Zákon o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva 528/2008 účinný od 01.06.2017 do 20.05.2020

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

1. A. Všeobecná časť 

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na mesiace jún až december 2016.

Zmeny sú predpokladom na naplnenie cieľa riadneho a včasného čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie. Návrh zákona bol vypracovaný z dôvodu potreby podrobnejšej úpravy niektorých skutočností a zjednoznačnenia existujúceho legislatívneho textu, v dôsledku čoho sa navrhovanou úpravou reflektujú potreby implementačnej praxe, a to najmä v otázkach finančného riadenia, vysporiadania finančných vzťahov, v oblasti definícií pojmov a doplnenia nastavení existujúcich právnych vzťahov. 

Rovnako potreba vykonania zmien vyplýva zo zmenenej alebo úplne novej právnej úpravy obsiahnutej v iných právnych predpisoch prijatých v nedávnom období, ktoré majú priamy vplyv na vzťahy vyplývajúce z oboch právnych predpisov, a to vo vzťahu k programovému obdobiu 2007 – 2013, ako aj programovému obdobiu 2014 – 2020, nakoľko návrh zákona zároveň mení obe právne normy predstavujúce právny základ implementácie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu (zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov), resp. európskych štrukturálnych a investičných fondov (zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). 

Zmeny zároveň vyplývajú aj z vyvíjajúcej sa metodiky finančných tokov, ktorú postupne vydáva Európska komisia pre programové obdobie 2014 – 2020. 

Návrh zákona bol vypracovaný aj v nadväznosti na prijatie zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a z dôvodu jasnej a určitej úpravy ďalšieho postupu riadiaceho orgánu v prípade zistenia porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania financovaného čo aj z časti z finančných prostriedkov z fondov Európskej únie. 

V prípade oboch menených právnych predpisov sa v príslušných ustanoveniach zavádzajú pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania mechanizmy, v dôsledku ktorých dochádza k zvýšeniu právnej istoty účastníkov právnych vzťahov a jednotného výkladu zákonných ustanovení a z nich vyplývajúcich práv a povinností. Doterajšie znenie § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva určuje, že ak riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. V záujme právnej istoty a zabezpečenia jednotného výkladu práv a povinností riadiacich orgánov je predmetom návrhu zákona stanovenie postupu, ktorý určuje pre riadiace orgány povinnosť vyzvať prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti v prípade zistení s vplyvom alebo možným vplyvom na výsledok verejného obstarávania. Cieľom návrhu je tak väčšia jednoznačnosť ustanovení s cieľom ich správnej aplikácie v praxi.

V neposlednom rade zmeny vyplývajú z potreby reagovať na prijatie nových kódexov nahrádzajúcich zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, kedy s účinnosťou od 1. júla 2016 sa všetky konania vedené v civilných sporoch, vrátane tých konaní, ktorých predmetom je pohľadávka z príspevku, riadia novým zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, čo môže mať podstatný vplyv na konanie riadiaceho orgánu, resp. sprostredkovateľského orgánu konajúceho ako zástupca riadiaceho orgánu v týchto konaniach. 

Zmenami v zákone č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa precizuje okruh pohľadávok štátu v rámci realizácie spoločných programov SR a EÚ, na ktoré sa zákon o pohľadávkach štátu nevzťahuje, resp. sa vzťahuje len čiastočne, a to z dôvodov špecifických podmienok vyplývajúcich z legislatívy Európskej únie a z toho vyplývajúcich špecifických postupov pri niektorých typoch pohľadávok štátu. 

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana ani žiadne sociálne vplyvy. 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

dolOŽKA  ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

2. Názov návrhu právneho predpisu: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskej únie

- primárnom

Zmluva o fungovaní Európskej únie, najmä články 38 až 44, 162 až 164, 174 až 178, 320 až 324, 325 a 349.  

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1. legislatívne akty 

• - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013).
• - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013).
• - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013).
• - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013).
• - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013).
• - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.1255/2011 (Ú. v. EÚ L 149, 20.05.2014).
• - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013).
• - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013).
• - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013).
• - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012).

2. nelegislatívne akty

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

1. 1. rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C 46/03, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska proti EK, [2005] 

2. rozhodnutie Súdneho dvora vo veci T-102/03, Centro informativo per la collaborazione tra le imprese e la promozione degli investimenti in Sicilia SpA (CIS) proti EK, [2005] 

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii: 

a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

nie je určená 

b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

nie je určená 

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

konanie nebolo začaté 

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

návrh zákona nepreberá smernice 

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný 

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

K čl. I

(zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych                               a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

K bodu 1

V súvislosti s novým zákonom č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa v celom texte zákona mení názov správ finančnej kontroly na Úrad vládneho auditu.  

K bodu 2

Doplnenie vnútorných odkazov vzhľadom k doplneniu nového § 41a do zákona. 

K bodu 3

Legislatívna úprava v nadväznosti na nový zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 4

Upresňuje sa definícia prijímateľa s cieľom jednoznačného výkladu. Pod prijímateľom pre účely zákona o príspevku z EŠIF sa rozumie aj hlavný prijímateľ v rámci programov cezhraničnej spolupráce (SK – AT a SK – CZ) v zmysle nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1299/2013. 

K bodu 5

Upresňuje sa definícia partnera s cieľom jednoznačného výkladu. Pod partnerom pre účely zákona o príspevku z EŠIF sa rozumie aj prijímateľ v rámci programov cezhraničnej spolupráce (SK – AT  a SK – CZ) v zmysle nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1299/2013. Zároveň sa z textu vypúšťa program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Maďarsko, pre ktorý Slovenská republika už naďalej neplní úlohu riadiaceho orgánu.

K bodu 6

Upresňuje sa označenie prostriedkov, ktoré sú poskytované užívateľovi. Užívateľovi neposkytuje nenávratný finančný príspevok poskytovateľ na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ale sú mu poskytnuté až následne zo strany prijímateľa, resp. partnera na základe osobitnej písomnej zmluvy. V rámci vzťahu medzi prijímateľom a užívateľom nejde o poskytovanie príspevku (ten je tvorený prostriedkami EÚ a spolufinancovaním zo štátneho rozpočtu), ale o poskytnutie prostriedkov, ktoré majú „pôvod“ v príspevku. Toto rozdelenie je potrebné vzhľadom k odlišnej úprave aj správy prípadných pohľadávok štátu z takto poskytovaných prostriedkov. Správa pohľadávok štátu zo strany prijímateľa (ktorý je správcom pohľadávky štátu, tzn. spravidla štátnym orgánom) voči užívateľovi sa spravuje zákonom č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nie zákonom o príspevku z EŠIF. Z dôvodu zjednodušenia procesov sa zároveň vypúšťa nevyhnutnosť písomného súhlasu poskytovateľa s poskytovaním prostriedkov z príspevku užívateľovi. 

K bodu 7

Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu po účinnosti zákona č. 171/2016 Z. z. plní v zmysle uznesenia vlády SR č. 519 z 15. októbra 2014 k Štruktúre subjektov implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov na programové obdobie 2014-2020 a zabezpečenie administratívnych kapacít do roku 2016, bodu A.3. úlohu nezávislého monitorovacieho subjektu pre monitorovanie splnenia kritérií určenia podľa Prílohy XIII a podľa čl. 124 ods. 5 a 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (ďalej „nariadenie č. 1303/2013“) a podľa čl. 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca  z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej „nariadenie č. 1299/2013).

Nezávislý monitorovací subjekt (ďalej len „NMS“) je povinný v zmysle čl. 124 ods. 5 nariadenia č. 1303/2013 a čl. 21 nariadenia č. 1299/2013 monitorovať počas celého programového obdobia plnenie kritérií určenia, a v prípade, že určený orgán nespĺňa tieto kritériá, stanoviť na primeranej úrovni a podľa závažnosti problému skúšobnú dobu, v ktorej sa prijmú potrebné nápravné opatrenia. NMS je povinný oznámiť Európskej komisii dátum, od ktorého začína pre určený orgán plynúť skúšobná doba, pričom poskytne informácie                 o danej skúšobnej dobe, dátum, ku ktorému sa po vykonaní nápravných opatrení skúšobná doba skončí, ako aj dátum ukončenia určenia orgánu. 

Základným podkladom pre riadne plnenie monitorovacej funkcie nezávislého monitorovacieho subjektu je pravidelné vyhodnotenie vykonaných auditov a kontrol vykonaných na riadiacich orgánoch/certifikačnom orgáne počas programového obdobia           2014 – 2020. Na základe zistení z vykonaných auditov/kontrol sú určené orgány povinné prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených auditom/kontrolou a predložiť ich na posúdenie auditnému, resp. kontrolnému orgánu. NMS bude na základe podkladov získaných od riadiacich orgánov/certifikačného orgánu a na základe stanoviska audítorov/kontrolórov monitorovať ich plnenie počas celého programového obdobia. 

Cieľom navrhovanej úpravy je presnejšie vymedzenie povinnosti centrálneho koordinačného orgánu ako nezávislého monitorovacieho subjektu v zmysle čl. 124 ods. 5 a 6 nariadenia                  č. 1303/2013, čl. 21 nariadenia č. 1299/2013 a usmernenia EK k postupom určenia a ich správna aplikácia v praxi.

K bodu 8

Ak má byť princíp partnerstva pri formovaní monitorovacích výborov naplnený, je potrebné zabezpečiť, že väčšinu členov monitorovacích výborov nebudú tvoriť zástupcovia štátnej správy - ministerstiev, ktorí sú súčasne riadiacimi orgánmi, resp. zástupcovia organizácií v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. 

K bodu 9

V nadväznosti na ustanovenie § 8 ods. 2 sa reaguje na možnosť voľby zástupcu v civilnom sporovom konaní, ktorým môže byť aj právnická osoba podľa § 89 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Ustanovenie reaguje na implementačnú prax, kedy sprostredkovateľský orgán rieši aj vysporiadanie finančných vzťahov a v rámci neho uplatňuje pohľadávku z príspevku v civilnom sporovom konaní. Úpravou sa vytvára zákonný rámec pre aktívnu legitimáciu sprostredkovateľského orgánu v takomto konaní, vrátane možnosti stanoviť si vlastného zástupcu, najmä advokáta, a to splnením podmienok podľa § 89 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. V programovom období 2014-20 potreba takéhoto nastavenia vyplynula aj s ohľadom na to, že mnohé sprostredkovateľské orgány nie sú podriadenými organizáciami riadiacich orgánov a súčasne sa očakáva nárast tejto agendy, ktorá by neprimerane zaťažovala riadiaci orgán, ak by ju musel riešiť sám. 

Úprava v novom odseku 6 nadväzuje na postavenie sprostredkovateľského orgánu ako poskytovateľa podľa odsekov 1 až 5. Súčasne sa touto úpravou dôsledne oddeľuje postavenie sprostredkovateľského orgánu vyplývajúce z článku 123 odsek 6, resp. odsek 7 nariadenia č. 1303/2013, kedy sprostredkovateľský orgán koná v mene a na účet riadiaceho orgánu, od situácie, kedy koná ako správny orgán podľa § 41 a § 41a, pretože mu zákon zveruje rozhodovanie správneho orgánu. 

K bodu 10

Legislatívno-technická úprava s cieľom jednoznačnejšieho výkladu ustanovenia. Odkaz na poznámku pod čiarou 50 bol vo vzťahu k certifikačnému orgánu nadbytočný.

K bodu 11 

Doplnenie vnútorného odkazu vzhľadom k doplneniu nového § 41a do zákona.

K bodu 12

Legislatíva Európskej únie umožňuje poskytovanie príspevku aj formou tzv. osobitných typov výdavkov, medzi ktoré patria štandardné stupnice jednotkových nákladov, paušálne sumy a paušálne financovanie, pričom legislatíva Európskej únie môže zároveň upravovať aj podmienky a náležitosti takýchto výdavkov. V prípade, ak riadiaci orgán umožní ich využívanie, spôsob ich výpočtu, výšku, podmienky oprávnenosti a ich kontrolu riadiaci orgán určí vo výzve, resp. vo vyzvaní, ak ide o projekty, ktoré nie sú vyberané na základe výzvy. Zároveň ide o zabezpečenie súladu s čl. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, keďže absentovala zákonná úprava na národnej úrovni v otázke vzťahu k zjednodušenému spôsobu vykazovania (navrhovaná úprava predstavuje „lex specialis“ voči osobitným zákonom a z nich vyplývajúcim povinnostiam). Odsek 4 upresňuje, že kontrola podľa odsekov 1 až 3 sa vykonáva ako základná finančná kontrola, administratívna finančná kontrola a finančná kontrola na mieste, pričom vecná stránka spôsobu výkonu kontroly je špecifikovaná v odsekoch 1 až 3. Odôvodnenými prípadmi uvedenými v odseku 3 sa rozumejú najmä podnety kontrolných resp. auditných orgánov EÚ alebo na základe rozhodnutia riadiaceho orgánu.

K bodu 13

V súvislosti s novým zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zrušuje zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa v texte zákona upravuje poznámka pod čiarou k odkazu 63.

K bodu 14

Zmena reaguje na potreby implementačnej praxe. Je potrebné doriešiť úpravu týkajúcu sa situácie, kedy sa žiadateľ napriek výzve poskytovateľa nevyjadrí k pochybnostiam oznámeným poskytovateľom a zostane nečinný, alebo nastane iná situácia vyplývajúca z jednotlivých dôvodov pre zastavenie konania, ktoré z procesných dôvodov bránia poskytovateľovi ďalej posudzovať predložený projektový zámer. Ustanovenie § 18 ods. 5 túto situáciu dosiaľ neriešilo. Obdobná situácia sa v rámci konania o žiadosti rieši postupom podľa § 20, kedy sa predpokladá vydanie rozhodnutia o zastavení konania ako typického nemeritórneho rozhodnutia z procesných dôvodov uvedených v § 20. Vzhľadom na to, že rozhodnutie o zastavení konania nie je meritórnym rozhodnutím a zákon priznáva žiadateľovi voči takémuto rozhodnutiu možnosť uplatniť opravné prostriedky, doplnenie novej druhej vety v odseku 5 nenarúša základný predpoklad platný pre posudzovanie projektových zámerov, že nejde o konania, ktoré by končili meritórnym rozhodnutím.  

K bodu 15

Doplnenie vnútorného odkazu vzhľadom k doplneniu nového § 41a do zákona.

K bodu 16

Vypustenie ustanovenia vzhľadom na potrebu podrobnejšej úpravy a postupov vysporiadania finančných vzťahov v národných metodických postupoch operačného programu Interact s cieľom jednoznačnej aplikácie v praxi.

K bodu 17

Ustanovuje sa vnútorný odkaz na § 31 ods. 7, ktorý upravuje špecifický spôsob poskytovania príspevku pre prijímateľov so sídlom na území SR.

K bodu 18

Doplnenie vnútorného odkazu vzhľadom k doplneniu nového § 41a do zákona.

K bodu 19

Z celého § 32, vrátane nadpisu sa vypúšťa relevantnosť ustanovení vo vzťahu k programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Maďarsko z dôvodu, že Slovenská republika už naďalej neplní vo vzťahu k tomuto programu cezhraničnej spolupráce úlohu riadiaceho orgánu.

K bodu 20

Keďže štatutárny orgán poskytovateľa rozhoduje na základe posúdenia spoločným monitorovacím výborom, nie je správne zapájať do tohto procesu ďalší subjekt akým je osobitná komisia. Posúdenie spoločného monitorovacieho výboru sa môže líšiť od stanoviska osobitnej komisie čo by v praxi znamenalo značné problémy a pravdepodobne zdĺhavý proces rozhodovania o odvolaní, ktorý by v extrémnom prípade mohol zapríčiniť „patovú“ situáciu a v konečnom dôsledku nerozhodnutie o odvolaní.

K bodu 21

Keďže v zmysle článku 12 ods. 4 nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1299/1303 vyberá všetky operácie programu spoločný monitorovací výbor, nie je dôvod na vylúčenie projektov technickej pomoci z tohto postupu.

K bodom 22 a 23

Z celého § 32 sa vypúšťa relevantnosť ustanovení vo vzťahu k programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Maďarsko z dôvodu, že Slovenská republika už naďalej neplní vo vzťahu k tomuto programu cezhraničnej spolupráce úlohu riadiaceho orgánu.

K bodu 24

Spresnenie ustanovenia a jeho vnútorné prepojenie s ustanoveniami týkajúcimi sa vysporiadania finančných vzťahov s cieľom jeho jednoznačnejšieho výkladu a aplikácie v praxi.  Zároveň sa ustanovuje osobitná suma, ktorú riadiaci orgán neuplatňuje a nevymáha pre programy cezhraničnej spolupráce, a to sumu 250 eur. Možnosť určenia tejto sumy vyplýva z čl. 122 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013.  

K bodu 25

Legislatívna úprava s cieľom jednoznačnejšieho určenia začiatku plynutia lehoty. 

K bodu 26

Legislatívno-technická úprava, ktorá reflektuje na skutočnosť, že v samotnom súdnom rozhodnutí nemusí byť uložená sankcia, ale len povinnosť subjektu zaplatiť / vrátiť určitú sumu. Za účelom precizovania legislatívneho textu sa navrhuje úprava, ktorá odstráni možný nesúlad v legislatívnom texte (vo vzťahu k ustanoveniu § 34 ods. 3).

K bodu 27

Spresnenie ustanovenia vzhľadom k definícii „poskytovateľa“ podľa § 3 ods. 2 f). Celý predpis v jednotlivých ustanoveniach používa pojmy „poskytovateľ“ ak sa dané ustanovenie vzťahuje aj pre rozvoj vidieka, resp. pojem „riadiaci orgán“ ak sa ustanovenie, prípadne kompetencia na rozvoj vidieka nevzťahuje. Ustanovenie § 35 sa na rozvoj vidieka nevzťahuje, je v ňom preto potrebné používať pojem „riadiaci orgán“ namiesto pojmu „poskytovateľ“. 

K bodu 28

V súvislosti s novým zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zrušuje zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa v texte zákona upravuje poznámka pod čiarou k odkazu 82. V súvislosti s novým zákonom č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zrušil zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa v texte zákona upravuje poznámka pod čiarou k odkazu 83.  

K bodom 29 a 30

Ustanovenie upresňuje povinnosti subjektov pri vypracovávaní a predkladaní správ o zistenej nezrovnalosti. V súlade s praxou je za vypracovanie správy o zistenej nezrovnalosti primárne zodpovedný riadiaci orgán operačného programu, podporne môžu správu vypracovávať aj certifikačný orgán, platobná jednotka, resp. orgán auditu. 

K bodu 31

Vzhľadom k prijatiu zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa ustanovenie dopĺňa v tom zmysle, že správa o zistenej nezrovnalosti sa nepredkladá prijímateľovi v prípade, ak samotný prijímateľ (právnická osoba) je podozrivý zo spáchania trestného činu. 

K bodu 32

V súlade s potrebami praxe sa upravujú obsahové náležitosti správy o zistenej nezrovnalosti. Konkrétne sumy podľa rozdelenia zdrojov bude automaticky generovať systém ITMS2014+. 

K bodu 33

V súlade s potrebami praxe sa upravujú obsahové náležitosti správy o zistenej nezrovnalosti. V štruktúre správy o zistenej nezrovnalosti sa dopĺňa nový údaj „označenie dlžníka“, ktorý spresňuje zodpovednú osobu, na ťarchu ktorej sa finančne vysporiada dlh zo záväzku za vzniknutú nezrovnalosť na národnej úrovni (napr. prijímateľ, partner, riadiaci orgán, sprostredkovateľský orgán).  Doplnenie teda len reflektuje na realitu, pretože toto pole správa o zistenej nezrovnalosti obsahuje. Z ustanovenia sa navyše vypúšťa (opäť v nadväznosti na prax a „realitu“) popis stavu riešenia.

K bodu 34

Doplnenie vnútorného odkazu vzhľadom k doplneniu nového § 41a do zákona ako aj doplnenie vnútorného odkazu na ods. 4 § 41 vzhľadom k tomu, že ide o rovnakú situáciu vo vzťahu k možnosti sprístupnenia správy o zistenej nezrovnalosti ako v prípade § 41 ods. 1.

K bodu 35

Upresnenie odkazu v poznámke pod čiarou na nové delegované, resp. vykonávacie nariadenie Európskej komisie, ktoré špecifikuje štruktúru, frekvenciu atď. predkladaných informácii k nezrovnalostiam.

K bodu 36

Legislatívno-technické upresnenie ustanovenia. Ustanovuje sa možnosť vykonať vysporiadanie finančnej opravy voči poskytovateľovi, certifikačnému orgánu, resp. orgánu auditu okrem viazania prostriedkov v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov aj vrátením prostriedkov bezhotovostným prevodom.  

K bodu 37

V nadväznosti na prijatie zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 438/2015 Z. z. (ďalej len „zákon č. 343/2015 Z. z.“) sa upravuje postup poskytovateľa v prípade zistenia porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania pri nadlimitých a podlimitných zákazkách. Zákon č. 343/2015 Z. z., ktorý ruší zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vypustil inštitút protokolu o porušení zákona o verejnom obstarávaní, ktorý Úrad pre verejné obstarávanie vydával v prípade výkonu kontroly po uzavretí zmluvy a nahradil ho rozhodnutím podľa § 175 zákona č. 343/2015 Z. z. Právna úprava v aktuálnom zákone č. 292/2014 Z. z. však pri zistení porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania vychádza len z protokolu a nepočíta s možnosťou vydania rozhodnutia zo strany Úradu pre verejné obstarávanie, preto sa v záujme bezproblémovej aplikácie inštitútu aplikovaného poskytovateľom za účelom vrátenia príspevku z EŠIF navrhuje v zákone pojem „protokol“ nahradiť „rozhodnutím“, ako výsledkom konania Úradu pre verejné obstarávanie. 

V § 41 ods. 1 sa zároveň dopĺňa pravidlo, podľa ktorého môže poskytovateľ podať podnet Úradu pre verejné obstarávanie v prípade, že porušenie pravidiel verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, identifikoval iný kontrolný orgán, napr. orgán auditu, Európska komisia, Európsky dvor audítorov atď. V takom prípade poskytovateľ nevyzýva prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti, ale podá podnet na Úrad pre verejné obstarávanie a po vydaní rozhodnutia sa postupuje podľa odseku 4. 

V § 41 ods. 3 bolo precizované pravidlo, podľa ktorého poskytovateľ môže rozhodnúť o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátanie v prípade, ak Úrad pre verejné obstarávanie vydal rozhodnutie, v ktorom identifikoval tie zistenia, na základe ktorých vyzval poskytovateľ prostredníctvom žiadosti o vrátenie vrátiť poskytnutý príspevok alebo jeho časť. V prípade, že Úrad pre verejné obstarávanie identifikuje zistenia, ktoré neboli predmetom žiadosti o vrátenie, postupuje poskytovateľ podľa odseku 4. 

Podľa § 41 ods. 4 sa postupuje v prípade, ak Úrad pre verejné obstarávanie na základe podnetu zistil porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v rozhodnutí, ale poskytovateľ za tieto porušenia uvedené v rozhodnutí nevyzval prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti. Ak teda poskytovateľ vyzval prijímateľa na vrátenie príspevku alebo je časti vo väzbe na iné porušenia verejného obstarávania, postupuje sa podľa odseku 4. Zároveň bolo doplnené pravidlo, že po vydaní rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie poskytovateľ bezodkladne vykoná finančnú kontrolu a následne žiada o vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti. 

V § 41 ods. 6 bolo doplnené pravidlo, podľa ktorého poskytovateľ nemôže rozhodnúť o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti, ak zákazka už bola predmetom kontroly zo strany Úradu pre verejné obstarávanie a zároveň sa v tomto rozhodnutí nezistilo porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Uvedené pravidlo bolo doplnené z dôvodu ochrany a právnej istoty prijímateľa, ktorý by nemal znášať bremeno vyššej finančnej opravy, ak disponoval vo vzťahu k zákazke rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie o zastavení konania, t. j. rozhodnutím, na základe ktorého nebolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania.

Z dôvodu odvolávky na postup poskytovateľa v konaní podľa § 41 ods. 5 podľa správneho poriadku sa zároveň navrhuje jednoznačné určenie správneho orgánu tak, aby bolo nepochybné konanie správneho orgánu, ktorému zákon zveril rozhodovanie správneho orgánu. Aj terminologicky sa vyjadruje vecné oddelenie činností poskytovateľa podľa zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku od výkonu pôsobnosti správneho orgánu, ktorým môže byť riadiaci orgán, sprostredkovateľský orgán podľa §8 ods. 6 alebo agentúra. Takéto oddelenie poskytovateľa, ktorého postavenie je založené na vymedzení riadiaceho orgánu a sprostredkovateľského orgánu podľa nariadenia č. 1303/2013, od správneho orgánu, ktorému zákon zveril konanie podľa § 41, je potrebné s ohľadom na implementačnú prax. Pokiaľ ide o vymedzenie toho, ktorý zo správnych orgánov začne konanie, riadiaci orgán má zachovaný právny nástroj na to, aby začal konanie, ak sprostredkovateľský orgán alebo agentúra nebudú konať. Dôvodom je nutnosť rešpektovať celkovú zodpovednosť riadiaceho orgánu za operačný program podľa článku 125 ods. 1 nariadenia č. 1303/2013. 

Okrem uvedených zmien sa v ustanovení navrhujú viaceré legislatívno-technické úpravy textu s cieľom väčšej jednoznačnosti. Vzhľadom k novému zákonu o verejnom obstarávaní sa menia aj znenia poznámok pod čiarou.

K bodu 38

Upravuje sa osobitne postup poskytovateľa pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávanie, ak sa jedná o zákazku s nízkou hodnotou podľa § 117 zákona č. 343/2015 Z. z. V prípade, že prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti o vrátenie, nepodáva sa podnet na Úrad pre verejné obstarávanie, ale poskytovateľ rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie. Dôvodom vypustenia kontroly Úradu pre verejné obstarávanie v prípade zákaziek s nízkou hodnotou je skutočnosť, že Systém riadenia EŠIF na programové obdobie 2014-2020 určuje pri zadávaní zákaziek s nízkou hodnotou pravidlá nad rámec zákona č. 343/2015 Z. z. (napr. povinnosť osloviť určitý počet záujemcov v rámci prieskumu trhu, povinnosť zverejňovania v prípade zákaziek nad 5 000 eur a pod.), ktoré poskytovateľ musí výkonom finančnej kontroly overiť, ale nie sú predmetom kontroly Úradu pre verejné obstarávanie.

Princípy týkajúce sa konania správneho orgánu a oddelenia poskytovateľa od správneho orgánu sú totožné ako pri konaní správneho orgánu podľa § 41.  

K bodu 39

S cieľom jednoznačného výkladu a aplikácie ustanovenia sa dopĺňa, že je možné započítať aj len časť pohľadávky poskytovateľa. 

K bodu 40

S cieľom zjednoznačnenia úpravy a postupu poskytovateľa sa dopĺňa vnútorný odkaz na § 42 ods. 4. 

K bodu 41

Vypúšťa sa možnosť vykonania vzájomného započítania v prípade, ak má prijímateľ vysporiadať zmluvnú  pokutu, a to z dôvodu, že zmluvná pokuta sa následne nevysporiadava voči všeobecnému rozpočtu Európskej únie, ale je príjmom štátneho rozpočtu SR. V prípade zaplatenia zmluvnej pokuty zároveň nejde o vrátenie príspevku alebo jeho časti. 

K bodu 42

Legislatívno-technické upresnenie ustanovenia. Z doterajšieho znenia nebolo jednoznačné, že primárna povinnosť vrátiť príspevok alebo jeho časť je na prijímateľovi, ktorý keď sa dozvie o skutočnosti, že má príspevok alebo jeho časť vrátiť, má tak urobiť z vlastnej iniciatívy a to buď vrátením (bezhotovostným prevodom) alebo má navrhnúť vykonanie vzájomného započítania (ak sú na to splnené podmienky § 42). Až následne nastupuje kompetencia riadiaceho orgánu vyzvať prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti, a to formou žiadosti o vrátenie, resp. kompetencia riadiaceho orgánu navrhnúť vykonanie vzájomného započítania (opäť za splnenia podmienok § 42). 

K bodu 43

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov vzhľadom na zmeny v § 41 a doplnenie § 41a. Zmena zároveň reaguje na prijatie nových kódexov nahrádzajúcich zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, kedy s účinnosťou od 01.07.2016 sa všetky konania vedené v civilných sporoch, vrátane tých konaní, ktorých predmetom je pohľadávka z príspevku, riadia novým zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, bez stanovenia prechodných ustanovení. 

K bodu 44

Legislatívno-technické upresnenie ustanovenia. Z doterajšieho znenia nebolo jednoznačné, že primárna povinnosť vrátiť príspevok alebo jeho časť je na prijímateľovi, ktorý keď sa dozvie o skutočnosti, že má príspevok alebo jeho časť vrátiť, má tak urobiť z vlastnej iniciatívy a to buď vrátením (bezhotovostným prevodom) alebo má navrhnúť vykonanie vzájomného započítania (ak sú na to splnené podmienky § 43). Až následne nastupuje kompetencia riadiaceho orgánu vyzvať prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti, a to formou žiadosti o vrátenie, resp. kompetencia riadiaceho orgánu navrhnúť vykonanie vzájomného započítania (opäť za splnenia podmienok § 43). 

K bodu 45

Vzhľadom k úpravám konania a vydávania rozhodnutí podľa § 41 a 41a sa upresňuje prípadný prechod správy pohľadávky nie len pri rozhodnutí Úradu vládneho auditu v prípade porušenia finančnej disciplíny (ako tomu bolo doteraz), ale aj v prípade rozhodnutí vydaných riadiacim orgánom alebo sprostredkovateľským orgánom podľa § 41 alebo 41a. Do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ide vždy o pohľadávku z príspevku v zmysle jej definície podľa § 3 ods. 1 písm. j) ktorej správcom je riadiaci orgán (keďže sprostredkovateľský orgán koná v mene riadiaceho orgánu), resp. Pôdohospodárska platobná agentúra v prípade pohľadávok týkajúcich sa rozvoja vidieka. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia sa táto pohľadávka stáva pohľadávkou z rozhodnutia, pričom jej správcom je subjekt, ktorý dané rozhodnutie vydal (riadiaci orgán, sprostredkovateľský orgán alebo Úrad vládneho auditu). V prípade správy pohľadávok štátu pri rozvoji vidieka je vždy správcom pohľadávky Pôdohospodárska platobná agentúra.   

K bodu 46

V nadväznosti na úpravu konania podľa § 41, resp. doplnenie nového § 41a sa upresňuje subjekt, ktorý o týchto pohľadávkach účtuje. O pohľadávkach týkajúcich sa prostriedkov EÚ, ktoré ešte neboli schválené certifikačným orgánom ako aj o pohľadávkach týkajúcich sa prostriedkov štátneho rozpočtu vždy účtuje platobná jednotka daného operačného programu. O pohľadávkach, ktoré sa týkajú prostriedkov EÚ a ktoré už boli schválené certifikačným orgánom účtuje vždy certifikačný orgán a to bez ohľadu na to, kto je správcom danej pohľadávky.  

K bodu 47

Formálna úprava textu v nadväznosti na upresnenie znenia § 42 ods. 7 a § 43 ods. 10 a zavedenie pojmu žiadosť o vrátenie do zákona a zároveň v nadväznosti na predĺženie lehoty podľa § 45 ods. 4.

K bodu 48

Dopĺňa sa možnosť, aby poskytovateľ uplatnil, resp. žiadal o zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu nesplatenia niektorej splátok zo strany prijímateľa aj po uplynutí splatnosti nasledujúcich splátok. 

K bodu 49

Formálna úprava textu v nadväznosti na upresnenie znenia § 42 ods. 7 a § 43 ods. 10 a zavedenie pojmu žiadosť o vrátenie do zákona. Zároveň sa predlžuje lehota na uzatvorenie dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia v prípadoch vydaného rozhodnutia riadiaceho orgánu pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania (rozhodnutie podľa § 41) z 30 na 60 dní, a to s cieľom zjednotenia lehôt – lehota 60 dní sa uplatňuje aj v prípadoch uzatvárania dohôd pri zaslaných žiadostiach o vrátenie.   

K bodu 50

Po vzore úpravy zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa za účelom jednoznačnosti ustanovuje, že úroky z omeškania sa v prípade uzatvorenia dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia účtujú prijímateľovi len v prípade, ak porušil ustanovenia týchto dohôd. To neplatí, ak sa na prijímateľa vzťahujú pravidlá štátnej pomoc. V takom prípade účtuje poskytovateľ úroky vždy – toto ustanovenie je aj v doterajšom znení zákona. 

K bodu 51

Legislatívna úprava, odkaz 113 sa z dôvodu rovnakého znenia nahrádza odkazom 106.

K bodu 52

Doplnenie ďalších osobných údajov spracúvaných orgánmi podľa tohto zákona, a to za účelom zabezpečenia údajov potrebných pre plnenie úloh podľa tohto zákona. Doplnené osobné údaje sú potrebné najmä pre podanie žiadosti o výpis z registra trestov v zmysle zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 53

Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže pre žiadateľa/prijímateľa nenávratného finančného príspevku sa ustanovuje pre konkrétne orgány podľa tohto zákona oprávnenie so súhlasom dotknutej osoby žiadať o jej výpis z registra trestov. Orgány sú oprávnené žiadať o výpis z registra trestov len pri vykonávaní činností podľa tohto alebo osobitného zákona, najmä overenie plnenia podmienok oprávnenosti žiadateľa o nenávratný finančný príspevok. Odsek 2 bol do predmetnej právnej úpravy vložený v súvislosti so vznikom trestnej zodpovednosti právnických osôb v právnom poriadku v Slovenskej republiky.

K bodu 54

Z dôvodu zvýšenia transparentnosti procesu poskytovania nenávratných finančných príspevkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov a zväčšenia priestoru pre verejnú kontrolu tohto procesu sa rozširuje povinnosť zverejňovať zákonom ustanovené údaje. Predmetné ustanovenie definuje osobu zodpovednú za zverejnenie údajov, ako aj spôsob a rozsah ich zverejnenia. Informácie budú automaticky zverejňované prostredníctvom informačného monitorovacieho systému podľa § 49 ods. 1 v rozsahu dostupnej funkcionality, ktorá bude postupne rozširovaná v nadväznosti na kontinuálny vývoj uvedeného informačného  monitorovacieho systému.

K bodu 55

V ustanovení § 52 ods. 1 sa určuje rozhodná právna úprava pre účely určenia postupu poskytovateľa, ktorý zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, pri ktorom  bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk odoslaná na uverejnenie do 17. apríla 2016. Jedná sa o verejné obstarávanie, resp. konanie týkajúce sa takého verejného obstarávania, ktoré sa v zmysle prechodného ustanovenia § 187 ods. 1 až 4 zákona č. 343/2015 Z. z. dokončí podľa predpisov účinných do 17. apríla, t. j. podľa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon             č. 25/2006 Z. z.). V prípade verejného obstarávania, ktoré bolo vyhlásené podľa zákona                   č. 25/2006 Z. z. postupuje poskytovateľ pri zistení  porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, podľa zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného do 30. apríla 2017.

V ustanovení § 52 ods. 2 sa určuje rozhodná právna úprava pre účely určenia postupu poskytovateľa, ktorý zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania po 30. apríli 2017, pri ktorom  bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk odoslaná na uverejnenie po 17. apríli 2016. Jedná sa o verejné obstarávanie, resp. konanie týkajúce sa takého verejného obstarávania, ktoré bolo vyhlásené podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní                 a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 343/2015 Z. z.“), avšak poskytovateľ zistil porušenie pravidiel a postupov vo vzťahu k tomuto verejnému obstarávaniu po 17. apríli 2017. V prípade tohto verejného obstarávania tak postupuje poskytovateľ pri zistení  porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, podľa zákona č. 292/2014 Z. z.                o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1. mája 2017. Predmetné ustanovenie bolo doplnené z dôvodu zachovania právnej istoty a určenia rozhodnej právnej úpravy vo vzťahu       k verejným obstarávaniam, ktoré boli preukázateľne začaté po 17. apríli 2016, ale poskytovateľ zistil porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania po 30. apríli 2017.

V ustanovení § 52 ods. 3 sa určuje rozhodná právna úprava pre účely určenia postupu poskytovateľa, ktorý zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania do 30. apríla 2017, pri ktorom  bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk odoslaná na uverejnenie                                 po 17. apríli 2016. Jedná sa o verejné obstarávanie, resp. konanie týkajúce sa takého verejného obstarávania, ktoré bolo vyhlásené podľa zákona č. 343/2015 Z. z., avšak poskytovateľ zistil porušenie pravidiel a postupov vo vzťahu k tomuto verejnému obstarávaniu do 30. apríla 2017. V prípade tohto verejného obstarávania tak postupuje poskytovateľ pri zistení  porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, podľa zákona č. 292/2014 Z. z.                o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene                 a doplnení niektorých zákonov účinného do 30. apríla 2017, pričom bolo doplnené pravidlo, že pod pojmom protokol uvedenom v § 41 ods. 3 predpisov účinných do 30. apríla 2017 sa rozumie rozhodnutie, ktoré vydá Úrad pre verejné obstarávanie pri výkone kontroly.  

K čl. II

(zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva)

K bodu 1

Za účelom jednoznačnejšieho výkladu pohľadávok štátu v rámci implementácie fondov EÚ a zjednotenia terminológie aj so zákonom č. 292/2014 Z. z. o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov sa dopĺňa definícia pohľadávky z príspevku. Pohľadávka z príspevku je pohľadávkou štátu a vzniká na základe porušenia zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku alebo porušení všeobecne záväzných právnych predpisov s finančným dopadom. Poskytovateľ si takúto pohľadávku uplatňuje formou žiadosti o vrátenie. 

K bodu 2

V nadväznosti na ustanovenie § 8 ods. 2 sa reaguje na možnosť voľby zástupcu v civilnom sporovom konaní, ktorým môže byť aj právnická osoba podľa § 89 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Ustanovenie reaguje na implementačnú prax, kedy sprostredkovateľský orgán rieši aj vysporiadanie finančných vzťahov a v rámci neho uplatňuje pohľadávku z príspevku v civilnom sporovom konaní. Úpravou sa vytvára zákonný rámec pre aktívnu legitimáciu sprostredkovateľského orgánu v takomto konaní, vrátane možnosti stanoviť si vlastného zástupcu, najmä advokáta, a to splnením podmienok podľa § 89 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. 

Úprava v novom odseku 5 nadväzuje na postavenie sprostredkovateľského orgánu ako poskytovateľa podľa odsekov 1 až 4. Súčasne sa touto úpravou dôsledne oddeľuje postavenie sprostredkovateľského orgánu vyplývajúce z článku 59 odsek 2 nariadenia č. 1083/2006, kedy sprostredkovateľský orgán koná v mene a na účet riadiaceho orgánu, od situácie, kedy koná ako správny orgán podľa § 27a, pretože mu zákon zveruje rozhodovanie správneho orgánu. 

K bodu 3

Vypustenie ustanovenia vzhľadom na potrebu podrobnejšej úpravy a postupov vysporiadania finančných vzťahov v národných metodických postupoch operačného programu Interact s cieľom jednoznačnej aplikácie v praxi.

K bodu 4

Upresnenie ustanovenia a jeho vnútorné prepojenie s ustanoveniami týkajúcimi sa vysporiadania finančných vzťahov s cieľom jeho jednoznačnejšieho výkladu a aplikácie v praxi.  

K bodu 5

Vzhľadom k prijatiu zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa ustanovenie dopĺňa v tom zmysle, že správa o zistenej nezrovnalosti sa nepredkladá prijímateľovi v prípade, ak samotný prijímateľ (právnická osoba) je podozrivý zo spáchania trestného činu. 

K bodu 6

Navrhuje sa v záujme právnej istoty a jednoznačného výkladu ustanovenia § 27a ods. 1 určiť ako povinnosť pre riadiace orgány vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti v prípade zistení, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Zároveň sa dopĺňa pravidlo, podľa ktorého môže riadiaci orgán podať podnet Úradu pre verejné obstarávanie v prípade, že porušenie pravidiel verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, identifikoval iný kontrolný orgán, napr. orgán auditu, Európska komisia, Európsky dvor audítorov atď.                       V takom prípade poskytovateľ nevyzýva prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti, ale podá podnet na Úrad pre verejné obstarávanie a po vydaní rozhodnutia/protokolu sa postupuje podľa odseku 4. 

V § 27a ods. 3 bolo precizované pravidlo, podľa ktorého riadiaci orgán podá podnet správnemu orgánu na rozhodnutie  podľa odseku 5 v prípade, ak Úrad pre verejné obstarávanie identifikoval tie zistenia, na základe ktorých vyzval riadiaci orgán prostredníctvom žiadosti o vrátenie vrátiť poskytnutý príspevok alebo jeho časť. V prípade, že Úrad pre verejné obstarávanie identifikuje zistenia, ktoré neboli predmetom žiadosti                    o vrátenie, postupuje riadiaci orgán podľa odseku 4. 

Navrhuje sa v záujme právnej istoty a jednoznačného výkladu ustanovenia § 27a  ods. 4 určiť ako povinnosť pre riadiace orgány vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti v prípade, že Úrad pre verejné obstarávanie rozhodne o uložení pokuty za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, alebo ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta.  Zároveň bolo jednoznačne uvedené, že podľa § 27a ods. 4 sa postupuje v prípade, ak Úrad pre verejné obstarávanie na základe podnetu zistil porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ale riadiaci orgán za tieto porušenia uvedené v rozhodnutí/protokole nevyzval prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti. Ak teda riadiaci orgán vyzval prijímateľa na vrátenie príspevku alebo je časti vo väzbe na iné porušenia verejného obstarávania, postupuje sa podľa odseku 4. Zároveň bolo doplnené pravidlo, že po vydaní rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie riadiaci orgán bezodkladne vykoná kontrolu a následne žiada o vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti. 

V § 27a ods. 6 bolo doplnené pravidlo, podľa ktorého riadiaci orgán nemôže rozhodnúť                         o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti, ak zákazka už bola predmetom kontroly zo strany Úradu pre verejné obstarávanie a zároveň sa nezistilo porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Uvedené pravidlo bolo doplnené z dôvodu ochrany a právnej istoty prijímateľa, ktorý by nemal znášať bremeno vyššej finančnej opravy, ak disponoval vo vzťahu k zákazke protokolom/záznamom Úradu pre verejné obstarávanie, na základe ktorého nebolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania.

Z dôvodu odvolávky na postup riadiaceho orgánu v konaní podľa § 27a ods. 5 podľa správneho poriadku sa navrhuje jednoznačné určenie správneho orgánu tak, aby bolo nepochybné konanie správneho orgánu, ktorému zákon zveril rozhodovanie správneho orgánu. Aj terminologicky sa vyjadruje vecné oddelenie činností riadiaceho orgánu, resp. v jeho mene konajúceho sprostredkovateľského orgánu, podľa zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku od výkonu pôsobnosti správneho orgánu, ktorým môže byť riadiaci orgán alebo sprostredkovateľský orgán podľa §8 ods. 5. Takéto oddelenie riadiaceho orgánu, resp. sprostredkovateľského orgánu, ktorého postavenie je založené na vymedzení riadiaceho orgánu a od neho odvodeného sprostredkovateľského orgánu podľa článku 59 nariadenia č. 1083/2006, od správneho orgánu, ktorému zákon zveril konanie podľa § 27a, je potrebné s ohľadom na implementačnú prax. Pokiaľ ide o vymedzenie toho, ktorý zo správnych orgánov začne konanie, riadiaci orgán má zachovaný právny nástroj na to, aby začal konanie, ak sprostredkovateľský orgán nebude konať. Dôvodom je nutnosť rešpektovať celkovú zodpovednosť riadiaceho orgánu za operačný program podľa článku 60 nariadenia č. 1303/2013. 

Okrem uvedených zmien sa v ustanovení navrhujú viaceré legislatívno-technické úpravy textu s cieľom väčšej jednoznačnosti.

K bodu 7 

Upresnenie možnosti vzájomného započítania aj v prípadoch rovnakých súm, ktoré má prijímateľ vrátiť a riadiaci orgán poskytnúť. 

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava, resp. vypustenie textu z dôvodu zrušenia správ finančnej kontroly. 

K bodu 9

Legislatívno-technické upresnenie ustanovenia. Z doterajšieho znenia nebolo jednoznačné, že primárna povinnosť vrátiť príspevok alebo jeho časť je na prijímateľovi, ktorý keď sa dozvie o skutočnosti, že má príspevok alebo jeho časť vrátiť, má tak urobiť z vlastnej iniciatívy a to buď vrátením (bezhotovostným prevodom) alebo má navrhnúť vykonanie vzájomného započítania (ak sú na to splnené podmienky § 28). Až následne nastupuje kompetencia riadiaceho orgánu vyzvať prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti, a to formou žiadosti o vrátenie, resp. kompetencia riadiaceho orgánu navrhnúť vykonanie vzájomného započítania (opäť za splnenia podmienok § 28). 

K bodu 10

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov vzhľadom na zmeny v § 27a. Zmena zároveň reaguje na prijatie nových kódexov nahrádzajúcich zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, kedy s účinnosťou od 01.07.2016 sa všetky konania vedené v civilných sporoch, vrátane tých konaní, ktorých predmetom je pohľadávka z príspevku, riadia novým zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, bez stanovenia prechodných ustanovení. 

K bodu 11

Formálna úprava textu v nadväznosti na zavedenie pojmu „žiadosť o vrátenie“ do zákona a zároveň v nadväznosti na predĺženie lehoty podľa § 28a ods. 4.

K bodu 12

Dopĺňa sa možnosť, aby riadiaci orgán uplatnil, resp. žiadal o zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu nesplatenia niektorej splátok zo strany prijímateľa aj po uplynutí splatnosti nasledujúcich splátok. 

K bodu 13

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenou pojmu „výzva na vrátenie“ na pojem „žiadosť o vrátenie“. Zároveň sa predlžuje lehota na uzatvorenie dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia v prípadoch vydaného rozhodnutia riadiaceho orgánu pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania (rozhodnutie podľa § 41) z 30 na 60 dní, a to                 s cieľom zjednotenia lehôt – lehota 60 dní sa uplatňuje aj v prípadoch uzatvárania dohôd pri zaslaných žiadostiach o vrátenie.   

K bodu 14

Po vzore úpravy zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa za účelom jednoznačnosti ustanovuje, že úroky z omeškania sa v prípade uzatvorenia dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia účtujú prijímateľovi len v prípade, ak porušil ustanovenia týchto dohôd. To neplatí, ak sa na prijímateľa vzťahujú pravidlá štátnej pomoc. V takom prípade účtuje poskytovateľ úroky vždy – toto ustanovenie je aj v doterajšom znení zákona. 

K bodu 15

Vzhľadom k úpravám konania a vydávania rozhodnutí podľa § 27a sa upresňuje prípadný prechod správy pohľadávky nie len pri rozhodnutí Úradu vládneho auditu v prípade porušenia finančnej disciplíny (ako tomu bolo doteraz), ale aj v prípade rozhodnutí vydaných riadiacim orgánom alebo sprostredkovateľským orgánom podľa § 27a. Do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ide vždy o pohľadávku z príspevku, ktorej správcom je riadiaci orgán (keďže sprostredkovateľský orgán koná v mene riadiaceho orgánu). Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia sa táto pohľadávka stáva pohľadávkou z rozhodnutia, pričom jej správcom je subjekt, ktorý dané rozhodnutie vydal (riadiaci orgán, sprostredkovateľský orgán alebo Úrad vládneho auditu). 

K bodu 16

V nadväznosti na úpravu konania podľa § 27a sa upresňuje subjekt, ktorý o týchto pohľadávkach účtuje. O pohľadávkach týkajúcich sa prostriedkov EÚ, ktoré ešte neboli schválené certifikačným orgánom ako aj o pohľadávkach týkajúcich sa prostriedkov štátneho rozpočtu vždy účtuje platobná jednotka daného operačného programu. O pohľadávkach, ktoré sa týkajú prostriedkov EÚ a ktoré už boli schválené certifikačným orgánom účtuje vždy certifikačný orgán a to bez ohľadu na to, kto je správcom danej pohľadávky.  

K bodu 17

Dopĺňa sa prechodné ustanovenie k vysporiadaniu finančných vzťahov pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania k úprave účinnej od 1. mája 2017.

K čl. III

(zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

K bodu 1

Precizuje sa okruh pohľadávok štátu, na ktoré sa zákon o pohľadávkach štátu vôbec nevzťahuje. Z dôvodov špecifických podmienok vyplývajúcich z legislatívy Európskej únie sa tento zákon nebude aplikovať na správu pohľadávok štátu, ktoré vznikajú v rámci realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie činnosťou certifikačného orgánu, ktorým je všeobecne Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v prípade Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD). Takisto sa tento zákon nebude vzťahovať na pohľadávky štátu v správe Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako orgánu finančného riadenia Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, ak ide o pohľadávky štátu, ktoré orgán finančného riadenia eviduje voči Európskej komisii.

Postavenie certifikačného orgánu alebo orgánu finančného riadenia Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka ako správcu pohľadávky štátu vyplýva z § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, podľa ktorého štátna rozpočtová organizácia je len správcom majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky.   

K bodu 2

Niektoré pohľadávky štátu, ktoré vznikajú v rámci realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, majú z dôvodu zabezpečenia osobitného prístupu na základe požiadaviek právne záväzných aktov Európskej únie odlišný spôsob ich správy upravený zákonom č. 528/208 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov alebo zákonom č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide predovšetkým o pohľadávky štátu v správe riadiaceho orgánu v pozícií poskytovateľa voči prijímateľovi, prípadne voči partnerovi, ak je účastníkom zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku spoločne s prijímateľom, resp. pohľadávky štátu vzniknuté pri rozhodovacej činnosti Úradu vládneho auditu alebo Pôdohospodárskej platobnej agentúry voči týmto subjektom.

Na správu týchto pohľadávok štátu sa vzťahujú len niektoré ustanovenia zákona o pohľadávkach štátu, ktorých rozsah definuje navrhnutý § 3 ods. 4.

Na ďalšie pohľadávky štátu, ktoré vznikajú v rámci implementácie projektov, ale nie sú uvedené v odsekoch 3 alebo 4, sa vzťahuje zákon o pohľadávkach štátu ako celok. Týka sa to aj pohľadávok štátu, ktoré vznikajú pri rozhodovacej činnosti Úradu vládneho auditu voči osobe, ktorá porušila finančnú disciplínu v rámci národného projektu realizovaného Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny v pozícii prijímateľa (tzn. napr. voči užívateľovi v zmysle § 3 ods. 2 písm. d) zákona č. 292/2014 Z. z.), alebo voči partnerovi, ktorý nie je účastníkom zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku.

Pôsobnosť zákona o pohľadávkach štátu pri správe týchto pohľadávok štátu môže byť vylúčená len vtedy, ak sú v súlade s odsekom 5 predmetom úpravy osobitných predpisov.  

K bodom 3 a 4 

V súvislosti s prijatím zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov je potrebné aktualizovať kompetentný orgán vládneho auditu. Zároveň sa vypúšťa poznámka pod čiarou, ktorá odkazuje na starú právnu úpravu. 

K bodu 5

Nadväzne na precizovanie okruhu pohľadávok štátu, na ktoré sa vzťahuje zákon o pohľadávkach štátu, sa vypúšťa ustanovenie, ktoré upravovalo výnimky z negatívneho vymedzenia predmetu zákona pre špecifické druhy pohľadávok štátu, ktoré vznikli z realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.

K bodu 6

V súvislosti s navrhovanými zmenami v bodoch 1 a 2 vznikne niektorým správcom pohľadávok štátu z realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie povinnosť zverejňovať údaje o dlžníkoch v centrálnom registri splatných pohľadávok štátu. Preto sa navrhuje upraviť pre týchto správcov lehotu vzniku povinnosti zverejniť zákonom ustanovené údaje v tomto registri. Navrhuje sa, (rovnako ako v prípade iných pohľadávok štátu) sa táto povinnosť týka len tých pohľadávok, ktoré vznikli najskôr 1. januára 2014 a súčasne nie sú predmetom dohody o splátkach alebo dohody o odklade platenia podľa § 28a zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov a § 45 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.  

Pohľadávkami štátu, ktoré podliehajú evidencii v registri podľa tohto bodu, sú pohľadávky štátu z realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, na ktoré sa vzťahuje zákon o pohľadávkach štátu ako celok, t. j. aj § 5 zákona o pohľadávkach štátu. Takýmito pohľadávkami štátu sú napríklad pohľadávky štátu, ktoré vznikajú pri rozhodovacej činnosti Úradu vládneho auditu voči osobe, ktorá porušila finančnú disciplínu v rámci národného projektu realizovaného Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny v pozícii prijímateľa, alebo voči partnerovi, ktorý nie je účastníkom zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku atď.

K čl. IV

(účinnosť)

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2017 okrem čl. I bodov 8 a 54, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2018.

Bratislava 14. decembra 2016

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter Pellegrini, v. r.

podpredseda vlády 

Slovenskej republiky 

pre investície a informatizáciu

Vládny návrh zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva

2

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

I

Uznesením vlády č. 832/2006 z 8.októbra 2006 bola v úlohe B.30 podpredsedovi vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny uložená povinnosť vypracovať návrh zákona o využívaní pomoci Európskeho spoločenstva podľa novoprijatých relevantných nariadení Európskeho spoločenstva a finančného rámca pre obdobie 2007 – 2013 Predkladaný návrh zákona úzko súvisí a rozlišuje ustanovenia najmä vo vzťahu k návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja a k návrhu zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.

Návrh zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva je právny predpis, ktorý aplikuje príslušné nariadenia Európskeho spoločenstva na území Slovenskej republiky. Určuje postavenie a právomoci jednotlivých orgánov v procese využívania pomoci z fondov Európskeho spoločenstva. Za hlavný orgán riadenia, koordinácie a kontroly určuje vládu Slovenskej republiky. Súčasne definuje centrálny koordinačný orgán, riadiaci orgán, certifikačný orgán, orgán auditu, sprostredkovateľský orgán a platobnú jednotku. Predkladaný návrh zákona určuje základné princípy riadenia a kontroly v oblasti využívania pomoci a podpory Európskych spoločenstiev a obsahuje procesné ustanovenia pri rozhodovaní o žiadosti. Návrh zákona taktiež upravuje zaujatosť v procese poskytovania pomoci a podpory z fondov Európskeho spoločenstva.

II

Návrh zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

III

Prijatie návrhu zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva nemá dopad na štátny rozpočet, ani na iné verejné rozpočty, pretože sa nezasahuje do existujúcej štruktúry orgánov verejnej správy, ani do kompetencií a plánu práce orgánov verejnej správy.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

I. Odhad dopadov na verejné financie

Materiál nemá vplyv na štátny rozpočet, na rozpočty samosprávnych krajov a na rozpočty obcí ani na ostatné rozpočty patriace do okruhu verejných rozpočtov.

II. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Materiál nemá vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

III. Odhad dopadov na životné prostredie

Materiál nemá negatívny vplyv na životné prostredie.

IV. Odhad dopadov na zamestnanosť

Materiál nemá vplyv na zamestnanosť.

V. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Materiál nemá vplyv na podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva

3.Problematika právneho predpisu:

a.je upravená v práve Európskych spoločenstiev

- v primárnom práve

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, najmä články 158-162

- v sekundárnom práve najmä

1.Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 5. júla 2006 ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999

2.Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1783/1999

3.Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1081/2006 z 5. júla 2006 o Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1784/1999

4.Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1084/2006 z 5. júla 2006, ktorým sa zriaďuje Kohézny fond a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1164/1994

5.Nariadenie Rady (ES) č. 1198/2006 z 27. júla 2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo

6.Nariadenie Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky v znení nariadenia Rady (ES) č. 320/2006 z 20. februára 2006

7.Nariadenie Komisie (ES) č. 1828/2006 z 8. decembra 2006 , ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja.

8.Nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)

b.nie je upravená v práve Európskej Únie

c.nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Návrh zákona svojou problematikou:

a) nemá určené lehoty na prebratie smerníc alebo rámcových rozhodnutí podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo určené lehoty na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúce,

b) nemá začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení,

c) nepatrí medzi právne predpisy, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie

Úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Úrad vlády Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

K § 1:

Predmetom zákona je právna úprava otázok v oblasti systému riadenia a kontroly pomoci a podpory poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva na území Slovenskej republiky s dôrazom na vytváranie podmienok pre efektívnu, účinnú a transparentnú koordináciu, riadenie, implementáciu a kontrolu opatrení financovaných z fondov Európskeho spoločenstva prostredníctvom stanovenia postavenia a právomocí a práv a povinností subjektov zúčastňujúcich sa tohto procesu. Ide predovšetkým o ustanovenie postavenia a právomocí vlády Slovenskej republiky, ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a samosprávnych krajov a práv a povinností prijímateľov, žiadateľov, partnerov a iných osôb pri poskytovaní pomoci a podpory z fondov Európskych spoločenstiev. Predkladaný návrh zákona obsahuje procesné ustanovenia pri rozhodovaní o žiadosti.

K § 2:

Vymedzujú sa pojmy používané v návrhu zákona.

K § 3:

Pod pojmom fondy Európskeho spoločenstva sa v zákone rozumejú fondy, z ktorých je poskytovaná na území Slovenskej republiky pomoc v rámci kohéznej politiky Európskej Únie, to znamená Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond a Kohézny fond, ako aj fondy, z ktorých je poskytovaná na území Slovenskej republiky podpora v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie, to znamená Európsky poľnohospodársky záručný fond a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, a v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva Európskej únie, to znamená Európsky fond pre rybné hospodárstvo.

K § 4:

Návrh zákona stanovuje úlohy vlády Slovenskej republiky ako vrcholného orgánu výkonnej moci v oblasti využívania pomoci poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva.

Vláda Slovenskej republiky určuje subjekty riadenia, implementácie a kontroly fondov Európskeho spoločenstva, ktorými sú: riadiace orgány, sprostredkovateľské orgány pod riadiacim orgánom a platobné jednotky, ak ich neurčujú osobitné predpisy.

V súlade s nariadením Rady (ES) č. 1083/2006 vláda ako vrcholný orgán výkonnej moci schvaľuje Národný strategický referenčný rámec a jeho zmeny a operačné programy, Národný strategický plán rozvoja vidieka a jeho zmeny a programy rozvoja vidieka, Národný strategický plán pre rybné hospodárstvo a jeho zmeny a operačný program. Vláda schvaľuje relevantné dokumenty upravujúce systém riadenia, systém finančného riadenia a systém ochrany finančných záujmov Európskeho spoločenstva v Slovenskej republike.

Ustanovenie zákona taktiež definuje dôležitú úlohu vlády vo vzťahu k zabezpečeniu celkovej kontroly plnenia úloh podľa tohto zákona s cieľom zabezpečiť efektívny, účinný a transparentný systém riadenia a kontroly pomoci poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva.

K § 5:

Úrad vlády Slovenskej republiky ako orgán zabezpečujúci ochranu finančných záujmov podľa osobitného predpisu vykonáva funkciu koordinačného centra ochrany finančných záujmov Európskeho spoločenstva v Slovenskej republike. Úrad vlády Slovenskej republiky spolupracuje s Európskym úradom boja proti podvodom s cieľom poskytnúť ochranu finančných záujmom Európskeho spoločenstva v Slovenskej republike. V súlade s nariadeniami Európskeho spoločenstva Úrad vlády Slovenskej republiky plní oznamovaciu povinnosť Slovenskej republiky ako členského štátu EÚ a oznamuje nezrovnalosti Európskej komisii. Na základe Národnej stratégie ochrany finančných záujmov Európskeho spoločenstva v Slovenskej republike zabezpečuje koordináciu činností orgánov a inštitúcií Slovenskej republiky zapojených do systému ochrany finančných záujmov ES v SR.

K § 6:

Centrálny koordinačný orgán je ustanovený ako orgán, ktorý koordinuje a usmerňuje riadiace orgány a je zodpovedný za účinnú koordináciu efektívneho čerpania Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu a Kohézneho fondu. Jeho úlohou je napomáhať, aby pri riadení a implementácii existovala medzi operačnými programami synergia a komplementarita, ktorá zabezpečí maximálnu pridanú hodnotu intervencií financovaných z fondov Európskeho spoločenstva.

K § 7:

Právna úprava vymedzuje vznik a zakotvenie riadiaceho orgánu v inštitucionálnom, právnom a politickom systéme Slovenskej republiky, pričom určenie základných úloh riadiaceho orgánu vyplýva priamo z právnych predpisov Európskych spoločenstiev. Riadiaci orgán môže v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1083/2006 navrhnúť sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom a na základe určenia sprostredkovateľského orgánu vládou ho splnomocní vykonávaním úloh.

K § 8:

Návrh zákona vymedzuje zakotvenie sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom v inštitucionálnom, právnom a politickom systéme Slovenskej republiky. Sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom je v zmysle právnej úpravy povinný plniť úlohy, ktoré na neho delegoval riadiaci orgán v splnomocnení. Preto všetky práva a povinnosti riadiaceho orgánu sa vzťahujú aj na sprostredkovateľský orgán, ak sú tieto práva a povinnosti obsiahnuté v splnomocnení riadiaceho orgánu.

K § 9:

Úlohy certifikačného orgánu plní v Slovenskej republika podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Postavenie certifikačného orgánu a určenie jeho základných úloh vyplýva priamo z právnych predpisov Európskych spoločenstiev. Okrem povinností vyplývajúcich z týchto predpisov sa certifikačnému orgánu ustanovuje zodpovednosť za koordináciu a usmerňovanie subjektov zapojených do systému finančného riadenia pomoci a podpory poskytovanej z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu, Kohézneho fondu a Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo, ďalej zodpovednosť za príjem prostriedkov Európskej únie z Európskej komisie, ich prevod na príjmové účty platobných jednotiek, resp. v prípade operačných programov spadajúcich do Cieľa Európska územná spolupráca priamo prijímateľom, za prípadné vrátenie prostriedkov Európskej únie Európskej komisii ako aj za plnenie ďalších úloh súvisiacich s finančným riadením pomoci a podpory.

Ustanovuje sa právomoc certifikačného orgánu pozastaviť, zamietnuť alebo upraviť výšku platby pre operačný program, projekt, resp. ich časti vzhľadom k celkovej zodpovednosti certifikačného orgánu za certifikáciu výdavkov voči Európskej komisii.

K § 10:

Úlohy orgánu auditu plní v Slovenskej republike podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Postavenie orgánu auditu a určenie jeho základných úloh vyplýva priamo z právnych predpisov Európskych spoločenstiev, hlavne z nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 a nariadenia Rady (ES) č. 1198/2006. Za účelom naplnenia požiadaviek stanovených pre orgán auditu právnymi predpismi ES sa ustanovuje zodpovednosť orgánu auditu za koordináciu a usmerňovanie orgánov, s ktorými spolupracuje pri výkone svojich úloh, vykonávanie dohľadu nad činnosťou spolupracujúcich orgánov, koordináciu a riadenie vypracovania plánu auditov orgánu auditu a spolupracujúcich orgánov a za plnenie ďalších úloh súvisiacich s auditom a kontrolou pomoci poskytovanej z fondov ES

Ustanovuje sa povinnosť pre ostatné subjekty zapojené do implementácie fondov ES poskytovať orgánu auditu súčinnosť potrebnú pre plnenie jeho úloh.

K § 11:

Platobné jednotky sú ministerstvá alebo ostatné ústredné orgány štátnej správy určené vládou Slovenskej republiky alebo Pôdohospodárska platobná agentúra v prípade podpory z Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo, úlohou ktorých je realizácia poskytovania príspevku prijímateľom formou jednotlivých platieb. Pre programy Cieľa Európska územná spolupráca realizuje poskytovanie prostriedkov z fondov Európskeho spoločenstva priamo Certifikačný orgán

K § 12:

Ustanovuje sa všeobecný rámec nárokovateľnosti a poskytovania pomoci a podpory.

K § 13:

Upravuje sa spôsob, lehota a miesto na podanie žiadosti. Žiadosť podáva žiadateľ na základe vyhlásenej výzvy, ktorú vypracuje a vyhlási riadiaci orgán. Obsahom výzvy sú formálne náležitosti výzvy a podmienky poskytnutia pomoci a podpory. Súčasťou výzvy sú jej prílohy. Medzi podmienky poskytnutia pomoci a podpory patria aj kritériá pre výber financovaných projektov schválené monitorovacím výborom pre operačný program podľa článku 65 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006. Pre účely tohto zákona je potrebné odčleniť kritériá pre výber financovaných projektov, ktorými sú hodnotiace a výberové kritériá, od ostatných podmienok poskytnutia pomoci a podpory uvedených v odseku 3 písm. a) až f) a h) až j) aj napriek tomu, že niektoré z nich monitorovací výbor takisto schvaľuje. Je to najmä z dôvodu jednoznačného vymedzenia dôvodu na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu riadiaceho orgánu o neschválení žiadosti. Pod pojmom ďalšie podmienky poskytnutia pomoci a podpory uvedené v § 13 ods. 3 písm. j) sa rozumejú také podmienky poskytnutia pomoci a podpory, ktoré nemôžu ovplyvniť výber žiadostí.

Z dôvodu transparentnosti a z dôvodu zabezpečenia rovnakých práv a možností žiadateľov zapojiť sa do procesu výberu žiadostí sa upravuje v určených prípadoch povinnosť riadiaceho orgánu výzvu zrušiť resp. výzvu zmeniť a pozastaviť a umožniť žiadateľovi doplnenie alebo úpravu podanej žiadosti v súlade so zmenenými podmienkami výzvy. V prípade podmienok poskytnutia pomoci a podpory, ktorých zmena nemá vplyv na výber projektov sa upravuje možnosť riadiaceho orgánu výzvu v priebehu jej vyhlásenia zmeniť. Žiadosť sa posudzuje podľa podmienok poskytnutia pomoci a podpory platných ku dňu uzavretia výzvy, a to najmä v prípade ak v priebehu vyhlásenia výzvy dôjde k jej zmene alebo k jej zmene a k pozastaveniu.

K § 14:

Konanie o žiadosti a v rámci konania o žiadosti aj výber žiadostí na základe vopred určených kritérií vychádza z článku 60 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006. V rámci konania o žiadosti je vylúčená pôsobnosť všeobecného predpisu o správnom konaní a to najmä z dôvodu rýchlejšieho a pružnejšieho rozhodovania o pomoci a podpore z fondov ES. Podľa všeobecného predpisu o správnom konaní sa bude postupovať len v prípade doručovania rozhodnutí do vlastných rúk a pri počítaní lehôt.

Upravuje sa proces konania o žiadosti, ktorý začína doručením žiadosti riadiacemu orgánu a končí vydaním rozhodnutia o schválení žiadosti alebo neschválení žiadosti. Riadiaci orgán je oprávnený zriadiť výberovú komisiu ako svoj poradný orgán pri posudzovaní žiadostí. Po posúdení žiadosti riadiaci orgán rozhodne v súlade s podmienkami uvedenými v § 14 ods. 2 a žiadosť schváli alebo neschváli. Zároveň sa upravujú náležitosti rozhodnutia o žiadosti.

Upravuje sa možnosť žiadateľa podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu riadiaceho orgánu o neschválení žiadosti, ktorým je žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o neschválení žiadosti. Dôvodom na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu riadiaceho orgánu o neschválení žiadosti môže byť len nesplnenie výberových kritérií. Žiadateľ, ktorému bola žiadosť schválená, nie je oprávnený podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu riadiaceho orgánu a to ani v prípade, ak bola schválená pomoc alebo podpora v nižšej výške ako žiadateľ vo svojej žiadosti požadoval. Upravuje sa lehota na podanie opravného prostriedku, ktorá sa počíta odo dňa doručenia rozhodnutia riadiaceho orgánu o žiadosti žiadateľovi. Ak opravný prostriedok nespĺňa ustanovené náležitosti, riadiaci orgán takýto opravený prostriedok odmietne. Odmietnutie žiadosti je konečné.

Upravuje sa orgán, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu riadiaceho orgánu o žiadosti v druhom stupni, ktorým je štatutárny orgán riadiaceho orgánu. Na základe opravného prostriedku je štatutárny orgán oprávnený rozhodnutie riadiaceho orgánu zmeniť alebo opravný prostriedok zamietnuť a rozhodnutie riadiaceho orgánu potvrdiť. Zaviedol sa osobitný inštitút možnosti opravy rozhodnutia riadiaceho orgánu o žiadosti z vlastného podnetu. Podnet možno podať aj proti rozhodnutiu riadiaceho orgánu, ktorým bola žiadosť schválená. Preskúmavať možno všetky podmienky poskytnutia pomoci a podpory. Štatutárny orgán riadiaceho orgánu je oprávnený vydať rozhodnutie o preskúmaní rozhodnutia riadiaceho orgánu len do uzavretia zmluvy. Po uzavretí zmluvy nie je možné rozhodnutie o schválení alebo neschválení žiadosti zmeniť. Rozhodnutie štatutárneho orgánu o žiadosti v druhom stupni je konečné a nie je preskúmateľné súdom.

Upravuje sa aj postup riadiaceho orgánu pri odstraňovaní chýb v písaní, počítaní a iných zrejmých nesprávností v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

K § 15:

Pomoc a podpora z fondov ES sa bude poskytovať na základe zmluvy uzavretej podľa Obchodného zákonníka. Zmluvu je možné uzavrieť výlučne v prípade, ak bola žiadosť schválená podľa § 14 a žiadateľ s uzavretím zmluvy súhlasí.

K § 16:

Ustanovujú sa osobitné procesné ustanovenia pre poskytovanie pomoci pre národné projekty operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia a operačného programu Zdravotníctvo.

K § 17:

Upravujú sa osobitné procesné ustanovenia pre poskytovanie pomoci pre iné projekty ako veľké projekty v rámci operačného programu Doprava.

K § 18 a 19:

Upravujú sa osobitné procesné ustanovenia pre poskytovanie pomoci pre veľké projekty v rámci operačného programu Doprava a operačného programu Životné prostredie, na ktoré sa poskytuje pomoc na základe rozhodnutia Európskej komisie. Veľké projekty sú projekty, ktorých náklady prevyšujú v prípade životného prostredia sumu 25 miliónov EUR a v prípade dopravy sumu 50 miliónov EUR.

K § 20:

Upravujú sa osobitné procesné ustanovenia pre poskytovanie pomoci na projekty technickej pomoci. Technická pomoc je upravená v nariadení (ES) č. 1083/2006. Technická pomoc slúži na zabezpečenie financovania prípravy, riadenia, monitorovania, informovania, kontroly a hodnotenia aktivít operačných programov.

K § 21:

Ustanovujú sa osobitné procesné ustanovenia pre poskytovanie pomoci pre projekty operačného programu Cezhraničná spolupráca Slovenská republika – Česká republika. Osobitná úprava vyplýva najmä z článku 19 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006, ktorý upravuje zodpovednosť monitorovacieho výboru za výber projektov.

K § 22:

V prípade povinnosti prijímateľa vrátiť príspevok, alebo jeho časť, musí tak urobiť v lehotách a spôsobom, ktorý stanovuje zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Táto povinnosť neplatí v prípade, ak suma, ktorú má prijímateľ vrátiť nepresahuje 5 eur a zároveň povinnosť vrátenia nevyplýva z dôvodu porušenia finančnej disciplíny podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ustanovenie konkretizuje úpravu čl. 55 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 týkajúcu sa projektov generujúcich príjem z realizácie projektu. Takto nadobudnuté príjmy je prijímateľ povinný vrátiť v lehotách a spôsobom ustanovenými v zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. V prípade, ak sa s vytvorením príjmu počítalo pri schvaľovaní príspevku a o predpokladaný príjem bol príspevok znížený, takto nadobudnutý príjem sa nevracia.

Z dôvodu zabezpečenia splnenia všetkých podmienok, ku ktorým sa prijímateľ v zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zaviazal sa ustanovuje možnosť pre riadiace orgány využiť zabezpečovacie inštitúty, a to záložné právo a zmluvnú pokutu. Zmluvnou pokutou je možné zabezpečiť plnenie tých povinností, za ktoré nie je možné uložiť sankciu podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy alebo vykonať finančnú opravu. V prípade, že sa riadiaci orgán rozhodne zmluvnú pokutu uplatniť, vymáha ju priamo riadiaci orgán podľa príslušných súkromnoprávnych predpisov.

V prípade využitia inštitútu záložného práva sa ustanovuje, že ak prijímateľ v nadväznosti na právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu o porušení finančnej disciplíny nesplní povinnosť uvedenú v tomto rozhodnutí, záložné právo zo zákona bezodplatne prechádza dňom splatnosti uvedenom v predmetnom rozhodnutí na príslušnú správu finančnej kontroly. Takto dôjde k splynutiu pohľadávky správy finančnej kontroly voči prijímateľovi vyplývajúcej z porušenia finančnej disciplíny a pohľadávky riadiaceho orgánu vyplývajúcej zo zriadeného záložného práva na správe finančnej kontroly, ktorá takto splynutú pohľadávku ďalej vymáha podľa príslušných právnych predpisov.

Deklaruje sa právny status prostriedkov Európskej únie poskytnutých Slovenskej republike z fondov Európskeho spoločenstva. Tieto prostriedky sa podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov zaraďujú do štátneho rozpočtu, z ktorého sú na základe tohto zákona poskytované prostredníctvom platobných jednotiek prijímateľom. Zavádza sa výnimka pre prostriedky z program spadajúcich so cieľa Európska územná spolupráca, ktoré certifikačný orgán podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1783/1999, poskytuje priamo prijímateľom. Z tohto dôvodu sa tieto prostriedky neposkytujú prostredníctvom platobných jednotiek a z tohto dôvodu nie sú zaradené do príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu.

K § 23:

Zavádza sa pojem certifikácia a certifikačné overovanie. Certifikácia predstavuje nevyhnutnú súčasť procesu implementácie prostriedkov fondov Európskeho spoločenstva. V nadväznosti na právne predpisy Európskych spoločenstiev sa pod ňou rozumie potvrdenie, že všetky výdavky v rámci operačného programu boli použité správne, výdavky na projekty boli oprávnené a celý proces poskytnutia a čerpania pomoci prebehol v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

Aby mohol certifikačný orgán certifikáciou realizované výdavky potvrdiť, vykonáva certifikačné overovanie. Certifikačným overovaním sa overuje správnosť postupu riadiacich orgánov (a v prípade, že riadiaci orgán splnomocnil vykonávanie niektorých svojich úloh sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom tak aj tohto orgánu) a platobných jednotiek, ako aj správnosť postupu prijímateľov a partnerov pri nakladaní s poskytnutými prostriedkami. Certifikačné overovanie sa vykonáva pred zaslaním žiadosti o platbu na Európsku komisiu.

Pre subjekty zapojené do implementácie Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu, Kohézneho fondu a Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo sa ustanovuje povinnosť umožniť certifikačnému orgánu výkon certifikačného overovania, umožniť mu účasť na zasadnutiach výberových komisií a predkladať mu správy o výsledkoch kontrol, vnútorných a ďalších auditov.

K § 24:

V súlade s nariadením Rady (ES) č. 2988/1995 sa ustanovujú základné princípy ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev, ktoré sú subjekty zapojené do implementácie pomoci a podpory poskytovanej z fondov Európskych spoločenstiev povinné dodržiavať. Súčasťou ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev sú najmä prijímanie preventívnych opatrení na predchádzanie vzniku nezrovnalostí, zisťovanie a riešenie nezrovnalostí, prijímanie nápravných opatrení ako napr. vykonanie finančných opráv, a vysporiadanie finančných vzťahov. Nápravnými opatreniami sa rozumejú najmä opatrenia vedúce k odstráneniu nezrovnalosti.

Vo vzťahu k príspevku má na vznik nezrovnalosti okrem porušenia právnych predpisov ES priamy vplyv aj porušenie právnych predpisov Slovenskej republiky alebo porušenie zmluvy, na základe ktorej bol príspevok dotknutému subjektu poskytnutý, pričom toto porušenie vyplýva z konania alebo opomenutia konania uvedeného subjektu a jeho dôsledkom je alebo by mohlo byť poškodenie rozpočtu Európskych spoločenstiev alebo rozpočtu verejnej správy.

V nadväznosti na povinnosti vyplývajúce z nariadenia Komisie (ES) č. 1828/2006 , ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, k odhaľovaniu, zisťovaniu a oznamovaniu zistených nezrovnalostí sa pre príslušné subjekty ustanovuje povinnosť vypracovať správu o zistenej nezrovnalosti, tzn. dokument, ktorý oficiálne zdokumentuje zistenie nezrovnalosti a predložiť ju príslušným subjektom. Zároveň sa ustanovuje príslušným orgánom povinnosť priebežne aktualizovať údaje v správe o zistenej nezrovnalosti. Pod „príslušným orgánom vydávajúcim rozhodnutia o porušení finančnej disciplíny“ sa rozumejú správy finančnej kontroly a Ministerstvo financií SR. Ak je pred začatím správneho konania potrebné vykonať vládny audit z podnetu orgánu vydávajúceho rozhodnutia o porušení finančnej disciplíny, orgán, ktorý vykonal vládny audit zároveň aktualizuje údaje v správe o zistenej nezrovnalosti. Na aktualizáciu správy o zistenej nezrovnalosti sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní.

Ustanovujú sa niektoré náležitosti správy o zistenej nezrovnalosti. Presný formulár správy o zistenej nezrovnalosti schvaľuje vláda. Pod osobou, ktorá nezrovnalosť spôsobila sa rozumie právnická alebo fyzická osoba a nie konkrétny zamestnanec právnickej osoby.

Orgány zapojené do implementácie pomoci a podpory získavajú podnety o vzniknutej nezrovnalosti, resp. o podozrení zo vzniku nezrovnalosti, pričom odhaliť alebo zistiť nezrovnalosť prípadne nadobudnúť podozrenie zo vzniku nezrovnalosti môžu aj v rámci svojich kontrolných činností.

Ustanovuje sa povinnosť prijímateľa bezodkladne oznámiť vznik nezrovnalosti.

Povinnosť predkladania správy o zistenej nezrovnalosti je špecifikovaná pre konkrétny operačný program, v rámci ktorého nezrovnalosť vznikla a pre prijímateľa, ktorý nezrovnalosť spôsobil, resp. ktorého sa nezrovnalosť týka. Nie je potrebné predložiť správu o zistenej nezrovnalosti prijímateľovi v prípade vzniku systémovej nezrovnalosti, ktorú nespôsobil prijímateľ.

Ustanovuje sa povinnosť certifikačného orgánu predkladať kontaktnému bodu OLAF na Úrade vlády SR štvrťročné prehľady o zistených nezrovnalostiach. V prípade takých nezrovnalostí, resp. podozrenia z nezrovnalostí, ktoré môžu mať bezprostredný dopad mimo územia SR alebo pokiaľ ide o nový spôsob spáchania nezrovnalosti, certifikačný orgán je povinný predložiť na OLAF správu o zistenej nezrovnalosti do piatich pracovných dní od získania informácie o zistenej nezrovnalosti.

Ustanovuje sa zodpovednosť riadiaceho orgánu za riešenie vzniknutej nezrovnalosti v rámci operačného programu, za ktorý je riadiaci orgán zodpovedný. Pod pojmom riešenie vzniknutej nezrovnalosti sa rozumie najmä oficiálne zdokumentovanie nezrovnalosti v správe o zistenej nezrovnalosti, evidovanie údajov o nezrovnalosti v informačnom monitorovacom systéme, oznámenie nezrovnalosti príslušným subjektom, monitorovanie vývoja a stavu nezrovnalosti, aktualizácia údajov o nezrovnalosti v správe o zistenej nezrovnalosti a v informačnom monitorovacom systéme, preverenie možného dopadu na systém riadenia a kontroly, resp. ostatné projekty operačného programu, prijatie účinných nápravných opatrení na odstránenie vzniknutej nezrovnalosti a predchádzanie vzniku ďalších nezrovnalostí, zabezpečenie bezodkladného finančného vysporiadania podľa zmluvy a príslušných právnych predpisov SR. V prípade zistenia nezrovnalosti zo strany orgánov Európskej komisie, riadiaci orgán príjme v určenej lehote účinné a nápravné opatrenia, ktoré sú akceptované zo strany EK ako dostatočné a zabránia vykonaniu finančných opráv Európskou komisiou.

K § 25:

Ustanovuje sa právomoc riadiaceho orgánu podľa nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 a nariadenia Rady (ES) č. 1198/2006 vykonať finančnú opravu voči prijímateľovi v prípade porušenia podmienok poskytnutia príspevku. Finančné opravy predstavujú jednu z foriem sankcie za vzniknutú nezrovnalosť a na národnej úrovni znamenajú zrušenie príspevku poskytnutého prijímateľovi, alebo jeho časti. Jedná sa predovšetkým o tie prípady nezrovnalostí, pri ktorých nie je možné presné vyčíslenie finančného dopadu. Výška finančnej opravy závisí od stupňa závažnosti zistenej nezrovnalosti.

Finančnú opravu môžu vykonať aj ďalšie subjekty na to oprávnené podľa predpisov Európskeho spoločenstva. Finančnú opravu znáša subjekt, ktorý nezrovnalosť spôsobil.

K § 26:

Ustanovuje sa spôsob a postup vysporiadania finančných vzťahov v prípade vzniku nezrovnalosti alebo povinnosti vrátiť príspevok. Vysporiadanie finančných vzťahov je možné vykonať vzájomným započítaním pohľadávok za príspevok voči prijímateľovi alebo vrátením príspevku v prípade, že nedôjde k vzájomnému započítaniu.

Ustanovujú sa náležitostí a podmienky vzájomného započítania. Vzájomné započítanie výrazne zjednodušuje systém vysporiadania finančných vzťahov na národnej úrovni, t.j. medzi riadiacim orgánom a prijímateľom.

V prípade, že prijímateľ je povinný vrátiť príspevok alebo jeho časť, nedošlo k vzájomnému započítaniu a prijímateľ príslušnú časť príspevku nevrátil, riadiaci alebo sprostredkovateľský orgán vyzve prijímateľa na vrátenie, prostriedky EÚ schválené certifikačným orgánom je prijímateľ povinný vrátiť na osobitný účet ministerstva financií v Štátnej pokladnici a prostriedky štátneho rozpočtu určené na spolufinancovanie je povinný vrátiť podľa zákona o rozpočtových pravidlách.

Ustanovuje sa zodpovednosť certifikačného orgánu vysporiadať neoprávnené vyplatené prostriedky Európskej únie voči rozpočtu Európskych spoločenstiev, a to buď započítaním týchto prostriedkov do najbližšej žiadosti o platbu na Európsku komisiu alebo platobným príkazom na účet Európskej komisie.

K § 27:

Ustanovuje sa povinnosť pre účtovnú jednotku, ktorej súčasťou je certifikačný orgán alebo platobná jednotka, viesť časť svojho účtovníctva, ktorá sa týka úloh certifikačného orgánu alebo platobnej jednotky spojených s poskytovaním príspevkov konečným prijímateľom a vysporiadaním súvisiacich finančných vzťahov, prostredníctvom informačného systému účtovníctva fondov. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Ide o účtovanie prostredníctvom jednotného programového vybavenia s centrálnym riadením systému.

Uchovávanie účtovnej dokumentácie pre certifikačný orgán a platobnú jednotku sa určuje v nadväznosti na zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ustanovení príslušných nariadení ES upravujúcich uchovávanie dokumentácie.

K § 28:

Ustanovuje sa povinnosť pre prijímateľa a partnera, ktorí sú účtovnou jednotkou podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov účtovať vo vzťahu k jednotlivým projektom o skutočnostiach týkajúcich sa projektu. Pre prijímateľa, resp. partnera, ktorí nie sú účtovnou jednotkou podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, napr. ide o fyzické osoby, ktoré uplatňujú výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa ustanovuje povinnosť viesť evidenciu v účtovných knihách používaných v jednoduchom účtovníctve. Táto evidencia sa vedie na účely preukazovania výdavkov na projekt, súvisiacich príjmov, majetku a záväzkov. V prípade majetku týkajúceho sa projektu ide napr. o pohľadávky, peňažné prostriedky, zásoby, hmotný aj nehmotný majetok využívaný v rámci projektu alebo obstaraný z prostriedkov na projekt.

V nadväznosti na právne predpisy Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev sa pre prijímateľa a partnera ustanovuje povinnosť ochraňovať a uchovávať dokumentáciu týkajúcu sa projektu podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ustanovení príslušných nariadení ES upravujúcich uchovávanie dokumentácie. Vzhľadom k povinnosti certifikačného orgánu v rámci certifikačného overovania overovať všetku dokumentáciu týkajúcu sa projektu, ustanovuje sa povinnosť prijímateľa a partnera umožniť certifikačnému orgánu overovanie príslušnej dokumentácie a poskytnúť certifikačnému orgánu dokumentáciu v písomnej aj technickej forme.

K § 29:

Ustanovuje sa náležitosti informačného monitorovacieho systému, ktorého obsah musí spĺňať minimálne požiadavky definované nariadením Komisie (ES) č. 1828/2006 stanovujúcim pravidla implementácie nariadenia Rady (ES) 1083/2006.

Ustanovuje sa povinnosť pre zodpovedné orgány za riadenie a kontrolu pomoci poskytovanej z fondov ES pravidelne evidovať a aktualizovať údaje súvisiace s využívaním a kontrolou prostriedkov fondov ES, na základe ktorého je možné poskytovať aktuálny prehľad o čerpaných a vrátených príspevkoch z fondov Európskeho spoločenstva.

K § 30:

Ustanovuje sa povinnosť pre certifikačný orgán a platobnú jednotku viesť účtovníctvo a údaje súvisiace s finančným riadením operačného programu v informačnom systéme účtovníctva fondov Európskeho spoločenstva v požadovanej forme. Ustanovenie definuje základné povinnosti pre certifikačný orgán zabezpečovať vývoj a prevádzku informačného systému.

K § 31:

Z dôvodu zvýšenia transparentnosti procesu poskytovania pomoci z fondov Európskych spoločenstiev sa ustanovuje povinnosť zverejňovať zákonom ustanovené údaje. Zverejňovacia povinnosť sa vzťahuje na riadiaci orgán, ktorý na internetovej stránke zverejňuje zoznam schválených žiadostí vrátane výšky schválenej pomoci. Zverejňovanie poskytovania podpory v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a v rámci Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo upravuje zákon č. 543/2007 Z. z.

K § 32:

Z dôvodov odlišnosti spôsobov financovania a organizačného zabezpečenia finančného riadenia Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka sa ustanovuje orgán finančného riadenia na úrovni Ministerstva pôdohospodárstva SR. Zároveň sa týmto stanovujú pre tento orgán povinnosti v podmienkach SR.

K § 33:

Ustanovuje sa všeobecný rámec nárokovateľnosti a poskytovania podpory.

K § 34:

Vymedzujú sa formálne náležitosti, obsah, prílohy a termín podania výzvy, na základe ktorej žiadateľ podáva žiadosť platobnej agentúre. Ustanovuje podmienky, za akých je platobná agentúra oprávnená výzvu meniť alebo zrušiť, postup nakladania so žiadosťami v uvedených prípadoch a konanie platobnej agentúry o žiadosti. Ustanovenia sa nevzťahujú na projekty technickej pomoci.

K § 35:

Ustanovuje začatie a postup platobnej agentúry v konaní o žiadosti. Umožňuje platobnej agentúre zriadiť komisiu v konaní o žiadosti a stanovuje prípady, kedy je, prípadne nie je, platobná agentúra pri rozhodovaní o schválení žiadosti viazaná posúdením žiadosti komisiou. Rozhodnutie platobnej agentúry o schválení žiadosti alebo o neschválení žiadosti obsahuje zákonom stanovené náležitosti a žiadateľ môže voči tomuto rozhodnutiu podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o neschválení žiadosti. Podmienky a postup účastníkov konania o preskúmaní rozhodnutia o neschválení žiadosti sú upravené odchylne od všeobecného predpisu o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.), s výnimkou ustanovení § 24, 25 a § 27 uvedeného zákona. Ustanovenia sa nevzťahujú na projekty technickej pomoci.

K § 36:

Stanovuje, za akých podmienok uzavrie platobná agentúra zmluvu so žiadateľom, na základe ktorej sa tento stane prijímateľom podpory, kedy od nej môže odstúpiť a čo je predmetom úpravy zmluvy. Určuje povinnosť prijímateľa vrátiť podporu alebo jej časť spôsobom uvedeným v zmluve o poskytnutí podpory. Umožňuje platobnej agentúre a prijímateľovi dohodnúť sa na znížení schválenej výšky podpory. Vymenúva prípady, kedy platobná agentúra nie je povinná upraviť rozhodnutie vydané podľa § 35. Ustanovenia sa nevzťahujú na projekty technickej pomoci.

K § 37:

Vymedzuje sa pojem certifikácia účtov Pôdohospodárskej platobnej agentúry a povinnosti riadiaceho orgánu a Pôdohospodárskej platobnej agentúry vo vzťahu k výkonu certifikácie.

K § 38:

V súlade s nariadením Rady (ES) č. 2988/1995 sa ustanovujú základné princípy ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev, ktoré sú subjekty zapojené do implementácie podpory poskytovanej z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka povinné dodržiavať. Súčasťou ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev sú najmä prijímanie preventívnych opatrení na predchádzanie vzniku nezrovnalostí, odhaľovanie a vyšetrovanie nezrovnalostí, prijímanie nápravných opatrení a ukladanie sankcií. Nápravnými opatreniami sa rozumejú opatrenia vedúce k odstráneniu nezrovnalosti.

Vo vzťahu k príspevku má na vznik nezrovnalosti okrem porušenia stanoveného v odkaze pod čiarou priamy vplyv aj porušenie právnych predpisov Slovenskej republiky alebo porušenie zmluvy, na základe ktorej bol príspevok dotknutému subjektu poskytnutý, pričom toto porušenie vyplýva z konania alebo opomenutia konania uvedeného subjektu a jeho dôsledkom je alebo by mohlo byť poškodenie rozpočtu Európskych spoločenstiev alebo rozpočtu verejnej správy.

V nadväznosti na povinnosti vyplývajúce z nariadenia Komisie (ES) č. 1848/2006 k odhaľovaniu a oznamovaniu zistených nezrovnalostí sa pre príslušné subjekty ustanovuje povinnosť vypracovať správu a zistenej nezrovnalosti, tzn. dokument, ktorý oficiálne zdokumentuje odhalenie nezrovnalosti a predložiť ju platobnej agentúre.

Ustanovuje sa povinnosť platobnej agentúry predkladať kontaktnému bodu OLAF na Úrade vlády SR štvrťročné prehľady o zistených nezrovnalostiach.

Ustanovuje sa zodpovednosť platobnej agentúry za riešenie vzniknutej nezrovnalosti. Pod riešením nezrovnalosti sa rozumie monitorovanie zistenej nezrovnalosti, vypracovanie správy o zistenej nezrovnalosti vrátane jej aktualizácií a zabezpečenie odstránenia nezrovnalosti prijatím účinných nápravných opatrení na jej odstránenie a predchádzanie, ako aj finančné vysporiadanie podľa zmluvy o poskytnutí príspevku a príslušných právnych predpisov.

K § 39:

Ustanovuje sa právomoc riadiaceho orgánu a platobnej agentúry v zmysle § 7 zákona z 543/2007 o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka vykonať finančnú opravu voči prijímateľovi v prípade porušenia podmienok, na základe ktorých bol poskytnutý príspevok. Finančné opravy predstavujú jednu z foriem sankcie za vzniknutú nezrovnalosť a na národnej úrovni znamenajú zrušenie príspevku poskytnutého prijímateľovi alebo jeho časti. Jedná sa predovšetkým o tie prípady nezrovnalostí, pri ktorých nie je možné presné vyčíslenie finančného dopadu. Výška finančnej opravy závisí od stupňa závažnosti zistenej nezrovnalosti. Finančné opravy môže vykonávať riadiaci orgán alebo platobná agentúra. Finančnú opravu znáša prijímateľ, ktorý nezrovnalosť spôsobil.

K § 40:

Ustanovuje sa spôsob a postup vysporiadania finančných vzťahov v prípade vzniku nezrovnalosti alebo povinnosti vrátiť podporu. Vysporiadanie finančných vzťahov je možné vykonať vrátením podpory jej časti alebo vzájomným započítaním pohľadávok za poskytnutú podporu alebo jej časť. Podporu je povinný prijímateľ vrátiť na základe výzvy platobnej agentúry v zmysle § 7 zákona z 543/2007 o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.

V prípade, že prijímateľ odmietne vrátiť podporu, platobná agentúra je povinná postupovať v zmysle § 7 odsek 1 zákona č. 543/2007 Z.z.

Zároveň sa stanovuje postup vrátenia prostriedkov od prijímateľa na zodpovedajúce účty platobnej agentúry. Vrátenie prostriedkov do rozpočtu Európskych spoločenstiev vykonáva platobná agentúra vo forme príjmov pridelených do rozpočtu Spoločenstva.

K § 41:

Pre poskytovanie podpôr z fondov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a príslušného financovania zo štátneho rozpočtu, ako aj vysporiadania finančných vzťahov prostredníctvom informačného systému, platobná agentúra je povinná účtovať skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva, platobná agentúra. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Uchovávanie účtovnej dokumentácie pre platobnú agentúru sa určuje v nadväznosti na zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a na čl. 18 nariadenia Komisie č. 883/2006 a čl. 9 nariadenia Komisie č. 885/2006.

K § 42:

Ustanovuje sa povinnosť pre prijímateľa, ktorý je účtovnou jednotkou podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, účtovať podľa jednotlivých projektov o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a súvisia s realizáciou projektu. O spôsobe účtovania vo vzťahu k jednotlivým projektom sa vyžaduje od prijímateľa viesť písomné záznamy. Písomné záznamy popisujúce spôsob vedenia záznamov vo vzťahu k jednotlivým projektom je závislý od použitej účtovnej sústavy a obsahujú napr. zoznam a obsah analytických účtov účtového rozvrhu vzťahujúcich sa k projektu, zoznam a obsah použitých znakov, skratiek a pod. Tieto písomné záznamy majú uľahčiť orientáciu v účtovníctve prijímateľa a umožniť identifikáciu účtovných zápisov vzťahujúcich sa k jednotlivým projektom pre orgány vykonávajúce napr. certifikačné overovanie.

Fyzická osoba, ktorá nie je účtovnou jednotkou podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, a ktorej bol schválený príspevok riadiacim orgánom alebo sprostredkovateľským orgánom pod riadiacim orgánom, bude povinná viesť účtovníctvo v účtovnom období, v ktorom realizuje projekt podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Na to ju zaviaže riadiaci orgán alebo sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom v zmluve o poskytnutí príspevku. V súlade s národnou legislatívou nebude v príslušnom účtovnom období uplatňovať výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

V nadväznosti na právne predpisy Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev sa pre prijímateľa určuje uchovávanie účtovnej dokumentácie podľa čl. 9 nariadenia Komisie č. 883/2006 a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

K § 43:

Upravuje sa zaujatosť osoby podieľajúcej sa na procese konania o žiadosti a jej vylúčenie v prípade zaujatosti z konania o žiadosti na vlastnú alebo cudzí podnet. O vylúčení rozhoduje príslušný riadiaci orgán podľa všeobecného predpisu o správnom konaní.

K § 44

Navrhuje sa prechodné ustanovenie vo vzťahu k vyhláseným výzvam pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

K § 45:

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2009.

V Bratislave, dňa 20. augusta 2008

Robert Fico v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Dušan Čaplovič v.r.

podpredseda vlády Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu