Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 519/2005 účinný od 01.01.2006

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

19

Dôvodová správa

Všeobecná časťCieľom predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov je predovšetkým zvýrazniť dôležitosť výkonu integrovaného dohľadu nad finančným trhom ako jedného z dvoch hlavných pilierov činnosti Národnej banky Slovenska (popri výkone menovej politiky). Pritom predložený návrh upravuje a precizuje viaceré ustanovenia o pôsobnosti Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad finančným trhom Slovenskej republiky a v súvislosti s tým tiež upravuje a precizuje ustanovenia o kompetenciách, uznášaniaschopnosti a hlasovaniach Bankovej rady Národnej banky Slovenska a o počte členov, možnosti opakovaného vymenovávania a funkčných obdobiach členov Bankovej rady Národnej banky Slovenska, ako aj ustanovenia o výkone a organizácii výkonu dohľadu nad finančným trhom. Spoločne s niektorými úpravami, ktoré vyplývajú z aplikačnej praxe, sa tak má dotvoriť komplexná právna úprava pre oblasť dohľadu nad finančným trhom Slovenskej republiky.

Predloženým návrhom novely zákona o NBS sa navrhuje vykonať aj viaceré úpravy reagujúce na doterajšie skúsenosti z uplatňovania zákona o NBS v praxi a taktiež vykonať úpravy zákona o NBS zohľadňujúce súvisiacu novú legislatívu, ktorá bola prijatá a je aplikovaná v praxi od ostatnej novelizácie zákona o NBS. Navrhované úpravy ustanovení zákona o NBS vyplynuli predovšetkým z podnetov od Ministerstva financií SR a od organizačných útvarov NBS.

Doteraz platný zákon o Národnej banke Slovenska je v súčasnosti už plne zosúladený a kompatibilný s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie (ES/EÚ), a to v rozsahu platnom pre členské štáty Európskej únie, v ktorých nie je ako peňažná mena zavedená mena euro (teda pre členské štáty s derogáciou – s výnimkou na zavedenie eura). Relevantnými právnymi normami v Európskej únii pre zákon o Národnej banke Slovenska je zmluvné primárne právo (nie sekundárne právo) ES/EÚ, ktoré má (na základe čl.◊7 ods.◊5 Ústavy SR) prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, a to ustanovenia (najmä čl.◊8, čl.◊101, čl.◊102, čl.◊105 až čl.◊124) platnej Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Ú.◊v.◊ES C◊325, 24.◊12.◊2002, oznámenie č.◊185/2004◊Z.◊z.) vrátane ustanovení Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, ktorý tvorí súčasť (prílohu č.◊18) platnej Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Problematika predloženého návrhu novely zákona o Národnej banke Slovenska však nie je predmetom úpravy práva ES/EÚ (s výnimkou návrhu na čiastkové spresnenie §◊7 ods.◊9 zákona na základe odporúčania Európskej komisie vyplývajúceho z jej Konvergenčnej správy 2004).

Predložený návrh obsahuje taktiež sprievodné čiastkové úpravy doterajšieho a nového zákona o dohľade nad finančným trhom (zákona č.◊96/2002◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov a zákona č.◊747/2004◊Z.◊z.), ktoré súvisia s navrhovanou novelou zákona o Národnej banke Slovenska.

Prijatím predloženého návrhu novely zákona o Národnej banke Slovenska sa nepredpokladá negatívny vplyv na štátny rozpočet, na rozpočty obcí, na rozpočty vyšších územných celkov (samosprávnych krajov) ani na ostatné rozpočty patriace do okruhu verejných rozpočtov. Predložený návrh zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie (environmentálny vplyv), žiadny vplyv na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest a rovnako nebude mať žiadne negatívne dopady na boj proti kriminalite a terorizmu. Predložený návrh zákona vzhľadom na predmet jeho úpravy netreba prerokovať v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky. Predložený návrh zákona bol pripravovaný v spolupráci Ministerstva financií Slovenskej republiky a Národnej banky Slovenska, a to v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.

Predložený návrh novely zákona o Národnej banke Slovenska je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Pritom je predložený návrh zákona tiež v súlade so Zmluvou o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (oznámenie č.◊185/2004◊Z.◊z.).

Nadobudnutie účinnosti predloženého návrhu zákona sa navrhuje od 1.◊decembra 2005, pričom však väčšina ustanovení má nadobudnúť účinnosť až od 1.◊januára 2006 s tým, že už od 1.◊decembra 2005 sa navrhuje nadobudnutie účinnosti takých ustanovení, ktoré by mali prispieť k uľahčeniu integrácie dohľadu nad finančným trhom.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTInávrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992◊Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov a zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ návrhu zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.◊566/1992◊Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov a zákon č. 747/2004◊Z.◊z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii:

Vzhľadom na členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii je bezpredmetné vyjadrovanie sa k záväzkom Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii z hľadiska priorít aproximácie práva podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy a screeningu.

Návrh zákona sa predkladá podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2005 s termínom predloženia október 2005.

4.Problematika návrhu zákona :

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

–v článkoch 8, 101,102, 105 až 124 Zmluvy o založení ES (Ú.◊v.◊ES C◊325, 24.◊12.◊2002, oznámenie č.◊185/2004◊Z.◊z.),

–v Protokole o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, prílohe č.◊18 k Zmluve o založení ES, a

–v rozhodnutí Rady č. 1998/415/ES z 29. júna 1998 o konzultácii Európskej centrálnej banky s národnými orgánmi ohľadom návrhu právnych prepisov.

Táto právna úprava EÚ/ES vychádza z princípu nezávislosti národných centrálnych bánk vrátane riadiacich orgánov národných centrálnych bánk členských štátov EÚ. Problematika predloženého návrhu novely zákona o Národnej banke Slovenska (úprava plynutia funkčných období členov bankovej rady, úprava celkovej možnej dĺžky členstva v bankovej rade, úprava uznášaniaschopnosti a hlasovaní bankovej rady, úprava výkonu dočasne uvoľnenej funkcie guvernéra) však nie je predmetom úpravy práva ES/EÚ (s výnimkou návrhu na čiastkové spresnenie §◊7 ods.◊9 zákona na základe odporúčania Európskej komisie vyplývajúceho z jej Konvergenčnej správy 2004). Úprava v predmetnej oblasti je ponechaná na jednotlivé členské štáty Európskej únie za predpokladu, že sú rešpektované požiadavky EÚ na postavenie a nezávislosť národných centrálnych bánk vrátane riadiacich orgánov národných centrálnych bánk členských štátov EÚ.

Rozhodnutie Rady 1998/415/ES upravuje povinnosť členských štátov a príslušných orgánov členských štátov poradiť sa (konzultovať) s Európskou centrálnou bankou návrh každého národného (vnútroštátneho) právneho predpisu v oblasti vecnej pôsobnosti Európskej centrálnej banky vrátane návrhu zákona, ktorý sa týka napríklad národnej centrálnej banky.

d)nie je upravená v práve Európskej únie.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a) úplná zlučiteľnosť.

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

bezpredmetné.

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili žiadni experti. Návrh zákona však bude predložený na vyjadrenie Európskej centrálnej banke v súlade s ustanoveniami rozhodnutia Rady EÚ 98/415/ES z 29.◊júna 1998 o konzultácii Európskej centrálnej banky s národnými orgánmi ohľadom návrhov právnych predpisov.

DOLOŽKA VPLYVOVk návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej radySlovenskej republiky č. 566/1992◊Zb. o Národnej banke Slovenskav znení neskorších predpisov,o jeho finančných a ekonomických vplyvoch, environmentálnych vplyvocha vplyvoch na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad dopadov na verejné financie

Prijatím predloženého návrhu novely zákona o Národnej banke Slovenska sa v súčasnosti nepredpokladá negatívny vplyv na štátny rozpočet, na rozpočty obcí, na rozpočty vyšších územných celkov (samosprávnych krajov) ani na ostatné rozpočty patriace do okruhu verejných rozpočtov.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Realizáciou predloženého návrhu novely zákona o Národnej banke Slovenska sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Realizáciou predloženého návrhu novely zákona o Národnej banke Slovenska sa nepredpokladá žiadny vplyv na životné prostredie (žiadny environmentálny vplyv).

4.Odhad dopadov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie

Realizáciou predloženého návrhu novely zákona o Národnej banke Slovenska sa nepredpokladá žiadny negatívny vplyv na nezamestnanosť ani na zamestnanosť v Slovenskej republike a ani žiadny negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť dôvodovej správy

K článku◊I

K bodu 1

V ustanovení §◊1 ods.◊3 sa navrhuje, aby odkaz◊3 a poznámka k odkazu◊3 boli vypustené z dôvodu, že tento odkaz je nesystematicky umiestnený, poznámka je už v súčasnosti neaktuálna a tiež preto, lebo tento odkaz a poznámka nie sú potrebné, pretože pojem Zbierka zákonov Slovenskej republiky je všeobecne známy.

K bodom 2 a 3

Navrhuje sa upraviť ustanovenia §◊2 predloženého návrhu zákona vzhľadom na rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu nad celým finančným trhom, a to v nadväznosti na zákon č.◊747/2004◊Z.◊z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 4

Navrhovanou úpravou §◊3 ods.◊1 sa precizuje znenie tohto ustanovenia a mení sa periodicita, v ktorej Národná banka Slovenska predkladá Národnej rade Slovenskej republiky polročné správy o menovom vývoji (vždy do troch mesiacov po skončení prvého polroka príslušného kalendárneho roka).

K bodu 5

Navrhovaným doplnením §◊3 o nový odsek◊4 sa v zákone o NBS zabezpečuje komplexná právna úprava pokiaľ ide o predkladanie všetkých dokumentov Národnej rade Slovenskej republiky zo strany Národnej banky Slovenska, a to v nadväznosti na §◊1 ods.◊3 písm.◊e) zákona č.◊747/2004◊Z.◊z. o dohľade nad finančným trhom.

K bodu 6

V §◊4 ods.◊1 sa vykonáva legislatívno-technické spresnenie použitej terminológie.

K bodu 7

Navrhovaným doplnením §◊4 o nový odsek◊3 sa v zákone o NBS zabezpečuje komplexná právna úprava pôsobnosti Národnej banky Slovenska v oblasti medzinárodnej spolupráce pri výkone dohľadu v oblasti finančného trhu, a to v nadväznosti na §◊4 ods.◊3 zákona č.◊747/2004◊Z.◊z. o dohľade nad finančným trhom.

K bodu 8

Ustanovenie §◊5 sa navrhuje vypustiť (zrušiť), aby sa vytvoril lepší legislatívny priestor na vykonávanie organizačných zmien v rámci Národnej banky Slovenska, a to predovšetkým vzhľadom na zmeny rozsahu vykonávaných činností a pôsobnosti Národnej banky Slovenska.

K bodu 9

Navrhuje sa úprava §◊6 ods.◊1 druhej vety a jej rozčlenenie na písmená◊a) a◊b) tak, aby písmeno◊a) obsahovalo doterajší text s výpočtom najdôležitejších kompetencií Bankovej rady NBS v oblasti menovej politiky a aby písmeno◊b) obsahovalo doplnený nový text s výpočtom najdôležitejších kompetenciách Bankovej rady NBS v oblasti dohľadu nad finančným trhom. Takáto úprava §◊6 ods.◊1 sa navrhuje v záujme zvýraznenia dôležitosti výkonu integrovaného dohľadu nad finančným trhom ako jedného z dvoch hlavných pilierov činnosti Národnej banky Slovenska (popri výkone menovej politiky). Najdôležitejšími kompetenciami Bankovej rady NBS v oblasti dohľadu nad finančným trhom je určovanie zásad výkonu a organizácie výkonu dohľadu nad finančným trhom a rozhodovanie bankovej rady.

K bodu 10

Znenie §◊6 ods.◊2 písm.◊b) sa navrhuje doplniť tak, aby toto ustanovenie obsahovalo komplexný výpočet najdôležitejších kompetencií Bankovej rady NBS v oblasti hospodárenia NBS.

K bodu 11

Navrhovaným novým znením §◊6 ods.◊2 písmena◊d) sa priamo do zákona o NBS premieta kompetencia Bankovej rady NBS určovať výšku ročných príspevkov dohliadaných subjektov finančného trhu, a to v nadväznosti na §◊40 zákona č.◊747/2004◊Z.◊z. o dohľade nad finančným trhom.

K bodu 12

V §◊6 ods.◊2 písm.◊i) sa vykonávajú legislatívno-technické úpravy vzhľadom na navrhnuté vypustenie, zrušenie §◊5.

K bodu 13

Navrhovaným doplnením §◊6 ods.◊2 o nové písmeno◊k) sa priamo do zákona o NBS premieta kompetencia Bankovej rady NBS schvaľovať návrhy dohôd medzi Národnou bankou Slovenska a inými zahraničnými alebo slovenskými dohliadacími a dozornými inštitúciami o vzájomnej spolupráci, súčinnosti a poskytovaní informácií a podkladov v oblasti finančného trhu. Toto doplnenie §◊6 ods.◊2 o nové písmeno◊d) sa navrhuje v nadväznosti na §◊3 ods.◊6 zákona č.◊747/2004◊Z.◊z. o dohľade nad finančným trhom.

K bodom 14 a 15

Nové znenie §◊7 ods.◊1 a◊3 o kreovaní Bankovej rady NBS a o zvýšení počtu členov Bankovej rady NBS z doterajších 8◊členov na 11◊členov sa navrhuje z dôvodu potreby širšieho zastúpenia odborníkov z oblasti dohľadu nad kapitálovým trhom, poisťovníctvom a dôchodkovým sporením v Bankovej rade NBS.

K bodom 16 a 17

Doplnenie ustanovenia §◊7 odseku◊4 sa navrhuje v záujme eliminovania potenciálnych výkladových problémov a zároveň spresnenia a precizovania ustanovení o funkčných obdobiach členov Bankovej rady Národnej banky Slovenska. Pritom sa jednak navrhuje jednoznačne priamo zákonom určiť (zákonom doteraz neurčený) začiatok plynutia funkčného obdobia guvernéra Národnej banky Slovenska, viceguvernéra Národnej banky Slovenska alebo iného člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska. Zároveň sa umožňuje opakované vymenovávanie členov Bankovej rady NBS, pričom právna úprava o obmedzení celkového možného trvania členstva v Bankovej rade NBS sa úplne vypúšťa zo zákona o NBS (vypustením §◊7 odseku◊5 prvej vety), pretože vo svojej podstate ide o vecne neopodstatnené obmedzovanie najvyšších ústavných orgánov štátu (vlády SR, Národnej rady SR a prezidenta SR) pri ich rozhodovaní o navrhovaní, o schvaľovaní a o vymenúvaní členov Bankovej rady NBS spomedzi fyzických osôb, ktoré spĺňajú zákonom ustanovené odborné a občianske predpoklady na vymenovanie za členov Bankovej rady NBS.

K bodu 18 a 19

Ustanovenia §◊7 odseku◊8 úvodnej vety a písmena◊b) zákona o Národnej banke Slovenska sa len terminologicky precizuje bez zmeny vecnej podstaty. Zmyslom úpravy ustanovenia §◊7 ods.◊8 úvodnej vety je len nahradenie slova "členstvo" (zánik členstva) za primeranejšie slovo "funkcia" (zánik funkcie), a to vzhľadom na terminológiu používanú v nadväzujúcich častiach odseku◊8 [najmä v písmenách◊a) až◊c)], napríklad na terminológiu "uplynutie funkčného obdobia", vzdanie sa funkcie", odvolanie z funkcie. Zmyslom úpravy ustanovenia §◊7 ods.◊8 písm.◊b) je len nahradenie slova "žiadosť" slovom "oznámenie", pretože obsahový význam slova "oznámenie" presnejšie a precíznejšie korešponduje s celkovým obsahom ustanovenia §◊7 ods.◊8 písm.◊b) ako obsahový význam slova "žiadosť". Z obsahového (lexikálneho) významu slov (podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka) vyplýva, že v doterajšom znení §◊7 ods.◊8 písm.◊b) zákona o NBS je omylom použité slovo „žiadosť“ namiesto správneho slova „oznámenie“. Obsahom slova oznámenie je iba jednostranný informatívny prejav vôle oznamovateľa, ktorý si nevyžaduje vyjadrenie (súhlas, odobrenie) adresáta, kým obsahom slova žiadosť je prejav vôle žiadateľa, ktorým žiadateľ žiada o vyjadrenie (súhlas, odobrenie) adresáta. Pritom z obsahu §◊7 ods.◊8 písm.◊b) zákona o NBS je zrejmé, že ak sa člen bankovej rady rozhodne vzdať tejto funkcie, tak tento člen bankovej rady má bankovej rade predložiť iba oznámenie (informáciu) o svojom vzdaní sa funkcie člena bankovej rady, čiže nepredkladá bankovej rade žiadosť o svoje vzdanie sa funkcie člena bankovej rady (nepredkladá podanie žiadajúce o vyjadrenie súhlasu so vzdaním sa funkcie člena bankovej rady). V súvislosti s navrhnutou zámenou slova "žiadosť" slovom "oznámenie" §◊7 ods.◊8 písm.◊b) zákona o NBS, možno uviesť, že podobne sa slovo „oznámenie“ (nie slovo „žiadosť“) používa napríklad aj v ustanoveniach čl.◊103 ods.◊3, čl.◊138 ods.◊1 a čl.◊146 Ústavy SR.

K bodu 20

V záujme eliminovania potenciálnych výkladových problémov sa navrhuje do §◊7 odseku◊8 doplniť nové písmeno◊e), na základe ktorého doterajšie funkčné obdobie (doterajšia funkcia) v bankovej rade zanikne aj dňom účinnosti vymenovania člena bankovej rady do inej funkcie v bankovej rade, napríklad že funkčné obdobie viceguvernéra (alebo iného člena bankovej rady) zanikne dňom jeho vymenovania za guvernéra NBS (čím zároveň novovymenovanému guvernérovi začne plynúť nové funkčné obdobie guvernéra). Pritom sa navrhuje, aby sa vymenovanie člena bankovej rady do inej funkcie v bankovej rade vykonávalo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého člena bankovej rady, čím sa zamedzí potenciálnym nezrovnalostiam (napríklad sa zamedzí, aby nezrovnalosťami došlo k nechcenému a nežiaducemu ukončeniu, zániku funkčného obdobia guvernéra jeho vymenovaním za viceguvernéra). Doteraz zákon neriešil okolnosti vymenovania člena bankovej rady do inej funkcie v bankovej rade, a preto nebolo celkom jasné, či sa člen bankovej rady, ktorý bol vymenovaný do inej funkcie v bankovej rade, musí písomne vzdať pôvodnej (doterajšej) funkcie v bankovej rade, alebo či mu zo zákona (na základe konkludentného konania – prijatia novej funkcie) zanikla pôvodná (doterajšia) funkcia v bankovej rade.

K bodu 21

Spresnenie ustanovenia §◊7 odseku◊9 sa navrhuje na základe Konvergenčnej správy 2004 pripravenej Európskou komisiou tak, aby sa vyjadrila súvislosť a previazanosť s ustanovením článku◊14.2◊druhej vety Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, ktorý tvorí súčasť (prílohu č.◊18) platnej Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev (Ú.◊v.◊ES C◊325, 24.◊12.◊2002, oznámenie č.◊185/2004◊Z.◊z.).

K bodu 22

Doplnenie ustanovenia §◊7 o nový odsek◊11 sa navrhuje v záujme toho, aby zákonom bola jednoznačne zakotvená forma právneho vzťahu medzi Národnou bankou Slovenska a tými členmi bankovej rady, ktorí nie sú v pracovnom pomere k Národnej banke Slovenska (teda tzv. externými členmi bankovej rady). Preto sa navrhuje zákonom ustanoviť, že právny vzťah medzi Národnou bankou Slovenska a externými členmi bankovej rady sa pri výkone ich funkcie považuje za obdobný pracovný vzťah a spravuje sa ustanoveniami právnych predpisov o obdobných pracovných vzťahoch. Doplnenie ustanovenia §◊7 o takýto nový odsek◊11 sa navrhuje vzhľadom na pripomienku Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré v medzirezortnom pripomienkovom konaní upozornilo, že nie je zrejmé, o aký právny vzťah ide medzi Národnou bankou Slovenska a tými členmi bankovej rady, ktorí nemusia byť zamestnancami NBS.

K bodu 23

Úpravou §◊8 odseku◊1 druhej a tretej vety sa navrhuje spružniť a precizovať ustanovenia o uznášaniaschopnosti a hlasovaniach Bankovej rady Národnej banky Slovenska. Uznášaniaschopnosť Bankovej rady Národnej banky Slovenska sa navrhuje vyjadriť všeobecnou požiadavkou na prítomnosť nadpolovičnej väčšiny vymenovaných členov bankovej rady (banková rada je schopná uznášať sa na svojich rozhodnutiach v prípade prítomnosti nadpolovičnej väčšiny vymenovaných členov bankovej rady vrátane predsedajúceho guvernéra alebo viceguvernéra). Zároveň sa navrhuje ustanoviť, že banková rada prijíma svoje rozhodnutia väčšinou hlasov vymenovaných členov bankovej rady, ak zákon neustanovuje inak. Pritom Banková rada NBS je podľa §◊6 ods.◊1 písm.◊h) a §◊8 ods.◊5 zákona o NBS oprávnená schvaľovať si svoj rokovací poriadok, ktorý môže upraviť formálny spôsob prijíma rozhodnutí bankovej rady, napríklad ako prijímanie rozhodnutí formou jednomyseľného konsenzu (teda konkludentné rozhodovanie v súlade s §◊35 Občianskeho zákonníka), prípadne prijímanie rozhodnutí vykonaním určitého formálneho aktu hlasovania (dvíhanie rúk alebo iný technický spôsob hlasovania). Spôsob prijímania rozhodnutia jednomyseľným konsenzom (jednomyseľným súhlasom prítomných) znamená, že sa dosiahne názorová zhoda prítomných a ani jeden prítomný člen uznášaniaschopnej bankovej rady nemá žiadne výhrady proti prijatiu navrhovaného rozhodnutia (dosiahne sa teda 100◊% väčšina prítomných uznášaniaschopnej bankovej rady), pričom sa nevykonáva formálny akt hlasovania (dvíhanie rúk alebo iný technický spôsob hlasovania). Spôsob prijímania rozhodnutia vykonaním určitého formálneho aktu hlasovania môže spočívať predovšetkým v dvíhaní rúk, vo výslovnom ústnom alebo písomnom vyjadrení o hlasovaní za, hlasovaní proti alebo o zdržaní sa hlasovania (napríklad hlasovanie hlasovacími lístkami alebo hlasovanie pre rollam), prípadne môže ísť o iný technický spôsob hlasovania (napríklad o hlasovanie prostredníctvom elektronických technických hlasovacích zariadení). Pritom na prijatie rozhodnutia bankovej rady je potrebné dosiahnuť väčšinou hlasov vymenovaných členov bankovej rady, ak zákon o NBS neustanovuje inak.. V tejto súvislosti zákon v §◊8 ods.◊2 určuje, že banková rada si v rokovacom poriadku môže ustanoviť prípady, kedy je na prijatie rozhodnutia potrebný súhlas všetkých jej členov, prípadne ustanoviť inú majoritu pri hlasovaní.

K bodu 24

V záujme zvýšenia osobnej zodpovednosti členov Bankovej rady NBS sa doterajšie ustanovenie §◊8 ods.◊3, ktoré existovalo od vzniku NBS, navrhuje zmeniť tak, aby člen bankovej rady už nemohol písomne splnomocniť iného člena bankovej rady, aby ho zastupoval na rokovaní a hlasovaní bankovej rady. Pritom sa prihliada na fakt, že na Slovensku je neobvyklé (okrem náhradníkov vo Výbore Národnej rady SR pre európske záležitosti), aby pri verejných funkciách existovala možnosť ich výkonu prostredníctvom náhradníka, splnomocnenca, alebo obdobného zástupcu.

K bodu 25

Doplnenie ustanovenia §◊9 ods.◊1 sa navrhuje v záujme toho, aby zákon precízne a jednoznačne upravoval postup v situáciách, keď sa funkcia guvernéra Národnej banky Slovenska uvoľní a ešte nie je účinne vymenovaný nový guvernér Národnej banky Slovenska. Takáto situácia reálne hrozila napríklad na rozhraní rokov 2004 a 2005.

K bodu 26

Ustanovenie §◊9 odseku◊3 sa navrhuje spresniť na základe poznatkov z praxe, podľa ktorých boli neodkladne prijímané neodkladné a dodatočne už nezvrátiteľné rozhodnutia, teda také rozhodnutia, ktorých nezvrátiteľné účinky nastali ešte pred ich následným prerokovaním na zasadnutí bankovej rady.

K bodu 27

Navrhované nové znenie §◊10 obsahuje základné ustanovenie o útvare dohľadu nad finančným trhom.

K bodu 28

Vypustenie ustanovenia §◊12 odseku◊1 sa navrhuje vzhľadom na Konvergenčnú správu 2004 pripravenú Európskou komisiou, ktorá obsahuje výhrady proti pôvodnému zneniu ustanovenia §◊12 odseku◊1.

K bodu◊29

S cieľom dosiahnutia jednoznačnosti výkladu a aplikácie ustanovení o hotovostnom peňažnom obehu sa navrhuje do §◊17 doplniť odsek◊2 o tom, že Národná banka Slovenska môže služby v oblasti hotovostného peňažného obehu poskytovať svojim klientom (bankovým subjektom) za odplatu, a to v záujme racionalizácie hotovostného peňažného obehu, napríklad zásobovania, príjmu a výdaja hotovostného obeživa v slovenskej mene. Zároveň sa v §◊17 novým odsekom◊3 navrhuje ustanoviť, že Národná banka Slovenska zabezpečuje vykonávanie funkcií a úloh národných centier pre falzifikáty a pre analýzu a monitorovanie falzifikátov eurových bankoviek a eurových mincí. Tieto centrá ktoré sú na Slovensku jedinými autoritami pre overovanie a posudzovanie pravosti peňazí, pričom zabezpečujú prenos a výmenu informácií o falzifikátoch peňazí medzi Národnou bankou Slovenska, monitorovacím systémom falzifikátov Európskej centrálnej banky a Národným centrálnym úradom zriadeným v Prezídiu policajného zboru SR. Existenciu takýchto národných centier si vyžadujú všeobecne záväzné právne akty ES/EÚ. Ide najmä o rozhodnutie Európskej centrálnej banky z 8.◊11.◊2001 (ECB/2001/11, 2001/912/ES) o niektorých podmienkach týkajúcich sa prístupu do systému monitorovania falzifikátov (Ú.◊v.◊ES, L◊337, 20/12/2001), ale do určitej miery aj o nariadenie Rady (ES) 1338/2001 z 28.◊6.◊2001 stanovujúce opatrenia nevyhnutné na ochranu eura proti falšovaniu (Ú.◊v.◊ES, L◊181, 04/07/2001) a o rozhodnutie Komisie zo 6.◊12.◊2001 (2001/887/SVV) o ochrane eura proti falšovaniu (Ú.◊v.◊ES, L◊329, 14/12/2001).

K bodu◊30

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje precizovať a spresniť §◊17b ods.◊3 štvrtú vetu, aby bolo jednoznačne ustanovené, že ak bankové subjekty (banky a pobočky zahraničných bánk) pri svojej činnosti odoberú bankovky a mince pre podozrenie zo spáchania trestného činu, tak toto odobratie sú povinné orgánom činným v trestnom konaní oznámiť bezodkladne. Navrhnutá úprava §◊17b ods.◊3 je kompatibilná s trestnoprávnymi normami (Trestným poriadkom, Trestným zákonom). Navyše, navrhnutá úprava §◊17b ods.◊3 zákona o NBS plne korešponduje so znením poslednej vety v §◊17e platného zákona o NBS.

K bodu◊31

Ustanovenie §◊17b ods.◊4 sa navrhuje upraviť tak, aby zákon umožňoval bankám aj odplatné vykonávanie výmeny slovenských peňazí v bankách, a to v prípade výmeny nepoškodených platných bankoviek a mincí určitých nominálnych hodnôt za nepoškodené platné bankovky a mince iných nominálnych hodnôt (doteraz takáto výmena musí zo zákona byť výslovne bezodplatná). To isté sa navrhuje aj v prípade výmeny nepoškodených platných peňazí za nepoškodené platné peniaze tých istých nominálnych hodnôt, teda napríklad pri výmene nepoškodených platných pamätných mincí s určitou nominálnou hodnotou za nepoškodené bežné platné bankovky s rovnakou nominálnou hodnotou.

K bodu◊32

Ustanovenie §◊17e sa navrhuje doplniť tak, aby zákon o NBS jasne, prehľadne a precízne upravoval postup Národnej banky Slovenska v prípade, ak Národná banka Slovenska pri kontrole odovzdaných (zadržaných) bankoviek a mincí zistí, že ide o sfalšované bankovky alebo mince. V takomto prípade sa v záujme jednoznačnosti a zrýchlenia doterajšieho postupu navrhuje zákonom predpísať, že Národná banka Slovenska automaticky (priamo na základe zákona) vykoná analýzu odovzdaných bankoviek a mincí a vypracuje odborný posudok, ktorý bezodkladne zašle orgánom činným v trestnom konaní.

K bodom◊33 a◊34

Úpravou ustanovení §◊17f ods.◊1 prvej vety a §◊17f ods.◊3 písm.◊c) sa navrhuje precizovať ustanovenia o spracúvaní slovenských bankoviek a mincí tak, aby ich výklad a aplikácia v praxi boli jasné a jednoznačné.

K bodu◊35

Vzhľadom na ustanovenia Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (najmä článok◊17) sa navrhuje ustanoviť novým znením §◊23 zákona o NBS, že Národná banka Slovenska je oprávnená obchodovať s bankami, zahraničnými bankami a inými finančnými inštitúciami s takými cennými papiermi, ktoré určí Národná banka Slovenska. Zároveň sa novým znením §◊23 navrhuje ustanoviť, že Národná banka Slovenska je oprávnená ako zábezpeky (kolaterály) pri svojich obchodoch (operáciách) prijímať také majetkové hodnoty, ktoré určí Národná banka Slovenska.

K bodu◊36

Ustanovenia §◊25 a §◊26 o obchodoch Národnej banky Slovenska so Slovenskou republikou sa navrhuje upraviť tak, aby dôsledne zohľadňovali nedávne plné nabehnutie systému štátnej pokladnice, ako aj činnosti a pôsobnosť Štátnej pokladnice a Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity podľa novelizovaného zákona o Štátnej pokladnici (zákona č.◊291/2002◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov).

K bodu◊37

V ustanovení §◊27 ods.◊1 sa navrhuje vykonať terminologickú úpravu tak, aby zákon o NBS bol terminologicky dôsledne zosúladený s aktuálnym zákonom č.◊566/2001◊Z.◊z. o cenných papieroch a investičných službách. Aktuálny zákon č.◊566/2001◊Z.◊z. o cenných papieroch a investičných službách už nepozná pojem "krátkodobé cenné papiere so splatnosťou do jedného roka", ale v §◊3 pozná iba pojem "pokladničné poukážky", ktoré definuje ako cenné papiere so splatnosťou najviac jeden rok od ich vydania.

K bodom◊38 a◊40

Ustanovenia §◊29 písm.◊a) a §◊29 písm.◊c) o právomociach Národnej banky Slovenska v devízovej oblasti sa navrhuje upraviť tak, aby dôsledne zohľadňovali ostatné novelizácie Devízového zákona (zákona NR SR č.◊202/1995◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov), najmä úpravu definície devízových hodnôt a liberalizáciu pravidiel pre obchodovanie s devízovými hodnotami.

K bodu◊39

V ustanovení §◊29 písm.◊a) sa navrhuje vykonať legislatívno-technické vypustenie neaktuálneho odkazu◊3.

K bodu◊41

V §◊30 ods.◊2 sa vykonáva legislatívno-technická úprava (presúva sa sem zavedenie legislatívnej skratky pre Ministerstvo financií SR), a to vzhľadom na vypadnutie tejto legislatívnej skratky z novelizovaného znenia §◊26.

K bodu◊42

Ustanovenie §◊31 ods.◊6 o centrálnom registri krátkodobých cenných papierov vedenom Národnou bankou Slovenska sa navrhuje upraviť tak, aby dôsledne zohľadňovalo ustanovenia platného zákona č.◊566/2001◊Z.◊z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov s tým, že Národná banka Slovenska vydá prevádzkový poriadok a sadzobník odplát centrálneho registra krátkodobých cenných papierov vedeného Národnou bankou Slovenska, ktoré upravia vykonávanie služieb NBS v rámci prevádzkovania centrálneho registra krátkodobých cenných papierov, a to predovšetkým pravidlá prevádzkovania tohto registra a tiež vykonávanie služieb pri zriaďovaní, vedení a rušení majetkových účtov v registri krátkodobých cenných papierov a pri zabezpečovaní ostatných činností súvisiacich s prevádzkovaním registra krátkodobých cenných papierov vedeného Národnou bankou Slovenska.

K bodu◊43

Ustanovenie §◊34a ods.◊2 sa navrhuje doplniť tak, aby Národná banka Slovenska mohla komunikovať s Garančným fondom investícií za rovnakých podmienok ako s Fondom ochrany vkladov, pretože Garančný fond investícií je obdobná inštitúcia ako Fond ochrany vkladov, pričom aj Garančný fond investícií bude od 1.◊1.◊2006 podliehať dohľadu Národnej banky Slovenska (rovnako ako dohľadu Národnej banky Slovenska už v súčasnosti podlieha Fond ochrany vkladov).

K bodu◊44

Ustanovenie §◊34b ods.◊1 písm.◊b) sa navrhuje upraviť tak, aby nebolo v rozpore s §◊35 ods.◊1 zákona č.◊747/2004◊Z.◊z. o dohľade nad finančným trhom a aby korešpondovalo aj s §◊28 ods.◊8 zákona č.◊483/2001◊Z.◊z. o bankách.

K bodu◊45

Do zákona o NBS sa navrhuje doplniť nový §◊35a o tom, že Národná banka Slovenska je oprávnená zabezpečovať vlastnú ozbrojenú ochranu svojich objektov, majetku a osôb, ako aj prepravu a vlastnú ozbrojenú ochranu prepravy peňazí a iných hodnôt. Zároveň sa navrhuje vymedziť kompetencie zamestnancov NBS, ktorí sú poverení výkonom vlastnej ozbrojenej ochrany. Doplnenie nového §◊35a sa navrhuje na základe vyjadrení expertov Ministerstva vnútra SR v rámci medzirezortného pripomienkového konania k návrhu nového zákona o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti (zákona o súkromnej bezpečnosti).

K bodu 46

Navrhovaným novým znením §◊36 o výkone dohľadu nad finančným trhom sa v zákone o NBS ustanovuje, že Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad finančným trhom, a to v nadväznosti na zákon č.◊747/2004◊Z.◊z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Navrhované nové znenie §◊37 je všeobecným ustanovením o ďalších druhoch dohľadu vykonávaných Národnou bankou Slovenska, ktorými sú devízový dohľad podľa Devízového zákona (zákona NR SR č.◊202/1995◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov), dohľad nad platobným stykom a platobnými systémami podľa zákona o platobnom styku (zákona č.◊510/2002◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov) a kontrola nad spracovateľmi bankoviek a mincí podľa zákona o Národnej banke Slovenska (zákona NR SR č.◊566/1992◊Zb. v znení neskorších predpisov).

K bodu 47

Navrhovanými úpravami sa precizuje znenie §◊41 štvrtej vety a zabezpečuje sa jej terminologický súlad so zákonom č.◊747/2004◊Z.◊z. o dohľade nad finančným trhom, ktorý používa pojem "zahraničný orgán dohľadu v oblasti finančného trhu".

K bodu 48

Vzhľadom na doterajšie nejednoznačné poznatky a skúsenosti z praxe sa navrhuje do spoločných ustanovení zákona doplniť nový §◊42a o tom, že NBS je oprávnená určovať odplatu a ďalšie podmienky vykonávania služieb Národnej banky Slovenska, ak tieto podmienky nepredpisuje zákon. Pritom v záujme zabezpečenia jednoznačnosti výkladu a aplikácie ustanovení zákona o NBS sa navrhuje ustanoviť, že službami Národnej banky Slovenska sú činnosti vykonávané Národnou bankou Slovenska podľa zákona o NBS a osobitných zákonov, napríklad podľa zákona č.◊747/2004◊Z.◊z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č.◊483/2001◊Z.◊z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č.◊510/2002◊Z.◊z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhnutou úpravou sa zabezpečí aj terminologická jednoznačnosť pojmu služby Národnej banky Slovenska.

K bodu◊49

V ustanovení §◊44 písm.◊a) sa navrhuje vykonať legislatívno-technické vypustenie neaktuálneho odkazu◊3.

K bodu 50

V ustanoveniach §◊44 písm.◊c) a písm.◊d) a v §◊45 ods.◊1 sa navrhuje nahradiť neaktuálny odkaz◊6 za relevantný odkaz◊1. Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na legislatívno-technické vypustenie neaktuálnej a bezpredmetnej poznámky pod čiarou k odkazu 6 (v bode◊47).

K bodu 51

Navrhovaným doplnením §◊44 o nové písmená◊e) a◊f) sa rozširuje okruh informácií, údajov a dokumentov, ktoré Národná banka Slovenska zverejňuje vo Vestníku Národnej banky Slovenska tak, aby tento okruh bol plne kompatibilný s požiadavkami vyplývajúcimi z iných zákonov, napríklad s požiadavkami podľa §◊27 ods.◊7 a §◊37 zákona č.◊747/2004◊Z.◊z. o dohľade nad finančným trhom.

K bodu 52

Navrhnutý nový §◊49aa obsahuje prechodné ustanovenia k novelizovaným ustanoveniam o pravidlách členstva v Bankovej rade NBS a o funkčných obdobiach členov Bankovej rady NBS. Súčasne sa tiež v §◊49aa odseku◊1 navrhuje ustanoviť, že Národná banka Slovenska zabezpečuje aj vykonávanie prípravných činností na zavedenie eura v Slovenskej republike. Pritom Národná banka Slovenska na slovenskej strane eurových mincí zabezpečí alternatívne uvádzanie buď označenia "Slovenská republika" alebo označenia "Slovensko", a to predovšetkým preto, lebo eurové mince s najnižšou nominálnou hodnotou (napríklad 1 eurocent) sú príliš malé a mohol by byť technický problém uvádzať na nich príslušné výtvarné stvárnenie (výtvarný námet, motív) a zároveň aj dlhšie označenie ako „Slovensko“. Takéto ustanovenie o prípravných činnostiach na zavedenie eura v Slovenskej republike je potrebné vzhľadom na predpokladanú časovú a vecnú náročnosť (dĺžku) týchto prípravných činností (množstvo čiastkových etáp celého procesu), najmä pokiaľ ide o komplexné zabezpečenie všetkých úloh pri príprave tlače eurových bankoviek a razby eurových mincí, ale v konečnom dôsledku až do zabezpečenia zásobenia verejnosti hotovostným obeživom (bankovkami, mincami) v mene euro. Zároveň sa v záujme jednoznačného výkladu a aplikovania navrhnutej úpravy ustanovuje, že na eurové bankovky a eurové mince (ktoré sú zákonným platidlom v celej eurozóne a ktorých vydávanie povoľuje a schvaľuje len Európska centrálna banka) sa nevzťahujú ustanovenia o vyobrazovaní štátnych symbolov na slovenských bankovkách a slovenských minciach, ktoré obsahuje teritoriálne limitovaný zákon NR SR č.◊63/1993◊Z.◊z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní.

K článku◊II

V doterajšom zákone č.◊96/2002◊Z.◊z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý platí a je účinný do konca roku 2005, sa navrhuje upraviť ustanovenia §◊7 ods.◊7 prvej vety a §◊11 ods.◊2 písm.◊a) a doplniť nový §◊57a s cieľom uľahčiť uskutočnenie integrácie dohľadu nad finančným trhom do Národnej banky Slovenska. Novým §◊57a sa ustanovuje, že ročný príspevok na rok 2006 určí Banková rada Národnej banky Slovenska namiesto Úradu pre finančný trh a jeho dozorného výboru. Navrhnutými úpravami §◊7 ods.◊7 sa jednoznačne nespochybniteľne zabezpečí, aby člen Rady Úradu pre finančný trh mohol byť členom Bankovej rady Národnej banky nielen z hľadiska navrhovaných úprav zákona o Národnej banke Slovenska, ale zároveň aj z hľadiska ustanovenia §◊7 ods.◊7 o nezlučiteľnosti funkcií členov Rady Úradu pre finančný trh. Zároveň sa úpravou §◊11 ods.◊2 písm.◊a) zákona č.◊96/2002◊Z.◊z. zabezpečí, aby Úrad pre finančný trh mohol Národnej banke Slovenska poskytovať všetky informácie potrebné na uskutočnenie integrácie dohľadu nad finančným trhom.

K článku◊III

V zákone č.◊747/2004◊Z.◊z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudne účinnosť od 1.◊1.◊2006, sa navrhuje upraviť niektoré ustanovenia s cieľom dosiahnuť ich jednoznačnú aplikáciu a osobitne zabezpečiť ich súlad s úpravami zákona o NBS, ktoré sú navrhované v článku◊I predloženého zákona.

K bodom◊1 a◊2

V §◊1 ods.◊3 písm.◊a) úvodnej vete sa navrhuje upraviť okruh dohliadaných subjektov finančného trhu, a to vzhľadom na nový zákon o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia. Zároveň sa navrhuje doplniť znenie poznámky pod čiarou k odkazu◊1, a to taktiež vzhľadom na nový zákon o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia, ako aj nový zákon z 24.◊5.◊2005 o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku.

K bodu◊3

V §◊5 ods.◊2 poslednej vete sa navrhuje len terminologicky nahradiť slovo "Vnútorné" (vnútorné usporiadanie) za vhodnejšie slovo "Organizačné" (organizačné usporiadanie) tak, aby zákon o dohľade nad finančným trhom bol terminologicky dôsledne zosúladený so zákonom o NBS, ktorý vôbec nepozná pojem "vnútorné usporiadanie", ale pozná iba pojem "organizačné usporiadanie". Zákon o NBS vo svojom §◊6 ods.◊2 písm.◊c) zakotvuje, že Banková rada NBS ustanovuje organizačné usporiadanie Národnej banky Slovenska.

K bodu◊4

Navrhuje sa aktualizovať znenie poznámky pod čiarkou k odkazu◊18 tak, aby korešpondovalo s ustanoveniami zákona o NBS, na ktoré sa táto poznámka odvoláva.

K bodu◊5

V záujme zvýraznenia významu integrovaného dohľadu nad finančným trhom sa navrhuje upraviť §◊27 ods.◊5 tak, aby v §◊27 ods.◊5 bolo výslovne špecifikované, kto vydal rozhodnutie. Preto sa navrhuje, aby vo výroku prvostupňových rozhodnutí NBS ktoré vydal útvar dohľadu nad finančným trhom, bolo výslovne uvádzané, že rozhodnutie vydal útvar dohľadu nad finančným trhom, a aby vo výroku druhostupňových rozhodnutí NBS bolo výslovne uvádzané, že rozhodnutie vydala Banková rada NBS.

K bodu◊6

Ustanovenie §◊40 ods.◊2 o ročných príspevkoch dohliadaných subjektov finančného trhu sa navrhuje upraviť tak, aby každý platiteľ príspevku musel Národnej banke Slovenska oznámiť objem svojich aktív bez zbytočného odkladu po skončení kalendárneho roka. Podľa tejto úpravy §◊40 ods.◊2 sa teda navrhuje upustiť od toho, aby zákon predpisoval 20.◊január ako najneskorší termín na takéto oznámenie objem aktív.

K bodom 7 a 8

Navrhuje sa upraviť ustanovenia § 40 ods. 3 a 4 vzhľadom na to, že doterajšia úprava nezohľadňuje sprostredkovateľov doplnkového dôchodkového sporenia.

Súčasne sa navrhuje zosúladiť výška ročného príspevku pre sprostredkovateľov starobného dôchodkového sporenia so súčasne platnou legislatívou a doplniť právnu úpravu o stanovenie rozpätia, v ktorom možno určiť výšku ročného príspevku pre sprostredkovateľov doplnkového dôchodkového sporenia.

K bodu◊9

Ustanovenie §◊45 ods.◊6 sa navrhuje upraviť tak, aby výšku ročného príspevku dohliadaných subjektov na rok 2006 neurčoval Úrad pre finančný trh, ale aby ju určila Banková rada Národnej banky Slovenska do 20.◊januára 2006.

K bodu◊10

V celom zákone č.◊747/2004◊Z.◊z. o dohľade nad finančným trhom sa navrhuje pojmy "vedúci útvaru dohľadu nad finančným trhom" nahradiť pojmom "vedúci zamestnanec útvaru dohľadu nad finančným trhom". To znamená, že aj v zložené pojmy "zástupca vedúceho útvaru dohľadu nad finančným trhom" budú nahradené pojmom "zástupca vedúceho zamestnanca útvaru dohľadu nad finančným trhom". Táto úprava sa vzťahuje na §◊5 ods.◊2 [na text "vedúci útvaru dohľadu nad finančným trhom,16) alebo zástupca vedúceho útvaru dohľadu nad finančným trhom16)"], na §◊7 ods.◊3 [na text "vedúci útvaru dohľadu nad finančným trhom a zástupca vedúceho útvaru dohľadu nad finančným trhom"], na §◊7 ods.◊5 [na text "vedúceho útvaru dohľadu nad finančným trhom"], na §◊7 ods.◊6 [na texty "vedúci útvaru dohľadu nad finančným trhom" a "vedúceho útvaru dohľadu nad finančným trhom"], na §◊14 ods.◊4 [na text "vedúci útvaru dohľadu nad finančným trhom a zástupca vedúceho útvaru dohľadu nad finančným trhom"], na §◊14 ods.◊6 [na text "vedúceho útvaru dohľadu nad finančným trhom"], na §◊14 ods.◊7 [na text "vedúceho útvaru dohľadu nad finančným trhom"] a na §◊27 ods.◊5 [na text "vedúci útvaru dohľadu nad finančným trhom, alebo zástupca vedúceho útvaru dohľadu nad finančným trhom"].

K článku◊IV

Vzhľadom na počet doterajších noviel zákona o Národnej banke Slovenska a na súhrnný rozsah doterajších noviel zákona o Národnej banke Slovenska sa v záujme prehľadnosti zákona o Národnej banke Slovenska navrhuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie úplného znenia zákona o Národnej banke Slovenska.

K článku◊V

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu je nadobudnutie účinnosti predloženého návrhu zákona navrhnuté na 1.◊december 2005, pričom však väčšina ustanovení má nadobudnúť účinnosť až od 1.◊januára 2006 s tým, že už od 1.◊decembra 2005 sa navrhuje nadobudnutie účinnosti takých ustanovení, ktoré by mali prispieť k uľahčeniu integrácie dohľadu nad finančným trhom. Cieľom ustanovení so skoršou účinnosťou je uľahčiť uskutočnenie integrácie dohľadu nad finančným trhom do Národnej banky Slovenska a zabezpečiť plynulý prechod riadenia a príslušných právomocí z Úradu pre finančný trh do Národnej banky Slovenska v súvislosti so zánikom Úradu pre finančný trh k 31. decembru 2005.

Bratislava 21. jún 2005

Mikuláš D z u r i n d a v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan M i k l o š v.r.

podpredseda vlády

a minister financií Slovenskej republiky

Ivan Š r a m k o v.r.

guvernér Národnej banky Slovenska

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov

13

B. Osobitná časť

K Čl. I :

K § 1:Ustanovenie § 1 upravuje predmet zákona, ktorým je dohľad nad finančným trhom v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva, dôchodkového poistenia a dôchodkového sporenia.

Inštitucionálnym pilierom tohto dohľadu je v súlade so schválenou Koncepciu integrovaného dohľadu nad finančným trhom Národná banka Slovenska. Acquis communautaire ES/EÚ však v zásade neobsahuje požiadavky na inštitucionálnu podobu (na organizáciu) dohľadu nad finančným trhom a okrem niektorých čiastkových požiadaviek neobsahuje ani procesné postupy (konanie) pri dohľade nad finančným trhom. Z acquis communautaire v oblasti dohľadu nad finančným trhom vyplýva predovšetkým to, že inštitúcia vykonávajúca dohľad nad finančným trhom musí byť nezávislá (NBS má nezávislosť pri výkone svojej pôsobnosti garantovanú v čl.◊56 Ústavy SR), že rozhodnutia o žiadostiach o udelení alebo neudelení povolenia na výkon regulovanej činnosti v oblasti finančného trhu (napríklad o udelení alebo neudelení bankového povolenia) musia byť vydané do 12◊mesiacov od doručenia úplnej žiadosti, že rozhodnutia inštitúcia vykonávajúcej dohľad nad finančným trhom musia byť súdne preskúmateľné a taktiež vyžadujú povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach zistených pri výkone dohľadu nad finančným trhom.

Zároveň sa v ustanovení § 1 vymedzuje základný rozsah pôsobnosti Národnej banky Slovenska pri výkone tohto dohľadu. Podľa návrhu zákona bude plniť úlohy dohľadu nad finančným trhom v rozsahu pôsobnosti zverenej jej týmto zákonom, ako aj osobitnými hmotnoprávnymi predpismi.

Rozširuje sa pôsobnosť Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu nad bezpečným fungovaním bankového systému o pôsobnosť doterajšieho Úradu pre finančný trh v oblasti kapitálového trhu, komerčného poisťovníctva a dôchodkového sporenia. Národná banka Slovenska bude teda vykonávať aj dohľad nad ostatnými subjektmi finančného trhu (dohliadanými subjektmi), ktoré sú regulované hmotnoprávnymi zákonmi v oblasti finančného trhu ◊zákon č.◊566/2001◊Z.◊z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, zákon č.◊530/1990◊Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, zákon č.◊429/2002 Z.◊z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊594/2003 Z.◊z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊95/2002◊Z.◊z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊381/2001◊Z.◊z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊43/2004◊Z.◊z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊..../2004◊Z.◊z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov◊. Zároveň Národná banka Slovenska bude v rámci dohľadu nad finančným trhom vykonávať dohľad aj nad inými osobami, nad inými účelovými združeniami majetku (majetkovými fondmi) a nad skupinami osôb a účelových združení majetku (majetkových fondov), ktorým osobitné zákony v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva alebo dôchodkového sporenia ukladajú povinnosti. Inými osobami sa napríklad rozumejú audítori, hypotekárni správcovia a ich zástupcovia. Skupinami osôb a účelových združení majetku (majetkových fondov) sa rozumejú napríklad skupiny hospodársky spojených osôb v rozsahu vymedzenom.

Navrhuje sa, aby Národná banka Slovenska spolupracovala s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pri príprave návrhov zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti finančného trhu.

Národná banka bude pravidelne predkladať Národnej rade SR ročné správy o stave finančného trhu a vykonávať ďalšie činnosti a oprávnenia v súvislosti s výkonom dohľadu nad finančným trhom.

K § 2: V §◊2 predloženého návrhu sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska dohľad nad dohliadanými subjektmi vykonáva ako na individuálnom základe, na konsolidovanom základe a tiež doplnkový dohľad nad finančnými konglomerátmi, pričom tieto dohľady nie sú totožné a žiaden z týchto dohľadov nenahrádza ostatné (iba sa navzájom dopĺňajú). Zákon tiež jednoznačne upravuje, že problémy medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi nepodliehajú dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska. Takéto spory majú byť riešené súdmi alebo inými príslušnými subjektmi napríklad rozhodcovskými súdmi. Môže ísť napríklad o spory súvisiace s nedodržaním zmluvne dohodnutých podmienok.

Upravujú sa aj základné práva a povinnosti Národnej banky Slovenska a osôb poverených výkonom dohľadu a taktiež povinnosti dohliadaných subjektov.

Kľúčovou súčasťou dohľadu nad finančným trhom je dohľad nad dohliadanými subjektmi, ktorý sa člení na tri oblasti, a to jednak dohľad na mieste, jednak dohľad na diaľku a jednak osobitné procesné konanie vo veciach zverených Národnej banke Slovenska, v ktorom sa rozhoduje o právach alebo povinnostiach dohliadaných subjektov alebo iných osôb. V rámci dohľadu nad finančným trhom bude vykonávať dohľad na mieste a dohľad na diaľku, ako aj procesné konania (vrátane vydávania rozhodnutí) v prvom stupni bude uskutočňovať organizačný útvar Národnej banky Slovenska určený organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska (ďalej len „útvar dohľadu nad finančným trhom“), ak navrhnutý zákon alebo iný osobitný zákon neobsahuje osobitnú úpravu pre niektoré špecifické prípady. Útvar dohľadu nad finančným trhom bude patriť do riadiacej pôsobnosti viceguvernéra Národnej banky Slovenska určeného organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska, pričom činnosť tohto útvaru pri výkone dohľadu bude riadiť a zodpovedať za ňu vedúci útvaru dohľadu nad finančným trhom určený organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska (zrejme vrchný riaditeľ útvaru) a počas neprítomnosti tohto vedúceho to bude robiť ním poverený zástupca vedúceho útvaru dohľadu nad finančným trhom. Vzhľadom na medzinárodné štandardy sa tiež ustanovuje, že útvar dohľadu nad finančným trhom bude pri výkone dohľadu nad finančným trhom konať a rozhodovať nezávisle a samostatne, pričom bude pri konaní a rozhodovaní na prvom stupni viazaný rozhodnutiami vydanými bankovou radou v druhom stupni a taktiež bude viazaný rozhodnutiami súdu vydanými pri preskúmavaní zákonnosti právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska.

V rámci §◊2 predloženého návrhu sa tiež vymedzuje definícia dohľadu na mieste a dohľadu na diaľku, ktorá je obsahovo prakticky rovnaká ako vymedzenie v doterajších právnych predpisoch pre oblasť bankového dohľadu a pre dohľad nad finančným trhom v oblasti kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia.

K § 3: Navrhovaným ustanovením sa zabezpečuje súčinnosť orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a ďalších osôb, ktorých činnosť súvisí s dohliadanými subjektmi, ak je požadovaná Národnou bankou Slovenska na účely výkonu dohľadu.

Na druhej strane bude Národná banka Slovenska oprávnená poskytovať informácie zahraničným orgánom dohľadu, audítorom, audítorským spoločnostiam, Slovenskej komore audítorov a iným orgánom verejnej moci a osobám, ktorých činnosť súvisí s dohľadom nad dohliadanými subjektmi, ako aj upozorniť ich na také nedostatky zistené pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi, na ktorých riešenie alebo odborné posudzovanie sú príslušné. Zároveň sa stanovujú všeobecné podmienky použitia týchto poskytnutých informácií a zaobchádzania s nimi.

K § 4:

Ustanovenie upravuje postup orgánov dohľadu iných štátov pri vykonávaní dohľadu na území Slovenska nad činnosťou dohliadaných subjektov so sídlom v inom štáte a pôsobiacich v Slovenskej republike a taktiež postup Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad dohliadanými subjektmi so sídlom v Slovenskej republike, ktoré pôsobia na území iného štátu, pričom sa rozlišuje či ide o členský štát alebo o štát iný ako členský. Navrhnutá úprava je potrebná na reálne umožnenie praktického postupu pri cezhraničnom vykonávaní dohľadu napríklad podľa článku◊29 bodu◊1 európskej bankovej smernice (teda smernice 2000/12/ES).

K § 5:

Národná banka Slovenska je povinná pri výkone dohľadu uplatňovať metodiku dohľadu ustanovenú týmto zákonom, ak osobitné zákony v oblasti finančného trhu neustanovujú odlišné pravidlá kontrolnej činnosti.

Cieľom dohľadu je zistiť súlad skutočného stavu kontrolovaných záležitostí so stavom (režimom) ustanoveným v právnych predpisoch, prípadne tiež v interných normatívnych aktoch, príčiny nesúladu tohto stavu, ako aj zodpovednosť príslušných právnych subjektov.

Národná banka Slovenska vykonáva dohľad prostredníctvom svojich zamestnancov, ktorí musia mať na takúto činnosť osobitné písomné poverenie Národnej banky Slovenska. Taxatívnym spôsobom sa ustanovujú obsahové náležitosti poverenia.

K § 6:

Zmyslom úpravy inštitútu zaujatosti je zamedziť, aby sa pri dohľade vylúčili osobné, subjektívne záujmy osôb vykonávajúcich dohľad, a tak utvoriť predpoklady na objektívny výkon kontroly. Námietku zaujatosti (predpojatosti) možno uplatniť v ktoromkoľvek štádiu kontrolnej akcie (úlohy), ako aj pred jej vykonaním.

Podnet na rozhodnutie o zaujatosti môže vzísť od osoby vykonávajúcej dohľad alebo od dohliadaného subjektu. Pritom postačuje len pochybnosť o nezaujatosti, nevyžaduje sa istota neobjektivity.

Postup pri rozhodovaní o vylúčení z výkonu dohľadu je v právomoci nadriadeného zamestnanca, proti ktorému bola vznesená námietka zaujatosti, respektíve v právomoci bankovej rady.

Osoba, proti ktorej bola vznesená námietka zaujatosti, môže vykonať iba také úkony, ktoré neznesú odklad; doposiaľ vykonané úkony touto osobou sú právne relevantné.

K § 7:

Jednou zo základných podmienok pre objektívny výkon dohľadu je aj presné vymedzenie oprávnení a povinností kontrolných orgánov, teda zamestnancov Národnej banky Slovenska oprávnených na výkon dohľadu.

Predložený návrh zákona zakotvuje právo osôb poverených výkonom dohľadu vstupovať do budov, na pozemky a do iných priestorov dohliadaných subjektov. Výslovne sa v návrhu vyjadruje nedotknuteľnosť obydlia tak, ako to zakotvuje čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Osoby poverené výkonom dohľadu sú oprávnené vyžadovať od dohliadaného subjektu, aby im v určenej lehote poskytoval doklady a iné písomnosti, vyjadrenia a informácie vrátane technických nosičov údajov potrebných na výkon dohľadu. Osoby poverené výkonom dohľadu môžu vykonať aj ďalšie potrebné opatrenia na zabezpečenie účinného a objektívneho výkonu dohľadu.

Predložený návrh zákona jednoznačne vyjadruje aj povinnosti orgánov dohľadu primerane k ich oprávneniam vrátane oznamovacej povinnosti orgánom činným v trestnom konaní, ak sa dohľadom zistí podozrenie z trestnej činnosti.

K § 8:

Úspešnosť činnosti dohľadu je okrem iného podmienená aj zodpovedným prístupom dohliadaného subjektu voči orgánom dohľadu. Preto sa navrhuje, aby dohliadaný subjekt poskytoval orgánom dohľadu súčinnosť nevyhnutnú na riadny výkon dohľadu a plnil aj niektoré ďalšie povinnosti. Porušenie týchto povinností zakladá administratívnu zodpovednosť dohliadaného subjektu za správny delikt.

K § 9:Písomný dokument, ktorý vypracúva orgán dohľadu sa označuje názvom protokol o vykonanom dohľade na mieste, pričom sa ustanovujú jeho obsahové náležitosti.

Tento dokument o vykonaní dohľadu na mieste sa vzhľadom na jeho význam uchováva na ustanovený čas, a to desať rokov.

K § 10:

Vzhľadom na osobitosť konkrétnej kontrolnej úlohy je orgán dohľadu oprávnený k nej prizvať odborníkov z radov zamestnancov štátnych orgánov a ďalších právnických osôb, ako aj iné fyzické osoby; účasť týchto osôb na kontrole je podmienená ich súhlasom.

Prizvané osoby účasťou na kontrolnej úlohe nesmú byť ukrátené na svojich právach vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo obdobného pracovnoprávneho vzťahu.

K § 11:

V tretej časti návrhu zákona je upravený procesný postup (konanie) vo veciach zverených Národnej banky Slovenska pri dohľade nad finančným trhom. Úprava tohto procesného postupu (konania) pred Národnou bankou Slovenska vychádza z doterajších osobitných úpravy procesného postupu (konania) pre jednotlivé oblasti finančného trhu, a to jednak z úpravy procesného postupu (konania) pred Národnou bankou Slovenska v oblasti bankovníctva, ktorú obsahuje zákon o bankách (zákon č.◊483/2001◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov), ako aj z úpravy procesného postupu (konania) pred Úradom pre finančný trh v oblasti kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia, ktorú obsahuje doterajší zákon o dohľade nad finančným trhom (zákon č.◊96/2002◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov). Doterajšie osobitné úpravy procesného postupu (konania) pre jednotlivé oblasti finančného trhu (zákon č.◊483/2001◊Z.◊z. a zákon č.◊96/2002◊Z.◊z.) prakticky v nijakých procesných inštitútoch nie sú úplne zhodné so ustanoveniami zákona o správnom konaní. Keďže doterajšie úpravy procesného postupu (konania) v oblasti finančného trhu sú efektívne, aj návrh nového zákona o dohľade nad finančným trhom vychádza z doterajších úprav procesného postupu (konania) v oblasti finančného trhu, pričom však prihliada aj na nové prvky v novelách zákona o správnom konaní a v novelách Občianskeho súdneho poriadku. Návrh nového zákona o dohľade nad finančným trhom (rovnako ako doterajšie úpravy v oblasti finančného trhu) vychádza z toho, že na konanie pred Národnou bankou Slovenska sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Dôvodom na túto úpravu je to, že Národná banka Slovenska je osobitným neštátnym orgánom verejnej správy a že pri konaní pred Národnou bankou Slovenska ide o špecifické konanie, na ktoré by bez osobitných odchýlok bola neaplikovateľná väčšina ustanovení zákona o správnom konaní. V súlade s požiadavkami európskych smerníc v oblasti finančného trhu budú všetky rozhodnutia Národnej banky Slovenska preskúmateľné súdom (Najvyšším súdom SR), a to podľa § 244 a § 247 Občianskeho súdneho poriadku ako rozhodnutia právnickej osoby v oblasti verejnej správy (rozhodnutia právnickej osoby, ktorej zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb).

K § 12:Ustanovujú sa dve najdôležitejšie zásady, ktoré platia v procesných predpisoch. Ide o zásadu zákonnosti, podľa ktorej tak postup Národnej banky Slovenska v konaní ako aj jej rozhodnutie musí byť v súlade s naším právnym poriadkom vrátane medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a o zásadu materiálnej pravdy, podľa ktorej rozhodnutie musí zodpovedať zistenému skutkovému stavu veci. Popritom sa Národnej banke Slovenska ukladá postupovať v konaní čo najúčelnejšie, aby nevznikali zbytočné trovy tak Národnej banke Slovenska, ako ani účastníkom konania.

K § 13:

Vymedzujú sa dôvody, pre ktoré je zamestnanec Národnej banky Slovenska alebo člen jej bankovej rady vylúčený z konania. V prvom prípade ide o všeobecne používané dôvody vo všetkých procesných predpisoch vyplývajúce zo vzťahu zamestnanca Národnej banky Slovenska, respektíve člena bankovej rady k veci alebo účastníkom konania, prípadne ich zástupcom. V druhom prípade sa zamedzuje zúčastniť sa na konaní tým osobám, ktoré sa v tej istej veci zúčastnili konania na inom stupni. V prípade zistenia dôvodov na vylúčenie z konania sa ukladá povinnosť tak dotknutému zamestnancovi (členovi bankovej rady), ako aj účastníkovi konania povinnosť oznámiť túto skutočnosť svojmu nadriadenému (bankovej rade). Má sa tým zamedziť spochybneniu rozhodnutia Národnej banky Slovenska ako aj konania, ktoré mu predchádzalo. O takomto vylúčení zamestnanca Národnej banky Slovenska z konania sa vydáva rozhodnutie.

V prípade, ak zaujatosť namietne účastník konania, je tento povinný túto skutočnosť písomne oznámiť Národnej banke Slovenska. O námietke zaujatosti sa rozhodne do desiatich pracovných dní od jej podania.

K § 14:Odsek 1 vymedzuje pojem účastníka konania. Spravidla pôjde o dohliadaný subjekt, ktorého právach alebo povinnostiach sa má konať, alebo o osobu oprávnenú podať si žiadosť o udelenie povolenia, licencie, súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu podľa hmotnoprávnych predpisov v oblasti finančného trhu◊ v konaní o uložení pokuty, inej sankcie alebo opatrenia na nápravu je účastníkom konania dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť pokuta, iná sankcia alebo opatrenie na nápravu.

Podobne, ako je to v iných konaniach, účastník konania má právo dať sa zastúpiť osobou, ktorá je spôsobilá na právne úkony.

K § 15:Konanie sa môže začať buď na návrh účastníka konania alebo sa konanie môže začať z podnetu Národnej banky Slovenska.

V prípade konaní začatých na návrh účastníka konania pôjde o prípady, keď sa účastník konania bude domáhať svojho práva vyplývajúceho najmä z hmotnoprávnych predpisov v oblasti finančného trhu, konania ex offo budú napríklad sankčné konania.

V odseku 2 sa určuje moment začatia konania, čo má význam najmä pre plynutie lehôt.

V odseku 3 sa ustanovujú náležitosti žiadosti. V odseku 4 sa ustanovuje postup v prípade, ak doručená žiadosť neobsahuje všetky ustanovené náležitosti a v odseku 5 sa ustanovuje povinnosť pre účastníka konania vyjadriť sa k dôvodom konania začatého na podnet Národnej banky Slovenska.

K § 16:

Konanie pred Národnou bankou Slovenska je zásadne neverejné. Vychádza to z povahy vecí, o ktorých môže Národná banka Slovenska rozhodovať a tiež z požiadaviek európskych smerníc na zachovávanie mlčanlivosti o informáciách zistených pri dohľade. Ústne pojednávanie je fakultatívne, čo znamená, že sama Národná banka Slovenska určí, či je potrebné na spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci.

Zápisnicu Národná banka Slovenska vyhotovuje o každom procesnom úkone. Odsek 3 ustanovuje jej základné (nevyhnutné) náležitosti.

Účastníci sú oprávnení nazerať do spisov. Národná banka Slovenska je však povinná urobiť opatrenia, aby nazretím do spisov nedošlo napríklad k porušeniu právnych predpisov na úseku ochrany utajovaných skutočností, prípadne k ohrozeniu obchodného tajomstva, listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ, a aby bola zaručená ochrana osobných údajov.

K § 17:

Ustanovuje sa spôsob doručovania písomností. Národná banka Slovenska doručuje v konaní písomnosti sama alebo prostredníctvom poštového podniku (tzv. pošty) a povinnosť doručovať najdôležitejšie písomnosti do vlastných rúk. Pôjde najmä o rozhodnutia a ďalšie písomnosti, s ktorými právo spája nejaké dôsledky (oznámenie o začatí konania, predvolanie na ústne pojednávanie alebo podanie svedeckej výpovede, upovedomenie účastníkov konania o podanom rozklade a pod.).

Písomnosti určené právnickým osobám sa doručujú na miesto podľa organizačných predpisov tejto právnickej osoby, respektíve priamo štatutárnym orgánom. Osobitne (obdobne ako v Občianskom súdnom poriadku) sa upravuje doručovanie písomností advokátom, komerčným právnikom, notárom a exekútorom.

V odseku 3 sa upravuje náhradné doručenie písomnosti a v odseku 4 nevyvrátiteľná právna domnienka doručenia písomnosti v prípade odmietnutia prevzatia tejto písomnosti.

Účastníkovi konania, ktorý má zástupcu na celé konanie, sa písomnosti okrem písomností, ktoré mu ukladajú niečo vykonať (napríklad dostaviť sa na podanie svedeckej výpovede), nedoručujú, ale doručujú sa iba jeho zástupcovi.

Upravuje sa aj doručovanie verejnou vyhláškou, ktoré sa použije v prípade, ak Národná banka Slovenska nedokáže identifikovať účastníka konania, alebo mu pobyt účastníka konania ani po zisťovaní na príslušnom orgáne nie je známy.

K § 18:

Národná banka Slovenska môže určiť lehotu na vykonanie procesného úkonu iba v prípade, ak ju neurčuje zákon. Počítanie lehôt vychádza z obdobných ustanovení iných procesných predpisov. Na zachovanie lehoty postačuje, aby v posledný deň jej uplynutia bola písomnosť odovzdaná na pošte.

Na to, aby Národná banka Slovenska mohla odpustiť zmeškanie lehoty, musia byť zároveň splnené tieto podmienky:

◊existencia závažných dôvodov,

◊účastník konania do 15 dní od pominutia príčiny zmeškania lehoty požiada o jej odpustenie,

◊účastník konania do 15 dní od pominutia príčiny zmeškania lehoty urobí úkon, ktorý zmeškal.

K § 19:

Predpokladom na spojenie vecí je okrem účelnosti konania tiež to, že veci skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov konania. Spojenie vecí na spoločné konanie a rozhodnutie umožní Národnej banke Slovenska (ak sú splnené zákonné podmienky), získať úplnejší pohľad na predmet konania vo všetkých súvislostiach.

K § 20:Národná banka Slovenska môže prerušiť konanie predovšetkým vtedy, ak účastník konania bol vyzvaný na odstránenie nedostatkov alebo doplnenie svojej žiadosti, alebo ak Ministerstvo financií SR bolo vyzvané na zaujatie stanoviska k veci. V prvom prípade bude Národná banka Slovenska pokračovať v konaní, keď účastník konania odstránil nedostatky v žiadosti alebo ju doplnil o požadované skutočnosti, ak tak urobil v lehote určenej Národnou bankou Slovenska, inak konanie zastaví ◊§ 21 ods. 1 písm. a) tohto zákona◊. V druhom prípade bude Národná banka Slovenska pokračovať v konaní po predložení stanoviska zo strany Ministerstva financií SR.

Konanie začaté na návrh účastníka konania môže Národná banka Slovenska prerušiť aj na základe písomnej žiadosti tohto účastníka.

Počas prerušenia konania neplynú podľa tohto zákona ani podľa osobitných zákonov v oblasti finančného trhu.

K § 21:Ustanovujú sa dôvody na zastavenie konania. V odseku 2 sa určujú prípady, kedy nie je proti rozhodnutiu o zastavení konania prípustný rozklad a kedy sa zastavenie konania iba vyznačí v spise (ide o prípady, keď neexistuje osoba, ktorá by mohla podať opravný prostriedok, respektíve keď nebola zaplatená úhrada za konanie).

K § 22:Ustanovenie o trovách konania vychádza zo zásady, že tak Národná banka Slovenska ako aj účastníci konania si znášajú vlastné náklady sami.

K § 23:Dôkazné prostriedky, ktoré môže Národná banka Slovenska použiť v konaní, sú limitované iba ich účelnosťou a zákonnosťou. Najdôležitejšie dôkazné prostriedky sú vymenované v odseku 2, a to z dôvodu, že zákon obsahuje ich čiastočnú reguláciu.

Dôkazná povinnosť je nielen na strane Národnej banky Slovenska, ale podľa odseku 3 aj na strane účastníkov konania. Nesplnenie si tejto povinnosti môže mať za následok dlhšie zisťovanie skutkového stavu, čo je u návrhových konaní v neprospech účastníka konania.

V odseku 5 sa ustanovuje (podobne ako v iných procesných predpisoch) povinnosť svedkov vypovedať pred Národnou bankou Slovenska. Takisto sa ustanovuje všeobecná povinnosť predložiť listinu, ktorá je potrebná na zistenie skutkového stavu veci. Znalecký posudok sa na dokazovanie použije v prípade potreby odborného posúdenia veci.

Odsekom 6 sa ukladá postupovať pri dokazovaní tak, aby bola zachovaná ochrana utajovaných skutočností a rôzne druhy tajomstiev, respektíve tak, aby nedošlo k neoprávnenému sprístupneniu utajovaných skutočností, obchodného tajomstva, bankového tajomstva a daňového tajomstva a aby sa zachovávala povinnosť mlčanlivosti výslovne uložená alebo uznaná podľa osobitných zákonov

Odsek 10 upravuje viazanosť Národnej banky Slovenska rozhodnutiami iných orgánov. V prípade, že iný orgán nerozhodol vo veci, ktorá súvisí s rozhodovaním Národnej banky Slovenska, a ani nezačala o nej konanie, Národná banka Slovenska si okrem taxatívne vymedzených vecí môže urobiť úsudok sama.

Odsek 11 upravuje správne uváženie (zásada hodnotenia dôkazov podľa voľnej úvahy) pri rozhodovaní Národnej banky Slovenska, ako aj limity pre toto správne uváženie (povinnosť starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, ako aj povinnosť zamedziť neodôvodneným rozdielom v rozhodovaní o skutkovo a právne zhodných prípadoch).

K § 24:Upravuje sa inštitút predbežného opatrenia na základe praktických skúseností pri aplikácii právnych predpisov v oblasti finančného trhu. Predbežné opatrenia majú za cieľ zabezpečiť priebeh a účel konania pred jeho začatím alebo počas neho. Vydávajú sa vo forme rozhodnutia a len v nevyhnutnom rozsahu, ak existuje odôvodnená obava, že účel konania by mohol byť zmarený alebo ohrozený. Ide o rozhodnutie, ktoré má charakter zabezpečujúceho opatrenia, a preto odvolanie proti nemu nemá už zo zákona odkladný účinok.

Predbežné opatrenie má len dočasnú platnosť a zanikne najneskôr právoplatnosťou rozhodnutia vo veci.

K § 25:Navrhovanou úpravou §◊25 sa určuje postup pred vydaním rozhodnutia pri konaniach vo veciach zverených Národnej banke Slovenska tak, aby sa zabezpečil plynulejší a rýchlejší priebeh tohto konania pri zachovaní práv účastníkov konania.

K § 26:Ustanovujú sa náležitosti rozhodnutia. Tieto náležitosti sú obdobné ako v iných procesných predpisoch.

Taxatívne sa určuje, v ktorých prípadoch sa rozhodnutia zverejňujú vo Vestníku Národnej banky Slovenska alebo na internetovej stránke Národnej banky Slovenska, prípadne aj v periodickej tlači a iných hromadných informačných prostriedkoch.

K § 27:Právoplatnosť rozhodnutia sa viaže na nemožnosť podať proti nemu riadny opravný prostriedok. V prípade, že rozhodnutie bude mať odkladný účinok, právoplatnosť rozhodnutia sa bude kryť s jeho vykonateľnosťou. V ostatných prípadoch bude vykonateľnosť rozhodnutia predbiehať jeho právoplatnosť.

K § 28:Lehota na vydanie rozhodnutia v prvom stupni je do troch mesiacov, najdlhšia však do 12 mesiacov. Proti rozhodnutiu Národnej banky Slovenska v prvom stupni možno podať rozklad. Lehota na jeho podanie je 15 dní od doručenia rozhodnutia.

K § 29:Stanovuje sa postup Národnej banky Slovenska, po podaní rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu.

K § 30:Banková rada Národnej banky Slovenska má právo – pokiaľ sa nezačalo konanie v prvom stupni a ak nápravu veci nemožno dosiahnuť inak – určiť na konanie a rozhodovanie na prvom stupni iný odborný organizačný útvar Národnej banky Slovenska, ktorý spĺňa požiadavky odbornosti a ďalšie podmienky ako v prípade nekonajúceho útvaru dohľadu nad finančným trhom.

K § 31:O rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhoduje najvyšší kolektívny orgán Národnej banky Slovenska, teda Banková rada Národnej banky Slovenska.

Banková rada má pri rozhodovaní o rozklade viacero možností. Ak je prvostupňové rozhodnutie v poriadku, potvrdí ho a podaný rozklad zamietne. V prípade, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, banková rada takéto prvostupňové rozhodnutie zmení alebo zruší. Pokiaľ je potrebné nové dokazovanie a nie je účelné, aby ho vykonala banková rada, tak banková rada prvostupňové rozhodnutie zruší a vec vráti na nové prvostupňové konanie, pričom je útvar dohľadu nad finančným trhom viazaný rozhodnutím a právnym názorom bankovej rady.

Rozhodnutie bankovej rady o rozklade (riadnom opravnom prostriedku) je definitívne.

K § 32:Právoplatné rozhodnutie Národnej banky Slovenska podlieha súdnemu preskúmaniu, ktoré sa riadi piatou časťou Občianskeho súdneho poriadku. Na preskúmavanie právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska je príslušný Najvyšší súd SR na základe ustanovenia §◊246 ods.◊2 písm.◊a) Občianskeho súdneho poriadku, keďže preskúmavanie týchto rozhodnutí potenciálne má zásadný vplyv na stabilitu a dôveryhodnosť finančného trhu a tým aj celého vnútorného finančného trhu a vôbec hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré tvorí súčasť vnútorného finančného trhu Európskej únie.

K § 33:Výkon rozhodnutia Národnej banky Slovenska bude zabezpečovať Národná banka Slovenska, pričom môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, prípadne návrh na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom. Podmienkou na výkon rozhodnutia je vykonateľnosť rozhodnutia a nesplnenie si povinnosti účastníka konania v lehote určenej v rozhodnutí.

K § 34:V navrhovanej štvrtej časti v § 34 sa ustanovuje, čo sú dohliadané subjekty povinné plniť na účely výkonu dohľadu na diaľku (informačná povinnosť dohliadaných subjektov), pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska opatrením ustanoví štruktúru výkazov, hlásení, správ a iných informácií, ktoré sú dohliadané subjekty povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke, ako aj ďalšie podrobnosti o ich predkladaní. Čo sa rozumie dohľadom na diaľku ustanovuje § 2 ods. 12.

K § 35: Navrhuje sa, aby Národná banka Slovenska viedla zoznamy dohliadaných subjektov pôsobiacich na finančnom trhu (napríklad bánk, obchodníkov s cennými papiermi, správcovských spoločností, poisťovní). Ďalej bude viesť zoznamy správcov a zástupcov správcov vykonávajúcich nútenú správu nad dohliadanými subjektmi a tiež ďalších osôb, ak tak ustanoví osobitný zákon.

Národná banka Slovenska bude mať povinnosť bezodplatne umožniť nahliadnuť do zoznamov a urobiť si z nich výpisy.

K § 36:Účelom tohto ustanovenia je vymedzenie skutočností, ktoré bude Národná banka Slovenska uverejňovať na svojej internetovej stránke alebo vo Vestníku Národnej banky Slovenska.

K § 37:

Sankčné ustanovenie o poriadkových pokutách má napomôcť vynútiť si plnenie povinností, ktoré sú zákonom uložené fyzickým osobám a právnickým osobám v oblasti dohľadu nad finančným trhom. Pritom sa umožňuje uloženie pokuty dohliadanej osobe za porušenie povinnosti poskytnúť súčinnosť pri výkone dohľadu na mieste a za porušenie povinností v konaní pred Národnou bankou Slovenska. Ustanovujú sa tiež pravidlá, ktorými sa má Národná banka Slovenska riadiť pri určení výšky pokuty. Subjektívna lehota a objektívna lehota vychádza zo zaužívaných pravidiel, pričom uplynutie niektorej z týchto lehôt má za následok nemožnosť uloženia poriadkovej pokuty.

K § 38:Ustanovenie definuje príjmy Národnej banky Slovenska v súvislosti s dohľadom nad finančným trhom, pričom tieto príjmy majú slúžiť len na zabezpečenie výkonu dohľadu Národnej banky Slovenska podľa zákona o dohľade nad finančným trhom a osobitných hmotnoprávnych zákonov v oblasti finančného trhu.

K § 39:

Mechanizmus určovania a výšky ročných príspevkov účastníkov finančného trhu (podobne ako je to v doterajšom zákone č.◊96/2002◊Z.◊z. a v zákone NR SR č.◊118/1996◊Z.◊z. o ochrane vkladov) vychádza z toho, že výšku ročných príspevkov bude určovať Národná banka Slovenska v rámci rozpätia, ktoré je v navrhnutom zákone uvedené pre jednotlivých účastníkov finančného trhu. Príspevok bude rozložený na štyri rovnaké splátky. Určuje sa tiež penále, ak si prispievateľ nesplní včas svoju povinnosť zaplatiť ročný príspevok, prípadne splátky ročného príspevku.

K § 40:V ustanovení sa vymedzujú druhy úkonov a konaní, za ktoré bude Národná banka Slovenska od dohliadaných subjektov vyberať poplatky. Výšku poplatkov za jednotlivé úkony alebo konania ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vydaným po dohode s Ministerstvo financií SR.

K § 41:Ustanovuje sa spôsob platenia poplatkov. Poplatky budú splatné ihneď pri podaní žiadosti vo veci. Nezaplatenie poplatkov bude mať za následok zastavenie konania vo veci ◊§◊21 ods.◊1 písm.◊h)◊.

K § 42:Ide o transpozičné ustanovenie, ktoré – spoločne s prílohou k návrhu zákona – obsahuje odkazy na príslušné právne relevantné ustanovenia smerníc Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

K § 43:

Ustanovenie obsahuje prechodné ustanovenia k úpravám obsiahnutým v predloženom návrhu zákona, teda prechodné ustanovenia k úpravám, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1.◊1.◊2006.

Prechodné ustanovenia upravujú konkurenciu starej právnej úpravy o dohľade nad finančným trhom vykonávanom Úradom pre finančný trh, a novej právnej úpravy o dohľade nad finančným trhom vykonávanom Národnou bankou Slovenska. Pritom sa predovšetkým zrušuje doterajší Úrad pre finančný trh a jeho orgány a zároveň pôsobnosť doterajšieho Úradu pre finančný trh podľa všeobecne záväzných právnych predpisov prechádza na Národnú banku Slovenska. Ďalej sa prechodné ustanovenia týkajú doterajších konaní, doterajšieho výkonu dohľadu, ako aj prechodu majetku z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska, prechodu majetku z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska, ako aj prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska (vrátane prechodu zamestnancov Úradu pre finančný trh do Národnej banky Slovenska).

K § 44:Navrhnuté derogačné ustanovenie zrušuje doterajšiu právnu úpravu o dohľade nad finančným trhom, podľa ktorej tento dohľad vykonával doterajší Úrad pre finančný trh.

K čl. II až XVI:V článkoch◊II až◊XVI sa navrhujú úpravy hmotnoprávnej legislatívy, ktorá súvisí s navrhovaným novým zákonom o dohľade nad finančným trhom, predovšetkým úpravy osobitných zákonov, ktoré vytvárajú hmotnoprávny rámec na pôsobenie dohliadaných subjektov na finančnom trhu. Ide o novelizáciu zákona č.◊483/2001◊Z.◊z. o bankách, zákona NR SR č.◊566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, zákona č.◊566/2001◊Z.◊z. o cenných papieroch a investičných službách, zákona č.◊594/2003 Z.◊z. o kolektívnom investovaní, zákona č.◊429/2002 Z.◊z. o burze cenných papierov, zákona č.◊530/1990◊Zb. o dlhopisoch, zákona č.◊95/2002◊Z.◊z. o poisťovníctve, zákona č.◊381/2001◊Z.◊z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, zákona č.◊281/2001◊Z.◊z. o zájazdoch a podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr (v znení zákona č.◊95/2002◊Z.◊z.), zákona č.◊211/2000◊Z.◊z. o slobodnom prístupe k informáciám, zákona č.◊43/2004◊Z.◊z. o starobnom dôchodkovom sporení, zákona č.◊..../2004◊Z.◊z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, Devízového zákona (zákona NR SR č. ◊202/1995◊Z.◊z.), zákona č.◊510/2002◊Z.◊z. o platobnom styku a zákona NR SR č.◊118/1996◊Z.◊z. o ochrane vkladov.

Základnou zmenou v novelách osobitných zákonov, ktoré vytvárajú hmotnoprávny rámec na pôsobenie dohliadaných subjektov na finančnom trhu, je zmena orgánu dohľadu z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska a zároveň prechod pôsobnosti na Národnú banku Slovenska na vydávanie vykonávacích predpisov k týmto zákonom. V prechodných ustanoveniach noviel týchto osobitných zákonov sa navrhuje, aby doterajšie vykonávanie predpisy k osobitným zákonom boli zo zákona zrušené odo dňa účinnosti nových vykonávacích predpisov vydaných Národnou bankou Slovenska k predmetným osobitným zákonom. Zároveň sa v prechodných ustanoveniach noviel týchto osobitných zákonov navrhuje, aby konania začaté na Úrade pre finančný trh dokončila Národná banka Slovenska. Okrem toho sa navrhujú niektoré úpravy, ktorých potreba vyplýva zo Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, prípadne z európskych smerníc v oblasti finančného trhu.

K čl. XVII:V súlade s časovým harmonogramom vyplývajúcim z Implementačného plánu integrácie dohľadu nad finančným trhom sa nadobudnutie účinnosti zákona navrhuje od 1.◊januára 2006.

Bratislava 14. júla 2004

Mikuláš D z u r i n d a, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan M i k l o š, v.r.

podpredseda vlády

a minister financií Slovenskej republiky

Marián J u s k o, v.r.

guvernér Národnej banky Slovenska

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov

6

DôVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Cieľom predloženého návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vytvoriť legislatívny rámec integrovaného dohľadu nad finančným trhom v súlade s Koncepciou integrovaného dohľadu nad finančným trhom, ktorú schválila vláda SR svojim uznesením č. 302 zo dňa 27. marca 2002 a Implementačným plánom integrácie dohľadu nad finančným trhom, ktorý vláda SR prerokovala a schválila dňa 21. augusta 2003 uznesením č. 775/2003.

Zmena v legislatívnej oblasti a organizačnotechnické zabezpečenie integrácie dohľadu budú zrealizované tak, aby sa výkon integrovaného dohľadu vykonával v rámci Národnej banky Slovenska od 1. januára 2006.

V Implementačnom pláne integrácie dohľadu nad finančným trhom bol dohodnutý obsah implementačného plánu prípravy integrovaného dohľadu pozostávajúci z týchto častí: Organizácia integrovaného dohľadu nad finančným trhom, financovanie výkonu integrovaného dohľadu, legislatívne predpoklady integrácie dohľadu, organizačnotechnické predpoklady integrácie dohľadu, časový harmonogram činností.

V zmysle Implementačného plánu integrácie dohľadu nad finančným trhom boli zriadené nasledovné štyri expertné komisie, a to:

expertná komisia pre prípravu legislatívy, zloženej zo zástupcov MF SR, NBS a ÚFT,

expertná komisia pre zosúladenie informačných systémov, zloženej zo zástupcov NBS a ÚFT,

expertná komisia pre prechod majetku po ÚFT, zloženej zo zástupcov NBS a ÚFT,

expertná komisia pre prechod pracovnoprávnych vzťahov ÚFT, zloženej zo zástupcov NBS a ÚFT.

V súlade s časovým harmonogramom bola do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004 zaradená novela zákona č.◊96/2002◊Z.◊z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V rámci prác na legislatívnej úprave o integrácii dohľadu nad finančným trhom sa však ukázalo, že novela zákona č.◊96/2002◊Z.◊z. by sa dotýkala prakticky všetkých ustanovení tohto zákona, a preto bol pripravený návrh nového zákona o dohľade nad finančným trhom.

Predložený návrh zákona z vecného hľadiska vychádza zo schválenej Koncepcie integrovaného dohľadu nad finančným trhom a zo schváleného Implementačného plánu integrácie dohľadu nad finančným trhom.

Integrovaný dohľad nad finančným trhom bude vykonávať Národná banka Slovenska, čím sa významne rozšíri jej doterajšia pôsobnosť. Súčasťou integrovaného dohľadu nad finančným trhom bude:

a)bankový dohľad, ktorý v súčasnosti vykonáva Národná banka Slovenska,

b)dohľad nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom, ktorý v súčasnosti vykonáva Úrad pre finančný trh,

c)dohľad nad subjektmi kapitalizačného piliera povinného dôchodkového poistenia (teda starobného dôchodkového sporenia) a nad subjektmi doplnkového dôchodkového sporenia, ktoré vzniknú transformáciou súčasných dôchodkových doplnkových poisťovní; dohľad nad týmito inštitúciami bude v období do integrácie dohľadu nad finančným trhom vykonávať Úrad pre finančný trh;

d)regulácia finančného trhu; pre oblasť bankového dohľadu je v súčasnosti NBS oprávnená vydávať vyhlášky a opatrenia◊ pre oblasť kapitálového trhu a poisťovníctva vydáva vykonávacie predpisy Ministerstvo financií SR, pre oblasť dôchodkového sporenia vydáva vykonávacie predpisy Ministerstvo financií SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR s tým, že Úrad pre finančný trh spolupracuje na príprave návrhov týchto vykonávacích predpisov pre oblasť kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia.

Aj v podmienkach integrovaného dohľadu nad finančným trhom sa naďalej predpokladá zachovanie rozhodovacieho procesu v dvoch stupňoch, pričom v prvostupňovom konaní bude na rozhodovanie príslušný útvar dohľadu nad finančným trhom (útvar zodpovedný za riadenie výkonu dohľadu), zatiaľ čo v druhostupňovom konaní bude na rozhodovanie príslušná Banková rada NBS. Prvostupňovým orgánom teda bude útvar dohľadu nad finančným trhom a druhostupňovým (odvolacím, rozkladovým) orgánom bude Banková rada NBS.

Národnej banke Slovenska popri súčasných právomociach pribudnú aj právomoci v oblasti dohľadu a regulácie všetkých oblastí finančného trhu, a to najmä:

a)právomoc a povinnosť odvolacieho orgánu pri podaní opravného prostriedku účastníkom konania proti rozhodnutiu orgánu príslušnému konať v prvom stupni konania,

b)právomoc schvaľovať sekundárnu legislatívu a vydávať metodické usmernenia pre oblasť finančného trhu.

V prípade zabezpečenia financovania dohľadu sa navrhuje viaczdrojové financovanie v nasledovnej štruktúre, a to jednak z vlastných zdrojov NBS a jednak z prijatých príspevkov dohliadaných osôb.

Predloženým návrhom zákona sa v rozsahu súvisiacom s obsahom tohto návrhu navrhujú aj zmeny hmotnoprávnej legislatívy, teda úpravy zákonov, ktoré vytvárajú právny rámec na pôsobenie dohliadaných subjektov na finančnom trhu.

Predložený návrh zákona o dohľade nad finančným trhom nebude mať žiadny dopad na štátny rozpočet ani na ostatné rozpočty, ktoré tvoria súčasť verejného rozpočtu, žiadny finančný, ekonomický a environmentálny vplyv ani žiadny vplyv na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest a rovnako nepredpokladá žiadne negatívne dopady na boj proti kriminalite a terorizmu. Predložený návrh zákona vzhľadom na predmet jeho úpravy netreba prerokovať v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Pritom je predložený návrh zákona tiež v súlade so Zmluvou o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (oznámenie č.◊185/2004◊Z.◊z.).

DOLOŽKA

o finančných a ekonomických vplyvoch, environmentálnych vplyvoch

a vplyvoch na zamestnanosť

návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1. Odhad dopadov na verejné financie

Prijatie predloženého návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa nepredpokladá žiadny vplyv na výdavky štátneho rozpočtu, na rozpočty obcí ani na rozpočty vyšších územných celkov (samosprávnych krajov).

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na nezamestnanosť ani na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

DOLOŽKA ZLUČlTEĽNOSTI

návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

◊Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky

◊Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a zmene a doplnení niektorých zákonov.

◊Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii:

a)Problematika návrhu zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku◊70 Európskej dohody o pridružení – finančné služby, bankové právo. Táto problematika je upravená aj v čl.84 a 86 Európskej dohody o pridružení.

Z hľadiska Národného programu pre prijatie acquis communautaire predkladaný návrh zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva – Kapitola 4 – Slobodný pohyb kapitálu a Kapitola 3 – Slobodné poskytovanie služieb a taktiež je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

Návrh zákona patrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie – Biela kniha –kapitola 1 – Voľný pohyb kapitálu a kapitola 13 – Finančné služby.

Problematika návrhu zákona je obsiahnutá v screeningovej kapitole 4 – Voľný pohyb kapitálu a v kapitole 3 – Slobodné poskytovanie služieb.

Návrh zákona je prioritou podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004.

b)Kapitola 3 – Slobodné poskytovanie služieb bola predbežne uzatvorená v máji 2001 a kapitola 4 – Slobodný pohyb kapitálu bola predbežne uzatvorená v júni 2001. Z negociačnej pozície vyplýva pre SR povinnosť zosúladiť právnu úpravu v oblasti dohľadu nad finančným trhom s acquis communautaire. Slovenská republika akceptuje acquis v oblasti dohľadu nad finančným trhom a je pripravená na jeho implementáciu v plnom rozsahu k dátumu vstupu SR do EÚ.

◊Problematika návrhu zákona:

a)je čiastočne upravená v práve Európskych spoločenstiev:

–v článkoch 49 až 60 Zmluvy o založení o ES,

–v smernici Rady 1973/239/EHS z 24.◊júla 1973 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie podnikania v oblasti priameho poistenia iného ako životné poistenie (OJ L 228 zo 16.08.1973),

–v smernici Rady 1985/611/EHS z 20.12.1985 o koordinácii právnych a správnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na podniky kolektívneho investovania v obchodovateľných cenných papieroch (UCITS) ( OJ L 375 z 31.12.1995 ),

–v smernici Rady 1992/49/EHS z 18.júna 1992 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, ako aj zmien a doplnkov smerníc 73/239/EHS a 88/357/EHS (tretia smernica o neživotnom poistení) (OJ L 228 z 11.08.1992),

–v smernici Rady 1991/308/ES z 10. júna 1991 o predchádzaní zneužívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí ( OJ L 166 z 28.6.1991),

–v smernici Rady 1993/22/EHS z 10.mája 1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov ( OJ L 141 z 11.6.1993 ),

–v smernici Rady 1993/6/EHS z 15. marca 1993 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií ( OJ L 141 z 11.6 1993 ),

–v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 1995/26/ES z 29. júna 1995, ktorá mení a dopĺňa smernice 77/780/EHS a 89/646/EHS v oblasti úverových inštitúcií, smernice 73/239/EHS a 92/49/EHS v oblasti neživotného poistenia, smernice 79/267/EHS a 92/96/EHS v oblasti životného poistenia, smernicu 93/22/EHS v oblasti investičných spoločností a smernicu 85/611/EHS v oblasti podnikov (spoločností) pre spoločné investovanie do prevoditeľných cenných papierov (ďalej ako UCITS), s ohľadom na upevnenie primeraného dozoru (OJ L 168 z 18.7. 1995),

–v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 1995/26/ES z 29. júna 1995, ktorá mení a dopĺňa smernice 77/780/EHS a 89/646/EHS v oblasti úverových inštitúcií, smernice 73/239/EHS a 92/49/EHS v oblasti neživotného poistenia, smernice 79/267/EHS a 92/96/EHS v oblasti životného poistenia, smernicu 93/22/EHS v oblasti investičných spoločností a smernicu 85/611/EHS v oblasti podnikov (spoločností) pre spoločné investovanie do prevoditeľných cenných papierov (ďalej ako UCITS), s ohľadom na upevnenie primeraného dozoru (OJ L 168 z 18.7. 1995),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 1998/78/ES z 27.októbra 1998 o doplnkovom dozore poisťovacích spoločností v skupine poisťovní (OJ L 330 z 05.12.1998),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES z 20. marca 2000 o zakladaní a podnikaní úverových inštitúcií ( OJ L 126 z 26.5. 2000),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/64/ES zo 7. novembra 2000, ktorá mení a dopĺňa smernice rady 85/611/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS a 93/22/EHS pokiaľ ide o výmenu informácií s tretími krajinami (OJ L 290 z 17.11.2000),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/64/ES zo 7. novembra 2000, ktorá mení a dopĺňa smernice rady 85/611/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS a 93/22/EHS pokiaľ ide o výmenu informácií s tretími krajinami (OJ L 290 z 17.11.2000),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/107/ES z 21. januára 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica rady 85/611/EHS o koordinácii zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení súvisiacich so subjektmi kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (UCITS) s úmyslom regulovať správcovské spoločnosti a zjednodušené prospekty ( OJ L 41 z 13. 2. 2002 ),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES zo dňa 5.novembra 2002 týkajúca sa životného poistenia (OJ L 345, 19/12/2002),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16.decembra 2002 o doplňujúcom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými firmami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice 98/78/ES a 2000/12/ES Európskeho parlamentu a Rady ( OJ L 35 z 11.2. 2003),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) ( OJ L 96 z 12. 4. 2003),

Ustanovenia článkov 49 až 60 Zmluvy o založení ES vytvárajú esenciálne princípy voľného pohybu služieb, kapitálu a platieb.

Smernica 1973/239/EHS sa týka oblasti poistenia a v článku 12 upravuje náležitosti rozhodnutí kompetentných orgánov ako aj možnosť preskúmania týchto rozhodnutí súdnymi orgánmi.

Smernica 1992/49/EHS v článku 1 definuje kompetentné orgány, čl. 16 upravuje povinnosť mlčanlivosti pre zamestnancov kompetentných orgánov, ktorú musia pri plnení svojich úloh dodržiavať. Podľa čl. 56 členské štáty zabezpečia možnosť obrátiť sa na súdne orgány v prípade rozhodnutí, týkajúcich sa poisťovní.

Smernica 1998/78/ES v článku 7 upravuje povinnosť mlčanlivosti pre zamestnancov kompetentných orgánov, ktorú musia pri plnení svojich úloh dodržiavať.

Smernica 2002/83/ES v článkoch 9, 16 a 67 upravuje oblasť dohľadu nad finančným trhom.

V smernici 1985/611/EHS je upravená oblasť dohľadu v článkoch 49 až 51. Smernice č. 1995/26/ES ( čl. 4), 2000/64/ES (čl. 1 a 2) a 2001/107/ES ( čl. 1) sú novelami smernice č. 1985/611/EHS a v uvedených článkoch novelizujú ustanovenia oblasti dohľadu nad finančným trhom.

Smernica 1993/22/EHS sa dotýka investičných spoločností. Od členských štátov požaduje zriadiť kompetentné orgány, ktoré budú udeľovať a odoberať povolenia investičným spoločnostiam a vykonávať dozor nad ich činnosťou. Oblasť dohľadu je upravená v článkoch 1(9), 3(5) a 22, 23, 25 a 26.

Smernica 1993/6/ES vo svojom článku 7(3) a 9 upravuje oblasť dohľadu nad finančným trhom.

Smernica 2002/87/ES definuje minimálne normy týkajúce sa doplňujúceho dohľadu nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte. V článku 2 ods. 16 a 17 smernice sú definované kompetentné orgány.

Smernica 2003/6/ES má zabrániť manipulácii s trhom, keďže hladké fungovanie trhov s cennými papiermi a dôvera verejnosti v trhy sú nevyhnutnou podmienkou hospodárskeho rastu a blahobytu. Oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 1(7) a 12, 13 a 15.

Smernica 1991/308/ES je základom na vytvorenie právneho rámca zákazu legalizácie výnosov z trestnej činnosti a zákazu využitia finančného systému na účely prania špinavých peňazí. Vzťahuje sa na úverové inštitúcie , finančné inštitúcie a poisťovne. Oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 1 a 10.

Smernica 2000/12/ES upravuje požiadavky na zakladanie a podnikanie úverových inštitúcií a oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 1(4), 10, 30 a 33.

Smernica 2001/34/EHS sa vzťahuje na cenné papiere, ktoré sú predmetom žiadosti o prijatie alebo ktoré boli prijaté na trh kótovaných cenných papierov burzy a na emitentov týchto cenných papierov. Oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 105 a 107.

Zrevidované preklady uvedených smerníc sa nachádzajú v databáze Centrálnej prekladateľskej jednotky Úradu vlády SR Inštitútu pre aproximáciu práva. V elektronickej podobe je možné si ich vyhľadať na internetovej stránke www. aprox.government.gov.sk.

d)nie je upravená v práve Európskej únie

◊Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Návrh zákona je úplne zlučiteľný s uvedenými článkami predmetných smerníc.

◊Gestor:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska.

◊Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

zobraziť dôvodovú správu