Zákon o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov 516/2008 účinný od 01.07.2015 do 31.12.2015

Vládny návrh zákona o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

7

14

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014.

Cieľom predloženého návrhu zákona je komplexná úprava práv a povinností osôb pôsobiacich v oblasti audiov ízie, úprava jednotlivých evidencií v oblasti audiovízie, jednotného systému označovania, postavenia a pôsobnosti Slovenského filmového ústavu a úprava podmienok na odborné uchovávanie originálnych nosičov audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov tvoriacich audiovizuálne dedičstvo Slovenskej republiky.

Potreba novej komplexnej právnej úpravy vyplynula predovšetkým z pož iadaviek aplikačnej praxe, pričom však návrh zákona vychádza z doterajšej právnej úpravy, ktorou je zákon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediá lnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ' audiovizuálny zákon').

Z dôvodu prehľadnosti je samotný návrh zákona rozdelený na devä ť častí. Prvá časť návrhu zákona – všeobecné ustanovenia obsahuje vymedzenie predmetu úpravy a definície základných pojmov.

Druhá časť návrhu zákona – evidencie up ravuje evidenciu slovenských audiovizuálnych diel, evidenciu osôb pôsobiacich v audiovízii a evidenciu nezávislých producentov. Podľa v súčasnosti platného audiovizuálneho zákona vedie Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky zoznam slovenských audiovizuá lnych diel, zoznam slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov, zoznam slovenských multimediálnych diel, zoznam osôb pôsobiacich v audiovízii a register nezávislých producentov. V zmysle návrhu zákona prechádza evidencia slovenských audiovizuálnych diel a evidencia osôb pôsobiacich v audiovízii na Slovenský filmový ústav a evidencia nezávislých producentov na Audiovizuálny fond. Vzhľadom na to, že zoznam slovenských multimediálnych diel obsahuje iba dve multimediálne diela, nie je na vedenie takejto evidencie dôvod. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky bude viesť iba zoznam slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov, ktorý však vzhľ adom na charakter diel, ktoré obsahuje, bude upravený v zákone č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Na základe požiadaviek aplikačnej praxe dochádza ná vrhom zákona k zmene definície nezávislého producenta, ktorým je v zmysle návrhu zákona výrobca audiovizuálneho diela zapísaný v zozname nezávislý ch producentov, ktorý nie je vysielateľom, nie je s vysielateľom personálne prepojený ani majetkovo prepojený a minutáž audiovizuálnych diel ním vyrobených p ôvodne pre televízne vysielanie jedného televízneho vysielateľa nepredstavuje viac ako 90% celkovej minutáže audiovizuálnych diel vrátane ním vyrobených kinematografických diel. Status nezávislého producenta má aj výrobca audiovizuálneho diela, ktorý nie je personálne prepojený ani majetkovo prepojený s vysielateľom a je považovaný za nezávislého producenta v členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Euró pskeho dohovoru o cezhraničnej televízii.

V tretej časti návrhu zákona – ochrana maloletých je upravený jednotn ý systém označovania, určovanie a zverejňovanie vekovej vhodnosti a obmedzenie prístupu k audiovizuálnemu dielu, zvukovému záznamu umeleckého výkonu a multimediálnemu dielu, ktoré sú určené len dospelým. Úprava jednotného systé mu označovania, ktorý je systémom klasifikácie audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov poskytovaných prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na pož iadanie a programov alebo iných zložiek programovej služby vekovou vhodnosťou z hľadiska ich neprístupnosti, nevhodnosti alebo vhodnosti pre vekovú skupinu maloletých do 7, 12, 15 alebo 18 rokov, vychádza z platnej právnej úpravy. Novou právnou úpravou sa zrušila povinnosť výrobcu slovensk ého audiovizuálneho diela, výrobcu slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu a výrobcu slovenského multimediálneho diela určovať ich vekovú vhodnosť. V zmysle návrhu zákona bude určovať a zverejňovať vekovú vhodnosť audiovizuálneho diela, zvukového záznamu umeleckého výkonu a multimediálneho diela ich distributér. Povinnosť zverejňovať vekovú vhodnosť zostáva zachovaná pre prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia, prevádzkovateľa mediatéky a pre prevádzkovateľa počítačovej herne.

Štvrtá časť návrhu zákona obsahuje osobitné ustanovenia o jazykovej úprave audiovizuá lneho diela a multimediálneho diela a piata časť návrhu zákona upravuje podmienky uverejňovania reklamy pri audiovizuálnom predstavení, pri verejnom rozširovaní reklamy na nosič i spolu s audiovizuálnym dielom alebo multimediálnym dielom a podmienky umiestňovania produktov.

Šiesta časť návrhu zákona upravuje postavenie, poslanie, činnosť, orgány a organizáciu Slovenského filmového ústavu, rovnako ako aj nakladanie s majetkom štátu v správe Slovenského filmového ú stavu, ktorý je príspevkovou organizáciou štátu a vykonáva štátnu správu v oblasti ochrany audiovizuálneho dedičstva. Slovenský filmový ústav sa s cieľom uchovania audiovizuálnej tvorby ako formy kultú rneho vyjadrovania podieľa na uchovávaní, ochrane, obnove a zveľaďovaní audiovizuálneho dedičstva ako neoddeliteľnej súčasti kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky, na propagácii a prezentácii audioví zie a vykonáva vedeckú a výskumnú činnosť. Orgánmi Slovenského filmového ústavu sú generálny riaditeľ, rada a komisia pre audiovizuálne dedičstvo. Štatut árnym orgánom Slovenského filmového ústavu je generálny riaditeľ, ktorý riadi jeho činnosť a koná v jeho mene. Návrh zákona podrobnejšie upravuje a precizuje p ôsobnosť a výkon funkcie generálneho riaditeľa. Návrhom zákona dochádza k posilneniu kompetencií rady a k zmenám v jej zložení. Rada je v zmysle návrhu zákona orgánom dohľadu, ktorý okrem iného dohliada na dodržiavanie poslania a činností Slovenského filmového ústavu, na hospodárnosť, efektívnosť a účelnosť nakladania s verejnými prostriedkami a na nakladanie s majetkom štátu v správe Slovenského filmového ústavu. Rada tiež volí a odvoláva generálneho riaditeľa a vykonáva ďalšie činnosti vymedzené zákonom. S cieľom zabezpečiť odbornosť rady ako orgánu dohľadu sa mení jej zloženie tak, aby v nej boli zastúpení odborníci zo všetkých hlavných oblastí pôsobnosti Slovenské ho filmového ústavu (za oblasť propagácie a prezentácie audiovízie, za oblasť ochrany a obnovy a sprístupňovania kultúrneho dedičstva, za oblasť vedeckej a v ýskumnej činnosti). Komisia pre audiovizuá lne dedičstvo je osobitným orgánom pre oblasť ochrany audiovizuálneho dedičstva, ktorý okrem iného schvaľuje metodické usmernenia pre katalogizáciu, ochranu, obnovu a sprístupňovanie fondu audiovizuá lneho dedičstva, schvaľuje metodické usmernenia pre výkon depozitnej povinnosti, určuje kritéria audiovizuálnej hodnoty a rozhoduje o audiovizuálnej hodnote slovenských audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov. Èlenmi komisie pre audiovizuálne dedičstvo sú riaditeľ Národné ho filmového archívu, zástupca Rozhlasu a televízie Slovenska, zástupca nezávislých producentov a dvaja odborníci za oblasť ochrany a obnovy kultúrneho dedičstva. È lenov rady, rovnako ako aj členov dozornej komisie bude v zmysle návrhu zákona menovať a odvolávať minister kultúry.

Úprava v siedmej časti návrhu zákona – ochrana audiovizuálneho dedičstva vychádza predovšetkým z Európskeho dohovoru o ochrane audiovizuálneho dedič stva, podpísaním ktorého Slovenská republika vyjadrila záujem podieľať sa na zabezpečení ochrany svojho audiovizuálneho dedičstva. Návrhom zá kona sa vymedzuje samotný pojem audiovizuálneho dedičstva, upravuje sa fond audiovizuálneho dedičstva, jeho zložky, depozitná povinnosť, inštitút zákonného a dobrovoľného depozitára a akvizičná činnosť.

Ôsma časť návrhu zákona upravuje dohľad nad dodržiavaním ustanovených povinností a deviata časť - spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia, rieši predovšetkým vzťah platnej právnej úpravy a navrhovanej právnej úpravy a zároveň zrušuje audiovizuálny zákon.

V nadvä znosti na úpravy vykonané návrhom zákona sa v článku II návrhu zákona novelizuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a v článku V zákon č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V článku III sa novelizuje zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a jeho novelizácia vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe, na základe ktorých sa jednoznačnejšie vymedzuje pojem 'program vyrobený nezávislým producentom'.

Dôvodom novelizácie zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizu álnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá je obsiahnutá v článku IV návrhu zákona, je jednak potreba upraviť príslušné ustanovenie tohto zákona v súvislosti s prechodom evidencie nezávislých producentov na Audiovizuálny fond a jednak zmena a doplnenie ustanovení upravujúcich príspevky do Audiovizuá lneho fondu. Návrhom zákona sa mení základ pre výpočet príspevku prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia do Audiovizuálneho fondu, a to tak, že príspevok prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia je 1 % z každej predanej vstupenky na audiovizuálne predstavenie za posledný kalendárny rok. Dô vodom tejto úpravy je potreba priameho naviazania výšky príspevku na reá lnu cenu vstupenky, ktorá sa priebežne mení podľa celkovej výkonnosti sektoru, ako aj skutočnosť, že od začiatku podpornej činnosti Audiovizuálneho fondu sa postupne zvyšovala výška podpory, ktorá bola určená prevádzkovateľom kín. Návrhom zákona sa tiež zavádza povinnosť platiť príspevok do Audiovizuálneho fondu pre poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, a to vo výške 0,5 % z celkových príjmov poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na pož iadanie za poskytovanie audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie za posledný kalendárny rok. Zavedenie príspevku vychádza z jednej zo základných zásad, na ktorých je založená koncepcia podpory audiovizuá lnej tvorby, kultúry a priemyslu v Slovenskej republike – zabezpečenie stabilných finančných zdrojov Audiovizuálneho fondu, ako realizátora tejto podpory, založených na príspevkoch subjektov, ktoré z povahy svojej činnosti tvoria súčasť audiovizuálneho priemyslu a svoj hospodársky prospech dosahujú zhodnocovaním audiovizuálnych obsahov, resp. služieb, ktoré sú na audiovizuálnych obsahoch priamo závislé. Takýmito subjektmi sú aj poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ú stavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Predkladaný návrh zákona nemá žiadny sociá lny vplyv ani vplyv na životné prostredie. Predpokladá sa negatívny vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, negatívny a aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?xx3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

Predkladaný návrh zákona nem á žiadny sociálny vplyv ani vplyv na životné prostredie. Predpokladá sa negatívny vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, negatívny a aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozití vny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2014 201520162017Príjmy verejnej správy celkom0-176,2599 647,5099 647,50v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť MKSR0-176,25-352,50-352,50AVF, z toho:00100 000100 000vplyv na OSVS(AVF) – nedaňové príjmy00100 000 100 000 z toho: vplyv na ŠR (MK SR)0-176,25-352,50-352,50vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky 011 077122 154 122 154 v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť MKSR011 07722 15422 154vplyv na ŠR (MK SR)011 07722 15422 154AVF00100 000100 000vplyv na OSVS(AVF)00100 000100 000z toho: vplyv na ŠR011 07722 15422 154vplyv na územnú samosprávu0000Financovanie zabezpečené v rozpočte VS011 077122 154122 154

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách) 2014 201520162017Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy

( - príjmy, + výdavky)011 253,25

22 506,5

22 506,5

z toho vplyv na ŠR011 253,25

22 506,5

22 506,5

financovanie zabezpečené v rozpočte011 253,25

22 506,5

22 506,5

ostatné zdroje financovania00Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0000

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Návrh zákona predpokladá minimálny negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v oblasti príjmov.

Minimálne zníženie príjmov (352,50 eur ročne v úhrne za všetky evidencie) vyplýva zo zrušenia správnych poplatkov za podanie žiadosti o zápis do príslušnej evidencie vedenej podľa návrhu zákona, ktor é sú v súčasnosti platené podľa položky 12a časti I sadzobníka správnych poplatkov. Predpokladáme, že tento minimálny výpadok príjmov kapitoly MK SR bude zabezpečený inými príjmami MK SR.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Cieľom predloženého návrhu zákona je komplexn á úprava práv a povinností osôb pôsobiacich v oblasti audiovízie, úprava jednotlivých evidencií v oblasti audiovízie, jednotného systému označovania, postavenia a pôsobnosti Slovenského filmového ú stavu a úprava podmienok na odborné uchovávanie originálnych nosičov audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov tvoriacich audiovizuálne dedičstvo Slovenskej republiky.

Druhá časť návrhu zákona – evidencie – upravuje evidenciu slovenských audiovizuálnych diel, evidenciu osôb pôsobiacich v audiovízii a evidenciu nezávislých producentov. Nakoľko v prípade predmetn ých evidencií, nejde o registráciu ani iné správne konanie, výsledkom ktorého by bolo konštitutívne rozhodnutie správneho orgánu zakladajúce vznik, zmenu alebo zánik práv dotknutého subjektu a osobitne vzh ľadom na celkový ročný výnos zo správnych poplatkov za podanie žiadosti o zápis do príslušnej evidencie, ktoré sú v súčasnosti platené podľa položky 12a časti I sadzobníka sprá vnych poplatkov (352,50 euro ročne v úhrne za všetky evidencie), navrhuje sa zrušenie predmetných správnych poplatkov. Navyše návrh zákona predpokladá presun predmetných evidencií z Ministerstva kultú ry Slovenskej republiky na subjekty verejnej správy, ktoré nie sú zo zákona oprávnené na výber správnych poplatkov. V dôsledku navrhovaného zrušenia správnych poplatkov dôjde v rokoch 2015 – 2017 k výpad ku v príjmoch štátneho rozpočtu, ktorý predpokladáme zabezpečiť prijatím iných príjmov v rámci kapitoly MK SR.

Šiesta časť návrhu zákona upravuje postavenie, poslanie, činnosť, orgány a organizáciu Slovenského filmového ústavu ( ďalej len 'SFÚ'), rovnako ako aj a nakladanie s majetkom v správe SFÚ, ktorý je príspevkovou organizáciou štátu a vykonáva štátnu správu v oblasti ochrany audiovizuálneho dedičstva. Orgánmi SFÚ sú generálny riaditeľ (ktorý je zároveň jeho štatutárnym orgánom), rada a komisia pre audiovizuálne dedičstvo. Návrhom zákona dochádza k posilneniu kompetencií rady a k zmenám v jej zložení . Rada je v zmysle návrhu zákona orgánom dohľadu, ktorý okrem iného dohliada na dodržiavanie poslania a činností SFÚ, na hospodárnosť, efektívnosť a účelnosť nakladania s verejný mi prostriedkami a na nakladanie s majetkom SFÚ. Rada tiež volí a odvoláva generálneho riaditeľa a vykonáva ďalšie činnosti vymedzené zákonom. Navrhovaným novým orgánom SFÚ je komisia pre audiovizuá lne dedičstvo ako osobitný orgán pre oblasť ochrany audiovizuálneho dedičstva, ktorý okrem iného schvaľuje metodické usmernenia pre katalogizáciu, ochranu, obnovu a sprístupňovanie fondu audiovizuálneho dedičstva, schvaľuje metodické usmernenia pre vý kon depozitnej povinnosti, určuje kritéria audiovizuálnej hodnoty a rozhoduje o audiovizuálnej hodnote slovenských audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov. Vzhľadom na dôležitosť a zodpovednosť agendy rady a komisie pre audiovizuálne dedičstvo sa navrhuje zavedenie odmeny členom oboch orgánov, ktorá by bola viazaná na reálny výkon ich funkcie, teda odmena by bola vyplácaná výlučne za každé rokovanie daného orgánu SFÚ.

Zároveň návrh zákona zavádza novú činnosť SFÚ, a to zabezpečenie činnosti informačných kancelárií programov Eur ópskej únie a Rady Európy na podporu audiovízie. SFÚ v súčasnosti rozpočtovo zabezpečuje iba činnosť informačnej kancelárie programu Európskej únie (Creative Europe Desk), avšak rozpoč tovo doteraz nezabezpečoval kanceláriu podporného programu Rady Európy Eurimages (európsky fond na podporu audiovízie, z ktorého čerpajú finančné prostriedky aj mnohé projekty audiovizuá lnej produkcie zo Slovenska). Z uvedeného hľadiska návrh zákona predpokladá vznik jedného nového pracovného miesta v SFÚ. Vznik nového pracovného miesta bude zabezpečené v rámci schváleného limitu poč tu zamestnancov kapitoly MK SR. V dôsledku navrhovaného zavedenia odmeny pre členov rady SFÚ a pre členov komisie pre audiovizuálne dedičstvo, ako aj v dôsledku vytvorenia jedného nového pracovného miesta v SFÚ sa v rokoch 2015 – 2017 predpokladá zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu. Zvýšené výdavky však budú pokryté v rámci rozpočtovej kapitoly MK SR.

Dôvodom novelizácie zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov, ktorá je obsiahnutá v článku IV návrhu zákona, je jednak potreba upraviť príslušné ustanovenie tohto zákona v súvislosti s prechodom evidencie nezávislých producentov na Audiovizuálny fond a jednak zmena a doplnenie ustanovení upravujúcich príspevky do Audiovizuálneho fondu. Návrhom zákona sa mení základ pre výpočet príspevku prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia do Audiovizuá lneho fondu, a to tak, že príspevok prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia je 1 % z každej predanej vstupenky na audiovizuálne predstavenie za posledný kalendárny rok. Dôvodom tejto ú pravy je potreba priameho naviazania výšky príspevku na reálnu cenu vstupenky, ktorá sa priebežne mení podľa celkovej výkonnosti sektoru, ako aj skutočnosť, že od začiatku podpornej činnosti Audiovizuá lneho fondu sa postupne zvyšovala výška podpory, ktorá bola určená prevádzkovateľom kín. Návrhom zákona sa tiež zavádza nová povinnosť platiť príspevok do Audiovizuálneho fondu pre poskytovateľ a audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, a to vo výške 0,5 % z celkových príjmov poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie za poskytovanie audiovizuálnej mediálnej služby na pož iadanie za posledný kalendárny rok. Zavedenie príspevku vychádza z jednej zo základných zásad, na ktorých je založená koncepcia podpory audiovizuálnej tvorby, kultúry a priemyslu v Slovenskej republike – zabezpečenie stabilných finančných zdrojov Audiovizuálneho fondu, ako realizátora tejto podpory, založených na príspevkoch subjektov, ktoré z povahy svojej činnosti tvoria súčasť audiovizuá lneho priemyslu a svoj hospodársky prospech dosahujú zhodnocovaním audiovizuálnych obsahov, resp. služieb, ktoré sú na audiovizuálnych obsahoch priamo závislé. Takýmito subjektmi sú aj poskytovatelia audiovizuá lnych mediálnych služieb na požiadanie. Uvedeným opatrením v návrhu zákona sa v rokoch 2016 -2017 zvýšia príjmy a zároveň aj výdavky Audiovizuálneho fondu v rovnakej sume 100 000 eur ročne.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služ ba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

X kombinovaný ná vrh

iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemy2014201520162017Počet poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej slu žby na požiadanie (podľa zoznamu audiovizuálnych mediálnych služieb spadajúcich pod rozsah regulácie podľa § 63a zákona č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov vedeného Radou pre vysielanie a retransmisiu – stav k 31. 3. 2014) / odhadovaný objem príjmov Audiovizuálneho fondu z príspevku poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (nový príspevok)55 /

0

EUR55 /

0

EUR 55 / 80 000 EUR 55 / 80 000 EUR Počet prevádzkovateľov audiovizuálneho technick ého zariadenia v SR (kino) / odhadovaný objem príjmov Audiovizuálneho fondu z príspevku prevádzkovateľov audiovizuálneho technického zariadenia (po úprave sadzby – uvádzaný je rozdiel (zvýšenie príjmu) oproti stavu v roku 2014) 100 /

0

EUR100 /

0

EUR 100 / 20 000 EUR 100 / 20 000 EUR

19

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpoč ty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť zá klad použitý na výpočty.

Tabuľka č. 4

Audiovizuálny fond

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2014201520162017Daňové príjmy (100)1 Nedaňové príjmy (200)10000 - z toho ostatné príjmy (292027) 00100 000 100 000 Granty a transfery (300)10000 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)0000 Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)0000 Dopad na príjmy verejnej správy celkom00100 000 100 000 1 – príjmy rozpísať až do polo žiek platnej ekonomickej klasifikácie

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2014201520162017Daňové príjmy (100)10000 Nedaňové príjmy (200)10000 - z toho administratívne poplatky (221) 0-176,25-352,50-352,50Granty a transfery (300)10000 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)0000 Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)0000 Dopad na príjmy verejnej správy celkom0-176,25-352,50-352,50

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2014201520162017Bežné výdavky (600) – Audiovizuálny fond00100 000 100 000 Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Pozn.: v zmysle § 23 ods. 5 písm. a) zákona č. 516/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov je Audiovizuálny fond oprávnený použiť 5 % zo svojich príjmov na vlastnú prevádzku. Príjmy podľa tabuľky č. 4 budú súčasťou príjmov Audiovizuálneho fondu, ktoré budú následne rozúčtované na strane výdavkov v zmysle zákona a pod ľa rozpočtu Audiovizuálneho fondu na daný rok.005 000 5 000 Be žné transfery (640)0095 00095 000 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)20000Kapitálové výdavky (700)0000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)20000 Kapitálové transfery (720)20000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0000 Dopad na výdavky verejnej správy celkom – Audiovizu álny fond00100 000100 000 z toho výdavky na ŠR0000 Bežné výdavky (600) 0000 Mzdy, platy, služobné prí jmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0000 Kapitálové výdavky (700)0000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)00002 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie-

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2014201520162017Bežné výdavky (600) – Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (Slovenský filmový ústav)011 07722 15422 154 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)05 52011 040 11 040 Poistné a príspevok do poisťovní (620)0 2 884 5 768 5 768 Tovary a služby (630)20 000 z toho: Odmeny a príspevky (637026) – odmeny členom rady SFÚ a

členom komisie pre audiovizuálne dedičstvo SFÚ0 2 673 5 346 5 346 Be žné transfery 641 0120000 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)20000Kapitálové výdavky (700)0 000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)20000 Kapitálové transfery (720)20000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0 000 Dopad na výdavky verejnej správy celkom – Ministerstvo kultúry SR011 077 22 154 22 154 z toho výdavky na ŠR Bežné výdavky (600) 0 11 077 22 154 22 154 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatn é osobné vyrovnania (610)0 5 52011 040 11 040 Kapitálové výdavky (700)0 000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0 000

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2014201520162017Počet zamestnancov celkom*01111 nové pracovné miesto v Slovenskom filmovom ústave z toho vplyv na ŠR0111Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*07 463,0414 926,08 14 926,08 z toho vplyv na ŠR07 463,0414 926,08 14 926,08 Osobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* 05 520 11 040 11 040 z toho vplyv na ŠR05 520 11 040 11 040 Poistné a príspevok do poisťovní (620)*01 943,043 886,083 886,08 z toho vplyv na ŠR01 943,043 886,083 886,08 Poznámky:Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného rokaPoistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetenci í výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej z áchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy 'výdavky'* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Návrhom zákona budú pozitívne ovplyvnené subjekty pôsobiace v oblasti výroby a distribúcie audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov. Navrhovaná právna ú prava predpokladá taktiež pozitívny vplyv na subjekty, ktoré sú oprávnené žiadať o poskytnutie finančných prostriedkov z Audiovizuálneho fondu na podporu audiovizuálnej kultúry.

Z evidencie, ktorú vedie Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vyplýva, že na Slovensku v súčasnosti pôsobí cca. 142 výrobcov slovenských audiovizuálnych diel, 27 výrobcov slovenských zvukových zá znamov umeleckého výkonu, 26 výrobcov slovenských multimediálnych diel, 39 distributérov audiovizuálnych diel, 13 distributérov zvukových záznamov umeleckého výkonu a 14 distributérov multimediálnych diel.

Negatívny dopad bude mať navrhovaná právna úprava na subjekty, ktoré sú poskytovateľmi audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a negatívny dopad môže mať aj na subjekty, ktoré sú prevá dzkovateľmi audiovizuálneho technického zariadenia. Zo zoznamu poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktorý vedie Rada pre vysielanie a retransmisiu vyplýva, že na Slovensku v súčasnosti p ôsobí cca. 55 poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. Na Slovensku v súčasnosti pôsobí cca. 100 prevádzkovateľov audiovizuálneho technického zariadenia.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Vo vzťahu k subjektom pôsobiacim v oblasti výroby a distribúcie audiovizu álnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov sa navrhovanou právnou úpravou rušia niektoré povinnosti, vyplývajúce im v súčasnosti z právneho poriadku Slovenskej republiky.

Návrhom zákona sa ruší povinnosť výrobcov a distributérov audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov uvádzať povinné údaje na nosiči, obale a na distribuč nom liste audiovizuálneho diela, multimediálneho diela a zvukového záznamu umeleckého výkonu. Takéto opatrenie predpokladá zníženie nákladov uvedených subjektov pri výrobe a distribúcii audiovizuá lnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov.

Navrhovanou právnou úpravou sa taktiež ruší povinnosť evidovať na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky slovenské multimediálne diela, pričom v súvislosti so zrušením tejto povinnosti sa ruší aj spr ávny poplatok vo výške 3 eur vyberaný za takýto úkon.

K zníženiu nákladov jednotlivých subjektov dochádza v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou taktiež v dôsledku zrušenia správneho poplatku vo vý ške 3 eur za evidovanie slovenského audiovizuálneho diela a za evidovanie slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu. Rovnako sa ruší aj správny poplatok vo výške 1,5 eura za registráciu nezávislé ho producenta.

Zvýšenie príjmov Audiovizuálneho fondu v dôsledku

-zmeny výpočtu výšky príspevku do Audiovizuá lneho fondu pre prevádzkovateľov audiovizuálneho technického zariadenia

-zavedenia povinnosti prispievať do Audiovizuálneho fondu aj pre poskytovateľ ov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie,

bude predstavovať prínos pre subjekty, ktoré sú oprávnené žiadať o poskytnutie finančných prostriedkov z Audiovizuálneho fondu, nakoľko sa zvýši celkový objem finančný ch prostriedkov určených na podporu audiovizuálnej kultúry.

Dopad navrhovanej zmeny výpočtu výšky príspevku do Audiovizuálneho fondu pre prevádzkovateľov audiovizuálneho technického zariadenia bude pre jednotlivých prevádzkovateľov audiovizuálneho technického zariadenia rôzny. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať zvýšené náklady pre prevádzkovateľov audiovizuálneho technického zariadenia, ktorí predávaj ú vstupenky na audiovizuálne predstavenie za cenu vyššiu ako 3 eurá. Naopak pre prevádzkovateľov audiovizuálneho technického zariadenia, ktorí predávajú vstupenky na audiovizuálne predstavenie za nižš iu cenu,bude navrhovaná právna úprava znamenať zníženie nákladov.

Navrhovanou právnou úpravou sa zavádza pre

poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie povinnosť odvádzať do Audiovizuálneho fondu príspevok vo výške 0,5 % z celkových príjmov poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na po žiadanie za poskytovanie audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie za posledný kalendárny rok. Takéto opatrenie bude pre poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie predstavovať zvýšen é náklady, ktoré však v súčasnosti nie je možné vyčísliť, nakoľko nie sú dostupné údaje o celkových príjmoch jednotlivých poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v sú vislosti s implementáciou návrhu?

V súvislosti s implementáciou návrhu zákona sa nepredpokladá zvýš enie administratívnych nákladov, práve naopak. V súvislosti so zrušením povinnosti evidovať na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky slovenské multimediálne diela sa administratívna záťaž znižuje.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľský ch subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Navrhovaná právna úprava nepredpokladá žiadne zásadné zmeny sú visiace s fungovaním podnikateľských subjektov na slovenskom trhu.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Predpokladá sa, že návrh zákona bude mať pozitívne spoločensko - ekonomické dôsledky, prejavujúce sa najmä

-v znížení nákladov osôb pôsobiacich v oblasti vý roby a distribúcie audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov,

-znížení administratívnej záťaže výrobcov slovenských multimedi álnych diel,

- v náraste objemu finančných prostriedkov Audiovizuálneho fondu určený ch na podporu audiovizuálnej kultúry.

Predpokladá sa, že návrh zákona bude mať negatívny spoločensko - ekonomický vplyv na poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie z dôvodu zvýšenia ich nákladov v dô sledku zavedenia ich povinnosti platiť príspevok do Audiovizuálneho fondu.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Áno, zverejňovaním vzoru tlačiva 'Formulár ž iadosti o zápis slovenského audiovizuálneho diela zverejní Slovenský filmový ústav na svojom webovom sídle' sa zavádzajú nové elektronické služby s úrovňou I (informatívna úroveň)6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Nie¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)Nie6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)Nie6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)NieInfraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Nie6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Nie6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Nie6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)NieRiadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)NieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)NieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)Nie

39

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primá rnom

Èl. 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

-sekund árnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č . 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Eur ópskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorý m sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20. 12. 2013)

2.nelegislatívne akty

delegované nariadenie Komisie (E Ú) č. 480/2014 z 3. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociá lnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom národnom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Euró pskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde (Ú. v. EÚ L 138, 13. 5. 2014)

-sekundá rnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia

- bezpredmetné,

b)lehota urč ená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom v šeobecne záväzných právnych predpisov

- bezpredmetné,

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

- konanie nebolo začaté,

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice u ž prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

- bezpredmetné

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Eur ópskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Osobitná časť

K čl. I

K prvej časti návrhu (§ 1 a 2)

K § 1

Ustanovenie § 1 vymedzuje predmet úpravy a vecnú pôsobnosť návrhu zákona. Návrh zákona upravuje práva a povinnosti osôb pôsobiacich v oblasti audiovízie, evidenciu slovenských audiovizuálnych diel, evidenciu osôb pô sobiacich v audiovízii a evidenciu nezávislých producentov, rovnako ako aj jednotný systém označovania, postavenie a pôsobnosť Slovenského filmového ústavu a podmienky na odborné uchovávanie originálnych nosič ov audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov tvoriacich audiovizuálne dedičstvo Slovenskej republiky.

Vecná pôsobnosť návrhu zákona je vymedzená pozitívne v § 1 ods. 2. Návrh zákona sa vzťahuje na audiovizuálne dielo, zvukový záznam umeleckého výkonu a multimediálne dielo rozširované na území Slovenskej republiky na akomkoľvek nosiči alebo odplatne sprístupňované verejnosti z územia Slovenskej republiky, a v prípade audiovizuálneho diela aj uvádzané na verejnosti na území Slovenskej republiky audiovizu álnym predstavením. Návrh zákona sa vzťahuje tiež na zvukovo-obrazový záznam, ktorý má audiovizuálnu hodnotu.

V § 1 ods. 3 je vymedzená vecná pôsobnosť návrhu zákona aj negatívne. Návrh zákona sa tak nebude vzťahovať na audiovizuálne dielo, zvukový záznam umeleckého výkonu ani na multimediálne dielo, ktoré je reklamou alebo inzerciou.

K § 2

V § 2 sa vymedzujú niektor é základné pojmy používané v návrhu zákona.

Audiovizuálne dielo je v zmysle zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov dielo, ktoré je vnímateľné prostredn íctvom technického zariadenia ako rad súvisiacich obrazov, či už sprevádzaných zvukom alebo nie, ak je určené na uvádzanie na verejnosti. Na účely plnenia povinností v oblasti ochrany maloletých sa v odseku 1 a 2 vymedzujú pojmy audiovizuálne dielo určené len dospelým a audiovizuálne dielo určené maloletým. Audiovizuálne dielo určené len dospelým je definované ako audiovizuálne dielo, ktoré môže svojí m charakterom alebo obsahom ohroziť vývin fyzickej osoby mladšej ako 18 rokov, je to najmä také audiovizuálne dielo, ktoré obsahuje pornografiu alebo hrubé či neodôvodnené násilie. Tieto kritériá sa uplatnia aj vo vzťahu k zvukovému záznamu umeleckého výkonu určenému len dospelým a multimediálnemu dielu určenému len dospelým.

V odseku 3 sa vymedzuje audiovizuálne predstavenie ako forma šírenia audiovizuálneho diela na verejnosti prostredníctvom audiovizuálneho technického zariadenia, ktoré je zadefinované v odseku 4, pre individuálne neurčen ý počet osôb vo verejne prístupnom priestore.

Odseky 5 a 14 vymedzujú dabing a titulkovanie ako spracovanie audiovizuálneho diela, pričom za dabing sa považuje aj tlmočenie do posunkovej reči a simultánne tlmočenie a titulkovaním doplnenie pôvodného audiovizuá lneho diela o otvorené alebo skryté titulkovanie. Dabingom je aj hlasové komentovanie pre nevidiacich ako doplnenie hovoreného popisu vizuálnych situácií, ktorých popis alebo vyjadrenie neobsahuje zvuková zložka audiovizuá lneho produktu.

V odsekoch 6 až 8 sú vymedzené osoby vykonávajúce distribúciu audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov – distributér audiovizuálneho diela, distributé r multimediálneho diela a distributér zvukového záznamu umeleckého výkonu. Distributér audiovizuálneho diela (zvukového záznamu umeleckého výkonu, multimediálneho diela) je osoba, ktorá verejne rozš iruje rozmnoženiny audiovizuálneho diela (zvukového záznamu umeleckého výkonu, multimediálneho diela), avšak nie formou prevodu vlastníckeho práva na konečného spotrebiteľa (teda nie maloobchodný m predajom), alebo audiovizuálne dielo (zvukový záznam umeleckého výkonu, multimediálne dielo) odplatne sprístupňuje verejnosti.

V odseku 9 sa vymedzuje kinematografické dielo ako audiovizuálne dielo pôvodne určené na uvádzanie na verejnosti audiovizuálnym predstavením.

V odseku 10 je vymedzený pojem mediatéka. Mediatékou sa rozumie verejnosti prístupné zariadenie, prostredníctvom ktorého sa užívateľovi zariadenia dočasne prenechávajú na užívanie rozmnoženiny audiovizuá lneho diela, zvukového záznamu umeleckého výkonu alebo multimediálneho diela

V odseku 11 je vymedzené multimediálne dielo, za ktoré sa považuje multimediálna audiovizuálna prezentácia spĺňajúca nasledovné charakteristiky: je riadená počítačovým programom, umožňuje vyhľad ávanie alebo prezentáciu v rôznych mediálnych formách, je transformovaná do digitálnej formy, umožňuje aj analógovú prezentáciu informácií a umožňuje prostredníctvom počítačového rozhrania pou žívateľovi interaktivitu zásahom do deja prezentácie.

V odseku 12 sa vymedzuje pojem počítačová herňa ako zariadenie prístupné verejnosti, ktoré je vybavené na prevádzkovanie počítačových hier prostredníctvom hracích zariadení alebo technických zariaden í obsluhovaných priamo hráčmi.

V odseku 13 je vymedzené slovenské audiovizuálne dielo. Rozhodujúcim kritériom pre definovanie audiovizuálneho diela ako slovenského je trvalý pobyt, miesto podnikania alebo sídlo výrobcu alebo koproducenta na území Slovenskej republiky, pričom pri koprodukcii sú stanovené aj minimálne podiely. Za slovenské sa však považuje aj audiovizuálne dielo, na ktorého výrobu boli použité verejné prostriedky.

V odseku 15 sa vymedzuje výrobca audiovizuálneho diela. Za výrobcu audiovizuálneho diela sa považuje osoba, ktorá zabezpečila vytvorenie audiovizuálneho diela a je výrobcom prvého zvukovo-obrazového záznamu audiovizu álneho diela.

K druhej časti návrhu (§ 3 až 11)

K § 3 až 5

V § 3 až 5 sa upravuje evidencia slovenských audiovizuálnych diel. Slovenské audiovizuálne diela sú evidované v zozname slovenských audiovizuálnych diel, ktorý vedie Slovenský filmový ústav. Zoznam je verejne prístupný a obsahuje údaje o slovenských audiovizuálnych dielach získané zo žiadostí o ich zápis do zoznamu.

V § 4 sa ustanovujú náležitosti žiadosti o zápis slovenského audiovizuálneho diela do zoznamu slovenských audiovizuálnych diel. Za účelom uľahčenia podávania žiadostí sa Slovenskému filmovému ú stavu ukladá povinnosť zverejniť na svojom webovom sídle formulár žiadosti o zápis slovenského audiovizuálneho diela do zoznamu slovenských audiovizuálnych diel.

V § 5 sa upravuje postup pri zápise slovenského audiovizuálneho diela do zoznamu slovenských audiovizuálnych diel. Zápis vykoná Slovenský filmový ústav do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti, ktorá obsahuje v šetky náležitosti podľa § 4. Výrobca slovenského audiovizuálneho diela je povinný podať žiadosť o zápis do zoznamu slovenských audiovizuálnych diel do 30 dní odo dňa, kedy bolo slovenské audiovizuá lne dielo na území Slovenskej republiky prvý krát uvedené na verejnosti. Povinnosť požiadať o zápis sa nevzťahuje na výrobcu slovenského audiovizuálneho diela, ktoré je vyrobené výlučne na úč ely televízneho vysielania a je uvádzané na verejnosti iba prostredníctvom televízneho vysielania. Ak žiadosť o zápis slovenského audiovizuálneho diela neobsahuje všetky predpísané náležitosti, Slovenský filmový ústav vyzve výrobcu slovenského audiovizuálneho diela na ich doplnenie v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia výzvy. Výrobca slovenského audiovizuá lneho diela je povinný žiadosť o zápis slovenského audiovizuálneho diela v určenej lehote doplniť. Porušenie tejto povinnosti ako aj porušenie povinnosti požiadať o zápis je správnym deliktom, za ktorý mož no povinnej osobe uložiť pokutu v zmysle § 41 návrhu zákona.

K § 6 a 7

V § 6 a 7sa upravuje evidencia osôb pôsobiacich v audiovízii. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon ukladá rôzne povinnosti subjektom pôsobiacim v audiovízii, je potrebné disponovať informáciami o subjektoch, ktorým s ú tieto povinnosti ukladané. Táto evidencia má podobu verejne prístupného zoznamu osôb pôsobiacich v audiovízii, ktorý vedie Slovenský filmový ústav. Do zoznamu sa zapisujú výrobcovia slovenských audiovizu álnych diel, okrem výrobcov slovenských audiovizuálnych diel, ktoré sú vyrobené výlučne na účely televízneho vysielania a sú uvádzané na verejnosti iba prostredníctvom televí zneho vysielania. Do zoznamu sa zapisujú aj distributéri audiovizuálnych diel, osoby poskytujúce technologické a odborné služby súvisiace s výrobou audiovizuálnych diel, prevádzkovatelia audiovizuálnych technický ch zariadení a prevádzkovatelia mediaték. Zápis do zoznamu, jeho zmenu ako aj výmaz zo zoznamu vykonáva Slovenský filmový ústav na základe oznámenia povinnej osoby. Osoby pôsobiace v audiovízii sú povinné ozn ámiť činnosť v oblasti audiovízie Slovenskému filmovému ústavu do 30 dní, odo dňa, kedy začali činnosť v oblasti audiovízie vykonávať. Rovnako sú tieto osoby povinné oznámiť Slovenské mu filmovému ústavu ukončenie činnosti v oblasti audiovízie, a to do 30 dní, odo dňa, kedy prestali činnosť v oblasti audiovízie vykonávať. Návrh zákona ustanovuje náležitosti týchto oznámení a tiež ukladá osobám s oznamovacou povinnosťou aj povinnosť oznámiť Slovenskému filmovému ústavu zmenu v oznámených údajoch. Nesplnenie oznamovacích povinností je sankcionovateľné podľa § 41 ná vrhu zákona.

K § 8 až 11

V § 8 až 11 sa upravuje vedenie evidencie nezávislých producentov v audiovízii.

V § 8 sa vymedzuje nezávislý producent v audiovízii (ďalej len 'nezávislý producent') ako výrobca audiovizuálneho diela zapísaný v zozname nezávislých producentov, ktorý spĺňa tieto podmienky

a)nie je vysielateľom,

b)nie je s vysielateľom personálne prepojený ani majetkovo prepojený a

c)minutáž audiovizuálnych diel ním vyrobených pôvodne pre televízne vysielanie jedného televí zneho vysielateľa nepredstavuje viac ako 90% celkovej minutáže audiovizuálnych diel vrátane ním vyrobených kinematografických diel.

Status nezávislé ho producenta návrh zákon priznáva aj výrobcovi audiovizuálneho diela, ktorý nie je personálne prepojený ani majetkovo prepojený s vysielateľom a je považovaný za nezávislého producenta v členskom štá te Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii. Nezávislý producent je oprávnený používať spolu so svojím obchodným menom označenie 'nezá vislý producent' alebo ekvivalent tohto označenia v cudzom jazyku.

Evidenciu nezávislých producentov vykonáva v zmysle návrhu zákona Audiovizuálny fond vo forme zoznamu nezávislých producentov, ktorý je verejne prístupný a obsahuje zákonom ustanovené údaje.

Zápis nezávislého producenta do zoznamu nezávislých producentov vykonáva Audiovizuálny fond na základe žiadosti výrobcu audiovizuálneho diela o zápis do zoznamu nezávislých producentov. Zápis do zoznamu nezá vislých producentov je dobrovoľný.

Návrh zákona ustanovuje náležitosti žiadosti o zápis do zoznamu nezávislých producentov, pričom ak žiadosť tieto náležitosti spĺňa, Audiovizuálny fond zapíše žiadateľa do zoznamu nezávislý ch producentov do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti. Zápis do zoznamu je platný päť rokov. Ak žiadosť neobsahuje predpísané náležitosti, Audiovizuálny fond vyzve výrobcu audiovizuá lneho diela na ich doplnenie v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia výzvy. Ak výrobca audiovizuálneho diela žiadosť v určenej lehote nedoplní, Audiovizuálny fond vý robcu audiovizuálneho diela do zoznamu nezávislých producentov nezapíše; o tejto skutočnosti Audiovizuálny fond poučí výrobcu audiovizuálneho diela vo výzve.

Audiovizuálny fond vymaže nezávislého producenta zo zoznamu nezávislých producentov na žiadosť nezávislého producenta alebo z vlastného podnetu. Z vlastného podnetu tak urobí, ak zistí, že zápis nezá vislého producenta bol vykonaný na základe nepravdivých údajov,nezávislý producent prestal spĺňať ustanovené podmienky, nezávislý producent zanikol alebo zomrel, alebo bol vyhlásený za màtveho.

K tretej časti návrhu (§ 12 a ž 14)

K § 12

Úprava v oblasti zabezpeč enia ochrany maloletých nadväzuje na súčasnú právnu úpravu. Návrh zákona upravuje jednotný systém označovania, ktoré je tak ako v súčasnosti systémom klasifikácie audiovizuálnych diel, zvukových z áznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov poskytovaných prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programov alebo iných zložiek programovej služby vekovou vhodnosťou z hľ adiska ich neprístupnosti, nevhodnosti alebo vhodnosti pre vekovú skupinu maloletých do 7, 12, 15 alebo do 18 rokov. Podrobnosti o jednotnom systéme označovania a spôsobe jeho uplatňovania ustanoví vykonávací predpis, ktor ý vydá Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo'). Tento vykonávací predpis ustanoví

a)hodnotiace kritériá neprístupnosti alebo nevhodnosti, ktoré je nutné použiť pri vyhodnocovaní obsahu z hľadiska ochrany maloletých, najmä prítomnú úroveň fyzického, psychického alebo verbá lneho násilia, prezentovaných sexuálnych vzťahov alebo scén, nahoty v sexuálnom kontexte, vulgárneho jazyka, prezentácie drogových, hráčskych alebo iných závislostí, ako aj prítomnosť zobrazení alebo in ých prejavov spôsobujúcich pocit strachu, depresie, bezmocnosti alebo inak nevhodných vo vzťahu ku konkrétnej vekovej skupine maloletých,

b) hodnotiace kritériá vhodnosti vo vzťahu ku konkrétnej vekovej skupine maloletých, ktorej je obsah odporúčaný,

c)spôsob označenia audiovizuálnych diel, programov poskytovaných prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel a programov alebo in ých zložiek programovej služby vekovou vhodnosťou z hľadiska ich neprístupnosti, nevhodnosti alebo vhodnosti,

d)podrobnosti o uplatňovaní povinností osobami povinnými uplatniť jednotný systém označovania pri hodnotení obsahu, jeho kategorizácii podľa vekovej vhodnosti, označovaní a uvádzaní na verejnosti,

e)podrobnosti o uplatňovaní povinností ustanovených zákonom č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

Pri uplatnení jednotného systému označovania povinné osoby vyhodnotia na základe ustanovených kritérií nevhodnosti a neprístupnosti obsah z hľadiska ochrany maloletých a na základe tohto hodnotenia ustanovený m spôsobom označia audiovizuálne dielo, program poskytovaný prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, zvukový záznam umeleckého výkonu, multimediálne dielo a program alebo inú zlož ku programovej služby vekovou vhodnosťou z hľadiska ich neprístupnosti, nevhodnosti alebo vhodnosti.

K § 13

S cieľom zabezpeč enia ochrany maloletých pred nevhodným obsahom a zaistenia tomu zodpovedajúcej informovanosti pre verejnosť, sa v § 13 ustanovuje povinnosť distributéra audiovizuálneho diela (zvukového záznamu umeleckého vý konu, multimediálneho diela) určiť vekovú vhodnosť podľa jednotného systému označovania a uviesť ju na viditeľnom mieste na obale nosiča audiovizuálneho diela (zvukového záznamu umeleckého vý konu, multimediálneho diela), na viditeľnom mieste nosiča audiovizuálneho diela (zvukového záznamu umeleckého výkonu, multimediálneho diela) a na distribučnom liste audiovizuálneho diela (multimediá lneho diela). Povinnosť uviesť vekovú vhodnosť na viditeľnom mieste nosiča audiovizuálneho diela sa nevzťahuje na nosič audiovizuálneho diela používaný len pri audiovizuálnom predstavení.

Povinnosť poskytnúť informácie o vekovej vhodnosti audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov a multimediálnych diel sa ustanovuje aj pre prevádzkovateľa audiovizuálneho technické ho zariadenia, prevádzkovateľa mediatéky a prevádzkovateľa počítačovej herne. Prevádzkovateľ audiovizuálneho technického zariadenia zabezpečuje informovanie zverejnením vekovej vhodnosti audiovizuá lneho diela vo verejne prístupnom priestore. Prevádzkovateľ mediatéky je povinný zabezpečiť zverejnenie vekovej vhodnosti v katalógu audiovizuálnych diel (zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediá lnych diel) prí stupnom verejnosti v priestoroch mediatéky alebo na rozmnoženinách audiovizuálnych diel (zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel). Na prevádzkovateľa mediatéky sa nevzťahujú povinnosti distributéra podľa odseku 1 až 3. Prevádzkovateľ počítačovej herne je povinný zabezpečiť zverejnenie vekovej vhodnosti v katalógu multimediálnych diel prístupnom verejnosti v priestoroch počíta čovej herne alebo na rozmnoženinách multimediálnych diel.

K § 14

Ustanovujú sa osobitné povinnosti pri rozširovaní audiovizuálneho diela určeného len dospelým. Rozširovanie takéhoto diela je možné uskutočňovať len takým spôsobom, ktorý vylúči prístup maloletých k také muto dielu. Pri rozširovaní alebo sprístupňovaní verejnosti musí byť takéto audiovizuálne dielo tiež označené osobitným upozornením.

Osobitné povinnosti vzťahujúce sa na rozširovanie a sprístupňovanie verejnosti audiovizuálneho diela určeného len dospelým sa primerane vzťahujú aj na rozširovanie zvukového záznamu umeleckého výkonu ur čeného len dospelým alebo multimediálneho diela určeného len dospelým, ako aj na jeho sprístupňovanie verejnosti.

K štvrtej časti návrhu (§ 15)

K § 15

§ 15 obsahuje osobitné ustanovenia o jazykovej úprave verejne rozširovaných audiovizuálnych diel a multimediálnych diel a o jazykovej úprave audiovizuálnych diel uvádzaných na verejnosti audiovizuálnym predstavením.

Distributér audiovizuálneho diela, ktorý verejne rozširuje audiovizuálne dielo v pôvodnej jazykovej úprave inej ako v slovenskej jazykovej úprave, je povinný zabezpečiť pre toto audiovizuálne dielo aj slovenskú jazykovú úpravu, a to buď dabingom v slovenskom jazyku alebo titulkovaním v slovenskom jazyku. Túto povinnosť distributér nemá, ak toto audiovizuálne dielo je v jazykovej úprave, ktorá spĺňa požiadavku zá kladnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, t. j. v českom jazyku.

Osobitné povinnosti v súvislosti s jazykovou úpravou sa uplatňujú aj pri dielach klasifikovaných ako vhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov. Distributér audiovizuálneho diela, ktorý verejne rozš iruje audiovizuálne dielo klasifikované ako vhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov v pôvodnej jazykovej úprave inej ako v slovenskej jazykovej úprave, ak toto audiovizuálne dielo nie je v pôvodnej jazykovej úprave spĺňajúcej požiadavku z ákladnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, je povinný zabezpečiť pre toto audiovizuálne dielo slovenskú jazykovú úpravu s dabingom v slovenskom jazyku a distributér multimediálneho diela, ktorý verejne rozširuje multimediálne dielo klasifikované ako vhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov v pôvodnej jazykovej úprave inej ako v slovenskej jazykovej úprave, ak toto audiovizuálne dielo nie je v pôvodnej jazykovej úprave spĺňajú cej požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, je povinný zabezpečiť pre toto multimediálne dielo aj slovenskú jazykovú úpravu.

Prevádzkovateľ audiovizuálneho technického zariadenia, ktorý uvádza na verejnosti audiovizuálne dielo klasifikované ako vhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov v pôvodnej jazykovej úprave inej ako v slovenskej jazykovej ú prave, ak toto audiovizuálne dielo nie je v pôvodnej jazykovej úprave spĺňajúcej požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, má ustanovenú povinnosť zabezpečiť uvedenie tohto diela v čase vhodnom pre týchto maloletých aj s dabingom v slovenskom jazyku. Pri posudzovaní slovného spojenia 'v čase vhodnom pre maloletých' je potrebné brať do úvahy aj napr. technické mož nosti prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia, záujem divákov a samotný čas predstavenia.

K piatej časti návrhu (§ 16 až 18)

K § 16

Ustanovujú sa osobitné povinnosti pre prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia pri uverejňovaní reklamy pri audiovizuálnom predstavení. Prevádzkovateľ audiovizuálneho technického zariadenia je povinný zabezpečiť , aby reklama bola rozoznateľne a zreteľne oddelená od audiovizuálneho predstavenia zvukovo-obrazovým prostriedkom. V nadväznosti na súčasnú právnu úpravu sa ustanovuje zákaz prerušovať reklamou audiovizuá lne predstavenie.

Vymedzujú sa druhy reklamy, ktorú sa zakazuje uverejňovať pri audiovizuálnom predstavení audiovizuálneho diela určeného maloletým. Takisto sa ustanovuje zákaz uverejňovania reklamy audiovizuálnych diel vzhľ adom na ich klasifikáciu podľa jednotného systému označovania pri audiovizuálnom predstavení audiovizuálneho diela klasifikovaného podľa jednotného systému označovania ako nevhodné pre vekovú skupinu malolet ých do 7 rokov, nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov, vhodné pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov, vhodné pre vekovú skupinu maloletých od 7 rokov alebo vhodné pre vekovú skupinu maloletý ch do 12 rokov.

K § 17

Ustanovujú sa pož iadavky na reklamu verejne rozširovanú na nosiči spolu s audiovizuálnym dielom alebo multimediálnym dielom. Takáto reklama musí byť rozoznateľne a zreteľne oddelená od audiovizuálneho diela zvukovo-obrazový m prostriedkom a od multimediálneho diela zvukovo-obrazovým alebo obrazovým prostriedkom. Ustanovuje sa zákaz prerušovať reklamou audiovizuálne dielo na nosiči.

K § 18

Preberá sa súčasná pr ávna úprava v oblasti umiestňovania produktov. Vymedzuje sa pojem 'umiestňovanie produktov' na účely návrhu zákona. Ustanovujú sa podmienky, pri ktorých splnení je povolené umiestňovanie produktov a taktie ž prípady, kedy je umiestňovanie produktov zakázané. Ustanovujú sa nové podmienky umiestňovania produktov týkajúceho sa alkoholických nápojov. Umiestňovanie produktov týkajúce sa alkoholických nápojov sa nesmie zameriava ť na maloletých a nesmie nabáda ť na nestriedme požívanie alkoholických nápojov.

K § 19

Ustanovuje sa Slovenský filmov ý ústav ako príspevková organizácia štátu finančnými vzťahmi zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

K § 20

Vymedzuje sa poslanie Slovenské ho filmového ústavu, ktorý sa v oblasti audiovízie podieľa na uchovávaní, ochrane, obnove, zveľaďovaní a sprístupňovaní audiovizuálneho dedičstva s cieľom uchovania audiovizuá lnej tvorby, ako aj na propagácii a prezentácii audiovízie ako takej. Slovenský filmový ústav vykonáva v oblasti audiovízie aj vedeckú a výskumnú činnosť.

K § 21

Uvádza sa demonštratívny v ýpočet činností Slovenského filmového ústavu.

Slovenský filmový ústav najmä ako zákonný depozitár zabezpečuje odborné uskladnenie, ošetrovanie, uchovávanie a obnovu audiovizuálneho dedičstva, umožňuje prístup verejnosti k audiovizuálnemu dedič stvu na študijné, vzdelávacie a vedecké účely, vyhľadáva, získava, sústreďuje, katalogizuje, uchováva a umožňuje prístup k originálom alebo rozmnoženinám audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazový ch záznamov, ako aj dokumentačným a informačným materiálom súvisiacim s audiovizuálnymi dielami a zvukovo-obrazovými záznamami, monitoruje a podieľa sa na technologickom a technickom pokroku v oblasti uchová vania audiovizuálnych diel, vykonáva teoreticko-koncepčnú, vedeckú, výskumnú, dokumentačnú, koordinačnú, vzdelávaciu, bibliografickú, rešeršnú, metodicko-poradenskú činnosť a edičnú činnos ť vrátane vydávania periodických publikácií a neperiodických publikácií a nosičov slovenských audiovizuálnych diel, vytvára a prevádzkuje informačný systém určený na spracovávanie, uchovávanie, prepájanie, organizáciu, vyhľad ávanie a prezentáciu informácií a poznatkov, ktoré sa získavajú, vytvárajú a využívajú pri jeho práci, a ktorý je súčasťou informačného systému verejnej správy, prevádzkuje špeciá lnu knižnicu a mediatéku určenú na študijné, odborné, výskumné a vzdelávacie účely, prevádzkuje audiovizuálne technické zariadenie a kino na uvádzanie audiovizuálnych diel na verejnosti audiovizuá lnym predstavením, využívaním fondu audiovizuálneho dedičstva realizuje výrobu slovenských audiovizuálnych diel alebo sa na výrobe audiovizuálnych diel podieľa, prideľuje medzinárodné štandardné čí slo audiovizuálneho diela (ISAN) ako národná agentúra pre medzinárodné štandardné číslovanie audiovizuálnych diel, plní úlohy národnej filmotéky, vedie evidenciu dobrovoľných depozitá rov a metodicky usmerňuje postupy pri ochrane a obnove fondu audiovizuálneho dedičstva, získava, spracováva, poskytuje a hodnotí údaje z oblasti audiovízie.

Slovenský filmový ústav tiež spolupracuje s medzinárodnými organizáciami v oblasti audiovízie a zastupuje v týchto organizáciách Slovenskú republiku, organizuje a podieľa sa na organizácii kultúrnych podujat í, prehliadok a festivalov v Slovenskej republike i v zahraničí, podieľa sa na propagácii audiovízie vrátane propagácie audiovizuálneho dedičstva, poskytuje zahraničným informačným centrám a audiovizuá lnym databázam informácie z oblasti slovenskej audiovízie, spolupracuje s kinematografickými fondmi a s odbornými a profesijnými organizáciami a ďalšími osobami pôsobiacimi v oblasti audiovízie, s výrobcami audiovizu álnych diel vyrábaných na území Slovenskej republiky.

V zmysle návrhu zákona zabezpečuje Slovenský filmový ústav činnosť informačných kancelárií programov Európskej únie a Rady Európy na podporu audiovízie, vedie zoznam slovenských audiovizuá lnych diel a vedie zoznam osôb pôsobiacich v audiovízii.

V odseku dva sú upravené úlohy Slovenského filmového ústavu vo vzťahu k výkonu práv autorov k audiovizuálnym dielam vyrobeným organizáciami štátu hospodáriacimi v oblasti audiovízie, ktoré vykoná vali tieto práva na základe všeobecne záväzných právnych predpisov platných pred rokom 1997, ak k nim práva nevykonáva podľa osobitného predpisu Rozhlas a televízia Slovenska. Slovenský filmový ústav taktie ž vykonáva práva výkonných umelcov k umeleckým výkonom predvedeným v týchto audiovizuálnych dielach, práva výrobcov zvukových záznamov, výrobcov zvukovo-obrazových záznamov a vysielateľov, ktorých z áznamy alebo vysielanie boli použité v tomto audiovizuálnom diele. Slovenský filmový ústav je výrobcom zvukovo-obrazového záznamu takýchto audiovizuálnych diel, spravuje ich nosiče a chráni záujmy autorov, v ýkonných umelcov a iných nositeľov práv uvedených vyššie. V súčasnosti platný právny režim výkonu práv Slovenského filmového ústavu zostáva teda zachovaný a na jeho právnej úprave sa n ávrhom zákona nič nemení.

K § 22

V zmysle návrhu zákona vykonáva Slovenský filmový ústav štátnu správu v oblasti ochrany audiovizuálneho dedič stva, a to v otázkach metodického usmerňovania katalogizácie, ochrany a obnovy fondu audiovizuálneho dedičstva a posudzovania audiovizuálnej hodnoty audiovizuálnych diel a zvukovo obrazových záznamov.

K § 23

Ustanovujú sa orgány Slovenského filmového ústavu, ktorými sú generálny riaditeľ, rada a komisia pre audiovizuálne dedič stvo.

K § 24

Vymedzuje sa postavenie generálneho riaditeľa Slovenského filmového ústavu ako štatutárneho orgánu, jeho ú lohy a predpoklady zvolenia do funkcie.

Návrhom zákona sa vymedzuje vzťah generálneho riaditeľa a rady, ako aj komisie pre audiovizuálne dedičstvo. Generálny riaditeľ má právo zúčastňovať sa na všetkých zasadnutiach rady, okrem voľby gener álneho riaditeľa a určovaní odmeny generálneho riaditeľa a na všetkých zasadnutiach komisie pre audiovizuálne dedičstvo.

V zmysle návrhu zákona generálny riaditeľ vydáva Organizačný poriadok Slovenského filmového ústavu na základe záväznej Organizačnej štruktúry Slovenského filmového ústavu schvá lenej radou, predkladá rade na schválenie návrhy dlhodobých plánov a koncepcií rozvoja Slovenského filmového ústavu, návrh rozpočtu, návrh záväznej Organizačnej štruktúry Slovenského filmového ú stavu, návrh výročnej správy o činnosti Slovenského filmového ústavu a návrhy na podnikateľské zámery, vrátane návrhov týkajúcich sa ich zmien alebo ukončenia. Na základe uznesenia rady predkladá rade v písomnej forme informácie o činnosti Slovenského filmového ústavu a podklady potrebné k činnosti rady.

Komisii pre audiovizuálne dedičstvo predkladá generálny riaditeľ návrh metodických usmernení pre katalogizáciu, ochranu, obnovu a sprístupňovanie fondu audiovizuálneho dedičstva a návrh metodických usmernen í pre výkon depozitnej činnosti a na základe jej uznesenia podklady potrebné k činnosti komisie pre audiovizuálne dedičstvo.

Generálneho riaditeľa volí a odvoláva rada, jeho funkčné obdobie je päťročné a do svojej funkcie môže byť zvolený aj opakovane. S cieľom zabezpečiť odbornosť výkonu funkcie generálneho riadite ľa ustanovuje návrh zákona kvalifikačné predpoklady výkonu tejto funkcie.

Návrh zákona upravuje aj začiatok plynutia funkčného obdobia generálneho riaditeľa, prípady skončenia výkonu tejto funkcie, ustanovuje dôvody odvolania generálneho riaditeľa radou, ako aj prípady kedy môž e rada generálneho riaditeľa odvolať.

K § 25 až 27

Ustanovuje sa rada ako kolektívny orgán dohľadu. Jej základnou činnosťou je kontrolná činnosť, v rámci ktorej dohliada predov šetkým na dodržiavanie poslania a činností, ktoré Slovenskému filmovému ústavu vyplývajú zo zákona, na hospodárnosť, efektívnosť a účelnosť nakladania s verejnými prostriedkami a nakladanie s majetkom štátu v správe Slovenského filmového ústavu. Okrem toho volí a odvoláva generálneho riaditeľa Slovenského filmového ústavu, ktorému určuje aj odmenu. Zo svojich vlastných členov volí predsedu rady a podpredsedu rady na funkčné obdobie dvoch rokov. Rada schvaľuje aj viaceré významné dokumenty, ktoré Slovenský filmový ústav vydáva, vrátane dlhodobých plánov a koncepcií rozvoja Slovenské ho filmového ústavu, návrhu rozpočtu Slovenského filmového ústavu, návrhu záväznej Organizačnej štruktúry Slovenského filmového ústavu, na základe ktorej vydáva generálny riaditeľ Organizačn ý poriadok Slovenského filmového ústavu, návrhu výročnej správy o činnosti Slovenského filmového ústavu a návrhov na podnikateľské zámery, vrátane návrhov týkajúcich sa ich zmien a ukončen í. Pri výkone svojej činnosti sú členovia rady oprávnení nahliadať do všetkých dokladov súvisiacich s hospodárením s verejnými prostriedkami a nakladaním s majetkom štátu v správe Slovenské ho filmového ústavu.

Rada má piatich členov, menovaných a odvolávaných ministrom kultúry Slovenskej republiky a funkčné obdobie jej členov je štvorročné. Èlenovia môžu byť vymenovaní aj opakovane. Pri menovaní za č lenov rady Slovenského filmového ústavu sa kladie dôraz na odbornosť jej jednotlivých členov. Èlenmi rady sú tak okrem dvoch štátnych zamestnancov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky aj jeden odborník za oblas ť propagácie a prezentácie audiovízie, jeden odborník za oblasť ochrany a obnovy a sprístupňovania kultúrneho dedičstva a jeden odborník za oblasť vedeckej a výskumnej činnosti. Za odborníka sa pritom pova žuje osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej päťročnú odbornú prax v požadovanej oblasti. Ïalšími predpokladmi na výkon funkcie člena rady je bezúhonnosť a spô sobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.

V § 26 sa vymedzujú náležitosti spojené s členstvom v rade. Èlen rady vykonáva svoju činnosť ako iný úkon vo všeobecnom záujme, má nárok na úhradu výdavkov spojených s vý konom tejto funkcie a rovnako má nárok na odmenu za výkon funkcie. Výška odmeny za zasadnutie je jedna osmina priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej štatistickým ú radom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. Predseda rady má nárok na funkčný príplatok za výkon svojej funkcie vo výške jednej polovice odmeny člena rady za zasadnutie.

§ 27 vymedzuje základné náležitosti rokovania rady. Rada je uznášaniaschopná, ak je na rokovaní prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej členov. Uznesenie rady je prijaté, ak zaň zahlasuje nadpolovičná väčšina všetkých členov rady. Predseda rady zvoláva a riadi rokovanie rady. Rokovanie rady zvoláva predseda rady najmenej 4 krát za kalendárny rok na základe vopred schváleného plá nu zasadnutí. Rokovania rady sú neverejné a z každého rokovania sa vyhotovuje zápis, ktorý musí byť zverejnený na webovom sídle Slovenského filmového ústavu najneskôr do piatich pracovných dní od skon čenia rokovania. Podrobnosti o činnosti rady upravuje rokovací poriadok rady.

K § 28 až 30

Tretím orgánom Slovenského filmového ústavu je Komisia pre audiovizuálne dedičstvo, ktorá je osobitným orgánom pre oblasť ochrany audiovizuálneho dedičstva.

V § 28 sa vymedzujú jej základné činnosti v tejto oblasti, medzi ktoré patrí schvaľovanie dokumentov, ako sú metodické usmernenia pre katalogizáciu, ochranu, obnovu a sprístupňovanie fondu audiovizuálneho dedi čstva, či metodické usmernenia pre výkon depozitnej činnosti a rokovací poriadok komisie pre audiovizuálne dedičstvo. Okrem toho určuje kritériá audiovizuálnej hodnoty, rozhoduje o audiovizuálnej hodnote slovensk ých audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov a určuje sprievodné dokumenty pre jednotlivé druhy audiovizuálií, ktoré tvoria fond audiovizuálneho dedičstva. Zo svojich členov si volí predsedu komisie pre audiovizuálne dedičstvo na funkčné obdobie dvoch rokov. Komisia pre audiovizuálne dedičstvo je kolektívnym orgánom, ktorý má 5 členov, jedným z členov je riaditeľ Národného filmov ého archívu, ostatných vymenúva minister kultúry Slovenskej republiky, tak aby v komisii pre audiovizuálne dedičstvo bol jeden zástupca Rozhlasu a televízie Slovenska, jeden zástupca nezávislých producentov a dvaja odborníci za oblasť ochrany a obnovy kultúrneho dedičstva. Dôraz na odbornosť sa prejavuje v tom, že za odborníka sa považuje len fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej päť rokov odbornej praxe v požadovanej oblasti. Funkčné obdobie členov komisie pre audiovizuálne dedičstvo závisí od spôsobu ich ustanovenia do funkcie – v prípade členov menovaný ch ministrom kultúry Slovenskej republiky je štvorročné a funkčné obdobie člena, ktorý je riaditeľom Národného filmového archívu sa končí zánikom jeho funkcie. Èlenov komisie pre audiovizuálne dedi čstvo možno vymenovať aj opätovne.

Výkon funkcie člena komisie pre audiovizuálne dedičstvo sa rovnako ako v prípade členstva v rade Slovenského filmového ústavu považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme. Èlenovia komisie pre audiovizuá lne dedičstvo majú nárok na odmenu za výkon svojej funkcie v rovnakej výške ako členovia rady. Rovnako tak predsedovi komisie pre audiovizuálne dedičstvo náleží funkčný príplatok v rovnakej výš ke ako predsedovi rady Slovenského filmového ústavu.

Rokovanie komisie pre audiovizuálne dedičstvo sa riadi obdobnými pravidlami ako rokovanie rady Slovenského filmového ústavu. Podrobnosti o činnosti komisie pre audiovizuálne dedičstvo ustanoví rokovací poriadok komisie pre audiovizuálne dedičstvo.

K § 31

Vymedzujú sa dve základné organizačné jednotky Slovenského filmového ústavu, ktorými sú Národný filmový archí v ako základná organizačná jednotka pre oblasť ochrany a obnovy audiovizuálneho dedičstva a Národné kinematografické centrum ako základná organizačná jednotka pre oblasť verejného prí stupu ku kinematografickému umeniu a audiovizuálnemu dedičstvu. V zmysle návrhu zákona stojí na čele každej organizačnej jednotky riaditeľ. Podrobnosti o organizačnej štruktúre Slovenského filmového ú stavu upraví Organizačný poriadok Slovenského filmového ústavu, ktorý vydáva generálny riaditeľ.

K § 32

V § 32 návrh zákona upravuje osobitosti nakladania s majetkom štátu v správe Slovenského filmového ústavu. Slovenský filmov ý ústav môže vykonávať len podnikateľskú činnosť, ktorá súvisí s jeho poslaním vymedzeným v § 20 alebo činnosťami vymedzenými v § 21 tohto návrhu zákona.

Návrh zákona zakazuje scudziť nosič audiovizuálie a dokument, ktoré sú súčasťou fondu audiovizuálneho dedičstva. Na uvedené nie je možné zriadiť záložné právo, ani ich inak zaťažiť. Nosi č audiovizuálie a dokument, ktoré sú súčasťou fondu audiovizuálneho dedičstva nepodliehajú exekúcii a ani postupu podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektor ých zákonov v znení neskorších predpisov.

Na práva autorov, výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov, zvukovo-obrazových záznamov alebo vysielateľov, ktoré podľa tohto návrhu zákona vykonáva Slovenský filmový ústav, nemôže Slovensk ý filmový ústav zriadiť záložné právo, ani nemôže tieto práva ani ich výkon previesť na inú osobu, nepodliehajú exekúcii a ani postupu podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturaliz ácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K siedmej časti návrhu (§ 33 až 38)

K § 33

Vymedzuje sa pojem audiovizuálneho dedičstva, ktoré je súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky.

K § 34

Fond audiovizuálneho dedičstva je tvorený audiovizuáliami a sprievodnými dokumentmi súvisiacimi s výrobou, distribúciou alebo uvá dzaním audiovizuálií na verejnosti. Vymedzuje sa pojem audiovizuália. Audiovizuáliou je priamo zo zákona slovenské audiovizuálne dielo, ktoré je kinematografickým dielom, programom televíznej programovej služ by Rozhlasu a televízie Slovenska, ktorý nie je spravodajským, politicko-publicistickým, zábavným, hudobným alebo hudobno-zábavným programom alebo slovenské audiovizuálne dielo rozširované distributérom audiovizu álneho diela.

Okrem toho môže byť audiovizuáliou aj slovenské audiovizuálne dielo, ktoré je programom televíznej programovej služby Rozhlasu a televízie Slovenska a je spravodajským, politicko-publicistickým, zábavným, hudobn ým alebo hudobno-zábavným programom, ak má audiovizuálnu hodnotu, slovenské audiovizuálne dielo, ktoré je programom televíznej programovej služby, ak má audiovizuálnu hodnotu alebo zvukovo-obrazový záznam, ak m á audiovizuálnu hodnotu. V tomto prípade sa konkrétne audiovizuálne dielo alebo zvukovo-obrazový záznam stáva audiovizuáliou až po tom, čo komisia pre audiovizuálne dedičstvo rozhodne, že toto audiovizuá lne dielo alebo zvukovo-obrazový záznam má audiovizuálnu hodnotu.

Pojem audiovizuálna hodnota, je návrhom zákona vymedzený ako súhrn významných historických, spoločenských, krajinných, umeleckých, vedeckých alebo technických hodnôt.

K § 35

V zmysle návrhu zákona sa ustanovujú dvaja zákonní depozitári. Sú nimi Rozhlas a televízia Slovenska, ktorá vykoná va depozit vlastných slovenských audiovizuálnych diel a vlastných zvukovo-obrazových záznamov a Slovenský filmový ústav, ktorý vykonáva depozit všetkých audiovizuálii, ktorých depozit nevykoná va Rozhlas a televízia Slovenska.

Návrh zákona stanovuje povinnosti, ktoré je každý zákonný depozitár povinný pri plnení úloh vyplývajúcich z vykonávania depozitu audiovizuálii dodržiavať. Rozhlas a televízia Slovenska je povinná uschovávať originálny nosič audiovizuálie tak, aby ho nevystavila hrozbe odcudzenia, poškodenia alebo zničenia, je povinná dodržiavať metodické usmernenia Slovenského filmového ústavu, poskytovať súč innosť Slovenskému filmovému ústavu a umožniť Slovenskému filmovému ústavu kontrolu podmienok uschovávania a nakladania s audiovizuáliami. Rozhlas a televízia Slovenska je povinná odovzdať Slovenskému filmov ému ústavu originálny nosič audiovizuálie, ak ho prestane uchovávať alebo ak jej bola v súvislosti s ním uložená pokuta za porušenie povinnosti pri plnení úloh vyplývajúcich z vykoná vania depozitu audiovizuálii.

K § 36

Ustanovuje sa depozitná povinnosť pre výrobcu slovenského audiovizuálneho diela a vlastníka zvukovo-obrazového záznamu, ktorí s ú povinní odovzdať audiovizuálie do bezodplatného depozitu Slovenskému filmovému ústavu. Zároveň sa ustanovuje lehota, v ktorej sú povinní splniť svoju depozitnú povinnosť.

V prípade audiovizuálie, ktorá je audiovizuáliou priamo zo zákona, sa lehota 60 dní na splnenie depozitnej povinnosti viaže na prvé uvedenie slovenského audiovizuálneho diela na verejnosti na území Slovenskej republiky. Pri audiovizuálii, ktorá nie je audiovizuáliou priamo zo zákona, sa lehota 30 dní na splnenie depozitnej povinnosti viaže na rozhodnutie komisie pre audiovizuálne dedičstvo o audiovizuálnej hodnot e slovenského audiovizuálneho diela alebo zvukovo-obrazového záznamu.

Návrh zákona upravuje aj výnimku z depozitnej povinnosti, ktorá sa vzťahuje na výrobcu slovenského audiovizuálneho diela a vlastníka zvukovo-obrazového záznamu, ak v určenej lehote oznámia Slovenskému filmové mu ústavu, že sú dobrovoľným depozitárom alebo preukážu, že originálny nosič audiovizuálie uschováva iný dobrovoľný depozitár alebo zákonný depozitár inej zmluvnej strany príslušnej medzin árodnej zmluvy. V takomto prípade je výrobca slovenského audiovizuálneho diela alebo vlastník zvukovo-obrazového záznamu povinný odovzdať v určenej lehote Slovenskému filmovému ústavu do bezodplatné ho depozitu nosič audiovizuálie, na ktorom zaznamenané slovenské audiovizuálne dielo alebo zaznamenaný zvukovo-obrazový záznam dosahuje kvalitu originálu.

Vlastnícke práva k veci, ktorá je predmetom depozitu nie sú dotknuté.

K § 37

Návrh zákona vymedzuje subjekty, ktoré môžu byť dobrovoľným depozitárom a stanovuje povinnosti, ktoré je každý dobrovo ľný depozitár povinný pri plnení úloh vyplývajúcich z vykonávania depozitu audiovizuálii dodržiavať. Dobrovoľný depozitár je povinný uschovávať originálny nosič audiovizuá lie tak, aby ho nevystavil hrozbe odcudzenia, poškodenia alebo zničenia, je povinný dodržiavať metodické usmernenia Slovenského filmového ústavu, poskytovať súčinnosť Slovenskému filmovému ústavu a umožni ť Slovenskému filmovému ústavu kontrolu podmienok uschovávania a nakladania s audiovizuáliami. Dobrovoľný depozitár je povinný odovzdať Slovenskému filmovému ústavu originálny nosič audiovizuá lie, ak ho prestane uchovávať alebo ak mu bola v súvislosti s ním uložená pokuta za porušenie povinnosti pri plnení úloh vyplývajúcich z vykonávania depozitu audiovizuálii.

K § 38

V súvislosti s úlohou filmového ústavu zabezpečovať prístup verejnosti k audiovizuálnemu dedičstvu upravuje návrh zá kona akvizičnú činnosť Slovenského filmového ústavu. Výrobca slovenského audiovizuálneho diela, ktoré je audiovizuáliou a na ktorého výrobu boli použité verejné prostriedky a vlastník zvukovo-obrazov ého záznamu, ktorý je audiovizuáliou a na ktorého výrobu boli použité verejné prostriedky, sú povinní bezodplatne odovzdať túto audiovizuáliu na nosiči, na ktorom zaznamenané slovenské audiovizuá lne dielo alebo zaznamenaný zvukovo-obrazový záznam dosahuje kvalitu originálu. Zároveň sa ustanovuje lehota, v ktorej sú povinní splniť svoju akvizičnú povinnosť.

V prípade audiovizuálie, ktorá je audiovizuáliou priamo zo zákona, sa lehota 60 dní na splnenie akvizičnej povinnosti viaže na prvé uvedenie slovenského audiovizuálneho diela na verejnosti na území Slovenskej republiky. Pri audiovizuálii, ktorá nie je audiovizuáliou priamo zo zákona, sa lehota 30 dní na splnenie akvizičnej povinnosti viaže na rozhodnutie komisie pre audiovizuálne dedičstvo o audiovizuá lnej hodnote slovenského audiovizuálneho diela alebo zvukovo-obrazového záznamu.

Nosič audiovizuálie sa stáva majetkom Slovenskej republiky v správe Slovenského filmového ústavu.

K ôsmej časti (§ 39 až 41)

K § 39

Nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona vykonáva dohľad ministerstvo, Slovenský filmový ústav a Slovenská obchodná inš pekcia.

K § 40

Upravujú sa podrobnosti výkonu dohľadu. Orgány dohľadu sú oprávnené poveriť výkonom dohľadu fyzickú osobu, ktorá je pri výkone dohľadu povinná preukázať sa preukazom oprávnenej osoby. Zákon ustanovuje povinnosť poskytovať orgánom dohľadu potrebnú súčinnosť a v prípade jej neposkytnutia stanovuje sankciu.

K § 41

Ustanovujú sa pokuty, ktoré orgán dohľadu uloží povinnej osobe v prípade, ak sa zistí porušenie zákona. Pri určení vý šky pokuty prihliada orgán dohľadu na závažnosť, spôsob a rozsah porušenia povinnosti, na následky takého porušenia a ich trvanie. Pokutu možno v zmysle zákona uložiť do troch rokov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti orgán dohľadu dozvedel, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.

K deviatej časti (§ 42 až 44)

K § 42

Upravujú sa spoločné ustanovenia návrhu zákona. Vylučuje sa použitie správneho poriadku navedenie evidencií podľa druhej č asti zákona.

K § 43

V rámci prechodných ustanovení sa v odseku 1 upravujú podrobnosti v súvislosti s prechodom výkonu niektorých činností na Slovensk ý filmový ústav. Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky sa ukladá odovzdať Slovenskému filmovému ústavu zoznam slovenských audiovizuálnych diel vedený podľa zákona č . 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny z ákon), všetky žiadosti o zápis slovenského audiovizuálneho diela doručené ministerstvu pred nadobudnutím účinnosti návrhu zákona, ako aj údaje o osobách vykonávajúcich činnosť v oblasti audioví zie, ktoré sú prevádzkovateľmi audiovizuálnych technických zariadení so stálym kinom alebo inou prevádzkarňou alebo sú prevádzkovateľmi videopožičovní, ktoré obce do 31. januá ra 2015 poskytli ministerstvu.

Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky sa tiež ukladá odovzdať Audiovizuálnemu fondu údaje z registra nezávislých producentov podľa § 38 zákona č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuá lnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) a všetky žiadosti o zápis výrobcu audiovizuálneho diela do registra nezá vislých producentov doručené ministerstvu pred nadobudnutím účinnosti návrhu zákona.

Zároveň sa ukladá povinnosť osobám, ktoré vykonávajú činnosť v oblasti audiovízie uvedenú v § 6 ods. 1 návrhu zákona, a začali túto činnosť vykonávať pre dňom nadobudnutia úč innosti návrhu zákona, oznámiť túto činnosť Slovenskému filmovému ústavu do 30. septembra 2015. Tejto povinnosti nepodliehajú osoby, ktoré si splnili svoju oznamovaciu povinnosť podľa príslušný ch ustanovení doterajšieho audiovizuálneho zákona (zákon č. 343/2007 Z .z. v znení neskorších predpisov).

Ustanovuje sa, že výrobca audiovizuálneho diela s platným osvedčením o registrácii nezávislého producenta, ktoré mu bolo vydané podľa doterajšieho zákona, sa až do uplynutia platnosti tohto osvedčenia pova žuje za nezávislého producenta zapísaného v zozname nezávislých producentov. Zabezpečuje sa právna kontinuita Slovenského filmového ústavu. Slovenský filmový ústav podľa doterajšieho zákona je Slovensk ým filmovým ústavom podľa nového zákona.

Upravuje sa aj trvanie funkčného obdobia generálneho riaditeľa Slovenského filmového ústavu vzhľadom na prijatie nového zákona. Funkciu generálneho riaditeľa podľa navrhovaného zákona má vykonávať od 1. júla 2015 osoba, ktorá k 30. júnu 2015 vykonáva funkciu generálneho riaditeľa Slovenského filmového ústavu podľa doterajšieho zákona. Funkčné obdobie tohto generálneho riaditeľa skončí uplynut ím piatich rokov odo dňa jeho zvolenia do funkcie.

Vzhľadom na zmeny v zložení rady Slovenského filmového ústavu a spôsobe jej kreovania sa rada Slovenského filmového ústavu zriadená podľa doterajšieho zákona zrušuje a funkčné obdobie všetkých je j členov zaniká ku dňu nadobudnutia účinnosti návrhu zákona. V nadväznosti na to sa ukladá Ministrovi kultúry Slovenskej republiky vymenovať prvých členov novej rady Slovenského filmového ú stavu do 15. augusta 2015 a generálnemu riaditeľovi Slovenského filmového ústavu zvolať prvé zasadnutie rady do 31. augusta 2015. Toto prvé zasadnutie rady bude viesť generálny riaditeľ až do zvolenia predsedu rady. Na prvom zasadnutí rady si rada zvolí svojho predsedu a podpredsedu a schváli rokovací poriadok rady.

Vzhľadom na zriadenie nového orgánu Slovenského filmového ústavu – komisie pre audiovizuálne dedičstvo sa ukladá Ministrovi kultúry Slovenskej republiky vymenovať prvých členov komisie pre audiovizuá lne dedičstvo do 15. augusta 2015. Obdobne ako v prípade prvého zasadnutia rady, aj prvé zasadnutie komisie pre audiovizuálne dedičstvo zvolá do 31. augusta 2015 generálny riaditeľ, ktorý bude rokovanie komisie pre audiovizu álne dedičstvo riadiť až do zvolenia predsedu komisie pre audiovizuálne dedičstvo. Na prvom zasadnutí komisie pre audiovizuálne dedičstvo si komisia pre audiovizuálne dedičstvo zvolí svojho predsedu a schváli rokovac í poriadok komisie pre audiovizuálne dedičstvo.

Ustanovuje sa, že v prípade konaní začatých a právoplatne neukončených pred dňom nadobudnutia účinnosti návrhu zákona sa tieto konania dokončia podľa doterajšieho zákona.

Do nadobudnutia účinnosti nového vykonávacieho predpisu, ktorý upraví podrobnosti o jednotnom systéme označovania a spôsobe jeho uplatňovania, vydaného na základe nového zákona zostáva v platnosti a úč innosti vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 589/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediá lnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania v znení neskorších predpisov.

K § 44

Navrhuje sa zrušenie čl. I zákona č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých vý konov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) v znení neskorších predpisov.

K čl. II

Rušia sa správne poplatky za podanie žiadosti o zápis do zoznamu slovenských audiovizuálnych diel, zoznamu slovenských zvukových záznamov slovesného diela alebo hudobného diela alebo zoznamu slovenských multimediá lnych diel, podanie žiadosti o zápis do registra nezávislých producentov a podanie žiadosti o zmenu v zápise v registri nezávislých producentov.

K čl. III

Vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe sa jednoznačne vymedzuje pojem 'program vyrobený nezávislým producentom' na účely zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č . 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov. Ide o program, na výrobe ktorého sa nezávislý producent podieľal najmenej 51% podielom celkových nákladov na jeho výrobu.

K čl. IV

K bodu 1

Upravuje sa možnosť Audiovizuálneho fondu byť sprostredkovateľom finančnej pomoci zo zdrojov Európskej únie v zmysle nariadenia Eur ópskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospod árskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom n ámornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006.

K bodom 2, 4, 5 a 8

Zavedenie nového príspevku poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie je potrebné zohľadniť v relevantných ustanoveniach zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnen í niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 3

Medzi činnosti Audiovizuálneho fondu sa navrhuje doplnenie ďalšej činnosti, ktorou je vedenie zoznamu nezávislých producentov v audiovízii. Podľa platnej právnej úpravy register nezávislý ch producentov vedie ministerstvo. V súlade s § 8 až 11 čl. I návrhu zákona sa navrhuje, aby evidenciu nezávislých producentov v audiovízii viedol Audiovizuálny fond.

K bodu 6

V zmysle súčasnej právnej úpravy je výška príspevku prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia do Audiovizuá lneho fondu stanovená na 0,03 eura za každú predanú vstupenku na audiovizuálne predstavenie za posledný kalendárny rok. V zmysle návrhu zákona bude výška príspevku určená ako 1 % z ceny kaž dej predanej vstupenky na audiovizuálne predstavenie za posledný kalendárny rok. Dôvodom vyššie uvedenej úpravy je potreba priameho naviazania výšky príspevku na reálnu cenu lístka, ktorá sa priebežne mení pod ľa celkovej výkonnosti sektoru. Od roku 2008, kedy sa prijímala súčasná právna úprava, sa priemerná cena lístka zvýšila z 4,1 eur na 5,1 eur (teda zvýšenie ceny o viac ako 24 %). Zároveň bude nová ú prava spravodlivejšia, keďže výška priemernej ceny lístka je odlišná v závislosti od regiónu v ktorom sa kino nachádza, resp. veľkosti kina (napr. jednosálové kiná majú tradične nižš ie ceny vstupeniek ako viacsálové kiná, resp. multiplexy). Od začiatku podpornej činnosti Audiovizuálneho fondu sa postupne zvyšovala výška podpory, ktorá bola určená prevádzkovateľom kín prostrední ctvom podprogramu 4: Rozvoj audiovizuálnych technológií v Slovenskej republike, konkrétne podpora digitalizácie kín v Slovenskej republike. Celkovo bolo prevádzkovateľom kín v rokoch 2010 – 2013 prerozdelený ch 1,65 mil. eur, pričom výška príspevkov kín v období rokov 2010 – 2013 dosiahla 0,45 mil. eur. Z toho vyplýva, že prevádzkovatelia kín získali za sledované obdobie viac ako 2,5 ná sobok celkovej hodnoty odvedených príspevkov. Vzhľadom na vyššie uvedené je potreba zmeny systému výpočtu príspevku prevádzkovateľov audiovizuálneho technického zariadenia do Audiovizuálneho fondu nevyhnutná .

K bodu 7

Zavádza sa nový príspevok do Audiovizuálneho fondu ako jeho nový zdroj príjmov, a to príspevok poskytovateľa audiovizuálnej medi álnej služby na požiadanie. Zavedenie príspevku vychádza z jednej zo základných zásad, na ktorých je založená koncepcia podpory audiovizuálnej tvorby, kultúry a priemyslu v Slovenskej republike – zabezpeč enie stabilných finančných zdrojov Audiovizuálneho fondu, ako realizátora tejto podpory, založených na príspevkoch subjektov, ktoré z povahy svojej činnosti tvoria súčasť audiovizuálneho priemyslu a svoj hospod ársky prospech dosahujú zhodnocovaním audiovizuálnych obsahov, resp. služieb, ktoré sú na audiovizuálnych obsahoch priamo závislé. Takýmito subjektmi sú aj poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služ ieb na požiadanie. V roku 2008, v čase prijatia zákona o Audiovizuálnom fonde však sektor audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie nebol natoľko rozvinutý, aby predstavoval relevantný zdroj prí jmov pre Audiovizuálny fond. V posledných rokoch však trh so službami na požiadanie rastie v celej Európskej únii vrátane Slovenskej republiky, a vzhľadom na vyššie uvedenú zásadu sa zavádza povinnosť prispievať do Audiovizuálneho fondu aj pre poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, podobne ako je takáto povinnosť už ustanovená pre ďalšie subjekty vykonávajúce svoju hospodársku činnosť využívaním audiovizuálnych obsahov. Príspevok sa stanovuje vo výške 0,5 % z celkových príjmov poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie za poskytovanie audiovizuálnej mediá lnej služby na požiadanie za posledný kalendárny rok.

K čl. V

K bodu 1

Vzhľadom na predmet úpravy zákona č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých z ákonov sa do tohto zákona dopĺňa úprava evidencie slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov. Z tohto dôvodu sa v § 2 vymedzuje pojem 'slovenský zvukový záznam umeleckého výkonu', prič om rozhodujúcim kritériom je trvalý pobyt, miesto podnikania alebo sídlo výrobcu zvukového záznamu na území Slovenskej republiky v čase prvého vydania zvukového záznamu umeleckého výkonu alebo skutočnosť , že na jeho vytvorení boli použité verejné prostriedky.

K bodu 2

Dopĺňa sa kompetencia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky viesť evidenciu slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov.

K bodu 3

Evidenciu slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov vedie ministerstvo vo forme verejne prístupného zoznamu slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov. Zoznam obsahuje údaje o evidovanom slovenskom zvukovom zázname umeleckého výkonu podľa žiadosti o zápis, ktorej náležitosti sa ustanovujú v § 3b ods. 2. Návrh zákona ustanovuje aj ktoré zvukové záznamy umeleckých vý konov nepodliehajú zápisu do zoznamu slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov. Ide o zvukový záznam umeleckého výkonu, ktorý je reklamou alebo inzerciou, alebo je vyrobený výlučne na účely rozhl asového vysielania a je uvádzaný na verejnosti iba prostredníctvom rozhlasového vysielania alebo je vyrobený výlučne na bezodplatné sprístupňovanie verejnosti.

Zápis do zoznamu vykonáva ministerstvo na základe žiadosti výrobcu zvukového záznamu umeleckého výkonu do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti. Výrobcovi sa ustanovuje povinnosť podať žiadosť o zá pis najneskôr 30 dní pred prvým uvedením slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu na verejnosti na území Slovenskej republiky. Ak žiadosť o zápis neobsahuje predpísané nálež itosti, ministerstvo vyzve výrobcu slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu na ich doplnenie v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, pričom vý robca je povinný ju v tejto lehote doplniť. Za nesplnenie povinnosti podať žiadosť alebo povinnosti doplniť neúplnú žiadosť uloží ministerstvo výrobcovi slovenského zvukového záznamu umeleckého vý konu pokutu.

Na vedenie zoznamu slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov sa nevzťahuje správny poriadok.

K bodu 4

Ustanovuje sa, že porušenie povinnosti podať žiadosť o zápis slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu do zoznamu slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov alebo povinnosti doplniť neú plnú žiadosť je správnym deliktom, za ktorý ministerstvo uloží výrobcovi slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu pokutu od 33 eur do 165 eur. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.

K čl. VI

Navrhuje sa deň nadobudnutia účinnosti zákona na 1. júl 2015 okrem čl. IV druhého bodu, štvrtého bodu až ôsmeho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2016.

V Bratislave, 1. októbra 2014

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Marek Maďarič, v. r.

minister kultúry

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov

18

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Z hľ adiska vývinu audiovizuálnej tvorby a výroby v Slovenskej republike od roku 1989, ako aj zo zhodnotenia aktuálneho stavu legislatívy v oblasti tvorby, výroby a použitia slovenských audiovizuálnych diel vyplýva, že finančná podpora jednotlivých aktivít, projektov a subjektov v tejto oblasti je v súčasnosti zabezpečovaná jednak prostriedkami súkromných subjektov, a jednak prostriedkami štátneho rozpočtu (od roku 2004 – grantov ý systém Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, program AudioVízia). Objektívne možno zhodnotiť, ž e podpora výroby a šírenia, ako aj samotná výroba slovenských audiovizuálnych diel, bola v aktivitách vysielateľa programovej služby n a základe zákona (Slovenská televízia), ale i v skladbe televíznych vysielateľov na zá klade udelenej licencie dlhodobo poddimenzovaná.

Štátna podpora audiovizuálnej tvorby v súčasnosti pokrýva asi 15 % požadovaných nákladov na v ývoj, výrobu, produkciu a ďalšie činnosti v audiovízii (stav grantového systé mu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v programe AudioVízia 2007 – z podaných 315 žiadostí bolo podporených 121 a z celkovo požadovaných 713 mil. Sk ministerstvo prerozdelilo necelých 117 mil. Sk).

Aj napriek uvedenej rôznorodosti finančných zdrojov audiovizuálnej tvorby a produkcie dochádza z dlhodobého hľadiska k neustálemu poklesu celkového objemu finančných prostriedkov investovaných na Slovensku do oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu, č o má za následok aj pokles počtu vytvorených a vyrobených slovenských audiovizuálnych diel, a to vo všetkých oblastiach, najmä pokiaľ ide o slovenské dlhometrážne hrané filmy, dokument árne či animované filmy.

Hlavný m dôvodom tohto dlhodobo pretrvávajúceho stavu je najmä absencia kvantitatívne stabilného finančného zdroja určeného výlučne na podporu a rozvoj slovenskej audiovizuálnej kultú ry, od podpory tvorby a produkcie počnúc a podporou technologickej základne končiac. Na rozdiel od ostatných umelecký ch žánrov a kultúrnych aktivít, nemá audiovizuálna kultúra štátom garantované, resp. priamo podporované inštitúcie, orientujúce sa výlučne na tvorbu a šírenie slovenských audiovizuálnych diel, ani dostatočné primárne zdroje zo štátneho rozpočtu.

Ïalším dôvodom uvedeného krízového stavu audiovizuálnej kultúry a priemyslu na Slovensku je nedostatočná rozpočtová nezávislosť na jednej strane a rozhodovacia (dramaturgická) orientácia mimo slovenskej (pôvodnej) audiovizuálnej tvorby a produkcie na strane druhej v prípade Slovenskej televízie (na rozdiel od Èeskej televízie, ktorá sa v priebehu 90. rokov stala najväčším výrobcom českých filmov s počtom vyše 100 titulov). V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na neustá le sa zvyšujúcu finančnú a technologickú náročnosť tvorby, výroby, distribúcie a propagácie slovenských audiovizuálnych diel, a v neposlednom rade aj na rozpad technologickej zá kladne pre výrobu filmov a s tým súvisiacu absenciu technologických a profesijných kapacít na realizá ciu filmovej výroby (postupná likvidácia laboratórií, filmových štúdií, výpravných prostriedkov a realizačných dielní v dôsledku privatizácie bývalej štátnej organizácie Slovenská filmová tvorba Bratislava – Koliba).

Prá vne normy, ktoré upravujú problematiku audiovízie v Slovenskej republike sú najmä:

-Zákon č . 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch,

-Zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielan í a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov,

-Zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zá kon) v znení neskorších predpisov,

-Zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov,

-Zákon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon),

-Európsky dohovor o filmovej koprodukcii (publikovaný pod č. 106/2007 Z. z.),

-Výnos Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zo 16. novembra 2005 č. MK-12947/05-110/30493 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (publikovaný pod č. 512/2005 Z. z.) v znení výnosu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky z 28. marca 2006 č. MK-2165/2006-110/6075 (publikovaný pod č. 173/2006 Z. z.) v znení výnosu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zo 16. novembra 2007 č . MK-4601/2007-110/17430 (publikovaný pod č. 573/2007 Z. z.).

Kinematografia a audiovizuálna kultúra je spomedzi všetkých umeleckých žánrov a oblastí kultúrnych aktivít svojím dosahom a pôsobnosťou jedným z najefektívnejších prostriedkov prezentácie spoločenských a kultúrnych tradícií príslušnej krajiny, národa, spoločenstva, a zároveň aj účinným nástrojom zachovania a rozvoja kultúrnej identity a diverzifikácie. Vzhľadom na túto významnú skutočnosť pristúpili krajiny Európskej únie, pod tlakom rozvoja súkromného televízneho vysielania a enormne vzrastajúceho podielu amerických filmových produktov na európskom trhu už na prelome 70. a 80. rokov, k vytváraniu ochrann ých a podporných štruktúr pre ochranu a rozvoj národnej kinematografickej kultúry a kultúrneho dedič stva. Vo všetkých krajinách Európskej únie existujú podporné mechanizmy na ochranu, stabilizáciu a rozvoj kinematografickej a audiovizuálnej kultúry a priemyslu. Dôvodom na vytváranie a existenciu takýchto systémov a mechanizmov je aj skutočnosť, že v mnohých, aj so Slovenskom porovnateľných krajinách, sú kinematografia a audiovízia aj dôležitým ekonomickým p rostredím pre realizáciu domácich a zahraničných investícií (do výroby audiovizuálnych diel, do technológií, do verejného uvádzania a šírenia diel, do budovania priestorov pre prezentáciu filmov). V súvislosti s touto nedeliteľnou podstatou audiovízie ako umenia, priemyslu aj obchodu sa ešte zvýrazňuje jej finančný a ekonomický význam, a to aj z hľ adiska zvyšovania počtu pracovných príležitostí a vo vzťahu k efektívnejšiemu využívaniu ekonomického, ľudského, historického aj prírodného potenciá lu krajiny.

Zá roveň sa na európskej úrovni vytvorili doplnkové podporné mechanizmy a zdroje na financovanie koprodukč nej spolupráce a na podporu a rozvoj európskeho filmového distribučného priestoru a siete kín (Media, Eurimages). Účasť jednotlivých subjektov v týchto celoeurópskych podporný ch štruktúrach je však nepriamo podmienená vytvorením a fungovaním podporných systé mov a ochranných mechanizmov na úrovni jednotlivých národných štátov.

Podporné systémy fungujúce v európskych krajinách sú založené na princípe štátnej alebo verejnoprávnej organizácie, na podpore investícií do kinematografickej tvorby a podnikania prostredníctvom finančných a daňových nástrojov a na financovaní rozvoja audiovizuálnej produkcie a distribúcie prostredníctvom mediálnych spoločností. Je pr itom potrebné zdôrazniť, že takmer vo všetkých krajinách existujú a fungujú kombinácie jednotlivých prvkov zo všetkých troch uvedených princípov. Z hľ adiska historického vývinu aj z hľadiska aktuálnej stability a ďalšieho rozvoja je však potrebné, aby bol systém pre podporu a rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu založen ý na jednom dominujúcom princípe, a aby sa v procese svojho rozvoja postupne dopĺňal o aplikovateľné prvky a mechanizmy z ostatných uvedených možností. Iba tak je totiž možné postupne vy tvoriť funkčný a ucelený podporný a ochranný systém, ktorý nebude založený na výlučnej závislosti od štátneho rozpočtu.

Modely filmových organizácií v krajinách Európskej únie porovnateľn ých so Slovenskou republikou sú v zásade trojaké: (i) model jednej inštitúcie spájajú cej archív, fond a podpornú činnosť (Dánsko, Slovinsko), (ii) model spájajúci dve inš titúcie – archív a fond spojený s podpornou činnosťou (Poľsko, Grécko, Írsko), a napokon (iii) model troch samostatných inštitúcií – archív, fond a podpor ná činnosť (Maďarsko, Rakúsko).

Nakoľko v Slovenskej republike funguje Slovenský filmový ústav ako organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorý vedie archív, v slovenskom právnom prostredí nie je možné uplatniť tretí z vyššie uvedených modelov.

Konkrétnym riešením na odvrátenie kolísavého vývoja slovenskej audiovizuálnej kultúry a na zabezpečenie jej ďalšieho trvalého rozvoja sa ako účelné javí prijať riešenie naznačené v druhom modeli, a to existenciu dvoch nezávislý ch inštitúcií – archívu na jednej strane a fondu s podpornou činnosťou na strane druhej. Uvedené závery potvrdzuje súčasný stav slovenskej kinematografie a audiovizuálnej kultúry, porovnanie slovenské ho kinematografického a audiovizuálneho priestoru s inými krajinami, posúdenie kreatívneho a produkč ného potenciálu slovenskej kinematografie, ako aj zhodnotenie reálnych legislatívnych a ekonomických možností Slovenskej republiky. Výhody uvedeného riešenia spočívajú v oddelenom (transparentnom) hospodárení a riadení, v možnosti odlišnej právnej formy podľa činností inštit úcií (Slovenský filmový ústav – rozpočtová organizácia, Audiovizuálny fond – verejnoprávna inštitúcia), flexibilnejšie využívanie finančných zdrojov pri podpornej činnosti, efektívnejšia kontrola čerpania zdrojov.

V zá ujme priblíženia súčasnej právnej úpravy v Slovenskej republike k stavu v porovnateľných krajiná ch Európskej únie, vzhľadom na skutočnosť, že uvedený model je v súčasnosti a v dlhodobom horizonte jediný aplikovateľný a udržateľný v slovenskom prostredí , sa nová koncepcia podpory audiovizuálnej tvorby, kultúry a priemyslu na Slovensku opiera o tieto hlavné zásady:

-zriadenie Audiovizuálneho fondu ako hlavného finančného zdroja zameraného výlučne na podporu slovenskej audiovizuálnej kultúry a priemyslu,

-zabezpečenie nezávislosti a odbornosti rozhodovania v kľúčových orgánoch fondu prostredníctvom charakteru verejnoprávnej inštit úcie,

-definovanie stabilných finanč ných zdrojov fondu založených na príspevkoch subjektov, ktoré svoju hospodársku činnosť realizujú aj s použitím audiovizuá lnych obsahov,

-definovanie úloh a cieľ ov podpornej činnosti fondu a transparentných pravidiel používania jeho zdrojov,

-definovanie účelu použ itia prostriedkov fondu a mechanizmov kontroly ich používania.

Na zá klade uvedeného sa prostredníctvom navrhovaného modelu riešenia zabezpečí stabilná podpora a rozvoj slovenskej audiovizuálnej tvorby, kultúry a priemyslu. Uvedené riešenie sa navrhuje po posúdení a porovnaní viacerých právnych možností zriadenia fondu (podľa zákona o umeleckých fondoch, resp. podľa zákona o neziskových organizáciách), ako aj po zvážení optimá lnej inštitucionálnej formy hospodáriacej s viac zdrojový m financovaním, pričom jednou zo zložiek financovania je príspevok zo štátneho rozpočtu, ako najvhodnejšie aj vzhľadom na súčasný legislatívny stav.

Zá kon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zá konov (audiovizuálny zákon), účinný od 1.1.2008, definuje slovenské audiovizuálne diela, zavádza nové povinnosti v oblasti audiovízie (oblasť evidencie, označovania a pod.), redefinuje pôsobenie Slovenského filmového ústavu a reguluje ochranu slovenského audiovizuálneho dedičstva a následné vytvorenie nového prostredia pre rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike.

Vzhľadom na prijatie uvedeného zákona sa ako aktuálne a potrebné javí aj presné legislatívne vymedzenie podpornej činnosti v oblasti audiovízie, ako ucelenej komplexnej oblasti realizácie kultúrnych aktivít, rozvoj ktorej predstavuje všeobecný celospoločenský verejný záujem.

Fond Rady Európy Eurimages, ktorého je Slovenská republika riadnym členom od roku 1996, vyzval členské š táty, aby zabezpečili a skvalitnili svoje podporné systémy pre audiovizuálnu tvorbu a výrobu, pretož e celoeurópske podporné fondy a programy môžu pôsobiť iba ako doplnkové zdroje pre r ozvoj vzájomnej spolupráce a audiovizuálnych koprodukcií jednotlivých členských krajín, no v nijakom prípade nemôžu nahrádzať absenciu hlavného podporného zdroja v ž iadnej z členských krajín.

Znenie zá kona zohľadňuje aj vývoj na európskej úrovni s osobitným zreteľom na Oznámenie Komisie rade, Európskemu parlamentu, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o určitých právnych aspektoch súvisiacich s kinematografickými a inými audiovizuálnymi dielami z 26.9.2001 (COM(2001) 534 final), ako aj na smernicu Rady z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých opatrení ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (89/552/EHS), tzv. televízia bez hraníc.

Zá kon je svojou terminológiou plne kompatibilný so zákonom č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon), so zákonom č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov, so zákonom č . 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.

Zá kon je vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a so všetkými platnými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad vplyvu na verejné financie

a)Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na štátny rozpočet, vrátane vyčíslenia dôsledkov na počty zamestnancov štátnych rozpočtových a príspevkových organiz ácií:

-nepredpokladá sa zvýšený vplyv na štátny rozpočet. Vplyv na štátny rozpočet spočíva v príspevku do Audiovizuálneho fondu (ďalej len 'fond') v rámci schválených limitov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo') na príslušné rozpočtové obdobie na základe zákona o štátnom rozpo čte. Príspevok zo štátneho rozpočtu teda bude odvádzaný prostredníctvom rozpoč tovej kapitoly ministerstva. Ide o výdavok rozpočtu ministerstva – bežný transfer neziskovej právnickej osobe. Zároveň bude zrušený grantový program ministerstva č. 3 s názvom AudioVízia v súčasnej podobe, t.j. dôjde k presun objemu súčasných rozpočtový ch prostriedkov poskytovaných na podporu audiovízie prostredníctvom grantového systému ministerstva (program AudioVízia) na fond. Pozn.: V roku 2006 ministerstvo vynaložilo na grantový program AudioVízia rozpočtové prostriedky v sume 170 000 0000 Sk, v roku 2007 to bolo 115 000 000 Sk a pre rok 2008 je rozpočtovaných 112 000 000 Sk;

-dopad na počty zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií v zrušení/ prekvalifikovaní jedného pracovného miesta na ministerstve – štátny zamestnanec, tajomník grantovej komisie grantového programu ministerstva č. 3 s názvom AudioVízia;

-bez dopadu na počty zamestnancov štátnych príspevkových organizácií.

b)Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočet štátnych fondov: bez dopadu.

c)Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty obcí a VÚC: bez dopadu.

d)Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty Sociálnej poisťovane, zdravotných poisťovní a Národného úradu práce: pozitívny vplyv v odvodoch za 11 zamestnancov fondu (ide o prí jem – poistné).

e)Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty Fondu národného majetku SR a Slovenského pozemkov ého fondu: bez dopadu.

Tabu ľky

Prehľad rozpočtových prostriedkov fondu pre prvý rok fungovania (2009) v Sk

(Fond ešte nerealizuje podpornú činnosť)

Výdavky fondu v Sk Príjmy fondu v Sk

(vyčíslenie na základe výsledkov za rok 2006)Kapitálové výdavky

-nákup strojov

-nákup telekomunikač nej techniky

-nákup SW1 050 000

800 000

100 000

150 000Vysielateľ na základe zákona0Vysielatelia na základe licencie0Kiná0 Distributé ri0Prevá dzkovatelia retransmisie 0Št át (z rozpočtu MK SR)4 500 000Osobné výdavky – 6 zamestnancov a riaditeľ (pracovné zmluvy podľa Zákonníka práce)900 000Dary- Odmeny členom rady1 168 410Odmeny členom dozornej komisie120 876Dedičstvo-Poistné do zdrav. poisť. členov rady a dozornej komisie315 000Úroky z vkladov v bankách0Úroky z pôžičiek0Zmluvné sankcie0Tovary a služby210 000Ú roky z omeškania na základe rozhodnutia súdu0Cestovné výdavky0Komunikácie150 000Administratívne úhrady0

Všeobecný materiál50 000Oprava, údržba0Nájomn é (+ energie)400 000Ostatné služby100 000Odpisy - Finančné náklady30 000Spolu 4 494 286 4 500 000

Prehľad rozpočtových prostriedkov fondu pre druhý rok fungovania (2010) v Sk

Výdavky fondu v Sk Príjmy fondu v Sk

(vyčíslenie na základe výsledkov za rok 2006)Kapitálové výdavky700 000Vysielateľ na základe zákona30 000 000Vysielatelia na základe licencie60 000 000Kiná3 000 000Distributé ri-Prevá dzkovatelia retransmisie 30 000 000Št át (z rozpočtu MK SR)v rámci schválených limitov rozpočtu MK SR

(odhad aspoň

100 – 120 mil.)Osobné výdavky

-zamestnanci (10) a riaditeľ

-členovia odborných komisií

(zmluvy podľa Zákonníka práce)5 952 000

4 800 000

1 152 000Dary-Odmeny členom rady1 450 440Odmeny členom dozornej komisie362 628Dedičstvo-Poistné do zdrav. poisť. členov rady a dozornej komisie2 083 200Úroky z vkladov v bankách-Úroky z pôžičiek0Zmluvné sankcie0Tovary a služby250 000Ú roky z omeškania na základe rozhodnutia súdu0Cestovné výdavky100 000Komunikácie500 000Administratívne úhrady3 000 000Všeobecný materiál150 000Oprava, údržba100 000Nájomné (+ energie)1 500 000Ostatné služby150 000Odpisy 200 000Finančné náklady50 000Spolu 13 348 268 246 000 000

Preh ľad rozpočtových prostriedkov fondu pre tretí rok fungovania (2011) v Sk

Výdavky fondu v Sk Príjmy fondu v SkKapitálové výdavky700 000Vysielateľ na základe zákona35 000 000Vysielatelia na základe licencie70 000 000Kiná3 000 000Distributé ri-Prevá dzkovatelia retransmisie 35 000 000Št át (z rozpočtu MK SR)v rámci schválených limitov rozpočtu MK SR

(odhad aspoň

100 – 120 mil.)Osobné výdavky

-zamestnanci (10) a riaditeľ

-členovia odborných komisií

(zmluvy podľa Zákonníka práce)5 952 000

4 800 000

1 152 000Dary-Odmeny členom rady1 450 440Odmeny členom dozornej komisie362 628Dedičstvo-Poistné do zdrav. poisť. členov rady a dozornej komisie2 083 200Úroky z vkladov v bankách-Úroky z pôžičiek0Zmluvné sankcie0Tovary a služby250 000Ú roky z omeškania na základe rozhodnutia súdu0Cestovné výdavky100 000Komunikácie500 000Administratívne úhrady3 000 000Všeobecný materiál150 000Oprava, údržba100 000Nájomné (+ energie)1 500 000Ostatné služby150 000Odpisy 200 000Finančné náklady50 000Spolu 13 348 268 266 000 000

2.Odhad vplyvu na obyvateľ ov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

a)Dopad na životnú úroveň obyvateľstva a zvyšovanie kvality života:

-pozitívny vplyv na životnú úroveň obyvateľstva v skvalitňovaní prístupu ku kultú rnym audiovizuálnym obsahom (skvalitňovanie technologickej základne – kiná, festivaly, prehliadky, publikačná činnosť v audiovízii);

-pozitívny vplyv na zvyšovanie kvality života v zmysle vytvárania nových kultúrnych hodnôt v oblasti audiovízie, ktoré budú spĺňať, okrem iného, aj umelecké, popularizačné, edukatívno-osvetové a hodnotovotvorné prvky.

b)Posúdenie utvárania podmienok na rozvoj podnikateľských aktivít z hľadiska žiaduceho ekonomického rastu: pozitívny vplyv na rozvoj podnikateľských aktivít potenciálnych poberateľov podpory z fondu, ktorí budú mať možnosť získania priamej finančnej podpory, ktorá bude stimulom na tvorbu a produkciu audiovizuálnych obsahov, čo bude následne ovplyvňovať tieto subjekty potenciá lnym zvýšením ich príjmov za zhodnotenie vytvorených audiovizuálií, ako aj na rozvoj audiovizuálneho priemyslu v najširšom celospoločenskom kultúrnom kontexte.

c)Súlad s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky: predkladaná úprava predstavuje štátom zabezpeč enú realizáciu verejného záujmu na podpore audiovizuálnej kultúry, vytváraní nových kultúrnych hodnôt a zlepšovaní nehmotných kvalít života obyvateľ stva, nejde o oblasť realizácie hospodárskej politiky.

3.Odhad vplyvu na životné prostredie

a)Súlad materiálu s prioritami a cieľmi štátnej environmentálnej politiky schválenými vládou SR a Národnou radou SR v Stratégii, zásadách a prioritách štátnej environmentálnej politiky z roku 1993 a v Národnom environmentálnom akčnom programe II (uznesenie vlády SR č. 1112/1999): v plnom súlade (bez dopadu).

b)Dodržiavanie zákona NR SR č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorš ích predpisov: v plnom súlade (bez dopadu).

4.Odhad vplyvu na zamestnanos ť

Materiál predpokladá pozitívny vplyv na zamestnanosť v raste zamestnanosti:

-rozsah/kvantifikáciu nárastu zamestnanosti – vytvorenie 10 pracovných miest zamestnancov fondu, jedno pracovné miesto riaditeľa fondu;

-územn é určenie (región, lokalita) – Bratislava;

-časový horizont – v roku 2009 vytvorenie 6 pracovných miest zamestnancov fondu, jedno pracovné miesto riaditeľa fondu, v roku 2010 vytvorenie 4 miest zamestnancov fondu;

-dostupnosť pracovnej sily na realizáciu uvažovaného opatrenia obsiahnutého v materiáli – kvalifiká cia zamestnancov fondu predpokladá ukončené vysokoškolské vzdelanie II. stupňa s odporúčanou praxou v oblasti výkonu práce – dostupnosť vo vzťahu k lokalite – vysoká.

-spôsob vytvorenia pracovných miest, ich druh, finančné nároky a zdroje ich nadobudnutia – pracovné miesta budú vytvorené na základe rozhodnutia rady fondu, v spojení s prijatým organizačným poriedkom kancelárie fondu. Druhovo pôjde o výkon práce v špecializácii – ekonóm, právnik, ad ministratíva. Finančné nároky sú vyčíslené v tabuľkách v bode 1, zdrojom ich krytia sú príjmy fondu.

5.Odhad vplyvu na podnikateľ ské prostredie

a)Súlad s aktuálnou legislatívou formujúcou podnikateľské prostredie s prípadnými návrhmi (ná metmi) na jej úpravy z hľadiska riešenej problematiky: v plnom súlade. Navrhovaná právna úprava bude mať vplyv na podnikateľské prostredie, nakoľko navrhovaný systém financovania fondu zať aží niektoré podnikateľské subjekty (povinné subjekty) povinnosťou platiť prí spevky, vzhľadom na skutočnosť, že svoj hospodársky prospech dosahujú prostredníctvom využívania audiovizuálnych obsahov. Subjekty zaťažené prí spevkovou povinnosťou budú mať zvýšené výdavkové zaťaženie o sumu príspevku do fondu (odhadované vyčíslenie je obsiahnuté v tabuľkách v bode 1).

Príspevky podnikateľských subjektov do fondu

(vyčíslenie na základe výsledkov za rok 2006)SubjektSadzbaSumaVysielateľ na základe zákona5 %

z celkových príjmov z reklamy a telenákupu za kalendárny rok30 000 000Vysielatelia na základe licencie2 %

z celkových príjmov z reklamy a telenákupu vysielaných podľa osobitného predpisu za kalendárny rok60 000 000Kiná1 Sk

z predanej vstupenky3 000 000Distributéri1 %

z celkových príjmov za distribúciu audiovizuá lnych diel v Slovenskej republike za kalendárny rokneidentifikovanéPrevádzkovatelia retransmisie1 %

z celkových príjmov za poskytovanie retransmisie ako obsahovej slu žby koncovému užívateľovi za kalendárny rok30 000 000Spolu123 000 000

b)Posú denie vplyvu navrhovaného riešenia z hľadiska činnosti administratívnych štruktú r a pôsobenia administratívnych opatrení ovplyvňujúcich podnikateľské prostredie: bez dopadu.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Eu rópskej únie

1.Predkladateľ pr ávneho predpisu

Vlá da Slovenskej republiky.

2.Názov ná vrhu právneho predpisu

Návrh zákona o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu

a)je upravená v prim árnom práve Európskych spoločenstiev: čl. 151 a čl. 87 (3) písm. d) Zmluvy o založ ení Európskeho spoločenstva v platnom znení,

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatú re Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

Osobitná časť

Èl. I

K § 1

Ustanovenie vymedzuje predmet právnej úpravy tak, že týmto zákonom sa zriaďuje Audiovizuálny fond (ďalej len 'fond') ako právnická osoba na podporu a rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu. Fond je zriadený zákonom s postavením verejnoprávnej inštitúcie.

Sídlo fondu v hlavnom meste Slovenskej republiky je určené vzhľadom na pôsobnosť fondu a lokalizáciu jeho hlavných prispievateľov.

K § 2

Ustanovenie vymedzuje činnosti fondu, ktoré spočívajú najmä v realizácii podpornej činnosti špecifikovanej v zákone. Podrobnosti o zriadení a činnosti fondu určí štatút fondu, ktorý je fond povinný zverejniť na svojej internetovej stránke, a ktorý zároveň Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo') zverejní v rezortnom publikačnom prostriedku. Uvedené rie šenie publicity základného dokumentu fondu vyplýva z dôvodu všeobecnej dostupnosti a transparentnosti fungovania fondu.

Zá kladné činnosti fondu zahàňajú okrem podpornej činnosti aj strategickú a plánovaciu činnosť v oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike, a napokon aj udeľovanie koprodukčných štatútov podľa medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je Slovensk á republika viazaná, pričom základným medzinárodným multilaterálnym nástrojom v tomto zmysle je Európsky dohovor o filmovej koprodukcii (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 106/2007 Z. z.). Udeľovanie koprodukčných štatútov, ktoré doteraz realizovalo ministerstvo, sa javí ako účelné presunúť na fond z dôvodu komplexnosti a potreby predísť nadbytoč nému zdvojeniu administratívnej činnosti, nakoľko prílohy žiadosti o udelenie koprodukčných štatútov sa v prevažnej miere obsahovo prelínajú s prílohami žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov fondu.

K § 3

Určuj ú sa orgány fondu, ktoré sú tvoren é radou, dozornou komisiou a riaditeľom. Organizačná štruktúra fondu utvára optimálne podmienky pre stabilitu pôsobenia orgánov fondu (rada, dozorná komisia a riaditeľ), v spojení s činnos ťou administratívno-technického pracoviska – kancelárie fondu a poradného odborného orgánu, ktorým sú odborné komisie, ako aj jasné kompetenčné rozdelenie orgánov fondu (rada ako najvyšší samosprávny orgán, riaditeľ ako výkonný orgán a dozorná komisia ako kontrolný orgán) a pre ich súčinnosť a spoluprácu pri efektívnom riadení a kontrole činnosti a hospodárenia fondu ako verejnoprávnej inštitúcie. Úprava zodpovedá samosprávnemu princípu riadenia verejnoprávnej inš titúcie a umožní jednotlivým orgánom fondu transparentne a zodpovedne konať v oblasti vymedzenej týmto zákonom.

K § 4 – 8

Ustanovenia vymedzujú postavenie, úlohy, kompetencie a poslanie samosprávneho orgánu, ktorého úlohou je zabezpečovať a kontrolovať realizovanie činností fondu a rozhodovať o použití jeho zdrojov.

Upravuje sa pôsobnosť rady ako samosprávneho orgánu fondu, ktor ý je zároveň aj kolektívnym š tatutárnym orgánom fondu. Rada rámcovo zabezpečuje realizáciu činností a plnenie povinností fondu, pri čom plní úlohy aj v rámci rozvoja audiovizuálnej kultúry v Slovenskej republike v spolupráci s ministerstvom, keď navrhuje ministerstvu návrhy strat egických zámerov a dlhodobých plánov rozvoja audiovizu álnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike.

Rada predstavuje orgán fondu, ktorý strategicky a koncepčne riadi fond a v spojení s hlavnou činnosťou fondu (podporná činnosť) rozhoduje najmä o zásadách, spôsobe a krité riách hodnotenia žiadostí o podporu z fondu, ako aj o zásadách poskytovania finančnej podpory z fondu, a to všetko v spojení so schválenými cieľmi fondu a prioritami podpornej činnosti fondu. Rada zároveň priebežne bilancuje a vyhodnocuje plnenie činností fondu.

Spôsob vytvorenia a zloženia samosprávneho orgánu zabezpečuje účasť odbornej verejnosti a zástupcov prispievateľov do fondu v procese rozhodovania o smerovaní základných činností fondu a o rozpoč tovaní jeho zdrojov. Spôsob vytvorenia samosprávneho orgánu zároveň v potrebnej miere zabezpečuje nezávislosť postavenia tohto orgánu na štátnej správe, ktorej je určená iba kompetencia vymenovať jednotlivých č lenov, výlučne však na zá klade návrhov profesijných asociácií, vzdelávacích a vedeckých organizácií, záujmových združení a ďalších právnických osô b a iných subjektov pôsobiacich v oblasti audiovízie. Vzhľadom na príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorým bude fond disponovať, jeden z členov rady je vymenovaný ministrom kultú ry Slovenskej republiky (ďalej len 'minister') bez návrhu.

Zložením a počtom členov rady je zabezpečená vyvážená účasť zástupcov jednotlivých oblastí audiovizuálnej kultúry a priemyslu v samosprávnom orgáne fondu. Zabezpečená je aj paritná miera zastúpenia jednotlivých prispievateľov do fondu v jeho rozhodovacích procesoch, čím sa zabezpečuje stabilizácia samosprávneho orgánu fondu a výrazne sa obmedzujú mož nosti politického ovplyvňovania činnosti tohto orgánu.

Nakoľ ko je potrebné, aby členovia rady boli nielen osobami s morálnym kreditom, ale zároveň aj osobami s odbornými skúsenosťami v oblasti audiovízie, ustanovujú sa obligatórne náležitosti pre výkon funkcie člena rady, a to trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, plná spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť, vysokoškolské vzdelanie aspoň druhého stupňa a odborná prax v trvaní najmenej tri roky v príslušnej oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu (t. j. oblasti, ktorú bude v rade zastupovať).

Upravené sú aj konkrétne úlohy, povinnosti a prá vomoci rady a jej vzťah k dozornej komisii a k výkonnému orgánu fondu. Navrhované ustanovenia spresň ujú vzťah medzi radou a štatutárnym orgánom a utvárajú priestor pre transparentný verejný a odborný dozor nad praktickou realizáciou podpornej činnosti fondu a hospodárneho nakladania s finančnými prostriedkami.

Z dô vodu predchádzania stretu záujmov a v záujme objektívneho výkonu funkcie sa taxatívnym spôsobom upravuje nezlučiteľnosť funkcie člena rady s funkciami, povolaniami a niektorými činnosťami. V prípade vzniknutej nezlučiteľnosti funkcií má člen rady povinnosť bezodkladne o tom písomne informovať predsedu rady a ministra. Funkcia člena rady je nezastupiteľná verejná funkcia, ktorej výkon predpokladá podrobné ovládanie problematiky. Pre posilnenie nezávislého postavenia rady a pre zabezpečenie jej odbornej činnosti a zvýšenie zodpovednosti jej rozhodovania je upravené aj finančné ohodnotenie výkonu funkcie člena rady.

Funkč né obdobie člena rady je stanovené s ohľadom na stabilitu samosprávneho orgánu fondu.

V nadväznosti na postavenie a kompetencie rady sú upravené aj základné pravidlá činnosti a rokovania rady.

K § 9 – 12

Ustanovenia vymedzujú postavenie, právomoci, úlohy a pôsobenie dozorného orgá nu fondu – dozornej komisie. Zriadenie tohto orgánu vychádza z potreby zákonom zabezpečiť vytvorenie a pôsobenie takéhoto orgánu, a to predovšetkým vo vzťahu k využívaniu finančných zdrojov fondu a k nakladaniu s jeho majetkom vo všeobecnosti. V tomto zmysle sa navrhuje aj voľba členov dozornej komisie, ktorá je priamo naviazaná na radu, ktorá ich volí a v taxatívne stanovených prípadoch odvoláva, v čom sa nepriamo prejavuje prepojenie na subjekty pôsobiace v audiovízii, ako aj subjekty jednotlivých prispievateľov do fondu. Èlenstvom zástupcu ministerstva, ktorý je vymenovaný a odvolávaný ministrom, sa dosiahne potrebný permanentný dohľad nad využívaním prostriedkov fondu zo štátneho rozpočtu, pričom je zachovaná dostatočná odborná nezávislosť dozorného orgánu fondu.

Upravujú sa tiež konkrétne úlohy, povinnosti a právomoci dozornej rady v jej vzťahu k rade a k výkonnému orgánu fondu.

Zodpovednosť dozornej komisie voči rade je vyjadrená aj predkladaním stanovísk dozornej komisie k návrhu rozpočtu, účtovnej závierke a k výročnej správe fondu, ako aj k ď alším návrhom týkajúcim sa hospodárenia fondu a nakladania s jeho majetkom.

Z dôvodu predchádzania možnému stretu záujmov a v záujme objektívneho výkonu funkcie sa taxatívnym spôsobom upravuje nezlučiteľnosť funkcie člena dozornej komisie s funkciami, povolaniami a niektorými činnosťami. V prípade vzniknutej nezlučiteľnosti funkcií má člen dozornej komisie povinnosť bezodkladne písomne o tom informovať orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil. Funkcia člena dozornej komisie je nezastupiteľná verejná funkcia, ktorej výkon predpokladá podrobné ovládanie problematiky, čo je akcentované aj podmienkou členstva, ktorá spočíva v dosiahnutom vzdelaní v š pecifickej oblasti a odbornej praxi v minimálnej stanovenej dobe trvania.

K § 13 – 15

Ustanovenia upravujú postavenie a pôsobnosť riaditeľa, ako výkonného orgánu fondu. Riaditeľ zastupuje fond v zmysle svojich kompetencií na základe pracovnej zmluvy, ako aj na základe poverenia radou, ktoré predstavuje prenesenie časti výkonu štatutárneho orgánu fondu z rady na riaditeľa.

Upravené sú aj podmienky, za ktorých môže byť zvolená fyzická osoba do funkcie riaditeľa. Riaditeľ zodpovedá rade za činnosť fondu v rozsahu navrhnutej úpravy, má právo zúčastň ovať sa na rokovaní rady a v nevyhnutných prípadoch iniciovať jej mimoriadne zasadnutie. S funkciou riadite ľa sú nezlučiteľné funkcie, povolania a činnosti obdobne ako u členov rady. Taxatívne sa vymedzujú prípady, kedy a za akých okolností, môž e rada odvolať riaditeľa.

Riaditeľ rozhoduje o prideľovaní podpory fondom, avšak pri tomto rozhodovaní je viazaný stanoviskom odborných komisi í, ktoré v prípade poskytnutia podpory fondom musí byť vždy kladné. Riaditeľ stojí zároveň na čele kancelárie fondu a riadi jej činnosť.

Ustanovenia spresňujú a jednoznačne určujú vzájomný vzťah medzi riaditeľom a radou, resp. dozornou komisiou, a to najmä vo vzťahu k hospodá reniu fondu, k rozhodovaniu o použití jeho zdrojov, k nakladaniu s jeho majetkom a k uskutočňovaniu činností fondu v súlade s týmto zákonom a s osobitnými predpismi.

K § 16

Ustanovenie reguluje zriadenie kancelárie fondu, ktorá vykonáva úlohy spojené s organizačným, personá lnym, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti fondu. Pracovníci kancelárie fo ndu sú zamestnancami fondu. Èinnosť kancelárie riadi riaditeľ fondu.

Kancelá ria zabezpečuje najmä administratívne a technické podmienky pre činnosť odborných komisi í a vykonáva administratívu vyberaných príspevkov do fondu, ako aj administratívu podpornej č innosti fondu (posudzovanie úplnosti predkladaných žiadostí o podporu, realizácia výziev na doplnenie, administrácia výberu a správy administratívnych úhrad).

Podrobnosti o činnosti kancelárie fondu ustanovuje organizačný poriadok kancelárie ako interný predpis fondu, ktorý schvaľuje rada.

K § 17

Ustanovenie upravuje zriadenie osobitných odborných komisií fondu. Tieto komisie predstavujú poradné orgány fondu pri rozhodovaní o poskytnutí individuálnej podpory na základe úplnej žiadosti.

Úlohou odborný ch komisií je najmä posudzovanie umeleckého (kreatívneho) potenciálu projektu, na ktorý sa podpora požaduje, ako aj celkového prínosu projektu pre audiovizuá lnu kultúry v Slovenskej republike, ako aj posudzovanie finančnej efektívnosti a opodstatnenosti žiadosti (t. j. posúdenie realizovateľnosti projektu na základe žiadateľom predloženého rozpočtu).

Stanovisko a finančný návrh komisií je v rozhodovacom procese o individuálnej žiadosti z áväzný, žiadosť možno podporiť iba v prípade odporúčania komisiami.

Podrobnosti o organizácií zasadnutí a rokovaní komisií, ako aj o organizačnom zabezpečení ich činnosti ustanovuje štatút fondu v spojení s organizačným a rokovacím poriadkom odborných komisií (interný predpis fondu, ktorý schvaľuje rada).

K § 18

Ustanovenie uvádza oblasti, v ktorých fond poskytuje podporu, a to najmä poskytovaním finančných prostriedkov fondu individu álnym žiadateľom, na základe písomnej žiadosti.

Na poskytnutie podpory fondom nie je právny nárok, a teda poskytnutie podpory nie je vymáhateľné na súde. Podpora sa poskytuje na základe rozhodnutia riaditeľa, ktorý je viazaný stanoviskami odborných komisií, a to na zá klade zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov fondu. Bez ohľadu na splnenie všetkých zákonom a fondom stanovených podmienok pre žiadanie o podporu, až do uzavretia zmluvy, nie je možné, aby si žiadateľ takúto podporu n árokoval.

Odsek 2 definuje, čo pri rozhodovacej činnosti fondu treba považovať za projekt; ide najmä o scenár alebo iné slovesné dielo, použité pre vytvorenie audiovizuálneho diela, slovenské audiovizuálne dielo, slovenské kinematografické dielo, usporiadanie festivalu alebo prehliadky z oblasti audiovizuálnej tvorby v Slovenskej republike, usporiadanie prezentácie a propagácie slovenských audiovizuálnych diel, vydanie publikácie z oblasti audiovízie a kinematografie, usporiadanie vzdelávacej alebo výskumnej aktivity v oblasti audiovizuálnej kultúry v Slovenskej republike, alebo rozvoj technológií v oblasti výroby, verejného rozširovania, sprístupňovania verejnosti a uchovávania audiovizuálnych diel.

Fond poskytuje finančné prostriedky formou účelovej dotácie, pôžičky alebo štipendia. Úč elové dotácie fond poskytuje ako návratné dot ácie, pričom podmienky pre uplatnenie návratnosti poskytnutých finančných prostriedkov budú vždy individuálne určené zmluvou medzi fondom a príjemcom podpory z fondu. Pravidlá pre určenie podmienok návratnosti dotácie sú súčasť ou zásad pre poskytovanie finančnej podpory z fondu, ktoré schvaľuje rada pre príslušné časové obdobie a sú zverejnené pred tým, než je možné pod ávať žiadosti o poskytnutie dotácie.

Štipendium fond poskytuje výlučne fyzickým osobám na rozvoj tvorby, vzdelávania a odborné ho výskumu v oblasti audiovizuálnej kultúry a filmového umenia. Štipendium je účelovo viazan á finančná podpora, ktorú fond vypláca jednorazovo alebo opakovane, počas presne stanovené ho časového obdobia, v zmysle uzavretej zmluvy.

Podnikateľ ským subjektom fond poskytuje finančné prostriedky formou dotácie najviac do 50 % celkového rozpočtu projektu s ustanovenými výnimkami, čím je zachovaná stimulačná funkcia podpory smerom k zabezpečeniu aj vlastných, resp. iných prostriedkov na realizá ciu projektu žiadateľom. Kumulácia viacerých foriem podpory (dotácia, pôžička, š tipendium) však nie je vylúčená. Ustanovenie predpokladá aj potrebu prijatia a schvá lenia schémy štátnej pomoci Európskou komisiou na vybrané oblasti podpory, ktorú je povinný vypracovať a predložiť na schválenie prostredn íctvom Ministerstva financií Slovenskej republiky fond.

Základnou podmienkou poskytnutia podpory fondom je preukázanie spolufinancovania projektu žiadateľom, t. j. žiadateľ je povinný preukázať, že na financovanie projektu, na podporu ktorého žiada dotáciu fondu, má zabezpečené vlastné finančné prostriedky, resp. finančné prostriedky z iných zdrojov v percentuálnej výške vo vzťahu k celkovému rozpočtu projektu. Spolufinancovanie sa neuplatňuje pri žiadateľoch o štipendium a pôžičku.

Za účelom rýchlosti konania a zabezpečenia pružnosti celého systému podpory sa ustanovuje l ehota, v ktorej riaditeľ rozhodne o žiadosti.

K § 19 a 20

Ustanovenia konkrétne definujú okruh oprávnených žiadateľov o podporu z fondu a regulujú predkladanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov fondu, spolu s formou a náležitosťami žiadosti a jej príloh.

Po predlo žení žiadosti fondu kontroluje kancelária, či žiadosť podal oprávnený žiadateľ a či je predložená žiadosť úplná a obsahuje predpísané prílohy. Ak žiadateľ nepredloží spolu so žiadosťou niektorú z príloh, takáto žiadosť sa považuje za neúplnú a fond (prostredníctvom kancelárie) vyzve písomne žiadateľa na doplnenie neúplnej žiadosti, v lehote 40 dní odo dňa doručenia výzvy.

Žiadosť, ktorú podal neoprávnený žiadateľ alebo ktorá neobsahuje predpísané prílohy a žiadateľ ich nepredložil ani v dodatočnej lehote, kancelária vyradí z rozhodovacieho procesu a túto skutočnosť bez zbytočného odkladu ozná mi žiadateľovi písomným oznámením.

Úpln é žiadosti predkladá kancelária odborným komisiám na posúdenie. Následne odborné komisie žiadosť spolu s jej písomným hodnotením predkladajú riaditeľovi, na rozhodnutie o poskytnutí podpory.

K § 21

Ustanovenie zavádza osobitnú administratívnu úhradu za konanie fondu pri spracovaní žiadosti, ktorá predstavuje úhradu nákladov fondu spojených s administráciou a vyhodnocovaním žiadostí. Zo zákona oslobodeným subjektom od platenia administratívnej úhrady sú žiadatelia o štipendium.

Administratívne úhrady platené a vyberané podľa tohto zákona sú prí jmom fondu.

K § 22

Ustanovenie špecifikuje zákonné náležitosti zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov fondu a jej obligatórnu písomnú formu v záujme zachovania právnej istoty zmluvných strán a zároveň, v záujme zabezpečenia kontrolných a sankčných mechanizmov v prípade porušenia zmluvných povinností tak, aby prostriedky fondu boli použité účelne a náležite vyúčtované spolu s predložením finálneho riešenia projektu.

Urč ujú sa jednotlivé formy poskytovania finančných prostriedkov na základe zmluvy, a to účelová dotácia, pôžička alebo štipendium.

Mechanizmus uzatvárania zmluvy v zásade sleduje všeobecnú úpravu zmluvného práva obsiahnutú v Občianskom zákonníku (§ 43a a nasl.), pričom sa ustanovuje osobitná lehota na prijatie n ávrhu zmluvy žiadateľom, ako aj úprava prijatia návrhu zmluvy s výhradami, dodatkami či inými z menami, ktorá predstavuje protinávrh. V prípade takéhoto nového návrhu zmluvy rozhoduje s konečnou platnosťou o prijatí návrhu zmluvy rada. Novým návrhom však nemo žno meniť, či inak upravovať zmluvu v časti určenia účelu podpory, ktorý vyplý va zo žiadosti o poskytnutie podpory a sumy podpory, ktorá má byť poskytnutá a ktorá vyplýva z návrhu finančnej odbornej komisie, samozrejme vždy v spojení so žiadosť ou.

Zároveň sa upravujú zákonné sankcie za neoprávnené použitie finančných prostriedkov fondu, ktoré možno kombinovať s osobitnými zmluvnými sankciami.

K § 23

Ustanovenia definujú financovanie fondu a zásady hospodárenia a nakladania s majetkom fondu. Definovaný je transparentný systém viac zdrojového financovania fondu, finančných tokov, ako aj podmienky pre nakladanie s jeho majetkom.

Hlavné zdroje financovania fondu predstavujú, jednak príspevok zo š tátneho rozpočtu, a jednak príspevky povinný ch osôb – príspevky používateľov audiovizuálnych obsahov, resp. subjektov, ktoré obchodne zhodnocujú poskytovanie služieb súvisiacich s používan ím audiovizuálnych obsahov (t. j. hospodársky výsledok sa dosahuje výlučne v priamej či nepriamej súvislosti s existenciou a používaním audiovizuálnych diel). Príspevok zo štátneho rozpočtu sa uhrádza ako transfer z rozpočtovej kapitoly ministerstva.

Vý davky fondu na vlastnú prevádzku, akými sú kapitálové výdavky, osobné výdavky a pod. fond uhrádza zo svojich príjmov. Tieto výdavky však nesmú prekročiť 5 % z príjmov fondu. K tomuto obmedzeniu zároveň priná leží povinnosť fondu 95 % svojich príjmov použiť na svoju činnosť, teda na podporu audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike.

V záujme transparentnosti hospodárenia sa ukladá povinnosť pravidelne zverejňovať účtovnú zá vierku overenú audítorom, ako aj povinnosť zverejňovať výroč nú správu, ktorej základné súčasti sú taxatívne vymedzené. Zverejňovanie uvedených dokumentov fond realizuje podobne ako pri rozhodnutiach o udelení podpory, na svojej internetovej stránke.

Upravená je aj kontrolná pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a ď alších príslušných orgánov podľa osobitných predpisov (napr. Správa finančnej kontroly), vo vzťahu k dodržiavaniu pravidiel hospodá renia fondu a nakladania s jeho majetkom.

K § 24 – 28

Ustanovenia vymedzujú jednotlivé príspevky do fondu, ktoré sú povinné odvádzať subjekty, ktor é z povahy svojej činnosti tvoria imanentnú súčasť audiovizuálneho priemyslu a svoj hospodársky prospech (príjmy) dosahujú zhodnocovaním audiovizuálnych obsahov, resp. služieb, ktoré sú na audiovizuálnych obsahoch priamo závislé.

Základné zdroje fondu sú určené v súlade s podpornými systémami pre audiovizuálny priemysel v krajinách Európskej únie a vychádzajú z princípu príspevkov zo strany používateľov audiovizuálnych diel v oblasti televízneho vysielania a audiovizuálneho predstavenia (kino) a príspevkov zo strany subjektov, ktoré umožňujú použitie audiovizuálnych diel, a to jednak prostredníctvom retransmisie, a jednak prostredníctvom distribúcie (kino distribúcia, video/DVD distribú cia).

Z dôvodu adresnosti povinných subjektov prispievateľov, sú jednotlivé subjekty určené s ohľadom na ich legálne vymedzenie v osobitných predpisoch, resp. legálne vymedzenie predmetu ich činnosti podľa osobitných predpisov.

Prispievateľmi do fondu sú televízny vysielateľ zriadený zákonom (verejnoprávna televízia – Slovenská televízia), vysielatelia, ktorí nie sú zriadení zákonom a majú oprávnenie na vysielanie na základe licencie udelenej podľa osobitných predpisov (na základe licencie udelenej Radou pre vysielanie a retransmisiu), prevádzkovatelia audiovizuálneho technického zariadenia (kino), prevá dzkovatelia (poskytovatelia služby) retransmisie a distributéri audiovizuálnych diel.

Pokiaľ ide o prevádzkovateľov retransmisie, do tejto podskupiny patria prevádzkovatelia retransmisie, teda fyzické alebo právnické osoby, ktoré vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť poskytujú retransmisiu ako obsahovú službu koncovému užívateľovi bez ohľadu na to, či signál retransmitovanej programovej služby k užívateľovi prenášajú sami alebo prostredníctvom tretej osoby. Táto špecifikácia prispievateľov vychádza z legálnych definícií zákona č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov v spojení so zákonmi č . 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a č. 220/2007 o digit álnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredn íctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení zákona č. 654/2007 Z. z. Nakoľ ko retransmisia predstavuje zároveň aj ďalší spôsob použitia audiovizuálnych diel, a teda prevádzkovateľ retransmisie ponúka službu, ktorá by bez existencie audiovizuá lnych obsahov (audiovizuálnymi dielami počnúc a samotným vysielaním končiac) nemala žiadne opodstatnenie, budú do tejto skupiny prispievateľov patriť inter alia prevádzkovatelia káblovej retransmisie, mobilní (a telekomunikační) operátori v rozsahu svojich činností priamo súvisiacich s retransmisiou, ako aj poskytovatelia multiplexu.

Prispievatelia sú zodpovední za výpočet a odvedenie príspevku na účet fondu.

Príspevok individuálneho prispievateľa sa určuje, s výnimkou príspevku prevádzkovateľa audiovizuálneho zariadenia, ako percentuálny podiel zo základu pre výpočet pr íspevku, ktorý je presne stanovený. V prípade príspevku prevádzkovateľa audiovizuálneho zariadenia je príspevok stanovený ako podiel vyjadrený koneč nou sumou v korunách, z každej predanej vstupenky na audiovizuálne predstavenie v Slovenskej republike.

K § 29

Ustanovenie špecifikuje príspevok štátu do fondu. Príspevok zo štátneho rozpoč tu sa uhrádza transferom zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok, a to prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva. Stanovenie podielu príspevku štátu sa realizuje aj na základe strategických zámerov a dlhodobých koncepcií rozvoja audiovizuá lnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike, ktoré schvaľuje ministerstvom, a to aj na zá klade návrhov fondu.

K § 30 – 31

V zá ujme umožnenia následnej kontroly správnosti odvedených príspevkov fondom, je ustanovená š pecifická povinnosť jednotlivých prispievateľov vo vzťahu k príspevkom, predkladať spolu s odvedením príspevku na účet fondu, resp. najneskôr do 31. jú la kalendárneho roku vyúčtovanie príspevku a následne sprístupniť fondu, avšak iba na základe predchádzajúcej písomnej žiadosti, údaje z povinne vedenej účtovnej dokumentácie, z ktorých vyplýva určenie základu pre výpoč et príspevku a odvedenie príspevku, a to najneskô r do 10 dní od prijatia takejto žiadosti. Fond vykonáva kontrolu správnosti odvedenia príspevkov na základe vyhodnotenia predložených vyúčtovaní. V prípade zistenia nezrovnalostí, resp. pochybnosti o správnosti odvedenej sumy, je fond oprávnený na základe predchádzajúcej písomnej žiadosti nahliada ť do relevantných účtovných záznamov prispievateľa, ktorý je toto povinný umož niť.

Prí spevok do fondu sa v príslušnom kalendárnom roku platí iba v prípade, ak jeho suma dosiahne aspoň 50 euro. Týmto ustanovením sa vylučuje zaťaženie prispievateľov, ktorých príjmy za obdobie relevantné pre výpo čet príspevku boli značne nízke a odvod a správa takéhoto príspevku by boli pre prispievateľa a pre fond nákladnejšie ako samotný výťažok na príspevku. Povinná oso ba v takomto prípade v príslušnom roku predloží iba vyúčtovanie príspevku, z ktor ého bude zrejmé, že príspevok predstavuje sumu nižšiu ako 50 euro.

V prí pade ak povinná osoba príspevok neodvedie, je fond zo zákona aktívne legitimovaným na podanie návrhu na súd vo veci určenia sumy príspevku, resp. vo veci zaplatenia dlžnej sumy na príspevku. Týmto ustanovením je zabezpečená adekvátna a efektívna vymožiteľnosť príspevkovej povinnosti, bez zavádzania osobitného zákonného sankčného mechanizmu.

K § 32

Ustanovenia podrobne upravujú udeľovanie koprodukčných štatútov podľa Európskeho dohovoru o filmovej koprodukcii (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 106/2007 Z. z.). Ide o vykonávacie ustanovenia predmetného dohovoru.

Udeľovanie koprodukčných štatútov sa kompetenčne presú va z ministerstva na fond, vzhľadom na účelnosť posudzovania príloh žiadosti o udelenie koprodukčného štatútu, ktoré sa v značnej miere obsahovo prekrývajú s prílohami žiadosti o poskytnutie podpory fondom. V zmysle dohovoru je v plnej pôsobnosti jednotlivých signatárskych štátov, aké 'kompetentné orgány' si určia na vykonávanie ustanovení tohto dohovoru.

K § 33

Spoloč né ustanovenie rieši vzťah konaní podľa tohto zákona a správneho konania podľa osobitného predpisu tak, že konania podľa tohto zákona, teda konanie o udelení podpory, na ktorú nie je právny nárok, ani konanie o udelení koprodukčného štatútu podľa § 32 nie sú správnym konaním.

Prechodné ustanovenia sa týkajú ustanovení zákona, ktorý mi sa reguluje použitie finančných prostriedkov fondu, jednak na vlastnú prevádzku a jednak na podpornú činnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že fond začne disponovať po prvý krát plným výberom svojich príjmov až v roku 2010, avšak jeho administratívna prevádzka bude bežať už v roku 2009, je potrebné, aby mal fond možnosť v prvom roku budovania vlastnej infraštruktúry použiť svoje príjmy, ktoré v roku 2009 bude tvoriť výlučne príspevok štátu na vlastnú prevádzku.

Ïalej prechodné ustanovenia určujú presné termíny vymenovania členov rady, zvolania prvého zasadnutia rady a predloženia štatútu fondu na schválenie ministrovi, ako aj zriadenie dozornej komisie. Predmetné termíny reflektujú fázové zriaďovanie a rozbeh novej inštitúcie – fondu tak, že rada začne pracovať od polovice roka 2009, kancelá ria od septembra 2009 a samotná podporná činnosť bude fondom realizovaná až v roku 2010. Prvé zmluvy s prijímateľmi finančných prostriedkov budú uzavreté na základe žiadostí o podporu, podávaných od 30. novembra 2009 až v roku 2010.

Èl. II (Zákon o umeleckých fondoch)

Vypúš ťa sa ustanovenie, ktoré určuje prevádzkovateľom audiovizuálnych technických zariadení platiť príspevok do umeleckých fondov vo výške 1 % pri verejnom premietaní filmov z úhrnného prí jmu zo vstupného. Namiesto tohto príspevku budú prevádzkovatelia audiovizuálnych technických zariadení (kiná) odvádzať do fondu 1 Sk z každej predanej vstupenky za kalendárny rok.

Èl. III (Zákon o vysielaní a retransmisii)

Vzhľadom na zmenu systému výberu úhrad za služby verejnosti Slovenskou televíziou podľa zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj na základe dôsledného uplatňovania poslania Slovenskej televí zie pri poskytovaní služby verejnosti v oblasti televízneho vysielania, sa znižuje percento podielu reklamy vo vysielaní Slovenskej televízie, a to postupným znižovaním až na 0,5 % denného vysielacieho času v roku 2012.

Èl. IV (Zákon o Slovenskej televízii)

Ustanovenia sa spresňujú tak, aby bolo možné použiť prostriedky Slovenskej televízie aj na úhradu príspevku do Slovenského audiovizuálneho fondu.

Èl. V

Účinnosť zákona sa stanovuje na 1. januára 2009.

V Bratislave 9. júla 2008

Robert F i c o

Predseda vlády

Slovenskej republiky

v. r.

Marek M a ď a r i č

Minister kult úry

Slovenskej republiky

v. r.

zobraziť dôvodovú správu