Zákon o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 5/2004 účinný od 02.01.2016 do 30.06.2016

Vládny návrh zákona o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa


A. Všeobecná časť

Návrh zákona o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) je vypracovaný v nadväznosti na opatrenia Bielej knihy o obrane Slovenskej republiky a vychádza z materiálu „Koncepcia aktívnych záložných síl a dobrovoľnej vojenskej prípravy“, ktorý bol v roku 2013 schválený ministrom obrany Slovenskej republiky. Návrhom zákona sa tiež reaguje na aktuálny vývoj bezpečnostnej situácie vo svete. 
Zmenou ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon č. 227/2002 Z. z.“) sa ozbrojené sily Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) rozširujú o  vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy a súčasne sa novým spôsobom upravuje príprava na výkon mimoriadnej služby a použitie vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh.
Účelom návrhu zákona je vytvoriť právne prostredie, v ktorom sa občanom Slovenskej republiky umožní absolvovať vojenský výcvik a v rámci dobrovoľnej vojenskej prípravy sa tak už v stave bezpečnosti pripraviť na prípadnú obranu Slovenskej republiky. Vytvoreným právnym prostredím sa zároveň má zabezpečiť v stave bezpečnosti obnovenie tvorby záloh z radov registrovaných občanov, a to na báze dobrovoľnosti.
Návrh zákona obsahuje osemnásť článkov, z ktorých čl. I upravuje výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy a právne vzťahy s ňou súvisiace. V prvej časti sa vymedzuje predmet zákona a niektoré pojmy, ustanovuje sa kto sa môže stať vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy, aká je doba trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy, čo je výcvikovým zariadením ozbrojených síl, v ktorom sa dobrovoľná vojenská príprava uskutočňuje. V druhej časti návrh zákona ustanovuje podmienky prijatia, priebeh prijímacieho konania, priebeh a podmienky skončenia dobrovoľnej vojenskej prípravy. V tretej a štvrtej časti návrh zákona ustanovuje podmienky, za ktorých sa vykonáva  dobrovoľná vojenská príprava a problematiku vojenskej disciplíny. V piatej a šiestej časti návrh zákona upravuje peňažné a naturálne náležitosti vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy. V siedmej časti návrhu zákona sa upravujú podrobnosti súvisiace s riešením škodových udalostí, ku ktorým môže dôjsť pri výkone dobrovoľnej vojenskej prípravy. Spoločné ustanovenia obsiahnuté v ôsmej časti upravujú problematiku doručovania písomností súvisiacich so vznikom, výkonom a skončením dobrovoľnej vojenskej prípravy. Po skončení výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy budú vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy tvoriť zálohy ozbrojených síl.
Na čl. I nadväzuje čl. XIII, v ktorom sa novelizuje zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s cieľom upraviť použitie aktívnych záloh pri plnení úloh ozbrojených síl už v stave bezpečnosti, keďže súčasná právna úprava umožňuje použiť aktívne zálohy iba v prípade, ak nastane krízová situácia. Táto úloha vyplynula z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016 a navrhované zmeny nadväzujú na zmenu ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. Navrhovaná úprava umožní použiť aktívne zálohy v stave bezpečnosti na  plnenie úloh ozbrojených síl pri riešení mimoriadnych udalostí. Zmena vekovej hranice pre zánik brannej povinnosti občanov sa navrhuje s cieľom spomaliť úbytok vojakov v zálohách a získať čas na doplnenie záloh ozbrojených síl. V nadväznosti na členstvo Slovenskej republiky v NATO sa upravuje výkon vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu zjednodušením podmienok pre občanov, ktorí majú záujem o výkon vojenskej služby v štátoch, ktoré sú členmi NATO.
V ďalších článkoch sa upravujú zákony, ktorých ustanovenia budú dotknuté zavedením inštitútu dobrovoľnej vojenskej prípravy a vykonávaním pravidelných cvičení alebo plnením úloh ozbrojených síl vojakmi v zálohe zaradenými do aktívnych záloh:
- zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – navrhovanými úpravami sa majú vytvoriť priaznivé podmienky pre zamestnanca a uchádzača o zamestnanie, ak prejavia záujem o vykonávanie dobrovoľnej vojenskej prípravy, pravidelného cvičenia alebo o plnenie úloh ozbrojených síl,
- zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov – navrhovaná úprava vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy a vojakom zaradeným do aktívnych záloh  zabezpečí úrazové a dôchodkové poistenie ako poistencom štátu,
- zákon č. 417/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – navrhované zmeny odstraňujú prekážky účasti na dobrovoľnej vojenskej príprave, na pravidelnom cvičení alebo pri plnení úloh ozbrojených síl pre členov domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, ak prejavia záujem o výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy alebo podpíšu dohodu o zaradení do aktívnych záloh,
- zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 447/2008 z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – navrhované zmeny zabezpečia nezapočítanie navrhovaných peňažných a naturálnych náležitostí vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy a vojaka v zálohe zaradeného do aktívnych záloh pre účely životného minima ako aj peňažných príspevkov,
- zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – navrhovaná úprava  zabezpečí úľavy na  poplatkoch za služby, ktoré sa poskytujú mladým dospelým v detských domovoch, ak prejavia záujem o výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy alebo podpíšu dohodu o zaradení do aktívnych záloh,
- zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – navrhuje sa uplatňovať zákon v rozsahu nevyhnutnom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy a vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh počas pravidelného cvičenia, plnenia úloh ozbrojených síl alebo pri výkone dobrovoľnej vojenskej prípravy,
- zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – navrhované úpravy zabezpečia zdravotné poistenie a zdravotnú starostlivosť osobám, ktoré vykonávajú dobrovoľnú vojenskú prípravu,
- zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov – navrhovaná úprava oslobodí náležitosti poskytované v súvislosti s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy, vykonávaním pravidelných cvičení alebo plnením úloh ozbrojených síl od dane z príjmu,
- zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) – navrhovaná úprava obmedzuje pôsobnosť zákona pri posudzovaní zdravotného stavu a veku vojakov zaradených do aktívnych záloh a vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy,
- zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon č. ..../2015 o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov – navrhované úpravy súvisia s novým personálnym zložením ozbrojených síl,
- zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov – navrhované úpravy vyplynuli z aplikačnej praxe.

Návrhom zákona sa transponuje Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod.
Návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na verejné financie. Negatívny vplyv bude v plnom rozsahu krytý z limitov stanovených v rozpočtovej kapitole Ministerstva obrany Slovenskej republiky na roky 2016 až 2019. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv, ktorý sa prejaví zvýšením disponibilných príjmov tých občanov Slovenskej republiky, ktorí sa rozhodnú absolvovať dobrovoľnú vojenskú prípravu alebo sa rozhodnú vstúpiť do aktívnych záloh. Návrh zákona bude mať tiež pozitívny sociálny vplyv v oblasti sociálnej exklúzie, a to predovšetkým u mladých ľudí hľadajúcich si uplatnenie na trhu práce. 
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
Návrh zákona nemá byť predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Neexistujú prekážky sprístupnenia materiálu podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.


 





















Doložka
vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:  Návrh zákona o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Termín začatia a ukončenia PPK: - 

A.2. Vplyvy:


 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x

x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy
x


– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,



– sociálnu exklúziu,



– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť



4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

 
A.3. Poznámky

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky plánuje umožniť dobrovoľnú vojenskú prípravu maximálne 150 občanom Slovenskej republiky ročne. Ustanovuje sa, že za jeden deň dobrovoľnej vojenskej prípravy bude občanovi Slovenskej republiky poskytnutý finančný príspevok vo výške 2,25 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Ďalej sa ustanovuje, že ak vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy  následkom úrazu alebo choroby v súvislosti s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy zomrie, mohol by minister obrany Slovenskej republiky poskytnúť jednorazové odškodnenie pozostalých až do výšky tisícnásobku finančného príspevku poskytovaného na jeden deň. Vplyv na rozpočet verejnej správy bude 327 851,- € v roku 2016 a v rokoch 2017 až 2019 vo výške 334 151,- € ročne. Rozdiel je spôsobený predpokladaným nárastom životného minima v rokoch 2017 až 2019 a z toho vyplývajúceho nárastu finančného príspevku.
Z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016 vyplynula úloha upraviť použitie aktívnych záloh pri plnení úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) už v stave bezpečnosti. Cieľom navrhovanej úpravy zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je vytvorenie právneho prostredia pre použitie aktívnych záloh v stave bezpečnosti. V súvislosti s touto zmenou sa odborná príprava nahrádza pravidelným cvičením a zavádza sa plnenie úloh ozbrojených síl pri riešení mimoriadnych udalostí. Platnosť dohody o zaradení do aktívnych záloh sa upravuje na dobu dvoch až piatich rokov. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky plánuje zaradiť do aktívnych záloh 257 občanov Slovenskej republiky ročne. Navrhovanou úpravou predmetného zákona dôjde k nárastu daňových príjmov štátneho rozpočtu o 17 493,- € ročne. Vplyv na rozpočet verejnej správy bude 3 855,- € v roku 2016, 921 813,35 € v roku 2017, 497 339,81 € v roku 2018 a 504 636,56 € v roku 2019. Rozdiel je spôsobený tým, že v roku 2016 bude potrebné zabezpečiť iba posúdenie zdravotného stavu občanov, v roku 2017 ich vystrojenie a výcvik a od roku 2018 už len výcvik. Ďalej sa ustanovuje, že ak vojak v aktívnej zálohe následkom úrazu alebo choroby v súvislosti s pravidelným cvičením alebo plnením úloh ozbrojených síl zomrie, mohol by minister obrany Slovenskej republiky poskytnúť jednorazové odškodnenie pozostalých až do výšky desaťnásobku jeho hodnostného platu.
Novelou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa navrhuje, aby štát bol platiteľom poistného do Sociálnej poisťovne za vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy počas doby jej výkonu. Na výpočet vymeriavacieho základu bolo použité ustanovenie § 138 ods. 14 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov s využitím údajov z prognózy Ministerstva financií Slovenskej republiky týkajúcej sa vývoja priemernej mzdy v národnom hospodárstve v nasledujúcich rokoch. Ďalej sa navrhuje, aby vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorý utrpí pracovný úraz alebo mu vznikne choroba z povolania pri výkone dobrovoľnej vojenskej prípravy mal nárok na úrazové dávky z tohto zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o nový legislatívny návrh, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky nemá k dispozícii relevantné údaje na kvantifikáciu prípadného dopadu na rozpočet verejnej správy. Z tohto dôvodu Ministerstvo obrany Slovenskej republiky vychádzalo zo štatistických údajov výcvikového zariadenia, u ktorého sa v súčasnej dobe vykonáva základný výcvik profesionálnych vojakov v prípravnej štátnej službe a ktorý bude vykonávať výcvik vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy. Z týchto údajov vyplýva, že za posledné štyri roky u tohto výcvikového zariadenia nedošlo k žiadnemu takému úrazu, ktorý by mal za následok čiastkovú alebo trvalú ujmu na zdraví, prípadne malo za následok smrť profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky ďalej zohľadňovalo aj tú skutočnosť, že intenzita výcviku vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy bude približne polovičná voči intenzite výcviku profesionálnych vojakov v prípravnej štátnej službe. Na základe týchto skutočnosti sa Ministerstvo obrany Slovenskej republiky rozhodlo nevyčísľovať prípadný vplyv na rozpočet verejnej správy. Avšak v prípade vzniku pracovného úrazu alebo choroby z povolania pri výkone dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorý bude mať za následok nárok dotknutej osoby na úrazové dávky zo zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, budú takto vzniknuté výdavky Sociálnej poisťovni v plnej výške refundované z rozpočtu kapitoly MO SR.
V novele zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa navrhuje, aby peňažné náležitosti a naturálne náležitosti poskytované v súvislosti s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy a jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby a niektoré náležitosti poskytované v súvislosti so zaradením do aktívnych záloh (motivačný príspevok, naturálne náležitosti a náhradu cestovného poskytované občanom, ktorí sa rozhodnú podpísať dohodu o zaradení do aktívnych záloh a jednorazové odškodnenie pozostalých) boli nezdaniteľným príjmom.
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy bude 331 700,- € v roku 2016, 1 193 955,50 € v roku 2017, 769 481,50 € v roku 2018 a 776 778,50 € v roku 2019. Dopad na rozpočet verejnej správy bude v plnom rozsahu krytý v rámci limitov stanovených rozpočtovej kapitole MO SR na rok 2016 a ďalšie roky bez dodatočných nárokov na jeho navýšenie.

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie.

3. Sociálne vplyvy

Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv, ktorý sa prejaví zvýšením disponibilných príjmov tých občanov Slovenskej republiky, ktorí sa rozhodnú absolvovať dobrovoľnú vojenskú prípravu alebo sa rozhodnú vstúpiť do aktívnych záloh. Súčasne občania Slovenskej republiky absolvovaním dobrovoľnej vojenskej prípravy získajú nové vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré im rozširujú možnosti uplatnenia sa na trhu práce získaním vhodného zamestnania. Následne sa to prejaví zvýšením životnej úrovne týchto občanov Slovenskej republiky a ich rodín.

4.Vplyvy na životné prostredie

Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.
 
5.Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Návrh zákona nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti.
     
A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné.
 
A.5. Stanovisko gestorov
























Vplyvy na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyvy na
rozpočet verejnej správy
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2016
2017
2018
2019
Príjmy verejnej správy celkom
50 193,-
113 431,50
115 303,50
117 760,50
v tom:
Daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti
Sociálna poisťovňa
Zdravotné poistenie

0,-

50 193,-
0,-

17 493,-

83 048,50
12 890,-

17 493,-

84 920,50
12 890,-

17 493,-

87 377,50
12 890,-
z toho:




- vplyv na ŠR
50 193,-
113 431,50
115 303,50
117 760,50
- vplyv na územnú samosprávu
0,-
0,-
0,-
0,-
Výdavky verejnej správy celkom
381 899,-
1 307 387,50
884 785,50
894 539,50
v tom: Ministerstvo obrany SR – rozpočtová kapitola 11 – program 096 – Obrana
381 899,-
1 307 387,50
884 785,50
894 539,50
z toho:




- vplyv na ŠR
381 899,-
1 307 387,50
884 785,50
894 539,50
- vplyv na územnú samosprávu
0,-
0,-
0,-
0,-
Celková zamestnanosť




- z toho vplyv na ŠR
0,-
0,-
0,-
0,-
Financovanie zabezpečené
v rozpočte
381 899,-
1 307 387,50
884 785,50
894 539,50
v tom: Ministerstvo obrany SR
381 899,-
1 307 387,50
884 785,50
894 539,50

2.2. Financovanie návrhu
Tabuľka č. 2
Financovanie
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2016
2017
2018
2019
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy,
 + výdavky)
331 706,-
1 193 955,50
769 481,50
776 778,50
- z toho vplyv na ŠR
331 706,-
1 193 955,50
769 481,50
776 778,50
- financovanie zabezpečené
v rozpočte
v tom Ministerstvo obrany SR
331 706,-
1 193 955,50
769 481,50
776 778,50
- ostatné zdroje financovania
0,-
0,-
0,-
0,-
Rozpočtovo nekrytý vplyv/úspora
0,-
0,-
0,-
0,-

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1  zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Celkový vplyv návrhu zákona na štátny rozpočet bude v plnom rozsahu krytý v rámci limitov stanovených rozpočtovej kapitole MO SR na roky 2016 až 2019 bez nároku na ich dodatočné navýšenie.
2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu

Navrhovanou právnou úpravou sa upravujú nároky poskytované vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy a občanom, ktorí vstúpia do aktívnych záloh.

2.3.2. Charakteristika návrhu:

 x    zmena sadzby
       zmena v nároku
 x    nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
       kombinovaný návrh
       iné

2.3.3. Predpokladaný vývoj objemu aktivít
Tabuľka č. 3
Objem aktivít
Odhadované objemy
r
r + 1
r + 2
r + 3
Indikátor ABC




Indikátor KLM




Indikátor XYZ





2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Tabuľka č. 4
Príjmy (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Poznámka
2016
2017
2018
2019

Daňové príjmy (100)1

Daň – 111

Poistné na nemocenské poistenie – 151
Poistné na starobné poistenie – 152
Poistné na úrazové poistenie – 153
Poistné na zdravotné poistenie – 154
Poistné na poistenie
v nezamestnanosti – 155
Poistné do rezervného fondu solidarity – 157
Poistné na invalidné poistenie – 158


0,-

0,-
34 749,-
0,-
0,-
0,-

3 861,-

11 583,-


17 493,-

2 578,-
52 172,50
737,-
12 890,-
1 842,-

8 328,50

17 390,50


17 493,-

2 578,-
53 468,50
737,-
12 890,-
1 842,-

8 472,50

17 822,50


17 493,-

2 578,-
55 169,50
737,-
12 890,-
1 842,-

8 661,50

18 389,50

Nedaňové príjmy (200 – RP 222)1





Granty a transfery (300)1





Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)





Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)





Dopad na príjmy
verejnej správy celkom
50 193,-
113 431,50
115 303,50
117 760,50




0


Tabuľka č. 5
Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Poznámka
2016
2017
2018
2019

Bežné výdavky (600)
381 899,-
1 307 387,50
884 785,50
894 539,50

Mzdy, platy, služobné príjmy
a ostatné osobné vyrovnania (610)
0,-
0,-
0,-
0,-

Poistné a príspevok do poisťovní (620)
50 193,-
83 600,50
85 472,50
87 929,50

Tovary a služby (630 – RP 631)2
3 000,-
13 280,-
13 280,-
13 280,-

Tovary a služby (630 – RP 632)2
24 300,-
31 702,-
31 702,-
31 702,-

Tovary a služby (630 – RP 633)2
228 201,-
851 262,-
267 029,-
267 029,-

Tovary a služby (630 – RP 634)2
13 400,-
17 512,-
17 512,-
17 512,-

Tovary a služby (630 – RP 637)2
6 105,-
2 250,-
2 250,-
2 250,-

Bežné transfery (640 – RP 642)2
56 700,-
307 781,-
467 540,-
474 837,-

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami
a NFV (650)2





Kapitálové výdavky (700)





Obstarávanie kapitálových aktív (710)2





Kapitálové transfery (720)2





Výdavky z transakcií
s finančnými aktívami
a finančnými pasívami (800)





Dopad na výdavky
verejnej správy celkom
381 899,-
1 307 387,50
884 785,50
894 539,50

Z toho výdavky na ŠR
381 899,-
1 307 387,50
884 785,50
894 539,50

Bežné výdavky (600)
381 899,-
1 307 387,50
884 785,50
894 539,50

Mzdy, platy, služobné príjmy
a ostatné osobné vyrovnania (610)
0,-
0,-
0,-
0,-

Kapitálové výdavky (700)





Výdavky z transakcií
s finančnými aktívami
a finančnými pasívami (800)






4. Sociálne vplyvy – vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť
Tabuľka č. 8
Sociálne vplyvy predkladaného materiálu – vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. 
          Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na hospodárenie domácností tých občanov Slovenskej republiky, ktorí sa rozhodnú uzavrieť dohodu o dobrovoľnej vojenskej príprave alebo sa rozhodnú uzavrieť dohodu o zaradení do aktívnych záloh.
 
Kvantifikujte:
    - Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa
    - Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené  skupiny domácností
    - Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom
Za celé obdobie výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy dôjde k nárastu príjmu občana Slovenskej republiky o 378 € (420 € od roku 2017) a vojaka zaradeného do aktívnej zálohy o cca 1300 € za rok.
Výdavky domácností poklesnú za obdobie výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy a za obdobie pravidelného cvičenia vojaka zaradeného do aktívnych záloh o cca 7,80 € na deň z dôvodu zabezpečenia celodenného stravovania.
Predložený materiál bude mať vplyv na 407 domácností ročne.
4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.
Počas obdobia výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy budú dotknutí občania Slovenskej republiky poistencami štátu na dôchodkové a zdravotné poistenie.
4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Bez vplyvu
4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú  vplyvy na zamestnanosť ?
Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?
Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?
Bez vplyvu

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

6.1. Rozširujú alebo inovujú  sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú  sa nové elektronické služby?
(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)
Nie.
6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?
(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)
Nie. 
Ľudia

6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?
(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)
Nie

6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)
Nie
 
6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)
Nie
6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?
(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)
Nie
Infraštruktúra

6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?
(Uveďte jeho funkciu.)
Nie.
6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Nie
6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Nie
6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?
(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)
Nie.
6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?
(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)
Nie
6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?
(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)
Nie
Riadenie procesu informatizácie

6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?
(Uveďte popis zmien.)
Nie
Financovanie procesu informatizácie

6.14. Vyžaduje si proces informatizácie  finančné investície?
(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)
Nie
Legislatívne prostredie procesu informatizácie

6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia  procesu informatizácie?
(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)
Nie. Nejde o nelegislatívny materiál.
Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť vo verejnej správe, na podnikateľské prostredie a životné prostredie.  Z tohto dôvodu sa tabuľka vplyvov na zamestnanosť (tabuľka č. 6),  tabuľka vplyvov na podnikateľské prostredie (tabuľka č. 7) a  tabuľka vplyvov na životné prostredie (tabuľka č. 9) nepredkladá.












































Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu s právom Európskej únie


1.    Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
 
2.    Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.    Problematika návrhu právneho predpisu:

a)    je upravená v práve Európskej únie

-    primárnom

- čl. 3, 4 a 6 Zmluvy o Európskej únii 

- čl. 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení, podľa ktorého sa Únia vo všetkých svojich činnostiach zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami 

- čl. 21 a 23 Charty základných práv Európskej únie, podľa ktorých Únia podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov v oblasti nediskriminácie, rovnosti medzi ženami a mužmi. 


-    sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.    legislatívne akty

 

2.    nelegislatívne akty
 
 

-    sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 01).



b)    nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.


4.    Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)    lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

bezpredmetné 



b)    lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
   
    bezpredmetné 



c)    informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Proti Slovenskej republike nebolo začaté žiadne konanie o porušení zmluvy podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.  

d)    informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

- zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, 
- zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, 
- zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, 
- zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, 
- zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 
- zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 
- zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, 
- zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, 
- zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 
- zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 
- zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5.    Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.    Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
Úrad vlády Slovenskej republiky
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky































B. Osobitná časť

Čl. I

K § 1
Vymedzuje sa predmet návrhu zákona, ktorým je dobrovoľná vojenská príprava a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenou a skončením dobrovoľnej vojenskej prípravy. 

K § 2
V odsekoch 1 a 2 sa definujú základné pojmy a v odseku 3 sa vymedzujú niektoré špecifické pojmy na účely návrhu zákona, ktoré sú dôležité pre dobrovoľnú vojenskú prípravu.

K § 3
V súlade so zabezpečením transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod je v návrhu zákona upravené uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania a ochrana pred diskrimináciou.

K § 4
Návrh zákona ustanovuje, ktoré osoby uplatňujú veliteľskú právomoc vo vzťahu k vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy a vymedzuje základné povinnosti týchto osôb ako veliteľov.
Ustanovuje sa, že, ak technické možností zbraní, zbraňových systémov, výzbroje  a vojenskej techniky neumožňujú použitie ustanovení zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, veliteľ zabezpečí vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia.
Zároveň sa ustanovuje, že veliteľ výcvikového zariadenia plní úlohy služobného úradu pri určovaní poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy ako príslušníkovi ozbrojených síl Slovenskej republiky podľa § 11 ods. 7 zákona č. 576/2004 Z. z.  o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 

K § 5
V súlade s čl. 54 Ústavy Slovenskej republiky sa petičné právo vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy obmedzuje na podávanie žiadostí, návrhov a sťažností za podmienky, že podania sa týkajú vecí súvisiacich s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy.
Vzhľadom na politickú nestrannosť ozbrojených síl sa vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy obmedzuje možnosť propagovať činnosť politických strán alebo politických hnutí vo vojenských útvaroch a vojenských zariadeniach.

K § 6
Ustanovujú sa oprávnenia pre určené zložky ozbrojených síl spracovávať osobné údaje o občanoch, ktorí sa uchádzajú o prijatie do dobrovoľnej vojenskej prípravy, o vojakoch dobrovoľnej vojenskej prípravy a o kontaktných osobách, ktoré sa vedú v informačnom systéme, ktorý prevádzkuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. 
V súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene  a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. sú v návrhu zákona taxatívne vymedzené najdôležitejšie osobné údaje občana, ktorý sa uchádza o prijatie do dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktoré môže Personálny úrad ozbrojených síl (ďalej len „personálny úrad“) spracúvať počas prijímacieho konania a ďalšie osobné údaje o vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy a jeho kontaktnej osobe, s ktorými môže výcvikové zariadenie pracovať počas výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy a aj po jej skončení. Súčasne sa ustanovuje lehota na uchovávanie osobných údajov.
Ustanovuje sa, že informácie vymedzené návrhom zákona, ktoré budú vedené v informačnom systéme sa sprístupňujú Vojenskému spravodajstvu na plnenie úloh podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov.

K § 7
Ustanovujú sa podmienky prijatia občana do dobrovoľnej vojenskej prípravy. Vylučuje sa možnosť prijatia občana do dobrovoľnej vojenskej prípravy, ak bol predtým zaradený do záloh ozbrojených síl, okrem občana, ktorý bol na základe posúdenia jeho spôsobilosti vykonať vojenskú službu odvedený, ale vojenskú službu nevykonal a branná povinnosť mu trvá a občana, ktorý už vykonáva štátnu službu v služobnom pomere. Umožňuje sa podanie žiadosti okrem písomného podania aj formou elektronického podania s použitím zaručeného elektronického podpisu.
Vymedzuje sa bezúhonnosť občana na účely tohto zákona v tom, že za nesplnenie podmienky bezúhonnosti sa považuje právoplatné odsúdenie  za úmyselný trestný čin, ak toto odsúdenie nebolo zahladené alebo ak sa na občana nehľadí, akoby nebol za takýto trestný čin odsúdený.
Za spoľahlivého na účely tohto zákona sa nebude považovať občan, ak sa trestné stíhanie za úmyselný trestný čin vedené proti nemu skončilo právoplatným schválením zmieru a odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru do dňa prijatia do štátnej služby neuplynuli tri roky a taktiež ani občan, proti ktorému vedené trestné stíhanie za úmyselný trestný čin bolo právoplatne podmienečne zastavené, až do uplynutia skúšobnej doby.
Vymedzením inštitútu spoľahlivosti občana sa sleduje jeho prípadná závislosť od alkoholických nápojov, omamných alebo psychotropných látok, patologického hráčstva a vzťah občana k skupinám smerujúcim k potlačeniu základných práv a slobôd. 
Taxatívne sa vymedzujú osobné údaje, ktoré je personálny úrad oprávnený spracúvať o občanovi pri posudzovaní splnenia podmienok na prijatie do dobrovoľnej vojenskej prípravy.

K § 8
Ustanovuje sa, že občana do dobrovoľnej vojenskej prípravy bude prijímať personálny úrad na základe výsledkov prijímacieho konania, ktoré je verejné a uskutočňuje ho prijímacia komisia zriadená personálnym úradom.
Ustanovuje sa lehota na podávanie žiadosti o prijatie do dobrovoľnej prípravy a rozsah dokumentov, ktoré musí občan v rámci prijímacieho konania predložiť personálnemu úradu.
Súčasťou výberového konania je preverenie zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti na posúdenie prijatia občana do dobrovoľnej vojenskej prípravy. Tieto podmienky bližšie upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

K § 9
Ustanovuje sa, že pri prijatí uzatvorí občan písomnú dohodu o dobrovoľnej vojenskej príprave s veliteľom výcvikového zariadenia a zároveň sa ustanovujú náležitosti tejto dohody.
S cieľom zabezpečiť návratnosť vojenskej rovnošaty a výstrojových súčiastok, ktoré bude vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy počas výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy používať, veliteľ výcvikového zariadenia uzatvára s občanom písomnú zmluvu o výpožičke. Táto sa riadi príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Vymedzuje sa začiatok  dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorým je deň nástupu občana na jej výkon a povinnosť veliteľa výcvikového zariadenia ustanoviť občana v tento deň do funkcie a vymenovať ho do vojenskej hodnosti.
Taxatívne sa vymedzujú osobné údaje, ktoré je výcvikové zariadenie oprávnené spracúvať o vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy a jeho kontaktnej osobe na účely plnenia úloh podľa tohto zákona a posúdenia nárokov vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy v súvislosti s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy.
Na účely plnenia brannej povinnosti veliteľ výcvikového zariadenia spracúva zoznam vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorý do troch dní od nástupu na dobrovoľnú vojenskú prípravu odošle na príslušný okresný úrad v sídle kraja.

K § 10 a 11
Ustanovuje sa, že vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy počas výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy absolvuje základný vojenský výcvik v trvaní deväť týždňov a odborný výcvik v trvaní troch týždňov. Obsahovo sa vymedzuje  náplň základného vojenského výcviku a odborného výcviku.
Dobrovoľná vojenská príprava sa vykonáva vo výcvikových týždňoch v súlade s denným poriadkom, ktorý určuje veliteľ výcvikového zariadenia. Výcvikový týždeň sa rozvrhuje na výcvikové dni, ktoré sa ďalej delia na jednotlivé časové úseky. Zároveň sa stanovuje trvanie odpočinku, prestávky na oddych a prestávok na jedenie, ktoré sa poskytujú vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy v rámci výcvikového dňa.

K § 12
V prípade, že sa dobrovoľná vojenská príprava skončí uplynutím doby jej trvania, vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy, v deň jej úspešného skončenia, zloží vojenskú prísahu a veliteľ výcvikového zariadenia ho povýši do vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa.
Vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy môže kedykoľvek počas výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy písomne odstúpiť od dohody o dobrovoľnej vojenskej príprave. Pri skončení dobrovoľnej vojenskej prípravy písomným odstúpením od dohody o dobrovoľnej vojenskej príprave zo strany veliteľa výcvikového zariadenia sa taxatívne ustanovujú dôvody takéhoto skončenia.
Tehotná vojačka dobrovoľnej vojenskej prípravy je povinná bezodkladne informovať veliteľa výcvikového zariadenia o svojom stave a zároveň sa v záujme ochrany jej tehotenstva  v takomto prípade ustanovuje povinnosť veliteľa výcvikového zariadenia bezodkladne odstúpiť od dohody o dobrovoľnej vojenskej príprave.
Ustanovuje sa, že vyhlásenie núdzového stavu, výnimočného stavu, vojnového stavu alebo vypovedanie vojny nemá vplyv na dobu trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy, ak nedôjde k nariadeniu výkonu mimoriadnej služby vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy. 

K § 13 a 14
Vymedzuje sa okruh základných práv a povinností vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy. Povinnosti a zákazy, ktoré má vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy, vyplývajú najmä z jeho postavenia ako príslušníka ozbrojených síl a sú nevyhnutné na zabezpečenie riadneho výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy a predchádzanie vzniku škôd. 

K § 15 a 16
Návrh zákona ustanovuje povinnosť veliteľa udeliť voľno pri výkone dobrovoľnej vojenskej prípravy na nevyhnutný čas potrebný na plnenie taxatívne vymedzených občianskych povinností.
Návrh zákona ustanovuje možnosť udelenia voľna vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy pri výkone dobrovoľnej vojenskej prípravy na riešenie naliehavých osobných alebo rodinných záležitostí. Veliteľ výcvikového zariadenia môže udeliť takéto voľno v trvaní najviac troch po sebe nasledujúcich dní, pričom vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy je povinný preukázať dôvod na jeho udelenie.
Návrh zákona zároveň ustanovuje oprávnenie veliteľa udeliť voľno na opustenie výcvikového zariadenia v priebehu výcvikového dňa v čase prestávky na oddych a v sobotu, nedeľu alebo v sviatok, ktorý je dňom pracovného pokoja, ak to charakter plnenia úloh umožňuje.  

K § 17
S prihliadnutím na osobitné podmienky výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy, v súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z., je nevyhnutné na úrovni zákona vymedziť existenciu osobného spisu vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy, do ktorého sa zakladajú písomnosti súvisiace so vznikom, výkonom a skončením výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy.
Osobný spis občanov prijatých do dobrovoľnej vojenskej prípravy zakladá personálny úrad, ktorý ho vedie do nástupu občana na výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy. Počas doby trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy osobný spis vedie výcvikové zariadenie, ktoré vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy na jeho žiadosť poskytne kópie písomností uložených v jeho osobnom spise a umožní mu robiť si z týchto písomností výpisy a poznámky.
Taxatívne sa vymedzuje obsah osobného spisu.
Ustanovuje sa, že informácie o vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy môže  výcvikové zariadenie z osobného spisu poskytnúť ďalším osobám len s jeho písomným súhlasom alebo ak to umožňuje osobitný zákon.
Ustanovuje sa spôsob nakladania s osobným spisom po skončení dobrovoľnej vojenskej prípravy.  

K § 18
Ustanovuje sa povinnosť veliteľa vytvoriť podmienky na úschovu výstrojových súčiastok, osobných zvrškov a iných osobných predmetov vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktoré obvykle nosí na výcvik alebo ktoré potrebuje na výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy. 

K § 19
Definuje sa pojem vojenská disciplína, ktorou je ako príslušník ozbrojených síl viazaný aj vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy. Vojenský rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn, ktorý veliteľ vydáva vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy,  nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, právne záväznými právnymi aktmi Európskej únie, zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi.
Vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorý sa domnieva, že vojenský rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi, je povinný na tento rozpor upozorniť. Ak veliteľ aj naďalej trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy písomne potvrdiť a  vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa však nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy je povinný odoprieť splnenie vojenského rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu veliteľa, ak by jeho splnením spáchal trestný čin alebo priestupok. Takú skutočnosť bezodkladne oznámi najbližšiemu nadriadenému toho veliteľa, ktorý vojenský rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn vydal.

K § 20 až 23
Disciplinárna právomoc veliteľa spočíva v oprávnení veliteľa ukladať vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy disciplinárne opatrenia a disciplinárne odmeny za účelom zachovania vojenskej disciplíny.
Vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy je zodpovedný za disciplinárne previnenie, ktorého sa môže dopustiť konaním, ale aj opomenutím konania, a to za predpokladu, že ide o zavinené porušenie alebo nesplnenie jeho základných povinností alebo zavinené porušenie zákazov alebo obmedzení. Takéto konanie alebo opomenutie konania je disciplinárnym previnením, ak zároveň nie je trestným činom alebo priestupkom. 
V prípade, že sa preukáže spáchanie disciplinárneho previnenia zo strany vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy, tento bude v závislosti od závažnosti takéhoto konania potrestaný príslušným disciplinárnym opatrením. Za disciplinárne previnenie možno uložiť iba jedno disciplinárne opatrenie. 
Základnými princípmi disciplinárneho konania je zásada objektívneho zistenia skutočného stavu, právo vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy vyjadrovať sa k veci a s tým súvisiace právo navrhovať vlastné dôkazy, ako aj dvojinštančnosť disciplinárneho konania.

K § 24
Ustanovuje sa inštitút rozkazného konania. Jeho cieľom je urýchliť uloženie disciplinárneho opatrenia  v prípade, ak je nepochybné, že vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy sa disciplinárneho previnenia dopustil. Vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy má právo podať odpor, čo má za následok zrušenie disciplinárneho rozkazu v rozkaznom konaní a začatie disciplinárneho konania v tejto veci. Márnym uplynutím lehoty na podanie odporu, nadobúda disciplinárny rozkaz vydaný v rozkaznom konaní právoplatnosť.

K § 25 až 28
Upravuje sa disciplinárne konanie o disciplinárnom previnení. Podrobne sa upravujú podmienky ukladania disciplinárnych opatrení a procesné pravidlá pre rozhodovanie o disciplinárnom opatrení.
Ustanovujú sa lehoty pri vydávaní disciplinárneho rozkazu, lehoty na podanie odvolania a lehoty na vydanie rozhodnutia o odvolaní proti disciplinárnemu rozkazu. Taxatívne sa tiež vymedzujú dôvody, keď sa disciplinárne konanie nezačne, resp. zastaví. 

K § 29
Návrh zákona vymedzuje jednotlivé druhy disciplinárnych odmien, ktoré možno udeliť vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy za príkladné plnenie povinností alebo za záslužný čin. 



K § 30 
Ustanovuje sa rozsah disciplinárnej právomoci jednotlivých veliteľov na udeľovanie disciplinárnych opatrení a disciplinárnych odmien. 

K § 31
Ustanovujú sa náležitosti disciplinárneho rozkazu. 

K § 32 a 33
Ustanovujú sa peňažné náležitosti, ktoré sú poskytované v súvislosti s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy, a to finančný príspevok a jednorazové odškodnenie pozostalých.
Finančný príspevok patrí vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy vo výške 2,25 % zo životného minima fyzickej osoby za každý deň výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy, okrem dní neospravedlnenej neprítomnosti počas doby trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy.
Jednorazové odškodnenie pozostalých sa navrhuje poskytnúť, ak vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy následkom úrazu alebo choroby v súvislosti s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy zomrel. Jednorazové odškodnenie pozostalých bude môcť poskytnúť minister obrany Slovenskej republiky taxatívne vymedzenému okruhu pozostalých až do výšky 1000 násobku finančného príspevku.

K § 34 až 38
Návrh zákona ustanovuje naturálne náležitosti vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorými sú naturálne stravovanie, výstrojové náležitosti, prepravné náležitosti a ubytovanie.
Naturálne stravovanie sa poskytuje formou bezplatného zabezpečenia stravy v rozsahu dennej sadzby stravného k stravným dávkam a prídavkom potravín. V návrhu zákona sa taxatívne uvádzajú dôvody, kedy sa bezplatné stravovanie neposkytuje.
Vymedzujú sa výstrojové náležitostí, ktoré sa poskytujú vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy bezplatne na zabezpečenie výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy.
Prepravné náležitosti sa ustanovujú ako náhrada cestovných výdavkov vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy z miesta jeho trvalého pobytu do miesta výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy a späť, ktorá sa vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy poskytne jednorazovo pri vzniku a skončení dobrovoľnej vojenskej prípravy. Vymedzujú sa rozsah a spôsob poskytovania prepravných náležitostí, ako aj dôvody, kedy vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy prepravné náležitosti nepatria.
Ubytovanie sa vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy poskytuje bezplatne vo výcvikovom zariadení.

K § 39
Ustanovuje sa, že na poskytovanie naturálneho stravovania a na poskytovanie, nosenie a používanie výstrojových náležitostí sa primerane použijú príslušné ustanovenia zákona                     č. ..../2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a jeho vykonávacích predpisov.  

K § 40
Vo veciach náhrady škody bude konať veliteľ výcvikového zariadenia. Ustanovuje sa povinnosť veliteľa výcvikového zariadenia vymáhať od vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy náhradu škody za podmienok ustanovených týmto zákonom. Požadovanú náhradu škody bude určovať veliteľ výcvikového zariadenia s prihliadnutím na výšku spôsobenej škody, okolnosti jej vzniku a mieru zavinenia vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy. 

K § 41
Ustanovuje sa zodpovednosť vojaka za škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením povinností pri výkone dobrovoľnej vojenskej prípravy alebo v priamej súvislosti s jej výkonom. 
Ustanovuje sa povinnosť uzavrieť s vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy dohodu o náhrade škody, ak vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy písomne uzná svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu čo do výšky a dôvodov a taktiež uzná povinnosť túto škodu nahradiť v sume určenej veliteľom výcvikového zariadenia. Dohoda musí byť písomná, inak je neplatná.

K § 42
Návrh zákona ustanovuje, kedy veliteľ výcvikového zariadenia môže upustiť od vymáhania náhrady škody celkom alebo čiastočne a kedy môže upustiť od vymáhania neuhradeného zostatku náhrady škody. Zároveň sa ustanovujú prípady, kedy nemožno upustiť od vymáhania náhrady škody alebo od vymáhania neuhradeného zostatku náhrady škody.

K § 43
Ustanovuje sa zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú tretím osobám.

K § 44
Ustanovuje sa, že na náhradu škody sa použijú niektoré ustanovenia ôsmej časti Zákonníka práce, a to najmä v oblasti predchádzania škodám, všeobecnej zodpovednosti za škodu, zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, zodpovednosti za stratu zverených predmetov, rozsahu a spôsobu náhrady škody, zodpovednosti za škodu na odložených veciach, zodpovednosti pri odvracaní škody a zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania.

K § 45
Ustanovujú sa spôsoby doručovania písomností súvisiace so vznikom, výkonom a skončením dobrovoľnej vojenskej prípravy. Ako základný spôsob sa navrhuje doručovanie do vlastných rúk vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy. Ak tento spôsob doručenia nie je možný, navrhuje sa písomnosti doručovať poštovým podnikom ako doporučenú zásielku pri splnení podmienok podľa zákona č. 324/2001 Z. z. o poštových službách a o zmene  a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň sa ustanovuje, že lehota na doručenie písomnosti, ktoré sa doručujú poštovým podnikom je zachovaná, ak sa písomnosť posledný deň lehoty odovzdá na poštovú prepravu.

K § 46
Upravuje sa preberanie právne záväzného aktu Európskej únie.

K čl. II

K bodu 1
Navrhuje sa rozšíriť ochrannú dobu o ďalšie dôvody, kedy zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v prípadoch, ak zamestnanec vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu alebo na základe dohody o zaradení do aktívnych záloh vykonáva pravidelné cvičenie alebo plní úlohy ozbrojených síl.

K bodu 2
Navrhuje sa vložiť nové ustanovenie, podľa ktorého je výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy prekážkou v práci a zamestnávateľ môže za účelom jej výkonu poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno. Počas takto poskytnutého pracovného voľna zamestnancovi nepatrí mzda ani náhrada mzdy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec nedohodnú inak. 

K bodu 3
Zmeny v ustanovení nadväzujú na zmeny v zákone o brannej povinnosti. Odborná príprava sa nahrádza pravidelným cvičením a plnením úloh ozbrojených síl pri riešení mimoriadnych udalostí. Uvedené činnosti sa budú vykonávať v rozsahu najviac 30 kalendárnych dní v kalendárnom roku. Poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy  a refundácia náhrady mzdy ostávajú nezmenené.

K bodu 4
Zabezpečenie zamestnanca po návrate do práce sa navrhuje doplniť o povinnosť zamestnávateľa zaradiť na pôvodnú prácu a pracovisko zamestnanca, ktorý podpísal dohodu o zaradení do aktívnych záloh, po skončení pravidelného cvičenia, plnenia úloh ozbrojených síl alebo po skončení výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy.

K čl. III

K bodom 1 a 2
Ustanovenie o mobilizácií ozbrojených síl sa dáva do súladu so zmenou spôsobu prípravy vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh. Súčasne sa v nadväznosti na zákon  o dobrovoľnej vojenskej príprave dopĺňa zloženie ozbrojených síl o vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy.

K bodu 3
Navrhuje sa, aby sa na vyslanie vojaka mimoriadnej služby mimo územia Slovenskej republiky na účely humanitárnej pomoci, vojenského cvičenia, mierovej pozorovateľskej misie, vojenskej operácie a plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu, podobne ako u profesionálneho vojaka, nevyžadoval jeho súhlas, nakoľko mimoriadna služba, ktorej výkon možno nariadiť a na výkon ktorej možno povolať v období krízovej situácie, je postavená na princípe povinnosti. Pojem vojak mimoriadnej služby zároveň nahrádza pojem vojaka povinnej služby, keďže počnúc 1. januárom 2006 sa povinná vojenská služba vykonáva výlučne vo forme mimoriadnej služby. Vyslanie zamestnanca podieľajúceho sa na plnení úloh ozbrojených síl bude naďalej podliehať jeho predchádzajúcemu súhlasu.  

K bodu 4
Navrhuje sa, aby výber osôb, ktoré sa podieľajú na plnení úloh ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, mohol okrem náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky vykonávať aj ním určený veliteľ. 

K čl. IV

K bodu 1
Aktualizuje sa poznámka pod čiarou.

K bodu 2 a 3
Legislatívno-technická úprava. 

K bodu 4 a 5
Upravuje sa dôchodkové poistenie vojaka v zálohe zaradeného do aktívnych záloh na čas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl.

K bodu 6
Navrhuje sa rozšíriť kategóriu poistencov štátu povinne dôchodkovo poistených o novú kategóriu, a to o vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy. 

K bodu 7
Navrhuje sa, aby vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorý utrpí pracovný úraz alebo mu vznikne choroba z povolania pri výkone dobrovoľnej vojenskej prípravy mal nárok na úrazové dávky. Nárok na úrazové dávky sa navrhuje upraviť aj vojakovi zaradenému do aktívnych záloh, ak utrpí pracovný úraz alebo mu vznikne choroba z povolania počas pravidelného cvičenia alebo počas plnenia úloh ozbrojených síl. 

K bodu 8
Upravuje sa zánik dôchodkového poistenia vojaka v zálohe zaradeného do aktívnych záloh, na ktoré mu vznikol nárok  počas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl.

K bodom 9 a 10
Vzhľadom na bod 5 sa navrhuje rozšíriť ustanovenie o vzniku a zániku povinného dôchodkového poistenia a o prerušení povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti. 

K bodom 11 až 14
Návrh zákona ustanovuje štát za platiteľa poisteného na starobné poistenie  a invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity, pričom za štát toto poistné bude odvádzať Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

K čl. V

Navrhuje sa, aby peňažné a naturálne náležitosti poskytované v súvislosti s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy boli oslobodené od dane z príjmov fyzickej osoby.
Od dane z príjmu sa navrhuje oslobodiť aj motivačný príspevok, ktorý prináleží občanovi – vojakovi v zálohe, ktorý podpíše dohodu o zaradení do aktívnych záloh. Podľa návrhu zákona o brannej povinnosti vojakovi v zálohe zaradenému do aktívnych záloh po splnení podmienok ustanovených v dohode prináleží motivačný príspevok vo výške 600 € za skončený kalendárny rok za zotrvanie v aktívnych zálohách, za účasť na pravidelnom cvičení, ktorým sa pripravuje na výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách a za plnenie úloh ozbrojených síl pri riešení mimoriadnych udalostí. Cieľom finančného príspevku oslobodeného od dane z príjmu je motivovať vojakov v zálohách podpísať dohodu, dostaviť sa na základe oznámenia v určený čas do vojenského útvaru za účelom prípravy na výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách vykonaním pravidelného cvičenia a plniť úlohy ozbrojených síl pri riešení mimoriadnych udalostí. Okrem tohto príspevku sa navrhuje oslobodiť od dane z príjmov aj jednorazové odškodnenie pozostalých, naturálne náležitosti a náhradu cestovného.

K čl. VI
Navrhuje sa, aby sa peňažné a naturálne náležitosti poskytované v súvislosti s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy a v súvislosti so zaradením do aktívnych záloh nezapočítali do príjmu pre účely určenia súm životného minima a aby sa tak tento príjem nezapočítaval ani do príjmov pre účely iných dávok, výhod, resp. úľav vyplývajúcich z iných všeobecne záväzných právnych predpisov. 

K čl. VII

K bodu 1
Legislatívno-technická úprava. 

K bodu 2
Navrhuje sa, aby uchádzač o zamestnanie po uzatvorení dohody nebol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie a mohol vykonávať pravidelné cvičenia, plniť úlohy ozbrojených síl, poberať motivačný príspevok a pomernú časť hodnostného platu. Rovnaká právna úprava sa navrhuje aj pre občana, ktorý je uchádzačom o zamestnanie, vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu a poberá za jej výkon finančný príspevok.

K bodu 3 
Navrhuje sa, aby vážnym dôvodom kedy sa uchádzač o zamestnanie nemusí dostaviť na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny bol aj výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy a účasť na pravidelnom cvičení, ktorým sa pripravuje na výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách a plnení úloh ozbrojených síl pri riešení mimoriadnych udalostí.

K bodu 4
Navrhuje sa rozšíriť okruh vážnych dôvodov, ktoré sa nebudú považovať za nespoluprácu uchádzača o zamestnanie s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, a to o výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy a o účasť na pravidelnom cvičení alebo plnenie úloh ozbrojených síl. 

K čl. VIII
Podľa čl. 1 ods. 8 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. v znení ústavného zákona  č. ..../2015 Z. z. ozbrojené sily tvoria
a)  v stave bezpečnosti profesionálni vojaci, vojaci v zálohe povolaní na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl a vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy,
b)  v čase vojny a vojnového stavu profesionálni vojaci, vojaci v zálohe povolaní na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl, vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy, vojaci v zálohe povolaní na výkon mimoriadnej služby a registrovaní občania povolaní na výkon mimoriadnej služby, ktorí sú na základe odvodného konania odvedení,
c)  v čase výnimočného stavu a núdzového stavu profesionálni vojaci, vojaci v zálohe povolaní na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl, vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy a vojaci v zálohe povolaní na výkon mimoriadnej služby.

Keďže vojaci v zálohe zaradení do aktívnych záloh a vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy sú súčasťou ozbrojených síl, v súlade so Smernicou Rady č. 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, sa navrhuje obmedziť pôsobnosť antidiskriminačného zákona pri posudzovaní zdravotného stavu a veku týchto vojakov.

K čl. IX

K bodu 1
V záujme zabezpečenia nepretržitého poskytovania zdravotnej starostlivosti vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy sa ustanovuje, že v prípade, ak služobný úrad, ktorým je vo vzťahu k vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy veliteľ výcvikového zariadenia, určil príslušníkovi ozbrojených síl poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, dohoda o poskytovaní zdravotnej starostlivosti u tohto poskytovateľa zaniká dňom, keď táto osoba prestala byť príslušníkom ozbrojených síl.

K bodu 2
Navrhuje sa, aby bol poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie aj vojakovi v zálohe na účely preukázania jeho zdravotnej spôsobilosti na zaradenie do aktívnych záloh a občanovi na účely prijímacieho konania do dobrovoľnej vojenskej prípravy.

K čl. X

K bodu 1
Navrhuje sa, aby za vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy poistné na verejné zdravotné poistenie platil štát.

K bodu 2
Navrhuje sa, aby Ministerstvo obrany Slovenskej republiky poskytovalo Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou elektronicky údaje na účely vykonania ročného zúčtovania poistného aj o vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy.

K čl. XI
Navrhuje sa, aby detský domov neurčoval mladému dospelému úhradu za poskytovanú starostlivosť za čas výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy, účasti na pravidelnom cvičení, resp. pri plnení úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky.

K čl. XII

K bodom 1 a 2
Aplikačná prax poukázala na potrebu upraviť spôsob podávania vyhlásenia  o odopretí výkonu mimoriadnej služby občanom, ak jej výkon je v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním, a to tak, aby občan vyhlásenie podal okresnému úradu v sídle kraja písomne s osvedčeným podpisom. Osvedčiť podpis môže notár, obec alebo okresný úrad.
V súvislosti s uvedeným sa navrhuje upraviť aj podanie vyhlásenia o späťvzatí. Vyhlásenie o späťvzatí môže podať občan Slovenskej republiky okresnému úradu v sídle kraja písomne s osvedčeným podpisom. Osvedčiť podpis môže notár, obec alebo okresný úrad.

K bodu 3
V nadväznosti na zmenu v ústavnom zákone č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon č. 227/2002 Z. z.“), podľa ktorej súčasťou ozbrojených síl sú aj vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy dopĺňa sa ustanovenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby. Obmedzenie odoprieť výkon mimoriadnej služby sa vzťahuje rovnako ako na profesionálnych vojakov počas výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka, vojakov v zálohe počas zaradenia do aktívnych záloh, aj na vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy.

K čl. XIII

K bodom 1 a 3
V nadväznosti na zmenu ústavného zákona č. 227/2002 Z. z., ktorým sa ozbrojené sily rozšírili  o vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy sa upravuje definícia vojaka v zálohe a vojaka mimoriadnej služby.

K bodu 2
Doterajšia odborná príprava aktívnych záloh sa nahrádza pravidelným cvičením, ktoré komplexnejšie vyjadruje prípravu vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh na výkon mimoriadnej služby. Súčasne sa rozširuje možnosť ich použitia aj v stave bezpečnosti tak, aby mohli plniť úlohy ozbrojených síl pri riešení mimoriadnych udalostí, keďže súčasná právna úprava umožňuje použitie aktívnych záloh len ak nastane krízová situácia.

K bodom 4 a 5
Na účely výkonu mimoriadnej služby sa spresňuje pojem zamestnávateľ a názov vojenského útvaru.

K bodu 6
Upravuje sa vznik brannej povinnosti, ak občan Slovenskej republiky zmenil pohlavie zo ženského na mužské. Proces zmeny pohlavia je definitívne dokončený zmenou úradnej identity. Občan Slovenskej republiky mení meno a priezvisko a dostáva nové rodné číslo. Deň zmeny úradnej identity sa navrhuje ako deň vzniku brannej povinnosti.

K bodu 7
Zánik brannej povinnosti sa zjednocuje pre všetkých občanov, ktorým vznikla branná povinnosť, na 55 rokov veku, bez ohľadu na to, akú vojenskú hodnosť občan Slovenskej republiky dosiahol.

K bodu 8
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 7.

K bodu 9
Dopĺňa sa zánik brannej povinnosti občanom Slovenskej republiky prepusteným zo služobného pomeru v Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Hasičskom  a záchrannom zbore, v Horskej záchrannej službe, Národnom bezpečnostnom úrade a služobného pomeru colníka zo zdravotných dôvodov.
V nadväznosti na úpravu vzniku brannej povinnosti občanom Slovenskej republiky v súvislosti so zmenou pohlavia sa dopĺňa aj zánik brannej povinnosti týchto občanov.
Ženy brannú povinnosť nemajú, pokiaľ ju dobrovoľne neprevezmú, preto sa deň zmeny úradnej identity navrhuje ako deň zániku brannej povinnosti.

K bodu 10
Upravuje sa nadpis paragrafu v nadväznosti na zavedenie ohlasovacej povinnosti občana, ktorý podstúpil zmenu pohlavia. 

K bodu 11
Ustanovuje sa ohlasovacia povinnosť občanom, ktorí podstúpili zmenu úradnej identity okresnému úradu v sídle kraja. Údaje sú potrebné v súvislosti so vznikom alebo zánikom brannej povinnosti  týchto občanov.

K bodu 12
Upravuje sa doplňovanie ozbrojených síl v súvislosti s navrhovanou možnosťou použiť aktívne zálohy na plnenie úloh ozbrojených síl aj v stave bezpečnosti.

K bodu 13
V nadväznosti na zmenu ústavného zákona č. 227/2002 Z. z., podľa ktorého ozbrojené sily tvoria aj vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy, upravuje sa zaradenie týchto občanov Slovenskej republiky do záloh ozbrojených síl. Súčasne sa spresňuje zaradenie do záloh občanov Slovenskej republiky, ktorým sa skončil služobný pomer v Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe, Národnom bezpečnostnom úrade a služobný pomer colníka.

K bodu 14
Členenie záloh podľa platnej právnej úpravy zostáva zachované, mení sa doterajšia odborná príprava aktívnych záloh na pravidelné cvičenie a plnenie úloh ozbrojených síl, ktoré komplexnejšie vyjadruje prípravu vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh na výkon mimoriadnej služby. Rozširuje sa možnosť použiť tieto zálohy aj v stave bezpečnosti tak, aby mohli plniť úlohy ozbrojených síl pri riešení mimoriadnych udalostí, keďže súčasná právna úprava umožňuje použitie aktívnych záloh len ak nastane krízová situácia.

K bodu 15
Ustanovením sa preberajú podmienky na zaradenie do aktívnych záloh z platnej právnej úpravy. Dopĺňajú sa odborné požiadavky na funkciu, psychická spôsobilosť  a splnomocňovacie ustanovenia na odborné požiadavky na funkciu a na posudzovanie psychickej spôsobilosti vojaka v zálohe, ktorý má byť zaradený do aktívnych záloh.

K bodu 16
Ustanovuje sa zákaz diskriminácie vojakov v zálohe pri prijímaní do aktívnych záloh a po ich zaradení do aktívnych záloh. Upravujú sa náležitosti dohody, doba, na ktorú je možné uzavrieť dohodu, obsah dohody, spôsob vypovedania dohody, výpovedné lehoty a podmienky zániku dohody. Uzavretá dohoda bude účinná od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka.
Jednorazový finančný príspevok sa nahrádza motivačným príspevkom, ktorý má vojaka v zálohe zaradeného do aktívnych záloh motivovať, aby sa zúčastňoval pravidelného cvičenia, plnil úlohy ozbrojených síl, a tým sa pripravoval na výkon funkcie podľa plánovaného určenia. Motivačný príspevok vo výške 600 eur za kalendárny rok bude vojakovi vyplatený za podmienky, že zotrvá v aktívnych zálohách celý kalendárny rok a v tomto kalendárnom roku absolvuje minimálne 75% určenej doby pravidelného cvičenia a plnenia úloh ozbrojených síl. V prípade, že pravidelné cvičenie nebude vykonané, vojakovi v zálohe zaradenému do aktívnych záloh motivačný príspevok prináleží, pretože je pripravený kedykoľvek nastúpiť na plnenie úloh ozbrojených síl k riešeniu mimoriadnych udalostí. Rozsah naturálnych náležitosti primeraných potrebám pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl ustanoví služobný predpis, ktorý vydá minister obrany Slovenskej republiky.
Ustanovujú sa podmienky prípravy a použitia aktívnych záloh. Vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh sa pripravuje v rámci pravidelných cvičení na výkon mimoriadnej služby na riešenie krízových situácii vojenského aj nevojenského charakteru. Upravuje sa rozsah pravidelného cvičenia v kalendárnom roku po prvom uzatvorení dohody, ktorý je najviac 30 kalendárnych dní a v ďalších rokoch najviac 15 kalendárnych dní. Vzhľadom na to, že plnenie úloh ozbrojených síl pri riešení mimoriadnych udalostí nadväzuje na vznik mimoriadnych udalostí, ktorých výskyt sa nedá dopredu určiť, upravuje sa maximálna doba 30 kalendárnych dní v kalendárnom roku, počas ktorej bude vojak zaradený do aktívnych záloh vykonávať pravidelné cvičenie a plniť úlohy ozbrojených síl. Ustanovuje sa podmienka, podľa ktorej vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh môže byť povolaný na plnenie úloh ozbrojených síl najskôr až po vykonaní pravidelného cvičenia po prvom uzatvorení dohody s cieľom pripraviť v rámci tohto cvičenia vojaka zaradeného do aktívnych záloh na plnenie úloh ozbrojených síl. Ak sa vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh v kalendárnom roku zúčastní plnenia úloh ozbrojených síl, nezúčastní sa už pravidelného cvičenia.
Spôsob povolania vojakov v zálohách zaradených do aktívnych záloh na pravidelné cvičenie písomným oznámením prostredníctvom vojenského útvaru je totožný s povolaním aktívnych záloh na odbornú prípravu podľa platného právneho stavu. Povolanie vojaka zaradeného do aktívnych záloh na plnenie úloh ozbrojených síl sa navrhuje upraviť tiež písomným oznámením, ktoré bude zasielať okresný úrad v sídle kraja vzhľadom na to, že o tomto povolaní nerozhoduje vojenský útvar, ale vláda Slovenskej republiky. Zavádza sa možnosť nariadiť vojakovi zaradenému do aktívnych záloh plnenie úloh ozbrojených síl veliteľom v čase, keď vojak vykonáva pravidelné cvičenie. Upravuje sa povinnosť vojaka  v zálohe zaradeného do aktívnych záloh pokračovať v pravidelnom cvičení alebo v plnení úloh ozbrojených síl, ak vznikla krízová situácia a nebol nariadený výkon mimoriadnej služby. V súvislosti s dodržiavaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa upravuje povinnosť veliteľa vojenského útvaru zabezpečiť najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti  a ochrany zdravia pri práci v prípade, ak technické možnosti zbraní, zbraňových systémov, výzbroje a vojenskej techniky neumožňujú aplikovať ustanovenia zákona o bezpečnosti  a ochrany zdravia pri práci.
Vojakovi v zálohe zaradenému do aktívnych záloh sa určuje povinnosť oznamovať zmenu miesta trvalého pobytu z dôvodu zjednodušenia povolania a tiež zmenu zdravotného stavu v súvislosti s jeho prípadným uvoľnením z aktívnych záloh. Zároveň sa upravujú aj jeho povinnosti počas pravidelného cvičenia a plnenia úloh ozbrojených síl.
V ustanoveniach o náhrade škody sa upravujú prípady, v ktorých za škodu zodpovedá vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh alebo štát. Takúto škodu následne odškodní Ministerstvo obrany SR.
Ustanovuje sa výška jednorazového odškodnenia pozostalých a okruh osôb, ktorým môže minister obrany Slovenskej republiky poskytnúť jednorazové odškodnenie, ak vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh následkom úrazu alebo choroby v súvislosti s pravidelným cvičením alebo plnením úloh ozbrojených síl zomrel.
Spresňujú sa podmienky vedenia evidencie vojakov v zálohách zaradených do aktívnych záloh, ktorú vedie vojenský útvar, upravuje sa obsah evidencie a postup vojenského útvaru pri skončení dohody v súvislosti s vedenou evidenciou.

K bodu 17
Legislatívno-technická úprava.

K bodom 18, 19 a 23
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmenu v príprave vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh a rozšírení ozbrojených síl.

K bodu 20
Upravuje sa evidencia vojakov mimoriadnej služby vedená vojenským útvarom ozbrojených síl v nadväznosti na rozšírenie ozbrojených síl.

K bodu 21
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na začlenenie Železničnej polície do Policajného zboru Slovenskej republiky. 

K bodu 22
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zavedenie legislatívnej skratky v § 14a.

K bodu 24
Podľa novo navrhovaného § 19 môže občan Slovenskej republiky vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu bez povolenia prezidenta Slovenskej republiky, ak je tento štát členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej je Slovenská republika členom. Prezidentovi Slovenskej republiky zostane zachovaný inštitút povoľovania služby v ozbrojených silách iného štátu pre štáty, ktoré nie sú členskými štátmi organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu.
Novelou sa súčasne vytvoria podmienky pre štátne orgány k vedeniu presnejšej evidencie o vstupe občanov Slovenskej republiky do ozbrojených síl iného štátu, aby  v prípade, ak bude nariadený výkon mimoriadnej služby, ich na výkon nepovolávali. Navrhuje sa doplnenie súčasného znenia platnej právnej úpravy o povinnosti občana Slovenskej republiky bližšie špecifikovať svoju žiadosť, uvádzať meno, priezvisko, dátum  a miesto narodenia, rodné číslo, adresu trvalého pobytu, štátnu príslušnosť, štát o povolenie výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách ktorého žiada, dôvod, na základe ktorého žiada o povolenie výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu a obdobie, na ktoré žiada o toto povolenie. Ďalej sa ustanovuje povinnosť občanov Slovenskej republiky bezodkladne oznámiť okresnému úradu v sídle kraja začiatok vojenskej služby, ale aj skončenie výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu, a to bez rozdielu,  v ozbrojených silách ktorého štátu bude slúžiť.

K bodu 25
V nadväznosti na povinnosť oznámiť začiatok a skončenie výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu sa upravujú sankcie za nesplnenie tejto povinnosti.

K bodom 26 a 27
Ukladanie poriadkových pokút sa navrhuje upraviť v súlade s princípom oportunity.

K bodu 28
Rozširuje sa okruh údajov vedených v evidencii okresného úradu v sídle kraja o občanoch Slovenskej republiky, ktorí skončili dobrovoľnú vojenskú prípravu a boli zaradení do záloh ozbrojených síl a o vojakoch v zálohách zaradených do aktívnych záloh. Údaje sú potrebné v súvislosti s plnením brannej povinnosti.

K bodom 29 a 30
Ustanovuje sa rozsah údajov, ktoré poskytne okresný úrad v sídle kraja o občanoch Slovenskej republiky podliehajúcich brannej povinnosti Ministerstvu obrany Slovenskej republiky a vojenskému útvaru a dôvody ich poskytnutia.
Spresňujú sa údaje poskytnuté okresným úradom v sídle kraja o občanoch Slovenskej republiky podliehajúcich brannej povinnosti vojenskému útvaru v súvislosti s výkonom mimoriadnej služby.

K bodu 31
Ustanovenie sa upravuje v nadväznosti na zmenu odbornej prípravy, ktorá sa nahrádza pravidelným cvičením a plnením úloh ozbrojených síl.

K bodu 32
Splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu Ministerstvom obrany Slovenskej republiky sa dopĺňa o posudzovanie zdravotnej spôsobilosti k zaradeniu vojakov v zálohe do aktívnych záloh.

K bodu 33
Novým spôsobom sa ustanovuje priznávanie vojenskej hodnosti občanom Slovenskej republiky, ktorí skončili služobný pomer v Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Hasičskom a záchrannom zbore, Národnom bezpečnostnom úrade a služobný pomer colníka. Ak služobné pomery bezprostredne na seba nadväzujú, navrhuje sa priznávať vojenskú hodnosť po skončení posledného z uvedených služobných pomerov.

K bodu 34
Prechodným ustanovením sa upravujú vzťahy vyplývajúce z dohôd uzatvorených pred účinnosťou tohto zákona. 

K bodu 35
Upravuje sa preberanie právne záväzného aktu Európskej únie.

K bodu 36
Dopĺňa sa transpozičná príloha, v ktorej sa uvádza Smernica rady 2000/43/ES z 22. júna 2000.           

K čl. XIV
Navrhuje sa, aby sa na vojakov počas pravidelného cvičenia, plnenia úloh ozbrojených síl alebo pri výkone dobrovoľnej vojenskej prípravy ustanovenia zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci uplatňovali v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia. Zákon o dobrovoľnej vojenskej príprave a zákon o brannej povinnosti vymedzí rozsah nevyhnutný na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K čl. XV
Každý vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh sa zúčastňuje na pravidelnom cvičení, ktorým sa dobrovoľne pripravuje aj na výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách a plnenie úloh ozbrojených síl pri riešení mimoriadnych udalostí. Zároveň obrana Slovenskej republiky je vecou cti každého občana. Z uvedených dôvodov je preto potrebné vytvoriť priaznivé podmienky pre plnenie úloh ozbrojených síl aktívnymi zálohami a prijať legislatívnu zmenu zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorej by sa „motivačný príspevok, jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby, naturálne náležitosti, jednorazové odškodnenie pozostalých a náhrada cestovného“ nepovažovali za príjem na účely kompenzácií. V praxi to bude znamenať, že takýto príjem (najmä s ohľadom na filozofiu poskytovania týchto benefitov) nebude mať vplyv na poskytovanie alebo výšku peňažných príspevkov na kompenzáciu.

K čl. XVI

K bodu 1
Navrhuje sa, aby domácnosti, ktorej člen, ktorý sa z dôvodu účasti na pravidelnom cvičení alebo na plnení úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky nemôže zúčastniť výkonu činností pre priznanie nároku na plnú výšku dávky v hmotnej núdzi, nebola dávka znížená. Navrhuje sa čas účasti člena na pravidelnom cvičení alebo na plnení úloh ozbrojených síl SR, ktorý koliduje s časom výkonu činností podľa § 10 ods. 3 zákona, považoval za čas, v ktorom takúto činnosť vykonával. Dôvodom je skutočnosť, že člen domácnosti účasť na pravidelnom cvičení alebo na plnení úloh ozbrojených síl SR nemôže ovplyvniť, nakoľko ho určuje vojenský útvar, alebo okresný úrad v sídle kraja. Z toho dôvodu môže účasť na pravidelnom cvičení alebo na plnení úloh ozbrojených síl SR kolidovať s aktuálne vykonávanými činnosťami uvedenými v zákone o pomoci v hmotnej núdzi.

K bodom 2 a 3
Legislatívno-technická úprava.

K bodu 4
Navrhuje sa, aby nárok na aktivačný príspevok v rámci systému pomoci v hmotnej núdzi vznikol aj členovi domácnosti, ktorý sa zúčastní na výkone dobrovoľnej vojenskej prípravy, nakoľko ide o aktívny prístup občana k verejným otázkam týkajúcim sa obrany a bezpečnosti štátu.

K bodu 5
Navrhuje sa, aby členovi domácnosti, ktorý sa z dôvodu účasti na pravidelnom cvičení alebo na plnení úloh ozbrojených síl nemôže zúčastniť výkonu činností pre priznanie nároku na aktivačný príspevok, nebol nárok na aktivačný príspevok odňatý. Navrhuje sa čas účasti člena na pravidelnom cvičení alebo na plnení úloh ozbrojených síl, ktorý koliduje s časom výkonu činností podľa § 12 ods. 3 písm. b) štvrtého bodu a piateho bodu zákona, považoval za čas, v ktorom takúto činnosť vykonával. Dôvodom je skutočnosť, že člen domácnosti účasť na pravidelnom cvičení alebo na plnení úloh ozbrojených síl SR nemôže ovplyvniť, nakoľko ho určuje vojenský útvar, alebo okresný úrad v sídle kraja. Z toho dôvodu môže účasť na pravidelnom cvičení alebo na plnení úloh ozbrojených síl SR kolidovať s aktuálne vykonávanými činnosťami uvedenými v zákone o pomoci v hmotnej núdzi.

K čl. XVII
Umožňuje sa prijať občana, ktorý vykonal dobrovoľnú vojenskú prípravu do dočasnej štátnej služby profesionálneho vojaka bez vykonania prípravnej štátnej služby. Občan počas výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy absolvuje základný vojenský výcvik v trvaní deväť týždňov a odborný výcvik v trvaní troch týždňov, ktorý je porovnateľný so základným vojenským výcvikom a odborným výcvikom jednotlivca, ktoré by musel ako profesionálny vojak absolvovať aj počas prípravnej štátnej služby.

K čl. XVIII
Navrhuje sa účinnosť zákona 1. januára 2016. 

K prílohe
V prílohe sa uvádza právny akt Európskej únie, ktorý sa preberá týmto návrhom zákona.




Bratislava 26. augusta 2015





Robert Fico, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky






Martin Glváč, v. r.
minister obrany Slovenskej republiky


 

Vládny návrh zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

29

4

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Predmetnú právnu úpravu si vyžiadala potreba modernizácie poskytovania služieb zamestnanosti v dôsledku systémových zmien na trhu práce i ako súčasť pripravovaných zmien systémového charakteru v iných oblastiach, najmä v oblasti sociálneho poistenia, sociálnej pomoci, v reforme verejnej správy a v ďalších oblastiach. Predkladaný návrh upravuje vecný rámec poskytovania služieb zamestnanosti, pôsobnosť orgánov štátnej správy v tejto oblasti a právne vzťahy účastníkov zúčastnených na poskytovaní a využívaní služieb zamestnanosti.

K § 2

Účelom ustanovenia je definovať okruh účastníkov právnych vzťahov, ktoré vzniknú podľa tohto zákona. Definícia okruhu účastníkov právnych vzťahov nadväzuje na zmeny v pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti. Preto ako účastníkov právnych vzťahov návrh definuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“), úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) a nimi zriadené pracoviská, na ktoré prechádzajú kompetencie Národného úradu práce. V porovnaní so súčasným právnym stavom sa navrhujú noví účastníci právnych vzťahov, a to najmä samosprávne kraje, mimovládne organizácie a partnerstvá vytvorené z navrhnutých účastníkov právnych vzťahov na riešenie problémov zamestnanosti v územnom obvode úradu.

Medzi účastníkov právnych vzťahov sú zaradené aj právnické osoby a fyzické osoby, ktoré budú vykonávať činnosť na základe povolenia vydaného podľa tohto zákona.

Návrh zahŕňa medzi účastníkov právnych vzťahov vznikajúcich podľa predkladaného zákona i občanov členských štátov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov vzhľadom na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie od 1. mája 2004.

K § 3

Návrh presnejšie vymedzuje definíciu zamestnávateľa, zohľadňujúc vstup zahraničných investorov na Slovensko a definuje podmienky, za ktorých sa organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby bude považovať za zamestnávateľa. Zároveň sa dopĺňa okruh subjektov, ktoré sa považujú za zamestnávateľa o fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá vykonáva dočasné zamestnávanie, podporované zamestnávanie, alebo ktorá poskytuje odborné poradenstvo, resp. ďalšie služby zamestnanosti

K § 4

Vo väzbe na zákon č. 210/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, sa pri definícii zamestnanca vypúšťa väzba na inštitút dohody o pracovnej činnosti. Postavenie zamestnanca je definované pracovným pomerom alebo pracovným vzťahom obdobným pracovnému pomeru.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že časť pracovných pozícii nie je obsadzovaná z voľnej ponuky trhu práce, navrhuje sa vypustiť z okruhu zamestnancov osoby, ktoré vykonávajú pracovnú činnosť na pracovných pozíciách, ktoré nie sú obsadzované v rámci otvoreného trhu práce (napríklad duchovní).

K § 5

V navrhnutom ustanovení sú definované fyzické osoby, ktoré sú považované za osoby samostatne zárobkovo činné na účely návrhu tohto zákona. Doterajšia definícia, upravená v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov sa rozširuje o fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosť sprostredkovania zamestnania za úhradu, vykonávajú dočasné zamestnávanie a podporované zamestnávanie.

K § 6

V navrhovanom ustanovení sa na účely tohto zákona zadefinoval pojem „zamestnanie“.

Doteraz používaný pojem „evidovaný nezamestnaný“ sa nahrádza pojmom „uchádzač o zamestnanie“. Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že podaním žiadosti o sprostredkovanie zamestnania sa občan uchádza o zamestnanie.

Oproti súčasnému právnemu stavu sa pojem uchádzač o zamestnanie navrhuje upraviť nadväzne na zmenu právnej úpravy platiteľov poistného na poistenie v nezamestnanosti v návrhu zákona o sociálnom poistení (dobrovoľní platitelia). Zároveň sa navrhuje umožniť uchádzačom o zamestnanie počas ich vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie vykonávať zárobkovú činnosť v obmedzenom rozsahu a pri limitovanom príjme za vykonávanú zárobkovú činnosť.

K § 7

Navrhnutým ustanovením sa mení názov a zmysel doterajšej, v praxi málo využívanej evidencie zamestnaných občanov a občanov, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, hľadajúcich zamestnanie, ktorú viedli okresné úrady práce, na evidenciu záujemcov o zamestnanie. Zámerom je zlepšiť podmienky pre poskytovanie služieb zamestnávateľom, ktorí hľadajú zamestnancov a pre zamestnané osoby hľadajúce iné zamestnanie.

K § 8

Nadväzne na Nariadenie komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť sa v § 8 definuje znevýhodnený uchádzač o zamestnanie. Ide o definovanie občanov, ktorí vzhľadom na vek, dĺžku vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nedostatok praxe, zdravotný stav, stratu schopnosti vykonávať svoje doterajšie zamestnanie, rodinné dôvody alebo postavenie v spoločnosti ťažšie nachádzajú pracovné uplatnenie na trhu práce, a preto potrebujú zvýšenú starostlivosť.

Zároveň sa navrhuje definovať prvé pravidelne platené zamestnanie, ktoré sa vzťahuje na osoby, ktoré skončili sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia, najmä na účely poskytovania pomoci a podpory tejto znevýhodnenej skupine uchádzačov o zamestnanie pri ich uplatnení na trhu práce.

K § 9

Návrh novo definuje občana so zdravotným postihnutím na účely podpory zamestnania takéhoto občana.

Definícia občana so zdravotným postihnutím vychádza z nariadenia komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť a je v súlade s návrhom zákona o sociálnom poistení. Za osobu so zdravotným postihnutím sa na účely návrhu tohto zákona navrhuje okrem invalidných občanov považovať aj občana s vážnou telesnou, duševnou poruchou, poruchou správania z dôvodu poklesu jeho schopností vykonávať zárobkovú činnosť, vzhľadom na veľké ťažkosti takto postihnutých občanov nájsť uplatnenie na otvorenom trhu práce. Návrh určuje aj spôsob a doklady na preukazovanie postavenia občana so zdravotným postihnutím.

K § 10

Partnerstvá sú novo zaradeným subjektom medzi účastníkov právnych vzťahov pri realizácii služieb zamestnanosti. Ich funkciou bude koordinovaný partnerský prístup k riešeniu problémov zamestnanosti v územnom obvode úradu, vrátane združovania finančných prostriedkov na financovanie projektov a programov rozvoja zamestnanosti.

K § 11

Navrhované ustanovenie definuje vecný rozsah služieb zamestnanosti poskytovaných podľa tohto zákona po zrušení Národného úradu práce. Zároveň určuje inštitúcie na výkon štátnej správy v tejto oblasti. Navrhnuté nové orgány štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti nadväzujú na pripravovanú a postupne realizovanú reformu inštitúcií sociálneho systému a trhu práce a majú za cieľ zmodernizovať výkon štátnej správy tak, aby bola štátna správa vykonávaná a organizovaná flexibilne, diferencovane podľa potrieb obyvateľov a regiónov, v ktorých žijú, a tak, aby boli zabezpečené rovnaké podmienky pre všetkých občanov a aby bol výkon štátnej správy zabezpečovaný na potrebnej kvalitatívnej úrovni. Okrem orgánov štátnej správy sa navrhuje rozšíriť poskytovanie služieb zamestnanosti fyzickými osobami a právnickými osobami na základe dohody s príslušným úradom a navrhuje sa zaviesť nové formy poskytovania služieb zamestnanosti právnickými osobami a fyzickými osobami, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania za úhradu, agentúrami dočasného zamestnávania a agentúrami podporovaného zamestnávania.

K § 12

Navrhované ustanovenie vymedzuje pôsobnosť ústredia. Ústredie je rozpočtovou organizáciou štátu so sídlom v Bratislave, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ministerstva. Navrhuje sa, aby ústredie zabezpečovalo výkon štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti pre územné obvody všetkých úradov v navrhnutom rozsahu. Navrhovaná právna úprava nepočíta s existenciou úradov na krajskej úrovni.

Návrh vymedzuje hlavné činnosti ústredia po zrušení Národného úradu práce v súlade so stratégiou podpory rastu zamestnanosti prostredníctvom zmien sociálneho systému a trhu práce, schválenou uznesením vlády Slovenskej republiky č. 319/2003. Cieľom navrhnutej úpravy je predovšetkým modernizácia, zefektívnenie a spružnenie systému poskytovania služieb zamestnanosti.

Navrhnuté vymedzenie pôsobnosti ústredia okrem činnosti súvisiacich s riadiacou, kontrolnou a metodickou funkciou voči úradom a celého komplexu úloh pri poskytovaní služieb zamestnanosti reaguje aj na zmeny vyplývajúce z prebiehajúceho prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie, a to najmä v oblasti vypracúvania a realizovania celoštátnych projektov na zlepšovanie situácie na trhu práce financovaných z Európskeho sociálneho fondu, vykonávania agendy súvisiacej s možnosťami zamestnávania občanov Slovenskej republiky v členských krajinách Európskej únie, nahlasovania voľných pracovných miest, ktoré by mohli byť obsadené štátnymi príslušníkmi iných členských štátov Európskej únie a zabezpečovaním kontaktu s Európskym úradom pre koordináciu.

Z dôvodu prechodu niektorých kompetencií z Národného úradu práce na Sociálnu poisťovňu v súlade s návrhom zákona o sociálnom poistení navrhuje sa do pôsobnosti ústredia súčinnosť so Sociálnou poisťovňou pri kontrole oprávnenosti poberania dávky v nezamestnanosti a požadovanie informácií o stave, prítoku a odtoku poberateľov dávky v nezamestnanosti od Sociálnej poisťovne.

Navrhuje sa, aby ústredie vykonávalo v druhom stupni štátnu správu v oblasti služieb zamestnanosti vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje úrad. Tiež sa navrhuje, aby ústredie plnilo aj ďalšie úlohy, ktorými sú napr. činnosti spojené s riadiacou a organizačnou pôsobnosťou, so zriaďovacou pôsobnosťou a úlohy vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. V súvislosti s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 88 o organizácii služieb pre sprostredkovanie zamestnania sa napríklad pre ústredie navrhuje ustanoviť kompetencia organizovať a zabezpečovať odbornú prípravu a systematické odborné vzdelávanie zamestnancov orgánov štátnej správy na úseku služieb zamestnanosti.

K § 13

Navrhované ustanovenie vymedzuje pôsobnosť úradu ako orgánu štátnej správy pre služby zamestnanosti na prvom stupni. Úrad je rozpočtovou organizáciou štátu, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ústredia. Predpokladá sa, že sieť úradov nebude identická s dnešnými sídlami okresných úradov, ale budú zriadené pre územný obvod jedného alebo viacerých okresov v rámci územného obvodu kraja. Pre úrad sa navrhujú kompetencie priamo zabezpečovať výkon celého komplexu činností služieb zamestnanosti, ako napr. získavanie a vyhodnocovanie informácií o stave a vývoji trhu práce vo svojom územnom obvode, uplatňovanie aktívnych opatrení na trhu práce vo svojom územnom obvode, úloh súvisiacich s priamym kontaktom s klientom, ako sú evidencia uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie, evidencia voľných pracovných miest, evidencia zamestnávateľov, sprostredkúvanie zamestnania uchádzačom o zamestnanie, poskytovanie informačných a poradenských služieb, odborných poradenských služieb a ďalších. Navrhnutou úpravou sa sleduje zvýšenie kvality a rozsahu služieb zamestnanosti vo vzťahu ku klientom, zvýšenie a zefektívnenie súčinnosti so zástupcami štátnej správy, územnej samosprávy, mimovládnych organizácií, podnikateľskými subjektmi, vrátane bánk a charitatívnych organizácií za účelom vytvárania partnerstiev s cieľom zvýšenia zamestnanosti vo svojom územnom obvode. V rámci zabezpečovania úloh vo vzťahu k ústrediu sa navrhuje zaviesť aj agendu, ktorá súvisí so sprostredkovaním zamestnania pre občanov Slovenskej republiky v členských štátoch Európskej únie a pre občanov členských štátov Európskej únie v Slovenskej republike. Návrh vytvára možnosť pre úrad zriaďovať agentúry dočasného zamestnávania a agentúry podporovaného zamestnávania. Novo sa navrhuje zaviesť spolupráca s príslušnými pobočkami Sociálnej poisťovne pri kontrole oprávnenosti poberania dávky v nezamestnanosti, výmene informácií o stave, prítoku a odtoku poberateľov dávky v nezamestnanosti z dôvodu prechodu týchto kompetencií na Sociálnu poisťovňu v zmysle návrhu zákona o sociálnom poistení. V pôsobnosti úradu sa navrhuje osobitne vymedziť úlohy, ktoré súvisia s integráciou občanov so zdravotným postihnutím s cieľom pomáhať tejto skupine občanov uplatniť sa na trhu práce a tiež vytvárať podmienky na zvýšenie šancí na dosiahnutie tohto cieľa.

K § 14

Návrh vychádza z čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky a z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 122/1964 o politike zamestnanosti, podľa ktorého má štátna politika zabezpečovať prácu pre všetkých, ktorí môžu pracovať, chcú pracovať a hľadajú zamestnanie, aby vykonávaná práca bola čo možno najproduktívnejšia, zabezpečovať slobodnú voľbu zamestnania a možnosť získať kvalifikáciu pre zamestnanie, na ktoré sa občan čo najlepšie hodí. Návrh vychádza aj z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 168/1988 o podpore zamestnanosti a ochrane pred nezamestnanosťou a z odporúčania č. 176 k tomuto Dohovoru. Ustanovenie je tiež v súlade s Európskou sociálnou chartou, ktorá sa zaoberá taktiež právom jednotlivca na prácu.

Navrhovaným znením sa určuje nediskriminačný prístup k zamestnaniu. Je v súlade s článkom 1 Základných zásad Zákonníka práce s uplatnením slobodnej voľby zamestnania bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie priamej a nepriamej.

Návrh je vypracovaný v súlade s príslušnými ustanoveniami smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a pracovných podmienok, smernice Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby, vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva a smernice Rady 2000/78/EHS z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní.

K § 15

Návrh ustanovenia definuje vhodné zamestnanie na účely sprostredkovania zamestnania pre uchádzača o zamestnanie, resp. pre záujemcu o zamestnanie z hľadiska jeho zdravotného stavu, prihliadania na kvalifikáciu a odborné zručnosti alebo druh doteraz vykonávanej práce, dĺžky týždenného pracovného času na sprostredkovanom mieste.

Pri vymedzení vhodného zamestnania návrh vychádzal najmä z článku 21 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 168/1988 o podpore zamestnanosti a ochrane pred nezamestnanosťou.

K § 16

Navrhovanou úpravou sa úradu umožní zriadiť osemčlenný výbor pre otázky zamestnanosti, zložený zo štyroch zástupcov samosprávneho kraja, v ktorom je sídlo úradu a zo štyroch zástupcov úradu. Návrhom tohto ustanovenia sa sleduje cieľ pomocou navrhovaného výboru riešiť zásadné otázky zamestnanosti, schvaľovať použitie aktívnych opatrení na trhu práce v obvode príslušného úradu a schvaľovať projekty a programy na podporu zamestnávania a vzdelávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v rozsahu určenom týmto zákonom.

K § 17

V uvedenom ustanovení sa definujú podmienky členstva v novo zriadenom výbore pre otázky zamestnanosti.

K § 18

Navrhovaným ustanovením sa určuje pôsobnosť novo navrhovaného výboru pre otázky zamestnanosti zriadeného úradom.

K § 19

Účelom navrhnutého ustanovenia je zabezpečiť zvýšenie objektívnosti pri sprostredkovaní vhodného zamestnania, účasti v programoch aktívnych opatrení trhu práce a aktivizačnej činnosti a opodstatnenosti zdravotných dôvodov na skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v prípade, ak posudzovanému bol poskytnutý príspevok na túto činnosť vzhľadom na zdravotný stav uchádzačov o zamestnanie lekárskou posudkovou činnosťou na účely služieb zamestnanosti. Teda účelom návrhu je objektívne zistiť, či zdravotný stav uchádzača o zamestnanie je taký, aby mohol vykonávať pracovné činnosti v ponúkanom zamestnaní, prípadne sa zúčastniť a ukončiť aktívne opatrenia na trhu práce a aktivizačnú činnosť bez nepriaznivého vplyvu na zdravotný stav uchádzača o zamestnanie.

Podnetom na začatie lekárskej posudkovej činnosti na úrade je odmietnutie prijať vhodné zamestnanie, odmietnutie zúčastniť sa aktívnych opatrení na trhu práce a aktivizačnej činnosti zo zdravotných dôvodov alebo skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov pred uplynutím dvoch alebo troch rokov od začatia jej prevádzkovania alebo vykonávania.

Navrhuje sa, aby lekársku posudkovú činnosť zabezpečovalo ústredie a úrady.

V tomto ustanovení sa navrhujú aj požiadavky na kvalifikáciu posudkového lekára.

Ustanovením sa navrhuje upraviť náležitosti posudku vypracovaného posudkovým lekárom, pričom oproti doterajšej právnej úprave sa navrhuje zakotviť povinnosť posudkového lekára odovzdať kópiu posudku posudzovanému uchádzačovi o zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá deklaruje, že skončila prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov.

Návrh predpokladá, že posudok posudkového lekára úradu bude podkladom na rozhodovanie o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak uchádzač o zamestnanie neodôvodnene uvádza svoj zdravotný stav ako nevhodný na vykonávanie pracovných činností na ponúkanom pracovnom mieste, na účasť a ukončenie aktívnych opatrení na trhu práce alebo aktivizačnej činnosti ponúkanej úradom zo zdravotných dôvodov. Posudok posudkového lekára úradu má slúžiť na ďalšie konanie aj v prípade posudzovania opodstatnenosti zdravotných dôvodov na ukončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti pri rozhodovaní o povinnosti vrátiť poskytnutý finančný príspevok podľa § 49 alebo § 57.

Návrh určuje, aké informácie je povinný zaznamenať posudkový lekár v posudku, ktorý slúži na rozhodovanie odborného konzília posudkových lekárov.

S cieľom zabezpečiť občanovi právo požiadať o preverenie posudku vydaného posudkovým lekárom úradu, návrh zákona umožňuje požiadať o preskúmanie posudku odborným konzíliom posudkových lekárov.

K § 20

Návrh ustanovenia tohto paragrafu vytvára právny predpoklad na uplatnenie práva občana na ďalšie konanie v prípade, ak nebude považovať posudok posudkového lekára úradu vydaný podľa § 19 za objektívny.

Kompetencia vymenovať členov odborného konzília posudkových lekárov pre jednotlivé prípady sa navrhuje určiť posudkovému lekárovi ústredia. Navrhuje sa, aby odborné konzílium posudkových lekárov bolo povinné vydať svoj posudok do 30 kalendárnych dní od doručenia žiadosti uchádzača o zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činnej osoby.

Navrhuje sa, aby posudok odborného konzília posudkových lekárov ústredia o posúdení posudku vydaného posudkovým lekárom úradu bol podkladom na rozhodovanie o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo na rozhodovanie o odpustení povinnosti vrátiť príspevok poskytnutý na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov, čo znamená zachovanie súčasného právneho stavu.

K § 21 až 24

Tieto ustanovenia v porovnaní s doterajšou právnou úpravou zabezpečujú ochranu trhu práce Slovenskej republiky tak, aby cudzinci mohli byť zamestnávaní len na pracovných miestach, ktoré nie je možné obsadiť uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Ustanovenia zároveň upravujú základné náležitosti žiadosti zamestnávateľa a jednoznačne určujú, že rozhodnutie sa vydáva na dobu určitú, a to z dôvodu ochrany trhu práce.

Návrh upravuje podmienky vydania povolenia na zamestnanie cudzinca a upravuje náležitosti povolenia v záujme zabezpečenia právnej istoty cudzinca a za účelom kontroly na úseku zamestnávania cudzincov zo strany úradu. Návrh ustanovuje maximálne obdobie platnosti povolenia na zamestnanie.

Návrh v § 22 ods. 5 zjednodušuje vstup na trh práce tým skupinám cudzincov, ktorí nemôžu ohroziť domáci trh práce.

V súčasnosti platná právne úprava v zásade vyhovuje, ale v nadväznosti na zákon o pobyte cudzincov a zákon o azyle je potrebné rozšíriť skupinu cudzincov aj o cudzincov, ktorým bolo udelené povolenie na tolerovaný pobyt a poskytnuté dočasné útočisko.

Povolenie na zamestnanie sa navrhuje podľa § 22 odsek 6 vyžadovať aj pri zamestnávaní cudzincov v prihraničnom okrese Slovenskej republiky, ktorí sa najmenej raz za týždeň vracajú do štátu, kde majú trvalý pobyt.

V porovnaní so súčasným právnym stavom sa navrhuje rozšíriť okruh cudzincov, od ktorých sa nevyžaduje povolenie na zamestnanie v prípade krátkodobých študijných a pracovných pobytov na území Slovenskej republiky.

Navrhuje sa zachovať neudelenie povolenia na zamestnanie cudzincovi, ktorý požiadal o udelenie azylu a cudzincovi, ktorý nespĺňa niektorú zo zákonom stanovených podmienok. Uplatňovanie benevolentnejšieho prístupu by mohlo viesť k účelovému obchádzaniu povolenia na zamestnanie a zneužívaniu inštitútu azylu.

Návrh vymedzuje prípady, kedy môže úrad povolenie na zamestnanie predĺžiť a odňať.

S cieľom harmonizovať náš právny poriadok s právom Európskej únie v návrhu sa uvádza, že občan členského štátu Európskej únie sa nepovažuje za cudzinca a súčasne umožňuje prijať recipročné opatrenia v prípadoch, keď členský štát Európskej únie úplne alebo čiastočne pozastaví uplatňovanie čl. 1 a 6 nariadenia (EHS) 1612/68 o slobodnom pohybe pracovníkov Spoločenstva. Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii obsahuje detailnú úpravu prechodného obdobia na slobodný pohyb pracovníkov, kedy je možné postupovať odlišne od možnosti slobodného prístupu na trh práce členských krajín.

Právny rámec pre možnosť Slovenskej republiky upraviť prechodné obdobie je ustanovený v Zmluve o pristúpení a závisí od

a)rozsahu, v akom prechodné obdobie voči Slovenskej republike uplatní príslušný členský štát,

b)rozsahu, v akom to ovplyvní slovenský trh práce.

Prechodné obdobie je možné uplatniť len na nutné obdobie a v minimálnom rozsahu. Základnou podmienkou je rýchlosť zavedenia a zrušenia prechodného obdobia ako reakcia na zavedenie alebo zrušenie prechodného obdobia zo strany členského štátu.

Nariadenie vlády je flexibilným nástrojom, prostredníctvom ktorého je možné uplatniť prechodné obdobie pre slobodný pohyb pracovníkov ako prostriedku k regulácii prístupu na slovenský trh práce.

K § 25

Nadväzne na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania sa upúšťa od aplikácie Sadzobníka maximálnych úhrad. Navrhuje sa umožniť do úhrady za sprostredkovanie zamestnania zahrnúť okrem oprávnených nákladov aj primeraný zisk.

Oprávnený náklady a primeraný zisk návrh zákona na tento účel definuje.

V súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania sa navrhuje, aby sa od uchádzača o zamestnanie úhrada nevyberala.

S cieľom ochrany občana sa navrhuje aj v novej právnej úprave ponechať zákaz zrážok zo mzdy alebo inej odmeny zamestnanca v prospech subjektu, ktorý sprostredkúva zamestnanie za úhradu alebo ktorý zamestnáva občana.

Zámerom úpravy je zabezpečiť, aby podmienky sprostredkovania zamestnania za úhradu boli medzi občanom a fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá sprostredkúva zamestnanie za úhradu v zahraničí, dojednané písomne, pričom náležitosti dohody sa návrh zákona definuje rámcovo.

K § 26 až 28

Navrhnuté ustanovenia určujú podmienky vydávania povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu, pozastavenia činnosti a zrušenia povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa návrhu zákona č. .../2003 Z. z. o organizácii štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov je ústredie orgánom štátnej správy, je podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch povinné vyberať za úkony poplatky podľa Sadzobníka ustanoveného týmto zákonom. Preto sa navrhovaným ustanovením zakladá povinnosť uhradiť správny poplatok za vydanie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Ustanovením § 26 ods. 3 sa navrhujú určiť náležitosti žiadosti o vydanie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu. S cieľom ochrany občanov sa v porovnaní so súčasnou právnou úpravou navrhuje určiť žiadateľovi o povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu povinnosť definovať spolupracujúce subjekty v zahraničí a predpokladanú výšku úhrady za sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Návrhom sa vypĺňa doterajšie legislatívne vákuum, v ktorom neboli riešené spôsoby zrušenia povolenia alebo pozastavenia činnosti sprostredkovania za úhradu. Navrhujú sa definovať subjekty, ktoré sú oprávnené podať návrh na pozastavenie činnosti alebo zrušenie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Vydanie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu sa navrhuje v porovnaní so súčasným právnym stavom podmieniť aj vypracovaním projektu, vrátane kalkulácie predpokladaných príjmov a výdavkov a preukázaním priestorového, materiálneho a personálneho zabezpečenia vykonávania sprostredkovania zamestnania za úhradu.

Právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu, sa navrhuje uložiť povinnosť v súvislosti so sprostredkovaním zamestnania za úhradu voči ústrediu, vrátane predkladania ročnej správy o činnosti a vytvárania podmienok na výkon kontroly a voči klientom povinnosť ochrany osobných údajov podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.

K § 29 až 31

Návrh vytvára podmienky pre vznik nového subjektu, ktorý bude poskytovať služby na trhu práce na základe povolenia, ktoré vydá ústredie.

Cieľom navrhovanej úpravy je vytvoriť podmienky pre zvýšenie flexibility pri zabezpečovaní potreby zvýšeného počtu zamestnancov zamestnávateľa na prechodný čas, najmä pri nárazových zákazkách a tiež podmienky pre činnosť agentúry dočasného zamestnávania. Vymedzením povinnosti agentúry dočasného zamestnávania vo vzťahu k svojim zamestnancom sa zabezpečujú práva dočasných zamestnancov.

Navrhuje sa ustanoviť aj podmienky na pozastavenie činnosti agentúry dočasného zamestnávania a na zrušenie povolenia na činnosť na návrh orgánu, ktorý porušenie príslušných právnych predpisov v oblasti daní, služieb zamestnanosti, pracovnoprávnych predpisov a predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zistil.

K § 32

Navrhovanou úpravou je definovaný súhrn činností zameraných na sprostredkovanie zamestnania. Návrhom sa sleduje zvýšenie efektívnosti sprostredkovania zamestnania vykonávaného ústredím, úradmi, fyzickými osobami a právnickými osobami, ktoré vykonávajú na základe povolenia sprostredkovanie zamestnania za úhradu, dočasné zamestnávanie, sprostredkovanie podporovaného zamestnávania. Sprostredkovanie zamestnania vykonávané štátnymi orgánmi sa rozširuje z územia Slovenskej republiky aj na územie členských štátov Európskej únie a z územia členských štátov Európskej únie na územie Slovenskej republiky a navrhuje sa, aby sa vykonávalo bezplatne, čo je aj súčasný právny stav. V návrhu sa ustanovuje, že na sprostredkovanie konkrétneho pracovného miesta nie je právny nárok. V záujme zvýšenia motivácie uchádzača o zamestnanie hľadať si zamestnanie aj u zamestnávateľa, ktorého sídlo je mimo územného obvodu okresu, v ktorom má uchádzač o zamestnanie trvalý pobyt, sa navrhuje zaviesť poskytovanie náhrady časti cestovných výdavkov v súvislosti s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa, za účelom získania zamestnania. Návrh umožňuje poskytnúť aj preddavok na náhradu časti cestovného na tento účel. Výška náhrady cestovných výdavkov je navrhnutý vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 33

Navrhované znenie rámcovo určuje obsah evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. rozsah údajov, ktoré sú potrebné na to, aby bolo možné sprostredkovať uchádzačovi o zamestnanie vhodné zamestnanie.

Oproti terajšiemu právnemu stavu sa umožňuje poskytovanie týchto údajov tretej osobe na účely sprostredkovania zamestnania pri dodržiavaní zákona o ochrane osobných údajov a iba so súhlasom uchádzača o zamestnanie.

Podrobnosti o obsahu evidencie uchádzačov o zamestnanie, ako aj postup úradu pri vedení evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh ustanovuje i prípady, v ktorých nie je potrebné povolenie od Úradu na ochranu osobných údajov.

K § 34

Spôsob a podmienky zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa navrhuje zachovať podľa súčasného právneho stavu.

Návrh novo vymedzuje prípady, kedy sa uchádzač o zamestnanie zaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom skončenia zamestnania, ak požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do siedmich kalendárnych dní od vzniku týchto prípadov. Týmto návrhom sa umožní zachovať kontinuitu poistných dôb pri zmene životných a profesijných situácií.

V súvislosti s navrhnutými úpravami systému v oblasti poskytovania dávok v nezamestnanosti v návrhu zákona o sociálnom poistení, pri ktorých subjektom, ktorý rozhoduje o priznaní alebo nepriznaní dávky v nezamestnanosti, nie je úrad, ale príslušné orgány Sociálnej poisťovne, sa navrhuje, aby úrad rozhodoval o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie v správnom konaní. Rozhodnutie bude dokladom pre rozhodovanie Sociálnej poisťovne o nároku občana na dávku v nezamestnanosti.

Navrhuje sa upraviť povinnosť uchádzača o zamestnanie aktívne a preukázateľne si hľadať zamestnanie.

Navrhuje sa rozšíriť povinnosti uchádzača o zamestnanie súvisiace s jeho zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to najmä o jeho povinnosť byť k dispozícii úradu do troch pracovných dní od doručenia písomnej výzvy alebo ústneho vyzvania úradom.

Oproti súčasnému právnemu stavu sa navrhuje uplatňovať diferencovanú periodicitu návštev uchádzačov o zamestnanie na úrade za účelom preukazovania, že si hľadajú zamestnanie, v závislosti od dĺžky ich vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie a od ich účastí v aktívnych opatreniach na trhu práce a aktivačnej činnosti. Zámerom je čo najskôr začleniť na trh práce uchádzačov o zamestnanie predovšetkým na otvorený trh práce, najmä dlhodobo nezamestnané osoby.

Povinnosti uchádzačov o zamestnanie v súvislosti so zmenou ich trvalého pobytu a okruh občanov, ktorých nie je možné zaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa navrhuje ponechať v rozsahu podľa v súčasnosti platného právneho stavu.

K § 35

V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa navrhuje rozšíriť definovanie pojmu „sústavná príprava na povolanie“, ktorá je obsiahnutá aj v návrhu zákona o sociálnom poistení, s cieľom dosiahnutia jej zhody, resp. jej maximálneho priblíženia k definícii, ktorú obsahuje návrh zákona o sociálnom poistení.

Zámerom je jednoznačne a presne určiť, čo sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie na účely poskytovania služieb zamestnanosti. Explicitne sa navrhuje, aby sa za sústavnú prípravu na povolanie nepovažovalo štúdium organizované externou formou podľa zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 36

Na základe poznatkov praxe sa navrhuje upraviť okruh dôvodov, pre ktoré úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Oproti súčasnej právnej úprave sa tieto dôvody rozširujú o vznik nároku na materské. Navrhuje sa vypustiť dôvody vyradenia uchádzača o zamestnanie, ktorými je v súčasnej právnej úprave začatie vykonávania činnosti spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti a člena družstva, nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o uznaní za invalidného občan, ktorý nie je schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, alebo dňom, ktorý je uvedený v posudku príslušného orgánu ako deň vzniku invalidity občana, ktorý nie je schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, a to z dôvodu, že všetci invalidní občania posúdení Sociálnou poisťovňou podľa zákona o sociálnom poistení sú občanmi so zdravotným postihnutím na účely tohoto zákona a dôvod vyradenia, ktorým bolo začatie vykonávania osobnej asistencie v rozsahu najmenej 90 hodín mesačne. Príčinou vypustenia týchto dôvodov je zabezpečenie súladu tohto návrhu zákona s návrhom zákona o sociálnom poistení v súvislosti s úpravou poistenia v nezamestnanosti v uvedenom zákone.

Z dôvodu podporovať a uprednostňovať aktivizáciu uchádzačov o zamestnanie a ich skutočný záujem o hľadanie si zamestnania pred pasívnou formou zotrvávania v evidencii uchádzačov o zamestnanie, rozširujú sa oproti súčasnému právnemu stavu dôvody na vyradenie uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to o dôvod, ak uchádzač o zamestnanie bez vážnych dôvodov nedodrží disponibilitu a ak mu bolo vydané v cudzine povolenie na zamestnanie, a to odo dňa zistenia tejto skutočnosti. Zároveň sa navrhuje na účely vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie skrátiť lehotu odchodu do cudziny z 30 dní na 15 dní v súvislosti s návrhom na zavedenie systému disponibility uchádzača o zamestnanie.

Návrh tohto ustanovenia definuje vážne dôvody, pre ktoré možno uznať nedodržanie disponibility uchádzača o zamestnanie a navrhuje rozšíriť definíciu nespolupráce uchádzača o zamestnanie s úradom o odmietnutie účasti uchádzača o zamestnanie na aktivačnej činnosti a o neskončenie účasti na aktivačnej činnosti.

Postup pri zaraďovaní, vedení a vyraďovaní z evidencie uchádzačov o zamestnanie, určovanie periodicity návštev uchádzačov o zamestnanie na úrade za účelom spolupráce a preukazovania hľadania si zamestnania sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 37 až 39

V navrhnutých ustanoveniach je upravený obsah evidencie záujemcov o zamestnanie, podmienky zaradenia do tejto evidencie a podmienky vyradenie z evidencie záujemcov o zamestnanie. Ide o návrh rozširujúci povinnosti úradov voči tejto skupine osôb bez ohľadu na miesto ich trvalého pobytu. Zároveň ide o návrh, ktorý sleduje pomoc osobám, ktoré sú ešte zamestnané, ale chcú zmeniť zamestnanie, ale aj o určitý druh služby poskytovanej úradmi zamestnávateľom, ktorí chcú získať svojich budúcich zamestnancov aj z radov záujemcov o zamestnanie. Návrh týchto ustanovení je nad rámec platného právneho stavu.

K § 40

Navrhuje sa naďalej zachovať evidenciu voľných pracovných miest na účely sprostredkovania zamestnania. Evidencia tvorí základný predpoklad pre informovanie uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie o možnosti výberu vhodného zamestnania. Navrhnuté ustanovenie zákona definuje voľné pracovné miesto na účely sprostredkovania zamestnania. Obsah tejto evidencie a ďalšie podrobnosti sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 41

Novo sa navrhuje, aby úrad viedol evidenciu zamestnávateľov na účely vyhľadávania voľných pracovných miest. Tento spôsob komunikácie so zamestnávateľom pri získavaní voľných pracovných miest na účely sprostredkovania zamestnania sa navrhuje namiesto doterajšej povinnosti zamestnávateľov nahlasovať voľné pracovné miesta okresnému úradu na účely sprostredkovania zamestnania.

Navrhovanou úpravou sa sleduje aj skvalitnenie, zefektívnenie a spružnenie služieb zamestnanosti, najmä rozšírením ponuky voľných pracovných miest pre uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Podrobnosti o vedení evidencie zamestnávateľov sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 42

V tomto ustanovení sa navrhuje upraviť obsah informačných a poradenských služieb na účely sprostredkovania zamestnania, poradenstva pre voľbu povolania, poradenstva pre výber zamestnania a jeho zmenu, ako aj na účely poradenstva pre výber zamestnanca. Tieto informačné a poradenské služby sa navrhuje poskytovať úradom bezplatne, čo je súčasný právny stav.

Vzhľadom na zámer návrhu tohto zákona aktivizovať aj služby zamestnanosti pri práci s klientom, navrhuje sa zrušiť úradom poskytovanie v rámci evidenčných služieb dohodnutie termínu a spôsobu ďalšieho kontaktu s uchádzačom o zamestnanie v súvislosti so sprostredkovaním vhodného zamestnania, v rámci informačných služieb poskytovanie informácií o právach a povinnostiach uchádzačov o zamestnanie, informácií o voľných pracovných miestach formou samoobslužných kioskov, výveskov, internetu, informácií o podmienkach nároku na dávku v nezamestnanosti a na dávku v hmotnej núdzi, informácií o aktívnych opatreniach na trhu práce a o možnostiach aktivačnej činnosti, informácií o prístupe k ďalšiemu vzdelávaniu, informácií o možnostiach zamestnania v zahraničí, informácií o sieti služieb starostlivosti o deti a osoby odkázané na starostlivosť zamestnaných osôb, informácie o rozsahu poskytovaných služieb pre zamestnávateľov, v rámci sprostredkovateľských a poradenských služieb vstupný poradenský rozhovor každému uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie, testovanie osobných zručností uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie na výkon pracovných činností, ponúkanie vhodných pracovných miest z celoštátnej databázy voľných pracovných miest uchádzačom o zamestnanie a záujemcom o zamestnanie, poskytovanie uchádzačom o zamestnanie poradenstva o účasti v aktivačnej činnosti, vyhľadávanie a ponúkanie vhodných pracovných miest, ponúkanie vhodných zamestnancov pre zamestnávateľov a poskytovanie poradenstva zamestnávateľom pri výbere svojich zamestnancov.

K § 43

Vzhľadom na podmienky a situáciu na trhu práce, prax ukázala, že s uchádzačom o zamestnanie je potrebné pri riešení jeho problémov spojených s jeho pracovným uplatnením pracovať individuálne, vytvárať súlad medzi jeho osobnostnými predpokladmi a požiadavkami na vykonávanie určitého zamestnania, ovplyvňovať jeho rozhodovanie a správanie, jeho sociálnu a pracovnú adaptáciu.

Navrhnutým ustanovením je určený rozsah odborných poradenských služieb na účely tohto zákona, vrátane vypracovania individuálneho akčného plánu na podporu pracovného uplatnenia uchádzača o zamestnanie, v ktorom sa posúdia osobnostné predpoklady, schopnosti a odborné zručnosti uchádzača o zamestnanie a určí sa druh a rozsah pomoci potrebnej na uľahčenie jeho pracovného uplatnenia. Na absolvovanie aktivít vymedzených v individuálnom akčnom pláne, sa navrhuje poskytovať uchádzačom o zamestnanie, ak o to písomne požiadajú, príspevok na úhradu časti cestovných nákladov.

Navrhuje sa vytvoriť právne podmienky na to, aby úrad mohol zabezpečovať odborné poradenské služby sám alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má na vykonávanie takejto činnosti oprávnenie, a to na základe uzatvorenej písomnej dohody s úradom. Obsah dohody je navrhnutý v tomto návrhu zákona. Pri výbere dodávateľa odborných poradenských služieb sa navrhuje postupovať podľa zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V záujme vytvorenia lepších právnych podmienok pre využívanie odborných poradenských služieb sa navrhuje, aby úrad zaručoval tieto odborné poradenské služby: individuálne poradenské služby a pomoc pri vypracovaní a realizácii individuálneho akčného plánu na podporu pracovného uplatnenia uchádzačov o zamestnanie, poskytovanie skupinového a špeciálneho poradenstva pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, poskytovanie poradenstva pre voľbu povolania žiakom základných a stredných škôl, poskytovanie poradenstva znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie pri výbere zamestnania.

Podrobnosti zabezpečenia odborných poradenských služieb sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 44

Vývoj na trhu práce si vyžaduje zmenu prístupu ku vzdelávaniu a príprave pre trh práce za účelom zvýšenia adaptability uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Do popredia sa dostáva otázka nového vymedzenia vzdelávania a prípravy pre trh práce, pričom na účely tohto zákona sa za vzdelávanie a prípravu pre trh práce nepovažuje zvýšenie stupňa vzdelania, ani teoretická alebo praktická príprava, ktorú je zamestnávateľ povinný zabezpečovať pre zamestnanca podľa Zákonníka práce.

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje vzdelávanie a príprava pre trh práce a ďalšie formy školenia a kurzov pre vybrané skupiny uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Úprava umožňuje zabezpečenie vzdelávania a prípravy pre trh práce prostredníctvom úradu pre uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie a prostredníctvom zamestnávateľa pre zamestnancov, ako aj uchádzačom o zamestnanie a záujemcom o zamestnanie zabezpečiť si vzdelávanie z vlastnej iniciatívy.

K § 45

Oproti súčasnej právnej úprave sa týmto návrhom definuje okruh inštitúcií, ktoré sa budú môcť spolupracovať na tvorbe národných programov vzdelávania a prípravy pre trh práce.

K § 46

Navrhnutým ustanovením sa sleduje pomoc uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie zo strany úradu pri vzdelávaní a príprave pre trh práce, a to aj formou úhrady vynaložených nákladov.

Návrh ustanovuje možnosť uhradiť náklady na vzdelávanie a prípravu pre trh práce až do výšky skutočných nákladov na vzdelávanie a prípravu pre trh práce uchádzača o zamestnanie, pričom ich súčasťou môžu byť aj výdavky na stravovanie, ubytovanie a cestovné uchádzača o zamestnanie, ktorý sa zúčastňuje vzdelávania a prípravy pre trh práce na základe uzavretej písomnej dohody s úradom. Obsah dohody medzi dodávateľom vzdelávania a prípravy pre trh práce a úradom, ako aj obsah dohody medzi uchádzačom o zamestnanie a úradom je upravený návrhom zákona.

Návrh upravuje možnosť uhradiť aj časť nákladov na vzdelávanie pre trh práce záujemcu o zamestnanie.

Navrhnutou úpravou sa rozširuje skupina uchádzačov o zamestnanie, ktorá sa z objektívnych príčin doteraz nemohla zúčastňovať vzdelávania a prípravy pre trh práce z dôvodu starostlivosti o dieťa pred začatím povinnej školskej dochádzky. Z tohto dôvodu sa navrhuje zaviesť príspevok na služby pre rodinu s deťmi uchádzačovi o zamestnanie, ktorý sa zúčastňuje vzdelávania a prípravy pre trh práce. Príspevok sa navrhuje poskytovať na úhradu časti preukázaných výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa poskytovanú v predškolskom zariadení alebo fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie na túto činnosť.

Ďalšie podrobnosti sa navrhujú upraviť vyhláškou, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 47

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje možnosť poskytovania príspevku zamestnávateľovi, ktorý vykonáva vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov za presne ustanovených podmienok.

Príspevok úrad poskytne iba v prípade, ak všeobecné vzdelávanie a príprava zamestnanca sú široko využiteľné u viacerých zamestnávateľov, prispejú k zlepšeniu zamestnateľnosti zamestnanca, alebo ak špecifické vzdelávanie a príprava zamestnanca sú využiteľné u súčasného zamestnávateľa a iba čiastočne u iných zamestnávateľov, alebo ak je toto vzdelávanie a príprava súčasťou opatrení, ktoré umožňujú predísť hromadnému prepúšťaniu alebo obmedzujú hromadné prepúšťanie. Ustanovením týchto podmienok sa sleduje cieľ cez aktívne opatrenia na trhu práce efektívne využívať finančné prostriedky na zlepšenie pozície zamestnanca nielen u súčasného, ale aj iných zamestnávateľov.

Navrhnuté ustanovenie definuje oprávnené náklady na vzdelávanie a prípravu zamestnancov, výšku a podmienky poskytnutia príspevku zamestnávateľovi. Príspevok sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi na úhradu celkových oprávnených nákladov na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnanca, ktorý bude po jeho skončení zamestnávať zamestnanca najmenej po dobu jedného roka, ak o tento príspevok písomne požiada úrad. Poskytnutie príspevku sa navrhuje vo výške najviac 90 % oprávnených nákladov.

Kritériá pre určenie výšky príspevku boli upravené v návrhu tak, aby zohľadňovali závislosť od typu vzdelávania, príslušnosť k typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, k veľkosti zamestnávateľa a príslušnosť ku skupine znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

V prípade, že zamestnávateľ požiada úrad o príspevok, musí využiť služby vzdelávacieho zariadenia vybraného úradom formou verejného obstarávania. Sleduje sa tým efektívne poskytnutie a využitie príspevku a zabezpečenie primeranej kvality procesu vzdelávania a prípravy pre trh práce.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 68 z 12. januára 2001 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES týkajúcich sa vzdelávacej pomoci.

K § 48

V záujme zabezpečenia štandardnej úrovne vzdelávania a prípravy pre trh práce sa navrhuje, aby vzdelávanie a prípravu pre trhu práce vykonávali iba vzdelávacie zariadenia, vybraté formou výberového konania podľa zákona o verejnom obstarávaní, ktoré majú na túto činnosť povolenie a overenie spôsobilosti vydané Akreditačnou komisiou Ministerstva školstva Slovenskej republiky pre ďalšie vzdelávanie na príslušný program vzdelávania a prípravy.

Ak bude zamestnávateľ vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov financovať z vlastných zdrojov, môže využiť aj iné vzdelávacie zariadenia.

K § 49

Cieľom úpravy je motivovať uchádzača o zamestnanie na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti s možnosťou využitia finančného príspevku. Tento príspevok sa navrhuje poskytovať uchádzačovi o zamestnanie vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu v určenej dĺžke, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, ak o tento príspevok písomne požiada, doloží k žiadosti podnikateľský zámer spolu s kalkuláciou predpokladaných nákladov na začatie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti a uzatvorí písomnú dohodu s úradom o poskytnutí tohto príspevku. V porovnaní so súčasným právnym stavom zásadná zmena spočíva v tom, že v prípade podania písomnej žiadosti a splnenia ustanovených podmienok je na tento príspevok právny nárok.

Kritériá na určenie výšky príspevku boli upravené v návrhu tak, aby zohľadňovali príslušnosť k typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, priemernú mieru evidovanej nezamestnanosti v okrese a príslušnosť ku skupine znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Maximálna výška príspevku v porovnaní s doterajšou právnou úpravou, kde bola ustanovená pevnou sumou, sa v návrhu upravuje spôsobom, ktorý umožňuje flexibilné reagovanie na vývoj ekonomického prostredia bez potreby vykonávať novelizáciu zákona v tomto ustanovení.

Podmienky poskytnutia príspevku a záväzky sú upravené v uzavretej písomnej dohode medzi úradom a uchádzačom o zamestnanie. Ďalšie podrobnosti sa navrhujú upraviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 50

Účelom tejto úpravy je vytvoriť podmienky na zvýšenie možností zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie formou motivácie zamestnávateľa poskytnutím príspevku až do výšky 100 % celkovej ceny práce na jedného znevýhodneného uchádzača na vytvorené pracovné miesto. Príspevok sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi, ktorý príjme do pracovného pomeru na vytvorené pracovné miesto znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ak o tento príspevok písomne požiada a uzatvorí s úradom písomnú dohodu o jeho poskytnutí. Obsah dohody je ustanovený návrhom zákona. Návrh precizuje podmienky obsadzovania pracovných miest znevýhodnenými uchádzačmi, na vytvorenie ktorých bol poskytnutý príspevok a obdobie poskytovania príspevku.

Pri ustanovovaní kritérií určovania výšky príspevku a dĺžky jeho poskytovania sa prihliadalo k príslušnosti okresu, v ktorom sa vytvorí pracovné miesto k typu regiónu oprávneného na poskytnutie štátnej pomoci, k záväzku zamestnávateľa nepretržite zamestnávať počas 12 mesiacov toho istého zamestnanca, na ktorého bol poskytnutý príspevok a k priemernej miere evidovanej nezamestnanosti v okrese.

Zámerom takéhoto prístupu je na jednej strane riešiť zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a súčasne výraznejšie motivovať zamestnávateľov prostredníctvom výšky a dĺžky poskytovania príspevku k vytváraniu nových pracovných miest v regiónoch oprávnených na poskytovanie štátnej pomoci.

Ďalšie podrobnosti sa navrhujú ustanoviť vyhlášku, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 51

Cieľom návrhu je vytvoriť podmienky na získanie odborných zručností a praktických skúseností u zamestnávateľ pre absolventa školy.

Oproti platnému právnemu stavu sa navrhuje zvýšiť paušálny príspevok poskytovaný absolventovi školy počas vykonávania absolventskej praxe o 100 %. Návrh podmieňuje poskytnutie príspevku dĺžkou vedenia absolventa školy v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace.

V ostatných ustanoveniach sa zachováva súčasný platný stav.

K § 52

Navrhuje sa zaviesť nové aktívne opatrenie na trhu práce, cieľom ktorého je podpora udržiavania pracovných návykov uchádzačov o zamestnanie.

Navrhujú sa dve formy aktivačnej činnosti uchádzačov o zamestnanie, a to forma menších obecných služieb pre obec organizovaných obcou a forma dobrovoľníckych prác organizovanými právnickými osobami, fyzickými osobami a mimovládnymi organizáciami definovanými v návrhu zákona.

Navrhuje sa zaviesť príspevok na úhradu nákladov na ochranné pracovné prostriedky, na úrazové poistenie uchádzačov o zamestnanie, ktorí vykonávajú aktivačnú činnosť a úhradu celkovej ceny práce zamestnancov, ktorí budú organizovať aktivačnú činnosť uchádzačov o zamestnanie.

Celkovú výšku príspevku sa navrhuje diferencovať v závislosti od počtu uchádzačov o zamestnanie prijatých na vykonávanie aktivačnej činnosti a od počtu zamestnancov, ktorí budú organizovať aktivačnú činnosť pre uchádzačov o zamestnanie.

K § 53

Týmto navrhnutým ustanovením sa zavádza nové aktívne opatrenie na trh práce, ktorým sa sleduje zvýšenie možností uchádzačov o zamestnanie zamestnať sa aj mimo miesta svojho trvalého pobytu.

Návrh upravuje spôsob, formu a maximálnu sumu poskytnutia príspevku uchádzačovi o zamestnanie. Príspevok sa navrhuje poskytovať na úhradu preukázaných výdavkov súvisiacich so sťahovaním za prácou uchádzačovi o zamestnanie vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, bez ohľadu na skutočnosť, či takéto zamestnanie sprostredkoval úrad, alebo si takéto zamestnanie našiel uchádzač o zamestnanie sám mimo miesta svojho trvalého pobytu, ak o tento príspevok písomne požiada.

Podrobnejšie podmienky ustanoví vyhláška, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 54

Zámerom tejto úpravy je definovanie okruhu projektov a programov, ktoré sú podľa návrhu tohto zákona považované za aktívne opatrenia na trhu práce. Súčasne táto úprava vymedzuje pôsobnosť orgánov, ktoré schvaľujú a ktoré realizujú konkrétne projekty a nadväzne na to aj zdroje financovania týchto projektov.

Osobitnú skupinu tvoria projekty a programy financované z kombinovaných zdrojov zamerané na zlepšenie postavenia uchádzača o zamestnanie na trhu práce, ktoré po schválení ministerstvom realizuje ústredie.

V prípade projektov zameraných na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce sa navrhuje prevažne financovanie zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu, ak sú realizované úradom po schválení ústredím. Iným zdrojom financovania môže byť napr. finančné zdroje získané od podnikateľských subjektov, mimovládnych organizácií a bánk.

K § 55

V záujme vytvorenia vhodných podmienok na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, návrh zákona navrhuje zriaďovanie chránených dielní a chránených pracovísk, v ktorých sú pracovné podmienky, vrátane nárokov na pracovný výkon, prispôsobené zdravotnému stavu týchto občanov. Navrhuje sa, aby úrad priznával postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na základe kladného posudku hygienika, čo je súčasný platný právny stav. Za chránenú dielňu alebo chránené pracovisko sa navrhuje považovať aj výrobné družstvá invalidov na účely poskytovania dotácií výrobným družstvám invalidov v rozsahu určenom v zákone o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto návrhom zákona.

V porovnaní s platnou právnou úpravou sa navrhuje zvýšiť z 25 % na 50 % minimálny podiel občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkom počte zamestnancov v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, ktorý je jednou z podmienok priznania postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Navrhnuté zvýšenie tohto podielu je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť, článok 2 písm. h).

Navrhuje sa, aby právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zriadi chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, bola naďalej povinná viesť osobitnú evidenciu nákladov, výkonov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ktoré sú podkladom pre poskytovanie príspevkov na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska podľa § 60.

K § 56

Týmto ustanovením sa navrhuje poskytovať príspevok na úhradu preukázaných nákladov súvisiacich so zriadením chránenej dielne alebo chráneného pracoviska pre občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) v prípade, ak chránenú dielňu alebo chránené pracovisko právnická osoba alebo fyzická osoba zriaďuje na základe uzavretej písomnej dohody s úradom. Obsah dohody je ustanovený návrhom zákona. Navrhuje sa, aby tento príspevok nebolo možné poskytnúť na zakúpenie nehnuteľnosti ani na nákup motorových vozidiel. Návrh zákona precizuje podmienky obsadzovania pracovných miest v chránenej dielni a na chránenom pracovisku, na ktoré bol poskytnutý príspevok na ich zriadenie, obdobie prevádzkovania chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. V záujme stability a právnej istoty sa navrhuje zachovať povinnosť prevádzkovať takto zriadené pracovné miesta najmenej tri roky a určiť podmienky vrátenia poskytnutého príspevku pri nedodržaní podmienok dohody, čo je v zásade súčasný právny stav.

Navrhnutá výška príspevku v odseku 2 je zvýšená o preukázané dodatočné náklady spojené so zriadením alebo zachovaním pracovného miesta v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku a jeho vybavením tak, aby zodpovedalo zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Zámerom je kompenzovať zníženie produktivity vyplývajúcej zo zdravotného stavu. Konkrétnu výšku poskytovaného príspevku budú ovplyvňovať viaceré faktory ako príslušnosť okresu, v ktorom sa chránená dielňa alebo chránené pracovisko vytvára, k typu regiónu oprávneného na poskytnutie štátnej pomoci a od toho, či zamestnávateľ bude na takto podporovanom pracovnom mieste zamestnávať toho istého občana so zdravotným postihnutím. Navrhuje sa poskytovať príspevok na preukázané dodatočné náklady podľa odseku 3 aj samostatne. Podrobnosti sa navrhujú upraviť vyhláškou, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 57

Tento príspevok sa navrhuje poskytovať občanovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku, ak o tento príspevok písomne požiada, doloží k žiadosti kalkuláciu predpokladaných nákladov na vybavenie prostriedkami nevyhnutnými na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti a uzavrie s úradom písomnú dohodu. Obsah dohody sa navrhuje upraviť týmto návrhom zákona. Príspevok sa navrhuje neposkytovať na zakúpenie nehnuteľnosti ani na nákup motorových vozidiel. Navrhnutím tejto formy príspevku sa sleduje podpora samozamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí majú záujem o rôzne formy podnikania zodpovedajúce tak ich zdravotnému stavu ako aj ich možnostiam. Príspevok sa navrhuje poskytovať na základe uzavretej písomnej dohody medzi úradom a občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

Navrhovaná výška príspevku v odseku 3 sa navrhuje zvýšiť o preukázané dodatočné náklady spojené so začatím prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku tak, aby zodpovedalo zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorý bude prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Cieľom je kompenzovať zníženie produktivity vyplývajúcej zo zdravotného postihnutia. Podmienku prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku sa navrhuje znížiť na obdobie dvoch rokov, a to z dôvodu zosúladenia tohto záväzku so záväzkom ustanoveným v § 49 ods. 9. Ustanovenie upravuje aj dôsledky nedodržania povinnosti prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku počas dohodnutej doby.

Návrh tohto aktívneho opatrenia je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 58

V záujme zlepšenia možnosti občanov so zdravotným postihnutím uplatniť sa na otvorenom trhu práce a vytvorenia lepších predpokladov i pre dlhodobo nezamestnaných občanov zvýšiť ich šancu nájsť si zamestnanie a uľahčiť zamestnávateľovi získanie vhodného zamestnanca z radov občanov so zdravotným postihnutím a z dlhodobo nezamestnaných občanov, sa návrhom vytvára priestor na zriadenie agentúr podporovaného zamestnania, na základe povolenia vydaného ústredím.

Návrh rámcovo vymedzuje predmet činnosti agentúry podporovaného zamestnávania a ustanovuje podmienky na vydanie povolenia právnickej osobe a fyzickej osobe, ktorá požiada o vydanie povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania.

Navrhuje sa, aby v prípade, ak agentúra podporovaného zamestnávania bude poskytovať služby úradu, bola na tento účel uzavretá písomná dohoda a aby úrad pri výbere agentúry podporovaného zamestnávania postupoval podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Navrhuje sa vydanie povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania podmieniť bezúhonnosťou a dosiahnutým úplným stredným vzdelaním pre fyzickú osobu a pre osobu, ktorá koná v mene právnickej osoby.

Platnosť povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania sa navrhuje určiť na obdobie najviac 5 rokov s možnosťou jej predĺženia.

Navrhuje sa určiť obsah žiadosti o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania a v odseku 8 náležitosti potrebné na preukázanie schopností a vytvorených priestorových, materiálnych a personálnych podmienok pre činnosť. V záujme zachovania určitej úrovne efektivity takto vzniknutých agentúr podporovaného zamestnávania sa navrhuje určiť ich práva a povinnosti vo vzťahu k svojim klientom a úradu. Navrhuje sa určiť subjekty, ktoré môžu podať návrh na pozastavenie alebo zrušenie platnosti povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania. Ide o subjekty, ktoré majú vzťah k činnosti tejto agentúry a svojim pôsobením môžu ovplyvniť úroveň ňou poskytovaných služieb.

Navrhuje sa upraviť aj podmienky na pozastavenie činnosti a zrušenie povolenia na činnosť agentúre podporovaného zamestnávania.

K § 59

Navrhuje sa zaviesť nové aktívne opatrenie na trhu práce, a to príspevok na činnosť pracovného asistenta, ktorý svojou činnosťou bude uľahčovať občanovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ale aj zamestnávateľovi zapojenie zamestnanca so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) do pracovného procesu. Navrhuje sa, aby pracovný asistent poskytoval pomoc výhradne zamestnancovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) pri vykonávaní zamestnania a osobných potrieb počas pracovného času. Na činnosť pracovného asistenta sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi, na základe uzavretej písomnej dohody s úradom, príspevok. Príspevok sa navrhuje poskytovať mesačne a jeho výšku limitovať.

K § 60

Toto ustanovenie navrhuje upraviť poskytovanie príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnanca na miesto výkonu zamestnania a späť úradom. Príspevok sa navrhuje poskytovať na základe písomnej žiadosti o poskytnutie, ktorú predloží právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevádzkuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko. Navrhuje sa na príspevok poskytovať aj preddavok.

V porovnaní so súčasným právnym stavom výška príspevku na jedného občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) nie je ustanovená pevnou sumou, ale je odvodená od násobku mininálnej celkovej ceny práce, čo umožní viac zohľadniť náklady zamestnávateľa súvisiace s prevádzkou chránenej dielne a chráneného pracoviska oproti súčasnému právnemu stavu. Návrh umožňuje poskytnúť preddavok na úhradu prevádzkových nákladov aj pri zahájení prevádzky chránenej dielne a zabezpečiť tak rozbeh chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Výška tohto preddavku je limitovaná 50 % z poskytnutého príspevku.

Čiastočnou úhradou prevádzkových nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska a nákladov na dopravu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zamestnávateľom na miesto výkonu zamestnania a späť sa zamestnávateľovi navrhujú kompenzovať náklady, ktoré má v súvislosti s nižším výkonom zamestnancov z titulu ich zdravotného postihnutia.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 61

Navrhuje sa limitovať výšku poskytnutých príspevkov podľa § 49, § 50, § 51, § 54, § 56, § 57, § 59 a § 60.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 62

Navrhnuté ustanovenie obsahuje návrh povinností zamestnávateľa na účely tohto zákona. Oproti súčasnému právnemu stavu sa nenavrhuje povinnosť zamestnávateľa nahlasovať úradu voľné pracovné miesta. Táto povinnosť sa nahradzuje povinnosťou úradu vyhľadávať voľné pracovné miesta a v rámci tejto vyhľadávacej činnosti získať lepšie poznatky o podmienkach a požiadavkách pracovných miest na zamestnancov priamo u zamestnávateľa. Od tohto prístupu sa očakáva zlepšenie výsledkov pri sprostredkovaní zamestnania úradom v porovnaní so súčasným systémom práce okresných úradov práce s uchádzačmi o zamestnanie a zvýšenie záujmu zamestnávateľov o služby úradov na úseku služieb zamestnanosti.

Návrh upravuje zákaz pre zamestnávateľa vyžadovať pri výbere zamestnanca informácie, ktoré by viedli k nerovnakému zaobchádzaniu v prístupe k zamestnaniu.

Návrh neobsahuje ani povinnosti zamestnávateľa súvisiace s jeho platobnou neschopnosťou. Tieto otázky sú upravené v návrhu zákona o sociálnom poistení.

K § 63

Vzhľadom na to, že občania so zdravotným postihnutím majú sťažené možnosti uplatniť sa na trhu práce, aj naďalej sa navrhuje ponechať v platnosti základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím v nezmenenom rozsahu, vrátane povinnosti zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, a ak úrad vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa.

Oproti súčasnej právnej úprave sa však už navrhuje nerozlišovať osobitne povinný podiel zamestnávania počtu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou (3 %) a povinný podiel zamestnávania počtu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (0,2 %) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa, ale navrhuje sa sledovať plnenie povinného podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím v rámci jednej skupiny podľa § 9 ods. 1 písm. a), pričom celkový povinný podiel zamestnávania tejto skupiny občanov na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa sa navrhuje ponechať na súčasnej úrovni 3,2 %. Dôvodom ujednotenia výšky povinného percentuálneho podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa je zmena definície občanov so zdravotným postihnutím nadväzne na vymedzenie invalidity v návrhu zákona o sociálnom poistení. Navrhnutá výška povinného podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) sa rovná súčtu pôvodných podielov obidvoch doterajších skupín občanov so zdravotným postihnutím.

Navrhuje sa na účely dodržiavania povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) občana, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, započítavať zamestnávateľovi, ako keby zamestnával dvoch takýchto občanov.

Navrhovaný podiel 3,2 % povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) vychádza z doterajšej úrovne záujmu občanov so zdravotným postihnutím o zamestnanie.

Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky v roku 2002 bolo priemerne zamestnaných v hospodárstve Slovenskej republiky 24,7 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (21,5 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a 3,2 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím), čo predstavovalo 1,2 % z počtu pracujúcich v Slovenskej republike v roku 2002. Na jednotlivých okresných úradoch práce bolo v roku 2002 priemerne evidovaných 29,8 tis občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (29,2 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a 0,6 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím), čo predstavovalo 5,8 % z priemerného počtu evidovaných nezamestnaných v Slovenskej republike v roku 2002. To znamená, že v roku 2002 bolo na trhu práce v priemere 54,5 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím. Uvedený počet občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (54,5 tis.) považujeme na účely tohto ustanovenia za občanov, ktorí prejavili záujem byť zamestnaní, čo predstavuje cca 2,6 % z počtu občanov, ktorí pracovali v hospodárstve Slovenskej republiky v roku 2002 (54,5 tis./2 127 tis. x 100 = 2,56 %), čo je počet nižší, ako je ustanovený povinný podiel zamestnávania počtu týchto občanov. Navrhnutý povinný podiel je vyšší z dôvodu, že by prejavila určitá časť občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí sú doteraz v skupine tzv. ekonomicky neaktívnych občanov, záujem o zamestnanie. Pre takýto prípad je vytvorená dostatočná rezerva na vytvorenie podmienok na dodržiavanie povinného podielu zamestnancov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) z hľadiska ich disponibilného počtu u zamestnávateľov. Z uvedeného dôvodu sa nenavrhuje úprava celkovej výšky povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa.

Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy už žiadny zamestnávateľ, spĺňajúci podmienky tohto ustanovenia, nebude oslobodený od povinnosti zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte svojich zamestnancov. Dôvodom je odstránenie nerovnakých podmienok, ktoré mali niektorí zamestnávatelia v tejto oblasti.

K § 64

Navrhnutým ustanovením sa umožňuje zamestnávateľom, ktorí vo vlastných prevádzkach nemajú vhodné pracovné miesta alebo z iných dôvodov nemôžu zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), plniť si povinnosť ustanovenú v § 63 ods. 1 písm. d) náhradným plnením, a to zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie týchto občanov. Využívanie náhradného plnenia sa v praxi osvedčilo, v porovnaní so súčasnou právnou úpravou nedochádza k zmene.

K § 65

Tak ako za súčasného právneho stavu sa navrhuje, aby zamestnávateľ, ktorý nedodržal povinný podiel zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 63 ods. 1 písm. d) a pri plnení tejto povinnosti nevyužil ani náhradnú formu plnenia podľa § 64, bol naďalej povinný odvádzať odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Navrhnutým ustanovením sa zachováva postih tých zamestnávateľov, ktorí nevytvorili pracovné podmienky pre zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) a ani nezadali prácu pre občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zamestnávateľom zamestnávajúcim prevažne týchto občanov, aby formou odvodov prispeli k získaniu prostriedkov, z ktorých bude podporované pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

Navrhnuté ustanovenie upravuje výšku odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorá na rozdiel od súčasnej právnej úpravy nie je pevne určená, ale odvodzuje sa od trojnásobku mesačnej minimálnej mzdy. Návrh rieši tiež výšku odvodu v prípade, ak úrad vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) len časť kalendárneho roka. Navrhnutou právnou úpravou bude možné výšku odvodu, resp. jeho časť odvodzovať od vývoja minimálnej mzdy. Doterajšie ustanovenie konštantných odvodov nevytváralo dostatočný tlak na motiváciu zamestnávateľov zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

K § 66

Informačný systém je nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie úloh a povinností ustanovených predkladaným návrhom zákona o službách zamestnanosti.

Z hľadiska kompatibility tohto informačného systému s nadväzujúcimi informačnými systémami je návrhom zabezpečená jednotná klasifikácia sledovaných údajov v zmysle všeobecne platných klasifikácií ustanovených v Slovenskej republike na štatistické účely, ktorých používanie v informačnom systéme, teda v prvotných evidenciách úradov upravuje tento návrh zákon.

K § 67

Povinnosti pri zverejňovaní a ochrane údajov, ustanovené predkladaným návrhom zákona majú zabezpečiť ochranu údajov, hlavne osobných údajov v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov.

Z dôvodu zabezpečenia pravidelného zverejňovania štatistických údajov o službách zamestnanosti je navrhnuté určenie termínu zverejňovania štatistických údajov, subjekty, ktoré za zverejnené štatistické údaje zodpovedajú, ako i subjekty, ktorým sa tieto údaje bezplatne poskytujú.

V zásade sa navrhuje zachovať platný právny stav.

K § 68

Návrh predpokladá, že úrady budú poskytovať značnú sumu finančných prostriedkov na aktívne opatrenia trhu práce. Spôsob použitia týchto finančných prostriedkov z hľadiska súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj výkon štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti podlieha kontrole podľa zákona NR SR č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V navrhovanom ustanovení sa definujú subjekty, ktoré budú vykonávať kontrolnú činnosť. Podľa návrhu zákona o štátnej správe v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, doterajšie orgány kontroly Národného úradu práce zaniknú. Novým orgánom kontroly sa navrhuje určiť práva a povinnosti orgánov kontroly, definované v uvedených všeobecných záväzných právnych predpisoch upravujúcich kontrolnú činnosť.

Navrhuje sa, aby kontrolné orgány podľa tohto zákona vykonávali kontrolnú činnosť vonkajšiu, v rámci ktorej budú kontrolovať plnenie povinnosti právnických osôb a fyzických osôb upravených týmto zákonom, ale aj vnútornú kontrolnú činnosť vymedzenú zákonom č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe a finančnú kontrolu podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov s osobitným dôrazom na využitie finančných prostriedkov Európskej únie.

K § 69

Navrhnuté ustanovenie obsahuje návrh na vydanie dvoch vyhlášok Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na vykonávanie návrhu tohto zákona.

K § 70

Navrhuje sa ustanoviť, aby sa na správne konanie vedené ústredím a úradmi uplatňovali všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou § 60 až 66.

Zároveň sa navrhuje, aby odkladný účinok nemalo odvolanie proti rozhodnutiu o nezaradení a vyradení občana z evidencie uchádzačov o zamestnanie a rozhodnutie o povinnosti zamestnávateľa zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu počtu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) a tiež sa navrhuje odchylná úprava pri aplikácii v odseku 5 citovaných ustanovení všeobecných predpisov o správnom konaní.

Navrhuje sa, aby právoplatné rozhodnutia úradu boli preskúmateľné súdom v správnom súdnictve.

Navrhovaným ustanovením sa vytvárajú predpoklady na to, aby si uchádzači o zamestnanie alebo záujemcovia o zamestnanie, ktorí nemajú ukončené základné vzdelanie, doplnili základné vzdelanie na základnej škole, ktorá zabezpečuje prípravný kurz, pričom sa nevyžaduje akreditácia podľa osobitného predpisu.

Obsahom ustanovenia je aj referenčný odkaz na transponované smernice, ktoré sú uvedené v prílohe.

K § 71

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa pojmy vo všeobecne záväzných právnych predpisoch terminologicky zosúlaďujú s navrhovanými pojmami v tomto návrhu zákona.

K § 72

V rámci prechodných ustanovení sa navrhuje upraviť zachovanie postavenia občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý bol uznaný pred 1. januárom 2004. Vzhľadom na personálnu a administratívnu náročnosť ustanovenia § 43 ods. 4 sa navrhuje, aby úrad bol povinný vypracovať individuálny akčný plán pracovného uplatnenia v spolupráci s každým uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1. januára 2004 postupne do 31. decembra 2004. Navrhuje sa tiež obmedziť platnosť povolení na sprostredkovanie zamestnania za úhradu, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Zároveň sa navrhuje určiť spôsob poskytnutia príspevku pre výrobné družstvá invalidov v roku 2004, kde sa poskytnutie viaže na dohodu, ktorú uzatvorí ministerstvo so Slovenským zväzom výrobných družstiev, ako aj prechod práv a povinností z dohôd o poskytnutí návratných príspevkov na podporu podnikateľských projektov zamestnanosti uzavretých pred 1. januárom 2004 a Národným úradom práce krajskými úradmi práce prechádzajú dňom účinnosti zákona na ústredie a posudzovanie práv a povinností, ktoré vznikli taktiež pred navrhovanou účinnosťou.

Pri zamestnávaní občanov z členských štátov Európskej únie sa navrhuje udeľovať týmto občanom povolenie na zamestnanie len do dňa vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

Zároveň sa navrhuje upraviť aj vykonávanie sprostredkovania zamestnania z územia Slovenskej republiky na územie členských štátov Európskej únie a naopak, a to bezplatne odo dňa, kedy Slovenská republika sa stane členom Európskej únie. Pri sprostredkovávaní zamestnania sa postupuje v súlade s právnymi predpismi Európskych spoločenstiev.

K § 73

Týmto ustanovením sa navrhuje zrušiť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, ktorý bude nahradený navrhnutým zákonom.

K čl. II

V súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania sa navrhuje ustanoviť konkrétne pracovný pomer a podmienky zamestnávania, ktoré musia byť rovnako priaznivé ako u porovnateľných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa.

Zároveň sa navrhuje ustanoviť výnimku z uvedenej ochrany v mzdových podmienkach, ak ide o dočasného zamestnanca, ktorého pracovnoprávny vzťah netrvá aspoň šesť mesiacov, ktorý bol k užívateľskému zamestnávateľovi pridelený agentúrou dočasného zamestnávania a tiež v prípade odmeňovania dočasného zamestnanca prideleného agentúrou dočasného zamestnávania medzi dvoma vyslaniami. Výnimka sa navrhuje ustanoviť aj v prípade dočasne pridelených zamestnancov, ak je pre nich zabezpečená ochrana v rámci kolektívnej zmluvy.

V odseku 9 sa navrhuje ustanoviť užívateľskému zamestnávateľovi ďalšie povinnosti, aby sa zabezpečila ochrana dočasne pridelených zamestnancov pokiaľ ide o informácie o trvalom zamestnaní, o sociálnych službách a o vzdelávaní.

K čl. III

Navrhuje sa, aby mal poistenec nárok na vyplatenie dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia v prípade, ak bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti, a to z dôvodu začatia výkonu činnosti zamestnanca a ak obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej tri mesiace. Poistenec v tomto prípade musí o vyplatenie zostávajúcej časti písomne požiadať. Nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti podľa odseku 5 týmto jednorazovým vyplatením poistencovi zaniká. Navrhovanou úpravou by sa mala zvýšiť motivácia poistenca hľadať si zamestnanie.

K čl. IV

Navrhuje sa doplniť § 5 ods. 4 o ďalšie písmená h) až l) zákona č. .../2003 Z. z. o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, aby sa účelovo viazané príspevky na aktívne opatrenia na trhu práce nezapočítavali do príjmu pre posudzovanie hmotnej núdze občana.

K čl. V

Navrhuje sa novelizovať zákon č. 145/1995 Zb. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Dôvodom je skutočnosť, že zákonom č. .../2003 o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa zmenilo postavenie subjektu, ktorý vydáva povolenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu z verejnoprávnej inštitúcie na orgán štátnej správy. Návrhom sa ustanovujú správne poplatky, ktorými sa spoplatňujú úkony v rámci správneho konania vo veciach vydávania, pozastavovania činnosti a zrušenia platnosti povolení na výkon sprostredkovania zamestnania za úhradu, povolenia na činnosť agentúr dočasného zamestnávania a povolenia na činnosť agentúr podporovaného zamestnávania.

S cieľom umožniť výkon uvedených činností fyzickým osobám, ktoré sú občanmi so zdravotným postihnutím, sa navrhuje týmto osobám správny poplatok odpustiť za predpokladu, že nebudú zamestnancami.

K čl. VI

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje 1. januára 2004 z dôvodu zosúladenia účinnosti s ostatnými predkladanými návrhmi zákonov v sociálnej oblasti okrem tých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť až vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie.

Bratislava 3. októbra 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

4

4

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Účelom predkladaného vládneho návrhu zákona o službách zamestnanosti je nadväzne na návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nadväzne na návrh zákona o sociálnom poistení, upraviť systémové otázky, práva a povinnosti účastníkov, ako aj postup pri poskytovaní a využívaní služieb zamestnanosti poskytovaných orgánmi štátnej správy.

Cieľom vládneho návrhu zákona je najmä určiť právny rámec pre poskytovanie služieb zamestnanosti, ich štruktúru a obsah činnosti jednotlivých súčastí štruktúry, zjednodušiť administratívu, skvalitniť a spružniť výkon poskytovaných služieb zamestnanosti, a tým prispieť k zvýšeniu pružnosti trhu práce, k zvýšeniu efektivity a k sprehľadneniu využitia verejných prostriedkov a prostriedkov zo zdrojov Európskej únie.

Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov štát zveril Národnému úradu práce, ako verejnoprávnej inštitúcii, niektoré činnosti v oblasti realizácie politiky trhu práce a poskytovania verejných služieb zamestnanosti, ktoré vykonáva na centrálnej, krajskej a okresnej úrovni samosprávnymi a výkonnými orgánmi. Nevýhodou platného systému realizácie politiky trhu práce a poskytovania verejných služieb zamestnanosti sú zložité riadiace vzťahy a náročnosť koordinácie pri plnení záujmov vlády, sociálnych partnerov a uchádzačov o zamestnanie.

Hlavným dôvodom na navrhnuté zmeny v systéme poskytovania služieb zamestnanosti je potreba modernizácie výkonu služieb zamestnanosti, potreba vytvoriť podmienky pre ich flexibilné organizovanie a poskytovanie v závislosti od diferencovaných potrieb uchádzačov o zamestnanie, pri dôraze na zlepšenie práce so znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie v regiónoch, v ktorých žijú, s cieľom, aby boli vytvorené rovnaké podmienky v prístupe k službám zamestnanosti, k rozsahu a kvalite ich poskytovania pre všetkých občanov a aby boli služby zamestnanosti zabezpečované na potrebnej kvalitatívnej úrovni.

Návrh zákona vychádza tiež zo skutočnosti, že okresné úrady práce a odbory sociálnych vecí na okresných úradoch pomáhajú riešiť životné a pracovné problémy v zásade rovnakej skupine klientov.

Navrhovaný systém služieb zamestnanosti korešponduje s realizovanými zmenami v sociálnej sfére a je v súlade s reformami služieb zamestnanosti, ktoré sa už uskutočnili alebo sa realizujú vo viacerých členských štátoch Európskej únie (Veľká Británia, Holandsko) a v prístupových krajinách (napr. Poľsko, Maďarsko).

Návrh na financovanie činnosti služieb zamestnanosti prostredníctvom štátneho rozpočtu je dôležitý najmä z hľadiska možnosti vytvoriť podmienky pre efektívne a bezpečné využívanie finančných zdrojov Európskeho sociálneho fondu a garantovať ich využitie v súlade s príslušnými predpismi a pravidlami Európskej komisie.

Návrh zákona upravuje rámec poskytovania služieb zamestnanosti orgánmi štátnej správy na dvoch organizačných stupňoch na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“) a na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“). Počíta sa s vytvorením pracovísk úradov. Pracoviská vytvorené pri úradoch majú zabezpečiť kontakt s uchádzačmi o zamestnanie, so záujemcami o zamestnanie a so zamestnávateľmi, predovšetkým pri „párovaní“ vhodných uchádzačov a záujemcov o zamestnanie s požiadavkami zamestnávateľov na obsadenie voľných pracovných miest.

Predkladaný návrh zákona zároveň vytvára právny rámec na poskytovanie služieb zamestnanosti inými subjektmi ako sú orgány štátnej správy a na spoluprácu medzi orgánmi štátnej správy na úseku služieb zamestnanosti a ostatnými subjektmi poskytujúcimi služby zamestnanosti v rozsahu dohodnutom v uzatvorenej písomnej dohode. Predpokladá sa, že spolupráca týchto subjektov bude využívaná najmä na riešenie zamestnanosti znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Nadväzne na návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov návrh určuje pôsobnosť ústredia a úradov na úseku služieb zamestnanosti.

Navrhovanou úpravou sa garantuje občanom právo na zamestnanie v doterajšom rozsahu, ale návrh vytvára podmienky pre oveľa väčšie záruky uchádzačom o zamestnanie, záujemcom o zamestnanie a zamestnávateľom pokiaľ ide o evidenčné služby, služby lekárskej posudkovej činnosti a o služby v oblasti aktívnych opatrení na podporu zamestnania a aktivačnej činnosti uchádzačov o zamestnanie pri hľadaní zamestnania.

Systém zamestnávania občanov z členských štátov Európskej únie a z tretích štátov je navrhnutý v súlade s Nariadením Rady (EHS) č. 1612 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva a so Smernicou Rady č. 75/34/EHS zo 17. decembra 1974 o práve občanov členských štátov Európskej únie zostať na území iného členského štátu po ukončení samostatnej zárobkovej činnosti.

Návrh zákona v rámci aktívnych opatrení na trhu práce si kladie za cieľ poskytovať evidenčné služby, informačné a poradenské služby a odborné poradenské služby na vyššej odbornej a kvalitatívnej úrovni a ich lepšie vybavenie za podpory zdrojov Európskeho sociálneho fondu.

Zásadným spôsobom sa navrhuje vytvoriť podmienky pre aktívne a preukázateľné hľadanie si zamestnania uchádzačmi o zamestnanie, vrátane sprísnenia podmienok pre spoluprácu uchádzačov o zamestnanie s úradom zavedením povinnosti pre uchádzača o zamestnanie byť k dispozícii úradu do 14 dní od vyzvania, preukazovať hľadanie si zamestnania dlhodobo nezamestnanými uchádzačmi o zamestnanie každých 7 kalendárnych dní a vytvorením legislatívnych podmienok pre účasť uchádzačov o zamestnanie v aktivačnej činnosti, ktorá bude organizovaná úradmi, mimovládnymi organizáciami a ďalšími právnickými osobami a fyzickými osobami navrhnutými v zákone formou menších obecných služieb pre obec organizovaných obcou a formou dobrovoľníckych prác.

Aktívne opatrenia na trhu práce sa navrhuje rozdeliť na dve skupiny, a to na tie, na ktoré je po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom právny nárok, a na tie, na ktoré právny nárok nie je s prevahou nárokovaných aktívnych opatrení na trhu práce, vrátane úhrady časti cestovných výdavkov uchádzačom o zamestnanie do miesta konania aktivít vymedzených v individuálnom akčnom pláne na podporu ich pracovného uplatnenia a späť, náhrady časti cestovných výdavkov uchádzača o zamestnanie, ktoré súvisia s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa mimo územného obvodu okresu, v ktorom má uchádzač o zamestnanie trvalý pobyt.

Poskytovanie príspevkov na podporu zamestnania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a na podporu prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti je v návrhu upravené tak, aby bolo možné diferencovať ich výšku v závislosti od typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, v závislosti od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese a podľa príslušnosti k znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie podľa § 8 návrhu zákona.

Podpora zamestnania osôb so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) sa navrhuje poskytovať pri uplatňovaní rovnakých kritérií a v niektorých prípadoch výhodnejších kritérií ako pri podpore zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Navrhuje sa zachovať aj odvod za neplnenie povinného podielu zamestnancov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Na účely pomoci pri riešení pracovného uplatnenia sa navrhuje vytvoriť i druhú skupinu občanov so zdravotným postihnutím (§ 9 ods. 1 písm. b)) s tým, aby sa im poskytovali rovnaké služby ako znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie.

Návrh na poskytovanie príspevku na aktívne opatrenia na trhu práce je vypracovaný v súlade so zákonom č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť a s Nariadením Komisie (ES) č. 68/2001 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES týkajúcich sa vzdelávacej pomoci.

Kontrolnú činnosť v rámci systému služieb zamestnanosti bude vykonávať ústredie a úrad podľa návrhu tohto zákona v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a v súlade so zákonom č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako vonkajšiu kontrolnú činnosť a vnútornú kontrolnú činnosť.

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa navrhuje ďalšími článkami zmeniť a doplniť zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, doplniť zákon č...../2003 Z. z. o sociálnom poistení, doplniť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a doplniť návrh zákona č. .../2003 Z. z. o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, dohovormi Medzinárodnej organizácie práce, najmä s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 88/1948 o organizácii služieb pre sprostredkovanie práce, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 142/1975 o poradenstve pre voľbu povolania a odbornej výchove pre rozvoj ľudských zdrojov, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 122/1964 o politike zamestnanosti, s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania, ako aj s ďalšími medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Dopady realizácie navrhovanej právnej úpravy sú uvedené v Doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom z 29. septembra 2003 oznámilo, že k predloženému odhadu dopadov na štátny rozpočet na úseku služieb zamestnanosti a v oblasti aktívnej politiky trhu práce nemá pripomienky.

Návrh zákona bol predložený na rokovanie v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky. Na základe stanovísk sociálnych partnerov zo 4. septembra 2003 predseda rady ukončil rokovanie vzhľadom na to, že obidvaja sociálni partneri prerušujú sociálny dialóg. Na zasadnutí mimoriadnej Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky 24. septembra 2003 bolo rokovanie o návrhu zákona preložené na 3. októbra 2003.

zobraziť dôvodovú správu