Zákon o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov 462/2003 účinný od 01.01.2023

Platnosť od: 27.11.2003
Účinnosť od: 01.01.2023
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Prokuratúra, Všeobecné súdnictvo, Požiarna ochrana, Sociálne poistenie
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST16JUD4DS11EUPPČL3

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 462/2003 s účinnosťou od 01.01.2023 na základe 248/2022

Legislatívny proces k zákonu 248/2022

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava KARAHUTU a Jozefa LUKÁČA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 248/2022, dátum vydania: 09.07.2022

1

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Jaroslav Karahuta a Jozef Lukáč.

Hlavným cieľom predloženého návrhu zákona je zjednodušenie zamestnávania a zníženie mzdových nákladov zamestnávateľa v súvislosti so zamestnávaním pracovníkov vykonávajúcich vymedzené sezónne práce v sektore poľnohospodárstva a v sektore cestovného ruchu. K naplneniu uvedených cieľov prichádza aj prostredníctvom výnimky z platenia poistného na starobné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti formou odvodovej odpočítateľnej položky pri výkone sezónnej práce v sume ustanovenej podľa zákona č. 461/2003 Z. z. sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Zámerom legislatívnej iniciatívy je riešenie problematickej situácie poľnohospodárov a poskytovateľov služieb v cestovnom ruchu, ktorá spočíva v náhlom nedostatku pracovníkov počas obdobia zvýšenej potreby v oblasti ľudských zdrojov, ktorá je vyvolaná charakterom sezónnosti niektorých druhov prác. Prekážku krátkodobého zamestnávania pracovníkov počas sezóny predstavuje finančná a administratívna záťaž na strane zamestnávateľa v podobe rozsahu platenia poistného na povinné sociálne poistenie podľa súčasnej právnej úpravy zákonom č. 461/2003 Z. z. sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“).

Vzhľadom na uvedené sa v zákone o sociálnom poistení navrhuje, aby fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce bola od vzniku tohto právneho vzťahu povinne poistená na všetky poistenia zamestnanca (nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti). Týmto sa zabezpečí zníženie administratívnej záťaže zamestnávateľa pri prihlasovaní a odhlasovaní tohto zamestnanca.

Pre takého zamestnanca sa však v podobe odvodovej odpočítateľnej položky navrhuje výnimka z platenia poistného na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti; jej suma sa navrhuje vo výške 50 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov. Ak z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce zamestnanec dosiahne mesačný príjem v sume rovnej alebo nižšej ako je navrhovaná odvodová odpočítateľná položka, nebude on, ani jeho zamestnávateľ platiť poistné na starobné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. Zamestnanec a jeho zamestnávateľ budú z tohto príjmu platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na invalidné poistenie a zamestnávateľ aj poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. Ak z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce dosiahne zamestnanec mesačný príjem v sume vyššej, ako je navrhovaná odvodová odpočítateľná položka (50 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov), poistné na starobné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti, bude platiť zamestnanec, ale aj jeho zamestnávateľ, len zo sumy rozdielu medzi dosiahnutým mesačným príjmom a odvodovou odpočítateľnou položkou. V oboch situáciách to bude znamenať zníženie odvodového zaťaženie zamestnanca aj zamestnávateľa.

Vzhľadom na to, že poistenec v tomto prípade výnimku z platenia poistného na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti v podobe odvodovej odpočítateľnej položky

2

pri sezónnej práci, sa obdobia poistenia počas ktorých nebude platiť poistné, nebudú hodnotiť na nárok na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok a súvisiace pozostalostné dôchodky a na dávku v nezamestnanosti, t.j. za tieto obdobia poistenia nebude mať poistenec, resp. jeho pozostalí nárok na uvedené dávky.

B.Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 (§ 223 ods. 1)

Navrhuje sa v § 223 ods. 1 ustanoviť odchýlku od pravidla výnimočného používania dohôd, ak ide o prípade tzv. sezónnej práce vymedzenej v prílohe. V mnohých prípadoch pôjde o krátkodobú prácu vykonávanú podľa potreby s fluktuáciou zamestnancov, ktorú z hľadiska pracovného práva nie je potrebné vždy regulovať cez pracovný pomer založený pracovnou zmluvou (napr. privyrobenie si pri zbere úrody).

K bodu 2 (§ 228a ods. 1)

Navrhuje sa v prípade dohody o pracovnej činnosti ustanoviť osobitný poddruh (subtyp) dohody o pracovnej činnosti, ktorá bude môcť byť využívaná pri sezónnej práci vymedzenej v prílohe č. 1b Zákonníka práce. V prípade uzatvorenia dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce zamestnávateľ povinnosť označiť túto dohodu ako dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.

K bodu 3 (§ 228a ods. 2)

S cieľom zabráneniu obchádzania limitu 520 hodín v kalendárnom roku sa navrhuje, aby sa podobne ako pri dohode o vykonaní práce rozsah pracovného času v kalendárnom roku pri dohodách o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce sčítaval.

Zároveň Slovenská republika je viazaná smernicou 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, ktorá ustanovuje pravidlá maximálneho týždenného pracovného času, ako maximálnych referenčných období pokiaľ ide o možnosť posudzovania priemerného týždenného pracovného času. Rovnako Ústava SR v čl. 36 ods. 1 písm. d) upravuje, že „Zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä ... d) najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času,“. Na to nadväzuje Zákonník práce v § 85, kde ustanovuje maximálnu priemernú dĺžku týždenného pracovného času na 40 hodín a § 87, kde sa ustanovuje najdlhšie referenčné obdobie pre počítanie priemeru, ak zamestnávateľ nemá dohodu so zástupcami zamestnancov ale len so zamestnancom na štyri mesiace. Z tohto dôvodu sa obdobné pravidlo navrhuje ustanoviť aj pri dohode o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.

K bodu 4 (§ 228a ods. 4)

Ustanovenie § 48 ods. 4 písm. d) Zákonníka práce upravuje výnimku z reťazenia pracovných pomerom na určitú dobu z dôvodu sezónnej práce. V predmetnom ustanovení ide o „vykonávanie prác, ktoré závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca)“. Z tohto dôvodu, ako z dôvodu, že sezónna práca netrvá vzhľadom na svoju povahu celý rok, navrhuje sa ustanoviť obdobné obmedzenie trvania dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce na osem mesiacov.

3

K bodu 5 (príloha č. 1b)

Navrhuje sa ustanoviť okruh prác, pri ktorých je možné so zamestnancom uzatvoriť dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.

K čl. II

K bodu 1 (§ 4b)

V súvislosti s návrhom ustanoviť v Zákonníku práce novú dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, navrhuje sa, aby fyzická osoba v právnom vzťahu založenom uvedenou dohodou bola zamestnancom na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti, a to bez ohľadu na to, či uvedená dohoda zakladá fyzickej osobe právo na pravidelný mesačný príjem alebo nepravidelný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) h) a písm. m) zákona č. 595/2003 Z .z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „príjem“).

K bodu 2 [§ 7 ods. 4 písm. a), § 139 ods. 1, § 139c ods. 1 a § 143 ods. 1]

V súvislosti s navrhnutou úpravou definície zamestnanca v § 4b, podľa ktorej zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, ktorý jej zakladá právo na príjem zo závislej činnosti, navrhuje sa, aby zamestnávateľom podľa § 7 ods. 4 písm. a) na účely nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti bola fyzická osoba alebo právnická osoba v právnom vzťahu s fyzickou osobou na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.

Taktiež sa navrhuje, aby rozhodujúcim obdobím podľa § 139 ods. 1 pre zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce bol kalendárny mesiac, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Ustanovením § 139c ods. 1 je určený vymeriavací základ zamestnanca z každej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s právom na nepravidelný príjem. V súvislosti s navrhnutou úpravou definície zamestnanca v § 4b je zamestnancom na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti každá fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce bez ohľadu na to, či jej uvedená dohoda zakladá právo na pravidelný mesačný príjem alebo nepravidelný príjem. Z tohto dôvodu sa navrhuje výnimka z uvedeného § 139c ods. 1.

Z rovnakého dôvodu sa navrhuje ustanoviť výnimku z § 143 ods.1, t. j. zo splatnosti poistného ustanoveného pre poistné z vymeriavacieho základu z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, z ktorých plynie právo na nepravidelný príjem. V aplikačnej praxi to bude znamenať, že splatnosť poistného, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ za zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce bude v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom jeho zamestnanca.

K bodu 3 a 4 [§ 14 ods. 1 písm. a), § 15 ods. 1 písm. a), § 20 ods. 1 a § 231 ods. 1 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s návrhom nového § 4b.

K bodu 5 (§ 20 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s platnou úpravou ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnou od 1. januára 2023.

4

K bodom 6 a 7 [§ 49a a § 49a ods. 2)]

Navrhuje sa na účely posúdenia splnenia podmienky nároku na materské a tehotenské – získanie 270 dní nemocenského poistenia nezapočítavať obdobia, v ktorých zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie s výnimkou období, v ktorých mal zamestnanec vylúčenú povinnosť platiť poistné (resp. období, ktoré sa po zavedení ročného zúčtovania nezahŕňajú do rozhodujúceho obdobia na určenie denného vymeriavacieho základu na určenie sumy nemocenskej dávky).

Pre účely tohto ustanovenia je rozhodujúce reálne platenie poistného na nemocenské poistenie a z tohto dôvodu sa aj vymeriavací základ vo výške 0 eur považovať za absenciu vymeriavacieho základu.

Uvedené sa navrhuje v záujme nezapočítavania období nemocenského poistenia počas spočívajúcich období pracovných pomerov (napr. období nevykonávania práce v prípade sezónnych prác), ako aj v záujme predchádzania uzatvárania špekulatívnych pracovných pomerov s cieľom získania období nemocenského poistenia.

Dvojitá právna úprava sa navrhuje vzhľadom k zmene súvisiacich ustanovení v súvislosti so zavedením právnej úpravy ročného zúčtovania od roku 2023.

K bodu 8 (§ 57 ods. 4)

Legislatívno-technická zmena súvisiaca s § 49a.

K bodom 9 a 10 (§ 60 ods. 6)

Navrhuje sa, aby sa zamestnancom na účely nároku na dôchodkové dávky nezapočítavali obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých nemali vymeriavací základ na platenie poistného s výnimkou období, kedy mali zamestnanci vylúčenú povinnosť platiť poistné na dôchodkové poistenie (resp. období, ktoré sa po zavedení ročného zúčtovania nezahŕňajú do rozhodujúceho obdobia na určenie denného vymeriavacieho základu na určenie sumy nemocenskej dávky).

Zároveň sa navrhuje, aby sa fyzickej osobe v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce (ktorá výnimku z platenia poistného na starobné poistenie v podobe odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci na účely určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na starobné poistenie) na účely posúdenia nároku na dávky vyplácané zo základného fondu starobného poistenia nezapočítavali obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých nemala vymeriavací základ na platenie poistného na starobné poistenie z dôvodu uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci.

Pre účely tohto ustanovenia je rozhodujúce reálne platenie poistného na dôchodkové poistenie a z tohto dôvodu sa aj vymeriavací základ vo výške 0 eur považovať za absenciu vymeriavacieho základu.

Uvedené sa navrhuje v záujme nezapočítavania období dôchodkového poistenia počas spočívajúcich období pracovných pomerov (napr. období nevykonávania práce v prípade sezónnych prác), ako aj v záujme predchádzania uzatvárania špekulatívnych pracovných pomerov s cieľom získania období dôchodkového poistenia. Rovnako tiež v záujme vylúčenia období dôchodkového poistenia na účely ich hodnotenia na vznik nároku na dôchodkové dávky zo základného fondu starobného poistenia za obdobie, kedy mala fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce výnimku z platenia poistného na starobné poistenie, v podobe odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci.

Dvojitá právna úprava sa navrhuje vzhľadom k zmene súvisiacich ustanovení v súvislosti so zavedením právnej úpravy ročného zúčtovania od roku 2023.

K bodom 11 a 12 [§ 104 ods. 4 a §104 ods. 4 písm. b)]

V záujme predchádzania uzatváraniu špekulatívnych pracovných pomerov s cieľom získania období poistenia v nezamestnanosti, teda splnenia podmienky nároku na dávku

5

v nezamestnanosti, sa navrhuje nezapočítavať na tento účel obdobia, kedy zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti s výnimkou období, kedy mal zamestnanec vylúčenú povinnosť platiť poistné (resp. období, ktoré sa po zavedení ročného zúčtovania nezahŕňajú do rozhodujúceho obdobia na určenie denného vymeriavacieho základu na určenie sumy nemocenskej dávky).

Uvedené sa navrhuje tiež z dôvodu, aby sa fyzickej osobe v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti pri výkone sezónnej práce, (ktorá výnimku z platenia poistného na poistenie v nezamestnanosti v podobe odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci na účely určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti) na účely posúdenia nároku na dávku v nezamestnanosti, nezapočítavali obdobia poistenia v nezamestnanosti, v ktorých nemala vymeriavací základ na platenie poistného z dôvodu uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci.

Pre účely tohto ustanovenia je rozhodujúce reálne platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti a z tohto dôvodu sa aj vymeriavací základ vo výške 0 eur považovať za absenciu vymeriavacieho základu.

Dvojitá právna úprava sa navrhuje vzhľadom k zmene súvisiacich ustanovení v súvislosti so zavedením právnej úpravy ročného zúčtovania od roku 2023.

K bodu 13 (§ 138 ods. 1)

V súvislosti s návrhom na zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci sa navrhuje, aby sa vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu založenom dohodou o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce znižoval o túto odvodovú odpočítateľnú položku. Vzhľadom na navrhované ustanovenie odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci v bode 16, a to len vo vzťahu k plateniu poistného na starobné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, sa vymeriavací základ zamestnanca bude o túto odvodovú odpočítateľnú položku znižovať len na účely uvedených poistení.

K bodu 14 (§ 138 ods. 6)

V súvislosti s platnou úpravou ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnou od 1. januára 2023 sa navrhuje právna úprava určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného zamestnávateľom analogická s právnou úpravou navrhovanou v bode 15.

K bodu 15 (§ 138 ods. 8)

V súvislosti s návrhom na zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci sa navrhuje, aby sa vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie a poistného na garančné poistenie neznižoval o odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci.

K bodu 16 (§ 138b)

Odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci sa navrhuje na účely určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na starobné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti. Znamená to, že vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, ako aj vymeriavací základ jeho zamestnávateľa, sa bude znižovať o odvodovú odpočítateľnú položku na platenie poistného na starobné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti. Vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie a na invalidné poistenie zamestnanca v právnom vzťahu na základe uvedenej dohody, a v prípade jeho zamestnávateľa aj vymeriavací základ na platenie poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity, sa o odvodovú odpočítateľnú položku znižovať nebude.

6

Odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci sa navrhuje vo výške 50 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR spred dvoch rokov. Pre určenie vymeriavacieho základu na platenie poistného na starobné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti to bude znamenať, že ak z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce zamestnanec dosiahne mesačný príjem na určenie vymeriavacieho základu v sume rovnej alebo nižšej ako je navrhovaná odvodová odpočítateľná položka, nebude on, ani jeho zamestnávateľ platiť poistné na starobné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. Ak z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce zamestnanec dosiahne mesačný príjem na určenie vymeriavacieho základu v sume vyššej, ako je navrhovaná odvodová odpočítateľná položka, vymeriavací základ na platenie poistného na starobné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti bude v sume rozdielu medzi týmto dosiahnutým mesačným príjmom a odvodovou odpočítateľnou položkou.

K bodu 17 (§ 139 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s návrhom nového § 4b.

K bodu 18 [§ 139 ods. 1 písm. a)]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s platnou úpravou ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnou od 1. januára 2023.

K bodu 19 (§ 139b ods. 1)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s návrhom nového § 4b.

K bodu 20 [§ 139b ods. 1 písm. a)]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s platnou úpravou ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnou od 1. januára 2023.

K bodu 21 (§ 142 ods. 3)

V súvislosti s platnou úpravou ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnou od 1. januára 2023 sa navrhuje, aby sa hranica maximálneho ročného vymeriavacieho základu zamestnávateľa na účely garančného poistenia neznižovala ani o odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci. Uvedené predstavuje analogickú právnu úpravu podľa § 138a, ktorá sa vzťahuje na odvodovú odpočítateľnú položku v prípade dohôd o brigádnickej práci študentov a v prípade dohôd o pracovnej činnosti, resp. dohôd o vykonaní práce pri poberateľoch vymedzených druhov dôchodkov s účinnosťou od 1. januára 2023.

K bodu 22 [§ 231 ods. 1 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s platnou úpravou ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnou od 1. januára 2023.

K čl. III

V súvislosti s novo navrhovanou definíciou zamestnanca na účely nemocenského poistenia v zákone č. 461/2003 Z. z. sa navrhuje upraviť definícia zamestnanca na účely poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, tak aby nárok túto náhradu príjmu mal aj zamestnanec vykonávajúci prácu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce za splnenia zákonných podmienok.

7

K čl. IV

Účinnosť sa navrhuje od 15. apríla 2022 okrem čl. II bodov 5, 7, 10, 12, 14, 18 a 20 22, ktoré vzhľadom na platnú úpravu ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnou od 1. januára 2023 sa navrhujú s rovnakou účinnosťou (od 1. januára 2023).

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore