Zákon o ochrane pamiatkového fondu 49/2002 účinný od 01.05.2014 do 30.06.2014

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zá kona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskor ších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len 'návrh zákona'), sa predkladá do legislatívneho procesu na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2013, ú loha č. 2 z plánu na mesiac október 2013.

Múzeá a galérie majú osobitné poslanie v procese rozvoja spoločnosti. Uchovávajú a sprostredkúvajú základné spoločenské poznanie. Sl úžia ako zbierkotvorné inštitúcie v procese výchovy a vzdelávania, spravovania najvýznamnejších kultúrnych a spoločenských hodnôt, manažovania lokalít kultúrneho dedičstva a najatraktívnejš ích lokalít kultúrneho turizmu. Sprístupňujú poznatky, ktoré spravujú pre ďalší výskum a použitie. Sú motorom rozvoja kreatívneho priemyslu a rozvoja poznatkovo orientovaných produktov.

Predkladateľ pri príprave novely zákona vychádzal z podnetov a praktických skúseností pri aplikácii zákona o múzeách a o galériách najmä národných múzejných a galerijných inštitúcií (Slovenského národného múzea a Slovenskej národnej galérie) a stavovských organizácií z oblasti múzeí a galérií (Zväzu múzeí na Slovensku, Rady galérií Slovenska a Slovenského vý boru Slovenskej komisie ICOM).

Novelou zákona sa spresňujú pojmy (napr. galéria, vedomostný systém múzeí a galérií), zavádza sa nový pojem – múzejné a galerijné zariadenie, spresňuj ú sa práva a povinnosti zriaďovateľa alebo zakladateľa, ustanovenia Registra múzeí a galérií Slovenskej republiky, sústavy múzeí a galérií, výkonu základných odborných činností, zniž uje sa administratívna záťaž a rozsah povinností v evidencii predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré nie sú uchovávané v múzeu alebo v galérií a tiež administratívna záťaž v prípade dočasný ch vývozov zbierkových predmetov. Vzhľadom na rozsah drobných úprav a potreby zosúladenia znenia príloh predkladateľ pristúpil k úprave Prílohy č. 1 a Príloh č. 3 – 6 ako celku. Predmetom návrhu zá kona nebolo meniť kategorizáciu múzeí a galérií.

Návrh zákona zároveň novelizuje:

-zákon č. 61/2000 Z. z. o osvetovej činnosti v znení zákona č . 416/2001 Z. z. z dôvodu, že Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove splynie s Národným osvetovým centrom v Bratislave,

-zákon č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov z dôvodu určenia Ministerstva kultúry SR príslušným orgánom na vystavenie povolenia podľa Vykoná vacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1081/2012 zo dňa 9. novembra 2012 k nariadeniu Rady (ES) č. 116/2009 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (Ú . v. EÚ L 324, 22.11.2012),

-zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 208/2009 Z. z. z dô vodu spresnenia podmienok, za ktorých je múzeum povinné prijať do svojej správy archeologické nálezy, ak boli získané z archeologických výskumov vykonaných v regióne jeho pôsobenia.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Euró pskej únie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ prá vneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu prá vneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériá ch a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Problematika návrhu prá vneho predpisu:

a)je upravená v práve Euró pskej únie

-primárnom

Zmluva o fungovaní Európskej únie - hlava XIII, článok 167

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Euró pskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č . 1081/2012 zo dňa 9. novembra 2012 k nariadeniu Rady (ES) č. 116/2009 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru kodifikované znenie (Ú. v. EÚ L 324, 22. 11. 2012).

Nariadenie Rady (ES) č. 116/2009 zo dňa 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru kodifikované znenie (Ú. v. E Ú L 39, 10. 2. 2009).

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Smernica Rady 93/7/EHS z 15. marca 1993o navrá tení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 02/zv. 04).

b)nie je obsiahnutá v judikatú re Súdneho dvora Európskej únie.

4.Závä zky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)l ehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej sprá vy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

d)informácia o prá vnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

5.Stupeň zlučiteľnosti ná vrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujú ce rezorty:

Ministerstvo kultú ry Slovenskej republiky

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultú rnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: 3. 9. 2013 – 9. 9. 2013

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospod árenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

Návrh zákona v čl. 2 novelizuje zákon č. 61/2000 Z. z. o osvetovej činnosti v znení zákona č. 416/2001 Z. z. z dôvodu, že Slovenská ústredn á hvezdáreň v Hurbanove (ďalej 'SÚH') splynie s Národným osvetovým centrom v Bratislave (ďalej 'NOC'). Spojenie uvedených príspevkov ých organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry SR nepredpokladá úsporu celkových výdavkov v rozpočte kapitoly Ministerstva kultúry SR. Úspora v celkovej sume 42 345,00 eur pozostáva zo mzdových prostriedkov v súvislosti so zrušením pracovného miesta generálneho riaditeľa Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove, jedného pracovného miesta mzdovej účtovníčky a jedného pracovné ho miesta finančnej účtovníčky v sume 26 357,00 eur a zákonných odvodov v sume 9 212,00 eur. Zároveň v súvislosti so zrušením prenájmu, konkrétne z prenájmu priestorov redakcie časopisu KOZMOS v Bratislave, ktorej sídlo by sa presunulo do sídla Národného osvetového centra v Bratislave, úspora bežných výdavkov predstavuje sumu 6 776,00 eur. Nadväzne na vyčíslenú úsporu výdavkov nepredpokladáme pozit ívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nakoľko čiastku 42 345,00 eur navrhuje použiť na odstránenie havarijného stavu budovy Národného osvetového centra v Bratislave.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo financií SR ako gestor posudzovania návrhu za oblasť vplyvov na rozpočet verejnej sprá vy a zamestnanosť vo verejnej správe predložilo jednu pripomienku k doložke vybraný ch vplyvov Návrhu zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o m úzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré z ákony. Ministerstvo financií SR sa nestotožňuje s konštatovaním predkladateľa, že návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Dô vodom je skutočnosť, že predložený návrh zákona novelizuje o. i. zákon č. 61/2000 Z. z. o osvetovej činnosti tak, že Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove splynie s Národným osvetovým centrom v Bratislave, z čoho je možné predpokladať, že dôjde k úspore výdavkov v rozpočte kapitoly Ministerstva kultúry SR. Vzhľadom na to, že navrhujeme predmetnú úsporu súčasne ponechať v kapitole Ministerstva kultúry s tým, že tieto finančné prostriedky budú použité na odstránenie havarijného stavu budovy Národného osvetového centra v Bratislave, ponechávame pôvodne uvedený ž iadny vplyv na rozpočet verejnej správy.

Na základe uvedeného predkladateľ návrhu zákona upravil doložku vybraných vplyvov vyznačením žiadneho vplyvu na rozpočet verejnej správy a doplnením zdôvodnenia v časti A.3. Poznámky.

Ministerstvo financií SR ako gestor posudzovania návrhu z hľadiska vplyvov na informatizáciu spoločnosti súhlasí s doložkou vybraných vplyvov.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako gestor posudzovania návrhu z hľadiska sociálnych vplyvov súhlasí s doložkou vybraných vplyvov.

Ministerstvo životného prostredia SR ako gestor posudzovania návrhu za oblasť vplyvov na životné prostredie súhlasí s doložkou vybraných vplyvov.

Ministerstvo hospodárstva SR ako gestor posudzovania návrhu z hľadiska vplyvov na podnikateľské prostredie súhlasí s doložkou vybraných vplyvov.

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpo čet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2013201420152016Príjmy verejnej správy celkom0000v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť0000z toho: - vplyv na ŠR0000- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom0000v tom: kapitola Ministerstva kultúry SR000008S0107, FK 08.2.03 SÚH 641 0010 - 476 985 - 476 985 - 476 985 v tom: 6100- 189 122- 189 122- 189 122 6200- 66 098- 66 098- 66 098 6300-221 765-221 765-221 76508S0107, FK 08.2.04 NOC 641 0010+ 476 985 + 476 985 + 476 985 v tom: 6100+162 765+162 765+162 765 6200+ 56 886+ 56 886+ 56 886 6300+ 257 334+ 257 334+ 257 334z toho: - vplyv na ŠR0- vplyv na územnú samosprávu0Celková zamestnanosť 0-3-3-3- z toho vplyv na ŠR 0000Financovanie zabezpečené v rozpočte0476 985476 985476 985v tom: kapitola Ministerstvo kultúry SR0476 985476 985476 9852.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej sprá vy (v eurách)2013201420152016Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy

(- príjmy, + výdavky)0000z toho vplyv na ŠR0000financovanie zabezpečené v rozpočte0476 985476 985476 985ostatné zdroje financovania0000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0000Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených vý davkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

X iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č.3

Objem aktivítOdhadované objemy2013201420152016Indikátor ABC----Indikátor KLM----Indikátor XYZ----2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Tabuľka č. 4

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpoč et verejnej správypoznámka2013201420152016Daňové príjmy (100) 00 0 0 nebude mať vplyv Nedaňové príjmy (200) 00 0 0 Granty a transfery (300) 00 0 0 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) 00 0 0 Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) 00 0 0 Dopad na príjmy verejnej správy celkom Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpoč et verejnej správypoznámka2013201420152016Bežné výdavky (600)00 0 0 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0-26 357 -26 357 -26 357 Poistné a príspevok do poisťovní (620)0-9 212 - 9 212-9 212 Tovary a služby (630)0+35 569 +35 569+35 569 Bežné transfery (640)00 0 0 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s ú vermi, pôžičkami a NFV (650)00 0 0 Kapitálové výdavky (700)0000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)0 000 Kapitálové transfery (720) Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0 0 0 0 Dopad na výdavky verejnej správy celkom z toho výdavky na ŠR0000Bežné výdavky (600) 0000Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0000Kapitálové výdavky (700)0000Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0000Tabuľka č. 6

Zamestnanosť Vplyv na rozpočet verejnej správy2013201420152016Počet zamestnancov celkom*0-3-3-3z toho vplyv na ŠR0000Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*0-732,13-732,13-732,13z toho vplyv na ŠR0000Osobné výdavky celkom (v eurách)Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* 0-26 357-26 357-26 357z toho vplyv na ŠR0000Poistné a príspevok do poisťovní (620)*0-9 212-9 212-9 212z toho vplyv na ŠR0000

Zníženie zamestnancov v príspevkovej organizácii nemá vplyv na štátny rozpočet, nakoľko príspevok od zriaďovateľa pre príspevkové organizácie v kapitole Ministerstva kultúry SR sa nebude meniť na zá klade splynutia Slovenskej ústrednej hvezdárne Hurbanovo s Národným osvetovým centrom v Bratislave, nakoľko usporené výdavky budú ponechané pre Národné osvetové centrum Bratislava na odstránenie havarijné ho stavu budovy.

Poznámky:

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka. Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pô sobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom zá ujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu š tátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %. Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy 'výdavky'.

* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci...)

Osobitná časť

K člá nku I:

K bodu 1

V § 2 ods. 6 sa spresňuje obsah pojmu 'galéria'. Úprava reflektuje na svojbytné postavenie galérií v prostredí zbierkotvorných inštitúcií v Slovenskej republike s ohľadom na špecifiká v oblasti výkonu základných odborných činností v galériách oproti múzeám.

K bodu 2

V § 2 ods. 7 vykonaná štylistická a obsahová úprava z dôvodu jednoznačnosti a zrozumiteľnosti.

K bodu 3

V § 4 ods. 1 sa zavádza nové písm. d), ktorým sa rozširujú oprávnenia zriaďovateľa alebo zakladateľa mú zea alebo galérie po zrušení múzea alebo galérie, a to požiadať Slovenské národné múzeum alebo Slovenskú národnú galériu o zápis do evidencie múzejných zariadení alebo evidencie galerijný ch zariadení. Úprava vychádza so skúseností z aplikačnej praxe (záujem zrušených múzeí o transformáciu na múzejné zariadenie alebo galerijné zariadenie). Múzejné a galerijné zariadenia môž u vykonávať prezentačnú činnosť nadobúdaním a prezentovaním vlastných predmetov kultúrnej hodnoty, ale aj bez ich vlastníctva (napr. v tzv. pamätných izbách sú často prezentované predmety kultú rnej hodnoty vo vlastníctve fyzických osôb len na základe zmlúv o výpožičke alebo nájme).

K bodu 4

V § 4 ods. 2 písm. c) ide o precizovanie formulácie z dôvodu zrozumiteľnosti a spresnenia povinnosti pre zriaďovateľ a alebo zakladateľa múzea alebo galérie požiadať Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky do 60 dní od nadobudnutia účinnosti zriaďovacej listiny, zakladateľskej listiny alebo štatútu múzea alebo galérie, o zápis do Registra múzeí a galérií Slovenskej republiky.

K bodu 5

V § 4 ods. 3 sa precizuje formulácia z dôvodu jednoznačnosti.

K bodu 6

V § 4 ods. 3 pí sm. c) sa spresňuje povinnosť pre zriaďovateľov múzea alebo galérie pri zabezpečení nadobudnutia zbierkový ch predmetov (pred zrušením múzea alebo galérie) iným múzeom alebo galériou, a to na múzeum alebo galériu vybranými podľa zamerania a špecializácie. Dôvodom je zabezpečenie zmysluplného nadobúdania zbierkových predmetov tak, aby korešpondovalo so zameraním a špecializáciou múzea alebo galérie, a zhodnocovalo tak zbierky a zbierkové fondy uchovávané v múzeách a galériách.

K bodu 7

V § 4 odsek 4 sa precizuje uvádzacia veta z dôvodu jednoznačnosti.

K bodu 8

V § 4 ods. 4 pí sm. a) sa spresňuje povinnosť pre zakladateľov múzea alebo galérie pri zabezpečení nadobudnutia zbierkový ch predmetov (pred zrušením múzea alebo galérie) iným múzeom alebo galériou, a to na múzeum alebo galériu vybranými podľa zamerania a špecializácie. Dôvodom je zabezpečenie zmysluplného nadobúdania zbierkových predmetov tak, aby korešpondovalo so zameraním a špecializáciou múzea alebo galérie a zhodnocovalo tak zbierky a zbierkové fondy uchovávané v múzeách a galériách.

K bodu 9

V § 5 ods. 8 sa dopĺňa veta 'Na múzeum alebo galériu, ktoré boli vymazané z registra podľa prvej vety, sa vzťahuj ú ustanovenia tohto zákona.' z dôvodu jednoznačného vyjadrenia skutočnosti, že zápis múzea do Registra múzeí a galérií Slovenskej republiky má evidenčný charakter, to znamená, že tento zá pis nemá právotvorné (na zápis viazané) účinky a pozícia múzea alebo galérie sa zápisom do registra nemení.

K bodu 10

V § 5 sa vypúšťa odsek 10 s ohľadom na zavedenie nového oprávnenia zriaďovateľa alebo zakladateľa mú zea alebo galérie v § 4 ods. 1 písm. d).

K bodu 11

V § 5 ods. 10 sa precizuje formulácia.

K bodu 12

Podľa tohto ustanovenia Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky bude vydávať povolenie na trvalý vývoz zbierkové ho predmetu z územia Slovenskej republiky a povolenie podľa osobitného predpisu (Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1081/2012 zo dňa 9. novembra 2012 k nariadeniu Rady (ES) č. 116/2009 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru. Nariadenie Rady (ES) č . 116/2009 zo dňa 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru kodifikované znenie) na vývoz zbierkového predmetu z colného územia Európskej únie.

K bodu 13

V § 7 ods. 2 písm. a) sa precizuje formulácia z dôvodu zrozumiteľnosti a logickosti označenia typu múzea z hľ adiska jeho odborného zamerania a špecializácie. Typologizáciu múzeí z hľadiska územného upravuje iné ustanovenie (v §7 ods. 1). S komplexnou múzejnou dokumentáciou sú tie múzeá, ktoré robia múzejn ú dokumentáciu vo viacerých vybraných oblastiach alebo odboroch (napr. od prírodných vied, cez spoločenské vedy – história, archeológia, etnografia, ...)

V § 7 ods. 2 písm. b) sa precizuje formulácia z dôvodu zrozumiteľnosti a logickosti označenia typu galérie z hľadiska jej odborného zamerania a špecializácie. Typologizáciu galérií z hľadiska územné ho upravuje iné ustanovenie (v §7 ods. 1). S komplexnou galerijnou dokumentáciou sú tie galérie, ktoré robia galerijnú dokumentáciu vo viacerých vybraných oblastiach alebo odboroch (napr. od starého umenia až po sú časné umenie, od maľby až po súčasné formy výtvarného umenia).

K bodu 14

V § 7 ods. 2 písm. c) sa precizuje formulácia z dôvodu zrozumiteľnosti a logickosti označenia typu múzea z hľ adiska jeho odborného zamerania a špecializácie. Typologizáciu múzeí a galérií z hľadiska územného upravuje iné ustanovenie (v §7 ods. 1). § 7 ods. 1 vymedzuje územné pôsobenie od celoštá tneho cez regionálne až po miestne a v odseku 2 zameranie a špecializácia múzea alebo galérie. Napr. územná pôsobnosť v prípade špecializovaných múzeí a galérií môže byť celoštá tna alebo regionálna alebo miestna. Môže dochádzať k rôznej vzájomnej kombinácii územného pôsobenia s vymedzením odborného zamerania a špecializácie.

K bodu 15

V § 7 ods. 2 písm. d) sa precizuje formulácia z dôvodu úplnosti označenia typu špecializovanej galérie.

K bodu 16

V § 7 ods. 4 sa rozš iruje vykonávanie koordinačných, metodických, vzdelávacích a informačných činností na špecializované galérie s celoštátnou pôsobnosťou. Úprava vychádza z praxe.

K bodu 17

V § 7 ods. 5 sa v pí smene e) terminologicky spresňuje formulácia.

K bodu 18

V § 7 ods. 5 sa precizuje formulácia v písmene g).

K bodu 19

V § 7 ods. 5 sa upravuje formulácia v písmene i) vo vzťahu k úprave v § 16.

K bodu 20

V § 7 ods. 5 sa upravuje formulácia v písmene j) vo vzťahu k úprave v § 2 ods. 8 –vymedzenie pojmu 'múzejné zariadenie alebo galerijné zariadenie'.

K bodu 21

V § 7 ods. 6 sa precizuje formulácia v písmene g).

K bodu 22

V § 7 ods. 6 sa upravuje formulácia v písmene i) vo vzťahu k úprave v § 16.

K bodu 23

V § 7 ods. 6 sa dopĺňa písmeno j) vo vzťahu k úprave v § 2 ods. 8 – vymedzenie pojmu 'múzejné zariadenie alebo galerijné zariadenie'.

K bodu 24

§ 8 bol upravený z dôvodu spresnenia vzájomných v äzieb jednotlivých základných odborných činností.

K bodu 25

V § 9 ods. 3 ide o precizovanie ustanovenia podľa aplikačnej praxe.

K bodu 26

V § 9 ods. 5 ide o precizovanie ustanovenia podľa aplikačnej praxe.

K bodu 27

V § 9 ods. 9 ide o podmienenie prijatia správy archeologických nálezov len s originálnym vyhotovením výskumnej dokumentácie. Odbornú evidenciu zbierkových predmetov z archeológie nie je možné vykonať bez dokumentácie z archeologického výskumu.

K bodu 28

V § 10 ods. 4 sa upravuje lehota vykonania katalogizácie zbierkových predmetov na 2 roky. Úprava vyplynula z aplikač nej praxe. Druhá a tretia veta sa vypúšťajú z dôvodu nadbytočnosti – podrobnosti týkajúce sa pomenovania formy a obsahu katalogizačných záznamov upravuje detailne vyhláška MK SR č . 523/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o základných odborných činnostiach v múzeu alebo galérii a o evidencii predmetov kultúrnej hodnoty.

K bodu 29

V § 11 ods. 2 v písm. a) sa spresňuje forma výkonu odbornej revízie.

K bodu 30

V § 11 ods. 2 v písm. a) prvom bode sa upravuje lehota výkonu komplexnej odbornej revízie zbierkového fondu vzhľadom na časovú a odbornú nároč nosť celostnej revízie.

K bodu 31

V § 11 ods. 2 v písm. a) druhom bode sa upravuje lehota výkonu komplexnej odbornej revízie zbierkového fondu vzhľadom na časovú a odbornú nároč nosť celostnej revízie.

K bodu 32

V § 11 ods. 2 v písm. a) treťom bode sa upravuje lehota výkonu komplexnej odbornej revízie zbierkového fondu vzhľadom na časovú a odbornú nároč nosť celostnej revízie.

K bodu 33

V § 11 ods. 2 v písm. a) štvrtom bode sa upravuje lehota výkonu komplexnej odbornej revízie zbierkového fondu vzhľadom na časovú a odbornú nároč nosť celostnej revízie.

K bodu 34

V § 11 ods. 2 v písm. a) piatom bode sa upravuje lehota výkonu komplexnej odbornej revízie zbierkového fondu vzhľadom na časovú a odbornú nároč nosť celostnej revízie.

K bodu 35

V § 11 ods. 2 v písm. a) šiestom bode sa upravuje lehota výkonu komplexnej odbornej revízie zbierkového fondu vzhľadom na časovú a odbornú nároč nosť celostnej revízie.

K bodu 36

V § 11 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorým sa spresňuje, a teda ruší duplicita vykonania mimoriadnej odbornej reví zie a pravidelnej revízie.

K bodu 37

V § 13 ods. 4 došlo k precizovaniu formulácie a vypusteniu slov z dôvodu nadbytočnosti. Výsledkom reš taurovania nie je vždy uvedenie predmetu do stavu, čo najviac sa približujúcemu jeho pôvodnému stavu. Môže ísť aj o zachovanie kultúrnych vrstiev, ktoré nemusia byť "pôvodné" v rigoró znom zmysle, napr. kvalitné sekundárne polychrómie, dodatočné technické vylepšenie prístroja, dodatočná historická adjustáž fotografie atď.

K bodu 38

V § 14 sa odsek 1 dopĺňa novým písmenom e) z dôvodu spresnenia výpočtu cieľov vedecko-výskumnej činnosti. Ú prava zohľadňuje špecifiká vedecko-výskumnej činnosti vykonávanej galériami.

K bodu 39

V § 16 odsek 1 sa vylučujú z možnosti zápisu do evidencie predmetov kultúrnej hodnoty vš etky originály diel výtvarného umenia bez časového obmedzenia vrátane diel žijúcich autorov. Zníženie rozsahu typov predmetov kultúrnej hodnoty vychádza z aplikačnej praxe a je navrhnutý z dôvodu zníž enia administratívnej záťaže správcov a vlastníkov predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré sú často využívané len ako súčasť výzdoby interiérov.

K bodu 40

V § 16 sa odstraňuje povinnosť ústredných orgánov štátnej správy, právnických osôb zriadených ústredným orgánom štátnej správy, vyšších územný ch celkov, právnických osôb zriadených vyšším územným celkom, obcí, právnických osôb zriadených obcami a Slovenskej akadémie vied zapísať predmet kultúrnej hodnoty do evidencie predmetov kultú rnej hodnoty. Ponecháva sa len možnosť zápisu do evidencie predmetov kultúrnej hodnoty z dôvodu odstránenia administratívnej záťaže správcov a vlastníkov predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré sú často využívané len ako súčasť výzdoby interiérov.

K bodu 41

V § 16 ods. 3 sa znižuje počet vypĺňaných tlačív z dôvodu odstránenia administratívnej záťaže správcov a vlastníkov predmetov kultúrnej hodnoty.

K bodu 42

V § 16 sa upravuje znenie odseku 4 vzhľadom na úpravy v predchádzajúcich odsekoch.

K bodu 43 a 44

V § 16 sa upravuje znenie odseku 6 a 7 vzhľadom na úpravy v predchádzajúcich odsekoch.

K bodu 45

Vložením nového ustanovenia § 16a sa zavádza oprávnenie na zriadenie alebo založenie múzejného zariadenia alebo galerijného zariadenia. Práva a povinnosti zriaďovateľa múzejn ého zariadenia alebo galerijného zariadenia. V odseku 1 sa zavádza nový pojem 'múzejné zariadenie alebo galerijné zariadenie'. Táto úprava vychádza z praxe (rozšírenie zakladania zariadení, ktorý ch aktivity majú charakter múzejnej alebo galerijnej prezentácie) a záujmu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a ústredných metodických pracovísk pre sústavy múzeí a galérií Slovenskej republiky o ich evidovanie a metodické usmerňovanie vzhľadom na skutočnosť, že ide o inštitúcie, ktoré nadobúdajú a sprístupňujú predmety kultúrnej hodnoty. Zároveň existuje predpoklad, že v prí pade postupnej profesionalizácie a rozšírenia činností niektorých múzejných zariadení a galerijných zariadení, môže dôjsť k ich transformácii na múzeum alebo galériu, a s tým spojenému predlo ženiu žiadosti o zápis do Registra múzeí a galérií SR vedeného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky.

Ustanovenie § 16a v odseku 1 stanovuje právne formy na právnickú osobu, jej súčasť, ale ponecháva aj nešpecifikovaný typ zariadenia, lebo sú prevádzkované len na základe súkromnej iniciatívy fyzických osô b vlastniacich predmety kultúrnej hodnoty (napr. zberateľov), ktoré chcú verejne prezentovať za vlastné finančné prostriedky, na vlastné náklady (napr. ako súkromné expozície predmetov kultúrnej hodnoty prí stupné verejnosti). Zá ujmom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky je mapovať tieto zariadenia z dôvodu, že môžu prezentovať aj vzácne, hodnotné a jedinečné predmety kultúrnej hodnoty.

K bodu 46

V § 17 ods. 7 sa znižuje počet požadovaných žiadostí o dočasný vývoz zbierkového predmetu z dôvodu odstránenia administratívnej záťaže štatutárneho orgánu múzea alebo galérie.

K bodu 47

V § 17 sa za odsek 7 vkladá nový odsek, ktorý zavádza výnimku z povinnosti štatutárneho orgánu múzea alebo galérie požiadať zriaďovateľ a alebo zakladateľa o súhlas na dočasný vývoz zbierkového predmetu z územia Slovenskej republiky v rámci colného ú zemia Európskeho spoločenstva na vedecko-výskumné účely, ktorým je zbierkový predmet z oblasti prírodných vied. Úprava vychádza zo skúseností z aplikačnej praxe a jej cieľom je spružniť a zjednodušiť administráciu doč asného vývozu uvedeného typu predmetov.

Pri zbierkových predmetoch z oblasti prírodných vied ide najmä o dočasný vývoz na vedecko-výskumné účely (botanika, zooló gia, paleontológia a pod.). Recipročne zahraničné fondové inštitúcie dočasne poskytujú podobný materiál na výskumné účely fondovým inštitúciám v Slovenskej republike. Takáto vzájomná v ýmena (často operatívna – dočasný vývoz je spravidla krátkodobý) prispieva nielen k získavaniu a rozvíjaniu nových poznatkov, ale aj k rozvoju medziinštitucionálnej spolupráce so zahraničím. Pô vodná právna úprava značne obmedzovala túto spoluprácu z dôvodu väčšej časovej náročnosti spojenej s administráciou dočasného vývozu. Múzeu alebo galérii naďalej zostáva povinnosť podľ a § 17 ods. 6, a to pred uskutočnením dočasného vývozu zbierkového predmetu uzavrieť s druhou zmluvnou stranou zmluvu o výpožičke zbierkového predmetu alebo zmluvu o nájme zbierkového predmetu.

K bodu 48

V § 17 ods. 10 sa znižuje počet požadovaných žiadostí o zmenu účelu dočasného vývozu zbierkového predmetu z dôvodu odstránenia administratívnej záťaže štatutárneho orgánu m úzea alebo galérie.

K bodu 49

V § 20 ods. 1 sa znenie písmena a) upravuje vzhľadom na úpravy – vypustenie povinností z ustanovení zákona.

K bodu 50

Príloha č. 1 zákona bola metodicky, obsahovo a legislatívno-technicky zosúladená s navrhovanými úpravami zákona a vzhľadom na rozsah nevyhnutných formálnych úprav predkladateľ pristúpil k jej novelizácii ako celku.

K bodu 51

Prílohy č. 3 až 6 zákona boli metodicky, obsahovo a legislatívno-technicky zosúladené s navrhovanými úpravami zá kona a vzhľadom na rozsah nevyhnutných formálnych úprav predkladateľ pristúpil k ich novelizácii ako celku.

K bodu 52

Ustanovenie reaguje na zmeny po prijatí Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

K článku II

Novelizáciu zákona č. 61/2000 Z. z. o osvetovej činnosti v znení zákona č. 416/2001 Z. z. si vyžiadal zámer, ktorý vychádza z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 805 zo 17. novembra 2010 k návrhu opatrení na zvýšenie efektí vnosti fungovania verejného sektora a zlepšenie stavu verejných financií.

Predmetným uznesením bola prijatá úloha B.1., v zmysle ktorej bolo povinné aj Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky zanalyzovať vykonávané činnosti vrátane činností všetkých organizácií v pô sobnosti kapitoly a odôvodniť ich s tým, že ak nevykonávanie alebo zrušenie niektorých činností neohrozí zabezpečenie plnenia úloh príslušného orgánu alebo správcu kapitoly štátneho rozpoč tu, navrhnúť zúženie týchto činností.

Zriaďovateľom Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov), ktoré ho rozhodnutím zruší najskôr k 31.12.2013 a Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove splynie s Národným osvetovým centrom.

V § 6 ods. 2 zákona č. 61/2000 Z. z. o osvetovej činnosti v znení zákona č. 416/2001 Z. z. je ustanovené, že 'Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky je zriaďovateľom alebo zakladateľom Ná rodného osvetového centra v Bratislave a Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove.'. Na základe vyššie uvedeného je potrebné znenie ustanovenia upraviť takto: 'Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky je zriaďovateľom Národného osvetového centra v Bratislave.'.

K článku III

Novelizuje sa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 208/2009 Z. z. z dôvodu spresnenia podmienok, za ktorých je múzeum zriadené podľa § 3 ods. 1 zákona povinné prijať do svojej sprá vy archeologické nálezy, ak boli získané z archeologických výskumov vykonaných v regióne jeho pôsobenia. Uvedená úprava vyplynula z aplikačnej praxe – odbornú evidenciu zbierkových predmetov z archeológie nie je možné vykonať bez výskumnej dokumentácie z archeologického výskumu.

K člá nku IV

Novelizuje sa § 4 ods. 1 zákona č . 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej sprá vy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že ministerstvo je príslušným orgánom na vystavenie povolenia podľa osobitného predpisu (Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1081/2012 zo dňa 9. novembra 2012 k nariadeniu Rady (ES) č. 116/2009 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru kodifikované znenie (Ú. v. EÚ L 324, 22.11.2012, s. 1-24). Nariadenie Rady (ES) č. 116/2009 zo dňa 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru kodifikované znenie (U. v. EU L 39, 10.2.2009, s. 1-7) na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z colného územia Európskej únie, ak osobitný predpis (§ 25 až 27 z ákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 216/2007 Z. z.) neustanovuje inak.

K člá nku V

S ohľadom na legislatívny proces sa navrhuje účinnosť od 1. mája 2014, okrem Èl. II, ktorý nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. Nadobudnutie účinnosti novely zákona č. 61/2000 Z. z. o osvetovej činnosti v znení zákona č. 416/2001 Z. z. je viazaný na deň vyhlásenia z dôvodu, že Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove bude podľa § 21 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutím zriaďovateľa zrušená a splynie s Národným osvetovým centrom v Bratislave. Postup zrušenia organizácie podľa § 21 zá kona č. 523/2004 Z. z. má aj časovú viazanosť, ktorú je potrebné dodržať a preto je potrebné, aby predmetná novela nadobudla účinnosť dňom vyhlásenia.

Vládny návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky dňa 6. 11. 2013.

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Marek M a ď a r i č, v. r.

minister kultúry

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Zákon č. 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu

I.  V š e o b e c n á  č a s ť

Kultúrne pamiatky sú odrazom vývoja ľudskej spoločnosti, ich stav a ochrana je svedectvom záujmu štátu a občanov, najmä vlastníkov pamiatok. Nehnuteľné kultúrne pamiatky predstavujú významnú zložku životného prostredia, krajiny a sídiel, spolu s hnuteľnými kultúrnymi pamiatkami tvoria nenahraditeľnú súčasť kultúrneho dedičstva. Ak sú kultúrne pamiatky v dobrom stave, pozitívne formujú kultúrne vedomie ľudí, rozširujú ich poznanie, prehlbujú ich estetické cítenie, vytvárajú predpoklady na ekonomické aktivity a na rozvoj cestovného ruchu. Zachovanie, ochrana a vhodné využívanie kultúrnych pamiatok sa stáva súčasťou právneho poriadku každého vyspelého štátu a na medzinárodnej úrovni predmetom dvojstranných i mnohostranných zmlúv a dohovorov. Sú to najmä Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, Dohovor o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych hodnôt, dohovory Rady Európy o ochrane architektonického dedičstva a o ochrane archeologického dedičstva, ktoré Slovenská republika ratifikovala. Plnenie týchto dokumentov okrem príslušných štátnych inštitúcií zabezpečujú a sledujú aj mimovládne medzinárodné organizácie, akými sú napr. UNESCO, Rada Európy, Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla (ICOMOS), Europa Nostra a ďalšie.

Predložený návrh zákona o ochrane pamiatkového fondu zohľadňuje aktuálny stav relevantných medzinárodných dokumentov. Zámerom je vytvoriť aj nové právne podmienky na zlepšenie stavu pamiatkového fondu v Slovenskej republike, jeho ďalšie zachovanie a ochranu historických štruktúr krajiny a historických jadier mestských a vidieckych sídiel. Návrh zákona je zároveň výsledkom poznatkov a skúseností získaných pri uplatňovaní  zákona Slovenskej národnej rady č. 7/1958 Zb. SNR o kultúrnych pamiatkach a zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti, podľa ktorých sa ťažisko zodpovednosti za zabezpečovanie ochrany, financovania, údržby,  obnovy a využívania pamiatok presunulo na  štát v rámci socialistického systému. Štátna pamiatková starostlivosť sa však neprejavila ako ochrana pamiatok štátom, ale ako štátny monopol na investorskú prípravu, projektovanie a  realizáciu obnovy pamiatok a štát bol sám sebe zároveň  dozorným orgánom nad touto činnosťou. 

Potrebu zásadnej zmeny nastolil už Akčný program pamiatkovej starostlivosti, ktorý začiatkom roku 1990 odsúhlasil Výbor pre vedu, kultúru a výchovu Slovenskej národnej rady a  Koncepcia záchrany kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky s dôrazom na koncepčné zámery a ciele štátnej pamiatkovej starostlivosti, schválená uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 14 z 8. januára 1991.

V návrhu zákona sa primerane premietli niektoré princípy ochrany kultúrnych pamiatok v okolitých európskych štátoch, najmä v Rakúsku, Nemecku   a Maďarsku. V Českej republike sa zatiaľ uplatňuje novelizovaný zákon z roku 1987, ktorý bol totožný so zákonom SNR č. 27/1987 Zb. Návrh zákona vychádza aj z príslušných zákonov v ďalších európskych krajinách, napr. v Poľsku, vo Francúzsku, Veľkej Británii, v krajinách Beneluxu, resp. vo Švédsku. Prihliada sa tiež na niektoré ustanovenia zákona o národnej historickej ochrane v USA z roku 1966 a vo vzťahu k ochrane archeologických lokalít aj na zákon  Egyptskej arabskej republiky  č. 117 z roku 1983.

Keďže historický vývoj ochrany kultúrnych pamiatok na území Slovenska má pevné väzby na bohaté tradície rozvoja tejto disciplíny na území bývalého Rakúsko- Uhorska a neskôr v bývalom Československu, niektoré zahraničné princípy dané historickým vývojom v iných častiach kontinentu nemožno u nás aplikovať  úplne, v niektorých prístupoch ani čiastočne (napr. v mnohých štátoch je úplne odlišná väzba ochrany pamiatok na stavebný zákon). Napriek tomu boli v koncipovaní niektorých ustanovení návrhu zákona zahraničné príklady vhodným zdrojom inšpirácie najmä pri stanovovaní  práv a povinností vlastníkov a pri formovaní návrhu nového organizačného modelu na princípe jedného zodpovedného štátneho úradu vo veciach ochrany pamiatok.

Základom návrhu zákona je ochrana pamiatkového fondu, pričom sa obdobne ako v zahraničí nevymedzuje štátna starostlivosť, ale dôraz sa dáva na predmet záujmu, teda na pamiatkový fond. Návrh zákona po prvý raz vymedzuje “ochranu pamiatkového fondu” ako určitú konkrétnu činnosť, ktorá spočíva najmä v predchádzaní a obmedzovaní takých zásahov do kultúrnych pamiatok a pamiatkových území, ktoré ich ohrozujú, poškodzujú alebo ničia (v preventívnych opatreniach), ako aj v odstraňovaní následkov takýchto zásahov v stanovených opatreniach na nápravu. Preventívna ochrana pôsobí aj vo vzťahu k veciam, ktoré sa v procese vyhlasovania považujú za pamiatky až do rozhodnutia o vyhlásení. Ochrana podľa zákona sa vzťahuje najmä na vyhlásené nehnuteľné kultúrne pamiatky a hnuteľné kultúrne pamiatky alebo ich súbory, ako aj na územia s pamiatkovo hodnotným stavebným fondom a zachovaným historickým prostredím (pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny). Na zabezpečenie ochrany nehnuteľných kultúrnych pamiatok a pamiatkových území môže Pamiatkový úrad vyhlásiť ochranné pásmo. Spôsob ochrany kultúrnych pamiatok sa nediferencuje a všetky pamiatky sa v princípe chránia rovnako. Druhové členenie pamiatok podľa odborných kritérií tematicky alebo iným spôsobom súvisí s ich evidenciou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky a je úlohou vedeckých a odborných inštitúcií a orgánov, najmä Pamiatkového úradu a jeho odborných pracovísk.

Zjednodušujú sa administratívne postupy pri vyhlasovaní a zrušovaní vyhlásenia hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí za kultúrne pamiatky a pri vydávaní niektorých rozhodnutí. Najdôležitejšie ustanovenia upravujú práva a povinnosti fyzických osôb  a právnických osôb a orgánov verejnej správy pri ochrane a využívaní kultúrnych pamiatok. Ochrana kultúrnych pamiatok ostáva povinnosťou ich vlastníkov, pričom vlastnícke práva nie sú návrhom zákona dotknuté. Záujmy vlastníka kultúrnej pamiatky chráni zákon aj tým, že ukladá povinnosť každému nespôsobovať nepriaznivé zmeny stavu kultúrnych pamiatok a ich prostredia. V opačnom prípade môže Pamiatkový úrad určiť podmienky na ďalší výkon činnosti ohrozujúcej kultúrnu pamiatku a pri ich nesplnení takúto činnosť obmedziť alebo zakázať. Ostatné orgány verejnej správy, ktoré vydávajú rozhodnutia podľa osobitných predpisov, môžu rozhodnutia týkajúce sa kultúrnych pamiatok a pamiatkových území vydávať len na základe vyjadrenia Pamiatkového úradu. Takto sa záujmy chránené zákonom uplatňujú najmä pri obnove nehnuteľných kultúrnych pamiatok, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 103/1990 Zb. a zákona č. 262/1992 Zb.  Podľa stavebného zákona sa môže pristúpiť aj k výnimočnému vyvlastneniu kultúrnej pamiatky v prípade, ak vlastník trvalo zanedbáva starostlivosť o kultúrnu pamiatku a ohrozuje jej zachovanie, pričom iné právne prostriedky sa ukázali ako neúčinné. Predkupné právo štátu na kúpu kultúrnej pamiatky podľa doterajšieho zákona zostáva zachované. Predpokladá sa, že navrhované práva a povinnosti a zákaz trvalého vývozu kultúrnych pamiatok do zahraničia budú na zabezpečenie ich ochrany dostatočné. Pri dočasnom vývoze kultúrnych pamiatok do zahraničia sa uplatňujú medzinárodné dohovory, najmä príslušný dohovor UNESCO .

Osobitnou časťou návrhu zákona je problematika výskumov s dôrazom na archeologický výskum, ako aj  na ochranu archeologických nálezov. Ustanovujú sa podmienky výskumu, opatrenia proti nepovoleným výskumom a právo nálezcu náhodného nálezu na odmenu, ak sa tak nestalo pri nelegálnych činnostiach a výskumoch. Náhrada majetkovej ujmy pri vykonávaní výskumov sa rieši vo všeobecných ustanoveniach o majetkovej ujme. Táto časť zákona je v súlade s prijatým dohovorom členských štátov Rady Európy o ochrane archeologického kultúrneho dedičstva (Malta  január 1992).

Návrh zákona spresňuje úlohy orgánov štátnej správy pre ochranu pamiatkového fondu, ktorými sú Ministerstvo kultúry  Slovenskej republiky, Pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady. Organizačná štruktúra je v súlade so zákonom SNR č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a so zákonom NR SR č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zmena pôsobnosti orgánov a zriadenie pamiatkových úradov sa navrhuje aj s prihliadnutím na pripravovanú reorganizáciu orgánov verejnej správy, ktorá predpokladá vytvorenie špecializovanej štátnej správy pre ochranu pamiatok (Pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady).

Ústredným špecializovaným kontrolným orgánom ostáva Pamiatková inšpekcia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky so spresnenou pôsobnosťou. Oproti minulosti sa upúšťa od zriaďovania neosvedčených komisií štátnej pamiatkovej starostlivosti a od ustanovenia funkcií okresných konzervátorov a spravodajcov štátnej pamiatkovej starostlivosti. Priestor sa dáva vzniku a rozvoju činnosti občianskych združení a nadácií.

V prípade spoločenského záujmu na záchrane kultúrnej pamiatky alebo ak nemôže vlastník kultúrnej pamiatky uhradiť z vlastných prostriedkov všetky náklady spojené s jej zachovaním, navrhuje sa možnosť poskytovať príspevky štátu a obce na zachovanie a obnovu kultúrnej  pamiatky. V tomto smere sa ráta aj s využitím štátneho fondu kultúry Pro Slovakia (zákon SNR č. 95/1991 Zb. v znení zákona SNR č. 495/1991 Zb.). Pokuty sa diferencujú s prihliadnutím na závažnosť protiprávneho konania. V prípade väčšej škody alebo pri závažnejšom protiprávnom konaní sa ráta s postupom podľa Trestného zákona. Pri ukladaní pokút za priestupky sa bude postupovať podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). 

Návrhom zákona o ochrane pamiatkového fondu by sa mal upraviť celý predchádzajúci právny systém pamiatkovej starostlivosti daný všeobecne záväznými právnymi predpismi ešte z päťdesiatych a šesťdesiatych rokov minulého storočia, ktoré sa zväčša v praxi neuplatnili. Zároveň sa navrhuje zrušenie príslušných príloh zákona NR SR č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

E k o n o m i c k ý    d o s a h

       Prijatie zákona o ochrane pamiatkového fondu nebude zakladať nové požiadavky na štátny rozpočet. Vo všeobecnosti zvýšené nároky na financovanie záchrany a obnovy kultúrnych pamiatok vyplývajú z celkového zanedbaného a schátraného pamiatkového fondu. Tento stav je dedičstvom štátom deklarovanej tzv. štátnej socialistickej pamiatkovej starostlivosti v uplynulých desaťročiach a v mnohých prípadoch aj dôsledkom nezáujmu vlastníkov o tieto kultúrne hodnoty. Návrh zákona dôsledne predpokladá zvýšenie orientácie vlastníkov (právnických osôb a fyzických osôb) na zabezpečovanie dobrého stavu kultúrnych pamiatok v rámci základnej ochrany (systematickou údržbou), čím by sa malo predchádzať vzniku väčších škôd a následných požiadaviek na rozsiahle rekonštrukcie. Prípadné obmedzenie vlastníckych práv pri nakladaní s kultúrnou pamiatkou upravuje  Ústava Slovenskej republiky v čl. 20 tak, že  výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať kultúrne pamiatky. V čl. 44 ústava zakazuje poškodzovať kultúrne pamiatky a ustanovuje povinnosť každému chrániť kultúrne dedičstvo. Zároveň sa v súlade s dnešným stavom ponecháva možnosť štátu prispievať na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok s tým, že podobná možnosť poskytovať príspevky sa dáva aj obciam.

Vzhľadom na značný úbytok kultúrnych pamiatok vo vlastníctve štátu v posledných rokoch, najmä prechodom majetku do vlastníctva obcí, čiastočne aj dôsledkom reštitúcií,  sa podiel štátu na obnove kultúrnych pamiatok a na regenerácii pamiatkových rezervácií a pamiatkových zón z prostriedkov štátneho  rozpočtu značne znížil. Predpokladá sa však, že štát sa bude aj naďalej podieľať na záchrane pamiatkového fondu formou príspevkov vlastníkom kultúrnych pamiatok zo zdrojov štátneho rozpočtu (napr. doterajšími spôsobmi poskytovania príspevkov z rozpočtu kapitoly MK SR, prípadne inými obdobnými spôsobmi). Cieľom je predovšetkým účinná stimulácia vlastníkov kultúrnych pamiatok a zvýšenie záujmu o ich údržbu a využitie  tak na bývanie, ako aj na rozvoj kultúrnej turistiky, služieb, čiastočne aj na administratívne a reprezentačné účely. Je preukázateľné, rozbory v mnohých štátoch to dokazujú, že prostriedky vložené do údržby a obnovy, vhodného využívania a dostatočnej prezentácie pamiatkového fondu sú vo vyspelých štátoch Európy zhodnocované koeficientom až 2,0 (napr. v ČR je to zatiaľ 1,3), navyše dobrý stav kultúrnych pamiatok a historických sídel prináša zisky aj nepriamo v rámci zvýšeného rastu domáceho, najmä však zahraničného cestovného ruchu. Aj preto je dôležité, aby sa na kultúrne pamiatky nehľadelo ako na nejaký ”kultúrny luxus”, ktorý prostriedky iba spotrebúva, ale ako na základné (výrobné) prostriedky, ktoré pri efektívnom využívaní dokážu produkovať  zisk.

        Zriadenie Pamiatkového úradu a krajských pamiatkových úradov, ustanovenie ich poslania a pôsobnosti odstráni doterajšiu duplicitu  pri rozhodovaní vo veciach ochrany pamiatkového fondu. V súčasnosti vypracúva Pamiatkový ústav odborné posudky a návrhy, ktoré sú iba podkladom na vydanie záväzného stanoviska (rozhodnutia) okresného úradu, v prípade národných kultúrnych pamiatok krajského úradu. Okrem  zjednodušenia celého administratívneho procesu sa zároveň vytvoria lepšie predpoklady na zvyšovanie odbornej a administratívnej  kvality zamestnancov. Pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady vzniknú na báze  súčasného Pamiatkového ústavu, ktorý ministerstvo po nadobudnutí účinnosti zákona zruší. Prostriedky, zamestnanci a technické vybavenie prejdú z Pamiatkového ústavu na Pamiatkový úrad. Zároveň sa počíta s delimitáciou príslušného počtu zamestnancov okresných úradov a krajských úradov vrátane materiálno-technického vybavenia a mzdových prostriedkov.

          Zriadenie Pamiatkového úradu a krajských pamiatkových úradov nebude mať osobitný vplyv na štátny  rozpočet, rast miezd vrátane valorizácie a bude prebiehať v intenciách rastu miezd v orgánoch štátnej správy, obdobne sa budú riešiť otázky modernizácie technického vybavenia pracovísk  Pamiatkového úradu. Takéto opatrenia a výdavky by bolo nevyhnutné zabezpečiť aj pri zachovaní súčasnej štruktúry orgánov a organizácií ochrany kultúrnych pamiatok, navyše by vznikali náklady na údržbu duplicitnej štruktúry (orgán štátnej správy a odborná organizácia), kým podľa návrhu pôjde o zabezpečovanie funkčnosti jedného odborného (špecializovaného) aparátu. Táto štruktúra vyplýva aj z modelu transformácie orgánov verejnej správy, v ktorej je tento úspornejší model zakotvený ako Pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady s územným obvodom totožným s územím budúceho vyššieho územného celku. Z hľadiska východísk štátneho rozpočtu s týmto modelom súhlasilo aj Ministerstvo financií SR listom zo 6. apríla 2001. Schválenie  tohto zákona nebude mať nepriaznivé dôsledky na zvýšenie nezamestnanosti.

II.     O s o b i t n á   č a s ť

K § 1:

Zámerom zákonodarcu je upraviť systém organizovania a zabezpečovania úloh ochrany pamiatkového fondu Slovenskej republiky, ktorý je základnou súčasťou kultúrneho dedičstva slovenského národa, iných národov, etnických skupín a jednotlivcov, ktorí žijú alebo v minulosti žili na území Slovenska. Stanovujú sa úlohy príslušných orgánov, najmä orgánov ochrany pamiatkového fondu, predovšetkým však práva a povinnosti vlastníkov kultúrnych pamiatok, ako aj povinnosti iných právnických osôb a fyzických osôb vo vzťahu k pamiatkovému fondu.

V súlade s prijatým Dohovorom Rady Európy o ochrane archeologického dedičstva sa návrh zákona dotýka aj archeologických nálezov a nálezísk, ktoré nie sú vyhlásenými kultúrnymi pamiatkami alebo pamiatkovými územiami, ale sú predmetom odbornej evidencie s cieľom perspektívne ich zahrnúť do pamiatkového fondu, aby sa zabezpečila ochrana v rámci územného konania a stavebného konania v procese výstavby alebo inej hospodárskej činnosti. V súlade s Ústavou Slovenskej republiky sa ochrana pamiatkového fondu definuje ako predmet verejného záujmu. Verejný záujem na ochrane pamiatkového fondu je vyjadrený aj  v  Deklarácii Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane kultúrneho dedičstva z 28. februára 2001 uverejnenej pod č. 91/2001 Z. z.

K § 2:

Definujú sa kultúrne pamiatky alebo hnuteľné veci a nehnuteľné veci a ich súbory, ktoré Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky môže za kultúrne pamiatky vyhlásiť, ako aj pamiatkové územia vyhlásené na základe ich pamiatkových hodnôt za pamiatkové rezervácie alebo pamiatkové zóny. Predmetom ochrany podľa tohto zákona sú aj hnuteľné veci a nehnuteľné veci a územia, ktoré sú v procese vyhlasovania. Za kultúrne pamiatky a pamiatkové územia môžu byť vyhlásené aj hnuteľné veci a nehnuteľné veci a územia doteraz neodkryté, identifikované metódami historického, umeleckého, reštaurátorského alebo archeologického výskumu, ktoré možno lokalizovať a topograficky vymedziť. Ochrana pamiatkového fondu okrem identifikácie, evidencie, dokumentácie, údržby, obnovy a reštaurovania zahŕňa aj primerané využívanie a prezentáciu kultúrnych pamiatok a pamiatkových území. Náhrada pojmu ”starostlivosť” pojmom ”ochrana” nie je samoúčelná a okrem vecného obsahu zohľadňuje terminológiu používanú takmer vo všetkých medzinárodných dokumentoch (dohovory UNESCO, dohovory Rady Európy a pod.).

K  §  3:

Ustanovujú sa orgány ochrany pamiatkového fondu vytvorením špecializovaných úradov štátnej správy na jej jednotlivých úrovniach (ústredné a krajské štruktúry) v súlade s koncepciou transformácie orgánov  verejnej správy. 

K  §  4:

Spresňuje sa pôsobnosť ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy vo veciach ochrany pamiatkového fondu a v súlade s požiadavkami praxe zriaďujú sa zo zákona príslušné poradné orgány ministerstva.

K  §  5:

Zriaďuje sa pamiatková inšpekcia ako špecializovaný kontrolný útvar, prostredníctvom ktorého vykonáva ministerstvo dohľad vo veciach pamiatkového fondu. Ministerstvo si týmto ponecháva možnosť nezávislého posúdenia a dohľadu aj nad činnosťou pamiatkového úradu, ktorý je výkonným správnym orgánom. Inšpekcia zároveň zabezpečuje kontrolu plnenia rozhodnutí vydaných ministerstvom. Pri zistení porušenia ustanovení zákona má iniciatívnu funkciu voči prvostupňovému orgánu ochrany pamiatkového fondu.

K § 6 až § 8:

Ustanovenie špecifických poradných orgánov ministerstva, teda Pamiatkovej rady a  Archeologickej rady, je odôvodnené historickým vývojom v tejto oblasti, keďže desaťročia činnosti Pamiatkovej komisie, resp. Vedeckej rady potvrdzujú opodstatnenosť takéhoto orgánu. Činnosť Archeologickej rady nadobúda možnosťou rozšírena počtu oprávnených právnických osôb vykonávať archeologický výskum ešte väčší význam ako doteraz v rámci Slovenskej akadémie vied (komisia pre terénny výskum). Komisia pre overovanie osobitnej odbornej spôsobilosti na vykonávanie pamiatkových výskumov je novým dôležitým orgánom posudzovania odbornej spôsobilosti fyzických osôb, ktoré chcú vykonávať pamiatkové výskumy. Ustanovenie týchto orgánov je v súlade s požiadavkami širokej odbornej obce, najmä ústavov Slovenskej akadémie vied a vysokých škôl. V návrhu príslušných ustanovení sa určujú základné predpoklady  členstva v týchto orgánoch.

K  §  9:

Návrh zákona špecifikuje zriadenie Pamiatkového úradu s celoslovenskou pôsobnosťou  a krajských pamiatkových úradov s pôsobnosťou v územnom obvode kraja. Po transformácii verejnej správy sa pôsobnosť spresní aj s ohľadom na územie vyššieho územného celku. Vymedzuje sa organizácia a zabezpečovanie činnosti Pamiatkového úradu a krajských pamiatkových úradov a ich finančné zapojenie na rozpočet ministerstva.

K  §  10:

Model zriadenia Pamiatkového úradu vychádza z návrhu koncepcie transformácie verejnej správy a optimálne sa približuje štruktúre a organizácii podobných pracovísk a orgánov ochrany pamiatok aj vo viacerých štátoch Európskej únie (napr. Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Dánsko). Zahraničím (napr. Rakúskom) je inšpirovaný spôsob účelovej pomoci štátu na zvlášť ohrozených pamiatkach, ktorých záchrana by inak bola sotva možná, zabezpečením konzervátorských a reštaurátorských prác. Tieto práce bude v odôvodnených a nevyhnutných prípadoch zabezpečovať Pamiatkový úrad prostredníctvom svojich technologických laboratórií a reštaurátorského štúdia (dielní, ateliérov), samozrejme v súlade s podmienkami pre reštaurovanie podľa § 34 a osobami s osobitnou odbornou spôsobilosťou. Pamiatkový úrad je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých na prvom stupni rozhoduje krajský pamiatkový úrad.

K  §  11:

Ustanovuje sa pôsobnosť a úlohy krajského pamiatkového úradu ako prvostupňového orgánu ochrany pamiatkového fondu na území kraja, ktorý bude totožný s územím samosprávneho kraja. Tento organizačný model je reálny už dnes vzhľadom na počet a situovanie súčasných stredísk Pamiatkového ústavu.

K  §  12:

Ustanovuje sa pôsobnosť a postavenie orgánov ochrany pamiatkového fondu a poverených osôb vo veciach štátneho dohľadu na úseku ochrany kultúrnych pamiatok a pamiatkových území.

K  §  13:

Návrh zákona predpokladá zachovať pôsobnosť krajského úradu so všeobecnými úlohami vytvárať podmienky na záchranu a primerané využívanie kultúrnych pamiatok a pamiatkových území v teritóriu svojej pôsobnosti, avšak bez výkonnej a rozhodovacej právomoci vo veciach ochrany pamiatkového fondu. Analogicky sa takáto pôsobnosť stanovuje aj pre okresné úrady v prípade ich zachovania po transformácii verejnej správy.

Úlohy orgánov regionálnej samosprávy sú ustanovené v súlade so zákonom NR SR č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkoch (zákon o samosprávnych krajoch). Ide najmä o súčinnosť s orgánmi ochrany pamiatkového fondu na zabezpečovaní rozvoja pamiatkových území v rámci územného plánovania a regionálneho rozvoja.

K  §  14:

Obec má úlohy orgánu územnej samosprávy a úlohy vlastníka. Úlohy obce ako vlastníka kultúrnych pamiatok a nehnuteľností v pamiatkovom území sú vymedzené v úlohách vlastníka. Podrobnejšie sa vymedzuje spolupôsobenie obce pri zabezpečovaní dôstojného stavu prostredia pamiatkových území, najmä uličných parterov a interiérov miest a obcí, vrátane úloh využívania a prezentácie pamiatkového fondu.

Návrh zákona umožňuje mestám a obciam okrem štátom vyhláseného pamiatkového fondu chrániť aj ďalšie regionálne a miestne kultúrne hodnoty , ktoré svojim rozhodnutím zaradí do evidencie pamätihodností mesta, resp. obce. Podľa zákona o obecnom zriadení by bolo účelné vo väčších historických mestách s početným pamiatkovým fondom zriadiť organizáciu alebo organizačnú zložku za účelom odbornej správy, dokumentácie, využívania, propagácie a prezentácie kultúrnych pamiatok a pamiatkových území. V žiadnom prípade by však táto organizácia nemohla nahrádzať činnosť orgánov ochrany pamiatkového fondu.

K §  15:

Kultúrne pamiatky vyhlasuje ministerstvo na základe odborného návrhu spracovaného v súlade s výsledkami súčasných vedeckých metód a aktuálneho poznania veci, pričom umožňuje vlastníkovi veci sa k návrhu na vyhlásenie vyjadriť. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa kultúrne pamiatky vyhlasujú podľa správneho poriadku. Kultúrna pamiatka sa aktom vyhlásenia deklaruje za kultúrnu hodnotu chránenú vo verejnom záujme štátom, čím sa odlišuje od iných pamiatok miestneho, lokálneho alebo osobného významu, ktorých ochrana nie je predmetom tohto zákona. Zároveň sa ukladá vlastníkovi hnuteľnej veci alebo nehnuteľnej veci, ktorá je v procese vyhlasovania, povinnosť ochraňovať ju pred poškodením, zničením alebo odcudzením.

K §  16:

Pamiatková rezervácia je definovaná ako územie so zachovanou ucelenou historickou sídelnou štruktúrou a s veľkou sústredenosťou nehnuteľných kultúrnych pamiatok alebo ako územie s významnými archeologickými nálezmi a náleziskami, a to aj neodkrytými, ak ich možno topograficky vymedziť. Pre ich výrazný historický, kultúrny a environmentálny význam  pamiatkové rezervácie vyhlasuje nariadením vláda Slovenskej republiky. V súčasnosti je rôznym spôsobom zákonne vyhlásených 18  pamiatkových rezervácií v mestských sídlach ( Bratislava, Svätý Jur, Trnava, Trenčín, Nitra, Banská Štiavnica, Štiavnické Bane, Kremnica, Banská Bystrica, Žilina, Spišská Sobota, Kežmarok, Podolínec, Levoča, Spišská Kapitula, Košice, Prešov, Bardejov) a 10 vo vidieckych sídlach (Veľké Leváre - Habánsky dvor, Plavecký Peter, Sebechleby-Stará Hora, Brhlovce, Čičmany, Podbiel, Vlkolínec, Špania Dolina, Ždiar, Osturňa).

K §  17:

V záujme ochrany historických urbanistických a krajinných hodnôt môže rozhodnutím ministerstvo vyhlásiť územia s pamiatkovými hodnotami alebo časti kultúrnej krajiny, ako aj územia s odkrytými archeologickými nálezmi a predpokladanými (topograficky vymedzenými) archeologickými nálezmi a náleziskami za pamiatkovú zónu. V súčasnosti je na Slovensku vyhlásených  88 pamiatkových zón, ďalšie návrhy sú pripravené na vyhlásenie.

K §  18:

Cieľom vyhlásenia ochranného pásma je najmä usmerňovať rozvoj okolia a súvisiaceho  prostredia nehnuteľnej kultúrnej pamiatky a pamiatkového územia tak, aby sa zabránilo nežiaducim zásahom a najmä nevhodnej zástavbe, ktorá by mohla poškodiť prostredie a pamiatkové hodnoty objektov a území.  Napriek tomu že, inštitút ochranného pásma je zakotvený aj v platných právnych predpisoch, využíval sa v ochrane pamiatkového fondu nedostatočne, čoho výsledkom sú aj kritické situácie v praxi. Dôkazom je často “zvrásnená” tvár našich historických mestských aj vidieckych sídiel najmä z dôvodu neusmernenej a nekvalitnej zástavby (napr. panelové vežiaky v bezprostrednom susedstve významných pamiatok alebo pamiatkovej rezervácie).

K §  19:

Ustanovenie povinnosti Pamiatkovému úradu zasielať potrebné podklady a údaje o vyhlásení pamiatkovej rezervácii a pamiatkovej zóny katastrálnemu úradu  je odôvodnené záujmom orgánov pre ochranu pamiatkového fondu evidovať potrebné údaje v príslušných mapách a operátoch nehnuteľností.

K  § 20:  

Na základe objektívneho vývoja je nevyhnutné ustanoviť možnosť zrušiť ochranu kultúrnej pamiatky a pamiatkového územia, resp. aj ochranného pásma, keďže v dôsledku viacerých skutočností môže dochádzať k zmenám podmienok ochrany alebo k zániku pamiatkových hodnôt, prípadne k zániku objektov alebo celých sídelných častí (napr. živelné pohromy, výstavba veľkých investičných celkov vo verejnom záujme a pod.).

K §  21:

Nová situácia po ratifikácii Dohovoru o svetovom kultúrnom a prírodnom dedičstve si vyžiadala upraviť možnosť nominácie do Zoznamu svetového dedičstva iba tých objektov, lokalít a území, ktoré sú podľa zákona vyhlásené za kultúrne pamiatky a pamiatkové územia, čím sa zjednoduší následný proces ochrany v prípade zaradenia pamiatkových hodnôt Slovenskej republiky do prestížneho zoznamu kultúrnych hodnôt ľudstva. Zároveň sa pre ministerstvo stanovuje povinnosť všeobecne záväzným právnym predpisom oznámiť zápis slovenskej lokality do Zoznamu svetového dedičstva. V súčasnosti sú na Zozname svetového dedičstva zapísané štyri slovenské lokality (Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia, Spišský hrad s okolitými pamiatkami a pamiatkovými územiami, osada Vlkolínec, historické jadro mesta Bardejov).

K §  22:

Spresňuje sa spôsob vedenia Ústredného zoznamu pamiatkového fondu systémom samostatných registrov, čím sa dôsledne odlišuje systém individuálnej ochrany jednotlivých kultúrnych pamiatok a systém územnej ochrany pamiatkových území. Stanovuje sa tiež povinnosť vyznačovať vyhlásenie ochranného pásma, resp. zaradenie kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia do Zoznamu svetového dedičstva. V záujme ochrany hnuteľných kultúrnych pamiatok a území s archeologickými nálezmi návrh zákona umožňuje podľa osobitných predpisov údaje o vlastníkoch a o umiestnení pamiatkových hodnôt ochraňovať pred zneužitím najmä zo strany hľadačov a priekupníkov.

Bez výslovného ustanovenia v zákone sa za samozrejmé považuje vedenie ústredného zoznamu modernými technickými, elektronickými, prípadne v budúcnosti digitálnymi formami a prostriedkami. Ústredný zoznam je už dve desaťročia vedený Pamiatkovým ústavom formou automatizovaného registra aj v elektronickej verzii, niektoré údaje o pamiatkovom fonde sú uvedené aj na internete:  (www.pamiatky.sk).

K  §  23:

Ponecháva sa možnosť predkupného práva štátu pri kúpe kultúrnej pamiatky v záujme záchrany najmä cenných hnuteľných predmetov a ucelených súborov a kolekcií, keďže v prípade predaja inej, najmä fyzickej osobe, sa môžu ocitnúť v ohrození, že  ich predajú zahraničnému záujemcovi s následnou požiadavkou na vývoz do cudziny. Kúpou štátnymi špecializovanými organizáciami (napr. múzeami, galériami) sa tiež môže dosiahnuť priaznivá prezentácia týchto hodnôt verejnosti. Štát, samozrejme, predkupné právo nestráca v prípade ďalšieho (nového) vlastníka.

K §  24:

Na rozdiel od platnej právnej úprave sa zjednodušuje proces rozhodovania vo veci premiestňovania kultúrnych pamiatok, pričom sa pripúšťa aj premiestnenie hnuteľnej kultúrnej pamiatky bez predchádzajúceho rozhodnutia príslušného pamiatkového orgánu v prípade jej bezprostredného ohrozenia alebo poškodenia, za mimoriadnej situácie a v prípade brannej pohotovosti štátu. Ak nejde o mimoriadnu situáciu vyžaduje sa rozhodnutie pamiatkového orgánu k premiestneniu hnuteľnej pamiatky predovšetkým z odborných dôvodov, lebo zväčša iba profesionálne zdatný pamiatkár s dostatočnou praxou môže predvídať úskalia  pri premiestneniach spojených s odbornou demontážou, napr. inventáru cirkevných predmetov (oltárov, organov a pod.). Odstraňovanie následkov neodbornej demontáže môže byť často už bezpredmetné a škody nenahraditeľné. Premiestnenie nehnuteľných pamiatok je opodstatnené a niekedy v záujme záchrany jedine možné, napr. záchrana pamiatok zo zátopovej oblasti Liptovská Mara, v ČR známy transfer gotického kostola v Moste, vo svete unikátna záchrana egyptských pamiatok v oblasti Asuánu a pod.  Rozhodnutím Pamiatkového úradu o premiestnení kultúrnej pamiatky podľa odseku 3 nie sú dotknuté príslušné ustanovenia stavebného zákona. 

K  §  25:

Upravuje sa inštitút dočasného vývozu kultúrnej pamiatky do zahraničia na vedecké, prezentačné alebo záchranné (výskumné, reštaurátorské) účely, trvalý vývoz kultúrnych pamiatok zákon zakazuje. Dočasný vývoz je zároveň možné viazať uzavretím poistnej zmluvy alebo zložením kaucie. Inštitút vývozu rešpektuje platný medzinárodný dohovor UNESCO, ktorý sa uplatňuje aj v prípade súhlasu s dovozom veci vykazujúcej  znaky pamiatkovej hodnoty na územie Slovenska z iného štátu.

K  §  26:

Na rozdiel od doterajšieho právneho stavu návrh zákona ustanovuje možnosť návratného konania nezákonne vyvezenej kultúrnej pamiatky alebo nezákonne dovezenej veci vykazujúcej znaky kultúrnej pamiatky v súlade s odporúčaniami Európskej únie a vychádzajúc z príslušného dohovoru UNESCO.

K  §  27:

V záujme preventívnej starostlivosti o pamiatkový fond návrh zákona na rozdiel od platnej právnej úpravy ustanovuje povinnosti základnej ochrany kultúrnych pamiatok  s cieľom predchádzať ich ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu. Zároveň sa vlastníkom ukladá trvalo udržiavať dobrý stav kultúrnych pamiatok a spôsob využívania a prezentácie zodpovedajúci ich stavu a pamiatkovej hodnote. V praxi by malo ísť o bežnú a pravidelnú činnosť, ktorá ešte nepodlieha režimu rozhodnutí pamiatkových orgánov v prípade takých zásahov, ktoré už možno kvalifikovať ako príslušné metódy obnovy alebo reštaurovania. Výsledkom bežnej starostlivosti a údržby je predchádzanie náročnejším opravám, ktoré si vyžadujú zvýšené náklady na zanedbanosťou poškodené objekty.

K  §  28:

Práva a povinnosti vlastníka kultúrnej pamiatky nie sú a ani nemôžu byť vyvážené vzhľadom na verejný záujem chrániť kultúrne pamiatky často aj v rozpore s rôznymi záujmami vlastníkov. Tieto povinnosti tak vlastníkom, ale napr. aj všetkým občanom vyplývajú z Ústavy SR (čl. 20 a čl. 44).   Ťarcha bremena však nie je spôsobená vyhlásením veci za kultúrnu pamiatku, ale vyplýva prevažne zo špecifických podmienok ochrany tejto veci v porovnaní s bežným (nechráneným) majetkom. Túto ťarchu okrem priznávanej majetkovej ujmy by mal vlastníkovi pomáhať strpieť aspoň čiastočne štát a obec poskytovaním finančných príspevkov, čo súvisí s objemom finančných prostriedkov určených na tieto účely. Dá sa predpokladať, že v priebehu účinnosti zákona sa ekonomická situácia zlepší tak, že poskytovanie príspevkov bude možné v rozsahu, ktorý je bežný napr. v mnohých štátoch EÚ. Novým opatrením sú povinnosti vlastníka zabezpečiť osobitnú ochranu kultúrnej pamiatky v čase mimoriadnej situácie a za brannej pohotovosti štátu. Tieto opatrenia vyplývajú zo zatiaľ platného Dohovoru UNESCO (tzv. Haagska konvencia) na ochranu kultúrnych statkov počas ozbrojeného konfliktu (Vyhláška ministra zahraničných vecí ČSR č. 94/1958 Zb.), ktorej novelizáciu UNESCO už niekoľko rokov pripravuje. Primerané povinnosti sa stanovujú aj vlastníkom nehnuteľností, ktoré nie sú vyhlásené za kultúrne pamiatky, ale  nachádzajú sa v pamiatkovom území alebo v ochrannom pásme, v záujme potrebnej ochrany okolia a prostredia kultúrnej pamiatky, ako aj pamiatkových hodnôt historického sídelného a krajinného celku.

K  §  29:

Zabezpečovanie záchrany a regenerácie pamiatkových území návrh zákona predpokladá riešiť najmä súladom postupov pamiatkových orgánov s orgánmi územného plánovania predovšetkým v procese prípravy a schvaľovania územno-plánovacej dokumentácie. Úlohou pamiatkových orgánov je v spolupráci s príslušnými dotknutými štátnymi subjektmi, s orgánmi územnej samosprávy a s vlastníkmi nehnuteľností spracovať zásady ochrany príslušného územia a začleniť ich do územného priemetu, ktorý by mal byť podkladom na spracovanie územného plánu príslušného sídla alebo územia. Tieto princípy vyžadujú zladenie so zásadami prípravy novej legislatívy v oblasti priestorového plánovania v pôsobnosti rezortu životného prostredia, čo oba rezorty spoločným postupom vzájomne koordinujú.

K  §  30:

V súlade s čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky ustanovuje sa povinnosť každému občanovi, aj keď nie je vlastníkom kultúrnej pamiatky, neohrozovať svojím konaním stav kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a archeologických nálezísk. Povinnosť každého žiadať povolenie krajského pamiatkového úradu k umiestňovaniu oznamov, reklám alebo rôznych technických zariadení vyplýva z doterajšej praxe a z reálnej situácie vo všetkých historických a pamiatkových územiach, keď aj na nákladne obnovených pamiatkach alebo v ich prostredí mnohí občania, najmä podnikatelia, umiestňujú nevhodné a neestetické pútače, nápisy, oznamy, tabule a pod., čím sa výrazne oslabuje celkové pôsobenie inak hodnotného objektu alebo územia, a to aj v historicky najatraktívnejších a najnavštevovanejších lokalitách. Takto ustanovené podmienky na udržanie estetického obrazu pamiatkového prostredia majú viaceré krajiny západnej Európy.

K  §  31:

Vychádzajúc aj z ustanovení doterajšieho zákona a z obdobnej praxe aj v iných štátoch ustanovuje sa systém opatrení na nápravu v prípade zanedbávania povinností vlastníka primerane chrániť kultúrnu pamiatku, a to až spôsobom premiestnenia hnuteľnej pamiatky do odbornej úschovy. Krajná možnosť vyvlastnenia nehnuteľnej kultúrnej pamiatky sa predpokladá podľa príslušných ustanovení stavebného zákona, čo je v súlade s Európskym dohovorom o ochrane architektonického dedičstva, ktorý ratifikovala aj Slovenská republika.

K  §  32:

V príslušných ustanoveniach o obnove kultúrnych pamiatok sa upravuje postup vydávania rozhodnutí krajského pamiatkového úradu k zámeru obnovy kultúrnej pamiatky a  k zámeru úpravy nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v pamiatkovom území a v ochrannom pásme. Rozdielnosť podmienok určených vlastníkovi kultúrnej pamiatky a vlastníkovi nehnuteľnosti je odôvodnená hodnotovými kritériami, keďže  obnova pamiatky má prísnejší režim ako úpravy nehnuteľnosti, ktorá nie je vyhlásenou kultúrnou pamiatkou. V prípade nehnuteľnosti bude krajský pamiatkový úrad dbať najmä na jej pôsobenie v prostredí a na vonkajší vzhľad, kým v prípade kultúrnej pamiatky ide aj o ochranu interiérov a detailnejšie usmernenie architektonického a výtvarného riešenia fasád, tvaroslovia, strechy a pod. Stanovujú sa aj požiadavky na spracovanie zámeru obnovy, postup pamiatkových orgánov, najmä však väzba na výskumnú a prípravnú dokumentáciu a na projektovú dokumentáciu, ktorú  môže  spracovať len fyzická osoba s osobitnou odbornou spôsobilosťou na výskumy  podľa navrhovaného zákona a osoby s osobitnou odbornou spôsobilosťou na projektovanie podľa predpisov o autorizovaných architektoch a stavebných inžinieroch.

Požiadavka na vydávanie rozhodnutí stavebným úradom aj v prípade prác, ktoré môže bežne vykonávať stavebník už na základe ohlásenia, je odôvodnená charakterom pamiatkových objektov, v ktorých aj bežnými prácami charakteru údržby alebo modernizácie môže dôjsť k nenahraditeľnému poškodeniu neodkrytých nálezov (nástenných malieb, trámových stropov, stredovekých prvkov v podlahe a pod.). V doterajšej praxi, keď na základe ohlásenia začal stavebník práce aj bez zodpovedného posúdenia a rozhodnutia pamiatkového orgánu, v prípade nálezu dochádza spravidla k jeho poškodeniu, prípadne k požiadavkám na následný výskum, čo stavbu môže skomplikovať, práce predĺžiť a náklady zvýšiť. V praxi potom stavebníci nálezy zväčša nepriznajú, alebo ich zničia. V prípadoch zásahu do nehnuteľnej kultúrnej pamiatky je preto žiaduce, aby stavebné úrady zaviazali stavebníkov v stavebnom povolení zabezpečiť ochranu prípadných nálezov v súlade s rozhodnutím krajského pamiatkového úradu. Účelom ustanovenia je zabezpečiť lepšiu súčinnosť krajského pamiatkového úradu a stavebného úradu. Do pôsobnosti krajského pamiatkového úradu sa zároveň dáva možnosť zastaviť tie práce, ktoré ohrozujú pamiatkové hodnoty stavby.

K  §  33:

Reštaurovanie kultúrnych pamiatok a proces rozhodovania o spôsobe výkonu reštaurátorských prác a vyhotovení reštaurátorskej dokumentácie zákon zjednocuje so zákonom o Komore reštaurátorov a zároveň stanovuje povinnosti zodpovedného reštaurátora v prípade nepredvídaného nálezu.

K  §  34:

Okrem príspevku štátu prostredníctvom ministerstva, resp. z účelových fondov (fond Pro Slovakia) sa počíta aj s príspevkom obce, ako aj s formou nepriamej pomoci štátu. V niektorých prípadoch, napr. ak ide o byty v pamiatkových objektoch, sa predpokladá úhrada nákladov aj z iných príslušných fondov, napr. z prostriedkov určených na modernizáciu bytového fondu a pod.

K  §  35  a §  36:

Definujú sa jednotlivé druhy výskumov súvisiace s rozširovaním poznania o pamiatkovom fonde vrátane archeologického výskumu. V súlade s novými poznatkami vedy je archeologickým výskumom aj vyhľadávanie a zber hnuteľných archeologických nálezov v pôde alebo na jej povrchu. Zákon stanovuje aj podmienku vykonávať jednotlivé druhy výskumov iba na základe oprávnenia osobami s osobitnou odbornou spôsobilosťou.

K  §  37:

Požiadavky na vykonanie záchranných výskumov sa dotýkajú najmä veľkých investičných celkov, predovšetkým tzv. líniových stavieb (plynovod, ropovod, diaľnica), kde sa predpokladajú cenné historické a najmä archeologické nálezy. Okrem neodkrytých a často aj nepredvídateľných nálezov v zemi alebo vo vode môže ísť aj o nálezy v hmote stavieb, ktoré sú dotknuté výstavbou veľkých stavebných komplexov, akými sú napr. vodné diela Liptovská Mara, Gabčíkovo a pod., prípadne ťažbou surovín (napr. požiadavka na transfer časti kostola v Koši).

K  §  38:

Predpokladá sa, že náklady spojené s výskumom a záchranou nálezísk, ktoré sú ohrozené stavebnou alebo inou hospodársku činnosťou vo verejnom záujme, bude spravidla hradiť štát (napr. pri realizácii už uvedených  stavebných komplexov alebo pri líniových stavbách), a to na základe rozhodnutia toho rezortného orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí stavebník alebo organizácia, ktorej činnosť vyvolá požiadavku vykonať záchranný výskum. Financovanie však nemusí byť povinnosťou štátu v každom prípade, keďže neštátne subjekty, prípadne aj zahraničné, môžu mať aj viac ako štandardné podmienky na vykonanie záchranných výskumov a budú ochotné tieto výskumy hradiť, prípadne sponzorovať. Výskum na vedecké a dokumentačné účely vykonávajú najmä jednotlivé ústavy Slovenskej akadémie vied, vysoké školy. Môže však ísť aj o ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, nadácie a občianske združenia, ktoré preukážu odôvodnenú požiadavku na vykonanie výskumu z vedeckých a dokumentačných dôvodov príslušnými odborníkmi  podľa podmienok daných zákonom. V týchto prípadoch si získava a plánuje prostriedky ten subjekt, ktorý vedecký výskum bude vykonávať.

K  §  39:

Podmienky vykonávania výskumov vychádzajú z doterajších poznatkov vrátane zahraničných skúseností a v súlade s príslušnými medzinárodnými dohovormi najmä  progresívnymi a nedeštruktívnymi metódami. Zároveň sa ustanovuje povinnosť vykonať opatrenia v záujme záchrany odkrytého nálezu, resp. sa zakazuje výskum vykonať v prípade, ak sa nebudú do dôsledkov riešiť opatrenia na zamedzenie nepriaznivých následkov výskumov alebo na ochranu nálezov.

K  §  40:

Spresňujú sa podmienky ochrany nálezov a ponechávajú sa v pôsobnosti stavebného zákona nálezy nájdené v súvislosti s prípravou a vykonávaním stavieb. Dôsledne sa stanovuje, že všetky archeologické nálezy sú majetkom štátu. Nálezné zostáva v rozsahu doterajšieho  zákona, upravuje sa určovanie jeho výšky na základe znaleckého posudku.

K  §  41:

Vychádza sa z doterajších poznatkov a skúseností evidovať aj predpokladané a neodkryté archeologické nálezy a evidencia sa sprístupňuje najmä stavebným úradom za účelom preventívnej ochrany v procese stavebnej činnosti podliehajúcej režimu podľa ustanovení stavebného poriadku. Príslušný stupeň utajenia údajov je odôvodnený rastúcim záujmom laikov a amatérskych výskumníkov hľadať v teréne hodnotné historické predmety. Tieto sú často určené vopred dohodnutým záujemcom, prevažne zberateľom a priekupníkom so starožitnosťami, s vysokými predpokladmi ich vývozu do zahraničia.

K  §  42 a 43:

Upravujú sa opatrenia za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona. Ak je následkom protiprávneho konania zničenie, poškodenie alebo strata kultúrnej pamiatky, naplnia sa ustanovenia trestného zákona. Ako opatrenia za protiprávne konanie, ktoré nevykazuje znaky trestného činu, sa navrhuje uložiť právnickým osobám a fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi, pokutu. Ak sa protiprávneho konania dopustí iná fyzická osoba, než podnikateľ, konanie sa definuje ako priestupok.

Oproti doterajšiemu zákonu sa výrazne zvyšujú pokuty, ktoré presnejšie vyjadrujú mieru poškodenia verejného záujmu na ochrane kultúrnych pamiatok a pamiatkových území. Navrhnuté rozpätie umožňuje diferencovať výšku pokuty s prihliadnutím na závažnosť protiprávneho konania, mieru poškodenia kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia a možnosť vrátiť vec do pôvodného stavu. Možnosť zvýšiť pokutu až na dvojnásobok pre kultúrne pamiatky a pamiatkové územia zapísané do Zoznamu svetového dedičstva podčiarkuje osobitný prístup k ich ochrane  a umožní preventívne pôsobiť pri spolupráci vlastníkov s orgánmi ochrany pamiatkového fondu.

K  §  44 až 45 :

V ustanoveniach sa navrhuje  kultúrne pamiatky a pamiatkové územia doteraz chránené podľa predchádzajúcich zákonov chrániť ako pamiatkový fond podľa tohto návrhu zákona. Vyhlásené národné kultúrne pamiatky sa budú chrániť ako kultúrne pamiatky. Štatút národnej kultúrnej pamiatky sa s ohľadom na tradície a dokumentovanie tohto javu zachová iba ako údaj v príslušnom registri ústredného zoznamu. Z uvedeného dôvodu sa nezrušia ani všeobecne záväzné právne predpisy, ktorými boli vyhlásené alebo  zrušené niektoré národné kultúrne pamiatky.

Samostatné ustanovenia riešia prechod práv a povinnosti z pracovno - právnych vzťahov, majetkovo - právnych vzťahov a iných vzťahov .zamestnancov okresných  a krajských úradov všeobecnej miestnej štátnej správy a Pamiatkového ústavu.

K  §  47:

Väzba zákona na transformáciu verejnej správy podmieňuje jeho účinnosť najskôr 1.  januára 2002, okrem ustanovenia týkajúceho sa prípravy fyzických osôb na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti. Prijatím zákona podmienka získania osobitnej odbornej spôsobilosti na základe príslušného vzdelania, praxe, dosiahnutých výsledkov a bezúhonnosti, ktorá sa overuje vydaním osvedčenia na základe úspešného vykonania skúšky pred komisiou. Vzhľadom k tomu, že proces prípravy, overovania spôsobilosti a udeľovania osvedčení bude možné realizovať až po nadobudnutí účinnosti zákona postupne, dva roky sú nevyhnutným preklenujúcim obdobím na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti dostatočným počtom žiadateľov tak, aby vykonávanie pamiatkových výskumov z kapacitných dôvodov nebolo ohrozené.