Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov 514/2003 účinný od 01.01.2009 do 31.12.2010

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov

33

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008. Účelom tejto novely je v prvom rade reagovať na požiadavky aplikačnej praxe a vyriešiť legislatívnymi úpravami existuj úce problémy a nedostatky, ktoré platná právna úprava v praxi vyvoláva.

Účelom navrhovanej právnej úpravy je v prvom rade reagovať na praktické problémy aplikač nej praxe a nedostatky platnej právnej úpravy v oblasti statusových záležitostí sudcov a organizácie, správy a riadenia súdov (novela zákona č. 385/2000 Z. z. a zákona č. 757/2004 Z. z.). Návrh zákona ď alej reaguje na nutnosť prispôsobenia textu právnej úpravy zákona o probačných a mediačných úradníkoch novým trestným kódexom, ako aj úpravy niektorých základných nedostatkov tohto zákona – v tomto prípade ide skôr o legislatívno-technickú úpravu. Úprava v oblasti postavenia súdnych úradníkov vychádza jednak z požiadaviek aplikačnej praxe a taktiež súvisí s pripravovanou novelizáciou z ákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Účelom novelizácie zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov je reagovať na poznatky súdov a iných orgánov verejnej moci o nedostatkoch platnej právnej úpravy a jej možných negatívnych dôsledkoch na rozhodovanie a nezá vislosť súdnej moci. Novela zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky sa týka úpravy súdu s pôsobnosťou vo veciach starostlivosti o maloletých týkajúcich sa neoprávnené ho premiestnenia alebo zadržania maloletého dieťaťa.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorý mi je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právnom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Dopady na verejné financie budú kryté z prostriedkov rozpoč tovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky; návrh zákona nebude mať ekonomický ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zá konov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoloč enstiev a Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Predkladaný návrh zákona zakladá nároky na verejné financie v čl. I bod 14 – zriadenie funkcie podpredsedu súdu na každom súde – ide o ná roky v súvislosti s funkčným príplatkom podpredsedu súdu podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov. V súčasnosti nie je zriadená funkcia podpredsedu súdu na 31 okresných súdoch, z toho je 17 súdov s počtom sudcov do 10, kde funkčný príplatok podpredsedu súdu je 2000 Sk mesačne, a 14 súdov s po čtom sudcov nad 10, kde funkčný príplatok podpredsedu súdu je 3000 Sk mesačne. Nároky na verejné financie teda predstavujú každý rok zvýšenie 14 funkčných platov podpredsedov súdov o sumu 2000 Sk, resp. 3000 Sk (17 x 2000 Sk x 14) + (14 x 3000 Sk x 14) = 1 064 000 Sk ročne plus príspevky na sociálne a zdravotné poistenie.

V roku 2009:

Kategória 610 – Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV 1 064 000 Sk

Kategória 620 – Poistné a príspevok do poisťovní319 000 Sk

Spolu1 383 000 Sk

V roku 2010:

Kategória 610 – Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV 1 064 000 Sk

Kategória 620 – Poistné a príspevok do poisťovní319 000 Sk

Spolu1 383 000 Sk

V roku 2011:

Kategória 610 – Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV 1 064 000 Sk

Kategória 620 – Poistné a príspevok do poisťovní319 000 Sk

Spolu1 383 000 Sk

Nároky na verejné financie, ktoré predkladaný návrh zákona zakladá, budú kryté z prostriedkov rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

2.Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť, nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.

5.Návrh zákona nebude mať vplyv ani na podnikateľské prostredie.

B. Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

Navrhovaná zmena smeruje k spresneniu textu právnej normy, ktorá predstavuje zákonné vyjadrenie princ ípu zákazu odmietnutia spravodlivosti (denegatio iustitiae), resp. jednu z foriem prejavu ústavou garantovaného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Doterajš ie znenie nekorešponduje s procesnou právnou úpravu (napr. ak v civilnom procese nie je daná právomoc súdu, súd uznesením zastaví konanie a vec postúpi príslušnému orgánu; rozhodne nezamieta návrh), preto sa navrhuje spresnenie textu právnej normy. Podstata zákazu odmietnutia spravodlivosti však ostáva zachovaná, t.j. ak súdu bude doručený návrh na začatie konania vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, súd bu ď tento návrh postúpi príslušnému orgánu, do právomoci ktorého patrí konať a rozhodovať v predmetnej veci alebo ak takého orgánu niet, vo veci rozhodne priamo súd.

K bodu 2

Navrhovaná zmena vyplýva z opätovného zavedenia inštitútu justičného čakateľa, kedy aj justiční čakatelia sa budú podieľať na výkone súdnictva, podobne ako súdni úradníci.

K bodu 3

Zavádza sa oprávnenie sudcov súdu, resp. sudcovskej rady požadovať zvolanie pléna. Tomuto oprá vneniu zodpovedá povinnosť predsedu súdu zvolať plénum v ustanovenej lehote. Právna úprava v záujme predchádzania prípadným aplikačným problémom, kedy predseda súdu nebude reagovať na požiadavku o zvolanie pléna, upravuje alternatívne zvolanie pléna súdu, a to osobami uvedenými v navrhovanom odseku 5.

Zvolania pléna sa môže domáhať buď tretina sudcov tohto súdu alebo nadpolovičná väčš ina všetkých členov sudcovskej rady. V prípade, že predseda súdu nezvolá plénum, zvolá ho predseda alebo podpredseda sudcovskej rady. Na súde, kde sudcovská rada nie je zvolená, môže iniciovať zvolanie plé na tretina sudcov tohto súdu. V prípade, že predseda súdu nezvolá plénum, zvolá ho funkčne najstarší sudca tohto súdu.

V oboch prípadoch platí, že predseda súdu zvolá plénum len vtedy, ak k písomnej ž iadosti bude pripojený aj návrh programu rokovania pléna.

K bodom 4, 6 a 7

Navrhuje sa nová úprava postavenia a fungovania grémií okresných súdov. Podľa navrhovanej právnej ú pravy sa grémia nebudú zriaďovať obligatórne priamo zo zákona, ale na základe konštitučného oprávnenia predsedu krajského súdu pre okresné súdy v obvode tohto krajského súdu. Súčasne sa navrhuje mo žnosť vytvorenia spoločných grémií viacerých okresných súdov. Uvedené zmeny reagujú na požiadavky aplikačnej praxe na súdoch. Ïalej sa upravuje inštitút spoločného rokovania kolégia krajské ho súdu so sudcami okresných súdov v obvode tohto krajského súdu.

K bodu 5

Navrhovaná zmena súvisí s obnovením inštitútu justičného čakateľa (článok II bod 102). Navrhuje s a, aby sa aj justiční čakatelia mohli zúčastniť na rokovaní grémia, prirodzene bez hlasovacieho práva.

K bodu 8

Navrhovaná zmena má za cieľ zosúladiť znenie zákona, a to v podobe jednotnej právnej ú pravy poverovania niektorých členov kolégií úlohami, ktoré inak zákon vyčleňuje predsedovi kolégia. Možnosť tohto poverenia zostáva zachovaná, dochádza však k zjednoteniu právnej úpravy a naviac, možnosť poverenia sa zavádza aj u kolégií Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ak s tým dotknutý poverený sudca súhlasí.

K bodom 9, 11 a 12

Zmena právnej úpravy vychádza z praktických požiadaviek, kedy v niektorých prípadoch je objekt ívne nemožné vyhlásiť výberové konanie po neúspešnom výberovom konaní tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od predchádzajúceho (neúspešného) výberového konania. Navrhuje sa pred ĺžiť lehotu na 60 dní.

K bodu 10

Podľa skúseností z aplikačnej praxe nastávajú situácie kedy, sudcovská rada nie je schopná zvoliť členov výberovej komisie do výberového konania na predsedu súdu. Preto sa navrhuje, aby v tomto prípade určilo členov výberovej komisie namiesto sudcovskej rady kolégium predsedov sudcovských rád, v ktor ého obvode sa uskutočňuje výberové konanie.

K bodu 13

Dopĺňa sa právna úprava odvolávania predsedu sú du. Navrhuje sa, aby minister spravodlivosti Slovenskej republiky mohol odvolať predsedu súdu nielen z dôvodu porušenia zákona, ale aj z iných závažných dôvodov, avšak vždy až po prerokovaní so Súdnou radou Slovenskej republiky. Dôvody odvolania bude musieť minister v rozhodnutí výslovne uviesť a pred Súdnou radou SR aj za prítomnosti dotknutého predsedu súdu zdôvodniť.

Podstata tohto návrhu spočíva v tom, že konanie predsedu súdu, ktoré je síce súladné so zákonom, môže za určitých okolností vyvolávať pochybnosti o efektívnosti, mor álnosti, či bezúhonnosti takéhoto konania, ako aj spôsobilosti riadiť organizáciu akou je súd. V tejto súvislosti je potrebné mať na zreteli to, že ústredným orgánom štátnej správy pre súdy je v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré je zároveň zodpovedné za riadne fungovanie súdov Slovenskej republiky. Inak povedané, minister spravodlivosti Slovenskej republiky ako čelný predstaviteľ Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a člen vlády Slovenskej republiky je zodpovedný ako v rovine faktickej, tak i v rovine politickej za chod celého rezortu spravodlivosti, súdy nevynímajúc, a preto je nevyhnutné, aby mal určitú zákonom regulovanú možnosť rozhodovať o osobe predsedu súdu. Jedn ým zo zákonných vyjadrení tohto postavenia ministra spravodlivosti Slovenskej republiky má byť podľa predloženého návrhu aj oprávnenie odvolať predsedu súdu, a to nielen z dôvodu neplnenia si povinností ulo žených zákonom, ale aj v prípade konania, ktoré síce nie je porušením zákonom uložených povinností, ale je spôsobilé vyvolať alebo vyvoláva pochybnosti o osobnostných či morá lnych predpokladoch na výkon funkcie predsedu súdu.

K bodu 14

Vzhľadom na to, že v praxi dochádza k situáciám, že sudcovská samospráva reaguje neprimeraným spô sobom na kroky a opatrenia predsedu súdu v rámci riadenia a správy súdu, navrhuje sa vypustenie oprávnenia sudcovskej rady navrhnúť odvolanie predsedu súdu.

K bodu 15

Z dôvodu praktických požiadaviek okresných súdov sa navrhuje opätovne zaviesť funkciu podpredsedu súdu na každom súde, vrátane všetkých okresných súdov s počtom sudcov nižším ako 15. V navrhovanom odseku 2 sa súčasne dopĺňa prá vna úprava o možnosť poverenia sudcu príslušného súdu vykonávaním niektorých úkonov predsedu súdu aj počas dlhodobej neprítomnosti podpredsedu sú du; dlhodobou prítomnosťou je v tomto prípade neprítomnosť presahujúca šesť týždňov.

K bodu 16

Z hľadiska aktuálnosti právnej úpravy ide o prežité ustanovenie, ktoré ho praktická aplikácia je vylúčená, preto sa navrhuje jeho vypustenie.

K bodu 17

V nadväznosti na zmeny zavádzané v oblasti postavenia predsedov súdov (viď prechádzajúce ustanovenia) sa navrhu je aj úprava predmetného ustanovenia upravujúca postavenie predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu SR.

K bodom 18 a 21

V záujme posilnenia sudcovskej samosprávy sa navrhuje rozš íriť sudcovské rady na všetky súdy, a to zrušením kritéria 15 sudcov ako podmienky na zriadenie sudcovskej rady.

Navrhované doplnenie právnej úpravy v bode 18 vyplýva z praktickej potreby reagovať na situáciu, ktorá nastáva na súdoch, na ktorých nie je zvolená sudcovská rada. Podľa platnej právnej úpravy má predseda sudcovskej rady zverené zo zákona určité právomoci, ktoré je potrebné vykonávať aj na súde, ktorý nemá zvolenú sudcovskú radu. Preto sa navrhuje, aby si na tento účel plénum príslušného okresného súdu zvolilo svojho zástupcu, ktorý bude plniť úlohy predsedu sudcovskej rady, napr. zastupovať tento súd v kolé giu predsedov sudcovských rád.

K bodom 19 a 20

Zavádza sa mechanizmus odvolávania členov sudcovskej rady sudcami príslušného súdu. Z pohľ adu fungovania sudcovskej samosprávy a kreovania orgánov sudcovskej samosprávy je potrebné riešiť aj otázku odvolávania členov sudcovskej rady ako orgánu reprezentujúceho záujmy sudcov toho-ktorého súdu. Pô vodným nositeľom a reprezentantom sudcovskej samosprávy na súde je plénum súdu, t.j. všetci sudcovia tohto súdu, ktorí reprezentujú sudcovskú samosprávu buď priamo v rámci pléna alebo prostrední ctvom svojich volených zástupcov, ktorými sú členovia sudcovskej rady. Ak zákon teda zveruje sudcom príslušného súdu právo voliť členov sudcovskej rady, má a musí upraviť aj mechanizmus, ktorý umožn í sudcom príslušného súdu odvolať člena sudcovskej rady. Nová právna úprava teda výslovne ustanovuje, že plénum súdu volí a odvoláva členov sudcovskej rady. Výslovná právna úprava odvolá vania členov sudcovskej rady reaguje aj na požiadavky aplikačnej praxe, keďže nastali a nastávajú prípady nejednoznačného výkladu zákona, a to či oprávneniu voliť členov sudcovskej rady zodpovedá aj pr ávo ich odvolávať, keď zákon toto oprávnenie výslovne neupravil, resp. či možno právo odvolávať členov sudcovskej rady odvodiť od oprávnenia ich voliť.

Súčasne sa navrhuje znížiť počet členov sudcovských rád najviac na 9 členov. Vychádza sa z požiadavky na plynulé a efektívne fungovanie tohto orgánu sudcovskej samosprávy, keďže prax ukazuje, že nižší počet členov sudcovskej rady je prínosnejší pre fungovanie sudcovskej rady.

K bodu 22

Navrhuje sa, aby sa predseda súdu mohol v odôvodnených prípadoch obrátiť so žiadosťou o zaujatie stanoviska na sudcovskú radu a aby sudcovská rada mohla prijať stanovisko k danému problému. Predmetné doplnenie právnej úpravy má za cieľ reagovať na požiadavky aplikačnej praxe v záujme zlepš enia podmienok a možností riadenia a organizácie súdov, a to aj zapojením sudcovskej samosprávy do týchto procesov nad rámec doterajšej právnej úpravy.

K bodom 23 a 24

Precizuje sa právna úprava zániku členstva v sudcovskej rade. Právna úprava sa dopĺňa v nadv äznosti na novú úpravu odvolávania členov sudcovskej rady plénom súdu [písmeno e)]. Vypustenie pôvodného odseku 5 je dané v nadväznosti na oprávnenie pléna súdu odvolať člena sudcovskej rady, pričom podrobnosti má určiť volebný poriadok pléna (novelizačný bod 20).

K bodu 25

Navrhovaná zmena reaguje na požiadavky aplikačnej praxe. Keďže nie na všetkých okresných sú doch sú zriadené sudcovské rady, v prípade personálneho obsadenia kolégia predsedov sudcovských rád sa vyskytujú praktické problémy, keďže nie je jasné, či okresný súd, ktorý nemá sudcovskú radu , má alebo nemá mať zastúpenie v kolégiu predsedov sudcovských rád, resp. ak má mať zastúpenie v kolégiu, kto má reprezentovať tento okresný súd. Aj keď sa v novelizačnom bode 18 zavádza kreovanie sudcovskej rady na všetkých súdoch, môže v praxi nastať situácia, že sudcovskú radu nebude možné z rôznych dô vodov zvoliť. Navrhovaná právna úprava výslovne ustanovuje, že aj súdy, na ktorých nie je zvolená (alebo ešte nebola zvolená) sudcovská rada, majú svoje zastú penie v kolégiu predsedov sudcovských rád, pričom ich zástupcom je sudca zvolený plénom tohto súdu.

K bodu 26

Nové znenie písmena d) je výsledkom zosúladenia právnej úpravy zákona č. 757/2004 Z. z. a zá kona č. 385/2000 Z. z. o sudoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 29 cit. zákona). Platné znenie § 48 ods. 2 písm. d) zákona o súdoch a § 29 zá kona o sudcoch a prísediacich sú v súčasnosti v zjavnom rozpore. Vyriešenie tohto rozporu sa realizuje úpravou znenia zákona č. 757/2004 Z. z.

K bodu 27

Ide o analogickú úpravu ako v prípade zmeny § 45 ods. 7 (novelizačný bod 22).

K bodom 28, 30, 31, 32 a 34

Navrhovaná právna úprava má za cieľ vyriešiť problémy aplikačnej praxe, najmä z pohľ adu účastníkov dedičského konania, pri poverovaní notárov úkonmi v konaní o dedičstve. Notárom je v konaní o dedičstve na základe zákona zverený výkon časti právomoci inak patriacej sú dom. To znamená, že notár je podľa zákona v konaní o dedičstve oprávnený vykonávať úkony, ktoré sú úkonmi súdu. Počnúc 1. aprílom 2005 bol zavedený nový mechanizmus poverovania notárov úkonmi v konaní o dedičstve, v zmysle ktorého sú veci notárom prideľované náhodným výberom prostredníctvom na to určených programových prostriedkov. Toto ustanovovanie notárov za súdnych komisárov v praxi spôsobuje účastníkom konania praktické problémy, keďže neraz sa stáva, že účastníci dedičského konania musia cestovať za notárom do vzdialených miest, hoci iný notár sídli priamo v ich meste.

Podstata predkladaného návrhu spočíva v zmene spôsobu poverovania notárov úkonmi v konaní o dedičstve. Navrhuje sa nahradiť prideľovanie vecí notárom ako súdnym komisárom prostrední ctvom elektronickej podateľne mechanizmom, ktorý tu bol dlhodobo zaužívaný pred prijatím zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V praxi to znamená, že veci budú notá rom prideľované na základe rozvrhu práce súdu, ktorého súčasťou bude aj tzv. notársky rozvrh, ktorý určí mechanizmus prideľovania vecí notárom. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skuto čnosť, že táto agenda je nesporovou agendou, a teda nie je nutné uplatňovať náhodný výber pomocou elektronickej podateľne.

Ako už bolo uvedené, vychádza sa z právnej úpravy, ktorá platila pred 1. aprílom 2005. Táto právna úprava bola obsiahnutá vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 66/1992 Zb. o Sp ravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy v znení neskorších predpisov. Predmetná vyhláška však bola zrušená . Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nepovažuje za vhodné riešenie zaviesť túto právnu úpravu opäť v podobe podzákonného právneho predpisu, a to jednak z dôvodu toho, že v súč asnosti neexistuje splnomocňovacie ustanovenie, ktoré by umožnilo vydanie takého všeobecne záväzného právneho predpisu, ale čo je podstatnejšie, ide o právnu úpravu, ktorá by z dôvodu svojho významu mala n ájsť svoje vyjadrenie priamo v zákone.

Z pohľadu legislatívno-technického je pre zavedenie tohto „staronového“ mechanizmu prideľovania vecí notárom potrebné vypustenie prideľovania vecí notárom cez elektronickú podateľňu (body 30 a 31) a zavedenie nového mechanizmu prideľovania vecí notárom (body 28, 32 a 34).

Právna konštrukcia nového spôsobu prideľovania vecí notárom vychádza z nasledovných predpokladov:

·prideľovanie vecí notárom na základe notárskeho rozvrhu [§ 175za Občianskeho súdneho poriadku v spojitosti s § 50 ods. 2 písm. a) zákona o súdoch],

·definovanie notárskeho rozvrhu ako súčasti rozvrhu práce príslušného súdu [§ 50 ods. 2 písm. j) zákona o súdoch],

·ustanovenie možných spôsobov prideľovania vecí notárom [§ 51 ods. 10 zákona o súdoch],

·úprava tvorby notárskeho rozvrhu za aktívnej účasti Notárskej komory Slovenskej republiky [§ 52a zákona o súdoch].

Možné spôsoby poverovania notárov úkonmi v konaní o dedičstve sa navrhujú v novom odseku 10 v § 51. Obvodový systém spočíva v rozdelení obvodu príslušného okresného súdu na obvody podľa notárskych úradov, pričom pre určenie notára, ktorý bude poverený úkonmi v konan í o dedičstve, je rozhodujúce napríklad posledné bydlisko poručiteľa. Èasový systém predpokladá rozdeľovanie vecí medzi notárov podľa dátumu úmrtia poručiteľa, kedy sa napríklad veci budú prideľovať notárom podľa mesiaca, v ktorom zomrel poručiteľ, pričom každému notárovi „patrí“ určitý mesiac v roku. Zákon umožňuje podľa vzoru pôvodnej právnej úpravy aj kombináciu týchto dvoch systémov, keď obvod okresného s údu môže byť rozdelený na niekoľko notárskych obvodov, pričom v každom notárskom obvode môžu pôsobiť aj viacerí notári a medzi nimi sa budú veci rozdeľovať časovým systémom. Bez ohľadu na zvolený systém, dôležitým kritériom pri prideľovaní veci musí byť podľa § 175za Občianskeho súdneho poriadku rovnomerné poverovanie notárov úkonmi v konaní o dedičstve.

Z hľadiska tvorby notárskeho rozvrhu sa preberá pôvodný mechanizmus jeho tvorby, kedy návrh vyprac úva priamo Notárska komora Slovenskej republiky, pričom tento návrh podlieha schvaľovaciemu procesu na úrovni predsedu krajského súdu a predsedov okresných súdov v obvode tohto krajského súdu. Rovnaký mechanizmus sa bude uplatňovať aj v prípade zmien v počte notárskych úradov, na ktoré musí reagovať aj notársky rozvrh.

K bodu 29

Platná právna úprava týkajúca sa organizácie práce na súde obsahuje výnimky umožňuj úce obmedziť nápad sudcu, ktorý je zaradený do revíznych orgánov (§ 57 ods. 4 a 5). Z hľadiska organizácie práce na súdoch sa javí ako vhodnejšie rieš enie vypustiť tieto zákonné výnimky (novelizačné body 39 a 40) a vytvoriť zákonnú možnosť, aby zníženie nápadu týchto osôb ustanovil rozvrh práce ako najdôležitejší vnútroorganizačný akt riadenia súdu, a to v zá vislosti od miestnych pomerov na tom-ktorom súde. Zníženie rozsahu, v akom sa sudca podieľa na výkone súdnictva, sa môže vzťahovať nielen na členov revíznych oddelení, ale aj na ďalších sudcov vykonávajúcich osobitné funkcie podľa tohto zákona alebo podľa zákona o sudcoch a prísediacich (predseda súdu, podpredseda súdu, člen disciplinárneho senátu a pod.). Kritériom pri zostavovan í rozvrhu práce je zohľadnenie výkonu povinností, ktoré inak ostatní sudcovia nevykonávajú.

K bodu 33

Navrhované zmeny reagujú na nové postavenie grémií okresných súdov – fakultatívne kreovanie.

K bodu 35

Úlohou predsedu kolégia alebo predsedu grémia, ak je zriadené, nie je plnenie povinností predsedu sú du, preto sa navrhuje vypustenie tejto právnej úpravy.

K bodu 36

Predmetná zmena smeruje k posilneniu postavenia predsedu súdu pri vykonávaní dohľadu pri výkone sú dnictva. Navrhuje sa výslovne ustanoviť povinnosť sudcov (ako aj súdnych úradníkov, justičných čakateľov a iný ch zamestnancov súdu) dodržiavať opatrenia uložené predsedom súdu na odstránenie nedostatkov alebo ich príčin v rámci výkonu dohľadovej právomoci. Porušenie tejto povinnosti zakladá zodpovednosť sudcov podľ a zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, resp. u štátnych zamestnancov alebo iných zamestnancov súdu podľa príslušnej z ákonnej úpravy.

K bodu 37

Zmena vyplýva z aktuálneho znenia Trestného poriadku.

K bodu 38

Navrhuje sa, aby predsedovia okresných súdov mohli predsedom krajských súdov navrhnúť nariadenie mimoriadnej revízie na vlastnom súde. Predseda krajského súdu však týmto návrhom nie je viazaný. Doplnenie právnej úpravy smeruje k rozšíreniu vykonania mimoriadnych revízií nad rámec doterajš ej právnej úpravy.

K bodom 39 a 40

Navrhované zmeny súvisia s bodom 29.

K bodu 41

Zostaviť zoznam preťažených súdov nie je možné z titulu nerovnomernosti nápadu a závažnosti prejednávaných vecí. Predmetné skutočnosti skresľujú matematické výpo čty týkajúce sa zaťaženosti jednotlivých súdov, pri ktorých sa zohľadňuje počet vecí pripadajúcich na jedného sudcu, a normatívu určené mu sudcovi na vybavenie v určitej lehote. Vzhľadom na skutočnosť, že v praxi ešte nie je stanovený všeobecne akceptovateľný normatív výkonnosti sudcov, je ustanovenie týkajúce sa zostavovania zoznamu preťa žených súdov predčasné, a to najmä vo vzťahu k finančným nárokom, ktoré sú viazané na predmetné ustanovenie. Počet sudcov je primárne ovplyvňovaný výškou poskytnutých finančný ch prostriedkov a v spojitosti s ústavným postavením sudcov je problém zabezpečiť v každom okamihu rovnomerné obsadenie jednotlivých súdov.

Súčasne sa navrhuje spresnenie právnej úpravy, a to výslovnou úpravou určovania počtov sudcov po dohode so Súdnou radou Slovenskej republiky. Voľné miesta sudcov však bude ministerstvo určovať aj naďalej bez ingerencie iného orgánu.

K bodom 42 a 43

Navrhuje sa rozšíriť pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti vykoná vania previerok spisov súdu aj na oblasť vybavovania a prešetrovania vybavenia sťažností občanov. Podľa platnej právnej úpravy vykonáva Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky previerky súdnych spisov podľ a § 72 ods. 1 písm. c). Z platnej právnej úpravy je zrejmé, že táto pôsobnosť ministerstva smeruje k previerkam súdnych spisov v súvislosti s výkonom súdnictva, t.j. v súvislosti s vlastnou rozhodovacou č innosťou súdov, najmä v otázkach prípadných prieťahov v konaní. Cieľom novej právnej úpravy je analogické rozšírenie pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky aj na oblasť vybavovania a prešetrovania vybavovania sťažností smerujúcich na sudcov, ktoré boli podané podľa novelizovaného zákona.

Podľa navrhovanej právnej úpravy v rámci výkonu pôsobnosti podľa nového písmena e) bude ministerstvo bude oprávnené vykonávať previerky spôsobu vybavovania sťažností a prešetrovania vybavovania sť ažností, pričom na tieto účely bude oprávnené nahliadať do súdnych spisov, prípadne bude oprávnené si priamo vyžiadať súdne spisy z príslušného súdu (uvedené platí nie len pre sú dne spisy v „klasickej“ súdnej agende, ale aj pre Spr. spisy, keďže sťažnosti sú evidované v Spr. registri a vytvára sa k nim Spr. spis – súdnym spisom je ako „klasický“ spis, tak aj Spr. spis).

K bodu 44

Navrhuje sa nová právna úprava v oblasti prevádzky, riadenia a organizačného zabezpečenia informa čných technológií súdnictva. Súčasná právna úprava v oblasti informačných technológií súdnictva a ich riadenia je daná vo všeobecnej rovine [§ 71 ods. 1 písm. d) prvý a tretí bod] a v konkrétnej rovine (§ 73 ods. 1). Výkon týchto kompetencií patrí do výlučnej pôsobnosti ministerstva, ktoré ich realizuje buď z centra alebo prostredníctvom na tento účel zriadených organizačných útvarov ministerstva pôsobiacich na krajských súdoch.

Návrh zákona vychádza z predpokladu, že realizáciu kompetencií v oblasti informačný ch technológií aj naďalej bude primárne vykonávať ministerstvo, ale na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa zavádza možnosť delegovania niektorých čiastkových úloh (v rozsahu podľa § 73 ods. 1), primárne prislúchajúcich zákonom ministerstvu, na krajské súdy. Inak povedané, na zákonnom základe sa zavá dza mechanizmus prenesenia časti kompetencií ministerstva na krajské súdy v oblasti správy súdu. Určenie okruhu kompetencií, ktoré bude možné na základe zákona preniesť na krajské súdy, je daný dikciou § 73 ods. 1 (taxatívny výpočet) a v rozsahu nového znenia § 73 ods. 2 rozhodnutím ministerstva, ktorým však nemožno preniesť na krajské súdy iné kompetencie ako sú uvedené v § 73 ods. 1.

V otázke organizačno-personálneho zabezpečenia sa navrhuje, aby sa zamestnanci ministerstva pôsobiaci v organizačných útvaroch ministerstva na krajských súdoch stali ex lege ku dňu účinnosti zákona zamestnancami príslušných krajských súdov (noveliza čný bod 51, nové znenie § 100). Ide o analogickú právnu konštrukciu, ktorá bola použitá v čase prijímania zákona č. 757/2004 Z. z. o sú doch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kedy sa na základe zákona stali dovtedajší zamestnanci krajských súdov zamestnancami Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

K bodu 45

Navrhovaná právna úprava reaguje na praktické problémy, ktoré spôsobuje platná a účinn á právna úprava osobného úradu a jeho podriadenosti riaditeľovi správy súdu. Podľa poznatkov aplikačnej praxe je podriadenie osobného úradu riaditeľovi správy súdu nesystémovým riešení m. Osobou primárne zodpovednou za fungovanie súdu je predseda súdu. Vzhľadom na uvedené postavenie predsedu súdu je teda potrebné, aby boli zákonom vytvorené všetky predpoklady pre efektívny výkon jeho pô sobnosti, medzi ktoré patrí aj podriadenie osobného úradu priamo predsedovi súdu.

K bodu 46

Ide o právnu úpravu nadväzujúcu na zmeny vykonané v predchádzajúcich bodoch (bod 44).

K bodu 47

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí so zmenou uvedenou v novelizačnom bode 45.

K bodu 48

Navrhuje sa nová právna úprava prípravy východísk pre tvorbu návrhu rozpočtu súdnictva, a to posilnením postavenia Súdnej rady Slovenskej republiky v nadväznosti na jej ústavné kompetencie. Návrh zákona v tomto prípade rešpektuje a zohľadňuje požiadavky S údnej rady Slovenskej republiky vznesené v rámci vnútrorezortného pripomienkového konania, ako aj výsledky rozporového konania s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

K bodu 49

Navrhuje sa úprava splnomocňovacieho ustanovenia. Na základe platnej právnej úpravy bola vydaná vyhl áška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 413/2006 Z. z. o pravidlách určovania miest sudcov a voľných miestach sudcov na súdoch. Táto právna úprava sa v praxi neosvedčila, keďž e na jej podklade nemožno v praxi docieliť uspokojivý stav pri určovaní voľných miest sudcov, resp. pri posudzovaní preťaženosti súdov. Preto sa navrhuje vyhlášku zrušiť (novelizačný bod 53) a vypustiť splnomocňujúce ustanovenia týkajúce sa pravidiel určovania miest sudcov a voľných miest sudcov a kritérií určenia a vedenia zoznamu preťažených sú dov (v nadväznosti na novelizačný bod 41).

K bodom 50 až 52 (prechodné ustanovenia)

Navrhuje sa vypustiť právnu úprav u postavenia justičných čakateľov zo zákona č. 757/2004 Z. z. a presunúť ju do zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a pr ísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kam systematicky patrí. Z hľ adiska legislatívno-technického sa navrhuje využiť takto „uvoľnené“ § 99 až 101 pre formulovanie prechodných ustanovení k predkladanému návrhu zákona, keďže postup v zmysle ktorého by došlo k derogácii § 99 až 101 a následnému vytvoreniu nový ch paragrafov s prechodnými ustanoveniami považuje predkladateľ za neúčelný.

k § 99

Vzhľadom na zavedenie novej právnej úpravy prideľovania vecí notárom ako súdnym komisárom v konaní o dedičstve sa navrhujú prechodné ustanovenia k tejto právnej úprave. V odseku 1 sa upravuje mechanizmus vydania prvých notárskych rozvrhov, a to najmä určením lehôt, v rámci ktorých sú príslušné subjekty povinné realizovať povinnosť vydať notársky rozvrh práce. Táto právna úprava je potrebná vzhľadom na termíny upravené v § 5 2a, resp. vzhľadom na účinnosť navrhovanej právnej úpravy. V odseku 2 ide o štandardnú prechodnú úpravu, ktorej podstata spočíva v deklarovaní zachovania zákonnosti pridelenia veci notárovi spô sobom upraveným pred nadobudnutím účinnosti samotnej novely. Inak povedané, už raz notárom pridelené veci prostredníctvom elektronickej podateľne sa nebudú prerozdeľovať podľa novej právnej úpravy. Aj po účinnosti novej právnej úpravy až do vydania prvých notárskych rozvrhov sa budú veci notárom prideľovať doterajším systémom.

k § 100

Navrhuje sa, aby sa zamestnanci Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorí sú zaradení do organiza čných útvarov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na krajských súdoch, sa stali s účinnosťou od 1. januára 2009 zamestnancami krajských súdov v súvislosti s prechodom ich agendy na krajské súdy (novelizačný bod 44).

k § 101

Vzhľadom na zavedenie nového spôsobu zriaďovania grémií na okresných súdoch nie priamo zo zákona, ale rozhodnutím predsedu krajského súdu (novelizačný bod 4) je potrebné upraviť postavenie doteraz fungujúcich grémií. Navrhuje sa zachovať kontinuitu najmä tam, kde grémiá fungujú dobre a kde bude záujem na ich zachovaní. Navrhovaná úprava preto neruší grémiá zo zákona ihneď, ale ponecháva predsedom krajských súdov tri mesiace od účinnosti novely na nové usporiadanie grémií.

K bodu 53

Tento bod súvisí s novelizačnými bodom 49. S prihliadnutím na zrušenie splnomocňovacieho ustanovenia v § 92 ods. 2 písm. d) a rešpektujúc rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky (uznesenie PL. ÚS 18/02) sa navrhuje výslovné zruš enie vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 413/2006 Z. z. o pravidlách určovania miest sudcov a voľných miest sudcov na súdoch.

K Èl. II

K bodom 1 a 2

V návrhu právneho predpisu sa zrušujú niektoré zastarané odkazy a zavádzajú sa nové odkazy, ako aj ich označenie, resp. prečíslovanie. Napriek tomu, že v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky poznámky pod čiarou nie sú súčasťou právneho predpisu a majú len informat ívnu hodnotu, vznikla potreba zosúladiť návrh zákona aj z tohto pohľadu.

K bodom 3 a 5

K základným predpokladom, ktoré musí spĺňať uchádzač o funkciu sudcu, patrí aj vý slovný súhlas s vymenovaním na vopred určený súd, ktorý je síce upravený už v § 7, ale koncepčne sa navrhuje presunúť túto požiadavku priamo k ostatným predpokladom, ktoré musí spĺňať osoba, ktorá má byť vymenovaná do funkcie sudcu. Nové znenie presnejšie upravuje postup, keď sa uchádzač o funkciu sudcu prihlasuje do výberového konania s vopred určeným pridelením na konkrétny sú d. Nie je preto vhodné, aby do prideľovania vstupoval minister spravodlivosti formálnym návrhom pridelenia úspešného kandidáta. Úlohou ministra spravodlivosti je len formálne oznámiť Sú dnej rade Slovenskej republiky výsledky výberového konania pre konkrétny súd s rešpektovaním práva Súdnej rade Slovenskej republiky navrhnúť alebo nenavrhnúť prezidentovi úspešného kandidá ta. (porovnaj III. ÚS 79/04, III. ÚS 238/05 a ďalšie). Navrhuje sa tiež vypustenie odvolania súhlasu s pridelením na určitý súd (novelizačný bod 17) – súhlas je podmienkou vymenovania za sudcu, takže jeho odvolanie pred vymenovaním má za následok, že nedôjde k vymenovaniu za sudcu. Súhlas sa pritom vzťahuje na moment pridelenia, tak že jeho neskoršie odvolanie je právne neúčinné.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

K bodu 6

Navrhuje sa nové znenie ustanovenia o prideľovaní sudcov, a to najmä s prihliadnutím na opätovn é zavedenie inštitútu justičného čakateľa. Navrhuje sa, aby súdna rada rozhodovala o pridelení sudcu (justičného čakateľa) na základe návrhu ministra spravodlivosti, resp. minister spravodlivosti v tomto pr ípade bude podávať návrh súdnej rade. Ak sa voľné miesto sudcu obsadzuje výberovým konaní, minister spravodlivosti oznámi súdnej rade výsledky výberového konania.

Ïalej sa navrhuje, aby súdna rada prideľovala nových sudcov vždy na okresné súdy, teda nie na krajský súd alebo Najvyšší súd SR. Aj keď vo výberovom konaní môžu byť úspešní aj uchádza či s dlhoročnou právnickou praxou, je vhodné, aby sa na okresnom súde dôkladne zžili s prácou sudcu, technikou vedenia pojednávania, formulovania rozhodnutí a s povinnosťami sudcu, a až potom prípadne bo li preložení na súd vyššieho stupňa po absolvovaní výberového konania, v ktorom sa okrem iného zohľadní aj ich pôsobenie na okresnom súde.

K bodu 7

Zmena súvisí s úpravami v bode 6. Preberajú sa podmienky pôsobenia na Špeciálnom súde, pôvodne upravené v § 11 ods. 3; pôvodný inštitút vyjadrenia NBÚ sa nahrádza aktuálnym inštitú tom osvedčenia.

K bodu 8

Zmenou platnej právnej úpravy sa zjednocuje dĺžka dočasného pridelenia sudcu.

K bodom 9 a 10

Súdna rada Slovenskej republiky rozhoduje o dočasnom pridelení sudcu na výkon funkcie predsedu súdu, z uvedeného vyplýva, že obdobie, počas ktorého sudca dočasne pôsobí na tom-ktorom súde, je ohraničené výkonom funkcie predsedu súdu. V prípade, že výkon funkcie predsedu súdu je ukončený, sudca sa má automaticky vrátiť na materský súd. Z tohto dôvodu je pož iadavka na rozhodnutie súdnej rady a súhlas sudcu na spätné pridelenie na výkon funkcie sudcu na jeho pôvodný súd nadbytočná a treba ju vypustiť.

K bodu 11

Navrhuje sa nerozlišovať pri dôvodoch stáže sudcu „využitie svojich skúseností“ a „prehlbovanie kvalifikácie“ a upraviť dĺžku stáže u všetkých sudcov rovnako. Ïalej sa navrhuje, aby minister spravodlivosti Slovenskej republiky a Sú dna rada Slovenskej republiky rozhodovali o stáži sudcu až po vyjadrení predsedu súdu, na ktorom sudca pôsobí, pretože často sa predseda súdu dozvie o stáži sudcu ako posledný, čo má negatí vny dopad na chod súdu a zabezpečenie organizácie práce na súde. Predseda súdu, na ktorom pôsobí sudca, ktorý má záujem o výkon stáže, by mal mať možnosť vyjadriť svoj súhlas, resp. nesúhlas s výkonom stáže, predovšetkým s ohľadom na stav ním riadeného súdu. Z uvedeného dôvodu sa teda navrhuje podmieniť rozhodnutie o stáži sudcu prerokovaním tejto stáže s predsedom sú du, na ktorom vykonáva funkciu sudca, o ktorého stáž v danom prípade ide.

Na základe požiadavky Súdnej rady SR sa upravuje subjekt oprávnený rozhodnúť o stáži sudcu tak, že Ministerstvo spravodlivosti SR ním bude len v prípade, ak ide o stáž na Ministerstve spravodlivosti SR a na Justičnej akadémii, v ostatných prípadoch by mala o stáži rozhodovať súdna rada.

Z praktických dôvodov sa upravuje trvanie stáže (bez ohľadu na to, kde sa vykonáva), pričom v odôvodnených prípadoch sa pripúšť a jej predĺženie s poukazom na maximálnu možnú dobu výkonu stáže (odsek 4). O predĺžení stáže, v nadväznosti na odsek 3, bude rozhodovať ten subjekt, ktorý je oprávnený rozhodnúť o stáži ako takej.

K bodu 12

Formulačne sa spresňuje znenie, vzhľadom na skutočnosť, že Sú dna rada Slovenskej republiky fakticky rozhoduje v prevažnej miere o žiadostiach sudcov o preloženie na iný súd.

K bodu 13

Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

K bodu 14

Vzhľadom na to, že vekový cenzus pre vymenovanie za sudcu je 30 rokov, navrhuje sa, aby sa v záujme zvy šovania kvality práce sudcov a využívania ich odborných vedomostí získaných v praxi prehodnotila aj veková hranicu pre kariérny postup sudcov na súdy vyššieho stupňa. Úprava súvisí s navrhovaný mi zmenami v bode 6 (§ 11).

K bodom 15 a 16

Navrhuje sa, aby predsedovia kolégií a predsedovia grémií, ak bolo gré mium na okresnom súde zriadené, boli menovaní a odvolávaní predsedom súdu, na ktorom kolégium alebo grémium pôsobí. Ak je však zriadené spoločné grémium pre viacero okresných súdov, nemôže o menovaní a odvolaní jeho predsedu rozhodovať predseda jedného okresného súdu; prípadné zavedenie dohody medzi predsedami okresn ých súdov by mohlo v aplikačnej praxi spôsobovať problémy, preto sa navrhuje pre takýto prípad menovacie a odvolávacie oprávnenie predsedu krajského súdu.

K bodu 17

Navrhuje sa vypustiť odvolanie súhlasu s pridelením ako dôvodu zániku funkcie sudcu, keďže tak áto možnosť po vymenovaní za sudcu a pridelení na konkrétny súd neexistuje. Dôvody sú totožné s odôvodnením k bodom 3 a 5.

K bodu 18

Vzhľadom na rozsah vykonávaných zmien v rámci § 22 sa navrhuje jeho nové úplné znenie.

Výslovne sa rozlišuje zánik dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu, ak pominú dôvody, pre ktoré bol výkon funkcie sudcu pozastavený (ods. 8), zrušenie dočasného pozastavenia vý konu funkcie sudcu ministrom alebo súdnou radou (ods. 5, 6) a skončenie dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu uplynutím lehoty (ods. 4).

K ods. 4: Navrhuje sa upraviť maximálna dĺžka dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu. Navrhovaným znením sa umožn í, aby bolo dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu skončené po dvoch, resp. troch rokoch, bez ohľadu na to, či predmetn é disciplinárne resp. súdne konanie už bolo právoplatne ukončené alebo nie. Súčasne sa navrhuje ustanoviť možnosť pre Súdnu radu SR rozhodnúť o predĺž ení dočasného pozastavenia funkcie, ak dochádza k prieťahom v súdnom alebo disciplinárnom konaní, ktoré však nie sú zavinené súdom alebo disciplinárnym senátom, ale samotným stíhan ým sudcom, napríklad ak sa nedostaví na pojednávanie, na poslednú chvíľu zmení obhajcu a podobne. Pri predĺžení dočasného pozastavenia sa vyžaduje nové rozhodnutie spojen é s preskúmaním, či je daný dôvod na predĺženie.

K ods. 5: Úprava sa ďalej mení tým spôsobom, že „opravný prostriedok“ dotknutého sudcu bude presnejšie špecifikovaný – o zrušenie dočasného pozastavenia výkonu funkcie môže požiadať súdnu radu. Lehota 30 dní sa navrhuje predĺžiť z toho dôvodu, že súdna rada nemusí byť zvolená v období určenom na zrušenie rozhodnutia t. j. o návrhu sudcu nemusí byť rozhodnuté v stanovenej lehote z objektívnych dôvodov. Súčasne sa navrhuje, aby pre dodržanie lehoty súdnej rady zrušiť rozhodnutie ministra o dočasnom pozastavení na návrh sudcu bol rozhodujúci moment doručenia ná vrhu sudcu súdnej rade.

K ods. 7: Doteraz existuje na súdoch nejednotná prax v otázke, či sudca, ktorý m á dočasne pozastavený výkon funkcie, smie alebo nesmie vykonávať akúkoľvek prácu, a rovnako, či sa smie alebo nesmie zdržiavať na pracovisku. Pokiaľ ide o otázku, akú prácu môže vykonávať sudca počas dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu, je potrebné poukázať na znenie ustanovenia § 25 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z., v zmysle ktorého „výkon funkcie sudcu sa začína dňom zloženia s ľubu a skončí sa v deň zániku funkcie sudcu, alebo v deň prerušenia výkonu funkcie sudcu, ak tento zákon neustanovuje inak“.

Samotný fakt dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu je právnou skutočnosťou, ktorá v sebe o. i. obsahuje potrebu vykonania zmeny v osobe zákonného sudcu, čo nachádza odraz v nutnosti úpravy rozvrhu prá ce v dôsledku zmeny v personálnom obsadení súdu podľa § 5 ods. 2, písm. f) vyhl. č. 118/2005 Z. z. o náležitostiach rozvrhu práce, avšak ani táto norma neobsahuje žiadnu inú úpravu v súvislosti s do časným pozastavením výkonu funkcie sudcu.

Doterajšia prax naznačuje značnú nejednotnosť v riešení zmienenej otázky (predovšetkým fyzickej prítomnosti sudcu na pracovisku), zo znenia zákona možno vyvodiť, že sudca po dobu dočasného pozastavenia v ýkonu jeho funkcie prácu vykonávať nemá z dôvodu, že pod výkonom funkcie sudcu treba rozumieť výkon právomoci súdu sudcom ako predstaviteľom súdnej moci, nie výkon akejkoľvek inej činnosti (§ 2 a nasl. zákona č. 385/2000 Z. z.). Pri dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu sa výkon funkcie sudcu netransformuje do inej pracovnej činnosti, ale je pozastavený, preto počas uvedenej doby iné pracovné č innosti pre sudcu neprichádzajú do úvahy a jeho prítomnosť na pracovisku s výnimkou času nevyhnutného na uplatňovanie nárokov sudcu vo vzťahu k jeho osobnému úradu je nežiadúca.

K ods. 9: Spresnením znenia doterajšieho odseku 6 a jeho doplnením sa zabráni neprimeranej tvrdosti zákona, ku ktorej by mohlo dôjsť v prípade, ak by sudcovi bol dočasne pozastavený v ýkon funkcie z dôvodu, že sa proti nemu vedie disciplinárne konanie pre čin, pre ktorý môže byť odvolaný z funkcie sudcu, ale bolo by mu bolo uložené iné , miernejšie disciplinárne opatrenie, prípadne v trestnom konaní by mu nebolo preukázané spáchanie úmyselného trestného činu – v takýchto prípadoch je potrebné sudcovi doplatiť skr átený funkčný plat. Funkčný plat sa nebude doplácať v prípade, že bolo sudcovi uložené disciplinárne opatrenie za závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu – odvolanie z funkcie sudcu, resp. v prípade, ak bol sudca právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. V ostatných prípadoch môže o skrátení platu sudcu rozhodnúť iba disciplinárny súd.

V súvislosti so zmenou v odseku 4, podľa ktorej dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu môže trvať iba určitý čas a skončí sa uplynutí m stanovenej lehoty, je potrebné upraviť, že rozdiel, o ktorý bol skrátený funkčný plat sudcu, ktorému bol dočasne pozastavený vý kon funkcie, sa sudcovi doplatí až po právoplatnom skončení disciplinárneho alebo súdneho konania. Podobne v prípade, ak minister alebo súdna rada podľa odseku 5, resp. odseku 6 zruší dočasné pozastavenie, ale disciplinárne konanie alebo trestné stíhanie sudcu pokračuje, doplatí sa rozdiel platu až po právoplatnom skončení disciplinárneho alebo súdneho konania.

K bodu 19

Navrhuje sa vypustiť obmedzenie doby prerušenia výkonu funkcie sudcu, ktorý pôsobí v medzinárodnej organizá cii alebo v medzinárodných súdnych orgánoch. Ak samotné tieto medzinárodné orgány neobmedzujú počet funkčných období, nie je vhodné, aby na základe vnútroštá tneho predpisu bolo pôsobenie sudcu v medzinárodnej organizácii skončené, ak je aj v tejto medzinárodnej organizácii spokojnosť s jeho pôsobením.

K bodom 20 a 21

Ide o formulačné spresnenie textu, nakoľko Súdna rada SR sudcu z jedného súdu na iný sú d prekladá a nie prideľuje.

K bodom 22, 23 a 25

Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

K bodu 24

Zmena tohto ustanovenia vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe, keďže je nutné jednoznačne š pecifikovať osobný úrad sudcu počas dočasného pridelenia sudcu na výkon funcie predsedu súdu.

K bodu 26

Periodicita hodnotenia práce sudcov je dostatočne zabezpe čená vnútornou revíziou súdov v pravidelných päťročných intervaloch podľa vopred stanoveného harmonogramu revízií v súlade s § 55 ods. 1 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to v medziach, ako sú stanovené v § 55 ods. 2 citovaného zákona.

K bodu 27

Zmena sa navrhuje z toho dôvodu, aby sudca nemusel byť hodnotený vždy, ak sa uchádza o funkciu sudcu na súde vyššieho stupňa, najmä ak v priebehu roka absolvuje niekoľko takýchto výberových konaní. Preto sa navrhuje, že ak sa vykoná hodnotenie sudcu v súvislosti s prvým výberovým konaní m na súd vyššieho stupňa, je toto hodnotenie použiteľné aj v ďalších výberových konaniach tohto typu bez nutnosti opätovne vykonávať hodnotenie sudcu.

K bodu 28

Súčasná právna úprava stanovuje, že sudcu hodnotí predseda súdu, na ktorom sudca vykonáva funkciu sudcu – navrhuje sa presnejšie špecifikovať predmetné ustanovenie z toho d ôvodu, že to môže byť problém pri dočasnom pridelení sudcu. Keďže dočasné pridelenie by malo trvať krátky čas, v tomto prípade by mal sudcu hodnotiť predseda jeho „materského“ súdu, prič om prirodzene môže požiadať o súčinnosť predsedu súdu, na ktorý je sudca dočasne pridelený. Súčasne sa navrhuje doplniť slovo „najmä“, nakoľko predseda súdu môže zobrať do ú vahy pri hodnotení sudcu aj iné skutočnosti.

K bodu 29

Zmena tohto ustanovenia vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe.

K bodu 30

V zmysle § 55 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zá konov sa vnútorná revízia súdov vykonáva v päťročných časových intervaloch a je zameraná, okrem iného, na výsledky práce súdu a jeho sudcov, so zreteľom na vytvorené personálne a materiá lne podmienky a zaťaženosť sudcov, na stav a príčiny starších nevybavených vecí a prieťahy v konaní, dodržiavanie procesných predpisov, náležitostí zápisníc a rozhodnutí, zákonných lehô t na konanie a rozhodnutie, včasnosť vybavovania a vypravovania súdnych rozhodnutí, úroveň prípravy súdnych pojednávaní a priebehu súdnych pojednávaní, využívanie pojednávacích dní a príčiny odro čovania pojednávaní, atď. (§ 55 ods. 2). Preto je logické, aby predseda súdu pri hodnotení sudcu prihliadol na výsledky zo správy o výsledku revízie vykonanej na súde, na ktorom hodnotený sudca vykoná va svoju funkciu.

K bodu 31

V doterajšom zákonnom znení nie je upravené hodnoteni e predsedov súdov, čo spôsobuje nejednotnú prax a preto sa navrhuje toto ustanovenie doplniť.

Doterajšie odseky 4 a 6 priamo súvisia, ale sú nesúrodé až protirečivé. O ná mietkach sudcu proti hodnoteniu by podľa doterajšieho odseku 6 mal rozhodovať disciplinárny súd. Rozhodovanie disciplinárneho súdu o podaných námietkach nie je logické a správne, pretože tento orgán nemá také poznatky o hodnotenom sudcovi ako orgány súdnej samosprávy, navyše tento orgán má principiálne iné poslanie a nie je vhodný na rozhodovanie o ná mietkach proti hodnoteniu sudcu aj s dôrazom na súčasný spôsob jeho kreovania – disciplinárne súdy s laickým prvkom. Javí sa preto vhodné určiť všetkým sudcom jednotnú lehotu na podanie námie tok proti hodnoteniu a súčasne určiť jeden orgán, ktorý bude príslušný rozhodovať o podaných námietkach. Navrhuje sa zveriť rozhodovanie sudcovskej rade, ktorá má bezprostredné poznatky o činnosti a celkovom pôsobení sudcu.

K bodu 32

Spresnenie ustanovenia reaguje na požiadavky aplikačnej praxe. Výberové konania sa aj doteraz uskutoč ňovali na krajských súdoch, táto prax sa osvedčila. Súčasne sa navrhuje nová právna úprava obsadzovania sudcovských miest justičnými čakateľmi, kedy sa uplatní postup, v zmysle ktorého sa voľné miesto sudcu obsadí bez výberového konania priamo justičným čakateľom, ktorý na tomto súde pôsobí. Ak tento postup nie je možný, vyhlási sa výberové konanie, ktorého sa môže zúčastniť ka ždý, kto spĺňa podmienky podľa navrhovaného odseku 2.

Navrhovaná zmena v odseku 2 vyplýva zo skutočnosti, že skúška podľa § 5 ods. 3 sa zo zákona považuje za odbornú justičnú skú šku. Nie je teda dôvod, aby uchádzač žiadal o uznanie skúšky. Takýto inštitút (uznanie skúšky) ani zákon nepozná.

Podľa doterajšieho znenia by sa na výberovom konaní teoreticky mohla zúčastniť aj osoba, ktorá ešte nedovàš ila 30 rokov s tým, že k vymenovaniu prezidentom by došlo až po dovàšení veku 30 rokov. Je to však z hľadiska účelného obsadzovania voľných miest sudcov ne praktické, pretože je zrejme neúčelné vybrať uchádzača, ktorý by mohol vykonávať funkciu sudcu až po dlhšej dobe od uskutočnenia výberového konania. Preto sa navrhuje uplatniť vekový limit najneskôr v posledný deň výberového konania.

K bodu 33

Zmena ustanovenia § 29 súvisí so zmenami § 48 ods. 2 písm. d) zákona č . 757/2004 Z. z. Navrhuje sa, aby sa výberové konanie uskutočňovalo na krajskom súde a aby jedného člena výberovej komisie navrhovala sudcovská rada príslušného okresného súdu, jedného člena kolé gium predsedov sudcovský rád, jedného minister spravodlivosti a jedného súdna rada, pričom piatym členom výberovej komisie bude ex lege predseda okresného súdu, na ktorom je voľné miesto sudcu alebo ním poverený sudca. Výberové konanie na postup na súd vyššieho stupňa vyhlasuje predseda tohto súdu a vý berová komisia má rovnaké zloženie ako pri výberovom konaní na funkciu sudcu s tým rozdielom, že piatym členom výberovej komisie je predseda súdu, ktorý výberové konanie vyhlásil. Keďže na Najvyššom súde SR nepôsobí kolégium predsedov sudcovských rád, pri výberovom konaní na postup na Najvyšší súd SR bude sudcovská rada Najvyšš ieho súdu navrhovať dvoch členov výberovej komisie.

K bodom 34 a 36

Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

K bodu 35

Navrhuje sa výslovne upraviť povinnosť sudcu prehlbovať svoju kvalifikáciu a povinnosť zúčast ňovať sa vzdelávacích aktivít organizovaných Justičnou akadémiou. Doterajšia právna úprava len konštatovala, že sudca je zodpovedný za neprehlbovanie svojej kvalifikácie, pričom chýbala úprava samotnej povinnosti vzdelávať sa.

K bodu 37

Ide o spresnenie znenia právnej normy. Súčasne sa znenie právnej úpravy prispôsobuje novej prá vnej úpravy majetkových priznaní sudcov, kde sa pôsobnosť ministerstva spravodlivosti presúva na súdnu radu.

K bodu 38

Spresňuje sa slovná formulácia vzhľadom na súčasné znenie, ktoré je v dneš nej podobe nelogické.

K bodu 39

Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

K bodu 40

Navrhuje sa nová právna úprava majetkových priznaní sudcov, a to jednak po obsahovej strá nke, ako aj procesnej stránke podávania majetkového priznania. Táto právna úprava by sa mala čo najviac priblížiť úprave majetkového priznania podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Samotný návrh znenia právnej úpravy vychádza z návrhu Sú dnej rady Slovenskej republiky.

K bodom 41 a 42

Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

K bodu 43

Navrhuje sa nové znenie právnej úpravy týkajúce sa práce v domácom prostredí, a to z dô vodov efektívnejšieho prístupu k využívaniu predmetného inštitútu. Navrhuje sa, aby boli podrobné podmienky povoľovania práce v domácom prostredí a jej rozsah upravené zásadami prijatými Sú dnu radou Slovenskej republiky po dohode s ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky. Tým sa súčasne zosúlaďuje toto ustanovenie s ustanovením § 4 ods. 2 p ísm. e) zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 44

Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

K bodu 45

Navrhuje sa, aby právna úprava deklarovala nárok sudcu na náhradu výdavkov počas dočasné ho pridelenia a stáže, pričom podrobnosti o podmienkach a rozsahu tejto náhrady ustanoví vykonávací predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti. Doterajšie znenie spôsobovalo v praxi problémy. Stáž alebo dočasné pridelenie nie je možné posudzovať rovnako ako pracovnú cestu. Podľ a predkladateľa sa riešenie spočívajúce v ustanovení rozsahu náhrady výdavkov vykonávacím predpisom javí byť efektívnejšie. Súčasne sa navrhuje, aby bola sudcovi, ktorý je preložen ý na súd vyššieho stupňa v záujme zabezpečenia výkonu súdnictva, priznaná náhrada výdavkov, ale len po dobu jedného roka.

K bodom 46 a 47

Spresňuje sa znenie tohto ustanovenia z dôvodov riešenia problémov, ktoré sa vyskytli v aplikač nej praxi.

K bodom 48 a 49

Predmetné ustanovenie sa mení tým spôsobom, že sudca si bude môcť sám vybrať rehabilitač né zariadenie zamerané na vyliečenie zdravotných problémov ktorými trpí, spojených napr. s dlhodobým výkonom sedavého zamestnania, príp. z dôvodu dlhodobej psychickej záťaže s tým, ž e mu bude preplatená náhrada nákladov len do výšky nákladov na poskytovanie rehabilitácie a pobyt v rehabilitačných zariadeniach zriadených alebo spravovaných ministerstvom a prevyšujú cu sumu rehabilitácie si sudca uhradí z vlastných finančných prostriedkov.

K bodu 50

Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

K bodu 51

Ide o formulačnú úpravu textu súvisiacu s § 48 až 53 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

K bodu 52 a 53

Úprava súvisí so zmenami v § 12 a 22.

K bodu 54

Cieľom navrhovanej úpravy je doplnenie činností, ktoré sa majú posudzovať u sudcu ako výkon funkcie sudcu. Aj keď podľa § 13 ods. 2 (v doterajšom účinnom znení ods. 3) sa stáž sudcu považuje za výkon funkcie sudcu, navrhovateľ m á za to, že je vhodné aj tu, vo výpočte „náhradných dôb“ posudzovaných ako výkon funkcie sudcu, výslovne uviesť stáž sudcu. Podobne je vhodné výslovne uviesť aj plnenie úloh v orgáne EÚ a pôsobenie v ústavných funkciách podľa § 24 ods. 1.

K bodu 55

Navrhuje sa vypustiť predmetné ustanovenia, keďže sú obsolentné.

K bodu 56

Úprava súvisí so zmenami § 73 (novelizačný bod 62).

K bodom 57 a 58

Navrhuje sa upraviť funkčný príplatok za riadiacu činnosť tak, aby patril aj sudcovi príslušného súdu v prípade, že je poverený výkonom funkcie predsedu súdu, ak funkcia predsedu súdu nie je obsadená a súčasne funkcia podpredsedu súdu nie je obsadená alebo zriadená alebo ak podpredseda súdu je dočasne pridelený na iný súd alebo vykonáva stáž sudcu t. j. dočasne reálne nevykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde. K presunutiu príplatku z predsedu na zastupujúceho podpredsedu alebo sudcu však v tomto prípade dochádza až po 6 týždňoch nevykonávania funkcie predsedu súdu.

Súčasne sa navrhuje, aby sa predsedovi a podpredsedovi súdu pozastavilo vyplácanie príplatku za riadiacu činnosť v prípade, ak nevykonávajú funkciu sudcu na predmetnom súde napr. sú dočasne pridelení na výkon funkcie sudcu na iný súd alebo vykonávajú stáž sudcu.

K bodu 59

Úprava súvisí s navrhovanými zmenami v zá kone 757/2004 Z. z. – možnosť predsedu krajského súdu, aby zriadil spoločné grémium pre viacero okresných súdov. Takéto spoločné grémium pri doslovnom výklade nie je „grémium okresn ého súdu“. Vypustenie uvedených slov zabezpečí nárok na príplatok aj pre predsedov takýchto grémií.

K bodu 60

Navrhuje sa zastaviť vyplácanie funkčného príplatku za vyššiu sudcovskú funkciu predsedovi grémia a predsedovi kolégia v prípade, že na predmetnom súde nevykonáva funkciu sudcu napr. pri dočasnom pridelení na výkon funkcie sudcu na iný súd alebo pri stáž i sudcu. V danom prípade sa navrhuje, aby bol predmetný príplatok vyplácaný tomu sudcovi, ktorý ho zastupuje počas dočasnej neprítomnosti.

K bodu 61

Vzhľadom na upustenie od koncepcie preťažených súdov (viď novelizačný čl ánok I) sa navrhuje zrušenie príplatku pre sudcu dočasne prideleného na výkon funkcie sudcu na preťažený súd.

K bodu 62

V rámci obnovenia inštitútu justičného čakateľa sa navrhuje zavedenie tzv. školiteľa justičného čakateľa, ktorého určí predseda súdu. Týmto školiteľom je sudca príslušného okresného súdu. Vzhľadom na význam postavenia školiteľa v odbornej príprave justičného čakateľa sa navrhuje honorovať výkon tejto funkcie osobitným prí platkom vo výške 30 eur mesačne.

Predkladateľ využíva na zavedenie príplatku za vedenie justičného čakateľa § 73, ktorý predtým ustanovoval príplatok za zastupovanie sudcu preťaženého s údu. Vypustenie tohto príplatku za zastupovanie súvisí s upustením od koncepcie preťažených súdov (viď novelizačný článok I).

K bodu 63

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodom 64 až 66

Disciplinárna konanie je postavené na zásadách trestného práva, preto sa javí ako neprípustn é vzhľadom na prezumpciu neviny, aby bol sudca postihovaný nepriznaním ďalšieho platu, ako je to doposiaľ, len pre samotný fakt, že sa proti nemu začalo disciplinárne konanie. Rovnako je neprijateľné, aby rozsah majetkového postihu (počet nevyplatených ďalších platov) závisel od dĺžky trvania disciplinárneho konania. Pokiaľ sudca vykoná va funkciu sudcu, teda nemá dočasne pozastavený výkon funkcie, mal by mať nárok aj na ďalší plat. Preto sa navrhuje, aby sudcovi nevznikol nárok na ďal ší plat len v prípade právoplatného odsúdenia a aby bol postihnutý za ten istý skutok týmto spôsobom len raz, teda v jednom polroku (keďže za ten istý skutok u ž je raz potrestaný disciplinárnym opatrením, ktorým tiež možno citeľne zasiahnuť do majetkovej sféry sudcu). V návrhu sa zabezpečuje dodržiavanie prezumpcie neviny – v prípade, že disciplinárny sen át právoplatne nerozhodne, je sudca nevinný, t. j. má nárok na ďalší plat sudcu. Pokiaľ má však dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu a kvôli tomu nesplní podmienku podľa ods. 1 písm. a), pričom trestné stíhanie alebo disciplinárne konanie sa napokon skončí inak než vyslovením viny sudcu, navrhuje sa, aby sa mu ďalší plat dodatočne doplatil spolu s rozdielom platu. Na toto ustanovenie predkladateľ využíva písmeno d), kde je doteraz uvedené, že za výkon funkcie sudcu sa považuje aj čas dočasné ho pridelenia. Toto ustanovenie bolo nadbytočné – je nepochybné, že počas dočasného pridelenia sudca vykonáva funkciu sudcu, aj keď na inom súde.

K bodu 67

Pri úprave odmeňovania sa vychádza z toho, že poslaním sudcu je na prvom mieste výkon súdnictva – rozhodovanie vecí, preto by mal byť odmeňovaný za to, ako kvalitne si tieto povinnosti plní nie za iné aktivity. Malo by sa najmä prihliadať, aký celkový stav má v senáte, koľko starších vecí, z akého dôvodu, ako plynulo a kvalitne ich vybavuje. Zároveň sa navrhuje, aby v týchto veciach rozhodovali predseda súdu a tiež aj minister, nakoľko títo súdy, ako aj predsedov riadia a nesú aj zodpovednosť za ich výsledky. Zároveň sa dopĺňa aj kritérium mimoriadnych výsledkov pri výkone správy súdu a pri výkone stáže, vzhľadom na skutočnosť, že túto otázku zákon doposiaľ neupravoval.

K bodu 68

Úprava príplatku k náhrade príjmu a k nemocenskému (§ 93) je systematicky súčasť ou ustanovení o sociálnom zabezpečení sudcu. Preto na tomto mieste zákona nemá opodstatnenie.

K bodom 69 a 70

Súčasná právna úprava je nejednoznačná – je zrejmé, že v tomto ustanovení sa maj ú predmetné obdobia započítavať do započítateľnej praxe sudcu ako celku. Súčasne sa navrhuje, aby sa čas počas dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu započítaval do započítateľnej praxe v t ých prípadoch, ak sudca nebol odsúdený za úmyselný trestný čin, resp. v disciplinárnom konaní mu nebolo uložené disciplinárne opatrenie odvolanie z funkcie sudcu.

K bodu 71

Ide o formulačné spresnenie znenia tohto ustanovenia. Základný plat sudcu sa bude priznávať na okresných súdoch odo dňa zloženia sľubu, na krajských súdoch odo dňa preloženia na tento súd.

V odseku 2 sa oproti doterajšej úprave navrhuje nepoužiť slovo „príplatok“ v prípade, že sa sudcovi mení základný plat z titulu zaradenia do vyššieho platov ého stupňa.

Súčasne sa upravuje vyplácanie príplatkov jednotne – a to odo dňa, keď nastala skutočnosť rozhodujúca pre priznanie príplatku.

K bodu 72

Zmena sa navrhuje z toho dôvodu, že podľa dostupných informácii je možné vyplatiť posledný plat sudcu v prípade skončenia výkonu funkcie sudcu vo výplatnom termíne za príslušný kalendárny mesiac napr. za mesiac máj v júni – nie je možné vyplatiť plat kedykoľvek.

K bodu 73

Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

K bodu 74

Zmena sa navrhuje z toho dôvodu, že právna úprava nie je jednoznačná z hľadiska určenia sp ôsobu rozhodovania sudcovskej rady, t.j. či môže sudcovská rada aj zmeniť rozhodnutie predsedu súdu, resp. či ho môže len potvrdiť alebo zrušiť. Tiež nie je zrejmé, či je predseda súdu viazaný prá vnym názorom sudcovskej rady uvedeným v jej rozhodnutí, ktorým zruší jeho pôvodné rozhodnutie. Nárok sudcu bude v prípade negatívneho rozhodnutia predsedu súdu nárokovateľný štandardnou žalobou, ako u každej inej fyzickej osoby.

K bodu 75

Navrhovaná zmena reaguje na novú úpravu podávania majetkových priznaní a na potrebu zabezpečiť ochranu osobných údajov.

K bodu 76

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 77

Navrhuje sa, aby mal predseda súdu možnosť pri opakovaných alebo dlhotrvajúcich práceneschopnostiach sudcu, ktoré vzbudzuje podozrenie zo zneužívania príplatku, dať Súdnej rade Slovenskej republiky podnet na zastavenie vyplácania príspevku.

K bodom 78 až 80

Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

K bodom 81 a 82

Vypúšťa sa odsek 2, keďže obsahuje obsolentnú právnu úpravu. V novo označenom odseku 2 (predtým odsek 3) sa taktiež navrhuje vykonanie zmeny odzrkadľujúcej skutočnosť, že sudcovia už nie sú ustanovovaní do funkcie na štyri roky, ale v ždy bez časového obmedzenia.

K bodom 83 a 84

Úprava nadväzuje na navrhované znenie § 22 ods. 2 návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺ ňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Èlánok III predkladaného zákona). Odkaz na tento predpis, ktorý predtým obsahovala druhá veta, sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti.

K bodom 85 a 86

Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

K bodom 87 a 89

Podľa doterajšej úpravy sa výkon funkcie sudcu pod vplyvom alkoholu považuje za závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s výkonom funkcie sudcu. Navrhuje sa, aby nielen výkon funkcie, ale aj samotná prítomnosť na pracovisku pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok bola postihovaná ako disciplinárne previnenie. Odmietnutie podrobenia sa dychovej skúške alebo lekárskemu odberu a vyšetreniu krvi bude mať rovnaké právne následky ako výkon funkcie sudcu pod vplyvom alkoholu.

K bodu 88

Navrhovaná formulácia rieši situácie, keď platný zákon výslovne predpokladá povinnosť rozhodovania sudcov podľa už neplatného práva, alebo keď sudca nenachá dza podklad pre svoje rozhodnutie priamo v zákone, ale rozhodne napríklad na základe analógie.

K bodu 90

Súčasná právna úprava predstavuje unikum v právnom poriadku vo veci priestupkov a discipliná rnych previnení. Táto výnimočnosť spočíva v tom, že disciplinárna zodpovednosť sudcu sa nepremlčuje, ak sa disciplinárneho previnenia dopustil sudca tým, že neviedol súdne konanie bez zbytočných prieť ahov. Uvedené ustanovenie zasahuje do základných práv občanov, a to nielen sudcov, na právo na právnu istotu, a to nepriamym nátlakom na nezávislosť sudcov. Tý mto ustanovením by boli sudcovia postavení na úroveň vojnových zločincov, či zločincov, ktorí sa dopúšťajú zločinov proti ľudskosti, ktoré jediné sú nepremlčateľné. Zákony Slovenskej republiky, ktoré riešia priestupkové či trestné konanie, vždy pripúšťajú možnosť premlčania, preto je potrebné podobné ustanovenie zaviesť aj tu. V prípade, ak boli prieťahy v súdnom konaní vyslovené v rozhodnutí Ústavného súdu SR alebo Eur ópskeho súdu pre ľudské práva, navrhuje sa, aby sa dvojročná prekluzívna lehota počítala znova odo dňa rozhodnutia týchto orgánov.

K bodu 91

Vzhľadom na poznatky doterajšej činnosti disciplinárnych senátov sa javí ako účelné voli ť popri sudcoch disciplinárnych senátov aj ich náhradníkov, najmä s prihliadnutím na znenie § 119 ods. 1. Existencia náhradníka sudcu disciplinárneho súdu je zá rukou plynulého rozhodovania disciplinárneho súdu. Preklenúť absenciu člena disciplinárneho senátu jeho zástupcom je riešením krátkodobej povahy, pričom využ itie náhradníka sa predpokladá v prípadoch dlhodobej neprítomnosti sudcu disciplinárneho senátu. Počet náhradníkov, rovnako ako počet sudcov disciplinárneho súdu, nie je ustanovený zá konom, ale vyplýva z rozvrhu práce disciplinárneho súdu.

K bodom 92 až 95

Právny stav existujúci od 1. novembra 2003 nerešpektuje odporúčania medzinárodných š tandardov upravujúcich nezávislosť súdnictva, najmä časť 5 bod 5.1. Európskej charty o štatúte sudcov, podľa ktorej disciplinárne senáty majú byť zložené najmenej z polovice volenými sudcami a vytv ára sa i reálny priestor pre priamy alebo nepriamy faktický vplyv na výkon právomocí sudcov v rozpore s Princípom I., bod 2 písm. b) odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. R (94) 12 z 13.10.1994.

V nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe sa navrhuje úprava platného znenia zákona týkajú ceho sa kreovania disciplinárnych senátov tak, že sa vytvorí zákonný mechanizmus naplnenia uvedených odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy.

Súčasne sa mení predmetné ustanovenie spôsobom, že sudca disciplinárneho súdu sa bude môcť tejto funkcie vzdať bez toho, aby sa súčasne vzdal aj funkcie sudcu. Tým, že sudca disciplinárneho súdu sa podľa doteraz účinného právneho stavu môže tejto funkcie vzdať len ak sa súčasne vzdá aj funkcie sudcu, je vý kon funkcie sudcu disciplinárneho súdu postavený na úroveň nútenej práce.

K bodu 96 a 97

Aplikáciou tohto ustanovenia v súčasnom znení dochádzalo k situáciám, že sudca sa o zač atí disciplinárneho konania pre priestupok v správnom konaní – napríklad pre nedovolené parkovanie – dozvedel až po doručení návrhu na začatie disciplinárneho konania. Takáto právna ú prava je vo vzťahu k sudcovi ako ústavnému činiteľovi dehonestujúca a neprijateľná aj z dôvodu jej možného zneužitia. V navrhovanom odseku 3 sa upravuje subjekt, ktorému orgán prejednávajú ci priestupok postúpi vec, resp. orgán činný v trestnom konaní alebo súd odstúpi vec na disciplinárne konanie. V odseku 4 sa ukladá povinnosť pre osoby podľ a odseku 3 vybaviť v zákonom určenej lehote postúpenú (odstúpenú) vec buď tak, že ju sami prejednajú (ide o analógiou blokového konania), alebo tak, že podajú návrh na začatie disciplinárneho konania.

K bodu 98

Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

K bodu 99 a 100

Úprava reaguje na poznatky aplikačnej praxe.

K bodu 101

Úprava nadväzuje na zmeny upravené v § 27 ods. 5 (podľa doterajšieho znenia ods. 6) – novelizačný bod 31.

K bodu 102

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že postavenie justičných čakateľov zostáva z pohľ adu minulej právnej úpravy a účelu tohto inštitútu nezmenené, keďže táto právna úprava sa osvedčila aj v minulosti. Z pôvodne zrušeného zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch (zrušený z ákonom č. 757/2004 Z. z.) došlo k presunu postavenia justičných čakateľov do zákona č. 757/2004 Z. z. v rámci spolo čných a prechodných ustanovení, keďže v čase prijímania nového zákona o súdoch nebol predpoklad ďalšieho pôsobenia justičných čakateľov; táto úprava predstavovala len určité rezíduum potrebné pre dokončenie prípravnej služby v tom čase pôsobiacich justičných čakateľov.

V nadväznosti na opätovné obnovenie činnosti justičných čakateľov sa v prvom rade navrhuje legislatívno-technická úprava spočívajúca v presunutí právnej úpravy postavenia justičných čakateľov zo zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zá konov do zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto právna úprava sa presúva v čiastočne pozmenenej podobe do statusov ého zákona. Vychádza sa z požiadavky, aby každý občan, ktorý sa uchádza o funkciu sudcu, musel povinne vykonávať činnosť justičného čakateľa v trvan í troch rokov (tzv. prípravná prax), a to v záujme kvalitnej ako odbornej, tak aj praktickej prípravy na výkon funkcie sudcu. Dĺžku prípravnej praxe môže výnimočne skrátiť Sú dna rada SR, ak ide o odborníka z praxe, najviac však o jeden rok. Osobitne sa navrhuje v § 151m (novelizačný bod 103), aby minister spravodlivosti mohol započítať do prípravnej praxe justičného čakateľa výkon činnosti vyššieho súdneho úradníka prijatého pred účinnosťou tejto novely, ako aj u osoby, ktorá už vykonávala funkciu sudcu a u ktorej došlo k zániku tejto funkcie inak než podľa § 18 ods. 1.

Z hľadiska kreovania funkcie justičného čakateľa nie je potrebné vykonať žiadne vecné zmeny v platnej právnej úprave. Justičný čakateľ je zamestnancom súdu v štátnej službe, a preto sa na neho vzťahuje zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých z ákonov v znení neskorších predpisov, samozrejme s prihliadnutím na prípadné odchýlky ustanovené v novo navrhovanej šiestej časti zákona č . 285/2000 Z. z.. Miesto justičného čakateľa sa obsadzuje štandardným výberovým konaním podľa zákona o štátnej službe. S prihliadnutím na zákon o štátnej službe a vlastnú podstatu odbornej prípravy justičného čakateľa sa upúšťa od doterajšej terminológie „prípravná služ ba justičného čakateľa“, pričom tento pojem sa nahrádza pojmom „prípravná prax justičného čakateľa“, ktorý v sebe zahàňa obdobie prípravnej š tátnej služby aj obdobie stálej štátnej služby.

Vzhľadom na to, že zmena § 28 ods. 1 (novelizačný bod 32) zavádza nový model obsadzovania miesta sudcu, a to práve justičným čakate ľom, ktorý spĺňa predpoklady pre vymenovanie do funkcie sudcu, je potrebné poukázať aj tú skutočnosť, že realizácia tejto právnej konštrukcie prichádza do úvahy až v čase, keď budú jednotlivé súdy disponovať justičnými čakateľmi, ktorí spĺňajú všetky zákonom požadované predpoklady na vymenovanie do funkcie sudcu. Obsadzovanie voľných miest sudcov na základe výberového konania (§ 28 ods. 2) je teda naďalej opodstatnené aj do budúcna.

Z hľadiska priebehu prípravnej praxe možno uviesť, že každému justičnému čakateľovi bude pridelený sudca – školiteľ. Z hľadiska právomocí justičného čakateľa sa navrhuje umožniť justičnému čakateľovi vykonávať úkony prináležiace súdnym úradníkom. Procesné predpisy (Občiansky súdny poriadok, Trestný poriadok) môžu zveriť do právomocí justičných čakateľov po úspešnom absolvovaní odbornej justičnej skúšky aj ďalšie úkony.

Prípravná prax justičného čakateľa bude zavàšená justičnou skúškou, pričom sa navrhuje výslovne zákonom ustanoviť povinnosť vykonať justičnú skúšku v lehote najneskôr do 6 mesiacov od uplynutia trojročnej prípravnej praxe. Táto povinnosť neplatí pre tých justičných čakateľov, ktorí už v minulosti úspešne vykonali odbornú justičnú skúšku (ako vyšší súdni úradníci). Vlastný priebeh a organiz ácia odbornej justične skúšky sú upravené v osobitnom zákone – zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 103

V prechodných ustanoveniach sa upravuje doplácanie ďalšieho platu u tých sudcov, ktorý m bol odobratý ďalší plat z toho dôvodu, že sa proti nim viedlo disciplinárne konanie, napriek tomu, že im nebolo uložené disciplinárne opatrenie (§ 151j).

V § 151k sa upravuje v prechodných ustanoveniach vzhľadom na navrhované zmeny pri kreovaní disciplinárnych senátov aj postavenie sudcov a predsedov disciplinárnych senátov tým spôsobom, že sa budú považovať za osoby zvolené podľa tohto zákona a teda ich funkčné obdobie sa skončí až jeho riadnym uplynutím. Súčasne sa upravuje postavenie predsedov kolégií a predsedov grémií zvolených podľa doterajších predpisov v sú vislosti so zmenami navrhnutými v § 15 (novelizačný bod 15). Podobne sa upravuje v § 151l trvanie stáže sudcu (nadväzne na novelizáciu § 13 – novelizačný bod 11). Prechodná úprava povolení na prácu v domácom prostredí nadväzuje na nové znenie § 41 ods. 1 (novelizačný bod 43). Navrhuje sa ponechať sudcom tri mesiace na podanie nových žiadostí a predsedom súdov na ich posúdenie a potom zo zákona zrušiť všetky povolenia na prácu v domácom prostredí, ktoré boli vyd ávané podľa doteraz platného znenia § 41 ods. 1 pomerne benevolentne.

V § 151m sa navrhuje, aby minister spravodlivosti mohol započítať do prípravnej praxe justičného čakateľa výkon činnosti vyššieho súdneho úradníka, ak vykonával činnosť vyššieho súdneho úradní ka pred nadobudnutím účinnosti predkladaného návrhu zákona, ako aj výkon funkcie sudcu, ak došlo k zániku tejto funkcie inak než podľa § 18 ods. 1.

K Èl. III

Novela zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vý kone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov bola vypracovaná na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.

K bodu 1

Dopĺňa sa právna úprava posudzovania nároku na úhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, a to jednak určením kritérií, ktoré súd v rámci rozhodovacej činnosti zohľadňuje, ako aj zavedením mechanizmu určovania minimálnej výš ky nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, ktorá sa bude odvíjať od priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky. Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe.

K bodu 2

Precizuje sa znenie právnej normy, a to v nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe.

K bodu 3

Zavedenie neobmedzenej hmotnej zodpovednosti sudcov za škodu spôsobenú prieťahmi v konaní závažn ým spôsobom ohrozuje princíp nezávislosti súdnej moci a je v rozpore s medzinárodnými odporúčaniami a štandardami vymedzujúcimi princípy sudcovskej nezá vislosti. Keďže sudca nie je podnikateľ, ktorý má neobmedzené zisky či straty, je nedôvodné vyžadovať od neho nahrádzanie takýchto škôd bez ohľadu na zavinenie. Zámerom predkladateľa je teda dosiahnuť zákonnú úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá zodpovedá medzinárodným štandardom vo vyspelých demokraciách, a súčasne ju zosúladiť s úpravou obdobnej zodpovednosti v štátnej službe. Návrh vychádza zo zásady, že sudca nemôže zodpovedať v celej výške za škodu, ktorú nespôsobil úmyselne.

K bodu 4

Legislatívno-technicky sa spresňuje začiatok vety, pretože v doterajšej praxi nebolo celkom jasné , či sa povinnosť podľa tohto ustanovenia vzťahuje aj na štátne orgány, verejnoprávne inštitúcie a orgány záujmovej a územnej samosprávy. Súčasne sa zav ádza princíp zavineného konania ako nevyhnutná podmienka uplatňovania regresnej náhrady voči zamestnancom fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

K bodu 5

Návrhom zákona sa zavádza právomoc súdov rozhodovať o sporoch vzniknutých pri aplikácii zá kona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

K bodom 6 až 8

Navrhovaná právna úprava reaguje na praktické požiadavky aplikačnej praxe pri ukladaní sankcií podľa § 26. Podľa platnej a účinnej právnej úpravy je príslušný orgán verejnej moci povinný nahlásiť do 15 dní od doručenia žiadosti podľa § 15 okrem iného aj spôsob a rozsah uspokojenia nároku na n áhradu škody. Uvedenú povinnosť je objektívne nemožné splniť, keďže v rámci 15-dňovej lehoty od podania žiadosti nie je možne zrealizovať predbežne prejednanie nároku na náhradu škody a už v ôbec nie prípadne nadväzujúce konanie pred súdom, ktorého výsledkom je priznanie prípadnej náhrady škody podľa tohto zákona, t.j. uspokojenie nároku na ná hradu škody. Preto sa navrhuje, aby povinnosť oznámiť spôsob a rozsah uspokojenia nároku na náhradu škody bola splnená síce do 15 dní tak ako doteraz, ale samotná lehota začne plynúť až okamihom uspokojenia nároku na náhradu škody.

K bodu 9

Vzhľadom na navrhované zmeny v predmetnom zákone sa navrhujú prechodné ustanovenia, ktoré sa pou žijú pri posudzovaní nárokov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti predkladanej novely, o ktorých sa bude rozhodovať po nadobudnutí účinnosti zákona.

K Èl. IV

K bodu 1

Z dôvodu nedosiahnuteľnosti doobsadenia justičnej pokladnice vyššími súdnymi úradníkmi a najmä z dôvodu využitia ľudských zdrojov na súde, je potrebné prehodnotiť pozíciu súdneho tajomníka ako povereného zamestnanca súdu oprávneného rozhodovať a konať v civilnom súdnom konaní . Prakticky to znamená prenos určitých kompetencií doteraz spojených s činnosťou vyššieho súdneho úradníka na súdneho tajomníka. Ide o také č innosti, ktoré vo všeobecnosti majú viac administratívny charakter a „paušálny“ procedurálny postup.

K bodu 2

Navrhovaná právna úprava reaguje na zmeny vykonané zákonom č. 231/2006 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodom 3 až 5

Podľa navrhovanej právnej úpravy sa vypúšťa § 22, ktorý sa zároveň vkladá za § 24 v podobe § 24a. Vychádza sa z novej právnej úpravy obsadzovania miest sudcov justičnými čakateľmi, resp. z možnosti vyšších súdnych úradníkov stať sa justičnými čakateľmi a mať mož nosť započítania doterajšej praxe do prípravnej služby justičného čakateľa. Navrhuje sa teda, aby právo vykonať justičnú skúšku patrilo len vyšším súdnym úradníkom, ktorí boli vymenovan í do štátnej služby pred dňom nadobudnutia účinnosti predkladaného návrhu zákona. Ïalej sa vypúšťa slova „nepretržite“ (pôvodne v texte § 22), čím sa reaguje na požiadavky aplikač nej praxe, nakoľko spôsobuje značné problémy. Podľa platného znenia totiž, ak vyšší súdny úradník požiada na dva mesiace o neplatené voľno z rodinn ých dôvodov, po návrate do práce musí opätovne začínať cyklus 3 roky. Súčasne sa navrhuje vypustiť z návrhu zákona lehotu v dĺžke maximálne 3 mesiacov na vykonanie odbornej justičnej skúš ky od doručenia žiadosti ministrovi spravodlivosti. Uvedené znenie nekorešpondovalo s § 15 odsek 4 zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii, podľa ktorého sa skúška vykonáva len dvakrát do roka. Vzh ľadom na rôzne časové rozpätie prijímania justičných čakateľov a vyšších súdnych úradníkov nie je totiž možné platné termíny v dĺžke 3 mesiacov dodržať.

K Èl. V

Všeobecne

Novela zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnen í niektorých zákonov bola vypracovaná na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007 a reaguje sa ňou na požiadavky aplikačnej praxe.

V predloženom znení predstavuje táto novela len návrh na odstránenie základných problé mov aplikačnej praxe. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predpokladá vypracovanie rozsiahlejšej novely predmetného zákona, ktorej obsahom by mala byť podrobnejšia úprava spôsobu zabezpečovania probačný ch programov (sociálne a iné výcviky, psychoterapia a pod.) a podmienok, za aký ch bude možné tieto programy vykonávať a financovať. Takýto návrh si však vyžaduje dôslednú prípravu (analýza výkonu a potrieb, zabezpečenie finančných zdrojov a pod.).

K bodu 1

Navrhované spresnenie si vyžaduje aplikačná prax, keďže dochádza k situáciám, kedy proba ční a mediační úradníci buď z vlastnej iniciatívy, resp. pod tlakom okolia plnia úlohy, na ktoré nie sú kompetentní, t.j. úlohy sociálnych kurátorov. V praktickom výkone potom probační a mediačn í úradníci vykonávajú postpenitenciárnu prácu, resp. ostatné činnosti sociálnej kurately v plnom rozsahu, čím zasahujú do pôsobnosti iných orgánov a neplnia efektívne vlastné úlohy.

K bodom 2, 4, 5, 8 a 9

Ide o legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na novú právnu úpravu Trestného zá kona a Trestného poriadku. Platné znenie novelizovaného zákona nekorešponduje s uvedenými trestnými kódexmi.

K bodu 3

S prihliadnutím na platné a účinné znenie Trestného poriadku je zrejmé, že v prí pade, ak súd vydá rozhodnutie, ktorým napríklad nahradí väzbu probačným dohľadom, nie je nutné, aby predseda senátu osobitne vydával písomný pokyn pre probačného a mediačného úradní ka na vykonanie probácie, keďže táto povinnosť konať vyplýva priamo z rozhodnutia súdu. Preto sa navrhuje z dôvodu efektívneho výkonu činnosti súdov priamo v zákone výslovne konštatovať, ž e rozhodnutie súdu, ktorým sa dáva podnet na vykonanie probácie, nemusí už byť doplnené písomným pokynom predsedu senátu. V tejto súvislosti stojí za zmienku, že súčasná úprava zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola prijímaná v čase, kedy bol účinný „starý“ Trestný poriadok [zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorší ch predpisov] a kedy bolo vydávanie samostatných pokynov na vykonanie probácie aktuálne a opodstatnené; nová úprava trestného procesu však vydávanie samostatných pokynov na probáciu zjavne nevyžaduje.

K bodu 6

Úprava reaguje na požiadavky aplikačnej praxe.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu tak, aby v druhej vete neboli uvedené iné subjekty než v prvej vete, čo v praxi spôsobovalo výkladové problémy.

K Èl. VI

Slovenská republika ratifikovala Haagsky dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných ú nosov detí (ozn. č. 119/2001 Z. z. – ďalej len „dohovor“) dňa 24. 10. 2000, pričom tento dohovor sa stal na území Slovenskej republiky účinný dňom 1. 2. 2001. Dohovor upravuje veľmi š pecifickú oblasť, ktorou je okamžitý návrat neoprávnene premiestneného alebo zadržiavaného dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu. Dohovor ako taký sa nesnaží riešiť problém rozhodovania o tom, kto má opatrovnícke práva k dieťaťu, avšak predstavuje postoj, že každý spor vo veci starostlivosti o maloletých má riešiť príslušný orgán štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý po byt predtým, ako bolo premiestnené. Práve orgán tohto štátu považujú zmluvné strany dohovoru za „najbližší“ k dieťaťu a k jeho rodičom a teda najlepšie schopný čo najobjektívnejšie posúdiť okolnosti na strane všetkých účastníkov konania a tak rozhodnúť vo veci samej.

Hoci dohovor obsahuje niekoľko ustanovení, ktoré sú priamo aplikovateľné, v otázkach postupu a konania vytvára iba určitý rámec a detailnú úpravu ponecháva na vnútroštátne právne poriadky. Dohovor zdôrazňuje, že účel samotného dohovoru (okamžitý návrat dieťaťa do štá tu jeho obvyklého pobytu) sa dá dosiahnuť iba rýchlym konaním príslušných justičných alebo správnych orgánov, pričom procesných otázok sa nedotýka.

Vzhľadom na doterajšiu prax slovenských súdov a Centra pre medzin árodno-právnu ochranu detí a mládeže je možné konštatovať, že súčasn á právna úprava nie je dostatočná pre efektívne vykonávanie dohovoru na území Slovenskej republiky.

Problémy sa vyskytli predovšetkým v oblasti súdneho konania, ktoré v priemere trvalo 8 – 10 mesiacov, pričom dohovor vyžaduje, aby sa rozhodnutie o návrate vydalo do 6 týždňov od neoprávneného premiestnenia či zadržania (článok 11). V záujme „ochrany detí na medzinárodnej úrovni pred š kodlivými účinkami ich neoprávneného premiestnenia alebo zadržania“ (preambula dohovoru) má dĺžka konania na príslušnom súde nesmierny význam. Práve zdĺhavé súdne konanie má často veľmi negat ívny dopad na dieťa a nechráni ho pred škodlivými účinkami neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania. Takto zdĺhavé konanie je zapríčinené predovšetkým tým, že prípady neoprávnené ho premiestnenia či zadržiavania nie sú koncentrované iba na jednom súde, ktorý by tieto veci prejednával s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. Nakoľ ko ide o veľmi špecifické konanie, ktoré kladie zvýšené nároky na samotného sudcu a vzhľadom k tomu, že aj keď agenda týchto prípadov na území Slovenskej republiky má v súčasnosti vzrastajúcu tendenciu, v porovnaní s inými krajinami je celkový počet prípadov stále veľmi nízky, je vhodné, aby bola upravená koncentrovaná príslušnosť pre tieto prípady. V drvivej väčšine štátov EÚ bola príslušnosť súdov rozhodujúcich tieto veci koncentrovaná na veľmi malý počet súdov, v prípade menších krajín však iba na jeden súd (napr. ÈR, Maďarsko, Švédsko), čo prinieslo značné zlepšenie vykonávania dohovoru v týchto krajinách.

K Èl. VII

Navrhuje sa, aby predložený návrh zákona nadobudol účinnosť 1. januára 2009.

V Bratislave, 20. augusta 2008

Robert F i c o, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Štefan H a r a b i n, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti civilného práva v súvislosti s zavedením meny euro v Slovenskej republike

-16-

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pô sobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti civilného práva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike (ďalej len 'návrh zákona').

Cieľom predloženého ná vrhu noviel zákonov je vytvoriť základné právne predpoklady v Slovenskej republike na bezproblémové a úspešné zavedenie eura a začlenenie Slovenskej republiky do eurozóny, organizovan é a plynulé riešenie všetkých kľúčových záležitostí, ktoré súvisia s prechodom zo slovenskej meny na menu euro.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zvolilo pri príprave a predložení návrhu zákona postoj, ktorý spočíval v snahe uviesť presné prepočty a zaokrú hlenia jednotlivých peňažných súm. Nevyhnutná bola preto vedomosť o určenom a zverejnenom oficiálnom konverznom kurze. Až následne po vykonaní premeny konkrétnych súm vyjadrených v slovenských koruná ch na menu euro v zmysle pravidiel generálneho zákona sa navrhuje preložiť návrh zákona do medzirezortného pripomienkového konania. Vyššie uvedený postup bol zvolený najmä s cieľom umožniť pripomienkujú cim subjektom vyjadriť sa k správnosti samotnej premeny uvádzaných súm.

Zákon č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ' generálny zákon') zakotvuje vo svojich ustanoveniach univerzálny princíp kontinuity existujúcich právnych vzťahov pri rešpektovaní zásady zmluvnej slobody, bez zmeny reálnej finančnej hodnoty predmetu právnych vzť ahov a bez zmeny ich subjektov, platnosti alebo ostatného obsahu za podmienky, že sa všetci dotknutí účastníci príslušného právneho vzťahu nedohodli inak alebo ak zákon alebo iný osobitný predpis neustanovuje inak. Napríklad ustanovenie § 2 ods. 1, § 9 ods. 2 druhá veta generálneho zákona. Realizácia uvedeného princípu sa v plnej miere prejaví najmä v konaniach (v civilných veciach - základné konanie, druhostupňové konanie, ako aj výkon rozhodnutia a prí padná exekúcia, ako aj v konkurzných a reštrukturalizačných konaniach, no v neposlednom rade aj v konaniach vo veciach zápisov do obchodného registra), kedy nemôže byť spochybnená samotná existencia daného pr ávneho vzťahu. Návrh zákona sa uvedeného princípu plne pridržiava.

Účelom navrhovanej právnej úpravy je v situáciách, kedy generálny zákon neobsahuje bližšiu úpravu, osobitne upraviť niektoré aspekty prechodu Slovenskej republiky na menu euro v právnych predpisoch z oblasti civilného práva, ktoré sú v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a túto skutočnosť dostatočne vyjadriť spô sobom, ktorý zabezpečí nevyhnutne potrebnú mieru právnej istoty pre všetky dotknuté subjekty. Je možné konštatovať, že generálny zákon vo svojej komplexnosti postihuje všetky aspekty života jednotlivca – fyzickej aj právnickej osoby. Predkladaný návrh zákona nemá za úlohu suplovať ustanovenia generálneho zákona. Jeho cieľom je, tak ako je vyjadrené vyššie, v záujme lepšej prehľadnosti a ucelenosti osobitne upraviť niektoré aspekty prechodu na menu euro.

Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že predkladateľ postupoval pri premene, prepočte a zaokrúhľovaní peňažných súm zo slovenskej meny na eur á v súlade s ustanoveniami generálneho zákona o zachovaní cenovej neutrality, čo reprezentuje matematický prepočet súm zaokrúhlených na dve desatinné miesta. Výnimky spočívajúce v zaokrúhlení prepo čítaných súm odlišne od vyššie uvedeného modelu predstavujú na jednej strane situácie, kedy sa pri jednotlivých sumách jedná o príjem alebo výdavok štátneho rozpočtu, prípadne iného druhu rozpo čtu verejnej správy. V týchto prípadoch však predkladateľ striktne dodržal literu generálneho zákona, z ktorého vyplýva, že konečne stanovené sumy v eurách budú v závislosti od toho či sa jedná o príjem alebo výdavok štátneho rozpočtu alebo iného druhu rozpočtu verejnej správy prepočítané a zaokrúhlené buď na prospech osôb povinných znášať úhradu platieb alebo na prospech oprávnen ých príjemcov platieb. Na druhej strane odchýlka od matematického zaokrúhlenia bola použitá pri sumách, ktoré nemajú vplyv na cenovú neutralitu, a to za účelom zachovania právnej istoty spočívajú cej v zrozumiteľnosti právnej normy voči jej adresátom. V daných situáciách ide o zákonnom stanovené hraničné sumy, ktorých výšku sa navrhuje určiť tak, aby bola zabezpečená jednoduchá apliká cia ustanovení zákona.

Návrh zá kona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej ú nie, ako aj s ustanoveniami generálneho zákona.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Materiál nemá finančný, ekonomický , environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

DOLOŽ KA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Zákon, ktorým sa v súvislosti so zavedením meny euro menia a dopĺňajú zákony patriace do pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti civiln ého práva

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

v primárnom

- v čl. 4 ods. 2, čl. 8, čl. 101, čl. 102, čl. 105 až 124 a č l. 249 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006),

- v Protokole (č. 18) o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky v platnom znení,

- v Protokole (č. 21) o kritériách konvergencie podľa článku 121 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

v sekundárnom

- v nariadení Rady (ES) č. 3603/93 z 13. decembra 1993, ktorým sa stanovujú definície na uplatňovanie zákazov uvedené v článkoch 104 a 104b ods. 1 zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv. 01),

- v nariadení Rady (ES) č. 3604/93 z 13. decembra 1993, ktorým sa stanovujú definície na uplatňovanie zákazu zvýhodneného prístupu, uvedeného v článku 104a zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv. 01),

- v nariadení Rady (ES) č. 1103/97 zo 17. júna 1997 o určitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv. 01),

- v nariadení Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv. 01),

- v nariadení Rady (ES) č. 975/98 z 3.mája 1998 o nominálnych hodnotách a technických špecifikáciách euromincí určených do obehu v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv.01),

- v rozhodnutí Rady (ES) č. 98/415/ES z 29. júna 1998 o poradení sa vnútroštátnych orgánov s Európskou centrálnou bankou ohľadom návrhov právnych predpisov (Ú.v. ES L 189, 3.7.1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv. 01; korigendum Ú. v. EÚ L 234, 29.8.2006),

- v nariadení Rady (ES) č. 2866/98 z 31. decembra 1998 o výmenných kurzoch medzi eurom a menami členských štátov zavádzajúcich euro v platnom znení (Ú. v. ES L 359, 31. 12 1998),

- v nariadení Rady (ES) č. 693/2008 z 8. júla 2008, ktorým sa men í a dopĺňa nariadenie (ES) č. 974/98, pokiaľ ide o zavedenie eura na Slovensku (Ú. v. EÚ L 195, 24. 7. 2008),

- v nariadení Rady (ES) č . 694/2008 z 8. júla 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2866/98, pokiaľ ide o prevodný kurz eura pre Slovensko (Ú. v. EÚ L 195, 24. 7. 2008).

b)je upravená v práve Európskej únie,

v primárnom

- v čl. 1 ods. 1 Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej ú nii a čl. 2 pripojeného aktu o podmienkach pristúpenia a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. L 236, 23. 9.2003; oznámenie č. 185/2004 Z. z.),

- v čl. 2 Zmluvy o založení Európskej únie v platnom znení (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006).

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:

– v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 18. januá ra 2007 vo veci C–359/05, Estager SA v. Receveur principal de la recette des douanes de Brive (Ú. v. EÚ C 56, 10. 3. 2007, str. 8 ; Zb. roz. ESD 2007. str. I-00581),

- v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoloč enstiev zo 14. septembra 2004 vo veci C–19/03, Landgericht München I): Verbraucher-Zentrale Hamburg eV v. O2 (Germany) GmbH & Co. OHG (Ú. v. EÚ C 284, 20.11. 2004, str. 3; Zb. roz. ESD 2004, str. I-08183).

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa urč enia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca

b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o poruš ení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

5. Stupeň zlučiteľnosti

Úplný

6. Gestor

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Dolo žka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie

1.Odhad dopadov na verejné financie:

Navrhovaná právna ú prava nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov.

Vzhľadom na skutočnosť, že predložený návrh zákona len čiastočne upravuje isté špecifiká, ktoré so sebou priniesol už samotný generálny zákon, je možné konštatova◊, že nemá negatívny dopad na obyvate◊ov. Realizáciou predloženého ná vrhu zákona sa rovnako nepredpokladá ani negatívny dopad na hospodárenie podnikate◊skej sféry ani na hospod árenie iných právnických osôb.

Pri vykonaných premenách, prepočtoch a zaokrúhleniach konečných súm vyjadrených v slovenských korunách na menu euro bol striktne dodržiavaný princí p cenovej neutrality, ako aj princíp prednostného zaokrúhlenia smerom nadol alebo nahor v závislosti od toho, či sa jednalo o príjem alebo výdavok štátneho rozpočtu alebo iného druhu rozpočtu verejnej správy.

V rámci návrhu zákona sa ďalej navrhuje špecifický spôsob zaokrúhľovania výsledných súm sankcií, ktorých dolná a horná hranica je určen á priamo zákonom – v tomto prípade sa navrhuje ich zaokrúhľovanie, ako vo vzťahu k dolnej, tak aj vo vzťahu k hornej sadzbe sankcie tak, že výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky eur smerom nadol. Z h ľadiska prípadných rozdielov vo výške pokuty, resp. výnosu z nej (pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu) možno konštatovať, že pri aplikácii navrhovanej konštrukcie 'na desiatky eur smerom nadol' sa hranica dolnej alebo hornej sadzby pokuty môže zmeniť od 0,01 eura do 9,99 eur, čo v prepočte na slovenské koruny predstavuje rozdiel cca od 0,30 Sk do 301 Sk. Prípadný dopad na verejné financie z titulu zníženia sadzieb peňažných sankcií nemožno vopred vyčísli ť, keďže výška sankcie je v konečnom dôsledku na posúdení príslušného orgánu, ktorý pri jej ukladaní zohľadňuje viaceré okolnosti vzniku protiprávneho stavu, ktorý zakladá prá vnu zodpovednosť.

2.Odhad ekonomických dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh zákona nebude ma ť ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. Uvedené sa uvádza vzhľadom na skutočnosť, že podnikatelia zapísaní v obchodnom registri majú v súlade s ustanovením § 12 ods. 5 a 7 (§ 9 ods. 5) generá lneho zákona možnosť vykonať premenu, prepočet a zaokrúhlenie menovitých hodnôt vkladov do imania a menovitých hodnôt základných imaní v lehote jedného roka od zavedenia meny euro v Slo venskej republike prostredníctvom návrhu na zápis premeny menovitej hodnoty vkladov do imania a menovitej hodnoty základné ho imania obchodných spoločností a družstiev vrátane kmeňového imania štátnych podnikov podľa osobitného predpisu bezodplatne.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Predložený návrh z ákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Realizácia predloženého návrhu zákona nebude mať negatívny vplyv na nezamestnanosť ani na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5.Odhad dopadov na podnikateľské prostredie:

Návrh zá kona nebude mať vplyv ani na podnikateľské prostredie.

B. Osobitná časť

K Èl. I (Občiansky zákonník)

K bodu 1

Uvedená zmena sa navrhuje vzhľadom na prechod na menu euro v Slovenskej republike; bola predmetom konzultácií s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, ako orgánom, v ktorého vecnej pôsobnosti sa nachádza zákon č. 281/2001 Z. z. o zá jazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, ktoré vyjadrilo záujem na zachovaní uvedeného ustanovenia.

K bodu 2 a 3

Národná banka Slovenska vzniesla v rámci pripomienkového konania zásadnú pripomienku týkajúcu potreby zmeny ustanovenia § 779 Občianskeho zákonníka, a to z d ôvodu, že doterajšie znenie § 779 Občianskeho zákonníka by znamenalo, že by išlo o uplatňovanie administratívneho nástroja menovej regulácie, ktorý je principiálne nezlučiteľný so štandardný mi menovými nástrojmi v eurozóne.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pripomienke Národnej banky Slovenska vyhovelo a dotknuté ustanovenie upravilo. Zmeny väčšieho rozsahu ustanovení 14. hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka (Vklady) posúdi rekodifikačná komisia.

K Èl. II (Obchodný zákonník)

K bodu 1 až 3

Predmetné zmeny sa navrhujú vzhľadom na prechod na menu euro v Slovenskej republike. Generálny zákon, ktorým bol okrem iného novelizovaný aj Obchodný zákonní k opomenul vyriešiť tieto ustanovenia vo svojom novelizačnom článku IV.

K Èl. III (Občiansky súdny poriadok)

K bodom 1, 2, 6 až 8

Sumy ustanovené v slovenských korunách sa navrhuje po prepočte konverzným kurzom ustanoviť v eurách.

Pokuty uložené v slovenských korunách podľa § 53 ods. 1 a 2, § 250b ods. 4, § 250u a § 273 ods. 1, ktoré sa stanú splatnými po 1. januári 2009, sa nahrádzajú v týchto ustanoveniach sumami v eurá ch po prepočte konverzným kurzom a po zaokrúhlení na celé eurá nadol. Dopad na štátny rozpočet bude minimálny (bagateľný). V súdnej praxi nemožno vysledovať prípady, kedy by boli uložené pokuty v maxim álnej zákonnej výške, avšak predpokladá sa ich nízky výskyt. Zámerom tejto úpravy je zabezpečiť jasnosť a zrozumiteľnosť právneho predpisu určením pevnej sumy uloženej pokuty v rámci jej prepo čtu na eurá a následného zaokrúhlenia na celé eurá smerom nadol. Ide o zavedenie spôsobu zaokrúhľovania v prospech účastníka (obdobne, ako sa navrhuje zaokrúhľovanie v prospech poplatníka v zá kone Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov).

K bodu 3 a 4

Uvedené ustanovenia sa vkladá do Občianskeho súdneho poriadku za účelom zníženia administratívnej záťaže registrových súdov, ktorá je spô sobená vstupom Slovenska do menovej únie. Navrhované ustanovenie by malo významným spôsobom znížiť náklady, ktoré by boli s poštovým doručovaním uvedených uznesení a potvrdení spojené. Predpokladan á úspora iba na poštových službách sa predpokladá až na úrovni 4 miliónov Sk, pričom pre spoločnosti nebude znížená právna istota, nakoľko v zmysle § 10 generálneho zákona sa odo dň a zavedenia eura považujú menovité hodnoty znejúce na slovenské koruny za menovité hodnoty znejúce na eurá, a to v prepočte a po zaokrúhlení podľa stanovených pravidiel.

Uvedené oslobodenie od doručovania uznesenia sa bude týkať iba konaní o premene podľa osobitných predpisov, za ktoré sa považujú za konania podľa § 10 a nasl. generálneho zákona, ktoré sa podávajú v zmysle § 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 246/2008 Z. z. na novom tlačive, alebo podľa § 3 uvedenej vyhlášky – na zmenovom formulári, avšak samostatne. Pôjde teda iba o zá pisy premeny, ktoré nebudú spojené s iným návrhom na zmeny a jediným predmetom konania bude vykonanie premeny menovitých hodnôt. Ak zapísaná osoba spojí premenu s akýmkoľvek iným návrhom na zmenu, nové ustanovenie § 200f sa naň nebude vzťahovať a použijú sa štandardné ustanovenia registračného konania.

Ustanovenie navrhovaného § 200f sa nebude vzťahovať na premenu súhlasom podľa navrhovaného ustanovenia § 12a ods. 3 z ákona č. 530/2003 Z. z., nakoľko v tomto osobitnom konaní sa uznesenie nebude vydávať.

Výpis sa zverejňuje v Obchodnom vestníku, a to až nadobudnutím účinnosti premeny, po zápise do Obchodného registra, ktorý nemôže byť vykonaný skôr ako k 1. januáru 2009.

K bodu 5

Odvolanie voči uzneseniu, ktoré sa podľa § 200f nemusí doručovať nie je prípustné. Pôjde teda iba o uznesenia v konaniach o premene začatých na návrh podľa § 2 a § 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 246/2008 Z. z. a konania o premene iniciované súhlasom s navrhnutou metódou prepočtu podľa § 12a ods. 3 zákona č. 530/2003 Z. z..

K bodu 9

V súvislosti so zavedením meny eura v Slovenskej republike je potrebné vykonať zmeny v ustanovení o určení najvyššieho prípustného rozsahu zráž ok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, tak aby z čistej mzdy ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli nadol na sumu deliteľnú v eurocentoch troma, bolo možné zraziť na vymoženie pohľad ávky oprávneného len jednu tretinu.

K Èl. IV (Notársky poriadok)

Podľa § 91 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov mož no notárovi, ktorý závažným spôsobom alebo opätovne porušil svoje povinnosti vyplývajúce z Notárskeho poriadku, etického kódexu notára, z uznesení komory, alebo ktorý svojím správaním závažn ým spôsobom naruší dôstojnosť svojho povolania, uložiť disciplinárne opatrenia.

Podľa ods. 2 písm. b) uvedeného ustanovenia je disciplinárnym opatrením aj udelenie peňažnej pokuty až do výšky 100 000 Sk.

Vzhľadom na prijatie meny euro v Slovenskej republike od 1. januára 2009 a stanovený konverzný kurz by sa uvedená suma mala pri dodržaní princípu cenovej neutrality prepočítať a nahradiť čiastkou 3.319,39 €. Po vzájomnej dohode so zástupcami Notá rskej komory Slovenskej republiky bolo dohodnuté, že uvedená čiastka bude zaokrúhlená na sumu 3.300 € vzhľadom na to, že zástupcovia Notárskej komory Slovenskej republiky chcú zabrániť možnosti vzniku aplika čných problémov v prípade, ak by čiastka zostala nezaokrúhlená a vyjadrená striktne v záujme dodržania princípu cenovej neutrality. Výsledná suma je na prospech povinných osôb.

K Èl. V (Exekučný poriadok)

K bodu 1

V prípade skladania peňažnej zábezpeky sa prepočet na menu euro uskutoč nil podľa zásady cenovej neutrality a zaokrúhlenie bolo vykonané na eurocent. Jedná sa o zábezpeku, ktorú exekútor skladá v prospech účtu Slovenskej komory exekútorov.

K bodu 2

Zaokrúhľovanie na celé koruny nadol sa nahrádza zaokrúhľovaním na eurocent nadol. Ustanovenie plne rešpektuje § 24 ods. 5 generálneho zákona.

K bodu 3, 4 a 5

Zaokrúhľovanie súm, ktoré tvoria hraničnú hodnotu veci alebo sumy, ktoré nepodliehajú exekúcii sa zaokrúhľuje na eurocent a v súlade so zásadou cenovej neutrality.

K bodu 6

Odhad spísaných vecí, ktoré podliehajú exekúcii vykoná znalec, s výnimkou ak hodnoty týchto vecí neprevyšuje v súčasnosti sumu 20 000,- Sk. Pri zaokr úhlení na dve desatinné miesta, by sme dospeli k sume, ktorá by bola exekútorom ťažko posúditeľná. Rozdiel v jednom eurocente by nedokázal odhadnúť, a tým ani stanoviť hranicu, od ktorej sa musí vykonať znalecký posudok. Z tohto dôvodu sa navrhuje zaokrúhlenie nahor na sumu 665 eur. Nejedná sa o príjem a ani výdavok štá tneho rozpočtu. Navrhnutým prepočtom, ktorý prekračuje princípy cenovej neutrality, sa v tomto konkrétnom prípade nevytvára žiadny priestor na poš kodenie niektorého z účastníkov trhu. Suma 20 000,- Sk je len hraničnou, hodnotou, ktorú zákon definuje. Jej prepoč tom a následným zaokrúhlením o vyše jedno euro nahor nevznikne strata a ani prospech pre žiadny subjekt. Naopak sa docieli presnosť a zrozumiteľnosť právneho predpisu.

K bodom 7 až 9

Zaokrúhľovanie sa bude vykonávať na celé desiatky eur smerom nadol. Jedná sa o sankcie, resp. ich horné výšky, ktoré ukladá tak Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako i Slovenská komora exekútorov. Exekučný poriadok je právny predpis, ktorý vzhľadom na svoj charakter musí mať jasné a zrozumiteľné ustanovenia. Pre dodrž anie koncepčnosti sa navrhuje zaokrúhľovať na celé desiatky eur nadol pri sumách, ktoré tvoria hornú hranicu ukladaného disciplinárneho opatrenia a v tejto výške sú ukladané výnimočne. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu a ich zaokrúhlenie na celé desiatky eur nadol neprinesie podstatný zásah do štátneho rozpočtu, keďže sa jedná o hornú hranicu pokuty a v takejto výške býva ukladaná zriedka. Nepríde ani k poškodeniu fyzických a ani právnick ých osôb, práve naopak. Zníži sa horná hranica trestného postihu pre ne (resp. pre špecifický subjekt, akým je exekútor).

K bodu 10

Uvedené prechodné ustanovenie sa zavádza na základe návrhu Národnej banky Slovenska.

K odseku 1

Doplnenie predmetného prechodného ustanovenia je dôležité v záujme vytvorenia predpokladov na plynulé a bezproblémové zabezpečenie prípravy na prechod a prechodu na euro v oblasti bankovníctva.

K odseku 2

Banky, ktoré pôsobia na slovenskom trhu, nie sú z technických príčin schopné akceptovať príkaz exekútora na zablokovanie účtu, zaslaný formou upovedomenia o začatí exekúcie. Preto bude takémuto príkazu vyhovené druhý pracovný deň pod dni zavedenia eura.

K Èl. VI (Zákon č. 305/1999 Z. z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistický ch koncentračných táborov a zajateckých táborov v znení zákona č. 126/2002 Z. z.)

K bodom 1 až 7

Peňažné sumy vyjadrené v jednotných dotknutých ustanoveniach sa prepo čítavajú podľa stanoveného konverzného kurzu v súlade s pravidlami uvedenými v generálnom zákone.

K čl. VII (Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zá konov (zákon o slobode informácií) v znení zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z. a zákona č. 207/2008 Z. z.)

Predmetnou zmenou sa navrhuje premena výšky pokuty za spáchaný priestupok v zmysle ustanovenia § 21a ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Pokuta je príjmom štátneho rozpočtu, preto bolo vykonané zaokrúhlenie konečnej sumy na celé desiatky eur smerom nadol (viď odôvodnenie k bodu 1 doložky finančných vplyvov).

K Èl. VIII (Zákon č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armá d, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 – 1945 v znení zákona č. 439/2002 Z. z., zákona č . 443/2002 Z. z., zákona č. 563/2003 Z. z. a zákona č. 129/2005 Z. z.)

K bodom 1 až 5

Peňažné sumy vyjadrené v jednotných dotknutých ustanoveniach sa prepo čítavajú podľa stanoveného konverzného kurzu v súlade s pravidlami uvedenými v generálnom zákone.

K Èl. IX (Zákon č. 527/2002 Z. z o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej n árodnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení z ákona č. 568/2007 Z. z.)

K bodom 1, 2, 4, 6, 7, 8, 12 až 15

Sumy ustanovené v slovenských korunách sa navrhuje po prepočte konverzný m kurzom ustanoviť v eurách; sumy sú uvedené (prepočítané a zaokrúhlené) na dve desatinné miesta (okrem zmien v § 13, 17 a 26) tak, aby v súlade s úpravou generálneho zákona bola zabezpečená čo najväčš ia miera cenovej neutrality.

K bodom 3, 5, 9 až 11

Dôvodom iného ako matematického zaokrúhlenia prepočítaných súm je skutočnosť, že ide o zákonom stanovené hraničné hodnoty, na ktoré nemá vplyv princíp cenovej neutrality v zmysle generálneho zákona, ako aj záujem na zachovaní právnej istoty spočívajúcej v zrozumiteľnosti právnej normy voči jej adresátom.

K Èl. X (Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri v ýkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 215/2007 Z. z. a zákona č. .../2008 Z. z.)

K bodu 1

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že zavedenie meny euro v Slovenskej republiky nie je relevantným titulom na akéko ľvek sprísňovanie zákonnej právnej úpravy vo význame zvyšovania dolnej alebo hornej sadzby sankcie peňažného charakteru. Z uvedeného dôvodu preto Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky považuje za jedin ý vhodný spôsob konverzie sankcií peňažného charakteru ich výsledné zaokrúhlenie smerom nadol. Pokuty v novelizovanom zákone sú vyjadrené minimálnou a maximálnou výškou, resp. dolnou a hornou sadzbou, pričom tento model zostáva zachovaný. Prepočet pokút vyjadrených v platnom znení zákona v slovenskej mene na menu euro sa navrhuje vykonať spôsobom, kedy sa výsledné sumy po prepočítaním konv erzným zaokrúhlia na celé desiatky eur smerom nadol. V rámci praktickej aplikácie zákona sú pokuty ukladané len výnimočne na hornej hranici sadzby – z uvedeného dôvodu sa teda javí zaokrúhlenie výsledn ých súm na celé desiatky eur smerom nahor ako optimálne riešenie, keďže výsledná suma pokuty, ktorá bude uložená je výsledkom posúdenia viacerých kritérií hmotnoprávnej povahy (závažnosť protizákonného konania, intenzita konania, osoba páchateľa a pod.), ktoré realizuje príslušný správny orgán v rámci rozhodovania o pokute. Súčasne platí, že takto vyjadrené sankcie budú vyjadrené v celých číslach.

Z hľadiska riešenia hraničnej situácie, kedy došlo k uloženiu pokuty pod ľa novelizovaného zákona, ktorá bola vyjadrená v slovenskej mene (slovenské koruny), pričom splatnou sa stáva po dni zavedenia eura, resp. má byť zaplatená v eurách, sa bude postupovať podľa príslušný ch ustanovení generálneho zákona. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu, a preto ich zaokrúhľovanie po prepočte konverzným kurzom sa vykoná smerom nadol na celé centy na prospech osôb, ktoré sú povinné tieto sankcie znášať. Uvedený záver podporuje naviac aj fakt, že zavedenie meny euro nie je dôvodom na sprísnenie už raz právoplatne uložených sankcií.

K bodu 2

Z dôvodu právnej istoty účastníkov právnych vzťahov vznikajúcich v súvislosti s realizáciou práva na náhradu škody podľa novelizovaného zá kona sa navrhuje priamo zákonom ustanoviť spôsob zaokrúhľovania náhrady škody priznanej v slovenskej mene, ktorá sa stane splatnou po dni zavedenia eura. Z hľadiska metodiky zaokrúhľovania sa uplatňuje princí p zaokrúhľovania na najbližší eurocent smerom nahor na prospech oprávnených príjemcov týchto platieb, rešpektujúc tak základné princípy prechodu na euro definované v generálnom zákone.

K Èl. XI (Zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 432/2004 Z. z., zákona č. 562/2004 Z. z., zákona č. 24/2007 Z. z., zákona č. 657/2007 Z. z. a zákona č. 659/2007 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Sumy ustanovené v slovensk ých korunách sa navrhujú po prepočte konverzným kurzom ustanoviť v eurách; sumy sú premenené , prepočítané a zaokrúhlené na celé eurá smerom nadol v zmysle príslušných ustanovení gener álneho zákona (viď odôvodnenie k bodu 1 doložky finančných vplyvov).

K bodu 3

Cieľom predmetného ustanovenia je snaha odľahčiť registrové súdy ako aj podnikateľ ov od nadmernej administratívnej záťaže, ktorá by im s vysokou pravdepodobnosťou bola spôsobená prechodom na euro v Slovenskej republike vzhľadom na povinnosť zakotvenú tak v ustanovení § 10 ods. 1 ako aj v § 768e Obchodného zákonníka. Systém zavedený v § 10 a nasl. generálneho zákona síce zaviedol zjednodušený spô sob rozhodovania o premene menovitých hodnôt do imania, avšak napriek tomu ostal zachovaný relatívne komplikovaný postup premeny menovitých hodnôt zo slovenskej meny na menu euro. Nové ustanovenie zavádza novú alternatí vu, ktorá nenahrádza existujúce možnosti premeny, iba ich doplňuje o novú možnosť, ktorá bude z existujúcich možností administratívne najjednoduchšia tak pre podnikateľov ako aj pre registrové súdy.

K odseku 1:

Odo dňa účinnosti zákona budú registrové súdy uvádzať popri menovitých hodnotách v slovenských korunách aj menovité hodnoty v eurách. Uvá dzanie menovitých hodnôt v eurách bude mať iba informatívny charakter a bude sa týkať všetkých menovitých hodnôt uvádzaných na výpisoch z obchodného registra, pričom ale nepôjde o duá lne zobrazovanie v zmysle ustanovenia § 18 generálneho zákona. Aj po 1. januári 2009 budú mať totiž menovité hodnoty v eurách iba informatívny charakter, a to až do vykonania premeny.

K odseku 2:

Prepočet bude založený na najpresnejšej metóde, ktorú generálny zákon spolu s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 246/2008 Z. z. o pravidlách a postupoch pri premene menovitej hodnoty vkladov do imania a menovitej hodnoty základných imaní zo slovenskej meny na eurá (ďalej len ' vyhláška MS SR č. 246/2008 Z. z.') pripúšťajú. Menovitá hodnota v slovenských korunách bude vydelená konverzným kurzom a výsledok bude zaokrúhlen ý na 6 desatinných miest nahor.

Pri spoločnosti s ručením obmedzeným so základným imaním 200 tisíc Sk s dvoma spoločníkmi s rovnakým obchodn ým podielom sa teda menovité hodnoty v eurách získajú nasledovným prepočtom:

100 000 Sk / 30,126 = 3319,3918874062271791807740821881 € čo sa po zaokrúhlení nahor na 6 desatinných miest rovná 3319,391888 € na jeden podiel.

Základné imanie sa následne získa súčtom menovitých hodnôt vkladov v eurách, čiže:

3319,391887 € + 3319,391887 € = 6638,783776 €.

Pri konverzii základného imania podľa pravidiel pre konverziu vkladov do imania by sme však získali nasledovný výsledok:

200 000 Sk / 30,126 = 6638,7837748124543583615481643763 € čo sa po zaokrúhlení rovná 6638,783775 €. Pri porovnaní so sumou získanou súčtom vkladov do imania zistíme, že spoločnosť by mala zvýšiť zá kladné imanie o 0.000001 €, čo však po zaokrúhlení na celé eurocenty (2 desatinné miesta) bude znamenať, že pomer vkladov aj imania ostane zachovaný bez potreby akýchkoľvek dodatočných krokov.

Pri akciovej spoločnosti so základným imaním 10 mil. Sk rozdeleným na 10 mil. akcií s menovitou hodnotou 1 Sk bude premena vyzerať nasledovne:

1 Sk / 30,126 = 0,033193918874062271791807740821881 € čo sa po zaokrúhlení bude rovnať 0,033194 €.

Základné imanie sa získa vynásobením menovitej hodnoty akcií v eurách ich počtom v emisii (10 mil.) čiže zá kladné imanie sa bude rovnať 0,033194 € * 10 mil. = 331.940 €.

Pri konverzii základného imania podľa pravidiel pre konverziu vkladov do imania by sme však získali nasledovný výsledok:

10 mil. / 30,126 = 331939,18874062271791807740821881 €, čo by po zaokrúhlení bolo 331939,188741 €. Pri takto extrémnom prí pade by teda vznikol rozdiel iba 0,811259 € čo je približne 80 eurocentov na celú 10 miliónovú emisiu. O túto sumu by spoločnosť musela upraviť svoje základn é imanie, pričom vzhľadom na primerané použitie ustanovení generálneho zákona sa v prípade dodržania podmienok a obmedzení ustanovených generálnym zákonom by na túto úpravu mala použiť prostriedky z nerozdeleného zisku predchádzajúcich období, iné vlastné zdroje financovania tvoriace jej vlastné imanie alebo prostriedky rezervného fondu. O úprave hodnoty zá kladného imania sa hovorí z dôvodu, že generálny zákon vo svojom ustanovení § 10 ods. 4 druhá veta ustanovuje, že premena menovitej hodnoty vkladov do imania a základného imania zo slovenskej meny na eurá podľa konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod na euro sa nepovažuje za zvýšenie ani za zníženie výšky menovitej hodnoty vkladov do imania alebo výšky základného imania podľa ustanovení Obchodného zákonníka a ostatných osobitných zákonov, ani za právny úkon, na ktorý sa vyžaduje súhlas alebo predchádzajúci súhlas pod ľa osobitných predpisov, ak sa rozhodnutie o tejto premene neodchýli od podmienok a obmedzení ustanovených generálnym zákonom pre premenu menovitej hodnoty vkladov do imania a základného imania zo slovenskej meny na eurá.

K odseku 3

Ako už bolo uvedené, uvádzanie menovitých hodnôt v eurách na výpisoch z obchodného registra bude mať iba informatívny charakter, a teda nebude dotknutá povinnosť podnikateľov vykonať premenu podľa osobitného predpisu (podľa § 10 a nasl. generálneho zákona, s prihliadnutím § 768e Obchodného zákonníka a na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 24 6/2008 Z. z.).

Odsek 3 však umožňuje zapísaným osobám vysloviť súhlas s informatívnym prepočtom súdu, resp. s metódou tohto prepočtu, pričom takýto súhlas sa bude považovať za vykonanie premeny podľa uvedené ho osobitného predpisu. Súhlas sa nemusí podávať na žiadnom osobitnom formulári a bude sa v zásade posudzovať podľa obsahu a nie podľa formy. Jedinými formálnymi požiadavkami sú, aby bol súhlas písomný a podpísaný členmi štatutárneho orgánu zapísanej osoby oprávnenými konať za tú to osobu, pričom ich podpisy musia byť úradne osvedčené. Po obsahovej stránke musí ísť o bezvýhradný súhlas s metódou prepočtu podľa odseku 2.

Samozrejme, cenou za súhlas s presným zaokrúhlením je relatívne veľký počet desatinných miest pri menovitých hodnotách zapísaných v registri. Toto však môže zapísaná osoba kedykoľvek dodatočne odstrániť a zaokrúhliť menovité hodnoty naprí klad aj na celé eurá. V takom prípade však už bude musieť postupovať pravdepodobne podľa ustanovení Obchodného zákonníka o zvýšení alebo zní žení základného imania, nakoľko rozdiel ktorý vznikne už s vysokou pravdepodobnosťou nebude spĺňať kritériá generálneho zákona (najmä zachovanie pomeru menovitých hodnôt vkladov, cenová neutralita alebo lehota dokedy môže podľa týchto ustanovení postupovať). Takto môže samozrejme zapísaná osoba rozhodnúť aj bez udelenia súhlasu s informatívnym prepočtom, pričom v závislosti od zaokrú hlenia bude postupovať buď podľa § 10 a nasl. generálneho zákona (vyplní a podá formulár návrhu na premenu podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 246/2008 Z. z.) alebo podľa ustanovení Obchodného zákonníka pre zvýšenie alebo zníženie základného imania (vyplní a podá formulár návrhu na zmenu zapísaných údajov v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 530/2003 Z. z.).

Na súhlas ktorý nebude spĺňať niektorú z požiadaviek odseku 3, resp. na späťvzatie súhlasu sú d nebude prihliadať.

K odseku 4

Po doručení súhlasu s premenou súd vykoná premenu bezodkladne. Premena sa vykoná jednoduchým vypustením menovitých hodnôt v slovenských korunách, prič om momentom premeny menovité hodnoty v eurách nebudú mať už iba informatívny charakter, ale pôjde o skutočné menovité hodnoty.

V prípade súhlasov zaslaných registrovým súdom v období medzi 1. decembrom 2008 (začiatkom uvádzania informatívnych menovitých hodnôt v eurách) a 1. januárom 2009 (vstupom Slovenska do Hospodárskej a menovej únie) vykoná súd tú to premenu najneskôr do 31. januára 2009. Táto lehota na vybavenie prvých súhlasov je odôvodnená očakávaným veľkým počtom súhlasov doručených registrovým súdom v uvedenom období.

K odseku 5

Odsek 5 odkazuje na primerané použitie ustanovení osobitného predpisu. Pôjde v zásade o ustanovenia generálneho zákona - § 10 ods. 3 ktorý napríklad stanovuje lehoty na vykonanie premeny. Podľa § 10 ods. 4 sa zasa pri premene menovitej hodnoty vkladov na výsledné hodnoty nevzťahujú obmedzenia osobitného zá kona (napr. aby išlo o celé kladné čísla), resp. že táto premena sa pri zachovaní pravidiel pre prepočet nebude považovať za zvýšenie alebo zníženie základného imania, a teda bude postačovať rozhodnutie štatutárneho orgánu zapísanej osoby.

Podľa primeraného použitia § 11 ods. 1 uvedeného zákona sa však nebude môcť ani udelením súhlasu podstatne zmeniť podiel spoločníkov na základnom imaní. Ak by teda v niektorých extrémnych prí padoch prepočet metódou podľa odseku 2 spôsobil podstatnú zmenu pomeru podielov spoločníkov na základnom imaní, a teda podstatnú zmenu pomeru hlasovacích práv, štatutárny orgán by s takýmto informatí vnym prepočtom nemal súhlasiť bez spolurozhodovania spoločníkov. Pri zaokrúhľovaní na 6 desatinných miest by však takáto situácia s vysokou pravdepodobnosťou nemala nastať.

Na základe primeraného použitia § 11 ods. 2 generálneho zákona zapísaná osoba na prípadnú úpravu základného imania použije prostriedky z nerozdelené ho zisku predchádzajúcich účtovných období alebo iné vlastné zdroje financovania tvoriace vlastné imanie. K úprave základného imania smerom nadol, i keď iba o pár centov v zásade nemôže prísť , nakoľko vklady do imania sa zaokrúhľujú vždy nahor, a teda základné imanie získané ako ich súčet bude vždy buď rovné alebo vyšš ie ako keby bolo prepočítané na základe rovnakých pravidiel ako vklady samotné.

Na základe primeraného použitia § 11 ods. 3 generálneho zákona musí štatutárny orgán, ktorý dáva súhlas podľa navrhovaného § 12a odsek 3 dbať na to, aby nebol premenou zmenený vzájomný pomer veľkostí podielov na základnom imaní. Zodpovednosť za nesprávne udelený súhlas nesie štatut árny orgán a súd, ktorý prepočet urobil, nakoľko premena nastáva až zaregistrovaním súhlasu s metódou prepočtu a nie prepočtom, ktorý má iba informatívny charakter. Ak by súhlas zmenil vzájomný pomer podielov, musí štatutárny orgán žiadať o rozhodnutie spoločníkov (valné zhromaždenie). V zásade by sa m uselo postupovať podľa ustanovení o zvýšení základného imania a zapísaná osoba by musela rozhodnúť postupom a väčšinou vyžadovanou pre zvýšenie základného imania. Ak sa dodržia ďalš ie ustanovenia generálneho zákona, štatutárny orgán môže sám rozhodnúť aj o príslušnej zmene stanov, spoločenskej zmluvy alebo iného právneho dokumentu o zriadení alebo vnútorných pomeroch príslu šnej osoby.

Na základe primeraného použitia § 12 ods. 1 generálneho zákona nadobudne premena súhlasom účinnosť zápisom do obchodného registra (pri súhlasoch podan ých pred 1. januárom 2009 (účinnosť tohto ustanovenia sa navrhuje na 1. decembra 2008) najskôr až 1. januára 2009), pričom štatutárny orgán by mal bezodkladne vykonať príslušné zmeny aj v zozname spoločníkov, ak spoločnosť takýto zoznam vedie.

K bodu 4

Odsek 1 stanovuje, že po zaregistrovaní súhlasu udeleného v súlade s ustanovením § 12a, registrový súd odstráni z výpisu príslušnej zapísanej osoby, ktorá týmto spôsobom vykonala premenu, menovité hodnoty vyjadrené v slovenských korunách. Menovité hodnoty v eurách týmto momentom prestávajú mať iba informatívny charakter. Táto zmena, a teda účinnosť premeny prostredníctvom súhlasu môže samozrejme nastať až po vstupe Slovenska do menovej únie.

Odsek 2 sa vysporiadava so všeobecnou povinnosťou ukladať do registra pri každej zmene údajov úplné znenie stanov, spoločenskej zmluvy alebo iného právneho dokumentu o zriadení alebo vnútorných pomeroch so zapracovaný mi zmenami. V záujme maximalizácie zjednodušenia procesu premeny prostredníctvom súhlasu podľa § 12a ods. 3 pre zapísané osoby sa navrhuje odloženie tejto povinnosti až na zápis ďalšej zmeny, najneskôr však do dvoch rokov od zaregistrovania sú hlasu.

Samozrejme, navrhované ustanovenie nebráni zapísanej osobe priložiť k súhlasu nové znenie stanov aj pri udelení súhlasu. Ak zapísaná osoba podáva súhlas s premenou zároveň s návrhom na zá pis inej zmeny, musí samozrejme priložiť úplné znenie stanov zároveň s týmto návrhom.

K bodu 5

Cieľom predmetného prechodného ustanovenia je podrobne z procesného hľadiska upraviť situáciu, keď s údu bude po 1. januári 2009 doručený návrh na zápis, ktorý nebude súčasne spojený s návrhom na zápis premeny ako aj situáciu, ktorá nastane v dôsledku prerušenia konania podľa ustanovenia § 9 ods. 7 generálneho zákona, teda situáciu, keď sa konanie o návrhu na vykonanie zápisu údajov (vyjadrených v slovenskej mene) začalo, ale neskončilo predo dňom zavedenia eura v Slovenskej republike.

Z procesného hľadiska rozdiel spočíva v následkoch odmietnutia vykonať zápis a v prerušení konania s následným zaslaním výzvy na zmenu alebo doplnenie návrhu.

Prerušenie konania ustanovuje samotný generálny zákon (§ 9 ods. 7), avšak tento bližšie neupravuje postup súdu, príslušné lehoty ani následky nedoplnenia návrhu alebo nevykonania jeho zmeny. Preto bolo nevyhnutn é všetky tieto procesné ustanovenia doformulovať.

Novonavrhované ustanovenie rieši aj kolíziu návrhu na zápis premeny s návrhom na zápis inej zmeny.

K Èl. XII (Zákon č. 7/2005 Z. z. konkurze a reš trukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 353/2005 Z. z., zákona č. 520/2005 Z. z., zákona č. 198/2007 Z. z. a zákona č. 270/2008 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Predmetné zmeny sa navrhujú vzhľadom na prechod na menu euro v Slovenskej republike.

K bodom 3 a 4

Prepočet hornej hranice pokuty vyjadrenej v platnom znení zákona v slovenskej mene na menu euro sa navrhuje vykonať neutrálne podľa generálneho zákona vzhľadom na to, že uložená pokuta môže byť aj príjmom všeobecnej podstaty.

K bodom 5 a 6

Predmetné zmeny sa navrhujú vzhľadom na prechod na menu euro v Slovenskej republike.

K bodom 7 a 8

Pri prvej podmienke pre uznanie konkurzu za malý, ktorou je výška majetku, sa suma zaokrúhľuje na celé tisícky eur smerom nadol. Pri podmienke výšky obratu sa suma zaokrúhľ uje na celé tisícky eur smerom nahor a zvyšuje sa o tisíc euro. V záujme právnej istoty je vhodné, aby išlo o ľahko zapamätateľné sumy. Oproti doterajšej úprave sa týmto rozširuje okruh prí padov, kedy bude možné uznať konkurz za malý s účelom zjednodušenia a zrýchlenia konkurzného konania (praktické rozdiely, ktoré pri uvedených prepočtoch nastanú bude možné počítať v tisí coch slovenských korún, čo vzhľadom na hraničné sumy, o ktoré sa v danom prípade jedná (5 000 000 Sk a 10 000 000 Sk) je možné posúdiť ako akceptovateľnú odchýlku).

K bodom 9 až 11

Predmetné zmeny sa navrhujú vzhľadom na prechod na menu euro v Slovenskej republike.

K Èl. XIII (Zákona č. 8/2005 Z. z. o sprá vcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 330/2007 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Horná hranica pokút, ktoré môže uložiť Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky spr ávcovi, sa zaokrúhľuje na celé desiatky eur smerom nadol (viď odôvodnenie k bodu 1 doložky finančných vplyvov).

K Èl. XIV (Zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej nú dzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č . 8/2005 Z. z.)

Ustanovenie § 9 zákona č . 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi upravuje inštitút tzv. predbežnej konzultácie, ktorá má slúžiť na vysvetlenie podmienok na uplatnenie nároku na poskytnutie prá vnej pomoci, oboznámenie sa s prípadom a poskytnutie základnej právnej rady, prípadne na pomoc pri vypĺňaní žiadosti o poskytnutie právnej pomoci.

Podľa § 9 ods. 4 je poplatok za poskytnutie predbežnej konzultácie 150 Sk, čo by po prepočte na menu euro bolo 4,97 €.

Vzhľadom na to, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky chce byť prístupné sociálne slabším obč anom, ktorí sa na Centrum právnej pomoci obracajú, rozhodlo sa uvedený poplatok znížiť po zaokrúhlení na čiastku 4,5 €. Schodok v štátnom rozpočte, ktorý v hrubom odhade (v porovnaní s rokom 2007, kedy bolo poskytnutých 1597 predbežných konzultácií v celkovom objeme 239.550,- Sk) je odhadovaný na cca 23.000,- Sk vykryje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky z vlastných finančných zdrojov.

K Èl. XV (Zákon č. 547/2005 Z. z o odškodňovaní obetí okupácie Èeskoslovenska vojskami zväzu sovietskych socialistických republí k, Nemeckej demokratickej republiky, Poľskej ľudovej republiky, Maďarskej ľudovej republiky a Bulharskej ľudovej republiky)

K bodom 1 až 3

Peňažné sumy vyjadrené v jednotných dotknutých ustanoveniach sa prepočítavajú podľa stanoveného konverzného kurzu v súlade s pravidlami uvedenými v generálnom zákone.

K Èl. XVI (Účinnosť)

Účinnosť zákona sa navrhuje na 1. decembra 2008 okrem ustanovení čl. I, čl. II, čl. III bodu 1. [§ 53 ods.1], bodu 2. [§ 53 ods. 2], bodu 6. [§ 250b ods. 4], bodu 7. [§ 250u], bodu 8. [§ 273 ods. 1] a bodu 9. [§ 279 ods. 1], čl. IV, čl. V bodu 1. [§ 12 ods. 1 písm. c)], bodu 2. [§ 71 ods. 1], bodu 3. [§ 104], bodu 4. [§ 115 ods. 2 písm. d)], bodu 5. [§ 115 ods. 2 písm. h)], bodu 6. [§ 122], bodu 7. [§ 192 ods. 1], bodu 8. [§ 221 ods. 1 písm. c)] a bodu 9. [§ 221 ods. 2 písm. b)], čl. VI, čl. VII, čl. VIII, čl. IX, čl. X, čl. XI bodu 1. [§ 11 ods. 1], bodu 2. [ § 11 ods. 2] a bodu 5. [§ 15c], čl. XII, čl. XIII, čl. XIV, čl. XV, ktoré nadobudnú účinnosť vzhľ adom na stanovený a schválený deň zavedenia eura v Slovenskej republike 1. januára 2009.

Bratislava, 20. august 2008

predseda vlády

Slovenskej republiky

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov

15

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Návrh zákona bol vypracovaný na základe bodu B. 1 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 625 z 12. júna 2002, ktorým bol schválený Legislatívny zámer zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a ktorým bola ministerstvu spravodlivosti uložená úloha predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky v termíne do 31. decembra 2002 návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky požiadalo listom zo dňa 04.11.2002 o zmenu termínu predloženia návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci na 30. jún 2003. Uvedenú zmenu predseda vlády odsúhlasil.

Vzhľadom na to, že nebolo časovo možné predložiť návrh zákona tak, aby o ňom mohla Národná rada Slovenskej republiky rokovať už na júlovej schôdzi, navrhlo ministerstvo spravodlivosti opätovne zmenu termínu na predloženie návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci z 30. júna 2003 na 30.august 2003.

Zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom nadobudol účinnosť 1. júla 1969. Zmeny spoločenských pomerov za obdobie od 1. júla 1969, najmä nový pohľad na zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú jeho orgánmi, ako aj jurisdikcia Európskeho súdu pre ľudské práva, si vyžaduje legislatívne zmeny platného zákona upravujúceho zodpovednosť štátu za škodu. Rovnako čl. 71 Ústavy SR, prijatie zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov a zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky vytvárajú predpoklady na zakotvenie novej úpravy zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi vyšších územných celkov pri výkone štátnej správy, ale i zodpovednosť vyšších územných celkov za škodu, spôsobenú ich orgánmi pri výkone samosprávnych funkcií rozhodnutím týchto orgánov alebo ich nesprávnym úradným postupom.

Predkladaný návrh zákona upravuje zodpovednosť štátu za činnosť orgánov verejnej moci a upravuje aj zodpovednosť územnej samosprávy pri výkone samosprávnych funkcií v samostatnej pôsobnosti územnej samosprávy. Zároveň v rámci spoločných ustanovení obsahuje pre všetky orgány verejnej moci spoločnú právnu úpravu v prípadoch, keď je možná a žiaduca.

V súvislosti so zavedením samosprávy v našom právnom poriadku prestal byť štát výlučným nositeľom verejnej moci. Pri príprave návrhu zákona bolo teda nevyhnutné vysporiadať sa aj s týmto okruhom problémov a zákon koncipovať tak, aby sa vzťahoval nielen na štát, ale aj na územnú samosprávu. Zároveň bolo potrebné vyriešiť vzájomné vzťahy medzi územnou samosprávou, na ktorú bol prenesený výkon štátnej správy a štátom.

Návrh zákona upravuje z hľadiska spôsobu, akým bola škoda spôsobená, dva odlišné okruhy zodpovednosti za škodu. Prvý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú protiprávnym rozhodnutím. Druhý okruh bude predstavovať zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zároveň je v rámci zákona samostatne upravená zodpovednosť štátu za nezákonné zatknutie zadržanie alebo iné pozbavenie osobnej slobody, rozhodnutie o treste ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe.

Navrhovaná právna úprava bude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, ktorý je však nie je možné presne špecifikovať. Výška náhrady škody bude obdobne ako pri platnom zákone závisieť od toho, v akom rozsahu orgány verejnej moci svojim rozhodovaním porušujú zákony, alebo nesprávne postupujú a akú škodu týmto konaním spôsobia.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Prerokovanie návrhu zákona Radou hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky nie je potrebné.

Návrh zákona prerokovala a s pripomienkami schválila Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 12.08.2003. Pripomienky Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky boli do materiálu zapracované.

Návrh zákona bol dňa 13.08.2003 predmetom rokovania Porady ekonomických ministrov, ktorá odporučila zvážiť účinnosť zákona vo väzbe na presné vymedzenie pojmu preneseného výkonu verejnej moci a nájsť nástroje na minimalizáciu rizika zneužívania zákona v praxi. Na návrh Porady ekonomických ministrov sa v návrhu zákona doplnilo ustanovenie, podľa ktorého bude viesť Ministerstvo financií Slovenskej republiky ústrednú evidenciu žiadostí o predbežné prerokovanie nároku a uhradených náhrad škôd podľa navrhovaného zákona.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona : vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona : Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii :

a)návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communataire, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu, , medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003, ale predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,

b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 24

4.Problematika návrhu právneho predpisu :

a)

b) rozsudky ESD C 6/90 vo veci Francovich a Danila Bonifaci C 9/90, keďže sú prameňmi práva Európskych spoločenstiev

c)je upravená v práve Európskej únie v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý odkazuje na zachovávanie základných ľudských práv ako ich zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 Dohovoru – právo na spravodlivé súdne konanie),

d)

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :

Návrh zákona je úplne kompatibilný s právom Európskej únie,

6.Gestor (spolupracujúce rezorty) :

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :

Pri vypracúvaní návrhu zákona nebola účasť experta.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

1. Návrh zákona zakladá nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, ktorý je však bližšie nešpecifikovateľný. Výška náhrady škody bude obdobne ako pri platnom zákone závisieť od toho, v akom rozsahu orgány verejnej moci svojim rozhodovaním porušujú zákony, alebo nesprávne postupujú a akú škodu týmto konaním spôsobia.

Rozsah vyplatených peňažných prostriedkov ako odškodnenia za vydanie nezákonných rozhodnutia alebo nesprávny úradný postup v rezorte spravodlivosti v období od 1. 1. 1999 do 31. 8. 2001 bol nasledovný:

–v roku 1999 bola vyplatená suma 536 921, 60 Sk,

–v roku 2000 bolo vyplatených 191 290 Sk,

–v období od 1. 1. 2001 do 31. 8. 2001 bola vyplatená suma 138 093,40 Sk.

Celkovo bola v období od 1.1. 1999 do 31.8. 2001 vyplatená suma 866 305 Sk.

V roku 2002 vyplatilo ministerstvo náhradu škody v súvislosti s nálezmi ústavného súdu Slovenskej republiky vo výške 4 916 000 Sk a v súvislosti s rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva sumu vo výške 1 405 000 Sk.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v danej súvislosti ku dňu 10. 10. 2001 vyplatilo 2 071 810,10 Sk. V prebiehajúcich súdnych sporoch je žalobcami uplatňovaná škoda voči Ministerstvu životného prostredia vo výške 3 318 459,- Sk za majetkovú a 12 000 000, - Sk za nemajetkovú ujmu. Ku vyššie uvedenému dátumu boli tomuto ministerstvu doručené návrhy na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody spolu v uplatnenej výške 2 043 223,- Sk.

Protimonopolný úrad Slovenskej republiky na základe „Dohody o nároku na náhradu škody podľa § 11 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom“ zo dňa 9. marca 2000 uhradil Západoslovenským energetickým závodom, š. p. Bratislava celkovú finančnú čiastku vo výške 460 274,- Sk.

Odbory sociálnych vecí krajských a okresných úradov v Slovenskej republiky podľa vyjadrenia Ministerstva sociálnych vecí a rodiny vyplatili za obdobie rokov 1999 až prvý polrok 2001 na náhradách škody podľa platného zákona o zodpovednosti za škodu celkovú sumu vo výške 440 300 Sk.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vyplatilo v priebehu rokov 1999, 2000 a prvého polroku 2001 náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu podľa platného zákona o zodpovednosti za škodu sumu vo výške 6 075 000 Sk.

Úrad geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky eviduje žiadosti o náhradu škody v zmysle teraz platného zákona č. 58/1969 Zb. za vyše jednej miliardy Sk. Škodu vo výške cca 25 miliónov Sk už štát musel uhradiť z titulu prehratého sporu na Okresnom súde v Žiline a teraz je povinný zaplatiť na základe rozsudku Okresného súdu v Košiciach sumu ďalších cca 25 miliónov Sk a v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava III 440 miliónov Sk. Tieto rozsudky ešte nenadobudli právoplatnosť.

2.Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

3.Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona neovplyvní zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.

B.Osobitná časť

K Čl. IK § 1:

Porušovanie zákonnosti pri výkone verejnej moci je nežiadúcim a spoločensky neprijateľným javom. Orgány verejnej moci v právnom štáte musia mať také právne postavenie, ktoré bez pochybností umožní uplatnenie ich zodpovednosti za každé porušenie zákona, alebo za ich každý nesprávny úradný postup. Osobám sa táto možnosť zaručuje článkom 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a priznávajú sa im sa dve príbuzné, navzájom nezávislé práva: právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci a právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci.

Z uvedeného dôvodu sa prostredníctvom samostatného zákona upravujú podmienky a spôsob náhrady škody, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci. Návrh zákona rozlišuje medzi zodpovednosťou štátu a zodpovednosťou územnej samosprávy, pričom zodpovednosť štátu sa vzťahuje tak na prípady keď bola škoda spôsobená orgánmi štátu pri výkone verejnej moci ako aj na prípady, keď bola škoda spôsobená orgánmi územnej samosprávy pri výkone verejnej moci, na ktoré bol prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy podľa osobitného predpisu.

Subjekty zodpovednosti mohli túto škodu spôsobiť protiprávnym rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe.

Nezákonným rozhodnutím je rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Toto rozhodnutie môže byť vydané najmä v občianskom súdnom konaní, v správnom konaní alebo v trestnom konaní.

Nový zákon však explicitne nedefinuje pojem „nezákonné rozhodnutie“. Nezákonnosť rozhodnutia môže byť tak rozmanitá, že jeho zovšeobecnené vyjadrenie v definícii ako i zovšeobecňujúci popis naráža na neprekonateľné prekážky. Otázka, či bolo vydané nezákonné rozhodnutie, sa bude vždy posudzovať so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu.

Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné považovať i iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu. Z rovnakých dôvodov ako pri nezákonnom rozhodnutí zákon nedefinuje, čo sa rozumie pod pojmom „nesprávny úradný postup“.

K § 2:

Keďže v rámci výkonu verejnej moci pôsobia viaceré orgány, ktorých vzťah k štátu je veľmi rôznorodý, je potrebné v rámci § 2 vymedziť pojmy na účel zákona. Zabráni sa tým výkladovým problémom a prekomplikovanosti ďalších zákonných ustanovení.

Pojem verejná moc je nadradený pojmom výkonná moc, štátna správa i verejná správa. Tento pojem je najvšeobecnejší, pretože v sebe zahŕňa výkon moci orgánmi zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci, ako aj výkon moci prostredníctvom iných subjektov. Podľa uznesenia Ústavného súdu Českej a Slovenskej federatívnej republiky zo dňa 9. júna 1992, sp. zn. I. ÚS 191/92 je verejnou mocou taká moc, ktorá autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov, či už priamo alebo sprostredkovane. Subjekt, o ktorého právach alebo povinnostiach rozhoduje orgán verejnej moci, nie je v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom a obsah rozhodnutia tohto orgánu nezávisí od vôle subjektu. verejnú moc vykonáva štát predovšetkým prostredníctvom orgánov moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej a za určitých podmienok ju môžu vykonávať aj prostredníctvom ďalších subjektov.

Štát nie je jediným subjektom, ktorý vykonáva verejnú moc a verejnú správu. Časť verejnej správy postúpil štát verejnoprávnym korporáciám, samosprávnym územným a záujmovým inštitúciám. Preto bolo v zákone nevyhnutné zadefinovať, čo sa v danom prípade považuje za orgán štátu, územnú samosprávu či orgán územnej samosprávy.

K § 3:V rámci uvedeného ustanovenia sa zakotvuje absolútna objektívna zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Princíp absolútnej objektívnej zodpovednosti je nevyhnutný, pretože je potrebné aby sa vo vzťahu k poškodenému napravili všetky dôsledky porušenia zákona.

Návrh rozlišuje medzi zodpovednosťou za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste alebo ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe a nesprávnym úradným postupom.

K § 4:

Keďže subjektom zodpovednosti je štát, bolo potrebné v rámci zákona určiť orgány, ktoré budú oprávnené za štát v zodpovednostných vzťahoch vystupovať. Pri ich určovaní bolo nevyhnutné prihliadnuť k vzťahom, ktoré vznikajú medzi rôznymi nositeľmi zodpovednosti, napríklad medzi štátom a územnými samosprávami. Zákonodarca vychádzal aj s kompetenčného zákona, v rámci ktorého sú dané základné princípy deľby kompetencií v rámci ústredných orgánov štátnej správy. Samostatne bolo potrebné upraviť postavenie Najvyššieho kontrolného orgánu a Národnej banky Slovenska ako orgánov sui generis. Rovnako bolo nevyhnutné, aby sa určil subjekt, ktorý bude oprávnený konať v mene štátu orgán verejnoprávnej inštitúcie, orgán záujmovej samosprávy alebo právnickú osobu, ktorým zákon zveril rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Tieto orgány budú príslušné na konanie i vo veciach regresného nároku. Ak bude nárok na náhradu škody uplatnený u nepríslušného orgánu, vznikne jeho povinnosť postúpiť žiadosť poškodeného príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky uplatnenia nároku však zostávajú zachované.

V praxi sa môžu vyskytnúť prípady, kedy nebude možné určiť príslušný orgán, ktorý by mal konať za štát. Z uvedeného dôvodu zákonná úprava za takýto orgán navrhuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré ako garant zákonnosti bude v takýchto prípadoch konať za štát.

K § 5:

Vzhľadom na to, že k vydávaniu nezákonných rozhodnutí dochádza resp. by malo dochádzať v rámci zákonom stanovených procesných postupov, vymedzuje sa okruh poškodených predovšetkým na okruh účastníkov konania, ktorým vznikla škoda. Zároveň návrh zákona vyslovene uvádza, že poškodeným môže byť aj osoba, s ktorou sa nekonalo ako s účastníkom konania, hoci ním byť mala. Tým sa priznáva aktívna legitimácia na podanie žaloby aj tým, ktorí boli kvôli procesnej chybe vylúčení z prejednania veci. Kto sa považuje za účastníka konania v konkrétnej veci sa bude skúmať podľa príslušných procesných predpisov.

Zákon zároveň rieši prípady, v ktorých bolo nezákonné rozhodnutie vydané orgánom územnej samosprávy pri prenesenom výkone štátnej správy v rámci konania, na ktoré sa nevzťahuje správny poriadok. Orgány územnej samosprávy v zmysle platného zákona nerozhodujú výlučne podľa správneho poriadku, bolo teda potrebné upraviť aj takú alternatívu, keď rozhodnutie nebude vydané v rámci správneho poriadku a teda nebude možné určiť okruh účastníkov konania podľa príslušných ustanovení správneho poriadku. V tomto prípade zákon navrhuje, aby nárok na náhradu škody vznikol aj tej osobe, ktorej takýmto nezákonným rozhodnutím vznikla škoda.

K § 6:V rámci tohto paragrafu zákon upravuje podmienky pri splnení ktorých možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej protiprávnym rozhodnutím.

Návrh zákona stanovil tri základné podmienky:

-nezákonnosť rozhodnutia

-právoplatnosť rozhodnutia a

-vyčerpanie všetkých riadnych opravných prostriedkov.

Nezákonnosť rozhodnutia nie je možné a ani účelné zisťovať v rámci konania o náhrade škody. Nezákonnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesným predpisov oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie pre jeho nezákonnosť. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nie je možné riešiť ako otázku predbežnú. Podmienkou priznania nároku je teda to, že nezákonné rozhodnutie príslušný orgán zmenil alebo zrušil. Tým sa zabezpečuje, že otázku, či je v danom prípade právoplatné rozhodnutie nezákonné, zodpovedne zvážil už pred začatím konania o náhradu škody kvalifikovaný orgán.

Zodpovednosť štátu je daná iba v prípade, ak poškodený využil všetky riadne opravné prostriedky na dosiahnutie nápravy. Iná právna konštrukcia by viedla k obchádzaniu základného procesného inštitútu, ktorým riadne opravné prostriedky nepochybne sú.

Z tejto všeobecnej zásady sa však pripúšťa výnimka v troch prípadoch:

-ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa

-ďalšou výnimkou, ktorú zákon ustanovil je možnosť uplatniť nárok na náhradu škody v prípade, keď je rozhodnutie vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. V týchto prípadoch je nevyhnutné pripustiť možnosť, že dôjde k škode ešte skôr ako sa stane rozhodnutie právoplatným,

-poslednou výnimkou zo všeobecnej zásady je tzv. ničotné rozhodnutie, čiže také rozhodnutie, ktoré je vydané orgánom nad rámec jeho určených právomocí.

K § 7 a 8:

Právo na odškodnenie za väzbu podľa platného zákona o zodpovednosti za škodu sa vo viacerých smeroch nekryje s právom na odškodnenie podľa čl. 5 ods. 5 Dohovoru. Platný zákon o zodpovednosti za škodu neobsahuje zodpovednosť štátu za zaistenie ani zadržanie samozrejme v čase kedy bola platná právna úprava prijímaná nebolo možné predpokladať, že sa Slovenska republika stane zmluvnou stranou Európskeho dohovoru.

V predloženom návrhu sa v plnej miere odrazili ustanovenia Dohovoru v súvislosti s náhradou škody.

Návrh zákona v rozlišuje medzi škodou spôsobenou rozhodnutím o väzbe, rozhodnutím o treste, rozhodnutím o ochrannom opatrení a samostatne rieši otázky protiprávneho zatknutia, zadržania alebo iného pozbavenia osobnej slobody.

K § 9:Ako bolo už vyššie uvedené, zákon nedefinuje pojem nesprávny úradný postup. V rámci uvedeného ustanovenia sa riešia tie prípady vzniku škôd, ktoré vznikli inou ako rozhodovacou činnosťou. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé i na posúdení príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Ide teda o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí.

Nesprávny úradný postup má značný význam i pri vzniku škody účastníkovi konania v príčinnej súvislosti s prieťahmi v konaní. Zavedenie ustanovení o prieťahoch v konaní ako dôsledkov nesprávneho úradného postupu umožní riešenie mnohých sporov už na vnútroštátnej úrovni a nie pred ESĽP. Závery vyjadrené zástupcom Slovenskej republiky pred ESĽP v „Stanovisku k prieťahom v konaní“ obsahujú konštatovanie, že naozaj vznikli prieťahy v konaní, ktoré nezavinil sťažovateľ ani právna zložitosť veci. Vyčkávať na to, že to isté potvrdí Ústavný súd Slovenskej republiky alebo dokonca ESĽP, je rovnako zbytočné ako i nevýhodné pre Slovenskú republiku. Vec by mohol efektívne vyriešiť dotknutý súd tým, že urýchli vybavenie veci a poskytne navrhovateľovi primerané zadosťučinenie podľa okolností veci a zásad existujúceho precedenčného práva (tzv. case law) ESĽP.

Vnútroštátny prostriedok nápravy musí byť podľa judikatúry ESĽP teoreticky a prakticky efektívnym prostriedkom, musí byť dostupný, musí byť v stave zabezpečiť nápravu vo veci sťažovateľa a poskytnúť mu dostatočnú nádej na úspech (Akdivaris and others v. Turecko, rozsudok zo 16. septembra 1996).

Opravný prostriedok musí spĺňať kritérium dostupnosti, t.j. daná osoba musí byť schopná iniciovať príslušné konanie sama (rozsudok Deweer z 27. februára 1980, Séria A, č. 35, str. 16-17, ods. 29). Judikatúra ESĽP spája otázku vyčerpania vnútroštátnych prostriedkov s osobou sťažovateľa, teda či sťažovateľ vyčerpal všetky právne prostriedky vnútroštátnej nápravy. Prerozdelenie dôkazného bremena medzi dotknutú vládu a sťažovateľa ESĽP potvrdil aj v nedávnom rozhodnutí o prijateľnosti sťažnosti Ľ. Feldeka proti Slovenskej republike z 15. 6. 2001, keď konštatoval, že vláda musí presvedčiť ESĽP, že určitý prostriedok bol teoreticky a prakticky efektívny a dostupný v danom čase, čiže bol spôsobilý urobiť nápravu a poskytol sťažovateľovi primeranú šancu na dosiahnutie úspechu. Sťažovateľ musí presvedčiť ESĽP, že skutočne vyčerpal tento prostriedok alebo že prostriedok nebol z určitých dôvodov v konkrétnych podmienkach prípadu primeraný a efektívny, alebo že existovali okolnosti, ktoré ho oslobodili od splnenia uvedenej požiadavky.

Z dôvodu nárastu podaných sťažností na prieťahy v konaní na ESĽP, resp. začatých konaní, v ktorých Slovenskú republiku zastupuje zástupca Slovenskej republiky pred ESĽP je najdôležitejšie vytvoriť dostatočné právne podmienky na zníženie počtu sťažností podaných na ESĽP do Štrasburgu, v ktorých sťažovatelia namietajú neprimeranú dĺžku konania pred vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky. V navrhovanom zákone sa tieto podmienky vytvárajú.

Rýchlosť a účinnosť súdneho konania je objektívne podmienená charakterom ako aj právnou a faktickou zložitosťou prejednávanej veci, ďalej správaním účastníkov súdneho konania a napokon aj činnosťou resp. súčinnosťou štátnych a iných orgánov, ktoré sa zúčastňujú na súdnom konaní. Prvoradou povinnosťou súdu a sudcu je však organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa osoba obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Z pohľadu komunitárneho práva zmluva o založení Európskeho spoločenstva neobsahuje ustanovenia o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú porušením komunitárneho práva, ale Európsky súdny dvor vo svojich rozhodnutiach stanovil, že členský štát má nielen povinnosť ukončiť porušovania práva ES, ale aj povinnosť nahradiť tým spôsobenú škodu. Štát je zodpovedný za nevykonanie riadnej transpozície smernice v určenej lehote. Ak členský štát nesplní povinnosť, ktorú má v zmysle článku 249 odsek 3 zmluvy o EHS, prijať všetky potrebné opatrenia potrebné na dosiahnutie výsledku predpísaného smernicou, plná účinnosť tejto normy práva spoločenstva vyžaduje, pre vznik práva na náhradu, splnenie troch podmienok:

- výsledok predpísaný smernicou obsahuje priznanie práv jednotlivcom, bez ohľadu na bezprostredný účinok smernice

- obsah týchto práv je možné identifikovať na základe ustanovení smernice

- existencia príčinného vzťahu medzi nesplnením povinnosti štátu a škodou, ktorú utrpeli poškodené osoby.

Netranspozícia smernice v riadnej transpozičnej lehote sa teda tiež dá považovať za nesprávny úradný postup, pretože ide o nečinnosť orgánu verejnej moci.

K § 10:

V rámci reformy verejnej správy sa mení inštitucionálne usporiadanie verejnej správy, a znižuje sa rozsah pôsobenia štátnej správy v území. Verejná správa je zabezpečovaná „dvojkoľajnosťou“ verejnej správy – štátnou správou a územnou samosprávou. Niektoré kompetencie zostávajú rozdelené medzi štátnu správu a samosprávu a výlučné kompetencie naďalej vykonáva štátna správa. Územná samospráva existuje v súlade s Ústavou SR v dvoch formách. Prvú formu bude predstavovať miestna samospráva (obce a mestá) a druhú formu samospráva vyššieho územného celku (regionálna samospráva).

Pri výkone samosprávy obce alebo vyššieho územného celku v originálnej pôsobnosti a pri výkone iných funkcií samosprávy bude samosprávny územný celok niesť sám zodpovednosť za škodu, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom jeho orgánov.

K § 11 až 14:

Obdobne ako pri zodpovednosti štátu za škodu, aj pri zodpovednosti územných celkov za škodu spôsobenú pri výkone samosprávy bolo potrebné zapracovať zo zákona ustanovenie, v rámci ktorého sa určili osoby, ktoré sú oprávnené konať za územnú samosprávu pri nárokoch o náhrade škody.

Orgánmi, oprávnenými konať v mene samosprávneho územného celku pri výkone samosprávnych funkcií budú predseda samosprávneho kraja, ak bola škoda a nemajetková ujma spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu samosprávneho kraja pri výkone samosprávnych funkcií a starosta obce (primátor mesta), ak bola škoda a nemajetková ujma spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu obce pri výkone samosprávnych funkcií.

Rovnako sa upravil aj okruh poškodených, ktorí majú právo domáhať sa náhrady škody, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

Ani v prípade zodpovednosti za škodu územnej samosprávy sa nedefinujú pojmy „nezákonné rozhodnutie“ a „nesprávny úradný postup“.

K § 15 a 16:

V snahe zabrániť zbytočným súdnym sporom sa aj naďalej tak, ako v platnej právnej úprave, ponecháva v zákone inštitút predbežného prerokovania nároku. Zákon stanovuje obligatórne prejednanie nároku na náhradu škody v prípadoch keď k škode došlo protiprávnym rozhodnutím, rozhodnutím o väzbe, treste alebo ochrannom opatrení, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.

Z praxe súdov vyplýva, že sa poškodený spravidla obracajú na súd s nárokom na náhradu škody iba vtedy, ak príslušný orgán v zákonom stanovenej lehote ich nárok celkom alebo sčasti neuspokojil. Iba výnimočne sa stáva, že bol podaný návrh na začatie konania bez predbežného prerokovania nároku, hoci je toto predbežné prerokovanie potrebné.

Zmyslom predbežného prejednania nároku je využitie zákonných možností na to, aby k náprave narušených vzťahov došlo jednaním medzi poškodenými a orgánmi oprávnenými konať za štát resp. územnú samosprávu a aby sa v týchto prípadoch pokiaľ možno predišlo súdnemu konaniu.

Poškodený sa obracia na súd až vtedy, ak predbežné prerokovanie nároku neviedlo k uspokojeniu nároku na náhradu škody. Toto prerokovanie by malo prispieť k objasneniu veci a vytvoriť tak podmienky pre uzavretie mimosúdnej dohody o uspokojení nároku. Iba vtedy, ak by sa účastníci nedohodli, malo by nasledovať súdne konanie. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je zákonom stanovená podmienka preto musí byť splnená, aby tento nárok mohol byť prejednaný v občianskom súdnom konaní. Ak poškodený uplatní nárok na súde bez predchádzajúceho predbežného prerokovania, nemôže súd návrh zamietnuť, ani bez ďalšieho konania zastaviť, ale má poškodeného vyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej lehoty. V prípade, ak by napriek tomu, nebol odstránený nedostatok uvedenej podmienky, ktorý treba hodnotiť ako obdobu nedostatku procesnej podmienky, mal by súd postupovať podľa úpravy Občianskeho súdneho poriadku o zastavení konania.

Orgán príslušný na predbežné prejednanie nároku neprejednáva nárok v rámci správneho poriadku a nevydáva o tom rozhodnutie, ale v stanovenej lehote nárok buď uspokojí alebo neuspokojí.

K § 17 a 18:

V novom zákone bolo potrebné rozšíriť súčasné chápanie práva na náhradu škody ako práva na náhradu skutočnej majetkovej škody i na chápanie náhrady škody ako „spravodlivého zadosťučinenia“. Tým sa rozšírili možnosti uplatnenia nároku na náhradu škody nielen na náhradu skutočnej majetkovej škody, ale aj na náhradu nemajetkovej ujmy. Náhrada škody by mala predstavovať „spravodlivé zadosťučinenie“ a zahŕňať napr. peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy (morálnu ujmu), ako i iné formy zadosťučinenia (napr. verejné ospravedlnenie, uverejnenie zrušujúceho rozsudku a stručného znenia odôvodnenia a pod.). Tá by mala zahŕňať ujmu spôsobenú poškodením občianskej cti, spôsobenú poškodením dobrej povesti, v dôsledku morálneho utrpenia v prípade zadržania, väzby, výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia, v dôsledku sťaženia spoločenského uplatnenia, inú preukázateľnú (a tiež preukázanú) nemajetkovú ujmu.

Návrh zákona na rozdiel od platnej právnej úpravy obsahuje podrobnú úpravu týkajúcu sa odškodňovania trov konania, ktoré boli vynaložené v rámci konania, pri ktorom došlo k vydaniu protiprávneho rozhodnutia či k nesprávnemu úradnému postupu.

Náhrada trov konania je v navrhovanom zákone výslovne zahrnutá do náhrady škody. V zmysle navrhovaného znenia budú trovy konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané protiprávne rozhodnutie alebo rozhodnutie o zadržaní, väzbe, treste alebo ochrannom opatrení a v konaní, v ktorom bolo protiprávne rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné konanie zastavené alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu súčasťou náhrady škody.

Náhrada trov konania, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu sa bude uhrádzať len v prípade, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup sa totiž môže týkať iba časti konania a nemusí mať za dôsledok vadnosť celého konania.

Zákon vylučuje z náhrady škody náklady, ktoré poškodenému vznikli v súvislosti s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody s príslušným orgánom, pretože toto predbežné prejednanie nároku má iba formálny charakter.

Ako subjekty, ktoré sú oprávnené z náhrady škody sú vymedzení pozostalí poškodeného a osoby, ktoré vynaložili náklady na liečenie a pohreb. Ich nárok sa vzťahuje bez zmeny ku všetkým skutočnostiam, na základe ktorých škoda vznikla, pokiaľ v dôsledku týchto skutočností došlo k úmrtiu poškodeného. Pojem pozostalí je potrebné chápať v kontexte Občianskeho zákonníka.

K § 19 a 20:

Subjektívna premlčacia lehota začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto ju spôsobil, resp. odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia zrušujúceho pôvodné – nezákonné rozhodnutie poškodenému alebo osobám, ktoré môžu uplatniť nárok na náhradu škody v prospech poškodeného alebo po jeho smrti. Táto premlčacia lehota je 3 – ročná.

Objektívna premlčacia lehota je 10 – ročná a začína plynúť odo dňa doručenia nezákonného rozhodnutia poškodenému alebo osobám, ktoré môžu uplatniť nárok na náhradu škody v prospech poškodeného alebo po jeho smrti alebo odo dňa, keď došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Objektívna premlčacia lehota neplynie, ak ide o škodu na zdraví.

Subjektívna i objektívna premlčacia lehota platí jednotne pre uplatnenie nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne v rámci predbežného prerokovania i pre uplatnenie nároku na náhradu škody na súde. Počas predbežného prerokovania nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne premlčacie lehoty odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania nároku, najdlhšie však 6 mesiacov, nebudú plynúť.

Nárok štátu alebo samosprávneho územného celku na regresnú úhradu sa premlčí za 1 rok odo dňa zaplatenia celej náhrady škody, nie však skôr ako za 1 rok odo dňa, keď nadobudol právoplatnosť trestný rozsudok alebo disciplinárne opatrenie voči osobe, ktorá sa dopustila trestného činu alebo disciplinárneho previnenia nesprávnym úradným postupom alebo v príčinnej súvislosti s ním alebo sa dopustila trestného činu alebo disciplinárneho previnenia, v dôsledku ktorého alebo v príčinnej súvislosti s ktorým vydala nezákonné rozhodnutie.

K § 21 až 24:

Navrhovaný zákon zakotvuje plnú a osobnú zodpovednosť subjektov, ktoré svojím nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom pri výkone verejnej moci škodu spôsobili. Štát bude podľa navrhovanej právnej úpravy povinný požadovať regresnú náhradu od tých subjektov, za rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup ktorých uhradil škodu.

Právne vzťahy zamestnancov týkajúce zodpovednosti sa budú spravovať príslušnými pracovnoprávnymi predpismi.

K § 25:

Navrhovaná právna úprava nadväzuje na Občiansky zákonník a preto je nevyhnutné v rámci zákona odkázať na ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý v tomto prípade pôsobí subsidiárne k navrhovanej právnej úprave.

Zároveň bolo nevyhnutné ustanoviť, že strata na zárobku sa hradí aj v iných prípadoch ako pri škode na zdraví

K § 26:

Vzhľadom na to, že sa rozširuje rozsah zodpovednosti štátu za konanie orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci, je nevyhnutné, aby Ministerstvo financií slovenskej republiky disponovalo údajmi o výške náhrady škody, ktorá bola uhradená jednotlivými orgánmi. Zákon bude mať bližšie nešpecifikovateľný dopad na štátny rozpočet a preto sú uvedené údaje sú nevyhnutné pri koncipovaní štátneho rozpočtu.

K § 27:

V rámci prechodných ustanovení bolo nevyhnutné vyriešiť vzťah novej právnej úpravy k rozhodnutiam a konaniam, ktoré prebiehali podľa momentálne platnej právnej úpravy. Pôsobnosť zákona je navrhnutá tak, že sa nová právna úprava bude vzťahovať iba na rozhodnutia vydané po účinnosti zákona a nesprávny úradný postup na základe ktorého vznikla škoda odo dňa účinnosti zákona.

K § 28:

Keďže navrhovaný zákon nahrádza platnú právnu úpravu, je potrebné zrušiť zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

K Čl. II a III

Vzhľadom na to, že navrhovaným zákon sa upravila objektívna zodpovednosť notárov a exekútorov bolo nevyhnutné premietnuť uvedenú skutočnosť aj do zákonov, upravujúcich ich postavenie a činnosť, aby nedošlo k nepriamej novelizácii a nesúladu právnych predpisov.

K Čl. IV

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou, podľa ktorej sa bude môcť poškodený domáhať na ústavnom súde uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti ak ide o škodu spôsobenú prieťahmi v konaní bez vážneho dôvodu, bolo potrebné vypustiť v § 56 obmedzujúcu dikciu, podľa ktorej primerané zadosťučinenie predstavovalo iba náhradu nemajetkovej ujmy. navrhovaný zákon predpokladá, že škoda pozostáva z troch častí : skutočnej škody, ušlého zisku a nemajetkovej ujmy.

K Čl. VVzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu, ako aj na potrebnú legisvakanciu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2004.

Bratislava 20. augusta 2003

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu