Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov 518/2003 účinný od 01.05.2004 do 31.05.2005

Platnosť od: 11.12.2003
Účinnosť od: 01.05.2004
Účinnosť do: 31.05.2005
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Poľnohospodárstvo a potravinárstvo, Ochrana životného prostredia, Miestna štátna správa, Nehnuteľnosti

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST3JUD13DS4EUPPČL0

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov 518/2003 účinný od 01.05.2004 do 31.05.2005
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 518/2003 s účinnosťou od 01.05.2004 na základe 220/2004

Legislatívny proces k zákonu 220/2004
Legislatívny proces k zákonu 518/2003
Legislatívny proces k zákonu 518/2003

Vládny návrh zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 220/2004, dátum vydania: 28.04.2004

Dôvodová správa

Všeobecná časť

V zákone č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nie sú dostatočne doriešené niektoré ustanovenia, ktoré pri aplikácii spôsobujú problémy. Taktiež v rámci schvaľovacieho procesu došlo v návrhu zákona k niektorým zmenám, ktoré neumožňujú zabezpečiť povinnosti súvisiace so základnou starostlivosťou o poľnohospodársku pôdu a riešiť niektoré správne delikty.

Na základe uvedeného bol vypracovaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa  zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 359/2007 Z. z. Predloženým návrhom zákona sa sprísňujú podmienky pri odnímaní poľnohospodárskej pôdy pre stavebné a iné nepoľnohospodárske zámery prostredníctvom inštitútu odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy ako systémového ekonomického nástroja ochrany najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd. Odvody sa navrhujú odvádzať do štátneho rozpočtu.        Zvýšenými príjmami štátneho rozpočtu z príjmov za odvody sa zabezpečí financovanie aktivít rezortu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky formou bilančne vyrovnaného salda medzi príjmami a výdavkami rozpočtu kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky v príslušnom rozpočtovom roku.  

Zavedením odvodov sa zároveň finančne zabezpečia úlohy vyplývajúce pre Slovenskú republiku a ministerstvo z návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovuje rámec pre ochranu pôdy a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES. 

V súvislosti s inštitútom odvodov sa navrhuje, aby vláda Slovenskej republiky nariadením vlády ustanovila podrobnosti o výške a spôsobe platenia odvodov. 

Predloženým návrhom zákona sa upravujú veci  týkajúce sa vykonateľnosti a zjednodušenia postupov orgánov štátnej správy na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy.

Návrh zákona má pozitívny dopad na štátny rozpočet, nezakladá zvýšené nároky na rozpočty obcí, alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť a nebude mať zásadný vplyv na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a súvisiacimi všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka zlučiteľnosti 

právneho predpisu s právom

Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

 

 

  1. Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

 

  1. Názov návrhu právneho predpisu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
    č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 359/2007 Z. z.

 

  1. Problematika návrhu právneho predpisu:
  1. je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

- primárnom: čl. 174 až 176 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,

  1. nie je upravená v práve Európskej únie,
  2. nie je obsiahnutá v judikatúre súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

 

  1. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
  1. z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú žiadne záväzky,
  2. z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú prechodné obdobia,
  3. bezpredmetné, 
  4. proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení podľa čl. 226 až 228,
  5. bezpredmetné.

 

  1. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie
  • úplný.

 

  1. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie

 

  1. Odhad dopadov na verejné financie:

Návrh zákona bude mať pozitívny dopad na verejné financie. Predpokladaný objem finančných prostriedkov z odvodov za rok je cca 750 miliónov Sk ročne. Navrhnutý objem príjmov za odvody je orientačný a podľa príslušných ustanovení zákona
č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bude spresnený v bežnom rozpočtovom roku.

Zvýšenými príjmami štátneho rozpočtu z príjmov za odvody sa zabezpečí financovanie aktivít rezortu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky formou bilančne vyrovnaného salda medzi príjmami a výdavkami rozpočtu kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky v príslušnom rozpočtovom roku.

 

  1. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh zákona môže mať dopad na hospodárenie obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry, a na hospodárenie podnikateľskej sféry iných právnických osôb v prípade záberu najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd pre stavebné zámery.

 

  1. Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona bude mať pozitívny dopad na životné prostredie.

 

  1. Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona nebude mať dopad na tvorbu pracovných miest.

 

  1. Vplyv na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nebude mať zásadný negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

 

 

Osobitná časť

K článku I

K bodu 1

Neobrábané poľnohospodárske pozemky sú často významným prírodným prvkom dôležitým z hľadiska ochrany prírody a krajiny (napr. ako hniezdiská a lovné lokality niektorých druhov vtákov, ako miesto výskytu niektorých ohrozených druhov rastlín a pod.), preto sa zamedzuje absolutizovaniu povinnosti odburiňovania neobrábaných pozemkov.

K bodu 2

V § 9 ods. 1 písm. c) zákona má v súčasnosti deklaratórny charakter „súhlas orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy so zalesnením poľnohospodárskej pôdy“, to znamená, že rozhodnutie nie je právnym podkladom na zmenu druhu pozemku v katastri nehnuteľností. Navrhuje sa doplniť text ustanovenia tak, aby „zmena poľnohospodárskeho druhu pozemku na lesný pozemok, na podklade súhlasu príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, mohla byť v katastri nehnuteľností vyznačená a spadala pod charakter využívania lesného pozemku. Pretože za súčasného právneho stavu nemôže byť na poľnohospodárskej pôde vysádzaný drevinový porast, cieľ zalesnenia nemôže byť prakticky vykonávaný, kým nie je pozemok prehlásený za lesný pozemok.

K bodu 3 

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou súvisiacou s odborným stanoviskom pôdnej služby sa sleduje zjednodušenie postupu orgánu štátnej správy na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy pri rozhodovaní o zmene druhu pozemku a zmene spôsobu využívania poľnohospodárskeho druhu pozemku. Návrhy na zmenu druhu pozemku podľa § 9 ods. 1 písm. a) a  c) zákona posúdi na dostatočnej odbornej úrovni orgán štátnej správy, ktorý o zmene rozhoduje.

K bodu 5

V § 10 ods. 2 písm. c) zákona ide o konanie s cieľom usporiadať dlhodobo zalesnené poľnohospodárske pôdy. Za súčasného právneho stavu takýmto konaním však nie je možné zmeniť dlhodobo zalesnený poľnohospodársky druh pozemku na lesný pozemok, pretože o tom, či ide o lesný pozemok rozhoduje orgán štátnej správy lesného hospodárstva podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch. § 10 ods. 2 písm. c) zákona má iba deklaratórny charakter, ide o priznanie právne významnej skutočnosti, že pozemok je dlhodobo zalesnený a vhodný na preradenie do lesných pozemkov. Novým znením ustanovenia sa navrhuje doplniť text tak, aby orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy v prípade dlhodobo zalesnených poľnohospodárskych pôd, rozhodol o zmene poľnohospodárskeho druhu pozemku na lesný pozemok na podklade súhlasu príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Na podklade takéhoto rozhodnutia môže byť zmena poľnohospodárskeho druhu pozemku na lesný pozemok v katastri nehnuteľností vyznačená (a tým spadá pod charakter využívania lesného pozemku).

K bodu 6

V bode 6 sa navrhuje ustanoviť povinnosť investorov zaplatiť odvod, a v prípade nesplnenia si tejto povinnosti aj penále, za úbytok najprodukčnejších pôd Slovenska
a celospoločensky významnú nenahraditeľnú stratu pôdy ako zložky životného prostredia.
S každou plošnou stratou poľnohospodárskej pôdy rezort pôdohospodárstva súčasne prichádza o dotácie do poľnohospodárstva z úrovne Európskej únie, a tiež o národné dotácie. Odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy sa navrhujú ako systémový ekonomický nástroj ochrany poľnohospodárskej pôdy. Odvody a penále budú príjmom štátneho rozpočtu. Zvýšenými príjmami štátneho rozpočtu z príjmov za odvody sa zabezpečí financovanie aktivít rezortu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky formou bilančne vyrovnaného salda medzi príjmami a výdavkami rozpočtu kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky v príslušnom rozpočtovom roku.  

Ustanovením odvodov za odňatie sa dosiahnu tri celospoločensky prospešné ciele:

  • ochrana a stabilizácia výmery najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd Slovenska,
  • usmernenie a určitým spôsobom donútenie investorov stavieb, aby sa v záujme zníženia finančných nákladov orientovali do lokalít Slovenska mimo Bratislavského a Trnavského kraja, na pôdy menej kvalitné (BPEJ v 5. až 9. skupine) a menej významné pre poľnohospodársku prvovýrobu, kde bude výška odvodov nižšia, a tiež aby v tom istom ekonomickom záujme obmedzovali svoje pôdne nároky na nevyhnutne potrebný rozsah odňatia,
  • zabezpečenie finančných prostriedkov na výkon niektorých ustanovení zákona, najmä činnosti týkajúce sa usporiadania evidencie poľnohospodárskej pôdy v katastri nehnuteľností so skutočným stavom v teréne, identifikácie rizikových oblastí poľnohospodárskej krajiny a financovanie sanácie kontaminovaných a inak znehodnotených lokalít poľnohospodárskej pôdy, tvorba informačného systému o pôdach.

K bodu 7

Navrhuje sa, aby orgán štátnej správy mohol udeliť individuálny súhlas s budúcim možným použitím poľnohospodárskej pôdy pre nepoľnohospodársky účel - pre konkrétny stavebný alebo iný zámer v prípadoch, keď napríklad obec nemá z rôznych dôvodov spracovanú alebo chválenú územnoplánovaciu dokumentáciu. Spracovanie územného plánu je finančne a časovo náročné, preto pre orgány ochrany poľnohospodárskej pôdy v týchto prípadoch postačuje záväzné vyjadrenie obce, že pripravovaný investičný zámer v obci je v súlade s rozvojovými urbanistickými a inými zámermi obce. Podklady pre posúdenie návrhu nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy predkladá orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy žiadateľ o vydanie súhlasu.

K bodu 8

So zreteľom na skutočnosť, že v rámci územnoplánovacej dokumentácie spracovatelia neriešia dočasné zmeny funkčného využitia územia, upravuje sa doteraz platné a účinné znenie predmetného ustanovenia, a to aj s cieľom dosiahnuť vyššiu hospodárnosť a efektivitu správneho konania.

K bodu 9

Navrhuje sa zjednodušený postup orgánov štátnej správy pri posudzovaní drobných záberov poľnohospodárskej pôdy, napríklad pre objekty nadzemného a podzemného vedenia a pri evidovaní drobných spresnení hraníc druhov pozemkov v katastri nehnuteľností. V tomto zmysle pre taxatívne ustanovené prípady rozhodnutie o odňatí nie je potrebné vydať a postačuje stanovisko orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy vo veci, ak v jednotlivých prípadoch ide o konečný záber alebo o jednorazovú zmenu druhu pozemku do  výmery 15 m2.

K bodom 10 a 11

Navrhujú sa doplňujúce ustanovenia súvisiace s osobami oprávnenými na spracovanie dokumentácie bilancie skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy a projektu rekultivácie dočasne odnímanej poľnohospodárskej pôdy, pretože ide o spracovanie odborných dokumentov, ktoré si vyžadujú odborné vzdelanie poľnohospodára a pôdoznalca. Z praxe vyplynula potreba určiť, že oprávnenou osobu na spracovanie bilancie skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy a projektu spätnej rekultivácie dočasne odňatej poľnohospodárskej pôdy je fyzická osoba, ktorá má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa poľnohospodárskeho smeru (napríklad Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre) alebo prírodovedného smeru so zameraním na pôdoznalectvo (napríklad Univerzita J. A. Komenského - prírodovedecká fakulta), alebo právnická osoba, ktorá takúto fyzickú osobu zamestnáva. Z dôvodu, že pri projekte spätnej rekultivácie dočasne odňatej poľnohospodárskej pôdy, ide o projekt zúrodňovania poľnohospodárskych pôd, ktoré boli dlhšie predmetom nepoľnohospodárskeho použitia, dôraz je kladený na odbornosť poľnohospodára.

K bodu 12

V nadväznosti na povinnosť zaplatiť odvod sa pre žiadateľa o odňatie poľnohospodárskej pôdy navrhuje povinnosť priložiť k žiadosti aj výpočet odvodu.

K bodom 13 a 14

Vzhľadom na špecifický charakter ustanovení o strate platnosti rozhodnutia o dočasnom odňatí a rozhodnutia o trvalom odňatí ustanovuje sa, že strata platnosti týchto rozhodnutí nie je dôvodom na vrátenie odvodu.

K bodu 15

Taxatívne sa vymedzujú prípady, kedy žiadateľ o odňatie poľnohospodárskej pôdy nie je povinný zaplatiť odvod.

K bodu 16

Pojem „podnikateľ“ je nahradený pojmom „právnická osoba a fyzická osoba
– podnikateľ“ z dôvodu, že platná právna úprava je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pretože jedna skupina - fyzické osoby a podnikatelia sú postihovaní za porušenie zákona (neoprávnené zábery a znehodnotenie poľnohospodárskej pôdy), a iná skupina – obce, mestá, školy, politické strany, nadácie, atď. nie sú za to isté porušenie zákona postihovaní, respektíve postihnuteľní. Podľa predmetného návrhu za správne delikty uvedené v § 26 budú postihovaní všetci, ktorí sa dopustia správneho deliktu.

K bodu 17

Legislatívno-technická úprava v súlade s aplikačnou praxou a predmetom úpravy zákona, ktorý je zameraný výlučne na ochranu poľnohospodárskej pôdy.

K bodu 18

Navrhuje sa, aby svojvoľné vykonanie zmeny druhu pozemku v teréne bez potrebného rozhodnutia orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 9 sa považovalo za správny delikt. Ide napríklad o svojvoľné rozoranie trvalých trávnych porastov (lúk a pasienkov), klčovanie viníc, likvidovanie ovocných sadov. Svojvoľné zmeny druhov pozemkov, bez rozhodnutia príslušného orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy, vytvárajú podmienky pre znehodnotenie vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy, ohrozenie ekologickej stability daného územia, a tiež pre obchádzanie iných zákonov.

K bodu 19

V súvislosti s ustanovením  inštitútu odvodov sa navrhuje, aby vláda Slovenskej republiky nariadením vlády ustanovila podrobnosti o výške a spôsobe platenia odvodov. 

K bodu 20

V záujme zachovania právnej istoty a zabráneniu neželaného retroaktívneho pôsobenia zákona sa upravuje prechodné ustanovenie pre konania začaté do účinnosti tohto zákona. Ak bola žiadosť o trvalé alebo dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy predložená do účinnosti predkladaného zákona, nie je žiadateľ povinný zaplatiť odvod za trvalé alebo dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy.

 

K čl. II

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. júla 2008.

 

Bratislava 30. januára 2008 

 

 

Predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert  F i c o, v. r. 

 

 

 

Ministerka pôdohospodárstva

Slovenskej republiky

 

Zdenka  K r a m p l o v á, v. r. 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov

K predpisu 518/2003, dátum vydania: 11.12.2003
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Všeobecná časť
 
Pri reorganizácii štátnej správy v r. 1996 na základe ktorej boli pozemkové úrady začlenené do všeobecnej štátnej správy sa nezohľadnila špecifická činnosť orgánu štátnej správy na úseku pozemkových úprav - pozemkového úradu. Z 38 pozemkových úradov vzniklo 8 krajských odborov a 79 okresných odborov, do ktorých boli začlenené ešte úseky lesného hospodárstva a ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
Do pôsobnosti štátnej správy v oblasti pozemkových úprav podľa súčasnej právnej úpravy patrí predovšetkým prvostupňové rozhodovanie podľa:
zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov
zákona SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov
zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov
zákona NR SR č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim
Reforma miestnej štátnej správy v roku 1996 na úseku pozemkových úprav nepriniesla zvýšenie funkčnosti výkonu štátnej správy na úseku pozemkových úprav ani v oblasti personalistiky a financovania zákonom určených aktivít pozemkových úprav.
Oklieštením odborného riadenia, nastolením centrálnej mzdovej a personálnej politiky, nastolením finančnej závislosti prevádzky dôležitých činností bývalých pozemkových úradov od neblahej finančnej situácie okresných úradov, nesystémovým zlúčením agendy troch bývalých úradov štátnej správy (pozemkový úrad, lesný úrad, referát ochrany pôdneho fondu) sa sťažilo riadenie a spomalili kľúčové činnosti odboru na úseku pozemkových úprav.
Potreba transformácie špecializovanej štátnej správy na úseku pozemkových úprav a na úseku ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu vychádza z uznesenia vlády SR č. 371 zo 14. mája 2003, ktorým vláda SR schválila koncepciu usporiadania miestnej štátnej správy a uložila ministrovi pôdohospodárstva SR vypracovať vo svojej odvetvovej pôsobnosti v súlade s pripravovanou zmenou návrhy zákona, v ktorých sa určia orgány miestnej štátnej správy na vykonávanie štátnej správy na úseku pozemkových úprav a na úseku ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
Touto transformáciou a následným uplatnením presunu agendy sa vytvoria predpoklady na urýchlenie procesu usporiadania a evidovania vlastníckych vzťahov k pôde a ostatnému poľnohospodárskemu majetku čím sa zabezpečí pozitívny vplyv na rozvoj trhu s pôdou.
Súčasné trendy spoločenského a ekonomického vývoja možno charakterizovať sústavným nárastom požiadaviek na výkon štátnej správy na úseku pozemkových úprav.
Výkon pozemkových úprav je prezentovaný aj podporou Európskej únie, prostredníctvom programov PHARE a SAPARD.

Vytvorením špecializovanej štátnej správy na úseku pozemkových úprav sa dosiahne zodpovednosť jednej organizácie, jasne sa určia kompetencie a dosiahne sa nezávislosť správa pozemkových úprav.
Vo všetkých členských a čakateľských krajinách Európskej únie je z dôvodu garantovania nezávislosti rozhodovania taká činnosť zahrnutá do špecializovanej štátnej správy.
Predpokladané zvýšenie úrovne kvalifikačnej štruktúry pracovísk pozemkových úprav vytvorí podmienky na lepšie plnenie zákonných úloh pozemkových úprav a tým aj na dokonalejšie garantovanie efektívnejšieho rozvoja vidieka.
V súčasnosti pracuje na orgánoch miestnej štátnej správy na úseku pozemkových úpravy 473 odborných zamestnancov a na úseku ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu 117 odborných zamestnancov, spolu 590 odborných zamestnancov.
Návrh zákona predpokladá zriadenia ôsmich subjektov krajské pozemkové úrady, na ktorých by pracovalo 64 zamestnancov, 48 odborných zamestnancov a 16 zamestnancov zabezpečujúcich výkon súvisiacich činností (ako napr. ekonomických a personálnych činností, vrátane bezpečnosti práce, civilnej ochrany a požiarnej ochrany), teda spolu 64.
Návrh zákona predpokladá zriadenie 44 obvodných pozemkových úradov, na ktorých by pracovalo 572 zamestnancov, z toho 528 odborných a 44 zamestnancov vykonávajúcich súvisiace činnosti.
Navrhované vytvorenie špecializovanej štátnej správy pozemkových úprav a ochrany poľnohospodárskej pôdy prinesie úsporu prostriedkov v porovnaní so súčasným stavom nakoľko sa predpokladá zníženie počtu odborných zamestnancov o 14, t.j. z 590 (61 + 529) na 576 (48 + 528).
Kvantifikácia počtu zamestnancov na úseku pozemkových úprav a ochrany poľnohospodárskej pôdy spolu s návrhom počtu zamestnancov vyšších pozemkových úradov a pozemkových úradov ako aj návrhom na ich sídla a pôsobnosť súvisiacich s prijatím novely zákona je uvedená v prílohe k dôvodovej správe v tabuľkách č. 1/a – 1/d.
Za predpokladu, že v novozriadenej špecializovanej štátnej správe pre pozemkové úpravy a ochrany poľnohospodárskej pôdy bude delimitáciou do kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva SR:
1.vrátený nehnuteľný majetok, ktorý je t.č. v správe krajských úradov a okresných úradov, slúžiaci na výkon štátnej správy na úseku pozemkových úprav a na úseku ochrany pôdneho fondu a k nemu oddelimitované prislúchajúce prevádzkové náklady;
2.oddelimitované položky štátneho rozpočtu (nájomné) tam, kde odbory pozemkové, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v prenajatých priestoroch;
3.oddelimitovaný objem rozpočtových prostriedkov štátneho rozpočtu na:
-mzdy, plat, služobné príjmy a OOV,
-odvody do poistných fondov a NÚP,
-ostatné tovary a služby,
-kapitálové výdavky,
nebudú požiadavky na zvýšenie nároku na štátny rozpočet.

Návrh zákona nebol predložený Rade hospodárskej a sociálnej dohody SR v zmysle zákona č. 106/1999 Z. z., nakoľko problematika návrhu sa netýka oblastí ustanovených v § 3 cit. zákona.
Ministerstvo financií SR listom č. 14293/2003-81 z 20. júna 2003 upozorňuje na to, že prípadné požiadavky na štátny rozpočet v roku 2004 a nasledujúce roky je možné riešiť len v rámci limitu výdavkov kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva SR.
Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť
Prvá časť – Odhad dopadov na verejné financie
Počet zamestnancov, ktorí vykonávali štátnu správy na úseku pozemkových úprav a ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu na odboroch pozemkových , poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a krajských úradov činí spolu 590 odborných zamestnancov.
Návrh zákona predpokladá zriadenia ôsmich subjektov krajské pozemkové úrady, na ktorých by pracovalo 64 zamestnancov vrátane výkonu súvisiacich činností ako napr. ekonomických a personálnych činností, vrátane bezpečnosti práce, civilnej ochrany a požiarnej ochrany.
Návrh zákona predpokladá zriadenie 44 obvodných pozemkových úradov, na ktorých by pracovalo 572 zamestnancov.
Navrhované vytvorenie špecializovanej štátnej správy pozemkových úprav a ochrany poľnohospodárskej pôdy prinesie úsporu prostriedkov v porovnaní so súčasným stavom nakoľko sa predpokladá zníženie počtu zamestnancov o 14, t.j. z 590 (61 + 529) na 576 (48 + 528).
Prípadné požiadavky na štátny rozpočet v roku 2004 a nasledujúce roky je možné riešiť len v rámci limitu výdavkov kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva SR.
Za predpokladu, že v novozriadenej špecializovanej štátnej správe pre pozemkové úpravy a ochrany poľnohospodárskej pôdy bude delimitáciou do kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva SR:
1.vrátený nehnuteľný majetok, ktorý je t.č. v správe krajských úradov a okresných úradov, slúžiaci na výkon štátnej správy na úseku pozemkových úprav a na úseku ochrany pôdneho fondu a k nemu oddelimitované prislúchajúce prevádzkové náklady;
2.oddelimitované položky štátneho rozpočtu (nájomné) tam, kde odbory pozemkové, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v prenajatých priestoroch;
3.oddelimitovaný objem rozpočtových prostriedkov štátneho rozpočtu na:
-mzdy, plat, služobné príjmy a OOV,
-odvody do poistných fondov a NÚP,
-ostatné tovary a služby,
-kapitálové výdavky,
nebudú požiadavky na zvýšenie nároku na štátny rozpočet.

Druhá časť Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenia podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.
Návrh zákona o organizácii špecializovanej štátnej správy na úseku pozemkových úprav a ochrany poľnohospodárskej pôdy nepredpokladá negatívny dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.
Tretia časť – Odhad dopadov na životné prostredie
Návrh zákona o organizácii špecializovanej štátnej správy na úseku pozemkových úprav a ochrany poľnohospodárskej pôdy nepredpokladá dopad na životné prostredia na miestnej regionálne aj celoslovenskej úrovni.
Štvrtá časť – Odhad dopadov na zamestnanosť
Výkon špecializovanej štátnej správy predpokladá, že ju budú vykonávať zamestnanci, ktorí vykonávajú túto činnosť na krajských úradoch a na okresných úradoch. Predpokladá sa, že u všetkých zamestnancov pozemkových úradov dôjde k prechodu práva povinností z pracovnoprávnych vzťahov. Preto sa predpokladá, že navrhovaný zákon nebude mať negatívny dopad na zamestnanosť. Prípadné odchýlky terajších počtov zamestnancov pozemkových úradov od skutočných budúcich počtov zamestnancov špecializovanej štátnej správy na úseku pozemkových úprav a ochrany poľnohospodárskej pôdy nie je možné v súčasnosti kvantifikovať.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1.Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2.Názov právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov
3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe
Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup. Nie je prioritou podľa screeningu 2002 a nie je prioritou podľa NPAA. Návrh zákona nepatrí medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.
Slovenská republika nemá v danej oblasti žiadne negociačné požiadavky.

4.Problematika návrhu právneho predpisu je v práve Európskej únie upravená:
V primárnom práve sa problematika návrhu zákona rámcovo dotýka čl. 6 ods.2 Zmluvy o Európskej únií ( amsterdamské znenie ), ktorý zakotvuje, že Únia rešpektuje základné ľudské práva, ako ich zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií členských štátov ako základných princípov práva Spoločenstva.
 
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:
Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je bezpredmetné vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom ES/EÚ.
6.Gestor (spolupracujúce rezorty):
bezpredmetné
 
7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom ES/EÚ:
Bez účasti expertov
Osobitná časť
 
 
K čl. I
 
K bodu 1
 
Zriaďujú sa krajské pozemkové úrady a obvodné pozemkové úrady.
Ustanovujú sa oblasti pozemkových úprav a ochrany poľnohospodárskej pôdy.
Ustanovujú sa činnosti a právomoci orgánov štátnej správy na úseku pozemkových úprav a ochrany poľnohospodárskej pôdy.
V prílohe sa vymedzujú územné obvody pôsobenia príslušných pozemkových úradov, kde druhostupňových je 8 krajských pozemkových úradov a prvostupňových 46 obvodných pozemkových úradov.
Definuje sa postavenie krajského pozemkového úradu a spôsob menovania čelného predstaviteľa úradu. Obdobne je to pre obvodný pozemkový úrad.
Rieši sa otázka stretu záujmov vo vzťahu zamestnanec štátnej správy a práce súvisiace s pozemkovými úpravami alebo ochranou poľnohospodárskej pôdy.
V odseku 13 a 14 je upravený spôsob prechodu kompetencií z okresných úradov na miestnu štátnu správu špecializovanú a s tým súvisiace personálne a materiálne zabezpečenie činnosti pozemkových úradov.

K bodu 2
 
Vypúšťa sa § 32 vrátane jeho nadpisu, ktorý v novom znení je začlenený do § 5.
K bodu 3
 
V § 34 sa dopĺňajú ods. 10, 11, 12, ktorým účelom je podporiť výstavbu nájomných bytov.
Podľa ods. 10 sa pozemky vo vlastníctve štátu, ktoré určené na výstavbu nájomných bytov a ktoré budú zabezpečovať obce prevedú do vlastníctva obce.
Podľa ods. 11 sa uzavrie medzi pozemkovým fondom a investorským subjektom dlhodobý nájom na pozemky, kde neziskové organizácie alebo bytové družstvá v zmysle platnej územnoplánovacej dokumentácie zabezpečia vybudovania nájomných bytov, ktoré budú ich vlastníctvom.
Ods. 12 upravuje spôsob prevodu vlastníctva pozemkov a uzavretie zmluvy, ako aj podmienky uzavretia nájmu, ale aj odstúpenia o týchto zmlúv, ak nebudú dodržané podmienky za akých zákon umožňuje takéto nakladanie s pozemkami vo vlastníctve štátu a v správe pozemkového fondu.
K bodu 4
 
Rieši sa prechod kompetencií na úseku štátnej správy pozemkových úprav a ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov, majetku a rozpočtu k 1.januáru 2004 z krajských úradov a okresných úradov na krajské pozemkové úrady a obvodné pozemkové úrady, týkajúcich sa zamestnancov zabezpečujúcich výkon týchto kompetencií a časti zamestnancov zabezpečujúcich obslužné a prierezové činnosti.
Upravuje aj režim správnych konaní začatých okresnými úradmi v oblasti pozemkových úprav a v oblasti ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu a neukončených k 1. januáru 2004.
K čl. II
 
Dopĺňa sa článok II v súvislosti so zmenou zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.222/1996 Z.z o organizácii miestnej štátnej správy a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vypúšťajú sa čísla 108 a 109 prílohy ,v nadväznosti na pozemkové úpravy.

K čl. III
 
Dopĺňa sa článok III v súvislosti so zmenou zákona Slovenskej národnej rady č. 307/1997 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení zákona č. 83/2000 Z. z. a zákona č. 553/2001 Z. z.. Zriaďujú sa krajské pozemkové úrady a obvodné pozemkové úrady ,ich kompetencie na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy.
K čl. IV
 
Dopĺňa sa článok IV v súvislosti so zmenou zákona Slovenskej národnej rady č. 285/1995 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení zákona č. 471/2001 Z. z. Zriaďujú sa krajské pozemkové úrady a obvodné pozemkové úrady, ich kompetencie na úseku rastlinolekárskej starostlivosti.
K čl. V
 
Ustanovuje sa účinnosť 1.januára 204.
Bratislava, 20. augusta 2003
Predseda vlády Slovenskej republiky
Mikuláš D z u r i n d a , v. r.
Minister pôdohospodárstva
Slovenskej republiky
Zsolt S i m o n , v. r.
zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov

K predpisu 518/2003, dátum vydania: 11.12.2003
Príloha
k dôvodovej správe
tabuľka 1/a
Počet zamestnancov štátnej správy
na úseku pozemkových úprav k 31.12.2002
kraj
krajské úrady
okresné úrady
Bratislava
6
32
Nitra
7
59
Trnava
7
39
Trenčín
6
41
B. Bystrica
6
71
Žilina
6
61
Prešov
5
59
Košice
6
62
Spolu
49
424
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
tabuľka 1/b
Počet zamestnancov štátnej správy
na úseku ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu k 31.12.2002
kraj
krajské úrady
okresné úrady
Bratislava
1
6
Nitra
2
10
Trnava
1
9
Trenčín
2
11
B. Bystrica
2
28
Žilina
2
17
Prešov
1
15
Košice
1
9
Spolu
12
105
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
tabuľka 1/c
Počet zamestnancov štátnej správy na úseku pozemkových úprav
a na úseku ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu k 31.12.2002
kraj
krajské úrady
okresné úrady
Bratislava
7
38
Nitra
9
69
Trnava
8
48
Trenčín
8
52
B. Bystrica
8
99
Žilina
8
78
Prešov
6
74
Košice
7
71
Spolu
61
529
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

tabuľka 1/d
Navrhovaný počet
zamestnancov krajských pozemkových úradov
a obvodných pozemkových úradov
kraj
krajské pozemkové úrady
obvodné pozemkové úrady
Bratislava
6 + 2 = 8
36 + 3 = 39
Nitra
6 + 2 = 8
60 + 5 = 65
Trnava
6 + 2 = 8
48 + 4 = 52
Trenčín
6 + 2 = 8
48 + 4 = 52
B. Bystrica
6 + 2 = 8
96 + 8 = 104
Žilina
6 + 2 = 8
72 + 6 = 78
Prešov
6 + 2 = 8
96 + 8 = 104
Košice
6 + 2 = 8
72 + 6 = 78
Spolu
48 + 16 = 64
528 + 44 = 572
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore