Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov 523/2004 účinný od 01.01.2016 do 30.06.2016

Platnosť od: 30.09.2004
Účinnosť od: 01.01.2016
Účinnosť do: 30.06.2016
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Štátna správa, Rozpočtové právo, Štátne orgány, Rozpočtové a príspevkové organizácie

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST60JUD7120DS68EUPP6ČL6

Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov 523/2004 účinný od 01.01.2016 do 30.06.2016
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 523/2004 s účinnosťou od 01.01.2016 na základe 375/2015, 171/2015 a 357/2015

Legislatívny proces k zákonu 357/2015

Vládny návrh zákona o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 375/2015, dátum vydania: 15.12.2015

Dôvodová správa


A. Všeobecná časť

Návrh zákona o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene                            a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z 15. mája 2012, v zmysle ktorého vláda Slovenskej republiky rozhodne o zrušení FNM efektívnym spôsobom, bez dodatočných dosahov na štátny rozpočet a s vylúčením ekonomicko-právnych a obchodných rizík.
 
Fond národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len „FNM“) bol zriadený zákonom Slovenskej národnej rady č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky. Vznikol dňa 28. júna 1991 zápisom do podnikového registra, pričom v súčasnosti vykonáva FNM svoju činnosť na základe zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prevode majetku“), ktorý FNM definuje ako „právnickú osobou zriadenú osobitným zákonom, zapísanú do obchodného registra, ktorá vykonáva činnosť podľa tohto zákona vo verejnom záujme“ (§ 27 ods. 1). Hlavným poslaním FNM je zabezpečovať realizáciu procesu privatizácie a vykonávať s tým spojené majetkové a finančné operácie. Táto základná úloha FNM v čase jeho vzniku vyplývala z realizácie reformy ekonomiky spočívajúcej v zmene plánovaného hospodárstva založeného na princípe jednotného socialistického vlastníctva na trhovú ekonomiku založenú na pluralite vlastníctva a voľnej hospodárskej súťaže. Medzi hlavné činnosti FNM popri realizácii procesu privatizácie patrí najmä činnosť v oblasti uspokojovania reštitučných nárokov a v oblasti bezodplatného prevodu cenných papierov na FNM.
 
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 24 z 15. mája 2012 schválila Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, v zmysle ktorého vláda komplexne posúdi ukončenie prebiehajúceho procesu privatizácie. Na základe schváleného programového vyhlásenia rozhodla vláda Slovenskej republiky uznesením č. 275 z 20. júna 2012 o ukončení prebiehajúceho procesu privatizácie majetkových účastí FNM na podnikaní vybraných spoločností a zároveň rozhodla nepokračovať v prebiehajúcom procese privatizácie a prerušiť kroky vedúce k prevodu majetkových účastí FNM na podnikaní vybraných spoločností.
 
FNM prestal plniť svoju základnú úlohu v procese privatizácie a podstatnú časť predmetu činnosti FNM tvorí v súčasnosti správa majetkových účastí na podnikaní obchodných spoločností. Nakoľko sa do budúcna nepredpokladá privatizácia majetku štátu v rozsahu v akom sa vykonávala v súvislosti s transformačnými procesmi v minulosti, nie je teda ani potrebná existencia osobitného subjektu určeného na výkon privatizačnej činnosti. Z týchto dôvodov sa navrhuje zrušenie FNM. Úlohy a kompetencie FNM vo vzťahu k prípadnému budúcemu prevodu majetku štátu sa navrhuje presunúť na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „MH SR“).
 
Zároveň sa navrhuje, aby všetky práva a povinnosti, vrátane pasív a aktív FNM vyplývajúce z právnych vzťahov, ktorých účastníkom bude FNM do 31.12.2015 sa presunuli na štát v zastúpení MH SR. Obdobný model zrušenia FNM s právnym nástupníctvom štátu bol zvolený aj v Českej republike, kde došlo k zrušeniu Fondu národného majetku Českej republiky a k prechodu všetkých práv a povinností ako aj aktív a pasív na Ministerstvo financií Českej republiky. Z dôvodu zákonného prechodu všetkých práv a povinností na štát bude MH SR ďalej pokračovať v postupnom vysporiadaní záväzkov a ostatných činností FNM, ktoré nebude možné počas doterajšieho postupného utlmovania činnosti  FNM do 31.12.2015 ukončiť. Pôjde predovšetkým o činnosti súvisiace s výkonom práv akcionára v spoločnostiach s majetkovou účasťou FNM, činnosti spojené so splácaním dlhopisov FNM, sledovanie, spravovanie                              a vymáhanie pohľadávok FNM, vysporiadavanie záväzkov zo súdnych sporov.
 
Návrh zákona predpokladá nevyhnutnú úpravu zákona o prevode majetku, ktorá bude reagovať na zrušenie FNM a na prechod kompetencií a úloh FNM v oblasti privatizácie na MH SR.
 
V potrebnom rozsahu sa navrhuje vykonať novelizácia nasledovných súvisiacich právnych predpisov, v ktorých je nevyhnutné z dôvodu zrušenia FNM vykonať potrebné úpravy:
- zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov;
- zákon Slovenskej národnej rady č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov;
- zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky
- zákon č. 173/1993 Z. z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby v znení zákona č. 564/2003 Z. z.;
- zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady  Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
- zákon č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov.
 
Potreba zmeny ďalších zákonov, ktorá by sa týkala len vypustenia označenia FNM, je eliminovaná prechodnými ustanoveniami v čl. I návrhu zákona.
 
Návrh zákona sa predkladá v súlade s § 40a zákona o prevode majetku, podľa ktorého                    o ukončení činnosti fondu, likvidácii fondu a o spôsobe použitia zostatku na účte fondu rozhodne Národná rada Slovenskej republiky zákonom.
 
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi                           a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
 
 
 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 375/2015, dátum vydania: 15.12.2015

B. Osobitná časť

Čl. I  
 
K § 1
 
Návrh zákona explicitne zrušuje FNM zriadený podľa doterajších predpisov. Tento postup je                    v súlade s § 40a zákona o prevode majetku, podľa ktorého o ukončení činnosti fondu, likvidácii fondu a o spôsobe použitia zostatku na účte fondu rozhodne Národná rada Slovenskej republiky zákonom.
 
K § 2
 
Právnym nástupcom sa stáva štát v zastúpení MH SR k 1. januáru 2016. Štát v zastúpení MH SR, ako generálny právny nástupca fondu, vstupuje dňom 1. januára 2016 v zásade do všetkých práv a povinností FNM, vyplývajúcich z právnych vzťahov, ktorých bol FNM účastníkom. Majetok, vrátane pohľadávok, majetkových účastí na podnikaní právnických osôb a iných majetkových práv a záväzky FNM prechádzajú k tomuto istému dátumu na štát v zastúpení MH SR

K § 3

Ustanovenie upravuje prechod práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov a z iných právnych vzťahov zamestnancov FNM na MH SR, vrátane povinnosti MH SR uspokojiť nároky zamestnancov vyplývajúce z tohto prechodu.

K § 4

Ustanovenie upravuje:
- zákonný prechod záväzkov FNM vyplývajúcich z ručenia FNM za splnenie záväzkov nadobúdateľom privatizovaného majetku podľa doterajších predpisov v rozsahu a za podmienok, podľa ktorých ručil za tieto záväzky FNM;
- z dôvodu právnej istoty sa nad rámec všeobecného ustanovenia § 2 návrhu zákona o generálnej sukcesii MH SR navrhuje explicitné zákonné ustanovenie, podľa ktorého záväzky FNM vyplývajúce z rozhodnutí o privatizácii a privatizačných projektov schválených do zániku FNM podľa doterajších predpisov, ktoré neboli vysporiadané do 31. decembra 2015, prechádzajú na  MH SR;
- povinnosť MH SR predložiť na rokovanie vlády a po prerokovaní vo vláde na schválenie Národnej rady Slovenskej republiky výročnú správu FNM a účtovnú závierku FNM za rok 2015;
- zákonný prechod práv a povinností FNM pri správe registratúry pochádzajúcej z činnosti FNM, ktorej neuplynuli lehoty uloženia do 1. januára 2016;
- povinnosť MH SR do 31. januára 2016 podať návrh na výmaz FNM z obchodného registra;
- povinnosť MH SR podať do 31. januára 2016 žiadosť o zápis zmeny majiteľa cenných papierov, vrátane družstevných podielnických listov, ktoré nadobudlo prechodom z fondu, do zoznamu akcionárov alebo do zoznamu majiteľov družstevných podielnických listov v listinnej podobe a evidencie zaknihovaných cenných papierov podľa § 18 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon                  o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti sa navrhuje osobitná výnimka na možnosť centrálneho depozitára a MH SR si dohodnúť individuálnu výšku poplatkov resp. odplaty za úkony vykonávané centrálnym depozitárom v súvislosti so zrušením FNM, t.j. úkony spojené s prepisom a zmenou majiteľa cenných papierov, vrátane družstevných podielnických listov do zoznamu akcionárov alebo do zoznamu majiteľov družstevných podielnických listov v listinnej podobe a evidencie zaknihovaných cenných papierov;
- povinnosť MH SR podať na príslušnom okresnom úrade žiadosť o zápis zmeny údajov v katastri nehnuteľností do 31. marca 2016 k právam nehnuteľnostiam, ktoré prešli na MH SR z FNM podľa zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov;
- z dôvodu právnej istoty sa formuluje pravidlo, že MH SR bude plniť úlohu zriaďovateľa alebo zakladateľa právnickej osoby, ktorej zriaďovateľom alebo zakladateľom bol do 31. decembra 2015 fond.


K § 5

Z dôvodu vyhnutia sa potrebe priamych noviel vo viacerých právnych predpisoch len z dôvodu vypustenia označenia subjektu – FNM – navrhuje sa upraviť rad prechodných ustanovení, v zmysle ktorých sa vo všetkých všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení pod slovami "Fond národného majetku Slovenskej republiky" vo všetkých tvaroch rozumie „Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky" v príslušnom tvare.
 
Čl. II
 
K bodom 1 až 3

Z dôvodu zosúladenia právnej úpravy v čl. IV návrhu zákona sa navrhuje, aby sa po zrušení FNM finančná náhrada už neposkytovala v cenných papieroch, ktoré nemajú povahu štátneho dlhopisu, ale v celom rozsahu sa bude poskytovať už len v hotovosti.
Pretože celá finančná náhrada sa bude poskytovať v hotovosti, stratí opodstatnenie aj nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 289/1991 Zb. o výške finančnej náhrady vyplatenej v hotovosti pri mimosúdnych rehabilitáciách, ktoré ustanovuje maximálnu výšku finančnej náhrady vyplácanej v hotovosti, a preto sa navrhuje ho zrušiť. Výška finančnej náhrady bude aj naďalej stanovená podľa cenových predpisov pre oceňovanie nehnuteľností platných ku dňu účinnosti zákona                        o mimosúdnych rehabilitáciách.
 
Čl. III
 
K bodu 1
 
FNM alebo Slovenský pozemkový fond poskytujú náhradu povinným osobám, ktoré vydali majetok podľa osobitných reštitučných predpisov oprávneným osobám. Táto náhrada nie je samotnou reštitučnou náhradou ale ide o náhrady osobám, ktoré vydali majetok na účely reštitúcie. Navrhuje sa, aby táto úloha FNM prešla v plnom rozsahu na MH SR, ktoré tak bude spolu so Slovenským pozemkovým fondom, subjektom poskytujúcim náhradu.  
 
K bodu 2

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením § 22 až 24 a § 25 až 26a z dôvodu ich nadbytočnosti a obsolentnosti.  

K bodu 3
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením legislatívnej skratky pre MH SR v bode 1.

K bodu 4
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením eura.
 
K bodu 5
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu „projekt o prevode majetku“.
 
K bodom 6 a 7
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s prechodom úloh a činnosti FNM v oblasti prevodu majetku na MH SR a so zavedením nového § 10b.
 
K bodu 8
 
Vzhľadom na vypustenie ustanovení § 28 z piatej časti (Fond národného majetku Slovenskej republiky) zákona o prevode majetku, navrhuje sa doplnenie nového § 10b, ktorý upravuje primárne podmienky zmeny a zrušenia rozhodnutí o prevode majetku a projektov o prevode majetku. Zaradenie § 10b do druhej časti (Rozhodnutia o prevode majetku a projekty o prevode majetku) je vhodné aj z hľadiska systematiky zákona o prevode majetku, nakoľko úprava navrhovaného § 10b sa z vecného hľadiska priamo týka druhej časti zákona.
 
K bodu 9
 
Podľa doterajšej úpravy prechádzal privatizovaný majetok do vlastníctva fondu uplynutím dňa, ku ktorému bol podnik zrušený alebo ku ktorému bola vyňatá časť majetku podniku v súlade s privatizačným rozhodnutím. Nakoľko úlohy a činnosť FNM prechádza na MH SR, ktorý je správcom majetku štátu, nemôže dochádzať k zmene vlastníctva prevádzaného majetku alebo majetkových účastí ale len k zmene správy tohto prevádzaného majetku alebo majetkových účastí. Navyše sa dopĺňa  nový odsek pre prípad, ak je súčasťou prevádzaného majetku podľa rozhodnutia o prevode majetku aj majetok, ktorý je v správe Slovenského pozemkového fondu.
 
K bodu 10
Navrhuje sa úprava vo vzťahu k § 8 ods. 9 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého na majetkovú účasť v inej právnickej osobe alebo na založenie alebo zriadenie inej právnickej osoby ako rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie možno použiť len štátne finančné aktíva v správe ministerstva financií SR, a preto aj výnosy z predaja majetku by mali byť príjmom štátnych finančných aktív.

K bodu 11
 
Vzhľadom na vypustenie § 28 z piatej časti (Fond národného majetku Slovenskej republiky) zákona o prevode majetku sa navrhuje upraviť účelové určenie použitia prevádzaného majetku v správe MH SR v § 12. Vzhľadom na to, že prevádzaný majetok zostáva vo vlastníctve štátu, je vhodné formulovať ustanovenie, v zmysle ktorého sa na správu a nakladanie s týmto majetkom nepoužije zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov ale výlučne ustanovenia zákona o prevode majetku.
 
Taxatívnym výpočtom sa určujú spôsoby použitia prevádzaného majetku. Tento môže byť v súlade s rozhodnutím o prevode majetku použitý na určité spôsoby prevodu majetku - písm. a) až h). Navrhovaná úprava vychádza z doterajších spôsobov použitia prevádzaného majetku FNM upravených doposiaľ zákonom o prevode majetku a ďalej formuluje spôsoby použitia majetku na základe osobitného rozhodnutia vlády. Ide o predpokladané spôsoby alebo účely použitia prevádzaného majetku v súlade s verejným záujmom, resp. finančnými záujmami štátu.
 
Vzhľadom na vypustenie § 29 z piatej časti (Fond národného majetku Slovenskej republiky) zákona o prevode majetku sa navrhuje upraviť ustanovenia o právnych úkonoch MH SR pri správe prevádzaného majetku v § 13, ktorý bude systematicky zaradený v tretej časti (Prechod prevádzaného majetku na ministerstvo a jeho použitie) zákona o prevode majetku. Rovnako ako doposiaľ vo vzťahu k FNM aj vo vzťahu k MH SR sa navrhuje upraviť exemplifikatívny výpočet zmlúv a iných právnych úkonov, ktoré môže uskutočniť MH SR podľa príslušného rozhodnutia o prevode majetku.
 
V prípadoch trvalej majetkovej účasti štátu v obchodnej spoločnosti vykonáva MH SR práva akcionára v akciových spoločnostiach, prípadne práva spoločníka v iných než akciových spoločnostiach, ak ide o zvýšenie alebo zníženie základného imania, zmenu stanov spoločnosti po dohode so zakladateľom prevádzaného podniku.
 
V prípadoch, kedy bude prevádzaný majetok majetkom, ktorého vlastnícke právo pôvodného vlastníka bolo odňaté spôsobom uvedeným v § 2 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, MH SR uspokojí nároky týchto oprávnených osôb. Tieto nároky vysporiada podľa časového plánu uvedeného v projekte o prevode majetku vybranom rozhodnutím                       o prevode majetku, najneskôr však do jedného roka od vydania rozhodnutia o prevode majetku. MH SR vysporiada tieto nároky len vtedy, ak ich oprávnené osoby uplatnia včas a ak uvedú názov a sídlo podniku, ktorý vec drží.
 
MH SR môže postúpiť svoje pohľadávky voči nadobúdateľom prevádzaného majetku verejnou súťažou alebo na základe verejnej dražby.
 


K bodom 12 a 13
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu „prevod majetku“.
 
K bodom 14 až 17
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s prechodom úloh a činnosti FNM v oblasti prevodu majetku na MH SR a so zavedením eura.
 
K bodu 18
 
Navrhuje sa, aby sa na ukladanie pokút podľa § 19a ods. 9 zo strany MH SR vzťahoval všeobecný predpis o správnom konaní.
 
K bodom 19 až 21
 
Navrhuje sa vypustiť názov štvrtej časti (Prevod majetku s použitím investičných kupónov) zákona o prevode majetku a zároveň § 22 až 24 a § 25 až 26a z dôvodu ich nadbytočnosti a obsolentnosti. Nakoľko sa už neplánuje žiadna privatizácia v rozsahu ako tomu bolo v súvislosti s celospoločenskými zmenami v deväťdesiatych rokoch, a nakoľko už dnešné možnosti predaja akcií (cenných papierov) prostredníctvom kapitálových trhov robia prevod majetku formou tzv. kupónovej privatizácie značne neefektívnym a neúčelným, navrhuje sa vypustenie predmetných ustanovení bez náhrady.  
 
Zákon o prevode majetku umožňuje realizovať predaj akcií novým postupom prevodu majetku  formou verejnej ponuky na kapitálovom trhu, tzv. Initial Public Offering (IPO). Proces IPO je špecifickým druhom predaja akcií; ide o prísne regulovaný proces, ktorý má svoje pravidlá stanovené jednak osobitnou právnou úpravou zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, ako aj ďalšími právnymi predpismi a pravidlami kapitálového trhu (vrátane legislatívy EU), predovšetkým burzovými podmienkami a pravidlami jednotlivých búrz cenných papierov. Z tohto pohľadu ustanovenia zákona o prevode majetku týkajúce sa tzv. kupónovej privatizácie, ktorá mala význam v čase neexistujúceho kapitálového trhu, nie sú účelné a možno ich považovať za obsolentné.
 
Vysporiadanie záväzkov FNM vyplývajúcich z dlhopisov vydaných FNM a kupónových knižiek, resp. investičných kupónov, upravuje prechodné ustanovenie § 47k.
 
V bode 20 súvisí zmena so zavedením eura.

V bode 21 sa vypúšťa splnomocňovacie ustanovenie, v zmysle ktorého vláda ustanoví nariadením podrobnosti o kupónovej knižke ako aj podrobnosti pri nákladní s dlhopisom FNM.
 
Nakoľko sa na základe čl. I, § 2 návrhu zákona zrušuje FNM, vypúšťajú sa bez náhrady ustanovenia zákona o prevode majetku upravujúce postavenie a činnosť FNM, jeho orgány, ich zloženie a pôsobnosť spôsob nakladania s majetkom FNM, právne úkony vykonávané FNM. 
 
K bodu 22
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s prechodom úloh a činnosti FNM v oblasti prevodu majetku na MH SR.
 
K bodu 23  
 
Z dôvodu zániku FNM je potrebné upraviť lehotu povinnosti určenej FNM do dátumu jeho existencie uskutočňovať bezodplatný prevod cenných papierov.  Po 1. januári 2016 nebude už možné uskutočňovať bezodplatný prevod cenných papierov.
 
K bodu 24
 
Dopĺňajú sa prechodné ustanovenia k dlhopisom fondu a zároveň k reštitučným nárokom.
 
Z dôvodu zrušenia ustanovení štvrtej časti Zákona o prevode majetku upravujúcich proces tzv. kupónovej privatizácie je nevyhnutné vysporiadať sa s dlhopismi vydaných FNM podľa doterajších predpisov.

Dlhopis fondu je podľa doterajších predpisov zaknihovaný cenný papier na meno, ktorý oprávňuje majiteľa tohto dlhopisu na výplatu menovitej hodnoty a výnosu tohto dlhopisu. Výnos tohto dlhopisu bol určený vo výške diskontnej sadzby vyhlásenej Národnou bankou Slovenska a platnej ku koncu bežného roka z jeho menovitej hodnoty. Na tieto dlhopisy sa nevzťahuje zákon o dlhopisoch. Menovitá hodnota, výnos dlhopisu a splatnosť týchto dlhopisov zostáva zachovaná. MH SR bude zo zákona ručiť za splatenie týchto dlhopisov.
 
Menovitú hodnotu a výnos dlhopisu fondu je MH SR povinné splatiť jeho majiteľovi najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti majiteľa dlhopisu o splatenie dlhopisu a jeho výnosu. Na rozdiel od doterajšej úpravy sa však navrhuje obmedziť možnosť úhrady menovitej hodnoty a výnosy dlhopisov na obdobie jedného roka od 1. januára 2016. Po uplynutí tejto lehoty dôjde zo zákona k zániku nevyplatených dlhopisov. Uplynutie lehoty tak bude inou právnou skutočnosťou, s ktorou je možné aj v zmysle § 14 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov spájať zánik cenného papiera podľa osobitného predpisu.
 
Z dôvodu nastavenia určitých ústavno-právnych garancií nie je vhodné formulovať jednoročné obdobie ako lehotu bez možnosti jej prerušenia z určitých objektívnych dôvodov. Plynutie lehoty bude preto zo zákona prerušené, ak nastane skutočnosť podľa § 47k ods. 6 Zákona o prevode majetku a v príslušnom konaní sa riadne pokračuje. Od ukončenia prerušenia plynutia lehoty začína plynúť nová lehota jedného roku. Zmena v osobe majiteľa dlhopisu fondu nemá vplyv na plynutie lehoty. Prerušenie plynutia lehoty spôsobuje:
a) začatie konania o dedičstve podľa osobitného predpisu, alebo pokračovanie v konaní o dedičstve začatom pred 1. januárom 2016, v ktorom bol do súpisu aktív a pasív zaradený aj dlhopis fondu,
b) uplatnenie práva z dlhopisu fondu na súde alebo u iného príslušného orgánu alebo pokračovanie v konaní začatom pred 1. januárom 2016.
 
Prechodné ustanovenia čl. III, § 47l návrhu zákona sa týkajú reštitučných nárokov, ktorých samotných nárok a výška už boli potvrdené príslušným ústredným orgánom a ktoré majú byť podľa § 8 zákona č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov uhradené nie v hotovosti ale formou zmenky FNM. Za splatenie zmenky vystavenej FNM do 31. decembra 2015 na uspokojenie finančných nárokov oprávnených osôb podľa citovaného zákona ručí MH SR.
 
Zároveň sa navrhuje prechodné ustanovenie vo vzťahu k uspokojovaniu tých reštitučných nárokov, ktoré oprávnená osoba uplatnila podľa § 47 zákona o prevode majetku na MH SR a FNM tento nárok nevysporiadal do 31. decembra 2015. V takom prípade o týchto nárokoch rozhodne MH SR. Ide o nároky v prípadoch, ak k odňatiu vlastníckeho práva k privatizovanému majetku alebo jeho časti došlo spôsobom uvedeným v § 2 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb.                        o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov. V takýchto prípadoch vzniká oprávneným osobám nárok, ktorého spôsob vysporiadania určilo rozhodnutie o privatizácii podľa doterajších predpisov.
 
K bodu 25
 
Navrhuje sa zrušiť (vypustiť) medzičasom už zastarané a obsolentné (neaktuálne) osobitné články novelizačných zákonov (č. 544/1992 Zb., č. 60/1994 Z. z., č. 190/1995 Z. z.), ktoré                      v predmetných (zrušovaných) osobitných článkoch obsahujú už obsolentné ustanovenia k zákonu č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Pritom navrhnutá úprava o zrušení (vypustení) zastaraných a obsolentných ustanovení                             z legislatívno-technického hľadiska rešpektuje aktuálne legislatívne pravidlá, ktoré boli nedávno uplatnené napríklad v ustanovení čl. III bodu 3 zákona č. 361/2014 Z. z., ktorým bola vypustená (zrušená) jedenásta časť (časť o dani z motorových vozidiel) zo zákona č. 582/2014 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na vypustenie splnomocňovacieho ustanovenia § 46 zákona o prevode majetku je nevyhnutné formulovať aj zrušovacie ustanovenie, ktorým bude zrušené nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 134/1994 Z. z. zo 14. mája 1994 o vydávaní a použití investičných kupónov v znení neskorších predpisov.

K bodom 26 až 30

Legislatívno-technická úprava označenia procesu prevodu majetku štátu, v zmysle ktorej sa v celom texte zákona o prevode majetku nahradí slovo „privatizácia“ a ďalšie s tým súvisiace označenia, slovami „prevod majetku“ v príslušnom tvare.

K bodu 31

V celej tretej časti (Prechod prevádzaného majetku na ministerstvo a jeho použitie) zákona o prevode majetku sa nahrádza slovo „fond“ vo všetkých tvaroch slovom „ministerstvo“ v príslušnom tvare vzhľadom na prechod úloh a činnosti FNM v oblasti privatizácie na MH SR.

 
Čl. IV
 
K bodu 1
 
V zákone č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov sa navrhuje vykonať legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu zo zrušenia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky. Kompetenciu rozhodovať o nárokoch oprávnených osôb, ktorým vznikol nárok na vysporiadanie z dôvodu, že k odňatiu vlastníckeho práva k privatizovanému majetku došlo spôsobom podľa § 2 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov                     (t.j. postupom porušujúcim všeobecne uznávané ľudské práva) vykonáva MH SR alebo vláda a to v súlade s § 47 zákona o prevode majetku v rámci schvaľovania projektu o prevode majetku alebo projektu o prevode majetkovej účasti štátu na podnikaní právnických osôb.
 
K bodu 2
 
Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca zo zánikom FNM a prechodom kompetencie rozhodovať o nárokoch podľa zákona č. 319/1991 Zb. z FNM na MH SR.
 
K bodom 3 a 4

Súvisí s úpravou v čl. III návrhu zákona. Vzhľadom na zánik FNM sa navrhuje sa vypustiť možnosť uhrádzať potvrdené finančné náhrady formou vydania cenných papierov, ktoré doposiaľ vydával FNM.

K bodu 5

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.januára 2016 určuje, že ak príslušný ústredný orgán potvrdil nárok na vydanie cenných papierov a postúpil vec na ďalšie opatrenie FNM do 31. decembra 2015 a FNM neposkytol náhradu oprávnenej osobe do 31. decembra 2015. MH SR je povinné postúpiť všetku dokumentáciu súvisiacu s takýmito konaniami na MF SR do 31. januára 2016, s výnimkou prípadu, ak je príslušným ústredným orgánom na poskytnutie finančnej náhrady MH SR.
Odsek 1 súvisí s úpravou v čl. III návrhu zákona. Vzhľadom na zánik FNM sa navrhuje sa vypustiť možnosť uhrádzať potvrdené finančné náhrady formou vydania cenných papierov, ktoré doposiaľ vydával FNM.

K bodu 6

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca zo zánikom obvodných úradov.
 


Čl. V

K bodom 1 a 2

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.

Čl. VI
 
K bodom 1 a 2
 
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 173/1993 Z. z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov upravuje výšku náhrady poskytovanej FNM povinnej osobe, ktorá uspokojila reštitučný nárok oprávnenej osoby vydaním majetku podľa § 3 ods. 3 zákona o prevode majetku štátu. Kompetencia uspokojovať tento osobitný druh reštitučných nárokov prechádza na MH SR. Z toho dôvodu sa navrhuje vykonať legislatívno-technická úprava, ktorou bude odkaz na FNM nahradený odkazom na MH SR v celom texte zákona.
 
K bodu 3
 
Navrhuje sa upraviť prechodné ustanovenie vo vzťahu k uspokojeniu náhrad uplatnených povinnou osobou na FNM do 31. decembra 2015, o ktorých FNM do daného dátumu nerozhodol, resp. ktoré neboli uspokojené finančnou náhradou zo strany FNM. O týchto nárokoch bude po zániku FNM rozhodovať MH SR. Nakoľko sa priamou úpravou čl. V návrhu zákona žiadnym spôsobom nemení procesný postup uplatnenia a rozhodovania o náhradách, nenavrhuje sa úprava prechodných ustanovení vo vzťahu k uplatneniu pravidiel podľa doterajších procesných úprav.


Čl. VII

K bodom 1 až 3

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.

 
Čl. VIII

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.


Čl. IX

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.


Čl. X

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.

Čl. XI
 
K bodom 1 až 4
 
Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.
 

Čl. XII

K bodom 1 až 15

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.

Čl. XIII

K bodom 1 až 3

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.
 
Čl. XIV

K bodom 1 až 4

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.


Čl. XV
 
K bodom 1 až 3
 
Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.
 
K bodu 4
 
Nakoľko kompetencie FNM vo vzťahu k prevodu majetku, prechádzajú na MH SR, navrhuje sa legislatívno-technická úprava ustanovenia § 19 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z., podľa ktorého subjekt verejnej správy môže vstupovať do úverových alebo pôžičkových vzťahov ako ručiteľ len v súlade s týmto zákonom s výnimkou subjektu verejnej správy, ktorým je MH SR, ak koná podľa zákona o prevode majetku.
 



K bodu 5

Navrhuje sa doplniť výnimku pre MH SR, že môže pri vysporiadaní záväzkov z činnosti FNM, môže ručiť za zaplatenie zmenky.


 Čl. XVI
 
V § 3 zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje ako jeden zo zdrojov Environmentálneho fondu vypustiť príspevky poskytované doposiaľ z FNM na podmienok § 32 ods. 3 zákona o prevode majetku.
 

Čl. XVII

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.


Čl. XVIII

K bodom 1 a 2

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.


Čl. XIX

K bodom 1 až 3

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.


Čl. XX

K bodom 1 až 3

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.



Čl. XXI
 
V§ 8 zákona č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov sa navrhuje ako jeden zo zdrojov tohto fondu vypustiť prostriedky poskytované doposiaľ z FNM.
 
Čl. XXII
 
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2016.
 
V Bratislave 26. augusta 2015
Robert Fico v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky



Vazil Hudák v. r.
minister hospodárstva Slovenskej republiky


 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 357/2015, dátum vydania: 09.12.2015

Dôvodová správa
A.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa ruší zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 502/2001 Z. z.“) a ktorým sa ruší zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 440/2000 Z. z.“), bol vypracovaný v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 2015. Prijatím návrhu zákona sa zefektívni systém verejnej vnútornej kontroly s dôrazom na overovanie a hodnotenie riadenia procesov a všetkých činností, nielen pri realizácii programov zahraničnej pomoci v súvislosti so zabezpečením programového obdobia 2014-2020, ale aj s dôrazom na ciele programu ESO a ciele programového vyhlásenia vlády. Vytvorí sa také prostredie verejnej vnútornej kontroly a auditu, ktoré poskytne uistenie, že verejné výdavky využívané hospodárne, efektívne, účelne a účinne. Správne a efektívne nastavenie systému verejnej vnútornej kontroly a auditu je jedným z dôležitých nástrojov vlády na odhaľovanie skrytých systémových rizík a prevenciu kriminality a podvodov.
Navrhovaný systém verejnej vnútornej kontroly a auditu dodržiava základné princípy kontrolného systému COSO, ktorý definuje požiadavky na existenciu vnútornej kontroly v rámci organizácie a nastavuje celý kontrolný systém zo širšieho hľadiska. Výsledkom je snaha poskytnúť celkové zhodnotenie kontrolných činností organizácie s cieľom poskytnúť záruku efektívnosti vnútorných kontrolných systémov v rámci organizácie. Systém COSO stavia na piatich hlavných oblastiach kontroly, ktoré prevzaté aj v navrhovanom zákone a ktoré v určitej miere existovali aj v súčasnom legislatívnom prostredí.
V nadväznosti na uvedené, sa navrhuje zjednodušiť výkon finančnej kontroly, ktorá v súčasnom systéme obsahovala predbežnú finančnú kontrolu, priebežnú finančnú kontrolu a následnú finančnú kontrolu. Navrhuje sa zaviesť inštitút finančnej kontroly, ktorá bude pozostávať z výkonu základnej finančnej kontroly a administratívnej finančnej kontroly.Na základe rozhodnutia vedúceho orgánu verejnej správy, pokiaľ orgán verejnej správy bude poskytovať alebo poskytol finančné prostriedky sa finančná kontrola môže vykonať aj ako kontrola na mieste. Finančná kontrola je nástrojom vedúceho orgánu verejnej správy, ktorým môže zabezpečiť efektívne finančné riadenie pri zachovávaní princípov hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti poskytovania alebo používania finančných prostriedkov.
Zlúčením inštitútu následnej finančnej kontroly s vnútorným auditom, prichádza k zefektívneniu a k zjednoteniu nástrojov kontroly správcu kapitoly štátneho z dôvodu, že v existujúcom systéme boli zriadené dva navzájom nezávislé útvary vykonávajúce vo svojej podstate rovnaké činnosti. Ponechanie inštitútu vnútorného auditu s rozšírením jeho kompetencií o kompetencie následnej finančnej kontroly je nutné z dôvodu zachovania jednej z požiadaviek prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie, ako aj komplexnosti služieb, ktoré vnútorný audit ponúka vedúcemu správcovi kapitoly štátneho rozpočtu oproti následnej finančnej kontrole.
Vnútorný audit je nástroj riadenia, ktorý slúži vedúcemu orgánu verejnej správy, ale nenahrádza jeho zodpovednosť. Vnútorný audit je činnosť, ktorá nezávisle a objektívne posudzuje fungovanie organizácie alebo fungovanie podriadených organizácii. Napomáha tak

dosiahnuť ciele a zámery organizácie, a to systematickým prístupom, objektívnou, overovacou, hodnotiacou, uisťovanou a konzultačnou činnosťou vedúcou k zdokonaľovaniu riadeniu rizík, finančnej kontroly, rozhodovacích a riadiacich procesov. Vnútorný audit overuje spoľahlivosť informácií, dodržiavanie zákonov, predpisov, pravidiel a podmienok zmlúv, ochranu majetku, hospodárne, efektívne, účinné a účelné využívanie finančných prostriedkov a dosahovanie cieľov a zámerov orgánu verejnej správy. Vnútorný audítor podáva správy a je zaradený na takej úrovni riadenia, aby sa jeho návrhy zrealizovali.
Vzhľadom na uskutočnené aktivity vyplývajúce z programového obdobia rokov 2007 2013 a nastavenie legislatívy, metodiky, podmienok činnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky ako orgánu auditu a prehodnocovanie efektívneho riadenia výkonu vládnych auditov v programovom období rokov 2014 2020, bolo potrebné prehodnotiť najmä súčasné organizačné usporiadanie ovplyvňujúce funkčnosť správ finančnej kontroly. Bol vytvorený jeden Úrad vládneho auditu s rozšírenou pôsobnosťou vykonávať vládny audit aj na ústredných orgánoch štátnej správy. Cieľom uskutočnenia zmeny je zlepšiť proces hodnotenia kvality výkonu vládneho auditu a zrýchliť, zefektívniť a optimalizovať koordináciu vládnych auditov vykonávaných Úradom vládneho auditu z úrovne Ministerstva financií Slovenskej republiky. Úrad vládneho auditu zostane v priamej metodickej pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky, čo umožní efektívnejšie reagovať na prípadné metodické problémy počas výkonu vládnych auditov a operatívne ich riešiť. Doposiaľ sa komunikácia, týkajúca sa výkonu vládneho auditu a s tým spojeného metodického usmerňovania uskutočňovala prostredníctvom troch riaditeľov správ finančnej kontroly, čo je časovo náročné a výsledkom je nejednotné uplatňovanie metodických usmernení každej správy finančnej kontroly.
Samosprávnym krajom a obciam návrh zákona neustanovuje nové úlohy. Výkon kontroly v samosprávnych krajoch a v územnej samospráve je zabezpečovaný prostredníctvom hlavného kontrolóra (zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov). Pri kontrolnej činnosti postupuje hlavný kontrolór samosprávneho kraja, resp. mesta alebo obce podľa pravidiel, ktoré ustanovuje osobitný zákon s odkazom na zákon 502/2001 Z. z. Vzhľadom k tomu, že nový zákon rovnako obsahuje základné pravidlá kontroly a auditu hlavný kontrolór bude postupovať podľa týchto pravidiel, ktoré vo väčšej časti zostávajú nezmenené.
Predchádzajúca právna úprava neriešila problém výkonu predbežnej finančnej kontroly v prípadoch, ak obec nemala žiadnych zamestnancov. Návrhom zákona sa rieši problém obcí s malým počtom zamestnancov, ktoré nevedia zabezpečiť vykonávanie základnej finančnej kontroly dvoma svojimi zamestnancami. Upravuje sa v tomto prípade možnosť vykonať ju priamo starostom obce a osobou určenou obecným zastupiteľstvom, čo v praxi môže byť aj poslanec obecného zastupiteľstva, ak sa na takomto riešení zhodne obecné zastupiteľstvo a určí takúto osobu uznesením.
V návrhu zákona zohľadnené poznatky a skúsenosti nadobudnuté v procese aplikácie doteraz platného zákona č. 502/2001 Z. z. a súčasne požiadavky novej legislatívy Európskej únie pre programové obdobie 2014-2020, najmä:
-Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra

2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. L 298, 26. 10. 2012) v platnom znení;
-Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20. 12. 2013);
-Delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 480/2014 z 3. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom národnom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde (Ú. v. EÚ L 138, 13. 05. 2014);
-Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)č. 223/2014 z 11. marca 2014 o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (Ú. v. EÚ L 72, 12.3.2014);
-Delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 532/2014 z 13. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (Ú. v. EÚ L 148, 20.5.2014);
-Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 514/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl, migráciu a integráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej (Ú. v. L 150, 20.5.2014,);
-Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. L 347, 20. 12. 2013) v platnom znení.

Doložka vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
A.3. Poznámky
 
Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy.
Výdavky súvisiace s realizáciou zákona budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov dotknutých kapitol štátneho rozpočtu na príslušné rozpočtové roky.
A.4. Alternatívne riešenia
 
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov
s právom Európskej únie
 
1.Predkladateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky.
2.Názov návrhu zákona:
Návrh zákona o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3.Problematika návrhu zákona:
a)je upravená v práve Európskej únie:
Primárne právo:
-čl. 38 44, 49, 53, 56, 57, 162 164, 174 178, 287, 317, 320 324, 325 a 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):
1.legislatívne akty:
 
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014
 
o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011 (Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014),
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 514/2014 zo 16. apríla 2014,
 
ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl, migráciu a integráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia (Ú. v. L 150, 20.5.2014),
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 515/2014 zo 16. apríla 2014,
 
ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 574/2007/ES (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014),
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014 zo 16. apríla 2014,
 
ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl, migráciu a integráciu, a ktorým sa mení rozhodnutie Rady 2008/381/ES a rušia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2007/ES a č. 575/2007/ES a rozhodnutie Rady 2007/435/ES (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014),

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 537/2014 zo 16. apríla 2014
 
o osobitných požiadavkách týkajúcich sa štatutárneho auditu subjektov verejného záujmu a o zrušení rozhodnutia Komisie 2005/909/ES (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014),
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 z 11. marca 2014
 
o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (Ú. v. EÚ L 72, 12.3.2014),
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013
 
o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013),
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013
 
o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. L 347, 20.12.2013) v platnom znení,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 z 17. decembra 2013
 
o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013),
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013,
 
ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. L 347, 20.12.2013),
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013
 
o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013),
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013
 
o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 (Ú. v. L 347, 20.12.2013),
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013
 
o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013),
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra
 
2012, o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 ( Ú. v. L 298, 26.10.2012) v platnom znení,
2. nelegislatívne akty:
 
-delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 532/2014 z 13. marca 2014, ktorým sa dopĺňa
 
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (Ú. v. EÚ L 148, 20.5.2014),
-delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 480/2014 z 3. marca 2014 , ktorým sa dopĺňa
 
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú

spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom národnom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde (Ú. v. L 138, 13.5.2014) ) v platnom znení,
-vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 215/2014 zo 7. marca 2014, ktorým sa
 
stanovujú pravidlá vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde v súvislosti s metodikami poskytovania podpory na riešenie zmeny klímy, určovaním čiastkových cieľov a zámerov vo výkonnostnom rámci a nomenklatúrou kategórií intervencií pre európske štrukturálne a investičné fondy (Ú. v. EÚ L 69, 08.03.2014) v platnom znení,
-delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 907/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa
 
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013, pokiaľ ide o platobné agentúry a ostatné orgány, finančné hospodárenie, schvaľovanie účtovných závierok, zábezpeky a používanie eura (Ú. v. EÚ L 255, 28.8.2014),
-rozhodnutie Rady z 26. júla 2010 o podpise a predbežnom vykonávaní Dohody medzi Európskou úniou, Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom o finančnom mechanizme EHP na obdobie rokov 2009 – 2014, Dohody medzi Európskou úniou a Nórskom o nórskom finančnom mechanizme na obdobie rokov 2009 – 2014, dodatkového protokolu k Dohode medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Islandom, ktorý sa týka osobitných ustanovení uplatniteľných na dovoz určitých rýb a produktov rybného hospodárstva do Európskej únie na obdobie rokov 2009 – 2014 a dodatkového protokolu k Dohode medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Nórskom, ktorý sa týka osobitných ustanovení uplatniteľných na dovoz určitých rýb a produktov rybného hospodárstva do Európskej únie na obdobie rokov 2009 – 2014 (2010/674/EÚ) (Ú. v. EÚ L 291, 9.11.2010).
 
Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009):
-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní
 
odborných kvalifikácií (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005) v platnom znení,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006
 
o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) (Ú. v. L 210, 31.07.2006) v platnom znení,
-nariadenie Rady (ES) č. 1198/2006 z 27. júla 2006 o Európskom fonde pre rybné
 
hospodárstvo (Ú. v. EÚ L 223, 15.08.2006) v platnom znení,
-nariadenie Komisie (ES) č. 1828/2006 z 8. decembra 2006, ktorým sa stanovujú
 
vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)

č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja . v. L 371, 27.12.2006) v platnom znení,
-nariadenie Rady (EURATOM, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách
 
a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996),
-nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných
 
záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995).
b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:
-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-562/12, Liivimaa Lihaveis MTÜ proti Eesti-Läti programmi 2007–2013 Seirekomitee, Eesti Vabariigi Siseministeerium, [zatiaľ neuverejnené],
-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-579/11, Grande Área Metropolitana do Porto (GAMP) proti Comissão Directiva do Programa Operacional Potencial Humano, Ministério do Ambiente e do Ordenamento do Território,Ministério do Trabalho e da Solidariedade Social, [2012].
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)Lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia: bezpredmetné.
b)Lehota na predloženie návrhu právneho prepisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné.
c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 258 až 260.
d)Bezpredmetné.
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:
Úplný.
6.Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky

B. Osobitná časť
K čl. I
K § 1
Ustanovenie paragrafu upravuje predmet návrhu zákona, ktorým základné pravidlá, ciele a spôsob vykonávania finančnej kontroly a auditu vykonávaného verejnou správou. Predmetné ustanovenie vymedzuje, že na kontrolu a audit podľa osobitných predpisov sa zákon nevzťahuje z dôvodu zabezpečenia jednoznačného vymedzenia pôsobnosti tohto zákona a odlíšenia od kompetencií ustanovených inými predpismi.
K § 2
V tomto ustanovení je upravená terminológia, potrebná pre rovnaké uplatňovanie jednotlivých ustanovení predmetného zákona.
Finančným riadením sa rozumie vnútorný systém, ktorý orgán verejnej správy musí v rámci svojej pôsobnosti vytvoriť a dodržiavať s cieľom realizovať finančné operácie hospodárne, efektívne, účinne a účelne.
Finančná kontrola je súčasťou finančného riadenia a je to jeden z nástrojov pre štatutárny orgán orgánu verejnej správy (v predchádzajúcej právnej úprave nazvaný ako vedúci orgánu verejnej správy), aby mohol efektívne riadiť a dosahovať všetky stanovené úlohy a ciele orgánu verejnej správy. Z uvedeného dôvodu sa finančná kontrola vykonáva vždy v štádiu pred uskutočnením finančnej operácie alebo jej časti napríklad s cieľom overiť, aké výsledky chce orgán verejnej správy danou operáciou dosiahnuť a tiež, či je tento spôsob vykonania finančnej operácie efektívny, či na danú finančnú operáciu orgán verejnej správy dostatok verejných financií a podobne. V priebehu finančnej operácie alebo jej časti sa overuje jej hospodárnosť napríklad, či sa nejaký tovar obstaral v požadovanej kvalite za najlepšiu cenu v čase realizácie finančnej operácie. Aj zálohová platba, ktorú orgán verejnej správy poskytuje a neskôr zúčtováva podlieha finančnej kontrole. Finančná kontrola, ktorú orgán verejnej správy vykonáva, nekončí len vyplatením finančnej operácie, ale musí sa vykonávať do posledného momentu dosiahnutia stanovených cieľov alebo udržateľnosti nejakej finančnej operácie alebo jej časti. Napríklad, ak právnická osoba dostane verejné financie na vytvorenie a udržanie pracovného miesta, ukončenie finančnej operácie a jej časti je v momente, ak uplynú všetky podmienky poskytnutia verejných financií a po celý čas orgán verejnej správy by mal vykonávať finančnú kontrolu. Buď ju vykonáva od stola formou základnej finančnej kontroly alebo administratívnej finančnej kontroly alebo na mieste formou finančnej kontroly na mieste.
Audit vykonávaný verejnou správou zabezpečuje nezávislý pohľad na činnosť orgánu verejnej správy. Audit vykonávaný verejnou správou sa delí na vnútorný audit, ktorý v kompetencii vykonávať každý správca kapitoly štátneho rozpočtu v rámci svojho rozpočtu vrátane osôb, ktorým boli verejné financie z jeho rozpočtu poskytnuté a jeho podriadených organizácií a vládny audit, ktorý v kompetencii vykonávať Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) spolu s Úradom vládneho auditu s možnosťou vykonávať vládny audit u všetkých orgánov verejnej správy a osôb, ktorým sa poskytli verejné financie.

Finančnou operáciou alebo jej časťou sa na účely tohto zákona považuje príjem, poskytnutie alebo použitie verejných financií realizovaných hotovostne aj bezhotovostne, právny úkon a iný úkon majetkovej povahy. Finančná operácia sa overuje finančnou kontrolou v celom jej priebehu do momentu dosiahnutia všetkých stanovených cieľov alebo splnenia udržateľnosti finančnej operácie alebo jej časti. Finančná operácia sa z časového hľadiska môže realizovať vo viacerých fázach, (napríklad pred podpisom zmluvy, pred uskutočnením platby) pred vstupom do záväzku, ale aj po vstupe do záväzku teda finančnú kontrolu je potrebné vykonávať počas celej doby trvania finančnej operácie do naplnenia všetkých podmienok, za ktorých boli verejné financie poskytnuté, použité alebo mali byť použité.
Za verejné financie pre účely tohto zákona sa okrem verejných prostriedkov definovaných podľa zákona 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov považujú aj finančné prostriedky poskytnuté na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, napríklad prostriedky poskytnuté z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru, Nórskeho finančného mechanizmu alebo Švajčiarskeho finančného mechanizmu.
Postup vykonávania administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na mieste a auditu sa zjednotil, čo viedlo k zjednoteniu označenia osoby, ktorá bude podliehať tejto kontrole alebo auditu. Jednotné označenie tejto osoby je povinná osoba a jednotné označenie pre subjekt oprávnený vykonávať administratívnu finančnú kontrolu, finančnú kontrolu na mieste alebo audit ako oprávnená osoba.
Každá finančná operácia musí byť overovaná s prihliadnutím na jej hospodárnosť. Orgán verejnej správy, ale aj právnické a fyzické osoby, ktorým bola napr. poskytnutá dotácia alebo nenávratný finančný príspevok musia pri nakladaní s verejnými prostriedkami zachovávať princíp hospodárnosti. Princíp hospodárnosti je zachovaný pokiaľ sa tovary, práce alebo služby obstarajú v správnom čase, vo vhodnom množstve a kvalite za najlepšiu cenu. Zamestnanec overujúci pri základnej finančnej kontrole hospodárnosť finančnej operácie musí posúdiť, či množstvo tovaru alebo rozsah služieb nie je vo vzťahu k účelu finančnej operácie v značnom nepomere. Zároveň tovary, práce alebo služby majú byť obstarané v takom čase, v ktorom je možné dosiahnuť zamýšľaný účel finančnej operácie, napríklad, ak je cieľom finančnej operácie vyškoliť určitý počet zamestnancov a na vyškolenie potrebné didaktické prostriedky alebo zariadenie školiacej miestnosti, správny čas obstarania takýchto pomôcok, je na začiatku prebiehania školenia a nie mesiac pred ukončením vzdelávacích aktivít a podobne.
K § 3
Ustanovenie vymedzuje pôsobnosť ministerstva financií, ktoré s prihliadnutím na svoje postavenie ústredného orgánu pre finančnú kontrolu, vnútorný a vládny audit vykonáva činnosti Centrálnej harmonizačnej jednotky pre systém verejnej vnútornej kontroly v Slovenskej republike. Systémom verejnej vnútornej kontroly na základe predvstupových požiadaviek v rámci sa myslí kontrolný systém nastavený plošne, v rámci celej Slovenskej republiky a to najmä zriadením nezávislého kontrolného orgánu v podobe Najvyššieho kontrolného orgánu SR, zavedením inštitútu vnútorného auditu v rámci správcov kapitol štátneho rozpočtu, zavedením finančného riadenia a kontroly štyroch očí v podobe predbežnej finančnej kontroly v súčasnom znení zákona základnej finančnej kontroly.

K § 4
V súlade s cieľmi programu ESO z dôvodu zefektívnenia riadenia a koordinácie činnosti bývalých správ finančnej kontroly, ktoré sa zrušujú sa týmto ustanovením upravuje zriadenie a pôsobnosť Úradu vládneho auditu ako rozpočtovej organizácie svojimi príjmami a výdavkami zapojenej na rozpočet ministerstva financií. Súčasne je v ustanovení upravené, že Úrad vládneho auditu s predchádzajúcim písomným súhlasom ministerstva financií môže zriaďovať pracoviská. Na čele úradu je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister financií. Úrad vládneho auditu bude zriadený z dôvodu zefektívnenia procesu výkonu vládneho auditu a zrýchlenia a optimalizovania výkonu vládnych auditov na základe doterajších praktických poznatkov koordinácie a výkonu vládnych auditov so správami finančnej kontroly, ktoré boli dosiaľ zriadené len v rámci určenej územnej pôsobnosti.
K § 5
Z dôvodu zabezpečenia ochrany verejných financií je dôležité vytvoriť a zabezpečiť efektívny a účinný systém verejnej vnútornej kontroly, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je finančné riadenie, za ktoré zodpovedná štatutárny orgán orgánu verejnej správy. Jedným z hlavných predpokladov účinného systému finančnej kontroly je zabezpečenie potrebnej výmeny informácií o nedostatkoch v jednotlivých fázach nepretržitého kontrolného procesu. Úlohou štatutárneho orgánu orgánu verejnej správy v oblasti riadenia je rozvíjať systém finančného riadenia a operatívne odstraňovať nedostatky zistené finančnou kontrolou, pričom je tiež povinný určiť zamestnancov zodpovedných za zistené nedostatky a uplatniť voči nim náležité opatrenia.
K § 6
Finančná kontrola sa vykonáva ako základná finančná kontrola, administratívna finančná kontrola a môže sa na základe poverenia vydaného štatutárnym orgánom orgánu verejnej správy alebo ním povereným vedúcim zamestnancom orgánu verejnej správy vykonávať aj ako finančná kontrola na mieste. Orgánom verejnej správy sa ukladá povinnosť vykonávať finančnú kontrolu, za ktorej výkon priamo zodpovedá štatutárny orgán orgánu verejnej správy. Ustanovenie definuje ciele finančnej kontroly, ktorých výsledkom byť dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými financiami a realizácii finančných operácií alebo ich častí.
Finančná kontrola sa neobmedzuje na určité fázy činností orgánu verejnej správy, ale je prítomná v rámci celého fungovania orgánu verejnej správy. Finančná kontrola by mala byť nástrojom na dosahovanie cieľov a pomôcť zabrániť výskytu nedostatočnej efektívnosti orgánu verejnej správy alebo vzniku nedostatkov.
Súčasná právna úprava delí finančnú kontrolu na predbežnú finančnú kontrolu, ktorá sa vykonáva ako vnútorná administratívna kontrola, administratívna kontrola kontrolovanej osoby a kontrola na mieste. Ďalej sa finančná kontrola delí na priebežnú a následnú finančnú kontrolu.
Základné princípy vykonávania finančnej kontroly ostávajú zachované aj v navrhovanom znení zákona, kde sa predbežná finančná kontrola vykonávaná ako vnútorná administratívna kontrola transformuje na základnú finančnú kontrolu, ktorá je obligatórna pre orgány verejnej správy na všetky finančné operácie alebo ich časti tak ako je tomu aj v súčasnosti. Vykonanie základnej finančnej kontroly je obligatórne aj v prípade, keď orgán verejnej správy vykonáva

overovanie finančnej operácie alebo jej časti administratívnou finančnou kontrolu alebo finančnou kontrolou na mieste. Zlúčením jednotlivých typov kontrol bude vykonávanie finančnej kontroly v praxi zjednodušené a zefektívnené, keďže návrh zákona upravuje len tri typy kontrol (základnú finančnú kontrolu, administratívnu finančnú kontrolu, kontrolu na mieste).
Samotný rozsah overovania finančnej operácie závisí od povahy finančnej operácie. Finančné operácie sa v praxi líšia svojou povahou. Niektoré (nie všetky) finančné operácie súvisia s verejným obstarávaním, vykonávanie niektorých finančných operácií je upravené vo vnútorných riadiacich aktoch, iné finančné operácie súvisia so zmluvou alebo rozhodnutím. Za zmluvu podľa obchodného zákonníka možno považovať aj potvrdenú objednávku pokiaľ obsahuje obligatórne náležitosti, ktoré obchodný zákonník pre určitý typ zmluvy vyžaduje. V takomto prípade sa teda finančnou kontrolou overí súlad finančnej operácie s objednávkou (zmluvou).
Je potrebné zdôrazniť, že nie je nutné overovať pri všetkých finančných operáciách súlad so všetkými skutočnosťami uvedenými v písmenách § 6 ods. 4. Napríklad pokiaľ poskytovanie prostriedkov na určitý účel (pracovná cesta) nie je upravené vnútorným predpisom orgánu verejnej správy, nie je dôvod základnou finančnou kontrolou overovať súlad finančnej operácie s vnútorným predpisom. Rovnako, pokiaľ ide o overovanie finančnej operácie ktorá nesúvisí s procesom verejného obstarávania podľa osobitného predpisu, nie je potrebné overovať súlad s § 6 ods. 4 písm. b).
Predbežná finančná kontrola vykonávaná ako administratívna kontrola kontrolovanej osoby sa bude vykonávať ako administratívna finančná kontrola a predbežná finančná kontrola vykonávaná ako kontrola na mieste sa bude vykonávať v režime finančnej kontroly na mieste podľa navrhovaného znenia zákona. Uplatňuje sa princíp, že ten kto verejné financie poskytuje, môže ich aj kontrolovať.
Vypúšťa sa inštitút priebežnej finančnej kontroly, ktorú môže v rámci orgánu verejnej správy nahradiť vykonávanie finančnej kontroly na mieste alebo, ak štatutárny orgán správcu kapitoly štátneho rozpočtu bude chcieť danú finančnú operáciu posúdiť nezávisle, môže využiť inštitút vnútorného auditu. Rovnako inštitút následnej finančnej kontroly sa transformoval do kompetencií vnútorného auditu pri orgánoch verejnej správy, ktorým je správca kapitoly štátneho rozpočtu. Orgány verejnej správy, ktoré ani v súčasnosti nemali kompetenciu vykonávať vnútorný audit, ale vykonávali následnú finančnú kontrolu, môžu miesto následnej finančnej kontroly vykonávať kontrolu na mieste.
Z dôvodu povinnosti orgánu verejnej správy vytvárať, zachovávať a rozvíjať finančné riadenie v rámci ktorého, je potrebné dať štatutárnemu orgánu orgánu verejnej správy nástroj kontroly, ktorým môže vykonávať kontrolu od stola (základná finančná kontrola a administratívna finančná kontrola) ale aj na mieste, bez podmienky vytvárať na túto možnosť nezávislý a osobitný útvar. Celý proces finančnej kontroly je možné vykonávať aj elektronicky v súlade s osobitnými právnymi predpismi upravujúcimi elektronizáciu tak, aby právny účinok elektronického spôsobu vykonania finančnej kontroly nemohol byť spochybnený v prípadnom ďalšom, súdnom alebo inom konaní (napríklad správne konanie, vyšetrovanie príslušných orgánov, pokutovanie podľa zákona za nevykonanie alebo nesprávne vykonanie finančnej kontroly a podobne) a aby vykonanie finančnej kontroly

elektronicky bolo zabezpečené tak, aby malo rovnaký právny účinok, ako by bolo bývalo malo v prípade vykonania finančnej kontroly papierovo a vlastnoručne.
K § 7
Základnou finančnou kontrolou sa overuje každá finančná operácia alebo jej časť vždy, aj keď sa finančná operácia alebo jej časť overuje administratívnou finančnou kontrolou alebo finančnou kontrolou na mieste. Finančná operácia alebo jej časť sa vykonáva celý čas od prípravy finančnej operácie alebo jej časti po jej ukončenie a splnenie všetkých cieľov finančnej operácie alebo jej časti. Základná finančná kontrola je ustanovenie, ktoré zabezpečuje prostredníctvom tzv. kontroly štyroch očí, aby sa predchádzalo vzniku nedostatkov, podvodov a nezrovnalostí pri hospodárení orgánu verejnej správy s verejnými financiami a preto ustanovuje, že základnú finančnú kontrolu vykonávajú aspoň dvaja zamestnanci orgánu verejnej správy z ktorých jeden musí byť vedúci zamestnanec (uplatnenie princípu kontroly štyroch očí).
Doklad súvisiaci so základnou finančnou kontrolou sa myslí doklad, ktorým je finančná operácia deklarovaná napríklad cestovný príkaz na zahraničnú služobnú cestu, faktúra, žiadosť o dotáciu, žiadosť o platbu a podobne, ale aj doklad, ktorý je len prílohou dokladu, ktorým je finančná operácia deklarovaná a môže to byť napríklad aj krycí list, ktorý si orgán verejnej správy vytvorí pre svoje podmienky finančného riadenia alebo zoznam kontrolných otázok súvisiacich s kontrolou príslušnej finančnej operácie, na ktorom sa vyjadria všetky náležitosti podľa zákona potvrdzujúce vykonanie základnej finančnej kontroly a podobne. Orgán verejnej správy sa môže rozhodnúť, ktorý doklad z pohľadu menšej administratívnej náročnosti vykonania základnej finančnej kontroly využije.
Predchádzajúca právna úprava neriešila problém výkonu predbežnej finančnej kontroly v prípadoch, ak obec nemala žiadnych zamestnancov. Predmetné ustanovenie navrhuje v prípade, ak obec s malým počtom zamestnancov nemôže z objektívnych príčin zabezpečiť základnú finančnú kontrolu najmenej dvoma svojimi zamestnancami, tak ju vykoná priamo starosta obce a ďalšia fyzická osoba určená obecným zastupiteľstvom, čo v praxi môže byť aj poslanec obecného zastupiteľstva, ak sa na takomto riešení zhodne obecné zastupiteľstvo a určí poverenie tejto fyzickej osoby uznesením. Týmto spôsobom je zabezpečená základná finančná kontrola, ktorou by sa malo predchádzať vzniku nedostatkov, nezrovnalostí a podvodov aj pri hospodárení s verejnými financiami obce.
Základná finančná kontrola sa vykonáva na všetkých stupňoch riadenia orgánu verejnej správy a overuje sa ňou každá finančná operácia alebo jej časť. Stupne riadenia v rámci orgánu verejnej správy sú definované organizačným poriadkom orgánu verejnej správy.
Zámerom úpravy nie je ukladanie nových povinností zamestnancom orgánu verejnej správy , ale zvýšiť zodpovednosť zamestnancov za vykonávané činnosti, ktoré v opise ich pracovných činnosti alebo pracovnej náplni. Ustanovenie nadväzuje na doteraz existujúci systém vykonávania predbežnej finančnej kontroly. Vykonanie základnej finančnej kontroly sa potvrdzuje na doklade súvisiacom s finančnou operáciou alebo jej časťou uvedením mena a priezviska zamestnanca, ktorý vykonal základnú finančnú kontrolu. Ďalej zamestnanec uvedie svoj vlastnoručný podpis (môže byť použitý aj zaručený elektronický podpis), dátum vykonania základnej finančnej kontroly a vyjadrenie, či je alebo nie je možné finančnú operáciu alebo jej časť vykonať, v nej pokračovať alebo vymáhať poskytnuté plnenie, ak sa finančná operácia alebo jej časť vykonala. V praxi to znamená, že za doklad súvisiaci

s finančnou operáciou alebo jej časťou sa môže považovať aj krycí list alebo zoznam kontrolných otázok.
K § 8
Administratívnu finančnú kontrolu ako súčasť finančnej kontroly orgán verejnej správy musí vykonávať, ak poskytuje alebo poskytol verejné financie inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe. Poskytnutie verejných financií sa rozumie od momentu uzatvorenia zmluvy alebo vydania rozhodnutia o pridelení verejných financií po ich vyplatenie a splnenie všetkých podmienok, na základe ktorých sa verejné financie poskytli. Zároveň zákon ukladá povinnosť vykonávať administratívnu finančnú kontrolu orgánu verejnej správy, ak sa verejné financie poskytujú v rámci programov Európskej územnej spolupráce podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1299/2013 z 17 decembri 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, kedy sa verejné financie neposkytujú priamo orgánom verejnej správy na území SR, ale poskytované z riadiaceho orgánu sídliaceho v zahraničí, na základe kontrol vykonaných kontrolnými orgánmi na území SR, ak krajina prijala pozvanie na účasť na programe spolupráce.
Administratívnou finančnou kontrolou sa rovnako ako pri základnej finančnej kontrole overuje súlad so skutočnosťami uvedenými v § 6 ods. 4, kedy výsledkom administratívnej finančnej kontroly je správa. Zároveň však platí ustanovenie § 7 ods. 1, ktoré určuje, že výsledok overenia skutočností uvedených v § 6 ods. 4 je potrebné vyjadriť aj na doklade súvisiacom s overovanou finančnou operáciou alebo jej časťou uvedením mena a priezviska, podpisu, dátumu vykonania základnej finančnej kontroly a vyjadrenia, či je alebo nie je možné finančnú operáciu alebo jej časť vykonať, v nej pokračovať alebo vymáhať poskytnuté plnenie, ak sa finančná operácia alebo je časť poskytla. Vykonaním administratívnej finančnej kontroly a vypracovaním správy nezaniká povinnosť vykonať aj základnú finančnú kontrolu, ktorú v praxi vykonávajú tie isté osoby, ktoré vykonali administratívnu finančnú kontrolu a okrem správy, uviesť požadované skutočnosti uvedené v § 7 ods. 3 aj na doklade súvisiacom s finančnou operáciou alebo je časťou, pričom za takýto doklad môže byť považovaná aj správa z administratívnej finančnej kontroly za predpokladu, že v nej budú uvedené aj povinné náležitosti vyplývajúce z ustanovení o základnej finančnej kontrole, t. j. meno a priezvisko osôb, ktoré vykonali základnú finančnú kontrou, ich podpisy, dátum vykonania základnej finančnej kontroly a vyjadrenie, či je alebo nie je možné finančnú operáciu alebo jej časť vykonať, v nej pokračovať alebo vymáhať poskytnuté plnenie, ak sa finančná operácia alebo jej časť už poskytla.
Administratívna finančná kontrola sa netýka tej časti verejných financií, ktoré súvisia so zabezpečením vlastnej prevádzky orgánu verejnej správy vrátane subjektov zapojených na rozpočet orgánu verejnej správy alebo v jeho vecnej pôsobnosti. V rámci § 8 sa podmienky odseku 2 zákona vzťahujú aj na finančné prostriedky určené podľa rozhodnutia č. 30/2013 k 1. júlu 2013, ktoré nahrádza rozhodnutie č. 32/2011 generálneho tajomníka Rady k refundácii cestovných výdavkov zástupcov členských štátov v rozsahu účasti zástupcov SR na zasadaniach výborov a pracovných skupín Európskej rady alebo Rady v zmysle schválených podmienok uznesením vlády SR č. 568/2008 k materiálu Mechanizmus refundácie cestovných výdavkov súvisiacich s účasťou zástupcov SR na zasadaniach výborov a pracovných skupín Rady EÚ.
Administratívnu finančnú kontrolu nie je potrebné vykonať, ak sa o finančnej operácii alebo jej časti rozhoduje v správnom konaní, súdnom konaní, certifikačnom overovaní alebo inom

konaní podľa osobitných predpisov, nakoľko všetky tieto procesy umožňujú povinným osobám uplatniť voči záverom orgánu verejnej správy námietky alebo sa voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy odvolať. Administratívna finančná kontrola sa použije subsidiárne pokiaľ v osobitných predpisoch nie je upravené, že poskytovanie verejných financií je podmienené rozhodnutím. V praxi teraz orgány verejnej správy osobám, ktorým vznikol nárok na verejné financie často zasielajú nejakú formu oznámenia. Inštitút administratívnej finančnej kontroly celý proces formalizovať a nie zavádzať administratívnu záťaž na orgány verejnej správy, zároveň proces administratívnej kontroly vytvára prostriedok ochrany a právnej istoty právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorej sa verejné financie poskytujú alebo sa poskytli a to tým spôsobom, že orgán verejnej správy je povinný záver administratívnej kontroly právnickej osobe a fyzickej osobe oznámiť a táto osoba môže k záverom orgánu verejnej správy podať námietky a orgán verejnej správy musí opodstatnené námietky akceptovať.
Podmienku zabezpečenia súdnej a inej právnej ochrany vzniesla aj Európska komisia je potrebné informovať dotknuté subjekty o výsledku administratívnej finančnej kontroly a to aj v prípade, ak orgán vykonávajúci kontrolu nezistí žiadne nedostatky. So závermi kontroly sa dotknutý subjekt nemusí stotožniť ani v prípade že orgán nedostatky neidentifikuje, ale napríklad dotknutému subjektu poskytne finančné prostriedky v nižšej výške ako pôvodne subjekt očakával. Na základe informácie obsiahnutej v správe z administratívnej kontroly môže dotknutý subjekt následne využiť ďalšie potrebné kroky na to, aby boli dostatočne chránené jeho práva.
Takto nastaveným systémom kontroly poskytovania verejných financií sa okrem vyššie spomenutých oblastí zefektívňuje systém vymáhania neoprávnene použitých verejných financií v správnom konaní, napríklad pri porušení finančnej disciplíny, nakoľko právnická osoba alebo fyzická osoba (ďalej len „osoba“) bola so závermi administratívnej kontroly oboznámená a mala právo sa vyjadriť z nedostatkom a odporúčaniam alebo opatreniam navrhnutým v návrhu správy. V minulosti zamestnanec orgánu verejnej správy vykonal predbežnú finančnú kontrolu na zaslaných dokladoch súvisiacich s finančnou operáciou, a ak zistil neoprávnené výdavky a chcel podať návrh na začatie správneho konania, musela byť vykonaná ďalšia kontrola (následná finančná kontrola) alebo vládny audit, ktoré boli organizačne nezávislé od výkonu predbežnej finančnej kontroly teda do systému vymáhania bolo zapojených viacej útvarov alebo orgánov, čo celý proces vymáhania verejných financií spomaľoval. Súčasne platná právna úprava umožňuje začať správne konanie aj z tzv. kontroly od stola, ktorá je procesne upravená prostredníctvom administratívnej finančnej kontroly.
K § 9
Ustanovenie umožňuje orgánu verejnej správy vykonať finančnú kontrolu na mieste. Je to nástroj štatutárneho orgánu orgánu verejnej správy, ktorým zabezpečiť správne a efektívne finančné riadenie v rámci orgánu verejnej správy, ako aj v rámci jeho podriadených organizácií. Je na rozhodnutí štatutárneho orgánu orgánu verejnej správy ako organizačne usporiada výkon finančnej kontroly na mieste tak, aby naplnil ciele orgánu verejnej správy. Orgány verejnej správy, ktoré využívali inštitút následnej finančnej kontroly, môžu využívať pre potreby kontroly inštitút finančnej kontroly na mieste.
Rovnako ako pri administratívnej finančnej kontrole sa zavádza možnosť vykonať aj finančnú kontrolu na mieste orgánu verejnej správy, ak sa verejné financie poskytujú v rámci programov Európskej územnej spolupráce podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.

1299/2013 z 17 decembri 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, kedy sa verejné financie neposkytujú priamo orgánom verejnej správy na území SR, ale posielané z riadiaceho orgánu sídliaceho v zahraničí, na základe kontrol vykonaných kontrolnými orgánmi SR, ak krajina prijala pozvanie na účasť na programe spolupráce.
Útvar vykonávajúci kontrolu na mieste, môže byť organizačne nezávislý od iných organizačných útvarov orgánu verejnej správy alebo môže byť súčasťou opisu činností alebo pracovnej náplne zamestnancov vykonávajúcich administratívnu finančnú kontrolu s cieľom umožniť tým istým zamestnancom, ktorí rozhodujú o pridelení finančných prostriedkov prostredníctvom administratívnej finančnej kontroly ísť skontrolovať finančnú operáciu aj na miesto.
Finančnú kontrolu na mieste vykonávajú aspoň dvaja zamestnanci orgánu verejnej správy len na základe písomného poverenia, čím sa vylučuje možnosť zneužitia právomocí konkrétneho zamestnanca, ktorému uvedená činnosť nevyplýva z opisu činností alebo pracovnej náplne. Z poverenia musí byť zrejmé, ktoré osoby oprávnené na výkon kontroly, kto je povinnou osobou, čo je cieľom kontroly. Poverenie musí byť vyhotovené v písomnej forme podpísané a datované.
Spravidla sa kontrolou na mieste overuje skutočné dodanie tovarov, služieb a prác, overuje sa účtovníctvo povinnej osoby, personálne výdavky, napĺňanie horizontálnych princípov, súlad realizácie finančnej operácie s podmienkami dohodnutými v zmluve a pod. Overuje sa celkový súlad výdavkov a skutočností deklarovaných zo strany povinnej osoby prostredníctvom predložených dokladov so skutočnosťou. Finančná kontrola na mieste sa spravidla vykonáva na vzorke, čo ale nebráni orgánu verejnej správy, aby v prípade pochybnosti vykonal 100% kontrolu. Finančnou kontrolou na mieste je orgán verejnej správy oprávnený overovať finančnú operáciu alebo jej časť aj opakovane, pokiaľ je to potrebné pre správne stanovenie oprávnenosti výdavkov, alebo je výkon uvedenej činnosti potrebný z iných relevantných dôvodov, napr. podozrenie z podvodu, nezrovnalosti, žiadosť Európskej komisie, vnútroštátnych orgánov.
Vykonaním finančnej kontroly na mieste a vypracovaním správy nezaniká povinnosť vykonať aj základnú finančnú kontrolu a okrem správy je potrebné na doklade súvisiacom s finančnou operáciou alebo jej časťou uviesť požadované skutočnosti uvedené v § 7 ods. 3, pričom za takýto doklad môže byť považovaná aj správa z finančnej kontroly na mieste za predpokladu, že v nej budú uvedené aj povinné náležitosti vyplývajúce z ustanovení o základnej finančnej kontrole, t. j. meno a priezvisko osôb, ktoré vykonali základnú finančnú kontrou, ich podpisy, dátum vykonania základnej finančnej kontroly a vyjadrenie, či je alebo nie je možné finančnú operáciu alebo jej časť vykonať, v nej pokračovať alebo vymáhať poskytnuté plnenie, ak sa finančná operácia alebo jej časť už poskytla.
K § 10
Ustanovením upravujú spoločné pravidlá pre výkon vnútorného auditu a vládneho auditu, ako nezávislého kontrolného inštitútu v rámci systému verejnej vnútornej kontroly.
Z dôvodu zachovania si objektívneho názoru na overované skutočnosti, musí byť vnútorný audit nezávislý od riadiacich štruktúr a výkonu finančnej kontroly. Z rovnakého dôvodu musí byť zachovaná organizačná aj funkčná nezávislosť vládneho auditu od riadiacich štruktúr, výkonu finančnej kontroly a vnútorného auditu.

K § 11
Týmto ustanovením sa mení postavenie Výboru pre audit, ktorý si podľa doterajšej platnej úpravy mohol zriadiť každý správca kapitoly štátneho rozpočtu, ako expertný orgán. Z dôvodu, zvýšenia nezávislosti zriaďuje sa jeden spoločný Výbor pre vnútorný audit a vládny audit (ďalej len „výbor“), ktorému bude predsedať Najvyšší kontrolný úrad SR. Výbor slúžiť, ako poradný orgán pre všetkých správcov kapitoly štátneho rozpočtu a jeho úlohou je vykonávať najmä poradenskú činnosť pre vnútorný audit a vládny audit. Zároveň nezávisle posudzuje odvolanie vnútorného audítora alebo vládneho audítora z dôvodu ich zvýšenej ochrany pred ich prepustením.
K § 12
Predmetné ustanovenie upravuje podmienky vymenovania vnútorného audítora a vládneho audítora, požiadavky na ich kvalifikáciu, zodpovedajúcu odbornú prax, požiadavky na vzdelávanie a bezúhonnosť z dôvodu nastavenia jednotných podmienok na vymenovanie a z dôvodu zabezpečenia kvalitnejšieho výkonu vnútorného a vládneho auditu.
Z vyššie uvedeného dôvodu zvýšenia kvality a úrovne zamestnancov vykonávajúcich vnútorný audit sa navrhuje zmena vo výbere vnútorných audítorov. Vnútorného audítora môže vymenovať štatutárny orgán správcu kapitoly štátneho rozpočtu po splnení osobitných kvalifikačných predpokladov, ktorými je odborná spôsobilosť preukázaná absolvovaním kvalifikačnej skúšky a najmenej dva roky odbornej praxe v oblasti administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na mieste, vnútorného auditu, vládneho auditu alebo kontroly a auditu podľa osobitných predpisov. Vnútorní audítori, ktorí boli vymenovaní podľa platného znenia zákona, budú musieť absolvovať kvalifikačné skúšky najneskôr do 31. decembra 2017, ak budú chcieť viesť vnútorný audit. Ak do termínu 31. decembra 2017 nesplnia podmienky na vymenovanie budú odvolaní ako vnútorní audítori čo znamená, že nebudú môcť viesť vládny audit. Zároveň platí, že títo vnútorní audítori budú môcť vykonávať vnútorný audit, ale len ako zamestnanci správcu kapitoly štátneho rozpočtu a nie ako vnútorní audítori.
Návrh zákona zlučuje doterajší výkon následnej finančnej kontroly s vnútorným auditom a ponecháva len vnútorný audit, preto aj z tohto dôvodu je potrebné zabezpečiť rovnakú kvalifikačnú úroveň a odbornosť výkonu vnútorného auditu. Zároveň je zachovaný princíp ochrany utajovaných skutočností, kedy sa mená osôb, ktoré v režime utajovaných skutočností nebudú zverejňovať na webovom sídle ministerstva financií.
Z dôvodu zvýšenia transparentnosti priebehu vymenovávania vnútorných audítorov alebo vládnych audítorov sa zavádza nová povinnosť pre ministerstvo financií, ktoré vedie zoznam vnútorných audítorov a vládnych audítorov ako verejnej prístupný register zverejnený na webovom sídle ministerstva financií.
K § 13
Ustanovenia určujú podmienky, za ktorých je možné absolvovať kvalifikačnú skúšku, ktorou sa preukazuje odborná spôsobilosť ako jedna z podmienok na vymenovanie zamestnanca za vnútorného audítora alebo vládneho audítora.
Z dôvodu zvýšenia transparentnosti priebehu kvalifikačnej skúšky sa zavádza nová povinnosť pre ministerstvo financií, ktoré vedie zoznam uchádzačov o kvalifikačnú skúšku ako verejnej prístupný register zverejnený na webovom sídle ministerstva financií. Zároveň je zachovaný

princíp ochrany utajovaných skutočností, kedy sa mená osôb, ktoré v režime utajovaných skutočností nebudú zverejňovať na webovom sídle ministerstva financií.
K § 14
Z dôvodu zabezpečenia neustáleho prehlbovania kvalifikácie a udržiavania si odbornej spôsobilosti po celý čas vymenovania vnútorného audítora alebo vládneho audítora sa zavádza proces odborného vzdelávania. Systém odborného vzdelávania zabezpečiť, aby výkon vnútorných auditov alebo vládnych auditov viedli iba takí vnútorná audítori alebo vládny audítori, ktorí majú dostatočnú odbornú spôsobilosť, ktorú nielen nadobudli absolvovaním kvalifikačnej skúšky, ale neustále si ju prehlbujú.
K § 15
Z dôvodu zabezpečenia kvalitného výkonu vnútorného a vládneho auditu sa navrhuje možnosť odvolať vnútorného audítora alebo vládneho audítora z dôvodu nedostatočnej kvality výkonu ich úloh alebo nesplnenie podmienok odborného vzdelávania. Z dôvodu zvýšenia transparentnosti odvolávania vnútorných audítorov alebo vládnych audítorov sa navrhuje prerokovať návrh a dôvody odvolania po posúdení Výborom pre vnútorný audit a vládny audit. Ustanovenia určujú spôsob odvolania vnútorného audítora a vládneho audítora z dôvodu zvýšenej ochrany pred ich prepustením z iných dôvodov, ako uvedené v tomto zákone.
K § 16
Zriadiť vnútorný audit je povinnosť pre správcu kapitoly štátneho rozpočtu z dôvodu zabezpečenia ochrany verejných financií a ich kontroly z najvyššej úrovne. Ponechanie vnútorného auditu ako nástroja správcu kapitoly štátneho rozpočtu zefektívňuje výkon štátnej správy na úseku správcu kapitoly štátneho rozpočtu, nakoľko na tejto úrovni v platnom znení zákona existovali dva útvary vykonávajúce nezávislé overovania, často krát tých istých finančných operácií a organizačných útvarov orgánu verejnej správy. Z dôvodu, že vnútorný audit zabezpečuje komplexnejšiu službu pre štatutárny orgán orgánu verejnej správy, ktorým je správca kapitoly štátneho rozpočtu prostredníctvom nezávislých, objektívnych, overovacích, hodnotiacich, uisťovacích a konzultačných činností zameraných na zdokonaľovanie riadiacich a kontrolných procesov a zároveň že vytvorenie vnútorného auditu bola podmienka prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie, bol ako nástroj nezávislého overovania ponechaný len inštitút vnútorného auditu s rozšírenými kompetenciami, ktoré obsahovala následná finančná kontrola.
Z dôvodu zvýšenia úrovne vykonávania vnútorného auditu a zavedenia zvýšených nárokov na vymenovanie zamestnancov správcu kapitoly štátneho rozpočtu za vnútorných audítorov sa vnútorný audit môže vykonávať len pod vedením vnútorného audítora a na základe písomného poverenia, aby sa predišlo zneužitiu právomocí v rozsahu, ktorými zamestnanci poverení.
Ustanovenia ďalej určujú právomoci, kde všade je oprávnený správca kapitoly štátneho rozpočtu vykonať vnútorný audit a zdôrazňujú nezávislé postavenie útvaru vnútorného auditu z dôvodu zachovania si nezávislého a objektívneho pohľadu na overované skutočnosti.
K § 17
Ustanovenia upravujú vykonávanie vnútorného auditu v súlade s plánovacími dokumentami, ktoré sa vypracovávajú ako strednodobý plán, z ktorého vychádza ročný plán jednotlivých

vnútorných auditov. Na vykonanie vnútorného auditu sa vypracuje program vnútorného auditu.
K § 18
Povinnosť predkladať ročnú správu o vykonaných vnútorných auditoch je zavedená z dôvodu plnenia úloh ministerstva financií ako centrálnej harmonizačnej jednotky v rámci systému verejnej vnútornej kontroly za účelom monitorovania a hodnotenia kvality výkonu vnútorného auditu.
K § 19
Inštitút vládneho auditu zostáva zachovaný rovnako ako v predchádzajúcej právnej úprave, ako nástroj ministerstva financií, ktorým chráni verejné financie pred ich neoprávneným použitím alebo poskytnutím a podobne.
Z dôvodu pôsobnosti ministerstva financií ako ústredného orgánu pre oblasť financií, daní a poplatkov, colníctva, finančnej kontroly, vnútorného auditu a vládneho auditu sa určuje, kde všade je možné vykonať vládny audit. Pôsobnosť ministerstva financií a inej právnickej osoby zostávajú nezmenené, dopĺňa sa kompetencia Úradu vládneho auditu vykonávať vládny audit aj na správcoch kapitoly štátneho rozpočtu z dôvodu efektívnejšieho výkonu vládneho auditu. Vzhľadom k tomu, že prebieha neustála koordinácia a plánovanie vládnych auditov z centrálnej úrovne ministerstva financií, budú sa vládne audity ministerstva financií, Úradu vládneho auditu navzájom koordinovať, aby sa predišlo zaťažovaniu jednotlivých rezortov tým istým vládnym auditom. Za týmto účelom sa umožnilo ministerstvu financií, Úradu vládneho auditu alebo inej právnickej osobe vykonávať vládny audit spoločne alebo samostatne. Vládny audit sa vykonáva len na základe písomného poverenia, aby sa predišlo zneužitiu právomocí v rozsahu, ktorými zamestnanci poverení. Pokiaľ bude vládny audit vykonávaný spoločne, vypracuje sa len jedno poverenie a to toho orgánu, ktorý nominuje a poverí vládneho audítora vedením vládneho auditu. Ostatní členovia vládneho auditu, aj keď budú z iného orgánu, budú poverení tým orgánom, ktorý poveril vládneho audítora vedením vládneho auditu. Pokiaľ sa vládny audit vykonáva spoločne ministerstvom financií, Úradom vládneho auditu a inou právnickou osobou podľa § 19 ods. 5, stále ide o výkon jedného auditu a má sa za to, že vládny audit vykonáva ten orgán, ktorý poveril vládneho audítora vedením vládneho auditu.
Nutnosť zapojiť do výkonu vládneho auditu inú právnickú osobu vyplýva z povinností, ktoré kladené na orgán auditu (teda Ministerstvo financií SR) v rámci programového obdobia 2007-2013, ale aj nového programového obdobia 2014-2020 v súvislosti s výkonom auditu operácií systémových auditov podľa čl. 62 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia rady (ES) č. 1083/2006 a povinností ustanovených v nariadení Komisie (ES) č. 1828/2006 čl. 16 18 a prílohou IV v platnom znení, ako aj auditov operácií, systémových auditov a auditov účtov podľa čl. 127 nariadenia rady (ES) č. 1303/2013 v platnom znení a čl. 27 a 29 nariadenia rady (ES) č. 480/2014 v platnom znení.
Z dôvodu veľkého objemu prác na výkone auditov a nemožnosti odhadnúť kapacitnú potrebu zamestnancov ministerstva financií na zabezpečenie úloh vyplývajúcich z predmetných nariadení ES je potrebné, aby ministerstvo financií ako orgán auditu malo možnosť v prípade potreby poveriť výkonom vládneho auditu inú právnickú osobu, ktorá bude mať na tento výkon dostatočné odborné, personálne a materiálne predpoklady. Odbornými predpokladmi sa rozumie splnenie osobitných kvalifikačných predpokladov podľa § 11 ods. 1 navrhovaného

znenia zákona, ktorými je spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť, odborná spôsobilosť a najmenej dva roky odbornej praxe v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. e). Personálnymi predpokladmi s rozumie dostatočný počet osôb potrebných na zabezpečenie výkonu auditov operácií, systémových auditov a auditov účtov na základe poverenia ministerstva financií. Materiálnymi predpokladmi sa rozumie najmä schopnosť plniť finančné záväzky výška ročného obratu. Možnosť zapojiť iný orgán ako orgán auditu je upravená aj nariadením Rady (ES) č. 1083/2006 ktorá v čl. 62 ods. 3 umožňuje zapojiť do overovania podľa čl. 62 ods. 1 písm. a) a b) iný subjekt ako je orgán auditu s podmienkou, že orgán auditu zabezpečí potrebnú funkčnú nezávislosť týchto subjektov. Rovnaká možnosť je uvedená aj v čl. 124 ods. 2 a čl. 127 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1303/2013 v platnom znení. Zároveň čl. 62 ods. 1 nariadenia 1083/2006 ustanovuje, že orgán auditu zodpovedá za zabezpečenie, aby sa audity vykonávali s cieľom preveriť účinné fungovanie systému riadenia a kontroly operačného programu, aby sa audity operácií vykonávali na vhodnej vzorke a aby sa preverili vykázané výdavky. Z uvedeného vyplýva, že orgán auditu povinnosť výkon týchto auditov zabezpečiť, ale nemusí sa na nich priamo podieľať, ak zabezpečený dostatočný dohľad nad prácou iného subjektu. Zároveň sa ustanovuje, v ktorých auditovaných osobách iná právnická osoba vykonáva vládny audit.
K § 20až 27
Základné pravidlá vytvárajú podmienky pre riadny výkon administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na mieste a auditu.
Oproti doterajším právnym predpisom sa postup administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na mieste a auditu zjednocuje s menšími odchýlkami týkajúcimi sa špecifík finančnej kontroly na mieste a auditu. Administratívna finančná kontrola sa začína vykonaním prvého úkonu povinnej osoby voči oprávnenej osobe. Takýmto úkonom bude spravidla predloženie dokladov, podkladov alebo iných písomností na základe ktorých budú v rámci administratívnej finančnej kontroly overované relevantné skutočnosti. Finančná kontrola na mieste a audit sa začína vykonaním prvého úkonu voči povinnej osobe. Takýmto úkonom bude spravidla preukázanie sa poverením na vykonanie auditu alebo kontroly na mieste alebo oznámením termínu a cieľa výkonu finančnej kontroly na mieste alebo auditu. Ustanovenia upravujú práva a povinnosti oprávnenej osoby a prizvaných osôb a taktiež práva a povinnosti povinnej osoby a tretej osoby aby bola zabezpečená vykonateľnosť administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na mieste alebo auditu. Povinnosti slúžia na zabezpečenie práv oprávnenej osoby a stanovenie pravidiel pre postup pri výkone administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na mieste a auditu. Všetky práva a povinnosti oprávnenej osoby ako aj povinnej osoby majú za cieľ splnenie podmienok pre objektívne posúdenie overovaných skutočností a poskytnutie možnosti povinnej osobe preukázať svoje tvrdenie a konanie pred ukončením overovacieho procesu, ktorý priamy vplyv na finančnú operáciu (napríklad oprávnenosť výdavkov alebo trvanie zmluvného vzťahu medzi orgánom verejnej správy a povinnou osobou).
Oprávnené osoby, resp. prizvané osoby pri finančnej kontrole na mieste alebo audite oprávnené na vstup do objektu, zariadenia, prevádzky, dopravného prostriedku ako aj do obydlia a na pozemok povinnej osoby, pokiaľ je to nevyhnutné na plnenie úloh podľa tohto zákona. Tento vstup je možný len do priestorov, ktoré súvisia s realizáciou finančnej operácie povinnej osoby, na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti.

V porovnaní s doterajšou právnou úpravu odobratie dokladov sa nespája len s odobratím dokladov za účelom zabezpečenia dôkazov pre trestné konanie a podobne, ale umožňuje oprávnenej osobe odobrať akékoľvek doklady potrebné na výkon administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na mieste a auditu aj z priestorov povinnej osoby, ale aj ak povinná osoba tieto doklady zašle oprávnenej osobe.
Ak dôjde k odobratiu originálov dokladov, písomností, záznamov dát na pamäťových médiách prostriedkov výpočtovej techniky, výstupov projektu a dokumentov oprávnená osoba, resp. prizvané osoby povinné vydať potvrdenie o odobratí originálov. Povinnosť uvedená v predchádzajúcej vete sa však nevzťahuje na dokumenty, výstupy projektu a iné odobraté originálne podklady povinnej osoby, ktoré je povinná osoba predkladať na základe zmluvného dojednania aj bez osobitného vyžiadania, napr. ako súčasť dokumentácie k žiadosti o platbu. Možnosť odoberať ďalšie dodatočné originálne doklady, podklady je nevyhnutná v niektorých prípadoch na správne stanovenie oprávnenosti výdavku, alebo ak je odôvodnená obava, že by mohlo u povinnej osoby dôjsť k manipulácii s dokumentmi a inými relevantnými informáciami.
Z každej administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na mieste, auditu sa vypracuje návrh správy ak boli zistené nedostatky a správa. V prípadoch, keď neboli zistené nedostatky, len správa. Návrh správy a správa obsahuje všetky relevantné náležitosti stanovené týmto zákonom. Medzi najpodstatnejšie obsahové náležitosti patrí opis zistených nedostatkov, opatrenia a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov. Oprávnená osoba je povinná doručiť povinnej osobe návrh správy na vyjadrenie sa k zisteným nedostatkom, navrhnutým opatreniam alebo odporúčaniam z dôvodu zachovania objektívnosti pri výkone administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na mieste, auditu. Súčasne sa povinnej osobe umožňuje vyjadriť s ak zisteným nedostatkom, navrhnutým odporúčaniam alebo opatreniam. V prípade, že povinná osoba podá v lehote stanovenej oprávnenou osobou námietky k vybraným skutočnostiam uvedeným v návrhu správy je oprávnená osoba povinná preveriť opodstatnenosť týchto námietok a opodstatnené námietky zohľadniť v správe. V prípade zistenia porušenia podmienok, za ktorých môžu byť verejné financie poskytnuté (napr. zakotvených v zmluvných dokumentoch alebo všeobecne záväzných právnych predpisoch) alebo v prípade nesplnenia povinností uložených povinnej osobe sa finančná operácia alebo jej časť nevykoná alebo sa v nej nepokračuje.
Pri výkone auditu sa z dôvodu efektívnejšieho výkonu auditu a vysvetlenia navrhnutých zistení ešte pred oboznámením s návrhom správy uskutoční prerokovanie, na ktorom povinné osoby vysvetlia jednotlivé zistené nedostatky a informujú o návrhoch odporúčaní alebo opatrení. Týmto krokom sa predíde k budúcim možným rozporom.
Navrhovaná právna úprava umožňuje v súvislosti s výkonom auditu účasť na prerokovaní správy aj iným zamestnancom, ako tým ktorí boli uvedení na poverení. V praxi to budú zvyčajne vedúci zamestnanci (nemusí to však byť pravidlom) ktorí majú zodpovednosť za riadny výkon auditu a ktorých účasť na prerokovaní je potrebná napriek tomu, že na poverení uvedení neboli. Povinná osoba musí účasť takýchto zamestnancov strpieť a umožniť im zúčastniť sa prerokovania.
Administratívna finančná kontrola, finančná kontrola na mieste a audit ukončené zaslaním správy povinnej osobe. Za zaslanie správy sa považuje aj jej osobné prevzatie povinnou osobou.

Oproti doterajšej právnej úprave sa pri výkone vládneho auditu zavádza možnosť, na základe ktorej bude postačovať, ak návrh správy, návrh čiastkovej správy, čiastkovú správu alebo správu podpíše zamestnanec poverený vedením vládneho auditu (vedúci audítorskej skupiny). Táto možnosť bude v praxi aplikovateľná len v prípadoch osobitého zreteľa, na základe ktorých bude objektívne náročné získať podpisy zamestnanca, alebo prizvanej osoby, ktorí vládni audit v určitej fáze vykonávali. Prípady osobitného zreteľa budú predovšetkým dlhodobá práceneschopnosť, dlhodobý pobyt v cudzine, strata spôsobilosti na právne úkony, smrť a pod. V praxi bolo pri výkone vládneho auditu často náročné z uvedených dôvodov získať všetky podpisy členov audítorskej skupiny, čo neúmerne predlžovalo celý výkon vládneho auditu. Z tohto dôvodu nová právna úprava počíta s flexibilnejším a efektívnejším vykonávaním vládneho auditu.
Na výkon administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na mieste a auditu môžu byť prizvané aj iné osoby ako zamestnanci oprávnenej osoby. Uvedená možnosť je dôležitá najmä v záujme odborného posúdenia overovaných skutočností a odborného výkonu niektorých úkonov súvisiacich s výkonom administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na mieste a auditu (napr. súdny znalec, geodet, IT špecialista). Zároveň pri programoch cezhraničnej spolupráce, prostredníctvom inštitútu prizvanej osoby je možné prizvať aj zamestnanca právnickej osoby alebo fyzickú osobu z iného členského štátu s jeho súhlasom (napríklad pri programe cezhraničnej spolupráce Slovenská republika Česká republika a podobne).
Zároveň sa zabezpečuje ochrana zamestnancov vykonávajúcich administratívnu finančnú kontrolu, finančnú kontrolu na mieste alebo audit. Títo zamestnanci môžu byť pre svoje právomoci ohrozovaní zo strany povinnej osoby alebo tretej osoby, nakoľko zistené nedostatky často smerujú k odhaleniu trestnej činnosti a k finančným postihom. Postavenie verejných činiteľov nezabezpečuje len ochranu ale aj povinnosti vyplývajúce pre oprávnené osoby z tohto postavenia.
V záujme právnej istoty povinných osôb a v záujme objektivity výsledkov administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na mieste alebo auditu je nutné zabezpečiť, aby administratívnu finančnú kontrolu, finančnú kontrolu na mieste a audit nevykonávali zamestnanci, ktorí by mohli kvôli svojmu vzťahu k povinnej osobe alebo k predmetu overovania vzbudzovať pochybnosti, či administratívna finančná kontrola, finančná kontrola na mieste alebo audit bude vykonaný objektívne a ich výsledky budú posudzované bez nežiaducich vedľajších vplyvov. Podľa tohto ustanovenia povinní tak zamestnanci oprávnenej osoby ako i prizvané osoby a povinná osoba v prípade, že si vedomí akýchkoľvek informácií zakladajúcich pochybnosti o ich nezaujatosti, oznámiť ich príslušnému štatutárovi oprávnenej osoby.
V návrhu nového zákona nie je upravená povinnosť vypracovať čiastkovú správu (s ktorou byť povinná osoba oboznámená) v prípade podozrenia z trestnej činnosti, ale je stanovená povinnosť konať podľa osobitných predpisov, ktoré upravujú postup pre prípad podozrenia z trestnej činnosti, z dôvodu možného zmarenia prípadného ďalšieho konania orgánov činných v trestnom konaní. Zároveň platí, že správa musí obsahovať všetky identifikované nedostatky, ktoré boli pri výkone auditu alebo kontroly zistené bez uvedenia podozrenia zo spáchania trestného činu alebo priestupku.

Návrhom zákona sa ustanovuje povinnosť zachovávať mlčanlivosť pre oprávnenú osobu a prizvanú osobu o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na mieste alebo auditu.
K § 28
Z dôvodu zabezpečenia vykonateľnosti zákona, oprávnené osoby majú oprávnenie ukladať pokuty za nesplnenie povinností ustanovených týmto zákonom.
V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou sa naviac upravuje kompetencia ministerstva financií ukladať pokutu za nevykonanie alebo nesprávne vykonanie administratívnej finančnej kontroly alebo nesprávne vykonanie finančnej kontroly na mieste, ktorého dôsledkom bude vyššie čerpanie verejných financií s cieľom zvýšiť zodpovednosť jednotlivých zamestnancov a orgánov verejnej správy vykonávať svoje úlohy v súlade s ustanoveniami tohto zákona a predchádzať tak nehospodárnemu, neefektívnemu, neúčelnému a neúčinnému vynakladaniu verejných financií. Za vyššie čerpanie verejných financií možno považovať napr. vykonanie administratívnej finančnej kontroly, ktorej výsledkom bude schválenie finančnej operácie, na základe ktorej budú preplatené výdavky, ktoré nie považované za oprávnené (napr. pri kontrole verejného obstarávania, kontrole oprávnenosti výdavkov a pod.).
Z dôvodu zabezpečenia odvodu pokút do rozpočtu (prostredníctvom štátneho rozpočtu), ktoré nemôžu byť príjmom orgánu verejnej správy vykonávajúceho administratívnu finančnú kontrolu, finančnú kontrolu na mieste, vnútorný audit alebo vládny audit, ktorý ich uložil, bolo nutné odlišne upraviť § 28 odsek 14 a 13. Uložením pokuty sa povinná osoba nezbaví svojej povinnosti, nesplnenie ktorej bolo pokutované a pokuty podľa ods. 1, 2, 4 a 5 je možné povinnej osobe uložiť aj opakovane. V praxi napr. môže nastať situácia, že povinná osoba neumožní zamestnancom oprávnenej osoby vstup na svoj pozemok, alebo nepredloží v určenej lehote oprávnenej osobe potrebné dokumenty. Takéto konanie môže mať za následok uloženie pokuty. Právoplatným rozhodnutím o uložení pokuty však nezaniká povinnosť poskytnúť oprávnenej osobe súčinnosť a pri opätovnom odmietnutí vstupu, alebo neposkytnutí potrebných dokumentov je možné pokutu uložiť opakovane, kým si povinná osoba svoju povinnosť vyplývajúcu z návrhu zákona nesplní.
K § 29
Zrušením zákona č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly je nutné zmeniť používaný pojem „správa finančnej kontroly“ za novo zavedený názov „Úrad vládneho auditu“.
K § 30
Podľa § 29 ods. 1 sa na finančnú kontrolu prostriedkov programového obdobia 2007-2013 poskytovaných podľa zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov vzťahujú ustanovenia zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinné do 1. novembra 2014. To znamená, že kontrola prostriedkov, ktoré sa týkajú programového obdobia 2007-2013 a riadia sa zákonom č. 528/2008 Z. z., bude vykonávaná podľa znenia § 41d ods. 2 zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Prostriedky poskytované podľa zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa budú riadiť novým zákonom o finančnej kontrole a audite účinnom od 1. januára 2016.

V prechodných a záverečných ustanoveniach návrhu zákona je upravené postavenie vnútorných a vládnych audítorov vymenovaných pred účinnosťou návrhu zákona. Podľa predmetných ustanovení sa vládni audítori vymenovaní pred účinnosťou tohto zákona považujú za vládnych audítorov vymenovaných podľa tohto zákona a vnútorní audítori, ktorí vykonali kvalifikačnú skúšku podľa doterajšieho predpisu sa považujú za vnútorných audítorov vymenovaných podľa tohto zákona. Odbornú spôsobilosť je možné preukázať jedine úspešným vykonaním kvalifikačnej skúšky v gescii Ministerstva financií SR, ktorú upravuje zákon č. 502/2001 Z. z. Iné skúšky alebo certifikáty nie je možné považovať za splnenie podmienky odbornej spôsobilosti. Doterajší právny predpis nevyžadoval úspešné vykonanie kvalifikačnej skúšky pri vymenovaní vnútorných audítorov (úspešné vykonanie kvalifikačnej skúšky bolo podmienkou vymenovanie len pri vládnych audítoroch), preto vnútorní audítori ktorí kvalifikačnú skúšku v minulosti nevykonali ju budú musieť, na účely preukázania odbornej spôsobilosti, vykonať podľa tohto zákona. Uvedené sa navrhuje z dôvodu zvýšenia požiadaviek na odbornosť vnútorných audítorov. Pre správcov kapitoly ktorých vnútorní audítori nespĺňajú podmienky podľa nového zákona (nemajú kvalifikačnú skúšku, alebo potrebnú dĺžku praxe) sa ustanovuje dvojročné prechodné obdobie od účinnosti zákona, počas ktorého možno vnútorný audit vykonávať aj pod vedením zamestnanca ktorý tieto predpoklady nespĺňa.
Predmetné ustanovenie zároveň uznáva výkon následnej finančnej kontroly podľa doterajšieho predpisu za dostatočné preukázanie odbornej praxe.
Finančná kontrola všetkých ostatných verejných financií sa riadi postupmi výkonu finančnej kontroly účinnými od 1. januára 2016. V tomto ustanovení návrhu zákona upravené ustanovenia, týkajúce sa konania o uložení pokút právoplatne neukončených do nadobudnutia účinnosti tohto zákona. V prechodných ustanoveniach je upravené splnenie podmienok za ktorých bude možné od 1. januára 2018 vykonávať vnútorný audit. Osobitne upravené kvalifikačné skúšky, odborné vzdelávanie a osobitné kvalifikačné predpoklady vládnych a vnútorných audítorov vymenovaných pred účinnosťou tohto zákona. V ustanovení je upravené, že vnútorní audítori vymenovaní pred účinnosťou tohto zákona, ktorí vykonali skúšky z vládneho auditu pred účinnosťou tohto zákona spĺňajú podmienky podľa návrhu zákona.
Prechodné ustanovenia upravujú prechod práv a povinností zo zrušených zákonov.
K § 31
Z dôvodu vytvorenia Úradu vládneho auditu sa týmto článkom zrušuje zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly a z dôvodu nového nastavenia systému verejnej finančnej kontroly sa týmto článkom zrušuje zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 21/2009 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K Čl. II
K bodu 1
Zákon č. 523/2004 Z. z. predstavuje všeobecnú právnu úpravu týkajúcu sa hospodárenia a nakladania s verejnými prostriedkami. Vzhľadom na to, že na základe podnetov z aplikačnej praxe je potrebné zohľadniť určité špecifiká/osobitný režim vzťahujúci sa na prostriedky určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie

a prostriedky určené na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi, navrhovaným vstupom sa vytvára legislatívny priestor na úpravu osobitných postupov, právnych vzťahov, práv a povinností vzťahujúcich sa na tieto prostriedky v osobitných predpisoch, ktorým je napríklad zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov, zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov, zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
K bodu 2
Úpravou definície prostriedkov Európskej únie sa reaguje na nové programové obdobie 2014 – 2020. Prostriedky Európskej únie v Slovenskej republike poskytované prostredníctvom certifikačného orgánu, ktorým je v Slovenskej republike Ministerstvo financií SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Prostriedkami Európskej únie aj prostriedky, ktoré prijíma Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR z Európskeho poľnohospodárskeho fondu rozvoja vidieka a Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu.
K bodu 3
Úpravou sa reaguje na pripomienku uplatnenú Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Ide o zosúladenie terminológie zavedenej v návrhu zákona o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je v legislatívnom procese.
K bodu 4
Navrhovanou úpravou sa reaguje na nové programové obdobie 2014 2020 a vytvára sa legislatívny priestor na to, aby bolo možné prostriedky okrem Ministerstva financií SR, ktoré je certifikačným orgánom podľa zákona č. 292/2014 Z. z., v špecifických prípadoch prijímať priamo na osobitné účty iných ministerstiev v záujme flexibilného čerpania týchto prostriedkov v rozsahu dohodnutom s ministerstvom financií.
K bodu 5
Podľa navrhovaného vstupu sa možnosť vysporiadať protiprávny stav a tým predísť začatiu správneho konania ponecháva len v prípade, ak právnická osoba alebo fyzická osoba sama zistí porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. c) a d) alebo zistí v rámci kontroly alebo vnútorného auditu porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. c) a d). Vysporiadanie protiprávneho stavu, resp. odvedenie finančných prostriedkov je nutné vykonať do dňa skončenia kontroly alebo vnútorného auditu, avšak najneskôr do začatia vládneho auditu. Ak sa porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. c) a d) zistí pri výkone vládneho auditu, správne konanie sa začne. Porušenie finančnej disciplína podľa § 31 ods. 1 písm. b) nie je potrebné osobitne upravovať, pretože v prípade, ak osoba sama zistí porušenie finančnej disciplíny a protiprávny stav odstráni do skončenia kontroly, resp. auditu, odpadne dôvod na vydanie rozhodnutia, pretože za toto porušenie finančnej disciplíny sa ukladá penále za omeškanie s úhradou uloženého odvodu.

K bodu 6
Navrhovaným vstupom do § 31 ods. 9 sa precizuje ustanovenie tak, aby bolo jasné, že odvod, penále a pokutu môže ukladať a vymáhať ten orgán vykonávajúci kontrolu, auditujúci orgán alebo orgán dozoru štátu, ktorému takúto právomoc ustanoví osobitný predpis.
K bodom 7 a 10
Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace s novým návrhom zákona, ktorý je obsiahnutý v čl. I.
K bodu 8
Podľa doterajšej platnej právnej úpravy sa oznamuje každé porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. a) n), ktoré zistí orgán oprávnený na výkon kontroly alebo vládneho auditu a protiprávny stav nebol odstránený podľa tohto alebo osobitného zákona. Navrhovanou úpravou v § 31 ods. 10 sa reaguje na požiadavku vyplývajúcu z aplikačnej praxe, aby sa oznamovacia povinnosť vzťahovala len na tie porušenia finančnej disciplíny, za ktoré sa ukladá finančná sankcia. Zároveň sa rovnako ako podľa doterajšej platnej úpravy oznamovacia povinnosť nevzťahuje na porušenia finančnej disciplíny, ktoré právnická osoba alebo fyzická osoba vysporiadala podľa § 31 ods. 4 tohto zákona alebo podľa osobitného zákona.
K bodu 9
Predmetný návrh za cieľ zjednodušiť vymáhanie nehospodárne vynaložených prostriedkov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie. V prípade takéhoto znenia nového odseku novely zákona bude upravená povinnosť auditujúcich orgánov začať správne konanie (vymáhanie verejných prostriedkov) pre porušenie princípu hospodárnosti zo strany prijímateľov nenávratného finančného príspevku vo výške vyčíslenej nehospodárnosti. Európska komisia pri svojich auditoch nehospodárnosť častokrát identifikuje, čo za následok udelenie príslušnej finančnej opravy.
K bodu 11
Navrhovaným znením sa v súlade s doterajším výkladom v rámci pojmu verejné prostriedky explicitne vyjadruje skutočnosť, dokedy sa finančné prostriedky poskytnuté subjektom verejnej správy fyzickej osobe alebo právnickej osobe považujú za verejné.
K bodu 12
Prechodným ustanovením v § 37i sa navrhuje úprava k novému zneniu ustanovenia § 31 ods. 15 zákona, podľa ktorého sa za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 odseku 1 písm. j) pri nakladaní s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny. Navrhovanou úpravou sa za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. j) pri nakladaní s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, ku ktorému došlo pred 1. januárom 2016 ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny, ak je to pre fyzickú osobu alebo právnickú osobu priaznivejšie, v opačnom prípade sa uplatní postup podľa § 32 tohto zákona.

K Čl. III
K bodu 1
Štandardným zabezpečovacím prostriedkom využívaným v prostredí poskytovania pomoci zo štrukturálnych fondov v rámci programového obdobia 2007-13 bolo záložné právo. Prax však ukázala, že v niektorých prípadoch nie je využitie záložného práva možné alebo účelné, preto sa pre účely zabezpečenia pohľadávok z príspevkov v rámci programového obdobia 2014-20 navrhuje umožniť pre riadiace orgány využitie ďalšieho zabezpečovacieho prostriedku, ktorým je zmenka. Zmenka je individuálne emitovaný, obchodovateľný a prevoditeľný cenný papier, ktorý plní úverovú, platobnú a zabezpečovaciu funkciu. Zmenka, podobne ako zmluvná pokuta, nezabezpečuje majetok, z ktorého by sa prípadná pohľadávka mohla uspokojovať. Na rozdiel od zmluvnej pokuty však ide o najrýchlejší spôsob, ako môže veriteľ získať exekučný titul, t. j. oprávnenie postihnúť celý majetok prijímateľa, keďže existuje inštitút zmenkového platobného rozkazu, pričom možnosti dlžníka brániť sa pri formálne správne vyplnenej zmenke, veľmi malé a konanie je veľmi rýchle. Z praktickej aplikácie zároveň vyplynulo, že najefektívnejším zabezpečením pohľadávok je prípad, kedy prijímateľ nakladá so svojim majetkom (napr. predmetom projektu). Ak to nie je možné, zabezpečovacie prostriedky, ktoré postihujú cudzí majetok (napr. ručenie), nie plne v moci prijímateľa, čo môže komplikovať proces zabezpečenia. Pri využití zabezpečovacieho prostriedku, ktorým je zmenka tieto praktické problémy odpadajú. Z uvedeného teda vyplýva, že použitie zmenky popri záložnom práve sa javí ako vhodná kombinácia, pričom je potrebné zabezpečiť relevantnú právnu úpravu v osobitnom zákone ako aj odstránenie generálneho zákazu použitia zmenky obsiahnutého v § 26 ods. 2 zák. č. 523/2004 Z. z.
K bodu 2
Úprava nesprávneho odkazu v poznámke pod čiarou.
K bodu 3
Špecifikuje sa, že suma prostriedkov, ktorá sa majú vrátiť v prípade ich navýšenia na základe právoplatného rozhodnutia poskytovateľa vydaného v správnom konaní podľa odseku 3 alebo podľa odseku 5 je príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a navýšený „polnásobok“ sa neodvádza na mimorozpočtový účet Ministerstva financií SR.
K bodu 4
V rámci poskytovania finančných prostriedkov a ŠR v podmienkach SR sa tieto prostriedky poskytujú na základe zmluvy uzavretej podľa Obchodného zákonníka, kde sa stanovia podmienky, za ktorých bude príspevok poskytnutý. V prípade, ak sa dané podmienky nedodržia a nastane situácia, kedy je potrebné žiadať od prijímateľa vrátenie finančných prostriedkov vyplatených na základe tejto zmluvy, dochádza v mnohých prípadoch k stavu, že porušenie zmluvy o poskytnutí NFP nemusí v plnej miere napĺňať podstatu porušenia finančnej disciplíny v rozsahu definovanom v § 31. Praktická realizácia ukázala, že v mnohých prípadoch je nutné a niekedy aj efektívnejšie domáhať sa vrátenia finančných prostriedkov nie režimom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou č. 68, ale práve uplatnením svojich nárokov súdnou cestou. Návrh zmeny reflektuje na praktické skúsenosti s vymáhaním finančných prostriedkov, ako aj na judikatúru SD EÚ, v zmysle ktorej ,,o sporoch týkajúcich sa vymáhania prostriedkov, ktoré boli podľa práva Spoločenstva vyplatené

neoprávnene, musia v prípade neexistencie ustanovení spoločenstva rozhodovať vnútroštátne súdy podľa svojho vnútroštátneho práva, a to v medziach stanovených právom Spoločenstva. Uplatnenie vnútroštátneho práva nesmie mať negatívny vplyv na uplatnenie a účinnosť práva Spoločenstva. O takýto prípad by išlo najmä vtedy, ak by takéto uplatnenie vnútroštátneho práva prakticky znemožňovalo vymáhanie protiprávne pridelených prostriedkov.“ V tomto kontexte sa navrhuje právna úprava, ktorá umožní úplne reflektovať na skutočnosť, že poskytovanie finančných prostriedkov z fondov je podriadené podmienkam zmluvy uzavretej podľa Obchodného zákonníka v ktorej texte sa priamo uvádza, že spory vzniknuté zo zmluvy budú riešené na súde. Legitímnosť súdneho konania vyplýva aj priamo z nariadení EÚ, a teda ani na základe rozšírenia tejto pôsobnosti vymáhania neoprávnene vyplateného NFP na správu finančnej kontroly, nie je vylúčená právomoc súdu v tejto veci konať. Navrhovaná zmena preto znamená zjednotenie a zjednoznačnenie legislatívneho textu, ktorý bez navrhovanej úpravy nemusí byť vždy jednoznačne vykladaný, pričom zmena za cieľ zároveň zabezpečiť jednoznačný eurokonformný výklad právneho textu.
K bodu 5
Zavádza sa osobitná úprava v súvislosti s novelou § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Doplnením ustanovenia sa zabezpečí, že v prípade porušenia finančnej disciplíny, ak prijímateľ vráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť, resp. za účelom vrátenia uzatvorí dohodu o splátkach / dohodu o odklade plnenia, nezačne sa správne konanie o porušení finančnej disciplíny.
Ustanovenie je založené na princípe zavedenom v doplnenom znení § 1 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z., v zmysle ktorého osobitný predpis môže stanoviť odchylnú úpravu oproti rozpočtovým pravidlám pre prostriedky určené na financovanie spoločných programov SR a EÚ.
K bodu 6
Pre účely efektívnejšieho vysporiadania prostriedkov sa umožňuje uzatváranie dohôd o splátkach / o odklade plnenia aj v prípadoch, kedy došlo k vydaniu rozhodnutia v správnom konaní zo strany poskytovateľa pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania.
K Čl. IV
K bodu 1
Ustanovuje sa možnosť aby v rámci operačných programov spadajúcich do cieľa Európska územná spolupráca (programy cezhraničnej spolupráce a program INTERACT) bolo možné prostriedky Európskej únie prevádzať zo strany certifikačného orgánu z mimorozpočtového účtu Ministerstva financií SR buď priamo prijímateľovi (tak ako tomu bolo doteraz) alebo aj prostredníctvom platobných jednotiek (tak ako je tomu u operačných programov, ktoré nespadajú do Európskej územnej spolupráce).

K bodu 2
Štandardným zabezpečovacím prostriedkom využívaným v prostredí poskytovania pomoci zo štrukturálnych fondov v rámci programového obdobia 2007-13 bolo záložné právo. Prax však ukázala, že v niektorých prípadoch nie je využitie záložného práva možné alebo účelné, preto sa pre účely zabezpečenia pohľadávok z príspevkov v rámci programového obdobia 2014-20 navrhuje umožniť pre riadiace orgány využitie ďalšieho zabezpečovacieho prostriedku, ktorým je zmenka. Zmenka je individuálne emitovaný, obchodovateľný a prevoditeľný cenný papier, ktorý plní úverovú, platobnú a zabezpečovaciu funkciu. Zmenka, podobne ako zmluvná pokuta, nezabezpečuje majetok, z ktorého by sa prípadná pohľadávka mohla uspokojovať. Na rozdiel od zmluvnej pokuty však ide o najrýchlejší spôsob, ako môže veriteľ získať exekučný titul, t. j. oprávnenie postihnúť celý majetok prijímateľa, keďže existuje inštitút zmenkového platobného rozkazu, pričom možnosti dlžníka brániť sa pri formálne správne vyplnenej zmenke, veľmi malé a konanie je veľmi rýchle. Z praktickej aplikácie zároveň vyplynulo, že najefektívnejším zabezpečením pohľadávok je prípad, kedy prijímateľ nakladá so svojim majetkom (napr. predmetom projektu). Ak to nie je možné, zabezpečovacie prostriedky, ktoré postihujú cudzí majetok (napr. ručenie), nie plne v moci prijímateľa, čo môže komplikovať proces zabezpečenia. Pri využití zabezpečovacieho prostriedku, ktorým je zmenka tieto praktické problémy odpadajú. Z uvedeného teda vyplýva, že použitie zmenky popri záložnom práve sa javí ako vhodná kombinácia, pričom je potrebné zabezpečiť relevantnú právnu úpravu v osobitnom zákone ako aj odstránenie generálneho zákazu použitia zmenky obsiahnutého v § 26 ods. 2 zák. č. 523/2004 Z. z.
K bodu 3
V súvislosti so zmenou § 9 ods. 2 písm. f) (čl. IV bod 1 návrhu zákona), ktorým sa ustanovuje možnosť, aby v mimorozpočtového účtu Ministerstva financií SR buď priamo prijímateľovi (tak ako tomu bolo doteraz) alebo aj prostredníctvom platobných jednotiek (tak ako je tomu u operačných programov, ktoré nespadajú do Európskej územnej spolupráce) je potrebné túto zmenu reflektovať aj v § 32 ods. 5. Prijímateľ, ktorým je štátna rozpočtová organizácia bude realizovať výdavky z mimorozpočtového účtu len v prípade, ak mu poskytnuté priamo prevodom z účtu certifikačného orgánu. V prípade poskytnutia príspevku prostredníctvom platobnej jednotky, bude prijímateľ štátna rozpočtová organizácia využívať svoje štandardné rozpočtové účty.
K bodu 4
Špecifikuje sa, že suma prostriedkov, ktorá sa majú vrátiť v prípade ich navýšenia na základe právoplatného rozhodnutia poskytovateľa vydaného v správnom konaní podľa odseku 3 alebo podľa odseku 5 je príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a navýšený „polnásobok“ sa neodvádza na mimorozpočtový účet Ministerstva financií SR.
K bodu 5
Legislatívno-technická oprava nadbytočného vnútorného odkazu.
K bodu 6
V rámci poskytovania finančných prostriedkov a ŠR v podmienkach SR sa tieto prostriedky poskytujú na základe zmluvy uzavretej podľa Obchodného zákonníka, kde sa stanovia podmienky, za ktorých bude príspevok poskytnutý. V prípade, ak sa dané podmienky nedodržia a nastane situácia, kedy je potrebné žiadať od prijímateľa vrátenie finančných

prostriedkov vyplatených na základe tejto zmluvy, dochádza v mnohých prípadoch k stavu, že porušenie zmluvy o poskytnutí NFP nemusí v plnej miere napĺňať podstatu porušenia finančnej disciplíny v rozsahu definovanom v § 31. Praktická realizácia ukázala, že v mnohých prípadoch je nutné a niekedy aj efektívnejšie domáhať sa vrátenia finančných prostriedkov nie režimom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou č. 106, ale práve uplatnením svojich nárokov súdnou cestou. Návrh zmeny reflektuje na praktické skúsenosti s vymáhaním finančných prostriedkov, ako aj na judikatúru SD EÚ, v zmysle ktorej ,,o sporoch týkajúcich sa vymáhania prostriedkov, ktoré boli podľa práva Spoločenstva vyplatené neoprávnene, musia v prípade neexistencie ustanovení spoločenstva rozhodovať vnútroštátne súdy podľa svojho vnútroštátneho práva, a to v medziach stanovených právom Spoločenstva. Uplatnenie vnútroštátneho práva nesmie mať negatívny vplyv na uplatnenie a účinnosť práva Spoločenstva. O takýto prípad by išlo najmä vtedy, ak by takéto uplatnenie vnútroštátneho práva prakticky znemožňovalo vymáhanie protiprávne pridelených prostriedkov.“ V tomto kontexte sa navrhuje právna úprava, ktorá umožní úplne reflektovať na skutočnosť, že poskytovanie finančných prostriedkov z fondov je podriadené podmienkam zmluvy uzavretej podľa Obchodného zákonníka v ktorej texte sa priamo uvádza, že spory vzniknuté zo zmluvy budú riešené na súde. Legitímnosť súdneho konania vyplýva aj priamo z nariadení EÚ, a teda ani na základe rozšírenia tejto pôsobnosti vymáhania neoprávnene vyplateného NFP na správu finančnej kontroly, nie je vylúčená právomoc súdu v tejto veci konať. Možnosti vrátenia príspevku na základe súdneho rozhodnutia predvída v zákone § 34 ods. 3 a nasledujúce, ktorý uvažuje s vymáhaním prostriedkov na základe súdneho rozhodnutia. Navrhovaná zmena preto znamená zjednotenie a zjednoznačnenie legislatívneho textu, ktorý bez navrhovanej úpravy nemusí byť vždy jednoznačne vykladaný, pričom zmena za cieľ zároveň zabezpečiť jednoznačný eurokonformný výklad právneho textu.
K bodu 7
Zavádza sa osobitná úprava v súvislosti s novelou § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Doplnením ustanovenia sa zabezpečí, že v prípade porušenia finančnej disciplíny, ak prijímateľ vráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť, resp. za účelom vrátenia uzatvorí dohodu o splátkach / dohodu o odklade plnenia, nezačne sa správne konanie o porušení finančnej disciplíny.
Ustanovenie je založené na princípe zavedenom v doplnenom znení § 1 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z., v zmysle ktorého osobitný predpis môže stanoviť odchylnú úpravu oproti rozpočtovým pravidlám pre prostriedky určené na financovanie spoločných programov SR a EÚ.
K bodu 8
Pre účely efektívnejšieho vysporiadania prostriedkov sa umožňuje uzatváranie dohôd o splátkach / o odklade plnenia aj v prípadoch, kedy došlo k vydaniu rozhodnutia v správnom konaní zo strany poskytovateľa pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania.

K Čl. V
Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje dňom 1. januára 2016.
Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky 26. augusta 2015.
Robert Fico, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Peter Kažimír, v. r.
podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky
zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 171/2015, dátum vydania: 28.07.2015

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Ministerstvo financií SR, vychádzajúc z Plánu legislatí vnych úloh vlády SR na rok 2015, predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtový ch pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len 'zákon').

Predloženou novelou zákona sa upravujú niektoré povinnosti v oblasti rozpočtového procesu verejnej správy v súvislosti so zaradením nových subjektov do sektora verejnej spr ávy.

Touto novelou zákona sa reaguje na skutočnosť, že rozpočtový proces verejnej správy rešpektuje platnú európsku legislatívu. Pri zostavovaní návrhu rozpočtu verejnej správy sa vychádza z programu stability, ktorý Slovenská republika v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii v znení neskorších predpisov každoročne predkladá Európskej komisii v termíne do 30. apríla.

Zároveň sa navrhuje, aby vláda SR do Národnej rady SR predkladala informáciu o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka v rámci návrhu rozpočtu verejnej správy.

V čl. II v zákone č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidl ách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov návrh novely upravuje ustanovenia v oblasti rozpočtového procesu v nadväznosti na navrhované zmeny v zákone č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V oblasti poskytovania údajov do systému RIS.SAM, návrh upravuje niektoré termíny predkladania údajov obcami a vyššími územnými celkami.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a s právom Európskej únie.

Predložený návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov s právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtový ch pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3.Problematika zákona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

Primárne právo:

§čl. 3, 121, 126, čl. 310 až 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

§čl. 16 a 17 Zmluvy o Európskej únii,

§Protokol (č.12) o postupe pri nadmernom deficite pripojený k Zmluve o fungovaní Európskej únie a Zmluve o Európskej únii,

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o Európskom spoločenstve - po 30. novembri 2009):

1.legislatívne akty:

§nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012, o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012) v platnom znení,

§nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finanč nou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia (Ú. v. EÚ L 140, 27.5. 2013),

§nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. má ja 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne (Ú. v. EÚ L 140, 27.5. 2013),

§nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohé znom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013),

§nariadenie Eur ópskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regioná lneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013),

§nariadenie Eur ópskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú v šeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013),

§nariadenie Eur ópskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 z 17. decembri 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013),

§nariadenie Eur ópskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení.

2.nelegislatívne akty:

§delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č . 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012),

§nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 608/2014 z 26. mája 2014, ktorý m sa ustanovujú vykonávacie opatrenia týkajúce sa systému vlastných zdrojov Európskej únie (Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014),

§nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 609/2014 z 26. mája 2014 o metódach a postupe sprístupňovania tradi čných vlastných zdrojov a vlastného zdroja založeného na DPH a HND a o opatreniach na zabezpečenie požiadaviek na pokladničnú hotovosť (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014).

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o Euró pskom spoločensktve - do 30. novembra 2009):

§rozhodnutie Komisie 74/55/EHS z 22. januára 1974, ktoré ude ľuje právomoci na vykonávanie kontrolných opatrení v členských štátoch, pokiaľ ide o príjmy a výdavky spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.1/zv. 1),

§nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/1995 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.1/zv. 1),

§nariadenie Rady (ES) č. 2223/96 z 25. júna 1996 o Európskom systéme národný ch a regionálnych účtov v spoločenstve (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.10/ zv. 2) v platnom znen í,

§nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodá rskymi politikami a ich koordinácii (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.10/zv. 1) v platnom znení,

§nariadenie Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľ ovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.10/zv. 1) v platnom znení,

§nariadenie Rady (ES) č. 622/1998 zo 16. marca 1998 o pomoci kandidátskym štátom v rámci predvstupovej stratégie, a najmä o založení prí stupových partnerstiev (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.11/zv. 28),

§nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 501/2004 z 10. marca 2004 o štvr ťročných finančných účtoch verejnej správy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/ zv. 5) v platnom znení,

§nariadenie Komisie (ES) č. 1848/2006 zo 14. decembra 2006 o nezrovnalostiach a vymáhaní súm neoprávnene vyplatených v súvislosti s financovaním Spoločnej poľnohospodárskej politiky, o organizácii informačného syst ému v tejto oblasti a o zrušení nariadenia (EHS) č. 595/91 (Ú. v. EÚ L 355, 15.12.2006),

§rozhodnutie Rady 2007/436/ES z 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 163, 23.6.2007),

§nariadenie Rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prí lohu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Ú.v. EÚ L 145, 10.6. 2009) v platnom znení.

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

§rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 27/04, EK v. Rada EÚ, [2004].

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia: bezpredmetné.

b) Lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smern íc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné.

c) Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej ú nie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d) Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa zavádza vecne správny odkaz na zákon č. 547/2007 Z. z. o pôsobnosti org ánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov, ktorý obsahuje špecifickú úpravu vo vzťahu k Pôdohospodárskej platobnej agentúre.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa umožňuje poskytovateľovi dotácie v odôvodnený ch prípadoch najmä z časových dôvodov rozhodnúť, že doklady preukazujúce splnenie podmienok na poskytnutie dotá cie možno predložiť najneskôr do schválenia poskytnutia dotá cie. Reaguje sa tak na potreby aplikačnej praxe, kedy žiadatelia v poskytovateľom ur čenom termíne nestihnú predložiť doklady preukazujúce splnenie podmienok na poskytnutie dotácie len z dôvodu, že na ich vydanie sa vzťahuje tridsaťdňová lehota.

K bodu 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu vykonanú bodom 10.

K bodu 4

Úpravou § 14 ods. 1 zákona sa navrhuje, aby sa východiská rozpoč tu verejnej správy nevypracovávali ako samostatný materiál a nepredkladali vláde SR a pri zostavovaní návrhu rozpočtu verejnej správy sa vychádzalo z programu stability schváleného vládou SR. Určenie podielu schodku rozpočtu verejnej správy alebo podielu prebytku rozpoč tu verejnej správy na hrubom domácom produkte je súčasťou programu stability.

Podľa nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľ adu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii v znení neskorších predpisov Slovenská republika do polovice apríla, najneskôr však do 30. apríla každoročne predkladá Európskej komisii program stability, ktorého súčasťou sú všetky relevantné údaje dôležité na zostavenie rozpočtu verejnej správy, ktoré vláda SR schváli v rámci programu stability.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu vykonanú bodom 4.

K bodu 6

Vzhľadom na zaradenie nových subjektov do sektora verejnej správy pod ľa novej metodiky ESA 2010 sa pre potreby zostavovania rozpočtu verejnej správy ukladá povinnosť Ministerstvu zdravotníctva SR vypracovať návrh súhrnné ho rozpočtu za zdravotnícke zariadenia zaradené vo verejnej správe a prerokovať ho s Ministerstvom financií SR.

K bodu 7

V súvislosti so zaradením nový ch subjektov do sektora verejnej správy je potrebné zabezpečiť predkladanie rozpočtov nových subjektov verejnej sprá vy na účely zostavovania rozpočtu verejnej správy. Z toho dôvodu sa navrhuje, že správca kapitoly má povinnosť Ministerstvu financií SR na jeho žiadosť predložiť návrhy rozpočtov za subjekty verejnej správy v zakladateľskej pôsobnosti a zriaďovateľskej pôsobnosti správcu kapitoly.

K bodu 8

Podľa doterajšej právnej úpravy vyššie územn é celky predkladajú Národnej rade SR a Ministerstvu financií SR návrhy svojich rozpočtov na nasledujúci rozpočtový rok v termíne do 15. októbra bežného roka. Predkladanie návrhov rozpočtov v tomto termí ne je nadbytočné z dôvodu, že návrh rozpočtu vyššieho územného celku, ktorý sa predkladá do 15. októbra bežného roka, je výrazne odlišný od rozpočtu, ktorý je následne schválený.

K bodu 9

Návrhom sa precizuje ustanovenie z dôvodu potreby bližšej špecifikácie vrátených finančných prostriedkov Európskej únie a štá tneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie do štátneho rozpočtu.

K bodu 10

Podľa platnej legislatívy vláda SR predkladá správu o plnení rozpočtu verejnej správy Národnej rade SR za prvý polrok, a to najneskôr do 90 dní po uplynutí prvého polroka, ktorej súčasťou sú podľ a praxe aj údaje o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka. Údaje o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka sú podľa § 4 ods. 6 zákona súčasťou rozpočtu verejnej správy, ktorý vláda SR predkladá Národnej rade SR do 15. októbra bežného roka, ak Národná rada SR nerozhodne inak. V záujme toho, aby sa Národnej rade SR nepredkladali dvakrát, resp. rôzne údaje o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka, navrhuje sa upraviť znenie § 30 ods. 1 tak, že Národnej rade SR sa bude namiesto správy o plnení rozpočtu verejnej správy predkladať informácia o očaká vanej skutočnosti bežného rozpočtového roka, a to v rámci návrhu rozpočtu verejnej správy, t. j. do Národnej rady SR sa bude predkladať len jeden materiál, ktorý bude obsahovať tak údaje, ako aj informá ciu o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka, ktorej obsahom bude aj vysvetlenie prípadných odchýlok od schváleného rozpočtu verejnej správy.

K bodu 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu vykonanú bodom 4.

K čl. II

K bodu 1

Ide o zosúladenie právnej úpravy s návrhom novelizácie § 14 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z., na základe ktorého sa nebudú vypracovávať východiská rozpočtu verejnej správy ako samostatný materiál a nebudú sa predkladať vláde SR z dôvodu, že pri zostavovaní návrhu rozpočtu verejnej správy sa bude vychádzať z programu stability schváleného vládou SR. Ustanovenie sa mení tak, že návrh finančných vzťahov medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí a vyšších územných celkov ministerstvo financií prerokuje s príslušnými z ástupcami územnej samosprávy pred predložením návrhu programu stability a pred predložením návrhu rozpoč tu verejnej správy na rokovanie vlády SR.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na prečíslovanie § 10 ods. 9, na ktorý sa súčasné znenie v § 12 ods. 3 odkazuje pod pôvodným č íslom 8.

K bodu 3

Navrhuje sa doplnenie v § 12 ods. 4 písm. a), kde návrh ustanovuje poskytovať obcami a vyššími územnými celkami do systému RIS.SAM počas rozpočtového provizória údaje schváleného rozpočtu predchá dzajúceho rozpočtového roka.

K bodu 4

Navrhuje sa upraviť termíny poskytovania údajov o upravenom rozpočte obcami a vyššími územnými celkami do systému RIS.SAM. Údaje upraveného rozpočtu sa poskytnú najneskôr do 30. kalendárneho dňa po uplynutí príslušného mesiaca a úpravy rozpočtu vykonané v mesiaci december najneskôr do 5. februára nasledujúceho rozpočtového roka. Uvedeným návrhom sa termí ny predkladania mesačných údajov o rozpočte poskytovaných do systému RIS.SAM zjednotia, čím sa vytvorí možnosť odstránenia duplicít pri poskytovaní údajov a taktiež prenášanie ú dajov medzi jednotlivými modulmi RIS.SAM, rozpočet a RIS.SAM výkazy, čo vytvára priestor na harmonizáciu takto poskytovaných dát. Prvýkrát sa údaje do systému RIS.SAM podľa tejto úpravy budú zadávať v mesiaci august 2015, t.j. za zmeny rozpočtu vykonané v júli 2015. Uvedené termíny môžu byť v budúcnosti predmetom prehodnotenia v nadväznosti na postup aplikácie RIS.SAM.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na platný zákon o Štátnom fonde rozvoja bývania. Do celkovej sumy dlhu obce sa na účely tohto zákona nebude započítavať záväzok z úveru poskytnut ého zo Štátneho fondu rozvoja bývania na obstaranie obecných nájomných bytov, čo okrem výstavby pre obce znamená možnosť zaobstarania si takého bytu aj prostredníctvom jeho kúpy.

K bodu 6

V nadväznosti na legislatívno-technickú úpravu v bode 4 sa navrhuje následná aktualizácia súvisiacej poznámky pod čiarou k odkazu 23).

K čl. III

Navrhuje sa účinnosť zákona 1. augusta 2015.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 15. apr íla 2015.

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír v. r.

podpredseda vlády a

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 523/2004, dátum vydania: 30.09.2004

18

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

V prvom ustanovení návrhu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa definuje predmet a rozsah úpravy zákona. Nové rozpočtové pravidlá verejnej správy sú všeobecnou právnou normou, upravujúcou rozpočet verejnej správy ako celku, pričom sa kladie dôraz na štátny rozpočet. Predmetom úpravy sú finančné vzťahy a s nimi súvisiace vzťahy medzi všetkými subjektami verejnej správy navzájom, vrátane vzťahov k subjektom územnej samosprávy, pričom neodlučiteľnou súčasťou sú i vzťahy subjektov verejnej správy k ostatným subjektom. Predmetom úpravy je i rozpočtový proces, ktorý zahŕňa tvorbu rozpočtu verejnej správy ako hlavného nástroja medzinárodného porovnávania ekonomickej úrovne jednotlivých členských krajín Európskej únie vrátane pristupujúcich štátov, ďalej tvorba štátneho rozpočtu ako základnej zložky verejného rozpočtu, pravidlá rozpočtového hospodárenia, problematika záverečného účtu verejnej správy ako obrazu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu a ostatných subjektov rozpočtu verejnej správy.

Zákon upravuje osobitosti postavenia ministerstva financií Slovenskej republiky v rozpočtovom procese a jeho úlohy v povstupovom období.

Upravuje i problematiku zriaďovania a hospodárenia rozpočtových a príspevkových organizácií vo všeobecnosti, t.j. štátnych, obecných rozpočtových a príspevkových organizácií ako aj rozpočtových a príspevkových organizácií vyšších územných celkov.

Tento zákon sa vzťahuje na nakladanie s finančnými prostriedkami vo verejnej správe, t.j. upravuje nakladanie s verejnými prostriedkami a v nadväznosti na uvedené dodržiavanie finančnej disciplíny subjektov verejnej správy ako vyššieho stupňa rozpočtovej disciplíny.

K § 2

V ustanovení § 2 sú definované pojmy na účely tohto zákona. Novým terminologickým pojmom sú verejné prostriedky.

Verejné prostriedky možno charakterizovať ako všetky finančné prostriedky, s ktorými hospodária subjekty verejnej správy, t.j. okrem prostriedkov rozpočtovaných v rozpočtoch subjektov verejnej správy sú verejnými prostriedkami aj všetky granty, tuzemské aj zahraničné, iné prostriedky zo zahraničia, darované prostriedky, tržby za výkony.

Verejnými prostriedkami sú i prostriedky poskytnuté z Európskej únie Slovenskej republike, ktoré sa ďalej budú poskytovať konečným prijímateľom prostredníctvom platobného orgánu, prostriedky, ktoré majú byť odvedené do rozpočtu EÚ ako aj prostriedky z predvstupových nástrojov, čo je upravené v § 37 ods. 7.

Oproti doterajšej právnej úprave sa pojem záväzný ukazovateľ navrhuje vždy limit výdavkov štátneho rozpočtu na program vlády alebo časti programu vlády. Záväznými ukazovateľmi sú aj zámery a vybrané ciele programu vlády a tie príjmy kapitol štátneho rozpočtu, o ktorých to ustanoví zákon o štátnom rozpočte. Ďalším záväzným ukazovateľom sú limity výdavkov, ktoré ustanoví zákon o štátnom rozpočte alebo ktoré podrobnejšie rozpíše ministerstvo financií pre správcov kapitol alebo ďalšie záväzné ukazovatele, ktoré určí zriaďovateľ.

V nadväznosti na úpravu finančných vzťahov k Európskej únii upravených v šiestej časti návrhu zákona sa do pojmov zavádza pojem „prostriedky Európskej únie“, ktorými sa rozumejú len tie prostriedky EÚ, ktoré budú prechádzať cez príjmy a výdavky štátneho rozpočtu, t.j. zo záručnej sekcie EAGGF, zo štrukturálnych fondov s výnimkou prostriedkov na program INTERREG B a C a Kohézneho fondu. Za verejné prostriedky sa v súlade s § 37 ods. 7 považujú aj predvstupové prostriedky. Ďalším novým pojmom sú odvody Európskej únii, ktorými sa rozumejú prostriedky odvádzané Slovenskou republikou do rozpočtu EÚ ako vlastné zdroje EÚ (zdroj založený na HNP a DPH, korekcia Veľkej Británie, clo, odvod z produkcie cukru a poľnohospodárske poplatky).

K § 3

Definovaním subjektov verejnej správy sa legislatívne zabezpečuje použitie Európskeho systému účtov (ESA 95) v podmienkach Slovenskej republiky. Inštitucionálne sa vymedzuje verejná správa podľa ESA 95. Zaraďovanie subjektov do príslušných sektorov ekonomiky a podmienky pre zaraďovanie subjektov do sektora verejnej správy a vykazovanie údajov na akruálnej báze metodicky upravuje príručka Európsky systém účtov – ESA 95 a jej doplnok Príručka vládneho deficitu a dlhu. Nariadenie rady č. 2223/1996 nariaďuje členským štátom zostavovať národné účty v súlade s ESA 95. Určovanie metodiky vedenia systému národných účtov a zostavovanie národných účtov je v pôsobnosti Štatistického úradu SR v súlade so zákonom č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike.

K § 4

Navrhované ustanovenie zavádza viacročné rozpočtovanie do celého sektora verejnej správy. Rozpočet verejnej správy sa zostavuje za štátny rozpočet a rozpočty ostatných subjektov verejnej správy najmenej na tri rozpočtové roky. Rozpočet verejnej správy na ďalšie dva rozpočtové roky, nasledujúce po rozpočtovom roku, na ktorý sa predkladá zákon o štátnom rozpočte je orientačný a spresňuje sa v ďalšom rozpočtovom roku.

V návrhu tohto ustanovenia sa upravuje spôsob vykazovania rozpočtu verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu, t.j. ustanovuje, ktoré finančné operácie v rozpočtoch subjektov verejnej správy sa nezapočítavajú do časovo rozlíšených príjmov a výdavkov. Definuje sa schodok a prebytok verejnej správy v jednotnej metodike Európskej únie ako záporný, resp. kladný rozdiel medzi časovo rozlíšenými príjmami a výdavkami.

V súlade s už spomínanou metodikou platnou pre Európsku úniu možno rozpočtovaný schodok/prebytok charakterizovať ako základný ukazovateľ v Slovenskej republike. Vzhľadom k tomu, že ide o ukazovateľ medzinárodne hodnotený a porovnávaný, predstavuje kľúčovú veličinu rozpočtu verejnej správy. Vykazuje sa v Sk ale aj ako podiel na hrubom domácom produkte.

V rozpočte verejnej správy sa uplatňuje rozpočtová klasifikácia. Zákon ustanovuje povinnosť uplatňovať rozpočtovú klasifikáciu pre všetky subjekty verejnej správy. Rozpočtovú klasifikáciu tvorí druhová, organizačná, ekonomická a funkčná klasifikácia. Prvé tri klasifikácie vydáva ministerstvo financií svojim opatrením a slúži na identifikáciu príjmov, výdavkov, finančných operácií ale aj k identifikácii druhu rozpočtu a organizačnému zatriedeniu. Funkčnú klasifikáciu vydáva Štatistický úrad vyhláškou v súlade so zákonom o štátnej štatistike, ktorá slúži najmä na medzinárodné porovnávanie výdavkov verejnej správy podľa funkcií verejnej správy.

Ekonomická klasifikácia vecne vymedzuje bežné a kapitálové výdavky bez odkazu na daňový predpis pri obstarávaní hmotného a nehmotného majetku.

K § 5

Ustanovenie tohto paragrafu sa vzťahuje na štátne účelové fondy, ktoré sú samostatné právnické osoby zriadené zákonom s cieľom financovania osobitných úloh. Navrhovaná úprava sa zásadne nelíši od doterajšej úpravy. Za záväzky fondu neručí štátny rozpočet a naopak, pričom finančné vzťahy medzi štátnym rozpočtom a štátnym účelovým fondom sú určené dotáciou štátnemu fondu.

V súčasnosti sú osobitným zákonom zriadené dva štátne účelové fondy a to Štátny fond rozvoja bývania a Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.

Prostriedky štátneho účelového fondu sa majú zásadne využívať len na plnenie osobitných úloh, t.j. na účel, na ktorý bol fond zriadený. Správu štátneho fondu vykonáva ústredný orgán štátnej správy ustanovený zákonom. Tento ústredný orgán štátnej správy predkladá ministerstvu financií každoročne návrh rozpočtu štátneho fondu, prehľad pohľadávok a záväzkov a návrh záverečného účtu fondu.

Zdroje štátneho fondu a spôsob ich použitia vymedzuje zákon, ktorým sa tento fond zriaďuje.

Štátne účelové fondy sú súčasťou sektora verejnej správy a nakladanie s prostriedkami fondu je nakladaním s verejnými prostriedkami. Tieto fondy nemôžu zriadiť a ani založiť inú právnickú osobu.

K § 6

Štátny rozpočet je základným ekonomickým nástrojom finančnej politiky štátu. Je základnou (rozhodujúcou) zložkou rozpočtu verejnej správy. Vo všeobecnosti sú jeho obsahom rozpočtované príjmy, rozpočtované výdavky a finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami a ďalšie operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych finančných aktív a pasív, napr. tovarové deblokácie. Štátny rozpočet schvaľuje národná rada zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, ktorým sa schvaľuje limit výdavkov štátneho rozpočtu, maximálna výška schodku alebo minimálna výška prebytku štátneho rozpočtu. Zákon o štátnom rozpočte môže ustanoviť, že niektoré príjmy kapitol štátneho rozpočtu sú záväzným ukazovateľom kapitoly štátneho rozpočtu. Zákonom o štátnom rozpočte sa budú výdavky na úhradu preneseného výkonu štátnej správy obciam a vyšším územným celkom určovať pre príslušnú kapitolu vždy ako záväzný ukazovateľ štátneho rozpočtu. Podrobné členenie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu určí zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Ministerstvo financií je zo zákona oprávnené podrobnejšie rozpísať záväzne ukazovatele schválené zákonom o štátnom rozpočte v rámci rozpisu záväzných ukazovateľov všetkým správcom kapitol štátneho rozpočtu. Ministerstvu financií zákon ukladá povinnosť zverejňovania údajov štátneho rozpočtu v lehote najneskôr do 60 dní od nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

K § 7

Rovnako ako v predchádzajúcej právnej úprave zákona o rozpočtových pravidlách aj v navrhovanom zákone sa špecifikujú daňové príjmy štátneho rozpočtu okrem tých, ktoré sú osobitným zákonom ustanovené za príjmy rozpočtov obcí, vyšších územných celkov alebo osobitných právnických osôb, napr. prijímatelia 2% dane z príjmov. Prioritu medzi príjmami štátneho rozpočtu si naďalej zachovávajú dane a poplatky od právnických a fyzických osôb, ktorých sídlo alebo bydlisko je nielen na území Slovenskej republiky ale i mimo územia Slovenskej republiky.

V príjmoch štátneho rozpočtu sú premietnuté rozpočtové vzťahy vyplývajúce z pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii, napr. príjem ako podiel (v súčasnosti 25 %) na vybratých finančných prostriedkoch odvádzaných do rozpočtu Európskej únie ako kompenzácia výdavkov súvisiacich s výberom nielen cla a poľnohospodárskych poplatkov, ale i ostatných tradičných vlastných zdrojov odvádzaných Slovenskou republikou do rozpočtu Európskej únie. Uvádzaný podiel odvádza do príjmov štátneho rozpočtu Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Podiel 25 % na odvodoch z produkcie cukru je Pôdohospodárskou platobnou agentúrou odvádzaný tiež do príjmov štátneho rozpočtu.

V nadväznosti na nábeh Štátnej pokladnice sa precizovalo ustanovenie vo vzťahu k úročeniu účtov Štátnej pokladnice vedených v NBS alebo v inej banke a úročeniu účtov klientov Štátnou pokladnicou ako aj vo vzťahu k výnosom z vykonávaných finančných operácií Štátnou pokladnicou.

Ďalším podstatným zdrojom sú príjmy kapitol štátneho rozpočtu, vratky odvodov, príspevkov a dotácií po ich zúčtovaní so štátnym rozpočtom, výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu.

V nadväznosti na sankcie za porušenie finančnej disciplíny v prípade prostriedkov EÚ je príjmom štátneho rozpočtu penále za porušenie finančnej disciplíny z prostriedkov Európskej únie znížené o úrok z omeškania stanovený Európskou úniou pre Slovenskú republiku.

Pokiaľ iné právne akty Európskej únie neurčia inak, prostriedky Európskej únie definované v odseku 2 sa stávajú súčasťou príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

K § 8

Oproti doterajšiemu vymedzeniu výdavkov štátneho rozpočtu sa v novom zákone precizovalo toto ustanovenie vo vzťahu k výdavkom na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy obciam a vyšším územným celkom, ktoré sú hradené z výdavkov štátneho rozpočtu. Výdavky štátneho rozpočtu ďalej tvoria najmä výdavky na činnosť štátnych rozpočtových organizácií a príspevky štátnym príspevkovým organizáciám a ostatné výdavky ustanovené zákonom o štátnom rozpočte. Výdavkom sú i prostriedky štátneho rozpočtu určené na spolufinancovanie programov Slovenskej republiky a Európskej únie a prostriedky umožňujúce poskytovať medzinárodnú pomoc rozvojovým a najmenej rozvinutým krajinám a ďalšie výdavky ustanovené osobitnými zákonmi.

Výdavkom štátneho rozpočtu podľa zdrojových možností štátneho rozpočtu sú aj dotácie zo štátneho rozpočtu. Ako dotácie sa poskytujú aj vyššie uvedené výdavky na prenesený výkon štátnej správy. Použitie prostriedkov dotácií podlieha povinnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom. Dotácie možno poskytnúť v súlade so zákonom; ak zákon neupravuje spôsob a ďalšie podmienky, správca kapitoly môže v súlade so splnomocnením v tomto ustanovení vydať nižšiu právnu normu.

Výdavky na odvody do rozpočtu Európskej únie s výnimkou cla, poľnohospodárskych poplatkov a odvodov z produkcie cukru sa rozpočtujú v štátnom rozpočte. Ide o výdavky na odvody zo zdroja založeného na dani z pridanej hodnoty a zo zdroja založeného na hrubom národnom produkte vrátane podielu na financovaní korekcie Veľkej Británie.

Výdavkami štátneho rozpočtu sú aj výdavky podľa osobitných zákonov, ktorými sú napr. finančné prostriedky na náhradu ujmy spôsobenej štátom, na náhradu straty pri zabezpečovaní výkonov vo verejnom záujme, výdavkami sú aj úroky a poplatky spojené so správou schodku štátneho rozpočtu a štátneho dlhu.

V nadväznosti na zaradenie prostriedkov Európskej únie do príjmov štátneho rozpočtu, na ich použitie je potrebné v štátnom rozpočte rozpočtovať príslušné výdavky.

Aj naďalej sa navrhuje ochrana prostriedkov štátneho rozpočtu a prostriedkov Európskej únie voči exekúcii podľa osobitného predpisu.

Novým spôsobom oproti doterajšiemu právnemu predpisu sa navrhuje možnosť nevyčerpané kapitálové výdavky v príslušnom roku použiť aj v nasledujúcom roku s tým, že sa súčasne zavádza záväzná oznamovacia povinnosť správcom kapitol. Okrem kapitálových výdavkov sa navrhuje rovnakým spôsobom používať aj prostriedky rozpočtované na použitie prostriedkov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu na spolufinancovanie a výdavkov na vojenské účely rozpočtované v bežných výdavkoch, na ktoré bude potrebný súhlas ministra financií. Správca kapitoly bude povinný v lehote do 20. novembra príslušného rozpočtového roka oznámiť ministerstvu financií objem prostriedkov, ktoré predpokladá, že nebudú v danom roku použité a predpokladá ich použiť v nasledujúcom roku; v prípade bežných výdavkov na vojenské účely je potrebné vyžiadať súhlas ministra financií vopred. Ministerstvo financií bude vykonávať rozpočtové opatrenie - trvalo viazať (bez možnosti uvoľnenia viazania do konca roka) výdavky v oznámenej výške; výnimku tvoria prostriedky EÚ + spolufinancovanie zo ŠR, u ktorých sa bude k 15. decembru upresňovať výška prenášaná do nasledujúceho roka na použitie. To znamená, že po 20. novembri je aj napriek oznámeniu ešte možné uhrádzať platby v súlade s nariadeniami EÚ.

V týchto prípadoch nedochádza aj k presunu finančných prostriedkov do nasledujúceho roka, ale ide len o prenesenie nevyčerpaných limitov. Ide o systémovú zmenu oproti doterajšiemu systému, kedy sa v prípade poskytnutej časovej výnimky prevádzali aj prostriedky na osobitné účty (napr. dofinancovania programov) a prostriedky sa považovali za výdavok toho roka, v ktorom boli rozpočtované.

Z uvedeného vyplýva, že tie nevyčerpané prostriedky k 31. decembru, ktoré správca kapitoly neoznámi do 20. novembra, nemôže použiť v nasledujúcom roku a zostávajú v štátnom rozpočte ako nevyčerpané.

V prípade bežných výdavkov sa navrhuje bežné výdavky, ktoré sú poskytnuté ako transfér konečnému užívateľovi a sú poskytnuté v poslednom štvrťroku, možnosť čerpať až do konca prvého štvrťroku nasledujúceho roka. Navrhované oprávnenie vyplýva z doterajších skúseností pri poskytovaní príspevkov a dotácií k záveru roka, kedy subjekty nie z vlastného zavinenia nestihnú prostriedky použiť do konca roka. Súčasne s týmto oprávnením sa ruší splnomocňovacie ustanovenie pre poskytovanie časových výnimiek.

Návrhom odseku 7 a 8 sa systémovo rieši oprávnenie prekročiť schodok schválený zákonom na príslušný rok, resp. povinnosť znížiť schodok a to v prípadoch kladného/záporného salda (rozdielu) presunutých prostriedkov z predchádzajúceho roka a prostriedkov presúvaných do nasledujúceho roka podľa odseku 6.

K § 9

Kapitoly štátneho rozpočtu predstavujú organizačné usporiadanie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a ich klasifikácia je súčasťou rozpočtovej klasifikácie. V predloženom návrhu sa zabezpečuje jeden z cieľov reformy verejných financií a to znížiť počet rozpočtových kapitol a priblížiť sa počtom k ostatným členským krajinám EÚ. Z tohto dôvodu sa navrhovaným vymedzením kapitol sa podstatne znižuje ich počet oproti doterajšiemu stavu. Návrh reaguje na pripravovanú reformu ústredných orgánov štátnej správy.

Súčasťou tohto ustanovenia sú aj práva a povinnosti správcu každej kapitoly. Doterajšie práva a povinnosti sa v podstate zachovávajú. Vo vzťahu k doterajšiemu systému uzatvárania kontraktov so svojimi organizáciami a väzbe určenia príspevku príspevkovým organizáciám na jednotku výkonu sa navrhuje upustiť od doterajšej praxe a namiesto sýhrnu výkonov bude správca kapitolysúhrn úloh a činností, ktoré má organizácia v danom roku zabezpečiť, sa bude určovať pri rozpise rozpočtu na príslušný rok.

K § 10

Zákonodarný orgán – národná rada zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok schvaľuje aj výšku a použitie rezerv na rozpočtový rok. Rozpočtové rezervy možno použiť na nevyhnutné a nepredvídané výdavky, ako i v prípade výpadku alebo zníženia rozpočtovaných príjmov. Tak ako v minulosti sa tvorí rozpočtová rezerva vlády a rozpočtová rezerva predsedu vlády.

Vytvára sa spoločná rezerva na administrovanie prostriedkov Európskej únie a odvodov Európskej únii. Táto rezerva bude slúžiť aj pre potreby predvstupových nástrojov.

K § 11

V prípade neschválenia zákona o štátnom rozpočte na nasledujúci rozpočtový rok národnou radou do konca bežného roka, nastáva rozpočtové provizórium, ktoré trvá od začiatku nasledujúceho roka do nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom rozpočte. V prípade rozpočtového provizória sa rozpočtové hospodárenie riadi vládnym návrhom štátneho rozpočtu. Ak nemožno tak postupovať, uplatňuje sa v rámci rozpočtového provizória zákon o štátnom rozpočte na predchádzajúci rok. Limitujú sa výdavky štátneho rozpočtu v každom mesiaci podielom 1/12 celkových výdavkov uplatňovaného štátneho rozpočtu a zvýšených výdavkov podľa § 8 ods. 6. Do pôsobnosti ministra financií spadá určenie záväzných ukazovateľov výdavkov štátneho rozpočtu.

Zákon ustanovuje, ktoré výdavky štátneho rozpočtu v jednotlivých mesiacoch rozpočtového provizória možno prekročiť.

K § 12

Znenie tohto ustanovenia preberá doterajšiu úpravu v nadväznosti na ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Vojnovým štátnym rozpočtom sa bude riadiť rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky v čase vojny a v čase vojnového stavu.

K § 13

V navrhovanom ustanovení sa definujú štátne finančné aktíva a štátne finančné pasíva, ich tvorba a použitie. Explicitne sa ustanovuje, že finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami nie sú súčasťou príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, t.j. uskutočňujú sa mimo príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Oproti doterajšiemu stavu sa aj návratné finančné výpomoci a iné pôžičky navrhuje v prípade potreby poskytovať len zo štátnych finančných aktív. Následne aj ich splácanie bude plynúť do štátnych finančných aktív. V navrhovanom ustanovení sa prvýkrát definuje, čo sa rozumie správou štátnych finančných aktív. Správu štátnych finančných aktív a pasív vykonáva ministerstvo financií. V nadväznosti na pôsobnosť Agentúry na riadenie dlhu a likvidity a Štátnej pokladnice môžu zabezpečovať činnosti správy štátnych finančných aktív aj tieto subjekty.

K § 14

V nadväznosti na predmet úpravy zákona, vymedzenie verejnej správy a rozpočtu verejnej správy v predchádzajúcich častiach zákona sa navrhuje upraviť rozpočtový proces pre celú verejnú správu, výsledkom ktorého je vypracovanie návrhu rozpočtu verejnej správy vrátane návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. V rozpočtovom procese má osobitné postavenie ministerstvo financií, ktoré riadi celý rozpočtový proces a usmerňuje vypracovanie návrhu rozpočtu. Vypracovanie návrhu rozpočtu verejnej správy, osobitne štátneho rozpočtu, vychádza z východísk rozpočtu verejnej správy, ktoré schvaľuje vláda. Návrh podielu schodku rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte sa určuje už pri schvaľovaní východísk vo vláde. Výška tohto podielu sa určuje v nadväznosti na cieľovú hodnotu, platnú pre Európsku úniu – maastrichtské kritériá. Pre vypracovanie návrhu rozpočtu verejnej správy je nevyhnutná súčinnosť všetkých subjektov verejnej správy.

V návrhu tohto ustanovenia sa ukladajú povinnosti pre jednotlivé subjekty verejnej správy pri príprave a prerokovávaní ich návrhov rozpočtov podľa osobitných predpisov a navrhujú sa termíny predkladania návrhu rozpočtu verejnej správy na rokovanie vlády SR a národnej rady SR. Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok sa schvaľuje zákonom o štátnom rozpočte. Termín predloženie národnej rade vládou sa zachováva, t.j. 15. október a termín pre ministerstvo financií na predloženie návrhu rozpočtu vláde sa navrhuje 15. august.

K § 15

Súčasťou rozpočtového procesu v štátnom rozpočte sú aj rozpočtové opatrenia, ktorými možno meniť záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu.

Rozpočtovými opatreniami sa zabezpečuje úhrada výdavkov, ktoré nie sú v rozpočte zabezpečené a úhrada je nevyhnutná pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Rozsah na vykonanie rozpočtových opatrení určuje zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

K § 16

Súčasťou rozpočtových opatrení sú aj rozpočtové opatrenia – presuny prostriedkov v rámci záväzných ukazovateľov príslušného rozpočtu, na vykonanie ktorých má oprávnenie správca kapitoly, to znamená že presunmi nemôže zmeniť záväzné ukazovatele.

K § 17

Tieto rozpočtové opatrenia vykonáva ministerstvo financií v súlade so splnomocnením podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Z hľadiska kapitol ide o také zmeny v rozpočte, ktorými dochádza k zmene záväzných ukazovateľov a tieto sú v právomoci ministerstva financií. V odseku 2 je riešený postup ministerstva financií a dotknutých subjektov v prípade, že k rozpočtovému opatreniu - povolené prekročenie výdavkov dochádza z dôvodu delimitácie alebo prechodu úloh z jedného orgánu alebo organizácie na iný orgán alebo organizáciu. Ministerstvo financií môže vykonať dotknuté rozpočtové opatrenie len v prípade predloženia vzájomne odsúhlasených delimitačných protokolov.

K § 18

Viazaním rozpočtových prostriedkov, ako jedným druhom rozpočtových opatrení sa zamedzuje možnosť ďalšieho použitia takto viazaných prostriedkov. Viazanie v kapitolách vykonáva ministerstvo financií v nadväznosti na rozhodnutie vlády, ak dochádza k nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu, aj vtedy, keď sa povoľuje súčasne prekročiť výdavky na ťarchu iného záväzného ukazovateľa alebo z dôvodu delimitácie.

Viazanie rozpočtových prostriedkov sa uplatní aj pri započítaní záväzku rozpočtovej organizácie v nadväznosti na započítanie daňovej alebo colnej pohľadávky podľa zákona o správe daní a poplatkov a colného zákona.

Ministerstvo financií bude viazať prostriedky v bežnom roku podľa oznámenia správcu kapitoly vo výške, v ktorej nepoužité prostriedky prenáša do nasledujúceho roku.

Súčasne sa ukladá povinnosť viazania pre správcu kapitoly a rozpočtovú organizáciu napríklad v prípade neplnenia príjmov.

K § 19

Pravidlá rozpočtového hospodárenia, ktorých úprava je v piatej časti návrhu zákona sa vzťahuje rovnako ako rozpočtový proces na celú verejnú správu. Základné pravidlá hospodárenia s verejnými prostriedkami musia byť rovnaké pre všetky subjekty, ktoré s verejnými prostriedkami hospodária alebo ich používajú. Medzi základné zásady patrí účelovosť a časovosť používania verejných prostriedkov. Účel použitia verejných prostriedkov je určený zákonmi, vydanými pre jednotlivé subsektory verejnej správy, napríklad zákon o vysokých školách, zákon o sociálnom poistení, o zdravotnom poistení, zákon o Slovenskom pozemkovom fonde ale aj zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. V nadväznosti na plné programové rozpočtovanie v niektorých rozpočtových kapitolách je účel použitia prostriedkov štátneho rozpočtu určený zámerom a cieľom programov.

Novým spôsobom sa navrhuje úprava vo vzťahu k druhej zásade rozpočtového hospodárenia a to časovosti. Zásadou je, aby sa prostriedky rozpočtované na príslušný rozpočtový rok v danom roku aj skutočne použili.

V odseku 2 tohto paragrafu sa vytvára priestor, aby v niektorých prípadoch bolo možné, najmä ak to umožňujú osobitné zákony, nevyčerpané prostriedky použiť v nasledujúcom rozpočtovom roku, ako aj tie prostriedky, o ktorých tak ustanoví tento zákon. Tento zákon vytvára priestor pre kapitálové výdavky a prostriedky EÚ a prostriedky štátneho rozpočtu na spolufinancovanie k prostriedkom EÚ na použitie v nasledujúcom roku za podmienok upravených v ustanovení § 8.

Novo sa upravuje možnosť poskytovať preddavky. Podmienky ich poskytovania upravuje pre celú verejnú správu ako aj pre poskytovanie preddavkov z verejných prostriedkov inými právnickými osobami rovnako. Oproti doterajším predpisom sa umožňuje poskytnúť preddavok, ak bol v zmluve dohodnutý bez obmedzenia jeho výšky ale limituje sa obdobie, na ktoré je možné preddavok poskytnúť a to na obdobie troch mesiacov. Z uvedeného vyplýva, že v prípade obstarávania tovarov a služieb z verejných prostriedkov, ak dodávateľ požaduje poskytnúť preddavok, jeho výška sa dohodne v zmluve. Súčasne je potrebné zo strany poskytovateľa zvážiť jeho výšku v nadväznosti na povinnosť hospodárne a efektívne nakladať s verejnými prostriedkami. Rovnako dôležité je v zmluve dohodnúť postup v prípade, že do troch mesiacov dodávateľ práce vo výške poskytnutého preddavku nevykoná alebo tovar nedodá. Napríklad je potrebné dohodnúť vrátenie preddavku, ak nebude v zákonnej lehote (tri mesiace) zúčtovaný alebo dohodnúť sankcionovanie. Uvedený návrh reaguje na podnety praxe a na súčasné odberateľsko-dodávateľské vzťahy s tým, že umožňuje poskytnutie preddavku aj vo vyššom objeme ako doteraz, ale súčasne zabezpečuje, aby poskytnutím preddavku neboli verejné zdroje využívané na dlhodobé úverovanie dodávateľov.

Ďalšou zmenou pri poskytovaní preddavkov je povinnosť poskytnutý preddavok vyporiadať do konca rozpočtového roka.

Návrh súčasne tak ako doteraz výnimkuje z povinnosti zmluvnej dohody niektoré preddavky za vymenované dodávky. Rovnako výnimkuje zúčtovanie v danom roku niektorých poskytnutých preddavkov.

Navrhovaným ustanovením odseku 5 sa v súlade s doterajším ustanovením rozširuje tvrdé rozpočtové obmedzenie na celú verejnú správu s cieľom zabrániť vytváraniu nových záväzkov – zvyšovaniu stavu záväzkov za príslušný rozpočtový rok vo všetkých subjektoch verejnej správy nielen v rozpočtových a príspevkových organizáciách ako doteraz, t.j. sprísňuje sa a obmedzuje možnosť uzatvárať obchody, ktoré nie sú v rozpočte zabezpečené (najmä ku koncu rozpočtového roka) a dopredu sa počíta s tým, že sa uhradia z rozpočtu nasledujúceho rozpočtového roka a tým zaťažia rozpočet nasledujúceho roka.

Týmto návrhom sa nezamedzuje uzatváranie zmlúv na viacročné obdobie napr. nájomných zmlúv, zmlúv na obstaranie investícií, ktoré svojim obsahom predurčujú predpoklad zabezpečenia určitých zdrojov v nasledujúcich rozpočtoch, z dôvodu doby obstarania, resp. spôsobu platenia nájomného. Príslušná časť výdavkov, ktorá sa má použiť v roku uzatvorenia zmluvy však musí byť v rozpočte zabezpečená. Z uvedeného vyplýva, že na uzatvorenie takýchto zmlúv bude mať subjekt oprávnenie, pretože sa nenapĺňa druhá podmienka a to, že sa zaťažia nasledujúce roky z dôvodu nedostatku zdrojov v bežnom roku.

Nedodržanie navrhovaného ustanovenia je podľa § 31 návrhu zákona považované za porušenie finančnej disciplíny s uplatnením sankcie - uloženie pokuty za prekročenie oprávnenia od 1 000 Sk do 300 000 Sk podľa závažnosti porušenia.

Takáto úprava nevylučuje možnosť subjektov verejnej správy uzatvárať zmluvy, ktorých plnenie je rozložené na viac rokov. Cieľom je nepresúvať zaťaženie vyplývajúce z uzavretej zmluvy v roku jej podpísania na nasledujúci rok, t.j. v roku uzatvorenia zmluvy je nevyhnutné zabezpečenie alikvotnej časti nákladov v rozpočte na tento rok.

Zásadným spôsobom sa obmedzuje prijímanie úverov a ručenie v celom sektore verejnej správy s cieľom zamedziť vytvárania neadekvátneho dlhu verejnej správy. Podľa ustanovení odseku 14 bude môcť poskytovať úvery a pôžičky len ten subjekt verejnej správy, ktorému to umožní tento zákon alebo osobitný predpis. Napríklad v štátnej správe prijímať úvery môže len ministerstvo financií v mene vlády, ide o vládny úver, a poskytovať pôžičky ministerstvo školstva (študentské pôžičky).

K § 20

Samostatnou časťou zákona sa navrhuje upraviť základné finančné vzťahy s Európskou úniou. Navrhuje sa obdobná úprava nakladania prostriedkov EÚ ako doteraz. Systémovo sa rieši, vzhľadom na účinnosť zákona, kedy už bude Slovenská republika riadnym členom EÚ, povstupová pomoc, ako sú štrukturálne fondy a Kohézny fond a priame platby do pôdohospodárstva, t.j. tie prostriedky EÚ, ktoré budú súčasťou príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Predvstupová pomoc bude dobiehať podľa doterajších predpisov, čo rieši prechodné ustanovenie zákona. Prostriedky EÚ, ktoré budú zaraďované do príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu budú v Slovenskej republike poskytované konečným prijímateľom, ako aj celé finančné riadenie bude prebiehať v súlade s Koncepciou finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, ktoré schválila vláda. V súčasnosti sa pripravuje ďalší materiál na schválenie vláde, ktorý upraví spôsob vykazovania a finančného zabezpečenia iregularít pri nakladaní s prostriedkami EÚ. Uvedené dokumenty podrobne upravujú predmetnú problematiku vrátane finančných tokov.

Vo vzťahu k zisteným prípadným nezrovnalostiam sa budú vyporiadať tieto nezrovnalosti s osobitným účtom ministerstva financií a nie so štátnym rozpočtom, ako doteraz.

Úroky z prostriedkov Európskej únie poskytnutých SR na financovanie spoločných programov podporovaných zo štrukturálnych fondov použije Slovenská republika v súlade s článkom 32 ods. 2 nariadenia č. 99/1260/ES na tú istú formu pomoci, na ktorú boli prostriedky Európskej únie poskytnuté.

V súvislosti s odvodom vlastných zdrojov do rozpočtu ES sa zriaďujú účty, na ktoré budú vlastné zdroje pripisované. Účty budú vedené v štátnej pokladnici a to analyticky podľa typu zdroja (podľa Článku 6 (1) a Článku 9 Nariadenia (ES, Euratom) č. 1150/2000). Z týchto účtov budú následne vlastné zdroje prevedené na účet vedený v štátnej pokladnici ministerstvom v mene Európskej komisie, a to v rámci časových limitov stanovených v Nariadení (ES, Euratom) č. 1150/2000. Na účet v mene Komisie sa budú mesačne pripisovať aj prostriedky na odvody do Európskej únie zo zdroja založeného na DPH a HNP z výdavkov štátneho rozpočtu.

K § 21

V navrhovanom ustanovení sa zhodne upravuje právne postavenie rozpočtových a príspevkových organizácií financovaných zo štátneho rozpočtu, rozpočtu obce alebo rozpočtu vyšších územných celkov. Tieto organizácie sú vždy právnickými osobami a možno ich zriadiť zákonom alebo rozhodnutím ústredného orgánu štátnej správy, obce alebo vyššieho územného celku.

V prípade rozpočtových organizácií nedochádza k zásadným zmenám, zákon ich naďalej definuje ako právnické osoby štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho územného celku.

Zásadnou zmenou v príspevkových organizáciách, ako právnických osobách štátu, obce alebo vyššieho územného celku je charakter vykonávaných činností a to netrhového charakteru, v súlade s vecnou pôsobnosťou zriaďovateľa, ktorý takúto organizáciu zriaďuje a podiel výrobných nákladov krytých tržbami, ktorý musí byť menší ako 50 %. Všetky príspevkové organizácie, ktoré spĺňajú tieto kritériá sú zaradené do sektora verejnej správy v súlade s metodikou ESA 95, t.j. Štatistický úrad vedie register organizácií patriacich do tohto sektora. Tržby sa vykazujú spolu za hlavnú i podnikateľskú činnosť.

Určenie výrobných nákladov a určenie tržieb, ktoré sa na tieto účely posudzujú určí opatrenie ministerstva financií č. 1407/2003 -92, na ktoré sa v poznámke pod čiarou odkazuje (MF SR pripravuje novelizáciu uvedeného opatrenia). Zároveň sa v odseku 13 určuje, za akých podmienok musí zriaďovateľ zrušiť príspevkovú organizáciu, t.j. ak prestane plniť úlohy pre zriaďovateľa, pre ktoré si ju zriadil a v prípade, že prestane hospodáriť tak, že spĺňa podmienku 50 % uvedenú vyššie a to najmenej dva roky po sebe.

Oprávnenie na zriaďovanie rozpočtových a príspevkových organizácií, určenie funkcie zriaďovateľa sa oproti doterajšej úprave v zásade nemení. V návrhu sa bližšie upravuje postup pri zmene podriadenosti organizácií, t.j. pri zmene zriaďovateľa v rámci štátnej správy, resp. v rámci samosprávy. Súčasne sa precizuje ustanovenie o zmene spôsobu financovania organizácií, čo sa nepovažuje za transformáciu, ak dochádza k zmene spôsobu financovania u toho istého zriaďovateľa, t.j. z rozpočtovej formy hospodárenia na príspevkovú a naopak.

Z nižšej právnej normy (výnos MF SR) sa preberá do zákona obsah zriaďovacej listiny. Vo vzťahu k zmene formy hospodárenia rozpočtovej a príspevkovej organizácie sa precizuje znenie v tom, že môže ísť vždy len o zmenu spôsobu financovania z rozpočtovej na príspevkovú, resp. z príspevkovej na rozpočtovú organizáciu.

K § 22

Z pohľadu financovania je rozpočtová organizácia zapojená príjmami a výdavkami na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho územného celku. Zostavuje svoj rozpočet príjmov a výdavkov, pričom sa riadi záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu a záväznými ukazovateľmi určenými zriaďovateľom.

Vnútorné organizačné jednotky rozpočtových organizácií hospodária v rámci rozpočtu rozpočtovej organizácie so zverenými preddavkami.

Naďalej sa zachováva možnosť vzájomného započítania príjmov a výdavkov v rozpočtovej organizácii za rovnakých podmienkach ako v súčasnosti.

Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy svojho rozpočtu na svojom príjmovom rozpočtovom účte a výdavky realizuje zo svojho výdavkového účtu, pričom sa jej umožňuje sústreďovať svoje príjmy na iných účtoch a realizovať rozpočtové výdavky z iných účtov len v prípadoch, ktoré určuje tento alebo osobitný zákon. Ak ide o klienta Štátnej pokladnice, vedie účty v Štátnej pokladnici.

V prípade prenájmu majetku štátu v jej správe je štátna rozpočtová organizácia povinná príjem z tejto činnosti odviesť do štátneho rozpočtu.

Naďalej rozpočtová organizácia nemôže využívať jednu z foriem prenajímania a obstarávania predmetov dlhodobej spotreby prostredníctvom finančného leasingu, t.j. prenájmom, po ukončení ktorého a po zaplatení poslednej splátky a kúpnej ceny dochádza k prevodu vlastníckeho práva z prenajímateľa na nájomcu veci (nájom veci s právom kúpy prenajatej veci) okrem prípadov leasingových splátok nájomného z prostriedkov Európskej únie a z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na spolufinancovanie spoločných projektov SR a EÚ. Ide o Európsky sociálny fond, ktorý umožňuje obstarať majetok formou leasingu.

Návrh zákona neupravuje odpisovanie majetku v rozpočtových organizáciách a v príspevkových organizáciách, odpisovanie sa od. 1. januára 2005 bude riadiť zákonom o účtovníctve. Návrh neobsahuje prechodné ustanovenie na riešenie odpisovania majetku už odpisovaného podľa doterajších predpisov z dôvodu, aby sa účtovná jednotka mohla samostatne rozhodnúť, či doodpisuje majetok podľa doterajších predpisov a nemala majetok rôzne odpisovaný, pokiaľ sa tak sama nerozhodne.

K § 23

Rozpočtová organizácia v rámci osobitosti rozpočtového hospodárenia je oprávnená v prípadoch taxatívne určených zákonom prekračovať limit výdavkov. Dary, združené prostriedky, dotácie a granty a prostriedky získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti vedie na samostatnom mimorozpočtovom účte, pričom tieto zdroje pred použitím odvedie na osobitný príjmový účet pre doplnkové zdroje a výdavky uskutoční prostredníctvom svojho výdavkového účtu. Uvedený režim neplatí pre prostriedky poskytnuté zo zahraničia v cudzej mene na platby v cudzej mene v tuzemsku a do zahraničia.

Výdavky súvisiace so stravovaním v školských zariadeniach tak ako doteraz uhrádza rozpočtová organizácia priamo z bežného účtu. Režim poskytovania preddavkov preddavkovým organizáciám (napr. zastupiteľským úradom) zostal nezmenený.

K § 24

Príspevková organizácia je zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku príspevkom. Aj naďalej môže vykonávať podnikateľskú činnosť, na ktorú potrebuje súhlas zriaďovateľa, táto činnosť musí byť zisková a slúži na doplnenie zdrojov v hlavnej činnosti. Príjmy a výdavky realizuje prostredníctvom účtov vedených v Štátnej pokladnici v súlade so zákonom o Štátnej pokladnici.

Na rozdiel od rozpočtovej organizácie môže príspevková organizácia realizovať finančný leasing za podmienky, že bude nájomné uhrádzať z vlastných zdrojov.

Vychádzajúc zo zásad verejného obstarávania zmluvu o finančnom leasingu (nájom veci s právom kúpy prenajatej veci) môže uzavrieť až po vyhodnotení ponúk minimálne troch nezávislých uchádzačov.

Poskytnutie príspevku zriaďovateľom limituje vyrovnanosť rozpočtu príspevkovej organizácie, t.j. príspevok má zabezpečovať vyrovnanosť rozpočtu. Súčasne sa oprávňuje príspevková organizácia použiť príspevok na bežnú prevádzku aj na krytie odpisov a to vo výške určenej zriaďovateľom.

Tak ako doteraz je v kompetencii zriaďovateľa krátenie alebo zvýšenie jeho príspevku v prípadoch určených zákonom.

Príspevková organizácia zúčtováva finančné vzťahy s rozpočtom zriaďovateľa, prípadne so štátnym rozpočtom.

Podmienkou dosiahnutia vyššieho hospodárskeho výsledku ako rozpočtovaného je dodržanie kvality služieb, plnením úloh, dodržaním podmienok, za ktorých boli príspevkovej organizácii určené záväzné úlohy a limity. Mechanizmus eliminovania stratového hospodárenia príspevkových organizácií ostáva zachovaný aj s následnou povinnosťou zrušenia príspevkovej organizácie, príp. jej zmeny na rozpočtovú organizáciu.

K § 25

Doterajší právny stav zostáva zachovaný. Z nižšej právnej normy (výnos) sa preberajú ustanovenia týkajúce sa zdrojov fondu reprodukcie a použitia tohto fondu ako i rezervného fondu príspevkovej organizácie. Straty minulých rokov a strata bežného roku sa naďalej prednostne eliminuje z rezervného fondu príspevkovej organizácie.

K § 26

Navrhované ustanovenie zachováva odplatnosť poskytovania výkonov rozpočtových a príspevkových organizácií právnickým a fyzickým osobám, pričom sa uplatňuje zákon o cenách. S cieľom zabránenia možnému zakladaniu konkurencie pri poskytovaní výkonov rozpočtovými a príspevkovými organizáciami sa súčasne upravuje článkom III tohto návrhu zákon o cenách, v ktorom sa určuje podmienka pri určovaní ceny poskytovaných výkonov (pri tvorbe cien dohodov je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa výkony neposkytovali v nižšej cene ako sú náklady na tieto výkony, čo nevylučuje vyššiu cenu ako sú náklady). Z uvedeného systému je výnimkované poskytovanie výkonov štátnymi rozpočtovými organizáciami v ich pôsobnosti navzájom, pri ktorom sa uplatňuje zásada bezplatnosti.

Ustanovenie odseku 1 sa rozširuje o obdobné ustanovenie aj voči obecným rozpočtovým organizáciám a rozpočtovým organizáciám VÚC ohľadne vzájomného poskytovania výkonov v pôsobnosti týchto organizácií navzájom za podmienky, že ide o toho istého zriaďovateľa (u jednej obce alebo VÚC) a za podmienky, že o tom rozhodne obecné zastupiteľstvo, resp. zastupiteľstvo VÚC.

Rozpočtová organizácia s výnimkou ministerstva financií nemôže vystavovať, avalovať, nadobúdať a prijímať zmenky. Ministerstvo financií uvedenými spôsobmi môže konať jedine pri správe štátneho dlhu a pri správe štátnych záruk. Iné cenné papiere je rozpočtová organizácie oprávnená nadobúdať a vydávať len v prípade ustanovenia tejto možnosti týmto alebo osobitným zákonom. Obdobný režim platí i pre prevzatie záruky za splatenie menovitej hodnoty cenných papierov a splatení výnosu.

Príspevková organizácia nie je oprávnená na vystavovanie dlhopisov a na vystavovanie, avalovanie, nadobúdanie a prijímanie zmeniek.

Navrhované ustanovenie v odseku 3 nemení doterajší režim pri úhrade výdavkov z prostriedkov štátneho rozpočtu za mesiac december až v mesiaci január. Možnosť poukázania finančných prostriedkov na účet cudzích prostriedkov za účelom dosiahnutia možnosti úhrady určených výdavkov za december v januári sa vzťahuje na mzdy, odvody poistného a na dávky sociálnej pomoci. V nasledujúcom roku príspevková organizácia uhradí tieto výdavky z bežného účtu. V prípade nevyčerpania uvedených prostriedkov rozpočtových a príspevkových organizácií do konca februára, zákon ukladá takto prevedené prostriedky vrátiť.

Ďalšími právami príspevkových a rozpočtových organizácií je možnosť použitia kapitálových výdavkov na technické zhodnotenie prenajatého majetku v prípade trvania doby nájmu min. štyri roky od zhodnotenia, ak uvedené organizácie sú nájomcom, možnosť zaplatenie členského príspevku z rozpočtu na základe súhlasu zriaďovateľa, tvorba osobitných fondov len v súlade so zákonom o účtovníctve. V súlade so zákonom o účtovníctve vedú účtovníctvo a predkladajú účtovnú uzávierku.

Osobitné postavenie pri prijímaní a poskytovaní úverov a pôžičiek ako i pri vstupe do úverových vzťahov má ministerstvo financií a Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity.

V nadväznosti na pripravovaný zákon o študentských pôžičkách bude pôžičky študentom poskytovať v mene ministerstva školstva ním poverená právnická osoba.

K § 27

Oprávnenie združovať prostriedky pre rozpočtové a príspevkové organizácie sa ponecháva v rovnakom rozsahu ako v doterajšej právnej úprave.

K § 28

Z doterajšej právnej úpravy rozpočtových pravidiel sa bez zmeny preberá zásada, že rozpočtová organizácia nie je oprávnená vykonávať podnikateľskú činnosť, výnimkou sú tie rozpočtové organizácie, v prípade ktorých možnosť vykonávania podnikateľskej činnosti ustanovuje osobitný zákon.

Príspevková organizácia môže podnikateľskú činnosť vykonávať so súhlasom zriaďovateľa a nad rámec hlavnej činnosti, na ktorú bola zriadená.

Pri stratovej podnikateľskej činnosti k 30. septembru je nevyhnutné túto stratu do konca roka vyrovnať alebo ukončiť podnikateľskú činnosť.

K § 29

Záverečný účet verejnej správy vrátane štátneho záverečného účtu predstavuje výsledky hospodárenia za celú verejnú správu za príslušný rozpočtový rok. Návrh štátneho záverečného účtu spracováva ministerstvo financií, ktoré riadi práce na jeho vypracovaní. Návrh záverečného účtu kapitoly zostavuje správa kapitoly.

Ustanovuje i obsah záverečného účtu verejnej správy. Výsledky hospodárenia verejnej správy zverejňuje ministerstvo štvrťročne.

K § 30

Navrhovaným ustanovením sa určuje zodpovednosť za hospodárenie jednotlivých subjektov verejnej správy. Za hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu aj naďalej zodpovedá vláda národnej rade.

K § 31

V návrhu zákona sa novým spôsobom pristupuje k porušeniu disciplíny. Zavádza sa inštitút porušenia finančnej disciplíny, ktorý je širší ako doterajšie porušenie rozpočtovej disciplíny. Ide aj o nový prístup k nazeraniu na porušenie finančnej disciplíny s tým, že sa vzťahuje na všetky verejné prostriedky, s ktorými hospodária subjekty verejnej správy, resp. ktoré poskytli ďalším právnickým a fyzickým osobám v rámci svojej pôsobnosti.

V odseku 1 sa v písmenách a) až n) taxatívne vymenúvajú jednotlivé typy porušenia finančnej disciplíny. Za jednotlivé porušenia finančnej disciplíny sa v ďalších odsekoch navrhuje rôzne sankcionovanie podľa závažnosti porušenia. Nie všetky sankcie sú finančnej povahy, za menej závažné porušenia sa navrhuje uplatniť sankciu nefinančnej povahy. Tieto nefinančné postihy sa navrhuje uplatniť subjektom, ktorý porušil disciplínu a to voči tomu zamestnancovi, ktorý je zodpovedný za porušenie.

Za najzávažnejšie porušenie finančnej disciplíny sa považuje použitie prostriedkov na iný účel, ako boli určené ◊písmeno a) odseku 1◊. Aby bolo možné jednoznačne preukázať, že došlo k zmene účelu, je potrebné poskytovať prostriedky s určením konkrétneho použitia, napr. na zabezpečenie konkrétnej akcie, na obstaranie konkrétneho majetku, nákupu auta, na samosprávne funkcie, na podporu projektu.

Sankcie finančnej povahy za ďalšie porušenia finančnej disciplíny sa navrhujú alternatívne podľa typu porušenia a to formou odvodu , penále a pokuty.

Navrhovaný systém sankcionovania je miernejší ako doteraz, pritom neupravuje inštitút úľav.

1.Odvod vrátane penále za každý deň porušenia sa ukladá len v jedinom prípade.

2.Umožňuje sa do skončenia kontroly vysporiadať nezákonný stav a v takomto prípade uložiť penále len v polovičnej výške.

3.Sadzba penále sa znižuje na polovicu.

4.Maximálne penále sa znižuje z dvojnásobku na jednonásobok istiny.

5.Zavádza sa ukladanie pokút s „minimálnou“ spodnou hranicou až do sumy 100 tis. resp. 300 tis. Sk podľa závažnosti porušenia.

6.Upravuje sa hranica, pri ktorej sa sankcia neukladá z 3000 na 5000 Sk.

Zároveň sa zjednocuje prístup ukladania sankcií subjektom, ktoré porušili finančnú disciplínu tým, že sa upúšťa od viazania rozpočtových prostriedkov rozpočtovým organizáciám za porušenie finančnej disciplíny, t.j. aj rozpočtovým organizáciám sa bude ukladať odvod, penále a pokuty.

Oproti doterajšej právnej úprave zákon neupravuje kontrolnú pôsobnosť za verejné prostriedky, ktorá bude predmetom pripravovanej novely zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite.

Vzhľadom k tomu, že porušenie finančnej disciplíny vrátane sankcií sa vzťahuje na celú verejnú správu, v návrhu sa upravuje, kto sankcie ukladá, t.j. kontrolný orgán alebo orgán dozoru štátu.

K § 32

Navrhovaným ustanovením sa umožňuje ministerstvu financií za nesplnenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona príslušnému subjektu uložiť pokutu až do výšky 1 mil. Sk.

K § 33

Ponecháva sa platná právna úprava so zachovaním povinnosti predkladateľom zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov uviesť a zdôvodniť predpokladané finančné dopady predkladaných zákonov a predpisov na rozpočet verejnej správy, ako i predložiť návrhy na financovanie týchto dopadov.

K § 34

Návrhom tohto ustanovenia sa subjektom verejnej správy umožní v nevyhnutnom rozsahu uhrádzať zo svojich rozpočtov aj reprezentačné a propagačné výdavky; podrobnosti pre rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie sú v súčasnosti upravené výnosom Ministerstva financií SR č. 22044/2002-48 zo 17.12.2002 v znení výnosu č. 2021/2003-42 z 18.3.2003.

K § 35

Ponecháva sa platná právna úprava zodpovednosti za porušenie finančnej disciplíny subjektom (rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie) v prípade jeho premeny alebo pri prechode zriaďovateľskej funkcie na obec či vyšší územný celok na nový subjekt, pričom sankcie sa uložia v závislosti od právnej formy hospodárenia nového subjektu.

K § 36

Navrhuje sa splnomocniť ministerstvo financií na vydanie nižšej právnej normy k tomuto zákonu na podrobnosti hospodárenia s verejnými prostriedkami a o hospodárení s prostriedkami rozpočtových a príspevkových organizácií.

K § 37

Navrhovanými prechodnými ustanoveniami sa rieši

-zostavenie návrhu rozpočtu verejnej správy v roku 2004 na rok 2005 až 2007,

-zostavenie návrhu rozpočtu verejnej správy podľa rozpočtovej klasifikácie, platnej na nasledujúci rozpočtový rok,

-uplatnenie doterajších predpisov pri kontrolách a konaniach začatých pred účinnosťou tohto zákona a konaniach začatých po účinnosti tohto zákona v prípade, ak výkon kontroly začal pred účinnosťou tohto zákona,

-uplatnenie § 35 pri prechode zodpovednosti v prípade porušenia rozpočtovej disciplíny

podľa doterajších predpisov,

- povinnosť doviazania rozpočtových prostriedkov za porušenie rozpočtovej disciplíny pri

nedokončenom viazaní alebo rozdelenom viazaní na niekoľko rokov,

- povinnosť zriaďovateľa zosúladiť pomery príspevkových organizácií v jeho pôsobnosti

s týmto zákonom do konca roka 2006,

-nakladanie s predvstupovými prostriedkami,

-zostavenie štátneho záverečného účtu za rok 2004.

K § 38

Zrušuje sa platná právna úprava rozpočtových pravidiel, ktorá sa nahrádza týmto zákonom.

K Čl. II

K bodu 1

Navrhuje sa nové znenie odsekov 1 a 2 v nadväznosti na nový zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy, z ktorého sa preberá aj nová terminológia a premietajú sa zmeny v rozsahu rozpočtových kapitol. Klienti štátnej pokladnice sa určujú vymenovaním podľa písmen a) až l).

K bodu 2

Mení sa poznámka pod čiarou k odkazu 9 príkladmo na osobitné zákony, ktoré upravujú existenciu vnútorných organizačných jednotiek napríklad na vysokoškolský zákon.

K bodu 3

Súčasné podmienky vedenia účtov Štátnej pokladnice v cudzej mene výhradne v Národnej banke Slovenska nie sú dostatočné na vykonávanie konverzií, uzatváranie a riadenie devízového rizika v reálnom čase. Takéto podmienky sú možné iba v komerčnom sektore.

K bodu 4

Upravuje sa rozsah klientov, ktorým ŠP úročí účty. Súčasné znenie zákona neumožňuje úročenie zdrojov z vlastnej podnikateľskej činnosti a z ostatných mimorozpočtových prostriedkov, ktoré boli doteraz klientom Štátnej pokladnice úročené v komerčných bankách, napr. účty cudzích prostriedkov.

K bodu 5

Precizuje sa znenie vo vzťahu k oprávneniu Štátnej pokladnice.

K bodu 6

Umožňuje sa Štátnej pokladnici zabezpečovať pre svojich klientov cezhraničný platobný styk aj v banke a pobočke zahraničnej banky.

K bodom 7 a 8

Úprava súvisí so zmenou rozsahu rozpočtových kapitol.

K bodu 9

Navrhovanou úpravou sa ruší povinnosť zostavovania 12 – mesačného a 3 – mesačného finančného plánu a zrušenie povinnosti realizácie výdavkov do výšky 1/12, resp. 1/10 rozpočtu bežných výdavkov pre klienta ministerstvo financií pri realizácii rozpočtu rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa a pri realizácií platieb súvisiacich so štátnym dlhom. Prijatím tejto úpravy nebude ministerstvo financií predkladať štátnej pokladnici finančné plány za kapitolu VPS, ktorú ministerstvo spravuje a rovnako výdavky tejto kapitoly nebudú obmedzované výškou 1/12, resp. 1/10 výdavkov. Súčasne sa vypustením textu reaguje na zmenu rozsahu rozpočtových kapitol.

K bodom 10 a 11

V súčasnom znení zákona o Štátnej pokladnici nie je komplexne riešená problematika prijatých a platených úrokov, poplatkov ako aj výnosov a nákladov spojených so správou účtov Štátnej pokladnice a účtov klientov Štátnej pokladnice vo väzbe na príjmy a výdavky štátneho rozpočtu. Uvedené úpravy spresňujú a kompletizujú túto problematiku.

K bodu 12

V nadväznosti na skutočnosť, že v tomto zákone sa neustanovuje konkrétny postup pri odpisovaní majetku subjektov verejnej správy a ani odpisovanie majetku štátu, pričom zámerom je upustenie od väzby na daňové predpisy pri odpisovaní majetku, zo zákona o štátnej pokladnici sa vypúšťa ustanovenie, ktoré ukladalo povinnosť klientom štátnej pokladnice odpisovať majetok podľa daňového zákona a to rovnomerne.

K bodu 13

Vzhľadom na úpravu § 2 ods. 2 z ktorého bol vypustený pojem „Vnútorná organizačná jednotka“ sa prenáša odkaz 9 až do tohto ustanovenia. Súčasne sa z odkazu vypúšťa odvolanie sa na zákon o rozpočtových pravidlách najmä z dôvodu, aby vnútorná organizačná jednotka pre potreby ŠP nebola spájaná iba s preddavkovou organizáciou uvedenou v zákone o rozpočtových pravidlách.

K bodu 14

Zabezpečuje sa zosúladenie textu zákona v súvislosti s vypustením písmena g) z § 12 ods. 1.

K bodu 15

Zabezpečuje sa zosúladenie označenia odseku v súvislosti s vložením nového odseku 2 v § 12 zákona v predchádzajúcej novele zákona. Ide o súvisiacu úpravu aj do ustanovenia v § 13.

K bodu 16

§ 21a sa vypúšťa z dôvodu duplicity s § 22 ods. 2 zákona.

K bodu 17

Celý text zákona sa zosúlaďuje so znením návrhu na úpravu § 2 ods. 1 a 2.

K Čl. III

Navrhovaným doplnením cenového zákona sa reaguje na ustanovenie § 26 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, podľa ktorého rozpočtové a príspevkové organizácie poskytujú svoje výkony odplatne v súlade s cenovým predpisom. S cieľom zabránenia možnému zakladaniu konkurencie pri poskytovaní výkonov rozpočtovými a príspevkovými organizáciami sa v zákone o cenách dopĺňa ustanovenie § 12 o nový odsek 5, podľa ktorého rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie predávajú svoje výkony za cenu minimálne vo výške nákladov na výrobu tovaru, ktorým môže byť podľa § 1 ods. 1 tohto zákona výrobok, služba, výkon, práca, nájom.

K Čl. IV, V, VI, XI a XII

V nadväznosti na potrebu zosúladenia dotknutých zákonov s týmto zákonom sa subjektom verejnej správy ukladá povinnosť predložiť vláde návrh svojho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok do 15. augusta, ak vláda neurčí inak a súčasne sa zosúlaďujú dotknuté zákony s týmto zákonom vo vzťahu k úverom.

K Čl. VII

K bodom 1 a 2

Dotknuté ustanovenia predmetného zákona sa zosúlaďujú s novým zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy je základným zákonom upravujúcim pravidlá nakladania s prostriedkami štátneho rozpočtu. Ponechaním dotknutých ustanovení vo vysokoškolskom zákone by bol tento zákon v rozpore s rozpočtovými pravidlami.

K Čl. VIII, IX a X

V nadväznosti na úpravu doterajších rozpočtových kapitol v novom zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy je potrebné v dotknutých zákonoch upraviť zapojenie na štátny rozpočet tých subjektov, ktoré v novom systéme nebudú mať samostatnú kapitolu.

K Čl. XIII

K bodu 1

Vypustením samostatnej kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom sa znenie zosúľaďuje s návrhom zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy v časti kapitol štátneho rozpočtu.

K bodu 2

Ustanovenie sa zosúlaďuje s novým zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy, aby nebolo v rozpore so zákonom, ktorý je základným zákonom upravujúcim pravidlá nakladania s prostriedkami štátneho rozpočtu.

K bodu 3

Vzhľadom k úprave v zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy je znenie odseku 7 neopodstatnené. Išlo by o duplicitu.

K Čl. XIV

Úpravou navrhovanou v bode 1 sa zabezpečuje, aby sa v priebehu roka schválením zákonov v priebehu roka nezvyšoval schodok štátneho rozpočtu, ktorý parlament v rámci zákona o štátnom rozpočte schválil a rovnako schválením zákonov v priebehu roka nedochádzalo k vzniku schodku alebo k zvýšeniu schodku napr. Sociálnej poisťovne alebo iných subjektov verejnej správy, ktorým parlament schválil rozpočet napr. vyrovnaný. Preto je potrebné, aby takéto zákony prijaté v priebehu roka, ktoré zakladajú nároky nadobudli účinnosť až od nového roka.

Navrhovaným ustanovením v bode 2 sa zabezpečuje v prípade predloženia pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu k zákonu o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, ktorý má vplyv na schodok verejnej správy schválený vládou, komplexnosť podaného návrhu z hľadiska kvantifikácie vplyvu na schodok verejnej správy.

K Čl. XV

Ustanovenie sa navrhuje zmeniť z dôvodu, aby tretia osoba mohla postúpiť daňovú pohľadávku ďalšej právnickej osobe, ktorou môže byť len právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu alebo právnická osoba zriadená zákonom. Uvedené vyplynulo zo záverov rokovania vlády SR.

K Čl. XVI

Účinnosť niektorých ustanovení návrhu zákona (čl. I § 4 ods. 4 , § 37 ods. 1 a 2 a čl. XV) sa navrhuje dňom vyhlásenia z dôvodu zostavenia rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 podľa platných ustanovení tohto zákona, účinnosť väčšiny ostatných ustanovení sa navrhuje od 1.1.2005.

Návrh zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 21. apríla 2004.

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 523/2004, dátum vydania: 30.09.2004

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Súčasne platný zákon o rozpočtových pravidlách, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1996, v súlade s vymedzeným predmetom úpravy sa zaoberá hlavne štátnym rozpočtom ako základným ekonomickým nástrojom finančnej politiky štátu. Zameriava sa hlavne na rozpočtový proces od zostavovania štátneho rozpočtu, jeho schvaľovania, vykonávanie rozpočtových opatrení. V rámci nakladania s verejnými prostriedkami sa sústreďuje na prostriedky štátneho rozpočtu. Zmeny v spoločnosti od roku 1996, prísun predvstupových finančných nástrojov, príprava na členstvo v Európskej únii vo vzťahu k rozpočtu Európskej únie, zabezpečenie medzinárodnej porovnateľnosti ekonomických údajov z hľadiska vyčíslenia schodku v rámci verejnej správy a v neposlednom rade reforma verejnej správy si vynútili každoročné čiastkové úpravy tohto základného finančného predpisu, celkove má zákon 17 noviel (18. je v legislatívnom procese).

Návrh nového zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy oproti platnej právnej úprave obsahuje tieto najdôležitejšie zmeny:

1.Všeobecnú a ucelenú úpravu nakladania s verejnými prostriedkami, jednotnú a všeobecne platnú definíciu sektora verejnej správy v právnom poriadku Slovenskej republiky a prostredníctvom nej vymedzenie verejných prostriedkov v súlade s platnými medzinárodnými štandardami – metodikou ESA 95.

2.Zavedenie rozpočtovania orientovaného na výsledky ako integrálnu súčasť rozpočtového procesu pri zostavovaní a realizácii štátneho rozpočtu.

3.Zavedenie viacročného rozpočtovania v celej verejnej správe. Rozpočtované príjmy a výdavky rozpočtu verejnej správy sa rozpočtujú za štátny rozpočet a rozpočty ostatných subjektov verejnej správy na tri rozpočtové roky. Rozpočet verejnej správy na ďalšie dva rozpočtové roky nasledujúce po rozpočtovom roku, na ktorý sa predkladá zákon o štátnom rozpočte je orientačný a spresňuje sa v ďalšom rozpočtovom roku. Štátny rozpočet, ako súčasť rozpočtu verejnej správy bude spracovaný v programoch – rozpočtovanie orientované na výsledky.

4.Zavedenie pravidla, podľa ktorého rozpočtované prostriedky štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok, ktoré bude možné čerpať v nasledujúcom roku, budú výdavkom toho rozpočtového roka, v ktorom budú skutočne použité. Zároveň sa zavádza systémová možnosť čerpania finančných prostriedkov na kapitálové výdavky, prostriedky Európske únie vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu aj v nasledujúcich rokoch za podmienok ustanovených zákonom, ako aj možnosť použiť bežné transfery poskytnuté konečnému používateľovi v poslednom štvrťroku a to až do konca prvého štvrťroku nasledujúceho roka.

5.Ustanovenie zásady, že návratné zdroje financovania možno poskytovať len z finančných aktív, nie z výdavkov štátneho rozpočtu a naopak všetky finančné prostriedky z návratných zdrojov financovania sú zdrojom štátnych finančných aktív a nie sú súčasťou príjmov štátneho rozpočtu.

6.Zníženie počtu rozpočtových kapitol v rámci triedenia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu z hľadiska organizačného v nadväznosti na návrh reformy ústredných orgánov štátnej správy.

7.Nové vymedzenie porušenia finančnej disciplíny oproti súčasnému vymedzeniu porušenia rozpočtovej disciplíny. Vymedzenie porušenia finančnej disciplíny vrátane sankcionovania sa vzťahuje rovnako na všetky subjekty verejnej správy, pričom rozsah pôsobnosti pri výkone finančnej kontroly a dozoru štátu sa ponecháva na zákon o finančnej kontrole a osobitné právne predpisy, ktoré vymedzujú kontrolné pôsobnosti ako aj pôsobnosti orgánov dozoru štátu v rámci verejnej správy.

8.Z pohľadu vymedzenia sektora verejnej správy zosúladenie s metodikou ESA zriaďovanie a existenciu príspevkových organizácií štátu, obce a vyššieho územného celku v súlade s pravidlom 50% - kritéria pre rozlíšenie trhových a netrhových výrobcov – príspevkové organizácie môžu byť len také organizácie, ktorých menej ako 50 % výrobných nákladov je pokrytých tržbami.

Návrhom nového zákona o rozpočtových pravidlách pre verejnú správu sa v záujme komplexného riešenia rozpočtového procesu v celom sektore verejnej správy v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu zabezpečuje súlad s dotknutými osobitnými zákonmi ďalšími článkami návrhu zákona.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s inými zákonmi, ako aj s medzinárodnými dokumentmi. Problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení a nie je ani prioritou podľa Bielej knihy.

Rozpočtová problematika je v práve Európskych spoločenstiev upravená nariadeniami Rady a rozhodnutiami Komisie. Podľa čl. 6 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii rešpektuje národnú identitu členských štátov.

Dôsledky na štátny rozpočet, zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest

Predložený návrh nemá finančný dopad na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Nemá ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť. Návrh tiež nemá dopady na boj proti kriminalite a terorizmu. Z uvedeného dôvodu sa doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť nevypracováva.

Návrh zákona bol predložený na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky dňa 5.4.2004.

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore