Zákon o ochrane pamiatkového fondu 49/2002 účinný od 01.04.2024 do 31.03.2025

Platnosť od: 02.02.2002
Účinnosť od: 01.04.2024
Účinnosť do: 31.03.2025
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Štátna správa, Územná samospráva, Priestupkové konanie, Kultúra
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST17JUD284DS14EUPP4ČL2

Zákon o ochrane pamiatkového fondu 49/2002 účinný od 01.04.2024 do 31.03.2025
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 49/2002 s účinnosťou od 01.04.2024 na základe 205/2023

Legislatívny proces k zákonu 205/2023

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša SVRČEKA, Jaroslava KARAHUTU a Jozefa LUKÁČA na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy

K predpisu 205/2023, dátum vydania: 10.06.2023

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miloš Svrček, Jaroslav Karahuta a Jozef Lukáč predkladajú do legislatívneho procesu návrh zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy (ďalej len „návrh zákona“).

Cieľom návrhu zákona je zosúladiť osobitné právne predpisy so schválenými zákonmi na úseku územného plánovania a výstavby, odstrániť prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy v osobitnej právnej úprave a reflektovať zmeny v procesoch územného konania a výstavby v osobitných predpisoch.

Schválenie zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní a zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe vytvorilo stav, kedy osobitné predpisy dotýkajúce sa činností územného plánovania a výstavby, obsahujú právnu úpravu zodpovedajúcu úprave dnes ešte účinného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorá vo veľkej miere nie je kompatibilná s právnou úpravou po reforme stavebnej legislatívy. Nejde pritom len o nesúlad formálny, ktorý by bolo možné preklenúť výkladom, ale o komplexné procesné zmeny, nové inštitúty a odlišný spôsob povoľovania stavieb, ktoré je nevyhnutné reflektovať aj v osobitných predpisoch, aby s účinnosťou novej stavebnej legislatívy od 1. apríla 2024 bolo vzájomné pôsobenie týchto právnych regulácií možné, bezproblémové a dávalo adresátom práva jasnú odpoveď na ich právnu situáciu.

Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa navrhuje od 1. septembra 2023, vo vzťahu k niektorým zmenám v zákone o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a od 1. apríla 2024 vo vzťahu k ostatným ustanoveniam.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Keďže ide o návrh zákona, ktorého obsahom vyvolané úpravy, všetky vplyvy boli identifikované v rámci legislatívneho procesu k zákonu č. 200/2022 Z. z. a k zákonu č. 201/2022 Z. z. Z tohto pohľadu k predkladanému návrhu zákona možno konštatovať, že nad rámec vplyvov podľa prvej vety nebude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a vplyvy na služby verejnej správy pre občana, nebude mať vplyvy na životné prostredie, sociálne vplyvy a vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

2

DÔVODOVÁ SPRÁVA

B.Osobitná časť

K čl. I (zákon č. 135/1961 Z. z.)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 4

Úprava vyvolaná zmenou v úprave špeciálnych stavebných úradov podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 5

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe, zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 7

Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby a budovaním jeho údajovej základne.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 9

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania.

K bodu 10

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe, zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodu 11

3

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 12 a 13

Úprava vyvolaná zmenou v úprave špeciálnych stavebných úradov podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 14

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 15

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodu 16

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 17

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 18

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 19

Prechodné ustanovenie sa navrhuje z dôvodu zmeny v úprave špeciálnych stavebných úradov a s tým súvisiacou delimitáciou.

K bodu 20

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. II (zákon č. 44/1988 Zb.)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 2

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

4

K bodu 5

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 6 a 7

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. III (zákon SNR č. 51/1988 Zb.)

K bodu 1

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania.

K bodu 2

Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby a budovaním jeho údajovej základne.

K bodom 3 a 4

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 5

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K čl. IV(zákon SNR č. 369/990 Zb.)

K bodu 1

Úprava vyvolaná zrušením zmenou inštitútov v rámci konania vo výstavbe, ako aj zmenou pojmov podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 2

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 3 a 4

Úprava vyvolaná zmenami v procese a schvaľovacích oprávneniach v rámci územného plánovania.

K čl. V (zákon SNR č. 377/1990 Zb.)

K bodom 1 až 3

Úprava vyvolaná vykonanými, ako aj navrhovanými zmenami v procese a schvaľovacích oprávneniach v rámci územného plánovania a konania vo výstavbe. Návrh reflektuje aj zmeny

5

v ďalších ustanoveniach tohto článku, najmä možnosť štatútom určiť prípady, v ktorých bude územný plán zóny schvaľovať hlavné mesto a v ktorých zostane táto kompetencia ponechaná mestským častiam.

K bodu 4

V predmetných oprávneniach ide o prípady, kedy môže byť efektívnejšie a aj z hľadiska reálnej vykonateľnosti vhodnejšie, aby činnosti zabezpečovalo hlavné mesto a nie mestská časť. Keďže nie je snaha tieto oprávnenia zveriť za každých okolností hlavnému mestu navrhuje sa, aby štatút určil, kedy ich vykonáva hlavné mesto.

K bodu 5

Úprava vyvolaná vykonanými, ako aj navrhovanými zmenami v procese a schvaľovacích oprávneniach v rámci územného plánovania a konania vo výstavbe.

K bodu 6

Zmena v rozsahu úpravy štatútu v nadväznosti na body 1, 3 a 4 tohto článku. Možnosť upraviť rozdelenie úloh mestských častí medzi hlavné mesto a mestskú časť sa navrhuje obmedziť na prípady, ktoré ustanovuje zákon, aby štatútom nebolo možné nad rámec rozhodnutia zákonodarcu zasahovať do úloh mestských častí.

K bodu 7

Navrhuje sa zaviesť jasné povinnosti poskytovať existujúce dáta a databázy mestskými časťami hlavnému mestu na vopred definované účely s cieľom skvalitniť územné plánovanie a plnenie iných strategických úloh. Dôvodom potreby explicitnej úpravy je najmä to, že súčasná právna úprava nezakotvuje riadnu povinnosť súčinnosti v tomto smere, čo vedie k vysokým transakčným nákladom.

K bodu 8

Úprava vyvolaná vykonanými, ako aj navrhovanými zmenami v procese a schvaľovacích oprávneniach v rámci konania vo výstavbe. Vzhľadom na špecifické postavenie hlavného mesta sa navrhuje upraviť lehoty, ako aj rozdelenie kompetencií pri vydávaní záväzných stanovísk z pohľadu typu stavby o ktorý ide. Typ stavby bude mať dopad nielen na trvanie lehoty na vydanie záväzného stanoviska, ale aj na príslušnosť, kedy do pôsobnosti mestských častí budú patriť jednoduché stavby a do pôsobnosti hlavného mesta ostatné stavby.

K bodu 9

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 10

Cieľom navrhovaných zmien je spresniť úlohy hlavného architekta ako orgán u hlavného mesta a vymedziť jeho úlohu v oblasti územného plánovania a výstavby. Navrhuje sa tiež ustanoviť funkčné obdobie pre vykonávanie tejto funkcie, ako je to bežné aj pre iné orgány mesta. Zároveň sa ustanovuje základ pre fungovanie organizácie v zriaďovacej pôsobnosti samosprávy Bratislavy vytvorenej na plnenie (najmä) územnoplánovacích úloh. Javí sa vhodné poskytnúť hlavnému architektovi k dispozícii inštitúciu s väčšími kapacitami, osobitne vo vzťahu ku komplexným činnostiam, akými tradične je vykonávanie úlohy obstarávateľa aj

6

spracovateľa územného plánu.

K bodu 11

Navrhuje sa zaviesť jasné povinnosti poskytovať existujúce dáta a databázy subjektov verejnej správy hlavnému mestu na vopred definované účely s cieľom skvalitniť územné plánovanie a plnenie iných strategických úloh. Zmeny ustanovení § 25 je nevyhnutná, keďže súčasná právna úprava spôsobuje v praxi problémy a neustanovuje jasný obsah práv a povinností na strane štátu a hlavného mesta. To umožňuje „vyhýbanie sa“ povinnosti poskytovať pomoc, čo zvyšuje transakčné náklady na získavanie dát nevyhnutných pre riadne plnenie úloh hlavného mesta a ťažiskového metropolitného regiónu štátu. Navyše, obmedzením rozsahu dnešnej úpravy na orgány štátu Bratislave unikajú mimoriadne dôležité dáta a databázy od iných orgánov než orgánov štátu.

K čl. VI (zákon SNR č. 401/1990 Zb.)

Úprava vyvolaná vykonanými zmenami v procese a schvaľovacích oprávneniach v rámci územného plánovania a konania vo výstavbe.

K čl. VII (zákon č. 229/1991 Zb.)

K bodom 1 až 3

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. VIII (zákon SNR č. 330/1991 Zb.)

K bodom 1 a 2

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe, ako aj zmenou pojmov podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 3 až 17

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. IX (zákon č. 455/1991 Zb.)

K bodu 1

Úprava nadväzujúca na zavedenie nových regulovaných povolaní zákonom o územnom plánovaní a zákonom o výstavbe, resp. v nadväznosti na ne zákonom SNR č. 138/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 3

Vzhľadom na zmeny v úprave viazaných živností v oblasti stavebníctva sa navrhuje ustanoviť prechodné obdobie dvoch rokov, počas ktorého možno činnosti vykonávať aj na základe doterajších živnostenských oprávnení a využiť toto obdobie na získanie nových oprávnení, či už podľa živnostenského zákona, alebo podľa zákona SNR č. 138/1992 Zb. v znení neskorších

7

predpisov.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodom 5 až 10

Úpravy vyvolané novou úpravou výkonu predmetných činností v zákone o výstavbe, ako aj osobitnou úpravou požiadaviek na osobu zhotoviteľa stavby, ak ide o inžiniersku stavbu a o inú stavbu.

K čl. X(zákon SNR č. 138/1992 Zb.)

K bodom 1 až 6

Legislatívno-technické zmeny nadväzujúce na nových regulovaných povolaní zákonom o územnom plánovaní a zákonom o výstavbe, resp. v nadväznosti na ne týmto zákonom. V tejto súvislosti sa tiež zavádza pojem odbornej spôsobilosti z dôvodu jeho absencie v doterajšej úprave.

K bodu 7

Základné ustanovenia § 3 reagujú na túto zmenu a na zmeny v živnostenskom zákone a ustanovujú rozsah povolení, ktoré regulovanými slobodnými povolaniami a rozsah činností, ktoré možno vykonávať na základe živnostenského oprávnenia.

Úprava ustanovení o oprávneniach architektov a krajinných architektov reaguje na zmeny ich povinností, ustanovené v novej stavebnej legislatíve, konkrétne v zákone č. 201/2022 Z.z. o výstavbe. Navrhuje sa upraviť oprávnenia najmä vo vzťahu ku novej nomenklatúre projektovej dokumentácie, úprave povinností a oprávnení projektanta, procesnému postupu pri konaní o stavebnom zámere, overení projektu stavby a kolaudácii.

K bodu 8

V súvislosti s cieľmi novej stavebnej legislatívy, najmä potrebou prípravy novej územnoplánovacej dokumentácie v zmysle zákona č. 200/2022 Z.z. o územnom plánovaní a termínov jej obstarania, definovaných v prechodných ustanoveniach tohto zákona, je potrebné zásadne posilniť personálne kapacity územnoplánovacích pracovísk prípravou a autorizáciou nových odborníkov na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie. Vzhľadom na v súčasnosti platnú legislatívu je nevyhnutným podkladom pre výkon tohto povolania autorizácia architekta v plnom rozsahu.

Aby bolo možné rozšíriť prístup k povolaniu, je potrebné vytvorenie aj samostatného povolania „autorizovaný územný plánovač”, ktorému budú zverené len potrebné vyhradené činnosti. Týmto spôsobom je možné rozšíriť prístup k povolaniu aj na osoby, ktoré by s ohľadom na svoje vzdelanie alebo prax nemali možnosť úspešne absolvovať prístup k povolaniu „autorizovaný architekt".

Predpokladom pre prístup k autorizácii územného plánovača tak bude aj v automatickom režime širší diapazón vzdelania (rozšírený o „nearchitektonické” vzdelanie v odbore priestorové plánovanie z Ústavu manažmentu STU). Súčasne umožňuje v prípade absolvovania dostatočnej praxe v oblasti územného plánovania na báze individuálneho prístupu aj autorizáciu osôb s iným vzdelaním, čím sa zabezpečí možnosť autorizácie širšieho spektra odborníkov, ako podľa doterajšej právnej úpravy.

K bodom 9 a 10

8

Vo vzťahu k stavebným inžinierom sa tiež navrhuje úprava vyvolaná prijatím zákona o územnom plánovaní a zákona o výstavbe. Okrem uvedeného, navrhovanou úpravou dochádza k rozšíreniu kategórii, v ktorých je inžinier oprávnený poskytovať svoje služby. Zavádza sa nová kategória č. 5 – inžinier pre elektrotechnické a elektroenergetické vybavenie stavieb. Doterajšia úprava kategórie pod č. 4 inžinier pre technické, technologické a energetické vybavenie umelo spájala celkom odlišné odborné zamerania. Ich rozdelenie priamo zodpovedá štruktúre vzdelávania samostatné strojnícke a elektrotechnické fakulty a odborné školy a samostatný študijný odbor na stavebných fakultách. Ich jasné rozdelenie na elektrické, strojné a technické zariadenia je potrebné aj z dôvodov obchádzania ustanovení niektorých zákonov. Existujú samostatné elektrotechnické stavby najmä v telekomunikáciách a energetike, ktoré majú aj samostatnú normotvorbu na celosvetovej úrovni ( IEC Paríž ). Doterajšia formulácia bola priveľmi dlhá a v praxi ťažko použiteľná alebo obsahovo veľmi široká. Zavádzajú sa tiež nové regulované povolania ktorých regulačným orgánom je Slovenská komora stavebných inžinierov, konkrétne kontrolní inžinieri pre vyhradené stavby a autorizovaný stavbyvedúci a autorizovaný stavebný dozor ako aj rozsah ich vykonávanej činnosti.

K bodu 11

Navrhuje sa upraviť ustanovenie, ktoré spôsobovalo v praxi problém s absurdným výkladom, podľa ktorého boli konkrétne osoby v slobodnom povolaní povinné realizovať ústavné právo na priaznivé životné prostredie a na ochranu a zveľaďovanie kultúrneho dedičstva vo vzťahu ku všetkým. Inak povedané, bolo v rozpore s jeho účelom vykladané spôsobom, kedy oná realizácia ústavného práva bola oddelená od vzťahu s klientom a vykladaná ako svojho druhu pozitívny záväzok podobný tomu, ktorý má štát.

K bodu 12

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 13

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zmeny v úprave výkonu činnosti prostredníctvom obchodnej spoločnosti, ako aj na nové evidenčné oprávnenia komôr.

K bodu 14

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 15 až 17

Úpravou sa harmonizujú pojmy so zákonom o výstavbe a zároveň sa zavádza možnosť používania elektronickej pečiatky a elektronického podpisu v súlade s právnymi predpismi súvisiacimi s používaním elektronického podpisu a pečiatky. Úpravou sa zavádza aj možnosť hosťujúcich architektov a inžinierov pôsobiacim na území SR používať svoju pečiatku vydanú v domovskom členskom štáte a ustanovujú sa práva a povinnosti pre hosťujúceho autorizovaného stavbyvedúceho a hosťujúceho autorizovaného stavebného dozoru.

K bodom 19 až 21

Úpravou sa zavádza rovnosť v právach a povinnostiach architektov a inžinierov vykonávajúcich svoje povolanie ako zamestnanci a v slobodnom povolaní.

K bodu 22

Zavádzajú sa nové podmienky výkonu povolania autorizovaných osôb alebo registrovaných

9

osôb podľa tohto zákona vo forme obchodných spoločností. Zavádza sa povinnosť zriadiť obchodnú spoločnosť len za účelom poskytovania služieb v regulovaných povolaniach. Navrhovaná úprava približuje tento spôsob výkonu činnosti regulácii v iných slobodných povolaniach, napríklad podľa predpisov o advokácii.

K bodu 23

V dôsledku prijatia zákona o výstavbe vyplynula požiadavka na úpravu práv a povinností územných plánovačov, autorizovaného stavbyvedúceho a autorizovaného stavebného dozoru obdobne ako pri zvyšných regulovaných povolaniach.

K bodu 24

Zavádza sa oprávnenie komory uznávať vzdelanie dosiahnuté na území SR za účelom získania autorizácie, ktoré v doterajšej úprave absentuje. Doterajšia úprava toto umožňovala len vo vzťahu ku architektom.

K bodom 25 a 26

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 27

Ustanovuje sa povinnosť zahraničným osobám na účely poskytovania služieb podľa tohto zákona na území SR ovládať štátny jazyk v nevyhnutnom rozsahu v súlade s § 55 zákona č. 422/2015 Z.z. o uznávaní dokladov, o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií.

K bodu 28

Umožňuje sa komore na účely poskytovania služieb podľa tohto zákona na území SR preskúmavať odbornú kvalifikáciu zahraničných osôb v súlade s § 42 zákona č. 422/2015 Z.z. o uznávaní dokladov, o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií.

K bodu 29

Umožňuje sa komore vydať registračné osvedčenie hosťujúcim autorizovaným inžinierom. Táto možnosť komore doteraz chýbala.

K bodu 30

Zavádza sa možnosť pozastavenia činnosti autorizovaných osôb na základe ich žiadosti.

K bodom 31 až 45

Predmetom týchto zmien je úprava komplexu otázok spojených s uznávaním vzdelania a zjednodušením prístupu k regulovaným povolaniam.

V súčasnosti je Slovenskej komore architektov zákonom zverená kompetencia uznania vzdelania pre účely prístupu k regulovanému povolaniu „autorizovaný architekt” a „autorizovaný krajinný architekt” len v automatickom režime v súlade s so smernicou č. 36/2005 o uznávaní odborných kvalifikácií. V prípade regulovaného povolania autorizovaný architekt ide o uznanie na báze koordinácie minimálnych požiadaviek na vzdelanie. Doklady o vzdelaní, ktoré uvedené kritériá spĺňajú a uvedené v prílohe V smernice (prílohe 2 zákona SNR č. 138/1992 Zb.), resp. v prípade nadobudnutých práv sa nachádzajú spolu s referenčnými rokmi v Prílohe VI smernice (Prílohe č. 3 SNR č. 138/1992 Zb. z.).

V prípade krajinných architektov automaticky uznateľné študijné odbory explicitne uvedené

10

v §16 ods. 14.

V prípade prístupu k povolaniu osôb na podklade iného vzdelania ako v automatickom režime, zákon v súčasnosti Slovenskej komore architektov toto uznanie neumožňuje. V nadväznosti na novú sústavu študijných odborov, v súlade s vyhláškou MŠVVaŠ SR č. 244/2019 Z. z. prebieha v súčasnosti vzdelávanie krajinných architektov na Poľnohospodárskej univerzite v Nitre v rámci študijného odboru „poľnohospodárstvo a krajinárstvo”. To znamená, že ani jeden absolvent odbornej prípravy v danej oblasti na území SR nemá prístup k povolaniu cez automatické uznanie v súlade s §16 ods. 14. Ak by malo však uznanie vykonať Ministerstvo školstva SR v súlade s §16a, je to v rozpore s jeho štandardnou kompetenciou v oblasti uznávania dokladov o vzdelaní - nemá vytvorené štruktúry ani právny rámec pre uznanie vzdelania nadobudnutého na území SR. Vzhľadom na uvedené je teda uznanie vzdelania v oblasti krajinnej architektúry podľa aktuálne platného zákona nevykonateľné a predložená novela uvedenú nevykonateľnosť eliminuje v plnom rozsahu. Súčasne eliminuje členitosť ustanovení, ktoré danú oblasť upravujú a zavádza pre obe povolania veľmi jasný princíp uznania v automatickom režime, resp. na báze iného vzdelania.

V súčasnosti sa doklady, resp. kvalifikácie, ktoré zabezpečujú prístup k povolaniu v automatickom režime nachádzajú v Prílohách 2 a 3 zákona. Ich zmena je náročná a často nereaguje dosť dynamicky na zmeny vyvolané praxou/resp. zmenami vo vzdelávaní (napr. prípad krajinno-architektonického vzdelania). Preklopenie príloh do vykonávacieho predpisu by umožnilo promptnejšie reagovanie na potreby trhu a lepší prístup k povolaniu.

Uvedená zmena súčasne ukladá uznávaciu kompetenciu pre uznanie vzdelania za účelom výkonu regulovaného povolania autorizovaný architekt, autorizovaný krajinný architekt, autorizovaný územný plánovač a autorizovaný stavebný inžinier príslušnej komore. Toto uznanie by zabezpečila príslušná komora bez ohľadu na skutočnosť či ide o vzdelanie nadobudnuté na území SR, členského štátu resp. tretieho štátu. Cieľom zmeny je zabezpečiť konzistentnosť pri rozhodovaní o uznaní vzdelania.

K bodu 46

Legislatívno-technická úprava spresňujúca účinné znenie zákona.

K bodu 47

Stanovujú sa pravidlá vyčiarknutia z evidencie odborne spôsobilých osôb na výkon činnosti stavbyvedúceho, stavebného dozoru a na výkon činnosti energetickej certifikácie budov (§3a ods. 4, 5 a 6) z dôvodu, že doteraz neboli upravené.

K bodom 48 až 53

Navrhovanou úpravou sa stanovuje výpočet údajov zapisovaných v zozname alebo v registri, ktoré síce komora v praxi zapisuje, avšak doteraz neboli predmetom zákonnej úpravy. Z dôvodu zavedenia možnosti komory pozastaviť činnosť autorizovanej osobe (§15d) je nutné tento údaj do výpočtu zapisovaných údajov v zozname doplniť. V §18 ods. 3 sa spresňujú údaje zoznamu, ktorý komora zverejňuje o autorizovaných osobách na svojom webovom sídle.

K bodu 54

Zavádza sa rozsah evidencie pre odborne spôsobilé osoby a hosťujúce odborne spôsobilé osoby, ktorý doteraz nebol predmetom zákonnej úpravy.

K bodom 55 a 56

11

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 57

Určujú sa pravidlá pre vydávanie pečiatok a osvedčení odborne spôsobilých osôb, ktoré vykonávajú činnosť hosťujúci autorizovaný stavbyvedúci a hosťujúci autorizovaný stavebný dozor.

K bodom 58 až 62

Legislatívno-technické úpravy.

K bodu 63

Cieľom navrhovanej úpravy je podrobne upraviť pravidlá a rozsah skúšky odbornej spôsobilosti na výkon činnosti stavbyvedúceho a stavebného dozoru z dôvodu jej absencie v doterajšej úprave.

K bodom 64 až 67

Legislatívno-technické úpravy.

K bodom 68 až 72

Úpravou sa zavádza možnosť aplikácie kompenzačného opatrenia aj pre povolanie inžinier, autorizovaný stavbyvedúci a autorizovaného stavebný dozor. Doterajšia úprava riešila kompenzačné opatrenie vo forme preskúšania alebo adaptačného obdobia len pre skupinu architektov.

K bodom 73 až 75

Legislatívno-technické zmeny nadväzujúce na doplnenie povolania „autorizovaný územný plánovač“.

K bodu 76

Z dôvodu zabezpečenia prostriedkov dohľadu nad výkonom povolania sa navrhuje rozšíriť evidenčné povinnosti aj o evidenciu prípadov spoločne vykonávaných činností, resp. výkonu činností prostredníctvom obchodných spoločností.

K bodom 77 až 81

Legislatívno-technické zmeny nadväzujúce na doplnenie povolania „autorizovaný územný plánovač“.

K bodu 82

Úpravou je splnená požiadavka Slovenskej komory architektov ponechať disciplinárnej komisii volebné obdobie v trvaní 2 rokov.

K bodom 83 a 84

Ustanovením sa dopĺňajú a spresňujú úlohy Slovenskej komory stavebných inžinierov v oblasti celoživotného vzdelávania a rozširujú sa možnosti aktivít Slovenskej komory stavebných inžinierov pri spolupráci s odbornými inštitúciami.

12

K bodu 85

Navrhovanou úpravou sa rozširuje záber poskytovania pomoci Slovenskej komory stavebných inžinierov.

K bodu 86

Dôvodom úpravy je oprava formálnej chyby. Slovenská komora stavebných inžinierov môže nielen osvedčenie o vykonaní skúšky vydať, ale aj odňať.

K bodu 87

Cieľom navrhovanej úpravy je odstrániť obmedzenie „na účely vydávania živnostenských oprávnení“, keďže odborne spôsobilé osoby vykonávajú činnosť stavbyvedúceho, stavebného dozoru a energetickej certifikácie budov nielen na základe živnostenského oprávnenia v zmysle osobitného predpisu.

K bodu 88

Ustanovením sa rozširuje kompetencia Slovenskej komory slovenských inžinierov o spoluprácu so zahraničnými profesijnými organizáciami.

K bodu 89

Upresňujú sa podmienky prístupu ku skúške odbornej spôsobilosti na vykonávanie skúšok pre činnosť stavbyvedúceho a stavebného dozoru.

K bodom 90 a 91

Spresňujú sa podmienky prístupu ku skúške odbornej spôsobilosti na vykonávanie skúšok pre činnosť stavbyvedúceho, stavebného dozoru a činnosť energetickej certifikácie budov.

K bodu 92

Navrhovaným znením bude splnená požiadavka valného zhromaždenia Slovenskej komory stavebných inžinierov o doplnenie chýbajúceho kontrolného orgánu – dozornej rady.

K bodom 94 a 96

Navrhovaným znením dochádza k zmene volebného obdobia valného zhromaždenia z pôvodných dvoch rokov na štyri roky. Z pohľadu praxe sa predĺženie volebného obdobia javí ako primerané. Rovnako sa navrhuje predĺženie volebných období predsedu a podpredsedu predstavenstva, členov autorizačnej komisie, disciplinárnej komisie a dozornej rady.

K bodu 95

Zavádza sa možnosť zasielania pozvánok na valné zhromaždenie elektronickou formou a súčasne sa mení adresa doručenia.

K bodu 97

Navrhovanou zmenou je splnená požiadavka Slovenskej komory architektov ponechať dvojročné volebné obdobie disciplinárnej komisie (viď. nové znenie § 27 ods. 1 písm. a).

13

K bodu 98

Disciplinárna zodpovednosť hosťujúcich architektov sa rozširuje na hosťujúcich autorizovaných stavbyvedúcich a autorizovaných stavebných dozorov.

K bodu 99

Cieľom navrhovanej úpravy je upraviť disciplinárnu zodpovednosť odborne spôsobilých osôb, ktorá v doterajšej úprave absentovala.

K bodu 100

Ustanovením sa rozširujú možnosti financovania komory.

K bodu 101

Navrhovanou úpravou sa má docieliť možnosť doručovania dôležitých písomností aj odborne spôsobilým osobám, ktoré sa zapisujú do evidencie.

K bodu 102

Vypustenie ustanovenia z dôvodu, že výzvy na doplnenie alebo na odstránenie iného nedostatku žiadosti o zapísanie do zoznamu alebo z registra nemajú povahu dôležitých písomností, ktoré je potrebné doručovať do vlastných rúk. Odstraňuje sa chybné znenie.

K bodu 103

Ustanovením sa rozširujú možnosti doručovania písomností, a to o elektronickú formu.

K bodu 104

Navrhuje sa doplniť splnomocňovacie ustanovenie v nadväznosti na prechod pôsobnosti v danej oblasti na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.

K bodu 105

Navrhovanou zmenou sa reaguje na to, že tzv. malé preukazy o odbornej spôsobilosti pre činnosť stavbyvedúceho a stavebného dozoru, získané na výkon týchto činnosti do 31.07.2000, boli stále ponechané v platnosti, hoci mali byť v minulosti nahradené. Preto sa navrhuje ustanoviť dátum ktorým strácajú platnosť.

K bodu 106

Stanovujú sa prechodné ustanovenia vo väzbe na vykonané zmeny v zavedení nových povolaní a v úprave viazaných živností.

K bodu 107

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zmeny v úprave uznávania dokladov.

K čl. XI(zákon č. 310/1992 Zb.)

K bodom 1 a 2

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

14

K čl. XII(zákon NR SR č. 182/1993 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Vo väzbe na zmeny v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy sa novo vymedzuje predmet a rozsah právnej úpravy zákona. Ide o pozitívne vymedzenie zákona ako komplexnej úpravy práv a povinností súvisiacich s vlastníctvom bytov a nebytových priestorov. Zákon o vlastníctve bytov upravuje niekoľko skupín právnych vzťahov. Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov tvorí základnú skupinu právnych vzťahov. Ďalšia skupina vzťahov vychádza z regulácie práv a povinností vo vzťahu ku správe domov. Úprava práv a povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov pozostáva nielen z ich vzájomných vzťahov, ale aj zo vzťahov s tretími osobami. Súčasťou zákona aj podmienky, pri ktorých je možné nadobudnúť vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom. Negatívne sa vymedzuje, že do pôsobnosti zákona o vlastníctve bytov nepatria bytové domy s jedným bytom.

Navrhuje sa aj úprava pojmov v predmetnom zákone, a to nielen na účely zosúladenia, ale aj zachovania osobitností potrebných pre fungovanie právnej úpravy vlastníctva bytov a nebytových priestorov. Uvedené definície vychádzajú z technického opisu, ekonomických a aplikačných skúseností a platia výlučne na účely tejto právnej úpravy.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v § 2.

K bodom 4 až 8

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou, úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v § 2.

K bodu 9

Tento zákon sa s výnimkou § 29 a 29a ods. 1 aplikuje aj na nebytové domy, v ktorých byty a nebytové priestory vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a zároveň spoločné časti a spoločné zariadenia v podielovom spoluvlastníctve týchto vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Na správcu nebytového domu sa na rozdiel od správcu bytovej budovy nevzťahuje zákon č. 246/2015 Z.z. o správcoch bytových domov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

K čl. XIII(zákon NR SR č. 278/1993 Z. z.)

K bodu 1

Z dôvodu odlišnej koncepcie nového zákona o výstavbe je nutné v zákone o správe majetku štátu používané pojmy špecifikované len odkazom na doteraz platné stavebné predpisy, novo definovať v zákone o správe majetku štátu.

K bodom 2 a 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu súvisiacu s novou definíciou pojmu priľahlý pozemok. Takisto sa dopĺňa ďalšia podmienka, ktorá oprávňuje vlastníka stavby nadobudnúť touto stavbou zastavaný pozemok vo vlastníctve štátu mimo súťaže, prípadne aj priľahlého pozemku. Navrhuje sa, aby v tomto prípade stavba spĺňala nielen definičné znaky stavby ustanovené v § 2 ods. 2 písm. a), ale jej pôdorys musí dosahovať výmeru aspoň 15 m2.

15

K bodom 3, 5 a 6

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 7 a 8

Návrhom zákona sa zakotvujú podmienky, za akých možno pozemok vo vlastníctve štátu rozdeliť do menších celkov. Pri delení pozemku musí správca brať do úvahy využiteľnosť jednotlivých rozdelených alebo oddelených pozemkov a ekonomickú výhodnosť tohto delenia pre štát. Využiteľnosť pozemku štátu, ktoré ostáva vo vlastníctve štátu, nemôže byť zhoršená oproti využiteľnosti pôvodného pozemku. Ani hodnota pozemku, ktorý ostáva štátu, sa delením nemôže znížiť oproti hodnote pôvodného pozemku pred delením. Z tohto dôvodu sa prípustnosť delenia pozemkov štátu nebude (oproti terajšiemu stavu) posudzovať len v prípade predaja pozemkov do 200 m2, ale vždy pri každom delení pozemku štátu do menších celkov, t. j. bez ohľadu na jeho výmeru.

K bodom 9 a 10

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu zákona súvisiacu s definovaním stavby s pôdorysom najmenej 15 m2, ktorej vlastníctvo oprávňuje jej vlastníka nadobudnúť stavbou zastavaný pozemok štátu mimo súťaže a bez súhlasu Ministerstva financií Slovenskej republiky.

K bodu 12

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu súvisiacu s novou definíciou pojmu priľahlý pozemok. Zároveň sa z dôvodu jednoznačnosti navrhuje, aby bol správca povinný spoločne s celou dočasne prebytočnou stavbou ponúknuť do nájmu aj dočasne prebytočný priľahlý pozemok.

K bodu 13

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 14

Navrhovaným ustanovením sa taxatívne upravujú možné prípady prenájmu dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu bez nutnosti vykonať ponuku v registri ponúkaného majetku štátu, avšak za trhové nájomné. Ide o výnimku zo súťažného nakladania s majetkom štátu, preto výpočet možných prípadov je limitovaný.

Naďalej sa umožňuje prenájom pozemku vo vlastníctve štátu zastavaného stavbou definovanej v § 2 ods. 2 písm. a) návrhu zákona jej vlastníkovi (spoluvlastníkovi), ak jej pôdorys má najmenej 15 m2.

Z dôvodu navrhovanej úpravy § 13a zákona o správe majetku štátu sa rozširuje možnosť priameho prenájmu majetku štátu na potreby zariadenia staveniska, ale za trhové nájomné.

K bodu 15

16

Navrhovaným ustanovením sa umožňuje prenájom dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu cudziemu štátu bez nutnosti vykonať ponuku v registri ponúkaného majetku štátu a bez nutnosti dohodnúť trhové nájomné. Tým sa zjednotí prístup pri predaji a nájme majetku štátu cudziemu štátu na potreby jeho diplomatického zastúpenia. Nepôjde o povinnosť správcov, ale ak dôjde ku konsenzu medzi zmluvnými stranami o reálnych podmienkach prenájmu, správca bude oprávnený v zjednodušenom režime uzavrieť nájomnú zmluvu.

K bodom 16 a 17

Oproti doterajšej právnej úprave návrh zákona obsahuje tieto zmeny:

Okrem vymedzených inžinierskych stavieb možno stavby, dočasné stavby alebo zariadenia definované v § 13a ods. 1 návrhu zákona realizovať na majetku štátu len na základe nájomnej zmluvy uzavretej podľa § 13 zákona o správe majetku štátu.

Vzhľadom na skutočnosť, že inštitút zriadenia zariadenia staveniska môže reálne využiť len vlastník susediacich nehnuteľností, nájomnú zmluvu je možno uzavrieť bez ponuky v registri ponúkaného majetku štátu, ale za trhové nájomné. Aj nájom nehnuteľného majetku štátu z dôvodu stavby pre potreby diplomatického zastúpenia cudzieho štátu je možno realizovať bez vykonania ponuky v registri ponúkaného majetku štátu, ale za nižšie než trhové nájomné. V takomto prípade však musí Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky potvrdiť, že Slovenská republika požíva rovnaké výhody na území daného cudzieho štátu, a tiež, že stavba bude slúžiť na potreby diplomatického zastúpenia cudzieho štátu.

V ostatných prípadoch možno nehnuteľný majetok štátu prenajať len po ponuke v registri ponúkaného majetku štátu záujemcovi, ktorý ponúkne najvyššie trhové nájomné.

Na platnosť týchto nájomných zmlúv sa s poukazom na § 13 ods. 9 zákona o správe majetku štátu vyžaduje súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Taxatívne vymedzené inžinierske stavby možno realizovať na nehnuteľnom majetku štátu len na základe zmluvného vecného bremena, prípadne na základe zákonného vecného bremena podľa osobitných predpisov, napr. podľa § 10 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, § 11 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 21 zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

Na rozdiel od občianskoprávnej úpravy, ktorá je založená na definovaní povinností povinného z vecného bremena, návrh zákona vychádza z pozitívneho vymedzenia oprávnení pre oprávneného z vecného bremena. Vecné bremeno podľa tohto zákona je správca oprávnený na nehnuteľnom majetku štátu zriadiť len v nevyhnutnom rozsahu, to znamená len vtedy, ak zamýšľaný účel zmluvy nemôže oprávnený z vecného bremena dosiahnuť inak.

Správca majetku štátu môže vecným bremenom umožniť zriadenie, prevádzku, opravu a údržbu inžinierskej stavby uvedenej v odseku 1 písm. d) v prospech oprávneného z vecného bremena. Ak inžinierska stavba nie je na hranici pozemku, zmluvou o zriadení vecného bremena možno dohodnúť aj vstup na majetok štátu dotknutý týmto vecným bremenom.

Peší prechod cez nehnuteľný majetok štátu je možné zmluvne dohodnúť z dôvodu zabezpečenia nevyhnutného prístupu vlastníka k jeho stavbe alebo k jeho pozemku; zriadenie takejto ťarchy na nehnuteľnom majetku štátu je možné len vtedy, ak vlastník stavby alebo pozemku nemá možnosť iného prístupu k svojej nehnuteľnosti. Stavba vlastníka však musí spĺňať definičné znaky uvedené v § 2 ods. 2 písm. a) návrhu zákona.

Správca môže zmluvne dohodnúť aj prejazd motorovými alebo inými vozidlami z dôvodu

17

zabezpečenia nevyhnutného prístupu vlastníka k jeho stavbe alebo k jeho pozemku. Podmienkou práva prejazdu je vybudovaná pozemná komunikácia na pozemku štátu. Taktiež platí, že zriadenie takejto ťarchy na nehnuteľnom majetku štátu je možné len vtedy, ak vlastník stavby alebo pozemku nemá iný možný prístup k svojej nehnuteľnosti a stavba vlastníka spĺňa definičné znaky uvedené v § 2 ods. 2 písm. a) návrhu zákona.

Návrh zákona výslovne zakazuje zriadenie pozemnej komunikácie podľa § 1 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, pretože pozemná komunikácia de facto neobmedzuje, ale priamo vylučuje výkon vlastníckych práv. Návrh zákona takisto zakazuje zriadenie akejkoľvek inej líniovej stavby, ktorá nie je uvedená v § 13a ods. 1 písm. d) návrhu zákona.

Na platnosť zmlúv o zriadení vecného bremena uzavretých od účinnosti zákona sa z dôvodu zjednotenia postupov pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok bude vyžadovať súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky,

Navrhujú sa tieto druhy odplaty za zriadenie vecného bremena alebo za zásahy do výkonu vlastníckych práv štátu:

1. Odplata za zriadenie vecného bremena

Odplatu za zriadenie vecného bremena musí správca dohodnúť aspoň vo výške znalcom stanovej hodnoty práv a závad podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, ak nejde o bezodplatné zriadenie vecného bremena medzi správcami majetku podľa tohto zákona. Bezodplatné vecné bremeno nemožno zriadiť v prospech štátnych podnikov, pretože štátne podniky nie správcami podľa tohto zákona.

Hodnota práv a závad sa určuje za výmeru, v ktorej je správca obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti štátu, preto zmluva o zriadení vecného bremena by mala, okrem dohodnutej odplaty za zriadenie vecného bremena, obsahovať aj výmeru dotknutej časti majetku štátu. Návrh zákona neupravuje splatnosť odplaty za zriadenie vecného bremena, ale z hľadiska hospodárnosti je vhodné ju dohodnúť ešte pred podaním návrhu na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľnosti.

2. Odplata za obmedzenie obvyklého užívania nehnuteľného majetku štátu

Vznik nároku na odplatu za obmedzenie obvyklého užívania nehnuteľného majetku štátu vyplýva obvykle z pozemných prác oprávneného z vecného bremena alebo iného obmedzenia pri obvyklom užívaní nehnuteľného majetku štátu. Výšku výšku odplatu nemožno vopred určiť, a teda ani vopred v zmluve o zriadení vecného bremena dohodnúť. Preto návrh zákona neupravuje spôsob určenia výšky takejto odplaty, ale ponecháva na zmluvných stranách, aby sa na jej výške dohodli. Zmluvné strany by sa mali vopred dohodnúť na spôsobe určenia výšky takejto odplaty, napr. znaleckým posudkom, určením fixnej sumy za každý deň obmedzeného užívania nehnuteľného majetku štátu jeho správcom a pod.

3. Náhrada škody

Ak v príčinnej súvislosti medzi existenciou vecného bremena a zhoršeným stavom dotknutej nehnuteľnosti štátu vznikne škoda a oprávnený z vecného bremena nevráti nehnuteľný majetok štátu do pôvodného stavu, vrátane porastov, štát zastúpený správcom nárok na náhradu škody. Podmienky uplatňovania a výšky náhrady škody sa riadia občianskoprávnymi predpismi.

Návrh zákona výslovne ustanovuje oprávnenie správcu odstúpiť od zmluvy o zriadení vecného bremena, ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na nehnuteľnom majetku štátu

18

značná škoda. Od odstúpenia od zmluvy o zriadení vecného bremena je potrebné odlíšiť zánik vecného bremena podľa § 151p Občianskeho zákonníka.

Zmluva o zriadení vecného bremena uzavretá podľa zákona o správe majetku štátu by, okrem všeobecných náležitostí (označenie zmlúv strán a pod.), mala obsahovať aj

a) obsah vecného bremena (napr. zriadenie a prevádzkovanie plynovodnej prípojky),

b) rozsah vecného bremena (v m2),

c) trvanie vecného bremena (na dobu určitú alebo neurčitú), pričom platí, že vecné bremeno za účelom zriadenia a prevádzkovania rozvodov tepla a teplej úžitkovej vody, vrátane zariadenia na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody alebo ich kombinácie, možno zriadiť do dňa ukončenia ich prevádzky, najviac na dobu 10 rokov,

d) druh vecného bremena, ktoré je zriaďované buď v prospech vlastníctva veci (in rem) alebo v prospech osoby (in personam),

e) hodnotu práv a závad,

f) výšku dohodnutej odplaty (najmenej vo výške hodnoty práv a závad), ak nejde o bezodplatné zriadenie vecného bremena,

g) splatnosť dohodnutej odplaty (najneskôr pred podaním návrhu na vklad vecného bremena do katastra).

Obmedzenie trvania doby vecného bremena sa týka výlučne rozvodov tepla a teplej úžitkovej vody, vrátane zariadenia na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody alebo ich kombinácie, ak sa tieto zriaďujú na stavbách štátu.

K čl. XIV(zákon NR SR č. 42/1994 Z. z.)

K bodom 1 až 6

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 7 a 9

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K čl. XV(zákon NR SR č. 145/1995 Z. z.)

K bodom 1 a 2

V nadväznosti na zmeny v oslobodení od poplatkov sa navrhuje vykonať úpravy v § 4.

K bodu 3

Navrhujú sa prechodné ustanovenia k spoplatneniu úkonov a konaní, ktoré budú v zmysle prechodných ustanovení zákona o územnom plánovaní a zákona o výstavbe dokončené podľa doterajších predpisov.

Vzhľadom na to, že činnosti budovania a takpovediac nábehu informačného systému územného plánovania a výstavby budú vyžadovať zvýšenú potrebu financovania

19

z prostriedkov štátneho rozpočtu navrhuje sa, aby časť týchto prostriedkov bola pokrytá priamo príjmami zo „stavebných“ poplatkov, a to v čase prvých šiestich rokov od zriadenia tohto informačného systému.

K bodom 4 a 5

Navrhujú sa upraviť správne poplatky vo väzbe na nové procesné inštitúty konania vo výstavbe, pričom sadzby poplatkov sa navrhuje diferencovať vo väzbe na kategorizáciu stavieb. Zároveň je snaha rozložiť sumu poplatku v čase samotnej výstavby tak, aby sa väčšia časť poplatku platila až za kolaudáciu stavby a ekonomika výstavby bola menej zaťažená.

K čl. XVI(zákon NR SR č. 162/1995 Z. z.)

K bodu 1

Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby, ktorého údaje by mali mať referenčnú povahu a mali by sa poskytovať (aj) na účely konaní podľa zákona o katastri nehnuteľností, s cieľom najmä podporovať automatizáciu procesov zápisu stavieb.

K bodom 2 až 5

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 6 a 7

Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby a budovaním jeho údajovej základne.

K čl. XVII(zákon NR SR č. 180/1995 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XVIII(zákon NR SR č. 215/1995 Z. z.)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodom 2 a 3

Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby, ktorého súčasťou je aj register stavieb a ktoré by mali mať referenčnú povahu a mali by sa poskytovať (aj) na účely geodézie a kartografie.

K bodom 4 a 5

V nadväznosti na úpravu registra stavieb v informačnom systéme územného plánovania a výstavby sa navrhuje tento register vypustiť v rámci úpravy informačného systému geodézie, kartografie a katastra a upraviť len spôsob poskytovania údajov z tohto registra.

K čl. XIX(zákon NR SR č. 129/1996 Z. z.)

20

K bodom 1 a 2

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe.

K bodom 3 až 5

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XX(zákon č. 64/1997 Z. z.)

K bodom 1 až 4

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XXI(zákon č. 281/1997 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe.

K čl. XXII(zákon č. 143/1998 Z. z.)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodom 2 až 5

Úprava vyvolaná zmenou v úprave špeciálnych stavebných úradov podľa novej stavebnej legislatívy a zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 6 a 7

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 8 a 9

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodu 10

Úprava vyvolaná zmenou v úprave špeciálnych stavebných úradov podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 11

Prechodné ustanovenie sa navrhuje z dôvodu zmeny v úprave špeciálnych stavebných úradov a s tým súvisiacou delimitáciou.

21

K čl. XXIII(zákon č. 144/1998 Z. z.)

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K čl. XXIV(zákon č. 254/1998 Z. z.)

K bodom 1 až 9

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XXV(zákon č. 298/1999 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K čl. XXVI(zákon č. 136/2000 Z. z.)

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K čl. XXVII(zákon č. 338/2000 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 3 až 5

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XXVIII(zákon č. 302/2001 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Úprava vyvolaná vykonanými zmenami v procese a schvaľovacích oprávneniach v rámci územného plánovania a konania vo výstavbe.

K čl. XXIX(zákon č. 314/2001 Z. z.)

K bodom 1 až 7

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XXX(zákon č. 49/2002 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

22

K bodom 4 až 6

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 7 až 9

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XXXI(zákon č. 319/2002 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K čl. XXXII(zákon č. 503/2003 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XXXIII(zákon č. 220/2004 Z. z.)

K bodom 1 až 5

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 6 až 8

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XXXIV(zákon č. 541/2004 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 3

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 4 až 10

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 11

23

Zmena sa navrhuje z dôvodu nevyhnutnosti plne elektronickej komunikácie vo veciach konania vo výstavbe a používania informačného systému územného plánovania a výstavby.

K bodu 12

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XXXV(zákon č. 582/2004 Z. z.)

K bodu 1

Navrhuje sa legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a zároveň sa spresňuje definícia stavebného pozemku, aby nedochádzalo k aplikačným nezrovnalostiam.

V odseku 5 sa navrhuje negatívne vymedzenie stavebného pozemku na účely dane z nehnuteľností. Za stavebný pozemok sa nebude považovať pozemok, na ktorom sa realizuje drobná stavba, zmena stavby, prístavba alebo nadstavba. Ak rozhodnutie o povolení stavby stratí platnosť a zároveň sa nezačali stavebné práce na pozemku, taký pozemok tiež nebude stavebným ďalej pozemkom a zaradí sa na účely dane z pozemkov podľa evidencie v katastri nehnuteľností. Ak v rozhodnutí o povolení stavby bude uvedený aj pozemok (parcela) vo vlastníctve inej osoby ako osoby stavebníka a na tomto pozemku budú realizované len inžinierske stavby, pozemok sa na účely dane z nehnuteľností nebude považovať za stavebný pozemok.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 3

Navrhuje sa spresniť definícia stavby na bývanie v súvislosti so zmenou pojmov v novoprijatom zákone o výstavbe. Za stavbu na bývanie sa bude považovať bytová budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy všetkých podlaží určená a vhodná na trvalé bývanie a takou stavbou bude aj rodinný dom určený na trvalé bývanie, ktorý najviac tri byty. Aby neboli bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi zdaňované v režime dane z bytov, ustanovuje sa lex specialis podmienka zdanenia stavieb na bývanie s najviac troma bytmi priamo v zákone o miestnych daniach. Navrhovaným doplnením sa zabezpečí, že všetky bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi budú zdanené ako stavba na bývanie a bytové budovy s najmenej štyrmi bytmi budú zdanené v režime dane z bytov a nebytových priestorov.

K bodom 4 a 5

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodu 6

Navrhuje sa doplniť, že nebytový priestor využívaný na bývanie sa bude považovať za byt, a teda pri výpočte dane z bytov za takýto nebytový priestor alebo jeho časť sa použije sadzba dane z bytov. Týmto sa rieši zdanenie rôznych apartmánov a apartmánových bytov slúžiacich na trvalé bývanie tým, že sa jednoznačne zdania ako byty.

K bodom 7 až 9

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

24

K bodu 10

Ide o prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa v prípade vzniku daňových povinností, poplatkovej povinnosti a oznamovacej povinnosti do 31. decembra 2024 bude postupovať podľa predpisov platných do 31. marca 2024.

K čl. XXXVI(zákon č. 657/2004 Z. z.)

K bodom 1 až 4

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 5 a 6

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 7 a 8

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 9

Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby a budovaním jeho údajovej základne.

K čl. XXXVII(zákon č. 326/2005 Z. z.)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodu 2

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe, zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 3 až 11

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 12 a 13

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania.

K bodom 14 až 19

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a zmenami v procesoch územného plánovania.

K čl. XXXVIII(zákon č. 538/2005 Z. z.)

25

K bodom 1 a 2

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe, zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 3 a 4

Legislatívno-technické úpravy vyvolané zmenou v § 15.

K bodom 5 až 10

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K čl. XXXIX(zákon č. 555/2005 Z. z.)

K bodom 1 až 5

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XL(zákon č. 39/2007 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K čl. XLI(zákon č. 218/2007 Z. z.)

K bodu 1

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 2

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K čl. XLII(zákon č. 355/2007 Z. z.)

K bodu 1

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodom 3 až 9

26

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe, zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 10 a 11

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XLIII(zákon č. 669/2007 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 4 až 25

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe.

K čl. XLIV(zákon č. 448/2008 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XLV(zákon č. 66/2009 Z. z.)

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou

K čl. XLVI(zákon č. 274/2009 Z. z.)

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XLVII(zákon č. 513/2009 Z. z.)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou

K bodom 2 až 6

Úprava vyvolaná zmenou v úprave špeciálnych stavebných úradov podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 7 a 9

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 8, 10 a 11

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

27

K bodom 12 až 17

Úprava vyvolaná zmenou v úprave špeciálnych stavebných úradov podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 18 až 23

Úprava nadväzujúca na zmenu v úprave špeciálnych stavebných úradov a vyvolaná tiež zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodu 24

Prechodné ustanovenie sa navrhuje z dôvodu zmeny v úprave špeciálnych stavebných úradov a s tým súvisiacou delimitáciou.

K bodu 25

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XLVIII(zákon č. 131/2010 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania

K čl. XLIX(zákon č. 251/2012 Z. z.)

K bodom 1 až 6

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 7 až 10

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 11 a 13

V nadväznosti na ustanovenie kompetencie koordinácie činnosti v oblasti transeurópskej energetickej infraštruktúry vo výstavbe medzi oprávnenia Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky podľa zákona o výstavbe sa navrhuje reflektovať túto úpravu v kompetenciách Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a nadväzne upraviť štandardné delimitačné ustanovenie s týmto prechodom súvisiace.

K bodu 12

Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby a budovaním jeho údajovej základne.

K bodu 14

28

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. L(zákon č. 125/2015 Z. z.)

Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby a budovaním jeho údajovej základne a digitálneho obrazu Slovenskej republiky.

K čl. LI(zákon č. 282/2015 Z. z.)

K bodu 1

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania.

K bodom 2 až 6

Úprava vyvolaná zmenou v organizácii stavebných úradov a v príslušnosti orgánu, ktorý vedie vyvlastňovacie konanie.

K bodom 7 až 10

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania a legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K čl. LII(zákon č. 447/2015 Z. z.)

K bodu 1

V súvislosti so zmenou pojmov v právnych predpisoch upravujúcich výstavbu (zákon o výstavbe) je potrebné zmeniť predmet miestneho poplatku za rozvoj. „Právoplatné stavebné povolenie“ sa nahrádza pojmom „právoplatné rozhodnutie o povolení stavby“ (následne sú identické zmeny vo všetkých tvaroch aj ďalej v celom zákone), pojem „zmena stavby pred dokončením“ v novom zákone o výstavbe nie je, pretože aj k zmene nedokončenej stavby sa vždy vydáva nové „rozhodnutie o povolení stavby“. Adekvátna trvalá náhrada pojmu „dodatočné povolenie stavby“ v novom zákone o výstavbe nie je s výnimkou prechodného ustanovenia, ktorým je možné dodatočne legalizovať stavby pred účinnosťou zákona o výstavbe. Z tohto dôvodu je potrebné definovať v predmete poplatku aj stavby, na ktoré bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti stavby na prevádzku. Ohlásené stavby zo zákona o výstavbe môžu byť len drobné stavby do 25 m2, preto je vznik poplatkovej povinnosti po účinnosti zákona o výstavbe k týmto stavbám vzhľadom na „odpočítateľnú položku“ 60 m2 zo základu poplatku irelevantný.

K bodu 2

Naďalej platí, že predmetom poplatku za rozvoj je len stavba, ktorej uskutočnením vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha. Preto pre vylúčenie pochybností existujúca skolaudovaná stavba, ktorá prechádza stavebnými úpravami, zmenou účelu využitia stavby, rekonštrukciou, údržbou, nadstavením alebo pristavením časti stavby je predmetom poplatku vždy len v takom rozsahu, kde sa posúdi rozdiel vo finálnej podlahovej ploche nadzemnej časti stavby po realizácii stavebnej činnosti a pred ňou. Predmetom poplatku je len kladný rozdiel v podlahovej ploche nadzemnej časti stavby, pokiaľ § 6 ods. 8 a § 16 ods. 4 neustanovujú inak (ide o špeciálny režim k zníženiu podlahovej plochy počas realizácie stavby, kde konečná výška poplatkovej povinnosti po zohľadnení zmien na stavbe byť v sume zodpovedajúcej konečnej podlahovej ploche nadzemnej časti realizovanej stavby).

29

K bodom 3 až 6

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvisiacu so zmenou pojmov v novom zákone o výstavbe. Pojem „bytový dom“ sa nahrádza pojmom „bytová budova“. Pojem „stavebné povolenie“ sa nahrádzajú pojmom „rozhodnutie o povolení stavby“ a pojem „rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby“ sa nahrádza pojmom „osvedčenie o spôsobilosti nepovolenej stavby“. Adekvátna trvalá náhrada pojmu „dodatočné povolenie stavby“ v novom zákone o výstavbe nie je a pojem „ohlásenej stavby“ nie je kvôli „odpočítateľnej položke“ potrebný (viď bod 1). Ďalej sa pojem „realizácia stavby“ nahrádza pojmom „uskutočňovanie stavebných prác“.

K bodom 7 a 8

V súvislosti s novou úpravou podľa zákona o výstavbe ak ide o stavebné práce na jednoduchej stavbe, rozhodnutie o povolení stavby je zároveň overením projektu stavby. Z dôvodu zachovania princípu minimalizácie administratívnej náročnosti sa pri jednoduchej stavbe nebude vyžadovať potvrdenie výmery podlahovej plochy nadzemnej časti stavby projektantom stavby. Zároveň sa spojili ods. 3 a 4 z dôvodu nadbytočnosti a upresneniu, aby nedochádzalo opätovnej výzve zo strany obce. Po novom sa navrhuje možnosť vyrubenia poplatku podľa pomôcok, ak poplatník nesplní výzvu správcu dane podľa § 4 ods. 3.

K bodom 9 až 11

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvisiacu so zmenou pojmu „stavebné povolenie“ sa nahrádzajú pojmom „rozhodnutie o povolení stavby“ a pojem „rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby“ sa nahrádza pojmom „osvedčenie o spôsobilosti nepovolenej stavby“. Pre upresnenie sa dopĺňa postup ak sa poplatníci dohodnú na inom ako rovnakom pomere.

K bodu 12

V súvislosti s výpočtom poplatku za rozvoj pri právoplatnom rozhodnutí o povolení stavby k stavbe, ktorá bola predtým povolená skorším rozhodnutím o povolení stavby sa v ods. 8 ustanovuje postup stanovenia základu poplatku pri zvýšení podlahovej plochy nadzemného časti stavby a v ods. 9 postup stanovenia základu poplatku ak sa zníži podlahová plocha a vznikne záporný rozdiel výmer nadzemnej časti podlahovej plochy. Pri znížení podlahovej plochy je základom poplatku záporný rozdiel podlahovej plochy. V oboch prípadoch sa zníženie základu poplatku o 60 m2 nepoužije (viď § 8 ods. 4 v novom znení), pretože „odpočítateľná položka“ sa použila na prvé rozhodnutie o povolení stavby. Slovným spojením „skorším rozhodnutím o povolení stavby“ sa myslí situácia, ak pred vydaním posudzovaného rozhodnutia o povolení stavby (z titulu ktorého vznikla poplatková povinnosť) bolo predtým na istú stavbu vydané jedno alebo viac skorších rozhodnutí o povolení stavby. V nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 2 sa vždy posudzuje čistá nová alebo ďalšia podlahová plocha, ktorá pribudla a v ponímaní ods. 9 podlahová plocha, ktorá ubudla. Ide o presun a úpravu pôvodného § 8 ods. 5 a 6, ktoré vecne súvisia s určením základu poplatku v § 6.

K bodu 13

Poznámka pod čiarou k odkazu 11 nie je potrebná, keďže odkaz 3d) sa vzťahuje aj na pojem stavby na bývanie.

K bodu 14

30

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvisiacu so zmenou pojmu „stavebné povolenie“ sa nahrádzajú pojmom „rozhodnutie o povolení stavby“ a pojem „rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby“ sa nahrádza pojmom „osvedčenie o spôsobilosti nepovolenej stavby“.

K bodom 15 a 16

V súvislosti s presunom pôvodných ods. 5 a 6 do § 6, sa v § 8 ods. 4 určuje, že v oboch prípadoch podľa § 6 ods. 8 alebo 9 sa zníženie základu poplatku o 60 m2 nepoužije, pretože „odpočítateľná položka“ sa už použila na prvé rozhodnutie o povolení stavby.

K bodu 17

V súvislosti so zmenou postupu pri zmenách nedokončenej stavby, keďže k zmene nedokončenej stavby sa vždy vydáva nové „rozhodnutie o povolení stavby“, nebude potrebné novým rozhodnutím rušiť pôvodné rozhodnutie a nebude dochádzať k započítavaniu už vyrubeného poplatku. Rozhodnutie o vyrubení sa vydá samostatne a zvlášť ku každému rozhodnutiu o povolení stavby.

K bodu 18

Z dôvodu zníženia administratívneho zaťaženia a neefektivity vyrubovania poplatku nižšieho ako sú jeho administratívne náklady na vyrubenie.

K bodu 19

Z dôvodu úpravy § 9 ods. 2 zákona je potrebné upraviť aj § 10 ods. 3 zákona. nebude dochádzať k novovyrubovaniu poplatku a ani k zníženiu vyrubeného poplatku za rozvoj.

K bodu 20

Z dôvodu aplikačných nezrovnalostí v praxi sa spresňuje pojem „školského“ a rozširuje sa aj o pojem „školy“ v širšom zmysle.

K bodu 21

Navrhuje sa znenie prechodných ustanovení, ktorých cieľom je stanovenie postupu pri určení poplatkovej povinnosti k stavbám, ktorým poplatková povinnosť:

-vznikla pred účinnosťou novely zákona o miestnom poplatku za rozvoj,

-vznikla po účinnosti „nového“ zákona o výstavbe a novely zákona o miestnom poplatku za rozvoj, ale povolená bola podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, čiže podľa „starého“ stavebného zákona,

-vznikla z dôvodu zmeny nedokončenej stavby na základe právoplatného rozhodnutia o povolení stavby podľa „nového“ zákona o výstavbe, avšak rozostavaná bola na základe „starého“ stavebného zákona.

K bodu 22

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. LIII(zákon č. 87/2018 Z. z.)

K bodu 1

31

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodom 2 až 4

Úprava vyvolaná zmenou v organizácii stavebných úradov a zmenou v kompetenciách ministerstva dopravy a nového úradu pre územné plánovanie a výstavbu.

K bodom 5 až 7

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 8 až 10

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. LIV(zákon č. 112/2018 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. LV(zákon č. 452/2021 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania.

K bodu 4

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 5 až 14

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodu 15

Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby a budovaním jeho údajovej základne.

K bodom 16 až 18

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. LVI(zákon č. 200/2022 Z. z.)

K bodom 1 až 4

32

Navrhuje sa spresniť, či inak upraviť ustanovenia, ktoré boli identifikované ako potenciálne spôsobujúce výkladové nejasnosti.

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zmeny v zákone SNR č. 138/1992 Zb.

K bodu 6

Navrhuje sa spresniť, či inak upraviť ustanovenia, ktoré boli identifikované ako potenciálne spôsobujúce výkladové nejasnosti.

K bodu 7

Navrhuje sa explicitne vyjadriť vzťah medzi všeobecne záväznými nariadeniami, ktorými sa územnoplánovacia dokumentácia schvaľuje a vydáva a požiadavkami podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie. Keďže cieľom jednotne ustanoviť pravidlá pre územnoplánovaciu dokumentáciu, jej obsah a spracovanie a tieto ustanovené vykonávacími predpismi, je s ohľadom na zákon o obecnom zriadení vhodné ustanoviť, že jednotlivé všeobecne záväzné nariadenia s nimi nesmú byť v rozpore. Úprava § 39 ods. 2 tým nie je dotknutá, čo znamená, že osobitné úpravy vo všeobecne záväzných nariadeniach týchto miest, v rozsahu § 39 ods. 12, sú možné a v súlade s § 18 ods. 1.

K bodu 8

Navrhuje sa spresniť, či inak upraviť ustanovenia, ktoré boli identifikované ako potenciálne spôsobujúce výkladové nejasnosti.

K bodu 9

Vzhľadom na osobitné postavenie hlavného mesta sa navrhuje, aby príslušný orgán na vydanie záväzného stanoviska mohol ustanoviť aj zákon o hlavnom meste. Cieľom je poskytnúť samospráve hlavného mesta priestor na úpravu, ktorá najlepšie reflektuje rozdelenie úloh medzi mesto a mestské časti.

K bodu 10

Z dôvodu potreby viacerých spresňujúcich úprav sa navrhuje ustanoviť § 25 v novom znení. Podstatnou vecnou úpravou je zavedenie inštitútu digitálneho obrazu Slovenskej republiky, ktorý bude predstavovať svojho druhu referenčnú databázu údajov o povrchu Slovenskej republiky a objektov na ňom sa nachádzajúcich. Povinné použitie týchto údajov sa ustanovuje vo vzťahu k ostatným systémom, ktoré tieto údaje evidujú, či vo svojej činnosti používajú. Cieľom je zabezpečiť, aby údaje v hodnotách ako zaznamenané v digitálnom obraze Slovenskej republiky boli používané jednotne pri činnostiach v územnom plánovaní a výstavbe a v širšom kontexte aj pri činnostiach evidencie objektov a javov na povrchu Slovenskej republiky.

Vzhľadom na potenciál, ktorý nový informačný systém územného plánovania a výstavby ponúka sa tiež navrhuje, aby mohol poskytovať elektronické služby, ktoré založené na využití jeho komplexnej a jedinečnej povahy. Navrhuje sa tiež, aby prednostný účel takto poskytovaných služieb bol v zákone priamo vyjadrený a sledoval vedeckú, výskumnú alebo analytickú činnosť, s presahom do rozvoja digitálnej ekonomiky. Inak povedané, aby tieto služby boli poskytované tak, aby aspoň jedným z efektov bola aj podpora súvisiaceho ekosystému a možnosť stavať na činnosti informačného systému územného plánovania

33

a výstavby nadstavbu služieb zo strany súkromného sektora.

K bodu 11

Navrhuje sa spresniť ustanovenie o použití podkladu, ktorý bol získaný na základe dohody s inou osobou, ako územnoplánovacieho podkladu. V záujme udržania štandardu spracovania týchto podkladov sa vyžaduje, aby boli spracované aj v tomto prípade kvalifikovaným spracovateľom podľa zákona a aj spôsobom, ktorý zákon a jeho vykonávacie predpisy vyžadujú. Inak povedané, proces spracovania bude mať rovnaké nároky na kvalitu spracovateľa a výstupu, či ho vykonáva orgán územného plánovania, alebo externý subjekt.

K bodom 12 až 15

Navrhuje sa spresniť, či inak upraviť ustanovenia, ktoré boli identifikované ako potenciálne spôsobujúce výkladové nejasnosti.

K bodu 16

Vzhľadom na to, že množstvo elektronických dokumentov bude prístupných prostredníctvom informačného systému územného plánovania a výstavby navrhuje sa, aby pri doručovaní takýchto dokumentov neboli doručované priamo dokumenty, ale len odkazy na miesto ich sprístupnenia v informačnom systéme. Dôvod je aj praktický, častokrát ide o objemom veľké súbory, čo jednak zahlcuje kapacitu elektronickej schránky a častokrát aj naráža na kapacitu samotnej elektronickej správy.

K bodu 17

Navrhuje sa spresniť, či inak upraviť ustanovenia, ktoré boli identifikované ako potenciálne spôsobujúce výkladové nejasnosti.

K bodu 18

Navrhuje sa v procese obstarávania zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie zohľadniť aj procesné požiadavky § 29 ods. 1 písm. a) c), a to na účely skvalitnenia celého procesu.

K bodu 19

Navrhuje sa úprava v spôsobe poskytovania údajov a prístupu k údajom zo strany správcu informačného systému územného plánovania a výstavby. Zachováva sa princíp prístupu k všetkým údajom ktoré pre činnosť územného plánovania a výstavby nevyhnutné, pričom sa zároveň upúšťa od výpočtu rozsahu údajov, ktoré je možné poskytnúť, keďže výpočet nie je schopný reflektovať dynamiku zmien a vývoja rôznych zdrojov údajov.

Navrhuje sa na úrovni zákona explicitne upraviť najmä poskytovanie údajov v predpísanej štruktúre a elektronicky, poskytovanie metadát k údajom, úpravu spôsobu uzatvárania dohôd o zabezpečení poskytovania údajov a vyjadrenie vzťahu ku kategóriám údajov, ktoré sú chránené podľa osobitných predpisov.

Poskytovanie údajov by malo prebiehať prioritne v elektronickej podobe, definovanej štruktúre a automatizovaným spôsobom, a to najmä v prípadoch, ak ide o zdroj údajov, ktorý poskytuje údaje prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov podľa zákona o e-Governmente. Predmetný zákon obsahuje úpravu tohto modulu, ako aj jeho fungovania, vrátane riadenia prístupu k údajom a ich poskytovanie elektronicky a nepretržitým spôsobom prístupu.

34

Samotný inštitút dohody o zabezpečení poskytovania údajov nie je koncipovaný ako podmienka na ich poskytovanie, ale ako svojho druhu realizačná dohoda, ktorá definovať technické podrobnosti poskytovania, pričom samotný právny nárok bude upravený na úrovni zákona. Preto ani neuzavretie dohody nie je dôvodom na neplnenie povinnosti poskytovať údaje z týchto zdrojov.

K bodom 20 až 22

Navrhuje sa spresniť splnomocňovacie ustanovenia.

K čl. LVII(zákon č. 201/2022 Z. z.)

K bodu 1

V nadväznosti na požiadavku Úradu jadrového dozoru sa navrhuje vypustiť obmedzenie rozsahu, v ktorom tento úrad vykonával činnosť špeciálneho stavebného úradu.

K bodu 2

Keďže časť vyhradených činností bude naďalej vykonávaná na základe živnostenského oprávnenia, je potrebné upraviť predmetné ustanovenie.

K bodu 3

S cieľom odstrániť potenciálne výkladové nejasnosti sa navrhuje explicitne ustanoviť princíp, ktorý bol od počiatku so zriadením informačného systému územného plánovania a výstavby spájaný a to, že všetky konania, ktorých výsledkom je povolenie stavby, sa vykonávajú v tomto systéme, a to aj v prípade, ak procesne upravené iným predpisom a prípadne spojené (integrované) s ďalšími konaniami.

K bodu 4

Vzhľadom na to, že množstvo elektronických dokumentov bude prístupných prostredníctvom informačného systému územného plánovania a výstavby navrhuje sa, aby pri doručovaní takýchto dokumentov neboli doručované priamo dokumenty, ale len odkazy na miesto ich sprístupnenia v informačnom systéme. Dôvod je aj praktický, častokrát ide o objemom veľké súbory, čo jednak zahlcuje kapacitu elektronickej schránky a častokrát aj naráža na kapacitu samotnej elektronickej správy.

K bodom 5 a 6

Vzhľadom na osobitné postavenie hlavného mesta sa navrhuje, aby príslušný orgán na vydanie záväzného stanoviska mohol ustanoviť aj zákon o hlavnom meste. Cieľom je poskytnúť hlavnému mestu priestor na úpravu, ktorá najlepšie reflektuje rozdelenie úloh medzi mesto a mestské časti vrátane úpravy lehôt na vydanie záväzného stanoviska.

K bodu 7

Navrhuje sa zladiť text s predpismi na úseku civilného letectva.

K čl. LVIII (účinnosť)

Účinnosť sa navrhuje od 1. septembra 2023 vo vzťahu k niektorým zmenám v zákone o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a od 1. apríla 2024 vo vzťahu k ostatným ustanoveniam.

35

v

zobraziť dôvodovú správu

Zákon č. 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu

K predpisu 49/2002, dátum vydania: 10.12.2002

I.  V š e o b e c n á  č a s ť

 

 

Kultúrne pamiatky sú odrazom vývoja ľudskej spoločnosti, ich stav a ochrana je svedectvom záujmu štátu a občanov, najmä vlastníkov pamiatok. Nehnuteľné kultúrne pamiatky predstavujú významnú zložku životného prostredia, krajiny a sídiel, spolu s hnuteľnými kultúrnymi pamiatkami tvoria nenahraditeľnú súčasť kultúrneho dedičstva. Ak sú kultúrne pamiatky v dobrom stave, pozitívne formujú kultúrne vedomie ľudí, rozširujú ich poznanie, prehlbujú ich estetické cítenie, vytvárajú predpoklady na ekonomické aktivity a na rozvoj cestovného ruchu. Zachovanie, ochrana a vhodné využívanie kultúrnych pamiatok sa stáva súčasťou právneho poriadku každého vyspelého štátu a na medzinárodnej úrovni predmetom dvojstranných i mnohostranných zmlúv a dohovorov. Sú to najmä Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, Dohovor o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych hodnôt, dohovory Rady Európy o ochrane architektonického dedičstva a o ochrane archeologického dedičstva, ktoré Slovenská republika ratifikovala. Plnenie týchto dokumentov okrem príslušných štátnych inštitúcií zabezpečujú a sledujú aj mimovládne medzinárodné organizácie, akými sú napr. UNESCO, Rada Európy, Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla (ICOMOS), Europa Nostra a ďalšie.

Predložený návrh zákona o ochrane pamiatkového fondu zohľadňuje aktuálny stav relevantných medzinárodných dokumentov. Zámerom je vytvoriť aj nové právne podmienky na zlepšenie stavu pamiatkového fondu v Slovenskej republike, jeho ďalšie zachovanie a ochranu historických štruktúr krajiny a historických jadier mestských a vidieckych sídiel. Návrh zákona je zároveň výsledkom poznatkov a skúseností získaných pri uplatňovaní  zákona Slovenskej národnej rady č. 7/1958 Zb. SNR o kultúrnych pamiatkach a zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti, podľa ktorých sa ťažisko zodpovednosti za zabezpečovanie ochrany, financovania, údržby,  obnovy a využívania pamiatok presunulo na  štát v rámci socialistického systému. Štátna pamiatková starostlivosť sa však neprejavila ako ochrana pamiatok štátom, ale ako štátny monopol na investorskú prípravu, projektovanie a  realizáciu obnovy pamiatok a štát bol sám sebe zároveň  dozorným orgánom nad touto činnosťou. 

Potrebu zásadnej zmeny nastolil už Akčný program pamiatkovej starostlivosti, ktorý začiatkom roku 1990 odsúhlasil Výbor pre vedu, kultúru a výchovu Slovenskej národnej rady a  Koncepcia záchrany kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky s dôrazom na koncepčné zámery a ciele štátnej pamiatkovej starostlivosti, schválená uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 14 z 8. januára 1991.

V návrhu zákona sa primerane premietli niektoré princípy ochrany kultúrnych pamiatok v okolitých európskych štátoch, najmä v Rakúsku, Nemecku   a Maďarsku. V Českej republike sa zatiaľ uplatňuje novelizovaný zákon z roku 1987, ktorý bol totožný so zákonom SNR č. 27/1987 Zb. Návrh zákona vychádza aj z príslušných zákonov v ďalších európskych krajinách, napr. v Poľsku, vo Francúzsku, Veľkej Británii, v krajinách Beneluxu, resp. vo Švédsku. Prihliada sa tiež na niektoré ustanovenia zákona o národnej historickej ochrane v USA z roku 1966 a vo vzťahu k ochrane archeologických lokalít aj na zákon  Egyptskej arabskej republiky  č. 117 z roku 1983.

Keďže historický vývoj ochrany kultúrnych pamiatok na území Slovenska má pevné väzby na bohaté tradície rozvoja tejto disciplíny na území bývalého Rakúsko- Uhorska a neskôr v bývalom Československu, niektoré zahraničné princípy dané historickým vývojom v iných častiach kontinentu nemožno u nás aplikovať  úplne, v niektorých prístupoch ani čiastočne (napr. v mnohých štátoch je úplne odlišná väzba ochrany pamiatok na stavebný zákon). Napriek tomu boli v koncipovaní niektorých ustanovení návrhu zákona zahraničné príklady vhodným zdrojom inšpirácie najmä pri stanovovaní  práv a povinností vlastníkov a pri formovaní návrhu nového organizačného modelu na princípe jedného zodpovedného štátneho úradu vo veciach ochrany pamiatok.

Základom návrhu zákona je ochrana pamiatkového fondu, pričom sa obdobne ako v zahraničí nevymedzuje štátna starostlivosť, ale dôraz sa dáva na predmet záujmu, teda na pamiatkový fond. Návrh zákona po prvý raz vymedzuje “ochranu pamiatkového fondu” ako určitú konkrétnu činnosť, ktorá spočíva najmä v predchádzaní a obmedzovaní takých zásahov do kultúrnych pamiatok a pamiatkových území, ktoré ich ohrozujú, poškodzujú alebo ničia (v preventívnych opatreniach), ako aj v odstraňovaní následkov takýchto zásahov v stanovených opatreniach na nápravu. Preventívna ochrana pôsobí aj vo vzťahu k veciam, ktoré sa v procese vyhlasovania považujú za pamiatky až do rozhodnutia o vyhlásení. Ochrana podľa zákona sa vzťahuje najmä na vyhlásené nehnuteľné kultúrne pamiatky a hnuteľné kultúrne pamiatky alebo ich súbory, ako aj na územia s pamiatkovo hodnotným stavebným fondom a zachovaným historickým prostredím (pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny). Na zabezpečenie ochrany nehnuteľných kultúrnych pamiatok a pamiatkových území môže Pamiatkový úrad vyhlásiť ochranné pásmo. Spôsob ochrany kultúrnych pamiatok sa nediferencuje a všetky pamiatky sa v princípe chránia rovnako. Druhové členenie pamiatok podľa odborných kritérií tematicky alebo iným spôsobom súvisí s ich evidenciou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky a je úlohou vedeckých a odborných inštitúcií a orgánov, najmä Pamiatkového úradu a jeho odborných pracovísk.

Zjednodušujú sa administratívne postupy pri vyhlasovaní a zrušovaní vyhlásenia hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí za kultúrne pamiatky a pri vydávaní niektorých rozhodnutí. Najdôležitejšie ustanovenia upravujú práva a povinnosti fyzických osôb  a právnických osôb a orgánov verejnej správy pri ochrane a využívaní kultúrnych pamiatok. Ochrana kultúrnych pamiatok ostáva povinnosťou ich vlastníkov, pričom vlastnícke práva nie sú návrhom zákona dotknuté. Záujmy vlastníka kultúrnej pamiatky chráni zákon aj tým, že ukladá povinnosť každému nespôsobovať nepriaznivé zmeny stavu kultúrnych pamiatok a ich prostredia. V opačnom prípade môže Pamiatkový úrad určiť podmienky na ďalší výkon činnosti ohrozujúcej kultúrnu pamiatku a pri ich nesplnení takúto činnosť obmedziť alebo zakázať. Ostatné orgány verejnej správy, ktoré vydávajú rozhodnutia podľa osobitných predpisov, môžu rozhodnutia týkajúce sa kultúrnych pamiatok a pamiatkových území vydávať len na základe vyjadrenia Pamiatkového úradu. Takto sa záujmy chránené zákonom uplatňujú najmä pri obnove nehnuteľných kultúrnych pamiatok, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 103/1990 Zb. a zákona č. 262/1992 Zb.  Podľa stavebného zákona sa môže pristúpiť aj k výnimočnému vyvlastneniu kultúrnej pamiatky v prípade, ak vlastník trvalo zanedbáva starostlivosť o kultúrnu pamiatku a ohrozuje jej zachovanie, pričom iné právne prostriedky sa ukázali ako neúčinné. Predkupné právo štátu na kúpu kultúrnej pamiatky podľa doterajšieho zákona zostáva zachované. Predpokladá sa, že navrhované práva a povinnosti a zákaz trvalého vývozu kultúrnych pamiatok do zahraničia budú na zabezpečenie ich ochrany dostatočné. Pri dočasnom vývoze kultúrnych pamiatok do zahraničia sa uplatňujú medzinárodné dohovory, najmä príslušný dohovor UNESCO .

Osobitnou časťou návrhu zákona je problematika výskumov s dôrazom na archeologický výskum, ako aj  na ochranu archeologických nálezov. Ustanovujú sa podmienky výskumu, opatrenia proti nepovoleným výskumom a právo nálezcu náhodného nálezu na odmenu, ak sa tak nestalo pri nelegálnych činnostiach a výskumoch. Náhrada majetkovej ujmy pri vykonávaní výskumov sa rieši vo všeobecných ustanoveniach o majetkovej ujme. Táto časť zákona je v súlade s prijatým dohovorom členských štátov Rady Európy o ochrane archeologického kultúrneho dedičstva (Malta  január 1992).

Návrh zákona spresňuje úlohy orgánov štátnej správy pre ochranu pamiatkového fondu, ktorými sú Ministerstvo kultúry  Slovenskej republiky, Pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady. Organizačná štruktúra je v súlade so zákonom SNR č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a so zákonom NR SR č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zmena pôsobnosti orgánov a zriadenie pamiatkových úradov sa navrhuje aj s prihliadnutím na pripravovanú reorganizáciu orgánov verejnej správy, ktorá predpokladá vytvorenie špecializovanej štátnej správy pre ochranu pamiatok (Pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady).

Ústredným špecializovaným kontrolným orgánom ostáva Pamiatková inšpekcia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky so spresnenou pôsobnosťou. Oproti minulosti sa upúšťa od zriaďovania neosvedčených komisií štátnej pamiatkovej starostlivosti a od ustanovenia funkcií okresných konzervátorov a spravodajcov štátnej pamiatkovej starostlivosti. Priestor sa dáva vzniku a rozvoju činnosti občianskych združení a nadácií.

V prípade spoločenského záujmu na záchrane kultúrnej pamiatky alebo ak nemôže vlastník kultúrnej pamiatky uhradiť z vlastných prostriedkov všetky náklady spojené s jej zachovaním, navrhuje sa možnosť poskytovať príspevky štátu a obce na zachovanie a obnovu kultúrnej  pamiatky. V tomto smere sa ráta aj s využitím štátneho fondu kultúry Pro Slovakia (zákon SNR č. 95/1991 Zb. v znení zákona SNR č. 495/1991 Zb.). Pokuty sa diferencujú s prihliadnutím na závažnosť protiprávneho konania. V prípade väčšej škody alebo pri závažnejšom protiprávnom konaní sa ráta s postupom podľa Trestného zákona. Pri ukladaní pokút za priestupky sa bude postupovať podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). 

Návrhom zákona o ochrane pamiatkového fondu by sa mal upraviť celý predchádzajúci právny systém pamiatkovej starostlivosti daný všeobecne záväznými právnymi predpismi ešte z päťdesiatych a šesťdesiatych rokov minulého storočia, ktoré sa zväčša v praxi neuplatnili. Zároveň sa navrhuje zrušenie príslušných príloh zákona NR SR č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

E k o n o m i c k ý    d o s a h

 

       Prijatie zákona o ochrane pamiatkového fondu nebude zakladať nové požiadavky na štátny rozpočet. Vo všeobecnosti zvýšené nároky na financovanie záchrany a obnovy kultúrnych pamiatok vyplývajú z celkového zanedbaného a schátraného pamiatkového fondu. Tento stav je dedičstvom štátom deklarovanej tzv. štátnej socialistickej pamiatkovej starostlivosti v uplynulých desaťročiach a v mnohých prípadoch aj dôsledkom nezáujmu vlastníkov o tieto kultúrne hodnoty. Návrh zákona dôsledne predpokladá zvýšenie orientácie vlastníkov (právnických osôb a fyzických osôb) na zabezpečovanie dobrého stavu kultúrnych pamiatok v rámci základnej ochrany (systematickou údržbou), čím by sa malo predchádzať vzniku väčších škôd a následných požiadaviek na rozsiahle rekonštrukcie. Prípadné obmedzenie vlastníckych práv pri nakladaní s kultúrnou pamiatkou upravuje  Ústava Slovenskej republiky v čl. 20 tak, že  výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať kultúrne pamiatky. V čl. 44 ústava zakazuje poškodzovať kultúrne pamiatky a ustanovuje povinnosť každému chrániť kultúrne dedičstvo. Zároveň sa v súlade s dnešným stavom ponecháva možnosť štátu prispievať na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok s tým, že podobná možnosť poskytovať príspevky sa dáva aj obciam.

Vzhľadom na značný úbytok kultúrnych pamiatok vo vlastníctve štátu v posledných rokoch, najmä prechodom majetku do vlastníctva obcí, čiastočne aj dôsledkom reštitúcií,  sa podiel štátu na obnove kultúrnych pamiatok a na regenerácii pamiatkových rezervácií a pamiatkových zón z prostriedkov štátneho  rozpočtu značne znížil. Predpokladá sa však, že štát sa bude aj naďalej podieľať na záchrane pamiatkového fondu formou príspevkov vlastníkom kultúrnych pamiatok zo zdrojov štátneho rozpočtu (napr. doterajšími spôsobmi poskytovania príspevkov z rozpočtu kapitoly MK SR, prípadne inými obdobnými spôsobmi). Cieľom je predovšetkým účinná stimulácia vlastníkov kultúrnych pamiatok a zvýšenie záujmu o ich údržbu a využitie  tak na bývanie, ako aj na rozvoj kultúrnej turistiky, služieb, čiastočne aj na administratívne a reprezentačné účely. Je preukázateľné, rozbory v mnohých štátoch to dokazujú, že prostriedky vložené do údržby a obnovy, vhodného využívania a dostatočnej prezentácie pamiatkového fondu sú vo vyspelých štátoch Európy zhodnocované koeficientom až 2,0 (napr. v ČR je to zatiaľ 1,3), navyše dobrý stav kultúrnych pamiatok a historických sídel prináša zisky aj nepriamo v rámci zvýšeného rastu domáceho, najmä však zahraničného cestovného ruchu. Aj preto je dôležité, aby sa na kultúrne pamiatky nehľadelo ako na nejaký ”kultúrny luxus”, ktorý prostriedky iba spotrebúva, ale ako na základné (výrobné) prostriedky, ktoré pri efektívnom využívaní dokážu produkovať  zisk.

        Zriadenie Pamiatkového úradu a krajských pamiatkových úradov, ustanovenie ich poslania a pôsobnosti odstráni doterajšiu duplicitu  pri rozhodovaní vo veciach ochrany pamiatkového fondu. V súčasnosti vypracúva Pamiatkový ústav odborné posudky a návrhy, ktoré sú iba podkladom na vydanie záväzného stanoviska (rozhodnutia) okresného úradu, v prípade národných kultúrnych pamiatok krajského úradu. Okrem  zjednodušenia celého administratívneho procesu sa zároveň vytvoria lepšie predpoklady na zvyšovanie odbornej a administratívnej  kvality zamestnancov. Pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady vzniknú na báze  súčasného Pamiatkového ústavu, ktorý ministerstvo po nadobudnutí účinnosti zákona zruší. Prostriedky, zamestnanci a technické vybavenie prejdú z Pamiatkového ústavu na Pamiatkový úrad. Zároveň sa počíta s delimitáciou príslušného počtu zamestnancov okresných úradov a krajských úradov vrátane materiálno-technického vybavenia a mzdových prostriedkov.

          Zriadenie Pamiatkového úradu a krajských pamiatkových úradov nebude mať osobitný vplyv na štátny  rozpočet, rast miezd vrátane valorizácie a bude prebiehať v intenciách rastu miezd v orgánoch štátnej správy, obdobne sa budú riešiť otázky modernizácie technického vybavenia pracovísk  Pamiatkového úradu. Takéto opatrenia a výdavky by bolo nevyhnutné zabezpečiť aj pri zachovaní súčasnej štruktúry orgánov a organizácií ochrany kultúrnych pamiatok, navyše by vznikali náklady na údržbu duplicitnej štruktúry (orgán štátnej správy a odborná organizácia), kým podľa návrhu pôjde o zabezpečovanie funkčnosti jedného odborného (špecializovaného) aparátu. Táto štruktúra vyplýva aj z modelu transformácie orgánov verejnej správy, v ktorej je tento úspornejší model zakotvený ako Pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady s územným obvodom totožným s územím budúceho vyššieho územného celku. Z hľadiska východísk štátneho rozpočtu s týmto modelom súhlasilo aj Ministerstvo financií SR listom zo 6. apríla 2001. Schválenie  tohto zákona nebude mať nepriaznivé dôsledky na zvýšenie nezamestnanosti.

 

 

II.     O s o b i t n á   č a s ť

 

K § 1:

Zámerom zákonodarcu je upraviť systém organizovania a zabezpečovania úloh ochrany pamiatkového fondu Slovenskej republiky, ktorý je základnou súčasťou kultúrneho dedičstva slovenského národa, iných národov, etnických skupín a jednotlivcov, ktorí žijú alebo v minulosti žili na území Slovenska. Stanovujú sa úlohy príslušných orgánov, najmä orgánov ochrany pamiatkového fondu, predovšetkým však práva a povinnosti vlastníkov kultúrnych pamiatok, ako aj povinnosti iných právnických osôb a fyzických osôb vo vzťahu k pamiatkovému fondu.

V súlade s prijatým Dohovorom Rady Európy o ochrane archeologického dedičstva sa návrh zákona dotýka aj archeologických nálezov a nálezísk, ktoré nie sú vyhlásenými kultúrnymi pamiatkami alebo pamiatkovými územiami, ale sú predmetom odbornej evidencie s cieľom perspektívne ich zahrnúť do pamiatkového fondu, aby sa zabezpečila ochrana v rámci územného konania a stavebného konania v procese výstavby alebo inej hospodárskej činnosti. V súlade s Ústavou Slovenskej republiky sa ochrana pamiatkového fondu definuje ako predmet verejného záujmu. Verejný záujem na ochrane pamiatkového fondu je vyjadrený aj  v  Deklarácii Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane kultúrneho dedičstva z 28. februára 2001 uverejnenej pod č. 91/2001 Z. z.

 

K § 2:

Definujú sa kultúrne pamiatky alebo hnuteľné veci a nehnuteľné veci a ich súbory, ktoré Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky môže za kultúrne pamiatky vyhlásiť, ako aj pamiatkové územia vyhlásené na základe ich pamiatkových hodnôt za pamiatkové rezervácie alebo pamiatkové zóny. Predmetom ochrany podľa tohto zákona sú aj hnuteľné veci a nehnuteľné veci a územia, ktoré sú v procese vyhlasovania. Za kultúrne pamiatky a pamiatkové územia môžu byť vyhlásené aj hnuteľné veci a nehnuteľné veci a územia doteraz neodkryté, identifikované metódami historického, umeleckého, reštaurátorského alebo archeologického výskumu, ktoré možno lokalizovať a topograficky vymedziť. Ochrana pamiatkového fondu okrem identifikácie, evidencie, dokumentácie, údržby, obnovy a reštaurovania zahŕňa aj primerané využívanie a prezentáciu kultúrnych pamiatok a pamiatkových území. Náhrada pojmu ”starostlivosť” pojmom ”ochrana” nie je samoúčelná a okrem vecného obsahu zohľadňuje terminológiu používanú takmer vo všetkých medzinárodných dokumentoch (dohovory UNESCO, dohovory Rady Európy a pod.).

 

K  §  3:

Ustanovujú sa orgány ochrany pamiatkového fondu vytvorením špecializovaných úradov štátnej správy na jej jednotlivých úrovniach (ústredné a krajské štruktúry) v súlade s koncepciou transformácie orgánov  verejnej správy. 

 

K  §  4:

Spresňuje sa pôsobnosť ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy vo veciach ochrany pamiatkového fondu a v súlade s požiadavkami praxe zriaďujú sa zo zákona príslušné poradné orgány ministerstva.

 

K  §  5:

Zriaďuje sa pamiatková inšpekcia ako špecializovaný kontrolný útvar, prostredníctvom ktorého vykonáva ministerstvo dohľad vo veciach pamiatkového fondu. Ministerstvo si týmto ponecháva možnosť nezávislého posúdenia a dohľadu aj nad činnosťou pamiatkového úradu, ktorý je výkonným správnym orgánom. Inšpekcia zároveň zabezpečuje kontrolu plnenia rozhodnutí vydaných ministerstvom. Pri zistení porušenia ustanovení zákona má iniciatívnu funkciu voči prvostupňovému orgánu ochrany pamiatkového fondu.

 

K § 6 až § 8:

Ustanovenie špecifických poradných orgánov ministerstva, teda Pamiatkovej rady a  Archeologickej rady, je odôvodnené historickým vývojom v tejto oblasti, keďže desaťročia činnosti Pamiatkovej komisie, resp. Vedeckej rady potvrdzujú opodstatnenosť takéhoto orgánu. Činnosť Archeologickej rady nadobúda možnosťou rozšírena počtu oprávnených právnických osôb vykonávať archeologický výskum ešte väčší význam ako doteraz v rámci Slovenskej akadémie vied (komisia pre terénny výskum). Komisia pre overovanie osobitnej odbornej spôsobilosti na vykonávanie pamiatkových výskumov je novým dôležitým orgánom posudzovania odbornej spôsobilosti fyzických osôb, ktoré chcú vykonávať pamiatkové výskumy. Ustanovenie týchto orgánov je v súlade s požiadavkami širokej odbornej obce, najmä ústavov Slovenskej akadémie vied a vysokých škôl. V návrhu príslušných ustanovení sa určujú základné predpoklady  členstva v týchto orgánoch.

 

K  §  9:

Návrh zákona špecifikuje zriadenie Pamiatkového úradu s celoslovenskou pôsobnosťou  a krajských pamiatkových úradov s pôsobnosťou v územnom obvode kraja. Po transformácii verejnej správy sa pôsobnosť spresní aj s ohľadom na územie vyššieho územného celku. Vymedzuje sa organizácia a zabezpečovanie činnosti Pamiatkového úradu a krajských pamiatkových úradov a ich finančné zapojenie na rozpočet ministerstva.

 

K  §  10:

Model zriadenia Pamiatkového úradu vychádza z návrhu koncepcie transformácie verejnej správy a optimálne sa približuje štruktúre a organizácii podobných pracovísk a orgánov ochrany pamiatok aj vo viacerých štátoch Európskej únie (napr. Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Dánsko). Zahraničím (napr. Rakúskom) je inšpirovaný spôsob účelovej pomoci štátu na zvlášť ohrozených pamiatkach, ktorých záchrana by inak bola sotva možná, zabezpečením konzervátorských a reštaurátorských prác. Tieto práce bude v odôvodnených a nevyhnutných prípadoch zabezpečovať Pamiatkový úrad prostredníctvom svojich technologických laboratórií a reštaurátorského štúdia (dielní, ateliérov), samozrejme v súlade s podmienkami pre reštaurovanie podľa § 34 a osobami s osobitnou odbornou spôsobilosťou. Pamiatkový úrad je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých na prvom stupni rozhoduje krajský pamiatkový úrad.

 

K  §  11:

Ustanovuje sa pôsobnosť a úlohy krajského pamiatkového úradu ako prvostupňového orgánu ochrany pamiatkového fondu na území kraja, ktorý bude totožný s územím samosprávneho kraja. Tento organizačný model je reálny už dnes vzhľadom na počet a situovanie súčasných stredísk Pamiatkového ústavu.

K  §  12:

Ustanovuje sa pôsobnosť a postavenie orgánov ochrany pamiatkového fondu a poverených osôb vo veciach štátneho dohľadu na úseku ochrany kultúrnych pamiatok a pamiatkových území.

 

K  §  13:

Návrh zákona predpokladá zachovať pôsobnosť krajského úradu so všeobecnými úlohami vytvárať podmienky na záchranu a primerané využívanie kultúrnych pamiatok a pamiatkových území v teritóriu svojej pôsobnosti, avšak bez výkonnej a rozhodovacej právomoci vo veciach ochrany pamiatkového fondu. Analogicky sa takáto pôsobnosť stanovuje aj pre okresné úrady v prípade ich zachovania po transformácii verejnej správy.

 

Úlohy orgánov regionálnej samosprávy sú ustanovené v súlade so zákonom NR SR č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkoch (zákon o samosprávnych krajoch). Ide najmä o súčinnosť s orgánmi ochrany pamiatkového fondu na zabezpečovaní rozvoja pamiatkových území v rámci územného plánovania a regionálneho rozvoja.

 

K  §  14:

Obec má úlohy orgánu územnej samosprávy a úlohy vlastníka. Úlohy obce ako vlastníka kultúrnych pamiatok a nehnuteľností v pamiatkovom území sú vymedzené v úlohách vlastníka. Podrobnejšie sa vymedzuje spolupôsobenie obce pri zabezpečovaní dôstojného stavu prostredia pamiatkových území, najmä uličných parterov a interiérov miest a obcí, vrátane úloh využívania a prezentácie pamiatkového fondu.

Návrh zákona umožňuje mestám a obciam okrem štátom vyhláseného pamiatkového fondu chrániť aj ďalšie regionálne a miestne kultúrne hodnoty , ktoré svojim rozhodnutím zaradí do evidencie pamätihodností mesta, resp. obce. Podľa zákona o obecnom zriadení by bolo účelné vo väčších historických mestách s početným pamiatkovým fondom zriadiť organizáciu alebo organizačnú zložku za účelom odbornej správy, dokumentácie, využívania, propagácie a prezentácie kultúrnych pamiatok a pamiatkových území. V žiadnom prípade by však táto organizácia nemohla nahrádzať činnosť orgánov ochrany pamiatkového fondu.

 

K §  15:

Kultúrne pamiatky vyhlasuje ministerstvo na základe odborného návrhu spracovaného v súlade s výsledkami súčasných vedeckých metód a aktuálneho poznania veci, pričom umožňuje vlastníkovi veci sa k návrhu na vyhlásenie vyjadriť. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa kultúrne pamiatky vyhlasujú podľa správneho poriadku. Kultúrna pamiatka sa aktom vyhlásenia deklaruje za kultúrnu hodnotu chránenú vo verejnom záujme štátom, čím sa odlišuje od iných pamiatok miestneho, lokálneho alebo osobného významu, ktorých ochrana nie je predmetom tohto zákona. Zároveň sa ukladá vlastníkovi hnuteľnej veci alebo nehnuteľnej veci, ktorá je v procese vyhlasovania, povinnosť ochraňovať ju pred poškodením, zničením alebo odcudzením.

 

K §  16:

Pamiatková rezervácia je definovaná ako územie so zachovanou ucelenou historickou sídelnou štruktúrou a s veľkou sústredenosťou nehnuteľných kultúrnych pamiatok alebo ako územie s významnými archeologickými nálezmi a náleziskami, a to aj neodkrytými, ak ich možno topograficky vymedziť. Pre ich výrazný historický, kultúrny a environmentálny význam  pamiatkové rezervácie vyhlasuje nariadením vláda Slovenskej republiky. V súčasnosti je rôznym spôsobom zákonne vyhlásených 18  pamiatkových rezervácií v mestských sídlach ( Bratislava, Svätý Jur, Trnava, Trenčín, Nitra, Banská Štiavnica, Štiavnické Bane, Kremnica, Banská Bystrica, Žilina, Spišská Sobota, Kežmarok, Podolínec, Levoča, Spišská Kapitula, Košice, Prešov, Bardejov) a 10 vo vidieckych sídlach (Veľké Leváre - Habánsky dvor, Plavecký Peter, Sebechleby-Stará Hora, Brhlovce, Čičmany, Podbiel, Vlkolínec, Špania Dolina, Ždiar, Osturňa).

 

K §  17:

V záujme ochrany historických urbanistických a krajinných hodnôt môže rozhodnutím ministerstvo vyhlásiť územia s pamiatkovými hodnotami alebo časti kultúrnej krajiny, ako aj územia s odkrytými archeologickými nálezmi a predpokladanými (topograficky vymedzenými) archeologickými nálezmi a náleziskami za pamiatkovú zónu. V súčasnosti je na Slovensku vyhlásených  88 pamiatkových zón, ďalšie návrhy sú pripravené na vyhlásenie.

 

K §  18:

Cieľom vyhlásenia ochranného pásma je najmä usmerňovať rozvoj okolia a súvisiaceho  prostredia nehnuteľnej kultúrnej pamiatky a pamiatkového územia tak, aby sa zabránilo nežiaducim zásahom a najmä nevhodnej zástavbe, ktorá by mohla poškodiť prostredie a pamiatkové hodnoty objektov a území.  Napriek tomu že, inštitút ochranného pásma je zakotvený aj v platných právnych predpisoch, využíval sa v ochrane pamiatkového fondu nedostatočne, čoho výsledkom sú aj kritické situácie v praxi. Dôkazom je často “zvrásnená” tvár našich historických mestských aj vidieckych sídiel najmä z dôvodu neusmernenej a nekvalitnej zástavby (napr. panelové vežiaky v bezprostrednom susedstve významných pamiatok alebo pamiatkovej rezervácie).

 

K §  19:

Ustanovenie povinnosti Pamiatkovému úradu zasielať potrebné podklady a údaje o vyhlásení pamiatkovej rezervácii a pamiatkovej zóny katastrálnemu úradu  je odôvodnené záujmom orgánov pre ochranu pamiatkového fondu evidovať potrebné údaje v príslušných mapách a operátoch nehnuteľností.

 

K  § 20:  

Na základe objektívneho vývoja je nevyhnutné ustanoviť možnosť zrušiť ochranu kultúrnej pamiatky a pamiatkového územia, resp. aj ochranného pásma, keďže v dôsledku viacerých skutočností môže dochádzať k zmenám podmienok ochrany alebo k zániku pamiatkových hodnôt, prípadne k zániku objektov alebo celých sídelných častí (napr. živelné pohromy, výstavba veľkých investičných celkov vo verejnom záujme a pod.).

 

K §  21:

Nová situácia po ratifikácii Dohovoru o svetovom kultúrnom a prírodnom dedičstve si vyžiadala upraviť možnosť nominácie do Zoznamu svetového dedičstva iba tých objektov, lokalít a území, ktoré sú podľa zákona vyhlásené za kultúrne pamiatky a pamiatkové územia, čím sa zjednoduší následný proces ochrany v prípade zaradenia pamiatkových hodnôt Slovenskej republiky do prestížneho zoznamu kultúrnych hodnôt ľudstva. Zároveň sa pre ministerstvo stanovuje povinnosť všeobecne záväzným právnym predpisom oznámiť zápis slovenskej lokality do Zoznamu svetového dedičstva. V súčasnosti sú na Zozname svetového dedičstva zapísané štyri slovenské lokality (Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia, Spišský hrad s okolitými pamiatkami a pamiatkovými územiami, osada Vlkolínec, historické jadro mesta Bardejov).

 

K §  22:

Spresňuje sa spôsob vedenia Ústredného zoznamu pamiatkového fondu systémom samostatných registrov, čím sa dôsledne odlišuje systém individuálnej ochrany jednotlivých kultúrnych pamiatok a systém územnej ochrany pamiatkových území. Stanovuje sa tiež povinnosť vyznačovať vyhlásenie ochranného pásma, resp. zaradenie kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia do Zoznamu svetového dedičstva. V záujme ochrany hnuteľných kultúrnych pamiatok a území s archeologickými nálezmi návrh zákona umožňuje podľa osobitných predpisov údaje o vlastníkoch a o umiestnení pamiatkových hodnôt ochraňovať pred zneužitím najmä zo strany hľadačov a priekupníkov.

Bez výslovného ustanovenia v zákone sa za samozrejmé považuje vedenie ústredného zoznamu modernými technickými, elektronickými, prípadne v budúcnosti digitálnymi formami a prostriedkami. Ústredný zoznam je už dve desaťročia vedený Pamiatkovým ústavom formou automatizovaného registra aj v elektronickej verzii, niektoré údaje o pamiatkovom fonde sú uvedené aj na internete:  (www.pamiatky.sk).

 

K  §  23:

Ponecháva sa možnosť predkupného práva štátu pri kúpe kultúrnej pamiatky v záujme záchrany najmä cenných hnuteľných predmetov a ucelených súborov a kolekcií, keďže v prípade predaja inej, najmä fyzickej osobe, sa môžu ocitnúť v ohrození, že  ich predajú zahraničnému záujemcovi s následnou požiadavkou na vývoz do cudziny. Kúpou štátnymi špecializovanými organizáciami (napr. múzeami, galériami) sa tiež môže dosiahnuť priaznivá prezentácia týchto hodnôt verejnosti. Štát, samozrejme, predkupné právo nestráca v prípade ďalšieho (nového) vlastníka.

 

K §  24:

Na rozdiel od platnej právnej úprave sa zjednodušuje proces rozhodovania vo veci premiestňovania kultúrnych pamiatok, pričom sa pripúšťa aj premiestnenie hnuteľnej kultúrnej pamiatky bez predchádzajúceho rozhodnutia príslušného pamiatkového orgánu v prípade jej bezprostredného ohrozenia alebo poškodenia, za mimoriadnej situácie a v prípade brannej pohotovosti štátu. Ak nejde o mimoriadnu situáciu vyžaduje sa rozhodnutie pamiatkového orgánu k premiestneniu hnuteľnej pamiatky predovšetkým z odborných dôvodov, lebo zväčša iba profesionálne zdatný pamiatkár s dostatočnou praxou môže predvídať úskalia  pri premiestneniach spojených s odbornou demontážou, napr. inventáru cirkevných predmetov (oltárov, organov a pod.). Odstraňovanie následkov neodbornej demontáže môže byť často už bezpredmetné a škody nenahraditeľné. Premiestnenie nehnuteľných pamiatok je opodstatnené a niekedy v záujme záchrany jedine možné, napr. záchrana pamiatok zo zátopovej oblasti Liptovská Mara, v ČR známy transfer gotického kostola v Moste, vo svete unikátna záchrana egyptských pamiatok v oblasti Asuánu a pod.  Rozhodnutím Pamiatkového úradu o premiestnení kultúrnej pamiatky podľa odseku 3 nie sú dotknuté príslušné ustanovenia stavebného zákona. 

 

K  §  25:

Upravuje sa inštitút dočasného vývozu kultúrnej pamiatky do zahraničia na vedecké, prezentačné alebo záchranné (výskumné, reštaurátorské) účely, trvalý vývoz kultúrnych pamiatok zákon zakazuje. Dočasný vývoz je zároveň možné viazať uzavretím poistnej zmluvy alebo zložením kaucie. Inštitút vývozu rešpektuje platný medzinárodný dohovor UNESCO, ktorý sa uplatňuje aj v prípade súhlasu s dovozom veci vykazujúcej  znaky pamiatkovej hodnoty na územie Slovenska z iného štátu.

 

K  §  26:

Na rozdiel od doterajšieho právneho stavu návrh zákona ustanovuje možnosť návratného konania nezákonne vyvezenej kultúrnej pamiatky alebo nezákonne dovezenej veci vykazujúcej znaky kultúrnej pamiatky v súlade s odporúčaniami Európskej únie a vychádzajúc z príslušného dohovoru UNESCO.

 

K  §  27:

V záujme preventívnej starostlivosti o pamiatkový fond návrh zákona na rozdiel od platnej právnej úpravy ustanovuje povinnosti základnej ochrany kultúrnych pamiatok  s cieľom predchádzať ich ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu. Zároveň sa vlastníkom ukladá trvalo udržiavať dobrý stav kultúrnych pamiatok a spôsob využívania a prezentácie zodpovedajúci ich stavu a pamiatkovej hodnote. V praxi by malo ísť o bežnú a pravidelnú činnosť, ktorá ešte nepodlieha režimu rozhodnutí pamiatkových orgánov v prípade takých zásahov, ktoré už možno kvalifikovať ako príslušné metódy obnovy alebo reštaurovania. Výsledkom bežnej starostlivosti a údržby je predchádzanie náročnejším opravám, ktoré si vyžadujú zvýšené náklady na zanedbanosťou poškodené objekty.

 

K  §  28:

Práva a povinnosti vlastníka kultúrnej pamiatky nie sú a ani nemôžu byť vyvážené vzhľadom na verejný záujem chrániť kultúrne pamiatky často aj v rozpore s rôznymi záujmami vlastníkov. Tieto povinnosti tak vlastníkom, ale napr. aj všetkým občanom vyplývajú z Ústavy SR (čl. 20 a čl. 44).   Ťarcha bremena však nie je spôsobená vyhlásením veci za kultúrnu pamiatku, ale vyplýva prevažne zo špecifických podmienok ochrany tejto veci v porovnaní s bežným (nechráneným) majetkom. Túto ťarchu okrem priznávanej majetkovej ujmy by mal vlastníkovi pomáhať strpieť aspoň čiastočne štát a obec poskytovaním finančných príspevkov, čo súvisí s objemom finančných prostriedkov určených na tieto účely. Dá sa predpokladať, že v priebehu účinnosti zákona sa ekonomická situácia zlepší tak, že poskytovanie príspevkov bude možné v rozsahu, ktorý je bežný napr. v mnohých štátoch EÚ. Novým opatrením sú povinnosti vlastníka zabezpečiť osobitnú ochranu kultúrnej pamiatky v čase mimoriadnej situácie a za brannej pohotovosti štátu. Tieto opatrenia vyplývajú zo zatiaľ platného Dohovoru UNESCO (tzv. Haagska konvencia) na ochranu kultúrnych statkov počas ozbrojeného konfliktu (Vyhláška ministra zahraničných vecí ČSR č. 94/1958 Zb.), ktorej novelizáciu UNESCO už niekoľko rokov pripravuje. Primerané povinnosti sa stanovujú aj vlastníkom nehnuteľností, ktoré nie sú vyhlásené za kultúrne pamiatky, ale  nachádzajú sa v pamiatkovom území alebo v ochrannom pásme, v záujme potrebnej ochrany okolia a prostredia kultúrnej pamiatky, ako aj pamiatkových hodnôt historického sídelného a krajinného celku.

 

K  §  29:

Zabezpečovanie záchrany a regenerácie pamiatkových území návrh zákona predpokladá riešiť najmä súladom postupov pamiatkových orgánov s orgánmi územného plánovania predovšetkým v procese prípravy a schvaľovania územno-plánovacej dokumentácie. Úlohou pamiatkových orgánov je v spolupráci s príslušnými dotknutými štátnymi subjektmi, s orgánmi územnej samosprávy a s vlastníkmi nehnuteľností spracovať zásady ochrany príslušného územia a začleniť ich do územného priemetu, ktorý by mal byť podkladom na spracovanie územného plánu príslušného sídla alebo územia. Tieto princípy vyžadujú zladenie so zásadami prípravy novej legislatívy v oblasti priestorového plánovania v pôsobnosti rezortu životného prostredia, čo oba rezorty spoločným postupom vzájomne koordinujú.

 

K  §  30:

V súlade s čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky ustanovuje sa povinnosť každému občanovi, aj keď nie je vlastníkom kultúrnej pamiatky, neohrozovať svojím konaním stav kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a archeologických nálezísk. Povinnosť každého žiadať povolenie krajského pamiatkového úradu k umiestňovaniu oznamov, reklám alebo rôznych technických zariadení vyplýva z doterajšej praxe a z reálnej situácie vo všetkých historických a pamiatkových územiach, keď aj na nákladne obnovených pamiatkach alebo v ich prostredí mnohí občania, najmä podnikatelia, umiestňujú nevhodné a neestetické pútače, nápisy, oznamy, tabule a pod., čím sa výrazne oslabuje celkové pôsobenie inak hodnotného objektu alebo územia, a to aj v historicky najatraktívnejších a najnavštevovanejších lokalitách. Takto ustanovené podmienky na udržanie estetického obrazu pamiatkového prostredia majú viaceré krajiny západnej Európy.

 

K  §  31:

Vychádzajúc aj z ustanovení doterajšieho zákona a z obdobnej praxe aj v iných štátoch ustanovuje sa systém opatrení na nápravu v prípade zanedbávania povinností vlastníka primerane chrániť kultúrnu pamiatku, a to až spôsobom premiestnenia hnuteľnej pamiatky do odbornej úschovy. Krajná možnosť vyvlastnenia nehnuteľnej kultúrnej pamiatky sa predpokladá podľa príslušných ustanovení stavebného zákona, čo je v súlade s Európskym dohovorom o ochrane architektonického dedičstva, ktorý ratifikovala aj Slovenská republika.

 

K  §  32:

V príslušných ustanoveniach o obnove kultúrnych pamiatok sa upravuje postup vydávania rozhodnutí krajského pamiatkového úradu k zámeru obnovy kultúrnej pamiatky a  k zámeru úpravy nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v pamiatkovom území a v ochrannom pásme. Rozdielnosť podmienok určených vlastníkovi kultúrnej pamiatky a vlastníkovi nehnuteľnosti je odôvodnená hodnotovými kritériami, keďže  obnova pamiatky má prísnejší režim ako úpravy nehnuteľnosti, ktorá nie je vyhlásenou kultúrnou pamiatkou. V prípade nehnuteľnosti bude krajský pamiatkový úrad dbať najmä na jej pôsobenie v prostredí a na vonkajší vzhľad, kým v prípade kultúrnej pamiatky ide aj o ochranu interiérov a detailnejšie usmernenie architektonického a výtvarného riešenia fasád, tvaroslovia, strechy a pod. Stanovujú sa aj požiadavky na spracovanie zámeru obnovy, postup pamiatkových orgánov, najmä však väzba na výskumnú a prípravnú dokumentáciu a na projektovú dokumentáciu, ktorú  môže  spracovať len fyzická osoba s osobitnou odbornou spôsobilosťou na výskumy  podľa navrhovaného zákona a osoby s osobitnou odbornou spôsobilosťou na projektovanie podľa predpisov o autorizovaných architektoch a stavebných inžinieroch.

Požiadavka na vydávanie rozhodnutí stavebným úradom aj v prípade prác, ktoré môže bežne vykonávať stavebník už na základe ohlásenia, je odôvodnená charakterom pamiatkových objektov, v ktorých aj bežnými prácami charakteru údržby alebo modernizácie môže dôjsť k nenahraditeľnému poškodeniu neodkrytých nálezov (nástenných malieb, trámových stropov, stredovekých prvkov v podlahe a pod.). V doterajšej praxi, keď na základe ohlásenia začal stavebník práce aj bez zodpovedného posúdenia a rozhodnutia pamiatkového orgánu, v prípade nálezu dochádza spravidla k jeho poškodeniu, prípadne k požiadavkám na následný výskum, čo stavbu môže skomplikovať, práce predĺžiť a náklady zvýšiť. V praxi potom stavebníci nálezy zväčša nepriznajú, alebo ich zničia. V prípadoch zásahu do nehnuteľnej kultúrnej pamiatky je preto žiaduce, aby stavebné úrady zaviazali stavebníkov v stavebnom povolení zabezpečiť ochranu prípadných nálezov v súlade s rozhodnutím krajského pamiatkového úradu. Účelom ustanovenia je zabezpečiť lepšiu súčinnosť krajského pamiatkového úradu a stavebného úradu. Do pôsobnosti krajského pamiatkového úradu sa zároveň dáva možnosť zastaviť tie práce, ktoré ohrozujú pamiatkové hodnoty stavby.

 

K  §  33:

Reštaurovanie kultúrnych pamiatok a proces rozhodovania o spôsobe výkonu reštaurátorských prác a vyhotovení reštaurátorskej dokumentácie zákon zjednocuje so zákonom o Komore reštaurátorov a zároveň stanovuje povinnosti zodpovedného reštaurátora v prípade nepredvídaného nálezu.

 

K  §  34:

Okrem príspevku štátu prostredníctvom ministerstva, resp. z účelových fondov (fond Pro Slovakia) sa počíta aj s príspevkom obce, ako aj s formou nepriamej pomoci štátu. V niektorých prípadoch, napr. ak ide o byty v pamiatkových objektoch, sa predpokladá úhrada nákladov aj z iných príslušných fondov, napr. z prostriedkov určených na modernizáciu bytového fondu a pod.

 

K  §  35  a §  36:

Definujú sa jednotlivé druhy výskumov súvisiace s rozširovaním poznania o pamiatkovom fonde vrátane archeologického výskumu. V súlade s novými poznatkami vedy je archeologickým výskumom aj vyhľadávanie a zber hnuteľných archeologických nálezov v pôde alebo na jej povrchu. Zákon stanovuje aj podmienku vykonávať jednotlivé druhy výskumov iba na základe oprávnenia osobami s osobitnou odbornou spôsobilosťou.

 

K  §  37:

Požiadavky na vykonanie záchranných výskumov sa dotýkajú najmä veľkých investičných celkov, predovšetkým tzv. líniových stavieb (plynovod, ropovod, diaľnica), kde sa predpokladajú cenné historické a najmä archeologické nálezy. Okrem neodkrytých a často aj nepredvídateľných nálezov v zemi alebo vo vode môže ísť aj o nálezy v hmote stavieb, ktoré sú dotknuté výstavbou veľkých stavebných komplexov, akými sú napr. vodné diela Liptovská Mara, Gabčíkovo a pod., prípadne ťažbou surovín (napr. požiadavka na transfer časti kostola v Koši).

 

K  §  38:

Predpokladá sa, že náklady spojené s výskumom a záchranou nálezísk, ktoré sú ohrozené stavebnou alebo inou hospodársku činnosťou vo verejnom záujme, bude spravidla hradiť štát (napr. pri realizácii už uvedených  stavebných komplexov alebo pri líniových stavbách), a to na základe rozhodnutia toho rezortného orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí stavebník alebo organizácia, ktorej činnosť vyvolá požiadavku vykonať záchranný výskum. Financovanie však nemusí byť povinnosťou štátu v každom prípade, keďže neštátne subjekty, prípadne aj zahraničné, môžu mať aj viac ako štandardné podmienky na vykonanie záchranných výskumov a budú ochotné tieto výskumy hradiť, prípadne sponzorovať. Výskum na vedecké a dokumentačné účely vykonávajú najmä jednotlivé ústavy Slovenskej akadémie vied, vysoké školy. Môže však ísť aj o ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, nadácie a občianske združenia, ktoré preukážu odôvodnenú požiadavku na vykonanie výskumu z vedeckých a dokumentačných dôvodov príslušnými odborníkmi  podľa podmienok daných zákonom. V týchto prípadoch si získava a plánuje prostriedky ten subjekt, ktorý vedecký výskum bude vykonávať.

 

K  §  39:

Podmienky vykonávania výskumov vychádzajú z doterajších poznatkov vrátane zahraničných skúseností a v súlade s príslušnými medzinárodnými dohovormi najmä  progresívnymi a nedeštruktívnymi metódami. Zároveň sa ustanovuje povinnosť vykonať opatrenia v záujme záchrany odkrytého nálezu, resp. sa zakazuje výskum vykonať v prípade, ak sa nebudú do dôsledkov riešiť opatrenia na zamedzenie nepriaznivých následkov výskumov alebo na ochranu nálezov.

 

K  §  40:

Spresňujú sa podmienky ochrany nálezov a ponechávajú sa v pôsobnosti stavebného zákona nálezy nájdené v súvislosti s prípravou a vykonávaním stavieb. Dôsledne sa stanovuje, že všetky archeologické nálezy sú majetkom štátu. Nálezné zostáva v rozsahu doterajšieho  zákona, upravuje sa určovanie jeho výšky na základe znaleckého posudku.

 

K  §  41:

Vychádza sa z doterajších poznatkov a skúseností evidovať aj predpokladané a neodkryté archeologické nálezy a evidencia sa sprístupňuje najmä stavebným úradom za účelom preventívnej ochrany v procese stavebnej činnosti podliehajúcej režimu podľa ustanovení stavebného poriadku. Príslušný stupeň utajenia údajov je odôvodnený rastúcim záujmom laikov a amatérskych výskumníkov hľadať v teréne hodnotné historické predmety. Tieto sú často určené vopred dohodnutým záujemcom, prevažne zberateľom a priekupníkom so starožitnosťami, s vysokými predpokladmi ich vývozu do zahraničia.

 

K  §  42 a 43:

Upravujú sa opatrenia za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona. Ak je následkom protiprávneho konania zničenie, poškodenie alebo strata kultúrnej pamiatky, naplnia sa ustanovenia trestného zákona. Ako opatrenia za protiprávne konanie, ktoré nevykazuje znaky trestného činu, sa navrhuje uložiť právnickým osobám a fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi, pokutu. Ak sa protiprávneho konania dopustí iná fyzická osoba, než podnikateľ, konanie sa definuje ako priestupok.

Oproti doterajšiemu zákonu sa výrazne zvyšujú pokuty, ktoré presnejšie vyjadrujú mieru poškodenia verejného záujmu na ochrane kultúrnych pamiatok a pamiatkových území. Navrhnuté rozpätie umožňuje diferencovať výšku pokuty s prihliadnutím na závažnosť protiprávneho konania, mieru poškodenia kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia a možnosť vrátiť vec do pôvodného stavu. Možnosť zvýšiť pokutu až na dvojnásobok pre kultúrne pamiatky a pamiatkové územia zapísané do Zoznamu svetového dedičstva podčiarkuje osobitný prístup k ich ochrane  a umožní preventívne pôsobiť pri spolupráci vlastníkov s orgánmi ochrany pamiatkového fondu.

 

K  §  44 až 45 :

V ustanoveniach sa navrhuje  kultúrne pamiatky a pamiatkové územia doteraz chránené podľa predchádzajúcich zákonov chrániť ako pamiatkový fond podľa tohto návrhu zákona. Vyhlásené národné kultúrne pamiatky sa budú chrániť ako kultúrne pamiatky. Štatút národnej kultúrnej pamiatky sa s ohľadom na tradície a dokumentovanie tohto javu zachová iba ako údaj v príslušnom registri ústredného zoznamu. Z uvedeného dôvodu sa nezrušia ani všeobecne záväzné právne predpisy, ktorými boli vyhlásené alebo  zrušené niektoré národné kultúrne pamiatky.

Samostatné ustanovenia riešia prechod práv a povinnosti z pracovno - právnych vzťahov, majetkovo - právnych vzťahov a iných vzťahov .zamestnancov okresných  a krajských úradov všeobecnej miestnej štátnej správy a Pamiatkového ústavu.

 

K  §  47:

Väzba zákona na transformáciu verejnej správy podmieňuje jeho účinnosť najskôr 1.  januára 2002, okrem ustanovenia týkajúceho sa prípravy fyzických osôb na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti. Prijatím zákona podmienka získania osobitnej odbornej spôsobilosti na základe príslušného vzdelania, praxe, dosiahnutých výsledkov a bezúhonnosti, ktorá sa overuje vydaním osvedčenia na základe úspešného vykonania skúšky pred komisiou. Vzhľadom k tomu, že proces prípravy, overovania spôsobilosti a udeľovania osvedčení bude možné realizovať až po nadobudnutí účinnosti zákona postupne, dva roky sú nevyhnutným preklenujúcim obdobím na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti dostatočným počtom žiadateľov tak, aby vykonávanie pamiatkových výskumov z kapacitných dôvodov nebolo ohrozené.

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore