Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 506/2013 účinný od 01.01.2014

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺ ňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) Ministerstvo životné ho prostredia Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013.

Predkladaný návrh zákona je zameraný na plnenie programového vyhlásenie vlády SR na roky 2012-2016, pod◊a ktorého vláda pripraví súbor nástrojov na riešenie náhrad za obmedzenia, ktoré vznikajú vlastníkom pozemkov v chránených územiach. Sú◊asne je zameraný na plnenie uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 471 z 24. mája 2006 a uznesenia vlády č. 224 z 9. apríla 2008, zabezpečenie dostatočnej transpozície vybraných člá nkov smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín v platnom znení a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane vo ľne žijúceho vtáctva a odstránenie nedostatkov v právnej úprave zákona, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.

Návrh zákona obsahuje predovšetkým novú úpravu ná hrady za obmedzenia bežného obhospodarovania pozemkov, a v rámci nej súbor zmluvných nástrojov súvisiacich so zabezpečením starostlivosti o chránené územia V súčasnom legislatívnom systéme ochrany prírody jednoznačne dominuje prikazovacia a represívna funkcia štátu pri určovan í toho, čo je potrebné chrániť, v ktorých lokalitách, akým spôsobom a ako to bude dotknutým vlastníkom kompenzované. Najmä v poslednom menovanom prípade je potrebné legislatívne výrazne posilniť mo žnosť dohody s vlastníkom a zmeniť direktívny prístup štátu k vlastníkovi na konsenzuálny a partnerský. Výhody z toho plynúce budú v posilnení dôvery k záujmom ochrany prírody zo strany vlastn íka, posilnenie jej postavenia z hľadiska efektívnosti a účinnosti jej pôsobenia v spoločnosti, posilnenie právnej vynútiteľnosti jej inštitútov a v neposlednom rade väčšej flexibilite jej uplatň ovania na konkrétne prípady. Systém kompenzácií zahàňa zámenu pozemkov, zmluvnú starostlivosť, výkup pozemkov, nájom pozemkov a náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania. Každú z uvedených mo žností bude možné použiť samostatne na každý typ chráneného územia.

Na základe poznatkov a potrieb z aplikačnej praxe sa navrhuje nová úprava regulácie nepôvodných a inváznych druhov rastlín a živočíchov a nová ú prava postupu pri vyhlasovaní chránených území, vrátane prechodu kompetencie vyhlasovať chránené územia z orgánov ochrany prírody na vládu Slovenskej republiky vzhľadom na dopady na verejné financie sú visiace s uplatňovaním náhrad za obmedzenia na vyhlásených chránených územiach. Upravuje sa postup pri stanovení vy ššieho verejného záujmu v súlade s článkom 6 smernice o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijú cich živočíchov a rastlín (úloha z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 471 z 24. mája 2006) a upravujú aj ustanovenia týkajúce sa všeobecnej ochrany druhov živočíchov, ochrany biotopov európskeho a biotopov národného významu, ochrany chránených živočíchov a ochrany drevín, stráže prírody, výkonu štátneho dozoru, náhrady škody spôsobenej určenými živočíchmi a definuje sa pôsobnosť Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zá konmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

Upresňuje sa vymedzenie predmetu zákona vzhľadom na komplex cieľov ochrany prírody a krajiny daných úpravou zákona pri zohľadnení ďalších aspektov spojených s ich uplatňovaním.

K bodom 2 až 9

Vymedzujú sa základné pojmy, ktoré sa ďalej používajú v zákone, a ktoré je potrebné náležite zadefinovať pre správnu aplikáciu jednotlivých ustanovení zákona. Definície pojmu „biotop“ sa upravuje za účelom jednoznačného rozlíšenia “prírodných biotopov” a “biotopov druhu”, pričom ide o prevzatie pojmu a defin ície z čl. 1 písm. b) smernice Rady č. 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej len „smernica o biotopoch“).

K bodu 10

Ustanovuje sa povinnosť správcov vodných stavieb a líniových stavieb zriaďovať vhodné technické alebo stavebné konštrukcie a zariadenia umožňujúce migráciu živočíchov v miestach, ktoré sa križ ujú s ich migračnými trasami za účelom udržiavania a obnovovania migračnej priechodnosti vodných tokov a krajiny.

Migrácie sú jedným zo základných životných prejavov a potrieb rýb a niektorých ďalších druhov vodných organizmov, vrátane chránených druhov európskeho významu. Okrem krátkodobých, č asovo obmedzených migrácií, je migračná priechodnosť vodných tokov významná aj pre viaceré ohrozené druhy rýb, ktorých populácie sú v súčasnosti rozbité vodnými stavbami (prekáž kami) do viacerých izolovaných málopočetných mikropopulácií, ktoré z dlhodobého hľadiska nie sú schopné samostatne existovať. Ich prepojenie obnovením migračnej priechodnosti je preto nevyhnutné pre dosiahnutie priaznivého stavu týchto druhov. Potreba zachovania migračnej priechodnosti krajiny platí aj pre terestrické druhy živočíchov a to najmä pre stavovce. Súčasná právna úprava nerieši tento probl ém dostatočne konkrétne a v praxi nie je dostatočne účinná, aby tento problém riešila.

Líniové stavby, hlavne diaľnice a rýchlostné komunikácie, predstavujú pre voľne žijúce živočíchy bariéry spôsobujúce fragmentáciu ich životného prostredia a populácií. V menšej miere sú takouto prekážkou aj železničné trate. Táto fragmentácia sa v osídlení krajiny európskeho typu stáva jedným z hlavných činiteľov limitujúcich celý rad živočíšnych druhov. Fragmentá cia je chápaná ako rozdelenie prírodných lokalít s výskytom druhov rastlín a živočíchov na menšie a viac izolované jednotky. Samotná premávka, ktorá spôsobuje usmrcovanie a rušenie živočí chov a znečistenie okolia efekt fragmentácie zosilňuje.

Bariéry tvorené komunikáciami majú charakter dlhých línii, ktoré zver nemôže žiadnym spôsobom obísť. Dôsledkom existencie dopravných koridorov je teda fragmentácia krajiny, ale taktiež fragmentá cia populácie druhov, ktoré ju obývajú. Stále hustnúca sieť diaľnic a rýchlostných komunikácií doplnená o železničné koridory, tak postupne vytvára z pôvodne súvisle prechodnej krajiny, systé m vzájomne izolovaných „ostrovov“. Následkom fragmentácie prostredia sú populácie živočíchov ohrozované súborom vplyvov označovaných ako tzv. ostrovný efekt. Malé izolované populácie sa zlož ito vyrovnávajú s prirodzenými výkyvmi početnosti (vyvolanými napríklad osciláciou klímy, živelnými pohromami, epidémiami a pod.), v dlhodobej perspektíve sa môže prejaviť i nedostatočná genetická rozmanitosť izolovaných populácii.

Predmetom riešenia je stret medzi biotickou zložkou (fauna) a technickou (komunikácia). Výsledné riešenie by malo vzájomne rešpektovať vstup oboch zložiek, s tým, že škála technických riešení má v äčšiu možnosť flexibility ako milióny rokov sa formujúce biologické vzťahy. Migrácia zvierat a technické riešenie komunikácie predstavujú zložité systémy a každé vzájomné križovanie má svoje špecifiká. Základným princípom pri riešení priechodnosti na konkrétnych úsekoch a objektoch je kombinácia a rešpektovanie všeobecných zásad a individuálneho prístupu ku každému križovaniu v snahe maximálne zohľadniť lokálne danosti. Návrh a realizácia opatrení, ktoré zabezpečia dostatočnú priechodnosť cestnej a železničnej komunikácie sú dôležité aj s ohľadom na bezpečnosť dopravy a zamedzenie kolízií dopravných prostriedkov.

K bodom 11 až 13, 20, 21, 22, 43, 47, 53, 55, 57, 68, 69, 74, 91, 92 až 102, 104 až 120, 133 až 147, 165, 166, 167,

Ide o legislatívno - technické úpravy nadväzuj úce na nové úpravy. K niektorým podrobnejšie V bode 21sa upravuje kompetencia pre okresný úrad v sídle kraja k § 13 ods. 3 písm. b), § 14 ods. 3 písm. b) a § 15 ods. 3, vzhľadom na presun kompetencií vyhlasovať dotknuté chránené územia na vlá du Slovenskej republiky (ďalej len “vláda”.).

V bode 22 je legislatívno technická úprava nadväzujúca na § 7a a § 7b.

V bode 68 sa upravuje postup zápisu do štátneho zoznamu vzhľadom na presun kompetencií vyhlasovať dotknuté chránené územia na vládu SR.

V bodoch 92 až 102 sú legislatívno - technické ú pravy v kompetencií ministerstva v nadväznosti na vykonané úpravy.

V bodoch 104 až 110 sú legislatívno - technické úpravy kompetenci í okresného úradu v sídle kraja v nadväznosti na vykonané úpravy, vrátane určenia jeho príslušnosti na rozhodovanie vo veciach finančnej náhrady.

V bodoch 111 až 118 sú legislatívno - technické ú pravy kompetencií okresného úradu v nadväznosti na vykonané úpravy, vrátane úpravy v písm h), ktorou sa spresňuje vyhradenie pôsobnosti okresného úradu vo vzťahu k obci a presun kompetencie z obce, pokiaľ ide konanie podľa § 47 ods. 7.

V bodoch 119 až 120 sú legislatívno - technické úpravy kompetencií obce v nadväznosti na vykonané úpravy. V bodoch 134 až 147 sú legislatívno - technické úpravy v skutkových podstatách sprá vnych deliktov a priestupkov nadväznosti na vykonané úpravy. V bode 167 ide o aktualizáciu smerníc v transpozičnej prílohe.

K bodu 14

Upravujú sa podmienky, za splnenia ktorých sa vyžaduje súhlas orgá nu ochrany prírody na vykonanie činnosti, ktorou môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu a náležitosti tohto súhlasu. Vo vzťahu k výnimká m zo súhlasu (§ 6 ods. 5) sa vykonávajú len legislatívno technické úpravy.

K bodom 15 a 16

Nanovo sa upravujú ustanovenia zákona týkajúce sa regulácie rozširovania nepôvodných druhov a odstraňovania inváznych druhov rastlín a živočíchov. Potreba prísnej kontroly introdukcie nepôvodný ch druhov vyplýva z Dohovoru o ochrane voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor), ktorý pre Slovensko nadobudol platnosť v roku 1997. V roku 1999 zasadnutie Stáleho vý boru prijalo odporúčanie zvážiť možnosť odstránenia populácií ohrozujúcich biologickú diverzitu a v roku 2003 Stály výbor Bernského dohovoru odporúčaním č. 99/2003 schválil Európsku strat égiu pre nepôvodné invázne druhy, s dôrazom aj na primeranú legislatívu v zmluvných stranách dohovoru. Opatrenia na elimináciu konkrétnych inváznych nepôvodných druhov rastlín a živočíchov sú predmetom viacerých samostatných odporúčaní Stáleho výboru Bernského dohovoru. Regulácia introdukcie nepôvodných druhov je aj predmetom článku 22 písm. b) smernice o biotopoch a čl. 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (ďalej len „smernica o vtákoch“).

Vplyvom rozmanitých antropogénnych činností na prírodné prostredie dochádza k nežiaducim zásahom, narúšaniu a následným zmenám v celkovom charaktere prírody a krajiny. Neustále sa zniž uje diverzita druhov a ich spoločenstiev. Èlovek svojimi aktivitami prispieva nielen k redukcii druhového bohatstva, ale podieľa sa tiež na šírení nepôvodných druhov. Mnohé z týchto druhov predstavujú váž ne nebezpečenstvo vzhľadom na svoje expanzívne vlastnosti a schopnosť rýchlo sa šíriť a osídľovať stále nové a nové stanovištia. Najagresívnejšie z týchto druhov sú schopné úplne zmeniť a vytlačiť zo stanovíšť domáce biocenózy a nahradiť ich novými sekundárnymi spoločenstvami vyznačujúcimi sa nízkou druhovou diverzitou.

Z aplikačnej praxe doterajšieho zákona vyplynulo, že zisťovanie „pôvodcu šírenia“ je problematické a prakticky takmer nemožné, keďže ním môže byť abiotický faktor (vietor, voda a pod.) alebo biotický faktor (človek, živočíchy), čo vedie k tomu, že odstraňovanie inváznych druhov na náklady „pôvodcu šírenia“ je nerealizovateľné. Navrhuje sa preto, aby za odstraňovanie invá znych druhov bol zodpovedný vlastník, správca alebo užívateľ pozemku. Pojem užívateľ pozemku zahàňa nájomcu, alebo iné osoby, majúce právo užívať pozemok (právo zodpovedajú ce vecnému bremenu). Doteraz bol zoznam inváznych druhov spracovaný len pre rastliny, ktoré však majú odlišné socio-ekologické postavenie v spoločnosti ako živočíchy, preto sa inv ázne druhy živočíchov riešia samostatným ustanovením, ktoré upravuje ich reguláciu. V prípade, že zoznam inváznych druhov bude obsahovať nové druhy, bude vo vykonávacom predpise riešená situá cia, aby vlastník mal dostatočný časový priestor na ich odstránenie. V prípade vzniku nebezpečenstva škodlivých následkov na prírode, orgán ochrany prírody upozorní na výskyt inváznych druhov a nás ledne nariadi vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi vykonať potrebné opatrenia na ich odstránenie. V prípade nečinnosti pozemku pri plnení povinnosti odstraňovať invázne druhy môže orgá n ochrany prírody alebo ním poverená osoba vykonať odstránenie inváznych druhov rastlín na náklady vlastníka alebo užívateľa pozemku.

K bodom 17 až 19

Upravuje sa a dopĺňa výpočet konaní, v ktorých orgány ochrany prírody uplatňujú záujmy ochrany prírody ako dotknuté orgány formou vyjadrenia. Ide o situácie, keď osobitný predpis buď priamo v rá mci daného konania vyžaduje vyjadrenie orgánu ochrany prírody, alebo osobitný predpis orgánu rozhodujúcemu o veci ukladá tomuto orgánu povinnosť konfrontácie predmetu konania s dotknutými orgánmi a z povahy veci je zrejmé, že orgán ochrany prírody je dotknutým orgánom. V nadväznosti na úpravu § 9 ods. 3 sa dopĺňa kompetencia okresného úradu upozorňovať stavebné úrady na výskyt chránených ž ivočíchov na stavbách v súvislosti s plánovanými činnosťami, ktoré sú predmetom konaní podľa § 9 ods. 1 písm. c) až f).

K bodom 23 až 37, 39, 40, 41, 42, 44, 64 až 66,

V § 17 ods. 1 sa spresňuje výpočet kategórií chránených území o národnú prírodnú pamiatku a národnú prírodnú rezerváciu a dopĺňa sa nová kategória – obecné chránené ú zemie, ktoré sa definuje v § 25a. V § 17 ods. 1 sa ďalej upravuje všeobecný rozsah predmetu ochrany chránených území a v tejto súvislosti sa vypúšťa sa územie medzinárodného významu vzhľ adom na jeho nové zadefinovanie v odseku 11. V § 17 ods. 10 sa upravuje spôsob určenia stupňa ochranného pásma v prípade zonácie chráneného územia, keď jeho určenie nie je v zmysle zákonných ustanovení možné.

V ostatných odsekoch § 17 a následných novelizačných bodoch 29 až 37, 39 a 40, 42, 44, 64 až 66 sa komplexne upravuje presun kompetencií na vyhlasovanie chránených území z orgánov ochrany prírody na vlá du SR, vzhľadom na dopady na verejné financie súvisiace súvisace uplatňovaním náhrad z titulu určenia podmienok ochrany na vyhlásenom chránených území.

K bodu 38

Vzhľadom na osobitnú úpravu nájmu jaskyne v zákone sa ustanovuje, že na nájom jaskyne sa nebude vzťahovať zákon č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

K bodom 45 a 46

Úpravou § 28 sa sleduje určenie postupu pre stanovenie vyššieho verejného záujmu v súlade s článkom 6 smernice o biotopoch. Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 793 z 11. novembra 2009 k NATURA 2000 bol schvá lený návrh postupu pre stanovenie vyššieho verejného záujmu v súlade s článkom 6 smernice o biotopoch. Toto uznesenie ukladá ministrovi životného prostredia uplatniť návrh postupu v zákone o ochrane prí rody a krajiny s tým, že sa majú stanoviť všeobecné podmienky preukázania verejného záujmu z titulu ochrany prírody a krajiny v konkrétnom prípade, ak ide o činnosti, pri ktorých môže dôjsť k poš kodeniu alebo zničeniu biotopov európskeho významu alebo biotopov národného významu. Súbeh záujmov ochrany prírody a krajiny sa môže stretávať napríklad so záujmami rozvoja cestovného ruchu, dobý vania a využívania nerastných surovín, energetiky, rozvoja cestnej a železničnej infraštruktúry, udržiavania zamestnanosti, vytvárania pracovných príležitostí a pod. Verejný záujem, ako aj súbeh viacer ých verejných záujmov a stanovenie prevažujúceho verejného záujmu je nutné posudzovať „od prípadu k prípadu“. V zmysle článku 6 smernice o biotopoch môže byť verejný záujem ochrany súst avy NATURA 2000 prevážený iným verejným záujmom. Ak verejný záujem zamýšľaného plánu alebo projektu preváži verejný záujem ochrany sústavy NATURA 2000, možno ho povoliť. Podmienkou pri nemož nosti realizácie iných alternatívnych riešení je realizácia tzv. kompenzačných opatrení, ktorými sa primerane nahradí negatívny vplyv na území NATURA 2000, ktorý vznikne pri realizácii zamýšľané ho plánu alebo projektu.

K bodom 48 až 51

Nanovo sa upravujú zakázané činnosti vo vzťahu k chráneným živočíchom (§ 35 ods. 1 a 2) a s tým súvisiace legislatívno technické úpravy § 35. Predovšetkým sa odstraňujú nelogické rozdiely v podmienkach ochrany voľne žijúcich vtákov a ostatných chránených živočíchov, ktoré dostatočne neumožňovali zabezpečenie náležitej ochrany najmä voľne žijúcich druhov vtákov vr átane ohrozených druhov európskeho významu. V § 35 ods. 4 ide o spresnenie znenia ustanovenia týkajúceho sa lovu vybraných druhov voľne žijúcich vtákov v súlade so smernicou Euró pskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva.

K bodu 52

Upravuje sa znenie ustanovenia, ktoré sa týka nájdených chránených živočíchov v súlade s poslednou novelou zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 54

Ustanovenie týkajúce sa povoľovania výnimiek z druhovej ochrany sa upravuje v súlade s článkom 16 smernice o biotopoch zohľadňujúc formálne oznámenie Európskej komisie vydané v rámci konania č. 2012/4003, podľa ktorého tým, že ustanovenia § 40 zákona sa neuplatňujú na druhy vtákov, ktoré môžu by ť predmetom lovu, slovenské právne predpisy a ich uplatňovanie porušujú ustanovenia čl. 9 smernice o vtákoch.

K bodu 56

Na základe poznatkov z praxe sa z podmienok na vydanie súhlasu na zriadenie a prevádzkovanie botanickej záhrady alebo arboréta vypúšťa požiadavka na zamestná vanie osoby so stanovenými kvalifikačnými predpokladmi.

K bodom 58 až 63

Na základe poznatkov z praxe sa upravuje ustanovenie § 47, najmä prípady, kedy sa súhlas na výrub drevín nevyžaduje (§ 47 ods. 4). V odseku 7 sa upravuje nanovo postup orgánu ochrany prírody v prípadoch, keď povinnosť výrubu vyplýva z osobitných predpisov. V odseku 8 sa komplexne upravujú podmienky, ktoré musia byť splnené pred vykonaním výrubu dreviny.

K bodom 67 a 73

Cieľom úpravy v § 50 bolo spresnenie postupu vyhlasovania chránených území. Upravuje sa postup posudzovania návrhu na vyhlásenie chráneného územia ešte pred oznámením zámeru, vrátane jeho posúdenia z hľadiska jeho ekologických, ekonomických a sociálnych vplyvov, ktoré vykoná organizácia ochrany prírody. V tejto súvislosti sa v § 54 ods. 13 upravuje povinnosť vyhotovovateľa prerokovať so známymi vlastníkmi správcami a nájomcami projekt ochrany (ktorý je odborným podkladom pre vyhlásenie chráneného ú zemia). Postup po oznámení zámeru sa upravuje najmä s cieľom prerokovať s vlastníkmi možnosti riešenia spôsobu poskytnutia náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania a prípade dohody uzavrieť s vlastn íkom zmluvu o budúcej zmluve na niektorú z foriem náhrad podľa § 61 ods. 1 písm. a) až d). V § 50 ods. 9 sa upravuje, že chránené územia so štvrtým a piatym stupňom ochrany na pozemkoch v neštátnom vlastníctve bude možné vyhlásiť len so súhlasom vlastn íka pozemku. Ak by nevyhlásením chráneného územia alebo jeho zóny so štvrtým stupňom ochr any a piatym stupňom ochrany na pozemkoch v neštátnom vlastníctve došlo k narušeniu celkovej koherencie sústavy NATURA 2000 možno súhlas vlastníka pozemku nahradiť rozhodnutím orgánu ochrany prírody. K tomuto odseku sa vzťahuje prechodné ustanovenie (§ 104b ods. 6), podľa ktorého súhlas podľa § 50 odsek 9 sa nevyžaduje, ak ide o územia medzinárodného významu (§ 17 ods. 11) a o územia sústavy chránených území (§ 28 ods. 2) zaradené v zoznamoch schválených vládou do účinnosti tohto zákona. Primeranie sa upravuje aj postup pri zrušení chráneného územia.

K bodom 70 a 71

Upravuje sa presun kompetencie na organiz áciu ochrany prírody vzhľadom na to, že v praxi vykonávala označovanie chránených území.

K bodom 75 až 81

Zavádza sa nový typ dokumentá cie ochrany prírody a krajiny - programy starostlivosti o druhy rastlín a živočíchov, ktoré budú podkladom na zabezpečenie starostlivosti o druhy európskeho významu a druhy národného významu.

Komplexne sa upravuje dokumentácia ochrany prírody a krajiny týkajúca sa programov starostlivosti o chránené územie a postup pri jej vypracovaní v súvislosti s jej prepojením s programami starostlivosti o lesy. V záujme zabránenia duplicity sa vykonáva úprava v § 54 ods. 4 písm. b) a ods. 8 s cieľom rozlíšiť me dzi programom starostlivosti o územie medzinárodného významu, pred jeho vyhlásením za chránené územie, a po vyhlásení, kedy sa na neho uplatňuje program starostlivosti o chránené územie. V súvislosti s uvedenými zmenami sa vykonávajú príslušné legislatívno - technické úpravy § 54.

K bodom 82 až 84

Upresň uje sa pojem výskum odkazom na osobitný predpis. V § 56 ods. 4 sa nanovo upravujú povinnosti oprávnených osôb pri odovzdávaní správ o výsledkov výskumu. V novelizačnom bode 84 sa upravuje sa, že na vyhlas ovanie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny podľa § 50 a území európskeho významu podľa § 27 a 28 môžu byť použité iba výsledky výskumu vykonávaného v sú lade s odsekmi 2 až 6. V tejto sú vislosti sa upravuje prechodné ustanovenie, podľa ktorého § 56 ods. 7 sa nepoužije pri prehodnotení chránených území vyhlásených do účinnosti tohto zákona (teda pri ich prehodnotení alebo pri ich zonácii) z dôvodu, že podmienka, ž e ak niekto využíva výsledky výskumu na vyhlasovanie chránených území musí byť preukázané, že s výskumom súhlasil vlastník je nová.

K bodu 85

Rozširuje sa rozsah miest na ktoré sa nebude vzťahovať právo na voľný prechod cez pozemky. Ide o miesta, kde obmedzenie alebo zákaz prechodu vyplýva z tohto zákona a osobitných predpisov.

K bodu 86

Na základe poznatkov a potrieb z praxe sa upravujú mož nosti vyberania vstupného a účel jeho využitia. Pokiaľ ide o vyberania vstupného do chránených území v zastavanom území obce, uvedené sa v praxi bude týkať najmä sprístupnených jask ýň.

K bodom 87 a 88

Nanovo sa upravujú ustanovenia o poskytovaní náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania. Princíp, na ktorom je súčasné ponímanie uplatňovania tejto náhrady postavené, vychádza z maximálnej snahy o vyplatenie úplnej náhrady, tzn. o vyplatenie rozdielu medzi príjmom z obhospodarovania pozemku bez obmedzení vyplývajúcich zo zákona a príjmom, ktorý vzniká z využívania pozemku, na ktorom sa uplatňujú obmedzenia vyplývajúce zo zákona. Súčasný systém však neumožňuje možnosť dobrovoľného zmluvného vzťahu pri riešení obmedzení a požiadaviek ochrany prírody v chránených územiach. N áhrada za obmedzenie obhospodarovania ustanovená v § 61 zákona je jediná reálna možnosť riešenia oprávnených nárokov vlastníkov pozemkoch v chránených územiach. Možnosť výkupu pozemkov v treť om až piatom stupni ochrany prostredníctvom predkupného práva štátu podľa ustanovenia § 63 zákona sa v praxi vôbec neuplatnila. Na základe skúsenosti z praktického uplatňovania súčasného riešenia ná hrad za obmedzenie bežného obhospodarovania z dôvodov ochrany prírody bolo identifikovaných viacero problematických okruhov, ktorými sú najmä zložitý administratívny rámec, nevhodné časové rieš enie pri uplatňovaní nárokov na náhradu, absencia možnosti dobrovoľného vzťahu medzi vlastníkom a štátnou ochranou prírody, primeranosť výšky náhrad k obmedzeniu a neriešenie zodpovednosti za stav chr áneného územia.

Pož iadavka na zabezpečenie efektívneho nastavenia nových pravidiel ochrany prírody a nástrojov na riešenie ná hrad za obmedzenia z titulu ochrany prírody vo vzťahu k vlastníkov pozemkov v chránených územiach sa rieši v novom znení § 61, ktoré má povahu spoločných ustanovenia, a v nových ustanoveniach § 61a až 61e, ktoré upravujú jednotlivé nástroje na riešenie náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania, ktorými sa, okrem už uplatňovanej finančnej náhrady (§ 61e), rozumie zámena pozemku za iný vhodný pozemok vo vlastníctve štátu, ak je možná (§ 61a), nájom pozemku (§ 61b), výkup pozemkov do vlastníctva štátu (§ 61c) a zmluvná starostlivosť (§ 61d). Ich vzájomný vzťah je daný princípom, že patrí vlastníkovi finančná náhrada, ak nedošlo k uzavretiu zámennej zmluvy, nájomnej zmluvy, kú pnej zmluvy alebo zmluvy o starostlivosti a dochádza v dôsledku obmedzení a opatrení vyplývajúcich zo z ákazov a iných podmienok ochrany prírody a krajiny ustanovených týmto zákonom alebo na jeho základe k obmedzeniu bežného obhospodarovania (§ 61e ods. 1).

Inštitút finančnej náhrady sa nanovo upravuje v § 61e, pričom osobou oprávnenou na uplatnenie nároku na finančnú náhradu môže byť nájomca pozemku, namiesto vlastníka, ak sú splnené podmienky podľa odseku 5.

Pri zmluvnej starostlivosti sa na činnosti vykonávané v súvislosti so zabezpečením starostlivosti o chránené územie a jeho ochranné pásmo uvedené v zmluve o starostlivosti sa nebudú vzťahovať zákazy a nebudú vyžadovať súhlasy v rámci druhého až štvrté ho stupňa ochrany (podobne ako pri činnostiach ktoré vykonáva Štátna ochrana prírody pri SR pri zabezpečovaní starostlivosti o osobitne chránené časti prírody a krajiny).

Náležitosti žiadosti o vyplatenie finančnej n áhrady ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom ministerstvo. Spôsob výpočtu finančnej náhrady, spôsob určenia výšky nájomného a výšky odplaty za zmluvnú starostlivosť ustanoví vláda nariadením. Podmienky, práva a povinnosti vo vzťahu k nájmu, zmluvnej starostlivosti, zámeny a výkupu sa upravujú zmluvami, a spoločný rámec pre ich určenie pri jednotlivých zmluvných typoch, ako aj postup pri uzatváraní zmlúv, si v rámci sú činnosti dohodnú správcovia pozemkov vo vlastníctve štátu s ministerstvom a organizáciou ochrany prí rody. Splnomocňovacie ustanovenie zákona, týkajú ce sa vydania všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý ustanoví o podmienky zámeny, výkupu, nájmu a zmluvnej starostlivosti k (§ 61 ods. 8) sa uplatní len v prípade, ak sa v aplikačnej praxi preukáže potreba zakotvenia určitých podrobností právnym predpisom.

K bodu 89

Rozširujú sa výnimky zo zákazu prevodu vlastníctva štátu k pozemkom v územiach s tretím, štvrtým a piatym stupňom ochrany v nadväznosti na nový inštitút zámeny pozemkov podľa § 61a.

K bodu 90

Ustanovenie sa spresňuje v nadväznosti na zistenú nejednoznačnosť výkladu v praxi, týkajúcu sa zániku alebo zachovania predkupného práva voči ďalšiemu nadobúdateľovi.

K bodu 103

Upravuje sa pôsobnosť Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, ktorá je odbornou organizáciou ochrany prírody zriadená Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky. Štátna ochrana prí rody Slovenskej republiky už v súčasnosti plní úlohy vyplývajúce zo zákona, ktoré sú určené pre organizácie ochrany prírody zriadené Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky. Vzhľ adom na rozsah a význam zákonom delegovaných úloh a kompetencií, ktoré bude Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky uplatňovať vo vzťahu k ďalším subjektom, ktoré sa na ňu budú obracať so svojimi oznámeniami, žiadosťami alebo podnetmi, je nevyhnutné osobitne upraviť jej postavenie v rámci samostatného ustanovenia zákona.

K bodu 121

Kompexne sa upravuje ustanovenie týkajúce sa výkonu štá tneho dozoru, na základe poznatkov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe, napríklad absencia úpravy vysporiadania sa s prípadnými námietkami proti zisteniam alebo postupu pri skončení výkonu štátneho dozoru, absencia určenia, aké materiály majú byť vypracované o vykonanom štátnom dozore, alebo ako má postupovať orgán ochrany prírody vykonávajúci štátny dozor, ak bol uplatnený nesúhlas (ná mietka) so zisteniami alebo s opatreniami orgánu ochrany prírody.

K bodom 122 až 126

Vypúšťa sa povinnosť vydať členovi dobrovoľnej stráže prírody rovnošatu, čo sa v doterajšej praxi nerealizovalo, ako aj súvisiace ustanovenia týkajúce sa oprávnenia nosiť rovnošatu. Rovnošatu člena stráže prírody budú oprávnení nosiť len zamestnanci organizácie Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, ktorý budú mať oprávnenia člena stráže prírody.

K bodom 127 a 129

V nadväznosti na nové úpravy určitých konaní sa dopĺňajú výnimky v § 81 ods. 2 tam, kde je to účelné vzhľadom na povahu veci. Správny poriadok sa nebude vzťahovať na vydanie súhlasné ho stanoviska podľa § 47 ods. 7 a na vyhlasovanie, zmenu alebo zrušovanie chránených území s výnimkou postupu podľa § 50 ods. 6.

K bodom 130 a 131

Upravuje sa lehota na zverejnenie oznámenia o začatí správneho konania na internetovej stránke orgánu ochrany prírody. Dopĺňa sa výpočet konaní v § 82 ods. 7 o konanie o finančnej náhrade podľa § 61e.

K bodu 148

Na základe poznatkov o problémoch súvisiacich s možnosťami postihov za trestný čin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 Trestného zákona bola akceptovaná požiadavka na doplnenie úpravy, umožň ujúcej použitie spoločenskej hodnoty drevín aj na vyčíslenie spoločenskej hodnoty lesných porastov rastúcich v území s tretím stupňom ochrany.

K bodom 149 až 161

Na základe poznatkov z doterajšej praxe sa upravuj ú podmienky, za splnenia ktorých je možné poskytnúť náhradu škody spôsobenú určenými živočíchmi a rozsah náhrady. Úprava náhrady škôd vychádza z princípu, že náhrada š kody by sa mala uhrádzať v prípadoch, ak boli vykonané preventívne opatrenia zabraňujúce vzniku škody. Osobitnou komoditou a zväčša aj najvyššou položkou z celkovej výšky škôd, ktorá si vyž aduje dodržiavanie špecifických podmienok uplatňovania a preukazovania výšky škôd je škoda vzniknutá na rybách chovaných na hospodársky účel. Pri škodách na rybách spôsobených voľne žij úcimi vtákmi sa náhrada bude poskytovať len v prípade, ak nebola orgánom ochrany prírody celoročne povolená výnimka z podmienok druhovej ochrany podľa § 35 ods. 1 písm. a) až c).

V zmysle úlohy vyplývajúcej z bodu B.1. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 224 z 9. apríla 2008, ktorým bolo uložené vypracovať návrhy na zmeny a doplnenia právnych predpisov v súvislosti s nahradení m minimálnej mzdy ako referenčnej veličiny inou referenčnou veličinou, sa bude výpočet náhrady škody na živote fyzickej osoby odvíjať od priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodá rstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok.

K bodu 162

Ustanovuje sa právna fikcia súhlasné ho vyjadrenia pri schvaľovaní programu starostlivosti o lesy v prípade, ak orgán ochrany prírody nevydal vyjadrenie v zákonom stanovenej lehote.

K bodu 163

Z dôvodu potreby náležitej ochrany vodných biotopov a mokradí, ktorá vyplýva aj z medzinárodných dohovorov a smerníc Európskej únie na úseku ochrany voľne žijúcich živočíchov a voľne rast úcich rastlín, sa ustanovuje povinnosť dohody na zásadách údržby vodných tokov v chránených územiach.

K bodu 164

V nadväznosti na nové úpravy sa upravujú prechodné ustanovenia. Osobitne bolo potrebná prechodná úprava vo vzťahu inváznym druhom živočíchov, nepôvodným druhom drevín, vo vzťahu k vyhlasovaniu chrá nených území, konaniam o náhradách za obmedzenie bežné ho obhospodarovania, nároku na vyplatenie finančnej náhrady v prípade programov starostlivosti o lesy a k podmienkam použitia výsledkov výskumu pri vyhlasovaní ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny.

K Èl. II

Po dohode s Úradom geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky sa navrhuje úprava oslobodenia od správnych poplatkov.

K Èl. III

Ide o opravu odkazu na nariadenie Rady (ES) č. 338/97. V novelizačnom bode 15 zákona č. 447/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa v súvislosti s vedeckým orgánom Slovenskej republiky zaviedlo nové znenie odkazu 43a) na „Èl. 2 písm. q) nariadenia (ES) č. 338/97“. Nedopatrením predmetný odkaz 43a) zostal a nebol opravený v § 12 ods. 21 zákona č. 15/2005 Z. z.

K Èl. IV

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januá ra 2014.

V Bratislave 26. septembra 2013

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter Žiga v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu