Zákon o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 541/2004 účinný od 01.11.2011 do 31.12.2011

§ 1
Predmet zákona

(1)
Tento zákon upravuje
a)
podmienky mierového využívania jadrovej energie,
b)
podmienky výkonu štátnej správy, podmienky výkonu štátneho dozoru a pôsobnosť Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“)
1.
v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení,
2.
pri mierovom využívaní jadrovej energie,
3.
pri preprave rádioaktívneho materiálu,
4.
pri fyzickej ochrane jadrových zariadení, jadrových materiálov, vyhoretého jadrového paliva,
5.
pri fyzickej ochrane pri preprave rádioaktívneho materiálu a
6.
pri havarijnom plánovaní,
c)
kategorizáciu jadrových materiálov, podmienky nakladania s jadrovými materiálmi,
d)
podmienky nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom,
e)
podmienky sústavného zvyšovania úrovne jadrovej bezpečnosti aj za splnenia podmienok podľa osobitných predpisov,1aa)
f)
podmienky overovania osobitnej odbornej spôsobilosti zamestnancov držiteľov povolení podľa § 5 ods. 3 a odbornej spôsobilosti zamestnancov držiteľov povolení podľa § 5 ods. 3,
g)
systém havarijnej pripravenosti,
h)
zodpovednosť za škodu spôsobenú jadrovou udalosťou,
i)
práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri mierovom využívaní jadrovej energie,
j)
priestupky a iné správne delikty na úseku jadrového dozoru.
(2)
Tento zákon upravuje aj systém dozoru na území Slovenskej republiky pri cezhraničnej preprave rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva vrátane vyhoretého jadrového paliva vyvážaného na prepracovanie a ich kontroly na území Slovenskej republiky, ktorý sa vzťahuje na cezhraničnú prepravu rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva, ak
a)
je Slovenská republika krajinou pôvodu, krajinou určenia alebo krajinou tranzitu prepravovaného rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva a
b)
množstvo a koncentrácia zásielky presahuje úrovne, pre ktoré sa nevyžaduje oznámenie podľa osobitného predpisu.1)
(3)
Systém dozoru a kontroly pri cezhraničnej preprave rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva sa nevzťahuje na cezhraničnú prepravu
a)
nepoužívaných žiaričov1a) dodávateľovi alebo výrobcovi rádioaktívnych žiaričov alebo uznanému zariadeniu,
b)
rádioaktívnych materiálov získaných na ďalšie použitie prostredníctvom prepracovania,
c)
odpadu, ktorý obsahuje iba prirodzene sa vyskytujúce rádionuklidy.

§ 2
Vymedzenie niektorých pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
bezúhonným ten, kto nebol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom súhlasu alebo povolenia podľa § 5,
b)
fyzickou ochranou súbor technických, režimových alebo organizačných opatrení potrebných na zabránenie a zistenie neoprávnených činností s jadrovými zariadeniami, jadrovými materiálmi, špeciálnymi materiálmi a zariadeniami, pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi, vyhoretým jadrovým palivom, pri preprave rádioaktívnych materiálov, ako aj neoprávneného vniknutia do jadrového zariadenia a vykonania sabotáže,
c)
havarijnou pripravenosťou schopnosť rozvinúť a realizovať činnosti a opatrenia, ktoré vedú k zisteniu a účinnému zdolaniu nehôd alebo havárií na jadrových zariadeniach alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov a k účinnému potlačeniu ich možností ohrozenia života, zdravia alebo majetku obyvateľstva a životného prostredia, pričom táto schopnosť musí byť zdokumentovaná v havarijnom pláne,
d)
inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi rádioaktívne odpady vznikajúce pri práci so zdrojmi ionizujúceho žiarenia s výnimkou vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívnych odpadov z jadrových zariadení,
e)
jadrovou bezpečnosťou technický stav a spôsobilosť jadrového zariadenia alebo prepravného zariadenia ako aj schopnosť ich obsluhy zabrániť nedovolenému úniku rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia do pracovného prostredia alebo do životného prostredia a schopnosť predchádzať udalostiam a zmierňovať následky udalostí v jadrových zariadeniach alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov,
f)
jadrovým zariadením, okrem siedmej časti tohto zákona, súbor civilných stavebných objektov a nevyhnutných technologických zariadení v projektom určenej konfigurácii, určených na
1.
výrobu elektrickej energie alebo na výskum v oblasti jadrovej energie, ktorých súčasťou je jadrový reaktor alebo jadrové reaktory, ktoré budú využívať, využívajú alebo využívali riadenú štiepnu reťazovú reakciu,
2.
nakladanie s jadrovými materiálmi s množstvom väčším ako jeden efektívny kg1ab) okrem priestorov na skladovanie kontajnerov a krytov, v ktorých sa jadrový materiál používa ako tieniaci materiál na rádioaktívne žiariče,1ac) zariadení na úpravu uránovej rudy a skladov uránového koncentrátu,
3.
nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom,
4.
nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, alebo
5.
obohacovanie uránu alebo výrobu jadrového paliva,
g)
limitami a podmienkami bezpečnej prevádzky alebo bezpečného vyraďovania dokument, ktorý obsahuje prípustné hodnoty parametrov zariadení jadrového zariadenia, definuje jeho prevádzkové režimy alebo režimy jeho vyraďovania,
h)
nakladaním
1.
s jadrovými materiálmi ich výroba, spracovanie, prepracovanie, transmutácia, manipulácia, využívanie, skladovanie,
2.
s rádioaktívnymi odpadmi zber, triedenie, skladovanie, spracovanie, úprava, manipulácia a ukladanie rádioaktívnych odpadov z jadrového zariadenia, inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov,1ad) opustených žiaričov, rádioaktívnych odpadov neznámeho pôvodu, nepoužívaných rádioaktívnych žiaričov, ak tieto činnosti prebiehajú v jednom zariadení súčasne s činnosťami s rádioaktívnymi odpadmi z jadrových zariadení,
3.
s vyhoretým jadrovým palivom jeho skladovanie, prepracovanie, transmutácia, manipulácia a ukladanie,
4.
so špeciálnymi materiálmi a zariadeniami ich dovoz, vývoz a používanie.
i)
prepravou rádioaktívneho materiálu činnosti spojené s naložením jadrového materiálu, rádioaktívneho odpadu z jadrového zariadenia, vyhoretého jadrového paliva, inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov, opustených žiaričov, rádioaktívnych odpadov neznámeho pôvodu a nepoužívaných rádioaktívnych žiaričov v mieste nakládky, ich prepravou a vyložením v mieste určenia, ktoré sú realizované v rámci jadrového zariadenia alebo medzi jednotlivými jadrovými zariadeniami,
j)
prevádzkou jadrového zariadenia činnosti vykonávané v jadrovom zariadení na dosiahnutie určeného účelu, na ktorý bolo jadrové zariadenie vybudované,
k)
rádioaktívnymi odpadmi akékoľvek nevyužiteľné materiály v plynnej, kvapalnej alebo pevnej forme, ktoré pre obsah rádionuklidov v nich alebo pre úroveň ich kontaminácie rádionuklidmi nemožno uviesť do životného prostredia,
l)
skladovaním rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva umiestnenie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva do priestorov, objektov alebo do zariadení umožňujúcich ich izoláciu, kontrolu a ochranu životného prostredia s úmyslom ich následne vyberať,
m)
systémom manažérstva kvality vytvorenie a zdokumentovanie organizačnej štruktúry, postupov a zdrojov na zabezpečovanie kvality jadrových zariadení s cieľom dosiahnuť potrebnú úroveň jadrovej bezpečnosti a zabezpečiť, že iné požiadavky sa neberú do úvahy oddelene od požiadaviek jadrovej bezpečnosti, aby sa vylúčil ich možný negatívny vplyv na jadrovú bezpečnosť,
n)
špecializovaným zariadením zariadenie, ktoré prevádzkuje fyzická osoba alebo právnická osoba na základe udeleného povolenia na odbornú prípravu zamestnancov držiteľov povolení,
o)
ukladaním rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva trvalé umiestnenie rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva do úložiska rádioaktívneho odpadu alebo do úložiska vyhoretého jadrového paliva bez úmyslu ho následne vyberať,
p)
ukončením prevádzky jadrového zariadenia stav jadrového zariadenia, keď sa jeho využívanie na pôvodný účel skončilo a tento proces je nevratný; pre úložisko rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva platí, že ukončením prevádzky jadrového zariadenia je stav, keď sa skončilo umiestňovanie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva do úložiska,
q)
úložiskom rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva jadrové zariadenie podľa písmena f) štvrtého bodu umožňujúce izoláciu rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva, kontrolu a ochranu životného prostredia (ďalej len „úložisko“),
r)
vybranými zariadeniami systémy, konštrukcie, komponenty alebo ich časti vrátane ich programového vybavenia dôležité z hľadiska jadrovej bezpečnosti jadrového zariadenia, zaradené do bezpečnostných tried podľa svojho významu pre jadrovú bezpečnosť, ako aj podľa bezpečnostnej funkcie systému, ktorého sú súčasťou, a podľa závažnosti ich prípadnej poruchy,
s)
vyhoretým jadrovým palivom ožiarené jadrové palivo trvalo vybrané z jadrového reaktora,
t)
vyraďovaním činnosti po ukončení prevádzky, ktorých cieľom je vyňatie jadrového zariadenia okrem úložiska z pôsobnosti tohto zákona,
u)
využívaním jadrovej energie
1.
umiestňovanie jadrových zariadení, výstavba jadrových zariadení, uvádzanie jadrových zariadení do prevádzky, prevádzka jadrových zariadení alebo vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky (ďalej len „vyraďovanie“) a uzatvorenie úložísk rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva,
2.
zmeny na jadrových zariadeniach a overovanie systémov jadrových zariadení alebo častí týchto systémov,
3.
nakladanie s jadrovými materiálmi, so špeciálnymi materiálmi a zariadeniami, s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnymi odpadmi vrátane ich tvorby,
4.
odborná príprava zamestnancov držiteľov povolenia podľa § 5 vykonávaná v špecializovaných zariadeniach,
5.
preprava rádioaktívnych materiálov,
v)
zmenami na jadrovom zariadení ovplyvňujúcimi jadrovú bezpečnosť počas výstavby, uvádzania do prevádzky, prevádzky, vyraďovania, uzatvárania úložiska alebo po uzatvorení úložiska, ktoré možno realizovať len po predchádzajúcom súhlase alebo schválení úradu a v osobitných prípadoch aj po stanovisku Európskej komisie, zmeny
1.
vybraných zariadení, ktoré sú nositeľmi ich bezpečnostnej funkcie alebo ktorými sa menia ich vlastnosti vo vzťahu k bezpečnostnej funkcii,
2.
dokumentácie posúdenej alebo schválenej úradom,
3.
ktorých následkom je zmena limít a podmienok podľa písmena g),
w)
zmenami na jadrovom zariadení počas jeho výstavby, uvádzania do prevádzky, prevádzky, vyraďovania, uzatvárania úložiska a po uzatvorení úložiska, ktoré podliehajú predchádzajúcemu ohláseniu a posúdeniu úradu, také zmeny, ktoré nie sú uvedené v písmene u), avšak ak budú realizované, môže dôjsť k ovplyvneniu jadrovej bezpečnosti,
x)
kultúrou bezpečnosti postoje a zásady správania sa držiteľa povolenia a jeho zamestnancov schválené štatutárnym orgánom a pochopené a podporované všetkými zamestnancami, ktoré zabezpečia prioritu jadrovej bezpečnosti nad všetkým ostatným.

§ 3
Zásady mierového využívania jadrovej energie

(1)
Využívanie jadrovej energie je možné len na mierové účely a v súlade s národnými stratégiami, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná,1b) a v súlade s právne záväznými aktmi Európskej únie.
(2)
Využívať jadrovú energiu na iné ako mierové účely sa zakazuje.
(3)
Využívanie jadrovej energie musí byť odôvodnené prínosom, ktorý vyváži prípadné riziká z takýchto činností, najmä pri porovnaní s inými spôsobmi, ktorými možno dosiahnuť rovnaký účel.
(4)
Pri využívaní jadrovej energie musí byť prednostne kladený dôraz na bezpečnostné aspekty pred všetkými ostatnými aspektmi takýchto činností. Prístup k bezpečnostným aspektom sa odstupňuje podľa typu jadrového zariadenia, inventára jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva a činností, ktoré sa na nich vykonávajú.
(5)
Pri využívaní jadrovej energie sa musí dosiahnuť taká úroveň jadrovej bezpečnosti, spoľahlivosti, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení, ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením,2) fyzickej ochrany, havarijnej pripravenosti a ochrany pred požiarmi, aby riziko ohrozenia života, zdravia, pracovného alebo životného prostredia bolo podľa dostupných znalostí také nízke, aké možno rozumne dosiahnuť, pričom nesmú byť prekročené limity ožiarenia.2) Pri získaní nových významných informácií o riziku a dôsledkoch využívania jadrovej energie sa musí uvedená úroveň prehodnotiť a musia sa prijať potrebné opatrenia na splnenie podmienok podľa tohto zákona.
(6)
Využívať jadrovú energiu bez súhlasu alebo bez povolenia je zakázané.
(7)
Vykonávať skúšobné výbuchy jadrovej zbrane alebo iné jadrové výbuchy, podporovať alebo zúčastňovať sa na vykonávaní akéhokoľvek skúšobného výbuchu jadrovej zbrane alebo iného jadrového výbuchu je zakázané.
(8)
Zakazuje sa prepravovať rádioaktívne odpady alebo vyhoreté jadrové palivo do
a)
miesta určenia ležiaceho južne od 60o južnej zemepisnej šírky,
b)
štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej,3) a ktorý nie je členským štátom Európskej únie (ďalej len “členský štát„), s výnimkou spätného dovozu rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva vyvezených z tohto štátu na účely ich spracovania alebo prepracovania v Slovenskej republike, alebo
c)
tretieho štátu, ktorý podľa stanoviska príslušných orgánov členského štátu pôvodu nemá technické, právne a administratívne kapacity a dozornú štruktúru na bezpečné nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi alebo s vyhoretým jadrovým palivom podľa medzinárodnej zmluvy.3a)
(9)
Ukladanie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva môže na základe povolenia úradu vykonávať len právnická osoba nezávislá od pôvodcu rádioaktívnych odpadov, založená, zriadená alebo poverená Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo hospodárstva“).
(11)
Každý, kto nakladá so špeciálnymi materiálmi a špeciálnymi zariadeniami, je povinný oznámiť začatie a rozsah týchto činností úradu. Každý, kto dováža špeciálne materiály a zariadenia, je povinný predložiť úradu vyhlásenie, ktoré obsahuje údaje podľa prílohy č. 2 bodu B písm. g) bodu 1 až 3.
(12)
Každý, kto vyrába obalové súbory pre ožiarené alebo vyhoreté jadrové palivo alebo vykonáva výstavbu horúcich komôr, alebo vykonáva výskumné a vývojové činnosti súvisiace s konverziou jadrových materiálov, s obohacovaním, s výrobou palivových článkov, s reaktormi, s kritickými súbormi, s prepracovaním a nakladaním s vysokoaktívnymi a stredneaktívnymi rádioaktívnymi odpadmi obsahujúcimi osobitné štiepne materiály, je povinný oznámiť začatie a rozsah týchto činností úradu a Európskej komisii.
(13)
Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe oznamovania podľa odsekov 11 a 12 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(14)
Za dokumentáciu obsahujúcu citlivé informácie sa považuje dokumentácia, ktorej zverejnenie by sa mohlo použiť na naplánovanie a vykonanie činností s cieľom spôsobiť narušenie alebo zničenie jadrového zariadenia a tým nepriaznivo ovplyvniť bezpečnosť verejnosti3b) a spôsobiť ekologickú alebo ekonomickú škodu. Táto dokumentácia sa nezverejňuje podľa osobitného predpisu.3c)
(15)
Dokumentáciou obsahujúcou citlivé informácie sa rozumie dokumentácia uvedená v prílohe č. 1 bode A písm. c), bode B písm. a), b), i), m), bode C písm. a), d), i), j), s), w) a prílohe č. 2 bode A písm. b), bode B písm. b).

§ 4
Pôsobnosť úradu

(1)
Úrad
a)
vykonáva štátny dozor nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení tak, aby verejnosť a medzinárodné spoločenstvo boli uistené, že jadrová bezpečnosť vo všetkých aspektoch využívania jadrovej energie má náležitú prioritu,
b)
vykonáva štátny dozor v oblasti využívania jadrovej energie, pri fyzickej ochrane a pri havarijnom plánovaní,
c)
kontroluje plnenie povinností podľa tohto zákona,
d)
vydáva fyzickým osobám alebo právnickým osobám súhlas alebo povolenie podľa § 5 ods. 2 a 3, kontroluje plnenie podmienok súhlasu alebo povolenia a súhlas alebo povolenie zrušuje,
e)
schvaľuje na účely havarijného plánovania veľkosť oblasti ohrozenia alebo veľkosť spoločnej oblasti ohrozenia jadrovým zariadením,
f)
zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu v oblasti pôsobnosti tohto zákona vrátane plnenia záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj plnenie funkcie styčného miesta4) a plní v rozsahu svojej pôsobnosti ďalšie oznamovacie povinnosti podľa osobitného predpisu,5)
g)
informuje susedné štáty, Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu a Európsku komisiu, prípadne ďalšie orgány Európskej únie, o nezákonnom zmocnení sa jadrových materiálov, rádioaktívnych žiaričov, nehodách a haváriách na jadrových zariadeniach na území Slovenskej republiky a o udalostiach pri preprave rádioaktívnych materiálov na území Slovenskej republiky,
h)
jedenkrát ročne, vždy k 30. aprílu, predkladá správu o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenskej republiky a o svojej činnosti za uplynulý rok vláde Slovenskej republiky a následne Národnej rade Slovenskej republiky,
i)
informuje verejnosť o
1.
nehodách a haváriách jadrových zariadení na území Slovenskej republiky,
2.
haváriách mimo územia Slovenskej republiky,
3.
závažných nedostatkoch zistených úradom v jadrových zariadeniach a opatreniach prijatých na ich odstránenie,
4.
udalostiach pri preprave rádioaktívnych materiálov okrem utajovaných skutočností podliehajúcich ochrane podľa osobitného predpisu,6)
5.
ďalších skutočnostiach týkajúcich sa jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenskej republiky,
j)
vykonáva pôsobnosť stavebného úradu v prípadoch uvedených v osobitnom predpise,7)
k)
vedie štátny systém evidencie jadrových materiálov, špeciálnych materiálov a zariadení,
l)
hodnotí s Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky jedenkrát za desať rokov výkon štátneho dozoru a svoje činnosti s cieľom zvyšovať jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení,
m)
pozýva misie na medzinárodné partnerské posúdenie výkonu štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou podľa písmena l) a ich výsledky oznamuje členským štátom a Európskej komisii,
n)
predkladá s Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a držiteľmi povolenia Európskej komisii správu o vykonávaní právne záväzného aktu Európskej únie uvedeného v prílohe č. 4 štvrtom bode, prvýkrát najneskôr do 22. júla 2014 a následne každé tri roky, pričom využíva posudzovací proces podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,7a) dotknuté ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sú na žiadosť úradu povinné poskytnúť potrebnú súčinnosť na vypracovanie tejto správy,
o)
udržiava a zdokonaľuje výkon štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou na základe prevádzkových skúseností, poznatkov získaných z analýz bezpečnosti prevádzkovaných jadrových zariadení, vývoja technológií a výsledkov výskumu v oblasti jadrovej bezpečnosti.
(2)
Úrad ďalej
a)
schvaľuje
1.
typy prepravných zariadení na prepravu rádioaktívnych materiálov,
2.
dokumentáciu systému manažérstva kvality žiadateľov o povolenie a držiteľov povolenia,
3.
požiadavky na kvalitu jadrových zariadení, kategorizáciu vybraných zariadení do bezpečnostných tried a požiadavky na kvalitu vybraných zariadení,
4.
systém odbornej prípravy zamestnancov držiteľov povolenia,
5.
program prípravy vybraných zamestnancov,
6.
predbežný plán fyzickej ochrany a plán fyzickej ochrany,
7.
predbežné vnútorné havarijné plány a vnútorné havarijné plány,
8.
predbežné limity a podmienky bezpečnej prevádzky a limity a podmienky bezpečnej prevádzky,
9.
limity a podmienky bezpečného vyraďovania,
10.
program uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky členený na etapy,
11.
hranice jadrového zariadenia a ich zmeny,
12.
veľkosť oblasti ohrozenia alebo spoločnej oblasti ohrozenia jadrovým zariadením a jej zmeny,
13.
realizáciu zmien podľa § 2 písm. v),
b)
ukladá
1.
znížiť výkon alebo pozastaviť prevádzku alebo vyraďovanie jadrového zariadenia, alebo jeho výstavbu,
2.
pozastaviť nakladanie s jadrovými materiálmi, s rádioaktívnymi odpadmi alebo s vyhoretým jadrovým palivom,
3.
sankcie podľa tohto zákona,
c)
určuje
1.
nového držiteľa povolenia na nakladanie s jadrovými materiálmi a s rádioaktívnymi odpadmi, pri ktorých nie je známy pôvodca alebo pôvodca nie je schopný s jadrovými materiálmi alebo s rádioaktívnymi odpadmi bezpečne nakladať,
2.
povinnosť inému držiteľovi príslušného povolenia vstúpiť do práv a povinností týkajúcich sa bezpečného nakladania s jadrovými materiálmi alebo rádioaktívnymi odpadmi toho držiteľa povolenia, ktorého povolenie zaniklo z dôvodov uvedených v § 9 ods. 4, vrátane možnosti čiastočného alebo úplného odobratia jadrových materiálov alebo rádioaktívnych odpadov tomuto držiteľovi povolenia,
d)
overuje
1.
osobitnú odbornú spôsobilosť zamestnancov držiteľov povolení a vydáva, odoberá alebo odníma im preukazy o osobitnej odbornej spôsobilosti,
2.
odbornú spôsobilosť zamestnancov držiteľov povolení na odbornú prípravu zamestnancov držiteľov povolení, ktorí vykonávajú odbornú teoretickú prípravu a výcvik na simulátore pre vybraných zamestnancov, a vydáva, odoberá alebo odníma im preukazy o odbornej spôsobilosti,
e)
posudzuje
1.
plány ochrany obyvateľstva krajov v oblasti ohrozenia,
2.
havarijné dopravné poriadky,
3.
dokumentáciu uvedenú v prílohách tohto zákona, ktorá je potrebná k jednotlivým druhom súhlasov alebo povolení, a ktorú podľa tohto zákona neschvaľuje,
4.
program prípravy odborne spôsobilých zamestnancov,
5.
technické vybavenie špecializovaného zariadenia,
6.
návrh stratégie záverečnej časti jadrovej energetiky spolu s návrhom finančného plánu zabezpečenia tejto stratégie a vydáva k týmto návrhom odborné stanovisko,
f)
vydáva súhlas na
1.
umiestnenie stavby jadrového zariadenia,
2.
realizáciu zmien podľa § 2 písm. v),
3.
vyňatie jadrového zariadenia z pôsobnosti tohto zákona,
4.
rozriedenie a spotrebu jadrových materiálov,
5.
jednotlivé etapy uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky,
6.
skúšobnú prevádzku jadrového zariadenia,
7.
použitie nového typu jadrového paliva,
g)
rozhoduje o tom,
1.
či ide o jadrové zariadenie,
2.
či ide o zmeny na jadrových zariadeniach podľa § 2 písm. v) alebo písm. w),
3.
či ide o jadrový materiál, špeciálny materiál alebo zariadenie,
h)
vydáva ďalšie rozhodnutia podľa osobitných predpisov.8)
(3)
Úrad pri výkone štátneho dozoru
a)
vykonáva kontroly pracovísk, prevádzok a objektov jadrových zariadení, prevádzok a objektov držiteľov súhlasov alebo povolení a pritom kontroluje plnenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho základe, prevádzkových predpisov vydaných držiteľom povolenia, dodržiavanie limít a podmienok bezpečnej prevádzky a bezpečného vyraďovania, systému manažérstva kvality, ako aj povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí, opatrení alebo nariadení vydaných podľa tohto zákona,
b)
kontroluje plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná v oblasti pôsobnosti tohto zákona,
c)
kontroluje systém odbornej prípravy zamestnancov, programy prípravy odborne spôsobilých zamestnancov, programy prípravy vybraných zamestnancov držiteľov povolení a kontroluje odbornú spôsobilosť zamestnancov, ako aj osobitnú odbornú spôsobilosť zamestnancov držiteľov povolení,
d)
zisťuje na mieste stav, príčiny a následky vybraných porúch, nehôd alebo havárií na jadrovom zariadení alebo udalostí pri preprave rádioaktívnych materiálov; počas vyšetrovania nehody, havárie alebo udalosti pri preprave rádioaktívnych materiálov iným orgánom zúčastňuje sa ako neopomenuteľný orgán na tomto vyšetrovaní,
e)
kontroluje vykonávanie povinných prehliadok, revízií, prevádzkových kontrol a skúšok vybraných zariadení z hľadiska jadrovej bezpečnosti,
f)
nariaďuje odstránenie nedostatkov ovplyvňujúcich jadrovú bezpečnosť, fyzickú ochranu, havarijnú pripravenosť,
g)
hodnotí jadrovú bezpečnosť, fyzickú ochranu a havarijnú pripravenosť nezávisle od držiteľa povolenia,
h)
kontroluje obsah, aktualizáciu a precvičovanie havarijných plánov, ktoré schvaľuje alebo ktoré posudzuje, a školenia o nich,
i)
vykonáva miestne zisťovanie na pracoviskách, v prevádzkach a objektoch žiadateľov o vydanie súhlasu alebo povolenia a držiteľov súhlasu alebo povolenia vrátane kontroly dodržiavania systému manažérstva kvality.
(4)
Úrad písomnou dohodou s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky určí podrobnosti o spolupráci v dozornej činnosti v oblasti využívania jadrovej energie.

§ 7
Podmienky na vydanie súhlasu alebo povolenia

(1)
Všeobecnými podmienkami na vydanie súhlasu alebo povolenia fyzickej osobe sú
a)
spôsobilosť na právne úkony,
b)
bezúhonnosť,
c)
preukázanie funkčného technického vybavenia na požadovanú činnosť,
d)
preukázanie dostatočného počtu stálych zamestnancov s požadovanou odbornosťou.
(2)
Všeobecnými podmienkami na vydanie súhlasu alebo povolenia právnickej osobe sú
a)
spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu,
b)
preukázanie funkčného technického vybavenia na požadovanú činnosť,
c)
preukázanie dostatočného počtu stálych zamestnancov s požadovanou odbornosťou.
(3)
Osobitnými podmienkami vydania súhlasu podľa § 5 ods. 2 sú
a)
posúdenie hodnotenia vplyvu jadrového zariadenia na životné prostredie, ak tak ustanovuje osobitný predpis,8) ako aj hodnotenie potenciálneho vplyvu okolitého prostredia na jadrové zariadenie,
b)
schválenie požiadaviek na kvalitu jadrového zariadenia,
c)
schválenie návrhu hraníc jadrového zariadenia,
d)
schválenie návrhu veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením.
(4)
Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až g), j), k) je schválenie dokumentácie systému manažérstva kvality pre povoľovanú činnosť.
(5)
Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až d), f), g), j) je schválenie predbežného plánu fyzickej ochrany alebo plánu fyzickej ochrany.
(6)
Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až d), f), g), j) je schválenie kategorizácie vybraných zariadení do bezpečnostných tried.
(7)
Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) je schválenie predbežného vnútorného havarijného plánu jadrového zariadenia (ďalej len „predbežný vnútorný havarijný plán“).
(8)
Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) až d), f), g), j) je schválenie vnútorného havarijného plánu jadrového zariadenia (ďalej len „vnútorný havarijný plán“), plánov ochrany obyvateľstva a havarijného dopravného poriadku.
(9)
Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až c), f), g) je schválenie predbežných limít a podmienok bezpečnej prevádzky alebo limít a podmienok bezpečnej prevádzky .
(10)
Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) je schválenie limít a podmienok bezpečného vyraďovania.
(11)
Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až e) je schválenie predbežného vymedzenia hraníc jadrového zariadenia, ich vymedzenia alebo zmien.
(12)
Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až e) je schválenie predbežného vymedzenia veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením, jej vymedzenia alebo zmien.
(13)
Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) je schválenie programu uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky členeného na etapy.
(14)
Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) až g) je splnenie kvalifikačných požiadaviek vybraných zamestnancov a odborne spôsobilých zamestnancov.
(15)
Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. h) je uzavretá obchodná zmluva odsúhlasená Európskou komisiou a zároveň je žiadateľ alebo fyzická osoba, alebo právnická osoba, pre ktorú sa jadrový materiál dováža alebo vyváža, držiteľom povolenia na nakladanie s jadrovými materiálmi.

§ 8
Náležitosti a vydávanie súhlasu alebo povolenia

(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, v rozhodnutí o vydaní súhlasu alebo povolenia úrad
a)
uvedie identifikačné údaje žiadateľa a pridelené evidenčné číslo,
b)
vymedzí predmet a rozsah súhlasu alebo povolenia,
c)
môže určiť podmienky súhlasu alebo povolenia,
d)
môže uviesť časovo alebo technicky ohraničené obdobie, na ktoré sa súhlas alebo povolenie vydáva.
(2)
Úrad môže vydať súhlas alebo povolenie najviac na dobu desiatich rokov, ak tento zákon neustanovuje inak. Povolenie na prevádzku jadrového zariadenia je možné vydať aj opakovane, pričom jeho vydanie je viazané na splnenie podmienok uvedených v § 7, ako aj podmienok uvedených v § 23 ods. 2 písm. e) a f). Žiadateľ o povolenie v tomto prípade prikladá k žiadosti dokumentáciu uvedenú v prílohe č. 1 bode C v primeranom rozsahu.
(3)
Činnosti uvedené v súhlase alebo v povolení môže vykonávať len osoba uvedená v súhlase alebo v povolení (ďalej len „držiteľ povolenia“).
(4)
Úrad rozhodne o vydaní súhlasu alebo povolenia po overení, že žiadateľ splnil všetky podmienky určené týmto zákonom a príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho základe. Úrad postupuje v konaní o vydanie súhlasu alebo povolenia nezávisle od konania iného správneho orgánu. Žiadateľ je jediným účastníkom konania. Účastníkom konania o vydanie povolenia, ktorému predchádzalo konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie podľa osobitného predpisu,11a) je aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.11b) Úrad odmietne týmto účastníkom sprístupniť informácie podľa osobitného predpisu,3d) ak by ich sprístupnenie mohlo nepriaznivo ovplyvniť bezpečnosť verejnosti.3c)
(5)
Žiadateľ o vydanie súhlasu alebo povolenia je povinný umožniť inšpektorom úradu a osobám prizvaným úradom vstup do objektov a priestorov žiadateľa a poskytovať potrebnú súčinnosť pri vykonávaní previerky splnenia podmienok na vydanie súhlasu alebo povolenia.
(6)
Úrad rozhodne o vydaní súhlasu alebo povolenia, ak žiadosť obsahuje predpísané náležitosti, ak je k nej doložená predpísaná dokumentácia a žiadateľ spĺňa podmienky v lehotách
a)
do 60 dní, ak tento zákon ďalej neustanovuje inak,
b)
do štyroch mesiacov, ak ide o umiestnenie stavby jadrového zariadenia okrem úložiska,
c)
do šiestich mesiacov, ak ide o uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky a ak ide o etapu vyraďovania,
d)
do jedného roka, ak ide o stavebné povolenie, ak ide o umiestnenie a uzatvorenie úložiska a ak ide o opakované povolenie na prevádzku jadrového zariadenia podľa odseku 2.
(7)
Lehoty podľa odseku 6 začínajú plynúť odo dňa doručenia úplnej žiadosti spolu s úplnou predpísanou dokumentáciou; tieto lehoty sa primerane predlžujú o lehoty, v ktorých koná Európska komisia, ak sa vyžaduje jej vyjadrenie, stanovisko alebo súhlas podľa osobitného predpisu.5)
(8)
Ak úrad zistí, že žiadosť nemá náležitosti podľa § 6 ods. 1, alebo ak k žiadosti nie sú priložené doklady podľa § 6 ods. 2, úrad vyzve žiadateľa v lehote 30 dní od doručenia žiadosti, aby odstránil nedostatky žiadosti alebo aby doplnil chýbajúce doklady. Úrad vo výzve určí primeranú lehotu na odstránenie nedostatkov žiadosti alebo doplnenie chýbajúcich dokladov, najmenej však 30 dní. Úrad zároveň vo výzve žiadateľa upozorní na následky neodstránenia nedostatkov žiadosti alebo nedoplnenia chýbajúcich dokladov podľa odseku 9.
(9)
Ak žiadateľ neodstráni nedostatky žiadosti alebo ak nedoplní chýbajúce doklady v lehote, ktorú určil úrad, napriek tomu, že bol na možnosť zastavenia konania úradom upozornený, úrad konanie zastaví.
(10)
Účastníkom konania podľa osobitného predpisu11b) úrad doručuje rozhodnutie o vydaní súhlasu alebo povolenia verejnou vyhláškou.

§ 10
Povinnosti držiteľa povolenia

(1)
Držiteľ povolenia je povinný v rozsahu súhlasu alebo povolenia
a)
zabezpečiť jadrovú bezpečnosť, fyzickú ochranu, havarijnú pripravenosť vrátane ich overovania,
b)
dodržiavať úradom posúdenú alebo schválenú dokumentáciu; odchýliť sa od tejto dokumentácie je možné po jej predchádzajúcom opätovnom posúdení alebo schválení úradom,
c)
sústavne a komplexne hodnotiť napĺňanie zásad uvedených v § 3 ods. 3 až 5 a zabezpečovať uplatňovanie výsledkov hodnotenia v praxi,
d)
dodržiavať podmienky povolenia alebo súhlasu, vyšetriť bezodkladne každé porušenie týchto podmienok a prijať opatrenia na nápravu a zabránenie opakovaniu takéhoto porušenia,
e)
dodržiavať limity a podmienky bezpečnej prevádzky alebo limity a podmienky bezpečného vyraďovania; ich porušenie, nedodržanie alebo prekročenie bezodkladne oznámiť úradu,
f)
dodržiavať technické, organizačné, personálne, finančné a administratívne požiadavky ustanovené týmto zákonom, ako aj oznamovacie povinnosti voči úradu,
g)
poskytovať inšpektorom úradu pri výkone inšpekčnej činnosti potrebnú súčinnosť podľa osobitného predpisu,12) poskytovať inšpektorom osobné ochranné pracovné pomôcky na výkon inšpekčnej činnosti, poskytovať potrebnú súčinnosť osobám prizvaným úradom na účel posúdenia otázok súvisiacich s výkonom inšpekčnej činnosti, na vyžiadanie úradu poskytnúť požadovanú dokumentáciu alebo iné informácie spadajúce do pôsobnosti úradu, a to aj mimo výkonu inšpekčnej činnosti,
h)
umožniť nakladanie s jadrovými materiálmi, s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom len držiteľom povolení na nakladanie s nimi podľa tohto zákona,
i)
poveriť výkonom pracovných činností len osoby spĺňajúce podmienky uvedené v § 24 a u osôb vykonávajúcich činnosti podľa osobitného predpisu6) zabezpečiť overenie preverenia ich spôsobilosti podľa tohto osobitného predpisu,
j)
oznamovať úradu bezodkladne každú zmenu podľa § 2 písm. w),
k)
predkladať úradu na odsúhlasenie alebo schválenie každú zmenu podľa § 2 písm. v) najmenej jeden mesiac pred jej uvažovanou realizáciou,
l)
informovať verejnosť prostredníctvom svojho webového sídla, tlače alebo iným verejnosti prístupným spôsobom vždy k 30. aprílu o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení za uplynulý kalendárny rok,
m)
neodkladne informovať úrad o vyhlásení konkurzu alebo zamietnutí konkurzu pre nedostatok majetku,
n)
predložiť úradu zaradenie jadrového zariadenia a jadrových materiálov do príslušnej kategórie z hľadiska fyzickej ochrany,
o)
vypracovať predbežný vnútorný havarijný plán, vnútorný havarijný plán a havarijný dopravný poriadok, ako aj podklady pre plán ochrany obyvateľstva a pre havarijný dopravný poriadok,
p)
preukázateľne a neodkladne oznámiť úradu zásahy smerujúce k odvráteniu nehody, havárie alebo k odstráneniu ich následkov,
q)
v súlade so schváleným plánom fyzickej ochrany bezodkladne písomne oznámiť úradu výkon leteckej činnosti13) v objektoch jadrového zariadenia a jeho bezprostrednej blízkosti,
r)
zabezpečiť systematickú analýzu prevádzkových udalostí a skúseností, vývoja medzinárodných bezpečnostných štandardov a nových vedomostí získaných prostredníctvom výskumu a vývoja a tieto používať na zlepšovanie bezpečnosti svojho jadrového zariadenia a svojej činnosti,
s)
zabezpečiť, aby pred prijatím opatrenia vo vzťahu k jadrovej bezpečnosti bola vykonaná analýza a konzultácia s odborníkmi z príslušnej oblasti, ktorí sa nepodieľali na tvorbe opatrenia alebo analýzy k nemu, tak, aby boli opatrenia kvalifikované a aby boli zohľadnené všetky bezpečnostné aspekty navrhovaného opatrenia,
t)
bezodkladne informovať úrad o takých vnútorných opatreniach, ktoré majú vplyv na povolené činnosti a ich realizácia môže ovplyvniť jadrovú bezpečnosť, ako aj o prerušení činností, ktoré sú opísané v dokumentácii k povoleniu a o dôvodoch takéhoto prerušenia.
(2)
Držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) až e) je povinný v dostatočnom predstihu pred ukončením platnosti povolenia s prihliadnutím na lehoty uvedené v § 8 ods. 6 a 7 predložiť úradu žiadosť a príslušnú dokumentáciu na vydanie povolenia na pokračovanie činnosti.
(3)
Držiteľ povolenia je povinný umožniť inšpektorom úradu, osobám prizvaným úradom, ako aj oprávneným osobám medzinárodných organizácií vykonávajúcim kontrolu v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky vstup do objektov a priestorov jadrových zariadení alebo do priestorov, v ktorých sa nachádzajú jadrové materiály, a poskytovať potrebnú súčinnosť pri výkone ich činnosti.
(4)
Držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov a orgány štátnej správy zodpovedajúce za plány ochrany obyvateľstva na úrovni kraja umožnia inšpektorom úradu, osobám prizvaným úradom, ako aj oprávneným osobám medzinárodných organizácií vykonávajúcim kontrolu v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky prístup k dokumentácii, do objektov a zariadení, na ktoré sa príslušné havarijné plány vzťahujú.
(5)
Držiteľ povolenia je povinný odovzdávať úradu údaje požadované týmto zákonom a odovzdávať Európskej komisii alebo inému príslušnému orgánu Európskej únie údaje požadované osobitnými predpismi podľa § 13, ako aj ďalšie údaje vyžadované medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná vo vzťahu k Európskej únii s ohľadom na nešírenie jadrových zbraní. Súčasne je povinný údaje požadované osobitnými predpismi14) zasielať na vedomie úradu.
(6)
Držiteľ povolenia je povinný písomne oznámiť úradu akúkoľvek zmenu skutočností, ktoré boli základom na vydanie súhlasu alebo povolenia, alebo akúkoľvek skutočnosť, ktorá by mohla viesť k zmene alebo zrušeniu povolenia, a to v lehote do 15 dní odo dňa jej vzniku.
(7)
Držiteľ povolenia je povinný plniť aj ďalšie povinnosti uvedené v tomto zákone.

§ 20
Vyraďovanie

(1)
Držiteľ povolenia na prevádzku je povinný po ukončení prevádzky jadrového zariadenia zabezpečiť vyraďovanie. Držiteľ povolenia na etapu vyraďovania zodpovedá za vyraďovanie.
(2)
Držiteľ povolenia na prevádzku je povinný pred plánovaným odstavením jadrového zariadenia na účel ukončenia prevádzky predložiť úradu koncepčný plán vyraďovania podľa aktuálnych poznatkov k momentu odstavenia jadrového zariadenia.
(3)
Úrad vydá povolenie na etapu vyraďovania na základe písomnej žiadosti doloženej dokumentáciou uvedenou v prílohe č. 1 bode D.
(4)
Ak vyraďovanie vyžaduje výstavbu a využívanie nových technologických celkov na území vymedzenom hranicami vyraďovaného jadrového zariadenia, platia pre predkladanie, posudzovanie a schvaľovanie dokumentácie primerane požiadavky podľa § 18 a 19.
(5)
Vyňať jadrové zariadenie, jeho územie alebo ich časti z pôsobnosti tohto zákona na základe písomnej žiadosti držiteľa povolenia na etapu vyraďovania doloženej dokumentáciou uvedenou v prílohe č. 1 bode F je možné na
a)
neobmedzené využitie, ak sú splnené kritériá podľa osobitných prepisov,1aa) alebo
b)
obmedzené využitie, ak sú zabezpečené inštitucionálne opatrenia.
(6)
Držiteľ povolenia na prevádzku je povinný vytvoriť evidenciu informácií potrebných na bezpečné vyraďovanie a tieto informácie využívať pri prechode jadrového zariadenia z prevádzky do etapy vyraďovania a počas celého vyraďovania; tieto informácie je povinný uchovávať aj po skončení vyraďovania.
(7)
Držiteľ povolenia na prevádzku je povinný plniť povinnosti uvedené v odseku 6, ak k jadrovému zariadeniu, ktoré prevádzkoval, získa povolenie na etapu vyraďovania. Ak získa povolenie na etapu vyraďovania iná osoba ako držiteľ povolenia na prevádzku, je povinný plniť povinnosti uvedené v odseku 6 držiteľ povolenia na etapu vyraďovania na základe zmluvy uzavretej s držiteľom povolenia na prevádzku a ten je povinný takúto zmluvu uzavrieť.
(8)
Držiteľ povolenia na prevádzku je povinný pred prechodom tohto jadrového zariadenia do etapy vyraďovania vyviezť vyhoreté jadrové palivo do jadrového zariadenia určeného na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom.
(9)
Držiteľ povolenia na prevádzku je povinný nakladať s rádioaktívnymi odpadmi počas uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky a počas jeho prevádzky tak, aby nedochádzalo k neodôvodnenému nahromadeniu rádioaktívnych odpadov a je povinný zabezpečiť do ukončenia prevádzky jadrového zariadenia spracovanie rádioaktívnych odpadov do pevnej formy.
(10)
Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe vyhotovenia dokumentácie uvedenej v prílohe č. 1 bodoch D a F ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 23
Jadrová bezpečnosť

(1)
Držiteľ povolenia zodpovedá za splnenie požiadaviek na jadrovú bezpečnosť. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.
(2)
Držiteľ povolenia je povinný
a)
udržiavať finančné zdroje a ľudské zdroje na zabezpečenie jadrovej bezpečnosti, vrátane vhodných pracovných podmienok a nevyhnutnej inžinierskej a technickej podpornej činnosti vo všetkých oblastiach súvisiacich s jadrovou bezpečnosťou,
b)
plniť oznamovacie povinnosti vo vzťahu k úradu, ako aj nepretržite plniť a pravidelne vyhodnocovať požiadavky na jadrovú bezpečnosť na účel zvyšovania jadrovej bezpečnosti na najvyššiu rozumne dosiahnuteľnú úroveň pri uplatňovaní kultúry bezpečnosti,
c)
pri hodnotení bezpečnosti prevádzky jadrového zariadenia, ako aj pri hodnotení zmien jadrového zariadenia vychádzať z predprevádzkovej bezpečnostnej správy a z príslušnej dokumentácie podľa príloh č. 1 a 2 a túto neodkladne aktualizovať v súlade s realizovanými zmenami,
d)
bezpečnostným aspektom venovať prednostnú pozornosť pred všetkými ostatnými aspektmi povolenej činnosti,
e)
počas prevádzky a počas etapy vyraďovania jadrového zariadenia zvyšovať jadrovú bezpečnosť na najvyššiu rozumne dosiahnuteľnú úroveň a vykonávať pravidelné, komplexné a systematické hodnotenie jadrovej bezpečnosti s prihliadnutím na aktuálny stav poznatkov v oblasti hodnotenia jadrovej bezpečnosti a prijímať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a na elimináciu ich výskytu v budúcnosti,
f)
vykonávať hodnotenie jadrovej bezpečnosti podľa písmena e) v intervaloch a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá úrad,
g)
na vykonávanie činností na jadrovom zariadení, a to na obsluhu, údržbu, kontrolu a skúšky vybraných zariadení vydať a dodržiavať prevádzkové predpisy, ktoré musia byť v súlade s podmienkami povolenia; držiteľ povolenia je povinný prevádzkové predpisy aktualizovať podľa stavu jadrového zariadenia,
h)
realizovať zmeny na jadrovom zariadení uvedené v § 2 písm. v) po vydaní súhlasu úradu a v prípadoch uvedených v osobitných predpisoch21) aj po stanovisku Európskej komisie,
i)
realizovať zmeny na jadrovom zariadení uvedené v § 2 písm. w) len po ich predchádzajúcom ohlásení úradu a po posúdení úradom podľa § 4 ods. 2 písm. g) druhého bodu,
j)
viesť samostatnú evidenciu o zmenách na jadrovom zariadení podľa § 2 písm. v) alebo w),
k)
vytvoriť systém riadenia dočasných a trvalých zmien tak, aby
1.
zmeny boli riadne navrhnuté, preskúmané, kontrolované a zavedené po zohľadnení povinnosti podľa § 10 ods. 1 písm. s) a
2.
pri realizácii týchto zmien boli splnené požiadavky na jadrovú bezpečnosť,
l)
vykonávať zmeny tak, aby počet dočasných zmien uskutočnených súčasne bol udržiavaný na najnižšej možnej úrovni,
m)
vykonať
1.
pre každú zmenu predbežné hodnotenie jej vplyvu na jadrovú bezpečnosť,
2.
následné úplné hodnotenie vplyvu zmeny na jadrovú bezpečnosť; následné hodnotenie nie je potrebné vykonať, ak predbežné hodnotenie preukáže, že zmena nemá žiadny vplyv na jadrovú bezpečnosť,
3.
hodnotenie zmeny v príslušnej dokumentácii,
n)
vytvoriť systém, ktorý umožní zamestnancom nahlásiť a podávať správy o udalostiach s potenciálnym vplyvom na jadrovú bezpečnosť, a ktorý tiež požaduje od zamestnancov hlásenie všetkých udalostí, umožní a motivuje zamestnancov podávať príslušnej úrovni riadenia správy o všetkých udalostiach s potenciálnym vplyvom na jadrovú bezpečnosť,
o)
vyhodnocovať prevádzkové skúsenosti na účel identifikácie skrytého narušenia úrovne jadrovej bezpečnosti alebo potenciálnych prekurzorov a možných trendov k znižovaniu jadrovej bezpečnosti alebo bezpečnostných rezerv,
p)
zabezpečiť zisťovanie príčin prevádzkových udalostí a vyhodnocovanie prevádzkových skúseností vrátane príslušnej kvalifikácie zamestnancov,
q)
vytvoriť systém na vyhodnocovanie a uchovávanie informácií týkajúcich sa spätnej väzby z prevádzkových skúseností tak, aby zamestnanci zodpovední za spätnú väzbu mohli kedykoľvek jednoducho tieto informácie vyhľadávať a vyhodnocovať,
r)
pravidelne vyhodnocovať a zdokumentovať účinnosť zavedeného systému spätnej väzby na účel splnenia cieľov podľa písmena q) na základe ukazovateľov a kritérií určených držiteľom povolenia alebo nezávislou fyzickou osobou alebo právnickou osobou,
s)
udržiavať primeraný kontakt s právnickými osobami a fyzickými osobami, ktoré sa podieľali na projektovaní a výstavbe jadrového zariadenia s cieľom poskytnutia spätnej informácie o prevádzkových skúsenostiach a získania odbornej pomoci v prípade prevádzkových udalostí.
(3)
Povinnosti podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahujú na držiteľa povolenia vydaného podľa § 5 ods. 3 písm. b) až d) pre všetky druhy jadrových zariadení, ako aj na držiteľa povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. e) primerane tak, ako to umožňuje rozsah a obsah povolenia.
(4)
Držiteľ povolenia je povinný na účel zvyšovania úrovne jadrovej bezpečnosti používať pravdepodobnostné hodnotenie jadrovej bezpečnosti, ktoré je zamerané na identifikáciu, kvantifikáciu, kvalifikáciu a zhodnotenie ťažiskových ukazovateľov a aspektov jadrovej bezpečnosti a ich vzájomného pôsobenia, pričom je nevyhnutné zohľadniť parametre, rozsah vhodnosti a objektívne obmedzenia pravdepodobnostného hodnotenia v závislosti od druhu jadrového zariadenia.
(5)
Úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví
a)
podrobnosti o technických, organizačných, administratívnych, finančných a personálnych požiadavkách na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení pri ich umiestňovaní, projektovaní, výstavbe, uvádzaní do prevádzky, prevádzke, vyraďovaní a uzatvorení úložiska,
b)
kritériá pre kategorizáciu vybraných zariadení do bezpečnostných tried,
c)
podrobnosti o hodnotení rozsahu, obsahu a vplyvov zmien,
d)
podrobnosti o vyhodnocovaní, dokumentovaní, rozsahu spätnej väzby,
e)
rozsah a obsah pravdepodobnostného hodnotenia jadrovej bezpečnosti, ukazovatele a parametre jadrovej bezpečnosti ním sledované.

§ 25
Systém manažérstva kvality

(1)
Žiadateľ o súhlas alebo žiadateľ o povolenie a držiteľ súhlasu alebo držiteľ povolenia na činnosti podľa § 5 ods. 2 a ods. 3 písm. a) až g), j) a k) je povinný vytvoriť, zdokumentovať, zaviesť, udržiavať a preskúmavať systém manažérstva kvality, dodržiavať dokumentáciu systému manažérstva kvality, ako aj zlepšovať jeho efektívnosť, a to aj vtedy, ak tieto činnosti vykonáva pre žiadateľa o povolenie alebo pre držiteľa povolenia tretia osoba.
(2)
Žiadateľ o povolenie a držiteľ povolenia je povinný určiť a dodržiavať požiadavky na kvalitu jadrových zariadení a vybraných zariadení v oblasti využívania jadrovej energie vrátane dodávok zariadení a služieb, kategorizáciu vybraných zariadení do bezpečnostných tried.
(3)
Požiadavky na kvalitu podľa odseku 2 určujú záväzné technické parametre ovplyvňujúce jadrovú bezpečnosť, interval a spôsob ich kontroly, odolnosť voči prevádzkovým médiám, pracovnému prostrediu a vnútorným vplyvom a vonkajším vplyvom.
(4)
Požiadavky na kvalitu podľa odseku 2 musia zodpovedať významu zariadení a významu činností z hľadiska jadrovej bezpečnosti.
(5)
Žiadateľ o povolenie a držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť finančné, technické a ľudské zdroje na vytvorenie a udržanie systému manažérstva kvality, pričom tieto zdroje musia byť v súlade so zdrojmi na zabezpečenie jadrovej bezpečnosti.
(6)
Úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti o požiadavkách na
a)
rozsah, obsah, hierarchiu, štruktúru a preskúmavanie systému manažérstva kvality žiadateľa o povolenie a držiteľa povolenia,
b)
rozsah, obsah, hierarchiu a štruktúru jeho dokumentácie,
c)
zabezpečenie kvality jadrových zariadení,
d)
zabezpečenie kvality vybraných zariadení a podrobnosti o rozsahu ich schvaľovania.

§ 27
Prevádzkové udalosti na jadrovom zariadení a udalosti pri preprave rádioaktívnych materiálov

(1)
Prevádzková udalosť je udalosť, pri ktorej došlo na jadrovom zariadení k ohrozeniu alebo porušeniu jadrovej bezpečnosti počas uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky, počas jeho prevádzky, počas etapy vyraďovania alebo počas uzatvorenia úložiska.
(2)
Udalosť pri preprave je udalosť pri preprave rádioaktívnych materiálov, ktorá spôsobila nesúlad s požiadavkami na jadrovú bezpečnosť pri preprave rádioaktívnych materiálov.
(3)
Prevádzkové udalosti a udalosti pri preprave sa delia na
a)
poruchu, ktorá spôsobila
1.
ohrozenie jadrovej bezpečnosti bez priameho ohrozenia plnenia bezpečnostných funkcií,
2.
narušenie bezpečnostných bariér alebo iných bezpečnostných opatrení bez priamych následkov,
3.
vyvolanie plynutia limít a podmienok bezpečnej prevádzky a bezpečného vyraďovania,
4.
porušenie limít a podmienok bez priamych následkov na plnenie bezpečnostných funkcií,
5.
aktiváciu bezpečnostných systémov alebo ich aktiváciu zo skutočných príčin, ale bez priamych následkov,
6.
porušenie technických podmienok alebo prepravných predpisov pri preprave bez priamych následkov,
7.
iné narušenie spoľahlivosti zariadení vyžadujúce nápravné opatrenia na odstránenie následkov,
8.
únik rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia, pri ktorom nie sú prekročené limity ožiarenia,2)
b)
nehodu, ktorá spôsobila
1.
ohrozenie alebo narušenie plnenia bezpečnostných funkcií,
2.
zlyhanie bezpečnostných systémov alebo aktiváciu bezpečnostných systémov zo skutočných príčin, ktorá vyžaduje opatrenia na odstránenie následkov,
3.
závažné narušenie alebo zlyhanie bezpečnostných bariér,
4.
únik rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia s prekročením limít ožiarenia,2)
c)
haváriu, ktorá spôsobila únik rádioaktívnych látok, ktorý vyžaduje uplatnenie opatrení na ochranu obyvateľstva.
(4)
Držiteľ povolenia je povinný
a)
vypracovať záväzné postupy na riešenie udalostí podľa odseku 3,
b)
včas vykonať preventívne a zabezpečovacie opatrenia a bezodkladne odstraňovať stavy, ktoré by mohli ohroziť jadrovú bezpečnosť, život alebo zdravie osôb,
c)
ohlasovať úradu nedostatky zistené pri prevádzke, údržbe alebo kontrole, ktoré by mohli viesť k vzniku udalostí podľa odseku 3,
d)
ohlasovať udalosti podľa odseku 3 úradu, a ak ide o nehody a havárie pri uvádzaní jadrového zariadenia do prevádzky, pri prevádzke jadrového zariadenia a jeho vyraďovaní, aj Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky, zisťovať ich príčiny a vykonávať nápravné opatrenia,
e)
na základe výsledkov analýz príčin prevádzkových udalostí a udalostí pri preprave rádioaktívnych materiálov, sformulovať závery, zvážiť dobrú prax v danej oblasti a bezodkladne prijať nápravné opatrenia s cieľom zabrániť opakovaniu udalosti a rozvoju podmienok znižujúcich jadrovú bezpečnosť; o výsledkoch analýz a nápravných opatreniach je držiteľ povolenia povinný preukázateľne poučiť svojich zamestnancov,
f)
informovať verejnosť o nehode, havárii, opatreniach na ochranu zdravia a o činnostiach, ktoré je potrebné vykonať v prípade takejto nehody alebo havárie.
(5)
Nehodu alebo haváriu pri preprave je držiteľ povolenia povinný ohlásiť úradu, Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky.
(6)
Úrad zisťuje príčiny a okolnosti vzniku nehôd a havárií, ako aj vybraných porúch.
(7)
Podrobnosti o spôsobe ohlasovania prevádzkových udalostí a udalostí pri preprave, podrobnosti o zisťovaní ich príčin ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 28
Havarijné plánovanie a havarijná pripravenosť

(1)
Havarijné plánovanie je súbor opatrení a postupov na zisťovanie a zdolávanie nehôd alebo havárií na jadrových zariadeniach a na zisťovanie a zmierňovanie a odstraňovanie následkov úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia pri nakladaní s jadrovými materiálmi, s rádioaktívnymi odpadmi alebo s vyhoretým jadrovým palivom a pri preprave rádioaktívnych materiálov.
(2)
Havarijné plány sa delia na
a)
predbežný vnútorný havarijný plán, ktorý obsahuje plánované opatrenia na území jadrového zariadenia alebo viacerých jadrových zariadení počas jeho alebo ich výstavby,
b)
vnútorný havarijný plán, ktorý obsahuje plánované opatrenia na území jadrového zariadenia alebo viacerých jadrových zariadení, ktoré prevádzkuje jeden držiteľ povolenia, a väzbu na plán ochrany obyvateľstva,38)
c)
plán ochrany obyvateľstva, ktorý obsahuje opatrenia na ochranu obyvateľstva v oblasti ohrozenia počas úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia, ako aj väzbu na vnútorný havarijný plán,
d)
havarijný dopravný poriadok, ktorý obsahuje opatrenia počas nehody alebo havárie pri preprave rádioaktívnych materiálov.
(3)
Havarijné plány musia zohľadňovať nehody alebo havárie vrátane menej pravdepodobných havárií s veľmi vážnymi vplyvmi na zdravie alebo majetok obyvateľstva a životné prostredie v oblasti ohrozenia, ktoré vyžadujú zavedenie opatrení na prekonanie alebo zmiernenie následkov nehôd alebo havárií na území alebo mimo územia jadrového zariadenia alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov vrátane princípov koordinácie činností orgánov alebo právnických osôb zúčastnených na prekonávaní alebo zmierňovaní následkov nehôd alebo havárií.
(4)
Držiteľ povolenia je povinný prijať preventívne opatrenia, ako aj opatrenia na zdolanie alebo zmiernenie následkov nehôd a havárií jadrového zariadenia alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov. O opatreniach a postupoch je držiteľ povolenia povinný informovať verejnosť.
(5)
Na zabezpečenie povinností podľa odseku 4 je držiteľ povolenia povinný zriadiť osobitné pracovisko a vytvoriť potrebnú organizačnú štruktúru.
(6)
Úrad schvaľuje veľkosť oblasti ohrozenia jadrovým zariadením pre každé jadrové zariadenie na základe žiadosti v konaní o udelenie príslušného povolenia. Na základe schválenej veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením obvodné úrady v sídlach krajov dotknuté havarijným plánovaním rozhodnutím zaradia obce do oblasti ohrozenia. Ak je jedna osoba žiadateľom o príslušné povolenie vo vzťahu k viacerým jadrovým zariadeniam nachádzajúcim sa na území, pre ktoré bol vypracovaný aj spoločný vnútorný havarijný plán, považujú sa tieto jadrové zariadenia za jedno jadrové zariadenie a oblasť ohrozenia je len jedna spoločná.
(7)
Držiteľ povolenia na uvádzanie do prevádzky a prevádzku jadrového zariadenia alebo vyraďovanie je povinný zabezpečiť systémy monitorovania jadrového zariadenia, ako aj v oblasti ohrozenia.
(8)
Orgány štátnej správy, obce, fyzické osoby a právnické osoby dotknuté havarijným plánovaním sú povinné spolupracovať pri vypracúvaní havarijných plánov v rámci svojej pôsobnosti a poskytovať si navzájom potrebné podklady.
(9)
Žiadateľ o vydanie povolenia je povinný predložiť úradu na schválenie vnútorný havarijný plán po jeho posúdení Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky najneskôr osem mesiacov pred plánovaným začiatkom uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky a následne každých päť rokov na opätovné schválenie.
(10)
Plány ochrany obyvateľstva krajov v oblasti ohrozenia sú povinné obvodné úrady v sídlach krajov predložiť úradu na posúdenie najneskôr osem mesiacov pred plánovaným začiatkom uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky a následne každých päť rokov na opätovné posúdenie.
(11)
Žiadateľ o vydanie povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov je povinný predložiť havarijný dopravný poriadok na posúdenie úradu najneskôr šesť mesiacov pred prvým plánovaným uskutočnením prepravy rádioaktívnych materiálov a následne každých päť rokov na opätovné posúdenie.
(12)
Držitelia povolení alebo obvodné úrady v sídlach krajov sú povinné predložiť havarijné plány na opätovné posúdenie alebo schválenie v termíne kratšom ako päť rokov, ak nastali zmeny jadrového zariadenia podľa § 2 písm. v), organizačnej štruktúry podľa odseku 5 alebo prostriedkov určených na zvládnutie nehody alebo havárie jadrového zariadenia alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov, zmeny vo veľkosti oblasti ohrozenia, zmeny vo veľkosti spoločnej oblasti ohrozenia alebo zmeny v zabezpečení prepravy rádioaktívnych materiálov, alebo zmeny na základe výsledkov cvičení a kontrol.
(13)
Havarijný plán podľa odseku 2
a)
písm. a) a b) schvaľuje úrad,
b)
písm. c) schvaľuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
c)
písm. d) schvaľuje Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.
(14)
Žiadateľ o vydanie povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov, pred predložením havarijných plánov spracovaných podľa odseku 2 písm. d) na posúdenie úradom, požiada o vyjadrenie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
(15)
Držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov je povinný oznámiť Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky harmonogram prepravy najneskôr 10 dní pred uskutočnením prepravy rádioaktívnych materiálov.
(16)
Schválené havarijné plány a schválené veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením sú záväzné pre orgány štátnej správy, obce, ako aj pre fyzické osoby a právnické osoby dotknuté havarijným plánom.
(17)
Držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov je povinný oboznámiť osoby podieľajúce sa na preprave rádioaktívnych materiálov s havarijným dopravným poriadkom a zaškoliť určené osoby na výkon funkcií podľa havarijného dopravného poriadku. Ostatné osoby zúčastňujúce sa na preprave rádioaktívnych materiálov musí držiteľ povolenia poučiť o ich povinnostiach, ak vznikne nehoda a havária pri preprave rádioaktívnych materiálov.
(18)
Dotknuté orgány štátnej správy a obce sú povinné oboznámiť verejnosť v oblasti ohrozenia s opatreniami na ochranu obyvateľstva pre prípad nehody alebo havárie jadrového zariadenia alebo nehody a havárie pri preprave rádioaktívnych materiálov.
(19)
Dotknuté orgány štátnej správy a obce, ako aj právnické osoby a fyzické osoby sú povinné zúčastňovať sa v rozsahu a spôsobom určeným plánom ochrany obyvateľstva alebo havarijným dopravným poriadkom na precvičovaní a uskutočňovaní ochranných opatrení a v určenom rozsahu aj na likvidácii následkov nehôd alebo havárií jadrových zariadení alebo nehôd alebo havárií pri preprave rádioaktívnych materiálov.
(20)
Realizáciu cvičení a hodnotenie priebehu a následkov nehôd alebo havárií jadrových zariadení a pri preprave rádioaktívnych materiálov a prípravu návrhov opatrení alebo odporúčaní na ďalší postup zabezpečuje úrad na svojom pracovisku vybavenom potrebnými technickými prostriedkami.
(21)
Držiteľ povolenia je povinný na vlastné náklady a orgány štátnej správy a ich podriadené organizácie sú povinné bezodplatne poskytovať úradu vo forme, rozsahu a spôsobom, ako sú požadované úradom, údaje potrebné na zabezpečenie havarijnej pripravenosti, na prípravu a realizáciu cvičení, na hodnotenie nehôd alebo havárií na jadrových zariadeniach a pri preprave rádioaktívnych materiálov a na prognózu ich vývoja, ako sú technologické údaje jadrových zariadení, údaje z radiačného monitorovania, meteorologické údaje a ďalšie údaje.
(22)
Podrobnosti o obsahu havarijných plánov, podrobnosti o postupe pri ich predkladaní a schvaľovaní, opatreniach, postupoch a činnostiach vrátane stanovenia stupňov závažnosti udalostí podľa medzinárodných kritérií, podrobnosti o informovaní úradu a verejnosti, podrobnosti o náležitostiach podkladov potrebných k žiadosti o schválenie veľkosti oblasti ohrozenia, veľkosti spoločnej oblasti ohrozenia vrátane termínu predloženia žiadosti, podrobnosti o systémoch monitorovania, podrobnosti o školeniach, o precvičovaní a o aktualizácii havarijných plánov, podrobnosti o poskytovaných dátach a časovom priebehu nehody alebo havárie na jadrových zariadeniach a pri preprave rádioaktívnych materiálov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 31
Výkon štátneho dozoru, inšpekčná činnosť a inšpektori jadrovej bezpečnosti

(1)
Úrad kontroluje dodržiavanie tohto zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho základe, ako aj dodržiavanie rozsahu a podmienok uvedených v rozhodnutiach podľa § 4 a plnenie opatrení na odstránenie nedostatkov uvedených v protokoloch (ďalej len „inšpekčná činnosť“). Inšpekčnú činnosť úrad vykonáva u držiteľov povolení a u osôb, u ktorých je odôvodnený predpoklad, že využívajú jadrovú energiu na iné ako mierové účely alebo neoprávnene využívajú jadrovú energiu, alebo u osôb, u ktorých je dôvodné podozrenie, že porušujú záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktoré sa týkajú mierového využívania jadrovej energie a ktorými je Slovenská republika viazaná. Úrad vykonáva kontrolu aj u osôb, u ktorých vzniklo odôvodnené podozrenie z vykonávania činností v oblasti využívania jadrovej energie podľa tohto zákona bez povolenia alebo súhlasu.
(2)
Inšpekčnú činnosť vykonáva úrad poverenými štátnymi zamestnancami (ďalej len „inšpektor“).
(3)
Inšpektor vykonáva inšpekčnú činnosť v štátnozamestnaneckom pomere v príslušnom odbore štátnej služby podľa osobitného predpisu37) v služobnom úrade, ktorým je úrad. Inšpektor musí spĺňať predpoklad vzdelania, nadobudnúť a preukázať príslušné kompetencie a úspešne vykonať inšpektorskú skúšku, čím splní osobitný kvalifikačný predpoklad. Inšpektorom v oblastiach zahŕňajúcich utajované skutočnosti môže byť len inšpektor, ktorý okrem splnenia predpokladov na inšpektora je navyše oprávnený na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu.6)
(4)
Zamestnanec úradu, ktorý je pripravovaný na funkciu inšpektora v čase pred vykonaním inšpektorskej skúšky, má postavenie inšpektora – čakateľa. Inšpekčnú činnosť môže vykonávať len v sprievode a pod dohľadom inšpektora.
(5)
Inšpektorská skúška sa skladá z písomnej a ústnej časti. Inšpektorská skúška sa vykonáva pred skúšobnou komisiou, ktorej členov vymenuje predseda úradu. Účelom inšpektorskej skúšky je overiť, či inšpektor – čakateľ pozná a je schopný uplatňovať predpisy potrebné na výkon inšpekčnej činnosti v odbore, v ktorom bude inšpekčnú činnosť vykonávať.
(6)
Výsledok inšpektorskej skúšky skúšobná komisia oznámi inšpektorovi – čakateľovi do 15 dní. O úspešne vykonanej inšpektorskej skúške úrad vydá inšpektorovi – čakateľovi osvedčenie.
(7)
Po úspešne vykonanej inšpektorskej skúške na návrh predsedu skúšobnej komisie predseda úradu písomne vymenuje inšpektora – čakateľa do funkcie inšpektora a vydá mu preukaz inšpektora.
(8)
Predseda úradu a podpredseda úradu obdržia preukaz inšpektora dňom vymenovania do funkcie.
(9)
Inšpektor sa pri výkone inšpekčnej činnosti preukazuje preukazom inšpektora.
(10)
Inšpekčná činnosť sa môže vykonávať len spôsobom, ktorý neohrozuje zdravie a bezpečnosť ľudí a životné prostredie.
(11)
Inšpektor je oprávnený
a)
vstupovať kedykoľvek bez obmedzenia do objektov držiteľov povolení a do priestorov jadrových zariadení a do priestorov, v ktorých sa nachádzajú jadrové materiály, špeciálne materiály a zariadenia alebo sa nakladá s rádioaktívnymi odpadmi alebo s vyhoretým jadrovým palivom, vykonávať v nich inšpekčnú činnosť, presvedčovať sa u odborne spôsobilých zamestnancov, vybraných zamestnancov, ak práve nevykonávajú činnosť s priamym vplyvom na jadrovú bezpečnosť, o ich znalostiach predpisov, zisťovať stav, príčiny a následky prevádzkovej udalosti a udalosti pri preprave rádioaktívnych materiálov, ako aj kontrolovať stav havarijnej pripravenosti, vykonávať kontrolu dodržiavania jadrovej bezpečnosti, fyzickej ochrany, dodržiavania prevádzkových predpisov, preverovať odbornú spôsobilosť zamestnancov držiteľa povolenia a zúčastňovať sa na vyšetrovaní prevádzkových udalostí a udalostí pri preprave rádioaktívnych materiálov,
b)
vykonávať kontrolu, zúčastňovať sa na skúškach a vykonávať úkony s cieľom zisťovať, či sa dodržiavajú požiadavky vyplývajúce z tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho základe a podmienok uvedených v rozhodnutiach úradu a v protokoloch z inšpekčnej činnosti,
c)
požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekčnej činnosti a požadovať ich kópie a poskytnutie informácií a vysvetlení,
d)
po oznámení štatutárnemu orgánu držiteľa povolenia alebo ním poverenému zamestnancovi odoberať na rozbor nevyhnutne potrebné množstvo vzoriek materiálov alebo médií, ktoré sa používajú alebo sa s nimi manipuluje, alebo odoberať vzorky zo životného prostredia,
e)
používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a audiodokumentácie potrebnej na výkon inšpekčnej činnosti, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy,6)
f)
nariadiť zachovanie zariadení, pracovísk, stavieb a objektov alebo ich častí v pôvodnom stave až do skončenia zisťovania alebo nariadiť zdokumentovanie stavu zariadení, pracovísk, stavieb a objektov alebo ich častí v čase výkonu inšpekčnej činnosti,
g)
nariadiť vykonanie meraní, kontrol, skúšok a iných úkonov potrebných na výkon inšpekčnej činnosti,
h)
po prerokovaní zistených nedostatkov so štatutárnym orgánom právnickej osoby alebo s osobou oprávnenou štatutárnym orgánom alebo s fyzickou osobou – držiteľom povolenia formou protokolu ukladať opatrenia na odstránenie nedostatkov vrátane záväzných termínov na ich splnenie,
i)
odobrať preukaz o osobitnej odbornej spôsobilosti, ak u vybraného zamestnanca zistí také nedostatky v osobitnej odbornej spôsobilosti alebo v jeho činnosti, ktoré viedli k ohrozeniu alebo by mohli viesť k priamemu ohrozeniu jadrovej bezpečnosti, alebo odobrať preukaz o odbornej spôsobilosti, ak u lektora zistí také nedostatky v odbornej spôsobilosti alebo v jeho činnosti, ktoré viedli alebo by mohli viesť k nedostatočnej odbornej príprave vybraných zamestnancov držiteľov povolení,
j)
vyžadovať informácie preukazujúce plnenie povinností podľa § 23 ods. 2 písm. a).
(12)
Odobratý preukaz o osobitnej odbornej spôsobilosti alebo preukaz o odbornej spôsobilosti inšpektor postúpi na ďalšie konanie úradu. Úrad do jedného mesiaca od ich odobratia rozhodne o ich odňatí alebo vrátení.
(13)
Preukaz o osobitnej odbornej spôsobilosti alebo preukaz o odbornej spôsobilosti možno odňať na dobu určitú, najviac však na dobu troch rokov, alebo natrvalo. Na dobu určitú sa odníma, ak je predpoklad na zánik dôvodov, pre ktoré bol odňatý. Jeho vrátenie je podmienené overením osobitnej odbornej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti zamestnanca a úspešným absolvovaním skúšky pred skúšobnou komisiou alebo odbornou komisiou. Pri trvalej strate fyzickej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti držiteľa preukazu o osobitnej odbornej spôsobilosti sa tento preukaz odníma natrvalo.
(14)
Oprávnenia inšpektora podľa odseku 11 sa v primeranom rozsahu vzťahujú aj na miestne zisťovanie v konaní o udelenie súhlasu alebo povolenia, ako aj na výkon kontroly u osôb, u ktorých vzniklo odôvodnené podozrenie z vykonávania činnosti podľa tohto zákona bez povolenia alebo súhlasu, alebo u osôb, u ktorých je odôvodnené predpokladať, že vykonávajú činnosti v oblasti využívania jadrovej energie na iné ako mierové účely.
(15)
Ak tento zákon neustanovuje inak, na výkon inšpekčnej činnosti sa vzťahujú základné pravidlá kontrolnej činnosti uvedené v osobitnom predpise.41)
(16)
Inšpekčná činnosť vykonávaná spôsobom a za podmienok uvedených v odsekoch 1 až 15 a uplatňovanie právomocí úradu uvedených v § 4 ods. 1 písm. a) až e), j), k) a ods. 2 a 3 je výkonom štátneho dozoru.

§ 34

Priestupky a iné správne delikty
(1)
Úrad uloží pokutu až do 2 000 000 eur držiteľovi povolenia, ktorý poruší ustanovenie § 3 ods. 2, 7, 8 alebo 10.
(2)
Úrad uloží pokutu až do 1 000 000 eur právnickej osobe, ktorá poruší ustanovenie § 3 ods. 6.
(3)
Úrad uloží pokutu až do 332 000 eur držiteľovi povolenia za porušenie povinností vyplývajúcich mu z § 10 alebo za nedodržanie podmienok uvedených v povolení alebo v súhlase alebo za nevykonanie opatrení v určených lehotách uložených rozhodnutím úradu alebo nevykonanie opatrenia inšpektora na odstránenie nedostatkov podľa § 31 ods. 11 písm. h).
(4)
Úrad uloží pokutu až do 33 200 eur právnickej osobe za nesplnenie povinností uložených v § 3 ods. 11 a 12, § 12 ods. 2 a 3 a v § 33 ods. 3.
(5)
Úrad uloží pokutu až do 16 597 eur držiteľovi povolenia za neoznámenie informácií významných pre výkon štátneho dozoru alebo za neoznámenie skutočností dôležitých z hľadiska jadrovej bezpečnosti, fyzickej ochrany, havarijného plánovania alebo za zaradenie zamestnanca na výkon činností, pre ktoré nespĺňa podmienku odbornej spôsobilosti alebo osobitnej odbornej spôsobilosti.
(6)
Priestupku sa dopustí fyzická osoba, ktorá poruší ustanovenie § 3 ods. 6 alebo nesplní povinnosti uložené v § 3 ods. 11 a 12, v § 12 ods. 2 a 3 a v § 33 ods. 3. Úrad uloží za tieto priestupky pokutu do 3 320 eur. V konaní o priestupku úrad postupuje podľa osobitného predpisu.44)
(7)
Tomu, kto nevykonal v určenej lehote nápravu nedostatkov, za ktoré mu bola uložená pokuta, možno uložiť ďalšiu pokutu až do výšky dvojnásobku pokuty, ktorú je možné podľa odsekov 1 až 5 uložiť.
(8)
Konanie o uloženie pokuty podľa odsekov 1 až 5 možno začať do jedného roka odo dňa, keď úrad zistil porušenie povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
(9)
Pri ukladaní pokuty a určení jej výšky podľa odsekov 1 až 5 sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinností, na spoluprácu a prístup dozorovaných subjektov alebo dotknutých fyzických osôb alebo právnických osôb pri odstraňovaní následkov nedostatkov a k prijatým opatreniam. V odôvodnených prípadoch môže úrad od uloženia pokuty upustiť.
(10)
Uložením pokuty držiteľovi povolenia alebo iným fyzickým osobám alebo právnickým osobám zostáva nedotknutá ich trestná zodpovednosť, ako aj trestná zodpovednosť ich zamestnancov.
(11)
Výnosy z pokút sú príjmom Štátneho fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.

§ 34a
Príspevky od držiteľa povolenia na výkon štátneho dozoru

(1)
Držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 je povinný platiť na príslušný rok ročný príspevok na výkon štátneho dozoru (ďalej len „ročný príspevok“).
(2)
Ročný príspevok sa platí v príslušnom roku podľa údajov za predchádzajúci rok, pričom k zmenám základu na výpočet ročného príspevku, ku ktorým dôjde počas predchádzajúceho roka, sa neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Ak je právnická osoba alebo fyzická osoba držiteľom viacerých druhov povolení podľa § 5 ods. 3, je takýto držiteľ povolenia povinný platiť ročný príspevok za každú činnosť, na ktorú mu bolo vydané povolenie.
(4)
Ročný príspevok za uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky a prevádzku jadrového zariadenia [§ 5 ods. 3 písm. b) a c)] podľa druhu jadrového zariadenia je
a)
383,38 eura za každý MWt nominálneho inštalovaného tepelného výkonu ustanoveného k 1. januáru predchádzajúceho roka, pre jadrové zariadenie podľa § 2 písm. f) prvého bodu; ak došlo k trvalému zníženiu nominálneho inštalovaného tepelného výkonu na nulovú úroveň a tento stav trvá k 1. januáru predchádzajúceho roka, nominálnym inštalovaným tepelným výkonom sa rozumie najvyšší projektovaný výkon pred jeho trvalým znížením na nulovú úroveň,
b)
36,51 eura za každý palivový článok skladovaný ku koncu predchádzajúceho roka pre jadrové zariadenie podľa § 2 písm. f) tretieho bodu,
c)
41,99 eura za každý GBq aktivity rádioaktívnych odpadov upravených na uloženie v priebehu predchádzajúceho roka v jadrovom zariadení podľa § 2 písm. f) štvrtého bodu,
d)
91,28 eura za každý vláknobetónový kontajner uložený v priebehu predchádzajúceho roka v jadrovom zariadení podľa § 2 písm. f) štvrtého bodu,
e)
6,22 eura za každý TBq maximálnej projektovej aktivity skladovaných rádioaktívnych odpadov ustanovenej k 1. januáru predchádzajúceho roka, pre jadrové zariadenie podľa § 2 písm. f) štvrtého bodu.
(5)
Ročný príspevok za stavbu jadrového zariadenia [§ 5 ods. 3 písm. a)] podľa druhu jadrového zariadenia je vo výške podľa odseku 4 písm. a), b), c), d) alebo e), pričom
a)
pre jadrové zariadenie podľa § 2 písm. f) prvého bodu sa nominálnym inštalovaným tepelným výkonom rozumie projektovaný nominálny inštalovaný tepelný výkon,
b)
pre jadrové zariadenia podľa § 2 písm. f) tretieho a štvrtého bodu, okrem jadrového zariadenia podľa odseku 4 písm. e), sa stavom ku koncu predchádzajúceho roka rozumie predpokladaný stav k 31. decembru roka, v ktorom uplynie dvanásť mesiacov prevádzky jadrového zariadenia.
(6)
Ročný príspevok za etapu vyraďovania jadrového zariadenia [§ 5 ods. 3 písm. d)] podľa druhu jadrového zariadenia je
a)
50 % ročného príspevku podľa odseku 4 písm. a), pričom nominálnym inštalovaným tepelným výkonom sa rozumie najvyšší projektovaný výkon počas prevádzky jadrového zariadenia predchádzajúcej prvej etape vyraďovania tohto jadrového zariadenia,
b)
5 % ročného príspevku podľa odseku 4 písm. b), pričom sa stavom ku koncu roka rozumie stav k 31. decembru roka, ktorý predchádza roku, v ktorom nadobudlo právoplatnosť povolenie na etapu vyraďovania,
c)
5 % ročného príspevku podľa odseku 4 písm. c), pričom sa berie do úvahy príspevok v roku, v ktorom bola dosiahnutá maximálna aktivita,
d)
5 % ročného príspevku podľa odseku 4 písm. e).
(7)
Ročný príspevok za inštitucionálnu kontrolu jadrového zariadenia podľa § 2 písm. f) štvrtého bodu [§ 5 ods. 3 písm. e)] je 5 000 eur.
(8)
Ročný príspevok za činnosti podľa § 5 ods. 3 písm. f) až n) je 182,56 eura.
(9)
Povinnosť držiteľa povolenia platiť ročný príspevok vzniká prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nadobudlo právoplatnosť toto povolenie. Povinnosť držiteľa povolenia, ktorý bol držiteľom povolenia aj v predchádzajúcom roku a je aj naďalej držiteľom povolenia v príslušnom roku, platiť ročný príspevok vzniká 1. januára príslušného kalendárneho roka.
(10)
Držiteľ povolenia je povinný zaplatiť ročný príspevok v štyroch rovnakých splátkach, a to do 15. dňa prvého mesiaca kalendárneho štvrťroka; táto povinnosť sa nevzťahuje na odsek 11.
(11)
Ak ročný príspevok neprevyšuje sumu 331,93 eura, platí sa jednou splátkou do 15. januára príslušného kalendárneho roka.
(12)
Držiteľ povolenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť v priebehu kalendárneho roka, zaplatí za tento kalendárny rok pomernú časť ročného príspevku, a to do 15. dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom mu táto povinnosť vznikla. Ak pomerná časť ročného príspevku neprevyšuje 331,93 eura, platí sa jednou splátkou, inak sa postupuje podľa odseku 10.
(13)
Držiteľ povolenia, ktorému v priebehu kalendárneho roka bolo povolenie zrušené, povolenie mu zaniklo alebo bolo nahradené iným druhom povolenia, platí za tento kalendárny rok pomernú časť ročného príspevku. Zaplatenú čiastku, ktorá prevyšuje pomernú časť ročného príspevku, úrad vráti do 15 pracovných dní od zániku povolenia alebo odo dňa právoplatnosti jeho zrušenia.
(14)
Pomerná časť ročného príspevku podľa odsekov 12 a 13 sa vypočíta ako 1/12 ročného príspevku vynásobená počtom kalendárnych mesiacov, v ktorých bolo alebo bude povolenie právoplatné.
(15)
Povinnosť platiť ročný príspevok zaniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o zrušení povolenia alebo v ktorom povolenie zaniklo.

§ 36

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 4.

§ 37c

Tento zákon bol prijatý v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie v oblasti technických noriem a technických predpisov.46)

3b)  Čl. 4 ods. 4 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (oznámenie č. 43/2006 Z. z.).

3c)  § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení zákona č. 145/2010 Z. z.

9)  Nariadenie Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozu, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 134, 29. 5. 2009).

21)  Čl. 41 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Ú. v. EÚ C 84, 30. 3. 2010).Nariadenie Rady (Euratom) č. 2587/1999 zo dňa 2. decembra 1999, ktorým sa vymedzujú investičné projekty, ktoré treba oznamovať Komisii v súlade s článkom 41 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 12/zv. 2; Ú. v. ES L 315, 9.12. 1999).Nariadenie Komisie (ES) č. 1209/2000 zo dňa 8. júna 2000 o podávaní oznámení podľa článku 41 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 12/zv. 2; Ú. v. ES L 138, 9. 6. 2000) v platnom znení.

46)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 20) v platnom znení.

Príloha č. 1 k zákonu č. 541/2004 Z. z.


DOKUMENTÁCIA JADROVÝCH ZARIADENÍ POTREBNÁ K JEDNOTLIVÝM ROZHODNUTIAM


A.
Dokumentácia potrebná k písomnej žiadosti o súhlas na umiestnenie stavby jadrového zariadenia

a)
zadávacia bezpečnostná správa,

b)
zadávacia správa o spôsobe vyraďovania,

c)
projektový zámer na fyzikálno-technické riešenie jadrového zariadenia v úrovni zadávacieho projektu,

d)
zadávacia správa o spôsobe nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom,

e)
požiadavky na kvalitu jadrového zariadenia,

f)
návrh hraníc jadrového zariadenia,

g)
návrh veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením,

h)
hodnotenie vplyvu jadrového zariadenia na životné prostredie, ak tak ustanovuje osobitný predpis,8) ako aj hodnotenie potenciálneho vplyvu okolitého prostredia na jadrové zariadenie.

B.
Dokumentácia potrebná k písomnej žiadosti o stavebné povolenie na stavbu jadrového zariadenia

a)
predbežná bezpečnostná správa, ktorá preukazuje plnenie zákonných požiadaviek na jadrovú bezpečnosť na základe údajov, o ktorých sa uvažuje v projekte,

b)
projektová dokumentácia potrebná k stavebnému konaniu,

c)
predbežný plán nakladania s rádioaktívnymi odpadmi, s vyhoretým jadrovým palivom vrátane ich prepravy,

d)
predbežný koncepčný plán vyraďovania,

e)
kategorizácia vybraných zariadení do bezpečnostných tried,

f)
predbežný plán fyzickej ochrany,

g)
dokumentácia systému manažérstva kvality a požiadavky na kvalitu jadrového zariadenia a ich vyhodnotenie podľa bodu A písm. e),

h)
predbežný vnútorný havarijný plán,

i)
predbežné limity a podmienky bezpečnej prevádzky,

j)
predbežný program kontrol jadrového zariadenia pred jeho prevádzkou,

k)
predbežné vymedzenie hraníc jadrového zariadenia spresnením údajov uvedených v bode A písm. f),

l)
predbežné vymedzenie veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením spresnením údajov uvedených v bode A písm. g),

m)
dokumentácia podľa § 6 ods. 2 písm. j).

C.
Dokumentácia potrebná k písomnej žiadosti o povolenie na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky a prevádzku

a)
limity a podmienky bezpečnej prevádzky,

b)
zoznam vybraných zariadení s rozdelením do bezpečnostných tried,

c)
programy vyskúšania vybraných zariadení určené úradom,

d)
program uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky členený na etapy,

e)
program prevádzkových kontrol vybraných zariadení,

f)
dokumentácia systému manažérstva kvality a požiadavky na kvalitu jadrového zariadenia a ich vyhodnotenie podľa bodu B písm. g),

g)
prevádzkové predpisy určené úradom,

h)
vnútorný havarijný plán,

i)
predprevádzková bezpečnostná správa, ktorá spresňuje správu uvedenú v bode B písm. a),

j)
pre jadrové zariadenia s jadrovým reaktorom pravdepodobnostné hodnotenie bezpečnosti prevádzky pre odstavený reaktor a pre nízke výkonové hladiny, ako aj pre plný výkon reaktora,

k)
plán fyzickej ochrany vrátane zmluvy s Policajným zborom podľa § 26 ods. 10, ako aj opisu spôsobu vykonávania leteckých činností13) v objektoch alebo v blízkosti jadrového zariadenia,

l)
plán nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom vrátane ich prepravy,

m)
koncepčný plán vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky,

n)
doklad o zabezpečení finančného krytia zodpovednosti za jadrovú škodu okrem úložiska,

o)
systém odbornej prípravy zamestnancov,

p)
programy prípravy vybraných zamestnancov,

q)
programy prípravy odborne spôsobilých zamestnancov,

r)
doklady o splnení kvalifikačných požiadaviek vybraných zamestnancov a odborne spôsobilých zamestnancov,

s)
doklady o pripravenosti jadrového zariadenia na uvádzanie do prevádzky, pre skúšobnú prevádzku správa o vyhodnotení uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky a pre trvalú prevádzku správa o vyhodnotení skúšobnej prevádzky,

t)
plán ochrany obyvateľstva krajov v oblasti ohrozenia,

u)
vymedzenie hraníc jadrového zariadenia spresnením údajov uvedených v bode B písm. k),

v)
vymedzenie veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením spresnením údajov uvedených v bode B písm. l),

w)
dokumentácia podľa § 6 ods. 2 písm. j).

D.
Dokumentácia potrebná k písomnej žiadosti o povolenie na etapu vyraďovania

a)
limity a podmienky bezpečného vyraďovania,

b)
dokumentácia systému manažérstva kvality a požiadavky na kvalitu jadrového zariadenia,

c)
vnútorný havarijný plán,

d)
plán etapy vyraďovania,

e)
koncepcia vyraďovania pre obdobie po skončení povoľovanej etapy vyraďovania,

f)
plán fyzickej ochrany vrátane zmluvy s Policajným zborom podľa § 26 ods. 10, ako aj opisu spôsobu vykonávania leteckých činností13) v objektoch alebo v blízkosti jadrového zariadenia,

g)
plán nakladania a prepravy rádioaktívnych odpadov a plán nakladania s konvenčným odpadom z vyraďovania,

h)
doklad o zabezpečení finančného krytia zodpovednosti za jadrovú škodu,

i)
program kontrol vybraných zariadení,

j)
prevádzkové predpisy určené úradom,

k)
systém odbornej prípravy zamestnancov,

l)
programy prípravy vybraných zamestnancov,

m)
programy prípravy odborne spôsobilých zamestnancov,

n)
doklady o splnení kvalifikačných požiadaviek vybraných zamestnancov a odborne spôsobilých zamestnancov,

o)
plán ochrany obyvateľstva krajov v oblasti ohrozenia,

p)
zmeny hraníc jadrového zariadenia špecifikáciou údajov uvedených v bode C písm. u),

q)
zmeny veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením špecifikáciou údajov uvedených v bode C písm. v),

r)
kategorizácia vybraných zariadení do bezpečnostných tried.

E.
Dokumentácia potrebná k písomnej žiadosti o povolenie na uzatvorenie úložiska a na inštitucionálnu kontrolu

a)
celkové hodnotenie stavu úložiska a jeho prevádzky vrátane opisu zmien a úprav úložiska a ich bezpečnostného hodnotenia,

b)
celkový inventár uložených rádioaktívnych odpadov,

c)
plán uzatvorenia úložiska a inštitucionálnej kontroly vrátane bezpečnostných rozborov,

d)
program monitorovania vrátane návrhu možných nápravných opatrení,

e)
systém odbornej prípravy zamestnancov,

f)
programy prípravy odborne spôsobilých zamestnancov,

g)
doklady o splnení kvalifikačných požiadaviek odborne spôsobilých zamestnancov,

h)
dokumentácia systému manažérstva kvality a požiadavky na kvalitu jadrového zariadenia,

i)
zmeny hraníc jadrového zariadenia špecifikáciou údajov uvedených v bode C písm. u),

j)
zmeny veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením špecifikáciou údajov uvedených v bode C písm. v).

F.
Dokumentácia potrebná k písomnej žiadosti o súhlas na vyňatie jadrového zariadenia z pôsobnosti tohto zákona:

a)
konečný opis územia jadrového zariadenia vyradeného z prevádzky a všetkých prác vykonaných počas vyraďovania,

b)
súhrnné údaje o množstve a aktivite uložených alebo dlhodobo skladovaných rádioaktívnych odpadov a o množstve rádioaktívnych odpadov z vyraďovania a materiálov uvoľnených do životného prostredia,

c)
zoznam údajov, ktoré sa budú uchovávať po skončení vyraďovania s uvedením času uchovávania,

d)
záverečné hodnotenie radiačnej situácie objektov a územia,

e)
inštitucionálne opatrenia na obmedzené využitie objektov a územia,

f)
zmluva podľa § 20 ods. 7, ak si to okolnosti vyžadujú.

Príloha č. 2 k zákonu č. 541/2004 Z. z.


A.
Dokumentácia potrebná k písomnej žiadosti o povolenie na prepravu rádioaktívnych materiálov

a)
identifikačné údaje prepravcu,

b)
druh a množstvo rádioaktívnych materiálov určených na prepravu,

c)
prepravná trasa,

d)
predpokladaný dátum prepravy,

e)
bezpečnostná dokumentácia:

1.
program ochrany zdravia pred nepriaznivými účinkami ionizujúceho žiarenia,

2.
dopravný poriadok vrátane havarijného dopravného poriadku,

3.
dokumentácia systému manažérstva kvality pre prepravu,

4.
plán zabezpečenia fyzickej ochrany,

f)
doklad o schválení typu prepravného zariadenia,

g)
doklad o zabezpečení finančného krytia zodpovednosti za jadrovú škodu, ak sa vyžaduje,

h)
ak ide o povolenie na tranzit jadrových materiálov a vyhoretého jadrového paliva, doklad od príslušného orgánu štátu odosielateľa, že je zabezpečené ich spätné prevzatie, pokiaľ sa tranzit nedokončí,

i)
súhlas na prepravu jadrových materiálov a vyhoretého jadrového paliva vydaný príslušnými orgánmi štátu prijímateľa alebo odosielateľa a tranzitných štátov pri medzinárodnej preprave,

j)
vyhlásenie príslušného orgánu štátu prijímateľa, že jadrový materiál alebo vyhoreté jadrové palivo sa bude používať v súlade s osobitným predpisom,46)

k)
povolenie na dovoz alebo vývoz jadrového materiálu,

l)
platne uzavretá obchodná zmluva odsúhlasená Európskou komisiou, ak ide o jadrový materiál, alebo návrh na uzavretie zmluvy, alebo zmluva medzi žiadateľom a jeho partnerom s presnou špecifikáciou špeciálnych materiálov a zariadení a ich množstva okrem plánovanej prepravy množstiev a materiálov uvedených v osobitných predpisoch,47)

m)
povolenie na nakladanie s jadrovými materiálmi udelené fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá jadrové materiály vyváža alebo dováža.

B.
Dokumentácia potrebná k písomnej žiadosti o povolenie na dovoz a vývoz jadrových materiálov, vývoz špeciálnych materiálov a zariadení podľa § 14

a)
identifikačné údaje žiadateľa, a to ak je fyzickou osobou, meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, ak je právnickou osobou, názov, sídlo, identifikačné číslo organizácie, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu štatutárneho orgánu alebo jeho člena,

b)
druh a množstvo jadrových materiálov, ktoré majú byť dovezené alebo vyvezené, druh a množstvo špeciálnych materiálov a zariadení, ktoré majú byť vyvezené,

c)
názov štátu, do ktorého majú byť jadrové materiály, špeciálne materiály a zariadenia vyvezené alebo z ktorého majú byť jadrové materiály dovezené,

d)
predpokladaný dátum dovozu alebo vývozu,

e)
pri dovoze jadrových materiálov potvrdenie, že žiadateľ o povolenie má povolenie na nakladanie s jadrovými materiálmi alebo že má zmluvne zabezpečenú inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá je držiteľom povolenia na nakladanie s jadrovými materiálmi, ktorá bude s dovezenými jadrovými materiálmi nakladať,

f)
pri vývoze jadrových materiálov, špeciálnych materiálov a zariadení záruka od štátu prijímateľa, že s jadrovými materiálmi, špeciálnymi materiálmi a zariadeniami sa nebude nakladať v rozpore s požiadavkami medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,1)

g)
pri dovoze jadrových materiálov, vyhlásenie žiadateľa o povolenie, v ktorom sa zaväzuje

1.
nepoužívať uvedený materiál alebo zariadenie na účely, ktoré by boli v rozpore s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,1) a napomáhali by dosiahnutie akýchkoľvek vojenských cieľov,

2.
zabezpečiť fyzickú ochranu uvedených materiálov a zariadení v súlade s § 26,

3.
neodovzdať uvedený materiál alebo zariadenia inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe bez súhlasu úradu.

Príloha č. 4 k zákonu č. 541/2004 Z. z.


Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie


1. Smernica 62/302/ES z 5. marca 1962 o voľnom prístupe ku kvalifikovaným povolaniam v oblasti jadrovej energie (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 1; Ú. v. ES 57, 9. 7. 1962).
2. Smernica Rady 89/618/Euratom z 27. novembra 1989 o informovaní verejnosti o opatreniach na ochranu zdravia, ktoré sa majú uplatniť, a o krokoch, ktoré sa majú vykonať v prípade rádiologickej havarijnej situácie (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 1; Ú. v. ES L 357, 7. 12. 1989).
3. Smernica Rady 2006/117/Euratom z 20. novembra 2006 o dozore a kontrole pri preprave rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva (Ú. v. EÚ L 337, 5. 12. 2006).
4. Smernica Rady 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (Ú. v. EÚ L 172, 2. 7. 2009).