Zákon o sociálnom poistení 461/2003 účinný od 10.04.2021 do 30.04.2021

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 388/2020 Z. z. (ďalej len „nález ústavného súdu“) vláda Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“).

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v náleze konštatuje, že § 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení nie je v súlade s požiadavkou rovnosti (čl. 12 ods. 1, 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky) pri zabezpečovaní primeraného hmotného zabezpečenia v starobe podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení sa suma minimálneho dôchodku poberateľa starobného dôchodku, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu znižuje za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení rovnako ako sa znižuje suma starobného dôchodku podľa § 66 ods. 6 zákona o sociálnom poistení. Dôvodom zníženia starobného dôchodku sporiteľa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení je skutočnosť, že poistenec do fondu starobného poistenia neplatí plnú sadzbu starobného poistenia, pretože stanovenú časť platí vo forme povinných príspevkov na starobné sporenie (II. pilier). Rovnaký princíp sa aktuálne uplatňuje aj pri znížení sumy minimálneho dôchodku, na ktorý sa za stanovených podmienok zvyšuje starobný dôchodok sporiteľa.

Predmetným vládnym návrhom zákona sa v súlade s nálezom ústavného súdu navrhuje zrušenie krátenia sumy minimálneho dôchodku poberateľom starobného dôchodku z dôvodu ich postavenia sporiteľa v systéme starobného dôchodkového sporenia a v tejto súvislosti aj zabezpečenia rovnakého zaobchádzania so sporiteľmi - poberateľmi starobného dôchodku a invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku z dôchodkového poistenia (I. pilier) pri posudzovaní celkového dôchodkového príjmu na účely určenia nároku na minimálny dôchodok a sumy minimálneho dôchodku.

Predmetným vládnym návrhom zákona sa v súvislosti s realizáciou úlohy C.8. Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 757 z 2. decembra 2020 navrhuje upraviť aj postúpenie pohľadávok Sociálnej poisťovne po lehote splatnosti na spoločnosť v 100 % vlastníctve štátu podľa návrhu a za podmienok uvedených v návrhu finančnej stabilizácie zdravotníckych zariadení.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Predložený vládny návrh zákona má negatívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

1

B.Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1, 3, 6 a 7

Legislatívnotechnické úpravy súvisiace s vypustením § 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení a prečíslovaním odsekov v § 82b zákona o sociálnom poistení.

K bodu 2

Ústavný súd rozhodol o nesúlade ustanovenia § 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení s čl. 39 ods. 1 a čl. 12 ods. 1, 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ustanovenie § 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení stráca účinnosť dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Ak do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu ústavného súdu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky orgán verejnej moci, ktorý má uviesť právny predpis do súladu podľa čl. 125 ods. 3 ústavy, neuvedie právny predpis do súladu s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou, stráca právny predpis, jeho časť alebo jeho ustanovenie, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily ústavný súd vyslovil, platnosť.

Na základe vyššie uvedených skutočností sa navrhuje ustanovenie § 82b ods. 2 zo zákona o sociálnom poistení vypustiť.

K bodom 4 a 5

Podľa doterajšieho § 82b ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom poistení sa pri posudzovaní nároku na minimálny dôchodok do celkového dôchodkového príjmu poistenca zahŕňa starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok z II. piliera len pokiaľ ide o poberateľa invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku.

V právnej úprave, ktorou sa v roku 2015 zavádzal nový inštitút minimálneho dôchodku, sa v súlade s účelom minimálneho dôchodku (predchádzanie tomu, aby sa dôchodca ako jednotlivec ocitol v stave hmotnej núdze) pôvodne navrhovalo, aby priznanie nároku na minimálny dôchodok bolo poberateľom starobného, resp. invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku podmienené tým, že poistencovi, ktorý je sporiteľ, musia byť vyplácané tie dôchodky, na výplatu ktorých splnil podmienky ustanovené zákonom v systéme starobného dôchodkového sporenia, pričom do úhrnu dôchodkových príjmov posudzovaného na nárok na zvýšenie starobného dôchodku na minimálny dôchodok sa mal zahrnúť akýkoľvek priamy dôchodkový príjem z II. piliera. V priebehu legislatívneho procesu však prišlo k zmene § 82b tak, aby sa suma minimálneho dôchodku poberateľovi starobného dôchodku, ktorý bol sporiteľ, znížila, a to podľa rovnakých zásad ako sa poistencovi – sporiteľovi znižuje starobný dôchodok z I. piliera za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení. Dôvodom zníženia starobného dôchodku sporiteľa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení je skutočnosť, že do základného fondu starobného poistenia sa neplatí plná sadzba poistného na starobné poistenie, pretože časť sa platí vo forme povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. V nadväznosti na to bolo odôvodnené, aby sa sporiteľovi – poberateľovi starobného dôchodku nezahŕňal do úhrnu

2

dôchodkových príjmov posudzovaného na nárok na zvýšenie starobného dôchodku na minimálny dôchodok, akýkoľvek priamy dôchodkový príjem z II. piliera.

Uvedená zmena sa však nemohla vzťahovať na sumu minimálneho dôchodku, na ktorú sa za splnených podmienok zvyšuje invalidný dôchodok vyplácaný po dovŕšení dôchodkového veku. Vzhľadom na to, že invalidný dôchodok sa vypláca zo základného fondu invalidného poistenia, do ktorého platí poistenec, ktorý je sporiteľ, a zamestnávateľ, plné poistné v úhrnne 6 % z vymeriavacieho základu, nebolo vecne a právne dôvodné znižovať sumu invalidného dôchodku za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení a preto ani znižovať sumu minimálneho dôchodku, na ktorú sa zvyšuje za stanovených podmienok invalidný dôchodok vyplácaný po dovŕšení dôchodkového veku, za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení. V kontexte vyššie uvedeného však bolo opodstatnené, aby sa do úhrnu dôchodkového príjmu poberateľa invalidného dôchodku na nárok na jeho zvýšenie na minimálny dôchodok zahrnula aj suma jeho dôchodku z II. piliera.

Na základe vyššie uvedeného a s cieľom zabezpečenia rovnakého zaobchádzania so sporiteľmi - poberateľmi starobného dôchodku a invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku z dôchodkového poistenia (I. pilier) pri posudzovaní celkového dôchodkového príjmu na účely určenia nároku na minimálny dôchodok a sumy minimálneho dôchodku sa tak navrhuje zahrnúť uvedené dôchodkové príjmy (starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok z II. piliera) aj do posudzovaného dôchodkového príjmu poberateľa starobného dôchodku.

K bodu 8

Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 757 z 2. decembra 2020 (ďalej len „uznesenie“) bola schválená finančná stabilizácia zdravotníckych zariadení vrátane uvoľnenia zdrojov do výšky 575 mil. eur na jej realizáciu. Týmto uznesením vláda vyslovila súhlas (bod B.1. uznesenia) s použitím štátnych finančných aktív na realizáciu finančnej stabilizácie zdravotníckych zariadení na úhradu záväzkov po lehote splatnosti do výšky 575 mil. eur. Zdravotnícke zariadenia sú dlžníkmi aj voči Sociálnej poisťovni. V súvislosti s realizáciou úlohy C.8. uznesenia sa navrhuje upraviť postúpenie pohľadávok Sociálnej poisťovne po lehote splatnosti na spoločnosť v 100 % vlastníctve štátu podľa návrhu a za podmienok uvedených v návrhu finančnej stabilizácie zdravotníckych zariadení.

K čl. II

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2021.

Bratislava 7. januára 2021

Igor Matovič, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Milan Krajniak, v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony PETRÍK, Miroslava BEBLAVÉHO a Jozefa MIHÁLA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A.    Všeobecná časť

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík, Miroslav Beblavý a Jozef Mihál.

    Cieľom návrhu zákona je podpora matiek a otcov prostredníctvom predĺženia obdobia poskytovania materského z nemocenského poistenia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a materského z nemocenského zabezpečenia osobitného systému sociálneho zabezpečenia zo súčasných 34 týždňov na 52 týždňov. Obdobným spôsobom sa navrhuje predĺžiť obdobie poskytovania materského poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti z 28 týždňov na 46 týždňov.

Predkladatelia zákona sa domnievajú, že je potrebné vytvoriť lepšie finančné podmienky na starostlivosť o malé deti pracujúcich rodičov. V súčasnosti je výška materského dostatočná, pretože v prípade väčšiny rodičov nahrádza ich celý pôvodný čistý príjem, ktorý mali počas zamestnania. Avšak dĺžka materskej, v prípade jej využitia oboma rodičmi, nepostačuje. Vzhľadom na zhoršenie finančnej situácie, ktorú zažívajú rodiny s malými deťmi po skončení materskej a prechode na poberanie rodičovského príspevku, by bolo predĺženie materskej zásadným opatrením, ktoré by finančne podporilo mladé pracujúce rodiny a umožnilo im dlhšie vychovávať dieťa bez zníženia pôvodných príjmov, a to až na dva roky.

Predĺženie poberania materskej by tiež sanovalo akútny stav zániku veľkého počtu potrebných miest v jasliach, ktorý spôsobila vláda Roberta Fica neuváženou reguláciou jaslí. Predĺženie obdobia poskytovania materského by rodičom rozšírilo možnosti, ako sa o dieťa postarať.

Podľa prognózy v publikácii Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska z dielne Katedry humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Výskumného demografického centra pri Infostate zverejnenej v apríli 2018, sa hodnoty počtu detí na ženu budú na Slovensku do roku 2035 pohybovať okolo 1,6 až 1,8 dieťaťa. Nedosiahnu teda hodnotu potrebnú na zachovanie populácie - dve deti na jednu ženu. Efektívna podpora rodičovstva umožní lepšiu udržateľnosť dôchodkového systému v budúcnosti a je v záujme občanov Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B.     Osobitná časť
K Čl. I

K bodom 1 až 6

Predlžuje sa doba trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov od vzniku nároku na materské na 52 týždňov od vzniku nároku na materské. V tejto súvislosti je potrebné upraviť rôzne dĺžky trvania nároku na materské, ktoré sa líšia v závislosti od postavenia poistenca. Ide o úpravu dĺžky trvania nároku na materské pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú alebo sú osamelé. Navrhuje sa pomerná úprava zákonného nároku, a to pri osamelých poistenkyniach z 37 týždňov na 57 týždňov, a ak ide o poistenkyne, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku na materské sa predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov. Totožný princíp sa navrhuje pri poistenkyniach, ktorým sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov v zmysle § 48 ods. 6  zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa úprava nárokov na obdobie do konca 46. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské. Pri osamelých poistenkyniach do konca 48. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 57. týždňa od vzniku nároku na materské a pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, do konca 57. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 66. týždňa od vzniku nároku na materské. Dĺžka nárokov sa predlžuje aj  pri inom poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, osamelom inom poistencovi, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti a inom poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará.

K bodu 7

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. II

K bodom 1 až 3

V nadväznosti na predchádzajúci novelizačný článok sa novelizuje aj Zákonník práce, a to základná dĺžka materskej dovolenky, materská dovolenka pre osamelú ženu, a ďalej ženu, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. III

K bodom 1 až 3
V zmysle § 152 zákona č. č. 73/1998 Z. z. Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície patrí policajtke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj policajtovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku sa týka aj policajtky alebo policajta, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť z 34 týždňov na 52 týždňov, pri osamelej policajtke z 37 týždňov na 57 týždňov a pri policajtke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, zo 43 týždňov na 66 týždňov. Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa pomerne predlžuje aj policajtke a policajtovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IV

K bodom 1 až 3

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na colníčky a colníkov.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. V

K bodu 1

V zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich patrí sudkyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa rodičovská dovolenka. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa. Základná rodičovská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej sudkyni na 57 týždňov a sudkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov.

K bodu 2

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VI

K bodom 1 a 2

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na prokurátorky a prokurátorov.

K bodu 3

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VII

K bodom 1 až 3

V zmysle § 102ad ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore patrí jeho príslušníčke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 34 týždňov, osamelej príslušníčke rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, rodičovská dovolenka po dobu 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej príslušníčke na 57 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov. Zároveň sa navrhuje pomerne predĺžiť materskú dovolenku, resp. rodičovskú dovolenku aj príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VIII

K bodom 1 až 7

Navrhuje sa predĺženie doby trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov na 52. týždňov od vzniku nároku na materské, pričom sa zohľadňujú prípady policajtiek a profesionálnych vojačiek, ktoré sú osamelé alebo porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú. Pri osamelých policajtkách a vojačkách sa doba nároku predlžuje na 57 týždňov, a ak ide o policajtky a profesionálne vojačky, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku sa predlžuje na 66 týždňov. Taktiež dochádza k úprave materského pri policajtkách, policajtoch, profesionálnych vojačkách a profesionálnych vojakoch, ktorí prevzali dieťa do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti v období 46 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa (pri splnení ďalších zákonných podmienok).

K bodu 8

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IX

Navrhuje sa termín účinnosti s ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu.