Zákon o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov 525/2003 účinný od 01.01.2014 do 31.07.2015

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺ ňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) Ministerstvo životné ho prostredia Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013.

Predkladaný návrh zákona je zameraný na plnenie programového vyhlásenie vlády SR na roky 2012-2016, pod◊a ktorého vláda pripraví súbor nástrojov na riešenie náhrad za obmedzenia, ktoré vznikajú vlastníkom pozemkov v chránených územiach. Sú◊asne je zameraný na plnenie uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 471 z 24. mája 2006 a uznesenia vlády č. 224 z 9. apríla 2008, zabezpečenie dostatočnej transpozície vybraných člá nkov smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín v platnom znení a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane vo ľne žijúceho vtáctva a odstránenie nedostatkov v právnej úprave zákona, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.

Návrh zákona obsahuje predovšetkým novú úpravu ná hrady za obmedzenia bežného obhospodarovania pozemkov, a v rámci nej súbor zmluvných nástrojov súvisiacich so zabezpečením starostlivosti o chránené územia V súčasnom legislatívnom systéme ochrany prírody jednoznačne dominuje prikazovacia a represívna funkcia štátu pri určovan í toho, čo je potrebné chrániť, v ktorých lokalitách, akým spôsobom a ako to bude dotknutým vlastníkom kompenzované. Najmä v poslednom menovanom prípade je potrebné legislatívne výrazne posilniť mo žnosť dohody s vlastníkom a zmeniť direktívny prístup štátu k vlastníkovi na konsenzuálny a partnerský. Výhody z toho plynúce budú v posilnení dôvery k záujmom ochrany prírody zo strany vlastn íka, posilnenie jej postavenia z hľadiska efektívnosti a účinnosti jej pôsobenia v spoločnosti, posilnenie právnej vynútiteľnosti jej inštitútov a v neposlednom rade väčšej flexibilite jej uplatň ovania na konkrétne prípady. Systém kompenzácií zahàňa zámenu pozemkov, zmluvnú starostlivosť, výkup pozemkov, nájom pozemkov a náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania. Každú z uvedených mo žností bude možné použiť samostatne na každý typ chráneného územia.

Na základe poznatkov a potrieb z aplikačnej praxe sa navrhuje nová úprava regulácie nepôvodných a inváznych druhov rastlín a živočíchov a nová ú prava postupu pri vyhlasovaní chránených území, vrátane prechodu kompetencie vyhlasovať chránené územia z orgánov ochrany prírody na vládu Slovenskej republiky vzhľadom na dopady na verejné financie sú visiace s uplatňovaním náhrad za obmedzenia na vyhlásených chránených územiach. Upravuje sa postup pri stanovení vy ššieho verejného záujmu v súlade s článkom 6 smernice o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijú cich živočíchov a rastlín (úloha z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 471 z 24. mája 2006) a upravujú aj ustanovenia týkajúce sa všeobecnej ochrany druhov živočíchov, ochrany biotopov európskeho a biotopov národného významu, ochrany chránených živočíchov a ochrany drevín, stráže prírody, výkonu štátneho dozoru, náhrady škody spôsobenej určenými živočíchmi a definuje sa pôsobnosť Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zá konmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

Upresňuje sa vymedzenie predmetu zákona vzhľadom na komplex cieľov ochrany prírody a krajiny daných úpravou zákona pri zohľadnení ďalších aspektov spojených s ich uplatňovaním.

K bodom 2 až 9

Vymedzujú sa základné pojmy, ktoré sa ďalej používajú v zákone, a ktoré je potrebné náležite zadefinovať pre správnu aplikáciu jednotlivých ustanovení zákona. Definície pojmu „biotop“ sa upravuje za účelom jednoznačného rozlíšenia “prírodných biotopov” a “biotopov druhu”, pričom ide o prevzatie pojmu a defin ície z čl. 1 písm. b) smernice Rady č. 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej len „smernica o biotopoch“).

K bodu 10

Ustanovuje sa povinnosť správcov vodných stavieb a líniových stavieb zriaďovať vhodné technické alebo stavebné konštrukcie a zariadenia umožňujúce migráciu živočíchov v miestach, ktoré sa križ ujú s ich migračnými trasami za účelom udržiavania a obnovovania migračnej priechodnosti vodných tokov a krajiny.

Migrácie sú jedným zo základných životných prejavov a potrieb rýb a niektorých ďalších druhov vodných organizmov, vrátane chránených druhov európskeho významu. Okrem krátkodobých, č asovo obmedzených migrácií, je migračná priechodnosť vodných tokov významná aj pre viaceré ohrozené druhy rýb, ktorých populácie sú v súčasnosti rozbité vodnými stavbami (prekáž kami) do viacerých izolovaných málopočetných mikropopulácií, ktoré z dlhodobého hľadiska nie sú schopné samostatne existovať. Ich prepojenie obnovením migračnej priechodnosti je preto nevyhnutné pre dosiahnutie priaznivého stavu týchto druhov. Potreba zachovania migračnej priechodnosti krajiny platí aj pre terestrické druhy živočíchov a to najmä pre stavovce. Súčasná právna úprava nerieši tento probl ém dostatočne konkrétne a v praxi nie je dostatočne účinná, aby tento problém riešila.

Líniové stavby, hlavne diaľnice a rýchlostné komunikácie, predstavujú pre voľne žijúce živočíchy bariéry spôsobujúce fragmentáciu ich životného prostredia a populácií. V menšej miere sú takouto prekážkou aj železničné trate. Táto fragmentácia sa v osídlení krajiny európskeho typu stáva jedným z hlavných činiteľov limitujúcich celý rad živočíšnych druhov. Fragmentá cia je chápaná ako rozdelenie prírodných lokalít s výskytom druhov rastlín a živočíchov na menšie a viac izolované jednotky. Samotná premávka, ktorá spôsobuje usmrcovanie a rušenie živočí chov a znečistenie okolia efekt fragmentácie zosilňuje.

Bariéry tvorené komunikáciami majú charakter dlhých línii, ktoré zver nemôže žiadnym spôsobom obísť. Dôsledkom existencie dopravných koridorov je teda fragmentácia krajiny, ale taktiež fragmentá cia populácie druhov, ktoré ju obývajú. Stále hustnúca sieť diaľnic a rýchlostných komunikácií doplnená o železničné koridory, tak postupne vytvára z pôvodne súvisle prechodnej krajiny, systé m vzájomne izolovaných „ostrovov“. Následkom fragmentácie prostredia sú populácie živočíchov ohrozované súborom vplyvov označovaných ako tzv. ostrovný efekt. Malé izolované populácie sa zlož ito vyrovnávajú s prirodzenými výkyvmi početnosti (vyvolanými napríklad osciláciou klímy, živelnými pohromami, epidémiami a pod.), v dlhodobej perspektíve sa môže prejaviť i nedostatočná genetická rozmanitosť izolovaných populácii.

Predmetom riešenia je stret medzi biotickou zložkou (fauna) a technickou (komunikácia). Výsledné riešenie by malo vzájomne rešpektovať vstup oboch zložiek, s tým, že škála technických riešení má v äčšiu možnosť flexibility ako milióny rokov sa formujúce biologické vzťahy. Migrácia zvierat a technické riešenie komunikácie predstavujú zložité systémy a každé vzájomné križovanie má svoje špecifiká. Základným princípom pri riešení priechodnosti na konkrétnych úsekoch a objektoch je kombinácia a rešpektovanie všeobecných zásad a individuálneho prístupu ku každému križovaniu v snahe maximálne zohľadniť lokálne danosti. Návrh a realizácia opatrení, ktoré zabezpečia dostatočnú priechodnosť cestnej a železničnej komunikácie sú dôležité aj s ohľadom na bezpečnosť dopravy a zamedzenie kolízií dopravných prostriedkov.

K bodom 11 až 13, 20, 21, 22, 43, 47, 53, 55, 57, 68, 69, 74, 91, 92 až 102, 104 až 120, 133 až 147, 165, 166, 167,

Ide o legislatívno - technické úpravy nadväzuj úce na nové úpravy. K niektorým podrobnejšie V bode 21sa upravuje kompetencia pre okresný úrad v sídle kraja k § 13 ods. 3 písm. b), § 14 ods. 3 písm. b) a § 15 ods. 3, vzhľadom na presun kompetencií vyhlasovať dotknuté chránené územia na vlá du Slovenskej republiky (ďalej len “vláda”.).

V bode 22 je legislatívno technická úprava nadväzujúca na § 7a a § 7b.

V bode 68 sa upravuje postup zápisu do štátneho zoznamu vzhľadom na presun kompetencií vyhlasovať dotknuté chránené územia na vládu SR.

V bodoch 92 až 102 sú legislatívno - technické ú pravy v kompetencií ministerstva v nadväznosti na vykonané úpravy.

V bodoch 104 až 110 sú legislatívno - technické úpravy kompetenci í okresného úradu v sídle kraja v nadväznosti na vykonané úpravy, vrátane určenia jeho príslušnosti na rozhodovanie vo veciach finančnej náhrady.

V bodoch 111 až 118 sú legislatívno - technické ú pravy kompetencií okresného úradu v nadväznosti na vykonané úpravy, vrátane úpravy v písm h), ktorou sa spresňuje vyhradenie pôsobnosti okresného úradu vo vzťahu k obci a presun kompetencie z obce, pokiaľ ide konanie podľa § 47 ods. 7.

V bodoch 119 až 120 sú legislatívno - technické úpravy kompetencií obce v nadväznosti na vykonané úpravy. V bodoch 134 až 147 sú legislatívno - technické úpravy v skutkových podstatách sprá vnych deliktov a priestupkov nadväznosti na vykonané úpravy. V bode 167 ide o aktualizáciu smerníc v transpozičnej prílohe.

K bodu 14

Upravujú sa podmienky, za splnenia ktorých sa vyžaduje súhlas orgá nu ochrany prírody na vykonanie činnosti, ktorou môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu a náležitosti tohto súhlasu. Vo vzťahu k výnimká m zo súhlasu (§ 6 ods. 5) sa vykonávajú len legislatívno technické úpravy.

K bodom 15 a 16

Nanovo sa upravujú ustanovenia zákona týkajúce sa regulácie rozširovania nepôvodných druhov a odstraňovania inváznych druhov rastlín a živočíchov. Potreba prísnej kontroly introdukcie nepôvodný ch druhov vyplýva z Dohovoru o ochrane voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor), ktorý pre Slovensko nadobudol platnosť v roku 1997. V roku 1999 zasadnutie Stáleho vý boru prijalo odporúčanie zvážiť možnosť odstránenia populácií ohrozujúcich biologickú diverzitu a v roku 2003 Stály výbor Bernského dohovoru odporúčaním č. 99/2003 schválil Európsku strat égiu pre nepôvodné invázne druhy, s dôrazom aj na primeranú legislatívu v zmluvných stranách dohovoru. Opatrenia na elimináciu konkrétnych inváznych nepôvodných druhov rastlín a živočíchov sú predmetom viacerých samostatných odporúčaní Stáleho výboru Bernského dohovoru. Regulácia introdukcie nepôvodných druhov je aj predmetom článku 22 písm. b) smernice o biotopoch a čl. 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (ďalej len „smernica o vtákoch“).

Vplyvom rozmanitých antropogénnych činností na prírodné prostredie dochádza k nežiaducim zásahom, narúšaniu a následným zmenám v celkovom charaktere prírody a krajiny. Neustále sa zniž uje diverzita druhov a ich spoločenstiev. Èlovek svojimi aktivitami prispieva nielen k redukcii druhového bohatstva, ale podieľa sa tiež na šírení nepôvodných druhov. Mnohé z týchto druhov predstavujú váž ne nebezpečenstvo vzhľadom na svoje expanzívne vlastnosti a schopnosť rýchlo sa šíriť a osídľovať stále nové a nové stanovištia. Najagresívnejšie z týchto druhov sú schopné úplne zmeniť a vytlačiť zo stanovíšť domáce biocenózy a nahradiť ich novými sekundárnymi spoločenstvami vyznačujúcimi sa nízkou druhovou diverzitou.

Z aplikačnej praxe doterajšieho zákona vyplynulo, že zisťovanie „pôvodcu šírenia“ je problematické a prakticky takmer nemožné, keďže ním môže byť abiotický faktor (vietor, voda a pod.) alebo biotický faktor (človek, živočíchy), čo vedie k tomu, že odstraňovanie inváznych druhov na náklady „pôvodcu šírenia“ je nerealizovateľné. Navrhuje sa preto, aby za odstraňovanie invá znych druhov bol zodpovedný vlastník, správca alebo užívateľ pozemku. Pojem užívateľ pozemku zahàňa nájomcu, alebo iné osoby, majúce právo užívať pozemok (právo zodpovedajú ce vecnému bremenu). Doteraz bol zoznam inváznych druhov spracovaný len pre rastliny, ktoré však majú odlišné socio-ekologické postavenie v spoločnosti ako živočíchy, preto sa inv ázne druhy živočíchov riešia samostatným ustanovením, ktoré upravuje ich reguláciu. V prípade, že zoznam inváznych druhov bude obsahovať nové druhy, bude vo vykonávacom predpise riešená situá cia, aby vlastník mal dostatočný časový priestor na ich odstránenie. V prípade vzniku nebezpečenstva škodlivých následkov na prírode, orgán ochrany prírody upozorní na výskyt inváznych druhov a nás ledne nariadi vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi vykonať potrebné opatrenia na ich odstránenie. V prípade nečinnosti pozemku pri plnení povinnosti odstraňovať invázne druhy môže orgá n ochrany prírody alebo ním poverená osoba vykonať odstránenie inváznych druhov rastlín na náklady vlastníka alebo užívateľa pozemku.

K bodom 17 až 19

Upravuje sa a dopĺňa výpočet konaní, v ktorých orgány ochrany prírody uplatňujú záujmy ochrany prírody ako dotknuté orgány formou vyjadrenia. Ide o situácie, keď osobitný predpis buď priamo v rá mci daného konania vyžaduje vyjadrenie orgánu ochrany prírody, alebo osobitný predpis orgánu rozhodujúcemu o veci ukladá tomuto orgánu povinnosť konfrontácie predmetu konania s dotknutými orgánmi a z povahy veci je zrejmé, že orgán ochrany prírody je dotknutým orgánom. V nadväznosti na úpravu § 9 ods. 3 sa dopĺňa kompetencia okresného úradu upozorňovať stavebné úrady na výskyt chránených ž ivočíchov na stavbách v súvislosti s plánovanými činnosťami, ktoré sú predmetom konaní podľa § 9 ods. 1 písm. c) až f).

K bodom 23 až 37, 39, 40, 41, 42, 44, 64 až 66,

V § 17 ods. 1 sa spresňuje výpočet kategórií chránených území o národnú prírodnú pamiatku a národnú prírodnú rezerváciu a dopĺňa sa nová kategória – obecné chránené ú zemie, ktoré sa definuje v § 25a. V § 17 ods. 1 sa ďalej upravuje všeobecný rozsah predmetu ochrany chránených území a v tejto súvislosti sa vypúšťa sa územie medzinárodného významu vzhľ adom na jeho nové zadefinovanie v odseku 11. V § 17 ods. 10 sa upravuje spôsob určenia stupňa ochranného pásma v prípade zonácie chráneného územia, keď jeho určenie nie je v zmysle zákonných ustanovení možné.

V ostatných odsekoch § 17 a následných novelizačných bodoch 29 až 37, 39 a 40, 42, 44, 64 až 66 sa komplexne upravuje presun kompetencií na vyhlasovanie chránených území z orgánov ochrany prírody na vlá du SR, vzhľadom na dopady na verejné financie súvisiace súvisace uplatňovaním náhrad z titulu určenia podmienok ochrany na vyhlásenom chránených území.

K bodu 38

Vzhľadom na osobitnú úpravu nájmu jaskyne v zákone sa ustanovuje, že na nájom jaskyne sa nebude vzťahovať zákon č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

K bodom 45 a 46

Úpravou § 28 sa sleduje určenie postupu pre stanovenie vyššieho verejného záujmu v súlade s článkom 6 smernice o biotopoch. Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 793 z 11. novembra 2009 k NATURA 2000 bol schvá lený návrh postupu pre stanovenie vyššieho verejného záujmu v súlade s článkom 6 smernice o biotopoch. Toto uznesenie ukladá ministrovi životného prostredia uplatniť návrh postupu v zákone o ochrane prí rody a krajiny s tým, že sa majú stanoviť všeobecné podmienky preukázania verejného záujmu z titulu ochrany prírody a krajiny v konkrétnom prípade, ak ide o činnosti, pri ktorých môže dôjsť k poš kodeniu alebo zničeniu biotopov európskeho významu alebo biotopov národného významu. Súbeh záujmov ochrany prírody a krajiny sa môže stretávať napríklad so záujmami rozvoja cestovného ruchu, dobý vania a využívania nerastných surovín, energetiky, rozvoja cestnej a železničnej infraštruktúry, udržiavania zamestnanosti, vytvárania pracovných príležitostí a pod. Verejný záujem, ako aj súbeh viacer ých verejných záujmov a stanovenie prevažujúceho verejného záujmu je nutné posudzovať „od prípadu k prípadu“. V zmysle článku 6 smernice o biotopoch môže byť verejný záujem ochrany súst avy NATURA 2000 prevážený iným verejným záujmom. Ak verejný záujem zamýšľaného plánu alebo projektu preváži verejný záujem ochrany sústavy NATURA 2000, možno ho povoliť. Podmienkou pri nemož nosti realizácie iných alternatívnych riešení je realizácia tzv. kompenzačných opatrení, ktorými sa primerane nahradí negatívny vplyv na území NATURA 2000, ktorý vznikne pri realizácii zamýšľané ho plánu alebo projektu.

K bodom 48 až 51

Nanovo sa upravujú zakázané činnosti vo vzťahu k chráneným živočíchom (§ 35 ods. 1 a 2) a s tým súvisiace legislatívno technické úpravy § 35. Predovšetkým sa odstraňujú nelogické rozdiely v podmienkach ochrany voľne žijúcich vtákov a ostatných chránených živočíchov, ktoré dostatočne neumožňovali zabezpečenie náležitej ochrany najmä voľne žijúcich druhov vtákov vr átane ohrozených druhov európskeho významu. V § 35 ods. 4 ide o spresnenie znenia ustanovenia týkajúceho sa lovu vybraných druhov voľne žijúcich vtákov v súlade so smernicou Euró pskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva.

K bodu 52

Upravuje sa znenie ustanovenia, ktoré sa týka nájdených chránených živočíchov v súlade s poslednou novelou zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 54

Ustanovenie týkajúce sa povoľovania výnimiek z druhovej ochrany sa upravuje v súlade s článkom 16 smernice o biotopoch zohľadňujúc formálne oznámenie Európskej komisie vydané v rámci konania č. 2012/4003, podľa ktorého tým, že ustanovenia § 40 zákona sa neuplatňujú na druhy vtákov, ktoré môžu by ť predmetom lovu, slovenské právne predpisy a ich uplatňovanie porušujú ustanovenia čl. 9 smernice o vtákoch.

K bodu 56

Na základe poznatkov z praxe sa z podmienok na vydanie súhlasu na zriadenie a prevádzkovanie botanickej záhrady alebo arboréta vypúšťa požiadavka na zamestná vanie osoby so stanovenými kvalifikačnými predpokladmi.

K bodom 58 až 63

Na základe poznatkov z praxe sa upravuje ustanovenie § 47, najmä prípady, kedy sa súhlas na výrub drevín nevyžaduje (§ 47 ods. 4). V odseku 7 sa upravuje nanovo postup orgánu ochrany prírody v prípadoch, keď povinnosť výrubu vyplýva z osobitných predpisov. V odseku 8 sa komplexne upravujú podmienky, ktoré musia byť splnené pred vykonaním výrubu dreviny.

K bodom 67 a 73

Cieľom úpravy v § 50 bolo spresnenie postupu vyhlasovania chránených území. Upravuje sa postup posudzovania návrhu na vyhlásenie chráneného územia ešte pred oznámením zámeru, vrátane jeho posúdenia z hľadiska jeho ekologických, ekonomických a sociálnych vplyvov, ktoré vykoná organizácia ochrany prírody. V tejto súvislosti sa v § 54 ods. 13 upravuje povinnosť vyhotovovateľa prerokovať so známymi vlastníkmi správcami a nájomcami projekt ochrany (ktorý je odborným podkladom pre vyhlásenie chráneného ú zemia). Postup po oznámení zámeru sa upravuje najmä s cieľom prerokovať s vlastníkmi možnosti riešenia spôsobu poskytnutia náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania a prípade dohody uzavrieť s vlastn íkom zmluvu o budúcej zmluve na niektorú z foriem náhrad podľa § 61 ods. 1 písm. a) až d). V § 50 ods. 9 sa upravuje, že chránené územia so štvrtým a piatym stupňom ochrany na pozemkoch v neštátnom vlastníctve bude možné vyhlásiť len so súhlasom vlastn íka pozemku. Ak by nevyhlásením chráneného územia alebo jeho zóny so štvrtým stupňom ochr any a piatym stupňom ochrany na pozemkoch v neštátnom vlastníctve došlo k narušeniu celkovej koherencie sústavy NATURA 2000 možno súhlas vlastníka pozemku nahradiť rozhodnutím orgánu ochrany prírody. K tomuto odseku sa vzťahuje prechodné ustanovenie (§ 104b ods. 6), podľa ktorého súhlas podľa § 50 odsek 9 sa nevyžaduje, ak ide o územia medzinárodného významu (§ 17 ods. 11) a o územia sústavy chránených území (§ 28 ods. 2) zaradené v zoznamoch schválených vládou do účinnosti tohto zákona. Primeranie sa upravuje aj postup pri zrušení chráneného územia.

K bodom 70 a 71

Upravuje sa presun kompetencie na organiz áciu ochrany prírody vzhľadom na to, že v praxi vykonávala označovanie chránených území.

K bodom 75 až 81

Zavádza sa nový typ dokumentá cie ochrany prírody a krajiny - programy starostlivosti o druhy rastlín a živočíchov, ktoré budú podkladom na zabezpečenie starostlivosti o druhy európskeho významu a druhy národného významu.

Komplexne sa upravuje dokumentácia ochrany prírody a krajiny týkajúca sa programov starostlivosti o chránené územie a postup pri jej vypracovaní v súvislosti s jej prepojením s programami starostlivosti o lesy. V záujme zabránenia duplicity sa vykonáva úprava v § 54 ods. 4 písm. b) a ods. 8 s cieľom rozlíšiť me dzi programom starostlivosti o územie medzinárodného významu, pred jeho vyhlásením za chránené územie, a po vyhlásení, kedy sa na neho uplatňuje program starostlivosti o chránené územie. V súvislosti s uvedenými zmenami sa vykonávajú príslušné legislatívno - technické úpravy § 54.

K bodom 82 až 84

Upresň uje sa pojem výskum odkazom na osobitný predpis. V § 56 ods. 4 sa nanovo upravujú povinnosti oprávnených osôb pri odovzdávaní správ o výsledkov výskumu. V novelizačnom bode 84 sa upravuje sa, že na vyhlas ovanie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny podľa § 50 a území európskeho významu podľa § 27 a 28 môžu byť použité iba výsledky výskumu vykonávaného v sú lade s odsekmi 2 až 6. V tejto sú vislosti sa upravuje prechodné ustanovenie, podľa ktorého § 56 ods. 7 sa nepoužije pri prehodnotení chránených území vyhlásených do účinnosti tohto zákona (teda pri ich prehodnotení alebo pri ich zonácii) z dôvodu, že podmienka, ž e ak niekto využíva výsledky výskumu na vyhlasovanie chránených území musí byť preukázané, že s výskumom súhlasil vlastník je nová.

K bodu 85

Rozširuje sa rozsah miest na ktoré sa nebude vzťahovať právo na voľný prechod cez pozemky. Ide o miesta, kde obmedzenie alebo zákaz prechodu vyplýva z tohto zákona a osobitných predpisov.

K bodu 86

Na základe poznatkov a potrieb z praxe sa upravujú mož nosti vyberania vstupného a účel jeho využitia. Pokiaľ ide o vyberania vstupného do chránených území v zastavanom území obce, uvedené sa v praxi bude týkať najmä sprístupnených jask ýň.

K bodom 87 a 88

Nanovo sa upravujú ustanovenia o poskytovaní náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania. Princíp, na ktorom je súčasné ponímanie uplatňovania tejto náhrady postavené, vychádza z maximálnej snahy o vyplatenie úplnej náhrady, tzn. o vyplatenie rozdielu medzi príjmom z obhospodarovania pozemku bez obmedzení vyplývajúcich zo zákona a príjmom, ktorý vzniká z využívania pozemku, na ktorom sa uplatňujú obmedzenia vyplývajúce zo zákona. Súčasný systém však neumožňuje možnosť dobrovoľného zmluvného vzťahu pri riešení obmedzení a požiadaviek ochrany prírody v chránených územiach. N áhrada za obmedzenie obhospodarovania ustanovená v § 61 zákona je jediná reálna možnosť riešenia oprávnených nárokov vlastníkov pozemkoch v chránených územiach. Možnosť výkupu pozemkov v treť om až piatom stupni ochrany prostredníctvom predkupného práva štátu podľa ustanovenia § 63 zákona sa v praxi vôbec neuplatnila. Na základe skúsenosti z praktického uplatňovania súčasného riešenia ná hrad za obmedzenie bežného obhospodarovania z dôvodov ochrany prírody bolo identifikovaných viacero problematických okruhov, ktorými sú najmä zložitý administratívny rámec, nevhodné časové rieš enie pri uplatňovaní nárokov na náhradu, absencia možnosti dobrovoľného vzťahu medzi vlastníkom a štátnou ochranou prírody, primeranosť výšky náhrad k obmedzeniu a neriešenie zodpovednosti za stav chr áneného územia.

Pož iadavka na zabezpečenie efektívneho nastavenia nových pravidiel ochrany prírody a nástrojov na riešenie ná hrad za obmedzenia z titulu ochrany prírody vo vzťahu k vlastníkov pozemkov v chránených územiach sa rieši v novom znení § 61, ktoré má povahu spoločných ustanovenia, a v nových ustanoveniach § 61a až 61e, ktoré upravujú jednotlivé nástroje na riešenie náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania, ktorými sa, okrem už uplatňovanej finančnej náhrady (§ 61e), rozumie zámena pozemku za iný vhodný pozemok vo vlastníctve štátu, ak je možná (§ 61a), nájom pozemku (§ 61b), výkup pozemkov do vlastníctva štátu (§ 61c) a zmluvná starostlivosť (§ 61d). Ich vzájomný vzťah je daný princípom, že patrí vlastníkovi finančná náhrada, ak nedošlo k uzavretiu zámennej zmluvy, nájomnej zmluvy, kú pnej zmluvy alebo zmluvy o starostlivosti a dochádza v dôsledku obmedzení a opatrení vyplývajúcich zo z ákazov a iných podmienok ochrany prírody a krajiny ustanovených týmto zákonom alebo na jeho základe k obmedzeniu bežného obhospodarovania (§ 61e ods. 1).

Inštitút finančnej náhrady sa nanovo upravuje v § 61e, pričom osobou oprávnenou na uplatnenie nároku na finančnú náhradu môže byť nájomca pozemku, namiesto vlastníka, ak sú splnené podmienky podľa odseku 5.

Pri zmluvnej starostlivosti sa na činnosti vykonávané v súvislosti so zabezpečením starostlivosti o chránené územie a jeho ochranné pásmo uvedené v zmluve o starostlivosti sa nebudú vzťahovať zákazy a nebudú vyžadovať súhlasy v rámci druhého až štvrté ho stupňa ochrany (podobne ako pri činnostiach ktoré vykonáva Štátna ochrana prírody pri SR pri zabezpečovaní starostlivosti o osobitne chránené časti prírody a krajiny).

Náležitosti žiadosti o vyplatenie finančnej n áhrady ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom ministerstvo. Spôsob výpočtu finančnej náhrady, spôsob určenia výšky nájomného a výšky odplaty za zmluvnú starostlivosť ustanoví vláda nariadením. Podmienky, práva a povinnosti vo vzťahu k nájmu, zmluvnej starostlivosti, zámeny a výkupu sa upravujú zmluvami, a spoločný rámec pre ich určenie pri jednotlivých zmluvných typoch, ako aj postup pri uzatváraní zmlúv, si v rámci sú činnosti dohodnú správcovia pozemkov vo vlastníctve štátu s ministerstvom a organizáciou ochrany prí rody. Splnomocňovacie ustanovenie zákona, týkajú ce sa vydania všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý ustanoví o podmienky zámeny, výkupu, nájmu a zmluvnej starostlivosti k (§ 61 ods. 8) sa uplatní len v prípade, ak sa v aplikačnej praxi preukáže potreba zakotvenia určitých podrobností právnym predpisom.

K bodu 89

Rozširujú sa výnimky zo zákazu prevodu vlastníctva štátu k pozemkom v územiach s tretím, štvrtým a piatym stupňom ochrany v nadväznosti na nový inštitút zámeny pozemkov podľa § 61a.

K bodu 90

Ustanovenie sa spresňuje v nadväznosti na zistenú nejednoznačnosť výkladu v praxi, týkajúcu sa zániku alebo zachovania predkupného práva voči ďalšiemu nadobúdateľovi.

K bodu 103

Upravuje sa pôsobnosť Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, ktorá je odbornou organizáciou ochrany prírody zriadená Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky. Štátna ochrana prí rody Slovenskej republiky už v súčasnosti plní úlohy vyplývajúce zo zákona, ktoré sú určené pre organizácie ochrany prírody zriadené Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky. Vzhľ adom na rozsah a význam zákonom delegovaných úloh a kompetencií, ktoré bude Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky uplatňovať vo vzťahu k ďalším subjektom, ktoré sa na ňu budú obracať so svojimi oznámeniami, žiadosťami alebo podnetmi, je nevyhnutné osobitne upraviť jej postavenie v rámci samostatného ustanovenia zákona.

K bodu 121

Kompexne sa upravuje ustanovenie týkajúce sa výkonu štá tneho dozoru, na základe poznatkov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe, napríklad absencia úpravy vysporiadania sa s prípadnými námietkami proti zisteniam alebo postupu pri skončení výkonu štátneho dozoru, absencia určenia, aké materiály majú byť vypracované o vykonanom štátnom dozore, alebo ako má postupovať orgán ochrany prírody vykonávajúci štátny dozor, ak bol uplatnený nesúhlas (ná mietka) so zisteniami alebo s opatreniami orgánu ochrany prírody.

K bodom 122 až 126

Vypúšťa sa povinnosť vydať členovi dobrovoľnej stráže prírody rovnošatu, čo sa v doterajšej praxi nerealizovalo, ako aj súvisiace ustanovenia týkajúce sa oprávnenia nosiť rovnošatu. Rovnošatu člena stráže prírody budú oprávnení nosiť len zamestnanci organizácie Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, ktorý budú mať oprávnenia člena stráže prírody.

K bodom 127 a 129

V nadväznosti na nové úpravy určitých konaní sa dopĺňajú výnimky v § 81 ods. 2 tam, kde je to účelné vzhľadom na povahu veci. Správny poriadok sa nebude vzťahovať na vydanie súhlasné ho stanoviska podľa § 47 ods. 7 a na vyhlasovanie, zmenu alebo zrušovanie chránených území s výnimkou postupu podľa § 50 ods. 6.

K bodom 130 a 131

Upravuje sa lehota na zverejnenie oznámenia o začatí správneho konania na internetovej stránke orgánu ochrany prírody. Dopĺňa sa výpočet konaní v § 82 ods. 7 o konanie o finančnej náhrade podľa § 61e.

K bodu 148

Na základe poznatkov o problémoch súvisiacich s možnosťami postihov za trestný čin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 Trestného zákona bola akceptovaná požiadavka na doplnenie úpravy, umožň ujúcej použitie spoločenskej hodnoty drevín aj na vyčíslenie spoločenskej hodnoty lesných porastov rastúcich v území s tretím stupňom ochrany.

K bodom 149 až 161

Na základe poznatkov z doterajšej praxe sa upravuj ú podmienky, za splnenia ktorých je možné poskytnúť náhradu škody spôsobenú určenými živočíchmi a rozsah náhrady. Úprava náhrady škôd vychádza z princípu, že náhrada š kody by sa mala uhrádzať v prípadoch, ak boli vykonané preventívne opatrenia zabraňujúce vzniku škody. Osobitnou komoditou a zväčša aj najvyššou položkou z celkovej výšky škôd, ktorá si vyž aduje dodržiavanie špecifických podmienok uplatňovania a preukazovania výšky škôd je škoda vzniknutá na rybách chovaných na hospodársky účel. Pri škodách na rybách spôsobených voľne žij úcimi vtákmi sa náhrada bude poskytovať len v prípade, ak nebola orgánom ochrany prírody celoročne povolená výnimka z podmienok druhovej ochrany podľa § 35 ods. 1 písm. a) až c).

V zmysle úlohy vyplývajúcej z bodu B.1. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 224 z 9. apríla 2008, ktorým bolo uložené vypracovať návrhy na zmeny a doplnenia právnych predpisov v súvislosti s nahradení m minimálnej mzdy ako referenčnej veličiny inou referenčnou veličinou, sa bude výpočet náhrady škody na živote fyzickej osoby odvíjať od priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodá rstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok.

K bodu 162

Ustanovuje sa právna fikcia súhlasné ho vyjadrenia pri schvaľovaní programu starostlivosti o lesy v prípade, ak orgán ochrany prírody nevydal vyjadrenie v zákonom stanovenej lehote.

K bodu 163

Z dôvodu potreby náležitej ochrany vodných biotopov a mokradí, ktorá vyplýva aj z medzinárodných dohovorov a smerníc Európskej únie na úseku ochrany voľne žijúcich živočíchov a voľne rast úcich rastlín, sa ustanovuje povinnosť dohody na zásadách údržby vodných tokov v chránených územiach.

K bodu 164

V nadväznosti na nové úpravy sa upravujú prechodné ustanovenia. Osobitne bolo potrebná prechodná úprava vo vzťahu inváznym druhom živočíchov, nepôvodným druhom drevín, vo vzťahu k vyhlasovaniu chrá nených území, konaniam o náhradách za obmedzenie bežné ho obhospodarovania, nároku na vyplatenie finančnej náhrady v prípade programov starostlivosti o lesy a k podmienkam použitia výsledkov výskumu pri vyhlasovaní ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny.

K Èl. II

Po dohode s Úradom geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky sa navrhuje úprava oslobodenia od správnych poplatkov.

K Èl. III

Ide o opravu odkazu na nariadenie Rady (ES) č. 338/97. V novelizačnom bode 15 zákona č. 447/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa v súvislosti s vedeckým orgánom Slovenskej republiky zaviedlo nové znenie odkazu 43a) na „Èl. 2 písm. q) nariadenia (ES) č. 338/97“. Nedopatrením predmetný odkaz 43a) zostal a nebol opravený v § 12 ods. 21 zákona č. 15/2005 Z. z.

K Èl. IV

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januá ra 2014.

V Bratislave 26. septembra 2013

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter Žiga v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

8

D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Štátnu správu pre životné prostredie ustanovil zákon Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v znení neskorších predpisov, ktorým bolo pôvodne zriadených 38 okresných úradov životného prostredia a 121 obvodných úradov životného prostredia. Osobitným odborným kontrolným orgánom sa podľa tohto zákona stala Slovenská inšpekcia životného prostredia.

Vytvorenie uvedenej sústavy orgánov štátnej správy starostlivosti o životné prostredie a zavedenie priameho riadenia starostlivosti o životné prostredie (environmentalistiky) v roku 1990 vyplynulo najmä

-z potreby oddeliť štátnu správu pre životné prostredie od riadenia ekonomických aktivít na všetkých úrovniach a vo vzťahu ku všetkým typom vlastníctva,

-z nevyhnutnosti zvýšiť účinnosť riadenia starostlivosti o životné prostredie a výkonu štátnej správy v tomto smere,

-z negatívnych skúseností riadenia starostlivosti o životné prostredie iným spôsobom,

-z odbornej zložitosti výkonu štátnej správy pre životné prostredie s prihliadnutím na interdisciplinárny charakter environmentalistiky a možné dôsledky.

Hlavným dôvodom na opätovné zriadenie špecializovanej štátnej správy pre životné prostredie je potreba celkove výrazne zlepšiť environmentálnu situáciu (stav životného prostredia a stav starostlivosti o životné prostredie) na Slovensku. Tento dôvod vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, najmä v právach na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva. V zmysle Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky činnosť okresných úradov, a tým aj integrovanej štátnej správy, končí 31. decembra 2003, čo vytvára tiež podmienky pre pôsobenie špecializovanej štátnej správy starostlivosti o životné prostredie.

V súvislosti s plnením záväzkov z Asociačnej dohody a realizáciou Národného programu pre prijatie acquis communantaire sa schválili nové právne predpisy čím sa rozšírili pôsobnosti orgánov štátnej správy starostlivosti o životné prostredie na:

-geneticky modifikované organizmy,

-prevenciu závažných priemyselných havárií,

-environmentálne označovanie výrobkov,

-environmentálne orientovaného riadenia a auditu,

-obaly.

Vláda Slovenskej republiky schválila v rámci Národného environmentálneho akčného programu Slovenskej republiky II. (uznesenie vlády Slovenskej republiky zo 16.decembra 1999 č. 1112) opatrenie zamerané na ”opätovné vytvorenie samostatnej miestnej štátnej správy pre životné prostredie a jej užšieho prepojenia na Slovenskú inšpekciu životného prostredia”. S vytvorením špecializovanej miestnej štátnej správy pre životné prostredie - úradov životného prostredia - už ráta aj Koncepcia decentralizácie a modernizácie verejnej správy.

V zmysle zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky prešli od 1. januára 2002 niektoré kompetencie na úseku štátnej vodnej správy a na úseku štátnej správy ochrany prírody a krajiny z odborov životného prostredia okresných úradov na obce.

Od 1. januára 2003 prešli kompetencie z okresných úradov na samosprávny kraj a obce aj na úseku štátnej správy územného rozhodovania a stavebného poriadku s výnimkou vyvlastňovacieho konania. Následne Národná rada Slovenskej republiky dňa 27. februára 2003 schválila zákon č. 103/2003 Z.z., ktorý novelizoval stavebný zákon, na základe ktorého boli presunuté kompetencie na obce aj v oblasti vyvlastňovacieho konania a druhostupňový výkon štátnej správy na tomto úseku sa presunul na odbory životného prostredia krajských úradov. V dôsledku tejto skutočnosti celá činnosť stavebného úradu na odboroch životného prostredia okresného úradu zanikla od 1. apríla 2003.

V súčasnom období je v štádiu riešenia vytváranie špecializovanej miestnej štátnej správy pre úsek územného plánovania (okrem ekologických aspektov), stavebného poriadku, vyvlastňovania a bytovej politiky, t.j. 8 krajských stavebných úradov, ktoré budú v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Tým definitívne odíde aj druhostupňový výkon štátnej správy na úseku územného plánovania a stavebného poriadku z odborov životného prostredia krajských úradov na novovytvorené krajské stavebné úrady.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v ďalšej etape decentralizácie verejnej správy neuvažuje s presunom ďalších kompetencií v starostlivosti o životné prostredie z terajších odborov životného prostredia krajských úradov a odborov životného prostredia okresných úradov na obce a územnú samosprávu, ale s vytvorením špecializovanej štátnej správy starostlivosti o životné prostredie.

Právnym rámcom usporiadania výkonu štátnej správy na miestnej úrovni je návrh zákona o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Jeho prijatím sa opätovne vytvoria právne, inštitucionálne, personálne, materiálno-technické a výchovno-vzdelávacie podmienky na zvýšenie účasti výkonu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie tak, ako to vyplýva z prijatých vládnych koncepcií a z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. I keď v prvom rade návrh zákona sleduje modernizáciu verejnej správy a vytvorenie účinného a racionálneho systému organizácie štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ktorá by sa mala odraziť v zlepšení environmentálnej situácie v Slovenskej republike, v neposlednej miere vytvára aspoň základné podmienky pre zavedenie a uplatňovanie systému environmentálneho práva Európskej únie v Slovenskej republike.

Návrh zákona ustanovuje orgány štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ktorými sú Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, krajské úrady životného prostredia, obvodné úrady životného prostredia, Slovenská inšpekcia životného prostredia a obce v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi.

Špecializovanú štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vytvoria zamestnanci, ktorí túto činnosť vykonávajú na súčasných odboroch životného prostredia krajských úradov a odboroch životného prostredia okresných úradov.

Návrh zákona bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody dňa 5.5. 2003 ako informatívny materiál.

Novým znením návrhu zákona sa odstránili rozpory s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, ktoré spočívali v tom, aby sa pri ustanovovaní orgánov špecializovanej štátnej správy nenarušovali hranice krajov a okresov a aby bolo vytvorených 8 krajských úradov životného prostredia namiesto pôvodne navrhnutých 6 krajských úradov životného prostredia.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky zaujalo stanovisko k dopadom návrhu zákona listom č. 6258/2003-81 z 15.4.2003. Novým znením návrhu zákona sa vyhovelo aj stanovisku Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Zákonom č. 139/2003 Z .z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii vlády a organizácii ústrednej štátnej správy sa vyriešil aj rozpor s Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky v otázke prechodu kompetencií vo veciach verejných vodovodov a verejných kanalizácií tak, že príslušný článok – novelizácia zákona č. 442/2000 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách zostáva v návrhu zákona.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

Prvá časť - Odhad dopadov na verejné financie

Počet zamestnancov, vykonávajúcich štátnu správu na úseku starostlivosti o životné prostredie na odboroch životného prostredia krajských úradov a odboroch životného prostredia okresných úradov bol 1411 (stav k 28. 2. 2002). Platnosťou zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov, zákona č. 103/2003 Z.z., ktorým sa mení zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 139/2003 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii činnosti ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky z 26. júna 2003 sa znížil počet funkčných miest vykonávajúcich odbornú činnosť na úseku výkonu štátnej správy starostlivosti o životného prostredie na 837,61 (vrátane 30 funkčných miest podľa uznesenia vlády SR č. 947/2002).

V nadväznosti na presun kompetencií z Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky vo veciach vodného hospodárstva a rybárstva s výnimkou hospodárskeho chovu rýb na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky dôjde k presunu 17 funkčných miest určených na výkon štátnej správy rybárstva na úrovni doterajšej miestnej štátnej správy. V nadväznosti na Koncepciu usporiadania miestnej štátnej správy schválenú uznesením vlády Slovenskej republiky č. 371 zo 14. mája 2003 dôjde k presunu 75 funkčných miest na úseku štátnej vodohospodárskej správy.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že celkove bude štátnu správu na úseku starostlivosti o životné prostredie vykonávať 929, 61 odborných zamestnancov.

Finančné výdavky na delimitovaný počet zamestnancov, ako aj na počet funkčných miest prierezových zamestnancov budú upresnené v delimitačných protokoloch. Nepredpokladá sa dopad na verejné financie, ale len presun z rozpočtovej kapitoly krajských úradov do rozpočtovej kapitoly Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

Druhá časť - Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona v štátnej správe starostlivosti o životné prostredie nepredpokladá negatívny dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

Tretia časť - Odhad dopadov na životné prostredie

Predpokladá zlepšenie výkonu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie s pozitívnym vplyvom na životné prostredie na miestnej, regionálnej i celoslovenskej úrovni.

Štvrtá časť - Odhad dopadov na zamestnanosť

Výkon špecializovanej štátnej správy starostlivosti o životné prostredie predpokladá, že ju budú vykonávať zamestnanci, ktorí vykonávajú túto činnosť na krajských úradoch a na okresných úradoch v súčasnosti a nebude mať dopad na zamestnanosť.

Doložka zlučiteľnostiprávneho prepisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu : Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu : Zákon o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Návrh zákona svojou problematikou sa dotýka prioritnej oblasti Životné prostredie uvedenej v článku 70 Európskej dohody o pridružení, nepatrí medzi priority podľa Bielej knihy, NPAA, Partnerstva pre vstup a screeningu; návrh zákona je zaradený do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003,

b)nepatrí medzi priority vyplývajúce zo schválených negociačných pozícií v kapitole č. 22 – životné prostredie

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

d) nie je upravená v práve Európskej únie

5.Stupeň zlučiteľnosti: žiadna

6.Gestor: bezpredmetné

7.Účasť expertov: bez účasti expertov

II. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Ustanovujú sa orgány štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ktorými sú Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, krajské úrady životného prostredia, obvodné úrady životného prostredia a Slovenská inšpekcia životného prostredia.

Obec vykonáva štátnu správu v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, napríklad zákonom č. 478/2002 Z.z o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia , zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), zákonom č. 184/2002 Z.z o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon), zákonom č. 223/2001 Z.z o odpadoch a ozmene a doplnení niektorých zákonov, zákonom č. 543/2002 Z.z o ochrane prírody a krajiny.

K § 2

§ 2 ustanovuje pôsobnosť ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ktoré napríklad vypracúva koncepcie, riadi a kontroluje výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, vykonáva štátnu správu v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, riadi krajské úrady životného prostredia a inšpekciu, vykonáva hlavný štátny dozor, zriaďuje osobitné odborné organizácie, sprístupňuje informácie o životnom prostredí, podieľa sa na zabezpečovaní environmentálnej výchovy, vzdelávania a propagácie, zabezpečuje v spolupráci s príslušnými ministerstvami odbornú prípravu zamestnancov krajských úradov životného prostredia, obvodných úradov životného prostredia, inšpekcie a obcí, ako aj overovanie ich odbornej spôsobilosti.

Pri zabezpečovaní úloh spolupracuje s ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré sa podieľajú na plnení úloh starostlivosti o životné prostredie a koordinuje spoluprácu ústredných orgánov štátnej správy, medzinárodnú spoluprácu a proces integrácie do medzinárodných štruktúr pri plnené úloh vo veciach starostlivosti o životné prostredie.

K § 3

Na výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie sa zriaďujú zo zákona krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia, ktoré tento výkon vykonávajú vo svojich územných obvodoch.

Krajský úrad životného prostredia je služobným úradom v zmysle § 7 zákona č. 312/2001 Z.z o štátnej službe.

Ministerstvo môže na výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie zriadiť stále alebo dočasné pracovisko krajského úradu životného prostredia aj mimo sídla krajského úradu životného prostredia alebo stále alebo dočasné pracovisko obvodného úradu životného prostredia aj mimo sídla obvodného úradu životného prostredia. Zároveň určí obvody patriace do pôsobnosti stáleho alebo dočasného pracoviska krajského úradu životného prostredia alebo obce patriace do pôsobnosti stáleho alebo dočasného pracoviska obvodného úradu životného prostredia.

Krajské úrady životného prostredia vykonávajú štátnu správu starostlivosti o životné prostredie v územnom obvode kraja.

Sídla a územné obvody obvodných úradov životného prostredia sú uvedené v prílohe č. 1 tohto zákona.

K § 4

Ustanovuje sa pôsobnosť krajského úradu životného prostredia vo veciach starostlivosti o životné prostredie a ďalšie úlohy podľa odseku 2, napríklad vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach v ktorých v správnom konaní v prvom stupni konajú obvodné úrady.

Odsek 3 ustanovuje oprávnenie krajského úradu životného prostredia zriaďovať odborné organizácie s podmienkou súhlasu ministerstva, napríklad podľa zákona č. 543/2001 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.

K § 5

Ustanovuje sa rozsah výkonu štátnej správy obvodného úradu životného prostredia, ktorý vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach starostlivosti o životné prostredie; v administratívnosprávnom konaní koná samostatne.

V odseku 3 sa ustanovuje ďalšie činnosti obvodného úradu životného prostredia a to, že obvodný úrad životného prostredia vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach starostlivosti o životné prostredie, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec. Ďalej poskytuje obciam odbornú pomoc pri aplikácii právnych predpisov, poskytuje im na požiadanie údaje o evidencii, ak ide o údaje, ktoré sa jej týkajú, upozorňuje obce na nedostatky, ktoré zistí v ich činnosti pri výkone štátnej správy starostlivosti o životné prostredie.

K § 6

Krajský úrad životného prostredia riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta, ktorým je vedúci služobného úradu, ktorého vymenúva a odvoláva vedúci služobného úradu ministerstva.

Obvodný úrad životného prostredia riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta, ktorého vymenúva a odvoláva vedúci služobného úradu krajského úradu životného prostredia.

Krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného môžu zriaďovať vo veciach štátnej správy starostlivosti o životné prostredie odbory. Ďalšie podrobnosti o organizácii krajských úradov životného prostredia a obvodných úradov životného prostredia budú upravené v ich štatútoch. Štatút krajského úradu životného prostredia vydá minister životného prostredia a štatút obvodného úradu životného prostredia vydá prednosta krajského úradu životného prostredia.

K § 7

V spoločných ustanoveniach sa ustanovuje, na konanie vo veciach starostlivosti o životné prostredia sa vzťahuje správny poriadok.

Ustanovenie oprávňuje krajský úrad životného prostredia a obvodný úrad životného prostredia v rozsahu svojej pôsobnosti a na základe osobitného zákona vydávať pre svoj územný obvod všeobecne záväzné vyhlášky vo veciach starostlivosti o životné prostredie.

Odsek 3 upravuje postup v konaní o uložení pokuty.

K § 8

Krajský úrad životného prostredia je podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách rozpočtová organizácia štátu.

Krajský úrad životného prostredia je finančnými vzťahmi zapojený na rozpočet ministerstva a obvodný úrad životného prostredia je finančnými vzťahmi napojený na rozpočet krajského úradu životného prostredia. Krajský úrad životného prostredia vo vzťahu k obvodnému úradu životného prostredia plní funkciu zriaďovateľa.

Krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia na plnenie svojich úloh používajú predovšetkým majetok vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý spravujú podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu.

K § 9

Inšpekcia je podľa zákona č. 312/2001 Z.z o štátnej službe služobných úradom.

Na čele inšpekcie je generálny riaditeľ, ktorým je vedúci služobného úradu, ktorého vymenúva a odvoláva vedúci služobného úradu ministerstva.

Pôsobnosť inšpekcie sa oproti platnej právnej úprave rozširuje návrhom zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (zákon o integrovanej prevencii), ktorý novelizuje zákon č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v znení neskorších predpisov, ktorým bola inšpekcia zriadená, aj na správny orgán v integrovanom povoľovaní. Návrh zákona o integrovanej prevencii bol už schválený v Národnej rade Slovenskej republiky dňa 19.6. 2003

Štátny dozor vo veciach starostlivosti o životné prostredie inšpekcia vykonáva v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi, ktoré sa týkajú životného prostredia, napríklad zákon č. 47/8/220 Z.z o ochrane ovzdušia, zákon č. 135/1974 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov, zákon č. 223/2001 Z.z o odpadoch, zákon č. 151/2002 Z.z., zákon č. 184/2002 Z.z , zákon č. 237/2002 Z.z , zákon č. 469/2002 Z.z., zákon č.529/2002 Z.z, zákon č. 543/2002 Z.z.,

Ďalšie odseky upravujú organizačnou štruktúrou inšpekcie, ktorá sa člení na ústredie inšpekcie a jemu podriadené inšpektoráty životného prostredia.

Na čele inšpektorátu je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ.

K § 10

Na konanie v prvom stupni je príslušný inšpektorát, na konanie v druhom stupni je príslušné ústredie inšpekcie. Inšpektorát v administratívnosprávnom konaní koná samostatne.

Územným obvodom ústredia inšpekcie je územie Slovenskej republiky. Územné obvody inšpektorátov sú uvedené v prílohe č. 2.

Generálny riaditeľ inšpekcie môže na výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie zriadiť stále alebo dočasné pracovisko inšpektorátu aj mimo sídla inšpektorátu. Zároveň určí obvody patriace do pôsobnosti stáleho alebo dočasného pracoviska inšpektorátu.

Podrobnosti o organizácii inšpekcie ustanovuje štatút, ktorý vydá vedúci služobného úradu ministerstva.

K § 11

Ustanovuje spoluprácu krajského úradu životného prostredia, obvodného úradu životného prostredia a inšpekcie pri výkone činností.

Pri výkone činnosti spolupracujú navzájom, s inými štátnymi orgánmi, s orgánmi územnej samosprávy a s inými právnickými osobami a občianskymi iniciatívami pôsobiacimi v starostlivosti o životné prostredie.

K § 12

Splnomocňovacie ustanovenie splnomocňuje ministerstvo na vydanie vyhlášky, ktorou sa ustanovia podrobnosti o osobitných kvalifikačných predpokladoch na výkon niektorých činností v krajskom úrade životného prostredia, v obvodnom úrade životného prostredia a v inšpekcii.

K 13

Prechodné ustanovenia upravujú prechod pôsobnosti krajských úradov na krajské úrady životného prostredia a okresných úradov na obvodné úrady životného prostredia vo veciach starostlivosti o životné prostredie. Prechod pôsobnosti sa uskutoční dňom účinnosti tohto zákona.

Odsek 1 upravuje prechod práv a povinností zo štátnozamestaneckého pomeru štátnych zamestnancov, ktorí vykonávali k 31.decembru 2003 činnosti na úseku starostlivosti o životné prostredie, ktoré prejdú od 1. januára 2004 z krajských úradov na krajské úrady životného prostredie a okresných úradov na obvodné úrady životného prostredia

Odsek 2 upravuje prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov, ktorí vykonávali k 31. decembra 2003 verejnú službu v krajských úradoch a okresných úradov na úseku starostlivosti o životné prostredie. Prechod práv bude vykonaný s účinnosťou od 1. januára 2004 z ktorých úradov na krajské úrady životného prostredie a okresných úradov na obvodné úrady životného prostredia.

Odsek 3 upravuje výkon štátnej správy v prípadoch, kedy nemožno zriadiť ku dňu účinnosti tohto zákona obvodný úrad životného prostredia. Ide najmä o prípady ako sú nedostatočné priestorové, personálne alebo organizačné podmienky V týchto prípadoch vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie obvodný úrad životného prostredia susediaceho obvodu, ktorý určí ministerstvo. V týchto prípadoch prechádzajú na určený obvodný úrad životného prostredia aj práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov a iných vzťahov, ktoré mali prejsť na obvodný úrad životného prostredia, ktorý nebol zriadený.

K § 14

Zrušovacím ustanovením sa zrušuje doteraz platný zákon, ktorý upravoval štátnu správu pre životné prostredie a nariadenia vlády, ktoré ustanovovali predpoklady pre výkon funkcií v orgánoch štátnej správy pre životné prostredie, ktoré si vyžadujú osobitnú spôsobilosť

Zrušuje sa zákon Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v znení neskorších predpisov a dve nariadenia vlády SR.- nariadenie vlády Slovenskej republiky č.163/1992 Zb., ktorým sa ustanovujú predpoklady pre výkon funkcií v orgánoch štátnej správy pre životné prostredie, ktoré si vyžadujú osobitnú odbornú spôsobilosť v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 72/1996 Z.z. a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 157/1997 Z.z., a časť nariadenia vlády č. 157/1997 Z.z. o osobitných kvalifikačných predpokladoch na výkon niektorých činností v krajských úradoch a okresných úradoch - písm. g) v časti II. prílohy nariadenia vlády Slovenskej republiky.

K Čl. II až XV

Nová právna úprava štátnej správy pre životné prostredie vyvoláva aj nutnosť novelizácií ostatných platných právnych predpisov v systéme environmentálneho práva. Novelizácia týchto zákonov spočíva v tom, že sa menia názvy krajských úradov a okresných úradov na krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia.

K Čl. XVI

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2004.

K prílohe č. 1

Príloha ustanovuje sídla krajských úradov životného prostredia a obvodných úradov životného prostredia a ich územné obvody.

Príloha č. 2

Príloha ustanovuje sídla inšpektorátov a ich územné obvody.

V Bratislave dňa 16. júla 2003

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády

Slovenskej republiky

László Miklós

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu