Zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 479/2009 účinný od 01.12.2013 do 31.12.2015

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

11

Dôvodová správa

I.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorý m sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky na zá klade bodu B.2. uznesenia vlády SR č. 561/2012, ktorým vláda SR schválila návrh nového systému platenia, evidencie a zúčtovania správnych a súdnych poplatkov.

Správne a sú dne poplatky sa vyberajú za úkony a konania orgánov verejnej správy. Spoplatňované úkony a konania a ich sadzby sú ustanovené v sadzobníku poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 145/1995 Z. z. o sprá vnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Poplatky sú v súčasnosti vyberané štyrmi sp ôsobmi a to v hotovosti, bezhotovostne, zaplatením formou poštového poukazu alebo formou kolkovej známky. Výnos poplatkov je príjmom štátneho rozpočtu, rozpočtov vyšších územných celkov alebo obcí podľ a toho, ktorý orgán úkon alebo konanie vykonali.

Úhrada poplatkov kolkovou známkou je v súčasnosti zaužívanou formou platenia poplatkov, avšak odstupom času stráca svoj pôvodný význam. Samotná existencia kolkových známok vytvára priestor na ich falš ovanie a zneužívanie a ich následná ochrana a zabezpečenie rôznymi novými technickými prvkami zvyšuje náklady na ich výrobu. Rovnako zníženie počtu predajných miest pre verejnosť len na vybranú skupinu predajcov, nepodporuje požadovanú jednoduchosť a hospodárnosť konania na úradoch. Moderná spoločnosť preto vyžaduje nové formy platenia, ktoré sú všeobecne dostupné a umožňujú hlavne č asovú a administratívnu úsporu pri vybavovaní rôznych podaní. Preto sa pristúpilo k prehodnoteniu tejto formy platenia poplatkov a k jej zrušeniu vrátane samotného zrušenia kolkových známok s predpokladanou ú činnosťou od 1. júla 2014.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je etablovať nový koncept platenia správnych a súdnych poplatkov, ktorý bude zohľadňovať všetky požiadavky modernej doby, t.j. zvýšenie komfortu občana, bezpečnosť a transparentnosť systému, ako aj jeho centralizáciu a kontrolu a zároveň reagovať na spôsob výkonu verejnej moci elektronickou komunikáciou.

V predkladanom návrhu zákona sa ponechávajú aj existujúce spôsoby úhrady správnych a súdnych poplatkov voči orgánom verejnej správy s výnimkou kolkových známok, ktorých zrušenie sa navrhuje posunúť od júla 2014. Poplatky bude možné platiť priamo na príslušnom orgáne (kiosk, špeciálna registračná pokladňa) alebo platobnou kartou (POS terminál). V prípade elektronickej komunikácie bude možné plati ť poplatky aj prostredníctvom integrovaného obslužného miesta alebo akreditovaného platcu. Oblasť platenia, evidencie a zúčtovania poplatkov s výnimkou poplatkov vyberaných zastupiteľskými úradmi, colnými org ánmi na hraničných priechodoch a poplatkov, ktoré sú príjmom vyšších územných celkov a obcí, podľa tohto návrhu zákona bude centrálne zabezpečovať prevádzkovateľ systému, ktorý sa na tento účel zriadi. Povinnosťou prevádzkovateľa systému bude aj vytvorenie technických podmienok a zariadení na vykonanie a spracovanie platieb poplatku. Navrhuje sa postupné zapájanie príslušných orgá nov do tohto centrálneho systému už od tohto roku, čo bude znamenať, že pri súčasnom systéme platenia, vyberania, vymáhania, evidencie a odvádzania poplatkov bude existovať aj novo zavádzaný systém centrá lnej evidencie poplatkov.

Z pohľadu poplatníka sa rozširuje dostupnosť miest, na ktorých možno poplatky platiť. Podľa návrhu, poplatník pri platbe v hotovosti a platobnou kartou, na príslušnom orgáne obdrží potvrdenie o zaplatení a prijatí platby, ktorého formálne a obsahové náležitosti určí prevádzkovateľ systému. Toto potvrdenie predstavuje informáciu o tom, že poplatok je fyzický zaplatený a že je splnená podmienka na vykonanie úkonu, začatie alebo pokračovanie konania na príslušnom orgáne. V súvislosti s vrátením poplatkov sa navrhuje ponechať kompetenciu príslušných orgánov na vydanie rozhodnutia o vráten í poplatkov s tým, že samotnú realizáciu vrátenia poplatkov uskutoční prevádzkovateľ systému, ak bude orgán zapojený do centrálneho systému. Ak príslušné orgány nebudú zapojené do centrá lneho systému evidencie poplatkov zachová sa doterajší režim vrátenia poplatkov.

Možno očakávať mierne pozitívny vplyv predkladaného návrhu zákona na rozpočet verejnej správy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nie je v rozpore s inými všeobecne záväznými predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺ ňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorý m sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3.Problematika návrhu zákona:

a)nie je upravená v práve Európskej únie,

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona z .................... 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

X2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?X3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťX4. Vplyvy na životné prostredieX5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostiX*Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v kaž dej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označený ch vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

Vzhľadom na to, že nový systém platenia, zúčtovania a evidencie správnych a súdnych poplatkov bude nákladovo efektívnejší, predpokladá sa mierne pozitívny dopad na rozpočet verejnej správy.

II. Osobitná časť

Èl. I

K bodu 1

Spresňuje sa ustanovenie v tom, že správne poplatky platia poplatníci za úkony a konania správnych orgánov, teda princíp platenia poplatkov sa zvýrazňuje z hľadiska poplatníka a nie správneho orgánu.

K bodu 2

Vypustenie slov z dô vodu nadbytočnosti so zreteľom na už skôr zavedenú legislatívnu skratku v § 2 zákona.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava nadväzne na doplnenie § 7 o nové odseky.

K bodu 4

Navrhuje sa doplniť ustanovenie o znížení sadzby poplatku pri elektronickej komunikácii v súvislosti so zákonom o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Govenmente), podľa ktor ého je poplatkové zvýhodnenie opodstatnené pri elektronickom podaní bez ohľadu na miesto podania a nevyžaduje sa pri tom zaručený elektronický podpis poplatníka, ale autorizácia podania zo strany príslušné ho orgánu. Nadväzne na úpravu textu ustanovenia sa dopĺňa aj poznámka pod čiarou k odkazu 4a.

K bodu 5

V navrhovanom ustanovení sa uvádzajú spôsoby, akými sa môžu poplatky platiť. Osobitne sa upravuje platenie poplatku na správnom orgáne, na ktorom je možné využiť platbu v hotovosti alebo platobnou kartou, pričom platba v hotovosti je obmedzená sumou do 300 eur. Navrhuje sa doplniť možnosť platenia poplatkov platobnou kartou a v hotovosti prostredníctvom technických zariadení, ak tieto budú umiestnené prevádzkovateľom systému na spr ávnych orgánoch. Prevádzkovateľom systému bude právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu (Slovenská pošta, a.s.).

K bodu 6

Nadväzne na zákon o e-Governmente sa dopĺňa možnosť platenia poplatkov aj prostredníctvom integrovaného obslužného miesta alebo akreditovaného platcu. Integrovaným obslužným miestnom je miesto, na ktorom mo žno elektronicky komunikovať s orgánom verejnej moci. Akreditovaným platcom môže byť osoba zapísaná v zozname akreditovaných platcov, ktorú vedie Ministerstvo financií SR. Do zoznamu platcov sa môže zapísa ť napríklad banka, pobočka zahraničnej platobnej inštitúcie, poštový podnik. Zároveň sa ukladá povinnosť pre správne orgány, ktoré sa budú zapájať do centrálneho systému evidencie poplatkov, umo žniť umiestnenie technických zariadení na platenie poplatkov vo svojich priestoroch.

K bodu 7

Rozširuje sa možnosť platenia poplatkov prostredníctvom integrovaného obslužného miesta alebo akreditovaného platcu aj na orgánoch územnej samosprávy, Úrade priemyselného vlastníctva SR a na Ministerstve spravodlivosti SR ako vydavateľa Obchodného vestníka.

K bodu 8

Navrhuje sa rozšíriť spôsoby platenia poplatkov na zastupiteľských úradoch.

K bodu 9

V prí pade, ak sa platba poplatku vykonáva prostredníctvom integrovaného obslužného miesta alebo akreditovaného platcu, považuje sa za uhradenú tým dňom, ktorým integrované obslužné miesto alebo akreditovaný platca dostane zaručenú informáciu od platobného modulu o tom, že poplatok je fyzický uhradený a teda možno úkon vykonať. Platobný modul (informačný systém verejnej správy) slúži na prenos informáci í v súvislosti s úhradou poplatkov. Ustanovenie sa spresňuje uvedením poznámky pod čiarou na zákon o e-Governmente.

K bodu 10

V záujme vhodnosti, prehľadnosti a lepšej čitateľnosti sa navrhuje uviesť celé znenie ustanovenia § 10, pričom odseky 8, 10 a 11 neboli zmenené. So zreteľom na nový systém platenia, evidencie a zúč tovania poplatkov, správny orgán rozhoduje o vrátení poplatku alebo preplatku v prípadoch uvedených v zákone, pričom rozhodnutie o vrátení doručí aj prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo prepl atok vráti do určenej lehoty. V prípade, ak správny orgán ešte nie je zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov, vráti poplatok sám. Ak nedodrží správny orgán alebo prevádzkovateľ systé mu lehotu na vrátenie poplatku alebo preplatku, navrhuje sa, aby sa poplatníkovi uhradil úrok z omeškania.

Spresňuje sa doterajšie ustanovenie odseku 3 nadväzne na možnosť vrátiť poplatok správnym orgánom alebo prevádzkovateľom systému.

Zároveň sa v odseku 6 spresňujú náležitosti rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku jednak z dôvodu zavedenia legislatívnej skratky preplatku v predchádzajúcom ustanovení a jednak z dôvodu centrá lnej evidencie poplatkov a identifikácie konkrétnej platby poplatku, o ktorom správny orgán rozhoduje.

V odseku 7 ide o legislatívn o-technickú úpravu z dôvodu existencie legislatívnej skratky pojmu preplatok zavedenej v § 10 ods. 2.

Správny orgán nebude podľa odseku 9 vydávať rozhodnutie o vrátení poplatku alebo preplatku, ak ide o sumu poplatku, ktorá sa má vrátiť a táto neprevýši 1,70 eura. Ak bol poplatok zaplatený bez prá vneho dôvodu, vráti sa celý poplatok.

K bodu 11

V navrhovanom ustanovení sa spresňuje dodržanie lehoty na zaplatenie poplatku v prípade výzvy správneho orgánu. Ak poplatník platí poštovým poukazom, lehota na splnenie si poplatkovej povinnosti je dodržaná zaplatením poplatku najneskôr v posledný deň lehoty na pošte. Platba v posledný deň lehoty je rozhodujúca aj pri zaplatení poplatku v hotovosti, platobnou kartou alebo odpísaním z účtu poplatníka.

K bodu 12

Navrhuje sa osobitne upraviť zachovanie lehoty na zaplatenie poplatku, ak sa tak deje prostredníctvom integrovaného obslužného miesta alebo akreditovaného platcu. V týchto prípadoch je lehota zachovaná, ak najneskôr v posledný deň lehoty určenej vo výzve integrované obslužné miesto alebo akreditovaný platca obdrží informáciu o uhradení platby poplatku od platobného modulu (od informačného systému verejnej správy).

K bodom 13 až 15

V navrhovaných ustanoveniach sa upravuje jednak zánik práva správneho orgánu vymáhať neuhradený poplatok alebo jeho doplatok ako aj zánik povinnosti poplatníka zaplatiť poplatok. Úprava doterajších ustanoven í zákona nadväzuje na zmenu princípu platenia poplatkov poplatníkom s tým, že povinnosť poplatníka zaplatiť poplatok zanikne po troch rokoch. Rovnaká lehota platí aj pre zánik práva správneho orgánu vymá hať tento poplatok.

K bodom 16 a 17

Spresňujú sa ustanovenia o vykonávaní kontrolnej činnosti finančného riaditeľstva, daňových úradov i orgánov územnej samosprávy. Kontrolná činnosť týchto orgánov sa zameria podľ a predkladaného návrhu aj na kontrolu správnosti a včasnosti platenie poplatkov za úkony a konania príslušných orgánov, ktoré sú zapojené do centrálnej evidencie poplatkov. Informácie o forme, spô sobe platenia a evidencii poplatkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, budú dostupné z centrálnej evidencie poplatkov vedenej Ministerstvom financií SR prostredníctvom prevádzkovateľa systému.

K bodu 18

Navrhuje sa rozšíriť kompetenciu správy finančnej kontroly na vykonávanie vládneho auditu u prevádzkovateľa systému.

K bodu 19

Podľa navrhovaného ustanovenia centrálnu evidenciu poplatkov bude viesť Ministerstvo financií SR prostredníctvom prevádzkovateľa systému. Bude sa to týkať evidencie tých poplatkov, ktoré sú príjmom št átneho rozpočtu s výnimkou poplatkov platených na zastupiteľských úradoch, Úrade priemyselného vlastníctva SR a Ministerstve spravodlivosti SR ako vydavateľa Obchodného vestníka, nakoľko tieto správne orgá ny vrátane obcí a vyšších územných celkov zatiaľ nebudú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov a preto budú povinné viesť vlastnú priebežnú evidenciu poplatkov.

K bodom 20 a 21

V navrhovanom ustanovení sa upravuje lehota na odvedenie vybraných poplatkov na účet daňového úradu a to do pätnástich pracovných dní odo dňa uhradenia poplatku. Dopĺňa sa povinnosť pre správne org ány, ktoré budú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov v rovnakej lehote odviesť poplatky vybrané v hotovosti prevádzkovateľovi systému. Zároveň sa ukladá prevádzkovateľovi systému povinnos ť do konca nasledujúceho mesiaca odviesť poplatky do štátneho rozpočtu.

K bodu 22

Ustanovujú sa základné povinnosti prevádzkovateľa systému, ktoré budú podrobne rozpracované v zmluve uzavretej medzi MF SR a prevádzkovateľom systému. Navrhuje sa, aby prevádzkovateľ systému bol povinn ý zabezpečiť okrem technického vybavenia (kiosk, zjednodušený kiosk, zjednodušená registračná pokladňa, POS terminál) aj všetky podmienky na platenie, evidenciu a zúčtovanie poplatkov ako aj umožniť poplatníkovi kontrolu svojich platieb poplatkov a ich použitie príslušným orgánom.

K bodom 23 a 24

Nadväzne na návrh zá kona o e-Governmente, ktorý rieši elektronické podanie vrátane možnosti zaplatenia poplatkov elektronicky a ktorého účinnosť je navrhovaná od 1. októbra 2013, sa navrhuje osobitne upraviť prechodné ustanovenia k navrhovaným úpravám zákona o správnych poplatkoch, pričom sa zachováva doterajšie pravidlo o tom, že poplatky za úkony a konania navrhnuté do 30. novembra 2013 sa vyberajú podľa doterajší ch predpisov. Rovnako sa začaté a neukončené konania do 30. novembra 2013 dokončia podľa doterajších predpisov. Ïalej sa navrhuje, aby doterajší distribútor kolkových známok (Slovenská pošta, a.s. Banská Bystrica) zabezpečoval aj prevádzku platenia, evidencie a zúčtovania poplatkov na centrálnej úrovni.

Zároveň sa navrhuje všeobecné prechodné ustanovenie o použití doterajších predpisov na vykonávanie kontrolnej činnosti.

Nadväzne na posunutie termínu zrušenia kolkových známok na 1. júla 2014 sa navrhuje ďalšie prechodné ustanovenie k tomuto dátumu, v ktorom sa upravuje možnosť platenia kolkovou zná mkou do 31. decembra 2014, ak poplatník už mal zakúpenú kolkovú známku.

K bodom 25 a 26

V súvislosti so zákonom o e-Governmente sa dopĺňa sadzobník správnych poplatkov o XXIV. časť, v ktorej sa zároveň zavádzajú dva nové spoplatňované úkony.

K Èl. II

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava v záujme odstránenia nesprávnej citácie právnych predpisov v poznámkach pod čiarou k uvedeným odkazom.

K bodu 2

Z vecného hľadiska sa presúva ustanovenie do § 9 o platení poplatkov, keďže ide de facto o platenie poplatku prostredníctvom inej osoby, jednotného kontaktného miesta.

K bodu 3

V navrhovanom ustanovení sa spresňuje a rozširuje spôsob platenia poplatkov o platbu platobnou kartou. Zachováva sa možnosť platenia kolkovými známkami do doby ich zrušenia (1.7.2014) a ponecháva sa doterajš ia výnimka pre platenie poplatkov pri zápisoch do obchodného registra. Platba poplatku v hotovosti prostredníctvom technického vybavenia prevádzkovateľa systému (kiosk, špeciálna registračná pokladňa) alebo platobnou kartou (POS terminál) bude možná na príslušnom orgáne len, ak budú vytvorené technické predpoklady.

K bodu 4

Nadvä zne na zavedenie elektronickej komunikácie sa rozširuje možnosť platiť poplatky prostredníctvom akreditovaného platcu, ktorý je definovaný v zákone o e-Governmente a môže ním byť osoba zap ísaná v zozname akreditovaných platcov, ktorú vedie Ministerstvo financií SR napríklad banka, pobočka zahraničnej platobnej inštitúcie, poštový podnik. Poplatok možno zaplatiť aj prostredníctvom jednotné ho kontaktného miesta a integrovaného obslužného miesta, ktorým je napr. poštový podnik poskytujúci univerzálnu službu alebo orgán verejnej moci. Rovnako sa môže poplatok platiť priamo u prevádzkovateľ a systému. Zároveň sa ukladá povinnosť pre súdy, orgány štátnej správy súdov a prokuratúry umožniť umiestnenie technických zariadení na platenie poplatkov vo svojich priestoroch. Súčasne sa dopĺ ňajú poznámky pod čiarou k odkazom na pripravovaný zákon o e-Governmente.

K bodom 5 a 6

Nadväzne na zákon o e-Governmente, ktorým sa novelizuje aj zákon o informačných systémoch verejnej správy a vypúšťa sa § 2 písm. h), je potrebné vypustiť poznámku pod čiarou z dôvodu nadbyto čnosti.

K bodom 7 a 8

V ustanovení o vrátení súdneho poplatku sa navrhuje zaokrúhliť najnižšiu sumu preplatku, ktorá sa môže vrátiť a sumu, o ktorú sa môže krátiť vrátený súdny poplatok.

K bodu 9

Ak budú súd, orgán štátnej správy súdov a prokuratúra zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, poplatok vráti prevádzkovateľ systému na základe odpisu právoplatného rozhodnutia sú du alebo písomného upovedomenia v určenej lehote.

K bodu 10

Navrhuje sa doplniť ustanovenie § 11 (vrátenie poplatku) o nový odsek, v ktorom sa ukladá pre daňový úrad alebo prevádzkovateľa systému povinnosť zaplatiť úrok z omeškania poplatníkovi, ak nedodrž ia lehotu na vrátenie poplatku alebo preplatku.

K bodu 11

V navrhovanom ustanovení sa osobitne upravuje a spresňuje spôsob platenia poplatkov prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

Zároveň sa navrhuje vypustiť poznámku pod čiarou k odkazu 7a, ktorá súvisí so zákonom o e-Governmente, resp. novelou zákona 275/2006 Z. z.

K bodu 12

Ide o spresnenie ustanovenia o platení poplatku pri elektronickom podaní návrhu na zápis do Obchodného registra, ktorý sa vykonáva prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

K bodu 13

Navrhuje sa osobitne upraviť moment úhrady poplatku pri jeho platení prostredníctvom integrovaného obslužného miesta alebo prostredníctvom akreditovaného platcu s tým, že tento moment úhrady je deň doručenia informácie o ú hrade od platobného modulu o tom, že poplatok je fyzický uhradený a teda možno úkon vykonať. Rovnako sa navrhuje posúdiť zachovanie lehoty na zaplatenie poplatku, pričom lehota je zachovaná, ak zaručenú informá ciu o úhrade integrované obslužné miesto alebo akreditovaný platca obdrží najneskôr v posledný deň lehoty.

K bodu 14

Spresňuje sa ustanovenie o vykonávaní kontrolnej činnosti Ministerstvom spravodlivosti SR a krajskými súdmi a o vykonávaní vládneho auditu správami finančnej kontroly na súdoch, orgánoch štátnej správy súdov a prokuratú ry. Navrhuje sa rozšíriť kompetenciu správy finančnej kontroly na vykonanie vládneho auditu u prevádzkovateľa systému. Zároveň sa dopĺňa nová poznámka pod čiarou.

K bodom 15 až 17

V navrhovanom ustanovení sa upravuje lehota na odvedenie vybraných poplatkov na účet daňového úradu a to do pätnástich pracovných dní odo dňa uhradenia poplatku. Dopĺňa sa povinnosť pre príslušn é orgány, ktoré budú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov v rovnakej lehote odviesť poplatky vybrané v hotovosti prevádzkovateľovi systému. Zároveň sa ukladá prevádzkovateľovi systé mu povinnosť do konca nasledujúceho mesiaca odviesť poplatky do štátneho rozpočtu.

K bodu 18

Ustanovujú sa základné povinnosti prevádzkovateľa systému, ktoré budú podrobne rozpracované v zmluve uzavretej medzi MF SR a prevádzkovateľom systému. Navrhuje sa, aby prevádzkovateľ systému bol povinný zabezpečiť okrem technick ého vybavenia (kiosk, zjednodušený kiosk, špeciálna registračná pokladňa, POS terminál) aj všetky podmienky na platenie, evidenciu a zúčtovanie poplatkov ako aj umožniť poplatníkovi kontrolu svojich pla tieb poplatkov a ich použitie príslušným orgánom.

K bodom 19 a 20

Nadväzne na návrh zá kona o e-Governmente, ktorý rieši elektronické podanie vrátane možnosti zaplatenia poplatkov elektronicky a ktorého účinnosť je navrhovaná od 1. októbra 2013, sa navrhuje osobitne upraviť prechodné ustanovenia k navrhovaným úpravám zákona o súdnych poplatkoch, pričom sa zachováva doterajšie pravidlo o tom, že poplatky za úkony a konania navrhnuté do 30. novembra 2013 sa vyberajú podľa doterajší ch predpisov. Rovnako sa začaté a neukončené konania do 30. novembra 2013 dokončia podľa doterajších predpisov. Ïalej sa navrhuje, aby doterajší distribútor kolkových známok (Slovenská pošta, a.s. Banská Bystrica) zabezpečoval prevádzku platenia, evidencie a zúčtovania poplatkov na centrálnej úrovni.

Zároveň sa navrhuje všeobecné prechodné ustanovenie o použití doterajších predpisov na vykonávanie kontrolnej činnosti.

Nadväzne na posunutie termínu zrušenia kolkových známok na 1. júl 2014 sa navrhuje ďalšie prechodné ustanovenie k tomuto dátumu, v ktorom sa upravuje možnosť platenia kolkovou zná mkou do 31. decembra 2014, ak poplatník už mal zakúpenú kolkovú známku.

K Èl. III

Novelizuje sa zákon o sprá vach finančnej kontroly (č. 440/2000 Z. z.) s tým, že u prevádzkovateľa systému budú správy finančnej kontroly vykonávať okrem vládneho auditu distribúcie a predaja kolkových známok aj vlá dny audit evidencie, zúčtovania a vracania správnych a súdnych poplatkov. Zároveň sa navrhuje doplniť v poznámke pod čiarou k odkazu 3 zákony o súdnych a správnych poplatkoch.

K Èl. IV.

V navrhovanom člá nku sa dopĺňa predmet činnosti Slovenskej pošty, a.s. o činnosť spojenú s evidenciou, zúčtovaním a vracaním správnych a súdnych poplatkov.

K Èl. V

V rámci novelizácie zá kona o orgánoch štátnej správy v oblastí daní a poplatkov sa spresňuje kompetencia daňového úradu na kontrolu platenia poplatkov a spresňuje sa ukladanie pokuty umiestnením odkazu na zákon o sprá vnych poplatkoch.

K Èl. VI

Posúva sa účinnosť zákona o zrušení kolkových známok na 1. júl 2014.

K Èl. VII

Ustanovuje sa účinnosť z ákona.

Schválené na rokovan í vlády Slovenskej republiky dňa 10. jú la 2013.

Peter Kažimír, v. r.

podpredseda vlády a

minister financií Slovenskej republiky

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

9

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona bol vypracovaný nadväzne na 'Koncepciu reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov' (ďalej len 'koncepcia'), schválenú uznesením vlády Slovenskej republiky č. 285 zo dňa 7. mája 2008. Výsledkom a zavà šením koncepcie má byť zjednotenie procesov výberu daní, cla a poistných odvodov do jednej inštitúcie. Vzhľadom na to, že ide o rozsiahly a komplexný proces, ktorý si vyžiada realizáciu zmien v oblasti da ňovej správy, colnej správy, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, prípadne ďalších dotknutých orgánov verejnej moci, navrhuje sa tieto uskutočniť prostredníctvom súboru navzá jom koordinovaných projektov, a to v dvoch fázach pod názvom UNITAS I. a UNITAS II.

Cieľom navrhovanej reformy zahrnutej v prvej fáze je zabezpečiť maximálnu mieru elektronickej komunikácie medzi daňovými orgánmi a subjektami, zníž enie administratívnej zaťaženosti, optimalizáciu procesov daňovej správy a colnej správy s cieľom zjednodušenia, zefektívnenia a zvýšenia účinnosti jednotlivých procesov v daňovej správe s výhľ adom zlúčenia daňovej správy a colnej správy a vytvorenia nového systému riadenia a organizovania výberu daní a cla.

Vzhľadom na náročnosť realizácie zlúčenia daňovej správy a colnej správy, navrhuje sa najskôr uskutočniť reformu daňovej správy a vypracovanie s úvisiacej legislatívy (návrh zákona o orgánoch št átnej správy v oblasti daní a poplatkov) a až v ďalšej etape uskutočniť zlúčenie daňovej správy a colnej správy.

Podľa súčasne platného zákona daňovými orgánmi sú Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky a daňové úrady vrátane daňového úradu pre vybrané daňové subjekty. Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky svoju činnosť vykonáva priamo alebo prostredníctvom pracov ísk zriadených v sídlach vyšších územných celkov.

Pôsobnosť daňových úradov je ustanovená pre územné obvody obcí , to znamená, že miestna príslušnosť daňových subjektov je určená podľa trvalého pobytu fyzickej osoby alebo podľa sídla právnickej osoby a u daňového úradu pre vybrané daňové subjekty podľ a kritérií ustanovených v zákone.

Reforma daňovej správy premietnutá do návrhu predkladaného zá kona predstavuje podstatnú zmenu v organizačnej štruktúre daňového riaditeľstva. Navrhuje sa zrušiť pracoviská daňového riaditeľstva, zriadiť 8 daňových úradov v sídle kraja a daňový ú rad pre vybrané daňové subjekty s celoslovenskou pôsobnosťou. Zrušením pracovísk daňového riaditeľstva by malo dôjsť k zrýchleniu riadiacich a rozhodovacích procesov a k efektívnejš iemu prenosu informácií priamo od centra k výkonu a správe daní. Z dôvodu operatívneho zabezpečenia jednotlivých činností daňových úradov sa navrhuje možnosť zriadiť v rámci daňových ú radov pracoviská a stanice, a to na základe určených kritérií, napr. časové hľadisko (zriadenie staníc na preberanie daňových priznaní v období ich podávania), rozsah podnikateľských aktivít v obvode daňového úradu a pod. Pracoviská a stanice daňových úradov sa navrhujú zriaďovať rozhodnutím generálneho riaditeľa Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky na návrh riaditeľov daňových úradov, pričom ich zriadenie nemusí byť trvalého charakteru, ale môže byť zriadené na určitú dobu, a to v závislosti od potrieb zabezpečiť plnenie úloh a cieľov daňovej správy.

V návrhu zákona sa ďalej navrhuje, aby metodiku v oblasti dozoru nad dodržiavaním zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vykonávalo a zabezpečovalo pre daňové úrady a obce daňové riaditeľstvo; tento návrh si vyžaduje legislatívnu úpravu zákona o hazardných hrách, nakoľko túto činnosť podľa súčasne platného zákona vykonáva ministerstvo financií.

Prijatie návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti dan í a poplatkov, ktorým sa čiastočne realizuje prvá fáza reformy, a to reforma daňovej správy, vyvolá výdavky súvisiace s realizáciou návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré budú kryté v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy na jednotlivé roky, ako aj z finančných prostriedkov čerpaných zo štrukturá lnych fondov v rámci Operačného programu informatizácia spoločnosti a z prínosov, ktoré realizácia navrhovaných zmien prinesie.

Prijatie návrhu zákona nebude mať vplyv na rozpočty vyšších územných celkov a bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie zvýšením poskytovania elektronických služieb a odbúraním papierovej agendy.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka

o posúdení vplyvov

1.Vplyvy na verejné financie:

Vplyv návrhu zákona na jednotlivé oblasti spoločenského života je potrebné sledovať v kontexte celého programu UNITAS, ktorého cieľ om je reforma daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov.

Zmeny uvedené v predloženom návrhu zákona sú jednou z častí komplexu zmien zameraných na zvýšenie efektívnosti výberu daní, cla a poistných odvodov optimalizáciou organizačnej, ako aj procesnej stránky. Zmena organizačnej štruktúry, ktorá tvorí podstatnú zmenu prinášanú predmetným návrhom zákona, by preto nemohla byť vykonaná bez zmien uskutočnených v procesoch, ktoré v súčasnosti daňová správa vykonáva a naopak, zmena procesov by nesplnila požadované ciele pri existencii súčasnej organizačnej štruktúry daňovej sprá vy. Z tohto dôvodu je návrh predkladaného zákona nerozlučne spätý s ďalším pripravovaným návrhom zákona o správe daní, s ktorým reforma daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia v ýberu daní, cla a poistných odvodov počíta v rámci komplexnosti všetkých zmien plánovaných realizovať v oblasti daní.

Vzhľadom na masívnu elektronizáciu správy daní bude potrebné rie šiť úpravy daňového informačného systému za účelom zabezpečenia realizácie základných daňových procesov, a to v súlade s navrhovanou organizačnou štruktúrou a jej prispôsobiť aj procesy spracovania tak, aby tieto podporili zmenu organizačnej štruktúry, nespôsobili predĺženie času potrebného na vybavenie príslušnej agendy a zefektívnili výkon činností daňovej správy k spokojnosti daňových subjektov.

Racionalizácia priestorového usporiadania daňovej správy a zmena jej organizačnej štruktúry vytvoria podmienky na odpredaj nepotrebného nehnuteľné ho majetku, resp. jeho postúpenie iným inštitúciám verejnej správy v zmysle zákona NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Súčasne sa ukončia niektoré nájomn é vzťahy, ktoré sa ukážu ako nepotrebné. V návrhu zákona nie sú uvedené sídla pracovísk daňových úradov z dôvodu, že tieto budú určené na základe stanovených kritérií, ktoré budú zohľadňovať stav prostredia k momentu organizačnej zmeny. Napriek tomu, ak vychádzame z návrhu z roku 2004, kedy daňová správa uvažovala o 60 sídlach, približne rovnaký počet bude zachovaný aj do budúcnosti. Predpokladáme, že na sídla pracovísk daňových úradov budú využité existujúce priestory daňových úradov.

Vo väzbe na vykonávanú analýzu stavu nehnuteľností a ich ďalšieho využitia pri realizácii navrhovanej organizačnej štruktúry bude potrebné zabezpečiť aj úpravu existujúcich objektov, a to či už rekonštrukciou, prístavbou, nadstavbou, prípadne realizáciou novej stavby, a to aj z dôvodu potreby riešenia súčasných nevyhovujúcich priestorov daňovej správy, keď mnohé z nich sú v havarijnom stave, resp. nespĺňajú potrebné normy. Tým, že sa pri plánovaných rekonštrukciách súčasných budov zohľadnia zámery uvedené v návrhu zákona už v súčasnosti, ako aj v najbliž ších rokoch, bude zabezpečené efektívne a hospodárne vynakladanie finančných prostriedkov. Navyše je možné začať uvažovať aj o využití priestorov colnej správy, s ktorými je možné uvažova ť pri zlúčení daňovej a colnej správy ako o spoločných objektoch. Zrealizovaním vhodného priestorového usporiadania v daňovej správe vznikne východisko pre splnenie ďalších zámerov reformy daň ovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov.

Vzhľadom na zmenu organizačného usporiadania daňových orgánov je potrebné počítať s výdavkami na obstaranie nových tabúľ v objektoch, pečiatok, tlačovín a ďalších súvisiacich výdavkov.

Výdavky súvisiace s realizáciou návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov budú kryté v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy na jednotlivé roky, prípadne z finančných prostriedkov OPIS, ako aj z prínosov, ktoré realizácia navrhovaných zmien prinesie.

Prínosy vyplývajúce z realizácie tohto zákona, ako aj ostatný ch krokov reformy daňovej a colnej správy, sa prejavia postupne realizáciou opatrení v súlade s predkladaným návrhom zákona a po implementácii zmien, ktoré z neho vyplývajú. V súvislosti s ú sporami je potrebné napríklad očakávať aj zníženie výdavkov na kancelársky materiál, energie, údržbu a dopravné náklady, čo sa prejaví ako efekt vykonaných zmien.

Prínosy predkladaného návrhu zákona, ktorého účinnosť je navrhnutá od 01. 01. 2012, dokedy je potrebné pripraviť a zrealizovať celý komplex opatren í smerujúcich k tomu, aby bolo možné vykonať zmenu predkladanú v návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v nadväzujúcom ná vrhu zákona o správe daní, sa začnú prejavovať v prevažnej miere po jeho implementácii do praxe, t.j. po 01. 01. 2012. Jeho prínosy sa budú vzájomne dopĺňať s ďalšími krokmi pripravenými na realiz áciu v rámci reformy daňovej a colnej správy a naplno sa prejavia v dlhodobom horizonte. Pri kvantifikovaní prínosov nie je možné vychádzať len z vplyvu jedného zákona pri takej rozsiahlej reforme ako je reforma da ňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov, kedy predkladaný návrh zákona je len časťou realizovaných reformných opatrení.

2.Vplyvy na obyvateľ ov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb bude prijatím navrhovaných zmien pozitívny, a to z dôvodu zabezpečenia možností elektronickej komunikácie, čím dôjde k úsporám subjektov na cestovnom, poštovnom, k časov ým úsporám. Uvedené zmeny budú súvisieť s novou organizačnou štruktúrou daňových úradov a v jej rámci s novými formami služieb poskytovaných povinným osobám.

3.Vplyvy na životné prostredie:

Realizácia zmien navrhovaných v zákone bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie, ktorý sa prejaví hlavne znížením spotreby papiera.

4.Vplyvy na zamestnanosť:

Vplyv návrhu zákona na zamestnanosť je determinovaný plánom optimalizácie počtu zamestnancov daňovej a colnej správy uvedenom v materiáli Koncepcia reformy da ňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov. Predkladaný návrh zákona vytvára predpoklady pre zabezpečenie optimalizácie počtu zamestnancov. Znížením počtu da ňových orgánov predložený návrh zákona vytvára predpoklady pre zníženie počtu riadiacich pozícií, a tým aj úsporu mzdových výdavkov a výdavkov na poistnom. Uvedené údaje súvisia s paralelne vykonávanou zmenou v prostredí daňových a colných orgánov, nakoľko zmeny sa v súlade s reformou daňovej a colnej správy realizujú priebežne, a to aj v oblasti zvyšovania kvality interných vý konov a služieb poskytovaných interne aj externe, ako aj vytváraním spoločných riešení, čo umožňuje znižovať výdavky, ako aj optimalizovať realizované výkony.

Najdôležitejšími faktormi, ktoré umožňujú úsporu mzdových nákladov, sú informatizácia a elektronizácia, racionalizácia činností a priestorov ého usporiadania a zvyšovanie produktivity a pridanej hodnoty zamestnancov. Nastavenie znižovania počtu zamestnancov vychádza z postupného napĺňania zámerov reformy a reflektuje postupný odchod zamestnancov do dôchodku, ako aj na ďalšie súvislosti, s ktorými je možné spojiť uvedené opatrenie.

Popri realizácii úsporných opatrení v oblasti ľudských zdrojov bude vyžadovaná zvýšená náročnosť na výkon činností zamestnancami daňový ch orgánov, pričom zvýšenie výkonnosti by malo byť podporené vytvorením adekvátnych pracovných podmienok, a to napr. vo forme priestorov, informačných technológií a pod. Zvýšenie ná rokov na zamestnancov pri ich vykonanej optimalizácii je plánované v nasledujúcich obdobiach kompenzovať zvýšením ich miezd, k čomu budú predložené ďalšie návrhy právnych predpisov ako ďalš ie kroky realizácie programu UNITAS.

5.Vplyvy na podnikateľské prostredie:

Zefektívnenie činnosti daňovej správy optimalizáciou organizačn ého usporiadania a zvýšením kvality poskytovaných služieb bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, čo je bezprostredne naviazané aj na zmeny navrhované realizovať v pripravovanom návrhu z ákona o správe daní ako súčasti reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov.

6. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti:

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoloč nosti z dôvodu, že návrh zákona je súčasťou realizácie reformy daňovej a colnej správy, ktorej cieľom je aj elektronizácia komunikácie a automatizácia procesov.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoloč enstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V ustanovení sa definuje predmet návrhu zákona, a to postavenie, organizácia, právomoc a pôsobnosť orgánov štátnej sprá vy v oblasti daní a poplatkov v medziach a v rozsahu podľa ná vrhu uvedeného v jeho príslušných ustanoveniach.

K § 2

Na účely tohto zákona sa navrhuje, aby sa za orgány štátnej správy v oblasti daní a poplatkov považovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo'), Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len 'daňové riaditeľstvo') a daňové úrady, pričom daňový mi orgánmi budú daňové riaditeľstvo a daňové úrady, čím sa zabezpečí dvojstupňové riadenie daňových orgánov. Nadväzne na koncepciu sa navrhuje, aby z dôvodu riadneho zabezpečenia výkonu činností daňových úradov bolo daňové riaditeľstvo oprávnené na návrh riaditeľa daňového úradu zriadiť pracoviská a stanice daňový ch úradov, ktoré budú ich organizačnými zložkami, a to na základe princípov efektívnosti fungovania týchto organizačných zložiek. Pracoviská daňové ho úradu budú trvalejšej povahy a stanice budú vznikať operatívne za účelom zjednodu šenia prístupu daňových subjektov k daňovým orgánom, napr. pri prijímaní daňových priznaní.

K § 3

Nadväzne na koncepciu sa navrhujú niektoré úlohy, ktoré bude plniť ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť daní a poplatkov; ide predovšetkým o vypracovanie stratégie politiky daní a poplatkov, rozvoja daňových orgánov, prí prava návrhov zákonov a iných všeobecne záväzných prá vnych predpisov, návrhov medzinárodných zmlúv a dohôd a schvaľovanie návrhu vnú tornej organizačnej štruktúry daňového riaditeľstva.

Ïalšie úlohy ministerstva budú vyplývať z osobitných právnych predpisov, napr. z navrhovaného zákona o správe daní, podľa ktorého je ministerstvo oprávnené konať v rámci opravných prostriedkov.

K § 4

V tomto ustanovení sa navrhuje, aby daňové riaditeľstvo bolo rozpočtovou organizáciou s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorá bude svojimi príjmami a výdavkami napojená na rozpočet ministerstva, prič om jej sídlo sa navrhuje ponechať podľa súčasného stavu, a to v Banskej Bystrici. V rámci pracovnoprá vnych vzťahov zamestnancov daňových orgánov sa navrhuje daňové riaditeľstvo ako zamestn ávateľ všetkých zamestnancov daňových orgánov. Za činnosť daňového riaditeľstva bude zodpovedať generálny riaditeľ daňového riaditeľstva, ktorého vymenúva a odvoláva minister financií.

Ïalej sa tu navrhuje okruh úloh, ktoré bude zabezpečovať daňové riaditeľ stvo; napr. riadenie a kontrola daňových úradov, jednotné uplatňovanie daňov ých zákonov, zákona o správe daní, zákona o účtovníctve, zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku a navrhovanie ich legislatívnych úprav, vypracovanie koncepcie rozvoja daňových orgánov vr átane vzdelávania zamestnancov daňových orgánov, oznamovacia povinnosť voči orgánom činným v trestnom konaní, vedenie centrálneho registra všetkých daň ových subjektov a jeho aktualizácia a ďalšie úlohy vyplývajúce z tohto ustanovenia.

Navrhuje sa, aby daňové riaditeľstvo mohlo vykonávať aj úkony, ktoré inak patria do pôsobnosti daňových úradov, avšak len vo vymedzených prípadoch, napr. ak hrozí nebezpečenstvo, že účtovné doklady môžu byť znehodnotené alebo zničené, alebo ak je potrebné overiť výsledky daňovej kontroly vykonanej daňovým úradom, alebo ak o tom rozhodne generálny riaditeľ daňového riaditeľstva.

K § 5

V tomto ustanovení sa navrhuje pôsobnosť daňových úradov, a to v územnom obvode kraja, okrem daňového úradu pre vybrané daňové subjekty, ktorého pôsobnosť je ustanovená v osobitnom ustanovení tohto zákona, ďalej sa navrhuje aby boli preddavkovými organizáciami s rozpoč tom napojeným na rozpočet daňového riaditeľstva. Navrhuje sa, aby za činnosť daň ového úradu bol zodpovedný riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ a aby riaditeľ daňového úradu, resp. ním poveren ý zamestnanec, konal za daňový úrad v prípade, ak je tento účastníkom súdneho konania. Ïalej sa v tomto ustanovení navrhujú úlohy, ktoré budú daňové ú rady zabezpečovať; ide predovšetkým o úlohy vyplývajúce zo zákona o správe daní (napr. vykonávanie správy daní, rozhodovanie v daňovom konaní, kontrolná činnosť), poskytovanie informácií daňovým subjektom o ich právach a povinnostiach vo veciach daní, oznamovacia činnosť voči orgá nom činným v trestnom konaní, vykonávanie dozoru nad dodržiavaním zákona o hazardný ch hrách, zabezpečovanie spracovania súhrnných účtovných výkazov, ktoré predkladajú obce. Do pôsobnosti daňových úradov sa navrhuje doplniť aj kompetencia prijímať platby od fyzických osôb za pohľadávky štátu, ktoré vznikli podľa osobitného predpisu, ktorým je vyhláška č. 147/1960 Zb. o prenesení finančnej a účtovnej služby majetkovej podstaty pozemkových reforiem.

K § 6

Navrhuje sa celoslovenská pôsobnosť daňového úradu pre vybrané daň ové subjekty, pričom rozsah úloh, ktoré bude zabezpečovať, je rovnaký ako pre daň ové úrady. Aj tento daňový úrad bude pôsobiť ako preddavková organiz ácia v rámci rozpočtu daňového riaditeľstva.

Za vyb rané daňové subjekty, ktoré budú zaradené do pôsobnosti tohto daň ového úradu sa navrhujú tie daňové subjekty, ktoré pôsobia ako banky a poisťovne, pobočky zahraničnej banky a poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne a daň ové subjekty za podmienky, že dosiahnu ročný obrat 40 000 000 eur a viac. Lehoty pre zaradenie daňového subjektu do pôsobnosti tohto daňového úradu, ako aj ukončenie jeho príslušnosti k tomuto daňovému úradu, sú ustanovené priamo v zákone. Pri zmene príslušnosti daňového úradu pre vybrané daňové subjekty sa navrhuje obdobie dvoch rokov na sledovanie obratu daňového subjektu na účely zmeny príslušnosti tohto úradu.

K § 7

Vzh ľadom na charakter práce sa navrhuje, aby zamestnanci daňových orgánov pri zabezpečovaní úloh mali postavenie verejných činiteľov, ktorým Policajný zbor poskytuje ochranu podľa osobitné ho predpisu.

K § 8

V tomto ustanovení sa navrhuje spolupráca daňových orgánov s ostatnými štátnymi orgá nmi, právnickými a fyzickými osobami.

K § 9

V nadväznosti na zákon o ochrane osobných údajov sa navrhuje, aby daň ové orgány boli oprávnené spracúvať osobné údaje osôb, ktoré sú účastníkmi daňového konania, správneho konania, daňový ch kontrol a iných úloh, ktoré vykonávajú daňové orgány.

K § 10

Vzhľadom na navrhované organizačné zmeny štruktúry daňových orgánov sa navrhuje, aby daňové konania, ktoré boli začaté daňový m riaditeľstvom alebo daňovým úradom pred účinnosťou tohto zákona, bolo dokonč ené daňovým riaditeľstvom alebo daňovým úradom podľa toh to zákona.

Taktiež sa navrhuje, aby sa vybrané daňové subjekty, ktoré sú v pôsobnosti daňového úradu pre vybrané daňové subjekty pred účinnosť ou tohto zákona, považovali za vybrané daňové subjekty daňového úradu pre vybrané daňové subjekty podľa tohto zákona.

K § 11

Týmto ustanovením sa zrušuje doterajší zákon o daňových orgá noch.

K čl. II

Navrhovanou zmenou sa reaguje na zmenu štruktúry daňových úradov. Jednotlivé daňové úrady budú poukazovať výnos dane z príjmov tým vyšším územným celkom, na území ktorých majú sídlo.

K čl. III

K bodu 1

Navrhované ustanovenie rieši prechod kompetencií v oblasti metodiky dozoru hazardných hier z ministerstva na daňové riaditeľstvo v súvislosti s úpravou v § 4 nového zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a zároveň dáva do súladu znenie zákona č . 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov so zákonom č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskor ších predpisov.

Presun metodického usmerňovania výkonu dozoru v oblasti dozoru nad hazardnými hrami z Ministerstva financií SR na Daňové riaditeľstvo SR je zámerom vychádzajúcim z Koncepcie reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa dáva do súladu znenie zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných syst émoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov so zákonom č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 3

Navrhované ustanovenie rieši prechod kompetencií v oblasti metodiky dozoru hazardných hier z ministerstva na daňové riaditeľstvo v súvislosti s úpravou v § 4 nového zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov.

K čl. IV

Účinnosť tohto zákona sa navrhuje od 1. 1. 2012.

Materiál bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 19. augusta 2009.

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek v. r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu