Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov 533/2003 účinný od 01.05.2004

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov

1

4

dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1154 z 12. decembra 2001, ktorým boli schválené prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky vyplývajúce z Pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii z 13.11.2001, bolo ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky uložené v termíne do 10. augusta 2002 predložiť na Úrad vlády Slovenskej republiky návrh novely zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov. Uvedená legislatívna úloha bola však presunutá a zaradená do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003. Vzhľadom na prechod kompetencií v oblasti stavebného poriadku a územného plánovania z Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky zákonom č. 139/2003 Z.z. sa s účinnosťou od 1. mája 2003 stalo gestorom uvedenej úlohy Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

Novelizácia tohto zákona, ktorou sa zabezpečí súlad právnej úpravy v tejto oblasti s príslušnými smernicami Európskych spoločenstiev je nevyhnutným predpokladom splnenia záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z kapitoly č. 2 „Slobodný pohyb osôb“ v prístupovom procese do Európskych spoločenstiev. V Informácii o stave a priebehu rokovaní Slovenskej republiky s Európskou úniou v kapitole č. 2 „Slobodný pohyb osôb“, ktorá bola vypracovaná na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1719 k Národnému programu pre prijatie acquis communautaire 2001, sa konštatovalo, že v oblasti vzájomného uznávania odborných kvalifikácií je slovenská legislatíva čiastočne v súlade s acquis. Do konca roku 2002 má byť implementácia acquis v úplnom rozsahu ukončená a úplná kompatibilita bude dosiahnutá ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. V prípade vzájomného uznávania kvalifikácií v architektúre, súčasná legislatíva vyžaduje, aby mal architekt trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a aby vykonal skúšky. Podľa Spoločnej pozície Európskej únie ku kapitole č. 2 Slobodný pohyb osôb je potrebné tieto požiadavky pre občanov členských štátov Európskej únie zrušiť.

Riešenia, ktoré sú obsahom predkladaného návrhu novely zabezpečujú splnenie záväzkov vyplývajúcich z práva Európskej únie v oblasti vzájomného uznávania kvalifikácií v architektúre a ich premietnutie do zákona o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch. Podľa novej úpravy sa umožňuje výkon profesie architekt bez požiadavky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, pričom na občanov Európskej únie autorizovaných v niektorom členskom štáte sa nevzťahuje povinnosť vykonať odbornú skúšku.

Terajšie znenie zákona umožňuje získať autorizáciu na Slovensku, ako aj uznať autorizáciu získanú v členskom štáte Európskych spoločenstiev (§ 15 ods. 2 zákona) ako podklad na zapísanie do zoznamu autorizovaných architektov s právom vykonávať na Slovensku odborné činnosti vo výstavbe rovnocenne so slovenskými architektami. Ide však o inštitúciu tzv. usadenia sa na účely na výkon architektonickej praxe. S usadením sú spojené všetky povinnosti, aké má slovenský architekt, vrátane povinného členstva v Slovenskej komore architektov. V tomto zmysle sú terajší autorizovaní architekti v duchu smernice Rady architektami usadenými v Slovenskej republike.

Režim usadenia sa zostane v zákone zachovaný, ale k nemu sa navrhuje zaviesť ako nový režim dočasného vykonávania architektonickej praxe na Slovensku tými architektami, ktorí sú a aj zostanú usadení v členskom štáte Európskej únie. Tí sa v návrhu označujú ako hosťujúci architekti v súlade s terminológiou smernice Rady 85/384/EHS. Túto skutočnosť vyjadruje navrhovaná úprava.

Nakoľko zákon o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch upravuje nielen postavenie ako aj práva a povinnosti architektov, ale aj inžinierov a ďalších osôb vykonávajúcich vybrané a ďalšie odborné činnosti vo výstavbe, bolo potrebné upraviť uznávanie odborných kvalifikácií aj vo vzťahu k týmto osobám. Z uvedeného dôvodu navrhovaná novela zohľadňuje v súlade s právom Európskej únie aj požiadavky všeobecného systému uznávania kvalifikácií.

Legislatíva únie týkajúca sa danej oblasti, ktorá bola zapracovaná do navrhovanej novely pozostáva okrem iného z troch smerníc a jedného rozhodnutia:

a)smernica Rady č. 85/384/EHS z 10. júna 1985 o vzájomnom uznávaní diplomov, certifikátov a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách v architektúre, vrátane opatrení na uľahčenie účinného uplatňovania práva na etablovanie a slobodu poskytovať služby zavádza opatrenia na uľahčenie účinného uplatňovania práva na výkon činnosti a voľné poskytovanie služieb v oblasti architektúry a ustanovuje základné predpoklady pre uznávanie kvalifikácií v architektúre v členských štátoch Európskej únie. Cieľom príslušných opatrení nie je harmonizácia vzdelávania a odbornej prípravy v jednotlivých členských štátoch, ale ustanovenie kritérií pre ich uznávanie. Novelou sa zabezpečí, aby po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie bol umožnený výkon činností v oblasti architektúry aj príslušníkmi ostatných členských štátov.

b)rozhodnutie Rady č. 85/385/EHS z 10. júna 1985, ktorým sa zriaďuje Poradný výbor pre vzdelávanie a odbornú prípravu v oblasti architektúry, na základe ktorého vznikol poradný výbor pre vzdelávanie a odbornú prípravu v architektúre rovnomerne zložený z príslušných odborníkov, predstaviteľov vzdelávacích zariadení a kontrolných orgánov. Jeho úlohou je prispievať k zabezpečeniu porovnateľnej úrovne vzdelávania a odbornej prípravy. Výbor je tiež oprávnený vyjadrovať svoj názor, či určitá kvalifikácia zodpovedá príslušnej smernici.

c)smernica Rady č. 89/48/EHS z 21. decembra 1988 o všeobecnej úprave pre uznávanie vysokoškolských diplomov udeľovaných po ukončení minimálne trojročného odborného vzdelávania a prípravy,

d)smernica Rady č. 92/51/EHS z 18. júna 1992 o druhej všeobecnej úprave pre uznávanie odborného vzdelávania a prípravy doplňujúca Smernicu 89/48/EHS. Obe smernice o všeobecnom systéme uznávania kvalifikácií platia v zásade pre všetky regulované činnosti, ktoré neupravuje osobitná smernica – tak je to v prípade stavebných inžinierov – a zavádzajú mechanizmy poloautomatického uznania vzdelania a odbornej prípravy.

Návrh zákona predkladaný Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky je v úplnej zhode s vyššie citovanými predpismi Európskej únie. V novele nie sú premietnuté normy predpisov Európskej únie, ktoré sa týkajú vzťahov medzi členskými štátmi nakoľko Slovenská republika v súčasnosti členským štátom nie je.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

Prvá časť:Odhad dopadov na verejné financie:

Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočet VUC ani rozpočty obcí.

Druhá časť:Odhad dopadov na hospodárenie obyvateľov, podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh zákona nebude mať dopad na hospodárenie obyvateľov, ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

Tretia časť:Odhad dopadov na životné prostredie:

Návrh zákona nebude mať dopad na životné prostredie.

Štvrtá časť:Dopad návrhu zákona na zamestnanosť:

Návrh zákona nebude mať dopad na tvorbu pracovných miest. Režim usadenia sa zostane v zákone zachovaný, ale k nemu sa navrhuje zaviesť ako nový režim dočasného vykonávania architektonickej praxe na Slovensku tými architektami, ktorí sú a aj zostanú usadení v členskom štáte Európskej únie. Tí sa v návrhu označujú ako hosťujúci architekti v súlade s terminológiou smernice Rady 85/384/EHS. V tomto smere má navrhovaná úprava dopad na zamestnanosť.

DOLOŽKA

zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona:

zákon, ktorým s mení a dopĺňa zákon č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a

Európskej únii:

a)

◊Európska dohoda o pridružení v čl. 69 zaväzuje Slovenskú republiku k zbližovaniu existujúcich a budúcich legislatívnych procesov s predpismi Spoločenstva,

◊Národný program pre prijatie acquis communautaire, kapitola č. 2 – Slobodný pohyb osôb, časť 4. Architektúra,

◊Partnerstvo pre vstup,

◊Plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky – z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 1154 z 12. decembra 2001, ktorým boli schválené prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky vyplývajúce z Pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii z 13. novembra 2001, vyplýva ako prioritná úloha vlády predložiť v termíne do 10. augusta 2002 návrh novely zákona o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch,

◊príloha tzv. Bielej knihy – kapitola 18 a screening, kapitola 2. –02.10.30.

b)V negociačných rokovaniach na príprave spoločného pozičného dokumentu ku kapitole č. 2 „Slobodný pohyb osôb“ boli konkretizované úlohy – potreba odstrániť požiadavku trvalého pobytu a skúšok pre občanov Európskej únie – na zabezpečenie súladu zákona o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Slovenská republika prevzala v negociačnej pozícii ku kapitole 2 – Voľný pohyb osôb záväzok uskutočniť transpozíciu acquis v oblasti vzájomného uznávania kvalifikácií prijatých do konca roka 1999 v termíne do konca roka 2002 a acquis prijatého v roku 2000 až do súčasnosti v termínoch platných pre členské štáty EÚ, resp. so špecifikovaním termínov podľa uznesení vlády SR č. 962/2001, 780/2001 a 1232/2002.

4. Problematika návrhu zákona:

je upravená v práve Európskej spoločenstiev:

a)Čl. 49, 57 a 66 Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva,

b)rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ďalej len „rozhodnutia ESD“): C 310/90 Nationale Raad van de Orde van Architecten v Ulrich Egle, C 166/91 Gerhard Bauer v Conseil National de l'Ordre des Architecte, C 447/93 Nicolas Dreessen v Conseil National de l'Ordre des Architectes, C 421/98 Commission of the European Communities v Kingdom of Spain, C 31/00 Conseil National de l'Ordre des Architectes v Nicolas Dreessen, C 340/89 Vlassopoulou

c)smernica Rady č. 85/384/EHS z 10. júna 1985 o vzájomnom uznávaní diplomov, certifikátov a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách v architektúre, vrátane opatrení na uľahčenie účinného uplatňovania práva na etablovanie a slobodu poskytovať služby,

d)rozhodnutie Rady č. 85/385/EHS z 10. júna 1985, ktorým sa zriaďuje Poradný výbor pre vzdelávanie a odbornú prípravu v oblasti architektúry,

e)smernica Rady č. 89/48/EHS z 21. decembra 1988 o všeobecnej úprave pre uznávanie vysokoškolských diplomov udeľovaných po ukončení minimálne trojročného odborného vzdelávania a prípravy,

f)smernica Rady č. 92/51/EHS z 18. júna 1992 o druhej všeobecnej úprave pre uznávanie odborného vzdelávania a prípravy doplňujúca Smernicu 89/48/EHS,

g)smernica Rady 2001/19/ES z zo 14. mája 2001,ktorou sa menia a dopĺňajú smernice rady 89/48/EHS a 92/51/EHS o všeobecnom systéme uznávania odborných kvalifikácií a smernice rady 77/452/EHS, 77/453/EHS, 78/686/EHS, 78/687/EHS, 78/1026/EHS, 78/1027/EHS, 80/154/EHS, 80/155/EHS, 85/384/EHS, 85/432/EHS, 85/433/EHS, a 93/16/EHS týkajúce sa povolaní zdravotná sestra zodpovedná za všeobecnú starostlivosť, zubný lekár, veterinárny lekár, pôrodná asistentka, architekt, farmaceut a lekár.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie uvedeným ad 4

je:

úplný

6. Gestor:

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky je spolupracujúcim rezortom, zodpovedným za transpozíciu smernice 2001/19/ES, ktorá predstavuje zmenu a doplnenie smernice 85/384/EHS.

7. Bez účasti cudzích expertov

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov

1

B. Osobitná časť

K bodu 1: Predmet úpravy sa rozširuje o problematiku výkonu architektonickej praxe v hostiteľskej krajine podľa smernice Rady 85/384/EHS.

Terajšie znenie zákona umožňuje získať autorizáciu na Slovensku, ako aj uznať autorizáciu získanú v členskom štáte Európskych spoločenstiev (§ 15 ods. 2 zákona) ako podklad na zapísanie do zoznamu autorizovaných architektov s právom vykonávať na Slovensku odborné činnosti vo výstavbe rovnocenne so slovenskými architektami. Ide však o inštitúciu tzv. usadenia sa na účely výkonu architektonickej praxe. S usadením sú spojené všetky povinnosti, aké má slovenský architekt, vrátane povinného členstva v Slovenskej komore architektov. V tomto zmysle sú terajší autorizovaní architekti v duchu smernice Rady architektami usadenými v Slovenskej republike.

Režim usadenia sa zostane v zákone zachovaný, ale k nemu sa navrhuje zaviesť ako nový režim dočasného vykonávania architektonickej praxe na Slovensku tými architektami, ktorí sú a aj zostanú usadení v členskom štáte Európskej únie. Tí sa v návrhu označujú ako hosťujúci architekti v súlade s terminológiou smernice Rady 85/384/EHS. Túto skutočnosť vyjadruje navrhovaná úprava.

K bodu 2: Vzhľadom na skutočnosť, že zákon sa rozširuje o kategóriu hosťujúcich architektov, navrhuje sa zmeniť aj nadpis časti upravujúcej ich postavenie.

K bodu 3: Navrhovaným ustanovením sa vymedzuje, kto je tzv. usadeným architektom a kto tzv. hosťujúcim architektom.

V súlade s terajším znením zákona vo vzťahu k autorizovaným architektom aj v tomto prípade bude mať zapísanie uchádzača do registra hosťujúcich architektov konštitutívne účinky. Preto zákon spája vznik a zánik postavenia hosťujúceho architekta so zapísaním a s vyčiarknutím z registra. Obdobný režim je aj pri iných povolaniach, napr. pri lekároch, pri advokátoch, atď.

Navrhuje sa, aby register hosťujúcich architektov bol vedený rovnako ako zoznam autorizovaných architektov, pretože zoznam i register vedie jedna komora, právne úkony týkajúce sa zapísania a vyčiarknutia do zoznamu a do registra bude vykonávať rovnaký orgán komory (autorizačná komisia), oprávnenia vykonávať odborné činnosti vo výstavbe budú pre autorizovaných architektov (t.j. usadených) i pre hosťujúcich architektov (dočasných) rovnaké.

K bodu 4: Návrhom sa odstraňuje terajšia nejasnosť v postavení osôb, ktoré nie sú v slobodnom povolaní (t.j., tzv. SZČO), ani nepracujú na základe pracovnej zmluvy. Ide najmä o spoločníkov a konateľov obchodných spoločností a o tzv. spolupracujúce osoby ako ich vymedzuje zákon o Sociálnej poisťovni. Takými budú najmä príslušníci domácnosti autorizovaného architekta alebo autorizovaného stavebného inžiniera (najmä manželia a deti) alebo blízke osoby. Týmto sa umožňuje viesť ateliér ako „rodinný podnik“.

V súlade s inými predpismi napr. (v oblasti sociálneho poistenia), ako aj v duchu výkladu orgánov Európskej únie, sa navrhuje, aby sa aj na tieto osoby vzťahovali ustanovenia zákona o zamestnancoch, pretože spoločným znakom poskytovania ich služieb je, že ich vykonávajú v mene a na zodpovednosť inej osoby a nie na svoju.

K bodu 5: Návrh už ďalej nepočíta s kategorizáciou architektov podľa terajšieho stavu. Dôvodom je požiadavka na úplnú aproximáciu práva týkajúceho sa vykonávania činností v oblasti architektúry podľa smernice Rady 85/384/EHS. Táto smernica Rady neobsahuje (ani nepredpokladá) kategórie architektov a tie nie sú známe ani v členských štátoch Európskej únie. Kategorizácia architektov uvádzaná v § 4 a 5 je pozostatkom „socialistického“ vzdelávania a z neho vyplývajúce nadmerné delenie činností a profesií v oblasti výstavby, a preto bola známa len v Česku, Maďarsku a Poľsku, hoci jednotlivé kategórie nie sú ani v týchto štátoch rovnaké a v súčasnosti sú predmetom úpravy, podobne ako na Slovensku.

Z kategórií architektov podľa § 4 teraz platného znenia zákona bola v zmysle smernice Rady len kategória uvedená v odseku 1 písm. a). Iné kategórie architektov podľa tohto paragrafu nie sú v cudzine známe ako architektonické kategórie, ale ako iné povolania (krajinári, záhradníci, interiéroví dizajnéri), ktoré síce môžu byť vnútroštátne regulované, ale podľa iných (tzv. horizontálnych) smerníc Rady a nie ako architekti. Tieto povolania u nás v oblasti uznávania vzdelania zastrešuje všeobecná úprava vykonaná zákonom č. 477/2002 Z.z. o uznávaní odborných kvalifikácií.

Neexistencia kategórií architektov v Európskej únii by pri zachovaní kategorizácie architektov podľa doterajšieho stavu aj po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie neumožnila zabezpečiť voľný pohyb osôb medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou, pretože by nebolo možné zaradiť zahraničných architektov prichádzajúcich za prácou na Slovensko do slovenských kategórií. Rovnako aj naopak, jednotlivé kategórie architektov zo Slovenska prichádzajúcich za prácou do prostredia členských štátov únie, by v členských štátoch nebolo možné uznať. To by bolo diskrimináciou a prekážkou vo voľnom pohybe osôb.

V uvedených súvislostiach boli upravené oprávnenia architektov, t.j. činnosti, ktoré môžu na základe autorizácie vykonávať. Ich obsahové vymedzenie kontinuálne naväzuje na doterajšiu úpravu v § 4 ods. 2 až 7 a zodpovedá činnostiam skutočne vykonávaným v povolaní architekt v tuzemsku aj v zahraničí.

K bodu 6: Ustanovením sa umožňuje, aby autorizovaní architekti a autorizovaní stavební inžinieri mohli zakladať obchodné spoločnosti, z ktorých najmä spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) sú vhodnou formou podnikania.

Zásady architektonickej praxe Medzinárodného zväzu architektov (UIA) a aj realita v štátoch Európskej únie je taká, že architekti môžu podnikať popri slobodnom povolaní (SZČO), v združeniach (bez právnej subjektivity) a vo verejných obchodných spoločnostiach aj v ostatných formách obchodných spoločností, najmä najrozšírenejšou - formou spoločnosti s ručením obmedzeným. Už aj v terajšej praxi na Slovensku prevažujú ateliéry a kancelárie, ktoré majú formu spoločnosti s ručením obmedzeným.

Výlučnosť v počte spoločníkov, konateľov alebo riaditeľov je prísnejšia podmienka, než je uplatňovaná v Európskej únii, a preto sa navrhuje v súlade so Zásadami architektonickej praxe UIA ako postačujúci ich väčšinový podiel na riadení spoločnosti.

K bodu 7: Ustanovenie rieši reálnu situáciu týkajúcu sa zamestnancov, členov družstiev, spoločníkov, konateľov a spolupracujúcich osôb, od ktorých sa teraz vyžaduje, aby mali uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu aj vtedy, keď takéto poistenie má ich zamestnávateľ, resp. ten, v prospech koho vykonávajú odborné činnosti vo výstavbe. Návrhom sa sleduje, aby tieto osoby nemuseli uzavierať poistenie individuálne, ak už ich zodpovednosť za škodu je krytá poistením zamestnávateľa, resp. inej osoby, pre ktorú sú činné.

K bodu 8: Ustanovenie vymedzuje obdobne, ako v § 14a pre zamestnancov, rozsah práv a povinností hosťujúcich architektov. V zásade by mali byť vo vzťahu k verejnosti rovnaké, aké majú autorizovaní architekti, či už v slobodnom povolaní, alebo v postavení zamestnancov (odseky 1 a 2).

Na znak rovnosti s autorizovanými architektami (t.j., usadenými) vo vykonávaní odborných činností vo výstavbe voči stavebným úradom, bankám, štatistickému úradu a voči verejnosti budú mať osvedčenie o zapísaní do registra (registračné osvedčenie) a pečiatku tvarom i obsahom v zásade rovnakú, ako autorizovaní architekti. Jediný rozdiel bude v registračnom čísle (v kóde registra) a v nápise „hosťujúci architekt“ namiesto „autorizovaný architekt“. Režim vydávania a správy pečiatok zostane rovnaký, ako pri autorizovaných architektoch.

K bodu 9: Návrhom sa upresňujú podmienky na usadenie sa na Slovensku ako architekti. V rozhodujúcej väčšine ide o absolventov škôl, teda o osoby, ktoré ešte nemajú autorizáciu ani v cudzine, ani na Slovensku (t.j., tzv. prvý vstup do profesie).

Doterajšia zákonná požiadavka na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (odsek 1 písm. b) terajšieho znenia zákona) sa nahrádza v súlade so smernicou Rady 85/384/EHS požiadavkou na štátne občianstvo členského štátu Európskej únie alebo členského štátu Európskej zóny voľného obchodu (v písmene a) návrhu).

Ostatné požiadavky na autorizáciu zostávajú nezmenené, pretože zodpovedajú akceptovaným požiadavkám v štátoch Európskej únie, čo opakovane potvrdili zástupcovia ACE (európsky zväz architektonických komôr) v rokoch 1991 (išlo ešte len o návrh zákona), 1999 (v súvislosti s novelou č. 236/2000 Z.z.) i v roku 2002 (v súvislosti s touto novelou).

Touto úpravou sa zrovnoprávňuje prístup k povolaniu pre všetky osoby zo všetkých členských štátov Európskych hospodárskeho priestoru, ktoré sa chcú v Slovenskej republike trvalo usadiť (etablovať), zriadiť si tu hlavný architektonický ateliér a vykonávať tu samostatne architektonickú prax, alebo sa natrvalo zamestnať.

Odsek 2 je ustanovením vzťahujúcim sa na osoby, ktoré sú zo štátov mimo územia Európskej únie. Pre tieto osoby platí rovnaký režim, ako pre občanov členských štátov EÚ alebo Európskeho združenia voľného obchodu, pokiaľ to vyplýva z medzinárodných zmlúv, napr. zmluva o OECD. Okolnosť, že nie sú občanmi členských štátov EÚ alebo EZVO, v takom prípade nie je prekážkou pre výkon povolania architekta na území Slovenska.

Odsek 3 je navrhovaný s prihliadnutím na pružnosť a efektívnosť zverejňovania zoznamov a ich aktualizácie; pritom je nesporne najefektívnejšie zveriť zverejňovanie zoznamov tým subjektom, ktoré zoznamy vedú (podľa § 24 vedie zoznam architektov Slovenská komora architektov a podľa § 31 vedie zoznam autorizovaných inžinierov Slovenská komora stavebných inžinierov). Navrhované ustanovenie okrem toho rieši zmenu vyplývajúcu z prechodu kompetencií v oblasti stavebného poriadku a územného plánovania z Ministerstva životného prostredia SR na Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR zákonom č. 139/2003 Z.z. zavedením legislatívnej skratky vzťahujúcej sa na celý nasledujúci text zákona.

K bodu 10: Navrhovaným novým § 15a sa zavádza do nášho právneho poriadku režim tzv. hosťujúceho architekta, ktorý sa požaduje na základe smernice Rady 85/384/EHS.

Ide o ustanovenia vzťahujúce sa len na architektov. Týmto ustanovením sa umožní dočasný výkon povolania na území Slovenskej republiky architektovi z členského štátu, ktorý napr. vyhral architektonickú súťaž, alebo uzavrel s tunajším investorom zmluvu na navrhnutie a naprojektovanie stavby, a pod. Rozhodujúcim znakom je, že hosťujúci architekt zostáva trvalo usadený v členskom štáte, v ktorom má hlavný architektonický ateliér, a na Slovensku zriadi dočasný (vedľajší) ateliér, alebo sa dočasne zamestná.

Od tejto skupiny architektov v zmysle smernice Rady nemožno požadovať ani vykonanie odbornej skúšky (predpokladá sa, že ju vykonali v domovskom štáte podľa miestneho práva), ani povinné členstvo v komore hostiteľského štátu (predpokladá sa, že je členom komory v domovskom štáte).

Ustanovenie predpokladá účinnú spoluprácu komôr (resp. iných registračných orgánov) domovského a hostiteľského štátu. V tomto smere už existuje spolupráca Slovenskej komory architektov s A.C.E. i jeho jednotlivými členskými komorami.

V odseku 2 sa pamätá na štáty, ktoré nie sú členskými štátmi, ale majú s Úniou alebo jej členskými štátmi zmluvy na úrovni medzinárodných zmlúv alebo zmlúv profesijných komôr. Takéto prípady existujú a budú vznikať aj v budúcnosti. Napr. zmluva o Spoločnom hospodárskom priestore a už spomenutá zmluva Českej komory architektov s americkým N.C.A.R.B.

Odseky 3 a 4 riešia prekážky zapísania do registra. Všetky fyzicky znemožňujú reálne poskytovanie služieb na území Slovenskej republiky.

Odseky 5, 6 a 8 riešia procesné vzťahy zápisu do registra a odsek 7 rieši možnosť nápravy v prípade, ak sa uchádzač o zapísanie do registra cíti byť ukrátený na svojich právach zamietnutím žiadosti o zapísanie do registra.

Navrhovaný nový § 15b reaguje na čl. 17 a 18 smernice Rady. Problematika bezúhonnosti je v podmienkach výkonu slobodného povolania zásadne založeného na etických princípoch podstatnou, a preto jej smernica i Zásady architektonickej praxe UIA venujú veľkú pozornosť.

K bodu 11: Novým znením ustanovenia § 16 sa zosúlaďuje požadované vzdelanie architektov s článkami 2 a 3 smernice Rady 85/384/EHS. Ide predovšetkým o vysokoškolské diplomy, ktoré uvádza článok 11 smernice Rady 85/384/EHS (sú uvedené v novej prílohe zákona). Tieto diplomy platia priamo v celej Európskej únii bez potreby ich úradného uznávania (nonstrifikácie).

Odsek 1 sa týka len vzdelávania a praxe architektov vykonávajúcich činnosti ako architekti. Vzdelanie v iných regulovaných povolaniach (napr. stavebných inžinierov) podliehajúcich všeobecnému systému uznávania kvalifikácií podľa smerníc Rady z rokov 1989 a 1992 podlieha režimu uznávania podľa zákona č. 477/2002 Z.z. Prakticky ho bude vykonávať tzv. Ekvivalenčné stredisko, ktorým je Stredisko Ministerstva školstva Slovenskej republiky pre uznávanie dokladov o vzdelaní spolu so Slovenskou komorou stavebných inžinierov. Teda len vysokoškolské diplomy uznané týmto strediskom budú môcť byť podkladom pre autorizáciu stavebných inžinierov (§ 16 ods. 7 a 8).

Zároveň sa navrhuje skrátiť dobu výkonu odbornej praxe pod dohľadom o tri roky (v písmene b) odseku 1 návrhu), keďže doterajšia päťročná doba odbornej praxe je najdlhšou v okolitých štátoch i v štátoch Únie. Vo všetkých členských štátoch je doba odbornej praxe najviac trojročná. Aj v Českej republike majú trojročnú dobu odbornej praxe už od roku 1992.

Ustanovenie ďalej upresňuje obsah a formu odbornej praxe s prihliadnutím na smernicu Rady, ale najmä na Zásady architektonickej praxe UIA z roku 1999, a to v tom,

- aby išlo o prax až po skončení štúdia a nie aj prax počas štúdia, ktorá je súčasťou vzdelávania,

- aby išlo o prax, ktorej obsahom sú činnosti, ktoré má vykonávať architekt, teda odbornú prax a nie o obyčajné zamestnanie, v ktorom sa praktikant ani nedostane k odborným najmä tvorivým a projektovým činnostiam,

- aby išlo o prax pod dohľadom autorizovaného architekta a nie o prax bez dohľadu a

- aby išlo o preukaznú prax.

Už teraz je v Slovenskej komore architektov zavedená tzv. knižka odbornej praxe podľa vzoru zahraničných komôr, do ktorej sa zaznamenávajú podstatné údaje o obsahu praxe. Táto knižka sa predkladá ako doklad pri autorizácii a osvedčuje dĺžku, nepretržitosť a obsah odbornej praxe s potvrdením dohliadajúceho autorizovaného architekta.

K bodu 12: Návrhom sa upravujú dôvody na vyčiarknutie zo zoznamu autorizovaných architektov.

Doterajší dôvod (odhlásenie sa z trvalého pobytu v Slovenskej republike) sa nahrádza odhlásením sa zo zoznamu autorizovaných architektov, resp. autorizovaných stavebných inžinierov z dôvodu usadenia sa v inom štáte v Únii alebo mimo nej (napr. v USA). Architekt totiž môže byť trvalo usadený a mať hlavný ateliér len v jednom štáte, v inom (i vo viacerých) môže byť hosťujúcim architektom. Ide o obdobu obchodných spoločností, keď len v jednom štáte môže byť sídlo jej riaditeľstva (vedenia) s tým, že pobočiek môže mať v rôznych štátoch koľko chce.

Ďalej sa upresňuje dôvod vyčiarknutia pre stratu bezúhonnosti. Tým sa nahrádza úprava v § 17 ods. 2 prvá veta.

K bodu 13: V nadväznosti na úpravu uvedenú v predchádzajúcom bode sa vypúšťa definícia straty bezúhonnosti ako dôvod pre vyčiarknutie zo zoznamu.

K bodu 14: Ide o nové ustanovenia nadväzujúce na nový § 15a. Týka sa dôvodov vyčiarknutia len v prípade hosťujúcich architektov.

K bodu 15: Navrhovaná zmena sleduje upraviť obsah autorizačného oprávnenia tak, že namiesto dátumu zloženia sľubu, ktorý nemá pre výkon praxe nijaký význam, sa v ňom uvedie dátum zapísania do zoznamu, ktorý má význam pre prax v tom, že týmto dňom je účinná autorizácia. Zamestnanec týmto dňom nadobudne spôsobilosť potrebnú pre zamestnávateľa podľa § 14b a samostatne zárobkovo činná osoba sa týmto dňom stáva podnikateľom.

Z teraz platných dokladov (autorizačných osvedčení) sa nedá zistiť začatie „podnikania“, čo vyvoláva praktické problém vo vzťahu k Sociálnej poisťovni, k daňovému radu, k zdravotným poisťovniam, k Národnému úradu práce, k bankám i k Úradu pre verejné obstarávanie.

Ďalej sa v súlade s novou úpravou ochrany osobných údajov už nebude evidovať v zozname rodné číslo, ale len dátum narodenia. Dôvodom je skutočnosť, že zoznam je zo zákona verejne prístupný, čím sa sprístupňuje aj rodné číslo.

K bodu 16: Ide o úpravu nadväzujúcu na úpravu odseku 1 tohto paragrafu (bod 15).

K bodu 17: Ide o nové ustanovenie v nadväznosti na § 15a a § 17a. Týka sa obsahu registra hosťujúcich architektov. Ide o údaje, ktoré bude musieť Slovenská komora architektov zisťovať a viesť v registri v aktuálnom znení.

K bodu 18: Ustanovenie nadväzuje na body 15 a 16. Odo dňa účinnosti navrhovaného zákona sa bude v autorizačnom osvedčení uvádzať namiesto dátumu zloženia sľubu dátum zapísania do zoznamu a namiesto rodného čísla dátum narodenia.

Dôvodom je skutočnosť, že konštitutívne účinky má zapísanie do zoznamu a nie dátum sľubu a že vo verejne prístupnom zozname by nemalo byť uvedené rodné číslo, ktoré je zákonom chráneným osobným údajom.

K bodu 19: Úprava nadväzuje na § 15a ods. 5 a na § 18a a na zrušenie kategorizácie architektov. Hosťujúci architekti budú od usadených (autorizovaných architektov) odlíšení registračným číslom, v ktorom sú zakódované viaceré údaje.

K bodu 20: Navrhovaná zmena vyplýva z prechodu kompetencií v oblasti stavebného poriadku a územného plánovania z Ministerstva životného prostredia SR na Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR zákonom č. 139/2003 Z.z.

K bodu 21: Ustanovením sa odstraňujú dva praktické problémy, ktoré sa vyskytli pri aplikácii zákona.

Prvý problém: Uchádzači o zapísanie do zoznamu, ktorí splnili všetky požiadavky podľa § 15, ale chceli byť zapísaní až odo dňa, ktorý im vyhovoval, spravidla k novému roku alebo aspoň k prvému dňu nasledujúceho mesiaca, museli byť proti svojej vôli a záujmom zapísaní do troch dní odo dňa zloženia sľubu. Terajšie znenie totiž umožňuje len trojdňovú lehotu odo dňa zloženia sľubu. To v praxi vyvolávalo tlak na rôzne termíny sľubov, najmä na koniec roka, teda na čas od 29. do 31. decembra, čo spôsobuje problémy nielen komorám, ale zvyšuje nároky aj na samotných uchádzačov (napr. na dopravu v exponovanom období). Návrhom sa ustanovenie upravuje do polohy dispozitívnej, t.j., ak uchádzač splnil všetky podmienky a ak nepožiada o iný termín zapísania, platí, že sa zapíše do troch dní odo dňa sľubu.

Druhý problém: Autorizovaní architekti i autorizovaní stavební inžinieri, ktorí požiadali o vyčiarknutie zo zoznamu a po určitom čase požiadali o opätovné zapísanie do neho, museli celkom nezmyselne opätovne skladať sľub. Navrhuje sa odstrániť požiadavku opakovaného sľubu pri opakovanom zapisovaní do zoznamu a vyjadriť zásadu, že sľub sa skladá iba raz.

K bodu 22: Návrhom sa má vylúčiť kompetencia ministerstva a komory nariadiť preskúšanie voči hosťujúcim architektom.

O odbornú spôsobilosť sa má starať materská komora v domovskom štáte usadeného architekta. Ak nastanú dôvody, pre ktoré by bolo možné nariadiť preskúšanie autorizovaného architekta, je to dôvod, aby sa to oznámilo komore v štáte, v ktorom je architekt usadený.

K bodu 23: Ustanovenie nadväzuje na úpravu v § 15a, 17a a 18a zákona, ktorými sa zavádza v súlade so smernicou Rady 85/384/EHS povinnosť registrácie hosťujúcich architektov, a na § 16 ods. 3, ktoré upravuje obsah odbornej praxe pod dohľadom. Do kompetencie komory sa zavádza vedenie registra hosťujúcich architektov a vydávanie a vedenie knižiek odbornej praxe.

Knižky odbornej praxe sú už zavedené na základe odporúčania UIA a od začiatku roku 2000 ich používajú absolventi architektonického vzdelávania na zapisovanie vykonanej odbornej praxe v ateliéroch autorizovaných architektov. Knižky zjednodušujú preukazovanie praxe na účely autorizácie a osvedčujú sa nielen u nás, ale aj v zahraničí, kde boli zavedené už dávnejšie. Obsah knižiek je v súlade so Zásadami architektonickej praxe UIA z roku 1999.

K bodu 24: Úprava písmen g), i) a j) v § 24 ods. 2 sleduje upresnenie existujúcich úloh Slovenskej komory architektov, a teda obsahovo nejde o nové úlohy.

V písmene g) sa upresňuje podiel komory na obsahu vzdelávania v oblasti architektúry v súlade so skutočným stavom v nadväznosti na Zásady architektonickej praxe UIA z júna 1999 a na nový vysokoškolský zákon č. 131/2002 Z.z. Podiel komory na obsahu vzdelávania je už teraz realitou, a to jednak účasťou na príprave študijných programov a na organizácii štúdia a jednak účasťou zástupcov komory v komisiách v rámci prijímacieho konania, v komisiách na štátnych záverečných skúškach a vo vedeckej rade. Rovnako je komora účastná na akreditačnom procese účasťou zástupcu komory v odbornej komisii akreditačnej komisie vlády pre projektovanie.

V písmene i) sa upresňuje a konkretizuje obsah spolupráce so zahraničnými komorami v nadväznosti na úlohy komôr vyplývajúce zo smernice Rady 85/384/EHS a na navrhované úpravy týkajúce sa usadzovania a hosťovania architektov.

V písmene j) ide o upresnenie postavenia komory v doterajšom overovaní v nadväznosti na zákon č. 263/1999 Z.z. o verejnom obstarávaní, ktorým bolo zavedené obstarávanie tzv. súťaže návrhov. V oblasti architektúry ide predovšetkým o verejné architektonické a urbanistické súťaže.

Úlohy formulované v tomto písmene Slovenská komora architektov reálne plní už od svojho vzniku v roku 1992 a za ostatných 10 rokov overila desiatky súťažných podmienok a podkladov a fakticky pomohla vyhlasovateľom a obstarávateľom pri ich príprave a formulovaní, ako aj pri zostavovaní súťažných porôt, pri vyhodnocovaní súťažných návrhov, a pod.

K bodu 25: Kompetencie Slovenskej komory architektov sa dopĺňajú o dve nové úlohy, ktoré bude musieť vykonávať na základe čl. 26 a 28 smernice Rady 85/384/EHS.

Jednou je uznávanie kvalifikácií na účely zapisovania do zoznamu autorizovaných architektov a zapisovania do registra hosťujúcich architektov.

Druhou je zriadenie informačného centra o právnych predpisoch vzťahujúcich sa na podmienky usadzovania a hosťovania a výkonu architektonickej praxe a profesijných etických predpisoch, vrátane poskytovania konzultácií.

Na plnenie týchto úloh Slovenská komora architektov vytvorila priestorové podmienky a podľa pokynov ACE je v príprave personálne a administratívne vybavenie, ktoré bude najneskôr v konca prvého polroku 2003 dobudované a plne funkčné.

K bodu 26: Upresňuje sa výpočet povinných vnútorných predpisov o etický poriadok, ktorý je jedným z dôležitých dokumentov komory na výkon profesijnej praxe. Rokovací poriadok je súčasťou štatútu komory a nikdy nebol vydaný ako samostatný dokument.

K bodom 27 a 28: Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu zo zriadenia registra hosťujúcich architektov. Autorizačná komisia je odborný orgán komory zvolaný na účel autorizácie a vedenia zoznamu autorizovaných architektov a výkonu architektonickej praxe. Preto je vhodné, aby on bude zodpovedal v komore za úlohy súvisiace s výkonom architektonickej praxe hosťujúcimi architektami.

K bodu 29: Nové znenie písmen pri vymedzení kompetencií Slovenskej komory stavebných inžinierov nadväzuje na úpravy v § 24 ods. 1. Uvedené kompetencie má táto komora aj teraz právo vykonávať.

K bodu 30: Upravuje sa dĺžka subjektívnej a objektívnej lehoty na disciplinárne potrestanie na úroveň obvyklú postihovaniu správnych deliktov podľa ostatných zákonov. Prax ukázala, že v terajších extrémne krátkych lehotách nie je možné dostatočné objasnenie disciplinárnych previnení, najmä ak komora nedisponuje vyšetrovacími právomocami a donucovacími prostriedkami. Tým mnohí previnilci unikali zodpovednosti a mnohé previnenia voči klientom zostali nepotrestané z dôvodu uplynutia lehoty.

K bodu 31: Ide o nové ustanovenie, ktorého účelom je vzťahovať disciplinárnu právomoc komory aj na hosťujúcich architektov.

Obsah možných disciplinárnych opatrení vychádza z § 39 ods. 1, ale namiesto disciplinárneho opatrenia vylúčenia z komory, ktorý neprichádza pri hosťujúcich architektoch do úvahy, navrhuje sa v písmene c) disciplinárne opatrenie vyčiarknutie z registra hosťujúcich architektov.

Postúpenie na disciplinárne konanie komore domovského štátu zostáva samozrejme alternatívou, ktorá sa v zahraničí voči hosťujúcim architektom uplatňuje častejšie.

K bodu 32: Návrhom sa dopĺňa ustanovenie o príjmoch komory. Tak, ako je jej príjmom úhrada za zapísanie do zoznamu autorizovaných architektov, mala by byť jej príjmom aj úhrada za zapísanie do registra hosťujúcich architektov.

K bodu 33: Nová príloha obsahuje zoznam vysokoškolských diplomov, autorizačných osvedčení a iných dokladov o vzdelaní v oblasti architektúry, ako sú uvedené v čl. 11 smernice Rady 85/384/EHS. Tieto doklady sú priamo platné v každom členskom štáte ako doklad o vzdelaní, a teda nepodliehajú nostrifikácii.

Komora však má právo overovať ich úplnosť a pravosť v spolupráci s komorou alebo iným registračným orgánom v štáte, v ktorom boli vydané. Vzory týchto dokladov si komory vymieňajú na uľahčenie a zrýchlenie procedúry vedúcej k zapísaniu do zoznamu alebo do registra.

K čl. II: Účinnosť sa navrhuje členiť. Ustanovenia, ktoré sú aktuálne už teraz, nadobudnú účinnosť skôr a ustanovenia zabezpečujúce úplnú aproximáciu až dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, aby nedošlo k jednostrannému plneniu, a tým k diskriminácii slovenských architektov a stavebných inžinierov.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 730 zo dňa 20. augusta 2003.

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

László Gyurovszky v. r.

minister výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu