Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 54/2019 účinný od 01.09.2023

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona predstavuje realizáciu úlohy B.1 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 340 zo 16. júna 2021 k „Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021“, úlohy B.17 uznesenia vlády č. 468 z 15. júla 2020 k „návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc“ a úlohy č. 27 Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2021.

Zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý a priori návrh zákona novelizuje, nadobudol účinnosť 1. marca 2019 a nadviazal na poznatky, ktoré vyplynuli z praxe zákona č. 307/2014 Z. z. v znení zákona č. 125/2016 Z. z. Súčasne znenie dotknutého zákona nemožno považovať za znenie, ktoré by bolo v súlade s úniovým právom a preto je predmetom návrhu zákona najmä transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019) v platnom znení (ďalej len „smernica (EÚ) 2019/1937 v platnom znení“). Obsahom návrhu zákona je najmä prebratie jednotlivých článkov smernice (EÚ) 2019/1937 v platnom znení do súčasného znenia zákona. Uvedená smernica (EÚ) 2019/1937 v platnom znení do dnešného dňa nebola dostatočne, v plnej miere a správne transponovaná do slovenského vnútroštátneho právneho poriadku. Z tohto dôvodu Slovenskej republike hrozí nesplnenie záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nedodržaním lehoty určenej na prebratie smernice (EÚ) 2019/1937 v platnom znení.

Zároveň, návrh zákona reaguje na viaceré nedostatky právnej úpravy, ktoré boli predkladateľom v spolupráci s Úradom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti identifikované až v aplikačnej praxi. Nad rámec transpozície sa navrhuje zmena názvu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a to na kratší názov „Úrad na ochranu oznamovateľov“.

Platné znenie § 1 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane oznamovateľov v platnom znení má širšiu vecnú pôsobnosť, než vyžaduje smernica (EÚ) č. 2019/1937 v platnom znení v zmysle čl. 2 ods. 2. V § 1 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane oznamovateľov v platnom znení definuje podmienky poskytovania ochrany osobám v pracovnoprávnom vzťahu v súvislosti s oznamovaním kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Cieľom predmetného návrhu zákona nie je zúžiť vecnú pôsobnosť zákona o ochrane oznamovateľov v platnom znení, a teda zúžiť už existujúcu ochranu oznamovateľov akejkoľvek protispoločenskej činnosti. V § 10 ods. 1 zákona o ochrane oznamovateľov v platnom znení je od roku 2019 zavedená povinnosť pre všetkých zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú viac ako 50 zamestnancov mať vnútorný kanál preverovania oznámení a určenú zodpovednú osobu. Uvedeným je teda nad rámec požiadavky

2

stanovenej v čl. 26 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/1937 v platnom znení už zavedená povinnosť aj pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú 50 a viac zamestnancov a menej ako 250 zamestnancov mať vnútorné kanály preverovania oznámení. V nadväznosti na čl. 20 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/1937 v platnom znení, predkladateľ v § 20 ods. 2 návrhu zákona rozširuje možnosť Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej uhradiť náklady na advokáta alebo iného právneho zástupcu, ak ho potreboval oznamovateľ v súvislosti s oznámením.

Návrh zákona je kontinuitný vo vzťahu k platnej právnej úprave, z ktorej vychádza a na ktorú nadväzuje. Primárnym cieľom návrhu zákona je najmä posilnenie presadzovania práva a právom chránených záujmov oznamovateľov kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti a podpora postihovania protispoločenskej činnosti za účasti verejnosti.

Medzi najvýznamnejšie zmeny obsiahnuté v návrhu zákona, patria:

1.rozšírenie poskytovania ochrany osobám nahlasujúcim porušenia práva Únie,

2.rozšírenie poskytovania ochrany osobe, ktorá v zákonom vymedzených prípadoch zverejnila informácie o protispoločenskej činnosti,

3.rozšírenie poskytovania ochrany osobe, ktorá podala oznámenie anonymne a ktorej totožnosť bola následne odhalená,

4.rozšírenie osobnej pôsobnosti zákona,

5.zavedenie úplnej povinnosti mať internú zodpovednú osobu po splnení kritérií v zákone a zároveň zúženie oprávnení externej zodpovednej osoby pri preverovaní oznámení

6.rozšírenie povinností zamestnávateľa,

7.rozšírenie povinností Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti,

8.vymedzenie rozsahu povinných údajov, ktoré sú príslušné orgány verejnej moci povinné sprístupniť,

9.rozšírenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť a

10.zvýšenie sadzby pokút.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Predkladateľ identifikoval negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, ktorých analýza je súčasťou návrhu zákona.

Návrh zákona nebol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. Návrh zákona bol predmetom skráteného medzirezortného pripomienkového konania. Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala a schválila 9. novembra 2022.

3

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 a 10(§ 1 ods. 1 písm. a) a § 2 písm. f), až h))

Aktuálne znenie zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) poskytuje ochranu len osobám v pracovnoprávnom vzťahu v súvislosti s oznamovaním kriminality a inej protispoločenskej činnosti, čo predstavuje výrazné zúženie okruhu osôb, ktorým táto ochrana bola priznaná v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019) v platnom znení (ďalej len „smernica (EÚ) 2019/1937 v platnom znení“). Zo samotného názvu smernice (EÚ) 2019/1937 v platnom znení, jej obsahu ale i jednotlivých ustanovení a to najmä čl. 4 vyplýva, že primárnym zámerom bolo poskytnúť ochranu akýmkoľvek osobám pracujúcim v súkromnom alebo verejnom sektore, ktoré nahlasujú porušenia práva Európskej únie, pričom tieto osoby neboli vymedzené len ako „osoby v pracovnoprávnom vzťahu“.

V nadväznosti na vyššie uvedené preto pôvodné vymedzenie okruhu osôb, ktorým zákon poskytuje ochranu v súvislosti s oznamovaním protispoločenskej činnosti, nebolo dostatočné a z tohto dôvodu je navrhovaná právna úprava zameraná i na úvodné ustanovenie § 1 zákona s cieľom rozšíriť osobnú pôsobnosť zákona. Rozhodnutie predkladateľa, na ktoré osoby sa bude, resp. nebude vzťahovať ochrana podľa zákona nebolo svojvoľné, vice versa predkladateľ tieto osoby definoval v súlade so smernicou (EÚ) 2019/1937 v platnom znení, pričom navrhovaná právna úprava nie je vo vzťahu k úniovému právu zextenzívnená.

Základným kritériom pre určenie osôb, na ktoré sa bude vzťahovať osobná pôsobnosť zákona bolo vymedzenie okruhu osôb, ktoré pracujú pre verejnú alebo súkromnú organizáciu alebo sú/ alebo boli v styku s takouto organizáciou. Na veľkú časť tejto skupiny bolo možné aplikovať ustanovenia tohto zákona už v minulosti, pretože jej zástupcovia spĺňali požiadavku pracovnoprávneho vzťahu, v kontexte ktorého urobili oznámenie. S verejnými či súkromnými organizáciami však častokrát prichádzajú do pracovného kontaktu i iné fyzické osoby, ako ich zamestnanci. Tieto fyzické osoby môžu nadväzovať vzťahy s inými verejnými alebo súkromnými organizáciami za účelom zárobku, ako napríklad podnikatelia – živnostníci, či osoby zastávajúce funkcie v rôznych právnických osobách, alebo za účelom nadobudnutia praxe či iných odborných zručností, ako sú napríklad stážisti, dobrovoľníci a iní odborní praktikanti atď. Z tohto dôvodu predkladateľ v navrhovanom § 2 písm. f) (čl. I bod 10.) návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) vymedzuje, čo sa rozumie pod pojmom „v inom obdobnom vzťahu“, resp. uvádza demonštratívny výpočet činností, počas ktorých v prípade nadviazania kontaktu medzi dotknutým subjektom (osobou) a verejnou alebo súkromnou organizáciou sa môže vytvoriť „iný obdobný vzťah“. Všetky tieto činnosti je potrebné vždy posudzovať v kontexte vzájomného vzťahu medzi konkrétnou fyzickou osobou a dotknutou verejnou alebo súkromnou organizáciou. V tomto kontexte je na záver potrebné zvýrazniť, že navrhované ustanovenie § 2 písm. f) návrhu zákona neobsahuje

4

explicitne stanovený numerus clausus vzťahov, ktoré na účely zákona môžu byť posudzované ako „iný obdobný vzťah“.

Ďalej sa v § 2 písm. g) spresňuje výpočet subjektov, ktoré sú oprávnené a zároveň povinné prijať oznámenie o protispoločenskej činnosti, nakoľko doteraz musel oznamovateľ dedukovať kam môže uvedené oznámenie podať. Okruh orgánov, ktoré sú príslušné prijímať oznámenia sa týmto nerozširuje a drží sa ustálenej praxe. Týmito orgánmi sú Úrad na ochranu oznamovateľov, prokuratúra alebo správne orgány.

Zároveň návrh zákona zavádza legislatívnu skratku dotknutá osoba, ktorú definuje ako fyzickú alebo právnickú osobu proti ktorej oznámenie smeruje.

K bodu 2

(§ 1 ods. 1 písm. c))

Navrhovaná právna úprava predstavuje faktickú zmenu súčasného názvu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti (ďalej len „úrad“) na nový, skrátený názov a to Úrad na ochranu oznamovateľov. Účelom navrhovanej zmeny je zmena názvu úradu na názov, ktorý je jednoduchší a pre verejnosť ľahšie rozpoznateľný. Samotná smernica (EÚ) 2019/1937 v platnom znení neurčuje povinnosť zriadiť osobitný správny orgán. Z tohto dôvodu je zriadenie, názov ako i kompetencie úradu výlučne regulované vnútroštátnym právom. Z uvedeného vyplýva, že i názov úradu alebo prípadná zmena názvu úradu je výlučne v kompetencii zákonodarcu, pričom predkladateľ neidentifikoval žiadny dôvod, či povinnosť, ktorá by odôvodňovala názor, že názov úradu má byť totožný s názvom zákona, na základe ktorého bol úrad zriadený. Predkladateľ zastáva názor, že samotný názov úradu má a priori vystihovať podstatu a hlavnú úlohu úradu, ktorou je ochrana oznamovateľov. Zákon samotný pritom tiež pracuje iba s pojmom „oznamovateľ“ (§2 písm. a) zákona), nie s pojmom oznamovateľ protispoločenskej činnosti.

Rovnako predkladateľ konštatuje, že sa úrad už od svojho zriadenia identifikuje prostredníctvom skráteného názvu, ktorý sa navrhuje až týmto návrhom zákona. I keď aj v tomto prípade platí, že nie z pravidla sa vyvodzuje právo, ale z práva, ktoré je, sa má vyvodiť pravidlo (non ex regula ius sumatur, sed ex iure quod esr regula fiat), predkladateľ návrhom zákona len reflektoval faktický stav. Rozhodnutie predkladateľa nepopiera žiadny z princípov demokratického a právneho štátu, ale naopak potvrdzuje, akým spôsobom funguje deľba moci v štáte.

K bodu 3

(§ 1 ods. 3)

Navrhovaná úprava predstavuje transpozíciu čl. 21 smernice (EÚ) 2019/1937 v platnom znení. Dotknuté ustanovenie zabezpečuje ochranu oznamovateľov, ktorí oznámia alebo zverejnia informácie o závažnej protispoločenskej činnosti a tieto informácie zároveň podliehajú určitej ochrane na základe osobitných predpisov. Vypustenie ochrany obchodného tajomstva zo súčasného znenia § 1 ods. 3 zákona je transpozíciou čl. 21 ods. 7 smernice (EÚ) 2019/1937 v platnom znení. Zároveň pri oznamovaní, či zverejňovaní informácii o protispoločenskej činnosti sa musia oznamovatelia odôvodnene domnievať, že ich oznámenie spolu s uvedením informácii, ktoré sú chránené osobitnými predpismi, ako napr. obchodné tajomstvo je nevyhnutné na odhalenie protispoločenskej činnosti, konajú v dobrej viere a takéto informácie sú neoddeliteľnou súčasťou oznámenia. Zároveň by oznamovatelia mali dbať na

5

minimalizáciu zverejňovania citlivých údajov a uvádzať iba tie skutočne nevyhnutné pre oznámenie.

K bodu 4 a 5

(§ 1 ods. 4 a § 2 písm. a))

Podľa návrhu zákona sa za oznamovateľa už nebude považovať blízka osoba oznamovateľa ani fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorú oznamovateľ ovláda, v ktorej má účasť, v ktorej vykonáva funkciu člena orgánu právnickej osoby, alebo pre ktorú vykonáva pracovnú činnosť. Nakoľko je však nevyhnutné poskytnúť ochranu aj týmto osobám, § 1 zákona bol doplnený odsekom 4, ktorý definuje, že ochrana podľa tohto zákona sa poskytuje aj týmto osobám. Zároveň sa ochrana podľa tohto zákona rozširuje aj na osobu, ktorá oznamovateľovi poskytla pomoc v súvislosti s oznámením, alebo inej osobe, ktorá bola postihnutá v súvislosti s oznámením. Taktiež je týmto ustanovením poskytnutá ochrana zodpovednej osobe, ktorá bola postihnutá v súvislosti s oznámením. Uvedený rozsah osôb, ktorým je poskytovaná ochrana vyplýva z čl. 4 ods. 4 smernice (EÚ) 2019/1937 v platnom znení. Podmienkou poskytnutia ochrany uvedeným osobám je, že tieto osoby museli byť postihnuté v súvislosti s oznámením. Ďalej rozsah poskytovania ochrany týmto skupinám osôb vysvetľuje § 12. Tieto osoby by mali byť chránené predovšetkým pred akoukoľvek formou postihov a hrozieb postihov.

Na účely tohto zákona sa blízkom osobou rozumie príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Pod pojmom pracovná činnosť v § 1 ods. 4 písm. b) sa rozumie aj v kontexte čl. 4 smernice (EÚ) 2019/1937 v platnom znení predovšetkým akýkoľvek druh pracovnoprávneho vzťahu podľa Zákonníka práce, ako aj akýkoľvek zmluvný vzťah medzi oznamovateľom a fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, na základe ktorého oznamovateľ poskytuje určité služby či iné protiplnenie.

Ustanovenie § 2 písm. a) je precizovaním definície oznamovateľa a zároveň rozšírením skupiny osôb, ktoré sa považujú na účely zákona za oznamovateľa. Oznamovateľom môže byť iba fyzická osoba, ktorá urobila oznámenie v dobrej viere a toto oznámenie adresovala príslušnému orgánu na prijatie takéhoto oznámenia. Uvedené ustanovenie nadväzuje na bod 36 recitálu smernice (EÚ) 2019/1937 v platnom znení. Zároveň sa za oznamovateľa považuje i osoba, ktorá za zákonom stanovených podmienok zverejnila informácie o protispoločenskej činnosti.

Definícia oznamovateľa sa rozširuje aj o osobu, ktorá oznámi informácie o protispoločenskej činnosti, o ktorej sa dozvedela počas trvania pracovnoprávneho vzťahu alebo iného obdobného vzťahu, pričom tento pracovnoprávny vzťah alebo iný obdobný vzťah sa už skončil. Definícia sa rozširuje taktiež o osobu, ktorej pracovnoprávny vzťah alebo iný obdobný vzťah sa dosiaľ nezačal a má sa začať. Ochrana sa teda môže poskytovať aj uchádzačovi o zamestnanie bez ohľadu na to, či sa predmetný pracovnoprávny vzťah alebo iný obdobný vzťah s týmto uchádzačom začne alebo nie. Rovnako sa ochrana poskytuje aj inej osobe ako zamestnancovi, ktorá má určitý predzmluvný vzťah, s osobou voči ktorej smeruje oznámenie (napr. účastník tendra realizovaného súkromnou spoločnosťou, ktorý sa dozvie o protispoločenskej činnosti v tendri). Ďalšou skupinou je fyzická osoba, ktorá urobila

6

oznámenie anonymne, avšak jej totožnosť bola odhalená. V danom prípade je irelevantné, na základe akých skutočností prišlo k odhaleniu identity anonymného oznamovateľa.

Základným predpokladom pre naplnenie definície oznamovateľa je kritérium dobrej viery, v ktorej daná osoba urobí oznámenie alebo zverejní informácie. Navrhovaná úprava nadväzuje na čl. 6 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/1937 v platnom znení, pričom pojem „dobrá viera“ je vymedzený v ustanovení § 2 písm. h) zákona.

Ustanovenie § 2 písm. a) bodu 4 návrhu zákona reaguje na výnimočné situácie, v ktorých nebolo oznámenie dostatočne preverené, ďalej sa s ním nezaoberalo, príp. fyzická osoba nebola v primeranej lehote oboznámená s výsledkom preverovania alebo hrozí zmarenie jeho prešetrenia. Taktiež v zmysle tohto ustanovenia, je umožnené fyzickej osobe zverejniť informácie o protispoločenskej činnosti v prípadoch, keď hrozí bezprostredné alebo zjavné ohrozenie verejného záujmu.

V danom prípade predkladateľ nepovažoval za vhodné a správne, aby návrh zákona stanovil i explicitnú lehotu dokedy má príslušný subjekt informovať dotknutú fyzickú osobu o výsledku preverenia, nakoľko ani zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov či iné príslušné platné právne predpisy neustanovujú konkrétne lehoty pre prešetrenie prijatých oznámení. Predkladateľ si je vedomý skutočnosti, že dôsledné preverenie každého prijatého oznámenia nemožno časovo ohraničiť jednotnou lehotou. Aplikačná prax dokazuje, že jednotlivé oznámenia sa od seba odlišujú nielen svojim rozsahom, ale najmä závažnosťou a komplexnosťou svojho merita – obsahu. Navrhovaný pojem „v primeranej lehote“ je preto potrebné vždy vykladať v kontexte konkrétnych okolností a štandardnej dĺžky zaužívaných postupov pri preverovaní oznámenia konkrétnym orgánom, ktorý za preverenie zodpovedá. V tomto kontexte predkladateľ upozorňuje i na skutočnosť, že zmieňované slovné spojenie „v primeranej lehote“ je v platnom právnom poriadku pojmom ustáleným a preto ho možno považovať za pojem všeobecne zrozumiteľný. Obdobné stanovenie lehoty sa štandardne používa napríklad v § 27 zákona č. 71/1969 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, v § 90 ods. 2 zákona č. 160/2018 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, v § 2 ods. 6 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, ako i v mnohých ďalších zákonoch.

Návrh zákona v § 2 písm. a) bodu 4 (4c.) podmieňuje zverejnenie informácií o protispoločenskej činnosti fyzickou osobou i z „dôvodnej obavy bezprostredného alebo zjavného ohrozenia verejného záujmu“. Slovné spojenie „verejný záujem“ je pojmom ústavným a zákonným, nakoľko predmetné slovné spojenie v sebe implikuje nielen Ústava Slovenskej republiky ale i celý rad zákonov a podzákonných právnych predpisov. Rovnako, predkladateľ upozorňuje i na rozsiahlu právnu teóriu a judikatúru, ktorá sa zaoberá nielen výkladom pojmu „verejný záujem“ ale i jeho ohrozením. Z uvedeného dôvodu predkladateľ nepovažuje za účelné stanovovať exaktné kritériá pre interpretáciu zmieňovaných pojmov, nakoľko verejný záujem vyjadruje okamžitosť stavu záujmov a ich vzájomnú hierarchiu, je časovo a miestne premenný, a preto sa musí posudzovať len v konkrétnej situácii, v konkrétnom mieste a v konkrétnom čase s ohľadom na ustálenú aplikačnú prax.

Zverejnením sa rozumie sprístupnenie informácie o protispoločenskej činnosti, ktorá inak tvorí obsah oznámenia, pričom môže ísť napríklad o zverejnenie prostredníctvom textu v printových alebo internetových médiách, zverejnenie prostredníctvom sociálnych sietí, zverejnenie prostredníctvom videozáznamu, rozhlasom, televíziou alebo iným obdobne účinným spôsobom pred viacerými súčasne prítomnými osobami.

7

K bodu 6

(§ 2 písm. b))

Navrhovaná zmena je transpozíciou čl. 5 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/1937 v platnom znení, ktorá adresnejšie definuje oznámenie protispoločenskej činnosti, o ktorej sa oznamovateľ dozvie v súvislosti s jeho pracovnoprávnym alebo iným obdobným vzťahom. Táto zmena nadväzuje na navrhované ustanovenie § 1 ods. 1 písm. a) a § 2 písm. f) návrhu zákona.

K bodu 7 a 8

(§ 2 písm. d))

Dotknuté ustanovenie v rámci vymedzenia jednotlivých pojmov na účely zákona v § 2 písm. d) definuje závažnú protispoločenskú činnosť v zásade dvomi spôsobmi. V prvom prípade v bode 1 taxatívne menuje trestné činy a v bode 2. stanovuje podmienku, ktorá ak bude naplnená, bude daná trestná činnosť spĺňať kvalifikáciu závažnej protispoločenskej činnosti. V súčasnosti je táto podmienka určená hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky. Z praxe vyplynulo, že táto definícia nedokázala obsiahnuť všetky trestné činy spadajúce medzi závažné formy protispoločenskej činnosti, viď napr.§ 168, 170, 170b, 300, 302, 352a zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje rozšíriť zoznam trestných činov, ktorých oznamovanie bude spadať pod režim závažnej protispoločenskej činnosti a to tak, že príde k úprave podmienky v časti stanovujúcej hornú hranicu trestnej sadzby z pôvodných troch rokov na dva roky a zároveň sa rozšíri aj explicitný zoznam trestných činov, ktoré sa považujú za závažnú protispoločenskú činnosť. Tým bude možné poskytnúť preventívnu ochranu oznamovateľom prostredníctvom prokuratúry aj pri oznamovaní trestných činov, ktoré majú miernejšiu trestnú sadzbu.

Medzi taxatívne stanovené trestné činy, ktoré sa pouvažujú za závažnú protispoločenskú činnosť, patria: trestný čin ohrozovania zdravia závadnými potravinami a inými predmetmi podľa § 168 Trestného zákona, trestný čin ohrozovania zdravia nepovolenými liekmi, liečivami a zdravotníckymi pomôckami podľa § 170 Trestného zákona, trestný čin falšovania liekov a zdravotníckej pomôcky podľa § 170b Trestného zákona, trestný čin neposkytnutia pomoci podľa § 177 Trestného zákona, trestný čin krádeže podľa § 212 Trestného zákona, trestný čin sprenevery podľa § 213 Trestného zákona, trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 Trestného zákona, trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona, trestný čin neoprávneného obohatenia podľa § 226 Trestného zákona, trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233a Trestného zákona, trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 a § 238 Trestného zákona, trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 239 Trestného zákona, trestný čin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 Trestného zákona, trestný čin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 243 Trestného zákona, trestný čin marenia exekučného konania podľa § 243a Trestného zákona, trestný čin neoprávneného prístupu do počítačového systému podľa § 247 Trestného zákona, trestný čin výroby a držby prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov podľa § 247d Trestného zákona, trestný čin neoprávneného zamestnávania podľa § 251a Trestného zákona, trestný čin neoprávneného obchodovania s devízovými hodnotami a poskytovanie devízových služieb podľa § 252 Trestného zákona, trestný čin nepovolenej výroby liehu, tabaku a tabakových výrobkov podľa § 253 Trestného zákona, trestný čin porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 254 Trestného zákona, trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 až 263

8

Trestného zákona, trestný čin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 až 268 Trestného zákona, trestný čin uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271 Trestného zákona, trestný čin uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnené vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271 Trestného zákona, trestný čin marenia výkonu správy daní podľa § 278a Trestného zákona, trestný čin porušovania autorského práva podľa § 283 Trestného zákona, trestný čin neoprávneného uskutočňovania stavby podľa § 299a Trestného zákona, trestný čin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 Trestného zákona, trestný čin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 Trestného zákona, trestné činy verejných činiteľov podľa § 326 až 327a Trestného zákona alebo trestné činy korupcie podľa § 328 až 336b Trestného zákona, trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody podľa § 336d Trestného zákona, trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona, trestný čin falšovania a vyhotovenia nepravdivej zdravotnej dokumentácie podľa § 352a Trestného zákona, trestný čin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 Trestného zákona.

K bodu 9

(§ 2 písm. e))

Uvedenou zmenou pojmu sa spresňuje výpočet vzťahov, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za pracovnoprávny vzťah. Pojem dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru plne reflektuje zákonnú úpravu podľa § 223 a nasl. Zákonníka práce.

K bodu 11 a 12

(§ 4 ods. 3 a § 6 ods. 3)

V dotknutých ustanovenia sa rozširuje výpočet adresátov, ktorým prokuratúra alebo správny orgán doručuje oznámenie o nekvalifikovanom oznámení. Po novom bude toto oznámenie doručované i úradu, nakoľko práve úradu zákon zveruje v mnohým smeroch kompetencie rozhodovať a fakticky i vykonávať samotnú ochranu oznamovateľov v praxi, ako aj napomáhať pri ochrane oznamovateľov ich kvalifikovaným zastupovaním v jednotlivých trestných konaniach a konaniach o správnom delikte. Z uvedených dôvodov je dôležité aby aj úrad mal vedomosť o posúdení jednotlivých oznámení ako nekvalifikovaných.

K bodu 13

(§ 9 ods. 2)

Uvedená zmena je legislatívno-technického charakteru.

K bodu 14

(§ 9 ods. 3)

Uvedená zmena umožňuje oznamovateľovi podať žiadosť o poskytnutie odmeny aj v prípade, ak oznamovateľ nemal štatút chráneného oznamovateľa, ani nemal od prokuratúry či správneho orgánu potvrdenie, že jeho oznámenie je kvalifikované a zároveň oznamovateľovi neboli doručované rozhodnutia podľa § 9 ods. 2 zákona (podanie obžaloby, schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu, schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania, podmienečné zastavenie trestného stíhania alebo nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia podľa § 9 odseku 1 písm. b)). Zároveň však naďalej platí, že odmena môže byť poskytnutá iba oznamovateľom, ktorí urobili kvalifikované oznámenie podľa § 2 písm. c).

9

K bodu 15

(§ 9 ods. 5)

Doplnenie ustanovenia § 9 ods. 5 zákona sa navrhuje za účelom poskytnúť úradu širšie možnosti pri správnej úvahy o posudzovaní výšky poskytnutej odmeny, nakoľko uvedenou zmenou sa zákonom stanovené skutočnosti, ktoré úrad musí zohľadniť, stávajú fakultatívnymi, čo úradu poskytuje dostatočný priestor zohľadniť i ďalšie prípadné individuálne okolnosti v konkrétnych prípadov.

K bodu 16

(§ 9 ods. 8)

Novým odsek 9 reflektuje rozšírenie uplatňovania ustanovení o odmene aj na oznamovateľov, ktorí sú v inom obdobnom vzťahu a splnia podmienky uvedené v ustanoveniach § 9.

K bodu 17 a 18

(§ 10 ods. 1 a 2)

Navrhovaná úprava transponuje čl. 8 ods. 5 a 6 smernice (EÚ) 2019/1937 v platnom znení. Uvedeným sa čiastočne zužuje pôsobnosť zodpovedných osôb, ktoré vykonávajú svoju činnosť na základe zmluvy a pôsobia mimo organizácie zamestnávateľa (externé zodpovedné osoby). Podľa uvedeného znenia je možné ďalej delegovať niektoré úlohy zamestnávateľa na takéto externé zodpovedné osoby, a to v rozsahu prijímania a potvrdzovania oznámení. Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú menej ako 250 zamestnancov a nie sú orgánmi verejnej moci môžu poveriť externé zodpovedné osoby aj preverovaním oznámení, avšak naďalej zamestnávateľovi zostáva povinnosť vykonávať preverovanie oznámení aj zodpovednou osobu v rámci jeho organizácie (internou zodpovednou osobou).

K bodu 19 a 20

(§ 10 ods. 3 a 4)

Uvedená zmena je legislatívno-technického charakteru v nadväznosti na bod 17 a 18 návrhu zákona.

K bodu 21

(§ 10 ods. 5)

Predkladateľ prostredníctvom navrhovaného ustanovenia precizuje a zosúlaďuje znenie zákona s úniovým právom. Oznamovateľom bolo v aplikačnej praxi častokrát umožnené urobiť oznámenie len písomnou formou, a to aj napriek tomu, že zákon explicitne nestanovuje povinnú formu oznámenia. Navrhovaná zmena oprávňuje oznamovateľa v prípadoch, ak zamestnávateľ umožňuje ústne podávanie oznámení, požiadať o osobné stretnutie a týmto spôsobom urobiť oznámenie.

Ďalšia zmena predstavuje rozšírenie obsahu informácií, ktoré je zamestnávateľ povinný svojím zamestnancom zverejniť v stručnej, zrozumiteľnej, jasne formulovanej a ľahko dostupnej forme, a to o možnostiach urobenia oznámenia orgánom príslušným na prijatie oznámenia, ktorými sú prokuratúra, správne orgány a úrad. Zároveň obdobné platí aj na

10

povinnosť informovať o možnostiach preventívnej ochrany podľa § 3 a § 5 a následnej ochrany podľa § 12. Tieto informácie by mali byť v takom rozsahu aby oznamovateľovi boli zrejmé zákonné možnosti urobenia oznámenia orgánom príslušným na prijatie oznámenia, príp. aj poskytnutie kontaktných údajov na tieto inštitúcie podľa ich dostupnosti a uvedení možností kam sa má oznamovateľ obrátiť so žiadosťou o poskytnutie ochrany, či možnosti pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu.

K bodu 22

(§ 10 ods. 6)

Doplnenie dikcie ustanovenia § 10 ods. 6 zákona o nový záväzok zamestnávateľa (prostredníctvom zodpovednej osoby) do 7 dní od prijatia oznámenia vydať oznamovateľovi potvrdenie o jeho prijatí. Striktná povinnosť zamestnávateľa vydávať potvrdenie o prijatom oznámení nielenže neposkytne zamestnávateľom priestor pre prípadnú svojvôľu komu a prijatie akého oznámenia potvrdia, resp. nepotvrdia ale i posilňujú pozíciu oznamovateľa. Účelom novej povinnosti je umožniť oznamovateľovi kedykoľvek sa preukázať o urobenom oznámení, a to nielen vo vzťahu k § 12 zákona. Vydávanie potvrdení o prijatí oznámenia má zamestnávateľov aj motivovať k tomu, aby k oznámeniam pristupovali význačne a profesionálne.

Uvedené platí aj vo vzťahu ku anonymným oznámeniam, avšak len k takým, ktorých potvrdenie je možné, t. j. napríklad odpoveďou na email. Nie je účelné vzťahovať takúto povinnosť aj napr. na anonymné listy či iné druhy anonymných podnetov bez uvedenia adresy na odpoveď. Ďalej platí, že zamestnávateľ je povinný preverovať aj anonymné oznámenia, u ktorých sú naplnené znaky oznámenia podľa § 2 písm. b), okrem splnenia znaku samotného oznamovateľa, nakoľko pri anonymnom oznamovateľovi nie je možné jeho pracovnoprávny či iný obdobný vzťah preukázať.

K bodu 23

(§ 10 ods. 7 až 8)

Navrhuje sa zaviesť povinnosť zachovávať mlčanlivosť o totožnosti dotknutej osoby. Cieľom je predísť neoprávneným zásahom do osobnostných práv osôb, proti ktorým oznámenie smeruje, počas vykonávania preverovania oznámenia, pričom tieto práva podliehajú ochrane aj podľa iných zákonov (napr. § 11-16 Občianskeho zákonníka).

Navrhovaná úprava ďalej stanovuje povinnosť vopred informovať oznamovateľa o postúpení oznámenia na vybavenie podľa Trestného poriadku alebo osobitných predpisov. Ak by takýmto postupom mohlo byť zmarené ďalšie vyšetrovanie, zamestnávateľ alebo zodpovedná osoba, ktorá plní úlohy zamestnávateľa v zákonom vymedzení, nie je povinná vopred informovať oznamovateľa. Vyhodnotenie takejto situácie a jej odôvodnenie je v kompetencii zamestnávateľa alebo zodpovednej osoby.

Zavedenie povinnosti zamestnávateľa vyžiadať si výsledok vybavenia postúpeného oznámenia v zákonnom rozsahu a oboznámiť s ňou oznamovateľa vychádza z bodu 57 recitálu a zároveň predstavuje transpozíciu čl. 11 ods. 2 písm. e) smernice (EÚ) 2019/1937 v platnom znení.

K bodu 24

(§ 10 ods. 9 písm. c))

11

Uvedené doplnenie povinných informácií, ktoré má obsahovať vnútorný predpis zamestnávateľa reflektuje na zavedenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť o totožnosti dotknutej osoby.

K bodu 25 a 26

(§ 10 ods. 9 písm. g) až h), § 10 ods. 10)

Navrhovaná právna úprava § 10 ods. 9 písm. g) a h) predstavuje transpozíciu čl. 9 smernice (EÚ) 2019/1937 v platnom znení a nadväzuje na doplnenie ustanovenia § 10 ods. 10. Formu, štruktúru, ako aj detailný obsah informácií určuje úrad, v ktorého kompetencii je vydávanie metodických usmernení a takýmto spôsobom napomáha ku správnemu aplikovaniu zákona.

Zamestnávateľovi sa navrhuje povinnosť zabezpečiť prijatie opatrenia voči zamestnancovi, ktorý bráni podaniu oznámenia v rámci vnútorného systému preverovania oznámení. Ustanovenie uloženej povinnosti má za cieľ napomôcť zabezpečeniu lepšieho využívania vnútorného systému preverovania oznámení a minimalizovania obáv oznamovateľa týkajúcich sa nevyvodenia dôsledkov voči osobe, ktorá bude brániť podaniu oznámenia, čím sa sleduje zámer frekventovanejšieho využívania zákona zo strany oznamovateľov. Bránením podaniu oznámenia sa rozumie napr. odmietnutie prijatia oznámenia alebo akékoľvek konanie, ktorého cieľom je zmariť, sťažiť alebo spomaliť podanie oznámenia.

K bodu 27

(§ 11 ods. 1)

Navrhovaná úprava reflektuje na nedostatok súčasnej právnej úpravy, a to na neurčitosť maximálnej doby, počas ktorej je zamestnávateľ povinný uchovávať evidenciu oznámení. V zmysle zásady minimalizácie uchovávania osobných údajov podľa zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov je nevyhnutné stanoviť takúto určitú dobu, a to viedla predkladateľa ku vypusteniu slova najmenej a tým stanovenia doby uchovávania na 3 roky.

K bodu 28

(§ 11 ods. 1 písm. b))

V danom prípade sa jedná o logickú úpravu rozsahu povinnosti zamestnávateľa pri evidencii prijatých oznámení, nakoľko evidencia mena, priezviska a pobytu oznamovateľa pri konkrétnom oznámení je možná iba za predpokladu, že zamestnávateľ týmito vybranými informáciami disponuje, čo priamo vylučuje charakter anonymného oznámenia.

K bodu 29

(§ 12 ods. 7)

Navrhovaná zmena ustanovenia § 12 ods. 7 reflektuje na novú úpravu v § 2 písm. a) bodu 4 návrhu zákona, ktorý stanovuje podmienky na zverejnenie informácií o protispoločenskej činnosti. V prípade naplnenia podmienok v § 2 písm. a) bodu 4 návrhu zákona sa aj takejto osobe poskytuje ochrana a môže využiť inštitút pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu. S ohľadom na právnu úpravu návrhu zákona sa odsek 7 stal nadbytočným. Jeho vypustenie preto predstavuje len legislatívno-technickú úpravu.

12

K bodu 30

(§ 12 ods. 7)

Navrhovaná zmena ustanovenia § 12 ods. 7 reflektuje na novú úpravu okruhu osôb, ktorým sa poskytuje ochrana podľa tohto zákona a ktoré sú uvedené v § 1 ods. 4 navrhovaného znenia zákona. Ak osoba spĺňa podmienky podľa § 1 ods. 4 tak môže využiť inštitút pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu.

K bodu 31

(§ 13 ods. 6 písm. c))

Uvedená zmena reflektuje na rozšírenie osobnej pôsobnosti zákona, na základe ktorej môže byť oznamovateľom aj iná osoba ako osoba v pracovnoprávnom vzťahu. Z tohto dôvodu takáto osoba nebude mať svojho zamestnávateľa ale napr. zmluvného partnera voči ktorému môže smerovať oznámenie a táto osoba by mohla postihnúť oznamovateľa v súvislosti s jeho oznámením.

K bodu 32

(§ 13 ods. 6 písm. d))

Uvedenou zmenou je terminologické zosúladenie pojmov zákona, nakoľko daný zákona používa označenie „oznamovateľ“ a nie pojem „zamestnanec“. Táto úprava má výlučný legislatívno-technický charakter.

K bodu 33

(§ 13 ods. 6 písm. f))

Uvedená zmena je legislatívno-technického charakteru.

K bodu 34

(§ 13 ods. 14)

Ide o transpozíciu ustanovenia článku 27 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/1937 v platnom znení, ktorý ustanovuje povinnosť členských štátov poskytovať Európskej komisii relevantné informácie. Tieto informácie poskytuje úrad za každý predchádzajúci rok. Za tieto informácie sa považuje počet oznámení, ktoré prijal úrad, počet preverovaní, trestných konaní alebo správnych konaní, ktoré sa začali na základe oznámení a ich dosiahnutý výsledok, ak sa zistila, aj odhadovanú škodu a sumy navrátené na základe preverovaní, trestných konaní alebo správnych konaní súvisiacich s urobenými oznámeniami. Tieto informácie úrad poskytuje iba ak ich má k dispozícií, či už z verejne dostupných zdrojov alebo na základe dopytu od uvedených orgánov.

Správa úradu pre Európsku komisiu je charakterom ako i obsahom odlišná od správy, ktorú má úrad povinnosť predložiť Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 13 ods. 13 zákona. Správa adresovaná Európskej komisii má a priori štatistickú funkciu, pričom úrad má za úlohu len koncentrovať relevantné dáta, ktoré mu iné orgány poskytnú a ktoré bude mať k dispozícií za účelom vytvorenia prehľadných štatistík. Samotný úrad pritom nebude vytvárať obsah správy inak, ako doložením počtu oznámení, ktoré sám pridal a vytvorením uceleného sumáru správy.

13

K bodu 35

(§ 13 ods. 17)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 37

(§ 13 ods. 18)

Uvedená zmena je transpozíciou smernice (EÚ) 2019/1937 v platnom znení, konkrétne čl. 16 a čl. 22. Poslednou vetou sa zároveň stanovuje oprávnenie úradu obdobným spôsobom akým informujú orgány činné v trestnom konaní podľa § 6 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku o prebiehajúcich trestných stíhaniach informovať o vedených konaniach, ktoré sa týkajú oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Uvedené oprávnenie reflektuje pozíciu úradu ako orgánu, ktorý rozširuje povedomie o oznamovaní protispoločenskej činnosti, a to aj prostredníctvom poukázania na konkrétne aktuálne prípady v spoločnosti.

K bodu 37

(§ 14 ods. 9)

Legislatívno-technická úprava.

.

K bodu 38

(§ 18 ods. 1)

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je posilniť ochranu oznamovateľov pred akýmkoľvek postihom, ktorý súvisí s pracovnoprávnym vzťahom a oznamovateľovi alebo inej osobe o ktorej možno predpokladať, že je postihnutá v súvislosti s oznámením spôsobia alebo môžu spôsobiť neopodstatnenú ujmu.

Medzi postihy a pracovnoprávne úkony, ktoré môžu spôsobiť oznamovateľovi alebo inej osobe, o ktorej možno predpokladať, že je postihnutá v súvislosti s oznámením, neopodstatnenú ujmu (odvetné opatrenie), patria najmä

−pozastavenie výkonu činnosti, výpoveď, odvolanie alebo rovnocenný právny úkon,

−preradenie na nižšiu pozíciu alebo odmietnutie povýšenia,

−presun povinností, zmena miesta výkonu práce, zníženie mzdy, zmena pracovného času,

−neposkytnutie zaškolenia, zaučenia, rekvalifikácie alebo prehlbovania kvalifikácie zamestnanca,

−neposkytnutie odmeny, na ktorú má oznamovateľ nárok

−negatívny pracovný alebo služobný posudok,

−uloženie alebo vykonanie akéhokoľvek disciplinárneho opatrenia, upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny alebo inej sankcie,

−nátlak, zastrašovanie alebo obťažovanie,

−porušenie zásady rovnakého zaobchádzania,

−predčasné ukončenie pracovnej zmluvy na dobu určitú,

−spôsobenie ujmy vrátane poškodenia dobrého mena osoby, najmä v sociálnych médiách, alebo ušlého zisku,

−zaradenie na čiernu listinu na základe neformálnej alebo formálnej dohody v rámci odvetvia či priemyslu, čo môže znamenať, že táto osoba si už budúcnosti v tomto odvetví alebo priemysle nenájde zamestnanie,

14

−predčasné ukončenie alebo zrušenie zmluvy o dodávke tovarov alebo poskytovaní služieb,

−zrušenie licencie alebo povolenia,

−vyžadovanie lekárskeho vyšetrenia, napr. psychiatrického vyšetrenia,

−podanie žaloby alebo sťažnosti, ktoré je zneužitím práva na podanie takejto žaloby alebo sťažnosti.

Je však potrebné zdôrazniť, že cieľom navrhovanej právnej úpravy nie je brániť zamestnávateľom, aby prijímali rozhodnutia súvisiace so zamestnaním, ktoré nesúvisia s oznamovaním podľa tohto zákona.

Zároveň sa uvedenou úpravou zavádza pojem pokus o postih. Takáto skutková podstata slúži na to aby zahrnula aj prípady kedy síce nepríde k naplneniu samotného postihu, napr. zrušením licencie, ktorej právoplatnosť nepotvrdí nadriadený orgán či uložením disciplinárneho opatrenia, ktoré bude následne nadriadeným orgánom zrušené. Takéto, či iné postihy, ktoré sú vykonané avšak nenadobudnú právoplatnosť a sú následne zrušené možno považovať ako pokusy o postih.

Navrhuje sa ustanoviť sankcia za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť o totožnosti dotknutej osoby. Právna úprava nadväzuje na § 10 ods. 7 a ods. 9 písm. c) návrhu zákona, ktoré tvoria právny základ upravujúci povinnosť zachovávať mlčanlivosť o totožnosti dotknutej osoby. Podľa § 18 ods. 1 písm. b) návrhu zákona bude teda možné postihnúť osobu, ktorá poruší povinnosť zachovávať mlčanlivosť o totožnosti dotknutej osoby.

Ustanovenie sa dopĺňa v nadväznosti na rozšírenie povinností zamestnávateľa prijatie opatrení voči osobe, ktorá bráni oznámeniu v rámci vnútorného systému preverovania oznámení. Za porušenie tejto povinnosti je možné osobe vykonávajúcej u zamestnávateľa pracovnú činnosť uložiť sankciu.

K bodu 39

(§ 18 ods. 2)

Navrhované sprísnenie sankcií je potrebné vnímať v kontexte požiadavky čl. 23 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/1937 v platnom znení, ktorý stanuje povinnosť pre členské štáty prijímať účinné, primerané a odrádzajúce sankcie uplatniteľné na fyzické alebo právnické osoby. Platnú právnu úpravu výšky sankcií v tomto smere nebolo možné považovať za dostatočne odradzujúcu a z tohto dôvodu sa navrhujú vyššie sankcie za porušenie zákona. Zároveň sa stanovuje možnosť sprísnenia sankcií až na dvojnásobok v prípade opakovaného spáchania priestupku.

K bodu 40 a 41

(§ 19 ods. 1 až 5)

Navrhované sprísnenie sankcií je potrebné vnímať v kontexte požiadavky čl. 23 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/1937 v platnom znení, ktorý stanuje povinnosť pre členské štáty prijímať účinné, primerané a odrádzajúce sankcie uplatniteľné na fyzické alebo právnické osoby. Platnú právnu úpravu výšky sankcií v tomto smere nebolo možné považovať za dostatočne odradzujúcu a z tohto dôvodu sa navrhujú vyššie sankcie za porušenie zákona. Zároveň sa stanovuje možnosť sprísnenia sankcií až na dvojnásobok v prípade opakovaného porušenia povinností.

15

Zároveň sa v § 19 stanovuje rozdielna horná hranica pokuty za porušenie povinnosti stanovených v § 10, a to podľa počtu zamestnancov, ktorí pracujú u zamestnávateľa. Uvedené reflektuje to aby vo väčšej miere mohli sankcie postihnúť zamestnávateľov, ktorí z dôvodu zamestnávania väčšieho počtu zamestnancov majú aj tomu primeranú spoločenskú zodpovednosť.

Všetky uvedené sumy sankcií predstavujú ich hornú hranicu. Pri ich udeľovaní musí úrad prihliadať na ich primeranosť v kontexte skutočností uvedených v § 19 ods. 5.

K bodu 42

(§ 20 ods. 2)

Uvedená zmena je legislatívno-technického charakteru.

K bodu 43 a 44

(§ 22 ods. 4 a 5)

V § 22 ods. 4 návrhu zákona v dôsledku upresnenia postupu pri oznamovaní protispoločenskej činnosti sa navrhuje zaviesť povinnosť prokuratúry, správneho orgánu alebo úradu potvrdiť podanie oznamovateľa bezodkladne po prijatí oznámenia.

V § 22 ods. 5 návrhu zákona z dôvodu väčšej informovanosti osôb o možnostiach urobenia oznámenia, prijímaných opatrení, prostriedkov nápravy a ochrany podľa tohto zákona zabezpečí prokuratúra, správne orgány a úrad uverejnenie uvedených informácií na svojich webových sídlach.

K bodu 45 a 46

(§ 23 ods. 1 a § 24 ods. 2)

Uvedená zmena je legislatívno-technického charakteru.

K bodu 47 a 48

(§ 25a a 25b)

Doplnené ustanovenia sú ustanoveniami prechodnými a transpozičnými. V prípade doplneného § 25a návrhu zákona sa stanovuje lehota, do ktorej má úrad predložiť prvú správu podľa § 13 ods. 14 návrhu zákona Európskej komisii.. S ohľadom na navrhovanú účinnosť návrhu zákona a po predchádzajúcej konzultácii s úradom, predkladateľ dospel k názoru, že termín do 30. júna 2023 bude pre úrad na vypracovanie prvej správy dostatočný.

Príloha sa dopĺňa o odkaz na právne záväzné akty Európskej únie, ktoré sa návrhom zákona transponujú do označeného zákona.

K čl. II

K bodom 1 a 2

(§ 24g ods. 3 a 4)

16

Predmetné ustanovenia predstavujú transpozíciu čl. 20 smernice (EÚ) 2019/1937 v platnom znení, nakoľko sa i v zmysle návrhu zákona rozširuje ochrana o osoby, ktoré poskytovateľovi poskytli pomoc a iné osoby, ktoré boli postihnuté v súvislosti s oznámením.

K čl. III

Dátum účinnosti návrhu zákona sa navrhuje od 1. apríla 2023 vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu, okrem čl. I bodov 17, 18, 25, 26, 40, 41 a 44 návrhu zákona, v prípade ktorých sa navrhuje účinnosť od 1. septembra 2023 a to z dôvodu legisvakancie, nakoľko predkladateľ považuje za vhodné poskytnúť dostatočne dlhé obdobie pre oboznámenie sa adresátov práva s novou úpravou.

V Bratislave, dňa 9. novembra 2022

Eduard Heger

predseda vlády Slovenskej republiky

Július Jakab

vedúci Úradu vlády Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Návrh zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe Programového vyhlásenia vlády na roky 2018 až 2020 (časť 5. „Posilniť úlohu štátu a ochranu verejného záujmu“, kapitola „Politika boja proti korupcii“) a v nadväznosti na plnenie opatrení z Akčného plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu.

Návrhom zákona sa zároveň reaguje na poznatky z aplikačnej praxe k zákonu č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 125/2016 Z. z.

Zákon č. 307/2014 Z. z. v znení zákona č. 125/2016 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júla 2014 a predstavoval v čase jeho prijatia dovtedy neexistujúci nástroj právnej ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti tzv. whistleblowerov pred takým konaním, zo strany zamestnávateľa, resp. jeho riadiacich zamestnancov, smerujúcim k „potrestaniu“ whistleblowera, ktoré nedosahovalo intenzitu trestného činu alebo správneho deliktu, ale bolo spôsobilé privodiť výrazný negatívny zásah do pracovného, prípadne aj rodinného a osobného života whistleblowera.

Uvedeným zákonom sa do právneho poriadku Slovenskej republiky zaviedlo viacero inštitútov, ako ochrana whistleblowera v rámci trestného konania, a v rámci konania o správnom delikte, vnútorný systém vybavovania podnetov whistleblowerov, odmena whistleblowerovi, pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu smerujúceho voči whistleblowerovi inšpektorátom práce.

Aplikačná prax uplynulých štyroch rokov poukázala aj na slabé miesta súčasnej právnej úpravy, ktoré nemohli byť v čase tvorby terajšieho zákona známe ani predvídané.

Ukázalo sa, že terajší zákon sa nedostal do širšieho spoločenského povedomia, čo je jedna z príčin jeho nedostatočného využívania zo strany whistleblowerov, ako aj to, že je vhodnejšie uprednostniť zverenie poskytovania ochrany, ako aj propagáciu zákona a súvisiace činnosti, samostatnému a na tento účel špecializovanému štátnemu orgánu, pred vykonávaním tejto činnosti inšpekciou práce, ktorá plní síce príbuzné úlohy, ale sleduje primárne iný cieľ. Taktiež sa ukázalo, že je potrebné zvážiť možnosť poskytnúť whistleblowerovi postavenie oznamovateľa s právom robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie a predkladať dôkazy, a obdobne aj úradu ak poskytuje whistleblowerovi ochranu, v trestnom konaní, čo súčasná právna úprava neumožňuje.

Návrh zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov predstavuje kontinuitu so súčasnou právnou úpravou z ktorej vychádza a na ktorú nadväzuje, zároveň využíva poznatky získané z aplikačnej praxe k zákonu č. 307/2014 Z. z v znení zákona č. 125/2016 Z. z., s cieľom prehĺbiť, rozšíriť a zefektívniť ochranu poskytovanú oznamovateľom protispoločenskej činnosti, a to najmä:

1.zriadením úradu na ochranu oznamovateľov, ktorý ako nezávislý orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, bude najmä poskytovať ochranu oznamovateľom (namiesto terajšieho inšpektorátu práce), kontrolovať dodržiavanie navrhovaného zákona, poskytovať odborné stanoviská a poradenstvo k aplikácii návrhu zákona, robiť osvetu v oblasti poskytovania ochrany tzv. whistleblowerom, poskytovať odmenu oznamovateľovi (namiesto terajšieho Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky), raz ročne predkladať Národnej rade Slovenskej republiky správu o svojej činnosti;

2.vytvorením mechanizmu kreovania predsedu úradu Národnou radou Slovenskej republiky spomedzi dvoch kandidátov vybratých odbornou komisiou zloženou z členov

vymenovaných prezidentom Slovenskej republiky, vládou Slovenskej republiky, verejným ochrancom práv, Radou pre štátnu službu a poradným orgánom vlády v oblasti mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej spoločnosti;

3.poskytnutím oznamovateľovi postavania oznamovateľa v trestnom konaní;

4.úpravou definície oznámenia, ktorej súčasťou už nebude kvalitatívne kritérium „významnej miery“ prispenia oznámených skutočností nasvedčujúcich spáchanie, resp. páchanie protispoločenskej činnosti;

5.rozšírením definície závažnej protispoločenskej činnosti o trestné činy právnických osôb, čím sa reaguje na vývoj právneho poriadku od účinnosti terajšieho zákona, ako aj rozšírením definície znížením hornej hranice pokuty z 50 000 eur na 30 000 eur;

6.precizovaním úpravy poskytnutia ochrany v rámci trestného konania prokurátorom tak, že pri neposkytnutí ochrany sa oznamovateľ bude môcť obrátiť sám alebo prostredníctvom novozriadeného úradu na nadriadeného prokurátora ako na druhú inštanciu;

7.obdobne ako v bode 6. dôjde k precizovaniu poskytnutia ochrany v rámci konania o správnom delikte, kde sa zavedie pri neposkytnutí ochrany druhá inštancia;

8.ustanovením kvalitatívnych kritérií odbornosti zodpovednej osoby a precizovaním úpravy postavenia zodpovednej osoby v rámci právnickej osoby vrátane zvýšenie jej ochrany, a tým aj jej nezávislosti v rámci štruktúry zamestnávateľa;

9.zavedením administratívnej zodpovednosti osoby, ktorá urobí voči whistleblowerovi pracovnoprávny úkon bez súhlasu úradu alebo, ktorá vyzradí totožnosť whistleblowera.

V nadväznosti na uvedené sa navrhuje prostredníctvom samostatných novelizačných článkov novelizovať Trestný poriadok, zákon o prokuratúre, zákon o bankách, zákon o dani z príjmov, zákon o inšpekcii práce, zákon o poskytovaní právnej pomoci, zákon o registri trestov a zákon o štátnej službe.

Právne inštitúty zavedené zákonom č. 307/2017 Z. z. v znení zákona č. 125/2016 Z. z. do Zákonníka práce, Trestného poriadku, zákona o štátnej službe, zákona o Policajnom zbore, zákonov upravujúcich štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, colníkov, profesionálnych vojakov, zákona o sudcoch a prísediacich, zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže, zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, zákona o Hasičskom a záchrannom zbore, zákona o výkone práce vo verejnom záujme, antidiskriminačného zákona, zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení a školského zákona zostávajú zachované aj po nadobudnutí účinnosti návrhu zákona.

Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu a na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: Úrad vlády Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4 až 5.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Úrad vlády Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

február 2018

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

október 2018

2.Definovanie problému

Zákon č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 125/2016 Z. z. predstavoval v čase prijatia dovtedy neexistujúci nástroj právnej ochrany oznamovateľov pred takým konaním zo strany zamestnávateľa resp. jeho riadiacich zamestnancov smerujúcim na „potrestanie“ oznamovateľa, ktoré nedosahovalo intenzitu trestného činu alebo správneho deliktu, ale bolo spôsobilé privodiť výrazný negatívny zásah do pracovného, ako aj rodinného a osobného života tohto oznamovateľa.

Aplikačná prax poukázala aj na slabé miesta súčasnej právnej úpravy, ktoré nemohli byť v čase tvorby a prijatia v súčasnosti platného zákona známe ani predvídané. Ukázalo sa, že jednou z príčin nevyužívania platného zákona je skutočnosť, že sa nedostal do širšieho spoločenského povedomia, a preto je potrebné uprednostniť zverenie poskytovania ochrany, ako aj propagáciu zákona a súvisiace činnosti samostatnému a špecializovanému štátnemu orgánu, pred vykonávaním tejto činnosti inšpekciou práce, ktorá plní síce príbuzné úlohy, ale sleduje primárne iný cieľ.

3.Ciele a výsledný stav

Návrhom zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa má, na základe poznatkov z aplikačnej praxe k zákonu č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 125/2016 Z. z., zefektívniť ochrana poskytovaná oznamovateľom protispoločenskej činnosti, a to najmä zriadením úradu na ochranu oznamovateľov ako nezávislého orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, ktorý bude najmä poskytovať ochranu oznamovateľom (namiesto terajšieho inšpektorátu práce), kontrolovať dodržiavanie navrhovaného zákona, poskytovať odborné stanoviská a poradenstvo k aplikácii návrhu zákona, robiť osvetu v oblasti poskytovania ochrany oznamovateľom, poskytovať odmenu oznamovateľovi (namiesto terajšieho Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky) a raz ročne predkladať Národnej rade Slovenskej republiky správu o svojej činnosti.

4.Dotknuté subjekty

Zamestnanci a zamestnávatelia verejnej správy, ako aj súkromného sektora.

5.Alternatívne riešenia

V rámci alternatívnych riešení bol uvažovaný nulový variant, t.j. súčasný právny stav a dôsledky vyplývajúce z absencie navrhovanej právnej úpravy. V prípade neriešenia súčasného stavu, by naďalej pretrvávalo nízke povedomie o existujúcich nástrojoch ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti a ich nízka miera využívania zo strany tzv. whistleblowerov.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Žiadna.

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne“

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne“

10.Poznámky

Rozsah ukladaných povinností podnikateľským subjektom zákonom č. 307/2014 Z. z. sa nemení.

11.Kontakt na spracovateľa

Úrad vlády Slovenskej republiky, Sekcia vládnej legislatívy- Mgr. Andrej Bonko, tel. č. 02/20925360 andrej.bonko@vlada.gov.sk

12.Zdroje

Analýza súčasnej situácie a príprava návrhu zákona v gescii pracovnej skupiny odborníkov Úradu vlády SR, Ministerstva vnútra SR, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstva spravodlivosti SR, Generálnej prokuratúry SR a mimovládnych organizácii.

Údaje a podklady poskytnuté Slovenským národným strediskom pre ľudské práva a Inšpekciou práce

Konzultácie.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

BRATISLAVA: 9. 2. 2018

ČÍSLO: 013_2/2018

VYBAVUJE: MGR. KOLLÁR, PHD.

STANOVISKO KOMISIE

(PREDBEŽNÉ PRIPOMIENKOVÉ KONANIE)

K NÁVRHU

ZÁKONA O OCHRANE OZNAMOVATEĽOV A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV

I. Úvod: Úrad vlády Slovenskej republiky dňa 5. februára 2018 predložil Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na opätovné predbežné pripomienkové konanie materiál „Návrh zákona o ochrane oznamovateľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú rozpočtovo zabezpečené.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K analýze vplyvom na rozpočet verejnej správy

V analýze vplyvov, v časti 2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít je uvedené, že predsedovi úradu patrí plat vo výške 1,5-násobku platu poslanca a podpredsedovi úradu patrí plat vo výške 1,3-násobku platu poslanca. Uvedené nie je v súlade s § 14 ods. 8 predloženého návrhu zákona. Z tohto dôvodu Komisia žiada časť 2.2.3. analýzy vplyvov prepracovať.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

súhlasné stanovisko s návrhom na dopracovanie

s materiálom predloženým na opätovné predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Ing. Rastislav Chovanec, PhD.

predseda Komisie

Stanovisko predkladateľa: Predkladateľ pripomienku zapracoval.

7

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2018

2019

2020

2021

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

713 264

604 394

599 394

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0