválila rozdelenie gestorských ústredných orgánov štá tnej správy zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc a rámcových rozhodnutí. Predsedníčke ÚJD SR bolo v spolupráci s ministrom zdravotníctva uložené v bode B. 44 predložiť na rokovanie vlády n ávrh právneho predpisu, ktorý zabezpečí transpozíciu smernice Rady 2009/71/Euratom v termíne do 15. apríla 2011.

Smernica 2009/71/Euratom stanovuje euro - únijn é bezpečnostné štandardy, poskytuje právnu istotu záväznými rámcovými pravidlami jadrovej bezpečnosti, najmä v organizačnej infraštrukturálnej a inštitucionálnej rovine, zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť, povinnosť pravidelného zlepšovania jadrovej bezpečnosti a upevňuje postavenie dozorného orgánu. Smernica ďalej stanovuje provoradú zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť pre držiteľ a povolenia a podporuje transparentnosť jadrových aktivít. Uvedenou smernicou sa preberajú hlavné ustanovenia z Dohovoru o jadrovej bezpečnosti (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí č. 163/1997 Z. z.), ktorý bol prijatý na pôde Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (ďalej len 'MAAE') a stávajú sa tak záväznou súčasťou európskeho práva. Zároveň sa ňou zohľadňujú bezpečnostné štandardy MAAE.

Nakoľko smernica pokrýva jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení v nevyhnutnej spojitosti s problematikou ochrany zamestnancov a obyvateľ stva pred nepriaznivými účinkami ionizujúceho žiarenia, návrh zákona na vhodných miestach odkazuje na zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov, ktorý obsahuje základný inštitucionálny a legislatívny rámec radiačnej ochrany v SR a rovnako na Nariadenie vlády SR č. 345/2006 Z. z. o základných bezpečnostný ch požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením, ktoré detailizuje technické parametre a požiadavky na radiačnú ochranu. Uvedeným spôsobom sa vytvá ra prepojenie medzi jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení a radiačnou ochranou vo vzťahu k jadrovým zariadeniam.

Smernica vyžaduje, aby všetky povinnosti jadrových krajín ustanovené v smernici boli bez výnimky transponované do vnútroštátneho právneho poriadku. Po vy še 60 rokoch existencie EÚ, resp. jej právnych predchodcov, sa vôbec po prvýkrát vytvára spoločný harmonizovaný právny rámec v oblasti jadrovej bezpečnosti, ktorý doteraz v EÚ absentoval, aj keď zatiaľ len na inštitucionálno - infraštrukturálnej úrovni.

Návrh novely zákona v ďalšej oblasti dôsledne transponuje požiadavky skupiny WENRA (Western European Nuclear Regulators´ Association) – expertnej skupiny zlučujúcej členov dozorných orgánov členských kraj ín EÚ a Švajčiarska, majúcich aspoň jedno jadrové zariadenie vo výstavbe, v prevádzke alebo vo vyraďovaní, ktorých cieľom je rozvíjať a zjednotiť spoločný prístup k jednotlivý m aspektom jadrovej bezpečnosti, vybudovať a udržiavať sieť dozorných orgánov v EÚ, vytvoriť jednotný prístup k jednotlivým prvkom jadrovej bezpečnosti a radiačnej ochrany, predovšetkým vrámci EÚ , fungovať ako nezávislý orgán, ktorý by EÚ inštitúciám poskytoval informácie z preskúmavania týchto prvkov. V záujme dosiahnutia stanovených cieľov sú členské štáty vo vzá jomnej interakcii a poskytujú si materiálnu, personálnu i technickú podporu najmä v oblasti reaktorovej bezpečnosti, bezpečného vyraďovania, nakladania s rádioaktívnym odpadom a vyhoretým jadrovým palivom. È lenovia WENRY sa snažia rozšíriť a zdokonaliť bezpečnostné štandardy MAAE. WENRA informuje jednotlivé orgány EÚ, ako aj členské štáty EÚ o svojej činnosti a o výsledkoch svojej práce.

ÚJD SR sa aktívne podieľa na prácach dvoch pracovných skupí n (ďalej len 'PS'), a to PS pre harmonizáciu prístupu k bezpečnosti pre existujúce jadrové reaktory a PS pre harmonizáciu pr ístupu k bezpečnosti nakladania s odpadom.

Cieľom PS pre harmonizáciu prístupu k bezpečnosti pre existujúce jadrové reaktory je, aby medzi jadrovými zariadeniami členských krajín z pohľadu jadrovej bezpečnosti neboli žiadne významné rozdiely. Výsledkom PS pre harmonizáciu prístupu k bezpečnosti pre existujúce jadrové reaktory je stanovenie minimálnych referenčných úrovní pre osemnásť oblastí posudzovania jadrovej bezpečnosti – bezpečnostná politika, organizačná štruktúra prevádzkovateľa, systém manažé rstva kvality, výcvik a oprávnenia personálu, projekt ochrannej obálky pre existujúce reaktory, projekt rozšírenia existujúcich reaktorov, bezpečnostná klasifikácia štruktúr, systémov a komponentov, limity a podmienky prevádzky, manažment starnutia, systém vyšetrovania udalostí alebo spätná väzba prevádzkových skúseností, údržba, inšpekcie a testovanie prevádzky, havarijné plá novanie a návody pre prípad ťažkých havárii, obsah a aktualizácia bezpečnostných analýz, pravdepodobnostné analýzy, periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti, zmeny na jadrových elektrárňach, havarijn á pripravenosť a ochrana pred vnútornými požiarmi. Referenčné úrovne k jednotlivým aspektom sú stanovené na základe dokumentov MAAE. V roku 2003 boli ukončené práce na pilotnej štú dii, ktorou sa overil spôsob stanovenia referenčných úrovní a otestovala sa metodológia posudzovania ich plnenia a začali sa práce na hlavnej štúdii. V tom čase boli do práce zapojené aj novopristupujúce krajiny E Ú, vrátane Slovenska. Práce na hlavnej štúdii boli ukončené v roku 2006, keď boli prezentované požiadavky, ktoré sa členské krajiny zaviazali implementovať do svojej legislatívy do roku 2010. Akčný plá n implementácie požiadaviek vypracovala aj Slovenská republika. Jednotlivé oblasti boli identifikované stupňom zlučiteľnosti s požiadavkami WENRY a výsledkom hodnotenia bolo, že väčšina z požiadaviek je u ž súčasťou slovenskej legislatívy. Táto PS požaduje, aby boli jej požiadavky inkorporované do dvoch druhov právnych dokumentov. Môže ním byť právne záväzný právny predpis, ktorým je v podmienkach SR zákon alebo vyhláška, ktorých plnenie však musí byť právne vynútiteľné, s možnosťou sankcionovania alebo to má byť dokument, ktorý má charakter všeobecného odporúčania vydan ý dozorným orgánom.

PS pre harmonizáciu prístupu k bezpeč nosti pre existujúce jadrové reaktory vo svojej práci pokračuje na základe mandátu udeleného riadiacim výborom – dopracováva a novelizuje požiadavky v súlade s vývojom dokumentov MAAE, ktoré tvoria ich zá klad, sleduje plnenie akčného plánu, pomáha riešiť ťažkosti s prípadnou interpretáciou požiadaviek a začala práce na stanovení hlavných cieľov, ktoré by mal spĺňať projekt pre nové jadrové elektrárne budované v EÚ.

Cieľom PS pre harmonizáciu prístupu k bezpečnosti nakladania s odpadom je zosúladenie právnych predpisov pre členské krajiny EÚ pre oblasť RAO a vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky. V rá mci pracovnej skupiny pre RAO a vyraďovanie jadrových zariadení boli pripravené 2 základné dokumenty, a to: Referenčné úrovne pre vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a Referenčné ú rovne pre skladovanie rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva. Prínos zastúpenia Slovenska v pracovných skupinách spočíva v tom, že máme možnosť aktívne pristupovať k tvorbe referenčn ých požiadaviek, pričom je reálny predpoklad, že aj podľa ich plnenia a aplikácie sa bude posudzovať úroveň jadrovej bezpečnosti členských krajín EÚ.

Závery WENRA smerujú v prevažnej väčšine do technických detailov - požiadaviek na jadrovú bezpečnosť, ktoré sú predmetom úpravy vyhlá šok ÚJD SR, nutnosť zmien v zákone z tohto titulu je teda obmedzená na prípady, keď požiadavky WENRA zakladajú nové alebo zmenené povinnosti pre fyzické osoby alebo právnické osoby využívajúce jadrov ú energiu. Tieto požiadavky nie je možné vzhľadom na ústavnosť riešiť len prostredníctvom novelizácie vyhlášok, ale musia byť riešené priamo v zákone. Do tejto skupiny patrí najmä nanovo upravený § 23 – Jadrová bezpečnosť, § 25 – Systém manažérstva kvality a čiastočne aj obohatenie § 10 o všeobecných prierezový ch povinnostiach držiteľa povolenia.

Ïalším faktorom, ktorý ovplyvnil potrebu zmien doterajšej právnej úpravy, je uznesenie vlády SR č. 610/2009, ktoré uložilo predsedníčke Ú JD SR v termíne do 31. decembra 2011 vypracovať novelu atómového zákona v súlade s návrhom postupu pre nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi a zachytenými rádioaktívnymi odpadmi v SR. Z tohto dôvodu predkladaná novelizácia legislatívne stvárňuje aj požiadavky vyplývajúce z materiálu, ktorý bol schválený predmetným uznesením vlá dy SR dňa 2. septembra 2009.

Poslednou oblasťou úpravy je obmedzenie prístupu k materiálom, ktoré novela atómového zákona označuje ako citlivú dokumentáciu. Samotný Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ozná menie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 43/2006 Z. z.) (ďalej len 'Aarhuský dohovor' ), rešpektuje práva jednotlivých signatárskych členský ch krajín a stanovuje právo odmietnuť poskytnutie informácie, ktorej zverejnenie by mohlo nepriaznivo ovplyvniť medzinárodné vzťahy, obranu štá tu alebo bezpečnosť verejnosti. Takéto obmedzenie pripúšťa aj transponovaná smernica 2009/71/Euratom v čl. 8. Taxatívne sa vymedzujú dokumenty, ktoré ÚJD SR považuje za natoľko dôležité, že by ich zverejnením mohlo dôjsť k zneužitiu informácii v nich obsiahnutých na plánovanie a vykonanie činností s cieľom spôsobiť narušenie alebo znič enie jadrového zariadenia a v konečnom dôsledku spôsobiť nielen SR, ale aj okolitým štátom obrovské škody na životoch, majetku a životnom prostredí. Spomenuté obmedzenie je vo verejnom záujme a bude vykladané reštriktívne len s poukazom na konkrétny výpočet.

Vzhľadom na novelizáciu množstva ustanovení súvisiacich s atómový m zákonom, na ktoré sa vyskytuje odkaz priamo v texte, predkladateľ pristupuje aj k legislatívno - technickej úprave poznámok pod čiarou a vnútorných odkazov, a to v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlá dy SR. Aktualizácia odkazov je v záujme prehľadnosti a zrozumiteľnosti právnej úpravy zakotvenej atómovým zákonom a zabezpečuje pochopenie previazanosti jednotlivých ustanovení atómového zákona.

Súčasťou predkladaného materiálu sú aj návrhy dvoch nových vyhlášok ÚJD SR, a to vyhláška, ktorou sa ustanovuj ú podrobnosti o požiadavkách na jadrovú bezpečnosť a vyhláška, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o systéme manažérstva kvality. Predložené vyhlášky nanovo rozpracúvajú najmä § 23 a § 25 z titulu najrozsiahlej ších zmien oproti doterajšiemu právnemu stavu. Obe vyhlášky reflektujú najpočetnejšie a obsahovo najzložitejšie požiadavky skupiny WENRA, ako aj transpozíciu smernice 2009/71/Euratom a zmenu splnomocňovací ch ustanovení. Predložené vyhlášky v budúcnosti nahradia súčasnú vyhlášku 50/2006 Z. z. a vyhlášku 56/2006 Z. z. Ostatné vyhlášky ÚJD SR účinné v súčasnosti buď transpozí ciou smernice 2009/71/Euratom a požiadavkami WENRY neboli dotknuté vôbec, alebo sa pristúpi len k ich stručnej novelizácii.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzin árodnými dokumentmi, ktorými je SR viazaná, ako aj s právom európskej únie.

Príloha č.1

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: 5. 8. 2010 – 3. 9. 2010

A.2. Vplyvy:

Pozitívne*Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

xx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regula čného zaťaženia?x3. Sociá lne vplyvy

-vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

-rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix*Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prin áša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označený ch vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

V prípade vplyvov na podnikateľské prostredie je uvedený neutrálny (resp. žiadny) vplyv. Regulačné zaťaženie dvoch subjektov v SR, na ktoré zá kon dopadá je principiálne rovnaké ako bolo doteraz, čo je vysvetlené najmä v dôvodovej správe. Môže dôjsť k navýšeniu akceptovateľnosti jadrových zariadení v SR a v zahraničí, ale nie je mo žné túto skutočnosť vyčísliť. Teoreticky je možné uvažovať sekundárne o zvýšení úrovne ochrany životného prostredia.

A.4. Alternatívne riešenia

Nakoľko ide o návrh zá kona preberajúci najmä ustanovenia smernice 2009/71/Euratom a požiadavky WENRA, nebolo možné uplatniť alternatívne riešenie.

A.5. Stanovisko gestorov

V rámci PPK Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vyjadrilo pozitívny postoj k doložke vplyvov, resp. neuplatnilo žiadne pripomienky a súhlasilo s predkladaným ná vrhom. Ministerstvo financií SR a Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR žiadalo presne vyčísliť dopady navrhovaného právneho predpisu. Pokiaľ ide o vplyv na rozpočet verejnej správy, bol vyčíslený v podobe vyjadrenia celkového rozpočtu ÚJD SR podľa predpísaných položiek. V prípade vyčíslenia vplyvov na podnikateľský sektor nie je možné vzhľadom na charakter predpisu číselne vyjadriť vplyvy, okrem všeobecného slovného konštatovania, že podnikateľské prostredie nebude ani pozitívne ani negatívne ovplyvnené predkladaným materiálom. Je možné konštatovať, ž e pripomienky Ministerstva financií SR boli zohľadnené v plnej miere a vplyv na rozpočet verejnej správy bol vyjadrený rozpísaním základných položiek rozpočtu ÚJD SR na roky 2010-2013. Rokovanie k pripomienkam Ministerstva hospodárstva a výstavby SR sa uskutočnilo na ÚJD SR dňa 23. 9. 2010 pričom zásadné pripomienky boli vysvetlené a v rámci možnosti materiál opravený.

V rámci MPK boli uplatnené zásadné pripomienky Ministerstva financií SR k vyčísleniu vplyvov na rozpočet verejnej správy. Doložka vplyvov na rozpočet verejnej správy bola opravená v súlade s požiadavkou Ministerstva financií SR. Ïalšie zá sadné pripomienky boli uplatnené od držiteľov povolení a od Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, od Ministerstva hospodárstva SR a Ministerstva vnútra SR, s ktorými sa viedli dň a 8.12.2010 rozporové konania. Možno konštatovať, že všetky rozpory boli v rámci rozporového konania odstránené a zmeny zapracované do zákona.

Príloha č.2

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2011201220132014Príjmy verejnej správy celkom5 168 2674 959 1424 708 4384 721 764v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášťz toho: - vplyv na ŠR5 168 2674 959 1424 708 4384 721 764- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom5 167 6015 050 8015 050 8015 050 801v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášťz toho: - vplyv na ŠR5 167 6015 050 8015 050 8015 050 801- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 93939393- z toho vplyv na ŠR 93939393Financovanie zabezpečené v rozpočte5 167 6015 050 8015 050 8015 050 801v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2011201220132014Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, výdavky)- 666 +91 659+ 342 363+329 037 z toho vplyv na ŠR- 666 +91 659 + 342 363+329 037 financovanie zabezpečené v rozpočte ostatné zdroje financovania0000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0000

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

V prílohách sa uvádzajú údaje schváleného rozpočtu roku 2011 ÚJD SR a údaje rozpočtu ÚJD SR na roky 2012, 2013 a 2014.

Tabuľka č. 4

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2011201220132014Daňové príjmy (100)10000 Nedaňové príjmy (200)15 168 2674 959 1424 708 4384 721 764 Administratívne poplatky (221)5 168 2674 959 1424 708 4384 721 764Granty a transfery (300)10000 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pas ívami (400)0000 Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné vý pomoci (500)0000 Dopad na príjmy verejnej správy celkom5 168 267 4 959 1424 708 4384 721 764 1 – príjmy rozpísať až do polož iek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2011201220132014Bežné výdavky (600)5 108 8014 995 9014 995 9014 995 901 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) 1 508 1601 508 6171 508 617 1 508 617 Poistné a príspevok do poisťovní (620)566 760566 934566 934566 934 Tovary a služby (630)22 348 6252 312 9442 307 5442 308 544 Cestovné náhrady (631)118 000117 500117 404117 500 Energie, komunikácie (632)78 60075 50083 45084 450 Materiál (633)143 800118 900120 350120 050 Dopravné (634)33 10031 60038 60038 100 Rutinná a štand. údržba (635)146 450174 144164 440158 144 Nájomné za nájom (636)38 93437 00044 00045 000 Služby (637)1 389 741 1 195 3001 191 3001 192 300 Bežné transfery (640)2685 256607 406612 806611 806 Transfery jednotlivcom, (642)25 33019 66022 66021660 Transfery do zahraničia (649)659 926587 746590 146590 146 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôži čkami a NFV (650)20000 Kapitálové výdavky (700) 58 800 54 900 54 900 54 900 Obstarávanie kapitálových aktív (710)258 80054 900 54 900 54 900 Nákup nehmotných aktív (711)33 30015 50016 00016 000 Nákup strojov, prístrojov (713)25 00038 9003840038 400 Technické zhodn. stavieb (717) 0000Rekonštrukcia strojov a zariadení (718)500500500500 Kapitálové transfery (720)20000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pas ívami (800) 0 0 0 0 Dopad na výdavky verejnej správy celkom5 167 6015 050 8015 050 8015 050 801 z toho výdavky na ŠR5 167 601 5 050 801 5 050 8015 050 801 Bežné výdavky (600) 5 108 8014 995 9014 995 9014 995 901 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)1 508 1601 508 6171 508 6171 508 617 Kapitálové výdavky (700)58 80054 90054 90054 900 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pas ívami (800) 0 00 0 2 – výdavky rozpísať až do polož iek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2011201220132014Počet zamestnancov celkom*93939393 z toho vplyv na ŠR93939393 Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*1 3511 3521 3521 352 z toho vplyv na ŠR1 3511 3521 3521 352 Osobné výdavky celkom (v eurách)2 074 9202 075 5512 075 5512 075 551 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* 1 508 1601 508 6171 508 6171 508 617 z toho vplyv na ŠR1 508 1601 508 6171 508 6171 508 617 Poistné a príspevok do poisťovní (620)*566 760566 934566 934566 934 z toho vplyv na ŠR566 760566 934566 934566 934

Príloha č.3

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Ovplyvnené podnikateľské subjekty – počet 2, výroba a distribúcia elektriny ( 40.1 CPA)

Konkrétne:

prevádzkovatelia jadrových zariadení:

·Slovenské elektrárne, a. s.

·Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s.

+2 subjekty ovplyvnené čiastočne

VUJE, a.s. - pri vyraďovaní

JESS, a.s. - pri budúcej výstavbe jadrových zariadení

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Návrhom zákona sa nezmenia povinnosti ovplyvnených podnikateľských subjektov. Dôjde ním však k precizovaniu právnej úpravy požiadaviek na jadrovú bezpečnosť, nezakladajú sa ním nové povinnosti. Sp ôsob, akým držitelia povolenia implementujú tieto požiadavky je na nich. Z tohto dôvodu nie je možné ani približne predkladateľom vyčísliť náklady a prínosy.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v sú vislosti s implementáciou návrhu?

Podniky nevynaložia žiadne nové administratívne náklady. Pokiaľ ide o výšku príspevkov na výkon štátneho dozoru, tieto boli už zavedené zákonom č. 94/2007 Z. z. a novelizované zákonom č. 120/2010 Z. z. a v predkladanom zákone sa nemenia.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľský ch subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Z charakteru návrhu a z jeho dosahu na veľmi obmedzený poč et subjektov nedôjde k žiadnym vplyvom na operácie na trhu. Je možné predpokladať zvýšenú akceptovateľnosť jadrovej energetiky vo verejnosti.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií ?

Dôsledky prijatia predkladaného zákona nie je možné vyčísliť z dôvodu, že prijatím zákona dôjde len k úprave ustanovení vo vzťahu k jadrovej bezpečnosti, ktorá sa zvýši, čo bude ma ť pozitívny vplyv na spoločnosť v miere vyššej akceptovateľnosti jadrovej energetiky zvýšením dozorných aktivít a povinností vo vzťahu k jadrovej bezpečnosti.

Príloha č.4

29

Príloha č.4

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodá renie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. žiadnyKvantifikujte: žiadny- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa- Rast alebo pokles príjmov/vý davkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľ stva.žiadny

4.3.Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

žiadny4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

žiadny

Príloha č. 5

Príloha č.5

Vplyvy na životné prostredie

Životné prostredie

5.1. Ktoré zložky životného prostredia (najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) budú návrhom ovplyvnené a aký bude ich vplyv (pozití vny alebo negatívny)?

žiadne

5.2. Bude mať navrhovaný materiál vplyv na chránené územia a ak áno aký?nie

5.3. Bude mať návrh vplyv na životné prostredie presahujúce štátne hranice?

nie

Príloha č.6

Príloha č.6

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Roz širujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)nie6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)nie¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)nie6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)nie6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)nie6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)nieInfraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)nie6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)nie6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)nie6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)nie6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)nie6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)nieRiadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)nieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)nieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnen í niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

- primárnom:

rámcovo v článkoch 31 a 32 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, na ktoré sa referuje v preambule nižšie uvedenej smernice

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009):

1. legislatívne akty – nie

2. nelegislatívne akty – nie

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutí m platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009):

Smernica Rady 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení

(Ú. v. EÚ L 172, 2. 7. 2009)

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

čiastočne súvisiacim Rozhodnutím Súdneho dvora Eur ópskych spoločenstiev z 10. decembra 2002 vo veci C-29/99: Komisia Európskych spoločenstiev verzus Rada Európskej únie (Medzinárodné zmluvy – Dohovor o jadrovej bezpečnosti – Rozhodnutie o pristúpení – Kompatibilita so Zmluvou Euratom – Externé kompetencie Spoločenstva – Èlánky 30 až 39 Zmluvy Euratom) (Zb. roz. ESD 2002, s. I-11221)

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia

V č l. 10 ods. 1 smernice Rady 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení je uvedené, že členské štáty uvedú do účinnosti zá kony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 22. júla 2011.

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedn ých za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov,

Podľa uznesenia vlá dy SR č. 686/2009 z 30. 9. 2009 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc a rámcových rozhodnutí bola lehota stanovená do 15. apríla 2011.

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Objektívne neexistuje vedomosť o tom, že by v oblasti, ktorú upravuje táto smernica bolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 v platnom znení.

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia.

zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podľa tabuľky zhody, zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji vereného zdravia a o zmene a doplnení niektorých z ákonov v znení neskorších predpisov, nariadenie vlády SR č. 345/2006 Z. z. o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením, zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorší ch predpisov a niektoré ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy podľa toho, ako sú uvedené pri jednotlivých článkoch smernice v tabuľke zhody.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu alebo návrhu legislatívneho zámeru s právom Európskej únie:

úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Úrad jadrového dozoru SR

Ministerstvo zdravotníctva SR

B.Osobitná časť

K článku I.

K bodu 1

V záujme prehľadnosti sa opäť uvádza písmeno b) v § 1 odseku 1. Keďže došlo k zmene definície prepravy rádioaktívnych materiálov, došlo k jej spresneniu a odstránila sa potreba vypisovať konkrétne, ktoré objekty budú prepravované, keďže držiteľ povolenia bude vykladať pojmy podľa § 2 zákona, ktoré tento zákon mení.

K bodom 2 a 3

Rozširuje sa predmet úpravy zákona o schému, ktorou sa vytvoria podmienky na zaručenie čo možno najvyššieho stupňa jadrovej bezpečnosti. Úroveň jadrovej bezpečnosti je nutné udržiavať aj podporovaním radiač nej ochrany, ktorá je v rámci SR v kompetencii Úradu verejného zdravotníctva SR. Predmet zákona sa rozširuje aj o explicitnú povinnosť ÚJD SR prejednávať priestupky a iné správne delikty podľa tohto zá kona a ukladať za ne sankcie podľa § 34 atómového zákona. Týmito ustanoveniami sa transponuje čl. 1 smernice 2009/71/Euratom.

K bodu 4

Návrh upravuje nové definície niektorých pojmov. Definícia jadrového zariadenia sa upravuje z dôvodu, aby toto ustanovenie pokrývalo všetky druhy civilný ch zariadení, ktoré zodpovedajú definícii smernice, ide dokonca nad jej rámec. Stanovuje sa, že definícia jadrového zariadenia podľa atómového zákona sa nepoužije pre potreby ustanovení o zodpovednosti za jadrov ú škodu uvedenú v § 29 a § 30 atómového zákona. Pre potreby zodpovednosti za jadrové škody sa použije definícia jadrového zariadenia uvedená vo Viedenskom dohovore o občianskoprávnej zodpovednosti za š kody spôsobené jadrovou udalosťou (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 70/1996 Z. z.). Definícia jadrovej bezpečnosti lepšie vystihuje predmet ochrany držiteľov povolení. Tý mito ustanoveniami sa dosahuje úplná transpozícia čl. 3 smernice 2009/71/Euratom.

K bodom 5, 6 a 8

Nutnosť precizovania definícií nakladania s rádioaktívnym odpadom, prepravy rádioaktívneho materiálu a ukladania rádioaktívneho odpadu alebo vyhoreté ho jadrového paliva vyplýva z potreby implementovať uznesenie vlády č. 610/2009 z 2. septembra 2009. Podľa tohto uznesenia, potreba vytvorenia postupu nakladania s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi (IRAO) a zachytenými rádioaktívnymi materiálmi (ZRAM) v SR vyplýva z nutnosti vyriešiť historické problémy, ktoré sa v danej oblasti vynorili po rozdelení ÈSFR s tým, že existujúce úložisko Richard je na území Èeskej republiky. Uloženie rádioaktívnych odpadov v úložisku, kde je zabezpečená ich dlhodobá izolácia od životného prostredia ako aj ich kontrola je v súčasnej dobe jediný spôsob ich bezpeč ného zneškodnenia. Je potreba vytvoriť zariadenie, do ktorého budú všetky doteraz na iných miestach ukladané IRAO a ZRAM preskladané. Predpokladá sa, že takéto zariadenie bude nejadrového charakteru. Ïalš ie IRAO/ZRAM budú preberané za účelom dlhodobého skladovania už výhradne do tohto zariadenia.

Novela vymedzuje, že podľa atómového zákona sa nebude postupovať pri nakladaní s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi, opustenými žiaričmi, rádioaktívnymi odpadmi neznámeho pôvodu, nepouží vanými rádioaktívnymi odpadmi mimo jadrového zaradenia. V takýchto prípadoch sa postupuje podľa zákona č. 355/2007 Z. z. Preto zákon ukladá, aby všetky fázy nakladania s RAO smerovali k ich bezpečnému uloženiu.

K bodu 7

Zavádza sa nová definícia systému manažérstva kvality na účely celého zákona. Podrobnosti o systéme manažérstva kvality ustanovuje § 25, resp. vykonávacia vyhláška.

K bodu 9

Jadrová energia sa v SR môže využívať len na mierové účely. Medzinárodné spoločenstvo ako aj EÚ považujú právnu úpravu jej využí vania za veľmi dôležitú a SR ako členský štát EÚ musí postupovať v súlade s ňou. SR je signatárom viacerých medzinárodných zmlúv, ktoré upravujú problematiku mierového využí vania jadrovej energie. Ide napr. o Zmluvu o nešírení jadrových zbraní, Zmluvu o zákaze umiestňovania jadrových zbraní a iných zbraní hromadného ničenia na dne morí, oceánov a v jeho podzemí, prá vne záväzné akty EÚ a iné. ÚJD SR musí postupovať aj v súlade s úlohami, ktoré mu uloží vláda svojimi uzneseniami. Na potrebu dosiahnutia súladu s národnými stratégiami upozorň uje aj priamo smernica. Národné stratégie v rôznych oblastiach sú spravidla schvaľované uzneseniami vlády. Konkrétne ide napr. o uznesenie č. 190/1994, uznesenie č. 328/2008 a uznesenie č. 610/2009.

K bodu 10

Pri využívaní jadrovej energie má bezpečnosť najvyššiu prioritu. Priorizácia sa stanovuje s ohľadom na typ jadrového zariadenia, druh jadrových materi álov, činností, ktoré sa na jadrovom zariadení vykonávajú a iných aspektov. ÚJD SR vykonáva dozor nad jej dodržiavaním. Týmto ustanovením sa transponuje čl. 1 smernice 2009/71/Euratom.

K bodom 11 a 12

SR plne rešpektuje právo všetkých občanov na prístup k informáciám v oblasti životného prostredia tak, ako jej to ukladá právna úprava obsiahnut á v zákone č. 211/2000 Z. z. akceptujúca medzinárodno - právne záväzky vyplývajúce z Aarhuského dohovoru, aj preto plní ÚJD SR povinnosti vyplývajúce mu z neho ako povinnej osobe. SR je jeho signatárom, a preto aj jej vnútroštátny poriadok musí byť v súlade s ním a s príslušnými smernicami EÚ, ktoré boli upravené v zmysle zásad tohto dohovoru. Samotný Aarhuský dohovor rešpektuje prá va a individualitu jednotlivých signatárskych členských krajín a umožňuje odmietnuť poskytnutie informácie, ktorej zverejnenie by mohlo nepriaznivo ovplyvniť medzinárodné vzťahy, obranu štátu alebo bezpeč nosť verejnosti. ÚJD SR si však uvedomuje, ktoré informácie sú natoľko dôležité, že z dôvodu bezpečnosti štátu, jeho obyvateľov ako aj obyvateľov susedných krajín ich nesprístupní tretí m osobám. Túto dokumentáciu vymedzuje taxatívnym výpočtom preto, aby nemohlo dôjsť k jej svojvoľnému rozširovaniu a nesprávnemu výkladu. Aarhuský dohovor stanovuje povinnosť vykladať obmedzenia reštrikt ívnym spôsobom berúc do úvahy záujem verejnosti, ktorému zverejnenie slúži, a tiež berúc do úvahy, či požadované informácie súvisia s emisiami do životného prostredia. Takúto dokumentá ciu novela označuje ako dokumentáciu obsahujúcu citlivé informácie. Ide o materiály, ktorých použitie by sa mohlo použiť na naplánovanie a vykonanie činností s cieľom spôsobiť narušenie alebo znič enie jadrového zariadenia. Všetky obmedzenia prístupu k informáciám v citlivej dokumentácií vychádzajú zo zásady, že neposkytnutie určitých informácii širokej verejnosti je z hľ adiska jej samotnej ochrany a bezpečnosti vhodnejšie, ako jej široké sprístupňovanie. Všeobecné právo na informácie v tomto prípade ustupuje právu na bezpečnosť štátu, životné prostredie, majetok a pod. Limitovanie sprístupnenia informácii umožňuje aj priamo smernica v čl. 8. Okrem taxatívne vymedzenej dokumentácie, ÚJD SR disponuje aj dokumentáciou, ktorá podlieha štandardnej ochrane utajovaných skutočnost í podľa zákona č. 215/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 13

Týmto ustanovením sa rozširuje základná povinnosť ÚJD SR, aby pri výkone štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení boli vš etky zainteresované subjekty, medzinárodné spoločenstvo a verejnosť uistené, že jadrová energia sa využíva spôsobom, prioritne akceptujúcim jadrovú bezpečnosť. Povinnosť dodržiavať túto zá sadu patrí ÚJD SR, preto novela zavádza explicitne túto povinnosť do § 4, v ktorom sú stanovené základné povinnosti úradu.

K bodu 14

Konštituujú sa ďalšie povinnosti ÚJD SR. Ide o povinnosť samohodnotiť stav jadrovej bezpečnosti a výkon celého jadrového dozoru spolu s inými rezortn ými orgánmi, ktoré viac alebo menej svojimi kompetenciami upravujú určité bezpečnostné aspekty jadrových zariadení a zároveň jeden krát za desať rokov pozvať medzinárodnú misiu na posú denie plnenia povinností vyplývajúcich z transponovanej smernice. Takouto misiou by mala pravdepodobne v budúcnosti byť misia IRRS (Integrated Regulatory Review Service), ktorá pôsobí pri MAAE, resp. iný druh misie založ enej v spolupráci MAAE a EÚ. Misia bude po prvýkrát za týmto účelom pozvaná do SR v roku 2021.

Stanovuje sa povinnosť predkladať správy o vykonávaní Smernice 2009/71/Euratom v pravidelných intervaloch, a to jedenkrát za tri roky. Správu vypracuje ÚJD SR v spolupráci s orgánmi podľa predošlé ho odseku tak, ako to bolo doteraz pri spracovávaní Národnej správy v zmysle Dohovoru o jadrovej bezpečnosti a predloží ju na posúdenie Európskej komisii. Obsahom správy má byť spôsob, akým sa smernica vykon áva, ako orgány v SR spolupracujú pri jej aplikácii a či sú s jej aplikáciou praktické problémy. Obsahom správy môžu byť aj iné informácie súvisiace so smernicou. Takáto správa sa po prvýkrá t predloží najneskôr do 22. júla 2014. Týmito ustanoveniami sa transponuje čl. 9 ods. 1 a 3 smernice 2009/71/Euratom. ÚJD SR je ďalej povinný udržiavať dostatočné finančné, personálne a technické pož iadavky na jadrovú bezpečnosť.

Dôležitou a novou zásadou, ktorá vychádza zo smernice 2009/71/Euratom, je povinnosť udržiavať a pokiaľ je to možné zdokonaľovať jadrovú bezpečnosť na základe výsledkov získaných z analý z bezpečnosti tak, aby jadrová bezpečnosť stála na prvom mieste. Týmto ustanovením sa transponuje čl. 4 ods. 2 smernice 2009/71/Euratom.

K bodom 15, 19, 20, 22, 32, 49 až 52 a 54

Predmetné novelizačné body reflektujú potrebu zmeny termínu 'systém kvality' na systém manažérstva kvality, ktorý sa týmto zákonom zavá dza. Systém manažérstva kvality je presnejšie vymedzený v § 25, resp. v novom bode v § 2 a podrobne bude rozpracovaný vo vyhláške o systéme manažérstva kvality. Ide o legislatívno – technickú zmenu.

K bodom 16 až 18, 26, 27

Predmetné novelizačné body reflektujú legislatívno – technickú zmenu, ku ktorej dochádza z dôvodu zmeny v § 2, kde sa zavádza nový pojem – systém manažérstva kvality - a preto je treba prečíslovať ostatné ustanovenia v § 2, a to v celom texte zákona.

K bodu 21

Súčasná poznámka pod čiarou č. 9 odkazovala na nariadenie 1334/2000 zo dňa 22. mája 2000. Toto nariadenie bolo zrušené a nahradené nariadením č . 428/2009 z 5. mája 2009, preto je potrebné aj poznámky pod čiarou dať do súladu s platnou právnou úpravou, ktorá sa týmto novelizačným bodom mení.

K bodu 23

Ide o legislatívno technickú zmenu, ku ktorej dochádza v § 8 z dôvodu prečíslovania ustanovení v § 23 o jadrovej bezpečnosti.

K bodu 24

Rozširuje sa povinnosť držiteľa povolenia dodržiavať požiadavky ustanovené atómovým zákonom. Držiteľ povolenia je povinný dodržiavať aj po žiadavky stanovené vykonávacím právnymi predpismi vydanými na jeho základe. Je tiež povinný informovať ÚJD SR o všetkých skutočnostiach, ktoré mu atómový zákon ukladá ako povinnosť.

K bodu 25

Zužujú sa povinnosti držiteľa povolenia o povinnosť uhrádzať ÚJD SR náklady spojené s overovaním osobitnej odbornej spôsobilosti , ktoré ÚJD SR znáša. Náklady bude od účinnosti novely znášať Ú JD SR. Uvedené ustanovenie je potrebné zrušiť aj s ohľadom na zavedenie príspevkov na výkon štátneho dozoru novelami atómového zákona, a to zákonom č. 94/2007 Z. z. a zákonom č. 120/2010 Z. z. Odstraň uje sa ním určitá duplicita s povinnosťami zavedenými predošlými zákonmi. V číselnom vyjadrení ide o čiastku cca 8 000,-EUR ročne.

K bodu 28

Precizuje sa súčasná povinnosť držiteľa povolenia informovať verejnosť o hodnotení stavu jadrovej bezpečnosti. Verejnosť musí mať informácie o stave jadrových zariadení nachádzajúcich sa v ich blízkosti a potrebuje byť ubezpečená, že jadrovej bezpečnosti je kladená najvyššia priorita. Držiteľ povolenia musí v pravidelných intervaloch, a to jedenkrát za rok so stanoveným presným termínom o nej oboznámiť verejnosť. Spôsob informovania sa ponecháva na držiteľovi povolenia s podmienkou, že takáto informácia musí byť verejnosti všeobecne pr ístupná. Môže ísť napríklad o informovanie prostredníctvom internetu na svojej webovej stránke, alebo prostredníctvom tlače. Európska komisia vyžaduje minimálny obsah tejto správy, a to všeobecnú inform áciu o stave jadrových zariadení. Týmto ustanovením sa transponuje čl. 8 smernice 2009/71/Euratom.

K bodu 29

Držiteľ povolenia pravidelne musí analyzovať prevádzkové skúsenosti, medzinárodné bezpečnostné štandardy a aplikovať nové poznatky, vedomosti a skúsenosti s cieľom zlepšovať a trvalo zvyšovať úroveň stavu jadrových zariadení. Pred tým, ako držiteľ povolenia urobí rozhodnutie, ktoré by mohlo mať vplyv na stav jadrovej bezpečnosti, musí ho prekonzultovať s vlastnými, ale aj externými odborníkmi na danú problematiku, aby si bol istý, že všetko, čo bude robiť, bude v súlade s požiadavkami jadrovej bezpečnosti. Uvedený spôsob má za cieľ zabezpečiť nezávislé posúdenie dopadu rozhodnutia na celú spoločnosť. Z hľadiska ústavnosti ukladania povinností je nevyhnutné precizovať všeobecné povinnosti držiteľa povolenia priamo v zá kone. Je taktiež potrebné precizovať úpravu plnenia požiadaviek a plnenia oznamovacích a informačných povinností voči úradu. Vo väčšine prípadov v tomto bode ide o implementáciu požiadaviek WENRY.

K bodu 30

V zmysle zákona č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku Európskej únie sa všetky právne akty v ňom publikované stávajú priamo účinnými aj na území SR. V súvislosti s uverejnením Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu v Úradnom vestníku sa táto stala súčasťou právneho poriadku všetkých členských štá tov EÚ a túto skutočnosť je potrebné reflektovať aj v atómovom zákone uverejnením úplného odkazu naň.

K bodu 31

Nanovo sa definuje ustanovenie atómového zákona o vyraďovaní a s ním súvisiacich postupoch. Stanovujú sa podmienky vyňatia jadrového zariadenia z pô sobnosti atómového zákona, a to na neobmedzené využitie alebo obmedzené využitie. Ak úroveň rádioaktívnej kontaminácie jadrového zariadenia, spravidla sa jedná o územie alebo stavebné objekty, nebude prevy šovať úrovne na uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia v súlade s nariadením vlády SR č. 345/2006 Z. z. o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením, je možné vyňať jadrové zariadenie z pôsobnosti tohto zákona na neobmedzené využitie. Zákon však umožňuje vyňať jadrové zariadenie aj na obmedzené vyu žitie. V tom prípade však musia byť splnené príslušné inštitucionálne opatrenia obsahujúce podmienky potenciálneho využitia objektov a územia, ktoré sú predmetom vyňatia. Pod inštitucioná lnymi opatreniami sa myslí kontrola miesta bývalého výskytu rádioaktívneho odpadu dozorným orgánom. Takáto kontrola môže mať formu aktívnu alebo formu pasívnu. Aktí vnou kontrolou je pozorovanie miesta, monitoring, pasívnou napríklad umožnenie používania miesta na obmedzené účely. Cieľom kontroly je zabezpečenie ochrany života ľudí a životné ho prostredia. Tieto opatrenia musia byť vymáhateľné a musí byť stanovený dozorný orgán zodpovedný za ich dodržiavanie. V podmienkach SR je v zmysle zákona č. 355/2007 Z. z. týmto orgánom Úrad verejné ho zdravotníctva SR. Rozsah obmedzeného využitia územia alebo objektov, vrátane určenia kritérií a podmienok ich využitia, sa určuje na základe bezpečnostných rozborov vplyvu potenciálneho využitia uvoľnen ého územia alebo objektov na životné a pracovné prostredie. V praxi sa môžu vyskytnúť prípady takéhoto využitia uvoľneného územia alebo objektov pre jadrové alebo iné priemyselné účely. Zá kon taktiež umožňuje vyňať iba časť územia alebo časť objektovej sústavy 'bývalého' jadrového zariadenia z pôsobnosti tohto zákona. V prípade, ak ohraničená časť územia alebo čas ť objektovej sústavy dosiahne stav umožňujúci ich následné vyňatie z pôsobnosti zákona, je možné tieto vyňať aj v priebehu ľubovoľnej etapy vyraďovania, teda nemusí to byť nevyhnutne po ukončen í záverečnej etapy vyraďovania celého jadrového zariadenia. Držiteľ povolenia má za povinnosť informovať dozorný orgán o všetkých činnostiach a s tým súvisiacich opatreniach týkajúcich sa vyra ďovania. Návrh zákona ráta s možnosťou, že pôvodný držiteľ povolenia na prevádzku sa stane držiteľom povolenia na etapu vyraďovania alebo, čo bude z ekonomických dôvodov častejšie, vyraď ovanie bude realizovať iný nezávislý subjekt od pôvodného držiteľa povolenia na prevádzku. Pri vyraďovaní je nevyhnutné disponovať údajmi, ktoré sa získali a uchovali už počas prevádzky, a preto sa ukladajú povinnosti už držiteľovi povolenia na prevádzku, aby vytvoril a udržal personálny a informačný základ pre vyraďovanie už počas prevádzky, aby on sám alebo iná osoba na tomto zá klade mohla pokračovať plynulo vo vyraďovaní.

K bodu 33

Novela upravuje ustanovenie o jadrovej bezpečnosti, jedno z ťažiskových ustanovení atómového zá kona. Celé ustanovenie § 23 predstavuje základné povinnosti držiteľa povolenia v záujme toho, aby pri všetkých činnostiach jadrová bezpečnosť mala prioritu pred všetkými ostatnými aspektmi vykonávaný ch činností. Ustanovenie zakotvuje zodpovednosť za dodržiavanie jadrovej bezpečnosti všeobecne pre každého držiteľa povolenia, to znamená, že každý kto sa zúčastňuje na činnostiach vyžadujú cich príslušné povolenie podľa tohto zákona, je zároveň zodpovedný za uplatňovanie a dodržiavanie požiadaviek na jadrovú bezpečnosť v rozsahu celej svojej činnosti a v celom rozsahu povolenia alebo sú hlasu. Pochopiteľne obsah a rozsah týchto zodpovedností je závislý od rozsahu povolenia a typu jadrového zariadenia, preto sú tieto povinnosti odstupňované. Túto zodpovednosť nie je možné delegovať na iný subjekt žiadnym právnym aktom. Návrh zákona tiež zavádza nový pojem - kultúra bezpečnosti, ktorý je už dlhšie zaužívaným pojmom na pôde MAAE, operuje s ním aj vyššie spomenutá transponovaná smernica, zatiaľ čo v doteraz účinnom atómovom zákone absentoval.

Nakoľko smernica v čl. 6 ods. 5 ustanovuje, že členské št áty zabezpečia, aby sa v uplatňovanom vnútroštátnom rámci vyžadovalo, aby držitelia licencie zabezpečili náležité finančné zdroje a ľudské zdroje na plnenie svojich povinností v sú vislosti s jadrovou bezpečnosťou jadrového zariadenia, držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť tieto zdroje, a to predovšetkým finančné, dostatočnosť ktorých preukazuje inšpektorom ÚJD SR, ktorý od dr žiteľa povolenia v rámci inšpekčnej činnosti môžu požadovať aj dôkazy o plnení týchto povinností. Z hľadiska ústavnosti nie je možné túto povinnosť splniť inak, ako ustanovení m takejto povinnosti v zákone ako zákonnú povinnosť pre držiteľa povolenia. Samotný text smernice používa pojmy so značnou dávkou nepresnosti, ale je to dané tým, že "náležité" finančné a ľudsk é zdroje sú variabilné v závislosti od stupňa vývoja v danom štáte, úrovne jadrového priemyslu, výskumu a rozsahu jadrových aktivít. V právnej teórii aj praxi je relatívne bežné používanie vá gnejších, neurčitejších pojmov (napr. dobré mravy, obchodné zvyklosti), čo môže evokovať aj slovné spojenie náležitosť zdrojov. Takéto pojmy sa však ustália praxou a v prí pade preukazovania zdrojov bude ÚJD SR hodnotiť, či stav jadrovej bezpečnosti je v súlade s transponovanou smernicou 2009/71/Euratom a požiadavkami Komisie.

Vzhľadom na to, že pri dozorovaní jadrovej bezpečnosti ide o dozorovanie mnohých faktorov, aspektov a prvkov bezpečnosti, či už jednotlivo alebo vo vzájomných vzťahoch, ktoré sa ovplyvňujú ako je stručne mož né povedať 'technika - ľudia – organizácia' a to všetko vo vzájomných súvislostiach. Z tohto dôvodu je nevyhnutné mať prehľad o všetkých vynaložených prostriedkoch, pri ktorý ch nie je ani tak nutné poznať konkrétne nominálne hodnoty, ako skôr pomery ku všetkým nákladom a trendy vynaložených nákladov na viaceré prvky bezpečnosti za dlhšie obdobie. Na základe takýchto ú dajov vo vzťahu k celkovej kultúre bezpečnosti možno vydedukovať vzťah držiteľa povolenia ku kultúre bezpečnosti a prístup k požiadavke na priorizáciu bezpečnostných aspektov pred všetkými ostatný mi aspektmi svojej činnosti.

Osobitne sa dôraz kladie na povinnosť celkovej pripravenosti držiteľa povolenia na danú činnosť, povinnosť zaoberať sa komplexným a systematickým hodnoten ím stavu jadrovej bezpečnosti počas celej doby vykonávania svojej činnosti, povinnosť prevádzkovateľa vydať a aktuálne dopĺňať príslušnú prevádzkovú dokumentáciu, postup prevádzkovateľ a pri uskutočňovaní zmien na jadrovom zariadení. V prípade realizácie zmien na jadrovom zariadení musí držiteľ povolenia vykonať svojimi zamestnancami alebo externými osobami analýzu, či realizovaná zmena nebude mať negatívny vplyv na jadrovú bezpečnosť. Počet zmien má byť minimálny. Stanovuje sa povinnosť vyhodnocovať v pravidelných intervaloch jadrovú bezpečnosť. Konkrétne požiadavky na jadrov ú bezpečnosť jadrových zariadení v jednotlivých etapách ich existencie sú stanovené vykonávacím predpisom. Týmto ustanovením sa transponuje čl. 1, čl. 3 ods. 2 , čl. 3 ods. 5, čl. 4 ods. 1, č l. 4 ods. 2, čl. 5 ods. 3, čl. 6 ods.1, čl. 6 ods. 2 a čl. 6 ods. 5 smernice 2009/71/Euratom. Navrhované ustanovenie vo viacerých bodoch implementuje aj referenčné úrovne WENRA, ktoré vzhľadom na ústavnosť u kladania povinností, musia byť predmetom zákonnej úpravy a nepostačí len úprava vo vyhláškach ÚJD SR.

K bodu 34

V oblasti využívania jadrovej energie je úlohou štátu vyžadovať zabezpečovanie kvality vo všetkých činnostiach ako základný predpoklad znížen ia potenciálneho rizika na akceptovateľnú úroveň.

Vzhľadom na priamy vzťah medzi jadrovou bezpečnosťou a kvalitou musí byť za dosiahnutie určenej kvality zodpovedný žiadateľ o udelenie povolenia, ako aj držiteľ povolenia, ktorý má celkovú zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť. Na to si držiteľ povolenia musí vytvoriť systém manažérstva kvality, zameraný tiež na overovanie zabezpečovania kvality subjektov dodávateľských služ ieb, zameranie overovania personálneho a technického vybavenia dodávateľa, ako aj organizačné zabezpečovanie kvality jeho dodávok. Zásady systému manažérstva kvality sú v súlade s medzinárodnou praxou a re špektujú záväzky SR vyplývajúce z článku 13 Dohovoru o jadrovej bezpečnosti sú vytvárané podľa odporúčaní vydávaných Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu a technický ch noriem (STN ISO radu 9000). Aj keď odporúčania nie sú právne záväzné, plnenie v nich uvedených požiadaviek je zárukou dodržania vysokého štandardu kvality zariadení používaný ch v jadrovej energetike. Pre ľahšiu aplikáciu požiadaviek jadrovej bezpečnosti obdobné odporúčania vydávajú aj dozorné orgány krajín s vyspelou jadrovou energetikou a vo forme bezpečnostných návodov taktie ž ÚJD SR.

V oblasti zabezpečovania kvality ÚJD SR vykonáva štátnu správu pri schvaľovaní systémov manažérstva kvality a pož iadaviek na kvalitu a dozor pri ich kontrole u držiteľa povolenia.

Týmto ustanovením sa transponuje čl. 6 ods. 4 smernice 2009/71/Euratom.

K bodu 35

V prípade, že vznikne prevádzková udalosť na niektorom jadrovom zariadení, držiteľ povolenia má povinnosť ju s vynaložením všetkého ú silia odstrániť v čo najkratšom čase. Keď k nej dôjde, jeho činnosti po jej odstránení smerujú k tomu, aby zabezpečil jadrové zariadenie tak, aby k takejto prevádzkovej udalosti už viac nedošlo a prija ť opatrenia proti jej opakovaniu. Týmto ustanovením sa realizuje povinnosť spätnej väzby z prevádzkových udalostí. Obdobne to platí aj na udalosť pri preprave rádioaktívnych materiálov.

K bodu 36

Novelou sa vkladá nové ustanovenie, ktoré určuje, čo všetko musí byť obsahom havarijných plánov. Havarijné plány musia zohľadniť všetky mo žné nehody a havárie, ku ktorým môže dôjsť pri využívaní jadrovej energie, ako aj možné spôsoby ich zdolávania. Súčasťou havarijných plánov je aj určenie osôb, ktoré sú zodpovedné za rozhodovanie v prípade vzniku jadrovej udalosti a osôb, ktoré sa na ňom zúčastnia. Ide o implementovanie referenčnej úrovne WENRA v oblasti havarijnej pripravenosti. Právnickými osobami alebo orgánmi zodpovedný mi pri prekonávaní alebo zmierňovaní následkov nehôd alebo havárii sú napr. orgány požiarnej ochrany, civilná ochrana atď.

K bodom 37 a 38

Z dôvodu vloženia nového odseku do § 28 dochádza k prečíslovaniu ostatných ustanovení v § 28. Túto zmenu je treba reflektovať aj v iných č astiach zákona, aby boli vnútorné odkazy v zákone presné. Ide o legislatívno – technickú zmenu.

K bodu 39

V záujme väčšej prehľadnosti schvaľovania jednotlivých havarijných plánov sa jednotlivé orgány, ktoré ich schvaľujú vkladajú do jedné ho ustanovenia, ktoré sa tým novelizuje. K zmenám na strane schvaľujúcich orgánov sa nepristupuje. Èo sa týka havarijných dopravných poriadkov, žiadateľ o povolenie je povinný predložiť ho na posú denie aj Ministerstvu vnútra SR. Tým, že sa Ministerstvu vnútra SR zavedie možnosť vyjadriť sa, vytvorí sa predpoklad, že v oblastiach, ktoré majú v pôsobnosti, budú premietnuté všetky nevyhnutné pož iadavky na prepravu, súvisiace s preventívnymi bezpečnostnými požiadavkami, ako aj požiadavkami na reakciu na prípadný vznik mimoriadnej udalosti pri preprave. Preprava rádioaktívnych materiálov prebieha v rež ime utajenia podľa zákona č. 215/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Osobitne je vyzdvihnutá záväznosť týmito havarijnými plánmi ako aj oblasťami ohrozen ia pre všetky osoby.

K bodu 40

Ustanovením sa dopĺňa rozsah okruhov inšpekcie inšpektormi jadrovej bezpečnosti. Inšpektori nadobudnú oprávnenie vyžadovať okrem iného aj preuká zanie splnenia povinnosti dostatočných finančných a ľudských zdrojov vynaložených zo strany držiteľa povolenia. Toto ustanovenie dopĺňa povinnosť z § 23.

K bodu 41

Mení sa nadpis nad paragrafom obsahujúcim ustanovenia o priestupkoch a iných správnych deliktoch z dôvodu terminologickej jednotnosti s § 1 ods. 1 písm. j) .

K bodom 42 až 45

Z dôvodu vloženia nového ustanovenia do § 2 dochádza k prečíslovaniu ostatných ustanovení v celom texte zákona. Ide o legislatívno – technickú zmenu.

K bodu 46

Slovenskej republike ako členskému štátu Európskej únie vyplýva povinnosť dodržiavať jej právne záväzné akty. V prípade smerníc je potrebn á ich transpozícia, v prípade predkladaného zákona ide o transpozíciu smernice 2009/71/Euratom.

K bodu 47

Navrhované ustanovenie § 37bb je prechodným ustanovením vo vzťahu k dokumentácii systému kvality, ktorá bola vydaná a schválená pred účinnos ťou tohto zákona. Nakoľko v návrhu novelizácie zákona sú navrhnuté zmeny v dokumentácii systému manažérstva kvality, predtým v systéme kvality, je nevyhnutné sa vyrovnať s doterajšou dokumentá ciou a jej platnosťou. Takisto požiadavky na kvalitu jadrových zariadení schválené pred účinnosťou tohto zákona sa považujú za schválené v súlade s predkladaným zákonom.

K bodu 48

V súlade s čl. 5 ods. 2 Legislatívnych pravidiel Slovenskej republiky sa uvádza pri právnych predpisoch, ktoré sú aj technickým predpisom odkaz na smernicu Euró pskej únie o poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov.

K bodu 53

V prílohe č. 1 bod F atómového zákona sa ustanovuje, aká dokumentácia je potrebná k žiadosti o vyňatie jadrového zariadenia z pôsobnosti atómov ého zákona. Žiadateľ má povinnosť predložiť uvedenú dokumentáciu na udelenie súhlasu od ÚJD SR podľa § 4 písm. f) bod 3.

K bodu 55

V súvislosti s pristúpením Slovenskej republiky k Zmluve o fungovaní Európskej únie sa bude používať len pojem 'Európska únia', nie 'Euró pske spoločenstvo'. Táto zmena je premietnutá aj do nadpisu prílohy č. 4.

K bodu 56

Novelou atómového zákona sa dopĺňa transpozičná príloha atómového zákona o smernicu rady 2009/71/Euratom. Celkovo budú po prijatí predkladanej novely transponované do atómového zákona štyri smernice.

K čl. II

Vzhľadom na dodržanie transpozičného termínu a termínu na splnenie si oznamovacej povinnosti vo vzťahu k smernici Rady 2009/71/Euratom sa navrhuje účinnosť zá kona od 1. októbra 2011.

Iveta Radičová, v. r.

Predsedníčka vlády

Slovenskej republiky

Marta Žiaková, v. r.

Predsedníčka

Úradu jadrového dozoru

Slovenskej republiky

V Bratislave 11. mája 2011

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

23

D Ô V O D O V Á S P R Á V A

VŠEOBECNÁ ÈAS

Využívanie jadrovej energie má pre hospodárstvo Slovenskej republiky mimoriadny význam. Vo výrobe elektrickej energie predstavuje podiel jadrovej energie približne 50%. V priemysle a v zdravotníctve sa široko uplatň uje využívanie rádioizotopov. Priemyselné podniky sa podieľajú na dodávkach zariadení na využívanie jadrovej energie. Slovenská republika má rozvinutú spoluprácu s rôznymi krajinami a medzinárodný mi organizáciami pri využívaní jadrovej energie.

Pri využívaní jadrovej energie má z pohľadu kompetencií ÚJD SR, ako predkladateľa návrhu nového zákona, prvoradý význam bezpečnosť jadrových zariadení a minimalizovanie rizika nehôd alebo havá rií na jadrových zariadeniach alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov, ktorých vznik môže znamenať ohrozenie života a zdravia zamestnancov a obyvateľstva, ako aj vysoké materiálne a ekologické ujmy.

V súlade so záujmami obyvateľstva ako aj v súlade so svetovou praxou, odporúčaniami medzinárodných organizácií, záväzkami Slovenskej republiky a prijatými medzinárodnými zmluvami má štát vý znamnú úlohu pri zaisťovaní bezpečnosti mierového využívania jadrovej energie. Pri plnení tejto úlohy má nezastupiteľné miesto zákonná úprava problematiky, existencia a činnosť štátneho orgá nu dozoru.

Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len "ÚJD SR") bol pôvodne zriadený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 2/l993 Z. z., podľa ktorého vykonával štátny dozor nad jadrovou bezpečnos ťou ako právny nástupca bývalej Èeskoslovenskej komisie pre atómovú energiu na území samostatnej Slovenskej republiky. V súčasnosti je jeho postavenie rámcovo upravené v §29 zákona č. 575/2001 Z. z. v znen í neskorších predpisov. Vykonávanie štátneho dozoru bližšie upravuje zákon č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štá tnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z. a v znení zákona č. 470/2000 Z. z.

Právny rámec pre kontrolu štátu nad mierovým využívaním jadrovej energie bol doteraz tvorený najmä vyššie spomenutým zákonom č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z., zákonom č . 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, zákonom č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ž ivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákonom č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov a zákonom č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane v znení neskorších predpisov.

Mierového využívania jadrovej energie sa z rôznych aspektov týkajú aj niektoré ďalšie zákony ako sú zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskor ších predpisov, najmä zákona č. 470/2000 Z. z. a 578/2003 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretý m jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov a zákon č. 26/2002 Z. z. o podmienkach a kontrole dovozu, vývozu a sprostredkovateľských činností týkajúcich sa tovaru a technológií podliehajúcich medzinárodným kontrolným režimom a o zmene zákona č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Doterajšia právna úprava obsiahnutá najmä v zákone č. 130/1998 Z. z. spolu s ostatnými vyššie spomenutými zákonmi bola v priebehu piatich rokov dobou čiastočne prekonaná a predkladaná právna ú prava dôsledne transponuje predpisy EÚ, zohľadňuje odporúčania Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu ako aj nové medzinárodné zmluvy a dohovory, ku ktorým Slovenská republika pristúpila tak, aby nov á právna úprava v tejto oblasti plne vyhovovala členstvu Slovenskej republiky v Európskej únii od 1. 5. 2004.

Doterajšia právna úprava v zákone č. 130/1998 Z. z. bola postačujúca v období svojho prijatia. Podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 1358 z 11. decembra 2002, ktorým bol schválený Plán legislat ívnych úloh vlády SR na rok 2003 bolo v bode 19. na mesiac december 2003 ÚJD SR uložené predložiť novelizáciu zákona č. 130/1998 Z. z., ktorou by sa spresnil právny rámec činností spojených s mierový m využívaním jadrovej energie a ionizujúceho žiarenia v súlade s praxou krajín s vyspelou jadrovou energetikou. Nakoľko predkladateľ zákona obdržal veľké množstvo pripomienok, ktoré si vyžadovali viacer é rokovania s dotknutými rezortmi, bola táto úloha presunutá do Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004 ako bod 8 na mesiac február, schváleného uznesením vlády SR č. 26/2004 zo dňa 14. 1. 2004. Po zv ážení rozsahu zmien ÚJD SR pristúpil k vypracovaniu úplne novej právnej úpravy a predkladá nový návrh zákona o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektor ých zákonov. Výkon štátneho zdravotného dozoru nad radiačnou ochranou podľa zákona NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov (zákon č. 578/2003 Z. z.) vykonáva Ú rad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

Predmet úpravy zákona je rozsiahly, ale v porovnaní s doterajšou právnou úpravou zjednodušuje proces dozorných činností, presnejšie vymedzuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osô b, koncentruje pôsobnosť ÚJD SR na dozorné činnosti so zreteľom na bezpečnostné aspekty a eliminuje jeho pôsobenie v rozhodovacích procesoch, ktoré priamo nesúviseli s jadrovou bezpečnosť ou resp. priamo neeliminovali možnosť negatívnych dopadov využívania jadrovej energie na život a zdravie obyvateľov a životné prostredie (napr. vydávanie oprávnení podľa §4 zákona č. 130/1998 Z. z.). Zá kon plne zohľadňuje prijaté záväzky Slovenskej republiky z medzinárodných zmlúv po roku 1998 a potvrdzuje stav, ktorý bol v oblasti implementácie medzinárodných záväzkov spred roku 1998 zachytený už v z ákone č. 130/1998 Z. z.

Rešpektovanie ďalších medzinárodných zmlúv v novom zákone ako aj dôsledné zohľadnenie legislatívy Európskej únie podporí dôveryhodnosť Slovenskej republiky pri výlučne mierovom využívan í jadrovej energie. Ide najmä o tieto medzinárodné zmluvy: Zmluva o nešírení jadrových zbraní z 1. 7. 1968 s platnosťou od 5. 3. 1970, Zmluva o zákaze umiestňovania jadrových zbraní a iných zbraní hromadn ého ničenia na dne morí a oceánov a v ich podzemí z 11. 2. 1971 s platnosťou od 18. 5. 1972, Dohovor o fyzickej ochrane jadrových materiálov, Dohovor o včasnom hlásení jadrovej havárie a Dohovor o pomoci v prí pade jadrovej havárie alebo radiačného ohrozenia, ktoré sú platné v Slovenskej republike po sukcesií od 1. 1. 1993, Dohoda medzi ÈSSR a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu pre uplatnenie záruk na zá klade Zmluvy o nešírení jadrových zbraní platná od 3. 3. 1972, Štatút Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu a Dohoda o výsadách a imunitách Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu platné od 27. 9. 1993, Dohovor o jadrovej bezpečnosti z 20. 9. 1994, platný od 24. 10. 1996 a uverejnený pod č. 163/1997 Z. z., Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou z 21. 5. 1963 a Spoločný protokol týkajúci sa uplatnenia Viedenského dohovoru a Parížskeho dohovoru z 21. 10. 1988, platné od 7. 6. 1995 a uverejnené pod č. 70/1996 Z. z. a 71/1996 Z. z., Spoločný dohovor o bezpeč nosti nakladania s vyhoretým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom z 30. 9. 1997, platný od 18. 6. 2001 a uverejnený pod č. 125/2002 Z. z.

Návrh zákona vychádza z doterajšej právnej úpravy – zákona č. 130/1998 Z. z., jeho vykonávacích vyhlášok, praktických skúseností z ich uplatňovania, skúseností a medzinárodný ch odporúčaní, záverov misie IRRT (International Regulatory Review Team) – správa a závery z tejto misie boli predmetom rokovania vlády SR dňa 5. júna 2003 a k nemu bolo prijaté uznesenie vlády SR č. 4 42/2003, poznatkov a podnetov získaných pri inšpekčnej činnosti, poznatkov a podnetov získaných z členstva SR v OECD/NEA (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj / Agentúra pre jadrovú energiu), z pr ávnych predpisov Európskej únie. Ako podklad k zákonu boli využité aj niektoré obdobné zahraničné právne predpisy (Èesko, Fínsko, Švédsko). Návrh zákona pokrýva čo najkomplexnejš ie problematiku mierového využívania jadrovej energie, s výnimkou radiačnej ochrany, ktorá je pokrytá zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorší ch predpisov, najmä zákona č. 470/2000 Z. z. a 578/2003 Z. z. a vyhláškou MZ SR č. 12/2001 Z. z.

Navrhovaný zákon je plne v súlade s právnymi úpravami v oblasti využívania jadrovej energie krajín Európskej únie, s odporúčaniami Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Tieto odporúč ania sa prijímajú na základe konsenzu všetkých členských krajín, sú kompatibilné s legislatívou týchto členských krajín.

Návrh zákona implementuje medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná v oblasti využívania jadrovej energie. V rozsahu, ktorý pripúšťajú platné závä zky Slovenskej republiky (napr. v rámci systému Zmluvy o nešírení jadrových zbraní), navrhovaný zákon preberá vecný obsah legislatívy Európskej únie.

Najdôležitejšie zmeny v novom zákone oproti stavu v zákone č. 130/1998 Z. z.

a)zrušenie vydávania oprávnení na podnikateľské č innosti, ich nahradenie povoleniami, okrem dodávateľského sektora pre jadrovú energetiku,

b)explicitne vyjadrené zákazy využívania jadrovej energie na iné ako mierové účely a explicitne vyjadrené zákazy činností v oblasti využí vania jadrovej energie bez príslušného povolenia,

c)precíznejšia úprava pôsobnosti ÚJD SR v úvodných častiach zákona,

d)rozpracovanie požiadaviek na umiestňovanie jadrových zariadení a uzatváranie úložiska a inštitucionálnu kontrolu,

e)priamou novelizáciou zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) zavedenie postavenia ÚJD SR ako špeciálneho stavebného úradu pre stavby jadrových zariadení v etape rozhodovania o stavebnom povolení a kolaudačnom rozhodnutí,

f)spresnenie ustanovení o zodpovednosti za jadrové škody ustanovením vyššieho limitu (75 mil. EUR) aby aj pri kurzových rozdieloch bola zachovaná minimálna výš ka zodpovednosti, ktorá je ustanovená vo Viedenskom dohovore,

g)precíznejšia úprava postavenia, kvalifikácie, menovania inšpektorov jadrovej bezpečnosti,

h)riešenie niektorých kompetenčných sporov medzi Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky resp. Národným inšpektorátom práce a Ú JD SR v oblasti dozoru nad vybranými zariadeniami v jadrových zariadeniach,

i)v zabezpečovaní kvality sústredenie sa na systémové zabezpečovanie kvality prevádzkovateľa jadrových zariadení a opustenie dozoru nad systémami kvality vo vý robnej a dodávateľskej sfére,

j)úpravy v niektorých osobitných predpisoch (napr. zákon o správnych poplatkoch, zákon o inšpekcii práce atď.).

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná; v dôsledku prijatia návrhu zákona nevzniknú nové nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

Vzhľadom na obsahové zameranie návrhu zákona nevznikla potreba prerokovať ho v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

O S O B I T N Á È A S 

K §1:

Ustanovuje sa predmet zákona, ktorý je pomerne rozsiahly a pokrýva kontrolu štátu nad všetkými súvisiacimi oblasťami využí vania jadrovej energie, okrem radiačnej ochrany. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou predkladaný zákon upresňuje viaceré oblasti pokryté už citovaným zákonom č. 130/1998 Z. z. v znení zákona č . 470/2000 Z. z. Pritom tento zákon rešpektuje iné zákonné úpravy, ktoré majú bližší alebo vzdialenejší vzťah k mierovému využívaniu jadrovej energie, predovšetkým zákon Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov. Z tohto dôvodu nie je problematika radiačnej ochrany pokrytá predkladaným zákonom. Taktiež neupravuje problematiku dozoru nad bezpečnosťou práce a ochrany zdravia pri práci, ktorá je upravená zákonom č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov a zákonom č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov. Okrem toho rešpektuje právo občanov na podnikanie, na informácie o životnom prostredí podľa čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky a zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, právo účasti verejnosti, občianskej iniciatívy a občianskeho združenia na posudzovaní vplyvov jadrových zariadení na životné prostredie v zmysle zá kona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov.

K §2 :

Pre jednoznačnosť používania pojmov, ktoré sú osobitné pri mierovom využívaní jadrovej energie, zákon tieto pojmy vymedzuje. Zá kon vymedzuje zaužívané pojmy omnoho dôkladnejšie, ako aj početnejšie ako doterajšia právna úprava, čo je dôsledkom skúseností z praktického uplatňovania doterajšieho zákona č. 130/1998 Z. z.

K §3:

Výhradne mierové využívanie jadrovej energie vyplýva z národných záujmov a z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Pož aduje sa, aby využívanie jadrovej energie bolo vždy zdôvodnené a aby bolo preukázané, že je prínosom v porovnaní s inými technológiami.

Bezpečnosť využívania jadrovej energie musí byť zaistená tak, aby jej potenciálne nepriaznivé účinky boli čo najnižšie s využitím súčasných poznatkov vedy a techniky. Pri získaní nový ch poznatkov sa vyžaduje, aby sa úroveň bezpečnosti pri využívaní jadrovej energie prehodnotila (Princíp ALARA – As Low As Reasonable Achievable). Ustanovenie taktiež explicitne upravuje aj niektoré zákazy, ktoré v doterajšej úprave neboli explicitne upravené a uplatňovalo sa len pozitívne vymedzenie. Aj explicitnými zákazmi sa eliminuje viacznačnosť výkladu v aplikačnej praxi. Ustanovuje sa tiež priorita bezpečnostný ch aspektov činností súvisiacich s mierovým využívaním jadrovej energie, ktorú musí mať na zreteli držiteľ povolenia.

Ustanovenie odsekov 9 a 10 tohto paragrafu nadväzuje na §21 ods. 5 a 6, ktorými sa zodpovednosť za ukladanie rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva preniesla na štát. Vytvorenie štátnej organizácie nezávislej od pôvodcu rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva je v sú lade s medzinárodnou praxou a je jediným spôsobom poskytujúcim garanciu bezpečnosti pri takých dlhodobých činnostiach aké ukladanie, ale najmä uzatvorenie úložiska a jeho inštitucionálna kontrola predstavujú . Podobná organizácia doteraz absentovala v slovenskom systéme nakladania s rádioaktívnymi odpadmi.Tento štátny subjekt bude zriadený alebo založený MH SR a bude zabezpečovať umiestňovanie, výstavbu, uvá dzanie do prevádzky, prevádzku, uzatvorenie úložísk a prípadne výkon inštitucionálnej kontroly, vedenie a uchovávanie príslušných záznamov ako aj koordináciu výskumu a vývoja v tejto oblasti. Rá dioaktívne odpady a vyhoreté jadrové palivo, ktoré spĺňajú kritériá prijateľnosti na úložisko, prechádzajú po ich prevzatí touto organizáciou do vlastníctva štátu. Tieto ustanovenia sú vš ak odložené, pokiaľ ide o účinnosť, na obdobie po 1. 1. 2007, keď už budú dostatočne známe výsledky projektu PHARE v súčasnosti prebiehajúcom na Ministerstve hospodárstva SR.

K §4

V oblasti štátnej správy a štátneho dozoru plní ÚJD SR ú lohy vymedzené predkladaným zákonom a súvisiacimi zákonmi. Táto úloha spočíva hlavne vo výkone štátneho dozoru nad mierovým využívaním jadrovej energie, vo vydávaní rôznych druhov individuá lnych správnych aktov (povolení, schválení, súhlasov). V ustanovení sú aj významné informačné povinnosti ÚJD SR smerom k Európskej komisii a medzinárodným organizáciám, čo tiež zvyš uje transparentnosť a posilňuje dôveru verejnosti k rozhodovaniu ÚJD SR. V odseku 3 sú ustanovené precízne kompetencie ÚJD SR v záujme plnenia jeho hlavných úloh, ktoré potom výkonne zabezpečujú najmä in špektori jadrovej bezpečnosti, o ktorých pojednáva §31. Pokiaľ ide o úlohy podľa iných zákonov, tieto vyplývajú najmä zo stavebného zákona, zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, z ákona o energetike, zákona o ochrane utajovaných skutočností a pod.

ÚJD SR sa podieľa na zvyšovaní úrovne jadrovej bezpečnosti využívaním výsledkov vedy a techniky, medzinárodnej spolupráce, aj v súčinnosti s inými štátnymi dozormi, ako sú dozor nad bezpečnos ťou a ochranou zdravia pri práci, štátny zdravotný dozor, dozor orgánov štátnej banskej správy a iné.

Ako ústredný orgán štátnej správy plní ÚJD SR úlohy, ktoré mu vyplývajú z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

ÚJD SR v prípade potreby zabezpečuje, aby sa iným štátnym orgánom, národným a medzinárodným organizáciám a verejnosti poskytli adekvátne informácie o poslaní a zodpovednosti štá tneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou a o situácii na jadrových zariadeniach.

Èlenstvo Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách vyžaduje, aby tieto organizácie, ale aj vlastných občanov, ÚJD SR nezávisle a objektívne informoval o najzávažnejší ch mimoriadnych udalostiach v jadrovej energetike v súlade s Medzinárodnou stupnicou pre hodnotenie jadrových udalostí vydanou Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu. Presnejšie sa fixuje úloha ÚJD SR vo vzťahu k orgánom Európskej únie.

Na zabezpečenie komplexnosti výkonu štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou, ale aj vylúčenia doteraz sa vyskytujúcej duplicity výkonu štátneho dozoru v jadrových zariadeniach, zá kon novo vymedzuje obsah tohto dozoru.

V súlade s doterajším právnym stavom ÚJD SR bude vykonávať štátny dozor nad dodržiavaním tohto zákona a predpisov vydaných na jeho základe. Štátny odborný dozor nad bezpečnosťou prá ce je zabezpečený podľa osobitných predpisov Národným inšpektorátom práce, štátny zdravotný dozor v oblasti ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov vykonávajú príslušné orgány na ochranu zdravia – Úrady verejného zdravotníctva. ÚJD SR bude naďalej vykonávať štá tny dozor nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení vrátane vybraných zariadení, pričom jedným zo základných predpokladov jadrovej bezpečnosti je požadovaný technický stav týchto zariadení. Vybrané zariadenia sú určené klasifikáciou do bezpečnostných tried. Klasifikácia zodpovedá odporúčaniam MAAE a v našich podmienkach ju v súčasnosti upravuje vyhláška ÚJD SR č. 317/2002 Z. z.

V súvislosti s úlohami ÚJD SR v oblasti výkonu dozoru ukladá zákon držiteľom povolení, v primeranom rozsahu aj žiadateľom o vydanie povolenia a v niektorých prípadoch aj iným osobám, umožniť zamestnancom ÚJD SR vstup do objektov zariadení a na pracoviská, poskytnúť požadovanú dokumentáciu, informácie a potrebnú súčinnosť.

V rámci spolupráce ÚJD SR s dotknutými ústrednými orgánmi štátnej správy informuje ich o zistených závažných nedostatkoch a nariadených opatreniach na ich odstránenie.

K §5 - §8

Ustanovenia explicitne určujú fyzickej osobe alebo právnickej osobe podmienku vlastniť povolenie alebo sú hlas ÚJD SR na mierové využívanie jadrovej energie. Konkretizuje činnosti, na ktoré je podľa tohto zákona povinnosť vlastniť povolenie. Súhlas pripadá do úvahy vydávať len stavebníkovi stavieb jadrových z ariadení na ich umiestnenie, čo môže vytvoriť zároveň aj podklad pre územné konanie podľa stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, na výstavbu, na základe posúdenej dokument ácie podľa prílohy č. 1 časť B) zákona a kladného výsledku stavebného konania podľa stavebného zákona a povolenie na prevádzku jadrového zariadenia, vydané ktoré bude realizované formou rozhodnutia ÚJD SR na základe kolaudačného konania podľa stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov Po ukončení prevádzky to bude povolenie na vyraďovanie jadrového zariadenia vydané formou rozhodnutia ÚJD SR pre prevádzkovateľa jadrového zariadenia. Po zaplnení úložiska rádioaktívnych odpadov to bude povolenie jeho uzatvorenia a inštitucionálnu kontrolu úložiska, vydané prá vnickej osobe, ktorá bude zabezpečovať správu úložiska.

Ïalej sú to povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrový m palivom na prepravy jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva a povolenia osobám na odbornú prípravu personálu v oblasti mierového využívania jadrovej energie.

Ustanovenia tiež určujú podmienky pre vydanie súhlasu na umiestnenie jadrového zariadenia (ako podkladu k územnému konaniu). V zákone je explicitne určená povinnosť hodnotiť nielen vplyv jadrové ho zariadenia uvažovaného v územnom konaní na životné prostredie jestvujúcich, ale aj, naopak, vplyv eventuálnych objektov na bezpečnosť jadrových zariadení, resp. potenciálne riziká s tým spojené.

Komplexne sa upravujú osobitné podmienky pre mierové využívanie jadrovej energie. Vydávaním povolení a súhlasov podľa tohto zákona sa sprísňuje kontrola štátu nad bezpečným využívaní m jadrovej energie, vrátane odbornej prípravy zamestnancov. Odbornú prípravu zamestnancov a osobitnú odbornú prípravu vybraných zamestnancov možno zabezpečiť iba v špecializovaných zariadeniach, ktoré majú odbornú spôsobilosť inštruktorov, lektorov a technickú vybavenosť (napr. modelové zariadenia a simulátory jadrového reaktoru). Povolenie ÚJD SR sa bude vydávať na tie činnosti, ktoré rozhodujúcim spô sobom ovplyvňujú bezpečnosť využívania jadrovej energie. Povoľovacie konania ÚJD SR podľa odporúčaní misie IRRT (spomenuté vo všeobecnej časti) sa budú koncentrovať na posudzovanie výlučne bezpeč nostných aspektov (rozsah a obsah dokumentácie) činností prevádzkovateľa jadrových zariadení cez jeho systémy zabezpečovania kvality. ÚJD SR v navrhovanom zákone opúšťa dozor nad dodávateľský m sektorom (doterajšie vydávanie oprávnení na činnosti podľa §4 ods. 2 písm. b) zákona č. 130/1998 Z. z.) čo bolo určité obmedzovanie trhu nenáležité pre orgán dozoru nad jadrovou bezpečnosťou. T ýmto sa dosahuje ďalšie odstránenie bariéry pre slobodný pohyb tovarov, služieb a prác.

Štátnu licenciu na podnikanie vo výrobe elektrickej a tepelnej energie v jadrových elektrár ňach vydáva podľa zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na základe súhlasu ÚJD SR. Povolenia vydávané ÚJD SR nenahrádzajú in é oprávnenia, súhlasy a licencie vydávané podľa osobitných predpisov inými správnymi orgánmi. Z toho tiež vyplýva, že ÚJD SR sa vo svojej rozhodovacej činnosti sústreďuje výluč ne na posudzovanie bezpečnostných aspektov povoľovaných činností.

Špecifické podmienky na udelenie povolenia v súvislosti s využívaním jadrovej energie sú uvedené v zákone menovite, nakoľ ko ich neustanovuje žiaden iný predpis. V prílohách zákona je taxatívne uvedená dokumentácia, ktorú ÚJD SR z bezpečnostno-technických dôvodov potrebuje schváliť alebo posúdiť pred vydaním príslu šného povolenia.

Z dôvodov jednotnosti pri vydávaní povolení sú postup a náležitosti žiadosti upravené priamo v zákone. Zákon sa snaží upraviť aj určitý procesný nedostatok v doterajšom zákone č. 130/1998 Z. z., a síce možnosť zastavenia konania z dôvodu nedodania podkladov zo strany žiadateľa, a to ani v dodatočnej lehote po výzve ÚJD SR. V navrhovanom zákone sú zohľadnené aj aspekty slobodného pohybu tovarov, služieb, osôb a kapitálu v Európskej únii.

Prenos povolenia na iný subjekt nie je prípustný v záujme zabezpečenia a udržania jadrovej bezpečnosti.

K §9:

Podmienky zmeny, zrušenia, zániku povolenia alebo súhlasu sú v zákone taxatívne vymenované. Zmena alebo zrušenie povolenia sa vykoná rozhodnut ím podľa správneho poriadku (zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov).

K §10

Ustanovenia tohto paragrafu určujú povinnosti, ktoré je povinný plniť držiteľ povolenia vydaného ÚJD SR podľa tohto zákona. Povinnosti sú zamerané na neustále sledovanie jadrovej bezpečnosti prevá dzkovaných jadrových zariadení na plnenie podmienok a dokumentácie, ktorá bola posúdená alebo schválená ÚJD SR, na udržiavanie odbornej úrovne personálu, ako aj na prístup k aplikácii zmien na jadrový ch zariadeniach v prevádzke.

Určuje základné povinnosti držiteľa povolenia, ktoré je možné rozdeliť do viacerých skupín. V prvej skupine sú povinnosti vo vzťahu k zabezpečeniu jadrovej bezpečnosti, havarijnej pripravenosti atď ., ktoré sú najviac v záujme verejnosti s cieľom neohroziť životy a zdravie obyvateľov alebo kvalitu životného prostredia. Ïalšou skupinou sú povinnosti administratívneho charakteru voči ÚJD SR ako dodrž iavanie schválenej dokumentácie, sprístupnenie priestorov a poskytovanie súčinnosti, stanovuje povinnosť aktualizovať platnosť povolenia žiadosťou na vydanie povolenia na prevádzku, resp. na etapu vyraďovania, nakoľ ko v určitej fáze životnosti jadrového zariadenia nie je možné pripustiť, že nebude v Slovenskej republike subjekt, ktorý by pokračoval v činnostiach bez povolenia, najmä s ohľadom na reálny počet držite ľov povolenia tohto typu na trhu v Slovenskej republike. Veľmi významnou skupinou sú rôzne druhy informačných povinností jednak smerom k verejnosti, jednak smerom k ÚJD SR a jednak smerom k Európskej komisii resp. jej pr íslušným orgánom. Neplnenie povinností podľa §10 je základným predpokladom na vyvodzovanie zodpovednosti voči držiteľovi povolenia.

K §11 :

Jadrové materiály Zmluva Euratomu vymedzuje taxatívnym výpočtom v dvoch skupinách ako východiskové jadrové materiály umožňujúce výrobu osobitných štiepnych materiálov a osobitné štiepne materi ály ktoré sa môžu využiť aj pre iné ako mierové účely. Zoznam jadrových materiálov vychádza zo zoznamu jadrových materiálov, ktorý určuje Rada guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

Niektoré z uvedených jadrových materiálov sa používajú aj mimo oblasti jadrovej energetiky. Napríklad ochudobnený urán sa používa ako tieniaci materiál transportno-pracovného krytu žiariča, ktorý sa ako zdroj žiarenia používa na defektoskopiu, výskumné účely a pod. Keďže tento zákon sa vzťahuje aj na jadrové materiály, ktoré sú súčasťou zariadení, je nevyhnutné takéto zariadenia na účely tohto zákon za jadrové materiály považovať.

Pochybnosti, či niektorá látka je jadrovým materiálom, môžu vzniknúť s ohľadom na jeho zloženie a vlastnosti, či sa môžu využívať pomocou osobitného zariadenia na výrobu energie alebo ako sú časť zariadenia, ktoré je zdrojom ionizujúceho žiarenia. V týchto prípadoch rozhodne ÚJD SR. Pri rozhodovaní ÚJD SR vychádza z účelu tohto zákona a zo súčasného stavu techniky a úrovne bezpečnosti.

Pretože k výrobe jadrových zariadení alebo jadrových výbušných zariadení sú okrem jadrových materiálov potrebné aj ďalšie dôležité zariadenia a materiály, je v Zmluve o nešírení jadrov ých zbraní zakotvená aj povinnosť signatára Zmluvy sledovať vývoz týchto zariadení a materiálov. Úrad ich preto definuje v zákone ako špeciálne materiály a zariadenia a v § 14 zákona si vyhradzuje prá vo vydávať povolenia ako podklad pre Ministerstvo hospodárstva SR v konaní o licenciu na ich vývoz alebo dovoz v zmysle zákona č. 26/2002 Z. z.

Špeciálne materiály a zariadenia sú dvojakého druhu:

a) materiály a zariadenia vyrobené výlučne len pre výrobu, použitie alebo spracovanie jadrových materiálov, napr. tlakové nádoby jadrových reaktorov, ťažká voda a pod.

b) materiály a zariadenia, ktoré sa dajú použiť aj pri výrobe jadrových zariadení alebo jadrových výbušných zariadení, ktoré sa ale bežne používajú na iné účely ako napr. špeciá lne osciloskopy, presné obrábacie stroje, prepregy a pod.

Kontrolovať je nutné aj technológie potrebné na výrobu a použitie týchto materiálov. Zoznam týchto materiálov a zariadení vydá Úrad všeobecne záväzným právnym predpisom v zmysle pož iadaviek na vývoz a dovoz týchto zariadení, ktoré určila Skupina jadrových exportérov (NSG) a Zanggerov výbor, kde je Slovenská republika členom (dokumenty MAAE INFCIRC/209 a INFCIRC/254) a v zmysle Nariadenie Rady č . 1334/2000/EC, ktoré stanovuje režim Spoločenstva pre kontrolu vývozu tovarov a technológií dvojakého použita v znení Nariadenia Rady č. 2432/2001/EC a Nariadenia Rady č.149/2003/EC (CELEX 32000R1334, OJ L 159 30. 6. 2000; CELEX 32001R2432, OJ L 338 20. 12. 2001; CELEX 32003R0149, OJ L 030 5. 2. 2003 ).

K §12:

Nakladanie s jadrovými materiálmi je možné len na základe povolenia ÚJD SR z dôvodu kontroly a evidencie jadrových materiá lov tak, ako to ukladajú medzinárodné zmluvy, ktorými je SR viazaná. Pokiaľ sa nájdu na území SR jadrové materiály, ktoré neboli zaradené do štátneho systému evidencie, je nutné zabezpečiť zosú ladenie vlastníctva so zákonom.

V prípade nájdenia jadrových materiálov, porušenia alebo obmedzenia činnosti monitorovacích zariadení ÚJD SR alebo medzinárodnej organiz ácie, ktorá uzavrela so Slovenskou republikou dohodu o kontrole jadrových materiálov a o každej nehode , pri ktorej došlo alebo mohlo dôjsť k strate alebo k porušeniu celistvosti jadrového materiálu, musí držite ľ povolenia informovať ÚJD SR bezodkladne po zistení takejto udalosti. Včasné neoznámenie takejto udalosti môže viesť k závažným problémom Slovenskej republiky v súvislosti s nedodržiavaním medziná rodných zmlúv a pre držiteľov povolenia značné finančné straty v súvislosti s obnovením kontrolnej činnosti.

K §13:

Povinnosť evidovať a kontrolovať jadrové materiály fyzickými a právnickými osobami, ktoré vyrábajú, spracúvajú, skladujú alebo nadobúdajú a používajú jadrové materiály, vypl ýva z Dohody medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Fínskou republikou, Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. l a 4 Zmluvy o nešírení jadrový ch zbraní a po vstupe do EU aj nariadenie EURATOMU č. 3227/76 v znení jeho noviel.

Závažnosť vedenia evidencie a vykonávanie kontroly jadrových materiálov vyžaduje, aby táto činnosť sa vykonávala kvalifikovane a dôsledne, preto zákon ukladá držiteľovi oprávnenia povinnosť ustanoviť na túto činnosť kvalifikovaného zamestnanca a jeho zástupcu a ich mená ohlásiť Úradu.

K §14:

Na základe záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z jej členstva v Zmluve o neš írení jadrových zbraní uverejnenej vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 61/1974 Zb. a ďalších podporných režimov: Zanggerov výbor a Skupina jadrových exportérov – NSG (dokumenty MAAE INFCIRC/209 a INFCIRC/254) vykonáva Slovenská republika kontrolu vývozu špeciálnych materiálov a zariadení do zahraničia. Tento režim je obohatený aj o úpravu v európskej legislatíve, konkré tne tej, ktorá sa uvádza v dôvodovej správe k §11. Na základe Dodatkového protokolu k Dohode medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Fínskou republikou, Spolkovou republikou Nemecko, Helé nskou republikou, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Portugalskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Švédskym kráľovstvom, Európskym spoloč enstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. l a 4 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.

K §15:

Preprava rádioaktívnych materiálov patrí medzi osobitné druhy prepravy. Zákon vyž aduje, aby sa preprava rádioaktívnych materiálov uskutočňovala len na základe povolenia ÚJD SR. Sleduje sa tým bezpečnosť prepravy rádioaktívnych materiálov. Keďže požiadavky na bezpečnú prepravu jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva sú približne rovnaké bola pre tento účel zavedená legislatívna skratka “preprava rádioaktívnych materiálov” v § 1 písm. b)

V zákone pre právnické osoby a fyzické osoby, ktoré sú objednávateľmi prepravy rádioaktívnych materiálov u dopravcu, sa naďalej používa pojem "prepravca" i keď Obchodný zákonní k v oblasti prepravy vecí upravuje práva a povinnosti odosielateľa a príjemcu. Dôvodom sú osobitné povinnosti prepravcu (väčšinou prevádzkovateľa jadrového zariadenia) pri preprave, použitie jeho prepravný ch zariadení, úzka súčinnosť s dopravcom pri vykonávaní technického sprievodu zásielky, zabezpečovanie fyzickej ochrany a občianskoprávna zodpovednosť za jadrové škody. Pojem prepravcu sa vyskytuje i v iný ch platných predpisoch právneho poriadku Slovenskej republiky (napr. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 300/1996 Z. z o zabezpeč ovaní ochrany obyvateľstva pri výrobe, preprave, skladovaní a manipulácii s nebezpečnými škodlivinami, vyhláška Ministerstva dopravy č. 132/1964 Zb. o železničnom prepravnom poriadku v znení neskorší ch predpisov ) a je zaužívaný i v medzinárodných dokumentoch.

O povolenie prepravy rádioaktívneho materiálu musí požiadať jeho prepravca.

Preprava rádioaktívnych materiálov sa môže uskutočňovať všetkými druhmi prepravy (železničná, cestná, vodná a letecká) po splnení ďalšej zákonnej podmienky, ktorou je schvá lenie typu prepravného zariadenia pre jednotlivé druhy jadrových materiálov. Prepravca alebo dopravca je povinný dodržiavať ustanovenia Európskej dohode o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR) alebo Poriadok pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru (RID) a Dohovor o medzinárodnej železničnej preprave ( COTIF ).

Pre opakované prípady prepravy za tých istých podmienok zákon umožňuje povoliť prepravu rádioaktívnych materiálov na dlhšie časov é obdobie, najviac však na dobu jedného roka.

Pre účely evidencie a kontroly nakladania s rádioaktívnymi materiálmi zákon ukladá prepravcovi povinnosť ohlásiť vstup alebo výstup r ádioaktívneho materiálu z územia Slovenskej republiky pohraničnému colnému úradu predložiť tomuto colnému úradu overenú kópiu príslušného povolenia.

Rôznosť druhov prepravy rádioaktívnych materiálov, vrátane prepravovaných množstiev a prepravných zariadení si vyžaduje, aby podrobnejšiu úpravu jednotlivých druhov prepráv ustanovil Úrad všeobecne z áväzným právnym predpisom.

Za účelom jednotného postupu pri povoľovaní prepravy rádioaktívnych odpadov sa budú pre žiadosť o povolenie prepravy, pre súhlas pripomienkujúcich kompetentných orgánov, pre povolenie na prepravu, pre zoznam z ásielok a pre oznámenie o prijatí rádioaktívnych odpadov používať výlučne tlačivá dokumentov uvedených v Rozhodnutí Komisie č. 93/552/EURATOM a zákon ich uvádza v prílohe č. 3.

Zákon určuje úlohu ÚJD SR ako príslušného orgánu v Slovenskej republike na vykonávanie jednotlivých ustanovení uvedených smerníc. Kvôli jednoznačnému vymedzeniu zodpovedností počas prepravy rá dioaktívnych odpadov v prípade, keď držiteľ rádioaktívnych odpadov nie je zároveň ich pôvodcom, je zavedený mechanizmus možnosti zmluvného prevedenia tejto zodpovednosti a súčasného povinné ho informovania ÚJD SR o takejto skutočnosti.

K §17

K §18

Uvedeným ustanovením sa zosúlaďuje terminológia so stavebným zákonom, nakoľ ko sa navrhuje, aby ÚJD SR bol finálnym “licenzorom” aj v zmysle stavebného zákona, teda sa dostáva do polohy iného stavebného úradu pre stavby jadrových zariadení. Stavebné povolenie na stavby jadrové ho zariadenia je obdobné tzv. "licenciám" udeľovaným v západných priemyselne rozvinutých krajinách. Je založené na podrobnom posúdení jadrovej bezpečnosti ako aj všetkých ostatných technických nálež itostí stavby v zmysle stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov pred začatím stavby. Podmienky povolenia uvádzané v návrhu zákona majú za cieľ vytvoriť kontrolovaný mechanizmus dozorovania v priebehu v ýstavby.

Vzhľadom na to, že z hľadiska hodnotenia jadrovej bezpečnosti konkrétneho jadrového zariadenia je začatie stavby krok najdôležitejší , kedy sa musia kompletne predložiť dôkazy o bezpečnosti jadrového zariadenia ako aj dôkazy o prijateľnom riziku z hľadiska životného prostredia, návrh zákona určuje rozsah bezpečnostnej dokumentácie, ktorú musí žiadateľ o stavebné povolenie na stavbu jadrového zariadenia predložiť ÚJD SR.

Výstavba jadrových zariadení sa riadi predovšetkým zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, a jeho vykonávacími vyhláš kami. ÚJD SR bude teda pôsobiť ako stavebný úrad pre stavby jadrových zariadení v zmysle stavebného zákona a v stavebnom konaní bude aktívne vystupovať ako koordinačný “vrchnostenský úrad” podľ a stavebného zákona ako aj špecializovaný orgán dozoru nad jadrovou bezpečnosťou podľa atómového zákona.

K §19

Týmto ustanovením sa ustanovuje podmienka pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu vlastniť povolenie na uvádzanie do prevádzky a prevádzku, ktoré vydáva ÚJD SR po posúdení žiadosti a najmä dokumentácie, ktorá je k žiadosti doložená.

Povoleniu na prevádzkovanie predchádza povolenie na uvádzanie jadrového zariadenia do prev ádzky. U jadrových zariadení je táto fáza obdobím sústredeného dozorovania, pretože v tomto období sa overujú vlastnosti zariadenia a schopnosť personálu držiteľa povolenia na uvádzanie jadrové ho zariadenia do prevádzky a na prevádzku, ktorý ako jediný v každom prípade, tak aj v prípade aktívnych skúšok jadrového zariadenia nesie plnú zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť jadrové ho zariadenia uvádzaného do prevádzky a to od začiatku jeho skúšok. Zároveň toto obdobie predstavuje aj určité zvýšené riziko, počas ktorého sa môžu prejaviť, zistiť a odstrániť prípadné nedostatky z etáp projektovania a výstavby. Zákon tiež zosúlaďuje previazanosť so stavebným zákonom vo veciach predčasného užívania stavby, rozhodnutia o skúšobnej prevádzke a kolaudačné ho rozhodnutia.

V podmienkach povolenia na uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky ÚJD SR ustanoví podrobnosti o skúškach, výsledky ktorých Ú JD SR bude požadovať a úspešnosťou ktorých bude podmieňovať ďalší priebeh uvádzania do prevádzky. Ustanovujú sa aj požiadavky na vyhodnotenie jednotlivých etáp uvádzania do prevádzky, na zá klade ktorých ÚJD SR vydá súhlas na prechod do nasledujúcej etapy uvádzania do prevádzky. ÚJD SR tiež ustanoví podrobnosti pre vyhodnotenie pripravenosti personálu jadrové ho zariadenia, ako aj pre vyhodnotenie technického stavu jadrového zariadenia a jeho komponentov v priebehu uvádzania do prevádzky.

Kolaudačné rozhodnutie vydá Úrad na základe kladných výsledkov kolaudačného konania, ktoré Úrad zabezpečí na návrh držiteľa stavebného povolenia, ktorý ja zároveň aj držiteľ om povolenia na umiestnenie , výstavbu a uvádzanie do prevádzky stavby JZ podľa tohto zákona. Toto rozhodnutie sa považuje za povolenie na prevádzku podľa tohto zákona.

Podmienkou vydania povolenia ÚJD SR na prevádzku je úspešné preukázanie schopnosti jadrového zariadenia vrátane jeho obsluhy zabezpečovať bezpečnú prevádzku. V podmienkach tohto povolenia ÚJD SR ustanoví mechanizmus, ktorým prevádzkovateľ po celú dobu prevádzkovania bude priebežne zabezpečovať udržiavanie parametrov zariadenia v rozsahu hraníc uvedených v bezpečnostnej dokumentácii. Ide o pravidelné predkladanie dokumentácie, v ktorej budú obsiahnuté aktualizované údaje o zmenách súvisiacich s výmenou paliva, so stavom zariadenia po opravách, o výsledkoch nedeštruktívnych skúšok tlakových zariadení , o výsledkoch revízií a pod. Samostatnou podmienkou bude hodnotenie dosahovanej úrovne bezpečnosti prevádzkovateľom.

Dokumentácia potrebná na vydanie povolenia uvedená v prílohe č. 1 bod C) obsahuje v písm. k) aj plán fyzickej ochrany vrátane popisu vý konu leteckých činností v priestoroch a v blízkostí jadrových zariadení. Toto ustanovenie je nevyhnutné najmä z pohľadu leteckých stavebných prác v objekte jadrového zariadenia, výkonu leteckých poľ nohospodárskych prác v blízkosti jadrových zariadení, vojenských a policajných cvičení v priestoroch jadrových zariadení ako aj zdravotníckych zásahov v rámci integrovaného záchranného systé mu. Systém leteckých činností musí v plnom rozsahu rešpektovať zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve ako aj letecký obežník Riadenia letovej prevádzky AIC C 44/94 pri vstupoch do zakázaný ch priestorov LZP 1 a LZP 29.

Ustanovenie tiež zvýrazňuje podmienku kladných výsledkov získaných pri posudzovaní predch ádzajúcej etapy uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky, ako podkladu k rozhodovaniu ÚJD SR o súhlase na ďalšiu etapu.

ÚJD SR zároveň aj ako iný stavebný úrad vydá na prevádzku rozhodnutie v zmysle príslušných ustanovení stavebného zákona.

K §20:

Vyraďovanie jadrových zariadení je záverečnou fázou využívania jadrovej energie a životného cyklu jadrových zariadení. Pri prá vnej úprave tejto činnosti sa vychádza z platných zásad jadrovej bezpečnosti a ochrany životného prostredia. Hlavnými činnosťami v rámci vyraďovania je demontáž zariadení a demolácia budov jadrové ho zariadenia s cieľom uvoľniť lokalitu jadrového zariadenia z pod kontroly dozorných úradov. Pri tomto postupe musia byť všetky materiály pôvodne v lokalite neprítomné z lokality odstránené, čo je možn é buď spracovaním, úpravou a uložením rádioaktívnych odpadov, alebo uvoľnením materiálov do životného prostredia. Uvoľňovanie do životného prostredia upravuje zákon 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a príslušná vyhláška 12/2001 Z. z.

Vyraďovanie jadrového zariadenia z prevádzky je povinný zabezpečiť jeho prevádzkovateľ - držiteľ povolenia na prevádzku. Tomu zodpovedá aj povinnosť zabezpečenia finančných prostriedkov na úhradu n ákladov spojených s vyraďovaním jadrového zariadenia z prevádzky v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v znení neskorších predpisov. Držiteľ povolenia pre prevádzku jadrového zariadenia je tiež povinný začať prípravu na vyraďovanie pod ľa zákona 127/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov o posudzovaní vplyvov na životné prostredie s tým, že obsah dokumentácie prispôsobí aj požiadavkám na obsah koncepčného plánu vyraď ovania. Za samotné vyraďovanie zodpovedá držiteľ povolenia na príslušnú etapu vyraďovania. Toto povolenie vydáva ÚJD SR na základe žiadosti doloženej dokumentáciou o jadrovej bezpečnosti pri etape vyraď ovania (príloha č. 1 bod D). Táto dokumentácia má podobný charakter ako dokumentácia pre prevádzku, odráža zmeny v charaktere činností pri vyraďovaní. Plán etapy vyraďovania popisuje východiskový stav etapy a jej konečný stav, postup, akým bude dosiahnutý. Vyhodnocuje všetky bezpečnostné riziká a navrhuje ich minimalizáciu resp. možné odstránenie následkov havarijných stavov. Oblasť ohrozenia sa odstránením paliva významne zníži, preto je do dokumentácie zahrnutá aj zmena tohto parametru.

Po ukončení vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky držiteľ povolenia pre vyraď ovanie vypracuje záverečnú dokumentáciu (príloha č. 1 bod F), ktorú predloží ÚJD SR. Dokumentácia zahàňa konečný opis územia jadrového zariadenia vyradeného z prevádzky a všetkých prá c vykonaných počas vyraďovania, údaje o individuálnych a kolektívnych efektívnych a ekvivalentných dávkach zamestnancov a obyvateľstva počas vyraďovania, súhrnné údaje o množstve a aktivite uložený ch alebo dlhodobo skladovaných rádioaktívnych odpadov a o množstve ostatných odpadov a materiálov uvoľnených do životného prostredia. Tiež obsahuje zoznam údajov, ktoré sa budú uchovávať po skončení vyraďovania s uvedením času uchovávania a výsledky záverečnej kontroly radiačnej situácie podložené nezávislým overením. Na základe tejto dokumentácie a kladného stanoviska dozorného orgá nu nad radiačnou ochranou podľa zákona 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a príslušnej vyhlášky 12/2001 Z. z. k dokumentu “ Výsledky záverečnej kontroly radiačnej situ ácie podložené nezávislým overením” ÚJD SR vydá rozhodnutie o vyňatí jadrového zariadenia z pôsobnosti tohto zákona.

K §21:

V súlade s princípom, že ten kto spôsobil znečistenie platí za jeho odstránenie uhrádza pôvodca RAO všetky náklady spojené s nakladaním s nimi vrátane nákladov na dlhodobú kontrolu RAO uložených v úložisku. Pre prípad, že sa pôvodca RAO nezistí alebo pôvodca stratil schopnosť nakladať s RAO je potrebné zabezpečiť, aby s týmito RAO nakladal subjekt, ktorý vlastní príslušné povolenie. V tomto prípade náklady na nakladanie s RAO hradí Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom pričom ak sa pôvodca RAO zistí dodato čne musí príslušné náklady Štátnemu fondu uhradiť.

K §22:

Uzatvorenie úložiska a jeho inštitucionálna kontrola predstavujú etapy, ktoré doteraz neboli riešené v právnych predpisoch v oblasti mierové ho využívania jadrovej energie. K ich zaradeniu viedla potreba obsiahnutia celého životného cyklu tohto typu jadrového zariadenia, ktorý nekončí vyraďovaním ako v prípade iných jadrových zariadení , ale po ukončení prevádzky úložiska nasleduje etapa jeho uzatvorenia a výkonu inštitucionálnej kontroly. Z hľadiska jadrovej bezpečnosti a dlhodobého vplyvu úložiska na životné prostredie patrí toto obdobie medzi najdôležitejšie a je mu potrebné venovať náležitú pozornosť.

Uzatvorenie úložiska a jeho inštitucionálnu kontrolu je možné vykonávať len na základe povolenia ÚJD SR, ktorému predchádza podrobné posúdenie predloženej dokumentácie z hľadiska pož iadaviek jadrovej bezpečnosti. Rozsah potrebnej dokumentácie je uvedený v prílohe č. 1 bod E) tohto zákona a podrobnosti o príslušných položkách dokumentácie budú bližšie špecifikované vo vš eobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá ÚJD SR. Jednotlivé položky dokumentácie reflektujú dôležitosť tejto etapy v životnom cykle úložiska, najmä z pohľadu jeho dlhodobej bezpeč nosti. Pre preukázanie vplyvu úložiska na životné prostredie po jeho uzatvorení zohrávajú dôležitú úlohu finálne bezpečnostné rozbory vychádzajúce najmä z celkového inventára uložených r ádioaktívnych odpadov a bezpečnostného zhodnotenia aktuálneho stavu úložiska. Na etapu inštitucionálnej kontroly sa predkladá jej plán, ako i program monitorovania v tomto období spolu s návrhom možných n ápravných opatrení vo väzbe na predpokladaný vývoj úložiska v budúcnosti.

Držiteľ povolenia ÚJD SR na uzatvorenie úložiska a na inštitucionálnu kontrolu je po jeho uzatvorení zodpovedný za uchovávanie záznamov a výkon inštitucionálnej kontroly, vrátane realizácie nevyhnutný ch nápravných opatrení, v rozsahu určenom ÚJD SR v podmienkach tohto povolenia.

K §23

K §24

Príprava prevádzkového personálu pre jadrovú energetiku je a musí byť vzhľadom na n ásledky možného zlyhania ľudského faktora jednou z najnáročnejších. Musí byť pre ňu vytvorený dostatočný priestor, materiálno-technické podmienky a jasná nadväznosť na školský systé m. Je potrebné jasné definovanie požiadaviek na osobitnú odbornú spôsobilosť

pre činnosti s priamym vplyvom na jadrovú bezpečnosť a odbornú spôsobilosť pre činnosti s vplyvom na jadrovú bezpečnosť, ktoré sú potrebn é na výkon pracovnej funkcie. Všetky pracovné funkcie potrebujú adekvátnu odbornú prípravu, ktorá sa realizuje v špecializovaných zariadeniach, kde sa budú vzdelávať zdravotne a psychicky spôsobilí zamestnanci držiteľov povolení, lebo niektoré pracovné funkcie vyžadujú okrem fyzickej zdatnosti aj psychickú odolnosť proti stresovým situáciám a predpoklady na vhodné reakcie pri hraničných problémový ch situáciách v predpokladanej časovej tiesni. Podrobnosti o príprave, overovaní vedomostí a udržiavaní kompetencií zamestnancov držiteľov povolení upraví ÚJD SR vydaním všeobecne záväzného prá vneho predpisu.

K §25

V oblasti využívania jadrovej energie je úlohou štátu vyžadovať kvalitu vo všetk ých činnostiach ako základný predpoklad zníženia potenciálneho rizika na akceptovateľnú úroveň.

Vzhľadom na priamy vzťah medzi jadrovou bezpečnosťou a kvalitou musí byť za dosiahnutie určenej kvality zodpovedný držiteľ povolenia, ktor ý má celkovú zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť. Na to si držiteľ povolenia musí vytvoriť systém kvality, zameraný tiež na overovanie zabezpečovania kvality subjektov dodávateľských služ ieb, zameranie overovania personálneho a technického vybavenia dodávateľa, ako aj organizačné zabezpečovanie kvality jeho dodávok. Zásady zabezpečovania kvality a systémy kvality sú v súlade s medziná rodnou praxou a rešpektujú záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z článku 13 Dohovoru o jadrovej bezpečnosti a vytvárajú sa podľa odporúčaní vydávaných Medzinárodnou agentúrou pre atómov ú energiu a technických noriem (STN ISO radu 9000). Aj keď odporúčania nie sú právne záväzné, splnenie v nich uvedených požiadaviek je zárukou dodržania vysokého štandardu kvality zariadení použí vaných v jadrovej energetike. Pre ľahšiu aplikáciu požiadaviek jadrovej bezpečnosti obdobné odporúčania vydávajú aj dozorné orgány krajín s vyspelou jadrovou energetikou a vo forme bezpečnostných ná vodov taktiež ÚJD SR.

V oblasti zabezpečovania kvality ÚJD SR vykonáva štátnu správu pri schvaľovaní systé mov kvality a požiadaviek na kvalitu a dozor pri ich kontrole u držiteľa povolenia.

K §26:

V súlade s medzinárodnými dohovormi a odporúčaniami Medzinárodnej agentúry pre atómov ú energiu vymedzuje sa pojem fyzickej ochrany ako systém ochrany a súbor technických, režimových alebo organizačných opatrení, ktorých cieľom je zabrániť neoprávneným činnostiam s jadrový mi zariadeniami, jadrovými materiálmi, špeciálnymi materiálmi a zariadeniami, pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi, vyhoretým jadrovým palivom, pri preprave rádioaktívnych materiálov, ako aj neoprávnené mu vniknutiu do jadrového zariadenia a vykonaniu sabotáže, prípadne tieto činnosti bez meškania zistiť. Zároveň sa pre potreby tohto zákona vymedzuje pojem sabotáže ako akýkoľvek úmyseln ý čin namierený proti jadrovému zariadeniu alebo jadrovým materiálom, špeciálnym materiálom a zariadeniam, rádioaktívnym odpadom alebo vyhoretému jadrovému palivu počas nakladania s nimi alebo pri ich preprave, ktorý môže priamo alebo nepriamo ohroziť únikom rádioaktívnych látok životné prostredie, zdravie alebo život obyvateľstva, a pojem neoprávnenej činnosti s jadrový mi zariadeniami, jadrovými materiálmi, špeciálnymi materiálmi a zariadeniami, rádioaktívnymi odpadmi alebo vyhoretým jadrovým palivom ako činnosť vykonávaná bez príslušného povolenia alebo vykonávan á s cieľom poškodiť, zničiť, nezákonne nadobudnúť alebo zašantročiť jadrové materiály, špeciálne materiály a zariadenia, rádioaktívne odpady alebo vyhoreté jadrové palivo.

Fyzickú ochranu zabezpečuje a v plnej miere za jej úroveň zodpovedá držiteľ povolenia v rozsahu povolenej činnosti.

Ukladá sa povinnosť osobám, ktoré sa so súhlasom držiteľa povolenia zdržujú v jadrovom zariadení, ktoré sa podieľajú na činnostiach podľa §12 a §21 tohto zákona, alebo sa podieľajú na preprave rádioaktívnych materiálov, dodržiavať požiadavky fyzickej ochrany.

Držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť preverenie bezúhonnosti, spoľahlivosti a zdravotnej a psychickej spôsobilosti osôb vstupujú cich do jadrového zariadenia alebo zúčastňujúcich sa prepráv rádioaktívnych materiálov v súlade s kritériami kladenými na jednotlivé jadrové zariadenia, jadrové materiály a rádioaktívne odpady, z h ľadiska ich zaradenia do jednotlivých kategórií. Takisto je povinný zabezpečiť bezpečnostné previerky u osôb pracujúcich s utajovanými skutočnosťami podľa zákona č. 215/2004 Z. z. Pri neoprá vnenom vstupe do jadrového zariadenia, neoprávnenej činnosti na jadrovom zariadení (v zmysle definícií tohto zákona) alebo hrozbe uskutočnenia takejto činnosti sa ukladá držiteľovi povolenia povinnosť vykonať nevyhnutné opatrenia a neodkladne informovať o uvedených skutočnostiach policajný zbor a ÚJD SR. Na požiadanie držiteľa povolenia poskytuje v takýchto prípadoch pomoc v rozsahu svojej činnosti Policajný zbor alebo Železničná polícia.

V prípade, že držiteľ povolenia nie je schopný plnohodnotne zabezpečiť fyzickú ochranu jadrového zariadenia, jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva v súlade so vš eobecne záväznými právnymi predpismi, so schválenou dokumentáciou prípadne ďalšími podmienkami povolenia, ukladá sa povinnosť držiteľovi povolenia zabezpečiť adekvátnu fyzickú ochranu v súč innosti s Policajným zborom, ktorý je povinný na základe vopred uzatvorenej zmluvy, takejto žiadosti držiteľa povolenia vyhovieť.

ÚJD SR určí všeobecne záväzným právnym predpisom podrobné požiadavky na zabezpečenie fyzickej ochrany jadrových zariadení, jadrových materiálov a rádioaktívnych odpadov, včítane kategórií , do ktorých sa budú jednotlivé jadrové zariadenia, jadrové materiály a rádioaktívne odpady zaraďovať podľa potrebného rozsahu a úrovne fyzickej ochrany vzhľadom na ich rôznu citlivosť z pohľadu mo žných neoprávnených činností s nimi.

Je potrebné, aby bola verejnosť preventívne informovaná o základný ch opatreniach a postupoch na zdolávanie nehody alebo havárie, aby bola schopná správne zareagovať v prípade skutočnej udalosti. Z tohoto dôvodu sa vymedzuje maximálna veľkosť oblasti ohrozenia, v ktorej sa dopredu pripravujú a precvičujú určité postupy a opatrenia pre prípad skutočnej udalosti. K tomu je potrebná spolupráca všetkých zúčastnených, t.j. orgánov štátnej správy, obcí, podnikate ľov, právnických osôb a obyvateľstva tak, ako je to definované v zákone.

ÚJD SR veľkosť oblasti ohrozenia vymedzí a schváli na základe analýz a ďalších podkladov, pričom ustanoví len hranicu príslušnej oblasti ohrozenia. Ako sú presne jednotlivé obce zaradené do jednotliv ých častí danej oblasti ohrozenia stanoví Krajský úrad v nadväznosti na jeho kompetencie v oblasti civilnej ochrany obyvateľstva a príslušné zákony a vyhlášky Ministerstva vnútra SR.

Závažnosť havarijného plánovania si vyžaduje aj určenie zodpovednosti za vypracovanie havarijných plánov, ich predloženie na schválenie a to v presne stanovenom termíne, lebo uvedené plány sú navzá jom previazané.

Ukladá sa tiež povinnosť ich aktualizácie, pričom sú uvedené základné atribúty tejto povinnosti. Schvaľovanie alebo posudzovanie havarijných plánov vychádza z povinností štátu chrániť obyvate ľstvo, život, zdravie a ich majetok, ako aj životné prostredie.

Je zrejme, že havarijné plány a činnosti podľa nich nemôžu byť v prípade udalosti nezáväzné, ale je potrebné, aby podľa nich postupovali všetci, ktorí sú dotknutí havarijným plánovaní m. Súčasne je potrebné, aby boli s nimi všetci oboznámení, zaškolení a precvičili si postupy podľa havarijných plánov.

Na základe skúseností dozorných orgánov v krajinách s vyspelou jadrovou energetikou, pož iadaviek a odporúčaní MAAE a EÚ, zriaďuje tiež úrad centrum havarijnej odozvy s cieľom kvalitatívne zvýšiť úroveň odozvy na prípadné nehody alebo havárie nielen v SR, ale i v zahraničí. Hlavnou úlohou tohto centra je nezávislé hodnotenie udalosti, prognóza jej rozvoja a príprava odporúčaní na opatrenia ako aj podklady pre rozhodovanie príslušných orgánov SR v štruktúre krízového riadenia štá tu. Pre túto činnosť potrebuje údaje tak, ako je to uvedené v zákone, t.j. mať ich v reálnom čase on-line priamo vyvedené až v centre, a to len pre potrebu tohoto centra, ktoré bolo zriadené vďaka pomoci Veľ kej Británie a EÚ.

K §29

Na zachovanie kompatibility postupu Slovenskej republiky v oblasti zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou s medzinárodným prá vom sa postupuje podľa Viedenského dohovoru s tým, že všeobecné predpisy o zodpovednosti za škodu sa použijú len vtedy, ak tento zákon neustanovuje inak. Účelom zákona je podrobnejšie ustanoviť zodpovednos ť prevádzkovateľa jadrového zariadenia za jadrovú škodu, výšku tejto zodpovednosti a jej finančné krytie. Náhradu škody upravuje Občiansky zákonník resp. Obchodný zákonník. Pri poškodení zdravia zamestnancov prevádzkovateľa sa postupuje podľa Zákonníka práce.

Využívanie jadrovej energie prináša celospoločenský prospech, súčasne však predstavuje nebezpečenstvo vzniku jadrových udalostí . Uvedomovanie si tohto nebezpečenstva musí byť základným článkom konštrukcie zodpovednosti za jadrové škody. V tejto situácii je možné za najvhodnejšie riešenie považovať založenie sprísnené ho princípu tzv. objektívnej zodpovednosti, t.j. zodpovednosti prevádzkovateľa jadrového zariadenia priamo zo zákona. Ide o špecifický druh zodpovednosti za výsledok. Viedenský dohovor tento princíp absolú tnej zodpovednosti zmierňuje, keď jadrová škoda vznikla ako následok prírodnej katastrofy výnimočného charakteru, následok ozbrojeného konfliktu, vojenských akcií, obč ianskej vojny alebo povstania. Podobne sa zbavuje zodpovednosti prevádzkovateľ voči osobe, ktorá spôsobila jadrovú škodu hrubou nedbanlivosťou, ak to osobitný predpis ustanovuje.

Z dôvodu nedeliteľnosti zodpovednosti za jadrové škody akékoľvek iné jadrové zariadenie na tom istom území, na ktorého prevádzku má povolenie iná osoba, musí sa viesť ako samostatné jadrové zariadenie a za jadrovú škodu zodpovedá prevádzkovateľ tohto zariadenia. Do rámca jadrových škôd sa zahàňajú aj náklady na opatrenia na zmiernenie následkov jadrovej havárie a škody vyvolanej tý mito opatreniami a náklady na nevyhnutné opatrenia k obnoveniu predošlého alebo obdobného životného prostredia (ekologická ujma). Vždy je však potrebné, aby bol splnený aj predpoklad, že jadrová š koda nastala v dôsledku vzniku jadrovej havárie. Vychádza sa z predpokladu, že v rámci zodpovednosti za jadrové škody by sa mala uhradiť väčšina škôd vzniknutých v súvislosti s jadrovou haváriou.

V súlade s Viedenským dohovorom ÚJD SR vydá všeobecne záväzný právny predpis ktorým vyjme limity množstva jadrového materiálu, na ktoré sa z hľadiska nízkeho rizika nevzťahuje zodpovednosť za jadrovú škodu a prevádzkovateľ nemá povinnosť byť poistený alebo mať iný druh finančnej zábezpeky.

Princíp objektívnej zodpovednosti za jadrové škody je obmedzený tým, že prevádzkovateľ jadrového zariadenia zodpovedá za škodu do v ýšky 75 miliónov EUR pri jadrových zariadeniach na energetické účely a 50 miliónov EUR na prepravu a na ostatné jadrové zariadenia. Výška a mena obmedzenia zodpovednosti bola stanovená s ohľ adom na vstup SR do EÚ a v dlhšom časovom horizonte prechodom na spoločnú európsku menu.

Výška bola zvýšená oproti doterajšiemu stavu najmä z dôvodu kurzových rozdielov medzi Sk a USD, keď sa v určitých momentoch stá valo, že SR neplnila záväzok uvedený vo Viedenskom dohovore. Minimálna hodnota zodpovednosti prevádzkovateľa podľa Viedenského dohovoru o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody je 5 milió nov USD v hodnote zlata 29. apríla 1963, čo bolo 35 USD na jednu uncu čistého kovu. Je to približne 70 mil. USD súčasnej hodnoty. Aby nedochádzalo k neplneniu Viedenského dohovoru pri určení minimálnej výš ky zodpovednosti bola zvolená suma v EUR a o 5 miliónov vyššia.

Prevádzkovateľ je povinný mať finančnú zábezpeku na túto hodnotu. Je možné ju zabezpečiť poistením, vytvorením kaptívneho fondu, resp. zriadením špeciálneho fondu (účtu). Podľa doteraj šej praxe sa využívalo výlučne poistenie prostredníctvom Slovenského jadrového poisťovacieho poolu.

K §30

Aby bola zabezpečená schopnosť uspokojiť nároky na náhradu jadrovej škody prevádzkovateľom jadrového zariadenia, ustanovuje sa pre prevá dzkovateľa povinnosť byť poistený alebo mať iný spôsob finančnej zábezpeky (napr. formou medzinárodnej dohody medzi jednotlivými prevádzkovateľmi jadrových zariadení o finančnej výpomoci v prí pade jadrovej škody). Toto poistenie alebo iný spôsob finančnej zábezpeky kryje jadrovú škodu, ktorá sa stala v súvislosti s prevádzkou jadrového zariadenia, používaním jadrových materiálov alebo poč as prepravy jadrových materiálov alebo rádioaktívnych odpadov.

Ustanovujú sa ďalšie povinnosti prevádzkovateľa vo vzťahu k oznamovacej povinnosti, ktorá je dôležitá z pohľadu presného fixovania začatia plynutia subjektívnych a objektívnych lehôt na uplatnenie n ároku na náhradu škody.

K §31

V odseku 1 je konkretizovaná kompetencia ÚJD SR na kontrolu činností držiteľov povolení, resp. inšpekčnú činnosť. Inšpekčnú činnosť môže ÚJD SR vykonať aj u osôb, ktoré na č innosti tu uvedené, nevlastnia povolenia a činnosti vykonávajú, alebo je odôvodnený predpoklad, že takéto činnosti vykonávajú. Podľa tohto ustanovenia môže ÚJD SR vykonať kontrolu aj u osôb s odô vodneným podozrením vykonávania činností podľa tohto zákona, avšak bez povolenia vydaného ÚJD SR.

V odsekoch 2 až 10 sa pojednáva o inšpektoroch – štátnych zamestnancoch, o predpokladoch, ktoré musí inšpektor splniť prv, než dosiahne postavenie inšpektora, pri výkone svojej činnosti vybavené ho preukazom inšpektora.

Odseky 12 až 15 stanovujú kompetencie inšpektora vo vzťahu k dozorovaným subjektom – držiteľom povolení vydaných ÚJD SR podľa tohto zákona. V prípade zistenia nedostatkov, po ich prerokovaní so š tatutárnym orgánom právnickej osoby alebo osobou oprávnenou štatutárnym orgánom alebo fyzickou osobou formou protokolu, môže inšpektor ukladať opatrenia na odstránenie nedostatkov, vrátane záväzných termí nov na ich splnenie, čo je tiež vynucovateľné pod hrozbou sankcie v zmysle §34 ods. 3.

K §32

K §33:

Do priestorov a zariadení, kde sa nakladá s jadrovými materiálmi a s nimi súvisiacimi priestormi, sa umožňuje prístup aj inšpektorom medzin árodných organizácií, ktoré uzavreli so Slovenskou republikou dohodu o zárukách na jadrové materiály a Dodatkový protokol. Ide o inšpektorov MAAE a EURATOM-u. Takisto je upravený prístup aj iných oprávnen ých osôb z Európskej komisie vykonávajúcich kontroly podľa Zmluvy Euratom.

Dodatkový protokol je vlastne rozšírenie zárukovej dohody na umožnenie kontroly nedeklarovaných činností v súvislosti s výrobou jadrových výbušnín a jadrových zbraní. Preto je systém kontroly rozš írený aj na priestory, kde sa jadrové materiály môžu nachádzať, tiež na kontrolu dovozu a vývozu zariadení a materiálov súvisiacich s výrobou jadrových materiálov a kontrolou výskumnej činnosti s úvisiacej s palivovým cyklom. V rámci tejto činnosti inšpektori môžu kontrolovať aj iné priestory a odoberať vzorky zo životného prostredia na kontrolu nedeklarovaných činností. V odseku 8 je ustanovený postup v záujme vynútenia povinností vstupu medzinárodných inšpektorov.

K §34

Ustanovenie upravuje sankčný aparát, ktorým môže disponovať ÚJD SR pri zistení nedostatkov resp. pri neplnení povinností fyzických osôb alebo právnických osôb vo veciach vymedzených týmto zákonom. Za účelom sprísnenia sankcií sa ÚJD SR dáva možnosť udeliť pokutu až do výšky dvojnásobku mož nej pokuty tomu subjektu, ktorý nerešpektoval pôvodné sankčné rozhodnutie a neodstránil nedostatky.

Oproti doterajšiemu stavu sa presnejšie ustanovuje začiatok a koniec subjektívnej lehoty na uloženie pokuty, nakoľko ide o zložitú problematiku, ktorá si vyžaduje na kvalitné zhodnotenie objektívnych a subjekt ívnych predpokladov vyvodenia zodpovednosti dôsledné analýzy, posudky, výpovede, štúdium dokumentácie atď.

K §35

Konkrétne ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nebudú vzťahovať na taxatívne určené prípady rozhodovania úradu, pri ktor ých ide o odborné technické alebo organizačné rozhodnutia ÚJD SR z hľadiska jadrovej bezpečnosti, ktoré sú neodkladné, a pri ktorých sa tým zabezpečuje ich bezprostredná účinnosť, alebo pokiaľ sú konania a náležitosti rozhodnutí predpísané priamo európskou legislatívou, napr. konania o povolenie na prepravy rádioaktívnych odpadov z a do EÚ.

Na konanie a rozhodnutie o vydaní povolenia ÚJD SR alebo o uložení pokuty sa vzťahuje správny poriadok v plnom rozsahu.

K §36

Ustanovuje sa referenčný odkaz na preberané právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sú potom taxatívne vymenované v prílohe č. 5.

K §37:

Zákon č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štá tnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z. je doteraz platným zákonom v oblasti mierového využí vania jadrovej energie. Prechodným ustanovením sa zabezpečuje plynulý prechod z režimu zákona č. 130/1998 Z. z. na režim navrhovaného zákona. Vzhľadom na to, že nový zákon nepočíta s vydávaním oprá vnení je potrebné riešiť aj existenciu oprávnení, ktoré boli vydané podľa §4 ods. 2 zákona č. 130/1998 Z. z. Ustanovenie rieši aj postavenie inšpektorov jadrovej bezpečnosti, ktorý sa stali inš pektormi podľa zákona č. 130/1998 Z. z.

K §38:

Zákonom sa zrušuje doteraz platný zákon č. 130/1998 Z. z. a všetky doterajšie vykonávacie právne predpisy vydané ÚJD SR k zákonu č . 130/1998 Z. z.

K Èl. II

K Èl. III

KÈl. IV

Je preto logické, aby orgány Ministerstva životného prostredia vykonávali dozor nad ochranou ovzdušia pred znečistením chemickými polutantmi aj pre jadrové zariadenia. K tomuto smerujú úpravy zákona č . 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia. Vytvorenie osobitnej sústavy právnych predpisov vrátane dozornej a kontrolnej štruktúry pre oblasť ochrany ovzdušia súvisiacu s prevádzkou jadrových zariadení by bolo neefektí vne a neekonomické.

K Èl. VI

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. septembra 2004, s výnimkou §3 odsek 9 a 10. (kde sa navrhuje účinnosť k 1. 1. 2007), a tým bude legislatívny rámec, pokiaľ ide o oblasť pôsobnosti ÚJD SR plne zosúladen ý s legislatívou EÚ.

V Bratislave, 19. mája 2004.

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády Slovenskej republiky

Marta Žiaková

predsedníčka Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu