Zákon o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 517/2007 účinný od 14.01.2019 do 31.03.2023

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

A. Všeobecná časť
Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky predložil do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018.
Hlavným účelom predkladaného návrhu je novelizácia zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov, a to v súvislosti s povinnosťou transponovať do vnútroštátneho právneho poriadku ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok.
Smernica (EÚ) 2015/2436 bola prijatá v decembri 2015 ako súčasť novej legislatívy EÚ označovanej ako tzv. známkový balík [druhým prijatým právnym nástrojom je nariadenie (EÚ) 2015/24241]; nová legislatíva EÚ je výsledkom paralelne prebiehajúceho legislatívneho procesu a zavŕšením reformy právneho rámca nielen systému národných ochranných známok členských štátov, ale aj systému ochrannej známky Európskej únie. Ide o komplementárne a v mnohých aspektoch vzájomne previazané systémy, preto reforma ich právneho rámca prebiehala súčasne, a to s cieľom zabezpečiť ich väčšiu konzistentnosť a zosúladenie, modernizáciu, ako aj predvídateľnosť a právnu istotu používateľov systémov. Systém ochrannej známky EÚ v plnom rozsahu funguje podľa nového právneho rámca od 1. októbra 2017; smernicu (EÚ) 2015/2436 sú členské štáty EÚ povinné transponovať do 14. januára 2019, resp. jej článok 45 do 14. januára 2023.
Ciele predkladaného návrhu v článku I týkajúceho sa novelizácie zákona o ochranných známkach je potrebné vnímať v globálnych súvislostiach celého systému ochranných známok v EÚ. V kontexte prvotného návrhu smernice bol Európskou komisiou definovaný ako cieľ posilnenie inovácií a hospodárskeho rastu uľahčením prístupu osôb k systémom zápisu ochranných známok v celej EÚ a zvýšením ich efektívnosti z hľadiska nižších nákladov a nižšej miery zložitosti, rýchlejších postupov, väčšej predvídateľnosti a právnej istoty.
Príkladmo možno uviesť konkrétne ciele ako napr. vytvorenie priestoru klientom registračného úradu (ÚPV SR) pre zápis nových druhov ochranných známok (vrátane nových možností ich vyjadrenia), posilnenie práv majiteľov ochrannej známky a prehĺbenie zásady poskytovania ochrany len ochranným známkam skutočne používaným relevantným spôsobom.
Nie je možné opomenúť, že v súvislosti s implementáciou a transpozíciou novej legislatívy Európskej únie v oblasti ochranných známok dospeli Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) a národné známkové úrady členských štátov EÚ, vrátane predkladateľa tohto materiálu (ÚPV SR), k záveru, že najvhodnejším, k modernizácii a zjednodušeniu prispievajúcim a pre používateľov systémov ochranných známok najprínosnejším, by bol konvergentný a harmonizovaný prístup k problematike ochranných známok v rámci celej EÚ. S cieľom podporiť proces transpozície a posilniť harmonizujúci vplyv smernice (EÚ)

1 Nariadenie (EÚ) 2015/2424 Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2424 zo 16. decembra 2015, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva a nariadenie Komisie (ES) č. 2868/95, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva, a zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 2869/95 o poplatkoch splatných Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory).
2
2015/2436 a súčasne posilniť súdržnosť systémov národných ochranných známok a ochrannej známky EÚ EUIPO a známkové úrady členských štátov pracovali od začiatku roku 2016 na zabezpečení toho, aby nové ustanovenia nariadenia (EÚ) 2015/2424 a smernice (EÚ) 2015/2436 boli implementované, resp. transponované harmonizovaným a jednotným spôsobom v celej európskej sieti duševného vlastníctva. Samotnej práci na vnútroštátnych transpozičných návrhoch tak predchádzala aj účasť predkladateľa na legislatívnych prácach na úrovni Európskej komisie týkajúcich sa vykonávacích a delegovaných aktoch k nariadeniu (EÚ) 2015/2424. Prijatie tejto sekundárnej legislatívy v júli 2017 (uplatňuje sa od 1. októbra 2017), bola pre smerovanie transpozičných aktivít a začatie legislatívnych prác na národnej úrovni ťažisková.
Kontext EÚ je podstatný pre pochopenie pozadia niektorých navrhovaných zmien, pri ktorých by sa mohlo zdať, že idú mimo rámca alebo nad rámec smernice (EÚ) 2015/2436; ide najmä o prístup k vymedzeniu druhov ochranných známok, ich definícií a možných spôsobov ich vyjadrenia. V súvislosti s opustením podmienky grafického znázornenia označenia, ktoré môže byť zapísané ako ochranná známka, sa otvára priestor pre nové druhy ochranných známok a spôsoby ich vyjadrení (vrátane požiadaviek na ich prípadné vyjadrenie v elektronickej forme); súvisiaca právna úprava bude obsiahnutá vo vykonávacom predpise2, ktorého zmena sa predpokladá3. V tejto súvislosti predkladateľ zdôrazňuje objektívnu potrebu rovnakého prístupu národných systémov ochranných známok členských štátov EÚ a systému ochrannej známky EÚ k druhom ochranných známok, k ich definíciám a k spôsobom ich vyjadrenia, vrátane určenia vybraných formátov súborov a ich špecifikácií pre vyjadrenie konkrétnych druhov ochranných známok. Dosiahnutie uvedeného rovnakého prístupu v rámci celej EÚ je zásadným momentom pre interoperabilitu systémov národných úradov EÚ a EUIPO (napr. pri uplatňovaní práva prednosti, pri premene prihlášky ochrannej známky EÚ, resp. ochrannej známky EÚ na prihlášku národnej ochrannej známky) a pre bezproblémové fungovanie rešeršných nástrojov, a teda bude významným prínosom pre používateľov systémov ochranných známok v rámci EÚ, predvídateľnosť týchto systémov a pre právnu istotu. EUIPO a národné úrady priemyselného vlastníctva členských štátov EÚ deklarovali potrebu a snahu o dosiahnutie harmonizovaného prístupu v tejto oblasti v právne nezáväznom dokumente Spoločné oznámenie o vyjadrení nových druhov ochranných známok, ktorý je dostupný aj na webovom sídle prekladateľa.
Novelizačné články II až IV sa týkajú zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov, zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch v znení neskorších predpisov a zákona č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh v týchto častiach odstraňuje marginálne nedostatky právnej úpravy predovšetkým formulačného, resp. legislatívno-technického charakteru, a to s cieľom dosiahnuť také znenie právnych noriem, ktoré ich adresátom zabezpečí potrebnú jasnosť a zrozumiteľnosť legislatívneho textu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona je v súlade aj s ostatnými zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

2 Vyhláška Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky č. 567/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 506/2009 o ochranných známkach.
3 Návrh na zmeny a doplnenia vyhlášky č. 569/2009 Z. z. bude predložený do legislatívneho procesu tak, aby nadobudol účinnosť spolu s predkladaným návrhom zákona.

Návrh zákona zakladá negatívne vplyvy na verejné financie, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a má aj pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie. Podrobnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.
 

B. Osobitná časť
K Čl. I (novelizácia zákona o ochranných známkach)

K bodu 1
(§ 2; označenie, ktoré môže tvoriť ochrannú známku)
Návrh predstavuje transpozíciu ustanovenia článku 3 smernice (EÚ) 2015/2436.
Ide o jednu zo zásadných zmien, ktoré priniesla revízia známkového práva v EÚ. Konkrétne dochádza ku zmene jedného zo základných predpokladov nevyhnutných na to, aby označenie mohlo byť zapísané ako ochranná známka do registra vedeného ÚPV SR.
V zmysle navrhovanej koncepcie je označenie spôsobilé tvoriť ochrannú známku vtedy, ak súčasne spĺňa dva základné predpoklady –
1.disponuje rozlišovacou spôsobilosťou (spôsobilosť rozlíšiť tovary alebo služby jedného podniku od tovarov alebo služieb iných podnikov) a
2.je spôsobilé byť vyjadrené v registri spôsobom, ktorý príslušným orgánom a verejnosti umožňuje presne určiť predmet ochrany poskytnutej majiteľovi ochrannej známky, teda umožňuje presne určiť obsah výlučného práva majiteľa ochrannej známky.
Výsledok komparácie s doterajšou úpravou je jednoduchý: podmienka rozlišovacej spôsobilosti ostáva nedotknutá, avšak vypúšťa sa podmienka grafického znázornenia, ktorá je podľa odôvodnenia Komisie poskytnutého k prvotnému návrhu revízie právneho rámca ochranných známok zastaraná a nezodpovedá trendom v oblasti ochranných známok. V zmysle navrhovanej úpravy tak označenie bude môcť byť vyjadrené v registri v akejkoľvek primeranej forme (teda nie nevyhnutne graficky a vizuálne), pokiaľ takéto vyjadrenie bude mať atribúty jasnosti, presnosti, samostatnosti, ľahkej dostupnosti, zrozumiteľnosti, trvácnosti a objektívnosti (pozri bod 13 preambuly smernice EÚ 2015/2436). Kritériá jasnosti, presnosti, samostatnosti, ľahkej dostupnosti, zrozumiteľnosti, trvácnosti a objektívnosti definoval Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-273/00 Sieckmann v roku 2002, keď v rámci prejudiciálneho konania poskytol výklad článku 2 smernice 89/104/ES.
Príslušným orgánom a verejnosti musí byť umožnené jasne a presne určiť predmet ochrany, resp. obsah výlučného práva majiteľ ochrannej známky. Presné určenie predmetu ochrany, resp. obsahu výlučného práva majiteľa ochrannej známky je nevyhnutnosťou pre zabezpečenie právnej istoty, a to nielen majiteľov ochranných známok, ale aj tretích osôb a príslušných orgánov. Pre príslušné orgány je nevyhnutnosťou jasne a presne poznať označenie, ktoré má byť zapísané ako ochranná známka, z dôvodu, aby tieto orgány mohli riadne vykonávať svoje povinnosti; napr. z pozície ÚPV SR ako registračného úradu je jasné a presné vyjadrenie označenia nevyhnutnosťou pre vykonanie ex-offo prieskumu na absolútne dôvody zápisnej spôsobilosti. Podobne niektoré z relatívnych dôvodov odmietnutia ochrany spočívajúce v kolízii so staršími právami tretích osôb predpokladajú zhodu alebo podobnosť kolidujúcich označení, a pre riadne vykonanie posúdenia relevancie relatívneho dôvodu či už v konaní o námietkach alebo v konaní o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú zo strany ÚPV SR je nevyhnutná existencia vyjadrenia ochrannej známky spĺňajúceho kritéria Sieckmann. To isté platí aj pre posudzovanie, resp. uplatňovanie práv z ochrannej známky v konaní pred súdom.
Prípustnosť označení, resp. ich vyjadrení bude limitovaná aj tým, že v registri ochranných známok bude možné označenia vyjadrovať síce v akejkoľvek forme, no (iba) za použitia všeobecne dostupnej technológie. Nová podmienka vyjadrenia otvára priestor na zápis netradičných označení, ale súčasne sú nastavené zreteľné limity v podobe podmienok z prípadu Sieckmann (ktoré sú pravdepodobne pre niektoré typy netradičných označení, ako sú napríklad čuchové a chuťové označenia, neprekonateľné) a technických možností registra ochranných známok.
V súvislosti s priestorom na zápis netradičných označení návrh napríklad výslovne pripúšťa existenciu zvukovej známky, resp. to, že ochrannou známkou je spôsobilý byť, za splnenia všetkých vyžadovaných podmienok, aj zvuk.
Pokiaľ ide o „prípustné“ druhy ochranných známok, zámerom predkladateľa je uviesť vo vykonávacom predpise (novelizácia vyhlášky plánovaná s rovnakou účinnosťou, ako je účinnosť navrhovanej novelizácie zákona o ochranných známkach) otvorený katalóg prípustných druhov ochranných známok – slovná ochranná známka, obrazová ochranná známka, priestorová ochranná známka, pozičná ochranná známka, ochranná známka vzoru, ochranná známka tvorená farbou, resp. kombináciou farieb, zvuková ochranná známka, pohybová ochranná známka, multimediálna ochranná známka, holografická ochranná známka a ochranná známka kategórie „iné“, ktorá zabezpečí flexibilitu zoznamu prípustných druhov ochranných známok. Tento prístup inšpirovaný zodpovedajúcou právnou úpravou ochrannej známky EÚ (konkrétne článok 3 ods. 3 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/1431 z 18. mája 2017, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania niektorých ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Európskej únie) volí v záujme zabezpečenia konzistentnosti v rámci EÚ prevažná väčšina členských štátov (pozri aj dokument Spoločné oznámenie o nových druhoch ochranných známok EUIPO).
Korešpondujúce ustanovenie nariadenia o ochrannej známke EÚ [nariadenie (EÚ) 2017/1001] ako aj vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/1431 nadobudli účinnosť 1.10.2017.
K bodom 2 a 6
(poznámky pod čiarou k odkazom 2 a 6)
Dochádza k aktualizácii odkazu v poznámke pod čiarou – od 1.10.2017 sa uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (kodifikované znenie). Týmto nariadením bolo zrušené nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 29. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie.
K bodu 3
[§ 3 písm. d)]
Pojem zahraničnej ochrannej známky, ktorý bol pre účely zákona o ochranných známkach v ustanovení definovaný, bol použitý výlučne v spojení s problematikou tzv. nehodného agenta [§ 7 písm. e), § 8 ods. 5, resp. § 19 zákona o ochranných známkach v doterajšom znení]. V nadväznosti na zmeny právnej úpravy týkajúcej sa nehodného agenta dochádza k vypusteniu ustanovenia.
K bodu 4
[§ 4 písm. a)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu textu v dôsledku presunutia legislatívnej skratky do § 2.
K bodu 5
[§ 4 písm. b)]
Spresnenie textu reflektuje skutočnosť pristúpenia Európskej únie k Madridskému protokolu (1.7.2004), v dôsledku ktorého na území SR majú účinky medzinárodné ochranné známky nielen s vyznačením SR, ale aj medzinárodné ochranné známky s vyznačením EÚ.

K bodu 7
[§ 5 písmeno a)]
Navrhovaná zmena predstavuje precíznejšiu transpozíciu relevantného ustanovenia smernice (EÚ) 2015/2436, pričom ale nedochádza k obsahovej, resp. významovej zmene tohto absolútneho dôvodu zápisnej nespôsobilosti.

K bodu 8
[§ 5 písmeno e)]
Ratio pridania „inej vlastnosti“ do formulácie dotknutej absolútnej prekážky zápisnej spôsobilosti je potrebné vnímať v súvislosti s odstránením požiadavky grafického znázornenia označenia, ktoré môže tvoriť ochrannú známku (pozri zmenu § 2 a odôvodnenie k § 2), konkrétne v súvislosti s netradičnými druhmi ochranných známok, ktoré nemajú „tvar“ (tzn. nie sú trojrozmerné/priestorové), no napriek tomu by mohli disponovať inou vlastnosťou, ktorá vyplýva z povahy samotného výrobku, je potrebná na dosiahnutie technického výsledku alebo dáva výrobku podstatnú hodnotu.
Navrhovaná zmena, ktorá je transpozíciou čl. 4 ods. 1 písm. e) body i), ii) a iii) smernice (EÚ) 2015/2436, tak umožní aplikáciu zápisnej výluky aj na iné druhy ochranných známok, ako sú známky trojrozmerné/priestorové.
K bodu 9
[§ 5 písmeno i); oblasť OP/ZO, tradičné pojmy, zaručené tradičné špeciality]
Cieľom navrhovaného ustanovenia, obsahovo nadväzujúceho na pôvodné znenie ustanovenia, je komplexne upraviť okruh absolútnych dôvodov spočívajúcich v rozpore používania alebo zápisu prihlasovaného označenia s inými právnymi predpismi (vnútroštátnymi, predpismi EÚ) alebo so záväzkami, ktoré SR vyplývajú z medzinárodných zmlúv. Ustanovenie súhrnným spôsobom transponuje ustanovenia čl. 4 ods. 1 písm. i), j), k) smernice (EÚ) 2015/2436 a navyše pokrýva aj záväzky vyplývajúce SR z medzinárodných zmlúv v danej oblasti (najmä TRIPS).
Prostredníctvom demonštratívneho výpočtu je venovaná osobitná pozornosť kolízii prihlasovaných označení s chránenými označeniami pôvodu, zemepisnými označeniami, tradičnými pojmami (pre víno) alebo zaručenými tradičnými špecialitami. V súvisiacej poznámke pod čiarou sú demonštratívne vymenované konkrétne právne normy (vnútroštátne, EÚ, ako aj medzinárodné), ktoré upravujú problematiku vzťahu označení pôvodu, zemepisných označení, tradičných pojmov alebo zaručených tradičných špecialít a ochranných známok.
K bodu 10
[§ 5 písmeno l); zlá viera]
V doterajšej praxi ÚPV SR bol nedostatok dobrej viery ako absolútna prekážka zápisnej spôsobilosti zohľadňovaný prevažne na základe podaných pripomienok proti zápisu označenia do registra (§ 29 zákona o ochranných známkach), ktoré boli doložené dôkazmi preukazujúcimi nedostatok dobrej viery.
Vzhľadom na skutočnosť, že touto novelou sa navrhuje doplniť katalóg relatívnych dôvodov zápisnej nespôsobilosti o možnosť podania námietok osobou, ktorá je dotknutá na svojich právach prihláškou, ktorá nebola podaná v dobrej viere [navrhovaný § 7 písm. j)], spresňuje sa súčasne absolútny dôvod zápisnej nespôsobilosti spočívajúci v nedostatku dobrej viery pri podaní prihlášky ochrannej známky o požiadavku zjavnosti; tzn. absolútna prekážka zápisnej spôsobilosti sa uplatní výlučne v tom prípade, že nedostatok dobrej viery je prieskumovému expertovi bez pochybností zjavný, a to napr. z dokumentov podaných samotným prihlasovateľom, expertných znalostí prieskumového experta alebo zo všeobecne dostupných zdrojov informácií.
K bodu 11
[§ 5 písmeno m); odrody rastlín]
Do výpočtu absolútnych dôvodov zápisnej nespôsobilosti sa výslovne dopĺňa dôvod spočívajúci v konflikte prihlasovaného označenia so starším názvom odrody rastliny, ktorému bola poskytnutá ochrana podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 202/2009 Z. z. o právnej ochrane odrôd rastlín, nariadenie Rady (ES) č. 2100/94 z 27. júla 1994 o právach spoločenstva k odrodám rastlín, resp. Medzinárodný dohovor o ochrane nových odrôd rastlín (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 351/2009 Z.z.).
V zmysle uvedených osobitných predpisov názov odrody rastliny musí ostať voľný na použitie v súvislosti s dotknutou odrodou; teda názvy odrôd rastlín sú chránené pred monopolizáciou prostredníctvom zápisu do registra ochranných známok [pozri napr. čl. 20 ods. 1 písm. b) Medzinárodného dohovoru o ochrane nových odrôd rastlín (Každá zmluvná strana zabezpečí, aby s výhradou odseku 4 žiadne práva pri označení registrovanom ako názov odrody nebránili voľnému použitiu názvu v súvislosti s danou odrodou, a to ani po zániku práva šľachtiteľa.) alebo čl. 18 ods. 1 nariadenia 2100/94/ES (Obmedzenie používania názvu odrôd; 1. Majiteľ nesmie uplatňovať žiadne právo udelené s ohľadom na názov zhodujúci sa s názvom odrody s cieľom zabránenia voľnému používaniu takéhoto názvu v spojení s danou odrodou, a to ani po zániku účinnosti práva spoločenstva k odrodám rastlín.)]. Doteraz teda ochrana pred monopolizáciou chránených názvov odrôd rastlín vyplývala „iba“ z osobitných predpisov upravujúcich práva k odrodám rastlín; transpozíciou čl. 4 ods. 1 písm. l) smernice (EÚ) 2015/2436 dochádza k jej explicitnému zaradeniu do výpočtu absolútnych prekážok zápisnej spôsobilosti.
K bodu 12
(§ 6)
Navrhuje sa zmena rozsahu ex-offo prieskumu vykonávaného ÚPV SR v konaní o prihláške ochrannej známky.
V súčasnosti ÚPV SR ako registračný úrad vykonáva v konaní o prihláške ochrannej známky ex-offo prieskum v súvislosti s absolútnymi dôvodmi zápisnej spôsobilosti (§ 5 v spojitosti s § 28 ods. 3 zákona o ochranných známkach). V súvislosti s relatívnymi dôvodmi (kolízia prihláseného označenia s relevantnými staršími právami tretích subjektov) vykonáva ÚPV SR ex-offo prieskum len na tzv. dvojitú zhodnosť (§ 6 v spojitosti s § 28 ods. 3 zákona o ochranných známkach). Iné svoje relevantné staršie práva môžu tretie osoby uplatniť v konaní o prihláške na základe námietky v zmysle § 7 v spojitosti s § 30 zákona o ochranných známkach.
Napriek skutočnosti, že smernica (EÚ) 2015/2436 výslovne nelimituje ex-offo prieskum vykonávaný registračnými úradmi len na oblasť absolútnych dôvodov zápisnej spôsobilosti (§ 5 zákona o ochranných známkach), vypustením § 6 sa navrhuje obmedziť ex-offo prieskum zápisnej spôsobilosti vykonávaný ÚPV SR len na oblasť absolútnych dôvodov a oblasť relatívnych dôvodov, medzi ktoré patrí aj tzv. dvojitá zhodnosť (tzn. kolízia prihlasovaného označenia so staršou ochrannou známkou, ak je prihlasované označenie s touto ochrannou známkou zhodné a je prihlasované pre zhodné tovary alebo služby), ponechať výlučne na aktivitu tretích osôb, ktorým právna úprava v podobe možnosti uplatnenia námietok poskytuje efektívny a dostupný mechanizmus na obranu ich starších práv.
Dvojitá zhodnosť sa súčasne stáva novým námietkovým dôvodom [pozri navrhovaný § 7 písm. a) bod 1]. Navrhovaná zmena rešpektuje aj jeden z ťažiskových princípov smernice EÚ/2015/2436, totiž, že ochrana sa poskytuje iba tým ochranným známkam, ktoré sú skutočne používané (pozri preambulu smernice body 31 a 32), keďže v námietkovom konaní bude majiteľ staršej ochrannej známky v súlade s čl. 44 smernice (EÚ) 2015/2436 povinný na žiadosť prihlasovateľa preukázať (skutočné) používanie svojej ochrannej známky (pozri navrhovaný § 32).
Ako komplementárny prvok v rámci prístupu ku dvojitej zhodnosti sa navrhuje, ako súčasť prieskumu prihlášky, informovať majiteľa staršej ochrannej známky v zmysle § 4 zákona o ochranných známkach o skutočnosti, že bolo prihlásené označenie zhodné so staršou ochrannou známkou pre zhodné tovary a/alebo služby. Ide o prvok s pridanou hodnotou predovšetkým pre tých majiteľov starších práv, ktorí nevyužívajú služby subjektov v oblasti ochranných známok profesionálne zameraných na vyhľadávanie potenciálne konfliktných označení, resp. ktorí sami nevyužívajú dostupné rešeršné nástroje. Poskytnutie tejto informácie pred zverejnením prihláseného označenia vo Vestníku ÚPV SR, od ktorého momentu sa odvíja 3-mesačná lehota na podanie námietok proti zápisu prihláseného označenia do registra, môže byť pre majiteľov starších práv (predovšetkým FO, resp. MSP) impulzom pre zhodnotenie tejto potenciálne konfliktnej situácie a prípadné podanie námietok. [v tejto súvislosti pozri aj navrhovaný § 7 písm. a) bod 1 a § 28 ods. 3 a súvisiace odôvodnenie].
K bodu 13
[§ 7 písm. a); dvojitá zhodnosť, pravdepodobnosť zámeny]
Navrhované zmeny § 7 písm. a) spočívajú v jeho legislatívno-technickom rozdelení do dvoch bodov, pričom bodom 1 sa zavádza nový námietkový dôvod upravujúci tzv. dvojitú zhodnosť a do bodu 2 je presunuté znenie pôvodného § 7 písm. a) upravujúceho pravdepodobnosť zámeny.
V dôsledku navrhovanej zmeny a v nadväznosti na limitáciu ex-offo vecného prieskumu vykonávaného ÚPV SR v konaní o prihláške ochrannej známky výlučne na absolútne dôvody zápisnej nespôsobilosti sa katalóg námietkových dôvodov spočívajúcich v kolízii prihlasovaného označenia s iným starším právom dopĺňa o tzv. dvojitú zhodnosť, ktorá doteraz bola skúmaná ÚPV SR z úradnej povinnosti. (Pozri aj odôvodnenie k bodu 12; vypustenie § 6.)
Dvojitá zhodnosť, tzn. zhodnosť prihlasovaného označenia so staršou ochrannou známkou na strane jednej a zhodnosť tovarov a/alebo služieb, pre ktoré prihlasovateľ žiada ochranu, s tovarmi a/alebo službami staršej ochrannej známky na strane druhej sa stáva námietkovým dôvodom, ktorý môže majiteľ staršej ochrannej známky (k pojmu staršia ochranná známka pozri § 4 zákona o ochranných známkach) uplatniť v konaní o námietkach, resp. po zápise mladšej ochrannej známky aj v konaní o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú.
K bodu 14
[§ 7 písm. b); ochranná známka s dobrým menom]
V smernici (EÚ) 2015/2436 sa relatívny dôvod týkajúci sa staršej ochrannej známky s dobrým menom, v porovnaní s predchádzajúcou smernicou 2008/98/ES, presunul do oblasti povinnej transpozície a súčasne došlo v nadväznosti na interpretačnú činnosť Súdneho dvora k spresneniu znenia tohto relatívneho dôvodu zápisnej nespôsobilosti. V nadväznosti na závery Súdneho dvora vo veci C-292/00 Davidoff sa text právnej normy upravuje v tom zmysle, že majiteľovi staršej ochrannej známky s dobrým menom je poskytnutá ochrana voči zhodnému alebo podobnému označeniu bez ohľadu na to, či je prihlasované pre zhodné, podobné alebo nepodobné tovary a/alebo služby. Táto zmena je vo svojej podstate len kozmetická; príslušné orgány (ÚPV SR, súdy) doterajšie ustanovenie § 7 písm. b) [resp. § 8 ods. 2 písm. c)] interpretovali v súlade so závermi Súdneho dvora.

K iným úpravám v rámci tohto ustanovenia nedochádza, tzn. s výhradou reflexie rozsudku Davidoff zostáva doterajšie znenie nedotknuté. Doterajšie znenie tak obsahuje aj formuláciu „bez náležitého dôvodu“; len pre úplnosť je možné dodať, že interpretáciou pojmu „náležitý dôvod“ sa zaoberal Súdny dvor (napríklad C-323/08 Interflora alebo C-65/12 Red Bull).
K bodu 15
[§ 7 písm. e); nehodný agent]
Právna úprava relatívneho dôvodu zápisnej nespôsobilosti spočívajúceho v konaní tzv. nehodného agenta (používaný aj pojem neverný agent) vychádza z článku 6septies Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva; problematika doteraz nebola v známkovej smernici upravená. Keďže však nová známková smernica (EÚ) 2015/2436 zavádza tento dôvod (oblasť povinnej transpozície), je nevyhnutné prispôsobenie znenia § 7 písm. e) zneniu čl. 5 ods. 3 písm. b) smernice (EÚ) 2015/2436. Pripomíname, že problematika tzv. nehodného agenta je v zákone o ochranných známkach riešená na viacerých miestach [§ 7 písm. e), § 8 ods. 7, resp. § 19 zákona doterajšieho znenia].
Je však možné konštatovať, že podstata konania nehodného agenta, tak ako je v doterajšom znení, zostáva zachovaná. Návrh preberá aj možnosť ospravedlnenia konania nehodného agenta na základe oprávneného dôvodu; v zásade je možné za oprávnený dôvod považovať napr. skutočnosť že majiteľ ochrannej známky zapríčinil, že sa jeho zástupca domnieval, že sa ochrannej známky vzdal alebo že nemá záujem o získanie ochrany v dotknutej krajine (pozri G.H.C. Bodenhausen, Guide to the application of the Paris Convention for the Protection of Industrial Property, str.126; dostupné aj na
http://www.wipo.int/publications/en/details.jsp?id=239&plang=JA
.

[§ 7 písm. f); nezapísané označenie / iné označenie používané v obchodnom styku]
Podľa navrhovanej úpravy zostáva aj naďalej oprávnený na podanie námietok užívateľ nezapísaného označenia alebo užívateľ iného označenia používaného v obchodnom styku.
Tak ako doteraz bude pre úspešné uplatnenie tohto námietkového dôvodu nevyhnutné, aby označenie, na ktorom sú podané námietky založené, bolo používané v obchodnom styku pre tovary a/alebo služby spôsobom, ktorý umožňuje odlíšiť tieto tovary alebo služby od tovarov a/alebo služieb iných osôb, a to v súlade so zásadou priority už predo dňom podania prihlášky napadnutej podanými námietkami.
Navrhované zmeny sa týkajú posudzovania samotnej kolízie prihlasovaného označenia s nezapísaným označením alebo iným označením používaným v obchodnom styku, pričom sa z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy a právnej istoty výslovne navrhuje využiť koncept pravdepodobnosti zámeny (obdobne ako v prípade kolízie so staršou ochrannou známkou); uvedené vyplynulo zo skúseností z aplikačnej praxe.
K bodu 16
(poznámka pod čiarou k odkazu 10)
Cieľom ustanovenia § 7 písm. h) je komplexne upraviť okruh relatívnych dôvodov spočívajúcich na existencii skoršieho práva priemyselného vlastníctva. V súvislosti s týmto cieľom je potrebné aktualizovať znenie poznámky pod čiarou k odkazu 10, obsahujúce demonštratívny výpočet týchto práv.
K bodu 17
[§ 7 písm. j); absencia dobrej viery]
V nadväznosti na čl. 5 ods. 4 písm. c) smernice (EÚ) 2015/2436 sa zavádza nový relatívny dôvod zápisnej nespôsobilosti týkajúci sa nedostatku dobrej viery prihlasovateľa pri podaní prihlášky.

V zmysle doterajšej právnej úpravy bol nedostatok dobrej viery výlučne absolútnou prekážkou zápisnej spôsobilosti, a teda mohol byť zohľadnený ÚPV SR ex-offo v rámci vecného prieskumu v konaní o prihláške, prípadne v konaní o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú na návrh tretej osoby, resp. aj ex-offo.
Z doterajšej praxe ÚPV SR však vyplynulo, že nedostatok dobrej viery ako absolútny dôvod zápisnej nespôsobilosti bol úradom hodnotený prevažne až na základe pripomienok proti zápisu označenia do registra (§ 29 zákona o ochranných známkach) podaných tretími osobami, ktoré boli, resp. mohli byť prihláškou ochrannej známky dotknuté na svojich právach, pričom tieto tretie osoby v rámci pripomienok predkladali aj dôkazy preukazujúce nedostatok dobrej viery. Takéto podnety tretích osôb však svojou povahou a prvkami kontradiktórnosti systematicky patria do oblasti relatívnych dôvodov zápisnej nespôsobilosti, resp. smerujú k vyvolaniu sporového konania, ktorým však preskúmanie pripomienok nie je.
V tejto situácii sa javí dôvodnou zmena prístupu k nedostatku dobrej viery pri podaní prihlášky ochrannej známky, a to konkrétne doplnenie katalógu relatívnych dôvodov zápisnej nespôsobilosti o možnosť podania námietok osobou, ktorá je dotknutá na svojich právach prihláškou, ktorá nebola podaná v dobrej viere; čím sa tejto osobe umožní v rámci sporového kontradiktórneho konania efektívnejšie hájiť svoje práva (osoba, ktorá podáva námietky je účastníkom konania so všetkými procesnými právami). Podotýkame, že v rámci zmeny prístupu sa súčasne spresňuje aj absolútny dôvod spočívajúci v nedostatku dobrej viery pri podaní prihlášky ochrannej známky o požiadavku zjavnosti; tzn. absolútna prekážka zápisnej spôsobilosti sa uplatní výlučne v tom prípade, že nedostatok dobrej viery je prieskumovému expertovi bez pochybností zjavný, a to napr. z dokumentov podaných samotným prihlasovateľom, znalostí prieskumového experta alebo zo všeobecne dostupných zdrojov informácií.
K bodu 18
(§ 7c; používanie ochrannej známky)
Zavádza sa nové ustanovenie generálne upravujúce problematiku používania ochrannej známky. Doterajší § 9 sa bez náhrady zrušuje, pričom došlo k presunutiu niektorých z jeho ustanovení do navrhovaného § 7c.
Navrhovaná úprava má transpozičný charakter a odzrkadľuje dôraz, ktorý smernica (EÚ) 2015/2436 kladie na požiadavku skutočného používania ochrannej známky. Jedným z ťažiskových princípov smernice (EÚ) 2015/2436 totiž je, že ochrana sa poskytuje iba tým ochranným známkam, ktoré sú skutočne používané (pozri preambulu smernice body 31 a 32).
Navrhovaný odsek 1 transponujúci čl. 16 ods. 1 smernice (EÚ) 2015/2436 vymenúva prostredníctvom vnútorných odkazov na relevantné ustanovenia zákona o ochranných známkach možné následky nepoužívania ochrannej známky – konkrétne ide o zrušenie ochrannej známky v dôsledku jej nepoužívania (§ 34 ods. 1), nepoužívanie ako obrana v konaní o porušení práv z ochrannej známky (§ 14a), nepoužívanie ako obrana prihlasovateľa v konaní o námietkach (§ 32) a nepoužívanie ako obrana v konaní o neplatnosti ochrannej známky (§ 37a). Aj naďalej právna úprava predpokladá možnosť uplatnenia liberačných dôvodov, ktoré sú právnou normou pomenované ako oprávnené dôvody na nepoužívanie ochrannej známky [porovnaj doterajšie znenie § 10 ods. 1, § 34 ods. 1 písm. a)]. V súlade s čl. 19 dohody TRIPS sa za oprávnené dôvody na nepoužívanie uznávajú okolnosti vznikajúce nezávisle od vôle majiteľa ochrannej známky, ktoré tvoria prekážku používania ochrannej známky, ako je napríklad dovozné obmedzenie alebo iné vládne požiadavky na tovary alebo služby chránené ochrannou známkou. Výkladom oprávneného dôvodu na nepoužívanie ochrannej známky sa zaoberal aj Súdny dvor v konaní o prejudiciálnej otázke C-246/05.

Odsek 2 je prenesením pôvodného § 9 ods. 3 so zapracovanými zmenami odzrkadľujúcimi judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa skutočného používania, ktoré je pojmom práva EÚ a existuje k nemu veľmi rozsiahla judikatúra Súdneho dvora (prejudiciálne konanie). Ustanovenie je transpozíciou čl. 16 ods. 5 písm. a) smernice (EÚ) 2015/2436.
Odsek 3 kopíruje znenie pôvodného § 9 ods. 4.
Navrhované odseky 4 a 5 sú osobitnými ustanoveniami vo vzťahu k medzinárodnej ochrannej známke (v doterajšej právnej úprave ide o § 47 ods. 5 zákona o ochranných známkach, ktorý sa navrhuje z dôvodu systematiky presunúť do § 7c týkajúceho sa vo všeobecnosti skutočného používania) a k ochrannej známke EÚ, ktorá môže byť uplatnená ako námietkový dôvod, resp. dôvod neplatnosti.
K bodu 19
(§ 8)
Vo vzťahu k § 8 predkladateľ zvolil najefektívnejšiu legislatívnu techniku a pristúpil, vzhľadom na množstvo zmien a doplnení v predmetnom ustanovení, k novelizácii § 8 ako celku. Zmeny a doplnenia sa týkajú nasledovných oblastí § 8:
§ 8 ods. 2 úvodná veta

Doplnenie normatívneho textu vychádza zo znenia článku 10 ods. 2 úvodná veta smernice (EÚ) 2015/2436 a je s ním v plnom súlade.
Prostredníctvom doplnenia normatívneho textu „a bez toho, aby boli dotknuté práva nadobudnuté pred dňom podania prihlášky alebo dňom práva prednosti ochrannej známky“ je v súlade so smernicou zdôraznená zásada priority uplatňovaná v priemyselnoprávnej oblasti, v súlade s ktorou majiteľ ochrannej známky nie je oprávnený vymáhať svoje práva voči držiteľom skorších práv.
Právo majiteľa ochrannej známky zabrániť tretím osobám, aby bez jeho súhlasu v obchodnom styku používali kolidujúce označenie, resp. vice versa povinnosť tretích osôb nezasahovať do práv majiteľa ochrannej známky sa týka použitia takéhoto označenia treťou osobou v spojení s tovarmi resp. službami. V doterajšej právnej úprave bolo možné uvedené bezpochyby vyvodiť zo znenia § 8 ods. 3 v spojitosti s § 9 ods. 2 zákona o ochranných známkach.
Na tomto mieste je vhodné pripomenúť, že smernica (EÚ) 2015/2436 prináša majiteľom ochranných známok nové právo, a to právo zakázať prípravné úkony vo vzťahu k použitiu obalu alebo iných prostriedkov (pozri článok 11 smernice, resp. navrhovaný § 8 ods. 7 a jeho odôvodnenie), pri ktorom priame spojenie s tovarmi alebo službami absentuje, a teda podľa doterajšej právnej úpravy takéto konanie nemožno kvalifikovať ako porušovanie práv z ochrannej známky.
§ 8 ods. 2 písm. c)

V smernici (EÚ) 2015/2436 sa ustanovenie upravujúce osobitnú skutkovú podstatu porušovania práv z ochrannej známky disponujúcej dobrým menom, v porovnaní s predchádzajúcou smernicou 2008/98/ES, presunulo do oblasti povinnej transpozície a súčasne došlo v nadväznosti na interpretačnú činnosť Súdneho dvora k spresneniu znenia tohto relatívneho dôvodu zápisnej nespôsobilosti. V nadväznosti na závery Súdneho dvora vo veci C-292/00 Davidoff sa text právnej normy upravuje v tom zmysle, že majiteľ staršej ochrannej známky s dobrým menom je oprávnený zakázať používanie zhodného alebo podobného označenia bez ohľadu na to, či je používané pre zhodné, podobné alebo nepodobné tovary a/alebo služby. Táto zmena je vo svojej podstate len kozmetická; príslušné orgány (t. j. súdy) doterajšie ustanovenie § 8 ods. 2 písm. c) interpretovali v súlade so závermi Súdneho dvora.

K iným úpravám v rámci tohto ustanovenia nedochádza, tzn. s výhradou reflexie rozsudku Davidoff zostáva doterajšie znenie nedotknuté. Doterajšie znenie tak obsahuje aj formuláciu „bez náležitého dôvodu“; len pre úplnosť je možné dodať, že interpretáciou pojmu „náležitý dôvod“ sa zaoberal Súdny dvor (napríklad C-323/08 Interflora alebo C-65/12 Red Bull).
§ 8 ods. 3

Navrhované ustanovenie je transpozíciou článku 10 ods. 3 smernice (EÚ) 2015/2436 a príkladmo vymedzuje činnosti, ktoré pri naplnení podmienok/znakov jednotlivých skutkových podstát uvedených v § 8 ods. 2 predstavujú porušenie práv z ochrannej známky a môžu byť zakázané. Do otvoreného katalógu reprobovaných spôsobov použitia označenia, ktoré v doterajšej právnej úprave boli vymenované prostredníctvom odkazu na § 9 ods. 2 zákona o ochranných známkach (v jeho doterajšej podobe), výslovne pribúda používanie označenia ako obchodného mena alebo názvu právnickej osoby, resp. ich časti [nové písm. e)] a používanie označenia v porovnávacej reklame spôsobom, ktorý je v rozpore s právnou úpravou porovnávacej reklamy, momentálne obsiahnutou v § 4 zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [nové písm. f) v spojitosti so súvisiacou poznámkou pod čiarou]. Zavedením písmena f) sa zohľadňuje judikatúra Súdneho dvora (C-533/06 O2; C-487/07 L´Oreal) a dochádza k zosúladeniu známkovoprávnej úpravy a právnej úpravy porovnávacej reklamy.
§ 8 ods. 4; tovar v tranzite

Ustanovenie upravujúce tzv. tovar v tranzite je transpozíciou čl. 10 ods. 4 smernice (EÚ) 2015/2436. Prostredníctvom článku 10 ods. 4 zákonodarca EÚ vysiela jasný signál v boji proti falšovaniu, pričom reaguje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veciach C-446/09 Philips a C-495/09 Nokia, ktorý sa u zainteresovaných kruhov nestretol s pozitívnym ohlasom.
Práva majiteľa ochrannej známky sa dopĺňajú o právo zabrániť všetkým tretím osobám v preprave tovaru v tranzite (tzn. ide o tovar, ktorý nebude na území SR prepustený do voľného obehu) cez územie Slovenskej republiky, ak takýto tovar vrátane obalu pochádza z tretích krajín a je bez povolenia označený ochrannou známkou, ktorá je zhodná s ochrannou známkou zapísanou v súvislosti s daným tovarom alebo ktorú v jej základných aspektoch nemožno rozlíšiť od takejto ochrannej známky. Formulácia bez povolenia, resp. „neoprávnene označený“ spresňuje rozsah aplikácie ustanovenia, a to výlučne na falšovaný tovar. Pojem nemožnosti rozlíšenia označenia v základných aspektoch od ochrannej známky je prevzatý zo smernice (EÚ) 2015/2436; nie je možné ho stotožňovať s pojmom podobnosť označení používaným pri hodnotení pravdepodobnosti zámeny v zmysle § 7 písm. a), resp. § 8 ods. 2 písm. b) zákona o ochranných známkach; jeho konkrétny obsah bude zrejme ustálený až aplikačnou praxou.
Deklarant alebo držiteľ tovaru môže počas konania o určenie, či bolo porušené právo duševného vlastníctva (v danom prípade právo zo zapísanej národnej ochrannej známky zapísanej v registri úradu), ktoré sa začalo v súlade s nariadením (EÚ) č. 608/2013, resp. zákonom č. 486/2013 Z. z., využiť procesnú obranu spočívajúcu v hmotnoprávnej námietke zániku práva majiteľa ochrannej známky (§ 152 Civilného sporového poriadku); konkrétne v zmysle navrhovaného ustanovenia právo majiteľa ochrannej známky zaniká v prípade, ak deklarant alebo držiteľ tovaru preukáže, že majiteľ zapísanej ochrannej známky nemá právo zakázať uvedenie tovaru na trh v krajine konečného určenia (tzn. v krajine konečného určenia nie je označenie pre tohto majiteľa chránené ako ochranná známka).

§ 8 ods. 5; reprodukcia ochrannej známky v encyklopédiách


Navrhované zmeny sú transpozičného charakteru a ich účelom je zahrnúť do aplikačného rámca právnej normy aj diela vydávané v elektronickej podobe.
§ 8 ods. 6; nehodný agent

Navrhuje sa úprava ustanovenia týkajúceho neoprávneného používania známky tzv. nehodným agentom, a to s cieľom dosiahnuť zhodu s článkom 13 ods. 1 písm. a) smernice (EÚ) 2015/2436. Pripomíname, že problematika tzv. nehodného agenta je v zákone o ochranných známkach riešená na viacerých miestach [§ 7 písm. e), § 8 ods. 5, resp. § 19 zákona doterajšieho znenia].
Je však možné konštatovať, že podstata konania nehodného agenta, tak ako je v doterajšom znení, zostáva zachovaná. Návrh preberá aj možnosť ospravedlnenia konania nehodného agenta na základe oprávneného dôvodu; v zásade je možné za oprávnený dôvod považovať napr. skutočnosť že majiteľ ochrannej známky zapríčinil, že sa jeho zástupca domnieval, že sa ochrannej známky vzdal alebo že nemá záujem o získanie ochrany v dotknutej krajine (pozri G.H.C. Bodenhausen, Guide to the application of the Paris Convention for the Protection of Industrial Property, str.126; dostupné aj na
http://www.wipo.int/publications/en/details.jsp?id=239&plang=JA
.

§ 8 ods. 7; právo zakázať prípravné úkony vo vzťahu k použitiu obalu alebo iných

prostriedkov

Nóvum v oblasti práv z ochrannej známky predstavuje právo zakázať prípravné úkony vo vzťahu k použitiu obalu alebo iných prostriedkov. Návrh majiteľovi ochrannej známky explicitne priznáva právo zakázať tzv. prípravné úkony vo vzťahu k použitiu obalu alebo iných prostriedkov používaných v súvislosti s tovarmi alebo službami; ustanovenie je transpozíciou článku 11 smernice (EÚ) 2015/2436.
Ustanovenie postihuje prípravné činnosti, ktoré podľa doterajšej právnej úpravy nebolo možné kvalifikovať ako porušovanie práv z ochrannej známky, pretože pri prípravných činnostiach nie je dané (reálne) spojenie s tovarmi, resp. službami. Existenciu nebezpečenstva, že obaly alebo iné prostriedky (právna norma ich vymenúva iba príkladmo; ide napr. o štítky, visačky, ochranné prvky alebo prvky pravosti, ktoré sa štandardne používajú v súvislosti s konkrétnymi tovarmi alebo službami), na ktorých je umiestnená ochranná známka, resp. na ktoré sa umiestňuje ochranná známka, by mohli byť následne použité v súvislosti s tovarmi a službami, pričom také použitie by bolo kvalifikované ako porušenie práv z ochrannej známky podľa § 8 ods. 2 a 3 zákona o ochranných známkach, preukazuje majiteľ ochrannej známky na základe indikatívnych faktorov. Ak majiteľ ochrannej známky preukáže existenciu tohto nebezpečenstva, má právo zakázať právnou normou presne vymenované činnosti uskutočňujúce sa v obchodnom styku.
Výslovné zavedenie právneho základu „tovaru v tranzite“ (pozri odôvodnenie k § 8 ods. 4) v známkovom práve a práva majiteľa ochrannej známky vo vzťahu k prípravným úkonom je jasným signálom zákonodarcu EÚ v boji proti falšovaniu.
K bodu 20
(§ 9)
§ 9 sa vypúšťa. Pripomíname, že problematika odseku 2 bola presunutá do § 8 ods. 3, kam obsahovo patrí, a problematika odsekov 3 a 4 bola presunutá do nového § 7c upravujúceho používanie ochrannej známky vo všeobecnej rovine.
(§ 10)
Vzhľadom na zavedenie špeciálneho ustanovenia týkajúceho sa preukazovania skutočného používania v konaní o vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú (§ 37a) sa § 10 vypúšťa.

K bodu 21
(§ 14; obmedzenie práv z ochrannej známky)
Zákon o ochranných známkach v § 14 ods. 1 obsahuje uzatvorený výpočet prípadov, kedy dochádza k obmedzeniu práv z ochrannej známky. Navrhované zmeny tohto ustanovenia sú priamym dôsledkom transpozície smernice (EÚ) 2015/2436, pričom zdôrazňujeme predovšetkým znenie písmena a), v zmysle ktorého účinky ochrannej známky sú obmedzené výlučne vo vzťahu k fyzickým osobám a ich vlastnému menu a priezvisku.
Navrhované zmeny v písmenách b) a c) sú formulačného a upresňujúceho charakteru.
Znenie odseku 2 je zosúladené s čl. 14 ods. 3 smernice (EÚ) 2015/2436.
K bodu 22
(§ 14a; nepoužívanie ako obrana v konaní o porušení práv z ochrannej známky)
Ustanovenie je transpozíciou čl. 17 smernice (EÚ) 2015/2436 a súvisí s jedným z ťažiskových princípov smernice (EÚ) 2015/2436, ktorým je princíp, že ochrana sa poskytuje iba tým ochranným známkam, ktoré sú skutočne používané (pozri preambulu smernice body 31 a 32). V súdnom konaní o porušovaní práv z ochrannej známky sa tento princíp konkrétne prejavuje v povinnosti žalobcu - majiteľa staršej ochrannej známky na žiadosť žalovaného preukázať (skutočné) používanie tejto ochrannej známky, na ktorej je žaloba založená.
Relevantným časovým rámcom pre preukázanie používania je päť rokov predchádzajúcich dňu podania žaloby.
Používanie staršej ochrannej známky preukazuje jej majiteľ výlučne na žiadosť žalovaného. Následkom nepreukázania skutočného používania je, v súlade s princípom poskytovania ochrany výlučne tým ochranným známkam, ktoré sú používané, zánik práva žalobcu. Ide o procesnú obranu žalovanej strany sporu (§ 152 Civilného sporového poriadku), ktorú žalovaná strana sporu uplatňuje pri rešpektovaní princípov koncentrácie konania podľa § 153 a 154 Civilného sporového poriadku.
Je vhodné poznamenať, že nepreukázanie skutočného používania v súdnom konaní nemá žiadny dôsledok na existenciu ochrannej známky; výlučná kompetencia zrušiť ochrannú známku pre jej nepoužívanie prislúcha ÚPV SR v rámci konania o zrušení v zmysle § 34 ods. 1 písm. a).
(§ 14b; obrana majiteľa neskoršej ochrannej známky v konaní o porušení práv z ochrannej známky)
Ustanovenie je transpozíciou čl. 18 smernice (EÚ) 2015/2436 a rieši v kontexte vymáhania práv z ochrannej známky kolíziu dvoch zapísaných ochranných známok, konkrétne kolíziu

medzi staršou ochrannou známkou a neskoršou ochrannou známkou, prostredníctvom ktorej údajne dochádza k porušovaniu práv zo staršej ochrannej známky.
Vo všeobecnosti je majiteľ staršej ochrannej známky (tzn. ochrannej známky so skorším právom prednosti) oprávnený vymáhať práva zo svojej ochrannej známky aj voči / vo vzťahu k majiteľom mladších, tzn. neskôr zapísaných ochranných známok, ktoré majú účinky na území SR, ak dôjde k naplneniu relevantných skutkových podstát v zmysle zákona o ochranných známkach. Ak však nastanú okolnosti, ktoré návrh presne špecifikuje a uvádza ich uzatvorený výpočet, a majiteľ neskoršej ochrannej známky (tzn. žalovaná strana sporu) ich v konaní o porušení práv z ochrannej známky namietne, právo majiteľa staršej ochrannej známky zaniká. Ide o prostriedky procesnej obrany žalovanej strany sporu (§ 149 a 154 Civilného sporového poriadku), ktoré žalovaná strana sporu uplatňuje pri rešpektovaní princípov koncentrácie konania podľa § 153 a 154 Civilného sporového poriadku.
Konkrétne ide o situácie, keď staršia ochranná známka ku dňu priority neskoršej ochrannej známky nedisponovala
-rozlišovacou spôsobilosťou,
-zvýšenou rozlišovacou spôsobilosťou v konkrétnom prípade nevyhnutnou pre konštatovanie pravdepodobnosti zámeny
-alebo dobrým menom v konkrétnom prípade uplatňovania práv podľa § 8 ods. 2 písm. c) zákona o ochranných známkach.
Ďalej ide o situácie, keď majiteľ staršej ochrannej známky strpel používanie neskoršej ochrannej známky, takže v prípadnom konaní o návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú by neskoršia ochranná známka nebola v súlade s ustanovením § 35a ods. 1 zákona o ochranných známkach vyhlásená za neplatnú, resp. o situáciu, keď by neskoršia ochranná známka nebola vyhlásená za neplatnú na základe nepreukázania jej skutočného používania v súlade s ustanovením § 37a ods. 4 zákona o ochranných známkach.
Navrhovaný odsek 2 predstavuje špecifickú úpravu procesnej obrany majiteľa neskoršej ochrannej známky EÚ (v pozícii žalovanej strany sporu).
K bodom 23 a 24
(§ 15; vyčerpanie práv)
V odseku 1 dochádza k terminologickému spresneniu, a to aj vzhľadom na iné ustanovenia zákona (§ 51 ods. 3 a 4).
Základom navrhovanej úpravy v odseku 2 je znenie čl. 15 smernice (EÚ) 2015/2436.
K bodu 25
(§ 16; strpenie)
Navrhovaná úprava , teda vypustenie § 16 je priamym dôsledkom navrhovaného § 14b ods. 1 písm. b) v spojení s navrhovaným § 35a ods. 1.
K bodom 26 a 27
(§ 17 ods. 2 a § 18 ods. 2)
Ustanovenia o prevode resp. prechode ochrannej známky sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne vtedy, ak doklady predložené spolu so žiadosťami prevod alebo prechod ochrannej známky nepreukazujú.
K bodu 28
(§ 19; nehodný agent)
Navrhuje sa úprava ustanovenia týkajúceho neoprávneného používania známky tzv. nehodným agentom, a to s cieľom dosiahnuť zhodu s článkom 13 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/2436. Pripomíname, že problematika tzv. nehodného agenta je v zákone o ochranných známkach riešená na viacerých miestach [§ 7 písm. e), § 8 ods. 7, resp. § 19 zákona doterajšieho znenia].
Je však možné konštatovať, že podstata konania nehodného agenta, tak ako je v doterajšom znení, zostáva zachovaná. Návrh preberá aj možnosť ospravedlnenia konania nehodného agenta na základe oprávneného dôvodu; v zásade je možné za oprávnený dôvod považovať napr. skutočnosť že majiteľ ochrannej známky zapríčinil, že sa jeho zástupca domnieval, že sa ochrannej známky vzdal alebo že nemá záujem o získanie ochrany v dotknutej krajine (pozri G.H.C. Bodenhausen, Guide to the application of the Paris Convention for the Protection of Industrial Property, str.126; dostupné aj na
http://www.wipo.int/publications/en/details.jsp?id=239&plang=JA
.

K bodom 29 a 31
(§ 20; licencia)
Navrhujú sa zmena gramatického charakteru a zmena vnútorného odkazu v nadväznosti na nové ustanovenie § 7c a vypustenie § 9.
K bodu 30
(§ 20 ods. 2)
Ustanovenia o licencii sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne vtedy, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis licencie uzatvorenie licenčnej zmluvy nepreukazujú.
K bodu 32
(§ 21 ods. 3)
Ustanovenia o záložnom práve k ochrannej známke sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne vtedy, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis záložného práva k ochrannej známke existenciu záložného práva nepreukazujú.
K bodu 33
(§ 22 ods. 6; informovanie majiteľa o blížiacom sa uplynutí platnosti zápisu)
Navrhované ustanovenie je transpozíciou čl. 49 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/2436. Zasielanie notifikácií majiteľom ochranných známok o blížiacom sa uplynutí platnosti zápisu ich ochrannej známky je potrebné vnímať ako službu úradu majiteľom práv, a to predovšetkým s ohľadom na fyzické osoby a na malé a stredné podniky, ktoré v mnohých prípadoch pri všeobecnej správe ich práv duševného vlastníctva nevyužívajú služby špecializovaných subjektov, ako napr. patentových zástupcov, resp. advokátov. Súčasne je potrebné zdôrazniť, že informácia má právne nezáväzný charakter a jej neposkytnutie nezakladá zodpovednosť úradu. Tzn. v zmysle zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ úrad na seba nepreberá zodpovednosť, resp. povinnosti, ktorých adresátmi sú výlučne majitelia ochranných známok.
K bodu 34
[§ 24 ods. 2 písm. d)]
Ustanovenie je transpozíciou smernice (EÚ) 2015/2436; konkrétne jej článku 37 ods. 1 písm. d). Navrhovaná zmena je priamym dôsledkom zmeny prístupu k samotnému vymedzeniu označenia, ktoré môže tvoriť ochrannú známku. Vzhľadom na opustenie podmienky grafickej znázorniteľnosti označenia sa pojmy znenie, resp. vyobrazenie prihlasovaného označenia stávajú nedostatočnými a neadekvátnymi. Zavádza sa nový všeobecný pojem vyjadrenie, ktorý zodpovedá formulácii použitej v § 2 a je schopný pokryť aj tie označenia, ktoré nie sú graficky znázorniteľné (napr. zvukové označenie vyjadrené samotným zvukom zachyteným v elektronickom súbore alebo multimediálne označenie vyjadrené pomocou elektronického súboru). Jednotlivé prípustné druhy označení vrátane ich definícií a možných spôsobov vyjadrenia budú upravené vo vykonávacom predpise. Je potrebné poznamenať, že úrady priemyselného vlastníctva členských štátov EÚ a EUIPO (Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo) sa v priebehu reformy známkového práva a jej následnej implementácii na úrovni ochrannej známky EÚ zhodli na potrebe, resp. významnej pridanej hodnote konzistencie a konvergentného prístupu ku katalógu jednotlivých druhov ochranných známok, ich definíciám a možným spôsobom ich vyjadrenia, ktorý prispeje k zvýšeniu právnej istoty, predvídateľnosti a dostupnosti systémov pre používateľov v celej európskej sieti duševného vlastníctva. Keďže táto problematika nie je v podrobnostiach predmetom úpravy smernice (EÚ) 2015/2436, členské štáty EÚ a EUIPO v snahe dosiahnuť harmonizovaný prístup v tejto oblasti vypracovali dokument Spoločné oznámenie o vyjadrení nových druhov ochranných známok obsahujúci súhrnné informácie o druhoch ochranných známok, ich definíciách a možných spôsoboch ich vyjadrenia, ako aj súvisiace implementačné zámery členských štátov EÚ. Dokument je prístupný na webovom sídle UPSVaR, webovom sídle EUIPO, ako aj ďalších úradov priemyselného vlastníctva členských štátov EÚ. Referenčným textom pre budúcu vnútroštátnu úpravu je čl. 3 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/1431 z 18. mája 2017, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania niektorých ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Európskej únie upravujúci podrobnosti o vyjadrení ochrannej známky EÚ.
K bodu 35
(§ 24 ods. 3)
Vzhľadom na skutočnosť, že smernica (EÚ) 2015/2436 obsahuje v článku 39 špeciálnu podrobnú úpravu problematiky zatrieďovania tovarov a služieb, ktorá svojím rozsahom výrazne prekračuje platné ustanovenie § 24 ods. 3 zákona o ochranných známkach, pristupuje sa k vypusteniu tohto ustanovenia zo zákona o ochranných známkach. Súčasne sa však do zákona o ochranných známkach zavádza nová ucelená úprava týkajúca sa problematiky zatrieďovania tovarov a služieb (pozri navrhovaný § 24a a jeho odôvodnenie).
K bodu 36
(§ 24a; tovary a služby)
Zavádza sa nové ustanovenie týkajúce sa problematiky tovarov a služieb; ide o transpozíciu článku 39 smernice (EÚ) 2015/2436.
Rozsah ochrany poskytnutej majiteľovi ochrannej známky je daný nielen vyjadrením ochrannej známky, ale aj zoznamom tovarov a/alebo služieb, keďže o zápis označenia ako ochrannej známky žiada prihlasovateľ vždy vo vzťahu k určitým tovarom a/alebo službám. Vymedzenie tovarov a služieb je teda pre určenie rozsahu ochrany, resp. rozsahu výlučného práva majiteľa ochrannej známky zásadné.
Doteraz zo zákona o ochranných známkach (doterajší § 24 ods. 3) vyplývala pre prihlasovateľov povinnosť pri zostavovaní zoznamu tovarov alebo služieb, pre ktoré má byť ochranná známka zapísaná, použiť triedenie podľa systému zavedeného Niceskou dohodou o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 118/1979 Zb. v znení vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 77/1985 Zb.). Niceská dohoda je medzinárodný systém vytvorený na administratívne účely zatrieďovania tovarov a služieb. Každá jej zmluvná strana je, pri zápise ochranných známok, povinná toto triedenie uplatňovať.
Impulzom pre legislatívne zakotvenie podrobných pravidiel zatrieďovania, resp. označovania tovarov a služieb bola rozdielna prax známkových úradov v EÚ (najmä rozdielny prístup k používaniu všeobecných výrazov a k interpretácii ich rozsahu) a súvisiace závery Súdneho dvora EÚ vo veci C-307/10 „IP Translator“. Pred „IP Translator“ existovali v zásade dva rozdielne paralelné prístupy k používaniu všeobecných výrazov a interpretácii ich rozsahu, pričom tento fakt bol spôsobilý ovplyvniť správne fungovanie systému ochranných známok v EÚ. V nadväznosti na uvedené priniesla reforma známkového práva v EÚ spoločný jednotný prístup k označovaniu a triedeniu tovarov a služieb [pozri čl. 39 smernice (EÚ) 2015/2436 a čl. 33 nariadenia (EÚ) 2017/1001].
K odseku 1

Ustanovenie ukladajúce prihlasovateľovi povinnosť pri zostavovaní zoznamu tovarov a/alebo služieb vychádzať z niceského triedenia (ustanoveného Niceskou dohodou o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok) obsahovo zodpovedá zrušovanému § 24 ods. 3.
K odseku 2

Majiteľovi ochrannej známky je poskytovaná ochrana vo vzťahu k tým tovarom alebo službám, pre ktoré je ochranná známka v registri zapísaná. Vymedzenie tovarov a služieb je zásadné pre určenie rozsahu ochrany, resp. rozsahu výlučného práva majiteľa ochrannej známky. Jasný a presný zoznam tovarov a služieb, ktorý musí byť dostatočne konkrétny a na

základe ktorého možno bezproblémovo interpretovať rozsah ochrany vyplývajúcej z ochrannej známky, je nevyhnutnosťou pre zabezpečenie právnej istoty, a to nielen majiteľov ochranných známok, ale aj tretích osôb a príslušných orgánov. Pre príslušné orgány je nevyhnutnosťou jasne a presne poznať tovary a/alebo služby, pre ktoré je označenie prihlasované, z dôvodu, aby tieto orgány mohli riadne vykonávať svoje povinnosti; napr. z pozície ÚPV SR ako registračného úradu je jasná a presná identifikácia tovarov a/alebo služieb ťažisková pre vykonanie ex-offo prieskumu na absolútne dôvody zápisnej spôsobilosti, keďže tieto musia byť posúdené in concreto vo vzťahu k tovarom a/alebo službám, pre ktoré sa o zápis žiada. Podobne niektoré z relatívnych dôvodov odmietnutia ochrany spočívajúce v kolízii so staršími právami tretích osôb predpokladajú zhodu alebo podobnosť tovarov a/alebo služieb označovaných kolidujúcimi označeniami.
Pokiaľ ide o hospodárske subjekty, aj tieto musia mať možnosť získať relevantné informácie o právach tretích osôb, tzn. možnosť dozvedieť sa jasne a presne o zápisoch alebo prihláškach predovšetkým ich konkurentov, resp. aj možných konkurentov.
Súvisiace ustanovenie článku 39 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/2436 je inkorporáciou záveru vysloveného Súdnym dvorom vo veci C-307/10 „IP Translator“.
K odseku 3

Súvisiace ustanovenie článku 39 ods. 3 smernice (EÚ) 2015/2436 je opätovne doslovnou inkorporáciou záveru vysloveného Súdnym dvorom vo veci C-307/10 „IP Translator“; konkrétne záveru, ktorým zaujal stanovisko k otázke používania všeobecných výrazov pre

tovary a/alebo služby, pre ktoré sa žiada ochrana, kde prax známkových úradov v EÚ nebola

jednotná. Je vhodné poznamenať, že závery Súdneho dvora boli následne národnými známkovými úradmi, ako aj EUIPO zohľadnené v ich praxi, pričom tieto úrady v rámci European Trade Mark and Design Network spolupracovali na harmonizovanej a konvergentnej implementácii tohto rozsudku (pozri napr. súvisiace dokumenty Spoločné oznámenie o vykonávaní rozsudku vo veci IP Translator z 2.5.2013 a Spoločné oznámenie o spoločnom postupe pri používaní všeobecných označení názvov tried niceského triedenia z 20.11.2013). Následne potom aj európsky zákonodarca pristúpil k zakotveniu zodpovedajúcich pravidiel priamo do sekundárneho práva EÚ týkajúceho sa ochranných známok.
Všeobecné výrazy (ide najmä o všeobecné výrazy použité v názvoch tried niceského triedenia) je možné použiť len za predpokladu, že sú dostatočne jasné a presné, teda že na ich základe je možné bezpochyby určiť rozsah požadovanej ochrany.
V aktuálnom znení niceského triedenia zostali zachované výrazy, ktoré sa aj naďalej posudzujú ako nejasné a nepresné (a to v názvoch tried 7, 37, 40 a 45). Konkrétne ide o výrazy „stroje“ (trieda 5), „opravy“ (trieda 37), „inštalačné služby“ (trieda 37), „spracovanie a úprava materiálov“ (trieda 40) a „osobné a sociálne služby poskytované tretími osobami na uspokojovanie potrieb jednotlivcov“ (trieda 45). Uvedené všeobecné výrazy z názvov tried niceského triedenia sa posudzujú ako nejasné a nepresné; tzn. samy osebe neumožňujú príslušným orgánom (napr. ÚPV SR) a hospodárskym subjektom určiť rozsah prihlasovateľom ochrannej známky požadovanej ochrany; ako povedal generálny advokát vo svojom návrhu vo veci C-307/10 „IP Translator“ sú príliš všeobecné a pokrývajú priveľmi rozmanité výrobky a služby na to, aby boli zlučiteľné s funkciou ochrannej známky ako označenia pôvodu. Bez ďalších spresnení tieto všeobecné označenia neumožnia príslušným orgánom splniť svoje povinnosti týkajúce sa predbežného preskúmania prihlášok a hospodárskym subjektom neumožnia s istotou overiť si uskutočnené zápisy alebo prihlášky podané ich skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi. Ak napríklad prihlasovateľ odkazuje iba na všeobecné označenia v názve triedy 45 niceského triedenia a v dôsledku toho požiada o zápis ochrannej známky pre „osobné a sociálne služby poskytované tretími osobami na uspokojovanie potrieb jednotlivcov“, zápis tejto ochrannej známky mu môže priznať výlučné používanie označení pre veľmi rozmanité služby, ktoré pokrývajú nielen „zoznamovacie služby“ a „zostavovania horoskopov“, ale aj „detektívne kancelárie“ a „kremačné služby“. Inými slovami, množstvo služieb, ktoré nemajú, a priori, nijaké spoločné charakteristické vlastnosti. V takom prípade je rozsah ochrany vyplývajúcej z ochrannej známky neurčiteľný, takmer neviditeľný, a to na úkor zásad voľného pohybu tovarov a slobodného poskytovania služieb. V prípade uvedenia nejasných a nepresných výrazov v prihlasovanom zozname tovarov a služieb [§ 24 ods. 2 písm. e)], úrad vyzve prihlasovateľa, aby uvedené tovary alebo služby presne špecifikoval/konkretizoval tak, aby spĺňali požadované kritérium jasnosti a presnosti. Ak prihlasovateľ nevyhovie výzve úradu a „nedodá“ akceptovateľné znenie, úrad zastaví konanie o prihláške v rozsahu dotknutých

tovarov a služieb. Je tak zrejmé, že nová detailná úprava zatrieďovania tovarov a služieb si vyžaduje aj zmeny v ustanoveniach týkajúcich sa formálneho prieskumu prihlášky (pozri § 28 ods. 2).
K odseku 4

Ustanovenie je transpozíciou článku 39 ods. 5 smernice (EÚ) 2015/2436 a je potrebné ho vnímať v súvislosti s požiadavkou na jasné a presné vymedzenie tovarov a/alebo služieb, pre ktoré sa požaduje ochrana. Predmetom ustanovenia je pravidlo doslovného významu (literal meaning), podľa ktorého sa používanie všeobecných výrazov musí vykladať tak, že zahŕňa len tie tovary alebo služby, ktoré sú jednoznačne zahrnuté v doslovnom význame výrazu. V zásade ide o problematiku všeobecných výrazov zahrnutých v názvoch tried niceského triedenia a interpretáciu ich rozsahu. Pravidlo doslovného významu (literal meaning) vylučuje

interpretovať rozsah ochrany vyplývajúcej zo všeobecného výrazu zahrnutého v názve triedy niceského triedenia extenzívne tak, že by súčasne boli zahrnuté aj všetky tovary alebo služby uvedené podľa abecedného zoznamu konkrétnej triedy.
K odseku 5

Ustanovenie je transpozíciou článku 39 ods. 6 smernice (EÚ) 2015/2436 a zakotvuje formálne požiadavky na zoznam tovarov a služieb, ktoré je prihlasovateľ povinný pri zostavovaní zoznamu tovarov alebo služieb dodržiavať.
K odseku 6

Ustanovenie je transpozíciou článku 39 ods. 7 smernice (EÚ) 2015/2436 a zakotvuje pravidlo dlhodobo aplikované v rozhodovacej praxi nielen známkových úradov v EÚ, ale aj Súdneho dvora EÚ, ktoré odráža povahu Niceskej dohody ako systému vytvoreného na administratívne účely zatrieďovania tovarov a služieb (pozri čl. 2 ods. 1 Niceskej dohody).
K bodu 37
[§ 25 ods. 1 písm. c)]
Navrhovaná zmena (vypustenie časti textu) nadväzuje na vypustenie § 24 ods. 3.
K bodu 38
(§ 25 ods. 2)
Navrhovaná zmena prispieva k jednoznačnosti a zrozumiteľnosti normatívneho textu.
K bodom 39 a 47
(§ 26 ods. 5 a § 33 ods. 2)
Vzhľadom na požiadavku nositeľov práv o vydávanie ochranných dokumentov (osvedčenie o zápise ochrannej známky do registra, doklad o práve prednosti) v listinnej podobe, pristúpil predkladateľ k doplneniu ustanovení § 26 ods. 5 a § 33 ods. 2 tak, aby bolo jednoznačné, že tieto ochranné dokumenty sa budú vydávať len v listinnej (a teda nie elektronickej) podobe. Takýto postup zvolil predkladateľ nielen z dôvodu vyššie uvedenej spoločenskej objednávky, ale aj s ohľadom na konštrukciu a zámer zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, podľa ktorého je orgán verejnej moci povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, o ktorých osobitný predpis výslovne ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v listinnej podobe [§ 17 ods. 1 písm. a)]. Je evidentné, že úrad bude predmetné ochranné dokumenty nielen vydávať, ale aj doručovať výlučne v listinnej podobe.
K bodu 40
(§ 27 ods. 3)
Zavádza sa pravidlo neprípustnosti rozdelenia prihlášky v priebehu konania o námietkach vo vzťahu k tým tovarom alebo službám, proti ktorým námietky smerujú, v tom zmysle, že nie je prípustné rozdeliť tie tovary alebo služby, proti ktorým námietky smerujú. Uvedené naopak zabezpečuje vyčlenením tých tovarov alebo služieb, ktoré neboli námietkami napadnuté, možnosť dosiahnuť pre tieto tovary alebo služby zápis označenia ako ochrannej známky, a to nezávisle od prebiehajúceho konania o námietkach.
K bodu 41
(§ 27 ods. 4)
Zmena reflektuje na skutočnosť, že smernica (EÚ) 2015/2436 obsahuje ustanovenie týkajúce sa rozdelenia nielen prihlášky, ale aj samotného zápisu ochrannej známky, ktoré patrí do oblasti povinnej transpozície. Súčasne sa zavádza obdobné pravidlo neprípustnosti rozdelenia zápisu v priebehu konania o návrhu na zrušenie ochrannej známky alebo návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú ako v konaní o námietkach (pozri odôvodnenie k odseku 3).
Zavádza sa pravidlo zachovania zápisu licencie, zápisu záložného práva alebo zápisu exekúcie aj po rozdelení zápisu. Posilňuje sa tým právna istota oboch strán licenčnej zmluvy, záložného veriteľa, resp. oprávneného v exekučnom konaní.
K bodu 42
(§ 28; prieskum a zverejnenie prihlášky)
K odseku 2

Ustanovenie upravujúce tzv. formálny prieskum prihlášky sa mení a dopĺňa v súvislosti s novými požiadavkami kladenými na zoznam tovarov a služieb. Ide predovšetkým o požiadavku na jasné a presné vymedzenie tovarov a/alebo služieb [transpozícia článku 39 ods. 4 smernice (EÚ) 2015/2436], pre ktoré prihlasovateľ žiada ochranu, ako aj ďalšie požiadavky na zostavenie zoznamu tovarov a služieb a jeho formu.
K odseku 3

(informovanie majiteľa staršieho práva o dvojitej zhodnosti)

V súvislosti so zrušením ex-offo prieskumu na dvojitú zhodnosť (doterajší § 6 zákona o ochranných známkach) a navrhovaným zavedením nového zodpovedajúceho námietkového dôvodu [navrhovaný § 7 písm. a) bod 1] sa navrhuje, aby ÚPV SR poskytol, v rámci prieskumu prihlášky, majiteľovi staršej ochrannej známky v zmysle § 4 zákona o ochranných známkach informáciu o skutočnosti, že bolo prihlásené označenie zhodné so staršou ochrannou známkou pre zhodné tovary a/alebo služby. Ide o prvok s pridanou hodnotou predovšetkým pre tých majiteľov starších práv, ktorí nevyužívajú služby subjektov v oblasti ochranných známok profesionálne zameraných na vyhľadávanie potenciálne konfliktných označení, resp. ktorí sami nevyužívajú dostupné rešeršné nástroje. Poskytnutie tejto informácie pred zverejnením prihláseného označenia vo Vestníku ÚPV SR, od ktorého momentu sa odvíja 3-mesačná lehota na podanie námietok proti zápisu prihláseného označenia do registra, môže byť pre majiteľov starších práv (predovšetkým FO, resp. MSP) impulzom pre zhodnotenie tejto potenciálne konfliktnej situácie a prípadné podanie námietok. [pozri aj odôvodnenie k bodom 12 a 13, prípadne čl. 43 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2017/1001 o ochrannej známke EÚ, na základe ktorého je obdobná informácia poskytovaná aj v systéme ochrannej známky EÚ].
K odseku 4

Zmena ustanovenia týkajúceho sa tzv. vecného prieskumu je priamym dôsledkom vypustenia doterajšieho § 6 zo zákona o ochranných známkach, čím dochádza k obmedzeniu ex-offo vecného prieskumu zo strany úradu len na oblasť absolútnych dôvodov (§ 5 zákona).
K odsekom 5 a 6

Navrhované zmeny sa týkajú úpravy vnútorných odkazov a už zavedenej legislatívnej skratky.
K bodu 43
(§ 29; pripomienky)
Inštitút pripomienok bol do slovenského práva ochranných známok zavedený v roku 2004 a je možné ho definovať ako podnet tretích osôb týkajúci sa zápisnej spôsobilosti, resp. nespôsobilosti prihláseného označenia. Vzhľadom na fakt, že dochádza k obmedzeniu ex-offo vecného prieskumu zo strany úradu len na oblasť absolútnych dôvodov (§ 5 zákona), adekvátne tomu bude možné podať pripomienky len vo vzťahu k absolútnym dôvodom zápisnej nespôsobilosti.
K bodu 44
(§ 30 ods. 2; námietky)
Ustanovenie je transpozíciou článku 43 ods. 2 druhá veta smernice (EÚ) 2015/2436 a zakotvuje niektoré zásady/pravidlá, ktoré sa na základe dlhodobého uplatňovania stali prirodzenou súčasťou rozhodovacej praxe ÚPV SR ako orgánu rozhodujúceho o námietkach (možnosť podania námietok na základe jedného alebo viacerých starších práv patriacich jednej osobe; určenie rozsahu tovarov alebo služieb prihlasovaného označenia, voči ktorým námietky smerujú). Súčasne sa zavádza pravidlo, v zmysle ktorého namietateľ konkretizuje, či sa ním podané námietky opierajú o všetky alebo len o časť tovarov alebo služieb súvisiacich so starším právom. Uvedené zabezpečuje jednoznačné vymedzenie rozsahu podaných námietok, resp. predmetu posudzovania v konaní o námietkach, čo v konečnom dôsledku prispieva aj k naplneniu požiadavky smernice (EÚ) 2015/2436 na účinnosť a rýchlosť administratívneho konania pred úradom.
K bodu 45
k § 31; rozhodovanie podľa obsahu spisu

V námietkovom konaní dochádza k podstatnej zmene spočívajúcej v opustení pravidla, v zmysle ktorého malo nevyjadrenie sa k námietkam zo strany prihlasovateľa automaticky za následok zastavenie konania o jeho prihláške. V dôsledku tejto zmeny bude úrad o riadne a včas podaných námietkach vždy rozhodovať vecne, a to bez ohľadu na existenciu vyjadrenia prihlasovateľa.
Súčasne sa do ustanovenia presúva matéria úpravy doterajšieho § 32, a to so zámerom sústredenia možných spôsobov rozhodnutia o podaných námietkach v rámci ustanovenia jedného paragrafu. Rovnako sa výslovne upravuje zastavenie konania v dôsledku udelenia súhlasu namietateľa, tzn. majiteľa staršieho práva so zápisom námietkami napadnutého označenia do registra; uvedené je transpozíciou čl. 5 ods. 5 smernice (EÚ) 2015/2436.

Prihlasovateľovi zostáva naďalej možnosť späťvzatia prihlášky, ktorú môže prihlasovateľ uplatniť podľa § 51 ods. 8 zákona o ochranných známkach aj počas konania o námietkach. Následkom späťvzatia prihlášky je zastavenie konania o námietkach podľa § 31 ods. 6, tzn. že odpadol dôvod, pre ktorý bola námietka podaná. Rovnako namietateľ môže podľa § 51 ods. 8 zákona kedykoľvek počas konania o námietkach zobrať námietky späť, následkom čoho bude konanie o námietkach zastavené.
K § 32; skutočné používanie ako obrana v konaní o námietkach

Ustanovenie je transpozíciou článku 44 smernice (EÚ) 2015/2436 a súvisí s jedným z ťažiskových princípov smernice (EÚ) 2015/2436, v zmysle ktorého sa ochrana poskytuje iba tým ochranným známkam, ktoré sú skutočne používané (pozri preambulu smernice body 31 a 32). V námietkovom konaní sa tento princíp konkrétne prejavuje v povinnosti namietateľa - majiteľa staršej ochrannej známky na žiadosť prihlasovateľa preukázať (skutočné) používanie tejto staršej ochrannej známky, na ktorej sú podané námietky založené.
Povinnosť preukazovať skutočné používanie sa týka starších ochranných známok tak, ako sú na účely zákona o ochranných známkach definované v § 4 (národná ochranná známka, medzinárodná ochranná známka s účinkami v SR, ochranná známka EÚ), a je limitovaná (v súlade s tzv. grace period) na tie staršie ochranné známky, ktoré boli ku dňu podania prihlášky, resp. ku dňu práva prednosti prihlášky zapísané najmenej päť rokov. Relevantným časovým rámcom pre preukázanie používania je päť rokov predchádzajúcich dňu podania prihlášky, resp. dňu práva prednosti prihlášky.
Používanie staršej ochrannej známky preukazuje jej majiteľ výlučne na žiadosť prihlasovateľa. Následkom nepreukázania skutočného používania je, v súlade s princípom poskytovania ochrany výlučne tým ochranným známkam, ktoré sú používané, zamietnutie námietok.
Právna úprava, v súlade s navrhovaným § 7c ods. 1, predpokladá možnosť uplatnenia liberačných dôvodov zo strany majiteľa staršej ochrannej známky, ktoré sú právnou normou pomenované ako oprávnené dôvody na nepoužívanie ochrannej známky [porovnaj doterajšie znenie § 10 ods. 1, § 34 ods. 1 písm. a)]. V súlade s čl. 19 dohody TRIPS sa za oprávnené dôvody na nepoužívanie uznávajú okolnosti vznikajúce nezávisle od vôle majiteľa ochrannej známky, ktoré tvoria prekážku používania ochrannej známky, ako je napríklad dovozné obmedzenie alebo iné vládne požiadavky na tovary alebo služby chránené ochrannou známkou. Výkladom oprávneného dôvodu na nepoužívanie ochrannej známky sa zaoberal aj Súdny dvor v konaní o prejudiciálnej otázke C-246/05.
Keďže administratívne námietkové konanie má disponovať atribútmi účinnosti a rýchlosti, je nevyhnutné procesne upraviť lehotu na podanie žiadosti prihlasovateľa o preukázanie skutočného používania zo strany majiteľa staršej ochrannej známky (2 mesiace od upovedomenia prihlasovateľa o námietkach - § 31 ods. 2 zákona o ochranných známkach), ako aj lehotu na predloženie dôkazov zo stany majiteľa staršej ochrannej známky (4 mesiace od doručenia výzvy úradu na predloženie dôkazov o používaní staršej ochrannej známky). Ide o lehoty zákonné, teda nemožno využiť inštitút predĺženia lehoty, pokračovania v konaní a výslovne je vylúčené aj uvedenie do predošlého stavu [pozri navrhovaný § 39 ods. 4 písm. f) a g)].
V súvislosti s preukazovaním skutočného používania v námietkovom konaní poukazujeme aj na relevanciu ustanovenia § 7c.

K bodu 46
(§ 32a; lehota na dosiahnutie zmierlivého riešenia)
Ustanovenie je transpozíciou článku 43 ods. 3 smernice (EÚ) 2015/2436 a umožňuje stranám námietkového konania, ktoré je svojou povahou kontradiktórne, získať priestor na dosiahnutie zmierlivého vyriešenia sporu.
K bodu 48
[§ 34 ods. 1 písm. a)]
Navrhuje sa gramatická úprava (dopĺňa sa čiarka za vedľajšiu vetu vloženú) a terminologická úprava.
K bodu 49
(§ 34 ods. 5; účinnosť zrušenia – skorší dátum)
Doterajšia právna úprava štandardne spája účinnosť zrušenia ochrannej známky, za predpokladu preukázania existencie relevantného dôvodu, s dňom podania návrhu na zrušenie tejto ochrannej známky. V súlade s článkom 47 ods. 1 smernice (EÚ) 2015/2436 sa vo vzťahu k dôvodom zrušenia ochrannej známky podľa § 34 ods. 1 (nepoužívanie ochrannej známky; zdruhovenie; klamlivosť v dôsledku používania majiteľom) dopĺňa možnosť v rozhodnutí o zrušení určiť skorší deň účinnosti zrušenia ako je deň podania návrhu na zrušenie. Určenie skoršieho dňa účinnosti zrušenia je výnimočným inštitútom a prichádza do úvahy v prípade, ak účastník konania o zrušení ochrannej známky preukáže právny záujem na určení skoršieho dňa účinnosti. Nevyhnutnou podmienkou pre uplatnenie skoršej účinnosti zrušenia je žiadosť účastníka konania o zrušení ochrannej známky, typicky navrhovateľa zrušenia.
Úprava smernice (EÚ) 2015/2436 bola inšpirovaná praxou EUIPO a obsahovo totožným ustanovením nariadenia (ES) 207/2009 o ochrannej známke EÚ (čl. 55 ods. 1), resp. teraz platného a účinného nariadenia (EÚ) 2017/1001 o ochrannej známke EÚ (čl. 62 ods. 1).
K bodu 50
(§ 34 ods. 6; možnosť zrušenia po zániku ochrannej známky)
V nadväznosti na možnosť na zavedenie možnosti určiť skorší deň účinnosti zrušenia ochrannej známky ako je deň podania návrhu na zrušenie sa zavádza možnosť zrušenia ochrannej známky, resp. podania návrhu na zrušenie ochrannej známky aj po jej zániku v dôsledku skončenia platnosti zápisu alebo v dôsledku vzdania sa ochrannej známky jej majiteľom. Podmienkou podania takéhoto návrhu je preukázanie právneho záujmu navrhovateľom.
K bodu 51
(§ 35 ods. 3 druhá veta)
Ustanovenie je transpozíciou článku 8 smernice (EÚ) 2015/2436. Samotná formulácia článku 8 smernice (EÚ) 2015/2436 je veľmi zložitá, jeho transpozícia do národných právnych poriadkov členských štátov si vyžaduje dokonalé poznanie známkového práva a rozhodovacej praxe v konkrétnom členskom štáte; tzn. výsledná podoba ustanovenia transponujúceho čl. 8 smernice sa môže v členských štátoch výrazne líšiť, pričom vždy bude dosiahnutý želaný výsledok. Je možné uzatvoriť, že účelom článku 8 smernice je dosiahnuť konkrétny výsledok, ktorým je nemožnosť majiteľov starších ochranných známok (ktorým je známkovým právom daná možnosť dosiahnuť neplatnosť kolidujúcich zapísaných neskorších ochranných známok), spoliehať sa, resp. pri uplatnení návrhov na vyhlásenie neplatnosti neskoršej ochrannej známky odvolávať sa na „parametre“ svojich starších ochranných známok, ktoré v čase priority (deň podania, resp. deň práva prednosti) neskoršej návrhom na neplatnosť napadnutej ochrannej známky neexistovali.
Smernica upravuje 3 prípady
-existencia, resp. nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky v čase priority neskoršej ochrannej známky;
-zvýšená rozlišovacia spôsobilosť; vo vzťahu k dôvodu neplatnosti podľa § 7 písm. a) bod 2 zákona (pravdepodobnosť zámeny) je jedným z faktorov, ktorý môže prispieť v rámci celkového hodnotenia k vysloveniu záveru o existencii pravdepodobnosti zámeny, tzv. zvýšená rozlišovacia spôsobilosť. Relevantná je však iba existencia zvýšenej rozlišovacej spôsobilosti v čase priority neskoršej ochrannej známky;
-dobré meno; vo vzťahu k dôvodu neplatnosti podľa § 7 písm. b) zákona je nevyhnutnosťou pre naplnenie v právnej norme uvedenej skutkovej podstaty existencia dobrého mena, a to k dátumu priority neskoršej ochrannej známky.
K bodu 52
(§ 35a; strpenie)
Doterajšia úprava strpenia obsiahnutá v § 16 zákona zahŕňala spoločnú úpravu právnych následkov strpenia v súvislosti s administratívnym konaním o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú, ako aj v súvislosti so súdnym konaním o porušení práv z ochrannej známky. Navrhovanou právnou úpravou nedochádza k vecným zmenám inštitútu strpenia. Avšak predkladateľ, vzhľadom na a v súlade so systematikou smernice (EÚ) 2015/2436 (čl. 9 a čl. 18), zvolil presunutie základnej úpravy strpenia v súvislosti s konaním o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú do časti zákona týkajúcej sa tohto konania, pričom strpenie ako obrana majiteľa neskoršej ochrannej známky v súdnom konaní o porušení práv z ochrannej známky je legislatívno-technicky zabezpečené prostredníctvom vnútorného odkazu [pozri § 14b ods. 1 písm. b)].
K bodom 53 až 58
(§ 37)
Navrhovaný nový odsek 2 je transpozíciou článku 45 ods. 5 a 6 smernice (EÚ) 2015/2436 a zakotvuje niektoré zásady/pravidlá, ktoré sa na základe dlhodobého uplatňovania stali prirodzenou súčasťou rozhodovacej praxe ÚPV SR ako orgánu rozhodujúceho o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú (možnosť podania návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú na základe jedného alebo viacerých starších práv patriacich jednej osobe; určenie rozsahu tovarov alebo služieb napadnutej ochrannej známky, voči ktorej smeruje návrh).
Vkladá sa nový odsek 8, ktorý prostredníctvom vnútorného odkazu na § 31 ods. 7 zabezpečuje transpozíciu čl. 5 ods. 5 smernice (EÚ) 2015/2436. Ďalšie zmeny v § 37 predstavujú súvisiace úpravy vnútorných odkazov a v záujme zabezpečenia previazanosti konania o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú s novým ustanovením § 37a (týkajúcim sa preukazovania používania staršej ochrannej známky v konaní o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú) sa ustanovenie výslovne dopĺňa o povinnosť úradu upovedomiť majiteľa ochrannej známky o podanom návrhu, ktorá doteraz vyplývala z formulácie úrad vyzve majiteľa, aby sa k návrhu ... vyjadril. Uvedené spresnenie tak umožní presné určenie začiatku plynutia zákonnej lehoty, ktorú zákon poskytuje majiteľovi návrhom na neplatnosť napadnutej ochrannej známky, na podanie žiadosti o preukázanie skutočného používania staršej ochrannej známky, ktorou je návrh na vyhlásenie neplatnosti odôvodnený, v zmysle § 37a ods. 2.
K bodu 59
(§ 37a; skutočné používanie ako obrana v konaní o neplatnosti)
Ustanovenie je transpozíciou článku 46 smernice (EÚ) 2015/2436 a súvisí s jedným z ťažiskových princípov smernice (EÚ) 2015/2436, totiž, že ochrana sa poskytuje iba tým ochranným známkam, ktoré sú skutočne používané (pozri preambulu smernice body 31 a 32).

V konaní o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú sa tento princíp konkrétne prejavuje v povinnosti navrhovateľa - majiteľa staršej ochrannej známky na žiadosť majiteľa neskoršej, návrhom napadnutej ochrannej známky preukázať (skutočné) používanie tejto staršej ochrannej známky, na ktorej je návrh na vyhlásenie neplatnosti založený. Doterajšia právna úprava rieši problematiku v § 10 zákona o ochranných známkach; tento sa však navrhuje zrušiť, resp. jeho obsah presunúť do časti upravujúcej konanie o návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú, čo prispeje k ucelenosti a systémovosti právnej úpravy.
Povinnosť preukazovať skutočné používanie sa týka starších ochranných známok tak, ako sú na účely zákona o ochranných známkach definované v § 4 (národná ochranná známka, medzinárodná ochranná známka s účinkami v SR, ochranná známka EÚ).
Povinnosť preukazovať skutočné používanie staršej ochrannej známky je limitovaná (v súlade s tzv. grace period) na tie staršie ochranné známky, ktoré boli ku dňu podania návrhu na vyhlásenie neplatnosti neskoršej ochrannej známky zapísané najmenej päť rokov. V tomto prípade je relevantným časovým rámcom pre preukázanie používania päť rokov predchádzajúcich dňu podania návrhu na vyhlásenie neplatnosti; rovnaké pravidlá sú obsiahnuté v doterajšej právnej úprave § 10 zákona o ochranných známkach. Transpozícia smernice však prináša do oblasti preukazovania používania staršej ochrannej známky v konaní o vyhlásení neplatnosti novinku, podľa ktorej, ak ide o staršiu ochrannú známku, ktorá bola ku dňu podania alebo dňu práva prednosti zapísaná viacej ako päť rokov, majiteľ staršej ochrannej známky preukazuje nielen skutočné používanie v období piatich rokov predchádzajúcich dňu podania návrhu o vyhlásenie neplatnosti, ale aj v období piatich rokov predchádzajúcich priorite neskoršej ochrannej známky.
Používanie staršej ochrannej známky preukazuje jej majiteľ výlučne na žiadosť majiteľa neskoršej ochrannej známky. Následkom nepreukázania skutočného používania je, v súlade s princípom poskytovania ochrany výlučne tým ochranným známkam, ktoré sú používané, zamietnutie návrhu na vyhlásenie neplatnosti.
Právna úprava, v súlade s navrhovaným § 7c ods. 1, predpokladá možnosť uplatnenia liberačných dôvodov zo strany majiteľa staršej ochrannej známky, ktoré sú právnou normou pomenované ako oprávnené dôvody na nepoužívanie ochrannej známky [porovnaj doterajšie znenie § 10 ods. 1, § 34 ods. 1 písm. a)]. V súlade s čl. 19 dohody TRIPS sa za oprávnené dôvody na nepoužívanie uznávajú okolnosti vznikajúce nezávisle od vôle majiteľa ochrannej známky, ktoré tvoria prekážku používania ochrannej známky, ako je napríklad dovozné obmedzenie alebo iné vládne požiadavky na tovary alebo služby chránené ochrannou známkou. Výkladom oprávneného dôvodu na nepoužívanie ochrannej známky sa zaoberal aj Súdny dvor v konaní o prejudiciálnej otázke C-246/05.
Obdobne ako v konaní o námietkach proti zápisu označenia do registra je aj v konaní o vyhlásení neplatnosti ochrannej známky nevyhnutné procesne upraviť lehotu na podanie žiadosti majiteľa napadnutej ochrannej známky o preukázanie skutočného používania zo strany majiteľa staršej ochrannej známky (2 mesiace od upovedomenia majiteľa neskoršej ochrannej známky o podanom návrhu ), ako aj lehotu na predloženie dôkazov zo strany majiteľa staršej ochrannej známky (4 mesiace od doručenia výzvy úradu na predloženie dôkazov o používaní staršej ochrannej známky). Ide o lehoty zákonné, teda nemožno využiť inštitút predĺženia lehoty, pokračovania v konaní a výslovne je vylúčené aj uvedenie do predošlého stavu [pozri navrhovaný § 39 ods. 4 písm. f) a g)].

V súvislosti s preukazovaním skutočného používania v konaní o neplatnosti poukazujeme aj na relevanciu ustanovenia § 7c.
K bodu 60
(§ 38 ods. 3)
Uzatvorený výpočet lehôt ustanovených úradom účastníkovi konania na vykonanie úkonu, pri ktorých, v prípade ich zmeškania nie je prípustné pokračovanie v konaní, sa dopĺňa o lehotu podľa § 32a ods. 2.
K bodom 61 a 62
(§ 39; uvedenie do predošlého stavu)
Navrhuje sa úprava vnútorného odkazu v nadväznosti na zavedenie nového odseku do § 37 a súčasne sa uzatvorený výpočet zákonných lehôt, pri ktorých je vylúčená aplikácia uvedenia do predošlého stavu, dopĺňa o lehoty súvisiace s inštitútom preukazovania skutočného používania v konaní o námietkach a v konaní o vyhlásení neplatnosti.
K bodu 63
[Štvrtá časť zákona (§ 43 až 45a); kolektívna ochranná známka]
Navrhujú sa zmeny právnej úpravy kolektívnej ochrannej známky obsiahnutej v štvrtej časti zákona o ochranných známkach, a to ako dôsledok transpozičnej povinnosti. V porovnaní s predchádzajúcou smernicou 2008/95/ES, ktorá obsahovala iba základnú úpravu kolektívnych ochranných známok v čl. 15, nová smernica (EÚ) 2015/2436 inštitút kolektívnej ochrannej známky upravuje detailne v čl. 27 a čl. 29 až 36, pričom ide o transpozíciu povinnú.
V zmysle doterajšieho znenia zákona o ochranných známkach bolo jediným spôsobilým prihlasovateľom kolektívnej ochrannej známky združenie fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré má právnu subjektivitu. Smernica (EÚ) 2015/2436 však v čl. 29 ods. 2 obligatórne, okrem združení (výrobcov, producentov, poskytovateľov služieb alebo obchodníkov) s právnou subjektivitou, dáva možnosť podať prihlášku kolektívnej ochrannej známky právnickým osobám, ktoré sa spravujú verejným právom. Tento pojem „legal persons governed by public law“ je použitý nielen v čl. 29 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/2436, ale rovnako je použitý aj v čl. 74 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/1001 o ochrannej známke EÚ, pričom v právnej úprave ochranných známok EÚ je tento pojem použitý od samého začiatku fungovania systému (1994). Tento pojem možno vnímať ako pojem práva EÚ, tzn. nie je možné vo vnútroštátnom právnom predpise zavádzať jeho legálnu definíciu. V praxi EUIPO (Úrad EÚ pre duševné vlastníctvo) a podľa metodík konania EUIPO právnické osoby, ktoré sa spravujú verejným právom, musia byť alebo združeniami vo formálnom zmysle alebo ich vnútorná štruktúra musí mať črty združenia. Tento koncept zahŕňa napríklad združenia alebo korporácie riadiace sa verejným právom, ako napríklad „Consejos Reguladores“ alebo „Colegios Profesionales“ podľa španielskeho práva. (pozri metodiku konania EUIPO, časť B Prieskum, sekcia 4 Absolútne dôvody odmietnutia, kapitola 15 Kolektívne známky EÚ, bod 2 Vlastníctvo; dostupné na
https://euipo.europa.eu/tunnel-

web/secure/webdav/guest/document_library/contentPdfs/law_and_practice/decisions_preside

nt/EX-17-1_en.pdf
). V návrhu je ako termín zodpovedajúci termínu „legal persons governed

by public law“ použitý termín „orgán verejnej moci“.
Jediným dispozitívnym ustanovením smernice je možnosť pre členské štáty stanoviť, že kolektívne ochranné známky môže tvoriť aj označenie a údaje, ktoré môžu slúžiť na označenie zemepisného pôvodu tovarov alebo služieb; túto možnosť SR vzhľadom na tradíciu systému zemepisných označení a označení pôvodu nevyužije.
Naďalej pre kolektívne ochranné známky zostáva zachovaná subsidiárna aplikácia ustanovení zákona o ochranných známkach týkajúcich sa prihlášky ochrannej známky a konania o nej, práv z ochrannej známky, zániku ochrannej známky a konania o zrušení ochrannej známky, resp. o návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú.
K § 43

V súlade s čl. 27 písm. b) smernice (EÚ) 2015/2436 sa zavádza definícia kolektívnej ochrannej známky, a to prostredníctvom uvedenia jej základnej funkcie, ktorou je rozlíšiť tovary alebo služby pochádzajúce od členov združenia výrobcov, producentov, poskytovateľov služieb alebo obchodníkov od tovarov alebo služieb iných osôb. Rovnako ako v doterajšej právnej úprave, ide o združenia s právnou subjektivitou.
K § 44

Navrhované ustanovenie obsahujúce osobitné ustanovenia o prihláške kolektívnej ochrannej známky má výlučne transpozičný charakter. Vymedzené sú osobitné náležitosti, ktoré prihláška kolektívnej ochrannej známky okrem základných náležitostí podľa § 24 ods. 2 zákona povinne obsahuje. Ide o zmluvu o používaní kolektívnej ochrannej známky, ktorej minimálne obsahové náležitosti definuje smernica (EÚ) 2015/2436, ďalej o zoznam osôb oprávnených používať kolektívnu ochrannú známku a o podmienky členstva v združení a podmienky používania kolektívnej ochrannej známky vrátane sankcií.
Upravujú sa aj osobitné dôvody pre zamietnutie prihlášky kolektívnej ochrannej známky; tieto sú súčasne aj osobitnými dôvodmi pre podanie pripomienok tretími osobami proti zápisu kolektívnej ochrannej známky do registra.
K § 44a

Ustanovenie ukladá majiteľovi kolektívnej ochrannej známky povinnosť predkladať ÚPV SR všetky zmeny zmluvy o používaní. Údaj o zmene zmluvy o používaní sa zapisuje do registra a až dňom tohto zápisu nadobúda zmena zmluvy o používaní účinnosť. ÚPV SR pred zápisom údaja o zmene zmluvy o používaní do registra preskúma, či táto zmena vyhovuje požiadavkám zákona kladeným na zmluvu o používaní; v opačnom prípade k zápisu nepristúpi. Navrhované ustanovenie je výlučne transpozičného charakteru.
K § 45

Vzhľadom na navrhované zmeny v § 44 sa v odseku 1 navrhuje úprava vnútorného odkazu.
Nové odseky 2 a 3 sú výlučne transpozičného charakteru. V súlade s čl. 34 smernice (EÚ) 2015/2436 je aktívne legitimovaný v sporoch týkajúcich sa porušovania práv z kolektívnej ochrannej známky jej majiteľ. Osoba oprávnená používať kolektívnu ochrannú známku si môže uplatniť vo vlastnom mene a na vlastný účet nároky v zmysle zákona iba za podmienok dispozitívneho ustanovenia odseku 3.
K § 45a

Navrhované ustanovenie je výlučne transpozičného charakteru a upravuje osobitné dôvody zrušenia kolektívnej ochrannej známky, resp. vyhlásenia kolektívnej ochrannej známky za neplatnú.
K bodu 64
(§ 47 ods. 2)
Vzhľadom na fakt, že dochádza k obmedzeniu ex-offo vecného prieskumu zo strany úradu len na oblasť absolútnych dôvodov (§ 5 zákona), adekvátne tomu bude prebiehať aj prieskum, ktorému podlieha medzinárodná ochranná známka s určením pre Slovenskú republiku. To znamená, že sa vypúšťa prieskum tzv. dvojitej zhodnosti v zmysle zrušovaného § 6 zákona.
K bodu 65
(§ 47 ods. 5)

Ustanovenie sa vypúšťa vzhľadom na jeho presunutie do § 7c ods. 5.
K bodu 66
(§ 48 ods. 1)
Vypúšťa sa prvá veta; účinky zápisu ochrannej známky EÚ sa v zmysle čl. 17 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/1001 spravujú výlučne ustanoveniami tohto nariadenia.
K bodom 67 a 68
Aktualizujú sa poznámky pod čiarou k odkazom 23 a 25, ktoré sa týkajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie, ktorým bolo zrušené nariadenie (ES) 207/2009.
K bodu 69
[§ 49 ods. 1 písm. b)]
Navrhovaná zmena je v súlade so zmenami § 51 ods. 3 a 4, ktoré sú transpozíciou článku 50 smernice (EÚ) 2015/2436 umožňujúceho účastníkom konania určiť si adresu na doručovanie v rámci EHP.
K bodu 70
[§ 49 ods. 1 písm. c)]
Vzhľadom na opustenie podmienky grafickej znázorniteľnosti označenia, ktoré môže byť zapísané ako ochranná známka, a zavedenie pojmu vyjadrenie dochádza k súvisiacej úprave aj v ustanovení upravujúcom premenu prihlášky ochrannej známky EÚ, resp. premenu ochrannej známky EÚ na národnú prihlášku. [pozri aj odôvodnenie k § 2 a § 24 ods. 2 písm. d)].
K bodu 71
[§ 50 ods. 1 písm. c)]
Obdobne ako v prípade § 7 písm. b) a § 8 ods. 2 písm. c) sa navrhuje úprava právnej normy inkorporáciou záverov Súdneho dvora vo veci C-292/00 Davidoff.
K iným úpravám v rámci tohto ustanovenia nedochádza, tzn. s výhradou reflexie rozsudku Davidoff zostáva doterajšie znenie nedotknuté. Doterajšie znenie tak obsahuje aj formuláciu „bez náležitého dôvodu“; len pre úplnosť je možné dodať, že interpretáciou pojmu „náležitý dôvod“ sa zaoberal Súdny dvor (napríklad C-323/08 Interflora alebo C-65/12 Red Bull).
K bodom 72 a 73
(§ 51 ods. 3 a 4)
Navrhovaná úprava je transpozíciou článku 50 smernice (EÚ) 2015/2436 umožňujúceho účastníkom konania, resp. ich zástupcom určiť si adresu na doručovanie v rámci EHP.
K bodu 74
(§ 51 ods. 9)
Ustanovenie o prerušení konania v dôsledku začatia konania o predbežnej otázke sa dopĺňa osobitnou úpravou vo vzťahu k lehote na podanie žiadosti o preukázanie skutočného používania v konaní o námietkach, resp. v konaní o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú a k lehote na predloženie dôkazov o skutočnom používaní v týchto konaniach. Uvedené lehoty odpadnutím prekážky, pre ktorú bolo konanie prerušené, začínajú plynúť odznova.

K bodu 75
(§ 51 ods. 11)
Navrhuje sa vypustiť nepoužívaný spôsob podávania podaní, a to telefax. K navrhovanej zmene sa pristupuje aj pod vplyvom zmeny § 19 ods. 1 správneho poriadku účinnej od 1. novembra 2017.
K bodu 76
(§ 51 ods. 13)
Z dôvodu vylúčenia aplikácie § 19 správneho poriadku v konaniach pred ÚPV SR (pozri § 51 ods. 5 zákona) je žiaduce doplnenie osobitnej náležitosti podania v elektronickej podobe autorizovaného podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, a to analogicky s § 19 ods. 2 tretia veta správneho poriadku. Takéto podanie musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania a identifikátor osoby zástupcu, ak je účastník konania zastúpený; identifikátory osôb sú elementárnym údajom pre bezproblémové vykonávanie činností ÚPV SR, ktoré mu vyplývajú zo zákona o e-Governmente.
K bodom 77 až 80
(§ 53; splnomocňovacie ustanovenie)
Nové inštitúty, resp. nová právna úprava si vyžaduje úpravu niektorých podrobností vo vykonávacom predpise, a preto sa navrhuje doplnenie splnomocňovacieho ustanovenia. Ide o náležitosti vyjadrenia označenia (ako povinnej náležitosti prihlášky ochrannej známky), náležitosti žiadosti o preukázanie skutočného používania v konaní o námietkach, resp. v konaní o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú, zápis exekúcie do registra a o náležitosti žiadosti o rozdelenie prihlášky alebo rozdelenie zápisu a náležitosti žiadosti o poskytnutie lehoty na zmierlivé vyriešenie sporu.
K bodu 81
(§ 54b; prechodné ustanovenie)
Štandardne formulované prechodné ustanovenia sa delia na procesné (odseky 1 a 2) a hmotnoprávne (odsek 3). Odsek 4 obsahuje osobitné prechodné ustanovenie vo vzťahu k novej procesnej obrane uplatniteľnej v súdnom konaní o porušení práv z ochrannej známky podľa § 14a ods. 2. V zmysle prechodného ustanovenia je nepoužívanie ochrannej známky možné namietať v konaniach, ktoré sa začali až počas účinnosti navrhovanej úpravy.
K bodu 82
(príloha k zákonu)
Vypustenie bodu 1 z prílohy „Zoznam preberaných právne záväzných aktov EÚ“ reflektuje skutočnosť, že podľa článku 55 smernice (EÚ) 2015/2436 sa s účinnosťou od 15. januára 2019 zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok.
Všeobecne k poznámkam pod čiarou
Aktualizujú sa poznámky pod čiarou k odkazom – 2, 6, 23, 25 [všetky sa týkajú nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie] a 10.
Dopĺňajú sa poznámky pod čiarou k odkazom 7a, 8a, 10ba, 10bb, 10bc, 28c.

K Čl. II (novelizácia patentového zákona)

K bodu 1
Ustanovenia o prevode patentu sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis prevodu patentu tento prevod nepreukazujú.
K bodu 2
Ustanovenia o prechode patentu sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis prechodu patentu tento prechod nepreukazujú.
K bodu 3
Ustanovenia o záložnom práve k patentu sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis záložného práva k patentu existenciu záložného práva nepreukazujú.
K bodu 4
Ustanovenia o licencii sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis licencie uzatvorenie licenčnej zmluvy nepreukazujú.
K bodom 5 a 6
Vzhľadom na požiadavku nositeľov práv o vydávanie ochranných dokumentov (patentová listina, doklad o práve prednosti) v listinnej podobe, pristúpil predkladateľ k doplneniu ustanovení § 36 ods. 12 a § 44 ods. 4 tak, aby bolo jednoznačné, že tieto ochranné dokumenty sa budú vydávať len v listinnej (a teda nie elektronickej) podobe. Takýto postup zvolil predkladateľ nielen z dôvodu vyššie uvedenej spoločenskej objednávky, ale aj s ohľadom na konštrukciu a zámer zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, podľa ktorého je orgán verejnej moci povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, o ktorých osobitný predpis výslovne ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v listinnej podobe [§ 17 ods. 1 písm. a)]. Je evidentné, že úrad bude predmetné ochranné dokumenty nielen vydávať, ale aj doručovať výlučne v listinnej podobe.
K bodu 7
Dopĺňa sa ustanovenie, na základe ktorého úrad zastaví konanie o zrušení patentu, ak už ten istý patent bol zrušený v inom konaní o jeho zrušení. Podľa § 46 ods. 3 ak sa patent zruší, platí, že k jeho udeleniu v rozsahu dotknutom zrušením nedošlo.
K bodu 8
Novelizačným bodom sa odstraňuje zrejmá chyba. Slovo „navrhovateľa“ v druhej vete je uvedené nesprávne. Z kontextu predchádzajúcej vety, ako aj ďalších ustanovení vyplýva, že upovedomenie podľa tohto ustanovenia má byť adresované majiteľovi.
K bodu 9
V súlade s nadpisom paragrafu sa do ustanovenia odseku 1 dopĺňa aj žiadosť o zápis exekúcie, ktorá tam nebola uvedená.

K bodu 10
Navrhovanou úpravou sa spresňuje, aký spor úrad zapisuje do registra. Úrad do registrov nezapisuje existenciu sporu, ktorý sa týka akéhokoľvek práva chráneného týmto zákonom, ale len spor o právo na riešenie.
K bodu 11
Ustanovenie § 51 ods. 3 sa upravuje nahradením nevhodnej a nelogickej formulácie, pretože § 51 ods. 1 upravuje predĺženie lehoty. Žiadosť o predĺženie lehoty účastníci konaní podávajú v čase, keď lehota ešte nie je zmeškaná (ešte len plynie).
K bodu 12
V § 55 sa odsek 3 dopĺňa tak, aby úrad mohol procesne rozhodnúť o rozklade (zastaviť konanie o rozklade) aj v prípade, ak je rozklad neprípustný podľa odseku 5, teda obdobným spôsobom ako v prípadoch, keď nie je rozklad prípustný podľa odseku 4.
K bodu 13
Ustanovenie sa dopĺňa v nadväznosti na doplnenie § 46 o odsek 6. Neprípustným bude podanie rozkladu aj v prípade, ak rozklad smeruje proti takému rozhodnutiu o zastavení konania o zrušení patentu, ktoré bolo vydané v dôsledku skutočnosti, že ten istý patent už bol predtým zrušený.
K bodu 14
Z dôvodu vylúčenia § 19 správneho poriadku v konaniach pred Úradom priemyselného vlastníctva SR (§ 79 ods. 6) je žiaduce doplnenie osobitnej náležitosti podania v elektronickej podobe autorizovaného podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, a to obdobne ako je to ustanovené v § 19 ods. 2 tretia veta správneho poriadku. Takéto podanie musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania a identifikátor osoby zástupcu, ak je účastník konania zastúpený; identifikátory osôb sú základným údajom pre bezproblémové vykonávanie činnosti ÚPV SR, ktoré mu vyplývajú zo zákona e-Governmente.
K bodu 15
Navrhuje sa vypustiť nepoužívaný spôsob podávania podaní, a to telefax. K navrhovanej zmene sa pristupuje aj pod vplyvom zmeny § 19 ods. 1 správneho poriadku účinnej od 1. novembra 2017.
K bodu 16
Štandardne formulované prechodné ustanovenia sa delia na procesné (odsek 1) a hmotnoprávne (odsek 2).
K Čl. III (novelizácia zákona o dizajnoch)

K bodu 1
Ustanovenia o prevode zapísaného dizajnu sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis prevodu zapísaného dizajnu tento prevod nepreukazujú.

K bodu 2
Ustanovenia o prechode zapísaného dizajnu sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis prechodu zapísaného dizajnu tento prechod nepreukazujú.
K bodu 3
Ustanovenia o záložnom práve k zapísanému dizajnu sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis záložného práva k zapísanému dizajnu existenciu záložného práva nepreukazujú.
K bodu 4
Ustanovenia o licencii sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis licencie uzatvorenie licenčnej zmluvy nepreukazujú.
K bodom 5 a 6
Vzhľadom na požiadavku nositeľov práv o vydávanie ochranných dokumentov (osvedčenie o zápise dizajnu do registra, doklad o práve prednosti) v listinnej podobe, pristúpil predkladateľ k doplneniu ustanovení § 32 ods. 5 a § 35 ods. 1 tak, aby bolo jednoznačné, že tieto ochranné dokumenty sa budú vydávať len v listinnej (a teda nie elektronickej) podobe. Takýto postup zvolil predkladateľ nielen z dôvodu vyššie uvedenej spoločenskej objednávky, ale aj s ohľadom na konštrukciu a zámer zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, podľa ktorého je orgán verejnej moci povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, o ktorých osobitný predpis výslovne ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v listinnej podobe [§ 17 ods. 1 písm. a)]. Je evidentné, že úrad bude predmetné ochranné dokumenty nielen vydávať, ale aj doručovať výlučne v listinnej podobe.
K bodu 7
Dopĺňa sa ustanovenie, na základe ktorého úrad zastaví konanie o výmaze zapísaného dizajnu, ak už bol ten istý zapísaný dizajn vymazaný v inom konaní o jeho výmaze. Podľa § 37 ods. 1 pri výmaze zapísaného dizajnu z registra platí, že k zápisu dizajnu do registra nedošlo.
K bodu 8
V súlade s nadpisom paragrafu sa do ustanovenia odseku 1 dopĺňa aj žiadosť o zápis exekúcie, ktorá tam nebola uvedená.
K bodu 9
Navrhovanou úpravou sa spresňuje, aký spor úrad zapisuje do registra. Úrad do registrov nezapisuje existenciu sporu, ktorý sa týka akéhokoľvek práva chráneného týmto zákonom, ale len spor o právo na dizajn.
K bodu 10
Ustanovenie § 43 ods. 3 sa upravuje nahradením nevhodnej a nelogickej formulácie, pretože § 43 ods. 1 upravuje predĺženie lehoty. Žiadosť o predĺženie lehoty účastníci konaní podávajú v čase, keď lehota ešte nie je zmeškaná (ešte len plynie).

K bodu 11
V § 46 sa odsek 3 dopĺňa tak, aby úrad mohol procesne rozhodnúť o rozklade (zastaviť konanie o rozklade) aj v prípade, ak je rozklad neprípustný podľa odseku 5, teda obdobným spôsobom ako v prípadoch, keď nie je rozklad prípustný podľa odseku 4.
K bodu 12
Ustanovenie sa dopĺňa v nadväznosti na doplnenie § 36 o odsek 8. Neprípustným bude podanie rozkladu aj v prípade, ak rozklad smeruje proti takému rozhodnutiu o zastavení konania o výmaze dizajnu, ktoré bolo vydané v dôsledku skutočnosti, že ten istý dizajn už bol predtým vymazaný.
K bodu 13
Z dôvodu vylúčenia § 19 správneho poriadku v konaniach pred Úradom priemyselného vlastníctva SR (§ 49 ods. 4) je žiaduce doplnenie osobitnej náležitosti podania v elektronickej podobe autorizovaného podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, a to obdobne ako je to ustanovené v § 19 ods. 2 tretia veta správneho poriadku. Takéto podanie musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania a identifikátor osoby zástupcu, ak je účastník konania zastúpený; identifikátory osôb sú základným údajom pre bezproblémové vykonávanie činnosti ÚPV SR, ktoré mu vyplývajú zo zákona e-Governmente.
K bodu 14
Navrhuje sa vypustiť nepoužívaný spôsob podávania podaní, a to telefax. K navrhovanej zmene sa pristupuje aj pod vplyvom zmeny § 19 ods. 1 správneho poriadku účinnej od 1. novembra 2017.
K bodu 15
Štandardne formulované prechodné ustanovenia sa delia na procesné (odsek 1) a hmotnoprávne (odsek 2).
K Čl. IV (novelizácia zákona o úžitkových vzoroch)

K bodu 1
Cieľom navrhovanej úpravy je odstránenie legislatívno-technického nedostatku prostredníctvom doplnenia vnútorného odkazu na § 38a ods. 2, ktorý rovnako ako § 38 ods. 4 upravuje prvé zverejnenie prihlášky, od ktorého vzniká predbežná ochrana technického riešenia.
K bodu 2
Ustanovenia o prevode úžitkového vzoru sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis prevodu úžitkového vzoru tento prevod nepreukazujú.
K bodu 3
Ustanovenia o prechode úžitkového vzoru sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis prechodu úžitkového vzoru tento prechod nepreukazujú.

K bodu 4
Ustanovenia o záložnom práve k úžitkovému vzoru sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis záložného práva k úžitkovému vzoru existenciu záložného práva nepreukazujú.
K bodu 5
Ustanovenia o licencii sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis licencie uzatvorenie licenčnej zmluvy nepreukazujú.
K bodu 6
Navrhovaná zmena súvisí so zmenou ustanovenia § 39 ods. 2 (bod 8).
K bodom 7 a 11
Vzhľadom na požiadavku nositeľov práv o vydávanie ochranných dokumentov (osvedčenie o zápise úžitkového vzoru do registra, doklad o práve prednosti) v listinnej podobe, pristúpil predkladateľ k doplneniu ustanovení § 34 ods. 7 a § 43 ods. 2 tak, aby bolo jednoznačné, že tieto ochranné dokumenty sa budú vydávať len v listinnej (a teda nie elektronickej) podobe. Takýto postup zvolil predkladateľ nielen z dôvodu vyššie uvedenej spoločenskej objednávky, ale aj s ohľadom na konštrukciu a zámer zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, podľa ktorého je orgán verejnej moci povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, o ktorých osobitný predpis výslovne ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v listinnej podobe [§ 17 ods. 1 písm. a)]. Je evidentné, že úrad bude predmetné ochranné dokumenty nielen vydávať, ale aj doručovať výlučne v listinnej podobe.
K bodu 8
Ustanovenie § 38 ods. 4 nie je novým ustanovením. Navrhovanou úpravou dochádza len k jednoznačnejšej formulácii vo vzťahu k aplikácii výnimky obsiahnutej v druhej vete. V pôvodnom znení bola výnimka formulovaná prostredníctvom bodkočiarky, čo spôsobovalo aplikačné nejasnosti.
K bodu 9
Ustanovenie § 39 ods. 2 sa dopĺňa. Zmyslom navrhovaného doplnenia je zverejnenie vylúčenej prihlášky úžitkového vzoru, v prípade ak pôvodná prihláška už bola predtým zverejnená. Vylúčená prihláška sa zverejní spolu s rešeršnou správou, ktorá sa týka len tejto vylúčenej vyhlášky.
Ustanovenie § 14 ods. 2, z ktorého vyplýva predbežná ochrana pre technické riešenie definované v nárokoch na ochranu pôvodnej prihlášky zverejnenej podľa § 38 ods. 4 alebo § 38a ods. 2, tým nie je dotknuté.

K bodu 10
Navrhovaná zmena súvisí so zmenou ustanovenia § 39 ods. 2 (bod 8).
K bodu 12
Dopĺňa sa ustanovenie, na základe ktorého úrad zastaví konanie o výmaze úžitkového vzoru, ak už bol ten istý úžitkov vzor vymazaný v inom konaní o jeho výmaze. Podľa § 44 ods. 3 výmaz úžitkového vzoru má účinky, akoby úžitkový vzor nebol do registra zapísaný.

K bodu 13
Navrhovaná zmena súvisí so zmenou ustanovenia § 39 ods. 2 (bod 8).
K bodu 14
V súlade s nadpisom paragrafu sa do ustanovenia odseku 1 dopĺňa aj žiadosť o zápis exekúcie, ktorá tam nebola uvedená.
K bodu 15
Navrhovanou úpravou sa spresňuje, aký spor úrad zapisuje do registra. Úrad do registrov nezapisuje existenciu sporu, ktorý sa týka akéhokoľvek práva chráneného týmto zákonom, ale len spor o právo na riešenie.
K bodu 16
Ustanovenie § 50 ods. 3 sa upravuje nahradením nevhodnej a nelogickej formulácie, pretože § 50 ods. 1 upravuje predĺženie lehoty. Žiadosť o predĺženie lehoty účastníci konaní podávajú v čase, keď lehota ešte nie je zmeškaná (ešte len plynie).
K bodu 17
V § 53 sa odsek 3 dopĺňa tak, aby úrad mohol procesne rozhodnúť o rozklade (zastaviť konanie o rozklade) aj v prípade, ak je rozklad neprípustný podľa odseku 5, teda obdobným spôsobom ako v prípadoch, keď nie je rozklad prípustný podľa odseku 4.
K bodu 18
Ustanovenie sa dopĺňa v nadväznosti na doplnenie § 44 o odsek 7. Neprípustným bude podanie rozkladu aj v prípade, ak rozklad smeruje proti takému rozhodnutiu o zastavení konania o výmaze úžitkového vzoru , ktoré bolo vydané v dôsledku skutočnosti, že ten istý úžitkový vzor už bol predtým vymazaný.
K bodu 19
Cieľom navrhovanej úpravy je odstránenie legislatívno-technického nedostatku prostredníctvom doplnenia vnútorného odkazu na § 38a ods. 2. Zároveň sa dopĺňa vnútorný odkaz na § 39 ods. 2 (bod 8), ktorý rovnako ako § 38 ods. 4 a § 38a ods. 2 upravuje zverejnenie prihlášky.
K bodu 20
Z dôvodu vylúčenia § 19 správneho poriadku v konaniach pred Úradom priemyselného vlastníctva SR (§ 58 ods. 6) je žiaduce doplnenie osobitnej náležitosti podania v elektronickej podobe autorizovaného podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, a to obdobne ako je to ustanovené v § 19 ods. 2 tretia veta správneho poriadku. Takéto podanie musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania a identifikátor osoby zástupcu, ak je účastník konania zastúpený; identifikátory osôb sú základným údajom pre bezproblémové vykonávanie činnosti ÚPV SR, ktoré mu vyplývajú zo zákona e-Governmente.
K bodu 21
Navrhuje sa vypustiť nepoužívaný spôsob podávania podaní, a to telefax. K navrhovanej zmene sa pristupuje aj pod vplyvom zmeny § 19 ods. 1 správneho poriadku účinnej od 1. novembra 2017.

K bodu 22
Štandardne formulované prechodné ustanovenia sa delia na procesné (odsek 1) a hmotnoprávne (odsek 2).
K Čl. V

Predkladateľ zvolil dátum nadobudnutia účinnosti zákona s ohľadom na transpozičnú lehotu ustanovenú v čl. 54 smernice (EÚ) 2015/2436, ako aj s ohľadom na potrebu primerane pripraviť Jednotný informačný systém ÚPV SR na bezproblémový prechod do aplikačnej praxe.
Bratislava, 9. 5. 2018
Peter Pellegrini v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Richard Messinger v. r.
predseda Úradu priemyselného vlastníctva
Slovenskej republiky

 

Vládny návrh zákona o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

40

Dôvodová správa

všeobecná časť

Na území Slovenskej republiky, resp. Èeskoslovenska sa inštitút úžitkového vzoru a jeho právna ochrana zaviedla až v roku 1992, a to prostrední ctvom zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch, ktorý nadobudol účinnosť 26. 10. 1992; do tejto doby sme na našom území ochranu úžitkových vzorov nepoznali. Prijatím zákona o úžitkový ch vzoroch v roku 1992 tak bola na Slovensku doplnená mozaika predmetov priemyselných práv o predmet určený malým a stredným podnikateľom a tiež nezávislým vynálezcom. V období prechodu na trhové hospodá rstvo im bolo umožnené získať ochranu na výsledky ich tvorivej činnosti pomerne rýchlo, ľahšie a s menšími nákladmi. Po 15-ročnej skúsenosti s fungovaním inštitútu úžitkového vzoru je možné konštatovať, že sa táto forma ochrany technických riešení osvedčila a bola odbornou verejnosťou priaznivo prijatá a využívaná. No súčasne nie je možné vyhnúť sa konštatovaniu, že práve r ýchle, jednoduché a relatívne lacné získanie monopolu na určité technické riešenie v registračnom konaní bez vecného prieskumu, ktoré je najväčšou výhodou ochrany úžitkový m vzorom, bolo a je v praxi zneužívané v hospodárskej súťaži v konkurenčnom boji pre získanie právnej ochrany pre technické riešenia, ktoré nespĺňajú zákonom stanovené podmienky.

Negatívnou stránkou platnej právnej úpravy je aj jej nekomplexnosť, právna úprava úžitkových vzorov pri mnohých inštitútoch odkazuje na aplikáciu patentového zákona.

Cieľom predkladaného návrhu je vytvorenie novej komplexnej právnej úpravy úžitkových vzorov, ktorá by pri zachovaní, resp. čo najmenšom obmedzení výhod úžitkového vzoru, eliminovala negatí vne prvky vyplývajúce zo súčasnej právnej úpravy, predovšetkým zneužívanie registračného princípu v hospodárskej súťaži, ktoré môže vyústiť až do likvidácie konkurencie.

Navrhovaná právna úprava v určitej miere čerpá z v súčasnosti platnej právnej úpravy, ako aj z právnej úpravy patentov, resp. vynálezov, no súčasne zakotvuje, ako reakciu na doterajšie skú senosti a prax v oblasti úžitkových vzorov, množstvo nových inštitútov ako aj postupov v konaní pred Úradom priemyselného vlastníctva SR. V súvislosti s uvedeným, vzhľadom na rozsah navrhovaných zmien a ú prav, predkladateľ zvolil z hľadiska legislatívno – technického formu rekodifikácie súčasnej právnej úpravy.

Èlánok I návrhu, ktorý upravuje oblasť úžitkových vzorov, je v súlade Parížskym dohovorom na ochranu priemyselného vlastníctva, ktorý je jedinou medzinárodnou zmluvou zaoberajúcou sa úžitkový mi vzormi.

Rekodifikácia si vyžiadala aj novelizáciu súvisiacich právnych predpisov, ktorá je obsiahnutá v čl. II a III návrhu.

V čl. II návrhu je obsiahnutá novelizácia zákona NR SR č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, pričom navrhované zmeny alebo doplnky priamo súvisia s inštitútom úžitkové ho vzoru, resp. inými predmetmi priemyselných práv spadajúcimi do kompetencie ÚPV SR.

K novelizácii zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov (článok III ná vrhu) predkladateľ síce primárne pristúpil z dôvodu vykonania potrebných úprav v súvislosti s novonavrhovanou koncepciou úžitkových vzorov; no väčšina navrhovaných zmien alebo doplnkov patentového zá kona vyplýva zo záväzku SR aplikovať na konanie o patentových prihláškach a patentoch ustanovenia Dohovoru o patentovom práve (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 99/2005 Z. z. o prist úpení Slovenskej republiky k Dohovoru o patentovom práve), tzn. zo záväzku zosúladiť predmetné ustanovenia patentového zákona so znením Dohovoru o patentovom práve. Znenie Dohovoru o patentovom práve (PLT), ktorý bol prijatý na diplomatickej konferencii na pôde Svetovej organizácie pre ochranu duševného vlastníctva v Ženeve v máji 2000, sa uplatnilo už pri tvorbe patentového zákona v rokoch 2000-2001; no Dohovor o patentovom pr áve (PLT) vtedy bol ešte neplatným medzinárodným dokumentom bez akejkoľvek záväznosti pre SR.

Súčasne dochádza aj k odstráneniu niektorých nedostatkov v transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/44/ES zo 6. júla 1998 o prá vnej ochrane biotechnologických vynálezov; príčinu týchto nedostatkov treba hľadať v skutočnosti, že pôvodná transpozícia smernice bola vykonaná ešte v predstupovom období, vo všeobecnom nedostatku skú seností s implementáciou komunitárnych predpisov v uvedenom období, ako aj s nemožnosťou v danom čase komplexne odkazovať na komunitárne právo. Účelom novelizácie patentového zákona je aj odstránenie niektor ých problémov aplikačnej praxe, ako aj odstránenie legislatívno – technických nedostatkov.

Zmeny a doplnky právnej úpravy navrhované v článku III sú v súlade s Parížskym dohovorom na ochranu priemyselného vlastníctva a Dohovorom o patentovom pr áve (PLT).

Súlad navrhovanej úpravy s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie je vypracovaný formou doložky zlučiteľnosti a tabuľky zhody tohto návrhu s právom Európskych spoločenstiev a prá vom Európskej únie.

Navrhovaná úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať vplyv na zamestnanosť, ani na tvorbu pracovných miest.

Ministerstvo financií SR listom č. MF/16807/2007-81 z 15. mája 2007 vzalo na vedomie, že návrh zákona nebude mať finančný, ekonomický, enviromentálny vplyv a vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Dôvodová správa

osobitná časť

K článku I:

§ 1

Ustanovenie v najvšeobecnejšej rovine pomenúva okruh právnych vzťahov, ktoré sú predmetom úpravy návrhu zákona.

§ 2

Ustanovenie upravuje definície pojmov používaných v návrhu.

§ 3

Ustanovenie zveruje Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej aj 'úrad') právomoc zapisovať úžitkové vzory do registra úžitkových vzorov.

§ 4

Ustanovuje základné podmienky, ktoré musí spĺňať technické riešenie, aby bolo spôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom; pričom tieto podmienky sú bližšie špecifikované v ustanoveniach § 7 až 9.

Tieto podmienky majú povahu hmotnoprávnych podmienok a vždy musia byť naplnené všetky, aby bolo možné v konkrétnom prípade vyvodiť, že technické riešenie je spôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom.

Podľa doterajšej (v súčasnosti platnej) právnej úpravy (t. j. zákon č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov) sa úžitkovými vzormi chránia technické riešenia, ak sú nové, presahujú rámec prostej odbornej schopnosti a sú priemyselne využiteľné. Návrh zákona opúšťa požiadavku presiahnutia prostej odbornej schopnosti a nahrádza ju požiadavkou novou, t.j. technické rieš enie je výsledkom vynálezcovskej činnosti (viď § 8); dochádza k zosúladení tohto kritéria s právnou úpravou vynálezov (viď § 8 zákona č, 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedč eniach a zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov), nakoľko v praxi nebolo možné odlíšiť medzi prostou odbornou schopnosťou požadovanou pri úžitkový ch vzoroch a vynálezcovskou činnosťou pri patentovej ochrane.

§ 5

Odsek 1 demonštratívne uvádza riešenia, ktoré nezodpovedajú pojmu technického riešenia ako predmetu ochrany úžitkovým vzorom. Tento demonštratívny výpočet plne zodpovedá doterajšej prá vnej úprave úžitkových vzorov.

Odsek 2 zakotvuje zásadu výluky z ochrany úžitkovým vzorom len v rozsahu, v ktorom sa technické riešenie stotožňuje s riešením, ktoré sa nepovažuje za technické riešenie ako predmet ochrany úžitkový m vzorom podľa odseku 1.

§ 6

Ustanovenie upravuje výluky z ochrany úžitkovým vzorom. Na rozdiel od § 5, ktorý upravuje 'výluku' vo vzťahu k riešeniam, ktoré sa nepovažujú za technické riešenia podľa návrhu zá kona, ide o výluky z ochrany vo vzťahu k riešeniam, ktoré je možno považovať za technické riešenia podľa návrhu zákona, no z dôvodu verejného poriadku, dobrých mravov, dôvodov humánnych, etický ch alebo z dôvodu udeľovania iného druhu ochrany nie je možné predmetné technické riešenia chrániť úžitkovým vzorom.

Ustanovenie § 6 teda obsahuje taxatívny výpočet technických riešení, ktoré, aj keby spĺňali hmotnoprávne podmienky ochrany (§ 4), nie je možné chrániť úžitkovým vzorom.

Doterajšia právna úprava v zodpovedajúcom ustanovení vylučovala z ochrany úžitkovým vzorom, v porovnaní s navrhovanou úpravou, aj spôsoby výroby alebo pracovné činnosti (vi ď § 3 písm. c) zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov). Návrh túto výluku z ochrany úžitkovým vzorom nepreberá a umožňuje získať ochranu úžitkový m vzorom aj na tzv. spôsob (postup). Zavedenie ochrany úžitkovým vzorom aj na spôsoby je možné považovať za jeden z významných bodov návrhu; jeho zavedenie, resp. vypustenie z výluk vyplýva z vývoja inštit útu úžitkového vzoru, je reakciou na potreby a záujmy odbornej verejnosti, významným spôsobom prispieva k zatraktívneniu a zmodernizovaniu inštitútu úžitkového vzoru a je možné predpokladať jeho značn é využívanie. No súčasne je treba povedať, že aj naďalej zostávajú vylúčené z ochrany úžitkovým vzorom spôsoby výroby chemických a farmaceutických látok; tieto zostávajú len 'v pô sobnosti' práva patentového, a to predovšetkým z toho dôvodu, že vzhľadom na ich zložitosť a možný dopad na tretie osoby, resp. verejnosť si vyžadujú pred udelením ochrany (t. j. patentu) konanie s úpln ým vecným prieskumom, ktorý však registračné (zápisné) konanie podľa doterajšej a ani navrhovanej úpravy úžitkových vzorov neobsahuje.

§ 7

Znenie § 7 vychádza z ustanovení § 4 doterajšej úpravy. Návrh zákona v súlade s doterajšou úpravou vyžaduje novosť svetovú a absolútnu.

Odseky 1 a 2 všeobecným spôsobom upravuje základné kritérium novosti technického riešenia; technické riešenie sa považuje za nové, ak ešte nie je známe v rámci stavu techniky. Stav techniky tvoria akékoľ vek informácie, ktoré boli kdekoľvek na svete akýmkoľvek spôsobom sprístupnené verejnosti, t.j. neobmedzenému okruhu osôb pred dňom, od ktorého patrí prihlasovateľovi úžitkového vzoru právo prednost i (viď odôvodnenie k § 34), ide vlastne o úroveň vedomostí v príslušnom odbore v danom čase, ktoré sú prístupné každému.

Odsek 3 ako stav techniky uvádza aj obsah prihlášok úžitkových vzorov, patentových prihlášok podaných v Slovenskej republike, medzinárodných prihlášok s určením pre SR (Zmluva o patentovej spoluprá ci) a európskych patentových prihlášok s určením pre SR (Dohovor o udeľovaní európskych patentov – Európsky patentový dohovor) za predpokladu, že ide o prihlášky so skorším právom prednosti a bo li alebo budú zodpovedajúcim spôsobom zverejnené – ide o tzv. fiktívny alebo skrytý stav techniky.

Odsek 4 upravuje výnimku z definície stavu techniky – tzv. grace period, keď ustanovuje, že do stavu techniky nespadá také zverejnenie výsledkov práce prihlasovateľa alebo jeho právneho predchodcu, ku ktorému doš lo v presne stanovenom období pred podaním prihlášky.

§ 8

Technické riešenie je spôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom, ak spĺňa kritérium tzv. tvorivej úrovne.

Podľa doterajšej úpravy musí ísť o také technické riešenia, ktoré presahujú rámec tzv. prostej odbornej schopnosti. Aj keď definícia prostej odbornej schopnosti neexistuje, v porovnaní s ochranou poskytovanou patentovým právom by sa automaticky ponúkal názor, že pri úžitkových vzoroch postačuje nižšia úroveň tvorivej invencie. No ako bolo uvedené, za približne 15 rokov existencie inštit útu úžitkového vzoru na Slovensku sa nepodarilo jasne definovať pojem 'prostej odbornej schopnosti' ako aj rozdiel medzi vynálezcovskou činnosťou (kritérium patentovateľnosti podľa patentového zá kona) a tvorivou úrovňou – presah rámca prostej odbornej schopnosti (kritérium spôsobilosti na ochranu úžitkovým vzorom).

Z uvedených dôvodov návrh zákona opúšťa doterajšiu konštrukciu tvorivej úrovne (tzn. technické riešenie, ktoré presahuje rámec prostej odbornej schopnosti) a nahrádza ju konštrukciou novou, osvedč enou a korešpondujúcou s vynálezcovskou činnosťou v zmysle patentového zákona. (tzn. technické riešenie sa považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spô sobom zo stavu techniky).

Podľa interpretácie uskutočnenej Európskym patentovým úradom sa pojem 'zrejmý spôsob' vykladá ako niečo zjavné, čo nie je vybočením alebo skokom z normálneho technologického vývoja, vyplý va z doterajšieho stavu techniky, teda nevyžaduje mimoriadne schopnosti alebo inovačné nadanie nad rámec schopností, ktoré možno u odborníka predpokladať. Pod pojmom odborník treba rozumieť osobu, ktorá je v zá sade informovaná o všetkom, čo patrí k všeobecnému stavu vedomostí v príslušnom odbore alebo osobu s kvalifikáciou obvyklou pre riešenie úloh v určitej oblasti techniky.

Odsek 2 upravuje výnimku pri posudzovaní vynýlezcovskej činnosti, keď sa neberie do úvahy obsah prihlášok, ktoré neboli v rozhodujúcom čase zverejnené a teda nemohli byť pôvodcovi technického riešenia zn áme.

Ak teda pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti hovoríme o stave techniky, treba si uvedomiť, že do úvahy sa neberie tzv. fiktívny (skrytý) stav techniky definovaný v § 7 ods. 3; fiktívny s tav techniky je, ako bolo uvedené v odôvodneniu k § 7, len námietkou voči novosti v zmysle § 7 návrhu.

§ 9

Upravuje priemyselnú využiteľnosť ako tretie hmotnoprávne kritérium spôsobilosti na ochranu úžitkovým vzorom, pričom ide v podstate o modifikáciu doterajšej úpravy doplnenú o pôdohospodá rstvo.

Technické riešenie musí byť objektívne realizovateľné. Nerealizovateľné sú napríklad riešenia, ktoré sú v rozpore s objektívnymi vedeckými a technickými poznatkami (perpetuum mobile apod.).

§ 10

Ustanovenie formuluje právo na ochranu úžitkovým vzorom, ktoré patrí pôvodcovi technického riešenia. Právo na ochranu úžitkovým vzorom chápeme ako právo fyzickej osoby – pôvodcu na vo ľnú dispozíciu s výsledkom jeho tvorivej činnosti, t.j. technickým riešením, vrátane práva podať ako aj nepodať prihlášku na úrad. Originálnym subjektom práva na ochranu úžitkovým vzorom je p ôvodca technického riešenia. Pôvodcom môže byť iba fyzická osoba ako subjekt tvorivého myslenia bez ohľadu na jej spôsobilosť na právne úkony; vytvorenie technického riešenia je právnou skutočnosť ou, nie právnym úkonom.

Definuje práva spolupôvodcov uplatňujúc zásadu, že spolupôvodcovia majú právo na ochranu úžitkovým vzorom v takom rozsahu, v akom sa podieľali na vytvorení technického riešenia.

§ 11

Ustanovenie explicitne upravuje inštitút tzv. zamestnaneckého technického riešenia, resp. úžitkového vzoru. Podľa doterajšej úpravy sa na uplatňovanie práva na úžitkový vzor, čiž e aj daný prípad, obdobne používajú ustanovenia patentového zákona.

Ustanovenie rieši prechod práva na ochranu úžitkovým vzorom v prospech zamestnávateľa. Treba však zdôrazniť, že prechod práva na ochranu úžitkovým vzorom nastáva len v prípade, že technické rieš enie bolo vytvorené v rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho, obdobného pracovného alebo členského vzťahu. V prípade, že obsahom predmetného vzťahu nebola tvorivá činnosť alebo činnosť zameraná na riešenie problémov technického charakteru, nebude zásadne možné o prechode práva na ochranu úžitkovým vzorom hovoriť.

Osoba, ktorá pôvodcovi zadala vytvorenie technického riešenia, môže uplatniť svoje právo na ochranu úžitkovým vzorom počas zákonom vymedzenej lehoty. Jej márnym uplynutím sa technické riešenie dostá va do dispozície pôvodcu, ktorý už nie je vo svojich právach k technickému riešeniu obmedzený.

Pôvodca má právo na odmenu voči zamestnávateľovi, ktorý si uplatnil právo na ochranu úžitkovým vzorom voči pôvodcovi. Pre vznik práva na odmenu nie je podstatné, či bola alebo nebola podaná prihláš ka úžitkového vzoru. Pri určovaní výšky tejto odmeny je rozhodujúci technický a hospodársky význam technického riešenia a prínos dosiahnuteľný jeho využitím alebo iným uplatnením. Ani pri urč ovaní výšky odmeny nie je relevantná skutočnosť, či zamestnávateľ zažiadal o ochranu úžitkovým vzorom alebo nie, no ani tá skutočnosť, či zamestnávateľ technické riešenie reálne využ il alebo uplatnil, tzn. výška odmeny sa určuje bez ohľadu na konkrétny zisk, resp. prínos pre zamestnávateľa, rozhodný je zisk, resp. prínos potenciálny, čo vyplýva aj z použitia gramatickej tvaru 'prínos dosiahnuteľný'.

V zmysle odseku 6 zostávajú práva a povinnosti účastníkov tohto právneho vzťahu zachované aj po zániku právneho vzťahu medzi týmito účastníkmi.

§ 12

Právo na ochranu úžitkovým vzorom patrí aj právnym nástupcom pôvodcu, spolupôvodcov a zamestnávateľa v prípade tzv. zamestnaneckého úžitkového vzoru. V ustanovení je z prá va na ochranu úžitkovým vzorom, ktoré prechádza na právnych nástupcov, vyňaté právo na pôvodcovstvo, ktoré zásadne náleží fyzickej osobe – pôvodcovi technického riešenia.

Prevoditeľnosť práva na ochranu úžitkovým vzorom je založená na zásade voľného prevodu. Prevod alebo prechod práva je prevodom alebo prechodom práva na ochranu úžitkovým vzorom, ku ktorému patrí zá roveň právo na podanie prihlášky a po splnení zákonných podmienok aj práva vyplývajúce z úžitkového vzoru.

Zmluva o prevode práva na ochranu úžitkovým vzorom má obligatórne písomnú formu. Následkom nedodržania písomnej formy je neplatnosť zmluvy. Ide teda o formálny právny ú kon so sankciou neplatnosti; sankcia neplatnosti pri stanovenej písomnej forme právneho úkonu vyplýva zo všeobecnej úpravy právnych úkonov v Občianskom zákonníku (§ 40 odsek 1 – ak právny úkon nebol uroben ý vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný) a v Obchodnom zákonníku (§ 272 odsek 1 – zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zá kone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme).

Ustanovenie upravuje aj prechod práva na ochranu úžitkovým vzorom v prípade ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom – napr. premena právnickej osoby na inú formu spoločnosti alebo druž stvo, splynutie či rozdelenie právnickej osoby, dedenie po fyzickej osobe, príklep práva na verejnej dražbe.

Ak nastane situácia, že technické riešenie, ku ktorému sa viaže právo na ochranu úžitkovým vzorom, už je predmetom prihlášky úžitkového vzoru, súčasťou prevodu či prechodu práva na ochranu úžitkovým vzorom sú aj všetky práva z prihlášky úžitkového vzoru. V tomto prípade sa zmluva o prevode, resp. konštatovanie prechodu prihlášky úžitkového vzoru považuje zároveň za prevod alebo prechod práva na ochranu úžitkovým vzorom. Transfer prihlášky je účinný voči tretím osobám dňom jeho zápisu do registra.

§ 13

Odsek 1 upravuje okruh výlučných práv majiteľa úžitkového vzoru vo vzťahu k technickému riešeniu, ktoré je chránené úžitkovým vzorom, pričom odsek 2 spája vznik účinnosti t ýchto práv s dňom oznámenia zápisu úžitkového vzoru do registra.

Odsek 3 upravuje inštitút tzv. predbežnej ochrany po zverejnení prihlášky úžitkového vzoru, keď prihlasovateľovi priznáva právo na primeranú náhradu od osoby, ktorá po zverejnení prihlášky využ ívala jej predmet. Súčasne je však nutné upozorniť na skutočnosť, že prihlasovateľ si môže toto právo voči tretej osobe uplatniť až odo dňa oznámenia zápisu úžitkové ho vzoru do registra, teda odo dňa, od ktorého nastávajú účinky úžitkového vzoru.

§ 14

Explicitne upravuje rozsah ochrany vyplývajúcej z úžitkového vzoru.

Je potrebné zdôrazniť, že pri určovaní rozsahu ochrany, ktorá vyplýva z úžitkového vzoru, zohráva rozhodujúcu úlohu znenie nárokov na ochranu. Nároky na ochranu musia jasne určovať predmet, na ktorý sa požaduje ochrana. Nároky na ochranu musia byť jasné, stručné a musia byť podložené opisom technického riešenia.

Opis technického riešenia, prípadne výkresy je možné použiť- ako pomôcku v prípade nejasností - len na výklad pojmov použitých v nárokoch na ochranu.

§ 15

V nadväznosti na § 13 definuje využívanie úžitkového vzoru, pričom je v tejto súvislosti potrebné upozorniť najmä návrhom zavedenú možnosť chrániť úžitkovým vzorom aj spô soby. Podľa písmena c) platí, že osoba, ktorá vyrába, používa, ponúka alebo uvádza na trh, alebo na tento účel skladuje alebo dováža výrobok priamo získaný spôsobom chráneným úžitkový m vzorom, využíva tento úžitkový vzor. Ustanovenie ďalej konštruuje vyvrátiteľnú právnu domnienku (zhodné výrobky sa pokladajú za vyrobené spôsobom chráneným úžitkovým vzorom) a má znač ný procesnoprávny význam, pretože predstavuje v prípade sporu mechanizmus prechodu dôkazného bremena na odporcu, ktorý je povinný vzhľadom na uvedenú vyvrátiteľnú právnu domnienku preukázať, že spô sob chránený úžitkovým vzorom nepoužíva.

Využívanie úžitkového vzoru zahàňa aj tzv. nepriame využívanie - ustanovenie písm. d).

§ 16

Zakotvuje princíp tzv. komunitárneho vyčerpania práv.

Existencia princípu komunitárneho vyčerpania práv a nezavedenie tzv. medzinárodného vyčerpania je odvodená z judikatúry Európskeho súdneho dvora.

Podľa uvedeného princípu majiteľ úžitkového vzoru, ktorý umiestnil výrobky chránené úžitkovým vzorom na trh v členskom štáte EÚ alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Euró pskom hospodárskom priestore, vyčerpal týmto umiestnením svoje práva duševného vlastníctva a stratil právo ovplyvňovať ich naslednú distribúciu v rámci členských štátov EÚ alebo štátoch, ktor é sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

Ustanovenie je taktiež inšpirované nerealizovaným návrhmi smernice k aproximácii právnych úprav ochrany vynálezov úžitkovým vzorom a Dohody o patente Spoločenstva.

§ 17

Ustanovenie upravuje práva predchádzajúceho užívateľa technického riešenia, prípadne tretej osoby, ktorá vykonala preukázateľné prípravy bezprostredne smerujúce k jeho využívaniu (sú hrne predchádzajúci užívateľ). Poskytnutie ochrany predchádzajúcemu užívateľovi sa viaže na konanie nezávislé od pôvodcu technického riešenia, prípadne majiteľa úžitkového vzoru. Z časov ého hľadiska je pre vznik a existenciu práva predchádzajúceho užívateľa rozhodná doba vzniku práva prednosti.

Návrh pripúšťa prevod alebo prechod práva predchádzajúceho užívateľa, ale len ako prevod alebo prechod podniku alebo jeho časti, v rámci ktorej sa technické riešenie využíva.

§ 18

Ustanovenie korešponduje s úpravou obsiahnutou v patentovom zákone. § 18 patentového zákona (zákon č. 435/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) upravuje obmedzenie účinkov patentu vo vzť ahu ku konaniu, ktoré sa v zmysle medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná (napr. Èl. 5 ter Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva), nepovažuje za konanie porušujúce prá vo majiteľa patentu. Relevantné ustanovenia medzinárodných dohôd sa síce netýkajú úžitkových vzoroch, no predkladateľ návrhu považuje premietnutie týchto ustanovení, vzhľadom na 'príbuznosť' patentu a úžitkového vzoru, do návrhu za vhodné a logické.

Odsek 1 taxatívne uvádza výnimočné prípady, kedy sa využitie (z použitého gramatického tvaru vyplýva jednorazovosť) technického riešenia chráneného na území SR úžitkovým vzorom nepovaž uje za porušenie práv majiteľa tohto úžitkového vzoru, aj keď k využitiu predmetného riešenia došlo bez súhlasu tohto majiteľa. Táto úprava je rozvinutá, spresnená v odseku 2, kedy v prípade č inností uvedených v odseku 1 písm. d) až f), pri ktorých došlo priamo na území SR k využitiu úžitkového vzoru (t. j. individuálna príprava lieku v lekárni na základe lekárskeho predpisu alebo sú visiaca činnosť, činnosť vykonávaná súkromne a na neobchodné účely a činnosť experimentálna), nie je síce možné osobu, ktorá takú činnosť vykonala, považovať za porušovateľa prá v majiteľa úžitkového vzoru, no súčasne ani za osobu oprávnenú nepriamo využívať technické riešenie chránené úžitkovým vzorom v zmysle § 15 písm. d). Právo týchto osôb oprávnený ch využiť predmet technického riešenia je teda obmedzené len na využitie technického za podmienok v odseku 1 upravených.

§ 19

Právo k úžitkovému vzoru môže patriť viacerým subjektom. Vzťahy medzi spolumajiteľmi sú príbuzné vzťahom spoluvlastníkov k spoločnej veci, a preto návrh zákona pri ich posudzovaní odkazuje na subsidiárne použitie ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu, t. j. Občianskeho zákonníka, § 136 až 142. Vzťah spolumajiteľstva môže vzniknúť na základe spoloč nej tvorivej práce niekoľkých pôvodcov, na základe prevodu podielu k technickému riešeniu, na základe dedenia, rozhodnutia štátneho orgánu alebo iných skutočností ustanovených zákonom.

V prípade smrti spolumajiteľa ako fyzickej osoby bez právneho nástupcu alebo zániku spolumajiteľa ako právnickej osoby bez právneho nástupcu prirastá spolumajiteľský podiel k podielom ostatných spolumajiteľ ov v pomere ich podielov. Pri úprave podielu k predmetu priemyselného vlastníctva neprichádza do úvahy inštitút odúmrte a následného prechodu podielu do vlastníctva štátu ani situácia, keď by sa úžitkov ý vzor v rozsahu podielu stal voľným.

§ 20 až 23

Spoločným menovateľom týchto ustanovení je uplatnenie dispozičného práva vyplývajúceho zo zápisu úžitkového vzoru do registra.

V prípade zmluvy o prevode úžitkového vzoru sa zakotvuje obligatórny písomný charakter zmluvy so sankciou neplatnosti. Ohľadom nedodržania písomnej formy zmluvy a následnej sankcie neplatnosti viď výklad k § 12. Zmluva nadobúda medzi zúčastnenými stranami platnosť aj účinnosť dňom jej podpisu, resp. zmluvne určeným dňom; právne účinky voči tretím osobám však prevod nadobúda až dňom zá pisu prevodu do registra.

K prechodu úžitkového vzoru dochádza zo zákona na základe právnych skutočností, s ktorými sa prechod práva spája. Prechod práva na právneho nástupcu nastáva už vznikom samotnej právnej skutoč nosti, s ktorou je zo zákona spojený, no právne účinky prechodu voči tretím osobám opätovne nastávajú až dňom zápisu prechodu do registra.

Na záložné právo k úžitkovému vzoru ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s týmto právom sa primerane použije všeobecná úprava záložného práva obsiahnutá v Občianskom zákonní ku. Zmluva o zriadení záložného práva musí mať, pod sankciou neplatnosti, písomnú formu (opätovne viď výklad k § 12). V súvislosti so záložným právom je treba rozlišovať zriadenie a vznik zálo žného práva. Záložné právo k úžitkovému vzoru je viazané na zápis do registra. Tento zápis má na rozdiel od prevodu či prechodu úžitkového vzoru konštitutívny charakter. (Viď ustanovenie § 151e ods. 3 Občianskeho zákonníka – Záložné právo k niektorým veciam, právam alebo k iným majetkových hodnotám ustanoveným osobitným zákonom vzniká jeho registrá ciou v osobitnom registri, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Register vedený úradom je osobitným registrom v zmysle predmetného ustanovenia Občianskeho zákonníka.)

V obchodnom zákonníku § 508 až 515 sa nachádza všeobecná úprava licenčnej zmluvy na predmety priemyselného vlastníctva. Licenčná zmluva má Obchodným zákonníkom (§ 508/2) ustanovenú písomnú formu; jej nedodržanie má za následok neplatnosť zmluvy (§ 272/1 Obchodného zákonníka). Licenčná zmluva umožňuje výkon práv z úžitkového vzoru inými osobami ako tými, ktorým tieto práva prináležia ako majiteľom. K prevodu týchto práv na nadobúdateľa však nedochádza.

Právne účinky voči tretím osobám nadobúda licenčná zmluva, opätovne ako v prípade prevodu či prechodu úžitkového vzoru, dňom zápisu do registra. Úprava obsahuje aj vyvrátiteľnú prá vnu domnienku nevýlučného charakteru licencie pre prípad, že zmluva neustanovuje inak. Pojem výlučná, resp. nevýlučná licencie je v priemyselnoprávnej oblasti pojmom bežným a zaužívaným. Definí cia a charakter nevýlučnej licencie vyplýva aj zo všeobecnej úpravy licenčnej zmluvy na predmety priemyselného vlastníctva (§ 511 odsek 1 Obchodného zákonníka). Na základe tohto ustanovenia poskytovateľ (majite ľ úžitkového vzoru) uzavretím licenčnej zmluvy nestráca právo využívať technické riešenie chránené úžitkovým vzorom, ani právo poskytnúť súhlas na využívanie predmetného technick ého riešenia inému subjektu, t. j. právo poskytnúť ďalšiu nevýlučnú licenciu. Zmluvné strany - poskytovateľ licencie (majiteľ úžitkového vzoru) a nadobúdateľ licencie sa však môž u od tohto dispozitívneho ustanovenia odchýliť a dohodnúť sa inak – majiteľ úžitkového vzoru sa môže zaviazať neposkytnúť inému subjektu licenciu, prípadne sám majiteľ úžitkové ho vzoru sa môže po dobu trvania licencie vzdať práva na využívanie technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom. V takom prípade hovoríme o licencii výlučnej.

Odsek 5 predstavuje transpozíciu článku 4 odseku 1 písmena b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. V zmysle preambule smernice je jej cieľ om odstrániť rozdiely medzi úpravami prostriedkov vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva jednotlivých členských štátov ES, resp. priblížiť právne poriadky členských štá tov tak, aby zabezpečovali vysokú, rovnocennú a jednotnú úroveň ochrany duševného vlastníctva na vnútornom trhu.

V zmysle smernice by medzi osoby oprávnené vyžadovať uplatňovanie opatrení, postupov a prostriedkov právnej nápravy v prípade porušenia alebo ohrozenia práv duševného vlastníctva nemali patriť len vlastní ci / majitelia práv, ale tiež osoby, ktoré majú právny záujem a procesnú spôsobilosť, pokiaľ im to umožňujú platné právne predpisy a pokiaľ je to s nimi v súlade. S uvedeným koreš ponduje aj navrhované ustanovenie odseku 5, pričom v zmysle návrhu nadobúdateľ licencie disponuje v prípade neoprávneného zásahu alebo ohrozenia práv chránených návrhom zákona rovnakými právami ako majite ľ úžitkového vzoru.

§ 24

Úprava inštitútu nútenej licencie obsiahnutá v návrhu vychádza z doterajšej právnej úpravy § 14, no bola doplnená o detailnejšiu úpravu. Zásadnou zmenou oproti doterajšej ú prave je prenos kompetencie rozhodovať o udelení nútenej licencie z úradu na súdny orgán. Tento prenos kompetencie je navrhovaný z dôvodu, že ide o tak závažný zásah do výlučných práv majiteľa úž itkového vzoru, o ktorom by mal rozhodovať nezávislý, súdny orgán.

Odsek 1 upravuje možnosť, aby súd udelil nútenú licenciu, t. j. udelil právo na využívanie technického riešenia bez súhlasu majiteľa úžitkového vzoru, no za predpokladu splnenia striktne stanovený ch podmienok (uplynutie času, predchádzajúca márna ponuka na uzatvorenie licenčnej zmluvy a nevyužívanie alebo nedostatočné využívanie technického riešenia na území Slovenskej republiky).

Odsek 3 zakotvuje výnimku z požiadavky kumulatívneho splnenia uvedených podmienok; v prípade ohrozenia dôležitého verejného záujmu možno nútenú licenciu udeliť bez ohľadu na splnenie podmienky uplynutia š tyroch rokov od podania prihlášky (alebo troch rokov od zápisu úžitkového vzoru do registra) a podmienky predchádzajúcej ponuky na uzatvorenie licencie. Ako príklad ohrozenia dôležitého verejného záujmu mož no uviesť ohrozenie zdravia obyvateľstva napríklad v prípade vypuknutia pandémie vtáčej chrípky.

V zmysle odseku 2 je možné udeliť nútenú licenciu len ako nevýlučnú, teda nie je možné týmto spôsobom zriadiť monopol pre jedného držiteľa licencie (výlučná licencia).

Odsek 4 obmedzuje možnosť prevodu alebo prechodu práva nadobúdateľa nútenej licencie, ktorý je možný len v prípade a ako súčasť prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti, v rámci ktorej sa technické riešenie, ktoré je predmetom nútenej licencie, využíva.

Odsek 5 určuje podmienky vzdania sa udeleného práva nútenej licencie.

§ 25

Upravuje sa právo majiteľa úžitkového vzoru na primeranú úhradu, a to v prípade udelenia nútenej licencie, ktoré predstavuje závažný zásah do výlučných práv majiteľa úžitkov ého vzoru.

Pripúšťa sa aj možnosť zrušenia rozhodnutia o udelení nútenej licencie v prípade podstatnej zmeny okolností, na základe ktorých bolo pôvodné rozhodnutie vydané. Súd môže rozhodnutie zrušiť na n ávrh majiteľa úžitkového vzoru, ako aj nadobúdateľa nútenej licencie.

§ 26

Návrh preberá z doterajšej právnej úpravy koncept platnosti a doby ochrany úžitkového vzoru vo forme 4 + 3 + 3. Znamená to, že úžitkový vzor platí štyri roky odo dňa podania prihláš ky, pričom platnosť úžitkového vzoru môže byť predĺžená dvakrát - vždy o tri roky až na celkovú dobu ochrany desať rokov odo dňa podania prihlášky. Platnosť úžitkového vzoru predĺž i úrad len na žiadosť, a to majiteľa úžitkového vzoru, záložného veriteľa alebo aj účastníka súdneho konania, ktorého predmetom je právo na ochranu úžitkovým vzorom. Návrh dáva záložn ému veriteľovi, resp. účastníkovi súdneho konania túto možnosť z dôvodu, aby mohli zabrániť zániku predmetu záložného práva, resp. predmetu súdneho konania, ku ktorému by došlo v dô sledku nepodania žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru. V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že platnosť úžitkového vzoru na žiadosť účastníka súdneho konania úrad predĺ ži len za predpokladu, že do registra bola zapísaná skutočnosť, že predmetné súdne konanie prebieha.

Výnimku z pravidla predĺženia platnosti len na žiadosť oprávnenej osoby predstavuje odsek 3, ktorý rieši situáciu, keď by k zápisu úžitkového vzoru došlo až po uplynutí štyroch rokov od podania prihl ášky. V takom prípade nie je žiadosť o predĺženie platnosti potrebná a úrad predĺži platnosť automaticky.

Odsek 4 ustanovuje, kedy najskôr ako aj najneskôr je možné podať žiadosť o predĺženie platnosti úžitkového vzoru, pričom sa s ohľadom na článok 5bis odsek 1 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyseln ého vlastníctva povoľuje dodatočná šesťmesačná lehota na podanie žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru. Túto dodatočnú šesťmesačnú lehotu na podanie žiadosti o predĺž enie platnosti úžitkového vzoru môže využiť ktorákoľvek osoba oprávnená na podanie žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru, teda aj účastník súdneho konania v zmysle odseku 7.

Ustanovenie odseku 6 chráni postavenie tretích osôb, ktoré v čase po uplynutí lehoty na podanie žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru začali využívať predmet ochrany v dobrej viere.

§ 27

Ustanovenie upravuje dva zaužívané spôsoby zániku úžitkového vzoru.

Doterajšia úprava bola doplnená možnosťou určiť v oznámení o vzdaní sa úžitkového vzoru neskorší deň, ako je deň doručenia oznámenia úradu, ku ktorému nadobúda toto oznámenie úč innosť.

Pretože vzdanie sa úžitkového vzoru má účinky ex nunc, nie je prípustné čiastočné vzdanie sa úžitkového vzoru; majiteľ úžitkového vzoru môže využiť inštitút čiastočného v ýmazu úžitkového vzoru (§ 40 odsek 6 návrhu) s účinkami ex tunc. Èiastočné vzdanie sa úžitkového vzoru by, vzhľadom na účinky ex nunc, mohlo byť majiteľom úžitkového vzoru zneužité v prípade 'hrozby' možného výmazu úžitkového vzoru, ktorý má, ako už bolo uvedené, účinky ex tunc.

Z dôvodu právnej istoty je vzdanie sa úžitkového vzoru, na ktorom viaznu práva tretích osôb zapísané v registri, viazané na ich súhlas v prípade, že ich práva alebo oprávnené záujmy môžu byť z ánikom úžitkového vzoru poškodené. Rovnaká ochrana sa poskytuje aj navrhovateľovi v súdnom spore o právo na ochranu úžitkovým vzorom v prípade, že je tento súdny spor zapísaný v registri.

Všeobecne k § 28 -31

Ustanovenia § 28 – 31 sa dotýkajú ochrany proti porušovaniu práv k úžitkovému vzoru, resp. ochrany práv majiteľa úžitkového vzoru. Platná právna úprava úžitkových vzorov, t. j. zákon č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov, danú problematiku priamo nerieši, v § 21 odsek 2 odkazuje na aplikáciu zodpovedajú cich ustanovení patentového zákona. Platná právna úprava vymožiteľnosti práv obsiahnutá v patentovom zákone (§ 32 – 34 patentového zákona), za súčasného stavu použiteľná aj v prípade úžitkových vzorov, vychádza z požiadaviek zmluvy TRIPS a po 1. marci 2007, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 84/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2006 Z. z. o autorskom práve a právach s úvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (jeho článok X predstavuje novelizáciu patentového zákona), je v súlade aj s ustanoveniami smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva.

Relevantné ustanovenia zmluvy TRIPS síce nepostihujú oblasť úžitkových vzorov a upravujú oblasť iných priemyselnoprávnych inštitútov vrátane vynálezov, resp. patentov, no predkladateľ návrhu považ uje premietnutie týchto ustanovení, vzhľadom na 'príbuznosť' patentu a úžitkového vzoru, do návrhu za vhodné a logické. V prípade smernice 2004/48/ES je situácia iná, pretože podľ a Stanoviska Komisie 2005/295/ES k článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Úradný vestník Európskej únie, L 94/37) rozsah smernice 2004/48/ES zah àňa okrem iných vymenovaných práv duševného vlastníctva aj právo úžitkového vzoru.

Keďže návrh zákona o úžitkových vzoroch opúšťa konštrukciu odkazovania na aplikáciu ustanovení patentového zákona a jeho ambíciou je komplexne upraviť oblasť práva úžitkový ch vzorov, a to vrátane ochrany proti porušovaniu práv, resp. vymožiteľnosti práv, je nevyhnutné do návrhu premietnuť aj zodpovedajúce ustanovenia vyplývajúce zo zmluvy TRIPS, ako aj smernice 2004/48/ES; navrhovaná úprava zodpovedá platnej právnej úprave obsiahnutej v § 32 – 34 patentového zákona.

§ 28

Ustanovenie nepredstavuje nóvum v oblasti úžitkových vzorov, je len 'prenesením' právnej úpravy obsiahnutej v patentovom zákone a použiteľnej aj v oblasti úžitkových vzorov.

Odsek 1 vo všeobecnosti upravuje formy ochrany práv majiteľa úžitkového vzoru.

Odsek 2 zakotvuje všeobecnú schému práva na náhradu škody vrátane ušlého zisku a vrátane práva na zadosťučinenie v prípade nemajetkovej ujmy; v tejto súvislosti je vhodné upozorniť na ustanovenie § 442a Občianskeho zákonníka, ktoré je účinné od 1.3.2007 a predstavuje novú koncepciu primeraného zadosťučinenia, resp. úhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pri porušení alebo ohrození práva duševné ho vlastníctva.

§ 29

Zakotvuje právo na informácie, korešponduje s § 32a patentového zákona. Predstavuje podrobnú úpravu práva na informácie v zmysle smernice 2004/48/ES. V súlade s člá nkom 8 smernice 2004/48/ES upravuje právo majiteľa úžitkového vzoru požiadať v prípade porušenia alebo ohrozenia práv vyplývajúcich zo zákona o poskytnutie relevantných informácií o pôvode vý robku a okolnostiach jeho uvedenia na trh, pričom ustanovenie explicitne určuje osoby, ktoré sú povinné predmetné informácie poskytnúť, ako aj demonštratívne vymenúva okruh údajov, ktoré je majiteľ úž itkového vzoru oprávnený požadovať. Ustanovenie posilňuje postavenie majiteľa úžitkového vzoru v boji proti porušovaniu alebo ohrozovaniu práv, pretože mu umožňuje nielen zasiahnuť voči konkré tnemu porušovateľovi, ale aj vysledovať reťazec osôb (napr. distribútor, dodávateľ, veľkoobchodník, predajca), ktoré sa na porušovaní práv podieľajú.

§ 30

Ustanovenie korešponduje s úpravou § 33 patentového zákona.

Právomoc rozhodovať o sporoch týkajúcich sa ochrany práv prihlasovateľov, majiteľov úžitkových vzorov či iných osôb je zverená súdu ako nezávislému orgánu.

Ustanovenie demonštratívnym spôsobom predstavuje aj možné rozhodnutia súdu, ktorých cieľom je zamedzenie porušovania práv. Takto formulované petity vychádzajú zo zmluvy TRIPS a sú v súlade aj so znení m smernice 2004/48/ES. Stiahnutie z obchodnej siete prichádza do úvahy v prípadoch, kedy nie je možné vylúčiť možnú dohodu medzi majiteľom úžitkového vzoru a porušovateľom práva, na základe kto rej by sa stal porušovateľ osobou oprávnenou používať úžitkový vzor. Definitívne odstránenie z obchodnej siete predstavuje v tomto smere riešenie konečné, možnosť dohody medzi majiteľom úžitkové ho vzoru a porušovateľom neprichádza do úvahy. Stiahnutie z obchodnej siete sa využije len u výrobkov, ktoré porušujú alebo ohrozujú práva, iné zabezpečenie spôsobom zamedzujúcim ďalšie poruš ovanie alebo ohrozovanie práva a zničenie možno využiť aj pri nástrojoch alebo materiáloch, ktorých prostredníctvom priamo došlo k porušeniu alebo ohrozeniu práv. Opatrenia sa vykonávajú na náklady poruš ovateľa práva.

§ 31

Ustanovenie korešponduje s úpravou § 34 patentového zákona.

Upravuje inštitút predbežného opatrenia, formulácia ustanovenia vychádza z čl. 50 zmluvy TRIPS a je v súlade s článkom 9 smernice 2004/48/ES; v preambule smernice 2004/48/ES je uvedené – je nevyhnutné stanoviť predbežné opatrenia na okamžité ukončenie porušovania práv bez čakania na rozhodnutie vo veci samej a pritom okrem iného stanoviť potrebné zá ruky na pokrytie nákladov a ujmy spôsobených odporcovi neoprávneným návrhom. Požiadavka záruky v zmysle uvedeného je premietnutá do odseku 2 ako povinnosť zložiť peňažnú zá ruku alebo zodpovedajúcu istotu, ktorú môže súd uložiť navrhovateľovi i bez návrhu.

§ 32

O zápis úžitkového vzoru do registra sa žiada prihláškou podanou na úrade. Aktívne procesne legitimované na podanie prihlášky úžitkového vzoru sú osoby, ktorým prislúcha prá vo na ochranu úžitkovým vzorom (t.j. pôvodca, spolupôvodca, zamestnávateľ v prípade tzv. zamestnaneckého technického riešenia a ich právni nástupcovia). Pri posudzovaní aktívnej procesnej legitimácie ú rad vychádza zo zásady, že za osobu disponujúcu právom na ochranu úžitkovým vzorom sa považuje osoba prihlasovateľa. Úrad vychádza z tejto domnienky, kým nie je súdom určené inak.

Odsek 2 upravuje aj v doterajšej právnej úprave úžitkových vzorov platný a zaužívaný koncept jednotnosti technického riešenia obsiahnutého v prihláške; jednotnosť technického riešenia sa považ uje za formálno-právnu náležitosť prihlášky. Následkom nesplnenia podmienky jednotnosti technického riešenia je v zmysle § 38 ods. 1 návrhu zastavenie konania o prihláške.

Odsek 3 obsahuje ďalšiu požiadavku vo vzťahu k prihláške úžitkového vzoru, a to jej jasnosť, úplnosť a zrozumiteľnosť. Ide o všeobecne uznávaný koncept v patentovom práve, ktorý je ž iaduce aplikovať aj v práve úžitkových vzorov. V podstate znamená toľko, že z prihlášky úžitkového vzoru musí technické riešenie vyplývať tak jasne a zrozumiteľne, aby ho odborník mohol v prí pade potreby reprodukovať bez ďalších nárokov na tvorivú činnosť na úrovni stavu techniky, s bežnými znalosťami predpokladanými pre odborníka v danom odbore. Následkom nesplnenia podmienky jasnosti, ú plnosti a zrozumiteľnosti je v zmysle § 38 odsek 2 návrhu zamietnutie prihlášky. Poukazujeme aj na možnosť výmazu úžitkového vzoru z tohto dôvodu (viď § 44 ods. 1 písm. c) návrhu).

Odsek 4 uvádza obligatórne obsahové náležitosti prihlášky. Nedostatok obsahových náležitostí môže v zmysle § 38 odsek 1 viesť k zastaveniu konania o prihláške.

§ 33

Za deň podania prihlášky úžitkového vzoru sa považuje deň, keď bolo úradu doručené podanie obsahujúce aspoň základné náležitosti (nevyhnutné minimum údajov) uvedené v odseku 1, resp. deň, kedy toto podanie bolo doplnené o chýbajúce náležitosti nutné na určenie dňa podania.

Odsek 2 umožňuje akceptovať časť podania, konkrétne ide o časť, ktorá sa javí ako opis, i v inom ako slovenskom jazyku, samozrejme len pre účely priznania dňa podania.

V tejto súvislosti je vhodné upozorniť na skutočnosť, že priznanie dňa podania prihlášky má podstatné hmotnoprávne účinky v podobe vzniku práva prednosti podľa § 34.

§ 34

Celá oblasť priemyselných práv, vrátane práva k úžitkovým vzorom, je založená na princípe prednosti (priority). Prihlasovateľ, ktorý podal prihlášku obsahujúcu určité technické riešenie, má prednosť pred prihlasovateľom, ktorý podá prihlášku obsahujúcu zhodné technické riešenie neskôr, tzn. prvý prihlasovateľ má zabezpečené právo prednosti voči každému, kto nesk ôr podá prihlášku s totožným, zhodným technickým riešením.

Dátum vzniku práva prednosti je rozhodný pre posúdenie splnenia kritéria novosti (ako aj tvorivej činnosti).

Preberá sa doterajší všeobecne uznávaný koncept vzniku práva prednosti, tzn. za dátum vzniku práva prednosti sa okrem dňa podania prihlášky pokladá aj deň práva prednosti podľa medzinárodné ho dohovoru (Parížsky dohovor na ochranu priemyselného vlastníctva).

V zmysle Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva je možné právo prednosti uplatniť v lehote 12 mesiacov odo dňa, keď bola podaná prvá prihláška so zhodným predmetom, pričom deň podania prihlášky sa do tejto lehoty nepočíta. Právo prednosti podľa tohto medzinárodného dohovoru musí byť uplatnené už v samotnej prihláške, pričom v lehote 3 mesiacov od podania prihláš ky je prihlasovateľ povinný uplatnené právo prednosti preukázať dokladom o práve prednosti.

V prípade, ak síce prihlasovateľ právo prednosti uplatnil už v prihláške, ale riadne a včas v lehote 3 mesiacov ho nepreukázal, môže, pri splnení podmienok uvedených v odseku 4, požiadať úrad o dodatočn é uznanie dokladu o práve prednosti.

Ak však právo prednosti podľa medzinárodného dohovoru nebolo uplatnené už v prihláške úžitkového vzoru a v lehote 3 mesiacov, resp. v dodatočnej lehote nebolo doložené dokladom o práve prednosti, úrad na ň v konaní neprihliada a právo prednosti bude odvodené odo dňa podania prihlášky.

§ 35

Upravuje tzv. odbočenie z patentovej prihlášky, pričom nadväzuje nadoteraz platnú úpravu (§ 10 platného zákona o úžitkových vzoroch ).

Ustanovenie dáva možnosť prihlasovateľovi patentovej prihlášky zo svojej patentovej prihlášky tzv. odbočiť a požiadať podaním prihlášky aj o zápis úžitkového vzoru do registra, a to pre rovnaké technické riešenie, pričom úrad prihlasovateľovi uzná dátum podania, prípadne aj právo prednosti z patentovej prihlášky. Podmienkou odbočenia je, okrem zhodnosti technického riešenia, aj to, že prihláš ku úžitkového vzoru musí prihlasovateľ podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia o patentovej prihláške, nejneskôr do 10 rokov od podania patentovej prihlášky.

Inštitút odbočenia je možné využiť napríklad ako dočasnú ochranu technického riešenia do doby udelenia patentu na takéto riešenie.

V tejto súvislosti je vhodné poznamenať, že doterajšia právna úprava pozná len inštitút odbočenia z patentovej prihlášky na prihlášku úžitkového vzoru a nie naopak. No návrh prostrední ctvom novelizácie patentového zákona (vloženie nového § 36a) zavádza aj inštitút odbočenia z prihlášky úžitkového vzoru na patentovú prihlášku (viď odôvodnenie k Èl. III, bodu 22.).

§ 36

Ide o ustanovenie doteraz upravené v § 61 ods. 5 patentového zákona. Pretože predmetné ustanovenie, ktoré upravuje zmenu európskej patentovej prihlášky podanej podľa čl. 135 a 136 Európskeho patentov ého dohovoru na národnú prihlášku úžitkového vzoru, systematicky spadá do oblasti zákona o úžitkových vzoroch, pristúpil navrhovateľ k vypusteniu ustanovenia § 61 odsek 5 z patentového zá kona a zodpovedajúcu úpravu mechanizmu zmeny s nevyhnutnými doplnkami zapracoval do návrhu.

§ 37

Ak sa navrhovateľ na súde domáha na základe určovacej žaloby určenia, že je osobou disponujúcou právom na ochranu úžitkovým vzorom (spor o právo na ochranu úžitkovým vzorom), môž e niektorý z účastníkov takého súdneho konania požiadať úrad o prerušenie konania o prihláške. Úrad konanie preruší len na žiadosť účastníka konania, ktorá musí byť doplnená sú dom potvrdeným rovnopisom podania na súd. Prerušenie konania sa netýka zverejnenia prihlášky. V čase rozhodovania o spore, resp. v čase prerušenia konania o prihláške lehoty podľa návrhu spočívajú, s vý nimkou lehoty na zverejnenie prihlášky podľa § 38 odsek 5 návrhu.

§ 38

Podľa doterajšej právnej úpravy sa v konaní o prihláške úžitkového vzoru uplatňuje tzv. registračný princíp. Znamená to, že úrad pred zápisom úžitkového vzoru do registra nesk úma, či prihlásené technické riešenie spĺňa podmienku novosti a či presahuje rámec prostej odbornej schopnosti. K skúmaniu týchto podmienok dochádza až v eventuálnom výmazovom konaní. Práve takéto r ýchle, jednoduché získanie monopolu na určité technické riešenie v konaní bez vecného prieskumu je najvýraznejšou 'výhodou' úžitkového vzoru. Na druhej strane práve vďaka jednoduché mu konaniu bez vecného prieskumu je možné získať právnu ochranu aj pre technické riešenie, ktoré nespĺňa zákonom stanovené podmienky. V praxi dochádza aj k zneužívaniu inštitútu úžitkové ho vzoru, resp. k zneužívaniu registračného princípu v hospodárskej súťaži, ktoré môže vyústiť až do likvidácie konkurencie (týka sa to predovšetkým malých a stredných podnikateľov).

Návrh zákona túto negatívnu stránku úžitkového vzoru eliminuje, a to pri súčasnom zachovaní, resp. čo najmenšom obmedzení výhod úžitkového vzoru (rýchle, lacné konanie bez vecného prieskumu).

Úrad v konaní o prihláške naďalej nebude z vlastného podnetu skúmať novosť a tvorivú úroveň technického riešenia, prieskum vykoná len ohľadom podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2. Ak nedô jde k zastaveniu konania o prihláške alebo ak prihláška nebola zamietnutá, vykoná úrad na predmet prihlášky rešerš na stav techniky. Výsledok tejto rešerše úrad oznámi prihlasovateľovi a prihláš ku aj s výsledkom rešerše zverejní. Je dôležité zdôrazniť, že úrad výsledok rešerše v rámci konania o prihláške nijako nezohľadňuje. V prípade, ak je výsledkom rešerše nenovosť technického riešenia, môže prihlasovateľ na takúto skutočnosť zareagovať (napr. späťvzatie prihlášky, úprava prihlášky) a súčasne tým, že je výsledok rešerše zverejnený spoloč ne s prihláškou, dostáva sa do dispozície verejnosti a v ustanovenej lehote môže ktokoľvek podať úradu námietky proti zápisu úžitkového vzoru do registra, a to aj z dôvodu nenovosti technického rieš enia a nesplnenia požiadavky tvorivej úrovne (pozri odôvodnenie k § 40 a nasl).

§ 39

Ustanovenie definuje rozsah povolených úprav prihlášky a upravujú možnosť rozdelenia prihlášky.

§ 40

Námietkové konanie je v návrhu novým inštitútom, pričom jeho hlavným cieľom je zamedzenie vedomého zneužívania registračného princípu konania o zápise úžitkových vzorov. V zá konom ustanovenej lehote môže ktokoľvek podať námietky proti zápisu úžitkového vzoru do registra, a to z taxatívne vymedzených dôvodov (technické riešenie, ktoré je predmetom prihlášky, nespĺň a podmienku novosti, nie je výsledkom tvorivej činnosti, nie je priemyselne využiteľné (§ 4) alebo riešenie, ktoré je predmetom prihlášky sa v zmysle § 5 nepovažuje za technické riešenie alebo patrí medzi vý luky z ochrany (§ 6) alebo nie je splnená podmienka podľa § 32 odsek 3). Osobou oprávnenou na podanie námietok je ktorákoľvek osoba disponujúca právnou subjektivitou.

Námietky je možné podať do troch mesiacov od zverejnenia prihlášky. Prípadnej žiadosti o uvedenie do predošlého stavu podanej podľa § 51 nie je možné v prípade jej zmeškania vyhovieť. Pretož e ide o lehotu zákonnú, nie je možné ju ani predĺžiť v zmysle § 50 ods. 1 návrhu, ani požiadať o pokračovanie v konaní v zmysle § 50 ods. 2 návrhu,.

V odseku 2 je premietnutá zásada koncentrácie, ktorá sa v konaní o námietkach proti zápisu do registra plne aplikuje. Znenie odseku 2 vyžaduje, aby námietky, ich odôvodnenie ako aj dôkazy boli úradu predložené , prípadne dôkazy boli označené počas ustanovenej trojmesačnej lehoty. Na námietky alebo dôkazy predložené po uplynutí lehoty úrad neprihliada. Námietkové konanie je konaním návrhový m, tzn. je v plnom rozsahu v dispozícii navrhovateľa. Úrad je viazaný okruhom vznesených námietok a ich odôvodnením a nemôže v konaní postupovať z úradnej moci, aj keby mal z iných zdrojov závažnejšie d ôkazy, pokiaľ tieto neboli predložené alebo vznesené namietateľom samotným.

§ 41

Predmetom skúmania zo strany úradu je dodržanie trojmesačnej lehoty na podanie námietok, ako aj skutočnosť či námietky obsahujú odôvodnenie. V prípade, že nie sú splnené formálne nálež itosti námietok alebo nie je dodržaná lehota na podanie námietok, prípadne namietateľ nepredloží označené dôkazy, úrad konanie o námietkach rozhodnutím zastaví.

Ak úrad nezistí dôvod na zastavenie konania o námietkach, oboznámi s námietkami prihlasovateľa a vyzve ho, aby sa k námietkam v určenej lehote vyjadril. Výzva na vyjadrenie sa k námietkam musí obsahovať pouč enie o zastavení konania o prihláške v prípade nevyjadrenia sa prihlasovateľa v určenej lehote.

Zastavenie konania o prihláške úžitkového vzoru v prípade nevyjadrenia sa prihlasovateľa k námietkam proti zápisu do registra je odrazom zásady ekonomiky správneho konania a zásady koncentrácie námietkové ho konania. Ak má úrad preukázané doručenie námietok vrátane výzvy na vyjadrenie sa a poučenia o možnom zastavení konania o prihláške úžitkového vzoru a prihlasovateľ sa k námietkam v urč enej lehote nevyjadrí, predpokladá sa, že prihlasovateľ s námietkami 'súhlasí' a uznáva existenciu uplatnenej zápisnej prekážky.

V odseku 5 dochádza k prelomeniu zásady písomnosti. Úrad nariadi ústne pojednávanie v tom prípade, ak nie je možné rozhodnúť na základe písomných podaní namietateľa a prihlasovateľa. V takom prípade úrad doručí namietateľovi vyjadrenie prihlasovateľa o námietkach.

§ 42

Ustanovenie upravuje procesný postup úradu v prípade námietok, ktoré boli podané v ustanovenej lehote, formálne bezchybne a ku ktorým sa prihlasovateľ vyjadril. V tejto súvislosti je vhodné opä tovne upozorniť na skutočnosť, že konanie o námietkach je konaním návrhovým, úrad teda skúma to, či predmet prihlášky spĺňa podmienky ochrany podľa § 4, 5, 6 alebo či prihláška spĺň a podmienku podľa § 32 odsek 3, len v rozsahu podaných námietok a na základe dokazovania vykonaného len na návrh účastníkov (namietateľ a prihlasovateľ). Úrad vydá alebo rozhodnutie o úplnom alebo čiastoč nom zamietnutí prihlášky (v prípade, ak predmet prihlášky nespĺňa úplne alebo čiastočne podmienky podľa § 4, 5, 6 alebo prihláška nespĺňa podmienku podľa § 32 odsek 3) alebo rozhodnutie o zamietnut í námietok (v prípade, ak nezistí nesplnenie podmienky podľa § 4, 5, 6 a § 32 odsek 3).

Proti všetkým rozhodnutiam vydaným v zmysle § 41 a 42 je prípustný opravný prostriedok vo forme rozkladu (§ 53).

§ 43

Odseky 1 a 2 upravujú zápis úžitkového vzoru do registra, t.j. upravuje procesný postup úradu v prípade splnenia všetkých podmienok nevyhnutných pre zápis úžitkové ho vzoru do registra. Ide o nasledujúce podmienky:

–jednotnosť prihláš ky v zmysle § 32 ods. 2, naplnenie obsahových náležitostí prihlášky podľa § 32 ods. 4, prihláška spĺňa všetky podmienky ustanovené, v súlade so splnomocňovacím ustanovením - § 59, vykonávac ím predpisom tzn. konanie o prihláške nebolo zastavené podľa § 38 ods. 2,

–predmet prihlášky, konkré tne technické riešenie nespadá do výluk podľa § 5 a 6, resp. konkrétne technické riešenie nie je v rozpore s § 5 a 6 (pozn. - § 5 a 6 návrhu sa týkajú problematiky riešení, ktoré sa na účely zá kona o úžitkových vzoroch nepovažujú za technické riešenia spôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom ako aj technických riešení, ktoré by v zmysle § 5 spôsobilé na ochranu úžitkový m vzorom boli, ale sú z tejto ochrany na základe právnej normy vylúčené), ako aj v zjavnom rozpore s ustanovením § 9 (t.j. zjavná priemyselná nevyužiteľnosť technického riešenia) a splnenie hmotnoprá vnej podmienky jasnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti formulácie technického riešenia v prihláške, ktorá v podstate znamená toľko, že z prihlášky úžitkového vzoru musí technické riešenie vyplýva ť tak jasne a zrozumiteľne, aby ho odborník mohol v prípade potreby reprodukovať bez ďalších nárokov na tvorivú činnosť na úrovni stavu techniky, zbežnými znalosťami predpokladanými pre odborní ka v danom odbore (§ 32 ods. 3) prihláška nebola zamietnutá podľa § 38 ods. 2,

–skutočnosť, že proti z ápisu úžitkového vzoru do registra neboli treťou osobou podané námietky v zmysle § 40 alebo, ak takéto námietky podané boli, boli zamietnuté alebo konanie o nich bolo zastavené.

Ak sú splnené uvedené podmienky, úrad pristúpi k zápisu úžitkového vzoru do registra. Pripomíname, že o zápise úžitkového vzoru do registra nie je vydávan é rozhodnutie formou individuálneho správneho aktu, ktorý by mal mať náležitosti podľa § 47 správneho poriadku. O zápise úžitkového vzoru úrad vydá prihlasovateľovi osvedčenie, ktor ým ho zároveň o tejto skutočnosti informuje. Osvedčenie má charakter verejnej listiny.

Zápis úžitkového vzoru do registra je právotvornou skutočnosťou, ktorá vedie k vzniku práv k úžitkovému vzoru.

Tretie osoby sa o zápise úžitkového vzoru do registra dozvedia prostredníctvom oznámenia zápisu úžitkového vzoru vo vestníku, ktorý je oficiálnym publikačným prostriedkom v zmysle článku 12 Paríž skeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva.

Ustanovenie odseku 3 rieši prípad, keď je zo strany jedného prihlasovateľa podaných viacero prihlášok so zhodným predmetom, pričom prípustný je zápis len jedného úžitkového vzoru na jedno technické rie šenie. Toto riešenie a obmedzenie má nesporný právny význam predovšetkým v tom, že zamedzuje možnosť rôznej dispozície s úžitkovými vzormi, týkajúcimi sa zhodného technického riešenia, keď napríklad majiteľ dvoch úžitkových vzorov by si mohol jeden úžitkový vzor ponechať a druhý úžitkový vzor previesť na tretiu osobu, prípadne zriadiť záložné právo či licenciu len k jedné mu z úžitkových vzorov, čo by bola situácia zjavne neakceptovateľná a vytvárajúca priestor pre konflikty a právnu neistotu s ohľadom na virtualitu existencie viacerých práv.

§ 44

Dôvody pre výmaz úžitkového vzoru z registra sú návrhom v odseku 1 taxatívne vymedzené. Znenie ustanovenia vychádza z doterajšej úpravy, no súčasne boli výmazové dôvody návrhom rozš írené, a to konkrétne o výmazové dôvody uvedené v písm. c) (t.j. možnosť výmazu úžitkového vzoru z registra v prípade nesplnenia podmienky podľa § 32 ods. 3 návrhu – tzv. podmienka jasnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti formulácie technického riešenia v prihláške), písm. e) (navrhovaný výmazový dôvod korešponduje s požiadavkou zakotvenou v § 43 ods. 3 návrhu) a písm. f) (tento výmazový d ôvod je odzrkadlením prechodného ustanovenia § 60 ods. 2 návrhu, podľa ktorého vznik práv a vzťahov z úžitkových vzorov zapísaných do registra pred dňom nadobudnutia účinnosti návrhu zákona sa posu dzuje podľa právnych predpisov platných v čase ich vzniku).

Návrh nerozlišuje v prípade uplatnenia jednotlivých výmazových dôvodov osobitné okruhy osôb, ktoré sú oprávnené na podanie návrhu výmazu úžitkového vzoru z registra – aktívne legitimovaná na podanie návrhu výmazu je akákoľvek osoba disponujúca procesnou spôsobilosťou.

Súčasne sú v odseku 2 určené dôvody, kedy môže úrad pristúpiť k výmazu úžitkového vzoru z registra aj z vlastného podnetu, bez existencie návrhu oprávnenej osoby. Špeciálny prípad využ itia výmazu ex offo nájdeme aj v ustanovení § 47 ods. 4 upravujúcom prepis.

Odsek 3 upravuje nevyvrátiteľnú domnienku neplatnosti úžitkového vzoru od počiatku v prípade jeho výmazu z registra.

Odsek 4 upravuje možnosť výmazu úžitkového vzoru i po jeho zániku v prípade, ak navrhovateľ má a preukáže právny záujem na takomto výmaze.

Návrh v odseku 5 pripúšťa aj možnosť čiastočného výmazu úžitkového vzoru za predpokladu, že úžitkový vzor bude aj naďalej spĺňať podmienky podľa návrhu zákona.

Podľa odseku 6 môže úrad úplne alebo aj čiastočne vymazať úžitkový vzor aj bez ohľadu na existenciu výmazových dôvodov taxatívne ustanovených v odseku 1, no len návrh majiteľa dotknutého úž itkového vzoru. Pripomíname, že aj takýto výmaz, úplný alebo čiastočný, úžitkového vzoru má účinky ex tunc, ako by úžitkový vzor nebol nikdy do registra zapísaný. Na tomto mieste je vhodné pripomenúť, že v zmysle § 27 ods. 2 návrhu je čiastočné vzdanie sa úžitkového vzoru jeho majiteľom s účinkami ex nunc neprípustné; majiteľ úžitkového vzoru môže zvoliť len variant č iastočného výmazu bez ohľadu na existenciu výmazového dôvodu, ovšem s účinkami ex tunc.

§ 45

V úprave konania o výmaze sa plne aplikuje zásada koncentrácie. Rozšírenie alebo doplnenie návrhu na výmaz sa nepripúšťa. Cieľom je zabezpečenie právnej istoty majiteľa úžitkové ho vzoru pred prípadným neúmerným preťahovaním konania.

Ustanovenie ďalej upravuje procesné podmienky konania o výmaze úžitkového vzoru z registra. Existencia formálnych chýb návrhu na výmaz má za následok zastavenie konania. Majiteľovi úžitkového vzoru nále ží právo na doručenie návrhu na výmaz ako aj právo sa k takémuto návrhu vyjadriť.

Odrazom zásady ekonomiky správneho konania a zásady koncentrácie výmazového konania je výmaz úžitkového vzoru v prípade nevyjadrenia sa majiteľa k návrhu na výmaz úžitkového vzoru z registra. Ak má úrad preukázané doručenie návrhu na výmaz vrátane výzvy na vyjadrenie sa a poučenia o možnom výmaze úžitkového vzoru a majiteľ úžitkového vzoru sa k návrhu na výmaz v určenej lehote nevyjadr í, predpokladá sa, že majiteľ s návrhom na výmaz 'súhlasí' a uznáva existenciu uplatneného výmazového dôvodu. Inštitút výmazu úžitkového vzoru ako následok nevyjadrenia sa majiteľa ú žitkového vzoru k návrhu na výmaz bol zavedený už zákonom č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch a ako taký sa osvedčil.

Ustanovenie pripúšťa aj prelomenie zásady písomnosti. Úrad nariadi ústne pojednávanie v tom prípade, ak nie je možné rozhodnúť na základe písomných podaní navrhovateľa a majiteľa úžitkové ho vzoru. V takom prípade úrad doručí navrhovateľovi vyjadrenie majiteľa úžitkového vzoru o návrhu na výmaz.

§ 46

Navrhuje sa zavedenie kaucie, ktorú je navrhovateľ výmazu úžitkového vzoru povinný zložiť spolu s návrhom na výmaz. V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že inštitú t kaucie sa plne osvedčil z úpravy obdobných konaní pred úradom, napr. konanie o výmaze zapísaného dizajnu z registra podľa zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch v znení neskorších predpisov alebo konanie o vý maze ochrannej známky z registra podľa zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov.

§ 47

Ustanovenie upravuje prepis úžitkového vzoru, tzn. úžitkový vzor môže byť jeho majiteľovi odňatý a prepísaný na oprávnenú osobu pri splnení kumulatívnych podmienok uvedených v odsekoch 1 a 2. Predpokladom pre prepis je žiadosť oprávnenej osoby, t.j. osoba, ktorej podľa právoplatného rozhodnutia súdu patrí právo na ochranu úžitkovým vzorom v zmysle zákona o úžitkový ch vzoroch alebo jej právny nástupca, pričom z uvedeného právoplatného rozhodnutia súdu súčasne vyplýva, že osobe pôvodne zapísanej ako majiteľ úžitkového vzoru právo na ochranu úžitkový m vzorom v zmysle ustanovení zákona o úžitkových vzoroch nepatrí. Oprávnená osoba podáva žiadosť o prepis v lehote troch mesiacov od právoplatnosti dotknutého súdneho rozhodnutia a toto rozhodnutie je povinná k žiadosti priložiť. Ak sú splnené zákonné podmienky, úrad o prepise rozhodne z moci úradnej.

V prípade nesplnenia podmienok podľa odseku 1 a 2, v závislosti od druhu nesplnenej podmienky, rozlišuje návrh zákona 2 typy následkov. V prvom prípade, ak žiadosť o prepis podala neoprávnená osoba, z rozhodnutia sú du nevyplýva, že osobe pôvodne zapísanej ako majiteľ úžitkového vzoru právo na ochranu úžitkovým vzorom nepatrí a/alebo žiadateľ nedoložil právoplatné rozhodnutie súdu, úrad žiadosť o prepis zamietne. V prípade druhom, ak žiadosť síce podala oprávnená osoba, rozhodnutie súdu bolo doložené a spĺňa ustanovené podmienky, ale žiadosť o prepis bola podaná po uplynutí ustanovenej lehoty (t.j. tri mesiace odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu), úrad vykoná výmaz úžitkového vzoru z registra z moci úradnej, a to v súlade s výmazovým dôvodom podľa § 44 ods. 1 písm. b) ná vrhu (prihlasovateľom bola osoba, ktorá nemala právo na ochranu úžitkovým vzorom).

V prípade, že sa odňatie práv a ich prepis na oprávnenú osobu týka nie úžitkového vzoru zapísaného do registra, ale práva z prihlášky úžitkového vzoru, sa primerane aplikujú odseky 1 a 2. Ná sledkom nepodania žiadosti o prepis práv z prihlášky v ustanovenej lehote je zamietnutie prihlášky.

§ 48

Upravuje v patentovom práve a práve úžitkových vzorov známy a využívaný inštitút určovacieho konania, ktorý sa využíva najmä v situácii, keď dochádza k porušovaniu práv z ú žitkového vzoru. Porušovanie práv vyplývajúcich z úžitkového vzoru v prvom rade predpokladá, aby predmet údajne porušujúci práva z úžitkového vzoru patril do rozsahu ochrany tohto úžitkové ho vzoru, tzn. rozhodnutiu súdu o porušovaní práv z úžitkového vzoru musí predchádzať posúdenie uvedenej predbežnej otázky.

Podľa platnej právnej úpravy si môže súd túto predbežnú otázku zodpovedať sám. V patentovom práve, resp. práve úžitkových vzorov (platná právna úprava úžitkových vzorov v otázke ur čovacieho konania odkazuje na aplikáciu patentového zákona) však existuje možnosť, aby o tejto otázke v správnom konaní rozhodol úrad v tzv. určovacom konaní. Je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutím úradu vo veci určovacieho konania nie je súd viazaný.

Účelom určovacieho konania pred úradom je vlastne interpretácia rozsahu ochrany konkrétneho úžitkového vzoru vo vzťahu ku konkrétnemu predmetu, ktorý údajne porušuje práva z patentu. Výsledkom je sprá vne rozhodnutie, že konkrétny predmet patrí alebo nepatrí do rozsahu ochrany určitého úžitkového vzoru.

§ 49

Upravuje zápis práv tretích osôb (licencia, záložné právo, prevod, prechod) ako aj súdneho sporu do registra úžitkových vzorov.

Na tomto mieste je vhodné na margo záložného práva k úžitkovému vzoru a v spojení s § 22 ods. 4 návrhu zákona pripomenúť, že je nutné rozlišovať medzi zriadením záložného práva v zmysle § 151b Občianskeho zákonníka a vznikom záložného práva v zmysle § 151e ods. 3 Občianskeho zákonníka. Záložné právo k úžitkovým vzorom sa zriaďuje predovšetkým písomnou zmluvou a vznik á zápisom do registra úžitkových vzorov vedeného úradom.

Cieľom zápisu súdneho sporu do registra je zabrániť úmyselnému vzdaniu sa úžitkového vzoru, teda jeho zániku. Ide o ochranu osoby, ktorá tvrdí, že jej patrí právo na ochranu úžitkovým vzorom a ur čenia tohto práva sa domáha súdnou cestou, pred znemožnením nadobudnutia práv, ktoré jej eventuálne náležia.

§ 50

Upravuje inštitúty predĺženia lehoty a pokračovania v konaní, tieto sa týkajú len úradných, resp. úradom určených lehôt.

Odsek 1 upravuje možnosť predĺžiť úradom určenú lehotu, ak o to účastník požiada ešte pred uplynutím tejto lehoty.

Nasledujúce odseky upravujú inštitút pokračovania v konaní, ktorý môže účastník využiť v prípade, ak zmeškal úradom určenú lehotu na vykonanie úkonu. Žiadosť o pokračovanie v konaní podáva účastník až po uplynutí určenej lehoty (teda zmeškanej lehoty), a to najneskôr do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia úradu vydaného v dôsledku zmeškania lehoty.

Zatiaľ čo podľa odseku 1 úrad môže predĺžiť úradom určenú lehotu, v rámci pokračovania v konaní podľa odseku 2 a nasl. je úrad povinný pokračovať v konaní v prípade, že sú splnené všetky formálne podmienky týmto ustanovením upravené.

V niektorých prípadoch nie je možné žiadosti o predĺženie lehoty, resp. o pokračovanie v konaní vyhovieť a takúto žiadosť úrad zamietne.

Na základe ustanovenia odseku 3 úrad nevyhovie žiadosti o predĺženie lehoty ani žiadosti o pokračovanie v konaní v prípade lehoty úradom určenej

-na predloženie označených dô kazov v námietkovom konaní (§ 41 ods. 2 návrhu).

Podľa ustanovenia odseku 4 úrad navyše nevyhovie žiadosti o pokračovanie v konaní aj v prípade zmeškania lehôt úradom určených

-na vyjadrenie sa prihlasovateľ a k podaným námietkam proti zápisu úžitkového vzoru do registra (§ 41 ods. 3 návrhu)

-na predloženie označených dô kazov vo výmazovom konaní (§ 45 ods. 2 návrhu)

-na vyjadrenie sa majiteľa úž itkového vzoru k návrhu na výmaz úžitkového vzoru z registra (§ 45 ods. 3).

Odsek 7 rieši postup v situácii, keď úrad v prípade žiadosti o predĺženie lehoty zostane nečinný. V takom prípade platí nevyvrátiteľná právna domnienka, ž e žiadosti o predĺženie lehoty bolo vyhovené, ak úrad nerozhodol do dvoch mesiacov od jej doručenia.

§ 51

Úprava mechanizmu uvedenia do predošlého stavu zodpovedá všeobecnej zásade 'restitutio in integrum'. Na rozdiel od inštitútu pokračovania v konaní je potrebná prítomnosť objektívnej preká žky, ktorá bráni účastníkovi dodržať zákonnú alebo úradom určenú lehotu na vykonanie úkonu. Objektívna povaha prekážky je daná formuláciou použitou v odseku 1 – účastník konania m ôže využiť inštitút uvedenia do predošlého stavu, len ak zmeškal lehotu napriek náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti.

Účastník môže o uvedenie do predošlého stavu požiadať úrad, a zároveň vykonať zmeškaný úkon, v subjektívnej lehote 2 mesiacov od zániku objektívnej prekážky, najneskôr vš ak v lehote objektívnej, a to 12 mesiacov od uplynutia zmeškanej lehoty. Pre prípad zmeškania lehoty na podanie žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru je objektívna lehota osobitne stanovená – predstavuje 12 mesiacov nie od uplynutia pôvodnej zmeškanej lehoty, teda lehoty na podanie žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru, ale od uplynutia dodatočnej lehoty šiestich mesiacov od uplynutia zákl adnej lehoty na podanie žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru. Táto osobitosť je v priamej súvislosti s článkom 5bis odsek 1 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva.

Odsek 2 určuje obsahové náležitosti žiadosti o uvedenie do predošlého stavu.

Odsek 3 umožňuje v prípade dôvodných pochybností žiadať od účastníka, aby svoje tvrdenia týkajúce sa existencie objektívnej prekážky preukázal.

Odsek 4 taxatívne vymenúva niektoré úkony, kedy nie je možné žiadosti o uvedenie do predošlého stavu vyhovieť.

Odsek 5 upravuje spôsob rozhodovania o žiadosti o uvedenie do predošlého stavu, ako aj právo účastníka vyjadriť sa k zisteným dôvodom v prípade zamietnutia žiadosti.

Odsek 6 určuje právne účinky rozhodnutia, ktorým bolo vyhovené žiadosti o uvedenie do predošlého stavu.

Odsek 7 odstraňuje právnu neistotu tretích osôb v súvislosti s vyhovením žiadosti o uvedenie do predošlého stavu a právnymi účinkami tohto rozhodnutia upravenými odsekom 6, ktoré v dobrej viere nadobudli prá va na území Slovenskej republiky, a zároveň sa v odseku 8 pripúšťa transfer práva, ale len ako súčasť prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti.

§ 52

Ustanovenie korešponduje s tendenciou prekonania princípu materiálnej pravdy, ktorá sa striktne prejavuje v zásade oficiality. Nadväzuje na praktickosť a logickú štruktúru kontradiktó rnosti konania a na uplatňovanie zásady formálnej pravdy. Uvedené princípy umožňujú účastníkom konania podporiť svoje tvrdenia navrhnutím dôkazov, a tým ovplyvniť priebeh samotného konania.

Ustanovenie upravuje aj ďalšie všeobecné zásady dokazovania a hodnotenia dôkazov pred úradom. Úradu nenáleží zisťovať skutočnosti a podklady potrebné pre rozhodnutie v konaní.

Ustanovenie predstavuje odchýlku od § 32 ods. 1 správneho poriadku a je vhodné poznamenať, že takáto úprava je obsiahnutá vo všetkých právnych predpisoch (zákonoch) upravujúcich priemyselné práva.

§ 53

Lehota na podanie riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu úradu, t. j. rozkladu, je jeden mesiac od doručenia rozhodnutia. Úrad je, okrem výnimiek uvedených v odseku 2, viazaný rozsahom rozkladu. Ustanoven é sú aj výnimky, keď nie je podanie riadneho opravného prostriedku – rozkladu prípustné.

§ 54

Ustanovenie rozlišuje práva účastníka konania a práva tretej osoby.

Účastníkom konania sa priznáva všeobecne právo na nazeranie do spisov, právo robiť si zo spisov odpisy a výpisy, ako aj právo na vyhotovenie kópií za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovení m kópií a ich odoslaním, a to aj pred zverejnením prihlášky.

Právo tretích osôb na nazeranie do spisu je časovo obmedzené, tretím osobám právo na nazeranie do spisu, vrátane práva na vyhotovenie kópií prislúcha na základe žiadosti až po zverejnení prihlášky úžitkového vzoru.

Pred zverejnením prihlášky úžitkového vzoru je možno tretím osobám oznámiť len obmedzený okruh informácií týkajúcich sa prihlášky.

Odsek 3 upravuje výnimku z odseku 2 v prípade tretích osôb dotknutých prihláškou úžitkového vzoru.

Povinnou obsahovou náležitosťou prihlášky úžitkového vzoru sú podľa § 32 ods. 4 písm. e) identifikačné údaje pôvodcu či spolupôvodcov; v prihláške teda tieto údaje uvedené byť musia, no pôvodca môže v zmysle odseku 6 požiadať úrad o nesprístupnenie jeho identifikačných údajov tretím osobám.

Výnimku z práva pôvodcu úžitkového vzoru upraveného v odseku 6 predstavuje odsek 7; úrad môže v prípade preukázania právneho záujmu oznámiť žiadateľovi, či ním označená osoba je uvedená ako pôvodca v prihláške. Ustanovenie má zásadný význam napríklad pre zamestnávateľa pri prechode práva na ochranu úžitkovým vzorom, ktorý by sa inak nemohol domôcť svojho práva voči pôvodcovi.

Ustanovenie odseku 8 určuje časti spisu, ktoré sú z práva na nazeranie vylúčené.

§ 55

Vecná príslušnosť úradu na vedenie registra vyplýva jednak zo zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorší ch predpisov, ako aj z článku 12 odsek 1 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva.

Zápis do registra má formálno-právny charakter. Zápis v ňom uvedený sa považuje za platný, pokiaľ nie je rozhodnutím príslušného orgánu určené inak. Zápis údajov a skutočností vyplývajú cich zo zákona alebo z rozhodnutia príslušného orgánu sa nepovažuje za rozhodnutie vydané úradom.

Register má charakter verejnej listiny a preto každému patrí právo na nazeranie do registra.

§ 56

Povinnosť vydávať vestník vyplýva pre úrad z článku 12 odsek 2 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva, podľa ktorého sa jednotlivé členské krajiny zaviazali vydáva ť periodický úradný list.

§ 57

Pretože podľa článku 43 Zmluvy o patentovej spolupráci - PCT (Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 296/1991 Zb. o uložení listiny o prístupe È eskej a Slovenskej republiky k Zmluve o patentovej spolupráci dojednanej vo Washingtone 17. júna 1970 v znení neskorších úprav) môže prihlasovateľ medzinárodnej prihlášky (tzv. PCT - prihlášky) oznámiť, ž e jeho medzinárodná prihláška smeruje k registrácii úžitkového vzoru a nie k udeleniu patentu, predstavuje navrhované ustanovenie nevyhnutnú úpravu postupu prihlasovateľa takejto medzinárodnej prihláš ky pri vstupe do tzv. národnej fázy konania.

§ 58

Úsilie o efektívnosť a hospodárnosť konania sa premietlo aj do zásady obligatórneho zastúpenia cudzincov v konaní pred úradom. Úprava je v súlade s čl. 2 Paríž skeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva, v ktorom je upravený tzv. národný princíp.

Návrh predpokladá aj výnimky z tzv. povinného zastúpenia v konaní pred úradom; v odseku 2 je upravená vecná výnimka v súvislosti s úkonmi predchádzajúcimi a spojenými s určením dňa podania podľa § 33 návrhu a v odseku 3 výnimka osobná, keď sa povinnosť zastúpenia nevzťahuje na presne určený okruh fyzických a právnický osôb. Takýto účastník konania nemusí byť zastúpený oprávnen ým zástupcom, ale je povinný oznámiť úradu adresu na doručovania na území Slovenskej republiky.

Konanie pred úradom je špecifickým správnym konaním, priemyselnoprávne predpisy, vrátane návrhu zákona o úžitkových vzoroch, obsahujú množstvo právnych noriem odchyľujúcich sa noriem obsiahnutých vo v šeobecných predpisov o správnom konaní. Návrh zákona rešpektuje zásadu subsidiarity a špeciality všeobecných noriem obsiahnutých v správnom poriadku a noriem špeciálnych obsiahnutých v návrhu zá kona, pričom sú taxatívne určené inštitúty správneho poriadku, ktoré sa v konaní pred úradom neaplikujú.

K zastaveniu konania môže dôjsť na návrh účastníka, na podnet ktorého sa konanie začalo, ako aj v prípade, že účastník nevyhovie výzve úradu, resp. neodstráni vytýkané nedostatky.

Vymedzuje sa zásada písomnosti v styku s úradom ako aj zásada konania v štátnom jazyku. Možnosť urobiť podanie na úrad aj prostredníctvom elektronických prostriedkov v prípade, ak podanie nie je podpísané elektronickým podpisom, je spojená s jeho doplnením v písomnej forme do dvoch týždňov od uskutočnenia podania.

Za úkony a konania podľa návrhu zákona a za udržiavanie platnosti úžitkového vzoru sa platia poplatky podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorš ích predpisov.

§ 59

Ide o splnomocňujúce ustanovenie, ktoré konkrétne určuje okruhy podrobne upravené vykonávacím predpisom, t. j. vyhláškou, ktorú vydá úrad.

§ 60

Postup, uvedený v návrhu zákona, sa bude uplatňovať aj v prípade konania o prihláškach úžitkových vzorov a konania vo veciach úžitkových vzorov zahájeného pred nadobudnutím úč innosti navrhovanej právnej úpravy za predpokladu, že takéto konanie do nadobudnutia účinnosti navrhovanej právnej úpravy zostalo neukončené.

Navrhovaná nová zákonná úprava sa bude aplikovať aj v oblasti hmotnoprávnych ustanovení vo vzťahu k úžitkovým vzorom zapísaným pred nadobudnutím účinnosti tejto úpravy. Vznik, zmena a zánik prá v a vzťahov, viažucich sa k úžitkovému vzoru, ako aj nároky, ktoré z nich pochádzajú pred účinnosťou navrhovanej úpravy, sa budú posudzovať podľa doterajších predpisov.

§ 61

Do návrhu zákona, čl. I, sú premietnuté niektoré ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (viď § 23 ods. 5, § 28, 29, 30 a 31 návrhu). Do článku III návrhu, ktorý predstavuje novelizáciu patentového zákona, sa premieta ustanovenie bodu 8. článku 1 smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2004/27/ES z 31. marca 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES o právnych predpisoch spoločenstva týkajúcich sa liekov na humánne použitie.

Navrhovaným znením § 61 v spojitosti s návrhom transpozičnej prílohy navrhovateľ spĺňa požiadavky vyplývajúce z Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

§ 62

Navrhuje sa zrušenie zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov, tzn. zrušenie doteraz platnej právnej úpravy úžitkových vzorov.

K článku II:

K bodu 1.

Navrhovaným znením sa zabezpečí vypustenie položky 159 písm. f) sadzobníka správnych poplatkov, ktorá nadväzovala na zákon č. 271/2001 Z. z. o opatreniach proti porušovaniu práv duševné ho vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru, resp. na nariadenie Rady (ES) 3295/04, ktorým sa ustanovujú opatrenia zakazujúce uvoľnenie falšovaných a pirátskych tovarov do voľné ho obehu, ich export, reexport alebo uplatňovanie režimu suspenzie pre tieto tovary. V súčasnosti sú však oba tieto predpisy už zrušené a nahradené novou právnou úpravou, ktorá s poplatkom za podanie ž iadosti o prijatie opatrenia proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru nepočíta.

K bodu 2.

V položke sa slovo vypustilo z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 3.

Formulácia položky je upravená v súlade s § 6 zákona č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch.

K bodu 4.

Po novelizácii zákonov v oblasti priemyselno-právnej ochrany platná právna úprava inštitút odpustenia zmeškania lehoty nepozná. Uvedený inštitú t bol nahradený uvedením do predošlého stavu. Ide o zosúladenie s platnou legislatívnou úpravou.

K bodu 5.

Zložitosť konania nezodpovedá pôvodnej sume a nie je možné ho porovnávať s inštitútom pokračovania v konaní a uvedenia do predošlého stavu.

K bodu 6.

V položke 216 písm. b) sú body zosúladené s ustanoveniami zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov. Zvýšením výšky sumy poplatku dôjde k zjednoteniu sumy za rovnaký právny úkon vo všetkých predmetoch priemyselných práv.

K bodu 7.

Prevod autorského osvedčenia na patent už nie je možný – autorské osvedčenie platilo najviac 15 rokov od zákona č. 527/1990 Z. z. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích ná vrhoch v znení neskorších predpisov t. z. možnosť prevodu skončila. Bod 13. v položke 216 písm. b) sa vypustil z dôvodu, že pojem 'rozhodný údaj' je nekonkrétny, nie je definovaný v zá konoch priemyselno-právnej ochrany.

K bodu 8.

Pôvodná suma v súčasnosti už nepokrýva náklady na úplný prieskum.

K bodu 9.

Pôvodná suma už nepokrýva náklady prieskumu žiadosti. Žiadatelia o udelenie dodatkového ochranného osvedčenia sú výlučne farmaceutické firmy, ktoré v ďaka ochrane dodatkovým ochranným osvedčením získavajú dodatočnú ochranu pôvodného patentu.

K bodu 10.

Nový poplatok podľa Nariadenia Rady ES č. 1768/1992 o vytvorení dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá v platnom znení.

K bodu 11.

Prihlasovatelia alebo patentoví zástupcovia dodržiavajú termín na zaplatenie 2/3 poplatku v lehote 2 mesiacov odo dňa doručenia výzvy úradu, ale podklady zaslané na diskete, CD, DVD alebo elektronickou poštou sú zasielané neskôr (4 – 8 mesiacov). Uvedené má za následok predlžovanie konania, čo komplikuje aj zaraďovanie do vestní ka. Ak zaplatia 2/3 poplatok, podklady by mali byť doručené v elektronickej podobe, inak by mali zaplatiť poplatok v plnej výške. Doplnené elektronické médium DVD a zrušené obmedzenie typu Wordu.

K bodu 12.

Doplnenie formulácie podľa znenia Európskej patentovej dohody.

K bodu 13.

Ide o gramatickú opravu z dôvodu použitia nesprávnej koncovky.

K bodu 14.

Úrad neprepisuje preklady do formy patentových spisov a preto výška poplatku nezodpovedá dodatočne počtu strán, preto bola stanovená pevná suma za zverejnenie a spr ístupnenie prekladu.

K bodu 15.

Pôvodná suma nezodpovedá náročnosti konania a nákladom s tým spojených.

K bodu 16.

Pri vydávaní rozhodnutí je potrebné návrhy z podaní prepisovať do týchto rozhodnutí. Po doručení v elektronickej forme sa úradu ušetrí prá ca za prepisovanie.

K bodu 17.

V položke 218 zmena výšky sumy poplatku je potrebná vzhľadom na minimálne sumy stanovené Európskou patentovou organizáciou na rok 2005, ktoré je Slovenská republika povinná odvádzať na účet Európskej patentovej organizácie. Bola prehodnotená výška poplatkov na základe minimálnych súm stanovených Európskou patentovou organizáciou na rok 2006. Majiteľ mi dodatkového ochranného osvedčenia sú výlučne farmaceutické firmy, ktoré vďaka ochrane dodatkovým ochranným osvedčením získavajú dodatočnú ochranu pôvodného patentu.

K bodu 18.

Nový poplatok podľa Nariadenia Rady ES č. 1768/1992 o vytvorení dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá v platnom znení.

K bodu 19.

Poznámka k položke 218 je zosúladená s úpravou v patentovom zákone a doplnená o údaj, že poplatky sa platia bez výzvy a v predchádzajúcom roku platnosti.

K bodu 20.

Autorské osvedčenia už nemôžu byť platné, lebo ich platnosť bola 15 rokov od roku 1991 a teda ich platnosť skončila 31. 12. 2005.

K bodu 21.

Už sa nejedná len o zápisný systém, prebieha aj vecný prieskum prihlášky.

K bodu 22.

Položka je upravená podľa nového zákona o úžitkových vzoroch.

K bodu 23.

Položka je upravená podľa nového zákona o úžitkových vzoroch.

K bodu 24.

Položka je upravená podľa nového zákona o úžitkových vzoroch.

K bodu 25.

Ide o jazykovú - gramatickú opravu slova podľa § 21 ods. 2 zákona o úžitkových vzoroch.

K bodu 26.

Položka je upravená podľa nového zákona o úžitkových vzoroch, je zmenený, zjednotený systém konania o návrhu na výmaz.

K bodu 27.

Pri vydávaní rozhodnutí je potrebné návrhy z podaní prepisovať do týchto rozhodnutí. Po doručení v elektronickej forme sa úradu ušetrí práca za pr episovanie.

K bodu 28.

Položka je upravená podľa nového zákona o úžitkových vzoroch.

K bodu 29.

Úpravou položky 223 sa bod 2. v poznámke stal nadbytočný.

K bodu 30.

Zvýšením výšky sumy poplatku dôjde k zjednoteniu sumy za rovnaký právny úkon vo všetkých predmetoch priemyselných práv.

K bodu 31.

V položke 224 písm. c) sú body 7. a 8. upravené podľa zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch v znení zákona č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z. Zvýšením výšky sumy poplatku došlo k zjednoteniu sumy za rovnaký pr ávny úkon vo všetkých predmetoch priemyselných práv.

K bodu 32.

Bod 9. v položke 224 písm. c) sa vypustil z dôvodu, že pojem 'rozhodný údaj' je nekonkrétny, nie je definovaný v zákonoch priemyselno-právnej ochrany.

K bodu 33.

Doterajšia formulácia v položke 225 písm. a) nie je v súlade so zákonom. Pôvodná suma už nepokrýva náklady spojené s konaním ide o zjednotenie sumy za určenie s iný mi predmetmi priemyselných práv. Zvýšením výšky sumy poplatku v písm. b) dôjde k zjednoteniu sumy za rovnaký právny úkon vo všetkých predmetoch priemyselných práv.

K bodu 34.

Pri vydávaní rozhodnutí je potrebné návrhy z podaní prepisovať do týchto rozhodnutí. Po doručení v elektronickej forme sa úradu ušetrí prá ca za prepisovanie.

K bodu 35.

Zvýšenie výšky sumy poplatku je z dôvodu úmernosti dĺžky ochrany za jednotlivé obdobia platnosti dizajnu.

K bodu 36.

Zvýšením výšky sumy poplatku dôjde k zjednoteniu sumy za rovnaký právny úkon vo všetkých predmetoch priemyselných práv.

K bodu 37.

V položke 227 písm. b) formulácia bodu 6. sa zosúladila so zákonom č. 146/2000 Z. z. o ochrane topografií polovodičových výrobkov, pretože úrad neudeľuje nútenú licenciu, ale súd, a tý m sa aj znížila výška sumy poplatku. Bod 6. je zosúladený so znením zákona.

K bodu 38.

Bod 7. v položke 227 písm. b) sa vypustil z dôvodu, že pojem 'rozhodný údaj' je nekonkrétny, nie je definovaný v zákonoch priemyselno-právnej ochrany.

K bodu 39.

Body 7. a 8. v položke 227 písm. b) sú upravené podľa zákona o ochrane topografií polovodičových výrobkov.

K bodu 40.

Pri vydávaní rozhodnutí je potrebné návrhy z podaní prepisovať do týchto rozhodnutí. Po doručení v elektronickej forme sa úradu ušetrí prá ca za prepisovanie.

K bodu 41.

V položke 229 písm. a) sa navrhuje zvýšenie súm z dôvodu, že pôvodné sumy už nepokrývajú náklady spojené s konaním o ochranný známkach.

K bodu 42.

Zvýšením výšky sumy poplatku dôjde k zjednoteniu sumy za rovnaký právny úkon vo všetkých predmetoch priemyselných práv.

K bodu 43.

Bod 7. v položke 229 písm. b) sa vypustil z dôvodu, že pojem 'rozhodný údaj' je nekonkrétny, nie je definovaný v zákonoch priemyselno-právnej ochrany.

K bodu 44.

Pôvodná suma nezodpovedá zložitosti konania.

K bodu 45.

Pri vydávaní rozhodnutí je potrebné návrhy z podaní prepisovať do týchto rozhodnutí. Po doručení podaní v elektronickej forme sa úradu ušetrí prá ca za prepisovanie.

K bodu 46.

Pôvodné sumy pri obnove zápisu individuálnej ochrannej známky a kolektívnej ochrannej známky nezodpovedajú úmerne podaniu prihlášky a ochrana je tiež na desať rokov, ako pri podaní prihláška a jej zápise.

K bodu 47.

V niektorých prípadoch (napr. pri súdnych sporoch) úrad ochrannú známku zapíše do registra až po uplynutí jej ochrannej doby, t. j. po 10 rokoch od podania prihlášky ochrannej známky. Doteraz sa takáto situácia riešila analogicky podľa dizajnov a úžitkových vzorov, preto je namieste zakotviť túto úpravu aj v ochranný ch známkach.

K bodu 48.

Úrad zodpovedá za správnosť podanej žiadosti a tiež za preklad ZTS do francúzskeho jazyka. Pôvodná výška sumy poplatku nezodpovedá nákladom.

K bodu 49.

Navrhuje sa zosúladiť názov nadpisu so zákonom č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 50.

V položke 233 sa písmeno b) vypustilo z dôvodu, že poľnohospodárske výrobky a potraviny nie je možné chrániť na národnej úrovni a pojem 'rozhodný údaj' je nekonkrétny, nie je definovaný v z ákonoch priemyselno-právnej ochrany.

K bodu 51.

Zjednotenie výšky sumy poplatku s inými predmetmi priemyselných práv – napr. s topografiami polovodičových výrobkov.

K bodu 52.

Pri vydávaní rozhodnutí je potrebné návrhy z podaní prepisovať do týchto rozhodnutí. Po doručení v elektronickej forme sa úradu ušetrí práca za prepisovanie.

K článku III:

K bodu 1.

1. novembra 2001 nadobudol účinnosť (s výnimkou štvrtej časti a piatej časti) zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zá konov (patentový zákon). Do patentového zákona boli transponované, v zmysle Asociačnej dohody medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou, a to ešte pred vstupom SR do EÚ, ustanovenia smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 98/44/ES zo 6. júla 1998 o právnej ochrane biotechnologických vynálezov. Ustanovenie § 6 ods. 2 patentového zákona predstavuje v spojení s odsekom 1 písm. e) etický štandard vo forme vý luky patentovateľnosti riešení, ktoré sú považované za odporujúce dobrým mravom v oblasti klonovania a genetických manipulácií. Predmetné ustanovenia predstavujú premietnutie článku 6 smernice 98/44/ES.

Navrhovaná zmena v § 6 ods. 2 písm. d) patentového zákona predstavuje len spresnenie formulácie v súlade so znením článku 6 ods. 2 písm. d) smernice 98/44/ES.

K bodu 2.

V § 7 ods. 3 je definovaný tzv. fiktívny (skrytý) stav techniky, ktorý zohráva úlohu pri posudzovaní novosti vynálezu. Súčasťou tohto stavu techniky sú aj európske patentové prihláš ky s určením pre SR, ak budú v deň, od ktorého patrí prihlasovateľovi patentovej prihlášky právo prednosti alebo po tomto dni zverejnené.

Navrhovaná zmena § 7 ods. 3 predstavuje spresnenie toho, čo sa považuje za zverejnenie európskej patentovej prihlášky s určením pre SR, keďže za zverejnenie tejto prihlášky sa považuje alebo oznámenie o sprí stupnení prekladu patentových nárokov v slovenskom jazyku vo vestníku alebo oznámenie o sprístupnení patentového spisu v slovenskom jazyku vo vestníku.

K bodom 3. – 6.

Úpravy predstavujú zjednodušenie spôsobu určovania výšky odmeny a dodatočného vyrovnania, ktoré prislúcha pôvodcovi vynálezu v prípade, ak voči nemu zamestnávateľ uplatnil právo na rie šenie. Návrh opúšťa zložitý spôsob určovania výšky odmeny v zmysle odseku 6, právo pôvodcu na primeranú odmenu, spôsob určenia jej výšky ako aj právo pôvodcu na dodatočné vyrovnanie v zmysle odseku 5 zostáva, s drobnou modifikáciou, zachované.

Pri určovaní výšky odmeny je rozhodujúci technický a hospodársky význam vynálezu a prínos dosiahnuteľný jeho využitím alebo iným uplatnením. Ani pri určovaní výšky odmeny nie je relevantná skutočnosť, či zamestnávateľ zažiadal o patentovú ochranu alebo nie, no ani tá skutočnosť, či zamestnávateľ vynález reálne využil alebo uplatnil, tzn. výška odmeny sa určuje bez ohľadu na konkr étny zisk, resp. prínos pre zamestnávateľa, rozhodný je zisk, resp. prínos potenciálny, čo vyplýva aj z použitia gramatického tvaru 'prínos dosiahnuteľný'.

K bodu 7.

Navrhovaná zmena spresňuje princíp vyčerpania práv, pričom zakotvuje princíp tzv. komunitárneho vyčerpania práv (existencia princípu komunitárneho vyčerpania práv je odvodená z judikatú ry Európskeho súdneho dvora).

Podľa uvedeného princípu majiteľ patentu, ktorý umiestnil výrobky chránené patentom na trh v EÚ alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, vyčerpal týmto umiestnen ím svoje práva duševného vlastníctva a stratil právo ovplyvňovať ich naslednú distribúciu v rámci členských štátov EÚ alebo štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodá rskom priestore.

K bodu 8.

Navrhovaná úprava je spresnením v súlade s článkom 11 ods. 1 smernice 98/44/ES. Súčasne sa v súlade so znením uvedeného článku smernice 98/44/ES vkladá odkaz na právne záväzný akt Eur ópskych spoločenstiev, čo v čase prijatia patentového zákona (s účinnosťou od 1.11. 2001) neprichádzalo do úvahy.

K bodu 9.

Navrhované doplnenie vychádza a je v súlade s bodom 8. článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/27/ES z 31. marca 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES o právnych predpisoch spoloč enstva týkajúcich sa liekov na humánne použitie.

K bodom 10. a 11.

Èlánok 12 ods. 1 a 2 smernice 98/44/ES upravuje problematiku tzv. krížových alebo vzájomných licencií na využívanie biotechnologického vynálezu, resp. odrody rastliny.

Problematika týchto krížových licencií je upravená v § 27 patentového zákona, ako aj v § 10 zákona č. 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat v znení neskorší ch predpisov.

Navrhovanou úpravou § 27 ods. 6, tzn. vložením slova 'krížovej', dochádza k zdôrazneniu krížovej alebo vzájomnej povahy predmetných licencií.

Vložením nového odseku sa v súlade s článkom 12 odsek 2 smernice 98/44/ES priznáva majiteľovi šľachtiteľského osvedčenia právo na udelenie krížovej nútenej licencie na využívanie biotechnologick ého vynálezu, a to v prípade, ak majiteľ patentu získal, resp. bola mu udelená nútená licencia na využívanie dotknutej odrody rastliny.

Pojem 'krížová licencia' nie je v patentovom práve pojmom neznámym, stretávame sa s ním napr. v článku 31 dohovoru TRIPS. Synonymicky sa používajú aj termíny protilicencia alebo vzájomná licencia.

K bodu 12.

Navrhuje sa vypustenie ustanovení, ktoré boli do patentového zákona zapracované s úmyslom vytvoriť mechanizmus brániaci zániku predmetu záložného práva púhym nezaplatením udržiavací ch poplatkov.

Keďže na zaplatenie poplatku za udržiavanie patentu v platnosti (položka 218 sadzobníku správnych poplatkov, časť XVI.,) je v zmysle § 3 zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorší ch predpisov oprávnená akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, teda aj prípadný záložný veriteľ, javí sa existencia vyššie opísaného 'mechanizmu' ako nadbytočná. Navyše § 31 odsek 4 ustanovuje osobitný spôsob zániku patentu, ktorý však nemusí byť v konkrétnom prípade v súlade s požiadavkou vyplývajúcou z článku 5bis odsek 1 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselné ho vlastníctva.

K bodu 13.

Navrhovaná zmena predstavuje zmenu formulácie pri rešpektovaní znenia článku 5 ods. 1 písm. a) iii) Dohovoru o patentovom práve (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 99/2005 Z. z. o pristúpení Slovenskej republiky k Dohovoru o patentovom práve).

Dohovor o patentovom práve (PLT) bol prijatý 1.6.2000, prezident Slovenskej republiky podpísal listinu o pristúpení k dohovoru PLT 25.6.2002 a dohovor PLT nadobudol platnosť 28.4.2005.

Výsledkom dohovoru PLT je zjednotiť a zrýchliť proces získania a udržania patentu, resp. harmonizácia formálnych požiadaviek, ktoré určujú národné a regionálne patentové úrady a zmodernizovanie konaní na získanie a udržanie patentu v platnosti. Znenie, v tom čase ešte neplatného, dohovoru PLT a jeho vykonávacích predpisov bolo využité už pri legislatívnych prácach na rekodifikácii patentového zá kona v rokoch 2000/2001. Cieľom uvedených legislatívnych prác bol zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon).

K bodu 14.

S účinnosťou od 1.3.2007 bol zákonom č. 84/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zá kon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov novelizovaný aj patentový zákon.

Navrhuje sa legislatívno – technická úprava; keďže uvedenou novelizáciou bol do § 79 vložený nový odsek a označenie nasledujúcich odsekov sa zmenilo, je v tejto súvislosti potrebné aktualizovať aj odkaz v § 35 ods. 3.

K bodu 15.

Znenie ustanovenia sa precizuje v súlade so znením článku 5 ods. 5 a 6 dohovoru PLT.

K bodu 16.

Nové znenie sa navrhuje v dôsledku navrhovaného vloženia nového § 35a.

K bodu 17.

Navrhuje sa vloženie nového §, do znenia ktorého sa premieta ustanovenie článku 5 ods. 7 dohovoru PLT. Podľa navrhovaného ustanovenia, ak prihlasovateľ uplatnil v prihláške právo prednosti, môže časť prihlášky – konkrétne ide o časť, ktorá sa javí ako opis – nahradiť odkazom na prvú prihlášku, t. j. prihlášku, z ktorej odvodzuje právo prednosti. Súčasne sa upravujú aj nále žitosti, ktoré musí odkaz na prvú prihlášku obsahovať, ako aj povinnosť prihlasovateľa predložiť na výzvu úradu kópiu prvej prihlášky, resp. jej preklad do slovenského jazyka. Následok nesplnenia po žiadavky na obsahové náležitosti alebo nevyhovenia výzve úradu je, v súlade so znením dohovoru PLT, taký, že prihláška bude považovaná za nepodanú.

K bodom 18. a 19.

Navrhuje sa zosúladenie terminológie, a to aj v súvislosti s terminológiou použitou v iných priemyselnoprávnych predpisoch. Prihláška, z ktorej sa odvodzuje právo prednosti, sa označuje ako prvá prihláška.

K bodom 20. a 21.

Navrhuje sa zmena ustanovenia upravujúceho možnosť uplatnenia práva prednosti v prípade, že patentová prihláška je podaná po uplynutí 12 mesiacov od vzniku práva prednosti (prioritná lehota podľa Èlánku 4 C (1) Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva), a to na základe žiadosti o dodatočné priznanie práva prednosti; v tomto prípade musí prihlasovateľ vo svojej žiadosti primerane odô vodniť skutočnosti, ktoré bránili včasnému podaniu prihlášky. Je treba zdôrazniť, že tieto skutočnosti alebo okolnosti sa musia nachádzať mimo sféry vplyvu prihlasovateľa, prihlasovateľ ich nemohol nijak ým spôsobom ovplyvniť. Táto požiadavka je platnom znení patentového zákona zakotvená formuláciou 'bez jeho zavinenia'. V súlade so znením článku 13 ods. 2 iv) dohovoru PLT sa navrhuje modifikácia formul ácie uvedenej požiadavky na charakter skutočností brániacich včasnému podaniu prihlášky, resp. dôvodu zmeškania lehoty 12 mesiacov od vzniku práva prednosti – k podaniu prihlášky nedošlo v rá mci ustanovenej lehoty 'napriek náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti'.

K bodu 22.

Zavádza sa nový inštitút 'odbočenia' z prihlášky úžitkového vzoru na patentovú prihlášku. Ustanovenie dáva možnosť prihlasovateľovi úžitkového vzoru zo svojej prihláš ky úžitkového vzoru tzv. odbočiť a požiadať podaním patentovej prihlášky aj o udelenie patentu, a to pre rovnaký predmet (vynález), pričom úrad uzná prihlasovateľovi dátum podania, prípadne aj prá vo prednosti z prihlášky úžitkového vzoru. Podmienkou odbočenia je, okrem zhodnosti predmetu (vynálezu), aj to, že patentovú prihlášku musí prihlasovateľ podať v lehote konkrétne určenej navrhovaný m ustanovením.

Platné právne predpisy v oblasti vynálezov, resp. úžitkových vzorov poznajú 'odbočenie' z patentovej prihlášky na prihlášku úžitkového vzoru (§ 10 zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkový ch vzoroch v znení neskorších predpisov, resp. § 35 návrhu zákona o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

K bodu 23.

Navrhuje sa vloženie nových odsekov do ustanovenia § 38 týkajúceho sa špecifík prihlášky biotechnologického vynálezu. Navrhované doplnenie je premietnutím ustanovení článku 13 ods. 2 až 5 smernice 98/44/ES a týka sa prístupu k biologickému materiálu uloženému v uznávanej ukladacej inštitúcii. Biologický materiál sa sprístupňuje na základe žiadosti, a to prostrední ctvom poskytnutia vzorky. V súlade so znením smernice 98/44/ES sa biologický materiál sprístupňuje až odo dňa zverejnenia prihlášky. (Smernica 98/44/ES v článku 13 odsek 2 písmeno a) síce umožňuje sprí stupnenie biologického materiálu aj v čase pred prvým zverejnením patentovej prihlášky, no len osobám, ktoré sú na to oprávnené podľa vnútroštátneho patentového práva. Vnútroštátne, slovensk é patentového práva ani podľa jeho navrhovaných zmien však prístup k biologickému materiálu v čase pred prvým zverejnením patentovej prihlášky nepripúšťa, resp. k nemu neoprávňuje ž iadny subjekt.) V období od zverejnenia prihlášky do udelenia patentu je biologický materiál prístupný na základe žiadosti komukoľvek, no súčasne má prihlasovateľ možnosť využiť svoje prá vo a obmedziť prístup k biologickému materiálu v tomto období len pre nezávislých expertov. Toto právo prihlasovateľ realizuje prostredníctvom žiadosti, ktorá musí byť úradu podaná pred zverejnením prihl ášky. V období po udelení patentu je uložený biologický materiál prístupný komukoľvek bez obmedzenia.

Osobe, ktorej bola vzorka biologického materiálu poskytnutá, sa počas platnosti patentu ustanovujú konkrétne povinnosti vo vzťahu k poskytnutej vzorke.

Podľa § 10 vyhlášky ÚPV SR č. 223/2002 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zá kon), sa na sprístupnenie uloženého biologického materiálu verejnosti vzťahujú podmienky ustanovené Budapeštianskou zmluvou o medzinárodnom uznávaní uloženia mikroorganizmov na účely patentové ho konania a Vykonávacím predpisom k Budapeštianskej zmluve (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 212/1989 Zb.) Pozornosť je treba zamerať predovšetkým na pravidlo 11 Vykonávacieho predpisu.

V súvislosti s predmetnými ustanoveniami smernice 98/44/ES predkladateľ považuje za nevyhnutné poznamenať, že táto smernica bola transponovaná v roku 2001 zákonom č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranný ch osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon), pričom bola v Doložke zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie konštatovaná kompatibilita v plnom rozsahu. Konkrétne predmetné ustanovenia článku 13 ods. 2 až 5 smernice 98/44/ES boli zodpovedajúcim spôsobom premietnuté do § 9 návrhu vykonávacieho predpisu k patentovému zákonu, no na zá klade stanovísk Stálej pracovnej komisie Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky pre technické právne predpisy, zo 17. zasadnutia konaného dňa 6.12.2001 a 21. zasadnutia konaného dňa 13.3.2002, k návrhu vyhláš ky Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zá kon) a z nich vyplývajúcich odporúčaní bolo znenie § 9 vyhlášky preformulované do v súčasnosti platnej podoby.

K bodu 24.

Èlánok 14 odsek 1 smernice 98/44/ES bol ešte v predvstupovom období v roku 2002 premietnutý do ustanovenia § 9 vyhlášky ÚPV SR č. 223/2002 Z.z.. ktorou sa vykoná va zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon). Aj v súvislosti s článkom 7 ods. 2 Ústavy SR sa navrhuje premietnutie predmetn ého ustanovenia smernice 98/44/ES priamo do patentového zákona.

Jednou z podmienok, ustanovených Budapeštianskou zmluvou o medzinárodnom uznávaní uloženia mikroorganizmov na účely patentového konania a Vykonávacieho predpisu k nej, pre opätovné uloženie biologického materi álu v uznávanej ukladacej inštitúcii je písomné vyhlásenie deponenta o tom, že novoukladaný mikroorganizmus sa zhoduje s tým, ktorý bol predmetom predchádzajúceho uloženia (pravidlo 6.2. (a) (ii),. Tá to podmienka je identická s podmienkou ustanovenou v čl. 14 ods. 2 smernice 98/44/ES. Keďže č. 14 ods. 1 smernice 98/44/ES ustanovuje, že nové uloženie materiálu sa povolí za rovnakých podmienok, ako sú ustanovené v Budapeštianskej zmluve, už z tohto znenia čl. 14 ods. 1 smernice 98/44/ES vyplýva aj povinnosť predloženia písomné vyhlásenie deponenta o tom, že novoukladaný mikroorganizmus sa zhoduje s tým, ktorý bol predmetom predchádzajúceho uloženia.

K bodu 25.

Navrhuje sa nová definícia rozsahu povolených úprav prihlášky a predovšetkým sa dopĺňa možnosť rozdelenia prihlášky aj z vlastného popudu prihlasovateľa (Èlánok 4 G (2) Paríž skeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva). Súčasné znenie patentového zákona pozná vylúčenie prihlášky, resp. rozdelenie prihlášky len v prípade nesplnenia podmienky jednotnosti vynálezu podľa § 37 ods. 3 patentového zákona.

K bodu 26.

Návrhom dochádza k zjednoteniu podmienky preukázania právneho záujmu navrhovateľa v prípade zrušenia patentu po jeho zániku. V zmysle návrhu je navrhovateľ povinný preukázať právny zá ujem na zrušení patentu bez ohľadu na okolnosť, či k zániku patentu došlo pred podaním návrhu na jeho zrušenie, alebo až v priebehu konania o zrušení patentu.

K bodu 27.

Navrhovaná úprava vychádza z praktických skúseností úradu. Aj keď inštitút pokračovania v konaní sa využíva v prípade zmeškania úradom určenej lehoty na vykonanie úkonu, tzn. pož iadať o pokračovanie v konaní je logicky možné až po zmeškaní, t. j. uplynutí určenej lehoty, úrad sa často stretáva so žiadosťami podanými pred uplynutím určenej lehoty. Z toho dô vodu sa navrhuje zdôraznenie podstaty inštitútu pokračovania v konaní.

K bodu 28. a 31.

Navrhuje sa jazyková – štylistická úprava dotknutých ustanovení.

K bodu 29.

Navrhovaná zmena ustanovenia upravujúceho výnimky, kedy nie je možné vyhovieť žiadosti o predĺženie lehoty alebo žiadosti o pokračovanie v konaní opätovne súvisí s dohovorom PLT. Pravidlo 12 ods. 5 písm. a) PLT v spojení s článkom 11 ods. 3 PLT taxatívne ustanovuje prípady, kedy nie sú zmluvné strany povinné vyhovieť žiadosti o predĺženie lehoty, resp. pokrač ovanie v konaní. Keďže v zmysle článku 2 ods. 1 PLT zmluvná strana nemôže stanoviť podmienky, ktoré sú pre prihlasovateľa / majiteľa patentu menej priaznivé ako podmienky ustanovené dohovorom PLT, pristú pil navrhovateľ k úprave dotknutého ustanovenia patentového zákona.

Na základe návrhu nie je možné vyhovieť žiadosti o pokračovanie v konaní v prípade lehoty podľa § 47 ods. 1 a 2 – ide o úradom určené lehoty v rámci konania o návrhu na zrušenie patentu, č o zodpovedá výnimke podľa pravidla 12 ods. 5 písm. a) vi) PLT – úľava pri lehote na konanie inter partes.

K bodu 30.

Navrhuje sa štylistická úprava, a to v súvislosti s formuláciou použitou v § 51 ods. 4.

K bodu 32.

Navrhuje sa obmedzenie nevyvrátiteľnej právnej domnienky o vyhovení žiadosti v prípade nečinnosti úradu len pre prípad žiadosti o predĺženie lehoty. Potreba navrhovanej zmeny vyplynula z praxe ú radu.

K bodu 33.

Navrhuje sa zmena ustanovenia upravujúceho mechanizmus uvedenia do predošlého stavu (restitutio in integrum). Uvedenie do predošlého stavu je závislé na existencii objektívnej prekážky znemožňujúcej účastníkovi konania dodržanie zákonnej alebo úradom určenej lehoty na vykonanie úkonu. V platnom znení je objektívna povaha prekážky zakotvená formuláciou 'bez vlastného zavinenia'. V súlade so znen ím článku 12 ods. 1 iv) dohovoru PLT sa navrhuje modifikácia uvedenej formulácie na 'napriek náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti'.

K bodu 34.

V zmysle platného znenia patentového zákona môže účastník konania požiadať úrad o uvedenie do predošlého stavu v subjektívnej lehote 2 mesiacov od zániku prekážky, najneskôr vš ak v objektívnej lehote 12 mesiacov od uplynutia zmeškanej lehoty. Návrhom sa znenie dotknutého ustanovenia dopĺňa o špeciálnu objektívnu lehotu, a to v prípade zmeškania dodatočnej lehoty na zaplatenie udrž iavacieho poplatku v zmysle Èlánku 5bis odsek 1 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva. Navrhovaná úprava vyplýva a je v súlade s pravidlom 13 ods. 2 ii) PLT.

K bodu 35.

Účastníkovi konania sa ukladá povinnosť uviesť v žiadosti o uvedenie do predošlého stavu aj deň zániku prekážky, pre ktorú úkon nemohol vykonať. Uloženie tejto povinnosti je v priamej s úvislosti so znením § 52 odsek 1; určenie dňa zániku prekážky je nevyhnutné pre počítanie subjektívnej lehoty v zmysle § 52 odsek 1.

K bodu 36.

Navrhovaná zmena ustanovenia § 52 ods. 5 upravujúceho výnimky, kedy nie je možné vyhovieť žiadosti o uvedenie do predošlého stavu vyplýva a je v súlade so znením dohovoru PLT.

Pravidlo 13 ods. 3 PLT v spojení s článkom 12 ods. 2 PLT taxatívne ustanovuje prípady, kedy nie sú zmluvné strany povinné vyhovieť žiadosti o uvedenie do predošlého stavu. Keďže v zmysle člá nku 2 ods. 1 PLT zmluvná strana nemôže stanoviť podmienky, ktoré sú pre prihlasovateľa / majiteľa patentu menej priaznivé, ako podmienky ustanovené dohovorom PLT, pristúpil navrhovateľ k úprave dotknuté ho ustanovenia patentového zákona.

K bodu 37.

Navrhuje sa štylistická úprava, a to v súvislosti s formuláciou použitou v § 52 ods. 5.

K bodu 38.

Navrhuje sa vypustenie slova 'zverejnenej' z ustanovenia § 52 odsek 8 patentového zákona; toto ustanovenie bolo pri tvorbe patentového zákona prevzaté z článku 122 ods. 6 Dohovoru o udeľovaní euró pskych patentov (Európsky patentový dohovor) (Oznámenie ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 376/2002 Z.z.) . Èl. 122 ods. 6 EPD však hovorí o využívaní vynálezu, ktorý bol predmetom euró pskej patentovej prihlášky (čiže zverejnenie alebo nezverejnenie prihlášky nie je relevantné) alebo európskeho patentu. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ pristupuje k vypusteniu dotknutého slova 'zverejnenej', ktor é nemá oporu v znení čl. 122 ods. 6 EPD, z predmetného ustanovenia patentového zákona.

Navrhuje sa aj štylistická úprava – vypustenie slova 'naďalej'.

K bodu 39.

S účinnosťou od 1.3.2007 bol zákonom č. 84/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zá kon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov novelizovaný aj patentový zákon.

Navrhuje sa legislatívno – technická úprava; keďže uvedenou novelizáciou bol do § 79 vložený nový odsek a označenie nasledujúcich odsekov sa zmenilo, je v tejto súvislosti potrebné aktualizovať aj odkaz v § 55 ods. 3 písm. b).

K bodu 40.

Predmetné ustanovenie sa navrhuje ako obsolentné vypustiť, pretože poplatok za podanie riadneho opravného prostriedku, t. j. rozkladu proti rozhodnutiu úradu – položka 215 písm. b) sadzobníka sprá vnych poplatkov bola s účinnosťou od 1.1.2004 zákonom č. 583/2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov zo sadzobníka sprá vnych poplatkov vypustená.

K bodu 41.

Následkom nepredloženia medzinárodnej PCT prihlášky úradu v lehote 31 mesiacov od vzniku práva prednosti, je priznanie práva prednosti v súlade s § 36 ods. 1 písm. a) patentového zá kona, t.j. priznanie práva prednosti ku dňu podania prihlášky.

K bodu 42.

V súvislosti s navrhovanými zmenami v § 11 patentového zákona je nevyhnutné zmeniť aj použitý odkaz.

K bodu 43.

Navrhovaná zmena sa dotýka vykonávania Dohovoru o udeľovaní európskych patentov (EPD). V zmysle článku 67 EPD odo dňa zverejnenia poskytuje európska patentová prihláška prihlasovateľovi v zmluvn ých štátoch určených vo zverejnenej prihláške prechodnú ochranu podľa článku 64 EPD. V zmysle § 60 ods. 3 patentového zákona sa teda dňom sprístupnenia prekladu patentových ná rokov verejnosti prihlasovateľovi európskej patentovej prihlášky priznávajú rovnaké práva ako prihlasovateľovi podľa patentového zákona. Odkaz použitý v uvedenom ustanovení patentového zákona vš ak rozsah práv priznaných prihlasovateľovi európskej patentovej prihlášky bezdôvodne obmedzuje; preto navrhovateľ pristupuje k jeho vypustení.

K bodu 44.

Navrhovaná zmena vyplýva a je v súlade so znením článku 67 ods. 4 Európskeho patentového dohovoru (EPD). Upravuje sa vzťah účinku späťvzatia určenia pre Slovenskú republiku, t. j. procesné ho úkonu pred Európskym patentovým úradom, vo vzťahu k účinkom na území Slovenskej republiky.

K bodu 45.

Navrhuje sa vypustenie nesprávneho odkazu na § 51 ods. 5.

K bodom 46. a 47.

V štvrtej časti patentového zákona nazvanej Vykonávanie Európskeho patentového dohovoru sa navrhujú zmeny vyplývajúce zo znenia Reví zie znenia textu Dohovoru o udeľovaní európskych patentov (Európsky patentový dohovor), ktorá bola uzavretá 29.11.2000 v Mníchove.

Národná rada SR vyslovila súhlas s Dohovorom o udeľovaní európskych patentov (Európsky patentový dohovor) ako aj s predmetnou revíziou (označ ovanou aj ako EPD 2000) uznesením č. 1920 z 15.2. 2002 a súčasne rozhodla, že ide o dohovor a revíziu dohovoru podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, ktoré majú prednosť pred zákonmi SR. Prezident SR podpísal listiny o pr ístupe SR k dohovoru a revízii dohovoru 22.3.2002. (viď Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 376/2002 Z.z.)

Revidované znenie EPD, t. j. EPD 2000 vstúpi do platnosti v zmysle článku 8 Revízneho aktu 13. decembra 2007.

Navrhované zmeny patentového zákona sú odrazom zmien vyplývajúcich z EPD 2000.

K bodu 48.

Ustanovenie týkajúce sa zmeny európskej patentovej prihlášky na národnú prihlášku úžitkového vzoru systematicky spadá do oblasti úpravy úžitkových vzorov, preto navrhovateľ pristú pil k jeho vypusteniu z patentového zákona a predmetnú úpravu zaradil do návrhu zákona o úžitkových vzoroch (§ 36 návrhu).

K bodu 49.

V ustanovení upravujúcom procesný postup úradu v prípade splnenia všetkých požadovaných podmienok pre udelenie európskeho patentu je nevyhnutné doplniť odkaz aj na podmienku podľa § 63 odseku 3, pretože majiteľ európskeho patentu má možnosť predložiť preklad európskeho patentového spisu v dodatočnej lehote podľa § 63 ods. 3.

K bodu 50.

Po oznámení o udelení európskeho patentu v európskom patentovom vestníku úrad pristúpi k zápisu európskeho patentu do registra európskych patentov, ale len za splnenia podmienok ustanovených § 63 ods. 2 alebo 3, t. j. majiteľ európskeho patentu je povinný na zaplatenie poplatku za zverejnenie, oznámenie adresy na doručovanie na území SR a na predloženie prekladu patentového spisu do slovenského jazyka v urč enej eventuálne aj dodatočnej lehote. V tomto zmysle je nevyhnutné doplniť ustanovenie § 63 ods. 7 patentového zákona.

K bodom 51. – 57.

Navrhuje sa zosúladenie terminológie použitej v štvrtej časti patentového zákona, ktorá sa týka vykonávania Európskeho patentového dohovoru, s oficiálnym prekladom tohto dohovoru uverejnený m v Zbierke zákonov.

V bode 54. sa navyše navrhuje zmena súvisiaca s EPD 2000, ktoré vstúpi do platnosti 13. decembra 2007. (viď odôvodnenie k bodom 46. a 47.).

K bodu 58.

S účinnosťou od 1.3.2007 bol zákonom č. 84/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zá kon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov novelizovaný aj patentový zákon.

Navrhuje sa legislatívno – technická úprava; keďže uvedenou novelizáciou bol do § 79 vložený nový odsek a označenie nasledujúcich odsekov sa zmenilo, je v tejto súvislosti potrebné aktualizovať v celom texte patentového zákona odkaz na § 79 ods. 9 (platné znenie patentového zákona).

K bodu 59.

Navrhuje sa doplnenie prílohy k patentovému zákonu (tzv. transpozičnej prílohy) o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/27/ES z 31. marca 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES o právnych predpisoch spoloč enstva týkajúcich sa liekov na humánne použitie, a to z dôvodu, že do návrhu zákona sa v čl. III bod 9. Premieta časť znenia bodu 8. článku 1 tejto smernice (konkrétne ide o nasledujúce ustanovenie smernice: 'Realizácia potrebných štúdií a skúšok na účely uplatnenia odsekov 1, 2, 3 a 4 a splnenie následných praktických požiadaviek sa nepokladá za porušenie patentových práv alebo dodatočných ochrann ých osvedčení.').

K článku IV:

Navrhuje sa účinnosť zákona 1. januára 2008.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 1.8.2007.

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Darina Kyliánová v. r.

predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu