Zákon o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí a o zmene a doplnení niektorých zákonov 54/2015 účinný od 12.10.2021

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Radovana KAZDU, Jaromíra ŠÍBLA, Tomáša LEHOTSKÉHO a Ľuboša KRAJČÍRA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh novely zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá do legislatívneho procesu skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“).

Základným cieľom predkladanej novely je vytvorenie podmienok na osobitné konanie o povolení na umiestnenie jadrového zariadenia. Osobitné konanie zabezpečí, aby nové jadrové zariadenie bolo realizované na základe projektu akceptujúceho najbezpečnejšie a najmodernejšie riešenie vzhľadom na neustále sa zvyšujúce nároky na bezpečnú prevádzku takýchto zariadení.

Obsahom návrhu je vytvorenie priestoru na výnimku zo súčasného stavu, kedy Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len „úrad jadrového dozoru“) vydáva súhlas na umiestnenie stavby každého druhu jadrového zariadenia. Po novom bude úrad jadrového dozoru priamo vydávať povolenie na umiestnenie stavby jadrového zariadenia, ale len reaktorového typu, a to z pohľadu jadrovej bezpečnosti, fyzickej ochrany a radiačnej ochrany. V dôsledku toho dôjde aj k sprísneniu povoľovacieho procesu, do ktorého sa dopĺňa naviac jeden krok správneho konania, čiže umiestňovanie bude dvojstupňové. V tomto kroku ešte nie je potrebné predložiť dokumentáciu preukazujúcu stavebno-technické a konštrukčné riešenie stavby, nerozhoduje sa o umiestnení konkrétnych objektov jadrových zdrojov. Toto bude riešené v následnom povoľovacom procese (územné konanie a stavebné konanie) za dodržania najvyššej úrovne bezpečnosti nového zariadenia podľa vedeckých dôkazov v danom čase. Rozhodnutie o umiestnení jadrového zdroja stanoví okrajové podmienky a požiadavky na nový zdroj (výkon, bezpečnosť, atď.). Budúci dodávateľ bude musieť splniť všetky požiadavky uvedené v povolení na umiestnenie, tým sa zabezpečí najvyššia možná miera bezpečnosti a transparentnosti pri výbere konkrétneho projektu.

Predkladaná novela umožní plynule pokračovať v príprave projektu nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice (ďalej len „Projekt NJZ“) a zabezpečí ochranu investície vo výške cca 115 mil. eur, ktoré vložili do Projektu NJZ spoločnosti Jadrová a vyraďovacia spoločnosť a.s. a ČEZ a.s.

Druhou oblasťou úpravy je zabezpečenie súladu s Dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor). Podnetom na vypracovanie týchto ustanovení je stanovisko k Druhej pokrokovej správe Výboru pre súlad s Aarhuským dohovorom (Compliance Committee of the Aarhus Convention), ktorý v prípade ACCC/C/2013/89/Slovakia stanovil, že Slovenská republika obmedzuje právo verejnosti na prístup k informáciám v oblasti životného prostredia veľmi široko. Obmedzovanie takéhoto prístupu k informáciám má byť posudzované v každom prípade individuálne, s ohľadom na požadované informácie a potenciálne riziko, ktoré by to mohlo spôsobiť, nie široko, ako to Slovenská republika koncipovala prijatím zákona č. 279/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v

znení neskorších predpisov. Odstránením informácií z aktuálneho znenia zákona , ktoré Slovenská republika bude musieť zverejňovať po prijatí tejto novely zákona, sa Slovenská republika priblíži k plnému súladu s Aarhuským dohovorom. Takisto sa ruší vylúčenie použitia mimoriadnych opravných prostriedkov podľa zákona č 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Prijatím týchto ustanovení sa zároveň čiastočne vyhovuje vetu prezidentky Slovenskej republiky zo dňa 17. júla 2019, ktorá súčasný zákon č. 279/2019 Z. z., vedený pod číslom parlamentnej tlače 1372 vrátila na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky.

Treťou oblasťou úpravy je potreba časového ohraničenia kompetencií medzi Úradom jadrového dozoru a Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad verejného zdravotníctva“) a vydávanie odporúčaní na zavedenie opatrení na ochranu obyvateľstva z pohľadu časového vývoja udalostí.

Účinnosť návrhu zákona je navrhnutá tak, aby subjekty, ktoré budú postupovať podľa nových podmienok mali dostatok času na prípravu a predloženie potrebných dokumentov.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana ani sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaná zákonná úprava je v súlade aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K čl. I

Bod 1

V § 5 ods. 2 písm. a) sa dopĺňa výnimka pre jadrové zariadenie podľa § 2 písm. f) prvého bodu, ktorým sú súbory civilných stavebných objektov a nevyhnutných technologických zariadení v projektom určenej konfigurácii, určené na výrobu elektrickej energie alebo na výskum v oblasti jadrovej energie, ktorých súčasťou je jadrový reaktor alebo jadrové reaktory, ktoré budú využívať, využívajú alebo využívali riadenú štiepnu reťazovú reakciu. Týmto spôsobom bude možné začať konanie bez predloženia dokumentácie preukazujúcej stavebno-technické a konštrukčné riešenie stavby s tým, že táto bude doplnená následne, za dodržania najvyššej úrovne bezpečnosti nového zariadenia podľa vedeckých dôkazov v danom čase.

Bod 2

V § 5 ods. 3 sa na základe výnimky zakomponovanej v odseku 2 do výpočtu povolení dopĺňa aj umiestnenie jadrového zariadenia podľa § 2 písm. f) prvého bodu.

Bod 3

Osobitné podmienky udelenia povolenia uvedené v písmenách a) až d) sa rozširujú o povinnosť splniť ich aj pre jadrové zariadenia podľa § 2 písm. f) prvého bodu, teda pre tzv. reaktorové jadrové zariadenia.

Body 4 a 5

V § 8 ods. 5 sa osobitne určujú lehoty na vydanie rozhodnutia vo vzťahu k umiestneniu jadrového zariadenia podľa § 2 písm. f) prvého bodu.

Body 6 až 8

Vypustením ustanovení o bankovom tajomstve, daňovom tajomstve, telekomunikačnom tajomstve a poštovom tajomstve sa napĺňa čl. 4 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor), ktorý upravuje záväzok Slovenskej republiky zabezpečiť prístup k informáciám o životnom prostredí. Zároveň sa vyhovuje v tejto časti vetu prezidentky Slovenskej republiky zo dňa 17. júla 2019, ktorým vrátila na prerokovanie súčasný zákon č. 279/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, vedený v Národnej rade Slovenskej republiky pod číslom parlamentnej tlače1372.

Bod 8

Doplnením nového § 17a vzhľadom na to, že na základe výnimky z § 17 ide o osobitné konanie o povolení na umiestnenie jadrového zariadenia, sa dopĺňa kompetencia úradu a súčasne sa ustanovuje, na základe akej žiadosti sa ku konaniu pristupuje. Taktiež sa určuje suma (950 000 eur) administratívnej úhrady na úhradu nákladov na výkon regulácie v konaní o vydanie povolenia na umiestnenie jadrového zariadenia. Súčasne sa ustanovuje, že úrad v tomto prípade nevydáva súhlas na umiestnenie stavby jadrového zariadenia, ale priamo vydáva povolenie podľa tohto paragrafu a zároveň toto povolenie nahrádza povolenie vydávané na základe zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe vyhodnotenia predloženej dokumentácie zo strany žiadateľa o povolenie ustanoví úrad jadrového dozoru vo vyhláške.

Bod 9

Ustanovujú sa osobitosti pri vydávaní stavebného povolenia pri stavbe jadrového zariadenia podľa § 2 písm. f) prvého bodu, kde sa bude vyžadovať aj vyjadrenie Európskej komisie na základe Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Bod 10

Vzhľadom na platný zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 69/2020 Z. z. (ďalej len „zákon o radiačnej ochrane“) a postupné smerovanie a rozpracovanie radiačnej monitorovacej siete a hodnotenia udalostí z pohľadu radiačnej ochrany na úrade verejného zdravotníctva, je potrebné zosúladiť a spresniť zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „atómový zákon“) so zákonom o radiačnej ochrane a vyjasniť si v legislatíve vzájomné kompetencie. Súčasné znenie § 28 ods. 24 atómového zákona popisuje návrhy odporúčaní a opatrení, no nie je definovaná „časová fáza“ udalosti, čo môže budiť dojem, že úrad jadrového dozoru bude pripravovať odporúčania počas celého trvania udalosti, napríklad aj v neskorej fáze. Prechodná alebo neskorá fáza udalosti však už nečerpá priamo z technologického vývoja stavu v jadrovom zariadení, ale z rôznych vstupov (radiačných meraní kontaminácie, sociálnych, ekonomických, poľnohospodárskych faktorov, atď.). Preto je potrebné, aby bolo v atómovom zákone upravené časové obdobie udalosti, keď je úrad relevantne prínosný pri príprave konkrétnych odporúčaní, ktoré vychádzajú z poznatkov zisťovania technologického stavu a vývoja priebehu udalosti. Toto je ideálne ohraničiť obdobím, keď už nebude pretrvávať únik rádioaktívnych látok a ani už nebude hroziť, že k úniku ešte dôjde. Zároveň sa ustanovuje, že úrad jadrového dozoru pri príprave odporúčaní v spomínanej fáze udalosti spolupracuje priamo s úradom verejného zdravotníctva, čoho výstupom je spoločný návrh opatrení, ktorý sa zasiela na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a obvodné úrady v sídle kraja v oblasti ohrozenia. Takto bude jasné aj Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, aj obvodným úradom od koho majú (v tejto fáze udalosti) dostávať odporúčania na ochranu obyvateľstva.

Bod 11

Vypúšťa sa ustanovenie, ktoré vylučuje použitie mimoriadnych opravných prostriedkov. Je to ustanovenie, ktoré bolo vytýkané Slovenskej republike v prípade ACCC/C/2018/89/Slovakia.

Bod 12

Príloha č. 1 bod A sa dopĺňa o náležitosti, ktoré sa predkladajú pri žiadosti o povolenie stavby jadrového zariadenia podľa § 5 ods. 2 a ods. 3 písm. o).

K Čl. II

Upravuje sa znenie poznámok pod čiarou, v dôsledku čoho sa vylučuje povinnosť finančného krytia zodpovednosti za jadrovú škodu spôsobenú jadrovou udalosťou, keďže reálne taká škoda pri umiestňovaní nehrozí.

K Čl. III

Navrhuje sa účinnosť odo dňa vyhlásenia.

Vládny návrh zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí a o zmene a doplnení niektorých zákonov

32

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Všeobecná časť dôvodovej správy vychádza principiálne z obsahu koncepčného materiálu 'Analýza stavu a koncepcia budovania nového systému občianskoprá vnej zodpovednosti za jadrové škody v Slovenskej republike', ktorý bol schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 880/2008 zo dňa 03. 12. 2008. Preto niektoré pasáže všeobecnej časti, ale aj osobitnej časti dôvodovej správy, sú nevyhnutne toto žné s obsahom koncepčného materiálu a na niektorých miestach sa dôvodová správa priamo odvoláva na vyššie spomenutý koncepčný materiál.

Ako každá ľudská činnosť spočívajúca vo využívaní technických a technologických celkov, ani prevádzka jadrových zariadení sa nevyhne existujúcemu riziku možných negatívnych následkov z takejto činnosti na životy, zdravie, majetok a životné prostredie. Aj tvorc ovia pôvodných myšlienok potreby novej osobitnej právnej úpravy občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu si uvedomovali, ž e negatívne následky prípadnej jadrovej udalosti môžu postihnúť vysoký počet obyvateľov, resp. veľké územné celky, ba dokonca môžu presiahnuť hranice jednotlivých štátov. Škody z takejto jadrovej udalosti, ako z každého negatívneho zásahu do životov a zdravia ľudí alebo ich majetku, sú právne vyčísliteľné v peniazoch, i keď z morálneho a ľudského hľadiska je cena ľudského života a ľudského zdravia otázkou na dlh ú diskusiu, ak o nej ako o cene alebo skôr hodnote možno vôbec hovoriť.

Na druhej strane však bolo treba v čase tvorby prvý ch dohovorov citlivo pristupovať k vyváženej rovnováhe medzi právom obetí na prípadné odškodnenie a podporou rozvoja jadrového priemyslu. Výsledkom týchto snáh bolo na začiatku 60. rokov 20. storočia vypracovanie a podpísanie dvoch medzinárodných dohovorov na pôde Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len 'OECD') a na pôde Organizácie spojených národov/Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (ďalej len 'OSN/MAAE').

Na pôde OECD bol 29. 07. 1960 prijatý Parížsky dohovor o zodpovednosti voči tretej strane v jadrovej energetike (ďalej len 'Parížsky dohovor'), ktorý bol novelizovaný Protokolmi z 28. 01. 1964, 16. 11. 1982 a 12. 02. 2004. (Posledný protokol ešte nevstúpil do platnosti, nakoľko signatári ešte neuložili ratifikačné nástroje u depozitára). Parížsky dohovor má v súčasnosti 16 zmluvných štátov.

Na pôde OSN/MAAE bol prijatý dňa 21. 05. 1963 Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalos ťou (ďalej len 'Viedenský dohovor z 1963'), ktorý vstúpil do platnosti 12. 11. 1977 a v súčasnosti má 40 zmluvných štátov. Pôvodne bolo zmluvným štátom Viedenského dohovoru z 1963 aj Slovinsko, ale neskôr Viedenský dohovor z 1963 vypovedalo a pristúpilo k Parížskemu dohovoru. Slovinsko prestalo byť zmluvným štátom Viedenského dohovoru k 12. 11. 2002.

Viedenský dohovor z 1963 bol novelizovaný Protokolom, ktorým sa mení Viedenský dohovor z 12. 09. 1997 (ďalej len ,,Protokol z 1997'), ktorý má v súčasnosti 12 zmluvných štátov a vstúpil do platnosti 4. 10. 2003.

Ako 'spojovací most' medzi Viedenským dohovorom z 1963 a Parížskym dohovorom bol 21. septembra 1988 na pôde OSN/MAAE prijatý Spoločný protokol k aplikácii Viedenského dohovoru z 1963 a Parížskeho dohovoru, ktorý vstú pil do platnosti 27. 04. 1992 a v súčasnosti má 27 zmluvných št átov. Ide v zásade o procedurálny kolíznoprávny dokument medzi dvoma dohovormi.

Po udalosti na jadrovej elektrárni Fukushima Dai-iichi sa na pôde Európskej únie (ďalej len ,,EÚ') začalo presadzovať viacero názorov č i už na neobmedzenú zodpovednosť ako aj na zjednotenie limitov zodpovednosti vo všetkých členských štátoch.

Na pôde EÚ bolo prijaté Rozhodnutie Rady z 15. júla 2013, ktorým sa určité členské štáty oprávňujú v záujme Európskej únie ratifikovať protokol, ktorým sa mení a dopĺňa Viedenský dohovor o občianskoprá vnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou z 21. mája 1963, alebo k nemu pristúpiť a urobiť vyhlásenie o uplatňovaní príslušných vnútorných pravidiel práva Únie (2013/434/EÚ) (Ú . v. EÚ L 220, 17. 8. 2013) (ďalej len ,,rozhodnutie Rady 2013/434/EÚ'). Podľa rozhodnutia Rady 2013/434/EÚ by Protokol z 1997 mali v záujme EÚ ratifikovať alebo k nemu pristúpiť len tie členské štáty, ktoré sú v súčasnosti zmluvnými stranami Viedenské ho dohovoru z 1963. Pod ľa ustanovení Viedenského dohovoru z 1963, resp. Protokolu z 1997 ako multilaterálnych dohovorov uzavretých na pô de OSN (MAAE), môže byť ich zmluvnou stranou len suverénny štát, nie medzinárodná organizácia, čo vylučuje možnosť ratifikácie Protokolu z 1997 zo strany EÚ ako celku. Za týchto okolností, (výlučn á) vonkajšia právomoc môže byť vykonaná prostredníctvom činnosti členských štátov potom, čo ich na to Rada splnomocní.

Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvnou stranou Viedensk ého dohovoru z 1963 nie sú všetky členské štáty EÚ, je potrebné, aby EÚ vykonávala svoje právomoci v tejto oblasti len prostredníctvom tých členských štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Viedenského dohovoru z 1963, pričom je potrebné , aby tieto urobili pri ratifikácii vyhlásenie v zmysle čl. 2 rozhodnutia Rady 2013/434/EÚ, čím sa zabezpečí uplatňovanie príslušných pravidiel EÚ.

Na základe týchto skutočností ako aj na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 712/2013 k Návrhu na určenie zodpovednosti ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej sprá vy a niektorých orgánov verejnej moci za aplikáciu a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam Európskej únie a rozhodnutiam Európskej únie sa Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len ,,ÚJD SR') rozhodol v roku 2014 predložiť na rokovanie vlády nelegislatívny materiál – 'Analýza súčasného stavu a možných dôsledkov pristúpenia Slovenskej republiky k Protokolu, ktorým sa mení a dopĺňa Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou z roku 1963 vo vzťahu k rozhodnutiu Rady 2013/434/EÚ'. Analýza opisovala súčasný stav a možné dô sledky pristúpenia Slovenskej republiky (ďalej len 'SR') k Protokolu z 1997. Analýza precíznym spôsobom zohľadňovala právne, ekonomick é a politické východiská, možnosti a dôsledky, ktoré sprev ádzajú pristúpenie alebo nepristúpenie SR k Protokolu z 1997, zvýrazňovala doterajší stav na úrovni EÚ, prebiehaj úce aktivity a postoje jednotlivých subjektov zainteresovaných do tvorby názoru a stanoviska k tejto problematike. Analýza ako aj ďalšie konzekvencie pre SR boli schválené uznesením vlády SR č. 152/2014 z 02. 04. 2014.

Prehľad medzinárodnoprávnej zmluvnej základne je uvedený v tabuľke zmluvných štátov (členských štátov EÚ).

Prehľ ad medzinárodnoprávnej zmluvnej základne podľa zmluvných štátov – členských štátov EÚ. ȊŠJPVDVDRPDPDRCSCSPBSCBSCR1.Belgicko***p**2.D ánsko*p**p3.F ínsko******4.Francúzsko***p**5.Gr écko**6.Holandsko******7.Í rsko8.Luxemburskop9.Nemecko******10.Portugalsko*p11.Rak úsko12.Š panielsko*P**p**13.Š védsko****** 14.Talianskop*pp**p15.Ve ľká Británia*p**p** 16.Cyprus17.È eská republika**pp*18.Est ónsko**19.Litva**pp*20.Lotyšsko** *21.Maďarsko**p*22.Malta23.Slovensko***24.Slovinsko****** 25.Po ľsko***26.Bulharsko***27.Rumunsko*****28.Chorvátsko*p

Zdroj: www.iaea.org, časopis NEA News , 2013 - No.31.2

Použité skratky:

Ȋ – členský štát E Ú

ŠJP – štát s jadrovým programom (najmä prevádzka jadrových zariadení)

VD – Viedenský dohovor z 1963

VDR – Protokol z 1997 (Viedenský dohovor revidovaný z roku 1997)

PD – Parížsky dohovor z 1960 (po poslednej platnej revízii v roku 1982)

PDR – Protokol z 2004 (Parížsky dohovor revidovaný v roku 2004 (ešte nevstúpil do platnosti))

CSC – Dohovor o dodatkovom odškodňovaní z roku 1997

SP – Spoločný protokol medzi Viedenským dohovorom a Parížskym dohovorom z roku 1988

BSC – Bruselský podporný dohovor z roku 1963 k Parížskemu dohovoru

BSCR - Bruselský podporný dohovor z roku 1963 k Parížskemu dohovoru revidovaný v roku 2004 (ešte nevstúpil do platnosti )

p – podpísané, ale neratifikované

Základné princípy zodpovednosti za jadrovú škodu v medzinárodnoprávnej rovine

Napriek tomu, že na medzinárodnej úrovni existuje dualita režimov, založená dvoma nezávislými medzinárodnými multilaterálnymi dohovormi, obidva dohovory vychádzajú z rovnakých postulátov.

Základné princípy medzinárodnej úpravy občianskoprá vnej zodpovednosti za jadrové škody sú:

a)výlučná zodpovednosť prevádzkovateľa jadrového zariadenia za škody spôsobené každou jednotlivou jadrovou udalosťou tretím osobám (nezodpovedá však za škody na samotnom jadrovom zariadení alebo za škody na majetku v areáli jadrového zariadenia),

b)objektívna zodpovednosť prevádzkovateľ a spojená s minimom liberačných dôvodov na jeho zbavenie sa zodpovednosti za jadrovú škodu,

c)objektívny charakter zodpovednosti (t. j. zodpovednosti za výsledok, pri ktorej sa neskú ma zavinenie škodcu),

d)ustanoven ý finančný limit zodpovednosti,

e)zodpovednosť prevádzkovateľa je limitovaná v čase,

f)povinnosť prevádzkovateľa jadrového zariadenia kryť svoju zodpovednosť do výš ky stanoveného limitu poistením alebo iným druhom finančnej zábezpeky, ak toto poistenie alebo iná finančná zábezpeka nie je dostatočná, štát zariadenia je povinný garantovať krytie až do výš ky stanoveného limitu,

g)výlučná súdna právomoc na riešenie žalôb je daná sú dom tej zmluvnej strany, kde prišlo k jadrovej udalosti,

h)nediskriminácia obetí na základe národnosti, pobytu a usídlenia.

Základné východiská predkladaného zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí

Vzhľadom na doterajšie skúsenosti z uplatňovania zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómov ý zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (resp. predtým zákona č. 130/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov) a vzhľadom na vykonané 2 analýzy, uvádzané na iných miestach tohto materiálu, predkladaný zákon sa opiera o nasledujúce východiská:

Doterajšia úprava občianskoprávnej zodpovednosti za jadrov ú škodu a jej finančnom krytí v režime atómového zákona, ako výsostne administratívno-prá vneho predpisu, teda predpisu spadajúceho do oblasti verejného práva, sa ukázala ako nevhodná. Atómový zákon má verejnoprávny charakter s klasickými prvkami administratívnych inštitútov prevažne preventí vneho charakteru a obsahovo zameranými najmä na vzťah dozorného štátneho orgánu a držiteľa povolenia. Rieši najmä otázky práv a povinností držiteľov povolení vo vzťahu k jadrovej bezpečnosti, získavaniu, zmenám alebo zániku jednotlivých druhov povolení, sériu evidenčných, oznamovacích a nahlasovacích povinností a iných preventívnych povinností, licenčnú dokumentáciu, inšpekčnú činnos ť za účelom kontroly plnenia požiadaviek, vrátane medzinárodných inšpekcií a podobné prvky verejného práva.

Navrhovaná nová právna úprava má prevažne civilnopr ávny charakter, je riešená vo sfére súkromného práva len s nevyhnutnými administratívno-prá vnymi prvkami, podľa možnosti riešenými odkazmi na relevantné administratívno-právne predpisy.

Vzhľadom na niektoré poznatky a názory z vedeckej prá vnickej obce nie je vhodné uvedenú problematiku rozpracovávať ani v osobitnej časti pripravovanej rekodifikácie Občianskeho zákonníka, resp. celého občianskeho práva hmotného, nakoľko pri občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody ide o špecifický druh objektívnej zodpovednosti s viacerými prvkami vymykajú cimi sa klasickým inštitútom objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú zvlášť nebezpečnou prevádzkou. Z dôvodu komplexnosti zákon rieši aj niektoré súvzťažné otázky poistenia, resp. iné ho finančného krytia a niektoré civilnoprávne procesné ustanovenia. Z pohľadu pôsobnosti ÚJD SR neprichádza k žiadnej zmene, pretože dokumentácia o krytí zodpovednosti za jadrové škody zostáva súčasťou licenčnej dokumentácie podľa atómového zákona, ale je v ňom odkaz na osobitný predkladaný sú kromnoprávny zákon. Aj prípadné sankcionovanie zostáva v pôsobnosti ÚJD SR tak ako tomu je za súčasnej ú pravy.

Ïalším problematickým aspektom pri súčasnom včlenení civilnoprávnej problematiky do administratívneho predpisu je, že sa objavujú tendencie pri vynútených zá sahoch do atómového zákona v jeho administratívnej časti vyvolaných najmä transpozíciou smerníc (2009/71/Euratom a 2011/70/Euratom) zasahovať aj do občianskoprávnej časti, hoci nesúvisí s primárnym cie ľom smerníc. Platí to prirodzene aj naopak. V prípade oddelených zákonov ak by bolo treba meniť administratívnu časť v atómovom zákone, nebude potrebné zasahovať do zodpovednostného zákona a naopak v pr ípade ďalšieho vývoja v oblasti zodpovednosti za jadrové škody sa bude pracovať s osobitným zákonom bez nutnosti zasahovať do atómového zákona.

Nezanedbateľným faktom je tiež skutočnosť, že vn ímanie laickej, ale žiaľ aj odbornej verejnosti, je poznačené mylným predpokladom, že vo všetkom čo sa týka občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu má ingerenciu ÚJD SR v celom rozsahu, pretože problematika je obsiahnutá v atómovom zákone. Ako už bolo ukázané v analýze z roku 2008 a ako je uvedené aj v tomto materiáli, riešia sa v ňom ot ázky ďaleko prevyšujúce pôsobnosť ÚJD SR (ako napríklad rozsah ekonomickej škody, rôzne procesné ustanovenia uplatňovania práva, poškodenie životného prostredia, celá plejáda otázok poistenia a sp ôsobilosti poisťovateľov kryť jadrové riziká, potenciálne použitie verejných finančných zdrojov, príslušnosť jedného súdu a podobne).

Z uvedených dôvodov už od roku 2007 rezonuje myšlienka samostatného zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú jadrovou udalosťou a o jej finančnom krytí, ktorý by bol vyňatý z rež imu atómového zákona.

Pri tvorbe nového zákona sa priamo v zákone fixujú kogentn é ustanovenia nerevidovaného Viedenského dohovoru z 1963.

Vzhľadom na bezvýhradne najnižší limit zodpovednosti v SR pred rokom 2014 spomedzi krajín V4, boli limity zodpovednosti výrazne zvýšené, a to zákonom č. 143/2013 Z. z., ktorý je novelou atómového zákona. Nové zvýšené limity sú v účinnosti od 1. januára 2014. Nové limity rešpektujú Viedenský dohovor z 1963. Pri určovaní nových limitov zodpovednosti boli zohľadnené miery rizika vzniku jadrovej škody v závislosti od technologick ých činností v jednotlivých jadrových zariadeniach v jednotlivých etapách ich existencie. Pri stúpajúcej tendencii vývoja ceny zlata vyjadrenej v americkom dolári a zároveň pri kurze USD:EUR na svetových trhoch, je potrebné v legislatíve určiť primeraný a vhodný limit zodpovednosti za jadrovú škodu tak, aby to bolo v záujme Slovenskej republiky a tak aby daný limit ani pri stúpajúcej tendencii ceny zlata neklesol pod minimálnu hranicu stanovenú Viedenským dohovorom z 1963.

,,Podstata koncepcie objektívnej zodpovednosti vychádza z tézy, že pokiaľ je určený subjekt angažovaný do aktiví t nebezpečného charakteru, v tomto prípade prevádzka (vyraďovanie) jadrových zariadení, platí za splnenia objektívnych predpokladov prezumpcia zodpovednosti tohto subjektu za spôsobené nebezpečenstvo. Š pecifický charakter nebezpečenstva spojený s využívaním jadrovej energie sa ukazuje najmä nedostatočnou ovládateľnos ťou prírodných síl a látok využívaných v jadrovej oblasti, ktoré i pri zachovaní primeranej opatrnosti predstavujú pomerne vysokú pravdepodobnosť vzniku nepriaznivých následkov. Jedným z motí vov preferovania striktnej (prísnej) objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa bola aj okolnosť, že v procese využí vania jadrovej energie je ujma spravidla spôsobená zložitým technickým zariadení m, často za komplikovaných situácií, preto by zistenie pravej príčiny vzniku škody alebo zistenie zavineného protiprávneho úkonu určitej osoby bolo veľmi ťažké. Za tohto stavu by sa poškodený ocitol vo väčšine prípadov v dôkaznej núdzi, pretože by bolo veľmi ťažké zistiť a stanoviť zavinenie konkrétnej osoby. Poškodený by sa dostal do situácie, kedy by súd pre nedostatok dôkazov o zavinení, od preukázania ktorého by zá viselo uznanie jeho nároku, nepriznal jeho subjektívne právo na náhradu škody. Požiadavka zabrániť vzniku dôkaznej núdze poškodeného, a tým mu poskytnúť zvýšenú ochranu, ako aj ľahší prí stup ku kompenzácii ohrozených a porušených hodnôt (život, zdravie, majetok) chránených objektívnym právom, bola jedným z východísk zakotvenia princípu objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa.') Novotná, M, Handrlica, J.:Zodpovednosť za jadrové škody. Veda, 2011, s. 213.

)

Vnútroštátna rovina vývoja pr ávnej úpravy občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu

1.Viedenský dohovor z 1963 bol prvý krát inkorporovaný do slovenského právneho poriadku k 01. 07. 1998 v atómovom zákone č. 130/1998 Z. z. a limit zodpovednosti bol stanovený na 2 mld. Sk. V jú li 1998 bola cena zlata cca 280 USD/trójsku uncu čistého zlata. To znamená, že k 01. 07. 1998 cena zlata vzrástla oproti 29. 04. 1963 8 násobne. Koeficientom 8 je potom treba vynásobiť aj limit pôvodných 5 mil. USD a limit zodpovednosti teda bol v júli 1998 cca vtedajších 40 mil. USD na jednu jadrovú udalosť. Pri kurze USD voči SKK k 01. 07. 1998 1:35,413 a následne 40 mil. USD x 35,413= 1 416 520 000,- SKK. To znamená k 01. 07. 1998 bola slovenská právna úprava plne v súlade s medzinárodnou zmluvou, ktorou je viazaná a limit 2 mld. Sk bol dokonca o cca 500 mil. Sk vyšší ako požadovaný limit.

Tabuľkové vyjadrenie

Stav k 01. 07. 1998

USD:SKK = 1: 35,413

Limit zodpovednosti vo VD vyjadrený k 1. 7. 1998 Limit zodpovednosti pod ľa zákona č. 130/1998 Z. z. Rozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD40 000 000 USD56 476 435 USD(+) 16 476 435 USD1 416 520 000SKK2 000 000 000 SKK(+) 583 480 000 SKK

2.Viedenský dohovor z 1963 bol druhý krát inkorporovaný do slovenského právneho poriadku k 01. 12. 2004 v atómovom zákone č. 541/2004 Z. z., ktorý zrušil predo šlý zákon č. 130/1998 Z. z. a limit zodpovednosti bol stanovený na 75 mil. eur pre jadrové zariadenia na energetické účely a 50 mil. eur pre jadrové zariadenia na neenergetické účely a pre prepravy rádioaktívnych materiálov. V decembri 2004 bola cena zlata cca 425 USD/trójsku uncu čistého zlata. To znamená, že cena zlata vzrástla oproti 29. 4. 1963 cca 12 - násobne. Koeficientom 12 je potom treba vynásobiť aj limit pôvodných 5 mil. USD a limit zodpovednosti bol v decembri 2004 cca vtedajších 60 mil. USD na jednu jadrovú udalosť. Pri kurze USD voči SKK k 1. 12. 2004 1:29,579 a následne kurzu EUR voči SKK k 01. 12. 2004 1:39 a následne 60 mil. USD x 29,579 = 1 774 740 000,- SKK čo sa rovná 45 506 154 EUR. To znamená k 01. 12. 2004 bola slovenská právna úprava plne v súlade s Viedenským dohovorom z 1963, ktorým je viazaná a limit 75 mil. eur resp. 50 mil. eur bol dokonca o cca 30 mil. eur resp. o 5 mil. eur vyšší ako požadovaný limit vo Viedenskom dohovore z 1963.

Tabuľkové vyjadrenie

Stav k 01. 12. 2004

EUR:SKK = 1:39

USD:SKK = 1:29,579

EUR:USD = 1:1,329

Limit zodpovednosti vo VD vyjadrený k 1. 12. 2004 Limit zodpovednosti podľa zákona č. 541/2004 Z. z. pre ENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIARozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD60 000 000 USD99 675 000 USD(+)39 675 000 USD45 146 726 EUR75 000 000 EUR(+)29 853 274 EUR1 760 722 314 SKK2 925 000 000 SKK(+)1 164 277 686 SKK

Limit zodpovednosti vo VD vyjadrený k 1. 12. 2004Limit zodpovednosti podľa zákona č. 541/2004 Z. z. pre NEENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIA a PRE PREPRAVU RÁDIOAKTÍVNEHO MATERIÁLURozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD60 000 000 USD66 450 000 USD(+) 6 450 000 USD45 146 726 EUR50 000 000 EUR(+) 4 853 274 EUR1 760 722 314 SKK1 950 000 000 SKK(+) 189 277 686 SKK

3. V roku 2007 a 2008 začala cena zlata prudko stúpať.

Tabuľkové vyjadrenie

Stav k februáru 2009

EUR:SKK (konverzný kurz) = 1:30,126

USD:SKK = 1:23,547

EUR:USD = 1:1,2794

Limit zodpovednosti vo VD v k februáru 2009Limit zodpovednosti podľ a zákona č. 541/2004 Z. z. pre ENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIARozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD134 550 000 USD95 955 000 USD(-)38 595 000 USD105 166 484 EUR75 000 000 EUR(-)30 166 484 EUR3 168 248 850 SKK2 259 452 385 SKK(-)908 796 465 SKK

Limit zodpovednosti vo VD k februáru 2009Limit zodpovednosti podľa zákona č. 541/2004 Z. z. pre NEENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIA a PRE PREPRAVU RÁDIOAKTÍVNEHO MATERIÁLURozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD134 550 000 USD63 970 000 USD(-)71 580 000 USD105 166 484 EUR50 000 000 EUR(-)55 166 484 EUR3 168 248 850 SKK1 506 300 000 SKK(-)1 661 948 850 SKK

Z uvedeného prehľadu vyplýva, že nárast ceny zlata až na úroveň z roku 2009 cca 950 USD/trójsku uncu čistého zlata bol badateľný najmä v rokoch 2007 až 2008. V čase tvorby oboch atómových zákonov boli však limity zodpovednosti stanovené v rámci limitu ustanoveného Viedenský m dohovorom z 1963, ba dokonca ho vysoko prevyšovali. Tak dlhodobo vopred (pri tvorbe posledného atómového zákona v r. 2003) nebolo možné predpovedať vývoj ceny zlata.

ÚJD SR reagoval na vzniknutú situáciu a v novembri 2008 predložil na rokovanie vlády SR komplexný materiál Analýza stavu a koncepcia budovania nového systému občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody v Slovenskej republike, ktorý bol dňa 03. 12. 2008 schválen ý uznesením vlády SR č. 880/2008. ÚJD SR na základe koncepčného materiálu vypracoval samostatný zákon o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finanč nom krytí. Po medzirezortnom pripomienkovom konaní a rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady, dňa 02. 11. 2010 Legislatívna rada vlády SR avšak odmietla samostatný zákon o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody a navrhla jeho včlenenie do atómového zákona. Aj napriek enormnému úsiliu, včleniť tak rozsiahlu problematiku akou je občianskoprávna zodpovednosť do atómového zákona v takej podobe, v akej sa nach ádza dnes, je v súčasnej dobe nereálne. Navyše potreba novelizácie atómového zákona bola poznačená nutnosťou transpozície Smernice 2009/71/Euratom (zákon č . 350/2011 Z. z.) a Smernice 2011/70/Euratom (zákon č. 143/2013 Z. z.), ktoré majú diametrá lne odlišný obsah a vôbec s občianskoprávnou zodpovednosťou za jadrovú škodu nesúvisia.

Napriek tomu, že uznesenie vlády SR č. 61 z 02. 02. 2011 zrušilo úlohu z bodu C.1 uznesenia vlády SR č. 880 z 03. 12. 2008 ustanovenú predsedníčke ÚJD SR, t. j. predložiť na rokovanie vlády SR návrh zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody a o jej finančnom krytí, v súlade so schválenou koncepciou, predložil ÚJD SR návrh zá kona na rokovanie vlády SR, a to aj z dôvodu tlaku, ktorý vyvíjajú mimovládne organizá cie podporujúce ochranu životného prostredia, ako aj tlaku obcí v okolí jadrových elektrární, presadzujú prijatie zákona o ob čianskoprávnej zodpovednosti. Zrušenie tejto úlohy bolo prekryté explicitnou úlohou v bode B. 1. uznesenia vlády SR č. 152/2014 z 02. 04. 2014 a uznesením vlády č. 696/2013 zo 04. 12. 2013, ktorým bol schválený Plán legislatívnych úloh vlády na rok 2014.

K s účasnom období je cena zlata približne v rovine 1198,0 USD/ jednu trójsku uncu čistého zlata a kurz eura voči doláru je nasledovný: 1 EUR = 1,248 USD (stav k 28. 11. 2014).

Stav po 1. januári 2014 – po nadobudnutí účinnosti zákona č. 143/2013 Z. z. v časti zmien limitov zodpovednosti

EUR:USD = 1:1,248

Limit zodpovednosti vo VD v k 28. 11. 2014Limit zodpovednosti podľa zákona č. 541/2004 Z. z. pre ENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIARozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD178 000 000 USD374 400 000 USD(+)196 400 000 USD142 628 205 EUR300 000 000 EUR(+)166 613 419 EUR

Limit zodpovednosti vo VD k 28. 11. 2014Limit zodpovednosti podľa zákona č . 541/2004 Z. z. pre NEENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIA a PRE PREPRAVU RÁDIOAKTÍVNEHO MATERIÁLURozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD178 000 000 USD230 880 000 USD (+)52 880 000 USD142 628 205 EUR185 000 000 EUR(+)42 371 795 EUR

Takto ustanovené limity čiastočne odzrkadľujú limity určené v revízii Viedenského dohovoru z 1963 – Protokol z 1997 a zároveň zmierňujú nepomer medzi stavom pred 01. 01. 2014 (75 mil. eur/ resp. 50 mil. eur) a možnou nutnosťou pristúpiť k limitom uvedeným v revidovanom Parížskom dohovore (700 mil. eur). Taktiež odzrkadľuje vývoj občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu na úrovni Európskej ú nie a zavedením týchto limitov sa snaží predísť prílišnému skoku v prípade, že by Slovenská republika ratifikovala Parížsky dohovor, prípadne by sa zavie dol Smernicou EÚ ešte vyšší limit zodpovednosti. Zároveň ide o vhodný politický signál, že SR ako plnoprávny člen Európskej únie, člen Schengenské ho priestoru a člen Eurozóny má záujem byť v tejto otázke porovnateľný s ostatnými štátmi spĺňajúcimi obdobné kritériá. Takto zvýšené limity zodpovednosti zároveň eliminujú možn é nežiaduce dôsledky neplnenia limitu ustanoveného mnohostranným medzinárodným dohovorom v národnej legislatíve z titulu pohyblivej ceny zlata na svetových trhoch a budú rezistentnejšie voči týmto pohybom. Vo veci zv ýšenia limitov zodpovednosti bol rozhodujúci krok vykonaný zákonom č. 143/2013 Z. z.

Otázkami poistenia a prá vnych predpokladov poskytovania poistenia sa pomerne detailne zaoberala samotná Analýza stavu a koncepcie budovania nového systému občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody v Slovenskej republike.

V rámci Viedenského dohovoru z 1963, ale aj v rámci Paríž skeho dohovoru, existuje oprávnenie, že určité činnosti vzhľadom na malé množstvá jadrových materiálov a z toho vyplývajúce nízke riziko jadrovej škody, je možné vyňať spod zodpovednosti za jadrové škody. Takéto činnosti musia v šak byť v limitoch množstiev jadrových materiálov takto určených a musia byť vyhlásené Radou guvernérov MAAE. Tento dokument má podobu tabuľky s množstvom čísel rádionuklidov a raz za čas je revidovaný rezolúciou Rady guverné rov MAAE (naposledy 20. 11. 2014). MAAE je medzinárodná špecializovaná štruktúra Organizácie spojených národov so s ídlom vo Viedni. Vzhľadom na charakter a postavenie tejto organizácie, dokumenty Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu nemo žno považovať za právne akty, ktoré by priamo zakladali účinky, resp. práva a povinnosti na území Slovenskej republiky. Z legislatívno-technického hľadiska je teda nevyhnutné rezolúcie Rady guvernérov MAAE naďalej rozpracovávať vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom na to oprávneným orgá nom verejnej moci Slovenskej republiky, t. j. vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ÚJD SR. Preto je aj v navrhovanom zá kone splnomocňovacie ustanovenie pre ÚJD SR vydať vykonávací predpis upravujúci vy ňatie malých množstiev jadrových materiálov spod pôsobnosti zákona, tak, ako to bolo doteraz v § 30 ods. 4 atómového zákona a vykonávací m predpisom bola vyhláška ÚJD SR č. 47/2006 Z. z. o podrobnostiach o maximálnych limitách množstiev jadrových materiálov a rádioaktívnych odpadov, pri ktorý ch sa nepredpokladá vznik jadrovej udalosti.

Porovnanie zákonných limitov zodpovednosti (prípadne limitov poistenia) za jadrové škody vo vybraných štátochŠTÁT

ZMLUVNÁ STRANA DOHOVORULIMIT ZODPOVEDNOSTI V NÁRODNEJ LEGISLATÍVE (v EUR, SDR alebo USD)FINANÈNÉ ZABEZPEÈ ENIE LIMITU (v EUR, SDR alebo USD)AustráliaNemá špecifickú legislatí vuNie je definovanéRakúskoBez limituJadrové zariadenia:

Skúšobné a výskumné reaktory a preprava rádioaktívnych materiálov:

Zariadenia kde sa nakladá s rádionuklidmi do 370 gigabecquerelov:406 mil. EUR + 40,6 mil. EUR na úroky a náklady

40,6 mil. EUR + 4,06 mil. EUR na úroky a náklady

4,06 mil. EURBelgicko

PD, BSC297,4 mil. EUR

74,3 mil. EURJadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov:

Zariadenia s nízkou mierou rizika (výskumné zariadenia):297,4 mil. EUR spolu s poistením závislým od kategórie zariadenia je výška limitu 324 mil. EUR

74,3 mil. EUR spolu s poistením závislým od kategórie zariadenia je výška limitu 97,6 mil. EURKanada48,6 mil. EUR

(75 mil. CAD)Jadrové zariadenia a preprava rá dioaktívnych materiálov:48,6 mil EUR (75 mil. CAD)Èeská republikaVD,SP302,7 mil. EUR

(8 mld. CZK)

75,7 mil. EUR

(2 mld. CZK)Jadrové zariadenia:

Nízkorizikové reaktory a preprava rádioaktívnych materiálov:302,7 mil. EUR (8 mld. CZK)= 2 mld. CZK (prevádzkovateľ) + 6 mld. CZK (štát)

75,7 mil. EUR (2 mld. CZK)= 300 mil. CZK (prevádzkovateľ) + 1,7 mld. CZK (štát)DánskoPD, BSC, SP65,4 mil. EURJadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov:65,4 mil. EURFínskoPD, BSC, SP190,7 mil. EURJadrové zariadenia190,7 mil. EUR

Francúzsko PD, BSC91,5 mil. EUR

22,9 mil. EUR

Jadrové zariadenia:

Ní zkorizikové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov:91.5 mil. EUR

22.9 mil. EURNemeckoPD , BSC, SPBez limituJadrové elektráreň:

Ostatné jadrové zariadenia:

Preprava rádioaktívnych materiálov: 2,5 mld. EUR

max. 2,5 mld. EUR pre reaktory maximálny limit záleží od tepelného výkonu a pre ostatné zariadenia maximálny limit záleží na druhu, množstve, aktivite a charakteristike rádioaktívnych látok

Do 70 mil EUR maximálny limit záleží na druhu, množstve, aktivite a charakteristike rádioaktívnych látokGréckoPD, SP16,3 mil. EURNie je definovanéMaďarskoVD, SP109 mil. EUR

5,4 mil. EURJadrové zariadenia:

Preprava a skladovanie jadrového paliva:109 mil. EUR

5,4 mil. EURIslandNemá špecifickú legislatívuNie je definovanéÍrskoNemá špecifickú legislatívuNie je definovanéTalianskoPD, BSC, SP5,4 mil. EUR

16,3 mil. EURJadrové zariadenia:

Preprava rádioaktívnych materiálov:5,4 mil. EUR

16,3 mil. EURJaponskoBez limituJadrové zariadenia nad 10 000 kW a zariadenia na prepracovanie vyhoretého paliva

In é jadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov, ktoré zahàňajú vysokorizikové materiály:

In é jadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov, ktoré zahàňajú nízkorizikové materiály920,3 mil. EUR (120 mld. YEN)

184,1 mil. EUR (24 mld. YEN)

30,7 mil. EUR (4 mld. YEN)

Južná Kórea326,9 mil. EURJadrové reaktory nad 10000 kW:

Výskumné reaktory nad 10000 kW:

Reaktory pod 10000 kW:

Zariadenia palivového cyklu:

Manipulácia a preprava:

Medzi sklad vyhoretého paliva:29,8 mil. EUR (50 mld. KRW)

3,6 mil. EUR (6 mld. KRW)

11 908-595 379 EUR záleží na veľ kosti (20 mil-1 mld. KRW)

5 953 – 1,2 mil. EUR (10 mil – 2 mld. KRW) v závislosti od ich uskutoč nenia

11 907 – 119 075 EUR (20 mil- 200 mil. KRW) v z ávislosti od ich uskutočnenia

1,2 mil. EUR (2 mld. KRW)LitvaVD, SP160 mil. USDJadrové zariadenia a preprava:160 mil. USDLuxemburskoNemá špecifickú legislatívuNie je definovanéMexikoVD5,4 mil. EUR

(100 mil. MXN)Nie je definovanéHolandskoPD, BSC, SP340 mil. EUR

45 mil. EUR

22,5 mil. EUR

8 – 13,5 mil. EURJadrové elektrárne a skladovacie zariadenia:

Obohacovacie zariadenia a vyraďované jadrové elektrárne :

Výskumné reaktory a preprava ožiareného jadrového paliva:

Preprava ostatných rádioaktívnych materiálov:340 mil. EUR

45 mil. EUR

22,5 mil. EUR

8-13,5 mil. EUR Nový ZélandNemá špecifickú legislatívuNie je definovanéNórskoPD, BSC, SP65,4 mil. EUR

5,4 mil. EURJadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov:

V ýnimočné prípady jadrových zariadení a prepravy rádioaktívnych materiálov:65,4 mil. EUR

5,4 mil. EURPoľskoVD, SP163,5 mil. EURJadrové zariadenia iné než výskumné reaktory a reaktory do 30 MW:

Vý skumné a iné reaktory do 30 MW

Jadrový materiál a sklad vyhoretého paliva:

Úložisko rádioaktívneho odpadu:163,5 mil.EUR

435 867 EUR

49 035 EUR

21 793 EURPortugalskoPD16,3 mil. EURJadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov:Nie je definovan éRumunskoVD, VDR, SP, CSC163, 5 mil. EUR do 2011

10,9 mil. EUR do 32,7 mil. EUR

27,2 mil. EUR

5,4 mil. EURJadrové zariadenia:

Vý skumné reaktory, úložiská rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva:

Preprava vyhoretého jadrového paliva:

Preprava ostatných rádioaktívnych materiálov163,5 mil. EUR

10,9 mil. EUR do 32,7 mil. EUR

27,2 mil. EUR

5,4 mil. EURSlovenská republikaVD, SP75 mil. EUR

50 mil. EURJadrové zariadenia (elektrárne):

In é jadrové zariadenia, výskumné reaktory, preprava odpadových rádioaktívnych materiálov, vyhoretého paliva a jadrových materiálov75 mil. EUR

50 mil. EURSlovinskoPD, BSC, SP163,5 mil. EURJadrové zariadenia:

Výskumné reaktory:

Preprava rádioaktívnych materiálov:163,5 mil. EUR

5,4 mil. EUR

21,8 mil. EURŠpanielskoPD, BSC, BSCRPrechodný režim:

700 mil. EUR

+ až do 700 mil. EUR pre škodu na životnom prostredí, ktorá vznikne na štátnom území

Prechodný režim:

min. 30 mil. EUR

+ až do 30 mil. EURJadrové zariadenia

Ní zkorizikové jadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálovPrechodný režim: 700 mil. EUR + do 700 mil. EUR

Prechodný režim: min. 30 mil. EUR + až do 30 mil. EURŠvédskoPD, BSC, SP326,9 mil. EUR

(300 mil. SDR)

10,9 mil. EUR

(10 mil. SDR)Jadrové zariadenia

Zariadenia na výrobu, spracovanie, nakladanie a skladovanie a preprava radioaktívnych materiálov:326,9 mil. EUR (300 mil. SDR)

10,9 mil. EUR (10 mil. SDR)

ŠvajčiarskoPD, PDR, BSCRBez limituJadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov:

Tranzit cez Švajčiarsko:

661,3 mil. EUR (1 mld. CHF) + 66,1 mil.EUR (100 mil. CHF) na úroky a náklady

33,1 mil. EUR (50 mil. CHF)+ 3,3 mil. EUR (5 mil. CHF) na úroky a nákladyTureckoPD, SP16,3 mil. EUR

(15 mil. SDR)

Min. 5,4 mil. EUR

(5 mil. SDR)Jadrové zariadenia

Preprava rádioaktívnych materiálov:Nie je definované

Nie je definovanéUkrajinaVD, SP163,5 mil. EUR

(150 mil. SDR)Jadrové zariadenia:163,5 mil. EUR

(150 mil. SDR)Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

PD, BSC156,7 mil. EUR

(140 mil. GBP)

11,2 mil. EUR

(10 mil. GBP)Jadrové zariadenia a preprava rádioaktí vnych materiálov:

Ní zkorizikové zariadenia napr. výskumné zariadenia156,7 mil. EUR (140 mil. GBP)

11,2 mil. EUR (10 mil. GBP)USACSC8,2 mld. EUR

(11,9 mld. USD)Komerčné jadrové reaktory, ktoré maj ú výkon 100 000 kW(e) a viac:

Komer čné jadrové reaktory pod 100000 kW(e) a preprava rádioaktívnych materiálov:20595 mil. EUR (300 mil. USD) + poistné pozostáva z násobku počtu jadrových reaktorov, ktoré sú v prevádzke v čase jadrovej udalosti v súčasnosti 76,8 mil. EUR (111,9 mil. USD), spolu približne 7, 8 mild. EUR(11,6mld. USD) na reaktor + 5% na náklady právneho zastúpenia

384,4 mil. EUR (560 mil. USD)= 60 mil. USD z poistenia + 500 mil. USD sa poskytuje na základe federálnej n áhrady škodyVD – Viedenský dohovor nerevidovaný z 1963

VDR – Viedenský dohovor revidovaný z 1997

PD – Parížsky dohovor po predposlednej platnej revízii v roku 1982

PDR – Parížsky dohovor revidovaný v roku 2004 (ešte nevstúpil do platnosti)

CSC – Dohovor o dodatkovom odškodňovaní z roku 1997

SP – Spoločný protokol medzi Viedenským dohovorom a Parížskym dohovorom z roku 1988

BSC – Bruselský podporný dohovor z roku 1963 k Parížskemu dohovoru

BSCR – Bruselský podporný dohovor z roku 1963 k Paríž skemu dohovoru revidovaný v roku 2004 (ešte nevstúpil do platnosti)

Zdroj: http://www.oecd-nea.org/law/2011-table-liability-coverage-limits.pdf

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Zákon o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú š kodu a o jej finančnom krytí

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

PPK od: 11. 08. 2014 do: 26. 08. 2014

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatí vny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bli žšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

Vplyv na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie bude nezmenený voči súčasnému stavu, z dôvodu, že limity zodpovednosti boli zvýšen é už novelou atómového zákona č. 143/2013 Z. z. a navrhovaným samostatným zákonom sa nemenia. Limity zodpovednosti, ktoré uvádza aj navrhovaný zákon sú navrhované rovnaké ako je tomu v súčasnosti pod ľa platného zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom vyžívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Preto sa vplyv na rozpočet verejnej spr ávy nebude oproti súčasnosti nijako odlišovať.

A.4. Alternatívne riešenie

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Dovoľujeme si upozorniť, že podľa Aktualizovanej jednotnej metodiky sa posudzovanie vybraných vplyvov sa analý za vplyvov vypracuje iba v prípade existencie príslušných vplyvov. Vzhľadom k tomu, že predkladaný návrh zákona nepredpokladá sociálne vplyvy, je potrebné analýzu sociálnych vplyvov vypustiť.

Ministerstvo hospodárstva SR

K materiálu Úradu jadrového dozoru SR ,,Zákon o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí a o zmene a doplnení niektorých zákonov' odbor hospodárskych analýz, z hľ adiska vplyvov na podnikateľské prostredie, neuplatňuje pripomienky.

Ministerstvo životného prostredia SR

Súhlasí s predloženou doložkou vybraných vplyvov bez pripomienok.

Ministerstvo financií SR

Sekcia rozpočtovej politiky ako gestor posudzovania návrhu za oblasť vplyvov na rozpočet verejnej správy a zamestnanosť vo verejnej správe nemá k predloženej doložke žiadne pripomienky. Keďže z doložky vybran ých vplyvov nevyplýva žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, nie je potrebné v zmysle Aktualizovanej Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov predkladať tabuľky analýzy vplyvov.

Odbor legislatívy, štandardov a bezpečnosti informačných systémov: Uvedený materiál má vplyv na informatizáciu spoločnosti. Je potrebné túto skutočnosť uviesť v doložke vplyvov a vypracovať analýzu vplyvov.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Áno. Zverejňovaním informácií na webovom sídle úradu sa zavádza nov á elektronická služba s úrovňou I (informatívna úroveň).6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)nie¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelá vanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)nie6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)nie6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)nie6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)nieInfraš truktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)nie6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)nie6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)nie6.10. Zabezpeč uje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)nie6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)nie6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)nieRiadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)nieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyž aduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)nieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)nie

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych únie

- primárnom:

Èl. 98 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Konsolidované znenie Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu Ú . V. 2012/C 327/01, 26. 10. 2012) – Poistné zmluvy, podľa ktorého členské štáty prijmú všetky nevyhnutné opatrenia, aby uľahčili uzavieranie zmlúv o poistení proti atómovému riziku

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009):

1. legislatívne akty – nie

2. nelegislatívne akty – Rozhodnutie Rady z 15. júla 2013, ktorým sa určité členské štáty oprávňujú v záujme Európskej únie ratifikovať protokol, ktorým sa mení a dopĺňa Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou z 21. mája 1963, alebo k nemu pristúpiť a urobiť vyhlásenie o uplatňovaní príslušných vnútorných pravidiel práva Únie (2013/434/EÚ) (Ú. v. EÚ L 220, 17. 8. 2013)

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009):

nerelevantné

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia:

nerelevantné

b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ú stredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov:

nerelevantné

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260

Zmluvy o fungovaní Európskej únie:

proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s

uvedením rozsahu tohto prebratia:

nerelevantné

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu alebo návrhu legislatívneho zámeru s právom Európskej únie:

Je možné konštatovať ako úplnú zlučiteľnosť len vo všeobecnej rovine vzhľadom na konštatovanie v bode 3a) – primárne prá vo tejto doložky. Sekundárne právo vzhľ adom na charakter Rozhodnutia 2013/434/EÚ bolo osobitne riešené v uznesení vlády SR č. 152/2014.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty

Úrad jadrového dozoru SR

B.Osobitná časť

K § 1

Ustanovenie upravuje predmet zákona, ktorým je vytvoriť nový národn ý právny rámec konštrukcie občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody a zároveň ustanoviť povinnosť vytvoriť finančné krytie tejto zodpovednosti. Predmetom zákona je podrobnejšie ustanoviť objekt ívnu zodpovednosť prevádzkovateľa jadrového zariadenia za jadrovú škodu, výšku limitu tejto zodpovednosti a jej finančné krytie. Zákon si tiež kladie za cieľ ustanoviť základné procesnoprá vne predpoklady a postupy na uplatňovanie náhrady škody, rozsah a pomerné rozdelenie uspokojenia náhrady škody a podmienky poskytovania finančného krytia zodpovednosti za jadrovú škodu. Zákon tiež upravuje niektor é osobitné oprávnenia a povinnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky a Národnej banky Slovenska pri nevyhnutnom vzájomnom pôsobení s ohľadom na získanie istoty v licenčnom procese, že poskytovateľ poistenia alebo poskytovateľ finančnej zábezpeky je skutočne osobou spôsobilou a oprávnenou na výkon týchto činností.

(zdroj: http://www.iaea.org/Publications/Documents/Conventions/liability.html)

K § 2

Vzhľadom na charakter Viedenského dohovoru z 1963 ako medzinárodnej zmluvy zmiešaného druhu, ktorej ustanovenia majú prednosť pred zákonmi zmluvnej strany, bola zvolená met óda, že priamo vykonateľné ustanovenia z Viedenského dohovoru z 1963, na ktoré s a neodkazuje v iných paragrafoch navrhovaného zákona, sú vypísané v § 2. Ostatné ustanovenia, ktoré si vyžadujú právnu ú pravu vo vnútroštátnej legislatíve sú predmetom ostatných ustanovení zákona. Ide v podstate o recepciu ustanovení vo vzťahu k Viedenskému dohovoru z 1963. Týmto ustanovením sa jednoznačne implementuje č l. 154c ods. 2 Ústavy SR s uvedením tých ustanovení Viedenského dohovoru z 1963, ktoré sú priamo aplikovateľné z medzinárodnej zmluvy. Èlánok 154c ods. 2 ustanovuje, že iné medzinárodné zmluvy, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona (ústavný zákon č. 90/2001 Z. z.), sú súčasťou jej právneho poriadku, ak tak ustanovuje z ákon, nakoľko sú tak jednoznačné, že nie je možné aby došlo ku kolízii.

Vzhľadom na osobitný charakter Viedenského dohovoru z 1963, ktorý obsahuje ustanovenia priamo zakladajúce práva a povinnosti fyzickým alebo právnickým osobám z pohľadu ústavnoprávnej úpravy vymedzenej v čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý priznáva taký mto druhom medzinárodných zmlúv, ratifikovaným a vyhláseným, prednosť pred zákonmi. Ústavou predvídanú sekundárnu recepčnú normu, inkorporujúcu Viedenský dohovor z 1963 ako prameň medzinárodného pr áva do vnútroštátneho právneho poriadku, možno identifikovať v § 2.

Na zachovanie kompatibility postupu Slovenskej republiky v oblasti zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou s medzinárodným právom sa postupuje podľa Viedenského dohovoru z 1963 s tý m, že predkladaný zákon sa použijú len vtedy, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak resp. ak sama medzinárodná zmluva neobsahuje relevantné ustanovenie alebo priamo prostredníctvom blanketových noriem upravené tie inštitúty, ktoré sa ponechali v právomoci jednotlivých zmluvných štátov.

K § 3

Ide o definičné ustanovenie, ktoré obsahuje definície pojmov nevyhnutn é pre konštrukciu občianskoprávnej zodpovednosti. Nakoľko sa prvý raz v slovenskej legislatíve pristupuje k osobitnej civilno-právnej úprave vyňatej z administratívno-právneho predpisu, je nutné základný definičný aparát zaviesť znovu, avšak nie je možné ho nepreviazať s definičným aparátom v atómovom zákone. Taktiež ho treba previazať aj s Viedenským dohovorom z 1963. Ide najmä o previazanosť so základnými inštitútmi jadrového práva ako pojem prevádzkovateľ jadrového zariadenia, ktorým je držiteľ povolenia, jadrová udalosť, jadrové zariadenie a podobne. Definičné ustanovenie § 3 dokresľ uje tie ustanovenia Viedenského dohovoru z 1963 tak, aby boli uplatnené na konkrétne podmienky Slovenskej republiky pri zachovaní kogentných ustanovení Viedenského dohovoru z 1963. Definície v odseku 1 až 3 platia pre celý právny poriadok Slovenskej republiky a definície v odseku 4 platia na účely zákona o občianskprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu.

K § 4

Občianskoprávna zodpovednosť za jadrovú škodu má charakter objekt ívnej zodpovednosti prevádzkovateľa ako jediného zodpovedného subjektu s možnosťou liberácie za splnenia presne stanovených podmienok. Ide o 'legal chanelling' k prevádzkovateľovi, tak aby poškodené subjekty mali vždy istotu voči komu uplatňovať nárok na náhradu jadrovej škody. Na vznik zodpovednostného právneho vzťahu náhrady jadrovej škody nie je potrebné preukazovať zavinenie zodpovedného subjektu pr íp. tretej osoby. Zodpovednosť prevádzkovateľa je daná kogentným ustanovením Viedenského dohovoru z 1963 – čl. II ods. 1 a čl. IV ods. 1. Preukázanými dôvodmi, ktorými sa zodpovedný subjekt zbaví zodpovednosti za jadrovú škodu (liberačné dôvody) sú ozbrojený konflikt, akt nepriateľstva, občianska vojna, povstanie, závažná prírodná katastrofa, spoluzavinenie poškodeného a 'on site majetok', t. j. poškodenie jadrového zariadenia samotného. Podľa Viedenského dohovoru z 1963 možno vnútroštátnym právnym poriadkom na základe splnomocňovacieho ustanovenia právnu skutočnosť závažnej prírodnej katastrofy výnimočné ho charakteru vylúčiť z okruhu liberačných dôvodov, v dôsledku čoho by prevádzkovateľ zodpovedal aj za 'vis maior'. V súčasnom návrhu zákona sa ale naďalej považuje ,,vis maior' ako liberačný dôvod.

Predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu sú:

a)jadrová udalosť na jadrovom zariadení, ku ktorému má prevádzkovateľ podľa atómov ého zákona povolenie na uvádzanie do prevádzky, prevádzku alebo etapu vyraďovania jadrového zariadenia vydané ÚJD SR,

b)jadrová škoda, ktorá spĺňa definičné znaky podľa čl. I ods. I. písm. k) Viedenského dohovoru z 1963

c)príčinná súvislosť medzi jadrovou udalosťou a vznikom jadrovej škody,

d)neexistencia liberačných dôvodov na strane prevádzkovateľa, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za jadrovú škodu.

Ustanovenie taktiež fixuje zodpovednosť prevádzkovateľa tým, ž e ju nemožno zmluvným spôsobom previesť na inú osobu, okrem prípadu keď je pri preprave rádioaktívnych materiálov namiesto zodpovedného prevádzkovateľa uznaný dopravca v zmysle čl. II ods. 2 Viedenské ho dohovoru z 1963.

Z dôvodu nedeliteľnosti zodpovednosti za jadrové škody akékoľvek iné jadrové zariadenie na tom istom území, na ktorého prevádzku má povolenie iná osoba, musí sa viesť ako samostatné jadrové zariadenie a za jadrovú škodu zodpovedá prevádzkovateľ tohto zariadenia. Naopak, v súlade s článkom I odsek 1 písmeno j) bod iii Viedenského dohovoru z 1963 je možné viacero jadrových zariadení, buď rô zneho životného cyklu a rôzneho účelu, alebo toho istého účelu alebo toho istého životného cyklu na území jednej lokality, ktoré sú prevádzkované jedným prevádzkovateľom a bol pre ne schvá lený spoločný havarijný plán a majú spoločnú oblasť ohrozenia, považovať za jedno jadrové zariadenie. Takéto ustanovenie je dôležité z pohľadu dojednávania poistenia na každú jadrovú udalos ť na každom jadrovom zariadení. Môže ale nastať situácia, že za jedno jadrové zariadenia sa budú považovať viaceré jadrové zariadenia, ktoré by samostatne mali rôzny limit zodpovednosti. V tomto prí pade bude pre toto jedno jadrové zariadenie stanovený vyšší limit zodpovednosti, podľa najvyššieho limitu zodpovednosti jedného jadrového zariadenia spomedzi viacerých v jednej lokalite jedného prevádzkovateľa.

Odsek 9 dáva možnosť vyvinenia prevádzkovateľa voči poškodenej osobe, ak ide o osobu, ktorá následkom svojej hrubej nedbanlivosti, svojím konaním alebo opomenutím konať s úmyslom spôsobiť jadrovú š kodu, spôsobila jadrovú udalosť resp. utrpela škodu. Prevádzkovateľ v tomto prípade sa zbaví povinnosti nahradiť takúto škodu len osobe zodpovednej za jadrovú udalosť, ale nezbaví sa zodpovednosti voči iný m poškodeným osobám.

K § 5

Obmedzenie zodpovednosti čo do výšky škody, za ktorú prevá dzkovateľ jadrového zariadenia zodpovedá, je špecifickým znakom zodpovednostnej jadrovej legislatívy už od prvopočiatkov jej vzniku. Až na niekoľko výnimiek zakotvujú takmer všetky národné a medzinárodné jadrové zodpovednostné režimy zásadu obmedzenej zodpovednosti prevádzkovateľa, vychádzajúce zo stanovenia maximálnej sumy, do výšky ktorej prevádzkovateľ zodpovedá za spôsobenú jadrovú š kodu. Napriek tomu, že v pofukushimskom období je výrazná snaha na úrovni EÚ zaviesť neobmedzenú zodpovednosť. Táto snaha však doposiaľ nebola jednotne právne zozáväznená na úrovni práva EÚ.

Viedenský dohovor z 1963 vychádza v zmysle čl. V ods. 1 z koncepcie neobmedzenej zodpovednosti, modifikovanej možnosťou zmluvných štátov obmedziť vnútroštátnymi predpismi výšku škody, za ktorú prevá dzkovateľ zodpovedá. Zmluvné štáty sú pri vymedzení maximálnych finančných limitov zodpovednosti za jadrovú škodu povinné rešpektovať Viedenským dohovorom z 1963 ustanovený limit vo výš ke 5 mil. USD za každú jadrovú udalosť, pričom hodnota dolára ako zúčtovacej jednotky vo Viedenskom dohovore z 1963 sa prepočítava v pomere k hodnote zlata k 29. aprílu 1963, t. j. 35 USD za jednu trójsku uncu č istého zlata v dnešnom súčasnom vyjadrení, podľa pohybu ceny zlata na svetových trhoch.

V dnešnom vyjadrení je potrebné urobiť prepočet, ktorý odzrkadľuje nasledovná tabuľka:

Pri zostavovaní tabuľky sa vychádza z ceny zlata a výmenných kurzov medzi EUR a USD ku dňu 28. 11. 2014 podľa e-trendu, čo činí USD 1198,0 za trójsku uncu. Táto cena predstavuje 35,6 násobok pôvodnej ceny zlata v nerevidovanom Viedenskom dohovore z 1963.

Stav po 1. januári 2014 – po nadobudnutí účinnosti zá kona č. 143/2013 Z. z. v časti zmien limitov zodpovednosti

EUR:USD = 1:1,248

Limit zodpovednosti vo VD v k 28. 11. 2014Limit zodpovednosti pod ľa zákona č. 541/2004 Z. z. pre ENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIARozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD178 000 000 USD374 400 000 USD(+)196 400 000 USD142 628 205 EUR300 000 000 EUR (+)166 613 419 EUR

Limit zodpovednosti vo VD k 28. 11. 2014Limit zodpovednosti podľa zákona č. 541/2004 Z. z. pre NEENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIA a PRE PREPRAVU RÁDIOAKTÍ VNEHO MATERIÁLURozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD178 000 000 USD230 880 000 USD(+)52 880 000 USD142 628 205 EUR185 000 000 EUR(+)42 371 795 EUR

Je veľmi nebezpečné vo vnútroštátnej ú prave oscilovať okolo minimálneho limitu zodpovednosti a preto už v novele atómového zákona č. 143/2013 Z. z. bol zvýšený limit zodpovednosti na úroveň 300 mil. eur pre pozemné jadrové zariadenia určené na energetické účely (principiálne jadrové elektrárne) a limit 185 mil. eur pre ostatné pozemné jadrové zariadenia určené na neenergetické účely a pre prípad prepravy rádioaktívnych materiá lov. Uvedené dve rôzne obmedzenia limitu zodpovednosti za jadrové škody sú dané rozdielnym rizikom vzniku jadrovej škody a možnými následkami, ale zároveň musia obe spĺňať limit ustanovený Viedenský m dohovorom z 1963. Výška limitu bola nastavená s ohľadom na limit uvedený v Protokole z 1997, ktorého síce SR nie je zmluvným štátom, ale naznačuje vôľu medzinárodného spoločenstva ustanoviť vý razne vyšší trend limitovania zodpovednosti a do budúcnosti zvýšiť úroveň ochrany potenciálne poškodených a zohľadniť vyššie nároky na uspokojenie náhrady škody, byť menej ochranársky k rozvoju jadrového priemyslu, ako tomu bolo v polovici 60. rokov 20. storočia, keď vznikali oba svetové systémy medzinárodnoprávneho režimu zodpovednosti za jadrové škody. Limit zodpovednosti bol v zákone č . 143/2013 Z. z. určený tiež s ohľadom na skutočnosť, že medzi jadrovými krajinami s vysokým jadrovým potenciálom energetických, ako aj neenergetických jadrových zariadení, mala Slovenská republika najni žší limit zodpovednosti.

Tretím dôvodom na zvýšenie limitov zodpovednosti bol tlak Európskej únie jednak na pristúpenie k Protokolu z roku 1997 (rozhodnutie Rady 2013/434/EÚ), ktorého limity sú 300 miliónov SDR, čo sa približuje k 300 miliónov eur ako aj ďalší tlak Európskej komisie vytvoriť v r ámci niektorých členských štátov EÚ jeden systém zodpovednosti za jadrovú škodu, tak potenciálne (prostredníctvom Smernice), alebo aby nové krajiny EÚ (medzi nimi aj Slovensko, Èesko, Maďarsko, Poľ sko) vystúpili z režimu Viedenského dohovoru z 1963 a vstúpili do režimu revidovaného Parížskeho dohovoru, nakoľko v tomto režime je etablovaných väčšina starých krajín EÚ a zároveň č lenov OECD/NEA. Revidovaný Parížsky dohovor ustanovuje limit zodpovednosti vo výške 700 mil. eur. ÚJD SR predpokladá, že tlak EK na prestúpenie SR do systému Parížskeho dohovoru bude v horizonte 10 rokov úspešn ý a aby nenastal pre prevádzkovateľa okamžitý šok z 10 násobného skokového nárastu limitu zodpovednosti, bude môcť predpokladať postupný, len okolo 4 násobný nárast.

Ustanovenie taktiež predpokladá vydanie vykoná vacieho predpisu o množstve a aktivitách rádioaktívnych materiálov, pri ktorých sa nepredpokladá vznik jadrovej škody. Riziko vzniku jadrovej škody je pri takýchto množstvách a aktivitách jadrového materiá lu minimálne a teda sú aj vyňaté z krytia zodpovednosti za jadrovú škodu. Posledné takéto vyňatie v zmysle splnomocňovacieho ustanovenia čl. I ods. 2 Viedenského dohovoru z 1963 vykonala Rada guvernérov MAAE d ňa 20. novembra 2014 v rezolúcii GOV/2014/57.

K § 6

Aby bola zabezpečená schopnosť uspokojiť vš etky (eventuálne pomerné) nároky na náhradu jadrovej škody, v závislosti od výšky celkovej škody prevádzkovateľom jadrového zariadenia, ustanovuje sa pre prevádzkovateľa povinnosť byť poistený alebo ma ť finančnú zábezpeku na krytie svojej zodpovednosti. Ustanovenie určuje, že prevádzkovateľ je povinný v záujme krytia svojej zodpovednosti v limite 300 mil. eur resp. 185 mil. eur mať na tento limit poistenie alebo finan čnú zábezpeku. Uvedený princíp vychádza z čl. VII odsek 1 Viedenského dohovoru z 1963 a bol uplatnený aj v predchádzajúcich právnych úpravách obsiahnutých v zákone č. 130/1998 Z. z. resp. v zá kone č. 541/2004 Z. z. Pokiaľ ide o krytie zodpovednosti poistením, ustanovenie spresňuje podmienky aké musia byť splnené subjektom, ktorý poistenie poskytuje. Uvedené ustanovenie chýbalo v doterajších právnych úpravách.

Klasické komerčné poistenie je najbežnejší, najdostupnejší, finančne najvýhodnejší a v praxi najviac využívaný spôsob zabezpečenia finančné ho krytia zodpovednosti za jadrové škody. Návrh zákona počíta najmä s princípom kongruencie, t. j. poistením úplného zákonného limitu zodpovednosti. Nevylučuje však vzájomnú kombiná ciu poistenia a finančnej zábezpeky alebo kombináciu viacerých druhov finančnej zábezpeky medzi sebou, ale vždy za podmienky krytia celého limitu zodpovednosti.

Žiaden z medzinárodných dohovorov explicitne neustanovuje, aká je možná iná finančná zábezpeka krytia zodpovednosti za jadrové škody, preto je možné usudzovať, že do úvahy prichádza napr. banková z áruka, špecializovaný vinkulovaný vklad, jednostranné vyhlásenie banky. Ako iný finančný zdroj ale nemôžu byť použité žiadne verejné prostriedky (ako napríklad štátny rozpočet, verejné ú čelové fondy, rezerva vlády a podobne, s výnimkou už existujúceho použitia Národného jadrového fondu podľa § 9 ods. 1 písm. h) zákona č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektor ých zákonov.

Vo vzťahu k štátu je nevyhnutné zdôrazniť, že štátu sam ému o sebe zo žiadneho medzinárodného dohovoru nevyplýva priamo zodpovednosť za jadrovú škodu (len výnimočne, ak štát je prevádzkovateľom jadrového zariadenia) ani povinnosť nijako participovať na finan čnom krytí zodpovednosti (s určitými výnimkami to neplatí pre Bruselský podporný dohovor a Dohovor o dodatkovom kompenzovaní škôd, ktorých však SR zatiaľ nie je zmluvným štátom). Štá t len garantuje uspokojenie nárokov poškodených pokiaľ poistná suma nestačí na uspokojenie nárokov do limitu zodpovednosti, t. j. v tom prípade, ak nie je v národnej legislatíve zachovaný princíp kongruencie, tzn. že limit celkovej zodpovednosti prevádzkovateľa jadrového zariadenia je totožný aj s celkovou poistnou sumou resp. sumou iného finančného krytia.

Iné druhy finančného zabezpečenia okrem poistenia sa v bežnej praxi buď nevyskytujú vôbec alebo len ako doplnkový zdroj, ako krytie menšej časti limitu zodpovednosti a rozhodujúca časť finančné ho krytia je ponechaná na klasické komerčné poistenie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ani svetová odborná literatúra neponúka veľa zdrojov na detailné posúdenie iných druhov finančného zabezpečenia.

V stručnosti je možné uviesť nasledovné príklady do úvahy pripadajúcich iných druhov finančného zabezpečenia:

1.vinkulovaná výplata vkladu v bankovom ústave, t. j. špecializované finan čné prostriedky až do výšky limitu zodpovednosti na špeciálnom účte v banke, ktoré by mohla banka uvoľniť napr. len po rozhodnutí súdu na úhradu jadrovej škody,

2.banková záruka, t. j. vyhlásenie banky, že v prípade vzniku jadrovej škody a na z áklade rozhodnutia súdu splní povinnosť uhradiť škodu za prevádzkovateľa,

3.jednostranným vyhlásením tretej osoby, že splní záväzky prevádzkovateľ a jadrového zariadenia v prípade nutnosti uhradiť jadrovú škodu,

4.krytie zodpovednosti vzájomným združovaním prostriedkov prevádzkovateľov jadrový ch zariadení členstvom v medzinárodných zoskupeniach prevádzkovateľov.

Všetky uvedené formy finančného zabezpeč enia krytia zodpovednosti za jadrové škody vykazujú oproti komerčnému poisteniu niektoré spoločné znaky, ktoré sa ukazujú ako nevýhodné:

a)vyžadujú množstvo hotovostných prostriedkov (špecializovaný fond, vinkulovaný vklad),

b)spravidla sú oveľa drahšie ako komerčné poistenie alebo

c)vzbudzujú pochybnosti o dostatočnosti prostriedkov a ich filozofickom určení pri nutnosti ich využitia na náhradu jadrovej škody u jedného člena združenia a ich vyčerpanie a nemožnosť použitia pri potrebe pre iného člena združenia (vzájomné medzinárodné združenia prevá dzkovateľov jadrových zariadení) a naviac

d)okrem komerčného poistenia žiaden z ďalších druhov finančné ho krytia zodpovednosti za jadrovú škodu nezabezpečuje funkčný systém registrácie a likvidácie výplaty nárokov poškodených osôb.

Vzhľadom na viaceré varianty možného iného finančného krytia zodpovednosti sa ustanovenie snaží o ich príkladmý výpočet, ale zároveň vymedzuje charakter také hoto krytia a podmienku, aby takéto krytie poskytovalo potenciálnym poškodeným rovnocenný rozsah kompenzácie ako klasické komerčné poistenie, čo zvyšuje istotu poškodených, že aj pri inom druhu finančnej z ábezpeky budú ich nároky uspokojené. Toto poistenie alebo iný spôsob finančnej zábezpeky kryje zodpovednosť za jadrovú škodu, ktorá sa stala v súvislosti s prevádzkou jadrového zariadenia, používaní m jadrových materiálov alebo počas prepravy rádioaktívnych materiálov. Poistenie zodpovednosti za jadrové škody komerčnými poisťovňami je doteraz najpoužívanejší klasický inštitút finančné ho krytia zodpovednosti za jadrové škody (ale nielen jej, dá sa to o poistení zovšeobecniť na všetky druhy poistenia). Poistenie zodpovednosti za jadrové škody však vykazuje aj svoje špecifiká, ktoré poisťovate ľ zohľadňuje v osobitných poistných podmienkach.

Nakoľko Viedenský dohovor z 1963, ako aj Parížsky dohovor, okrem poistenia umožňuje krytie zodpovednosti prevádzkovateľa za jadrovú škodu aj inou finančnou zábezpekou, ale nešpecifikuje akou, v odseku 2 sa dávaj ú možnosti, ktoré je možné považovať za finančnú zábezpeku. Uvedené prostriedky zabezpečenia sa môžu kombinovať navzájom, kombinovať sa s poistením alebo sa vôbec nevyužiť, avšak pri vš etkých variantoch platí zásadné pravidlo, že za každých okolností musí byť krytá zodpovednosť v rámci celého limitu zodpovednosti. Ustanovenie tiež určuje kedy musí poistenie alebo iná finančná zábezpeka existovať a ako dlho musí trvať.

Pri finančnej zábezpeke sa tiež vyžaduje, aby celkové požitky vyplývajúce z náhrady jadrovej škody vo finančnom vyjadrení boli porovnateľné (rovnocenné) ako pri poistení a služby v prospech poistené ho pri zisťovaní škôd, spisovaní, evidencii, vyplácaní a pod. boli porovnateľné ako pri poistení. Zmysel tohto ustanovenia je treba vidieť aj v tom, že zatiaľ čo systém komerčného poistenia pre prí pad krytia akejkoľvek zodpovednosti (nielen za jadrovú škodu) je dlhodobo prepracovaný a najdostupnejší z hľadiska včasnosti a úplnosti uspokojenia práv poškodených na náhradu škody, ostatné podporné resp. iné druhy finančného zabezpečenia sú len doplnkovými, menej prepracovanými a v zásade pokrývajúcimi len finančný aspekt náhrady škody. Z tohto dôvodu komerčné poistenie vyznieva aj v prospech poškodeného aj v prospech prevádzkovateľa ako najvhodnejší produkt krytia zodpovednosti za jadrovú škodu.

Odsek 5 obmedzuje výber právnickej osoby, ktorá poskytne poistenie. Musí ísť o právnickú osobu, ktorá sa nachádza v zozname poisťovní a musí byť oprávnenou na poskytovanie poistenia. Ïalším nemenej podstatným obmedzením je, že prevádzkovateľ nemôže právnickú osobu poskytujúcu poistenie ovládať. Pojem ovládanie právnickej osoby bol odkazom pod čiarou naviazaný na § 66a Obchodného zákonní ka. Ovládaná osoba je spoločnosť, v ktorej má určitá osoba väčšinový podiel na hlasovacích právach preto, že má podiel na spoločnosti alebo akcie spoločnosti, s ktorými je spojená väčšina hlasovacích práv, alebo preto, že na zá klade dohody s inými oprávnenými osobami môže vykonávať väčšinu hlasovacích práv bez ohľadu na platnosť alebo na neplatnosť takejto dohody. Tý mto ustanovením sa snaží zabrániť aby poisťovňa poskytujúca poistenie bola ovládaná prevádzkovateľom. V prípade jadrovej udalosti by sa mohlo stať, že poisťovňa s vysokou majetkovou účasťou prevádzkovateľa by mohla stratiť schopnosť vyplatiť poistné plnenie z dôvodu devalvácie svojho imania.

Ustanovenie odseku 7 požaduje aby poistenie krylo zodpovednosť prevádzkovateľa po dobu desať rokov od vzniku jadrovej udalosti. Samotné poistenie nemusí existovať po vzniku jadrovej udalosti, ale musí byť nastavené tak aby krylo zodpovednosť po danú dobu desiatich rokov a boli z neho uspokojené uplatnené nároky aj v zákonnej 10 ročnej prekluzívnej lehote. Naproti tomu finančná záruka musí existovať po dobu desiatich rokov od vzniknutej udalosti a to z dôvodu, že po celý čas dochádza k prerozdeleniu finančných prostriedkov na škody ktoré boli spôsobené jadrovou udalosťou a ktoré boli uplatnené v období desiatich rokov od vzniku danej udalosti.

Odsek 9 ustanovuje kedy prevádzkovateľ nemusí uzatvárať osobitné poistenie alebo ustanovovať osobitnú finančnú zábezpeku na nakladanie s rá dioaktívnymi materiálmi a prepravu rádioaktívnych materiálov. A to vtedy, keď uvádzanie do prevádzky a prevádzka jadrového zariadenia s jadrovým reaktorom ako aj vyraďovanie v sebe zahàňa aj nakladanie s jadrovými materiálmi, nakladanie s vyhoretým jadrový m palivom alebo nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi ako aj prepravu rádioaktívnych materiálov. Podmienkou je, že tieto činnosti musia byť vykonávané v súlade s platnými povoleniami jedným prevádzkovateľom.

Ustanovenie odseku 10 jasne určuje na čo je možné použiť finančné prostriedky poskytnuté z poistenia alebo z finančnej zábezpeky. Finan čné prostriedky poskytnuté z poistenia alebo finančnej zábezpeky nie je možné použiť na škodu vzniknutú na jadrovom zariadení alebo na akomkoľ vek majetku nachádzajúcom sa na pozemku tohto jadrového zariadenia alebo na škodu vzniknutú na dopravnom prostriedku, ktorý v čase udalosti prepravoval rádioaktívny materiál, ktorý túto udalosť spôsobil.

Ustanovenie odseku 11 určuje čo v prípade ak žiada právnická osoba na to určená (žiadna poisťovňa) nebude schopná alebo ochotná poskytnúť poistenie. Prev ádzkovateľ (držiteľ povolenia na prevádzku resp. príslušnú etapu vyraďovania) bude musieť v tomto prípade zabezpečiť krytie zodpovednosti inak ako poistením a teda finančnou zábezpekou, ktorou môže byť napríklad uloženie peňazí na vinkulovaný vklad alebo iné.

K § 7

Navrhované ustanovenie obsahuje procesné pravidlo, že poškodený resp. jeho dedič v prípade úmrtia poškodeného, pri právnickej osobe môže ísť o právneho nástupcu ak táto právnická osoba zanikla s právnym nástupcom, uplatňuje svoje právo na náhradu š kody u prevádzkovateľa a nie u poskytovateľa poistenia resp. poskytovateľa finančnej zábezpeky. Viedenský dohovor z 1963 v článku II odsek 7 síce ponecháva na členskom štáte možnosť ustanoviť, ž e poškodený môže podať priamu žalobu proti poskytovateľovi finančnej zábezpeky alebo poistenia, ale takéto ustanovenie by pri podávaní žalôb mohlo spôsobiť zmätok a nejednotnosť postupov v prí pade vzniku jadrovej škody a takisto by sa situácia komplikovala pri kombinácii krytia zodpovednosti poistením alebo iným druhom finančnej zábezpeky (osobitne, ak by poskytovateľ zábezpeky bol z územia mimo SR) a mohla by byť nejednotná prax súdov pri rozhodovaní rozličných nárokov. Ustanovenie ďalej novým spôsobom upravuje rozloženie dôkazného bremena medzi poškodeného a škodcu v prospech poškodeného. Navy še pri kombinácii rôznych spôsobov finančného krytia poškodený vôbec nemôže vedieť aký konkrétny subjekt toto krytie poskytuje a teda voči komu uplatňovať nárok.

Zákon dáva oprávnenie prevádzkovateľovi na to, aby sa zbavil zodpovednosti za jadrovú škodu, ktorá je inak konštruovaná ako objektívna zodpovednosť, ak preukáže príčinnú súvislosť, že utrpená škoda, ktorej náhrada je uplatňovaná, vznikla (alebo vysoko pravdepodobne mohla vzniknúť) ako dôsledok iných skutočností, nie ako dôsledok jadrovej udalosti.

Poškodený je povinný pri uplatňovaní práva na náhradu jadrovej škody preukázať vznik a rozsah jadrovej škody a príčinnú sú vislosť medzi jadrovou udalosťou a jadrovou škodou.

Ustanovenie taktiež určuje priorizáciu uspokojovania nárokov poškoden ých. Obdobné ustanovenie sa vyskytovalo aj v zákone č. 130/1998 Z. z. Podstata priorizácie uspokojovania nárokov spočíva v tom, že nároky sa uspokojujú pomerne v časovej závislosti od uplatnenia práva na ná hradu škody. Nakoľko poistné plnenie je obmedzené limitom zodpovednosti, v prípade najmä veľkých škôd, nebude možné uspokojiť poškodených v plnej výške, ale len jej pomernou čiastkou a to až do vyčerpania zodpovednostného (resp. poisteného) limitu.

Navrhované rozdelenie intervalov/období pre nahlásenie škody je výsledkom skúseností poisťovateľov ako aj likvidátorov a vychádza zo skúseností z povodní v roku 2010.

Odseky 7 až 9 jednoznačne precizujú dĺžky premlčacích a prekluzívnych lehôt a začiatok ich plynutia. Lehoty sú ustanovené s ohľadom na čl. VI Viedenského dohovoru z 1963, ktorý ustanovuje objektívnu lehotu ako prekluzívnu desaťročnú lehotu odo dň a jadrovej udalosti. Premlčacia subjektívna lehota je trojročná a začína plynúť odo dňa kedy sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o jadrovej škode. Podmienkou ale je, aby desaťročná lehota nebola prekročená. Premlčacia subjektívna lehota sa začína počítať dňom kedy sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode. Stanovenie začiatku lehoty je z dôvodu, že nie všetky š kody vzniknuté v príčinnej súvislosti z jadrovou udalosťou sa prejavia hneď po jadrovej udalosti. Najmä škody na zdraví (ako príklad možno uviesť rakovinu štítnej žľazy) sa prejavia až s odstupom č asu, a aj z tohto dôvodu nemôže premlčacia lehota začať plynúť odo dňa jadrovej udalosti.

Naproti tomu objektívna desaťročná lehota v zmysle Viedenské ho dohovoru z 1963 je stanovená odo dňa jadrovej udalosti. Za deň jadrovej udalosti je označený deň, kedy k tejto udalosti prišlo a tento deň je aj vyznačený v oznámení ÚJD SR.

K § 8

Navrhované ustanovenie je súborom administratívno-právnych ustanoven í v civilnoprávnom predpise, ktoré sú nevyhnutné pre výkon dozornej činnosti ÚJD SR a zároveň zabezpečujú aktuálne informácie o trvaní, zmene, zániku poistenia alebo finančnej zábezpeky. Navrhovan é ustanovenie ukladá nezávisle prevádzkovateľovi a poskytovateľovi poistenia, alebo finančnej zábezpeky oznamovať ÚJD SR všetky skutočnosti týkajúce sa krytia zodpovednosti za jadrové škody tak, aby Ú JD SR mohol verejnosti a medzinárodnému spoločenstvu garantovať, že jadrová energia sa v Slovenskej republike využíva z pohľadu krytia zodpovednosti za jadrové škody v súlade s medzinárodnými pož iadavkami a zároveň je zaručené, že v prípade vzniku jadrovej škody nezostanú poškodení bez primeranej náhrady. Obsahom ustanovenia je taktiež povinnosť ÚJD SR v licenčnom procese pri vydávaní povolenia vyžiadať si informáciu od Národnej banky Slovenska či subjekt, ktorý je uvedený v doklade o poistení alebo inom finančnom krytí zodpovednosti za jadrovú škodu predloženom žiadateľom o povolenie v zmysle atómového zákona, je oprávnený takéto poistenie alebo finančnú zábezpeku poskytovať. Nakoľko ÚJD SR je bezpečnostno-technickým orgánom a doklad o poistení alebo finančnej zábezpeke je len jedn ým z potrebných licenčných dokumentov, je nevyhnutné v tejto otázke spoľahnúť sa na stanovisko na to kompetentného orgánu dohľadu nad finančným trhom, v podmienkach Slovenskej republiky – Ná rodnej banky Slovenska. V prípade negatívneho vyjadrenia NBS o spôsobilosti navrhovaného subjektu poskytovať poistenie alebo finančnú zábezpeku, je toto dôvodom na zamietnutie žiadosti o povolenie na uvádzanie do prev ádzky, prevádzku alebo etapu vyraďovania jadrových zariadení alebo prepravy rádioaktívnych materiálov podľa atómového zákona, z dôvodu neplnenia jednej z licenčných podmienok podľa atómového zá kona. Zákon tiež rieši možnosť, že poskytovateľ poistenia alebo finančnej zábezpeky nespadá pod dohľad Národnej banky Slovenska. V takomto prípade nemôže určovať vnútroštátny predpis SR centr álnej banke iného štátu alebo inému dozornému orgánu, aby v určitom časovom období poskytol vyjadrenie o oprávnenosti daného subjektu na poistenie alebo finančnú zábezpeku. Ak sa teda prevádzkovateľ rozhodne kryť zodpovednosť subjektom, ktorý nie je pod dohľadom Národnej banky Slovenska, bude na prevádzkovateľovi, respektíve žiadateľovi o povolenie, aby si sám zadovážil potvrdenie o oprávnení dané ho subjektu na poskytnutie poistenia alebo finančnej zábezpeky. Potvrdenie o oprávnení takéhoto subjektu poskytovať finančné krytie zodpovednosti za jadrovú škodu môže byť vydané napríklad Európskou centr álnou bankou, alebo centrálnou bankou iného štátu, kde má osoba poskytujúca zábezpeku sídlo. Nakoľko pri finančnej zábezpeke prichádza do úvahy viacero možností, nie je možné vyčerpávajúcim sp ôsobom urobiť výpočet oprávnených orgánov na vydanie takéhoto stanoviska. Aj keď sa dá predpokladať, že v rámci EÚ bude takýchto prípadov v praxi minimum.

K § 9

V navrhovanom ustanovení sa určujú oznamovacie povinnosti ÚJD SR a ďalších orgánov miestnej štátnej správy a orgánov územnej samosprávy v záujme toho, aby sa potenciálne poškodení včas a objektívne dozvedeli resp. mohli dozvedieť o vzniku jadrovej udalosti a o tom kto spôsobil jadrovú udalosť, pri ktorej sa dá predpokladať následný vznik jadrovej škody. Oznamovacia a zverejňovacia povinnosť je nevyhnutná na určenie začatia plynutia desaťročnej prekluzí vnej lehoty na uplatnenie nároku na náhradu jadrovej škody. Opäť ide o ustanovenie chrániace potenciálneho poškodeného, ktoré umožňuje poškodenému zavčasu zistiť, že prišlo k vzniku jadrovej udalosti, o skutočnosti, kto túto udalosť spôsobil a zistiť prvotnú informáciu, že v dôsledku tejto udalosti možno predpokladať vznik jadrovej škody a ak vznikne v dôsledku takejto udalosti š koda, v akej lehote je možné ju u zodpovedného subjektu uplatniť. Uvedené ustanovenie je nevyhnutné z pohľadu preukazovania hmotnoprávnych aj procesnoprávnych predpokladov na uplatnenie náhrady jadrovej škody, najmä vo vzťahu k § 7 ods. 5, ktorý ustanovuje pomerné rozdelenie plnenia na náhradu škody z krytého limitu v závislosti od času, v ktorom bol nárok na náhradu jadrovej škody uplatnený. ÚJD SR preto informuje verejnosť do 24 hodín od času, kedy sa od prevádzkovateľa dozvedel, že bol prev ádzkovateľom vyhlásený 3. stupeň, ktorým je núdzový stav v okolí jadrové ho zariadenia. Práve pri 3. stupni – núdzový stav v okolí jadrového zariadenia sa začína závažnosť udalosti na jadrovom zariadení eskalovať do takej miery, že sa začínajú inicializovať opatrenia z vonkajšieho havarijného plánu. Pri tejto situácii sa dá už predpokladať únik rádioaktívnych látok do okolia jadrového zariadenia a tý m vznik jadrovej škody. Obdobne sa postupuje aj pri preprave rádioaktívnych materiálov

K § 10

Ustanovenie obsahuje sankčný aparát a jeho uplatňovanie zo strany ÚJD SR. Za najvážnejšie je možné považovať využí vanie jadrovej energie bez krytia zodpovednosti za jadrovú škodu a nesplnenie oznamovacích povinností tých subjektov, ktorým oznamovacie povinnosti ukladá zákon. Oznamovacie povinnosti vo vzťahu k zmenám v krytí zodpovednosti od momentu ich preukázania v licenčnom procese počas celej dĺžky platnosti povolenia sú dôležité z pohľadu nepretržitého plnenia podmienok na vydanie a trvanie povolenia na uvádzanie do prevá dzky, prevádzku, ukončenie prevádzky a vyraďovanie jadrového zariadenia. Ide jednak o prevádzkovateľa a jednak o poskytovateľa poistenia alebo finančnej zábezpeky. Pokiaľ ide o prevádzkovateľa je možnosť uloženia finančnej pokuty do výšky od 100 tis. do 1 mil. eur ak poruší zákaz uvedený v § 8 ods. 2. Tomu, kto nevykonal v určenej lehote nápravu nedostatkov, za ktoré mu bola uložená pokuta, možno uložiť ďalš iu pokutu až do výšky dvojnásobku pokuty.

Pri nesplnení oznamovacej povinnosti sa výška pokuty môže rovnať až sume 20 tis. eur. Dolná hranica je stanovená na 5 tis. eur. Uvedená výška pokuty sa odvíja od výšky pokuty uloženej držiteľovi povolenia za porušenie povinností vyplývajúcich mu z § 10 atómového zákona alebo za nedodržanie podmienok uvedených v povolení alebo v s úhlase a pod. Obdobne ako v atómovom zákone aj tu sú pokuty príjmom Národné ho jadrového fondu na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.

Ak ide o poskytovateľa poistenia alebo finančnej zábezpeky, nakoľko tieto subjekty nepatria pod priamu dozornú právomoc ÚJD SR, ale pod dohľad Národnej banky Slovenska, ako dozorného orgá nu nad finančným trhom, spočíva v povinnosti ÚJD SR realizovať podnet smerom k Národnej banke Slovenska na začatie konania podľa sankčného ustanovenia § 67 zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve. Uveden é ustanovenie by malo viesť jednak prevádzkovateľa a jednak poskytovateľa poistenia alebo finančnej zábezpeky k dobrovoľnému a včasnému plneniu tých povinností (najmä oznamovacích), ktoré sú nevyhnutn é na to, aby ÚJD SR mohol s plnou vážnosťou a s čistým svedomím garantovať bezpečné využívanie jadrovej energie z pohľadu krytia zodpovednosti za jadrové škody. Môže sa ale stať, že poskytovateľ poistenia alebo poskytovateľ finančnej zábezpeky nespadajú pod dohľad Národnej banky Slovenska. V tomto prípade ÚJD SR zašle písomný podnet organizácii do kompetencie ktorej patrí poskytovateľ poistenia alebo poskytovateľ finančnej zábezpeky (napríklad dozorný orgán iného štátu) a zároveň požiada o súčinnosť Národnú banku Slovenska.

K § 11

Určuje sa osobitná pôsobnosť a právomoc ÚJD SR aj na vykonávanie kontroly dodržiavania tohto zákona, ako doplnok k existujúcej rámcovo vymedzenej pôsobnosti v § 29 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

K § 12

Vysporiadavajú sa vzťahy navrhovaného právneho predpisu s Občianskym zákonníkom podľa zásad generality a š peciality a to formou osobitného spoločného ustanovenia o výkladovom použití navrhovaného právneho režimu. Podľa Občianskeho zákonní ka sa bude postupovať v tých veciach pri ktorých nie je úprava ani v medzinárodnej zmluve ani v tomto zákone. Napríklad rozsah náhrady š kody za sťaženie spoločenského uplatnenia cez zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťa ženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisť ovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.

K § 13

Vo vzťahu k novším požiadavkám v zákone bude vo väčš ine prípadov viesť k podpísaniu nových poistných zmlúv resp. podpísaniu dodatkov k existujúcim poistným zmluvám, čo si vyžiada napr. obdobie rokovaní o rôznych poistných podmienkach. Navrhované ustanovenie zakotvuje povinnosť, ktorou je písomné oznámenie prevádzkovateľa voči ÚJD SR, o tom ako prišlo k zosúladeniu s novými požiadavkami (napr. zaslanie novej poistnej zmluvy resp. dodatku) do 15. januára 2016, čo znamená do 15 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Vzhľadom na navrhovanú účinnosť zákona a tomu zodpovedajúcu pomerne dlhú legisvaka čnú dobu je možné predpokladať, že uvedené rokovania a zosúladenie s podmienkami nového zákona budú včas vykonané.

K § 14

Ustanovenie zrušuje doteraz platnú vyhlášku o podrobnostiach o maximálnych limitách množ stiev jadrových materiálov a rádioaktívnych odpadov, pri ktorých sa nepredpokladá vznik jadrovej škody. Táto vyhláška č. 47/2006 Z. z. bola vydaná ÚJD SR na základe splnomocňovacieho ustanovenia v atómovom zákone. Toto ustanovenie sa ale zá konom o občianskoprávnej zodpovednosti ruší a teda by daná vyhláška nemala naďalej právny základ, na základe ktorého by bola v platnosti a účinnosti. K návrhu zákona je preto priložený aj ná vrh vyhlášky, ktorý bude vydaný podľa § 5 ods. 6 návrhu zákona.

K Èl. II

Nakoľko doterajšia právna úprava občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody bola obsiahnutá v atómovom zákone, musí prísť aj k novelizá cii daného zákona. Týmto zákonom sa vypúšťajú z atómového zákona dva paragrafy týkajúce sa občianskoprávnej zodpovednosti. § 29 atómového zákona obsahuje v doterajšej právnej ú prave zodpovednosť za jadrovú škodu, ktorá sa v atómovom zákone vypúšťa, nakoľko bude obsiahnutá v zákone o občianskoprávnej zodpovednosti. Rovnako je to aj s § 30, ktorý v terajšej právnej ú prave sa zaoberá finančným krytím zodpovednosti za jadrovú škodu. Podľa predkladaného zákona to bude obsahom úpravy v § 5 návrhu zákona. Týmto zákonom sa dopĺňa aj § 8 atómového zákona a to tak, že myslí na prípady ak prevádzkovateľ síce poskytne doklad o poistení alebo finančnej zábezpeke, ale tento doklad resp. subjekt poskytujúci poistenie alebo iné finančné krytie zodpovednosti za jadrovú škodu nespĺňa podmienky podľa zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody. V tomto prípade sa primerane použijú ustanovenia § 8 ods. 8 a 9 o zastavení konania.

V prílohe č. 1 a 2 atómového zákona, v ktorých sú definovan é dokumenty potrebné k jednotlivým rozhodnutiam, sa novelou predáva pri dokladoch o finančnom krytí slovné spojenie podľa ,,osobitého zákona' s odkazom na nový zákon o občianskoprávnej zodpovednosti, nako ľko atómový zákon sám o sebe vecne a meritórne už nebude túto problematiku riešiť.

Tak ako doteraz, aj nová právna úprava predpokladá zachovanie rozhodujú cich kompetencií ÚJD SR vo vzťahu ku kontrole plnenia povinností okrem atómového zákona aj z predkladaného zákona.

Z formálneho hľadiska sa mení v celom zákone názov ,,Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi' na ,,Národný jadrový fond na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi' ako odstránenie formálnej nezhody s aktuálnym zákonným n ázvom NJF podľa zákona č. 238/2006 Z. z.

K Èl. III

Nové ustanovenie 14e do zákona č. 371/2004 Z. z. o s ídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky určuje iba jeden súd, ktorý bude rozhodovať v prípade vzniku jadrovej škody. Ide o Okresný sú d Nitra, ktorého obvodom bude celé územie Slovenskej republiky. Súd na rozhodovanie o opravných prostriedkoch je určený Krajský súd v Nitre. Ide o vhodné ustanovenie vyplývajúce síce z čl. XXI ods. 4 Protokolu z 1997, ale fixácia jedného súdu je v prospech právnej istoty poškodený ch. Na druhej strane je potrebné zamedziť tzv. 'court shoppingu', špekuláciám s príslušnosťou súdov v záujme potenciálneho iného (nejednotného) rozhodnutia. Ustanovenie ako aj samotné určenie sú du vychádza aj z pripravovaného samostatného správneho súdneho poriadku kde podľa navrhovaného § 15 na konanie o správnej žalobe vo veciach ochrany práv z hospodárskej súťaže a vo veciach jadrový ch udalostí, je jediný príslušný Krajský súd v Bratislave; jeho obvodom je celé ú zemie Slovenskej republiky.

K Èl. IV

Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu, nutnosť rokovaní o nov ých poistných podmienkach a nutnosť separátneho legislatívneho procesu k návrhu vyhlášky sa navrhuje účinnosť zákona 1. januára 2016.

V Bratislave 10. decembra 2014

Robert Fico, v. r.

Predseda vlády

Slovenskej republiky

Marta Žiaková, v. r.

Predsedníčka

Úradu jadrového dozoru

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí a o zmene a doplnení niektorých zákonov

2

Návrh

VYHLÁŠKA

Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky

z ................. 2015,

ktorou sa ustanovujú množstvá, fyzikálne a chemické parametre jadrových materiálov, vyhoret ého jadrového paliva a rádioaktívnych odpadov odôvodňujúce nízke riziko vzniku jadrovej škody a ktoré sú vyňaté z povinnosti kryť zodpovednosť za jadrovú škodu

Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky pod ľa § 5 ods. 6 zákona č. .../2015 Z. z. o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'zákon') ustanovuje:

§ 1

Táto vyhláška ustanovuje množstvá, fyzikálne a chemické parametre jadrových materiálov,) § 11 ods. 1 zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.) vyhoretého jadrového paliva) § 2 písm. s) zákona č. 541/2004 Z. z. v znení zákona č. 350/2011 Z. z.) a rádioaktívnych odpadov) § 2 písm. k) zákona č. 541/2004 Z. z.)

a)pri preprave rádioaktívnych materiálov takého malého množstva alebo takej nízkej aktivity, pri ktorej je nízke riziko jadrovej škody,

b)pri uvádzaní do prevádzky jadrového zariadenia, pri prev ádzke jadrového zariadenia alebo pri vyraďovaní jadrového zariadenia ak sa v ňom nenachádza čerstvé jadrové palivo alebo vyhoreté jadrové palivo a zároveň ak sa v ňom nachádzajú jadrové materiály alebo rádioaktí vne odpady takého malého množstva alebo takej nízkej aktivity, pri ktorej je nízke riziko jadrovej škody.

§ 2

(1)Z povinnosti kryť zodpovednosť za jadrovú škodu podľa § 4 a § 6 zákona je vyňatý:

a)jadrový materiál, vyhoreté jadrové palivo alebo rádioaktívny odpad, ktorý obsahuje jeden rádionuklid s celkovou aktivitou, ktorá je menšia ako stoná sobok hodnoty A2 pre celý dopravný prostriedok, kde A 2 je hodnota aktivity príslušného rádionuklidu podľa prílohy č. 1,

b)jadrový materiál, vyhoreté jadrové palivo alebo rádioaktívny odpad, ktorý obsahuje zmes rádionuklidov, ktorých zloženie a aktivita sú známe, ak výsledná hodnota určen á na základe výpočtu podľa vzorca:

Ói B(i)

100 x A2(i)

kde B(i) je aktivita rádionuklidu i obsiahnuté ho v jadrovom materiáli, vyhoretom jadrovom palive alebo rádioaktívnom odpade a A2(i) je hodnota aktivity A2 príslušného rádionuklidu i podľa prílohy č. 1,

je pre celý dopravný prostriedok menšia ako 1.

c)jadrový materiál, vyhoreté jadrové palivo alebo rádioakt ívny odpad, ktorý obsahuje neznámy rádionuklid alebo neznámu zmes rádionuklidov, alebo nie sú o nich dostupné relevantné údaje v prípade, že pri použití vzorca podľa písmena b) s hodnotami A2 podľa prílohy č. 2, je výsledná hodnota výpočtu pre celý dopravný prostriedok menšia ako 1.

d)osobitný štiepny materiál, ktorý sa za podmienok ustanovených v osobitnom predpise) Príloha č. 1 XI. časť bod 12 vyhlášky ÚJD SR č. 57/ 2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách pri preprave rádioaktívnych materiálov. ) môže prepravovať ako bežná zásielka.

(2)Ustanovenia odseku 1 sa primerane použijú aj pre množstvá a aktivity jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva, pokiaľ uvedené množstvá, s ktorými sa nakladá v jadrovom zariadení pri uvádzaní do prevádzky, pri prevádzke alebo pri vyraďovaní, dosahujú hodnoty uvedené v prílohe 1 a 2.

§ 3

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januára 2016.

Marta Žiaková v. r.

Príloha č. 1 k vyhláške č. ..../.... Z. z.

Hodnoty aktivity rádionuklidov (A2)

RádionuklidA2(atómové číslo)[TBq]12 Aktínium (89) Ac-225 (a) 6 x 10-3 Ac-227 (a) 9 x 10-5 Ac-228 5 x 10-1 Striebro (47) Ag-105 2 x 100 Ag-108m (a) 7 x 10-1 Ag-110m (a) 4 x 10-1 Ag-111 6 x 10-1 Hliník (13) Al-26 1 x 10-1 Amerícium (95) Am-241 1 x 10-3 Am-242m (a) 1 x 10-3 Am-243 (a) 1 x 10-3 Argón (18) Ar-37 4 x 101 Ar-39 2 x 101 Ar-41 3 x 10-1 Arzén (33) As-72 3 x 10-1 As-73 4 x 101 As-74 9 x 10-1 As-76 3 x 10-1 As-77 7 x 10-1 Astát (85) At-211 (a) 5 x 10-1 Zlato (79) Au-193 2 x 100 Au-194 1 x 100 Au-195 6 x 100 Au-198 6 x 10-1 Au-199 6 x 10-1 Bárium (56) Ba-131 (a) 2 x 100 Ba-133 3 x 100 Ba-133m 6 x 10-1 Ba-140 (a) 3 x 10-1 Berýlium (4) Be-7 2 x 101 Be-10 6 x 10-1 Bizmut (83) Bi-205 7 x 10-1 Bi-206 3 x 10-1 Bi-207 7 x 10-1 Bi-210 6 x 10-1 Bi-210m (a) 2 x 10-2 Bi-212 (a) 6 x 10-1 Berkélium (97) Bk-247 8 x 10-4 Bk-249 (a) 3 x 10-1 Bróm (35) Br-76 4 x 10-1 Br-77 3 x 100 Br-82 4 x 10-1 Uhlík (6) C-11 6 x 10-1 C-14 3 x 100 Vápnik (20) Ca-41 Neobmedzená Ca-45 1 x 100 Ca-47 (a) 3 x 10-1 Kadmium (48) Cd-109 2 x 100 Cd-113m 5 x 10-1 Cd-115 (a) 4 x 10-1 Cd-115m 5 x 10-1 Cér (58) Ce-139 2 x 100 Ce-141 6 x 10-1 Ce-143 6 x 10-1 Ce-144 (a) 2 x 10-1 Kalifornium (98) Cf-248 6 x 10-3 Cf-249 8 x 10-4 Cf-250 2 x 10-3 Cf-251 7 x 10-4 Cf-252 3 x 10-3 Cf-253 (a) 4 x 10-2 Cf-254 1 x 10-3 Chlór (17) Cl-36 6 x 10-1 Cl-38 2 x 10-1 Curium (96) Cm-240 2 x 10-2 Cm-241 1 x 100 Cm-242 1 x 10-2 Cm-243 1 x 10-3 Cm-244 2 x 10-3 Cm-245 9 x 10-4 Cm-246 9 x 10-4 Cm-247 (a) 1 x 10-3 Cm-248 3 x 10-4 Kobalt (27) Co-55 5 x 10-1 Co-56 3 x 10-1 Co-57 1 x 101 Co-58 1 x 100 Co-58m 4 x 101 Co-60 4 x 10-1 Chróm (24) Cr-51 3 x 101 Cézium (55) Cs-129 4 x 100 Cs-131 3 x 101 Cs-132 1 x 100 Cs-134 7 x 10-1 Cs-134m 6 x 10-1 Cs-135 1 x 100 Cs-136 5 x 10-1 Cs-137 (a) 6 x 10-1 Meď (29) Cu-64 1 x 100 Cu-67 7 x 10-1 Dysprózium (66) Dy-159 2 x 101 Dy-165 6 x 10-1 Dy-166 (a) 3 x 10-1 Erbium (68) Er-169 1 x 100 Er-171 5 x 10-1 Európium (63) Eu-147 2 x 100 Eu-148 5 x 10-1 Eu-149 2 x 101 Eu-150 7 x 10-1 Eu-152 1 x 100 Eu-152m 8 x 10-1 Eu-154 6 x 10-1 Eu-155 3 x 100 Eu-156 7 x 10-1 Fluór (9) F-18 6 x 10-1 Železo (26) Fe-52 (a) 3 x 10-1 Fe-55 4 x 101 Fe-59 9 x 10-1 Fe-60 (a) 2 x 10-1 Gálium (31) Ga-67 3 x 100 Ga-68 5 x 10-1 Ga-72 4 x 10-1 Gadolínium (64) Gd-146 (a) 5 x 10-1 Gd-148 2 x 10-3 Gd-153 9 x 100 Gd-159 6 x 10-1 Germánium (32) Ge-68 (a) 5 x 10-1 Ge-71 4 x 101 Ge-77 3 x 10-1 Hafnium (72) Hf-172 (a) 6 x 10-1 Hf-175 3 x 100 Hf-181 5 x 10-1 Hf-182 Neobmedzená Ortuť (80) Hg-194 (a) 1 x 100 Hg-195m (a) 7 x 10–1 Hg-197 1 x 101 Hg-197m 4 x 10-1 Hg-203 1 x 100 Holmium (67) Ho-166 4 x 10-1 Ho-166m 5 x 10-1 Jód (53) I-123 3 x 100 I-124 1 x 100 I-125 3 x 100 I-126 1 x 100 I-129 Neobmedzená I-131 7 x 10-1 I-132 4 x 10-1 I-133 6 x 10-1 I-134 3 x 10-1 I-135 (a) 6 x 10-1 Indium (49) In-111 3 x 100 In-113m 2 x 100 In-114m (a) 5 x 10-1 In-115m 1 x 100 Irídium (77) Ir-189 (a) 1 x 101 Ir-190 7 x 10-1 Ir-192 6 x 10-1 Ir-194 3 x 10-1 Draslík (19) K-40 9 x 10-1 K-42 2 x 10-1 K-43 6 x 10-1 Kryptón (36) Kr-81 4 x 101 Kr-85 1 x 101 Kr-85m 3 x 100 Kr-87 2 x 10-1 Lantán (57) La-137 6 x 100 La-140 4 x 10-1 Lutécium (71) Lu-172 6 x 10-1 Lu-173 8 x 100 Lu-174 9 x 100 Lu-174m 1 x 101 Lu-177 7 x 10-1 Horčík (12) Mg-28 (a) 3 x 10-1 Mangán (25) Mn-52 3 x 10-1 Mn-53 Neobmedzená Mn-54 1 x 100 Mn-56 3 x 10-1 Molybdén (42) Mo-93 2 x 101 Mo-99(a) 6 x 10-1 Dusík (7) N-13 6 x 10-1 Sodík (11) Na-22 5 x 10-1 Na-24 2 x 10-1 Niób (41) Nb-93m 3 x 101 Nb-94 7 x 10-1 Nb-95 1 x 100 Nb-97 6 x 10-1 Neodým (60) Nd-147 6 x 10-1 Nd-149 5 x 10-1 Nikel (28) Ni-59 Neobmedzen á Ni-63 3 x 101 Ni-65 4 x 10-1 Neptúnium (93) Np-235 4 x 101 Np-236 (krátkodobý) 2 x 100 Np-236 (dlhodobý) 2 x 10-2 Np-237 2 x 10-3 Np-239 4 x 10-1 Osmium (76) Os-185 1 x 100 Os-191 2 x 100 Os-191m 3 x 101 Os-193 6 x 10-1 Os-194 (a) 3 x 10-1 Fosfor (15) P-32 5 x 10-1 P-33 1 x 100 Protaktínium (91) Pa-230 (a) 7 x 10-2 Pa-231 4 x 10-4 Pa-233 7 x 10-1 Olovo (82) Pb-201 1 x 100 Pb-202 2 x 101 Pb-203 3 x 100 Pb-205 Neobmedzená Pb-210 (a) 5 x 10-2 Pb-212 (a) 2 x 10–1 Paládium (46) Pd-103 (a) 4 x 101 Pd-107 Neobmedzená Pd-109 5 x 10-1 Prométium (61) Pm-143 3 x 100 Pm-144 7 x 10-1 Pm-145 1 x 101 Pm-147 2 x 100 Pm-148m (a) 7 x 10-1 Pm-149 6 x 10-1 Pm-151 6 x 10-1 Polónium (84) Po-210 2 x 10-2 Prazeodým (59) Pr-142 4 x 10-1 Pr-143 6 x 10-1 Platina (78) Pt-188 (a) 8 x 10-1 Pt-191 3 x 100 Pt-193 4 x 101 Pt-193m 5 x 10-1 Pt-195m 5 x 10-1 Pt-197 6 x 10-1 Pt-197m 6 x 10-1 Plutónium (94) Pu-236 3 x 10-3 Pu-237 2 x 101 Pu-238 1 x 10–3 Pu-239 1 x 10-3 Pu-240 1 x 10-3 Pu-241 (a) 6 x 10-2 Pu-242 1 x 10-3 Pu-244 (a) 1 x 10-3 Rádium (88) Ra-223 (a) 7 x 10-3 Ra-224 (a) 2 x 10-2 Ra-225 (a) 4 x 10-3 Ra-226 (a) 3 x 10-3 Ra-228 (a) 2 x 10-2 Rubídium (37) Rb-81 8 x 10-1 Rb-83 (a) 2 x 100 Rb-84 1 x 100 Rb-86 5 x 10-1 Rb-87 Neobmedzená Rb (prírodný) Neobmedzená Rénium (75) Re-184 1 x 100 Re (prírodný) Neobmedzená Re-184m 1 x 100 Re-186 6 x 10-1 Re-187 Neobmedzená Re-188 4 x 10-1 Re-189 (a) 6 x 10-1 Ródium (45) Rh-99 2 x 100 Rh-101 3 x 100 Rh-102 5 x 10-1 Rh-102m 2 x 100 Rh-103m 4 x 101 Rh-105 8 x 10-1 Radón (86) Rn-222 (a) 4 x 10-3 Ruténium (44) Ru-97 5 x 100 Ru-103 (a) 2 x 100 Ru-105 6 x 10-1 Ru-106 (a) 2 x 10-1 Síra (16) S-35 3 x 100 Antimón (51) Sb-122 4 x 10-1 Sb-124 6 x 10-1 Sb-125 1 x 100 Sb-126 4 x 10-1 Skandium (21) Sc-44 5 x 10-1 Sc-46 5 x 10-1 Sc-47 7 x 10-1 Sc-48 3 x 10-1 Selén (34) Se-75 3 x 100 Se-79 2 x 100 Kremík (14) Si-31 6 x 10-1 Si-32 5 x 10-1 Samárium (62) Sm-145 1 x 101 Sm-147 Neobmedzená Sm-151 1 x 101 Sm-153 6 x 10-1 Cín (50) Sn-113 (a) 2 x 100 Sn-117m 4 x 10-1 Sn-119m 3 x 101 Sn-121m (a) 9 x 10-1 Sn-123 6 x 10-1 Sn-125 4 x 10-1 Sn-126 (a) 4 x 10-1 Stroncium (38) Sr-82 (a) 2 x 10-1 Sr-85 2 x 100 Sr-85m 5 x 100 Sr-87m 3 x 100 Sr-89 6 x 10-1 Sr-90 (a) 3 x 10-1 Sr-91 (a) 3 x 10-1 Sr-92 (a) 3 x 10-1 Trícium (1) T (H-3) 4 x 101 Tantal (73) Ta-178 (dlhodobý) 8 x 10-1 Ta-179 3 x 101 Ta-182 5 x 10-1 Terbium (65) Tb-157 4 x 101 Tb-158 1 x 100 Tb-160 6 x 10-1 Technécium (43) Tc-95m (a) 2 x 100 Tc-96 4 x 10-1 Tc-96m (a) 4 x 10-1 Tc-97 Neobmedzená Tc-97m 1 x 100 Tc-98 7 x 10-1 Tc-99 9 x 10-1 Tc-99m 4 x 100 Telúr (52) Te-121 2 x 100 Te-121m 3 x 100 Te-123m 1 x 100 Te-125m 9 x 10-1 Te-127 7 x 10-1 Te-127m (a) 5 x 10-1 Te-129 6 x 10-1 Te-129m (a) 4 x 10-1 Te-131m (a) 5 x 10-1 Te-132 (a) 4 x 10-1 Tórium (90) Th-227 5 x 10-3 Th-228 (a) 1 x 10-3 Th-229 5 x 10-4 Th-230 1 x 10-3 Th-231 2 x 10-2 Th-232 Neobmedzená Th-234 (a) 3 x 10-1 Th (prírodný) Neobmedzená Titán (22) Ti-44 (a) 4 x 10-1 Tálium (81) Tl-200 9 x 10-1 Tl-201 4 x 100 Tl-202 2 x 100 Tl-204 7 x 10-1 Túlium (69) Tm-167 8 x 10-1 Tm-170 6 x 10-1 Tm-171 4 x 101 Urán (92) U-230 (rýchla absorpcia cez pľúca) (a), (d) 1 x 10-1 U-230 (stredne rý chla absorpcia cez pľúca)

(a), (e) 4 x 10-3 U-230 (pomalá absorpcia cez pľú ca) (a), (f), 3 x 10-3 U-232 (rýchla absorpcia cez pľú ca) (d) 1 x 10-2 U-232 (stredne rý chla absorpcia cez pľúca) (e) 7 x 10-3 U-232 (pomalá absorpcia cez pľúca) (f) 1 x 10-3 U-233 (rýchla absorpcia cez pľú ca) (d) 9 x 10-2 U-233 (stredne rýchla absorpcia cez pľúca) (e) 2 x 10-2 U-233 (pomalá absorpcia cez pľúca) (f) 6 x 10-3 U-234 (rýchla absorpcia cez pľúca) (d) 9 x 10-2 U-234 (stredne rýchla absorpcia cez pľúca) (e), 2 x 10-2 U-234 (pomalá absorpcia cez pľúca) (f) 6 x 10-3 U-235 (všetky druhy absorpcií cez pľú ca) (a), (d), (e), (f) Neobmedzená U-236 (rýchla absorpcia cez pľú ca) (d) Neobmedzená U-236 (stredne rýchla absorpcia cez pľú ca) (e) 2 x 10-2 U-236 (pomalá absorpcia cez pľúca) (f), 6 x 10-3 U-238 (všetky druhy absorpcií cez pľú ca) (d), (e), (f) Neobmedzená U (prírodný) Neobmedzená U (ochudobnený) Neobmedzená U (obohatený na 20% Neobmedzená alebo menej), (g) Vanád (23) V-48 4 x 10-1 V-49 4 x 101 Volfrám (74) W-178 (a) 5 x 100 W-181 3 x 101 W-185 8 x 10-1 W-187 6 x 10-1 W-188 (a) 3 x 10-1 Xenón (54) Xe-122 (a) 4 x 10-1 Xe-123 7 x 10-1 Xe-127 2 x 100 Xe-131m 4 x 101 Xe-133 1 x 101 Xe-135 2 x 100 Ytrium (39) Y-87 (a) 1 x 100 Y-88 4 x 10-1 Y-90 3 x 10-1 Y-91 6 x 10-1 Y-91m 2 x 100 Y-92 2 x 10-1 Y-93 3 x 10-1 Yterbium (79) Yb-169 1 x 100 Yb-175 9 x 10-1 Zinok (30) Zn-65 2 x 100 Zn-69 6 x 10-1 Zn-69m (a) 6 x 10-1 Zirkón (40) Zr-88 3 x 100 Zr-93 Neobmedzená Zr-95 (a) 8 x 10-1 Zr-97 (a) 4 x 10-1

(a)- v hodnote A2 je zahrnutý príspevok od dcérskych nuklidov s polčasom rozpadu menším ako 10 dní a to:

Mg-28Al-28

Ar-42K-42

Ca-47Sc-47

Ti-44Sc-44

Fe-52Mn-52m

Fe-60Co-60m

Zn-69mZn-69

Ge-68Ga-68

Rb-83Kr-83m

Sr-82Rb-82

Sr-90Y-90

Sr-91Y-91m

Sr-92Y-92

Y-87Sr-87m

Zr-95Nb-95m

Zr-97Nb-97m, Nb-97

Mo-99Tc-99m

Tc-95mTc-95

Tc-96mTc-96

Ru-103Rh-103m

Ru-106Rh-106

Pd-103Rh-103m

Ag-108mAg-108

Ag-110mAg-110

Cd-115In-115m

In-114mIn-114

Sn-113In-113m

Sn-121mSn-121

Sn-126Sb-126m

Te-118Sb-118

Te-127mTe-127

Te-129mTe-129

Te-131mTe-131

Te-132I-132

I-135Xe-135m

Xe-122I-122

Cs-137Ba-137m

Ba-131Cs-131

Ba-140La-140

Ce-144Pr-144m, Pr-144

Pm-148mPm-148

Gd-146Eu-146

Dy-166Ho-166

Hf-172Lu-172

W-178Ta-178

W-188Re-188

Re-189Os-189m

Os-194Ir-194

Ir-189Os-189m

Pt-188Ir-188

Hg-194Au-194

Hg-195mHg-195

Pb-210Bi-210

Pb-212Bi-212, Tl-208, Po-212

Bi-210mTl-206

Bi-212Tl-208, Po-212

At-211Po-211

Rn-222Po-218, Pb-214, At-218, Bi.-214, Po-214

Ra-223Rn-219, Po-215, Pb-211, Bi-211, Po-211, Tl-207

Ra-224Rn-220, Po-216, Pb-212, Bi-212, Po-212, Tl-208

Ra-225Ac-225, Fr-221, At-217, Bi-213, Tl-209, Po-213, Pb-209

Ra-226Rn-222, Po-218, Pb-214, At-218, Bi-214, Po-214

Ra-228Ac-228

Ac-225Fr-221, At-217, Bi-213, Tl-209, Po-213, Pb-209

Ac-227Fr-223

Th-228Ra-224, Rn-220, Po-216, Pb-212, Bi-212, Tl-208, Po-212

Th-234Pa-234m, Pa-234

Pa-230Ac-226, Th-226, Fr-222, Rn-218, Po-214

U-230Th-226, Ra-222, Rn-218, Po-214

U-235Th-231

Pu-241U-237

Pu-244U-240, Np-240m

Am-242mAm-242, Np-238

Am-243Np-239

Cm-247Pu-243

Bk-249Am-245

Cf-253Cm-249

(b)zoznam materských rádionuklidov a ich produktov rozpadu nachádzajúcich sa v trvalo rovnovážnom stave:

Sr-90Y-90,

Zr-93Nb-93m,

Zr-97Nb-97,

Ru-106Rh-106,

Ag – 108mAg - 108

Cs-137Ba-137m,

Ce-134Pr-144

Ba – 140La-140,

Bi-212Tl-208 (0,36), Po-212 (0,64),

Pb-210Bi-210, Po-210,

Pb-212Bi-212, Tl-208 (0,36), Po-212 (0,64),

Rn-222Po-218, Pb-214, Bi-214, Po-214,

Ra-223Rn-219, Po-215, Pb-211, Bi-211, Tl-207,

Ra-224Rn-220, Po-216, Pb-212, Bi-212, Tl-208 (0,36), Po-212 (0,64),

Ra-226Rn-222, Po-218, Pb-214, Bi-214, Po-214, Pb-210, Bi-210, Po-210,

Ra-228Ac-228,

Th-228Ra-224, Rn-220, Po-216, Pb-212, Bi-212, Tl-208 (0,36), Po-212 (0,64),

Th-229Ra-225, Ac-225, Fr-221, At-217, Bi-213, Po-213, Pb-209,

Th-prírodnýRa-228, Ac-228, Th-228, Ra-224, Rn-220, Po-216, Pb-212, Bi-212,

Tl-208 (0,36), Po-212 (0,64),

Th-234Pa-234m,

U-230Th-226, Ra-222, Rn-218, Po-214,

U-232Th-228, Ra-224, Rn-220, Po-216, Pb-212, Bi-212, Tl-208 (0,36), Po-212 (0,64),

U-235Th-231,

U-238Th-234, Pa-234m,

U-prírodnýTh-234, Pa-234m, U-234, Th-230, Ra-226, Rn-222, Po-218, Pb-214,

Bi-214, Po-214, Pb-210, Bi-210, Po-210,

Np-237Pa-233,

Am-242mAm-242,

Am-243Np-239,

(c) –sa určí na základe merania polč asu rozpadu alebo radiacie v predpísanej vzdialenosti od zdroja

(d) - hodnoty platia len pre zlúčeniny uránu, ktoré majú chemickú formu UF6, UO2F2 a UO2(NO3)2

(e) - hodnoty platia len pre zlúčeniny uránu, ktoré majú chemickú formu UO3, UF4, UCl4 a hexaekvivalentné zlúčeniny

(f) - hodnoty platia pre všetky ostatné zlúčeniny uránu, ktoré nie sú špecifikované v (d) a (e)

(g) hodnoty platia len pre neožiarený urán

Príloha č. 2 k vyhláške č. ..../.... Z. z.

Základné údaje pre neznáme rádionuklidy alebo zmesi rádionuklidov

Rádioaktívny obsah

A2

[TBq]Prítomné sú len beta a gama rá dionuklidy0,02Prítomné sú len alfa rádionuklidy9 x 10-5Nie sú známe žiadne dôležité údaje9 x 10-5

zobraziť dôvodovú správu