Zákon o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 517/2007 účinný od 01.01.2019 do 13.01.2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky predložil do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017. 

Hlavným účelom navrhovanej novely je zmodernizovať a precizovať hmotnoprávne aj procesnoprávne ustanovenia, ktorých aplikácia v praxi sa už v súčasnosti javí ako nepostačujúca resp. nevyhovujúca a to tak z hľadiska úradu, ako aj z hľadiska potrieb
a záujmov prihlasovateľov, majiteľov a ostatných zúčastnených subjektov. Mnohé inštitúty sú spoločné pre všetky najvýznamnejšie predmety priemyselného vlastníctva (patenty, dizajny, úžitkové vzory, ochranné známky) a predkladaný návrh zabezpečuje principiálnu jednotnosť ich právnej úpravy. Odchylnosti od spoločného štandardu regulácie týchto prierezových, horizontálnych inštitútov vyplývajú v konkrétnych prípadoch buď z medzinárodných záväzkov SR alebo z rozdielov daných samotnou povahou príslušného predmetu priemyselného vlastníctva. Vhodnou harmonizáciou právnej úpravy najdôležitejších priemyselnoprávnych inštitútov, akými sú najmä zamestnanecký režim, majiteľstvo a spolumajiteľstvo, prevod a prechod práv, licenčná zmluva, vymáhanie práv, prihláška a právo prednosti, sporové konania, rozklad a subsidiárna aplikácia správneho poriadku, sa zvyšuje úroveň právnej istoty zúčastnených subjektov, adresátov právnej normy a tiež predvídateľnosť a transparentnosť postupu a rozhodovania úradu.

Predkladaný návrh zákona má za cieľ tiež posilniť vymožiteľnosť práv priemyselného vlastníctva v nadväznosti aj na rekodifikáciu civilného procesného práva a prijatie zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý s účinnosťou od 1. júla 2016 určil, že jediným kauzálne príslušným súdom na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva je Okresný súd Banská Bystrica. Návrh zákona otvára možnosť užšej spolupráce súdu s úradom, najmä v súvislosti s identifikovaním rozsahu ochrany konkrétneho patentu alebo úžitkového vzoru. Návrh zákona tiež jednoznačne stanovuje, aké typické právne nároky má majiteľ v prípade neoprávneného zásahu do jeho výlučných práv a v akej dobe sa premlčujú tzv. reparačné a satisfakčné nároky, tzn. nároky na náhradu škody, primerané zadosťučinenie v peniazoch a vydanie bezdôvodného obohatenia.

Zohľadňujúc uplatňovanie registračného princípu v konaní o prihláške úžitkového vzoru do registra podľa zákona č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď úrad pred zápisom úžitkového vzoru neskúma, či sú splnené zákonné podmienky ochrany, ako je novosť a vynálezcovská činnosť vo vzťahu
k technickému riešeniu tvoriaceho predmet prihlášky úžitkového vzoru, návrh zákona (novelizačný článok III) umožňuje konajúcemu súdu identifikovať spravodlivú rovnováhu medzi výlučnými právami majiteľa úžitkového vzoru na jednej strane a právami tretích osôb na strane druhej.   

Návrh zákona v novelizačnom článku II okrem iného zosúlaďuje právnu úpravu vyčerpania práv s článkom 15 smernice 98/71/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 1998 o právnej ochrane dizajnov. Aj v prípade dizajnov sa tak upúšťa od konceptu tzv. národného vyčerpania práv a jednoznačne sa zavádza tzv. komunitárne vyčerpanie práv.

Návrh zákona v časti novelizácie zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 125/2016 Z. z. (novelizačný článok IV) implementuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2424 zo 16. decembra 2015, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva a nariadenie Komisie (ES) č. 2868/95, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva, a zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 2869/95 o poplatkoch splatných Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory). Popri zmenách v terminológii sa vypúšťa možnosť podania prihlášky ochrannej známky Európskej únie na úrade, ktoré sa stalo po účinnosti uvedeného nariadenia obsolétnym. Návrh zákona v tejto časti zároveň predstavuje čiastočnú transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok.  

Úrad počas prípravných prác – v spolupráci s odbornou a zainteresovanou verejnosťou – podrobne analyzoval vecnú potrebu a rozsah zmien, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie vyššie sledovaných cieľov. Návrh zákona nespôsobuje neprimerané zásahy do práv adresátov a dôsledne rešpektuje princíp ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv.

Súčasťou navrhovaných zmien a doplnení je zavedenie niektorých nových inštitútov a služieb, napr. rešerše v prioritnej lehote a rešerše medzinárodného typu. Úrad preto pristúpil aj k celkovej revízii správnych poplatkov a obsahom návrhu zákona (novelizačný článok V) je návrh na zmenu a doplnenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v časti Príloha - Sadzobník správnych poplatkov. 

Návrh zákona si vyžiada zmenu a doplnenie viacerých súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov. Návrhy na zmeny a doplnenia týchto predpisov budú predložené do legislatívneho procesu tak, aby nadobudli účinnosť spolu s predkladaným návrhom zákona.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, najmä s Parížskym dohovorom na ochranu priemyselného vlastníctva (Vyhláška ministra zahraničných vecí
č. 64/1975 Zb. v znení vyhlášky č. 81/1985 Zb.), Zmluvou o patentovej spolupráci
a Vykonávací predpis k Zmluve o patentovej spolupráci (Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 296/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), Dohodou o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (Dohoda TRIPS) (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 152/2000 Z. z.), Dohovorom o patentovom práve, Vykonávacím predpisom k Dohovoru o patentovom práve a Vyhláseniami dohodnutými diplomatickou konferenciou a prijatými diplomatickou konferenciou 1. júna 2000 (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 99/2005 Z. z. v znení oznámenia č. 639/2005 Z. z.)
a Dohodou o Vyšehradskom patentovom inštitúte (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí
a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 369/2015 Z. z.). Návrh zákona je v súlade aj
s ostatnými zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona zakladá vplyvy na verejné financie, na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a má aj sociálne vplyvy. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie. Podrobnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2018, s poukazom na zohľadnenie legisvakančnej lehoty, štandardnej dĺžky legislatívneho procesu, ako aj prípravy novelizácie vykonávacích vyhlášok. Delená (neskoršia) účinnosť (1. januára 2019) sa navrhuje v prípade tých ustanovení, ktorých efektívna aplikácia si vyžiada úpravy informačných systémov úradu.

B. Osobitná časť

K čl. I

(zákon č. 435/2001 Z. z.)

K bodu 1

Vzhľadom na pomerne veľké množstvo vnútorných odkazov na jedno konkrétne ustanovenie
(§ 79 ods. 9), ktoré je novelou dotknuté, týmto jedným novelizačným bodom sa zabezpečuje zmena všetkých uvedených vnútorných odkazov na nové ustanovenie (§ 79 ods. 13).

K bodu 2

Aktualizuje sa text poznámok pod čiarou.

K bodom 3 a 4

Zavádza sa nadpis § 10 „Pôvodca vynálezu“ (pôvodne umiestnený nad § 10), ktorý pomenúva jeden zo základných inštitútov patentového práva, ktorým je pôvodca vynálezu. Doplnenie odseku 1 zároveň zohľadňuje novú úpravu zamestnaneckého režimu (§ 11), keď pôvodca vynálezu nie je originárnym nositeľom práva na riešenie, ale toto patrí zo zákona priamo zamestnávateľovi.

K bodu 5

Základná konštrukcia zamestnaneckého režimu, ktorý je upravený v § 11, sa významne reformuje a spresňuje. Na základe dlhodobého používania v praxi a aj s ohľadom na ekvivalenciu k relevantným zahraničným právnym úpravám (anglicky „employee invention“, nemecky „Arbeitnehmererfindungen“, francúzsky „inventions de salariés, poľsky „pracowniczy wynalazek“) sa do patentového zákona zavádza pojem „zamestnanecký vynález“. Pokiaľ ide o samotnú podstatu zamestnaneckého režimu, upúšťa sa od koncepcie prechodu, resp. prevodu práva na riešenie z pôvodcu na zamestnávateľa, ktorá mohla vyvolávať určité pochybnosti. Odsek 1 jednoznačne stanovuje, že v prípade zamestnaneckého vynálezu právo na riešenie patrí priamo zamestnávateľovi.

Nevyhnutnou podmienkou začatia plynutia zákonnej trojmesačnej lehoty na uplatnenie práva na riešenie ostáva aj naďalej písomné upovedomenie zo strany pôvodcu adresované zamestnávateľovi (odsek 2). Novinkou je, že zákon vymenúva povinné náležitosti tohto upovedomenia, čím sa obojstranne posilňuje právna istota. V upovedomení teda pôvodca predovšetkým opíše samotný technický problém a jeho riešenie, okolnosti vytvorenia zamestnaneckého vynálezu a jeho technickú podstatu a to tak, aby odborník v danej oblasti techniky vynález dokázal uskutočniť. Pojem „odborník“ je potrebné vykladať obdobne, ako v súvislosti s vynálezcovskou činnosťou (§ 8).

Zamestnávateľ môže uplatniť právo na riešenie v zákonnej trojmesačnej lehote buď obvyklým spôsobom, tzn. písomným vyhlásením adresovaným pôvodcovi, alebo – čo je novinka – podaním patentovej prihlášky, európskej patentovej prihlášky alebo medzinárodnej prihlášky. Zákon pritom stanovuje dve podmienky: predmetom prihlášky je zamestnanecký vynález
a v prihláške je označený jeho pôvodca a to menom, priezviskom a bydliskom v súlade s vykonávacou vyhláškou [§ 3 písm. b] alebo podľa Vykonávacieho predpisu k Dohovoru o udeľovaní európskych patentov resp. podľa Vykonávacieho predpisu k Zmluve o patentovej spolupráci. Po písomnom uplatnení práva na riešenie (odsek 3) sa zavádza pre zamestnávateľa nová povinnosť informovať pôvodcu o následne zvolenom spôsobe ochrany zamestnaneckého vynálezu, najmä o podanej prihláške, európskej patentovej prihláške alebo medzinárodnej prihláške.

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa povinnosť mlčanlivosti (odsek 5) vo vzťahu k pôvodcovi predlžuje aj na obdobie po uplatnení práva na riešenie zamestnávateľom (odsek 3) a vo vzťahu k zamestnávateľovi aj na obdobie po prechode práva na riešenie na pôvodcu (odsek 4). V oboch prípadoch povinnosť mlčanlivosti trvá až do sprístupnenia zamestnaneckého vynálezu verejnosti zverejnením patentovej prihlášky, európskej patentovej prihlášky alebo medzinárodnej prihlášky, ako aj dobrovoľným zverejnením zamestnaneckého vynálezu samotným nositeľom práva na riešenie alebo s jeho súhlasom.  

Podmienky vzniku nároku na primeranú odmenu, ani spôsob jej výpočtu sa nemenia (odsek 6), v záujme obojstrannej právnej istoty sa dopĺňa určenie splatnosti odmeny. Dopĺňa sa právo pôvodcu na dodatočné vyrovnanie (odsek 7), okrem doterajšieho prípadu, keď odmena zjavne nezodpovedá prínosu dosiahnutému neskorším využitím vynálezu, aj v prípade, ak bola odmena zamestnávateľom určená paušálnou sumou bez zohľadnenia zákonných podmienok primeranosti podľa odseku 6. S cieľom posilniť efektívny výkon práva na dodatočné vyrovnanie sa zavádza aj informačný nárok pôvodcu (zamestnanca) na kontrolu účtovnej evidencie alebo inej dokumentácie zamestnávateľa v rozsahu potrebnom na zistenie dodatočného vyrovnania. Ak by v takomto prípade boli poskytnuté pôvodcovi informácie označené ako dôverné, bude  zo zákona viazaný mlčanlivosťou voči tretím osobám. Ďalšou novinkou v úprave práva na dodatočné vyrovnanie je zavedenie trojročného odkladu tak na uplatnenie nároku na dodatočné vyrovnanie, ako aj na uplatnenie spomínaného informačného nároku. Dĺžka tohto obdobia je primeraná na posúdenie reálneho prínosu zamestnaneckého vynálezu pre účely určenia výšky dodatočného vyrovnania, nakoľko spravidla po jeho uplynutí by už malo byť zrejmé, či a akým spôsobom je alebo bude zamestnanecký vynález chránený, a teda aká je patentová stratégia zamestnávateľa, ako aj či je alebo bude využívaný, či je alebo bude poskytnutý súhlas na jeho využívanie a pod. Ak právo na dodatočné vyrovnanie pôvodcovi vzniklo, v záujme obojstrannej právnej istoty a spravodlivosti zákon stanovuje, že toto právo trvá minimálne počas trvania ochrany zamestnaneckého riešenia. 

Ak v dôsledku porušenia niektorej z povinností vyplývajúcich zo zamestnaneckého režimu pre ktoréhokoľvek z účastníkov tohto civilnoprávneho vzťahu (odsek 10), teda tak na strane pôvodcu, ako aj na strane zamestnávateľa, vznikne škoda alebo iná ujma, môže sa poškodený domáhať jej náhrady. Zodpovednosť za škodu typicky prichádza do úvahy v prípade porušenia povinnosti pôvodcu upovedomiť zamestnávateľa o vytvorení zamestnaneckého vynálezu (odsek 2), porušenia povinnosti mlčanlivosti (odsek 5 a 7) a porušenia informačnej povinnosti (odsek 7).        

K bodom 6 až 8

Precizuje sa úprava prevodu a prechodu práva na riešenie v § 12. V odseku 1 sa výslovne stanovuje výnimka v tom zmysle, že predmetom prevodu alebo prechodu práva na riešenie nie je právo na pôvodcovstvo, ktoré ostáva uvedenými úkonmi nedotknuté a späté s osobou pôvodcu. Vnútorné odkazy v odseku 1 zohľadňujú zmeny v § 10 a § 11. Vypustenie druhej vety v odseku 4 súvisí so systematicky a komplexne poňatou úpravou inštitútu prevodu a prechodu v § 21 a § 22, ktorá sa primerane vzťahuje aj na prevod, resp. prechod práv z prihlášky.

K bodom 9 a 10

Aktualizuje sa text poznámok pod čiarou.

K bodu 11

Zavádza sa jednoznačná úprava kompetencií medzi úradom a súdom v otázkach majiteľstva predmetov priemyselného vlastníctva, ako vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2008, sp. zn. 1 Obdo V 37/2007 zaradený do Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 34/2010). Uvedené doplnenie súvisí aj s platným znením § 57 ods. 2 až 4, ktorým je stanovená vyvrátiteľná domnienka platnosti údajov v registri, ak „príslušný orgán“ nerozhodne inak. 

K bodu 12

Patent, obdobne aj iné predmety priemyselného vlastníctva (ochranná známka, úžitkový vzor, dizajn), môže mať viacerých spolumajiteľov. Spolumajiteľský podiel sa odvodzuje od rozsahu práva na riešenie patriaceho spolupôvodcovi, ktorý sa stal spolumajiteľom alebo bol právny predchodcom spolumajiteľa. Toto pravidlo bolo upravené aj v platnom znení patentového zákona (pôvodne § 20 ods. 2), navrhuje sa len jeho formuláciu zjednodušiť (odsek 1). Vychádzajúc z dispozitívnej povahy právnej úpravy (§ 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka) platí, že spolumajitelia si môžu výšku podielov dohodnúť inak. 

Každý zo spolumajiteľov má právo využívať vynález chránený patentom ako celok, ak sa spolumajitelia nedohodnú inak. Samostatne je každý spolumajiteľ aj aktívne legitimovaný konať v mene a na účet všetkých spolumajiteľov v prípade neoprávneného zásahu do výlučných práv a podať žalobu podľa Civilného sporového konania alebo – v prípade uplatnenia finančných nárokov – návrh podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Na udelenie licencie sa vždy vyžaduje súhlas všetkých spolumajiteľov, ak sa nedohodnú inak. Disponovať so svojím spolumajiteľským podielom môže každý zo spolumajiteľov samostatne s obmedzením vyplývajúcim z predkupného práva ostatných spolumajiteľov v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka.

Ak spolumajiteľ zomrie alebo zanikne bez právneho nástupcu, alebo sa vzdá svojho spolumajiteľského podielu, jeho spolumajiteľský podiel prechádza na ostatných spolumajiteľov patentu v pomere zodpovedajúcom ich spolumajiteľským podielom. Tento osobitný prechod podielu na ostatných spolumajiteľov je upravený v platnom znení zákona o dizajnoch (§ 16 ods. 4 a 5) a rozširuje sa aj na patentový zákon, zákon o úžitkových vzoroch a zákon o ochranných známkach.

Na právne vzťahy medzi spolumajiteľmi sa subsidiárne vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spoluvlastníctve (§ 136 a nasl. Občianskeho zákonníka).           

Pod pojmom „čiastočný prevod patentu“ (§ 21 ods. 1) sa rozumie prevod jedného alebo viacerých patentových nárokov, pričom aspoň jeden patentový nárok by zostal zachovaný v pôvodnom patente. Výsledkom by bolo, že by po takomto prevode vedľa seba existovali dva patenty, pôvodný a nový. S ohľadom na existujúcu zákonnú podmienku jednotnosti vynálezu (§ 37 ods. 3) a skutočnosť, že v prípadoch čiastočného prevodu patentu by bolo nevyhnutné následné posúdenia patentovateľnosti predmetu pôvodného a aj predmetu nového patentu, čiastočný prevod patentu sa zakazuje. Už podľa  platnej úpravy bolo neprípustné čiastočné vzdanie sa patentu v zmysle § 30 ods. 1.

Štandardizuje sa právna úprava prevodu patentu tak, aby bola konzistentná s právnou úpravou prevodu iných práv priemyselného vlastníctva (úžitkové vzory, dizajny a ochranné známky). Žiadosť o zápis prevodu môže podať buď prevodca alebo nadobúdateľ. S výnimkou platenia udržiavacích poplatkov nadobúdateľ môže vykonávať úkony voči úradu, teda najmä konať ako účastník konania, až po doručení žiadosti o zápis prevodu (§ 21 ods. 4). Právna úprava prevodu patentu sa primerane vzťahuje aj na prevod práv z prihlášky (§ 21 ods. 5).

Štandardizuje sa právna úprava prechodu patentu (§ 22), aby bola konzistentná s právnou úpravou prechodu iných práv priemyselného vlastníctva (úžitkové vzory, dizajny a ochranné známky). Žiadosť o zápis prechodu môže podať buď pôvodný majiteľ alebo nový majiteľ. S výnimkou platenia udržiavacích poplatkov nový majiteľ môže vykonávať úkony voči úradu, teda najmä konať ako účastník konania, až po doručení žiadosti o zápis prechodu (§ 22 ods. 4). Právna úprava prechodu patentu sa primerane vzťahuje aj na prechod práv z prihlášky (§ 22 ods. 5).

Právna úprava záložného práva k patentu (§ 23) sa zjednodušuje a zosúlaďuje (aj terminologicky) so všeobecnou úpravou záložného práva v Občianskom zákonníku (§ 151a a nasl.). Zriadenie záložného práva len k časti patentu nie je prípustné z rovnakých dôvodov ako
v prípade neprípustnosti čiastočného prevodu patentu (§ 21 ods. 1). Žiadosť o zápis záložného práva môže podať aj záložný veriteľ, a nielen záložca, ako by vyplývalo z Občianskeho zákonníka (§ 151g ods. 1). Pokiaľ ide o zápis zmeny alebo zániku záložného práva k patentu, uplatňujú sa príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 151g ods. 2 a § 151md ods. 2 a 3). Novinkou je právna úprava záložného práva k prihláške (§ 23 ods. 4), ktorá v nadväznosti aj na možnosť zriadiť záložné právo k právu, resp. majetkovej hodnote, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky, ako ustanovuje Občiansky zákonník (151d ods. 4), zavádza pravidlo zachovania zápisu záložného práva aj po udelení patentu alebo po úpravách či rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota záložného veriteľa.

Zmeny sa dotýkajú aj úpravy licenčných vzťahov v oblasti priemyselného vlastníctva, ktorá je charakteristická subsidiárnou aplikáciou všeobecného režimu Obchodného zákonníka (§ 508 a nasl.) s prednostnou aplikáciou osobitných ustanovení patentového zákona (§ 24). Dopĺňa sa rozlišovanie a definovanie výlučnej a nevýlučnej licencie, ako aj jednoznačná úprava aktívnej legitimácie nadobúdateľa licencie pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv majiteľa patentu. V záujme odstránenia pochybností sa spresňuje, že do registra sa zapisuje licencia a nie licenčná zmluva (§ 24 ods. 2).  

Majiteľ patentu môže udeliť licenčnou zmluvou výlučnú licenciu alebo nevýlučnú licenciu. Ak nie je v licenčnej zmluve výslovne dohodnuté, že majiteľ udelil výlučnú licenciu, zavádza sa nevyvrátiteľná domnienka, že udelil nevýlučnú licenciu. Používanie pojmov „výlučná licencia“ a „nevýlučná licencia“ je v oblasti priemyselného vlastníctva dlhodobo zaužívané a tieto pojmy možno nájsť aj v  platnom znení patentového zákona (§ 25, 26, 27), ako aj v právnych predpisoch Európskej únie a niektorých medzinárodných zmluvách.

Vymedzenie výlučnej licencie zodpovedá autorskoprávnej výhradnej licencii (§ 70 ods. 2 autorského zákona). Aj v oblasti priemyselného vlastníctva sa teda zavádza pravidlo, že udelením výlučnej licencie sa majiteľ sám obmedzuje v ďalšom využívaní jej predmetu, čím dochádza k odklonu od všeobecného režimu Obchodného zákonníka (§ 511 ods. 1) a pod sankciou absolútnej neplatnosti je povinný zdržať sa udelenia ďalšej licencie tretej osobe. Aj keď patentový zákon výslovne nestanovuje túto povinnosť, licenčná zmluva, ktorou sa udeľuje výlučná licencia, vzhľadom na významné dôsledky vo vzťahu aj k tretím osobám by mala byť štandardne zapísaná do registra vedeného úradom, tak ako predpokladá § 509 ods. 1 Obchodného zákonníka. 

Poskytnutie sublicencie vylučuje dispozitívne ustanovenie Obchodného zákonníka (§ 511 ods. 2) a vylúčené by malo ostať aj postúpenie resp. prevod licencie v súlade s § 24 ods. 7. Prirodzene, zmluvné strany sa môžu dohodnúť inak.

Doterajšia úprava aktívnej legitimácie nadobúdateľa licencie (doterajšie znenie § 24 ods. 5), i keď v súlade so smernicou 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, nezohľadňovala oprávnené záujmy a primárne postavenie majiteľa práv priemyselného vlastníctva a ani súvisiace ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 514). Navyše, smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácií právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok jednoznačne stanovuje (čl. 25 ods. 3), v akých prípadoch má držiteľ licencie aktívnu legitimáciu na podanie návrhu a neponecháva pre národné právo veľký priestor na vlastné legislatívne riešenie. Aktívna legitimácie držiteľa licencie sa vymedzuje rovnakým spôsobom pre všetky predmety priemyselného vlastníctva.

Novinkou je právna úprava licencie na prihlášku (§ 24 ods. 9), ktorá zavádza pravidlo zachovania zápisu licencie aj po udelení patentu alebo po úpravách či rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota oboch strán licenčnej zmluvy.

Aktualizuje sa tiež text poznámok pod čiarou. 

K bodu 13

Zmena § 25 ods. 5 nadväzuje na zmenu § 48, v dôsledku ktorej už úrad nerozhoduje o prepise patentu, ale na základe žiadosti podloženej právoplatným rozhodnutím súdu len vyznačí zmenu majiteľa patentu (prípadne prihlasovateľa) v registri.

K bodu 14

Aktualizuje sa poznámka pod čiarou v súvislosti s krížovou nútenou licenciu, ktorá už nie je upravená vo vnútroštátnom právnom poriadku (zákon č. 202/2009 Z. z. o právnej ochrane odrôd rastlín), ale v práve Európskej únie, konkrétne v nariadení Rady (ES) č. 2100/1994 v článku 29.

K bodu 15

Vypustenie odseku 2 z § 30 súvisí s novým systematickým zaradením tam pôvodne uvedenej právnej normy do § 20 ods. 6, tak, aby právna úprava spolumajiteľstva patentu bola upravená len v § 20. Osobitný prípad prechodu spolumajiteľského podielu zo spolumajiteľa, ktorý sa ho vzdal, na ostatných spolumajiteľov tak ostáva naďalej zachovaný. 

K bodom 16 až 19

Odstraňujú sa niektoré formulačné nepresnosti v súvislosti s určením konkrétneho časového momentu s vhodnejším použitím pojmu „dňom“, zohľadňuje sa skoršie zavedenie skratky „udržiavací poplatok“ v § 21 ods. 4 a v súvislosti s vypustením odseku 2 z § 30 sa v § 31 ods. 1 písm. c) mení vnútorný odkaz.

K bodu 20

Vhodné predpoklady na ďalšie posilňovanie vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva vytvoril Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to najmä zavedením kauzálnej príslušnosti v sporoch z priemyselného vlastníctva (§ 25 CSP) a tiež v sporoch z nekalého súťažného konania a v autorskoprávnych sporoch (§ 26 CSP). 

Dopĺňa sa nový nadpis nad § 32 „Vymáhanie práv“. V tomto ustanovení sa vymedzujú typické právne nároky, ktoré má majiteľ patentu v prípade neoprávneného zásahu do jeho výlučných práv podľa § 15. Pojem „neoprávnený zásah“ zahŕňa tak porušenie práv, ako aj ohrozenie práv. Aktívna legitimácia sa zužuje len na majiteľa patentu (§ 19), pričom v ustanoveniach o spolumajiteľstve (§ 20) a licenčnej zmluve (§ 24) sú uvedené podmienky, kedy má aktívnu legitimáciu spolumajiteľ patentu alebo aj nadobúdateľ licencie.

Pravdepodobne po prvýkrát v histórii slovenského práva sa mimo Občianskeho zákonníka zavádzajú osobitné premlčacie lehoty pre nároky z mimozáväzkových civilných deliktov (odseky 3 a 4). Nároky na náhradu škody, nemajetkovej ujmy v peniazoch alebo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vyplývajú zo zásahu do výlučných práv majiteľa sa premlčujú v dlhších premlčacích lehotách nasledovne. Osobitná subjektívna premlčacia lehota je tri roky namiesto doterajších dvoch rokov podľa § 106 ods. 1 resp. 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Osobitná objektívna premlčacia lehota je päť rokov namiesto doterajších troch rokov podľa § 106 ods. 2 resp. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zhodne s § 106 ods. 2 resp. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa zachováva desaťročná objektívna premlčacia lehota v prípade úmyselne spôsobenej škody, nemajetkovej ujmy resp. úmyselného bezdôvodného obohatenia. Počítanie osobitnej subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehoty zohľadňuje aj nároky z tzv. dočasnej ochrany, ktorú má prihlasovateľ po zverejnení patentovej prihlášky (§ 15 os. 2).  

Hlavným dôvodom zavedenia osobitného režimu premlčania je potreba posilnenia právneho postavenia majiteľa patentu, ktorý v čase, keď sa dozvie o porušovaní, spravidla nemá dostatok informácii a dôkazov na uplatnenie finančných nárokov proti porušovateľovi (tzv. informačný deficit). Môže sa síce pokúsiť prekonať s využitím špecifických právnych inštitútov, akými sú najmä právo na informácie (§ 32a) a zabezpečenie dôkazov (§ 346 CSP), ktoré predstavujú transpozíciu smernice 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. Z hľadiska plynutia času však v režime Občianskeho zákonníka existovalo reálne riziko premlčania reparačných a satisfakčných nárokov majiteľa, pretože uplatnením práva na informácie alebo podaním návrhu na zabezpečenie dôkazu premlčacia doba nespočíva (§ 112 Občianskeho zákonníka), ale plynie ďalej. Teda aj aktívny majiteľ, ktorý sa včas dozvedel o neoprávnenom zásahu do jeho práv, a následne sa zákonným spôsobom snažil zhromaždiť dostatok podkladov na uplatnenie uvedených nárokov, to v režime Občianskeho zákonníka nemusel stihnúť. Navyše, s ohľadom na pomerne krátku, len trojročnú objektívnu premlčaciu lehotu nárokov na náhradu škody (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorá je prísne viazaná na deň, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, resp. kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo a s ohľadom na štandardnú dĺžku konania o patentovej prihláške (tri až štyri roky), nároky majiteľa z dočasnej ochrany (§ 15 ods. 2) sa mohli premlčať ešte predtým, ako ich majiteľ vôbec mohol uplatniť na súde.

Pokiaľ ide o premlčateľnosť nároku na primerané zadosťučinenie v peniazoch, je možné poukázať na ustálenú prax Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2012, sp. zn. 2 Cdo 194/2011 zaradený do Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 58/2014).   

Z dôvodov duplicity s  § 340 CSP sa vypúšťa právna úprava zodpovednosti navrhovateľa za škodu spôsobenú nedôvodne navrhnutým neodkladným opatrením.

Cieľom výslovného stanovenia subsidiárnej aplikácie Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktoré vznikli v dôsledku zásahu do výlučných práv majiteľa patentu (mimozáväzkový civilný delikt), je posilnenie právnej istoty všetkých zúčastnených subjektov (najmä majiteľa patentu, údajného porušovateľa alebo sprostredkovateľa zásahu) a zabezpečenie predvídateľného posúdenia a ustálenie relevantného právneho režimu zo strany konajúceho súdu.   

Aktualizuje sa tiež text poznámky pod čiarou.

K bodom 21 až 24

Právo na informácie bolo do osobitných zákonov v oblasti priemyselného vlastníctva zavedené v roku 2007 transpozíciou smernice 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (článok 8). Zákonná úprava sa dopĺňa o „zamýšľaného predajcu“ a „poskytovateľa služieb“, tak ako je v platnom znení § 11 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach. Pod pojmom „zamýšľaný predajca“ (angl. „intended wholesaler or retailer“) sa rozumie predajca, ktorému bol tovar porušujúci alebo ohrozujúci práva podľa patentového zákona určený, spravidla pri dovoze na územie Slovenskej republiky. Všeobecný pojem „názov“ v prípade právnickej osoby zahŕňa aj užší pojem „obchodné meno“, ktoré sa z § 32 ods. 2 písm. a) vypúšťa. 

Z dôvodu precizovania vnútornej systematiky zákona sa do § 32 presúva ustanovenie (pôvodne
§ 33 ods. 5), ktoré právo na poskytnutie informácií za určitých okolností a v súlade so smernicou 2004/48/ES obmedzuje.

K bodu 25

Doterajší nadpis nad § 33 „Prerokúvanie sporov“ nebol vhodný, nakoľko popri súdoch prerokúval spory súvisiace so zrušením patentov (§ 46 a 47) aj Úrad priemyselného vlastníctva SR. Zavádza sa preto presnejší názov „Súdna ochrana práv“.

K bodu 26

Zmena odkazu 13c) zohľadňuje fakt, že Civilný sporový poriadok v § 25 určil, že jediným kauzálne príslušným súdom na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva je v prvom stupni Okresný súd Banská Bystrica a odvolacím súdom je Krajský súd v Banskej Bystrici. Významné je aj tzv. kolízne pravidlo (§ 25 ods. 3 CSP), ktoré jednoznačne stanovuje, že uvedené súdy sú príslušné aj v prípade, ak má spor z priemyselného vlastníctva súčasne povahu sporu z nekalého súťažného konania alebo povahu autorskoprávneho sporu.

K bodu 27

Kľúčovým prvkom riešenia každého súdneho sporu z priemyselného vlastníctva je kvalifikované posúdenie, či údajný porušovateľ resp. ohrozovateľ svojím konaním skutočne zasahuje do rozsahu ochrany. Zvlášť náročné je to v prípade ochrany patentom a úžitkovým vzorom. S cieľom prispieť k lepšej kvalite tohto posúdenia sa dopĺňa v § 33 ods. 5 možnosť, aby sa konajúci súd na návrh niektorej zo strán sporu obrátil priamo na úrad so žiadosťou o odborné vyjadrenie v zmysle § 206 Civilného sporového poriadku k otázkam súvisiacim s rozsahom ochrany vyplývajúcej z konkrétneho patentu (§ 13). Tak ako nebol ani doteraz, súd nebude obsahom odborného vyjadrenia viazaný, vyhodnotí ho ako jeden z dôkazov.

K bodu 28

Dochádza k sprehľadneniu právnej úpravy neodkladných opatrení v tom zmysle, že materiálne podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, ako aj ostatné procesné a hmotnoprávne záležitosti v súvislosti s neodkladnými opatreniami upravuje výlučne Civilný sporový poriadok (§ 324 až 345), pričom patentový zákon v § 34 obsahuje navyše len osobitnú úpravu inštitútu zábezpeky na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia, čo zohľadňuje aj nadpis § 34.

K bodu 29

Znenie § 35 ods. 3 bolo precizované a vnútorný odkaz bol zmenený s ohľadom na zmeny v § 79.

K bodom 30 až 32

Zmeny v § 35 ods. 4, 6 až 8 precizujú implementáciu Dohovoru o patentovom práve a Vykonávacieho predpisu k Dohovoru o patentovom práve, konkrétne čl. 5 ods. 6 písm. b) Dohovoru o patentovom práve a pravidlo 2 ods. 3 a pravidlo 2 ods. 4 bod iv) Vykonávacieho predpisu k Dohovoru o patentovom práve.  

K bodu 33

V § 35a ods. 1 sa znenie mierne upravuje, aby bolo jednoznačné, že ak chce prihlasovateľ časť podania, ktorá sa javí ako opis, nahradiť odkazom na prvú prihlášku, musí tak urobiť už pri podaní prihlášky v súlade s čl. 5 ods. 7 písm. a) Dohovoru o patentovom práve.

K bodom 34 až 37

V záujme lepšej čitateľnosti a vnútornej systematiky zákona sa precizujú vnútorné odkazy
v rámci § 36. Zároveň sa dopĺňa odkaz 14b) a k nemu príslušná poznámka pod čiarou, ktorej účelom je poukázanie na konkrétne ustanovenie Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva.

K bodom 38 a 39

Precizuje sa znenie § 36a a v záujme právnej istoty na strane prihlasovateľa sa spresňuje určenie začiatku plynutia lehoty, dokedy je prihlasovateľ povinný podať odbočenú patentovú prihlášku. Táto dvojmesačná lehota sa počítala od doručenia negatívneho rozhodnutia o prihláške úžitkového vzoru. Nové znenie § 36a posúva začiatok plynutia tejto lehoty až od právoplatnosti rozhodnutia.

Vypustením odseku 2 sa znižuje administratívna záťaž na strane prihlasovateľov, ktorí už nie sú povinní predkladať rovnopis prihlášky úžitkového vzoru, nakoľko túto má úrad k dispozícii.

K bodu 40

Zmena vo vnútorných odkazoch v § 37 ods. 1 bola vyvolaná zmenami v § 10 až 12.

K bodu 41

Mení sa len slovesné vyjadrenie („smie“ - „môže“) podmienky jednotnosti vynálezu, ako je vyjadrená v § 37 ods. 3 patentového zákona a v súlade s analogickým znením § 32 ods. 2 zákona č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 42

V záujme odstránenia nejasností sa dopĺňa znenie § 37 ods. 5 písm. f) tak, aby bolo zrejmé, že v prípade zamestnaneckého vynálezu (§ 11), prihlasovateľ (zamestnávateľ) nie je povinný k prihláške pripájať nejaký konkrétny doklad, ale postačuje jednoduchý údaj, resp. vyhlásenie, že predmetom prihlášky je zamestnanecký vynález.

K bodu 43

Precizuje sa poznámka pod čiarou. 

K bodu 44

Nové znenie § 39 ods. 1 zohľadňuje terminológiu používanú v Civilnom sporovom poriadku. Podmienkou prerušenia konania o prihláške je podanie žiadosti niektorej zo strán sporu, ktorého predmetom je právo na riešenie, a priloženie rovnopisu žaloby potvrdeného súdom.

K bodu 45

Zmena znenia ustanovenia § 39 ods. 3 nadväzuje na zmenu ustanovení § 48, v dôsledku ktorej už úrad nerozhoduje o prepise patentu, ale na základe žiadosti podloženej právoplatným rozhodnutím súdu len vyznačí zmenu majiteľa patentu (prípadne prihlasovateľa) v registri. Kým doterajšia právna úprava pre pokračovanie v prerušenom konaní vyžadovala nadobudnutie právoplatnosti úradného rozhodnutia o prepise a odňatí patentu, úrad bude v prerušenom konaní podľa § 39 ods. 1 pokračovať po tom, čo mu bude predložené právoplatné rozhodnutie súdu o práve na riešenie.

K bodu 46

V rámci predbežného prieskumu podľa § 40 úrad skúma aj splnenie podmienok odbočenia z prihlášky úžitkového vzoru podľa § 36a.

K bodu 47

V § 40 ods. 1 písm. f) sa zjednodušuje text a mení sa vnútorný odkaz.

K bodom 48 až 50

V § 40 ods. 3 sa menia vnútorné odkazy tak, aby bolo jednoznačne stanovené, v ktorých prípadoch úrad konanie zastaví, ak nie sú vytýkané nedostatky prihlasovateľom odstránené. Medzi tieto prípady však nepatrí situácia, keď odkaz na prvú prihlášku neobsahuje všetky povinné náležitosti podľa § 35 ods. 2, a prihlasovateľ ich ani na výzvu úradu neodstráni, pretože vtedy sa prihláška považuje za nepodanú v súlade s § 35 ods. 4. V § 40 ods. 4 sa posledná veta vhodnejšie formuluje v súlade s pravidlami slovenského pravopisu. V § 41 ods. 2 sa jednoznačne stanovuje, že skoršie zverejnenie prihlášky po splnení zákonných podmienok je kompetenciou úradu. 

K bodu 51

V nadväznosti na zavedenie nových inštitútov s názvom „rešerš medzinárodného typu“ (§ 41a) a „rešerš v prioritnej lehote“ (§ 41b), sa v § 41 ods. 3 nahrádza doteraz zavedená skratka „rešerš“  novou, vhodnejšou skratkou „rešeršná správa“. 

K bodu 52

Po prvý krát sa do slovenského patentového práva (§ 41a) zavádza rešerš medzinárodného typu v zmysle čl. 15 ods. 5 Zmluvy o patentovej spolupráci. Prihlasovateľ môže požiadať úrad, aby umožnil orgánu pre medzinárodnú rešerš vykonať rešerš medzinárodného typu na predmet prihlášky. Príslušným orgánom na vykonanie rešerše medzinárodného typu je v súlade s čl. 15 ods. 5 písm. c) prvá veta Zmluvy o patentovej spolupráci buď Európsky patentový úrad alebo Vyšehradský patentový inštitút. Úrad za žiadosť nevyberá žiadne poplatky, tie sa platia priamo príslušnému orgánu pre medzinárodnú rešerš. Hlavnou výhodou rešerše medzinárodného typu z pohľadu prihlasovateľa je získanie kvalifikovaných informácií o stave techniky, ktoré mu môžu pomôcť v rámci jeho patentovej stratégie pri ďalších krokoch smerujúcich k patentovej ochrane v zahraničí.

Ak sú splnené podmienky odseku 2, teda žiadosť podal prihlasovateľ v lehote do šiestich mesiacov od vzniku práva prednosti a súčasne v konaní o prihláške bola predložená správa
o rešerši medzinárodného typu vykonanej úradom ako pobočkou Vyšehradského patentového inštitútu, úrad správu o rešerši zverejní spolu s prihláškou vo vestníku a prihliadne na ňu pri úplnom prieskume. Ak si prihlasovateľ vybral za orgán pre medzinárodnú rešerš Vyšehradský patentový inštitút, zaplatí v takom prípade len polovicu zo správneho poplatku za úplný prieskum [Položka 216 písm. c) Sadzobníka správnych poplatkov]. Táto zľava je opodstatnená najmä tým, že úrad už má k dispozícii správu o rešerši medzinárodného typu, ktorú vykonávali patentoví experti úradu.

Rešerš v prioritnej lehote (§ 41b) predstavuje novú službu pre prihlasovateľov, i keď úrad poskytoval obdobnú službu na základe podmienok zverejnených vo vestníku úradu č. 12/2011. V záujme transparentnosti a zodpovednosti pri poskytovaní služieb verejnosti sa javí ako vhodnejšie definovať základné náležitosti priamo v patentovom zákone. Podstatou služby rešerš v prioritnej lehote je poskytnúť prihlasovateľovi už krátko po podaní prihlášky kvalifikovanú informáciu o stave techniky vo vzťahu k predmetu prihlášky. Prihlasovateľ sa tak môže rozhodnúť, či v prioritnej lehote 12 mesiacov podľa čl. 4 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva podá prihlášku so zhodným predmetom v zahraničí. Žiadosť o vykonanie rešerše v prioritnej lehote musí byť podaná spolu s prihláškou. Zároveň prihlasovateľ nemôže v prihláške uplatňovať prioritu z inej prihlášky. Ak úrad zistí, že niektorá z týchto základných podmienok nie je splnená, považuje žiadosť o vykonanie rešerše v prioritnej lehote za nepodanú (odsek 3). Ak úrad v rámci predbežného prieskumu zistí, že prihláška alebo predmet prihlášky obsahuje nedostatky, ktoré by mohli byť dôvodom zastavenia konania o prihláške alebo dôvodom pre zamietnutie prihlášky, na podanú žiadosť o vykonanie rešerše v prioritnej lehote nemusí prihliadať (odsek 4). V prípade, ak by úrad nedodržal deväťmesačnú lehotu, vráti prihlasovateľovi zaplatený správny poplatok [Položka 216 písm. h) Sadzobníka správnych poplatkov] v zmysle § 10 ods. 1 zákona o správnych poplatkoch.

K bodom 53 a 54

V záujme transparentnosti sa v § 43 jednoznačne stanovuje, že osoba odlišná od prihlasovateľa, ktorá podala žiadosť o vykonanie úplného prieskumu, sa nestáva účastníkom konania. Úrad túto osobu s výsledkom úplného prieskumu oboznámi, zohľadňuje pritom všeobecné ustanovenia o sprístupnení údajov (§ 59). Obdobne je upravené postavenie podávateľa pripomienok proti zápisu ochrannej známky podľa § 29 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach.

K bodu 55

Spresňuje sa znenie § 44 ods. 3, ktorý upravuje zákaz udelenia viac ako jedného patentu jednému prihlasovateľovi, ktorý podal viac prihlášok so zhodným predmetom a dátumom prednosti. Ak si prihlasovateľ sám nevyberie, na základe ktorej prihlášky má úrad patent udeliť, úrad výber vykoná sám. Konanie o ostatných prihláškach úrad zastaví. 

K bodu 56

Zmena vo vnútorných odkazoch v 46 ods. 1 písm. e) bola vyvolaná zmenami v § 10 až 12.

K bodu 57

Vzhľadom na zavedenú skratku „udržiavací poplatok“ (§ 21 ods. 4) sa odkaz na osobitný predpis vypúšťa ako nadbytočný.

K bodu 58

Aj podľa doterajšej úpravy (§ 46 ods. 5) úrad mohol zrušiť patent na návrh jeho majiteľa bez ohľadu na existenciu hmotnoprávnych dôvodov zrušenia (§ 46 ods. 1), avšak len čiastočne. Toto obmedzenie sa ruší aj s ohľadom na základné právo majiteľa (vlastníka) slobodne disponovať so svojím majetkom (vlastníctvom), vrátane jeho likvidácie. Toto právo majiteľa patentu je však obmedzené právami tretích osôb, ktoré by mohli byť dotknuté (práva zapísané v registri) a preto sa vyžaduje predloženie ich písomného súhlasu pred zrušením patentu. Ďalšie obmedzenie spočíva v tom, že úrad nebude konať o návrhu majiteľa na čiastočné zrušenie patentu, ak prebieha konanie o zrušení patentu, spravidla iniciovaného treťou osobou, navrhovateľom. Majiteľ patentu má možnosť reagovať na podaný návrh na zrušenie zmenou patentových nárokov, opisu alebo výkresov v súlade s § 47 ods. 2.

K bodu 59

Základné náležitosti návrhu na zrušenie patentu z hľadiska jeho odôvodnenia a dôkazov boli  upravené vo vykonávacej vyhláške. Vzhľadom na ich procesný význam sa presúvajú priamo do zákona (§ 47 ods. 1). V § 47 ods. 2 sa zavádza mechanizmus, ktorým môže majiteľ patentu vhodne reagovať na podaný návrh na zrušenie a prípadne tak predísť pokračovaniu sporu. Majiteľ patentu podľa konkrétnych okolností môže najmä zmeniť patentové nároky, opis alebo výkresy tak, aby vykonané zmeny nešli nad rámec ochrany vyplývajúcej z patentu. V takom prípade sa uvedené zmeny stávajú podkladom pre ďalšie konanie. Zavádza sa právo navrhovateľa na oboznámenie sa s vyjadrením a prípadnými protinávrhmi majiteľa (§ 47 ods. 3). Posilňuje sa tak kontradiktórnosť konania. 

Výslovne sa zavádza možnosť [§ 47 ods. 4 písm. a)], aby úrad kedykoľvek v priebehu konania, podľa toho, kedy to považuje za potrebné, vyzval buď navrhovateľa alebo majiteľa patentu, aby sa vyjadrili k podaniu toho druhého, prípadne aby uviedli svoje stanovisko ku nejakej konkrétnej skutočnosti alebo skutočnostiam, ktoré sú podľa názoru úradu rozhodujúce v konaní. Aj týmto spôsobom sa realizuje princíp súčinnosti medzi úradom ako správnym orgánom a účastníkmi konania v zmysle § 3 ods. 2 zákona správneho poriadku.

Novinkou je aj ustanovenie § 47 ods. 4 písm. b), ktoré umožňuje úradu v zrušovacom konaní stanoviť účastníkom spoločnú lehotu na záverečné vyjadrenia. Lehota je spoločná pre oboch účastníkov a na vyjadrenia doručené po jej uplynutí úrad neprihliada, na čo musia byť účastníci vopred upozornení. Týmto procesne transparentným spôsobom je možné ukončiť niekedy zdĺhavé výmeny názorov medzi účastníkmi, z ktorých každý akoby chcel mať posledné slovo.

V  konaní o návrhu na zrušenie patentu sa zachováva inštitút ústneho pojednávania (§ 47 ods. 7 a 8), sprísňujú sa však podmienky, kedy úrad môže vyhovieť žiadosti o odročenie ústneho pojednávania. V žiadosti musia byť uvedené dôležité dôvody a musí byť podaná bezodkladne potom, ako sa o nich účastník dozvedel. Neurčitý pojem „dôležité dôvody“ je možné vykladať a aplikovať obdobným spôsobom ako v súdnom konaní podľa Civilnom sporovom poriadku (§ 183).

V § 47 ods. 9 sa precizuje koncentrácia na strane navrhovateľa zrušenia. Navrhovateľ je viazaný hmotnoprávnymi dôvodmi zrušenia patentu (§ 46 ods. 1), ktoré uviedol v návrhu, ako aj predloženými alebo označenými dôkazmi smerujúcimi k preukázaniu nesplnenia podmienok patentovateľnosti. Po podaní návrhu navrhovateľ už nie je oprávnený návrh v tomto smere rozširovať či dopĺňať a úrad na takéto úkony neprihliada. S cieľom jednoznačne stanoviť právny rámec konania o zrušení patentu začatom z úradnej moci, ustanovuje sa (§ 47 ods. 10) primeraná aplikácia ustanovení upravujúcich konanie o návrhu na zrušenie patentu. 

Novou právnou úpravou ustanovenia § 48 dochádza k zmene v konaní o prepise majiteľa patentu (resp. prihlasovateľa) v registri úradu. Doteraz dochádzalo k prepisu majiteľa patentu na základe rozhodnutia úradu o odňatí a prepise patentu a to na návrh a po tom, čo bol úradu predložený právoplatný rozsudok súdu o práve na riešenie. Takáto právna úprava bola príliš formalistická a ako vhodnejšie sa javí jednoduchšie riešenie, keď úrad, bez toho, aby vydával rozhodnutie o odňatí a prepise patentu, len vyznačil zmenu v osobe majiteľa patentu v registri a to v súlade s predloženým právoplatným rozsudkom. Nová právna úprava predlžuje lehotu na podanie žiadosti o prepis z troch na šesť mesiacov a to v súlade s obdobnou úpravou pri iných predmetoch priemyselného vlastníctva.

Určovacie konanie (§ 49) sa významne zjednodušuje. Odsek 2 výslovne stanovuje, že účastníkom je výlučne žiadateľ, teda osoba, ktorá žiadosť o určenie podala. Nie je pritom podstatné, či je žiadateľom majiteľ patentu alebo akákoľvek iná osoba. Na druhej strane odsek 1 zdôrazňuje význam jasného a úplného opísania predmetu určenia, za čo nesie zodpovednosť samotný žiadateľ. Ak nie sú tieto základné podmienky splnené, úrad určovacie konanie zastaví (odsek 4). Určovacie konanie sa prerušuje bez nutnosti vydávať o tom rozhodnutia priamo zo zákona (odsek 3), ak sa vo vzťahu k tomu istému patentu začalo zrušovacie konanie alebo bol úrad požiadaný súdom o odborné vyjadrenie v zmysle § 33 ods. 5. Proti rozhodnutiu vydanému v určovacom konaní, teda proti rozhodnutiu o zastavení určovacieho konania podľa odseku 4 a proti samotnému rozhodnutiu o určení, nie je prípustný rozklad [§ 55 ods. 4 písm. d)]. Dôvodom pre vylúčenie rozkladu je, že v určovacom konaní úrad nerozhoduje o právach, oprávnených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

V súvislosti v právnou úpravou v § 50 možno poukázať na zavedenie zápisu exekúcie do registra. Povinnosť zabezpečiť zápis exekúcie do registra ochranných známok ukladá členským štátom EÚ čl. 24 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (čl. 24 ods. 2). Zavádza sa pravidlo zachovania zápisu exekúcie postihnutím práv z prihlášky aj po udelení patentu alebo po úpravách či rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota oprávneného v exekučnom konaní. Vzhľadom na význam zápisu exekúcie vo verejných registroch, ktorou sa zvyšuje právna istota a ochrana dobromyseľných tretích osôb, sa zavádza možnosť zápisu exekúcie aj do registrov ostatných predmetov priemyselného vlastníctva. Z dôvodu náležitej úpravy informačných systémov úradu, predmetné novelizačné body nadobudnú neskoršiu účinnosť (1. januára 2019).

Znenie § 50 ods. 1 v spojení s vykonávacou vyhláškou výslovne upravuje základné náležitosti žiadosti o zápis licencie, záložného práva, prevodu alebo prechodu patentu a súdneho sporu do registra a štandardný proces odstraňovania nedostatkov žiadosti. Doterajšie znenie § 50 ods. 1 iba odkazovalo na primeranú aplikáciu § 47 ods. 1, ktorá nemusela byť vždy vhodná.

Znenie § 50 ods. 4 zohľadňuje terminológiou používanú v Civilnom sporovom poriadku. Podmienkou zápisu sporu do registra je podanie žiadosti niektorej zo strán sporu, ktorého predmetom je právo na riešenie, a priloženie rovnopisu žaloby potvrdeného súdom. Zavádza sa pravidlo zachovania zápisu súdneho sporu aj po udelení patentu alebo po úpravách či rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota strán súdneho sporu.

Procesné inštitúty predĺženie lehoty a pokračovanie v konaní (§ 51) sa zjednodušujú. Zmenou
v odseku 2 sa upúšťa pri žiadosti o pokračovanie v konaní od požiadavky, aby sa zároveň s touto žiadosťou urobil aj zmeškaný úkon; postačuje ak je aj zmeškaný úkon urobený v rámci dvojmesačnej lehoty. V nadväznosti na zmeny v § 47 sa nanovo upravuje vymedzenie úradom určených lehôt, pri ktorých nemožno vyhovieť žiadostiam o pokračovanie v konaní.  

Obdobne ako v prípade pokračovania v konaní aj pri žiadosti o uvedenie do predošlého stavu (§ 52) sa upúšťa od požiadavky, aby sa zároveň s touto žiadosťou urobil aj zmeškaný úkon; stačí ak je aj zmeškaný úkon v rámci zákonných lehôt upravených v odseku 1. Vzhľadom na zmeny v § 47 ako aj zmeny v § 55 (rozklad) sa rozširuje okruh lehôt, kedy tento výnimočný nápravný inštitút nemožno uplatniť.

K bodu 60

V § 53 ods. 1 došlo len k odstráneniu nevhodne upravenej legislatívnej skratky („účastník“), ktorá, vzhľadom na túto novelu, stratila svoje opodstatnenie.

K bodu 61

Vypustením doterajšej úpravy trov konania (§ 54), ktorá sa v iných zákonoch v oblasti priemyselného vlastníctva nevyskytovala, vzniká priestor na komplexnú úpravu trov konania s ohľadom najmä na sporové konania. Takejto novej právnej úprave trov konania a ich náhrad by mala predchádzať odborná diskusia so zainteresovanými partnermi s cieľom identifikovať také procesné pravidlá, ktoré by zabezpečili spravodlivú, efektívnu, adresnú a transparentnú úpravu trov konania a ich náhrad a to tak z úradu ako aj účastníkov konania.     

K bodu 62

Ustanovenia o rozklade (§ 55) sa napriek novému zneniu (vrátane nového nadpisu) výrazne nemenia. Novinkou je umožnenie účastníkom konania podať odôvodnenie rozkladu v dodatočnej lehote dvoch mesiacov odo dňa podania rozkladu. Ide o inštitút, ktorý sa osvedčil napr. v konaniach o ochranných známkach a ktorý poskytuje účastníkom viac času na formulovanie dôvodov rozkladu. Rozsahom rozkladu je totiž úrad viazaný s výnimkami uvedenými v zákone (odsek 2). Aby však nedochádzalo k neúmernému predlžovaniu konania o rozklade a aby bola zabezpečená náležitá úroveň právnej istoty, je pri zákonnej lehote na podanie odôvodnenia rozkladu, ako aj na podanie samotného rozkladu vylúčené uvedenie do predošlého stavu (§ 52). V rámci všetkých zákonov, ktoré upravujú predmety priemyselného vlastníctva sa výslovne vylučuje možnosť podať rozklad len proti dôvodom rozhodnutia, čo je štandardom aj v civilnom súdnom konaní (§ 239 ods. 2, § 358 a § 423 Civilného sporového poriadku).

K bodu 63

Aktualizuje sa znenie poznámky pod čiarou.

K bodom 64 a 65

V ustanoveniach o registri a vestníku (§ 57) sa precizuje znenie odkazu na zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (odsek 4) a tiež vymedzenie skutočností, ktoré sa zverejňujú vo vestníku (odsek 6) v súlade s ostatnými zákonmi v oblasti priemyselného vlastníctva.

K bodu 66

Zmena vnútorného odkazu v 59 ods. 8 súvisí so zmenami právnej úpravy zamestnaneckého vynálezu (§ 11).

K bodu 67

Zmena vnútorných odkazov v 60 ods. 5 súvisí so zmenami právnej úpravy pokračovania
v konaní (§ 51 ods. 6) a uvedenia do predošlého stavu (§ 52. ods. 6 a 7).

K bodu 68

Právna úprava zrušenia európskeho patentu s určením pre Slovenskú republiku (§ 65 ods. 5) sa mení v tom zmysle, že odkazuje na zákonné dôvody zrušenia patentu (§ 46) ako aj na procesnú úpravu zrušovacieho konania (§ 47). Táto národná zákonná úprava zrušenia patentu sa tak v celom rozsahu vzťahuje aj na zrušenie európskeho patentu s určením pre Slovenskú republiku. V tejto súvislosti je však potrebné poznamenať, že čl. 138 Európskeho patentového dohovoru s názvom „Zrušenie európskych patentov“, ktorý je systematicky zaradený do časti VIII s názvom „Vplyvy na vnútroštátne právo“ limituje dôvody zrušenia európskeho patentu len na tie, ktoré sú uvedené v samotnom Európskom patentovom dohovore.

K bodu 69

Zavádza sa osobitné ustanovenie o dobe platnosti dodatkového ochranného osvedčenia (§ 67a), ktoré predstavuje implementáciu príslušných nariadení Európskej únie. Aplikovať sa bude v prípadoch, keď by mala byť doba platnosti dodatkového ochranného osvedčenia prepočítaná a zmenená, pretože v žiadosti o udelenie dodatkového ochranného osvedčenia bol uvedený nesprávny dátum prvého povolenia na trh v Európskej únii. Účastníkmi konania podľa tohto osobitného ustanovenia bude popri navrhovateľovi vždy aj majiteľ dodatkového ochranného osvedčenia.

K bodu 70

Spoločné ustanovenia (§ 79), ktoré upravujú niektoré procesné inštitúty v konaní pred úradom, sa komplexne prepracovali a zosúladili s ostatnými zákonmi v oblasti priemyselného vlastníctva. Okrem iného sa vypúšťa pojem „oprávnený zástupca“ (odsek 2), zjednocuje sa rozsah subsidiárnej aplikácie správneho poriadku (odsek 6). 

V odseku 10 sa precizuje právna úprava zastavenia konania v prípade späťvzatia podania. Úrad na základe späťvzatia návrhu nie je povinný zastaviť konanie a môže v konaní pokračovať, ak by mohol začať takéto konania aj z úradnej moci (napr. konanie o zrušení patentu). Je potrebné uviesť, že pôjde skôr o výnimočné prípady, kedy v konaní preváži zásada oficiality nad dispozičnou zásadou a rozhodujúci význam má v tomto smere úvaha úradu. 

V odseku 11 sa zavádza inštitút prerušenia konania pred úradom z dôvodu konania o predbežnej otázke prebiehajúceho pred súdom alebo iným príslušným orgánom verejnej moci. Typickou predbežnou otázkou je platnosť právnych úkonov, ktoré sa zapisujú do registra (zmluva o prevode, licenčná zmluva, záložná zmluva) alebo tiež určenie, kto je majiteľom či spolumajiteľom patentu. Úrad rozhodne o prerušení konania procesným rozhodnutím, proti ktorému nie je prípustný rozklad [§ 55 ods. 4 písm. b)]. Úrad síce pokračuje v prerušenom konaní aj bez návrhu, ale v záujme plynulého a efektívneho vedenia konania sa predpokladá aj súčinnosť zo strany účastníkov konania, ktorí by mali úrad včas informovať o ukončení a výsledku konania o predbežnej otázke.

V odsekoch 12, 14 a 15 sa štandardizuje a zjednocuje právna úprava podania na úrad a to podobným spôsobom ako v Civilnom sporovom poriadku (§ 123 a nasl.). Ak je podanie urobené v elektronickej podobe, je potrebné ho autorizovať v súlade so zákonom o e-Governmente. V opačnom prípade je potrebné na úrad dodatočne doručiť podanie v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované v súlade so zákonom o e-Governmente. Je potrebné zdôrazniť, že úrad na dodatočné doručenie podania účastníkov nevyzýva. V odseku 15 sa zavádza výnimka pre podávanie prostredníctvom informačných systémov medzinárodných organizácii (najmä Svetová organizácia duševného vlastníctva – WIPO a Európska patentová organizácia – EPO) a Európskej únie za podmienky, že ide o tzv. uzavreté systémy v súlade s nariadením eIDAS.

K bodom 71 až 75

Do splnomocňovacích ustanovení (§ 80) sa dopĺňa splnomocnenie pre úrad vo vykonávacej vyhláške ustanoviť podrobnosti o forme a štandardoch prihlášky [§ 80 písm. b)], ktoré  nemali všeobecne záväznú podobu a boli publikované len vo forme inštrukcie úradu. V súvislosti so zavedením inštitútu rešerše medzinárodného typu (§ 41a) sa dopĺňa splnomocnenie pre úrad vo vykonávacej vyhláške  ustanoviť podrobnosti o spôsobe podania a náležitostiach žiadosti o vykonanie rešerše medzinárodného typu. Ďalej sa v splnomocňovacích ustanoveniach zohľadňuje nová úprava inštitútu prepisu (§ 48) a tiež zmeny v úprave podávania, doručovania (§ 79 ods. 12, 14 a 15).

K bodu 76

Zavádzajú sa prechodné ustanovenia tak procesné (odseky 1 a 3), ako aj hmotnoprávne (odsek 4). Osobitné prechodné ustanovenia sa týkajú určovacích konaní právoplatne neskončených do 31. decembra 2017 (odsek 2).

K bodom 77 a 78

Ustanovenie o transpozičnej prílohe už patentový zákon obsahoval. Avšak vzhľadom na vloženie prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2018 (§ 85a) bolo potrebné ustanovenia o transpozičnej prílohe upraviť v § 85b a aktualizovať jej nadpis.

K čl. II

(zákon č. 444/2002 Z. z.)

K bodu 1

Aktualizácia poznámky pod čiarou reflektuje prijatie nových zákonov v oblasti ochranných známok a autorského práva.

K bodu 2

Doplnenie zohľadňuje novú úpravu zamestnaneckého režimu (§ 12), v zmysle ktorého pôvodca vynálezu nie je originárnym nositeľom práva na riešenie, ale toto patrí zo zákona priamo zamestnávateľovi. To isté platí aj v prípade dizajnu spoločenstva v zmysle čl. 14 ods. 3 nariadenie Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva. 

K bodu 3

Keďže právomoc prerokúvať a rozhodovať spory o právo na dizajn prináleží súdom (28 ods. 1), je vhodné v záujme konzistentnosti pojem „príslušný orgán“ nahradiť pojmom „súd“.

K bodu 4

Základná konštrukcia zamestnaneckého režimu, ktorý je upravený v § 12, sa významne reformuje a precizuje. Na základe dlhodobého používania v praxi a aj s cieľom dosiahnutia jednotnosti právnych úprav zamestnaneckého režimu v celej oblasti priemyselného vlastníctva (patenty, úžitkové vzory a dizajny) sa do zákona o dizajnoch zavádza pojem „zamestnanecký dizajn“. Pokiaľ ide o samotnú podstatu zamestnaneckého režimu, upúšťa sa od koncepcie prechodu, resp. prevodu práva na dizajn z pôvodcu na zamestnávateľa, ktorá mohla vyvolávať určité pochybnosti. Odsek 1 jednoznačne stanoví, že v prípade zamestnaneckého dizajnu právo na dizajn patrí priamo zamestnávateľovi. 

Nevyhnutnou podmienkou začatia plynutia zákonnej lehoty ostáva aj naďalej písomné upovedomenie zo strany pôvodcu adresované zamestnávateľovi (odsek 2).

Zamestnávateľ môže uplatniť právo na riešenie v zákonnej trojmesačnej lehote buď obvyklým spôsobom tak, tzn. písomným vyhlásením adresovaným pôvodcovi, alebo – čo je novinka – podaním prihlášky dizajnu, prihlášky dizajnu Spoločenstva alebo medzinárodnej prihlášky podľa Haagskej dohody o medzinárodnom zápise dizajnov. Zákon pritom stanovuje dve podmienky: predmetom prihlášky je zamestnanecký dizajn a v prihláške je označený jeho pôvodca a to menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu a štátnou príslušnosťou v súlade s vykonávacou vyhláškou [§ 2 písm. b] alebo podľa predpisov upravujúcich náležitosti prihlášky dizajnu Spoločenstva alebo medzinárodnej prihlášky. Po písomnom uplatnení práva na dizajn (odsek 3) sa zavádza pre zamestnávateľa nová povinnosť informovať pôvodcu o následne zvolenom spôsobe ochrany zamestnaneckého dizajnu, najmä o podanej prihláške, a to bez ohľadu skutočnosť, či prihláška sleduje národnú ochranu, jednotnú ochranu na úrovni EÚ alebo medzinárodnú ochranu. 

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa povinnosť mlčanlivosti vo vzťahu k pôvodcovi predlžuje aj na obdobie po uplatnení práva na dizajn zamestnávateľom (odsek 3) a vo vzťahuje k zamestnávateľovi aj na obdobie po prechode práva na dizajn na pôvodcu (odsek 4). V oboch prípadoch povinnosť mlčanlivosti trvá až do sprístupnenia zamestnaneckého dizajnu verejnosti zverejnením prihlášky, prihlášky dizajnu Spoločenstva alebo medzinárodnej prihlášky, ako aj dobrovoľným zverejnením zamestnaneckého dizajnu samotným nositeľom práva na dizajn alebo s jeho súhlasom.  

Podmienky vzniku nároku na primeranú odmenu ani spôsob jej výpočtu sa nemenia (odsek 6), v záujme obojstrannej právnej istoty sa dopĺňa určenie splatnosti odmeny, v tejto súvislosti sa len dopĺňa právo pôvodcu na dodatočné vyrovnanie (odsek 7), okrem doterajšieho prípadu, keď odmena zjavne nezodpovedá prínosu dosiahnutému neskorším využitím zamestnaneckého dizajnu, aj v prípade, ak bola odmena zamestnávateľom určená paušálnou sumou bez zohľadnenia zákonných podmienok primeranosti podľa odseku 6. S cieľom posilniť efektívny výkon práva na dodatočné vyrovnanie sa zavádza aj informačný nárok pôvodcu (zamestnanca) so zodpovedajúcou povinnosťou zamestnávateľa poskytnúť pôvodcovi dizajnu podklady nevyhnutné na určenie výšky dodatočného vyrovnania. Ak by boli poskytnuté pôvodcovi informácie označené ako dôverné, bude viazaný mlčanlivosťou voči tretím osobám. Ďalšou novinkou v úprave práva na dodatočné vyrovnanie je zavedenie trojročného odkladu tak na uplatnenie nároku na dodatočné vyrovnanie, ako aj na uplatnenie spomínaného informačného nároku. Dĺžka tohto obdobia je primeraná na posúdenie reálneho využitia dizajnu. Ak právo na dodatočné vyrovnanie pôvodcovi vzniklo, v záujme obojstrannej právnej istoty a spravodlivosti zákon stanovuje, že toto právo trvá minimálne počas trvania ochrany zamestnaneckého dizajnu. 

Ak v dôsledku porušenia niektorej z povinností vyplývajúcich zo zamestnaneckého režimu pre ktorúkoľvek z účastníkov tohto civilnoprávneho vzťahu (odsek 10), teda tak na strane pôvodcu ako aj na strane zamestnávateľa, vznikne škoda alebo iná ujma, môže sa poškodený domáhať jej náhrady. Zodpovednosť za škodu typicky prichádza do úvahy v prípade porušenia povinnosti pôvodcu upovedomiť zamestnávateľa o vytvorení zamestnaneckého dizajnu (odsek 2), porušenia povinnosti mlčanlivosti (odsek 5 a 7) a porušenia informačnej povinnosti (odsek 7).

K bodom 5 až 9

Účelom zmien a doplnení ustanovenia týkajúceho sa prevodu a prechodu práva na dizajn je precizovanie právnej úpravy, ako aj potreba zohľadnenia zmien vyplývajúcich z novej úpravy zamestnaneckého dizajnu (§12).

K bodu 10

Zavádza sa jednoznačná úprava kompetencií medzi úradom a súdom v otázkach majiteľstva predmetov priemyselného vlastníctva, ako vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2008, sp. zn. 1 Obdo V 37/2007 zaradený do Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 34/2010). Uvedené doplnenie súvisí aj s platným znením § 48 ods. 2, ktorým je stanovená vyvrátiteľná domnienka platnosti údajov v registri, pokiaľ „príslušný orgán“ nerozhodne inak.

Zapísaný dizajn, obdobne aj iné predmety priemyselného vlastníctva (patent, úžitkový vzor, ochranná známka), môže mať viacerých spolumajiteľov. Na právne vzťahy medzi spolumajiteľmi zapísaného dizajnu sa subsidiárne vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spoluvlastníctve (§ 136 a nasl. Občianskeho zákonníka).

V záujme zabezpečenia principiálnej jednotnosti právnej úpravy prierezových, horizontálnych inštitútov v  predpisoch upravujúcich jednotlivé predmety priemyselného vlastníctva, medzi ktoré patrí aj spolumajiteľstvo, dochádza k úprave tohto inštitútu aj v zákone o dizajnoch. V zásade platí, že podiely spoluvlastníkov sú rovnaké. Vychádzajúc z dispozitívnej povahy právnej úpravy (§ 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka) platí, že spolumajitelia si môžu výšku podielov dohodnúť inak.

Každý zo spolumajiteľov právo využívať predmet priemyselného vlastníctva (t.j. zapísaný dizajn) ako celok, ak sa spolumajitelia nedohodnú inak. Samostatne je každý spolumajiteľ aj aktívne legitimovaný v mene a na účet všetkých spolumajiteľov v prípade neoprávneného zásahu do výlučných práv a podať žalobu podľa Civilného sporového konania alebo – v prípade uplatnenia finančných nárokov – návrh podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Na udelenie licencie sa vždy vyžaduje súhlas všetkých spolumajiteľov, ak sa spolumajitelia nedohodnú inak. Disponovať so svojím spolumajiteľským podielom môže každý zo spolumajiteľov samostatne s obmedzením vyplývajúcim z predkupného práva ostatných spolumajiteľov v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka.

Ak spolumajiteľ zomrie alebo zanikne bez právneho nástupcu alebo sa vzdá svojho spolumajiteľského podielu, jeho spolumajiteľský podiel prechádza na ostatných spolumajiteľov zapísaného dizajnu v pomere zodpovedajúcom ich spolumajiteľským podielom.

K bodu 11

Následkom vyčerpania práv k zapísanému dizajnu je, že jeho majiteľ nemôže uplatňovať svoje práva k zapísanému dizajnu a tretím osobám zakázať nakladať s výrobkom, v ktorom je chránený dizajn stelesnený alebo na ktorom je použitý, v prípade, ak bol takýto výrobok majiteľom zapísaného dizajnu, prípadne s jeho súhlasom, už uvedený na trh.

Koncept vyčerpania práv je spojený s uplatňovaním rôznych zemepisných limitov; ako tzv. koncept národný, medzinárodný alebo regionálny. V Európskej únii bol článkom 15 smernice 98/71/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 1998 o právnej ochrane dizajnov zavedený jednotný koncept regionálneho vyčerpania práv; tzn. práva k zapísanému dizajnu sa vyčerpajú iba v súvislosti s výrobkami, ktoré boli prvýkrát uvedené na trh v niektorom z 28 členských štátov EÚ, resp. štátov Európskeho hospodárskeho priestoru (navyše Island, Nórsko, Lichtenštajnsko). V uvedenom zmysle dochádza k zosúladeniu právnej úpravy vyčerpania v oblasti priemyselného vlastníctva (porovnaj § 16 ods. 1 patentového zákona, § 15 ods. 1 zákona o ochranných známkach).

K bodu 12

V záujme zabezpečenia principiálnej jednotnosti právnej úpravy prierezových, horizontálnych inštitútov, medzi ktoré patrí aj prevod alebo prechod predmetov priemyselných práv, dochádza k úprave týchto inštitútov aj v zákone o dizajnoch (§ 21 a 22), a to aj vrátane súvisiaceho ustanovenia § 42. Právna úprava prevodu resp. prechodu zapísaného dizajnu, resp. práv z prihlášky je precizovaná a doplnená o štandardné vymedzenie podmienok a požiadaviek aplikovateľných pri podávaní žiadosti o zápis prevodu resp. prechodu do registra.

Právna úprava záložného práva k zapísanému dizajnu (§ 23) sa zjednodušuje a zosúlaďuje (aj terminologicky) so všeobecnou úpravou záložného práva v Občianskom zákonníku (§ 151a a nasl.). Žiadosť o zápis záložného práva môže podať aj záložný veriteľ, a nielen záložca, ako by vyplývalo z Občianskeho zákonníka (§ 151g ods. 1). Pokiaľ ide o zápis zmeny alebo zániku záložného práva k zapísanému dizajnu, uplatňujú sa príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 151g ods. 2 a § 151md ods. 2 a 3). Novinkou je právna úprava záložného práva k prihláške (§ 23 ods. 4), ktorá v nadväznosti aj na možnosť zriadiť záložné právo k právu, resp. majetkovej hodnote, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky, ako ustanovuje Občiansky zákonník (151d ods. 4), zavádza pravidlo zachovania zápisu záložného práva aj po udelení patentu alebo po úpravách či rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota záložného veriteľa.

Zmeny sa dotýkajú aj oblasti úpravy licenčných vzťahov v oblasti priemyselného vlastníctva, ktorá je ďalšou prierezovou, horizontálnou oblasťou v priemyselných právach vyžadujúcou principiálnu jednotnosť.

Pre úpravu licenčných vzťahov je charakteristická subsidiárna aplikácia všeobecného režimu Obchodného zákonníka (§ 508 a nasl.) s prednostnou aplikáciou osobitných ustanovení zákona o dizajnoch (§ 24). Návrhom sa dopĺňa precíznejšia úprava rozlišovania a definovanie výlučnej a nevýlučnej licencie ako aj jednoznačnú úprava aktívnej legitimácie nadobúdateľa licencie pri zásahu do výlučných práv majiteľa zapísaného dizajnu. V záujme odstránenia pochybností sa spresňuje, že do registra sa zapisuje licencia a nie licenčná zmluva (§ 24 ods. 2).

Majiteľ dizajnu môže udeliť licenčnou zmluvou výlučnú licenciu alebo nevýlučnú licenciu. Ak nie je v licenčnej zmluve výslovne dohodnuté, že majiteľ udelil výlučnú licenciu, zavádza sa nevyvrátiteľná domnienka, že udelil nevýlučnú licenciu. Používanie pojmov „výlučná licencia“
a „nevýlučná licencia“ je v oblasti priemyselného vlastníctva dlhodobo zaužívané a tieto pojmy možno nájsť aj v  platnom znení patentového zákona (§ 25, 26, 27), ako aj v právnych predpisoch Európskej únie a niektorých medzinárodných zmluvách.

Definícia výlučnej licencie v zásade zodpovedá autorskoprávnej výhradnej licencii (§ 70 ods. 2 autorského zákona). Aj v oblasti priemyselného vlastníctva sa teda zavádza pravidlo, že udelením výlučnej licencie sa majiteľ sám obmedzuje v ďalšom využívaní jej predmetu, čím dochádza k odklonu od všeobecného režimu Obchodného zákonníka (§ 511 ods. 1) a pod sankciou absolútnej neplatnosti je povinný zdržať sa udelenia ďalšej licencie tretej osobe. Aj keď zákon o dizajnoch výslovne nestanovuje túto povinnosť, licenčná zmluva, ktorou sa udeľuje výlučná licencia, vzhľadom na významné dôsledky vo vzťahu aj k tretím osobám by mala byť štandardne zapísaná do registra vedeného úradom, tak ako predpokladá ustanovenie § 509 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Poskytnutie sublicencie vylučuje dispozitívne ustanovenie Obchodného zákonníka (§ 511 ods. 2) a vylúčené by malo ostať aj postúpenie resp. prevod licencie. Prirodzene, zmluvné strany sa môžu dohodnúť inak.

Doterajšia úprava aktívnej legitimácie nadobúdateľa licencie (doterajšie znenie § 24 ods. 7), i keď v súlade so smernicou 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, nezohľadňovala oprávnené záujmy a primárne postavenie majiteľa práv priemyselného vlastníctva a ani súvisiace ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 514). Keďže smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácií právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok jednoznačne stanovuje (čl. 25 ods. 3), v akých prípadoch má držiteľ licencie aktívnu legitimáciu na podanie návrhu a neponecháva pre národné právo veľký priestor na vlastné legislatívne riešenie, je vhodné „limity“ európskeho zákonodarcu nasledovať v celej oblasti priemyselných práv. Aktívna legitimácia držiteľa licencie sa vymedzuje rovnakým spôsobom pre všetky predmety priemyselného vlastníctva, či už ide o ochranné známky, patenty, úžitkové vzory alebo dizajny.

Novinkou je právna úprava licencie na prihlášku (§ 24 ods. 9), ktorá zavádza pravidlo zachovania zápisu licencie aj po zápise dizajnu alebo po rozdelení hromadnej prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota oboch strán licenčnej zmluvy.

Dochádza k precizovaniu právnej úpravy týkajúcej sa predlžovania platnosti zapísaného dizajnu (§ 25). Rozširuje sa okruh osôb oprávnených na podanie žiadosti o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu. Doterajšia právna úprava legitimovala na podanie takejto žiadosti len majiteľa, resp. spolumajiteľa zapísaného dizajnu; špecifické oprávnenia v tomto smere boli priznané aj záložnému veriteľovi (doterajší § 25 ods. 3, 5 a 6). Určuje sa okruh osôb oprávnených na podanie žiadosti o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu súladne s navrhovanými zmenami týkajúcich sa patentov a ochranných známok - majiteľ zapísaného dizajnu, záložný veriteľ a iná osoba, ktorá preukáže právny záujem. Za inú osobu, ktorá preukáže právny záujem, je možné považovať napríklad nadobúdateľa zapísaného dizajnu na základe zmluvného prevodu v čase pred samotným zápisom prevodu do registra, ktorý je bezpochyby osobou, ktorej právny záujem na predĺžení platnosti zapísaného dizajnu je nepopierateľný, pretože následkom nepodania žiadosti o predĺženie platnosti je skončenie platnosti, a teda zánik zapísaného dizajnu v zmysle § 26 zákona o dizajnoch.

K bodom 13 a 14

Dochádza k precizovaniu terminológie použitej v právnej úprave.

K bodu 15

Vhodné predpoklady na ďalšie posilňovanie vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva vytvoril Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to najmä zavedením kauzálnej príslušnosti v sporoch z priemyselného vlastníctva (§ 25 CSP) a tiež v sporoch z nekalého súťažného konania a v autorskoprávnych sporoch (§ 26 CSP). 

Dopĺňa sa nový nadpis nad § 27 „Vymáhanie práv“, V tomto ustanovení sa vymedzujú typické právne nároky, ktoré má majiteľ zapísaného dizajnu v prípade neoprávneného zásahu do jeho výlučných práv podľa § 17. Pojem „neoprávnený zásah“ zahŕňa tak porušenie práv, ako aj ohrozenie práv. Osobitné ustanovenie o vymáhaní práv sa však už nevzťahuje na akékoľvek právo chránené zákonom o dizajnoch (viď doterajšie znenie § 27 ods. 1), ale len na výlučné práva majiteľa zapísaného podľa § 17.

Pravdepodobne po prvý krát v histórií slovenského práva sa mimo Občianskeho zákonníka zavádzajú osobitné premlčacie lehoty pre nároky z mimozáväzkových civilných deliktov (odseky 3 a 4). Nároky na náhradu škody, nemajetkovej ujmy v peniazoch alebo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vyplývajú zo zásahu do výlučných práv majiteľa sa premlčujú v dlhších premlčacích lehotách nasledovne. Osobitná subjektívna premlčacia lehota je tri roky namiesto doterajších dvoch rokov podľa § 106 ods. 1 resp. 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Osobitná objektívna premlčacia lehota je päť rokov namiesto doterajších troch rokov podľa § 106 ods. 2 resp. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zhodne s § 106 ods. 2 resp. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa zachováva desaťročná objektívna premlčacia lehota v prípade úmyselne spôsobenej škody, nemajetkovej ujmy resp. úmyselného bezdôvodného obohatenia.  

Hlavným dôvodom zavedenia osobitného režimu premlčania je potreba posilnenia právneho postavenia majiteľa patentu, ktorý v čase, keď sa dozvie o porušovaní, spravidla nemá dostatok informácii a dôkazov na uplatnenie finančných nárokov proti porušovateľovi (tzv. informačný deficit). Môže sa síce pokúsiť prekonať s využitím špecifických právnych inštitútov, akými sú najmä právo na informácie (§ 27a) a zabezpečenie dôkazov (§ 346 CSP), ktoré predstavujú transpozíciu smernice 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. Z hľadiska plynutia času však v režime Občianskeho zákonníka existovalo reálne riziko premlčania reparačných a satisfakčných nárokov majiteľa, pretože uplatnením práva na informácie alebo podaním návrhu na zabezpečenie dôkazu premlčacia doba nespočíva (§ 112 Občianskeho zákonníka), ale plynie ďalej. Teda aj aktívny majiteľ, ktorý sa včas dozvedel o neoprávnenom zásahu do jeho práv, a následne sa zákonným spôsobom snažil zhromaždiť dostatok podkladov na uplatnenie uvedených nárokov, to v režime Občianskeho zákonníka nemusel stihnúť.

Pokiaľ ide o premlčateľnosť nároku na primerané zadosťučinenie v peniazoch, je možné poukázať na ustálenú prax Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2012, sp. zn. 2 Cdo 194/2011 zaradený do Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 58/2014).   

Z dôvodov duplicity s  § 340 CSP sa vypúšťa  platný odsek 3 o zodpovednosti navrhovateľa za škodu spôsobenú nedôvodne navrhnutým neodkladným opatrením.

Cieľom výslovného stanovenia subsidiárnej aplikácie Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktoré vznikli v dôsledku zásahu do výlučných práv majiteľa zapísaného dizajnu (mimozáväzkový civilný delikt), je posilnenie právnej istoty všetkých zúčastnených subjektov (najmä majiteľa zapísaného dizajnu, údajného porušovateľa alebo sprostredkovateľa zásahu) a zabezpečenie predvídateľného posúdenia a ustálenie relevantného právneho režimu zo strany konajúceho súdu.

Aktualizuje sa tiež text poznámky pod čiarou.

K bodom 16 až 18

Právo na informácie bolo do osobitných zákonov v oblasti priemyselného vlastníctva zavedené v roku 2007 transpozíciou smernice 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (článok 8). Zákonná úprava sa dopĺňa o „zamýšľaného predajcu“ a „poskytovateľa služieb“, tak ako je v platnom znení § 11 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach. Pod pojmom „zamýšľaný predajca“ (angl. „intended wholesaler or retailer“) sa rozumie predajca, ktorému bol tovar porušujúci alebo ohrozujúci práva podľa zákona o dizajnoch určený, spravidla pri dovoze na územie Slovenskej republiky.

Zároveň sa do § 27a presúva ustanovenie § 28 ods. 5, ktoré právo na poskytnutie informácií za určitých okolností obmedzuje a ktoré systematicky patrí práve do § 27a.

K bodu 19

Doterajší nadpis nad § 28 „Prerokúvanie sporov“ nie je vhodný a zavádza sa presnejší názov „Súdna ochrana práv“.

K bodu 20

Zmena odkazu v § 28 ods. 1 zohľadňuje fakt, že Civilný sporový poriadok v § 25 určil, že jediným kauzálne príslušným súdom na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva je v prvom stupni Okresný súd Banská Bystrica a odvolacím súdom je Krajský súd v Banskej Bystrici. Významné je aj tzv. kolízne pravidlo (§ 25 ods. 3 CSP), ktoré jednoznačne stanovuje, že uvedené súdy sú príslušné aj v prípade, ak má spor z priemyselného vlastníctva súčasne povahu sporu z nekalého súťažného konania alebo povahu autorskoprávneho sporu.

K bodu 21

Ustanovenie sa presúva do § 27a, kam systematicky patrí (nový § 27 ods. 4).

K bodu 22

Dochádza k sprehľadneniu právnej úpravy neodkladných opatrení v tom zmysle, že materiálne podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, ako aj ostatné procesné a hmotnoprávne záležitosti v súvislosti s nedokladanými opatreniami upravuje výlučne Civilný sporový poriadok (§ 324 až 345), pričom zákon o dizajnoch v § 29 obsahuje navyše len osobitnú úpravu inštitútu zábezpeky na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia, čo zohľadňuje aj nadpis § 29.

K bodu 23

Matéria obsiahnutá v doterajšom § 30 sa presúva do štvrtej časti zákona Spoločné, splnomocňovacie, prechodné a zrušovacie ustanovenia (konkrétne § 49 ods. 4).

K bodu 24

Právo podať prihlášku má v zásade osoba, ktorá má právo na dizajn. Okruh týchto osôb je taxatívne vymedzený v § 31 prostredníctvom vnútorných odkazov, pričom v nadväznosti na zmeny súvisiace s inštitútom zamestnaneckého režimu sa dopĺňa vnútorný odkaz (§ 12 ods. 4). Zároveň sa dopĺňa aj vnútorný odkaz na § 13 ods. 1 (právny nástupca osôb, ktorým patrí právo na dizajn).

K bodu 25

Zmena v § 31 ods. 3 písm. f) je priamym dôsledkom zmien súvisiacich s inštitútom zamestnaneckého dizajnu (§ 12).

K bodu 26

Poznámka bod čiarou k odkazu 8) sa spresňuje.

K bodom 27 a 28

Doterajší § 32, pod ktorým je umiestnený nadpis „Právo prednosti“, neštandardným spôsobom obsahoval spoločnú úpravu dvoch v oblasti priemyselných práv významných inštitútov, konkrétne ide o deň podania prihlášky a právo prednosti. Dochádza k logickému oddeleniu úprav týchto dvoch inštitútov do dvoch osobitných paragrafov, a to bez obsahových zmien.

K bodom 29 a 30

V súlade s Civilným sporovým poriadkom sa precizuje terminológia týkajúca sa prerušenia konania o prihláške v prípade existencie súdneho sporu, ktorého predmetom je právo na dizajn. Úpravy sa týkajú aj súvisiaceho ustanovenia § 42 ods. 4.

K bodu 31

V súvislosti a v súlade so zmenou v § 49 ods. 2 (zastúpenie osôb, ktoré nemajú na území SR trvalý pobyt alebo sídlo v konaní pred úradom) dochádza k vypusteniu odkazu 11) a súvisiacej poznámky pod čiarou, tieto sú nahradené vnútorným odkazom na § 49 ods. 2.

K bodu 32

Jedným z dôvodov pre výmaz zapísaného dizajnu je skutočnosť, že jeho majiteľ nemá právo na dizajn. Okruh osôb, ktoré majú právo na dizajn je v zákone o dizajnoch štandardne vymedzený taxatívne prostredníctvom vnútorných odkazov; pozri aj odôvodnenie k bodu 24 (§ 31 ods. 1).

K bodu 33

Poznámka bod čiarou k odkazu 12) sa precizuje.

K bodu 34

Nahradzuje sa spojenie „ z vlastného podnetu“ vhodnejším spojením „z úradnej moci“ v súlade so zaužívanou terminológiou v oblasti priemyselného vlastníctva a v procesnom práve.

K bodu 35

Základné náležitosti návrhu na výmaz zapísaného dizajnu z hľadiska jeho odôvodnenia a dôkazov boli  upravené vo  vykonávacej vyhláške. Vzhľadom na ich procesný význam je vhodné ich všeobecné zakotvenie priamo v zákone (§ 38 ods. 1). 

Výslovne sa zavádza možnosť [§ 38 ods. 3 písm. a)], aby úrad kedykoľvek v priebehu konania, podľa toho kedy to považuje za potrebné, vyzval buď navrhovateľa alebo majiteľa zapísaného dizajnu, aby sa vyjadrili k podaniu druhej strany, prípadne aby uviedli svoje stanovisko ku konkrétnej skutočnosti, ktoré sú podľa názoru úradu rozhodujúce v konaní. Aj týmto spôsobom sa realizuje princíp súčinnosti medzi úradom ako správnym orgánom a účastníkmi konania v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Novinkou je aj ustanovenie § 38 ods. 4 písm. b), ktoré umožňuje úradu v konaní o výmaze stanoviť účastníkom spoločnú lehotu na záverečné vyjadrenia. Lehota je spoločná pre oboch účastníkov a na vyjadrenia doručené po jej uplynutí úrad neprihliada, na čo musia byť účastníci vopred upozornení. Týmto procesne transparentným spôsobom je možné ukončiť niekedy zdĺhavé výmeny názorov medzi účastníkmi, z ktorých každý akoby chcel mať posledné slovo.

Vo výmazovom konaní sa zachováva inštitút ústneho pojednávania (§ 38 ods. 6 a 7), sprísňujú sa však podmienky, kedy úrad môže vyhovieť žiadosti o odročenie ústneho pojednávania. V žiadosti musia byť uvedené dôležité dôvody a musí byť podaná bezodkladne potom, ako sa o nich účastník dozvedel. Neurčitý pojem „dôležité dôvody“ je možné vykladať a aplikovať obdobným spôsobom ako v súdnom konaní podľa Civilného sporového poriadku (§ 183 CSP).

V § 38 ods. 8 sa precizuje koncentrácia na strane navrhovateľa zrušenia. Navrhovateľ je viazaný hmotnoprávnymi dôvodmi výmazu zapísaného dizajnu, ktoré uviedol v návrhu, ako aj predloženými alebo označenými dôkazmi smerujúcimi k preukázaniu nesplnenia zápisných podmienok. Po podaní návrhu navrhovateľ už nie je oprávnený návrh v tomto smere rozširovať či dopĺňať a úrad na takéto úkony neprihliada.

S cieľom jednoznačne stanoviť právny rámec konania o výmaze zapísaného dizajnu začatom z úradnej moci, ustanovuje sa (§ 38 ods. 9) primeraná aplikácia ustanovení upravujúcich konanie o návrhu na výmaz zapísaného dizajnu.

K bodu 36

Dochádza k úprave výšky kaucie, ktorú je navrhovateľ výmazu zapísaného dizajnu povinný zložiť s návrhom na výmaz. Navrhovaná výška 100 eur zodpovedá kaucii uplatňovanej v súvislosti s návrhom na zrušenie alebo vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú (pozri § 37 ods. 7 zákona o ochranných známkach).

K bodu 37

Navrhuje sa úprava ustanovenia § 40, ktorou dochádza k zmene v konaní o prepise majiteľa zapísaného dizajnu (resp. prihlasovateľa) v registri úradu. Doteraz dochádzalo k prepisu majiteľa zapísaného dizajnu až na základe právoplatného rozhodnutia úradu, ktorý ale o prepise (a odňatí) zapísaného dizajnu rozhoduje na návrh a po tom, čo mu je predložený právoplatný rozsudok súdu o práve na dizajn. Je teda zrejmé, že takáto právna úprava je príliš formalistická a ako vhodnejšie sa javí jednoduchšie riešenie, keď úrad, bez toho aby vydával rozhodnutie o odňatí a prepise zapísaného dizajnu, len vyznačil zmenu v osobe majiteľa patentu v registri, a to v súlade s predloženým právoplatným rozsudkom.

K bodu 38

Inštitút určovacieho konania sa vypúšťa zo zákona o dizajnoch. Určovacie konanie vo vzťahu k zapísaným dizajnom predstavovalo v porovnaní so zahraničím neštandardnú výnimku. Samotné posúdenie, či nejaký konkrétny predmet spadá do ochrany (§ 14) určitého zapísaného dizajnu, ktoré úrad vykonával v rámci určovacieho konania, má bližšie k právnemu ako technickému posúdeniu. Do rozsahu ochrany zapísaného dizajnu totiž patrí každý dizajn, ktorý
u informovaného užívateľa nevyvoláva odlišný celkový dojem. Pri posudzovaní rozsahu ochrany sa prihliada na mieru tvorivej voľnosti, ktorú mal pôvodca dizajnu pri tvorbe dizajnu.

K bodu 39

V súvislosti s právnou úpravou v § 42 je možné konštatovať, že jednoznačnejším a precíznejším spôsobom upravuje oblasť zápisu licencií, záložných práv, prevodu, prechodu a súdneho sporu do registra a súčasne reaguje na Civilný sporový poriadok. Ako na novinku možno poukázať na zavedenie zápisu exekúcie do registra. Povinnosť zabezpečiť zápis exekúcie do registra ochranných známok ukladá členským štátom EÚ čl. 24 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácií právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (čl. 24 ods. 2). Zavádza sa pravidlo zachovania zápisu exekúcie postihnutím práv z prihlášky aj po zápise dizajnu alebo po úpravách či rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota oprávneného v exekučnom konaní. Vzhľadom na význam zápisu exekúcie vo verejných registroch, ktorou sa zvyšuje právna istota a ochrana dobromyseľných tretích osôb, sa zavádza možnosť zápisu exekúcie aj do registrov ostatných predmetov priemyselného vlastníctva. Z dôvodu náležitej úpravy informačných systémov úradu, predmetné novelizačné body nadobudnú neskoršiu účinnosť (1. januára 2019).

K bodu 40

Popri terminologických zmenách (vrátane nadpisu § 43) sa procesných inštitútov predĺženia lehoty a pokračovania v konaní v zákone o dizajnoch dotýka aj niekoľko vecných zmien. 

Zmenou v § 43 ods. 2 sa úprava pokračovania konania približuje právnej úprave obsiahnutej v zákone o ochranných známkach, mení sa predovšetkým nastavenie lehoty na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní, a to na dva mesiace odo dňa uplynutia zmeškanej lehoty (v doterajšej úprave dva mesiace od doručenia rozhodnutia úradu vydaného v dôsledku zmeškania lehoty). V súlade s novou procesnou úpravou týkajúcou sa výmazového konania (§ 38) sa precizuje, resp. rozširuje okruh lehôt, v prípade zmeškania ktorých nie je možné využiť inštitút predĺženia lehoty a pokračovania v konaní.

Zmeny v prípade inštitútu uvedenia do predošlého stavu smerujú predovšetkým k zosúladeniu právnych úprav v oblasti priemyselných práv, pričom odchýlky pri konkrétnych predmetoch priemyselných práv sú dôsledkom rešpektovania medzinárodných záväzkov; napríklad záväzky v oblasti patentového práva vyplývajúce z Dohovoru o patentovom práve. V oblasti dizajnového práva a harmonizácie jeho hlavných procesných inštitútov však v súčasnosti žiadna medzinárodná zmluva nie je prijatá. V súlade s novou procesnou úpravou týkajúcou sa konania o návrhu na výmaz dizajnu (§ 38), ako aj konania o rozklade (§ 46) sa precizuje, resp. rozširuje okruh lehôt, v prípade zmeškania ktorých nie je možné využiť inštitút uvedenia do predošlého stavu.

K bodu 41

Ustanovenia o rozklade sa napriek novému zneniu výrazne nemenia. Novinkou je umožnenie účastníkom konania podať odôvodnenie rozkladu v dodatočnej lehote dvoch mesiacov odo dňa podania rozkladu. Ide o inštitút, ktorý sa osvedčil napr. v konaniach o ochranných známkach a ktorý poskytuje účastníkom viac času na formulovanie dôvodov rozkladu. Aby však nedochádzalo k neúmernému predlžovaniu konania o rozklade, je pri zákonnej lehote na podanie odôvodnenia rozkladu ako aj samotného rozkladu vylúčené uvedenie do predošlého stavu.

Dopĺňa sa taxatívny výpočet rozhodnutí úradu, proti ktorým nie je prípustný rozklad, a to
v súvislosti so zavedením nového dôvodom prerušenia konania, kedy úrad konanie rozhodnutím preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke, ktorú úrad nie je oprávnený riešiť (pozri odôvodnenie k § 49 ods. 8). Podať rozklad nie je možné ani v prípade zastavenia konania v prípade nepodania odôvodnenia rozkladu v zákonnej lehote, v prípade oneskoreného alebo neprípustného rozkladu. V rámci všetkých zákonov, ktoré upravujú predmety priemyselného vlastníctva sa výslovne vylučuje možnosť podať rozklad len proti dôvodom rozhodnutia, čo je štandardom aj v civilnom súdnom konaní (§ 239 ods. 2, § 358 a § 423 Civilného sporového poriadku). 

K bodu 42

V súlade s praxou úradu sa precizuje rozsah skutočností, ktoré úrad zverejňuje vo vestníku.

K bodu 43

Spoločné ustanovenia (§ 49), ktoré upravujú niektoré procesné inštitúty v konaní pred úradom, sa komplexne prepracovali a zosúladili s ostatnými zákonmi v oblasti priemyselného vlastníctva. Okrem iného sa vypúšťa pojem „oprávnený zástupca“ (odsek 2), zjednocuje sa rozsah subsidiárnej aplikácie správneho poriadku (odsek 4). 

V odseku 7 sa precizuje právna úprava zastavenia konania v prípade späťvzatia podania. Úrad na základe späťvzatia návrhu nie je povinný zastaviť konanie a môže v konaní pokračovať, ak by mohol začať takéto konania aj z úradnej moci [konanie o výmaze zapísaného dizajnu podľa § 36 písm. a) a b)]. Je potrebné uviesť, že pôjde skôr o výnimočné prípady, kedy v konaní preváži zásada oficiality nad dispozičnou zásadou a rozhodujúci význam má v tomto smere úvaha úradu.

V odseku 8 sa zavádza inštitút prerušenia konania pred úradom z dôvodu konania o predbežnej otázke prebiehajúceho pred súdom alebo iným príslušným orgánom verejnej moci. Typickou predbežnou otázkou je platnosť právnych úkonov, ktoré sa zapisujú do registra (zmluva o prevode, licenčná zmluva, záložná zmluva) alebo tiež určenie, kto je majiteľom či spolumajiteľom zapísaného dizajnu. Úrad rozhodne o prerušení konania procesným rozhodnutím, proti ktorému nie je prípustný rozklad [§ 46 ods. 4 písm. b)]. Úrad síce pokračuje v prerušenom konaní aj bez návrhu, ale v záujme plynulého a efektívneho vedenia konania sa predpokladá aj súčinnosť zo strany účastníkov konania, ktorí by mali úrad včas informovať o ukončení a výsledku konania o predbežnej otázke.

V odsekoch 11 a 13 sa štandardizuje a zjednocuje právna úprava podania na úrad a to podobným spôsobom ako v Civilnom sporovom poriadku (§ 123 a nasl.). Ak je podanie urobené v elektronickej podobe, je potrebné ho autorizovať v súlade so zákonom o e-Governmente. V opačnom prípade je potrebné na úrad dodatočne doručiť podanie v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované v súlade so zákonom o e-Governmente. Je potrebné zdôrazniť, že úrad na dodatočné doručenie podania účastníkov nevyzýva. V odseku 13 sa zavádza výnimka pre podávanie prostredníctvom informačných systémov medzinárodných organizácii (najmä Svetová organizácia duševného vlastníctva – WIPO a Európska patentová organizácia – EPO) a Európskej únie za podmienky, že ide o tzv. uzavreté systémy v súlade s nariadením eIDAS.

K bodom 44 a 45

Precizujú sa formulácie splnomocňovacích ustanovení, bez vecného zásahu do ich rozsahu.

K bodu 46

Zavádzajú sa prechodné ustanovenia tak procesné (odseky 1 a 3) ako aj hmotnoprávne (odsek 4). Osobitné prechodné ustanovenia sa týkajú určovacích konaní právoplatne neskončených do 31. decembra 2017 (odsek 2).

K bodom 47 a 48

Ustanovenie o transpozičnej prílohe už zákon o dizajnoch obsahoval. Avšak vzhľadom na vloženie prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2018 (§ 51a) bolo potrebné ustanovenia o transpozičnej prílohe upraviť v § 51b a aktualizovať jej nadpis..   

K čl. III

(zákon č. 517/2007 Z. z.)

K bodu 1

V celom texte zákona sa slová „právo na ochranu úžitkovým vzorom“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „právo na riešenie“ a to z dôvodu, že tieto slová výstižnejšie a jasnejšie vystihujú obsah práva, ktoré patrí pôvodcovi technického riešenia. Obsahom tohto práva je nie len právo chrániť si vlastné (vytvorené) technické riešenie úžitkovým vzorom, čo evokuje slovné spojenie „právo na ochranu úžitkovým vzorom“, ale aj akákoľvek iná dispozícia s takýmto riešením.

K bodu 2 

Vzhľadom na osobitnú úpravu majiteľa úžitkového vzoru v § 18a (bod 14) sa vypúšťa jeho definícia v § 2 zákona. 

K bodu 3

Zavádza sa legislatívna skratka pre register úžitkových vzorov. Pôvodne bola táto legislatívna skratka obsahom § 2 písm. g), ktorý sa však vypúšťa. 

K bodom 4 až 6

Nová zápisná výluka [§ 6 sa písm. i)] bola doplnená z dôvodu jednoznačnosti a zdôraznenia výluky zápisu takých riešení, ktoré sa týkajú spracovania dát na administratívne, obchodné, finančné, manažérske, dozorné, prognostické alebo iné obdobné netechnické účely. Ide o riešenia ktorých podstata spočíva v počítačovom programe [ktorý je ako taký v zmysle § 5 ods. 1 písm. d) vylúčený z ochrany] za použitia všeobecne známych prostriedkov výpočtovej techniky, t. j. také riešenia, ktoré nemajú technické dôsledky, t. j. neriešia technický problém.

Obsahom bodov 4 a 5 sú len gramatické zmeny spôsobené doplnením písmena i).

K bodom 7 až 9

Zákon ustanovuje, že právo na riešenie v zásade patrí pôvodcovi resp. spolupôvodcom, avšak zároveň pripúšťa výnimku, kedy toto právo môže patriť aj inej osobe. Touto výnimkou je ustanovenie § 11 , v zmysel ktorého je originárnym nositeľom práva na riešenie priamo zamestnávateľ zamestnanca (resp. zamestnancov), ktorý technické riešenie vytvoril.

V § 10 odsek 4 sa dopĺňa o zavedenie vyvrátiteľnej právnej domnienky, podľa ktorej v prípade ak medzi spolupôvodcami neexistuje názorová zhoda a podiele jednotlivých spolupôvodcov ohľadne vytvorenia technického riešenia, až do uzatvorenia dohody medzi spolupôvodcami resp. až do rozhodnutia súdu o tejto otázke platí, že podiel na vytvorení technického riešenia je rovnaký. Obdobná právna úprava je obsahom § 10 ods. 3 patentového zákona.

K bodu 10

Základná konštrukcia zamestnaneckého režimu, ktorý je upravený v § 11, sa významne reformuje a precizuje. Do zákona o úžitkových vzoroch zavádza pojem „zamestnanecké riešenie“. Pokiaľ ide o samotnú podstatu zamestnaneckého režimu, upúšťa sa od koncepcie prechodu resp. prevodu práva na riešenie z pôvodcu na zamestnávateľa, ktorá mohla vyvolávať určité pochybnosti. Odsek 1 jednoznačne stanoví, že v prípade zamestnaneckého riešenia právo na riešenie patrí priamo zamestnávateľovi.

Nevyhnutnou podmienkou začatia plynutia zákonnej trojmesačnej lehoty na uplatnenie práva na riešenie ostáva aj naďalej písomné upovedomenie zo strany pôvodcu adresované zamestnávateľovi (odsek 2). Novinkou je, že zákon vymenúva povinné náležitosti tohto upovedomenia, čím sa obojstranne posilňuje právna istota. V upovedomení teda pôvodca predovšetkým opíše samotný technický problém a jeho riešenie, okolnosti vytvorenia zamestnaneckého riešenia a jeho technickú podstatu a to tak, aby odborník v danej oblasti techniky riešenie dokázal uskutočniť. Pojem „odborník“ je potrebné vykladať obdobne, ako v súvislosti s vynálezcovskou činnosťou (§ 8).

Zamestnávateľ môže uplatniť právo na riešenie v zákonnej trojmesačnej lehote buď obvyklým spôsobom tak, tzn. písomným vyhlásením adresovaným pôvodcovi, alebo – čo je novinka – podaním prihlášky, európskej patentovej prihlášky alebo medzinárodnej prihlášky. Zákon pritom stanovuje dve podmienky: predmetom prihlášky je zamestnanecké riešenie a v prihláške je označený jeho pôvodca a to menom, priezviskom a bydliskom v súlade s vykonávacou vyhláškou [§ 3 písm. b] alebo podľa Vykonávacieho predpisu k Dohovoru o udeľovaní európskych patentov resp. podľa Vykonávacieho predpisu k Zmluve o patentovej spolupráci. Po písomnom uplatnení práva na riešenie (odsek 3) sa zavádza pre zamestnávateľa nová povinnosť informovať pôvodcu o následne zvolenom spôsobe ochrany zamestnaneckého riešenia, najmä o podanej prihláške, európskej patentovej prihláške alebo medzinárodnej prihláške.

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa povinnosť mlčanlivosti na strane pôvodcu predlžuje aj na obdobie po uplatnení práva na riešenie zamestnávateľom (odsek 3) a na strane zamestnávateľa aj na obdobie po prechode práva na riešenie na pôvodcu (odsek 4). V oboch prípadoch povinnosť mlčanlivosti trvá až do sprístupnenia zamestnaneckého riešenia verejnosti v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Typickými právne aprobovaným sprístupnením verejnosti tak je napríklad zverejnenie prihlášky úžitkového vzoru, patentovej prihlášky, európskej patentovej prihlášky alebo medzinárodnej prihlášky, ako aj dobrovoľné zverejnenie zamestnaneckého riešenia samotným nositeľom práva na riešenie alebo zverejnenie zamestnaneckého riešenia s jeho súhlasom.

Podmienky vzniku nároku na primeranú odmenu ani spôsob jej výpočtu sa nemení (odsek 6), v záujme obojstrannej právnej istoty sa dopĺňa určenie splatnosti odmeny. Dopĺňa sa právo pôvodcu na dodatočné vyrovnanie (odsek 7), okrem doterajšieho prípadu, keď odmena zjavne nezodpovedá prínosu dosiahnutému neskorším využitím technického riešenia, aj v prípade, ak bola odmena zamestnávateľom určená paušálnou sumou bez zohľadnenia zákonných podmienok primeranosti podľa odseku 6. S cieľom posilniť efektívny výkon práva na dodatočné vyrovnanie sa zavádza aj informačný nárok pôvodcu (zamestnanca) na kontrolu účtovnej evidencie alebo inej dokumentácie zamestnávateľa v rozsahu potrebnom na zistenie dodatočného vyrovnania. Ak by v takomto prípade boli poskytnuté pôvodcovi informácie označené ako dôverné, bude zo zákona viazaný mlčanlivosťou voči tretím osobám. Ďalšou novinkou v úprave práva na dodatočné vyrovnanie je zavedenie trojročného odkladu tak na uplatnenie nároku na dodatočné vyrovnanie ako aj na uplatnenie spomínaného informačného nároku. Dĺžka tohto obdobia je primeraná na posúdenie reálneho prínosu zamestnaneckého riešenia pre účely určenia výšky dodatočného vyrovnania, nakoľko spravidla po jeho uplynutí by už malo byť zrejmé, či a akým spôsobom je alebo bude zamestnanecké riešenie chránené, a teda aká je stratégia zamestnávateľa, ako aj či je alebo bude využívaný, či je alebo bude poskytnutý súhlas na jeho využívanie a pod. Ak právo na dodatočné vyrovnanie pôvodcovi vzniklo, v záujme obojstrannej právnej istoty a spravodlivosti zákon stanovuje, že toto právo trvá minimálne počas trvania ochrany zamestnaneckého riešenia.

Ak v dôsledku porušenia niektorej z povinností vyplývajúcich zo zamestnaneckého režimu pre ktorúkoľvek z účastníkov tohto civilnoprávneho vzťahu (odsek 10), teda tak pre pôvodcu ako aj pre zamestnávateľa, vznikne škoda alebo iná ujma, môže sa poškodený domáhať jej náhrady. Zodpovednosť za škodu typicky prichádza do úvahy v prípade porušenia povinnosti pôvodcu upovedomiť zamestnávateľa o vytvorení zamestnaneckého riešenia (odsek 2), porušenia povinnosti mlčanlivosti (odsek 5 a 7) a porušenia informačnej povinnosti (odsek 7).

K bodom 11 až 13

Z dôvodu prehľadnosti právnej úpravy sa zavádza nadpis § 12. Zmeny v odseku 1 sú dôsledkom zmien v § 11, v ktorom sa v odseku 4 výslovne ustanovuje, že aj pôvodcovi (a teda aj jeho právnym nástupcom) za určitých okolností patrí právo na riešenie. Druhá veta odseku 4, týkajúca sa prevodu a prechodu práv z prihlášky, sa vypúšťa v nadväznosti na zmeny v § 20 a 21.

K bodu 14

V § 18a sa ustanovuje, kto je majiteľom úžitkového vzoru. Právna úprava preberá právnu úpravu pôvodne obsiahnutú v § 2 písm. g) a zároveň sa zavádza jednoznačná úprava právomoci medzi úradom a súdom v otázkach majiteľstva predmetov priemyselného vlastníctva, ako vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2008, sp. zn. 1 Obdo V 37/2007 zaradený do Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 34/2010). Uvedené doplnenie súvisí aj so znením § 55 ods. 2, ktorým je stanovená vyvrátiteľná domnienka platnosti údajov v registri, ak „príslušný orgán“ nerozhodne inak.

K bodu 15

Úžitkový vzor, obdobne aj iné predmety priemyselného vlastníctva (ochranná známka, patent, dizajn), môže mať viacerých spolumajiteľov. Spolumajiteľský podiel sa odvodzuje od rozsahu práva na riešenie patriaceho spolupôvodcovi, ktorý sa stal spolumajiteľom alebo bol právny predchodcom spolumajiteľa. Vychádzajúc z dispozitívnej povahy právnej úpravy (§ 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka) platí, že spolumajitelia si môžu výšku podielov dohodnúť inak.

Každý zo spolumajiteľov má právo využívať predmet priemyselného vlastníctva ako celok, ak sa spolumajitelia nedohodnú inak. Samostatne je každý spolumajiteľ aj aktívne legitimovaný
v mene a na účet všetkých spolumajiteľov v prípade neoprávneného zásahu do výlučných práv a podať žalobu podľa Civilného sporového konania alebo – v prípade uplatnenia finančných nárokov – návrh podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Na udelenie licencie sa vždy vyžaduje súhlas všetkých spolumajiteľov, ak sa spolumajitelia nedohodnú inak. Disponovať so svojím spolumajiteľským podielom môže každý zo spolumajiteľov samostatne s obmedzením vyplývajúcim z predkupného práva ostatných spolumajiteľov v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka.

Ak spolumajiteľ zomrie alebo zanikne bez právneho nástupcu alebo sa vzdá svojho spolumajiteľského podielu, jeho spolumajiteľský podiel prechádza na ostatných spolumajiteľov úžitkového vzoru v pomere zodpovedajúcom ich spolumajiteľským podielom. Tento osobitný prechod podielu na ostatných spolumajiteľov je upravený v platnom znení zákona o dizajnoch
(§ 16 ods. 4 a 5) a rozširuje sa aj na patentový zákon, zákon o úžitkových vzoroch a zákon o ochranných známkach.

Na právne vzťahy medzi spolumajiteľmi sa subsidiárne vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spoluvlastníctve (§ 136 a nasl. Občianskeho zákonníka).

K bodu 16

Pod pojmom „čiastočný prevod úžitkového vzoru“ (§ 21 ods. 1) sa rozumie prevod jedného alebo viacerých nárokov na ochranu, pričom aspoň jeden nárok na ochranu by zostal zachovaný v pôvodnom úžitkovom vzore. Výsledkom by bolo, že by po takomto prevode vedľa seba existovali dva úžitkové vzory, pôvodný a nový. S ohľadom na existujúcu zákonnú podmienku jednotnosti technického riešenia (§ 32 ods. 4) a skutočnosť, že v prípadoch čiastočného prevodu úžitkového vzoru by bolo nevyhnutné následné posúdenie možnosti zapísať úžitkový vzor (pôvodný aj nový), čiastočný prevod úžitkového vzoru sa zakazuje priamo v zákone.

Štandardizuje sa právna úprava prevodu úžitkového vzoru (§ 20) tak, aby bola konzistentná s právnou úpravou prevodu iných práv priemyselného vlastníctva (patenty, dizajny a ochranné známky). Žiadosť o zápis prevodu môže podať buď prevodca alebo nadobúdateľ. S výnimkou platenia poplatkov za predĺženie platnosti úžitkového vzoru môže nadobúdateľ vykonávať úkony voči úradu, teda najmä konať ako účastník konania, až po doručení žiadosti o zápis prevodu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj novo zavedenú možnosť v § 26, že žiadosť o predĺženie platnosti úžitkového vzoru môže podať aj osoba, ktorá preukáže právny záujem. Nadobúdateľ úžitkového vzoru nepochybne takouto osobou je, pokiaľ prevod preukáže. Právna úprava prevodu úžitkového vzoru sa primerane vzťahuje aj na prevod práv z prihlášky (§ 20 ods. 5).

Štandardizuje sa právna úprava prechodu úžitkového vzoru (§ 21) tak, aby bola konzistentná s právnou úpravou prechodu iných práv priemyselného vlastníctva (patenty, dizajny a ochranné známky). V odseku 1 sa dopĺňa, že prechodom úžitkového vzoru je aj jeho prepis v súlade s § 47. V odseku 2, v súlade s právnou úpravou v patentovom zákone, sa zavádza výnimka, že prechodom podľa § 47 (teda prepisom) sa práva tretích osôb nadobudnuté predo dňom prechodu nezachovávajú, ale zanikajú. Dôvodom zavedenia tejto právne úpravy je posilnenie práv nového majiteľa úžitkového vzoru, na ktorého bol úžitkový vzor na základe právoplatného rozhodnutia súdu prepísaný. Preto by nemal byť povinný znášať negatívne dôsledky konania pôvodného majiteľa.

V záujme procesnej flexibility vo vzťahu k podaniu žiadosti o zápis prechodu sa ustanovuje, že túto žiadosť môže podať buď pôvodný majiteľ alebo nový majiteľ. S výnimkou platenia poplatkov za predĺženie platnosti úžitkového vzoru môže nový majiteľ vykonávať úkony voči úradu, teda najmä konať ako účastník konania, až po doručení žiadosti o zápis prevodu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj novo zavedenú možnosť v § 26, že žiadosť o predĺženie platnosti úžitkového vzoru môže podať aj osoba, ktorá preukáže právny záujem. Nový majiteľ úžitkového vzoru nepochybne takouto osobou je, pokiaľ prechod preukáže. Právna úprava prechodu úžitkového vzoru sa primerane vzťahuje aj na prechod práv z prihlášky (§ 21 ods. 5).

Právna úprava záložného práva k úžitkovému vzoru (§ 22) sa zjednodušuje a zosúlaďuje (aj terminologicky) so všeobecnou úpravou záložného práva v Občianskom zákonníku (§ 151a a nasl.). Zriadenie záložného práva len k časti úžitkového vzoru nie je prípustné z rovnakých dôvodov ako v prípade čiastočného prevodu úžitkového vzoru (§ 20 ods. 1). Žiadosť o zápis záložného práva môže podať aj záložný veriteľ, a nielen záložca, ako by vyplývalo len z Občianskeho zákonníka (§ 151g ods. 1). Pokiaľ ide o zápis zmeny alebo zániku záložného práva k úžitkovému vzoru, uplatňujú sa príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 151g ods. 2 a § 151md ods. 2 a 3). Novinkou je právna úprava záložného práva k prihláške (§ 22 ods. 4), ktorá v nadväznosti aj na možnosť zriadiť záložné právo k právu, resp. majetkovej hodnote, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky, ako ustanovuje Občiansky zákonník (151d ods. 4), zavádza pravidlo zachovania zápisu záložného práva aj po zápise úžitkového vzoru alebo po úpravách či rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota záložného veriteľa.

Zmeny sa dotýkajú aj úpravy licenčných vzťahov v oblasti priemyselného vlastníctva, ktorá je charakteristická subsidiárnou aplikáciou všeobecného režimu Obchodného zákonníka (§ 508 a nasl.) s prednostnou aplikáciou osobitných ustanovení zákona o úžitkových vzoroch (§ 23), kde sa dopĺňa rozlišovanie a definovanie výlučnej a nevýlučnej licencie, ako aj jednoznačnú úprava aktívnej legitimácie nadobúdateľa licencie pri zásahu do výlučných práv majiteľa úžitkového vzoru. V záujme odstránenia pochybností sa spresňuje, že do registra sa zapisuje licencia a nie licenčná zmluva (§ 23 ods. 2)  

Majiteľ úžitkového vzoru môže udeliť licenčnou zmluvou výlučnú licenciu alebo nevýlučnú licenciu. Ak nie je v licenčnej zmluve výslovne dohodnuté, že majiteľ udelil výlučnú licenciu, zavádza sa nevyvrátiteľná domnienka, že udelil nevýlučnú licenciu. Používanie pojmov „výlučná licencia“ a „nevýlučná licencia“ je v oblasti priemyselného vlastníctva dlhodobo zaužívané a tieto pojmy možno nájsť aj v platnom znení patentového zákona (§ 25, 26, 27), ako aj v právnych predpisoch Európskej únie a niektorých medzinárodných zmluvách.

Vymedzenie výlučnej licencie zodpovedá autorskoprávnej výhradnej licencii (§ 70 ods. 2 autorského zákona). Aj v oblasti priemyselného vlastníctva sa teda zavádza pravidlo, že udelením výlučnej licencie sa majiteľ sám obmedzuje v ďalšom využívaní jej predmetu, čím dochádza k odklonu od všeobecného režimu Obchodného zákonníka (§ 511 ods. 1) a pod sankciou absolútnej neplatnosti je povinný zdržať sa udelenia ďalšej licencie tretej osobe. Aj keď patentový zákon výslovne nestanovuje túto povinnosť, licenčná zmluva, ktorou sa udeľuje výlučná licencia, vzhľadom na významné dôsledky vo vzťahu aj k tretím osobám by mala byť štandardne zapísaná do registra vedeného úradom, tak ako predpokladá § 509 ods. 1 Obchodného zákonníka. 

Poskytnutie sublicencie vylučuje dispozitívne ustanovenie Obchodného zákonníka (§ 511 ods. 2) a vylúčené by malo ostať aj postúpenie resp. prevod licencie (§ 23 ods. 7). Prirodzene, zmluvné strany sa môžu dohodnúť inak.    

Doterajšia úprava aktívnej legitimácie nadobúdateľa licencie (doterajšie znenie § 23 ods. 5), i keď v súlade so smernicou 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, nezohľadňovala oprávnené záujmy a primárne postavenie majiteľa práv priemyselného vlastníctva a ani súvisiace ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 514). Navyše, smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácií právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok jednoznačne stanovuje (čl. 25 ods. 3), v akých prípadoch má držiteľ licencie aktívnu legitimáciu na podanie návrhu a neponecháva pre národné právo veľký priestor na vlastné legislatívne riešenie. Aktívna legitimácie držiteľa licencie sa vymedzuje rovnakým spôsobom pre všetky predmety priemyselného vlastníctva.

Novinkou je právna úprava licencie na prihlášku (§ 23 ods. 9), ktorá zavádza pravidlo zachovania zápisu licencie aj po zápise úžitkového vzoru alebo po úpravách či rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota oboch strán licenčnej zmluvy.

Aktualizuje sa tiež text poznámok pod čiarou.

K bodu 17

Nové znenie § 26 nemá za následok zmenu lehôt, v ktorých je možné podať žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru (riadnu či dodatočnú). Zmenou v ustanovení odseku 2 sa rozširuje okruh osôb, ktoré môžu podať žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru. Cieľom tejto legislatívnej zmeny je rozšíriť okruh osôb, ktorým by, hoc majú právny záujem na predĺžení platnosti úžitkového vzoru, mohla márne uplynúť lehota na podanie žiadosti o toto predĺženie. Takouto osobou, môže byť napr. dedič úžitkového vzoru v čase, keď ešte nie je ukončené dedičské konanie, alebo osoba, ktorá vedie spor o právo na riešenie. V zmysle doterajšej právnej úpravy (doterajší odsek 7) bola síce osoba, ktorá vedie spor o právo na riešenie, oprávnená podať žiadosť o predĺženie platnosti, avšak len v prípade, ak bol tento spor zapísaný v registri úradu.

Ďalšie legislatívne zmeny v § 26 len precizujú  platnú právnu úpravu so zohľadnením zmeny v odseku 2.

Nové znenie ustanovenia odseku 7 osobitne upravuje prerušenie lehôt na podanie žiadosti
o predĺženie platnosti úžitkového vzoru v prípadoch, ak ide o úžitkové vzory, o ktoré sa vedie súdny spor a tento spor je zapísaný v registri úradu. Obdobnú právnu úpravu obsahuje aj zákon o dizajnoch a jej cieľom je poskytnúť sporovým stranám o právo na riešenie (majiteľ a potenciálny majiteľ) možnosť požiadať o predĺženie platnosti úžitkového vzoru (a teda aj zaplatiť poplatok k nej sa viažuci), až po ukončení súdneho spolu so zohľadnením jeho výsledku. Táto možnosť predstavuje konkrétnu výhodu pre účastníka súdneho konania, ktoré je zapísané v registri úradu.

K bodom 18 a 19

Odstraňujú sa niektoré formulačné nepresnosti. 

K bodu 20

Zosúlaďuje sa právna úprava v zákone o úžitkových vzoroch s právnou úpravou v patentovom zákone (§ 30 ods. 3). Nie je možné vzdať sa úžitkového vzoru, v súvislosti s ktorým prebieha súdny spor o právo na riešenie, a to až do uplynutia šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia v tomto právnom spore.

K bodu 21

Vhodné predpoklady na ďalšie posilňovanie vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva vytvoril Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to najmä zavedením kauzálnej príslušnosti v sporoch z priemyselného vlastníctva (§ 25 CSP) a tiež v sporoch z nekalého súťažného konania
a v autorskoprávnych sporoch (§ 26 CSP).

Dopĺňa sa nový nadpis nad § 28 „Vymáhanie práv“. V tomto ustanovení sa vymedzujú typické právne nároky, ktoré má majiteľ úžitkového vzoru v prípade neoprávneného zásahu do jeho výlučných práv podľa § 13. Pojem „neoprávnený zásah“ zahŕňa tak porušenie práv, ako aj ohrozenie práv. Osobitné ustanovenie o vymáhaní práv sa však už nevzťahuje na akékoľvek „právo chránené zákonom o úžitkových vzoroch (viď doterajšie znenie § 28 ods. 1), ale len na výlučné práva majiteľa podľa § 13. Aktívna legitimáciu sa zužuje len na majiteľa úžitkového vzoru (§ 18a), pričom v ustanoveniach o spolumajiteľstve (§ 19) a licenčnej zmluve (§ 23) sú uvedené podmienky, kedy má aktívnu legitimáciu spolumajiteľ alebo aj nadobúdateľ licencie.

Pravdepodobne po prvý krát v histórií slovenského práva sa mimo Občianskeho zákonníka zavádzajú osobitné premlčacie lehoty pre nároky z mimozáväzkových civilných deliktov (odseky 3 a 4). Nároky na náhradu škody, nemajetkovej ujmy v peniazoch alebo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vyplývajú zo zásahu do výlučných práv majiteľa sa premlčujú v dlhších premlčacích lehotách nasledovne. Osobitná subjektívna premlčacia lehota je tri roky namiesto doterajších dvoch rokov podľa § 106 ods. 1 resp. 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Osobitná objektívna premlčacia lehota je päť rokov namiesto doterajších troch rokov podľa
§ 106 ods. 2 resp. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zhodne s § 106 ods. 2 resp. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa zachováva desaťročná objektívna premlčacia lehota v prípade úmyselne spôsobenej škody, nemajetkovej ujmy resp. úmyselného bezdôvodného obohatenia. Počítanie osobitnej subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehoty zohľadňuje aj nároky z tzv. dočasnej ochrany, ktorú má prihlasovateľ po zverejnení prihlášky (§ 13 ods. 3).  

Hlavným dôvodom zavedenia osobitného režimu premlčania je potreba posilnenia právneho postavenia majiteľa úžitkového vzoru, ktorý v čase, keď sa dozvie o porušovaní, spravidla nemá dostatok informácii a dôkazov na uplatnenie finančných nárokov proti porušovateľovi (tzv. informačný deficit). Môže sa síce pokúsiť prekonať s využitím špecifických právnych inštitútov, akými sú najmä právo na informácie (§ 29) a zabezpečenie dôkazov (§ 346 CSP), ktoré predstavujú transpozíciu smernice 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. Z hľadiska plynutia času však v režime Občianskeho zákonníka existovalo reálne riziko premlčania reparačných a satisfakčných nárokov majiteľa, pretože uplatnením práva na informácie alebo podaním návrhu na zabezpečenie dôkazu premlčacia doba nespočíva (§ 112 Občianskeho zákonníka), ale plynie ďalej. Teda aj aktívny majiteľ, ktorý sa včas dozvedel o neoprávnenom zásahu do jeho práv, a následne sa zákonným spôsobom snažil zhromaždiť dostatok podkladov na uplatnenie uvedených nárokov, to v režime Občianskeho zákonníka nemusel stihnúť. Navyše, s ohľadom na pomerne krátku, len trojročnú objektívnu premlčaciu lehotu nárokov na náhradu škody (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorá je prísne viazaná na deň, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, resp. kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo a s ohľadom na možnú dĺžku konania o prihláške úžitkového vzoru (vrátane konania o podaných námietkach), nároky majiteľa z dočasnej ochrany (§ 13 ods. 3) sa mohli premlčať ešte predtým, ako ich majiteľ vôbec mohol uplatniť na súde.

Pokiaľ ide o premlčateľnosť nároku na primerané zadosťučinenie v peniazoch, je možné poukázať na ustálenú prax Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2012, sp. zn. 2 Cdo 194/2011 zaradený do Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 58/2014).   

Cieľom výslovného stanovenia subsidiárnej aplikácie Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktoré vznikli v dôsledku zásahu do výlučných práv majiteľa patentu (mimozáväzkový civilný delikt), je posilnenie právnej istoty všetkých zúčastnených subjektov (najmä majiteľa patentu, údajného porušovateľa alebo sprostredkovateľa zásahu) a zabezpečenie predvídateľného posúdenia a ustálenie relevantného právneho režimu zo strany konajúceho súdu.

K bodom 22 až 25

Právo na informácie bolo do osobitných zákonov v oblasti priemyselného vlastníctva zavedené v roku 2007 transpozíciou smernice 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (článok 8). Zákonná úprava sa dopĺňa o „zamýšľaného predajcu“ a „poskytovateľa služieb“, tak ako je v platnom znení § 11 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach. Takáto právna úprava predstavuje dôslednejšiu transpozíciu uvedenej smernice a zároveň výslovne uvádza, že aj poskytovaním služieb môže dochádzať k neoprávneného zásahu do práv chránených zákonom o úžitkových vzoroch. Pod pojmom „zamýšľaný predajca“ (angl. „intended wholesaler or retailer“) sa rozumie predajca, ktorému bol tovar porušujúci alebo ohrozujúci práva podľa patentového zákona určený, spravidla pri dovoze na územie Slovenskej republiky.

Zároveň sa v § 29 dopĺňa odsek 4 (pôvodne § 30 ods. 5), ktoré právo na poskytnutie informácií za určitých okolností a v súlade so smernicou 2004/48/ES obmedzuje.

K bodu 26

Doterajší nadpis nad § 30 „Ochrana práv“ sa nahrádza výstižnejším nadpisom „Súdna ochrana práv“ zohľadňujúcim znenie ustanovení tohto paragrafu.

K bodu 27

Zmena odkazu v § 30 ods. 1 zohľadňuje fakt, že Civilný sporový poriadok v § 25 určil, že jediným kauzálne príslušným súdom na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva je v prvom stupni Okresný súd Banská Bystrica a odvolacím súdom je Krajský súd v Banskej Bystrici. Významné je aj tzv. kolízne pravidlo (§ 25 ods. 3 CSP), ktoré jednoznačne stanovuje, že uvedené súdy sú príslušné aj v prípade, ak má spor z priemyselného vlastníctva súčasne povahu sporu z nekalého súťažného konania alebo autorskoprávneho sporu.

K bodom 28 až 30

Kľúčovým prvkom riešenia každého súdneho sporu z priemyselného vlastníctva je kvalifikované posúdenie, či údajný porušovateľ resp. ohrozovateľ svojím konaním skutočne zasahuje do rozsahu ochrany. Zvlášť náročné je to v prípade ochrany patentom a úžitkovým vzorom. S cieľom prispieť k lepšej kvalite tohto posúdenia sa dopĺňa v § 30 ods. 6 možnosť, aby sa konajúci súd na návrh niektorej zo strán obrátil priamo na úrad so žiadosťou o odborné vyjadrenie v zmysle § 206 Civilného sporového poriadku k otázkam súvisiacim s rozsahom ochrany vyplývajúcej z   konkrétneho úžitkového vzoru (§ 14). Tak ako nebol ani doteraz, súd nebude obsahom odborného vyjadrenia viazaný, vyhodnotí ho ako jeden z dôkazov.

V prípade technických riešení chránených úžitkovými vzormi je potrebné zdôrazniť, že konanie o ich zápise je založené na tzv. registračnom princípe. Úrad podrobí prihlášku úžitkového vzoru tzv. prieskumu spôsobilosti na zápis do registra, čo nemožno považovať za ekvivalent úplného prieskumu podľa patentového zákona.

 
Ak konanie o prihláške nebolo zastavené alebo ak prihláška nebola zamietnutá, úrad vykoná na predmet prihlášky rešerš na stav techniky. Výsledok rešerše úrad oznámi prihlasovateľovi. Prihlášku spolu s výsledkom rešerše zverejní a zverejnenie oznámi vo vestníku úradu. V lehote 3 mesiacov od zverejnenia môže ktokoľvek podať námietky proti zápisu úžitkového vzoru do registra, že predmet prihlášky nespĺňa podmienky ochrany podľa zákona. Ak námietky neboli
v určenej lehote doručené na úrad, úžitkový vzor sa zapíše do registra, vydá sa osvedčenie
o zápise a následne sa zápis oznámi vo vestníku úradu. Je teda zrejmé, že k zápisu úžitkového vzoru do registra môže dôjsť aj v prípadoch, keď technické riešenie, ktoré je predmetom ochrany, nie je nové alebo nie je výsledkom vynálezcovskej činnosti. V súvislosti s uplatňovaním práv z úžitkových vzorov sa preto zavádzajú do zákona také procesné prostriedky, ktoré súdu  umožnia jednoducho a účinne ustáliť, či sú v prípade úžitkového vzoru, z ktorého žalobca uplatňuje svoje práva, splnené podmienky jeho ochrany.

K bodu 31

Dochádza k sprehľadneniu právnej úpravy neodkladných opatrení v tom zmysle, že materiálne podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, ako aj ostatné procesné a hmotnoprávne záležitosti v súvislosti s neodkladnými opatreniami upravuje výlučne Civilný sporový poriadok (§ 324 až 345). Zákon o úžitkových vzoroch v § 31 obsahuje navyše len osobitnú úpravu inštitútu zábezpeky na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia spolu s novinkou, ktorou je zavedenie procesných prostriedkov, ktoré súdu umožnia ešte pred nariadením neodkladného opatrenia jednoducho a účinne ustáliť, či sú v prípade úžitkového vzoru, z ktorého žalobca uplatňuje svoje práva, splnené podmienky jeho ochrany. Pozri aj odôvodnenie k novelizačnému bodu 28. 

Z dôvodov duplicity s  § 340 CSP sa vypúšťa právna úprava zodpovednosti navrhovateľa za škodu spôsobenú nedôvodne navrhnutým neodkladným opatrením.

K bodu 32

V § 32 sa zavádza jednoznačné vymedzenie osôb, ktoré môžu podať prihlášku úžitkového vzoru. Ide o osoby, ktorým v zmysle predchádzajúcich ustanovení zákona o úžitkových vzoroch patrí právo na riešenie. Obdobne ako v patentovom zákona (§ 37 ods. 2) sa zavádza možnosť pripísania spoluprihlasovateľov, ak je úradu predložená dohoda uzatvorená medzi pôvodne uvedeným prihlasovateľom (prihlasovateľmi) a ďalšími osobami, ktorým patrí právo na riešenie. Tento jednoduchý spôsob pripísania spolupôvodcov sa uplatní najmä v prípadoch, ak pri podaní prihlášky k opomenutiu jednej alebo viacerých osôb, ktorým tiež svedčí právo na riešenie.  

K bodu 33

V záujme odstránenia nejasností sa dopĺňa znenie § 32 ods. 6 písm. f) tak, aby bolo zrejmé, že v prípade zamestnaneckého riešenia (§ 11), prihlasovateľ (zamestnávateľ) nie je povinný k prihláške pripájať nejaký konkrétny doklad, ale postačuje jednoduchý údaj, resp. vyhlásenie, že predmetom prihlášky je zamestnanecké riešenie.

K bodu 34

V nadväznosti na zmenu v § 58 sa mení vnútorný odkaz v § 33.

K bodu 35

V záujme čitateľnosti a jednoznačnosti sa dopĺňa odkaz a poznámka pod čiarou na konkrétne ustanovenie Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva.

K bodu 36

Precizuje sa text poznámky pod čiarou.

K bodom 37 a 38

Precizuje sa znenie § 35 a v záujme právnej istoty na strane prihlasovateľa sa spresňuje určenie začiatku plynutia lehoty, do kedy je prihlasovateľ povinný podať tzv. odbočenú prihlášku úžitkového vzoru. Táto dvojmesačná lehota sa  počítala od doručenia negatívneho rozhodnutia o patentovej prihláške resp. európskej patentovej prihlášky. Nové znenie § 35 posúva začiatok plynutia tejto lehoty až od právoplatnosti rozhodnutia.

Úpravou odseku 2 sa znižuje administratívna záťaž na strane prihlasovateľov, ktorý pri odbočení už nie sú povinní predkladať rovnopis patentovej prihlášky, nakoľko túto má úrad k dispozícii. V prípade odbočenia z európskej patentovej prihlášky na prihlášku úžitkového vzoru ostáva však povinnosť predloženia rovnopisu európskej patentovej prihlášky zachovaná.

K bodu 39

Ustanovenie § 37 ods. 1 o prerušení konania o prihláške sa mení a spresňuje s ohľadom na terminológiou používanú v Civilnom sporovom poriadku. Podmienkou prerušenia konania o prihláške je podanie žiadosti niektorej zo strán sporu, ktorého predmetom je právo na riešenie, a priloženie rovnopisu žaloby potvrdeného súdom.

K bodom 40 a 41

Spresňuje a dopĺňa okruh nedostatkov prihlášky, na odstránenie ktorých úrad vyzýva prihlasovateľa podľa § 38 ods. 1. Aktualizujú sa vnútorné odkazy vzhľadom na zmenu znenia
§ 32.

K bodu 42

Nové znenie § 38 ods. 4 nadväzuje na zavedenie inštitútu rešerše medzinárodného typu (§ 38a). V prípadoch, keď úrad zverejní rešerš medzinárodného typu, výsledok rešerše (§ 38) sa prihlasovateľovi neoznamuje a výsledok rešerše sa s prihláškou nezverejňuje. Rovnako ako v patentovom zákone (§ 41 ods. 3) sa v záujme presnosti pojmov namiesto skratky „rešerš“ zaviedla skratka „rešeršná správa“.

K bodu 43

Po prvý krát sa do slovenského práva zavádza rešerš medzinárodného typu v zmysle čl. 15 ods. 5 Zmluvy o patentovej spolupráci. Táto zmena sa týka patentov aj úžitkových vzorov.  Prihlasovateľ môže požiadať úrad, aby umožnil orgánu pre medzinárodnú rešerš vykonať rešerš medzinárodné typu na predmet prihlášky. Príslušným orgánom na vykonanie rešerše medzinárodného typu je v súlade s čl. 15 ods. 5 písm. c) prvá veta Zmluvy o patentovej spolupráci buď Európsky patentový úrad alebo Vyšehradský patentový inštitút. Úrad za žiadosť nevyberá žiadne poplatky, tie sa platia priamo príslušnému orgánu pre medzinárodnú rešerš. Hlavnou výhodou rešerše medzinárodného typu z pohľadu prihlasovateľa je získanie kvalifikovaných informácii o stave techniky, ktoré mu môžu pomôcť pri ďalších krokov smerujúcich k ochrane jeho technického riešenia.

Ak sú splnené podmienky odseku 2, teda žiadosť podal prihlasovateľ v lehote do šiestich mesiacov od vzniku práva prednosti a súčasne v konaní o prihláške bola predložená správa
o rešerši medzinárodného typu vykonanej úradom ako pobočkou Vyšehradského patentového inštitútu, úrad správu o rešerši zverejní spolu s prihláškou vo vestníku a prihliadne na ňu pri úplnom prieskume. Uvedené neplatí, ak už bola zverejnená prihláška spolu s výsledkom rešerše a zverejnenie bolo oznámené vo vestníku. Ak si prihlasovateľ vybral za orgán pre medzinárodnú rešerš Vyšehradský patentový inštitút, zaplatí v takom prípade len polovicu zo správneho poplatku za úplný prieskum. Táto zľava je opodstatnená najmä tým, že úrad už má k dispozícii správu o rešerši medzinárodného typu, ktorú vykonávali patentoví experti úradu a to spravidla v slovenskom jazyku.

K bodom 44 a 45

Jednoznačne sa zavádza koncentračná zásada v konaní o námietkach proti zápisu úžitkového vzoru do registra a namietateľ je tak povinný v lehote na ich podanie zároveň riadne predložiť resp. označiť dôkazy, ktorými námietky odôvodňuje. Na ďalšie dôkazy úrad v konaní
o námietkach prihliadať nebude. Samozrejme, táto právna úprava nebráni podať namietateľovi po zápise úžitkového vzoru návrh na jeho výmaz a tento odôvodniť ďalšími dôkazmi.

Vzhľadom na to, že úrad spolu so zverejnením prihlášky zverejňuje aj rešeršnú správu (§ 38) príp. správu o rešerši medzinárodného typu (38a) a v týchto rešeršiach môže odkazovať aj na dokumenty, ktoré môžu byť v konaní o námietkach relevantné, tieto dokumenty namietateľ predkladať nemusí (postačuje na ne odkázať), pretože ich má úrad k dispozícií.

K bodu 46

Ustanovenia § 41 upravujú konanie o námietkach a procesný postup úradu. Novou právnou úpravou konania o námietkach proti zápisu úžitkového vzoru sa vypúšťajú ustanovenia o ústnom pojednávaní a to aj v nadväznosti na zavedenie koncentračnej zásady. Úrad má tak k dispozícii písomné doklady (dôkazy) od začiatku konania, ktorými je predmet konania jasne definovaný a písomné vyjadrenia k týmto dokladom (dôkazom) sú pre rozhodnutie úradu dostačujúce.

K bodom 47 a 48

V nadväznosti na predchádzajúce legislatívne zmeny sa menia a dopĺňajú vnútorné odkazy.

K bodu 49

Ustanovenie § 43 ods. 3 sa v záujme spresnenia tzv. zhodnej prihlášky úžitkového vzoru dopĺňa. Za zhodné prihlášky sa považujú prihlášky so zhodným predmetom a právom prednosti. Zároveň sa ustanovuje, ako úrad rozhodne, ak je podaných viac zhodných prihlášok úžitkového vzoru. Takéto ustanovenie v doterajšej právnej úprave chýbalo.

K bodom 50 a 51

V nadväznosti na predchádzajúce legislatívne zmeny sa menia vnútorné odkazy. 

K bodu 52

Podľa doterajšej úpravy (§ 45 ods. 6) úrad mohol vymazať úžitkový vzor na návrh jeho majiteľa, pričom zákon majiteľa vo vymedzení rozsahu návrhu nijako neobmedzoval. Nová právna úprava (§ 44 ods. 6) zavádza obmedzenia majiteľa, ktoré je odôvodnené právami tretím osôb zapísanými v registri. Úrad bude konať o návrhu na výmaz úžitkového vzoru po predložení písomného súhlasu osoby, ktorej práva a oprávnené záujmy môžu byť výmazom úžitkového vzoru dotknuté. Majiteľ je obmedzený v možnosti podať takýto návrh aj v prípade súdneho sporu týkajúceho sa práva na technické riešenie, o ktoré sa tento súdny spor vedie. Zavádza sa aj obmedzenie majiteľa podať návrh na čiastočný výmaz svojho úžitkového vzoru v prípade, ak už prebieha iné konanie o výmaze toho istého úžitkového vzoru. Táto zmena je odôvodnená možnosťou majiteľa v rámci samotného konania o výmaze, obmedziť alebo zmeniť nároky na ochranu (§ 45 ods. 3).

K bodu 53

Základné náležitosti návrhu na výmaz úžitkového vzoru ustanovuje § 45 ods. 1 a vykonávacia vyhláška. Obdobne, ako v prípade námietok (§ 40) aj navrhovateľ v konaní o výmaze úžitkového vzoru nemusí predkladať dokumenty (dôkazy), ak svoj návrh odôvodňuje poukázaním na dokumenty, ktoré úrad zverejnil v rešeršnej správe (§ 38), príp. v správe o rešerši medzinárodného typu (38a). Tieto dokumenty má úrad totiž k dispozícií.

V § 46 ods. 3 sa zavádza mechanizmus, ktorým môže majiteľ úžitkového vzoru vhodne reagovať na podaný návrh na výmaz a prípadne tak predísť pokračovaniu sporu. Majiteľ úžitkového vzoru podľa konkrétnych okolností môže najmä zmeniť nároky, opis alebo výkresy tak, aby vykonané zmeny nešli nad rámec ochrany vyplývajúcej z úžitkového vzoru. Takéto zmeny sa stávajú podkladom pre ďalšie konanie. Zavádza sa právo navrhovateľa na oboznámenie sa s vyjadrením a prípadnými protinávrhmi majiteľa (§ 46 ods. 4). Posilňuje sa tak kontradiktórnosť konania.

Výslovne sa zavádza možnosť [§ 46 ods. 5 písm. a)], aby úrad kedykoľvek v priebehu konania, podľa toho kedy to považuje za potrebné, vyzval buď navrhovateľa alebo majiteľa úžitkového vzoru, aby sa vyjadrili k podaniam toho druhého, prípadne aby uviedli svoje stanovisko ku nejakej konkrétnej skutočnosti, ktoré sú podľa názoru úradu rozhodujúce v konaní. Aj týmto spôsobom sa realizuje princíp súčinnosti medzi úradom ako správnym orgánom a účastníkmi konania v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Novinkou je aj ustanovenie § 46 ods. 5 písm. b), ktoré umožňuje úradu v konaní o výmaze úžitkového vzoru stanoviť účastníkom spoločnú lehotu na záverečné vyjadrenia. Lehota je spoločná pre oboch účastníkov a na vyjadrenia doručené po jej uplynutí úrad neprihliada, na čo musia byť účastníci vopred upozornení. Týmto procesne transparentným spôsobom je možné ukončiť niekedy zdĺhavé výmeny názorov medzi účastníkmi, z ktorých každý akoby chcel mať posledné slovo.

V  konaní o výmaze úžitkového vzoru sa zachováva inštitút ústneho pojednávania (odseky 7 a 8), sprísňujú sa však podmienky, kedy úrad môže vyhovieť žiadosti o odročenie ústneho pojednávania. V žiadosti musia byť uvedené dôležité dôvody a musí byť podaná bezodkladne potom, ako sa o nich účastník dozvedel. Neurčitý pojem „dôležité dôvody“ je možné vykladať
a aplikovať obdobným spôsobom ako v súdnom konaní podľa Civilného sporového poriadku (§ 183 CSP).

V § 45 ods. 9 sa precizuje koncentrácia na strane navrhovateľa výmazu. Navrhovateľ je viazaný hmotnoprávnymi dôvodmi na výmaz úžitkového vzoru (§ 44 ods. 1), ktoré uviedol v návrhu, ako aj predloženými alebo označenými dôkazmi smerujúcimi k preukázaniu nesplnenia podmienok ochrany. Po podaní návrhu navrhovateľ už nie je oprávnený návrh v tomto smere rozširovať či dopĺňať a úrad na takéto úkony neprihliada. S cieľom jednoznačne stanoviť právny rámec konania o výmaze úžitkového vzoru začatom z úradnej moci, ustanovuje sa (§ 45 ods. 10) primeraná aplikácia ustanovení upravujúcich konanie o návrhu na výmaz úžitkového vzoru.

Pri podaní návrhu na výmaz úžitkového vzoru, v záujme predchádzaniu podávaniu svojvoľných a neodôvodnených návrhov, je navrhovateľ povinný zaplatiť kauciu, ktorá sa touto novelou zvyšuje (z 82,5 eur na 100 eur). Zároveň sa spresňujú podmienky, v prípade splnenia ktorých sa kaucia vracia nakoľko doterajšia právna úprava bola nejednoznačná. Kaucia sa tak navrhovateľovi vráti len v prípade, ak jeho návrhu bolo v plnom rozsahu vyhovené.

V § 47 sa predlžuje sa dĺžka lehoty (z troch na šesť mesiacov) na podanie žiadosti o prepis úžitkového vzoru, pre plynutie ktorej je rozhodný deň právoplatnosti rozhodnutia súdu. Obdobná lehota sa uplatňuje v rámci prepisu podľa zákona o patentoch a zákona o dizajnoch. V § 47 ods. 5 sa spresňuje terminológia a vnútorný odkaz.

Zavádzajú sa jednoznačné pravidlá pre určovacie konanie (§ 48), nakoľko doterajšia právna úprava nebola postačujúca. Odsek 2 výslovne stanovuje, že účastníkom je výlučne len žiadateľ, teda osoba, ktorá žiadosť o určenie podala. Nie je pritom podstatné, či je žiadateľom majiteľ úžitkového vzoru alebo akákoľvek iná osoba. Na druhej strane odsek 1 zdôrazňuje význam jasného a úplného opísania predmetu určenia, čo je zodpovednosťou samotného žiadateľa. Ak nie sú tieto základné podmienky splnené, úrad určovacie konanie zastaví (odsek 4). Určovacie konanie sa prerušuje bez nutnosti vydávať rozhodnutia priamo zo zákona (odsek 3), ak sa vo vzťahu k tomu istému úžitkovému vzoru začalo konanie o výmaze alebo bol úrad požiadaný súdom o odborné vyjadrenie v zmysle § 30 ods. 6. Proti rozhodnutiu vydanému v určovacom konaní, teda proti rozhodnutia o zastavení určovacieho konania podľa odseku 4 a proti samotnému rozhodnutiu o určení, nie je prípustný rozklad [§ 53 ods. 4 písm. d)]. Dôvodom pre vylúčenie rozkladu je, že v určovacom konaní úrad nerozhoduje o právach, oprávnených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

V súvislosti v právnou úpravou v § 49 možno poukázať na zavedenie zápisu exekúcie do registra. Povinnosť zabezpečiť zápis exekúcie do registra ochranných známok ukladá členským štátom EÚ čl. 24 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácií právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (čl. 24 ods. 2). Zavádza sa pravidlo zachovania zápisu exekúcie postihnutím práv z prihlášky aj po zápise úžitkového vzoru alebo po úpravách či rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota oprávneného v exekučnom konaní. Vzhľadom na význam zápisu exekúcie vo verejných registroch, ktorou sa zvyšuje právna istota a ochrana dobromyseľných tretích osôb, sa zavádza možnosť zápisu exekúcie aj do registrov ostatných predmetov priemyselného vlastníctva. Z dôvodu náležitej úpravy informačných systémov úradu, predmetné novelizačné body nadobudnú účinnosť neskôr (1. január 2019).

Znenie § 49 ods. 4 zohľadňuje terminológiou používanú v Civilnom sporovom poriadku. Podmienkou zápisu sporu do registra je podanie žiadosti niektorej zo strán sporu, ktorého predmetom je právo na riešenie, a priloženie rovnopisu žaloby potvrdeného súdom. Zavádza sa pravidlo zachovania zápisu súdneho sporu aj po zápise úžitkového vzoru alebo po úpravách či rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota strán súdneho sporu.

Procesné inštitúty predĺženie lehoty a pokračovanie v konaní (§ 50) sa zjednodušujú. Zmenou
v odseku 2 sa upúšťa pri žiadosti o pokračovanie v konaní od požiadavky, aby sa zároveň s touto žiadosťou urobil aj zmeškaný úkon; postačuje ak je aj zmeškaný úkon urobený v rámci dvojmesačnej lehoty. V nadväznosti na zmeny v § 41 (konanie o námietkach) a § 45 (konanie
o výmaze úžitkového vzoru) sa nanovo upravuje vymedzenie úradom určených lehôt, pri ktorých nemožno vyhovieť žiadostiam o pokračovanie v konaní.

K bodom 54 až 56

Obdobne ako v prípade pokračovania v konaní aj pri žiadosti o uvedenie do predošlého stavu (§ 51) sa upúšťa od požiadavky, aby sa zároveň s touto žiadosťou urobil aj zmeškaný úkon; stačí ak je aj zmeškaný úkon v rámci zákonných lehôt upravených v odseku 1. Vzhľadom na zmeny v § 41 a § 45 ako aj zmeny v § 53 (rozklad) sa rozširuje okruh lehôt, kedy tento výnimočný nápravný inštitút nemožno uplatniť.

K bodu 57

Vzhľadom na osobitnú úpravu dokazovania v konaniach o úžitkových vzoroch (obdobne je to aj v konaniach o iných predmetoch priemyselného vlastníctva) a vylúčenie aplikácie § 34 správneho poriadku sa § 52 dopĺňa o štandardné ustanovenie obsahujúce pravidlá hodnotenia dôkazov úradom.

K bodu 58

Ustanovenia o rozklade (§ 53) sa napriek novému zneniu výrazne nemenia. Nová právna úprava umožňuje účastníkom konania podať odôvodnenie rozkladu v dodatočnej lehote dvoch mesiacov odo dňa podania rozkladu. Ide o inštitút, ktorý sa osvedčil napr. v konaniach o ochranných známkach a ktorý poskytuje účastníkom viac času na formulovanie dôvodov rozkladu. Aby však nedochádzalo k neúmernému predlžovaniu konania o rozklade je pri zákonnej lehote na podanie odôvodnenia rozkladu, ako aj podanie samotného rozkladu vylúčené uvedenie do predošlého stavu. V rámci všetkých zákonov, ktoré upravujú predmety priemyselného vlastníctva sa výslovne vylučuje možnosť podať rozklad len proti dôvodom rozhodnutia čo je štandardom aj v civilnom súdnom konaní (§ 239 ods. 2, § 358 a § 423 Civilného sporového poriadku).

K bodom 59 a 60

Aktualizuje sa vnútorný odkaz vzhľadom na zmenu znenia § 32. V § 55 ods. 4 ide o gramatickú úpravu textu zákona.

K bodu 61

Spoločné ustanovenia (§ 58), ktoré upravujú niektoré procesné inštitúty v konaní pred úradom, sa komplexne prepracovali a zosúladili s ostatnými zákonmi v oblasti priemyselného vlastníctva. Okrem iného sa vypúšťa pojem „oprávnený zástupca“, zjednocuje sa rozsah subsidiárnej aplikácie správneho poriadku (odsek 5). 

V odseku 8 sa precizuje právna úprava zastavenia konania v prípade späťvzatia podania. Úrad na základe späťvzatia návrhu nie je povinný zastaviť konanie a môže v konaní pokračovať, ak by mohol začať takéto konanie aj z úradnej moci (§ 44 ods. 2). Je potrebné uviesť, že pôjde skôr o výnimočné prípady, kedy v konaní preváži zásada oficiality nad dispozičnou zásadou a rozhodujúci význam má v tomto smere úvaha úradu.

V odseku 9 sa zavádza inštitút prerušenia konania pred úradom z dôvodu konania o predbežnej otázke prebiehajúceho pred súdom alebo iným príslušným orgánom verejnej moci. Typickou predbežnou otázkou je platnosť právnych úkonov, ktoré sa zapisujú do registra (zmluva o prevode, licenčná zmluva, záložná zmluva) alebo tiež určenie, kto je majiteľom či spolumajiteľom úžitkového vzoru. Úrad rozhodne o prerušení konania procesným rozhodnutím, proti ktorému nie je prípustný rozklad [§ 53 ods. 4 písm. b)]. Úrad síce pokračuje v prerušenom konaní aj bez návrhu, ale v záujme plynulého a efektívneho vedenia konania sa predpokladá aj súčinnosť zo strany účastníkov konania, ktorí by mali úrad včas informovať o ukončení a výsledku konania o predbežnej otázke.

V odsekoch 10 až 12 sa štandardizuje a zjednocuje právna úprava podania na úrad a to podobným spôsobom ako v Civilnom sporovom poriadku (§ 123 a nasl.). Ak je podanie urobené v elektronickej podobe, je potrebné ho autorizovať v súlade so zákonom o e-Governmente. V opačnom prípade je potrebné na úrad dodatočne doručiť podanie v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované v súlade so zákonom o e-Governmente. Je potrebné zdôrazniť, že úrad na dodatočné doručenie podania účastníkov nevyzýva. V odseku 12 sa zavádza výnimka pre podávanie prostredníctvom informačných systémov medzinárodných organizácii (najmä Svetová organizácia duševného vlastníctva – WIPO a Európska patentová organizácia – EPO) a Európskej únie za podmienky, že ide o tzv. uzavreté systémy v súlade s nariadením eIDAS.

K bodu 62

V súvislosti so zavedením inštitútu rešerše medzinárodného typu (§ 38a) sa dopĺňa splnomocnenie pre úrad vo vykonávacej vyhláške ustanoviť podrobnosti o spôsobe podania a náležitostiach žiadosti o vykonanie rešerše medzinárodného typu. Ďalej sa v splnomocňovacích ustanoveniach zohľadňujú zmeny v úprave podávania, doručovania (§ 58 ods. 10 až 12).

K bodu 63

Zavádzajú sa prechodné ustanovenia tak procesné (odseky 1 a 3), ako aj hmotnoprávne (odsek 4). Osobitné prechodné ustanovenia sa týkajú určovacích konaní právoplatne neskončených do 31. decembra 2017 (odsek 2).

K čl. IV

(zákon č. 506/2009 Z. z.)

K bodu 1 

Navrhovaná zmena v § 3 písm. b) priamo súvisí s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)  2015/2424 zo 16. decembra 2015, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva a nariadenie Komisie (ES) č. 2868/95, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva, a zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 2869/95 o poplatkoch splatných Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory), ktoré nadobudlo účinnosť 23. marca 2016. K tomuto dátumu sa v dôsledku terminologického prispôsobenia Lisabonskej zmluve z „ochrannej známky Spoločenstva“ stala „ochranná známka Európskej únie“ (European Union Trade Mark). Súčasne sa zavádza legislatívna skratka „ochranná známka EÚ“ a v nadväznosti na nariadenie EÚ/2015/2424 sa aktualizuje poznámka pod čiarou.

Z rovnakého dôvodu dochádza k zmene termínu „register ochranných známok Spoločenstva“ na termín „register ochranných známok Európskej únie“ so zavedenou legislatívnou skratkou „register EÚ“.

K bodom 2 a 3

Navrhované zmeny súvisia s terminologickými zmenami vyplývajúcimi z nariadenia EÚ/2015/2424 (pozri odôvodnenie k bodu 1).

K bodu 4

Zavádza sa vyvrátiteľná právna domnienka majiteľstva ochrannej známky, a to s explicitnou jednoznačnou úpravou právomoci v otázkach majiteľstva predmetov priemyselného vlastníctva, ktorá prislúcha súdu, ako vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2008, sp. zn. 1 Obdo V 37/2007 zaradený do Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 34/2010). Uvedené doplnenie súvisí aj s platným znením § 41 ods. 2, ktorým je stanovená vyvrátiteľná domnienka platnosti údajov v registri, pokiaľ „príslušný orgán“ nerozhodne inak.

Ochranná známka, obdobne aj iné predmety priemyselného vlastníctva (patent, úžitkový vzor, dizajn), môže mať viacerých spolumajiteľov. Právne vzťahy medzi spolumajiteľmi ochrannej známky sa riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spoluvlastníctve (§ 136 a nasl. Občianskeho zákonníka).

Zákon o ochranných známkach doposiaľ neobsahoval špeciálnu úpravu spolumajiteľstva. V záujme zabezpečenia principiálnej jednotnosti právnej úpravy prierezových, horizontálnych inštitútov v predpisoch upravujúcich jednotlivé predmety priemyselného vlastníctva, medzi ktoré patrí aj spolumajiteľstvo, sa zavádza osobitná úprava spolumajiteľstva aj do zákona o ochranných známok. V zásade platí, že podiely spolumajiteľov sú rovnaké. Vychádzajúc z dispozitívnej povahy právnej úpravy (§ 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka) platí, že spolumajitelia si môžu výšku podielov dohodnúť inak.

Každý zo spolumajiteľov právo používať ochrannú známku ako celok, ak sa spolumajitelia nedohodnú inak. Samostatne je každý spolumajiteľ aj aktívne legitimovaný v mene a na účet všetkých spolumajiteľov v prípade neoprávneného zásahu do výlučných práv a podať žalobu podľa Civilného sporového konania alebo – v prípade uplatnenia finančných nárokov – návrh podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Na udelenie licencie sa vždy vyžaduje súhlas všetkých spolumajiteľov, ak sa spolumajitelia nedohodnú inak. Disponovať so svojím spolumajiteľským podielom môže každý zo spolumajiteľov samostatne s obmedzením vyplývajúcim z predkupného práva ostatných spolumajiteľov v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka.

Ak spolumajiteľ zomrie alebo zanikne bez právneho nástupcu alebo sa vzdá svojho spolumajiteľského podielu, jeho spolumajiteľský podiel prechádza na ostatných spolumajiteľov
v pomere zodpovedajúcom ich spolumajiteľským podielom. Tento osobitný prechod podielu na ostatných spolumajiteľov je upravený v platnom znení zákona o dizajnoch (§ 16 ods. 4 a 5) a rozširuje sa aj na zákon o ochranných známkach, na patentový zákon a zákon o úžitkových vzoroch.

K bodu 5

V § 8 sa navrhuje vypustenie odseku 4, avšak nie bez náhrady. Matéria sa presúva do nového
§ 8a (pozri odôvodnenie k bodu 7).        

K bodu 6

Ustanovenie § 8 ods. 7 sa presúva do § 12 ods. 1, kam patrí z hľadiska systematiky.

K bodu 7

Ustanovenie, ktoré preberá a rozširuje úpravu pôvodne obsiahnutú v § 8 ods. 4 vymedzuje typické právne nároky, ktoré má majiteľ ochrannej známky v prípade neoprávneného zásahu do jeho výlučných práv podľa § 8 ods. 1 a 2. Pojem „neoprávnený zásah“ zahŕňa tak porušenie práv, ako aj ohrozenie práv, pričom v ustanoveniach o spolumajiteľstve (§ 7b) a licenčnej zmluve (§ 20) sú uvedené podmienky, kedy má aktívnu legitimáciu spolumajiteľ ochrannej známky alebo aj nadobúdateľ licencie.

Pravdepodobne po prvý krát v histórií slovenského práva sa mimo Občianskeho zákonníka zavádzajú osobitné premlčacie lehoty pre nároky z mimozáväzkových civilných deliktov (odseky 4 a 5). Nároky na náhradu škody, nemajetkovej ujmy v peniazoch alebo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vyplývajú zo zásahu do výlučných práv majiteľa sa premlčujú v dlhších premlčacích lehotách nasledovne. Osobitná subjektívna premlčacia lehota je tri roky namiesto doterajších dvoch rokov podľa § 106 ods. 1 resp. 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Osobitná objektívna premlčacia lehota je päť rokov namiesto doterajších troch rokov podľa
§ 106 ods. 2 resp. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zhodne s § 106 ods. 2 resp. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa zachováva desaťročná objektívna premlčacia lehota v prípade úmyselne spôsobenej škody, nemajetkovej ujmy resp. úmyselného bezdôvodného obohatenia. Počítanie osobitnej subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehoty zohľadňuje aj nároky z tzv. dočasnej ochrany, ktorú má prihlasovateľ po zverejnení prihlášky (§ 8a ods. 4).  

Hlavným dôvodom zavedenia osobitného režimu premlčania je potreba posilnenia právneho postavenia majiteľa ochrannej známky, ktorý v čase, keď sa dozvie o porušovaní, spravidla nemá dostatok informácii a dôkazov na uplatnenie finančných nárokov proti porušovateľovi (tzv. informačný deficit). Môže sa síce pokúsiť prekonať s využitím špecifických právnych inštitútov, akými sú najmä právo na informácie (§ 11) a zabezpečenie dôkazov (§ 346 CSP), ktoré predstavujú transpozíciu smernice 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. Z hľadiska plynutia času však v režime Občianskeho zákonníka existovalo reálne riziko premlčania reparačných a satisfakčných nárokov majiteľa, pretože uplatnením práva na informácie alebo podaním návrhu na zabezpečenie dôkazu premlčacia doba nespočíva (§ 112 Občianskeho zákonníka), ale plynie ďalej. Teda aj aktívny majiteľ, ktorý sa včas dozvedel o neoprávnenom zásahu do jeho práv, a následne sa zákonným spôsobom snažil zhromaždiť dostatok podkladov na uplatnenie uvedených nárokov, to v režime Občianskeho zákonníka nemusel stihnúť. Navyše, s ohľadom na pomerne krátku, len trojročnú objektívnu premlčaciu lehotu nárokov na náhradu škody (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorá je prísne viazaná na deň, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, resp. kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo a s ohľadom na možnú dĺžku konania o prihláške ochrannej známky (vrátane konania o podaných námietkach), nároky majiteľa z dočasnej ochrany ( v § 8 ods. 5) sa mohli premlčať ešte predtým, ako ich majiteľ vôbec mohol uplatniť na súde.

Pokiaľ ide o premlčateľnosť nároku na primerané zadosťučinenie v peniazoch, je možné poukázať na ustálenú prax Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2012, sp. zn. 2 Cdo 194/2011 zaradený do Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 58/2014).   

K bodu 8

Precizuje sa terminológia v súvislosti s neoprávneným zásahom do výlučných práv majiteľa ochrannej známky.

K bodom 9 až 11

Zavádza sa nadpis „Súdna ochrana práv“. Súčasne sa vkladá nový odsek 1, ktorý je presunutím súčasného doslovného znenia § 8 ods. 8 zákona o ochranných známkach, avšak zo systematického hľadiska je žiaduce jeho umiestnenie do § 12. V odsekoch 3 a 4 sa vzhľadom na vloženie nového odseku 1 prispôsobuje vnútorný odkaz.

K bodu 12

Dochádza k sprehľadneniu právnej úpravy neodkladných opatrení v tom zmysle, že materiálne podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, ako aj ostatné procesné a hmotnoprávne záležitosti v súvislosti s neodkladnými opatreniami upravuje výlučne Civilný sporový poriadok (§ 325 až 345), pričom zákon o ochranných známkach v § 13 obsahuje navyše len osobitnú úpravu inštitútu zábezpeky na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia, čo zohľadňuje aj nadpis § 13.

K bodom 13 a 14

Nad rámec doterajšej právnej úpravy sa v § 17 ods. 3 a § 18 ods. 3 dopĺňa možnosť nadobúdateľa ochrannej známky (nového majiteľa) podať žiadosť o obnovu zápisu ochrannej známky, a to dokonca ešte predtým, ako podal žiadosť o zápis prevodu (prechodu) ochrannej známky do registra. Znenie § 22 ods. 2 pritom nanovo vymedzuje okruh osôb oprávnených na podanie žiadosti o obnovu zápisu ochrannej známky. Výslovne uvedený je majiteľ ochrannej známky, záložný veriteľ a nad rámec doterajšej úpravy aj iná osoba, ktorá preukáže právny záujem. Nadobúdateľ (nový majiteľ) je bezpochyby osobou, ktorej právny záujem na obnove ochrannej známky je nepopierateľný, pretože následkom nepodania žiadosti o obnovu zápisu je zánik ochrannej známky [§ 23 ods. 1 písm. a)].

K bodu 15 

Zmeny sa dotýkajú aj oblasti úpravy licenčných vzťahov v oblasti priemyselného vlastníctva, ktorá je charakteristická subsidiárnou aplikáciou všeobecného režimu Obchodného zákonníka
(§ 508 a nasl.) s prednostnou aplikáciou osobitných ustanovení zákona o ochranných známkach (§ 20 ods. 2). Dopĺňa sa rozlišovanie a definovanie výlučnej a nevýlučnej licencie ako aj jednoznačná úprava aktívnej legitimácie nadobúdateľa licencie pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv majiteľa ochrannej známky. V záujme odstránenia pochybností sa spresňuje, že do registra sa zapisuje licencia a nie licenčná zmluva (§ 20 ods. 2).

Majiteľ ochrannej známky môže udeliť licenčnou zmluvou výlučnú licenciu alebo nevýlučnú licenciu. Ak nie je v licenčnej zmluve výslovne dohodnuté, že majiteľ udelil výlučnú licenciu, zavádza sa nevyvrátiteľná domnienka, že udelil nevýlučnú licenciu. Používanie pojmov „výlučná licencia“ a „nevýlučná licencia“ je v oblasti priemyselného vlastníctva dlhodobo zaužívané a tieto pojmy možno nájsť aj v právnych predpisoch Európskej únie a v niektorých medzinárodných zmluvách.

Vymedzenie výlučnej licencie v zásade zodpovedá autorskoprávnej výhradnej licencii (§ 70 ods. 2 autorského zákona). Aj v oblasti priemyselného vlastníctva sa teda zavádza pravidlo, že udelením výlučnej licencie sa majiteľ sám obmedzuje v ďalšom využívaní jej predmetu, čím dochádza k odklonu od všeobecného režimu Obchodného zákonníka (§ 511 ods. 1) a pod sankciou absolútnej neplatnosti je povinný zdržať sa udelenia ďalšej licencie tretej osobe. Na druhej strane sa zavádza povinnosť nadobúdateľa výlučnej licencie požívať ochrannú známku v zmysle § 9, ako predpokladá aj dispozitívna úprava Obchodného zákonníka (§ 509 ods. 2), pretože absencia skutočného používania ochrannej známky môže mať za následok jej zrušenie
(§ 34) alebo oslabenie vo vzťahu k mladším ochranným známkam (§ 10).

Poskytnutie sublicencie vylučuje dispozitívne ustanovenie Obchodného zákonníka (§ 511 ods. 2) a vylúčené by malo ostať aj postúpenie resp. prevod licencie. Prirodzene, zmluvné strany sa môžu dohodnúť inak.

Doterajšia úprava aktívnej legitimácie nadobúdateľa licencie (doterajšie znenie § 20 ods. 4), i keď v súlade so smernicou 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, nezohľadňovala oprávnené záujmy a primárne postavenie majiteľa práv priemyselného vlastníctva a ani súvisiace ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 514). Navyše, smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácií právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok jednoznačne stanovuje (čl. 25 ods. 3), v akých prípadoch má držiteľ licencie aktívnu legitimáciu na podanie návrhu a neponecháva pre národné právo veľký priestor na vlastné legislatívne riešenie. Aktívna legitimácia držiteľa licencie sa vymedzuje rovnakým spôsobom pre všetky predmety priemyselného vlastníctva, či už ide o ochranné známky, patenty, úžitkové vzory alebo dizajny.

V súlade s čl. 26 smernice EÚ/2015/2436 sa výslovne zakotvuje pravidlo primeranej aplikácie ustanovení o licenčnej zmluve aj pre prípad udelenia oprávnenia na používanie označenia, ktoré je predmetom prihlášky, prihlasovateľom tretej osobe. Zavádza sa pravidlo zachovania zápisu licencie aj po zápise ochrannej známky alebo po úprave označenia, zúžení zoznamu tovarov alebo služieb alebo po rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota oboch strán licenčnej zmluvy.

Právna úprava záložného práva k patentu (§ 21) sa zjednodušuje a zosúlaďuje (aj terminologicky) so všeobecnou úpravou záložného práva v Občianskom zákonníku (§ 151a a nasl.). Pokiaľ ide o zápis zmeny alebo zániku záložného práva k ochrannej známke, uplatňujú sa príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 151g ods. 2 a § 151md ods. 2 a 3). V súlade s čl. 26 smernice EÚ/2015/2436 novinkou je právna úprava záložného práva k prihláške (§ 23 ods. 4), ktorá v nadväznosti aj na možnosť zriadiť záložné právo k právu, resp. majetkovej hodnote, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky, ako ustanovuje Občiansky zákonník (151d ods. 4), zavádza pravidlo zachovania zápisu záložného práva aj po zápise ochrannej známky alebo po úprave označenia, zúžení zoznamu tovarov alebo služieb alebo po rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota záložného veriteľa.

K bodu 16

Doterajšie znenie § 22 ods. 2 oprávňuje na podanie žiadosti o obnovu zápisu ochrannej známky výlučne jej majiteľa, prípadne aj záložného veriteľa. Nad rámec súčasnej úpravy sa navrhuje rozšíriť okruh takto oprávnených osôb aj o inú osobu, ktorá preukáže právny záujem. Za takúto osobu je možné považovať napríklad nadobúdateľa ochrannej známky na základe zmluvného prevodu v čase pred zápisom samotného prevodu do registra. Nadobúdateľov právny záujem na obnove ochrannej známky je nepopierateľný, pretože následkom nepodania žiadosti o obnovu zápisu je  zánik ochrannej známky [§ 23 ods. 1 písm. a)]. Pozri aj odôvodnenie k bodom 13 a 14 (§ 17 ods. 3 a § 18 ods. 3).

K bodu 17

Ide o terminologicko-lingvistická úpravu textu v § 23 ods. 2.

K bodom 18 a 19

Odkaz na lehotu na podanie odôvodnenia rozkladu sa presúva v rámci jedného odseku na miesto [písmeno d)], kam systematicky patrí.

K bodom 20 až 22 

Dopĺňa sa taxatívny výpočet rozhodnutí úradu, proti ktorým nie je prípustný rozklad, a to
v súvislosti so zavedením nového dôvodom prerušenia konania, kedy úrad konanie rozhodnutím preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke, ktorú úrad nie je oprávnený riešiť. Pozri aj odôvodnenie k bodu 31 (§ 51 ods. 9).

V rámci všetkých zákonov, ktoré upravujú predmety priemyselného vlastníctva, sa výslovne vylučuje možnosť podať rozklad len proti dôvodom rozhodnutia.

K bodu 23

Povinnosť zabezpečiť zápis exekúcie do registra ochranných známok ukladá členským štátom EÚ čl. 24 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácií právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (čl. 24 ods. 2). Zavádza sa pravidlo zachovania zápisu exekúcie postihnutím práv z prihlášky aj po zápise ochrannej známky alebo po úprave označenia, zúžení zoznamu tovarov alebo služieb alebo po rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota oprávneného v exekučnom konaní. Vzhľadom na význam zápisu exekúcie vo verejných registroch, ktorou sa zvyšuje právna istota a ochrana dobromyseľných tretích osôb, sa zavádza možnosť zápisu exekúcie aj do registrov ostatných predmetov priemyselného vlastníctva. Z dôvodu náležitej úpravy informačných systémov úradu, predmetné novelizačné body nadobudnú neskoršiu účinnosť (1. január 2019).

K bodom 24 a 25 

Zmeny reflektujú zmeny v terminológii vyplývajúce z nariadenia EÚ/2015/2424, pričom je rešpektovaná aj legislatívna skratka zavedená v ustanovení § 3 písm. b). Pozri aj odôvodnenie k bodu 1 [§ 3 písm. b)].

K bodu 26 

Účinnosťou nariadenia EÚ/2015/2424, t.j. 23. marca 2016, zanikla možnosť podávať prihlášky ochranných známok EÚ prostredníctvom národných úradov. Prihlášky ochranných známok EÚ je možné podávať výlučne priamo na EUIPO (Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo). Ustanovenie § 48 ods. 1 zákona o ochranných známkach sa tak stalo obsolétnym a vypúšťa sa.

K bodom 27 až 29

Účinnosťou nariadenia EÚ/2015/2424, t.j. 23. marca 2016, sa zmenil názov agentúry EÚ zodpovednej, okrem iného, za registráciu ochranných známok EÚ. Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (OHIM) bol premenovaný na Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO). Zmenu názvu je potrebné reflektovať aj v národných právnych predpisoch. Pozri aj odôvodnenie k bodu 1 [§ 3 písm. b)].

K bodu 30

V nadväznosti na nové ustanovenie § 8a, ktoré prevzalo, rozšírilo a precizovalo právnu úpravu pôvodne obsiahnutú v § 8 ods. 4, vyvstala potreba aktualizácie vnútorného odkazu v § 50 ods. 2.

K bodu 31

Spoločné ustanovenia (§ 51), ktoré upravujú niektoré procesné inštitúty v konaní pred úradom, sa komplexne prepracovali a zosúladili s ostatnými zákonmi v oblasti priemyselného vlastníctva. Okrem iného sa vypúšťa pojem „oprávnený zástupca“ (odsek 2) a zjednocuje sa rozsah subsidiárnej aplikácie správneho poriadku (odsek 5). 

V odseku 8 sa precizuje právna úprava zastavenia konania v prípade späťvzatia podania. Úrad na základe späťvzatia návrhu nie je povinný zastaviť konanie a môže v konaní pokračovať, ak by mohol začať takéto konania aj z úradnej moci (napr. konanie o neplatnosť ochrannej známky podľa § 35). Pôjde skôr o výnimočné prípady, kedy v konaní preváži zásada oficiality nad dispozičnou zásadou a rozhodujúci význam má v tomto smere úvaha úradu.

V odseku 9 sa zavádza inštitút prerušenia konania pred úradom z dôvodu konania o predbežnej otázke prebiehajúceho pred súdom alebo iným príslušným orgánom verejnej moci. Typickou predbežnou otázkou je platnosť právnych úkonov, ktoré sa zapisujú do registra (zmluva o prevode, licenčná zmluva, záložná zmluva) alebo tiež určenie, kto je majiteľom či spolumajiteľom ochrannej známky. Úrad rozhodne o prerušení konania procesným rozhodnutím, proti ktorému nie je prípustný rozklad [§ 40 ods. 4 písm. b)]. Úrad síce pokračuje v prerušenom konaní aj bez návrhu, ale v záujme plynulého a efektívneho vedenia konania sa predpokladá aj súčinnosť zo strany účastníkov konania, ktorí by mali úrad včas informovať o ukončení a výsledku konania o predbežnej otázke.

V odsekoch 10 až 12 sa štandardizuje a zjednocuje právna úprava podania na úrad a to podobným spôsobom ako v Civilnom sporovom poriadku (§ 123 a nasl.). Ak je podanie urobené v elektronickej podobe, je potrebné ho autorizovať v súlade so zákonom o e-Governmente. V opačnom prípade je potrebné na úrad dodatočne doručiť podanie v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované v súlade so zákonom o e-Governmente. Je potrebné zdôrazniť, že úrad na dodatočné doručenie podania účastníkov nevyzýva. V odseku 12 sa zavádza výnimka pre podávanie prostredníctvom informačných systémov medzinárodných organizácii (najmä Svetová organizácia duševného vlastníctva – WIPO a Európska patentová organizácia – EPO) a informačných systémov Európskej únie za podmienky, že ide o tzv. uzavreté systémy v súlade s nariadením eIDAS.

K bodu 32

Prechodné ustanovenia (§ 54c) sa delia na procesné (odseky 1 a 2) a hmotnoprávne (odsek 3).

K bodom 33 a 34

V splnomocňovacích ustanoveniach sa zohľadňujú zmeny v úprave podávania, doručovania (§ 51 ods. 10 až 12).

K bodu 35

Právo ochranných známok obsiahnuté v národných predpisoch členských štátov EÚ je čiastočne harmonizované od deväťdesiatych rokov minulého storočia. V zákone č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach sú premietnuté ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok. V roku 2016 nadobudla účinnosť smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov v oblasti ochranných známok, ktorá prináša významné prehĺbenie a rozšírenie harmonizácie známkového práva. Členské štáty EÚ sú povinné ustanovenie smernice EÚ/2015/2436 transponovať do januára 2019, resp. januára 2023.

Predkladaná novela preberá niektoré ustanovenia smernice EÚ/2015/2436, konkrétne ide o články 24, 25, 26, 49 ods. 1 a okrajovo aj článok 2 smernice EÚ/2015/2436. Ide o inštitúty, ktoré novela prierezovo vo všetkých predpisoch týkajúcich sa jednotlivých predmetov priemyselného vlastníctva dáva do vzájomného súladu. Úplná transpozícia smernice EÚ/2015/2436 do zákona o ochranných známkach prebehne v ustanovenej transpozičnej lehote v rámci jeho ďalšej novelizácie.

K čl. V

(zákon NR SR č. 145/1995 Z. z.)

K bodu 1

V položke 214 písm. a) sa zvyšuje suma poplatku za vydanie druhopisu, výpisu z registrov, zo spisov alebo úradných listín za každú stranu z pôvodných tri na štyri eurá. Cieľom je postupne minimalizovať listinnú komunikáciu úradu s klientom. 

K bodu 2

Dôvodmi pre zmeny v položke 216 písm. b) je zosúladenie terminológie v sadzobníku poplatkov s terminológiou používanou v patentovom zákone (napr. nehovoríme o prevode a prechode prihlášky, ale o prevode a prechode práv z prihlášky), ako aj zavedenie nových inštitútov (úkonov) v patentovom zákone. Dopĺňa sa poplatok za pripísanie ďalšieho prihlasovateľa resp. majiteľa v súvislosti so zmenami v patentovom zákone (napr. § 20 ods. 2). Zároveň sa vypúšťajú správne poplatky za vykonanie zmien v osobných údajoch klienta, resp. zástupcu aj v súvislosti s postupným referencovaním v zmysle zákona o e-Governmente. V nadväznosti na skutočnosť, že do registra sa budú zapisovať aj licencie a súdne spory nielen k jednotlivým predmetom priemyselných práv, ale aj k prihláškam, zavádza sa v tejto súvislosti nový poplatok v primeranej výške (20 eur). Predmetom poplatku podľa desiateho bodu je zápis exekúcie do registra. I keď sa predpokladá, že štandardne bude žiadateľom súdny exekútor, ktorý je pri výkone svojej funkcie podľa § 4 ods. 2 zákona o správnych poplatkoch zo zákona oslobodený od platenia správnych poplatkov, tieto poplatky sa budú vyberať, keď požiada o zápis exekúcie iná osoba, typicky veriteľ, teda oprávnený v exekúcii alebo – najmä v prípade zápisu ukončenia exekúcie – aj samotný dlžník, teda povinný v exekúcií, ktorý je prihlasovateľom resp. majiteľom.

Dopĺňa sa poplatok za podanie návrhu na zmenu dobu platnosti dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá alebo dodatkového ochranného osvedčenia na výrobky na ochranu rastlín (prepočítanie doby platnosti) v nadväznosti na zmeny v patentovom zákone (§ 67a patentového zákona). Rovnako, v nadväznosti na zmeny v patentovom zákone, sa navrhuje zaviesť poplatok za podanie žiadosti o vykonanie rešerše v prioritnej lehote (§ 41b patentového zákona).

V súvislosti so zavedením inštitútu rešerš medzinárodného typu (§ 41a patentového zákona) sa zavádza 50% zľava na poplatku za úplný prieskum [216 písm. c)], ak je v konaní o patentovej prihláške predložená správa o rešerši medzinárodného typu vykonaná samotným úradom, ktorý je pobočkou Vyšehradského patentového inštitútu. V takom prípade úrad totiž efektívne využije správu o rešerši medzinárodného typu v rámci úplného prieskumu v zmysle nového § 41a ods. 2 patentového zákona.

Zvýšenie ostatných správnych poplatkov v tejto položke (216) má za cieľ aspoň čiastočné zohľadnenie administratívnych nákladov úradu v súvislosti s vykonávaním príslušných úkonov (najmä zápis prevodu alebo prechodu, zápis licencie a zápis záložného práva), ktoré štandardne zahŕňajú aj nevyhnutné právne posúdenie.

K bodom 3 a 4

Odstraňuje sa terminologická nepresnosť v položke 216a písm. a); nehovoríme o „Európskej patentovej dohode“, ale o „Európskom patentovom dohovore“. Zároveň sa zo sedem na 10 eur zvyšuje správny poplatok za zverejnenie alebo sprístupnenie prekladu patentových nárokov alebo opraveného prekladu patentových nárokov v položke 216a písm. b).

K bodu 5

Doterajšia výška poplatku za návrh na zrušenie patentu, európskeho patentu a dodatkového ochranného osvedčenia, ktorá je 50 eur (resp. 25 eur pri elektronickom podaní) je neadekvátna s ohľadom najmä na osobitnú náročnosť tohto sporového konania a rozhodovania úradu často v dvoch inštanciách. Vo svojej podstate sú konania o zrušení patentu často vyústením obchodných sporov medzi navrhovateľom a majiteľom patentu. Nemožno tiež opomenúť, že takéto návrhy majú priamy vplyv na doterajšie investície majiteľa do patentovej ochrany, pričom výška tohto poplatku v niektorých prípadoch neodraďuje navrhovateľov v podávaní nových návrhov a ďalšom spochybňovaní priemyselného vlastníctva majiteľa. Z historického prehľadu poplatku za návrhu na zrušenie patentu (od r. 1995 do r. 2008 vo výške 1000 Sk, od
r. 2008 do r. 2012 vo výške 49,50 eur, od r. 2012 do r. 2016 vo výške 50,00 eur) vyplýva, že výška toho poplatku nebola už dlhšie obdobie vhodne aktualizovaná. Pre porovnanie v Českej republike je poplatok za návrh na zrušenie patentu aktuálne 2000 Kč (tzn. cca. 75 eur), ale platí sa navyše osobitná kaucia 2500 Kč za návrh a ďalších 2500 Kč za podanie rozkladu, čo je spolu cca. 260 eur (pozri § 63 ods. 2 zákona č. 527/1990 Zb.). Vzhľadom na uvedené sa poplatok za návrh na zrušenie patentu, európskeho patentu a dodatkového ochranného osvedčenia zvyšuje na 200 eur. Poplatok za prepis patentu alebo patentovej prihlášky sa vypúšťa vzhľadom na povahu tohto úkonu a súvisiace zmeny v patentovom zákone (§ 48). 

K bodu 6

Dôvodmi pre zmeny v položke 221 písm. b) je zosúladenie terminológie v sadzobníku poplatkov s terminológiou používanou v zákone o úžitkových vzoroch (napr. nehovoríme o prevode
a prechode prihlášky, ale o prevode a prechode práv z prihlášky), ako aj zavedenie nových inštitútov (úkonov) v zákone o úžitkových vzoroch. Dopĺňa sa poplatok za pripísanie ďalšieho prihlasovateľa resp. majiteľa v súvislosti so zmenami v zákone (napr. § 19 ods. 2). Zároveň sa vypúšťajú správne poplatky za vykonanie zmien v osobných údajoch klienta, resp. zástupcu aj v súvislosti s postupným referencovaním v zmysle zákona o e-Governmente. V nadväznosti na skutočnosť, že do registra sa budú zapisovať aj licencie a súdne spory nielen k jednotlivým predmetom priemyselných práv, ale aj k prihláškam, zavádza sa v tejto súvislosti nový poplatok v primeranej výške (20 eur). Predmetom poplatku podľa ôsmeho bodu je zápis exekúcie do registra. I keď sa predpokladá, že štandardne bude žiadateľom súdny exekútor, ktorý je pri výkone svojej funkcie podľa § 4 ods. 2 zákona o správnych poplatkoch oslobodený od platenia správnych poplatkov, tieto poplatky majú význam, ak požiada o zápis exekúcie iná osoba, typicky veriteľ, teda oprávnený v exekúcii alebo – najmä v prípade zápisu ukončenia exekúcie – aj samotný dlžník, teda povinný v exekúcií, ktorý je prihlasovateľom resp. majiteľom.

Úžitkové vzory sú dostupným a často využívaným spôsobom priemyselnoprávnej ochrany technických riešení a preto aj výška sadzieb poplatkov v tejto položke (221) sa zachováva na primerane motivujúcej úrovni. V prípade poplatku za prihlášku úžitkového vzoru [položka 221 písm. a)], ktorý sa zvyšuje len o jedno resp. dve eurá, je potrebné vziať do úvahy aj fakt, že tento poplatok zahŕňa aj prvé štyri roky ochrany v zmysle § 26 ods. 1 zákona o úžitkových vzoroch. Zvýšenie ostatných správnych poplatkov v tejto položke (221) má za cieľ aspoň čiastočné zohľadnenie administratívnych nákladov úradu v súvislosti s vykonávaním príslušných úkonov (najmä zápis prevodu alebo prechodu, zápis licencie a zápis záložného práva), ktoré štandardne zahŕňajú aj nevyhnutné právne posúdenie.   

K bodu 7

Súčasná výška poplatku za námietky (27 eur resp. 13,50 eur pri elektronickom podaní) sa s ohľadom na sporový charakter konania o námietkach javí ako neadekvátna (nízka). Na druhej strane, vzhľadom na účel námietkového konania, ktorým je jednoduchá a dostupná možnosť vylúčiť zo zápisu prihlášky, ktorých predmety nespĺňajú podmienky ochrany, je nová výška poplatku (40 eur) nastavená tak, aby potenciálnych namietateľov neodrádzala od podania námietok. Rovnako ani súčasná výška poplatku za návrh na výmaz úžitkového vzoru (50 eur, resp. 25 eur pri elektronickom podaní) nie je adekvátna a zvyšuje sa na 80 eur. Do určitej miery platia argumenty uvedené vyššie pri položke 217 písm. b) (zrušenie patentu) s tým, že zohľadniť je potrebné povinné zloženie kaucie navrhovateľom (zvyšuje sa na 100 eur) a tiež kratšiu dobu ochrany úžitkovým vzorom. Poplatok za prepis sa vypúšťa.

K bodu 8

Mierne (o približne 13%) sa zvyšujú poplatky za predĺženie platnosti úžitkových vzorov (položka 223). Ak sa majiteľ rozhodne pokračovať v ochrane úžitkovým vzorom aj po prvý štyroch rokoch jeho ochrany, existuje predpoklad, že predmetné technické riešenie je hodnotné a dokáže majiteľovi prinášať ekonomické benefity.

K bodu 9

Dôvodmi pre zmeny v položke 224 písm. c) je zosúladenie terminológie v sadzobníku poplatkov s terminológiou používanou v zákone dizajnoch (napr. nehovoríme o prevode a prechode prihlášky, ale o prevode a prechode práv z prihlášky), ako aj zavedenie nových inštitútov (úkonov) v zákone o úžitkových vzoroch. Dopĺňa sa poplatok za pripísanie ďalšieho prihlasovateľa resp. majiteľa v súvislosti so zmenami v zákone (napr. § 16 ods. 2). Zároveň sa vypúšťajú správne poplatky za vykonanie zmien v osobných údajoch klienta, resp. zástupcu aj v súvislosti s postupným referencovaním v zmysle zákona o e-Governmente. V nadväznosti na skutočnosť, že do registra sa budú zapisovať aj licencie a súdne spory nielen k jednotlivým predmetom priemyselných práv, ale aj k prihláškam zavádza sa v tejto súvislosti nový poplatok v primeranej výške (20 eur). Predmetom poplatku podľa siedmeho bodu je zápis exekúcie do registra. I keď sa predpokladá, že štandardne bude žiadateľom súdny exekútor, ktorý je pri výkone svojej funkcie podľa § 4 ods. 2 zákona o správnych poplatkoch oslobodený od platenia správnych poplatkov, tieto poplatky majú význam, ak požiada o zápis exekúcie iná osoba, typicky veriteľ, teda oprávnený v exekúcii alebo – najmä v prípade zápisu ukončenia exekúcie – aj samotný dlžník, teda povinný v exekúcií, ktorý je prihlasovateľom resp. majiteľom. Zvýšenie ostatných správnych poplatkov v tejto položke (224) má za cieľ aspoň čiastočné zohľadnenie administratívnych nákladov úradu v súvislosti s vykonávaním príslušných úkonov (najmä zápis prevodu alebo prechodu, zápis licencie a zápis záložného práva), ktoré štandardne zahŕňajú aj nevyhnutné právne posúdenie.

K bodu 10

V nadväznosti na vypustenie ustanovenia o určovacom konaní zo zákona o dizajnoch (§ 41), vypúšťa sa aj príslušný správny poplatok. Poplatok za návrh na výmaz dizajnu (doteraz 50 eur, resp. 25 eur pri elektronickom podaní) sa zvyšuje na 100 eur. Do určitej miery platia argumenty uvedené vyššie pri položke 217 písm. b) (zrušenie patentu) s tým, že zohľadniť je potrebné povinné zloženie kaucie navrhovateľom (zvyšuje sa na 100 eur).

K bodu 11

Dôvodom pre vypustenie druhej vety v poznámke pod položkou 226 je jej nadbytočnosť a to vzhľadom na zhodnú právnu úpravu v zákone o dizajnoch (§ 25).

K bodu 12

Znižuje sa správny poplatok za podanie prihlášky topografie polovodičových výrobkov. Úrad posledné roky neeviduje medzi prihlasovateľmi záujem o túto formu ochrany priemyselného vlastníctva a zníženie poplatku, by tak mohlo prispieť k zvýšeniu záujmu o túto formu ochrany.   

Dôvodmi pre zmeny v položke 227 písm. b) je zosúladenie terminológie v sadzobníku poplatkov s terminológiou používanou v zákone o ochrane topografií polovodičových výrobkov (napr. nehovoríme o prevode a prechode prihlášky, ale o prevode a prechode práv z prihlášky). Vypúšťajú sa správne poplatky za vykonanie zmien v osobných údajoch klienta, resp. zástupcu aj v súvislosti s postupným referencovaním v zmysle zákona o e-Governmente. Predmetom poplatku podľa siedmeho bodu je zápis exekúcie do registra. I keď sa predpokladá, že štandardne bude žiadateľom súdny exekútor, ktorý je pri výkone svojej funkcie podľa § 4 ods. 2 zákona o správnych poplatkoch oslobodený od platenia správnych poplatkov, tieto poplatky majú význam, ak požiada o zápis exekúcie iná osoba, typicky veriteľ, teda oprávnený v exekúcii alebo – najmä v prípade zápisu ukončenia exekúcie – aj samotný dlžník, teda povinný v exekúcií, ktorý je prihlasovateľom resp. majiteľom.

Zvýšenie ostatných správnych poplatkov v tejto položke (227) má za cieľ aspoň čiastočné zohľadnenie administratívnych nákladov úradu v súvislosti s vykonávaním príslušných úkonov (najmä zápis prevodu alebo prechodu, zápis licencie a zápis záložného práva), ktoré štandardne zahŕňajú aj nevyhnutné právne posúdenie.

K bodu 13

Dôvodmi pre zmeny v položke 229 písm. b) je zosúladenie terminológie v sadzobníku poplatkov s terminológiou používanou v zákone o ochranných známkach (napr. nehovoríme o prevode
a prechode prihlášky, ale o prevode a prechode práv z prihlášky). Vypúšťajú sa správne poplatky za vykonanie zmien v osobných údajoch klienta, resp. zástupcu resp. zástupcu aj v súvislosti s postupným referencovaním v zmysle zákona o e-Governmente. V nadväznosti na skutočnosť, že do registra sa budú zapisovať aj licencie a súdne spory nielen k jednotlivým predmetom priemyselných práv, ale aj k prihláškam, zavádza sa v tejto súvislosti nový poplatok v primeranej výške (20 eur). Predmetom poplatku podľa piateho bodu je zápis exekúcie do registra. I keď sa predpokladá, že štandardne bude žiadateľom súdny exekútor, ktorý je pri výkone svojej funkcie podľa § 4 ods. 2 zákona o správnych poplatkoch oslobodený od platenia správnych poplatkov, tieto poplatky majú význam, ak požiada o zápis exekúcie iná osoba, typicky veriteľ, teda oprávnený v exekúcii alebo – najmä v prípade zápisu ukončenia exekúcie – aj samotný dlžník, teda povinný v exekúcií, ktorý je prihlasovateľom resp. majiteľom.

Zvýšenie ostatných správnych poplatkov v tejto položke (229) má za cieľ aspoň čiastočné zohľadnenie administratívnych nákladov úradu v súvislosti s vykonávaním príslušných úkonov (najmä zápis prevodu alebo prechodu, zápis licencie a zápis záložného práva), ktoré štandardne zahŕňajú aj nevyhnutné právne posúdenie.

K bodom 14 až 16

Súčasná výška poplatku za návrh na zrušenie ochrannej známky alebo návrh na vyhlásenie   ochrannej známky za neplatnú (50 eur, resp. 25 eur pri elektronickom podaní) sa s ohľadom na sporový charakter konania o týchto návrhoch javí ako neadekvátna (nízka) a zvyšuje sa na 100 eur. Do určitej miery platia argumenty uvedené vyššie pri položke 217 písm. b) (zrušenie patentu) s tým, že zohľadniť je potrebné povinné zloženie kaucie navrhovateľom (ostáva vo výške 100 eur). Doterajšia výška poplatku za námietky (27 eur resp. 13,50 eur pri elektronickom podaní) s ohľadom na účel námietkového konania, ktorým je jednoduchá a dostupná možnosť uplatnenia relatívnych práv a tiež na prísnu koncentráciu námietkového konania sa zvyšuje na 50 eur (teda 25 eur pri elektronickom podaní).

Vypúšťa sa dodatočne poplatok (poplatok za návrh na odňatie a prepis majiteľa ochrannej známky), ktorý už nemá oporu v platnom zákone o ochranných známkach. S cieľom odstraňovať majiteľom ochranných známok prekážky pri aktualizácii medzinárodného registra sa zužuje okruh žiadostí, s ktorými je spojené platenie poplatku (položka 232). Ostatné žiadosti budú vybavené bezplatne. 

K bodu 17

Znižujú sa poplatky týkajúce sa označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov s cieľom motivovať slovenských výrobcov k efektívnemu využívaniu tohto osobitného typu priemyselnoprávnej ochrany, a to tak na území SR, v rámci EÚ, ako aj v zahraničí podľa Lisabonskej dohody o ochrane označení pôvodu a o medzinárodnom zápise označení pôvodu.  

K čl. VI

(účinnosť)

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2018, s poukazom na zohľadnenie legisvakančnej lehoty, štandardnej dĺžky legislatívneho procesu ako aj prípravy novelizácie vykonávacích vyhlášok. Delená (neskoršia) účinnosť (1. január 2019)  sa navrhuje v prípade tých ustanovení, ktorých efektívna aplikácia si vyžiada úpravy informačných systémov úradu. 

V Bratislave, 3. mája 2017

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Richard Messinger v. r.

predseda Úradu priemyselného vlastníctva 

Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

40

Dôvodová správa

všeobecná časť

Na území Slovenskej republiky, resp. Èeskoslovenska sa inštitút úžitkového vzoru a jeho právna ochrana zaviedla až v roku 1992, a to prostrední ctvom zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch, ktorý nadobudol účinnosť 26. 10. 1992; do tejto doby sme na našom území ochranu úžitkových vzorov nepoznali. Prijatím zákona o úžitkový ch vzoroch v roku 1992 tak bola na Slovensku doplnená mozaika predmetov priemyselných práv o predmet určený malým a stredným podnikateľom a tiež nezávislým vynálezcom. V období prechodu na trhové hospodá rstvo im bolo umožnené získať ochranu na výsledky ich tvorivej činnosti pomerne rýchlo, ľahšie a s menšími nákladmi. Po 15-ročnej skúsenosti s fungovaním inštitútu úžitkového vzoru je možné konštatovať, že sa táto forma ochrany technických riešení osvedčila a bola odbornou verejnosťou priaznivo prijatá a využívaná. No súčasne nie je možné vyhnúť sa konštatovaniu, že práve r ýchle, jednoduché a relatívne lacné získanie monopolu na určité technické riešenie v registračnom konaní bez vecného prieskumu, ktoré je najväčšou výhodou ochrany úžitkový m vzorom, bolo a je v praxi zneužívané v hospodárskej súťaži v konkurenčnom boji pre získanie právnej ochrany pre technické riešenia, ktoré nespĺňajú zákonom stanovené podmienky.

Negatívnou stránkou platnej právnej úpravy je aj jej nekomplexnosť, právna úprava úžitkových vzorov pri mnohých inštitútoch odkazuje na aplikáciu patentového zákona.

Cieľom predkladaného návrhu je vytvorenie novej komplexnej právnej úpravy úžitkových vzorov, ktorá by pri zachovaní, resp. čo najmenšom obmedzení výhod úžitkového vzoru, eliminovala negatí vne prvky vyplývajúce zo súčasnej právnej úpravy, predovšetkým zneužívanie registračného princípu v hospodárskej súťaži, ktoré môže vyústiť až do likvidácie konkurencie.

Navrhovaná právna úprava v určitej miere čerpá z v súčasnosti platnej právnej úpravy, ako aj z právnej úpravy patentov, resp. vynálezov, no súčasne zakotvuje, ako reakciu na doterajšie skú senosti a prax v oblasti úžitkových vzorov, množstvo nových inštitútov ako aj postupov v konaní pred Úradom priemyselného vlastníctva SR. V súvislosti s uvedeným, vzhľadom na rozsah navrhovaných zmien a ú prav, predkladateľ zvolil z hľadiska legislatívno – technického formu rekodifikácie súčasnej právnej úpravy.

Èlánok I návrhu, ktorý upravuje oblasť úžitkových vzorov, je v súlade Parížskym dohovorom na ochranu priemyselného vlastníctva, ktorý je jedinou medzinárodnou zmluvou zaoberajúcou sa úžitkový mi vzormi.

Rekodifikácia si vyžiadala aj novelizáciu súvisiacich právnych predpisov, ktorá je obsiahnutá v čl. II a III návrhu.

V čl. II návrhu je obsiahnutá novelizácia zákona NR SR č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, pričom navrhované zmeny alebo doplnky priamo súvisia s inštitútom úžitkové ho vzoru, resp. inými predmetmi priemyselných práv spadajúcimi do kompetencie ÚPV SR.

K novelizácii zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov (článok III ná vrhu) predkladateľ síce primárne pristúpil z dôvodu vykonania potrebných úprav v súvislosti s novonavrhovanou koncepciou úžitkových vzorov; no väčšina navrhovaných zmien alebo doplnkov patentového zá kona vyplýva zo záväzku SR aplikovať na konanie o patentových prihláškach a patentoch ustanovenia Dohovoru o patentovom práve (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 99/2005 Z. z. o prist úpení Slovenskej republiky k Dohovoru o patentovom práve), tzn. zo záväzku zosúladiť predmetné ustanovenia patentového zákona so znením Dohovoru o patentovom práve. Znenie Dohovoru o patentovom práve (PLT), ktorý bol prijatý na diplomatickej konferencii na pôde Svetovej organizácie pre ochranu duševného vlastníctva v Ženeve v máji 2000, sa uplatnilo už pri tvorbe patentového zákona v rokoch 2000-2001; no Dohovor o patentovom pr áve (PLT) vtedy bol ešte neplatným medzinárodným dokumentom bez akejkoľvek záväznosti pre SR.

Súčasne dochádza aj k odstráneniu niektorých nedostatkov v transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/44/ES zo 6. júla 1998 o prá vnej ochrane biotechnologických vynálezov; príčinu týchto nedostatkov treba hľadať v skutočnosti, že pôvodná transpozícia smernice bola vykonaná ešte v predstupovom období, vo všeobecnom nedostatku skú seností s implementáciou komunitárnych predpisov v uvedenom období, ako aj s nemožnosťou v danom čase komplexne odkazovať na komunitárne právo. Účelom novelizácie patentového zákona je aj odstránenie niektor ých problémov aplikačnej praxe, ako aj odstránenie legislatívno – technických nedostatkov.

Zmeny a doplnky právnej úpravy navrhované v článku III sú v súlade s Parížskym dohovorom na ochranu priemyselného vlastníctva a Dohovorom o patentovom pr áve (PLT).

Súlad navrhovanej úpravy s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie je vypracovaný formou doložky zlučiteľnosti a tabuľky zhody tohto návrhu s právom Európskych spoločenstiev a prá vom Európskej únie.

Navrhovaná úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať vplyv na zamestnanosť, ani na tvorbu pracovných miest.

Ministerstvo financií SR listom č. MF/16807/2007-81 z 15. mája 2007 vzalo na vedomie, že návrh zákona nebude mať finančný, ekonomický, enviromentálny vplyv a vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Dôvodová správa

osobitná časť

K článku I:

§ 1

Ustanovenie v najvšeobecnejšej rovine pomenúva okruh právnych vzťahov, ktoré sú predmetom úpravy návrhu zákona.

§ 2

Ustanovenie upravuje definície pojmov používaných v návrhu.

§ 3

Ustanovenie zveruje Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej aj 'úrad') právomoc zapisovať úžitkové vzory do registra úžitkových vzorov.

§ 4

Ustanovuje základné podmienky, ktoré musí spĺňať technické riešenie, aby bolo spôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom; pričom tieto podmienky sú bližšie špecifikované v ustanoveniach § 7 až 9.

Tieto podmienky majú povahu hmotnoprávnych podmienok a vždy musia byť naplnené všetky, aby bolo možné v konkrétnom prípade vyvodiť, že technické riešenie je spôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom.

Podľa doterajšej (v súčasnosti platnej) právnej úpravy (t. j. zákon č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov) sa úžitkovými vzormi chránia technické riešenia, ak sú nové, presahujú rámec prostej odbornej schopnosti a sú priemyselne využiteľné. Návrh zákona opúšťa požiadavku presiahnutia prostej odbornej schopnosti a nahrádza ju požiadavkou novou, t.j. technické rieš enie je výsledkom vynálezcovskej činnosti (viď § 8); dochádza k zosúladení tohto kritéria s právnou úpravou vynálezov (viď § 8 zákona č, 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedč eniach a zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov), nakoľko v praxi nebolo možné odlíšiť medzi prostou odbornou schopnosťou požadovanou pri úžitkový ch vzoroch a vynálezcovskou činnosťou pri patentovej ochrane.

§ 5

Odsek 1 demonštratívne uvádza riešenia, ktoré nezodpovedajú pojmu technického riešenia ako predmetu ochrany úžitkovým vzorom. Tento demonštratívny výpočet plne zodpovedá doterajšej prá vnej úprave úžitkových vzorov.

Odsek 2 zakotvuje zásadu výluky z ochrany úžitkovým vzorom len v rozsahu, v ktorom sa technické riešenie stotožňuje s riešením, ktoré sa nepovažuje za technické riešenie ako predmet ochrany úžitkový m vzorom podľa odseku 1.

§ 6

Ustanovenie upravuje výluky z ochrany úžitkovým vzorom. Na rozdiel od § 5, ktorý upravuje 'výluku' vo vzťahu k riešeniam, ktoré sa nepovažujú za technické riešenia podľa návrhu zá kona, ide o výluky z ochrany vo vzťahu k riešeniam, ktoré je možno považovať za technické riešenia podľa návrhu zákona, no z dôvodu verejného poriadku, dobrých mravov, dôvodov humánnych, etický ch alebo z dôvodu udeľovania iného druhu ochrany nie je možné predmetné technické riešenia chrániť úžitkovým vzorom.

Ustanovenie § 6 teda obsahuje taxatívny výpočet technických riešení, ktoré, aj keby spĺňali hmotnoprávne podmienky ochrany (§ 4), nie je možné chrániť úžitkovým vzorom.

Doterajšia právna úprava v zodpovedajúcom ustanovení vylučovala z ochrany úžitkovým vzorom, v porovnaní s navrhovanou úpravou, aj spôsoby výroby alebo pracovné činnosti (vi ď § 3 písm. c) zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov). Návrh túto výluku z ochrany úžitkovým vzorom nepreberá a umožňuje získať ochranu úžitkový m vzorom aj na tzv. spôsob (postup). Zavedenie ochrany úžitkovým vzorom aj na spôsoby je možné považovať za jeden z významných bodov návrhu; jeho zavedenie, resp. vypustenie z výluk vyplýva z vývoja inštit útu úžitkového vzoru, je reakciou na potreby a záujmy odbornej verejnosti, významným spôsobom prispieva k zatraktívneniu a zmodernizovaniu inštitútu úžitkového vzoru a je možné predpokladať jeho značn é využívanie. No súčasne je treba povedať, že aj naďalej zostávajú vylúčené z ochrany úžitkovým vzorom spôsoby výroby chemických a farmaceutických látok; tieto zostávajú len 'v pô sobnosti' práva patentového, a to predovšetkým z toho dôvodu, že vzhľadom na ich zložitosť a možný dopad na tretie osoby, resp. verejnosť si vyžadujú pred udelením ochrany (t. j. patentu) konanie s úpln ým vecným prieskumom, ktorý však registračné (zápisné) konanie podľa doterajšej a ani navrhovanej úpravy úžitkových vzorov neobsahuje.

§ 7

Znenie § 7 vychádza z ustanovení § 4 doterajšej úpravy. Návrh zákona v súlade s doterajšou úpravou vyžaduje novosť svetovú a absolútnu.

Odseky 1 a 2 všeobecným spôsobom upravuje základné kritérium novosti technického riešenia; technické riešenie sa považuje za nové, ak ešte nie je známe v rámci stavu techniky. Stav techniky tvoria akékoľ vek informácie, ktoré boli kdekoľvek na svete akýmkoľvek spôsobom sprístupnené verejnosti, t.j. neobmedzenému okruhu osôb pred dňom, od ktorého patrí prihlasovateľovi úžitkového vzoru právo prednost i (viď odôvodnenie k § 34), ide vlastne o úroveň vedomostí v príslušnom odbore v danom čase, ktoré sú prístupné každému.

Odsek 3 ako stav techniky uvádza aj obsah prihlášok úžitkových vzorov, patentových prihlášok podaných v Slovenskej republike, medzinárodných prihlášok s určením pre SR (Zmluva o patentovej spoluprá ci) a európskych patentových prihlášok s určením pre SR (Dohovor o udeľovaní európskych patentov – Európsky patentový dohovor) za predpokladu, že ide o prihlášky so skorším právom prednosti a bo li alebo budú zodpovedajúcim spôsobom zverejnené – ide o tzv. fiktívny alebo skrytý stav techniky.

Odsek 4 upravuje výnimku z definície stavu techniky – tzv. grace period, keď ustanovuje, že do stavu techniky nespadá také zverejnenie výsledkov práce prihlasovateľa alebo jeho právneho predchodcu, ku ktorému doš lo v presne stanovenom období pred podaním prihlášky.

§ 8

Technické riešenie je spôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom, ak spĺňa kritérium tzv. tvorivej úrovne.

Podľa doterajšej úpravy musí ísť o také technické riešenia, ktoré presahujú rámec tzv. prostej odbornej schopnosti. Aj keď definícia prostej odbornej schopnosti neexistuje, v porovnaní s ochranou poskytovanou patentovým právom by sa automaticky ponúkal názor, že pri úžitkových vzoroch postačuje nižšia úroveň tvorivej invencie. No ako bolo uvedené, za približne 15 rokov existencie inštit útu úžitkového vzoru na Slovensku sa nepodarilo jasne definovať pojem 'prostej odbornej schopnosti' ako aj rozdiel medzi vynálezcovskou činnosťou (kritérium patentovateľnosti podľa patentového zá kona) a tvorivou úrovňou – presah rámca prostej odbornej schopnosti (kritérium spôsobilosti na ochranu úžitkovým vzorom).

Z uvedených dôvodov návrh zákona opúšťa doterajšiu konštrukciu tvorivej úrovne (tzn. technické riešenie, ktoré presahuje rámec prostej odbornej schopnosti) a nahrádza ju konštrukciou novou, osvedč enou a korešpondujúcou s vynálezcovskou činnosťou v zmysle patentového zákona. (tzn. technické riešenie sa považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spô sobom zo stavu techniky).

Podľa interpretácie uskutočnenej Európskym patentovým úradom sa pojem 'zrejmý spôsob' vykladá ako niečo zjavné, čo nie je vybočením alebo skokom z normálneho technologického vývoja, vyplý va z doterajšieho stavu techniky, teda nevyžaduje mimoriadne schopnosti alebo inovačné nadanie nad rámec schopností, ktoré možno u odborníka predpokladať. Pod pojmom odborník treba rozumieť osobu, ktorá je v zá sade informovaná o všetkom, čo patrí k všeobecnému stavu vedomostí v príslušnom odbore alebo osobu s kvalifikáciou obvyklou pre riešenie úloh v určitej oblasti techniky.

Odsek 2 upravuje výnimku pri posudzovaní vynýlezcovskej činnosti, keď sa neberie do úvahy obsah prihlášok, ktoré neboli v rozhodujúcom čase zverejnené a teda nemohli byť pôvodcovi technického riešenia zn áme.

Ak teda pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti hovoríme o stave techniky, treba si uvedomiť, že do úvahy sa neberie tzv. fiktívny (skrytý) stav techniky definovaný v § 7 ods. 3; fiktívny s tav techniky je, ako bolo uvedené v odôvodneniu k § 7, len námietkou voči novosti v zmysle § 7 návrhu.

§ 9

Upravuje priemyselnú využiteľnosť ako tretie hmotnoprávne kritérium spôsobilosti na ochranu úžitkovým vzorom, pričom ide v podstate o modifikáciu doterajšej úpravy doplnenú o pôdohospodá rstvo.

Technické riešenie musí byť objektívne realizovateľné. Nerealizovateľné sú napríklad riešenia, ktoré sú v rozpore s objektívnymi vedeckými a technickými poznatkami (perpetuum mobile apod.).

§ 10

Ustanovenie formuluje právo na ochranu úžitkovým vzorom, ktoré patrí pôvodcovi technického riešenia. Právo na ochranu úžitkovým vzorom chápeme ako právo fyzickej osoby – pôvodcu na vo ľnú dispozíciu s výsledkom jeho tvorivej činnosti, t.j. technickým riešením, vrátane práva podať ako aj nepodať prihlášku na úrad. Originálnym subjektom práva na ochranu úžitkovým vzorom je p ôvodca technického riešenia. Pôvodcom môže byť iba fyzická osoba ako subjekt tvorivého myslenia bez ohľadu na jej spôsobilosť na právne úkony; vytvorenie technického riešenia je právnou skutočnosť ou, nie právnym úkonom.

Definuje práva spolupôvodcov uplatňujúc zásadu, že spolupôvodcovia majú právo na ochranu úžitkovým vzorom v takom rozsahu, v akom sa podieľali na vytvorení technického riešenia.

§ 11

Ustanovenie explicitne upravuje inštitút tzv. zamestnaneckého technického riešenia, resp. úžitkového vzoru. Podľa doterajšej úpravy sa na uplatňovanie práva na úžitkový vzor, čiž e aj daný prípad, obdobne používajú ustanovenia patentového zákona.

Ustanovenie rieši prechod práva na ochranu úžitkovým vzorom v prospech zamestnávateľa. Treba však zdôrazniť, že prechod práva na ochranu úžitkovým vzorom nastáva len v prípade, že technické rieš enie bolo vytvorené v rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho, obdobného pracovného alebo členského vzťahu. V prípade, že obsahom predmetného vzťahu nebola tvorivá činnosť alebo činnosť zameraná na riešenie problémov technického charakteru, nebude zásadne možné o prechode práva na ochranu úžitkovým vzorom hovoriť.

Osoba, ktorá pôvodcovi zadala vytvorenie technického riešenia, môže uplatniť svoje právo na ochranu úžitkovým vzorom počas zákonom vymedzenej lehoty. Jej márnym uplynutím sa technické riešenie dostá va do dispozície pôvodcu, ktorý už nie je vo svojich právach k technickému riešeniu obmedzený.

Pôvodca má právo na odmenu voči zamestnávateľovi, ktorý si uplatnil právo na ochranu úžitkovým vzorom voči pôvodcovi. Pre vznik práva na odmenu nie je podstatné, či bola alebo nebola podaná prihláš ka úžitkového vzoru. Pri určovaní výšky tejto odmeny je rozhodujúci technický a hospodársky význam technického riešenia a prínos dosiahnuteľný jeho využitím alebo iným uplatnením. Ani pri urč ovaní výšky odmeny nie je relevantná skutočnosť, či zamestnávateľ zažiadal o ochranu úžitkovým vzorom alebo nie, no ani tá skutočnosť, či zamestnávateľ technické riešenie reálne využ il alebo uplatnil, tzn. výška odmeny sa určuje bez ohľadu na konkrétny zisk, resp. prínos pre zamestnávateľa, rozhodný je zisk, resp. prínos potenciálny, čo vyplýva aj z použitia gramatickej tvaru 'prínos dosiahnuteľný'.

V zmysle odseku 6 zostávajú práva a povinnosti účastníkov tohto právneho vzťahu zachované aj po zániku právneho vzťahu medzi týmito účastníkmi.

§ 12

Právo na ochranu úžitkovým vzorom patrí aj právnym nástupcom pôvodcu, spolupôvodcov a zamestnávateľa v prípade tzv. zamestnaneckého úžitkového vzoru. V ustanovení je z prá va na ochranu úžitkovým vzorom, ktoré prechádza na právnych nástupcov, vyňaté právo na pôvodcovstvo, ktoré zásadne náleží fyzickej osobe – pôvodcovi technického riešenia.

Prevoditeľnosť práva na ochranu úžitkovým vzorom je založená na zásade voľného prevodu. Prevod alebo prechod práva je prevodom alebo prechodom práva na ochranu úžitkovým vzorom, ku ktorému patrí zá roveň právo na podanie prihlášky a po splnení zákonných podmienok aj práva vyplývajúce z úžitkového vzoru.

Zmluva o prevode práva na ochranu úžitkovým vzorom má obligatórne písomnú formu. Následkom nedodržania písomnej formy je neplatnosť zmluvy. Ide teda o formálny právny ú kon so sankciou neplatnosti; sankcia neplatnosti pri stanovenej písomnej forme právneho úkonu vyplýva zo všeobecnej úpravy právnych úkonov v Občianskom zákonníku (§ 40 odsek 1 – ak právny úkon nebol uroben ý vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný) a v Obchodnom zákonníku (§ 272 odsek 1 – zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zá kone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme).

Ustanovenie upravuje aj prechod práva na ochranu úžitkovým vzorom v prípade ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom – napr. premena právnickej osoby na inú formu spoločnosti alebo druž stvo, splynutie či rozdelenie právnickej osoby, dedenie po fyzickej osobe, príklep práva na verejnej dražbe.

Ak nastane situácia, že technické riešenie, ku ktorému sa viaže právo na ochranu úžitkovým vzorom, už je predmetom prihlášky úžitkového vzoru, súčasťou prevodu či prechodu práva na ochranu úžitkovým vzorom sú aj všetky práva z prihlášky úžitkového vzoru. V tomto prípade sa zmluva o prevode, resp. konštatovanie prechodu prihlášky úžitkového vzoru považuje zároveň za prevod alebo prechod práva na ochranu úžitkovým vzorom. Transfer prihlášky je účinný voči tretím osobám dňom jeho zápisu do registra.

§ 13

Odsek 1 upravuje okruh výlučných práv majiteľa úžitkového vzoru vo vzťahu k technickému riešeniu, ktoré je chránené úžitkovým vzorom, pričom odsek 2 spája vznik účinnosti t ýchto práv s dňom oznámenia zápisu úžitkového vzoru do registra.

Odsek 3 upravuje inštitút tzv. predbežnej ochrany po zverejnení prihlášky úžitkového vzoru, keď prihlasovateľovi priznáva právo na primeranú náhradu od osoby, ktorá po zverejnení prihlášky využ ívala jej predmet. Súčasne je však nutné upozorniť na skutočnosť, že prihlasovateľ si môže toto právo voči tretej osobe uplatniť až odo dňa oznámenia zápisu úžitkové ho vzoru do registra, teda odo dňa, od ktorého nastávajú účinky úžitkového vzoru.

§ 14

Explicitne upravuje rozsah ochrany vyplývajúcej z úžitkového vzoru.

Je potrebné zdôrazniť, že pri určovaní rozsahu ochrany, ktorá vyplýva z úžitkového vzoru, zohráva rozhodujúcu úlohu znenie nárokov na ochranu. Nároky na ochranu musia jasne určovať predmet, na ktorý sa požaduje ochrana. Nároky na ochranu musia byť jasné, stručné a musia byť podložené opisom technického riešenia.

Opis technického riešenia, prípadne výkresy je možné použiť- ako pomôcku v prípade nejasností - len na výklad pojmov použitých v nárokoch na ochranu.

§ 15

V nadväznosti na § 13 definuje využívanie úžitkového vzoru, pričom je v tejto súvislosti potrebné upozorniť najmä návrhom zavedenú možnosť chrániť úžitkovým vzorom aj spô soby. Podľa písmena c) platí, že osoba, ktorá vyrába, používa, ponúka alebo uvádza na trh, alebo na tento účel skladuje alebo dováža výrobok priamo získaný spôsobom chráneným úžitkový m vzorom, využíva tento úžitkový vzor. Ustanovenie ďalej konštruuje vyvrátiteľnú právnu domnienku (zhodné výrobky sa pokladajú za vyrobené spôsobom chráneným úžitkovým vzorom) a má znač ný procesnoprávny význam, pretože predstavuje v prípade sporu mechanizmus prechodu dôkazného bremena na odporcu, ktorý je povinný vzhľadom na uvedenú vyvrátiteľnú právnu domnienku preukázať, že spô sob chránený úžitkovým vzorom nepoužíva.

Využívanie úžitkového vzoru zahàňa aj tzv. nepriame využívanie - ustanovenie písm. d).

§ 16

Zakotvuje princíp tzv. komunitárneho vyčerpania práv.

Existencia princípu komunitárneho vyčerpania práv a nezavedenie tzv. medzinárodného vyčerpania je odvodená z judikatúry Európskeho súdneho dvora.

Podľa uvedeného princípu majiteľ úžitkového vzoru, ktorý umiestnil výrobky chránené úžitkovým vzorom na trh v členskom štáte EÚ alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Euró pskom hospodárskom priestore, vyčerpal týmto umiestnením svoje práva duševného vlastníctva a stratil právo ovplyvňovať ich naslednú distribúciu v rámci členských štátov EÚ alebo štátoch, ktor é sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

Ustanovenie je taktiež inšpirované nerealizovaným návrhmi smernice k aproximácii právnych úprav ochrany vynálezov úžitkovým vzorom a Dohody o patente Spoločenstva.

§ 17

Ustanovenie upravuje práva predchádzajúceho užívateľa technického riešenia, prípadne tretej osoby, ktorá vykonala preukázateľné prípravy bezprostredne smerujúce k jeho využívaniu (sú hrne predchádzajúci užívateľ). Poskytnutie ochrany predchádzajúcemu užívateľovi sa viaže na konanie nezávislé od pôvodcu technického riešenia, prípadne majiteľa úžitkového vzoru. Z časov ého hľadiska je pre vznik a existenciu práva predchádzajúceho užívateľa rozhodná doba vzniku práva prednosti.

Návrh pripúšťa prevod alebo prechod práva predchádzajúceho užívateľa, ale len ako prevod alebo prechod podniku alebo jeho časti, v rámci ktorej sa technické riešenie využíva.

§ 18

Ustanovenie korešponduje s úpravou obsiahnutou v patentovom zákone. § 18 patentového zákona (zákon č. 435/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) upravuje obmedzenie účinkov patentu vo vzť ahu ku konaniu, ktoré sa v zmysle medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná (napr. Èl. 5 ter Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva), nepovažuje za konanie porušujúce prá vo majiteľa patentu. Relevantné ustanovenia medzinárodných dohôd sa síce netýkajú úžitkových vzoroch, no predkladateľ návrhu považuje premietnutie týchto ustanovení, vzhľadom na 'príbuznosť' patentu a úžitkového vzoru, do návrhu za vhodné a logické.

Odsek 1 taxatívne uvádza výnimočné prípady, kedy sa využitie (z použitého gramatického tvaru vyplýva jednorazovosť) technického riešenia chráneného na území SR úžitkovým vzorom nepovaž uje za porušenie práv majiteľa tohto úžitkového vzoru, aj keď k využitiu predmetného riešenia došlo bez súhlasu tohto majiteľa. Táto úprava je rozvinutá, spresnená v odseku 2, kedy v prípade č inností uvedených v odseku 1 písm. d) až f), pri ktorých došlo priamo na území SR k využitiu úžitkového vzoru (t. j. individuálna príprava lieku v lekárni na základe lekárskeho predpisu alebo sú visiaca činnosť, činnosť vykonávaná súkromne a na neobchodné účely a činnosť experimentálna), nie je síce možné osobu, ktorá takú činnosť vykonala, považovať za porušovateľa prá v majiteľa úžitkového vzoru, no súčasne ani za osobu oprávnenú nepriamo využívať technické riešenie chránené úžitkovým vzorom v zmysle § 15 písm. d). Právo týchto osôb oprávnený ch využiť predmet technického riešenia je teda obmedzené len na využitie technického za podmienok v odseku 1 upravených.

§ 19

Právo k úžitkovému vzoru môže patriť viacerým subjektom. Vzťahy medzi spolumajiteľmi sú príbuzné vzťahom spoluvlastníkov k spoločnej veci, a preto návrh zákona pri ich posudzovaní odkazuje na subsidiárne použitie ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu, t. j. Občianskeho zákonníka, § 136 až 142. Vzťah spolumajiteľstva môže vzniknúť na základe spoloč nej tvorivej práce niekoľkých pôvodcov, na základe prevodu podielu k technickému riešeniu, na základe dedenia, rozhodnutia štátneho orgánu alebo iných skutočností ustanovených zákonom.

V prípade smrti spolumajiteľa ako fyzickej osoby bez právneho nástupcu alebo zániku spolumajiteľa ako právnickej osoby bez právneho nástupcu prirastá spolumajiteľský podiel k podielom ostatných spolumajiteľ ov v pomere ich podielov. Pri úprave podielu k predmetu priemyselného vlastníctva neprichádza do úvahy inštitút odúmrte a následného prechodu podielu do vlastníctva štátu ani situácia, keď by sa úžitkov ý vzor v rozsahu podielu stal voľným.

§ 20 až 23

Spoločným menovateľom týchto ustanovení je uplatnenie dispozičného práva vyplývajúceho zo zápisu úžitkového vzoru do registra.

V prípade zmluvy o prevode úžitkového vzoru sa zakotvuje obligatórny písomný charakter zmluvy so sankciou neplatnosti. Ohľadom nedodržania písomnej formy zmluvy a následnej sankcie neplatnosti viď výklad k § 12. Zmluva nadobúda medzi zúčastnenými stranami platnosť aj účinnosť dňom jej podpisu, resp. zmluvne určeným dňom; právne účinky voči tretím osobám však prevod nadobúda až dňom zá pisu prevodu do registra.

K prechodu úžitkového vzoru dochádza zo zákona na základe právnych skutočností, s ktorými sa prechod práva spája. Prechod práva na právneho nástupcu nastáva už vznikom samotnej právnej skutoč nosti, s ktorou je zo zákona spojený, no právne účinky prechodu voči tretím osobám opätovne nastávajú až dňom zápisu prechodu do registra.

Na záložné právo k úžitkovému vzoru ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s týmto právom sa primerane použije všeobecná úprava záložného práva obsiahnutá v Občianskom zákonní ku. Zmluva o zriadení záložného práva musí mať, pod sankciou neplatnosti, písomnú formu (opätovne viď výklad k § 12). V súvislosti so záložným právom je treba rozlišovať zriadenie a vznik zálo žného práva. Záložné právo k úžitkovému vzoru je viazané na zápis do registra. Tento zápis má na rozdiel od prevodu či prechodu úžitkového vzoru konštitutívny charakter. (Viď ustanovenie § 151e ods. 3 Občianskeho zákonníka – Záložné právo k niektorým veciam, právam alebo k iným majetkových hodnotám ustanoveným osobitným zákonom vzniká jeho registrá ciou v osobitnom registri, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Register vedený úradom je osobitným registrom v zmysle predmetného ustanovenia Občianskeho zákonníka.)

V obchodnom zákonníku § 508 až 515 sa nachádza všeobecná úprava licenčnej zmluvy na predmety priemyselného vlastníctva. Licenčná zmluva má Obchodným zákonníkom (§ 508/2) ustanovenú písomnú formu; jej nedodržanie má za následok neplatnosť zmluvy (§ 272/1 Obchodného zákonníka). Licenčná zmluva umožňuje výkon práv z úžitkového vzoru inými osobami ako tými, ktorým tieto práva prináležia ako majiteľom. K prevodu týchto práv na nadobúdateľa však nedochádza.

Právne účinky voči tretím osobám nadobúda licenčná zmluva, opätovne ako v prípade prevodu či prechodu úžitkového vzoru, dňom zápisu do registra. Úprava obsahuje aj vyvrátiteľnú prá vnu domnienku nevýlučného charakteru licencie pre prípad, že zmluva neustanovuje inak. Pojem výlučná, resp. nevýlučná licencie je v priemyselnoprávnej oblasti pojmom bežným a zaužívaným. Definí cia a charakter nevýlučnej licencie vyplýva aj zo všeobecnej úpravy licenčnej zmluvy na predmety priemyselného vlastníctva (§ 511 odsek 1 Obchodného zákonníka). Na základe tohto ustanovenia poskytovateľ (majite ľ úžitkového vzoru) uzavretím licenčnej zmluvy nestráca právo využívať technické riešenie chránené úžitkovým vzorom, ani právo poskytnúť súhlas na využívanie predmetného technick ého riešenia inému subjektu, t. j. právo poskytnúť ďalšiu nevýlučnú licenciu. Zmluvné strany - poskytovateľ licencie (majiteľ úžitkového vzoru) a nadobúdateľ licencie sa však môž u od tohto dispozitívneho ustanovenia odchýliť a dohodnúť sa inak – majiteľ úžitkového vzoru sa môže zaviazať neposkytnúť inému subjektu licenciu, prípadne sám majiteľ úžitkové ho vzoru sa môže po dobu trvania licencie vzdať práva na využívanie technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom. V takom prípade hovoríme o licencii výlučnej.

Odsek 5 predstavuje transpozíciu článku 4 odseku 1 písmena b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. V zmysle preambule smernice je jej cieľ om odstrániť rozdiely medzi úpravami prostriedkov vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva jednotlivých členských štátov ES, resp. priblížiť právne poriadky členských štá tov tak, aby zabezpečovali vysokú, rovnocennú a jednotnú úroveň ochrany duševného vlastníctva na vnútornom trhu.

V zmysle smernice by medzi osoby oprávnené vyžadovať uplatňovanie opatrení, postupov a prostriedkov právnej nápravy v prípade porušenia alebo ohrozenia práv duševného vlastníctva nemali patriť len vlastní ci / majitelia práv, ale tiež osoby, ktoré majú právny záujem a procesnú spôsobilosť, pokiaľ im to umožňujú platné právne predpisy a pokiaľ je to s nimi v súlade. S uvedeným koreš ponduje aj navrhované ustanovenie odseku 5, pričom v zmysle návrhu nadobúdateľ licencie disponuje v prípade neoprávneného zásahu alebo ohrozenia práv chránených návrhom zákona rovnakými právami ako majite ľ úžitkového vzoru.

§ 24

Úprava inštitútu nútenej licencie obsiahnutá v návrhu vychádza z doterajšej právnej úpravy § 14, no bola doplnená o detailnejšiu úpravu. Zásadnou zmenou oproti doterajšej ú prave je prenos kompetencie rozhodovať o udelení nútenej licencie z úradu na súdny orgán. Tento prenos kompetencie je navrhovaný z dôvodu, že ide o tak závažný zásah do výlučných práv majiteľa úž itkového vzoru, o ktorom by mal rozhodovať nezávislý, súdny orgán.

Odsek 1 upravuje možnosť, aby súd udelil nútenú licenciu, t. j. udelil právo na využívanie technického riešenia bez súhlasu majiteľa úžitkového vzoru, no za predpokladu splnenia striktne stanovený ch podmienok (uplynutie času, predchádzajúca márna ponuka na uzatvorenie licenčnej zmluvy a nevyužívanie alebo nedostatočné využívanie technického riešenia na území Slovenskej republiky).

Odsek 3 zakotvuje výnimku z požiadavky kumulatívneho splnenia uvedených podmienok; v prípade ohrozenia dôležitého verejného záujmu možno nútenú licenciu udeliť bez ohľadu na splnenie podmienky uplynutia š tyroch rokov od podania prihlášky (alebo troch rokov od zápisu úžitkového vzoru do registra) a podmienky predchádzajúcej ponuky na uzatvorenie licencie. Ako príklad ohrozenia dôležitého verejného záujmu mož no uviesť ohrozenie zdravia obyvateľstva napríklad v prípade vypuknutia pandémie vtáčej chrípky.

V zmysle odseku 2 je možné udeliť nútenú licenciu len ako nevýlučnú, teda nie je možné týmto spôsobom zriadiť monopol pre jedného držiteľa licencie (výlučná licencia).

Odsek 4 obmedzuje možnosť prevodu alebo prechodu práva nadobúdateľa nútenej licencie, ktorý je možný len v prípade a ako súčasť prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti, v rámci ktorej sa technické riešenie, ktoré je predmetom nútenej licencie, využíva.

Odsek 5 určuje podmienky vzdania sa udeleného práva nútenej licencie.

§ 25

Upravuje sa právo majiteľa úžitkového vzoru na primeranú úhradu, a to v prípade udelenia nútenej licencie, ktoré predstavuje závažný zásah do výlučných práv majiteľa úžitkov ého vzoru.

Pripúšťa sa aj možnosť zrušenia rozhodnutia o udelení nútenej licencie v prípade podstatnej zmeny okolností, na základe ktorých bolo pôvodné rozhodnutie vydané. Súd môže rozhodnutie zrušiť na n ávrh majiteľa úžitkového vzoru, ako aj nadobúdateľa nútenej licencie.

§ 26

Návrh preberá z doterajšej právnej úpravy koncept platnosti a doby ochrany úžitkového vzoru vo forme 4 + 3 + 3. Znamená to, že úžitkový vzor platí štyri roky odo dňa podania prihláš ky, pričom platnosť úžitkového vzoru môže byť predĺžená dvakrát - vždy o tri roky až na celkovú dobu ochrany desať rokov odo dňa podania prihlášky. Platnosť úžitkového vzoru predĺž i úrad len na žiadosť, a to majiteľa úžitkového vzoru, záložného veriteľa alebo aj účastníka súdneho konania, ktorého predmetom je právo na ochranu úžitkovým vzorom. Návrh dáva záložn ému veriteľovi, resp. účastníkovi súdneho konania túto možnosť z dôvodu, aby mohli zabrániť zániku predmetu záložného práva, resp. predmetu súdneho konania, ku ktorému by došlo v dô sledku nepodania žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru. V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že platnosť úžitkového vzoru na žiadosť účastníka súdneho konania úrad predĺ ži len za predpokladu, že do registra bola zapísaná skutočnosť, že predmetné súdne konanie prebieha.

Výnimku z pravidla predĺženia platnosti len na žiadosť oprávnenej osoby predstavuje odsek 3, ktorý rieši situáciu, keď by k zápisu úžitkového vzoru došlo až po uplynutí štyroch rokov od podania prihl ášky. V takom prípade nie je žiadosť o predĺženie platnosti potrebná a úrad predĺži platnosť automaticky.

Odsek 4 ustanovuje, kedy najskôr ako aj najneskôr je možné podať žiadosť o predĺženie platnosti úžitkového vzoru, pričom sa s ohľadom na článok 5bis odsek 1 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyseln ého vlastníctva povoľuje dodatočná šesťmesačná lehota na podanie žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru. Túto dodatočnú šesťmesačnú lehotu na podanie žiadosti o predĺž enie platnosti úžitkového vzoru môže využiť ktorákoľvek osoba oprávnená na podanie žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru, teda aj účastník súdneho konania v zmysle odseku 7.

Ustanovenie odseku 6 chráni postavenie tretích osôb, ktoré v čase po uplynutí lehoty na podanie žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru začali využívať predmet ochrany v dobrej viere.

§ 27

Ustanovenie upravuje dva zaužívané spôsoby zániku úžitkového vzoru.

Doterajšia úprava bola doplnená možnosťou určiť v oznámení o vzdaní sa úžitkového vzoru neskorší deň, ako je deň doručenia oznámenia úradu, ku ktorému nadobúda toto oznámenie úč innosť.

Pretože vzdanie sa úžitkového vzoru má účinky ex nunc, nie je prípustné čiastočné vzdanie sa úžitkového vzoru; majiteľ úžitkového vzoru môže využiť inštitút čiastočného v ýmazu úžitkového vzoru (§ 40 odsek 6 návrhu) s účinkami ex tunc. Èiastočné vzdanie sa úžitkového vzoru by, vzhľadom na účinky ex nunc, mohlo byť majiteľom úžitkového vzoru zneužité v prípade 'hrozby' možného výmazu úžitkového vzoru, ktorý má, ako už bolo uvedené, účinky ex tunc.

Z dôvodu právnej istoty je vzdanie sa úžitkového vzoru, na ktorom viaznu práva tretích osôb zapísané v registri, viazané na ich súhlas v prípade, že ich práva alebo oprávnené záujmy môžu byť z ánikom úžitkového vzoru poškodené. Rovnaká ochrana sa poskytuje aj navrhovateľovi v súdnom spore o právo na ochranu úžitkovým vzorom v prípade, že je tento súdny spor zapísaný v registri.

Všeobecne k § 28 -31

Ustanovenia § 28 – 31 sa dotýkajú ochrany proti porušovaniu práv k úžitkovému vzoru, resp. ochrany práv majiteľa úžitkového vzoru. Platná právna úprava úžitkových vzorov, t. j. zákon č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov, danú problematiku priamo nerieši, v § 21 odsek 2 odkazuje na aplikáciu zodpovedajú cich ustanovení patentového zákona. Platná právna úprava vymožiteľnosti práv obsiahnutá v patentovom zákone (§ 32 – 34 patentového zákona), za súčasného stavu použiteľná aj v prípade úžitkových vzorov, vychádza z požiadaviek zmluvy TRIPS a po 1. marci 2007, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 84/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2006 Z. z. o autorskom práve a právach s úvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (jeho článok X predstavuje novelizáciu patentového zákona), je v súlade aj s ustanoveniami smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva.

Relevantné ustanovenia zmluvy TRIPS síce nepostihujú oblasť úžitkových vzorov a upravujú oblasť iných priemyselnoprávnych inštitútov vrátane vynálezov, resp. patentov, no predkladateľ návrhu považ uje premietnutie týchto ustanovení, vzhľadom na 'príbuznosť' patentu a úžitkového vzoru, do návrhu za vhodné a logické. V prípade smernice 2004/48/ES je situácia iná, pretože podľ a Stanoviska Komisie 2005/295/ES k článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Úradný vestník Európskej únie, L 94/37) rozsah smernice 2004/48/ES zah àňa okrem iných vymenovaných práv duševného vlastníctva aj právo úžitkového vzoru.

Keďže návrh zákona o úžitkových vzoroch opúšťa konštrukciu odkazovania na aplikáciu ustanovení patentového zákona a jeho ambíciou je komplexne upraviť oblasť práva úžitkový ch vzorov, a to vrátane ochrany proti porušovaniu práv, resp. vymožiteľnosti práv, je nevyhnutné do návrhu premietnuť aj zodpovedajúce ustanovenia vyplývajúce zo zmluvy TRIPS, ako aj smernice 2004/48/ES; navrhovaná úprava zodpovedá platnej právnej úprave obsiahnutej v § 32 – 34 patentového zákona.

§ 28

Ustanovenie nepredstavuje nóvum v oblasti úžitkových vzorov, je len 'prenesením' právnej úpravy obsiahnutej v patentovom zákone a použiteľnej aj v oblasti úžitkových vzorov.

Odsek 1 vo všeobecnosti upravuje formy ochrany práv majiteľa úžitkového vzoru.

Odsek 2 zakotvuje všeobecnú schému práva na náhradu škody vrátane ušlého zisku a vrátane práva na zadosťučinenie v prípade nemajetkovej ujmy; v tejto súvislosti je vhodné upozorniť na ustanovenie § 442a Občianskeho zákonníka, ktoré je účinné od 1.3.2007 a predstavuje novú koncepciu primeraného zadosťučinenia, resp. úhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pri porušení alebo ohrození práva duševné ho vlastníctva.

§ 29

Zakotvuje právo na informácie, korešponduje s § 32a patentového zákona. Predstavuje podrobnú úpravu práva na informácie v zmysle smernice 2004/48/ES. V súlade s člá nkom 8 smernice 2004/48/ES upravuje právo majiteľa úžitkového vzoru požiadať v prípade porušenia alebo ohrozenia práv vyplývajúcich zo zákona o poskytnutie relevantných informácií o pôvode vý robku a okolnostiach jeho uvedenia na trh, pričom ustanovenie explicitne určuje osoby, ktoré sú povinné predmetné informácie poskytnúť, ako aj demonštratívne vymenúva okruh údajov, ktoré je majiteľ úž itkového vzoru oprávnený požadovať. Ustanovenie posilňuje postavenie majiteľa úžitkového vzoru v boji proti porušovaniu alebo ohrozovaniu práv, pretože mu umožňuje nielen zasiahnuť voči konkré tnemu porušovateľovi, ale aj vysledovať reťazec osôb (napr. distribútor, dodávateľ, veľkoobchodník, predajca), ktoré sa na porušovaní práv podieľajú.

§ 30

Ustanovenie korešponduje s úpravou § 33 patentového zákona.

Právomoc rozhodovať o sporoch týkajúcich sa ochrany práv prihlasovateľov, majiteľov úžitkových vzorov či iných osôb je zverená súdu ako nezávislému orgánu.

Ustanovenie demonštratívnym spôsobom predstavuje aj možné rozhodnutia súdu, ktorých cieľom je zamedzenie porušovania práv. Takto formulované petity vychádzajú zo zmluvy TRIPS a sú v súlade aj so znení m smernice 2004/48/ES. Stiahnutie z obchodnej siete prichádza do úvahy v prípadoch, kedy nie je možné vylúčiť možnú dohodu medzi majiteľom úžitkového vzoru a porušovateľom práva, na základe kto rej by sa stal porušovateľ osobou oprávnenou používať úžitkový vzor. Definitívne odstránenie z obchodnej siete predstavuje v tomto smere riešenie konečné, možnosť dohody medzi majiteľom úžitkové ho vzoru a porušovateľom neprichádza do úvahy. Stiahnutie z obchodnej siete sa využije len u výrobkov, ktoré porušujú alebo ohrozujú práva, iné zabezpečenie spôsobom zamedzujúcim ďalšie poruš ovanie alebo ohrozovanie práva a zničenie možno využiť aj pri nástrojoch alebo materiáloch, ktorých prostredníctvom priamo došlo k porušeniu alebo ohrozeniu práv. Opatrenia sa vykonávajú na náklady poruš ovateľa práva.

§ 31

Ustanovenie korešponduje s úpravou § 34 patentového zákona.

Upravuje inštitút predbežného opatrenia, formulácia ustanovenia vychádza z čl. 50 zmluvy TRIPS a je v súlade s článkom 9 smernice 2004/48/ES; v preambule smernice 2004/48/ES je uvedené – je nevyhnutné stanoviť predbežné opatrenia na okamžité ukončenie porušovania práv bez čakania na rozhodnutie vo veci samej a pritom okrem iného stanoviť potrebné zá ruky na pokrytie nákladov a ujmy spôsobených odporcovi neoprávneným návrhom. Požiadavka záruky v zmysle uvedeného je premietnutá do odseku 2 ako povinnosť zložiť peňažnú zá ruku alebo zodpovedajúcu istotu, ktorú môže súd uložiť navrhovateľovi i bez návrhu.

§ 32

O zápis úžitkového vzoru do registra sa žiada prihláškou podanou na úrade. Aktívne procesne legitimované na podanie prihlášky úžitkového vzoru sú osoby, ktorým prislúcha prá vo na ochranu úžitkovým vzorom (t.j. pôvodca, spolupôvodca, zamestnávateľ v prípade tzv. zamestnaneckého technického riešenia a ich právni nástupcovia). Pri posudzovaní aktívnej procesnej legitimácie ú rad vychádza zo zásady, že za osobu disponujúcu právom na ochranu úžitkovým vzorom sa považuje osoba prihlasovateľa. Úrad vychádza z tejto domnienky, kým nie je súdom určené inak.

Odsek 2 upravuje aj v doterajšej právnej úprave úžitkových vzorov platný a zaužívaný koncept jednotnosti technického riešenia obsiahnutého v prihláške; jednotnosť technického riešenia sa považ uje za formálno-právnu náležitosť prihlášky. Následkom nesplnenia podmienky jednotnosti technického riešenia je v zmysle § 38 ods. 1 návrhu zastavenie konania o prihláške.

Odsek 3 obsahuje ďalšiu požiadavku vo vzťahu k prihláške úžitkového vzoru, a to jej jasnosť, úplnosť a zrozumiteľnosť. Ide o všeobecne uznávaný koncept v patentovom práve, ktorý je ž iaduce aplikovať aj v práve úžitkových vzorov. V podstate znamená toľko, že z prihlášky úžitkového vzoru musí technické riešenie vyplývať tak jasne a zrozumiteľne, aby ho odborník mohol v prí pade potreby reprodukovať bez ďalších nárokov na tvorivú činnosť na úrovni stavu techniky, s bežnými znalosťami predpokladanými pre odborníka v danom odbore. Následkom nesplnenia podmienky jasnosti, ú plnosti a zrozumiteľnosti je v zmysle § 38 odsek 2 návrhu zamietnutie prihlášky. Poukazujeme aj na možnosť výmazu úžitkového vzoru z tohto dôvodu (viď § 44 ods. 1 písm. c) návrhu).

Odsek 4 uvádza obligatórne obsahové náležitosti prihlášky. Nedostatok obsahových náležitostí môže v zmysle § 38 odsek 1 viesť k zastaveniu konania o prihláške.

§ 33

Za deň podania prihlášky úžitkového vzoru sa považuje deň, keď bolo úradu doručené podanie obsahujúce aspoň základné náležitosti (nevyhnutné minimum údajov) uvedené v odseku 1, resp. deň, kedy toto podanie bolo doplnené o chýbajúce náležitosti nutné na určenie dňa podania.

Odsek 2 umožňuje akceptovať časť podania, konkrétne ide o časť, ktorá sa javí ako opis, i v inom ako slovenskom jazyku, samozrejme len pre účely priznania dňa podania.

V tejto súvislosti je vhodné upozorniť na skutočnosť, že priznanie dňa podania prihlášky má podstatné hmotnoprávne účinky v podobe vzniku práva prednosti podľa § 34.

§ 34

Celá oblasť priemyselných práv, vrátane práva k úžitkovým vzorom, je založená na princípe prednosti (priority). Prihlasovateľ, ktorý podal prihlášku obsahujúcu určité technické riešenie, má prednosť pred prihlasovateľom, ktorý podá prihlášku obsahujúcu zhodné technické riešenie neskôr, tzn. prvý prihlasovateľ má zabezpečené právo prednosti voči každému, kto nesk ôr podá prihlášku s totožným, zhodným technickým riešením.

Dátum vzniku práva prednosti je rozhodný pre posúdenie splnenia kritéria novosti (ako aj tvorivej činnosti).

Preberá sa doterajší všeobecne uznávaný koncept vzniku práva prednosti, tzn. za dátum vzniku práva prednosti sa okrem dňa podania prihlášky pokladá aj deň práva prednosti podľa medzinárodné ho dohovoru (Parížsky dohovor na ochranu priemyselného vlastníctva).

V zmysle Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva je možné právo prednosti uplatniť v lehote 12 mesiacov odo dňa, keď bola podaná prvá prihláška so zhodným predmetom, pričom deň podania prihlášky sa do tejto lehoty nepočíta. Právo prednosti podľa tohto medzinárodného dohovoru musí byť uplatnené už v samotnej prihláške, pričom v lehote 3 mesiacov od podania prihláš ky je prihlasovateľ povinný uplatnené právo prednosti preukázať dokladom o práve prednosti.

V prípade, ak síce prihlasovateľ právo prednosti uplatnil už v prihláške, ale riadne a včas v lehote 3 mesiacov ho nepreukázal, môže, pri splnení podmienok uvedených v odseku 4, požiadať úrad o dodatočn é uznanie dokladu o práve prednosti.

Ak však právo prednosti podľa medzinárodného dohovoru nebolo uplatnené už v prihláške úžitkového vzoru a v lehote 3 mesiacov, resp. v dodatočnej lehote nebolo doložené dokladom o práve prednosti, úrad na ň v konaní neprihliada a právo prednosti bude odvodené odo dňa podania prihlášky.

§ 35

Upravuje tzv. odbočenie z patentovej prihlášky, pričom nadväzuje nadoteraz platnú úpravu (§ 10 platného zákona o úžitkových vzoroch ).

Ustanovenie dáva možnosť prihlasovateľovi patentovej prihlášky zo svojej patentovej prihlášky tzv. odbočiť a požiadať podaním prihlášky aj o zápis úžitkového vzoru do registra, a to pre rovnaké technické riešenie, pričom úrad prihlasovateľovi uzná dátum podania, prípadne aj právo prednosti z patentovej prihlášky. Podmienkou odbočenia je, okrem zhodnosti technického riešenia, aj to, že prihláš ku úžitkového vzoru musí prihlasovateľ podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia o patentovej prihláške, nejneskôr do 10 rokov od podania patentovej prihlášky.

Inštitút odbočenia je možné využiť napríklad ako dočasnú ochranu technického riešenia do doby udelenia patentu na takéto riešenie.

V tejto súvislosti je vhodné poznamenať, že doterajšia právna úprava pozná len inštitút odbočenia z patentovej prihlášky na prihlášku úžitkového vzoru a nie naopak. No návrh prostrední ctvom novelizácie patentového zákona (vloženie nového § 36a) zavádza aj inštitút odbočenia z prihlášky úžitkového vzoru na patentovú prihlášku (viď odôvodnenie k Èl. III, bodu 22.).

§ 36

Ide o ustanovenie doteraz upravené v § 61 ods. 5 patentového zákona. Pretože predmetné ustanovenie, ktoré upravuje zmenu európskej patentovej prihlášky podanej podľa čl. 135 a 136 Európskeho patentov ého dohovoru na národnú prihlášku úžitkového vzoru, systematicky spadá do oblasti zákona o úžitkových vzoroch, pristúpil navrhovateľ k vypusteniu ustanovenia § 61 odsek 5 z patentového zá kona a zodpovedajúcu úpravu mechanizmu zmeny s nevyhnutnými doplnkami zapracoval do návrhu.

§ 37

Ak sa navrhovateľ na súde domáha na základe určovacej žaloby určenia, že je osobou disponujúcou právom na ochranu úžitkovým vzorom (spor o právo na ochranu úžitkovým vzorom), môž e niektorý z účastníkov takého súdneho konania požiadať úrad o prerušenie konania o prihláške. Úrad konanie preruší len na žiadosť účastníka konania, ktorá musí byť doplnená sú dom potvrdeným rovnopisom podania na súd. Prerušenie konania sa netýka zverejnenia prihlášky. V čase rozhodovania o spore, resp. v čase prerušenia konania o prihláške lehoty podľa návrhu spočívajú, s vý nimkou lehoty na zverejnenie prihlášky podľa § 38 odsek 5 návrhu.

§ 38

Podľa doterajšej právnej úpravy sa v konaní o prihláške úžitkového vzoru uplatňuje tzv. registračný princíp. Znamená to, že úrad pred zápisom úžitkového vzoru do registra nesk úma, či prihlásené technické riešenie spĺňa podmienku novosti a či presahuje rámec prostej odbornej schopnosti. K skúmaniu týchto podmienok dochádza až v eventuálnom výmazovom konaní. Práve takéto r ýchle, jednoduché získanie monopolu na určité technické riešenie v konaní bez vecného prieskumu je najvýraznejšou 'výhodou' úžitkového vzoru. Na druhej strane práve vďaka jednoduché mu konaniu bez vecného prieskumu je možné získať právnu ochranu aj pre technické riešenie, ktoré nespĺňa zákonom stanovené podmienky. V praxi dochádza aj k zneužívaniu inštitútu úžitkové ho vzoru, resp. k zneužívaniu registračného princípu v hospodárskej súťaži, ktoré môže vyústiť až do likvidácie konkurencie (týka sa to predovšetkým malých a stredných podnikateľov).

Návrh zákona túto negatívnu stránku úžitkového vzoru eliminuje, a to pri súčasnom zachovaní, resp. čo najmenšom obmedzení výhod úžitkového vzoru (rýchle, lacné konanie bez vecného prieskumu).

Úrad v konaní o prihláške naďalej nebude z vlastného podnetu skúmať novosť a tvorivú úroveň technického riešenia, prieskum vykoná len ohľadom podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2. Ak nedô jde k zastaveniu konania o prihláške alebo ak prihláška nebola zamietnutá, vykoná úrad na predmet prihlášky rešerš na stav techniky. Výsledok tejto rešerše úrad oznámi prihlasovateľovi a prihláš ku aj s výsledkom rešerše zverejní. Je dôležité zdôrazniť, že úrad výsledok rešerše v rámci konania o prihláške nijako nezohľadňuje. V prípade, ak je výsledkom rešerše nenovosť technického riešenia, môže prihlasovateľ na takúto skutočnosť zareagovať (napr. späťvzatie prihlášky, úprava prihlášky) a súčasne tým, že je výsledok rešerše zverejnený spoloč ne s prihláškou, dostáva sa do dispozície verejnosti a v ustanovenej lehote môže ktokoľvek podať úradu námietky proti zápisu úžitkového vzoru do registra, a to aj z dôvodu nenovosti technického rieš enia a nesplnenia požiadavky tvorivej úrovne (pozri odôvodnenie k § 40 a nasl).

§ 39

Ustanovenie definuje rozsah povolených úprav prihlášky a upravujú možnosť rozdelenia prihlášky.

§ 40

Námietkové konanie je v návrhu novým inštitútom, pričom jeho hlavným cieľom je zamedzenie vedomého zneužívania registračného princípu konania o zápise úžitkových vzorov. V zá konom ustanovenej lehote môže ktokoľvek podať námietky proti zápisu úžitkového vzoru do registra, a to z taxatívne vymedzených dôvodov (technické riešenie, ktoré je predmetom prihlášky, nespĺň a podmienku novosti, nie je výsledkom tvorivej činnosti, nie je priemyselne využiteľné (§ 4) alebo riešenie, ktoré je predmetom prihlášky sa v zmysle § 5 nepovažuje za technické riešenie alebo patrí medzi vý luky z ochrany (§ 6) alebo nie je splnená podmienka podľa § 32 odsek 3). Osobou oprávnenou na podanie námietok je ktorákoľvek osoba disponujúca právnou subjektivitou.

Námietky je možné podať do troch mesiacov od zverejnenia prihlášky. Prípadnej žiadosti o uvedenie do predošlého stavu podanej podľa § 51 nie je možné v prípade jej zmeškania vyhovieť. Pretož e ide o lehotu zákonnú, nie je možné ju ani predĺžiť v zmysle § 50 ods. 1 návrhu, ani požiadať o pokračovanie v konaní v zmysle § 50 ods. 2 návrhu,.

V odseku 2 je premietnutá zásada koncentrácie, ktorá sa v konaní o námietkach proti zápisu do registra plne aplikuje. Znenie odseku 2 vyžaduje, aby námietky, ich odôvodnenie ako aj dôkazy boli úradu predložené , prípadne dôkazy boli označené počas ustanovenej trojmesačnej lehoty. Na námietky alebo dôkazy predložené po uplynutí lehoty úrad neprihliada. Námietkové konanie je konaním návrhový m, tzn. je v plnom rozsahu v dispozícii navrhovateľa. Úrad je viazaný okruhom vznesených námietok a ich odôvodnením a nemôže v konaní postupovať z úradnej moci, aj keby mal z iných zdrojov závažnejšie d ôkazy, pokiaľ tieto neboli predložené alebo vznesené namietateľom samotným.

§ 41

Predmetom skúmania zo strany úradu je dodržanie trojmesačnej lehoty na podanie námietok, ako aj skutočnosť či námietky obsahujú odôvodnenie. V prípade, že nie sú splnené formálne nálež itosti námietok alebo nie je dodržaná lehota na podanie námietok, prípadne namietateľ nepredloží označené dôkazy, úrad konanie o námietkach rozhodnutím zastaví.

Ak úrad nezistí dôvod na zastavenie konania o námietkach, oboznámi s námietkami prihlasovateľa a vyzve ho, aby sa k námietkam v určenej lehote vyjadril. Výzva na vyjadrenie sa k námietkam musí obsahovať pouč enie o zastavení konania o prihláške v prípade nevyjadrenia sa prihlasovateľa v určenej lehote.

Zastavenie konania o prihláške úžitkového vzoru v prípade nevyjadrenia sa prihlasovateľa k námietkam proti zápisu do registra je odrazom zásady ekonomiky správneho konania a zásady koncentrácie námietkové ho konania. Ak má úrad preukázané doručenie námietok vrátane výzvy na vyjadrenie sa a poučenia o možnom zastavení konania o prihláške úžitkového vzoru a prihlasovateľ sa k námietkam v urč enej lehote nevyjadrí, predpokladá sa, že prihlasovateľ s námietkami 'súhlasí' a uznáva existenciu uplatnenej zápisnej prekážky.

V odseku 5 dochádza k prelomeniu zásady písomnosti. Úrad nariadi ústne pojednávanie v tom prípade, ak nie je možné rozhodnúť na základe písomných podaní namietateľa a prihlasovateľa. V takom prípade úrad doručí namietateľovi vyjadrenie prihlasovateľa o námietkach.

§ 42

Ustanovenie upravuje procesný postup úradu v prípade námietok, ktoré boli podané v ustanovenej lehote, formálne bezchybne a ku ktorým sa prihlasovateľ vyjadril. V tejto súvislosti je vhodné opä tovne upozorniť na skutočnosť, že konanie o námietkach je konaním návrhovým, úrad teda skúma to, či predmet prihlášky spĺňa podmienky ochrany podľa § 4, 5, 6 alebo či prihláška spĺň a podmienku podľa § 32 odsek 3, len v rozsahu podaných námietok a na základe dokazovania vykonaného len na návrh účastníkov (namietateľ a prihlasovateľ). Úrad vydá alebo rozhodnutie o úplnom alebo čiastoč nom zamietnutí prihlášky (v prípade, ak predmet prihlášky nespĺňa úplne alebo čiastočne podmienky podľa § 4, 5, 6 alebo prihláška nespĺňa podmienku podľa § 32 odsek 3) alebo rozhodnutie o zamietnut í námietok (v prípade, ak nezistí nesplnenie podmienky podľa § 4, 5, 6 a § 32 odsek 3).

Proti všetkým rozhodnutiam vydaným v zmysle § 41 a 42 je prípustný opravný prostriedok vo forme rozkladu (§ 53).

§ 43

Odseky 1 a 2 upravujú zápis úžitkového vzoru do registra, t.j. upravuje procesný postup úradu v prípade splnenia všetkých podmienok nevyhnutných pre zápis úžitkové ho vzoru do registra. Ide o nasledujúce podmienky:

–jednotnosť prihláš ky v zmysle § 32 ods. 2, naplnenie obsahových náležitostí prihlášky podľa § 32 ods. 4, prihláška spĺňa všetky podmienky ustanovené, v súlade so splnomocňovacím ustanovením - § 59, vykonávac ím predpisom tzn. konanie o prihláške nebolo zastavené podľa § 38 ods. 2,

–predmet prihlášky, konkré tne technické riešenie nespadá do výluk podľa § 5 a 6, resp. konkrétne technické riešenie nie je v rozpore s § 5 a 6 (pozn. - § 5 a 6 návrhu sa týkajú problematiky riešení, ktoré sa na účely zá kona o úžitkových vzoroch nepovažujú za technické riešenia spôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom ako aj technických riešení, ktoré by v zmysle § 5 spôsobilé na ochranu úžitkový m vzorom boli, ale sú z tejto ochrany na základe právnej normy vylúčené), ako aj v zjavnom rozpore s ustanovením § 9 (t.j. zjavná priemyselná nevyužiteľnosť technického riešenia) a splnenie hmotnoprá vnej podmienky jasnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti formulácie technického riešenia v prihláške, ktorá v podstate znamená toľko, že z prihlášky úžitkového vzoru musí technické riešenie vyplýva ť tak jasne a zrozumiteľne, aby ho odborník mohol v prípade potreby reprodukovať bez ďalších nárokov na tvorivú činnosť na úrovni stavu techniky, zbežnými znalosťami predpokladanými pre odborní ka v danom odbore (§ 32 ods. 3) prihláška nebola zamietnutá podľa § 38 ods. 2,

–skutočnosť, že proti z ápisu úžitkového vzoru do registra neboli treťou osobou podané námietky v zmysle § 40 alebo, ak takéto námietky podané boli, boli zamietnuté alebo konanie o nich bolo zastavené.

Ak sú splnené uvedené podmienky, úrad pristúpi k zápisu úžitkového vzoru do registra. Pripomíname, že o zápise úžitkového vzoru do registra nie je vydávan é rozhodnutie formou individuálneho správneho aktu, ktorý by mal mať náležitosti podľa § 47 správneho poriadku. O zápise úžitkového vzoru úrad vydá prihlasovateľovi osvedčenie, ktor ým ho zároveň o tejto skutočnosti informuje. Osvedčenie má charakter verejnej listiny.

Zápis úžitkového vzoru do registra je právotvornou skutočnosťou, ktorá vedie k vzniku práv k úžitkovému vzoru.

Tretie osoby sa o zápise úžitkového vzoru do registra dozvedia prostredníctvom oznámenia zápisu úžitkového vzoru vo vestníku, ktorý je oficiálnym publikačným prostriedkom v zmysle článku 12 Paríž skeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva.

Ustanovenie odseku 3 rieši prípad, keď je zo strany jedného prihlasovateľa podaných viacero prihlášok so zhodným predmetom, pričom prípustný je zápis len jedného úžitkového vzoru na jedno technické rie šenie. Toto riešenie a obmedzenie má nesporný právny význam predovšetkým v tom, že zamedzuje možnosť rôznej dispozície s úžitkovými vzormi, týkajúcimi sa zhodného technického riešenia, keď napríklad majiteľ dvoch úžitkových vzorov by si mohol jeden úžitkový vzor ponechať a druhý úžitkový vzor previesť na tretiu osobu, prípadne zriadiť záložné právo či licenciu len k jedné mu z úžitkových vzorov, čo by bola situácia zjavne neakceptovateľná a vytvárajúca priestor pre konflikty a právnu neistotu s ohľadom na virtualitu existencie viacerých práv.

§ 44

Dôvody pre výmaz úžitkového vzoru z registra sú návrhom v odseku 1 taxatívne vymedzené. Znenie ustanovenia vychádza z doterajšej úpravy, no súčasne boli výmazové dôvody návrhom rozš írené, a to konkrétne o výmazové dôvody uvedené v písm. c) (t.j. možnosť výmazu úžitkového vzoru z registra v prípade nesplnenia podmienky podľa § 32 ods. 3 návrhu – tzv. podmienka jasnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti formulácie technického riešenia v prihláške), písm. e) (navrhovaný výmazový dôvod korešponduje s požiadavkou zakotvenou v § 43 ods. 3 návrhu) a písm. f) (tento výmazový d ôvod je odzrkadlením prechodného ustanovenia § 60 ods. 2 návrhu, podľa ktorého vznik práv a vzťahov z úžitkových vzorov zapísaných do registra pred dňom nadobudnutia účinnosti návrhu zákona sa posu dzuje podľa právnych predpisov platných v čase ich vzniku).

Návrh nerozlišuje v prípade uplatnenia jednotlivých výmazových dôvodov osobitné okruhy osôb, ktoré sú oprávnené na podanie návrhu výmazu úžitkového vzoru z registra – aktívne legitimovaná na podanie návrhu výmazu je akákoľvek osoba disponujúca procesnou spôsobilosťou.

Súčasne sú v odseku 2 určené dôvody, kedy môže úrad pristúpiť k výmazu úžitkového vzoru z registra aj z vlastného podnetu, bez existencie návrhu oprávnenej osoby. Špeciálny prípad využ itia výmazu ex offo nájdeme aj v ustanovení § 47 ods. 4 upravujúcom prepis.

Odsek 3 upravuje nevyvrátiteľnú domnienku neplatnosti úžitkového vzoru od počiatku v prípade jeho výmazu z registra.

Odsek 4 upravuje možnosť výmazu úžitkového vzoru i po jeho zániku v prípade, ak navrhovateľ má a preukáže právny záujem na takomto výmaze.

Návrh v odseku 5 pripúšťa aj možnosť čiastočného výmazu úžitkového vzoru za predpokladu, že úžitkový vzor bude aj naďalej spĺňať podmienky podľa návrhu zákona.

Podľa odseku 6 môže úrad úplne alebo aj čiastočne vymazať úžitkový vzor aj bez ohľadu na existenciu výmazových dôvodov taxatívne ustanovených v odseku 1, no len návrh majiteľa dotknutého úž itkového vzoru. Pripomíname, že aj takýto výmaz, úplný alebo čiastočný, úžitkového vzoru má účinky ex tunc, ako by úžitkový vzor nebol nikdy do registra zapísaný. Na tomto mieste je vhodné pripomenúť, že v zmysle § 27 ods. 2 návrhu je čiastočné vzdanie sa úžitkového vzoru jeho majiteľom s účinkami ex nunc neprípustné; majiteľ úžitkového vzoru môže zvoliť len variant č iastočného výmazu bez ohľadu na existenciu výmazového dôvodu, ovšem s účinkami ex tunc.

§ 45

V úprave konania o výmaze sa plne aplikuje zásada koncentrácie. Rozšírenie alebo doplnenie návrhu na výmaz sa nepripúšťa. Cieľom je zabezpečenie právnej istoty majiteľa úžitkové ho vzoru pred prípadným neúmerným preťahovaním konania.

Ustanovenie ďalej upravuje procesné podmienky konania o výmaze úžitkového vzoru z registra. Existencia formálnych chýb návrhu na výmaz má za následok zastavenie konania. Majiteľovi úžitkového vzoru nále ží právo na doručenie návrhu na výmaz ako aj právo sa k takémuto návrhu vyjadriť.

Odrazom zásady ekonomiky správneho konania a zásady koncentrácie výmazového konania je výmaz úžitkového vzoru v prípade nevyjadrenia sa majiteľa k návrhu na výmaz úžitkového vzoru z registra. Ak má úrad preukázané doručenie návrhu na výmaz vrátane výzvy na vyjadrenie sa a poučenia o možnom výmaze úžitkového vzoru a majiteľ úžitkového vzoru sa k návrhu na výmaz v určenej lehote nevyjadr í, predpokladá sa, že majiteľ s návrhom na výmaz 'súhlasí' a uznáva existenciu uplatneného výmazového dôvodu. Inštitút výmazu úžitkového vzoru ako následok nevyjadrenia sa majiteľa ú žitkového vzoru k návrhu na výmaz bol zavedený už zákonom č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch a ako taký sa osvedčil.

Ustanovenie pripúšťa aj prelomenie zásady písomnosti. Úrad nariadi ústne pojednávanie v tom prípade, ak nie je možné rozhodnúť na základe písomných podaní navrhovateľa a majiteľa úžitkové ho vzoru. V takom prípade úrad doručí navrhovateľovi vyjadrenie majiteľa úžitkového vzoru o návrhu na výmaz.

§ 46

Navrhuje sa zavedenie kaucie, ktorú je navrhovateľ výmazu úžitkového vzoru povinný zložiť spolu s návrhom na výmaz. V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že inštitú t kaucie sa plne osvedčil z úpravy obdobných konaní pred úradom, napr. konanie o výmaze zapísaného dizajnu z registra podľa zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch v znení neskorších predpisov alebo konanie o vý maze ochrannej známky z registra podľa zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov.

§ 47

Ustanovenie upravuje prepis úžitkového vzoru, tzn. úžitkový vzor môže byť jeho majiteľovi odňatý a prepísaný na oprávnenú osobu pri splnení kumulatívnych podmienok uvedených v odsekoch 1 a 2. Predpokladom pre prepis je žiadosť oprávnenej osoby, t.j. osoba, ktorej podľa právoplatného rozhodnutia súdu patrí právo na ochranu úžitkovým vzorom v zmysle zákona o úžitkový ch vzoroch alebo jej právny nástupca, pričom z uvedeného právoplatného rozhodnutia súdu súčasne vyplýva, že osobe pôvodne zapísanej ako majiteľ úžitkového vzoru právo na ochranu úžitkový m vzorom v zmysle ustanovení zákona o úžitkových vzoroch nepatrí. Oprávnená osoba podáva žiadosť o prepis v lehote troch mesiacov od právoplatnosti dotknutého súdneho rozhodnutia a toto rozhodnutie je povinná k žiadosti priložiť. Ak sú splnené zákonné podmienky, úrad o prepise rozhodne z moci úradnej.

V prípade nesplnenia podmienok podľa odseku 1 a 2, v závislosti od druhu nesplnenej podmienky, rozlišuje návrh zákona 2 typy následkov. V prvom prípade, ak žiadosť o prepis podala neoprávnená osoba, z rozhodnutia sú du nevyplýva, že osobe pôvodne zapísanej ako majiteľ úžitkového vzoru právo na ochranu úžitkovým vzorom nepatrí a/alebo žiadateľ nedoložil právoplatné rozhodnutie súdu, úrad žiadosť o prepis zamietne. V prípade druhom, ak žiadosť síce podala oprávnená osoba, rozhodnutie súdu bolo doložené a spĺňa ustanovené podmienky, ale žiadosť o prepis bola podaná po uplynutí ustanovenej lehoty (t.j. tri mesiace odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu), úrad vykoná výmaz úžitkového vzoru z registra z moci úradnej, a to v súlade s výmazovým dôvodom podľa § 44 ods. 1 písm. b) ná vrhu (prihlasovateľom bola osoba, ktorá nemala právo na ochranu úžitkovým vzorom).

V prípade, že sa odňatie práv a ich prepis na oprávnenú osobu týka nie úžitkového vzoru zapísaného do registra, ale práva z prihlášky úžitkového vzoru, sa primerane aplikujú odseky 1 a 2. Ná sledkom nepodania žiadosti o prepis práv z prihlášky v ustanovenej lehote je zamietnutie prihlášky.

§ 48

Upravuje v patentovom práve a práve úžitkových vzorov známy a využívaný inštitút určovacieho konania, ktorý sa využíva najmä v situácii, keď dochádza k porušovaniu práv z ú žitkového vzoru. Porušovanie práv vyplývajúcich z úžitkového vzoru v prvom rade predpokladá, aby predmet údajne porušujúci práva z úžitkového vzoru patril do rozsahu ochrany tohto úžitkové ho vzoru, tzn. rozhodnutiu súdu o porušovaní práv z úžitkového vzoru musí predchádzať posúdenie uvedenej predbežnej otázky.

Podľa platnej právnej úpravy si môže súd túto predbežnú otázku zodpovedať sám. V patentovom práve, resp. práve úžitkových vzorov (platná právna úprava úžitkových vzorov v otázke ur čovacieho konania odkazuje na aplikáciu patentového zákona) však existuje možnosť, aby o tejto otázke v správnom konaní rozhodol úrad v tzv. určovacom konaní. Je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutím úradu vo veci určovacieho konania nie je súd viazaný.

Účelom určovacieho konania pred úradom je vlastne interpretácia rozsahu ochrany konkrétneho úžitkového vzoru vo vzťahu ku konkrétnemu predmetu, ktorý údajne porušuje práva z patentu. Výsledkom je sprá vne rozhodnutie, že konkrétny predmet patrí alebo nepatrí do rozsahu ochrany určitého úžitkového vzoru.

§ 49

Upravuje zápis práv tretích osôb (licencia, záložné právo, prevod, prechod) ako aj súdneho sporu do registra úžitkových vzorov.

Na tomto mieste je vhodné na margo záložného práva k úžitkovému vzoru a v spojení s § 22 ods. 4 návrhu zákona pripomenúť, že je nutné rozlišovať medzi zriadením záložného práva v zmysle § 151b Občianskeho zákonníka a vznikom záložného práva v zmysle § 151e ods. 3 Občianskeho zákonníka. Záložné právo k úžitkovým vzorom sa zriaďuje predovšetkým písomnou zmluvou a vznik á zápisom do registra úžitkových vzorov vedeného úradom.

Cieľom zápisu súdneho sporu do registra je zabrániť úmyselnému vzdaniu sa úžitkového vzoru, teda jeho zániku. Ide o ochranu osoby, ktorá tvrdí, že jej patrí právo na ochranu úžitkovým vzorom a ur čenia tohto práva sa domáha súdnou cestou, pred znemožnením nadobudnutia práv, ktoré jej eventuálne náležia.

§ 50

Upravuje inštitúty predĺženia lehoty a pokračovania v konaní, tieto sa týkajú len úradných, resp. úradom určených lehôt.

Odsek 1 upravuje možnosť predĺžiť úradom určenú lehotu, ak o to účastník požiada ešte pred uplynutím tejto lehoty.

Nasledujúce odseky upravujú inštitút pokračovania v konaní, ktorý môže účastník využiť v prípade, ak zmeškal úradom určenú lehotu na vykonanie úkonu. Žiadosť o pokračovanie v konaní podáva účastník až po uplynutí určenej lehoty (teda zmeškanej lehoty), a to najneskôr do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia úradu vydaného v dôsledku zmeškania lehoty.

Zatiaľ čo podľa odseku 1 úrad môže predĺžiť úradom určenú lehotu, v rámci pokračovania v konaní podľa odseku 2 a nasl. je úrad povinný pokračovať v konaní v prípade, že sú splnené všetky formálne podmienky týmto ustanovením upravené.

V niektorých prípadoch nie je možné žiadosti o predĺženie lehoty, resp. o pokračovanie v konaní vyhovieť a takúto žiadosť úrad zamietne.

Na základe ustanovenia odseku 3 úrad nevyhovie žiadosti o predĺženie lehoty ani žiadosti o pokračovanie v konaní v prípade lehoty úradom určenej

-na predloženie označených dô kazov v námietkovom konaní (§ 41 ods. 2 návrhu).

Podľa ustanovenia odseku 4 úrad navyše nevyhovie žiadosti o pokračovanie v konaní aj v prípade zmeškania lehôt úradom určených

-na vyjadrenie sa prihlasovateľ a k podaným námietkam proti zápisu úžitkového vzoru do registra (§ 41 ods. 3 návrhu)

-na predloženie označených dô kazov vo výmazovom konaní (§ 45 ods. 2 návrhu)

-na vyjadrenie sa majiteľa úž itkového vzoru k návrhu na výmaz úžitkového vzoru z registra (§ 45 ods. 3).

Odsek 7 rieši postup v situácii, keď úrad v prípade žiadosti o predĺženie lehoty zostane nečinný. V takom prípade platí nevyvrátiteľná právna domnienka, ž e žiadosti o predĺženie lehoty bolo vyhovené, ak úrad nerozhodol do dvoch mesiacov od jej doručenia.

§ 51

Úprava mechanizmu uvedenia do predošlého stavu zodpovedá všeobecnej zásade 'restitutio in integrum'. Na rozdiel od inštitútu pokračovania v konaní je potrebná prítomnosť objektívnej preká žky, ktorá bráni účastníkovi dodržať zákonnú alebo úradom určenú lehotu na vykonanie úkonu. Objektívna povaha prekážky je daná formuláciou použitou v odseku 1 – účastník konania m ôže využiť inštitút uvedenia do predošlého stavu, len ak zmeškal lehotu napriek náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti.

Účastník môže o uvedenie do predošlého stavu požiadať úrad, a zároveň vykonať zmeškaný úkon, v subjektívnej lehote 2 mesiacov od zániku objektívnej prekážky, najneskôr vš ak v lehote objektívnej, a to 12 mesiacov od uplynutia zmeškanej lehoty. Pre prípad zmeškania lehoty na podanie žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru je objektívna lehota osobitne stanovená – predstavuje 12 mesiacov nie od uplynutia pôvodnej zmeškanej lehoty, teda lehoty na podanie žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru, ale od uplynutia dodatočnej lehoty šiestich mesiacov od uplynutia zákl adnej lehoty na podanie žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru. Táto osobitosť je v priamej súvislosti s článkom 5bis odsek 1 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva.

Odsek 2 určuje obsahové náležitosti žiadosti o uvedenie do predošlého stavu.

Odsek 3 umožňuje v prípade dôvodných pochybností žiadať od účastníka, aby svoje tvrdenia týkajúce sa existencie objektívnej prekážky preukázal.

Odsek 4 taxatívne vymenúva niektoré úkony, kedy nie je možné žiadosti o uvedenie do predošlého stavu vyhovieť.

Odsek 5 upravuje spôsob rozhodovania o žiadosti o uvedenie do predošlého stavu, ako aj právo účastníka vyjadriť sa k zisteným dôvodom v prípade zamietnutia žiadosti.

Odsek 6 určuje právne účinky rozhodnutia, ktorým bolo vyhovené žiadosti o uvedenie do predošlého stavu.

Odsek 7 odstraňuje právnu neistotu tretích osôb v súvislosti s vyhovením žiadosti o uvedenie do predošlého stavu a právnymi účinkami tohto rozhodnutia upravenými odsekom 6, ktoré v dobrej viere nadobudli prá va na území Slovenskej republiky, a zároveň sa v odseku 8 pripúšťa transfer práva, ale len ako súčasť prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti.

§ 52

Ustanovenie korešponduje s tendenciou prekonania princípu materiálnej pravdy, ktorá sa striktne prejavuje v zásade oficiality. Nadväzuje na praktickosť a logickú štruktúru kontradiktó rnosti konania a na uplatňovanie zásady formálnej pravdy. Uvedené princípy umožňujú účastníkom konania podporiť svoje tvrdenia navrhnutím dôkazov, a tým ovplyvniť priebeh samotného konania.

Ustanovenie upravuje aj ďalšie všeobecné zásady dokazovania a hodnotenia dôkazov pred úradom. Úradu nenáleží zisťovať skutočnosti a podklady potrebné pre rozhodnutie v konaní.

Ustanovenie predstavuje odchýlku od § 32 ods. 1 správneho poriadku a je vhodné poznamenať, že takáto úprava je obsiahnutá vo všetkých právnych predpisoch (zákonoch) upravujúcich priemyselné práva.

§ 53

Lehota na podanie riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu úradu, t. j. rozkladu, je jeden mesiac od doručenia rozhodnutia. Úrad je, okrem výnimiek uvedených v odseku 2, viazaný rozsahom rozkladu. Ustanoven é sú aj výnimky, keď nie je podanie riadneho opravného prostriedku – rozkladu prípustné.

§ 54

Ustanovenie rozlišuje práva účastníka konania a práva tretej osoby.

Účastníkom konania sa priznáva všeobecne právo na nazeranie do spisov, právo robiť si zo spisov odpisy a výpisy, ako aj právo na vyhotovenie kópií za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovení m kópií a ich odoslaním, a to aj pred zverejnením prihlášky.

Právo tretích osôb na nazeranie do spisu je časovo obmedzené, tretím osobám právo na nazeranie do spisu, vrátane práva na vyhotovenie kópií prislúcha na základe žiadosti až po zverejnení prihlášky úžitkového vzoru.

Pred zverejnením prihlášky úžitkového vzoru je možno tretím osobám oznámiť len obmedzený okruh informácií týkajúcich sa prihlášky.

Odsek 3 upravuje výnimku z odseku 2 v prípade tretích osôb dotknutých prihláškou úžitkového vzoru.

Povinnou obsahovou náležitosťou prihlášky úžitkového vzoru sú podľa § 32 ods. 4 písm. e) identifikačné údaje pôvodcu či spolupôvodcov; v prihláške teda tieto údaje uvedené byť musia, no pôvodca môže v zmysle odseku 6 požiadať úrad o nesprístupnenie jeho identifikačných údajov tretím osobám.

Výnimku z práva pôvodcu úžitkového vzoru upraveného v odseku 6 predstavuje odsek 7; úrad môže v prípade preukázania právneho záujmu oznámiť žiadateľovi, či ním označená osoba je uvedená ako pôvodca v prihláške. Ustanovenie má zásadný význam napríklad pre zamestnávateľa pri prechode práva na ochranu úžitkovým vzorom, ktorý by sa inak nemohol domôcť svojho práva voči pôvodcovi.

Ustanovenie odseku 8 určuje časti spisu, ktoré sú z práva na nazeranie vylúčené.

§ 55

Vecná príslušnosť úradu na vedenie registra vyplýva jednak zo zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorší ch predpisov, ako aj z článku 12 odsek 1 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva.

Zápis do registra má formálno-právny charakter. Zápis v ňom uvedený sa považuje za platný, pokiaľ nie je rozhodnutím príslušného orgánu určené inak. Zápis údajov a skutočností vyplývajú cich zo zákona alebo z rozhodnutia príslušného orgánu sa nepovažuje za rozhodnutie vydané úradom.

Register má charakter verejnej listiny a preto každému patrí právo na nazeranie do registra.

§ 56

Povinnosť vydávať vestník vyplýva pre úrad z článku 12 odsek 2 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva, podľa ktorého sa jednotlivé členské krajiny zaviazali vydáva ť periodický úradný list.

§ 57

Pretože podľa článku 43 Zmluvy o patentovej spolupráci - PCT (Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 296/1991 Zb. o uložení listiny o prístupe È eskej a Slovenskej republiky k Zmluve o patentovej spolupráci dojednanej vo Washingtone 17. júna 1970 v znení neskorších úprav) môže prihlasovateľ medzinárodnej prihlášky (tzv. PCT - prihlášky) oznámiť, ž e jeho medzinárodná prihláška smeruje k registrácii úžitkového vzoru a nie k udeleniu patentu, predstavuje navrhované ustanovenie nevyhnutnú úpravu postupu prihlasovateľa takejto medzinárodnej prihláš ky pri vstupe do tzv. národnej fázy konania.

§ 58

Úsilie o efektívnosť a hospodárnosť konania sa premietlo aj do zásady obligatórneho zastúpenia cudzincov v konaní pred úradom. Úprava je v súlade s čl. 2 Paríž skeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva, v ktorom je upravený tzv. národný princíp.

Návrh predpokladá aj výnimky z tzv. povinného zastúpenia v konaní pred úradom; v odseku 2 je upravená vecná výnimka v súvislosti s úkonmi predchádzajúcimi a spojenými s určením dňa podania podľa § 33 návrhu a v odseku 3 výnimka osobná, keď sa povinnosť zastúpenia nevzťahuje na presne určený okruh fyzických a právnický osôb. Takýto účastník konania nemusí byť zastúpený oprávnen ým zástupcom, ale je povinný oznámiť úradu adresu na doručovania na území Slovenskej republiky.

Konanie pred úradom je špecifickým správnym konaním, priemyselnoprávne predpisy, vrátane návrhu zákona o úžitkových vzoroch, obsahujú množstvo právnych noriem odchyľujúcich sa noriem obsiahnutých vo v šeobecných predpisov o správnom konaní. Návrh zákona rešpektuje zásadu subsidiarity a špeciality všeobecných noriem obsiahnutých v správnom poriadku a noriem špeciálnych obsiahnutých v návrhu zá kona, pričom sú taxatívne určené inštitúty správneho poriadku, ktoré sa v konaní pred úradom neaplikujú.

K zastaveniu konania môže dôjsť na návrh účastníka, na podnet ktorého sa konanie začalo, ako aj v prípade, že účastník nevyhovie výzve úradu, resp. neodstráni vytýkané nedostatky.

Vymedzuje sa zásada písomnosti v styku s úradom ako aj zásada konania v štátnom jazyku. Možnosť urobiť podanie na úrad aj prostredníctvom elektronických prostriedkov v prípade, ak podanie nie je podpísané elektronickým podpisom, je spojená s jeho doplnením v písomnej forme do dvoch týždňov od uskutočnenia podania.

Za úkony a konania podľa návrhu zákona a za udržiavanie platnosti úžitkového vzoru sa platia poplatky podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorš ích predpisov.

§ 59

Ide o splnomocňujúce ustanovenie, ktoré konkrétne určuje okruhy podrobne upravené vykonávacím predpisom, t. j. vyhláškou, ktorú vydá úrad.

§ 60

Postup, uvedený v návrhu zákona, sa bude uplatňovať aj v prípade konania o prihláškach úžitkových vzorov a konania vo veciach úžitkových vzorov zahájeného pred nadobudnutím úč innosti navrhovanej právnej úpravy za predpokladu, že takéto konanie do nadobudnutia účinnosti navrhovanej právnej úpravy zostalo neukončené.

Navrhovaná nová zákonná úprava sa bude aplikovať aj v oblasti hmotnoprávnych ustanovení vo vzťahu k úžitkovým vzorom zapísaným pred nadobudnutím účinnosti tejto úpravy. Vznik, zmena a zánik prá v a vzťahov, viažucich sa k úžitkovému vzoru, ako aj nároky, ktoré z nich pochádzajú pred účinnosťou navrhovanej úpravy, sa budú posudzovať podľa doterajších predpisov.

§ 61

Do návrhu zákona, čl. I, sú premietnuté niektoré ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (viď § 23 ods. 5, § 28, 29, 30 a 31 návrhu). Do článku III návrhu, ktorý predstavuje novelizáciu patentového zákona, sa premieta ustanovenie bodu 8. článku 1 smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2004/27/ES z 31. marca 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES o právnych predpisoch spoločenstva týkajúcich sa liekov na humánne použitie.

Navrhovaným znením § 61 v spojitosti s návrhom transpozičnej prílohy navrhovateľ spĺňa požiadavky vyplývajúce z Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

§ 62

Navrhuje sa zrušenie zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov, tzn. zrušenie doteraz platnej právnej úpravy úžitkových vzorov.

K článku II:

K bodu 1.

Navrhovaným znením sa zabezpečí vypustenie položky 159 písm. f) sadzobníka správnych poplatkov, ktorá nadväzovala na zákon č. 271/2001 Z. z. o opatreniach proti porušovaniu práv duševné ho vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru, resp. na nariadenie Rady (ES) 3295/04, ktorým sa ustanovujú opatrenia zakazujúce uvoľnenie falšovaných a pirátskych tovarov do voľné ho obehu, ich export, reexport alebo uplatňovanie režimu suspenzie pre tieto tovary. V súčasnosti sú však oba tieto predpisy už zrušené a nahradené novou právnou úpravou, ktorá s poplatkom za podanie ž iadosti o prijatie opatrenia proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru nepočíta.

K bodu 2.

V položke sa slovo vypustilo z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 3.

Formulácia položky je upravená v súlade s § 6 zákona č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch.

K bodu 4.

Po novelizácii zákonov v oblasti priemyselno-právnej ochrany platná právna úprava inštitút odpustenia zmeškania lehoty nepozná. Uvedený inštitú t bol nahradený uvedením do predošlého stavu. Ide o zosúladenie s platnou legislatívnou úpravou.

K bodu 5.

Zložitosť konania nezodpovedá pôvodnej sume a nie je možné ho porovnávať s inštitútom pokračovania v konaní a uvedenia do predošlého stavu.

K bodu 6.

V položke 216 písm. b) sú body zosúladené s ustanoveniami zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov. Zvýšením výšky sumy poplatku dôjde k zjednoteniu sumy za rovnaký právny úkon vo všetkých predmetoch priemyselných práv.

K bodu 7.

Prevod autorského osvedčenia na patent už nie je možný – autorské osvedčenie platilo najviac 15 rokov od zákona č. 527/1990 Z. z. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích ná vrhoch v znení neskorších predpisov t. z. možnosť prevodu skončila. Bod 13. v položke 216 písm. b) sa vypustil z dôvodu, že pojem 'rozhodný údaj' je nekonkrétny, nie je definovaný v zá konoch priemyselno-právnej ochrany.

K bodu 8.

Pôvodná suma v súčasnosti už nepokrýva náklady na úplný prieskum.

K bodu 9.

Pôvodná suma už nepokrýva náklady prieskumu žiadosti. Žiadatelia o udelenie dodatkového ochranného osvedčenia sú výlučne farmaceutické firmy, ktoré v ďaka ochrane dodatkovým ochranným osvedčením získavajú dodatočnú ochranu pôvodného patentu.

K bodu 10.

Nový poplatok podľa Nariadenia Rady ES č. 1768/1992 o vytvorení dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá v platnom znení.

K bodu 11.

Prihlasovatelia alebo patentoví zástupcovia dodržiavajú termín na zaplatenie 2/3 poplatku v lehote 2 mesiacov odo dňa doručenia výzvy úradu, ale podklady zaslané na diskete, CD, DVD alebo elektronickou poštou sú zasielané neskôr (4 – 8 mesiacov). Uvedené má za následok predlžovanie konania, čo komplikuje aj zaraďovanie do vestní ka. Ak zaplatia 2/3 poplatok, podklady by mali byť doručené v elektronickej podobe, inak by mali zaplatiť poplatok v plnej výške. Doplnené elektronické médium DVD a zrušené obmedzenie typu Wordu.

K bodu 12.

Doplnenie formulácie podľa znenia Európskej patentovej dohody.

K bodu 13.

Ide o gramatickú opravu z dôvodu použitia nesprávnej koncovky.

K bodu 14.

Úrad neprepisuje preklady do formy patentových spisov a preto výška poplatku nezodpovedá dodatočne počtu strán, preto bola stanovená pevná suma za zverejnenie a spr ístupnenie prekladu.

K bodu 15.

Pôvodná suma nezodpovedá náročnosti konania a nákladom s tým spojených.

K bodu 16.

Pri vydávaní rozhodnutí je potrebné návrhy z podaní prepisovať do týchto rozhodnutí. Po doručení v elektronickej forme sa úradu ušetrí prá ca za prepisovanie.

K bodu 17.

V položke 218 zmena výšky sumy poplatku je potrebná vzhľadom na minimálne sumy stanovené Európskou patentovou organizáciou na rok 2005, ktoré je Slovenská republika povinná odvádzať na účet Európskej patentovej organizácie. Bola prehodnotená výška poplatkov na základe minimálnych súm stanovených Európskou patentovou organizáciou na rok 2006. Majiteľ mi dodatkového ochranného osvedčenia sú výlučne farmaceutické firmy, ktoré vďaka ochrane dodatkovým ochranným osvedčením získavajú dodatočnú ochranu pôvodného patentu.

K bodu 18.

Nový poplatok podľa Nariadenia Rady ES č. 1768/1992 o vytvorení dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá v platnom znení.

K bodu 19.

Poznámka k položke 218 je zosúladená s úpravou v patentovom zákone a doplnená o údaj, že poplatky sa platia bez výzvy a v predchádzajúcom roku platnosti.

K bodu 20.

Autorské osvedčenia už nemôžu byť platné, lebo ich platnosť bola 15 rokov od roku 1991 a teda ich platnosť skončila 31. 12. 2005.

K bodu 21.

Už sa nejedná len o zápisný systém, prebieha aj vecný prieskum prihlášky.

K bodu 22.

Položka je upravená podľa nového zákona o úžitkových vzoroch.

K bodu 23.

Položka je upravená podľa nového zákona o úžitkových vzoroch.

K bodu 24.

Položka je upravená podľa nového zákona o úžitkových vzoroch.

K bodu 25.

Ide o jazykovú - gramatickú opravu slova podľa § 21 ods. 2 zákona o úžitkových vzoroch.

K bodu 26.

Položka je upravená podľa nového zákona o úžitkových vzoroch, je zmenený, zjednotený systém konania o návrhu na výmaz.

K bodu 27.

Pri vydávaní rozhodnutí je potrebné návrhy z podaní prepisovať do týchto rozhodnutí. Po doručení v elektronickej forme sa úradu ušetrí práca za pr episovanie.

K bodu 28.

Položka je upravená podľa nového zákona o úžitkových vzoroch.

K bodu 29.

Úpravou položky 223 sa bod 2. v poznámke stal nadbytočný.

K bodu 30.

Zvýšením výšky sumy poplatku dôjde k zjednoteniu sumy za rovnaký právny úkon vo všetkých predmetoch priemyselných práv.

K bodu 31.

V položke 224 písm. c) sú body 7. a 8. upravené podľa zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch v znení zákona č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z. Zvýšením výšky sumy poplatku došlo k zjednoteniu sumy za rovnaký pr ávny úkon vo všetkých predmetoch priemyselných práv.

K bodu 32.

Bod 9. v položke 224 písm. c) sa vypustil z dôvodu, že pojem 'rozhodný údaj' je nekonkrétny, nie je definovaný v zákonoch priemyselno-právnej ochrany.

K bodu 33.

Doterajšia formulácia v položke 225 písm. a) nie je v súlade so zákonom. Pôvodná suma už nepokrýva náklady spojené s konaním ide o zjednotenie sumy za určenie s iný mi predmetmi priemyselných práv. Zvýšením výšky sumy poplatku v písm. b) dôjde k zjednoteniu sumy za rovnaký právny úkon vo všetkých predmetoch priemyselných práv.

K bodu 34.

Pri vydávaní rozhodnutí je potrebné návrhy z podaní prepisovať do týchto rozhodnutí. Po doručení v elektronickej forme sa úradu ušetrí prá ca za prepisovanie.

K bodu 35.

Zvýšenie výšky sumy poplatku je z dôvodu úmernosti dĺžky ochrany za jednotlivé obdobia platnosti dizajnu.

K bodu 36.

Zvýšením výšky sumy poplatku dôjde k zjednoteniu sumy za rovnaký právny úkon vo všetkých predmetoch priemyselných práv.

K bodu 37.

V položke 227 písm. b) formulácia bodu 6. sa zosúladila so zákonom č. 146/2000 Z. z. o ochrane topografií polovodičových výrobkov, pretože úrad neudeľuje nútenú licenciu, ale súd, a tý m sa aj znížila výška sumy poplatku. Bod 6. je zosúladený so znením zákona.

K bodu 38.

Bod 7. v položke 227 písm. b) sa vypustil z dôvodu, že pojem 'rozhodný údaj' je nekonkrétny, nie je definovaný v zákonoch priemyselno-právnej ochrany.

K bodu 39.

Body 7. a 8. v položke 227 písm. b) sú upravené podľa zákona o ochrane topografií polovodičových výrobkov.

K bodu 40.

Pri vydávaní rozhodnutí je potrebné návrhy z podaní prepisovať do týchto rozhodnutí. Po doručení v elektronickej forme sa úradu ušetrí prá ca za prepisovanie.

K bodu 41.

V položke 229 písm. a) sa navrhuje zvýšenie súm z dôvodu, že pôvodné sumy už nepokrývajú náklady spojené s konaním o ochranný známkach.

K bodu 42.

Zvýšením výšky sumy poplatku dôjde k zjednoteniu sumy za rovnaký právny úkon vo všetkých predmetoch priemyselných práv.

K bodu 43.

Bod 7. v položke 229 písm. b) sa vypustil z dôvodu, že pojem 'rozhodný údaj' je nekonkrétny, nie je definovaný v zákonoch priemyselno-právnej ochrany.

K bodu 44.

Pôvodná suma nezodpovedá zložitosti konania.

K bodu 45.

Pri vydávaní rozhodnutí je potrebné návrhy z podaní prepisovať do týchto rozhodnutí. Po doručení podaní v elektronickej forme sa úradu ušetrí prá ca za prepisovanie.

K bodu 46.

Pôvodné sumy pri obnove zápisu individuálnej ochrannej známky a kolektívnej ochrannej známky nezodpovedajú úmerne podaniu prihlášky a ochrana je tiež na desať rokov, ako pri podaní prihláška a jej zápise.

K bodu 47.

V niektorých prípadoch (napr. pri súdnych sporoch) úrad ochrannú známku zapíše do registra až po uplynutí jej ochrannej doby, t. j. po 10 rokoch od podania prihlášky ochrannej známky. Doteraz sa takáto situácia riešila analogicky podľa dizajnov a úžitkových vzorov, preto je namieste zakotviť túto úpravu aj v ochranný ch známkach.

K bodu 48.

Úrad zodpovedá za správnosť podanej žiadosti a tiež za preklad ZTS do francúzskeho jazyka. Pôvodná výška sumy poplatku nezodpovedá nákladom.

K bodu 49.

Navrhuje sa zosúladiť názov nadpisu so zákonom č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 50.

V položke 233 sa písmeno b) vypustilo z dôvodu, že poľnohospodárske výrobky a potraviny nie je možné chrániť na národnej úrovni a pojem 'rozhodný údaj' je nekonkrétny, nie je definovaný v z ákonoch priemyselno-právnej ochrany.

K bodu 51.

Zjednotenie výšky sumy poplatku s inými predmetmi priemyselných práv – napr. s topografiami polovodičových výrobkov.

K bodu 52.

Pri vydávaní rozhodnutí je potrebné návrhy z podaní prepisovať do týchto rozhodnutí. Po doručení v elektronickej forme sa úradu ušetrí práca za prepisovanie.

K článku III:

K bodu 1.

1. novembra 2001 nadobudol účinnosť (s výnimkou štvrtej časti a piatej časti) zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zá konov (patentový zákon). Do patentového zákona boli transponované, v zmysle Asociačnej dohody medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou, a to ešte pred vstupom SR do EÚ, ustanovenia smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 98/44/ES zo 6. júla 1998 o právnej ochrane biotechnologických vynálezov. Ustanovenie § 6 ods. 2 patentového zákona predstavuje v spojení s odsekom 1 písm. e) etický štandard vo forme vý luky patentovateľnosti riešení, ktoré sú považované za odporujúce dobrým mravom v oblasti klonovania a genetických manipulácií. Predmetné ustanovenia predstavujú premietnutie článku 6 smernice 98/44/ES.

Navrhovaná zmena v § 6 ods. 2 písm. d) patentového zákona predstavuje len spresnenie formulácie v súlade so znením článku 6 ods. 2 písm. d) smernice 98/44/ES.

K bodu 2.

V § 7 ods. 3 je definovaný tzv. fiktívny (skrytý) stav techniky, ktorý zohráva úlohu pri posudzovaní novosti vynálezu. Súčasťou tohto stavu techniky sú aj európske patentové prihláš ky s určením pre SR, ak budú v deň, od ktorého patrí prihlasovateľovi patentovej prihlášky právo prednosti alebo po tomto dni zverejnené.

Navrhovaná zmena § 7 ods. 3 predstavuje spresnenie toho, čo sa považuje za zverejnenie európskej patentovej prihlášky s určením pre SR, keďže za zverejnenie tejto prihlášky sa považuje alebo oznámenie o sprí stupnení prekladu patentových nárokov v slovenskom jazyku vo vestníku alebo oznámenie o sprístupnení patentového spisu v slovenskom jazyku vo vestníku.

K bodom 3. – 6.

Úpravy predstavujú zjednodušenie spôsobu určovania výšky odmeny a dodatočného vyrovnania, ktoré prislúcha pôvodcovi vynálezu v prípade, ak voči nemu zamestnávateľ uplatnil právo na rie šenie. Návrh opúšťa zložitý spôsob určovania výšky odmeny v zmysle odseku 6, právo pôvodcu na primeranú odmenu, spôsob určenia jej výšky ako aj právo pôvodcu na dodatočné vyrovnanie v zmysle odseku 5 zostáva, s drobnou modifikáciou, zachované.

Pri určovaní výšky odmeny je rozhodujúci technický a hospodársky význam vynálezu a prínos dosiahnuteľný jeho využitím alebo iným uplatnením. Ani pri určovaní výšky odmeny nie je relevantná skutočnosť, či zamestnávateľ zažiadal o patentovú ochranu alebo nie, no ani tá skutočnosť, či zamestnávateľ vynález reálne využil alebo uplatnil, tzn. výška odmeny sa určuje bez ohľadu na konkr étny zisk, resp. prínos pre zamestnávateľa, rozhodný je zisk, resp. prínos potenciálny, čo vyplýva aj z použitia gramatického tvaru 'prínos dosiahnuteľný'.

K bodu 7.

Navrhovaná zmena spresňuje princíp vyčerpania práv, pričom zakotvuje princíp tzv. komunitárneho vyčerpania práv (existencia princípu komunitárneho vyčerpania práv je odvodená z judikatú ry Európskeho súdneho dvora).

Podľa uvedeného princípu majiteľ patentu, ktorý umiestnil výrobky chránené patentom na trh v EÚ alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, vyčerpal týmto umiestnen ím svoje práva duševného vlastníctva a stratil právo ovplyvňovať ich naslednú distribúciu v rámci členských štátov EÚ alebo štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodá rskom priestore.

K bodu 8.

Navrhovaná úprava je spresnením v súlade s článkom 11 ods. 1 smernice 98/44/ES. Súčasne sa v súlade so znením uvedeného článku smernice 98/44/ES vkladá odkaz na právne záväzný akt Eur ópskych spoločenstiev, čo v čase prijatia patentového zákona (s účinnosťou od 1.11. 2001) neprichádzalo do úvahy.

K bodu 9.

Navrhované doplnenie vychádza a je v súlade s bodom 8. článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/27/ES z 31. marca 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES o právnych predpisoch spoloč enstva týkajúcich sa liekov na humánne použitie.

K bodom 10. a 11.

Èlánok 12 ods. 1 a 2 smernice 98/44/ES upravuje problematiku tzv. krížových alebo vzájomných licencií na využívanie biotechnologického vynálezu, resp. odrody rastliny.

Problematika týchto krížových licencií je upravená v § 27 patentového zákona, ako aj v § 10 zákona č. 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat v znení neskorší ch predpisov.

Navrhovanou úpravou § 27 ods. 6, tzn. vložením slova 'krížovej', dochádza k zdôrazneniu krížovej alebo vzájomnej povahy predmetných licencií.

Vložením nového odseku sa v súlade s článkom 12 odsek 2 smernice 98/44/ES priznáva majiteľovi šľachtiteľského osvedčenia právo na udelenie krížovej nútenej licencie na využívanie biotechnologick ého vynálezu, a to v prípade, ak majiteľ patentu získal, resp. bola mu udelená nútená licencia na využívanie dotknutej odrody rastliny.

Pojem 'krížová licencia' nie je v patentovom práve pojmom neznámym, stretávame sa s ním napr. v článku 31 dohovoru TRIPS. Synonymicky sa používajú aj termíny protilicencia alebo vzájomná licencia.

K bodu 12.

Navrhuje sa vypustenie ustanovení, ktoré boli do patentového zákona zapracované s úmyslom vytvoriť mechanizmus brániaci zániku predmetu záložného práva púhym nezaplatením udržiavací ch poplatkov.

Keďže na zaplatenie poplatku za udržiavanie patentu v platnosti (položka 218 sadzobníku správnych poplatkov, časť XVI.,) je v zmysle § 3 zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorší ch predpisov oprávnená akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, teda aj prípadný záložný veriteľ, javí sa existencia vyššie opísaného 'mechanizmu' ako nadbytočná. Navyše § 31 odsek 4 ustanovuje osobitný spôsob zániku patentu, ktorý však nemusí byť v konkrétnom prípade v súlade s požiadavkou vyplývajúcou z článku 5bis odsek 1 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselné ho vlastníctva.

K bodu 13.

Navrhovaná zmena predstavuje zmenu formulácie pri rešpektovaní znenia článku 5 ods. 1 písm. a) iii) Dohovoru o patentovom práve (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 99/2005 Z. z. o pristúpení Slovenskej republiky k Dohovoru o patentovom práve).

Dohovor o patentovom práve (PLT) bol prijatý 1.6.2000, prezident Slovenskej republiky podpísal listinu o pristúpení k dohovoru PLT 25.6.2002 a dohovor PLT nadobudol platnosť 28.4.2005.

Výsledkom dohovoru PLT je zjednotiť a zrýchliť proces získania a udržania patentu, resp. harmonizácia formálnych požiadaviek, ktoré určujú národné a regionálne patentové úrady a zmodernizovanie konaní na získanie a udržanie patentu v platnosti. Znenie, v tom čase ešte neplatného, dohovoru PLT a jeho vykonávacích predpisov bolo využité už pri legislatívnych prácach na rekodifikácii patentového zá kona v rokoch 2000/2001. Cieľom uvedených legislatívnych prác bol zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon).

K bodu 14.

S účinnosťou od 1.3.2007 bol zákonom č. 84/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zá kon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov novelizovaný aj patentový zákon.

Navrhuje sa legislatívno – technická úprava; keďže uvedenou novelizáciou bol do § 79 vložený nový odsek a označenie nasledujúcich odsekov sa zmenilo, je v tejto súvislosti potrebné aktualizovať aj odkaz v § 35 ods. 3.

K bodu 15.

Znenie ustanovenia sa precizuje v súlade so znením článku 5 ods. 5 a 6 dohovoru PLT.

K bodu 16.

Nové znenie sa navrhuje v dôsledku navrhovaného vloženia nového § 35a.

K bodu 17.

Navrhuje sa vloženie nového §, do znenia ktorého sa premieta ustanovenie článku 5 ods. 7 dohovoru PLT. Podľa navrhovaného ustanovenia, ak prihlasovateľ uplatnil v prihláške právo prednosti, môže časť prihlášky – konkrétne ide o časť, ktorá sa javí ako opis – nahradiť odkazom na prvú prihlášku, t. j. prihlášku, z ktorej odvodzuje právo prednosti. Súčasne sa upravujú aj nále žitosti, ktoré musí odkaz na prvú prihlášku obsahovať, ako aj povinnosť prihlasovateľa predložiť na výzvu úradu kópiu prvej prihlášky, resp. jej preklad do slovenského jazyka. Následok nesplnenia po žiadavky na obsahové náležitosti alebo nevyhovenia výzve úradu je, v súlade so znením dohovoru PLT, taký, že prihláška bude považovaná za nepodanú.

K bodom 18. a 19.

Navrhuje sa zosúladenie terminológie, a to aj v súvislosti s terminológiou použitou v iných priemyselnoprávnych predpisoch. Prihláška, z ktorej sa odvodzuje právo prednosti, sa označuje ako prvá prihláška.

K bodom 20. a 21.

Navrhuje sa zmena ustanovenia upravujúceho možnosť uplatnenia práva prednosti v prípade, že patentová prihláška je podaná po uplynutí 12 mesiacov od vzniku práva prednosti (prioritná lehota podľa Èlánku 4 C (1) Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva), a to na základe žiadosti o dodatočné priznanie práva prednosti; v tomto prípade musí prihlasovateľ vo svojej žiadosti primerane odô vodniť skutočnosti, ktoré bránili včasnému podaniu prihlášky. Je treba zdôrazniť, že tieto skutočnosti alebo okolnosti sa musia nachádzať mimo sféry vplyvu prihlasovateľa, prihlasovateľ ich nemohol nijak ým spôsobom ovplyvniť. Táto požiadavka je platnom znení patentového zákona zakotvená formuláciou 'bez jeho zavinenia'. V súlade so znením článku 13 ods. 2 iv) dohovoru PLT sa navrhuje modifikácia formul ácie uvedenej požiadavky na charakter skutočností brániacich včasnému podaniu prihlášky, resp. dôvodu zmeškania lehoty 12 mesiacov od vzniku práva prednosti – k podaniu prihlášky nedošlo v rá mci ustanovenej lehoty 'napriek náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti'.

K bodu 22.

Zavádza sa nový inštitút 'odbočenia' z prihlášky úžitkového vzoru na patentovú prihlášku. Ustanovenie dáva možnosť prihlasovateľovi úžitkového vzoru zo svojej prihláš ky úžitkového vzoru tzv. odbočiť a požiadať podaním patentovej prihlášky aj o udelenie patentu, a to pre rovnaký predmet (vynález), pričom úrad uzná prihlasovateľovi dátum podania, prípadne aj prá vo prednosti z prihlášky úžitkového vzoru. Podmienkou odbočenia je, okrem zhodnosti predmetu (vynálezu), aj to, že patentovú prihlášku musí prihlasovateľ podať v lehote konkrétne určenej navrhovaný m ustanovením.

Platné právne predpisy v oblasti vynálezov, resp. úžitkových vzorov poznajú 'odbočenie' z patentovej prihlášky na prihlášku úžitkového vzoru (§ 10 zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkový ch vzoroch v znení neskorších predpisov, resp. § 35 návrhu zákona o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

K bodu 23.

Navrhuje sa vloženie nových odsekov do ustanovenia § 38 týkajúceho sa špecifík prihlášky biotechnologického vynálezu. Navrhované doplnenie je premietnutím ustanovení článku 13 ods. 2 až 5 smernice 98/44/ES a týka sa prístupu k biologickému materiálu uloženému v uznávanej ukladacej inštitúcii. Biologický materiál sa sprístupňuje na základe žiadosti, a to prostrední ctvom poskytnutia vzorky. V súlade so znením smernice 98/44/ES sa biologický materiál sprístupňuje až odo dňa zverejnenia prihlášky. (Smernica 98/44/ES v článku 13 odsek 2 písmeno a) síce umožňuje sprí stupnenie biologického materiálu aj v čase pred prvým zverejnením patentovej prihlášky, no len osobám, ktoré sú na to oprávnené podľa vnútroštátneho patentového práva. Vnútroštátne, slovensk é patentového práva ani podľa jeho navrhovaných zmien však prístup k biologickému materiálu v čase pred prvým zverejnením patentovej prihlášky nepripúšťa, resp. k nemu neoprávňuje ž iadny subjekt.) V období od zverejnenia prihlášky do udelenia patentu je biologický materiál prístupný na základe žiadosti komukoľvek, no súčasne má prihlasovateľ možnosť využiť svoje prá vo a obmedziť prístup k biologickému materiálu v tomto období len pre nezávislých expertov. Toto právo prihlasovateľ realizuje prostredníctvom žiadosti, ktorá musí byť úradu podaná pred zverejnením prihl ášky. V období po udelení patentu je uložený biologický materiál prístupný komukoľvek bez obmedzenia.

Osobe, ktorej bola vzorka biologického materiálu poskytnutá, sa počas platnosti patentu ustanovujú konkrétne povinnosti vo vzťahu k poskytnutej vzorke.

Podľa § 10 vyhlášky ÚPV SR č. 223/2002 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zá kon), sa na sprístupnenie uloženého biologického materiálu verejnosti vzťahujú podmienky ustanovené Budapeštianskou zmluvou o medzinárodnom uznávaní uloženia mikroorganizmov na účely patentové ho konania a Vykonávacím predpisom k Budapeštianskej zmluve (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 212/1989 Zb.) Pozornosť je treba zamerať predovšetkým na pravidlo 11 Vykonávacieho predpisu.

V súvislosti s predmetnými ustanoveniami smernice 98/44/ES predkladateľ považuje za nevyhnutné poznamenať, že táto smernica bola transponovaná v roku 2001 zákonom č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranný ch osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon), pričom bola v Doložke zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie konštatovaná kompatibilita v plnom rozsahu. Konkrétne predmetné ustanovenia článku 13 ods. 2 až 5 smernice 98/44/ES boli zodpovedajúcim spôsobom premietnuté do § 9 návrhu vykonávacieho predpisu k patentovému zákonu, no na zá klade stanovísk Stálej pracovnej komisie Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky pre technické právne predpisy, zo 17. zasadnutia konaného dňa 6.12.2001 a 21. zasadnutia konaného dňa 13.3.2002, k návrhu vyhláš ky Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zá kon) a z nich vyplývajúcich odporúčaní bolo znenie § 9 vyhlášky preformulované do v súčasnosti platnej podoby.

K bodu 24.

Èlánok 14 odsek 1 smernice 98/44/ES bol ešte v predvstupovom období v roku 2002 premietnutý do ustanovenia § 9 vyhlášky ÚPV SR č. 223/2002 Z.z.. ktorou sa vykoná va zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon). Aj v súvislosti s článkom 7 ods. 2 Ústavy SR sa navrhuje premietnutie predmetn ého ustanovenia smernice 98/44/ES priamo do patentového zákona.

Jednou z podmienok, ustanovených Budapeštianskou zmluvou o medzinárodnom uznávaní uloženia mikroorganizmov na účely patentového konania a Vykonávacieho predpisu k nej, pre opätovné uloženie biologického materi álu v uznávanej ukladacej inštitúcii je písomné vyhlásenie deponenta o tom, že novoukladaný mikroorganizmus sa zhoduje s tým, ktorý bol predmetom predchádzajúceho uloženia (pravidlo 6.2. (a) (ii),. Tá to podmienka je identická s podmienkou ustanovenou v čl. 14 ods. 2 smernice 98/44/ES. Keďže č. 14 ods. 1 smernice 98/44/ES ustanovuje, že nové uloženie materiálu sa povolí za rovnakých podmienok, ako sú ustanovené v Budapeštianskej zmluve, už z tohto znenia čl. 14 ods. 1 smernice 98/44/ES vyplýva aj povinnosť predloženia písomné vyhlásenie deponenta o tom, že novoukladaný mikroorganizmus sa zhoduje s tým, ktorý bol predmetom predchádzajúceho uloženia.

K bodu 25.

Navrhuje sa nová definícia rozsahu povolených úprav prihlášky a predovšetkým sa dopĺňa možnosť rozdelenia prihlášky aj z vlastného popudu prihlasovateľa (Èlánok 4 G (2) Paríž skeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva). Súčasné znenie patentového zákona pozná vylúčenie prihlášky, resp. rozdelenie prihlášky len v prípade nesplnenia podmienky jednotnosti vynálezu podľa § 37 ods. 3 patentového zákona.

K bodu 26.

Návrhom dochádza k zjednoteniu podmienky preukázania právneho záujmu navrhovateľa v prípade zrušenia patentu po jeho zániku. V zmysle návrhu je navrhovateľ povinný preukázať právny zá ujem na zrušení patentu bez ohľadu na okolnosť, či k zániku patentu došlo pred podaním návrhu na jeho zrušenie, alebo až v priebehu konania o zrušení patentu.

K bodu 27.

Navrhovaná úprava vychádza z praktických skúseností úradu. Aj keď inštitút pokračovania v konaní sa využíva v prípade zmeškania úradom určenej lehoty na vykonanie úkonu, tzn. pož iadať o pokračovanie v konaní je logicky možné až po zmeškaní, t. j. uplynutí určenej lehoty, úrad sa často stretáva so žiadosťami podanými pred uplynutím určenej lehoty. Z toho dô vodu sa navrhuje zdôraznenie podstaty inštitútu pokračovania v konaní.

K bodu 28. a 31.

Navrhuje sa jazyková – štylistická úprava dotknutých ustanovení.

K bodu 29.

Navrhovaná zmena ustanovenia upravujúceho výnimky, kedy nie je možné vyhovieť žiadosti o predĺženie lehoty alebo žiadosti o pokračovanie v konaní opätovne súvisí s dohovorom PLT. Pravidlo 12 ods. 5 písm. a) PLT v spojení s článkom 11 ods. 3 PLT taxatívne ustanovuje prípady, kedy nie sú zmluvné strany povinné vyhovieť žiadosti o predĺženie lehoty, resp. pokrač ovanie v konaní. Keďže v zmysle článku 2 ods. 1 PLT zmluvná strana nemôže stanoviť podmienky, ktoré sú pre prihlasovateľa / majiteľa patentu menej priaznivé ako podmienky ustanovené dohovorom PLT, pristú pil navrhovateľ k úprave dotknutého ustanovenia patentového zákona.

Na základe návrhu nie je možné vyhovieť žiadosti o pokračovanie v konaní v prípade lehoty podľa § 47 ods. 1 a 2 – ide o úradom určené lehoty v rámci konania o návrhu na zrušenie patentu, č o zodpovedá výnimke podľa pravidla 12 ods. 5 písm. a) vi) PLT – úľava pri lehote na konanie inter partes.

K bodu 30.

Navrhuje sa štylistická úprava, a to v súvislosti s formuláciou použitou v § 51 ods. 4.

K bodu 32.

Navrhuje sa obmedzenie nevyvrátiteľnej právnej domnienky o vyhovení žiadosti v prípade nečinnosti úradu len pre prípad žiadosti o predĺženie lehoty. Potreba navrhovanej zmeny vyplynula z praxe ú radu.

K bodu 33.

Navrhuje sa zmena ustanovenia upravujúceho mechanizmus uvedenia do predošlého stavu (restitutio in integrum). Uvedenie do predošlého stavu je závislé na existencii objektívnej prekážky znemožňujúcej účastníkovi konania dodržanie zákonnej alebo úradom určenej lehoty na vykonanie úkonu. V platnom znení je objektívna povaha prekážky zakotvená formuláciou 'bez vlastného zavinenia'. V súlade so znen ím článku 12 ods. 1 iv) dohovoru PLT sa navrhuje modifikácia uvedenej formulácie na 'napriek náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti'.

K bodu 34.

V zmysle platného znenia patentového zákona môže účastník konania požiadať úrad o uvedenie do predošlého stavu v subjektívnej lehote 2 mesiacov od zániku prekážky, najneskôr vš ak v objektívnej lehote 12 mesiacov od uplynutia zmeškanej lehoty. Návrhom sa znenie dotknutého ustanovenia dopĺňa o špeciálnu objektívnu lehotu, a to v prípade zmeškania dodatočnej lehoty na zaplatenie udrž iavacieho poplatku v zmysle Èlánku 5bis odsek 1 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva. Navrhovaná úprava vyplýva a je v súlade s pravidlom 13 ods. 2 ii) PLT.

K bodu 35.

Účastníkovi konania sa ukladá povinnosť uviesť v žiadosti o uvedenie do predošlého stavu aj deň zániku prekážky, pre ktorú úkon nemohol vykonať. Uloženie tejto povinnosti je v priamej s úvislosti so znením § 52 odsek 1; určenie dňa zániku prekážky je nevyhnutné pre počítanie subjektívnej lehoty v zmysle § 52 odsek 1.

K bodu 36.

Navrhovaná zmena ustanovenia § 52 ods. 5 upravujúceho výnimky, kedy nie je možné vyhovieť žiadosti o uvedenie do predošlého stavu vyplýva a je v súlade so znením dohovoru PLT.

Pravidlo 13 ods. 3 PLT v spojení s článkom 12 ods. 2 PLT taxatívne ustanovuje prípady, kedy nie sú zmluvné strany povinné vyhovieť žiadosti o uvedenie do predošlého stavu. Keďže v zmysle člá nku 2 ods. 1 PLT zmluvná strana nemôže stanoviť podmienky, ktoré sú pre prihlasovateľa / majiteľa patentu menej priaznivé, ako podmienky ustanovené dohovorom PLT, pristúpil navrhovateľ k úprave dotknuté ho ustanovenia patentového zákona.

K bodu 37.

Navrhuje sa štylistická úprava, a to v súvislosti s formuláciou použitou v § 52 ods. 5.

K bodu 38.

Navrhuje sa vypustenie slova 'zverejnenej' z ustanovenia § 52 odsek 8 patentového zákona; toto ustanovenie bolo pri tvorbe patentového zákona prevzaté z článku 122 ods. 6 Dohovoru o udeľovaní euró pskych patentov (Európsky patentový dohovor) (Oznámenie ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 376/2002 Z.z.) . Èl. 122 ods. 6 EPD však hovorí o využívaní vynálezu, ktorý bol predmetom euró pskej patentovej prihlášky (čiže zverejnenie alebo nezverejnenie prihlášky nie je relevantné) alebo európskeho patentu. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ pristupuje k vypusteniu dotknutého slova 'zverejnenej', ktor é nemá oporu v znení čl. 122 ods. 6 EPD, z predmetného ustanovenia patentového zákona.

Navrhuje sa aj štylistická úprava – vypustenie slova 'naďalej'.

K bodu 39.

S účinnosťou od 1.3.2007 bol zákonom č. 84/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zá kon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov novelizovaný aj patentový zákon.

Navrhuje sa legislatívno – technická úprava; keďže uvedenou novelizáciou bol do § 79 vložený nový odsek a označenie nasledujúcich odsekov sa zmenilo, je v tejto súvislosti potrebné aktualizovať aj odkaz v § 55 ods. 3 písm. b).

K bodu 40.

Predmetné ustanovenie sa navrhuje ako obsolentné vypustiť, pretože poplatok za podanie riadneho opravného prostriedku, t. j. rozkladu proti rozhodnutiu úradu – položka 215 písm. b) sadzobníka sprá vnych poplatkov bola s účinnosťou od 1.1.2004 zákonom č. 583/2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov zo sadzobníka sprá vnych poplatkov vypustená.

K bodu 41.

Následkom nepredloženia medzinárodnej PCT prihlášky úradu v lehote 31 mesiacov od vzniku práva prednosti, je priznanie práva prednosti v súlade s § 36 ods. 1 písm. a) patentového zá kona, t.j. priznanie práva prednosti ku dňu podania prihlášky.

K bodu 42.

V súvislosti s navrhovanými zmenami v § 11 patentového zákona je nevyhnutné zmeniť aj použitý odkaz.

K bodu 43.

Navrhovaná zmena sa dotýka vykonávania Dohovoru o udeľovaní európskych patentov (EPD). V zmysle článku 67 EPD odo dňa zverejnenia poskytuje európska patentová prihláška prihlasovateľovi v zmluvn ých štátoch určených vo zverejnenej prihláške prechodnú ochranu podľa článku 64 EPD. V zmysle § 60 ods. 3 patentového zákona sa teda dňom sprístupnenia prekladu patentových ná rokov verejnosti prihlasovateľovi európskej patentovej prihlášky priznávajú rovnaké práva ako prihlasovateľovi podľa patentového zákona. Odkaz použitý v uvedenom ustanovení patentového zákona vš ak rozsah práv priznaných prihlasovateľovi európskej patentovej prihlášky bezdôvodne obmedzuje; preto navrhovateľ pristupuje k jeho vypustení.

K bodu 44.

Navrhovaná zmena vyplýva a je v súlade so znením článku 67 ods. 4 Európskeho patentového dohovoru (EPD). Upravuje sa vzťah účinku späťvzatia určenia pre Slovenskú republiku, t. j. procesné ho úkonu pred Európskym patentovým úradom, vo vzťahu k účinkom na území Slovenskej republiky.

K bodu 45.

Navrhuje sa vypustenie nesprávneho odkazu na § 51 ods. 5.

K bodom 46. a 47.

V štvrtej časti patentového zákona nazvanej Vykonávanie Európskeho patentového dohovoru sa navrhujú zmeny vyplývajúce zo znenia Reví zie znenia textu Dohovoru o udeľovaní európskych patentov (Európsky patentový dohovor), ktorá bola uzavretá 29.11.2000 v Mníchove.

Národná rada SR vyslovila súhlas s Dohovorom o udeľovaní európskych patentov (Európsky patentový dohovor) ako aj s predmetnou revíziou (označ ovanou aj ako EPD 2000) uznesením č. 1920 z 15.2. 2002 a súčasne rozhodla, že ide o dohovor a revíziu dohovoru podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, ktoré majú prednosť pred zákonmi SR. Prezident SR podpísal listiny o pr ístupe SR k dohovoru a revízii dohovoru 22.3.2002. (viď Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 376/2002 Z.z.)

Revidované znenie EPD, t. j. EPD 2000 vstúpi do platnosti v zmysle článku 8 Revízneho aktu 13. decembra 2007.

Navrhované zmeny patentového zákona sú odrazom zmien vyplývajúcich z EPD 2000.

K bodu 48.

Ustanovenie týkajúce sa zmeny európskej patentovej prihlášky na národnú prihlášku úžitkového vzoru systematicky spadá do oblasti úpravy úžitkových vzorov, preto navrhovateľ pristú pil k jeho vypusteniu z patentového zákona a predmetnú úpravu zaradil do návrhu zákona o úžitkových vzoroch (§ 36 návrhu).

K bodu 49.

V ustanovení upravujúcom procesný postup úradu v prípade splnenia všetkých požadovaných podmienok pre udelenie európskeho patentu je nevyhnutné doplniť odkaz aj na podmienku podľa § 63 odseku 3, pretože majiteľ európskeho patentu má možnosť predložiť preklad európskeho patentového spisu v dodatočnej lehote podľa § 63 ods. 3.

K bodu 50.

Po oznámení o udelení európskeho patentu v európskom patentovom vestníku úrad pristúpi k zápisu európskeho patentu do registra európskych patentov, ale len za splnenia podmienok ustanovených § 63 ods. 2 alebo 3, t. j. majiteľ európskeho patentu je povinný na zaplatenie poplatku za zverejnenie, oznámenie adresy na doručovanie na území SR a na predloženie prekladu patentového spisu do slovenského jazyka v urč enej eventuálne aj dodatočnej lehote. V tomto zmysle je nevyhnutné doplniť ustanovenie § 63 ods. 7 patentového zákona.

K bodom 51. – 57.

Navrhuje sa zosúladenie terminológie použitej v štvrtej časti patentového zákona, ktorá sa týka vykonávania Európskeho patentového dohovoru, s oficiálnym prekladom tohto dohovoru uverejnený m v Zbierke zákonov.

V bode 54. sa navyše navrhuje zmena súvisiaca s EPD 2000, ktoré vstúpi do platnosti 13. decembra 2007. (viď odôvodnenie k bodom 46. a 47.).

K bodu 58.

S účinnosťou od 1.3.2007 bol zákonom č. 84/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zá kon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov novelizovaný aj patentový zákon.

Navrhuje sa legislatívno – technická úprava; keďže uvedenou novelizáciou bol do § 79 vložený nový odsek a označenie nasledujúcich odsekov sa zmenilo, je v tejto súvislosti potrebné aktualizovať v celom texte patentového zákona odkaz na § 79 ods. 9 (platné znenie patentového zákona).

K bodu 59.

Navrhuje sa doplnenie prílohy k patentovému zákonu (tzv. transpozičnej prílohy) o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/27/ES z 31. marca 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES o právnych predpisoch spoloč enstva týkajúcich sa liekov na humánne použitie, a to z dôvodu, že do návrhu zákona sa v čl. III bod 9. Premieta časť znenia bodu 8. článku 1 tejto smernice (konkrétne ide o nasledujúce ustanovenie smernice: 'Realizácia potrebných štúdií a skúšok na účely uplatnenia odsekov 1, 2, 3 a 4 a splnenie následných praktických požiadaviek sa nepokladá za porušenie patentových práv alebo dodatočných ochrann ých osvedčení.').

K článku IV:

Navrhuje sa účinnosť zákona 1. januára 2008.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 1.8.2007.

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Darina Kyliánová v. r.

predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu