Zákon o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 5/2004 účinný od 15.01.2010 do 28.02.2010

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

21

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o pobyte cudzincov, je transpozícia nových prá vnych predpisov Európskej únie a taktiež riešenie niektorých problémov, ktoré sa vyskytli v aplikačnej praxi. Takmer všetky navrhované zmeny možno rozdeliť do troch oblastí – zmeny v udeľovaní ví z, v udeľovaní jednotlivých druhov pobytov a v administratívnom vyhosťovaní a zaisťovaní cudzincov.

Vzhľadom na schválenie Vízového kódexu Spoločenstva sa vypúšťajú niektoré ustanovenia o vízach; v zákone zostane iba základná úprava udeľovania schengenských víz (prevažne kompetenčné ustanovenia - ustanovujú sa napr. orgány príslušné na zrušenie a odvolanie víza) a právna úprava pre udelenie národného (v súč asnosti dlhodobého) víza (ktorých vydávanie nespadá pod vízový kódex a každý členský štát si postup ich vydávania určuje sám). Vypúšťajú sa tiež duplicitné ustanovenia upravujú ce pozvanie.

Zmeny v udeľovaní pobytov vychádzajú prevažne z poznatkov z aplikačnej praxe. Upravuje sa okruh cudzincov, ktorým sa bude udeľovať prechodný pobyt na účel podnikania – tento druh pobytu bude možné udeli ť aj osobám konajúcim v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva. Pri prechodnom pobyte na účel zamestnania sa navrhuje, aby určité skupiny cudzincov (prevažne pôjde o cudzincov, ktorí sú vyslaní na ú zemie Slovenskej republiky), nemuseli do 90 dní pobytu žiadať o povolenie na pobyt (budú môcť pracovať hneď po príchode na naše územie a žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt na úč el zamestnania si podajú na policajnom útvare). Obdobný postup (nevyžadovanie povolenia na pobyt do 90 dní od vstupu) sa navrhuje aj pri študentoch a cudzincoch vykonávajú cich osobitnú činnosť. Títo cudzinci budú oprávnení vstúpiť na naše územie (a zdržiavať sa tu max. 90 dní) na základe udeleného víza.

V rámci konania o udelenie povolenia na trvalý pobyt sa zjednocujú niektoré ustanovenia s obdobnými ustanoveniami pri udeľovaní prechodného, resp. tolerovaného pobytu. Ide napr. o doplnenie dô vodov na zamietnutie žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt.

Pri tolerovanom pobyte z dôvodu rešpektovania súkromného a rodinného života cudzinca sa navrhuje explicitne uviesť, ktoré kategórie cudzincov nemôžu požiadať o tento druh pobytu. Ide o cudzincov, ktorí spĺňajú podmienky na udelenie iného druhu pobytu. Taktiež sa navrhujú zaviesť nové dôvody, kedy sa pobyt cudzinca považuje za tolerovaný na území Slovenskej republiky. Okrem toho sa navrhuje, aby sa cudzinec nemohol odvolať proti udeleniu a predĺženiu tolerovaného pobytu; teda de facto proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovuje jeho žiadosti.

Najviac zmien v predkladanom návrhu sa týka šiestej časti zákona o pobyte cudzincov – administratívneho vyhostenia a zaistenia. V súlade so smernicou 2008/115/ES sa upravujú základné ustanovenia administratí vneho vyhostenia, vrátane pojmu, zavádza sa povinnosť poskytnúť cudzincovi na jeho žiadosť písomný preklad hlavných častí rozhodnutia, a to v jazyku, o ktorom sa predpokladá, že mu rozumie. Opätovne sa zav ádza odkladný účinok pre odvolanie proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení a stanovuje sa nová lehota pre vycestovanie cudzinca. Dopĺňajú sa nové skutočnosti, ktoré bude policajný útvar brať do ú vahy pri rozhodovaní o administratívnom vyhostení; pôjde napr. o zdravotný stav cudzinca alebo o cudzinca, ktorý je zraniteľnou osobou.

Navrhuje sa, aby policajný útvar mohol predĺžiť lehotu zaistenia najviac o ďalších 12 mesiacov. Počas doby zaistenia cudzinca budú mať zástupcovia mimovládnych organizácií prí stup do útvarov policajného zaistenia pre cudzincov, ktorý bude podliehať súhlasu riaditeľa zariadenia. Policajný útvar poučí cudzinca o jeho právach a povinnostiach a toto poučenie bude opakovať v pravidelný ch intervaloch. Rovnako ako pri vyhostení, aj pri zaistení sa bude venovať osobitná pozornosť zraniteľným osobám; cudzinci mladší ako 15 rokov budú mať pri pobyte v zariadení nad 180 dní prístup k vzdelaniu.

Predkladaný návrh obsahuje tiež novelu zákona o správnych poplatkoch, v ktorej sa upravujú položky sadzobníka spr ávnych poplatkov súvisiace so zmenami v čl. I (udeľovanie víz). Novela zákona o Policajnom zbore upravuje napr. pôsobenie príslušníkov polície iného štátu na území Slovenskej republiky alebo niektoré detaily úkonov Policajného zboru s cudzím prvkom. Po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR je súčasťou predkladaného návrhu aj novela zákona o službách zamestnanosti, v ktorej sa navrhuje čiastočne modifikovať okruh cudzincov, ktorí nepotrebujú povolenie na zamestnanie.

Návrh predkladaného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky prijatými v oblasti pobytu cudzincov.

Návrh zákona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Doložka

o posúdení vplyvov

1.Vplyvy na verejné financie:

Predkladaný návrh zákona nepredpokladá negatívny dopad na verejné financie. Zníženie poplatku za pred ĺženie krátkodobého víza nemá vplyv na príjem štátneho rozpočtu, keďže víza sa v praxi nepredlžujú. Oslobodenie od poplatku za udelenie víza pre rodinných príslušníkov obč anov SR obdobne nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet, pretože vzhľadom na odlišný výklad pojmu "rodinný príslušník občana EHP" (čo sa predkladaným návrhom jednoznačne urč uje) medzi MZV SR a MV SR sa poplatok od tejto kategórie osôb do cca septembra 2008 nevyberal. Podľa odhadu MZV SR sa za celý rok 2008 udelilo max. 1000 víz rodinným príslušníkom občanov SR, avšak veľká časť z nich je príslušníkmi štátov, s ktorými EÚ uzatvorila liberalizačné dohody s vízovým poplatkom 35 €.

2.Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických os ôb:

Predkladaný návrh zákona nepredpokladá negatívny dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sfé ry a iných právnických osôb.

3.Vplyvy na životné prostredie:

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Vplyvy na zamestnanosť:

Predkladaný návrh nepredpokladá negatívny vplyv na zamestnanosť.

5.Vplyvy na podnikateľské prostredie:

Predkladaný návrh zákona nepredpokladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektor ých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Euró pskych spoločenstiev

-primárnom

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (Hlava IV - Vízová, azylová, prisťahovalecká politika a iné polotiky, ktoré sa týkajúvoľného pohybu osôb)

sekundárnom

- smernica Rady 2001/40/ES z 28. mája 2001 o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štá tnych príslušníkov tretích krajín (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kap. 16/zv. 04) - smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24. 12. 2008), - smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apr íla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004),- smernica Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s pr íslušnými orgánmi (Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 19/zv. 7),- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidl ách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex Schengenských hraníc), (Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006) v platnom znení, - nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorý m sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex), (Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009),- nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslu šníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1 9/zv. 04) v platnom znení.

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo S údu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

napr. v rozsudkoch C-100/01 Ministre de l'Intérieur proti Aitor Oteiza Olazabal, C-136/03 Georg Dörr proti Sicherheitsdirektion für das Bundesland Kärnten a Ibrahim Ü nal proti Sicherheitsdirektion für das Bundesland Vorarlberg, C-215/03 Salah Oulane proti Minister voor Vreemdelingenzaken en Integratiem, C-241/05 Nicolae Bot proti Préfetdu Val-de-Marne, C-291/05 R. N. G. Eind ... .

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa urč enia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca

- lehota na prebratie smernice 2008/115/ES je do 24. decembra 2010, okrem čl. 13 ods. 4, ktorý je potrebné prebrať do 24. decembra 2011 a ktorý patrí do vecnej pô sobnosti Ministerstva spravodlivosti SR, - lehota na prebratie smernice 2001/40/ES bola do dňa pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii, - lehota na prebratie smernice 2004/81/ES bola do 6. augusta 2006, - lehota na prebratie smernice 2004/38/ES bola do 30. apríla 2006.

b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení

Európska komisia zaslala Slovenskej republike formálne oznámenie, ktorým začala konanie o porušení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva podľa článku 226 vo veci neprebratia smernice Rady 2001/40/ES z 28. mája 2001 o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych príslušníkov tretí ch krajín.

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

- smernica 2001/40/ES bola prebratá do zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s výnimkou neuvedenia smernice v transpozičnej prílohe a neúplnej notifikácie Európskej komisii, - smernica 2004/81/ES bola v transpozičnej lehote úplne prebrat á do zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, - smernica 2004/38/ES bola v transpozičnej lehote prebratá do zákona č . 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Euró pskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republikyMinisterstvo vnútra Slovenskej republikyMinisterstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republikyMinisterstvo š kolstva Slovenskej republikyMinisterstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

Èl. I

K bodu 1 [§ 2 písm. d)]

Vzhľadom na zavedenie možnosti uloženia zákazu vstupu policajným útvarom na hraničnom priechode a o zaznamenaní tohto cudzinca do evidencie nežiaducich osôb (§ 57 ods. 6 a 14) je potrebné upraviť aj definí ciu nežiaducej osoby.

K bodu 2 [§ 2 písm. j)]

Navrhovaným znením sa zosúlaďuje pojem dobrovoľný návrat so smernicou 2008/115. Cudzinec, ktorý sa rozhodne pre dobrovoľný návrat sa môže vrátiť do krajiny, ktorú si sám vyberie. Podmienkou je, že t áto krajina ho musí prijať.

K bodu 3 [§ 2 písm. k) až m)]

Zavádza sa nový pojem; v súlade so smernicou 2008/115 sa ustanovuje, kto bude na účely zákona považovaný za zraniteľnú osobu.

Vzhľadom na doterajšie rozdiely pri výklade legislatívnej skratky „rodinný príslušník občana Európskeho hospodárskeho priestoru“ sa navrhuje explicitne zadefinovať tento pojem a zaradiť ho medzi základné pojmy zákona o pobyte cudzincov. Pojem „rodinný príslušník občana EHP“ nadväzuje na základný pojem „Európsky hospodársky priestor“, pričom na účely zákona o pobyte cudzincov medzi štá ty EHP nepatrí Slovenská republika, a teda samozrejme ani občan SR nie je na účely tohto zákona občanom EHP. Návrh vychádza z aplikačnej praxe, kedy napr. cudzinka, ktorej bolo vydané rozhodnutie o administratí vnom vyhostení a určený zákaz vstupu, sa po sobáši s občanom SR dožaduje, aby jej bolo rozhodnutie zrušené podľa § 61 ods. 2 s tým, že sa stala zvýhodnenou cudzinkou, t. j. rodinným príslušní kom občana EHP. Za občana EHP zákon považuje iba cudzinca, štátneho príslušníka niektorého zo štátov EHP, a nie občana SR, ktorého pobyt na území SR nie je možné upraviť zákonom o pobyte cudzincov. Takýto výklad je v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov.

K bodu 4 (§ 3 ods. 2)

Ide o legislatívno-technickú zmenu v nadväznosti na nahradenie doterajšej legislatívnej skratky „Európsky hospodársky priestor“ pojmom „Európsky hospodársky priestor“.

K bodu 5 (§ 4 ods. 2)

Podľa čl. 4 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) sa môž e povoliť prekračovanie vonkajšej hranice aj mimo hraničného priechodu. Podmienkou je existencia požiadavky osobitnej povahy, vydanie povolenia v zmysle národnej legislatívy a aby to nebolo v rozpore so záujmami verejné ho poriadku a vnútornej bezpečnosti členských štátov.

K bodom 6 a 7 (§ 8, 12 až 14)

Vzhľadom na prijatie Vízového kódexu Spoločenstva sa navrhuje nanovo upraviť vízovú problematiku. Keďže Vízový kódex ruší a nahrádza Spoločné konzulárne pokyny, mení sa aj poznámka pod č iarou. Jednoznačne sa ustanovuje, že cudzincom sú vydávané dva typy víz – schengenské a národné, pričom prevažná časť úpravy schengenských víz je vo Vízovom kódexe, ktoré je ako nariadenie EÚ priamo aplikovateľné. Preto sa vypúšťajú ustanovenia, ktoré budú prijatím Vízového kódexu duplicitné a v § 13 sa ustanovujú prevažne kompetencie pre jednotlivé orgá ny Slovenskej republiky na vykonávanie konkrétnych úkonov podľa Vízového kódexu. Èlenské štáty majú možnosť okrem vydávania spoločných – schengenských – víz, vydávať aj svoje n árodné víza, pričom postup ich vydávania si má každý členský štát určiť vnútroštátnou úpravou. V § 12 a 14 sa preto ustanovujú podmienky na udelenie národného víza, doklady, ktoré je potrebné k žiadosti predložiť a základné procesné postupy zastupiteľského úradu. V súlade s vízovým kódexom sa bude možné odvolať proti neudeleniu schengenského víza, jeho zruš eniu alebo odvolaniu od 5. apríla 2011, pretože ustanovenia čl. 32 ods. 2 a 3 a čl. 34 ods. 6 a 7 vízového kódexu nadobudnú účinnosť o rok neskôr. Na rozdiel od schengenských víz, pri národných ví zach sa ponecháva doterajšia úprava neoznamovania dôvodov neudelenia víza, ako aj nemožnosť odvolať sa proti jeho neudeleniu. Víza budú vydávané, tak ako doposiaľ ministerstvom zahraničných vecí v súč innosti s ministerstvom vnútra, okrem naliehavých prípadov, keď hlavne z technických príčin nie je možné zabezpečiť stanovisko ministerstva vnútra.

V súvislosti s vydávaním národných víz sa tiež ustanovujú doklady, ktoré je potrebné k žiadosti priložiť. Ide predovšetkým o cestovný doklad, doklad potvrdzujúci účel pobytu a doklad o zdravotnom poistení. Ïalšími dokladmi, ktoré bude potrebné priložiť podľa účelu pobytu v individuálnych prípadoch sú napríklad doklad o finančnom zabezpečení, prípadne doklad o spô sobe dopravy.

K bodu 8 (§ 14a)

Keďže Vízový kódex ruší aj nariadenie Rady (ES) č. 415/2003, je potrebné upraviť poznámku pod čiarou.

K bodom 9 až 11 (§ 15)

Pozvanie overené policajným útvarom je jedným z podporných dokladov v rámci posudzovania žiadosti o udelenie víza a zastupiteľský úrad ho nemusí od cudzinca vyžadovať. Overené pozvanie môže zastupite ľský úrad vyžadovať tak pri udeľovaní schengenského víza, ako aj národného. Overenie pozvania podlieha bezpečnostnej previerke, ktorú vykonáva ministerstvo vnútra. Navrhuje sa ustanoviť, že policajný útvar môže overiť pozvanie iba po predchádzajúcom súhlase ministerstva vnútra (po vykonaní bezpečnostnej previerky), ktorým je viazaný.

K bodu 12 (§ 19)

Navrhovanou zmenou sa ustanovuje, že povolenie na prechodný pobyt na účel podnikania je možné udeliť okrem živnostníka iba cudzincovi, ktorý koná v mene spoločnosti alebo družstva. Ide najmä o členov š tatutárnych orgánov alebo prokuristov, ktorí však nie sú s danou právnickou osobou v pracovnoprávnom vzťahu, ale vykonávajú svoju činnosť pre spoločnosť napr. na základe mandá tnej zmluvy. Potreba zmeny vyplynula z aplikačnej praxe, kedy o tento druh pobytu žiadali spoločníci firiem a takýmto spôsobom prenikali na trh práce.

K bodu 13 (§ 20 ods. 3)

Navrhuje sa, aby určité kategórie cudzincov nemuseli mať prechodný pobyt na účel zamestnania do 90 dní od ich vstupu na územie SR. Ide najmä o cudzincov, ktorí sú na územie SR vyslaní svojím zamestnávate ľom na prevažne krátky čas, pričom rovnakú možnosť by mal pracovník strategického investora. Títo cudzinci by mohli začať pracovať hneď po vstupe na naše územie s podmienkou, že budú mať vydan é povolenie na zamestnanie, ak sa vyžaduje podľa zákona o službách zamestnanosti. Vstúpiť a zdržiavať sa na našom území budú títo cudzinci oprávnení na základe udeleného víza. Tá to zmena je akceptovaním požiadavky strategických investorov, ktorým súčasná právna úprava spôsobuje problémy pri zabezpečovaní plynulosti výroby, ako aj dohodou medzi Ministerstvom zahraničných vecí SR a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

K bodu 14 (§ 21 ods. 3)

Podľa súčasnej právnej úpravy cudzinec nepotrebuje povolenie na pobyt, ak jeho štúdium nepresiahne 90 dní. Ak je prijatý na štúdium na dlhšiu dobu, musí počkať, kým mu policajný útvar udelí povolenie na pobyt. Navrhovanou zmenou sa umožní študentovi, ktorý je prijatý na štúdium na dlhšiu dobu ako 90 dní, začať študovať hneď po tom, ako legálne vstúpi na naše územie.

K bodom 15 a 16 [§ 22 ods. 1 písm. e), g), h)]

Navrhovanou zmenou sa rozširuje možnosť udeliť povolenie na prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti o liečenie a dobrovoľnícku činnosť. Potreba zmeny vyplynula z aplikačnej praxe, kedy cudzinci, ktorý ch liečenie trvalo dlhšie ako 90 dní v jednom polroku, museli žiadať o tolerovaný pobyt. Keďže môže ísť o cudzincov, ktorí sú napr. imobilní alebo ktorých stav vyžaduje prítomnosť ďalš ej osoby, umožňuje sa tento druh pobytu získať aj osobe, ktorá sprevádza osobu na liečení. Èo sa týka dobrovoľníckej činnosti, nie vždy je zastrešená programami vlády SR alebo EHP, preto je potrebné , aby táto činnosť zameraná prevažne na prácu s deťmi, bola explicitne uvedená v zákone.

K bodu 17 (§ 22 ods. 3)

Touto zmenou sa sleduje rovnaký cieľ ako zmenou v § 21 ods. 3.

K bodu 18 (§ 24 ods. 2)

Navrhovanou zmenou sa umožní všetkým študentom prijatým na štúdium na školu v Slovenskej republike, aby si podali žiadosť o prechodný pobyt na policajnom útvare na našom území. Podľa súč asne platnej legislatívy majú túto možnosť iba študenti, ktorí študujú v rámci programov vlády SR alebo Európskeho hospodárskeho priestoru (osobitná činnosť).

K bodu 19 [§ 24 ods. 4 písm. b)]

Podľa § 21 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov sú cudzinci s povolením na prechodný pobyt na účel štúdia oprávnení na území SR podnikať. Súčasné znenie zákona o pobyte cudzincov im neumožň uje po ukončení štúdia podať na území SR žiadosť o povolenie na pobyt na účel podnikania (tzn. zmeniť účel pobytu), hoci podnikateľskú činnosť vykonávajú už niekoľko rokov. Sú teda n útení v prípade ukončenia štúdia prerušiť podnikateľskú činnosť, vycestovať mimo územie SR a podať si príslušnú žiadosť na zastupiteľskom úrade SR. Navrhovaná zmena zjednodušuje pr ávne postavenie takýchto cudzincov.

K bodu 20 (§ 24 ods. 6)

Podľa súčasnej právnej úpravy si môže na území SR podať žiadosť o pobyt cudzinec, ktorý zastupuje alebo pracuje pre zahraničného investora a zároveň je občanom členského štátu Organizá cie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Navrhuje sa, aby mali túto možnosť aj zástupcovia a zamestnanci významných zahraničných investorov, ktorých štáty nepatria k uvedenej organizácii.

K bodu 21 (§ 25 ods. 1)

Navrhuje sa možnosť pre zastupiteľské úrady Slovenskej republiky neprijať žiadosť o udelenie povolenia na pobyt, ak cudzinec pri jej podaní nepreukáže účel, na ktorý žiada o povolenie pobytu, alebo ak neprilo ží doklad o bezúhonnosti z domovského štátu. Takéto ustanovenie zníži administratívnu zaťaženosť zastupiteľských úradov a následne aj policajných útvarov, ktoré sa nebudú musieť zaobera ť žiadosťou, ktorá nie je doložená základnými dokladmi potrebnými na ďalšie konanie.

K bodu 22 [§ 25 ods. 3 písm. b)]

Podľa súčasnej právnej úpravy je doloženie dokladu potvrdzujúceho bezúhonnosť pri osobitnej činnosti iba fakultatívne. Vzhľadom na to, že ide o štátnych príslušníkov tretích štátov a tento účel sa rozšíril o ďalšie činnosti, navrhuje sa, aby doklad o bezúhonnosti vždy prikladal aj cudzinec, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu na účel osobitnej činnosti. Zároveň sa navrhuje, aby zamestnanci významných strategických investorov nemuseli k žiadosti doložiť výpis z registra trestov SR, ale iba výpis z obdobného registra zo svojho domovského štátu. Bezúhonnosť tejto kateg órie cudzincov na území SR policajný útvar preverí vlastnou činnosťou, pričom si vyžiada odpis z registra trestov podľa § 79 ods. 2.

K bodu 23 [§ 25 ods. 4 písm. j) a k)]

Navrhovaná zmena súvisí s doplnením nových dôvodov na udelenie prechodného pobytu na účel osobitnej činnosti; stanovuje sa doklad, ktorý musí k žiadosti o udelenie povolenia na pobyt priložiť cudzinec, ktor ý žiada o pobyt na účel liečenia alebo dobrovoľníckej činnosti.

K bodu 24 (§ 25 ods. 5)

Ustanovuje sa, že doklad potvrdzujúci, že cudzinec netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie nesmie byť starší ako 30 dní.

K bodom 25 a 26 [§ 26 ods. 2 písm. f) a g)]

Dopĺňa sa dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt z dôvodu úmyselného uvedenia zlých údajov aj o uvedenie neúplných údajov.

Zavádza sa nový dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt, a to ak údaje v cestovnom doklade nezodpovedajú skutočnosti. Ide najmä o prípady, kedy cudzinka po sobáši prijme manž elovo priezvisko, ale cestovný doklad má na pôvodné priezvisko. S takýmto dokladom je možné cestovať, ale pri podávaní žiadosti o povolenie pobytu musia údaje v žiadosti zodpovedať údajom v cestovnom doklade, aby bolo možné ich porovnať. Podľa údajov v cestovnom doklade sa vkladajú údaje o cudzincovi aj do príslušných systémov, to znamená, že nie je možné vložiť do systému nepravdivé údaje.

K bodu 27 (§ 26 ods. 3)

Rozširuje sa okruh osôb, o žiadosti ktorých rozhodne policajný útvar do 30 dní. V súčasnosti sa táto skrátená lehota vzťahuje na študentov a osobitnú činnosť; rozširuje sa o zástupcov a zamestnancov strategických investorov v SR. Zároveň sa navrhuje, aby lehota na rozhodnutie policajného útvaru začala plynúť až po tom, ako bude žiadosť úplná. Táto zmena vyplýva jednak z aplikačnej praxe a taktiež ide o požiadavku investorov, ktorú adresovali ministrovi vnútra.

K bodu 28 (§ 27 ods. 3)

Navrhovaná zmena bude čiastočným riešením praktického problému, kedy cudzincovi, o ktorého žiadosti o obnovenie povolenia na pobyt sa rozhoduje, skončí platnosť dokladu o pobyte. Povolenie na pobyt má cudzinec platné až do rozhodnutia o žiadosti, avšak nemá túto skutočnosť čím deklarovať. Problém nastáva najmä pri cestách do iných členských štátov. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby bolo v zákone explicitne uvedené, že povolenie je platné iba na území Slovenskej republiky. Vycestovávať z nášho územia bude cudzinec iba na vlastné riziko.

K bodu 29 (§ 27 ods. 7)

Navrhuje sa, aby policajný útvar určil cudzincovi, ktorého žiadosť o obnovenie povolenia na prechodný pobyt zamietne, primeranú lehotu na vycestovanie. Táto zmena sa vzťahuje na skutočnosť, ž e povolenie na pobyt sa až do právoplatného rozhodnutia o žiadosti považuje za platné a v prípade, ak sa cudzinec proti zamietnutiu žiadosti odvolá a správny orgán jeho žiadosti nevyhovie, nemá dostatočný čas na vysporiadanie si všetkých záväzkov na našom území, nakoľko jeho legálny pobyt sa končí nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia.

K bodom 30 a 31 [§ 28 písm. h) a j)]

Dopĺňa sa nový dôvod zániku povolenia na prechodný pobyt, a to ak cudzinec zomrel alebo bol vyhlásený za màtveho.

K bodu 32 (§ 37 ods. 4)

Navrhuje sa, aby doklad potvrdzujúci, že cudzinec netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie, nemusel dokladať cudzinec s prechodným pobytom. Cudzinec, ktorému už bolo udelené povolenie na pobyt, musel preukázať, že takouto chorobou netrpí. Ak dôjde ku vzniku choroby po udelení povolenia na pobyt, nie je možné cudzinca administratívne vyhostiť z nášho územia len z dôvodu jeho ochorenia.

K bodom 33 a 34 [§ 38a ods. 3 písm. c) a ods. 4]

Ustanovuje sa nová povinnosť pre cudzinca mladšieho ako 18 rokov, ale staršieho ako 14 rokov, ktorý je dieťaťom cudzinca s trvalým pobytom v SR – priložiť k žiadosti o ďalšie povolenie vý pis z registra trestov. Pre takéhoto cudzinca mladšieho ako 18 rokov sa navrhuje ustanoviť aj povinnosť prikladať k žiadosti doklad potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie (rovnako ako je tomu pri ostatných kategóriách cudzincov). Ide totiž o osobu, ktorá môže získať neobmedzený trvalý pobyt bez toho, aby bola predtým na našom území preverovaná.

K bodu 35 (§ 38a ods. 7)

Ide o riešenie rovnakého problému ako sa navrhuje riešiť zmenou v § 27 ods. 3.

K bodom 36 a 37 [§ 39 ods. 2 písm. d), f) a g)]

Upresňujú sa dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt tak, aby korešpondovali s dôvodmi na zamietnutie žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt (§ 26 ods. 2).

K bodu 38 (§ 39 ods. 3 a 4)

Navrhuje sa, aby sa cudzinec nemohol odvolať proti rozhodnutiu o udelení trvalého pobytu. Vzhľadom na charakter trvalého pobytu je potrebné, aby účinky rozhodnutia nastali dňom, ktorý je v rozhodnutí uvedený ako de ň udelenia povolenia na pobyt.

V odseku 4 sa navrhuje zamietnutie žiadosti o ďalšie povolenie a lehota na vycestovanie riešiť obdobne ako je to pri neobnovení povolenia na prechodný pobyt (§ 27 ods. 7).

K bodom 39 a 40 [§ 41 písm. g) a i)]

Dopĺňa sa nový dôvod zániku povolenia na trvalý pobyt, ak cudzinec zomrel alebo bol vyhlásený za màtveho (rovnako ako pri zániku prechodného pobytu).

K bodom 41 až 43 [§ 42 ods. 1 písm. e) až g)]

Navrhovaná zmena nadväzuje na doplnenie § 39 ods. 2; dôvody uvedené v doterajšom písmene g) budú dôvodmi už na zamietnutie žiadosti o trvalý pobyt [a teda aj dôvodom na zrušenie povolenia na trvalý pobyt pod ľa písmena a)].

K bodu 44 [§ 43 ods. 1 písm. f)]

Navrhuje sa explicitne ustanoviť, komu nemožno udeliť tolerovaný pobyt z dôvodu rešpektovania súkromného a rodinného života. Návrh vychádza z aplikačnej praxe, kedy o tento pobyt žiada napr. manž el cudzinky, ktorý nemá cestovný doklad. Takýto cudzinec má možnosť požiadať o prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, samozrejme za predpokladu, že má (okrem iného) platný cestovný doklad. Pri tolerovanom pobyte podľa písmena f) ide iba o cudzincov, ktorí nemajú zákonnú možnosť žiadať o iný druh pobytu, pretože nespĺňajú podmienky na jeho udelenie (napr. otec dieťaťa, ktorý nie je manželom jeho matky, pretože zákon neumožňuje žiadať o pobyt k dieťaťu). Podmienkou pre udelenie tolerovaného pobytu z dôvodu rešpektovania rodinného a súkromného života je to, ž e nepredstavuje bezpečnostné riziko pre SR (čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).

K bodu 45 (§ 43 ods. 2)

Navrhuje sa rozšíriť dôvody, kedy sa pobyt cudzinca na našom území považuje za tolerovaný pobyt o poskytovanie ústavnej starostlivosti. Návrh vychádza z aplikačnej praxe, kedy hospitalizovaný cudzinec po skon čení povolenia na pobyt, platnosti víza alebo po uplynutí času určeného bezvízovou dohodou, nemôže požiadať o udelenie tolerovaného pobytu z objektívnych dôvodov. Ïalej sa navrhuje, aby sa za tolerovaný pobyt považovalo aj obdobie, kedy policajný útvar posudzuje žiadosť cudzinca o tolerovaný pobyt. Po dohode s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu IOM sa navrhuje možnosť predĺženia obdobia, ktoré sa považ uje za tolerovaný pobyt, ak ide o cudzinca, ktorý požiadal o dobrovoľný návrat a nie je možné jeho vycestovanie v lehote do 90 dní.

K bodu 46 (§ 43 ods. 3)

Ide o explicitné vyjadrenie, že aj žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu sa podáva na úradnom tlačive na policajnom útvare.

K bodu 47 (§ 43 ods. 5)

Navrhuje sa, aby sa cudzinec nemohol odvolať proti rozhodnutiu o dĺžke udeleného tolerovaného pobytu, ako aj o dĺžke jeho predĺženia. Tolerovaný pobyt udeľuje policajný útvar na obdobie podľa zistených skuto čností, ktoré sú dôvodom na jeho udelenie. Ide o pobyt, ktorý má spravidla evidenčný charakter, aby policajný útvar vedel, koľko cudzincov na území SR nemá žiadny pobytový status, ale z rôznych dô vodov nemôžu vycestovať z územia (cudzinec nemá cestovný doklad, jeho zdravotný stav mu neumožňuje cestovať, a pod.). Slovenská republika „trpí“ cudzinca na svojom území do doby, kým pominú preká žky, ktoré mu bránili naše územie opustiť. Cudzinec si nemôže stanoviť dobu, na ktorú mu má byť tolerovaný pobyt povolený alebo predĺžený.

K bodu 48 (§ 43 ods. 6)

Ide o legislatívno-technickú zmenu súvisiacu s vložením nového odseku v predchádzajúcom bode.

K bodu 49 (§ 43 ods. 7)

Podľa platnej právnej úpravy policajný útvar udelí povolenie na tolerovaný pobyt cudzincovi, ktorý je obeťou trestného činu súvisiaceho s obchodovaním s ľuďmi, najviac na 40 dní. Obdobie tolerované ho pobytu sa navrhuje v tomto prípade predĺžiť na 90 dní. Tento návrh je v súlade s Národným programom boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2008 – 2010, ktorý schválila vláda SR v aprí li 2008 (bod 3.1.2), ako aj s odporúčaním Výboru OSN pre drogy a kriminalitu (UN ODC), aby sa zrovnoprávnilo postavenie cudzincov pri poskytovaní ochrany s postavením obetí obchodovania s ľuďmi – občanmi SR.

K bodu 50 (§ 44 ods. 4)

Rozširuje sa dôvod zániku tolerovaného pobytu o vycestovanie cudzinca z nášho územia. Slovenská republika toleruje cudzinca na svojom území iba dovtedy, kým existujú prekážky, ktoré mu bránia vycestovať . Ak cudzinec opustí naše územie, je zrejmé, že žiadne prekážky na vycestovanie už neexistujú.

K bodu 51 až 53 [§ 45a ods. 1 písm. f)]

Z hľadiska zabezpečenia právnej istoty sa navrhuje explicitne uviesť, že občan EHP, ktorý je rodinným príslušníkom občana EHP spĺňajúceho zákonné podmienky, sám tieto podmienky spĺňať nemus í.

K bodom 54 až 56 (§ 45b ods. 2 a 8)

Ide o legislatívno-technické úpravy nadväzujúce na začlenenie pojmu „rodinný príslušník občana Európskeho hospodárskeho priestoru“ medzi základné pojmy v § 2.

K bodu 57 (§ 46 ods. 1)

Navrhuje sa skrátiť lehotu na vydanie dokladu o pobyte na 30 dní. Lehota 60 dní je v súčasnej dobe neaktuálna, pretože bola určená v čase, keď sa doklady vo forme polykarbonátovej karty vyrábali mimo ú zemia SR.

K bodu 58 (§ 46 ods. 2)

Cudzinec k žiadosti o povolenie prechodného pobytu prikladá rôzne doklady, napr. doklad o účele pobytu a doklad o ubytovaní. V praxi sa stáva, že doklad o účele pobytu je vystavený na dlhšiu dobu, ako doklad o ubytovaní. Navrhovanou zmenou sa umožní policajnému útvaru udeliť povolenie na pobyt podľa dokladu o účele pobytu, pričom doklad o pobyte vydajú iba na obdobie, počas ktorého má cudzinec zabezpečené ubytovanie. Po skončení platnosti dokladu o pobyte cudzinec k žiadosti o vydanie nového dokladu priloží iba nový doklad o ubytovaní a policajný útvar mu vydá doklad o pobyte na zostávajúci čas povolené ho pobytu. Tým sa zníži administratívne zaťaženie policajných útvarov a cudzinec nebude musieť žiadať o obnovenie povolenia na pobyt a prikladať opätovne všetky potrebné doklady.

K bodu 59 [§ 49 ods. 1 písm. n)]

Navrhuje sa stanoviť lehotu, v ktorej má cudzinec oznámiť, že zanikol účel, na ktorý mu bolo povolenie na pobyt udelené.

K bodu 60 [§ 49 ods. 1 písm. p)]

Ide o osobitnú povinnosť vycestovania pre cudzinca, ktorý má povolený pobyt v inom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru. Podľa čl. 6 ods. 2 smernice 2008/115 je takýto cudzinec povinný vycestovať z ú zemia SR (dobrovoľne) do štátu EHP, v ktorom má povolený pobyt, ak sa zdržiava na našom území neoprávnene (podľa čl. 21 Schengenského dohovoru sa takíto cudzinci môžu voľne pohybovať po Schengens kom priestore najviac 3 mesiace na základe dokladu o pobyte a cestovného dokladu, ak spĺňajú podmienky vstupu podľa Kódexu schengenských hraníc a nie sú v evidencii nežiaducich osôb).

K bodu 61 (§ 49 ods. 2 písm. a)

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na zmeny v právnej úprave udeľovania víz (§ 8 a 12).

K bodu 62 (§ 49 ods. 4)

V súlade so smernicou 2004/38 sa navrhuje, aby občania EHP a ich rodinní príslušníci nepodliehali povinnosti mať pri sebe cestovný doklad alebo doklad o pobyte. Občanovi EHP a jeho rodinnému príslušníkovi nemô že byť uložená povinnosť, ktorú nemá ani občan SR. V prípade, ak bude potrebné, aby preukázali svoju totožnosť alebo oprávnenosť pobytu, bude policajný útvar postupovať rovnako, ako pri obč anovi SR, v súlade so zákonom o Policajnom zbore.

K bodu 63 (§ 51 ods. 1)

Na vstup do Schengenského priestoru cez vonkajšie hranice sa v prípade občanov tretích krajín s povolením na pobyt v niektorom z členských štátov nevyžaduje vízum (hoci občania danej tretej krajiny ho vo vš eobecnosti potrebujú), ale postačuje doklad o povolení na pobyt vydaný členským štátom.

K bodu 64 (§ 51 ods. 2)

Navrhuje sa upraviť lehotu pre dopravcu, počas ktorej musí dopraviť cudzinca, ktorému bol napr. odopretý vstup, von z územia Slovenskej republiky.

K bodu 65 (§ 51a)

Navrhuje sa doplniť pre prevádzkovateľov letísk niektoré povinnosti, ktorých účelom je zabezpečiť vykonanie hraničných kontrol osôb prilietajúcich alebo odlietajúcich mimo Schengenský priestor. Takáto po žiadavka vyplýva z Kódexu schengenských hraníc, podľa ktorého sa pri prekročení vonkajších hraníc musia všetky osoby podrobiť minimálnej kontrole na zistenie totožnosti a štátni príslušní ci tretej krajiny sa musia podrobiť dôkladnej kontrole (čl. 7). Tieto povinnosti sú v súlade aj s prílohou VI Kódexu schengenských hraníc, ktorá ustanovuje osobitné pravidlá pre rôzne typy hraníc a rô zne dopravné prostriedky používané na prekračovanie vonkajších hraníc členských štátov (bod 2. Vzdušné hranice).

K bodu 66 (§ 53 ods. 1 až 3)

Navrhuje sa určiť konkrétnu lehotu pre splnenie povinností fyzických osôb a právnických osôb.

K bodom 67 a 68 (§ 53 ods. 4 a 6 a § 53 ods. 7 )

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť zamestnávateľovi, aby oznámil policajnému útvaru skončenie pracovnoprávneho vzťahu s cudzincom. V praxi sa vyskytujú prípady, kedy cudzinec neoznámi, že mu skončil pracovnopr ávny vzťah, a tým aj účel pobytu, čo je dôvodom na zrušenie povolenia na pobyt.

K bodu 69 (§ 56 a 57)

V súlade so smernicou 2008/115 sa upravuje pojem „administratívne vyhostenie“ tak, že sa vymedzuje okruh krajín, do ktorých je možné cudzinca vyhostiť, pričom policajný útvar bude musieť v rozhodnutí urči ť aj konkrétnu krajinu (krajiny), do ktorej je cudzinec vyhostený. Zároveň sa zavádza povinnosť policajnému útvaru poskytnúť na žiadosť cudzinca písomný preklad častí rozhodnutia o administratí vnom vyhostení v jazyku, ktorému rozumie. Cudzinca je možné vyhostiť iba z taxatívne uvedených dôvodov, ktoré sa musia premietnuť do správneho rozhodnutia, ktoré ako každé iné správne rozhodnutie musí by ť dostatočne odôvodnené a je aj preskúmateľné súdom.

Vzhľadom na viaceré zmeny sa navrhuje nové znenie ustanovenia o administratívnom vyhostení. Navrhuje sa doplniť do dôvodov administratívneho vyhostenia aj predloženie falošných alebo pozmenených dokladov v konaní podľa zákona o pobyte cudzincov. Dĺžka zákazu vstupu sa v zásade ustanovuje na max. päť rokov; určiť zákaz vstupu do 10 rokov bude možné len v prípade vážneho ohrozenia bezpečnosti štátu.

Vypúšťa sa ustanovenie o tom, že odvolanie proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení nemá odkladný účinok. V súlade so smernicou 2008/115 a podľa § 55 ods. 1 správneho poriadku bude mať teda odvolanie proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení odkladný účinok. Zavádza sa nová lehota, ktorú policajný útvar určí cudzincovi na vycestovanie v rozhodnutí o administratívnom vyhostení z ú zemia SR, pričom sa zároveň ustanovuje za akých podmienok policajný útvar neurčí cudzincovi lehotu na vycestovanie alebo určí lehotu kratšiu ako sedem dní.

V súlade so smernicou 2008/115 sa navrhuje, aby policajný útvar pri rozhodovaní o administratívnom vyhostení bral do úvahy aj zdravotný stav cudzinca, a to nielen cudzinca s trvalým pobytom, ale s akýmkoľvek povolen ím na pobyt.

Ustanovenia o vyhosťovaní občanov EHP sa preberajú zo súčasnej úpravy, keďže na nich sa smernica 2008/115 nevzťahuje a tieto ustanovenia sú prevažne transpozíciou smernice 2004/38.

Navrhuje sa, aby cudzincovi, ktorý pri hraničnej kontrole predloží falošný alebo pozmenený cestovný doklad, alebo doklad inej osoby, bol uložený zákaz vstupu na územie SR na obdobie piatich rokov. Ide o prí pady, kedy cudzinec predloží napr. pozmenený doklad, ale vzhľadom na to, že nevstúpil na územie SR, nie je možné ho administratívne vyhostiť a zakázať mu vstup. Cudzincovi je iba odopretý vstup a ná sledne sa môže pokúsiť prekročiť vonkajšiu hranicu na inom hraničnom priechode. Ak policajný útvar uloží cudzincovi zákaz vstupu na naše územie, navrhuje sa, aby údaje o cudzincovi zaznamenal do evi dencie nežiaducich osôb. Ustanovenie sa nebude vzťahovať na občanov EHP a ich rodinných príslušníkov.

K bodu 70 [§ 59 ods. 1 písm. b)]

V súlade so smernicou 2008/115 sa upresňuje dôvod zabezpečenia výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení policajným útvarom tak, aby pokrýval pojem „riziko úteku“ z tejto smernice.

K bodu 71 (§ 59 ods. 3)

Do ustanovenia o výkone administratívneho vyhostenia leteckou cestou sa dopĺňa aj výkon trestu vyhostenia, pričom pri tomto spôsobe vyhosťovania sa bude postupovať podľa rozhodnutia Rady 2004/573/ES o organizácii spolo čných letov na odsuny štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahujú príkazy na individuálny odsun, z územia dvoch alebo viacerých členských štátov.

K bodu 72 [§ 59 ods. 4 písm. b)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na možnosť predĺženia obdobia, ktoré sa považuje za tolerovaný pobyt, u cudzinca, ktorý požiadal o dobrovoľný návrat.

K bodu 73 (§ 59 ods. 5 a 6)

V súlade so smernicou 2008/115 sa zavádzajú dôvody, kedy policajný útvar dočasne odloží (dočasne pozastaví) výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Policajný útvar je povinný dať cudzincovi p ísomné potvrdenie o dôvodoch odkladu výkonu rozhodnutia a uviesť dobu, na ktorú sa výkon odkladá.

K bodu 74 (§ 59 ods. 7)

V súlade so smernicou 2008/115 sa dopĺňajú dôvody, kedy rozhodnutie o administratívnom vyhostení stráca platnosť.

K bodu 75 (§ 59 ods. 8)

Podľa smernice 2008/115 sa zavádza pre ministerstvo vnútra povinnosť monitorovať výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení a výkon trestu vyhostenia v spolupráci s mimovládnymi organizáciami.

K bodu 76 (§ 59a ods. 2)

Navrhuje sa, aby sa výkon rozhodnutia o vyhostení vydaného iným členským štátom nevzťahoval na občana EHP, nakoľko sa nevzťahuje ani na jeho rodinného príslušníka. Tieto kategórie cudzincov si uplatň ujú voľný pohyb osôb.

K bodu 77 (§ 61 ods. 1)

V súlade so smernicou 2008/115 sa zavádza možnosť zrušiť zákaz vstupu cudzincovi, ktorý preukáže, že vycestoval v lehote určenej v rozhodnutí alebo ak vycestoval v rámci dobrovoľných návratov.

K bodom 78 a 79 (§ 61 ods. 2 a 4)

Navrhuje sa, aby mohol o mimoriadny vstup požiadať aj cudzinec, ktorému bol uložený zákaz vstupu bez administratívneho vyhostenia, pričom ani v tomto prípade sa na rozhodovanie o povolení vstupu nebude vzťahovať spr ávny poriadok.

K bodu 80 (§ 62 ods. 3)

V súlade so smernicou 2008/115 sa zavádza možnosť predĺženia lehoty zaistenia cudzinca o ďalších najviac 12 mesiacov, ak je predpoklad, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon jeho administratí vneho vyhostenia sa tento výkon predĺži, pretože dostatočne nespolupracuje s policajným útvarom alebo pretože jeho domovský štát mešká s vydaním náhradného cestovného dokladu. Predĺžiť lehotu zaistenia však nebude možné u rodín s deťmi a zraniteľných osôb.

K bodu 81 (§ 62 ods. 6)

V nadväznosti na možnosť predĺženia lehoty zaistenia sa ustanovuje oprávnenie podať opravný prostriedok na súd aj proti takémuto rozhodnutiu.

K bodu 82 (§ 62 ods. 7)

Ustanovuje sa, aby sa iné zraniteľné osoby ako maloletí bez sprievodu (ktorí sa nezaisťujú vôbec) mohli zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas.

K bodu 83 [§ 63 písm. a) a b)]

Upravuje sa oznamovanie zaistenia cudzinca zastupiteľskému úradu štátu, ktorého je štátnym príslušníkom tak, aby naša zákonná úprava bola v súlade s čl. 36 ods. 1 písm. b) Viedenského dohovoru o konzulárnym stykoch z roku 1963 (vyhláška č. 32/1969 Zb.), t. j. aby sa zaistenie cudzinca oznamovalo jeho zastupiteľskému úradu len ak o to požiada.

K bodu 84 [§ 63 písm. f) tretí bod]

Vzhľadom na možnosť predĺženia lehoty zaistenia sa stanovuje policajnému útvaru povinnosť prepustiť cudzinca uplynutím lehoty zaistenia.

K bodu 85 [§ 63 písm. g) a h)]

Policajnému útvaru sa ustanovuje povinnosť umožniť vstup do zariadenia pracovníkom mimovládnych organizácií, a to počas celej doby zaistenia cudzinca. Vstup podlieha súhlasu riaditeľa zariadenia. Zároveň je policajný útvar povinný informovať cudzinca, že môže kontaktovať IOM, iné mimovládne organizácie, ako aj UNHCR.

K bodu 86 (§ 64 ods. 5)

Ide o splnomocňovacie ustanovenie, na základe ktorého riaditeľ každého zariadenia pre cudzincov vydá vnútorný poriadok upravujúci bližšie práva a povinnosti cudzincov počas ich umiestnenia v danom zariadení.

K bodu 87 (§ 67 ods. 2)

V súlade so smernicou 2008/115 sa ustanovuje povinnosť policajnému útvaru pravidelne poučovať zaisteného cudzinca, ktorý je umiestnený v zariadení, o jeho právach a povinnostiach. Poučenie vykonáva v jazyku, ktorému cudzinec rozumie.

K bodu 88 (§ 67 ods. 4)

Podľa súčasnej právnej úpravy sa zaistená rodina môže umiestniť spolu na základe rozhodnutia policajného útvaru. Navrhuje sa, aby sa zaistená rodina umiestňovala spolu automaticky.

K bodu 89 (§ 68 ods. 1)

V súlade so smernicou 2008/115 sa zavádza povinnosť venovať osobitnú starostlivosť zraniteľným osobám.

K bodu 90 (§ 70 ods. 2)

V súlade so smernicou 2008/115 sa navrhuje, aby cudzinec mladší ako 15 rokov, ktorý je v zariadení dlhšie ako tri mesiace, mal umožnený prístup k vzdelaniu.

K bodom 91 a 92 (tretia hlava šiestej časti a § 75 ods. 7 až 10)

V leteckej doprave dochádza k situáciám, kedy dopravca z bezpečnostných dôvodov (ak sa osoba agresívne správa alebo existuje predpoklad, že sa tak správať môže) odmieta vykonať prepravu osoby, ktorú má inak (podľa § 51) povinnosť prepraviť. V takýchto prípadoch žiada policajný útvar na hraničnom priechode o zabezpečenie policajnej asistencie počas prepravy tohto cudzinca do cieľovej destinácie, ktorá vš ak nemá oporu v súčasnej legislatíve. Z uvedeného dôvodu ide touto úpravou o snahu mať možnosť v takýchto prípadoch operatívne rozhodnúť o vyslaní policajného sprievodu, a to v čo najkratšom čase, pričom dopravca bude povinný hradiť aj všetky s tým spojené výdavky.

K bodu 93 [§ 76 ods. 1 písm. e)]

Ide o legislatívno-technickú zmenu vzhľadom na doplnenie § 43 o nový odsek 5.

K bodu 94 [§ 77 ods. 1 písm. a)]

Správnym deliktom je aj porušenie povinností dopravcu podľa § 51 ods. 2, preto je potrebné doplnenie aj predmetnej skutkovej podstaty.

K bodom 95 až 98 [§ 77 ods. 1 písm. e) až g), ods. 3 až 5]

Navrhuje sa zavedenie sankcií pre nesplnenie si povinností niektorých právnických osôb podľa tohto zákona a s tým súvisiace potrebné legislatívno-technické úpravy v § 77.

K bodu 99 (§ 78)

Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na zmeny v udeľovaní víz. Na konanie o udelenie víza sa bude vzťahovať predovšetkým Vízový kódex a na tie časti konania, ktoré nie sú upravené Ví zovým kódexom (odvolanie) sa bude vzťahovať správny poriadok.

K bodu 100 (§ 78 ods. 2)

Neuvádzanie podrobného odôvodnenia v uvedených rozhodnutiach je opodstatnené, predovšetkým z dôvodu ochrany utajovaných skutočností. Informácie postupované policajnému útvaru na účely vydania administrat ívnoprávneho rozhodnutia sú informáciami získanými spravodajskou činnosťou, a ako také požívajú ochranu poskytovanú zákonom č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V prípade uvedenia týchto informácií v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je neutajovanou písomnosťou by mohlo dôjsť k vyzradeniu utajovaných skutočností nepovolanej osobe. Navrhované znenie je v súlade s čl. 12 ods. 1 smernice 2008/115. Ide o obdobné ustanovenie ako v zákone č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorš ích predpisov (§ 52 ods. 2).

K bodu 101 (§ 80 ods. 2)

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na nové znenie § 57.

K bodu 102 (§ 80 ods. 3)

Navrhuje sa, aby cudzinec v konaní podľa zákona o pobyte cudzincov prikladal doklady vydané v cudzom jazyku v origináli alebo overenej fotokópii. Návrh vychádza z aplikačnej praxe, kedy cudzinci predkladajú neoverenú fotokópiu dokladov a policajný útvar nemá možnosť overiť jej pravosť.

K bodu 103 (§ 80 ods. 6)

Navrhuje sa, aby cudzinec mladší ako 18 rokov, ale starší ako 15 rokov, mohol samostatne podať žiadosť o obnovenie pobytu a žiadosť o vydanie dokladu. Návrh vychádza z požiadaviek mimovládnych organizácií , ktoré organizujú najmä výmenné alebo študijné pobyty pre cudzincov mladších ako 18 rokov a podávanie žiadostí o obnovenie povolenia na pobyt im spôsobuje veľké problémy najmä s ohľ adom na vzdialenosť SR a štátov, z ktorých deti a ich zákonní zástupcovia pochádzajú.

K bodu 104 (§ 80 ods. 11)

Znenie tohto ustanovenia o poskytovaní vyjadrenia Slovenskej informačnej služby policajnému útvaru sa zosúlaďuje s obdobným ustanovením v zákone o azyle (§ 19a ods. 7), pričom sa umožňuje SIS vstup do evidenci í vedených podľa zákona o pobyte cudzincov.

K bodu 105 (príloha č. 2)

Dopĺňa sa zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Èl. II

K bodu 1 (§ 20a ods. 2)

V súvislosti s prevádzkou Schengenského informačného systému sa vyskytujú prípady zneužívania identity osôb, ktorých osobné údaje sú evidované v Schengenskom informačnom systéme na účel vyp átrania osoby, resp. jej vyhostenia zo schengenského priestoru, hoci sa tieto osoby nedopustili žiadnej trestnej činnosti, v súvislosti s ktorou bol vytvorený záznam v Schengenskom informačnom systéme. V takýchto prí padoch sa osoba, ktorej osobné údaje boli zneužité inou osobou (páchateľom trestnej činnosti), stáva obeťou, ktorá v konečnom dôsledku môže byť obmedzovaná na svojich právach. Za účelom pokrač ovania v pátraní po páchateľovi a súčasne poskytnutia ochrany osobe, ktorej identita bola zneužitá je potrebné odobrať daktyloskopické odtlačky osobe, ktorej identita je zneužitá, a to na základe jej ž iadosti. Daktyloskopické odtlačky sa odoberajú z dôvodu jej presnej identifikácie aj v zahraničí, kde môže dôjsť k jej ďalšej kontrole a pre potvrdenie, že v danom prípade ide o osobu, ktorej identita je zneužívaná a preto nie je dôvod na jej zadržanie, resp. vyhostenie zo schengenského priestoru.

K bodu 2 (§ 34)

Oprávnenia príslušníkov Policajného zboru sú upravené aj v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch, v ktorých chýba povinnosť uposlúchnuť výzvu, pokyn, požiadavku alebo strpieť vý kon oprávnení policajta. Tak je to napríklad v zákone č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 3 (§ 69c ods. 4)

Na účely poskytovania informácií, aké osobné údaje spracúva Policajný zbor o osobe, ktorá o túto informáciu žiada, je nevyhnutné, aby sa žiadateľ preukázal kópiami relevantných dokladov a dokumentov, aby došlo ku korektnej verifikácii a stotožneniu osoby s prípadným záznamom v niektorom z informačných systémov Ministerstva vnútra SR. Uschovávanie poskytnutých kópií identifikačný ch dokladov a kópií dokumentov preukazujúcich vzťah k žiadateľovi je nevyhnutné pre potreby následných kontrol.

K bodu 4 [§ 77b ods. 1 písm. c)]

Podľa rozhodnutia Rady 2008/617/SVV z 23. júna 2008 o zlepšení spolupráce medzi osobitnými zásahovými jednotkami členských štátov Európskej únie v krízových situáciách môžu osobitné zá sahové jednotky pôsobiť aj na území iného ako svojho štátu. Podľa § 67 ods. 3 zákona o Policajnom zbore rozhoduje o nasadení útvaru osobitného určenia prezident Policajného zboru. Vzhľ adom na to sa navrhuje, aby bol prezident Policajného zboru oprávnený aj vyslať týchto príslušníkov Policajného zboru do zahraničia.

K bodu 5 (§ 77c ods. 1)

Rozhodnutie Rady 2008/617/SVV predpokladá možnosť pôsobenia policajtov jedného členského štátu na území iného, avšak rozsah „výkonných právomocí“, ktoré im budú patriť, ponecháva na č lenské štáty. Vzhľadom na široké rozpätie situácií, pri ktorých budú môcť byť využívané spoločné operácie (napr. dopravné akcie, poriadkové hliadky pri športových podujatiach a pod.) nemožno konkretizovať jednotlivé oprávnenia, ktorými budú disponovať policajti iného štátu na našom území. Rozhodnutie Rady 2008/617/SVV však ustanovuje podmienky používania výkonných právomoc í, ktoré musia takíto policajti dodržiavať (riadia sa pokynmi a usmerneniami príslušníka z hostiteľského štátu).

Èl. III

K bodu 1 [položka 26 písm. b)]

Navrhuje sa upraviť správny poplatok za predĺženie víza v súlade s Vízovým kódexom Spoločenstva.

K bodu 2 (poznámka pod čiarou 16b)

Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na zrušenie Spoločných konzulárnych pokynov Vízovým kódexom.

K bodu 3 (položka 240)

Vzhľadom na prijatie Vízového kódexu a na to nadväzujúce zmeny v zákone o pobyte cudzincov, je potrebné nanovo upraviť položku o vízach. Vízový kódex okrem samotnej výš ky poplatkov upravuje aj oslobodenie, zaokrúhľovanie a vrátenie poplatkov, preto bude správny orgán v tomto prípade postupovať podľa nariadenia EÚ a nie podľa všeobecných ustanovení zákona o správnych popl atkoch.

Èl. IV

K bodu 1 [§ 21 ods. 1 písm. a)]

Navrhovaným doplnením sa zabezpečí, aby rovnaké právne postavenie ako občan SR mal aj cudzinec, ktorý je účastníkom právnych vzťahov vznikajúcich podľa zákona o službách zamestnanosti, ktorý nebude potrebovať povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania do 90 dní od vstupu na územie Slovenskej republiky v prípadoch taxatívne určených v § 20 ods. 3 navrhovanej novele zákona o pobyte cudzincov.

K bodom 2 a 3 [§ 22 ods. 7 písm. o) až r)]

Navrhovaná úprava vyplýva z poznatkov praxe, ktoré poukazujú na množiace sa prípady, kedy cudzinci žiadajú o udelenie povolenia na pobyt na účel zamestnania ako spoločníci firiem, pričom využívajú ustanovenie § 22 ods. 7 písm. o) zákona o službách zamestnanosti. Takáto situácia predstavuje riziko pre Slovenskú republiku z hľadiska migračného, ako aj z hľadiska nekontrolovateľného prístupu štá tnych príslušníkov tretích krajín na slovenský trh práce.

Uvedenou úpravou sa obmedzuje skupina cudzincov, u ktorých sa nevyžaduje povolenie na zamestnanie, na tých, ktorí budú vykonávať činnosti pre obchodné spoločnosti, ktorým bola poskytnutá investičná pomoc v zmysle zákona o investičnej pomoci.

Èl. V

Vzhľadom na počet noviel sa v záujme zachovania prehľadnosti zákona navrhuje splnomocniť predsedu NRSR na vydanie úplného znenia zákona o pobyte cudzincov.

Èl. VI

Navrhuje sa účinnosť zákona od 15. januára 2010, okrem ustanovení, ktoré sa viažu na vízový kódex, ktoré nadobúdajú účinnosť 5. apríla 2010.

V Bratislave 30. septembra 2009

Robert FICO v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert KALIÒÁK v. r.

podpredseda vlády a minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

29

4

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Predmetnú právnu úpravu si vyžiadala potreba modernizácie poskytovania služieb zamestnanosti v dôsledku systémových zmien na trhu práce i ako súčasť pripravovaných zmien systémového charakteru v iných oblastiach, najmä v oblasti sociálneho poistenia, sociálnej pomoci, v reforme verejnej správy a v ďalších oblastiach. Predkladaný návrh upravuje vecný rámec poskytovania služieb zamestnanosti, pôsobnosť orgánov štátnej správy v tejto oblasti a právne vzťahy účastníkov zúčastnených na poskytovaní a využívaní služieb zamestnanosti.

K § 2

Účelom ustanovenia je definovať okruh účastníkov právnych vzťahov, ktoré vzniknú podľa tohto zákona. Definícia okruhu účastníkov právnych vzťahov nadväzuje na zmeny v pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti. Preto ako účastníkov právnych vzťahov návrh definuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“), úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) a nimi zriadené pracoviská, na ktoré prechádzajú kompetencie Národného úradu práce. V porovnaní so súčasným právnym stavom sa navrhujú noví účastníci právnych vzťahov, a to najmä samosprávne kraje, mimovládne organizácie a partnerstvá vytvorené z navrhnutých účastníkov právnych vzťahov na riešenie problémov zamestnanosti v územnom obvode úradu.

Medzi účastníkov právnych vzťahov sú zaradené aj právnické osoby a fyzické osoby, ktoré budú vykonávať činnosť na základe povolenia vydaného podľa tohto zákona.

Návrh zahŕňa medzi účastníkov právnych vzťahov vznikajúcich podľa predkladaného zákona i občanov členských štátov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov vzhľadom na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie od 1. mája 2004.

K § 3

Návrh presnejšie vymedzuje definíciu zamestnávateľa, zohľadňujúc vstup zahraničných investorov na Slovensko a definuje podmienky, za ktorých sa organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby bude považovať za zamestnávateľa. Zároveň sa dopĺňa okruh subjektov, ktoré sa považujú za zamestnávateľa o fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá vykonáva dočasné zamestnávanie, podporované zamestnávanie, alebo ktorá poskytuje odborné poradenstvo, resp. ďalšie služby zamestnanosti

K § 4

Vo väzbe na zákon č. 210/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, sa pri definícii zamestnanca vypúšťa väzba na inštitút dohody o pracovnej činnosti. Postavenie zamestnanca je definované pracovným pomerom alebo pracovným vzťahom obdobným pracovnému pomeru.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že časť pracovných pozícii nie je obsadzovaná z voľnej ponuky trhu práce, navrhuje sa vypustiť z okruhu zamestnancov osoby, ktoré vykonávajú pracovnú činnosť na pracovných pozíciách, ktoré nie sú obsadzované v rámci otvoreného trhu práce (napríklad duchovní).

K § 5

V navrhnutom ustanovení sú definované fyzické osoby, ktoré sú považované za osoby samostatne zárobkovo činné na účely návrhu tohto zákona. Doterajšia definícia, upravená v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov sa rozširuje o fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosť sprostredkovania zamestnania za úhradu, vykonávajú dočasné zamestnávanie a podporované zamestnávanie.

K § 6

V navrhovanom ustanovení sa na účely tohto zákona zadefinoval pojem „zamestnanie“.

Doteraz používaný pojem „evidovaný nezamestnaný“ sa nahrádza pojmom „uchádzač o zamestnanie“. Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že podaním žiadosti o sprostredkovanie zamestnania sa občan uchádza o zamestnanie.

Oproti súčasnému právnemu stavu sa pojem uchádzač o zamestnanie navrhuje upraviť nadväzne na zmenu právnej úpravy platiteľov poistného na poistenie v nezamestnanosti v návrhu zákona o sociálnom poistení (dobrovoľní platitelia). Zároveň sa navrhuje umožniť uchádzačom o zamestnanie počas ich vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie vykonávať zárobkovú činnosť v obmedzenom rozsahu a pri limitovanom príjme za vykonávanú zárobkovú činnosť.

K § 7

Navrhnutým ustanovením sa mení názov a zmysel doterajšej, v praxi málo využívanej evidencie zamestnaných občanov a občanov, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, hľadajúcich zamestnanie, ktorú viedli okresné úrady práce, na evidenciu záujemcov o zamestnanie. Zámerom je zlepšiť podmienky pre poskytovanie služieb zamestnávateľom, ktorí hľadajú zamestnancov a pre zamestnané osoby hľadajúce iné zamestnanie.

K § 8

Nadväzne na Nariadenie komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť sa v § 8 definuje znevýhodnený uchádzač o zamestnanie. Ide o definovanie občanov, ktorí vzhľadom na vek, dĺžku vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nedostatok praxe, zdravotný stav, stratu schopnosti vykonávať svoje doterajšie zamestnanie, rodinné dôvody alebo postavenie v spoločnosti ťažšie nachádzajú pracovné uplatnenie na trhu práce, a preto potrebujú zvýšenú starostlivosť.

Zároveň sa navrhuje definovať prvé pravidelne platené zamestnanie, ktoré sa vzťahuje na osoby, ktoré skončili sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia, najmä na účely poskytovania pomoci a podpory tejto znevýhodnenej skupine uchádzačov o zamestnanie pri ich uplatnení na trhu práce.

K § 9

Návrh novo definuje občana so zdravotným postihnutím na účely podpory zamestnania takéhoto občana.

Definícia občana so zdravotným postihnutím vychádza z nariadenia komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť a je v súlade s návrhom zákona o sociálnom poistení. Za osobu so zdravotným postihnutím sa na účely návrhu tohto zákona navrhuje okrem invalidných občanov považovať aj občana s vážnou telesnou, duševnou poruchou, poruchou správania z dôvodu poklesu jeho schopností vykonávať zárobkovú činnosť, vzhľadom na veľké ťažkosti takto postihnutých občanov nájsť uplatnenie na otvorenom trhu práce. Návrh určuje aj spôsob a doklady na preukazovanie postavenia občana so zdravotným postihnutím.

K § 10

Partnerstvá sú novo zaradeným subjektom medzi účastníkov právnych vzťahov pri realizácii služieb zamestnanosti. Ich funkciou bude koordinovaný partnerský prístup k riešeniu problémov zamestnanosti v územnom obvode úradu, vrátane združovania finančných prostriedkov na financovanie projektov a programov rozvoja zamestnanosti.

K § 11

Navrhované ustanovenie definuje vecný rozsah služieb zamestnanosti poskytovaných podľa tohto zákona po zrušení Národného úradu práce. Zároveň určuje inštitúcie na výkon štátnej správy v tejto oblasti. Navrhnuté nové orgány štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti nadväzujú na pripravovanú a postupne realizovanú reformu inštitúcií sociálneho systému a trhu práce a majú za cieľ zmodernizovať výkon štátnej správy tak, aby bola štátna správa vykonávaná a organizovaná flexibilne, diferencovane podľa potrieb obyvateľov a regiónov, v ktorých žijú, a tak, aby boli zabezpečené rovnaké podmienky pre všetkých občanov a aby bol výkon štátnej správy zabezpečovaný na potrebnej kvalitatívnej úrovni. Okrem orgánov štátnej správy sa navrhuje rozšíriť poskytovanie služieb zamestnanosti fyzickými osobami a právnickými osobami na základe dohody s príslušným úradom a navrhuje sa zaviesť nové formy poskytovania služieb zamestnanosti právnickými osobami a fyzickými osobami, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania za úhradu, agentúrami dočasného zamestnávania a agentúrami podporovaného zamestnávania.

K § 12

Navrhované ustanovenie vymedzuje pôsobnosť ústredia. Ústredie je rozpočtovou organizáciou štátu so sídlom v Bratislave, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ministerstva. Navrhuje sa, aby ústredie zabezpečovalo výkon štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti pre územné obvody všetkých úradov v navrhnutom rozsahu. Navrhovaná právna úprava nepočíta s existenciou úradov na krajskej úrovni.

Návrh vymedzuje hlavné činnosti ústredia po zrušení Národného úradu práce v súlade so stratégiou podpory rastu zamestnanosti prostredníctvom zmien sociálneho systému a trhu práce, schválenou uznesením vlády Slovenskej republiky č. 319/2003. Cieľom navrhnutej úpravy je predovšetkým modernizácia, zefektívnenie a spružnenie systému poskytovania služieb zamestnanosti.

Navrhnuté vymedzenie pôsobnosti ústredia okrem činnosti súvisiacich s riadiacou, kontrolnou a metodickou funkciou voči úradom a celého komplexu úloh pri poskytovaní služieb zamestnanosti reaguje aj na zmeny vyplývajúce z prebiehajúceho prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie, a to najmä v oblasti vypracúvania a realizovania celoštátnych projektov na zlepšovanie situácie na trhu práce financovaných z Európskeho sociálneho fondu, vykonávania agendy súvisiacej s možnosťami zamestnávania občanov Slovenskej republiky v členských krajinách Európskej únie, nahlasovania voľných pracovných miest, ktoré by mohli byť obsadené štátnymi príslušníkmi iných členských štátov Európskej únie a zabezpečovaním kontaktu s Európskym úradom pre koordináciu.

Z dôvodu prechodu niektorých kompetencií z Národného úradu práce na Sociálnu poisťovňu v súlade s návrhom zákona o sociálnom poistení navrhuje sa do pôsobnosti ústredia súčinnosť so Sociálnou poisťovňou pri kontrole oprávnenosti poberania dávky v nezamestnanosti a požadovanie informácií o stave, prítoku a odtoku poberateľov dávky v nezamestnanosti od Sociálnej poisťovne.

Navrhuje sa, aby ústredie vykonávalo v druhom stupni štátnu správu v oblasti služieb zamestnanosti vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje úrad. Tiež sa navrhuje, aby ústredie plnilo aj ďalšie úlohy, ktorými sú napr. činnosti spojené s riadiacou a organizačnou pôsobnosťou, so zriaďovacou pôsobnosťou a úlohy vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. V súvislosti s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 88 o organizácii služieb pre sprostredkovanie zamestnania sa napríklad pre ústredie navrhuje ustanoviť kompetencia organizovať a zabezpečovať odbornú prípravu a systematické odborné vzdelávanie zamestnancov orgánov štátnej správy na úseku služieb zamestnanosti.

K § 13

Navrhované ustanovenie vymedzuje pôsobnosť úradu ako orgánu štátnej správy pre služby zamestnanosti na prvom stupni. Úrad je rozpočtovou organizáciou štátu, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ústredia. Predpokladá sa, že sieť úradov nebude identická s dnešnými sídlami okresných úradov, ale budú zriadené pre územný obvod jedného alebo viacerých okresov v rámci územného obvodu kraja. Pre úrad sa navrhujú kompetencie priamo zabezpečovať výkon celého komplexu činností služieb zamestnanosti, ako napr. získavanie a vyhodnocovanie informácií o stave a vývoji trhu práce vo svojom územnom obvode, uplatňovanie aktívnych opatrení na trhu práce vo svojom územnom obvode, úloh súvisiacich s priamym kontaktom s klientom, ako sú evidencia uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie, evidencia voľných pracovných miest, evidencia zamestnávateľov, sprostredkúvanie zamestnania uchádzačom o zamestnanie, poskytovanie informačných a poradenských služieb, odborných poradenských služieb a ďalších. Navrhnutou úpravou sa sleduje zvýšenie kvality a rozsahu služieb zamestnanosti vo vzťahu ku klientom, zvýšenie a zefektívnenie súčinnosti so zástupcami štátnej správy, územnej samosprávy, mimovládnych organizácií, podnikateľskými subjektmi, vrátane bánk a charitatívnych organizácií za účelom vytvárania partnerstiev s cieľom zvýšenia zamestnanosti vo svojom územnom obvode. V rámci zabezpečovania úloh vo vzťahu k ústrediu sa navrhuje zaviesť aj agendu, ktorá súvisí so sprostredkovaním zamestnania pre občanov Slovenskej republiky v členských štátoch Európskej únie a pre občanov členských štátov Európskej únie v Slovenskej republike. Návrh vytvára možnosť pre úrad zriaďovať agentúry dočasného zamestnávania a agentúry podporovaného zamestnávania. Novo sa navrhuje zaviesť spolupráca s príslušnými pobočkami Sociálnej poisťovne pri kontrole oprávnenosti poberania dávky v nezamestnanosti, výmene informácií o stave, prítoku a odtoku poberateľov dávky v nezamestnanosti z dôvodu prechodu týchto kompetencií na Sociálnu poisťovňu v zmysle návrhu zákona o sociálnom poistení. V pôsobnosti úradu sa navrhuje osobitne vymedziť úlohy, ktoré súvisia s integráciou občanov so zdravotným postihnutím s cieľom pomáhať tejto skupine občanov uplatniť sa na trhu práce a tiež vytvárať podmienky na zvýšenie šancí na dosiahnutie tohto cieľa.

K § 14

Návrh vychádza z čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky a z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 122/1964 o politike zamestnanosti, podľa ktorého má štátna politika zabezpečovať prácu pre všetkých, ktorí môžu pracovať, chcú pracovať a hľadajú zamestnanie, aby vykonávaná práca bola čo možno najproduktívnejšia, zabezpečovať slobodnú voľbu zamestnania a možnosť získať kvalifikáciu pre zamestnanie, na ktoré sa občan čo najlepšie hodí. Návrh vychádza aj z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 168/1988 o podpore zamestnanosti a ochrane pred nezamestnanosťou a z odporúčania č. 176 k tomuto Dohovoru. Ustanovenie je tiež v súlade s Európskou sociálnou chartou, ktorá sa zaoberá taktiež právom jednotlivca na prácu.

Navrhovaným znením sa určuje nediskriminačný prístup k zamestnaniu. Je v súlade s článkom 1 Základných zásad Zákonníka práce s uplatnením slobodnej voľby zamestnania bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie priamej a nepriamej.

Návrh je vypracovaný v súlade s príslušnými ustanoveniami smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a pracovných podmienok, smernice Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby, vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva a smernice Rady 2000/78/EHS z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní.

K § 15

Návrh ustanovenia definuje vhodné zamestnanie na účely sprostredkovania zamestnania pre uchádzača o zamestnanie, resp. pre záujemcu o zamestnanie z hľadiska jeho zdravotného stavu, prihliadania na kvalifikáciu a odborné zručnosti alebo druh doteraz vykonávanej práce, dĺžky týždenného pracovného času na sprostredkovanom mieste.

Pri vymedzení vhodného zamestnania návrh vychádzal najmä z článku 21 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 168/1988 o podpore zamestnanosti a ochrane pred nezamestnanosťou.

K § 16

Navrhovanou úpravou sa úradu umožní zriadiť osemčlenný výbor pre otázky zamestnanosti, zložený zo štyroch zástupcov samosprávneho kraja, v ktorom je sídlo úradu a zo štyroch zástupcov úradu. Návrhom tohto ustanovenia sa sleduje cieľ pomocou navrhovaného výboru riešiť zásadné otázky zamestnanosti, schvaľovať použitie aktívnych opatrení na trhu práce v obvode príslušného úradu a schvaľovať projekty a programy na podporu zamestnávania a vzdelávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v rozsahu určenom týmto zákonom.

K § 17

V uvedenom ustanovení sa definujú podmienky členstva v novo zriadenom výbore pre otázky zamestnanosti.

K § 18

Navrhovaným ustanovením sa určuje pôsobnosť novo navrhovaného výboru pre otázky zamestnanosti zriadeného úradom.

K § 19

Účelom navrhnutého ustanovenia je zabezpečiť zvýšenie objektívnosti pri sprostredkovaní vhodného zamestnania, účasti v programoch aktívnych opatrení trhu práce a aktivizačnej činnosti a opodstatnenosti zdravotných dôvodov na skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v prípade, ak posudzovanému bol poskytnutý príspevok na túto činnosť vzhľadom na zdravotný stav uchádzačov o zamestnanie lekárskou posudkovou činnosťou na účely služieb zamestnanosti. Teda účelom návrhu je objektívne zistiť, či zdravotný stav uchádzača o zamestnanie je taký, aby mohol vykonávať pracovné činnosti v ponúkanom zamestnaní, prípadne sa zúčastniť a ukončiť aktívne opatrenia na trhu práce a aktivizačnú činnosť bez nepriaznivého vplyvu na zdravotný stav uchádzača o zamestnanie.

Podnetom na začatie lekárskej posudkovej činnosti na úrade je odmietnutie prijať vhodné zamestnanie, odmietnutie zúčastniť sa aktívnych opatrení na trhu práce a aktivizačnej činnosti zo zdravotných dôvodov alebo skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov pred uplynutím dvoch alebo troch rokov od začatia jej prevádzkovania alebo vykonávania.

Navrhuje sa, aby lekársku posudkovú činnosť zabezpečovalo ústredie a úrady.

V tomto ustanovení sa navrhujú aj požiadavky na kvalifikáciu posudkového lekára.

Ustanovením sa navrhuje upraviť náležitosti posudku vypracovaného posudkovým lekárom, pričom oproti doterajšej právnej úprave sa navrhuje zakotviť povinnosť posudkového lekára odovzdať kópiu posudku posudzovanému uchádzačovi o zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá deklaruje, že skončila prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov.

Návrh predpokladá, že posudok posudkového lekára úradu bude podkladom na rozhodovanie o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak uchádzač o zamestnanie neodôvodnene uvádza svoj zdravotný stav ako nevhodný na vykonávanie pracovných činností na ponúkanom pracovnom mieste, na účasť a ukončenie aktívnych opatrení na trhu práce alebo aktivizačnej činnosti ponúkanej úradom zo zdravotných dôvodov. Posudok posudkového lekára úradu má slúžiť na ďalšie konanie aj v prípade posudzovania opodstatnenosti zdravotných dôvodov na ukončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti pri rozhodovaní o povinnosti vrátiť poskytnutý finančný príspevok podľa § 49 alebo § 57.

Návrh určuje, aké informácie je povinný zaznamenať posudkový lekár v posudku, ktorý slúži na rozhodovanie odborného konzília posudkových lekárov.

S cieľom zabezpečiť občanovi právo požiadať o preverenie posudku vydaného posudkovým lekárom úradu, návrh zákona umožňuje požiadať o preskúmanie posudku odborným konzíliom posudkových lekárov.

K § 20

Návrh ustanovenia tohto paragrafu vytvára právny predpoklad na uplatnenie práva občana na ďalšie konanie v prípade, ak nebude považovať posudok posudkového lekára úradu vydaný podľa § 19 za objektívny.

Kompetencia vymenovať členov odborného konzília posudkových lekárov pre jednotlivé prípady sa navrhuje určiť posudkovému lekárovi ústredia. Navrhuje sa, aby odborné konzílium posudkových lekárov bolo povinné vydať svoj posudok do 30 kalendárnych dní od doručenia žiadosti uchádzača o zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činnej osoby.

Navrhuje sa, aby posudok odborného konzília posudkových lekárov ústredia o posúdení posudku vydaného posudkovým lekárom úradu bol podkladom na rozhodovanie o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo na rozhodovanie o odpustení povinnosti vrátiť príspevok poskytnutý na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov, čo znamená zachovanie súčasného právneho stavu.

K § 21 až 24

Tieto ustanovenia v porovnaní s doterajšou právnou úpravou zabezpečujú ochranu trhu práce Slovenskej republiky tak, aby cudzinci mohli byť zamestnávaní len na pracovných miestach, ktoré nie je možné obsadiť uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Ustanovenia zároveň upravujú základné náležitosti žiadosti zamestnávateľa a jednoznačne určujú, že rozhodnutie sa vydáva na dobu určitú, a to z dôvodu ochrany trhu práce.

Návrh upravuje podmienky vydania povolenia na zamestnanie cudzinca a upravuje náležitosti povolenia v záujme zabezpečenia právnej istoty cudzinca a za účelom kontroly na úseku zamestnávania cudzincov zo strany úradu. Návrh ustanovuje maximálne obdobie platnosti povolenia na zamestnanie.

Návrh v § 22 ods. 5 zjednodušuje vstup na trh práce tým skupinám cudzincov, ktorí nemôžu ohroziť domáci trh práce.

V súčasnosti platná právne úprava v zásade vyhovuje, ale v nadväznosti na zákon o pobyte cudzincov a zákon o azyle je potrebné rozšíriť skupinu cudzincov aj o cudzincov, ktorým bolo udelené povolenie na tolerovaný pobyt a poskytnuté dočasné útočisko.

Povolenie na zamestnanie sa navrhuje podľa § 22 odsek 6 vyžadovať aj pri zamestnávaní cudzincov v prihraničnom okrese Slovenskej republiky, ktorí sa najmenej raz za týždeň vracajú do štátu, kde majú trvalý pobyt.

V porovnaní so súčasným právnym stavom sa navrhuje rozšíriť okruh cudzincov, od ktorých sa nevyžaduje povolenie na zamestnanie v prípade krátkodobých študijných a pracovných pobytov na území Slovenskej republiky.

Navrhuje sa zachovať neudelenie povolenia na zamestnanie cudzincovi, ktorý požiadal o udelenie azylu a cudzincovi, ktorý nespĺňa niektorú zo zákonom stanovených podmienok. Uplatňovanie benevolentnejšieho prístupu by mohlo viesť k účelovému obchádzaniu povolenia na zamestnanie a zneužívaniu inštitútu azylu.

Návrh vymedzuje prípady, kedy môže úrad povolenie na zamestnanie predĺžiť a odňať.

S cieľom harmonizovať náš právny poriadok s právom Európskej únie v návrhu sa uvádza, že občan členského štátu Európskej únie sa nepovažuje za cudzinca a súčasne umožňuje prijať recipročné opatrenia v prípadoch, keď členský štát Európskej únie úplne alebo čiastočne pozastaví uplatňovanie čl. 1 a 6 nariadenia (EHS) 1612/68 o slobodnom pohybe pracovníkov Spoločenstva. Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii obsahuje detailnú úpravu prechodného obdobia na slobodný pohyb pracovníkov, kedy je možné postupovať odlišne od možnosti slobodného prístupu na trh práce členských krajín.

Právny rámec pre možnosť Slovenskej republiky upraviť prechodné obdobie je ustanovený v Zmluve o pristúpení a závisí od

a)rozsahu, v akom prechodné obdobie voči Slovenskej republike uplatní príslušný členský štát,

b)rozsahu, v akom to ovplyvní slovenský trh práce.

Prechodné obdobie je možné uplatniť len na nutné obdobie a v minimálnom rozsahu. Základnou podmienkou je rýchlosť zavedenia a zrušenia prechodného obdobia ako reakcia na zavedenie alebo zrušenie prechodného obdobia zo strany členského štátu.

Nariadenie vlády je flexibilným nástrojom, prostredníctvom ktorého je možné uplatniť prechodné obdobie pre slobodný pohyb pracovníkov ako prostriedku k regulácii prístupu na slovenský trh práce.

K § 25

Nadväzne na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania sa upúšťa od aplikácie Sadzobníka maximálnych úhrad. Navrhuje sa umožniť do úhrady za sprostredkovanie zamestnania zahrnúť okrem oprávnených nákladov aj primeraný zisk.

Oprávnený náklady a primeraný zisk návrh zákona na tento účel definuje.

V súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania sa navrhuje, aby sa od uchádzača o zamestnanie úhrada nevyberala.

S cieľom ochrany občana sa navrhuje aj v novej právnej úprave ponechať zákaz zrážok zo mzdy alebo inej odmeny zamestnanca v prospech subjektu, ktorý sprostredkúva zamestnanie za úhradu alebo ktorý zamestnáva občana.

Zámerom úpravy je zabezpečiť, aby podmienky sprostredkovania zamestnania za úhradu boli medzi občanom a fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá sprostredkúva zamestnanie za úhradu v zahraničí, dojednané písomne, pričom náležitosti dohody sa návrh zákona definuje rámcovo.

K § 26 až 28

Navrhnuté ustanovenia určujú podmienky vydávania povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu, pozastavenia činnosti a zrušenia povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa návrhu zákona č. .../2003 Z. z. o organizácii štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov je ústredie orgánom štátnej správy, je podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch povinné vyberať za úkony poplatky podľa Sadzobníka ustanoveného týmto zákonom. Preto sa navrhovaným ustanovením zakladá povinnosť uhradiť správny poplatok za vydanie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Ustanovením § 26 ods. 3 sa navrhujú určiť náležitosti žiadosti o vydanie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu. S cieľom ochrany občanov sa v porovnaní so súčasnou právnou úpravou navrhuje určiť žiadateľovi o povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu povinnosť definovať spolupracujúce subjekty v zahraničí a predpokladanú výšku úhrady za sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Návrhom sa vypĺňa doterajšie legislatívne vákuum, v ktorom neboli riešené spôsoby zrušenia povolenia alebo pozastavenia činnosti sprostredkovania za úhradu. Navrhujú sa definovať subjekty, ktoré sú oprávnené podať návrh na pozastavenie činnosti alebo zrušenie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Vydanie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu sa navrhuje v porovnaní so súčasným právnym stavom podmieniť aj vypracovaním projektu, vrátane kalkulácie predpokladaných príjmov a výdavkov a preukázaním priestorového, materiálneho a personálneho zabezpečenia vykonávania sprostredkovania zamestnania za úhradu.

Právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu, sa navrhuje uložiť povinnosť v súvislosti so sprostredkovaním zamestnania za úhradu voči ústrediu, vrátane predkladania ročnej správy o činnosti a vytvárania podmienok na výkon kontroly a voči klientom povinnosť ochrany osobných údajov podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.

K § 29 až 31

Návrh vytvára podmienky pre vznik nového subjektu, ktorý bude poskytovať služby na trhu práce na základe povolenia, ktoré vydá ústredie.

Cieľom navrhovanej úpravy je vytvoriť podmienky pre zvýšenie flexibility pri zabezpečovaní potreby zvýšeného počtu zamestnancov zamestnávateľa na prechodný čas, najmä pri nárazových zákazkách a tiež podmienky pre činnosť agentúry dočasného zamestnávania. Vymedzením povinnosti agentúry dočasného zamestnávania vo vzťahu k svojim zamestnancom sa zabezpečujú práva dočasných zamestnancov.

Navrhuje sa ustanoviť aj podmienky na pozastavenie činnosti agentúry dočasného zamestnávania a na zrušenie povolenia na činnosť na návrh orgánu, ktorý porušenie príslušných právnych predpisov v oblasti daní, služieb zamestnanosti, pracovnoprávnych predpisov a predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zistil.

K § 32

Navrhovanou úpravou je definovaný súhrn činností zameraných na sprostredkovanie zamestnania. Návrhom sa sleduje zvýšenie efektívnosti sprostredkovania zamestnania vykonávaného ústredím, úradmi, fyzickými osobami a právnickými osobami, ktoré vykonávajú na základe povolenia sprostredkovanie zamestnania za úhradu, dočasné zamestnávanie, sprostredkovanie podporovaného zamestnávania. Sprostredkovanie zamestnania vykonávané štátnymi orgánmi sa rozširuje z územia Slovenskej republiky aj na územie členských štátov Európskej únie a z územia členských štátov Európskej únie na územie Slovenskej republiky a navrhuje sa, aby sa vykonávalo bezplatne, čo je aj súčasný právny stav. V návrhu sa ustanovuje, že na sprostredkovanie konkrétneho pracovného miesta nie je právny nárok. V záujme zvýšenia motivácie uchádzača o zamestnanie hľadať si zamestnanie aj u zamestnávateľa, ktorého sídlo je mimo územného obvodu okresu, v ktorom má uchádzač o zamestnanie trvalý pobyt, sa navrhuje zaviesť poskytovanie náhrady časti cestovných výdavkov v súvislosti s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa, za účelom získania zamestnania. Návrh umožňuje poskytnúť aj preddavok na náhradu časti cestovného na tento účel. Výška náhrady cestovných výdavkov je navrhnutý vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 33

Navrhované znenie rámcovo určuje obsah evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. rozsah údajov, ktoré sú potrebné na to, aby bolo možné sprostredkovať uchádzačovi o zamestnanie vhodné zamestnanie.

Oproti terajšiemu právnemu stavu sa umožňuje poskytovanie týchto údajov tretej osobe na účely sprostredkovania zamestnania pri dodržiavaní zákona o ochrane osobných údajov a iba so súhlasom uchádzača o zamestnanie.

Podrobnosti o obsahu evidencie uchádzačov o zamestnanie, ako aj postup úradu pri vedení evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh ustanovuje i prípady, v ktorých nie je potrebné povolenie od Úradu na ochranu osobných údajov.

K § 34

Spôsob a podmienky zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa navrhuje zachovať podľa súčasného právneho stavu.

Návrh novo vymedzuje prípady, kedy sa uchádzač o zamestnanie zaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom skončenia zamestnania, ak požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do siedmich kalendárnych dní od vzniku týchto prípadov. Týmto návrhom sa umožní zachovať kontinuitu poistných dôb pri zmene životných a profesijných situácií.

V súvislosti s navrhnutými úpravami systému v oblasti poskytovania dávok v nezamestnanosti v návrhu zákona o sociálnom poistení, pri ktorých subjektom, ktorý rozhoduje o priznaní alebo nepriznaní dávky v nezamestnanosti, nie je úrad, ale príslušné orgány Sociálnej poisťovne, sa navrhuje, aby úrad rozhodoval o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie v správnom konaní. Rozhodnutie bude dokladom pre rozhodovanie Sociálnej poisťovne o nároku občana na dávku v nezamestnanosti.

Navrhuje sa upraviť povinnosť uchádzača o zamestnanie aktívne a preukázateľne si hľadať zamestnanie.

Navrhuje sa rozšíriť povinnosti uchádzača o zamestnanie súvisiace s jeho zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to najmä o jeho povinnosť byť k dispozícii úradu do troch pracovných dní od doručenia písomnej výzvy alebo ústneho vyzvania úradom.

Oproti súčasnému právnemu stavu sa navrhuje uplatňovať diferencovanú periodicitu návštev uchádzačov o zamestnanie na úrade za účelom preukazovania, že si hľadajú zamestnanie, v závislosti od dĺžky ich vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie a od ich účastí v aktívnych opatreniach na trhu práce a aktivačnej činnosti. Zámerom je čo najskôr začleniť na trh práce uchádzačov o zamestnanie predovšetkým na otvorený trh práce, najmä dlhodobo nezamestnané osoby.

Povinnosti uchádzačov o zamestnanie v súvislosti so zmenou ich trvalého pobytu a okruh občanov, ktorých nie je možné zaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa navrhuje ponechať v rozsahu podľa v súčasnosti platného právneho stavu.

K § 35

V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa navrhuje rozšíriť definovanie pojmu „sústavná príprava na povolanie“, ktorá je obsiahnutá aj v návrhu zákona o sociálnom poistení, s cieľom dosiahnutia jej zhody, resp. jej maximálneho priblíženia k definícii, ktorú obsahuje návrh zákona o sociálnom poistení.

Zámerom je jednoznačne a presne určiť, čo sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie na účely poskytovania služieb zamestnanosti. Explicitne sa navrhuje, aby sa za sústavnú prípravu na povolanie nepovažovalo štúdium organizované externou formou podľa zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 36

Na základe poznatkov praxe sa navrhuje upraviť okruh dôvodov, pre ktoré úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Oproti súčasnej právnej úprave sa tieto dôvody rozširujú o vznik nároku na materské. Navrhuje sa vypustiť dôvody vyradenia uchádzača o zamestnanie, ktorými je v súčasnej právnej úprave začatie vykonávania činnosti spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti a člena družstva, nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o uznaní za invalidného občan, ktorý nie je schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, alebo dňom, ktorý je uvedený v posudku príslušného orgánu ako deň vzniku invalidity občana, ktorý nie je schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, a to z dôvodu, že všetci invalidní občania posúdení Sociálnou poisťovňou podľa zákona o sociálnom poistení sú občanmi so zdravotným postihnutím na účely tohoto zákona a dôvod vyradenia, ktorým bolo začatie vykonávania osobnej asistencie v rozsahu najmenej 90 hodín mesačne. Príčinou vypustenia týchto dôvodov je zabezpečenie súladu tohto návrhu zákona s návrhom zákona o sociálnom poistení v súvislosti s úpravou poistenia v nezamestnanosti v uvedenom zákone.

Z dôvodu podporovať a uprednostňovať aktivizáciu uchádzačov o zamestnanie a ich skutočný záujem o hľadanie si zamestnania pred pasívnou formou zotrvávania v evidencii uchádzačov o zamestnanie, rozširujú sa oproti súčasnému právnemu stavu dôvody na vyradenie uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to o dôvod, ak uchádzač o zamestnanie bez vážnych dôvodov nedodrží disponibilitu a ak mu bolo vydané v cudzine povolenie na zamestnanie, a to odo dňa zistenia tejto skutočnosti. Zároveň sa navrhuje na účely vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie skrátiť lehotu odchodu do cudziny z 30 dní na 15 dní v súvislosti s návrhom na zavedenie systému disponibility uchádzača o zamestnanie.

Návrh tohto ustanovenia definuje vážne dôvody, pre ktoré možno uznať nedodržanie disponibility uchádzača o zamestnanie a navrhuje rozšíriť definíciu nespolupráce uchádzača o zamestnanie s úradom o odmietnutie účasti uchádzača o zamestnanie na aktivačnej činnosti a o neskončenie účasti na aktivačnej činnosti.

Postup pri zaraďovaní, vedení a vyraďovaní z evidencie uchádzačov o zamestnanie, určovanie periodicity návštev uchádzačov o zamestnanie na úrade za účelom spolupráce a preukazovania hľadania si zamestnania sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 37 až 39

V navrhnutých ustanoveniach je upravený obsah evidencie záujemcov o zamestnanie, podmienky zaradenia do tejto evidencie a podmienky vyradenie z evidencie záujemcov o zamestnanie. Ide o návrh rozširujúci povinnosti úradov voči tejto skupine osôb bez ohľadu na miesto ich trvalého pobytu. Zároveň ide o návrh, ktorý sleduje pomoc osobám, ktoré sú ešte zamestnané, ale chcú zmeniť zamestnanie, ale aj o určitý druh služby poskytovanej úradmi zamestnávateľom, ktorí chcú získať svojich budúcich zamestnancov aj z radov záujemcov o zamestnanie. Návrh týchto ustanovení je nad rámec platného právneho stavu.

K § 40

Navrhuje sa naďalej zachovať evidenciu voľných pracovných miest na účely sprostredkovania zamestnania. Evidencia tvorí základný predpoklad pre informovanie uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie o možnosti výberu vhodného zamestnania. Navrhnuté ustanovenie zákona definuje voľné pracovné miesto na účely sprostredkovania zamestnania. Obsah tejto evidencie a ďalšie podrobnosti sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 41

Novo sa navrhuje, aby úrad viedol evidenciu zamestnávateľov na účely vyhľadávania voľných pracovných miest. Tento spôsob komunikácie so zamestnávateľom pri získavaní voľných pracovných miest na účely sprostredkovania zamestnania sa navrhuje namiesto doterajšej povinnosti zamestnávateľov nahlasovať voľné pracovné miesta okresnému úradu na účely sprostredkovania zamestnania.

Navrhovanou úpravou sa sleduje aj skvalitnenie, zefektívnenie a spružnenie služieb zamestnanosti, najmä rozšírením ponuky voľných pracovných miest pre uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Podrobnosti o vedení evidencie zamestnávateľov sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 42

V tomto ustanovení sa navrhuje upraviť obsah informačných a poradenských služieb na účely sprostredkovania zamestnania, poradenstva pre voľbu povolania, poradenstva pre výber zamestnania a jeho zmenu, ako aj na účely poradenstva pre výber zamestnanca. Tieto informačné a poradenské služby sa navrhuje poskytovať úradom bezplatne, čo je súčasný právny stav.

Vzhľadom na zámer návrhu tohto zákona aktivizovať aj služby zamestnanosti pri práci s klientom, navrhuje sa zrušiť úradom poskytovanie v rámci evidenčných služieb dohodnutie termínu a spôsobu ďalšieho kontaktu s uchádzačom o zamestnanie v súvislosti so sprostredkovaním vhodného zamestnania, v rámci informačných služieb poskytovanie informácií o právach a povinnostiach uchádzačov o zamestnanie, informácií o voľných pracovných miestach formou samoobslužných kioskov, výveskov, internetu, informácií o podmienkach nároku na dávku v nezamestnanosti a na dávku v hmotnej núdzi, informácií o aktívnych opatreniach na trhu práce a o možnostiach aktivačnej činnosti, informácií o prístupe k ďalšiemu vzdelávaniu, informácií o možnostiach zamestnania v zahraničí, informácií o sieti služieb starostlivosti o deti a osoby odkázané na starostlivosť zamestnaných osôb, informácie o rozsahu poskytovaných služieb pre zamestnávateľov, v rámci sprostredkovateľských a poradenských služieb vstupný poradenský rozhovor každému uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie, testovanie osobných zručností uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie na výkon pracovných činností, ponúkanie vhodných pracovných miest z celoštátnej databázy voľných pracovných miest uchádzačom o zamestnanie a záujemcom o zamestnanie, poskytovanie uchádzačom o zamestnanie poradenstva o účasti v aktivačnej činnosti, vyhľadávanie a ponúkanie vhodných pracovných miest, ponúkanie vhodných zamestnancov pre zamestnávateľov a poskytovanie poradenstva zamestnávateľom pri výbere svojich zamestnancov.

K § 43

Vzhľadom na podmienky a situáciu na trhu práce, prax ukázala, že s uchádzačom o zamestnanie je potrebné pri riešení jeho problémov spojených s jeho pracovným uplatnením pracovať individuálne, vytvárať súlad medzi jeho osobnostnými predpokladmi a požiadavkami na vykonávanie určitého zamestnania, ovplyvňovať jeho rozhodovanie a správanie, jeho sociálnu a pracovnú adaptáciu.

Navrhnutým ustanovením je určený rozsah odborných poradenských služieb na účely tohto zákona, vrátane vypracovania individuálneho akčného plánu na podporu pracovného uplatnenia uchádzača o zamestnanie, v ktorom sa posúdia osobnostné predpoklady, schopnosti a odborné zručnosti uchádzača o zamestnanie a určí sa druh a rozsah pomoci potrebnej na uľahčenie jeho pracovného uplatnenia. Na absolvovanie aktivít vymedzených v individuálnom akčnom pláne, sa navrhuje poskytovať uchádzačom o zamestnanie, ak o to písomne požiadajú, príspevok na úhradu časti cestovných nákladov.

Navrhuje sa vytvoriť právne podmienky na to, aby úrad mohol zabezpečovať odborné poradenské služby sám alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má na vykonávanie takejto činnosti oprávnenie, a to na základe uzatvorenej písomnej dohody s úradom. Obsah dohody je navrhnutý v tomto návrhu zákona. Pri výbere dodávateľa odborných poradenských služieb sa navrhuje postupovať podľa zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V záujme vytvorenia lepších právnych podmienok pre využívanie odborných poradenských služieb sa navrhuje, aby úrad zaručoval tieto odborné poradenské služby: individuálne poradenské služby a pomoc pri vypracovaní a realizácii individuálneho akčného plánu na podporu pracovného uplatnenia uchádzačov o zamestnanie, poskytovanie skupinového a špeciálneho poradenstva pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, poskytovanie poradenstva pre voľbu povolania žiakom základných a stredných škôl, poskytovanie poradenstva znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie pri výbere zamestnania.

Podrobnosti zabezpečenia odborných poradenských služieb sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 44

Vývoj na trhu práce si vyžaduje zmenu prístupu ku vzdelávaniu a príprave pre trh práce za účelom zvýšenia adaptability uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Do popredia sa dostáva otázka nového vymedzenia vzdelávania a prípravy pre trh práce, pričom na účely tohto zákona sa za vzdelávanie a prípravu pre trh práce nepovažuje zvýšenie stupňa vzdelania, ani teoretická alebo praktická príprava, ktorú je zamestnávateľ povinný zabezpečovať pre zamestnanca podľa Zákonníka práce.

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje vzdelávanie a príprava pre trh práce a ďalšie formy školenia a kurzov pre vybrané skupiny uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Úprava umožňuje zabezpečenie vzdelávania a prípravy pre trh práce prostredníctvom úradu pre uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie a prostredníctvom zamestnávateľa pre zamestnancov, ako aj uchádzačom o zamestnanie a záujemcom o zamestnanie zabezpečiť si vzdelávanie z vlastnej iniciatívy.

K § 45

Oproti súčasnej právnej úprave sa týmto návrhom definuje okruh inštitúcií, ktoré sa budú môcť spolupracovať na tvorbe národných programov vzdelávania a prípravy pre trh práce.

K § 46

Navrhnutým ustanovením sa sleduje pomoc uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie zo strany úradu pri vzdelávaní a príprave pre trh práce, a to aj formou úhrady vynaložených nákladov.

Návrh ustanovuje možnosť uhradiť náklady na vzdelávanie a prípravu pre trh práce až do výšky skutočných nákladov na vzdelávanie a prípravu pre trh práce uchádzača o zamestnanie, pričom ich súčasťou môžu byť aj výdavky na stravovanie, ubytovanie a cestovné uchádzača o zamestnanie, ktorý sa zúčastňuje vzdelávania a prípravy pre trh práce na základe uzavretej písomnej dohody s úradom. Obsah dohody medzi dodávateľom vzdelávania a prípravy pre trh práce a úradom, ako aj obsah dohody medzi uchádzačom o zamestnanie a úradom je upravený návrhom zákona.

Návrh upravuje možnosť uhradiť aj časť nákladov na vzdelávanie pre trh práce záujemcu o zamestnanie.

Navrhnutou úpravou sa rozširuje skupina uchádzačov o zamestnanie, ktorá sa z objektívnych príčin doteraz nemohla zúčastňovať vzdelávania a prípravy pre trh práce z dôvodu starostlivosti o dieťa pred začatím povinnej školskej dochádzky. Z tohto dôvodu sa navrhuje zaviesť príspevok na služby pre rodinu s deťmi uchádzačovi o zamestnanie, ktorý sa zúčastňuje vzdelávania a prípravy pre trh práce. Príspevok sa navrhuje poskytovať na úhradu časti preukázaných výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa poskytovanú v predškolskom zariadení alebo fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie na túto činnosť.

Ďalšie podrobnosti sa navrhujú upraviť vyhláškou, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 47

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje možnosť poskytovania príspevku zamestnávateľovi, ktorý vykonáva vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov za presne ustanovených podmienok.

Príspevok úrad poskytne iba v prípade, ak všeobecné vzdelávanie a príprava zamestnanca sú široko využiteľné u viacerých zamestnávateľov, prispejú k zlepšeniu zamestnateľnosti zamestnanca, alebo ak špecifické vzdelávanie a príprava zamestnanca sú využiteľné u súčasného zamestnávateľa a iba čiastočne u iných zamestnávateľov, alebo ak je toto vzdelávanie a príprava súčasťou opatrení, ktoré umožňujú predísť hromadnému prepúšťaniu alebo obmedzujú hromadné prepúšťanie. Ustanovením týchto podmienok sa sleduje cieľ cez aktívne opatrenia na trhu práce efektívne využívať finančné prostriedky na zlepšenie pozície zamestnanca nielen u súčasného, ale aj iných zamestnávateľov.

Navrhnuté ustanovenie definuje oprávnené náklady na vzdelávanie a prípravu zamestnancov, výšku a podmienky poskytnutia príspevku zamestnávateľovi. Príspevok sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi na úhradu celkových oprávnených nákladov na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnanca, ktorý bude po jeho skončení zamestnávať zamestnanca najmenej po dobu jedného roka, ak o tento príspevok písomne požiada úrad. Poskytnutie príspevku sa navrhuje vo výške najviac 90 % oprávnených nákladov.

Kritériá pre určenie výšky príspevku boli upravené v návrhu tak, aby zohľadňovali závislosť od typu vzdelávania, príslušnosť k typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, k veľkosti zamestnávateľa a príslušnosť ku skupine znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

V prípade, že zamestnávateľ požiada úrad o príspevok, musí využiť služby vzdelávacieho zariadenia vybraného úradom formou verejného obstarávania. Sleduje sa tým efektívne poskytnutie a využitie príspevku a zabezpečenie primeranej kvality procesu vzdelávania a prípravy pre trh práce.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 68 z 12. januára 2001 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES týkajúcich sa vzdelávacej pomoci.

K § 48

V záujme zabezpečenia štandardnej úrovne vzdelávania a prípravy pre trh práce sa navrhuje, aby vzdelávanie a prípravu pre trhu práce vykonávali iba vzdelávacie zariadenia, vybraté formou výberového konania podľa zákona o verejnom obstarávaní, ktoré majú na túto činnosť povolenie a overenie spôsobilosti vydané Akreditačnou komisiou Ministerstva školstva Slovenskej republiky pre ďalšie vzdelávanie na príslušný program vzdelávania a prípravy.

Ak bude zamestnávateľ vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov financovať z vlastných zdrojov, môže využiť aj iné vzdelávacie zariadenia.

K § 49

Cieľom úpravy je motivovať uchádzača o zamestnanie na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti s možnosťou využitia finančného príspevku. Tento príspevok sa navrhuje poskytovať uchádzačovi o zamestnanie vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu v určenej dĺžke, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, ak o tento príspevok písomne požiada, doloží k žiadosti podnikateľský zámer spolu s kalkuláciou predpokladaných nákladov na začatie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti a uzatvorí písomnú dohodu s úradom o poskytnutí tohto príspevku. V porovnaní so súčasným právnym stavom zásadná zmena spočíva v tom, že v prípade podania písomnej žiadosti a splnenia ustanovených podmienok je na tento príspevok právny nárok.

Kritériá na určenie výšky príspevku boli upravené v návrhu tak, aby zohľadňovali príslušnosť k typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, priemernú mieru evidovanej nezamestnanosti v okrese a príslušnosť ku skupine znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Maximálna výška príspevku v porovnaní s doterajšou právnou úpravou, kde bola ustanovená pevnou sumou, sa v návrhu upravuje spôsobom, ktorý umožňuje flexibilné reagovanie na vývoj ekonomického prostredia bez potreby vykonávať novelizáciu zákona v tomto ustanovení.

Podmienky poskytnutia príspevku a záväzky sú upravené v uzavretej písomnej dohode medzi úradom a uchádzačom o zamestnanie. Ďalšie podrobnosti sa navrhujú upraviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 50

Účelom tejto úpravy je vytvoriť podmienky na zvýšenie možností zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie formou motivácie zamestnávateľa poskytnutím príspevku až do výšky 100 % celkovej ceny práce na jedného znevýhodneného uchádzača na vytvorené pracovné miesto. Príspevok sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi, ktorý príjme do pracovného pomeru na vytvorené pracovné miesto znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ak o tento príspevok písomne požiada a uzatvorí s úradom písomnú dohodu o jeho poskytnutí. Obsah dohody je ustanovený návrhom zákona. Návrh precizuje podmienky obsadzovania pracovných miest znevýhodnenými uchádzačmi, na vytvorenie ktorých bol poskytnutý príspevok a obdobie poskytovania príspevku.

Pri ustanovovaní kritérií určovania výšky príspevku a dĺžky jeho poskytovania sa prihliadalo k príslušnosti okresu, v ktorom sa vytvorí pracovné miesto k typu regiónu oprávneného na poskytnutie štátnej pomoci, k záväzku zamestnávateľa nepretržite zamestnávať počas 12 mesiacov toho istého zamestnanca, na ktorého bol poskytnutý príspevok a k priemernej miere evidovanej nezamestnanosti v okrese.

Zámerom takéhoto prístupu je na jednej strane riešiť zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a súčasne výraznejšie motivovať zamestnávateľov prostredníctvom výšky a dĺžky poskytovania príspevku k vytváraniu nových pracovných miest v regiónoch oprávnených na poskytovanie štátnej pomoci.

Ďalšie podrobnosti sa navrhujú ustanoviť vyhlášku, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 51

Cieľom návrhu je vytvoriť podmienky na získanie odborných zručností a praktických skúseností u zamestnávateľ pre absolventa školy.

Oproti platnému právnemu stavu sa navrhuje zvýšiť paušálny príspevok poskytovaný absolventovi školy počas vykonávania absolventskej praxe o 100 %. Návrh podmieňuje poskytnutie príspevku dĺžkou vedenia absolventa školy v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace.

V ostatných ustanoveniach sa zachováva súčasný platný stav.

K § 52

Navrhuje sa zaviesť nové aktívne opatrenie na trhu práce, cieľom ktorého je podpora udržiavania pracovných návykov uchádzačov o zamestnanie.

Navrhujú sa dve formy aktivačnej činnosti uchádzačov o zamestnanie, a to forma menších obecných služieb pre obec organizovaných obcou a forma dobrovoľníckych prác organizovanými právnickými osobami, fyzickými osobami a mimovládnymi organizáciami definovanými v návrhu zákona.

Navrhuje sa zaviesť príspevok na úhradu nákladov na ochranné pracovné prostriedky, na úrazové poistenie uchádzačov o zamestnanie, ktorí vykonávajú aktivačnú činnosť a úhradu celkovej ceny práce zamestnancov, ktorí budú organizovať aktivačnú činnosť uchádzačov o zamestnanie.

Celkovú výšku príspevku sa navrhuje diferencovať v závislosti od počtu uchádzačov o zamestnanie prijatých na vykonávanie aktivačnej činnosti a od počtu zamestnancov, ktorí budú organizovať aktivačnú činnosť pre uchádzačov o zamestnanie.

K § 53

Týmto navrhnutým ustanovením sa zavádza nové aktívne opatrenie na trh práce, ktorým sa sleduje zvýšenie možností uchádzačov o zamestnanie zamestnať sa aj mimo miesta svojho trvalého pobytu.

Návrh upravuje spôsob, formu a maximálnu sumu poskytnutia príspevku uchádzačovi o zamestnanie. Príspevok sa navrhuje poskytovať na úhradu preukázaných výdavkov súvisiacich so sťahovaním za prácou uchádzačovi o zamestnanie vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, bez ohľadu na skutočnosť, či takéto zamestnanie sprostredkoval úrad, alebo si takéto zamestnanie našiel uchádzač o zamestnanie sám mimo miesta svojho trvalého pobytu, ak o tento príspevok písomne požiada.

Podrobnejšie podmienky ustanoví vyhláška, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 54

Zámerom tejto úpravy je definovanie okruhu projektov a programov, ktoré sú podľa návrhu tohto zákona považované za aktívne opatrenia na trhu práce. Súčasne táto úprava vymedzuje pôsobnosť orgánov, ktoré schvaľujú a ktoré realizujú konkrétne projekty a nadväzne na to aj zdroje financovania týchto projektov.

Osobitnú skupinu tvoria projekty a programy financované z kombinovaných zdrojov zamerané na zlepšenie postavenia uchádzača o zamestnanie na trhu práce, ktoré po schválení ministerstvom realizuje ústredie.

V prípade projektov zameraných na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce sa navrhuje prevažne financovanie zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu, ak sú realizované úradom po schválení ústredím. Iným zdrojom financovania môže byť napr. finančné zdroje získané od podnikateľských subjektov, mimovládnych organizácií a bánk.

K § 55

V záujme vytvorenia vhodných podmienok na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, návrh zákona navrhuje zriaďovanie chránených dielní a chránených pracovísk, v ktorých sú pracovné podmienky, vrátane nárokov na pracovný výkon, prispôsobené zdravotnému stavu týchto občanov. Navrhuje sa, aby úrad priznával postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na základe kladného posudku hygienika, čo je súčasný platný právny stav. Za chránenú dielňu alebo chránené pracovisko sa navrhuje považovať aj výrobné družstvá invalidov na účely poskytovania dotácií výrobným družstvám invalidov v rozsahu určenom v zákone o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto návrhom zákona.

V porovnaní s platnou právnou úpravou sa navrhuje zvýšiť z 25 % na 50 % minimálny podiel občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkom počte zamestnancov v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, ktorý je jednou z podmienok priznania postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Navrhnuté zvýšenie tohto podielu je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť, článok 2 písm. h).

Navrhuje sa, aby právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zriadi chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, bola naďalej povinná viesť osobitnú evidenciu nákladov, výkonov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ktoré sú podkladom pre poskytovanie príspevkov na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska podľa § 60.

K § 56

Týmto ustanovením sa navrhuje poskytovať príspevok na úhradu preukázaných nákladov súvisiacich so zriadením chránenej dielne alebo chráneného pracoviska pre občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) v prípade, ak chránenú dielňu alebo chránené pracovisko právnická osoba alebo fyzická osoba zriaďuje na základe uzavretej písomnej dohody s úradom. Obsah dohody je ustanovený návrhom zákona. Navrhuje sa, aby tento príspevok nebolo možné poskytnúť na zakúpenie nehnuteľnosti ani na nákup motorových vozidiel. Návrh zákona precizuje podmienky obsadzovania pracovných miest v chránenej dielni a na chránenom pracovisku, na ktoré bol poskytnutý príspevok na ich zriadenie, obdobie prevádzkovania chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. V záujme stability a právnej istoty sa navrhuje zachovať povinnosť prevádzkovať takto zriadené pracovné miesta najmenej tri roky a určiť podmienky vrátenia poskytnutého príspevku pri nedodržaní podmienok dohody, čo je v zásade súčasný právny stav.

Navrhnutá výška príspevku v odseku 2 je zvýšená o preukázané dodatočné náklady spojené so zriadením alebo zachovaním pracovného miesta v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku a jeho vybavením tak, aby zodpovedalo zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Zámerom je kompenzovať zníženie produktivity vyplývajúcej zo zdravotného stavu. Konkrétnu výšku poskytovaného príspevku budú ovplyvňovať viaceré faktory ako príslušnosť okresu, v ktorom sa chránená dielňa alebo chránené pracovisko vytvára, k typu regiónu oprávneného na poskytnutie štátnej pomoci a od toho, či zamestnávateľ bude na takto podporovanom pracovnom mieste zamestnávať toho istého občana so zdravotným postihnutím. Navrhuje sa poskytovať príspevok na preukázané dodatočné náklady podľa odseku 3 aj samostatne. Podrobnosti sa navrhujú upraviť vyhláškou, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 57

Tento príspevok sa navrhuje poskytovať občanovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku, ak o tento príspevok písomne požiada, doloží k žiadosti kalkuláciu predpokladaných nákladov na vybavenie prostriedkami nevyhnutnými na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti a uzavrie s úradom písomnú dohodu. Obsah dohody sa navrhuje upraviť týmto návrhom zákona. Príspevok sa navrhuje neposkytovať na zakúpenie nehnuteľnosti ani na nákup motorových vozidiel. Navrhnutím tejto formy príspevku sa sleduje podpora samozamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí majú záujem o rôzne formy podnikania zodpovedajúce tak ich zdravotnému stavu ako aj ich možnostiam. Príspevok sa navrhuje poskytovať na základe uzavretej písomnej dohody medzi úradom a občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

Navrhovaná výška príspevku v odseku 3 sa navrhuje zvýšiť o preukázané dodatočné náklady spojené so začatím prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku tak, aby zodpovedalo zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorý bude prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Cieľom je kompenzovať zníženie produktivity vyplývajúcej zo zdravotného postihnutia. Podmienku prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku sa navrhuje znížiť na obdobie dvoch rokov, a to z dôvodu zosúladenia tohto záväzku so záväzkom ustanoveným v § 49 ods. 9. Ustanovenie upravuje aj dôsledky nedodržania povinnosti prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku počas dohodnutej doby.

Návrh tohto aktívneho opatrenia je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 58

V záujme zlepšenia možnosti občanov so zdravotným postihnutím uplatniť sa na otvorenom trhu práce a vytvorenia lepších predpokladov i pre dlhodobo nezamestnaných občanov zvýšiť ich šancu nájsť si zamestnanie a uľahčiť zamestnávateľovi získanie vhodného zamestnanca z radov občanov so zdravotným postihnutím a z dlhodobo nezamestnaných občanov, sa návrhom vytvára priestor na zriadenie agentúr podporovaného zamestnania, na základe povolenia vydaného ústredím.

Návrh rámcovo vymedzuje predmet činnosti agentúry podporovaného zamestnávania a ustanovuje podmienky na vydanie povolenia právnickej osobe a fyzickej osobe, ktorá požiada o vydanie povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania.

Navrhuje sa, aby v prípade, ak agentúra podporovaného zamestnávania bude poskytovať služby úradu, bola na tento účel uzavretá písomná dohoda a aby úrad pri výbere agentúry podporovaného zamestnávania postupoval podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Navrhuje sa vydanie povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania podmieniť bezúhonnosťou a dosiahnutým úplným stredným vzdelaním pre fyzickú osobu a pre osobu, ktorá koná v mene právnickej osoby.

Platnosť povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania sa navrhuje určiť na obdobie najviac 5 rokov s možnosťou jej predĺženia.

Navrhuje sa určiť obsah žiadosti o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania a v odseku 8 náležitosti potrebné na preukázanie schopností a vytvorených priestorových, materiálnych a personálnych podmienok pre činnosť. V záujme zachovania určitej úrovne efektivity takto vzniknutých agentúr podporovaného zamestnávania sa navrhuje určiť ich práva a povinnosti vo vzťahu k svojim klientom a úradu. Navrhuje sa určiť subjekty, ktoré môžu podať návrh na pozastavenie alebo zrušenie platnosti povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania. Ide o subjekty, ktoré majú vzťah k činnosti tejto agentúry a svojim pôsobením môžu ovplyvniť úroveň ňou poskytovaných služieb.

Navrhuje sa upraviť aj podmienky na pozastavenie činnosti a zrušenie povolenia na činnosť agentúre podporovaného zamestnávania.

K § 59

Navrhuje sa zaviesť nové aktívne opatrenie na trhu práce, a to príspevok na činnosť pracovného asistenta, ktorý svojou činnosťou bude uľahčovať občanovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ale aj zamestnávateľovi zapojenie zamestnanca so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) do pracovného procesu. Navrhuje sa, aby pracovný asistent poskytoval pomoc výhradne zamestnancovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) pri vykonávaní zamestnania a osobných potrieb počas pracovného času. Na činnosť pracovného asistenta sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi, na základe uzavretej písomnej dohody s úradom, príspevok. Príspevok sa navrhuje poskytovať mesačne a jeho výšku limitovať.

K § 60

Toto ustanovenie navrhuje upraviť poskytovanie príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnanca na miesto výkonu zamestnania a späť úradom. Príspevok sa navrhuje poskytovať na základe písomnej žiadosti o poskytnutie, ktorú predloží právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevádzkuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko. Navrhuje sa na príspevok poskytovať aj preddavok.

V porovnaní so súčasným právnym stavom výška príspevku na jedného občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) nie je ustanovená pevnou sumou, ale je odvodená od násobku mininálnej celkovej ceny práce, čo umožní viac zohľadniť náklady zamestnávateľa súvisiace s prevádzkou chránenej dielne a chráneného pracoviska oproti súčasnému právnemu stavu. Návrh umožňuje poskytnúť preddavok na úhradu prevádzkových nákladov aj pri zahájení prevádzky chránenej dielne a zabezpečiť tak rozbeh chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Výška tohto preddavku je limitovaná 50 % z poskytnutého príspevku.

Čiastočnou úhradou prevádzkových nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska a nákladov na dopravu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zamestnávateľom na miesto výkonu zamestnania a späť sa zamestnávateľovi navrhujú kompenzovať náklady, ktoré má v súvislosti s nižším výkonom zamestnancov z titulu ich zdravotného postihnutia.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 61

Navrhuje sa limitovať výšku poskytnutých príspevkov podľa § 49, § 50, § 51, § 54, § 56, § 57, § 59 a § 60.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 62

Navrhnuté ustanovenie obsahuje návrh povinností zamestnávateľa na účely tohto zákona. Oproti súčasnému právnemu stavu sa nenavrhuje povinnosť zamestnávateľa nahlasovať úradu voľné pracovné miesta. Táto povinnosť sa nahradzuje povinnosťou úradu vyhľadávať voľné pracovné miesta a v rámci tejto vyhľadávacej činnosti získať lepšie poznatky o podmienkach a požiadavkách pracovných miest na zamestnancov priamo u zamestnávateľa. Od tohto prístupu sa očakáva zlepšenie výsledkov pri sprostredkovaní zamestnania úradom v porovnaní so súčasným systémom práce okresných úradov práce s uchádzačmi o zamestnanie a zvýšenie záujmu zamestnávateľov o služby úradov na úseku služieb zamestnanosti.

Návrh upravuje zákaz pre zamestnávateľa vyžadovať pri výbere zamestnanca informácie, ktoré by viedli k nerovnakému zaobchádzaniu v prístupe k zamestnaniu.

Návrh neobsahuje ani povinnosti zamestnávateľa súvisiace s jeho platobnou neschopnosťou. Tieto otázky sú upravené v návrhu zákona o sociálnom poistení.

K § 63

Vzhľadom na to, že občania so zdravotným postihnutím majú sťažené možnosti uplatniť sa na trhu práce, aj naďalej sa navrhuje ponechať v platnosti základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím v nezmenenom rozsahu, vrátane povinnosti zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, a ak úrad vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa.

Oproti súčasnej právnej úprave sa však už navrhuje nerozlišovať osobitne povinný podiel zamestnávania počtu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou (3 %) a povinný podiel zamestnávania počtu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (0,2 %) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa, ale navrhuje sa sledovať plnenie povinného podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím v rámci jednej skupiny podľa § 9 ods. 1 písm. a), pričom celkový povinný podiel zamestnávania tejto skupiny občanov na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa sa navrhuje ponechať na súčasnej úrovni 3,2 %. Dôvodom ujednotenia výšky povinného percentuálneho podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa je zmena definície občanov so zdravotným postihnutím nadväzne na vymedzenie invalidity v návrhu zákona o sociálnom poistení. Navrhnutá výška povinného podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) sa rovná súčtu pôvodných podielov obidvoch doterajších skupín občanov so zdravotným postihnutím.

Navrhuje sa na účely dodržiavania povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) občana, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, započítavať zamestnávateľovi, ako keby zamestnával dvoch takýchto občanov.

Navrhovaný podiel 3,2 % povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) vychádza z doterajšej úrovne záujmu občanov so zdravotným postihnutím o zamestnanie.

Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky v roku 2002 bolo priemerne zamestnaných v hospodárstve Slovenskej republiky 24,7 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (21,5 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a 3,2 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím), čo predstavovalo 1,2 % z počtu pracujúcich v Slovenskej republike v roku 2002. Na jednotlivých okresných úradoch práce bolo v roku 2002 priemerne evidovaných 29,8 tis občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (29,2 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a 0,6 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím), čo predstavovalo 5,8 % z priemerného počtu evidovaných nezamestnaných v Slovenskej republike v roku 2002. To znamená, že v roku 2002 bolo na trhu práce v priemere 54,5 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím. Uvedený počet občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (54,5 tis.) považujeme na účely tohto ustanovenia za občanov, ktorí prejavili záujem byť zamestnaní, čo predstavuje cca 2,6 % z počtu občanov, ktorí pracovali v hospodárstve Slovenskej republiky v roku 2002 (54,5 tis./2 127 tis. x 100 = 2,56 %), čo je počet nižší, ako je ustanovený povinný podiel zamestnávania počtu týchto občanov. Navrhnutý povinný podiel je vyšší z dôvodu, že by prejavila určitá časť občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí sú doteraz v skupine tzv. ekonomicky neaktívnych občanov, záujem o zamestnanie. Pre takýto prípad je vytvorená dostatočná rezerva na vytvorenie podmienok na dodržiavanie povinného podielu zamestnancov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) z hľadiska ich disponibilného počtu u zamestnávateľov. Z uvedeného dôvodu sa nenavrhuje úprava celkovej výšky povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa.

Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy už žiadny zamestnávateľ, spĺňajúci podmienky tohto ustanovenia, nebude oslobodený od povinnosti zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte svojich zamestnancov. Dôvodom je odstránenie nerovnakých podmienok, ktoré mali niektorí zamestnávatelia v tejto oblasti.

K § 64

Navrhnutým ustanovením sa umožňuje zamestnávateľom, ktorí vo vlastných prevádzkach nemajú vhodné pracovné miesta alebo z iných dôvodov nemôžu zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), plniť si povinnosť ustanovenú v § 63 ods. 1 písm. d) náhradným plnením, a to zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie týchto občanov. Využívanie náhradného plnenia sa v praxi osvedčilo, v porovnaní so súčasnou právnou úpravou nedochádza k zmene.

K § 65

Tak ako za súčasného právneho stavu sa navrhuje, aby zamestnávateľ, ktorý nedodržal povinný podiel zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 63 ods. 1 písm. d) a pri plnení tejto povinnosti nevyužil ani náhradnú formu plnenia podľa § 64, bol naďalej povinný odvádzať odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Navrhnutým ustanovením sa zachováva postih tých zamestnávateľov, ktorí nevytvorili pracovné podmienky pre zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) a ani nezadali prácu pre občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zamestnávateľom zamestnávajúcim prevažne týchto občanov, aby formou odvodov prispeli k získaniu prostriedkov, z ktorých bude podporované pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

Navrhnuté ustanovenie upravuje výšku odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorá na rozdiel od súčasnej právnej úpravy nie je pevne určená, ale odvodzuje sa od trojnásobku mesačnej minimálnej mzdy. Návrh rieši tiež výšku odvodu v prípade, ak úrad vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) len časť kalendárneho roka. Navrhnutou právnou úpravou bude možné výšku odvodu, resp. jeho časť odvodzovať od vývoja minimálnej mzdy. Doterajšie ustanovenie konštantných odvodov nevytváralo dostatočný tlak na motiváciu zamestnávateľov zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

K § 66

Informačný systém je nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie úloh a povinností ustanovených predkladaným návrhom zákona o službách zamestnanosti.

Z hľadiska kompatibility tohto informačného systému s nadväzujúcimi informačnými systémami je návrhom zabezpečená jednotná klasifikácia sledovaných údajov v zmysle všeobecne platných klasifikácií ustanovených v Slovenskej republike na štatistické účely, ktorých používanie v informačnom systéme, teda v prvotných evidenciách úradov upravuje tento návrh zákon.

K § 67

Povinnosti pri zverejňovaní a ochrane údajov, ustanovené predkladaným návrhom zákona majú zabezpečiť ochranu údajov, hlavne osobných údajov v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov.

Z dôvodu zabezpečenia pravidelného zverejňovania štatistických údajov o službách zamestnanosti je navrhnuté určenie termínu zverejňovania štatistických údajov, subjekty, ktoré za zverejnené štatistické údaje zodpovedajú, ako i subjekty, ktorým sa tieto údaje bezplatne poskytujú.

V zásade sa navrhuje zachovať platný právny stav.

K § 68

Návrh predpokladá, že úrady budú poskytovať značnú sumu finančných prostriedkov na aktívne opatrenia trhu práce. Spôsob použitia týchto finančných prostriedkov z hľadiska súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj výkon štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti podlieha kontrole podľa zákona NR SR č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V navrhovanom ustanovení sa definujú subjekty, ktoré budú vykonávať kontrolnú činnosť. Podľa návrhu zákona o štátnej správe v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, doterajšie orgány kontroly Národného úradu práce zaniknú. Novým orgánom kontroly sa navrhuje určiť práva a povinnosti orgánov kontroly, definované v uvedených všeobecných záväzných právnych predpisoch upravujúcich kontrolnú činnosť.

Navrhuje sa, aby kontrolné orgány podľa tohto zákona vykonávali kontrolnú činnosť vonkajšiu, v rámci ktorej budú kontrolovať plnenie povinnosti právnických osôb a fyzických osôb upravených týmto zákonom, ale aj vnútornú kontrolnú činnosť vymedzenú zákonom č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe a finančnú kontrolu podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov s osobitným dôrazom na využitie finančných prostriedkov Európskej únie.

K § 69

Navrhnuté ustanovenie obsahuje návrh na vydanie dvoch vyhlášok Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na vykonávanie návrhu tohto zákona.

K § 70

Navrhuje sa ustanoviť, aby sa na správne konanie vedené ústredím a úradmi uplatňovali všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou § 60 až 66.

Zároveň sa navrhuje, aby odkladný účinok nemalo odvolanie proti rozhodnutiu o nezaradení a vyradení občana z evidencie uchádzačov o zamestnanie a rozhodnutie o povinnosti zamestnávateľa zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu počtu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) a tiež sa navrhuje odchylná úprava pri aplikácii v odseku 5 citovaných ustanovení všeobecných predpisov o správnom konaní.

Navrhuje sa, aby právoplatné rozhodnutia úradu boli preskúmateľné súdom v správnom súdnictve.

Navrhovaným ustanovením sa vytvárajú predpoklady na to, aby si uchádzači o zamestnanie alebo záujemcovia o zamestnanie, ktorí nemajú ukončené základné vzdelanie, doplnili základné vzdelanie na základnej škole, ktorá zabezpečuje prípravný kurz, pričom sa nevyžaduje akreditácia podľa osobitného predpisu.

Obsahom ustanovenia je aj referenčný odkaz na transponované smernice, ktoré sú uvedené v prílohe.

K § 71

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa pojmy vo všeobecne záväzných právnych predpisoch terminologicky zosúlaďujú s navrhovanými pojmami v tomto návrhu zákona.

K § 72

V rámci prechodných ustanovení sa navrhuje upraviť zachovanie postavenia občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý bol uznaný pred 1. januárom 2004. Vzhľadom na personálnu a administratívnu náročnosť ustanovenia § 43 ods. 4 sa navrhuje, aby úrad bol povinný vypracovať individuálny akčný plán pracovného uplatnenia v spolupráci s každým uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1. januára 2004 postupne do 31. decembra 2004. Navrhuje sa tiež obmedziť platnosť povolení na sprostredkovanie zamestnania za úhradu, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Zároveň sa navrhuje určiť spôsob poskytnutia príspevku pre výrobné družstvá invalidov v roku 2004, kde sa poskytnutie viaže na dohodu, ktorú uzatvorí ministerstvo so Slovenským zväzom výrobných družstiev, ako aj prechod práv a povinností z dohôd o poskytnutí návratných príspevkov na podporu podnikateľských projektov zamestnanosti uzavretých pred 1. januárom 2004 a Národným úradom práce krajskými úradmi práce prechádzajú dňom účinnosti zákona na ústredie a posudzovanie práv a povinností, ktoré vznikli taktiež pred navrhovanou účinnosťou.

Pri zamestnávaní občanov z členských štátov Európskej únie sa navrhuje udeľovať týmto občanom povolenie na zamestnanie len do dňa vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

Zároveň sa navrhuje upraviť aj vykonávanie sprostredkovania zamestnania z územia Slovenskej republiky na územie členských štátov Európskej únie a naopak, a to bezplatne odo dňa, kedy Slovenská republika sa stane členom Európskej únie. Pri sprostredkovávaní zamestnania sa postupuje v súlade s právnymi predpismi Európskych spoločenstiev.

K § 73

Týmto ustanovením sa navrhuje zrušiť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, ktorý bude nahradený navrhnutým zákonom.

K čl. II

V súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania sa navrhuje ustanoviť konkrétne pracovný pomer a podmienky zamestnávania, ktoré musia byť rovnako priaznivé ako u porovnateľných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa.

Zároveň sa navrhuje ustanoviť výnimku z uvedenej ochrany v mzdových podmienkach, ak ide o dočasného zamestnanca, ktorého pracovnoprávny vzťah netrvá aspoň šesť mesiacov, ktorý bol k užívateľskému zamestnávateľovi pridelený agentúrou dočasného zamestnávania a tiež v prípade odmeňovania dočasného zamestnanca prideleného agentúrou dočasného zamestnávania medzi dvoma vyslaniami. Výnimka sa navrhuje ustanoviť aj v prípade dočasne pridelených zamestnancov, ak je pre nich zabezpečená ochrana v rámci kolektívnej zmluvy.

V odseku 9 sa navrhuje ustanoviť užívateľskému zamestnávateľovi ďalšie povinnosti, aby sa zabezpečila ochrana dočasne pridelených zamestnancov pokiaľ ide o informácie o trvalom zamestnaní, o sociálnych službách a o vzdelávaní.

K čl. III

Navrhuje sa, aby mal poistenec nárok na vyplatenie dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia v prípade, ak bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti, a to z dôvodu začatia výkonu činnosti zamestnanca a ak obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej tri mesiace. Poistenec v tomto prípade musí o vyplatenie zostávajúcej časti písomne požiadať. Nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti podľa odseku 5 týmto jednorazovým vyplatením poistencovi zaniká. Navrhovanou úpravou by sa mala zvýšiť motivácia poistenca hľadať si zamestnanie.

K čl. IV

Navrhuje sa doplniť § 5 ods. 4 o ďalšie písmená h) až l) zákona č. .../2003 Z. z. o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, aby sa účelovo viazané príspevky na aktívne opatrenia na trhu práce nezapočítavali do príjmu pre posudzovanie hmotnej núdze občana.

K čl. V

Navrhuje sa novelizovať zákon č. 145/1995 Zb. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Dôvodom je skutočnosť, že zákonom č. .../2003 o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa zmenilo postavenie subjektu, ktorý vydáva povolenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu z verejnoprávnej inštitúcie na orgán štátnej správy. Návrhom sa ustanovujú správne poplatky, ktorými sa spoplatňujú úkony v rámci správneho konania vo veciach vydávania, pozastavovania činnosti a zrušenia platnosti povolení na výkon sprostredkovania zamestnania za úhradu, povolenia na činnosť agentúr dočasného zamestnávania a povolenia na činnosť agentúr podporovaného zamestnávania.

S cieľom umožniť výkon uvedených činností fyzickým osobám, ktoré sú občanmi so zdravotným postihnutím, sa navrhuje týmto osobám správny poplatok odpustiť za predpokladu, že nebudú zamestnancami.

K čl. VI

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje 1. januára 2004 z dôvodu zosúladenia účinnosti s ostatnými predkladanými návrhmi zákonov v sociálnej oblasti okrem tých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť až vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie.

Bratislava 3. októbra 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

4

4

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Účelom predkladaného vládneho návrhu zákona o službách zamestnanosti je nadväzne na návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nadväzne na návrh zákona o sociálnom poistení, upraviť systémové otázky, práva a povinnosti účastníkov, ako aj postup pri poskytovaní a využívaní služieb zamestnanosti poskytovaných orgánmi štátnej správy.

Cieľom vládneho návrhu zákona je najmä určiť právny rámec pre poskytovanie služieb zamestnanosti, ich štruktúru a obsah činnosti jednotlivých súčastí štruktúry, zjednodušiť administratívu, skvalitniť a spružniť výkon poskytovaných služieb zamestnanosti, a tým prispieť k zvýšeniu pružnosti trhu práce, k zvýšeniu efektivity a k sprehľadneniu využitia verejných prostriedkov a prostriedkov zo zdrojov Európskej únie.

Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov štát zveril Národnému úradu práce, ako verejnoprávnej inštitúcii, niektoré činnosti v oblasti realizácie politiky trhu práce a poskytovania verejných služieb zamestnanosti, ktoré vykonáva na centrálnej, krajskej a okresnej úrovni samosprávnymi a výkonnými orgánmi. Nevýhodou platného systému realizácie politiky trhu práce a poskytovania verejných služieb zamestnanosti sú zložité riadiace vzťahy a náročnosť koordinácie pri plnení záujmov vlády, sociálnych partnerov a uchádzačov o zamestnanie.

Hlavným dôvodom na navrhnuté zmeny v systéme poskytovania služieb zamestnanosti je potreba modernizácie výkonu služieb zamestnanosti, potreba vytvoriť podmienky pre ich flexibilné organizovanie a poskytovanie v závislosti od diferencovaných potrieb uchádzačov o zamestnanie, pri dôraze na zlepšenie práce so znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie v regiónoch, v ktorých žijú, s cieľom, aby boli vytvorené rovnaké podmienky v prístupe k službám zamestnanosti, k rozsahu a kvalite ich poskytovania pre všetkých občanov a aby boli služby zamestnanosti zabezpečované na potrebnej kvalitatívnej úrovni.

Návrh zákona vychádza tiež zo skutočnosti, že okresné úrady práce a odbory sociálnych vecí na okresných úradoch pomáhajú riešiť životné a pracovné problémy v zásade rovnakej skupine klientov.

Navrhovaný systém služieb zamestnanosti korešponduje s realizovanými zmenami v sociálnej sfére a je v súlade s reformami služieb zamestnanosti, ktoré sa už uskutočnili alebo sa realizujú vo viacerých členských štátoch Európskej únie (Veľká Británia, Holandsko) a v prístupových krajinách (napr. Poľsko, Maďarsko).

Návrh na financovanie činnosti služieb zamestnanosti prostredníctvom štátneho rozpočtu je dôležitý najmä z hľadiska možnosti vytvoriť podmienky pre efektívne a bezpečné využívanie finančných zdrojov Európskeho sociálneho fondu a garantovať ich využitie v súlade s príslušnými predpismi a pravidlami Európskej komisie.

Návrh zákona upravuje rámec poskytovania služieb zamestnanosti orgánmi štátnej správy na dvoch organizačných stupňoch na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“) a na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“). Počíta sa s vytvorením pracovísk úradov. Pracoviská vytvorené pri úradoch majú zabezpečiť kontakt s uchádzačmi o zamestnanie, so záujemcami o zamestnanie a so zamestnávateľmi, predovšetkým pri „párovaní“ vhodných uchádzačov a záujemcov o zamestnanie s požiadavkami zamestnávateľov na obsadenie voľných pracovných miest.

Predkladaný návrh zákona zároveň vytvára právny rámec na poskytovanie služieb zamestnanosti inými subjektmi ako sú orgány štátnej správy a na spoluprácu medzi orgánmi štátnej správy na úseku služieb zamestnanosti a ostatnými subjektmi poskytujúcimi služby zamestnanosti v rozsahu dohodnutom v uzatvorenej písomnej dohode. Predpokladá sa, že spolupráca týchto subjektov bude využívaná najmä na riešenie zamestnanosti znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Nadväzne na návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov návrh určuje pôsobnosť ústredia a úradov na úseku služieb zamestnanosti.

Navrhovanou úpravou sa garantuje občanom právo na zamestnanie v doterajšom rozsahu, ale návrh vytvára podmienky pre oveľa väčšie záruky uchádzačom o zamestnanie, záujemcom o zamestnanie a zamestnávateľom pokiaľ ide o evidenčné služby, služby lekárskej posudkovej činnosti a o služby v oblasti aktívnych opatrení na podporu zamestnania a aktivačnej činnosti uchádzačov o zamestnanie pri hľadaní zamestnania.

Systém zamestnávania občanov z členských štátov Európskej únie a z tretích štátov je navrhnutý v súlade s Nariadením Rady (EHS) č. 1612 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva a so Smernicou Rady č. 75/34/EHS zo 17. decembra 1974 o práve občanov členských štátov Európskej únie zostať na území iného členského štátu po ukončení samostatnej zárobkovej činnosti.

Návrh zákona v rámci aktívnych opatrení na trhu práce si kladie za cieľ poskytovať evidenčné služby, informačné a poradenské služby a odborné poradenské služby na vyššej odbornej a kvalitatívnej úrovni a ich lepšie vybavenie za podpory zdrojov Európskeho sociálneho fondu.

Zásadným spôsobom sa navrhuje vytvoriť podmienky pre aktívne a preukázateľné hľadanie si zamestnania uchádzačmi o zamestnanie, vrátane sprísnenia podmienok pre spoluprácu uchádzačov o zamestnanie s úradom zavedením povinnosti pre uchádzača o zamestnanie byť k dispozícii úradu do 14 dní od vyzvania, preukazovať hľadanie si zamestnania dlhodobo nezamestnanými uchádzačmi o zamestnanie každých 7 kalendárnych dní a vytvorením legislatívnych podmienok pre účasť uchádzačov o zamestnanie v aktivačnej činnosti, ktorá bude organizovaná úradmi, mimovládnymi organizáciami a ďalšími právnickými osobami a fyzickými osobami navrhnutými v zákone formou menších obecných služieb pre obec organizovaných obcou a formou dobrovoľníckych prác.

Aktívne opatrenia na trhu práce sa navrhuje rozdeliť na dve skupiny, a to na tie, na ktoré je po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom právny nárok, a na tie, na ktoré právny nárok nie je s prevahou nárokovaných aktívnych opatrení na trhu práce, vrátane úhrady časti cestovných výdavkov uchádzačom o zamestnanie do miesta konania aktivít vymedzených v individuálnom akčnom pláne na podporu ich pracovného uplatnenia a späť, náhrady časti cestovných výdavkov uchádzača o zamestnanie, ktoré súvisia s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa mimo územného obvodu okresu, v ktorom má uchádzač o zamestnanie trvalý pobyt.

Poskytovanie príspevkov na podporu zamestnania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a na podporu prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti je v návrhu upravené tak, aby bolo možné diferencovať ich výšku v závislosti od typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, v závislosti od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese a podľa príslušnosti k znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie podľa § 8 návrhu zákona.

Podpora zamestnania osôb so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) sa navrhuje poskytovať pri uplatňovaní rovnakých kritérií a v niektorých prípadoch výhodnejších kritérií ako pri podpore zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Navrhuje sa zachovať aj odvod za neplnenie povinného podielu zamestnancov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Na účely pomoci pri riešení pracovného uplatnenia sa navrhuje vytvoriť i druhú skupinu občanov so zdravotným postihnutím (§ 9 ods. 1 písm. b)) s tým, aby sa im poskytovali rovnaké služby ako znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie.

Návrh na poskytovanie príspevku na aktívne opatrenia na trhu práce je vypracovaný v súlade so zákonom č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť a s Nariadením Komisie (ES) č. 68/2001 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES týkajúcich sa vzdelávacej pomoci.

Kontrolnú činnosť v rámci systému služieb zamestnanosti bude vykonávať ústredie a úrad podľa návrhu tohto zákona v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a v súlade so zákonom č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako vonkajšiu kontrolnú činnosť a vnútornú kontrolnú činnosť.

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa navrhuje ďalšími článkami zmeniť a doplniť zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, doplniť zákon č...../2003 Z. z. o sociálnom poistení, doplniť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a doplniť návrh zákona č. .../2003 Z. z. o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, dohovormi Medzinárodnej organizácie práce, najmä s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 88/1948 o organizácii služieb pre sprostredkovanie práce, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 142/1975 o poradenstve pre voľbu povolania a odbornej výchove pre rozvoj ľudských zdrojov, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 122/1964 o politike zamestnanosti, s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania, ako aj s ďalšími medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Dopady realizácie navrhovanej právnej úpravy sú uvedené v Doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom z 29. septembra 2003 oznámilo, že k predloženému odhadu dopadov na štátny rozpočet na úseku služieb zamestnanosti a v oblasti aktívnej politiky trhu práce nemá pripomienky.

Návrh zákona bol predložený na rokovanie v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky. Na základe stanovísk sociálnych partnerov zo 4. septembra 2003 predseda rady ukončil rokovanie vzhľadom na to, že obidvaja sociálni partneri prerušujú sociálny dialóg. Na zasadnutí mimoriadnej Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky 24. septembra 2003 bolo rokovanie o návrhu zákona preložené na 3. októbra 2003.

zobraziť dôvodovú správu