Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 528/2003 účinný od 01.07.2005 do 31.12.2005

Vládny návrh zákona o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov

5

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť Potreba novely zákona č. 132/2002 Z. z. o vede a technike (ďalej len „doterajší zákon“) vyplynula z analýzy jeho uplatňovania v praxi. Vážnymi nedostatkami sú nejasnosti ohľadom interpretácie a uplatňovania, ako i praktická nevykonateľnosť viacerých ustanovení. Najväčšie nedostatky a kompetenčné problémy sa ukázali najmä v procese uskutočňovania štátnych programov výskumu a vývoja a štátnych objednávok výskumu a vývoja. Pre nemožnosť zmysluplnej praktickej implementácie sa doteraz nepodarilo ani začať proces periodického hodnotenia.

Potreba zmien doterajšieho zákona súvisí aj so záväzkami v oblasti harmonizácie národnej legislatívy s legislatívou Európskej únie.

Vzhľadom na rozsah potrebných zmien a doplnkov sa Ministerstvo školstva SR (ďalej len „ministerstvo školstva“) rozhodlo namiesto novelizácie doterajšieho zákona pristúpiť k tvorbe návrhu nového zákona, pre ktorý sa v súlade s obsahom zákona, ako aj so svetovým trendom, zvolil názov „zákon o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja“ (ďalej len „nový zákon“). Nový zákon nahrádza doterajší zákon a zákon č. 203/2001 Z. z. o Agentúre na podporu vedy a techniky.

Novým zákonom sa sleduje dosiahnutie vyššej efektívnosti využitia finančnej podpory výskumu a vývoja s cieľom prispieť k rozvoju ekonomiky, kultúry a spoločnosti Slovenskej republiky. Medzi základné princípy navrhovanej právnej úpravy patrí autonómnosť a sloboda vedeckého bádania.

Návrh nového zákona je porovnateľný s obdobnými zákonmi vo vyspelých krajinách. Súčasne rešpektuje historický vývoj, zvyklosti a tradície v oblasti vedy a techniky v Slovenskej republike. Na druhej strane sa návrh nového zákona usiluje reflektovať zmeny vyplývajúce z účasti Slovenskej republiky na tvoriacom sa Európskom výskumnom priestore. Rešpektuje potrebu zosúladenia obsahu legislatívneho rámca, ale aj pojmového aparátu, s legislatívou Európskej únie a jej členských krajín, odporúčaní OECD a UNESCO, a to jednak z dôvodov kompatibility práva, ale taktiež v záujme kompatibility štatistického výkazníctva.

Návrh nového zákona je vo viacerých oblastiach v obsahovom súlade s doterajším zákonom. Najdôležitejšie zmeny v novom zákone v porovnaní s doterajším zákonom sa týkajú týchto oblastí:

1. Zmena názvu zákona – táto zmena predovšetkým sleduje zosúladenie názvu zákona s jeho obsahom. Zákon pojednáva predovšetkým o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja.

2. Zosúladenie pojmového aparátu s pojmovým aparátom používaným EÚ na základe odporúčaní OECD a UNESCO; presne v súlade s terminológiou OECD sa ustanovuje výskum v členení na základný výskum a aplikovaný výskum a vývoj ako tvorivé činnosti pre potreby rozvoja vedy a techniky. Ďalej ustanovuje pojmy infraštruktúra výskumu a vývoja, projekt výskumu a vývoja a projekt rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja (ďalej len „rozvojový projekt“), definuje žiadateľa o finančné prostriedky na riešenie projektu výskumu a vývoja alebo na riešenie rozvojového projektu (ďalej len „projekt“), príjemcu, spolupríjemcu a poskytovateľa tejto podpory a zodpovedného riešiteľa. Súčasťou základných ustanovení zákona je ustanovenie základných prvkov štátnej vednej a technickej politiky - dlhodobého zámeru štátnej vednej a technickej politiky ako dokumentu, ktorý obsahuje základné zámery a ciele v oblasti výskumu a vývoja v Slovenskej republike a národného programu rozvoja vedy a techniky ako programu v rámci štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

3. Nový zákon definuje orgány s pôsobnosťou vo vede a technike. V súlade s kompetenčným zákonom určuje vláde a ministerstvu školstva ústredné kompetencie vo výskume a vývoji, ako činností v oblasti vedy a techniky. Tieto sa týkajú predovšetkým napĺňania štátnej vednej a technickej politiky Slovenskej republiky formulovanej v dlhodobom zámere štátnej vednej a technickej politiky Slovenskej republiky a jej napĺňaní prostredníctvom národného programu rozvoja vedy a techniky.

4. Na rozdiel od doterajšieho zákona nový zákon obsahuje ustanovenia týkajúce sa postavenia a činnosti Agentúry na podporu výskumu a vývoja (ďalej len „agentúra“) a legislatívne ustanovuje Radu vlády Slovenskej republiky pre vedu a techniku (ďalej len „Rada pre vedu a techniku“) ako poradný orgán vlády pre oblasť vedy a techniky.

5. Vložením ustanovení o agentúre do nového zákona sa sleduje zjednotenie ustanovení a postupov týkajúcich sa výskumu a vývoja, čomu súčasná existencia dvoch samostatných zákonov bola istou prekážkou. Takýto postup bol ministerstvu školstva odporúčaný aj v legislatívnom procese schvaľovania doterajšieho zákona a zákona o agentúre na podporu vedy a techniky. Navyše, na základe návrhu vlády sa pripravuje výraznejšia podpora výskumu a vývoja zo štátneho rozpočtu prostredníctvom agentúry. Preto je nevyhnutné doplniť štruktúru a orgány agentúry tak, aby sa zvýšila transparentnosť a posilnila odbornosť a efektívnosť činnosti jej odborných orgánov a vytvorili sa podmienky na to, aby činnosť agentúry zodpovedala týmto novým podmienkam.

6. Rada pre vedu a techniku, ktorá sa navrhuje zriadiť ako stály poradný orgán vlády cestou zmeny zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, má kľúčovú úlohu pri formulovaní zámerov a cieľov štátnej vednej a technickej politiky a pri určovaní a vyhodnocovaní smerovania výskumu a vývoja v záujme napĺňania súčasných a budúcich potrieb spoločnosti. Kreovaním Rady pre vedu a techniku na úrovni členov vlády a významných osobností akademickej a podnikateľskej sféry sa očakáva vytvorenie platformy pre výmenu názorov a skúseností v oblasti vedy a techniky ako podklad pre rozhodnutia strategického významu.

7. Najzásadnejšie zmeny sa týkajú ustanovení o organizácii podpory výskumu a vývoja zo štátneho rozpočtu. Nový zákon sa zaoberá iba priamou podporou výskumu a vývoja zo štátneho rozpočtu, nakoľko otázky eventuálnej nepriamej podpory sú predmetom iných právnych predpisov. Z rovnakého dôvodu sa nový zákon nezaoberá podporou výskumu a vývoja z iných napr. privátnych zdrojov.

8. Nový zákon ustanovuje, že s výnimkou financovania Slovenskej akadémie vied sa podpora výskumu a vývoja zo štátneho rozpočtu uskutočňuje prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva. Odstraňujú sa tým súčasné kompetenčné problémy, ktoré vytvárali oddelenie rozhodovacích a výkonných kompetencií ústredných orgánov. Tieto sa v ostatnom období prejavovali pri financovaní štátnych programov výskumu a vývoja (ďalej len „štátnych programov“), ale aj projektov, resp. úloh výskumu a vývoja agentúry.

9. Nový zákon rozlišuje inštitucionálnu podporu, prostredníctvom ktorej sa poskytujú finančné prostriedky iba inštitúciám zriadeným zákonom – t.j. prostriedky na prevádzku infraštruktúry výskumu a vývoja Slovenskej akadémie vied a finančné prostriedky na špecifický výskum a vývoj na vysokých školách. Účelovou formou podpory výskumu a vývoja poskytuje poskytovateľ - agentúra alebo ministerstvo školstva - prostriedky na súťažnom základe na podporu riešenia konkrétnych problémov vo vymedzenej oblasti vedy a techniky prostredníctvom projektov výskumu a vývoja s určenou dobou riešenia alebo prostriedky na podporu rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja prostredníctvom rozvojových projektov. Nový zákon ustanovuje podrobnosti o podmienkach poskytovania finančných prostriedkov na podporu riešenia projektov výskumu a vývoja a rozvojových projektov. Ustanovuje sa spôsob kalkulácie nákladov na riešenie projektu, postup predkladania a posudzovania žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektu, spôsob poskytovania finančných prostriedkov na riešenie projektu a ustanovenia týkajúce sa práv k výsledku riešenia projektu.

10. Novým zákonom sa zásadne upravuje systém štátnych programov. Úpravy vychádzajú zo skúseností s uplatňovaním ustanovení doterajšieho zákona týkajúcich sa tematických a horizontálnych štátnych programov a ich podprogramov, kde sa v praxi ukázalo, že podrobné zadávanie úloh výskumu a vývoja „zhora-nadol“ a výber najvhodnejšieho uchádzača prostredníctvom obchodnej verejnej súťaže je nepružné, administratívne náročné a nevhodné pre výskum a vývoj nakoľko obmedzuje verejnú súťaž a predovšetkým tvorivosť riešiteľských skupín. Ďalším vážnym nedostatkom doterajšieho spôsobu organizácie štátnych programov je skutočnosť, že zákon zveruje prípravu štátnych programov, výber úloh výskumu a vývoja a hodnotenie ich riešenia potenciálnym riešiteľom týchto úloh. Hoci táto skutočnosť vyplýva z objektívnych príčin spočívajúcich vo veľkosti Slovenska a slovenskej výskumno-vývojovej základne, nový zákon obsahuje ustanovenia riešiace do istej miery aj tento problém.

Podľa navrhovaného nového systému štátnych programov sa na ústrednej úrovni štátnej správy označia kľúčové problémy rozvoja a napĺňania potrieb spoločnosti a ministerstvo školstva v spolupráci s ústrednými orgánmi štátnej správy, Slovenskou akadémiou vied a vysokými školami a za širokej diskusie v odbornej verejnosti pripraví návrhy štátnych programov. Štátny program výskumu a vývoja bližšie špecifikuje oblasť vedy a techniky, v ktorej sa má sústrediť, prípadne zintenzívniť, výskum a vývoj so zámerom dosiahnuť zvýšenie jej ekonomickej a spoločenskej prospešnosti a prispieť k dosiahnutiu jej vysokej úrovne a medzinárodného uznania. Pri formulovaní štátnych programov výskumu a vývoja zohráva mimoriadne dôležitú úlohu Rada pre vedu a techniku - poradným orgán vlády pre oblasť vedy a techniky. Štátne programy výskumu a vývoja sa podľa nového zákona uskutočňujú formou riešenia projektov výskumu a vývoja. Podobne sú chápané štátne programy rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja zamerané na vytváranie podmienok na podporu riešenia projektov výskumu a vývoja prostredníctvom projektov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja.

Po schválení štátneho programu výskumu a vývoja alebo štátneho programu rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja vládou sa na základe verejných výziev ministerstva školstva na predkladanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektu (ďalej len „verejná výzva“) uskutoční verejná súťaž o získanie finančnej podpory riešenia projektov. Projekty predložené uchádzačmi sa hodnotia prostredníctvom odborných orgánov - rád štátnych programov.

V porovnaní s doterajším zákonom sa mení postavenie administrátora štátnych programov. Administrátori štátnych programov uskutočňovaných podľa doterajšieho zákona mali pomerne široký rámec povinností a kompetencií pri príprave a vyhodnocovaní obchodnej verejnej súťaže na riešenie úloh výskumu a vývoja. Zmenou koncepcie štátnych programov sa administrácia štátnych programov, ktorú uskutočňuje ministerstvom školstva, v porovnaní s doterajším stavom zužuje na vyhlasovanie verejnej výzvy, prijímanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov predkladaných žiadateľmi, registráciu projektov výskumu a vývoja, uzatváranie zmlúv a poskytovanie finančných prostriedkov na riešenie projektov a kontrolu ich vecného a finančného plnenia. Odborné posudzovanie projektov vypracovaných a predložených žiadateľom a kontrolu ich riešenia bude autonómne vykonávať vedecká komunita prostredníctvom odborného orgánu – rady štátneho programu.

Podľa nového zákona má ministerstvo školstva v kompetencii tak ako doteraz - okrem prípravy aj vyhodnocovanie riešenia štátneho programu v súčinnosti s radou štátneho programu.

11. Osobitná pozornosť sa v novom zákone venuje výskumu a vývoju na zabezpečenie obranyschopnosti a bezpečnosti štátu. Ustanovuje sa, že poskytovanie finančných prostriedkov na výskum a vývoj sa poskytuje v súlade a za podmienok zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a zachováva sa možnosť návratného financovanie podporujúce využitie výsledkov výskumu a vývoja v praxi prostredníctvom neinvestičného fondu na podporu výskumu a vývoja zriadeného Ministerstvom hospodárstva SR podľa zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z..

12. Ustanoveniami zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysokých školách“). Zavádza sa nová súčasť verejnej vysokej školy – výskumný ústav. Hlavným poslaním výskumného ústavu je vykonávanie výskumnej, vývojovej a ďalšej tvorivej činnosti. Výskumný ústav tým prispieva k plneniu poslania verejnej vysokej školy a zúčastňuje sa na plnení jej hlavných úloh vo vymedzenej oblasti poznania, ktorú vyjadruje jeho názov. Výskumný ústav sa navrhuje ustanoviť ako samosprávne pracovisko verejnej vysokej školy, v ktorom sa ustanovia orgány akademickej samosprávy výskumného ústavu: vedecká rada výskumného ústavu (ďalej len „rada ústavu“) a riaditeľ výskumného ústavu (ďalej len „riaditeľ ústavu“). Z hľadiska obsahu navrhovaných ustanovení je ustanovenie výskumného ústavu porovnateľné s postavením fakulty verejnej vysokej školy. Týmito novými ustanoveniami zákona o vysokých školách sa sleduje záujem posilniť kapacitu výskumnej, vývojovej a ďalšej tvorivej činnosti verejnej vysokej školy, vytvorenie predpokladov pre užšie prepojenie výskumnej a vývojovej činnosti vysokej školy s potrebami praxe a vytvorenie priestoru pre možnú transformáciu výskumných ústavov v zriaďovateľskej alebo vecnej pôsobnosti ústredných orgánov, ktoré o takúto zmenu právneho postavenia – začlenenie do štruktúry verejnej vysokej školy – prejavia záujem.

13. V porovnaní s doteraz platnou legislatívou sa v návrhu nového zákona neuvažuje pokračovať v podpore výskumu a vývoja prostredníctvom vládou schvaľovaných štátnych objednávok výskumu a vývoja (ďalej len „štátna objednávka“) a návrh nového zákona preto neobsahuje ustanovenia týkajúce sa štátnych objednávok. Rovnako sa v porovnaní s doterajším zákonom v novom zákone nezavádza periodické hodnotenie.

14. Dôvody pre vypustenie mechanizmu štátnych objednávok sú nasledovné: zavedením štátnych objednávok výskumu a vývoja sa v doterajšom zákone sledoval záujem vytvoriť mechanizmus na financovanie konkrétnych dobre definovaných problémov jednotlivých rezortov prostredníctvom úloh výskumu a vývoja. Existujúci systém formulovania štátnej objednávky výskumu a vývoja (z pohľadu doterajšieho zákona jednej konkrétnej úlohy výskumu a vývoja) na úrovni ústredného orgánu, sumarizácia štátnych objednávok ministerstvom školstva, schvaľovanie vládou a následné vypisovanie verejného obstarávania na úrovni ústredných orgánov sa predkladateľovi javí ako systém nepružný, predlžujúci riešenie aktuálnych problémov a obmedzujúci kompetencie ústredných orgánov. Navyše, vyčlenenie istého objemu finančných prostriedkov vopred je podnetom na to, aby sa o ne uchádzali aj subjekty, ktoré ich bezprostredne nepotrebujú, len preto, že taká možnosť existuje. Preto ak rezort potrebuje riešiť nejaký problém výskumného charakteru, bude môcť tak urobiť vyčlenením finančných prostriedkov na svoje prioritné úlohy a následne ich vykázať ako prostriedky investované do výskumu.

15. Vypustenie periodického hodnotenia, resp. jeho nezavedenie v novom zákone súvisí s nasledovnými skutočnosťami: hodnotenie výsledkov výskumných a vývojových činností je oprávnené iba ako podklad pre inštitucionálne financovanie, pretože pri financovaní založenom na súťažnom princípe hodnotí kvalitu uchádzača – zodpovedného riešiteľa a riešiteľov a podmienok na riešenie spolu s hodnotením kvality navrhovaného projektu odborný orgán – rada agentúry alebo rada štátneho programu. Vysoké školy a Slovenská akadémia vied, kde forma inštitucionálneho financovania zostáva, majú systém hodnotenia výskumnej a vývojovej činnosti zavedený inými právnymi predpismi (zákon č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied a zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov). V prípade Slovenskej akadémie vied ide z pohľadu financovania, ale aj z pohľadu organizácie, o vnútro-inštitucionálne hodnotenie, nakoľko Slovenskej akadémii vied sú finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu prideľované ako celku, a nie jednotlivým organizáciám zriadeným Slovenskou akadémiou vied. V prípade vysokých škôl nie je možné oddeliť hodnotenie výskumnej, vývojovej a ďalšej tvorivej činnosti, nakoľko ide o činnosti súvisiace s vysokoškolským vzdelávaním. Aj podľa doterajšieho zákona aj podľa zákona o vysokých školách všetky činnosti vysokých škôl hodnotí Akreditačná komisia – poradný orgán vlády. Navyše, „prierezové“ periodické hodnotenie, tak ako je zakotvené v doterajšom zákone, ktoré v pôvodnej podobe dáva do jednej kategórie veľkú vysokú školu s viac ako tisíc zamestnancami a malý výskumný ústav, je v praxi nerealizovateľné inak ako len úplne formálne.

16. Návrh zákona vo verzii, ktorá bola predložená na medzirezortné pripomienkové konanie, obsahoval viaceré ustanovenia týkajúce sa inovácií. Po zvážení pripomienok vznesených v pripomienkovom konaní, ako aj vzhľadom na komplexnosť problematiky, prekladateľ upustil od zámeru riešiť novým zákonom aj túto oblasť. Ministerstvo školstva je toho názoru, že problematike inovácií je z hľadiska záujmov Slovenskej republiky potrebné venovať vyššiu pozornosť. Preto odporúča splnomocniť Ministerstvo hospodárstva SR a Ministerstvo financií SR vypracovaním koncepcie a následne zákona o štátnej podpore inovácií so zakotvením ekonomických mechanizmov priamej a nepriamej podpory inovačného rozvoja.

Návrh nového zákona je v súlade s ústavou a nie je v rozpore s ostatnými zákonmi Slovenskej republiky. Nie je v rozpore s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie alebo medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.Navrhovaná úprava nebude mať priamy vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo vyšších územných celkov. Z hľadiska dôsledkov vyplývajúcich zo zlepšenia podmienok pre uskutočňovanie výskumu a vývoja by však už v pomerne krátkom horizonte mal byť jeho vplyv na ekonomiku Slovenska, a teda aj na štátny rozpočet, vysoko pozitívny. Nakoľko sa uvažuje s výrazným znížením počtu štátnych programov a celý systém ich administrácie sa zjednodušuje, nevzniknú napriek rozšíreniu úloh agentúry zvýšené nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

17

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona o štátnej podpore výskumu a vývoja

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Zákon o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)návrh zákona svojou problematikou nepatrí k záväzkom, ktoré vyplývajú z Prístupovej zmluvy, Aktu o podmienkach pristúpenia a Príloh k Aktu pristúpenia,

b)identifikácia záväzkov vyplývajúcich zo schválených negociačných pozícií v príslušnej kapitole, ktorá je predmetom návrhu právneho predpisu,

-žiadne.

4. Problematika návrhu zákona:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

d) nie je upravená v práve Európskej únie:

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Bezpredmetné, vzhľadom na vnútroštátny charakter problematiky. Na druhej strane sa dôsledne sleduje terminológia EÚ.

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Bezpredmetné

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Pri vypracúvaní návrhu zákona nebola účasť experta.

II. Osobitná časťČl. I

K § 1

Paragraf je súčasťou základných ustanovení nového zákona a vymedzuje predmet nového zákona.

K § 2

V súčasnosti sa v oblasti vedy a techniky a výskumu a vývoja na rôznych úrovniach používajú rôzne pojmy. Preto je dôležité legislatívne vymedziť základné a niektoré odvodené pojmy a to najmä na zabezpečenie jasnej a jednoznačnej interpretácie predkladaného návrhu nového zákona. Pri stanovení pojmov sa postupovalo v súlade s príručkou OECD ”Frascati Manual” vydanou v reedícii v roku 2002 pre potreby štatistického zisťovania vo výskume a vývoji s odporúčanými pojmami zaužívanými v krajinách OECD, Európskej únii a v organizácii UNESCO.

V súlade s odporúčaniami OECD nový zákon dôsledne využíva pojem výskum, ktorý sa skladá zo základného výskumu a aplikovaného výskumu a pojem vývoj. Výskum a vývoj sú systematickými tvorivými činnosťami v oblasti vedy a techniky.

K § 3

Nový zákon ustanovuje pojem infraštruktúra výskumu a vývoja, ktorú tvoria osoby uskutočňujúce výskum a vývoj vrátane obslužných osôb a sústava prístrojov, zariadení, informačných, komunikačných a technologických celkov a systémov, ako i ostatných hnuteľných vecí a nehnuteľností, ktoré slúžia pre potreby výskumu a vývoja.

K § 4

Paragraf vymedzuje pojmy projekt výskumu a vývoja, projekt rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja a pojem riešenie projektu. Pre potreby nového zákona a jeho uplatňovania v praxi sú v tomto paragrafe ustanovené pojmy žiadateľa o finančné prostriedky na riešenie projektu, príjemcu, spolupríjemcu a poskytovateľa finančných prostriedkov štátneho rozpočtu na podporu výskumu a vývoja a zodpovedného riešiteľa projektu.

K § 5

Nový zákon vymedzuje pojem „dlhodobý zámer štátnej vednej a technickej politiky“ ako dokument, ktorý sa vypracúva na päť až desať rokov a obsahuje základné zámery a ciele výskumu a vývoja v Slovenskej republike a pojem „národný program rozvoja vedy a techniky“ ako program v rámci štátneho rozpočtu Slovenskej republiky zameraný na uskutočňovanie dlhodobého zámeru štátnej vednej a technickej politiky.

Definujú sa štátne programy výskumu a vývoja a štátne programy rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja ako osobitná forma podpory výskumu a vývoja v oblastiach určených štátom.

K § 6

Paragraf vymedzuje pojem odbor vedy a techniky a splnomocňuje ministerstvo školstva určovaním sústavy odborov vedy a techniky. Sústava odborov vedy a techniky slúži najmä na štatistické a administratívne účely.

Presne v súlade s odporúčaniami OECD (Frascati manuál) sa ustanovujú skupiny odborov vedy a techniky. Prírodné vedy tvorí matematika a počítačové vedy, fyzikálne vedy, chemické vedy a vedy o zemi a životnom prostredí. Technické vedy obsahujú stavebné inžinierstvo, elektroinžinierstvo, elektronika a iné technické vedy. Medzi lekárske vedy sa zaraďujú najmä základná medicína, klinická medicína, a zdravotné vedy. Pôdohospodárske vedy tvoria poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov, veterinárna medicína a príbuzné vedy. Spoločenské vedy tvorí psychológia, ekonomika, pedagogické vedy, právo, politické a iné spoločenské vedy. Humanitné vedy sú história, jazyk a literatúra a iné humanitné vedy.

K § 7

Paragraf ustanovuje členenie právnických osôb a fyzických osôb uskutočňujúcich výskum a vývoj do sektorov výskumu a vývoja. Právnické osoby a fyzické osoby uskutočňujúce výskum a vývoj sú pre štatistické účely začlenené do štyroch sektorov výskumu a vývoja podľa metodiky OECD používanej pre vykazovanie ukazovateľov výskumu a vývoja prispôsobenej reálnemu stavu v Slovenskej republike. Toto členenie sa používa pri vykazovaní štatistických údajov za oblasť vedy a techniky už od roku 1994.

K § 8

Paragraf vymedzuje vedecko-technické služby ako príbuzné činnosti vykonávané právnickými osobami a fyzickými osobami na podporu výskumu a vývoja. Patria sem najmä poskytovanie a šírenie vedecko-technických informácií a poznatkov vrátane knižničných služieb, činnosti podporujúce prenos výsledkov výskumu a vývoja do praxe, poradenstvo a expertízna činnosť v oblasti výskumu a vývoja, monitoring, prieskum, zber a analýza údajov, informácií a poznatkov, technická normalizácia a posudzovanie zhody výrobkov, patentová a licenčná činnosť, vedecko-technické služby v oblasti metrológie vykonávané podľa osobitného predpisu, súdno-znalecká činnosť, prekladateľstvo a tlmočníctvo v oblasti výskumu a vývoja vykonávané podľa osobitného predpisu.

K § 9

Paragraf ustanovuje pôsobnosť vlády Slovenskej republiky v oblasti výskumu a vývoja. Vláda má ústrednú zodpovednosť za určenie štátnej vednej a technickej politiky formulovanej v dlhodobom zámere štátnej vednej a technickej politiky Slovenskej republiky a za napĺňanie jej zámerov a cieľov. Vláda schvaľuje a vyhodnocuje plnenie národného programu rozvoja vedy a techniky. Vláda v mene Slovenskej republiky schvaľuje dvojstranné a mnohostranné zmluvy o vedecko-technickej spolupráci a zapájania sa Slovenskej republiky do medzinárodných programov výskumu a vývoja a schvaľuje členstvo Slovenskej republiky v medzinárodných centrách výskumu a vývoja. Vláda ďalej schvaľuje štátne programy výskumu a vývoja a štátne programy rozvoja infraštruktúry výskumu.

V personálnej oblasti vláda na návrh ministra školstva vymenúva a odvoláva členov Rady pre vedu a techniku a členov predsedníctva Agentúry na podporu výskumu a vývoja. Na návrh ministra školstva schvaľuje štatút Agentúry na podporu výskumu a vývoja a štatút Rady pre vedu a techniku.

K § 10

Ústredným orgánom štátnej správy s prierezovými kompetenciami v oblasti vedy a techniky s výnimkou výskumu a vývoja zameraného na zabezpečenie obranyschopnosti a bezpečnosti štátu je podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy ministerstvo školstva. Potreba legislatívne ustanoviť podrobnosti týkajúce sa prierezových kompetencií v oblasti vedy a techniky na úrovni ústredných orgánov vzniká v dôsledku problémov a interpretačných a kompetenčných nedorozumení pri vypracúvaní a predkladaní závažných materiálov, pri financovaní výskumu a vývoja, ako aj pri koordinácii medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce.

V rámci prierezových a koordinačných kompetencii ministerstvo školstva zodpovedá za vytváranie podmienok na uskutočňovanie výskumu a vývoja v Slovenskej republike tvorbou koordinačných, legislatívnych a finančných nástrojov výskumu a vývoja a medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce. Tieto kompetencie ministerstvo školstva uplatňuje najmä tým, že vypracúva, aktualizuje a po predchádzajúcom prerokovaní v Rade pre vedu a techniku predkladá vláde na schválenie návrh dlhodobého zámeru štátnej vednej a technickej politiky, vypracúva a predkladá vláde na schválenie návrhy štátnych programov výskumu a vývoja a štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja a programov agentúry. Zákon ďalej ustanovuje, že ministerstvo školstva je zodpovedné za tvorbu metodických materiálov, koordinačných, legislatívnych a finančných nástrojov v oblasti vedy a techniky. Ministerstvo školstva ďalej vypracúva a predkladá vláde návrhy na členstvo a koordinuje účasť Slovenskej republiky v medzinárodných programoch v oblasti výskumu a vývoja a členstvo Slovenskej republiky v medzinárodných centrách výskumu a vývoja a zabezpečuje reprezentáciu a propagáciu slovenskej vedy a techniky doma a v zahraničí.

Nový zákon ustanovuje ministerstvu školstva povinnosť každoročne vypracovať výročnú správu o stave výskumu a vývoja. Definujú sa aj úlohy ministerstva v oblasti legislatívneho zabezpečenia a efektívneho využívania infraštruktúry výskumu a vývoja.

Navrhovaný spôsob organizačného zabezpečenia výskumu a vývoja sa približuje systémom uplatňovaným vo viacerých európskych krajinách a krajinách OECD.

K § 11

V tomto paragrafe sa ustanovujú povinnosti a pôsobnosť ústredných orgánov štátnej správy. Ústredné orgány sa podľa návrhu nového zákona spolupodieľajú na formulovaní zámerov a cieľov a napĺňaní štátnej vednej a technickej politiky v tých oblastiach, ktoré spadajú do ich pôsobnosti. Ústredným orgánom sa ukladá povinnosť spolupracovať s ministerstvom školstva pri príprave návrhov štátnych programov výskumu a vývoja a štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja. Ústredným orgánom sa ukladá povinnosť metodicky usmerňovať zapájanie právnických osôb, ktorých sú zriaďovateľmi, alebo ktoré patria do ich vecnej pôsobnosti, do medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce a vytvárať podmienky na túto spoluprácu.

V porovnaní s doterajším stavom sa ústredným orgánom odoberajú kompetencie v oblasti financovania štátnych programov výskumu a vývoja a projektov Agentúry na podporu vedy a techniky. Odstraňuje sa tým dvojkoľajnosť výberu, riadenia a financovania týchto činností, ktoré spôsobovali vážne problémy vo financovaní výskumu vývoja v ostatnom období.

V rámci zjednodušenia postupu a administrácie uskutočňovania výskumných a vývojových činností, ktoré sa podľa doterajšieho zákona realizovali prostredníctvom štátnych objednávok výskumu a vývoja, sa ustanovuje, že ústredné orgány v rozsahu svojej zriaďovateľskej alebo vecnej pôsobnosti môžu poskytnúť finančné prostriedky na úhradu výdavkov rozpočtových organizácií a príspevky príspevkovým organizáciám a dotácie právnickým osobám a fyzickým osobám na výskum a vývoj podľa osobitného predpisu (Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a doplnení niektorých zákonov).

K § 12

Paragraf obsahuje postavenie a úlohy Agentúry na podporu výskumu a vývoja, ktorá sa zriaďuje za účelom podpory výskumu a vývoja poskytovaním finančných prostriedkov na riešenie projektov.

Nakoľko agentúra podporuje činnosti – výskum a vývoj – cestou poskytovania finančných prostriedkov na riešenie projektov, nový zákon, na rozdiel od doterajšieho zákona o agentúre na podporu vedy a techniky, zavádza nový názov agentúry - Agentúra na podporu výskumu a vývoja.

Agentúra poskytuje finančné prostriedky na riešenie projektov výskumu a vývoja, ktorých zámery, ciele a vecnú náplň určuje žiadateľ, projektov riešených v rámci programov agentúry, projektov riešených v rámci medzinárodných dohôd o vedecko-technickej spolupráci a prípravu projektov na účasť v medzinárodných programoch a iniciatívach v oblasti výskumu a vývoja.

Pri poskytovaní finančných prostriedkov agentúrou podnikateľským subjektom sa uplatňuje zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.

Ďalej sa ustanovujú orgány agentúry, ktorými sú riaditeľ agentúry, predsedníctvo agentúry a rady agentúry.

K § 13

Paragraf definuje postavenie riaditeľa agentúry, spôsob jeho vymenúvania a odvolávania a ustanovuje rámec povinností ako štatutárneho orgánu agentúry, povinností vo vzťahu k ministrovi školstva a predsedníctvu agentúry.

K § 14

Predsedníctvo agentúry je ustanovené ako odborný orgán agentúry, ktorý tvoria významní odborníci z oblasti vedy a techniky s primeraným zastúpením všetkých sektorov výskumu a vývoja a jednotlivých skupín odborov vedy a techniky. Jeden člen je zástupca ministerstva školstva.

Predsedníctvo agentúry je orgán s kompetenciami predovšetkým stanovovať koncepciu a priority činnosti agentúry, ďalej schvaľuje kritériá na poskytovanie finančných prostriedkov na riešenie projektov, vyhlásenie verejnej výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektov a každoročne vyhodnocuje činnosť a hospodárenie agentúry.

Ustanovuje sa štvorročné funkčné obdobie členov predsedníctva agentúry, ako aj podmienky, ktoré sú dôvodom pre ukončenie členstva v predsedníctve.

K § 15

Rada agentúry je ustanovená ako odborný orgán agentúry zriadený pre určenú oblasť na posudzovanie a schvaľovanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektov s výkonnými právomocami v oblasti schvaľovania žiadostí a na kontrolu riešenia projektov, na ktorých riešenie agentúra poskytla finančné prostriedky.

Rada agentúry sa zriaďuje ako odborová rada agentúry pre jednu alebo viac skupín odborov vedy a techniky, rada programu agentúry pre program agentúry a rada agentúry pre medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu pre projekty riešené v rámci medzinárodných dohôd o vedecko-technickej spolupráci a prípravu projektov na účasť v medzinárodných programoch a iniciatívach vo výskume a vývoji.

V porovnaní s doteraz platným zákonom o agentúre na podporu vedy a techniky, návrh nového zákona vytvára rámec pre vytváranie pracovných skupín rád agentúry, ktoré sa môžu zriaďovať na odbornú prípravu rokovaní rady agentúry. Zriadenie pracovných skupín je nevyhnutné pre zvýšenie kvality posudzovania návrhov projektov a pre priebežné a záverečné posudzovanie plnenia zámerov a cieľov projektov. Navrhuje sa, aby predsedu a ďalších členov pracovnej skupiny vymenúval a odvolával riaditeľ agentúry po schválení predsedníctvom agentúry.

Novými sú aj ustanovenia určujúce funkčné obdobie riaditeľa agentúry na štyri roky a úprava funkčného obdobia predsedu agentúry a predsedov rád agentúry na dva roky.

K § 16

Paragraf ustanovuje, že podpora výskumu a vývoja zo štátneho rozpočtu sa uskutočňuje poskytovaním finančných prostriedkov formou nenávratnej podpory. Finančné prostriedky sa poskytujú prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva s výnimkou inštitucionálnej formy podpory výskumu a vývoja Slovenskej akadémie vied, ktorá má vlastnú rozpočtovú kapitolu.

Zákon rozlišuje dve formy podpory výskumu a vývoja, a to účelovú formu a inštitucionálnu formu.

Účelovou formou podpory výskumu a vývoja sa príjemcovi poskytujú finančné prostriedky na súťažnom základe na podporu riešenia projektov výskumu a vývoja a rozvojových projektov. Pod projektom výskumu a vývoja nový zákon rozumie projekt výskumu a vývoja agentúry a projekt výskumu a vývoja štátneho programu výskumu a vývoja. Rozvojové projekty sú rozvojové projekty agentúry a rozvojové projekty štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja.

Inštitucionálnou formou podpory výskumu a vývoja sa zabezpečuje poskytovanie finančných prostriedkov na prevádzku infraštruktúry výskumu a vývoja Slovenskej akadémie vied rozpočtovaných v rozpočtovej kapitole Slovenskej akadémie vied a poskytovanie finančných prostriedkov verejným vysokým školám a štátnym vysokým školám na uskutočňovanie špecifického výskumu a vývoja na podporu vysokoškolského vzdelávania.

Ustanovuje sa, že finančné prostriedky na podporu výskumu a vývoja sa poskytujú v súlade a za podmienok ustanovených zákonom č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.

V súlade so zákonom o neinvestičných fondoch Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky prostredníctvom zriadeného neinvestičného fondu na podporu výskumu a vývoja zabezpečuje návratné financovanie podporujúce uplatňovanie výsledkov výskumu a vývoja v praxi.

K § 17

Paragraf obsahuje ustanovenia o kalkulácii nákladov na riešenie projektu, ktoré vychádzajú z pravidiel uplatňovaných v rámcových programoch výskumu a vývoja Európskej únie.

Náklady na riešenie projektu sa z hľadiska druhu činností uskutočňovaných v rámci riešenia projektu rozlišujú na náklady na výskumné a vývojové činnosti, demonštračné činnosti, školenia a kurzy, spoluprácu, riadenie a administráciu projektu a náklady na ďalšie špecifické činnosti.

Náklady na riešenie projektu sa z hľadiska účelu použitia finančných prostriedkov rozlišujú na priame náklady a nepriame náklady. Priame náklady na riešenie projektu sú náklady na uskutočnenie činností preukázateľne priamo súvisiacich s riešením projektu. Nepriame náklady na riešenie projektu sú náklady na úhradu činností súvisiacich s riešením projektu, ktoré nie je možné priamo priradiť k činnostiam projektu.

Ustanovuje sa povinnosť poskytovateľa určiť druhy činností, na ktorých uskutočňovanie sa môže žiadateľ uchádzať o finančné prostriedky na riešenie projektu. Poskytovateľ môže taktiež určiť obmedzenia týkajúce nákladov na jednotlivé druhy činností a účelu použitia finančných prostriedkov.

Nový zákon ďalej ustanovuje, že oprávnené náklady na riešenie projektu sú náklady stanovené žiadateľom v žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektu (ďalej len „žiadosť“) predloženej v rámci verejnej výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektu (ďalej len „verejná výzva“), ktoré poskytovateľ schváli ako odôvodnené náklady na riešenie projektu.

K § 18

Paragraf obsahuje ustanovenia týkajúce sa podmienok poskytovania finančných prostriedkov na podporu riešenia projektov. Na rozdiel od doterajšieho zákona sa o získanie finančných prostriedkov na podporu riešenia projektu výskumu a vývoja alebo rozvojového projektu podľa nového zákona uchádza žiadateľ predložením žiadosti na základe verejnej výzvy vyhlásenej poskytovateľom.

Paragraf obsahuje rámcové ustanovenia týkajúce verejnej výzvy a splnomocňuje vyhlasovateľa určiť podrobnosti o verejnej výzve vrátane formy žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektu.

K § 19

Paragraf obsahuje ustanovenia týkajúce postupu pri posudzovaní žiadostí. Ustanovuje sa, že poskytovateľ prostredníctvom komisie na prijímanie žiadostí vyhodnotí predložené žiadosti z hľadiska splnenia technických a formálnych podmienok uvedených vo verejnej výzve (ďalej len „technické podmienky“) a vyradí žiadosti, ktoré tieto podmienky nespĺňajú.

Hodnotenie žiadostí spĺňajúcich technické podmienky uskutočňuje podľa stanovených kritérií odborný orgán poskytovateľa na základe minimálne dvoch posúdení domácimi alebo zahraničnými odborníkmi. Odborný orgán vypracuje o výsledku hodnotenia každej zo žiadostí hodnotiacu správu, zostaví poradie žiadostí a navrhne rozhodnutie o poskytnutí finančných prostriedkov. Návrh rozhodnutia o poskytnutí finančných prostriedkov spolu s hodnotiacimi správami k všetkým hodnoteným žiadostiam a poradím žiadostí na poskytnutie finančných prostriedkov predloží odborný orgán orgánu poskytovateľa, ktorý uzatvára so žiadateľom zmluvu o poskytnutí finančných prostriedkov.

Ďalej sa ustanovujú povinnosti poskytovateľa pri žiadosti žiadateľa o preskúmanie rozhodnutia o vyradení žiadosti pre nesplnenie technických podmienok alebo rozhodnutia o neposkytnutí finančných prostriedkov.

K § 20

Ustanovujú sa podmienky poskytovania finančných prostriedkov na riešenie projektu. Ustanovuje sa, že finančné prostriedky na riešenie projektu poskytuje poskytovateľ príjemcovi na základe zmluvy o poskytnutí prostriedkov na riešenie projektu. Paragraf obsahuje záväzné ustanovenia týkajúce sa obsahu zmluvy o poskytnutí prostriedkov.

Paragraf splnomocňuje poskytovateľa uhrádzať náklady na činnosti súvisiace so zabezpečením poskytovania finančných prostriedkov na riešenie projektov výskumu a vývoja a rozvojových projektov vrátane nákladov na verejnú súťaž a kontrolu ich riešenia z účelovej podpory vo výške najviac 2,5 % sumy účelových prostriedkov poskytovateľa na výskum a vývoj v danom kalendárnom roku. Zároveň sa poskytovateľovi stanovuje povinnosť zverejňovať informácie o poskytnutých prostriedkoch na osobitnej internetovej stránke poskytovateľa.

K § 21

Paragraf ustanovuje, že výsledky riešenia projektu, na ktorého riešenie boli použité finančné prostriedky štátneho rozpočtu, musia byť verejne prístupné.

Nový zákon ustanovuje, že práva k výsledku riešenia projektu, ktorý je úplne financovaný z prostriedkov štátneho rozpočtu, má prijímateľ, pokiaľ sa v zmluve nedohodne inak alebo pokiaľ osobitný predpis nestanovuje inak. Práva k výsledku riešenia projektu, na ktorého riešenie boli použité finančné prostriedky viacerých subjektov, sa určia v zmluve o poskytnutí prostriedkov ak osobitný predpis nestanovuje inak. Podľa nového zákona je vlastníkom hmotného majetku získaného počas riešenia projektu výskumu a vývoja alebo rozvojového projektu s výnimkou rozpočtových a príspevkových organizácií príjemca, ktorý si uvedený majetok obstaral alebo vytvoril pri riešení projektu výskumu a vývoja alebo rozvojového projektu. V prípade rozpočtových a príspevkových organizácií je vlastníkom majetku štát.

K § 22

Paragraf obsahuje ustanovenia týkajúce štruktúry národného programu rozvoja vedy a techniky, prostredníctvom ktorého sa v štátnom rozpočte rozpočtujú finančné prostriedky na agentúru, na štátne programy výskumu a vývoja a štátne programy rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja, na zabezpečenie úloh ministerstva školstva v oblasti vedy a techniky a na ostatné aktivity v oblasti vedy a techniky financované z prostriedkov štátneho rozpočtu s výnimkou finančných prostriedkov na špecifický výskum na vysokých školách a finančných prostriedkov určených na výskum a vývoj v oblasti zameranej na zabezpečenie obranyschopnosti a bezpečnosti štátu. Dôvodom vyčlenenia financovania špecifického výskumu na vysokých školách a výskumu a vývoja v oblasti zameranej na zabezpečenie obranyschopnosti a bezpečnosti štátu z národného programu rozvoja vedy a techniky je skutočnosť, že tieto prostriedky sú rozpočtované v osobitných programoch určených pre vysoké školy a zabezpečenie obranyschopnosti a bezpečnosti štátu.

Národný program rozvoja vedy a techniky sa vypracúva najmenej na tri rozpočtové roky.

K § 23

Podľa nového systému štátnych programov výskumu a vývoja sa na úrovni ústrednej štátnej správy označia kľúčové problémy rozvoja a napĺňania potrieb spoločnosti a ministerstvo školstva v spolupráci s vysokými školami, so Slovenskou akadémiou vied a s ostatnými ústrednými orgánmi pripraví návrhy štátnych programov výskumu a vývoja, ktoré budú zamerané na riešenie týchto problémov.

Štátny program výskumu a vývoja bližšie špecifikuje oblasť vedy a techniky, v ktorej sa má sústrediť, prípadne zintenzívniť, výskum a vývoj so zámerom dosiahnuť zvýšenie jej ekonomickej a spoločenskej prospešnosti a prispieť k dosiahnutiu jej vysokej úrovne a medzinárodného uznania. Štátny program výskumu a vývoja sa uskutočňuje formou riešenia projektov výskumu a vývoja.

Nový zákon pripúšťa, aby sa štátny program v závislosti od jeho charakteru a rozsahu a navrhovaných celkových nákladov na riešenie mohol členiť na podprogramy štátneho programu výskumu a vývoja, ktoré obsahujú zámery, ciele a merateľné ukazovatele. Z hľadiska štruktúry je podprogram štátneho program výskumu a vývoja ucelená, konkrétna a logická časť štátneho programu.

Po schválení štátneho programu vládou menuje minister školstva radu štátneho programu, ktorá je odborným orgánom, ktorý zodpovedá ministrovi školstva za výber, posudzovanie, schvaľovanie a vyhodnocovanie riešenia projektov výskumu a vývoja štátneho programu.

Finančné prostriedky na riešenie projektu výskumu a vývoja v rámci štátneho programu poskytuje ministerstvo školstva na základe žiadosti predloženej žiadateľom na základe verejnej výzvy ministerstva školstva. Poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektu schvaľuje rada štátneho programu na základe jeho posúdenia.

Ministerstvo školstva je splnomocnené poveriť vyhlasovaním verejnej výzvy, prijímaním žiadostí a registráciou projektov výskumu a vývoja v rámci štátnych programov výskumu a vývoja, kontrolou ich vecného a finančného plnenia a ďalšími administratívnymi činnosti uskutočňovania štátnych programov výskumu a vývoja aj agentúru.

K § 24

Paragraf obsahuje ustanovenia týkajúce sa štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja, ktoré sú zamerané na vytváranie podmienok na podporu riešenia projektov výskumu a vývoja.

Ustanovujú sa rámcové oblasti zamerania týchto štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja. Ustanovuje sa, že pre administráciu štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja sa primerane vzťahujú ustanovenia týkajúce sa administrácie štátnych programov výskumu a vývoja.

K § 25

Paragraf sa zaoberá zložením rady štátneho programu, ktorú tvoria významní odborníci z príslušnej oblasti vedy a techniky, zástupcovia výrobnej a odberateľskej sféry príslušného zamerania a zástupca ministerstva školstva.

Rada štátneho programu má najmenej 15 členov, ktorých vymenúva a odvoláva minister školstva na základe návrhov ústredných orgánov, Slovenskej akadémie vied, orgánov reprezentácie vysokých škôl a reprezentatívnych združení zamestnávateľov. Aspoň jedna tretina členov rady štátneho programu výskumu a vývoja musí pôsobiť v podnikateľskej sfére.

Stanovuje sa, že funkčné obdobie členov rady štátneho programu je štvorročné. Ak je doba riešenia štátneho programu kratšia ako štyri roky, funkčné obdobie členov rady štátneho programu je rovnaké ako doba riešenia štátneho programu. Na čele rady štátneho programu je predseda rady štátneho programu, ktorého volí a odvoláva rada štátneho programu. Funkčné obdobie predsedu rady štátneho programu je dvojročné.

Rovnako ako v prípade rady agentúry, si rada štátneho programu môže zriaďovať na odbornú prípravu svojich rokovaní pracovné skupiny. Predsedu a ďalších členov pracovnej skupiny vymenúva a odvoláva predseda rady štátneho programu po schválení radou štátneho programu.

K § 26

Paragraf ustanovuje podrobnosti o informačnom systéme výskumného a vývojového potenciálu Slovenskej republiky (ďalej len „informačný systém“), ktorého účelom je získavanie, spracúvanie a poskytovanie informácií o výskume a vývoji, na ktorý boli poskytnuté finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu.

Správcom informačného systému je ministerstvo školstva, ktoré zodpovedá za jeho tvorbu, pravidelnú aktualizáciu informácií a ich sprístupňovanie prostredníctvom internetu. Zabezpečenie prevádzky informačného systému môže vykonávať na základe poverenia ministerstva školstva aj iná právnická osoba.

K § 27

Paragraf obsahuje spoločné ustanovenia. Ustanovuje práva a povinnosti členov predsedníctva agentúry, členov rady agentúry, členov rady štátneho programu, členov pracovnej skupiny rady agentúry a členov pracovnej skupiny rady štátneho programu.

Agentúre a ministerstvu školstva sa ukladá povinnosť verejne sprístupniť zoznam členov predsedníctva agentúry, rady agentúry, pracovných skupín rady agentúry, rád štátneho programu a pracovných skupín rád štátneho programu.

Poskytovateľovi sa ukladá každoročne vykonávať kontrolu plnenia cieľov projektov, na ktorých riešenie poskytol finančné prostriedky, vrátane kontroly čerpania a využívania poskytnutých finančných prostriedkov, formou kontrolných dní a oponentúr.

K § 28

Prechodnými ustanoveniami sa rieši ustanovenie Rady pre vedu a techniku, ustanovujú sa podrobnosti transformácie agentúry na podporu vedy a techniky zriadenej podľa doterajších predpisov na agentúru podľa nového zákona.

Zároveň sa potvrdzuje platnosť zmluvných záväzkov v súvislosti s riešením úloh výskumu a vývoja v rámci štátnych objednávok a štátnych programov, ktorých riešenie sa začalo podľa doterajších predpisov. Ďalej sa transformujú povinnosti, úlohy a záväzky zo zmlúv administrátorov štátnych programov a administrátorov podprogramov štátnych programov vzniknutých podľa doterajších predpisov a povinnosti a úlohy rád podprogramov štátnych programov ustanovených podľa doterajších predpisov.

Funkčné obdobie predsedu a členov rád štátnych programov ustanovených podľa doterajších predpisov sa zachováva nedotknuté.

K § 29

Zrušujú sa

Zákon č. 203/2001 Z. z. o Agentúre na podporu vedy a techniky v znení zákona č. 132/2002 Z.z..

Zákon č. 132/2002 Z. z. o vede a technike v znení zákona č. 528/2003 Z.z..

Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 192/2003 Z. z. o prevádzkovaní a činnosti celoštátneho informačného systému výskumného a vývojového potenciálu Slovenskej republiky.

Výnos Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 5. augusta 2003 č. 1055/2003-11 o odboroch výskumu a vývoja a číselníku odborov výskumu a vývoja (oznámenie č. 354/2003 Z. z.).

Čl. II

Navrhované ustanovenia zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov ustanovuje Radu pre vedu a techniku ako stály poradný orgán vlády pre oblasť vedy a techniky.

Úlohy, zloženie Rady pre vedu a techniku a zásady rokovania určuje štatút Rady pre vedu a techniku, ktorý na návrh ministra školstva schváli vláda.

Zámerom navrhovateľa je vytvoriť Radu pre vedu a techniku ako pomerne malý flexibilný orgán schopný pružne reagovať na problémy a poskytovať odborné stanoviská ku kľúčovým otázkam vedy a techniky. Radu pre vedu a techniku má kľúčovú úlohu pri formulovaní zámerov a cieľov štátnej vednej a technickej politiky a pri určovaní a vyhodnocovaní smerovania výskumu a vývoja v záujme napĺňania súčasných a budúcich potrieb spoločnosti. Kreovaním Rady pre vedu a techniku na úrovni členov vlády a významných osobností akademickej a podnikateľskej sféry sa očakáva vytvorenie platformy pre výmenu názorov a skúseností v oblasti vedy a techniky ako podklad pre rozhodnutia strategického významu.

Čl. III

K bodom 1 – 8

Navrhované zmeny § 9, §10 a § 21 riešia zriadenie, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zrušenie, zmenu názvu alebo zmenu sídla výskumných ústavov verejnej vysokej školy, postup pri schvaľovaní vnútorných predpisov výskumného ústavu, postup pri rozhodovaní verejnej vysokej školy o majetku, ktorý slúži na plnenie úloh výskumného ústavu, ako aj kompetencie rektora pri poverovaní nového riaditeľa výskumného ústavu výkonom funkcie riaditeľa výskumného ústavu a stanovení platu riaditeľa výskumného ústavu.

K bodu 9

V bode 9 sa do zákona o vysokých školách vkladajú nové paragrafy, a to § 34a až 34f. Komentár k ustanoveniam obsiahnutým v týchto paragrafoch je nasledujúci:

K § 34a

Paragraf obsahuje podrobnosti o postavení výskumného ústavu. Ustanovuje sa jeho právo na ustanovovanie samosprávnych orgánov.

K § 34b

Paragraf obsahuje podrobnosti o rozsahu samosprávnej pôsobnosti a práv výskumného ústavu. Definuje sa rozsah práv orgánov akademickej samosprávy výskumného ústavu rozhodovať alebo konať vo veciach patriacich do samosprávnej pôsobnosti vysokej školy a vo veciach výskumného ústavu.

K § 34c

Paragraf ustanovuje akademickú obec a orgány akademickej samosprávy výskumného ústavu. Orgány akademickej samosprávy výskumného ústavu sú rada ústavu a riaditeľ ústavu. Základom akademickej samosprávy je akademická obec výskumného ústavu, ktorá volí a odvoláva členov rady ústavu.

K § 34d

Ustanovujú sa podrobnosti o postavení a zložení rady ústavu. Rada ústavu je samosprávnym zastupiteľským a odborným orgánom výskumného ústavu. Má najmenej 9 členov, ktorých volí akademická obec výskumného ústavu. Najmenej jedna štvrtina a najviac jedna tretina členov rady ústavu sú osoby, ktoré nie sú členmi akademickej obce verejnej vysokej školy, ktorej je výskumný ústav súčasťou.

K § 34e

Paragraf definuje postavenie riaditeľa ústavu ako predstaviteľa výskumného ústavu, ktorý riadi výskumný ústav, zastupuje a koná vo veciach výskumného ústavu a v mene verejnej vysokej školy. Riaditeľ ústavu zodpovedá za svoju činnosť rade ústavu. Riaditeľ ústavu zodpovedá rektorovi za svoju činnosť vo veciach, v ktorých koná v mene vysokej školy, za hospodárenie výskumného ústavu a za svoju ďalšiu činnosť v rozsahu určenom vnútornými predpismi verejnej vysokej školy. Riaditeľa ústavu vymenúva a odvoláva na návrh rady ústavu rektor. Funkčné obdobie riaditeľa ústavu je štvorročné.

K § 34f

Paragraf ukladá povinnosť výskumnému ústavu vydať vnútorné predpisy výskumného ústavu a zároveň ustanovuje spôsob ich schvaľovania a nadobudnutia právoplatnosti.

Čl. IV

Navrhuje sa účinnosť zákona dňom 1. apríla 2005.

Bratislava, 12. januára 2005

Mikuláš D z u r i n d a v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Martin F r o n c v. r.

minister školstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je pripravený na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.

Hlavnou časťou zákona je novela zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysokých školách“). V nadväznosti na túto novelu a na ďalšie úlohy vyplývajúce z programového vyhlásenia vlády v oblasti vysokého školstva návrh zákona prináša aj novelizáciu zákona č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na pretrvávajúce problémy s implementáciou periodického hodnotenia výskumu a vývoja zavedeného zákonom č. 132/2002 o vede a technike (ďalej len „zákon o vede o technike“), návrh zákona prináša aj nevyhnutnú novelizáciu tohto zákona vo vzťahu k vysokým školám. Z dôvodu zavedenia postupnej diverzifikácie poskytovateľov ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov zo Slovenskej zdravotníckej univerzity na všetky príslušné vysoké školy v návrhu zákona sa novelizuje aj zákon č. 401/20002 Z. z. o zriadení Slovenskej zdravotníckej univerzity a zákon NR SR č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

Novela zákona o vysokých školách prináša zmeny v štyroch oblastiach.

V prvej oblasti ide o zmeny, ktoré je Slovenská republika zaviazaná medzinárodnými dohovormi urobiť vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Vysokým školám sa ukladajú povinnosti zohľadniť obsah vzdelávania stanovený v predpisoch rezortov, ktoré v nich implementovali obsah príslušných smerníc Európskej únie na výkon regulovaných povolaní alebo regulovaných odborných činností vykonávaných občanmi členských štátov Európskej únie. Ďalej sa v súvislosti so vstupom do Európskej únie navrhuje vytvorenie osobitného akademického titulu pre zubných lekárov a rozčleňuje sa uznávanie dokladov o vzdelaní na uznávanie na akademické účely a na uznávanie na účely výkonu povolania občanov Európskej únie na území Slovenskej republiky. Súčasťou tejto časti zmien v zákone o vysokých školách je aj stanovenie lehôt, do uplynutia ktorých musia vysoké školy vo vybraných študijných odboroch uplatniť zmeny v obsahu vzdelávania podľa príslušných právnych predpisov jednotlivých rezortov.

V druhej oblasti ide o úpravu ustanovení, u ktorých sa v priebehu účinnosti nového zákona o vysokých školách preukázala nutnosť ich zmeny. Ide najmä o odstránenie legislatívno-technických nepresností súčasného znenia zákona. V novele sa zároveň primerane implementuje aj zákon č. 428/2002 Z. z. na ochranu osobných údajov.

Tretia oblasť zmien sa dotýka špecializačného štúdia v medicíne. Novela vypúšťa príslušné ustanovenia, podľa ktorých je uvedené štúdium študijným programom tretieho stupňa, pretože sa jedná o prvok, ktorý je v priamom rozpore s európskymi a svetovými trendmi v oblasti vysokého školstva. Špecializačné štúdium v medicíne sa upravuje ako osobitný druh ďalšieho vzdelávania, ktorý môžu uskutočňovať len vysoké školy.

Novela zákona o Študentskom pôžičkovom fonde prináša zmeny, ktoré majú zvýšiť účinnosť tohto nástroja na sociálnu podporu študentov. Najvýznamnejšou zmenou je návrh na zvýšenie maximálnej ročnej výšky pôžičky z 20 000 Sk na 40 000 Sk, ako aj jej vyplácanie v dvoch splátkach namiesto doterajšieho mesačného vyplácania. Okrem toho sa na základe doterajších skúseností z činnosti fondu upresňuje a zjednodušuje viacero ustanovení tohto zákona.

V návrhu novely zákona o vede a technike sa upravuje, aby periodické hodnotenie výskumu a vývoja vysokých škôl uskutočňovala Akreditačná komisia v rámci komplexnej akreditácie činnosti vysokej školy. Ďalej sa vypúšťa povinnosť kalkulovať náklady na riešenie úloh výskumu a vývoja v prípade inštitucionálneho financovania, ktoré nie je určené ako financovanie úloh. Do zákona o vede a technike sa tiež navrhujú zaradiť chýbajúce prechodné ustanovenia, ktoré vytvárajú priestor pre rozbeh periodického hodnotenia výskumu a vývoja.

V návrhu novely zákona č. 401/20002 Z. z. o zriadení Slovenskej zdravotníckej univerzity (ďalej len „SZU“) sa tento zákon dopĺňa o prechodné ustanovenie, ktoré zabezpečí kontinuitu ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov na SZU, pokiaľ táto univerzita a ostatné vysoké školy získajú príslušnú akreditáciu. V zákone NR SR č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov sa zavádza proces akreditácie vzdelávacích aktivít ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.

Návrh zákona nemá priamy vplyv na štátny rozpočet.

Návrh zákona bol prerokovaný na Rade hospodárskej a sociálnej dohody SR. Rada nemala pripomienky k tým ustanoveniam návrhu zákona, ktorý je predmetom tohto predloženého návrhu.

Návrh zákona nemá environmentálny vplyv a ani priamy vplyv na zamestnanosť.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s trendmi rozvoja vysokého školstva v európskom priestore, kde sa vysoké školy aktívne zúčastňujú medzinárodnej spolupráce v súlade s Bolonskou deklaráciou.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)vyplývajú z tzv. pozičných a iných dokumentov, t. j. návrh zákona svojou problematikou:

-nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení;

-patrí medzi priority Národného programu pre prijatie acquis communautaire 2001 v kapitole 2;

-patrí medzi priority podľa Partnerstva pre vstup 2001;

-patrí taktiež medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), kapitola XVIII. – Vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií;

-patrí medzi priority aproximácie práva podľa screeeningu, kapitola 2 – Voľný pohyb osôb, podkapitola 02.10.10. – Vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií;

-je úlohou zahrnutou do Prioritných úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003;

-je úlohou vyplývajúcou z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003;

-je prioritou vyplývajúcou pre Slovenskú republiku z Pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v EÚ z 9. októbra 2002.

b) vyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 2 – Voľný pohyb osôb. Slovenská republika prevzala v negociačnej pozícii ku kapitole 2 – Voľný pohyb osôb záväzok uskutočniť transpozíciu acquis v oblasti vzájomného uznávania kvalifikácií prijatých do konca roka 1999 v termíne do konca roka 2002 a acquis prijatého v roku 2000 až do súčasnosti v termínoch platných pre členské štáty EÚ, resp. so špecifikovaním termínov podľa uznesení vlády SR č. 962/2001, 780/2001 a 1232/2002.

4.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

v primárnom práve

Zmluva o Európskej únii (Amsterdamské znenie) v článku 6 v odseku 2 upravuje rešpektovanie základných ľudských práv a slobôd zaručených v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré vyplývajú z ústavných tradícií členských štátov ako základných princípov práva Spoločenstva.

V sekundárnom práve je nepriamo upravená v smerniciach:

Smernica Rady č. 89/48/EHS z 21. decembra 1988 o všeobecnom systéme uznávania vysokoškolských diplomov udeľovaných po ukončení minimálne trojročného odborného vzdelávania a prípravy

Smernica Rady č. 92/51/EHS z 18. júna 1992 o druhom všeobecnom systéme uznávania odborného vzdelania a prípravy, doplňujúca Smernicu 89/48/EHS

Smernica rady č. 93/16/EHSz 5. apríla 1993 na umožnenie voľného pohybu lekárov a vzájomné uznávanie ich diplomov, certifikátov a ďalších dokladov formálnej kvalifikácie

Smernica Európskeho parlamentu a rady č. 97/50/ES zo 6. októbra 1997, ktorá mení a dopĺňa smernicu č. 93/16/EHS na uľahčenie voľného pohybu lekárov a vzájomné uznávanie ich diplomov, osvedčení a iných dokladov o odbornej spôsobilosti

Smernica komisie č. 98/21/ES z 8. apríla 1998, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica rady č. 93/16/EHS o umožnení voľného pohybu lekárov a vzájomného uznávania diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnej kvalifikácii

Smernica komisie č. 98/63/ES z 3. septembra 1998, ktorá mení a dopĺňa smernicu rady č. 93/16/EHS na uľahčenie voľného pohybu lekárov a vzájomné uznávanie ich diplomov, osvedčení a ďalších oficiálnych dokladov o kvalifikácii

Smernica komisie 99/46/ES z 21. mája 1999, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica rady č. 93/16/EHS o umožnení voľného pohybu lekárov a vzájomného uznávania ich diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnej kvalifikácii

Smernica Európskeho parlamentu a rady č. 2001/19/ES zo 14. mája 2001, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice rady 89/48/EHS a 92/51/EHS o všeobecnom systéme uznávania odborných kvalifikácií a smernice rady 77/452/EHS, 77/453/EHS, 78/686/EHS, 78/687/EHS, 78/1026/EHS, 78/1027/EHS, 80/154/EHS, 80/155/EHS, 85/384/EHS, 85/432/EHS, 85/433/EHS, a 93/16/EHS týkajúce sa povolaní zdravotná sestra zodpovedná za všeobecnú starostlivosť, zubný lekár, veterinárny lekár, pôrodná asistentka, architekt, farmaceut a lekár

Smernica Rady č. 77/453/EEC zo dňa 27. júna 1977 o koordinácii opatrení ustanovených v zákonoch, iných predpisoch alebo administratívnych opatreniach týkajúcich sa činnosti zdravotných sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť

Smernica rady 89/595/EHS z 10. októbra 1989, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 77/452/EHS týkajúca sa vzájomného uznávania diplomov, certifikátov a iných dokladov o odbornej kvalifikácii sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť vrátane opatrení umožňujúcich efektívne uplatňovanie práva podnikať a slobody poskytovania služieb a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 77/453/EHS týkajúca sa koordinácie zákonom stanovených ustanovení, predpisov alebo administratívnych postupov týkajúcich sa činnosti sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť

Smernica rady č. 85/384/EHS z 10. júna 1985 o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o vzdelaní architektov vrátane opatrení na uľahčenie účinného uplatňovania práva usadiť sa a slobody poskytovania služieb, naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a rady 2001/19/ES zo 14. mája 2001, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice rady 89/48/EHS a 92/51/EHS o všeobecnom systéme uznávania odborných kvalifikácií a smernice rady 77/452/EHS, 77/453/EHS, 78/686/EHS, 78/687/EHS, 78/1026/EHS, 78/1027/EHS, 80/154/EHS, 80/155/EHS, 85/384/EHS, 85/432/EHS, 85/433/EHS, a 93/16/EHS týkajúce sa povolaní zdravotná sestra zodpovedná za všeobecnú starostlivosť, zubný lekár, veterinárny lekár, pôrodná asistentka, architekt, farmaceut a lekár (Text s platnosťou pre EHP)

Smernica Rady č. 78/1026/EHS z 18. decembra 1978 o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o odbornej spôsobilosti vo veterinárnom lekárstve a o opatreniach uľahčujúcich účinné uplatňovanie práva podnikať a slobody poskytovať služby v znení smernice Rady č. 81/1057/EHS zo 14. decembra 1981, ktorou sa dopĺňajú Smernice 75/362/EHS, 77/452/EHS a 78/1026/EHS o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách lekárov, všeobecných zdravotných sestier, zubných lekárov a zverolekárov vzhľadom na nadobudnuté práva.

b)

c)

d)

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a)

b)

c)žiadna; vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky vyplývajúci z čl. 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v amsterdamskom znení – princíp subsidiarity je bezpredmetné vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

d)

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

bezpredmetné

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Pri vypracúvaní návrhu zákona nebola účasť experta.

Osobitná časť

K článku I

K bodu 1

Doplnením ustanovenia sa explicitne zavádza pojem „hlavná činnosť vysokej školy“. Tento pojem je dôležitý najmä v súvislosti s pravidlami hospodárenia verejných vysokých škôl a pri tvorbe rozpočtu verejnej vysokej školy, ktorý sa viaže na hlavnú činnosť vysokej školy.

K bodu 2

Vysokým školám sa umožňuje uskutočňovať aj ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov (lekárov, zubných lekárov, farmaceutov, sestier, pôrodných asistentiek, laborantov, asistentov, technikov a iných zdravotníckych pracovníkov). Ďalšie vzdelávanie môžu uskutočňovať v špecializačných odboroch, odboroch certifikačnej prípravy a ďalších formách ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov uvedených v nariadení vlády SR č. 157/2002 Z. z. o ďalšom vzdelávaní pracovníkov v zdravotníctve (pozri § 2 nariadenia).

K bodu 3

Poslanie vysokých škôl vzhľadom na ich vzdelávací, vedecký a umelecký potenciál sa rozširuje aj o pomoc pri výchove mimoriadne nadaných žiakov základných a stredných škôl rôznymi metódami a formami.

K bodu 4

Uvedené ustanovenie rozširuje výhradné právo vysokých škôl nielen na poskytovanie, ale aj na organizovanie vysokoškolského vzdelávania v záujme vylúčenia toho, aby vysokoškolské vzdelávanie mohli organizovať rôzne nevysokoškolské inštitúcie za účelom zisku, ako je tomu napr. v súčasnosti, a čo sa stáva nielen terčom kritiky ale aj znižuje kvalitu vzdelávania.

K bodu 5

Vypúšťa sa špecializačné štúdium v medicíne ako vysokoškolské vzdelávanie. Tento druh vzdelávania sa opätovne stáva špecializovaným ďalším vzdelávaním, ktorým svojou podstatou v skutočnosti je.

K bodu 6

Dôvodom úpravy je zosúladenie periódy, v ktorej sa uskutočňuje komplexná akreditácia vysokých škôl, s obdobím, na ktoré sa vypracováva dlhodobý zámer vysokej školy.

K bodu 7

Ustanovenie sa dopĺňa ako veľmi dôležitá akademická sloboda a právo, ktoré v doterajšom zákone nie je explicitne uvedené, a vytvára nielen primeraný priestor, ale je namierené aj proti možnému potláčaniu názorov. Vypustenie časti textu v písmene c) je z dôvodu odstránenia duplicity, ktorá by zavedením nového písmena d) nastala.

K bodu 8

Úpravou ustanovenia sa dosahuje odstránenie logicky a právne nesprávnych termínov v texte.

K bodu 9

Vzhľadom na dôležitosť úkonov týkajúcich sa majetku vysokej školy, ktorý slúži na plnenie úloh fakulty, dopĺňa sa ustanovenie o potrebu vyžiadania súhlasu senátu spresnením textu, že sa vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny celého akademického senátu verejnej vysokej školy, teda nielen prítomných členov, ako vyplývalo z pôvodného ustanovenia.

K bodu 10

Dôvodom úpravy je zosúladenie textu ustanovenia § 12 s textom v ostatných ustanoveniach zákona, a to najmä s § 77 ods. 1 zákona, s § 15 ods. 1 písm. c) a s § 111 ods. 8 zákona č. 131/2002 Z. z.

K bodu 11

Odstraňuje sa legislatívnotechnický nedostatok uvedením legislatívnej skratky pri prvom výskyte termínu.

K bodom 12 a 13Verejná vysoká škola je z hospodársko-právneho hľadiska novým typom organizácie. Pre dosiahnutie skvalitnenie finančného riadenia verejných vysokých škôl, a tým aj dosiahnutia vyššej efektívnosti ich hospodárenia, zákon predpokladá, že sledovanie hospodárenia verejných vysokých škôl je založené na časovom rozlíšení používania finančných prostriedkov, teda na primárnom sledovaní výnosov a nákladov namiesto sledovania príjmov a výdavkov ako tomu je v rozpočtových organizáciách. V tomto bode sa oproti platnému zneniu upresňujú aj jednotlivé druhy výnosov verejnej vysokej školy vstupujúce do jej rozpočtu. Nepravidelné výnosy, ako sú napríklad dary alebo výnosy z dedičstva sa dostávajú do rozpočtu prostredníctvom finančných fondov verejnej vysokej školy.

Upresňuje sa tiež práca s finančnými fondmi, kde sa zdôrazňuje ich tvorba z celkového hospodárskeho výsledku.

K bodu 14

Vzhľadom na to, že niektoré verejné vysoké školy používajú decentralizovaný systém hospodárenia, umožňuje sa používanie aj viacerých osobitných účtov na vedenie podnikateľskej činnosti verejnej vysokej školy.

K bodu 15

Vzhľadom na novo upravené ustanovenia pôvodného § 16 ods. 8 sa vypúšťa ustanovenie ods. 4. Ďalej sa zrušuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu o podrobnostiach na vykonávanie podnikateľskej činnosti vysokých škôl, nakoľko ustanovenia zákona v tejto oblasti sú dostatočne podrobné na úpravu podnikateľskej činnosti verejných vysokých škôl. Tento názor sa opiera aj o vyjadrenie Stálej komisie LRV pre finančné právo, ktorej bol v uplynulom období opakovane predložený návrh príslušnej vyhlášky.

K bodu 16

Úprava aktualizuje odkaz na zákon o účtovníctve.

K bodu 17

Verejné vysoké školy vedú v súčasnosti finančné prostriedky aj na účtoch v bankách. Budú však napojené na Štátnu pokladnicu. Preto sa upravuje text ustanovenia a dopĺňa odkaz na zodpovedajúci zákon.

K bodu 18

Upresňuje sa formulácia ustanovenia a v poznámke pod čiarou sa nahrádza názov neplatného osobitného predpisu aktuálnym názvom osobitného právneho predpisu.

K bodu 19

Upresnenie textu ustanovenia vychádzajúce zo skúseností z ročného fungovania zákona.

K bodu 20

Dôvodom úpravy je zosúladenie textu ustanovenia § 30 s textom v ostatných ustanoveniach zákona.

K bodu 21

Úpravou sa mierne rozširuje špecifickosť bohosloveckých verejných vysokých škôl, bohosloveckých fakúlt a konfesijných verejných vysokých škôl v oblasti vnútorného fungovania správnej rady.

K bodu 22

Upravuje sa legislatívny nesúlad medzi § 35 ods. 1 a 2 a § 39 v postavení kňazských seminárov.

K bodu 23

Novela v § 112 navrhuje, aby poľnohospodárska pôda vo vlastníctve štátu užívaná vysokoškolským poľnohospodárskym podnikom a lesný majetok štátu užívaný vysokoškolským lesníckym podnikom prešli k 1. januáru 2004 do vlastníctva verejnej vysokej školy podobne, ako sa to stalo s ostatným majetkom štátu, ktorý verejné vysoké školy mali v správe k 1. januáru 2003. V súvislosti s týmto ustanovením sa potom navrhuje vypustenie pôvodného odseku 6 ako neaktuálneho.

K bodu 24

Úprava umožňuje realizáciu ustanovenia § 35 a upresňuje postavenie kňazských seminárov, ktoré doterajší zákon určoval nejasne. Zároveň sa umožňuje aj postavenie kňazských seminárov ako samostatných právnických osôb mimo vysokých škôl. V tom prípade však v kňazských seminároch možno uskutočňovať len výchovu, vysokoškolské vzdelávanie sa môže uskutočňovať len na vysokej škole, resp. bohosloveckej fakulte.

K bodu 25

Do správnej rady verejnej vysokej školy sa dopĺňa zástupca delegovaný študentskou časťou akademického senátu verejnej vysokej školy. Tým sa v súlade so zameraním zákona posilňuje jeho orientácia na potreby študentov. Vzhľadom na obmenu študentov sa jeho funkčné obdobie stanovuje na 2 roky.

K bodu 26

Vypúšťa sa právne a logicky zbytočná veta, pretože ak sú zasadnutia správnej rady verejné, aj funkcionári verejnej vysokej školy majú právo sa ich zúčastniť.

K bodom 27 a 28

Úprava umožňuje stanoviť hranicu hodnoty nehnuteľného majetku, ku ktorého nadobúdaniu alebo prevodu dáva predchádzajúci písomný súhlas správna rada verejnej vysokej školy, čo je potrebné preto, aby sa nemusela správna rada schádzať ku každej zmene týkajúcej sa nakladania s nehnuteľným majetkom bez ohľadu na jeho hodnotu. Úpravou znenia sa zároveň zrovnoprávňuje stav vo vyjadrovaní súhlasu správnej rady v nakladaní s nehnuteľným majetkom so stavom s vyjadrovaním súhlasu správnej rady s nakladaním s hnuteľným majetkom. Zároveň sa upravuje znenie písmena c) upresnením, že vecné bremeno resp. predkupné právo sa vzťahuje na majetok verejnej vysokej školy.

K bodu 29

Týmto ustanovením sa odstraňuje technické nedopatrenie v doterajšom zákone, ktorý neupravoval, ktoré ustanovenia zákona týkajúce sa verejných vysokých škôl sa vzťahujú na aj štátne vysoké školy, upravoval iba výnimky vzťahujúce sa na vojenské a policajné vysoké školy. Ustanovenia označené „pre vysoké školy“ (to sú ustanovenia prvej časti a väčšina ustanovení piatej až trinástej časti) sa vzťahujú na všetky vysoké školy, ak v zákone nie je uvedené inak. Ustanovenia určené pre jednotlivé druhy vysokých škôl podľa § 2 ods. 2, teda pre verejné vysoké školy, štátne vysoké školy a súkromné vysoké školy, sa vzťahujú len na tieto príslušné vysoké školy, ak v zákone nie je uvedené inak. Napríklad na štátne vysoké školy sa vzťahuje väčšina ustanovení o verejných vysokých školách. Ale na súkromné vysoké školy charakterizované v štvrtej časti sa väčšina ustanovení o verejných vysokých školách nevzťahuje.

K bodom 30 a 32

Úpravou sa odstraňujú niektoré technické nedopatrenia vo vymedzení niektorých výnimiek v zákone, ktoré neplatia, resp. primerane platia pre vojenské a policajné vysoké školy a sprehľadňuje sa spôsob ich vyjadrenia.

K bodu 31

Ide o zosúladenie textu s novým právnym predpisom.

K bodu 33

Úprava znenia je potrebná vzhľadom na zmenu postavenia špecializačného štúdia v medicíne na osobitný typ ďalšieho vzdelávania z postavenia študijného programu tretieho stupňa, pretože pôvodné postavenie tohto štúdia ako študijného programu tretieho stupňa nie je v súlade s európskymi a svetovými trendmi v oblasti vysokého školstva.

K bodu 34

Ustanovenie je vypustené, lebo problematiku registra študentov upravuje novelizovaný § 73, ako aj z dôvodu zmeny postavenia špecializačného štúdia v medicíne.

K bodu 35

Úprava znenia je potrebná vzhľadom na zmenu postavenia špecializačného štúdia v medicíne.

K bodu 36

Ide o upresnenie znenia, pretože termín „študijné odbory v oblasti zdravotníctva“ nie je v právnych predpisoch zaužívaný. Termínom „príslušný“ sa označujú práve študijné odbory uskutočňované na zdravotníckych vysokých školách.

K bodu 37

Dôvodom vypustenia ustanovenia je, že uznávanie zahraničného vysokoškolského vzdelávania je v kompetencii ministerstva školstva.

K bodu 38

Vzhľadom k tomu, že špecializačné štúdium v medicíne nie je študijným programom tretieho stupňa a mení sa na ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve, bolo potrebné upraviť doterajšie znenie a zosúladiť ho s existujúcou formou ďalšieho vzdelávania pracovníkov v zdravotníctve upravenou v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 157/2002 Z. z. o ďalšom vzdelávaní pracovníkov v zdravotníctve a s používanou terminológiou v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Špecializačnú príprava vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov v zdravotníctve uskutočňujú vysoké školy, skladá sa z teoretickej a praktickej časti a po jej absolvovaní pracovník v zdravotníctve získa diplom o špecializácii.

K bodu 39

Pri posudzovaní spôsobilosti uskutočňovať študijný program (§ 83 ods. 2 zákona) hodnotí Akreditačná komisia aj personálne, materiálne, technické a informačné zabezpečenie študijného programu, avšak od právnickej osoby, ktorá chce pôsobiť ako súkromná vysoká škola, sa v § 47 ods. 4 také podklady k žiadosti o udelenie štátneho súhlasu doteraz nevyžadovali. Preto je potrebné ich vyžiadať osobitne. Túto povinnosť právnickej osobe je potrebné v súlade s Ústavou SR uložiť v zákone.

K bodu 40

Upresnenie ustanovenia o kompetencii ministerstva vzhľadom k sústave študijných odborov, ktoré je vecne aj právne potrebné.

K bodu 41

Ustanovenie implementuje kompetenciu cirkevnej vrchnosti pri zaraďovaní študijných odborov z oblasti teológie do sústavy študijných odborov. Nevymedzuje sa príslušný kompetentný orgán, lebo tie sú u jednotlivých cirkví odlišné a upravujú ich predpisy príslušnej cirkvi.

K bodu 42

Navrhovaná úprava vypúšťa splnomocnenie ministerstva na vydanie všeobecne záväzného predpisu o sústave študijných odborov. Na základe odporúčania Stálej komisie LRV pre správne právo, ktoré poskytla po prerokovaní návrhu pôvodne predpokladaného všeobecne záväzného predpisu, ministerstvo vydáva sústavu svojim správnym aktom (pozri bod 43).

K bodu 43

V § 57 ods. 1 sa predpokladá, že vysoká škola môže v procese prijímacieho konania skúmať, či uchádzač má požadované schopnosti a predpoklady na štúdium študijného programu. Preto je potrebné, aby tieto boli súčasťou definície študijného programu. Osobitne významné je to najmä pri študijných programoch druhého stupňa a tretieho stupňa.

K bodu 44

Ustanovením sa uplatňuje aproximačná požiadavka vyplývajúca z príslušných smerníc Európskej únie, podľa ktorej sú prístupové štáty k dňu vstupu do Európskej únie povinné zabezpečiť, že obsah a rozsah vysokoškolského vzdelávania v regulovaných povolaniach (lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, veterinárny lekár a architekt) v deň vstupu zodpovedá a po vstupe naďalej bude zodpovedať minimálnym požiadavkám stanoveným v smerniciach (napríklad dodržanie minimálnych požiadaviek na dĺžku štúdia, obsah štúdia, výstupné vedomosti študenta, pomer teoretickej a praktickej zložky vysokoškolského štúdia a pod.). Požiadavky smerníc sú premietnuté v príslušných rezortných všeobecne záväzných právnych predpisoch, ktoré odbornú spôsobilosť v uvedených regulovaných povolaniach obsahujú, ako je uvedené v príslušnej poznámke pod čiarou.

K bodu 45

Vo vzťahu k požiadavke Európskej únie na odlíšenie vzdelávania lekárov a vzdelávania zubných lekárov po obsahovej aj formálnej stránke (pozri Hodnotiaca správa misie TAIEX z júla 2002) je nevyhnutné zaviesť samostatný študijný odbor zubné lekárstvo a akademický titul pre zubného lekára „doktor zubného lekárstva“ (v skratke „MDDr.“), odlišný od študijného odboru a aj udeleného akademického titulu lekára „doktor všeobecného lekárstva“ (v skratke „MUDr.“). Zároveň sa znenie upravuje aj legislatívno – technicky. V nadväznosti na tieto zmeny sa upravuje názov akademického titulu „doktor veterinárnej medicíny“ na „doktor veterinárskeho lekárstva“.

K bodu 46

Zmena vo vzťahu k bodu 38, ktorým sa vypúšťa zo zákona pojem špecializačné štúdium v medicíne ako študijný program tretieho stupňa.

K bodu 47

Upravené znenie odseku dostatočne definuje dohodu medzi vysokou školou a externou vzdelávacou inštitúciou. V dohode si obidve strany konkrétne určia podmienky, za akých bude doktorand pôsobiť v externej vzdelávacej inštitúcii. Súčasné znenie zákona slovom „pracovno-právne“ môže zavádzať v tom zmysle, že Zákonník práce sa vzťahuje aj na doktorandov, ako tomu bolo podľa zákona č. 172/1990 Zb. Cieľom nového zákona je posilnenie statusu doktorandov ako študentov verejnej vysokej školy.

K bodu 48

Návrhom úpravy ustanovenia sa upresňuje používanie pojmu akademický titul tak, ako je používaný v celom znení zákona.

K bodu 49

Ide o sprísnenie znenia ustanovenia, aby vysoká škola nepožadovala od uchádzača pri prijímacích skúškach obsah vedomostí nad rámec obsahu úplného stredného vzdelania.

K bodu 50

Skrátenie termínu povinného zverejnenia informácií o prijímaní na vysokú školu zo štyroch mesiacov na dva umožňuje pružnejší prístup k inováciám študijných programov, pričom neobmedzuje uchádzačov. Táto zmena sa považuje za vhodnú aj vzhľadom na skoršie termíny prijímacieho konania na vysokých školách s talentovými skúškami.

K bodu 51

Doplnenie týchto ustanovení vyplýva z potreby zosúladenia ustanovení tohto zákona so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Bez spracúvania uvedených údajov nie je možné uskutočniť prijímacie konanie ani poskytnúť tieto údaje na štatistické účely. Keďže je v kompetencii vysokej školy podľa § 57 ods. 1 zákona určovanie ďalších podmienok na prijatie, ktoré sú špecifické podľa zamerania študijného programu a z nich vyplýva aj možnosť požadovania ďalších údajov v podkladoch (§ 58 ods. 5), tieto údaje vysoká škola môže spracovávať iba so súhlasom uchádzača o vysokoškolské štúdium, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou prihlášky na štúdium. V prípade § 58 ods. 4 ide o poskytovanie údajov Ústavu informácii a prognóz školstva ako priamo riadenej organizácii, pričom nedochádza k menovitej identifikácii dotknutej osoby.

K bodu 52

Znenie odseku sa dáva do súladu s princípom kreditového štúdia, podľa ktorého si študent určuje pri zápise, akú časť povinností predpísaných študijným programom zamýšľa v úseku štúdia, ktorého sa dotýka zápis, absolvovať.

K bodu 53

Ustanovenie o zložení skúšobných komisií pre štátne skúšky sa dopĺňa s cieľom garantovať, že najmenej polovicu komisie budú tvoriť vysokoškolskí učitelia vo funkciách profesorov alebo docentov.

K bodom 54 a 55

Škála jazykov, v ktorej môže študent požadovať doklady o štúdiu, je veľmi široká. Aj keď je táto služba za poplatok, zaťažuje vysokú školu, ktorá nie je na tieto služby uspôsobená a zrejme by využívala často služby úradných prekladateľov. Dodatok k diplomu (jeden z dokladov o štúdiu) vo vyhláške č. 614/2002 Z. z. na požiadanie vydáva vysoká škola v anglickom jazyku. Vzhľadom na vysokú frekvenciu používania anglického jazyka v medzinárodnej komunikácii, sa navrhuje zákonom upraviť na uvedené účely ako povinnosť vysokej školy používanie iba tohto jazyka.

K bodu 56

Upresnenie znenia ustanovenia z formálneho hľadiska.

K bodu 57

Upresnenie ustanovenia z právneho aj formálneho hľadiska.

K bodu 58

Ustanovenie sa upravuje z dôvodu potreby zosúladenia ustanovení tohto zákona so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Zavádza sa aj centrálny register študentov, ktorý vedie ministerstvo a je potrebný na napr. aj na poskytovanie údajov vysokým školám napr. o študentoch (ods. 5), ktorí študujú na viacerých vysokých školách súčasne, aby sa zamedzilo neoprávnenému priznaniu sociálneho štipendia, neoprávnenému prideleniu ubytovania v študentskom domove, aby sa zistilo, či študent už študoval na inej vysokej škole v súvislosti s odlišným určením školného pri prekročení štandardnej dĺžky štúdia a pod. Poskytovanie vymenovaných údajov v ods. 5 vysokými školami z registra študentov vysokej školy sa umožňuje najmä právnickým osobám zaoberajúcim sa službami na preukazovanie nárokov na zľavy racionálnejším elektronickým spôsobom než doterajším administratívne náročným spôsobom, a to vydávaním písomných potvrdení o štúdiu vysokou školou.

K bodu 59

Upresnenie príslušného ustanovenia, aby nevznikala pochybnosť, že o funkčné miesta docenta a profesora sa môžu uchádzať aj vysokoškolskí učitelia s vedecko-pedagogickými alebo umelecko-pedagogickými titulmi „docent“ a „profesor“ získanými podľa predchádzajúcich predpisov.

K bodu 60

Upresnenie používania skratiek vedecko-pedagogických a umelecko-pedagogických titulov „docent“ a „profesor“.

K bodom 61 a 62

Podmienkou získania titulu docent je úspešné absolvovanie habilitačného konania a obhájenie habilitačnej práce. Pojem habilitácia je v tomto kontexte v ustanoveniach nadbytočný a vypúšťa sa.

K bodu 63

Ide o upresnenie znenie ustanovenia, ktoré pripúšťalo viaceré interpretácie.

K bodu 64

Doplnenie tohto ustanovenia vyplýva z potreby upraviť v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov ochranu osobných údajov zamestnancov vysokej školy, ktoré spracúvajú a uchovávajú vysoké školy na účely vymenované v odseku 1. Týmto spôsobom sa zároveň umožňuje zníženie administratívnej náročnosti pri využívaní týchto údajov (nie je napr. potrebné vydávanie rôznych písomných potvrdení o zamestnancovi).

K bodu 65

Znenie vypúšťaného ustanovenia sa presúva na vhodnejšie miesto do novooznačeného odseku 3 tohto paragrafu, pretože Akreditačná komisia sa k uvedenému začleneniu vyjadruje len v rámci komplexnej akreditácie.

K bodu 66 a 67

Znenie vypúšťaného ustanovenia sa presúva na vhodnejšie miesto do novooznačeného odseku 3 tohto paragrafu, pretože Akreditačná komisia hodnotí úroveň výskumnej činnosti vysokej školy len v rámci komplexnej akreditácie činností vysokej školy.

K bodu 68

Zmena vyplýva z vypustenia odseku v predmetnom paragrafe (§ 82).

K bodu 69

Zriadenie Akreditačnej komisie upravuje § 81 zákona o vysokých školách. Z uvedeného dôvodu sa upresňuje znenie ods. 6, ďalej sa tu navrhuje spresnenie v nadväznosti na nariadenie vlády o Akreditačnej komisii a činnosť jej pracovných skupín. Zmenou v ods. 7 sa upresňuje znenie ustanovenia a zároveň sa zosúlaďuje so zmenami súvisiacimi s vypustením pôvodného odseku 3.

K bodu 70

Oprava v zákone nesprávne uvedeného odkazu. Súčasne sa dopĺňa posudzovanie profilu absolventa ako súčasť akreditácie študijného programu.

K bodu 71

Doterajšie znenie neumožňovalo, aby mohla iná fakulta vysokej školy požiadať v uvedenom prípade o akreditáciu iného študijného programu v tom istom študijnom odbore.

K bodu 72

Dopĺňa sa nový odsek, ktorým sa implementuje kompetencia cirkevnej vrchnosti pri akreditácii študijných programov z oblasti teológie, čo je v súlade s filozofiou zákona a rešpektovaním kompetentnej cirkevnej vrchnosti pri rozhodovaní o akreditácii študijných programov v oblasti teológie.

K bod 73

Upresnenie, podľa ktorého sa hodnotenie výskumnej činnosti vysokej školy v rámci komplexnej akreditácie uskutočňuje v nadväznosti na jej dlhodobý zámer.

K bodu 74

Doplnenie znenia v odseku 3 v nadväznosti na požiadavku vypracovať a predložiť podklady vysokými školami ku komplexnej akreditácii tak, aby sa mohla podľa odseku 4 toho istého paragrafu Akreditačná komisia vyjadriť o začlenení vysokej školy podľa § 2 ods. 13 a 16.

K bodu 75

Úprava ustanovenia zabezpečuje väzbu hodnotenia výskumu na vysokých školách na ustanovenie o periodickom hodnotení podľa zákona č. 132/2002 Z. z. o vede a technike.

K bodu 76

Navrhovaným znením sa presúva spôsob stanovenia metodiky rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám výlučne do kompetencie ministerstva. Ústup od ustanovenia upravovať metodiku všobecne záväznym právnym predpisom vychádza z potreby jej každoročnej aktualizácie v spolupráci s vysokými školami, ktorá je pre úspešný rozvoj vysokého školstva potrebná a doterajšie skúsenosti s ňou sú dobré. Jednotlivé druhy dotácií sa zároveň konkretizujú odvolaním sa na príslušné ustanovenia alebo ich vymenovaním.

K bodu 77

V ustanovení sa opravuje nesprávne odvolanie sa na príslušný paragraf. Ďalej sa rozširujú možnosti vysokej školy požadovať poplatky za doklady spojené so štúdiom o poplatok za uznávanie rovnocennosti dokladov o štúdiu.

K bodom 78

V odseku 14 sa spresňuje používanie pojmov.

K bodu 79

Formálna úprava znenia ustanovenia a doplnenie univerzitných pastoračných centier ako subjektu podporovaného zo zdrojov na podporu športových a kultúrnych aktivít študentov vysokých škôl.

K bodu 80

Úprava znenia ustanovenia v nadväznosti na úpravu § 89 odsek 8.

K bodu 81

Príslušné ustanovenie sa v upravenom znení so zavedením lehoty na rozhodnutie presúva do kompetencie ministra (bod 83.).

K bodu 82

Úpravou sa opravuje nesprávny odkaz.

K bodu 83

V tomto paragrafe sa dopĺňa medzi právomoci ministra rozhodovanie o priznaní práva vysokým školám vo vymedzených oblastiach a dopĺňa sa lehota rozhodnutia.

K bodu 84

Medzi právomoci ministra sa dopĺňajú jeho kompetencie pri zaraďovaní a vyraďovaní vysokých škôl medzi výskumné univerzity.

K bodu 85

Ministerstvo školstva SR registruje vnútorné predpisy vysokých škôl, vnútorné predpisy fakúlt nepodliehajú registrácii na ministerstve.

K bodu 86

Návrhom sa upresňuje znenie ustanovenia.

K bodu 87

V ustanovení sa jednoznačne odlišuje uznávanie dokladov občanov členských štátov Európskej únie na účely výkonu povolania v Slovenskej republike na základe požiadavky Európskej komisie v nadväznosti na prístupový proces Slovenskej republiky do Európskej únie. Ako príklad sa odkazuje na osobitný právny predpis, ktorý sa zaoberá spôsobom uznávania dokladov o vzdelaní na účely výkonu povolania občanov Európskej únie v Slovenskej republike.

K bodu 88

Upresnenie znenia ustanovenia o vzťahu rozhodovania podľa zákona o správnom konaní a rozhodovania podľa zákona o vysokých školách.

K bodu 89

Vzhľadom na časové oneskorenie implementácie akreditácií sa navrhuje posunúť termín definitívneho prechodu na nové študijné programy o jeden rok. Následne sa upravujú aj termíny ukončenia štúdia podľa predchádzajúcich predpisov.

K bodom 90 až 94

Úpravy nadväzujúce na bod 89.

K bodu 95 Doplnené ustanovenie umožňuje uskutočňovať aj priebežnú kontrolu spôsobilosti vysokých škôl zodpovedajúcu právam priznaným podľa doterajších predpisov (§ 109 ods. 3 až 6).

K bodu 96Z dôvodu záväzkov Slovenskej republiky zahrnutých do prístupovej zmluvy Slovenskej republiky do Európskej únie sa umožňuje vysokým školám poskytovať doterajšie vysokoškolské študijné programy s minimálnymi požiadavkami uvedenými v sektorových smerniciach Európskej únie nasledovne. V kategórii zubný lekár tak, aby bolo možné získať vzdelanie podľa doterajších študijných programov len do roku 2009, v týchto študijných programoch bolo potrebné podľa príslušných smerníc uskutočniť pomerne veľa úprav, ktoré sa začnú uplatnovať vo výučbe až od školského roka 2003/04, čiže poslední absolventi podľa starých študijných programov absolvujú v lete roku 2008. V prípade povolania farmaceut absolventi starých študijných programov ukončia štúdium v roku 2005. V ostatných kategóriách regulovaných povolaní: sestra a pôrodná asistentka tak, aby bolo možné získať vzdelanie podľa doterajších študijných programov len do nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. V študijných programoch týchto regulovaných povolaní boli požadované zmeny uplatnené v študijných plánoch už prebiehajúcich ročníkoch štúdia od začiatku akademického roka 2002/03. Do zákona sa ďalej zahrňuje požiadavka vyplývajúca zo sektorových smerníc Európskej únie, aby sa vysokoškolské vzdelávanie v kategórii lekár, zubný lekár a farmaceut organizovalo len formou denného štúdia, v kategórii sestra a pôrodná asistentka taktiež v dennej forme a len výnimočne aj v externej forme so súhlasom Ministerstva školstva SR po predchádzajúcom vyjadrení Ministerstva zdravotníctva SR.

K bodu 97

Vypustenie odkazu pod čiarou, ktorý bol nesprávne uvedený.

K bodu 98

Týmto ustanovením sa opätovne umožňuje, aby vysoká škola vydala osvedčenie o možnosti používať akademický titul tým absolventom, ktorí skončili štúdium podľa predchádzajúcich predpisov, na základe ktorých však akademický titul nezískali. Takáto možnosť bola upravená aj v zákone č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona NR SR č. 324/1996 Z. z. o vysokých školách, v platnom zákone však bola vynechaná v domnení, že po 12 rokoch už všetci záujemcovia využili túto možnosť. Reálny stav je však taký, že pribúda žiadateľov o priznanie akademického titulu, ktorého udelenie však zákon o vysokých školách neupravuje. Súčasne sa jednoznačne upravuje používanie skratiek akademických titulov.

K bodu 99

Upravuje sa technická chyba v členení paragrafu.

K bodu 100

V ustanovení sa rieši prechod majetku štátu do vlastníctva verejných vysokých škôl v prípade poľnohospodárskej pôdy a lesného majetku užívaných vysokoškolskými podnikmi (pozri bod 22).

K článku II

K bodu 1

Aktualizácia odkazu na právny predpis. Zákon č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov bol zrušený a nahradený zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov od 1. 4. 2002.

K bodu 2

Aktualizuje sa odkaz na právny predpis. Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1996 Z. z.“ bol zrušený a nahradený zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve od 1. 1. 2002.

K bodu 3

Pri vypustení textu ustanovenia „...nepoberá v zahraničí štipendium ani inú finančnú podporu“, ide o skutočnosť, že pre študentov študujúcich na zahraničných vysokých školách je diskriminačné, ak sa zohľadňuje v jeho neprospech, či má štipendium alebo inú finančnú podporu, pritom študenti, študujúci na slovenských verejných vysokých školách, ktorí poberajú sociálne štipendium, zo zákona môžu mať priznanú pôžičku, ak o ňu požiadajú. Týmto znením sa zrovnoprávňujú všetci študenti vysokých škôl.

K bodu 4

V pôvodnom texte zákona sa uvádza, že prostriedky použité na správu fondu vrátane miezd zamestnancov nesmú prekročiť 6 % zo schváleného rozpočtu fondu na príslušný kalendárny rok. Uvedené percento sa upravuje o medziročný prírastok v závislosti od ročnej miery inflácie. Zmena, aby sa do nákladovej položky nezahrňovali dane z príjmov, zabezpečí, aby nedochádzalo k prekročeniu 6 %-tnej hranice prostriedkov určených na správu fondu.

K bodu 5

Vypustením príslušného ustanovenia sa zlepšuje dostupnosť k pôžičkám pre študentov študujúcich na zahraničných vysokých školách a vylúči sa ich diskriminácia oproti študentom na slovenských vysokých školách (pozri aj bod 3).

K bodom 6 a 7

Zmenou termínu žiadosti o pôžičku a následne aj vyplácania pôžičky na skorší termín je možné zabezpečiť študentom finančné zdroje hneď po zápise. Tiež sa vytvárajú podmienky, aby študenti mali možnosť požiadať o pôžičku na nasledujúci akademický rok v skoršom termíne, ak v priebehu prázdnin odchádzajú na študijné pobyty v zahraničí.

K bodu 8

Zmena pre študentov študujúcich na zahraničných vysokých školách podobne ako pre študentov študujúcich na slovenských vysokých školách v bode 6.

K bodu 9

V ustanoveniach odsekov 7 a 8 sa upravuje postup schválenia pôžičky s ohľadom na zmeny v termínoch na predloženie žiadostí, tento postup sa aj zjednodušuje.

K bodu 10Zmenou ustanovenia sa zvyšuje maximálna výška pôžičky na jeden akademický rok z 20 tis. Sk na 40 tis. Sk, aby si študent dokázal zabezpečiť životné a študijné potreby aj bez prípadnej podpory rodiny. Maximálna výška pôžičky sa obmedzuje na 240 tis. Sk. Účelom zaokrúhlenia výšky pôžičky je odstránenie prácnosti vyplácania pôžičiek pri veľkom počte klientov.

K bodu 11

Pôžička sa vypláca po uzavretí zmluvy po prvý raz vo výške jej jednej polovice na rozdiel od súčasnej právnej úpravy, podľa ktorej sa pôžička vypláca v sume 2 tis. Sk mesačne. Výplata polovice sumy pôžičky umožňuje z tejto sumy úhradu zvýšených nákladov na štúdium vyskytujúcich sa na začiatku akademického roku. Druhá polovica pôžičky sa vyplatí v mesiaci február nasledujúceho kalendárneho roka, aj táto časť pôžičky má rovnaký účel, ako prvá časť pôžičky. Ak je pôžička schválená v priebehu akademického roka, najvyššia výška pôžičky na príslušný akademický rok podľa odseku 3 za znižuje o jednu desatinu za každý uplynulý mesiac od začiatku akademického roka. Pokiaľ žiadateľ požiada o pôžičku v mesiaci január až jún v danom akademickom roku, výplata bude vyplatená jednorázovo po uzavretí zmluvy.

K bodu 12

Zmenou sa zosúlaďuje znenie tohto zákona so zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 13 a 14

Upresnenie odkazu na právny predpis. Zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov bol nahradený zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 15

Ide o duplicitné ustanovenia, preto sa navrhujú vypustiť.

K bodu 16

S ohľadom na odkaz na ustanovenie, ktoré sa navrhuje na zrušenie, sa upravuje odkaz na iné ustanovenie (§ 13 ods. 7), súčasne sa spresňuje znenie ustanovenia pri stanovení začiatku vyššieho úročenia pôžičky v prípade, ak sa dlžník omešká so splácaním pôžičky.

K Čl. III

K bodu 1

Vypúšťa povinnosť kalkulovať náklady na riešenie úloh výskumu a vývoja v prípade inštitucionálneho financovania, ktoré nie je určené ako financovanie úloh.

K bodu 2

Vzhľadom na potrebu rešpektovania špecifických podmienok vysokých škôl, u ktorých je nutné periodicky komplexne hodnotiť ich výskumnú a vývojovú činnosť v príslušných odboroch výskumu a vývoja vo väzbe na skúmanie ich spôsobilosti uskutočňovať študijné programy vo všetkých stupňoch vysokoškolského vzdelávania, ich spôsobilosti uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov v študijných odboroch, ktorých teoretickým východiskom (bázou) sú príslušné odbory výskumu a vývoja, sa v novom znení § 17 ods. 3 navrhuje, aby periodické hodnotenie výskumu a vývoja vysokých škôl uskutočňovala Akreditačná komisia v rámci komplexnej akreditácie činnosti vysokej školy podľa § 84 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 3

Doterajší zákon neobsahoval žiadne prechodné ustanovenia. Skutočnosť, že sa doposiaľ nepodarilo rozbehnúť proces periodického hodnotenia výskumu a vývoja z viacerých objektívnych príčin, ako napr. rozdielnosť názorov predstaviteľov organizácií a pracovísk výskumu a vývoja na obsah a spôsob uplatňovania ustanovených kritérií podľa § 17 ods. 2 na jednotlivé subjekty výskumu a vývoja začlenené do sektorov výskumu a vývoja podľa § 4 ods. 1 spôsobuje, že ich financovanie vo viacerých prípadoch nie je v súčasnosti v súlade s § 8 ods. 6 zákona. Navrhnutým ustanovením nového § 21a ods. 1 sa rieši tento problém.

Pre vysoké školy sa na prechodné obdobie do realizácie komplexných akreditácií (prvé vysoké školy prejdú komplexnými akreditáciami v roku 2004) navrhuje v § 21a ods. 2 uznať akreditáciu študijných odborov magisterského, inžinierskeho alebo doktorského štúdia ako podklad pre prvé udelenie osvedčenia o spôsobilosti vykonávať činnosti v oblasti výskumu a vývoja. Dôvodom pre navrhované ustanovenie je skutočnosť, že podmienkou pre udelenie takejto akreditácie bolo preukázať splnenie príslušných kritérií stanovených akreditačnou komisiou v oblasti výskumu a vývoja.

K Čl. IV

Vzhľadom na zavedenie plurality uskutočňovania ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov v článku I. bod 2 návrhu novely zákona o vysokých školách pre všetky vysoké školy a zároveň potrebu garancie potrebnej kvality a kontinuity ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, kým vysoké školy vrátane SZÚ získajú akreditáciu na realizáciu ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov sa ukladá Slovenskej zdravotníckej univerzite povinnosť uskutočňovať ďalšie vzdelávanie podľa doterajších predpisov (nariadenie vlády č. 157/2002 Z. z.) do roku 2010 .

Ide o prechodné ustanovenie na zabezpečenie kontinuity uskutočňovania vzdelávania v 157 špecializačných odboroch a ďalších 32 certifikovaných činnostiach v kategóriách zdravotníckych pracovníkov lekár a zubný lekár; v 19 špecializačných odboroch a 13 certifikovaných činnostiach v kategórii farmaceut, v ďalších 51 špecializačných odboroch a ďalších 20 certifikovaných činností v kategóriách sestra a pôrodná asistentka a navyše ďalších 292 vzdelávacích aktivitách ustanovených ako ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov. Slovenská zdravotnícka univerzita ho bude povinne uskutočňovať ako nástupnícka organizácia doterajšej Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny podľa nariadenia vlády č. 157/2002 Z. z. pre všetky kategórie zdravotníckych pracovníkov do roku 2010, kedy sa predpokladá praktická realizácia návrhu zákona o zdravotnej starostlivosti v časti úpravy procesu získania akreditácie na uskutočňovanie takéhoto ďalšieho vzdelávania. Prechodná povinnosť univerzity uskutočňovať ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov v rozsahu nariadenia je dôležitá z dôvodu zabezpečenia garantovania záväzkov Slovenskej republiky zapracovaných do konceptu prístupovej zmluvy SR do EÚ v problematike špecializačných odborov zdravotníckych pracovníkov, kde špecializačná príprava musí zodpovedať stanoveným požiadavkám a byť celoslovensky aproximačne aj implementačne ku dňu predpokladaného vstupu SR do EÚ zosúladená a vydávané diplomy o získaní špecializácie rovnocenné. Za správne vykonávanie tejto úlohy Slovenská zdravotnícka univerzita v súlade so zákonom č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy zodpovedá ministerstvu zdravotníctva.

K Čl. V

Vo vzťahu k demonopolizácii a diverzifikácii poskytovateľov ďalšieho vzdelávania zo SZU na všetky vysoké školy sa upravuje aj existencia výučbových základní.

Upravuje sa problematika ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov tak, že vzdelávacie ustanovizne môžu realizovať ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov len v akreditovaných špecializačných študijných programoch a v akreditovaných certifikačných študijných programoch. Ministerstvo zdravotníctva si na účel akreditácie zriaďuje poradný orgán Akreditačnú komisiu ministerstva zdravotníctva na ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov. Nadväzne sa upravuje akreditačná komisia, jej činnosť a podmienky akreditácie vzdelávacích aktivít.

Personálne zabezpečenie vykonávania organizačných a administratívnych činností spojených s činnosťou Akreditačnej komisie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov sa rieši cestou uplatnenia požiadavky na vytvorenie administratívnych štruktúr pre implementáciu legislatívy Európskej únie v oblasti vzájomného uznávania odborných kvalifikácií na ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky. Ministerstvo zdravotníctva uplatnilo požiadavku na doplnenie personálnych kapacít MZ SR v roku 2003 o dvoch pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním na tento účel.

Vo väzbe na ustanovenia o akreditácii ďalšieho vzdelávania akreditačnou komisiou ministerstva zdravotníctva na ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov a z dôvodu zabezpečenia kontinuity ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov sa upravuje prechodné obdobie tak, že do získania akreditácie v príslušnom špecializačnom študijnom programe alebo certifikačnom študijnom programe prvou vzdelávacou inštitúciou podľa tohto zákona, povinne uskutočňuje ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov podľa nariadenia vlády SR č. 157/2002 Z. z. Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, najneskôr však do roku 2010.

K článku VI

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. 1. 2004.

Bratislava, 21. augusta 2003

Mikuláš D z u r i n d a a v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Martin F r o n c v. r.

minister školstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu