ropou a ropnými polotovarmi ropa a ropné polotovary uvedené v prílohe č. 1 spracovateľné v rafinériách na ropné výrobky,

ropnými výrobkami výrobky z ropy uvedené v osobitnom predpise,1)

vybranými ropnými výrobkami určité kategórie ropných výrobkov uvedené v prílohe č. 1, ktoré sa používajú na účel uloženia povinnosti zaplatiť poplatok podľa § 9,

aditívami neuhľovodíkové zlúčeniny, ktoré sa pridávajú alebo primiešavajú do ropného výrobku s cieľom upraviť jeho vlastnosti,

stavom ropnej núdze vážne ohrozenie alebo prerušenie zásobovania ropou a ropnými výrobkami,

núdzovými zásobami ropy a ropných výrobkov množstvo ropy, ropných polotovarov a ropných výrobkov určené na predchádzanie, zmiernenie alebo prekonanie stavu ropnej núdze,

dovozom vstup tovaru na územie Slovenskej republiky zo zahraničia; dovoz zahŕňa tovar, ktorý bol v colnom konaní na území Slovenskej republiky prepustený do colného režimu voľný obeh alebo do colného režimu aktívny zušľachťovací styk v systéme vrátenia alebo v podmienečnom systéme alebo do colného režimu prepracovanie pod colným dohľadom podľa príslušných colných predpisov, a tovar Európskej únie2) vstupujúci do Slovenskej republiky z členského štátu Európskej únie; dovoz nezahŕňa tovar prepustený po vstupe na územie Slovenskej republiky z tretieho štátu do colného režimu tranzit a tovar Európskej únie,2) ktorý je cez územie Slovenskej republiky iba prepravovaný,

vývozom výstup tovaru z územia Slovenskej republiky do zahraničia vrátane colne schváleného určenia alebo použitia spätný vývoz; vývoz zahŕňa tovar, ktorý bol v colnom konaní na území Slovenskej republiky prepustený do colného režimu vývoz alebo pasívny zušľachťovací styk, ako aj tovar Európskej únie2) umiestnený v colných skladoch alebo slobodných pásmach a tovar Európskej únie2) opúšťajúci územie Slovenskej republiky, ktorý bol odoslaný do členského štátu Európskej únie; vývoz nezahŕňa tovar, ktorý nie je tovarom Európskej únie2) a ktorý je prepravovaný cez územie Slovenskej republiky v colnom režime tranzit, a tovar Európskej únie,2) ktorý je cez územie Slovenskej republiky iba prepravovaný,

čistým dovozom kladný rozdiel medzi dovozom ropy alebo ropných výrobkov a ich vývozom v rámci jedného kalendárneho roka,

fyzickou prístupnosťou núdzových zásob ropy a ropných výrobkov mechanizmus lokalizácie a prepravy týchto zásob s cieľom zabezpečiť ich uvoľnenie alebo skutočné dodanie konečným spotrebiteľom v lehote a za podmienok, ktoré napomáhajú zmiernenie zásobovacích problémov,

mimoriadnou obmenou núdzových zásob ropy a ropných výrobkov nahradenie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov zásobami rovnakého druhu, akosti, množstva a ceny, ktoré sa vykonáva pred uplynutím ustanovenej lehoty obmeny zásob, najmä z dôvodu zabránenia hroziacim škodám na skladovaných zásobách alebo z dôvodu potreby uvoľňovania zásob,

pohotovostným plánom metodické usmernenie, ktoré obsahuje základné princípy núdzových postupov a organizačné opatrenia, ktoré sa realizujú v čase stavu ropnej núdze alebo situácie podľa § 7 ods. 6,

núdzovým plánom spracovania, prepravy a predaja núdzových zásob konkrétny plán uvoľňovania núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, ktorý sa vypracuje s prihliadnutím na podmienky a okolnosti núdzovej situácie.

Núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (ďalej len „núdzové zásoby“) sú štátnymi hmotnými rezervami. Na núdzové zásoby sa vzťahuje osobitný predpis,3) ak tento zákon neustanovuje inak.

Núdzové zásoby vytvára, dopĺňa a udržiava Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len „Správa rezerv“); tvorba a udržiavanie núdzových zásob vyplýva z medzinárodných záväzkov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Tvorba a hospodárenie s núdzovými zásobami sa vykonáva vo verejnom záujme a ich cieľom nie je tvorba zisku pri uplatňovaní tohto zákona.

Núdzové zásoby môžu byť aj vo vlastníctve podnikateľov, ak existuje písomná zmluva medzi Správou rezerv a podnikateľom o tom, že v prípade potreby môže vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) rozhodnúť o použití týchto núdzových zásob na riešenie situácií podľa § 7. Zmluvou sa podnikateľ zaväzuje dodržiavať všetky požiadavky a povinnosti určené týmto zákonom. Podnikateľ nemôže ochraňovanie týchto núdzových zásob postúpiť na iného podnikateľa. Núdzovými zásobami podľa prvej vety nemôžu byť zásoby ropy a ropných výrobkov, na ktoré bolo zriadené záložné právo,4) a ktoré sú vo vlastníctve podnikateľa, na ktorého bol vyhlásený konkurz alebo povolená reštrukturalizácia podľa osobitného predpisu.5)

Do núdzových zásob možno zahrnúť aj zásoby na palube ropných tankerov po prepustení do colného režimu voľný obeh,6) zásoby v prístavoch vykládky, v nádržiach pri vstupe do ropovodov a potrubných kanálov, v nákladných člnoch určených na vnútrozemskú plavbu, ktoré prepravujú ropu a ropné výrobky, v rafinérskych nádržiach, v skladoch podnikateľov vrátane prevádzkových zásob, ak spĺňajú podmienky na skladovanie núdzových zásob ustanovené týmto zákonom. Do núdzových zásob možno zahrnúť aj biopalivá7) a aditíva, ktoré boli primiešané do ropných výrobkov v núdzových zásobách, alebo ktoré sa udržiavajú na území Slovenskej republiky, sú určené na zmiešanie s ropnými výrobkami skladovanými v núdzových zásobách a sú určené na použitie v doprave.

Núdzovými zásobami podľa tohto zákona nie sú zásoby určené pre ozbrojené sily, zásoby čerpacích staníc, produktovodov a ropovodov v prevádzke, nevyťažené tuzemské zásoby ropy, zásoby v zásobníkoch námorných plavidiel, náplne cestných cisternových vozidiel a železničných cisternových vozňov určených na prepravu ropy a ropných výrobkov a zásoby nachádzajúce sa u malospotrebiteľov. Do núdzových zásob nemožno zahrnúť ani zásoby, ktoré sú predmetom zaistenia orgánu verejnej moci, a ktoré sú predmetom exekučného konania.

Hodnota minimálneho limitu núdzových zásob na príslušný rok je deväťdesiatdňový priemerný denný čistý dovoz ropy, ropných polotovarov a ropných výrobkov v predchádzajúcom kalendárnom roku vypočítaný na základe ropného ekvivalentu podľa prílohy č. 3. Biopalivá7) a aditíva sa zahŕňajú do výpočtu minimálneho limitu núdzových zásob, ak boli primiešané do ropných výrobkov. Ak je hodnota 61 dní priemernej dennej domácej spotreby ropy, ropných polotovarov a ropných výrobkov v predchádzajúcom kalendárnom roku vyššia, ako je ich deväťdesiatdňový priemerný čistý dovoz, hodnota minimálneho limitu núdzových zásob bude 61 dní priemernej dennej domácej spotreby ropy, ropných polotovarov a ropných výrobkov v predchádzajúcom kalendárnom roku vypočítaných podľa prílohy č. 4.

Minimálny limit núdzových zásob sa určuje na základe údajov získaných v rámci štátneho štatistického zisťovania podľa § 8 ods. 6. Minimálny limit núdzových zásob na príslušný rok podľa odseku 6 musí byť splnený najneskôr do 31. marca kalendárneho roka počas obdobia nasledujúcich 12 mesiacov.

Podiel ropy a ropných polotovarov v núdzových zásobách určuje Správa rezerv podľa vývoja spotreby, dovozov a vývozov ropy, ropných polotovarov a ropných výrobkov.

Núdzové zásoby nepodliehajú exekúcii.8)

Núdzové zásoby sa skladujú v skladovacích zariadeniach samostatne alebo spoločne s rovnorodými druhmi zásob iného určenia s možnosťou kontroly ich množstva a kvality. Musí byť pri tom zabezpečená nepretržitá dostupnosť a fyzická prístupnosť núdzových zásob.

Skladovacím zariadením je samostatná nádrž, nádržový blok, sklad, technologický výrobný celok, alebo iný objekt, ak spĺňa ekologické,9) protipožiarne10) a tieto technické podmienky:

najmenší povolený objem skladovacieho zariadenia je 4 000 m3 okrem skladovacích zariadení na skladovanie vykurovacích olejov, kde najmenší povolený objem je 500 m3 pri minimálnom objeme jednej nádrže 95 m3,

skladovacie zariadenie na ropné výrobky s objemom do 20 000 m3 musí byť vybavené príjmovým a výdajovým zariadením na plnenie do cestných cisternových vozidiel alebo železničných cisternových vozňov s výkonom minimálne 70 m3 za hodinu,

skladovacie zariadenie na ropné výrobky s objemom nad 20 000 m3 musí byť vybavené príjmovým a výdajovým zariadením na plnenie do cestných cisternových vozidiel alebo železničných cisternových vozňov s výkonom minimálne 140 m3 za hodinu,

skladovacie zariadenia podľa písmen b) a c) musia byť vybavené zariadením na meranie množstva, hustoty a teploty ropných výrobkov,

skladovacie zariadenie na ropu musí umožňovať prepojenie na ropovodnú sieť a meranie množstva prijatej a vydanej ropy,

príjmové a výdajové zariadenia podľa písmen b) a c) a zariadenia na čerpanie do ropovodnej siete alebo produktovodnej siete musia byť pripravené na činnosť do 24 hodín od nahlásenia požiadavky na čerpanie núdzových zásob Správou rezerv,

minimálne výkony príjmového a výdajového zariadenia podľa písmen b) a c) sa nevzťahujú na skladovacie zariadenia na vykurovacie oleje.

Skladovacie zariadenia, produktovody a ropovody určené na skladovanie a prepravu núdzových zásob sa považujú za verejnoprospešné stavby.11)

Núdzové zásoby môže skladovať len uznaný skladovateľ alebo podnikateľ podľa § 3 ods. 3.

Uznaný skladovateľ je podnikateľ vybraný vo verejnom obstarávaní,12) ktorý spĺňa podmienky na skladovanie núdzových zásob.

Uznaný skladovateľ musí trvalo zabezpečiť odber vzoriek núdzových zásob na overenie ich kvality v akreditovaných laboratóriách, umožniť Správe rezerv ich kontrolný odber a povoliť vstup na skladovacie zariadenia osobám povereným Správou rezerv.

Na základe pokynu Správy rezerv na vyskladnenie zásob je uznaný skladovateľ alebo podnikateľ podľa § 3 ods. 3 povinný bez zbytočného odkladu vydať núdzové zásoby Správe rezerv.

Núdzové zásoby sa môžu skladovať aj mimo územia Slovenskej republiky na území štátu, ktorý je členom Európskej únie alebo Medzinárodnej energetickej agentúry, na základe medzivládnej dohody o skladovaní núdzových zásob.

Správa rezerv môže udržiavať na obdobie minimálne jedného roka minimálny objem ropných zásob vo forme ropných výrobkov vypočítaný na základe počtu dní priemernej dennej domácej spotreby (ďalej len „osobitné zásoby“) podľa prílohy č. 4.

Osobitné zásoby sú súčasťou núdzových zásob, môžu byť iba vo vlastníctve štátu a môžu sa skladovať iba na území Slovenskej republiky alebo na území členského štátu Európskej únie podľa § 4 ods. 8. Požiadavky tohto zákona vzťahujúce sa na núdzové zásoby sa primerane vzťahujú aj na osobitné zásoby.

Ropné výrobky, ktoré tvoria osobitné zásoby, patria do jednej alebo do viacerých kategórií podľa prílohy č. 2.

Súčet ropných ekvivalentov domácej spotreby výrobkov v osobitných zásobách musí byť najmenej 75 % celkovej domácej spotreby ropných výrobkov za predchádzajúci rok vypočítanej podľa prílohy č. 4.

Ak Správa rezerv udržiava osobitné zásoby, zašle Európskej komisii oznámenie, v ktorom uvedie objem takýchto zásob a obdobie udržiavania osobitných zásob. Správa rezerv zabezpečí, aby sa osobitné zásoby udržiavali počas celého oznámeného obdobia, pričom nie je dotknuté právo osobitné zásoby dočasne znížiť z dôvodu nahradenia alebo obmien jednotlivých osobitných zásob. Zoznam ropných ekvivalentov je platný minimálne jeden rok a môže sa zmeniť od prvého dňa kalendárneho mesiaca.

Ak Správa rezerv neudržiava osobitné zásoby na aspoň 30 dní priemernej dennej domácej spotreby, zabezpečí, aby minimálne jedna tretina núdzových zásob bola vo forme ropných výrobkov.

Ak Správa rezerv udržiava osobitné zásoby na menej ako 30 dní priemernej dennej domácej spotreby, vypracuje výročnú správu, ktorá bude obsahovať analýzu opatrení na zabezpečenie a overenie dostupnosti a fyzickej prístupnosti núdzových zásob. Súčasťou správy je aj popis mechanizmov kontroly používania týchto zásob, ak dôjde k narušeniu dodávok ropy. Správa rezerv zašle správu Európskej komisii do konca prvého mesiaca kalendárneho roka, na ktorý sa táto povinnosť vzťahuje.

Stav ropnej núdze vyhlasuje vláda nariadením, ak priemerný mesačný čistý dovoz ropy, ropných polotovarov a ropných výrobkov sa natoľko zníži oproti priemernému mesačnému čistému dovozu v predchádzajúcom kalendárnom roku alebo ak možno očakávať také jeho zníženie alebo ťažkosti v zásobovaní ropou, ropnými polotovarmi a ropnými výrobkami, že nepriaznivé následky z toho plynúce nemožno odstrániť alebo im zamedziť bez prijatia opatrení podľa tohto zákona.

Návrh na vyhlásenie stavu ropnej núdze a opatrení na jeho riešenie podľa § 7 predkladá vláde predseda Správy rezerv. Stav ropnej núdze sa začína dňom, ktorý vyhlási vláda.

Ak pominú dôvody uvedené v odseku 1, vláda nariadením na návrh predsedu Správy rezerv odvolá stav ropnej núdze a opatrenia na riešenie stavu ropnej núdze.

Vyhlásenie a odvolanie stavu ropnej núdze vláda oznamuje aj v hromadných informačných prostriedkoch. Vo vyhlásení sa uvedie aj údaj o tom, kde doň možno nazrieť.

Opatrenia podľa § 7 možno použiť aj vtedy, ak ide o plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Vláda pred vyhlásením stavu ropnej núdze môže začať kampaň v masovokomunikačných prostriedkoch zameranú na obmedzenie spotreby ropy, ropných polotovarov a ropných výrobkov.

V čase stavu ropnej núdze vláda nariadením prijme na obmedzenie spotreby ropy, ropných polotovarov a ropných výrobkov niektoré z týchto opatrení:

obmedzenie rýchlosti jazdy motorových vozidiel,

obmedzenie alebo zákaz používania niektorých skupín motorových vozidiel alebo motorových vozidiel s určitými evidenčnými číslami,13)

obmedzenie otváracej doby čerpacích staníc,

obmedzenie alebo zákaz predaja ropy, ropných polotovarov a ropných výrobkov,

určenie regulačných opatrení dodávateľom ropy, ropných polotovarov a ropných výrobkov, ktorými sa určí najmä množstvo, miesto, čas, harmonogram a ostatné podmienky výdaja zásob ropy, ropných polotovarov a ropných výrobkov,

dočasné obmedzenie alebo zákaz vývozu ropy, ropných polotovarov a ropných výrobkov.

Opatrenie podľa odseku 2 písm. f) možno prijať v čase stavu ropnej núdze, keď je potrebné uvoľniť núdzové zásoby pre potreby domáceho trhu. Toto opatrenie nemôže byť prijaté, ak bude v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky voči Medzinárodnej energetickej agentúre a Európskej únii, ktoré sa týkajú povinnosti uvoľniť núdzové zásoby členských štátov pri narušení dodávok.

Správa rezerv vypracuje pohotovostný plán, ktorý sa použije, ak nastane stav ropnej núdze alebo situácia podľa odseku 6. Správa rezerv o pohotovostnom pláne informuje na požiadanie Európsku komisiu.

Na prekonanie stavu ropnej núdze môže vláda na návrh predsedu Správy rezerv dať súhlas na predaj, pôžičku alebo mimoriadnu obmenu núdzových zásob pod minimálny limit a súčasne určiť termín ich doplnenia alebo vrátenia.

Návrh na predaj, pôžičku alebo mimoriadnu obmenu núdzových zásob podľa odseku 5 môže dať predseda Správy rezerv vláde aj vtedy, ak Medzinárodná energetická agentúra rozhodne o uvoľnení zásob alebo ak Európska komisia rozhodne, že ide o vážne narušenie dodávok do Európskej únie.

Predaj, pôžička alebo mimoriadna obmena núdzových zásob sa vykonáva na základe núdzového plánu spracovania, prepravy a predaja núdzových zásob, ktorý vypracuje Správa rezerv a schváli vláda nariadením.

Počas stavu ropnej núdze sú podnikatelia s predmetom činnosti spracovanie ropy povinní spracovať ropu a ropné polotovary z núdzových zásob na ropné výrobky. Podnikatelia s predmetom činnosti skladovanie, preprava a predaj ropy a ropných výrobkov sú povinní zabezpečiť skladovanie, vyskladnenie, prepravu a predaj núdzových zásob v súlade s núdzovým plánom spracovania, prepravy a predaja núdzových zásob.

Ak ide o uvoľňovanie núdzových zásob na trh prostredníctvom predaja, pôžičky alebo mimoriadnej obmeny podľa odseku 5 alebo odseku 6, na tieto núdzové zásoby sa nevzťahuje požiadavka na minimálny obsah biopaliva7) pre jednotlivé druhy pohonných látok podľa osobitného predpisu.14)

Vláda na návrh predsedu Správy rezerv môže vyhlásiť okruh subjektov alebo činností, na ktoré sa opatrenia na riešenie stavu ropnej núdze nevzťahujú; v individuálnych prípadoch z dôvodu ohrozenia života, zdravia alebo majetku môže udeliť výnimku z vyhlásených opatrení.

Správa rezerv metodicky usmerňuje a koordinuje realizáciu opatrení na riešenie stavu ropnej núdze a vykonáva štátny dohľad nad núdzovými zásobami.

Správa rezerv spolupracuje s Európskou úniou a Medzinárodnou energetickou agentúrou pri predchádzaní a riešení stavu ropnej núdze.

V situáciách podľa odseku 6 Správa rezerv neprijme ani nenavrhne žiadne opatrenia, ktoré by bránili v preprave, použití alebo uvoľnení núdzových zásob udržiavaných na území Slovenskej republiky v mene iného členského štátu Európskej únie.

Podnikatelia a príslušné orgány štátnej správy sú povinní poskytovať Správe rezerv na jej požiadanie všetky aktuálne údaje potrebné na

vyhodnotenie stavu núdzových zásob,

vyhodnotenie pripravenosti realizácie pohotovostného plánu podľa § 7 ods. 4 a núdzového plánu spracovania, prepravy a predaja núdzových zásob podľa § 7 ods. 7,

zabezpečenie skladovacích kapacít na udržiavanie núdzových zásob,

riešenie stavu ropnej núdze.

Správa rezerv pravidelne poskytuje informácie o aktuálnom stave núdzových zásob Medzinárodnej energetickej agentúre, Európskej únii a na požiadanie vláde, Národnej rade Slovenskej republiky a vecne príslušným orgánom štátnej správy.

Správa rezerv vedie aktualizovanú a podrobnú evidenciu núdzových zásob. Táto evidencia obsahuje najmä informácie na presné určenie miesta uskladnenia zásob, skladovacieho zariadenia, ako aj množstvá a druh núdzových zásob podľa osobitného predpisu.15) Na požiadanie Správa rezerv Európskej komisii predloží kópiu tejto evidencie do 15 dní od doručenia jej žiadosti; môže pritom vynechať údaje týkajúce sa miesta uskladnenia zásob.

Správa rezerv poskytuje Európskej komisii mesačné výkazy o obchodných zásobách vypracované na základe informácií získaných podľa odseku 6. Obchodné zásoby sú zásoby ropy, ropných polotovarov a ropných výrobkov skladované podnikateľmi, ktorých udržiavanie sa na základe tohto zákona nevyžaduje. Správa rezerv zabezpečuje ochranu údajov, pričom neuvádza vo výkazoch mená vlastníkov zásob.

Správa rezerv každoročne do 25. februára zašle Európskej komisii zhrnutie evidencie núdzových zásob s uvedením množstva a druhu núdzových zásob k poslednému dňu predchádzajúceho kalendárneho roka. Do 55 dní po skončení každého mesiaca Správa rezerv zašle Európskej komisii štatistický výkaz o objeme núdzových zásob k poslednému dňu kalendárneho mesiaca s uvedením spôsobu výpočtu úrovne núdzových zásob podľa § 3 ods. 6. V tomto štatistickom výkaze sa uvedú aj núdzové zásoby, ktoré sú uskladnené mimo územia Slovenskej republiky, s uvedením štátu a dôvodov takého skladovania. Ak sú na území Slovenskej republiky uskladnené núdzové zásoby iného členského štátu Európskej únie, Správa rezerv predloží Európskej komisii výkaz o množstve takto skladovaných núdzových zásob s určením tohto členského štátu. Štatistické výkazy o osobitných zásobách Správa rezerv predkladá Európskej komisii v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, na ktorý sa vzťahujú.

Údaje o ťažbe, výrobe, dovoze, vývoze, preprave, skladovaní, predaji a nákupe ropy, ropných polotovarov a ropných výrobkov sa získavajú v rámci štátneho štatistického zisťovania.16)

Správa rezerv informuje Európsku komisiu o každom čerpaní núdzových zásob, ak núdzové zásoby klesnú pod minimálnu povinnú úroveň. Správa rezerv v informácii uvedie

deň, keď núdzové zásoby klesli pod minimálnu povinnú úroveň,

dôvody takéhoto čerpania,

opatrenia prijaté na doplnenie zásob,

odhad predpokladaného vývoja núdzových zásob, pokiaľ zásoby zostanú pod minimálnou povinnou úrovňou.

Každoročne k 15. júlu Správa rezerv predloží Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť informáciu o splnení úlohy uloženej v § 3 ods. 7.

Podnikateľ, ktorý uvedie do daňového voľného obehu, prepraví na územie Slovenskej republiky mimo pozastavenia dane, dovezie na územie Slovenskej republiky z tretích štátov alebo inak uvedie na trh Slovenskej republiky vybrané ropné výrobky (ďalej len „dovezené vybrané ropné výrobky“), je povinný uhradiť poplatok na tvorbu, obmenu, zámenu, pôžičku, skladovanie, ochraňovanie, udržiavanie a financovanie núdzových zásob (ďalej len „poplatok“).

Podnikateľom podľa odseku 1 sa rozumie osoba, ktorá vybrané ropné výrobky

uvedie do daňového voľného obehu17) podľa osobitného predpisu18) na území Slovenskej republiky,

prepraví na územie Slovenskej republiky mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely,19)

dovezie na územie Slovenskej republiky z tretích štátov,20)

uvedie do daňového voľného obehu, prepraví alebo dovezie na územie Slovenskej republiky na podnikateľské účely iným spôsobom, ako je uvedené v písmenách a) až c).

Podnikateľ podľa odseku 2 je povinný na účel úhrady poplatku podľa odseku 1 uviesť údaje o množstve dovezených vybraných ropných výrobkov v daňovom priznaní, ktoré podáva podľa osobitného predpisu,21) a v lehote na zaplatenie spotrebnej dane podľa osobitného predpisu21) zaplatiť colnému úradu poplatok vypočítaný podľa prílohy č. 5. Podnikateľ podľa odseku 2 písm. c) je povinný na účel úhrady poplatku podľa odseku 1 použiť daňové priznanie podľa osobitného predpisu,21) v ktorom colnému úradu oznámi súhrnne množstvo vybraných ropných výrobkov, ktoré doviezol z tretích štátov za príslušný kalendárny mesiac, a zaplatiť colnému úradu poplatok, a to do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom vybrané ropné výrobky doviezol. Ak podnikateľ podľa odseku 2 písm. a), b) alebo písm. d) dováža vybrané ropné výrobky uvedené v prílohe č. 5, na ktoré nie je ustanovená sadzba spotrebnej dane podľa osobitného predpisu,22) je povinný na účel úhrady poplatku podľa odseku 1 uviesť množstvo týchto vybraných ropných výrobkov v daňovom priznaní podľa osobitného predpisu 21) a zaplatiť colnému úradu poplatok, a to v lehote na podanie daňového priznania. Ak sú v daňovom priznaní údaje týkajúce sa výpočtu poplatku nesprávne, postupuje sa podľa osobitného predpisu.23)

Na správu tohto poplatku sa použije osobitný predpis,24) ak tento zákon neustanovuje inak.

Ak má podnikateľ nárok na vrátenie spotrebnej dane podľa osobitného predpisu,25) vzniká mu nárok na vrátenie poplatku, ak bol tento poplatok preukázateľne zaplatený colnému úradu. Nárok na vrátenie poplatku vzniká podnikateľovi v prípadoch podľa osobitného predpisu25) aj vtedy, ak preukázateľne zaplatil poplatok z dovezených vybraných ropných výrobkov, na ktoré nie je ustanovená sadzba dane podľa osobitného predpisu.22) Pri vrátení poplatku alebo jeho časti postupuje podnikateľ a colný úrad primerane podľa osobitného predpisu25) s výnimkou podľa osobitného predpisu.26)

Pri vymáhaní neuhradeného poplatku alebo jeho časti postupuje colný úrad podľa osobitného predpisu.27)

Colný úrad vyberá a sústreďuje príjmy z poplatku vrátane pokút vybraných podľa § 11 ods. 3 na samostatnom mimorozpočtovom účte Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“). Príjmy z poplatku vrátane pokút, ktoré uhradili podnikatelia na samostatný mimorozpočtový účet finančného riaditeľstva za kalendárny mesiac, znížené o vrátené poplatky, na ktoré si podnikatelia uplatnili vrátenie poplatku, odvedie finančné riaditeľstvo do príjmov Správy rezerv do 10 pracovných dní po skončení príslušného kalendárneho mesiaca. Príjmy z poplatku vrátane pokút, ktoré uhradili podnikatelia na samostatný mimorozpočtový účet finančného riaditeľstva za posledný kalendárny mesiac roka, znížené o vrátené poplatky, na ktoré si podnikatelia uplatnili vrátenie poplatku, odvedie finančné riaditeľstvo do príjmov Správy rezerv do 31. decembra príslušného kalendárneho roka. Výdavky na tvorbu, obmenu, zámenu, pôžičku, skladovanie, ochraňovanie, udržiavanie a financovanie núdzových zásob realizuje Správa rezerv z výdavkov štátneho rozpočtu.

Finančné riaditeľstvo zašle Správe rezerv informáciu o prevode príjmov z poplatku najneskôr do 10 pracovných dní po skončení príslušného kalendárneho mesiaca. Finančné riaditeľstvo v informácii uvedie

údaj o výške príjmu za úhradu poplatku podľa dovezených vybraných ropných výrobkov uvedených v prílohe č. 5 štvrtom bode s uvedením ich množstva,

údaj o výške uplatneného nároku na vrátenie poplatku, a to v členení podľa vybraných ropných výrobkov uvedených v prílohe č. 5 štvrtom bode,

príjem z pokút uložených podľa § 11 ods. 3, ktoré boli uhradené, a to v členení podľa jednotlivých pokút podľa § 11 ods. 3, kde uvedie obchodné meno a sídlo podnikateľa alebo meno a priezvisko a trvalý pobyt podnikateľa a dátum, keď bola vyrubená pokuta podnikateľom uhradená.

Správa rezerv vykonáva

kontrolu28) množstva, kvality,29) nepretržitej dostupnosti a fyzickej prístupnosti núdzových zásob u uznaných skladovateľov a podnikateľov podľa § 3 ods. 3.

kontrolu plnenia opatrení podľa § 7 ods. 8.

Kontrolu plnenia opatrení na obmedzenie spotreby ropy, ropných polotovarov a ropných výrobkov vykonávajú

útvary Policajného zboru,30) ak ide o opatrenia podľa § 7 ods. 2 písm. a) a b),

Slovenská obchodná inšpekcia,31) ak ide o opatrenia podľa § 7 ods. 2 písm. c) až e),

colné úrady, ak ide o opatrenie podľa § 7 ods. 2 písm. f).

Kontrolu plnenia povinností podľa § 9 vykonávajú colné úrady a finančné riaditeľstvo.

Správa rezerv poskytne súčinnosť osobám, ktoré Európska komisia poverila vykonaním kontroly zameranej na overovanie nepretržitej dostupnosti, fyzickej prístupnosti a stavu núdzových zásob Slovenskej republiky. Správa rezerv zabezpečí, aby tieto osoby mohli nahliadnuť do všetkých dokumentov a do evidencií, ktoré s núdzovými zásobami súvisia, a aby mali prístup do všetkých objektov, v ktorých sa núdzové zásoby udržiavajú, a ku všetkým súvisiacim dokumentom. Ak Správa rezerv pri plnení informačnej povinnosti voči Európskej komisii podľa § 8 ods. 3 vynechá údaje týkajúce sa miesta uskladnenia núdzových zásob, poskytne tieto údaje Európskej komisii alebo osobám ňou povereným na vykonanie kontroly do jedného týždňa po oznámení vykonania kontroly podľa tohto odseku.

Na účely kontroly podľa odseku 4 Správa rezerv zabezpečí, aby sa všetky údaje, záznamy, výkazy a dokumenty týkajúce sa núdzových zásob a osobitných zásob uchovávali najmenej päť rokov.

Správa rezerv uloží pokutu vo výške

účtovnej hodnoty neoprávnene použitých zásob uznanému skladovateľovi, ktorý neoprávnene použije núdzové zásoby alebo ich neoprávnené použitie umožní, najmenej však 665 000 eur a pri opakovanom neoprávnenom použití najmenej 1 700 000 eur,

665 000 eur uznanému skladovateľovi, ktorý bezdôvodne neodstráni v určenom termíne nedostatky zistené pri kontrole množstva, kvality, nepretržitej dostupnosti a fyzickej prístupnosti núdzových zásob,

35 000 eur uznanému skladovateľovi za nesplnenie povinnosti podľa § 4 ods. 6,

665 000 eur uznanému skladovateľovi za nesplnenie povinnosti podľa § 4 ods. 7,

665 000 eur podnikateľovi s predmetom činnosti spracovanie ropy alebo skladovanie, preprava a predaj ropy a ropných výrobkov, ktorý nesplní povinnosti podľa § 7 ods. 8,

35 000 eur podnikateľovi, ktorý nesplní informačnú povinnosť podľa § 8 ods. 1.

Pokutu do výšky

165 eur uloží útvar Policajného zboru tomu, kto nedodrží opatrenia podľa § 7 ods. 2 písm. a) a b),

35 000 eur uloží Slovenská obchodná inšpekcia tomu, kto nedodrží opatrenia podľa § 7 ods. 2 písm. c) až e),

665 000 eur uloží colný úrad tomu, kto nedodrží opatrenie podľa § 7 ods. 2 písm. f).

Podnikateľovi, ktorý

nepodá v lehote podľa § 9 ods. 3 daňové priznanie na účel úhrady poplatku podľa § 9 ods. 1, uloží colný úrad pokutu vo výške 330 eur,

nesprávne uvedie výšku poplatku, uloží colný úrad pokutu vo výške 0,01 % z kladného rozdielu medzi výškou poplatku uvedenou v daňovom priznaní a výškou poplatku uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní, najmenej však 50 eur,

nezaplatí poplatok alebo jeho časť v lehote podľa § 9 ods. 3, uloží colný úrad pokutu vo výške 60 % z nezaplateného poplatku alebo jeho časti,

zaplatí poplatok alebo jeho časť po lehote podľa § 9 ods. 3, uloží colný úrad pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy poplatku za každý deň omeškania s platbou odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poplatku až do dňa platby vrátane, najmenej však 165 eur.

Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa orgán podľa odsekov 1 až 3 dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

Ak sa porušenie povinností opakuje alebo porušenie povinnosti naďalej pretrváva, pokutu možno uložiť aj opakovane. Pri ukladaní pokút podľa odseku 2 sa prihliada na charakter a závažnosť protiprávneho konania, najmä na rozsah porušenia povinnosti a dĺžku trvania protiprávneho stavu.

Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.32) Na konanie o uložení pokuty podľa odseku 3 sa vzťahuje osobitný predpis.27)

Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.