Zákon o sociálnom poistení 461/2003 účinný od 01.04.2021 do 09.04.2021

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Michala ŠIPOŠA, Lucie DRÁBIKOVEJ, Anny ANDREJUVOVEJ a Marka ŠEFČÍKA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú do legislatívneho procesu poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Michal Šipoš, Anna Andrejuvová, Lucia Drábiková, Anna Mierna a Marek Šefčík.

Predmetom návrhu zákona je zavedenie nového druhu nemocenskej dávky „tehotenské“ novelou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (čl. I). Jej účelom je zabezpečenie príjmu na úhradu zvýšených výdavkov spojených s tehotenstvom podľa uváženia poistenkyne, akými sú napr. strava, ošatenie a iné.

S uvedeným zámerom zabezpečiť príjem na úhradu zvýšených výdavkov spojených s tehotenstvom súvisia aj navrhované zmeny v zákone č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (čl. II), zákone č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (čl. III) a zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (čl. IV). Novelami predmetných právnych predpisov sa navrhuje tehotenské štipendium, ktoré má byť za podmienok uvedených v zákone vyplácané tehotnej študentke vysokej školy, resp. plnoletej tehotnej žiačke strednej školy, ako aj zavedenie dávky tehotenské v systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.

Predložený návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Sledované vybrané vplyvy navrhovaného opatrenia podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov sú zhodnotené v priloženej doložke vybraných vplyvov, v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy a v analýze sociálnych vplyvov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

2

B. Osobitná časť

K čl. I (novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení)

K bodu 1 [§ 13 ods. 1 písm. d)]

Navrhuje sa rozšíriť okruh dávok poskytovaných z nemocenského poistenia o „tehotenské“, účelom ktorého bude zabezpečiť poistenkyni príjem na zvýšené výdavky spojené s tehotenstvom, podľa uváženia poistenkyne, napr. na stravu, oblečenie, bývanie a podobne.

K bodu 2 (§ 32 nový odsek 5)

Navrhuje sa, aby v prípade zániku nemocenského poistenia tehotnej poistenkyne, ktorá by splnila podmienky nároku na tehotenské vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (vrátane podmienky získania 270 dní nemocenského poistenia) v ochrannej lehote, ktorá jej má zaniknúť z dôvodu, že sa na ňu začal vzťahovať osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, sa ochranná lehota zachovala, t.j. aby jej vznikol nárok na tehotenské zo systému sociálneho poistenia.

K bodu 3 [§ 47a až § 47c]

§ 47a ods. 1

Obdobne ako v prípade materského sa navrhuje, aby podmienkou nároku na tehotenské bolo získanie aspoň 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch ku dňu, od ktorého začína plynúť 27. týždeň pred predpokladaným lekárom určeným dňom pôrodu. Uvedené má za cieľ prechádzať účelovým vznikom nemocenského poistenia v záujme získania nároku na tehotenské. Rovnako ako pri materskom, aj pri tehotenskom sa navrhuje započítavať do obdobia 270 dní nemocenského poistenia potrebného na vznik nároku aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky pri zamestnancovi, ako aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok a nevykonáva činnosť povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. Uvedené sa navrhuje, aby aj v prípade „reťazových pôrodov“ bol zachovaný nárok na tehotenské rovnako ako pri materskom.

§ 47a ods. 2

Navrhuje sa, aby nárok na tehotenské vznikol od prvého dňa 27. týždňa pred predpokladaným lekárom určeným dňom pôrodu a zanikol dňom ukončenia tehotenstva (dňom kedy došlo k potratu alebo k umelému prerušeniu tehotenstva, resp. najneskôr dňom pôrodu). Podmienka vzniku nároku od 27. týždňa pred predpokladaným lekárom určeným dňom pôrodu bola navrhnutá s ohľadom na hranicu, do kedy možno v zmysle zákona č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov vykonať umelé prerušenie tehotenstva, ako aj s ohľadom na častejšie riziko spontánneho potratu počas prvých 12 týždňov tehotenstva.

Deň začatia poskytovania tehotenského sa určí odpočítaním 27 týždňov od predpokladaného lekárom určeného dňa pôrodu. Lekárom určený predpokladaný deň pôrodu je inštitút zaužívaný v právnom poriadku. Preto sa navrhuje od neho odvíjať nárok na tehotenské, čím sa sleduje zjednodušenie určenia dňa, od ktorého bude vznikať nárok na tehotenské.

§ 47a ods. 3

3

Navrhujeme ustanovenie, ktoré umožní poskytovanie tehotenského aj mamičkám, ktoré otehotnejú v čase prerušenia nemocenského poistenia v zásade z dôvodu poberania rodičovského príspevku na skôr narodené dieťa. V spojení s ustanovením odseku 1 sa zabezpečí, aby v prípade „reťazových pôrodov“ vznikol nárok na tehotenské.

§ 47b

Navrhuje sa ustanoviť, aby sa tehotenské, rovnako, ako ostatné dávky nemocenského poistenia, poskytovalo za kalendárne dni.

§ 47c

Výška tehotenského sa navrhuje určiť na úrovni 15 % denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenskej dávky (denný vymeriavací základ). Zároveň sa navrhuje, aby výška tehotenského nebola nižšia ako 10 % maximálneho denného vymeriavacieho základu, čo bude v roku 2021 pri 30-dňovom mesiaci predstavovať sumu 215,50 eura. Minimálna výška platí rovnako bez ohľadu na skutočnosť, či nárok na tehotenské vznikol z jedného poistenia alebo z viacerých poistení. Uvedené sa navrhuje ako minimálny štandard zabezpečenia navýšenia príjmu na úhradu zvýšených výdavkov súvisiacich s tehotenstvom.

K bodu 4 (§ 54 ods. 5)

Ak nárok na tehotenské vznikne poistenkyni, ktorá je z dôvodu tehotenstva alebo materstva preradená na inú, horšie platenú prácu, navrhuje sa určiť sumu tehotenského z vymeriavacích základov zistených za obdobie pred preradením.

K bodom 5 a 6 (§ 156 a § 233)

Navrhuje sa zaviesť povinnosť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti potvrdzovať očakávaný deň pôrodu a skončenie tehotenstva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Bez takéhoto ustanovenia by Sociálna poisťovňa nemala právny základ na získanie informácie o očakávanom dni pôrodu na žiadosti o tehotenské. V súčasnosti má poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinnosť potvrdiť iba dočasnú pracovnú neschopnosť z dôvodu tehotenstva a materstva. Poistenkyne, ktoré si budú chcieť uplatniť nárok na tehotenské, nie sú dočasne práceneschopné.

Rovnako je na účely tehotenského nevyhnutný údaj o ukončení tehotenstva, najmä ak sa tehotenstvo neskončí pôrodom.

K bodu 7 (prechodné ustanovenie § 293ff)

Navrhuje sa, aby od účinnosti právnej úpravy priznávania novej dávky tehotenského vznikol nárok na túto dávku aj tehotným mamičkám, ktoré sú v čase nadobudnutia účinnosti novely vo vyššom štádiu tehotenstva, ako vyžaduje zákon, ale k tomuto dňu spĺňajú všetky podmienky na vznik nároku na tehotenské. Ich nárok na základe žiadosti o tehotenské Sociálna poisťovňa posúdi a určí výšku tehotenského nie k prvému dňu 27. týždňa pred lekárom určeným predpokladaným dňom pôrodu, ale ku dňu účinnosti zákona, ktorým bude tehotenské zavedené do právneho poriadku SR.

K čl. II (novela zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách)

4

K bodom 1 až 4

Vzhľadom na to, že novonavrhované štipendium sa má poskytovať z prostriedkov štátneho rozpočtu, je potrebné ho zahrnúť do dotácie na sociálnu podporu študentov a následne aj do štipendijného fondu vysokej školy, keďže sú v nich zohľadňované aj ostatné štipendiá poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu. Zároveň je potrebné jeho poskytovanie evidovať aj v registri študentov.

K bodu 5

V nadväznosti na návrh poskytovania tehotenského príspevku sa obdobným spôsobom navrhuje poskytovanie tehotenského štipendia, t.j. od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom (t.j. od skončenia 12. týždňa tehotenstva) mesačne 200 eur. Zároveň vzhľadom na možnú potrebu úpravy výšky príspevku sa navrhuje, aby výšku príspevku mohla meniť vláda nariadením (obdobne ako sa menia sumy životného minima opatrením).

Okruhom oprávnených sú všetky tehotné študentky, bez ohľadu na formu štúdia a stupeň štúdia, ako aj bez ohľadu na to, či ide o verejnú, štátnu alebo súkromnú vysokú školu.

Tehotenské štipendium sa navrhuje priznávať a poskytovať obdobným mechanizmom ako sociálne štipendiá s jedným rozdielom – navrhuje sa, aby sa na jeho priznávanie nevzťahoval správny poriadok (t.j. rovnako, ako pri motivačných štipendiách).

Zároveň sa navrhuje, aby nedochádzalo k súbežnému poskytovaniu tehotenského štipendia a tehotenského (vyplácaného Sociálnou poisťovňou).

K čl. III (novela zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov)

V systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov sa zavádza „tehotenské“ ako nový druh dávky nemocenského zabezpečenia pre policajtky a profesionálne vojačky vo výške 200 eur mesačne. Jej účelom je, podobne ako v prípade obdobnej dávky podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zabezpečenie príjmu na úhradu zvýšených výdavkov spojených s tehotenstvom, akými sú napr. strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť a riešenie problematiky demografického vývoja. Výpočet predpokladaných nákladov na výplatu tehotenského vychádza z priemerného počtu tehotných profesionálnych vojačiek v roku 2019 (105), pričom sa očakáva, že dávku bude profesionálna vojačka poberať 5 ukončených mesiacov.

K čl. IV (novela zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)

K bodu 1

Vzhľadom na to, že na policajné školy sa nevzťahuje § 149 zákona č. 245/2008 Z. z., t.j. ustanovenie o doterajších „stredoškolských“ štipendiách, navrhuje sa toto obmedzenie zachovať aj pri novonavrhovanom štipendium.

Iná situácia platí pri školách požiarnej ochrany, na ktoré sa ustanovenie o doterajších štipendiách vzťahuje primerane. Preto sa navrhuje rovnaký prístup aj pri novonavrhovanom štipendiu.

K bodu 2

5

V nadväznosti na návrh poskytovania tehotenského príspevku sa obdobným spôsobom navrhuje poskytovanie tehotenského štipendia, t.j. od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom (t.j. od skončenia 12. týždňa tehotenstva) mesačne 200 eur.

Zároveň vzhľadom na možnú potrebu úpravy výšky sa navrhuje, aby výšku mohla meniť vláda nariadením (obdobne ako sa menia sumy životného minima opatrením).

Okruhom oprávnených sú tehotné žiačky stredných škôl po dovŕšení 18. roku veku, bez ohľadu na formu štúdia, ako aj bez ohľadu na to, kto je zriaďovateľom strednej školy.

Tehotenské štipendium sa navrhuje priznávať a poskytovať obdobným mechanizmom ako študentkám vysokých škôl s tým, že rozhodovať bude riaditeľ školy. Keďže pri rozhodovaní riaditeľa strednej školy o priznaní štipendia podľa § 149 zákona č. 245/2008 Z. z. sa postupuje podľa Správneho poriadku, navrhuje sa zachovanie tohto princípu aj pri rozhodovaní o tehotenskom štipendiu.

Zároveň sa navrhuje, aby nedochádzalo k súbežnému poskytovaniu tehotenského štipendia a tehotenského (vyplácaného Sociálnou poisťovňou).

K čl. V (novela zákon č. 467/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o

sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré

zákony)

Navrhuje sa posunutie účinnosti právnej úpravy poskytovania tzv. dlhodobého ošetrovného, právnej úpravy predĺženia poskytovania tzv. krátkodobého ošetrovného z doterajších 10 na 14 dní a právnej úpravy prerušenia povinného poistenia a odpustenia povinnosti zaplatiť poistné z dôvodu potreby ošetrovania, a to z 1. januára 2021 na 1. apríl 2021.

K čl. VI (účinnosť)

Navrhuje sa, aby návrh zákona nadobudol účinnosť 31. decembra 2020 okrem čl. I až IV, obsahujúcich právnu úpravu tehotenského, resp. tehotenského štipendia, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. apríla 2021.

6

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Michal Šipoš, Anna Andrejuvová, Lucia Drábiková, Anna Mierna a Marek Šefčík

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a.v primárnom práve, a to

čl. 8, 9, 107, 108, 151 a 153 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. ES C 202, 7. 6. 2016)

čl. 3 ods. 3 a čl. 6 Zmluvy o Európskej únii (Ú. v. ES C 202, 7.6.2016)

čl. 21, 23, 24, 33 a 34 Charty základných práv Európskej únie (Ú. v. ES C 202, 7.6.2016) a

b.v sekundárnom práve, a to

−Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 5) v platnom znení, gestor: MPSVaR SR,

−Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2009) v platnom znení, gestor: MPSVaR SR,

c.judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

nie je upravená.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a.Lehota na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitná lehota účinnosti jeho ustanovení

bezpredmetné,

b.Informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája

7

2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie

bezpredmetné,

c.Informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav

bezpredmetné.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie: úplne.

DOLOŽKA

8

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

Od návrhu zákona sa očakáva negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, pričom v roku negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy sa v roku 2021 predpokladajú vo výške 40 924 272 eur, v roku 2022 vo výške 64 175 965 eur a v roku 2023 vo výške 67 911 597 eur.

Tehotenské ako nemocenská dávka bude poskytované z prostriedkov Sociálnej poisťovne, tehotenské štipendium bude poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu. Výdavky MŠVVŠ SR, MO SR, MV SR, MS SR, MF SR, NBÚ, SIS a Sociálnej poisťovne súvisiace s realizáciou predmetného materiálu budú zabezpečené v rámci prípravy návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023.

Navrhovaná zmena sa pozitívne dotkne tehotných poistenkýň a tehotných študentiek stredných a vysokých škôl. Predpokladá sa, že sa navrhovaná zmena bude týkať viac ako 20 tisíc poistenkýň. Čo sa týka predpokladaného počtu poberateliek tehotenského štipendia, ten je odhadovaný na zhruba 750 osôb mesačne. Pri stanovení tohto počtu sme vychádzali z počtu poberateľov rodičovského príspevku, na ktorých je súčasne vyplácaný príspevok na dieťa – nezaopatrené dieťa pripravujúce sa na budúce povolanie.

Návrh zákona nebude mať žiaden vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

9

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predstavuje novú koncepciu zabezpečenia starostlivosti o chorého príbuzného v jeho domácom prostredí, v rámci ktorej sa zavádza inštitút osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby a súvisiaca nová kategória dávky ošetrovné, ktorá je poskytovaná zo sociálneho poistenia poistencovi, ktorý chorého príbuzného osobne a celodenne ošetruje.

Cieľom úprav v nemocenskom poistení je zavedením novej kategórie dávky ošetrovné, tzv. dlhodobé ošetrovné, kompenzovať dočasnú stratu príjmu poistenca, ktorý osobne a celodenne ošetruje chorého príbuzného v prípade, kedy bol tento v dôsledku náhlej zmeny zdravotného stavu hospitalizovaný a prepustený zo zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti do domáceho prostredia, resp. príbuznú osobu, ktorá sa pre nevyliečiteľné ochorenie nachádza v terminálnom štádiu ochorenia alebo v štádiu na konci života. Prínosom navrhovanej právnej úpravy je, že nemocensky poistené osoby, ktoré vykonávajú osobnú starostlivosť v prirodzenom prostredí (a teda nemôžu vykonáva po uvedené obdobie ošetrovania zárobkovú činnosť), budú mať zabezpečený príjem dávkou zo sociálneho poistenia počas podstatne dlhšieho obdobia, ako tomu mohlo byť doteraz, pričom sa budú môcť pri výkone starostlivosti, vzhľadom na jej náročnosť, za zákonom stanovených podmienok striedať.

Vzhľadom na poznatky z aplikačnej praxe a predkladané požiadavky poistencov sa v súvislosti s dávkou ošetrovné predlžuje aj maximálne obdobie poskytovania tzv. krátkodobého ošetrovného z 10 na 14 dní a rozširuje okruh príbuzných osôb, ošetrovaním (resp. zabezpečovaním starostlivosti) ktorých môže nemocensky poisteným osobám vzniknúť nárok na ošetrovné, a to tak v prípade tzv. krátkodobého ošetrovného, ako aj vyššie uvedeného dlhodobého ošetrovného. Všetky uvádzané opatrenia prispievajú k efektívnejšiemu zabezpečeniu starostlivosti o chorého príbuzného v jeho prirodzenom prostredí.

Prijatie predloženého vládneho návrhu zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať vplyv na podnikateľské prostredie, bude mať sociálne vplyvy, bude mať vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, bude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti, nebude mať vplyv na životné prostredie, a ani vplyv na služby verejnej správy pre občana.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právne záväznými aktmi Európskej únie.

1

Dôvodová správa

B. Osobitná časť

K článku I

(zákon č. 461/2003 Z. z.)

K bodu 1 (§ 19 ods. 2)

Navrhuje sa legislatívno-technická úprava súvisiaca s prerušením povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby reflektujúca na navrhované zavedenie ošetrovania z dôvodu osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby podľa návrhu novely zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 2 (§ 26 ods. 3, 4)

V súvislosti s predĺžením obdobia poskytovania „tzv. krátkodobého ošetrovného“ uvedenom v bode 6, a to z 10 na 14 dní, sa navrhuje primerane upraviť deň, od ktorého sa zamestnancovi a samostatne zárobkovo činnej osobe prerušuje poistenie, a to od 15. dňa potreby tzv. krátkodobého ošetrovania alebo starostlivosti.

Navrhovaná právna úprava reflektuje na zavedenie ošetrovania z dôvodu domácej osobnej starostlivosti ako nového dôvodu na prerušenie povinného poistenia zamestnanca a samostatne zárobkovo činnej osoby. Keďže princíp platnej právnej úpravy sleduje výkon ošetrovania osobitne na poistenca a v prípade zamestnanca aj osobitne na právny vzťah, zamestnávateľ na účely prerušenia poistenia sčíta všetky obdobia ospravedlnenia neprítomnosti zamestnanca v práci z dôvodu toho istého ošetrovania (a to bez ohľadu na nárok na ošetrovné a na jeho výplatu) a oznámi prerušenie poistenia zamestnanca, ak ošetrovanie trvá spolu práve 91 dní. U samostatne zárobkovo činnej osoby sa, rovnako ako u zamestnanca, sčítavajú obdobia vykonávania toho istého ošetrovania z dôvodu domácej osobnej starostlivosti bez ohľadu na nárok na dávku a jej výplatu najskôr od vzniku potreby tohto ošetrovania.

K bodu 3 (§ 26 nový odsek 5)

Navrhuje sa ustanoviť zásada, v zmysle ktorej sa povinné poistenie preruší vyčerpaním zákonom určeného obdobia (napr. 14 dní potreby ošetrovania) v rámci sociálnej udalosti, z dôvodu ktorej dôjde k prerušeniu najneskôr. Napr. v prípade, ak počas dočasnej pracovnej neschopnosti vznikne poistencovi potreba krátkodobého ošetrovania v období viac ako 14 dní, povinné poistenie sa preruší až uplynutím 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, ak nastane po dni, v ktorom by sa poistenie prerušilo z dôvodu uplynutia 14. dňa potreby ošetrovania. Ide o riešenie v prospech poistenca.

K bodu 4 [§ 39 ods. 1 písmeno a)]

Navrhuje sa zaviesť nová kategória dávky ošetrovné, tzv. „dlhodobé ošetrovné“, pre poistencov, ktorí budú ošetrovať inú fyzickú osobu z dôvodu potreby poskytovania osobnej starostlivosti v prípadoch, kedy na základe zhoršenia zdravotného stavu došlo k hospitalizácii. „Dlhodobé ošetrovné“ bude poskytované na ošetrovanie príbuznej osoby po prepustení zo zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti a v prípadoch, v ktorých je vhodné zabezpečiť dôstojnú rodinnú starostlivosť o nevyliečiteľne choré osoby v štádiu ochorenia na konci života alebo v terminálnom štádiu ochorenia. Uvedený návrh má vytvoriť adekvátny časový priestor na poskytovanie domácej osobnej starostlivosti podľa návrhu novely zákona č. 576/2004 Z. z., počas ktorého bude poistenec zabezpečený „dlhodobým ošetrovným“, ktoré má kompenzovať dočasnú stratu jeho príjmu.

2

Navrhuje sa rozšírenie okruhu osôb (príbuzných), pri ktorých ošetrovaní inou fyzickou osobou môže vzniknúť nemocensky poisteným osobám nárok na ošetrovné. Rozšírený okruh reflektuje potrebu zabezpečenia širšieho spektra poistencov pre účely ošetrovania počas dlhšieho obdobia, keďže indikovaná domáca starostlivosť bude náročnejšia nielen z časového hľadiska, ale aj z hľadiska osobitných potrieb ošetrovaných osôb (pacienti po hospitalizácii, paliatívni pacienti). Rozšírenie okruhu oprávnených poistencov v prípade „dlhodobého ošetrovného“ umožní flexibilnejšie striedanie poistencov počas ošetrovania v priebehu podporného obdobia.

Návrh na rozšírenie okruhu poistencov – ošetrujúcich osôb sa zároveň vzťahuje aj na ošetrovné z dôvodu potreby ošetrovania inej fyzickej osoby alebo z dôvodu starostlivosti o dieťa do desiatich roku veku („krátkodobé ošetrovné“), keďže potreba rozšírenia vyplynula z aplikačnej praxe.

Za príbuzných v priamom rade sa považujú priami predkovia a potomkovia, napr. rodičia a deti, prarodičia a vnuci a vnučky. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa navrhuje, aby poistenci mali nárok na ošetrovné (krátkodobé aj dlhodobé) aj v prípade, že sa starajú o súrodenca.

K bodu 5 (§ 39 ods. 4)

Z dôvodu náročnosti poskytovania osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby sa navrhuje, aby „dlhodobé ošetrovné“ v tom istom prípade mohlo čerpať viacero poistencov. Za ten istý deň však ošetrovné patrí len jednému z nich. Poistenec môže opätovne prevziať ošetrovanie príbuznej osoby najskôr po uplynutí 30 dní od predchádzajúceho prevzatia. Podmienka 30 dní nemusí byť splnená v prípadoch, kedy poistenec nemôže vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav pokračovať v ošetrovaní.

Zároveň sa navrhuje, aby sa podmienky nároku na „dlhodobé ošetrovné“ (osobitné ako aj všeobecné podmienky nároku na nemocenskú dávku), predovšetkým v prípadoch, v ktorých sa poistenec pri ošetrovaní v tom istom prípade (jedna diagnóza) strieda s inými poistencami, pri opätovnom prevzatí ošetrovania poistencom posudzovali ku dňu prvého prevzatia ošetrovania. V období, v ktorom celodenné osobné ošetrovanie nebude vykonávané poistencom, bude poistencovi výplata ošetrovného zastavená a na základe opätovného prevzatia ošetrovania sa mu opäť uvoľní. V zmysle uvedeného bude výška „dlhodobého ošetrovného“ v tom istom prípade určená z rovnakého denného vymeriavacieho základu, resp. rovnakých denných vymeriavacích základov (bez ohľadu na to, koľkokrát bolo vykonávanie ošetrovania prevzaté). Z uvedeného vyplýva, že výška dávky bude pre toho istého poistenca rovnaká a skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na „dlhodobé ošetrovné“ nebude potrebné preukazovať opakovane. Účelom navrhovanej úpravy je minimalizácia administratívnej záťaže poistencov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a Sociálnej poisťovne.

K bodu 6 (§ 42)

Navrhuje sa maximálna dĺžka trvania nároku na „dlhodobé ošetrovné“, a to v rozsahu 90 dní od vzniku nároku na výplatu. Navrhuje sa, aby nárok na „dlhodobé ošetrovné“ zanikol najneskôr uplynutím deväťdesiateho dňa vyplácania „dlhodobého ošetrovného“, pričom do lehoty deväťdesiat dní sa úhrnne započítavajú všetky dni výplaty „dlhodobého ošetrovného“ všetkým poistencom, ktorí vykonávajú ošetrovanie tej istej ošetrovanej osoby v tom istom prípade. To znamená, že ošetrovné sa všetkým poistencom dohromady, v tom istom prípade vypláca najdlhšie po dobu 90 dní.

Zároveň, zohľadňujúc súčasné potreby vyplývajúce z aplikačnej praxe, sa navrhuje predĺžiť obdobie poskytovania „krátkodobého ošetrovného“, a to z 10 na 14 dní. Vzhľadom na neexistenciu súvisiaceho prechodného ustanovenia sa nárok na „krátkodobé ošetrovné“, ktorý trvá ku dňu 31. decembra 2020, predlžuje v súlade s navrhovanou právnou úpravou najviac na 14 dní.

3

K bodu 7 (§ 43 ods. 2)

Obdobne ako pri „krátkodobom ošetrovnom“ sa navrhuje, aby aj „dlhodobé ošetrovné“ bolo vyplácané za to isté obdobie len raz a len jednej oprávnenej osobe, ktorá v tom čase zabezpečuje domácu starostlivosť. „Dlhodobé ošetrovné“, na ktoré vznikol nárok z dôvodu osobného a celodenného ošetrovania toho istého chorého príbuzného, sa za obdobie 12 mesiacov od vzniku prvého nároku na výplatu tohto „dlhodobého ošetrovného“ v tomto období navrhuje vyplatiť v úhrne všetkým poistencom najviac za 90 dní, t.j. nárok na výplatu „dlhodobého ošetrovného“ za ošetrovanie toho istého príbuzného v „sledovanom“ období 12 mesiacov bude môcť trvať v úhrne najviac 90 dní. V zmysle navrhovaného by sa po uplynutí 12 mesiacov, v prípadoch pokračovania poskytovania domácej starostlivosti, ak nárok na „dlhodobé ošetrovné“, ktorý vznikol z dôvodu osobného a celodenného ošetrovania tohto príbuzného naďalej trvá, mal nárok na výplatu obnoviť (resp. by mal vzniknúť, ak vznikol prvý krát); obnovením nároku na výplatu v takomto prípade začne plynúť nové 12-mesačné „sledované“ obdobie.

Zároveň sa navrhuje vzájomne vylúčiť nárok na výplatu „krátkodobého ošetrovného“ a „dlhodobého ošetrovného“, pričom nárok na výplatu „krátkodobého ošetrovného“ má prednosť. Ide o riešenie v prospech poistenca. Uvedené sa navrhuje v záujme predchádzania duplicitného vyplácania ošetrovného a účelového reťazenia vyplácania „dlhodobého ošetrovného“.

K bodu 8 [§ 54 ods. 9 a § 57 ods. 1 písm. c)]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 3.

K bodom 9, 13 a 14 [§ 54 ods. 10 písm. a) štvrtý bod, § 140 ods. 1 písm. c) a § 140 ods. 1 písm. d)]

V súvislosti so zavedením „dlhodobého ošetrovného“ sa navrhuje v období po zavedení ročného zúčtovania v sociálnom poistení reflektovať na platnú právnu úpravu, a to vylúčiť z rozhodujúceho obdobia na určenie denného vymeriavacieho základu na určenie sumy dávky nemocenského poistenia aj obdobie, počas ktorého zamestnanec vykonáva ošetrovanie z dôvodu potreby poskytovania domácej osobnej starostlivosti, avšak najdlhšie v rozsahu 90 dní. Zamestnanec za toto obdobie totiž nemá vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie. Zároveň sa v súvislosti s predĺžením obdobia poskytovania „krátkodobého ošetrovného“ uvedenom v bode 6 z 10 na 14 dní navrhuje zodpovedajúco predĺžiť obdobie vylúčené z rozhodujúceho obdobia.

Súčasne sa navrhuje v súvislosti so zavedením ošetrovania z dôvodu domácej osobnej starostlivosti rozšíriť právnu úpravu vylúčenia povinnosti platiť poistné pre samostatne zárobkovo činnú osobu aj o obdobie, počas ktorého vykonáva ošetrovanie z dôvodu domácej osobnej starostlivosti, najdlhšie v rozsahu 90 dní.

V súvislosti s predĺžením obdobia poskytovania „krátkodobého ošetrovného“ uvedenom v bode 6 z 10 na 14 dní, sa navrhuje primerane upraviť obdobie, v ktorom samostatne zárobkovo činná osoba nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity, a to do 14. dňa potreby tzv. krátkodobého ošetrovania alebo starostlivosti.

Tieto body nadobudnú účinnosť, ktorá je totožná s účinnosťou zavedenia ročného zúčtovania v sociálnom poistení.

K bodu 10 (§ 82b ods. 4)

V záujme zabezpečenia vyplatenia zvýšenia sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku v zmysle nedávno prijatých legislatívnych zmien v zákonných lehotách sa navrhuje

4

zmena parametrov tzv. kvalifikovaného obdobia posudzovaného na účely získania nároku na minimálny dôchodok.

K bodom 11 a 12 [§ 140 ods. 1 písm. b) a § 140 ods. 1 písm. c)]

V súvislosti s predĺžením obdobia poskytovania „krátkodobého ošetrovného“ uvedenom v bode 6, a to z 10 na 14 dní, sa navrhuje pred zavedením ročného zúčtovania v sociálnom poistení primerane upraviť obdobie, do ktorého zamestnanec a samostatne zárobkovo činná osoba nie sú povinní platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti, a to do 14. dňa potreby tzv. krátkodobého ošetrovania alebo starostlivosti.

V právnej úprave vylúčenia povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie sa vo vzťahu k navrhovanému zavedeniu „dlhodobého ošetrovného“ navrhuje zachovať princíp platnej právnej úpravy, v zmysle ktorého sa vylúčenie povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie bude vzťahovať aj na obdobie, počas ktorého poistenec bude ošetrovať inú fyzickú osobu z dôvodu domácej starostlivosti, najdlhšie v rozsahu 90 dní.

K bodu 15 (§ 293em)

Návrhom prechodného ustanovenia sa predlžujú účinky predchádzajúcej právnej úpravy prerušenia povinného poistenia a vylúčenia povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie na prípady, v ktorých nárok na dávku v trvaní 10 dní zanikol najneskôr 31. decembra 2020. V prípade absencie navrhovaného prechodného ustanovenia by zamestnávateľ a samostatne zárobkovo činná osoba museli oznámiť vznik prerušenia povinného poistenia podľa zákona účinného pred 1. januárom 2021 a znovu plniť oznamovacie povinnosti vo vzťahu k prerušeniu poistenia podľa zákona účinného od 1. januára 2021.

Vzhľadom na nadväznosť prerušenia poistenia na vylúčenie povinnosti platiť poistné a na aplikáciu jednej zásady v súvisiacich situáciách sa účinky predchádzajúcej právnej úpravy navrhujú predĺžiť aj vo vzťahu k vylúčeniu povinnosti platiť poistné.

Navrhovanou právnou úpravou sa zamedzuje nadmernej administratívnej záťaži zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb.

K článku II

(zákon č. 576/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 12a ods. 2)

Vzhľadom na nejednotnosť v konaní lekárov pri uznávaní dočasnej pracovnej neschopnosti sprievodcovi osoby v ústavnej starostlivosti (ide o hospitalizované deti), ustanovuje sa postup lekára v takýchto prípadoch.

K bodom 2 až 6 (§ 12a ods. 5, 6, 13 až 16)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na uznávanie dočasnej pracovnej neschopnosti.

K bodu 7 (§ 12b)

Zavádza sa pojem osobná starostlivosť v prirodzenom prostredí osoby – čo je osobná a celodenná starostlivosť blízkej osoby o chorého príbuzného v jeho prirodzenom sociálnom prostredí. Počas osobnej starostlivosti sa môže chorému príbuznému poskytovať aj zdravotná starostlivosť lekárom formou návštevy alebo mobilným hospicom a ošetrovateľská starostlivosť agentúrou domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Ustanovuje sa okruh ošetrujúcich lekárov, ktorí posudzujú a rozhodujú o potrebe poskytovania osobnej starostlivosti v domácom prostredí osoby. Zároveň sa navrhuje vymedziť dôvody vzniku potreby osobnej starostlivosti. Ďalej sa navrhujú vymedziť povinnosti príslušnému ošetrujúcemu lekárovi, ktorý rozhodol o potrebe poskytovania osobnej starostlivosti. Taktiež sa ustanovujú povinnosti všeobecnému lekárovi v súvislosti s osobnou starostlivosťou.

5

K bodu 8 [(§ 19 ods. 2 písm. f)]

Navrhuje sa, aby obsahom zdravotnej dokumentácie boli aj údaje o osobnej starostlivosti.

K článku III

(zákon č. 578/2004 Z. z.)

[§ 79 ods. 1 písm. bd)]

Vzhľadom na absenciu povinnosti poskytovateľa dodržiavať povinnosti v súvislosti so stanovením dočasnej pracovnej neschopnosti, dopĺňa sa pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti plniť povinnosti ustanovené zákonom č. 576/2004 Z. z. v súvislosti s dočasnou pracovnou neschopnosťou a osobnou starostlivosťou v prirodzenom prostredí osoby medzi povinnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

K článku IV

(zákon č. 580/2004 Z. z.)

K bodu 1 [(§ 11 ods. 7 písm. m)]

Osoby, ktoré budú poberať ošetrovné v súvislosti s poskytovaním osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby v súvislosti s paliatívnou, onkologickou starostlivosťou osobe blízkej, ostávajú aj po skončení poberania ošetrovného poistencami štátu a to až do obdobia, kým potreba osobnej starostlivosti trvá.

K bodom 2 a 3 (§ 29b ods. 12 a 13)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na prečíslovanie bodov v § 11 ods. 7 písm. m), čo sa premieta aj do ustanovení § 29b ods. 12 a 13.

K článku V

Účinnosť právnej úpravy súvisiacej s ošetrovným a osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby sa navrhuje od 1. januára 2021 okrem ustanovení, ktoré vzhľadom na už platnú právnu úpravu ročného zúčtovania v sociálnom poistení reflektujú túto účinnosť. Súčasne sa navrhuje, aby úprava posudzovania kvalifikačného obdobia pre účely minimálneho dôchodku nadobudla rovnakú účinnosť ako účinnosť právnej úpravy, ktorou sa novo určili parametre pre priznanie a výšku minimálneho dôchodku, t.j. 1. januára 2020.

Bratislava 28. novembra 2019

Peter Pellegrini, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján Richter, v.r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony PETRÍK, Miroslava BEBLAVÉHO a Jozefa MIHÁLA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A.    Všeobecná časť

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík, Miroslav Beblavý a Jozef Mihál.

    Cieľom návrhu zákona je podpora matiek a otcov prostredníctvom predĺženia obdobia poskytovania materského z nemocenského poistenia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a materského z nemocenského zabezpečenia osobitného systému sociálneho zabezpečenia zo súčasných 34 týždňov na 52 týždňov. Obdobným spôsobom sa navrhuje predĺžiť obdobie poskytovania materského poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti z 28 týždňov na 46 týždňov.

Predkladatelia zákona sa domnievajú, že je potrebné vytvoriť lepšie finančné podmienky na starostlivosť o malé deti pracujúcich rodičov. V súčasnosti je výška materského dostatočná, pretože v prípade väčšiny rodičov nahrádza ich celý pôvodný čistý príjem, ktorý mali počas zamestnania. Avšak dĺžka materskej, v prípade jej využitia oboma rodičmi, nepostačuje. Vzhľadom na zhoršenie finančnej situácie, ktorú zažívajú rodiny s malými deťmi po skončení materskej a prechode na poberanie rodičovského príspevku, by bolo predĺženie materskej zásadným opatrením, ktoré by finančne podporilo mladé pracujúce rodiny a umožnilo im dlhšie vychovávať dieťa bez zníženia pôvodných príjmov, a to až na dva roky.

Predĺženie poberania materskej by tiež sanovalo akútny stav zániku veľkého počtu potrebných miest v jasliach, ktorý spôsobila vláda Roberta Fica neuváženou reguláciou jaslí. Predĺženie obdobia poskytovania materského by rodičom rozšírilo možnosti, ako sa o dieťa postarať.

Podľa prognózy v publikácii Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska z dielne Katedry humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Výskumného demografického centra pri Infostate zverejnenej v apríli 2018, sa hodnoty počtu detí na ženu budú na Slovensku do roku 2035 pohybovať okolo 1,6 až 1,8 dieťaťa. Nedosiahnu teda hodnotu potrebnú na zachovanie populácie - dve deti na jednu ženu. Efektívna podpora rodičovstva umožní lepšiu udržateľnosť dôchodkového systému v budúcnosti a je v záujme občanov Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B.     Osobitná časť
K Čl. I

K bodom 1 až 6

Predlžuje sa doba trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov od vzniku nároku na materské na 52 týždňov od vzniku nároku na materské. V tejto súvislosti je potrebné upraviť rôzne dĺžky trvania nároku na materské, ktoré sa líšia v závislosti od postavenia poistenca. Ide o úpravu dĺžky trvania nároku na materské pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú alebo sú osamelé. Navrhuje sa pomerná úprava zákonného nároku, a to pri osamelých poistenkyniach z 37 týždňov na 57 týždňov, a ak ide o poistenkyne, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku na materské sa predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov. Totožný princíp sa navrhuje pri poistenkyniach, ktorým sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov v zmysle § 48 ods. 6  zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa úprava nárokov na obdobie do konca 46. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské. Pri osamelých poistenkyniach do konca 48. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 57. týždňa od vzniku nároku na materské a pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, do konca 57. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 66. týždňa od vzniku nároku na materské. Dĺžka nárokov sa predlžuje aj  pri inom poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, osamelom inom poistencovi, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti a inom poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará.

K bodu 7

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. II

K bodom 1 až 3

V nadväznosti na predchádzajúci novelizačný článok sa novelizuje aj Zákonník práce, a to základná dĺžka materskej dovolenky, materská dovolenka pre osamelú ženu, a ďalej ženu, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. III

K bodom 1 až 3
V zmysle § 152 zákona č. č. 73/1998 Z. z. Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície patrí policajtke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj policajtovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku sa týka aj policajtky alebo policajta, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť z 34 týždňov na 52 týždňov, pri osamelej policajtke z 37 týždňov na 57 týždňov a pri policajtke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, zo 43 týždňov na 66 týždňov. Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa pomerne predlžuje aj policajtke a policajtovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IV

K bodom 1 až 3

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na colníčky a colníkov.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. V

K bodu 1

V zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich patrí sudkyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa rodičovská dovolenka. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa. Základná rodičovská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej sudkyni na 57 týždňov a sudkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov.

K bodu 2

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VI

K bodom 1 a 2

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na prokurátorky a prokurátorov.

K bodu 3

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VII

K bodom 1 až 3

V zmysle § 102ad ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore patrí jeho príslušníčke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 34 týždňov, osamelej príslušníčke rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, rodičovská dovolenka po dobu 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej príslušníčke na 57 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov. Zároveň sa navrhuje pomerne predĺžiť materskú dovolenku, resp. rodičovskú dovolenku aj príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VIII

K bodom 1 až 7

Navrhuje sa predĺženie doby trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov na 52. týždňov od vzniku nároku na materské, pričom sa zohľadňujú prípady policajtiek a profesionálnych vojačiek, ktoré sú osamelé alebo porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú. Pri osamelých policajtkách a vojačkách sa doba nároku predlžuje na 57 týždňov, a ak ide o policajtky a profesionálne vojačky, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku sa predlžuje na 66 týždňov. Taktiež dochádza k úprave materského pri policajtkách, policajtoch, profesionálnych vojačkách a profesionálnych vojakoch, ktorí prevzali dieťa do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti v období 46 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa (pri splnení ďalších zákonných podmienok).

K bodu 8

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IX

Navrhuje sa termín účinnosti s ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu.