Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov 523/2004 účinný od 01.01.2016 do 30.06.2016

§ 1
Predmet a rozsah úpravy

(1)
Tento zákon upravuje
a)
rozpočet sektora verejnej správy (ďalej len „verejná správa“), osobitne štátny rozpočet, vzájomné finančné a s nimi súvisiace vzťahy v rámci verejnej správy a tieto vzťahy k ostatným subjektom,
b)
rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, funkciu a zostavovanie štátneho záverečného účtu a súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky (ďalej len „súhrnná výročná správa“),
c)
postavenie Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“), ďalších ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy1) a iných právnických osôb verejnej správy v rozpočtovom procese,
d)
zriaďovanie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a hospodárenie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií.
(2)
Tento zákon sa vzťahuje na prostriedky určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a prostriedky určené na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi a na postupy, právne vzťahy, práva a povinnosti osôb vo vzťahu k týmto prostriedkom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.1a)

§ 2
Vymedzenie pojmov


Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
verejnými prostriedkami finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy; verejnými prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii,
b)
schodkom štátneho rozpočtu záporný rozdiel medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami štátneho rozpočtu,
c)
prebytkom štátneho rozpočtu kladný rozdiel medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami štátneho rozpočtu,
d)
záväzným ukazovateľom štátneho rozpočtu
1.
limit výdavkov štátneho rozpočtu na realizáciu programu vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) a časti programu vlády,
2.
zámery a vybrané ciele programu vlády,
3.
príjem kapitoly štátneho rozpočtu (ďalej len „kapitola“), o ktorom to ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,
4.
limit výdavkov štátneho rozpočtu, ktorý ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, alebo limit výdavku určený podľa § 6 ods. 3, § 22 ods. 1, § 24 ods. 6,
e)
prostriedkami Európskej únie finančné prostriedky poskytnuté Slovenskej republike z rozpočtu Európskej únie, ktoré sa v Slovenskej republike poskytujú prostredníctvom certifikačného orgánu2) alebo Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky,
f)
odvodmi Európskej únii finančné prostriedky odvádzané Slovenskou republikou do rozpočtu Európskej únie.

§ 3
Subjekty verejnej správy

(1)
Subjektmi verejnej správy sú právnické osoby zapísané v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu3) a zaradené vo verejnej správe v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu, a to
a)
v ústrednej správe,
b)
v územnej samospráve,
c)
vo fondoch sociálneho poistenia a fondoch zdravotného poistenia.
(2)
V ústrednej správe sa vykazujú štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie, štátne účelové fondy (ďalej len „štátny fond“) a Slovenský pozemkový fond. V ústrednej správe sa vykazujú aj verejné vysoké školy4) a ďalšie subjekty, ktoré sú zapísané a zaradené v registri podľa odseku 1 v ústrednej správe. V územnej samospráve sa vykazujú obce a vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, ako aj ďalšie subjekty, ktoré sú zapísané a zaradené v registri podľa odseku 1 v územnej samospráve. Vo fondoch sociálneho poistenia a fondoch zdravotného poistenia sa vykazuje Sociálna poisťovňa5) a zdravotné poisťovne.
(3)
Na Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky sa vzťahuje tento zákon, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
(4)
Na subjekty verejnej správy, ktorými sú obce, vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie a Exportno-importná banka Slovenskej republiky sa vzťahuje tento zákon, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

§ 8
Výdavky štátneho rozpočtu

(1)
Zo štátneho rozpočtu sa hradia
a)
výdavky štátnych rozpočtových organizácií a príspevky štátnym príspevkovým organizáciám,
b)
výdavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,
c)
výdavky súvisiace s poskytovaním medzinárodnej pomoci rozvojovým krajinám a najmenej rozvinutým krajinám,
d)
odvody Európskej únii okrem cla a odvodov z produkcie cukru,13)
e)
výdavky na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy obciam a vyšším územným celkom,
f)
záväzky štátu vyplývajúce z plnenia povinností ustanovených osobitnými predpismi,13a)
g)
úroky a poplatky spojené so správou schodku štátneho rozpočtu a správou štátneho dlhu upravené o rozdiel úrokov z finančných operácií vykonaných Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity a nákladov na tieto finančné operácie,12a)
h)
úroky spojené s realizáciou záruky poskytnutej štátom, ak nie sú poskytnuté formou návratnej finančnej výpomoci,
i)
ďalšie výdavky ustanovené zákonom o štátnom rozpočte alebo osobitným zákonom.
(2)
Zo štátneho rozpočtu možno v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať dotácie podľa § 8a.
(3)
Na použitie účelovo určených prostriedkov Európskej únie zaradených do príjmov štátneho rozpočtu sa v štátnom rozpočte rozpočtujú príslušné výdavky. Súčasťou výdavkov príslušnej kapitoly sú aj prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.
(4)
Výdavky štátneho rozpočtu sa rozpočtujú a poskytujú formou bežných výdavkov a kapitálových výdavkov. Vecné vymedzenie bežných výdavkov a kapitálových výdavkov obsahuje ekonomická klasifikácia výdavkov (§ 4 ods. 4). Kapitálové výdavky možno použiť na určený účel aj v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po rozpočtovom roku, na ktorý boli rozpočtované. Prostriedky Európskej únie, prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi možno použiť aj v nasledujúcich rozpočtových rokoch až do ich vyčerpania na určený účel. Bežné výdavky na úhradu dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona13b) a bežné výdavky na program rozvojovej spolupráce možno použiť na určený účel aj v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po rozpočtovom roku, na ktorý boli rozpočtované. Vláda môže zmeniť účel použitia výdavkov, ktoré možno použiť v nasledujúcich rozpočtových rokoch; pri zmene účelu použitia na bežné výdavky je tieto možné použiť len do konca rozpočtového roka, v ktorom bol zmenený účel použitia výdavkov.
(5)
Bežné výdavky s výnimkou miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní a odmien vyplácaných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré boli poskytnuté právnickej osobe alebo fyzickej osobe príslušným správcom kapitoly ako bežný transfer po 1. októbri rozpočtového roka a ktoré nebolo možné použiť do konca príslušného rozpočtového roka, možno použiť do 31. marca nasledujúceho rozpočtového roka; ak boli z týchto prostriedkov poskytnuté preddavky podľa § 19 ods. 8, musia byť finančne vysporiadané rovnako v tomto termíne.
(6)
Správca kapitoly je povinný oznámiť ministerstvu financií výšku všetkých výdavkov podľa odseku 4 okrem prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi, ktoré použije až v nasledujúcom rozpočtovom roku, a to najneskôr do 20. novembra bežného rozpočtového roka; na základe oznámenia ministerstvo financií viaže v rozpočte príslušnej kapitoly na bežný rozpočtový rok výdavky v oznámenej výške s výnimkou prostriedkov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, ktoré ministerstvo viaže až po doručení potvrdenia tohto oznámenia v termíne do 15. decembra bežného rozpočtového roka. O sumu viazaných prostriedkov ministerstvo financií môže povoliť prekročenie limitu výdavkov v nasledujúcom rozpočtovom roku.
(7)
Schodok štátneho rozpočtu schválený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno v príslušnom rozpočtovom roku prekročiť o kladný rozdiel medzi sumou prostriedkov viazaných v predchádzajúcom rozpočtovom roku podľa odseku 6, použitých v príslušnom rozpočtovom roku, a sumou prostriedkov viazaných v príslušnom rozpočtovom roku podľa odseku 6, určených na použitie v nasledujúcom rozpočtovom roku. Schodok štátneho rozpočtu schválený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno prekročiť aj o záporný rozdiel medzi nenaplnenými príjmami z prostriedkov Európskej únie z predchádzajúceho rozpočtového roka, ktorých plnenie sa očakáva v bežnom rozpočtovom roku, a nenaplnenými príjmami z prostriedkov Európskej únie, ktorých plnenie sa očakáva v nasledujúcom rozpočtovom roku.
(8)
Schodok štátneho rozpočtu schválený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa znižuje v príslušnom rozpočtovom roku o záporný rozdiel medzi sumou prostriedkov viazaných v predchádzajúcom rozpočtovom roku podľa odseku 6, použitých v príslušnom rozpočtovom roku, a sumou prostriedkov viazaných v príslušnom rozpočtovom roku podľa odseku 6, určených na použitie v nasledujúcom rozpočtovom roku. Schodok štátneho rozpočtu schválený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa znižuje aj o kladný rozdiel medzi nenaplnenými príjmami z prostriedkov Európskej únie z predchádzajúceho rozpočtového roka, ktorých plnenie sa očakáva v bežnom rozpočtovom roku, a nenaplnenými príjmami z prostriedkov Európskej únie, ktorých plnenie sa očakáva v nasledujúcom rozpočtovom roku.
(9)
Výdavky štátneho rozpočtu nemožno použiť na majetkovú účasť v inej právnickej osobe alebo na založenie alebo zriadenie inej právnickej osoby ako rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie. Na tieto účely možno použiť len štátne finančné aktíva v správe ministerstva financií.
(10)
Výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov14) nepodliehajú prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie. Hnuteľný majetok a nehnuteľný majetok obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie nepodlieha výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov,14) s výnimkou výkonu rozhodnutia na majetok obstaraný z prostriedkov štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie, o ktorom tak ustanovuje zmluva podľa § 20 ods. 2.

§ 9
Kapitoly

(1)
Príjmy štátneho rozpočtu a výdavky štátneho rozpočtu sú organizačne usporiadané do kapitol. Kapitolu tvorí rozpočet
a)
každého ministerstva vrátane rozpočtov rozpočtových organizácií, ktoré sú zapojené na jeho rozpočet, a vrátane finančných vzťahov k jeho príspevkovým organizáciám a finančných vzťahov k ďalším právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých financovanie je v jeho vecnej pôsobnosti,
b)
Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky,
c)
Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,
d)
Úradu vlády Slovenskej republiky,
e)
Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky,
f)
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
g)
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,
h)
Slovenskej akadémie vied,
i)
Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,
j)
ostatných ústredných orgánov štátnej správy,1) ktoré nie sú zapojené na rozpočet príslušného ministerstva,
k)
Slovenskej informačnej služby,
l)
Všeobecnej pokladničnej správy,
m)
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví,
n)
Kancelárie Súdnej rady Slovenskej republiky.
(2)
Organizačné usporiadanie kapitol je uvedené v organizačnej klasifikácii rozpočtovej klasifikácie.
(3)
Kapitolu Všeobecná pokladničná správa spravuje ministerstvo financií a tvoria ju príjmy štátneho rozpočtu vrátane daňových príjmov a príjmov spojených so správou štátneho dlhu a výdavky štátneho rozpočtu vrátane výdavkov spojených so správou štátneho dlhu, ktoré nesúvisia s príjmami a s výdavkami ostatných kapitol.
(4)
Správca kapitoly podľa odseku 1 je povinný
a)
vypracúvať návrh rozpočtu kapitoly vrátane návrhov zámerov a cieľov programov a finančných vzťahov k štátnym fondom, ktoré spravuje, koordinovať účasť riadených rozpočtových organizácií, príspevkových organizácií a ním spravovaných štátnych fondov na zostavení tohto návrhu; návrh výdavkov na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy obciam a vyšším územným celkom prerokúva s republikovými združeniami obcí a so zástupcami vyšších územných celkov a návrh rozpočtu kapitoly predkladá ministerstvu financií v ním určenom rozsahu a termíne, ak osobitný zákon neustanovuje inak,
b)
vypracúvať návrh rozpočtu kapitoly v súlade s vládnym návrhom zákona o štátnom rozpočte a predkladať ho v termíne určenom na predloženie návrhu rozpočtu verejnej správy príslušnému orgánu národnej rady; to neplatí pre správcu kapitoly Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky,
c)
koordinovať činnosť správcov iných kapitol, ktorí sa zúčastňujú na plnení medzirezortného programu vlády, ktorého je gestorom,
d)
spolupracovať s gestorom medzirezortného programu vlády, na ktorom sa zúčastňuje,
e)
monitorovať a hodnotiť plnenie programov vlády rozpočtovaných v rámci kapitoly spôsobom určeným ministerstvom financií v ním určenom rozsahu, štruktúre a termíne,
f)
rozpisovať schválené záväzné ukazovatele kapitoly, a to pre vlastné rozpočtové hospodárenie a pre rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vo svojej vecnej pôsobnosti; záväzné ukazovatele rozpisuje v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok; súčasťou tohto rozpisu pre príspevkovú organizáciu je aj súhrn úloh a činností, ktoré má príspevková organizácia v súlade s predmetom svojej činnosti v príslušnom rozpočtovom roku zabezpečiť,
g)
oznamovať obciam a vyšším územným celkom, ktoré zabezpečujú prenesený výkon štátnej správy, sumu výdavkov na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy v lehote do 30 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,
h)
zabezpečovať uvoľňovanie výdavkov na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy tak, aby ho bolo možné plynule financovať,
i)
usmerňovať hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami kapitoly,
j)
vypracúvať správy o vývoji rozpočtového hospodárenia kapitoly, predkladať ich ministerstvu financií v ním určenom rozsahu a termíne a prerokúvať ich v príslušnom orgáne národnej rady,
k)
vypracúvať súhrnné výkazy a prehľad o rozpočtových opatreniach za celú kapitolu a predkladať ich spôsobom určeným ministerstvom financií a v ním určenom rozsahu, štruktúre a termíne,
l)
zverejňovať údaje rozpočtu kapitoly najneskôr do 60 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok spôsobom podľa osobitného predpisu,7)
(5)
Návrh rozpočtu kapitoly a návrh záverečného účtu kapitoly predkladá Najvyšší súd Slovenskej republiky a Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky v rozsahu a v termínoch určených ministerstvom alebo zákonom aj Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa vyjadruje k návrhu rozpočtu kapitoly a k návrhu záverečného účtu kapitoly Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a kapitoly Kancelárie Súdnej rady Slovenskej republiky; k návrhu rozpočtu kapitoly Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a kapitoly Kancelárie Súdnej rady Slovenskej republiky sa Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vyjadrí vždy pred predložením návrhu štátneho rozpočtu do vlády a do národnej rady.
(6)
Návrh rozpočtu kapitoly a návrh záverečného účtu kapitoly predkladá Slovenská akadémia vied v rozsahu a v termínoch určených ministerstvom alebo zákonom aj Ministerstvu školstva Slovenskej republiky. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky sa vyjadruje k návrhu rozpočtu kapitoly a k návrhu záverečného účtu kapitoly Slovenskej akadémie vied; k návrhu rozpočtu kapitoly Slovenskej akadémie vied sa Ministerstvo školstva Slovenskej republiky vyjadrí vždy pred predložením návrhu štátneho rozpočtu do vlády a do národnej rady.

§ 14
Všeobecné ustanovenia

(1)
Ministerstvo financií riadi práce a usmerňuje vypracovanie návrhu rozpočtu verejnej správy, osobitne návrhu štátneho rozpočtu, pričom vychádza z programu stability.18a) Súčasťou programu stability je aj určenie podielu schodku rozpočtu verejnej správy alebo podielu prebytku rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte.
(2)
Ministerstvo financií vypracúva návrh rozpočtu verejnej správy v štruktúre podľa § 4 ods. 1 v súčinnosti s príslušnými subjektmi verejnej správy.
(3)
Návrh rozpočtu verejnej správy predkladá ministerstvo financií vláde do 15. augusta bežného roka; v rozpočtovom roku, v ktorom je obdobie od schválenia programového vyhlásenia vlády a vyslovenia dôvery vláde do 15. augusta bežného roka kratšie ako 60 dní, vláda môže určiť neskorší termín. O návrhu rozpočtu verejnej správy rozhoduje vláda spravidla do 30. septembra bežného roka.
(4)
Pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu na rokovaní vlády nemožno schváliť návrhy, ktorých dôsledkom je zvýšenie podielu schodku rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte v príslušnom rozpočtovom roku schváleného v rámci vládou schváleného programu stability; to platí aj pri prerokúvaní návrhov rozpočtov subjektov verejnej správy a v priebehu rozpočtového roka aj pri prerokúvaní materiálov predkladaných na rokovanie vlády.
(5)
Vláda predkladá národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy do 15. októbra bežného roka, ak národná rada nerozhodne inak.
(6)
Subjekty verejnej správy a právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú prostriedky štátneho rozpočtu alebo ktoré hospodária s verejnými prostriedkami, sú povinné predkladať bezplatne na žiadosť ministerstva financií spôsobom určeným ministerstvom financií a v ním určenom rozsahu, štruktúre a termíne údaje potrebné na účely zostavenia rozpočtu verejnej správy a hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy; tieto údaje zahŕňajú aj osobné údaje o fyzických osobách a údaje v neanonymizovanej podobe o právnických osobách.
(7)
Sociálna poisťovňa a Slovenský pozemkový fond sú povinné prerokovať s ministerstvom financií návrhy svojich rozpočtov pred ich prerokovaním vo svojich orgánoch podľa osobitného predpisu,19) ktoré predchádza ich predloženiu na schválenie národnej rade alebo vláde. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky je povinné vypracovať návrh súhrnného rozpočtu za vykonávanie verejného zdravotného poistenia v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu a návrh súhrnného rozpočtu za zdravotnícke zariadenia zaradené vo verejnej správe a prerokovať ich s ministerstvom financií. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky je povinné vypracovať návrh súhrnného rozpočtu za verejné vysoké školy a prerokovať ho s ministerstvom financií. Sociálna poisťovňa, Slovenský pozemkový fond a štátne fondy prostredníctvom správcu štátneho fondu sú povinné predložiť vláde na schválenie návrhy svojich rozpočtov do 15. augusta bežného roka, ak vláda neurčí neskorší termín. Subjekty verejnej správy, ktorých rozpočty schvaľuje národná rada, sú povinné predložiť návrhy svojich rozpočtov na schválenie národnej rade v súlade s rozhodnutím vlády prijatým pri prerokúvaní návrhov ich rozpočtov.
(8)
Správca kapitoly je povinný predkladať ministerstvu financií na jeho žiadosť návrhy rozpočtov za subjekty verejnej správy vo svojej zakladateľskej pôsobnosti a zriaďovateľskej pôsobnosti, ktorých príjmy a výdavky nie sú súčasťou rozpočtu správcu kapitoly, a prerokovať ich s ministerstvom financií.
(9)
Návrhy rozpočtov subjektov verejnej správy sa predkladajú v súlade s osobitnými predpismi19) na schválenie národnej rade v termíne ustanovenom na predloženie návrhu rozpočtu verejnej správy okrem návrhu rozpočtu Slovenského pozemkového fondu a návrhov rozpočtov štátnych fondov.

§ 19

(1)
Verejné prostriedky možno použiť na účely, ktoré sú v súlade s osobitnými predpismi.19) Prostriedky štátneho rozpočtu možno použiť len na účely, na ktoré boli ustanovené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok alebo ustanovené podľa tohto zákona. Prostriedky štátneho rozpočtu nemožno použiť na úhradu nájomného podľa zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci29) okrem úhrady tohto nájomného z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.
(2)
Verejné prostriedky rozpočtované na príslušný rozpočtový rok možno použiť do konca rozpočtového roka s výnimkou tých verejných prostriedkov, ktorých nevyčerpané zostatky v súlade s týmto alebo osobitným zákonom19) možno použiť v nasledujúcom rozpočtovom roku.
(3)
Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú verejné prostriedky, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a sú povinné pri ich používaní zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia;21) pri poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov sú povinné postupovať podľa odsekov 8 až 10.
(4)
Štatutárny orgán subjektu verejnej správy19) je povinný zabezpečiť, aby sa verejné prostriedky uvoľňovali iba v takej výške, aká zodpovedá rozsahu plnenia úloh zahrnutých v rozpočte subjektu verejnej správy.
(5)
Subjekt verejnej správy nie je oprávnený zaväzovať sa v bežnom rozpočtovom roku na také úhrady, ktoré nemá zabezpečené v rozpočte na bežný rozpočtový rok a zaťažujú nasledujúce rozpočtové roky z dôvodu nedostatku zdrojov v bežnom rozpočtovom roku.
(6)
Verejné prostriedky sa môžu používať na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov. Subjekt verejnej správy je povinný pri používaní verejných prostriedkov zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia.21) Subjekt verejnej správy je povinný pri poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov postupovať podľa odsekov 8 až 10.
(7)
Subjekt verejnej správy môže tvoriť osobitné fondy, len ak tak ustanovuje tento alebo osobitný zákon.22)
(8)
Subjekt verejnej správy môže poskytovať preddavky, ak boli vopred v zmluve o dodávke výkonov a tovarov písomne dohodnuté, a to najviac na obdobie troch mesiacov v závislosti od vecného plnenia dodávok výkonov a tovarov; poskytovanie preddavkov subjektmi verejnej správy podľa osobitných predpisov22a) týmto nie je dotknuté.
(9)
Subjekt verejnej správy môže okrem preddavkov podľa odseku 8 poskytnúť na základe písomnej zmluvy aj
a)
preddavok pri obstaraní vojenského materiálu, špeciálnych strojov, prístrojov, zariadení a hudobných nástrojov v zahraničí, ak neexistuje domáci výrobca a výrobná lehota prevyšuje jeden rok,
b)
trvalú zálohu pri vydaní medzinárodnej platobnej karty, ak je jej vydanie nevyhnutné na zabezpečenie zahraničných pracovných ciest,
c)
akreditív v prospech zahraničných osôb pri dodávkach výkonov a tovarov,
d)
preddavok na úhradu zdravotnej starostlivosti,
e)
trvalú zálohu na poskytnutie poštových služieb,
f)
zábezpeku pri obstaraní výkonov a tovarov; tým nie je dotknuté poskytovanie zábezpeky podľa osobitného predpisu.22aa)
(10)
Preddavky poskytnuté podľa odseku 8 musia byť finančne vyporiadané najneskôr do konca rozpočtového roka, v ktorom sa poskytli, s výnimkou preddavkov za dodávku tepla, vody, elektrickej energie, plynu, periodickej a neperiodickej tlače, na úhradu nájomného a preddavkov na pohonné hmoty poskytované prostredníctvom platobných kariet, pri ktorých sa nevyžaduje ani splnenie podmienok podľa odseku 8.
(11)
Ustanovenia odsekov 8 až 10 sa nepoužijú na poskytovanie preddavkov obci a vyššiemu územnému celku a pri hospodárení s prostriedkami na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.
(12)
Subjekt verejnej správy s výnimkou obce a vyššieho územného celku môže prijímať úvery alebo pôžičky len v súlade s týmto zákonom; verejná vysoká škola môže prijímať úvery za podmienok ustanovených osobitným zákonom.4) Subjekt verejnej správy, ktorým sú Železnice Slovenskej republiky,22ab) štátny podnik a obchodná spoločnosť, môže prijímať úvery alebo pôžičky, pričom ak ich celková suma prijatá v príslušnom rozpočtovom roku presiahne sumu 1 000 000 eur, len po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva financií. Subjekt verejnej správy zaradený v ústrednej správe, ktorým je záujmové združenie právnických osôb,22ac) môže prijímať úvery alebo pôžičky len po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva financií. Subjekt verejnej správy môže prijať návratnú finančnú výpomoc od iného subjektu verejnej správy, ak sa táto návratná finančná výpomoc použije na úhradu výdavkov spojených s realizáciou spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie. Subjekt verejnej správy môže prijímať návratnú finančnú výpomoc zo štátnych finančných aktív, ak na účely, na ktoré sa návratná finančná výpomoc poskytne, prevzala vláda úver; na iné účely môže subjekt verejnej správy prijať návratnú finančnú výpomoc len po predchádzajúcom súhlase vlády. Príspevková organizácia, ktorá je zdravotníckym zariadením poskytujúcim zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu, môže prijať návratnú finančnú výpomoc zo štátnych finančných aktív za podmienok ustanovených osobitným zákonom.22b)
(13)
Subjekt verejnej správy môže vstupovať do úverových alebo pôžičkových vzťahov ako ručiteľ len v súlade s týmto zákonom s výnimkou subjektu verejnej správy, ktorým je právnická osoba podľa osobitného predpisu22ba) alebo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, ak konajú podľa osobitného predpisu.23)
(14)
Subjekt verejnej správy môže poskytovať úvery alebo pôžičky len v súlade s týmto alebo osobitným zákonom.24)
(15)
Subjekt verejnej správy s výnimkou subjektu verejnej správy, ktorým je obec, vyšší územný celok a nimi zriadená rozpočtová organizácia a príspevková organizácia, je oprávnený uzatvoriť koncesnú zmluvu podľa osobitného predpisu,24ab) ak hodnota koncesie podľa návrhu koncesnej zmluvy sa rovná alebo je vyššia ako hodnota ustanovená osobitným predpisom,24ac) len s predchádzajúcim súhlasom vlády. Povinnou súčasťou materiálu na rokovanie vlády je stanovisko ministerstva financií k návrhu tejto zmluvy z hľadiska dôsledkov jej realizácie na vykazovanie dlhu verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu. Subjekt verejnej správy je povinný na žiadosť ministerstva financií predložiť údaje potrebné na účely hodnotenia a vykazovania dlhu verejnej správy.

§ 20

(1)
Prostriedky Európskej únie sa vedú na osobitných účtoch ministerstva financií v Štátnej pokladnici; prostriedky Európskej únie možno v rozsahu dohodnutom s ministerstvom financií viesť aj na osobitných účtoch iných ministerstiev.
(2)
Z výdavkov podľa § 8 ods. 3 sa poskytujú prostriedky prostredníctvom príslušného orgánu štátnej správy alebo, ak tak ustanoví osobitný zákon, prostredníctvom inej právnickej osoby podľa osobitného predpisu.24a)
(3)
Štátny orgán a rozpočtová organizácia, ktoré sústreďujú odvody Európskej únii, vedú tieto prostriedky na samostatnom účte v Štátnej pokladnici, z ktorého sa prevádzajú na osobitný účet vedený ministerstvom financií v mene Európskej komisie, zriadený v Štátnej pokladnici; na osobitný účet sa z výdavkov štátneho rozpočtu prevádzajú aj odvody Európskej únii [§ 8 ods. 1 písm. d)].
(4)
Výnosy z prostriedkov Európskej únie sú majetkom Európskej únie.24aa)
(5)
Prostriedkami Európskej únie a odvodmi Európskej únii nemožno zabezpečovať záväzky Slovenskej republiky.
(6)
Ak Európska únia požiada o vrátenie prostriedkov Európskej únie, vyporiadajú sa tieto prostriedky v prospech alebo na ťarchu príslušného osobitného účtu podľa odseku 1.
(7)
Slovenská republika zaplatí Európskej únii úrok z omeškania v prípade oneskoreného vrátenia prostriedkov Európskej únie a v prípade oneskoreného prevodu odvodov Európskej únii podľa sadzby určenej Európskou úniou.
(8)
Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré prijali finančnú pomoc priamo z Európskej únie, sú povinné oznamovať ministerstvu financií v lehote do 30 dní od jej prijatia výšku prijatej finančnej pomoci a účel, na ktorý bola finančná pomoc poskytnutá. V rovnakej lehote sú povinné oznamovať ministerstvu financií prijatie žiadosti Európskej únie o vrátenie finančnej pomoci alebo jej časti.

§ 31
Porušenie finančnej disciplíny

(1)
Porušením finančnej disciplíny je
a)
poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom,
b)
poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov,
c)
neodvedenie prostriedkov subjektu verejnej správy v ustanovenej alebo určenej lehote a rozsahu,
d)
neodvedenie výnosu z verejných prostriedkov do rozpočtu subjektu verejnej správy podľa tohto alebo osobitného zákona,42aa)
e)
prekročenie lehoty ustanovenej alebo určenej na použitie verejných prostriedkov,
f)
prekročenie rozsahu splnomocnenia na prevzatie záväzkov podľa § 19 ods. 5,
g)
umožnenie bezdôvodného obohatenia získaním finančného prospechu z verejných prostriedkov,
h)
konanie v rozpore s § 15 až 18,
i)
použitie verejných prostriedkov na financovanie, založenie alebo zriadenie právnickej osoby v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi,
j)
nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov,21)
k)
nedodržanie ustanoveného alebo určeného spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami,
l)
úhrada preddavku z verejných prostriedkov v rozpore s týmto zákonom alebo v rozpore s podmienkami určenými pri poskytnutí verejných prostriedkov,
m)
porušenie pravidiel a podmienok pri poskytovaní prostriedkov z rozpočtu verejnej správy subjektom verejnej správy,
n)
porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté.
(2)
Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) sa nepovažuje taká realizácia výdavkov, pri ktorej dôjde k nesprávnemu zatriedeniu výdavkov podľa rozpočtovej klasifikácie, ak je dodržaný vecne vymedzený účel použitia verejných prostriedkov.
(3)
Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň porušenia finančnej disciplíny do dňa odvedenia finančných prostriedkov vrátane, najviac do výšky tejto sumy; za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) pri nakladaní so štátnymi finančnými aktívami poskytnutými ako úver, pôžička alebo návratná finančná výpomoc sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny, v ktorej nebola istina do dňa skončenia kontroly alebo vládneho auditu42a) splatená, a pokuta vo výške 10 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny.
(4)
Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu. Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy neodvedenej v ustanovenej alebo určenej lehote za každý deň prekročenia lehoty na odvedenie finančných prostriedkov až do dňa ich odvedenia vrátane. Ak právnická osoba alebo fyzická osoba sama zistí porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) alebo sa zistí porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) pri výkone kontroly alebo vnútorného auditu a právnická osoba alebo fyzická osoba protiprávny stav odstráni alebo odvedie finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny do dňa skončenia kontroly alebo vnútorného auditu, najneskôr do začatia vládneho auditu, správne konanie sa nezačne.
(5)
Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. e) sa ukladá penále vo výške 0,1 % zo sumy použitej po ustanovenej alebo určenej lehote za každý deň prekročenia lehoty na použitie verejných prostriedkov až do dňa použitia vrátane, najviac do výšky tejto sumy.
(6)
Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. f) až i) sa ukladá pokuta. Pokuta za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. f) a g) sa ukladá od 200 eur do 10 000 eur v závislosti od závažnosti porušenia finančnej disciplíny a dĺžky trvania protiprávneho stavu. Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. h) a i) sa pokuta ukladá od 200 eur do 3 300 eur v závislosti od závažnosti porušenia finančnej disciplíny a dĺžky trvania protiprávneho stavu.
(7)
Subjekt verejnej správy, ktorý porušil finančnú disciplínu podľa odseku 1 písm. a) až n), je povinný uplatniť voči zamestnancovi zodpovednému za porušenie finančnej disciplíny postup podľa osobitných predpisov.43) Ak sa verejné prostriedky poskytli za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, uplatní sa pri porušení týchto podmienok rovnaký postup vrátane sankcie ako pri porušení finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b).
(8)
Odvod, penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny právnickou osobou alebo fyzickou osobou sa odvádzajú do príslušného druhu rozpočtu verejnej správy, z ktorého boli poskytnuté; odvod, penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu sa odvádzajú do štátneho rozpočtu. Penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny subjektom verejnej správy pri nakladaní s inými finančnými prostriedkami, ako poskytnutými z rozpočtu iného subjektu verejnej správy, sa odvádzajú do štátneho rozpočtu.
(9)
Odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s verejnými prostriedkami ukladá a vymáha orgán vykonávajúci kontrolu, auditujúci orgán alebo orgán dozoru štátu44) v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi.45) Odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny štátnou rozpočtovou organizáciou a štátnou príspevkovou organizáciou alebo za porušenie finančnej disciplíny inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu a s prostriedkami Európskej únie ukladá Úrad vládneho auditu,46) ktorý ich aj vymáha. Ustanovenie druhej vety sa nevzťahuje na ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny prijímateľom pri nakladaní s prostriedkami Európskej únie46a) a s prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie poskytnutými Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis.13b) V prípade potreby odvod, penále a pokutu môže uložiť a vymáhať ministerstvo financií.
(10)
Ak porušenie finančnej disciplíny, za ktoré sa ukladá odvod a penále podľa tohto zákona a ukladá sa alebo sa môže uložiť pokuta podľa tohto zákona, zistí pri výkone kontroly alebo auditu podľa osobitného predpisu47) orgán, ktorý nie je oprávnený na uloženie sankcie podľa tohto paragrafu a § 32 a protiprávny stav nie je odstránený podľa tohto zákona alebo osobitného zákona, je povinný oznámiť porušenie finančnej disciplíny orgánu vykonávajúcemu kontrolu, auditujúcemu orgánu alebo orgánu dozoru štátu44) podľa odseku 9.
(11)
Odvod, penále a pokutu za to isté porušenie finančnej disciplíny možno uložiť len raz.
(12)
Ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty sa riadi všeobecnými predpismi o správnom konaní.48) Na správu pohľadávky štátu vzniknutej z tohto titulu sa vzťahuje osobitný predpis.28) Ak subjekt, ktorý porušil finančnú disciplínu, postupuje v súlade s dohodou uzatvorenou podľa osobitného predpisu,48a) za deň odvedenia prostriedkov na účely určenia výšky penále sa považuje deň účinnosti tejto dohody podľa osobitného predpisu.
(13)
Odvod spolu s penále za porušenie finančnej disciplíny, ktoré za kontrolovaný subjekt alebo auditovanú osobu nepresiahnu sumu 40 eur, sa neukladá, ak osobitný predpis vo vzťahu k správnemu orgánu, ktorým je Pôdohospodárska platobná agentúra neustanoví inak.48b)
(14)
Odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny možno uložiť do piatich rokov odo dňa preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny.
(15)
Na postup pri úhrade odvodu za porušenie finančnej disciplíny pri hospodárení s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami štátneho rozpočtu určenými na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie sa vzťahuje osobitný predpis;12aa) penále a pokuta sú príjmom štátneho rozpočtu podľa § 7 ods. 1 písm. i). Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. j) pri nakladaní s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny, pričom ustanovenie § 32 sa neuplatní.
(16)
Ak je porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) až i) aj porušením povinností ustanovených osobitným predpisom, uložia sa sankcie za porušenie finančnej disciplíny podľa tohto zákona, ak sa za takéto porušenie neukladajú sankcie podľa osobitného predpisu.

§ 32

Ministerstvo financií môže subjektu, ktorému vyplývajú povinnosti z tohto zákona, uložiť za ich nesplnenie pokutu až do výšky 40 000 eur podľa všeobecných predpisov o správnom konaní48) v lehote podľa § 31. Za nesplnenie povinností ustanovených v § 8a ods. 10 a § 19 ods. 3 a 6 môže uložiť pokutu aj Úrad vládneho auditu až do výšky 40 000 eur podľa všeobecných predpisov o správnom konaní48) v lehote podľa § 31. Na správu pohľadávky štátu vzniknutej z tohto titulu sa vzťahuje osobitný predpis.28) Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.

2)  § 9 zákona č. 528/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov,§ 9 zákona č. 292/2014 Z. z.

44)  Napríklad § 246 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 2 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

45)  Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov, zákon č. 357/2015 Z. z.

46)  § 4 zákona č. 357/2015 Z. z.