Obchodný zákonník 513/1991 účinný od 15.01.2009 do 09.07.2009

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (nové znenie).

Návrh zákona bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania ako článok II v rámci návrhu tzv. veľkej novely Občianskeho súdneho poriadku a ďalších predpisov. Na základe pripomienok uplatnených na rokovaní Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 22. apríla 2008, predkladateľ vypustil článok II z návrhu novely Občianskeho súdneho poriadku a ďalších predpisov. Návrh novely Obchodného zákonníka bol 27. mája 2008 opätovne predložený na rokovanie Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky ako samostatný materiál. Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky návrh zákona schválila a odporučila vláde Slovenskej republiky schváliť nové znenie návrhu zákona upravené po zapracovaní vznesených pripomienok.

Cieľom zmien je zjednotenie právnej úpravy týkajúcej sa výšky úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch a v obchodno-právnych vzťahoch s tým rozdielom, že v obchodno-právnych vzťahoch bude favorizovaná dohoda o výške úrokov. Ak by dlžníkom bol spotrebiteľ, ktorý dohodol obchodné právo (§ 262 ods. 1 Obchodného zákonníka), výška úrokov z omeškania bude čerpať svoj základ obligatórne v občianskoprávnej úprave. V súvislosti s touto zmenou Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pripravuje vykonať zmeny v nariadení vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Navrhovaná úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať vplyv na zamestnanosť, ani na tvorbu pracovných miest.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskych spoločenstiev

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

3. Problematika návrhu právneho predpisu :

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

-sekundárnom:

smernica Európskeho parlamentu a rady 2000/35/ES z 29. 6. 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách.

b) nie je upravená v práve Európskej únie,

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca: bezpredmetné,

b) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení: bezpredmetné,

c) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia: bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie : bezpredmetné

6. Gestor (spolupracujúce rezorty) : bezpredmetné.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie.

2.Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.

5.Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

B.Osobitná časť

K bodu 1 (§ 369 ods. 1)

Platná právna úprava úrokov z omeškania bola nevyhnutnosťou transpozície smernice Európskeho parlamentu a rady 2000/35/ES z 29. 6. 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách do slovenského právneho poriadku. Stalo sa tak zákonom č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. 2. 2004. Aplikačná prax potvrdzuje, že v súvislosti s prijatou právnou úpravou sú vyvolávané nezanedbateľné komplikácie v súdnom konaní. Zvýšila sa prácnosť spracovania petitu žaloby vzhľadom na nutnosť zohľadnenia všetkých zmien výšky úrokov z omeškania za obdobie od vzniku omeškania. Pri dlhšie trvajúcom omeškaní dochádza aj k neprehľadnosti petitu spracovávaného na mnoho riadkov. Prácnosť narastá v prípade, keď ide o viacej žalovaných plnení s odlišnou dobou splatnosti alebo ak došlo už k čiastočnému plneniu, či plneniu v splátkach a tiež keď plnenie sa má započítať najprv na úrok z omeškania a až potom na istinu. Vyčíslovaním úroku sa prácnosť len znásobuje. Ak súdne konanie trvá dlhšie než do konca kalendárneho polroka, v ktorom došlo k podaniu žaloby a medzitým dôjde k zmene úrokovej sadzby, je potrebné meniť aj petit.

Problém je možné demonštrovať na nasledovnom prípade a to pritom ide o zaplatenie len jedného plnenia (jednej faktúry):

-navrhovaný výrok by mohol pri uplatňovaní sumy 10.000,- Sk na základe žaloby podanej 30. 9. 2006 so zákonným úrokom od 15. 2. 2004 do dňa rozhodnutia znieť: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku 10.000,- Sk s ročným úrokom z omeškania zo sumy 10.000,- Sk vo výške 16 % od 15. 2. 2004 do 30. 6. 2004 vo výške 14,5 % za obdobie od 1. 7. 2004 do 31. 12. 2004, vo výške 14 % za obdobie od 1. 1. 2005 do 30. 6. 2005, vo výške 13 % za obdobie od 1. 7. 2005 do 30. 6. 2006 a vo výške 13,5 % za obdobie od 1. 7. 2006 do rozhodnutia súdu“.

Právna úprava a to vrátane tej, ktorej cieľom je transponovať príslušnú smernicu EÚ, nesmie nadmerne komplikovať postup účastníkov konania a postup súdu, musí byť zrozumiteľná a jej aplikácia súdmi musí byť v záujme právnej istoty jednoznačná a stabilná.

Z tohto dôvodu sa navrhuje zjednotenie právnej úpravy týkajúcej sa výšky úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch a v obchodno-právnych vzťahoch s tým rozdielom, že v obchodno-právnych vzťahoch bude favorizovaná dohoda o výške úrokov. Ak by dlžníkom bol spotrebiteľ, ktorý dohodol obchodné právo (§ 262 ods. 1 Obchodného zákonníka), výška úrokov z omeškania bude čerpať svoj základ obligatórne v občianskoprávnej úprave.

Výhody navrhovanej právnej úpravy:

◊zjednotenie právnej úpravy týkajúcej sa výšky úrokov z omeškania v občianskoprávnych a v obchodno-právnych vzťahoch,

◊tak účastníci konania (spravidla veritelia žalobcovia) v žalobách, ako aj súdy vo výrokoch svojich rozhodnutí nebudú musieť „kúskovať“ obdobie omeškania presahujúce polrok podľa vývoja základnej úrokovej sadzby NBS. Tým, že sa využije pre veriteľov priaznivejšia právna úprava (10 + základná úroková sadzba oproti smernici 7 + základná úroková sadzba), bude spravidla umožnené využiť základnú úrokovú sadzbu platnú odo dňa omeškania na celé obdobie omeškania.

Smernica predpisuje len výsledok, ktorý má byť dosiahnutý, zatiaľ čo metódy a formy dosiahnutia tohto cieľa zostávajú na vôli štátov.

◊úprava výšky úrokov z omeškania vo vykonávacom predpise umožní flexibilným spôsobom zareagovať v budúcnosti zmenou právnej úpravy v menej náročnejšom legislatívnom procese.

Článok 3 odsek 1 písmeno d) smernice 2000/35/ES z 29. 6. 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách: „výška úroku z omeškania (zákonná sadzba), ktorú je dlžník povinný zaplatiť, sa rovná hodnote úrokovej sadzby uplatňovanej Európskou centrálnou bankou na jej poslednú hlavnú refinancujúcu operáciu vykonanú pred 1. kalendárnym dňom príslušného polroka (referenčná sadzba) zvýšenej minimálne o 7 percentuálnych bodov (marža), pokiaľ nie je v zmluve určené inak. Pre členský štát, ktorý sa nezúčastňuje tretej etapy hospodárskej a menovej únie, je vyššie uvedená referenčná sadzba zhodná so sadzbou stanovenou jeho národnou centrálnou bankou. V oboch prípadoch sa referenčná sadzba platná v prvý kalendárny deň príslušného polroka použije počas nasledujúcich 6 mesiacov“.

Smernica sa vzťahuje na všetky platby uskutočnené ako odplata za obchodné transakcie

Obchodné transakcie smernica definuje ako transakcie medzi podnikmi alebo medzi podnikmi a orgánmi verejnej správy, ktoré vedú k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb za odplatu.

Postavenie spotrebiteľa nemôže byť rozdielne s ohľadom na režim zákona, ktorý zvolí spravidla dodávateľ (podnikateľ) v typovej zmluve. Výška úrokov z omeškania je podľa predpisov občianskeho práva výškou kogentnou, pričom všeobecne sa uznáva, že najvyššiu výšku úrokov z omeškania nie je možné prekročiť. Z dôvodu zabezpečenia cieľa vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov (porovnaj napr. čl. 153 zmluvy o založení ES) je vhodné ustanoviť maximálnu výšku úrokov z omeškania, a to odlišne práve pre prípady spotrebiteľských zmlúv zvažujúc aj ustanovenia smernice 93/13/ES o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ale aj ustanovenia smernice 2000/35/ES o omeškaných platbách v obchodných transakciách. Za spotrebiteľa je treba považovať aj podnikateľa za stavu, že do vzťahu s dodávateľom vstúpil nie za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti. Nie je významné to, že osoba je držiteľom oprávnenia na podnikanie ale významný je obsah právneho vzťahu (do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky č. III. ÚS 140/99).

V praxi boli zaznamenané dohodnuté úroky enormne vysoké aj vo vzťahu k spotrebiteľom napríklad 0,5 % na deň, čo predstavuje 182,5 % ročne. Tu je preto potrebné stanoviť rovnaký princíp ako pri úprave Občianskeho zákonníka.

Navrhovaná zmena Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v praxi vyrieši najpálčivejší problém a tým je zisťovanie výšky úrokov pri obchodných sporoch. Doterajšia dikcia § 369 Obchodného zákonníka bola v tomto nejasná a spôsobovala obchodným sudcom problémy pri praktickom výpočte výšky úroku z omeškania. Pri zmene ustanovenia sa predkladateľ chcel vyporiadať aj s odlišným znením a počítaním sankcií z omeškania podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka. Preto sa tento inštitút zjednocuje pre spory vyplývajúce z obchodného aj civilného kódexu a nanovo bude upravený v nariadení vlády. Zmena sa vyporiadala aj s európskou legislatívou, ktorá upravuje omeškania v obchodných transakciách a to konkrétne Smernica 2000/35/ES.

Návrh je benevolentnejší a umožňuje dohodnúť si v rámci zmluvného vzťahu podnikateľ-podnikateľ i viac, ako to stanovuje smernica. Takáto úprave je však so spomenutou európskou legislatívou v súlade, nakoľko takýto postup predpokladá Čl. 6 Smernice: „Členské štáty môžu zachovať alebo uviesť do účinnosti ustanovenia, ktoré sú pre veriteľov výhodnejšie ako ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou.“

Ak sa dostane do zmluvného vzťahu s podnikateľským subjektom spotrebiteľ, bude limitácia úrokov z omeškania, pevná a jej výška určená predpismi občianskeho práva (Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z).

Od navrhovanej zmeny si predkladateľ sľubuje hlavne zjednodušenie práce sudcov pri výpočtoch úrokov z omeškania, kde už nebudú musieť každý polrok aplikovať inú sadzu NBS, čo pri viacerých pohľadávkach s rôznou dobou splatnosti, spôsobuje predlžovanie súdneho konania na úkor účastníka.

K bodu 2 (§ 735)

Vypustenie uvedeného ustanovenia sa navrhuje vzhľadom na novonavrhované znenie § 369 ako aj na skutočnosť, že uvedenou zmenou sa sleduje zjednotenie občianskoprávnej a obchodnoprávnej úpravy úrokov z omeškania. Naviac predkladateľ nevidí dôvod, prečo by bolo potrebné ponechanie osobitnej úpravy výpočtu úrokov z omeškania pre obchodné záväzkové vzťahy s medzinárodným prvkom.

Na základe vykonanej zmeny sa na obchodno-záväzkové vzťahy s medzinárodným prvkom v prípade aplikácie slovenského práva (na použitie ktorého odkáže kolízna norma medzinárodného práva súkromného, resp. aplikáciu ktorého si ako rozhodné právo pre ich zmluvný vzťah strany dohodli) bude aplikovať § 369 odsek 1 Obchodného zákonníka, ktorý odkáže, s výnimkou prípadu existujúceho špeciálneho dojednania v zmluve, na použitie predpisov občianskeho práva. Týmto predpisom je Občiansky zákonník, konkrétne jeho ustanovenie § 517 odsek 2 text za bodkočiarkou, ktoré odkazuje určenie výpočtu výšky úrokov z omeškania a poplatku z omeškania na vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

K otázke primeranosti úrokov z omeškania vo vzťahu k spotrebiteľovi predkladateľ zdôrazňuje, že ide o spotrebiteľa a pre porovnanie v „biznis“ vzťahoch, v prípade absencie dohody Európska únia odporúča ešte nižšie úroky z omeškania a to 7 % + základná úroková sadzba.

K bodu 3 (§ 768f)

Intertemporálne ustanovenie má za cieľ vyporiadať vzťah starej a novej právnej úpravy. Nová právna úprava úrokov z omeškania bude dopadať len na právne vzťahy, z ktorých vzniklo omeškanie a ktoré nastali po nadobudnutí účinnosti návrhu zákona. Pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľa v súvislosti s omeškaním zo vzťahov pred nadobudnutím účinnosti návrhu zákona, predkladateľ dáva do pozornosti neprimerané sankcie, ako neprimeranú zmluvnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách v § 53 Občianskeho zákonníka a inštitút dobrých mravov, na ktoré prihliada sudca a s ktorými súvisí absolútna neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka).

K článku II (účinnosť)

Účinnosť sa navrhuje na 15. januára 2009, nakoľko 1. januára 2009 (dňom zavedenia eura v Slovenskej republiky) nadobúda účinnosť zákon č. 659/2007 Z. z., ktorým sa novelizuje aj § 735 Obchodného zákonníka.

Bratislava, 18. jún 2008

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Štefan Harabin v. r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu