Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov 493/2010 účinný od 01.01.2013

Vládny návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

11

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko ú činnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predkladá predovšetkým z dôvodu transpozície Smernice Rady 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (ďalej len 'Smernica Rady 2009/119/ES') a z dôvodu ú pravy znenia niektorých ustanovení na preklenutie prechodného obdobia (rok 2013) do času definitívneho doriešenia modelu zabezpečenia nú dzových zásob ropy a ropných výrobkov (ďalej len 'núdzové zásoby').

Problematika núdzových zásob Slovenskej republiky je upravená zákonom č. 170/2001 Z.z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov v súlade s kodifikovanou Smernicou Rady 2006/67/ES z 24. júla 2006, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov, ktorou Európska únia zaviazala členské krajiny povinne udržiavať núdzové zásoby vo výške priemernej deväť desiatdňovej spotreby vybraných ropných výrobkov a uložila povinnosť vytvoriť v každej členskej krajine právne predpisy umožňujúce vládam počas ropnej núdze prijať opatrenia na jej riešenie. Núdzov é zásoby sú podľa platnej legislatívy rozdelené do troch produktových kategórií, pričom núdzové zásoby pre každú kategóriu musia dosahovať aspoň 90 dní priemernej dennej spotreby.

Smernica Rady 2009/119/ES bola prijatá predovšetkým s cieľom zosúladiť systém núdzových zásob podľa predpisov Európskej únie so systémom núdzových zásob na základe Medzinárodného energetické ho programu (IEP), ktorým sú zaviazané členské štáty Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA). Väčšina členských štátov Európskej únie je zároveň aj členom IEA, čo znamená, ž e pri udržiavaní núdzových zásob musia tieto štáty plniť rozdielne požiadavky obidvoch organizácií. Prijatím Smernice Rady 2009/119/ES sa mnohé z týchto rozdielov odstránili a zjednotili sa postupy, čo členským štátom zjednoduší povinnosti vo vzťahu k týmto organizáciám, umožní transparentnejšie budovanie núdzových zásob a koordináciu v prípade kolektívnej medzinárodnej akcie pri riešen í krízových situácii. Prijatím Smernice Rady 2009/119/ES sa zbližujú aj núdzové postupy a mechanizmy Európskej únie a IEA v oblasti núdzových zásob, čo v prípade výpadkov dodávok ropy alebo ropn ých výrobkov umožní efektívnejšiu spoluprácu obidvoch organizácií a zvýši energetickú bezpečnosť všetkých členských štátov, ako aj celého regiónu. Èlenské štáty Európskej únie sú povinné implementovať predmetnú Smernicu do svojich národných legislatív najneskôr do konca roku 2012.

Núdzové zásoby Slovenskej republiky sú vo vlastníctve štátu, spravuje ich Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len 'Správa rezerv') ako ústredný orgán štátnej správy a sú priamo kontrolované vládou. To zabezpečuje, že systém núdzových zá sob v Slovenskej republike je v súčasnosti transparentný, operatívny, dobre kontrolovateľný, s priamym dosahom a systémom riadenia núdzových zásob zo strany štátu pre prípad stavu ropnej núdze. Tento systém bude ovplyvnený hlavne tými ustanoveniami Smernice Rady 2009/119/ES, ktoré zavádzajú novú metodiku výpočtu núdzových zásob, založenú na čistom dovoze ropy a ropných výrobkov na úrovni 90 dní čistého dovozu alebo 61 dní čistej spotreby ropy a ropných výrobkov (podľa toho, ktoré číslo je vy ššie), ako aj povinnosť odpočtu 10% núdzových zásob ako nevyťažiteľných zásob. Implementácia týchto ustanovení bude mať za následok potrebu navýšenia fyzického stavu núdzových zás ob Slovenskej republiky, aby bola splnená požiadavka minimálneho stavu núdzových zásob na úrovni 90 dní čistého dovozu ropy a ropných výrobkov. Podľa predpokladu Správy rezerv bude na minimá lne splnenie tejto požiadavky potrebné do konca roka 2012 doplniť núdzové zásoby o vyše 36 000 ton ropy a v roku 2013 o ďalší ch asi 32 000 ton. V nasledujúcich rokoch bude ďalej potrebné stav núdzových zásob dopĺňať v závislosti od vývoja nárastu spotreby ropných výrobkov a čistých dovozov ropy a ropných výrobkov do Slov enskej republiky. Smernica Rady 2009/119/ES ruší rozdelenie núdzových zásob do troch kategórií, čo umožní väčšiu voľnosť pri určovaní štruktúry núdzových zásob.

Doplnenie núdzových zásob v dôsledku týchto zmien si však vyžaduje veľké finančné prostriedky. Èiastková zmena financovania nastala už v decembri 2010, kedy bol schválený návrh zákona č . 493/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov. Cieľom uvedeného zákona bolo najmä od 1. januára 2011 zabezpečiť financovanie núdzových zá sob formou výberu poplatku od podnikateľských subjektov na základe dovozu, respektíve prepravy ropy a vybraných ropných výrobkov na územie Slovenskej republiky. Poplatok je určený na tvorbu, obmenu, zámenu, pôži čku, skladovanie, ochraňovanie, udržiavanie a financovanie núdzových zásob. Príjmy z výberu poplatku sú príjmom štátneho rozpočtu, z ktorého sú financované núdzové zásoby, avšak finančné prostriedky z vybraných poplatkov nie sú v plnej výške odvádzané Správe rezerv na pokrytie potrieb vyplývajúcich z implementácie Smernice Rady 2009/119/ES, čo je v rozpore so zákonom a samotnou podstatou vyberania tohto poplatku.

Správa rezerv nemá dostatočné finančné prostriedky na pokrytie zvýšenej potreby doplnenia núdzových zásob i napriek skutočnosti, že výška poplatku na nakladanie s núdzovými zá sobami, ktorý je od 1. januára 2011 vyberaný za týmto účelom, by úplne postačovala na pokrytie potreby doplnenia nárastu. Vzhľ adom na náročné diskusie ohľadom formy zabezpečenia núdzových zásob (štátny model, uloženie povinnosti podnikateľským subjektom, agentúrny model), Správa rezerv navrhla zmeny, ktoré umožnia na úč ely núdzových zásob použiť na prechodné obdobie do času definitívneho a bezpečného vyriešenia zabezpečenia núdzových zásob aj zásoby vo vlastníctve podnikateľov. Správa rezerv konkrétne na tento účel plánuje využiť na základe dohody so spoločnosťou TRANSPETROL, a.s. zásoby v jej vlastníctve, ktorými v rokoch 2012 a 2013 naplní zvýšenú povinnosť doplnenia núdzových zásob vo výške 68 tis. ton ropy vyplývajúcu zo Smernice Rady 2009/119/ES. Je to však iba dočasné riešenie a do konca roka 2013 bude potrebné definitívne vyriešiť otázku financovania núdzových zásob. Pripravovaný model zabezpečenia n údzových zásob tak, ako je to i teraz, by nemal vyvolať žiadne n ároky na zdroje štátneho rozpočtu, žiadne alebo len minimálne dodatočné finančné zaťaženie podnikateľskej sféry, a tým aj konečného spotrebiteľa. Predovšetkým by mal zabezpečiť maximálnu kontrolu št átu nad núdzovými zásobami a pohotovú použiteľnosť týchto zásob s cieľom eliminovať hospodárske škody pri výskyte ropnej krízy. Predkladaný návrh riešenia vyplýva z potreby splnenia medzinárodného záväzku Slovenskej republiky zabezpečiť núdzové zásoby na požadovanej úrovni a transponovať Smernicu Rady 2009/119/ES do 31. decembra 2012 i z potreby väčšieho časového priestoru pre precízne zadefinovanie modelu zabezpečenia núdzových zásob.

Návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej n údze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol schválený vládou dňa 17. októbra 2012 uznesením vlády č. 567/2012. Dňa 24. októbra 2012 bolo vládou schválené uznesenie vlády č. 586/2012 k návrhu na zmenu vládneho n ávrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej v ýroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, schváleného uznesením vlády SR zo 17. októbra 2012 č. 567. Týmto uznesení m boli do vládneho návrhu zákona v porovnaní s pôvodným návrhom zákona predloženým do vlády doplnené body 1 a 3 v Èlánku II a bol pozmenený Èlánok III.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, na podnikateľské prostredie, na sociálnu oblasť, na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, in ými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Samotná problematika zákona je upravená v legislatíve Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešen í stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskej únie

- v primárnom práve:

bezpredmetné

- v sekundárnom práve (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):

nie je

- v sekundárnom práve (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o zalo žení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009):

1.Smernica Rady 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štá tom ukladá povinnosť držiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (Ú.v. EÚ L 265, 9.10.2009),

2.Smernica Rady (ES) 2006/67/ES zo dňa 24. júla 2006, ktorou sa členským št átom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (kodifikované znenie) (Ú.v. EÚ L 217, 8.8.2006),

3.Smernica Rady (EHS) 73/238/EHS zo dňa 24. júla 1973 o opatreniach na zmiernenie následkov ťažkostí pri zásobovaní ropou a ropnými produktmi (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 12/zv. 1)

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) 31. december 2012

b) október 2012

c) nebolo začaté konanie

d) bezpredmetné

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s prá vom Európskej únie:

a) úplný

6. Gestor:

Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne ŽiadneNegatívne1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy X 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie - dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? X

3. Sociálne vplyvy

- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

- sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

X

4. Vplyvy na životné prostredie X 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti X

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

bezpredmetné

Osobitná časť

K článku I

K § 1

Ustanovuje sa pôsobnosť zákona.

K § 2

Definujú sa základné pojmy pre účely tohto zákona. V porovnaní so staršou právnou úpravou sa zavádzajú nové pojmy, napr. aditíva, dovoz, vývoz, fyzická prístupnosť, mimoriadna obmena a pod.

K § 3

Núdzové zásoby sú súčasťou š tátnych hmotných rezerv, ktoré sú upravené zákonom o štátnych hmotných rezervách. Platí pritom vzťah subsidiarity, teda ak niektoré vzťahy nie sú upravené z ákonom o núdzových zásobách, primerane sa použijú príslušné ustanovenia zákona o štátnych hmotných rezervách.

Príslušnosť pre správu núdzových zásob je zverená Správe rezerv. Cieľom núdzových zásob je verejný záujem v oblasti energetickej bezpečnosti a nie vytváranie zisku.

Zmeny v dôsledku implementácie Smernice Rady 2009/119/ES spôsobia nárast úrovne núdzových zásob, ktoré je Správa rezerv povinná v nasledujúcich rokoch udržiavať. Finančné prostriedky pridelené Správe rezerv zo št átneho rozpočtu však na tento nárast nepostačujú. Preto v tomto ustanovení Správa rezerv navrhla zmeny, ktoré umožnia na účely núdzových zásob použiť aj zásoby vo vlastníctve podnikateľov. Konkr étne Správa rezerv na tento účel plánuje využiť zásoby spoločnosti TRANSPETROL, a.s., ktoré pomôžu v roku 2013 splniť zv ýšenú povinnosť vyplývajúcu zo Smernice Rady 2009/119/ES.

Ustanovuje sa, aké zásoby sa môžu považovať za núdzové zásoby podľa toho, v akom druhu skladov, mieste uloženia a colnom režime sa nachádzajú. Taktiež sa vymedzujú druhy zásob ropy a ropných výrobkov, ktoré núdzovými zásobami nemôž u byť.

Upravuje sa spôsob určovania minimálneho stavu núdzových zásob, ktorý je štát povinný udržiavať. Podľa metodiky Smernice Rady 2009/119/ES sa táto povinnosť určuje na základe čistý ch dovozov ropy a ropných výrobkov, pričom doterajšia úprava bola založená podľa metodiky výpočtu Európskej únie na domácej spotrebe ropy a ropných výrobkov. Do výpočtu povinnosti udržiavať núdzové zásoby sa po splnení podmienok zahàňajú aj biopalivá a aditíva. Ak ale nastane situácia, že 61 dní priemernej dennej spotreby bude predstavovať vyššiu hodnotu, ako je 90 dní priemerných denných čistých dovozov, je potrebné ako minimálny limit stanovi ť túto vyššiu hodnotu.

Minimálny limit na určitý rok sa určuje na základe štatistických údajov za predchádzajúci rok. Kompletné údaje za všetky mesiace určitého roka však Spr áva rezerv má k dispozícii najskôr na konci januára nasledujúceho roka. Teda až po skončení januára Správa rezerv zistí, ak ú minimálnu výšku núdzových zásob musí udržiavať. V prípade potreby tak má čas núdzové zásoby doplniť v období do 31. marca, odkedy musí byť tento limit naplnený pre obdobie nasledujú cich 12 mesiacov, až do stanovenia a naplnenia nového limitu pre ďalší rok.

Smernica Rady 2009/119/ES nepredpisuje členským štátom štruktúru núdzových zásob. Podiel ropy a ropných výrobkov v núdzových zásobách preto určuje Správa rezerv na základe štatistických údajov o spotrebe a dovozoch ropy a ropných výrobkov.

Ustanovuje sa imunita núdzových zásob pred exekúciou v súvislosti s novelizá ciou exekučného poriadku. Donedávna bol majetok štátu chránený pred exekúciou vo všeobecnosti, ale podľa nálezu Ústavného s údu Slovenskej republiky PL. ÚS 111/2011-61 zo 4. júla 2012 bol takýto stav v rozpore s ústavou a niektorými medzinárodnými dohovormi. Ako reakcia na tento nález bol urýchlene prijatý vládny návrh zá kona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého na rozdiel od dovtedajšej právnej úpravy nie je ochrana majetku štá tu už koncipovaná ako absolútne právo, ktoré nepripúšťa žiadne výnimky. Podľa tejto novej úpravy zákon taxatívne vymedzuje majetok štátu, ktorý nemožno bez výnimky postihnúť výkonom exek úcie, ako aj majetok štátu, ktorý môže byť predmetom exekúcie, ak o tom rozhodne súd. Medzi výnimky patrí aj 'iný majetok štá tu, o ktorom tak ustanoví zákon'. Preto do tohto návrhu zákona môžeme doplniť výnimku vzťahujúcu sa na núdzové zá soby. O imunite pred exekúciou hovorí aj Smernica Rady 2009/119/ES, ale vyžaduje ju iba pri osobitných zásobách. Vzhľadom na podstatu a účel núdzových zásob je však vhodné ochranu pred exekúciou aplikovať na všetky núdzové zásoby a nie iba na osobitné.

K § 4

V prípade vzniku krízovej situácie v dodávkach ropy je v záujme zabránenia ekonomickým škodám alebo plnenia záväzkov, ktorými je Slovenská republika viazaná, potrebné okamžite a bez prieťahov reagovať. Z tohto dôvodu sa vyžaduje, aby núdzové zásoby boli neustále a kedykoľvek pripravené k ich pohotovej použiteľnosti a vyskladneniu. Z toho dôvodu musí byť pravidelne kontrolované množstvo a kvalita núdzových zásob.

Ustanovujú sa tiež technické podmienky na skladovaciu infraštruktúru pre núdzové zásoby, ako aj podmienky na subjekty vykonávajúce skladovanie núdzových z ásob a ich povinnosti voči Správe rezerv.

V prípade existencie medzivládnej dohody možno núdzové zásoby skladovať aj v členských štátoch EÚ alebo IEA.

K § 5

Ustanovuje sa možnosť vyčleniť časť núdzových zásob ako osobitné zásoby, ktoré môžu byť iba vo forme ropných výrobkov a ich úroveň sa bude počítať na základe priemernej dennej spotreby ropných výrobkov. Osobitné zásoby sú tvorené na bá ze dobrovoľnosti, stále sú súčasťou núdzových zásob a započítavajú sa do vykazovania celkovej úrovne núdzových zásob, ale Smernica Rady 2009/119/ES sa ich zavedením snažila motivovať č lenské štáty k udržiavaniu časti núdzových zásob aj vo forme ropných výrobkov, keďže rozdelenie núdzových zásob na tri kategórie ropných vý robkov podľa staršej Smernice Rady 2006/67/ES sa už v novšej smernici nenachádza.

Upravujú sa mož nosti skladovania osobitných zásob a druhy ropných výrobkov, ktoré môžu byť súčasťou osobitných zásob.

Zloženie osobitných zásob musí byť navrhnuté tak, aby sa druhy ropný ch výrobkov v nich obsiahnuté podieľali na celkovej štruktúre spotreby Slovenskej republiky aspoň tromi štvrtinami (75 %).

Ustanovujú sa povinnosti Správy rezerv týkajúce sa vykazovanie osobitných zásob Európskej komisii v prípade ich zriadenia a záväzok udržiavať ich na nahlásenej minimálnej úrovni po čas stanoveného obdobia.

V prípade nezriadenia osobitn ých zásob musí byť aspoň jedna tretina núdzových zásob udržiavaná vo forme ropných výrobkov. Zásoby ropných výrobkov sú síce nákladnejšie na obstaranie a skladovanie, ale v prípade potreby sú okamžite pripravené na použitie v krízovej situácii a reagovanie je pohotovejšie bez potreby ich predchádzajúceho spracovania v rafiné rii, ako je tomu v prípade núdzových zásob udržiavaných vo forme ropy.

V prípade nezriadenia osobitných zásob v požadovanej výške musí Správa rezerv preukázať, že núdzové zásoby Slovenskej republiky sú pripravené pohotovo reagovať na krízovú situáciu.

K § 6

Ustanovuje sa spôsob a postup vyhlásenia a odvolania stavu ropnej núdze.

K § 7

Ešte pred vyhlásení m stavu ropnej núdze môže vláda verejnou kampaňou vyzvať na dobrovoľné obmedzenie spotreby ropy a ropných výrobkov. Po vyhlásení stavu ropnej núdze alebo za účelom plnenia medzinárodných záväzkov u ž môže Správa rezerv prijať niektoré z uvedených opatrení na zníženie spotreby. Implement ácia opatrenia o zákaze vývozu ropy a ropných výrobkov však nemôže byť v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

Okrem týchto opatrení môžu byť v prípade stavu ropnej núdze alebo plnenia medzinárodných záväzkov uvoľnené núdzové zásoby, čo sa uskutoč ňuje na základe núdzového plánu spracovania, prepravy a predaja núdzových zásob. Pritom môž u byť jednotlivým podnikateľom s uvedenými predmetmi činnosti uložené povinnosti potrebné na splnenie tohto plánu.

Zavádza sa výnimka zo zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľný ch zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje povinný minimá lny objem biopaliva v pohonných látkach pri ich uvádzaní na trh. Biozložka v pohonných látkach nie je vhodná na dlhodobé skladovanie, preto je podiel biozložky v pohonných látkach obsiahnutých v núdzových z ásobách nižší ako ustanovuje uvedený zákon pre uvádzanie pohonných látok na trh. Priame uvádzanie pohonných látok z núdzových zásob na trh v prípade krízovej situácie by tak bolo v rozpore s uvedeným zákonom, preto treba do návrhu zákona zaviesť túto výnimku.

V prípade, že iné členské štáty Európskej únie budú mať na území Slovenskej republiky uskladnené svoje núdzové zásoby, nemožno im nijakým spôsobom brániť v ich použití na riešenie krízových situácií.

K § 8

Rozširuje sa okruh oblastí, za ktoré sú podnikateľské subjekty a orgány štátnej správy povinné poskytovať údaje Správe rezerv, ktoré sú potrebné na špecifikované účely vo vzťahu k núdzovým zásobám.

Sprá va rezerv si plní informačnú povinnosť voči vnútroštátnym orgánom, ako aj voči EÚ a IEA.

Ustanovujú sa povinnosti Spr ávy rezerv týkajúce sa evidencie núdzových zásob a jej predkladania Európskej komisii, ako aj pravidlá pre poskytovanie pravidelných štatistických výkazov.

Zavádza sa povinnosť pre Správu rezerv vykazovať Európskej komisii údaje o obchodných zásobách skladovaných podnikateľsk ými subjektmi v Slovenskej republike. Údaje o týchto zásobách získava Správa rezerv v rámci štátneho štatistického zisťovania, ktoré Správa rezerv vykonáva na základe Programu štátnych š tatistických zisťovaní schválených Štatistickým úradom SR.

K § 9

Ustanovuje sa výber poplatku od podnikateľov na účel tvorby, obmeny, zámeny, pôžičky, skladovania, ochraňovania, udržiavania a financovania núdzových zásob. Finančné prostriedky z výberu poplatku môžu byť použité výlučne na tento účel.

Ustanovenia o spôsobe a postupe výberu poplatku a súvisiacich činností boli do návrhu zákona kompletne prebraté zo staršej právnej úpravy (zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov).

K § 10

Ustanovuje sa p ôsobnosť Správy rezerv a niektorých orgánov štátnej správy pri kontrole núdzových zásob a opatrení na riešenie stavu ropnej núdze.

Núdzové zásoby a nú dzovú pripravenosť Slovenskej republiky môže kontrolovať aj Európska komisia. Správa rezerv je pritom povinná poskytnúť všetku súčinnosť osobám povereným Európskou komisiou. V súvislosti s kontrolou z Euró pskej komisie sa zavádza povinnosť archivovať všetky potrebné údaje a dokumenty o núdzových zásobách najmenej po dobu 5 rokov.

K § 11

Ustanovujú sa pokuty v prípade porušenia povinností ustanovených týmto zákonom. Výška pokuty je ustanoven á pevne bez možnosti Správy rezerv určovať jej výšku, čo je zamerané na minimalizovanie rizika korupčného správania.

Orgány štátnej správy, ktoré majú oprávnenie na kontrolu dodržiavania niektorých opatrení na rieš enie stavu ropnej núdze, zároveň ukladajú pokuty pri porušení povinností vyplývajúcich z týchto opatrení.

Pri porušení povinností v súvislosti s výberom poplatku na núdzové zásoby ukladá pokuty colný úrad.

K § 12

Povinnosti podľa Smernice Rady 2009/119/ES sú č lenské štáty povinné plniť najneskôr od 31.12.2012.

K § 13

Ustanovuje sa prechodné ustanovenie na doriešenie právnych vzťahov vzniknutých podľa doterajšej právnej úpravy.

K § 14

Nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa zrušuje staršia právna úprava núdzových zásob - zákon č . 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov.

K § 15

Transpozičný odkaz.

K článku II

K bodu 1

Navrhuje sa rozšírenie podpory poskytovanej podľa § 3 ods. 3 z ákona č. 309/2009 Z. z. aj pre ďalšie zdroje bez obmedzenia celkového inštalovaného výkonu. Návrhom sa zabezpečuje v porovnaní s doterajšou úpravou efektívnejšia podpora pre zariadenia vý robcov elektriny v závislosti od použitej technológie výroby elektriny. Týmto sa zároveň optimalizujú aj náklady na podporu výroby elektriny poskytovanú prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému. Prerozd elením výrobných zdrojov vznikne priestor aj pre zníženie cien elektriny pre niektoré technológie výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou výrobou.

Návrh bol vypracovaný za účelom splnenia požiadaviek podpory výroby elektriny vyplývajúce pre Slovenskú republiku z legislatívy Európskej ú nie, a to smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES zo dňa 11. februára 2004 o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnú tornom trhu s energiou a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 92/42/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a n áslednom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES.

K bodu 2

Z dôvodov uvedených k § 7 Èlánku I. sa aj do zákona č. 309/2009 Z. z. zavádza výnimka z povinnosti minimá lneho obsahu biopaliva pre núdzové zásoby.

K bodu 3

Celkový inštalovaný výkon zariadenia výrobcu elektriny a ďalšie podmienky, ktoré bude musieť splniť zariadenie výrobcu elektriny na účely podpory podľa § 3 ods. 3 písm. c) ustanoví Úrad pre reguláciu sieťových odvetví všeobecne záväzným právnym predpisom.

K článku III

Navrhuje účinnosť zá kona od 1. januára 2012 a zároveň sa navrhuje odklad účinnosti ustanovení týkajúcich sa podpory pre ďalšie zariadenia výrobcov elektriny, a to k 1. júlu 2013.

K prílohe č. 1

Príloha č. 1 obsahuje vymedzenie pojmu ropa ropné polotovary, ako aj vymenovanie ropných výrobkov pre účely tohto zákona označené ako vybrané ropné vý robky. Pre jednoznačnosť ich identifikácie je k rope, ropným polotovarom a ropným výrobkom pridelený kód kombinovanej nomenklatúry v súlade so spoločným colným sadzobníkom.

K prílohe č. 2

V prílohe č. 2 sa vymedzujú kategórie ropných výrobkov, ktoré môžu byť súčasťou osobitných zásob.

K prílohe č. 3

Príloha č. 3 upravuje metodiku výpočtu ropného ekvivalentu dovozu ropných výrobkov, výpočtu deväťdesiatdňového priemerného čistého dovozu a v ýpočtu úrovne núdzových zásob v dňoch priemerných čistých dovozov. Tieto výpočty sú potrebné pre plnenie požiadaviek na základe Smernice Rady 2009/119/ES.

K prílohe č. 4

Príloha č. 4 upravuje metodiku výpočtu ú rovne núdzových zásob v dňoch spotreby a ropného ekvivalentu domácej spotreby, ktoré sú potrebné pre výpočet úrovne osobitných zásob podľa § 5.

K prílohe č. 5

Príloha č. 5 ustanovuje spôsob výpočtu poplatku na núdzové zásoby, jeho základ a sadzbu.

K prílohe č. 6

Transpozičná príloha.

Schválené uznesením vlá dy Slovenskej republiky dňa 24. októbra 2012.

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Kajetán Kičura, v.r.

predseda Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

9

D Ô V O D O V Á S P R Á VA

Všeobecná časť

Návrh zákona o štá tnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mý ta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predklad á predovšetkým z dôvodu neaktuálnosti doterajšej právnej úpravy štátnych hmotných rezerv, ktorá nevyhovuje súčasným podmienkam a potrebám hospodárskej mobilizácie, energetickej a potravinovej bezpe čnosti.

Štátne hmotné rezervy sú upravené zákonom č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov. Od svojho prijatia v roku 1994 bol tento zákon novelizovaný 10 krát, predovšetkým od roku 2001, kedy bolo potrebné zosúladiť ustanovenia predmetného zákona so zákonom č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze, ktorý ustanovil núdzové zásoby ropy a ropných vý robkov ako súčasť štátnych hmotných rezerv. Skúsenosti s aplikáciou tohto zákona z posledných rokov však ukazujú, že viaceré ustanovenia zákona v súčasnosti nevyhovujú aktuálnym hospodá rskym podmienkam a potrebám zabezpečenia štátnych hmotných rezerv. Správa štátnych hmotných rezerv (ďalej len 'Správa rezerv') sa preto rozhodla pripraviť nový zákon o štátnych hmotných rezervách, ktorý umožní podľa možností čo najefektívnejšie hospodárenie so štátnymi hmotnými rezervami s ohľadom na úlohy a ciele, ktor é majú štátne hmotné rezervy plniť.

Štátne hmotné rezervy sa rozdeľujú do troch kategórií:

-hmotné rezervy - najmä na zabezpečenie energetickej a potravinovej bezpeč nosti Slovenskej republiky,

-mobilizačné rezerv - na plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie,

-pohotovostné zásoby - určené na okamžitú pomoc pri záchrane životov, zdravia a majetku obyvateľstva postihnutého rôznymi druhmi pohotovostných situácií.

Návrh zákona o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravuje široký okruh vzťahov sú visiacich so štátnymi hmotnými rezervami, ale filozofiu doterajšej právnej úpravy vo svojej podstate nemení. Návrh zákona predovšetkým vyjasňuje pojmy spoločné pre všetky druhy štátnych hmotný ch rezerv, upravuje pôsobnosť Správy rezerv v niektorých oblastiach, niektoré aspekty použitia a hospodárenia s hmotnými rezervami, zosúlaďuje postavenie, práva a povinnosti ochraňovateľov mobilizačný ch rezerv a taktiež upravuje použitie a hospodárenie s mobilizačnými rezervami a pohotovostnými zásobami. Upravujú sa tiež niektoré otázky financovania štátnych hmotných rezerv, najmä správa bežný ch účtov Správy rezerv, možné výdavky z týchto účtov, zabezpečenie súladu s daňovými predpismi a pod. Zavádzajú sa niektoré povinnosti pre ochraňovateľov a iné subjekty a s tým sú visiace pokuty za neplnenie týchto povinností. Veľká časť poznámok pod čiarou sa zosúlaďuje s aktuálnym právnym stavom. Do zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzený ch úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dopĺňa výnimka pre vozidlá mobilizačných rezerv, aby tieto nemuseli platiť mýto pri plnení úloh v krízových a iný ch pohotovostných situáciách.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územný ch celkov, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu oblasť, na zamestnanosť, na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a medziná rodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Samotná problematika zákona nie je upravená v legislatíve Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunik ácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Problematika návrhu pr ávneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskej únie

- v primárnom práve:

bezpredmetné

- v sekundárnom prá ve (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - po 30. novembri 2009):

nie je

- v sekundárnom práve (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - do 30. novembra 2009):

Smernica Rady 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť držiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (Ú.v. EÚ L 265, 9.10.2009)

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) 31. december 2012

b) október 2012

c) nebolo začaté konanie

d) bezpredmetné

5. Stupeň zlučiteľnosti ná vrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

a) úplný

6. Gestor:

Správa štátnych hmotný ch rezerv Slovenskej republiky

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o štátnych hmotný ch rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za uží vanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne ŽiadneNegatívne1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

X 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie - dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? X

3. Sociálne vplyvy

- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

- sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

X

4. Vplyvy na životné prostredie X 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti X

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

bezpredmetné

Osobitná časť

K článku I

K § 1

Ustanovuje sa pôsobnosť zákona.

K § 2

Definujú sa pojmy pre účel tohto zákona.

K § 3

Ustanovuje sa účel a základné rozdelenie štátnych hmotných rezerv.

Nehnuteľnosti v správe Správy rezerv, ktoré slúžia na činnosti súvisiace s hospodárením štátnych hmotných rezerv, nepatria medzi štátne hmotné rezervy, ale sa s nimi nakladá podľa zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.

Za istých okolností nemusia byť štátne hmotné rezervy vo vlastníctve štátu, ak je to v záujme hospodárnosti a sú splnené všetky podmienky. V tý chto prípadoch musí existovať zmluva medzi Správou rezerv a fyzickou osobou alebo právnickou osobou o tom, že v prípade niektorej z núdzových situácií podľa tohto zákona môžu byť štátne hmotn é rezervy vo vlastníctve právnických osôb alebo fyzických osôb použité na ich rieš enie.

K § 4

Ustanovuje sa príslušnosť Správy rezerv pri správe štátnych hmotných rezerv, ktoré sú vo vlastníctve štátu, a pri činnostiach súvisiacich s hospodárením s nimi.

Pri hospodárení musia byť štátne hmotné rezervy zabezpečené v súlade s týmto paragrafom.

K § 5

Ustanovujú sa pravidlá pre tvorbu štátnych hmotných rezerv. Tieto sa vytvárajú na základe požiadaviek ústredných orgánov štátnej správy. Pri n ákupe štátnych hmotných rezerv sa musí postupovať podľa osobitného predpisu o verejnom obstarávaní.

Upravuje sa tu aj predaj štátnych hmotných rezerv, ktorý môže byť súčasťou obmeny, zá meny, alebo sa štátne hmotné rezervy predávajú pri ich uvoľňovaní za účelom riešenia núdzových situácií.

K § 6

V súlade so základným rozdelením štá tnych hmotných rezerv paragraf 6 upravuje všeobecné ustanovenia o hmotných rezervách.

Ustanovuje sa tu účel hmotných rezerv a ich tvorba. Súčasťou hmotných rezerv sú núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov, ktoré sú upravené osobitným zákonom, ktorý je vo forme návrhu zá kona momentálne v legislatívnom procese.

Hmotné rezervy sa vyskladňujú spravidla pri ich uvoľňovaní na riešenie núdzových situácií alebo pri činnostiach súvisiacich s hospodárením s nimi. V týchto prípadoch na to musí mať ochraň ovateľ hmotných rezerv súhlas alebo rozhodnutie Správy rezerv. Ak však tento súhlas nie je možné získať v potrebnom čase a v dôsledku mimoriadnej udalosti hrozí škoda na hmotných rezervách, ochraňovateľ môže hmotné rezervy vyskladniť aj bez súhlasu Sprá vy rezerv. Následne musí ochraňovateľ Správe rezerv oznámiť dôvody takéhoto vyskladnenia.

K § 7

Vymedzuje sa obsah pojmu hospodárenie s hmotnými rezervami.

K § 8

Ustanovujú sa pravidlá pre obmenu a zámenu hmotných rezerv.

K § 9

Hmotné rezervy môžu byť predmetom pôžičky iba ak ich úroveň presahuje minimálny limit. Keďže je to nepeňažná pôžička, namiesto úroku sa tu ustanovuje poplatok za dočasné prenechanie hmotných rezerv. Pri poskytn utí pôžičky hmotných rezerv musí byť na ne zriadená zábezpeka.

K § 10

Na účel riešenia núdzových situácií sa hmotné rezervy uvoľňujú na základe rozhodnutia vlády. V tom prípade môžu hmotné rezervy dočasne klesnúť pod minimálny limit.

K § 11

Druhou kategóriou štátnych hmotný ch rezerv po hmotných rezervách sú mobilizačné rezervy. Ustanovuje sa tu prioritné použitie mobilizačných rezerv v období krízovej situácie, ďalšie spôsoby ich použitia a vymedzuje sa, kto môže by ť ochraňovateľom mobilizačných rezerv. Následne sú definované spôsoby tvorby mobilizačných rezerv, postupy, termíny a povinnosti Správy rezerv, príslušných ústredných orgánov štátnej sprá vy a ochraňovateľov pri vytváraní požiadaviek na ich tvorbu, ich opodstatnenosť, financovanie ich ochraňovania v stave bezpečnosti, ich použitie a postupy po ich použití. Tiež sú určené vzťahy Sprá vy rezerv, príslušných ústredných orgánov štátnej správy a ochraňovateľov pokiaľ dôjde k zrušeniu statusu ochraňovateľa ako subjektu hospodárskej mobilizácie, k vyhlás eniu konkurzu na ochraňovateľa alebo k jeho zániku.

K § 12

Vymedzuje sa obsah pojmu hospodárenie s mobilizačn ými rezervami.

K § 13

Ustanovujú sa podmienky ochraňovania, skladovania a označenia mobilizačných rezerv. Zároveň sú definované podmienky zabezpečenia nepretržitej a okamžitej použiteľnosti mobilizačných rezerv preskúšavaním a zabezpečením technickej spôsobilosti mobilizačných rezerv.

K § 14

Ustanovujú sa postupy, spôsoby, termíny, finančné náležitosti a povinnosti Správy rezerv, prí slušných ústredných orgánov štátnej správy a ochraňovateľov pri obmene mobilizačných rezerv.

K § 15

Ustanovujú sa postupy, spôsoby, termíny, finančné náležitosti a povinnosti Správy rezerv, prí slušných ústredných orgánov štátnej správy a ochraňovateľov pri zámene mobilizačných rezerv.

K § 16

Ustanovuje sa postup pri vypožičiavaní mobiliza čných rezerv. Keďže výpožička mobilizačných rezerv je bezodplatná, môže sa poskytnúť iba uvedeným rozpočtovým a príspevkovým organiz áciám a orgánom územnej samosprávy. Výpožič ka môže trvať najviac jeden rok, v prípade záujmu o ďalšie využívanie je potrebné postupovať podľa ustanovení tohto zákona o nájme mobilizačných rezerv.

K § 17

Ustanovujú sa postupy, spôsoby, termíny, finančné náležitosti a povinnosti Správy rezerv, príslušných ústredných orgánov štátnej správy, ochraňovateľov, žiadateľov o ná jom a nájomcov pri nájme mobilizačných rezerv.

K § 18

Keď mobilizačné rezervy prestali slúžiť svojmu účelu, postupuje sa niektorým zo spôsobov podľ a tohto paragrafu. Prvým krokom je žiadosť príslušného ochraňovateľa o ich vyčlenenie. Ak rovnaký druh mobilizačných rezerv potrebuje iný ochraňovateľ na účely hospodárskej mobilizácie, uskutoční sa presun mobilizačných rezerv od jedného ochraňovateľa k druhému. V opačnom prípade nasleduje vyčlenenie mobilizačných rezerv a následný postup podľa zákona o správe majetku štátu alebo preradenie mobilizačných rezerv, kedy sa zaradia do iného druhu štátnych hmotných rezerv.

K § 19

Treťou kategóriou štátnych hmotných rezerv sú pohotovostné zásoby. Ustanovuje sa tu účel ich použitia, postup rozdelenia, povinnosti Správy rezerv, príslušných ústredných orgánov štá tnej správy a iných ochraňovateľov pri tvorbe, financovaní a hospodárení s nimi v období bezpeč nosti.

Zároveň sú definované postupy, spôsoby, n áležitosti a povinnosti Správy rezerv, obcí a príslušných orgánov krízového riadenia pri použití a po použití pohotovostných zásob.

K § 20

Vymedzuje sa obsah pojmu hospodárenie s pohotovostn ými zásobami.

K § 21

Ustanovujú sa podmienky ochraňovania, skladovania a označenia pohotovostných zásob.

K § 22

Ustanovujú sa postupy, spôsoby, termíny, finančné náležitosti a povinnosti Správy rezerv a in ých ochraňovateľov pri obmene pohotovostných zásob.

K § 23

Ustanovujú sa postupy, spôsoby, termíny, finančné náležitosti a povinnosti Správy rezerv a in ých ochraňovateľov pri zámene pohotovostných zásob.

K § 24

Ustanovujú sa postupy, spôsoby, termíny, finančné náležitosti a povinnosti Správy rezerv, iný ch ochraňovateľov a vypožičiavateľov pri výpožičke pohotovostných zásob.

K § 25

Ustanovujú sa postupy, spôsoby, termíny, finančné náležitosti a povinnosti Správy rezerv, iných ochraňovateľov, žiadateľov o nájom a nájomcov pri nájme pohotovostných zásob.

K § 26

Ustanovujú sa rozhodovacie kompetencie Sprá vy rezerv pri preradení pohotovostných zásob, ktoré prestali slúžiť svojmu účelu. Pohotovostné zásoby sa môžu preradiť iba do mobilizačný ch rezerv.

K § 27

Ustanovujú sa všeobecné pravidlá pre financovanie štátnych hmotných rezerv. Ich tvorba a hospodárenie sa uhrádza zo štátneho rozpočtu alebo z bežných mimorozpočtových úč tov Správy rezerv.

V prípade potreby môžu byť prostriedky z bežných účtov použité aj na financovanie investícií do infraštruktúry potrebnej na hospodárenie so štátnymi hmotnými rezervami.

K § 28

Ustanovujú sa všeobecné povinnosti ochraňovateľov spoločné pre vš etky druhy štátnych hmotných rezerv.

K § 29

Podrobne sa upravuje súhrn činností spadajúcich do pojmu ochraňovanie.

Ochraňovanie nemusí znamenať súčasný v ýkon všetkých činností uvedených v odseku 1. Rozsah činností každého ochraňovateľa môže byť aj užší a je určený zmluvou o ochraňovaní.

K § 30

Ustanovujú sa výšky pokút a postup ich ukladania za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

K § 31

Ustanovujú sa všeobecné povinnosti vybraných subjektov pri zabezpečení úloh podľa tohto zákona.

K § 32

Vylučuje sa všeobecná p ôsobnosť správneho poriadku na tento zákon.

K § 33

Ustanovuje sa prechodné ustanovenie na vyriešenie právnych vz ťahov vyplývajúcich zo zákona č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov, ktorý tento zákon ruší.

K § 34

Transpozičný odkaz.

K § 35

Zrušuje sa doterajšia právna úprava štátnych hmotných rezerv - zákon č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov.

K článku II

Do zákona o elektronickom výbere mýta sa dopĺňa výnimka pre vozidlá patriace do mobilizačných rezerv, aby Správa rezerv nemusela platiť mýto pri riešení núdzových situácií podľa zákona o štátnych hmotných rezervách.

K článku III

Navrhuje sa účinnosť zákona.

K prílohe č. 1

Transpozičná príloha.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 17. októbra 2012.

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Kajetán Kičura, v.r.

predseda Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z.z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z.z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov

10

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z.z. o núdzových zásobách ropy a ropných vý robkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z.z. o štátnych hmotný ch rezervách v znení neskorších predpisov, sa predkladá ako iniciatívny návrh Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len 'Správa rezerv'). Z dôvodu naliehavej potreby ozdravenia verejn ých financií a systémového riešenia zabezpečenia financovania tvorby a ochraňovania núdzových zásob ropy a ropných výrobkov sa materiál predkladá v súlade s článkom 13 odsek 1 Legislatí vnych pravidiel vlády SR, ktoré boli schválené uznesením vlády SR č. 352 z 25. mája 2010. Do materiálu však boli zapracované pripomienky Sekcie vl ádnej legislatívy Úradu vlády SR.

Cieľom predkladanej novely zá kona o núdzových zásobách je systémové riešenie financovania núdzových zásob ropy a ropných výrobkov prostredníctvom výberu príspevku, ktorý má byť príjmom štátneho rozpočtu.

V súčasnosti je problematika núdzových zásob upravená zákonom č. 170/2001 Z.z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov v súlade s kodifikovanou Smernicou Rady 2006/67/ES, ktorými Európske spolo čenstvo zaviazalo členské krajiny povinne udržiavať núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (ďalej len 'núdzové zásoby') vo výške priemernej deväťdesiatdňovej spotreby vybraných ropných výrobkov v Slovenskej republike a uložilo povinnosť vytvoriť v každej krajine právne predpisy umožňujúce vládam počas ropnej núdze prijať opatrenia na obmedzenie dopytu po ropných výrobkoch a tým aj ich spotreby.

Zákon č. 82/1994 Z.z. o štátnych hmotných rezerv ách v znení neskorších predpisov, ktorý sa subsidiárne vzťahuje aj na núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov, stanovuje, že výdavky súvisiace s vytváraním, ochranou a správou štátnych hmotných rezerv sa hradia zo štátneho rozpočtu. V uplynulý ch rokoch zo štátneho rozpočtu neboli Správe rezerv na tvorbu núdzových zásob prideľované potrebné finančné prostriedky. Nákup hmoty do núdzový ch zásob, ako i financovanie skladovania, ochraňovania a obmeny boli realizované najmä z mimorozpočtového bežného účtu Správy rezerv, ktorý je určený na vykrývanie platieb súvisiacich s obmenami a zámenami zásob štátnych hmotných rezerv a ďalších bežných výdajov. Tvorený je najmä z odpredaja prebytočného majetku a potravinárskych komodít zo štátnych hmotných rezerv. Tento model financovania núdzových zásob však do ďalšieho obdobia nie je udržateľný, nakoľko Správa rezerv už nedisponuje žiadnymi rezervami, prostredn íctvom, ktorých by bol napĺňaný mimorozpočtový účet a tým kryté náklady spojené s ochraňovaním, ale predovšetkým s tvorbou núdzových zásob ropy a ropných výrobkov.

V súčasnom období sú náklady za skladovanie a ochraňovanie 1 tony ropy na úrovni 15,269 € bez DPH za rok. Náklady na ochraňovanie a obmeny 1 m3 núdzových zásob v ropných výrobkoch a ich fyzickú ostrahu vo vý ške 39,83 € bez DPH sú zastabilizované na obdobie rokov 2011-2014. Predpokladaná tvorba núdzových zásob v rokoch 2011-2012 vyplýva zo zmeny metodiky výpoč tu núdzových zásob na základe Smernice 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov, ktorej dôsledkom v podmienkach Slovenskej republiky je potreba navýšenia núdzových zásob ropy o cca 80 000 ton ropy do 1. januára 2013. Predmetná smernica bude transponovaná do národnej legislatívy SR v najbližšom období.

Predpokladaná kalkulácia potreby finančných prostriedkov v rokoch 2011-2014 na tvorbu, obmenu, skladovanie a ochraňovanie núdzových zásob zohľadňuje vyšš ie uvedené skutočnosti.

Pozn ámka: Uvedené sumy sú vyčíslené vrátane dane z pridanej hodnoty vo výške 19 %. Uvedené náklady nezohľadňujú prípadnú eskaláciu nákladov spojenú s ochraňovaním ropy.

Navrhovaný spôsob financovania núdzových zásob aplikujú viaceré krajiny Európskej únie. Ide o model financovania, ktorý nie je závislý na verejných financiách, ale je založený na forme výberu príspevku na núdzové zásoby od príslušných subjektov, ktoré ropu a ropn é výrobky dovezú na územie SR z tretej krajiny alebo prepravia na územie SR z iného členského štátu EÚ a na druhej strane maj ú v prípade ropnej núdze zabezpečenú ochranu štátom na zmiernenie dopadov použitím núdzových zásob. Krajiny, ktor é uplatňujú tento model nezápasia s nedostatkom finančných prostriedkov pre skladovanie, obmeny, dopĺňanie a ochraňovanie núdzových zásob a sú ostatn ým členom Medzinárodnej energetickej agentúry dávané za vzor. Ako jeden z kľúčových argumentov sa uvádza transparentnosť modelu, jeho nezávislos ť na verejných zdrojoch, ktoré môžu byť použité na iné priority vlády, ako aj jeho spravodlivosť, keďže ho financujú najmä tí, ktorí systém môžu v čase krízy aj najviac využívať – teda koneční spotrebitelia. Pre zabezpečenie dostatočného krytia finančných prostriedkov pre tvorbu a ochraňovanie núdzových zá sob sa pre roky 2011-2012 predpokladá výška príspevku na základe pomeru čistého dovozu ropy a ropných výrobkov vo výške 18,62 € za 1000 kg ropy a 16,23 € za 1000 litrov ropného výrobku. Vzhľadom na fakt, že od roku 2013 sa nepredpokladá doplnenie núdzových zásob v takom rozsahu, predpokladaná výška príspevku v ďalšom období je vo výške 8,92 € za 1000 kg ropy a 7,78 € za 1000 litrov ropného výrobku. Výška príspevku zohľadňuje i 15% rezervu z očakávaných nákladov, ktorá bude slúžiť na pokrytie výpadku finančných prostriedkov na z áklade zlej platobnej disciplíny platcov príspevku, cenových výkyvov na komoditných burzách pri realizácii doplnenia núdzových zásob a výkyvov v spotrebe ropy a ropných výrobkov a z toho vyplývajúceho čistého dovozu ropy a ropných výrobkov.

Výška príspevku sa na návrh Správy rezerv bude upravovať tak, aby výber príspevku vykrýval potreby financovania núdzových zásob v príslušnom roku.

Predkladaný návrh zákona nezakladá nároky na zvýšené čerpanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

Návrh zákona bude mať vplyv na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, na podnikateľskú sféru a obyvateľstvo, nakoľko výška príspevku na tvorbu a ochraňovanie núdzových zásob bude premietnutá zo strany príslušných subjektov do cien pre konečné ho spotrebiteľa. Vplyv na jednotlivé zložky je uvedený v doložke vplyvov.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Samotná problematika zákona je upravená v práve Európskej únie.

Návrh zákona bol dňa 22. septembra 2010 prerokovaný na 14. zasadnutí vlády SR a schválený s pripomienk ou ministra financií, ktorý požadoval, aby návrh zákona bol upravený tak, že vybratý príspevok nebude príjmom Správy rezerv, ale príjmom štátneho rozpočtu, z ktorého budú i naďalej financované n údzové zásoby ropy a ropných výrobkov. Uvedená pripomienka ministra financií bola zapracovaná do návrhu zákona. V súvislosti s tým je do textu zapracovaná povinnosť Ministerstva financi í previesť potrebné finančné prostriedky na účet Správy rezerv, ktoré budú slúžiť výlučne na úhradu preplatkov príspevkov.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z.z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektor ých zákonov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskej únie

- v primárnom práve:

bezpredmetné

- v sekundárnom práve:

1. smernica Rady 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (Ú. v. EÚ L 265, 9.10.2009)

2. smernica Rady (ES) 2006/67/ES zo dňa 24. júla 2006, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 217, 8.8.2006),

3. smernica Rady (EHS) 73/238/EHS zo dňa 24. júla 1973 o opatreniach na zmiernenie následkov ťažkostí pri zásobovaní ropou a ropnými produktmi (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 12/zv. 1).

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice: lehoty na prebratie smernice 73/238/EHS a smernice 2006/67/ES zostávajú v platnosti; lehota na prebratie smernice 2009/119/ES je 31. decembra 2012

b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerní c a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné

c) proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia: Zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešen í stavu ropnej núdze v znení zákona č. 240/2006 Z. z.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

úplný

6. Gestor:

Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

I.Odhad dopadov na verejné financie

a) Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z.z. o núdzov ých zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z.z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov nezakladá zvýšené zaťaž enie štátneho rozpočtu, nakoľko potrebné finančné prostriedky na zabezpečenie tvorby a ochraňovania núdzových zásob ropy a ropných výrobkov v jednotlivých rokoch budú v štátnom rozpočte zabezpečené zavedením a výberom príspevku na základe čistých dovozov ropy a ropných výrobkov, čo napríklad pre obdobie rokov 2011-2014 predstavuje 126 mil. €.

Pozn ámka: Uvedené sumy sú vyčíslené vrátane dane z pridanej hodnoty vo výške 19 %. Uvedené náklady nezohľadňujú prípadnú eskaláciu nákladov spojenú s ochraňovaním ropy.

V prechodnom období akumulácie dostatočného objemu finančných prostriedkov z vý beru príspevku na začiatku roka 2011 bude Správa rezerv financovať núdzové zásoby ropy na základe dohody s Ministerstvom financií SR.

b) Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z.z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z.z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov nemá vplyv na rozpočet štátnych fondov.

c) Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z.z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z.z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskor ších predpisov má vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, nakoľko výška príspevku bude premietnutá do ceny ropy a ropných výrobkov pre konečného spotrebiteľa.

II.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Realizáciou predloženého návrhu zákona, ktorým sa zavádza výber príspevku z čistého dovozu ropy a ropný ch výrobkov od príslušných subjektov, sa predpokladá finančný dopad na skupinu obyvateľstva, na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, nakoľko platcovia príspevku si ho v plnej miere zakalkulujú do konečnej ceny predávaného výrobku.

Na druhej strane tvorba a udržiavanie núdzových zásob zabezpečuje ropnú bezpečnosť Slovenskej republiky a tým aj stabilitu hospodárstva a podnikateľského prostredia, ako aj zmiernenie vplyvu na obyvateľ stvo pred negatívnymi dopadmi v prípade ťažkostí v zásobovaní štátu ropou alebo ropnými výrobkami, respektíve nedostatku ropy a ropných výrobkov použitím núdzových zásob, čím nedôjde k dramatickému rastu cien týchto výrobkov, kolapsu priemyselnej činnosti alebo kolapsu činností pri zaistení fungovania štátu (napríklad výkon správy štátu a vnútornej bezpečnosti, zdravotní cka pomoc, hasičská ochrana, zaistenie výrobnej činnosti a zásobovanie pre obyvateľstvo). Pre zabezpečenie dostatočného krytia finančných prostriedkov pre tvorbu a ochraňovanie núdzov ých zásob sa pre roky 2011-2012 predpokladá výška príspevku na základe pomeru čistého dovozu ropy a ropných výrobkov vo výške 18,62 € za 1000 kg ropy a 16,23 € za 1000 litrov ropného vý robku. Zavedenie príspevku bude mať priamy vplyv na zvýšenie konečnej ceny motorových palív vo výške 0,01623 €/liter motorového paliva v rokoch 2011 a 2012 a nepriamy vplyv na cenu tovarov a služieb z titulu navý šenia ceny motorových palív. Je predpoklad, že zaťaženie jednotlivých subjektov sa zníži v roku 2013, kedy nebude potrebné dopĺňať núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov v takom rozsahu ako v rokoch 2011-2012. Vzhľadom na tento fakt, predpokladaná výška príspevku v ďalšom období je vo výš ke 8,92 € za 1000 kg ropy a 7,78 € za 1000 litrov ropného výrobku.

Takýto model financovania tvorby, udržiavania a skladovania núdzových zásob je zavedený vo viacerých krajinách Euró py (napríklad v Nemecku, Maďarsku a Fínsku.) Týmto spôsobom sa odbremení štátny rozpočet a na tvorbe, udržiavaní a skladovaní núdzových zásob sa budú podieľať nielen obyvatelia Slovenska (platcovia daní) prostredníctvom rastu spotreby a tým i dovozu ropy a ropných výrobkov, ale aj ostatní spotrebitelia motorových palív, ktorí ich kupujú na území Slovenskej republiky (zahraniční turisti a kamióny – ich spotreba sa odhaduje vo výške cca 20 až 25 %) ako aj podniky.

Spotreba pohonných hmôt súkromnými osobami – motoristami na trhu Slovenskej republiky sa odhaduje vo výške cca 20 %.

III.Odhad vplyvov na životné prostredie

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z.z. o nú dzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z.z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov nebude mať dopad na životné prostredie.

IV. Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z.z. o nú dzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z.z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov nepredpokladá dopad na zamestnanosť v Slovenskej republike.

V. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z.z. o nú dzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z.z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov predpokladá mierny dopad na podnikateľské prostredie premietnutím príspevku do konečnej ceny pre spotrebiteľa. V konečnom d ôsledku na druhej strane zabezpečuje stabilitu podnikateľského prostredia v prípade nedostatkov ropy a ropných výrobkov použitím núdzových zásob, čím nedôjde k dramatickému rastu cien týchto výrobkov.

Osobitná časť

K článku I

K bodu 1.

Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov v štátnom rozpočte a vyčerpaných zdrojov Sprá vy rezerv na plnenie záväzku voči Európskej únii je potrebné zabezpečiť ďalšie finančné zdroje a súčasne do budúcna nastaviť transparentné financovanie núdzových zásob tak, aby nezaťaž ovalo štátny rozpočet. Spôsob upravený v § 7a zakladá spravodlivé riešenie s minimá lnym dopadom na spotrebiteľa.

K názvu § 7a

Pod pojmom nakladanie s núdzovými zásobami sa rozumie najmä ich tvorba, obmena, zámena, pôžička, skladovanie, udržiavanie, kontrola. Výdavky na núdzové zásoby upravuje odsek 14.

Odsek (1)

Ustanovenie zakladá povinnosť definovaného podnikateľa zaplatiť príspevok na nakladanie s núdzovými zásobami. Príspevkom sa rozumie suma, ktorú podnikateľ zaplatí Správe rezerv.

Odsek (2)

Ustanovenie ukladá povinnosť podnikateľovi podať písomné hlásenie o množstve dovezenej ropy a ropných výrobkov a zaplatiť príspevok v určenom termíne.

Odsek(3)

Ustanovenie ukladá podnikateľovi povinnosť v stanovenom termíne podať písomné hlásenie o množstve ropy a ropných výrobkov vyvezeného z územia Slovenskej republiky

Odsek (4)

Ustanovenie odkazuje na prílohu zákona, kde možno nájsť podrobnosti o sadzbe príspevku, spôsobe jeho výpočtu a vzory uvedených hlásení.

Odsek (5)

Ustanovenie ukladá povinnosť platcovi, v prípade keď platca príspevku sám zistí, že ním podané hlásenie je neúplné, nesprávne alebo vykazuje chyby, bezodkladne zaslať Spr áve rezerv dodatočné opravené hlásenie. Ïalej upravuje podmienky spôsobu vysporiadania zistených rozdielov pri vykazovaní a platení príspevku, ktoré vznikli v dôsledku nesprávne vykazovaných množ stiev vybraných ropných výrobkov alebo výšky poplatku.

Odsek (6)

Ustanovenie zakladá možnosť vrátenia príspevku alebo jeho časti podnikateľovi za množstvo ropy alebo ropných výrobkov, ktoré vyviezol z územia Slovenskej republiky. Upravuje sa tu tiež spôsob preukázania vývozu ropy a ropných vý robkov z územia Slovenskej republiky zo strany podnikateľa na účely vrátenia príspevku.

Odsek (7)

Ustanovenie upravuje spôsob a lehotu na zaplatenie vrátenia príspevku podnikateľovi v prípade nároku na vrátenie.

Odsek (8)

Ustanovenie stanovuje prekluzívnu lehotu na podanie žiadosti o vrátenie príspevku, po uplynutí ktorej nárok na vrátenie príspevku zaniká.

Odsek (9)

Ustanovenie upravuje spôsob nápravy pri zistení preplatku alebo nedoplatku na základe údajov z hlásení.

Odsek (10)

Ustanovenie upravuje spôsob nápravy v podobe dodatočného hlásenia pri nesplnení si povinnosti zo strany podnikateľa podať hlásenia o dovoze a vývoze.

Odsek (11)

Ustanovenie upravuje spôsob nápravy v prípade nezaplatenia príspevku zo strany podnikateľa.

Odsek (12)

Ustanovenie stanovuje, že príspevky zaplatené podnikateľmi podľa tohto zákona budú príjmom štátneho rozpočtu.

K bodu 2.

Ustanovenie v § 8 odsek 1 sa dopĺňa o písmeno c) z dôvodu kontroly povinností podľa § 7a. Kontrolná činnosť povinností podľa § 7a je zabezpečovaná Správou rezerv.

K bodu 3.

V § 9 ods. 1 sa pridávajú nové písmená f) a g), ktoré upravujú peňažné pokuty, ktoré môže Správa rezerv uložiť podnikateľovi za naplnenie povinností podľa § 7a.

K bodu 4.

Ustanovenie stanovuje pokutu za nezaplatenie príspevku do dňa splatnosti vo forme pokuty vo v ýške 0,05 % za každý deň omeškania.

K bodu 5.

Legislatívno-technická úprava

K bodu 6.

Legislatívno-technická úprava

K bodu 7.

Do zákona sa vkladá nová príloha, ktorá ustanovuje podrobnosti o základe a sadzbe príspevku, spôsobe jeho výpočtu, ako aj vzor Hlásenia o množstve ropy a vybraných ropných výrobkov dovezeného na územie Slovenskej republiky z tretej krajiny alebo prepraveného na územie Slovenskej republiky z iného členského štátu a o výške príspevku a vzor Hlásenia o množstve ropy a vybraných ropných výrobkov vyvezeného z územia Slovenskej republiky na územie tretieho štátu alebo prepraveného na územie iného členského štátu.

K bodu 8.

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 9.

Mení sa názov transpozičnej prílohy v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády SR.

K článku II

Zákon č. 82/1994 Z.z. o štátnych hmotných rezervách sa dopĺňa o upresnenie spôsobu schvaľovania návrhov na zoznam položiek hmotných rezerv, ich minimá lnych limitov a orientačných cieľových stavov.

K článku III

Navrhuje sa účinnosť zákona.

Bratislava, 22.09.2010

Iveta Radičová, v. r.

predsedníčka vlády

Slovenskej republiky

Eva Hrinková, v. r.

predsedníčka Správy štátnych

hmotných rezerv Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu