Zákon o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 5/2004 účinný od 01.01.2007 do 31.12.2007

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

20

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Doterajšia právna úprava v zákone č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o pobyte cudzincov') prevzala dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie príslušnú časť acquis upravujúce voľný pohyb osôb. Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o pobyte cudzincov je transpozícia nových právnych predpisov Európskej únie v oblasti cudzineckého práva.

Za účelom podpory mobility štátnych príslušníkov tretích krajín v oblasti štúdia a odborného vzdelávania, v súlade so smernicou Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby (ďalej len 'smernica 2004/114/ES') sa navrhuje, aby študenti, ktorých štúdium na našom území nepresiahne 90 dní v jednom polroku, nemuseli žiadať o udelenie povolenia na prechodný pobyt. Taktiež sa skracuje lehota na rozhodovanie o žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel štúdia z 90 dní na 30 dní. Doterajšia lehota do určitej miery obmedzovala možnosť včasného začatia štúdia. Transpozíciou uvedenej smernice sa zvýši počet hodín, počas ktorých môžu študenti vykonávať zárobkovú činnosť. Týmto spôsobom sa im umožní zmysluplnejšie využiť voľný č as a zo získaných prostriedkov si môžu napríklad uhradiť časť nákladov na štúdium.

Za účelom podpory mobility štátnych príslušníkov tretích krajín v oblasti vedy a výskumu, v súlade so smernicou Rady 2005/71/ES z 12. októbra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu (ďalej len 'smernica 2005/71/ES') sa navrhuje, aby vedeckí pracovníci, ktorých pobyt na účel vedeckej a výskumnej č innosti na našom území nepresiahne 90 dní v jednom polroku, nemuseli žiadať o udelenie povolenia na prechodný pobyt. Ak ich pobyt presiahne 90 dní v jednom polroku, sú povinní priložiť k žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt dohodu o hosťovaní s príslušnou výskumnou organizáciou, ktorou cudzinec preukáže účel pobytu. V súlade so smernicou 2005/71/ES policajný útvar má povinnosť vyznačiť výskumnému pracovníkovi do dokladu o pobyte n ázov 'výskumný pracovník'.

Navrhovanou novelou zákona o pobyte cudzincov sa do právneho poriadku Slovenskej republiky implementuje aj smernica Rady 2004/81/ES o povoleniach na trvalý pobyt vydávaných štátnym príslušn íkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisť ahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi (ďalej len 'smernica 2004/81/ES). Novela upravuje podmienky udelenia povolenia na tolerovaný pobyt cudzincom, ktorí sú obeťami trestného činu sú visiaceho s obchodovaním s ľuďmi, ako i možnosti zrušenia povolenia na pobyt a ich prípadné vyhostenie z dôvodu ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku. V sú lade so smernicou 2004/81/ES sa takýmto cudzincom poskytne lehota 40 dní, počas ktorej sa môžu rozhodnúť, či budú spolupracovať s príslušný mi orgánmi pri odhaľovaní trestnej činnosti. V prípade spolupráce je cudzincom umožnený prístup na trh práce, pričom im bude udelené povolenie na zamestnanie bez prihliadnutia na situáciu na trhu práce.

Podmienky prekračovania vonkajších hraníc Európskej únie, vstup cudzincov tretích krajín, ako aj vykonávanie hraničnej kontroly je upravené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc). Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých č lenských štátoch a má prednosť pred národnou legislatívou. Z dôvodu neprípustnosti právnej duplicity sa vypúšťajú zo zákona o pobyte cudzincov tie ustanovenia, ktoré sú upravené Kódexom schengenských hraníc.

V súvislosti s uvedenými smernicami sa navrhuje novelizovať aj zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Na podnet Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov pôsobiaceho v Slovenskej republike sa pri vypracovaní novely zákona o pobyte cudzincov s prihliadnutí m na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozšírila kategória cudzincov, ktorým policajný útvar udelí povolenie na tolerovaný pobyt, ak to vyžaduje rešpektovanie súkromného a rodinn ého života cudzinca.

Návrhom novely sa zavádza ďalšia podmienka, kedy policajný útvar nevykoná administratívne vyhostenie cudzinca, ktorý p red realizáciou rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení požiadal o dobrovoľný návrat do krajiny svojho pôvodu. Realizáciou dobrovoľného návratu sa podstatne znížia najm ä finančné náklady spojené s vycestovaním cudzinca z územia Slovenskej republiky.

V návrhu novely zákona o pobyte cudzincov sa ďalej nanovo formulujú niektoré doterajšie ustanovenia, ktorých aplikácia sp ôsobuje v praxi problémy. Ide napríklad o nové znenie § 62 ods. 1, kde sa uvádzajú účely, na ktoré je policajt oprávnený zaistiť cudzinca.

Súčasťou novely zákona je aj novela zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je v sú lade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Odhad vplyvu na verejné financie

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na štá tny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov.

Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh zákona nebude mať nepriaznivý vplyv na obyvateľ ov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

Odhad vplyvu na životné prostredie:

Návrh zákona nebude mať priamy vplyv na životné prostredie.

Odhad vplyvu na zamestnanosť:

Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na zamestnanosť.

Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie:

Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUÈTE¼NOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev s právom európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: Vlá da Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu zákona:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

-v primárnom práve: v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva v hlave IV- 'Vízová, azylová, prisťahovalecká politika a iné politiky, ktoré sa týkajú voľného pohybu osôb' (najmä články 62 ods. 1, čl. 62 ods. 2 pí sm. a), čl. 62 ods. 2 písm. b) bod ii), čl. 63 ods. 3 písm. a) a čl. 63 ods. 4)

-v sekundárnom práve:

1. Smernica Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušní kom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi,

2. Smernica Rady 2005/71/ES z 12. októbra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu,

3. Smernica Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby,

4. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc),

5. Nariadenie Rady (ES) č. 415/2003 z 27. decembra. 2003 o udeľovaní víz na hraniciach vrátane udeľovania týchto víz námorní kom na ceste

b) nie je upravená v práve Európskej únie

c) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Sú du

prvého stupňa Európskych spoločenstiev:

- rozhodnutie Súdneho dvora ES z 3. júla 1980 vo veci C- 157/79 Regina v.

Stanislav Pieck,

- rozhodnutie Súdneho dvora ES vo veci C-215/03 Salah Oulane v. minister voor

Vreemdelingenzaken en Integratie,

- rozhodnutie Súdneho dvora ES z 25. júla 2002 vo veci C- 459/99 Mouvement

contre le racisne, l´antisémitisme et la xénophobie BL (MRAX) a État belge,

-rozhodnutie Sú dneho dvora ES zo 7. septembra 2004 vo veci C- 456/02 Michel Trojani v. Centre publikc d´aide sociale de bruxelles,

-rozhodnutie Súdneho dvora ES z 19. októbra 2004 vo veci C- 200/02 Kunqian Catherine Zu and Man Lavette Chen v. Secretary of State for the Home Department,

-rozhodnutie Súdneho dvora ES z 15. marca 2005 vo veci C- 209/03 The Queen v. London Borough of Ealingg and Secretary of State for Education and Skills,

-rozsudok z 3. júla 1980 vo veci C-157/79 Regina v. Stanislav Pieck, Zb.1980 s. 2171,

-rozsudok vo veci C-215/03 Salah Oulane v. minister voor Vreemdelingenzaken en Integratie, Zb.2005 I-1215,

-rozsudok z 19. októbra 2004 vo veci C – 200/02 Kunqian Catherine Zu and Man Lavette Chen v. Secretary of State for the Home Department, Zb. 2004 I-9925,

-rozsudok z 15. marca 2005 vo veci C- 209/03 The Queen (na ná vrh Danyho Bidara) v. London Borough of Ealingg and Secretary of State for Education and Skills, Zb. 2005 I-2119,

-rozsudok vo veci C-157/03 Komisia ES v. Španielsko, Zb. 2005 I-2119.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spolo čenstvám a Európskej únii:

a)Prvá veta čl. 1, čl. 5 ods. 4 písm. a), hlava III a tie ustanovenia hlavy II a jej prílohy, ktoré sa týkajú Schengenského informačného systému (SIS), tvoria ustanovenia založené na schengenskom acquis alebo s ním inak spojené v zmysle čl. 3 ods. 2 Aktu o podmienkach pristúpenia, ktorá je súčasťou Zmluvy o pristúpení SR k EÚ,

b)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú v tejto oblasti pre Slovenskú republiku žiadne prechodné obdobia; prechodné ustanovenia však vyplývajú z čl. 18 smernice Rady 2004/71/ES o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krají n na účely vedeckého výskumu a z čl. 23 smernice Rady 2004/114/ES o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmenu žiakov, neplateného odborného vzdelá vania alebo dobrovoľnej služby,

c)Nariadenia ES sú v zmysle čl. 249 Zmluvy o založení ES vo svojej celistvosti záväzné a priamo uplatniteľné v členských štátoch

-Nariadenie Euró pskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraní c) - 13. október 2006,

-Nariadenie Rady (ES) č. 415/2003 z 27. 12. 2003 o udeľovaní víz na hraniciach vrátane udeľovania týchto víz námorníkom na ceste – 1. máj 2004,

-Smernica Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí s ú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi – 6. august 2006,

-Smernica Rady 2005/71/ES z 12. októbra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedecké ho výskumu – 12. október 2007,

Smernica Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na ú čely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby – 12. január 2007,

d)nie je známe zač atie konania v tejto oblasti proti SR o porušení Zmluvy o založení ES podľa čl. 226-228 Zmluvy o založení ES,

e)Smernica Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeť ami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi si vyžaduje v záujme jej úplnej transpoz ície úpravu právnych predpisov v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí SR a Ministerstva školstva SR; rovnako smernica Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušní kov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby si vyžaduje prebratie do právnych predpisov v pôsobnosti Ministerstva školstva SR.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

Úplný.

6. Gestor: K smerniciam Ministerstvo vnútra SR, k nariadeniam gestorstvo určené nebolo.

Osobitná časť

Èl. I

K bodu 1 [§ 1 ods. 1 písm. a)]

Navrhuje sa doplniť predmetné ustanovenie o odkaz na Kódex schengenských hraníc, ktorý je priamo aplikovateľný v činnosti orgánov vykonávajúcich hraničnú kontrolu. Toto ustanovenie sa vzťahuje na občanov tretích štátov, ako aj na občanov Európskeho hospodárskeho priestoru v prípadoch, v ktorý ch nie je ich cezhraničný pohyb upravený Kódexom schengenských hraníc. Jednotlivé ustanovenia majú prednosť pred národnou legislatívou a nemajú sa do nej transponovať.

K bodu 2 (§ 1 ods. 3)

Táto zmena je potrebná vzhľadom na ná vrh zavedenia inštitútu doplnkovej ochrany v novele zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o azyle') predloženej na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

K bodu 3 [§ 2 písm. j)]

Navrhovaným ustanovením sa umožní realizovať dobrovoľný návrat nielen u žiadateľov o azyl, ktorí vzali žiados ť o azyl späť, ale aj u ostatných cudzincov, ktorí sa na území Slovenskej republiky zdržiavajú neoprávnene a z tohto dôvodu majú byť administratívne vyhostení. V ustanovení sa rozširuje okruh cudzincov, u ktorých je možné realizovať dobrovoľný návrat nielen do krajiny ich pôvodu, ale aj do krajiny ich posledného bydliska. Rozšírenie okruhu týchto cudzincov bolo potrebné vzhľadom na návratovú politiku Euró pskej únie, ktorá preferuje dobrovoľný návrat pred núteným návratom. Pri realizácii dobrovoľného návratu je cudzinec ochotný spolupracovať pri jeho vycestovaní z ú zemia Slovenskej republiky, najmä pri vybavovaní náhradných cestovných dokladov potrebných pre jeho vycestovanie. Dobrovoľný návrat cudzinca je pre Slovenskú republiku výhodnejší aj z finančného hľadiska.

K bodu 4 (§ 3 až 5)

Úprava § 3 je potrebná z dôvodu, že podmienky prekra čovania hraníc sú uvedené v Kódexe schengenských hraníc (čl. 4 a 5). V čl. 3 je ustanovené, že Kódex schengenských hraníc sa uplatňuje na každého, kto prekračuje vnútorné alebo vonkajš ie hranice členských štátov, teda aj na občanov Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarska. V Kódexe schengenských hraníc je zároveň v čl. 7 ods. 6 uvedené, že 'kontroly osôb, ktoré požívajú právo Spoločenstva na voľný pohyb sa vykonávajú v súlade so smernicou Rady 2004/38/ES', upravujúcej voľný pohyb a pobyt občanov Únie a ich rodinných príslušníkov.

Podľa čl. 5 Kódexu schengenských hraníc je cudzinec povinný preukázať finančn é zabezpečenie svojho pobytu na území SR, pričom je v tomto predpise ustanovený aj všeobecný spôsob jeho výpočtu. V § 4 sa navrhuje, aby Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo vnútra') určilo konkré tnu sumu potrebnú na preukázanie finančného pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky.

Navrhovanou zmenou v § 5 sa odstraňuje duplicitná právna úprava. Rozsah hraničnej kontroly je ustanovený najmä v čl. 6 - 8 Kódexu schengenských hraníc.

K bodu 5 (§ 6)

Odopretie vstupu cudzincovi tretej krajiny upravuje čl. 13 a príloha V. Kódexu schengenských hraníc. Vypustením pôvodných odsekov 1, 2, 5 až 8 sa odstraňuje duplicitná prá vna úprava. Pôvodné odseky 3 a 4 je potrebné ponechať v zákone vzhľadom na ustanovenie čl. 27 smernice Rady 2004/38/ES, ktoré boli transponované do zákona pri ostatnej novele zákona. Kódexom schengenských hraníc nie sú ustanovenia uvedenej smernice dotknuté.

K bodu 6 (§ 7)

Táto zmena sa navrhuje vzhľadom na zavedenie inštitútu doplnkovej ochrany v zákone o azyle.

K bodu 7 (§ 7 ods. 1 a 2)

Navrhované ustanovenie rozširuje okruh osôb, ktorým sa neodoprie vstup na naše územie na všetkých cudzincov, ktorí majú povolený pobyt v Slovenskej republike. Ide napr. o prípady, ak cudzinci nemajú platný cestovn ý doklad, doklad o pobyte stratili alebo im bol odcudzený mimo územia SR.

Z platnej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že členský štát nie je oprávnený odmietnuť vstup a vrátiť cudzieho štátneho príslušníka, manžela občana členského štátu bez obč ianskeho preukazu, pasu pri pokuse o prekročenie hraníc, ak je schopný preukázať svoju identitu a nie je žiadny dôkaz o tom, že predstavuje nebezpečenstvo pre verejný záujem, bezpečnosť a zdravie (napr. rozsudok z 25. júla 2002 vo veci C – 459/99 Mouvement contre le recisme, l ántisémitisme et la xénophobie BL (MRAX) a État belge, Zb. 2004 I-7573).

Zmena v odseku 1 je legislatívno–technického charakteru.

K bodom 8 a 9 (§ 10 a 11)

Vypustením odsekov sa odstraňuje duplicitná pr ávna úprava. Postup pri udeľovaní víz na hraničnom priechode je v zmysle čl. 5 ods. 4 písm. b) Kódexu schengenských hraníc podrobne upravený nariadením Rady (ES) č. 415/2003 z 27. februára 2003 o udeľovaní víz na hraniciach vrátane udeľovania týchto víz námorníkom na ceste.

K bodu 10 (§ 13 ods. 4)

Uvedenú formuláciu navrhujeme v zmysle rozhodnutia Rady č. 2004/17/EC, podľa ktorého je vyžadovanie zdravotného poistenia od žiadateľov o schengenské vízum obligatórne (okrem určitých výnimiek). Slovenská republika by mala uvedené nariadenie aplikovať od vstupu do Schengenu. Doplnenie uvedeného ustanovenia do zákona ešte pred vstupom Slovenskej republiky do Schengenu by umožnilo zastupiteľským úradom požadovať od žiadateľov o vízum (na zá klade rozhodnutia konzula) príslušné zdravotné poistenie, a tým by sa zaviedla aspoň čiastočne potrebná prax vo vízovom procese. Mnohé nové členské štáty EÚ už pristúpili k aplikácii uvedené ho nariadenia ešte pred svojím vstupom do Schengenu.

K bodu 11 (§ 14 ods. 2)

Ide o legislatívno–technickú zmenu v súvislosti so zmenou v § 10, kde bola legislatívna skratka pôvodne zavedená.

K bodu 12 (§ 14 ods. 3)

Ide o legislatívno–technickú zmenu v sú vislosti so zmenou v § 4, kde sa zaviedla legislatívna skratka 'ministerstvo vnútra'.

K bodu 13 (§ 14 ods. 8)

Potreba uvedenej zmeny vyplynula z aplikačnej praxe, kedy sa cudzinci dožadujú uvedenia dôvodu, pre ktorý im nebolo udelené vízum. Vízum sa neudelí cudzincovi, ktorý predstavuje bezpečnostné riziko pre SR, preto nie je žiadúce mu uvádzať dôvody jeho neudelenia. Na udelenie víza nie je právny nárok.

K bodu 14 (§ 14a ods. 1 a 2)

Pri udeľovaní víza na hraničnom priechode policajný útvar postupuje podľa nariadenia Rady č. 415/2003, ktorým sa udeľovanie víz upravuje. V tejto súvislosti sa zavádza nový odkaz pod čiarou. Zároveň sa odstraňuje duplicitná právna úprava.

Zavedenie odseku 2 je legislatívno-technickou zmenou súvisiacou s vložením odseku 1.

K bodu 15 (§ 17 ods. 3)

V navrhovanom ustanovení ide o legislatívno–technickú zmenu vzhľadom na zmenu v § 3 ods. 2, kde bola legislatívna skratka pôvodne zavedená.

K bodom 16 a 17 (§ 17 ods. 4 a 5)

Navrhovanou zmenou sa ustanovuje, že v zákonom stanovených prípadoch, ak nepôjde o neprípustnú kumuláciu účelov pobytov, cudzinec nemusí podať novú žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt, ak chce vykonávať inú činnosť, než na akú mu bolo povolenie udelené.

Navrhované ustanovenie odseku 5 explicitne stanovuje, že cudzinec s povolením na prechodný pobyt na akýkoľvek účel môže súčasne študovať, pričom nepôjde o neprípustnú kumuláciu účelov pobytov. Touto zmenou sa umožní cudzincovi s povolen ým prechodným pobytom zvyšovať si vzdelanie, čo môže napomôcť jeho integrácii do našej spoločnosti.

K bodu 18 [§ 18 písm. d)]

Navrhované ustanovenie je potrebné upraviť vzhľadom na zmenu v § 22, v ktorom sa účel prechodného pobytu mení z činnosti podľa osobitných programov na osobitnú činnosť.

K bodu 19 (§ 19 ods. 2)

Vypustením odseku 2 sa odstraňuje duplicita právnej úpravy, nakoľko zákaz kumulácie účelov pobytov je upravený všeobecne v § 17 ods. 4 a nie je potrebné túto neprípustnosť zdôrazňovať pri každom účele pobytu osobitne.

Zrušenie označenia odseku má legislatívno–technický charakter.

K bodu 20 (odkaz 9)

Navrhovanou zmenou sa Obchodný zákonník uvádza iba ako príklad osobitného predpisu, na základe ktor ého môže cudzinec podnikať na území SR.

K bodu 21 (§ 20 ods. 3)

Vypustením odseku 3 sa odstraňuje duplicita právnej úpravy, nakoľko zákaz kumulácie účelov pobytov je upravený všeobecne v § 17 ods. 4 a nie je potrebné túto neprípustnosť zdôrazňovať pri každom účele pobytu osobitne.

K bodu 22 (§ 21 a 22)

Navrhovanou zmenou § 21 sa transponujú čl. 1, 12 a 17 smernice 2004/114/ES a zároveň sa zjednocuje prístup k rôznym druhom štúdia; za štúdium sa bude považovať akékoľvek štúdium na škole v Slovenskej republike.

Navrhovanou zmenou § 22 sa mení terminológia, pretože táto nezodpovedá obsahu ustanovenia. Ïalej sa rozširuje okruh činností, ktoré môže cudzinec vykonávať podľa tohto ustanovenia. Ide o st áž cudzinca v rámci jeho štúdia mimo územia Slovenskej republiky a činnosti vyplývajúce z programov vlády SR alebo z programov Európskeho hospodárskeho priestoru. Taktiež sa zavádza možnosť udeliť povolenie na prechodný pobyt na výkon športovej činnosti, nakoľko táto mo žnosť doteraz absentovala. Toto rozšírenie, ako i aplikačná prax, si vyžiadali sprehľadnenie jednotlivých osobitných činností.

V odseku 2 sa transponuje čl. 8 smernice 2005/71/ES.

Súčasne sa navrhuje, aby sa cudzinci, ktorí budú na území SR vykonávať tieto činnosti menej ako tri mesiace, mohli zdržiavať na našom území bez povolenia na prechodný pobyt v súlade s čl. 1 smernice 2005/71/ES.

K bodu 23 (§ 23 ods. 3)

Týmto ustanovením sa transponuje čl. 9 smernice 2005/71/ES, podľa ktorého sa povolenia na pobyt pre rodinných príslušníkov výskumných pracovníkov udeľujú na rovnakú dobu ako povolenia na pobyt pre výskumných pracovní kov.

K bodu 24 (§ 23 ods. 4)

Navrhovaným znením sa odstraňuje duplicita právnej úpravy, nakoľko zákaz kumulácie účelov pobytov je upravený všeobecne v § 17 ods. 4 a nie je potrebné túto neprípustnosť zdôrazňovať pri každom účele pobytu osobitne. Ï alej sa pozitívne vymedzuje okruh cudzincov, ktorí môžu po 12 mesiacoch nepretržitého prechodného pobytu podnikať alebo sa môžu zamestnať. Toto vymedzenie je jednoznačnejšie pre aplikačnú prax. Súčasne sa táto možnos ť rozširuje aj na cudzincov, ktorí sú príbuznými v priamom vzostupnom rade azylanta mladšieho ako 18 rokov.

K bodu 25 (§ 23a ods. 2)

Navrhovaným znením sa odstraňuje duplicita právnej úpravy, nakoľko zákaz kumulácie účelov pobytov je upravený všeobecne v § 17 ods. 4 a nie je potrebné túto neprípustnosť zdôrazňovať pri každom účele pobytu osobitne.

Zrušenie označenia odseku má legislatívno–technický charakter.

K bodu 26 (§ 24 ods. 1)

Uvedenú zmenu navrhujeme s cieľom upresniť znenie ustanovenia pre aplikačnú prax a odstrániť tvrdos ť doterajšieho znenia zákona. Doterajšie skúsenosti a prax dosvedčujú, že v určitých prípadoch hodných osobitného zreteľa, by mala existovať výnimočná možnosť povoliť žiadateľovi o udelenie povolenia na prechodný pobyt, aby si žiadosť podal na inom zastupiteľskom úrade, t. j. v prípadoch, ak je akreditovaný zastupiteľský úrad značne vzdialený od štátu pobytu resp. štátu, ktorý vydal cestovný doklad žiadateľovi.

K bodu 27 (§ 24 ods. 4)

Navrhovanou zmenou sa jednoznačne stanovuje okruh cudzincov, ktorí si počas povoleného pobytu môžu poda ť žiadosť o zmenu účelu pobytu aj na policajnom útvare. Nov ým ustanovením sa zlúčili odseky 4 a 6, nakoľko odsek 6 bol v rozpore s odsekom 4, ktorý ustanovil, že každý cudzinec s povolením na prechodný pobyt môže požiadať o zmenu účelu pobytu aj na policajnom útvare, pričom určil, v ktorom prí pade to nie je možné. Odsek 6 však naviac čiastočne obmedzil túto možnosť pre cudzincov s povolením na prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny.

K bodu 28 (§ 24 ods. 5)

Navrhovaným odsekom sa stanovuje lehota, v ktorej môžu určité kategórie cudzincov požiadať o zmenu účelu pobytu na policajnom útvare, ak majú udelené povolenie na prechodný pobyt na účel zlúč enia rodiny. Toto ustanovenie chráni napríklad cudzinca, ktorý ovdovie alebo jeho manželstvo zanikne iným spôsobom, pričom táto skutočnosť nie je automaticky dôvodom na zrušenie povolenia na pobyt.

K bodu 29 (§ 24 ods. 7)

Ide o legislatívno–technickú zmenu v súvislosti so zmenou v bode 27 .

K bodu 30 (§ 25 ods. 2)

Vzhľadom na techniku výroby dokladu o pobyte, kedy sa fotografia nelepí priamo na doklad, postač uje, aby cudzinec priložil k žiadosti o pobyt iba dve fotografie, pričom nie je podstatné, akým prístrojom boli vyhotovené.

K bodu 31 [§ 25 ods. 3 písm. b) a § 37 ods. 3 písm. b)]

Navrhovanou zmenou sa dáva do súladu vek cudzinca z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti s Trestným zá konom.

K bodu 32 [§ 25 ods. 3 písm. d)]

Navrhuje sa, aby cudzi nec neprikladal doklad potvrdzujúci zdravotné poistenie na území SR k žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt. Tento návrh vyplýva z aplikač nej praxe, kedy cudzinec musel byť zdravotne poistený s platnosťou aj na území SR už v čase podania žiadosti, pričom nevedel, na akú dobu má poistenie uzavrieť vzhľadom na dĺž ku rozhodovacieho procesu a na dĺžku povolenia na pobyt.

K bodu 33 (§ 25 ods. 4 a 5)

Predmetné ustanovenie stanovuje jednotlivé doklady, ktorými cudzinec preuká že účel svojho pobytu na území SR. Potreba tohto ustanovenia vyplýva aj z aplikačnej praxe, nakoľko doklady potvrdzujúce účel pobytu zákon doposiaľ neuvádzal. Stanovením týchto dokladov sa zvyšuje právna istota cudzinca.

Cudzincovi sa stanovuje povinnosť odovzdať policajnému útvaru najneskôr do 30 dní od vstupu na územie SR alebo udelenia povolenia na prechodný pobyt doklad potvrdzujúci, že má zdravotné poistenie počas svojho pobytu na území SR a doklad, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie. Nesplnenie tejto povinnosti je dôvodom na zrušenie povolenia na pobyt. Výnimkou je cudzinec, ktorý plní na našom území služobné povinnosti ako súčasť civilných zložiek ozbrojených síl.

K bodu 34 (§ 25 ods. 6)

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti so zmenou v bode 32.

K bodu 35 [§ 26 ods. 1 písm. a) a § 39 ods. 1 písm. a)]

Navrhuje sa vypustiť možnosť policajného útvaru, aby pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt prihliadal na situáciu a vývoj na trhu práce. Policajný útvar nemá možnosť objektí vne posúdiť tieto skutočnosti, ktorých posúdenie je v kompetencii iných orgánov. Zisťovanie týchto skutočností je v praxi neefektívne, narastá administratívne zaťaženie policajných ú tvarov i kompetentných orgánov, pričom vyžiadané stanoviská majú len informatívny a všeobecný charakter. Úlohou policajných útvarov je posudzovanie žiadostí o povolenie na pobyt najmä z bezpečnostného hľadiska.

K bodu 36 [§ 26 ods. 2 písm. h)]

Navrhuje sa zavedenie nového dôvodu na zamietnutie žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt, a to vo verejnom záujme. Policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt prihliada zo zákona aj na verejný záujem, pričom však v súčasnej dobe nemá možnosť zamietnuť žiadosť, ak pobyt cudzinca nie je vo verejnom záujme. Návrh vychádza z aplikačnej praxe. Ide o prípady, kedy cudzinec nepredstavuje z hľadiska bezpečnosti riziko pre Slovenskú republiku a napriek tomu jeho pobyt na našom území nie je žiadúci. Týmto návrhom sa umo žní regulovať počty cudzincov z tretích štátov na určitom území aj na zá klade podkladov vyžiadaných napríklad od príslušných orgánov územnej samosprávy. Verejným záujmom sa rozumie taký z áujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom.

K bodu 37 (§ 26 ods. 3)

Navrhované ustanovenie je v súlade s čl. 6 a 18 smernice 2004/114/ES a skracuje sa ním lehota na rozhodnutie o žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel štúdia.

K bodu 38 (§ 27 ods. 2)

Navrhovaným ustanovením sa cudzinci s dlhodobým pobytom oslobodzujú od povinnosti prikladať k žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania niektoré náležitosti, nakoľko to smernica Rady 2003/109/ES o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom neumožňuje. Zároveň sa upravuje pojmoló gia v nadväznosti na legislatívne zmeny v oblasti sociálneho zabezpečenia.

K bodu 39 (§ 27 ods. 8)

Navrhovaným ustanovením sa cudzinci s dlhodobým pobytom oslobodzujú od povinnosti prikladať k žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania doklad potvrdzujúci, že zo zdaneného príjmu z podnikania sú schopní uživiť seba a svoju rodinu, nakoľko to smernica Rady 2003/109/ES o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom neumožňuje.

K bodu 40 [§ 28 písm. f) a g)]

Navrhovanou zmenou sa explicitne stanovuje, že povolenie na prechodný pobyt zaniká aj v prípade, ak policajný útvar rozhodol o žiadosti o zmenu účelu pobytu cudzinca, ktorý ovdovel, dosiahol plnoletosť alebo jeho manželstvo bolo rozvedené alebo ak bolo cudzincovi udelené povolenie na trvalý pobyt. Potreba zmeny vyplynula z aplikačnej praxe.

K bodu 41 [§ 29 ods. 1 písm. c)]

Navrhuje sa doplniť nový dôvod zrušenia povolenia na prechodný pobyt v súvislosti so zmenou v bode 33, kedy cudzinec neodovzdá policajnému útvaru v stanovenej lehote doklad potvrdzujúci, že má zdravotné poistenie počas pobytu na území SR a doklad potvrdzujúci, ž e netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie.

K bodu 42 [§ 29 ods. 1 písm. d)]

Zmena sa navrhuje v súvislosti so zmenou v bode 77, kedy cudzinec nežiada policajný útvar o súhlas, aby sa mohol zdržiavať viac ako 180 dní mimo územia SR, iba to písomne oznámi.

K bodu 43 (§ 35 ods. 1 a 2)

Navrhovaným ustanovením sa dopĺňa podmienka pre udelenie povolenia na trvalý pobyt dieťaťu mladšiemu ako 18 rokov, ktoré bolo zverené do osobnej starostlivosti cudzinca s povolením na trvalý pobyt. Ustanovenie sa zosúlaďuje s obdobným ustanovením § 23 ods. 2, kedy je možné udeliť povolenie na prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny cudzincovi mladšiemu ako 18 rokov, ak so zlúčením súhlasí aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, avšak má právo stretávať sa s dieťaťom.

K bodu 44 (§ 36)

Navrhovaným ustanovením sa rozširuje povinnosť vydať žiadateľovi v deň podania ž iadosti potvrdenie o jej prijatí aj na zastupiteľský úrad. Zvyšuje sa tým právna istota cudzinca, ktorý si podal žiadosť na zastupiteľskom úrade.

K bodu 45 [§ 37 ods. 2, § 38a ods. 3, § 45 ods. 2 písm. c) a § 45b ods. 3 písm. a)]

Ide o zmenu v súvislosti so zmenou v bode 30.

K bodu 46 [§ 37 ods. 3 písm. a)]

Navrhovaným ustanovením sa nahrádza doklad potvrdzujúci účel pobytu za doklad, ktorým cudzinec preukáže skutočnosti, na základe ktorých žiada o udelenie prvého povolenia na trvalý pobyt. V § 35 nie sú stanovené účely trvalého pobytu, ale podmienky, za ktorých je možné udeliť prvé povolenie na trvalý pobyt.

K bodu 47 [§ 37 ods. 3 písm. d)]

Navrhuje sa dať do súladu udeľovanie povolenia na trvalý pobyt s udeľovaní m povolenia na prechodný pobyt pre deti mladšie ako 18 rokov, ktoré sú zverené do osobnej starostlivosti cudzinca s povolením na pobyt (viď odôvodnenie k bodu 43).

K bodu 48 (§ 37 ods. 4)

Navrhuje sa, aby cudzinec neprikladal doklad potvrdzujúci zdravotné poistenie na území SR k žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt. Tento návrh vypl ýva z aplikačnej praxe, kedy cudzinec musel byť zdravotne poistený s platnosťou aj na území SR už v čase podania žiadosti, pričom nevedel, na akú dobu má poistenie uzavrieť vzhľadom na dĺž ku rozhodovacieho procesu. Z národnej legislatívy vyplýva, že cudzinci s trvalým pobytom sú povinne zdravotne poistení na území SR. Cudzincovi sa stanovuje povinnosť odovzdať policajnému útvaru najneskôr do 30 dní od vstupu na územie SR alebo udelenia povolenia na trvalý pobyt doklad potvrdzujúci, že má zdravotné poistenie počas svojho pobytu na území SR a doklad potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie. Nesplnenie tejto povinnosti je dôvodom na zrušenie povolenia na pobyt.

K bodu 49 [§ 38 ods. 1 písm. b)]

Navrhované ustanovenie jednoznačne vymedzuje okruh osôb, ktorým je možné udeliť ďalšie povolenie na trvalý pobyt. Potreba vyplynula z pož iadaviek aplikačnej praxe, kedy dochádzalo k nepresnému výkladu zo strany cudzincov, ktorí sa domáhali udelenia povolenia na trvalý pobyt, aj keď nespĺňali zákonné podmienky. Taktie ž sa navrhuje udeliť ďalšie povolenie dieťaťu mladšiemu ako 18 rokov, ak jeho rodič má ďalšie povolenie na trvalý pobyt, to znamená pobyt na dobu neobmedzenú. V praxi sa vyskytujú prípady, kedy rodič m á pobyt na dobu neobmedzenú a dieťa nespĺňa podmienky na udelenie takéhoto pobytu, pričom je nelogické, aby dieťa malo iný pobyt ako rodič.

K bodu 50 [§ 38 ods. 1 písm. c)]

Ide o legislatívno-technickú zmenu súvisiacu na zmenu v bode 56.

K bodu 51 [§ 38 ods. 2 písm. c)]

Zmena sa navrhuje v súvislosti so zmenou v bode 77, kedy cudzinec nežiada policajný útvar o súhlas, aby sa mohol zdržiavať viac ako 180 dní mimo územia SR, iba to písomne oznámi.

K bodu 52 [§ 38a ods. 4 písm. a)]

Navrhované ustanovenie súvisí so zmenou v bode 46. Cudzinec, ktorý žiada o udelenie ďalšieho povolenia už nebude prikladať k žiadosti doklad o účele pobytu, keďže ho nebude prikladať ani k žiadosti o udelenie prvé ho povolenia.

K bodu 53 [§ 38a ods. 4 písm. a)]

Ide o legislatívno-technickú zmenu nadväzujúcu na zmenu v bode 48.

K bodu 54 [§ 39 ods. 1 písm. b)]

Pri udeľovaní povolenia na trvalý pobyt je dĺžka pobytu jednoznačne stanovená zákonom, preto slová 'predpokladaného pobytu' nemajú v tomto ustanovení opodstatnenie.

K bodu 55 (§ 40)

V súvislosti s neustále narastajúcou hrozbou medzinárodného terorizmu navrhujeme prijať do prá vneho poriadku ustanovenie, ktoré umožní získať trvalý pobyt osobám disponujúcim dôležitými informáciami, ktoré môžu výraznou mierou prispieť k odvráteniu možného ohrozenia bezpečnosti Slov enskej republiky a jej občanov.

K bodu 56 [§ 42 ods. 1 písm. b)]

Navrhuje sa doplniť nový dôvod zrušenia povolenia na trvalý pobyt v súvislosti so zmenou v bode 48, kedy cudzinec neodovzdá policajnému útvaru v stanovenej lehote doklad potvrdzujúci, že má zdravotné poistenie počas pobytu na území SR a doklad potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie.

K bodu 57 [§ 42 ods. 1 písm. c)]

Zmena sa navrhuje v súvislosti so zmenou v bode 77, kedy cudzinec nežiada policajný útvar o sú hlas, aby sa mohol zdržiavať viac ako 180 dní mimo územia SR, iba to písomne oznámi.

K bodu 58 [§ 43 ods. 1 písm. c)]

Navrhované ustanovenie je v súlade so zmenou v bode 89, kde sa 'dôvod zaistenia' nahrádza 'účelom zaistenia'.

K bodu 59 [§ 43 ods. 1 p ísm. e) a f)]

Navrhovaným ustanovením sa rozširuje, v súlade s čl. 3 ods. 1 smernice 2004/81/ES, okruh cudzincov, ktorým policajný útvar udelí povolenie na tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky. Zároveň ustanovuje povinnosť orgánu činnému v trestnom konaní alebo osobe poverenej ministerstvom vnútra - napr. národný koordinátor na boj proti obchodovaniu s ľuďmi - aby oboznámil cudzinca s možnosťou a podmienkami udelenia tolerovaného pobytu, ako aj s právami a povinnosťami z toho vyplývajúcimi.

Navrhuje sa doplniť ďalší dôvod na udelenie povolenia na tolerovaný pobyt v súlade s čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základný ch slobôd, podľa ktorého má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, pričom štátne orgány môžu do tohto zasahovať v súlade so zá konom v stanovených prípadoch. Vychádzajúc z tohto ustanovenia sa navrhuje, aby cudzinec, ktorý má na území SR dieťa alebo životného partnera a nespĺňa podmienky na udelenie povolenia na pobyt, mohol požiada ť o udelenie povolenia na tolerovaný pobyt, kedy sa jeho pobyt na území SR bude tolerovať v záujme rešpektovania jeho súkromného a rodinného života.

K bodu 60 (§ 43 ods. 2)

Navrhovaná zmena súvisí so zmenou v bode 3. Stanovuje sa dĺžka tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky najviac na 90 dní v prípade, ak cudzinec požiada o dobrovoľný návrat. Táto lehota je zároveň lehotou, v ktorej sa má zrealizovať dobrovoľný návrat cudzinca do krajiny pôvodu alebo posledného bydliska. Za tolerovaný pobyt sa však nebude považovať pobyt cudzinca, ktorý je na území Slovenskej republiky zaistený, i keď požiadal o dobrovoľný návrat a taktiež cudzinca, ktorý je oprávnený sa zdržiavať na našom území na základe zákona o azyle.

K bodu 61 (§ 43 ods. 3)

Navrhovaná zmena súvisí s bodom 63, kde sa zavádzajú určité špecifik á pri udeľovaní tolerovaného pobytu cudzincovi z dôvodu, že je obeťou trestného činu súvisiaceho s obchodovaním s ľuďmi oproti všeobecnej úprave udeľovania tolerovaného pobytu.

K bodu 62 (§ 43 ods. 5)

Navrhuje sa, aby cudzinec, ktorému bolo udelené povolenie na tolerovaný pobyt z dôvodu rešpektovania jeho súkromného a rodinného života, mohol vstupovať do pracovnoprávneho vzť ahu alebo obdobného pracovného vzťahu, a tým sa mohol podieľať na starostlivosti o rodinu.

Taktiež sa navrhuje možnosť vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu cudzincovi, ktorému bolo predĺžené povolenie na tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky na viac ako 40 dní z dôvodu, že je obeťou trestného činu sú visiaceho s obchodovaním s ľuďmi.

K bodu 63 (§ 43 ods. 7 až 10)

Navrhuje sa doplniť odsek 7, v ktorom sa určuje podmienka udelenia povolenia na tolerovaný pobyt obeti trestného činu súvisiaceho s obchodovaním s ľuďmi v súlade so smernicou 2004/ 81/ES. Udelenie povolenia na 40 dní je doba, počas ktorej cudzinec môže zvážiť, či chce spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní.

Odsek 8 stanovuje podmienky, za ktorých policajný útvar predĺži povolenie na tolerovaný pobyt a naopak, kedy povolenie na pobyt nepredĺži. Podmienky sú v súlade so smernicou 2004/81/ES.

Odsek 9 stanovuje ministerstvu vnútra povinnosť v súlade so smernicou 2004/81/ES (čl. 7 ods. 1) zabezpečiť cudzincovi, ktorý je obeť ou trestného činu súvisiaceho s obchodovaním s ľuďmi, ubytovanie, ak si ho nemôže zabezpečiť sám.

V odseku 10 sa navrhuje, aby orgán činný v trestnom konaní alebo osoba poverená ministerstvom vnútra informoval cudzinca o prípadný ch programoch alebo projektoch, ktoré by cudzincovi umožnili jeho začlenenie do spoločnosti.

K bodu 64 (§ 44 ods. 2)

Navrhovaná zmena súvisí so zmenou v bode 59. Policajný útvar môže zrušiť tolerovaný pobyt aj v prípade, ak cudzinec, ktorému bolo udelené povolenie na tolerovaný pobyt z dôvodu rešpektovania jeho súkromného a rodinného života ohrozuje verejný poriadok alebo bezpečnosť štátu.

K bodu 65 (§ 44 ods. 3)

Navrhujú sa podmienky na zrušenie povolenia na tolerovaný pobyt cudzincovi, ktorý je obeťou trestného činu súvisiaceho s obchodovaním s ľuďmi v súlade s čl. 14 smernice 2004/81/ES.

K bodu 66 [§ 45 ods. 2 písm. c)]

Navrhované ustanovenie sa dáva do súladu s bodom 30, kde sa konkretizujú pož iadavky na fotografie.

K bodom 67 a 68 (§ 45b ods. 3 a 4)

Určuje sa miesto podania žiadosti o udelenie prvého povolenia pre zvýhodneného cudzinca. Zmena vyplynula z potrieb aplikačnej praxe, nakoľko na túto kategóriu cudzincov sa vzťahujú osobitné ustanovenia a miesto podania žiadosti nebolo určené.

Z rovnakého dôvodu sa navrhuje lehota, v ktorej policajný útvar o žiadosti zvýhodneného cudzinca rozhodne.

K bodu 69 (§ 46 ods. 2)

V súlade so smernicou 2005/71/ES sa navrhuje povinnosť policajnému útvaru uviesť v doklade o pobyte vystaveného pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bolo udelené povolenie na prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti na vykonávanie výskumnej alebo vedeckej činnosti názov 'výskumný pracovník'.

K bodu 70 (§ 46 ods. 4)

Navrhuje sa, že policajný útvar bude aj cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, vydávať doklad o pobyte podľa zákona o azyle.

K bodu 71 (§ 46 ods. 8)

Vypustením platného textu sa navrhuje, aby cudzinci s povolením na trvalý pobyt nemuseli žiadať o vystavenie dokladu o pobyte pred dovà šením 15. roku veku, ale aby sa im doklad o pobyte vydával automaticky po udelení povolenia. Potreba vychádza z aplikačnej praxe, kedy cudzinec mladší ako 15 rokov, ktorý má vlastný cestovný doklad, nemohol pri vstupe na územie SR deklarovať, že má udelené povolenie na trvalý pobyt, nakoľko sa tejto kategórii cudzincov doklad o pobyte nevydával.

Uvádza sa, aké údaje obsahuje doklad o pobyte.

K bodu 72 (§ 46 ods. 9)

Zmenou sa vyňali z povinnosti požiadať o vydanie nového dokladu o pobyte 60 dní pred skončením jeho platnosti cudzinci, ktorým bol udelený azyl alebo ktorý m bola poskytnutá doplnková ochrana. Takíto cudzinci nemajú povinnosť požiadať o vydanie dokladu o pobyte, tento doklad im vystaví policajný útvar priamo na základe zákona o azyle.

K bodom 73 až 76 (§ 47 ods. 1 a 2)

Ide o transpozíciu čl. 25 ods. 2 smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimá lnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany (ďalej len 'smernica 2004/83/ES'), na základe ktorej sa rozširuje okruh osôb, ktorým príslušný policajný útvar môže vydať cudzinecký pas o cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana. Cudzinecký pas vydaný takejto osobe bude však slúžiť ako cestovný doklad oprávňujúci cudzinca nielen na vycestovanie z ú zemia Slovenskej republiky, ale aj na jeho návrat.

K bodu 77 [§ 49 ods. 1 písm. a)]

Navrhovaným ustanovením sa odníma možnosť policajnému útvaru udeľovať cudzincovi súhlas, aby sa mohol viac ako 180 dní nepretržite zdržiavať mimo územia SR, nakoľko policajný útvar nemôže obmedziť slobodu pohybu cudzinca bez zákonných dôvodov. Z hľadiska aplikačnej praxe nemá udeľ ovanie súhlasu policajným útvarom žiadne opodstatnenie. Cudzincovi však ostáva povinnosť túto skutočnosť písomne ohlásiť, nakoľko nepretržitosť jeho pobytu sa posudzuje napríklad pri rozhodovaní o žiadosti o ďalšie povolenie na trvalý pobyt.

K bodu 78 [§ 49 ods. 1 písm. c)]

Navrhovaná zmena vyplýva z aplikačnej praxe. Podľa súčasnej právnej úpravy cudzinec je povinný preukázať na požiadanie policajta totožnosť a oprávnenosť pobytu cestovným dokladom alebo povolením na pobyt v prípade, ak nie je držiteľom cestovného dokladu. Cudzincovi s udeleným tolerovaným pobytom sa nevystavuje doklad o pobyte a v prípade, ak nie je držiteľom cestovného dokladu, preukazuje svoju totožnosť a oprávnenosť pobytu na našom území cudzineckým pasom vydaným Slovenskou republikou. Ïalšou zmenou je zosúladenie súčasnej právnej úpravy s týmto ustanovením, nakoľko 'povolenie na pobyt' sa nahradilo 'dokladom o pobyte'.

K bodu 79 [§ 49 ods. 1 písm. j)]

Ide o legislatívno-technickú zmenu nadväzujúcu na zmenu v bode 22.

K bodu 80 [§ 49 ods. 1 písm. p)]

Navrhovaná zmena súvisí so zmenami v bodoch 33 a 48, kde sa uvádza doklad potvrdzujúci, že cudzinec netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie ako náležitosť k ž iadosti o udelenie povolenia na pobyt. Ak cudzinec nepriloží tento doklad do 60 dní od vstupu alebo udelenia povolenia na pobyt, je to dôvod na zrušenie povolenia.

Zároveň sa explicitne uvádza povinnosť cudzinca vycestovať z územia SR v posledný deň povolen ého pobytu, ak nepožiadal o jeho obnovenie alebo o ďalšie povolenie na trvalý pobyt. Táto zmena vychádza z potrieb aplikačnej praxe, kedy cudzinec, ktorý potrebuje na vstup na územie SR vízum, zostával po uplynutí povoleného pobytu na našom území nelegálne.

K bodu 81 (§ 51 ods. 1)

Zmena je legislatívno-technického charakteru a vyplýva zo zmeny v bode 4.

K bodu 82 [§ 51 ods. 2 písm. a)]

Zmena je legislatívno-technického charakteru a vyplýva zo zmeny v bode 5.

K bodom 83 a 84 (§ 57 ods. 3 a 4)

Súčasná právna úprava vylučuje odkladný účinok proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení len v prípade cudzinca, ktorý bez oprá vnenia vstúpi alebo sa bez oprávnenia zdržiava na území Slovenskej republiky s výnimkou cudzinca, ktorému bola zamietnutá žiadosť o udelenie azylu podľa zákona o azyle. Navrhovanou zmenou sa vylučuje odkladný účinok podaného odvolania proti rozhodnutiu o administratí vnom vyhostení u všetkých dôvodov administratívneho vyhostenia s výnimkou cudzinca, ktorého konanie o udelenie azylu sa neskon čilo udelením azylu alebo poskytnutím doplnkovej ochrany, čím sa súčasne rozširuje kategória týchto cudzincov o cudzincov, ktorí požiadali o poskytnutie doplnkovej ochrany podľa z ákona o azyle.

Potreba uvedenej zmeny vyplynula z aplikač nej praxe, kedy administratívne vyhostení cudzinci vo väčšine prípadov zneužívajú možnosť podať odvolanie, ktoré má odkladný účinok, k predĺženiu svojho pobytu na našom území. Vylúčenie odkladného účinku neodníma cudzincovi možnosť podať odvolanie, ktoré môže podať mimo územia Slovenskej republiky, nakoľko v rozhodnutí o administratívnom vyhostení je stanovená povinnosť vycestovať z nášho územia.

Zmena v odseku 4 súvisí s predchádzajúcou zmenou; cudzinec bude musieť vycestovať z nášho územia v lehote, ktorá začne plynúť vydaním rozhodnutia o administratí vnom vyhostení, nie nadobudnutím právoplatnosti, čím sa nežiadúci pobyt cudzinca na území SR maximálne skráti. U cudzinca, ktorého konanie o udelenie azylu sa neskončilo udelen ím azylu alebo poskytnutím doplnkovej ochrany a jedným z dôvodov administratívneho vyhostenia je dôvod podľa odseku 1 písm. c) prvého bodu, začína lehota na vycestovanie plynúť až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Cudzincovi, ktorý je zaistený a umiestnený do zariadenia, policajný útvar nebude stanovovať lehotu na vycestovanie odo dňa vydania rozhodnutia, nakoľko obmedzením jeho osobnej slobody sa mu znemožní splniť povinnosť vycestovať. Preto sa navrhuje, aby cudzinec, ktorý bol zaistený a bol prepustený z útvaru policajného zaistenia pre cudzincov pred realizáciou administratívneho vyhostenia, musel vycestovať z územia SR v lehote do 30 dní od jeho prepustenia.

K bodu 85 (§ 57 ods. 6)

Navrhovanou zmenou sa dopĺňajú ďalšie dôvody na vyradenie cudzinca z evidencie nežiaducich osôb. Doplnenie týchto dôvodov vychádza z nového Trestného zákona (ktorý umožňuje na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy uložiť trest vyhostenia na dobu určitú v rozpätí jeden až pätnásť rokov), ako aj z potrieb aplikačnej praxe (udelenie štátneho občianstva SR, smrť). Súčasná právna úprava stanovuje dôvody vyradenia cudzinca z evidencie nežiadú cich osôb, ale nestanovuje maximálnu dobu jeho zaradenia. Spisový materiál vyhosteného cudzinca sa fyzicky skartuje po 80-tom roku jeho veku, avšak údaje zavedené do informačného systému PZ sa nevyraďovali, čím dochá dzalo k zahlcovaniu systému nadbytočnými údajmi. Navyše, cudzinec sa v tomto veku už nepovažuje za nebezpečenstvo pre SR.

K bodu 86 (§ 57 ods. 9)

V súlade s čl. 8 ods. 2 smernice 2004/81/ES sa rozširuje okruh cudzincov, ktorých je možné administratívne vyhostiť len z vážnych dôvodov ohrozenia bezpečnosti štá tu alebo verejného poriadku.

K bodu 87 [§ 57 ods. 11 p ísm. d)]

V súlade s čl. 6 ods. 2 smernice 2004/81/ES sa rozširuje okruh cudzincov, ktorých nie je možné administratívne vyhostiť z územia Slovenskej republiky. Ide o cudzincov, ktorý m bola poskytnutá doba na premyslenie, počas ktorej sa môžu rozhodnúť, či budú spolupracovať s príslušnými orgánmi.

K bodu 88 (§ 59 ods. 4)

Navrhovaná zmena čiastočne súvisí so zmenou v bode 3, kde sa navrhuje rozš íriť okruh cudzincov, u ktorých je možné realizovať dobrovoľný návrat do krajiny ich pôvodu alebo do krajiny posledného bydliska aj o cudzincov, ktorým bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení z ú zemia Slovenskej republiky a ktorí požiadali o dobrovoľný návrat pred výkonom rozhodnutia. Ak sa dobrovoľný ná vrat nezrealizuje do 90 dní od podania žiadosti o dobrovoľný návrat, policajný útvar vykoná rozhodnutie o administratívnom vyhostení.

Rozdelením ustanovenia na jednotlivé písmená sa dôvody na nevykonanie administratívneho vyhostenia sprehľadnili.

K bodu 89 (§ 62 ods. 1)

Navrhovaná zmena vychádza z potrieb aplikačnej praxe. Súčasná právna úprava stanovuje dôvody, kedy môže policajný útvar zaistiť cudzinca, avšak neuvádza účel zaistenia. Dôvody zaistenia v doterajšej právnej úprave uvedené v písmenách a), b), d) a e) sú duplicitné a navrhovanou zmenou sa ich duplicita vylučuje. Naprí klad, ak cudzinec neoprávnene vstúpi na územie Slovenskej republiky alebo sa tu neoprávnene zdržiava alebo sa pokúsil z územia Slovenskej republiky neoprávnene vstúpiť na územie susedn ého štátu, je to vždy dôvod na jeho administratívne vyhostenie. To znamená, že zaistenie cudzinca na účel jeho administrat ívneho vyhostenia subsumuje aj spomenuté dôvody.

Z aplikačnej praxe vyplynulo, že i keď existuje dôvod na zaistenie, toto nie je vždy účelné, napríklad u cudzinca môže byť už v čase jeho zaistenia zrejmé, že pobyt cudzinca v zariadení by bol vzhľadom na nemožnosť jeho administrat ívneho vyhostenia z objektívnych dôvodov neefektívny. Novonavrhovaným ustanovením odseku 1 sa vypúšťa možnosť policajn ého útvaru zaistiť cudzinca, ktorý požiadal o udelenie azylu po tom, čo mu bol uložený trest vyhostenia príslušným súdom alebo bol administratívne vyhostený z územia Sloven skej republiky; pobyt tohto cudzinca na území Slovenskej republiky sa počas azylového konania považuje za oprávnený v zmysle zákona o azyle.

Navrhovanou zmenou sa odkaz pod čiarou uvádza iba ako príklad osobitného predpisu.

K bodu 90 (§ 62 ods. 2)

Navrhuje sa, aby cudzinec, ktorý je zaistený a požiadal o dobrovoľný návrat, nebol prepustený z útvaru policajného zaistenia pre cudzincov, nakoľko by mohlo dochádzať k zneu žívaniu možnosti požiadať o dobrovoľný návrat na to, aby sa cudzinec dostal na slobodu, a tým mimo dosah policajného útvaru. Podanie vyhlásenia podľa zákona o azyle nie je d ôvodom na prepustenie zaisteného cudzinca nech je urobené kdekoľvek, nielen v zariadení.

K bodom 91 a 92 [§ 63 písm. e) a f)]

Navrhovaná zmena vychádza z potrieb aplikačnej praxe. Podľa súčasnej právnej úpravy je policajný útvar povinný skúmať, či trvajú dô vody zaistenia a prepustiť cudzinca, ak dôvody zaistenia zanikol. Dôvody zaistenia však zaniknúť nemôžu. Zaniknúť môže iba účel, na ktorý bol cudzinec zaistený.

Navrhovaná zmena súvisí so zmenou v bode 89.

K bodu 93 [§ 76 ods. 1 písm. d)

Zmena umožní sankcionovať cudzinca, ktorý vstúpi na územie Slovenskej republiky na základe udeleného tranzitného víza a neuskutoční prejazd cez územie Slovenskej republiky v s úlade s § 10 ods. 1.

K bodu 94 [§ 76 ods. 1 písm. e)]

Uvedené ustanovenie sa navrhuje zmeniť v súvislosti s vypustením niektorých ustanovení, ktoré platné znenie § 76 ods. 1 písm. e) obsahuje.

K bodu 95 (§ 78)

Navrhuje sa do tohto ustanovenia doplniť aj odkaz na Kódex schengenských hraníc, pretože sú v tomto predpise upravené aj niektoré procesné postupy.

K bodu 96 (§ 80 ods. 10 a 11)

Navrhovanou zmenou sa umožňuje policajnému útvaru pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie povolenia na pobyt vyžiadať od príslušných orgánov štátu, v ktorom má alebo mal cudzinec údaje o jeho predchádzajúcom pobyte. Zároveň sa stanovuje povinnosť policajnému útvaru poskytnúť na požiadanie orgánov iného štá tu EHP informácie o pobyte cudzinca na území SR. Zmena je v súlade s čl. 8 smernice 2004/114/ES.

Ïalšia zmena sa navrhuje v súlade s požiadavkou Slovenskej informačnej služby, kedy policajný útvar v rámci konania o žiadosti o udelenie povolenia na pobyt je povinný požiada ť SIS o vyjadrenie k žiadosti. SIS zašle policajnému útvaru vyjadrenie do 10 dní.

K bodu 97 (§ 81c)

Doplnenie prechodného ustanovenia je potrebné z dôvodu zmeny povolenia na prechodný pobyt na účel činnosti podľa osobitných programov na povolenie na prechodný pobyt na úč el osobitnej činnosti.

K bodu 98 (Príloha č. 2 body 7-9)

Dopĺňa sa Zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie o smernice Rady, ktoré boli transponované do návrhu zákona.

Èl. II

K bodu 1

Navrhuje sa zvýšenie správneho poplatku za vydanie dokladu o pobyte cudzincovi na úroveň správneho poplatku za vydanie občianskeho preukazu občanovi Slovenskej republiky.

K bodu 2

Navrhovaná zmena je potrebná z dôvodu zmeny povolenia na prechodný pobyt na účel osobitný ch programov na povolenie na prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti.

K bodu 3

Navrhuje sa oslobodenie od správneho poplatku pre cudzincov, ktorí požiadali o udelenie povolenia na trvalý pobyt podľa § 35 ods. 1 písm. a) a § 45b. Uvedeným návrhom sa dáva do s úladu vyberanie správnych poplatkov na policajných útvaroch a na zastupiteľských úradoch.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou sa vyrovnáva súčasný nevyvážený stav, keď sú za vecne rovnaké úkony (žiadosť o vydanie cestovného pasu atď .) vyberané rozdielne poplatky, paradoxne nižšie v zahraničí. Výška poplatkov sa stanovila rovnako ako v zákone č. 653/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/1997 Z. z. o cestovn ých dokladoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Èl. III

K bodu 1

Upravuje sa povinnosť zamestnávateľa vo vzťahu k zamestná vaniu cudzincov odkazom na podmienky ustanovené v § 21 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa rozširuje okruh osôb, ktoré môžu vstúpiť na trh práce, pričom im bude udeľované povolenie na zamestnanie bez prihliadnutia na situáciu na trhu práce. Doplnenie cudzincov, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana je v súlade so smernic ou 2004/83/ES. Zmena v prípade obetí trestného činu súvisiaceho s nezákonným obchodovaním s ľuďmi je v sú lade so smernicou 2004/81/ES.

K bodu 3

Ustanovením § 22 ods. 7 písm. c) sa transponuje čl. 17 ods. 2 smernice 2004/114/ES, v ktorom je určené koľko hodín môže byť cudzinec popri štúdiu zamestnaný.

K bodu 4

Umožňuje sa vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu žiadateľom o azyl, o ktorý ch žiadosti sa nerozhodlo do jedného roka bez povolenia na zamestnanie.

K bodu 5

Navrhuje sa vypustiť z uvedeného ustanovenia cudzincov s udeleným povolením na prechodn ý pobyt na účel činnosti podľa osobitných programov, pretože cudzinci s udeleným povolením na prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti (čl. I bod 22 návrhu zákona) už nebudú v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu.

K bodu 6

Prechodné ustanovenie je potrebné z dôvodu vyňatia cudzincov s udeleným povolením na prechodný pobyt na účel činnosti podľa osobitných programov zo zákona o službá ch zamestnanosti.

Èl. IV

Navrhuje sa, aby za zaisteného cudzinca podal prihlášku do zdravotnej poisťovne policajný útvar, ktorý cudzinca zaistil. Dôvodom je skutočnosť, že podľa súčasnej právnej úpravy by mal prihlášku podať cudzinec osobne, čo nie je možné, nakoľ ko zaistením je obmedzená jeho sloboda pohybu a cudzinec je umiestnený v útvare policajného zaistenia. Ïalším faktorom, ktorý znemožňuje splnenie uvedenej prihlasovacej povinnosti je napríklad jazyková barié ra, neochota cudzincov komunikovať a spolupracovať s príslušnými orgánmi pri zisťovaní ich totožnosti.

Navrhuje sa lehota, v ktorej má policajný útvar prihlášku do zdravotnej poisťovne podať na 24 hodí n od jeho zaistenia, pretože doba zaistenia sa nedá predpokladať. Podľa súčasnej právnej úpravy je cudzinec povinný os obne podať prihlášku do 8 dní od zaistenia, pričom cudzinec môže byť prepustený z útvaru policajného zaistenia už na druhý deň po zaistení a poisťovň a by nemala komu doručiť preukaz.

Èl. V

Navrhuje sa účinnosť zákona na 1. január 2007.

V Bratislave 20. septembra 2006

Robert FICO v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert Kaliňák v. r.

podpredseda vlády

a

minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

29

4

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Predmetnú právnu úpravu si vyžiadala potreba modernizácie poskytovania služieb zamestnanosti v dôsledku systémových zmien na trhu práce i ako súčasť pripravovaných zmien systémového charakteru v iných oblastiach, najmä v oblasti sociálneho poistenia, sociálnej pomoci, v reforme verejnej správy a v ďalších oblastiach. Predkladaný návrh upravuje vecný rámec poskytovania služieb zamestnanosti, pôsobnosť orgánov štátnej správy v tejto oblasti a právne vzťahy účastníkov zúčastnených na poskytovaní a využívaní služieb zamestnanosti.

K § 2

Účelom ustanovenia je definovať okruh účastníkov právnych vzťahov, ktoré vzniknú podľa tohto zákona. Definícia okruhu účastníkov právnych vzťahov nadväzuje na zmeny v pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti. Preto ako účastníkov právnych vzťahov návrh definuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“), úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) a nimi zriadené pracoviská, na ktoré prechádzajú kompetencie Národného úradu práce. V porovnaní so súčasným právnym stavom sa navrhujú noví účastníci právnych vzťahov, a to najmä samosprávne kraje, mimovládne organizácie a partnerstvá vytvorené z navrhnutých účastníkov právnych vzťahov na riešenie problémov zamestnanosti v územnom obvode úradu.

Medzi účastníkov právnych vzťahov sú zaradené aj právnické osoby a fyzické osoby, ktoré budú vykonávať činnosť na základe povolenia vydaného podľa tohto zákona.

Návrh zahŕňa medzi účastníkov právnych vzťahov vznikajúcich podľa predkladaného zákona i občanov členských štátov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov vzhľadom na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie od 1. mája 2004.

K § 3

Návrh presnejšie vymedzuje definíciu zamestnávateľa, zohľadňujúc vstup zahraničných investorov na Slovensko a definuje podmienky, za ktorých sa organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby bude považovať za zamestnávateľa. Zároveň sa dopĺňa okruh subjektov, ktoré sa považujú za zamestnávateľa o fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá vykonáva dočasné zamestnávanie, podporované zamestnávanie, alebo ktorá poskytuje odborné poradenstvo, resp. ďalšie služby zamestnanosti

K § 4

Vo väzbe na zákon č. 210/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, sa pri definícii zamestnanca vypúšťa väzba na inštitút dohody o pracovnej činnosti. Postavenie zamestnanca je definované pracovným pomerom alebo pracovným vzťahom obdobným pracovnému pomeru.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že časť pracovných pozícii nie je obsadzovaná z voľnej ponuky trhu práce, navrhuje sa vypustiť z okruhu zamestnancov osoby, ktoré vykonávajú pracovnú činnosť na pracovných pozíciách, ktoré nie sú obsadzované v rámci otvoreného trhu práce (napríklad duchovní).

K § 5

V navrhnutom ustanovení sú definované fyzické osoby, ktoré sú považované za osoby samostatne zárobkovo činné na účely návrhu tohto zákona. Doterajšia definícia, upravená v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov sa rozširuje o fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosť sprostredkovania zamestnania za úhradu, vykonávajú dočasné zamestnávanie a podporované zamestnávanie.

K § 6

V navrhovanom ustanovení sa na účely tohto zákona zadefinoval pojem „zamestnanie“.

Doteraz používaný pojem „evidovaný nezamestnaný“ sa nahrádza pojmom „uchádzač o zamestnanie“. Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že podaním žiadosti o sprostredkovanie zamestnania sa občan uchádza o zamestnanie.

Oproti súčasnému právnemu stavu sa pojem uchádzač o zamestnanie navrhuje upraviť nadväzne na zmenu právnej úpravy platiteľov poistného na poistenie v nezamestnanosti v návrhu zákona o sociálnom poistení (dobrovoľní platitelia). Zároveň sa navrhuje umožniť uchádzačom o zamestnanie počas ich vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie vykonávať zárobkovú činnosť v obmedzenom rozsahu a pri limitovanom príjme za vykonávanú zárobkovú činnosť.

K § 7

Navrhnutým ustanovením sa mení názov a zmysel doterajšej, v praxi málo využívanej evidencie zamestnaných občanov a občanov, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, hľadajúcich zamestnanie, ktorú viedli okresné úrady práce, na evidenciu záujemcov o zamestnanie. Zámerom je zlepšiť podmienky pre poskytovanie služieb zamestnávateľom, ktorí hľadajú zamestnancov a pre zamestnané osoby hľadajúce iné zamestnanie.

K § 8

Nadväzne na Nariadenie komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť sa v § 8 definuje znevýhodnený uchádzač o zamestnanie. Ide o definovanie občanov, ktorí vzhľadom na vek, dĺžku vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nedostatok praxe, zdravotný stav, stratu schopnosti vykonávať svoje doterajšie zamestnanie, rodinné dôvody alebo postavenie v spoločnosti ťažšie nachádzajú pracovné uplatnenie na trhu práce, a preto potrebujú zvýšenú starostlivosť.

Zároveň sa navrhuje definovať prvé pravidelne platené zamestnanie, ktoré sa vzťahuje na osoby, ktoré skončili sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia, najmä na účely poskytovania pomoci a podpory tejto znevýhodnenej skupine uchádzačov o zamestnanie pri ich uplatnení na trhu práce.

K § 9

Návrh novo definuje občana so zdravotným postihnutím na účely podpory zamestnania takéhoto občana.

Definícia občana so zdravotným postihnutím vychádza z nariadenia komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť a je v súlade s návrhom zákona o sociálnom poistení. Za osobu so zdravotným postihnutím sa na účely návrhu tohto zákona navrhuje okrem invalidných občanov považovať aj občana s vážnou telesnou, duševnou poruchou, poruchou správania z dôvodu poklesu jeho schopností vykonávať zárobkovú činnosť, vzhľadom na veľké ťažkosti takto postihnutých občanov nájsť uplatnenie na otvorenom trhu práce. Návrh určuje aj spôsob a doklady na preukazovanie postavenia občana so zdravotným postihnutím.

K § 10

Partnerstvá sú novo zaradeným subjektom medzi účastníkov právnych vzťahov pri realizácii služieb zamestnanosti. Ich funkciou bude koordinovaný partnerský prístup k riešeniu problémov zamestnanosti v územnom obvode úradu, vrátane združovania finančných prostriedkov na financovanie projektov a programov rozvoja zamestnanosti.

K § 11

Navrhované ustanovenie definuje vecný rozsah služieb zamestnanosti poskytovaných podľa tohto zákona po zrušení Národného úradu práce. Zároveň určuje inštitúcie na výkon štátnej správy v tejto oblasti. Navrhnuté nové orgány štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti nadväzujú na pripravovanú a postupne realizovanú reformu inštitúcií sociálneho systému a trhu práce a majú za cieľ zmodernizovať výkon štátnej správy tak, aby bola štátna správa vykonávaná a organizovaná flexibilne, diferencovane podľa potrieb obyvateľov a regiónov, v ktorých žijú, a tak, aby boli zabezpečené rovnaké podmienky pre všetkých občanov a aby bol výkon štátnej správy zabezpečovaný na potrebnej kvalitatívnej úrovni. Okrem orgánov štátnej správy sa navrhuje rozšíriť poskytovanie služieb zamestnanosti fyzickými osobami a právnickými osobami na základe dohody s príslušným úradom a navrhuje sa zaviesť nové formy poskytovania služieb zamestnanosti právnickými osobami a fyzickými osobami, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania za úhradu, agentúrami dočasného zamestnávania a agentúrami podporovaného zamestnávania.

K § 12

Navrhované ustanovenie vymedzuje pôsobnosť ústredia. Ústredie je rozpočtovou organizáciou štátu so sídlom v Bratislave, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ministerstva. Navrhuje sa, aby ústredie zabezpečovalo výkon štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti pre územné obvody všetkých úradov v navrhnutom rozsahu. Navrhovaná právna úprava nepočíta s existenciou úradov na krajskej úrovni.

Návrh vymedzuje hlavné činnosti ústredia po zrušení Národného úradu práce v súlade so stratégiou podpory rastu zamestnanosti prostredníctvom zmien sociálneho systému a trhu práce, schválenou uznesením vlády Slovenskej republiky č. 319/2003. Cieľom navrhnutej úpravy je predovšetkým modernizácia, zefektívnenie a spružnenie systému poskytovania služieb zamestnanosti.

Navrhnuté vymedzenie pôsobnosti ústredia okrem činnosti súvisiacich s riadiacou, kontrolnou a metodickou funkciou voči úradom a celého komplexu úloh pri poskytovaní služieb zamestnanosti reaguje aj na zmeny vyplývajúce z prebiehajúceho prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie, a to najmä v oblasti vypracúvania a realizovania celoštátnych projektov na zlepšovanie situácie na trhu práce financovaných z Európskeho sociálneho fondu, vykonávania agendy súvisiacej s možnosťami zamestnávania občanov Slovenskej republiky v členských krajinách Európskej únie, nahlasovania voľných pracovných miest, ktoré by mohli byť obsadené štátnymi príslušníkmi iných členských štátov Európskej únie a zabezpečovaním kontaktu s Európskym úradom pre koordináciu.

Z dôvodu prechodu niektorých kompetencií z Národného úradu práce na Sociálnu poisťovňu v súlade s návrhom zákona o sociálnom poistení navrhuje sa do pôsobnosti ústredia súčinnosť so Sociálnou poisťovňou pri kontrole oprávnenosti poberania dávky v nezamestnanosti a požadovanie informácií o stave, prítoku a odtoku poberateľov dávky v nezamestnanosti od Sociálnej poisťovne.

Navrhuje sa, aby ústredie vykonávalo v druhom stupni štátnu správu v oblasti služieb zamestnanosti vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje úrad. Tiež sa navrhuje, aby ústredie plnilo aj ďalšie úlohy, ktorými sú napr. činnosti spojené s riadiacou a organizačnou pôsobnosťou, so zriaďovacou pôsobnosťou a úlohy vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. V súvislosti s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 88 o organizácii služieb pre sprostredkovanie zamestnania sa napríklad pre ústredie navrhuje ustanoviť kompetencia organizovať a zabezpečovať odbornú prípravu a systematické odborné vzdelávanie zamestnancov orgánov štátnej správy na úseku služieb zamestnanosti.

K § 13

Navrhované ustanovenie vymedzuje pôsobnosť úradu ako orgánu štátnej správy pre služby zamestnanosti na prvom stupni. Úrad je rozpočtovou organizáciou štátu, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ústredia. Predpokladá sa, že sieť úradov nebude identická s dnešnými sídlami okresných úradov, ale budú zriadené pre územný obvod jedného alebo viacerých okresov v rámci územného obvodu kraja. Pre úrad sa navrhujú kompetencie priamo zabezpečovať výkon celého komplexu činností služieb zamestnanosti, ako napr. získavanie a vyhodnocovanie informácií o stave a vývoji trhu práce vo svojom územnom obvode, uplatňovanie aktívnych opatrení na trhu práce vo svojom územnom obvode, úloh súvisiacich s priamym kontaktom s klientom, ako sú evidencia uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie, evidencia voľných pracovných miest, evidencia zamestnávateľov, sprostredkúvanie zamestnania uchádzačom o zamestnanie, poskytovanie informačných a poradenských služieb, odborných poradenských služieb a ďalších. Navrhnutou úpravou sa sleduje zvýšenie kvality a rozsahu služieb zamestnanosti vo vzťahu ku klientom, zvýšenie a zefektívnenie súčinnosti so zástupcami štátnej správy, územnej samosprávy, mimovládnych organizácií, podnikateľskými subjektmi, vrátane bánk a charitatívnych organizácií za účelom vytvárania partnerstiev s cieľom zvýšenia zamestnanosti vo svojom územnom obvode. V rámci zabezpečovania úloh vo vzťahu k ústrediu sa navrhuje zaviesť aj agendu, ktorá súvisí so sprostredkovaním zamestnania pre občanov Slovenskej republiky v členských štátoch Európskej únie a pre občanov členských štátov Európskej únie v Slovenskej republike. Návrh vytvára možnosť pre úrad zriaďovať agentúry dočasného zamestnávania a agentúry podporovaného zamestnávania. Novo sa navrhuje zaviesť spolupráca s príslušnými pobočkami Sociálnej poisťovne pri kontrole oprávnenosti poberania dávky v nezamestnanosti, výmene informácií o stave, prítoku a odtoku poberateľov dávky v nezamestnanosti z dôvodu prechodu týchto kompetencií na Sociálnu poisťovňu v zmysle návrhu zákona o sociálnom poistení. V pôsobnosti úradu sa navrhuje osobitne vymedziť úlohy, ktoré súvisia s integráciou občanov so zdravotným postihnutím s cieľom pomáhať tejto skupine občanov uplatniť sa na trhu práce a tiež vytvárať podmienky na zvýšenie šancí na dosiahnutie tohto cieľa.

K § 14

Návrh vychádza z čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky a z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 122/1964 o politike zamestnanosti, podľa ktorého má štátna politika zabezpečovať prácu pre všetkých, ktorí môžu pracovať, chcú pracovať a hľadajú zamestnanie, aby vykonávaná práca bola čo možno najproduktívnejšia, zabezpečovať slobodnú voľbu zamestnania a možnosť získať kvalifikáciu pre zamestnanie, na ktoré sa občan čo najlepšie hodí. Návrh vychádza aj z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 168/1988 o podpore zamestnanosti a ochrane pred nezamestnanosťou a z odporúčania č. 176 k tomuto Dohovoru. Ustanovenie je tiež v súlade s Európskou sociálnou chartou, ktorá sa zaoberá taktiež právom jednotlivca na prácu.

Navrhovaným znením sa určuje nediskriminačný prístup k zamestnaniu. Je v súlade s článkom 1 Základných zásad Zákonníka práce s uplatnením slobodnej voľby zamestnania bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie priamej a nepriamej.

Návrh je vypracovaný v súlade s príslušnými ustanoveniami smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a pracovných podmienok, smernice Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby, vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva a smernice Rady 2000/78/EHS z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní.

K § 15

Návrh ustanovenia definuje vhodné zamestnanie na účely sprostredkovania zamestnania pre uchádzača o zamestnanie, resp. pre záujemcu o zamestnanie z hľadiska jeho zdravotného stavu, prihliadania na kvalifikáciu a odborné zručnosti alebo druh doteraz vykonávanej práce, dĺžky týždenného pracovného času na sprostredkovanom mieste.

Pri vymedzení vhodného zamestnania návrh vychádzal najmä z článku 21 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 168/1988 o podpore zamestnanosti a ochrane pred nezamestnanosťou.

K § 16

Navrhovanou úpravou sa úradu umožní zriadiť osemčlenný výbor pre otázky zamestnanosti, zložený zo štyroch zástupcov samosprávneho kraja, v ktorom je sídlo úradu a zo štyroch zástupcov úradu. Návrhom tohto ustanovenia sa sleduje cieľ pomocou navrhovaného výboru riešiť zásadné otázky zamestnanosti, schvaľovať použitie aktívnych opatrení na trhu práce v obvode príslušného úradu a schvaľovať projekty a programy na podporu zamestnávania a vzdelávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v rozsahu určenom týmto zákonom.

K § 17

V uvedenom ustanovení sa definujú podmienky členstva v novo zriadenom výbore pre otázky zamestnanosti.

K § 18

Navrhovaným ustanovením sa určuje pôsobnosť novo navrhovaného výboru pre otázky zamestnanosti zriadeného úradom.

K § 19

Účelom navrhnutého ustanovenia je zabezpečiť zvýšenie objektívnosti pri sprostredkovaní vhodného zamestnania, účasti v programoch aktívnych opatrení trhu práce a aktivizačnej činnosti a opodstatnenosti zdravotných dôvodov na skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v prípade, ak posudzovanému bol poskytnutý príspevok na túto činnosť vzhľadom na zdravotný stav uchádzačov o zamestnanie lekárskou posudkovou činnosťou na účely služieb zamestnanosti. Teda účelom návrhu je objektívne zistiť, či zdravotný stav uchádzača o zamestnanie je taký, aby mohol vykonávať pracovné činnosti v ponúkanom zamestnaní, prípadne sa zúčastniť a ukončiť aktívne opatrenia na trhu práce a aktivizačnú činnosť bez nepriaznivého vplyvu na zdravotný stav uchádzača o zamestnanie.

Podnetom na začatie lekárskej posudkovej činnosti na úrade je odmietnutie prijať vhodné zamestnanie, odmietnutie zúčastniť sa aktívnych opatrení na trhu práce a aktivizačnej činnosti zo zdravotných dôvodov alebo skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov pred uplynutím dvoch alebo troch rokov od začatia jej prevádzkovania alebo vykonávania.

Navrhuje sa, aby lekársku posudkovú činnosť zabezpečovalo ústredie a úrady.

V tomto ustanovení sa navrhujú aj požiadavky na kvalifikáciu posudkového lekára.

Ustanovením sa navrhuje upraviť náležitosti posudku vypracovaného posudkovým lekárom, pričom oproti doterajšej právnej úprave sa navrhuje zakotviť povinnosť posudkového lekára odovzdať kópiu posudku posudzovanému uchádzačovi o zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá deklaruje, že skončila prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov.

Návrh predpokladá, že posudok posudkového lekára úradu bude podkladom na rozhodovanie o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak uchádzač o zamestnanie neodôvodnene uvádza svoj zdravotný stav ako nevhodný na vykonávanie pracovných činností na ponúkanom pracovnom mieste, na účasť a ukončenie aktívnych opatrení na trhu práce alebo aktivizačnej činnosti ponúkanej úradom zo zdravotných dôvodov. Posudok posudkového lekára úradu má slúžiť na ďalšie konanie aj v prípade posudzovania opodstatnenosti zdravotných dôvodov na ukončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti pri rozhodovaní o povinnosti vrátiť poskytnutý finančný príspevok podľa § 49 alebo § 57.

Návrh určuje, aké informácie je povinný zaznamenať posudkový lekár v posudku, ktorý slúži na rozhodovanie odborného konzília posudkových lekárov.

S cieľom zabezpečiť občanovi právo požiadať o preverenie posudku vydaného posudkovým lekárom úradu, návrh zákona umožňuje požiadať o preskúmanie posudku odborným konzíliom posudkových lekárov.

K § 20

Návrh ustanovenia tohto paragrafu vytvára právny predpoklad na uplatnenie práva občana na ďalšie konanie v prípade, ak nebude považovať posudok posudkového lekára úradu vydaný podľa § 19 za objektívny.

Kompetencia vymenovať členov odborného konzília posudkových lekárov pre jednotlivé prípady sa navrhuje určiť posudkovému lekárovi ústredia. Navrhuje sa, aby odborné konzílium posudkových lekárov bolo povinné vydať svoj posudok do 30 kalendárnych dní od doručenia žiadosti uchádzača o zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činnej osoby.

Navrhuje sa, aby posudok odborného konzília posudkových lekárov ústredia o posúdení posudku vydaného posudkovým lekárom úradu bol podkladom na rozhodovanie o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo na rozhodovanie o odpustení povinnosti vrátiť príspevok poskytnutý na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov, čo znamená zachovanie súčasného právneho stavu.

K § 21 až 24

Tieto ustanovenia v porovnaní s doterajšou právnou úpravou zabezpečujú ochranu trhu práce Slovenskej republiky tak, aby cudzinci mohli byť zamestnávaní len na pracovných miestach, ktoré nie je možné obsadiť uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Ustanovenia zároveň upravujú základné náležitosti žiadosti zamestnávateľa a jednoznačne určujú, že rozhodnutie sa vydáva na dobu určitú, a to z dôvodu ochrany trhu práce.

Návrh upravuje podmienky vydania povolenia na zamestnanie cudzinca a upravuje náležitosti povolenia v záujme zabezpečenia právnej istoty cudzinca a za účelom kontroly na úseku zamestnávania cudzincov zo strany úradu. Návrh ustanovuje maximálne obdobie platnosti povolenia na zamestnanie.

Návrh v § 22 ods. 5 zjednodušuje vstup na trh práce tým skupinám cudzincov, ktorí nemôžu ohroziť domáci trh práce.

V súčasnosti platná právne úprava v zásade vyhovuje, ale v nadväznosti na zákon o pobyte cudzincov a zákon o azyle je potrebné rozšíriť skupinu cudzincov aj o cudzincov, ktorým bolo udelené povolenie na tolerovaný pobyt a poskytnuté dočasné útočisko.

Povolenie na zamestnanie sa navrhuje podľa § 22 odsek 6 vyžadovať aj pri zamestnávaní cudzincov v prihraničnom okrese Slovenskej republiky, ktorí sa najmenej raz za týždeň vracajú do štátu, kde majú trvalý pobyt.

V porovnaní so súčasným právnym stavom sa navrhuje rozšíriť okruh cudzincov, od ktorých sa nevyžaduje povolenie na zamestnanie v prípade krátkodobých študijných a pracovných pobytov na území Slovenskej republiky.

Navrhuje sa zachovať neudelenie povolenia na zamestnanie cudzincovi, ktorý požiadal o udelenie azylu a cudzincovi, ktorý nespĺňa niektorú zo zákonom stanovených podmienok. Uplatňovanie benevolentnejšieho prístupu by mohlo viesť k účelovému obchádzaniu povolenia na zamestnanie a zneužívaniu inštitútu azylu.

Návrh vymedzuje prípady, kedy môže úrad povolenie na zamestnanie predĺžiť a odňať.

S cieľom harmonizovať náš právny poriadok s právom Európskej únie v návrhu sa uvádza, že občan členského štátu Európskej únie sa nepovažuje za cudzinca a súčasne umožňuje prijať recipročné opatrenia v prípadoch, keď členský štát Európskej únie úplne alebo čiastočne pozastaví uplatňovanie čl. 1 a 6 nariadenia (EHS) 1612/68 o slobodnom pohybe pracovníkov Spoločenstva. Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii obsahuje detailnú úpravu prechodného obdobia na slobodný pohyb pracovníkov, kedy je možné postupovať odlišne od možnosti slobodného prístupu na trh práce členských krajín.

Právny rámec pre možnosť Slovenskej republiky upraviť prechodné obdobie je ustanovený v Zmluve o pristúpení a závisí od

a)rozsahu, v akom prechodné obdobie voči Slovenskej republike uplatní príslušný členský štát,

b)rozsahu, v akom to ovplyvní slovenský trh práce.

Prechodné obdobie je možné uplatniť len na nutné obdobie a v minimálnom rozsahu. Základnou podmienkou je rýchlosť zavedenia a zrušenia prechodného obdobia ako reakcia na zavedenie alebo zrušenie prechodného obdobia zo strany členského štátu.

Nariadenie vlády je flexibilným nástrojom, prostredníctvom ktorého je možné uplatniť prechodné obdobie pre slobodný pohyb pracovníkov ako prostriedku k regulácii prístupu na slovenský trh práce.

K § 25

Nadväzne na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania sa upúšťa od aplikácie Sadzobníka maximálnych úhrad. Navrhuje sa umožniť do úhrady za sprostredkovanie zamestnania zahrnúť okrem oprávnených nákladov aj primeraný zisk.

Oprávnený náklady a primeraný zisk návrh zákona na tento účel definuje.

V súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania sa navrhuje, aby sa od uchádzača o zamestnanie úhrada nevyberala.

S cieľom ochrany občana sa navrhuje aj v novej právnej úprave ponechať zákaz zrážok zo mzdy alebo inej odmeny zamestnanca v prospech subjektu, ktorý sprostredkúva zamestnanie za úhradu alebo ktorý zamestnáva občana.

Zámerom úpravy je zabezpečiť, aby podmienky sprostredkovania zamestnania za úhradu boli medzi občanom a fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá sprostredkúva zamestnanie za úhradu v zahraničí, dojednané písomne, pričom náležitosti dohody sa návrh zákona definuje rámcovo.

K § 26 až 28

Navrhnuté ustanovenia určujú podmienky vydávania povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu, pozastavenia činnosti a zrušenia povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa návrhu zákona č. .../2003 Z. z. o organizácii štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov je ústredie orgánom štátnej správy, je podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch povinné vyberať za úkony poplatky podľa Sadzobníka ustanoveného týmto zákonom. Preto sa navrhovaným ustanovením zakladá povinnosť uhradiť správny poplatok za vydanie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Ustanovením § 26 ods. 3 sa navrhujú určiť náležitosti žiadosti o vydanie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu. S cieľom ochrany občanov sa v porovnaní so súčasnou právnou úpravou navrhuje určiť žiadateľovi o povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu povinnosť definovať spolupracujúce subjekty v zahraničí a predpokladanú výšku úhrady za sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Návrhom sa vypĺňa doterajšie legislatívne vákuum, v ktorom neboli riešené spôsoby zrušenia povolenia alebo pozastavenia činnosti sprostredkovania za úhradu. Navrhujú sa definovať subjekty, ktoré sú oprávnené podať návrh na pozastavenie činnosti alebo zrušenie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Vydanie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu sa navrhuje v porovnaní so súčasným právnym stavom podmieniť aj vypracovaním projektu, vrátane kalkulácie predpokladaných príjmov a výdavkov a preukázaním priestorového, materiálneho a personálneho zabezpečenia vykonávania sprostredkovania zamestnania za úhradu.

Právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu, sa navrhuje uložiť povinnosť v súvislosti so sprostredkovaním zamestnania za úhradu voči ústrediu, vrátane predkladania ročnej správy o činnosti a vytvárania podmienok na výkon kontroly a voči klientom povinnosť ochrany osobných údajov podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.

K § 29 až 31

Návrh vytvára podmienky pre vznik nového subjektu, ktorý bude poskytovať služby na trhu práce na základe povolenia, ktoré vydá ústredie.

Cieľom navrhovanej úpravy je vytvoriť podmienky pre zvýšenie flexibility pri zabezpečovaní potreby zvýšeného počtu zamestnancov zamestnávateľa na prechodný čas, najmä pri nárazových zákazkách a tiež podmienky pre činnosť agentúry dočasného zamestnávania. Vymedzením povinnosti agentúry dočasného zamestnávania vo vzťahu k svojim zamestnancom sa zabezpečujú práva dočasných zamestnancov.

Navrhuje sa ustanoviť aj podmienky na pozastavenie činnosti agentúry dočasného zamestnávania a na zrušenie povolenia na činnosť na návrh orgánu, ktorý porušenie príslušných právnych predpisov v oblasti daní, služieb zamestnanosti, pracovnoprávnych predpisov a predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zistil.

K § 32

Navrhovanou úpravou je definovaný súhrn činností zameraných na sprostredkovanie zamestnania. Návrhom sa sleduje zvýšenie efektívnosti sprostredkovania zamestnania vykonávaného ústredím, úradmi, fyzickými osobami a právnickými osobami, ktoré vykonávajú na základe povolenia sprostredkovanie zamestnania za úhradu, dočasné zamestnávanie, sprostredkovanie podporovaného zamestnávania. Sprostredkovanie zamestnania vykonávané štátnymi orgánmi sa rozširuje z územia Slovenskej republiky aj na územie členských štátov Európskej únie a z územia členských štátov Európskej únie na územie Slovenskej republiky a navrhuje sa, aby sa vykonávalo bezplatne, čo je aj súčasný právny stav. V návrhu sa ustanovuje, že na sprostredkovanie konkrétneho pracovného miesta nie je právny nárok. V záujme zvýšenia motivácie uchádzača o zamestnanie hľadať si zamestnanie aj u zamestnávateľa, ktorého sídlo je mimo územného obvodu okresu, v ktorom má uchádzač o zamestnanie trvalý pobyt, sa navrhuje zaviesť poskytovanie náhrady časti cestovných výdavkov v súvislosti s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa, za účelom získania zamestnania. Návrh umožňuje poskytnúť aj preddavok na náhradu časti cestovného na tento účel. Výška náhrady cestovných výdavkov je navrhnutý vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 33

Navrhované znenie rámcovo určuje obsah evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. rozsah údajov, ktoré sú potrebné na to, aby bolo možné sprostredkovať uchádzačovi o zamestnanie vhodné zamestnanie.

Oproti terajšiemu právnemu stavu sa umožňuje poskytovanie týchto údajov tretej osobe na účely sprostredkovania zamestnania pri dodržiavaní zákona o ochrane osobných údajov a iba so súhlasom uchádzača o zamestnanie.

Podrobnosti o obsahu evidencie uchádzačov o zamestnanie, ako aj postup úradu pri vedení evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh ustanovuje i prípady, v ktorých nie je potrebné povolenie od Úradu na ochranu osobných údajov.

K § 34

Spôsob a podmienky zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa navrhuje zachovať podľa súčasného právneho stavu.

Návrh novo vymedzuje prípady, kedy sa uchádzač o zamestnanie zaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom skončenia zamestnania, ak požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do siedmich kalendárnych dní od vzniku týchto prípadov. Týmto návrhom sa umožní zachovať kontinuitu poistných dôb pri zmene životných a profesijných situácií.

V súvislosti s navrhnutými úpravami systému v oblasti poskytovania dávok v nezamestnanosti v návrhu zákona o sociálnom poistení, pri ktorých subjektom, ktorý rozhoduje o priznaní alebo nepriznaní dávky v nezamestnanosti, nie je úrad, ale príslušné orgány Sociálnej poisťovne, sa navrhuje, aby úrad rozhodoval o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie v správnom konaní. Rozhodnutie bude dokladom pre rozhodovanie Sociálnej poisťovne o nároku občana na dávku v nezamestnanosti.

Navrhuje sa upraviť povinnosť uchádzača o zamestnanie aktívne a preukázateľne si hľadať zamestnanie.

Navrhuje sa rozšíriť povinnosti uchádzača o zamestnanie súvisiace s jeho zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to najmä o jeho povinnosť byť k dispozícii úradu do troch pracovných dní od doručenia písomnej výzvy alebo ústneho vyzvania úradom.

Oproti súčasnému právnemu stavu sa navrhuje uplatňovať diferencovanú periodicitu návštev uchádzačov o zamestnanie na úrade za účelom preukazovania, že si hľadajú zamestnanie, v závislosti od dĺžky ich vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie a od ich účastí v aktívnych opatreniach na trhu práce a aktivačnej činnosti. Zámerom je čo najskôr začleniť na trh práce uchádzačov o zamestnanie predovšetkým na otvorený trh práce, najmä dlhodobo nezamestnané osoby.

Povinnosti uchádzačov o zamestnanie v súvislosti so zmenou ich trvalého pobytu a okruh občanov, ktorých nie je možné zaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa navrhuje ponechať v rozsahu podľa v súčasnosti platného právneho stavu.

K § 35

V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa navrhuje rozšíriť definovanie pojmu „sústavná príprava na povolanie“, ktorá je obsiahnutá aj v návrhu zákona o sociálnom poistení, s cieľom dosiahnutia jej zhody, resp. jej maximálneho priblíženia k definícii, ktorú obsahuje návrh zákona o sociálnom poistení.

Zámerom je jednoznačne a presne určiť, čo sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie na účely poskytovania služieb zamestnanosti. Explicitne sa navrhuje, aby sa za sústavnú prípravu na povolanie nepovažovalo štúdium organizované externou formou podľa zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 36

Na základe poznatkov praxe sa navrhuje upraviť okruh dôvodov, pre ktoré úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Oproti súčasnej právnej úprave sa tieto dôvody rozširujú o vznik nároku na materské. Navrhuje sa vypustiť dôvody vyradenia uchádzača o zamestnanie, ktorými je v súčasnej právnej úprave začatie vykonávania činnosti spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti a člena družstva, nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o uznaní za invalidného občan, ktorý nie je schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, alebo dňom, ktorý je uvedený v posudku príslušného orgánu ako deň vzniku invalidity občana, ktorý nie je schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, a to z dôvodu, že všetci invalidní občania posúdení Sociálnou poisťovňou podľa zákona o sociálnom poistení sú občanmi so zdravotným postihnutím na účely tohoto zákona a dôvod vyradenia, ktorým bolo začatie vykonávania osobnej asistencie v rozsahu najmenej 90 hodín mesačne. Príčinou vypustenia týchto dôvodov je zabezpečenie súladu tohto návrhu zákona s návrhom zákona o sociálnom poistení v súvislosti s úpravou poistenia v nezamestnanosti v uvedenom zákone.

Z dôvodu podporovať a uprednostňovať aktivizáciu uchádzačov o zamestnanie a ich skutočný záujem o hľadanie si zamestnania pred pasívnou formou zotrvávania v evidencii uchádzačov o zamestnanie, rozširujú sa oproti súčasnému právnemu stavu dôvody na vyradenie uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to o dôvod, ak uchádzač o zamestnanie bez vážnych dôvodov nedodrží disponibilitu a ak mu bolo vydané v cudzine povolenie na zamestnanie, a to odo dňa zistenia tejto skutočnosti. Zároveň sa navrhuje na účely vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie skrátiť lehotu odchodu do cudziny z 30 dní na 15 dní v súvislosti s návrhom na zavedenie systému disponibility uchádzača o zamestnanie.

Návrh tohto ustanovenia definuje vážne dôvody, pre ktoré možno uznať nedodržanie disponibility uchádzača o zamestnanie a navrhuje rozšíriť definíciu nespolupráce uchádzača o zamestnanie s úradom o odmietnutie účasti uchádzača o zamestnanie na aktivačnej činnosti a o neskončenie účasti na aktivačnej činnosti.

Postup pri zaraďovaní, vedení a vyraďovaní z evidencie uchádzačov o zamestnanie, určovanie periodicity návštev uchádzačov o zamestnanie na úrade za účelom spolupráce a preukazovania hľadania si zamestnania sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 37 až 39

V navrhnutých ustanoveniach je upravený obsah evidencie záujemcov o zamestnanie, podmienky zaradenia do tejto evidencie a podmienky vyradenie z evidencie záujemcov o zamestnanie. Ide o návrh rozširujúci povinnosti úradov voči tejto skupine osôb bez ohľadu na miesto ich trvalého pobytu. Zároveň ide o návrh, ktorý sleduje pomoc osobám, ktoré sú ešte zamestnané, ale chcú zmeniť zamestnanie, ale aj o určitý druh služby poskytovanej úradmi zamestnávateľom, ktorí chcú získať svojich budúcich zamestnancov aj z radov záujemcov o zamestnanie. Návrh týchto ustanovení je nad rámec platného právneho stavu.

K § 40

Navrhuje sa naďalej zachovať evidenciu voľných pracovných miest na účely sprostredkovania zamestnania. Evidencia tvorí základný predpoklad pre informovanie uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie o možnosti výberu vhodného zamestnania. Navrhnuté ustanovenie zákona definuje voľné pracovné miesto na účely sprostredkovania zamestnania. Obsah tejto evidencie a ďalšie podrobnosti sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 41

Novo sa navrhuje, aby úrad viedol evidenciu zamestnávateľov na účely vyhľadávania voľných pracovných miest. Tento spôsob komunikácie so zamestnávateľom pri získavaní voľných pracovných miest na účely sprostredkovania zamestnania sa navrhuje namiesto doterajšej povinnosti zamestnávateľov nahlasovať voľné pracovné miesta okresnému úradu na účely sprostredkovania zamestnania.

Navrhovanou úpravou sa sleduje aj skvalitnenie, zefektívnenie a spružnenie služieb zamestnanosti, najmä rozšírením ponuky voľných pracovných miest pre uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Podrobnosti o vedení evidencie zamestnávateľov sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 42

V tomto ustanovení sa navrhuje upraviť obsah informačných a poradenských služieb na účely sprostredkovania zamestnania, poradenstva pre voľbu povolania, poradenstva pre výber zamestnania a jeho zmenu, ako aj na účely poradenstva pre výber zamestnanca. Tieto informačné a poradenské služby sa navrhuje poskytovať úradom bezplatne, čo je súčasný právny stav.

Vzhľadom na zámer návrhu tohto zákona aktivizovať aj služby zamestnanosti pri práci s klientom, navrhuje sa zrušiť úradom poskytovanie v rámci evidenčných služieb dohodnutie termínu a spôsobu ďalšieho kontaktu s uchádzačom o zamestnanie v súvislosti so sprostredkovaním vhodného zamestnania, v rámci informačných služieb poskytovanie informácií o právach a povinnostiach uchádzačov o zamestnanie, informácií o voľných pracovných miestach formou samoobslužných kioskov, výveskov, internetu, informácií o podmienkach nároku na dávku v nezamestnanosti a na dávku v hmotnej núdzi, informácií o aktívnych opatreniach na trhu práce a o možnostiach aktivačnej činnosti, informácií o prístupe k ďalšiemu vzdelávaniu, informácií o možnostiach zamestnania v zahraničí, informácií o sieti služieb starostlivosti o deti a osoby odkázané na starostlivosť zamestnaných osôb, informácie o rozsahu poskytovaných služieb pre zamestnávateľov, v rámci sprostredkovateľských a poradenských služieb vstupný poradenský rozhovor každému uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie, testovanie osobných zručností uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie na výkon pracovných činností, ponúkanie vhodných pracovných miest z celoštátnej databázy voľných pracovných miest uchádzačom o zamestnanie a záujemcom o zamestnanie, poskytovanie uchádzačom o zamestnanie poradenstva o účasti v aktivačnej činnosti, vyhľadávanie a ponúkanie vhodných pracovných miest, ponúkanie vhodných zamestnancov pre zamestnávateľov a poskytovanie poradenstva zamestnávateľom pri výbere svojich zamestnancov.

K § 43

Vzhľadom na podmienky a situáciu na trhu práce, prax ukázala, že s uchádzačom o zamestnanie je potrebné pri riešení jeho problémov spojených s jeho pracovným uplatnením pracovať individuálne, vytvárať súlad medzi jeho osobnostnými predpokladmi a požiadavkami na vykonávanie určitého zamestnania, ovplyvňovať jeho rozhodovanie a správanie, jeho sociálnu a pracovnú adaptáciu.

Navrhnutým ustanovením je určený rozsah odborných poradenských služieb na účely tohto zákona, vrátane vypracovania individuálneho akčného plánu na podporu pracovného uplatnenia uchádzača o zamestnanie, v ktorom sa posúdia osobnostné predpoklady, schopnosti a odborné zručnosti uchádzača o zamestnanie a určí sa druh a rozsah pomoci potrebnej na uľahčenie jeho pracovného uplatnenia. Na absolvovanie aktivít vymedzených v individuálnom akčnom pláne, sa navrhuje poskytovať uchádzačom o zamestnanie, ak o to písomne požiadajú, príspevok na úhradu časti cestovných nákladov.

Navrhuje sa vytvoriť právne podmienky na to, aby úrad mohol zabezpečovať odborné poradenské služby sám alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má na vykonávanie takejto činnosti oprávnenie, a to na základe uzatvorenej písomnej dohody s úradom. Obsah dohody je navrhnutý v tomto návrhu zákona. Pri výbere dodávateľa odborných poradenských služieb sa navrhuje postupovať podľa zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V záujme vytvorenia lepších právnych podmienok pre využívanie odborných poradenských služieb sa navrhuje, aby úrad zaručoval tieto odborné poradenské služby: individuálne poradenské služby a pomoc pri vypracovaní a realizácii individuálneho akčného plánu na podporu pracovného uplatnenia uchádzačov o zamestnanie, poskytovanie skupinového a špeciálneho poradenstva pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, poskytovanie poradenstva pre voľbu povolania žiakom základných a stredných škôl, poskytovanie poradenstva znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie pri výbere zamestnania.

Podrobnosti zabezpečenia odborných poradenských služieb sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 44

Vývoj na trhu práce si vyžaduje zmenu prístupu ku vzdelávaniu a príprave pre trh práce za účelom zvýšenia adaptability uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Do popredia sa dostáva otázka nového vymedzenia vzdelávania a prípravy pre trh práce, pričom na účely tohto zákona sa za vzdelávanie a prípravu pre trh práce nepovažuje zvýšenie stupňa vzdelania, ani teoretická alebo praktická príprava, ktorú je zamestnávateľ povinný zabezpečovať pre zamestnanca podľa Zákonníka práce.

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje vzdelávanie a príprava pre trh práce a ďalšie formy školenia a kurzov pre vybrané skupiny uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Úprava umožňuje zabezpečenie vzdelávania a prípravy pre trh práce prostredníctvom úradu pre uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie a prostredníctvom zamestnávateľa pre zamestnancov, ako aj uchádzačom o zamestnanie a záujemcom o zamestnanie zabezpečiť si vzdelávanie z vlastnej iniciatívy.

K § 45

Oproti súčasnej právnej úprave sa týmto návrhom definuje okruh inštitúcií, ktoré sa budú môcť spolupracovať na tvorbe národných programov vzdelávania a prípravy pre trh práce.

K § 46

Navrhnutým ustanovením sa sleduje pomoc uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie zo strany úradu pri vzdelávaní a príprave pre trh práce, a to aj formou úhrady vynaložených nákladov.

Návrh ustanovuje možnosť uhradiť náklady na vzdelávanie a prípravu pre trh práce až do výšky skutočných nákladov na vzdelávanie a prípravu pre trh práce uchádzača o zamestnanie, pričom ich súčasťou môžu byť aj výdavky na stravovanie, ubytovanie a cestovné uchádzača o zamestnanie, ktorý sa zúčastňuje vzdelávania a prípravy pre trh práce na základe uzavretej písomnej dohody s úradom. Obsah dohody medzi dodávateľom vzdelávania a prípravy pre trh práce a úradom, ako aj obsah dohody medzi uchádzačom o zamestnanie a úradom je upravený návrhom zákona.

Návrh upravuje možnosť uhradiť aj časť nákladov na vzdelávanie pre trh práce záujemcu o zamestnanie.

Navrhnutou úpravou sa rozširuje skupina uchádzačov o zamestnanie, ktorá sa z objektívnych príčin doteraz nemohla zúčastňovať vzdelávania a prípravy pre trh práce z dôvodu starostlivosti o dieťa pred začatím povinnej školskej dochádzky. Z tohto dôvodu sa navrhuje zaviesť príspevok na služby pre rodinu s deťmi uchádzačovi o zamestnanie, ktorý sa zúčastňuje vzdelávania a prípravy pre trh práce. Príspevok sa navrhuje poskytovať na úhradu časti preukázaných výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa poskytovanú v predškolskom zariadení alebo fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie na túto činnosť.

Ďalšie podrobnosti sa navrhujú upraviť vyhláškou, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 47

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje možnosť poskytovania príspevku zamestnávateľovi, ktorý vykonáva vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov za presne ustanovených podmienok.

Príspevok úrad poskytne iba v prípade, ak všeobecné vzdelávanie a príprava zamestnanca sú široko využiteľné u viacerých zamestnávateľov, prispejú k zlepšeniu zamestnateľnosti zamestnanca, alebo ak špecifické vzdelávanie a príprava zamestnanca sú využiteľné u súčasného zamestnávateľa a iba čiastočne u iných zamestnávateľov, alebo ak je toto vzdelávanie a príprava súčasťou opatrení, ktoré umožňujú predísť hromadnému prepúšťaniu alebo obmedzujú hromadné prepúšťanie. Ustanovením týchto podmienok sa sleduje cieľ cez aktívne opatrenia na trhu práce efektívne využívať finančné prostriedky na zlepšenie pozície zamestnanca nielen u súčasného, ale aj iných zamestnávateľov.

Navrhnuté ustanovenie definuje oprávnené náklady na vzdelávanie a prípravu zamestnancov, výšku a podmienky poskytnutia príspevku zamestnávateľovi. Príspevok sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi na úhradu celkových oprávnených nákladov na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnanca, ktorý bude po jeho skončení zamestnávať zamestnanca najmenej po dobu jedného roka, ak o tento príspevok písomne požiada úrad. Poskytnutie príspevku sa navrhuje vo výške najviac 90 % oprávnených nákladov.

Kritériá pre určenie výšky príspevku boli upravené v návrhu tak, aby zohľadňovali závislosť od typu vzdelávania, príslušnosť k typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, k veľkosti zamestnávateľa a príslušnosť ku skupine znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

V prípade, že zamestnávateľ požiada úrad o príspevok, musí využiť služby vzdelávacieho zariadenia vybraného úradom formou verejného obstarávania. Sleduje sa tým efektívne poskytnutie a využitie príspevku a zabezpečenie primeranej kvality procesu vzdelávania a prípravy pre trh práce.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 68 z 12. januára 2001 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES týkajúcich sa vzdelávacej pomoci.

K § 48

V záujme zabezpečenia štandardnej úrovne vzdelávania a prípravy pre trh práce sa navrhuje, aby vzdelávanie a prípravu pre trhu práce vykonávali iba vzdelávacie zariadenia, vybraté formou výberového konania podľa zákona o verejnom obstarávaní, ktoré majú na túto činnosť povolenie a overenie spôsobilosti vydané Akreditačnou komisiou Ministerstva školstva Slovenskej republiky pre ďalšie vzdelávanie na príslušný program vzdelávania a prípravy.

Ak bude zamestnávateľ vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov financovať z vlastných zdrojov, môže využiť aj iné vzdelávacie zariadenia.

K § 49

Cieľom úpravy je motivovať uchádzača o zamestnanie na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti s možnosťou využitia finančného príspevku. Tento príspevok sa navrhuje poskytovať uchádzačovi o zamestnanie vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu v určenej dĺžke, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, ak o tento príspevok písomne požiada, doloží k žiadosti podnikateľský zámer spolu s kalkuláciou predpokladaných nákladov na začatie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti a uzatvorí písomnú dohodu s úradom o poskytnutí tohto príspevku. V porovnaní so súčasným právnym stavom zásadná zmena spočíva v tom, že v prípade podania písomnej žiadosti a splnenia ustanovených podmienok je na tento príspevok právny nárok.

Kritériá na určenie výšky príspevku boli upravené v návrhu tak, aby zohľadňovali príslušnosť k typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, priemernú mieru evidovanej nezamestnanosti v okrese a príslušnosť ku skupine znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Maximálna výška príspevku v porovnaní s doterajšou právnou úpravou, kde bola ustanovená pevnou sumou, sa v návrhu upravuje spôsobom, ktorý umožňuje flexibilné reagovanie na vývoj ekonomického prostredia bez potreby vykonávať novelizáciu zákona v tomto ustanovení.

Podmienky poskytnutia príspevku a záväzky sú upravené v uzavretej písomnej dohode medzi úradom a uchádzačom o zamestnanie. Ďalšie podrobnosti sa navrhujú upraviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 50

Účelom tejto úpravy je vytvoriť podmienky na zvýšenie možností zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie formou motivácie zamestnávateľa poskytnutím príspevku až do výšky 100 % celkovej ceny práce na jedného znevýhodneného uchádzača na vytvorené pracovné miesto. Príspevok sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi, ktorý príjme do pracovného pomeru na vytvorené pracovné miesto znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ak o tento príspevok písomne požiada a uzatvorí s úradom písomnú dohodu o jeho poskytnutí. Obsah dohody je ustanovený návrhom zákona. Návrh precizuje podmienky obsadzovania pracovných miest znevýhodnenými uchádzačmi, na vytvorenie ktorých bol poskytnutý príspevok a obdobie poskytovania príspevku.

Pri ustanovovaní kritérií určovania výšky príspevku a dĺžky jeho poskytovania sa prihliadalo k príslušnosti okresu, v ktorom sa vytvorí pracovné miesto k typu regiónu oprávneného na poskytnutie štátnej pomoci, k záväzku zamestnávateľa nepretržite zamestnávať počas 12 mesiacov toho istého zamestnanca, na ktorého bol poskytnutý príspevok a k priemernej miere evidovanej nezamestnanosti v okrese.

Zámerom takéhoto prístupu je na jednej strane riešiť zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a súčasne výraznejšie motivovať zamestnávateľov prostredníctvom výšky a dĺžky poskytovania príspevku k vytváraniu nových pracovných miest v regiónoch oprávnených na poskytovanie štátnej pomoci.

Ďalšie podrobnosti sa navrhujú ustanoviť vyhlášku, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 51

Cieľom návrhu je vytvoriť podmienky na získanie odborných zručností a praktických skúseností u zamestnávateľ pre absolventa školy.

Oproti platnému právnemu stavu sa navrhuje zvýšiť paušálny príspevok poskytovaný absolventovi školy počas vykonávania absolventskej praxe o 100 %. Návrh podmieňuje poskytnutie príspevku dĺžkou vedenia absolventa školy v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace.

V ostatných ustanoveniach sa zachováva súčasný platný stav.

K § 52

Navrhuje sa zaviesť nové aktívne opatrenie na trhu práce, cieľom ktorého je podpora udržiavania pracovných návykov uchádzačov o zamestnanie.

Navrhujú sa dve formy aktivačnej činnosti uchádzačov o zamestnanie, a to forma menších obecných služieb pre obec organizovaných obcou a forma dobrovoľníckych prác organizovanými právnickými osobami, fyzickými osobami a mimovládnymi organizáciami definovanými v návrhu zákona.

Navrhuje sa zaviesť príspevok na úhradu nákladov na ochranné pracovné prostriedky, na úrazové poistenie uchádzačov o zamestnanie, ktorí vykonávajú aktivačnú činnosť a úhradu celkovej ceny práce zamestnancov, ktorí budú organizovať aktivačnú činnosť uchádzačov o zamestnanie.

Celkovú výšku príspevku sa navrhuje diferencovať v závislosti od počtu uchádzačov o zamestnanie prijatých na vykonávanie aktivačnej činnosti a od počtu zamestnancov, ktorí budú organizovať aktivačnú činnosť pre uchádzačov o zamestnanie.

K § 53

Týmto navrhnutým ustanovením sa zavádza nové aktívne opatrenie na trh práce, ktorým sa sleduje zvýšenie možností uchádzačov o zamestnanie zamestnať sa aj mimo miesta svojho trvalého pobytu.

Návrh upravuje spôsob, formu a maximálnu sumu poskytnutia príspevku uchádzačovi o zamestnanie. Príspevok sa navrhuje poskytovať na úhradu preukázaných výdavkov súvisiacich so sťahovaním za prácou uchádzačovi o zamestnanie vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, bez ohľadu na skutočnosť, či takéto zamestnanie sprostredkoval úrad, alebo si takéto zamestnanie našiel uchádzač o zamestnanie sám mimo miesta svojho trvalého pobytu, ak o tento príspevok písomne požiada.

Podrobnejšie podmienky ustanoví vyhláška, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 54

Zámerom tejto úpravy je definovanie okruhu projektov a programov, ktoré sú podľa návrhu tohto zákona považované za aktívne opatrenia na trhu práce. Súčasne táto úprava vymedzuje pôsobnosť orgánov, ktoré schvaľujú a ktoré realizujú konkrétne projekty a nadväzne na to aj zdroje financovania týchto projektov.

Osobitnú skupinu tvoria projekty a programy financované z kombinovaných zdrojov zamerané na zlepšenie postavenia uchádzača o zamestnanie na trhu práce, ktoré po schválení ministerstvom realizuje ústredie.

V prípade projektov zameraných na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce sa navrhuje prevažne financovanie zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu, ak sú realizované úradom po schválení ústredím. Iným zdrojom financovania môže byť napr. finančné zdroje získané od podnikateľských subjektov, mimovládnych organizácií a bánk.

K § 55

V záujme vytvorenia vhodných podmienok na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, návrh zákona navrhuje zriaďovanie chránených dielní a chránených pracovísk, v ktorých sú pracovné podmienky, vrátane nárokov na pracovný výkon, prispôsobené zdravotnému stavu týchto občanov. Navrhuje sa, aby úrad priznával postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na základe kladného posudku hygienika, čo je súčasný platný právny stav. Za chránenú dielňu alebo chránené pracovisko sa navrhuje považovať aj výrobné družstvá invalidov na účely poskytovania dotácií výrobným družstvám invalidov v rozsahu určenom v zákone o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto návrhom zákona.

V porovnaní s platnou právnou úpravou sa navrhuje zvýšiť z 25 % na 50 % minimálny podiel občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkom počte zamestnancov v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, ktorý je jednou z podmienok priznania postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Navrhnuté zvýšenie tohto podielu je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť, článok 2 písm. h).

Navrhuje sa, aby právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zriadi chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, bola naďalej povinná viesť osobitnú evidenciu nákladov, výkonov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ktoré sú podkladom pre poskytovanie príspevkov na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska podľa § 60.

K § 56

Týmto ustanovením sa navrhuje poskytovať príspevok na úhradu preukázaných nákladov súvisiacich so zriadením chránenej dielne alebo chráneného pracoviska pre občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) v prípade, ak chránenú dielňu alebo chránené pracovisko právnická osoba alebo fyzická osoba zriaďuje na základe uzavretej písomnej dohody s úradom. Obsah dohody je ustanovený návrhom zákona. Navrhuje sa, aby tento príspevok nebolo možné poskytnúť na zakúpenie nehnuteľnosti ani na nákup motorových vozidiel. Návrh zákona precizuje podmienky obsadzovania pracovných miest v chránenej dielni a na chránenom pracovisku, na ktoré bol poskytnutý príspevok na ich zriadenie, obdobie prevádzkovania chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. V záujme stability a právnej istoty sa navrhuje zachovať povinnosť prevádzkovať takto zriadené pracovné miesta najmenej tri roky a určiť podmienky vrátenia poskytnutého príspevku pri nedodržaní podmienok dohody, čo je v zásade súčasný právny stav.

Navrhnutá výška príspevku v odseku 2 je zvýšená o preukázané dodatočné náklady spojené so zriadením alebo zachovaním pracovného miesta v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku a jeho vybavením tak, aby zodpovedalo zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Zámerom je kompenzovať zníženie produktivity vyplývajúcej zo zdravotného stavu. Konkrétnu výšku poskytovaného príspevku budú ovplyvňovať viaceré faktory ako príslušnosť okresu, v ktorom sa chránená dielňa alebo chránené pracovisko vytvára, k typu regiónu oprávneného na poskytnutie štátnej pomoci a od toho, či zamestnávateľ bude na takto podporovanom pracovnom mieste zamestnávať toho istého občana so zdravotným postihnutím. Navrhuje sa poskytovať príspevok na preukázané dodatočné náklady podľa odseku 3 aj samostatne. Podrobnosti sa navrhujú upraviť vyhláškou, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 57

Tento príspevok sa navrhuje poskytovať občanovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku, ak o tento príspevok písomne požiada, doloží k žiadosti kalkuláciu predpokladaných nákladov na vybavenie prostriedkami nevyhnutnými na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti a uzavrie s úradom písomnú dohodu. Obsah dohody sa navrhuje upraviť týmto návrhom zákona. Príspevok sa navrhuje neposkytovať na zakúpenie nehnuteľnosti ani na nákup motorových vozidiel. Navrhnutím tejto formy príspevku sa sleduje podpora samozamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí majú záujem o rôzne formy podnikania zodpovedajúce tak ich zdravotnému stavu ako aj ich možnostiam. Príspevok sa navrhuje poskytovať na základe uzavretej písomnej dohody medzi úradom a občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

Navrhovaná výška príspevku v odseku 3 sa navrhuje zvýšiť o preukázané dodatočné náklady spojené so začatím prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku tak, aby zodpovedalo zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorý bude prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Cieľom je kompenzovať zníženie produktivity vyplývajúcej zo zdravotného postihnutia. Podmienku prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku sa navrhuje znížiť na obdobie dvoch rokov, a to z dôvodu zosúladenia tohto záväzku so záväzkom ustanoveným v § 49 ods. 9. Ustanovenie upravuje aj dôsledky nedodržania povinnosti prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku počas dohodnutej doby.

Návrh tohto aktívneho opatrenia je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 58

V záujme zlepšenia možnosti občanov so zdravotným postihnutím uplatniť sa na otvorenom trhu práce a vytvorenia lepších predpokladov i pre dlhodobo nezamestnaných občanov zvýšiť ich šancu nájsť si zamestnanie a uľahčiť zamestnávateľovi získanie vhodného zamestnanca z radov občanov so zdravotným postihnutím a z dlhodobo nezamestnaných občanov, sa návrhom vytvára priestor na zriadenie agentúr podporovaného zamestnania, na základe povolenia vydaného ústredím.

Návrh rámcovo vymedzuje predmet činnosti agentúry podporovaného zamestnávania a ustanovuje podmienky na vydanie povolenia právnickej osobe a fyzickej osobe, ktorá požiada o vydanie povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania.

Navrhuje sa, aby v prípade, ak agentúra podporovaného zamestnávania bude poskytovať služby úradu, bola na tento účel uzavretá písomná dohoda a aby úrad pri výbere agentúry podporovaného zamestnávania postupoval podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Navrhuje sa vydanie povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania podmieniť bezúhonnosťou a dosiahnutým úplným stredným vzdelaním pre fyzickú osobu a pre osobu, ktorá koná v mene právnickej osoby.

Platnosť povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania sa navrhuje určiť na obdobie najviac 5 rokov s možnosťou jej predĺženia.

Navrhuje sa určiť obsah žiadosti o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania a v odseku 8 náležitosti potrebné na preukázanie schopností a vytvorených priestorových, materiálnych a personálnych podmienok pre činnosť. V záujme zachovania určitej úrovne efektivity takto vzniknutých agentúr podporovaného zamestnávania sa navrhuje určiť ich práva a povinnosti vo vzťahu k svojim klientom a úradu. Navrhuje sa určiť subjekty, ktoré môžu podať návrh na pozastavenie alebo zrušenie platnosti povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania. Ide o subjekty, ktoré majú vzťah k činnosti tejto agentúry a svojim pôsobením môžu ovplyvniť úroveň ňou poskytovaných služieb.

Navrhuje sa upraviť aj podmienky na pozastavenie činnosti a zrušenie povolenia na činnosť agentúre podporovaného zamestnávania.

K § 59

Navrhuje sa zaviesť nové aktívne opatrenie na trhu práce, a to príspevok na činnosť pracovného asistenta, ktorý svojou činnosťou bude uľahčovať občanovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ale aj zamestnávateľovi zapojenie zamestnanca so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) do pracovného procesu. Navrhuje sa, aby pracovný asistent poskytoval pomoc výhradne zamestnancovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) pri vykonávaní zamestnania a osobných potrieb počas pracovného času. Na činnosť pracovného asistenta sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi, na základe uzavretej písomnej dohody s úradom, príspevok. Príspevok sa navrhuje poskytovať mesačne a jeho výšku limitovať.

K § 60

Toto ustanovenie navrhuje upraviť poskytovanie príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnanca na miesto výkonu zamestnania a späť úradom. Príspevok sa navrhuje poskytovať na základe písomnej žiadosti o poskytnutie, ktorú predloží právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevádzkuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko. Navrhuje sa na príspevok poskytovať aj preddavok.

V porovnaní so súčasným právnym stavom výška príspevku na jedného občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) nie je ustanovená pevnou sumou, ale je odvodená od násobku mininálnej celkovej ceny práce, čo umožní viac zohľadniť náklady zamestnávateľa súvisiace s prevádzkou chránenej dielne a chráneného pracoviska oproti súčasnému právnemu stavu. Návrh umožňuje poskytnúť preddavok na úhradu prevádzkových nákladov aj pri zahájení prevádzky chránenej dielne a zabezpečiť tak rozbeh chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Výška tohto preddavku je limitovaná 50 % z poskytnutého príspevku.

Čiastočnou úhradou prevádzkových nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska a nákladov na dopravu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zamestnávateľom na miesto výkonu zamestnania a späť sa zamestnávateľovi navrhujú kompenzovať náklady, ktoré má v súvislosti s nižším výkonom zamestnancov z titulu ich zdravotného postihnutia.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 61

Navrhuje sa limitovať výšku poskytnutých príspevkov podľa § 49, § 50, § 51, § 54, § 56, § 57, § 59 a § 60.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 62

Navrhnuté ustanovenie obsahuje návrh povinností zamestnávateľa na účely tohto zákona. Oproti súčasnému právnemu stavu sa nenavrhuje povinnosť zamestnávateľa nahlasovať úradu voľné pracovné miesta. Táto povinnosť sa nahradzuje povinnosťou úradu vyhľadávať voľné pracovné miesta a v rámci tejto vyhľadávacej činnosti získať lepšie poznatky o podmienkach a požiadavkách pracovných miest na zamestnancov priamo u zamestnávateľa. Od tohto prístupu sa očakáva zlepšenie výsledkov pri sprostredkovaní zamestnania úradom v porovnaní so súčasným systémom práce okresných úradov práce s uchádzačmi o zamestnanie a zvýšenie záujmu zamestnávateľov o služby úradov na úseku služieb zamestnanosti.

Návrh upravuje zákaz pre zamestnávateľa vyžadovať pri výbere zamestnanca informácie, ktoré by viedli k nerovnakému zaobchádzaniu v prístupe k zamestnaniu.

Návrh neobsahuje ani povinnosti zamestnávateľa súvisiace s jeho platobnou neschopnosťou. Tieto otázky sú upravené v návrhu zákona o sociálnom poistení.

K § 63

Vzhľadom na to, že občania so zdravotným postihnutím majú sťažené možnosti uplatniť sa na trhu práce, aj naďalej sa navrhuje ponechať v platnosti základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím v nezmenenom rozsahu, vrátane povinnosti zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, a ak úrad vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa.

Oproti súčasnej právnej úprave sa však už navrhuje nerozlišovať osobitne povinný podiel zamestnávania počtu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou (3 %) a povinný podiel zamestnávania počtu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (0,2 %) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa, ale navrhuje sa sledovať plnenie povinného podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím v rámci jednej skupiny podľa § 9 ods. 1 písm. a), pričom celkový povinný podiel zamestnávania tejto skupiny občanov na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa sa navrhuje ponechať na súčasnej úrovni 3,2 %. Dôvodom ujednotenia výšky povinného percentuálneho podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa je zmena definície občanov so zdravotným postihnutím nadväzne na vymedzenie invalidity v návrhu zákona o sociálnom poistení. Navrhnutá výška povinného podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) sa rovná súčtu pôvodných podielov obidvoch doterajších skupín občanov so zdravotným postihnutím.

Navrhuje sa na účely dodržiavania povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) občana, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, započítavať zamestnávateľovi, ako keby zamestnával dvoch takýchto občanov.

Navrhovaný podiel 3,2 % povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) vychádza z doterajšej úrovne záujmu občanov so zdravotným postihnutím o zamestnanie.

Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky v roku 2002 bolo priemerne zamestnaných v hospodárstve Slovenskej republiky 24,7 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (21,5 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a 3,2 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím), čo predstavovalo 1,2 % z počtu pracujúcich v Slovenskej republike v roku 2002. Na jednotlivých okresných úradoch práce bolo v roku 2002 priemerne evidovaných 29,8 tis občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (29,2 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a 0,6 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím), čo predstavovalo 5,8 % z priemerného počtu evidovaných nezamestnaných v Slovenskej republike v roku 2002. To znamená, že v roku 2002 bolo na trhu práce v priemere 54,5 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím. Uvedený počet občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (54,5 tis.) považujeme na účely tohto ustanovenia za občanov, ktorí prejavili záujem byť zamestnaní, čo predstavuje cca 2,6 % z počtu občanov, ktorí pracovali v hospodárstve Slovenskej republiky v roku 2002 (54,5 tis./2 127 tis. x 100 = 2,56 %), čo je počet nižší, ako je ustanovený povinný podiel zamestnávania počtu týchto občanov. Navrhnutý povinný podiel je vyšší z dôvodu, že by prejavila určitá časť občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí sú doteraz v skupine tzv. ekonomicky neaktívnych občanov, záujem o zamestnanie. Pre takýto prípad je vytvorená dostatočná rezerva na vytvorenie podmienok na dodržiavanie povinného podielu zamestnancov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) z hľadiska ich disponibilného počtu u zamestnávateľov. Z uvedeného dôvodu sa nenavrhuje úprava celkovej výšky povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa.

Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy už žiadny zamestnávateľ, spĺňajúci podmienky tohto ustanovenia, nebude oslobodený od povinnosti zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte svojich zamestnancov. Dôvodom je odstránenie nerovnakých podmienok, ktoré mali niektorí zamestnávatelia v tejto oblasti.

K § 64

Navrhnutým ustanovením sa umožňuje zamestnávateľom, ktorí vo vlastných prevádzkach nemajú vhodné pracovné miesta alebo z iných dôvodov nemôžu zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), plniť si povinnosť ustanovenú v § 63 ods. 1 písm. d) náhradným plnením, a to zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie týchto občanov. Využívanie náhradného plnenia sa v praxi osvedčilo, v porovnaní so súčasnou právnou úpravou nedochádza k zmene.

K § 65

Tak ako za súčasného právneho stavu sa navrhuje, aby zamestnávateľ, ktorý nedodržal povinný podiel zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 63 ods. 1 písm. d) a pri plnení tejto povinnosti nevyužil ani náhradnú formu plnenia podľa § 64, bol naďalej povinný odvádzať odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Navrhnutým ustanovením sa zachováva postih tých zamestnávateľov, ktorí nevytvorili pracovné podmienky pre zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) a ani nezadali prácu pre občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zamestnávateľom zamestnávajúcim prevažne týchto občanov, aby formou odvodov prispeli k získaniu prostriedkov, z ktorých bude podporované pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

Navrhnuté ustanovenie upravuje výšku odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorá na rozdiel od súčasnej právnej úpravy nie je pevne určená, ale odvodzuje sa od trojnásobku mesačnej minimálnej mzdy. Návrh rieši tiež výšku odvodu v prípade, ak úrad vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) len časť kalendárneho roka. Navrhnutou právnou úpravou bude možné výšku odvodu, resp. jeho časť odvodzovať od vývoja minimálnej mzdy. Doterajšie ustanovenie konštantných odvodov nevytváralo dostatočný tlak na motiváciu zamestnávateľov zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

K § 66

Informačný systém je nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie úloh a povinností ustanovených predkladaným návrhom zákona o službách zamestnanosti.

Z hľadiska kompatibility tohto informačného systému s nadväzujúcimi informačnými systémami je návrhom zabezpečená jednotná klasifikácia sledovaných údajov v zmysle všeobecne platných klasifikácií ustanovených v Slovenskej republike na štatistické účely, ktorých používanie v informačnom systéme, teda v prvotných evidenciách úradov upravuje tento návrh zákon.

K § 67

Povinnosti pri zverejňovaní a ochrane údajov, ustanovené predkladaným návrhom zákona majú zabezpečiť ochranu údajov, hlavne osobných údajov v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov.

Z dôvodu zabezpečenia pravidelného zverejňovania štatistických údajov o službách zamestnanosti je navrhnuté určenie termínu zverejňovania štatistických údajov, subjekty, ktoré za zverejnené štatistické údaje zodpovedajú, ako i subjekty, ktorým sa tieto údaje bezplatne poskytujú.

V zásade sa navrhuje zachovať platný právny stav.

K § 68

Návrh predpokladá, že úrady budú poskytovať značnú sumu finančných prostriedkov na aktívne opatrenia trhu práce. Spôsob použitia týchto finančných prostriedkov z hľadiska súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj výkon štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti podlieha kontrole podľa zákona NR SR č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V navrhovanom ustanovení sa definujú subjekty, ktoré budú vykonávať kontrolnú činnosť. Podľa návrhu zákona o štátnej správe v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, doterajšie orgány kontroly Národného úradu práce zaniknú. Novým orgánom kontroly sa navrhuje určiť práva a povinnosti orgánov kontroly, definované v uvedených všeobecných záväzných právnych predpisoch upravujúcich kontrolnú činnosť.

Navrhuje sa, aby kontrolné orgány podľa tohto zákona vykonávali kontrolnú činnosť vonkajšiu, v rámci ktorej budú kontrolovať plnenie povinnosti právnických osôb a fyzických osôb upravených týmto zákonom, ale aj vnútornú kontrolnú činnosť vymedzenú zákonom č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe a finančnú kontrolu podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov s osobitným dôrazom na využitie finančných prostriedkov Európskej únie.

K § 69

Navrhnuté ustanovenie obsahuje návrh na vydanie dvoch vyhlášok Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na vykonávanie návrhu tohto zákona.

K § 70

Navrhuje sa ustanoviť, aby sa na správne konanie vedené ústredím a úradmi uplatňovali všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou § 60 až 66.

Zároveň sa navrhuje, aby odkladný účinok nemalo odvolanie proti rozhodnutiu o nezaradení a vyradení občana z evidencie uchádzačov o zamestnanie a rozhodnutie o povinnosti zamestnávateľa zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu počtu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) a tiež sa navrhuje odchylná úprava pri aplikácii v odseku 5 citovaných ustanovení všeobecných predpisov o správnom konaní.

Navrhuje sa, aby právoplatné rozhodnutia úradu boli preskúmateľné súdom v správnom súdnictve.

Navrhovaným ustanovením sa vytvárajú predpoklady na to, aby si uchádzači o zamestnanie alebo záujemcovia o zamestnanie, ktorí nemajú ukončené základné vzdelanie, doplnili základné vzdelanie na základnej škole, ktorá zabezpečuje prípravný kurz, pričom sa nevyžaduje akreditácia podľa osobitného predpisu.

Obsahom ustanovenia je aj referenčný odkaz na transponované smernice, ktoré sú uvedené v prílohe.

K § 71

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa pojmy vo všeobecne záväzných právnych predpisoch terminologicky zosúlaďujú s navrhovanými pojmami v tomto návrhu zákona.

K § 72

V rámci prechodných ustanovení sa navrhuje upraviť zachovanie postavenia občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý bol uznaný pred 1. januárom 2004. Vzhľadom na personálnu a administratívnu náročnosť ustanovenia § 43 ods. 4 sa navrhuje, aby úrad bol povinný vypracovať individuálny akčný plán pracovného uplatnenia v spolupráci s každým uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1. januára 2004 postupne do 31. decembra 2004. Navrhuje sa tiež obmedziť platnosť povolení na sprostredkovanie zamestnania za úhradu, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Zároveň sa navrhuje určiť spôsob poskytnutia príspevku pre výrobné družstvá invalidov v roku 2004, kde sa poskytnutie viaže na dohodu, ktorú uzatvorí ministerstvo so Slovenským zväzom výrobných družstiev, ako aj prechod práv a povinností z dohôd o poskytnutí návratných príspevkov na podporu podnikateľských projektov zamestnanosti uzavretých pred 1. januárom 2004 a Národným úradom práce krajskými úradmi práce prechádzajú dňom účinnosti zákona na ústredie a posudzovanie práv a povinností, ktoré vznikli taktiež pred navrhovanou účinnosťou.

Pri zamestnávaní občanov z členských štátov Európskej únie sa navrhuje udeľovať týmto občanom povolenie na zamestnanie len do dňa vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

Zároveň sa navrhuje upraviť aj vykonávanie sprostredkovania zamestnania z územia Slovenskej republiky na územie členských štátov Európskej únie a naopak, a to bezplatne odo dňa, kedy Slovenská republika sa stane členom Európskej únie. Pri sprostredkovávaní zamestnania sa postupuje v súlade s právnymi predpismi Európskych spoločenstiev.

K § 73

Týmto ustanovením sa navrhuje zrušiť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, ktorý bude nahradený navrhnutým zákonom.

K čl. II

V súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania sa navrhuje ustanoviť konkrétne pracovný pomer a podmienky zamestnávania, ktoré musia byť rovnako priaznivé ako u porovnateľných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa.

Zároveň sa navrhuje ustanoviť výnimku z uvedenej ochrany v mzdových podmienkach, ak ide o dočasného zamestnanca, ktorého pracovnoprávny vzťah netrvá aspoň šesť mesiacov, ktorý bol k užívateľskému zamestnávateľovi pridelený agentúrou dočasného zamestnávania a tiež v prípade odmeňovania dočasného zamestnanca prideleného agentúrou dočasného zamestnávania medzi dvoma vyslaniami. Výnimka sa navrhuje ustanoviť aj v prípade dočasne pridelených zamestnancov, ak je pre nich zabezpečená ochrana v rámci kolektívnej zmluvy.

V odseku 9 sa navrhuje ustanoviť užívateľskému zamestnávateľovi ďalšie povinnosti, aby sa zabezpečila ochrana dočasne pridelených zamestnancov pokiaľ ide o informácie o trvalom zamestnaní, o sociálnych službách a o vzdelávaní.

K čl. III

Navrhuje sa, aby mal poistenec nárok na vyplatenie dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia v prípade, ak bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti, a to z dôvodu začatia výkonu činnosti zamestnanca a ak obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej tri mesiace. Poistenec v tomto prípade musí o vyplatenie zostávajúcej časti písomne požiadať. Nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti podľa odseku 5 týmto jednorazovým vyplatením poistencovi zaniká. Navrhovanou úpravou by sa mala zvýšiť motivácia poistenca hľadať si zamestnanie.

K čl. IV

Navrhuje sa doplniť § 5 ods. 4 o ďalšie písmená h) až l) zákona č. .../2003 Z. z. o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, aby sa účelovo viazané príspevky na aktívne opatrenia na trhu práce nezapočítavali do príjmu pre posudzovanie hmotnej núdze občana.

K čl. V

Navrhuje sa novelizovať zákon č. 145/1995 Zb. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Dôvodom je skutočnosť, že zákonom č. .../2003 o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa zmenilo postavenie subjektu, ktorý vydáva povolenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu z verejnoprávnej inštitúcie na orgán štátnej správy. Návrhom sa ustanovujú správne poplatky, ktorými sa spoplatňujú úkony v rámci správneho konania vo veciach vydávania, pozastavovania činnosti a zrušenia platnosti povolení na výkon sprostredkovania zamestnania za úhradu, povolenia na činnosť agentúr dočasného zamestnávania a povolenia na činnosť agentúr podporovaného zamestnávania.

S cieľom umožniť výkon uvedených činností fyzickým osobám, ktoré sú občanmi so zdravotným postihnutím, sa navrhuje týmto osobám správny poplatok odpustiť za predpokladu, že nebudú zamestnancami.

K čl. VI

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje 1. januára 2004 z dôvodu zosúladenia účinnosti s ostatnými predkladanými návrhmi zákonov v sociálnej oblasti okrem tých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť až vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie.

Bratislava 3. októbra 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

4

4

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Účelom predkladaného vládneho návrhu zákona o službách zamestnanosti je nadväzne na návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nadväzne na návrh zákona o sociálnom poistení, upraviť systémové otázky, práva a povinnosti účastníkov, ako aj postup pri poskytovaní a využívaní služieb zamestnanosti poskytovaných orgánmi štátnej správy.

Cieľom vládneho návrhu zákona je najmä určiť právny rámec pre poskytovanie služieb zamestnanosti, ich štruktúru a obsah činnosti jednotlivých súčastí štruktúry, zjednodušiť administratívu, skvalitniť a spružniť výkon poskytovaných služieb zamestnanosti, a tým prispieť k zvýšeniu pružnosti trhu práce, k zvýšeniu efektivity a k sprehľadneniu využitia verejných prostriedkov a prostriedkov zo zdrojov Európskej únie.

Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov štát zveril Národnému úradu práce, ako verejnoprávnej inštitúcii, niektoré činnosti v oblasti realizácie politiky trhu práce a poskytovania verejných služieb zamestnanosti, ktoré vykonáva na centrálnej, krajskej a okresnej úrovni samosprávnymi a výkonnými orgánmi. Nevýhodou platného systému realizácie politiky trhu práce a poskytovania verejných služieb zamestnanosti sú zložité riadiace vzťahy a náročnosť koordinácie pri plnení záujmov vlády, sociálnych partnerov a uchádzačov o zamestnanie.

Hlavným dôvodom na navrhnuté zmeny v systéme poskytovania služieb zamestnanosti je potreba modernizácie výkonu služieb zamestnanosti, potreba vytvoriť podmienky pre ich flexibilné organizovanie a poskytovanie v závislosti od diferencovaných potrieb uchádzačov o zamestnanie, pri dôraze na zlepšenie práce so znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie v regiónoch, v ktorých žijú, s cieľom, aby boli vytvorené rovnaké podmienky v prístupe k službám zamestnanosti, k rozsahu a kvalite ich poskytovania pre všetkých občanov a aby boli služby zamestnanosti zabezpečované na potrebnej kvalitatívnej úrovni.

Návrh zákona vychádza tiež zo skutočnosti, že okresné úrady práce a odbory sociálnych vecí na okresných úradoch pomáhajú riešiť životné a pracovné problémy v zásade rovnakej skupine klientov.

Navrhovaný systém služieb zamestnanosti korešponduje s realizovanými zmenami v sociálnej sfére a je v súlade s reformami služieb zamestnanosti, ktoré sa už uskutočnili alebo sa realizujú vo viacerých členských štátoch Európskej únie (Veľká Británia, Holandsko) a v prístupových krajinách (napr. Poľsko, Maďarsko).

Návrh na financovanie činnosti služieb zamestnanosti prostredníctvom štátneho rozpočtu je dôležitý najmä z hľadiska možnosti vytvoriť podmienky pre efektívne a bezpečné využívanie finančných zdrojov Európskeho sociálneho fondu a garantovať ich využitie v súlade s príslušnými predpismi a pravidlami Európskej komisie.

Návrh zákona upravuje rámec poskytovania služieb zamestnanosti orgánmi štátnej správy na dvoch organizačných stupňoch na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“) a na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“). Počíta sa s vytvorením pracovísk úradov. Pracoviská vytvorené pri úradoch majú zabezpečiť kontakt s uchádzačmi o zamestnanie, so záujemcami o zamestnanie a so zamestnávateľmi, predovšetkým pri „párovaní“ vhodných uchádzačov a záujemcov o zamestnanie s požiadavkami zamestnávateľov na obsadenie voľných pracovných miest.

Predkladaný návrh zákona zároveň vytvára právny rámec na poskytovanie služieb zamestnanosti inými subjektmi ako sú orgány štátnej správy a na spoluprácu medzi orgánmi štátnej správy na úseku služieb zamestnanosti a ostatnými subjektmi poskytujúcimi služby zamestnanosti v rozsahu dohodnutom v uzatvorenej písomnej dohode. Predpokladá sa, že spolupráca týchto subjektov bude využívaná najmä na riešenie zamestnanosti znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Nadväzne na návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov návrh určuje pôsobnosť ústredia a úradov na úseku služieb zamestnanosti.

Navrhovanou úpravou sa garantuje občanom právo na zamestnanie v doterajšom rozsahu, ale návrh vytvára podmienky pre oveľa väčšie záruky uchádzačom o zamestnanie, záujemcom o zamestnanie a zamestnávateľom pokiaľ ide o evidenčné služby, služby lekárskej posudkovej činnosti a o služby v oblasti aktívnych opatrení na podporu zamestnania a aktivačnej činnosti uchádzačov o zamestnanie pri hľadaní zamestnania.

Systém zamestnávania občanov z členských štátov Európskej únie a z tretích štátov je navrhnutý v súlade s Nariadením Rady (EHS) č. 1612 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva a so Smernicou Rady č. 75/34/EHS zo 17. decembra 1974 o práve občanov členských štátov Európskej únie zostať na území iného členského štátu po ukončení samostatnej zárobkovej činnosti.

Návrh zákona v rámci aktívnych opatrení na trhu práce si kladie za cieľ poskytovať evidenčné služby, informačné a poradenské služby a odborné poradenské služby na vyššej odbornej a kvalitatívnej úrovni a ich lepšie vybavenie za podpory zdrojov Európskeho sociálneho fondu.

Zásadným spôsobom sa navrhuje vytvoriť podmienky pre aktívne a preukázateľné hľadanie si zamestnania uchádzačmi o zamestnanie, vrátane sprísnenia podmienok pre spoluprácu uchádzačov o zamestnanie s úradom zavedením povinnosti pre uchádzača o zamestnanie byť k dispozícii úradu do 14 dní od vyzvania, preukazovať hľadanie si zamestnania dlhodobo nezamestnanými uchádzačmi o zamestnanie každých 7 kalendárnych dní a vytvorením legislatívnych podmienok pre účasť uchádzačov o zamestnanie v aktivačnej činnosti, ktorá bude organizovaná úradmi, mimovládnymi organizáciami a ďalšími právnickými osobami a fyzickými osobami navrhnutými v zákone formou menších obecných služieb pre obec organizovaných obcou a formou dobrovoľníckych prác.

Aktívne opatrenia na trhu práce sa navrhuje rozdeliť na dve skupiny, a to na tie, na ktoré je po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom právny nárok, a na tie, na ktoré právny nárok nie je s prevahou nárokovaných aktívnych opatrení na trhu práce, vrátane úhrady časti cestovných výdavkov uchádzačom o zamestnanie do miesta konania aktivít vymedzených v individuálnom akčnom pláne na podporu ich pracovného uplatnenia a späť, náhrady časti cestovných výdavkov uchádzača o zamestnanie, ktoré súvisia s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa mimo územného obvodu okresu, v ktorom má uchádzač o zamestnanie trvalý pobyt.

Poskytovanie príspevkov na podporu zamestnania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a na podporu prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti je v návrhu upravené tak, aby bolo možné diferencovať ich výšku v závislosti od typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, v závislosti od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese a podľa príslušnosti k znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie podľa § 8 návrhu zákona.

Podpora zamestnania osôb so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) sa navrhuje poskytovať pri uplatňovaní rovnakých kritérií a v niektorých prípadoch výhodnejších kritérií ako pri podpore zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Navrhuje sa zachovať aj odvod za neplnenie povinného podielu zamestnancov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Na účely pomoci pri riešení pracovného uplatnenia sa navrhuje vytvoriť i druhú skupinu občanov so zdravotným postihnutím (§ 9 ods. 1 písm. b)) s tým, aby sa im poskytovali rovnaké služby ako znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie.

Návrh na poskytovanie príspevku na aktívne opatrenia na trhu práce je vypracovaný v súlade so zákonom č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť a s Nariadením Komisie (ES) č. 68/2001 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES týkajúcich sa vzdelávacej pomoci.

Kontrolnú činnosť v rámci systému služieb zamestnanosti bude vykonávať ústredie a úrad podľa návrhu tohto zákona v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a v súlade so zákonom č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako vonkajšiu kontrolnú činnosť a vnútornú kontrolnú činnosť.

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa navrhuje ďalšími článkami zmeniť a doplniť zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, doplniť zákon č...../2003 Z. z. o sociálnom poistení, doplniť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a doplniť návrh zákona č. .../2003 Z. z. o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, dohovormi Medzinárodnej organizácie práce, najmä s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 88/1948 o organizácii služieb pre sprostredkovanie práce, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 142/1975 o poradenstve pre voľbu povolania a odbornej výchove pre rozvoj ľudských zdrojov, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 122/1964 o politike zamestnanosti, s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania, ako aj s ďalšími medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Dopady realizácie navrhovanej právnej úpravy sú uvedené v Doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom z 29. septembra 2003 oznámilo, že k predloženému odhadu dopadov na štátny rozpočet na úseku služieb zamestnanosti a v oblasti aktívnej politiky trhu práce nemá pripomienky.

Návrh zákona bol predložený na rokovanie v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky. Na základe stanovísk sociálnych partnerov zo 4. septembra 2003 predseda rady ukončil rokovanie vzhľadom na to, že obidvaja sociálni partneri prerušujú sociálny dialóg. Na zasadnutí mimoriadnej Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky 24. septembra 2003 bolo rokovanie o návrhu zákona preložené na 3. októbra 2003.

zobraziť dôvodovú správu