Zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 479/2009 účinný od 01.01.2017 do 31.12.2017

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

1. A. Všeobecná časť

Hazardné hry, podobne, ako aj iné odvetvia služieb prechádzajú v ostatných rokoch   dynamickým vývojom, ktorý súvisí najmä s rozširovaním zapájania informačných technológií s následným približovaním ponuky jej potenciálnym užívateľom, vrátane cezhraničných poskytovateľov. Vzhľadom na osobitný charakter tohto odvetvia a skutočnosť, že oblasť hazardných hier nie je harmonizovaná na úrovni EÚ, realizujú jednotlivé členské štáty úpravu podmienok na národnej úrovni, táto však musí byť dostatočne odôvodnená existenciou verejného záujmu pri súčasnom rešpektovaní primárneho práva EÚ.

Podnikanie v oblasti hazardných hier, stávok a lotérií je v Európskej únii vnímané ako špecifický druh služieb ekonomickej povahy, ktorý je vylúčený z pôsobnosti Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/EÚ o službách na vnútornom trhu. Pri úprave podmienok podnikania vo sfére hazardných hier ako odvetvia služieb ekonomickej povahy sa vychádza zo základných práv a slobôd ustanovených v primárnom práve EÚ, ktorými sú najmä právo usadiť sa, voľný pohyb služieb v rámci EÚ/EHP a voľný pohyb kapitálu. V podmienkach prevádzkovania hier v jednotlivých krajinách Európskej únie existujú pomerne veľké rozdiely. Keďže regulácia podnikania v oblasti hazardných hier nie je doteraz harmonizovaná, vychádzajúc z princípu subsidiarity (čl. 5 Zmluvy o fungovaní EÚ) jednotlivé národné legislatívy upravujú pravidlá na podnikanie v tejto oblasti nezávisle, pri súčasnom rešpektovaní základných princípov práva EÚ (napr. proporcionalita, nediskriminácia), čo prakticky potvrdzuje i doterajšia judikatúra Súdneho dvora Európskej únie. Nastavenie obmedzení v oblasti hazardu je odôvodniteľné existenciou dostatočne silných dôvodov verejného záujmu, ktorými sú napr. ochrana verejného poriadku, ochrana spotrebiteľa, prevencia kriminality, ochrana verejnej morálky, individuálny prístup k stanoveniu požiadaviek na ochranu hráčov a spoločenského poriadku. Primeraná úroveň jednotlivých parametrov vytvára predpoklady na efektívnu reguláciu aktivít v hazardných hrách (s možnosťou zákazu hier, ktoré nezaručujú všetkým účastníkom hry rovnaké podmienky), pričom regulačné opatrenia nesmú byť diskriminujúce. 

Hlavným zámerom pri vypracovaní predkladaného návrhu zákona bolo aktualizáciou podmienok regulácie v oblasti prevádzkovania hazardných hier reagovať na tieto trendy a vytvorením efektívnejších pravidiel sa priblížiť k takým právnym predpisom, ktoré nastavením nových podmienok podnikania v danej oblasti prispievajú k vyššej ochrane spotrebiteľa.

Rozhodujúcimi oblasťami predkladanej úpravy je navrhnutie efektívnejších pravidiel a podmienok v oblasti dozoru nad prevádzkovaním a propagovaním hazardných hier, prehodnotenie prístupu k regulácii on-line hazardných hier zmenou zákona o hazardných hrách v oblasti prevádzkovania a propagovania hazardných hier zahraničnými subjektmi, zvýšenie úrovne ochrany spotrebiteľov, hráčov a maloletých v oblasti hazardných hier aj v nadväznosti na Odporúčanie EK vo sfére poskytovania služieb online hazardných hier a prehodnotenie a úprava sadzieb odvodov jednotlivých druhov hazardných hier.   

Významná časť úprav v rámci predloženého návrhu zákona sa týka oblasti výkonu dozoru. Inštitucionálne zmeny spočívajú v rozšírení kompetencií Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky a zapojení colných úradov ako novej zložky orgánov dozoru. Daňovým úradom sa umožní vykonávanie dozoru aj mimo ich miestnej príslušnosti. Rozšírením kompetencií Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky a daňových úradov sa reaguje na opatrenie ukotvené v Akčnom pláne boja proti daňovým únikom. 

 Dozor nad dozorovanými subjektmi sa bude realizovať formou dozoru na diaľku, dozoru na mieste a vyhľadávacej činnosti, súčasťou ktorej bude dozor pod utajenou identitou, čím sa vytvára priestor na efektívnejší výkon dozoru. Zároveň sa navrhuje, aby sa pri dozore nad prevádzkovaním videohier využívali koncové zariadenia umožňujúce pre orgány dozoru on-line prístup k centrálnemu počítačovému systému prevádzkovateľa. 

S úpravami smerujúcimi k zefektívneniu výkonu dozoru úzko súvisí okruh navrhovaných úprav, týkajúci sa ponuky hazardných hier nelicencovaných poskytovateľov v on-line prostredí. V rámci aktuálnej ponuky na trhu hazardných hier prostredníctvom elektronických komunikačných sietí, najmä internetu, sú k dispozícii hazardné hry nielen licencovaných spoločností – prevádzkovateľov hazardných hier, ktorí spĺňajú podmienky platného zákona o hazardných hrách, ale aj ponuka spoločností, ktoré nerešpektujú platnú slovenskú právnu úpravu pre oblasť podnikania vo sfére hazardných hier. Tieto subjekty neplnia rovnaké podmienky na prevádzkovanie hazardných hier, čo vedie k ich nerovnakému postaveniu na trhu a predstavuje tak jednoznačnú konkurenčnú výhodu voči licencovaným subjektom, ktoré zákonné podmienky súvisiace napr. s ochranou verejného poriadku, spotrebiteľa, či prevenciou kriminality plnia. Tieto spoločnosti tým, že nerešpektujú platnú slovenskú právnu úpravu pre oblasť podnikania vo sfére hazardných hier,  je ich ponuka  pre hráčov častokrát výhodnejšia, ako ponuka licencovaných subjektov. V snahe obmedziť prienik ponuky nelicencovaných operátorov a jeho dostupnosť na území Slovenskej republiky sa navrhuje zadefinovať takúto ponuku ako zakázanú a zároveň zaviesť opatrenia znemožňujúce prístup k poskytovaniu takejto ponuky. Opatrenia by spočívali najmä v možnosti blokovania stránok s nelegálnym obsahom ponuky hazardných hier pri súčasnom blokovaní platieb súvisiacich s hrou na takýchto stránkach a to na základe príkazu súdu. Navrhovaná úprava je korešpondujúca s reguláciou on-line gamblingu v krajinách Európskej únie. 

Dôležitou súčasťou návrhu úprav je súbor zmien, zameraných na ochranu spotrebiteľa, ktoré sú založené najmä na prevencii a požiadavkách na tzv. zodpovedné hranie. Základom navrhovaného systému prevencie by malo byť vytvorenie registra fyzických osôb, ako  informačného systému verejnej správy, do ktorého sa evidujú fyzické osoby, ktoré poberajú pomoc v hmotnej núdzi, tzn. osoby, ktoré poberajú dávku v hmotnej núdzi, ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa a príspevok na bývanie.  Do tohto registra sa ďalej evidujú fyzické osoby, ktoré sami požiadali o vylúčenie alebo ktorým bola diagnostikovaná choroba patologického hráčstva. Návrhom úpravy sa stanovuje, že ak hráč požiadal o vylúčenie z hrania hazardných hier, toto vylúčenie musí byť najmenej na obdobie 6 mesiacov, pričom ak pominú dôvody pre tento zápis, správca registra vykoná výmaz osoby z tohto registra.

Návrh zákona rieši aj viacero ďalších záležitostí, z ktorých významným návrhom je, v záujme zníženia dostupnosti hier v súvislosti s ochranou najviac ohrozených skupín osôb,  prevádzkovanie výherných prístrojov, technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi a videohier výlučne v herni za súčasného stanovenia minimálneho počtu týchto zariadení, pričom ako minimum sa navrhuje 12 kusov takýchto zariadení. Zakazuje sa označenie herne formou reklamy v akejkoľvek podobe upozorňujúcej na existenciu herne, nabádajúcej na účasť na hazardnej hre, vrátane reklamy na podávanie alkoholických nápojov v herni. 

  K ďalším úpravám patrí napr. aj zmena systému výpočtu odvodov do rozpočtu obce z prevádzkovania výherných prístrojov v kasíne, videohier a technických zariadení, obsluhovaných priamo hráčmi, ktorá by mala napomôcť k spravodlivejšiemu prerozdeleniu odvodov tak, aby každá obec, na území ktorej sa budú uvedené zariadenia prevádzkovať, obdržala príslušný podiel z odvodu podľa počtu dní, počas ktorých sa tieto zariadenia v danej obci prevádzkovali. 

Predložený návrh sa zaoberá aj úpravou vybraných sadzieb odvodov, ktorá reaguje na vývoj vybraných ukazovateľov v oblasti hazardných hier, úpravou finančnej zábezpeky a  prehodnotením sankcií (najmä adekvátnosť výšky pokút v závislosti od porušení príslušných ustanovení zákona). 

Súčasťou návrhu sú aj viaceré spresnenia v prípade terminológie, či niektorých postupov na základe poznatkov z doterajšej praxe.

Prijatie navrhovaného zákona predpokladá pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy (negatívne vplyvy sú rozpočtovo zabezpečené), negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane malých a stredných podnikov, pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na informatizáciu. Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na služby verejnej správy pre občana.

Stála pracovná komisia Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov pri Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky vyjadrila súhlasné stanovisko s pripomienkami, ktoré boli následne zapracované. 

K pripomienkam, predloženým v rámci medzirezortného pripomienkového konania sa uskutočnili rozporové konania, v rámci ktorých niektoré zásadné pripomienky neboli odstránené. Do ďalšieho legislatívneho procesu je materiál predložený s rozpormi, pričom neboli odstránené niektoré zásadné pripomienky predložené zo strany ZMOS, Asociácie zábavy a hier, Asociácie prevádzkovateľov videohier, Asociácie kasín Slovenska, Aliancie za čistú hru – Clarify, hlavného mesta SR Bratislava a niektoré hromadné pripomienky verejnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, nálezmi ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Predložený návrh úpravy zákona o hazardných hrách je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2017.

B. Osobitná časť

K čl. I.

K bodu 1

Navrhuje sa, aby v úvodných ustanoveniach zákona o hazardných hrách (predmet a účel zákona) bolo vyjadrené aj to, že predmetom úpravy v zákone o hazardných hrách nie sú len podmienky prevádzkovania hazardných hier, ale aj podmienky ich propagovania; navrhovaná úprava súvisí aj s navrhovanou úpravou znenia § 1 písm. f) zákona o hazardných hrách.     

K bodu 2

V súvislosti s úpravou prechodu kompetencií v oblasti výkonu dozoru z obcí na orgány finančnej správy sa navrhuje vrátiť sa k pôvodnému názvu dozoru ako štátnemu orgánu dozoru. Zároveň sa v predmete úpravy zákona o hazardných hrách dopĺňa aj dozor nad propagovaním hazardných hier.

K bodu 3

Navrhovaným znením dochádza k spresneniu územnej pôsobnosti zákonnej regulácie poskytovania služieb v oblasti hazardných hier, ktorá je nevyhnutne potrebná v nadväznosti na úpravu niektorých nových povinností a zákazov.

K bodu 4

Navrhovaná úprava umožní orgánu dozoru jednoznačne posudzovať postup prevádzkovateľa v prípade reklamačného konania vo všetkých jeho fázach a zároveň zabezpečí vyváženosť postavenia prevádzkovateľa a hráča pri vybavovaní reklamácie. 

K bodu 5 

Zosúlaďuje sa pojem štátnej lotérie s ustanovením § 53 ods. 1 zákona o hazardných hrách.

K bodu 6

Navrhovaná úprava spresňuje definíciu herne s prihliadnutím na špecifikáciu zariadení prevádzkovaných v herni.

K bodu 7

Legislatívno-gramatické upresnenie textu.

K bodu 8

Na účely zákona sa dopĺňajú ďalšie pojmy, vymedzuje sa pojem hazardnej hry dostupnej na území Slovenskej republiky a nový pojem „poskytovanie zakázanej ponuky“. Definícia výťažku sa presúva z § 37 odsek 19 do ustanovenia § 2, ktorý vymedzuje pojmy.

K bodu 9

Úprava ustanovenia je vyvolaná negatívnymi skúsenosťami z prevádzkovania niektorých súťaží, hier alebo kvízov, ktoré pod zámienkou propagácie, či reklamy obchádzajú zákon o hazardných hrách vrátane odvodovej povinnosti. Navrhovaná úprava dopĺňa definíciu hazardnej hry s cieľom eliminovať negatívne skúsenosti uvedené v predchádzajúcej vete.

K bodu 10

V tomto odseku sa upresňuje znenie vo väzbe na prípravu petície, a to tak, že zostavenie, podanie alebo vybavenie  petície podľa § 10 ods. 5 nie je dôvodom pre neudelenie individuálnej licencie (návrhom sa reaguje na doterajšie skúsenosti s dobou trvania petície). Ustanovením sa aj spresňujú podmienky prevádzkovania a propagovania hazardných hier, pričom sa zakazuje prevádzkovanie a propagovanie hazardných hier, na ktoré nebola udelená alebo vydaná licencia, čím sa posilňuje výkladová jednoznačnosť tohto odseku. 

K bodu 11

Ustanovením § 3 ods. 4 písm. a) sa upravuje pojem „športová súťaž" v súlade s terminológiou zákona č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov a tento pojem sa nahrádza pojmom „športové podujatia“ podľa uvedeného predpisu. Pojem športové podujatia je rozširujúci, pretože nie vo všetkých športoch sa súťaží, napr. v športe aikido.

K bodu 12

Toto ustanovenie nadväzuje na navrhnutú úpravu v § 3 ods. 3 (zákaz prevádzkovania a propagovania hazardných hier bez licencie). Ustanovením sa rozšíri zákaz prevádzkovania zahraničných hazardných hier aj na ich propagovanie.

K bodu 13

Úprava ustanovenia § 10 ods. 1 písm. d) súvisí s úpravou štátnej správy v oblasti hazardných hier. Orgány finančnej správy preberajú aj kompetencie, ktoré v oblasti dozoru nad prevádzkovaním a propagovaním hazardných hier doteraz mali obce, pričom obec bude aj naďalej rozhodovať o udelení individuálnej licencie na prevádzkovanie výherných prístrojov. Orgánom štátnej správy v oblasti hazardných hier sa stanú aj colné úrady, ktoré budú plniť vymedzené úlohy v oblasti hazardných hier.

K bodu 14

V súvislosti s návrhom úpravy výkonu dozoru sa upravuje pôsobnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky ako orgánu štátnej správy v oblasti hazardných hier. Návrhom sa upúšťa od kompetencie vykonávania dozoru zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky a zároveň aj od kompetencie správcu informačného systému v oblasti prevádzkovania hazardných hier, ktorú už v súčasnosti vykonáva Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Návrhom sa zároveň reflektuje na poznatky z praxe a novou kompetenciou sa umožní, aby Ministerstvo financií Slovenskej republiky rozhodovalo o  zrušení prevádzkovania výherného prístroja, terminálu videohier, resp. technického zariadenia obsluhovaného priamo hráčmi, ak obec požiada a preukáže, že v súvislosti s hraním hazardných hier v konkrétnej herni dochádza k opakovanému a preukázateľnému narušovaniu verejného poriadku. Návrhom sa tiež rozširuje kompetencia ministerstva v oblasti metodického usmerňovania orgánov dozoru a obcí v oblasti hazardných hier okrem výkonu dozoru, v oblasti ukladania sankcií a zavádza sa nová kompetencia pre ministerstvo ako odvolacieho orgánu pre Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vo veciach ním uložených sankcií.

K bodu 15

Legislatívno-gramatické upresnenie textu.

K bodu 16

Legislatívno-gramatické upresnenie textu.

K bodu 17

Navrhovanou úpravou sa rozširujú kompetencie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky v súvislosti s doplnením colných úradov ako orgánov štátnej správy v oblasti hazardných hier.

K bodu 18

Navrhovaná úprava zavádza novú kompetenciu pre Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako sankčného orgánu v oblasti hazardných hier.

K bodu 19

Ustanovením sa spresňuje pôsobnosť daňového úradu a zároveň sa navrhuje, aby finančná zábezpeka bola zložená na účet daňového úradu miestne príslušného podľa sídla prevádzkovateľa a v tejto súvislosti bude daňový úrad vydávať potvrdenia o zložení finančnej zábezpeky na účely licenčných konaní. Ustanovením sa sleduje zlepšenie zabezpečenia neuhradených odvodov, úrokov z omeškania a nevyplatených výhier oproti súčasnosti, kedy sú tieto prostriedky zložené na účte v banke alebo pobočke zahraničnej banky. 

K bodu 20

Kompetencia obce v oblasti dozoru nad dodržiavaním tohto zákona, iných všeobecne záväzných právnych predpisov a podmienok určených v licencii udelenej podľa tohto zákona sa k 1.1.2018 ruší (viď prechodné ustanovenie) z dôvodu presunu tejto kompetencie na orgány finančnej správy. Obec bude naďalej licenčným orgánom na prevádzkovanie výherných prístrojov, bude vykonávať správu odvodov do svojho rozpočtu a ukladať sankcie vo vymedzenom rozsahu.

K bodu 21

Novelizačným ustanovením sa navrhuje, aby pri vybavovaní petície bolo prihliadnuté na skutočnosť, že dochádza opakovane a preukázateľne k narúšaniu verejného poriadku v súvislosti s hraním hazardných hier. Zároveň sa pri prešetrovaní a vybavovaní petície bude postupovať podľa zákona o petičnom práve.

K bodu 22

Opakované a preukázateľné narušovanie verejného poriadku obec preukazuje v spolupráci a spolupôsobením Policajného zboru. Ustanovenie nadväzuje na § 10 ods.2 písm. g).

K bodu 23

Návrhom tohto ustanovenia sa inštitucionalizujú piliere dozoru v oblasti hazardných hier na celom území Slovenskej republiky, a to orgány finančnej správy, ktoré budú komplexne zastrešovať výkon dozoru v oblasti hazardných hier nad vymedzenými dozorovanými subjektmi, vrátane vykonávania dozoru nad propagovaním hazardnej hry a prevádzkovaním hazardnej hry dostupnej na území alebo z územia Slovenskej republiky bez licencie prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete. V rámci výkonu dozoru nad dozorovanými subjektmi budú orgány finančnej správy vykonávať dozor na diaľku, dozor na mieste a vyhľadávaciu činnosť, vrátane dozoru pod utajenou identitou.  Z pohľadu kompetencií bude         -  Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vykonávať dozor nad poskytovaním zakázaných ponúk; dozor nad dodržiavaním povinností právnických osôb, ktorými sú banky, pobočky zahraničných bánk a právnických osôb poskytujúcich verejné elektronické komunikačné siete a verené elektronické komunikačné služby, a to formou dozoru na mieste a dozoru na diaľku. Tomuto orgánu dozoru sa zveruje kompetencia vykonávania dozoru všetkými formami nad všetkými ostatnými dozorovanými subjektami podľa zákona o hazardných hrách.

• - Daňový úrad bude vykonávať dozor nad všetkými dozorovanými subjektami podľa tohto zákona formou dozoru a mieste, dozoru na diaľku, vyhľadávacou činnosťou a dozoru pod utajenou identitou. Ak bude súčasťou dozoru technická kontrola, príslušný daňový úrad bude vydávať poverenia na výkon dozoru pre zamestnancov poverenej skúšobne. Dozor bude daňový úrad vykonávať aj mimo svojej miestnej príslušnosti, čim sa zabezpečí vyššia nezávislosť a nezaujatosť osôb poverených výkonom dozoru nad prevádzkovaním hazardných hier.
• - Colný úrad bude vykonávať dozor v rozsahu kompetencií daňového úradu.

K bodu 24

Návrhom úpravy rozširuje okruh dozorovaných subjektov aj o fyzické a právnické osoby, ktoré poskytujú zakázanú ponuku, fyzické a právnické osoby, ktoré poskytujú elektronické komunikačné služby a elektronické komunikačné siete a platobné služby v súvislosti s poskytovaním zakázanej ponuky, používajú označenie kasíno bez udelenej licencie na prevádzkovanie hazardných hier v kasíne. Okruh dozorovaných subjektov sa rozširuje aj o ďalšie osoby, u ktorých môže orgán dozoru vykonať dozor, napr. u subjektov organizujúcich športové podujatia, prevádzkujúcich súťaže, hry alebo kvízy, a to s cieľom zistiť, či sa nejedná o hazardnú hru, prevádzkovanú bez potrebnej licencie.

K bodu 25

Týmto ustanovením sa upravujú všeobecné zásady výkonu dozoru, v rámci ktorých sa ustanovuje podstata výkonu dozoru, ktorou je zistiť a vyhodnotiť súlad skutočného stavu dozorovaných okolností so stavom ustanoveným v príslušných právnych predpisoch, príčiny nesúladu tohto stavu, ako aj zodpovednosť dotknutých  osôb, ustanovujú sa oprávnenia orgánov dozoru, jeho zamestnancov a prizvaných osôb (tzn. zamestnancov poverenej skúšobne, ak je súčasťou dozoru technická kontrola). Predložený návrh zákona sa jednoznačne vyjadruje aj k povinnostiam orgánov dozoru primerane k ich oprávneniam vrátane oznamovacej povinnosti orgánom činným v trestnom konaní, ak sa dozorom zistí podozrenie z trestnej činnosti. 

V  rámci tohto ustanovenia sa vymedzujú aj formy výkonu dozoru nad prevádzkovaním a propagovaním hazardných hier ako výkon dozoru na mieste, dozor na diaľku a vyhľadávacia činnosť (vrátane dozoru pod utajenou identitou), pričom pri výkone dozoru na diaľku orgány dozoru budú využívať aj technické možnosti, dané vyhláškou, ktorou sa ustanovujú požiadavky na zariadenia a systémy využívané pri prevádzkovaní hazardných hier, ktorými sú videohry.  Toto ustanovenie rieši aj náklady spojené s dozorom na mieste, dozorom na diaľku a vyhľadávacou činnosťou, a to tak, že náklady, ktoré vznikli orgánom dozoru znášajú orgány dozoru a náklady, ktoré vznikli dozorovanému subjektu, znáša dozorovaný subjekt.

Dozorovaný subjekt, členovia jeho orgánov, jeho zamestnanci, ako aj ďalšie osoby, ktorých činnosť súvisí s dozorovaným subjektom, tzn. tretie osoby budú povinné umožniť výkon dozoru, ako aj zdržať sa konania, ktoré by mohlo mariť výkon dozoru, čím môžu byť týmto tretím osobám sčasti a v určitom čase obmedzené ich obchodné a podnikateľské aktivity, preto sa navrhuje zároveň ustanoviť, že osoby poverené výkonom dozoru a prizvaná osoba nezodpovedajú týmto tretím osobám za dôsledky spôsobené výkonom dozoru. Inými slovami povedané, dozorovaný subjekt, ako aj tieto tretie osoby budú musieť v záujme výkonu dozoru nad prevádzkovaním a propagovaním hazardných hier podľa tohto zákona strpieť určité svoje konania. Osoby poverené výkonom dozoru a prizvaná osoba však budú z pracovnoprávneho hľadiska zodpovedné voči svojim zamestnávateľom za úkony urobené pri výkone dozoru a rovnako nebude dotknutá ich trestnoprávna zodpovednosť pri výkon dozoru.

K bodu 26

Legislatívno-technické upresnenie textu vyplývajúce zo zavedenia nových pojmov.

K bodu 27

Ustanovenie § 14 ods. 4 písm. a) a b), o povinnosti zachovávať mlčanlivosť osobám povereným výkonom dozoru, je legislatívno-technickým spresnením, nadväzujúcim na navrhované úpravy zákona.

K bodu 28

Na základe doterajších skúseností sa navrhuje rozšíriť okruh subjektov, ktorým je možné  poskytnúť údaje o skutočnostiach, ktoré sa osoby poverené výkonom dozoru a prizvané osoby dozvedeli pri výkone dozoru.

K bodu 29

Cieľom nového znenia ustanovenia § 15 zákona je podrobne upraviť postup pri dozore na mieste, ktorý sa na rozdiel od iných foriem výkonu dozoru vykonáva priamo u dozorovaného subjektu, v jeho priestoroch a u jeho zamestnancov. Orgány dozoru vykonávajú dozor na mieste prostredníctvom svojich zamestnancov (osoby poverené výkonom dozoru, ktoré sa preukazujú služobným preukazom oprávňujúcim na výkon dozoru) a v prípade, ak je súčasťou výkonu dozoru aj technická kontrola, vykonáva dozor aj za účasti prizvanej osoby, ktorou sú zamestnanci poverenej skúšobne, ktorí musia mať na takúto činnosť osobitné písomné poverenie vydané daňovým úradom.

Zmyslom úpravy inštitútu zaujatosti je zamedziť, aby sa pri dozore vylúčili osobné, subjektívne záujmy osôb vykonávajúcich dozor alebo prizvaných osôb, a tak vytvoriť predpoklady na objektívny výkon dozoru.

Jednou zo základných podmienok pre objektívny výkon dozoru je aj presné vymedzenie oprávnení a povinností osôb poverených výkonom dozoru na mieste. 

Predložený návrh zákona zakotvuje právo osôb poverených výkonom dozoru vstupovať do sídla prevádzkovateľa hazardnej hry, priestorov dozorovaného subjektu a do herní, na pozemky a do iných objektov alebo priestorov, ktoré súvisia s prevádzkovaním a propagovaním hazardných hier v rozsahu nevyhnutne potrebnom na účely výkonu dozoru, ďalej právo vyžadovať od dozorovaného subjektu a jeho zamestnancov, aby im v určenej lehote poskytovali písomnosti, informácie, vyjadrenia, atď. k predmetu dozoru a zisteným nedostatkom, právo zaistiť doklady a technické zariadenia, resp. právo odobrať ich na zabezpečenie dôkazov a ďalšie úkony súvisiace s dozorom a tiež vyžadovať súčinnosť od dozorovaného subjektu potrebnú na vykonanie dozoru, ak nemožno účel dozoru dosiahnuť inak, resp. prizvať zamestnanca poverenej skúšobne, ak súčasťou dozoru je aj technická kontrola. 

Predložený návrh zákona jednoznačne vyjadruje aj povinnosti orgánov dozoru primerane k ich oprávneniam, tzn. okrem preukázania sa dokladom oprávňujúcim na výkon dozoru najmä vydať potvrdenie o odňatí dokumentov potrebných k výkonu dozoru a zabezpečiť ich ochranu pred stratou, poškodením atď., a ich vrátenie dozorovanému subjektu, vypracovať správu o výkone dozoru vrátane určenia primeranej lehoty na vyjadrenie sa k správe, preverenie oprávnenosti písomných námietok k správe a oznámenie o preverení  predložených písomných námietok k správe. Navrhuje sa aj povinnosť orgánom dozoru v prípade potreby určiť a písomne oznámiť dozorovanému subjektu lehoty, v ktorých je dozorovaný subjekt povinný prijať a splniť svoje opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dozore na mieste a príčin ich vzniku a predložiť orgánom dozoru písomnú správu o prijatých opatreniach a o splnení prijatých opatrení vrátane zabezpečenia ochrany informácií a podkladov získaných pri dozore na mieste pred ich neoprávneným sprístupnením.

Úspešnosť činnosti orgánov dozoru je okrem iného podmienená aj zodpovedným prístupom dozorovaného subjektu voči osobám povereným výkonom dozoru. Preto sa navrhuje, aby dozorovaný subjekt poskytoval týmto osobám súčinnosť nevyhnutnú na riadny výkon dozoru a primerane sa mu stanovujú povinnosti v súvislosti s výkonom dozoru. 

Písomný dokument, ktorý vypracúva orgán dozoru sa označuje názvom správa o výsledku dozoru na mieste, pričom sa ustanovujú jej obsahové náležitosti. Súčasťou správy je doklad o doručení správy dozorovanému subjektu, ako aj prípadné písomné námietky dozorovaného subjektu proti údajom uvedeným v správe, rovnopis písomného oznámenia dozorovanému subjektu o výsledku preverenia predložených písomných námietok dozorovanému subjektu a doklad o doručení tohto oznámenia dozorovanému subjektu. Vzhľadom na význam tohto dokumentu, sa navrhuje doba jeho archivácie 5 rokov. Návrh tohto ustanovenia rieši aj ukončenie dozoru na mieste a v súvislosti s pôsobnosťou orgánov dozoru sa navrhuje aj poskytnutie ochrany zo strany Policajného zboru Slovenskej republiky.

K bodu 30

Dozor pod utajenou identitou: Zavádza sa nová kompetencia pre orgány dozoru, ktoré budú vykonávať dozor pod utajenou identitou. Tento dozor bude môcť vykonávať fyzická osoba, ktorá bude mať od orgánu dozoru písomné poverenie na výkon dozoru pod utajenou identitou, ktoré obsahuje číslo preukazu osoby poverenej výkonom dozoru pod utajenou identitou. Z dôvodu vyššej ochrany osôb poverených výkonom dozoru pod utajenou identitou číslo preukazu neobsahuje osobné údaje osoby poverenej výkonom tohto dozoru (meno, priezvisko, rodné číslo, adresu ich bydliska, prípadne iné osobné údaje). Takýto dozor sa začne okamihom prvého úkonu, ktorý urobila osoba poverená výkonom dozoru voči dozorovanému subjektu, až do  momentu preukázania sa tejto osoby písomným poverením orgánu dozoru. Dozor pod utajenou identitou sa bude vykonávať na zisťovanie dodržiavania ustanovení o zákaze účasti na hazardných hrách osobám, ktoré sú vylúčené z možnosti  hrania hazardných hier, osobám mladším ako 18 rokov vrátane zákazu ich vstupu do herne. V súvislosti s výkonom tohto dozoru sa stanovuje, že všetky plnenia vykonané pri dozore pod utajenou identitou sa od začiatku zrušujú preukázaním sa osoby poverenej výkonom dozoru pod utajenou identitou. Dozorovaný subjekt je povinný uhradiť orgánu dozoru všetky plnenia v rámci výkonu tohto dozoru a orgán dozoru vráti dozorovanému subjektu celé finančné plnenie uhradené v rámci výkonu tohto dozoru, pričom tieto finančné plnenia sa musia uhradiť do 30 kalendárnych dní odo dňa, keď sa osoba poverená výkonom pod utajenou identitou preukázala poverením na výkon dozoru.

Dozor nad poskytovaním zakázaných ponúk: V rámci aktuálnej ponuky na trhu hazardných hier prostredníctvom elektronických komunikačných sietí a služieb, najmä internetu, sú k dispozícii hazardné hry nielen licencovaných spoločností – prevádzkovateľov hazardných hier, ktorí spĺňajú podmienky platného zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale aj ponuky spoločností, ktoré nerešpektujú platnú slovenskú právnu úpravu pre oblasť podnikania vo sfére hazardných hier. Ich ponuka pre hráčov hazardných hier, na území Slovenskej republiky je častokrát výhodnejšia ako ponuka licencovaných subjektov z dôvodu neplnenia zákonných podmienok a je v rozpore s dobrými mravmi, čím predstavuje nežiaduci prvok v podnikaní v oblasti hazardu. V snahe zamedziť pokračovaniu uvedenej situácie sa navrhuje úprava, ktorá je zameraná na obmedzenie dostupnosti hazardných hier, na prevádzkovanie ktorých nebola udelená alebo vydaná príslušná licencia podľa slovenských právnych predpisov a ktoré prostredníctvom elektronických komunikačných sietí a služieb (internetu) ponúkajú predovšetkým zahraničné spoločnosti. Preto cieľom nového ustanovenia § 15b zákona je osobitne upresniť špecifickú oblasť predmetu dozoru, vrátane postupu dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk, t.j. propagovaním alebo prevádzkovaním hazardnej hry dostupnej na území alebo z územia Slovenskej republiky bez licencie podľa slovenského zákona o hazardných hrách prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete a služieb. Navrhovaným ustanovením sa vymedzuje pôsobnosť orgánu dozoru, t.j. Finančnému riaditeľstvu SR v oblasti dozoru nad poskytovaným zakázaných ponúk a určuje sa obsah zoznamu subjektov poskytujúcich zakázané ponuky. V súvislosti s webovým sídlom uvedeným v tomto zozname je nutné konštatovať, že webové sídlo nemusí byť ohraničené doménou, t.z. že môže byť súčasťou väčšej domény (napr. podriadené organizácie MV SR majú samostatné webové sídla v rámci domény www.minv.sk.) a v takomto prípade sa predpokladá spresnenie adresy. Návrhom sa stanovuje povinnosť orgánu dozoru komunikovať s fyzickou alebo právnickou osobou s cieľom ukončenia jej činnosti v oblasti poskytovania zakázaných ponúk. Stanovuje sa postup vyradenia zakázaných ponúk zo zoznamu subjektov poskytujúcich zakázané ponuky, resp. ich nezaradenia v prípade, ak sa preukáže, že nie sú/nepoužívajú sa na poskytovanie zakázanej ponuky alebo bola zakázaná ponuka odstránená (prevádzkovanie a propagovanie hazardnej hry bez licencie prestalo byť dostupné z územia Slovenskej republiky). V tejto súvislosti sa stanovuje kompetencia orgánu dozoru vyžadovať od poskytovateľa platobných služieb identifikáciu používateľa platobných služieb a ďalšie informácie o používateľovi platobných služieb, ktorý je dozorovaným subjektom. V prípade, ak nedôjde k odstráneniu poskytovania zakázanej ponuky, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky požiada Krajský súd v Banskej Bystrici o vydanie príkazu súdu na zamedzenie prístupu k webovému sídlu, prostredníctvom ktorého je zakázaná ponuka poskytovaná a zamedzenie vykonaniu platobnej operácie a inej platobnej služby v prospech účtu, ktorý používa osoba poskytujúca zakázanú ponuku na účely prijímania vkladu pri poskytovaní zakázanej ponuky. Príkaz súdu zverejní Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky na svojom webovom sídle a doručí ho osobám určeným v tomto príkaze. Ak pominú dôvody pre vydanie príkazu súdu, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky požiada tento súd o zrušenie príkazu.

K bodu 31

Z dôvodu potreby vyššej právnej istoty sa navrhuje, aby daňový úrad po splnení zákonných podmienok vydal potvrdenie, v ktorom budú uvedené skutočnosti súvisiace s podmienkami prevádzkovania hazardnej hry na základe všeobecnej licencie.

K bodu 32

Návrh reaguje na poznatky aplikačnej praxe tým, že upresňuje postup pre prevádzkovateľa hazardných hier na základe všeobecnej licencie v prípade, ak sa tento prevádzkovateľ rozhodne pokračovať v prevádzkovaní hazardných hier aj počas dlhšieho obdobia, ako  uviedol vo svojom oznámení, podanom orgánu dozoru. Súčasne sa navrhuje upraviť osobitný postup v prípade prevádzkovateľa kartovej hry mimo kasína pri vydávaní evidenčných štítkov slúžiacich na označovanie kartového stola.

K bodu 33

Legislatívno-technická úprava vyvolaná doplnením nových odsekov 4 a 5 v § 19.

K bodu 34

Legislatívno-technická úprava. 

K bodu 35

Navrhuje sa, aby v prípade podania žiadosti o udelenie individuálnej licencie mala spoločnosť s ručením obmedzeným zriadenú dozornú radu (zriadenie dozornej rady pri s.r.o. rieši Obchodný zákonník len fakultatívne) z dôvodu posilnenia kontrolnej činnosti pri prevádzkovaní hazardných hier, pretože dozorná rada je oprávnená kontrolovať činnosť konateľa, ako aj výkon činností samotnej spoločnosti, medzi ktoré bude v tomto prípade patriť aj prevádzkovanie hazardných hier.

K bodu 36

Návrhom ustanovenia sa výška základného imania pre žrebové peňažné lotérie a okamžité lotérie zjednocuje s výškou základného imania pri niektorých iných hazardných hrách.

K bodu 37

Ustanovenie sa upravuje vo väzbe na nový spôsob zloženia finančnej zábezpeky na účet daňového úradu.

K bodu 38

Vo väzbe na nový spôsob zloženia finančnej zábezpeky na účet daňového úradu miestne príslušného podľa sídla žiadateľa sa upravuje povinnosť predkladania iného dokladu k žiadosti o udelenie individuálnej licencie, ako doposiaľ, ktorým bude potvrdenie daňového úradu miestne príslušného podľa sídla žiadateľa. Ak žiadateľ spadá pod daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, bude predkladať potvrdenie tohto daňového úradu. Povinnosť predkladať potvrdenie o zložení finančnej zábezpeky a k tomu prislúchajúce čestné vyhlásenie sa nebude týkať (tak ako doteraz) lotérie pokladničných dokladov.

K bodu 39

Zavádza sa jednotná úprava názvu orgánu, ktorý vydáva potvrdenie pre žiadateľa o udelenie individuálnej licencie o tom, že žiadateľ nemá nedoplatky na odvodoch ani nedoplatky u správcu daní. Návrh ustanovenia pamätá aj na situáciu, keď žiadateľ spadá pod daňový úrad pre vybrané daňové subjekty.

K bodu 40

Navrhovaným znením sa dosiahne jednoznačnejšia úprava povinností žiadateľa o individuálnu licenciu predkladať doklad o splatení základného imania ako súčasť žiadosti o udelenie individuálnej licencie. 

K bodu 41

Ustanovenie nadväzuje na návrh úpravy uloženia finančnej zábezpeky na účet daňového úradu miestne príslušného podľa sídla žiadateľa. Ak žiadateľ (v tomto prípade štátny podnik) spadá pod daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, bude predkladať potvrdenie tohto daňového úradu.

K bodu 42

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 43

Návrh ustanovenia v prípade charitatívnej lotérie nadväzuje na návrh úpravy uloženia finančnej zábezpeky na účet daňového úradu miestne príslušného podľa sídla žiadateľa. Ak žiadateľ spadá pod daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, bude predkladať potvrdenie tohto daňového úradu.

K bodu 44

Navrhuje sa spresnenie okruhu osôb, ktoré sú oprávnené vypracovať projekty monitorovacej techniky ako dokumenty, požadované v rámci licenčného konania v prípade hazardných hier prevádzkovaných v kasíne.

K bodu 45

Upresňuje sa text pre prípad prevádzkovania hazardných hier v kasíne nielen akciovou spoločnosťou, ale aj spoločnosťou s ručením obmedzeným.

K bodu 46

Návrhom sa odbúrava administratívna záťaž v podobe povinnosti predkladania údajov o  materiálno-technickom zabezpečení a počte zamestnancov, ak  dôjde k ich zmenám.

K bodu 47

Vyjadrenie obce je v aktuálnom znení zákona o hazardných hrách platné jeden kalendárny rok. Z dôvodu nejednotnosti uvádzania údajov vo vyjadrení obce dochádza k uvádzaniu duplicitných údajov v informačnom systéme Finančného riaditeľstva SR, preto sa navrhuje predĺžiť jeho platnosť na dobu platnosti individuálnej licencie, tzn. maximálne na 2 roky. Návrh ustanovenia je len technickým riešením odbúrania duplicitných údajov v informačnom systéme a nijako nezasahuje do kompetencie obcí v súvislosti s prijímaním všeobecne záväzného nariadenia o zákaze prevádzkovania niektorých druhov hazardných hier, pretože ak bude mať prevádzkovateľ kladné vyjadrenie obce na dobu platnosti jeho licencie a obec medzitým príjme VZN o zákaze prevádzkovania hazardných hier, pre tohto prevádzkovateľa platí tak, ako doteraz ustanovenie § 10 ods. 5 písm. c) a to, že na prevádzkovateľa hazardnej hry, ktorému bola udelená licencia pred nadobudnutím účinnosti VZN sa toto VZN nevzťahuje do doby skončenia jeho individuálnej licencie. Upravuje sa aj zákon o správnych poplatkoch a to tak, že správny poplatok za vyjadrenie obce, ktorý bol doposiaľ 100 € na jeden kalendárny rok sa zvyšuje na 200€ na dva roky.

Zároveň sa navrhuje ustanoviť, aby súhlas obce na prevádzkovanie stávkových hier a binga bol tiež obmedzený na dobu platnosti individuálnej licencie, tzn. maximálne na 5 rokov. Uvedené druhy hazardných hier nie je možné podľa platného znenia  zákona o hazardných hrách zakázať formou VZN. 

Úpravou predmetného ustanovenia sa zároveň upresňuje, že v prípade novej žiadosti o udelenie individuálnej licencie musí žiadateľ vždy priložiť nový takýto súhlas alebo vyjadrenie obce. V tomto kontexte sa navrhuje upraviť aj zákon o správnych poplatkoch. 

K bodu 48

Návrh súvisí so zrušením vydávania identifikačných kariet na výherné prístroje na základe udelenej licencie zo strany príslušnej obce (doterajší § 24). Identifikačné karty pre výherné prístroje vydáva daňový úrad, ktorý tak získal informáciu o povolení prevádzkovania výherného prístroja obcou pre potreby správy odvodu do štátneho rozpočtu. Návrhom na zrušenie vydávania identifikačných kariet sa sleduje zníženie administratívnej náročnosti daňových úradov, pričom informáciu o udelení licencie získa orgán dozoru priamo od licenčného orgánu. Návrh úpravy rieši aj situácie súvisiace so žiadosťou o predčasné ukončenie platnej individuálnej licencie a zároveň o udelenie novej individuálnej licencie na tú istú hru, a to tak, že ak žiadateľ o udelenie individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardnej hry je prevádzkovateľom tejto hazardnej hry na základe už udelenej individuálnej licencie, ministerstvo alebo obec udelí tomuto žiadateľovi novú individuálnu licenciu na prevádzkovanie tej istej hazardnej hry s platnosťou najskôr deň nasledujúci po dni, kedy mala uplynúť lehota na prevádzkovanie hazardnej hry podľa už udelenej individuálnej licencie. Zároveň sa ustanovuje, že individuálnu licenciu je možné udeliť najskôr 60 dní pred začiatkom prevádzkovania, určeným v licencii. Navrhovaným ustanovením sa predíde špekulatívnym konaniam zo strany prevádzkovateľov, ktorí požiadajú o predčasné ukončenie platnej individuálnej licencie a zároveň o udelenie novej individuálnej licencie na tú istú hru z dôvodu, že niektorá obec, na území ktorej prevádzkujú hazardné hry plánuje prijať všeobecne záväzné nariadenie o zákaze prevádzkovania hazardných hier, čím by si títo prevádzkovatelia predĺžili dobu, počas ktorej by mali možnosť prevádzkovania hazardných hier na území dotknutej obce.

K bodu 49

Návrhom sa upresňuje obsah rozhodnutia o udelení licencie, čím sa reaguje aj na Odporúčanie komisie o zásadách ochrany spotrebiteľov a hráčov využívajúcich služby online hazardných hier a o predchádzaní online hazardných hier v prípade maloletých osôb.

Navrhuje sa, aby v rozhodnutí o udelení licencie na prevádzkovanie hazardnej hry, pri ktorom sa využíva internetová sieť na prenos a zber údajov sa určili povinnosti prevádzkovateľovi takýchto hazardných hier, s cieľom čo najviac redukovať riziká hazardných hier v tejto oblasti, a to tak formou poskytovania informácií/varovania o zdravotných rizikách, ktoré prináša problémové hranie, riziku vysokých finančných strát a dĺžke času hrania hráča. Zároveň sa prevádzkovateľovi ukladá, aby zabezpečil informáciu o zákaze hrania maloletým osobám. Ukladá sa tiež prevádzkovateľovi povinnosť, aby sa zdržal ponuky poskytovania finančných prostriedkov hráčovi pred začatím hrania alebo v jeho priebehu. 

K bodu 50

Prevádzkovanie hazardnej hry v rozpore so zákonom o hazardných hrách je možné preukázať len na základe vykonaného dozoru orgánmi dozoru. Kompetencia odňať licenciu povoľujúcim orgánom je daná v druhej vete § 23 odsek 3. Postup po odňatí licencie je navrhnutý doplnením tohto ustanovenia tak, že odňatie individuálnej licencie oznámi nielen obec, ale aj ministerstvo Finančnému riaditeľstvu SR, a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odňatí individuálnej licencie.

K bodu 51

Navrhovaným znením ustanovenia sa zavádza povinnosť prevádzkovateľovi hazardných hier, ktorý je zapísaný v obchodnom registri, aby podal návrh  na zápis povolenej činnosti do obchodného registra na základe individuálnej licencie a výpis z obchodného registra o vykonaní tohto zápisu v stanovených termínoch.

Novým znením § 24 sa ruší pôvodné znenie, na základe ktorého daňové úrady vydávali identifikačné karty pre každý výherný prístroj samostatne. Zrušením pôvodného znenia sa znižuje administratívnu náročnosť práce daňových úradov, pričom informáciu o udelení individuálnej licencie vrátane výrobných čísiel výherných prístrojov, vyčíslenie stavov počítadiel, vyčíslenie údajov o prijatých vkladoch a vyplatených výhrach, začatie prevádzkovania a ukončenie prevádzkovania technických zariadení a stávkových kancelárií  predkladali orgánu dozoru prevádzkovatelia (§ 22 ods. 3 zákona spolu s úpravou § 35 ods. 18 a ods. 19).

K bodu 52

Lehota na vydanie rozhodnutia o zmene individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier v kasíne sa upresňuje a zjednocuje s lehotami vydania rozhodnutia o zmene individuálnej licencie pri ostatných hazardných hrách.

K bodu 53

Navrhovaným ustanovením sa ruší odsek 1 z dôvodu, že povinnosť zápisu povolenej činnosti pre prevádzkovateľa hazardných hier do obchodného registra sa ukladá pre všetkých prevádzkovateľov hazardných hier, vrátane  prevádzkovateľov hazardných hier v kasíne, už zapísaných v obchodnom registri, a to novým ustanovením § 24. Zároveň sa  spresňuje dôvod odňatia licencie na prevádzkovanie hazardných hier v kasíne, a to na základe podnetu orgánov dozoru alebo zo strany ministerstva (úprava existujúceho odseku 2 tohto paragrafu). Stanovuje sa aj postup a lehoty pri odňatí licencie. Táto úprava je identická s úpravou pre ostatných prevádzkovateľov hazardných hier (§ 23 ods. 3 návrhu zákona).

K bodu 54

Navrhuje sa, aby v rozhodnutí o udelení licencie na prevádzkovanie hazardnej hry prostredníctvom internetu sa určili povinnosti prevádzkovateľovi  takýchto hazardných hier, s cieľom čo najviac redukovať riziká hazardných hier v tejto oblasti, a to tak formou poskytovania informácií/varovania o zdravotných rizikách, ktoré prináša problémové hranie, riziku vysokých finančných strát a dĺžke času hrania hráča. Zároveň sa prevádzkovateľovi ukladá, aby zabezpečil informáciu o zákaze hrania maloletým osobám. Ukladá sa tiež prevádzkovateľovi povinnosť, aby sa zdržal ponuky poskytovania finančných prostriedkov hráčovi pred začatím hrania alebo v jeho priebehu. Týmto novým ustanovením sa reaguje na Odporúčanie komisie o zásadách ochrany spotrebiteľov a hráčov využívajúcich služby online hazardných hier a o predchádzaní online hazardných hier v prípade maloletých osôb.

K bodu 55

Návrhom sa zosúlaďuje právny stav so skutkovým stavom; zariadenia využívané pri prevádzkovaní číselných lotérií sú odborne posudzované.

K bodu 56

Návrhom sa upresňujú ustanovenia, podľa ktorých sa postupuje pri ukladaní sankcií poverenej skúšobni.

K bodu 57

Informácie o vydaných osvedčeniach, ktoré sú dokladom o odbornom posúdení zariadení a systémov, používaných pri prevádzkovaní hazardných hier bude poverená skúšobňa predkladať z dôvodu potreby licenčného orgánu pri správnom konaní o udelení alebo zmene individuálnej licencie.

K bodu 58

Do tretej časti, prvej hlavy sa dopĺňajú paragrafy, ustanovujúce opatrenia pre zodpovedné hranie. V tejto súvislosti je vhodné upraviť aj názov tretej časti.

K bodu 59

Cieľom nového ustanovenia je predísť sporom vyplývajúcim z nejednoznačnosti výkladu aktuálne platných ustanovení zákona o hazardných hrách týkajúcich sa povinnosti mať odborne posúdené zariadenia a systémy s platným osvedčením počas celej doby ich prevádzkovania. Pôvodné znenie odseku 2 sa presúva v upravenej forme do § 3 odseku 3. Súčasne sa navrhuje nová povinnosť pre prevádzkovateľa hazardnej hry, ktorej cieľom je eliminovanie možnosti neoprávnenej manipulácie alebo zámeny zariadení.

K bodu 60

Aj v nadväznosti na povinnosti prevádzkovateľa hazardnej hry vyplývajúce zo zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje upraviť povinnosť prevádzkovateľa vymedzených hazardných hier vyžiadať od hráča, ktorý má záujem zúčastniť sa vymedzených hazardných hrách poskytnutie dvoch dokladov, ktorých účelom je zabezpečenie dostatočnej identifikácie hráča. 

K bodu 61

Ustanovenie reaguje na Odporúčanie komisie č. 2014/478/EÚ o zásadách ochrany spotrebiteľov a hráčov využívajúcich služby online hazardných hier a o predchádzaniu hraniu online hazardných hier v prípade maloletých osôb. Zavádza sa zákaz vstupu do herne osobám mladším ako 18 rokov, ďalej v súvislosti s doplnením ustanovení o vylúčení osôb z účasti na hazardnej hre sa navrhuje úprava týchto odsekov tak, aby sa hazardných hier, bližšie vymedzených v týchto ustanoveniach, nemohla zúčastniť  osoba, ktorá je zaevidovaná v registri fyzických osôb vylúčených z účasti na hazardných hrách podľa § 35a a osoba mladšia ako 18 rokov. Osoba vylúčená z hrania hazardných hier bude mať takisto zákaz vstupu do herne. Prevádzkovateľ vymedzených hazardných hier bude využívať na účely zabránenia účasti na hazardnej hre register vylúčených osôb podľa § 35a a údaje z preukazu totožnosti a prípadne aj z ďalšieho dokladu, kópiu ktorých mu na tento účel zasiela fyzická osoba, ktorá má záujem zúčastniť sa na hazardnej hre. Spresňuje sa aj terminológia vo väzbe na § 38 odsek 1 písm. a) zákona o hazardných hrách (prevádzkový čas). Ustanovením sa ďalej spresňuje výkon stáleho dohľadu v herni, a to tak, že v herni s viacerými prevádzkovateľmi bude vykonávaný stály dohľad prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá má pracovný pomer s jedným z prevádzkovateľov hazardnej hry v danej herni. Tento prevádzkovateľ musí mať udelenú individuálnu licenciu podľa § 22 ods. 1 zákona o hazardných hrách. 

K bodu 62

Žrebovanie číselnej lotérie s názvom Eurojackpot uskutočňuje spoločnosť Veikkaus Oy, Vantaa, Fínsko za účasti overovateľa povereného fínskym národným policajným zborom. Žrebovanie prebieha spravidla v piatok a je platné pre všetky zúčastnené krajiny. Navrhovanou úpravou sa umožní prevádzkovať túto lotériu v rámci prevádzkového času v priebehu celého roka.

K bodu 63

Rozširuje sa zákaz prevádzkovania technických zariadení určených na prevádzkovanie hazardných hier v ďalších inštitúciách, konkrétne ide o zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a zariadenia pre liečbu nelátkových závislostí. Zákaz prevádzkovania technických zariadení vo vzdialenosti do 200 metrov od vybraných zariadení a budov (§ 35 ods. 11 platného zákona) je vymedzený v prechodnom ustanovení (§ 58m návrhu zákona), ktorý bude platiť do 31.12.2018. Od 1.1.2019 sa budú môcť prevádzkovať výherné prístroje, technické zariadenia obsluhované priamo hráčmi a terminály videohier výlučne v herni. Táto povinnosť je ustanovená v návrhu § 35 ods. 24. V tomto prechodnom období (roky 2017-2018) sa za účelom jednotného určovania vzdialenosti navrhuje spresnenie postupu merania vzdialenosti 200 m. Za takúto vzdialenosť sa považuje pochôdzková vzdialenosť medzi  najbližším vchodom do prevádzky, v ktorej sú umiestnené zariadenia na prevádzkovanie uvedených hazardných hier a najbližším vchodom do vymenovaných budov (ustanovenie § 58m). Pochôdzkovú vzdialenosť je nutné vnímať ako vzdialenosť, ktorú je možné prekonať chôdzou po štandardných komunikáciách (chodníkoch a cestách, nie prekonávaním oplotení a pod). Zároveň sa stanovuje povinnosť využívať pri meraní vzdialenosti kalibrované meradlo. 

K bodu 64

Na základe doterajších skúseností sa navrhuje rozšíriť okruh subjektov, ktorým prevádzkovateľ bude môcť  poskytnúť údaje o hráčoch, ich účasti na hre a informácie získané pri odbornom posudzovaní.

 K bodu 65

Zavádza sa povinnosť pre prevádzkovateľa kartových hier pokrového typu, ktorý ich prevádzkuje mimo kasína na základe všeobecnej licencie, viesť mesačnú evidenciu vkladov, výhier a poplatkov za účasť na hazardnej hre osobitne za prevádzky. Zároveň sa zavádza povinnosť ostatným prevádzkovateľom, ktorí už v súčasnosti vedú dennú alebo mesačnú evidenciu vkladov a výhier (tzn. okrem prevádzkovateľov hazardných hier podľa § 4 ods. 3 písm. a), b), e) a f) - prevádzkovateľov žrebových lotérií, tombol, okamžitých lotérií a lotérie pokladničných dokladov, ktorí dennú ani mesačnú evidenciu vkladov a výhier nevedú) zasielať tieto údaje daňovému úradu, miestne príslušnému podľa sídla prevádzkovateľa.

K bodu 66

Predkladaným návrhom sa sprehľadní celý segment prevádzkovania všetkých druhov zariadení na prevádzkovanie hazardných hier tým, že prevádzkovatelia budú povinní nahlasovať vybrané údaje orgánu dozoru. Prevádzkovateľovi sa zavádza povinnosť oznámiť orgánu dozoru pred spustením do prevádzky jednotlivého výherného prístroja, technického zariadenia obsluhovaného priamo hráčmi a terminálu videohry oznámiť túto skutočnosť spolu s vyčíslením stavu počítadla zariadenia, či už elektronického alebo mechanického. Zároveň sa zavádza povinnosť pre prevádzkovateľa oznámiť výmenu počítadiel vrátane vyčíslenia ich stavov, resp. ukončenie prevádzkovania hazardných hier prevádzkovaných prostredníctvom výherných prístrojov, hazardných hier prevádzkovaných prostredníctvom technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi a videohier vrátane vyčíslenia stavov počítadiel v stanovených termínoch. Prevádzkovateľ kurzových stávok je povinný pred začatím prevádzkovania stávkovej kancelárie oznámiť túto skutočnosť orgánu dozoru. Prevádzkovateľ kurzových stávok oznámi ukončenie prevádzkovania stávkovej kancelárie do 5 dní odo dňa ukončenia prevádzkovania. Rozsah a spôsob oznámení podľa tohto odseku písomne určí Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Návrhom tohto ustanovenia získa orgán dozoru potrebné informácie pre svoju činnosť, ktoré si dozorom nad prevádzkovaním hazardných hier na mieste môže overiť. Zároveň sa zosúlaďuje pojem štátnej lotérie s ustanovením § 53 ods. 1 zákona o hazardných hrách (§ 35 ods. 20).

K bodu 67

V záujme zvýšenia ochrany najviac ohrozených skupín osôb (najmä mladistvých a osôb s vyššou mierou rizika vzniku závislosti) sa navrhuje koncentrácia hazardných hier, pri prevádzkovaní, ktorých sa využívajú zariadenia, ktoré počas hry môže obsluhovať hráč samostatne, do herní. Ide o hazardné hry prevádzkované prostredníctvom výherných prístrojov, technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi a videohry. Tieto hazardné hry budú prevádzkované od 1.1.2019 výlučne v herni. Navrhuje sa stanovenie minimálneho počtu  zariadení a to tak, aby celkový počet výherných prístrojov, technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi, alebo terminálov videohier v herni bol najmenej 12 ks alebo spoločne najmenej 12 takýchto zariadení slúžiacich na prevádzkovanie týchto hazardných hier, pričom každé toto zariadenie sa považuje za jeden kus zariadenia bez ohľadu na počet hracích miest. 

K bodu 68

Zákonom sa zriaďuje register fyzických osôb, do ktorého sa zapisujú všetky fyzické osoby vylúčené z účasti na hazardných hrách. Týmto novým ustanovením sa reaguje na Odporúčanie komisie o zásadách ochrany spotrebiteľov a hráčov využívajúcich služby online hazardných hier. Fyzickými osobami vylúčenými z účasti na hazardných hrách sú všetky osoby, ktoré poberajú pomoc v hmotnej núdzi (pomoc v hmotnej núdzi zahŕňa dávku v hmotnej núdzi, ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa a príspevok na bývanie). Fyzickými osobami vylúčenými z účasti na hazardných hrách sú aj osoby, ktoré sami požiadali o vylúčenie, alebo im bola diagnostikovaná choroba patologického hráčstva. Dôsledkom zápisu do registra fyzických osôb vylúčených z účasti na hazardných hrách je zákaz zúčastniť sa na hazardných hrách, bližšie špecifikovaných v predmetnej úprave, čo je jedným zo základných zámerov úpravy zákona. Ak fyzická osoba požiada o vylúčenie z účasti na hazardných hrách, správca registra vykoná zápis do registra vylúčených osôb pričom výmaz z registra vylúčených osôb bude možný až po uplynutí ½ roka. Zápis fyzickej osoby, ktorej bola diagnostikovaná choroba patologického hráčstva, bude vykonávaný na základe oznámenia príslušného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti; to isté platí aj vo vzťahu k výmazu takejto osoby z registra.

K bodu 69

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 70

Návrh súvisí s komplexnou úpravou zlepšenia zabezpečenia neuhradených odvodov, úrokov z omeškania a nevyplatených výhier, a to formou uloženia finančnej zábezpeky na účet daňového úradu, miestne príslušného podľa sídla žiadateľa.

Zjednocujú sa podmienky pri uvoľňovaní finančnej zábezpeky v prípade prevádzkovateľa, ktorému uplynula doba platnosti licencie, alebo mu bola licencia odňatá či zrušená. Zároveň sa upresňuje doklad, ktorým žiadateľ preukáže vysporiadanie záväzkov na krytie, ktorých je finančná zábezpeka určená. 

Vo väzbe na zavedenie jednotného pojmu „príslušný správca odvodu“ sa navrhuje aj úprava týchto ustanovení tak, aby prevádzkovateľ, ktorý požiada o uvoľnenie finančnej zábezpeky z dôvodu neuhradených odvodov alebo ukončenia prevádzkovania hazardnej hry, predložil doklad o neuhradení, resp. vysporiadaní odvodov nielen zo strany daňového úradu, ale aj zo strany obce.

Navrhuje sa skrátenie doby, počas ktorej nemá prevádzkovateľ uhradené svoje záväzky z odvodov, a to z troch mesiacov na jeden mesiac, po uplynutí 1 mesiaca ministerstvo na žiadosť daňového úradu miestne príslušného podľa sídla prevádzkovateľa, resp. príslušnej obce, ktorá vykonáva správu odvodov rozhodne o uvoľnení finančnej zábezpeky.  

K bodu 71

Jedná sa o opatrenie navrhované v rámci spresnenia a sprísnenia podmienok prevádzkovania hazardných hier v súvislosti so zmenami v ukladaní finančnej zábezpeky, ktorá je určená na krytie nevysporiadaných záväzkov prevádzkovateľa hazardnej hry, ktoré vznikli neuhradením odvodov, úrokov z omeškania a nevyplatením výhier hráčom.

K bodu 72

Navrhuje sa zvýšiť výšku finančnej zábezpeky z 1 000 eur na 1 500 eur, čo je samotná výška odvodu za prevádzkovanie kartových hier mimo kasína. Návrh reaguje na skúsenosti z aplikačnej praxe.

K bodu 73

Úpravou § 37 ods. 1 písm. i) sa navrhuje zvýšiť odvod z hernej istiny pri hazardných hrách prevádzkovaných v kasíne o 1% a to celkovo z 29% na 30%, pričom do štátneho rozpočtu z 26% na 27%. Hernou istinou je v tomto prípade výška vkladov po odpočítaní vyplatených výhier.

K bodu 74

Zmenou § 37 ods. 1 písm. j) sa stanovuje odvod z prevádzkovania výherných prístrojov. Ide o paušálny odvod, ktorý prevádzkovateľ platí za jeden výherný prístroj bez ohľadu na dobu jeho prevádzkovania počas kalendárneho roka. Týmto ustanovením sa navrhuje zvýšiť paušálny odvod do štátneho rozpočtu z 2 100 eur na 2 600 eur a v prípade prevádzkovania výherných prístrojov v kasíne z 4 200 eur na 4 700 eur.

V § 37 ods. 1 písm. l) sa stanovuje odvod z prevádzkovania videohier. Ide o paušálny odvod a prevádzkovatelia ho odvádzajú bez ohľadu na dobu prevádzkovania videohier počas kalendárneho roka. Navrhuje sa jeho zvýšenie zo súčasných 4 200 eur na 4 700 eur do štátneho rozpočtu za každý terminál prevádzkovaný v kalendárnom roku. 

V nadväznosti na navrhovanú zmenu systému platenia odvodov do rozpočtu obcí sa príslušne upravujú nielen spomínané písmená j) a l) ale aj písmeno k) tohto zákona.

K bodu 75

Legislatívno-technické upresnenie odseku z dôvodu  zavedenia jednotného pojmu „príslušný správca odvodov“. V praxi to bude znamenať, že prevádzkovateľ uhradí do štátneho rozpočtu a do rozpočtu obce podľa sídla prevádzkovateľa zákonom stanovenú výšku úhrady odvodu. 

K bodu 76

Úprava je vyvolaná z dôvodu potreby legislatívno-technického upresnenia odseku  zavedením jednotného pojmu príslušný správca odvodov. Zároveň sa navrhuje upresnenie lehoty úhrady odvodu tak, aby prevádzkovateľ uhradil odvod až po potvrdení správnosti vyúčtovania odvodov z prevádzkovania žrebových lotérií, tombol a okamžitých lotérií.

K bodu 77

Nadväzne na zavedenie jednotného pojmu príslušný správca odvodu sa navrhuje úprava ustanovenia tak, že prevádzkovateľ výherného prístroja bude odvádzať odvod daňovému úradu miestne príslušnému podľa sídla prevádzkovateľa a nie ako doteraz, kedy sa uhrádzal odvod daňovému úradu miestne príslušnému podľa miesta, kde sa výherný prístroj v kalendárnom roku začal prevádzkovať.

K bodu 78

Úprava je vyvolaná z dôvodu potreby legislatívno-technického upresnenia odseku zavedením jednotného pojmu správcu odvodov, ktorým je v tomto prípade daňový úrad miestne príslušný podľa sídla prevádzkovateľa technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi.

K bodu 79

Cieľom návrhu je nastaviť spravodlivejší systém platenia odvodov a to tak, že prevádzkovateľ uhradí odvod za každý deň prevádzkovania technického zariadenia obsluhovaného priamo hráčmi príslušnej obci, na území ktorej bude povolené prevádzkovanie tohto technického zariadenia na základe hlásenia zo strany prevádzkovateľa o počte technických zariadení a počte dní, počas ktorých bolo technické zariadenie prevádzkované na území obce. Hlásenie predkladá prevádzkovateľ obci k 1. máju a k 31. decembru kalendárneho roka. V týchto termínoch prevádzkovateľ predkladá obci vyúčtovanie a uhrádza aj odvod. Ustanovenie sa zaoberá aj situáciou, kedy prevádzkovateľ premiestňuje technické zariadenie obsluhované priamo hráčmi na územie inej obce, čím ho reálne neprevádzkuje, resp. začne jeho prevádzkovanie prvýkrát v priebehu roka. Tieto situácie sú navrhované tak, aby prevádzkovateľ uhradil odvod za prevádzkovanie technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi v danom kalendárnom roku všetkým obciam spolu vo  výške 900 €.

K bodu 80

Úprava je vyvolaná z dôvodu potreby legislatívno-technického upresnenia odseku  zavedením jednotného pojmu správcu odvodov, ktorým je v tomto prípade daňový úrad miestne príslušný podľa sídla prevádzkovateľa videohier.

K bodu 81

Cieľom návrhu § 37 ods. 9 je nastaviť spravodlivejší systém platenia odvodov a to tak, že prevádzkovateľ uhradí odvod za každý deň prevádzkovania terminálu videohier príslušnej obci, na území ktorej bude povolené prevádzkovanie tohto terminálu na základe hlásenia zo strany prevádzkovateľa o počte terminálov videohier a počte dní, počas ktorých bol terminál videohier prevádzkovaný na území obce. Hlásenie predkladá prevádzkovateľ obci k 1. máju a k 31. decembru kalendárneho roka. V týchto termínoch prevádzkovateľ predkladá obci vyúčtovanie a uhrádza aj odvod. Ustanovenie sa zaoberá aj situáciou, kedy prevádzkovateľ premiestňuje terminál videohier na územie inej obce, čím ho reálne neprevádzkuje, resp. začne jeho prevádzkovanie v prvýkrát v priebehu roka. Tieto situácie sú navrhované tak, aby prevádzkovateľ uhradil odvod za prevádzkovanie videohier v danom kalendárnom roku spolu všetkým obciam vo výške 800 eur. V § 37 ods. 10 a 11 sa legislatívno-technicky upresňuje znenie odsekov z dôvodu zavedenia jednotného pojmu správcu odvodu.

K bodu 82

Úprava je vyvolaná z dôvodu potreby legislatívno-technického upresnenia odseku zavedením jednotného pojmu správcu odvodov.

K bodu 83

Úprava je vyvolaná z dôvodu potreby legislatívno-technického upresnenia odseku  zavedením jednotného pojmu správcu odvodov. Navrhované ustanovenie vyplýva z aplikačnej praxe a spresňuje postup správcu odvodu pri vymáhaní nedoplatkov na odvodoch prevádzkovateľov hazardných hier, tzn. na úhradu nedoplatkov v prvom rade využiť inštitút finančnej zábezpeky.

K bodu 84

Definícia výťažku sa presúva z § 37 odsek 19 do ustanovenia § 2, ktoré vymedzuje pojmy.

K bodu 85

Spresnenie vymedzenia herne sa navrhuje v súvislosti s opatreniami  smerujúcimi k zvýšeniu ochrany skupín zraniteľných osôb (najmä mladistvých a osôb s vyššou mierou rizika vzniku závislosti). Zavádza sa zákaz reklamy v oblasti hazardných hier v akejkoľvek forme na vonkajších častiach herne, vrátane reklamy na alkoholické nápoje.

K bodu 86

Navrhovaná úprava je vyvolaná aplikačnou praxou.

K bodu 87

V záujme posilnenia ochrany žrebov pred zneužitím sa navrhuje zavedenie povinného bezpečnostného prvku vo forme jedinečného kódu na overenie výhernosti žrebu, ktorý musí byť v čase predaja zakrytý stieracou vrstvou. 

K bodu 88

Je neefektívne, aby orgán dozoru bol neustále prítomný v prevádzke, v ktorej sa žrebuje bingo alebo lotériová hra Klub keno, ktoré prebiehajú automatizovaným generátorom náhodných čísiel a boli odborne posúdené a osvedčené poverenou skúšobňou.

K bodu 89 

Upresnenie terminológie vo väzbe na § 43 odsek 5 a zároveň návrh na skrátenie lehoty na znehodnotenie nepredaných žrebov z dôvodu neprimerane dlhej doby na znehodnotenie žrebov po uplynutí vyúčtovania lotériovej hry.

K bodu 90

Jedná sa o spresnenie vo vzťahu k hrám, ktoré sa v kasíne prevádzkujú na základe inej individuálnej licencie, pričom sa kasíno považuje za herňu a je možné v ňom umiestniť zariadenia aj na základe individuálnej licencie na prevádzkovanie výherných prístrojov, technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi, videohier alebo stávkových hier.  

K bodu 91 

Legislatívno-gramatická úprava textu.

K bodu 92

Upresňuje sa text pre prípad prevádzkovania hazardných hier v kasíne nielen akciovou spoločnosťou, ale aj spoločnosťou s ručením obmedzeným.

K bodu 93

Navrhovaným znením sa zavádza zákaz prijímania stávok na výsledky číselných lotérií a na športové podujatie, ktoré sa koná na území Slovenskej republiky a je určené pre športovcov mladších ako 18 rokov. Prevádzkovateľovi sa dáva nová povinnosť bezodkladne informovať národný športový zväz príslušného športu o podozrení z manipulácie súťaže alebo podozrení z prípravy manipulácie súťaže v zmysle opatrení o proti manipulácii súťaže ustanovených v zákone  

K bodu 94

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 95

Z dôvodu vyššej právnej istoty sa zavádza ustanovenie, na základe ktorého nemožno udeliť licenciu na prevádzkovanie hazardných hier tzv. bližšie „nešpecifikovaných“ (§ 3 písm. i),  ktoré sú zameniteľné alebo podobné štátnej lotérii,  inej spoločnosti, ako národnej lotériovej spoločnosti.   

K bodu 96

Úprava § 54 až 56 je vyvolaná novými ustanoveniami, upravujúcimi orgány dozoru a správcu odvodu. Okrem legislatívno-technickej úpravy paragrafového znenia sa upravuje rozsah sankcií za porušenie ustanovení zákona, osobitých predpisov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier, propagovanie hazardných hier, podmienok prevádzkovania hazardných hier podľa udelenej alebo vydanej licencie, povinnosti podľa herného plánu vrátane pravidiel hazardných hier alebo neplnenie povinnosti uložených právoplatným rozhodnutím orgánmi dozoru, pričom pri ukladaní sankcií orgány dozoru vychádzajú z povahy, závažnosti, spôsobu, miery zavinenia, dĺžky trvania a následkov porušenia povinností a pri uložení výšky sankcie zohľadnia skutočnosť, že dozorovaný subjekt, resp. iné osoby vymedzené v príslušnom ustanovení do vydania rozhodnutia o sankcii sami zistili porušenie povinnosti a obnovili právny stav. Toto ustanovenie zároveň upravuje lehotu ukladania sankcií, postup pri opätovnom porušení povinností zo strany dozorovaného subjektu a splatnosť pokút. Zároveň sa ustanovuje, aby pokuty za priestupky a pokuty za správne delikty spravoval Úrad vládneho auditu, okrem pokút uloženým daňovým úradom, a to z dôvodu, že tento úrad spravuje už v súčasnosti pokuty, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu a ktoré udelilo ministerstvo alebo NBS ako devízové orgány alebo pokuty, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu a ktoré udelila NBS v rámci dohľadu nad finančným trhom. 

Návrh úpravy § 55 vyplýva z aplikačnej praxe, na základe ktorej sa navrhuje úprava pokút za priestupky, ktorých sa dopustí fyzická osoba, ktorá je dozorovaným subjektom podľa príslušných ustanovení zákona.

Návrh úpravy § 56 vyplýva z aplikačnej praxe, pretože súčasné nastavenie sankčného mechanizmu neposkytuje priestor na jednoznačnosť výkladu a postupu v jeho uplatňovaní. Taktiež na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje upraviť rozmedzie a zaviesť nové druhy pokút.

K bodu 97

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 98

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 99

Jednoznačné zadefinovanie výkonu dozoru mimo procesov správneho konania a taktiež aj zápis fyzických osôb do registra vylúčených osôb a výmaz z tohto registra.

K bodu 100

Navrhuje sa spresniť prechodným ustanovením použitie navrhnutých zmien predmetnej úpravy.

K Čl. II 

Navrhuje sa úprava a doplnenie položky 140 zákona o správnych poplatkoch. Navrhuje sa zvýšiť položku za vydanie vyjadrenia k umiestneniu technických zariadení alebo zariadení používaných pri prevádzkovaní videohier, za každé vyjadrenie zo 100 € na 200 €, a to z dôvodu, že príslušné obce budú vydávať toto vyjadrenie pre prevádzkovateľov uvedených druhov hazardných hier s platnosťou počas celej doby platnosti individuálnej licencie (tzn. platnosť vyjadrenia bude 2 roky, oproti súčasnosti, kedy je toto vyjadrenie platné 1 rok).  Ďalej sa navrhuje zaviesť správny poplatok za vydanie súhlasu obce k umiestneniu stávkovej kancelárie a binga vo výške 200 € za každý takýto súhlas, ktorý bude platiť počas celej doby platnosti individuálnej licencie (5 rokov), ako aj správny poplatok v sume 200 € za vydanie vyjadrenia k umiestneniu kasína. Taktiež sa navrhuje zaviesť poplatok za vykonanie zmeny v údajoch alebo dokladoch, na základe ktorých bola právnická osoba zapísaná do evidencie prevádzkovateľov hazardných hier na základe všeobecnej licencie. Z dôvodu zrušenia vydávania identifikačných kariet sa ruší aj správny poplatok za ich vydávanie.

K Čl. III 

Z dôvodu zabezpečenia možnosti efektívneho vykonávania dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk sa navrhuje rozšíriť okruh subjektov oprávnených požadovať sprístupnenie informácií podliehajúcich bankovému tajomstvu, ktoré sú nevyhnutné na vykonanie dozoru podľa zákona o hazardných hrách.

K Čl. IV

Keďže osobou vylúčenou z účasti na hazardných hrách je okrem iného aj fyzická osoba, ktorej bola diagnostikovaná choroba patologického hráčstva je potrebné upraviť spôsob poskytovania údajov zo zdravotnej dokumentácie  do registra vylúčených osôb. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje, aby poskytovateľ zdravotnej starostlivosti bol povinný určeným spôsobom a v určenej lehote poskytovať správcovi registra vylúčených osôb údaje v určenom rozsahu.

K Čl. V 

Navrhovaná úprava zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov reaguje na opatrenie zakotvené v Akčnom pláne boja proti daňovým podvodom umožnením vykonávania dozoru daňovému úradu aj mimo jeho miestnej príslušnosti.

K Čl. VI 

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 130/2011 Z. z. 

Navrhovaným ustanovením poskytovateľ platobnej služby bude povinný nevykonať platobnú operáciu ani neposkytnúť platobnú službu, v prospech účtu subjektu poskytujúceho zakázanú ponuku, t.j. hazardnú hru, na ktorú nebola udelená licencia.

Poskytovateľ platobnej služby túto povinnosť musí splniť bezodkladne po doručení príkazu súdu Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky Slovenskej republiky. 

K Čl. VII 

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov a zavádza sa  kompetencia Finančnému riaditeľstvu overiť výsledky dozoru v oblasti hazardných hier vykonaných colným úradom.

K Čl. VIII 

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov v nadväznosti na zosúladenie znenia novely zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh ustanovenia ukladá povinnosti podniku (podnik na účely zákona o elektronických komunikáciách je každá osoba, ktorá poskytuje sieť alebo službu; poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním) na základe príkazu súdu zamedziť prístup k webovému sídlu, na ktorom sa poskytuje hazardná hra, na ktorú nebola udelená licencia.

K Čl. VII 

Navrhuje sa prijať účinnosť zákona od 1. januára 2017.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 21. septembra 2016.

Robert  F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter K a ž i m í r, v. r.

minister financií

Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako iniciatívny.

Cieľom navrhovaného zákona je

-vykonať úpravy v národnej úprave za účelom zavedenia odvodovej povinnosti z prijatého poistného pre poisťovne, ktoré vykonávajú činnosť na území Slovenskej republiky v odvetviach neživotného poistenia,

-časovo efektívnejšie prerozdeľovanie finančných prostriedkov so štvrťročnou frekvenciou.

Súčasná právna úprava v zákone upravuje odvod časti poistného pre poisťovňu, poisťovňu z iného členského štátu a pobočku zahraničnej poisťovne vo výške 8 % z prijatého poistného z poistenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok na osobitný účet ministerstva vnútra.

Prostriedky zo samostatného účtu rozdeľuje ministerstvo vnútra po prerokovaní s ministerstvom financií hasičským jednotkám na úhradu nákladov spojených s obstaraním materiálno-technického vybavenia, jeho údržbou a s prevádzkovaním a zložkám ministerstva vnútra na úhradu nákladov spojených s obstaraním technických prostriedkov potrebných na plnenie úloh súvisiacich s výkonom dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, objasňovanie príčin nehôd v cestnej doprave, s výstavbou a vybavením koordinačných stredísk integrovaného záchranného systému a operačných stredísk tiesňového volania a s výstavbou a obstaraním technického vybavenia operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby.

Nakoľko v súčasnosti podlieha odvodu len odvetvie povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je potrebné rozšíriť odvod aj na ostatné odvetvia neživotného poistenia. Finančné prostriedky z odvodu časti poistného budú príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Kontrolu správnosti odvodu časti poistného a ukladanie sankcií bude vykonávať Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty podľa daňového poriadku.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a právnymi predpismi Európskej únie.

Prijatie navrhovaného zákona bude mať negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Navrhovaný zákon nebude mať vplyvy na rozpočet obcí a vyšších územných celkov, služby verejnej správy pre občana, z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana, vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe, sociálne vplyvy, informatizáciu, vplyvy na životné

prostredie a zamestnanosť. Navrhovaný zákon bude mať pozitívny dopad na štátny rozpočet a rozpočet verejnej správy.

Osobitná časť

K Čl. I

Týmto novým ustanovením § 68a zákona o poisťovníctve sa upravuje povinnosť poisťovne, poisťovne z iného členského štátu a pobočky zahraničnej poisťovne odviesť zákonom ustanovené percento z prijatého poistného z poistenia uvedeného v prílohe č. 1 časti A (poistné odvetvia neživotného poistenia s výnimkou povinne zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) z činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky.

Finančné prostriedky budú uvedené subjekty povinné odviesť do konca kalendárneho mesiaca, nasledujúcom po danom kalendárnom štvrťroku a to na osobitný príjmový účet Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty. Poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne odvedenie časti poistného budú povinné písomne oznámiť Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty najneskôr do troch pracovných dní od vykonania odvodu a zároveň sa stanovuje povinnosť pre tieto subjekty predložiť Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty preukazujúce položky vstupujúce do výpočtu základu pre odvod poistného. Kontrolu správnosti odvodu časti poistného a ukladanie sankcií bude vykonávať Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty podľa daňového poriadku. Ustanovuje sa, že výnosy z odvodu časti poistného podľa § 68a ods. 1 budú príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

K Čl. II

Týmto ustanovením sa rozširuje rozsah, na ktorý sa tento zákon vzťahuje o odvod časti poistného podľa § 68a ods. 4 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. ..../2016 Z. z.

K Čl. III

Navrhuje sa účinnosť zákona 1. januára 2017.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 21. septembra 2016.

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter K a ž i m í r, v. r.

minister financií

Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

9

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona bol vypracovaný nadväzne na 'Koncepciu reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov' (ďalej len 'koncepcia'), schválenú uznesením vlády Slovenskej republiky č. 285 zo dňa 7. mája 2008. Výsledkom a zavà šením koncepcie má byť zjednotenie procesov výberu daní, cla a poistných odvodov do jednej inštitúcie. Vzhľadom na to, že ide o rozsiahly a komplexný proces, ktorý si vyžiada realizáciu zmien v oblasti da ňovej správy, colnej správy, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, prípadne ďalších dotknutých orgánov verejnej moci, navrhuje sa tieto uskutočniť prostredníctvom súboru navzá jom koordinovaných projektov, a to v dvoch fázach pod názvom UNITAS I. a UNITAS II.

Cieľom navrhovanej reformy zahrnutej v prvej fáze je zabezpečiť maximálnu mieru elektronickej komunikácie medzi daňovými orgánmi a subjektami, zníž enie administratívnej zaťaženosti, optimalizáciu procesov daňovej správy a colnej správy s cieľom zjednodušenia, zefektívnenia a zvýšenia účinnosti jednotlivých procesov v daňovej správe s výhľ adom zlúčenia daňovej správy a colnej správy a vytvorenia nového systému riadenia a organizovania výberu daní a cla.

Vzhľadom na náročnosť realizácie zlúčenia daňovej správy a colnej správy, navrhuje sa najskôr uskutočniť reformu daňovej správy a vypracovanie s úvisiacej legislatívy (návrh zákona o orgánoch št átnej správy v oblasti daní a poplatkov) a až v ďalšej etape uskutočniť zlúčenie daňovej správy a colnej správy.

Podľa súčasne platného zákona daňovými orgánmi sú Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky a daňové úrady vrátane daňového úradu pre vybrané daňové subjekty. Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky svoju činnosť vykonáva priamo alebo prostredníctvom pracov ísk zriadených v sídlach vyšších územných celkov.

Pôsobnosť daňových úradov je ustanovená pre územné obvody obcí , to znamená, že miestna príslušnosť daňových subjektov je určená podľa trvalého pobytu fyzickej osoby alebo podľa sídla právnickej osoby a u daňového úradu pre vybrané daňové subjekty podľ a kritérií ustanovených v zákone.

Reforma daňovej správy premietnutá do návrhu predkladaného zá kona predstavuje podstatnú zmenu v organizačnej štruktúre daňového riaditeľstva. Navrhuje sa zrušiť pracoviská daňového riaditeľstva, zriadiť 8 daňových úradov v sídle kraja a daňový ú rad pre vybrané daňové subjekty s celoslovenskou pôsobnosťou. Zrušením pracovísk daňového riaditeľstva by malo dôjsť k zrýchleniu riadiacich a rozhodovacích procesov a k efektívnejš iemu prenosu informácií priamo od centra k výkonu a správe daní. Z dôvodu operatívneho zabezpečenia jednotlivých činností daňových úradov sa navrhuje možnosť zriadiť v rámci daňových ú radov pracoviská a stanice, a to na základe určených kritérií, napr. časové hľadisko (zriadenie staníc na preberanie daňových priznaní v období ich podávania), rozsah podnikateľských aktivít v obvode daňového úradu a pod. Pracoviská a stanice daňových úradov sa navrhujú zriaďovať rozhodnutím generálneho riaditeľa Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky na návrh riaditeľov daňových úradov, pričom ich zriadenie nemusí byť trvalého charakteru, ale môže byť zriadené na určitú dobu, a to v závislosti od potrieb zabezpečiť plnenie úloh a cieľov daňovej správy.

V návrhu zákona sa ďalej navrhuje, aby metodiku v oblasti dozoru nad dodržiavaním zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vykonávalo a zabezpečovalo pre daňové úrady a obce daňové riaditeľstvo; tento návrh si vyžaduje legislatívnu úpravu zákona o hazardných hrách, nakoľko túto činnosť podľa súčasne platného zákona vykonáva ministerstvo financií.

Prijatie návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti dan í a poplatkov, ktorým sa čiastočne realizuje prvá fáza reformy, a to reforma daňovej správy, vyvolá výdavky súvisiace s realizáciou návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré budú kryté v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy na jednotlivé roky, ako aj z finančných prostriedkov čerpaných zo štrukturá lnych fondov v rámci Operačného programu informatizácia spoločnosti a z prínosov, ktoré realizácia navrhovaných zmien prinesie.

Prijatie návrhu zákona nebude mať vplyv na rozpočty vyšších územných celkov a bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie zvýšením poskytovania elektronických služieb a odbúraním papierovej agendy.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka

o posúdení vplyvov

1.Vplyvy na verejné financie:

Vplyv návrhu zákona na jednotlivé oblasti spoločenského života je potrebné sledovať v kontexte celého programu UNITAS, ktorého cieľ om je reforma daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov.

Zmeny uvedené v predloženom návrhu zákona sú jednou z častí komplexu zmien zameraných na zvýšenie efektívnosti výberu daní, cla a poistných odvodov optimalizáciou organizačnej, ako aj procesnej stránky. Zmena organizačnej štruktúry, ktorá tvorí podstatnú zmenu prinášanú predmetným návrhom zákona, by preto nemohla byť vykonaná bez zmien uskutočnených v procesoch, ktoré v súčasnosti daňová správa vykonáva a naopak, zmena procesov by nesplnila požadované ciele pri existencii súčasnej organizačnej štruktúry daňovej sprá vy. Z tohto dôvodu je návrh predkladaného zákona nerozlučne spätý s ďalším pripravovaným návrhom zákona o správe daní, s ktorým reforma daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia v ýberu daní, cla a poistných odvodov počíta v rámci komplexnosti všetkých zmien plánovaných realizovať v oblasti daní.

Vzhľadom na masívnu elektronizáciu správy daní bude potrebné rie šiť úpravy daňového informačného systému za účelom zabezpečenia realizácie základných daňových procesov, a to v súlade s navrhovanou organizačnou štruktúrou a jej prispôsobiť aj procesy spracovania tak, aby tieto podporili zmenu organizačnej štruktúry, nespôsobili predĺženie času potrebného na vybavenie príslušnej agendy a zefektívnili výkon činností daňovej správy k spokojnosti daňových subjektov.

Racionalizácia priestorového usporiadania daňovej správy a zmena jej organizačnej štruktúry vytvoria podmienky na odpredaj nepotrebného nehnuteľné ho majetku, resp. jeho postúpenie iným inštitúciám verejnej správy v zmysle zákona NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Súčasne sa ukončia niektoré nájomn é vzťahy, ktoré sa ukážu ako nepotrebné. V návrhu zákona nie sú uvedené sídla pracovísk daňových úradov z dôvodu, že tieto budú určené na základe stanovených kritérií, ktoré budú zohľadňovať stav prostredia k momentu organizačnej zmeny. Napriek tomu, ak vychádzame z návrhu z roku 2004, kedy daňová správa uvažovala o 60 sídlach, približne rovnaký počet bude zachovaný aj do budúcnosti. Predpokladáme, že na sídla pracovísk daňových úradov budú využité existujúce priestory daňových úradov.

Vo väzbe na vykonávanú analýzu stavu nehnuteľností a ich ďalšieho využitia pri realizácii navrhovanej organizačnej štruktúry bude potrebné zabezpečiť aj úpravu existujúcich objektov, a to či už rekonštrukciou, prístavbou, nadstavbou, prípadne realizáciou novej stavby, a to aj z dôvodu potreby riešenia súčasných nevyhovujúcich priestorov daňovej správy, keď mnohé z nich sú v havarijnom stave, resp. nespĺňajú potrebné normy. Tým, že sa pri plánovaných rekonštrukciách súčasných budov zohľadnia zámery uvedené v návrhu zákona už v súčasnosti, ako aj v najbliž ších rokoch, bude zabezpečené efektívne a hospodárne vynakladanie finančných prostriedkov. Navyše je možné začať uvažovať aj o využití priestorov colnej správy, s ktorými je možné uvažova ť pri zlúčení daňovej a colnej správy ako o spoločných objektoch. Zrealizovaním vhodného priestorového usporiadania v daňovej správe vznikne východisko pre splnenie ďalších zámerov reformy daň ovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov.

Vzhľadom na zmenu organizačného usporiadania daňových orgánov je potrebné počítať s výdavkami na obstaranie nových tabúľ v objektoch, pečiatok, tlačovín a ďalších súvisiacich výdavkov.

Výdavky súvisiace s realizáciou návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov budú kryté v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy na jednotlivé roky, prípadne z finančných prostriedkov OPIS, ako aj z prínosov, ktoré realizácia navrhovaných zmien prinesie.

Prínosy vyplývajúce z realizácie tohto zákona, ako aj ostatný ch krokov reformy daňovej a colnej správy, sa prejavia postupne realizáciou opatrení v súlade s predkladaným návrhom zákona a po implementácii zmien, ktoré z neho vyplývajú. V súvislosti s ú sporami je potrebné napríklad očakávať aj zníženie výdavkov na kancelársky materiál, energie, údržbu a dopravné náklady, čo sa prejaví ako efekt vykonaných zmien.

Prínosy predkladaného návrhu zákona, ktorého účinnosť je navrhnutá od 01. 01. 2012, dokedy je potrebné pripraviť a zrealizovať celý komplex opatren í smerujúcich k tomu, aby bolo možné vykonať zmenu predkladanú v návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v nadväzujúcom ná vrhu zákona o správe daní, sa začnú prejavovať v prevažnej miere po jeho implementácii do praxe, t.j. po 01. 01. 2012. Jeho prínosy sa budú vzájomne dopĺňať s ďalšími krokmi pripravenými na realiz áciu v rámci reformy daňovej a colnej správy a naplno sa prejavia v dlhodobom horizonte. Pri kvantifikovaní prínosov nie je možné vychádzať len z vplyvu jedného zákona pri takej rozsiahlej reforme ako je reforma da ňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov, kedy predkladaný návrh zákona je len časťou realizovaných reformných opatrení.

2.Vplyvy na obyvateľ ov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb bude prijatím navrhovaných zmien pozitívny, a to z dôvodu zabezpečenia možností elektronickej komunikácie, čím dôjde k úsporám subjektov na cestovnom, poštovnom, k časov ým úsporám. Uvedené zmeny budú súvisieť s novou organizačnou štruktúrou daňových úradov a v jej rámci s novými formami služieb poskytovaných povinným osobám.

3.Vplyvy na životné prostredie:

Realizácia zmien navrhovaných v zákone bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie, ktorý sa prejaví hlavne znížením spotreby papiera.

4.Vplyvy na zamestnanosť:

Vplyv návrhu zákona na zamestnanosť je determinovaný plánom optimalizácie počtu zamestnancov daňovej a colnej správy uvedenom v materiáli Koncepcia reformy da ňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov. Predkladaný návrh zákona vytvára predpoklady pre zabezpečenie optimalizácie počtu zamestnancov. Znížením počtu da ňových orgánov predložený návrh zákona vytvára predpoklady pre zníženie počtu riadiacich pozícií, a tým aj úsporu mzdových výdavkov a výdavkov na poistnom. Uvedené údaje súvisia s paralelne vykonávanou zmenou v prostredí daňových a colných orgánov, nakoľko zmeny sa v súlade s reformou daňovej a colnej správy realizujú priebežne, a to aj v oblasti zvyšovania kvality interných vý konov a služieb poskytovaných interne aj externe, ako aj vytváraním spoločných riešení, čo umožňuje znižovať výdavky, ako aj optimalizovať realizované výkony.

Najdôležitejšími faktormi, ktoré umožňujú úsporu mzdových nákladov, sú informatizácia a elektronizácia, racionalizácia činností a priestorov ého usporiadania a zvyšovanie produktivity a pridanej hodnoty zamestnancov. Nastavenie znižovania počtu zamestnancov vychádza z postupného napĺňania zámerov reformy a reflektuje postupný odchod zamestnancov do dôchodku, ako aj na ďalšie súvislosti, s ktorými je možné spojiť uvedené opatrenie.

Popri realizácii úsporných opatrení v oblasti ľudských zdrojov bude vyžadovaná zvýšená náročnosť na výkon činností zamestnancami daňový ch orgánov, pričom zvýšenie výkonnosti by malo byť podporené vytvorením adekvátnych pracovných podmienok, a to napr. vo forme priestorov, informačných technológií a pod. Zvýšenie ná rokov na zamestnancov pri ich vykonanej optimalizácii je plánované v nasledujúcich obdobiach kompenzovať zvýšením ich miezd, k čomu budú predložené ďalšie návrhy právnych predpisov ako ďalš ie kroky realizácie programu UNITAS.

5.Vplyvy na podnikateľské prostredie:

Zefektívnenie činnosti daňovej správy optimalizáciou organizačn ého usporiadania a zvýšením kvality poskytovaných služieb bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, čo je bezprostredne naviazané aj na zmeny navrhované realizovať v pripravovanom návrhu z ákona o správe daní ako súčasti reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov.

6. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti:

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoloč nosti z dôvodu, že návrh zákona je súčasťou realizácie reformy daňovej a colnej správy, ktorej cieľom je aj elektronizácia komunikácie a automatizácia procesov.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoloč enstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V ustanovení sa definuje predmet návrhu zákona, a to postavenie, organizácia, právomoc a pôsobnosť orgánov štátnej sprá vy v oblasti daní a poplatkov v medziach a v rozsahu podľa ná vrhu uvedeného v jeho príslušných ustanoveniach.

K § 2

Na účely tohto zákona sa navrhuje, aby sa za orgány štátnej správy v oblasti daní a poplatkov považovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo'), Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len 'daňové riaditeľstvo') a daňové úrady, pričom daňový mi orgánmi budú daňové riaditeľstvo a daňové úrady, čím sa zabezpečí dvojstupňové riadenie daňových orgánov. Nadväzne na koncepciu sa navrhuje, aby z dôvodu riadneho zabezpečenia výkonu činností daňových úradov bolo daňové riaditeľstvo oprávnené na návrh riaditeľa daňového úradu zriadiť pracoviská a stanice daňový ch úradov, ktoré budú ich organizačnými zložkami, a to na základe princípov efektívnosti fungovania týchto organizačných zložiek. Pracoviská daňové ho úradu budú trvalejšej povahy a stanice budú vznikať operatívne za účelom zjednodu šenia prístupu daňových subjektov k daňovým orgánom, napr. pri prijímaní daňových priznaní.

K § 3

Nadväzne na koncepciu sa navrhujú niektoré úlohy, ktoré bude plniť ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť daní a poplatkov; ide predovšetkým o vypracovanie stratégie politiky daní a poplatkov, rozvoja daňových orgánov, prí prava návrhov zákonov a iných všeobecne záväzných prá vnych predpisov, návrhov medzinárodných zmlúv a dohôd a schvaľovanie návrhu vnú tornej organizačnej štruktúry daňového riaditeľstva.

Ïalšie úlohy ministerstva budú vyplývať z osobitných právnych predpisov, napr. z navrhovaného zákona o správe daní, podľa ktorého je ministerstvo oprávnené konať v rámci opravných prostriedkov.

K § 4

V tomto ustanovení sa navrhuje, aby daňové riaditeľstvo bolo rozpočtovou organizáciou s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorá bude svojimi príjmami a výdavkami napojená na rozpočet ministerstva, prič om jej sídlo sa navrhuje ponechať podľa súčasného stavu, a to v Banskej Bystrici. V rámci pracovnoprá vnych vzťahov zamestnancov daňových orgánov sa navrhuje daňové riaditeľstvo ako zamestn ávateľ všetkých zamestnancov daňových orgánov. Za činnosť daňového riaditeľstva bude zodpovedať generálny riaditeľ daňového riaditeľstva, ktorého vymenúva a odvoláva minister financií.

Ïalej sa tu navrhuje okruh úloh, ktoré bude zabezpečovať daňové riaditeľ stvo; napr. riadenie a kontrola daňových úradov, jednotné uplatňovanie daňov ých zákonov, zákona o správe daní, zákona o účtovníctve, zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku a navrhovanie ich legislatívnych úprav, vypracovanie koncepcie rozvoja daňových orgánov vr átane vzdelávania zamestnancov daňových orgánov, oznamovacia povinnosť voči orgánom činným v trestnom konaní, vedenie centrálneho registra všetkých daň ových subjektov a jeho aktualizácia a ďalšie úlohy vyplývajúce z tohto ustanovenia.

Navrhuje sa, aby daňové riaditeľstvo mohlo vykonávať aj úkony, ktoré inak patria do pôsobnosti daňových úradov, avšak len vo vymedzených prípadoch, napr. ak hrozí nebezpečenstvo, že účtovné doklady môžu byť znehodnotené alebo zničené, alebo ak je potrebné overiť výsledky daňovej kontroly vykonanej daňovým úradom, alebo ak o tom rozhodne generálny riaditeľ daňového riaditeľstva.

K § 5

V tomto ustanovení sa navrhuje pôsobnosť daňových úradov, a to v územnom obvode kraja, okrem daňového úradu pre vybrané daňové subjekty, ktorého pôsobnosť je ustanovená v osobitnom ustanovení tohto zákona, ďalej sa navrhuje aby boli preddavkovými organizáciami s rozpoč tom napojeným na rozpočet daňového riaditeľstva. Navrhuje sa, aby za činnosť daň ového úradu bol zodpovedný riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ a aby riaditeľ daňového úradu, resp. ním poveren ý zamestnanec, konal za daňový úrad v prípade, ak je tento účastníkom súdneho konania. Ïalej sa v tomto ustanovení navrhujú úlohy, ktoré budú daňové ú rady zabezpečovať; ide predovšetkým o úlohy vyplývajúce zo zákona o správe daní (napr. vykonávanie správy daní, rozhodovanie v daňovom konaní, kontrolná činnosť), poskytovanie informácií daňovým subjektom o ich právach a povinnostiach vo veciach daní, oznamovacia činnosť voči orgá nom činným v trestnom konaní, vykonávanie dozoru nad dodržiavaním zákona o hazardný ch hrách, zabezpečovanie spracovania súhrnných účtovných výkazov, ktoré predkladajú obce. Do pôsobnosti daňových úradov sa navrhuje doplniť aj kompetencia prijímať platby od fyzických osôb za pohľadávky štátu, ktoré vznikli podľa osobitného predpisu, ktorým je vyhláška č. 147/1960 Zb. o prenesení finančnej a účtovnej služby majetkovej podstaty pozemkových reforiem.

K § 6

Navrhuje sa celoslovenská pôsobnosť daňového úradu pre vybrané daň ové subjekty, pričom rozsah úloh, ktoré bude zabezpečovať, je rovnaký ako pre daň ové úrady. Aj tento daňový úrad bude pôsobiť ako preddavková organiz ácia v rámci rozpočtu daňového riaditeľstva.

Za vyb rané daňové subjekty, ktoré budú zaradené do pôsobnosti tohto daň ového úradu sa navrhujú tie daňové subjekty, ktoré pôsobia ako banky a poisťovne, pobočky zahraničnej banky a poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne a daň ové subjekty za podmienky, že dosiahnu ročný obrat 40 000 000 eur a viac. Lehoty pre zaradenie daňového subjektu do pôsobnosti tohto daňového úradu, ako aj ukončenie jeho príslušnosti k tomuto daňovému úradu, sú ustanovené priamo v zákone. Pri zmene príslušnosti daňového úradu pre vybrané daňové subjekty sa navrhuje obdobie dvoch rokov na sledovanie obratu daňového subjektu na účely zmeny príslušnosti tohto úradu.

K § 7

Vzh ľadom na charakter práce sa navrhuje, aby zamestnanci daňových orgánov pri zabezpečovaní úloh mali postavenie verejných činiteľov, ktorým Policajný zbor poskytuje ochranu podľa osobitné ho predpisu.

K § 8

V tomto ustanovení sa navrhuje spolupráca daňových orgánov s ostatnými štátnymi orgá nmi, právnickými a fyzickými osobami.

K § 9

V nadväznosti na zákon o ochrane osobných údajov sa navrhuje, aby daň ové orgány boli oprávnené spracúvať osobné údaje osôb, ktoré sú účastníkmi daňového konania, správneho konania, daňový ch kontrol a iných úloh, ktoré vykonávajú daňové orgány.

K § 10

Vzhľadom na navrhované organizačné zmeny štruktúry daňových orgánov sa navrhuje, aby daňové konania, ktoré boli začaté daňový m riaditeľstvom alebo daňovým úradom pred účinnosťou tohto zákona, bolo dokonč ené daňovým riaditeľstvom alebo daňovým úradom podľa toh to zákona.

Taktiež sa navrhuje, aby sa vybrané daňové subjekty, ktoré sú v pôsobnosti daňového úradu pre vybrané daňové subjekty pred účinnosť ou tohto zákona, považovali za vybrané daňové subjekty daňového úradu pre vybrané daňové subjekty podľa tohto zákona.

K § 11

Týmto ustanovením sa zrušuje doterajší zákon o daňových orgá noch.

K čl. II

Navrhovanou zmenou sa reaguje na zmenu štruktúry daňových úradov. Jednotlivé daňové úrady budú poukazovať výnos dane z príjmov tým vyšším územným celkom, na území ktorých majú sídlo.

K čl. III

K bodu 1

Navrhované ustanovenie rieši prechod kompetencií v oblasti metodiky dozoru hazardných hier z ministerstva na daňové riaditeľstvo v súvislosti s úpravou v § 4 nového zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a zároveň dáva do súladu znenie zákona č . 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov so zákonom č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskor ších predpisov.

Presun metodického usmerňovania výkonu dozoru v oblasti dozoru nad hazardnými hrami z Ministerstva financií SR na Daňové riaditeľstvo SR je zámerom vychádzajúcim z Koncepcie reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa dáva do súladu znenie zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných syst émoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov so zákonom č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 3

Navrhované ustanovenie rieši prechod kompetencií v oblasti metodiky dozoru hazardných hier z ministerstva na daňové riaditeľstvo v súvislosti s úpravou v § 4 nového zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov.

K čl. IV

Účinnosť tohto zákona sa navrhuje od 1. 1. 2012.

Materiál bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 19. augusta 2009.

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek v. r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu