Zákon o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii 533/2011 účinný od 01.06.2023

Platnosť od: 30.12.2011
Účinnosť od: 01.06.2023
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Trestné konanie

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST3JUD2DS3EUPPČL0

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 533/2011 s účinnosťou od 01.06.2023 na základe 150/2022

Legislatívny proces k zákonu 150/2022

Vládny návrh zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov

K predpisu 150/2022, dátum vydania: 30.04.2022

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2021-2024, ako aj Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace september december 2020. Návrh zákona je zároveň implementačným opatrením komponentu č. 15 Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.

Návrh zákona predstavuje súčasť širšieho celku, ktorým je reforma súdnej mapy. Reforma súdnej mapy je zameraná na nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov a krajských súdov, zriadenie dvoch mestských súdov, ako aj zriadenie správnych súdov.

Východiská reformy súdnej mapy – okresné súdy

Reforma súdnej mapy je jedným z nástrojov na dosiahnutie efektívne fungujúcej justície, pretože vytvára vhodné podmienky pre špecializáciu sudcov, ako na úrovni okresných súdov, tak aj na úrovni krajských súdov.

Dôvera obyvateľov v súdnictvo je na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ dlhodobo na nízkej úrovni. Prispieva k tomu aj verejnosťou vnímaná miera korupcie, ktorú potvrdzujú aj postupné odhalenia orgánov činných v trestnom konaní. Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala zmeniť Slovensko na „skutočne právny štát“ schopný zaistiť rovnosť pred zákonom a ochranu práv. Dôležitou súčasťou konkrétnej snahy splniť tento cieľ je reforma súdnej mapy.

(Zdroj: Európska komisia (Eurobarometer FL 483), graf autorov)

Cieľom reformy súdnej mapy je zvýšiť dôveryhodnosť súdnictva, jeho výkon a kvalitu, a zároveň zabezpečiť pre sudcov a zamestnancov súdov lepšie podmienky na prácu a rozhodovanie.

2

Zmeny v súdnej mape znamenajú v podstate návrat k stavu do roku 1996. Vláda Vladimíra Mečiara s účinnosťou od roku 1997 počet súdov takmer zdvojnásobila. Rozdrobené a malé súdy menej efektívne a menej odolné proti miestnym väzbám, zároveň obmedzujú možnosť špecializácie sudcov, ktorá je jedným z predpokladov pre efektívne fungujúce súdnictvo.

Jedným zo základných cieľov novej súdnej mapy je špecializácia súdov a sudcov. Špecializácia sa predpokladá pre trestnú, civilnú, rodinnú a obchodnú agendu na všeobecných súdoch a pre správnu agendu v samostatnom správnom súdnictve. Súčasná sieť 54 okresných súdov neumožňuje splniť podmienku, aby boli na súde vyťažení aspoň traja špecializovaní sudcovia, ktorá je nevyhnutná na fungovanie náhodného prideľovania spisov. Na malých súdoch sa sudca musí venovať viacerým oblastiam, čo ho môže dostať do znevýhodneného postavenia voči úzko špecializovaným advokátom a účastníkom konania. Obdobne to platí pre vyťaženosť senátov ôsmich krajských súdov. Nová súdna mapa zohľadňuje aj dlhodobý trend poklesu vecí prichádzajúcich na súdy.

Nové súdne obvody navyše navrhované aj na základe prirodzených spádových a kultúrnych regiónov a identít. Od novej súdnej mapy možno očakávať nielen zrýchlenie súdneho konania a funkčný mechanizmus náhodného výberu sudcov, ale aj zlepšenie kvality súdnych rozhodnutí. Medzi najdôležitejšie výsledky, ktoré reorganizácia súdov na Slovensku prinesie, patrí:

Primeraná dostupnosť nová súdna mapa prihliada aj na primeranú fyzickú dostupnosť súdu pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva. Vzhľadom na postupujúcu elektronizáciu súdnej agendy a zriedkavosť ústnych pojednávaní je dostupnosť rýchleho a kvalitného rozhodnutia dôležitejšia ako fyzická blízkosť budovy súdu.

Rýchlejšie konania špecializácia sudcov umožní rýchlejšie skončenie zložitejších vecí. Súdy nemajú problém vybaviť v reálnom čase došlý počet jednoduchších a rutinných vecí. Skutočným problémom zložitejšie veci, ktorých vybavenie trvá neprimerane dlhší čas. Občania a podnikatelia to vnímajú ako nízku vymožiteľnosť práva.

Kvalita rozhodnutí s rýchlosťou súvisí vyššia kvalita rozhodnutí na základe špecializácie sudcov a zamestnancov a ich cieleného vzdelávania. Špecializovaný sudca sa ľahšie orientuje vo svojej oblasti, čo okrem rýchlosti predpokladá aj kvalitnejšie rozhodnutie.

Transparentnosť na súdoch budú pôsobiť štyri skupiny rovnomerne zaťažených sudcov (trestných, civilných, obchodných a rodinných). Osobitná bude sústava správneho súdnictva. Dnes na súdoch pôsobí veľa sudcov s rôznymi agendami v rôznych pomeroch, čo sťažuje procesy porovnávania. V spojení s elektronickým súdnym manažmentom budú mať občania a riadiace orgány súdnictva lepší prehľad, bude jednoduchšie zistiť a riešiť problémy. Transparentnosť prispeje k zvýšeniu dôveryhodnosti súdnictva.

Efektívnosť špecializovaní sudcovia na menšom počte súdov vo svojich agendách zabezpečia efektívne vybavenie vecí. Nová súdna mapa umožní aj naozaj náhodné prideľovanie prípadov. Menší počet budov a optimalizácia počtu sudcov bez ujmy na právach občanov povedie postupne k úspore prostriedkov na súdnictvo.

3

Vývoj súdnej mapy na Slovensku a jej súčasný stav

Do konca roku 1996 súdna mapa kopírovala vtedajšie administratívne členenie Slovenska na 36 okresov a jej úprava bola v zákone Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov). Sústavu súdov tvoril Najvyšší súd Slovenskej republiky, štyri krajské súdy (Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Banskej Bystrici, Krajský súd v Košiciach a Mestský súd v Bratislave) a 42 okresných súdov (9 bratislavských a košických súdov a 33 ostatných súdov). Agenda obchodného registra bola pridelená trom okresným súdom: Okresný súd Bratislava I, Okresný súd Banská Bystrica a Okresný súd Košice 1.

Významná zmena súdnej mapy prebehla za druhej vlády Vladimíra Mečiara v októbri 1996, v nadväznosti na zmenu administratívneho členenia Slovenska v júli toho istého roku. V roku 1996 bolo vytvorených 79 administratívnych okresov. Išlo o zásadný zvrat v dovtedajšej tendencii počet okresov postupne znižovať (od roku 1949 z 97 do roku 1996 na 36). Z praktických dôvodov nebolo možné v roku 1997 zriadiť aj 79 okresných súdov, pretože 24 z nich by vo svojom obvode nemalo dosť prípadov na to, aby vôbec mohli existovať (na niektorých súdoch pôsobili reálne 2-3 sudcovia). len dlhšie trvajúca práceneschopnosť jedného sudcu spôsobila ochromenie fakticky 1/3 súdu. Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z. z. ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola zriadená sieť 8 odvolacích súdov (krajské súdy) a 55 obvodov prvostupňových okresných súdov (8 bratislavských a košických súdov a 47 ostatných súdov). V rámci kauzálnej príslušnosti bola agenda registrových súdov pridelená ôsmim okresným súdom v sídle kraja, agenda pre konkurz a vyrovnanie trom krajským súdom (Bratislava, Banská Bystrica a v Košice).

Okrem Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pôsobili ešte aj vojenské obvodové súdy (zriadené v roku 1993) s tromi obvodmi so sídlami v Bratislave, v Banskej Bystrici a v Prešove a odvolacím Vyšším vojenským súdom v Trenčíne.

Čiastočne zvrátiť tento nepriaznivý stav mala zmena súdnej mapy za druhej vlády Mikuláša Dzurindu s účinnosťou od 1. januára 2005 (zákon č. 371/2004 Z. z o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov). Počet obvodov okresných súdov bol z 55 znížený na 45 a z 8 okresných súdov v sídle kraja sa stali kauzálne príslušné na veci obchodného registra, konkurzu a reštrukturalizácie. Zrušené boli okresné súdy v Malackách, v Pezinku, v Piešťanoch, v Skalici, v Bánovciach nad Bebravou, v Novom Meste nad Váhom, v Partizánskom, v Šali, v Revúcej a v Námestove.

V roku 2003 bol zriadený spolu s Úradom špeciálnej prokuratúry v Pezinku Špeciálny súd na odhaľovanie, vyšetrovanie a trestné stíhanie korupcie, organizovaného zločinu a trestných činov ústavných činiteľov.

Nesystémovým krokom za prvej vlády Roberta Fica bolo opätovné zriadenie 9 z 10 zrušených súdov (okrem súdu v Šali) s účinnosťou od 1. januára 2008 (zákon č. 511/2007 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992

4

Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov) a počet okresných súdov sa zvýšil na 54. Počet 8 odvolacích súdov sa nemenil.

Na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.ÚS 17/08 bol Špeciálny súd v roku 2009 zrušený a vzápätí nahradený Špecializovaným trestným súdom so sídlom v Pezinku, a to zákonom č. 291/2009 Z. z. o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Poslednou výraznejšou zmenou v sústave súdov a súdnej mapy bolo zrušenie vojenských obvodových súdov a Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne v roku 2009 (zákon č. 59/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

 

(Mapa 1: Súčasná súdna mapa)

Návrh novej súdnej mapy

V roku 2020 bol do legislatívneho procesu predložený návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (LP/2020/587), ktorý všetky vyššie uvedené ciele reformy súdnej mapy zahrnul do jedného komplexného materiálu s rôznymi implementačnými fázami. Na základe výsledkov pripomienkového konania a na základe diskusií, ktoré viedol rezort spravodlivosti so zainteresovanými aktérmi, berúc do úvahy organizačné, materiálne a personálne možnosti realizácie reformy súdnej mapy, sa javí ako účelné, aby schvaľovanie a realizácia reformy súdnej mapy boli rozdelené do samostatných blokov. Rozdelenie pôvodného návrhu zákona do viacerých samostatných zákonov jednak umožňuje realizovať zámery reformy súdnej mapy samostatne, resp. vo väčšej miere nezávisle na sebe, a na strane druhej umožňuje jednoduchším spôsobom reagovať na priebeh legislatívneho procesu a ďalšie odborné a politické diskusie, ktoré nepochybne budú sprevádzať celý legislatívny proces.

Preto predkladateľ spracoval niekoľko samostatných návrhov zákonov, ktoré predstavujú čiastkové opatrenia pre realizáciu reformy súdnej mapy. Do legislatívneho procesu tak budú priebežne predkladané návrhy zákonov, ktoré budú zamerané na (i) zriadenie mestských súdov v Bratislave a v Košiciach, (ii) nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných

5

súdov, (iii) nové usporiadanie sídiel a obvodov odvolacích súdov a (iv) na zriadenie správnych súdov.

Návrhy zákonov týkajúce sa zriadenia mestských súdov môžu byť predmetom schvaľovania bez ohľadu na osud zvyšných návrhov zákonov. Reforma súdnej mapy týkajúca sa sídiel a obvodov okresných súdov nadväzuje na zriadenie mestských súdov (t.j. predpokladá ich existenciu), ale súčasne je oddelená od zámeru reformovať sídla a obvody krajských súdov, a preto je zasadená do právneho stavu predpokladajúceho existenciu ôsmich krajských súdov, čo umožňuje jej schválenie bez ohľadu na schválenie alebo neschválenie reformného zámeru ohľadom nového usporiadania krajských súdov. Návrh zákona zaoberajúci sa reformou sídiel a obvodov krajských súdov napokon nadväzuje na zriadenie mestských súdov a nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov. Reforma súdnej mapy zameraná na oblasť správneho súdnictva je nadstavbou vo vzťahu k reforme súdnej mapy v časti týkajúcej sa krajských súdov, preto návrh zákona pojednávajúci o zriadení správnych súdov je posledným návrhom v rámci reformy súdnej mapy.

Účelom predkladaného návrhu zákona je nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov. Počet okresných súdov sa redukuje zo súčasných 54 na 30 okresných súdov vrátane dvoch mestských súdov.

Súdnu mapu všeobecných súdov v občianskoprávnej agende, trestnoprávnej agende a rodinnej agende sa navrhuje rozdeliť do tridsiatich obvodov prvostupňových súdov (vrátane dvoch mestských súdov v Bratislave a v Košiciach) a ôsmich obvodov odvolacích súdov:

 

(Mapa 2: Nová súdna mapa)

Zlúčené obvody okresných súdov budú dostatočne veľké na to, aby v nich boli splnené kritériá minimálnej veľkosti súdneho obvodu, a to pri optimálnom minimálnom počte troch špecializovaných sudcov vo všetkých hlavných agendách. Uvedené sa v terajšej súdnej sústave nedá zabezpečiť v každom súdnom obvode samostatne. Zväčšenie obvodov okresných súdov zabezpečí väčší priestor (väčšia množina sudcov) na realizáciu kritéria náhodného výberu sudcu z optimálneho počtu sudcov.

6

Špecifikom predkladaného návrhu zákona v porovnaní s verziou predloženou do legislatívneho procesu v roku 2020 je aj to, že v prípade štyroch okresných súdov sa výslovne v návrhu zákona upravujú ich pracoviská mimo ich sídla.

Ďalej návrh zákona nanovo nastavuje kauzálnu príslušnosť pre obchodnoprávne spory, čo zahŕňa sústredenie tejto agendy na osem okresných súdov v sídle krajských súdov z doterajších 54 okresných súdov.

V súlade so zámermi schválenými v rokoch 2018 a 2021 vládou Slovenskej republiky v materiáloch o opatreniach na zlepšenie fungovania obchodného registra sa tiež navrhuje koncentrácia agendy obchodného registra na jediný okresný súd, ktorým bude Okresný súd Žilina.

Poslednou systémovou zmenou je odčlenenie agend správneho súdnictva z okresných súdov a jej presun na krajské súdy. Zavŕši sa tak dlhodobá snaha o to, aby prvostupňovými súdmi v agende správneho súdnictva boli primárne krajské súdy.

Z hľadiska legislatívno-technického spracovania návrhu zákona je tento rozdelený do ôsmich novelizačných článkov. Pre úpravu nových sídiel a obvodov okresných súdov je nosnou úpravou novelizácia v čl. VII, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Vo zvyšku sa vykonáva novelizácia súvisiacich zákonov procesnej povahy upravujúcich kauzálnu príslušnosť súdov.

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2023. K tomuto dátumu dôjde k zániku určených okresných súdov formou ich zlúčenia s nástupnickými okresnými súdmi. Delená účinnosť zákona od 1. júna 2022 sa navrhuje v prípade ustanovenia týkajúceho sa kreovania funkcie predsedu súdu, ktorého zánik sa plánuje k 1. januáru 2023.

Návrh zákona bol vypracovaný participatívnym spôsobom, a to na podklade odborných diskusií, ktoré prebiehajú od roku 2017. Podrobné informácie o priebehu tohto procesu vrátane analytických materiálov, prehľadu vykonaných pracovných stretnutí, či iných podkladov sú dostupné na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.1)

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky ho prerokovala 26. októbra 2021. Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala a schválila 3. novembra 2021.

1)

https://web.ac-mssr.sk/sudna-mapa-otazky-a-odpovede/

 

7

B.Osobitná časť

K čl. I

(Trestný poriadok)

K bodu 1 (§ 248 ods. 1)

Právna úprava v čl. I predpokladá existenciu pracovísk okresných súdov mimo ich sídla v rámci ich obvodu. Tieto pracoviská budú môcť mať svoje vlastné obvody za splnenia podmienok uvedených v § 51b zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Okrem toho nie je vylúčené, že aj bez zriadenia pracoviska môže mať súd k dispozícii pojednávacie miestnosti mimo svojho sídla.

V nadväznosti na to sa navrhuje v Trestnom poriadku výslovne ukotviť pravidlo, ktoré umožní v trestnom konaní využívať tieto pojednávacie miestnosti mimo sídla súdu na vykonanie hlavného pojednávania mimo sídla dotknutých súdov. Preto sa rozširuje právna úprava umožňujúca vykonanie hlavného pojednávania mimo sídla súdu, a to za predpokladu, že je to vhodné a účelné z hľadiska plynulosti priebehu trestného konania. Kritéria, ktoré bude súd brať do úvahy pri využívaní postupu podľa § 248 ods. 2 bude najmä miesto výkonu väzby, ak ide o väzobnú vec a sídlo okresnej prokuratúry v rámci obvodu súdu, pretože nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov a s tým spojené nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných prokuratúr vedie k situácii, kedy v rámci obvodu súdu môže pôsobiť viac okresných prokuratúr.

Právna úprava obsahuje určitú mieru pružnosti, a to práve použitím kritérií ako vhodnosť a účelnosť. Bude na úvahe predsedu senátu (resp. samosudcu) určiť podľa potreby, či sa v konkrétnom prípade hlavné pojednávanie vykoná v pojednávacej miestnosti pracoviska súdu napríklad z dôvodu blízkosti ústavu na výkon väzby, v ktorom sa nachádza obžalovaný.

Právna úprava je použiteľná aj v opačnom garde, a teda ak bude v rámci obvodu okresného súdu vytvorený obvod pracoviska súdu, tak pojednávanie bude možné vykonať namiesto pracoviska aj v sídle súdu. Opätovne sa pri tom berú do úvahy tie isté kritéria vhodnosti a účelnosti s ohľadom na plynulosť súdnej konania.

K bodu 2 (§ 301)

Pravidlo obsiahnuté v § 248 ods. 1 sa navrhuje umožniť uplatňovať aj v prípade vykonávania neverejného zasadnutia. V prípade verejných zasadnutí nie je potrebné osobitne normovať pravidlo o použití § 248 ods. 2 aj na verejné zasadnutia, pretože toto pravidlo bude platiť pre verejné zasadnutia na základe už platného znenia § 298 Trestného poriadku.

K čl. II

(Civilný sporový poriadok)

K bodu 1 (§ 22a)

Ako vyplýva z odôvodnenia k čl. I, jedným z prvkov reformy súdnej mapy je aj koncentrácia obchodnoprávnej agendy na tri, resp. štyri okresné súdy. V novom znení § 22 sa vymedzuje kauzálna príslušnosť pre obchodnoprávnu agendu. V tomto prípade ide

8

o štandardnú sporovú agendu v obchodných veciach, ktorá sa na okresných súdoch zapisuje do súdneho registra Cb. Podľa doterajšej právnej úpravy túto agendu vybavovalo všetkých 54 okresných súdov.

Počty vecí v tejto sporovej agende na mnohých menších okresných súdoch naplno nevyťažia ani jedného (obchodného) sudcu. Ani v rámci navrhovaných 30 obvodov platných pre civilnú, rodinnú a trestnú agendu by na obchodnej agende nebola splnená podmienka minimálne troch špecializovaných sudcov potrebných na správne fungovanie špecializovaného úseku a náhodného prideľovania spisov.

Na účely špecializácie sudcov obchodnej agendy sa navrhuje v odseku 1 zriadiť osem obvodov obchodných prvostupňových súdov, ktorými budú okresné súdy v sídle krajských súdov.

Dôležitým momentom v tejto súvislosti je navrhované prechodné ustanovenie, z ktorého vyplýva, že obchodnoprávne spory budú dokončené na vecne a miestne príslušných súdov podľa doterajších predpisov s výnimkou tých situácií, kedy sa doterajší vecne a mieste príslušný okresný súd zrušuje, pretože v takomto prípade konanie dokončí nástupnícky okresný súd.

K bodu 2 (§ 23)

Nové znenie § 23 upravujúceho kauzálnu príslušnosť okresných súdov v pracovnoprávnych sporoch reflektuje nové nastavenie súdnej mapy vo vzťahu k okresným súdom.

Na základe výsledkov pripomienkového konania sa navrhuje zachovanie ôsmich kauzálne príslušných okresných súdov pre agendu pracovnoprávnych sporov a sporov s kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky.

Po novom budú kauzálne príslušné okresné súdy sídliace v krajských mestách, pretože toto usporiadanie sa javí byť z hľadiska dostupnosti súdu podstatne logickejšie ako doterajšia nie úplne koncepčná právna úprava.

K bodom 3 a 4 (§ 30 ods. 1 a 2)

Doterajšie znenie § 30 ods. 1 upravovalo kauzálnu príslušnosť Okresného súdu Malacky v sporoch určenia neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy na práce alebo rámcovej dohody podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrhom zákona dochádza k zrušeniu Okresného súdu Malacky, preto je potrebné sa vysporiadať s otázkou určenia nového kauzálne príslušného súdu pre túto agendu. Ako najideálnejšie riešenie sa javí zveriť túto agendu Okresnému súdu Trnava, čo zohľadňuje aj tú skutočnosť, že podľa vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 615) byť kauzálne príslušným na súdny prieskum určených rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie Krajský súd v Trnave. Dôjde tým k skoncentrovaniu agendy verejného obstarávania v jednom meste. Druhou možnosťou bolo presunúť kauzálnu príslušnosť na nástupnícky súd Okresného súdu Malacky,

9

ktorým je Okresný súd Senica. Geografická poloha mesta Senica však nie je úplne vhodnou v porovnaní s mestom Trnava.

V nadväznosti na zmenu v odseku 1 je potrebné v odseku 2 vykonať súvisiacu zmenu a upraviť nanovo odvolací súd, ktorým bude po novom – logicky – Krajský súd v Trnave.

Z hľadiska kolízie pôvodnej a novej právnej úpravy bude platiť, že konania začaté pred účinnosťou zákona na Okresnom súde Malacky dokončí jeho nástupnícky súd, ktorým je Okresný súd Senica. Nový nápad v tejto agende však bude smerovať na Okresný súd Trnava.

K bodu 5 (§ 40)

V nadväznosti na výsledky pripomienkového konania sa do Civilného sporového poriadku dopĺňa právna úprava, v zmysle ktorej sa kauzálna príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch 22a) bude skúmať len na námietku žalovaného, a teda nebude sa skúmať ex offo počas celého konania tak ako tomu bolo doteraz.

Rigidita a istú nevyváženosť súčasnej aplikácie kauzálnej príslušnosti určuje ustanovenie § 40 Civilného sporového poriadku, ktoré upravuje, že súd aj bez námietky skúma kauzálnu príslušnosť počas celého konania a táto úprava bola viackrát pertraktovaná v rámci odborných diskusií k civilnému sporovému poriadku s tým, že takáto koncepcia nie je vhodná. Predovšetkým sa neprihliada na to, že často v rámci sporu uplatňované nároky, ktoré majú povahu viacerých kauzálnych príslušností a je náročné splniť podmienky uvedenej úpravy. Ak na začiatku sporu ani jedna z procesných strán nerieši príslušnosť a počas sporu sa začne javiť nárok ako spadajúci pod niektorú z kauzálnych príslušností, je potrebné takýto spor predložiť na rozhodnutie inému súdu, čo sa javí ako nehospodárne a neefektívne. Uvedené má tiež priamo vplyv na právo na zákonného sudcu. V súvislosti s uvedeným je nevyhnutné, aby prehodnotiť súčasnú úpravu kauzálnej príslušnosti v Civilnom sporovom poriadku, keďže ide o príslušnosť, ktorá prednosť pred miestnou príslušnosťou, pričom ide o osobitnú miestnu príslušnosť a jej postavenie nad princíp viazanosti na miesto je po skúsenostiach s aplikáciou civilného sporového poriadku sporné.

Pre riešenie kolízií kauzálnej príslušnosti sa navrhuje zmena existujúcej právnej úpravy, kedy by kauzálna príslušnosť bola riešená len na námietku strán a len do ich prvého úkonu, prípadne ex offo len na začiatku konania podľa stavu k začatiu konania (rovnako ako pri miestnej príslušnosti). Rovnako boli riešené spory o príslušnosť aj v minulosti pri účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, aj vtedy ak miestna príslušnosť bola určená podľa osobitného predpisu.

Navrhované riešenie zároveň ambíciu minimalizovať prípadní spory o príslušnosť medzi viacerými súdmi.

K bodu 6 (§ 173 ods. 1)

Obdobná úprava, ktorá sa zavádza do Trestného poriadku (pozri zmenu § 248 v čl. I), sa navrhuje aj v prípade Civilného sporového poriadku. Cieľom zmeny § 173 ods. 1 je rozšíriť možnosti súdu v civilnom sporovom konaní pre uskutočnenie pojednávania mimo sídla súdu, a to v pojednávacej miestnosti jeho pracoviska zriadeného mimo sídla súdu v obvode tohto súdu alebo v inej pojednávacej miestnosti mimo sídla súdu. Toto doplnenie právnej úpravy

10

umožní priblíženie súdu účastníkovi konania, ktorého bydlisko (sídlo, či miesto podnikania) je určujúce pre založenie miestnej príslušnosti súdu.

K bodu 6 (§ 417c)

Cieľom prechodného ustanovenia je potvrdiť koncepciu prechodu výkonu súdnictva medzi zanikajúcimi a nástupníckymi súdmi, ktorá je ovládaná týmito pravidlami:

Vo všeobecnosti sa bude uplatňovať prvé pravidlo, podľa ktorého výkon súdnictva bude prechádzať zo zanikajúcich súdov na nástupnícke súdy. Prechod výkonu súdnictva je v tomto prípade upravený napríklad v prechodných ustanoveniach čl. VI.

V prípade, ak dochádza k presunu kauzálnej príslušnosti medzi súdmi, ktoré nezanikajú, bude sa uplatňovať druhé pravidlo, podľa ktorého „staré“ veci dokončí doterajší súd, pričom nový nápad sa už smeruje na nový súd.

Kombinácia oboch pravidiel sa premieta do navrhovaného prechodného ustanovenia. Pričom platí, že doterajšie konania sa dokončia na doterajších súdoch. Toto pravidlo však platí len v rozsahu, v akom neustanovuje predpis o sídlach a obvodoch súdov inak. Týmto predpisom je návrh zákona v čl. VI.

K čl. III

(Civilný mimosporový poriadok)

Obdobne ako je tomu v prípade Civilného sporového poriadku 173 ods. 1) a Trestného poriadku 248 ods. 2), aj v prípade konania podľa Civilného mimosporového poriadku sa navrhuje osobitné pravidlo pre vykonávanie pojednávania mimo sídla súdu, resp. pojednávania v sídle súdu namiesto pojednávania na pracovisku súdu. Okrem toho nie je vylúčené, že aj bez zriadenia pracoviska môže mať súd k dispozícii pojednávacie miestnosti mimo svojho sídla.

Cieľom takto navrhovanej právnej úpravy je vytvorenie legislatívnych predpokladov pre priblíženie pojednávania účastníkom konania, ak je to vhodné a účelné s ohľadom na plynulosť pojednávania.

Berúc do úvahy nový koncept fungovania pracovísk okresných súdov, ktoré za určitých okolností môžu mať vymedzený svoj vlastný obvod v rámci obvodu okresného súdu je namieste pravidlo o priblížení pojednávania účastníkom konania umožniť aplikovať aj v prípade, ak by sa malo pojednávanie vykonávať na pracovisku súdu. Aj v týchto prípadoch môže byť pojednávanie vykonané na inom mieste ako na pracovisku súdu.

Osobitné pravidlo sa navrhuje v odseku 4, pričom bude platiť, že miestom, na ktorom môže súd vykonať pojednávanie môžu byť aj priestory iných štátnych orgánov, a to v tomto prípade najmä priestory orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Osobitne návrh zákona prízvukuje použitie tejto právnej úpravy aj na iné úkony súdu ako len pojednávanie. V tomto prípade sa berú do úvahy úkony ako napríklad informatívny výsluch podľa § 115 Civilného mimosporového poriadku.

11

K čl. IV

(Správny súdny poriadok)

K bodu 1 (§ 12)

Rekodifikácia civilného procesu obmedzila vecnú príslušnosť okresných súdov v správnom súdnictve iba na rozhodovanie v niektorých volebných veciach, a to v konaní vo veciach zoznamov voličov na voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a na hlasovanie v referende, ako aj na konanie o registráciu kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy obcí a pre voľby do orgánov samosprávneho kraja. Rekodifikácia tak nadviazala na trend nastolený v rokoch 2004 a 2005, kedy došlo k výraznému presunu agendy správneho súdnictva v prvom stupni na krajské súdy. Zavŕšenie tohto procesu predstavuje predkladaný návrh, ktorý definitívne ruší postavenie okresných súdov ako prvostupňových súdov správneho súdnictva, čím sa potvrdzuje postavenie krajských súdov ako primárnych prvostupňových súdov správneho súdnictva. Správne súdnictvo bude v prvom stupni v osobitných a výnimočných prípadoch vykonávať aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, napríklad vo volebných veciach, resp. vo veciach týkajúcich sa politických práv. Avšak vo všetkých ostatných otázkach bude prvostupňová agenda správneho súdnictva sústredená na krajských súdoch.

K bodu 2 (§ 14)

Vypustenie § 14 nadväzuje na vypustenie § 12. Tým, že okresné súdy prestávajú byť súdmi správneho súdnictva, stráca § 14 svoje opodstatnenie a je potrebné ho vypustiť.

K bodu 3 (§ 19 ods. 1)

Aj v tomto prípade ide o zmenu vyvolanú tým, že okresné súdy prestávajú byť súdmi správneho súdnictva. Z tohto dôvodu sa v § 19 ods. 1, ktorý upravuje pojem správnych súdov na účely Správneho súdneho poriadku, navrhuje vypustenie zmienky o okresných súdoch.

K bodu 4 (§ 23 ods. 2)

Doplnenie § 23 ods. 2 súvisí so zrušením postavenia okresných súdov ako súdov správneho súdnictva. Doplnenie právnej úpravy samosudcovského rozhodovania na zriaďovaných správnych súdov reflektuje doterajšiu samosudcovskú správnu agendu okresných súdov. A teda vo veciach správneho súdnictva, o ktorých na okresnom súde konal a rozhodoval samosudca, bude aj na krajskom súde konať a rozhodovať samosudca. Uvedené platí o to viac, že táto agenda sa svojou povahou nehodí na senátne rozhodovanie, a to aj s ohľadom na potrebu okamžitého rozhodnutia v pomerne krátkych lehotách.

K bodu 5 (§ 24)

Vypustenie § 24 nadväzuje na vypustenie § 12. Tým, že okresné súdy prestávajú byť súdmi správneho súdnictva, stráca § 24 svoje opodstatnenie a je potrebné ho vypustiť.

K bodu 6 [§ 49 ods. 2 písm. a)]

Vzhľadom na presun volebnej agendy z okresných súdov na správne súdy je potrebné vykonať aktualizáciu znenia § 49 ods. 2 písm. a) tak, aby v agende volebného súdnictva, ktorá

12

prechádza z okresných súdov na správne súdy naďalej nebolo potrebné zastúpenie advokátom. Vecná podstata ustanovenia sa nemení a zachováva sa doterajšia výnimka z povinného zastúpenia pre konanie vo veciach stáleho zoznamu voličov a zoznamu voličov

K bodom 7 a 8 (§ 85 ods. 2 a 4)

Ustanovenie § 85 upravuje prikázanie veci v rámci správneho súdnictva. Berúc do úvahy fakt, že okresné súdy prestávajú byť správnymi súdmi, navrhuje sa vykonať aktualizáciu aj inštitútu prikázania veci, pretože prikázanie veci okresnému súdu v rámci správneho súdnictva prestáva byť aktuálnym.

K bodu 9 (§ 264 ods. 2, § 293 ods. 2 a § 303 ods. 2)

Zmeny v § 264 ods. 2, § 293 ods. 2 a § 303 ods. 2 sa vykonávajú v súvislosti so zrušením postavenia okresných súdov ako súdov správneho súdnictva. V osobitných konaniach upravených v cit. ustanoveniach sa preto okresné súdy nahrádzajú správnymi súdmi, ktoré preberajú ich agendu. Pod pojmom správny súd treba v nadväznosti na § 10, § 11 a § 19 rozumieť krajské súdy.

K bodu 10 (§ 439 ods. 4)

Zmena právnej úpravy postavenia okresných súdov ako správnych súdov a prenesenie ich doterajšej agendy na krajské súdy prináša so sebou aj potrebu vysporiadania sa s otázkou prípustnosti kasačnej sťažnosti vo veciach volebného súdnictva pôvodne patriacich do pôsobnosti okresných súdov.

Podľa všeobecnej právnej úpravy v § 439 ods. 1 je kasačná sťažnosť prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Z citovaného ustanovenia plynú dva dôležité poznatky. Prvým je ten, že kasačná sťažnosť je prípustná len proti rozhodnutiu krajského súdu, čo vylučuje jej podanie v prípade rozhodnutia okresného súdu. Druhým poznatkom je to, že samotný Správny súdny poriadok pripúšťa odchýlnu právnu úpravu, t.j. umožňuje vylúčiť prípustnosť kasačnej sťažnosti, čo robí v § 439 ods. 2 a 3.

Vo väzbe na uvedené možno dovodiť, že kasačná sťažnosť proti rozhodnutiam vo veciach podľa § 12, v ktorých rozhoduje okresný súd, nie je prípustná, pretože nejde o rozhodnutia krajského súdu. Vzhľadom na povahu konaní podľa § 12, ktorá vyžaduje rýchle rozhodovanie správneho súdu, je tento záver logický, pretože prípadné pripustenie kasačnej sťažnosti by viedlo k tomu, že o žalovanom nároku by nebolo rozhodnuté dostatočne rýchlo, čo by vo výsledku znamenalo stav, kedy nie je poskytnutá dotknutým osobám účinná súdna ochrana ich záujmov.

Berúc do úvahy vyššie uvedené je potrebné v nadväznosti na presun agendy z okresných súdov na krajské súdy pristúpiť k tomu, že vo volebných veciach, o ktorých pôvodne rozhodovali okresné súdy, nebude prípustná kasačná sťažnosť. Zachová sa tak súčasný štandard súdnej ochrany v týchto veciach.

K bodu 11 (§ 493a)

13

Cieľom navrhovaného prechodného ustanovenia je dosiahnuť taký stav, aby okresné súdy dokončili prípadné konania začaté pred dňom účinnosti predkladanej právnej úpravy (1. január 2023), na ktoré vecne príslušné podľa § 12 Správneho súdneho poriadku. Ide o konania vo volebných veciach, pre ktoré je charakteristická pomerne krátka lehota na rozhodovanie, v rámci ktorej nie je účelné, aby došlo k zmene súdu, ktorý v tejto veci má rozhodnúť. Opačný prístup by mohol viesť k tomu, že by konanie v týchto veciach nebolo zavŕšené meritórnym rozhodnutím v zákonom ustanovenej lehote. A teda, začaté konania dokončia okresné súdy ako správne súdy, a to aj po účinnosti zákona.

K čl. V

(zákon č. 153/2001 Z. z.)

K bodu 1 (§ 46 ods. 3)

Cieľom doplnenia právnej úpravy je pružnejšie nastaviť konanie prokurátorov pred krajským súdom, a to tým spôsobom, že sa vytvára legislatívnou zmenou priestor preto, aby aj prokurátori okresnej prokuratúry mohli konať pred krajskými súdmi, ale len vo veciach, kde konali pre súdom prvého stupňa. Aj s ohľadom na znalosť danej veci je účelnejšie a hospodárnejšie, aby táto možnosť bola v zákone výslovne upravená, pretože vytvára predpoklad pre efektívnejší výkon pôsobnosti prokuratúry.

K bodu 2 (§ 51 ods. 1)

V záujme efektívnejšieho plnenia úloh prokuratúry sa navrhuje zmena úpravy § 51 zákona o prokuratúre spôsobom, ktorý umožní úpravu „rozvrhu práce“ prokuratúr tak, aby umožňoval pružnejšie reagovať na vývoj jednotlivých prokurátorských agend a lepšie zodpovedal požiadavkám plnenia úloh prokuratúry z pohľadu rovnomernosti zaťaženia ako aj špecializácie prokurátorov.

K bodu 3 (§ 56af)

Odsek 1

Podobne ako je tomu v prípade zlúčenia okresných súdov (pozri čl. VI), aj v prípade zmien v sídlach a obvodoch okresných prokuratúr je potrebné sa vysporiadať s otázkou prechodu výkonu pôsobnosti a personálneho substrátu medzi zanikajúcou prokuratúrou a nástupníckou prokuratúrou. Tomuto zámeru je podriadené znenie navrhovaného § 56af ods. 1. Jeho cieľom je zabezpečiť jednoznačným a výslovným spôsobom právne nástupníctvo medzi zanikajúcou a nástupníckou prokuratúrou. Predmetom prechodu je v tomto prípade výkon pôsobnosti a právne vzťahy prokurátorov a iných zamestnancov zanikajúcich prokuratúr. Právne nástupníctvo možno v tomto prípade vyjadriť nasledovne:

Zanikajúca okresná prokuratúra

Nástupnícky okresný súd

Okresná prokuratúra Skalica

Okresná prokuratúra Senica

Okresná prokuratúra Bánovce nad Bebravou

Okresná prokuratúra Partizánske

Okresná prokuratúra Prievidza

Okresná prokuratúra Revúca

Okresná prokuratúra Rimavská Sobota

Okresná prokuratúra Veľký Krtíš

Okresná prokuratúra Lučenec

14

Okresná prokuratúra Svidník

Okresná prokuratúra Bardejov

Okresná prokuratúra Kežmarok

Okresná prokuratúra Stará Ľubovňa

Odsek 2

Berúc do úvahy skutočnosť, že zamestnanci okresnej prokuratúry, ktorá bude zrušená sa môžu ocitnúť v obdobnej situácii ako zamestnanci okresných súdov dotknutí zrušením okresného súdu, navrhuje sa v odseku 2 rovnaký režim zohľadňovania náhrady zvýšených výdavkov spojených so zrušením okresnej prokuratúry; k tomu pozri bližšie odôvodnenie k čl. VI.

K bodu 4 (príloha)

Podľa platnej právnej úpravy v § 39 ods. 2 zákona o prokuratúre platí, že „Sídla a územné obvody ostatných prokuratúr [pozn. rozumej okresných a krajských prokuratúr] sa zhodujú so sídlami a územnými obvodmi príslušných súdov,27) ak tento zákon neustanovuje inak.“. Z uvedenej dikcie teda vyplýva, že okresné prokuratúry majú sídla tam, kde majú sídla okresné súdy, pričom ich obvody rovnaké ako obvody okresných súdov. Analogicky to platí aj pre krajské prokuratúry. Vzhľadom na toto nastavenie usporiadania okresných a krajských prokuratúr je zrejmé, že ak dôjde k zmene sídiel a obvodov okresných súdov alebo krajských súdov, automaticky dochádza k zmene obvodov a sídiel okresných, resp. krajských prokuratúr. Zámerom predkladateľa nie je docieliť stav, aby sa v nadväznosti na novú súdnu mapu automaticky zmenilo usporiadanie okresných prokuratúr a krajských prokuratúr. Preto sa navrhuje „odstrihnúť“ v nevyhnutnom rozsahu usporiadanie sídiel a obvodov okresných prokuratúr a krajských prokuratúr od sídiel a obvodov okresných súdov a krajských súdov.

Pôvodný návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (LP/2020/587), ktorý bol predložený do legislatívneho procesu na sklonku roku 2020 predpokladal rovnaký zámer, pričom usporiadanie sídiel a obvodov tento návrh zákona zveroval do pôsobnosti generálneho prokuratúra Slovenskej republiky, pričom vzhľadom na závažnosť a význam tejto pôsobnosti sa navrhovalo, aby bola do procesu určovania sídiel a obvodov okresných prokuratúr vtiahnutá aj samospráva prokurátorov, a to v forme ingerencie Rady prokurátorov Slovenskej republiky, ktorá mala spočívať v udeľovaní súhlasu s usporiadaním sídiel a obvodov okresných prokuratúr a krajských prokuratúr. Tento koncept však bol v pôvodnom pripomienkovom konaní spochybnený. V nadväznosti na to predkladateľ zvolil v prípade nových návrhov zákonov reformujúcich súdnu mapu odlišný prístup spočívajúci v dôslednom rešpektovaní naviazania sídiel a obvodov okresných prokuratúr a krajských prokuratúr na sídla a obvody okresných súdov a krajských súdov. Ani tento prístup však nenašiel úplnú a bezvýhradnú podporu zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, resp. Rady prokurátorov Slovenskej republiky, o čom svedčia aj zásadný pripomienky, ktoré si uplatnila generálna prokuratúra v rámci pripomienkového konania ako k návrhom zákonov o zriadení mestských súdov, tak aj k návrhom zákonov upravujúcich nové sídla a obvody okresných súdov a krajských súdov.

Na poklade uskutočnených rozporových konaní s generálnou prokuratúrou možno konštatovať, že reforma súdnej mapy bude mať nepochybne dopad na usporiadanie okresných a krajských prokuratúr. So zreteľom na platné znenie § 39 ods. 2 zákona o prokuratúre sa ako optimálne riešenie javí také riešenie, ktoré čiastočne „odpojí“ okresné a krajské prokuratúry od sídiel a obvodov súdov, resp. ktoré túto previazanosť zachová, avšak v užšom rozsahu ako tomu bolo doteraz. A teda na poklade diskusie s generálnou prokuratúrou a radou prokurátorov sa

15

volí riešenie spočívajúce v tom, že budú existovať okresné prokuratúry, ktoré budú dôsledne kopírovať sídla a obvody okresných súdov, ale zároveň vo vybraných nových obvodoch určených okresných súdov budú pôsobiť viaceré prokuratúry s vlastným sídlom a obvodom, t.j. v obvod súdu sa rozdelí medzi dve prokuratúry so súčasným ukotvením pravidla pre určovanie príslušnosti pre konanie pred súdom v prípade dvoch okresných prokuratúr pôsobiacich v obvode jedného okresného súdu.

Z hľadiska formálno-právneho je potrebné uviesť, že dikcia platného znenia § 39 ods. 2 zákona o prokuratúre nevylučuje existenciu vyššie popísaného riešenia, pretože v súčasnosti pravidlo o kopírovaní sídiel a obvodov súdov obsahuje výnimku zo svojho uplatňovania, o čom svedčí formulácia „ak tento zákon neustanovuje inak“. Uvedená skutočnosť je určujúca pre koncipovane novelizácie zákona o prokuratúre, ktorá implementovať vyššie popísané riešenie. Berúc do úvahy postavenie prokuratúry ako orgánu verejnej moci sa javí nanajvýš žiaduce, aby právna úprava sídiel a obvodov okresných a krajských prokuratúr mala svoje zákonné ukotvenie, a preto sa navrhuje, aby priamo zákon o prokuratúre ustanovil sídla a obvody prokuratúr. Opätovne treba zdôrazniť, že je tomu tak aj v súčasnosti, aj keď zákonodarca tak robí odkazom na sídla a obvody súdov.

Z hľadiska budúceho usporiadania sídiel a obvodov okresných a krajských prokuratúr sa navrhuje, aby vo všeobecnosti platilo pravidlo, že sídla a obvody okresných a krajských prokuratúr kopírovali sídla a obvody okresných a krajských súdov. Toto pravidlo bude mať priamo v zákone upravené výnimky zo svojho uplatňovania, a to v tých prípadoch, ak v obvode okresného súdu alebo krajského súdu bude pôsobiť viac okresných, resp. krajských prokuratúr.

Z dôvodu lepšej zrozumiteľnosti právnej úpravy sa v prílohe k zákonu o prokuratúre upravujú sídla a obvody okresných prokuratúr. Sídla a obvody krajských prokuratúr nie je potrebné upravovať, pretože tie kopírujú sídla a obvody krajských súdov.

Z dôvodu prehľadnosti sa uvádza prehľad sídiel okresných súdov, okresných prokuratúr, krajských súdov a krajských prokuratúr:

Okresný súd

Okresná prokuratúra

Krajský súd

Krajská prokuratúra

Okresná prokuratúra Bratislava I

Okresná prokuratúra Bratislava II

Okresná prokuratúra Bratislava III

Okresná prokuratúra Bratislava IV

Mestský súd Bratislava

Okresná prokuratúra Bratislava V

Krajský súd v Bratislave

Krajská prokuratúra

v Bratislave

Okresný súd Dunajská Streda

Okresná prokuratúra Streda

Okresný súd Galanta

Okresná prokuratúra Galanta

Okresný súd Pezinok

Okresná prokuratúra Pezinok

Okresný súd Senica

Okresná prokuratúra Senica

pracovisko Malacky

Okresná prokuratúra Malacky

Okresný súd Trnava

Okresná prokuratúra Trnava

pracovisko Piešťany

Okresná prokuratúra Piešťany

Krajský súd v Trnave

Krajská prokuratúra

v Trnave

Okresný súd Komárno

Okresná prokuratúra Komárno

Okresný súd Levice

Okresná prokuratúra Levice

Okresný súd Nitra

Okresná prokuratúra Nitra

pracovisko Topoľčany

Okresná prokuratúra Topoľčany

Krajský súd v Nitre

Krajská prokuratúra v Nitre

16

Okresný súd Nové Zámky

Okresná prokuratúra Nové Zámky

Okresný súd Banská Bystrica

Okresná prokuratúra Banská Bystrica

pracovisko Brezno

Okresná prokuratúra Brezno

Okresný súd Lučenec

pracovisko Veľký Krtíš

Okresná prokuratúra Lučenec

Okresný súd Rimavská Sobota

pracovisko Revúca

Okresná prokuratúra Rimavská Sobota

Okresný súd Zvolen

Okresná prokuratúra Zvolen

Okresný súd Žiar nad Hronom

Okresná prokuratúra Žiar nad Hronom

Krajský súd v Banskej Bystrici

Krajská prokuratúra

v B.Bystrici

Okresný súd Dolný Kubín

Okresná prokuratúra Dolný Kubín

pracovisko Námestovo

Okresná prokuratúra Námestovo

Okresný súd Liptovský Mikuláš

Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš

pracovisko Ružomberok

Okresná prokuratúra Ružomberok

Okresný súd Martin

Okresná prokuratúra Martin

Okresný súd Žilina

Okresná prokuratúra Žilina

pracovisko Čadca

Okresná prokuratúra Čadca

pracovisko P.Bystrica

Okresná prokuratúra Bystrica

Krajský súd v Žiline

Krajská prokuratúra

v Žiline

Okresný súd Prievidza

Okresná prokuratúra Prievidza

Okresný súd Trenčín

Okresná prokuratúra Trenčín

pracovisko N.M.n.Váhom

Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom

Krajský súd v Trenčíne

Krajská prokuratúra

v Trenčíne

Okresná prokuratúra Košice I

Okresná prokuratúra Košice II

Mestský súd Košice

Okresná prokuratúra Košice-okolie

Okresný súd Michalovce

Okresná prokuratúra Michalovce

Okresný súd Rožňava

Okresná prokuratúra Rožňava

Okresný súd Spišská Nová Ves

Okresná prokuratúra Spišská Nová Ves

Okresný súd Trebišov

Okresná prokuratúra Trebišov

Krajský súd v Košiciach

Krajská prokuratúra v Košiciach

Okresný súd Bardejov

pracovisko Svidník

Okresná prokuratúra Bardejov

Okresný súd Humenné

Okresná prokuratúra Humenné

pracovisko V.n.Topľou

Okresná prokuratúra V.n.Topľou

Okresný súd Poprad

pracovisko S.Ľubovňa

Okresná prokuratúra Poprad

Okresný súd Prešov

Okresná prokuratúra Prešov

Krajský súd v Prešove

Krajská prokuratúra

v Prešove

K čl. VI

(zákon č. 371/2004 Z. z.)

K bodu 1

§ 2

17

Ustanovenie § 2 upravuje nové sídla a obvody okresných súdov.

Na účely špecializácie sudcov na občianskoprávnu, rodinnoprávnu a trestnoprávnu agendu sa navrhuje znížiť počet súčasných 54 obvodov okresných súdov na 30 súdnych obvodov. Znamená to aj, že na Slovensku bude namiesto doterajších 54 okresných súdov pôsobiť 30 okresných súdov.

Výrazným posunom, ktorý nastal v rámci doterajšieho legislatívneho procesu je rozšírenie siete pracovísk okresných súdov mimo ich sídla, a to s cieľom priblíženia súdu občanom a podnikateľom. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na právnu úpravu zavádzanú v § 51b zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá umožňuje vytvoriť pre pracovisko jeho vlastný obvod v rámci obvodu okresného súdu.

Formálno-právne sa 18 súdov zrušuje formou ich zlúčenia s inými okresnými súdmi (tzv. nástupnícke súdy). V prípade ôsmich okresných súdov so sídlom v mestách Bratislava a Košice dochádza k ich nahradeniu dvoma mestskými súdmi.2) V prípade 16 okresných súdov sú tieto naďalej zachované, pričom sa však menia ich obvody. V celkovo 13 prípadoch zostávajú sídla a obvody okresných súdov bez zmeny.

Zrušovanými okresnými súdmi, ktorých právnym nástupcom je niektorý z existujúcich okresných súdov, sú:

1.Okresný súd Bánovce nad Bebravou

2.Okresný súd Brezno,

3.Okresný súd Čadca,

4.Okresný súd Považská Bystrica,

5.Okresný súd Kežmarok,

6.Okresný súd Stará Ľubovňa,

7.Okresný súd Malacky,

8.Okresný súd Skalica,

9.Okresný súd Námestovo,

10.Okresný súd Nové Mesto nad Váhom,

11.Okresný súd Partizánske,

12.Okresný súd Piešťany,

13.Okresný súd Revúca,

14.Okresný súd Ružomberok,

15.Okresný súd Svidník,

16.Okresný súd Topoľčany,

17.Okresný súd Veľký Krtíš,

18.Okresný súd Vranov nad Topľou.

Zanikajúcimi okresnými súdmi, ktorých právnym nástupcom zriaďované mestské súdy, sú:

1.Okresný súd Bratislava I, Okresný súd Bratislava II, Okresný súd Bratislava III, Okresný súd Bratislava IV, Okresný súd Bratislava V,

2.Okresný súd Košice I, Okresný súd Košice II, Okresný súd Košice-okolie.

Okresnými súdmi, ktoré zostávajú zachované a ktorým sa mení ich doterajší obvod pričlenením obvodu alebo jeho časti iných okresných súdov, sú:

2) K tomu pozri návrh zákona o zriadení Mestského súdu Bratislava a o zmene a doplnení niektorých zákonov a návrh zákona o zriadení Mestského súdu Košice a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

18

1.Okresný súd Banská Bystrica s pracoviskom v meste Brezno,

2.Okresný súd Bardejov s pracoviskom v meste Svidník,

3.Okresný súd Dolný Kubín s pracoviskom v meste Námestovo,

4.Okresný súd Humenné s pracoviskom v meste Vranov nad Topľou,

5.Okresný súd Liptovský Mikuláš s pracoviskom v meste Ružomberok,

6.Okresný súd Lučenec s pracoviskom v meste Veľký Krtíš,

7.Okresný súd Nitra s pracoviskom v meste Topoľčany,

8.Okresný súd Poprad s pracoviskom v meste Stará Ľubovňa,

9.Okresný súd Pezinok,

10.Okresný súd Prešov,

11.Okresný súd Prievidza,

12.Okresný súd Rimavská Sobota s pracoviskom v meste Revúca,

13.Okresný súd Senica s pracoviskom v meste Malacky,

14.Okresný súd Trenčín s pracoviskom v meste Nové Mesto nad Váhom,

15.Okresný súd Trnava s pracoviskom v meste Piešťany,

16.Okresný súd Žilina s pracoviskami v meste Považská Bystrica a v meste Čadca.

Okresnými súdmi, ktorých sídla a obvody nie novou súdnou mapou nijako dotknuté, sú:

1.Okresný súd Dunajská Streda,

2.Okresný súd Galanta,

3.Okresný súd Komárno,

4.Okresný súd Levice,

5.Okresný súd Martin,

6.Okresný súd Michalovce,

7.Okresný súd Nové Zámky,

8.Okresný súd Prešov,

9.Okresný súd Rožňava,

10.Okresný súd Spišská Nová Ves,

11.Okresný súd Trebišov,

12.Okresný súd Zvolen,

13.Okresný súd Žiar nad Hronom.

Pri modelovaní navrhovaných súdnych obvodov predkladateľ vychádzal:

•z podmienky veľkosti súdu odrážajúcej sa v predpoklade, že v každom obvode musia byť k dispozícii pre každú špecializáciu (v tomto prípade na civilnú, rodinnú a trestnú agendu) aspoň traja špecializovaní sudcovia, aby na tomto súde mohol efektívne fungovať mechanizmus náhodného výberu sudcu; na pôde ministerstva spravodlivosti bol vytvorený mechanizmus odhadu počtu potrebných špecializovaných sudcov v modelovaných obvodoch. Vstupovali do neho údaje o súčasných výkonoch, výkonnostné normy sudcu a historický nápad,

•z kritéria jednoduchosti, čo sa v praxi prejavilo napríklad v tom, že pre civilnú, rodinnú aj trestnú agendu boli navrhnuté rovnaké obvody, čím sa súdna mapa stáva prehľadnou pre všetkých adresátov právnej úpravy,

•z kritéria spoločných kultúrnych a regionálnych identít, aby si v jednotlivých obvodoch si boli obyvatelia aj v tomto smere blízki, s predpokladom lepšieho vzájomného porozumenia. Aj týmto spôsobom sa sudcom uľahčiť ich náročná práca pri hľadaní objektívnej spravodlivosti v nie vždy jednoduchých a transparentných sporoch. Vychádza sa pri tom z máp nárečových makroregiónov, regiónov a nárečí, z výsledkov regionalizácie cestovného ruchu, z analýz historického kontextu (napr. hranice

19

historických žúp), a pod. Neprekvapivo výsledné hranice navrhovaných obvodov boli vo vysokej miere v súlade s hranicami návrhov vyšších územných celkov na báze návrhov prirodzených regiónov z rokov 1991-2001, presadzovaných odbornou verejnosťou, zástupcami regiónov (Klubom primátorov SR a Úniou miest SR), ako aj vládou v rámci reformy verejnej správy. Hranice kultúrnych regiónov úzko súvisia s hranicami prírodných bariér a s nimi súvisiacimi spádovými regiónmi, ktoré taktiež boli zohľadňované,

•z kritéria dochádzky obyvateľov za prácou, cestnej a dopravnej infraštruktúry, dostupnosti hromadnou dopravou a pod.

Východiskovým predpokladom pre rozhodnutie o umiestnení sídiel týchto 30 prvostupňových súdov bolo v rámci možných alternatívnych miest označené jedno ako tzv. „centrum“. Návrh centier (sídiel) vychádza z kritéria najnižšej časovej a kilometrovej dostupnosti po cestách pre všetkých obyvateľov obvodu z centra svojej obce do budovy súdu, ich dochádzky za prácou, hospodárskej funkcie, veľkosti a hierarchického stupňa miest v sídelnej štruktúre. Pri modelovaní vhodného umiestnenia sídiel v nových súdnych obvodoch boli zvažované aj ďalšie kritériá ako kapacita a stav existujúcich budov súdov, blízkosť ústavov na výkon väzby a ústavov na výkon trestu odňatia slobody a pod. Pri argumentácii o dostupnosti je potrebné brať do úvahy aj to, že bežný občan prichádza počas celého svojho života do styku so súdom v priemere len jeden alebo dvakrát za život. Zo všetkých miest so súčasným okresným súdom premáva niekoľko priamych liniek hromadnej dopravy s dostupnosťou do dvoch hodín. V prípade potreby (napríklad v prechodnom období) môžu kolektívy jednotlivých špecializovaných sudcov využívať aj rôzne budovy v rámci sídla súdu alebo jeho obvodu. V jednom meste môžu napríklad prebiehať konania v rodinnej a civilnej agende a v inom mieste v trestnej agende. Pri tvorbe nových súdnych obvodov predkladateľ uvažuje aj o možnosti fungovania pracovísk mimo sídla súdu, a to na úrovni okresných súdov a aj krajských súdov.

V neposlednom rade si treba uvedomiť aj to, že otázka dostupnosti súdu nie je len otázkou fyzickej dostupnosti budovy súdu, ale najmä otázkou rýchlosti napĺňania práva na súdnu ochranu. Inak povedané, je dôležitejšie, aby bol spor rozhodnutý rýchlo a spravodlivo hoci na súde, ktorý bude vzdialenejší od bydliska účastníka konania, ako keby mal byť rozhodovaný na súde, ktorý je síce bližšie, ale ktorý vo veci rozhodne výrazne v dlhšom časovom horizonte.

Model tvorby nových súdnych obvodov počíta so špecializáciou sudcov v tzv. hlavných súdnych agendách, ktorými občianskoprávna agenda, obchodnoprávna agenda, trestnoprávna agenda a rodinná agenda. Pre ucelený prehľad je potrebné uviesť všeobecný princíp na rozdelenie všetkých súdnych registrov pod jednotlivé skupiny špecializovaných sudcov:

•občianskoprávna agenda súdne registre C, Cpr, Cr, Csr, Csp, Ca, Cd, Ccud, U, UL, D, Dd, Dcud, Ek, Er, Erd, Ercud, Up, Ecud (okrem maloletých), Ed (okrem maloletých),

•špecializovaný sudca na obchodnú agendu (v terajšej platnej legislatíve) súdne registre Cb, CbPv, Cbcud, CbR, Cbd, CbBu, CbHs, Cbi, CbZm, CbVo, agenda obchodného registra (Re, Nre, Exre, Nsre, Pok, Vym), konkurzy a reštrukturalizácia (K, R, NcKR, OdK, OdS, Odi), agenda registra partnerov verejného sektora (Pre, PNre, PExre, PNsre, PPok, PVym).

•rodinná agenda súdne registre P, PPOm, Pc, Ps, Po, Pu, Pd, Pcud, ďalej Em, Ed (iba maloletí), Ecud (iba maloletí) a prevzatie z agendy C všetkého, čo sa týka rodiny (napr. rozvody a s tým súvisiace otázky), medzinárodné únosy maloletých,

20

•trestnoprávna agenda súdne registre T, Tk, Tv, Nt, Ntd, Pp, Td, Tp, Tcud, Pr, M, Ntt.

Jedným z kritérií pri návrhu 30 obvodov okresných súdov bola veľkosť vyjadrená v minimálnych odhadovaných počtoch špecializovaných sudcov, ktoré ešte umožňujú ich špecializáciu na hlavné agendy. Toto kritérium nám ukázalo, ktoré súdy bude potrebné zlúčiť.

Rozhodovanie o tom, s ktorým súdom bude veľkosťou nevyhovujúci súd zlúčený, sa uskutočňovalo aj na základe aspektov regionalizácie. Podrobne boli pritom skúmané aspekty ako rýchlosť a kvalita dopravných spojení po ceste vlastným vozidlom ako aj spojmi MHD, denná dochádzka za prácou, prirodzené bariéry a pod. Dôležitým pomocným ukazovateľom, ktorý úzko súvisí s bariérami pohybu obyvateľstva a prirodzenými regiónmi bol aj ukazovateľ kultúrnych identít meraných jazykovými rozdielmi.

V každom z nových regiónov bol vytypované jeho centrum, vypočítané najmä na základe najväčšej dostupnosti pre všetkých obyvateľov prostredníctvom modelov, pri ktorých sme každého obyvateľa nechali vycestovať na súd. Pre trestnú agendu sa brala do úvahy aj blízkosť relevantnej infraštruktúry (väzníc).

Z hľadiska legislatívno-technického spracovania odseky v § 2 usporiadané abecedne, na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, ktorá okresné súdy radila podľa toho, do ktorého obvodu tieto okresné súdy patrili. Predkladateľ nepovažuje usporiadanie pôvodnej úpravy za úplne vhodné z hľadiska jeho prehľadnosti. Preto volí nový prístup pri usporiadaní sídiel a obvodov okresných súdov. Zároveň sa z hľadiska štylistiky právnej úpravy upúšťa od ťažkopádneho vyjadrovania územných odvodov okresných súdov (Sídlom Okresného súdu Martin je mesto Martin; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Martin a územný obvod okresu Turčianske Teplice) na miesto toho sa volí prehľadnejšie riešenie v podobe „Sídlom Okresného súdu Martin je mesto Martin; jeho obvod tvoria územné obvody okresov Martin a Turčianske Teplice.“

Sídlom súdu treba rozumieť mesto, v ktorom sídli súd, čo zodpovedá konceptu sídla štátnych orgánov (na rozdiel od právnických osôb súkromného práva, u ktorých je sídlom konkrétna adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v príslušnej evidencii). Sídlom súdu je vždy konkrétne mesto a nie konkrétna adresa. Ukotvenie sídla súdu predurčuje aj názov okresných súdov, krajských súdov a správnych súdov, ktorý obsahuje názov mesta, v ktorom súd sídli. Na označovanie okresných súdov sa preberá zaužívaný tvar „Okresný súd [názov mesta v nominatíve]“, pre označovanie krajských súdov sa preberá zaužívaný tvar „Krajský súd v [názov mesta v datíve]“. Predkladateľ nevzhliadol žiaden relevantný dôvod na odklon od zažitého označovania súdov.

§ 3

V nadväznosti na nové nastavenie sídiel a obvodov okresných súdov sa navrhuje nanovo nastaviť aj obvody krajských súdov.

Návrh zákona predpokladá zachovanie ôsmich krajských súdov, ktorých sídla budú totožné z ich doterajšími sídlami. Vzhľadom na zmeny v obvodoch okresných súdov logicky dochádza k zmenám v obvodoch doterajších krajských súdov, preto je tieto obvody potrebné nastaviť nanovo v intenciách nových obvodov 30 okresných súdov.

21

Tak ako vyplýva zo všeobecnej časti dôvodovej správy reforma súdnej mapy týkajúca sa sídiel a obvodov okresných súdov nadväzuje na zriadenie mestských súdov (t.j. predpokladá ich existenciu), ale súčasne je oddelená od zámeru reformovať sídla a obvody krajských súdov, a preto je zasadená do právneho stavu predpokladajúceho existenciu ôsmich krajských súdov, čo umožňuje jej schválenie bez ohľadu na schválenie alebo neschválenie reformného zámeru ohľadom nového usporiadania krajských súdov. Návrh zákona zaoberajúci sa reformou sídiel a obvodov krajských súdov predstavuje samostatný návrh zákona, ktorý nadväzuje na zriadenie mestských súdov a nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov a je predmetom samostatného legislatívneho procesu.

V nadväznosti na vyššie uvedené bude usporiadanie súdnej mapy okresných súdov nasledovné:

Okresný súd

Obvod krajského súdu podľa územných obvodov okresov

Krajský súd

Okresný súd Banská Bystrica

Banská Bystrica, Brezno

Okresný súd Lučenec

Lučenec, Poltár, Veľký Krtíš

Okresný súd Rimavská Sobota

Rimavská Sobota, Revúca

Okresný súd Zvolen

Zvolen, Detva, Krupina

Okresný súd Žiar nad Hronom

Žiar nad Hronom, Banská Štiavnica, Žarnovica

Krajský súd v Banskej Bystrici

Mestský súd Bratislava

Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV, Bratislava V

Krajský súd v Bratislave

Mestský súd Košice

Košice I, Košice II, Košice III, Košice IV, Košice-okolie

Okresný súd Michalovce

Michalovce, Sobrance

Okresný súd Rožňava

Rožňava

Okresný súd Spišská Nová Ves

Spišská Nová Ves, Gelnica, Levoča

Okresný súd Trebišov

Trebišov

Krajský súd v Košiciach

Okresný súd Komárno

Komárno

Okresný súd Levice

Levice

Okresný súd Nitra

Nitra, Topoľčany, Zlaté Moravce

Okresný súd Nové Zámky

Nové Zámky

Krajský súd v Nitre

Okresný súd Bardejov

Bardejov, Svidník, Stropkov

Okresný súd Humenné

Humenné, Medzilaborce, Snina, Vranov nad Topľou

Okresný súd Poprad

Poprad, Kežmarok, Stará Ľubovňa

Okresný súd Prešov

Prešov, Sabinov

Krajský súd v Prešove

Okresný súd Prievidza

Prievidza, Partizánske, Bánovce nad Bebravou

Okresný súd Trenčín

Trenčín, Ilava, Nové Mesto nad Váhom, Myjava

Krajský súd v Trenčíne

Okresný súd Dunajská Streda

Dunajská Streda

Okresný súd Galanta

Galanta, Šaľa

Okresný súd Pezinok

Pezinok, Senec

Okresný súd Senica

Senica, Malacky, Skalica

Okresný súd Trnava

Trnava, Hlohovec

Krajský súd v Trnave

Okresný súd Dolný Kubín

Dolný Kubín, Námestovo, Tvrdošín

Okresný súd Liptovský Mikuláš

Liptovský Mikuláš, Ružomberok

Okresný súd Martin

Martin, Turčianske Teplice

Krajský súd v Žiline

22

Okresný súd Žilina

Žilina, Bytča, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Považská Bystrica, Púchov

(Tabuľka 1: Prehľad nových sídiel a obvodov okresných súdov a ich zaradenia do obvod krajských súdov)

K bodu 2

Odsek 1

Navrhovaný odsek 1 je prechodným ustanovením, ktoré rieši usporiadanie vzťahov medzi zanikajúcimi okresnými súdmi a nástupníckymi okresnými súdmi. Z predchádzajúceho textu je zrejmé, že v rámci novej súdnej mapy bude na Slovensku pôsobiť 30 okresných súdov, pričom časť okresných súdov zanikne buď ich zlúčením s iným okresným súdom alebo ich zlúčením do podoby nového nástupníckeho súdu (týka sa okresných súdov v mestách Bratislava a Košice, ktoré budú nahradené mestskými súdmi). Navrhovaný odsek 1 rieši právne nástupníctvo medzi „zostávajúcimi“ okresnými súdmi a zanikajúcimi okresnými súdmi.

Právne nástupníctvo je univerzálneho charakteru a týka sa ako výkonu súdnictva (presun uzavretých aj živých spisov), tak aj personálu (sudcovia, administratíva), majetku, či práv a povinností zo všetkých existujúcich právnych vzťahov. To znamená, že konania začaté pred termínom začatia vykonávania činnosti okresných súdov podľa novej súdnej mapy, dokončí nástupnícky okresný súd. Sudcovia a zamestnanci zanikajúcich okresných súdov budú od 1. januára 2023 sudcami a zamestnancami nástupníckych okresných súdov. Správa majetku štátu, ktorú vykonávajú zanikajúce okresné súdy prechádza na nástupnícky okresný súd. Nástupnícky okresný súd vstupuje do všetkých ostatných práv a povinností zanikajúceho okresného súdu (napr. do zmluvných vzťahov), tam, kde vystupoval zanikajúci okresný súd ako účastník konania, tam od 1. januára 2023 bude ako účastník konania vystupovať nástupnícky okresný súd atď.

Právne nástupníctvo medzi okresnými súdmi je upravené nasledovne:

Zanikajúci okresný súd

Nástupnícky okresný súd

Okresný súd Bratislava I

Okresný súd Bratislava II

Okresný súd Bratislava III

Okresný súd Bratislava IV

Okresný súd Bratislava V

Mestský súd Bratislava

Okresný súd Bánovce nad Bebravou

Okresný súd Partizánske

Okresný súd Prievidza

Okresný súd Brezno

Okresný súd Banská Bystrica

Okresný súd Čadca

Okresný súd Považská Bystrica

Okresný súd Žilina

Okresný súd Kežmarok

Okresný súd Stará Ľubovňa

Okresný súd Poprad

Okresný súd Košice I

Okresný súd Košice II

Okresný súd Košice-okolie

Mestský súd Košice

Okresný súd Malacky

Okresný súd Skalica

Okresný súd Senica

Okresný súd Námestovo

Okresný súd Dolný Kubín

23

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom

Okresný súd Trenčín

Okresný súd Piešťany

Okresný súd Trnava

Okresný súd Revúca

Okresný súd Rimavská Sobota

Okresný súd Ružomberok

Okresný súd Liptovský Mikuláš

Okresný súd Svidník

Okresný súd Bardejov

Okresný súd Topoľčany

Okresný súd Nitra

Okresný súd Veľký Krtíš

Okresný súd Lučenec

Okresný súd Vranov nad Topľou

Okresný súd Humenné

(Tabuľka 2: Prechod výkonu súdnictva medzi zanikajúcimi okresnými súdmi a nástupníckymi okresnými súdmi)

Prechod výkonu súdnictva medzi zanikajúcimi a nástupníckymi okresnými súdmi podľa pravidiel v odseku 1 nie je univerzálneho charakteru, pretože v prípade agendy obchodného registra sa budú uplatňovať osobitné pravidlá. Uvedené vyplýva z dikcie „Ak odsek 2 neustanovuje inak, ...“. Práve ustanovenie odseku 2 upravuje odlišný postup, pretože predpokladá odlišné pravidlá právneho nástupníctva v prípade agendy obchodného registra. K tomu pozri bližšie odôvodnenie k odseku 2.

V súvislosti so zánikom určených okresných súdov je potrebné poukázať aj niektoré súvislosti týkajúce sa postavenia sudcov, súdnych funkcionárov a zamestnancov zanikajúcich súdov.

V prípade sudcov zanikajúcich súdov dochádza k ich „prechodu“ na nástupnícke súdy priamo zo zákona, a to na základe pravidla uvedeného v odseku 1 „...práva a povinnosti z osobitných vzťahov sudcov k štátu prechádzajú...“. Tento koncept bol v právnej úprave uplatnený niekoľkokrát a možno ho považovať za praxou osvedčený. Bolo tomu tak pri zrušení niektorých okresných súdov v roku 2005, rovnako aj v prípade zrušenia vojenských súdov v roku 2009, či v prípade zriadenia Špecializovaného trestného súdu v tom istom roku. To znamená, že v tomto prípade sa neuplatňuje režim prekladania sudcu Súdnou radou Slovenskej republiky, pretože v prípade zrušenia súdu nie je možné sudcu preložiť vzhľadom na to, že niet súdu, z ktorého by bol sudca preložený na iný súd. Namiesto toho sa uplatňuje režim právneho nástupníctva, ktorý v sebe zahŕňa sukcesiu aj čo sa týka osobitného vzťahu sudcu k štátu.

Analogicky sa pristupuje aj vo vzťahu k prísediacim sudcom z radov občanov. A teda prísediaci sudcovia z radov občanov pokračujú vo výkone svojej funkcie na nových okresných súdoch.

V prípade funkcionárov súdov (predseda a podpredseda súdu) sa uplatňuje režim, že v ich prípade dôjde k zániku riadiacej funkcie z dôvodu zániku samotného súdu. To platí aj pre funkcie predsedov grémií zanikajúcich okresných súdov.

V prípade zamestnancov súdov, bez ohľadu na to, či v štátnozamestnaneckom pomere alebo v inom obdobnom vzťahu, sa uplatní taktiež mechanizmus ich prechodu na nástupnícky súd. V prípade štátnych zamestnancov treba brať na zreteľ § 24 písm. d) a § 177 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Osobitne sa však treba zmieniť o zamestnancoch, ktorí sú v pozícii vedúcich štátnych zamestnancov (napr. riaditeľ správy okresného súdu). Tu treba uviesť, že prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckého vzťahu riaditeľa správy súdu na nástupnícky súd neznamená, že na nástupníckom súde budú pôsobiť dvaja riaditelia správy súdu. Funkcia vedúceho štátneho

24

zamestnanca zo zanikajúceho súdu v tomto prípade zaniká spolu so zánikom súdu (služobného úradu).

Odsek 2

Ako vyplýva zo všeobecnej časti dôvodovej správy, jedným zo zámerov reformy súdnej mapy je posilnenie špecializácie sudcov tým, že sa vytvoria personálne robustnejšie súdy, na ktorých bude jednoduchšie dosiahnuť špecializáciu sudcov na základné sudcovské agendy. Súčasný stav na súdoch je charakteristický tým, že sudcovia okrem svojej prevažujúcej agendy vybavujú v obmedzenom rozsahu aj agendu, ktorá netvorí prevažujúci rozsah ich rozhodovacej činnosti. Typickým príkladom je situácia, kedy sa poručenský sudca venuje čiastočnej aj inej „klasickej“ sporovej občianskoprávnej agende, alebo kedy sa trestný sudca v obmedzenom rozsahu venuje exekučnej agende a pod. Reforma súdnej mapy vytvára predpoklady, aby takéto situácie do budúcna ohľadom nového nápadu nevznikali.

Treba si však uvedomiť, že každý zo sudcov si na nový súd priváža všetky veci, ktoré mu boli dovtedy pridelené. A to jednak veci, ktoré do budúca budú tvoriť prevažujúci rozsah jeho rozhodovacej činnosti, ale aj veci, ktoré tvoria okrajovú, či minoritnú časť jeho rozhodovacej činnosti.

Navrhovaný odsek 3 vytvára možnosť, aby v prípade pridelených vecí došlo k ich prerozdeleniu, ale len v prípade, ak sa toto prerozdelenie týka agendy sudcu, ktorá netvorí prevažujúci obsah jeho rozhodovacej činnosti. Je potrebné zdôrazniť, že ide o zákonnú možnosť na prerozdelenie vecí a nie povinnosť prerozdelenia vecí. Pre lepšiu ilustráciu podstaty právnej úpravy uvádza predkladateľ nasledovný príklad:

Na zrušovaných okresných súdoch je celkovo šesť sudcov vybavujúcich poručenskú agendu. Každý z týchto sudcov okrem poručenskej agendy vybavuje aj inú nesúvisiaci agendu, pretože to odôvodňujú pomery na súde nasledovným spôsobom:

Agenda

Sudca 1

Sudca 2

Sudca 3

Sudca 4

Sudca 5

Sudca 6

prevažujúca agenda

P (90%)

P (75%)

P (60%)

P (80%)

P (60%)

P (55%)

minoritná agenda

C (10%)

C (15%)

Csp (10%)

Er (40%)

T (10%)

Cb (10%)

C (40%)

C (20%)

D (25%)

(Tabuľka 4: Ilustratívny príklad na účely prerozdelenia minoritnej agendy z dôvodu špecializácie)

Návrhom zákona sa v odseku 3 vytvára možnosť, aby minoritná agenda bola sudcom odňatá a prerozdelená tým sudcom, u ktorých táto agenda tvorí prevažujúci obsah ich rozhodovacej činnosti. Docieli sa tak stav špecializácie sudcov okresného súdu od prvých dní jeho fungovania. Odsek 3 tak akcentuje špecializáciu s vyhliadkou skoršieho rozhodovania v prípade špecializovaných sudcov.

Berúc do úvahy skutočnosť, že všeobecná právna úprava prerozdeľovania vecí v § 51 ods. 4 zákona o súdoch neupravuje dôvod pre prerozdelenie vecí spočívajúci v dosiahnutí cieľa, ktorým je špecializácia sudcov, navrhuje sa takýto dôvod normovať osobitne na účely zriadenia nových okresných súdov.

25

Odsek 3

Nová súdna mapa so sebou prináša zlučovanie súdov do väčších celkov. V dôsledku zrušenia súdu a jeho zlúčenia s iným súdom prechádza výkon súdnictva vrátane sudcov zo zrušovaného súdu na nástupnícky súd. Toto zlúčenie môže so sebou priniesť situáciu, kedy sudcovia zrušeného súdu a sudcovia nástupnického súdu nebudú musieť byť nevyhnutne zaťažení porovnateľným spôsobom. A teda môže nastať situácia nerovnomernej zaťaženosti sudcov. Ak sa tak stane, vzniká podľa § 51 ods. 4 písm. c) dôvod na prerozdelenie raz pridelených súdnych spisov (vecí). Prerozdelenie vecí je zákonom dovolený spôsob odňatia veci zákonnému sudcovi a jej pridelenia novému zákonnému sudcovi. Predkladateľ za to, že reforma súdnej mapy a s tým spojená prípadná nerovnomerný zaťaženosť sudcov nemôže byť dôvodom pre odňatie veci zákonnému sudcovi. Preto sa navrhuje, aby v týchto prípadoch nerovnomernej zaťaženosti sudcov nebolo možné využiť možnosť prerozdelenia vecí podľa § 51 ods. 4 písm. c). Namiesto toho sa vyslovene predpisu, aby takto vzniknutá nerovnomerná zaťaženosť sudcov bola riešená zmenou rozvrhu práce, v ktorom sa upraví pomer v akom je medzi sudcov prerozdeľovaný nový nápad. A teda viac zaťaženým sudcom sa zníži nápad nových vecí na úkor menej zaťažených sudcov, ktorým sa naopak zvýši nápad prideľovaných nových vecí. Predkladateľ považuje toto usporiadanie za spravodlivejšie, pretože minimalizuje zásahy do práva účastníka konania na zákonného sudcu. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností si treba uvedomiť, že použitie prerozdelenia vecí pri zlúčení súdov z dôvodu podľa § 51 ods. 4 písm. b), pretože prechod sudcov zo zrušeného súdu na nový súd nemôže na nástupníckom súde vytvárať možnosť prerozdeľovania vecí, t.j. zmeny zákonného sudcu, z dôvodu zmeny v personálnom obsadení súdu.

Odsek 4

V odseku 5 sa vylučuje aplikácia povinnosti ministra spravodlivosti vyhlásiť výberové konanie na tých súdoch, ktoré majú podľa reformy súdnej mapy zaniknúť, ak dôjde k zániku funkcie predsedu súdu na týchto súdoch v čase od vyhlásenia zákona do jeho plnej implementácie (t.j. do 1. januára 2023).

Platné znenie § 37 ods. 2 zákona o súdoch ukladá ministrovi spravodlivosti povinnosť vyhlásiť výberové konanie na funkciu predsedu súdu, ak nastanú tam uvedené skutočnosti. Javí sa ako neúčelné obsadzovať funkciu predsedu súdu tesne predtým než dôjde k zániku samotného súdu, pretože je zrejme vysoko pravdepodobné, že do tohto výberového konania sa sudcovia „nepohrnú“. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby v prípade, že dôjsť k zániku funkcie predsedu súdu na súde, ktorý od 1. januára 2023zaniknúť, tak ustanovenie § 37 ods. 2 zákona o súdoch sa nepoužije. Riadenie a správu súdu možno zabezpečiť prostredníctvom podpredsedu súdu, a ak ho niet, poverením ktoréhokoľvek sudcu dotknutého súdu podľa § 39 ods. 3 zákona o súdoch.

Okrem toho sa zároveň navrhuje formálno-právne predĺženie funkčného obdobia predsedu súdu, ktorý od januára 2023 zaniknúť, za predpokladu, že by tomuto predsedovi súdu malo uplynúť funkčné obdobie v čase od vyhlásenia zákona do momentu jeho plnej implementácie (t.j. do 1. januára 2023). Docieli sa tak stav riadneho obsadenia funkcie predsedu súdu, a teda aj riadenia tohto súdu. Faktom však zostáva, že nič nebráni dotknutému predsedovi vzdať sa funkcie predsedu súdu, ak bude chcieť odvrátiť predĺženie svojho funkčného obdobia.

26

Vzhľadom na to, že efekt tohto ustanovenia sa vyžaduje ešte pred účinnosťou reformy súdnej mapy okresných súdov, navrhuje sa, aby toto ustanovenie nadobudlo účinnosť skôr, a to od 1. júna 2022.

Odsek 5

V odseku 5 sa zavádza nárok zamestnancov súdov dotknutých reformou súdnej mapy, na úhradu zvýšených výdavkov spojených so zrušením okresného súdu, na ktorom ku dňu účinnosti zákona vykonávali svoju funkciu. Cieľom tejto právnej úpravy je aspoň čiastočne kompenzovať výdavky spojené so zmenou miesta výkonu ich funkcie, či práce. Pôjde najmä o zvýšené cestovné výdavky. Zavádzaná náhrad nebude súčasťou platových náležitostí, ale ide o osobitný typ cestovnej náhrady.

Náhrada bude patriť dotknutým osobám len po obmedzený čas, a to po dobu jedného roka od skutočnej zmeny miesta výkonu práce. Preto sa právna úprava sústreďuje do prechodných ustanovení, čo zvýrazňuje dočasný charakter tejto úpravy.

Odsek 5 upravuje aj splnomocnenie pre ministerstvo spravodlivosti ustanoviť podmienky nároku a výšku náhrady vo vykonávacom predpise. Návrh vykonávajúceho predpisu je súčasťou predkladaného materiálu a bude predmetom samostatného legislatívneho procesu vrátane pripomienkového konania.

K čl. VII

(zákon č. 757/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 3 ods. 5)

Ústrednou myšlienkou, ktorá charakterizuje reformu súdnej mapy je podpora špecializácie sudcov. Cieľom doplnenia základných zásad činnosti súdov je normatívne vyjadrenie zásady špecializácie, ktorá musí byť zohľadňovaná pri organizácii práce na súde. Doterajšie právne predpisy regulujúce organizáciu súdov a konanie pred nimi výslovne používajú pojem špecializácia sudcov len v jedinom prípade, a to v § 55 ods. 2 písm. i), podľa ktorého vnútorná revízia súdu sa zameriavať okrem iného aj na zachovávanie požiadaviek špecializácie sudcov. Vzhľadom na význam požiadavky na špecializáciu sudcov v kontexte reformy súdnej mapy predkladateľ za to, že je dôležité uchopiť v normatívnom texte zásadu špecializácie sudcov výslovným spôsobom.

Špecializácia sa podľa návrhu zákona chápe ako špecializácia na hlavné súdne agendy, ktorými občianskoprávna agenda, obchodnoprávna agenda, trestnoprávna agenda, rodinnoprávna agenda a agenda správneho súdnictva.

K bodu 2 (§ 6)

V nadväznosti na zámer definitívne presunúť agendu správneho súdnictva z okresných súdov na krajské súdy sa navrhuje vypustenie súvisiaceho ustanovenia, ktoré zakladalo postavenie okresných súdov ako správnych súdov.

27

K bodom 3 a 5 (§ 50 ods. 3 a § 52 ods. 1)

V nadväznosti na zavedenie výslovnej úpravy zásady špecializácie sudcov sa navrhuje premietnuť túto zásadu do rozvrhu práce, kde sa výslovne upravuje požiadavka na rešpektovanie zásady špecializácie sudcov.

K bodu 4 (§ 51b)

Z novelizácie zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov vyplýva, že časť okresných súdov bude mať okrem svojho sídla aj pracovisko v rámci svojho obvodu. Navrhovaný § 51b s cieľom priblíženia súdu a tým aj spravodlivosti účastníkom konania upravuje možnosť vytvorenia obvodu pracoviska v rámci obvodu súdu pre vybavovanie niektorej z hlavných agend súdu, ktorými sú agendy uvedené v § 3 ods. 5.

Právnym aktom, ktorým bude dochádzať k vytváraniu obvodu pracoviska okresného súdu bude rozvrh práce príslušného súdu.

Podmienkou pre vytvorenie obvodu pracoviska súdu bude, že na vybavovanie konkrétnej hlavnej agendy na súde vytvorené aspoň tri senáty alebo jej vybavovaním sú poverení aspoň traja samosudcovia, pričom musí ísť o senáty, resp. samosudcov, ktorý vybavujú výlučne jednu hlavnú agendu. Inak povedané, ak sudcovia okresného súdu poverení vybavovaním viacerých hlavných agend, tak nebude splnená podmienka pre vytvorenie obvodu pracoviska súdu.

Pri vytváraní obvodu pracoviska bude musieť predseda súdu rešpektovať územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, čo v praxi znamená, že obvod pracoviska sa bude odvíjať od územného obvodu okresu. Napríklad v rámci obvod Okresného súdu Žilina bude možné vytvoriť obvod pre pracovisko v Považskej Bystrici, pričom obvod pracoviska môže zahŕňať územný obvod okresov Považská Bystrica a Púchov. Požiadavka na rešpektovanie územného a správneho členenia Slovenskej republiky však nebude dodržaná, ak by malo dôjsť k vytvoreniu obvodu pracoviska podľa území obcí, či miest. Osobitné a vo väzbe na územnosprávne členenie komplementárne pravidlo sa normuje v prípade trestnoprávnej agendy, pri ktorej sa výslovne požaduje, aby obvod pracoviska „kopíroval“ obvod okresnej prokuratúry, ak ide o situácie, že v obvode okresného súdu majú sídla dve alebo viaceré prokuratúry.

Ak dôjde k vytvoreniu obvodu pracoviska, tak podľa odseku 2 bude platiť, že veci, v ktorých je miesto rozhodné pre založenie miestnej príslušnosti okresného súdu v obvode pracoviska, sa budú prideľovať tým sudcom alebo senátom, ktorí určení v rozvrhu práce. Napríklad na Okresnom súde Žilina je vytvorených sedem občianskoprávnych oddelení senátov (oddelení), a to 1C 7C. Ak rozvrh práce vytvorí obvod pracoviska v Považskej Bystrici, tak zároveň určí, že veci, v ktorých je miesto rozhodné pre založenie miestnej príslušnosti okresného súdu v obvode pracoviska, sa budú prideľovať medzi senáty 1C, 2C a 3C.

Ak zákon používa pojem „pracovisko“, treba ním rozumieť pracovisko súdu zriadené zákonom, ktorým je zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

28

K čl. VIII

(účinnosť)

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu, predpokladaný čas potrebný pre implementáciu nového nastavenia sídiel a obvodov okresných súdov sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2023. K tomuto dátumu zaniknú určené okresné súdy formou ich zlúčenia s nástupníckymi okresnými súdmi. Jediným ustanovením, ktoré nadobudne účinnosť skôr ako zvyšok zákona je navrhovaný § 18l ods. 4 v čl. VI, pretože tam zavádzané pravidlo vyvolá cielený efekt len vtedy, ak nadobudne účinnosť skôr ako zvyšok zákona.

V Bratislave, 12. január 2022

Eduard Heger

predseda vlády Slovenskej republiky

Mária Kolíková

ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii

K predpisu 533/2011, dátum vydania: 30.12.2011

14

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o uznávaní a v ýkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii (ď alej len 'návrh zákona').

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych ú loh vlády Slovenskej republiky na rok 2011.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je transpozícia rámcového rozhodnutia Rady 2008/947/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzá jomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami (Ú. v. EÚ L 337, 16.12.2008) v platnom znení (ďalej len 'rámcové rozhodnutie'). Cieľom rámcového rozhodnutia je uľahčenie sociálnej nápravy odsúden ých osôb, zlepšenie ochrany obetí a širokej verejnosti a uľahčenie uplatňovania vhodných probačných opatrení a alternatívnych sankcií v prípade páchateľov, ktorí nežijú v štáte odsúdenia. Na účely dosiahnutia týchto cieľov toto rámcové rozhodnutie ustanovuje pravidlá, podľa ktorých iný členský štát než členský štát, v ktorom bola dotknutá osoba odsúdená, uznáva rozsudky a prípadné probačné rozhodnutia a dohliada na proba čné opatrenia uložené na základe takého rozsudku alebo alternatívne sankcie uvedené v takomto rozsudku a prijíma všetky ďalšie rozhodnutia súvisiace s týmto rozsudkom. Tento cieľ rámcového rozhodnutia je určujúci aj pre obsah návrhu zákona.

Navrhovaná právna úprava vychádza z obdobných zákonov schválených Národnou radou Slovenskej republiky, a to zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze a zákona č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súčasne platí, že aj v tomto prípade ide vo vzťahu k všeobecnej procesnej úprave (Trestný poriadok) o špeciálnu právnu úpravu, a teda apliká cia tohto zákona predpokladá subsidiárne použitie Trestného poriadku.

Návrh zákona sa týka trestných sankcií (tresty, ochranné opatrenia) a probačných opatrení, ktoré nie sú spojené s odňatím slobody s výnimkou trestných sankcií postihujúcich majetok ods údeného (čl. 1 ods. 3 RR).

Návrh zákona vo všeobecnosti upravuje postup justičných orgánov Slovenskej republiky pri uznávaní a výkone cudzích rozhodnutí o trestnej sankcii (vykonávajúci štát) a podmienky za akých mô že Slovenská republiky odovzdať svoje rozhodnutie o trestnej sankcii do iného členského štátu na účely jeho uznania a výkonu (štát pôvodu). Jedným zo základných cieľov rámcového rozhodnutia je uľahčenie justičnej spolupráce, preto návrh zákona zakotvuje priamy styk justičných orgánov členských štátov, t.j. súdov (bez ingerencie ministerstva spravodlivosti), rovnako zohľadňuje aj požiadavky na obmedzenie množstva úradne prekladaných dokumentov, ako aj čo najširšie možnosti komunikácie (elektronicky, listinne) justičných orgánov.

Vzhľadom na rôznorodosť katalógu trestných sankcií, najmä alternatívnej povahy, v členských štátoch, rámcové rozhodnutie umožňuje členským štátom prijať také právne úpravy, ktoré zabezpečia vzájomné uznanie a výkon v čo najširšej miere pri súčasnom zohľadnení už existujúcich osobitostí národných úprav. Preto navrhovaný zákon v súlade s rámcovým rozhodnutím preferuje premenu alebo úpravu trestnej sankcie (probačného opatrenia) pred jej odmietnutím z dôvodu, že v Slovenskej republike niet takejto trestnej sankcie (probačného opatrenia).

Okrem vzájomnej trestnosti ako základnej a všeobecnej podmienky uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia v Slovenskej republike, je podľa návrh zákona ďal šou podmienkou jeho uznania a výkonu skutočnosť, že odsúdený sa zdržiava na území Slovenskej republiky. Výkon rozhodnutia sa na území Slovenskej republiky bude vždy riadiť právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými z ákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právnom Európskej únie.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá ná roky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Materiál nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Nakoľko ide o prebratie právne záväzného aktu Európskej únie, v súlade s čl. 12 ods. 3 sa predbežné pripomienkové konanie nevykonalo.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu zákona: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probač né opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v prá ve Európskej únie:

-v primárnom

kapitola 4 a kapitola 5 Hlavy V tretej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

-v sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Eur ópskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

2.nelegislatívne akty

-v sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Eur ópskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/947/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatí vnymi sankciami (Ú. v. EÚ L 337, 16.12.2008) v znení Rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februá ra 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (Ú. v. EÚ L 081, 27.3.2009)

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

6. decembra 2011

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedný ch za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

neurčená

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 aþ 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

bezpredmetné

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedení m rozsahu tohto prebratia

bezpredmetné

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo proba čné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii

Termín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanos ť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

Prípadné výdavky vyplývajúce z návrhu budú zabezpečen é v rámci schválených limitov dotknutých kapitol na príslušný rozpočtový rok.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

B. Osobitná časť

K § 1

V odseku 1 sa vymedzuje predmet zákona, ktorým je úprava postupu orgá nov Slovenskej republiky uznávaní a výkone rozhodnutia o trestnej sankcii a o probačných opatreniach vydaného súdom alebo iným príslušným orgánom členského štátu Európskej únie a odovzdaní rozhodnutia týchto rozhodnutí vydaných sú dom v trestnom konaní na jeho uznanie a výkon v inom členskom štáte. Zo strany Slovenskej republiky pôjde výlučne o zasielanie rozhodnutí súdov vydaných v trestnom konaní.

V odseku 2 sa obmedzuje použitie zákona len vo vzťahu k tým členským štátom, ktoré prevzali do svojho právneho poriadku predmetné rámcové rozhodnutie v zmysle notifikácií členských štátov oznámen ých Radou Európskej únie v zmysle čl. 3 rámcového rozhodnutia.

K § 2

V súlade s čl. 23 rámcového rozhodnutia sa vymedzuje vzťah zá konnej právnej úpravy k medzinárodným zmluvám.

K § 3

Vymedzujú sa základné pojmy, ktoré sa v zákone používajú v súlade s ustanoveniami rámcového rozhodnutia: rozhodnutie o trestnej sankcii, probačné opatrenie, štát pô vodu, vykonávajúci štát, justičný orgán štátu pôvodu, vykonávajúci justičný orgán a obvyklý pobyt.

Z hľadiska už existujúcej vnútroštátnej úpravy trestného procesu sa navrhuje zaviesť jeden pojem, ktorý bude obsahovo pokrýva ť pojmy 'rozsudok' a 'probačné rozhodnutie' používané rámcovým rozhodnutím – rozhodnutie, ktorým sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu; zá kon používa legislatívnu skratku 'rozhodnutie'.

Trestnou sankciou je potrebné na účely tohto zákona rozumieť tresty a ochranné opatrenia, ktoré nie sú spojené s odňatím slobody. Probačnými opatreniami je v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky potrebné rozumieť probačný dohľad a tzv. primerané obmedzenia a povinnosti podľa § 51 ods. 3 a 4 Trestného zákona a výchovné povinnosti a obmedzenia v prípade mladistvých.

Definície pojmov 'štát pôvodu', 'vykonávajúci štát ', 'justičný orgán štátu pôvodu' a 'vykonávajúci justičný orgán' sú pojmy právnym poriadkom zaužívané.

K § 4

Ustanovuje sa rozsah pôsobnosti zákona, v zmysle ktorého rozhodnutie o trestnej sankcii možno uznať a vykonať v Slovenskej republike len, ak je splnená podmienka obojstrannej trestnosti, teda ak skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané je trestným činom podľa právneho poriadku štátu pôvodu a súčasne aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Toto platí , ak odsek 2 až 4 neustanovia inak. V zmysle tohto postupu, ktorý je známy z fungovania európskeho zatýkacieho rozkazu (zákon č .154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze), príkazu na zaistenie majetku (zákon č. 650/2005 Z. z. vykonaní prí kazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákona č . 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov), alebo peňažných sankcií (zákon č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Euró pskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov) u vybraných kategórii trestných činov sú d neposudzuje splnenie podmienky obojstrannej trestnosti. Pri splnení podmienok uvedených v odsekoch 2 a 3 súd nie je oprávnený posudzovať splnenie podmienky obojstrannej trestnosti a ak nie je iný d ôvod na odmietnutie uznania a vykonania rozhodnutia o trestnej sankcii (probačného rozhodnutia) podľa § 12, súd musí rozhodnúť o uznaní a vykonaní rozhodnutia o trestnej sankcii (probačného rozhodnutia). Ak nie sú splnené podmienky pre uznanie a vykonanie rozhodnutia o trestnej sankcii (probačného rozhodnutia) bez posudzovania obojstrannej trestnosti v zmysle odsekov 2 a 3, potom súd uzná a vykoná rozhodnutie o trestnej sankcii (probačné rozhodnutie) vydané v inom členskom štáte EÚ len v prípade, že skutok predstavuje trestný čin nielen podľa prá va štátu pôvodu, ale aj podľa práva vykonávajúceho štátu, teda Slovenskej republiky.

Ïalšou základnou podmienkou uznania a výkonu rozhodnutia v Slovenskej republike je skutočnosť odsúdený má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt a zdržuje sa na území Slovenskej republiky. Nakoľko po uznaní rozhodnutia má Slovenská republika zabezpečiť dohľad nad jeho výkonom, je táto podmienka nevyhnutná.

V § 4 ods. 1 písm. c) sa v súlade s čl. 4 rámcového rozhodnutia sa vymedzuje podstata trestných sankcií a probačných opatrení, ktoré sa podľa rámcového rozhodnutia musia uznávať a vykonáva ť; tým však nie je dotknutá možnosť ich prípadnej modifikácie, či dokonca premeny podľa § 14 návrhu zákona.

K § 5

Ustanovuje sa, ž e pri overovaní skutočností podľa § 4 sa vychádza z údajov uvedených v osvedčení o vydaní rozhodnutia o trestnej sankcii a v prípade potreby z dodatočných informácií poskytnutých justičným orgánom štátom pô vodu na základe žiadosti vykonávajúceho justičného orgánu, prípadne z vlastného šetrenia súdu. Ustanovenie reaguje na skutočnosť, že v zmysle rámcového rozhodnutia sa preklad samotného rozhodnutia o trestnej sankcii (probačného rozhodnutia) nevyžaduje; preklad sa vyžaduje len vo vzťahu k osvedčeniu, ktoré ak je riadne vyplnené justičným orgánom štátu pôvodu, má obsahovať všetky relevantné informácie pre vykonávajúci štát potrebné k jeho uznaniu a výkonu v zmysle rámcového rozhodnutia. Uvedené súčasne nebrá ni tomu, aby si súd v prípade potreby zabezpečil na vlastné náklady preklad cudzieho rozhodnutia o trestnej sankcii (probačného rozhodnutia). Tento postup však možno vzhľadom k filozofii rámcového rozhodnutia, ktorá mala zjednoduši ť a urýchliť proces uznávania cudzích rozhodnutí, očakávať len v ojedinelých a výnimočných prí padoch.

K § 6

Ustanovuje sa postup pre odovzdanie výkonu rozhodnutia o trestnej sankcii vydan ého slovenským súdom do iného členského štátu. Súd tak vykoná predovšetkým v tých prípadoch, ak nevie sám efektívne a riadne zabezpečiť výkon vlastného rozhodnutia z dôvodu, že odsúden ý, ktorému bola uložená trestná sankcia, resp. probačné opatrenie má v pláne opustiť územie Slovenskej republiky, resp. zdr žiava sa na území iného členského štátu.

Na rozdiel od právnej úpravy v zákone č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňaž nej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa upúšťa od procesného postupu, kedy súd zasiela rozhodnutie na uznanie a výkon do iného člensk ého štátu prostredníctvom ministerstva spravodlivosti, navrhuje sa, aby osvedčenia zasielali priamo súdy. Uvedené riešenie podporuje aj znenie rámcového rozhodnutia, ktoré na rozdiel od rámcového rozhodnutia rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatň ovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (Ú. v. EÚ L 76, 22. 3. 2005) neumožňuje určiť ako kontaktný bod ústredný orgán.

V odseku 1 sa vymedzujú rozhodnutia o jednotlivých typoch trestov a ochranných opatrení, ktoré možno zaslať na účely ich uznania a výkonu inému členskému štátu. Ich spoločnou črtou je, že ide o sankcie, pri ktorých výkone nedochádza k odň atiu slobody. Úprava v odseku 2 súčasne limituje súd pri zasielaní rozhodnutí do iných členských štátov; k tomu pozri č l. 4 ods. 2 rámcového rozhodnutia.

V odseku 3 sa v súlade s rámcovým rozhodnutím ustanovuje, že výkon rozhodnutia o peňažnej sankcii možno súčasne odovzdať vždy len do jedného členského štátu. Výnimo čne možno odovzdať výkon rozhodnutia aj do iného členského štátu, ako toho, na ktorého území má odsúdený obvyklý pobyt – ale len za podmienky, že to navrhne priamo odsúdený a vykonávaj úci štát s tým súhlasí.

Vyžiadanie si informácií o hornej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody má za cieľ umožniť realizáciu prípadného sp äťvzatia odovzdania výkonu rozhodnutia (§ 7).

Súd pre účely odovzdania výkonu svojho rozhodnutia zabezpečuje preklad osvedčenia do jazyka podľa § 18, t.j. do štátneho jazyka daného členského štátu, alebo do jedného zo štátnych jazykov daného členského štátu ak ich má viacero, alebo aj do iného jazyka ak daný členský štát svojim vyhlásením adresovaným Rade umožnil zasielanie osvedčení aj v inom jazyku, najčastejšie v anglickom. V prípade nejasnosti k jazykovému rež imu daného členského štátu môže súd požiadať o súčinnosť ministerstvo spravodlivosti (§ 22 ods. 1).

K § 7

Právna úprava späťvzatia odovzdania výkonu rozhodnutia umožňuje Slovenskej republike reagovať na prípadné excesy, ktoré môžu nastať v procese uznania rozhodnutia v inom členskom štáte, kedy iný členský štát môže v súlade rámcovým rozhodnutím upraviť trestnú sankciu tak, že táto nebude plniť pôvodne zamýšľaný úč el, resp. pri jej premene nedodrž podmienku proporcionality a pod. V tomto prípade bude môcť slovenský súd rozhodnúť o späťvzatí odovzdania výkonu rozhodnutia. Rovnako bude môcť súd postupovať aj v prípade, ak horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ktorý možno uložiť napr. pri porušení podmienok probačného dohľadu, bude príliš nízka v porovnaní, resp. nedostatočná v porovnaní so slovenskou právnou úpravou.

K § 8

Upravujú sa dôvody pokrač ovania v konaní, t. j. výkonu rozhodnutia o trestnej sankcii (probačného rozhodnutia) odovzdaného do iného členského štátu v Slovenskej republike, pričom sa ustanovuje, že výkon takéhoto rozhodnutia nemožno nariadiť alebo v ňom pokračovať.

Odsekoch 2 a 3 sa v súlade s rámcovým rozhodnutím ustanovuje, v ktorých prípadoch a v akom rozsahu možno vo výkone odovzdaného rozhodnutia na území Slovenskej republiky pokračovať.

Podľa čl. 20 ods. 2 rámcového rozhodnutia 'Ak v štáte pô vodu prebieha voči dotknutej osobe nové trestné konanie, príslušný orgán štátu pôvodu môže požiadať príslušný orgán vykonávajúceho štátu o postúpenie právomoci, pokiaľ ide o doh ľad nad probačnými opatreniami a verejnoprospešnými sankciami a pokiaľ ide o všetky ďalšie rozhodnutia týkajúce sa rozsudku, späť príslušnému orgánu štátu pôvodu. V takomto prípade príslu šný orgán vykonávajúceho štátu môže túto právomoc postúpiť príslušnému orgánu štátu pôvodu.'. uvedená právna úprava sa preberá do § 9 ods. 4. Jej využitie je fakultatívne. Rovnako je tomu aj v prípade právnej úpravy podľa odseku 5; k tomu pozri čl. 9 ods. 4, č l. 16 a čl. 18 ods. 5 rámcového rozhodnutia.

V odseku 5 sa upravuje postup ak dôjde k odovzdaniu právomoci nad výkonom uznaného rozhodnutia späť slovenským orgánom v súvislosti so započítaním doby výkonu vo vykonávajúcom štáte a prijímaní m následných rozhodnutí.

K § 9

V súlade s rámcovým rozhodnutím sa upravuje povinnosť súdu informova ť vykonávajúci justičný orgán o vybraných skutočnostiach v dôsledku ktorých sa rozhodnutie o trestnej sankcii (probačné rozhodnutie) stáva na území Slovenskej republiky v plnom alebo v čiastočnom rozsahu nevykonateľn ým.

Rámcové rozhodnutie umožňuje členským štátom vyhlásiť, že nebudú vykonávať tzv. náhradné tresty spojené s od ňatím slobody v prípade porušenia podmienok výkonu probačného dohľadu, či alternatívnych sankcií. Slovenská republika v návrhu zákona túto možnosť nevyu žíva, t.j. slovenské súdy budú podľa odseku 2 oprávnené zabezpečiť aj výkon náhradného trestu odňatia slobody.

V odseku 3 sa ustanovuje povinnosť súdu poskytnúť dodatočné informácie potrebné na účely uznania a výkonu rozhodnutia o trestnej sankcii (probačného rozhodnutia) vo vykonávajúcom štáte na žiadosť vykonávajúceho justičného orgánu. Pôjde napríklad o inform ácie týkajúce dôvodov odmietnutia, u ktorých je vykonávajúci orgán v zmysle rámcového rozhodnutia povinný pred odmietnutím uznania a výkonu rozhodnutia o trestnej sankcii/probačného rozhodnutia (§ 13 ods. 2) konzultovať vec s orgánom štátu pôvodu, resp. akýchkoľvek iných informácií, ktoré vykonávajúci justičný orgán môže považovať za nevyhnutné pre svoje rozhodnutie.

K § 10

Na rozdiel od právnej úpravy v zákone č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa upúšťa od procesného postupu, kedy rozhodnutie iného členského štátu prijíma ministerstvo spravodlivosti sa navrhuje, aby tieto rozhodnutia prijímali priamo súdy. Uvedené riešenie podporuje aj znenie rámcového rozhodnutia, ktoré na rozdiel od rámcového rozhodnutia rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (Ú. v. EÚ L 76, 22. 3. 2005) neumožňuje určiť ako kontaktný bod ústredný orgán.

Vecne príslušným na konanie o uznaní a výkone rozhodnutia bude okresný súd, pričom jeho miestna príslušnosť sa bude odvíjať od obvyklého pobytu odsúdeného. Na rozdiel od všeobecnej úpravy v Trestnom poriadku sa teda upúšťa od vecnej príslušnosti krajského súdu pri uznávaní cudzích rozhodnutí, a to z dôvodu, že v tomto prípade ide o uznávanie rozhodnutí o alternatívnych sankciách spojených s dohľadom probačného úradníka, kde je vždy činný okresný súd. Takto koncipované kritériá pre určovanie vecnej a miestnej príslušnosti vychádzajú z právnej úpravy Trestného poriadku, a to najmä vo vzťahu k skutočnosti, ž e dohľad nad výkonom týchto rozhodnutí vykonáva probačný úradník okresného súdu.

Právomoc okresných súdov sa bude vzťahovať aj na všetky následné rozhodnutia vydané počas výkonu trestnej sankcie.

Rámcové rozhodnutie požaduje informovanie justičného orgánu štátu pôvodu a prípadnom postúpení veci vecne a miestne príslušnému orgánu (odsek 3).

K § 11

Ustanovuje sa postup pre rozhodnutie súdu o uznaní a výkone rozhodnutia o trestnej sankcii. Okresný súd bude rozhodovať rozsudkom po písomnom vyjadrení prokurátora na neverejnom zasadnutí. Rozsudok sa bude doručovať odsú denému, ministerstvu spravodlivosti a prokurátorovi. Voči rozsudku bude prípustné odvolanie pre niektorý z dôvodov odmietnutia podľa § 12; odvolanie má odkladný účinok. Súčasne sa zavádza lehota na rozhodnutie o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia; táto lehota má však poriadkový charakter, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj z odseku 2.

K § 12

V súlade s rámcovým rozhodnutím sa definujú dô vody odmietnutia uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia. Dôvody podľa odseku 1 sú dôvodmi obligatórneho odmietnutia uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia. Dôvod podľa odseku 2 m á fakultatívnu povahu. Súčasne sa v odseku 3 upravuje konzultačná povinnosť pred odmietnutím uznania a výkonu rozhodnutia.

K § 13

Upravuje sa, že ak nie je dôvod pre odmietnutie uznania a vý konu rozhodnutia o trestnej sankcii podľa § 12, sú d rozhodne o uznaní takého rozhodnutia a súčasne rozhodne, že sa rozhodnutie vykoná. Vo všeobecnosti bude platiť pravidlo, podľa ktorého súd má ponechať uloženú sankciu, či probačné opatrenie v nezmenenej výmere – výnimky upravujú odseky 2 a 3.

V odseku 2 sa ustanovuje postup súdu v prípade, ak cudzie rozhodnutie ukladá trestnú sankciu (ktorá nie je spojená s odňatím slobody), ktorú právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje. V tomto prípade sa uplatní postup, podľa ktorého s údu uloží trestnú sankciu alebo probačné rozhodnutie, ktoré by mohol uložiť, ak by o trestnom čine rozhodoval slovenský súd, pričom dôležitým momentom právnej úpravy je pož iadavka na to, aby takto uložená sankcia (probačné opatrenie) čo v najvyššej miere zodpovedali pôvodne uloženej sankcii, či probačnému opatreniu. K tomu pozri tiež čl. 9 ods. 1 rámcového rozhodnutia.

V odseku 3 sa ustanovuje postup súdu pre prípad, že cudzie rozhodnutie síce ukladá druhovo rovnakú sankciu, či probačn é opatrenie, ale vo výmere, ktorú neumožňuje právny poriadok Slovenskej republiky. V tomto prípade sa uložená sankcia primerane upraví tak, aby zodpovedala zákonným podmienkam podľa práva Slovenskej republiky. K tomu pozri tiež čl. 9 ods. 2 rámcového rozhodnutia.

Dôležitým prvkom právnej úpravy je požiadavka vyslovená v odseku 4, podľa ktorého súd za žiadnych okolností nemôže uznať a nariadiť výkon sankcie, č i probačného opatrenia, ktoré by boli prísnejšie ako podľa cudzieho rozhodnutia.

K § 14

Navrhovaný § 14 predstavuje vyjadrenie požiadavky vyplývajúcej z rámcové ho rozhodnutia, aby sa výkon rozhodnutia a všetky s ním spojené dodatočné, či následné opatrenia orgánov vykonávajúceho štátu boli vykonávané podľa prá vneho poriadku vykonávajúceho štátu; v tomto prípade podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. To znamená, že slovenské súdy budú sledovať výkon trestný ch sankcií, resp. dodržiavanie probačných opatrení. Rovnako slovenské súdy sú oprávnený vydať všetky rozhodnutia, ktorá sú potrebné pre riadny výkon tý chto trestných sankcií, či probačných opatrení, a to vrátane prípadnej premeny trestnej sankcie na trest odňatia slobody a pod.

V odseku 3 sa upravujú prípady, kedy súd uznané rozhodnutie o trestnej sankcii (probačné rozhodnutie) nevykoná.

K § 15

Jednou zo základných podmienok uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia je skuto čnosť, že odsúdený sa nachádza na území Slovenskej republiky. Rámcové rozhodnutie pre prípad, že táto podmienka odpadne v dôsledku napr. úteku odsúdené ho ustanovuje možnosť vrátania (postúpenia) právomoci vykonať trestnú sankciu späť štátu pôvodu. Analogický postup sa má uplatniť aj pre prípad, že štá t pôvodu výslovne požiada o vrátenie právomoci na výkon rozhodnutia z dôvodu vedenia nového trestného stíhania odsúdeného v štátne pôvodu; k tomu pozri recipročné oprávnenie slovenských justi čných orgánov podľa navrhovaného § 8 ods. 2. Postúpením právomoci zaniká oprá vnenie vykonávajúceho štátu pokračovať vo výkone trestnej sankcie.

K § 16

V súlade s rámcovým rozhodnutím sa ustanovuje informačná povinnosť súdu, ktorý uznal a vykonal rozhodnutie o trestnej sankcii (probačné rozhodnutie), vo vzťahu k justičnému orgánu štá tu pôvodu.

K § 17

Ustanovuje sa spôsob styku justičných orgánov štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu, ktorý je v zásade priamy. Na účely zistenia príslušných justičných orgánov v iných členských štátoch bude môcť súd vyu žiť Európsku justičnú sieť, resp. súčinosť ministerstva spravodlivosti podľa § 22.

V odseku 2 sa ustanovujú postupy a ostatné kritéria pre zasielanie a prijímanie osvedčení a rozhodnutí o peňažnej sankcii.

K § 18

Upravuje sa jazykový režim vo vzťahu k osvedčeniam o vydaní rozhodnutia o trestnej sankcii (probačného rozhodnutia). Vyhlásenia členských štátov vo vzťahu k jazykovému režimu osvedčení sú súčasťou notifikácií členských štátov oznámený ch Radou Európskej únie.

V odseku 2 sa ustanovuje jazykový režim pre osvedčenia adresované slovenským orgánom na účely uznania a výkonu rozhodnutia o trestnej sankcii (probačného rozhodnutia).

V odseku 3 sa upravuje osobitný jazykový režim vo vzťahu k tým členským štátom, u ktorých je použitie jazykov pri vzájomnom styku orgánov v konaní podľa tohto z ákona upravené na základe vzájomnosti vyhlásenej ministerstvom v Zbierke zákonov. Ide o obdobný postup ako predpokladá § 2 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zat ýkacom rozkaze, resp. § 18 ods. 3 zákona č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a vý kone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V odseku 4 sa ustanovuje, že preklad samotného rozhodnutia o trestnej sankcii (probačného rozhodnutia) a ostatných písomnosti spojený ch s konaním o uznaní a výkone rozhodnutia sa nevyžaduje, justičné orgány komunikujú v svojich úradných jazykov. Preklad týchto písomností si v prípade potreby zabezpečuje daný justičný orgá n na vlastné náklady

K § 19

V súlade s rámcovým rozhodnutím sa ustanovuje sa, že náklady ktoré vznikli slovenskému orgánu v konaní podľa tohto zákona znáša štát a uhradí orgán, ktorému vznikli.

K § 20

V súlade s rámcovým rozhodnutím sa ustanovuje, že na preskúmanie správnosti a zákonnosti rozhodnutia o trestnej sankcii je oprávnený len príslušný orgán štátu pôvodu.

K § 21

Upravuje sa povinnosť ministerstva spravodlivosti poskytovať na žiadosť slovenských súdov alebo justičných orgánov iného členského štátu súčinnosť v postupe podľa tohto zákona. Súčinnosť ministerstva sa predpokladá najmä v prípadoch zistenia nálež itosti osvedčení vo vzťahu k jednotlivým členským štátom Európskej únie vrátane aplikovateľného jazykového režimu.

K § 22

Upravuje sa vzťah novej právnej úpravy a všeobecného procesné ho predpisu, t.j. Trestného poriadku, ktorý sa bude používať podporne na riešenie otázok súvisiacich s konaním o uznávaní a výkone rozhodnutí o trestnej sankcii, resp. probačných rozhodnutí. Uvedené platí najmä pre prijímanie, či vydávanie rozhodnutí po uznaní a nariadení výkonu trestnej sankcie (probačné ho rozhodnutia).

K § 23

Zavádza sa odkaz na transpozičnú prílohu; ide o prílohu č. 2.

K § 24

V záujme predchádzania prípadným výkladový m nezrovnalostiam navrhované prechodné ustanovenie rieši prípadnú kolíziu medzi novou právnou úpravou a doterajšou právnou úpravou (všeobecné ustanovenia v Trestnom poriadku), a to tak, že konania o uznaní a výkone rozhodnutí o trestnej sankcii a probačných rozhodnutí, ktoré začali predo dňom účinnosti zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

K § 25

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona.

K prílohe č. 1

V súlade s požiadavkou vyplývajúcou z rámcového rozhodnutia sa do z ákona zavádza vzor osvedčenia, ktoré sa bude v súlade s § 9 zasielať spolu s rozhodnutím, ktorého uznanie a výkon sa má realizovať v inom členskom štáte. Nako ľko ide o vzor, nie je vylúčené použitie aj vzhľadovo odlišného formulára, ktorý však musí spĺňať obsahové náležitosti ustanovené týmto zákonom.

Vzor osvedčenia súčasne zohľadňuje aj zmeny vykonané rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vz ájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (Ú. v. EÚ L 081, 27.3.2009).

K prílohe č. 2

V transpozičnej prílohe sa uvádza zoznam preberaných prá vnych aktov Európskej únie. V tomto prípade ide o rámcové rozhodnutie Rady 2008/947/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami (Ú. v. EÚ L 337, 16.12.2008) v znení rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009.

V Bratislave, 14. septembra 2011

Iveta Radičová v.r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Lucia Žitňanská v.r.

ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore