Zákon o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov 538/2005 účinný od 01.05.2015 do 31.05.2015

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

23

Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1 (Poznámka pod čiarou k odkazu 5)

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na potrebu precizovania poznámky pod čiarou.

K bodu 2 (§ 6 ods. 8)

Vzhľadom na pož iadavky aplikačnej praxe a v záujme ochrany dieťaťa a jednoznačného určenia jeho príslušnej zdravotnej poisťovne sa explicitne špecifikuje príslušnosť zdravotnej poisťovne dieťaťa v prí padoch podania prihlášky v ustanovenej lehote, po uplynutí ustanovenej lehoty, ako aj v prípade, ak prihláška nebola podaná vôbec. V súlade so súčasnou právnou úpravou zostáva zachovaná príslušnosť zdravotnej poisťovne dieťaťa podľa § 6 ods. 7 do času potvrdenia prihlášky inou zdravotnou poisťovňou, ak prihláška bola podaná v ustanovenej lehote. Navrhuje sa, aby v prípade nedodržania zákonnej 60-d ňovej lehoty na podanie prihlášky, zdravotná poisťovňa, v ktorej bola podaná prihláška, sa stala príslušnou zdravotnou poisťovňou dieťaťa až od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka. V prí pade, že prihláška nebola podaná vôbec, príslušnou zdravotnou poisťovňou dieťaťa zostáva zdravotná poisťovňa podľa § 6 ods. 7.

K bodu 3 (§ 6 ods. 10)

Spresnenie ustanovenia v záujme jeho jednoznačnosti.

K bodu 4 (§ 6 ods. 10 druhý bod)

Zosúladenie dátumov súvisiacich s výdajom elektronických preukazov poistencov.

K bodu 5 (§ 6 ods. 10 tretí bod)

Zosúladenie dátumov súvisiacich s vý dajom elektronických preukazov poistencov

K bodu 6 (§ 6 ods. 11 písm. b)

Zosúladenie dátumov súvisiacich s výdajom elektronických preukazov poistencov a v súvislosti so zmenami v späťvzatí prihlášok.

K bodu 7 (§ 7 ods. 5 a 6)

Navrhuje sa úprava určenia prísluš nosti zdravotnej poisťovne v prípade, ak poistenec podá prihlášku na zmenu vo viac než jednej zdravotnej poisťovni. Poistenec bude mať právo v priebehu roka podať ľubovoľný počet prihláš ok na zmenu zdravotnej poisťovne s tým, že do 30. septembra príslušného kalendárneho roka je povinný vziať späť prihlášky na zmenu zdravotnej poisťovne, okrem tej prihlášky, na ktorej poistenec trvá. V prípade, ak poistenec nezoberie prihlášky na zmenu podané vo viacerých zdravotných poisťovniach späť, všetky prihlášky podané z dôvodu zmeny zdravotnej poisťovne sú neplatné a poistenec zostá va poistencom pôvodnej príslušnej zdravotnej poisťovne. Zo zákona sa vypúšťa zisťovanie príslušnej zdravotnej poisťovne Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou formou doručovania písomnej ž iadosti. Novou úpravou sa zavádza zjednodušený spôsob určovania príslušnej zdravotnej poisťovne a odstraňujú sa praktické problémy spojené s doručovaním písomnej žiadosti Úradu pre dohľ ad nad zdravotnou starostlivosťou a následkami prípadného nedoručenia písomnosti.

K bodu 8 (§ 9 ods. 2)

Navrhuje sa, aby pre zaradenie dlžníka do zoznamu dlžníkov nebolo potrebné, aby mal nezaplatené preddavky za tri mesiace v príslušnom kalendá rnom roku, t.j. bude postačovať, aby mal neuhradené akékoľvek najmenej tri preddavky na poistné. V súčasnosti musí zdravotná poisťovňa jednak čakať so zaradením neplatiča do zoznamu prvé tri mesiace v roku, t.j. najskôr ho môže zaradiť v mesiaci apríl a tiež nemožno zaradiť neplatiča, ktorý neuhradil preddavky na prelome rokov. Pritom pre zdravotnú poisťovňu a princíp vedenia zoznamu neplatič ov nie je rozdiel medzi neuhradenými prvými troma mesiacmi v príslušnom roku a neuhradenými preddavkami za november, december a január cez rok.

Tiež sa navrhuje, aby v prípade ak výška pohľadávky na neuhradených preddavkoch na poistné prevyšuje sumu 100 € , aby nemusela pre zaradenie takej osoby do zoznamu dlžníkov byť splnená podmienka aspoň troch mesiacov, t.j. takýto dlžník by sa dostal na zoznam neplatičov automaticky, dosiahnutím určenej výšky pohľadávky.

Súčasne sa navrhuje, aby osoba, pokiaľ jej zdravotná poisťovňa povolila splácanie dlžnej sumy v splátkach (podľa § 18 ods. 3 zákona), bola uvedená v zozname dlžníkov, avšak s nárokom na úhradu celého rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej z verejného zdravotného poistenia podľa § 9 ods. 1 zákona. Osoba teda bude zverejnená v zozname dlžníkov, nakoľko jej dlh stále trvá, avšak nakoľko splátkový kalendár plní, bude mať nárok na celú zdravotnú starostlivosť, t.j. nielen na neodkladnú.

K bodu 9 (§ 9 ods. 3)

V nadväznosti na úpravu § 6 ods. 8 sa v záujme ochrany dieťaťa navrhuje neobmedziť právo dieťaťa len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti v prípade nepodania prihlášky jeho zákonným zástupcom, resp. ďalš ími povinnými osobami taxatívne ustanovenými v § 6 ods. 4 zákona.

K bodu 10 (§ 9 ods. 5)

Doplnenie ustanovenia v súvislosti s požiadavkami aplikačnej praxe.

K bodu 11 (§9d ods. 8)

Precizuje sa ustanovenie vzhľadom na spresnenie znenia a zjednotenie výkladu ustanovenia.

K bodu 12 (§ 10a)

Ustanovujú sa n áležitosti a súčasti preukazu poistenca a účel použitia preukazu poistenca. Taktiež sa určuje zloženie a forma bezpečnostného kódu k preukazu poistenca a ustanovuje sa účel bezpečnostného kódu k preukazu poistenca, ktorý slúži na potvrdenie totožnosti poistenca pri komunikácii s národným zdravotníckym informačným systémom, na udeľovanie súhlasov a na prístup k údajom z elektronickej zdravotnej kni žky osoby.

Ustanovuje sa proces vyhotovenia preukazu poistenca s elektronickým čipom a jeho doručenia poistencovi. Definuje sa proces znefunkčnenia elektronického čipu preukazu poistenca.

Navrhovanou úpravou sa určuje lehota doručenia preukazu poistenca poistencovi, lehota pre poistenca vrátiť preukaz poistenca zdravotnej poisťovni a proces vydania potvrdenia o verejnom zdravotnom poistení do vydania preukazu poistenca.

K bodu 13 (§ 13 ods. 16)

Ná vrhom sa spresňuje ustanovenie o alikvotne prepočítavanie 15- násobku sumy životného minima na počty dní poistenca štátu a rovnako aj alikvotne prepočítavanie vymeriavacieho základu na počty dní poistenca š tátu.

K bodu 14 (17a ods. 4)

Úprava sú visiaca s aplikačnou praxou. V praxi sa vyskytujú opakovane prípady, keď platiteľ poistného podá námietky voči výkazu nedoplatkov, ktoré bezprostredne súvisia s vydaným výkazom nedoplatkov, avšak zdravotn á poisťovňa ich bez uvedenia dôvodu neakceptuje a nezaoberá sa nimi. Následne výkaz nedoplatkov správoplatní a odstúpi na súdne vymáhanie, čím sa upiera právo poistenca na prípadnú nápravu na Ú rade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Navrhovaná úprava reflektuje rozsudok Najvyššieho súdu č. (Rs) 4 Sžso 20/2011 - JUD82183SK - 4 Sžso 20/2011.

K bodu 15 (§ 17a ods. 6)

Spresnenie ustanovenia vzhľadom na znenie § 17a ods. 4 a s prihliadnutím na aplikačnú prax. V praxi sa vyskytujú opakovane prípady, keď platiteľ poistného podá námietky voči výkazu nedoplatkov, ktoré sú v skutočnosti vecné a bezprostredne súvisia s vydaným výkazom nedoplatkov, avšak zdravotná poisťovňa ich bez uvedenia dôvodu neakceptuje a nezaoberá sa nimi. Následne výkaz nedoplatkov správoplatní a odst úpi na súdne vymáhanie, čím sa upiera právo poistenca na prípadnú nápravu na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Zdravotná poisťovňa je povinná sa zaoberať námietkami, ktoré boli podan é včas (v lehote ustanovenej v § 17a ods. 4) bez ohľadu na to, či obsahujú dôvod podania alebo nie, resp. či dôvod ich podania považuje za relevantný alebo nie. Podľa navrhovanej úpravy v prípade, že zdravotn á poisťovňa nevyhovie námietkam v celom rozsahu, je povinná podať úradu návrh na vydanie platobného výmeru, čím sa zabezpečí právo poistenca na prípadnú nápravu na Úrade pre dohľ ad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorého rozhodovacia právomoc sa odvíja od jeho kompetencie výkonu dohľadu nad verejným zdravotným poistením.

K bodu 16 (§ 17b ods. 3)

Umožňuje sa zdravotnej poisťovni zasielať vý kazy nedoplatkov na adresu z registra obyvateľov. Tieto údaje sú zdravotným poisťovniam poskytované v súlade so zákonom č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľ ov Slovenskej republiky.

K bodu 17 (§ 17b ods. 4)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s § 17b ods. 3 písm. c).

K bodu 18 (§ 17b ods. 4)

Sú časná úprava § 17b ods. 3 písm. c) neumožňuje zdravotným poisťovniam doručovať výkaz nedoplatkov na adresu trvalého pobytu (bydliska) zistenú z registra obyvateľov Slovenskej republiky, pričom podľa § 23a ods. 2 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení zákona č. 190/2013 Z. z. sa z registra fyzických osôb v rozsahu plnenia úloh pod ľa osobitných predpisov poskytujú údaje aj zdravotným poisťovniam. Navrhovaná úprava je v záujme ochrany poistencov.

K bodu 19 (§ 19 ods. 13)

Ustanovuje sa, že zdravotná poisťovňa môže aj z vlastného podnetu zrušiť oznámenie o výsledku ročného zúčtovania poistného.

K bodu 20 (§ 22 ods. 2 písm. f)

Zos úladenie povinností poistenca v § 22 ods. 2 písm. f) s oznamovacími povinnosťami podľa § 23.

K bodu 21 (§ 22 ods. 2 písm. j)

Ustanovuje sa povinnosť poistencovi pri každom poskytnutí zdravotnej starostlivosti sa preukazovať preukazom poistenca a vložiť preukaz poistenca s elektronickým čipom alebo občiansky preukaz s elektronickým čipom a príslušným certifikátom do technického zariadenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

K bodu 22 (§ 22 ods. 2 písm. l)

Spresnenie ustanovenia z dôvodu, že súčasná úprava neobsahuje lehotu na plnenie oznamovacej povinnosti poistenca pri zmene zdravotnej poisťovne voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, s ktorým má uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

K bodu 23 (§ 23 ods. 1 písm. b)

Navrhovanou úpravou sa zníži administratívna záťaž poistencov, ktorí sa stali samoplatiteľmi v priebehu kalendárneho mesiaca viac ako jedenkrát.

K bodu 24 (§ 23 ods. 2)

V nadvä znosti na doplnenie novej povinnosti oznamovať platiteľa poistného, sa dopĺňa, že za zamestnanca túto povinnosť má plniť zamestnávateľ.

K bodu 25 (§ 23 ods. 7)

Navrhovanou ú pravou sa ukladá povinnosť Ministerstvu vnútra SR oznamovať Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou úmrtie alebo vyhlásenie za màtveho v lehote 10 dní od vykonania zápisu tejto skutočnosti za úč elom plnenia zákonnej povinnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou viesť register úmrtí v súlade s aktuálnymi údajmi.

K bodu 26 (§ 23 ods. 17 a 18)

V praxi sa č asto stáva, že pri zmene zdravotnej poisťovne má poistenec 1. januára príslušného kalendárneho roka už iného platiteľa poistného ako v čase podávania prihlášky na zmenu zdravotnej poisťovne.

Oznamovacia povinnosť príslušného úradu povereného vedením matriky sa navrhuje v záujme zistenia príslušnej zdravotnej poisťovne dieťaťa a následného vykonávania verejného zdravotného poistenia pr íslušnou zdravotnou poisťovňou dieťaťa v prípadoch, ak nebola podaná prihláška.

K bodu 27 (§ 25 ods. 1 písm. b)

Spresnenie ustanovenia v nadväznosti na úpravu v § 6 ods. 8.

K bodu 28 (§ 25 ods. 1 písm. k)

Za samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré zmenili zdravotnú poisťovňu napr. k 1. 1. 2014 má zo zákona predchádzajúca zdravotná poisťovňa povinnosť oznámiť novej zdravotnej poisťovni výš ku preddavku na poistné do 8. januára kalendárneho roka. V zmysle platného právneho stavu samostatne zárobkovo činná osoba oznamuje výšku preddavku na obdobie od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014, avšak zdravotná poisťov ňa potrebuje mať aj údaj o výške preddavku na poistné na obdobie od 1. 1. 2015 do 31. 12. 2015, pričom tento údaj môže mať len zdravotná poisťovňa, ktorá vykonala ročné zúčtovanie za rok 2013.

K bodu 29 (§ 25 ods. 3)

Ukladá sa povinnosť zdravotným poisť ovniam poskytovať Sociálnej poisťovni a Ústrediu na vyžiadanie údaje potrebné na vykonávanie sociálneho poistenia, vedenie evidencie uchádzačov o zamestnanie a sociálnych vecí a to akékoľvek, ktoré sú pre ich činnosť nevyhnutne potrebné a u ktorých je predpoklad, že nimi môže zdravotná poisťovňa disponovať podľa platných zákonov.

K bodom 30 až 32 (§ 25a)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmeny vykonané v § 9 ods. 2.

K bodom 33 a 34 (§ 27 a § 27a)

Umožňuje sa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vykonať opravu údajov oznámených zdravotnými poisťovňami do mesačného prerozdeľovania preddavkov na poistné a ročného prerozdeľovania poistného, ak Úrad pre dohľ ad nad zdravotnou starostlivosťou v správnom konaní zistí, že údaje oznámené zdravotnou poisťovňou nie sú pravdivé.

K bodu 35 (§ 29b ods. 12)

Súčasne v č ase snahy o centralizáciu údajov a odbremenenie občanov vo veci plnenia rôznorodých oznamovacích povinností je na mieste, aby zdravotné poisťovne poskytovali Sociálnej poisťovni a Ústrediu na vyžiadanie ú daje potrebné na vykonávanie sociálneho poistenia, vedenie evidencie uchádzačov o zamestnanie a sociálnych vecí a to akékoľvek, ktoré sú pre ich činnosť nevyhnutne potrebné a u ktorých je predpoklad, ž e nimi môže zdravotná poisťovňa disponovať podľa platných zákonov. Táto povinnosť by mala platiť aj na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia, t.j. Sociálna poisťovňa aj Ú stredie by mala byť povinní poskytovať zdravotným poisťovniam potrebnú súčinnosť. Rozsah údajov môže byť rôznorodý, ak vyplýva z činnosti zdravotných poisťovní, Sociálnej poisťovne a Ú stredia, preto nie je možné ho presnejšie špecifikovať. Ide pritom nielen o údaje potrebné na vykonávanie ročného zúčtovania, ale najmä na určovanie kategórií platiteľov poistného, súč innosti pri vykonávaní kontrolnej činnosti, výmeny získaných údajov napríklad pri zaniknutých zamestnávateľoch, informácií o zamestnaní poistencov, príslušnej zdravotnej poisťovne, riešení nezrovnalostí v evidovaných údajoch ich porovnávaním a pod.

K bodu 36 (29b ods. 13)

Doplnenie poskytovania údajov na účely vykonania ročného zúčtovania poistného. Uvedené údaje získava Sociálna poisťovňa priamo od samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 228 ods. 1 zákona č . 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Elektronizá cia existujúcich procesov výmeny dokumentov s cieľom urýchliť a štandardizovať spracovanie dát o uplatniteľných právnych predpisoch, zabezpečiť pravidelnú aktualizáciu poistných vzťahoch v syst éme verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike.

K bodom 37 a 38 (§ 29b ods. 16 a ods. 17)

Ustanovenie sa zosú laďuje s § 23a ods. 2 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľ ov Slovenskej republiky v znení zákona č. 190/2013 Z. z., podľa ktorého sa z registra fyzických osôb v rozsahu plnenia úloh podľa osobitných predpisov poskytujú údaje aj zdravotným poisťovniam.

K bodu 39 (§ 38eb)

Ustanovuje sa prechodné ustanovenie k právnym vzťahom v súvislosti s vydanými výkazmi nedoplatkov.

Prechodný m ustanovením sa určuje povinnosť príslušnej zdravotnej poisťovni elektronicky zasielať Národnému centru zdravotníckych informácií zoznam osôb s údajmi zákonom stanovenými za úč elom vyhotovenia preukazov poistencov s elektronickým čipom.

V nadvä znosti na návrh, ktorým sa spresňuje ustanovenie o alikvotnom prepočítavaní 15-násobku sumy životného minima na počty dní poistenca štátu a rovnako aj alikvotnom prepočítavaní vymeriavacieho zá kladu na počty dní poistenca štátu sa ustanovuje prechodné ustanovenie.

K Èl. II

K bodu 1 (§ 60b ods. 1 písm. a)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2 (§ 60b ods. 1 písm. f)

V zá ujme eliminovania nesprávnych a nejednoznačných výkladov sa navrhuje zmena § 60b živnostenského zákona, na základe ktorej bude možné realizovať priamu a efektívnu komunikáciu zdravotných poisťovní so živnostenským registrom.

K bodu 3 (§ 60b ods. 4)

Úprava v nadvä znosti na zmeny pojmov v nadväznosti na § 33 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'daňový poriadok') elektronická podateľňa, ktorú prevádzkuje Finančné riaditeľstvo SR, je spoločná pre finančnú správu.

K bodu 4 (§ 66ba ods. 6)

Úprava v nadvä znosti na zmeny pojmov v nadväznosti na § 33 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'daňový poriadok') elektronická podateľňa, ktorú prevádzkuje Finančné riaditeľstvo SR, je spoločná pre finančnú správu.

K Èl. III

V súvislosti s doplnen ím § 29b zákona č. 580/2004 Z. z. o nové znenie odseku 13 a 17 sa zavádza povinnosť Sociálnej poisťovne sprístupňovať údaje zo svojho informačného systému zdravotným poisťovniam.

K Èl. IV

K bodu 1 (§ 2 ods. 4)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s definovaním poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v nadväznosti na fyzickú osobu, ktorá je ošetrujúcim zdravotníckym pracovníkom. Ide o nadbytočný text.

K bodu 2 (§ 4 ods. 5)

Rozširujú sa ná ležitosti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Ustanovuje sa, že neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je okrem vedenia zdravotnej dokumentácie aj vytváranie elektronických zdravotných zá znamov v elektronickej zdravotnej knižke osoby.

K bodu 3 (§ 8 ods. 4)

Pre spustenie plnej prevádzky elektronických služieb je nevyhnutné ustanoviť náležitosti identifikátora odporúčania na špecializovanú ambulantnú zdravotnú starostlivosť v prípade potreby poskytovania š pecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti.

K bodu 4 (§ 8 ods. 8)

Ustanovujú sa náležitosti odporúčania, ktoré sa vyžaduje v prípade, ak ošetrujúci lekár špecialista požaduje špecializovanú zdravotnú starostlivosť u iného špecialistu alebo ak ošetrujú ci lekár špecialista požaduje v rámci spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek poskytovanie liečebných zdravotných výkonov.

K bodu 5 (§ 9 ods. 2)

Pre spustenie plnej prevádzky elektronických služieb je nevyhnutné ustanoviť náležitosti identifikátora odporúčania ošetrujúceho lekára na prijatie do ústavnej zdravotnej starostlivosti v prí pade potreby poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti.

K bodu 6 (§ 18 ods. 4)

Definuje sa povinnosť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti poskytovať údaje zo zdravotnej dokumentácie Národnému centru zdravotníckych informácií, vzhľadom na to, že Národné centrum zdravotníckych informácií prevá dzkuje Národný zdravotnícky informačný systém, čím sa toto ustanovenie zosúlaďuje so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 7 (§ 21 ods. 2)

Precizuje sa identifikácia zdravotníckeho pracovníka vzhľadom na potrebu jednoznačnej úpravy v aplikačnej praxi. Ustanovuje, aby sa zdravotnícky pracovník identifikoval odtlačkom pečiatky len vtedy, ak má vydan ý kód Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

K bodu 8 (§ 24 ods. 4 písm. f)

Dopĺňa sa povinnosť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie na základe písomného vyžiadania aj orgánu činnému v trestnom konaní za účelom policajnému orgá nu, vyšetrovateľovi alebo prokurátorovi na účely trestného konania alebo občiansko-súdneho konania.

K bodu 9 (§ 45 ods. 1 písm. ac)

Ministerstvu zdravotn íctva Slovenskej republiky sa dopĺňa kompetencia schvaľovať dátové rozhrania, dátové štruktúry a technické špecifikácie štandardov zdravotníckej informatiky vrátane dátových štruktú r elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke.

K bodu 10 (§ 49f)

Prechodným ustanovením sa umožňuje poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti poskytovať Národnému centru zdravotníckych informácií údaje zo zdravotnej dokumentácie, v prípade, ak poskytovateľ bude pristupovať do Národného zdravotníckeho informačného systému.

K Èl. V

K bodu 1 (§ 38a ods. 2. písm. a)

Navrhuje sa, aby sa pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti nepožadovala úhrada za spracovanie údajov zistených v elektronickej podobe. Taktie ž sa ustanovuje, že odporúčanie ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka na poskytovanie špecializovanej zdravotnej starostlivosti môže obsahovať aj identifikátor, v prípade, ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má overenú zhodu informačných systémov. Zároveň sa ustanovenie zosúlaďuje s platnou právnou úpravou v nariadení vlády SR č. 722/2004 Z. z., ktorý už od roku 2008 ustanovuje výšku poplatku 0 eur.

K bodu 2 (§ 38a ods. 2. písm. c)

Navrhuje sa, aby sa nepo žadovala úhrada za štatistické spracovanie lekárskeho predpisu v súvislosti s vydaním liekov alebo dietetických potravín predpísaných na jednom lekárskom predpise v elektronickej podobe.

K bodu 3 (§ 38a ods. 2. písm. d)

Navrhuje sa, aby sa nepo žadovala úhrada za štatistické spracovanie lekárskeho poukazu v súvislosti s vydaním zdravotníckych pomôcok na jednom lekárskom poukaze v elektronickej podobe.

K bodu 4 (Príloha 3)

Legislatí vno-technická úprava súvisiaca s precizovaním zoznamu prioritných chorôb s vzhľadom na zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaní m zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 160/2013 Z. z., ktorým sa zmenil zoznam chorôb podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb.

Zoznam chorôb podľa MKCH nie je v plnom rozsahu preklopený do Zoznamu prioritných chorôb. MZ SR aj naďalej bude trvať na doterajšej technike právnej ú pravy Zoznamu prioritných chorôb, a to tak, že niektoré choroby sú obsahom Zoznamu prioritných chorôb a niektoré choroby sú obsahom Zoznamu chorôb v nariadení vlády SR č. 777/2004 Z. z., ktorým sa vydá va Zoznam chorôb, pri ktorých sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia.

Zákonom č. 160/2013 Z. z., ktorý m sa novelizoval zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa kompletne novelizovala Príloha 1 Zoznam chorôb podľa MKCH. V súčasnosti sa novelizuje príloha 3 Zoznam prioritných chorôb v zákone č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejn ého zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (v znení zákona č. 720/2004 Z. z.) v znení neskorších predpisov a MZ SR pripravuje aj novelu nariadenia vlá dy SR č. 777/2004 Z. z. ktorým sa vydáva Zoznam chorôb, pri ktorých sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia.

K Èl. VI

K bodu 1 (§ 4)

Legislatívno-technick á úprava súvisiaca s definovaním poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Upravuje sa, že aj fyzická osoba, ak má vydané povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo vydanú licenciu na vý kon samostatnej zdravotníckej praxe, tak ide o podnikateľa.

K bodu 2 (§ 13 ods. 2 písm. a)

Dopĺňa sa zoznam údajov žiadateľa o vydanie povolenia, ak je žiadateľom fyzická osoba, pričom právna úprava sa zosúlaďuje so zoznamom žiadaných údajov s registrom organizácií a registrom poskyt ovateľov zdravotnej starostlivosti vedenými Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

K bodu 3 (§ 13 ods. 4 písm. b)

Dopĺňa sa zoznam údajov žiadateľa o vydanie povolenia, ak je žiadateľom fyzická osoba, pričom právna úprava sa zosúlaďuje so zoznamom žiadaných údajov s registrom organizácií a registrom poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vedenými Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

K bodu 4 (§ 19 ods. 5)

Na zá klade potrieb aplikačnej praxe sa ustanovuje, že orgán príslušný na vydanie povolenia preruší konanie o zrušení povolenia v prípade, ak je poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti uložená napr. za poruš enie povinností pokuta podľa zákona č. 578/2004 Z. z. V súčasnej aplikačnej praxi poskytovateľ zdravotnej starostlivosti namiesto zaplatenia pokuty požiadal o zrušenie povolenia a vyhýbal sa uhradiť túto pokutu.

K bodu 5 (§ 25 písm. g)

Dopĺňa sa rozsah údajov, ktoré sú súčasťou rozhodnutia o vydaní povolenia na prevádzkovanie zdravotní ckeho zariadenia o identifikátor zdravotníckeho zariadenia podľa štandardov zdravotníckej informatiky.

K bodu 6 (§ 26a ods. 3)

Rozš iruje sa zoznam údajov v registri povolení, ktorý vedie orgán príslušný na vydanie povolenia.

K bodu 7 (§ 26a ods. 5)

Upravuje sa forma poskytovania údajov, ktoré orgán príslušný na vydanie povolenia poskytuje Národnému centru zdravotníckych informácií v zmysle príslušných štandardoch zdravotníckej informatiky.

K bodu 8 (§ 63 ods. 5)

Na základe požiadaviek stavovských organizácii sa zvyšuje ročný poplatok za vedenie registra najviac do 15 euro. Ide o stanovenie maximálnej výšky poplatku, ktorý komore ročne uhrádza zdravotnícky pracovník registrovaný v príslušnej komore. Je na príslušnej komore, aby zvážila citlivo s ohľadom na reálne mož nosti zdravotníckych pracovníkov v jednotlivých zdravotníckych povolaniach, akú konkrétnu výšku v danom roku určí. Táto kompetencia prislúcha podľa § 55 ods. 2 písm. g) snemu príslušnej komory.

K bodu 9 (§ 63 ods. 11)

Na základe aplikačnej praxe sa umožňuje za úč elom registrácie preukazovanie osobných údajov predovšetkým meno, priezvisko, dátum narodenia a podobne aj kópiou občianskeho preukazu.

K bodu 10 (§ 64 ods. 1)

Rozširuje sa zoznam údajov v registri zdravotníckych pracovníkov, ktorý vedie komora príslušná na registráciu zdravotn íckych pracovníkov.

K bodu 11 a 12 (§ 64 ods. 3)

Upravuje sa forma poskytovania údajov, ktoré komora príslušná na registráciu zdravotníckych pracovníkov poskytuje Národnému centru zdravotníckych informácií v zmysle príslušných štandardov zdravotní ckej informatiky.

K bodu 13 (§ 70 ods. 2)

Precizujú sa údaje v žiadosti o vydanie licencie, pretože zdravotnícky pracovník môže poskytovať zdravotnú starostlivosť, okrem špecializovaných pracovných činností aj odborné pracovné č innosti alebo certifikované pracovné činnosti.

K bodu 14 (§ 78a ods. 2)

Rozš iruje sa zoznam údajov v registri licencií, ktorý vedie komora príslušná na registráciu zdravotníckych pracovníkov.

K bodu 15 (78a ods. 4)

Upravuje sa forma poskytovania údajov, ktoré komora príslušná na registráciu zdravotníckych pracovníkov poskytuje Národnému centru zdravotníckych informácií v zmysle príslušných štandardov zdravotní ckej informatiky.

K bodu 16 (§ 79 ods. 1 písm. zh)

Legislatí vno-technická úprava súvisiaca s precizovaním názvu elektronického zdravotného záznamu.

K bodu 17 (Poznámka pod čiarou k odkazu 55j)

Legislatí vno-technická úprava súvisiaca s precizovaním poznámky pod čiarou k odkazu 55j.

K bodu 18 (§ 79 ods. 7)

Rozš iruje sa rozsah poskytovateľov zdravotnej starostlivosti o poskytovateľov, ktorí sú povinní požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o pridelenie kódu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Ide o poskytovateľa, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe alebo živnostenského oprávnenia.

K bodu 19 (79a ods. 1)

Ustanovuje sa, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti môže zasielať zdravotnej poisťovni údaje aj v elektronickej podobe, čím sa zníži administratívne zaťaženie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

K bodu 20 (§ 80 ods. 1 písm. k)

Ide o spresnenie vymedzenia definície národného zdravotníckeho informačného systému, aby nebol zamieňaný za iné informačné systémy používané v zdravotníctve.

K bodu 21 (§ 102m ods. 2)

Prechodný m ustanovením sa dopĺňa možnosť zdravotnej poisťovni používať prostredníctvom revízneho lekára alebo revízneho farmaceuta elektronický preukaz zdravotníckeho pracovníka a technické zariadenia slúž iace na autentizáciu v národnom zdravotníckom informačnom systéme, ak požiadala o zhodu informačných systémov národné centrum.

K bodu 22 (§ 102m ods. 3)

Legislatí vno-technická úprava na zovšeobecnenie elektronického záznamu pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti na príslušný elektronický záznam.

K bodu 23 (§ 102 q)

Úpravou prechodného ustanovenia sa navrhuje predĺžiť lehota, do ktorej sú povinní poskytovatelia špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti zosúladiť povolenia na poskytovanie š pecializovanej zdravotnej starostlivosti.

K bodu 24 (§ 102r)

Prechodný m ustanovením sa určuje lehota dokedy je povinný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý nemá pridelený kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o pridelenie kódu.

Taktiež sa určuje lehota, do ktorej je orgán príslušný na vydanie povolenia povinný zosúladiť register povolení a lehota, do ktorej je komora príslušná na vedenie registra povinná zosúladiť register zdravotníckych pracovníkov a register licencií.

Ustanovuje sa prechodné obdobie od 1. júna 2015 do 31. decembra 2015, v ktorom poskytuje komora národnému centru v elektronickej podobe v súlade s príslušnými štandardami zdravotníckej informatiky údaje z registra licencií v rozsahu podľa § 70 ods. 2 písm. c) a e) a § 78a ods. 2 písm. b) až g), m) a n).

Taktiež sa upravujú lehoty na pridelenie identifikátora poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti vo vydaných povoleniach a lehota pre zdravotníckych pracovníkov na úhradu ročného poplatku za vedenie registra.

K bodom 25 až 28 (Príloha 1a)

Precizujú sa ambulancie špecializovanej zdravotnej starostlivosti. Precizuje sa názov gynekologickej ambulancie, zo zoznamu sa vypúšťajú mamologická ambulancia a andrologická ambulancia a dopĺňajú sa ambulancia hepatologická, ambulancia pediatrická a ambulancia anestéziológie a intenzí vnej medicíny. Ambulancia pediatrická a ambulancia anestéziológie a intenzívnej medicíny môžu byť zriadené len u poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti.

K Èl. VII

K bodu 1 (§ 3 ods. 3)

Ustanovuje sa nová povinnosť operačnému stredisku záchrannej zdravotnej služby a to poskytovať údaje Národnému centru zdravotníckych informácií.

K bodu 2 (§ 6 ods. 1)

Vzhľadom na probl émy aplikačnej praxe súvisiace s nedostatočným vyhotovovaním záznamu o zásahu sa precizujú ustanovenia súvisiace s ukladaním pokút poskytovateľom záchrannej zdravotnej služby.

K Èl. VIII

K bodu 1 (§ 6 ods. 1 písm. a) a b)

Precizuje sa kompetencia zdravotnej poisťovne v súvislosti s vydávaním preukazov poistencov.

K bodu 2 (§ 6 ods. 1 písm. i)

Upravuje sa, ž e dispenzárnu starostlivosť budú vykonávať aj všeobecní lekári. Navrhnutá zmena na rozšírenie kompetencií všeobecných lekárov je v súlade s cieľmi deklarovanými v Strategickom rá mci v oblasti zdravia pre roky 2014 – 2030, ktorý bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 18. decembra 2013. Z hľadiska jednotlivých úrovní poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je pre dosiahnutie lepš ej dostupnosti ku kvalitnej a efektívnej zdravotnej starostlivosti kľúčová sieť všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorá by mala plniť dôležitú úlohu pre celý systém zdravotníctva. Podľ a skúseností z iných krajín Európskej únie dokáže funkčná sieť všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti riešiť až 80% všetkých prípadov bez potreby ďalších úrovní poskytovania zdravotnej starostlivosti, pričom v súčasnosti je to na Slovensku menej ako 30%. Slovensko má dlhodobo podľa štatistiky OECD vysoký počet návštev u lekárov. Ročný priemer na Slovensku je 11,0 ná vštev oproti priemeru OECD na úrovni 6,6 (údaje OECD 2013). V prípade absencie systémových riešení uvedených problémov sa dlhodobo nepodarí zlepšiť efektívnosť slovenského zdravotníctva a ď alej bude narastať tlak na zvyšovanie finančných prostriedkov do zdravotníctva. Zdravotná starostlivosť sa môže stať menej dostupnou, čo môže viesť k zhoršovaniu zdravotného stavu obyvateľstva, prehlbovaniu regionálnych rozdielov a k sociálnemu vylúčeniu najrizikovejších skupín obyvateľstva ohrozených chudobou.

K bodu 3 (§ 6 ods. 1 písm. w)

Ide o pokrytie pr ípadov, v ktorých pri nesplnení oznamovacích povinností zo strany poistenca napr. pri podaní prihlášky na zmenu a následnom zániku verejného zdravotného poistenia v SR do konca kalendárneho roka, sú ná klady uhrádzané zdravotnou poisťovňou, ktorá de iure nie je príslušnou zdravotnou poisťovňou. Zároveň by takéto ustanovenie pomohlo riešiť situácie pri zneužití európskeho preukazu zdravotné ho poistenia jednej zdravotnej poisťovne na území iného členského štátu Európskej únie poistencom, ktorý nevrátil tento preukaz pôvodnej príslušnej zdravotnej poisťovni, napriek povinnosti ustanovenej v z ákone, a použil ho pri čerpaní potrebnej zdravotnej starostlivosti v Európskej únii. Takéto náklady je povinná v zmysle koordinačných nariadení a rozhodnutia S4 uhradiť inštitúcia, ktorá vydala použit ý európsky preukaz, aj keď poistenie danej osoby u nej už zaniklo.

K bodu 4 (§ 6 ods. 3)

Ustanovuje sa, že návrh poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na zaradenie do zoznamu poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti obsahuje okrem potrebných náležitosti aj identifikátor záznamu návrhu na zaradenie poistenca do tohto zoznamu vzhľadom na skutočnosť, že poistenec môže ma ť tento zoznam sprístupnený vo svojej elektronickej zdravotnej knižke.

K bodu 5 (§ 6a ods. 3 písm. i)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 8b.

K bodu 6 (§ 6 ods. 18)

Ustanovuje sa, že zdravotná poisťovňa nemôže vykonávať povinnosti v rámci verejného zdravotného poistenia prostredníctvom iných subjektov, napríklad prostrední ctvom obchodnoprávnych spoločností na základe zmlúv alebo prostredníctvom fyzických osôb, ktoré nie sú zamestnancami zdravotnej poisťovne. Zdravotná poisťovňa je oprávnená vykonávať verejné zdravotn é poistenie na základe povolenia a má vykonávať činnosti, ktoré sú jej zverené zákonom sama, teda vlastnými zamestnancami.

K bodu 7 (§ 6a ods. 3 písm. j)

Dopĺňa sa ustanovenie, že doručovanie preukazov poistencov príslušnou zdravotnou poisťovňou svojim poistencom nebude hradené z prevádzkových nákladov príslušnej zdravotnej poisťovne.

K bodu 8 (§ 7 ods. 20)

Ustanovuje sa nepovinná náležitosť zmluvy medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnou poisťovňou o údaje na lekárskych predpisoch a lekárskych poukazoch v rozsahu ustanovenom osobitným prepisom, ak ide o humánny liek, zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu uhrádzanú plne alebo čiastočne na základe verejného zdravotného poistenia v elektronickej podobe na ú čel výkonu analytickej, poradenskej a kontrolnej činnosti zdravotnej poisťovne a vedenia účtu poistenca.

K bodu 9 (§ 8b)

Navrhuje sa Národnému centru zdravotníckych informácií použiť príspevok okrem spravovania Národného zdravotníckeho informačného systému aj na jeho rozvoj, z dôvodu zmeny kompetencie vydá vania preukazov poistencov s elektronickým čipom a nákladmi s tým súvisiacimi. Taktiež sa mení výška príspevku na správu a rozvoj národného zdravotníckeho informačného systému.

K bodu 10 (§ 9 ods. 3)

Rozširuje sa možnosť zdravotnej poisťovne kontrola na diaľku. Revízni lekári a revízni farmaceuti budú môcť vykonávať kontrolu poskytovania zdravotnej starostlivosti aj cez elektronické záznamy v elektronickej knižke osoby v rozsahu ustanovenom zákonom, avšak iba v prípade ak zdravotná poisťovňa bude mať overenie zhody informačného systému Národným centrom zdravotníckych informácií.

K bodu 11 (§ 15)

Dopĺňajú sa povinnosti zdravotnej poisťovne. Zavádza sa povinnosť poskytovať údaje Národnému centru zdravotníckych informácií v zmysle príslušných štandardoch zdravotníckej informatiky a rozširuje sa rozsah ú dajov o zmluvách o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzatvorených s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ktoré je povinná zdravotná poisťovňa poskytovať Národnému centru zdravotníckych informácií.

K bodu 12 (§ 15 ods. 7)

Ak zdravotná poisť ovňa bude vykonávať kontrolu na diaľku prostredníctvom elektronického preukazu zdravotníckeho pracovníka, je povinná používať informačný systém, ktorý má overenie o zhode vydané Národný m centrom zdravotníckych informácií.

K bodu 13 (§ 16 ods. 6)

Navrhuje sa uloži ť zdravotnej poisťovni zákonnú povinnosť poskytovať úradu aktuálny zoznam poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti.

K bodu 14 (§ 16 ods. 7)

Doterajš ie znenie zákona riešilo uchovávanie dokumentácie v písomnej podobe, a to aj vo väzbe na zákon o účtovníctve. Uvedené lehoty, ak by sme od nich analogicky odvíjali aj uchovávanie informácii v informač nom systéme, sú pre vykonávanie verejného zdravotného poistenia nedostatočné. Poistné vzťahy sú často prerušené, čo by znamenalo plynutie lehôt a následné skartovanie dokumentácie so súčasný m vymazaním z informačného systému, pričom pre poisťovňu je nutná história týchto vzťahov a k tomu prináležiaca identifikácia poistencov a ich platieb, pohľadávok a záväzkov. Navrhuje sa naviaza ť plynutie lehoty na úmrtie poistenca, nakoľko pri úmrtí poistenca dochádza k vysporiadaniu pohľadávok a záväzkov v dedičskom konaní a po uplatnení pohľadávky/záväzku v dedičskom konaní a n áslednom vysporiadaní s dedičmi už údaje nie sú potrebné. V prípade naviazania plynutia lehoty na koniec poistného vzťahu by to vecne spôsobovalo problém pri vymáhaní pohľadávok (veľká väčš ina exekučných konaní trvá 10 a viac rokov), pri žiadostiach poistencov o účte poistenca a technicky by to spôsobovalo problém pri selektívnom vymazávaní informácií z informačného systému. Vzhľ adom na počet poistencov je z dôvodu efektívneho nakladania s verejnými zdrojmi aj z dôvodu administratívnej náročnosti oznamovanie spracúvania osobných údajov sprostredkovateľom na webovom sídle vhodnou a jednoznačne definovanou formou.

K bodu 15 (§ 16 ods. 8)

Pokrytie preukazovania osobných údajov dotknutých osôb na výkon verejného zdravotného poistenia napr. preukazovanie skutočností podľa § 11 ods. 7 písm. a) až f), h), i), m) až q) a s) až u) zákona č. 5 80/2004 Z. z., plnenie oznamovacích povinností v zmysle § 23 zákona č. 580/2004 Z. z. v súvislosti s vyžadovaním písomného súhlasu dotknutej osoby v zmysle § 15 ods. 6 zákona č. 122/2013 Z. z.

K bodu 16 (§ 20 ods. 1 písm. b)

Upravuje sa forma poskytovania údajov, ktoré Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou poskytuje Národnému centru zdravotníckych informácií v zmysle príslušných štandardov zdravotníckej informatiky.

K bodu 17 (§ 20 ods. 1 písm. d)

Úprava súvisiaca s poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb a zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

K bodu 18 (§ 20 ods. 1 písm. e) prvý bod)

Rozš iruje sa rozsah údajov, ktoré je povinný Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou povinnosť poskytovať Národnému centru zdravotníckych informácií z Centrálneho registra poistencov.

K bodu 19 (§ 20 ods. 1 písm. e) štvrtý bod)

Precizujú sa obsahov é položky registra poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vedeného Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

K bodu 20 (§ 20 ods. 1 písm. e)

Úprava súvisiaca s poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb a zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

K bodu 21 (§ 20 ods. 1 písm. o)

Zo zákona sa vypúšťa zisťovanie príslušnej zdravotnej poisťovne Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou formou doručovania písomnej žiadosti v prí pade, ak poistenec podal prihlášku na zmenu vo viac než jednej zdravotnej poisťovni. Novou úpravou sa zavádza zjednodušený spôsob určovania príslušnej zdravotnej poisťovne a odstraňujú sa praktické probl émy spojené s doručovaním písomnej žiadosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a následkami prípadného nedoručenia písomnosti.

K bodu 22 (§ 20 ods. 1 písm. p) a q)

Dopĺňa sa povinnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou poskytovať údaje Národnému centru zdravotníckych informácií do Národného registra zdravotníckych pracovníkov a povinnosť oznamovať orgánu príslušnému na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia zmeny v údajoch registra poskytovateľ ov zdravotnej starostlivosti v rozsahu identifikačné číslo, názov, adresu sídla, právnu formu, číselný kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, identifikátor zdravotníckeho zariadenia, druh zdravotní ckeho zariadenia, dátum pridelenia číselného kódu, dátum ukončenia platnosti číselného kódu, dátum pozastavenia platnosti číselného kódu, dátum ukončenia pozastavenia platnosti číselného kó du, adresu výkonu odbornej činnosti, meno a priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia štatutára, adresu štatutára, meno, priezvisko a titul odborného zástupcu, dátum narodenia odborného zástupcu a rodné číslo zdravotníckeho pracovníka, ktorý je odborným zástupcom.

K bodu 23 (§ 20b ods. 1 písm. k)

Klasifikačný systém v zdravotníctve je veľmi všeobecný pojem, ktorý je nejednoznačný. Èinnosť, ktorá sa zaoberá zatriedením prípadov hospitalizácií podľa diagnóz a vykonaných zdravotných výkonov do skup ín s podobným medicínskym priebehom a podobnými ekonomickými nákladmi, nazývame kódovaním. Štúdium je určené zdravotníckym pracovníkom, ktorí reálne budú v systéme DRG 'kódovať' jednotlivé hospitalizačné prípady, bude zamerané na získanie teoretických a praktických zručností s kódovaním hospitalizačných prípadov a ich zaradením do DRG skupín. Na základe týchto skutoč ností máme za to, že pojem kódovanie v klasifikačnom systéme DRG v zdravotníctve je presnejší a vystihuje podstatu tejto certifikovanej pracovnej činnosti.

K bodu 24 (§ 20b ods. 2)

Ustanovenie sa precizuje s povinnosťou uloženou poskytovateľom ú stavnej zdravotnej starostlivosti v § 79 ods. 1 písm. zb) zákona č. 578/2004 Z. z.

K bodu 25 (20c ods. 3)

V nadvä znosti na projekt 'Vzdelávanie užívateľov DRG systému' sa rozširuje okruh osôb, ktoré môžu získať odbornú spôsobilosť pre klasifikačný systém, o zamestnancov ministerstva zdravotníctva a zamestnancov úradu.

K bodu 26 (20c ods. 4)

V nadvä znosti na projekt 'Vzdelávanie užívateľov DRG systému' sa rozširuje okruh osôb, ktoré môžu získať odbornú spôsobilosť pre klasifikačný systém, o zamestnancov ministerstva zdravotníctva a zamestnancov úradu.

K bodu 27 (§ 20c ods. 10)

Do zoznamu odborne sp ôsobilých sa dopĺňajú náležitosti zamestnávateľa týchto osôb.

K bodu 28 (§ 43 ods. 10)

Umožňuje sa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vykonať nový dohľad v tej istej veci aj v prípade, že skutkový stav veci nebol pri výkone dohľ adu zistený v dostatočnej miere pre konečné posúdenie správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti. V niektorých prípadoch v praxi je potrebné opakovať dohľad nad správnym poskytovaní m zdravotnej starostlivosti, aj keď nevyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy podľa § 43 ods. 10 zákona č. 581/2004 Z. z., nakoľko v konaní o dohľade neexistuje druhostupňový orgán, ktorý by mohol tento nedostatok vykonaného dohľadu odstrániť.

K bodu 29 (§ 76 ods. 5 písm. a) piaty a siedmy bod)

Ustanovenie § 76 stanovuje zdravotným poisťovniam povinnosť mlčanlivosti, z ktorej určuje výnimky, t.j. prípady, kedy sa poskytnutie informácií nepovažuje za porušenie povinnosti mlčanlivosti. Navrhuje sa, aby medzi subjektmi, ktor ým by mali zdravotné poisťovne poskytovať údaje, by mala patriť aj Sociálna poisťovňa a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. V aktuálne platnom zákone o sociálnom poistení je upravená spolupr áca posudkových lekárov a revíznych lekárov zdravotných poisťovní, avšak táto recipročne chýba v zákone o zdravotných poisťovniach. Prax ukazuje, že je jednoznačne potrebná obojstranná súč innosť, pokiaľ ide o vykonávanie sociálneho aj verejného zdravotného poistenia.

Podobne je v zákone o službách zamestnanosti určené, že povinným údajom evidencie uchádzačov o zamestnanie je zdravotná poisťovňa a je určené, že Ústredie, osobné údaje, ktoré spracúva, poskytuje orgánu verejnej moci, inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ak je to nevyhnutné na plnenie ich úloh podľ a osobitného predpisu, v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu podľa osobitného predpisu. Opäť v zákone o zdravotn ých poisťovniach absentuje reciprocita na výmenu údajov, preto sa navrhuje jej doplnenie. Podobne je to aj v prípade údajov v rámci agendy sociálnych vecí, štátnych sociálnych dávok a dávok v hmotnej nú dzi, ktorými disponuje Ústredie, resp. ktoré by Ústrediu mohli poskytnúť zdravotné poisťovne.

Za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť sa nepovažuje ani výmena informácií medzi zdravotnou poisťovňou a zariadením sociálnych služieb a zariadením sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately.

K bodu 30 (§ 76 ods. 5 písm. b)

Za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť sa nepovažuje ani výmena informácií medzi Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a zariadením sociálnych služieb a zariadením sociálno-prá vnej ochrany detí a sociálnej kurately.

K bodu 31 (§ 86m)

Prechodným ustanovením sa ustanovuje Úradu pre dohľad povinnosť zosúladiť centrálny register poistencov a register poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s ustanoveniami predkladaného zákona.

K Èl. IX

K bodu 1 (§ 34a ods. 3)

Rozš iruje sa rozsah údajov v registri vydaných povolení vedenom Štátnou kúpeľnou komisiou.

K bodu 2 (§ 34a ods. 6)

Upravuje sa forma poskytovania údajov, ktoré Štátna kúpeľná komisia poskytuje Národnému centru zdravotníckych informácií v zmysle príslušných štandardoch zdravotníckej informatiky.

K bodu 3 (§ 50c)

Prechodný m ustanovením sa určuje doba, do ktorej je Štátna kúpeľná komisia povinná zosúladiť register povolení.

K Èl. X

K bodu 1 (§ 5 ods. 4 písm. al)

Legislatí vno-technická úprava.

K bodom 2 a 3 (§ 5 ods. 4 písm. am) a § 6 ods. 6)

Dopĺň a sa povinnosť Úradu verejného zdravotníctva a regionálnym úradom verejného zdravotníctva poskytovať údaje Národnému centru zdravotníckych informácií do Národných administratívnych registrov a v r ámci Štatistických výkazov v zdravotníctve.

K bodu 4 (§ 30 ods. 4)

Národný bezpečnostný ú rad sa dopĺňa medzi subjekty, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť vo vzťahu k povinnostiam uvedeným v § 30 ods. 1 písm. a) a f) až n, vzhľadom na to, že plnenie týchto povinností vykonáva podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajné ho zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

K Èl. XI

K bodom 1 a 2 (§ 7 ods. 5 a 6)

Dopĺňa sa rozsah údajov, ktoré sú súčasťou rozhodnutia o vydaní povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia o identifikátor zdravotn íckeho zariadenia podľa štandardov zdravotníckej informatiky.

K bodu 3 (§ 7 ods. 9)

Rozš iruje sa rozsah údajov v registri vydaných povolení vedenom orgánom príslušným na vydanie povolenia.

K bodu 4 (§ 7 ods. 12)

Upravuje sa forma poskytovania údajov, ktoré orgán príslušný na vydanie povolenia poskytuje Národnému centru zdravotníckych informácií v zmysle príslušných štandardov zdravotníckej informatiky a aj Úradu pre dohľad, ak ide o povolenie na poskytovanie leká renskej starostlivosti.

K bodom 5 a 6 (§ 15 ods. 1 písm. ag) a § 18 ods. 1 písm. z)

Dopĺň a sa povinnosť vymedzeným subjektom poskytovať údaje Národnému centru zdravotníckych informácií do Národných administratívnych registrov a v rámci Štatistických výkazov v zdravotníctve.

K bodu 7 (§ 23 ods. 1 písm. ag)

Dopĺň a sa povinnosť držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti pri výdaji lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny overiť zhodu údajov na lekárskom predpise alebo lekárskom poukaze nielen s údajmi v preukaze poistenca s elektronickým čipom ale aj s údajmi v preskripčnom zázname.

K bodu 8 (§ 23 ods. 1 písm. ao)

Dopĺň a sa povinnosť držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti poskytovať údaje Národnému centru zdravotníckych informácií do Národných administratívnych registrov a v rámci Štatistický ch výkazov v zdravotníctve.

K bodu 9 (§ 23 ods. 3)

Za účelom zv ýšenia úrovne elektronizácie a vytvárania elektronických záznamov v elektronickej zdravotnej knižke osoby, ako aj za účelom následnej efektívnej kontroly sa dopĺňa povinnosť poistencovi na pož iadanie osoby oprávnenej vydávať lieky vložiť preukaz poistenca s elektronickým čipom alebo občiansky preukaz s elektronickým čipom a príslušným certifikátom do technického zariadeniam poskytovateľ a zdravotnej starostlivosti.

K bodom 10 a 11 (§ 60 ods. 1 a 118 ods. 3)

Dopĺň a sa povinnosť držiteľovi registrácie a očným optikám poskytovať údaje Národnému centru zdravotníckych informácií do Národných administratívnych registrov a v rámci Štatistických vý kazov v zdravotníctve.

K bodu 12 (Poznámka pod čiarou k odkazu 80a)

Legislatí vno-technická úprava súvisiaca s precizovaním poznámky k odkazu pod čiarou.

K bodu 13 (§ 120 ods. 1 písm. v)

Legislatí vno-technická úprava.

K bodu 14 (§ 120 ods. 7)

Z dô vodu doplnenia identifikátora preskripčného záznamu v elektronickej zdravotnej knižke občana nie je možné uvádzať na lekárskom predpise dva druhy humánneho lieku alebo dva druhy liečiva. Zvedením tohto identifik átora sa zvyšuje úroveň elektronizácie lekárenskej starostlivosti. Identifikátor zabezpečí automatické načítanie údajov z receptu, čím odpadnú následné spracovávania receptov lekárňami.

Takéto lekárske predpisy s identifikátorom a lekárske poukazy s identifikátorom budú oslobodené od ú hrady poistenca za štatistické spracovanie lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu. Zároveň sa ponecháva možnosť v prípade nefunkčnosti technických zariadení alebo pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti počas návštevnej služby v domácom prostredí alebo inom prirodzenom prostredí osoby vypísať na jeden lekársky predpis dva druhy humánneho lieku alebo dva druhy liečiva.

K bodom 15 a 16 (§ 121 ods. 1 a ods. 2)

Dopĺň a sa povinnosť osobe vydávajúcej humánny liek, zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu na základe lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu skontrolovať správnosť údajov uvedených na leká rskom predpise alebo lekárskom poukaze s údajmi v preskripčnom zázname. Ak má osoba vydávajúca humánny liek, zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu pochybnosti o správnosti lekárskeho predpisu, leká rskeho poukazu alebo preskripčného záznamu alebo pochybnosti o správnosti dávkovania humánneho lieku a tieto pochybnosti nemožno odstrániť ani po overení u predpisujúceho lekára humánny liek, zdravotnícku pom ôcku alebo dietetickú potravinu nevydá.

K bodu 17 (§ 121 ods. 3)

Dopĺňa sa lehota na vytvorenie dispenzačného záznamu. Osoba vydávajúca humánny liek, zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu je povinná tento záznam vytvoriť bezodkladne.

K bodu 18 (Poznámka k odkazu 83d)

Legislatí vno-technická úprava súvisiaca s precizovaním poznámky pod čiarou.

K bodu 19 (§ 129 ods. 2)

Dopĺň a sa povinnosť Štátnemu ústavu kontroly liečiv poskytovať údaje Národnému centru zdravotníckych informácií do Národných administratívnych registrov a v rámci Štatistických výkazov v zdravotní ctve.

K bodu 20 (§ 135 ods. 1)

Ustanovuje sa, že samosprávny kraj informuje poskytovateľov zdravotnej starostlivosti o nedostatkoch, kvalite humánneho lieku a zdravotníckej pomôcky, o pozastavení registrácie a stiahnutí lieku z trhu alebo stiahnutí zdravotníckej pomôcky z prevá dzky prostredníctvom elektronickej pošty alebo zverejnením na svojom webovom sídle.

K bodom 21 až 26 (§ 138 ods. 1 až ods. 5)

Vzhľadom na doplnenie povinností jednotlivým subjektom sa určujú správne delikty.

K bodu 27 (§ 143d)

Prechodným ustanovením sa určuje orgánu príslušnému na vydanie povolenia povinnosť a lehota zosúladiť register povolení s ustanoveniami predkladaného zákona. Taktiež sa vymedzený m subjektom dopĺňa možnosť stornovať príslušný elektronický záznam, umožňuje sa, aby leká rsky predpis alebo lekársky poukaz už v prechodnom období mohol obsahovať identifikátor preskripčného záznamu.

K ÈL. XII

K bodu 1 (§ 1)

Rozširuje sa predmet úpravy zákona vzhľadom na skutočnosť, že sa umožňuje aj zdravotnej poisťovni prístup do národné ho zdravotníckeho informačného systému po overení zhody informačných systémov.

K bodu 2 (§ 2 ods. 1)

Ide o spresnenie vymedzenia definície národného zdravotníckeho informačného systému, aby nebol zamieňaný za iné informačné systémy používané v zdravotníctve.

K bodu 3 K (§ 2 ods. 2)

S kompetenciami prislúchajúcimi Národnému centru zdravotníckych informácií spojenými s vydávaním elektronického preukazu poistenca je potreba, aby údajovou základňou boli aj údaje súvisiace s vydávaní m elektronického preukazu poistenca.

K bodu 4 (§ 2 ods. 11)

Rozširuje sa definícia overovania zhody informačných systémov okrem informačných systémov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti aj informačný systém zdravotnej poisťovne v prípade, ak zdravotná pois ťovňa bude pristupovať do národného zdravotníckeho informačného systému.

K bodu 5 (§ 3 ods. 2 písm. s) a t)

Rozš iruje sa rozsah použitia údajov v údajovej základne o údaje o zmluvách o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzavretých medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a tiež o údaje z registra fyzických osôb. Pre splnenie úloh národného centra je potrebné doplniť údajovú základňu aj o vyššie uvedené typy údajov.

K bodu 6 (§ 3 ods. 4)

Precizuje sa ustanovenie v súvislosti s jednoznačným definovaním účelu sprístupňovania údajov v anonymizovanej podobe alebo v agregovanej podobe z národných zdravotníckych administratívnych registrov.

K bodu 7 (§ 4 ods. 1)

Rozširuje sa zoznam n árodných zdravotných registrov o Národný register asistovanej reprodukcie.

K bodu 8 (§ 4 ods. 3)

Precizuje sa ustanovenie v súvislosti s jednoznačným definovaním účelu sprístupňovania údajov v anonymizovanej podobe alebo v agregovanej podobe z národných zdravotných registrov.

K bodu 9 (§ 5 ods. 1 až 9)

Definuje sa rozsah údajov v elektronickej zdravotnej knižke osoby. Ustanovuje sa proces aktualizácie zdravotných záznamov v elektronickej knižke osoby a určujú sa náležitosti zdravotného záznamu a možnosť osobe do elektronickej zdravotnej knižke vytvárať vlastné záznamy.

Upravuje sa spôsob, postup a rozsah pristupovania osoby k údajom v elektronickej knižke osoby, tak aby bola zaistená bezpečnosť k týmto údajom. Taktiež sa ustanovuje, že výsledky vyšetrení spoločných vyš etrovacích a liečebných zložiek osobe sprístupní ošetrujúci lekár, ktorý o vyšetrenie požiadal.

Jednoznačne sa určuje rozsah údajov, spôsob ich sprístupnenia a rozsah zdravotníckych pracovníkov, ktorým sú údaje sprístupnené a proces a spôsob sprístupňovania elektronických záznamov ošetrujú cim zdravotníckym pracovníkom, na ktoré nemajú automatický prístup. Pre spustenie plnej prevádzky elektronických služieb je nevyhnutné ustanoviť aj náležitosti jednoznačného identifikátora na žiadanká ch, odporúčaniach a lekárskych predpisoch alebo lekárskych poukazoch.

Každý záznam o prístupe, o poskytnutí údajov a každý pokus o prístup alebo poskytnutie údajov z elektronickej zdravotnej knižky je zaznamenávaný v elektronickej zdravotnej knižke.

Definuje sa, že dátové štruktúry zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke a ich každú zmenu schvaľuje ministerstvo zdravotníctva a Národné centrum zdravotníckych informácií ich ná sledne zverejňuje na svojom webovom sídle najneskôr dva mesiace pred ich účinnosťou.

K bodom 10 až 13 (§ 6 ods. 1 písm. b), e), j) a k)

Ide o precizovanie niektorých údajov v pacientskom sumári ako napr. údaj o aktívnej implantovanej zdravotníckej pomôcke, údaje o vykonanom očkovaní, údaj o podaných a vydaných liekoch.

K bodu 14 (§ 6 ods. 2)

Určuje sa rozsah údajov pacientskeho sumáru osoby, ktoré je povinný vypísať v pacientskom sumári všeobecný lekár osoby, s ktorým má osoba uzatvorenú zmluvu o poskytovaní vš eobecnej zdravotnej starostlivosti a rozsah údajov, ktoré sa v pacientskom sumári aktualizujú na základe poskytnutej zdravotnej starostlivosti na základe preskripčného záznamu, medikačného záznamu, dispenzačné ho záznamu alebo údajov z centrálneho registra poskytovateľov.

K bodu 15 (§ 6 ods. 3)

Úprava súvisiaca s § 5 ods. 6.

K bodu 16 (§ 7 ods. 1)

Rozširuje sa pou žitie elektronického preukazu zdravotníckeho pracovníka aj v informačnom systéme zdravotnej poisťovne, čo je nevyhnuté pre výkon povolania zdravotníckeho pracovníka vykonávajúceho revíznu činnosť v pr íslušnej zdravotnej poisťovni.

K bodu 17 (§ 7 ods. 10)

Upravuje sa a upres ňuje proces vydávania elektronického preukazu zdravotníckeho pracovníka na základe správnosti údajov v registri zdravotníckych pracovníkov vedenom príslušnou komorou príslušnou na registráciu.

K bodu 18 (§ 8 ods. 1)

Legislatí vno-technická úprava súvisiaca so zmenou procesu požiadania o vyhotovenie nového elektronického preukazu zdravotníckeho pracovníka z dôvodu straty, odcudzenia, zničenia alebo poškodenia a v prípade zmeny ú dajov uvedených na elektronickom preukaze zdravotníckeho pracovníka.

K bodu 19 a 20 (§ 10 ods. 4 a 5)

Precizuje sa ustanovenie v súvislosti s jednoznačným definovaním účelu sprístupňovania údajov v anonymizovanej podobe alebo v agregovanej podobe zo zisťovaní udalostí charakterizujúcich zdravotný stav popul ácie a zo štatistických zisťovaní v zdravotníctve.

K bodu 21 (§ 10 ods. 8)

Upravuje sa forma poskytovania údajov, ktoré vymedzené subjekty poskytujú Národnému centru zdravotníckych informácií v zmysle príslušných štandardoch zdravotníckej informatiky na úč ely vedenia registra zdravotníckych pracovníkov a štatistických výkazov v zdravotníctve.

K bodu 22 (§ 11)

Ustanovuje sa spôsob a proces posudzovania zhody informačného systému poskytovateľa zdravotnej starostlivosti so štandardmi na pripojenie do Národného zdravotníckeho informačného systé mu a lehoty tohto procesu. Spresňuje sa obsah náležitostí pre úspešné overenie zhody informačného systému poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a stanovujú sa Národnému centru zdravotníckych informácií kompetencie na pozastavenie alebo zrušenie overenia zhody a taktiež sa precizujú podrobnosti týchto procesov. Zároveň sa ustanovuje kompetencia Národnému centru zdravotníckych informácií zverejňovať na svojom webovom sídle informácie o platných osvedčeniach o zhode informačných systémov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a informácie o výrobcoch informačných systémov poskytovateľ ov zdravotnej starostlivosti, ktorým bola platnosť osvedčenia pozastavená alebo zrušená.

K bodu 23 a 24 (§ 12 ods. 3 písm. a) a c)

Precizujú sa kompetencie Národného centra zdravotníckych informácií v súvislosti so správou a prevádzkou národného zdravotníckeho informačného systému.

K bodu 25 (§ 12 ods. 3 písm. g)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s novelizačným bodom 1.

K bodu 26 (§ 12 ods. 3 písm. m) až r)

Národné mu centru zdravotníckych informácií sa rozširujú kompetencie v súvislosti s výrobou elektronického preukazu poistenca s elektronickým čipom a elektronického preukazu zdravotníckeho pracovníka. Ustanovuje sa, ž e Národné centrum zdravotníckych informácií metodicky usmerňuje poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotné poisťovne v oblasti pripojenia a používania národného zdravotníckeho informačného syst ému. Taktiež bude zverejňovať na svojom webovom sídle v elektronickej podobe vzory hlásení do národných zdravotných registrov, Národného registra zdravotníckych pracovníkov, hlásení pri zisťovaní udalostí charakterizujúcich zdravotný stav populácie, štatistických výkazov v zdravotníctve a bude aj zverejňovať po schválení ministerstvom zdravotníctva dátové rozhrania, dátové štruktúry a technické špecifikácie štandardov zdravotníckej informatiky vrátane dátových štruktúr elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke a ich každú zmenu najneskô r dva mesiace pred ich účinnosťou.

K bodu 27 až 29 (§ 14 ods. 1 písm. f) a g) a § 14 ods. 2)

V súvislosti s navrhovanými zmenami v zákone sa precizujú aj splnomocňovacie ustanovenia.

K bodu 30 (Príloha č. 1 a 2)

Precizuje sa zoznam spracúvaných osobných údajov, účel spracovania týchto údajov, okruh dotknutých osôb v Národných zdravotníckych administratívnych registroch podľa požiadaviek medzinárodných in štitúcií a potrieb monitorovania jednotlivých štatistických údajov v súvislosti s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotníckymi pracovníkmi. Taktiež sa jednoznačne vymedzuje zoznam tretích strá n, ktorým sa údaje z Národných zdravotníckych administratívnych registrov poskytujú.

Precizuje sa zoznam spracúvaných osobných údajov, účel spracovania týchto údajov, okruh dotknutých osôb v Národných zdravotných registroch podľa požiadaviek medzinárodných inštitúcií a potrieb monitorovania jednotlivých štatistických údajov v súvislosti s chronickými chorobami, ich výskytom a získavaním objektívnych epidemiologických údajov. Taktiež sa jednoznačne vymedzuje zoznam tret ích strán, ktorým sa údaje z Národných zdravotných registrov poskytujú.

K Èl. XIII

Navrhuje sa dá tum nadobudnutia účinnosti vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu a potreby odloženia nadobudnutia účinnosti niektorých ustanovení.

V Bratislave 7. januára 2015

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Viliam Èislák, v. r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014.

Účelom predloženého návrhu zákona je odstrániť aplikačné problémy vyskytujúce sa pri uplatňovaní zákona v praxi.

Oproti doterajšej právnej úprave návrh zákona dopĺňa najmä ustanovenia upravujúce príslušnosť zdravotnej poisťovne dieťaťa v súvislosti s oneskoreným podaním prihlášky na verejné zdravotn é poistenie, resp. aj v prípade, ak prihláška nebola podaná vôbec, dopĺňa náležitosti žiadosti zdravotnej poisťovne s najväčším počtom poistencov o úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti osob ám, ktoré z dôvodu nepodania prihlášky na verejné zdravotné poistenie alebo nepreukázania poistného vzťahu (bezdomovci) majú právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti, osobitným spôsobom rie ši oznamovacie povinnosti tzv. samoplatiteľov vykonávajúcich zárobkovú činnosť prerušovane (napríklad na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru), spresňuje a dopĺňa niektoré povinnosti, napríklad oznamovaciu povinnosť zdravotnej poisťovne voči príslušnej zdravotnej poisťovni v súvislosti so zmenou zdravotnej poisťovne. Precizujú sa ustanovenia súvisiace s vyhotovením a doručovaní m preukazov poistencov a rozširuje sa možnosť zdravotnej poisťovne vykonávať kontrolu na diaľku.

Upravujú sa nové povinnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a povinnosti jednotlivým subjektom poskytovať údaje Národnému centru zdravotníckych informácií vo forme štandardov zdravotníckej informatiky. Vzhľadom na doplnenie povinností jednotlivým subjektom sa ustanovujú pokuty a správne delikty. Taktiež sa precizuje rozsah údajov, ktoré sú jednotlivé subjekty povinné poskytovať Národnému centru zdravotníckych informácií.

Dopĺňajú sa kompetencie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, Národnému centru zdravotníckych informácií a zdravotnej poisťovni. Precizuje sa zoznam prioritných chorôb vzhľadom na zákon č. 576/2004 Z. z., ktorý m sa zmenil zoznam chorôb podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb a zoznam ambulancií špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti.

Na účely vytvárania elektronických záznamov v elektronickej zdravotnej knižke osoby ako aj za účelom následnej efektívnej kontroly sa dopĺňa povinnosť poistencovi na požiadanie osoby oprávnenej vydáva ť lieky vložiť preukaz poistenca s elektronickým čipom alebo občiansky preukaz s elektronickým čipom a príslušným certifikátom do technického zariadenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Zvyšuje sa úroveň elektronizácie lekárenskej starostlivosti zavedením identifikátora. Identifikátor zabezpečí automatické načítanie údajov z receptu, čím odpadnú následné spracovávanie receptov lekárň ami.

Oproti doterajšej pr ávnej úprave sa spresňuje definícia národného zdravotníckeho informačného systému, aby nebol zamieňaný s inými informačnými systémami používanými v zdravotníctve a umožň uje sa aj zdravotnej poisťovni prístup do národného zdravotníckeho informačného systému po overení zhody informačným systémom zdravotnej poisťovne.

Precizuje sa proces overovania zhody informačných systémov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotnej poisťovne a ustanovenia v súvislosti s definovaním účelu sprístupňovania údajov v anonymizovanej podobe alebo v agregovanej podobe z národných zdravotníckych administratívnych registrov. Rozširuje sa zoznam národných zdravotných registrov o Národný register asistovanej reprodukcie. Precizuje sa rozsah údajov v elektronickej zdravotnej knižke osoby. Ustanovuje sa proces aktualizácie zdravotných záznamov v elektronickej knižke osoby a určujú sa náležitosti elektronického zdravotného záznamu.

Ustanovuje sa spôsob, postup a rozsah pristupovania osoby k údajom v elektronickej knižke osoby tak, aby bola zaistená bezpečnosť týchto údajov. Taktiež sa ustanovuje, že výsledky vyšetrení spoločných vyš etrovacích a liečebných zložiek osobe sprístupní ošetrujúci lekár, ktorý o vyšetrenie požiadal.

Jednoznačne sa ustanovuje rozsah údajov, spôsob ich sprístupnenia a okruh zdravotníckych pracovníkov, ktorým sú údaje sprístupnené a proces a spôsob sprístupňovania elektronických zdravotných záznamov o šetrujúcim zdravotníckym pracovníkom, na ktoré nemajú automatický prístup. Na začatie plnej prevádzky elektronických služieb je nevyhnutné ustanoviť aj náležitosti jednoznačného identifikátora na žiadankách, odporúčaniach a lekárskych predpisoch alebo lekárskych poukazoch a určujú sa náležitosti odporúčania.

Precizuje sa rozsah ú dajov pacientskeho sumára osoby a rozsah údajov, ktoré sa v pacientskom sumári aktualizujú na základe poskytnutej zdravotnej starostlivosti na základe preskripčného záznamu, medikačného záznamu, dispenzačné ho záznamu alebo údajov z centrálneho registra poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Upresňuje sa p roces vydávania elektronického preukazu zdravotníckeho pracovníka a proces vyhotovenia nového elektronického preukazu zdravotníckeho pracovníka z dôvodu straty, odcudzenia, zničenia alebo poškodenia a v prí pade zmeny údajov uvedených na elektronickom preukaze zdravotníckeho pracovníka.

Oproti doterajšej pr ávnej úprave sa precizuje spôsob a proces posudzovania zhody informačného systému poskytovateľa zdravotnej starostlivosti so štandardmi na pripojenie do Národného zdravotníckeho informačného systému a le hoty tohto procesu.

Spresňuje sa zoznam spracúvaných osobných údajov, účel spracovania týchto údajov, okruh dotknutých osôb v Národných zdravotníckych administratívnych registroch a Národných zdravotný ch registroch podľa požiadaviek medzinárodných inštitúcií a potrieb štatistických údajov.

Návrh zá kona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a právnymi predpismi Európskej únie.

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozit ívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a žiadny vplyv na životné prostredie.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

19

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Obsahom predloženého návrhu zákona o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách je nová právna úprava právnych vzťahov súvisiacich s uznaním a povolením využívať prírodné liečivé zdroje, prírodné liečebné kúpele a prírodné minerálne zdroje. Súčasne sa ustanovujú garancie zabezpečenia ochrany uvedených zdrojov, a to ustanovením ochranných pásiem a prostredníctvom výkonu odborného dohľadu vykonávaného zo strany štátnych orgánov. Dnes platná právna úprava právnych vzťahov týkajúcich sa poznania a využívania prírodných minerálnych vôd, prírodných liečivých vôd ako aj kúpeľníctva je roztrieštená. Svedčí o tom viacero právnych predpisov, ktoré sa priamo alebo nepriamo dotýkajú upravovanej problematiky. Časť spoločenských vzťahov, ktorá sa týka prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov je upravená v zákone o zdravotnej starostlivosti (zákon č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov). V zákone o potravinách a vo výnose Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 81, ktorým sa vydáva Hlava potravinového kódexu Slovenskej republiky v otázkach úpravy nápojov, boli už upravené niektoré problémy týkajúce minerálnych stolových vôd. Istý rozsah práv a povinností vo vzťahu k podzemným vodám však stanovuje aj Zákon o vodách. Aplikačná prax ukazuje, že je potrebné dôsledne regulovať už delené kompetencie medzi Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, a to tak, aby práva a povinnosti boli ustanovené v zákone, v súlade s čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky. Dnes platná právna úprava totiž dôsledne nerozlišuje medzi základnou potrebou garantovať ochranu prírodným liečivým zdrojom a prírodným minerálnym zdrojom a stanovením obchodno-technických podmienok pre využívanie najmä tzv. minerálnych stolových vôd. Aj preto predkladaný zákon v súvislosti s tzv. minerálnymi stolovými vodami zakotvuje iba podmienky uznania prírodnej minerálnej vody, pričom plne rešpektuje zásady výkonu potravinového dozoru, ktoré vyplývajú z rámcov daných Národným programom úradnej kontroly potravín Slovenskej republiky.

Platný právny stav nezodpovedá ani požiadavkám kladeným na právne predpisy tohto druhu zo strany Európskej únie. Navrhovaná právna úprava zabezpečuje i notifikáciu prírodných minerálnych vôd kompetentným orgánom členského štátu tak, ako to vyplýva zo smernice č. 80/777/EHS.

Právne úpravy problematiky minerálnych vôd a kúpeľníctva sú v jednotlivých krajinách upravené rozdielne. Legislatíva patrí tak do kompetencie štátu, ako aj regionálnych samosprávnych celkov. V dôsledku toho sú rozdielnymi spôsobmi upravené i základné pojmy ako kúpele, prírodné liečivé vody, prírodné minerálne vody, kúpeľné miesta a postup pri ich uznávaní. Diferencovaná je právna úprava problematiky štátnej správy a schvaľovania (udeľovania) štatútu kúpeľov. S tým súvisí i otázka výkonu štátnej správy. Vo viacerých zákonoch sa vytvára priestor pre vznik špeciálnych orgánov, napr. výborov pre kúpeľníctvo. V nich sú zastúpené rôzne zložky samosprávy ako i predstavitelia viacerých rezortov. Z uvedeného vyplýva, že každý štát má osobitnú právnu úpravu právnych vzťahov prírodných minerálnych vôd, prírodných liečivých vôd ako aj kúpeľníctva. V rámci EÚ však všetky krajiny rešpektujú záväzné právne akty Európskej únie. V tomto smere možno ako príklad uviesť najmä nemeckú právnu úpravu.

Predložený návrh zákona rešpektuje súčasné výsledky vedy a techniky, najmä v oblasti chémie a vied o zemi, ale aj skúsenosti z aplikačnej praxe a liečebnej starostlivosti, balneológie, chémie a humánnej bioklimatológie.

Predložený návrh zákona upravuje podmienky pre vyhľadávanie, uznanie, využívanie a ochranu prírodných liečivých vôd a klimatické podmienky vhodné na liečenie. Vytvára predpoklady pre ochranu prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd, ako aj pre rozvoj prírodných liečebných kúpeľov ako centier následnej zdravotnej starostlivosti. Predpokladá sa, že prírodné liečebné kúpele budú v moderných podmienkach poskytovať formu ústavnej, ako i ambulantnej liečebnej starostlivosti, rehabilitácie po akútnych chorobách a úrazoch a vytvoria predpoklady pre stabilizáciu zdravotného stavu a budú významnou súčasťou prevencie zdravia.

Návrh vytvára predpoklady na rešpektovanie princípov trhového prostredia, a to jednak tým, že upravuje podmienky pre činnosť viacerých podnikateľských subjektov v jednom kúpeľnom mieste a jednak tým, že ustanovuje kritériá pre zhodnotenie plnenia požiadaviek a plnenia povinností ustanovených zákonom a povolením využívať prírodné liečivé vody a prírodné minerálne vody. Determinuje sa i podiel viacerých podnikateľov na udržiavanie i prevádzku komplexu kúpeľných zariadení potrebných na vykonávanie kúpeľnej starostlivosti ako sú technické a balneologické zariadenia a vykonávanie režimového sledovania ukazovateľov(monitorovania) prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd. Návrh zákona novým spôsobom upravuje postup pri uskutočňovaní jednotlivých administratívnych úkonov potrebných k hodnoteniu a využívaniu prírodných liečivých zdrojov, ako aj garancie zabezpečenia ochrany týchto zdrojov. Novým spôsobom sú tiež ustanovené podmienky pre vyhlásenie ochranných pásiem, ale i sankcií pri nedodržaní povinností vyplývajúcich z tohto zákona.

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, predloha zákona novým spôsobom definuje základné pojmy akými sú charakteristika minerálnej vody, prírodnej liečivej vody, prírodnej minerálnej vody, prírodných liečivých solí, prírodných liečebných kúpeľov a zavádzajú nový pojem - kúpeľné liečebne. Pri vymedzovaní uvedených pojmov sa vychádza z medzinárodných právnych predpisov, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Podstatné zmeny vlastníckych vzťahov zariadení, ktoré prevádzkujú prírodné liečebné kúpele, si vyžadujú vytvoriť nové nástroje pre výkon štátnej správy v oblasti kúpeľníctva. Na tomto mieste sa žiada konštatovať, že vlastníkmi jednotlivých kúpeľných zariadení v tomto období už nie je štát a vo väčšine prípadov ani obce, ale súkromno-podnikateľské subjekty. Tento stav si vyžaduje novým spôsobom upraviť právne vzťahy súvisiace so zriaďovaním a následne povoľovaním prevádzky kúpeľných zariadení. Naviac, je tiež potrebné reagovať i na nový zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (zákon č. 578/2004 Z. z.). Zriaďovateľmi jednotlivých kúpeľných zariadení spravidla budú právnické a fyzické osoby, ktoré uskutočňujú podnikateľskú činnosť. Aj preto bolo potrebné novým spôsobom upraviť otázky povoľovania prevádzky jednotlivých kúpeľných zariadení. Trhové prostredie si vyžaduje i nové prístupy k otázkam výkonu štátnej správy. Na uskutočňovanie výkonu kompetencií Ministerstva zdravotníctva návrh zákona počíta s vytvorením Štátnej kúpeľnej komisie, ktorá bude menovaná ministrom zdravotníctva. Súčasne sa počíta s uskutočňovaním štátneho dozoru prostredníctvom Inšpektorátu kúpeľov a žriediel Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

Navrhovaná právna úprava je kompatibilná s obdobnými zákonmi krajín Európskej únie, a to aj v oblasti úhrad za využívanie prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov. Vytvára však aj predpoklady pre ukladanie pokút právnickým a fyzickým osobám, ktoré nebudú rešpektovať zákazy alebo obmedzenia ustanovené týmto zákonom, alebo ktoré si nebudú plniť povinnosti vyplývajúce z tohto zákona. Navrhované sankcie plne odrážajú spoločenský záujem na zachovaní a ochrane prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov.

Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nebude mať vplyv ekonomický, environmentálny a ani vplyv na zamestnanosť.

Zákon bude mať priaznivý vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona predpokladá vytvorenie vhodnejších podmienok na podnikanie v tejto oblasti a to tým, že novo ustanovuje inštitút „ďalšieho využívateľa“ prírodného liečivého zdroja, umožňuje poskytovať kúpeľnú starostlivosť v kúpeľných liečebniach a súčasne vytvára predpoklady pre vznik nových zariadení tohto typu. Novým vymedzením ochranných pásiem sa vytvára priestor aj na rozvoj cestovného ruchu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

k návrhu zákona o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona: zákon o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) identifikácia predmetu návrhu právneho predpisu z pohľadu Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä z Aktu o podmienkach pristúpenia a jeho príloh a z hľadiska Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky: – z čl. 53 Aktu o podmienkach pristúpenia vyplýva pre Slovenskú republiku, že je považované za adresáta smerníc a rozhodnutí v zmysle článku 249 zmluvy o ES a článku 161 zmluvy o Euratom za predpokladu, že tieto smernice a rozhodnutia boli adresované všetkým členským štátom. – z Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú vzhľadom na predmet úpravy návrhu žiadne prechodné obdobia.- vypracovať návrh zákona vyplýva z Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2005. b) identifikácia záväzkov vyplývajúcich z návrhu gestorstva smerníc: transpozícia smerníc zapracovaná do návrhu zákona a tabuľka zhody vypracovaná podľa gestorstva a spolugestorstva určeného vládou.

4.Problematika návrhu zákona:

Smernica Rady z 15. júla 1980 o aproximácii zákonov členských štátov, upravujúcich využívanie a predaj prírodných minerálnych vôd 80/777/EHS v znení smernice 96/70/ES Európskeho parlamentu a Rady z 28.10.1996. Táto smernica zjednocuje proces uznávania prírodných minerálnych vôd, určuje podmienky zisťovania fyzikálnych vlastností, chemického zloženia a fyziologických účinkov na ľudský organizmus, zjednocuje podmienky plnenia do spotrebiteľského balenia prírodných minerálnych vôd vrátane ich označovania, prípustné spôsoby úprav prírodných minerálnych vôd určených na distribúciu a postup pri zistení vôd na trhu, ktoré nie sú v súlade s požiadavkami podľa smernice.

/Council Directive (EEC) No 80/777 of 15 July 1980 on the approxcimation of the laws of the Member States relating to the exploatation and marketing of natural mineral waters; Directive 96/70/EC of the European Parliament and of the Council of 28 October 1996 amending Council Directive (EEC) No 80/777 of 15 July on the approxcimation of the laws of the Member States relating to the exploatation and marketing of natural mineral waters/.

Smernica Komisie 2003/40/ES zo 16. mája 2003 o zozname zložiek nachádzajúcich sa v prírodných minerálnych vodách, ich limitných koncentráciách, požiadavkách na ich označovanie a podmienkach pre využívanie ozónu na úpravu prírodných minerálnych a pramenitých vôd. Táto smernica ustanovuje zoznam jednotlivých zložiek nachádzajúcich sa v prírodných minerálnych vodách, ich limitné koncentrácie, požiadavky na ich označenie na etikete a podmienky využívania na ozón bohatého vzduchu pre úpravu prírodných minerálnych vôd a pramenitých vôd s ohľadom na smernicu 80/777/EHS v znení smernice 96/70/ES.

/Commission Directive 2003/40/EC of 16 May 2003 establishing the list, concentration limits and labelling requirements for the constituents of natural mineral waters and the conditions for using ozone-enriched air for the treatment of natural mineral waters and spring waters./

Problematika prírodných liečivých vôd nie je upravená právne záväznými aktmi Európskej únie.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie:

Úplná zlučiteľnosť.

6.Gestor:

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

7.Účasť expertov:

Nebola.

DOLOŽKA FINANČNÝCH, EKONOMICKÝCH, ENVIROMENTÁLNYCH VPLYVOV A VPLYVOV NA ZAMESTNANOSŤ

1.Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie.

2.Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

3.Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť a zvýšenie počtu pracovných miest.

5.Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K § 1 a 2

Uvedené ustanovenia vymedzujú predmet novej právnej úpravy. Zákon upravuje uznávanie, prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd, využívanie a ochranu prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov, uznávanie klimatických podmienok vhodných na liečenie ako aj ich ochranu, ďalej podmienky na povolenie prevádzky prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební. Predmetom novej právnej úpravy sú podmienky na uznávanie kúpeľných miest, ochrana kúpeľného územia a ustanovenie základných požiadaviek na kúpeľné prostredie. Novým spôsobom je formulovaná pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí ako aj zodpovednosť za porušovanie povinností podľa tohto zákona.

Novým spôsobom sa definujú základné pojmy ako je minerálna voda, prírodná liečivá voda, prírodný liečivý zdroj, prírodná minerálna voda, prírodný minerálny zdroj, klimatické podmienky vhodné na liečenie, prírodné liečivé soli a plyny, ktoré sú základom pre konštrukciu právnych vzťahov v tejto oblasti.

Zákon rovnako definuje pojem kúpeľné miesto, kúpeľné územie, prírodné liečebné kúpele, prírodné klimatické kúpele a kúpeľná starostlivosť. Súčasťou preventívnej ochrany prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd, ako aj ich zdrojov je monitorovací systém, prostredníctvom ktorého sa vykonáva režimové sledovanie hydrogeologických, chemických, fyzikálnych, mikrobiologických a biologických ukazovateľov prírodných liečivých zdrojov, prírodných minerálnych zdrojov, pozorovacích vrtov a meteorologických ukazovateľov príslušného územia.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 sa z pôsobnosti tohto zákona vylučujú prírodné minerálne vody plnené do spotrebiteľského obalu. Tomuto zákonu podlieha len ich uznanie, úprava, ochrana a povoľovanie využívania prírodných minerálnych zdrojov.

K § 3 a 4

Z Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že prírodné liečivé zdroje a prírodné minerálne vody ako súčasť podzemných vôd sú vo vlastníctve štátu. Nie sú súčasťou ani príslušenstvom pozemkov. Návrh zákona ustanovuje podmienky, za ktorých sa prírodná liečivá voda a prírodná minerálna voda po odobratí z prírodného liečivého zdroja alebo z prírodného minerálneho zdroja stane vlastníctvom fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Je vo verejnom záujme ustanoviť povinnosť fyzickým osobám a právnickým osobám vykonávajúcim geologické práce, banskú činnosť alebo iné zemné práce oznamovať zistenie výskytu podzemnej vody s prejavmi mineralizácie, zvýšenej teploty alebo obsahu plynov Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky. Uvedené ustanovenie vytvára predpoklady pre zabezpečenie ochrany v prípade výskytu minerálnej vody vhodnej na využitie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

K § 5

Konanie o uznaní prírodnej liečivej vody a o uznaní prírodnej minerálnej vody ako aj vydanie rozhodnutia o tejto skutočnosti sa zveruje Štátnej kúpeľnej komisii. Návrh zákona ustanovuje podmienky, za ktorých je možné uznať minerálnu vodu za prírodnú liečivú vodu. Súčasne ustanovuje lehotu, počas ktorej musí byť voda sledovaná a vykazovať stálosť všetkých jej rozhodujúcich ukazovateľov. Ide o čas, v ktorom sa má preukázať jednak stabilita chemických, fyzikálnych, či biologických a iných vlastností a jednak jej liečivé účinky. V súlade so zákonom o liekoch a zdravotníckych pomôckach sa ustanovuje, kedy sa prírodná liečivá voda považuje za liek. Zákon rešpektuje, že prírodná liečivá voda využívaná zo zdroja na plnenie do spotrebiteľského obalu musí spĺňať požiadavky stanovené osobitným právnym predpisov na kvalitu, prepravu, kontrolu kvality, balenie, označovanie a uvádzanie na trh. Ministerstvu zdravotníctva sa ustanovuje povinnosť viesť evidenciu minerálnych vôd, prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd podľa tohto zákona.

K § 6

Predmetom konania o uznanie prírodnej liečivej vody a prírodnej minerálnej vody sú jednak vody získané zo zdroja na území Slovenskej republiky, ale aj vody dovezené do členských štátov Európskej únie z tretích krajín. Konanie o uznanie prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody sa môže začať na návrh vlastníka pozemku, na ktorom sa zdroj vody nachádza, vlastníka záchytného zariadenia, fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá prejaví záujem zdroj vody využívať a obce, na území ktorej sa zdroj vody nachádza. Akonáhle sa Štátna kúpeľná komisia dozvie o potenciálnom zdroji prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody, môže začať konanie aj bez návrhu uvedených subjektov, teda z vlastného podnetu. Uvedené riešenie umožňuje zabezpečiť ochranu zdroja prírodnej liečivej vody a prírodnej minerálnej vody pred poškodením. Ustanovujú sa náležitosti návrhu na uznanie prírodnej liečivej alebo prírodnej minerálnej vody, a to tak všeobecné vo vzťahu k navrhovateľovi, ako aj osobitné vo vzťahu ku konkrétnemu zdroju minerálnej vody. Súčasťou návrhu musí byť i návrh ochranných pásiem a doloženie údajov preukazujúcich vlastníctvo nehnuteľnosti, na ktorej sa zdroj nachádza alebo ktorá môže byť využívaním zdroja dotknutá. Takýmto dokladom bude spravidla výpis z listu vlastníctva príslušného katastrálneho úradu.

K § 7

V uvedenom ustanovení sa ustanovuje okruh účastníkov konania, pričom okrem navrhovateľa zákon rešpektuje, že v konaní môžu byť dotknuté i vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, ako i práva osôb, ktoré majú k dotknutým nehnuteľnostiam právo správy podľa osobitných právnych predpisov.

K § 8 a 9

Zákon ustanovuje postup pri odstraňovaní nedostatku náležitostí návrhu na uznanie prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody. Súčasne ustanovuje i dôsledky pasivity účastníka konania. Ak navrhovateľ predložený návrh nedoplní alebo neopraví v stanovenej lehote, Štátna kúpeľná komisia konanie zastaví. Predpokladá sa, že návrh bude zamietnutý vtedy, ak navrhovaná prírodná liečivá voda alebo navrhovaná prírodná minerálna voda nespĺňa požiadavky ustanovené týmto zákonom.

Navrhovanou úpravou sa súčasne ustanovujú náležitosti rozhodnutia, ktorým sa uznáva voda za prírodnú liečivú vodu alebo za prírodnú minerálnu vodu. Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky sa súčasne ukladá po vydaní rozhodnutia o uznaní vody za prírodnú liečivú vodu alebo za prírodnú minerálnu vodu ustanoviť ochranné pásma pre zdroj tejto vody. Ochranné pásma a v nich ustanovené obmedzenia či zákazy budú obsahom všeobecne záväzného právneho predpisu.

Súčasne sa ustanovujú prípady, v ktorých Štátna kúpeľná komisia vydané rozhodnutie o uznaní vody zruší. Rozhodnutia o uznaní prírodnej liečivej vody ako i rozhodnutie o zrušení jej uznania, rovnako ako rozhodnutie o uznaní prírodnej minerálnej vody a rozhodnutie o zrušení jej uznania sa doručujú účastníkom konania, obciam a príslušným orgánom štátnej správy (stavebný úrad, orgán štátnej vodnej správy, orgán územného plánovania a dotknuté ministerstvá).

K § 10 a 11

Povoliť využívanie prírodného liečivého zdroja a prírodného minerálneho zdroja možno iba v prípadoch, ak bola voda zo zdroja už uznaná za prírodnú liečivú vodu alebo za prírodnú minerálnu vodu, teda po vydaní rozhodnutia o uznaní vody za prírodnú liečivú vodu alebo za prírodnú minerálnu vodu je možné podať žiadosť o vydanie povolenia využívať zdroj. Prírodné liečivé zdroje sa majú prednostne využívať na liečebné účely a môžu byť využívané len v rozsahu povolenia. Požiadavky kladené na získavanie, úpravu, plnenie, označovanie a uvádzanie do obehu prírodných minerálnych vôd v spotrebiteľskom balení však upravuje zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ustanovuje náležitosti žiadosti o vydanie povolenia využívať zdroj. Popri všeobecných náležitostiach týkajúcich sa právnickej alebo fyzickej osoby - podnikateľa, ktorá môže takúto žiadosť podať, sa vyžaduje, aby súčasťou žiadosti bol i zámer využitia prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja. Uvedeným ustanovením sa sleduje zamedzenie takým prípadom v ktorých sa vyhovelo žiadosti o vydanie povolenia využívať zdroj, ale tieto zdroje neskôr neboli v primeranom období využívané. Povolenie využívať zdroj môže byť vydané aj na dobu určitú. S ohľadom na to, že zákon má umožniť využívanie plnej kapacity množstva prírodnej liečivej vody konkrétneho zdroja, sa navrhuje, aby žiadateľ predložil i doklad o využiteľnom množstve prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody. Tým sa vytvárajú predpoklady pre prípadné využívanie zdroja aj ďalším využívateľom, ak to bude využiteľné množstvo vody v kolektore (v podzemnej nádrži) dovoľovať. Zákon dôsledne dbá aj o usporiadanie ekonomických otázok predchádzajúcich podaniu žiadosti, napr. tým, že ukladá doložiť zmluvu o úhrade finančných prostriedkov za prieskum prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja, ak prieskum nefinancoval sám žiadateľ. Je v záujme životného prostredia, aby žiadateľ predložil tiež spôsob likvidácie odpadových a nevyužiteľných vôd, tie musia byť likvidované v súlade s osobitnými predpismi. Súčasťou žiadosti o vydanie povolenia využívať zdroj môže byť aj žiadosť o povolenie na úpravu vody.

K § 12 a 13

V § 12 a 13 sa ustanovuje okruh účastníkov konania o vydanie povolenia využívať zdroj, postup pri odstraňovaní nedostatkov náležitostí v žiadosti a náležitosti povolenia využívať zdroj. Povolenie využívať zdroj je neprenosné. Štátna kúpeľná komisia môže zamietnuť žiadosť o vydanie povolenia využívať zdroj, ak je vo verejnom záujme prírodný liečivý zdroj alebo prírodný minerálny zdroj nevyužívať alebo ak množstvo vody v ňom neumožňuje realizovať zámer právnickej alebo fyzickej osoby.

K § 14 až 16

Zákon vymedzuje povinnosti využívateľa zdroja, pričom mu priamo ukladá do 3 dní oznámiť Štátnej kúpeľnej komisii začatie jeho využívania. Súčasne sa ustanovuje povinnosť udržiavať príslušné zariadenia v technickom stave, ktorý umožňuje zdroj využívať, ďalej zabezpečovať vykonávanie ustanovených analýz prírodnej liečivej vody a prírodnej minerálnej vody a režimové sledovania, prevádzkovať monitorovací systém prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja a pozorovacích vrtov a zabezpečovať odborný dozor nad využívaním a ochranou zdroja. Odborný dozor má zabezpečovať balneotechnik. Predpokladom platenia úhrad za odobraté množstvo vody je uskutočňovať merania, a to prostredníctvom prietokomeru umiestneného na mieste určenom Inšpektorátom. V záujme podpory trhového prostredia a konkurencie sa ustanovuje povinnosť umožniť využívanie prírodného liečivého zdroja i ďalšiemu využívateľovi za podmienok ustanovených týmto zákonom. Doterajšie skúsenosti ukázali, že niektoré zdroje nie sú využívané v plnej kapacite. Ďalší využívateľ zdroja je však povinný pomerne sa podieľať podľa odberného množstva na nákladoch využívateľa zdroja súvisiacich s prevádzkou zariadení. Za účelom kontroly je využívateľ zdroja povinný umožniť výkon dozoru, ako i vstup oprávneným osobám na pozemky, do stavieb a zariadení.

V záujme štátu je zabezpečiť využívanie zdrojov v čo najkratšom období od vydania povolenia využívať zdroj. Preto zákon ustanovuje ďalšie povinnosti tým využívateľom zdroja, ktorí po vydaní povolenia ešte nemajú vybudované príslušné zariadenia na využívanie zdroja. V takýchto prípadoch sa ukladá predložiť v stanovenej lehote projektovú dokumentáciu pre vybudovanie príslušného zariadenia a realizovať stavbu do 3 rokov od nadobudnutia právoplatnosti povolenia využívať zdroj. Márnym uplynutím 3-ročnej lehoty, povolenie využívať zdroj zaniká.

Príslušným orgánom štátnej správy sa umožňuje skúmať podmienky ustanovené v povolení využívať zdroj. Orgány dozoru a kontroly môžu plnenie podmienok skúmať priebežne. Zákon však ukladá Štátnej kúpeľnej komisii 6 mesiacov pred uplynutím 15. roku odo dňa platnosti povolenia využívať zdroj obligatórne komplexne zhodnotiť plnenie podmienok ustanovených zákonom. Predpokladá sa, že využívateľ zdroja, ktorý spĺňa zákonom ustanovené podmienky dostane nové povolenie na dobu ďalších 15 rokov. Ak však využívateľ zdroja nesplní podmienky ustanovené zákonom, prípadne ďalšie uvedené v povolení využívať zdroj, môže byť povolenie využívať zdroj zrušené. V takomto prípade môže požiadať o využívanie zdroja nový záujemca. Intertemporálne ustanovenia riešia situáciu, v ktorej platnosť povolenia využívať zdroj uplynie preto, lebo povolenie bolo vydané na dobu určitú. Aj v takomto prípade bude mať využívateľ, za predpokladu, že splní podmienky, právo na vydanie nového povolenia využívať zdroj.

Zákon dáva možnosť využívateľom umožniť bezplatný odber prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody fyzickým osobám pre ich osobnú spotrebu so zreteľom na skutočnosť, že keďže za odber vody sa platí úhrada, nepredpokladá sa umožnenie bezplatného odberu prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody za účelom jej ďalšieho predaja. Zákon predpokladá, že ak využívateľ zdroja umožní bezplatný odber prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody, bude postupovať v súčinnosti s obcou, na území ktorej sa zdroj nachádza.

K § 17 a 18

Zákon ustanovuje podmienky pre zmeny a zánik povolenia využívať zdroj. K zmene povolenia dôjde najmä vtedy, ak sa zmenila výdatnosť prírodného liečivého zdroja, zmenili sa podmienky využívania zdroja alebo využívateľ nevyužíva povolené odberné množstvo prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody. Zrušenie povolenia prichádza do úvahy, ak využívateľ zdroja neposkytol náležitú súčinnosť v súvislosti so stavbou zariadenia na využívanie príslušného zdroja alebo ak sa vlastnosti prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja natoľko zmenili, že už nespĺňa podmienky uvedené v povolení alebo využívateľ nedodržiava podmienky ustanovené v povolení alebo využívanie prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja viedlo k nepriaznivému vplyvu na podzemné vody alebo životné prostredie. Povolenie sa zruší tiež vtedy, ak to navrhne sám využívateľ.

Návrh zákona tiež ustanovuje prípady, v ktorých povolenie využívať zdroje zaniká. Stane sa tak vtedy, ak uplynie doba, na ktorú bolo povolenie vydané, zruší sa právnická osoba, ktorá bola využívateľom zdroja, zomrie fyzická osoba, ktorá mala povolenie využívať zdroj alebo došlo k predaju podniku alebo časti podniku, príp. zániku živnostenského oprávnenia alebo ukončeniu inej činnosti, ktorou bol prírodný liečivý zdroj alebo prírodný minerálny zdroj využívaný. Povolenie zanikne logicky tiež vtedy, ak bol zdroj vyčerpaný alebo znehodnotený. Zákon tiež ustanovuje povinnosti nových nadobúdateľov podniku alebo časti podniku, ktorých súčasťou bolo povolenie využívať zdroj. Pre splnenie týchto povinností sa stanovuje 60 dňová lehota.

K § 19

Ustanovenie upravuje pokračovanie využívania prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja, ak fyzická osoba, ktorá bola využívateľom zdroja zomrie alebo je vyhlásená za mŕtvu. V tomto prípade nie je možné použiť ustanovenia § 18, a to preto, lebo k prechodu práv v tomto prípade dôjde až po skončení dedičského konania, ktoré sa spravidla do 60 dní ani neskončí.

K § 20

V súvislosti s možnosťou zrušiť povolenie využívať zdroj alebo v súvislosti s jeho zánikom sa ustanovuje tiež povinnosť využívateľa zdroja zakonzervovať alebo zlikvidovať záchytné zariadenie. Ak niet využívateľa zdroja, zabezpečí zakonzervovania alebo zlikvidovanie záchytného zariadenia Štátna kúpeľná komisia.

K § 21

V prípadoch, v ktorých je využiteľné množstvo vody v prírodnom liečivom zdroji väčšie ako odberné množstvo uvedené v povolení využívať zdroj alebo predpokladu, že využívateľ zdroja dlhodobo nevyužíva využiteľné množstvo prírodnej liečivej vody, môže sa povoliť využívanie voľného množstva prírodnej liečivej vody ďalšiemu využívateľovi prírodného liečivého zdroja. Predpokladom postupu podľa tohto ustanovenia spravidla je, že ide o bezdôvodné, najmenej trojročné nevyužívanie zdroja podľa povolenia. Ak takáto situácia nastane dôjde k zmene pôvodne vydaného povolenia ( §17 ods. 3 písm. d) a voľné odberné množstvo sa pridelí ďalšiemu využívateľovi. Uvedené ustanovenie zavádza nový pojem – ďalší využívateľ zdroja. Vytvárajú sa tak predpoklady pre konkurenciu a plnohodnotné využívanie prírodných liečivých zdrojov. Súčasne sa ustanovuje, že využívateľ prírodného liečivého zdroja je povinný zabezpečovať prevádzku a údržbu záchytného zariadenia a balneologického zariadenia prírodného liečivého zdroja. Zákon pri stanovení tejto povinnosti rešpektuje stav, podľa ktorého sa väčšina uvedených zariadení stala predmetom privatizácie a ich vlastníkom nie je štát.

K § 22

V záujme výkonu odborného dozoru nad využívaním a ochranou prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov sa ustanovuje, že povinnosti plynúce z odborného dozoru môže plniť iba odborne spôsobilá osoba – balneotechnik. Ustanovujú sa tiež podmienky odbornej spôsobilosti a jej ďalšie odborné vzdelávanie. Poverenie na výkon činnosti balneotechnika sa vydáva na 5 ročné obdobie. S ohľadom na naše členstvo v Európskej únii sa ustanovujú podmienky pre uznanie odbornej spôsobilosti občanom členského štátu Európskej únie. Funkciu balneotechnika môže vykonávať aj občan nečlenského štátu EÚ, ak požiada o uznanie odbornej spôsobilosti.

K § 23 a 24

Súčasné technické podmienky umožňujú prírodnú liečivú vodu a prírodnú minerálnu vodu upravovať. Úprava sa môže uskutočniť len na základe povolenia, pričom zákon ustanovuje podmienky pre takúto činnosť. Aj pri úprave vody však musia byť zachované jej základné ukazovatele, voda musí spĺňať príslušné mikrobiologické a biologické kritériá ustanovené osobitnými predpismi a nespôsobiť vytváranie zvyškov s koncentráciou presahujúcou maximálne limity, ktoré by mohli znamenať ohrozenie zdravia. Ak sa prírodná liečivá voda využíva aj na kúpanie na kúpaliskách, musí spĺňať podmienky ustanovené vyhláškou MZ SR č. 30/2002 Z. z.

Úprava prírodnej liečivej a prírodnej minerálnej vody sa povolí na žiadosť, ktorú môže podať iba využívateľ zdroja. Zákon ustanovuje podmienky, ktoré musí žiadateľ splniť s ohľadom na fyzikálnochemickú, mikrobiologickú a biologickú analýzu vody.

K § 25

Novým spôsobom sa ustanovuje platenie úhrady za objem vyťaženej prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody zo zdroja. Úhrada sa platí za skutočne odobraté množstvo prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody, a to v mesačných intervaloch. Platby za odber vody sú príjmom štátneho rozpočtu. Zákon v prechodných ustanoveniach určuje, ako sa poskytuje úhrada v tých prípadoch, kedy nie je možné skutočne odobraté množstvo odmerať.

K § 26

V záujme ochrany prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov sa zakotvuje povinnosť určiť ochranné pásma. Ochranné pásma sa určujú v dvoch stupňoch na základe posudkov a odborných podkladov vypracovaných odborne spôsobilou osobou. Hranice ochranných pásiem, postup pri úprave, druhy zakázaných činností, rozsah ochranných opatrení a spôsob ich zmeny a zániku ustanoví všeobecne záväzný právny predpis. Ustanovenie súčasne ustanovuje náležitosti návrhu na určenie ochranných pásiem.

K § 27 až 29

Uvedené ustanovenia obsahujú podmienky pre určenie ochranného pásma 1. stupňa a 2. stupňa. Zmyslom ochrany v ochrannom pásme 1. stupňa je zabezpečiť územie výverovej oblasti alebo územie zaberajúce okolie prírodného liečivého zdroja a prírodného minerálneho zdroja. Súčasne sa ustanovujú zákazy činností, ktoré by mohli negatívne ovplyvňovať vlastnosti prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody, jej využiteľné množstvo, zdravotnú nezávadnosť alebo výdatnosť prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja. Súčasne sa ukladá vlastníkom nehnuteľností strpieť opatrenia potrebné na zabezpečenie označenia ochranného pásma. Návrh zákona neráta s ochranným pásmom 3. stupňa, čím sa síce zúži územie ochrany prírodných liečivých a prírodných minerálnych zdrojov, ale súčasne ustanovuje prísnejšie podmienky a sankcie v prípadoch nedodržania zákazov pre jednotlivé pásma ochrany. Náklady spojené s určením a vyznačením hraníc ochranných pásiem znáša využívateľ zdroja, v prípade, že niet využívateľov zdroja, znáša takéto náklady štát.

K § 30

Osobitnú časť venuje zákon klimatickým podmienkam vhodným na liečenie. Ustanovujú sa náležitosti návrhu na uznanie klimatických podmienok vhodných na liečenie a povinnosti využívateľov klimatických podmienok vhodných na liečenie. Návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti týkajúce sa právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má záujem využívať klimatické podmienky na poskytovanie kúpeľnej starostlivosti a osobitné náležitosti, ktorých súčasťou je bioklimatologický posudok. Predpokladá sa, že pred podaním návrhu, najmenej po dobu 3 rokov boli podrobne sledované klimatické ukazovatele kvality ovzdušia a výsledky tohto sledovania sú v súlade s výsledkami sledovania najbližšej meteorologickej stanice. Ak by uvedená podmienka nebola splnená, môže byť uložené sledovanie klimatických podmienok vhodných na liečenie v dlhšom časovom úseku. Je prirodzené, že v trhovom prostredí náklady spojené s podaním návrhu na uznanie, sledovaním klimatických ukazovateľov a kvality ovzdušia hradí navrhovateľ. Ak je navrhovateľov viac, podieľajú sa na úhrade nákladov pomerne. Ustanovenie tiež stanovuje náležitosti rozhodnutia o uznaní klimatických podmienok vhodných na liečenie. Súčasťou tohto rozhodnutia je aj indikácia klimatických podmienok vhodných na liečenie.

K § 31 a 32

Zákon ustanovuje povinnosť využívateľa klimatických podmienok vhodných na liečenie zabezpečovať monitorovanie klimatických ukazovateľov a kvality ovzdušia, a to prevádzkovaním meteorologickej stanice, pričom každých 5 rokov má povinnosť predložiť komplexnú správu o stave a zmenách klimatických podmienok.

S ohľadom na technické zložitosti sa ustanovuje iba možnosť určiť ochranné pásmo pre klimatické podmienky vhodné na liečenie. Aj v tomto prípade však hranice ochranného pásma, postup pri príprave, druhy zakázaných činnosti a rozsah ochranných opatrení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

K § 33

Konanie o povolení prevádzkovať prírodné liečebné kúpele a kúpeľné liečebne sa uskutočňuje pred Štátnou kúpeľnou komisiou. Na základe povolenia vydaného v tomto konaní sa môže v príslušných zariadeniach (ubytovacích, zdravotníckych a iných potrebných pre poskytovanie kúpeľnej starostlivosti) poskytovať kúpeľná starostlivosť. Zákon výslovne ustanovuje, že poskytovanie kúpeľnej starostlivosti je možné iba v zariadeniach, v ktorých to bolo povolené (v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach). Uvedené ustanovenie má zabrániť snahám o poskytovanie kúpeľnej starostlivosti v zariadeniach, ktoré nie sú súčasťou prírodných liečebných kúpeľov a nie sú ani kúpeľnými liečebňami. Prevádzkovatelia kúpeľov poukazovali najmä na zneužívanie prevádzkovania niektorých rekreačných zariadení, ktoré propagovali poskytovanie kúpeľnej starostlivosti, v skutočnosti však nemali k takejto činnosti vytvorené žiadne predpoklady. Preto sa navrhuje, aby rozhodnutie o povolení prevádzkovať prírodné liečebné kúpele, prípadne kúpeľné liečebne bolo vydané na základe žiadosti, ktorej súčasťou musí byť buď povolenie využívať prírodný liečivý zdroj alebo doklad o uznaní klimatických podmienok vhodných na liečenie a naviac dokumentáciu o materiálno-technickom a personálnom zabezpečení. Materiálno-technické a personálne vybavenie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis. Žiadosť o povolenie musí obsahovať ďalšie náležitosti ako sú údaje o ubytovacích, zdravotníckych a iných zariadeniach potrebných pre poskytovanie kúpeľnej starostlivosti, návrh na vymedzenie kúpeľného územia, stanovisko obce, na území ktorej má byť prevádzkovanie povolené a údaje o nehnuteľnostiach, najmä o ich vlastníctve verifikované príslušnými dokumentmi z katastra nehnuteľností. Navrhované ustanovenie nadväzuje na zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.

K § 34

Vymenúvajú sa náležitosti žiadosti o povolenie na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo kúpeľných liečební. Vyžaduje sa, aby boli všetky náležitosti žiadosti splnené kumulatívne a žiadosť, v spojení s jej prílohami, bola zrozumiteľná. Ustanovuje sa oprávnenie Štátnej kúpeľnej komisie určiť žiadateľovi lehotu na doplnenie neúplnej žiadosti alebo na opravu nezrozumiteľnej žiadosti. Zakladá sa právny nárok žiadateľa na vydanie povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo kúpeľných liečební v prípade, ak jeho žiadosť spĺňa náležitosti taxatívne vymedzené v § 33 ods. 1 tohto zákona a pokiaľ žiadateľ splní podmienky ustanovené týmto zákonom. Ustanovuje sa oprávnenie Štátnej kúpeľnej komisie zrušiť povolenie na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo kúpeľných liečební v prípade zániku podmienok zakladajúcich právo žiadateľa na vydanie takéhoto povolenia.

K § 35

Ustanovuje sa subjekt oprávnený predložiť Štátnej kúpeľnej komisii návrh na uznanie kúpeľného miesta a návrh jeho štatútu. Ustanovuje sa rozsah územia, ktoré má byť vyhlásené za kúpeľné miesto (táto skutočnosť musí byť taktiež uvedená v štatúte kúpeľného miesta). Subjektom organizujúcim v kúpeľnom území špecifické druhy aktivít sa ukladajú povinnosti súvisiace s ich organizáciou. Zároveň sa ustanovuje rozsah činností, ktorých výkon je v kúpeľnom území zakázaný. Prírodné liečebné kúpele sú povinné označiť hranice kúpeľného územia, ktoré eviduje katastrálny úrad na základe podkladov Štátnej kúpeľnej komisie. Vláda nariadením uznáva a ruší uznanie kúpeľného miesta a vydáva resp. ruší jeho štatút na základe návrhu ministra zdravotníctva. Obce, ktoré návrh štatútu kúpeľného miesta vypracujú a predkladajú na schválenie, sú povinné spravovať sa ustanoveniami štatútu. Predpokladá sa totiž, že obec obsahové náležitosti štatútu pred predložení Štátnej kúpeľnej komisií prerokuje vo svojich orgánoch.

K § 36

Všeobecne sa ustanovujú povinnosti využívateľov prírodných liečivých zdrojov a klimatických podmienok vhodných na liečenie na kúpeľnom území. Demonštratívne sa vymenúvajú činnosti zabezpečujúce kúpeľné prostredie. Zároveň sa kúpeľné miesta zaraďujú do skupiny oblastí vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia podľa osobitného predpisu.

K § 37

Zakladá sa právo Štátnej kúpeľnej komisie stanoviť neodkladné ochranné opatrenia v prípade vzniku hrozby nebezpečenstva vzniku škôd na prírodných liečivých zdrojoch, klimatických podmienkach vhodných na liečenie a na území prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební resp. pre podzemné vody, ktoré sú potenciálne vhodné na uznanie za prírodné liečivé vody s využitím na zdravotnícke účely. Ustanovuje sa časové obmedzenie obdobia ustanovenia neodkladných ochranných opatrení.

K § 38

Uvádza sa taxatívny výpočet povinností vlastníkov nehnuteľností spočívajúcich v ich povinnosti umožniť vstup osôb uvedených v § 44 zákona na svoje nehnuteľnosti resp. strpieť určité obmedzenia vzťahujúce sa na ich vlastnícke právo.

K § 39

V záujme ochrany prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov sa zakladá možnosť obmedziť vlastnícke práva k nehnuteľnostiam. Definuje sa pojem verejný záujem, pričom pod týmto možno rozumieť aj záujem na vyhľadávaní a využívaní prírodného liečivého zdroja k liečebným účelom. Zakladá sa právo obmedziť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v prípade, ak vlastník nehnuteľnosti bráni vyhľadávaniu prírodného liečivého zdroja resp. právo vyvlastniť nehnuteľnosti alebo obmedziť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v prípade, ak vlastník nehnuteľnosti bráni využívaniu alebo ochrane prírodného liečivého zdroja a ochrane prírodného minerálneho zdroja. Zakladá sa povinnosť využívateľa prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja resp. ministerstva zdravotníctva poskytnúť vlastníkovi nehnuteľnosti finančnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva resp. za vyvlastnenie. V prípade neuzavretia dohody o poskytnutí finančnej náhrady, rozhodne o nej súd.

K § 40

Novým spôsobom sa upravuje výkon štátnej správy. Ústredným orgánom štátnej správy pre prírodné liečebné kúpele, prírodné liečivé zdroje a prírodné minerálne vody je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Súčasne sa zakotvuje, v ktorých veciach je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky dotknutým orgánom štátnej správy.

K § 41

Pre plnenie úloh Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v oblasti jeho pôsobnosti vo vzťahu k prírodným liečebným kúpeľom, prírodným liečivým zdrojom a prírodným minerálnym zdrojom sa zriaďuje Štátna kúpeľná komisia ako správny orgán. Vytvorenie tohto špecifického orgánu sa opiera o skúsenosti v iných krajinách a je motivované snahou o profesionalizáciu rozhodovacích procesov v súvislosti s vydávaním rozhodnutí v jednotlivých konaniach. Návrh zloženia komisie sleduje tiež posilnenie odbornosti a odpolitizovanie rozhodovacích procesov.

Vytváranie takýchto odborných útvarov je bežné v právnych úpravách iných krajín. Tak napr. Zákon o uznaní kúpeľov a rekreačných oblastí v Bavorsku počíta s vytvorením odborného výboru, ktorý charakterizuje ako nezávislý odborný výbor pre kúpele, rekreačné oblasti a žriedla. Je zložený zo zástupcov ministerstiev vnútra, hospodárstva a dopravy a ďalej z nominantov odborných medicínskych, chemických, profesijných samosprávnych organizácií. Svoje zastúpenie má i zväz turistického ruchu, zväz kúpeľov, poisťovne a pod. Rovnako možno uviesť príklad zriadenia odborného výboru Spolkovej krajiny pre kúpeľníctvo, ktorého zloženie je podobné. Zastúpenie v ňom má ministerstvo hospodárstva, sociálnych vecí a zdravotníctva, ministerstvo životného prostredia, zväz kúpeľov, zväz hotelierov, združenie miest a obcí, priemyselná a obchodná komora a nemocenské poisťovne. V našom právnom poriadku môžeme nájsť príklad vytvorenia obdobného odborného orgánu napr. na Protimonopolnom úrade. Podľa § 18 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov sa zriaďuje Rada úradu, ktorá je zložená z predsedu rady, podpredsedu rady a 5 členov rady menovaných vládou Slovenskej republiky, pričom navrhovatelia sú povinní predložiť aspoň 3 kandidátov na funkciu každého člena rady. Pôsobnosť rady je vymedzená na konanie o rozklade a preskúmaní rozhodnutí mimo odvolacieho konania, konanie o obnove a o proteste prokurátora.

Novo navrhovaná Štátna kúpeľná komisia má mať 7 členov, jej funkčné obdobie bude 5 rokov. Zákon ustanovuje inštitúcie, ktoré môžu podať návrhy na kandidátov na člena Štátnej kúpeľnej komisie. Súčasne vytvára priestor pre to, aby návrhy na členov Štátnej kúpeľnej komisie mohli podať aj občianske združenia a záujmové združenia právnických osôb, ktorých aktivity súvisia s realizáciou kúpeľnej starostlivosti, využívaním prírodných minerálnych vôd ako aj reprezentatívne republikové združenie obcí. Medzi takéto organizácie patrí Zväz slovenských kúpeľov a žriediel, Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd, Slovenská asociácia hydrogeológov a Združenie miest a obcí Slovenska. Štatút štátnej kúpeľnej komisie bude obsahovať ich presný výpočet. Zákon stanovuje, že za každú inštitúciu budú na funkciu člena komisie navrhnutí najmenej 2 kandidáti, z ktorých minister zdravotníctva vyberie vždy jedného. Členov Štátnej kúpeľnej komisie vymenúva minister zdravotníctva SR. Zakotvuje sa tiež inkompatibilita výkonu funkcie člena komisie s funkciami člena vlády, sudcu, prokurátora ako i s funkciou člena štatutárneho orgánu využívateľa zdroja. Súčasne zákon predpokladá, že minister zdravotníctva vymenuje členov komisie tak, aby v nej boli zastúpení odborníci z oblasti balneológie, humánnej bioklimatológie, hydrogeológie, balneotechniky a kúpeľnej praxe. S ohľadom na to, že Štátna kúpeľná komisia bude plniť úlohy na vymedzenom úseku štátnej správy, návrh zákona kladie požiadavky na bezúhonnosť jej členov. Členom komisie sa nebude môcť stať ten, kto sa dopustil úmyselného trestného činu, alebo ten komu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Zákon tiež ustanovuje prípady v ktorých členstvo v Štátnej kúpeľnej komisie zaniká a v ktorých bude možné člena komisie odvolať.

K § 42

Pôsobnosť Štátnej kúpeľnej komisie je taxatívne vymenovaná. Rozhoduje o uznaní prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd, klimatických podmienok vhodných na liečenie ako aj o zrušení ich uznania, vydáva povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební, vydáva povolenia využívať prírodné liečivé zdroje a prírodné minerálne zdroje, rozhoduje o povolení upraviť tieto vody, predkladá vláde návrh na uznanie kúpeľného miesta a jeho zrušenie a v ďalších veciach.

K § 43

Navrhované ustanovenie zákona obsahuje postup komisie pri prijímaní rozhodnutí. Štátna kúpeľná komisia rozhoduje ako prvostupňový orgán o všetkých veciach patriacich do jej pôsobnosti, o opravnom prostriedku rozhoduje minister zdravotníctva. Konanie pred komisiou je neverejné.

K § 44

Novým spôsobom sa upravuje výkon dozoru nad dodržiavaním opatrení určených podľa predkladaného zákona. Výkon dozoru bude uskutočňovať Inšpektorát, ktorý bol zriadený na ministerstve zdravotníctva už existujúcou právnou úpravou, a ktorý súčasne plní úlohy podľa rozhodnutí Štátnej kúpeľnej komisie. Inšpektorát v rámci kúpeľného dozoru bude kontrolovať a vyhodnocovať režimové sledovania, plnenie podmienok vyplývajúcich z povolení využívať prírodné liečivé zdroje a prírodné minerálne zdroje a súčasne kontrolovať a vyhodnocovať vykonávanie sledovania určených klimatických ukazovateľov a ukazovateľov kvality ovzdušia. Inšpektorát je oprávnený vykonávať dozor na mieste samom a súčasne prijímať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. O dodržiavaní povinností ustanovených týmto zákonom, prípadne o nedostatkoch zistených pri výkone dozoru, Inšpektorát vypracuje správu, ktorú predkladá Štátnej kúpeľnej komisií. Inšpektorátu je tiež zverená povinnosť notifikovať kompetentným orgánom Európskej únie uznanie prírodných minerálnych vôd ako i uznanie prírodných minerálnych vôd dovezených do členského štátu Európskej únie z tretích krajín. Inšpektorát ako dozorujúci orgán tiež vedie register a databázu minerálnych vôd a spravuje monitorovací systém.

K § 45

K tomu, aby mohol byť kúpeľný dozor efektívne realizovaný, je potrebné vybaviť pracovníkov Inšpektorátu, ale aj členov Štátnej kúpeľnej komisie náležitými oprávneniami. Podľa návrhu zákona budú môcť vstupovať na pozemky, stavby a do zariadení za účelom vykonania kontroly, žiadať údaje a doklady potrebné pre svoju činnosť, nariadiť a kontrolovať odstraňovanie zistených nedostatkov a odoberať vzorky vody. Osoby vykonávajúce kontrolu a dozor sa budú musieť preukazovať konkrétnym poverením a budú povinné zachovávať mlčanlivosť o veciach, ktoré pri výkone kontrolnej činnosti zistili.

K § 46

V § 46 sa ustanovujú podmienky pre činnosť akreditovaných laboratórií. Ich činnosť je nevyhnutná pre vypracúvanie analýz chemických, biologických a fyzikálnych vlastností prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd. Zoznam akreditovaných laboratórií vedie ministerstvo zdravotníctva.

K § 47 a 48

Zákon obsahuje ustanovenia, ktorých zmyslom je zabezpečiť efektívnu vynútiteľnosť plnenia povinností zakotvených v jednotlivých paragrafoch. Slúži k tomu systém pokút, ktoré je možné ukladať až do výšky 5 miliónov. Ustanovenia obsahujú právnu úpravu priestupkov a iných správnych deliktov na úseku kúpeľníctva a ustanovujú sankcie v prípade porušenia povinností vyplývajúcich z toho zákona.

Pokuty podľa predloženého návrhu bude môcť ukladať Štátna kúpeľná komisia alebo obec, pričom pri ustanovení výšky pokuty sa má prihliadať na závažnosť protiprávneho konania, mieru ohrozenia prírodného liečivého zdroja, prírodného minerálneho zdroja, prostredia prírodných liečebných kúpeľov ako aj na rozsah škodlivých následkov. Zákon ustanovuje splatnosť pokuty do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o jej uložení. Súčasne ustanovuje, že pokutu vyberá a vymáha orgán, ktorý ju uložil. Výnos z pokút je príjmom obce alebo štátneho rozpočtu a to v závislosti od toho, kto pokutu uložil.

K § 49

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné právne predpisy o správnom konaní – zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Odchýlka od správneho poriadku sa pripúšťa len vtedy, ak to vyplýva z osobitného procesno-právneho ustanovenia tohto zákona.

K § 50

Ustanovujú sa prechodné právne normy, ktoré sa vyrovnávajú s právnymi vzťahmi, ktoré boli založené podľa predchádzajúcich právnych predpisov, čím sa zabezpečuje kontinuita so zrušenou úpravou a zamedzuje sa z ústavného hľadiska neprípustná spätná pôsobnosť zákona.

Vyhlásené prírodné liečivé zdroje, prírodné zdroje minerálnych stolových vôd a klimatické podmienky priaznivé na liečenie; kúpeľné miesta; štatúty kúpeľných miest, ktoré boli vyhlásené alebo vydané podľa doterajších predpisov, sa považujú za vyhlásené podľa tohto zákona.

Temporálne obmedzenie povolení vydaných podľa doterajších právnych predpisov zostáva zachované. Na vydanie nových povolení sa použije tento zákon.

Ustanovuje sa povinnosť zosúladenia materiálno-technického a personálneho vybavenia zdravotníckeho zariadenia s týmto zákonom. Na splnenie tejto povinnosti sa navrhuje dostatočná lehota v trvaní jedného roku od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Ochranné pásma a ochranné podmienky zostávajú v podstate zachované. Na ich právny režim sa však vzťahuje tento zákon s tou výnimkou, že ochranné pásma III. stupňa určené podľa doterajších predpisov sa považujú za ochranné pásma II. stupňa určené podľa tohto zákona. Predpokladá sa, že dôsledkom novej úpravy sa ochranné pásmo zmenší.

Z dôvodov materiálnej náročnosti sa ustanovuje prechodná doba dvoch rokov, v ktorej je využívateľ zdroja povinný uviesť do prevádzky monitorovací systém podľa tohto zákona. Až do doby zavedenia monitorovacieho systému sa platí úhrada určená podľa množstva uvedeného v povolení využívať zdroj, a to spôsobom a vo výške určenej prechodným ustanovením.

Ustanovuje sa prechodná doba dvoch rokov, v ktorej je využívateľ zdroja povinný zabezpečiť odborný dozor podľa tohto zákona.

K § 51

Ustanovenie odkazuje na prílohu, v ktorej sú uvedené akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sa preberajú týmto zákonom.

K § 52

V aplikačnej praxi sa možno stretnúť s prípadmi, že ako kúpele alebo prírodné minerálne vody, prípadne prírodné liečivé vody sú označované a ako také i propagované zariadenia či vody, ktoré neboli za takého uznané, resp. nezískali zákonom predpokladané povolenia. Preto sa ustanovuje zákaz zneužívať púhu skutočnosť, že hotel či iné zriadenie sa nachádza v kúpeľnom mieste, prípadne dochádza k plneniu neuznanej vody do spotrebiteľského balenia. Zákaz sa vzťahuje na právnické osoby a fyzické osoby, ktoré prevádzkujú zariadenia s využívaním termálnych vôd a minerálnych vôd, alebo ich plnia do spotrebiteľských obalov, ak nedošlo k ich uznaniu za prírodné liečivé vody alebo nebolo vydané povolenie na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov či kúpeľných liečební.

K § 53

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky sa splnomocňuje na vydanie podrobnejšej právnej úpravy vo forme všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa svojim rozsahom a predmetom úpravy do zákona nehodia a z ústavného hľadiska môžu byť vo forme vykonávacieho právneho predpisu .

K § 54

Zrušujú sa právne predpisy, ktorými boli doteraz upravovali spoločenské vzťahy tvoriace obsah návrhu zákona.

K čl. II

Zmenou zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov sa ustanovuje výška správnych poplatkov, ktoré sú vyberané v správnom konaní podľa tohto zákona.

K čl. III

V nadväznosti na návrh zákon sa v nevyhnutnom rozsahu sa dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti

K čl. IV

V nadväznosti na návrh zákon sa v nevyhnutnom rozsahu dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K čl. V

Doplnenie zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov je viazané na nový Trestný zákon (zákon č. 300/2005 Z.z.), ktorý v novej skutkovej podstate trestného činu odloženia dieťaťa (§ 205) vyhlásil za trestné konanie, ktorým osoba odloží dieťa, o ktoré má povinnosť sa starať a ktoré si nemôže zadovážiť pomoc, aj na mieste, kde mu nehrozí nebezpečenstvo ohrozenia života alebo zdravia. Novým trestným zákonom sa upravili za trestné také prípady, keď boli novorodenci odkladaní na verejnosti frekventovaných miestach (napr. hypermarkety, veľké autobusové alebo vlakové stanice), kde nebol splnený znak „vystavenia dieťaťa nebezpečenstva smrti alebo ublíženia na zdraví“, ktorý vyžaduje skutková podstata trestného činu opustenia dieťaťa v súčasnom Trestnom zákone.

Počas legislatívneho procesu prijímania nového Trestného zákona však boli vytvorené v troch nemocniciach verejne prístupné inkubátory slúžiace na odloženie nechceného dieťaťa tzv. hniezda záchrany. Tieto hniezda záchrany zatiaľ nemajú žiadny právny podklad v zákone.

Aby sa trestný čin odloženia dieťaťa podľa § 205 nového Trestného zákona netýkal aj hniezd záchrany je potrebné, aby tieto boli legislatívne v zákone upravené ako oprávnenie osoby odložiť nechceného novorodenca. Potom bude možné konanie osoby, ktorá odloží dieťa do hniezda záchrany posúdiť ako okolnosť vylučujúcu protiprávnosť činu – výkon práva a povinnosti podľa § 28 nového Trestného zákona, podľa ktorého „čin inak trestný nie je trestným činom, ak ide o výkon práva alebo povinnosti vyplývajúcich zo všeobecne záväzného právneho predpisu, z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci z plnenia pracovných či iných úloh alebo zo zmluvy, ktorá neodporuje všeobecne záväznému právnemu predpisu, ani ho neobchádza; spôsob výkonu práv a povinností nesmie odporovať všeobecne záväznému právnemu predpisu“.

Z týchto dôvodov sa navrhuje upraviť v zákone č. 576/2004 Z.z. medzi právami a povinnosťami osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti aj možnosť odložiť dieťa do hniezda záchrany, ak je vytvorené.

K čl. VI

Navrhuje sa účinnosť zákona dňom 1. januára 2006.

V Bratislave 17. augusta 2005

Mikuláš D z u r i n d a, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Rudolf Z a j a c, v. r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu