Zákony.Judikáty.info

Platnosť od:	27.11.2003
Účinnosť od:	01.01.2019
Účinnosť do:	28.02.2019

Autor:	Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť:	Právo sociálneho zabezpečenia, Dôchodkové zabezpečenie, Sociálne poistenie

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu

HIST141 JUD>999966 DS132 EU PP39 ČL53

Načítavam historické znenia...

Načítavam judikatúru...

Načítavam dôvodové správy...

Načítavam európsku legislatívu...

Načítavam podzákonné predpisy...

Načítavam články...

Zákon o sociálnom poistení 461/2003 účinný od 01.01.2019 do 28.02.2019

Prejsť na §

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu

Zákon 461/2003 s účinnosťou od 01.01.2019 na základe 282/2018, 368/2018, 177/2018 a 317/2018

Legislatívny proces k zákonu 368/2018
Legislatívny proces k zákonu 317/2018
Legislatívny proces k zákonu 282/2018
Legislatívny proces k zákonu 177/2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 368/2018, dátum vydania: 20.12.2018

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá ako iniciatívny materiál.

Návrh zákona v čl. I sa predkladá nadväzne na programové vyhlásenie vlády SR, v ktorom sa vláda s cieľom eliminovať krátenie prijatých tržieb, zaviazala novelou zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice zabezpečiť rozšírenie priameho elektronického prepojenia registračných pokladníc.

Navrhuje sa, aby podnikatelia boli povinní na účely evidencie prijatých tržieb používať registračnú pokladnicu, tzv. pokladnicu e-kasa klient, ktorá bude prepojená so systémami finančnej správy, tzv. systém e-kasa.

Systém e-kasa predstavuje bezpečný, vysokopriepustný systém evidencie tržieb a pokladničných dokladov v reálnom čase, ktorý umožní integráciu on-line pokladníc, ako aj virtuálnych registračných pokladníc na centrálnu databázu finančnej správy, zasielanie údajov v reálnom čase, ako aj v off-line režime.

Systém e-kasa bude pre podnikateľov znamenať zníženie administratívnej záťaže pri obstarávaní hardveru, zníženie nákladov pri prevádzke, kontinuálny prechod medzi účtovnými dňami, export dát na zjednodušenie podávania kontrolného výkazu na účely DPH, dostupnosť dát počas archivácie. Zákazníkom systém umožní overenie pravosti pokladničných dokladov v reálnom čase.

Systém e-kasa okrem toho umožní finančnej správe vykonávať prehľad a triedenie získaných dát a ich využitie za účelom kontroly dodržiavania ustanovení tohto zákona, ako aj na účely daňovej kontroly.

V článku II sa nadväzne na novelu zákona o dani z príjmov v čl. III navrhuje, aby sa pri vykonaní ročného zúčtovania dane z príjmov v roku 2019 zohľadnilo aj oslobodenie od dane z príjmov vzťahujúce sa na navrhované nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancom od zamestnávateľa po 31. decembri 2017, t. j. v roku 2018.

Návrhom zákona sa v článku III mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona upravuje oslobodenie peňažného a nepeňažného plnenia prijatého z dôvodu udelenia čestného štátneho titulu „zaslúžilý majster športu“ športovému reprezentantovi a odmeny športovému reprezentantovi za dosiahnutý výsledok na významnej súťaži, ktorou je olympiáda alebo paraolympiáda, oslobodenie nepeňažného benefitu pre zamestnanca v podobe poskytnutého ubytovania zamestnávateľom za podmienky, že oslobodenie bude maximálne do výšky 60 eur mesačne na kmeňového zamestnanca u firiem s viaczmennou prevádzkou a prechod bánk na nový účtovný štandard IFRS9.

Návrhom zákona sa v čl. IV dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a v článku V sa mení zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V uvedených zákonoch ide o legislatívno-technické spresnenia ustanovení nadväzne na zmeny v iných právnych predpisoch.

Vzhľadom na to, že návrh zákona v čl. I je technickým predpisom, podlieha notifikačnému procesu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9.

septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015). Vnútrokomunitárne pripomienkové konanie bolo ukončené 3. septembra 2018 bez pripomienok.

Návrh zákona v jednotlivých článkoch je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie. Tento súlad je spracovaný formou doložky zlučiteľnosti.

Návrh zákona v čl. I má vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti (vplyvy bližšie uvedené v analýze vplyvov) a návrh zákona v čl. II a III má vplyv na rozpočet verejnej správy (vplyvy bližšie uvedené v analýze vplyvov).

Návrh zákona v jednotlivých článkoch nemá sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie a ani na služby verejnej správy pre občana.

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2019.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

28. 05. 2018 – 08. 06. 2018

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

júl 2018

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

Najneskôr do 20. 09. 2018

2.Definícia problému

Uveďte základné problémy, na ktoré navrhovaná regulácia reaguje

Návrh zákona sa vypracováva nadväzne na programové vyhlásenie vlády SR, v ktorom sa vláda s cieľom eliminovať krátenie prijatých tržieb, zaviazala novelou zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice zabezpečiť rozšírenie priameho elektronického prepojenia registračných pokladníc.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).

Cieľom návrhu zákona v čl. I je zavedenie mechanizmu on-line prepojenia registračných pokladníc na centrálnu databázu finančnej správy.

Systém e-kasa, je bezpečný, vysoko priepustný systém evidencie pokladničných dokladov, neplatných dokladov, vkladu a výberu hotovosti v reálnom čase, ktorý umožní integráciu on-line registračných pokladníc ako aj virtuálnych registračných pokladníc (ďalej len „pokladnica e-kasa klient“) na centrálnu databázu finančnej správy.

Systém e-kasa umožní podnikateľom prostredníctvom osobnej internetovej zóny podnikateľa dostupnej na webovom sídle finančnej správy zabezpečiť správu pokladníc e-kasa klient a vytváranie prehľadov o prijatých tržbách evidovaných v centrálnej databáze finančnej správy.

Systém e-kasa umožní verejnosti overiť pravosť pokladničných dokladov v reálnom čase a v prípade, ak sa kupujúci identifikuje.

Zavedenie on-line prepojenia so systémom finančnej správy prispeje k eliminácii podvodov pri vydávaní pokladničných dokladov, k zvýšeniu efektivity a transparentnosti daňových kontrol, čím významne obmedzí možnosti vzniku daňových únikov, k ochrane spotrebiteľa pred nespoľahlivými podnikateľmi umožnením overenia pravosti pokladničného dokladu,

zvýšeniu miery integrácie informačných systémov finančnej správy s cieľom automatizácie kontrolných procesov evidencie pokladničných dokladov.

V čl. III, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v zn. n. p. sa upravuje oslobodenie peňažného a nepeňažného plnenia prijatého z dôvodu udelenia čestného štátneho titulu „zaslúžilý majster športu“ športovému reprezentantovi a odmeny športovému reprezentantovi za dosiahnutý výsledok na významnej súťaži, ktorou je olympiáda alebo paraolympiáda, oslobodenie nepeňažného benefitu pre zamestnanca v podobe poskytnutého ubytovania zamestnávateľom za podmienky, že oslobodenie bude maximálne do výšky 60 eur mesačne na kmeňového zamestnanca u firiem s viaczmennou prevádzkou a prechod bánk na nový účtovný štandard IFRS9.

V čl. IV a V sa riešia len legislatívno-technické spresnenia nadväzne na zmeny vyplývajúce z iných právnych predpisov.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:

Čl. I - Finančná správa, výrobcovia, dovozcovia a distribútori registračných pokladníc, a podnikatelia, ktorí sú povinní evidovať prijaté tržby v registračnej pokladnici.

Čl. II zamestnanci

Čl. III Fyzické osoby – športovci, zamestnanci, banky, VS.

Čl. IV a V – žiadne.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia boli posudzované? - žiadne

Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované. - Žiadne

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

x Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☒

Pozitívne

☒

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov

MF SR – 59583474,

petronela.mastihubova@mfsr.sk

MF SR – 59583474,

lenka.hajsterova@mfsr.ak

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

- Finančná správa

- EUROSTAT -

http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-

explained/index.php/Digital_economy_and_society_statistics_-

_enterprises#Data_sources_and_availability

- Register FR SR

- Predpoklad na základe porovnania ponúk 3 najväčších mobilných operátorov

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia žiada predkladateľa dopracovať časť „12. Zdroje“ doložky vybraných vplyvov.

MF SR: Zdroje boli dopracované

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa v časti 3.3.2 vo vymenovaní a kalkulácii nepriamych nákladov vziať do úvahy i náklady na školenia a čas potrebný na oboznámenie podnikateľov a príslušných pracovníkov s navrhovanými zmenami.

MF SR: Pokiaľ ide o školenia podnikateľov zo strany FS alebo zamestnancov FS – v súčasnosti len prebieha tvorba školiaceho plánu, t. j. ešte nie je rozhodnuté, či budú potrebné školenia alebo sa budú na web stránke zverejňovať, napr. videonávrhy.

Pokiaľ ide o komerčné školenia podnikateľov, nedá sa vopred odhadnúť počet podnikateľov, ktorí o školenie prejavia záujem.

Komisia žiada predkladateľa v časti 3.3.2 v rámci administratívnych nákladov vziať do úvahy i rozsah údajov zasielaných do systému e-kasa podľa navrhovaného § 8a.

MF SR: Odosielanie údajov do systému e-kasa sa bude vykonávať automaticky, bez zásahu podnikateľa. Podnikateľ má len zabezpečiť, aby príslušný SW odosielal zákonom ustanovené údaje. MF SR zastáva názor, že v takomto prípade administratívne náklady nevzniknú.

Komisia žiada predkladateľa v časti 3.3.2 vysvetliť položky tabuľky „Porovnanie ročných prevádzkových nákladov“ a uviesť spôsob výpočtu posledného riadka.

MF SR: Vysvetlenie položiek bolo doplnené.

Komisia žiada predkladateľa v časti 3.3.4 vyplniť „Súhrnnú tabuľku nákladov regulácie“ na základe údajov z časti 3.3.2. V prípade, že nie je možné náklady vopred vyčísliť (administratívne náklady), použiť expertný odhad.

MF SR: Tabuľka bola s prihliadnutím na údaje, ktoré sú k dispozícii, doplnená.

Komisia žiada predkladateľa o vypracovanie a zahrnutie Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie k ostatným podkladom a o bližšie popísanie a vyčíslenie jednotlivých nákladov, ktoré podnikateľom v súvislosti s návrhom vzniknú v príslušných častiach Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie, resp. o popísanie a vyčíslenie zníženia nákladov v prípade, že takéto návrh prináša a súčasne žiada o zahrnutie týchto údajov do súhrnnej tabuľky nákladov regulácie, vzhľadom na skutočnosť, že posudzovaný materiál výrazným spôsobom ovplyvní práve podnikateľské prostredie.

MF SR: Tabuľka nákladov regulácie bola doplnená.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2018

2019

2020

2021

Príjmy verejnej správy celkom

1 651 750

41 700 000

111 600 000

119 500 000

v tom: kapitola VPS

1 651 750

41 700 000

111 600 000

119 500 000

z toho:

- vplyv na ŠR

1 651 750

41 700 000

111 600 000

119 500 000

Rozpočtové prostriedky

1 651 750

41 700 000

111 600 000

119 500 000

EÚ zdroje

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Výdavky verejnej správy celkom

13 296 000

1 399 602

2 073 102

kapitola MF SR

13 296 000

1 399 602

2 073 102

Program 072 – výber daní a cla

126 702

Podprogram 0EK0D - Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu

13 296 000

1 272 900

1 946 400

z toho:

- vplyv na ŠR

13 296 000

1 399 602

2 073 102

Rozpočtové prostriedky

13 296 000

1 399 602

2 073 102

EÚ zdroje

spolufinancovanie

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na počet zamestnancov

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na mzdové výdavky

93 600

- vplyv na ŠR

93 600

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Financovanie zabezpečené v rozpočte

13 296 000

1 399 602

2 073 102

v tom: kapitola MF SR

13 296 000

1 399 602

2 073 102

Iné ako rozpočtové zdroje

Rozpočtovo nekrytý vplyv

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Návrh zákona v čl. I rieši prepojenie evidencie tržieb prostredníctvom pokladnice e-kasa klient so systémom finančnej správy e-kasa.

Plnenie návrhu zákona v plnom rozsahu je podmienené úpravami informačných systémov finančnej správy a zvýšením počtu zamestnancov FR SR o 6 ľudí (z toho 2 colníci). Odhadovaný negatívny vplyv na rozpočet kapitoly MF SR na roky 2018 až 2021 je v celkovej sume 18 841 806 eur.

Finančné prostriedky v roku 2018 budú zabezpečené v rámci limitov rozpočtu VS na rok 2018 a na roky 2019 až 2021 budú riešené pri tvorbe rozpočtu VS na roky 2019 až 2021.

Z čl. II, ktorý mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v zn. n. p. vyplývajú dopady na príjmy rozpočtu VS nasledovne:

Zdravotné odvody -2,5 mil. eur (rok 2019), -1,3 mil. eur (rok 2020) a -1,3 mil. eur (rok 2021).

Sociálne odvody -2,9 mil. eur (rok 2019), -2,9 mil. eur (rok 2020) a -2,9 mil. eur (rok 2021).

Z čl. III, ktorý mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v zn. n. p. vyplývajú dopady na príjmy rozpočtu VS nasledovne:

Opatrenia:

1. Oslobodenie peňažného a nepeňažného plnenia prijatého z dôvodu udelenia čestného štátneho titulu „zaslúžilý majster športu“ športovému reprezentantovi a odmeny športovému reprezentantovi za dosiahnutý výsledok na významnej súťaži, ktorou je olympiáda alebo paralympiáda. Vplyv na príjmy ŠR -128 250 € na rok 2018.

2. Oslobodenie nepeňažného benefitu pre zamestnanca v podobe poskytnutého ubytovania zamestnávateľom za podmienky, že oslobodenie bude maximálne do výšky 60 eur mesačne na kmeňového zamestnanca u firiem s viaczmennou prevádzkou. Vplyv na príjmy ŠR -10,3 mil. rok (2019) a -5,1 mil. eur ročne (2020 – 2021).

3. Prechod bánk na nový účtovný štandard IFRS 9. Vplyv na príjmy ŠR +1 780 000 eur na rok 2018.

Úbytok príjmov verejných financií bude v roku 2018 finančne krytý očakávaným zvýšeným výberom ostatných druhov daní.

Legislatívne úpravy v čl. IV a V návrhu zákona nemajú vplyv na rozpočet VS. (Čl. IV – zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v zn. n. p., čl. V zákon č. 235/2012/ Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach v zn. n. p.)

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrh zákona v čl. I rieši prepojenie evidencie tržieb prostredníctvom pokladnice e-kasa klient so systémom finančnej správy e-kasa.

Realizáciu návrhu bude zabezpečovať Finančné riaditeľstvo SR a zároveň aj výrobcovia, dovozcovia a predajcovia pokladníc, ktorí budú zabezpečovať priamo u podnikateľov implementáciu SW a HW.

S prihliadnutím na úpravu v čl. III – zákon o dani z príjmov, podľa ktorého vymeriavacím základom zamestnanca na platenie poistného na sociálne poistenie nie je príjem oslobodený od dane, navrhuje sa v čl. II, aby súčasťou tohto vymeriavacieho základu bolo aj nepeňažné plnenie, ktoré sa od 1. januára 2019 navrhuje oslobodiť od dane z príjmov a je poskytnuté zamestnancovi v roku 2018. Cieľom úpravy je zamedziť „spätnej reparácií“ vymeriavacieho základu, z ktorého zamestnanec a jeho zamestnávateľ platili v roku 2018 poistné na sociálne poistenie a ktorá je základom pre určenie sumy dávok sociálneho poistenia.

V čl. III, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v zn. n. p. sa rieši oslobodenie peňažného a nepeňažného plnenia prijatého z dôvodu udelenia čestného štátneho titulu „zaslúžilý majster športu“ športovému reprezentantovi a odmeny športovému reprezentantovi za dosiahnutý výsledok na významnej súťaži, ktorou je olympiáda alebo paralympiáda, oslobodenie nepeňažného benefitu pre zamestnanca v podobe poskytnutého ubytovania zamestnávateľom za podmienky, že oslobodenie bude maximálne do výšky 60 eur mesačne na kmeňového zamestnanca u firiem s viaczmennou prevádzkou a prechod bánk na nový účtovný štandard IFRS 9.

V čl. IV a V sa riešia len legislatívno-technické spresnenia nadväzne na zmeny vyplývajúce z iných právnych predpisov.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Pozitívny vplyv na rozpočet

K návrhu zákona v čl. I

•Povinný prechod zo súčasných ERP na E-kasu bude plošný pre všetky podnikateľské subjekty, ktoré registrujú tržby prostredníctvom ERP, od 1.7.2019. Podľa aktuálneho návrhu budú údaje o transakciách posielané online na úložisko Finančnej správy a zároveň budú ukladané v chránenom dátovom úložisku online registračnej pokladnice.

•Výnosy z celoplošného zavedenia E-kasy v roku 2019 odhadujeme na 57,4 mil. eur. a 120,9 mil. eur v roku 2020. Predpokladáme, že v prvom roku zavedenia bude najmä preventívny efekt. Následne sa môže prejaviť aj vplyv efektívnejších kontrol zameraných na evidenciu tržieb, ktorý v odhade nie je zohľadnený.

•Odhad vychádza z predpokladu, že zavedenie E-kasy zníži daňovú medzeru na DPH v sektoroch Ubytovania a služieb reštaurácií, v sektore maloobchodu a v sektore služieb o 15%. Postupný nábeh povinnosti zavedenia e-kasy v dvoch etapách je zohľadnený v odhade. Suma daňovej medzery v spomínaných sektoroch za rok 2014 dosahuje výšku až 491 mil. eur1. Doteraz prijímané opatrenia na znižovanie daňových únikov boli zamerané najmä na potláčanie neoprávneného čerpania nadmerných odpočtov (s výnimkou bločkovej lotérie). Preto je predpoklad, že cielené opatrenie na zvýšenie reportovania tržieb a zníženie manipulácie s registračnými pokladňami zníži daňovú medzeru vo vybraných sektoroch viac ako bol priemerný pokles medzery od roku 2012 (priemerný ročný pokles celkovej daňovej medzery v rokoch 2012 až 2016 bol vo výške 8,7%). Samotné opatrenie však nie je dostatočné na úplné pokrytie nereportovania tržieb. Ďalšie zvyšovanie efektivity výberu DPH v uvedených sektoroch bude závisieť od úspešnosti kontrol, ktorá by mala rásť vďaka analytickejšiemu výberu kontrol, na základe údajov z e-kasy.

•Neevidovanie tržieb alebo úprava tržieb pred uložením údajov do fiškálnej pamäte patria medzi najrozšírenejšie v rámci sektora maloobchodu, reštaurácii a hotelov a služieb. Na základe analýzy zadržaných elektronických registračných pokladní Finančná správa identifikovala prípady, kedy dochádzalo k úprave tržieb prostredníctvom obchádzania fiškálneho modulu. Priemerná hodnota krátenia tržieb za rok na zadržaných pokladniach (27 kusov) bola vo výške 190 tis. Eur.

1 V sektore ubytovania a služieb reštaurácií a v sektore služieb bola vo výške takmer 70% z potenciálnej hodnoty DPH.

Akruálny vplyv

mil. eur

2019

2020

2021

DPH

DPPO

Spolu

57.4

120.9

128.8

Hotovostný vplyv

mil. eur

2019

2020

2021

DPH

DPPO

Spolu

36.5

118.9

124.9

K návrhu zákona v čl. III

Z čl. III, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v zn. n. p. vyplýva pozitívny vplyv v roku 2018 v sume 1 780 000 eur z titulu prechodu bánk na nový účtovný štandard IFRS 9.

Negatívny vplyv na rozpočet

K návrhu zákona v čl. I

Plnenie návrhu zákona v čl. I je v plnom rozsahu podmienené úpravami informačných systémov finančnej správy a zvýšením počtu zamestnancov FR SR o 6 ľudí (z toho 2 colníci). Odhadovaný negatívny dopad na rozpočet kapitoly Ministerstva financií SR na roky 2018 až 2021 je v celkovej sume 18 841 806 eur, z toho: na úpravu informačných systémov (IS FS, portál FS a systém e-kasa) v sume 18 461 700 eur a na osobné výdavky pre 6 zamestnancov v sume 380 106 eur.

K návrhu zákona v čl. II

Z čl. II, ktorý mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v zn. n. p. vyplývajú negatívne dopady na príjmy rozpočtu VS nasledovne:

Zdravotné odvody -2,5 mil. eur (rok 2019), -1,3 mil eur (rok 2020) a -1,3 mil. eur (rok 2021).

Sociálne odvody -2,9 mil. eur (rok 2019), -2,9 mil eur (rok 2020) a -2,9 mil. eur (rok 2021).

K návrhu zákona v čl. III

Z čl. III, ktorým mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v zn. n. p. vyplýva negatívny vplyv na rozpočet VS v časti príjmovej v roku 2018 v sume -128 250 eur, v roku 2019 v sume - 10,3 mil. eur a v rokoch 2020 až 2021 v sume -5,1 mil. eur na každý rok.

Úbytok príjmov verejných financií bude v roku 2018 finančne krytý očakávaným zvýšeným výberom ostatných druhov daní.

Hotovostný vplyv sa nedá vyčísliť.

Akruálny vplyv

mil. eur

2018

2019

2020 2021

DzP

-10,3

-5,1 -5,1

Zdravotné odvody

- 2,5

-1,3 - 1,3

Sociálne odvody 0 - 2,9 -2,9 -2,9

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie Tabuľka č. 3

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2018

2019

2020

2021

Daňové príjmy (100)1

- 128 250

DPFO (111)

- 128 250

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Oslobodenie peňažného a nepeňažného plnenia prijatého z dôvodu udelenia čestného štátneho titulu „zaslúžilý majster športu“ športovému reprezentantovi a odmeny športovému reprezentantovi za dosiahnutý výsledok na významnej súťaži, ktorou je olympiáda alebo paralympiáda.

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

- 128 250

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2018

2019

2020

2021

poznámka

Daňové príjmy (100)1

57 400 000

120 900 000

128 800 000

Výnosy z postupného, celoplošného zavedenia e-kasy.

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

57 400 000

120 900 000

128 800 000

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2018

2019

2020

2021

Daňové príjmy (100)1

- 10 300 000

- 5 100 000

DPFO (111)

- 10 300 000

- 5 100 000

Poistné (150)1

- 5 400 000

- 4 200 000

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Oslobodenie nepeňažného benefitu pre zamestnanca v podobe poskytnutého ubytovania zamestnávateľom za podmienky, že oslobodenie bude maximálne do výšky 60 eur mesačne na kmeňového zamestnanca u firiem s viaczmennou prevádzkou.

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

- 15 700 000

- 9 300 000

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2018

2019

2020

2021

Daňové príjmy (100)1

1 780 000

DPFO (111)

1 780 000

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Prechod bánk na nový účtovný štandard IFRS 9.

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

1 780 000

Tabuľka č. 4

Ministerstvo financií SR

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2018

2019

2020

2021

poznámka

Bežné výdavky (600)

1 399 602

2 073 102

Výdavky z postupného, celoplošného zavedenia e-kasy.

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

93 600

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

33 102

Tovary a služby (630)2

1 272 900

1 946 400

MF SR - úrad, RP 635 Rutinná a štandardná údržba, 0EK0D Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií SR

81 000

FR SR, RP 635 Rutinná a štandardná údržba, 0EK0D Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií SR

1 191 900

1 865 400

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

13 296 000

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

13 296 000

MF SR - úrad, RP 718 Rekonštrukcia a modernizácia, 0EK0D Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií SR

540 000

FR SR, RP 711 Nákup pozemkov a nehmotných aktív, 0EK0D Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií SR

4 800 000

FR SR, RP 713 Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia, 0EK0D Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií SR

6 000 000

FR SR, RP 718 Rekonštrukcia a modernizácia, 0EK0D Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií SR

1 956 000

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

13 296 000

1 399 602

2 073 102

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2018

2019

2020

2021

poznámka

Počet zamestnancov celkom

Vplyv z postupného, celoplošného zavedenia e-kasy.

z toho vplyv na ŠR

štátna služba

colníci

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1 300

z toho vplyv na ŠR

1 300

štátna služba

1 300

colníci

1 300

Osobné výdavky celkom (v eurách)

126 702

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

93 600

z toho vplyv na ŠR

93 600

štátna služba

62 400

colníci

31 200

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

33 102

z toho vplyv na ŠR

33 102

štátna služba

21 808

colníci

11 294

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Návrh v čl. I. sa bude vzťahovať na všetky podnikateľské subjekty, na ktoré sa v zmysle zákona č. 289/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov vzťahuje povinnosť evidovať prijaté tržby pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb taxatívne ustanovených v prílohe č. 1 k cit. zákonu v registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej pokladnici a na podnikateľské subjekty, ktoré vyrábajú, predávajú alebo distribuujú pokladnice.

Pokiaľ ide o počet podnikateľských subjektov, návrh zákona sa bude dotýkať cca 123 000 podnikateľov, ktorí používajú klasické elektronické registračné pokladnice a môže sa dotýkať aj cca 23 000 podnikateľov, ktorí používajú virtuálne registračné pokladnice, a to z dôvodu, že by sa rozhodli vymeniť virtuálnu registračnú pokladnicu za on-line registračnú pokladnicu.

Zároveň sa návrh zákona bude dotýkať aj výrobcov, dovozcov a distribútorov elektronických registračných pokladníc, ktorých je cca 20.

V čl. II sa navrhuje, aby súčasťou vymeriavacieho základu bolo aj nepeňažné plnenie, ktoré sa od 1. januára 2019 navrhuje oslobodiť od dane z príjmov a je poskytnuté zamestnancovi v roku 2018. Cieľom úpravy je zamedziť „spätnej reparácií“ vymeriavacieho základu, z ktorého zamestnanec a jeho zamestnávateľ platili v roku 2018 poistné na sociálne poistenie a ktorá je základom pre určenie sumy dávok sociálneho poistenia.

Návrh v čl. III sa zavádza oslobodenie nepeňažného príjmu zamestnanca s uzatvorenou pracovnou zmluvou do výšky 60 eur za ubytovanie poskytnuté zamestnávateľom. Uvedené opatrenie podporuje v období nedostatku pracovnej sily jej mobilitu. Z uvedeného vyplýva, že ide o podnikateľov, ktorí zamestnávajú osoby, ktorým zároveň poskytujú ubytovanie.

Návrh v čl. IV a V nemá vplyv na podnikateľské prostredie.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Na konzultácie boli prizvaní:

Nadväzne na Jednotnú metodiku na posudzovanie vplyvov, ministerstvo financií dňa 16. 04. 2018 zahájilo konzultácie k pripravovanej novele zákona č. 289/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Na konzultácie boli prizvaní:

✓Slovenská asociácia cestovných kancelárií a cestovných agentúr

✓Združenie podnikateľov Slovenska

✓Asociácia výrobcov, dovozcov a predajcov elektronických registračných pokladníc

✓Slovenský živnostenský zväz

✓Zväz hotelov a reštaurácií SR

✓Zväz cestovného ruchu SR

✓Slovenská asociácia petrolejárskeho priemyslu a obchodu

✓KLUB500

✓ELCOM, spol. s r. o.

✓VAROS TRADE s.r.o.

✓AXIS distribution, s.r.o.

✓BEFARE

✓NRSYS, s.r.o.

✓Slovak Business Agency

Oznam o konzultáciách bol uverejnený aj na webe MF SR, v časti aktualizácie.

Priebeh konzultácií:

V úvode konzultácií Ministerstvo financií Slovenskej republiky (MF SR) informovalo o zámere vyplývajúcom z programového vyhlásenia vlády a akčného plánu boja proti daňovým podvodom, ktorým je on-line prepojenie registračných pokladníc so systémami finančnej správy (FS). MF SR uviedlo, že plní úlohu gestora tejto novely a zabezpečuje legislatívny proces, pričom technické náležitosti a vecnú stránku zabezpečuje Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (FR SR). Návrh zákona je momentálne v štádiu rozpracovanosti a pre verejnosť bude prístupný v rámci medzirezortného pripomienkového konania (MPK) ku koncu mája 2018.

GR sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík Ing. Hanniker oboznámil podnikateľov, že úpravou zákona budú pokladnice komunikovať on-line so systémami FS. On-line prepojenie registračných pokladníc bude prebiehať v dvoch etapách, a to 1. etapa od 1.4.2019 pre sektor HORECA (hotelové a reštauračné služby) a čerpacie stanice, 2. etapa od 1.7.2019 pre všetky ostatné podnikateľské subjekty. Dôvodom zavedenia on-line prepojenia registračných pokladníc so systémami FS je pomerne veľký výpadok na DPH (200 mil. eur ročne) v segmente hotovostných platieb. FS je inšpirovaná zahraničím, najmä Chorvátskom (HR) a Českou republikou (ČR), pričom technické požiadavky sú prispôsobené potrebám SR, a teda tie sú odlišné od chorvátskeho aj českého riešenia.

K predmetnej téme sa podnikateľské subjekty vyjadrili nasledovne:

➢Slovenská asociácia registračných pokladníc namietla výsledky fungovania EET tak v ČR ako aj v HR na základe rôznych novinárskych článkov, ktoré fungovanie takýchto pokladníc spochybňujú.

GR sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík Ing. Hanniker uviedol, že na základe údajov OECD má HR ako druhé z členských štátov EÚ najnižšiu medzeru na DPH.

➢Spoločnosť ELCOM s. r. o. uviedla, že Česká republika, Slovinsko, Chorvátsko majú zavedený systém, ktorý nie je veľmi funkčný. Momentálne sa zavádzajú nové systémy napr. v Rumunsku a Poľsku. Ak má SR záujem zaviesť dobré registračné pokladnice, spoločnosť ELCOM s. r. o. neodporúča brať si za vzor chorvátsky a český model. Všetky systémy, ktoré sú napojené do siete musia byť odolné voči zneužitiu. Vzhľadom na uvedené odporúčanie, spoločnosť ELCOM s. r. o. poskytla MF SR a FR SR vypracovanú „Koncepciu registrácie maloobchodných transakcií pre Slovenskú republiku.“

➢Spoločnosť AXIS distribution s .r. o. uviedla, že vzhľadom na dátumy, ktoré boli oznámené v súvislosti s on-line prepojením pokladníc s FS, teda účinnosť zákona k 1.1.2019, 1. etapa od 1.4.2019 pre sektor HORECA (hotelové a reštauračné služby) a čerpacie stanice, 2. etapa od 1.7.2019 všetky ostatné podnikateľské subjekty, je potrebné zobrať do úvahy zverejnenie technickej špecifikácie 6 - 9 mesiacov pred termínom zavedenia, v prípade potreby certifikácie pri hardvérovom riešení, je potrebné zobrať do úvahy ďalšie mesiace pre proces certifikácie 3-6 mesiacov.

Pri softvérovom riešení (HR/CZ), môže dochádzať k neobmedzenej tlači originálu pokladničného dokladu na strane predávajúceho, kde 1x je DPH odvedené, ale zákazníci si odpočítajú mnohokrát viac DPH, podľa počtu vytlačených originálov. Tento proces je nebezpečný aj pre majiteľov prevádzok, vzhľadom k tomu, že môže dochádzať k tlačeniu daňových dokladov zamestnancom pri zadaní tlače počtu kópií v prospech pokladníkov, ktorí tieto pokladničné doklady ďalej predávajú, tak ako to je bežné dnes, napr. na benzínových staniciach, ale aj inde. Tento nový softvérový spôsob bude veľká príležitosť pre pokladníkov si privyrobiť, nehovoriac, že pokladničný doklad si môžu uložiť a neskôr v prípade potreby vytlačiť aj so všetkými bezpečnostnými prvkami zo servera FS.

Pokiaľ by sa zaviedlo nevytvárať zabezpečený elektronický žurnál, bolo by možné ho podľa potreby znova generovať a týmto dosiahnuť optimalizáciu dane z príjmov. Týmto spôsobom by nebola reálne možná kontrola pravosti pokladničných dokladov medzi predávajúcim a kupujúcim pri daňových kontrolách.

Spoločnosť AXIS distribution s. r. o. navrhlo MF SR a FR SR podporu a pomoc pri zavádzaní e-kasy.

➢Slovenská asociácia registračných pokladníc uviedla, že k úspešnému dosiahnutiu cieľa je podstatný termín schválenia zákona. Taktiež vzniesla námietku voči termínom zavedenia on-line prepojenia, z dôvodu, že nie sú prístupné technické požiadavky. Namietala, aby sa vývoj SW a HW na základe technických požiadaviek zverejnených v júni vykonával bez toho, aby bol zákon schválený. Takýmto spôsobom sú podnikateľské subjekty vystavené

riziku, že budú vyvíjať systém na základe technických požiadaviek, ktoré môžu byť po schválení novely zákona úplne iné, alebo novela zákona nemusí byť schválená vôbec.

Ďalej Slovenská asociácia registračných pokladníc poukázala na to, že pri zmene softvéru a zavedení on-line prepojenia nebude možné zabezpečiť dôkazový materiál proti takým subjektom, ktorí DPH krátili. Odporúča úplne zakázať softvérové pokladnice, nakoľko pri fungovaní pokladníc v HR alebo v ČR nie je možné dôkazový materiál získať. Aj keď sa odhalia podvody na DPH, je potrebné tieto podvody subjektu aj dokázať, čo pri softvérových pokladniciach nebude možné. Je potrebné mať hardvérové pokladne, ktoré dokážu zbierať informácie, ktoré vo fiskálnej pamäti vedia ukladať dáta, ktoré sa neskôr môžu pri kontrole použiť ako dôkazový materiál. Ak nebudú registračné pokladnice vybavené hardvérom a samostatnou pamäťou, bude on-linezácia neúspešná.

GR sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík Ing. Hanniker k námietke termínov uviedol informácie, že ak si od januára niekto založí spoločnosť, FR SR mu chce dať možnosť, aby už mohol mať e-kasu k dispozícii. Takýto podnikateľ si bude môcť ešte do konca marca vybrať či chce používať klasickú ERP alebo e-kasu. Čo sa týka technického riešenia už dnes sa nejaké testujú na internej báze. Podnikatelia budú mať viac ako pol roka na prípravu, nakoľko technické riešenie bude pre nich dostupné v júni 2018.

MF SR uviedlo, že pri maximálnom skrátení lehôt a zachovaní postupov v legislatívnom procese je možné predložiť novelu zákona do parlamentu najskôr v septembri. Schválená teda bude približne v novembri - decembri zverejnením v zbierke zákonov. Účinnosť zákona sa plánuje od januára 2019.

➢Spoločnosť BEFARE 1 s. r. o. odporúča naďalej používať v zariadeniach fiškálnu pamäť, ktorá zabezpečí evidenciu a zapisovanie finančných transakcií, používať záznam a archiváciu kontrolného žurnálu z dôvodu, že kontrolný systém, ktorý by využíval evidenciu uloženú len na serveri FS, otvorí priestor na protiargumentáciu nepoctivých podnikateľov, ktorí budú argumentovať, že doklad sa nenachádza v ich systéme, nakoľko zlyhalo pripojenie. V prípade záznamu a archivácie kontrolného žurnálu sa jedná o jediný nástroj kontrolných orgánov v prípade kontroly priamo u podnikateľa, že daný doklad bol vystavený aj keď nebol on-line odoslaný.

Spoločnosť BEFARE 1 s .r. o. taktiež odporúča, aby sa naďalej evidovali zariadenia jedinečným číslom (DKP), ktoré vydávajú pokladničné doklady z dôvodu, že pri kontrolnej činnosti orgánmi, ako je daňový úrad a colný úrad pri rozdieloch v obratoch sa nebude možné spoľahnúť len na pokladničné doklady zaregistrované on-line. Všetky doklady označené ako neplatný doklad, ktoré má predávajúci podnikateľský subjekt následne nahrať do systému sa takto môže stratiť. Pri používaní akéhokoľvek zariadenia nebude možné dokázať, že to bolo práve toto zariadenie, ktoré zlyhalo lebo podnikateľský subjekt môže používať nespočetné množstvo zariadení. Taktiež sa otvára priestor výmeny zariadení, ktoré by dokázali tlačiť pokladničné doklady, ale neposielali by údaje on-line.

Spoločnosť BEFARE 1 s. r. o. taktiež trvá na tom, že činnosť servisných organizácií (SO) má svoj význam. Nakoľko činnosť SO bola doteraz regulovaná zákonom, mala zodpovednosť za to, že zariadenie je v poriadku. Každé počítačové zariadenie potrebuje servisnú činnosť, ak sa podnikateľské subjekty sťažovali, že musia platiť servisným organizáciám tak novelou zákona sa nič nemení. Veľa podnikateľských subjektov bude

naďalej potrebovať zapojiť zariadenie, odstrániť zlyhanie komunikácie a ďalšie iné chyby, ktoré vznikajú väčšinou chybou obsluhy.

Evidencia zariadení aj pomocou plomby je dobrým riešením, jej prilepovanie v rámci uvedenia do prevádzky a jej kontrola počas platnosti zariadenia je dôležitou súčasťou nezameniteľnosti zariadenia a taktiež aj ochranou pred neodborným zásahom do daného zariadenia.

Nadväzne na argumenty spoločnosti BEFARE 1 s. r. o. zástupca FR SR oznámil, že boli vykonané rôzne stretnutia za účelom poučiť sa z chýb, ktoré boli napr. pri VRP. SR sa on-linezácii, nevyhne nakoľko ide o prirodzený vývoj a nový trend. Podnikateľ bude odosielať na server FS údaje, za ktoré ručí. Ďalšími krokmi bude budovanie analytiky, zmyslu cielenej kontroly, neplytvať človeko-hodinami a na diskusiu ostáva, akým smerom sa vo vzťahu k právnym veciam bude uberať dôkazné bremeno.

➢Slovenská asociácia petrolejárskeho priemyslu a obchodu SAPPO – zástupcovia SAPPO upozornili na krátkosť času, ktorá vyplýva z načrtnutého načasovania legislatívneho procesu zástupcami MF SR, s ohľadom na prípadné potreby úprav softvérov či hardvérov pokladníc na čerpacích staniciach, a to celé v kontexte skutočností, že návrh technického riešenia alebo znenie samotného legislatívneho návrhu im ešte nie je známy. Taktiež sa zástupcovia SAPPO zaujímali o dôvody z akých práve čerpacie stanice boli vybrané do prvej vlny, ktorá má podľa informácie z FR SR byť spustená od 1.4.2019.Taktiež upozornili na možné problémy a škody, ktoré môže nedostatok času na prípravu systémov spôsobiť. V tomto smere členovia SAPPO poukázali na potrebu implementácie funkčného systému umožňujúceho nepretržitú prevádzku bez vád a zároveň zástupcovia SAPPO ponúkli možnosť súčinnosti pri testovaní nových on-line systémov v prípravnej fáze s cieľom zabezpečiť bezproblémovú implementáciu.

FR SR uviedlo informácie, že najväčší podiel čerpacích staníc na SR je mimo medzinárodných sietí a navyše veľký počet zákazníkov obchoduje s pokladničnými dokladmi vydanými čerpacími stanicami.

GR sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík Ing. Hanniker uvítal iniciatívu súčinnosti pri testovaní nových on-line systémov.

P. riaditeľka asociácie petrolejárskeho priemyslu – Slovenská asociácia petrolejárskeho priemyslu zastrešuje 70 % čerpacích staníc v SR. Aký je dôvod aby sa tieto zmeny dotkli hneď takého veľkého množstva zákazníkov. Nie je jasné technické riešenie, vychádzame len z diskusie. Čo sa stane ak on-line prepojenie nebude fungovať? Znefunkčnia sa čerpacie stanice? Už minulý rok boli vysvetľovať MF SR fungovanie registračných pokladníc v Maďarsku. Ako majú čerpacie stanice stihnúť technické zabezpečenie, keďže im stále nie sú známe technické požiadavky? Čerpacie stanice potrebujú na takéto zmeny cca 12 mesiacov, nakoľko majú zahraničné materské spoločnosti a musia dodržiavať vnútorné postupy a schvaľovacie procesy.

FR SR uviedlo, že už dnes prebiehajú testovacie procesy s veľkými spoločnosťami ako Lidl a Kaufland, a teda je predpoklad že ak bude všetko fungovať, systém zvládne nápor ďalšieho napojenia.

➢Slovak Business Agency k predloženej téme položilo nasledovné otázky:

•Koľko možností používania registračnej pokladnice bude možné po novele zákona používať?

•Je tu stále možnosť použitia virtuálnej pokladnice alebo elektronickej registračnej pokladnice bez nutnosti prepojenia so systémami finančnej správy?

•Pre ktoré podnikateľské subjekty poskytujúce „vybrané služby“ sa navrhuje zaviesť povinnosť používať registračnú pokladnicu prepojenú so systémami finančnej správy?

FR SR na otázky uviedlo odpoveď, že v budúcom roku bude možné používať VRP a pokladnicu e-kasa on-line pripojenú na server FS. E-kasy už nebudú vybavené fiskálnym modulom. Fiskálnym modulom bude server FS. Klasické ERP novelou zákona zaniknú. Podnikateľ sa bude môcť rozhodnúť do čoho investuje, či do staršieho alebo novšieho systému. Bezplatná služba na účely evidencie tržieb vo VRP sa rušiť neplánuje.

➢Slovenská asociácia registračných pokladníc podotkla, že pokiaľ sa zrušia fiskálne pamäte z pokladníc bude obtiažne porušovanie zákona podnikateľským subjektom dokázať.

FR SR má vedomosť o tom, že sa dejú podvody na VRP, a to aj napriek tomu, že podnikatelia vedia, že sú on-line pripojení na portál FS. Žiadny systém nezaručí to, že podnikateľ nespraví nejaký podvod, ale tento nový navrhovaný systém zaručí, že sa to FS dozvie. Zrušenie fiskálnych pamätí je súčasťou pripravovanej novely. Nový systém zabezpečí potrebné údaje o tom, kto sa ako správa a na základe toho budú vedieť zakročiť, nakoľko v súčasnosti FR SR koná len na základe podozrenia.

➢Spoločnosť ELCOM s. r. o. uviedla informáciu, že pokladnice s fiskálnou pamäťou už pri ich zavádzaní v SR boli zastaralé, pochádzajú z roku 1970 z Talianska. Momentálne je toto riešenie 50 rokov staré, preto sa nemôžeme diviť, že pri dnešnom technologickom vývoji dochádza k podvodom.

Taktiež poznamenala, že dnes existujú také pamäte, do ktorých sa zapisuje celý žurnál údajov, ktoré sa dajú kedykoľvek dohľadať a odkontrolovať s údajmi, ktoré boli na FS odoslané. Dokonca je možné takúto kontrolu vykonať aj na diaľku. Updaty sa robia on-line – funguje to tak aj v Maďarsku.

➢Slovak Business Agency ešte položilo otázku, či MF SR disponuje podkladmi pre vyčíslenie zníženia administratívnej záťaže a nákladov pri prevádzke a čo bude konkrétne táto zmena predstavovať pre vybrané podnikateľské subjekty?

FR SR a MF SR – ide napr. o tieto prínosy pre podnikateľov:

•nebude nutné vykonávať povinné servisné prehliadky – znížia sa náklady na servis,

•nebude sa používať kniha pokladnice,

•môže sa používať všetok dostupný hardvér, nastavenie softvéru nebude predpísané zákonom

GR sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík Ing. Hanniker uviedol informáciu, že minister financií rozmýšľa o benefite pre všetkých, ktorí sa budú pripájať. Nakoľko uvedený benefit ešte nie je odsúhlasený, nebol konkrétnejšie špecifikovaný.

➢Spoločnosť BEFARE 1 s. r. o. poukázala na riziko výpadku internetu. Ako sa dá podnikateľovi dokázať, že v určitom čase neevidoval tržby v dôsledku výpadku internetu? Spoločnosť BEFARE 1 s. r. o. má záujem, aby sa používanie knihy elektronickej registračnej pokladnice zachovalo a tvrdí, že kniha pokladnice má svoje opodstatnenie z nasledovných dôvodov:

•Na prvej strane je jasne definované zariadenie s výrobným číslom zviazané s konkrétnym podnikateľským subjektom

•V časti „Záznamy daňového úradu“ je pridelené jedinečné číslo zariadenia čo zabezpečuje nezameniteľnosť daného zariadenia s vydávanými bločkami.

•V časti „Záznamy podnikateľa“ je zákonom dané zapisovanie každého prerušenia prevádzky zariadenia

• „V časti Záznamy servisnej organizácie“ vieme nájsť napr. poškodenie plomby, výmenu fiškálnych pamätí a ďalších servisných úkonov nehovoriac o tom, že servisné organizácie si vo vlastnom záujme sledujú, či tam nedochádza nekalej činnosti.

MF SR uzavrelo konzultácie s tým, že návrh zákona je v prípravnej fáze a navrhuje sa počkať na materiál, ktorý bude pre verejnosť dostupný v MPK koncom mája 2018. MF SR prisľúbilo, že zúčastneným podnikateľským subjektom bude v dostatočnom časovom predstihu zaslaný internetový odkaz na MPK, v rámci ktorého môžu zasielať svoje pripomienky. Zároveň MF SR poďakovalo zástupcom FR SR a podnikateľským subjektom za účasť, konštruktívnu diskusiu a podnetné informácie.

GR sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík Ing. Hanniker v závere uviedol, že nie je v jeho kompetencii rozhodovať o termínoch, ale vníma krátkosť času pre prípravu podnikateľov nadväzne na navrhované zmeny a bude tento problém reprodukovať kompetentným. Taktiež prisľúbil podnikateľským subjektom poskytnutie technických požiadaviek bezodkladne po ich skompletizovaní.

Podnikateľské subjekty podporili on-linenizáciu, ktorá zabezpečí spoľahlivé, bezpečné a odkontrolovateľné odosielanie údajov na FS, s dôrazom na uchovávanie údajov aj v pokladnici e-kasa za účelom efektívnej kontroly.

Zástupca SO navrhol zamyslieť nad tým, že pre mnohých je činnosť servisnej organizácie jediný dlhoročný príjem. Pokiaľ nebudú mať oporu v zákone, bude to mať vplyv na zvýšenie nezamestnanosti.

Konzultácie boli ukončené dňa 11. 05. 2018

K čl. II až V sa konzultácie neuskutočnili.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Uvedeným návrhom nedochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Čl. I - Náklady na zmenu pokladníc

•Povinný prechod zo súčasných elektronických registračných pokladníc (ERP) na on-line registračnú pokladnicu bude v dvoch krokoch. Od 1. apríla 2019 bude povinné používanie pokladnice e-kasa klient pre novovzniknuté podnikateľské subjekty. Podnikatelia, ktorí už používajú elektronické registračné pokladnice budú môcť používať on-line registračnú pokladnicu najskôr od 1. apríla 2019 a najneskôr sú povinní takúto pokladnicu začať používať od 1. júla 2019.

•Jednorazové investičné náklady na zavedenie e-kasy pre podnikateľské subjekty odhadujeme na 28,0 mil. eur. Predpokladáme, že 80% pokladníc na trhu bude možné upraviť pomocou doplnkového hardvéru a aktualizácie softvéru2. Celkový náklad úpravy pokladnice, vrátane zavedenia chráneného dátového úložiska, odhadujeme na 80 eur. Zvyšných 20% bude potrebné vymeniť za novú pokladnicu s priemernou cenou 280 eur za pokladnicu.

Náklady na zmenu pokladní vo všetkých sektoroch

jednotková cena (eur)

počet pokladníc

náklady (mil. eur)

Úprava pokladne (80% pokladní na trhu)

186 710

14.9

Nákup novej pokladne (20% pokladní)

280

46 678

13.1

2Odhad výrobcov a predajcov elektronických registračných pokladní v rámci medzirezortného pripomienkového konania predpokladá, že až 90% pokladní je možné upraviť, aby spĺňali požiadavky pre on-line komunikáciu.

Spolu náklady zavedenia

233 388

28.0

•Celkové prevádzkové náklady podnikateľských subjektov by mohli klesnúť približne o 10,3 mil. eur. Operatívne náklady podnikateľských subjektov na údržbu pokladníc by mohli klesnúť v priemere o 56 eur na pokladňu, čo by pri počte 233 tis. pokladníc znamenalo úsporu 13,1 mil. eur ročne.

•Zavedenie e-kasy si vyžiada dodatočné náklady v prevádzkach, ktoré ešte v súčasnosti nemajú internetové pripojenie. Bude sa týkať najmä menších prevádzok. Podľa údajov Eurostatu3 až 92% spoločností s počtom zamestnancov viac ako 10 má zriadený širokopásmový internet, v prípade domácností má pripojenie na internet 81%. Odhad nákladov na internetové pripojenie vychádza z konzervatívnejšieho predpokladu, týkajúceho sa domácností. Z počtu 123 tisíc podnikateľských subjektov s registračnou pokladnicou4 sa predpokladajú dodatočné náklady na internet v prípade 19% podnikateľských subjektov. Pri priemernej cene internetového pripojenia 10 eur mesačne5 sú náklady 2,8 mil. eur.

Porovnanie ročných prevádzkových nákladov

súčasnosť

e-kasa

Bežné náklady na činnosť ERP

56.3

120

servisná prehliadka (štandard ročne)

defiskalizácia (pri životnosti 8 rokov)

6.3

internetové pripojenie

120

Počet pokladníc

233 388

Počet podnikateľských subjektov

23 377

Spolu (mil. eur)

13.1

2.8

•Ďalším pozitívnym efektom po celoplošnom zavedení e-kasy z pohľadu verejnej správy je dostupnosť údajov pre lepšie odhady vývoja spotrebiteľských cien a tržieb

Predkladaný návrh nezvyšuje náklady súvisiace so zamestnávaním.

Návrh v čl. III zavádza oslobodenie nepeňažného príjmu zamestnanca s uzatvorenou pracovnou zmluvou do výšky 60 eur za ubytovanie poskytnuté zamestnávateľom. Uvedené opatrenie podporuje v období nedostatku pracovnej sily jej mobilitu.

http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Digital_economy_and_society_statistics_-

_enterprises#Data_sources_and_availability

4 Podľa registra ERP je 233 tisíc aktívnych ERP, ktoré vlastní 123 tisíc podnikateľských subjektov

5 Predpoklad na základe porovnania ponúk 3 najväčších mobilných operátorov

Návrh v čl. II až V nemá vplyv na podnikateľské prostredie.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

K čl. I

Predložené návrhy majú vplyv na zvýšenie administratívnej záťaže.

Ide o:

1.požiadanie pridelenia príslušných kódov na uvedenie pokladnice e-kasa klient do prevádzky,

2.zaslanie dátovej správy v prípade výnimky pri evidencii tržieb v pokladnici e-kasa klient,

3.preukázanie technických príčin, na základe ktorých sa podnikateľ nemôže pripojiť na internet a ich každoročné opätovné preukazovanie,

4.predkladanie údajov z neodoslanej dátovej správy v listinnej alebo elektronickej podobe.

Uvedené vplyvy však s prihliadnutím na to, že uvedené úkony sa budú vykonávať elektronicky, budú vznikať len výnimočne, t. j. nebudú sa týkať podnikateľov celoplošne.

Náklady nie je možné vopred vyčísliť.

V návrhu možno vyzdvihnúť propodnikateľské opatrenia, a to

1.nepoužívanie knihy pokladnice,

2.nie je povinnosť zmluvne si zabezpečiť servisnú organizáciu, t. j. odstránenie nákladov na povinný servis registračných pokladníc,

3.možnosť využívať všetok dostupný hardvér,

4.možnosť používať aj súčasné registračné pokladnice za predpokladu ich prispôsobenia na nové technické požiadavky,

5.nastavenie softvéru na technické požiadavky zákona je zo strany podnikateľov ľubovoľné, t. j. softvérové riešenie nie je zákonom predpísané,

6.požiadanie o pridelenie kódu a pridelenie kódu pokladnice e-kasa klient elektronickou formou, čo znamená operatívnejšie a efektívnejšie pridelenie kódu,

7.zníženie nákladov pri prevádzke,

8.export dát na zjednodušenie podávania kontrolného výkazu na účely DPH,

9.dostupnosť dát počas archivácie.

Zákazníkom systém umožní overenie pravosti pokladničných dokladov v reálnom čase.

Návrh v čl. II až V nemá vplyv na podnikateľské prostredie.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

K čl. I

Náklady na 1 podnikateľa

(v eurách)

Náklady na celé podnikateľské prostredie (v mil. eur)

Priame finančné náklady

Nepriame finančné náklady

Kúpa novej ERP

Update SW

Internetové pripojenie

280

120 (rok)

13,1

14,9

2,8

Administratívne náklady

Celkové náklady regulácie

480

30,8

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Zmena prechodu z používania elektronickej registračnej pokladnice na pokladnicu e-kasa klient sa vzťahuje rovnako na všetkých podnikateľov, ktorí v súčasnosti používajú elektronickú registračnú pokladnicu, a preto bude mať rovnaký vplyv na všetky tieto dotknuté subjekty bezrozdielne.

Rovnako povinnosti ustanovené pre výrobcov, dovozcov alebo distribútorov pokladníc sa vzťahujú na všetkých bezrozdielne.

Návrh v čl. II až V nemá vplyv na podnikateľské prostredie.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Návrh nemá vplyv na inovácie.

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

ks_332746

ks_336077

as_57879

as_57880

Poskytovanie virtuálnej registračnej pokladnice

eKasa – rozhranie

eKasa – trzby

eKasa - ID dokladu

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

isvs_7156

Virtuálna registračná pokladnica

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

3.Predmet návrhu zákona - je upravený v práve Európskej únie:

a) v primárnom práve:

•čl. 16, 114 a 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

•čl. 6 a 39 Zmluvy o Európskej únii,

•čl. 8 Charty základných práv Európskej únie.

b) v sekundárnom práve:

•smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou

sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015), gestor: Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR,

•nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016), gestor Úrad na ochranu osobných údajov SR.

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

•nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia: bezpredmetné.

b)Proti SR nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie Súdneho dvora EÚ proti SR podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

c)Smernica (EÚ) 2015/1535 bola úplne prebratá do zákona č. 55/2018 Z. z. o poskytovaní informácií o technickom predpise a o prekážkach voľného pohybu tovaru.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplný.

Osobitná časť

K článku I

K bodu 1 (§ 2)

V § 2 sa nadväzne na zavedenie mechanizmu on-line pripojenia registračných pokladníc na centrálnu databázu finančnej správy navrhuje upraviť a doplniť príslušné definície.

Systém e-kasa sa navrhuje ako bezpečný, vysoko priepustný systém evidencie pokladničných dokladov, dokladov označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“, alebo „VÝBER“ v reálnom čase, ktorý umožní integráciu on-line registračných pokladníc, ako aj virtuálnych registračných pokladníc (ďalej len „pokladnica e-kasa klient“) na centrálnu databázu finančnej správy.

Systém e-kasa umožní podnikateľom prostredníctvom osobnej internetovej zóny podnikateľa zriadenej na webovom sídle finančnej správy zabezpečiť správu pokladníc e-kasa klient a vytváranie prehľadov o prijatých tržbách evidovaných v centrálnej databáze finančnej správy.

Systém e-kasa okrem toho umožní finančnej správe vykonávať prehľad a triedenie získaných dát a ich využitie na účely kontroly dodržiavania ustanovení tohto zákona, ako aj na účely daňovej kontroly.

Systém e-kasa umožní verejnosti overiť pravosť pokladničných dokladov v reálnom čase.

Pokladnicou e-kasa klient sa rozumie on-line registračná pokladnica ako aj virtuálna registračná pokladnica.

On-line registračnou pokladnicou je súbor pokladničného programu, chráneného dátového úložiska, hardvérových prostriedkov používaných na vyhotovenie pokladničných alebo iných dokladov, na zasielanie dátových správ, ktoré obsahujú najmä taxatívne uvedené údaje z dokladov, údaje identifikujúce podnikateľa alebo on-line registračnú pokladnicu do systému e-kasa, vytlačenie pokladničného dokladu alebo jeho zaslanie na žiadosť kupujúceho elektronickou formou a ďalších prostriedkov zabezpečujúcich plnenie povinností podľa zákona. Návrh počíta s transformáciou súčasne používaných elektronických registračných pokladníc na on-line registračné pokladnice, pričom podnikatelia sa môžu rozhodnúť, či budú používať on-line registračné pokladnice alebo virtuálne registračné pokladnice. Z uvedeného vyplýva, že výrobcovia, dovozcovia a distribútori pokladničného programu a chráneného dátového úložiska sú viazaní len dodržaním podmienok, ktoré sú ustanovené zákonom, resp. ktoré budú zverejnené na webovom sídle finančného riaditeľstva.

Pre potreby získania identifikačných a autentifikačných údajov on-line registračnej pokladnice nevyhnutných na evidenciu tržieb a zasielanie dátových správ do systému e-kasa bude na webovom sídle finančného riaditeľstva zriadená e-kasa zóna podnikateľa. Ide o webovú aplikáciu, ktorá bude podnikateľovi dostupná po prihlásení sa na portál finančnej správy v časti Osobná internetová zóna. Podnikateľ v rámci tejto zóny získa prehľad o všetkých svojich pokladniciach e-kasa klient a k nim prislúchajúcim identifikačným a autentifikačným údajom, ktoré si bude môcť stiahnuť pre následný import do svojej pokladnice e-kasa klient. Zároveň

táto zóna bude podnikateľovi poskytovať možnosť tvorby prehľadov o všetkých tržbách evidovaných v systéme e-kasa.

Ustanovuje sa unikátny identifikátor kupujúceho, ktorým je ľubovoľný číselný znak alebo alfanumerický reťazec identifikujúci vlastníka pokladničného dokladu, ktorý si kupujúci sám zvolí. Ak ide o kupujúceho, ktorý je registrovaný pre daň z príjmov, identifikátorom môže byť jeho daňové identifikačné číslo. Unikátny identifikátor kupujúceho je nepovinný údaj, ktorý môže byť uvedený na pokladničnom doklade po dohode kupujúceho a podnikateľa. Ak tento údaj nebude uvedený na pokladničnom doklade, podnikateľ nebude môcť byť sankcionovaný, nakoľko ide o nepovinný údaj. V budúcnosti sa počíta so zriadením e-kasa zóny kupujúceho, ktorá umožní prideľovanie unikátnych identifikátorov kupujúcemu a zároveň kupujúcemu umožní prístup ku všetkým prijatým dokladom, ktoré obsahujú jemu pridelený unikátny identifikátor kupujúceho. Takáto identifikácia dokladov kupujúcemu poskytne prehľad realizovaných výdavkov, bude slúžiť ako podklad pre účtovníctvo podnikateľa, na evidenciu dokladov pre potreby reklamácií, resp. na archiváciu prijatých pokladničných dokladov.

Každému zaevidovanému pokladničnému dokladu, dokladu označenému slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“, alebo „VÝBER“ systém e-kasa pridelí unikátny identifikátor dokladu, ktorým bude daný doklad jednoznačne identifikovaný (tvorí ho jedinečný neopakujúci sa reťazec znakov). Tento identifikátor je súčasťou pokladničného dokladu vo forme číselných a alfanumerických znakov a zároveň v grafickej podobe vo forme QR kódu. Každý bude mať možnosť pomocou uvedeného identifikátora overiť pravosť a platnosť pokladničného dokladu prostredníctvom služby „Over doklad“.

Jedinečný identifikátor pokladničného programu a chráneného dátového úložiska špecifikuje názov a verziu pokladničného programu a chráneného dátového úložiska a je súčasťou každej zasielanej dátovej správy. Zavedením identifikátora bude možné jednoznačne určiť pokladničný program a chránené dátové úložisko. Identifikátor bude navrhnutý výrobcami, dovozcami a distribútormi pokladničného programu a chráneného dátového úložiska a náležitosti jedinečného identifikátora zverejní finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle.

Podpisový kód podnikateľa je elektronický podpis (kryptografická informácia) vybraných údajov dátovej správy evidovaného dokladu ustanovených finančnou správou. Tento podpisový kód podnikateľa vytvára pokladnica e-kasa klient v čase vyhotovenia pokladničného dokladu, dokladu označeného slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“, alebo „VÝBER“ pomocou privátneho kľúča získaného elektronického certifikátu (ako súčasť autentifikačných údajov on-line registračnej pokladnice). Vytvorený podpisový kód je súčasťou zasielaných údajov dátovej správy do systému e-kasa. V prípade, že pokladnica e-kasa klient nezíska po vyhotovení dokladu unikátny identifikátor dokladu a teda doklad nebol úspešne zaevidovaný v systéme e-kasa (napr. po prekročení hraničnej doby odozvy), bude súčasťou vystaveného dokladu aj podpisový kód podnikateľa. Jeho uvedenie na pokladničnom doklade bude informovať kupujúceho o skutočnosti, že daný doklad ešte nebol zaevidovaný v systéme e-kasa a bude jednoznačne autentifikovať on-line registračnú pokladnicu pri preverení pravosti daného pokladničného dokladu kupujúcim (vlastníkom dokladu).

Overovací kód podnikateľa vytvára pokladnica e-kasa klient v čase vyhotovenia pokladničného dokladu, dokladu označeného slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“ alebo „VÝBER“, ako hash hodnotu (kryptografická informácia) už vygenerovaného podpisového kódu podnikateľa. Vytvorený overovací kód je súčasťou zasielaných údajov dátovej správy do systému e-kasa a zároveň je súčasťou údajov na vyhotovenom pokladničnom doklade.

V prípade, že vyhotovený doklad neobsahuje unikátny identifikátor dokladu, je možné overiť pravosť a platnosť vydaného pokladničného dokladu pomocou overovacieho kódu podnikateľa.

Z dôvodu možnej rôznej rýchlosti internetového pripojenia, dočasného výpadku internetu alebo času technického spracovania prijatej dátovej správy systémom e-kasa je definovaná hraničná doba odozvy, počas ktorej je podnikateľ povinný čakať na prijatie odpovede zo systému e-kasa. Návrhom zákona je hraničná doba odozvy ustanovená na 2 sekundy. Po prekročení tejto hraničnej doby odozvy môže podnikateľ vyhotoviť pokladničný doklad, ktorý neobsahuje unikátny identifikátor dokladu. Aj takto vystavený pokladničný doklad bude musieť byť následne zaevidovaný do systému e-kasa podľa pravidiel uvedených v zákone (do 48 hodín); v prípade, ak bola podnikateľovi daňovým úradom povolená výnimka z dôvodu trvalejšej nedostupnosti internetového pripojenia, lehota na následné zaslanie do systému e-kasa sa predlžuje na 30 dní. Vyhotovený pokladničný doklad musí okrem overovacieho kódu podnikateľa obsahovať aj podpisový kód podnikateľa.

Na posielanie dátových správ by malo byť postačujúce akékoľvek internetové pripojenie používané v súčasnosti (ide približne o 3kB za 1 správu).

Dátová správa obsahuje povinné údaje z pokladničného dokladu, dokladov označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“, alebo „VÝBER“ a ďalšie technické údaje zasielané do systému e-kasa. Štruktúra dátovej správy je definovaná finančnou správou. Každá dátová správa bude podpísaná (kryptografická informácia) aktuálne platným elektronickým certifikátom podnikateľa (ako súčasť autentifikačných údajov on-line registračnej pokladnice) v čase odosielania správy. Dátová správa je podpisovaná pri každom pokuse o odoslanie správy nanovo. Vo väčšine prípadov je elektronický certifikát zhodný s certifikátom použitým pre generovanie podpisového kódu podnikateľa. V prípade, že je dátová správa odosielaná dodatočne, je možné, že aktuálne platný elektronický certifikát použitý pre podpis dátovej správy bude odlišný od certifikátu použitého pri generovaní podpisového kódu podnikateľa.

Identifikačné údaje on-line registračnej pokladnice predstavujú základné údaje, ktoré je podnikateľ povinný uvádzať na pokladničnom doklade, dokladoch označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“, alebo „VÝBER“. Podnikateľ má možnosť tieto identifikačné údaje získať v rámci e-kasa zóny podnikateľa. Primárne ide o identifikačné údaje o podnikateľovi, adresu predajného miesta odlišného od miesta podnikania alebo sídla, kód pokladnice e-kasa klient (známy ako „DKP“ pri elektronickej registračnej pokladnici).

Autentifikačnými údajmi on-line registračnej pokladnice sa rozumie elektronický certifikát (kryptografická informácia), ktorý slúži pre autentifikáciu on-line registračnej pokladnice pri zasielaní dátovej správy do systému e-kasa. Pred prvým použitím on-line registračnej pokladnice je podnikateľ povinný získať elektronický certifikát prostredníctvom e-kasa zóny podnikateľa a spolu s identifikačnými údajmi ich nahrať do svojej on-line registračnej pokladnice. Autentifikačné údaje spolu s identifikačnými údajmi tvoria tzv. inicializačný balíček, po nahraní ktorého do on-line registračnej pokladnice bude možné túto používať na evidenciu tržieb v e-kasa systéme. Podnikateľ je zároveň povinný zabezpečiť ochranu autentifikačných údajov k on-line registračnej pokladnici pred stratou, odcudzením, zneužitím, čo mu zabezpečí chránené dátové úložisko. Elektronický certifikát je vydávaný pre každú on-line registračnú pokladnicu osobitne a má definovanú časovú platnosť, po ktorej ukončení má podnikateľ možnosť požiadať o nový elektronický certifikát (autentifikačné údaje).

Pokladničný program je program on-line registračnej pokladnice, ktorý musí zabezpečiť požiadavky, ktoré sú ustanovené v § 4a ods. 2. V konaní o certifikácii sa preverí funkcionalita

pokladničného programu vo vzťahu na požiadavky na on-line registračnú pokladnicu a na plnenie povinností uložených zákonom.

V záujme bezpečného a trvalého uloženia dátových správ a všetkých ostatných údajov vytlačených a odoslaných on-line registračnou pokladnicou sa navrhuje, aby on-line registračná pokladnica bola vybavená chráneným dátovým úložiskom, ktoré tieto požiadavky zabezpečí. Chránené dátové úložisko bude slúžiť pre potreby orgánov finančnej správy a aj pre podnikateľa.

K bodu 2 (§ 3 ods. 1)

V § 3 ods. 1 sa navrhuje, aby rovnako, ako aj pri používaní elektronickej registračnej pokladnice, tak aj pri používaní pokladnice e-kasa klient bol podnikateľ povinný evidovať prijatú tržbu v systéme e-kasa.

Tak, ako aj doteraz platí, že podnikateľ, ktorý je v likvidácii alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz, nemá povinnosť používať registračnú pokladnicu, a to z dôvodu, že účelom likvidácie podniku je vysporiadať majetkové pomery zrušenej organizácie. Ku dňu likvidácie je potrebné spracovať účtovnú závierku a výkazy tak, aby bol zrejmý stav majetku a zabezpečený poriadok v hospodárení po dobu likvidácie. Hlavnou činnosťou likvidátora je sústrediť všetky majetkové aktíva a pasíva organizácie a vysporiadať ich. Z uvedeného vyplýva, že likvidovaná organizácia ako aj organizácia vyhlásená do konkurzu už nevykonáva podnikateľskú činnosť, a preto nemusí používať pokladnicu.

Zároveň sa v ustanovení rieši situácia, kedy nedôjde z dôvodu prekročenia hraničnej doby odozvy k zaevidovaniu tržby (dočasný výpadok internetu). V takomto prípade bude podnikateľ povinný dátovú správu uloženú v chránenom dátovom úložisku odoslať do 48 hodín od prvého pokusu odoslania tejto dátovej správy. Rovnako sa rieši aj prípad, kedy dôjde k tomu, že dátovú správu uloženú v on-line registračnej pokladnici nie je možné zaslať z dôvodov na strane finančného riaditeľstva. Ak dôjde k tomu, že dátovú správu uloženú v chránenom dátovom úložisku nie je možné zaslať z dôvodov na strane finančného riaditeľstva, v takomto prípade sa po odstránení prekážok zverejní oznam na webovom sídle finančného riaditeľstva a táto informácia bude taktiež zaslaná do e-kasa zóny podnikateľa.

K bodu 3 (§ 3 ods. 2 písm. a) prvý bod)

V súčasnosti sa nákupné poukazy na predaj tovaru alebo poskytovanie služby považujú na účely zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice za ceniny, pri predaji ktorých nie je povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu.

Smernica Rady (EÚ) 2016/1065, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES pokiaľ ide o zaobchádzanie s poukazmi (ďalej len „smernica 2016/1065“), došlo k zavedeniu nových pravidiel uplatňovania DPH pri dodaniach tovarov a služieb, ktoré sa dodávajú za poukazy. Cieľom týchto nových pravidiel z hľadiska pravidiel DPH je zabezpečiť spoľahlivé a jednotné zaobchádzanie vo všetkých členských štátoch EÚ tak, aby sa eliminovali negatívne javy v podobe narúšania hospodárskej súťaže, dvojitého zdanenia alebo nezdanenia, ktoré boli identifikované pri transakciách zahŕňajúcich poukazy. V súlade s týmito pravidlami sa navrhuje vymedziť poukaz ako nástroj, s ktorým je spojené právo jeho držiteľa získať zodpovedajúci tovar alebo služby, ktoré majú byť na základe použitia poukazu dodané, pričom zodpovedajúce

tovary alebo služby, respektíve aspoň totožnosť ich možných dodávateľov musí byť na poukaze, alebo k nemu súvisiacej dokumentácii uvedená, spolu s podmienkami použitia tohto nástroja. Poukaz sa teda bude považovať za protihodnotu alebo jej časť za prislúchajúce dodanie tovaru alebo služieb.

S prihliadnutím na uvedené sa už vyššie uvedené poukazy nebudú považovať za ceniny, t. j. ich predaj bude evidovaný v registračnej pokladnici a pri ich výmene za tovar alebo službu sa bude vydávať pokladničný doklad, ktorý bude obsahovať údaje uvedené v § 8 ods. 10.

K bodu 4 (§ 3 ods. 3)

V § 3 ods. 3 sa navrhuje, aby pri používaní pokladnice e-kasa klient sa evidoval vklad hotovosti aj výber hotovosti.

Zároveň sa v ustanovení rieši situácia, kedy nedôjde z dôvodu prekročenia hraničnej doby odozvy k zaevidovaniu vkladu alebo výberu hotovosti. V takomto prípade bude podnikateľ povinný dátovú správu uloženú v chránenom dátovom úložisku odoslať do 48 hodín od prvého pokusu odoslania tejto dátovej správy. Ak dôjde k tomu, že dátovú správu uloženú v chránenom dátovom úložisku nie je možné zaslať z dôvodov na strane finančného riaditeľstva, v takomto prípade sa po odstránení prekážok zverejní oznam na webovom sídle finančného riaditeľstva a táto informácia bude taktiež zaslaná do e-kasa zóny podnikateľa.

K bodu 5 (§ 3 ods. 7)

V § 3 ods. 7 sa navrhuje, aby pri používaní pokladnice e-kasa klient sa evidoval v systéme e-kasa v prípadoch ustanovených zákonom doklad označený slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“.

Zároveň sa v ustanovení rieši situácia, kedy nedôjde z dôvodu prekročenia hraničnej doby odozvy k zaevidovaniu dokladu označeného slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“. V takomto prípade bude podnikateľ povinný dátovú správu uloženú v chránenom dátovom úložisku odoslať do 48 hodín od prvého pokusu odoslania tejto dátovej správy. Ak dôjde k tomu, že dátovú správu uloženú v chránenom dátovom úložisku nie je možné zaslať z dôvodov na strane finančného riaditeľstva, v takomto prípade sa po odstránení prekážok zverejní oznam na webovom sídle finančného riaditeľstva a táto informácia bude taktiež zaslaná do e-kasa zóny podnikateľa.

K bodu 6 (§ 3 ods. 8)

Zámerom ustanovenia § 3 ods. 8 je zverejnenie oznámenia len pre podnikateľov, na ktorých sa vzťahuje výnimka z povinnosti evidencie tržieb podľa § 3 ods. 2.

K bodu 7 (§ 3a)

Ak predajné miesto nie je pokryté internetovým signálom, t. j. podnikateľ sa nemôže pripojiť k internetu za účelom evidencie prijatých tržieb v systéme e-kasa, navrhuje sa, aby túto skutočnosť oznámil a zároveň aj preukázal na ktoromkoľvek daňovom úrade. Preukázaním sa

na účely tohto zákona rozumie potvrdenie od príslušných operátorov, resp. dodávateľov internetu na území Slovenskej republiky.

Na základe žiadosti o povolenie odkladu zo zasielania údajov z on-line registračnej pokladnice, daňový úrad vydá rozhodnutie, v ktorom podnikateľovi umožní, aby boli dátové správy zasielané do systému e-kasa najneskôr do 30 dní od ich uloženia v chránenom dátovom úložisku on-line registračnej pokladnice. Z uvedeného teda vyplýva, že podnikateľ musí v každom prípade používať pokladnicu e-kasa klient, avšak s tým, že dátové správy nebudú odosielané do systému e-kasa on-line, ale podnikateľ musí zabezpečiť ich dodatočné odosielanie z miesta, ktoré je pokryté internetovým signálom.

Vzhľadom na to, že daňový úrad bude v tomto prípade vydávať rozhodnutie, navrhuje sa aj procesná úprava, a to podľa daňového poriadku, okrem ustanovení, ktoré upravujú proces osobitne.

K bodom 8 a 9 (§ 4a ods. 1 až 3)

Podnikateľovi sa ukladá povinnosť, aby používal iba zariadenie definované v § 2 písm. b) zákona, spĺňajúce technické požiadavky podľa § 4a ods. 2 a ktorému bol daňovým úradom pridelený kód a ktoré používa pokladničný program a chránené dátové úložisko, na ktoré bolo vydané rozhodnutie o certifikácii podľa § 4c.

V ustanoveniach § 4a ods. 2 a § 4a ods. 3 sa taxatívne navrhujú technické požiadavky na pokladnicu e-kasa klient. Tieto sú dôležité pre správne nastavenie pokladnice e-kasa klient v procese výroby pokladníc, resp. nastavenie pokladničného programu a chráneného dátového úložiska výrobcami, dovozcami a distribútormi. Podľa týchto požiadaviek bude aj finančné riaditeľstvo certifikovať pokladničný program a chránené dátové úložisko.

Niektoré bližšie špecifikácie bude finančné riaditeľstvo zverejňovať na svojom webovom sídle.

Na webovom sídle finančného riaditeľstva bude zverejnené aj príslušné integračné rozhranie vrátane špecifikácií QR kódu. QR kód bude slúžiť kupujúcim na overenie pokladničného dokladu, ktorý si mobilom zosnímajú a prostredníctvom aplikácie, ktorú zverejní finančné riaditeľstvo si pokladničný doklad overia.

Výrobcovia, dovozcovia a distribútori pokladničného programu a chráneného dátového úložiska sa v súvislosti s ustanovenými technickými špecifikáciami budú priamo obracať na finančné riaditeľstvo.

Pokiaľ ide o číslovanie pokladničných dokladov a iných dokladov vyhotovených pokladnicou e-kasa klient [§ 4a ods. 2 písm. j)] sa navrhuje, aby tieto doklady boli číslované sekvenčne v jednom rade od čísla jedna, t. j. v poradí v akom sú v priebehu kalendárneho mesiaca vyhotovované (napr.: PD-1, ND-2, VKLAD-3, VÝBER-4, PD-5, PD-6, PD-7 atď.).

K bodu 10 (§ 4b ods. 11)

V ustanovení sa navrhuje zaviesť pojem „orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania“, ktorý zabezpečí, že zákaz zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie po uplynutí

jedného roka od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia sa nebude vzťahovať len na finančné riaditeľstvo, ale aj na prezidenta finančnej správy.

K bodu 11 (§ 4c)

V ustanovení sa navrhuje konanie o certifikácii pokladničného programu a chráneného dátového úložiska. Povinne sa bude certifikovať pokladničný program a chránené dátové úložisko, ktoré musia spĺňať požiadavky uvedené v § 4a ods. 2. Hardvér, ako je PC, mobil, tablet prostredníctvom ktorých pokladničný program bude pracovať, musia byť certifikované len, ak by ich súčasťou bolo chránené dátové úložisko alebo by boli nevyhnutné na splnenie požiadaviek podľa § 4a ods. 2.

Výrobca, dovozca alebo distribútor pokladničného programu a chráneného dátového úložiska navrhne, akým spôsobom splní požiadavky uvedené v § 4a ods. 2. Pri certifikácii finančné riaditeľstvo overí splnenie požiadaviek podľa § 4a ods. 2.

On-line registračná pokladnica musí povinne obsahovať len certifikovaný pokladničný program a chránené dátové úložisko, použitie ďalších hardvérových prostriedkov (tlačiareň, displej, váhy, PC, tablet, mobil a iné) a softvérových prostriedkov (programy na sklad, účtovníctvo a dane, objednávkové systémy a podobne) si určuje podnikateľ a nepodliehajú certifikácii, ak nezabezpečujú plnenie požiadaviek podľa § 4a ods. 2.

Zjednodušenie funkčnosti a zníženie počtu povinných komponentov on-line registračnej pokladnice (len pokladničný program a chránené dátové úložisko) zabezpečí, že podnikateľ môže využiť pri tvorbe on-line registračnej pokladnice buď certifikovaný pokladničný program a chránené dátové úložisko vybraného výrobcu, dovozcu alebo distribútora, alebo si ich navrhne sám a predloží na certifikáciu finančnému riaditeľstvu.

Rozhodnutie o certifikácii pokladničného programu a chráneného dátového úložiska bude vydávať finančné riaditeľstvo po splnení požiadaviek ustanovených zákonom s dobou platnosti na päť rokov. Konanie o certifikácii pokladničného programu a chráneného dátového úložiska bude bezplatné.

Ak dôjde k aktualizácii alebo zmene pokladničného programu alebo chráneného dátového úložiska, je výrobca dovozca alebo distribútor pokladničného programu alebo chráneného dátového úložiska povinný tieto zmeny a aktualizácie oznámiť. Vzhľadom na to, že hardvér a softvér nie sú totožné, navrhuje sa, aby sa pri zmene alebo úprave chráneného dátového úložiska (HW) postupovalo primerane ako pri softvéri, t. j. podľa prvej až tretej vety odseku 10 a odseku 2.

Výrobcovia, dovozcovia a distribútori pokladničného programu a chráneného dátového úložiska môžu podnikateľovi predať výlučne pokladničný program a chránené dátové úložisko, na ktoré bolo vydané rozhodnutie o certifikácii pokladničného programu a chráneného dátového úložiska.

V záujme informovanosti podnikateľov o certifikovaných pokladničných programoch a chránených dátových úložiskách bude finančné riaditeľstvo zverejňovať zoznam na svojom webovom sídle.

Za podmienok ustanovených zákonom môže dôjsť aj k zrušeniu rozhodnutia o certifikácii pokladničného programu a chráneného dátového úložiska. V takomto prípade musí byť o tejto skutočnosti podnikateľ informovaný a zároveň má povinnosť ukončiť používanie takéhoto pokladničného programu a chráneného dátového úložiska.

V prípade vydania alebo zrušenia rozhodnutia o certifikácii pokladničného programu a chráneného dátového úložiska sa navrhuje procesná úprava, a to podľa správneho poriadku, okrem ustanovení zákona, ktoré upravujú proces osobitne.

K bodu 12 (§ 7a)

V ustanovení sa navrhuje postup pri uvedení pokladnice e-kasa klient do prevádzky. Za účelom uvedenia pokladnice e-kasa klient do prevádzky musí podnikateľ požiadať ktorýkoľvek daňový úrad o pridelenie kódu pokladnice e-kasa klient, pričom žiadosť sa podáva v predpísanej štruktúrovanej forme spôsobom podľa daňového poriadku prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý finančné riaditeľstvo zverejní na svojom webovom sídle. Osobitne sa upravuje postup pre podnikateľov s trvalým pobytom alebo sídlom mimo územia Slovenskej republiky.

Po overení údajov uvedených v žiadosti daňový úrad bez zbytočného odkladu pridelí kód pokladnici e-kasa klient. V prípade, ak na predajnom mieste je umiestnených viac pokladníc e-kasa klient, kód pokladnice sa bude prideľovať osobitne na každú pokladnicu (uvedené vylučuje možnosť používania pokladničného systému, ktorému by bol pridelený jeden kód pokladnice). Pri on-line registračnej pokladnici finančné riaditeľstvo sprístupní podnikateľovi kód spolu s identifikačnými údajmi podnikateľa a autentifikačnými údajmi on-line registračnej pokladnice v e-kasa zóne podnikateľa. Podnikateľ tieto údaje pred prvým použitím nahrá do on-line registračnej pokladnice. Pri virtuálnej registračnej pokladnici daňový úrad podnikateľovi doručí kód spolu s prihlasovacími údajmi.

V ustanovení sa taxatívne určujú náležitosti žiadosti a postup pri jej predložení na daňový úrad.

Zároveň sa navrhuje, aby v prípade, ak sa pokladnica e-kasa klient používa na rôznych predajných miestach v odlišnom čase, sa ako predajné miesto uvádzalo prenosná pokladnica e-kasa klient. V tomto prípade bude podnikateľ povinný zaevidovať do pokladnice e-kasa klient adresu alebo GPS súradnice predajného miesta, na ktorom podnikateľ v danom čase eviduje prijatú tržbu (napr. ak sa bude nachádzať na trhovom mieste, jarmoku) alebo evidenčné číslo vozidla, ak je toto vozidlo predajným miestom. Náležitosti oznamovania umiestnenia prenosnej pokladnice e-kasa klient zverejní finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle.

Návrh rieši aj situáciu, ak dôjde k strate, zneužitiu alebo k odcudzeniu autentifikačných údajov. V takomto prípade je podnikateľ povinný zabezpečiť neplatnosť autentifikačných údajov a ak bude podnikateľ naďalej používať on-line registračnú pokladnicu, je povinný požiadať finančné riaditeľstvo o opakované pridelenie autentifikačných údajov spôsobom, ktorý zverejní finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle.

Tým, že sa autentifikačné údaje aj podpisový certifikát ukladajú do chráneného dátového úložiska, bude zneplatnenie údajov, resp. certifikátu riešené v rámci certifikácie. Výrobca navrhne vhodný spôsob tak, aby bola zabezpečená bezpečnosť týchto údajov.

V e-kasa zóne bude mať podnikateľ prístup k svojím certifikátom (autentifikačným údajom), tu si bude môcť tento certifikát zneplatniť (jedným klikom) a požiadať o nový certifikát.

K bodu 13 až 16 (§ 8 ods. 1)

S prihliadnutím na mechanizmus evidovania prijatých tržieb on-line systémom sa navrhuje ustanoviť možnosť (zatiaľ nie povinnosť) zasielať alebo sprístupniť pokladničné doklady kupujúcemu aj v elektronickej podobe, ale len v prípade, že s tým kupujúci súhlasí a o takéto zaslanie požiada pred vytlačením pokladničného dokladu. Pokladničný doklad sa môže zaslať, napr. e-mailom alebo môže byť kupujúcemu sprístupnený na serveri podnikateľa – predávajúceho.

V prípade, že kupujúci bude súhlasiť so zaslaním pokladničného dokladu v elektronickej podobe, musí si byť vedomý toho, že zaslanie takéhoto dokladu môže so sebou priniesť, napr. problém súvisiaci s preverením pokladničného dokladu na predajnom mieste (napr. pri nákupe si kupujúci z dôvodu nedostupnosti internetového signálu nebude môcť odkontrolovať jednotlivé tovarové položky). Ak bude kupujúcemu pokladničný doklad zaslaný v elektronickej podobe, nebude sa v tomto prípade vyhotovovať papierová forma pokladničného dokladu. Papierová forma pokladničného dokladu a elektronická forma pokladničného dokladu budú rovnocenné, t. j. použiteľné na daňové účely alebo reklamačné konanie.

V § 8 ods. 1 sa navrhuje technická zmena v súvislosti s povinnými údajmi pokladničného dokladu vyhotoveného elektronickou registračnou pokladnicou. Povinné údaje uvedené v tomto ustanovení sa vzťahujú na pokladničný doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou. Následne sa z písmena a) vypúšťajú slová „alebo kód virtuálnej registračnej pokladnice“. Nadväzne na predvetie v § 8 ods. 1 a definíciu pokladničného dokladu sa v písmene f) slová „pokladničného dokladu“ vypúšťajú ako nadbytočné.

K bodom 17 až 21 (§ 8 ods. 2, 5, 6, 7, 9 a 10)

S prihliadnutím na používanie pokladnice e-kasa klient bolo potrebné prepracovať a doplniť údaje, ktoré musí obsahovať pokladničný doklad, resp. doklady označené slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“, alebo „VÝBER“ a doklady vyhotovené pri prekročení hraničnej doby odozvy.

Unikátny identifikátor kupujúceho je nepovinný údaj, ktorý môže byť uvedený na pokladničnom doklade po dohode kupujúceho a podnikateľa. Ak tento údaj nebude uvedený na pokladničnom doklade, podnikateľ nebude sankcionovaný, nakoľko ide o nepovinný údaj.

Nadväzne na odôvodnenie v bode 3 sa navrhuje rozsah údajov pokladničného dokladu pri predaji jednoúčelového poukazu.

Pokiaľ ide o elektronickú registračnú pokladnicu, rozsah a ani druh údajov sa návrhom zákona nemení.

K bodu 22 (§ 8a)

Nakoľko systém e-kasa neoveruje správnosť všetkých údajov zaslaných z pokladnice e-kasa klient, napr. DIČ, kód pokladnice e-kasa klient, navrhuje sa ustanoviť taxatívny rozsah údajov zasielaných do systému e-kasa.

K bodu 23 (§ 9 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou došlo k zmene označenia v § 4a ods. 2 [z písm. b) na písm. c)] požiadavky zabezpečujúcej vyhotovenie dokladov označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“, a „VÝBER“.

Vzhľadom na zavedenie nového typu pokladnice, sa zavádza povinnosť pre podnikateľa, a to zabezpečiť ochranu údajov z neodoslanej dátovej správy uložených v on-line registračnej pokladnici, ako aj autentifikačných údajov k on-line registračnej pokladnici.

K bodu 24 (§ 9 ods. 2)

Doplňuje sa povinnosť podnikateľa používajúceho on-line registračnú pokladnicu, aby na požiadanie daňového alebo colného úradu predložil údaje z chráneného dátového úložiska. Takéto údaje bude podnikateľ musieť predložiť v listinnej podobe alebo elektronickej podobe podľa požiadavky daňového alebo colného úradu. Rozsah, štruktúra a ďalšie náležitosti budú v dostatočnom časovom horizonte zverejnené na webovom sídle finančného riaditeľstva. Zároveň sa ustanovilo, že chránené dátové úložisko je podnikateľ povinný archivovať v lehote na zánik práva vyrubiť daň.

K bodu 25 (§ 9 ods. 4)

Nakoľko sa už denné uzávierky z paragónov nevyhotovujú, uvedené slová „a denné uzávierky podľa § 10 ods. 4“ sú nadbytočné.

K bodu 26 (§ 9 ods. 5)

Ide o spresnenie ustanovenia vo vzťahu k elektronickej registračnej pokladnici, nakoľko doklady označené slovom „VKLAD“ a „VÝBER“ vyhotovené pokladnicou e-kasa klient sa v listinnej forme netlačia.

K bodu 27 (§ 10 ods. 6 a 7)

V odseku 6 sa navrhuje upraviť postup náhradnej evidencie tržieb, ak nie je možné pokladnicu e-kasa klient použiť, napr. z dôvodu výpadku elektriny, poruchy koncového zariadenia.

Pri používaní on-line registračnej pokladnice sa v prípade dočasného výpadku internetového pripojenia náhradná evidencia formou paragónov uplatňovať nebude, a to z dôvodu že,

v prípade výpadku internetu on-line registračná pokladnica pracuje v režime off-line, zákazníkom sú vydávané pokladničné doklady a údaje o evidencii tržieb sú uložené v dátovej správe, ktorú je podnikateľ povinný zaslať do systému e-kasa do 48 hodín od prvého pokusu o jej zaslanie.

V odseku 7 sa navrhuje doplnenie postupu podnikateľa, ktorý používa on-line registračnú pokladnicu v prípade, ak dôjde k poruche tejto pokladnice alebo koncového zariadenia k virtuálnej registračnej pokladnici. Podnikateľ, ktorého on-line registračná pokladnica alebo koncové zariadenie bude z dôvodu poruchy nefunkčné, je povinný do 48 hodín obnoviť prevádzku týchto zariadení, inak bude musieť použiť inú on-line registračnú pokladnicu alebo iné koncové zariadenie virtuálnej registračnej pokladnice.

K bodu 28 a 29 (§ 12 ods. 4, 5)

Podnikateľ nebude mať povinnosť vyhotovovať uzávierky v pokladnici e-kasa klient. Podnikateľ bude mať možnosť vytvárať si reporty (uzávierky) cez e-kasa zónu podnikateľa.

K bodu 30 (§ 15 ods. 2)

V prípade, ak podnikateľ podá žiadosť o pridelenie kódu pokladnice e-kasa klient, pričom zároveň oznámi kód elektronickej registračnej pokladnice a aj dátum kedy bola alebo bude ukončená prevádzka elektronickej registračnej pokladnice, nebude musieť osobitne túto skutočnosť oznamovať do troch dní od ukončenia jej používania a daňový úrad, nebude musieť zaznamenať zrušenie daňového kódu tejto pokladnice do knihy elektronickej registračnej pokladnice a túto predložiť daňovému úradu.

K bodom 31 až 33 (§ 15 ods. 6 a 7)

V bode 31 sa nadväzne na doplnenie nového písmena c) v § 15 ods. 6 navrhuje legislatívno-technická úprava.

V bodoch 32 a 33 sa navrhuje sa, aby daňový úrad zrušil daňový kód elektronickej registračnej pokladnice, ak podnikateľ požiada daňový úrad o pridelenie kódu pokladnice e-kasa klient a zároveň oznámi ukončenie používania elektronickej registračnej pokladnice. V prípade zrušenia daňového kódu elektronickej registračnej pokladnice z vlastného podnetu alebo z podnetu colného úradu, finančného riaditeľstva, Kriminálneho úradu finančnej správy, daňový úrad bezodkladne zašle podnikateľovi oznámenie o zrušení daňového kódu.

K bodu 34 (§ 15a ods. 1)

Ustanovenie reflektuje na elektronizáciu správy daní a súčasnú digitalizáciu spoločnosti, najmä podnikateľského prostredia. Pre jednoduchšiu, efektívnejšiu a najmä lacnejšiu komunikáciu s daňovým úradom sa navrhuje podávanie oznámenia o ukončení používania pokladnice e-kasa klient elektronickými prostriedkami v predpísanej štruktúrovanej forme, prostredníctvom elektronického formulára, ktorý finančné riaditeľstvo v dostatočnom časovom horizonte zverejní na svojom webovom sídle.

K bodu 35 (§ 15a ods. 2 písm. c)

Navrhuje sa, aby daňový úrad v prípade, že ukončí používanie pokladnice e-kasa klient z vlastného podnetu alebo z podnetu iného orgánu finančnej správy, zaslal podnikateľovi o tejto skutočnosti oznámenie.

K bodom 36 až 56 (§ 16a až § 16c)

Ustanovenia o správnych deliktoch a sankciách reagujú na niektoré nové ustanovené povinnosti, a preto je potrebné ustanoviť nové správne delikty a pokuty za porušenie týchto správnych deliktov. Z uvedených dôvodov sa preto navrhuje nové znenie, resp. doplnenie príslušných ustanovení.

Nadväzne na niektoré navrhnuté zmeny, vznikli ďalšie legislatívno technické úpravy.

V § 16b ods. 1 písm. f) sa navrhuje zníženie dolnej hranice pokuty z 10 000 eur na 2 000 eur.

Výška dolnej hranice pokuty 10 000 eur je neproporcionálna a likvidačná. Znížením dolnej hranice pokuty za správny delikt podľa § 16a písm. ao) sa umožní viac zohľadňovať závažnosť, trvanie a následky protiprávneho konania podnikateľa spočívajúceho v nerešpektovaní zákazu predávať tovar alebo poskytovať službu.

K bodu 57 (§ 17 ods. 1)

Navrhuje sa nové znenie § 17 ods. 1 tak, aby orgány finančnej správy mali čo najväčšiu možnosť kontroly dodržiavania ustanovení týkajúcich sa elektronickej registračnej pokladnice a pokladnice e-kasa klient.

Verejnosti sa podľa návrhu umožní overiť údaje z pokladničných dokladov v systéme e-kasa.

K bodu 58 (§ 17 ods. 2)

Z dôvodu zefektívnenia vykonávaných kontrol sa navrhuje nový postup orgánov finančnej správy. Zamestnanec finančnej správy je oprávnený vykonať nákup tovaru alebo prijať službu aj opakovane, bez toho aby sa preukázal služobným preukazom, pričom o každom takto vykonanom nákupe spíše úradný záznam (úradný záznam sa v zmysle daňového poriadku spisuje v mieste sídla zamestnanca finančnej správy a nie na predajnom mieste).

Ak sa zamestnanec správcu dane nepreukáže služobným preukazom, nie je oprávnený od podnikateľa alebo jeho zamestnanca vyžadovať akékoľvek doklady ani uložiť sankciu.

Zamestnanec správcu dane môže vykonávať opakované kontrolné nákupy maximálne počas 30 dní. Pri poslednom kontrolnom nákupe je zamestnanec správcu dane povinný sa preukázať služobným preukazom a spísať zápisnicu.

K bodu 59 (§ 17 ods. 6)

Navrhuje sa, aby sa na konanie o certifikácii pokladničného programu a chráneného dátového úložiska vzťahoval správny poriadok, okrem ustanovení týkajúcich sa procesov upravených v § 4c inak.

K bodu 60 (§ 17 ods. 8 a 9)

Ustanovenie sa dopĺňa nadväzne na zavedenie konania o povolení odkladu zo zasielania údajov z on-line registračnej pokladnice do systému e-kasa klient. Na konanie o tomto povolení odkladu sa vzťahuje daňový poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak.

Zároveň sa ustanovuje, že na účely tohto zákona je orgán finančnej správy oprávnený spracúvať osobné údaje podnikateľa, výrobcu, dovozcu alebo distribútora, kupujúceho alebo fyzickej osoby v informačných systémoch.

K bodu 61 (§ 17a ods. 5)

Zákonom ustanovená lehota 15 dní na vydanie rozhodnutia o prepadnutí elektronickej registračnej pokladnice po doručení výsledkov expertízy nedáva časový priestor na oboznámenie podnikateľa s jej výsledkami spolu s poskytnutím priestoru na vyjadrenie sa k nej, čo nie je v súlade s čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a základnými zásadami konania a správneho trestania. Nadväzne na uvedené sa navrhuje túto lehotu predĺžiť na 30 dní.

K bodu 62 (§ 17c a § 17d)

Tak ako aj pri používaní elektronickej registračnej pokladnice sa navrhuje osobitne upraviť postup v prípade, kedy vznikne pri kontrolnej činnosti podozrenie, že podnikateľ používa on-line registračnú pokladnicu, ktorá nespĺňa požiadavky zákona a túto skutočnosť nie je možné na mieste preukázať.

Vo vyššie uvedenom prípade sa navrhuje povinnosť pre kontrolné orgány on-line registračnú pokladnicu zabezpečiť.

Navrhuje sa, aby pri zabezpečení on-line registračnej pokladnice sa uplatňoval postup upravený daňovým poriadkom o zabezpečení a prepadnutí veci.

Zároveň sa navrhuje postup, ktorý uplatní podnikateľ, ktorému bola zabezpečená, resp. prepadnutá on-line registračná pokladnica. V uvedených prípadoch sa bude v záujme zachovania evidencie prijatých tržieb uplatňovať náhradná evidencia formou paragónov a rovnako sa budú paragóny aj archivovať. Ak sa podnikateľ rozhodne, že nebude uplatňovať náhradnú evidenciu, môže používať inú on-line registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu, ktoré boli uvedené do prevádzky spôsobom podľa zákona.

K bodu 63 (§ 18ce Prechodné ustanovenie)

Nadväzne na zavedenie mechanizmu on-line pripojenia registračných pokladníc na centrálnu databázu finančnej správy sa v záujme jednoznačnosti navrhujú prechodné ustanovenia súvisiace so zavedením on-line registračných pokladníc, ako aj s ukladaním pokút.

Navrhuje sa, aby podnikatelia, ktorí predávajú tovar alebo poskytujú služby a v súčasnosti evidujú tržby v elektronickej registračnej pokladnici, mohli začať používať on-line registračnú pokladnicu najskôr od 1. apríla 2019 a zároveň sú povinní takúto pokladnicu používať najneskôr od 1. júla 2019. Tí podnikatelia, ktorí chcú prejsť na virtuálnu registračnú pokladnicu, môžu tak spraviť od 1. januára 2019. Tí podnikatelia, ktorí už používajú virtuálnu registračnú pokladnicu, môžu túto používať naďalej.

Tí podnikatelia, ktorým vznikne prvýkrát povinnosť evidovať prijaté tržby podľa tohto zákona od 1. apríla 2019, t. j. noví podnikatelia, budú musieť už používať pokladnicu e-kasa klient, pričom si môžu vybrať virtuálnu registračnú pokladnicu alebo on-line registračnú pokladnicu.

Podľa prechodného ustanovenia v odseku 5 budú celoplošne všetky daňové kódy elektronických registračných pokladníc (okrem tých, ktoré boli zrušené na základe podnikateľa v žiadosti o pridelenie kódu pokladnice e-kasa klient) zrušené k 1. júlu 2019 bez povinnosti podnikateľa predložiť za týmto účelom knihu pokladnice na daňový úrad.

S prihliadnutím na zmenu orgánu, ktorý bude vykonávať technickú expertízu v rámci zabezpečenia elektronických registračných pokladníc (technické expertízy bude miesto Colného úradu Bratislava vykonávať finančné riaditeľstvo) sa v prechodnom ustanovení navrhuje, aby technické expertízy, ktoré boli začaté Colným úradom Bratislava dokončilo už finančné riaditeľstvo.

K bodu 64 (§ 19 štvrtý bod)

S prihliadnutím na zavedenie mechanizmu on-line pripojenia registračných pokladníc na centrálnu databázu finančnej správy sa navrhuje zrušiť vyhlášku Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 379/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú podmienky on-line prepojenia elektronickej registračnej pokladnice s informačnými systémami finančnej správy.

Technické požiadavky uvedeného mechanizmu sa navrhuje upraviť priamo v zákone, resp. niektoré, ako zo zákona vyplýva, budú upravené a zverejnené na webovom sídle finančného riaditeľstva. K zverejneniu niektorých, napr. technických postupov, spôsobov, údajov na webovom sídle finančného riaditeľstva sa pristúpilo z dôvodu, že sa predpokladá, že tieto sa z hľadiska technického vývoja budú meniť a finančné riaditeľstvo bude môcť operatívnejšie zareagovať na tieto zmeny. Výrobcovia, dovozcovia a distribútori budú zo strany finančného riaditeľstva v dostatočnom časovom horizonte upozornení na tieto zmeny tak, aby títo mohli zareagovať a mať dostatok času na ich implementáciu. Okrem toho zverejnenie príslušných informácií na webe finančného riaditeľstva je oproti legislatívnemu procesu flexibilnejšie.

K bodu 65

S prihliadnutím na zavedenie pojmu pokladnica e-kasa klient je potrebné v celom texte zákona nahradiť slová „virtuálna registračná pokladnica“ slovami „pokladnica e-kasa klient“. Táto úprava sa nevzťahuje na § 4a ods. 4 (klientske prostredie sa vzťahuje len k virtuálnej registračnej pokladnici), § 8 ods. 11 (postup podnikateľov, ktorí pri poskytovaní taxislužby používajú virtuálnu registračnú pokladnicu) a § 15a ods. 5 (prihlasovacie údaje sa vzťahujú len k virtuálnej registračnej pokladnici), kde je potrebné zachovať pojem virtuálna registračná pokladnica.

V ustanoveniach, ktoré sú predloženým návrhom menené, resp. dopĺňané je pojem pokladnica e-kasa klient priamo zapracovaný, alebo sú z hľadiska potreby použité pojmy virtuálna registračná pokladnica alebo on-line registračná pokladnica.

K bodu 66

Ak sa v niektorých ďalších zákonoch, ako napr. v zákone č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č.

455/1991 Zb.

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov používajú slová virtuálna registračná pokladnica, navrhuje sa, aby tento pojem zahŕňal aj pokladnicu e-kasa klient.

K Čl. II

Novelou zákona o dani z príjmov sa v prechodnom ustanovení navrhuje, aby sa pri vykonaní ročného zúčtovania dane z príjmov v roku 2019 zohľadnilo aj oslobodenie od dane z príjmov vzťahujúce sa na navrhované nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancom od zamestnávateľa po 31. decembri 2017, t. j. v roku 2018. Keďže vymeriavacím základom zamestnanca na platenie poistného na sociálne poistenie nie je príjem oslobodený od dane, navrhuje sa, aby súčasťou tohto vymeriavacieho základu bolo aj nepeňažné plnenie, ktoré sa od 1. januára 2019 navrhuje oslobodiť od dane z príjmov a je poskytnuté zamestnancovi v roku 2018. Cieľom úpravy je zamedziť „spätnej reparácií“ vymeriavacieho základu, z ktorého zamestnanec a jeho zamestnávateľ platili v roku 2018 poistné na sociálne poistenie a ktorá je základom pre určenie sumy dávok sociálneho poistenia.

K Čl. III

K bodu 1 [§ 5 ods. 7 písm. m)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2 [§ 5 ods. 7 písm. p)]

Navrhuje sa, aby nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v pracovnom pomere, ktorý má uzatvorenú pracovnú zmluvu so zamestnancom, formou ubytovania bolo u tohto zamestnanca od dane oslobodené maximálne do sumy 60 eur mesačne zo sumy preukázateľne vynaložených výdavkov zamestnávateľa, ktorého prevažujúcou činnosťou je výroba vo viaczmennej prevádzke, ak je ubytovanie zabezpečené počas celého kalendárneho mesiaca. Ak nie je ubytovanie zabezpečené počas celého kalendárneho mesiaca, určí sa suma nepeňažného plnenia, ktorá je oslobodená od dane pomerne podľa počtu dní, kedy bolo zamestnancovi ubytovanie zabezpečené.

K bodom 3 a 8 (§ 9 ods. 2 písm. ac) a § 52zt ods. 2)

S účinnosťou od 1. 1. 2019 sa navrhuje oslobodenie peňažného a nepeňažného plnenia prijatého z dôvodu udelenia čestného štátneho titulu „zaslúžilý majster športu“ športovému reprezentantovi a odmeny športovému reprezentantovi za dosiahnutý výsledok na významnej súťaži, ktorou je olympiáda alebo paralympiáda. Uvedené sa navrhuje už za zdaňovacie obdobie 2018.

K bodu 4 [§ 17 ods. 2 písm. d)]

Ustanovuje sa, že súčasťou základu dane u daňovníka, ktorý pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty postupuje podľa § 17 ods. 1 písm. c) ZDP, t. j. u daňovníka vykazujúceho výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, budú aj sumy vyplývajúce zo zmeny účtovnej metódy zvyšujúce (znižujúce) vlastné zdroje. Pod zmenou účtovnej metódy je potrebné rozumieť aj prvú aplikáciu príslušného medzinárodného štandardu (napríklad v prípade bánk sa zmeny vyplývajúce z prvotnej aplikácie IFRS 9 premietnuté vo vlastných zdrojoch od 1.1.2018 zahrnú do základu dane v zdaňovacom období 2018). Tieto sumy zmien účtovnej metódy, ktoré zvýšili (znížili) vlastné zdroje, budú súčasťou základu dane jednorazovo v zdaňovacom období, v ktorom bolo o zmene účtovnej metódy účtované, a len vtedy, ak by zmena účtovnej metódy mala vplyv na zdaniteľné príjmy alebo daňové výdavky v tomto zdaňovacom období.

K bodu 5 (§ 17 ods. 44)

Úprava u daňovníkov, ktorí vykazujú výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo a následne pri zisťovaní základu dane postupujú podľa § 17 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov, reaguje na nahradenie IAS 39 implementáciou IFRS 9. IFRS 9 so sebou prináša zmeny, ktoré spočívajú predovšetkým v odlišnej klasifikácii finančných nástrojov a v spôsobe vykázania rozdielov zo zmien v oceňovaní týchto nástrojov. Pri určitých investíciách do nástrojov vlastného imania, ktoré by sa inak oceňovali reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia, sa môže účtovná jednotka pri ich prvotnom vykázaní neodvolateľne rozhodnúť, že následné zmeny reálnej hodnoty bude vykazovať v ostatných súčastiach komplexného výsledku. Tieto zmeny reálnej hodnoty sa premietnu do základu dane až v okamihu realizácie (napríklad predaja) finančného majetku. Súčasťou základu dane pri realizácii finančného majetku bude aj úprava základu dane v nadväznosti na zmenu účtovnej metódy, ktorá sa nerealizovala podľa § 17 ods. 2 písm. d)

zákona v zdaňovacom období prvotného uplatnenia IFRS 9. Následne pri realizácii finančného majetku sa pri uplatňovaní daňového výdavku bude vychádzať z takto precenenej vstupnej ceny finančného majetku. Výnimku, kedy sa pri realizácii finančného majetku nebude do základu dane zahrnovať suma zodpovedajúca zmenám vlastných zdrojov súvisiacich s týmto finančným nástrojom od jeho nadobudnutia do jeho realizácie, bude predstavovať finančný majetok, pri ktorého predaji budú splnené podmienky pre oslobodenie podľa § 13c zákona o dani z príjmov.

K bodom 6 a 7 [§ 19 ods. 2 písm. s) a § 21 ods. 1 písm. f)]

V nadväznosti na navrhovanú úpravu v § 19 ods. 2 písmeno s) druhého bodu sa navrhuje upraviť aj § 21 ods. 1 písm. f). Doplnením v tomto ustanovení sa riešia prípady zabezpečenia ubytovania zamestnávateľom, ktorého prevažujúca činnosť je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke pre svojich zamestnancov v pracovnom pomere vo vlastnom ubytovacom zariadení, kde zamestnávateľ nemôže vykázať z jeho prevádzky daňovú stratu, a preto musí porovnávať výšku výdavkov, ktoré mu vo vlastnom zariadení vznikajú s príjmami, ktoré dosahuje v tomto zariadení (úhrady od zamestnancov). V rámci tejto úpravy je doplnené, že za príjmy, ktoré dosahuje zamestnávateľ vo vlastnom zariadení pri zabezpečení uvedeného ubytovania, sa považuje celé nepeňažné plnenie, ktoré je zamestnancovi v pracovnom pomere poskytnuté v rámci zabezpečenia jeho ubytovania, pričom toto je súčasťou mzdy zamestnanca, a to aj v tej časti nepeňažného plnenia, ktoré je od dane oslobodené podľa § 5 ods. 7 písm. p) zákona.

K bodu 8 (§ 52zt)

Odsek 1 - Navrhuje sa, aby sa oslobodenie nepeňažného plnenia z dôvodu zabezpečenia ubytovania uplatnilo u kmeňových zamestnancov s uzatvorenou pracovnou zmluvou so zamestnávateľom, t. j. nie agentúrnych zamestnancov, len v prípade ubytovania v budovách zamestnávateľa (vlastných aj prenajatých), ktoré spadajú do kódov 112 a 113 Klasifikácie stavieb v zmysle Vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 323/2010 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia stavieb. U zamestnávateľa, ktorého prevažujúcou činnosťou nie je výroba vo viaczmennej prevádzke, výdavky na zabezpečenie ubytovania pre zamestnancov sú daňovým výdavkom len vtedy, ak je tento benefit upravený a dohodnutý so zamestnancom v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo inom internom predpise zamestnávateľa.

Kód skupiny 112 Dvojbytové a viacbytové budovy zahŕňa oddelené domy, polooddelené domy a terasovité domy s dvomi bytmi so spoločným vchodom, ostatné bytové budovy ako sú napríklad rodinné domy s tromi bytmi a nájomné domy. Kód skupiny 113 Ostatné budovy na bývanie zahŕňa ostatné budovy ako sú napríklad internáty, robotnícke hotely. Ustanovenia § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu a § 21 ods. 1 písm. f) sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2018.

Odsek 3 - Ustanovuje sa prvé použitie § 17 ods. 2 písm. d) a § 17 ods. 44 v znení účinnom od 1. januára 2019 pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2018.

K Čl. IV

Nadväzne na prechod z elektronických registračných pokladníc na pokladnice e-kasa klient, ktoré sú prepojené na systémy finančnej správy bolo v zákone o DPH potrebné túto skutočnosť zohľadniť.

K Čl. V

Ide o legislatívno-technické spresnenie ustanovenia v súvislosti s prijatím novely zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon č. 267/2017 Z. z.) a zverejňovaním zoznamu regulovaných osôb.

K Čl. VI

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2019.

Schválené vládou SR dňa 26. septembra 2018.

Peter Pellegrini, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír, v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 317/2018, dátum vydania: 19.11.2018

Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 2018. Úloha prijať do konca roka 2018 legislatívu s cieľom zavedenia ročného zúčtovania sociálneho poistenia ako efektívneho nástroja na zamedzenie odvodovej optimalizácie subjektov vo forme motivácie vykazovať vysoké odmeny v jednom mesiaci, vďaka čomu bude odvodové zaťaženie práce spravodlivejšie a príjmy štátu vyššie, vyplýva z Národného programu reforiem Slovenskej republiky 2017.
Účelom navrhovanej právnej úpravy v článku I je zavedenie ročného zúčtovania poistného v sociálnom poistení (ďalej len „ročné zúčtovanie“) pri rešpektovaní zásad a princípov ustanovených v sociálnom poistení zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Základné zásady, z ktorých sa pri príprave ročného zúčtovania vychádzalo, sú nasledovné
a)zaviesť ročné zúčtovanie čo najskôr, teda do súčasného právneho stavu tak, aby k plateniu preddavkov poistného na sociálne poistenie došlo za obdobie od januára 2021 a ročné zúčtovanie bolo vykonané v roku 2022,
b)nezvyšovať administratívnu záťaž podnikateľských subjektov, práve naopak, znižovať ju,
c)dosiahnuť spravodlivosť pre všetky subjekty, ktorých sa ročné zúčtovanie bude týkať, tak, aby sa predišlo vzniku preplatkov alebo nedoplatkov ako výsledku ročného zúčtovania.
Predloženým vládnym návrhom zákona sa navrhuje, aby ročné zúčtovanie vykonávala Sociálna poisťovňa, čím sa predíde nadmernému zvýšeniu administratívnej záťaže podnikateľských subjektov a poistencov. V zmysle návrhu poistné na povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie, povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na povinné poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity budú platené a odvádzané preddavkami (ďalej len „preddavky na poistnom“) a prebehne nad nimi ročné zúčtovanie. Vzhľadom na osobitný charakter úrazového poistenia a garančného poistenia, ktoré sa vzťahujú výlučne na zamestnávateľa, sa ročné zúčtovanie nad nimi nebude vykonávať. Z uvedeného dôvodu sa poistné na úrazové poistenie a na garančné poistenie bude spravovať v zásade rovnakým režimom ako doteraz. V zmysle predloženého návrhu sa začnú platiť a odvádzať preddavky na poistnom za obdobie od januára 2021 a Sociálna poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie prvýkrát v roku 2022 za rok 2021.
Ročné zúčtovanie sa navrhuje zaviesť za nasledovných podmienok:
-Sociálna poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie do 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa robí ročné zúčtovanie a v prípade, že platiteľ poistného má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, tak do 31. októbra tohto roka,
-ročné zúčtovanie sa bude vzťahovať na poistenca, ktorým je zamestnanec, povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, a na zamestnávateľa. Za zamestnávateľa sa vykoná ročné zúčtovanie na základe výsledkov ročného zúčtovania všetkých jeho zamestnancov. Ročné zúčtovanie sa nebude vzťahovať na štát (poistenci štátu), na Sociálnu poisťovňu (poberatelia úrazovej renty) a na dobrovoľne poistené osoby,
-dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie nebude mať vplyv na už vykonané ročné zúčtovanie,
-navrhuje sa zrušiť maximálny mesačný vymeriavací základ pre zamestnanca a zamestnávateľa na platenie preddavkov na poistnom a zároveň sa navrhuje ustanoviť maximálny ročný vymeriavací základ, ktorý sa bude uplatňovať na zamestnávateľa a zamestnanca pri platení preddavkov ako aj pri ročnom zúčtovaní. Maximálny ročný vymeriavací základ sa bude uplatňovať aj na samostatne zárobkovo činnú osobu pri ročnom zúčtovaní. Maximálny ročný vymeriavací základ sa pomerne zníži v prípadoch, ak poistenie netrvalo celý kalendárny rok a pre samostatne zárobkovo činnú osobu aj v prípadoch, keď má vylúčenú povinnosť platiť poistné,
-platenie preddavkov na poistnom za zamestnanca a zamestnávateľa sa zastaví zaplatením preddavkov na poistnom zo sumy maximálneho ročného vymeriavacieho základu v priebehu kalendárneho roka, v ktorom je zamestnanec povinne poistený. Ak má fyzická osoba viac zamestnaní v priebehu kalendárneho roka, tak uvedené platí pre každého jej zamestnávateľa (pre každý právny vzťah) osobitne. To znamená, že mesačné preddavky na poistnom sa budú platiť zo skutočných príjmov zamestnanca zúčtovaných na výplatu za daný mesiac až dovtedy, pokiaľ výška príjmov zúčtovaných na výplatu u tohto zamestnávateľa kumulatívne za daný rok nepresiahne maximálny ročný vymeriavací základ. Poistné zaplatené zamestnancom z viacerých právnych vzťahov z vyššieho ako z maximálneho ročného vymeriavacieho základu bude predmetom ročného zúčtovania,
-ruší sa súčasné vylúčenie povinnosti zamestnanca a jeho zamestnávateľa platiť poistné, ak mu bol za obdobie výkonu jeho činnosti zúčtovaný na výplatu príjem napr. v období, v ktorom bol uznaný za dočasne práceneschopného alebo sa mu poskytovalo materské. Dôvodom je zamedzenie vzniku nedoplatkov na poistnom po vykonaní ročného zúčtovania, ako aj zamedzenie optimalizácie príjmov prostredníctvom tohto inštitútu,
-súčasná úľava na poistnom na povinné dôchodkové poistenie, ktorú si môžu uplatniť študenti – dohodári a od 1. júla 2018 aj dôchodcovia – dohodári, bude zachovaná v podobe odvodovej odpočítateľnej položky; v porovnaní so súčasným stavom budú dohodári, ktorí si ju uplatnia, povinne dôchodkovo poistení od vzniku do zániku dohody. Toto podstatne zníži administratívnu záťaž pre zamestnávateľa v súvislosti so zamestnávaním takéhoto dohodára, keďže sa dnešná povinnosť zamestnávateľa spočívajúca v povinnosti podať prihlášku a odhlášku pri každom vzniku/zániku dôchodkového poistenia z dôvodu prekročenia hranice príjmu nahradí oveľa jednoduchšou, a to tým, že zamestnávateľ podá jednu prihlášku pri vzniku dohody a jednu odhlášku pri zániku dohody,
-ak si dohodári odvodovú odpočítateľnú položku v priebehu kalendárneho roka neuplatnia v plnej výške (200 eur za každý kalendárny mesiac trvania dôchodkového poistenia z dohody v kalendárnom roku), tak im bude suma odvodovej odpočítateľnej položky uplatnená pri vykonaní ročného zúčtovania, ak nepožiadajú o výnimku z uvedeného postupu,
-Sociálna poisťovňa bude viesť evidenciu uplatňovaných odvodových odpočítateľných položiek vytváranú najmä na základe informácií poskytnutých zamestnávateľom v prihláške/odhláške dohodára a sprístupňovať zamestnávateľovi nemožnosť uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky, ak je už uplatnená v rovnakom čase pri inej dohode, čím sa odstráni dopad nečestného správania dohodára (študenta) na zamestnávateľa, na ktorý poukázala Medzirezortná skupina na najvyššej úrovni pre Doing Business,
-upravuje sa spätné rozpočítanie príjmu vyplateného po skončení dôchodkového poistenia študenta – dohodára a dôchodcu – dohodára, ktorý si uplatnil odvodovú odpočítateľnú položku tak, aby sa znížil počet prípadov spätného otvárania výsledkov ročného zúčtovania,
-samostatne zárobkovo činnej osobe bude zachovaný súčasný model vzniku a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia, bude však platiť preddavky na poistnom, ktoré budú zúčtované na základe príjmov vykázaných v daňovom priznaní za obdobie, za ktoré platila preddavky na poistnom,
-Sociálna poisťovňa zašle výsledok ročného zúčtovania v podobe rozhodnutia poistencovi (zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba) a zamestnávateľovi, v ktorom sa bude konštatovať preplatok/nedoplatok na poistnom na sociálne poistenie alebo vyrovnaná nulová bilancia,
-nedoplatok na poistnom bude poistenec a zamestnávateľ povinný zaplatiť v lehote 45 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania, rovnaká lehota bude platiť aj pre Sociálnu poisťovňu na vrátenie preplatku na poistnom; navrhuje sa, rovnako ako v daniach a vo verejnom zdravotnom poistení, aby preplatok a nedoplatok v sume nižšej ako 5 eur nezaložil povinnosť vrátiť preplatok alebo zaplatiť nedoplatok na poistnom,
-z dôvodu, že ročnému zúčtovaniu budú podliehať jednotlivé právne vzťahy, je nevyhnutné, aby evidencia v sociálnom poistení bola vedená na úrovni právneho vzťahu. V praxi to znamená, že Sociálna poisťovňa bude povinne prideľovať identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca, ktoré bude zamestnávateľ povinný viesť v evidencii zamestnanca na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia a zároveň bude slúžiť na komunikáciu vo veciach tohto právneho vzťahu,
-ak sa v dôsledku ročného zúčtovania zmení vymeriavací základ, z ktorého bola určená výška dávky dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia alebo poistenia v nezamestnanosti (dávka), dávka sa znovu určí z tohto zmeneného vymeriavacieho základu. Zmena v sume vyplácanej dávky sa vykoná od bežnej splátky. Ak sa suma dávky zníži, poistenec nebude mať povinnosť vrátiť rozdiel v sume dávky vyplatenej za obdobie do vykonania jej zmeny. Ak sa suma dávky zvýši, Sociálna poisťovňa doplatí poistencovi rozdiel v sume dávky vyplatenej za obdobie do vykonania jej zmeny.
Predkladaným vládnym návrhom zákona sa v súvislosti so zavedením ročného zúčtovania vstupuje článkami II až V do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Okrem ustanovení priamo súvisiacich s ročným zúčtovaním sú súčasťou pripravovanej novely aj precizované ustanovenia týkajúce sa dávky nemocenského poistenia – materského.

V súvislosti s potrebou aplikačnej praxe sa spresnilo ustanovenie týkajúce sa súbežného poberania materského oboma rodičmi na viacero detí súčasne. Zároveň boli sprecizované ustanovenia týkajúce sa tzv. „reťazových pôrodov“, tak aby táto úprava mala pre poistenca pozitívny vplyv na výpočet denného vymeriavacieho základu a teda aj na výšku priznanej dávky.
Predkladaný vládny návrh zákona bude mať, tak ako vyplýva z doložky vybraných vplyvov, pozitívny a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívne a negatívne sociálne vplyvy, pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Ostatné vybrané vplyvy sa nepredpokladajú.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

B.Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
(§ 4 ods. 1)
V súvislosti so zavedením odvodovej úľavy v sociálnom poistení do príjmu 200 eur mesačne aj pre dôchodcov - dohodárov, bola od 1. júla 2018 prijatá právna úprava, ktorá založila v zákone č. 461/2003 Z. z o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov potrebné zásady.
K najväčšej zmene z tohto dôvodu dôjde u poberateľov predčasných starobných dôchodkov, ktorí, na rozdiel od súčasnosti, si budú môcť privyrobiť popri poberaní tohto dôchodku na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce, až kým úhrnný príjem z dohody v kalendárnom roku nepresiahne 2 400 eur.
V súvislosti s uplatnením tejto úľavy pre predčasných starobných dôchodcov dohodárov, ktorým bola zastavená výplata predčasného starobného dôchodku sa navrhuje vykonať zmeny v definícii zamestnanca a zamestnávateľa na účely nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti tak, aby pojmy zamestnanec a zamestnávateľ boli jednoznačné pre aplikačnú prax vo vzťahu ku všetkým dôchodcom, ktorý má priznaný niektorý z dôchodkov, bez rozdielu.
K bodom 2 a 4
(§ 4 ods. 2 a § 7 ods. 3 a 4)
Z dôvodu, že sa navrhuje, aby študenti a dôchodcovia – dohodári, ktorí si doteraz uplatňovali odvodovú úľavu s tým, že povinné dôchodkové poistenie im vznikalo a zanikalo na mesačnej báze v závislosti od dosahovaného príjmu, resp. hranice 200 eur, boli od účinnosti návrhu dôchodkovo poistení od vzniku do zániku dohody, v rámci ktorej si uplatnili novozavedený inštitút odvodovej odpočítateľnej položky (OOP), upravuje sa znenie § 4 ods. 2 za účelom zosúladenia s týmto zámerom vrátane legislatívno-technických úprav. Z dôvodu nadbytočnosti sa navrhujú vypustiť ustanovenia odsekov 3 a 4 v § 7, čo nepredstavuje vecnú zmenu v porovnaní so súčasným právnym stavom.
K bodom 3, 43, 55, 81, 82, 84 a 85
(§ 4 ods. 5, § 138a, § 147b ods. 4 a 5, § 227a ods. 1, § 227a ods. 2, § 227a ods. 4 a § 227b)
V súvislosti so zavedením osobitnej právnej úpravy OOP v § 138a je potrebné vypustiť ustanovenie § 4 ods. 5.
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania poistného v sociálnom poistení (ďalej len „ročné zúčtovanie“) je nevyhnutné súčasnú odvodovú úľavu pre študentov a dôchodcov – dohodárov zmeniť tak, aby bola realizovateľná v praxi a aby sa eliminovali aktuálne nedostatky komunikácie medzi dohodárom a zamestnávateľom. Ide o prípady, keď si študent v rovnakom čase uplatnil odvodovú úľavu na dve a viac dohôd. Týmto študent spôsobil, že zamestnávateľ, u ktorého si uplatnil odvodovú úľavu ako u druhého, nesprávne v nižšej sume platil a odvádzal za neho poistné, dôsledkom čoho bol zamestnávateľ povinný toto poistné doplatiť a Sociálna poisťovňa mu bola povinná predpísať penále. S cieľom odstrániť tento stav sa navrhuje nahradiť súčasnú výnimku z platenia poistného zavedením inštitútu OOP.
OOP sa bude uplatňovať priebežne v zúčtovacom období vždy len na jednu dohodu v rovnakej sume, ako sa v súčasnosti uplatňuje výnimka z platenia poistného, t.j. v sume najviac 200 EUR mesačne. Ak príjem z dohody s OOP bude nižší ako 200 eur, suma OOP v tomto mesiaci sa bude rovnať sume dosiahnutého príjmu. OOP sa bude uplatňovať rovnako ako v súčasnosti bez ohľadu na dĺžku trvania právneho vzťahu v mesiaci a do budúcna aj trvania dôchodkového poistenia v mesiaci. Cieľom navrhovaného spôsobu priebežného uplatňovania OOP je zachovať výhody v súčasnosti uplatňovanej výnimky z platenia poistného do budúcnosti (snaha o nezhoršenie postavenia dohodárov a ich zamestnávateľov pri platení poistného preddavkami po zavedení ročného zúčtovania). Ak by sa OOP uplatňovala v priebehu zúčtovacieho obdobia pri viacerých dohodách súčasne, tak systém uplatňovania OOP by nebol prehľadný najmä pre zamestnávateľov z dôvodu, že nevedia o výške OOP uplatňovanej u iných zamestnávateľov a túto informáciu v aktuálnom čase nevie ani Sociálna poisťovňa. Táto situácia by viedla k vzniku nedoplatkov na poistnom pri ročnom zúčtovaní tak u dohodárov s OOP, ako aj u ich zamestnávateľov. Zamestnávatelia by vopred nepoznali cenu práce dohodára s OOP. Z rovnakých dôvodov sa navrhuje, aby si dohodár, ktorý má v jednom kalendárnom mesiaci viac dohôd za sebou, určil len jednu dohodu, pri ktorej si bude uplatňovať OOP.
OOP sa bude uplatňovať tak u zamestnanca (dohodára s OOP – viď odôvodnenie k § 4 ods. 2), ako aj u jeho zamestnávateľa - to znamená, že dohodár s OOP s príjmom do 200 eur mesačne a jeho zamestnávateľ nebudú platiť poistné na dôchodkové poistenie (starobné poistenie a invalidné poistenie) a zamestnávateľ nebude platiť ani poistné do rezervného fondu solidarity. V prípade, ak príjem dohodára s OOP je vyšší ako 200 eur za kalendárny mesiac, OOP sa prejaví vo forme zníženia vymeriavacieho základu zamestnanca a aj jeho zamestnávateľa o OOP v sume 200 eur. Poistné bude platené len z rozdielu medzi dosiahnutým príjmom a OOP. Pre zamestnávateľa to znamená predvídateľnosť nákladov práce za takéhoto zamestnanca.
Dohodár s OOP bude dôchodkovo poistený počas celého trvania dohody, t.j. od začiatku po skončenie dohody. Dosiahne sa tým podstatné zníženie administratívnej záťaže pre zamestnávateľa v súvislosti so zamestnávaním dohodára s OOP. Dnešná povinnosť zamestnávateľa podať prihlášku a odhlášku pri každom vzniku/zániku dôchodkového poistenia dohodára s odvodovou úľavou z dôvodu prekročenia hranice príjmu (pri dohodách trvajúcich niekoľko mesiacov to môže byť aj každý mesiac), sa nahradí oveľa jednoduchšou tak, že zamestnávateľ podá jednu prihlášku pri vzniku dohody a jednu odhlášku pri zániku dohody.
Na účely dôchodkovej dávky obdobím dôchodkového poistenia dohodára s OOP nebude obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie. To znamená, že z obdobia dôchodkového poistenia sa vylúči to obdobie dôchodkového poistenia, počas ktorého dohodár s OOP nemal vymeriavací základ.
V zmysle uvedeného sa navrhuje uplatňovať OOP podľa nasledujúcich zásad. OOP sa uplatní v priebehu zúčtovacieho obdobia odo dňa vzniku právneho vzťahu, ak dohodár oznámi zamestnávateľovi uplatnenie OOP najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu (dohody), inak od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom dohodár oznámi zamestnávateľovi uplatnenie OOP. Ak by sa OOP uplatňovala v priebehu zúčtovacieho obdobia v kalendárnom mesiaci pri viacerých dohodách súčasne, tak systém uplatňovania OOP by nebol prehľadný najmä pre zamestnávateľov z dôvodu, že nevedia o výške OOP uplatňovanej u iných zamestnávateľov a túto informáciu v aktuálnom čase nevie ani Sociálna poisťovňa. Táto situácia by viedla k vzniku nedoplatkov na poistnom pri ročnom zúčtovaní tak u dohodárov s OOP, ako aj u ich zamestnávateľov. Z rovnakého dôvodu dohodár s OOP môže zmeniť uplatňovanie OOP na inú dohodu, ale najskôr od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončené uplatňovanie OOP pri konkrétnej dohode. Zamestnávatelia budú mať povinnosť túto skutočnosť oznámiť Sociálnej poisťovni.
Pri vykonaní ročného zúčtovania dohodárovi, ktorý si v zúčtovacom období uplatnil OOP v sume nižšej ako 12 násobok OOP (12x200=2 400 eur) a príjem z dohôd, z ktorých by si mohol uplatniť OOP je vyšší ako už uplatnená OOP, Sociálna poisťovňa douplatní OOP v sume rozdielu medzi dosiahnutým príjmom (vymeriavací základ z dohôd bez uplatnenia OOP dosiahnutý v zúčtovacom období) najviac v sume 2 400 eur a sumou OOP už uplatnenou v zúčtovacom období.
Douplatňovanie OOP Sociálna poisťovňa v rámci ročného zúčtovania nevykoná, ak
1.dohodár s OOP uplatnenou v zúčtovacom období prejavil písomný nesúhlas s douplatnením OOP najneskôr do dňa vykonania ročného zúčtovania s cieľom zachovať jeho právo voľby uplatňovania OOP, napr. z dôvodu možného dopadu na dôchodkové dávky, keďže uplatnenie OOP má vplyv na osobný mzdový bod,
2.dohodár si v zúčtovacom období neuplatnil OOP, napr. z dôvodu možného dopadu na dôchodkové dávky, keďže uplatnenie OOP má vplyv na osobný mzdový bod.
Pri douplatňovaní OOP Sociálna poisťovňa postupuje nasledovne
-zistí vymeriavací základ dosiahnutý v zúčtovacom období bez uplatnenia OOP,
-vymeriavacie základy dosiahnuté z dohôd v zúčtovacom období v jednotlivých dohodách zníži o OOP v podobe, ako si ju dohodár uplatnil v zúčtovacom období (rešpektuje jeho vôľu prejavenú v súlade so zásadami uplatňovania OOP ustanovenými zákonom o sociálnom poistení); ak vymeriavací základ dohodára s OOP presiahne maximálny ročný vymeriavací základ/pomerný maximálny ročný vymeriavací základ [bližšie vysvetlené v odôvodnení k bodu 60 (§ 147b ods. 1, 2, 3, 6, 7)], OOP sa odpočíta z tohto maximálneho ročného vymeriavacieho základu/pomerného maximálneho ročného vymeriavacieho základu,
-následne o zvyšnú časť nedouplatňovanej OOP postupne zníži vymeriavacie základy najprv v dohode, ktorú zamestnávateľ prihlásil ako prvú, a v ktorej bola uplatnená OOP; ak aj po tomto kroku zostane príjem na douplatnenie OOP, douplatní ju v inej dohode, v ktorej si v zúčtovacom období dohodár uplatnil OOP, ale zamestnávateľ podal prihlášku neskôr. Ak mal takýchto dohôd viac a je potrebné OOP douplatňovať, uvedený postup sa opakuje až do douplatňovania OOP v celkovej výške najviac 2 400 eur,
-ak aj po tomto kroku zostane príjem na douplatnenie OOP, douplatní ju na dohodu, v ktorej by si mohol dohodár v zúčtovacom období uplatniť OOP, ale neuplatnil, a to postupne v dohodách v závislosti od skoršieho podania prihlášky za dohodára.
Z dôvodu, že sa navrhuje, aby povinné dôchodkové poistenie dohodára s OOP vznikalo a zanikalo v súlade so vznikom a zánikom dohody, čím sa dohodár s OOP stáva zamestnancom na účely dôchodkového poistenia nezávisle od výšky príjmu z dohody, navrhuje sa v § 227a viazať plnenie povinností vyplývajúcich z uplatnenia OOP nie na fyzickú osobu, ale na zamestnanca a vypustiť odsek 4 pre nadbytočnosť.
V § 227b sa navrhuje zavedenie práva dohodára s OOP prejaviť nesúhlas s douplatnením OOP na jeho dohody v zúčtovacom období s cieľom zachovať jeho právo voľby uplatňovania OOP, napr. z dôvodu možného dopadu na dôchodkové dávky. Toto právo si môže uplatniť najneskôr do dňa vykonania ročného zúčtovania. Na neskôr prejavený nesúhlas Sociálna poisťovňa nebude prihliadať.
Navrhovaným konceptom OOP sa nielen nezhorší súčasné postavenie dohodárov s OOP a ich zamestnávateľov pri platení poistného preddavkami, ale zavedením ročného zúčtovania získajú dodatočnú výhodu v podobe douplatnenia zvyšnej sumy OOP na celkový ročný príjem z dohôd a to aj u viacerých zamestnávateľov.
K bodom 5 a 46
[§ 14 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1, § 21 ods. 5, § 57 ods. 3, § 84 ods. 4, § 108 ods. 3 a § 139a]
Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá súvisí s novou úpravou § 138.

K bodu 6
[§ 19 ods. 3 písm. b)]
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe, s cieľom odstrániť pochybnosti o určení dátumu zmeny právneho postavenia poistenca v dôsledku najmä spätného priznania dôchodku sa spresňuje text tohto ustanovenia. Dátum zmeny právneho postavenia je rozhodnou právnou skutočnosťou, od ktorej závisí vznik, zmena alebo zánik práv a povinností poistenca, zamestnávateľa a Sociálnej poisťovne v sociálnom poistení. Vychádzajúc z uvedeného je nespochybniteľné, že právne postavenie poistenca sa mení od dňa, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní dôchodku.
K bodom 7 až 9
(§ 20 ods. 1 a 2)
Z dôvodu, že sa navrhuje, aby dohodár s OOP bol dôchodkovo poistený počas celého trvania dohody, t.j. od začiatku po skončenie dohody, bude sa na neho vzťahovať všeobecný systém vzniku a zániku povinného dôchodkového poistenia zamestnanca. V zmysle uvedeného sa navrhujú úpravy v týchto ustanoveniach.
K bodu 10
[§ 20 ods. 3 písm. a)]
Podobne ako v § 19 ods. 3 sa vzhľadom na prax navrhuje, aby účinky priznania dôchodkovej dávky na zánik povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti nastali vydaním rozhodnutia o priznaní ustanovenej dôchodkovej dávky.
K bodu 11
(§ 20 ods. 5)
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania je nevyhnutné jednoznačne určiť príjmy, ktoré vstupujú do vymeriavacích základov tak na platenie poistného preddavkami, ako aj na vykonanie samotného ročného zúčtovania. Za vymeriavací základ sa aj naďalej bude považovať príjem zamestnanca zúčtovaný na výplatu.
K bodom 12, 14 a 40
[§ 21 ods. 2, § 21 ods. 4 písm. a) a § 138 ods. 3]
Navrhuje sa zosúladenie s postupmi ustanovenými daňovým poriadkom v prípade predĺženia lehoty na podanie daňového priznania.
V § 21 ods. 2 ide tiež o legislatívno-technickú zmenu, ktorá súvisí s novou úpravou § 138.
K bodom 13, 28, 50 a 101
[§ 21 ods. 3, § 78 ods. 2, § 142 ods. 6, § 233 ods. 6 písm. c)]
V súvislosti so zmenami v konaní v zmysle daňového poriadku sa navrhuje zosúladiť pojmy používané v zákone o sociálnom poistení. Ide najmä o pojmy spojené s vyrubovacím konaním, ktoré môže ovplyvniť povinnosti a práva v sociálnom poistení, napr. ak rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní správcom dane má vplyv na vznik a zánik povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, výšku poskytovaného dôchodku, výšku aktuálnej odvodovej povinnosti.
K bodu 15
(§ 31a)
Jednou z podmienok nároku na nemocenskú dávku samostatne zárobkovo činnej osoby je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas. Splnenie tejto podmienky sa vyžaduje aj na účely zvýšenia sumy nemocenskej dávky po vykonaní ročného zúčtovania, ktorého výsledkom je nedoplatok na poistnom. Nárok na zvýšenie nemocenskej dávky vznikne, ak poistenec zaplatí nedoplatok v lehote do 45 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania .
K bodu 16
[§ 49 ods. 2 písm. d)]
Navrhuje sa spresnenie a zjednoznačnenie textu tohto ustanovenia, ktoré ustanovuje jednu z podmienok nároku na materské pre otca. Jeho účelom je odstrániť interpretačné problémy súvisiace s nárokom otca na materské, ak po dohode s matkou prevzal do starostlivosti dieťa a matka sa súčasne stará o ich ďalšie dieťa. Účelom tohto ustanovenia je priznať v tejto situácii súbežný nárok na materské obom rodičom.
K bodu 17
(§ 54 ods. 10)
Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá súvisí s vypustením zamestnancov z § 140 o vylúčení povinnosti platiť poistné. Uvedeným sa z rozhodujúceho obdobia na určenie denného vymeriavacieho základu, z ktorého sa vymeria suma dávky, vylučujú zákonom ustanovené obdobia, v ktorých zamestnanec nemá vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, alebo má prerušené povinné nemocenské poistenie, čím sa zabezpečí, aby suma dávky zodpovedala objektívnemu príjmu poistenca, ktorý má nahradiť.
K bodom 18, 29 a 35
[§ 55 ods. 3, § 78 ods. 3 a § 108 ods. 8]
Ak bola suma nemocenskej dávky a dávky v nezamestnanosti určená z vymeriavacieho základu/vymeriavacích základov pred vykonaním ročného zúčtovania na účely úpravy sumy týchto dávok po vykonaní ročného zúčtovania je potrebné ustanoviť opätovné určenie denného vymeriavacieho základu, ktoré zabezpečí proporcionálne zohľadnenie zmeny (zvýšenie /zníženie) vymeriavacieho základu/vymeriavacích základov po vykonaní ročného zúčtovania.
Vo vzťahu k dôchodkovým dávkam sa upravuje spôsob určenia vymeriavacích základov na účely určenia sumy starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané po splnení podmienok nároku na dôchodok, ak zamestnanec neplatil v tomto období poistné preddavkami z dôvodu dosiahnutia sumy maximálneho ročného vymeriavacieho základu.
K bodu 19
(§ 57 ods. 4)
Z aplikačnej praxe vyplynulo, že pri tzv. reťazových pôrodoch sa stáva, že v rozhodujúcom období poistenkyňa nemá vymeriavací základ nie len z dôvodu poberania materského alebo obdobia rodičovskej dovolenky (pri samostatne zárobkovo činnej osobe z dôvodu čerpania rodičovského príspevku), ale aj z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá súvisí s jej tehotenstvom. Cieľom právnej úpravy je, aby suma materského takejto poistenkyne nemusela byť vypočítaná pri ďalšom dieťati z tzv. minimálneho vymeriavacieho základu, ale z predpokladaného vymeriavacieho základu, ktorý by mala v mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského.
Navrhovanou právnou úpravou sa zabezpečuje, aby pravdepodobný denný vymeriavací základ pri ďalšom dieťati nebol nižší ako denný vymeriavací základ alebo pravdepodobný vymeriavací základ, z ktorého bolo určené predchádzajúce materské. Stáva sa totiž, že zamestnávateľom nahlásený vymeriavací základ pri ďalšom dieťati, ktorý je rozhodujúcim na určenie ďalšieho materského je nižší ako vymeriavací základ, z ktorého bolo určené predchádzajúce materské. Uvedená zásada sa uplatňuje aj pri určovaní denného vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby.
K bodom 20 a 23
(§ 60 ods. 1 a § 66 ods. 7)
Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá súvisí s vypustením zamestnancov z § 140 o vylúčení povinnosti platiť poistné.
K bodu 21
(§ 60 ods. 5)
Legislatívno-technická zmena.
K bodu 22
(§ 60 ods. 6)
Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s posudzovaním obdobia dôchodkového poistenia zamestnancov s OOP.
K bodu 24
(§ 67 ods. 4)
Zamestnancom v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo pracovnej činnosti, v ktorom si uplatňujú OOP a ktorí sú z toho dôvodu dôchodkovo poistení, sa umožňuje poberanie predčasného starobného dôchodku a výkonu zárobkovej činnosti v tomto právnom vzťahu za zákonom ustanovených podmienok. Z uvedených dôvodov je takýto zamestnanec vyňatý z okruhu zamestnancov, ktorým nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká.
K bodu 25
(§ 67 ods. 5)
Legislatívno-technická zmena.
K bodu 26
(§ 67 ods. 6)
Legislatívno-technická zmena súvisiaca s úpravami vykonanými v § 227a a v § 139c.
K bodom 27 a 30
(§ 73 ods. 5 a 6 a § 78a)
Legislatívno-technická zmena.
K bodu 31
(§ 84 ods. 1)
Legislatívno-technická zmena súvisiaca s vypustením právnej úpravy maximálneho mesačného vymeriavacieho základu.
K bodom 32 až 34
[§ 84 ods. 5 písm. a), § 84 ods. 5 písm. b) a § 108 ods. 2]
Legislatívno–technické zmeny.

K bodu 36
(§ 128 ods. 4)
Podobne ako v § 19 ods. 3 sa vzhľadom na prax navrhuje, aby účinky priznania dôchodkovej dávky na platenie poistného na invalidné poistenie nastali vydaním rozhodnutia o priznaní ustanovenej dôchodkovej dávky.
K bodu 37
(§ 128 ods. 12)
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania poistného sa ustanovuje povinnosť platiť poistné na povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie, povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na povinné poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity preddavkami (ďalej len „preddavky na poistnom“) pre zamestnanca, zamestnávateľa a povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu. Platenie poistného v súčasnej podobe bude naďalej zachované
-na úrazové poistenie a garančné poistenie, ktoré sú poisteniami zamestnávateľa. Poistné na úrazové poistenie sa platí zo skutočného príjmu neobmedzeného maximálnym vymeriavacím základom, preto nie je opodstatnené zavedenie ročného zúčtovania nad týmto poistením. Garančné poistenie je poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa a uspokojujú sa z neho nielen nároky zamestnanca, ale uhrádzajú sa z neho aj odmeny a výdavky predbežného správcu a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie nezaplatené zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za jeho zamestnanca. Z tohto pohľadu je garančné poistenie neporovnateľné s nemocenským, dôchodkovým poistením a poistením v nezamestnanosti, ktoré slúžia výlučne na úhradu dávok. V zmysle uvedeného nie je opodstatnené zavedenie ročného zúčtovania nad týmto poistením.
-pre dobrovoľne poistenú osobu, štát a Sociálnu poisťovňu.
Z dôvodu, že preddavky na poistnom sú formou poistného, navrhuje sa pre ne uplatňovanie rovnakého režimu, a teda, kde zákon používa pojem poistné, majú sa na mysli aj preddavky na poistnom. Používanie pojmu preddavky na poistnom sa viaže výlučne k tým druhom poistenia, nad ktorými sa vykonáva ročné zúčtovanie.
K bodu 38
(§ 138 ods. 1)
Vymeriavací základ na platenie preddavkov na dôchodkové poistenie dohodára s OOP aj jeho zamestnávateľa (aj na platenie preddavkov poistného do rezervného fondu solidarity), bude rozdiel medzi jeho príjmom za daný mesiac relevantným na určenie vymeriavacieho základu a sumou OOP (platí pre prípady, ak príjem dohodára s OOP za kalendárny mesiac bude vyšší ako 200 eur; ak má dohodár za kalendárny mesiac príjem nižší ako 200 eur, vymeriavací základ dohodára a jeho zamestnávateľa bude 0 eur).
K bodom 39, 41 a 42
(§ 138 ods. 2, 5 až 14)
Navrhuje sa vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby zosúladiť s potrebami ročného zúčtovania. Okruh príjmov, z ktorých sa určuje vymeriavací základ. ako aj spôsob výpočtu vymeriavacieho základu, zostávajú nezmenené. Na účely výpočtu vymeriavacieho základu na platenie preddavkov, sa rovnako ako v súčasnosti, od 1. júla kalendárneho roka použijú údaje o príjmoch z daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok až do 30. júna/30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka. Na účely výpočtu vymeriavacieho základu na vykonanie ročného zúčtovania sa použijú údaje o príjmoch z daňového priznania za kalendárny rok, za ktorý sa ročné zúčtovanie vykonáva.
Navrhuje sa úprava vymeriavacieho základu zamestnávateľa s tým, že sa zachováva zásada, podľa ktorej vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie zamestnávateľom je vymeriavací základ jeho zamestnanca, a to bez ohľadu na to, či sa poistné platí preddavkovo. Súčasne sa vecne zachováva aktuálna právna úprava, podľa ktorej sa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie a poistného na garančné poistenie, pre ktoré sa navrhuje nevykonávať ročné zúčtovanie, zahŕňa aj príjem plynúci z dohôd s OOP, t.j. vymeriavací základ zamestnanca neznížený o OOP.
Navrhované odseky 7 a 8 nepredstavujú zmeny súvisiace s ročným zúčtovaním. Ide iba o zmenu poradia odsekov.
Navrhuje sa zachovať minimálny mesačný vymeriavací základ pre samostatne zárobkovo činnú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu a dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie.
Navrhuje sa zachovať maximálny mesačný vymeriavací základ, ktorý sa určí ako jedna dvanástina maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Tento sa použije pre platenie poistného dobrovoľne poistenou osobou, pretože ročné zúčtovanie sa pre túto skupinu poistencov navrhuje nevykonávať. Tiež sa navrhuje zachovať maximálny mesačný vymeriavací základ pre samostatne zárobkovo činnú osobu na platenie poistného preddavkami z dôvodu zamedzenia vzniku vysokých preplatkov na poistnom ako výsledku ročného zúčtovania na strane samostatne zárobkovo činných osôb s vysokými príjmami. V súlade so všeobecnými zásadami platenia poistného na dôchodkové poistenie, v rámci ktorých je vymeriavací základ na platenie poistného ohraničený maximálnym vymeriavacím základom, ako aj na účely určenia výšky dávky, sa navrhuje, aby aj vymeriavací základ na dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie a vymeriavací základ, z ktorého platí Sociálna poisťovňa poistné na starobné poistenie za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa tohto zákona, bol ohraničený sumou maximálneho mesačného vymeriavacieho základu. Uvedenou zmenou sa zabezpečí rovnaký prístup k dotknutým osobám. Vzhľadom na to, že do účinnosti navrhovanej právnej úpravy nebol vymeriavací základ v týchto prípadoch obmedzený maximom, platenie poistného za dobu pred účinnosťou sa realizuje v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, za ktorý sa platí alebo dopláca poistné.
Navrhuje sa zaviesť inštitút maximálneho ročného vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity. Maximálny ročný vymeriavací základ sa navrhuje ustanoviť z dôvodu navrhovaného právneho režimu ročného zúčtovania, a to pre platiteľov poistného, pre ktorých sa navrhuje vykonávať ročné zúčtovanie. Účelom zavedenia maximálneho ročného vymeriavacieho základu je dosiahnutie hlavného cieľa navrhovanej právnej úpravy ročného zúčtovania, a to zamedzeniu odvodovej optimalizácie subjektov v sociálnom poistení. Pri zachovaní maximálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie by dochádzalo k situáciám, kedy výsledkom ročného zúčtovania by boli nedoplatky na poistnom, ktoré by zamestnanci a ich zamestnávatelia museli zaplatiť v čase, kedy tento príjem môže byť spotrebovaný. Dôsledkom uplatňovania navrhovanej právnej úpravy maximálneho ročného vymeriavacieho základu bude skutočnosť, že povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie zamestnanca a zamestnávateľa zanikne za kalendárny mesiac nasledujúci po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa v úhrne v zúčtovacom období dosiahla suma maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Napr. ak úhrn vymeriavacích základov zamestnanca dosiahnutých za kalendárne mesiace január až marec zúčtovacieho obdobia dosiahne sumu maximálneho ročného vymeriavacieho základu, povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnanca a povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity jeho zamestnávateľom zanikne za kalendárny mesiac apríl.
Z právnej úpravy navrhovanej v odseku 11 okrem iného vyplýva, že maximálny ročný vymeriavací základ sa bude uplatňovať osobitne na každý právny vzťah, ktorý fyzickej osobe založí právne postavenie zamestnanca v sociálnom poistení z dôvodu zabezpečenia vykonateľnosti platenia poistného preddavkami v zúčtovacom období. To znamená, že ak fyzická osoba bude viackrát v právnom postavení zamestnanca k tomu istému zamestnávateľovi, dosiahnutie maximálneho ročného vymeriavacieho základu sa v zúčtovacom období navrhuje sledovať z každého takéhoto právneho vzťahu. Úhrn vymeriavacích základov tohto zamestnanca vo vzťahu k prekročeniu maximálneho ročného vymeriavacieho základu sa zohľadní pri vykonaní ročného zúčtovania zamestnanca. Vo vzťahu k zamestnávateľovi, ktorý v zúčtovacom období zamestnáva zamestnanca, ktorý v zúčtovacom období prekročí sumu maximálneho ročného vymeriavacieho základu, sa pri vykonaní ročného zúčtovania zohľadní maximálny ročný vymeriavací základ osobitne na každý právny vzťah. Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie nie je obmedzený najvyššou výškou a preto zamestnávateľ bude naďalej platiť poistné na úrazové poistenie z úhrnu vymeriavacích základov jeho zamestnancov neobmedzených maximálnym ročným vymeriavacím základom. To znamená, že aj po prekročení maximálneho ročného vymeriavacieho základu určeného pre ostatné podsystémy sociálneho poistenia, platenie poistného na úrazové poistenie zamestnávateľa sa nezastaví. Z právnej úpravy ustanovenia § 138 sa navrhuje vypustiť súčasný odsek 11, ktorým sa ustanovuje poradie povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie v prípade súbežného výkonu viacerých zárobkových činností alebo súbehu dobrovoľného poistenia so zárobkovou činnosťou. Dôvodom je, že v zmysle zásad ročného zúčtovania sa v zúčtovacom období navrhuje platiť poistné na sociálne poistenie z každej činnosti osobitne až do výšky maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Súbeh platenia poistného na sociálne poistenie nad poistencom sa vykoná až v rámci ročného zúčtovania.
V súvislosti so zachovaním vylúčenia povinnosti platiť poistné pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu sa navrhuje, aby sa jej mesačný vymeriavací základ v rozpätí minimálneho až maximálneho vymeriavacieho základu upravil v závislosti od reálneho počtu dní, za ktoré má zaplatiť poistné. Vylúčenie povinnosti platiť poistné v prípadoch, keď u nej nastala zákonom definovaná sociálna udalosť, alebo ak poistenie netrvalo celý kalendárny mesiac, sa použije tak pri platení poistného preddavkami ako aj pri ročnom zúčtovaní. Pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu a dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti sa zachováva zásada pomerného zníženia vymeriavacieho základu v rozpätí minimálneho až maximálneho vymeriavacieho základu v závislosti od reálneho počtu dní v kalendárnom mesiaci, za ktoré má zaplatiť poistné v zákonom ustanovených prípadoch.
K bodom 44, 45, 47 a 51
(§ 139 ods. 1 a 3, § 139b a § 143 ods. 1)
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania je nevyhnutné upraviť zohľadňovanie príjmov zúčtovaných na výplatu po zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia, povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca tak, že pre všetky právne vzťahy sa takýto príjem spätne rozpočíta na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku. .
Z dôvodu, že sa navrhuje, aby študenti a dôchodcovia – dohodári, ktorí si doteraz uplatňovali odvodovú úľavu s tým, že povinné dôchodkové poistenie im vznikalo a zanikalo v závislosti od dosahovaného príjmu, resp. hranice 200 eur, boli od účinnosti návrhu dôchodkovo poistení od vzniku do zániku dohody, v rámci ktorej si uplatnili novozavedený inštitút OOP, zanikne potreba osobitne upravovať rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu týchto osôb a budú sa naň vzťahovať zásady ako na vymeriavací základ bežného zamestnanca. Výnimkou z tohto režimu je osobitné rozpočítanie príjmu v rozhodujúcom období dohodára s OOP, ktorému bol vyplatený príjem po zániku dôchodkového poistenia. Takémuto dohodárovi zamestnávateľ vymeriavacie základy dosiahnuté v jednotlivých kalendárnych mesiacoch posledného kalendárneho roka trvania dôchodkového poistenia navýši o už uplatnenú OOP v jednotlivých kalendárnych mesiacoch. Takto určený vymeriavací základ navýši aj o pomernú časť príjmu vyplateného po zániku dôchodkového poistenia a novo uplatní OOP, t.j. vymeriavací základ zníži o zodpovedajúcu OOP najviac v sume 200 eur za jednotlivé kalendárne mesiace.
V súvislosti so zmenami pri platení poistného zamestnancami z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania je potrebné zosúladiť rozhodujúce obdobia na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa s rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu jeho zamestnanca a prispôsobiť splatnosť poistného.
(§ 139c)
Z dôvodu problémov vznikajúcich v aplikačnej praxi v súvislosti s platnou právnou úpravou predpisovania poistného v prípade, ak zamestnávateľ nepredloží Sociálnej poisťovni podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného, sa navrhuje ustanoviť postup určenia vymeriavacieho základu zamestnanca. Ide o univerzálny postup, ktorý Sociálna poisťovňa bude uplatňovať tak pri predpisovaní dlžných súm poistného, ktoré malo byť zaplatené preddavkami, ako aj pri určení vymeriavacieho základu pre vykonanie ročného zúčtovania, ak z vykonaného dokazovania nie je možné zistiť skutočný vymeriavací základ ani z iných zdrojov (napr. ani z údajov FR SR).
K bodu 48
(§ 140)
S cieľom eliminovať nepriaznivé dopady výsledkov ročného zúčtovania na hospodárenie či už zamestnancov alebo zamestnávateľov sa navrhuje vypustiť súčasnú právnu úpravu vylúčenia povinnosti zamestnanca a jeho zamestnávateľa platiť poistné, napr. v období, v ktorom bol uznaný za dočasne práceneschopného alebo sa mu poskytovalo materské. Ak by vymeriavacie základy neboli zohľadnené pri platení preddavkov, museli by sa zohľadniť pri vykonaní ročného zúčtovania (keďže ide o príjmy zo závislej činnosti dosiahnuté zo zárobkovej činnosti v zúčtovacom období), tak by zamestnancom a zamestnávateľom vznikali nedoplatky na poistnom, čomu sa predíde navrhovanou právnou úpravou. Vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistného sa zohľadní v plnom rozsahu na určenie výšky dávky. Preto, ak bude zaplatené poistné z vyššieho vymeriavacieho základu, ak tento vymeriavací základ bude relevantný na určenie sumy dávky, bude poskytnutá aj vyššia dávka.
Vylúčenie povinnosti platiť poistné sa ponecháva pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a pre dobrovoľne poistenú osobu. Povinne poistená samostatne zárobkovo činná osoba nebude povinná naďalej platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity pri vzniku a trvaní sociálnej udalosti, ktorou je dočasná pracovná neschopnosť z tohto poistenia najviac v trvaní 52 týždňov a potreba osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti o osoby ustanovené zákonom. V porovnaní s predchádzajúcim právnym stavom sa vylúčenie povinnosti platiť poistné bude viazať na sociálnu udalosť – tehotenstvo a materstvo v ustanovenom období a nie na poskytovanie materského, čím sa dosiahne, že sa pod túto právnu úpravu zahrnú aj osoby, ktoré nemajú nárok na materské. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa navrhuje, aby samostatne zárobkovo činná osoba v čase starostlivosti o novonarodené dieťa nemusela platiť poistné na sociálne poistenie bez ohľadu na nárok na materské. Neplatenie poistného sa v prípadoch podľa § 140 ods. 1 u samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená a zároveň je aj dobrovoľne poistenou osobou na účely dôchodkového poistenia a/alebo dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti, viaže na povinné aj na dobrovoľné poistenie súčasne.
K bodu 49
(§ 142 ods. 2 a 3)
Na rozdiel od súčasného právneho stavu sa navrhuje, platenie preddavkov na poistnom zamestnancom a jeho zamestnávateľom a poistného na garančné poistenie zamestnávateľom, zastaviť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo poistné zaplatené z maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Platenie poistného sa zastaví v každom právnom vzťahu osobitne a to do konca príslušného kalendárneho roka alebo do skončenia poistenia, ak poistenie skončilo skôr. Ak vymeriavací základ zamestnanca v niektorom mesiaci zúčtovacieho obdobia prekročí maximálny ročný vymeriavací základ, zamestnávateľ odvedie preddavky na poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a poistné platené zamestnávateľom na garančné poistenie (okrem poistného na úrazové poistenie) za tento mesiac len z rozdielu medzi maximálnym ročným vymeriavacím základom a úhrnom vymeriavacích základov dosiahnutých v predchádzajúcich mesiacoch zúčtovacieho obdobia. Dôvodom zavedenia tejto úpravy je najmä zamedzenie vzniku preplatkov na poistnom v súvislosti s vykonaním ročného zúčtovania.
K bodu 52
(§ 144 ods. 2)
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novou úpravou § 139c.
K bodu 53
(§ 145)
Z dôvodu nadbytočnosti sa navrhuje vypustiť povinnosť Sociálnej poisťovne vrátiť poistné zaplatené bez právneho dôvodu z viacerých súbežných zamestnaní. Prípadné preplatky na poistnom budú predmetom ročného zúčtovania.
V súvislosti s vypustením odseku 2 je potrebné vykonať legislatívno-technickú úpravu.
Rovnako ako pri preplatku v § 147e sa navrhuje zavedenie hraničnej sumy na vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu.
Ak preplatok na poistnom nedosiahne sumu 5 eur, Sociálna poisťovňa na základe vlastného zistenia preplatok nevráti. Použije ho však na zápočet pohľadávky (ak existuje) voči odvádzateľovi.
Preplatok na preddavku na poistnom za zúčtovacie obdobie Sociálna poisťovňa na základe vlastného zistenia (bez ohľadu na výšku sumy preplatku) priebežne nevracia. Použije ho až pri vykonaní ročného zúčtovania. Pred vykonaním ročného zúčtovania ho použije len na zápočet pohľadávky (ak existuje) voči odvádzateľovi.
Sociálna poisťovňa vráti preplatok na poistnom alebo na preddavku na poistnom a to aj v sume nižšej ako 5 eur vždy na písomnú žiadosť odvádzateľa poistného alebo jeho právneho nástupcu.

K bodu 54
(§ 146 ods. 3)
Legislatívno-technická zmena.
K bodu 55
(§ 147a až § 147e - všeobecne)
Navrhujú sa ustanovenia, ktorými sa zavádza právna úprava ročného zúčtovania v sociálnom poistení. Ustanovujú sa základné zásady ročného zúčtovania, jednotlivých postupov pri ročnom zúčtovaní a pri zisťovaní výsledku ročného zúčtovania, ktorým môže byť preplatok, nedoplatok alebo vyrovnaná bilancia.
Je predpoklad, že pri zachovaní stanovených zásad bude výsledkom ročného zúčtovania iná ako vyrovnaná bilancia najmä v prípadoch samostatne zárobkovo činných osôb, pri súbehu viacerých zárobkových činností, pri prekročení maximálneho ročného vymeriavacieho základu/pomerného maximálneho ročného vymeriavacieho základu a pri uplatnení OOP študentmi – dohodármi, dôchodcami - dohodármi.
K bodom 55, 65 a 90
[§ 147a, § 194 ods. 5 a § 231 ods. 1 písm. f)]
Navrhuje sa, aby ročné zúčtovanie vykonávala Sociálna poisťovňa do 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa vykonáva ročné zúčtovanie a v prípade, že platiteľ poistného má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, tak do 31. októbra tohto roka. Lehota sa navrhuje rovnaká, ako je ustanovená v systéme verejného zdravotného poistenia, a to z dôvodu rešpektovania lehôt na podanie daňových priznaní daňovými subjektmi, ktoré sú nevyhnutným podkladom na vykonanie ročného zúčtovania.
Platenie poistného preddavkami aj zhromažďovanie údajov na účely ročného zúčtovania predpokladá priebežné kontrolovanie plnenia povinností odvádzateľmi Sociálnou poisťovňou už v zúčtovacom období. Pôjde najmä o logické kontroly predložených údajov, predložených výkazov, identifikáciu a spracovanie platieb preddavkov. V prípade zistenia nedostatkov je žiaduce, aby Sociálna poisťovňa zvolila také postupy, ktoré budú smerovať k ich odstráneniu pred vykonaním ročného zúčtovania.
V zmysle zásady, podľa ktorej Sociálna poisťovňa bude môcť predpisovať v rámci zúčtovacieho obdobia preddavky na poistnom, je nevyhnutné zabezpečiť rešpektovanie právoplatných rozhodnutí, ktorými boli preddavky predpísané a aj právoplatných rozhodnutí, ktorými boli povolené splátky dlžných súm preddavkov na poistnom (ak je v čase vykonania ročného zúčtovania aktuálne dodržiavaný), na účely vykonania ročného zúčtovania. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje prihliadať pri ročnom zúčtovaní na takéto poistné ako na zaplatené. Bez takéhoto postupu by bolo ročné zúčtovanie v zásade nevykonateľné. Záväzky z uvedených rozhodnutí aktuálne aj pri vykonaní ročného zúčtovania budú predmetom zápočtu v rámci ročného zúčtovania. Naopak, pri rozhodnutiach o preddavkoch na poistnom alebo o povolení splátok preddavkov na poistnom, ktoré nenadobudli právoplatnosť do vykonania ročného zúčtovania, sa navrhuje konanie zastaviť, teda zohľadniť dlžné sumy pri vykonaní ročného zúčtovania.
Na účely ročného zúčtovania zamestnanca sa budú považovať preddavky, ktoré je povinný za zamestnanca odvádzať zamestnávateľ, za zaplatené. Neodvedené preddavky zamestnávateľom budú predmetom ročného zúčtovania zamestnávateľa.

K bodu 55
(§ 147b ods. 1, 2, 3, 6, 7, 8, 9 a 10)
Výsledok ročného zúčtovania vznikne porovnaním vymeriavacích základov vykázaných na platenie poistného preddavkami a vymeriavacích základov zistených pri ročnom zúčtovaní z údajov, ktoré má Sociálna poisťovňa k dispozícii ku dňu vykonania ročného zúčtovania pri rešpektovaní maximálneho ročného vymeriavacieho základu/pomerného maximálneho ročného vymeriavacieho základu.
Ročné zúčtovanie pre poistencov, ktorí vykonávajú viacero zárobkových činností, sa navrhuje vykonávať najprv čiastkovo za každý poistný vzťah a až následne za súbeh poistných vzťahov. Dôvodom sú najmä rozdielny rozsah poistenia už u zamestnancov (kombinácia nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti v závislosti od charakteru právneho vzťahu, pravidelnosti odmeňovania), rozdielne sadzby poistného a uplatňovanie výnimiek z platenia poistného v jednotlivých právnych vzťahoch. Ak by sa takto nepostupovalo, tak by nebolo možné určiť správnu výšku preplatku alebo nedoplatku.
Pri zisťovaní čiastkového vymeriavacieho základu sa porovná úhrn vymeriavacích základov vykázaných na platenie poistného preddavkami z daného poistného vzťahu v zúčtovacom období s úhrnom vymeriavacích základov zistených Sociálnou poisťovňou pri ročnom zúčtovaní najviac však do výšky maximálneho ročného vymeriavacieho základu/pomerného maximálneho ročného vymeriavacieho základu. V prípade dohodárov s OOP sa tento vymeriavací základ ešte zníži o sumu OOP pričom sa douplatňuje OOP, podľa postupov uvedených pri ustanoveniach týkajúcich sa OOP, v zásade až do sumy 12 násobku OOP s výnimkou dohodárov, ktorí s takýmto postupom prejavili nesúhlas. Výsledkom porovnania vymeriavacích základov bude vymeriavací základ na určenie preplatku na poistnom, resp. nedoplatku na poistnom, z ktorého sa určí čiastkový preplatok/nedoplatok na poistnom daného poistenca s použitím sadzieb platných pre daný poistný vzťah (preplatok, resp. nedoplatok sa vyčísľuje zvlášť za každý základný fond do ktorého poistenec prispieva: základný fond nemocenského poistenia, základný fond starobného poistenia, základný fond invalidného poistenia, základný fond poistenia v nezamestnanosti a v prípade samostatne zárobkovo činnej osoby aj rezervný fond solidarity).
Následne sa porovná súčet vymeriavacích základov, z ktorých boli zaplatené preddavky zo všetkých poistných vzťahov v zúčtovacom období so súčtom vymeriavacích základov zistených Sociálnou poisťovňou pri ročnom zúčtovaní z jednotlivých poistných vzťahov. Súčet vymeriavacích základov zistených Sociálnou poisťovňou pri ročnom zúčtovaní sa obmedzí maximálnym ročným vymeriavacím základom/pomerným maximálnym ročným vymeriavacím základom. Výsledkom tohto porovnania bude vymeriavací základ preplatku, nedoplatku alebo nulová bilancia. Ak je výsledkom vymeriavací základ preplatku, za účelom jeho prerozdelenia na jednotlivé poistné vzťahy poistenca sa ustanovuje tzv. preplatkový koeficient. Prostredníctvom tohto koeficientu sa určia podiely čiastkových vymeriavacích základov zistených Sociálnou poisťovňou pri ročnom zúčtovaní, z ktorých mali byť odvedené preddavky z jednotlivých poistných vzťahov na súčte vymeriavacích základov, z ktorých boli zaplatené preddavky z jednotlivých poistných vzťahov. Zistenými podielmi sa vymeriavací základ preplatku rozdelí medzi jednotlivé poistné vzťahy. Týmto krokom získame vymeriavací základ preplatku v jednotlivých poistných vzťahoch poistenca v rámci súbehu. Z týchto vymeriavacích základov použitím príslušných sadzieb poistného (vo vzťahu k jednotlivým základným fondom do ktorých poistenec platil poistné z jednotlivých poistných vzťahov) sa určí preplatok poistného.
V poslednom kroku sa vykoná započítanie preplatkov s nedoplatkami poistného z jednotlivých poistných vzťahov. Celkovým výsledkom vykonaného ročného zúčtovania nad poistencom, ktorý vykonáva viacero zárobkových činností je preplatok, resp. nedoplatok na poistnom.

Aj po zavedení ročného zúčtovania sa navrhuje zachovať zásadu, v zmysle ktorej zamestnávateľ platí poistné za svojho zamestnanca vždy až do výšky maximálneho ročného vymeriavacieho základu/pomerného maximálneho ročného vymeriavacieho základu.
Zosúlaďuje sa určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa na účely vykonania ročného zúčtovania s vymeriavacím základom každého jeho zamestnanca zisteného Sociálnou poisťovňou na účely vykonania ročného zúčtovania.
Navrhuje sa, aby sa na účely ročného zúčtovania zohľadňovalo obdobie trvania poistenia, ako aj obdobia, v ktorých je vylúčená povinnosť platiť poistné pri stanovení maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Cieľom je reálne určiť (znížiť) maximálny ročný vymeriavací základ pri ročnom zúčtovaní tak, aby zodpovedal obdobiu, v ktorom trvala povinnosť platiť poistné (pomerný maximálny ročný vymeriavací základ), keďže v zúčtovacom období sa navrhuje platiť preddavky na poistnom z každého poistného vzťahu do výšky maximálneho ročného vymeriavacieho základu bez ohľadu na obdobie poistenia. Maximálny ročný vymeriavací základ sa pomerne zníži v prípadoch, ak poistenie netrvalo celý kalendárny rok a pre samostatne zárobkovo činnú osobu aj v prípadoch, keď má vylúčenú povinnosť platiť poistné,
Z dôvodu, že sa ročné zúčtovanie nebude vykonávať v garančnom poistení, nebude možné uplatňovať pomerný maximálny ročný vymeriavací základ pri platení poistného na toto poistenie. Bude sa naň vzťahovať maximálny ročný vymeriavací základ aj v prípade, že pracovnoprávny vzťah trval kratšie ako rok (napr. trval len mesiac, ale zamestnávateľ zaplatí garančné poistenie z ročného maxima, ak vymeriavací základ jeho zamestnanca je za mesiac rovný alebo vyšší ako ročné maximum).
V prípade, ak samostatne zárobkovo činná osoba má v zúčtovacom období príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý nepresiahol 50 % nezdaniteľnej časti základu dane, nie je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov za zúčtovacie obdobie. S cieľom vykonať ročné zúčtovanie aj pre samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá z uvedeného dôvodu nepodá daňové priznanie, navrhuje sa, aby jej vymeriavací základ, z ktorého má byť za zúčtovacie obdobie zaplatené poistné, bol úhrn minimálnych mesačných vymeriavacích základov za obdobie, počas ktorých bola v zúčtovacom období povinne nemocensky a dôchodkovo poistená. Toto isté platí aj pre samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá podá daňové priznanie v ktoromkoľvek inom štáte ako v Slovenskej republike a nie je možné určiť vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 138 ods. 2, napr. z dôvodu, že samostatne zárobkovo činná osoba neoznámila Sociálnej poisťovni výšku príjmov a výdavkov zo samostatnej zárobkovej činnosti.
Možnosť uplatniť si oslobodenie od dane a od platenia poistného na povinné sociálne poistenie v prípade vyplatenia peňažného plnenia zamestnancovi pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a vianočných sviatkov, za zákonom ustanovených podmienok až do sumy 500 eur, sa má vzťahovať aj na viacerých zamestnávateľov jedného zamestnanca. V prípade, ak v zúčtovacom období dôjde k uplatneniu tejto výhody viacerými zamestnávateľmi a v sume vyššej ako je zákonom ustanovená suma, navrhuje sa ustanoviť postup prepočtu oslobodenej sumy na všetkých takýchto zamestnávateľov pri ročnom zúčtovaní.
V súvislosti s povinnosťou Sociálnej poisťovne poskytovať údaje o vymeriavacích základoch, o platení a odvádzaní poistného sa navrhuje, aby v prípade poskytovania údajov za obdobie, za ktoré bolo vykonané ročné zúčtovanie, poskytovala údaje, ktoré vyplynú z ročného zúčtovania.
K bodom 55, 63, 67, 70 a 71
(§ 147c, § 147d, § 147e, § 184 ods. 8, § 212 ods. 3, § 215 ods. 2 a § 218a)
Z dôvodu, že ročné zúčtovanie je nedávkovým konaním, jeho výsledkom bude rozhodnutie o výsledku ročného zúčtovania, ktoré sa bude doručovať do vlastných rúk.

Zásady nedávkového konania sú už dnes upravené v tretej časti zákona o sociálnom poistení a vzťahujú sa aj na konanie o ročnom zúčtovaní s tým rozdielom, že konanie o ročnom zúčtovaní začne Sociálna poisťovňa z vlastného podnetu. Proti rozhodnutiu o výsledku ročného zúčtovania bude možné použiť riadny a mimoriadny opravný prostriedok (odvolanie a obnova nedávkového konania).
Ak Sociálna poisťovňa rozhodne o vzniku nedoplatku na poistnom po vykonaní ročného zúčtovania, platiteľovi poistného (poistenec, ktorý je zamestnanec a/alebo samostatne zárobkovo činná osoba, a zamestnávateľ) začne plynúť 45 dňová lehota na zaplatenie nedoplatku, a to odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V prípade, ak Sociálna poisťovňa rozhodne o vzniku preplatku na poistnom po vykonaní ročného zúčtovania, sa navrhuje, aby pred vrátením preplatku z ročného zúčtovania zamestnancovi alebo samostatne zárobkovo činnej osobe tento znížila o daň z príjmov vyberanú zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z. doplneného v súlade s článkom II. Ak Sociálna poisťovňa eviduje pohľadávku na poistnom zo zúčtovacieho obdobia, zníži preplatok o daň až z preplatku, ktorý vznikne po započítaní pohľadávky. Až takto znížený preplatok na poistnom započíta s pohľadávkami, ktoré eviduje voči platiteľovi poistného, ktorým je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Prípadnú zvyšnú sumu preplatku na poistnom vráti tomuto platiteľovi poistného do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Dôvodom tejto úpravy je skutočnosť, že sa odbúra administratívna záťaž na strane zamestnanca a samostatne zárobkovo činnej osoby, ktoré by inak museli sami za seba daň zadministrovať a zaplatiť. Navrhovaný spôsob zdanenia zrážkovou daňou je obdobný ako po vykonaní ročného zúčtovania na verejné zdravotné poistenie.
Ak Sociálna poisťovňa rozhodne o vzniku preplatku na poistnom po vykonaní ročného zúčtovania zamestnávateľa, prednostne započíta preplatok na poistnom s pohľadávkami, ktoré eviduje voči tejto fyzickej alebo právnickej osobe. Prípadnú zvyšnú sumu preplatku na poistnom vráti tomuto zamestnávateľovi do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Daňové povinnosti plní zamestnávateľ sám za seba.
Lehota 45 dní na vysporiadanie výsledku ročného zúčtovania sa navrhuje rovnaká, ako je ustanovená v systéme verejného zdravotného poistenia.
Ak výška preplatku alebo nedoplatku na poistnom je nižšia ako 5,00 eur, povinnosť odviesť nedoplatok alebo vrátiť preplatok na poistnom nevzniká (rovnako ako vo verejnom zdravotnom poistení a dani z príjmu).
K bodu 56
[§ 151 ods. 2 písm. c)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 57
(§ 152a)
Z dôvodu, že ročné zúčtovanie sa vykoná aj nad povinnými príspevkami na starobné dôchodkové sporenie, navrhuje sa doplniť rozsah ustanovení zákona o sociálnom poistení, ktoré sa aplikujú aj na povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie o ustanovenia upravujúce ročné zúčtovanie poistného.
K bodom 58, 91 až 93 a 98
[§ 170 ods. 1, § 231 ods. 1 písm. p), § 231 ods. 2, § 231 ods. 3 a § 232a]
V nadväznosti na zavedenie preddavkového platenia poistného na sociálne poistenie a ročné zúčtovanie sociálneho poistenia, ktorých implementácia bude spojená s rozsiahlymi zmenami v procesoch súvisiacich s výberom poistného, vrátane príslušných informačných systémov Sociálnej poisťovne a formulárov, prostredníctvom ktorých jej platitelia poistného relevantné údaje zasielajú, sa navrhuje ustanoviť rozšírený účel, na ktorý Sociálna poisťovňa údaje zbiera a rovnako aj okruh údajov, ktoré Sociálna poisťovňa zbiera.
V čase, kedy je stále viac riešení postavených na využití tzv. big data a kedy sa stále viac zdôrazňuje potreba maximalizovať tvorbu politík založených na faktoch (tzv. evidence based policy making) je nevyhnutné, aby boli k dispozícii kvalitné administratívne údaje pre tvorbu a hodnotenie verejných politík. Uvedené údaje pomôžu zásadným spôsobom zlepšiť kvalitu hodnotenia a tvorby rozsiahleho množstva politík (napr. uplatnenie absolventov a kvality vzdelávacieho systému, hodnotenie investičnej pomoci, dopad fiškálnych stimulov na jednotlivé socioekonomické skupiny obyvateľstva a množstvo ďalších).
Údaje sa navrhuje zbierať za všetkých zamestnancov podľa § 4 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, čiže za osoby s pravidelným príjmom aj nepravidelným príjmom, a to v režime zberu povinných údajov. Údaje by mali byť zbierané prostredníctvom úpravy už dnes existujúcich formulárov, ktoré na komunikáciu so zamestnávateľmi Sociálna poisťovňa používa (primárne prostredníctvom Mesačného výkazu poistného a príspevkov a Výkazu poistného a príspevkov, v odôvodnených prípadoch aj prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby). Údaje by mali byť zbierané tak, aby bola dodržaná ich aktuálnosť a zároveň, aby sa minimalizovala administratívna záťaž zamestnávateľa.
V tejto súvislosti sa zavádza povinnosť zamestnávateľov viesť evidenciu údajov zamestnanca na účely hodnotenie vývoja hospodárenia a účinnosti verejných politík a oznamovať ich Sociálnej poisťovni.
K bodu 59
(§ 170 ods. 8)
Ustanovenie § 170 ods. 8 rieši za účelom uznania odbornej praxe potrebnej na získanie živnostenského oprávnenia poskytovanie údajov Ministerstvu vnútra SR, ktoré sú potrebné na overenie údajov na preukázanie splnenia podmienok, ktoré sú ustanovené živnostenským zákonom, podľa ktorého sa odborná prax nadobudnutá na území Slovenskej republiky preukazuje dokladmi o skutočnom a zákonnom vykonávaní príslušnej odbornej činnosti. Navrhovaným doplnením § 170 ods. 8 by malo dôjsť k úprave prípadov, keď sa fyzická osoba, ktorá je štátnym príslušníkom členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie rozhodne vykonávať činnosť, ktorá je živnosťou v týchto štátoch a potrebuje v nich preukázať, že na území Slovenskej republiky vykonávala prax v týchto činnostiach. Osvedčenie o tejto praxi vydáva živnostenský úrad, ktorým je okresný úrad. Sociálna poisťovňa bude okresnému úradu v sídle kraja poskytovať požadované údaje v rozsahu, v ktorom ich eviduje vo svojom informačnom systéme v súvislosti s výkonom sociálneho poistenia.
K bodu 60
(§ 170 ods. 10)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 61
(§ 172 ods. 5)
Predmetom dávkového konania je podľa § 172 ods. 4 rozhodovanie o nároku na dávku, jej sumu a nároku na jej výplatu. Podľa povahy veci, rozhodovanie o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke podľa § 236 a 237 nie je rozhodovaním o nároku na dávku, a preto môže byť len nedávkovým konaním.
V záujme jednoznačnosti definície nedávkového konania, sa ustanovuje, že predmetom nedávkového konania je aj konanie o povinnosti vrátiť dávku alebo jej časť a v tomto zmysle sa predmetné ustanovenie spresňuje, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností možné zmeniť právoplatné rozhodnutie o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy pomocou obnovy konania.
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania a povinnosti Sociálnej poisťovne rozhodovať o výsledku ročného zúčtovania je nevyhnutné doplniť okruh nedávkových konaní o rozhodovanie o výsledku ročného zúčtovania.
K bodu 62
[§ 178 ods. 1 písm. a) dvadsiaty bod]
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa navrhuje zveriť pôsobnosť činností spojených s vykonaním ročného zúčtovania vrátane vydania prvostupňového rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania do pôsobnosti jednotlivých pobočiek Sociálnej poisťovne.
K bodu 64
(§ 193 ods. 3)
Legislatívno-technická zmena za účelom zosúladenia s pojmom použitým v § 195.
K bodu 66
(§ 196 ods. 7)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 68
(§ 212 ods. 10)
Navrhuje sa vypustiť z dôvodu neaktuálnosti.
K bodu 69
(§ 214 ods. 2)
Rovnako ako v prípade povolenia splátok dlžných súm poistného, povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále sa ustanovuje, že odvolanie nie je prípustné ani voči rozhodnutiu o povolení splátok dlžných súm , ktoré je fyzická osoba povinná vrátiť Sociálnej poisťovni v zmysle príslušných ustanovení. Povolenie splátok dlžných súm Sociálnou poisťovňou je fakultatívne a preto odvolanie voči rozhodnutiu, ktoré je navyše v prospech fyzickej osoby, by nemalo svoje rácio.
K bodu 72
(§ 222 ods. 4)
Možnosť uplatnenia mimoriadneho opravného prostriedku po uplynutí objektívnej lehoty, v súlade s potrebami aplikačnej praxe a s potrebami, ktoré vyplynú v konaní v súvislosti so zavedením ročného zúčtovania, sa navrhuje doplniť o ďalšie opodstatnené situácie. V praxi nastávajú napr. prípady, že zamestnávateľ zúčtuje na výplatu zamestnancovi príjem po skončení zamestnania aj po niekoľkých rokoch. Považujeme za potrebné zabezpečiť, aby aj takýto príjem vstupoval do vymeriavacieho základu na určenie výšky dávok u tohto zamestnanca. Aby zmena skutočností v takýchto prípadoch ovplyvnila výsledky ročného zúčtovania, aj po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania nielen vo vzťahu k plateniu poistného, ale aj k vymeriavaciemu základu na určenie výšky dávok, sa navrhuje zahrnúť tieto situácie medzi dôvody, z ktorých je možno použiť inštitút obnovy konania nad rámec jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti príslušného rozhodnutia..
K bodu 73
(§ 223a)
Z dôvodov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe sa navrhuje doplniť ustanovenie, v zmysle ktorého aj generálny riaditeľ bude pri povolení alebo nariadení obnovy konania postupovať rovnako ako organizačná zložka Sociálnej poisťovne.
K bodom 74, 77, 79 a 83
[§ 226 ods. 1 písm. e) a o), § 226 ods. 5 a § 227a ods. 2 písm. c)]
Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa viedla evidenciu uplatňovaných OOP vytváranú najmä na základe Registračného listu FO – prihláška/odhláška. Sociálna poisťovňa bude na základe tejto evidencie sprístupňovať zamestnávateľovi informáciu o nemožnosti uplatnenia OOP, ak je už uplatnená v rovnakom čase pri inej dohode (prednosť má prihláška podaná do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako prvá v porovnaní s inými prihláškami podanými na iné súbežné dohody, na ktoré mohla byť uplatnená OOP, aj keď bola podaná, napr. v predchádzajúcom kalendárnom roku pri vzniku dohody, alebo prvá podaná prihláška po skončení poslednej OOP). V praxi to napríklad znamená, že ak zamestnávateľ oneskorene prihlasuje dohodára s OOP a Sociálna poisťovňa zistí z evidencie uplatňovaných OOP, že si tento dohodár uplatňuje v rovnakom období zúčtovacieho obdobia OOP z inej dohody, informuje o tejto skutočnosti zamestnávateľa s upozornením, že do ukončenia uplatňovania existujúcej OOP sa nemôže v prihlasovanom právnom vzťahu OOP uplatniť s poukázaním na zásadu, v zmysle ktorej si dohodár v rovnakom čase v zúčtovacom období môže uplatniť OOP len z jednej dohody. Odstráni sa dopad nečestného správania dohodára (študenta) na zamestnávateľa, na ktorý poukázala Medzirezortná skupina na najvyššej úrovni pre Doing Business, keď si študent v rovnakom čase uplatnil odvodovú úľavu na dve a viac dohôd. Spôsob sprístupnenia informácií potrebných na uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky určí Sociálna poisťovňa. V súvislosti so zavedením evidencie uplatňovaných OOP z dôvodu nadbytočnosti sa navrhuje vypustiť povinnosť dohodára s OOP predkladať čestné vyhlásenie o neuplatňovaní OOP u viacerých zamestnávateľov v rovnakom čase.
K bodu 75
[§ 226 ods. 1 písm. f)]
Z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania sa stanovuje nová lehota na postupovanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v prípade, ak Sociálna poisťovňa vykoná zápočet z preplatku na poistnom, ktorý je výsledkom ročného zúčtovania. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa už má tieto prostriedky na svojom účte v Štátnej pokladnici, lehota sa stanovuje na 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania.
K bodom 76, 78, 79, 96, 102 a 103
[§ 226 ods. 1 písm. n), § 226 ods. 5, § 232 ods. 2 písm. c) a § 235 ods. 2]
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa navrhuje rozšíriť povinnosti Sociálnej poisťovne o prideľovanie a sprístupňovanie identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca. Účelom uvedeného opatrenia je potreba osobitne viesť evidenciu na úrovni právneho vzťahu z dôvodu zabezpečenia vykonateľnosti ročného zúčtovania, ktoré sa v prvom kroku vykoná na úrovni právneho vzťahu. Zároveň sa navrhuje, aby identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca bolo povinnou súčasťou evidencie zamestnávateľa na účely sociálneho poistenia a komunikácie zamestnávateľa so Sociálnou poisťovňou.
Spôsob sprístupnenia identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca určí Sociálna poisťovňa.
K bodu 80
(§ 227)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodom 86 a 87
[§ 231 ods. 1 písm. b)]
Z dôvodu, že sa navrhuje, aby študenti a dôchodcovia – dohodári, ktorí si doteraz uplatňovali odvodovú úľavu s tým, že povinné dôchodkové poistenie im vznikalo a zanikalo v závislosti od dosahovaného príjmu, resp. hranice 200 eur, boli od účinnosti návrhu dôchodkovo poistení od vzniku do zániku dohody, v rámci ktorej si uplatnili novo zavedený inštitút OOP, zanikne potreba osobitne upravovať prihlasovanie a odhlasovanie takýchto zamestnancov do/z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a budú sa na nich vzťahovať zásady ako na prihlasovanie a odhlasovanie bežných zamestnancov.
K bodu 88
[§ 231 ods. 1 písm. b)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 89
[§ 231 ods. 1 písm. d)]
Navrhuje sa zrušiť povinnosť zamestnávateľa oznámiť Sociálnej poisťovni údaje, ktoré už má k dispozícii a údaje nie sú pre výkon sociálneho poistenia v aktuálnom čase potrebné.
Z dôvodu zabezpečenia aktuálnych údajov v evidencii uplatňovaných OOP sa navrhuje, aby v prípade, ak dohodár má uzatvorené v rovnakom čase viaceré dohody, na ktoré by si mohol uplatniť OOP a zmení dohodu, na ktorú si uplatňuje OOP, boli dotknutí zamestnávatelia povinní oznámiť Sociálnej poisťovni túto skutočnosť. Zamestnávateľ, u ktorého dohodár uplatňovanie OOP končí, oznámi ukončenie uplatňovania OOP a zamestnávateľ, u ktorého si bude dohodár uplatňovať OOP, oznámi začiatok uplatňovania OOP. Rovnaký postup sa bude uplatňovať aj v prípade viacerých dohôd u toho istého zamestnávateľa.
K bodu 95
[§ 232 ods. 2 písm. a)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 94
(§ 231 ods. 5)
Navrhuje sa zosúladiť znenie ustanovenia so zmenami, ktoré boli vykonané v definícii zamestnávateľa v predchádzajúcom období.
K bodu 97
[§ 232 ods. 2 písmeno e)]
Legislatívno-technická zmena súvisiaca s vypustením právnej úpravy maximálneho mesačného vymeriavacieho základu.
K bodu 99
(§ 233 ods. 3)
V nadväznosti na poznatky z aplikačnej praxe sa navrhuje rozšíriť oznamovaciu povinnosť ustanovených kontrolných orgánov voči Sociálnej povinnosti na všetky skutočnosti (nie len výsledky vyšetrovaných pracovných úrazov), ktoré sú potrebné na výkon sociálneho poistenia.
K bodu 100
[§ 233 ods. 6 písm. a)]
V súvislosti so zavedením preddavkového platenia poistného a ročného zúčtovania sa navrhuje rozšíriť okruh údajov, ktoré je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky povinné oznamovať Sociálnej poisťovni a ktoré sú mu známe z výkonu jeho činnosti. Predmetom poskytovania sú údaje, ktoré sa viažu k fyzickým osobám, ktoré dosahujú príjem zo závislej činnosti. Ide o aktuálne údaje o príjmoch zamestnancov, o ktorých zamestnávateľ, napr. neposkytuje Sociálnej poisťovni údaje na účely platenia poistného alebo poistného plateného preddavkami ale aj o údaje za zúčtovacie obdobie na účely vykonania ročného zúčtovania. Finančné riaditeľstvo SR poskytne údaje najskôr 31. mája kalendárneho roka, nakoľko údaje o príjmoch zo závislej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok má spracované až k tomuto dňu.
K bodom 104 a 106
(§ 239 a § 241 ods. 1)
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s novým znením § 142.
K bodu 105
(§ 240 ods. 1)
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa navrhuje, aby nezaplatenie nedoplatku na poistnom ako výsledku vykonaného ročného zúčtovania v zákonom ustanovenej lehote (45 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania) bolo dôvodom na predpísanie penále Sociálnou poisťovňou. Na účely výpočtu penále sa dopĺňa deň, kedy bola dlžná suma zaplatená ďalším spôsobom, t. j. vykonaním zápočtu. Ďalej sa navrhuje, aby deň vykonania ročného zúčtovania bol dňom do ktorého Sociálna poisťovňa predpisuje penále fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli za príslušný kalendárny mesiac zúčtovacieho obdobia poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie platené preddavkami alebo ich odviedli v nižšej sume. Z uvedeného okruhu pohľadávok sú vyňaté tie, ktoré boli pred vykonaním ročného zúčtovania právoplatne predpísané. Pri týchto sa penále predpisuje obvyklým spôsobom a to do dňa uspokojenia [písm. a)] alebo do dňa, ktorý predchádza dňu zániku pohľadávky [písm. c)].
K bodu 107
(§ 242 ods. 4)
Z dôvodu aplikačnej praxe, kedy sa v roku môže vyskytnúť situácia, že aj viac ako tri nasledujúce dni po sebe nie sú pracovnými dňami, bola doterajšia lehota nesplniteľná. Preto sa navrhuje viazať ju na pracovné dni.
K bodom 108 až 110
[§ 244 ods. 2 a ods. 4 písm. b) a § 245 ods. 5 písm. c)]
Z dôvodu problémov, ktoré nastávajú v aplikačnej praxi pri vykonávaní kontroly sa navrhuje zaviesť povinnosť zamestnancom kontrolovaného subjektu a osobám dotknutým kontrolou (napr. štatutárny zástupca zamestnávateľa, externý účtovník zamestnávateľa) preukázať svoju totožnosť zamestnancovi kontroly Sociálnej poisťovne.
Navrhuje sa vypustiť povinnosť kontrolovaného subjektu informovať o vyvodení dôsledkov voči zamestnancom zodpovedným za zistené nedostatky z dôvodu duplicity s právnymi predpismi upravujúcimi zodpovednosť zamestnanca a zamestnávateľa. Z rovnakého dôvodu sa navrhuje vypustiť aj písmeno c) v § 245 ods. 5.
K bodu 111
(§ 293ed)
V súvislosti so zavedením povinnosti Sociálnej poisťovne prideliť a sprístupniť identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca v § 226 ods. 1 písm. n) je potrebné, aby sa zabezpečila rovnaká povinnosť aj voči už existujúcim právnym vzťahom zamestnancov, ktorí boli prihlásení do Sociálnej poisťovne pred 1. januárom 2020 a poistenie im k tomuto dňu trvá.
(§ 293ee)
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa v bode58 navrhuje vypustiť v § 145 odsek 2, t.j. povinnosť Sociálnej poisťovne vrátiť poistné zaplatené bez právneho dôvodu z viacerých súbežných zamestnaní z dôvodu nadbytočnosti. Prípadné preplatky na poistnom budú predmetom ročného zúčtovania. Túto povinnosť Sociálnej poisťovne je však potrebné zachovať pre vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu z viacerých súbežných zamestnaní za obdobie do 31. decembra 2020. Rovnako to platí aj pre vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu za obdobie do 31. decembra 2020 fyzickou osobou alebo právnickou osobou povinnou odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi.
Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa vykonala ročné zúčtovanie prvýkrát v roku 2022 za rok 2021.
V súvislosti so zavedením povinnosti zamestnávateľa viesť evidenciu analytických údajov zamestnanca podľa § 232a je potrebné, aby sa zabezpečila rovnaká povinnosť zamestnávateľa aj voči už existujúcim právnym vzťahom, z ktorých vzniklo dôchodkové poistenie zamestnancov alebo právny vzťah fyzickej osoby podľa § 4 ods. 1 písm. d) pred 1. januárom 2020 a k tomuto dňu trvá.
K Čl. II
V súvislosti so zmenou v bode 60 (§ 147d ods. 1) sa vstupuje v článku II do § 43 ods. 3 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorým sa navrhuje rozšíriť vyberanie dane z príjmu zrážkovou daňou z preplatkov na poistnom priamo Sociálnou poisťovňou pred vrátením preplatku na poistnom zamestnancovi alebo samostatne zárobkovo činnej osobe. Sociálna poisťovňa v tejto súvislosti plní aj ďalšie povinnosti platiteľa dane.
K Čl. III
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania v sociálnom poistení, rovnako ako vo vzťahu k výsledku ročného zúčtovania vo verejnom zdravotnom poistení, sa navrhuje neprihliadať na výsledok ročného zúčtovania vo vzťahu k príspevkom poskytovaným podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K Čl. IV
K bodu 1
(§ 23 vypustenie odseku 4, 5 a 6)
Vypúšťa sa z dôvodu nadbytočnosti. Vzhľadom na to, že sa pri vymeriavacích základoch v ostatných odsekoch tohto paragrafu zákon odkazuje na celé ustanovenie § 138 zákona o sociálnom poistení, nie je potrebné špecificky upravovať minimálny vymeriavací základ. Vypúšťa sa úprava maximálneho vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby ako nadbytočná. Táto úprava je už zahrnutá v § 23 ods. 2 a 3, ktoré sa odkazujú na celý § 138 zákona o sociálnom poistení.
Keďže v zmysle zásad ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa v zúčtovacom období navrhuje platiť poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie z každej činnosti osobitne, a to až do výšky maximálneho ročného vymeriavacieho základu, pričom súbeh platenia poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nad poistencom - sporiteľom sa vykoná až v rámci ročného zúčtovania, toto ustanovenie sa vypúšťa ako nadbytočné.
K bodu 2
(§ 23 odsek 4)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením odseku 4 v § 23.

K bodu 3
(§ 23 odsek 5)
Text ustanovenia sa upravuje z dôvodu zosúladenia určenia vymeriavacieho základu pre dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.
K bodu 4
(§ 23 odsek 9)
Z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania v sociálnom poistení, ktoré sa bude vykonávať aj nad povinnými príspevkami na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za svojho zamestnanca a samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne dôchodkovo poistená a zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení, sa dopĺňa ustanovenie o vymeriavacom základe, ktorý sa použije pre vykonanie ročného zúčtovania. Tento vymeriavací základ sa použije na výpočet prípadného preplatku alebo nedoplatku na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a to tak, že sa porovná s vymeriavacím základom z ktorého sa platili povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie preddavkami.
K bodu 5
(§ 23a)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 23.
K bodu 6
(Poznámka pod čiarou k odkazu 30 a 31)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 140 zákona o sociálnom poistení.
K bodu 7
(§ 25 vypustenie odseku 3)
Z dôvodu, že sa zo zákona o sociálnom poistení vypúšťa úprava vylúčenia povinnosti platiť poistné zamestnancom a jeho zamestnávateľom, ako aj vzhľadom na to, že sa poistné na starobné poistenie platí spolu s povinnými príspevkami na starobné dôchodkové sporenie, sa z § 25 vypúšťa vylúčenie povinnosti zamestnávateľa platiť povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie.
K bodu 8
(§ 27 odsek 1)
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania poistného sa navrhuje ustanoviť povinnosť platiť povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie preddavkami rovnako ako poistné na starobné poistenie, t. j. pre zamestnávateľa a samostatne zárobkovo činnú osobu. Dôvodom tejto zmeny je, že sa povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie platia spolu s poistným na starobné poistenie z rovnakého vymeriavacieho základu. Sociálna poisťovňa v rámci ročného zúčtovania vykoná aj ročné zúčtovanie povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.
K bodu 9
(§ 27 odsek 6)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 23.
K bodu 10
(Poznámka pod čiarou k odkazu 36)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 143 zákona o sociálnom poistení.
K bodu 11
(§ 28a odsek 2)
Z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa zavádza povinnosť Sociálnej poisťovne vyžiadať od dôchodkovej správcovskej spoločnosti aj vrátenie preplatku na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. Je potrebné zamedziť negatívnym vplyvom na hospodárenie Sociálnej poisťovne, ktoré by mohli vzniknúť, ak by Sociálna poisťovňa po vykonaní ročného zúčtovania vrátila sumu preplatku na poistnom vrátane sumy preplatku na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie odvádzateľovi poistného, no sama by nemohla tieto príspevky zúčtovať mechanizmom podľa odseku 1 ani vyžiadať od dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Preto sa ustanovuje povinnosť Sociálnej poisťovne vyžiadať si povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ak sporiteľovi nevznikne nová účasť na starobnom dôchodkovom sporení do jedného roka od jej zániku. Vzhľadom na to, že niektorí sporitelia môžu odísť do dôchodku aj v nižšom veku a Sociálna poisťovňa by nemala vytvorené podmienky na vrátenie preplatku na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, navrhuje sa, aby si tieto príspevky mohla vyžiadať vždy po vykonaní ročného zúčtovania v sociálnom poistení, ak má sporiteľ viac ako 53 rokov.
K bodom 12 a 13
(§ 28a odseky 3 a 5)
Zavedením ročného zúčtovania v sociálnom poistení môže dôjsť k situácii, kedy samostatne zárobkovo činnej osobe vznikne preplatok na poistnom a ak je táto osoba sporiteľom tak aj na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. Tento preplatok môže byť v sume, ktorá by v rámci existujúceho mechanizmu zúčtovania rozdielu medzi postúpenou sumou príspevkov a sumou zistenou v ročnom zúčtovaní mohla znamenať, že by tejto osobe Sociálna poisťovňa nepostúpila povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie aj niekoľko rokov. Znamenalo by to, že po vykonaní ročného zúčtovania by Sociálna poisťovňa vrátila samostatne zárobkovo činnej osobe sumu preplatku na poistnom vrátane príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, no sama by ich od dôchodkovej správcovskej spoločnosti žiadať nemohla, čím by dochádzalo k zhoršeniu jej hospodárenia. Zároveň by sa dlhým obdobím nepostupovania príspevkov na starobné dôchodkové sporenie narušil princíp pravidelného sporenia, čo by sa mohlo negatívne odraziť vo výške nasporenej sumy sporiteľa.
Z uvedených dôvodov sa zavádza mechanizmus vyžiadania povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie od dôchodkovej správcovskej spoločnosti v závislosti od výsledku ročného zúčtovania. Sociálna poisťovňa si vyžiada vrátenie povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v prípade, ak preplatok na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie presiahne sumu príspevkov platených preddavkovo, ktoré má samostatne zárobkovo činná osoba zaplatiť na základe vymeriavacieho základu, ktorý sa použil pre vykonanie ročného zúčtovania a to buď do 30. júna alebo 30. septembra, dva roky po kalendárnom roku, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo. Sociálna poisťovňa tento vymeriavací základ pozná a okrem ročného zúčtovania ho použije aj na oznámenie výšky preddavkov samostatne zárobkovo činnej osobe. Týmto mechanizmom sa zabezpečí, že Sociálna poisťovňa nebude žiadať vrátenie sumy preplatku za všetky samostatne zárobkovo činné osoby, čím sa minimalizuje negatívny vplyv na likviditu dôchodkových fondov a úspory sporiteľov. Zároveň sa výrazne nezhorší hospodárenie Sociálnej poisťovne, keďže postupné zúčtovanie preplatku na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie bude prebiehať najviac 9 mesiacov.
K bodom 14 a 15
(§ 28a odsek 7 a § 95 odsek 2)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 28a.
K Čl. V
K bodu 1
(§ 13 ods. 3 úvodná veta)
Gramatická úprava.
K bodu 2
[§ 13 ods. 3 písmeno a)]
Z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa ustanovuje, že príspevky, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť za zamestnancov vykonávajúcich tzv. rizikové práce sa aj naďalej určujú z vymeriavacieho základu zamestnanca na platenie poistného na dôchodkové sporenie, ktoré sa však zavedením ročného zúčtovania bude platiť preddavkami a následne zúčtovávať prostredníctvom ročného zúčtovania. Vzhľadom na to, že systém doplnkového dôchodkového sporenia nie je previazaný na systém sociálneho poistenia a doplnkové dôchodkové spoločnosti nebudú mať informácie o prípadnej zmene vymeriavacieho základu zamestnanca na základe vykonaného ročného zúčtovania, výsledok ročného zúčtovania nebude mať vplyv na povinnosť zamestnávateľa platiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie. Uvedenou úpravou sa zabezpečí zachovanie súčasného stavu pri povinnosti zamestnávateľa platiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnancov vykonávajúcich tzv. rizikové práce.

K Čl. VI
Účinnosť ustanovení, ktorými sa zavádza právna úprava ročného zúčtovania sa navrhuje od 1. januára 2021. Dôvodom navrhnutej účinnosti je zabezpečenie dostatočne dlhej legisvakačnej lehoty na zavedenie navrhovaných zmien do praxe, pričom realizácia navrhovaných opatrení spadá najmä do pôsobnosti Sociálnej poisťovne.
Z dôvodu potreby aplikačnej praxe nadobudne zmena definície zamestnanca účinnosť 1. novembra 2018 a zmeny týkajúce sa právnej úpravy materského nadobudnú účinnosť 1. januára 2019. Z dôvodu efektívneho zavedenia ročného zúčtovania do praxe, nadobudne právna úprava týkajúca sa prideľovania, sprístupňovania a evidovania identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca účinnosť 1. januára 2020.
 

Bratislava 23. mája 2018
Peter Pellegrini, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Ján Richter, v. r.
minister práce, sociálnych vecí
a rodiny Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Irén SÁRKÖZY, Edity PFUNDTNER, Tibora BASTRNÁKA a Ladislava BALÓDIHO na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

K predpisu 282/2018, dátum vydania: 11.10.2018

D ô v o d o v á   s p r á v a

A. Všeobecná časť

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Irén Sárközy, Edita Pfundtner, Tibor Bastrnák a Ladislav Balódi predkladajú na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“).

Cieľom predloženého zákona je aj zvýšenie zapamätateľnosti dôchodkového veku, a preto sa dôchodkový vek určuje na roky a mesiace.

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení od roku 2012 v § 65a definuje mechanizmus automatického rastu dôchodkového veku. Tento mechanizmus od roku 2017, kedy nadobudol účinnosť, naviazal zvyšovanie dôchodkového veku osôb, ktoré v príslušnom roku dosahujú referenčný vek, na rast strednej dĺžky života, spoločne pre mužova ženy, zistený v rámci referenčných období. Samotný mechanizmus je však navrhnutý tak, že vek odchodu do dôchodku upravuje vždy len na jeden rok dopredu. V praxi to napríklad znamená, že 60 ročný človek ešte stále nevie, kedy bude môcť ísť do dôchodku. Poistenci tak nemajú istotu presne a vopred stanového dôchodkového veku a nemôžu tak plánovať svoje dôležité životné rozhodnutia. Zároveň súčasné právne znenie zákona v § 65a určuje dôchodkový vek na roky a dni, čo je ťažko zapamätateľný údaj.

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zvyšuje transparentnosť, prehľadnosť a zrozumiteľnosť dôchodkového systému tým, že vek odchodu do dôchodku má byť známy 5 rokov dopredu. Inšpiráciou pre zmenu zákona bol dôchodkový systém v susednej Českej republike, ktorý taktiež ustanovuje dôchodkový vek na dlhšie obdobie do budúcnosti.

Úpravou znenia § 65a podľa uvedeného návrhu zákona je tiež možné docieliť vyhladenejší priebeh zmeny dôchodkového veku, ktorý však korešponduje s vývojom demografie a vývojom strednej dĺžky života tej časti populácie, ktorá sa dožíva dôchodkového veku.

Prijatie návrhu zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy, neutrálny vplyv na rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyvy na služby verejnej správy pre občana, na podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1 a 4

    V bode 1 návrhu zákona je určený rok, od ktorého sa má podľa navrhnutého mechanizmu ustanovovať dôchodkový vek znovu opatrením Ministerstva práce SR. Keďže podľa mechanizmu uvedeného v súčasnom § 65a zákona o sociálnom poistení sa ustanovuje dôchodkový vek opatrením každoročne a cieľom návrhu zákona je ustanovovať dôchodkový vek opatrením na kalendárny rok vždy o päť rokov dopredu, stanovený rok 2024 predpokladá efektívne spustenie mechanizmu vydávania opatrenia už v roku 2019 s tým, že dôchodkový vek na obdobie prvých piatich rokov (obdobie rokov 2019 až 2023 vrátane) bude určený explicitne v zákone, a to na základe doterajšieho mechanizmu s odhadom tempa zmeny dôchodkového veku v mesiacoch.
    Úprava stanoveného dôchodkového veku zo spojenia roky a dni na spojenie roky a mesiace vyžaduje úpravu ustanovení, ktoré sa viažu na výpočet v dňoch. V texte sa menia slová „dni“ na „mesiace“ a zároveň sa musí použiť koeficient, ktorý zodpovedá úprave desatinných čísiel z dní na mesiace, t.j. použiť na miesto koeficientu 365 platného pre počítanie v dňoch koeficient 12 pre počítanie v mesiacoch. Zároveň sa upravuje zaokrúhľovanie matematickým spôsobom, pretože zaokrúhľovanie smerom nahor alebo nadol pri mesiacoch by z dlhodobého hľadiska mohlo mechanizmus odkloniť od neutrálneho vplyvu obsiahnutého v pôvodnom znení.

K bodom 2 a 3

    Pri výpočte zmeny dôchodkového veku sa pracuje s priemernými hodnotami strednej dĺžky dožitia v referenčnom veku, ktoré vychádzajú z dát Štatistického úradu SR. Tieto dáta sú empirického charakteru, t.j. nie sú odhadom, ale presným výpočtom na základe skutočných dát o populácii SR. Posunutím ustanovovania dôchodkového veku na 5 rokov dopredu a ponechaním pôvodných referenčných období by nebolo možné vypočítať tieto údaje z empirických dát. Preto sa upravujú referenčné obdobia tak, aby sa ponechal súčasný mechanizmus posúvania referenčných období po roku v platnosti.

K bodu 5

    Návrh § 65a ods. 5 predpokladá ustanovenie dôchodkového veku na obdobie rokov 2019 až 2023 vrátane explicitne tak, aby nebolo nutné komplikovane formulovať ustanovenia zákona. Na základe odhadov vývoja strednej dĺžky dožitia na najbližšie obdobie s použitím empirických dát je možné legitímne očakávať tempá rastu dôchodkového veku, ktorý v priemere zodpovedá hodnote 2 mesiacov za kalendárny rok. Preto je na prechodné obdobie určený dôchodkový vek priamo v príslušných ustanoveniach.

    K bodu 6
Vypúšťa sa povinnosť ministerstva vydať v roku 2018 opatrenie podľa § 65a ods. 3, pretože dôchodkový vek na rok 2019 sa ustanovuje explicitne zákonom. Mechanizmus vydávania opatrení sa obnoví v roku 2019, v ktorom sa prvýkrát vydá opatrenie na rok 2024.
K Čl. II
Navrhuje sa, aby predložená právna úprava nadobudla účinnosť 1. januára 2019 s tým, že osobitne sa navrhuje ustanoviť účinnosť na 1. október 2018 pre prechodné ustanovenie, v zmysle ktorého ministerstvo práce v roku 2018 nevydá opatrenie týkajúce sa dôchodkového veku na rok 2019, ktorý je ustanovený priamo zákonom.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)

K predpisu 177/2018, dátum vydania: 22.06.2018

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) (ďalej len „návrh zákona“) predkladá podpredseda vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini ako iniciatívny materiál.

Predkladaný návrh zákona zavádza povinnosť pre orgány verejnej moci získavať a používať pri svojej úradnej činnosti údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy a zároveň oslobodzuje fyzické osoby a právnické osoby od povinnosti predkladať najčastejšie požadované výpisy z registrov pri najčastejších životných situáciách, v ktorých dochádza ku komunikácii občanov so štátom. Ide o výpis z listu vlastníctva, výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra, a výpisy a odpisy z registra trestov.

Hlavným dôvodom navrhovanej právnej úpravy je snaha o odbúranie administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb, nakoľko je neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností uvedených v dokladaných listinných výpisoch príslušných registrov, ak si tieto skutočnosti vedia samé preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo sú im známe z ich úradnej činnosti . Ide o prvý krok z celého radu opatrení tzv. princípu „jedenkrát a dosť“, ktoré úrad pripravuje a bude postupne rozširovať o ďalšie údaje a skutočnosti, ktoré už občania nebudú povinní štátu dokladovať v listinnej podobe.

Návrh zákona v jednotlivých novelizačných článkoch vypúšťa z osobitných predpisov zákonnú povinnosť fyzických osôb a právnických osôb za účelom preukázania skutočností prikladať k žiadostiam listinné výpisy resp. dokladovať nimi skutočnosti, ktoré si orgány verejnej moci vedia preveriť, a to nielen v konaniach o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ale komplexne pri úradnej činnosti orgánov verejnej moci.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na služby verejnej správy pre občana, na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Nebude mať vplyv na životné prostredie ani sociálne vplyvy. Uvedené vplyvy sú bližšie špecifikované v doložke vybraných vplyvov.

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje
Názov materiálu
Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže osôb využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu
Charakter predkladaného materiálu	* Materiál nelegislatívnej povahy
	S Materiál legislatívnej povahy
	* Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK	Začiatok: 20.12.2017 Ukončenie: 29.12.2017
Predpokladaný termín predloženia na MPK*	január 2018
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*	február 2018

2. Definícia problému

Problém na, ktorý návrh zákona reaguje je v súčasnosti stále aktuálna a platná požiadavka orgánov verejnej moci v konaniach voči fyzickým a právnickým osobám dokladať skutočnosti obsiahnuté vo výpise z registra trestov, v liste vlastníctva, či vo výpisoch z obchodného registra a živnostenského registra v listinnej podobe. Je neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností uvedených v dokladaných listinných výpisoch príslušných registrov, ak si tieto skutočnosti vedia samé preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo sú im známe z ich činnosti a zároveň ich od fyzických a právnických osôb požadovať za poplatok.

3. Ciele a výsledný stav

Cieľom predloženého návrhu zákona je zrušenie povinnosti predkladať orgánom verejnej moci výpisy z listu vlastníctva, z obchodného registra, zo živnostenského registra a výpisy z registra trestov v listinnej podobe na základe tzv. princípu „jedenkrát a dosť“ a odbremeniť tak občanov a podnikateľov od poskytovania údajov, ktoré už dnes štát má k dispozícii. Všetky tieto údaje si môžu zamestnanci verejnej správy získavať sami v reálnom čase.

Ide o prvý krok z celého radu opatrení, ktoré postupne majú prispieť k naplneniu vyššie uvedeného princípu „jedenkrát a dosť“. Ten hovorí, že pokiaľ štát už disponuje údajom o občanovi alebo podnikateľskom subjekte, nebude ho viac vyžadovať, ale si ho pre potreby konania získa sám.

4. Dotknuté subjekty

Orgány verejnej moci.
Fyzické a právnické osoby s povinnosťou predkladať tieto výpisy.

5. Alternatívne riešenia

1. zachovanie súčasného stavu- táto alternatíva nie je vhodná z dôvodu zbytočného administratívneho zaťažovania fyzických a právnických osôb pri kontakte so štátom, čo im prináša zvýšené finančné i časové náklady 2. zvolená alternatíva- nakoľko štát už dnes disponuje údajmi, ktoré napriek tomu opakovane žiada od fyzických a právnických osôb pri väčšine životných situácií, v ktorých prichádzajú do kontaktu, je neúčelné aby štát neustále opakovane od fyzických a právnických osôb preukazovanie jemu známych skutočností naďalej žiadal dokladaním v listinnej podobe

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? S Áno * Nie
Zmena sa dotkne platných vykonávacích právnych predpisov v gescii všetkých ústredných orgánov štátnej správy, konkrétne 68 vyhlášok, 8 opatrení, 12 nariadení vlády. Predkladateľ predpokladá prijatie zmien v dotknutých vykonávacích predpisoch súčasne s prijatím návrhu zákona.

7. Transpozícia práva EÚ

8. Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy	* Pozitívne	* Žiadne	S Negatívne
	* Áno	S Nie	* Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP	S Pozitívne	* Žiadne	* Negatívne
Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP	* Pozitívne	* Žiadne	* Negatívne
Sociálne vplyvy	* Pozitívne	S Žiadne	* Negatívne
Vplyvy na životné prostredie	* Pozitívne	S Žiadne	* Negatívne
Vplyvy na informatizáciu	S Pozitívne	* Žiadne	* Negatívne
Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe	S Pozitívne	* Žiadne	* Negatívne
	* Pozitívne	* Žiadne	S Negatívne

10. Poznámky

11. Kontakt na spracovateľa

JUDr. Martin Semanco, vedúci oddelenia legislatívy, odbor legislatívno-právny, Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, martin.semanco@vicepremier.gov.sk, 02/20928150

12. Zdroje

Dáta - Štatististický úrad SR
Početnosti - jednotlivé registre
Správne poplatky - jednotlivé registre
Technické riešenie - jednotlivé registre, NASES, niektoré OVM
Spolupráca so zdrojovými registrami a ich odbornou pracovnou silou.

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania: K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie Komisia predkladateľovi odporúča v bode 3.1. Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie vychádzať z aktuálnejších údajov, než z údajov Štatistického úradu z roku 2014, s cieľom uviesť čo najaktuálnejší obraz dotknutých podnikateľských subjektov. Pri výpočte administratívnych nákladov berie predkladateľ v úvahu priemernú hodinovú mzdu 7,7 eur, no v predchádzajúcom texte uvádza: „Priemerná cena 1 hodiny práce podnikateľa v národnom hospodárstve sa pohybuje na úrovni 7,05 eur.“ V zmysle správnosti výpočtu úspory administratívnych nákladov na strane podnikateľov a koherencie samotného materiálu, Komisia odporúča predkladateľovi tieto údaje zosúladiť.K doložke vybraných vplyvov a analýze vplyvov na rozpočet verejnej správyV doložke vybraných vplyvov je uvedený negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý nie je rozpočtovo zabezpečený. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy je kvantifikovaný negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v súvislosti s výpadkom príjmov štátneho rozpočtu z poplatkov za vydanie výpisu z jednotlivých registrov v roku 2018 vo výške 2,5 mil. eur (navrhovaná účinnosť zákona je od 1.7.2018), na roky 2019 a 2020 vo výške 5 mil. eur ročne. V súvislosti s rozčlenením úbytku príjmov podľa kapitol štátneho rozpočtu Komisia upozorňuje, že príjmy zo správnych poplatkov sú príjmom kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Negatívny vplyv z titulu úpravy informačných systémov a požadovaného zvýšenia počtu zamestnancov o 5 (z toho 3 osoby pre ÚPPVII a 2 osoby pre GP SR) je kvantifikovaný na rok 2018 vo výške 3,2 mil. eur (z toho ÚPPVII 2,3 mil. eur, GP SR 0,3 mil. eur, ÚGKK SR 0,2 mil. eur, DataCentrum 0,2 mil. eur a MF SR 0,2 mil. eur), na roky 2019 a 2020 vo výške 0,1 mil. eur ročne. Predpokladaná úspora na strane výdavkov (materiálnych nákladov, prevádzkovej réžie, pracovného času zamestnancov) je odhadovaná v roku 2018 vo výške 1,4 mil. eur, na roky 2019 a 2020 vo výške 2,9 mil. eur ročne. V bode 2.1.1. predkladateľ uvádza, že financovanie návrhu bude zabezpečené prostredníctvom štátneho rozpočtu. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy v tabuľke č. 1 nie sú uvedené údaje v riadkoch „vplyv na ŠR“, „výdavky verejnej správy celkom“ a „financovanie zabezpečené v rozpočte“, resp. „rozpočtovo nekrytý vplyv“. V hlavičke nie sú korektne uvedené roky. Sumy výdavkov je potrebné uvádzať v eurách. Kvantifikáciu vplyvov je potrebné v jednotlivých rokoch uvádzať kumulatívne a nie medziročne. V bode 2.1.1. je potrebné uviesť návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Komisia upozorňuje, že predložený návrh nie je v súlade s úlohou C.17 uznesenia vlády SR č. 471/2017 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 „nepredkladať v roku 2018 návrhy legislatívnych predpisov a iných materiálov, ktoré zakladajú finančné nároky na zvýšenie počtu zamestnancov a zvýšenie výdavkov alebo úbytok príjmov schválených v štátnom rozpočte na rok 2018 s rozpočtovými dôsledkami na štátny rozpočet alebo na iné rozpočty tvoriace rozpočet verejnej správy“. S požadovaným zvýšením výdavkov a zvýšením počtu zamestnancov Komisia nesúhlasí. Komisia žiada, aby prípadné nové úlohy boli zabezpečené delimitáciou z tých kapitol štátneho rozpočtu, v ktorých dôjde k zrušeniu činností a tým aj k úspore počtu zamestnancov a výdavkov. V tab. č. 4 za orgány verejnej moci (spoločne) je v roku 2018 nesprávne uvedená suma výdavkov v riadku „dopad na výdavky verejnej správy celkom“. V súvislosti s kvantifikáciou úspor v orgánoch verejnej moci súčasne Komisia žiada, aby predkladateľ doplnil aj vyjadrenie o znížení limitu počtu zamestnancov, ktoré s úsporou osobných výdavkov súvisí. K doložke vybraných vplyvov a analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana Komisia navrhuje predkladateľovi v doložke vybraných vplyvov vyznačiť negatívny vplyv na procesy služieb vo verejnej správe z dôvodu, že orgánom verejnej moci vzniká nová povinnosť, a to vyžiadavať si od príslušných orgánov verejnej moci výpisy z registrov. To znamená, že orgán verejnej moci nebude mať prístupy do registrov, ale bude si musieť vyžiadavať výpisy z týchto registrov. V analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana Komisia odporúča v bode 7.2.1 vyčísliť zníženie priamych finančných nákladov pre občana. III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II. IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Predkladateľ akceptoval a zapracoval pripomienky Komisie okrem bodu 2.1.1.

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správy	Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy	2018	2019	2020	2021
Príjmy verejnej správy celkom	-2 512 651	-5 025 303	-5 025 303	-5 025 303
Všeobecná pokladničná správa	-2 512 651	-5 025 303	-5 025 303	-5 025 303
*z toho:*
*- vplyv na ŠR*	0	0	0	0
Rozpočtové prostriedky	-2 512 651	-5 025 303	-5 025 303	-5 025 303
EÚ zdroje	0	0	0	0
*- vplyv na obce*	0	0	0	0
*- vplyv na vyššie územné celky*	0	0	0	0
*- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy*	0	0	0	0
Výdavky verejnej správy celkom	1 803 813,25	-2 758 815,09	-2 758 815,09	-2 758 815,09
Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – modul portál pre OVM a integrácie zdrojových registrov	2 320 008	48 672	48 672	48 672
Generálna prokuratúra SR – prispôsobenie IS EOO	318 297,6	68 697,6	68 697,6	68 697,6
Úrad geodézie, kartografie a katastra– prispôsobenie IS ESKN	171 600	0	0	0
Data Centrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM	240 000	0	0	0
Ministerstvo financií SR – školenia a metodické príručky	192 000	0	0	0
Orgány verejnej moci (spoločne) – elektronické získavanie výpisov za občana/podnikateľa	-1 438 092,35	-2 876 184,69	-2 876 184,69	-2 876 184,69
*z toho:*
*- vplyv na ŠR*	1 803 813,25	-2 758 815,09	-2 758 815,09	-2 758 815,09
Rozpočtové prostriedky	1 803 813,25	-2 758 815,09	-2 758 815,09	-2 758 815,09
EÚ zdroje	0	0	0	0
spolufinancovanie	0	0	0	0
*- vplyv na obce*	0	0	0	0
*- vplyv na vyššie územné celky*	0	0	0	0
*- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy*	0	0	0	0
Vplyv na počet zamestnancov	5	4	4	4
*- vplyv na ŠR*	5	4	4	4
*- vplyv na obce*	0	0	0	0
*- vplyv na vyššie územné celky*	0	0	0	0
*- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy*	0	0	0	0
Vplyv na mzdové výdavky	0	121 680	97 344	97 344
*- vplyv na ŠR*	0	121 680	97 344	97 344
*- vplyv na obce*	0	0	0	0
*- vplyv na vyššie územné celky*	0	0	0	0
*- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy*	0	0	0	0
Financovanie zabezpečené v rozpočte	0	0	0	0
Iné ako rozpočtové zdroje	0	0	0	0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora	1 803 813,25	-2 758 815,09	-2 758 815,09	-2 758 815,09
Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – modul portál pre OVM a integrácie zdrojových registrov	2 320 008	48 672	48 672	48 672
Generálna prokuratúra SR – prispôsobenie IS EOO	318 297,6	68 697,6	68 697,6	68 697,6
Úrad geodézie, kartografie a katastra– prispôsobenie IS ESKN	171 600	0	0	0
Data Centrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM	240 000	0	0	0
Ministerstvo financií SR – školenia a metodické príručky	192 000	0	0	0
Orgány verejnej moci (spoločne) – elektronické získavanie výpisov za občana/podnikateľa	-1 438 092,35	-2 876 184,69	-2 876 184,69	-2 876 184,69

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Financovanie návrhu bude zabezpečené prostredníctvom štátneho rozpočtu.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrh predpokladá zmenu existujúcej služby verejnej správy. Dnes sa v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a metodických pokynoch vyskytuje požiadavka na predkladanie výpisov od občana/podnikateľa z registra trestov, katastra nehnuteľností, z obchodného a živnostenského registra v listinnej forme, na právne účely. Tieto výpisy sú poskytované na určených miestach občanovi, a to po uhradení správneho poplatku štátu. Návrh predpokladá zmenu metodík a zákonov tak, aby si pomocou vhodného technického riešenia dokázali zamestnanci verejnej správy pozrieť výpisy na právne účely, či informácie, ktoré majú referenčný charakter, a teda sa považujú za úplné a správne, za občana, bezodplatne a elektronicky.

Implementáciu návrhu bude zabezpečovať Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu v spolupráci s Generálnou prokuratúrou SR, Štatistickým úradom SR a Úradom geodézie, kartografie a katastra SR.

Služba bude poskytovaná zamestnancom verejnej správy, ktorí si priamo prostredníctvom informačného systému centrálnej správy referenčných údajov verejnej správy vyžiadajú výpis z registra trestov, list vlastníctva z katastra nehnuteľností, či výpisy z obchodného a živnostenského registra za občana bezodplatne na zákonom stanovené účely.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

x zmena sadzby

zmena v nároku

x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Objem aktivít	Odhadované objemy
Objem aktivít	r	r + 1	r + 2	r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ

V návrhu meníme spôsob, objem aktivít sa nezmení.

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Vplyv na orgány verejnej moci predstavuje úspory bežných výdavkov vyplývajúcich z agendy vyhotovenia výpisov.

Výpočet vychádza z dát početností jednotlivých výpisov za obdobie 12 kalendárnych mesiacov. Zohľadnením nákladov na materiál a prácu.

Návrhom dochádza k zníženiu finančných nákladov na správnych poplatkoch za získavané a následne predkladané výpisy z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra. Tieto výpisy budú k nahliadnutiu zamestnancom štátnej správy, na právne účely, bezodplatne, za podnikateľa/občana. Táto skutočnosť je kvantifikovaná v tabuľke „správne poplatky prepočítané s početnosťou a sumou (celkom)“.

Je dôležité povedať, že investičné výdavky ako obstarávanie kapitálových aktív alebo tovarov a služieb pri tomto návrhu, vytvoria základ pre poskytovanie ďalších výpisov, či informácií orgánom verejnej moci, elektronicky, bezodplatne a za občana/podnikateľa.

Početnosti výpisov (spolu) s počtom strán v listinnej forme:

Početnosti vydaných výpisov na všetkých miestach za akýmkoľvek účelom	Rok 2017	Priemerný počet A4	Počet A4 celkom
Výpis z registra trestov	213 379	1	213 379
Výpis z obchodného registra	257 300	3	771 900
Výpis zo živnostenského registra	63 859	2	127 718
Výpis listu vlastníctva	288 470	4	1153880
SPOLU	823 008	9	2 266 877

Správne poplatky nasledovne	Rok 2017	Početnosť	Celkom EUR
Výpis z registra trestov	4 eur	213 379	853 516
Výpis z obchodného registra	6,50 eur	257 300	1 672 450
Výpis zo živnostenského registra	3 eur	63 859	191 577
Výpis listu vlastníctva	8 eur	288 470	2 307 760
SPOLU			5 025 303

Správne poplatky prepočítané s početnosťou a sumou (celkom):

Úspory nákladov na tlač výpisov:

Prepočet jednotkových nákladov na vyhotovenie výpisu	Xerox Phaser 4622V_DN
1. Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 1 strany A4
Cena zariadenia	1 144 EUR
Max. doba technickej využiteľnosti v rokoch	6
Mesačná zaťažiteľnosť v stranách A4	275 000
Životnosť v stranách A4	cca 1 200 000
Rýchlosť tlače za hodinu v A4	3 720
Priemerná cena strany po dobu využiteľnosti	0,00114
Cena toneru za 1 stranu A4	0,00877
Cena valec za 1 stranu A4	0,00240
Cena fuser za 1 stranu A4	0,00095
Cena za 1 takt (SLA pre tlačiarenský stroj)	0,00000
Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 1 strany A4 spolu:	0,01326
2. Materiálové náklady na tlač 1 strany A4
Cena papiera 1 ks A4	0,01056
Materiálové náklady spolu na tlač 1 strany A4:	0,07560
Ročná úspora celkom	201 434,69 eur

Úspory nákladov na prácu zamestnancov verejnej správy:

Prepočet nákladov na vydanie výpisu v listinnej forme	Zamestnanec VS
Náklad na hodinu práce vo verejnej správe (superhrubá mzda)	9,75 eur
Priemerné trvanie vydania jedného výpisu	20 min.
Náklad na priemerné trvanie vydania jedného výpisu	3,25 eur
Celková početnosť vydaných výpisov za obdobie 12 mesiacov	823 008
Ročná úspora celkom	2 674 750 eur

Tabuľka č. 3

Príjmy (v eurách)	Vplyv na rozpočet verejnej správy				poznámka
Príjmy (v eurách)	2018	2019	2020	2021	poznámka
Daňové príjmy (100)¹	0	0	0	0
Nedaňové príjmy (200)¹	-2 512 651,5	-5 025 303	-5 025 303	-5 025 303
Granty a transfery (300)¹	0
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)	0
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)	0
Dopad na príjmy verejnej správy celkom	-2 512 651,5	-5 025 303	-5 025 303	-5 025 303

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 4

1. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – modul portál pre OVM a integrácie zdrojových registrov

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Výdavky (v eurách)	Vplyv na rozpočet verejnej správy				poznámka
Výdavky (v eurách)	2018	2019	2020	2021	poznámka
Bežné výdavky (600)	2 320 008	48 672	48 672	48 672
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)	54 000	36 000	36 000	36 000
Poistné a príspevok do poisťovní (620)	19 008	12 672	12 672	12 672
Tovary a služby (630)²	2 247 000	0	0	0
Bežné transfery (640)²	0	0	0	0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)²	0	0	0	0
Kapitálové výdavky (700)	0	0	0	0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)²	0	0	0	0
Kapitálové transfery (720)²	0	0	0	0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)	0	0	0	0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom	2 320 008	48 672	48 672	48 672

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

2. Generálna prokuratúra SR – prispôsobenie IS EOO

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Výdavky (v eurách)	Vplyv na rozpočet verejnej správy				poznámka
Výdavky (v eurách)	2018	2019	2020	2021	poznámka
Bežné výdavky (600)	203 097,6	68 697,6	68 697,6	68 697,6
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)	36 000	36 000	36 000	36 000
Poistné a príspevok do poisťovní (620)	12 672	12 672	12 672	12 672
Tovary a služby (630)²	154 425,6	20 025,6	20 025,6	20 025,6
Bežné transfery (640)²	0	0	0	0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)²	0	0	0	0
Kapitálové výdavky (700)	115 200	0	0	0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)²	115 200	0	0	0
Kapitálové transfery (720)²	0	0	0	0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)	0	0	0	0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom	318 297,6	68 697,6	68 697,6	68 697,6

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

3. Úrad geodézie, kartografie a katastra– prispôsobenie IS ESKN

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Výdavky (v eurách)	Vplyv na rozpočet verejnej správy				poznámka
Výdavky (v eurách)	2018	2019	2020	2021	poznámka
Bežné výdavky (600)	171 600	0	0	0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)	0	0	0	0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)	0	0	0	0
Tovary a služby (630)²	171 600	0	0	0
Bežné transfery (640)²	0	0	0	0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)²	0	0	0	0
Kapitálové výdavky (700)	0	0	0	0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)²	0	0	0	0
Kapitálové transfery (720)²	0	0	0	0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)	0	0	0	0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom	171 600	0	0	0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

4. DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Výdavky (v eurách)	Vplyv na rozpočet verejnej správy				poznámka
Výdavky (v eurách)	2018	2019	2020	2021	poznámka
Bežné výdavky (600)	240 000	0	0	0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)	0	0	0	0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)	0	0	0	0
Tovary a služby (630)²	240 000	0	0	0
Bežné transfery (640)²	0	0	0	0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)²	0	0	0	0
Kapitálové výdavky (700)	0	0	0	0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)²	0	0	0	0
Kapitálové transfery (720)²	0	0	0	0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)	0	0	0	0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom	240 000	0	0	0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

5. Ministerstvo financií SR - školenia a metodické príručky

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Výdavky (v eurách)	Vplyv na rozpočet verejnej správy				poznámka
Výdavky (v eurách)	2018	2019	2020	2021	poznámka
Bežné výdavky (600)	192 000	0	0	0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)	0	0	0	0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)	0	0	0	0
Tovary a služby (630)²	192 000	0	0	0
Bežné transfery (640)²	0	0	0	0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)²	0	0	0	0
Kapitálové výdavky (700)	0	0	0	0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)²	0	0	0	0
Kapitálové transfery (720)²	0	0	0	0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)	0	0	0	0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom	192 000	0	0	0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

6. Orgány verejnej moci (spoločne) – Ktoré zabezpečujú elektronické vydávanie výpisov za občana teraz (úspory)

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Výdavky (v eurách)	Vplyv na rozpočet verejnej správy				poznámka
Výdavky (v eurách)	2018	2019	2020	2021	poznámka
Bežné výdavky (600)	-1 438 092,35	-2 876 184,69	-2 876 184,69	-2 876 184,69	Rok 2018 od účinnosti návrhu / rozsah (6mes.)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)	-866 619	-1 733 238	-1 733 238	-1 733 238	Rok 2018 od účinnosti návrhu / rozsah (6mes.)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)	-470 756	-941 512	-941 512	-941 512	Rok 2018 od účinnosti návrhu / rozsah (6mes.)
Tovary a služby (630)²	-100 717,35	-201 434,69	-201 434,69	-201 434,69	Rok 2018 od účinnosti návrhu / rozsah (6mes.)
Bežné transfery (640)²	0	0	0	0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)²	0	0	0	0
Kapitálové výdavky (700)	0	0	0	0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)²	0	0	0	0
Kapitálové transfery (720)²	0	0	0	0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)	0	0	0	0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom	-1 438 092,35	-2 876 184,69	-2 876 184,69	-2 876 184,69

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

MZDOVÉ DOPADY

1. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu - Modul integrácie údajov

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Tabuľka č. 5

Zamestnanosť	Vplyv na rozpočet verejnej správy				poznámka
Zamestnanosť	2018	2019	2020	2021	poznámka
Počet zamestnancov celkom	3	2	2	2
z toho vplyv na ŠR	3	2	2	2
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)	1500	1500	1500	1500
z toho vplyv na ŠR	1500	1500	1500	1500
Osobné výdavky celkom (v eurách)	73008	48672	48672	48672
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)	54000	36000	36000	36000
z toho vplyv na ŠR	54000	36000	36000	36000
Poistné a príspevok do poisťovní (620)	19008	12672	12672	12672
z toho vplyv na ŠR	19008	12672	12672	12672

2. Generálna prokuratúra SR

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Tabuľka č. 5

Zamestnanosť	Vplyv na rozpočet verejnej správy				poznámka
	2018	2019	2020	2021
Počet zamestnancov celkom	2	2	2	2
z toho vplyv na ŠR	2	2	2	2
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)	1500	1500	1500	1500
z toho vplyv na ŠR	1500	1500	1500	1500
Osobné výdavky celkom (v eurách)	48672	48672	48672	48672
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)	36000	36000	36000	36000
z toho vplyv na ŠR	36000	36000	36000	36000
Poistné a príspevok do poisťovní (620)	12672	12672	12672	12672
z toho vplyv na ŠR	12672	12672	12672	12672

Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...). Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐	iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)
☐	iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)
☒	na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Budú dotknuté všetky kategórie podnikateľských subjektov, ktorých sa týka povinnosť predkladania výpisov a potvrdení z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra.

Výnimkou budú právnické osoby, ktoré sú povinné predkladať výpis z registra trestov právnickej osoby.

Právna forma	Počet
Akciové spoločnosti	5 516
Spoločnosti s ručením obmedzeným	193 300
Ostatné obchodné spoločnosti	1 288
Družstvá	1 353
Štátne podniky	15
Príspevkové organizácie	641
Rozpočtové organizácie	6 372
Živnostníci	322 968
Ostatné právne formy	19 625
Spolu subjekty podľa právnej formy	575 102

Zdroj: Štatistický úrad za rok 2016

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Návrh bol konzultovaný s jednotlivými zástupcami zdrojových registrov, bankovým sektorom, IT asociáciou, počas uplynulých mesiacov. Hľadali sme technické riešenie a zhodu pri poskytovaní výpisov z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra. Konzultácie boli uskutočnené osobne.

Hlavné body konzultácií:
1. Všeobecne problematika poskytovania výpisov v dnešnej dobe - dáta pre analýzy (bankový sektor, IT asociácia, registre osobitne)

2. Technické riešenie - zhoda a návrh technického riešenia poskytovania údajov a výpisov (zdrojové registre)

3. Legislatívne základy pre technické riešenie - výstup zakomponovaný v návrhu (zdrojové registre)

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Správne poplatky nasledovne	Správne poplatky/ Rok 2017	Početnosť výpisov/ 12 mes.	Celkom EUR
Výpis z registra trestov	4 eur	3 500	-14 000
Výpis z obchodného registra	6,50 eur	257 300	-1 672 450
Výpis zo živnostenského registra	3 eur	63 859	-191 577
Výpis listu vlastníctva	8 eur	86 541	-692 328
SPOLU		411 200	-2 570 355

Zdroj: jednotlivé registre

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Zníženie nákladov na dopravu k miestu poskytovania služby. Vo výpočtoch dopravných nákladov sme vychádzali z kvalifikovaného odhadu priemerovaného nákladmi na prepravu pomocou osobného dopravného prostriedku (ODP) a nákladmi na prepravu verejným dopravným prostriedkom (VDP).

Názov nákladu	Priemerná cena VDP a ODP	Početnosť	Celkom v EUR
Náklad na dopravu k miestu poskytovania služby	2,2 eur	411 200	- 904 640

3.3.3 Administratívne náklady

Návrhom dochádza k zmene formy predkladania výpisov z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra. V priemere trvá podnikateľovi získanie jedného výpisu 1 hodinu. Priemerná cena 1 hodiny práce podnikateľa v národnom hospodárstve sa pohybuje na úrovni 7,05 eur. Počas analyzovaného obdobia (12 mesiacov) si podnikatelia vyžiadali spomínané výpisy 411 200 krát, čo je približne polovica z celkového objemu vyžiadaných výpisov.

Úspora administratívnych nákladov na strane podnikateľov výpočet:

Správne poplatky nasledovne	Celková cena práce / priemerná mzda v NH prepočítaná na 1 hod.	Početnosť výpisov / podnikatelia	Celkom v EUR
Administratívne náklady za 1 hodinu práce	7,7 eur	411 200	- 3 166 240

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

	Náklady na 1 podnikateľa	Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady	-4,47 eur	-2 570 355
Nepriame finančné náklady	-1,57 eur	- 904 640
Administratívne náklady	-5,5 eur	-3 166 240
*Celkové náklady regulácie*	*-11,54 eur*	*-6 641 235*

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Návrh nemá vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Návrh nemá vplyv na inovácie.

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

as_53835

Získavanie údajov z iných systémov prostredníctvom integrácie

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

isvs_5836

Informačný systém
centrálnej správy
referenčných údajov
verejnej správy

isvs_533

IS EOO / RTO - Evidencia odsúdených osôb

isvs_421

Informačný systém katastra nehnuteľností

isvs_6391

Dátové centrum obcí a miest (DCOM)

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?

Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)

Návrh predpokladá zmenu existujúcej služby verejnej správy. Dnes sa v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a metodických pokynoch vyskytuje požiadavka na predkladanie výpisov od občana z registra trestov, katastra nehnuteľností, z obchodného a živnostenského registra v listinnej forme, na právne účely. Tieto výpisy sú poskytované na určených miestach občanovi, a to po uhradení správneho poplatku štátu. Návrh predpokladá zmenu metodík a zákonov tak, aby si pomocou vhodného technického riešenia dokázali zamestnanci verejnej správy pozrieť výpisy na právne účely, či informácie, ktoré majú referenčný charakter, a teda sa považujú za úplné a správne, za občana, bezodplatne a elektronicky.

Nová služba (konkretizujte a popíšte)

7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

Názov služby

Získavanie výpisov na právne účely z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, výpisov z obchodného a živnostenského registra elektronicky zamestnancom verejnej správy za občana, na zákonom stanovený účel.

Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)

Služba je dnes poskytovaná:

Výpis z registra trestov (zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
Výpis listu vlastníctva z katastra nehnuteľností (zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov)
Výpis zo živnostenského registra (zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov)
Výpis z obchodného registra (zákon 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať

Výpisy z obchodného a živnostenského registra, či listu vlastníctva majú verejnú a neverejnú časť. K verejnej časti má podľa zákonov prístup každý občan na akýkoľvek účel. K neverejnej časti má prístup len osoba, ktorej sa tento výpis týka. Výpisy z neverejnej časti na právne účely dnes na základe platnej právnej úpravy poskytujú subjekty nasledovne:

1. Výpis z registra trestov - Generálna prokuratúra SR, vydáva odbor registra trestov

2. Výpis listu vlastníctva z katastra nehnuteľností - Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, vydáva kataster nehnuteľností

3. Výpis zo živnostenského registra - Ministerstvo vnútra SR, vydáva príslušný okresný úrad, odbor živnostenského podnikania

4. Výpis z obchodného registra - Ministerstvo spravodlivosti SR, vydáva príslušný súd alebo notársky úrad

7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?

Priamy vplyv (popíšte)

Meníme existujúcu službu návrhom predmetného zákona. Táto zmena má priamy dopad. Prostredníctvom návrhu zákona meníme 162 zákonov, 68 vyhlášok,8 opatrení a 12 nariadení vlády. Týmito zmenami oslobodzujeme občana od povinnosti predkladať spomínané výpisy z registrov v listinnej podobe.

Nepriamy vplyv (popíšte)

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

7.2.1 Náklady

Zníženie priamych finančných nákladov

Zníženie správnych poplatkov za vystavenie výpisov z registra trestov, listov vlastníctva, obchodného, či živnostenského registra na právne účely. Tieto výpisy sa budú získavať za občana bezodplatne. Pozitívny vplyv na dostupnosť služby.

Správne poplatky nasledovne	Rok 2017	Početnosť	Celkom EUR
Výpis z registra trestov	4 eur	209 879	839 516
Výpis z obchodného registra	6,50 eur	0	0
Výpis zo živnostenského registra	3 eur	0	0
Výpis listu vlastníctva	8 eur	201 929	1 615 432
SPOLU		411 808	2 454 948

Zvýšenie priamych finančných nákladov

Zníženie nepriamych finančných nákladov

Názov nákladu	Priemerná cena VDP a ODP	Početnosť	Celkom v EUR
Náklad na dopravu k miestu poskytovania služby	2,2 eur	411 808	- 905 977,60

Zvýšenie nepriamych finančných nákladov

7.2.2 Časový vplyv

Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)

Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)

Zníženie priamych finančných nákladov na vybavenie požiadavky – v porovnaní so súčasnosťou

Vysvetlenie:
Získanie jedného výpisu z registra trestov, listov vlastníctva, obchodného, či zo živnostenského registra na právne účely trvá občanovi v priemere 1 hodinu. V analyzovanom období za 12 mesiacov bolo vyžiadaných 823 008 výpisov a občania tak strávili v priemere 823 008 hodín získavaním týchto výpisov. V návrhu predpokladáme šetrenie celého času (1h) občanovi, nakoľko tieto výpisy bude za neho získavať priamo štátny zamestnanec, ako účastník konania, pre účely na to určené, bezodplatne.

Názov nákladu	Celková cena práce / priemerná mzda v NH prepočítaná na 1 hod.	Početnosť výpisov / podnikatelia	Celkom v EUR
Administratívne náklady za 1 hodinu práce	7,7 eur	411 808	- 3 170 921,6

7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?

Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?

Predloženým návrhom bude ovplyvnená široká skupina občanov.

7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

Občanovi vzniká povinnosť predkladať súhlas a doplňujúce údaje na vyžiadanie výpisu z registra trestov zamestnancom verejnej správy za občana na daný účel.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Občanovi zaniká povinnosť predkladať výpis z registra trestov, listu vlastníctva, z obchodného, či živnostenského registra na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa tento výpis zákonne požaduje.

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe

7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?

Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?

Dotknuté sú všetky orgány verejnej moci bližšie špecifikované v návrhu.

7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

Orgánu verejnej správy pribudne povinnosť získavať výpis z registra trestov, listu vlastníctva, z obchodného, či živnostenského registra na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa tento výpis zákonne požaduje, za občana, a to elektronicky.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Orgánu verejnej správy zanikne povinnosť žiadať výpis z registra trestov, listu vlastníctva, z obchodného, či živnostenského registra na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa tento výpis zákonne požaduje v listinnej forme.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1.	Predkladateľ návrhu právneho predpisu: Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

2.	Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže osôb využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)

3.	Problematika návrhu právneho predpisu:
	a) je upravená v práve Európskej únie - primárnom čl. 18, 20 a 21 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení - sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009) 1. legislatívne akty: - 2. nelegislatívne akty: - - sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy) -
	b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

4.	Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
	a)	lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

	b)	lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

	c)	informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

	d)	informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

5.	Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
		úplný
6.	Gestor a spolupracujúce rezorty:
		Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

Dôvodová správa

B. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

K odseku 1

Pre všetky orgány verejnej moci sa zavádza povinnosť získavať, využívať a navzájom si bezodplatne poskytovať údaje vedené v informačných systémoch verejnej správy pri svojej úradnej činnosti, nielen pri výkone verejnej moci teda pri rozhodovaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, v rozsahu nevyhnutnom na naplnenie účelu, na ktorý sa poskytujú. Všetky takto získané údaje a výpisy z informačných systémov verejnej správy, okrem údajov a výpisov z registra trestov, ktoré sú špecifickej povahy, sa považujú za skutočnosti všeobecne známe a sú použiteľné na právne účely.

K odseku 2

Ustanovuje sa okruh osôb oslobodených od dokladovania listinných podôb výpisov na účel preukazovania skutočností v nich uvedených.

K odseku 3

Ustanovenie obsahuje taxatívny výpočet informačných systémov verejnej správy na účely návrhu zákona, z ktorých údaje a výpisy nie sú osoby uvedené v odseku 2 povinné dokladovať v listinnej podobe.

K odseku 4

Ustanovenie dopĺňa rozsah subjektov o služobné úrady a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme, nakoľko ide o špecifické činnosti štátnozamestnaneckých vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov, ktoré nie sú výkonom verejnej moci ani úradnou činnosťou.

K odseku 5

Ustanovenie upravuje vyňatie Slovenskej informačnej služby spod režimu návrhu zákona, nakoľko ide o špecifický režim fungovania spravodajskej služby a potreby zachovania utajovaných skutočností, ktorými je i príslušnosť k spravodajskej službe a teda i údaje príslušníkov a uchádzačov o službu v spravodajskej službe.

K odseku 6

Technické riešenie ako získavať údaje alebo výpisy z informačných systémov verejnej správy vytvorí Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ďalej len „úrad“) v spolupráci so zdrojovými registrami a registrom právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci. Technické riešenie bude postavené na už existujúcom IS CSRÚ, ktorého správcom je úrad. Orgány verejnej moci a subjekty podľa odseku 4 budú môcť pomocou integrácie s IS CSRÚ získavať všetky potrebné údaje alebo výpisy priamo do svojich agendových systémov. Pokiaľ orgány verejnej moci a subjekty podľa odseku 4 nebudú disponovať agendovými informačnými systémami potrebnými pre integráciu alebo nebudú disponovať finančnými prostriedkami pre túto integráciu, vytvorí úrad portál ako novú inštanciu nad IS CSRÚ, ktorý zabezpečí prístup k získavaniu predmetných údajov alebo výpisov pomocou prihlásenia sa elektronickým občianskym preukazom a čítačkou alebo pridelenými prihlasovacími údajmi.

Ustanovenie upravuje prípady ak z dôvodu technických príčin na strane orgánu verejnej moci alebo úradu alebo príslušného správcu informačného systému verejnej správy nie je možné bezodkladne overiť príslušné údaje alebo získať príslušné výpisy a mohlo by dôjsť k prekážkam v konaní a predĺženiu lehôt podľa osobitných predpisov.

Za technické dôvodmi resp. prekážky, ktoré bránia bezodkladne overiť príslušné údaje alebo získať príslušné výpisy podľa navrhovaného ustanovenia odseku 6 sa považujú i pracoviská so slabým alebo nevyhovujúcim pripojením do internetovej siete.

Technické dôvody podľa navrhovaného ustanovenia odseku 6 taktiež zahŕňajú situácie, kedy údaje z referenčného registra nebudú úplné a zdrojový register bude obsahovať údaje rozhodujúce pre úradnú činnosť alebo rozhodovanie.

Za bezodkladnosť sa v tomto prípade považuje doba 24 hodín až 5 pracovných dní od zaslania požiadavky na získanie údajov evidovaných v informačných systémoch verejnej správy. Táto doba musí však byť posudzovaná individuálne, nakoľko niektoré dotknuté konania v pôsobnosti orgánov verejnej moci predpokladajú aj trojdňovú lehotu na rozhodnutie alebo právny úkon.

V uvedených prípadoch sú subjekty uvedené v odseku 1 a 4 oprávnené požadovať od osôb podľa odseku 2 doloženie listín na účel preukázania skutočností v nich obsiahnutých. Ustanovenie stanovuje i podmienku aktuálnosti listinných výpisov zo zdrojových registrov, ktoré nesmú byť staršie ako 30 dní aby bola v prípade technických príčin zabezpečená akceptovateľná aktuálnosť údajov a skutočností v nich obsiahnutých.

K Čl. II

Navrhované doplnenie ustanovenia ustanovuje okruh údajov a výpisov z informačných systémov verejnej správy okrem údajov a výpisov z registra trestov, ktoré sú špecifickej povahy, za všeobecne známe skutočnosti, ktoré sú použiteľné na právne účely ako podklad rozhodnutia správneho orgánu a ktoré účastníci konania a zúčastnené osoby nemusia preukazovať dokladmi.

K čl. III

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť prekladania výpisu z registra trestov ako obligatórnu náležitosť na ustanovenie za odborne spôsobilú osobu na zabezpečovanie obstarávania územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie. Osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Upravuje sa postup akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K Čl. IV

K bodom 1 a 2

V navrhovanej úprave sa vypúšťa povinnosť prekladať výpis z registra trestov ako obligatórnu prílohu žiadosti o vydanie alebo zmenu banského oprávnenia. Žiadateľ v žiadosti poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a určuje sa postup akým orgán získa výpis z registra trestov.

K Čl. V

K bodom 1 až 3

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť prekladať výpis z obchodného registra účastníkom dražby.

K Čl. VI

K bodom 1 a 2

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov ako súčasť prihlášky. Účastník poskytuje iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a určuje sa postup, akým orgán získa výpis z registra trestov.

K Čl. VII

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Občan poskytuje iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a určuje sa postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K Čl. VIII

Vypúšťa sa povinnosť predkladať výpis z obchodného registra a ďalších skutočností a listín, ktoré sú skutočnosťami obsiahnutými v registri právnických osôb.

K Čl. IX

K bodom 1 a 2

K Čl. X

K bodu 1

Podľa § 5 ods. 3 živnostenského zákona fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky môže na území Slovenskej republiky prevádzkovať živnosť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenská fyzická osoba alebo slovenská právnická osoba, ak z tohto zákona alebo z iného osobitného predpisu nevyplýva niečo iné. Preto je potrebné výslovne uviesť povinnosť splnenia podmienky bezúhonnosti aj pre zahraničnú osobu, ktorá je právnickou osobou

K bodom 2 až 4

Ide o nadviazanie na úpravu urobenú v predchádzajúcom bode, z ktorej vyplýva povinnosť predložiť výpis z registra trestov aj pre zahraničnú právnickú osobu.

K Čl. XI

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa možnosť voľby predloženia výpisu z registra trestov ako prílohu žiadosti o zapísanie do Slovenskej komory architektov a Slovenskej komory stavebných inžinierov alebo poskytnutia údajov na účel zabezpečenia výpisu z registra trestov komorou. Žiadateľ v žiadosti o zápis do komory poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Upravuje sa postup, akým komora získa výpis z registra trestov.

K Čl. XII

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať odpis registra trestov. Občan členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore poskytuje iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov a určuje sa postup, akým komora získa odpis registra trestov.

K Čl. XIII

K bodom 1 až 3

Vypúšťa sa povinnosť preukazovať bezúhonnosť občanom, resp. spracovateľom. Túto skutočnosť zisťuje Národná banka Slovenska. Zároveň sa určuje postup, akým Národná banka Slovenska získa výpis z registra trestov. Zároveň sa aktualizujú poznámky pod čiarou k odkazu 2a).

K bodom 4 až 6

Dopĺňajú sa náležitosti, ktorými Národná banka Slovenska overuje totožnosť osôb a spôsob, akým spôsobom s nimi môže nakladať.

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava na základe doplnenia odseku 2 v § 34a novelizačným bodom 3.

K bodu 8

Navrhovanou právnou úpravou sa navrhuje vykonať zmeny, na základe ktorých by účastníci konaní, najmä pri tzv. povoľovacích konaniach a v konaniach o zmenách alebo o udelení predchádzajúcich súhlasov nemuseli predkladať Národnej banke Slovenska výpisy z uvedených registrov v materiálnej podobe (okrem prvého razu), a Národná banka Slovenska by si všetky takéto potrebné podklady podľa aktuálneho stavu (aj v prípade pozmeneného stavu) mala sama zadovážiť, alebo preveriť potrebné údaje alebo skutočnosti, prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.

K Čl. XIV

K bodu 1

Navrhovaná zmena ustanovenia vypúšťa obligatórnu náležitosť pre žiadateľa o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra alebo výpis zo živnostenského registra.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov a nahrádza sa povinnosťou poskytnúť údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 3

Navrhovanou úpravou sa sleduje zabezpečenie možnosti poskytnutia súčinnosti a požadovaných informácií v konaní o udelenie štátneho občianstva ostatnými orgány verejnej moci, právnickými a fyzickými osobami buď v listinnej podobe (v súlade s ustanovením § 15 ods. 3 zákona) alebo elektronickej podobe.

K Čl. XV

K bodom 1 a 2

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti predkladania výpisu z registra trestov pre uchádzačov na prijatie za dobrovoľného strážcu poriadku. Na tento účel preukázania bezúhonnosti uchádzač poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa ustanovenie dopĺňa o postup, akým obec získa výpis z registra trestov.

K Čl. XVI

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa taxatívne ustanovujú dokumenty, ktoré sú nevyhnutné na zápis do registra spoločenstiev a explicitne sa dopĺňa povinnosť príslušného správneho orgánu použiť predložené údaje na získanie výpisu z listu vlastníctva, resp. výpisu z registra trestov.

K bodu 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu za účelom precizovania a zjednotenia pojmov používaných v platnom znení.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu za účelom precizovania a zjednotenia pojmov používaných v platnom znení.

K bodu 5

Upravuje sa spôsob preukazovania bezúhonnosti a aktualizuje sa poznámka pod čiarou.

K bodu 6

Ide o legislatívno-technickú úpravu za účelom precizovania a zjednotenia pojmov používaných v platnom znení.

K Čl. XVII

Navrhovanou úpravou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti uchádzača na výkonného riaditeľa Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Navrhuje sa aby uchádzač na pozíciu výkonného riaditeľa poskytol iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a ustanovuje sa postup, akým stredisko získa výpis z registra trestov.

K Čl. XVIII

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti pre žiadateľa o poskytnutie jednorázovej finančnej výpomoci predkladať obci ako prílohu žiadosti list vlastníctva alebo jeho kópiu. Ponecháva sa dokladovanie užívacieho práva k obydliu ak žiadateľ nie je vlastníkom obydlia.

K Čl. XIX

K bodu 1

Aktualizuje sa poznámka pod čiarou.

K bodu 2

Navrhovaným ustanovením sa definuje dôveryhodnosť osoby, spôsob, akým sa preukazuje. Upravuje sa postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov ak sa jedná o občana Slovenskej republiky. Zároveň sa stanovuje postup dokladovania bezúhonnosti cudzincov.

K Čl. XX

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať odpis registra trestov. Občan poskytuje iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov a určuje sa postup, akým oprávnená osoba získa odpis registra trestov.

K Čl. XXI

Navrhovanou úpravou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Navrhuje sa aby správca poskytol iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a ustanovuje sa postup, akým registrový úrad získa výpis z registra trestov.

K Čl. XXII

Navrhovanou úpravou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Navrhuje sa aby riaditeľ poskytol iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a ustanovuje sa postup, akým registrový úrad získa výpis z registra trestov.

K Čl. XXIII

Navrhované znenie upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti žiadateľa o prijatie. Na tento účel poskytne žiadateľ v prijímacom konaní údaje potrebné na vyžiadanie odpisu z registra trestov. Spod režimu sa pre špecifickosť činností súvisiacich s plnením úloh príslušníka spravodajskej služby navrhuje vyňať Slovenskú informačnú službu.

K Čl. XXIV

K bodom 1 a 3

Navrhované znenie upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Na tento účel poskytne osoba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu z registra trestov. Zároveň sa ustanovuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov a aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 2a.

K bodu 2

Vypúšťa sa povinnosť právnickej osoby dokladovať výpis z obchodného registra.

K Čl. XXV

K bodu 1

Cieľom doplnenia ustanovenia je úprava postupu pri preukazovaní bezúhonnosti žiadateľa, odborného zástupcu a osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom žiadateľa. Na tento účel poskytnú ministerstvu tieto osoby údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa ustanovuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovaná zmena ustanovenia má za cieľ zrušenie obligatórnej povinnosti predkladať ministerstvu k žiadosti o vydanie povolenia na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami výpis z obchodného registra. Zároveň sa vypúšťa poznámka pod čiarou.

K bodu 3

Vypúšťa sa povinnosť dokladovať výpis z listu vlastníctva, pokiaľ osoba vykonáva činnosť v priestoroch, ktorých je vlastníkom. Ponecháva sa dokladovanie nájomnej zmluvy k týmto priestorom, ak nejde o vlastníka.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K Čl. XXVI

Navrhovanou úpravou sa upravuje postup preukázania bezúhonnosti. Žiadateľ o udelenie licencie ako aj členovia štatutárneho orgánu právnickej osoby žiadateľa poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa ustanovuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K Čl. XXVII

K bodu 1

Navrhované znenie ruší povinnosť prikladať k žiadosti o osvedčenie na prevádzku verejného skladu výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra a doklad o vlastníctve nehnuteľnosti alebo osvedčenú kópiu listu vlastníctva prenajímateľa. Ponecháva povinnosť sa predloženie zmluvy o nájme verejného skladu, ak žiadateľ nie je vlastníkom.

K bodu 2

V navrhovanej právnej úprave sa upravuje postup preukázania bezúhonnosti. Osoby poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov, aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 11a a zároveň sa určuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K Čl. XXVIII

K bodu 1

V navrhovanej právnej úprave sa zrušuje povinnosť predkladať výpis z obchodného registra a živnostenský list prípadne výpis zo živnostenského registra, a registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako obligatórnej náležitosti k žiadosti o vydanie oprávnenia na šľachtenie a plemenitbu.

K bodu 2

Navrhovaná znenie vypúšťa povinnosť žiadateľa o vydanie osvedčenia na chov rýb dokladať k žiadosti výpis z obchodného registra, kópiu živnostenského listu ako aj doklad o vlastníctve vodnej plochy. Ponecháva sa povinnosť preukázať nájomný vzťah kópiou nájomnej zmluvy, ak žiadateľ nie je vlastníkom vodnej plochy.

K Čl. XXIX

Cieľom navrhovanej zmeny je úprava postupu preukázania bezúhonnosti osoby, ktorá žiada o prijatie do štátnej služby ako colník. Osoby poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov a zároveň sa určuje postup, akým služobný úrad získa odpis registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 6a.

K Čl. XXX

K bodu 1

Vypúšťa sa povinnosť dokladovať vlastníctvo k nehnuteľnosti výpisom z listu vlastníctva.

K bodom 2 až 4

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K Čl. XXXI

K bodom 1 a 2

Navrhovaná zmena zrušuje povinnosť pre producenta sekundárneho zdroja živín, producenta kompostu a žiadateľa o certifikáciu hnojiva predkladať Kontrolnému a skúšobnému ústavu k žiadosti výpis z obchodného registra a živnostenského registra.

K Čl. XXXII

K bodu 1,4 a 9

Určuje sa postup, akým Národná rada SR a Rada pre vysielanie a retransmisiu získa výpis z registra trestov.

K bodom 2, 5 a 6

Ustanovuje sa podmienka bezúhonnosti pre právnické osoby, ktoré žiadajú o licenciu na vysielanie televíznej programovej služby, o licenciu na vysielanie rozhlasovej programovej služby, o registráciu retransmisie ako aj pre fyzické osoby, ktoré žiadajú o registráciu retransmisie.

K bodu 3,7 a 8

Zrušuje sa povinnosť predkladať výpis z obchodného registra a výpis z registra trestov k žiadostiam o vydanie licencie na vysielanie televíznej programovej služby, licencie na vysielanie rozhlasovej programovej služby a k žiadosti o registráciu retransmisie.

V prípade cudzincov sa ponecháva povinnosť predložiť obdobný doklad ako je výpis z registra trestov vydaný príslušným orgánom štátu, ktorého je príslušníkom. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 36a.

K bodu 10

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K Čl. XXXIII

K bodom 1, 2, 6, 7 a 9

V navrhovanej úprave sa vypúšťa obligatórna povinnosť predkladať k žiadostiam výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra. Ponecháva sa povinnosť pre cudzincov predkladať výpis z obdobného registra, akým je obchodný register alebo živnostenský register vedený v cudzom štáte, ak sú v takom registri evidovaný.

K bodom 3, 4, 5 a 8

Cieľom právnej úpravy je zrušenie predkladania výpisu z registra trestov pre fyzické osoby a ich zástupcov, právnické osoby a členov ich štatutárneho orgánu. Tieto osoby poskytnú orgánu verejnej moci iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa určuje postup, akým sa získava výpis z registra trestov.

K bodu 10

Vypúšťa sa podmienka veku ;)

K bodu 11

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z listu vlastníctva, ak je žiadateľ vlastníkom, resp. spoluvlastníkom priestoru.

K Čl. XXXIV

V navrhovanej zmene ustanovenia upravuje postup preukázania bezúhonnosti. Občan, ktorý má byť vymenovaný za sudcu poskytne iba údaje pre potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa určuje postup, akým oprávnená osoba získa odpis z registra trestov a aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 5.

K Čl. XXXV

Navrhovaná zmena ustanovenia vypúšťa ako obligatórnu náležitosť predkladať ministerstvu k žiadosti na vykonanie kvalifikačného kurzu výpis z obchodného registra, výpis živnostenského registra alebo výpis z obdobného registra a ponecháva sa dokladovanie obdobných dokladov, ak je osoba zapísaná v obdobnom registri v zahraničí.

K Čl. XXXVI

Upravuje sa postup preukázania bezúhonnosti. Občan, ktorý má byť vymenovaný do funkcie prokurátora a právneho čakateľa prokuratúry poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa upravuje postup získania odpisu registra trestov.

K Čl. XXXVII

V navrhovanej zmene sa upravuje náležitosť prihlášky na funkciu hlavného kontrolóra. Kandidát na funkciu hlavného kontrolóra v prihláške uvedie údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa určuje postup, akým samosprávny kraj získava výpis z registra trestov a aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 18ba.

K Čl. XXXVIII

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre právnické osoby a fyzické osoby – podnikateľov predkladať ministerstvu výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra ako jednu z obligatórnych náležitostí na získanie oprávnenia na vykonávanie odbornej prípravy a vydávanie osobitných oprávnení výrobcu požiarnotechnického zariadenia alebo zhotoviteľa požiarnotechnického zariadenia.

K Čl. XXXIX

Navrhovaná zmena ustanovenia upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti občana pri prijímaní za príslušníka Hasičského a záchranného zboru alebo príslušníka Horskej záchrannej služby. Zároveň sa určuje postup, akým služobný úrad získa odpis registra trestov a aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 13.

K Čl. XL

K bodom 1 až 3

Navrhovanou zmenou ustanovení sa vypúšťa povinnosť osôb predkladať výpis z registra trestov. Navrhuje sa, aby osoba na účely preukázania bezúhonnosti poskytla iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov alebo odpisu registra trestov a ustanovuje sa postup, akým Národná banka Slovenska získava výpis z registra trestov alebo odpis registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti cudzincov.

K bodu 4

Legislatívno-technické úpravy vo vnútorných odkazoch predpisu zohľadňujúce doplnenie odseku 16 v § 7.

K bodu 5

Vypúšťa sa povinnosť osôb predkladať výpis zo živnostenského registra, resp. výpis z obchodného registra.

K bodu 6

Navrhovanou zmenou v § 38 ods. 3 sa spresňuje ustanovenie zákona z dôvodu plnenia úloh vyplývajúcich z nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) 2016/867 z 18. mája 2016 o zbere podrobných údajov o úveroch a kreditnom riziku („nariadenie“). Z nariadenia vyplýva povinnosť centrálnym bankám Eurosystému zabezpečiť kontinuálny zber údajov o úveroch a kreditnom riziku; predmetným ustanovením sa zabezpečí plnenie úloh Národnej banky Slovenska, ktoré jej vyplývajú z nariadenia.

K bodu 7

Vypúšťa sa povinnosť dokladovať výpis z obchodného registra ako obligatórnej náležitosti prikladanej k žiadosti o poskytnutie údajov z registra.

K bodu 8

Navrhovaným ustanovením sa zabezpečí možnosť poskytovania údajov, ktoré sú predmetom nariadenia aj s inými centrálnymi bankami z iných členských štátov bez uzavretia dohody za podmienky, že tieto centrálne banky sú taktiež súčasťou kontinuálneho zberu údajov o registri a kreditnom riziku podľa nariadenia.

K Čl. XLI

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa precizuje preukazovanie dôveryhodnosti cudzincov.

K bodom 2 až 4

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov ako obligatórnej prílohy k žiadosti podľa § 55 ods. 1, § 55 ods. 1. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov alebo odpisu registra trestov formou predloženia kópie dokladu totožnosti a kópie rodného listu na účely overenia totožnosti.

K bodu 5

Navrhovaná zmena ruší povinnosť obchodníka s cennými papiermi alebo zahraničného obchodníka s cennými papiermi uložiť výpis z obchodného registra v Národnej banke Slovenska.

K Čl. XLII

K bodom 1 a 3

V navrhovanej právnej úprave sa upravuje postup preukázania bezúhonnosti. Osoby poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa určuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 1.

K bodu 2

Vypúšťa sa povinnosť právnickej osoby predkladať výpis z obchodného registra.

K Čl. XLIII

K bodom 1 a 2

V navrhovanej úprave sa vypúšťa povinnosť žiadateľa predkladať výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa určuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazom 36a a 36b.

K Čl. XLIV

K bodom 1 a 2

V navrhovanej právnej úprave sa vypúšťa povinnosť inšpektora preukazovať bezúhonnosť predkladaním výpisu z registra trestov. Osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa určuje postup, akým Slovenská obchodná inšpekcia získa výpis z registra trestov.

K Čl. XLV

K bodom 1 až 3

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa doložiť k žiadosti výpis z listu vlastníctva. Žiadateľ v žiadosti poskytne iba údaje potrebné na identifikáciu nehnuteľnosti.

K Čl. XLVI

K bodom 1 a 2

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť fyzickej osoby predkladať odpis registra trestov. Navrhuje sa, aby fyzická osoba na účely preukázania bezúhonnosti poskytla iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 1c.

K Čl. XLVII

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť fyzickej osoby predkladať odpisu registra trestov. Navrhuje sa, aby fyzická osoba na účely preukázania bezúhonnosti poskytla iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa určuje spôsob akým oprávnená osoba získa odpis registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 11a.

K Čl. XLVIII

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť právnických osôb predkladať výpis z obchodného registra.

K Čl. XLIX

K bodu 1

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov ako obligatórnej prílohy k žiadosti o povolenie podľa § 4 ods. 1. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov fyzickej osoby. Zároveň sa upravuje postup, akým Národná banka Slovenska získa výpis z registra trestov.

K bodu 3

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť burzy predkladať výpis z obchodného registra Národnej banke Slovenska.

K Čl. L

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov fyzických osôb a právnických osôb. Tieto osoby poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 5b.

K Čl. LI

K bodu 1

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z obchodného registra a výpis z katastra nehnuteľností ako obligatórnych príloh k žiadosti o povolenie.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na novelizačný bod 1.

K bodom 3 až 6

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K Čl. LII

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby predkladať výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť pre cudzincov dokladovať bezúhonnosť obdobných potvrdením akým je výpis z registra trestov vydaným príslušným orgánom štátu jeho trvalého pobytu alebo orgánom štátu, kde sa obvykle zdržiava, prípadne čestným vyhlásením. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 72a.

K Čl. LIII

K bodom 1 a 2

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Kandidát na člena dozornej rady a kandidát na riaditeľ pobočky poskytne iba údaje potrebné na vydanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 69c.

K Čl. LIV

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa doložiť k žiadosti výpis z listu vlastníctva.

K Čl. LV

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Člen orgánu akadémie poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým oprávnená osoba získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 4.

K Čl. LVI

Účelom navrhovanej zmeny je vypustenie povinnosti predkladať odpis registra trestov. Fyzická osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým oprávnená osoba získa odpis registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazom 4 a 4a.

K Čl. LVII

K bodu 1

Návrh úpravy ustanovenia upravuje spôsob preukazovania bezúhonnosti.

K bodu 2

V nadväznosti na zmenu podľa novelizačného bodu 1 sa v novelizačnom bode 2 upravuje postup na vydanie výpisu z registra trestov s prihliadnutím na rozdielnu povahu zamestnávateľa. Ak ide o zamestnávateľa, ktorý je súčasne služobným úradom (odsek 5) je technickým riešením centrálny informačný systém v správe Úradu vlády SR, ktorý už v súčasnosti služobné úrady využívajú na získavanie výpisov z registra trestov. Ak ide o zamestnávateľa, ktorý nie je súčasne služobným úradom (odsek 6) je technickým riešením IS CSRU v správe úradu tak ako je uvedené v odôvodnení článku I. Zároveň sa upravuje preukazovanie bezúhonnosti fyzických osôb, ktorí nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky (odsek 7).

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 4

Navrhovaná zmena ustanovenia zohľadňuje preukazovanie bezúhonnosti až ku dňu nástupu vedúceho zamestnanca do verejnej služby a postup pri preukazovaní bezúhonnosti.

K Čl. LVIII

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať odpisu registra trestov. Občan poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým komora získa odpis registra trestov.

K Čl. LIX

K bodom 1 a 3

Štylistická úprava úvodnej vety z dôvodu úpravy znenia § 16 ods. 2 písm. d), resp. § 16 ods. 4 písm. c).

K bodom 2 a 4

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Fyzická osoba, právnická osoba a členovia štatutárneho orgánu právnickej osoby poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K bodu 5

Doplnené ustanovenie zavádza definíciu bezúhonnosti. Zároveň ustanovuje spôsob preukazovania bezúhonnosti a postup na získanie výpisu z registra trestov.

K Čl. LX

K bodom 1, 2, 10, 16, 21, 23, 26, 27

Úpravy vnútorných odkazov v dôsledku zmien podľa novelizačných bodov 5, 13 a 20.

K bodom 3, 4, 8, 12, 13, 20, 24, 28

Navrhovaná zmena prináša komplexnú a prehľadnú úpravu ustanovenia, ktorá zohľadňuje účel podľa článku I tohto zákona. Zároveň sa v prípade dokazovania bezúhonnosti upravuje postup pri jej preukazovaní tak, že právnická osoba alebo fyzická osoba poskytuje iba údaje potrebné na získanie výpisov z dotknutých registrov a postup, akým ústredie tieto skutočnosti získava.

K bodom 5, 6, 7, 9, 11, 14, 15, 17 až 19, 22, 24, 25

Vypúšťa sa povinnosť preukazovania skutočností, ktoré si ústredie dokáže už v dnešnej dobe získať vlastnou činnosťou, resp. preukázanie niektorých skutočností je novelou premiestnené do iných ustanovení zákona.

K bodu 29

Prechodné ustanovenie zohľadňujúce zmeny v zákone.

K bodu LXI

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa predložiť so žiadosťou výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra.

K bodu 2

Úpravy v terminológii zákona.

K Čl. LXII

K bodom 1 až 3

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť pre cudzincov a právnické osoby so sídlom mimo územia SR preukazovať bezúhonnosť potvrdením vydaným príslušným orgánom štátu ktorého je príslušníkom alebo orgánom štátu, kde sa obvykle zdržiava alebo kde má sídlo

K bodu 4

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť predložiť výpis z obchodného registra.

K bodom 5 a 6

Navrhovaná zmena zrušuje povinnosť dôchodcovskej správcovskej spoločnosti predložiť výpis z obchodného registra Národnej banke Slovenska.

K Čl. LXIII

K bodom 1 a 3

Navrhovanou zmenou sa upravuje preukazovanie bezúhonnosti fyzickej osoby. Upravuje sa postup na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa zohľadňuje oprávnenie subjektov na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Zavádza sa možnosť preukazovania bezúhonnosti prostredníctvom využívaním informačného systému verejnej správy, ak preverujúca osoba má oprávnenie používať informačný systém verejnej správy.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou sa vypúšťajú náležitosti bezpečnostného dotazníka podnikateľa - výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra.

K Čl. LXIV

K bodom 1 až 5

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť žiadateľa doložiť k žiadosti výpis z listu vlastníctva.

K Čl. LXV

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť fyzickej osoby predkladať výpis z registra trestov. Fyzická osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a súhlas s ich spracovaním. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 61ca.

K Čl. LXVI

K bodom 1 a 2

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Fyzická osoba a právnická osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 3aa.

K Čl. LXVII

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Fyzická osoba alebo právnická osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 7aa.

K Čl. LXVIII

K bodu 1

Z dôvodu právnej istoty a odstránenia pochybností v aplikačnej praxi sa dopĺňa ustanovenie, podľa ktorého sa na poskytovanie dotácií nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Zároveň sa ponecháva priestor, aby sa na poskytovanie dotácií vzťahoval správny poriadok, ak tak ustanoví osobitný predpis.

K bodom 2 a 3

K Čl. LXIX

K bodom 1 a 3

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a zároveň sa vypúšťa povinnosť pre fyzickej osoby, právnickej osoby a osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby dokladovanie výpisu z registra trestov. Upravuje sa postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa priložiť k žiadosti výpis z listu vlastníctva.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K Čl. LXX

K bodom 1, 5 a 6

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Podrobnosti o vyžiadaní výpisu z registra trestov sú upravené v novelizačnom bode 5. Zároveň sa upravuje postup, akým správny orgán získa výpis z registra trestov.

K bodom 2 a 4

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť žiadateľa doložiť k žiadosti výpis z listu vlastníctva.

K bodu 3

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa doložiť k žiadosti výpis z obchodného registra.

K Čl. LXXI

K bodom 1 a 6 až 8

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa dokladať k žiadosti výpis z obchodného registra.

K bodom 2 až 4, 5 a 9

Navrhovanou úpravou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a zároveň sa vypúšťa povinnosť pre fyzické osoby a právnické osoby predkladať výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť preukazovať bezúhonnosť pre cudzincov a zahraničné právnické osoby obdobným potvrdením akým je výpis z registra trestov vydaným príslušným orgánom štátu, kde má sídlo, ktorý nesmie byť starší ako 3 mesiace. Zároveň sa upravuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

K Čl. LXXII

K bodu 1 až 3

K bodom 4 až 6

Vypúšťa sa povinnosť predkladať Národnej banke Slovenska výpis z obchodného registra.

K Čl. LXXIII

K bodom 1, 3, 5 a 6

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Ruší sa povinnosť osôb predkladať výpis z registra trestov, zároveň sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti tým, že osoba predloží iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Upravuje sa postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

K bodom 2 a 4

Vypúšťa sa povinnosť právnických osôb predkladať výpis z obchodného registra.

K Čl. LXXIV

K bodom 1, 11, 17, 19, 23 a 25

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnym údajom zapisovaných do obchodného registra a vypúšťa sa povinnosť predkladania výpisu z obchodného registra. Táto povinnosť sa zachováva pri zahraničných osobách, ktoré sú naďalej povinné dokladovať obdobný výpis ako je výpis z obchodného registra.

K bodom 2, 4, 7, 9, 10, 15, 17, 18, 21, 22 a 24

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a vypúšťa sa povinnosť predkladania výpisu z registra trestov. Namiesto predkladania fyzická osoba alebo právnická osoba poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Táto zmena sa netýka zahraničných osôb, ktoré sú povinné dokladovať bezúhonnosť obdobným dokladom akým je výpis z registra trestov.

K bodu 5

Vypúšťa sa povinnosť dokladovania výpisu z obchodného registra ako obligatórnej prílohy.

K bodu 6

Vypúšťa sa povinnosť dokladovania výpisu z listu vlastníctva ako obligatórnej prílohy.

K bodom 3, 8, 12, 16, 19 a 25

Legislatívno-technické úpravy ustanovení, ktoré zohľadňujú vypustenie povinnosti dokladovania jednotlivých výpisov z príslušných zdrojových registrov.

K bodom 9, 13, 14, 20 a 26

Navrhovanou zmenou ustanovení sa ustanovuje postup na vyžiadanie výpisu z registra trestov prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov.

K Čl. LXXV

K bodu 1

Zavádza sa odkaz na poznámku pod čiarou za účelom upresnenia údajov požadovaných na zabezpečenie odpisu registra trestov.

K bodu 2

Vypúšťa sa povinnosť právnických osôb dokladovať výpis z obchodného registra.

K bodu 3

Navrhované doplnenie ustanovuje postup ministerstva pri zabezpečení odpisu registra trestov.

K Čl. LXXVI

K bodu 1

Navrhovanou úpravou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov.

K bodom 2, 3, 5 a 6

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Ruší sa povinnosť predkladať výpis z registra trestov, upravuje sa postup preukazovania bezúhonnosti tým, že osoba predloží iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a upravuje sa postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 18a.

K bodu 4

Vypúšťa sa povinnosť predkladania výpisu z obchodného registra alebo živnostenského registra.

K Čl. LXXVII

K bodom 1 až 5

Navrhovanou zmenou ustanovení sa nahrádza povinné dokladanie výpisu z registra trestov postupom na vyžiadanie výpisu z registra trestov predložením údajov potrebných na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým správny orgán získava výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť preukazovania bezúhonnosti cudzincov obdobným dokladom akým je výpis z registra trestov vydaný štátom, ktorého je občanom, ktorý však nesmie byť starší ako tri mesiace.

K Čl. LXXVIII

K bodu 1

Vzhľadom na doterajšiu aplikačnú prax je potrebné doplniť právnu úpravu o vylúčenie opravného prostriedku proti príkazom vydaným podľa § 15b ods. 7 rovnako, ako je tomu v prípadoch obdobných príkazov.

K bodu 2 a 3

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť právnickej osoby prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra. zároveň navrhované ustanovenie upravuje spôsob preukazovania bezúhonnosti. Upúšťa od povinnosti dokladania výpisu z registra trestov a upravuje postup na vyžiadanie výpisu z registra trestov orgánom verejnej moci. Zároveň upravuje postup preukazovania bezúhonnosti cudzincov a občanov Slovenskej republiky, ktorí sa dlhodobo nezdržiavajú na území Slovenskej republiky.

K bodom 4 a 6

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť žiadateľa a prevádzkovateľa hazardnej hry prikladať ministerstvu k žiadosti alebo v prípade okolností podľa § 24 výpis z obchodného registra.

K bodu 5

Vypustením navrhovaného ustanovenia sa ruší povinnosť predkladať výpis z registra nadácií alebo výpis z registra záujmových združení k žiadosti o udelenie individuálnej licencie na prevádzkovanie charitatívnej lotérie.

K Čl. LXXIX

K bodom 1, 3 a 4

Navrhované ustanovenie upravuje spôsob preukazovania bezúhonnosti. Upúšťa od povinnosti dokladania výpisu z registra trestov a upravuje postup akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K bodu 2

Vypúšťa sa povinnosť prikladania výpisu z obchodného registra, údajov zapisovaných a listín evidovaných v obchodnom registri.

K Čl. LXXX

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov v novelizačnom bode 2.

K Čl. LXXXI

K bodom 1, 2, 5, 7 až 11

Cieľom navrhovanej zmeny je vypustenie povinnosti predkladať Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately odpis z registra trestov. Osoba poskytne ministerstvu a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre potreby vyžiadania odpisu registra trestov iba potrebné údaje. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately získa odpis registra trestov.

K bodom 3, 4 a 6

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 12

Upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K Čl. LXXXII

K bodu 1

V navrhovanej úprave ustanovenia sa k návrhu na vyhlásenie lesov osobitného určenia vypúšťa povinnosť prikladania listov vlastníctva dotknutých pozemkov alebo ich výpisov ako povinnej prílohy.

K bodu 2

Navrhovaná zmena ustanovenia upravuje postup preukázania bezúhonnosti uchádzačov za členov lesnej stráže a členov lesnej stráže. Fyzická osoba poskytne správnemu orgánu iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým správny orgán získa výpis z registra trestov.

K Čl. LXXXIII

K bodom 1 až 3 a 12

Navrhované zmeny ustanovení upravujú postup pri preukazovaní spoľahlivosti a postup pri zabezpečení odpisu registra trestov.

K bodom 4 až 11

Vypúšťa sa povinnosť fyzickej osoby dokladovať výpis zo živnostenského registra. Vypúšťa sa povinnosť fyzickej osoby a právnickej osoby predkladať prehľad o svojich podnikateľských činnostiach a výpis z obchodného registra.

K bodu 13

Zmenou ustanovenia sa zavádza oznamovacia povinnosť zamestnanca pri zmene skutočností rozhodujúcich na posúdenie jeho spoľahlivosti.

K bodom 14 až 16

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na body 4 až 11.

K Čl. LXXXIV

Navrhovaná zmena ustanovenia upravuje postup preukazovania bezúhonnosti Slováka žijúceho v zahraničí. V žiadosti o vydanie osvedčenia na preukázanie postavenia Slováka žijúceho v zahraničí poskytne žiadateľ údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup akým úrad získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 10.

K Čl. LXXXV

K bodom 1 až 5, 8 a 9,

Účelom navrhovanej zmeny je zrušenie povinnosti prekladať správnemu orgánu výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra a výpis z katastra nehnuteľností ako povinnú prílohu k návrhom a žiadostiam. Ponecháva sa povinnosť pre cudzincov predkladať výpis z obdobného registra, akým je obchodný register alebo živnostenský register vedený v cudzom štáte, ak sú v takom registri evidovaný.

K bodom 5, 7, 10 a 11

Upravuje sa postup pri preukazovaní bezúhonnosti žiadateľov. Žiadateľ poskytne Štátnej kúpeľnej komisii iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým Štátna kúpeľná komisia získa výpis z registra trestov.

K Čl. LXXXVI

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, v ktorom oprávnení dediči museli v prípade, ak dôjde k prechodu vlastníckeho práva z dôvodu úmrtia žiadateľa o príspevok na zateplenie rodinného domu, predkladať Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky výpis z listu vlastníctva.

K Čl. LXXXVII

V navrhovanej zmene ustanovenia sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti vojakov v zálohe a zároveň sa určuje postup, akým vojenský útvar získa výpis z registra trestov.

K Čl. LXXXVIII

K bodu 1

Cieľom navrhovanej úpravy je upresniť postup preukázania bezúhonnosti a zároveň sa určiť postup, akým sa získava výpis z registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 39.

K bodu 2

V navrhovanej úprave sa vypúšťa obligatórna povinnosť prikladať ako prílohu k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti výpis z katastra nehnuteľností.

K Čl. LXXXIX

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovaná zmenou ustanovenia sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti uchádzačov o členstvo v rade správcov a stanovuje spôsob akým Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky postupuje pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K bodom 3 a 4

Navrhovaná zmena ustanovenia zrušuje povinnosť predkladať výpis z obchodného registra ako obligatórnej náležitosti k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov jadrového fondu.

K Čl. XC

K bodu 1

Navrhovanou úpravou ustanovenia sa mení spôsob preukazovania bezúhonnosti žiadateľa, štatutárneho orgánu žiadateľa a cudzinca ako žiadateľa o registráciu na vykonávanie kurzov základnej kvalifikácie.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa mení postup pri dokladaní výpisu z registra trestov. Možnosť účastníka konania požiadať správny orgán o zabezpečenie výpisu z registra trestov sa úpravou mení na povinnosť poskytnúť údaje, aby správny orgán mohol bezodkladne zaslať tieto údaje Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K Čl. XCI

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov a ustanovuje sa postup akým Štátna veterinárna a potravinová správa získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 123a..

K bodu 3

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra alebo zo živnostenského registra ako obsahovej náležitosti oznámenia podľa § 39 ods. 8.

K bodu 4

V navrhovanej zmene sa vypúšťa povinnosť pripájať k žiadosti výpis z obchodného registra, živnostenského registra a výpisu z listu vlastníctva.

K Čl. XCII

K bodom 1 a 2

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje preukazovanie bezúhonnosti a postup akým regionálny úrad získa odpis registra trestov.

K Čl. XCIII

K bodu 1

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť právnickej osoby so sídlom na území Slovenskej republiky prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra a povinnosť zahraničnej právnickej osoby prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra o organizačnej zložke podniku v Slovenskej republike. Ponecháva sa povinnosť predkladať obdobný dokument, akým je výpis z obchodného registra pre zahraničné právnické osoby, ktoré nemajú sídlo ani organizačnú zložku podniku na území Slovenskej republiky, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace. Zároveň sa ustanovuje povinnosť akciovej spoločnosti uviesť v žiadosti zoznam akcionárov, ktorý vedie centrálny depozitár a vypúšťa sa povinnosť predkladať výpis z registra trestov, namiesto ktorého žiadateľ uvedie iba údaje potrebné na jeho vyžiadanie. Ustanovuje povinnosť akciovej spoločnosti uviesť v žiadosti zoznam akcionárov, ktorý vedie centrálny depozitár.

K bodu 2

Navrhovaným doplnením ustanovenia § 26 sa upravuje spôsob vyžiadania výpisu z registra trestov.

K Čl. XCIV

K bodu 1

Doplnenie ustanovenia má za úlohu umožniť dostatočné overenie totožnosti osôb na účely zabezpečenia výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Doplnenie ustanovenia rozširuje okruh zamestnancov, ktorí overujú správnosť údajov v žiadosti o výpis z registra trestov na naplnenie účelu zákona o znižovaní administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 3

Zmenou ustanovenia sa dopĺňa dôvod, na základe ktorého sa vydáva výpis z registra trestov a na naplnenie účelu zákona o znižovaní administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 4

V nadväznosti na predošlý novelizačný bod sa zohľadňuje doplnenie osôb oprávnených žiadať výpis z registra trestov a teda s tým súvisiace overovanie správnosti údajov na vyžiadanie výpisu z registra trestov oprávnenou osobou.

K bodu 5

Doplnením ustanovenia sa rozširuje okruh dôvodov na vydávanie odpisu registra trestov.

K bodu 6

Vypustenie ustanovenia, nakoľko pominuli dôvody preukazovania bezúhonnosti alebo spoľahlivosti odpisom registra trestov pre vojakov v zálohe na účely zaradenia do aktívnych záloh.

K bodu 7

Doplnenie ustanovenia z dôvodu povinnosti preukazovať bezúhonnosť alebo spoľahlivosť v nadväznosti na zmenu zákona o súdnej rade – preukazovanie bezúhonnosti členov disciplinárnych senátov a kandidáta na sudu, ktorý by mal pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodnom súdnom orgáne.

K čl. XCV

K bodu 1

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje preukazovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o vydanie povolenia výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra.

K bodu 3

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti výpis z registra trestov. Žiadateľ v tomto prípade poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K Čl. XCVI

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o typové schvaľovanie ES výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra. Ponecháva sa iba povinnosť prikladať k žiadosti výpis, ak je žiadateľ zapísaný v inej, obdobnej evidencii v štáte, v ktorom má sídlo.

K Čl. XCVII

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o udelenie povolenia výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra alebo ich úradne osvedčené kópie.

K Čl. XCVIII

K bodom 1 až 3 a 8

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pripojiť k žiadosti o geologické oprávnenie výpis z registra trestov fyzických osôb, ich zástupcov, právnických osôb a členov štatutárneho orgánu právnických osôb, teda tých osôb, ktoré sú žiadateľmi o geologické oprávnenie. Zároveň sa upravuje postup, akým spôsobom si ministerstvo vyžiada výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť preukazovania bezúhonnosti cudzincom, a to dokladovaním výpisu z registra trestov alebo obdobným dokladom vydaným štátom, ktorého sú príslušníkom. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 10a.

K bodom 4 až 6

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z obchodného registra alebo jeho úradne osvedčenú kópiu.

K bodu 7

Navrhovaná zmena ruší povinnosť predkladať výpis z obchodného registra alebo výpis zo živnostenského registra.

K bodu 9

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa zrušuje povinnosť prikladať k žiadosti o odplatný prevod výpis z obchodného registra, živnostenského registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K Čl. XCIX

K bodu 1

Navrhovaná zmena ustanovenia upravuje možnosť získať výpis z registra aj elektronickou formou na Ústrednom portáli verejnej správy. Uvedená možnosť bola sprístupnená na základe osobitného zákona o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Táto zmena ustanovenia bude mať pozitívny vplyv na zníženie administratívnej záťaže využitím informačného systému verejnej správy.

K bodu 2

V súvislosti s konaniami registrového úradu je ustanovenie potrebné doplniť aj o konanie podľa osobitného predpisu požadovaného legislatívou EÚ - čl. 13 nariadenia (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce v platnom znení.

K bodu 3

V navrhovanej zmene ustanovenia sa upravuje postup preukázania bezúhonnosti fyzickej osoby a zároveň sa upravuje postup, akým spôsobom si registrový úrad vyžiada výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť pre osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky preukazovať bezúhonnosť výpisom z registra trestov alebo iným rovnocenným dokladom, vydaným príslušným orgánom štátu, ktorého sú občanom.

K Čl. C

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup preukázania bezúhonnosti zakladateľa komoditnej burzy, osôb navrhovaných za členov burzovej komory, členov dozornej rady a generálneho sekretára. Tieto osoby poskytnú v žiadosti iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o povolenie výpis z obchodného registra a výpis z registra trestov.

K bodu 3

Upravujú sa podrobnosti o postupe pri vyžiadaní výpisu z registra trestov..

K bodu 4

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť komoditnej burzy predkladať výpis z obchodného registra ministerstvu.

K Čl. CI

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a zároveň sa ustanovuje konkrétny postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 3.

K bodu 2

Navrhovaná úprava ustanovenia ruší povinnosť prikladať k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis z obchodného registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K bodu 3

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie predkladania výpisu z registra trestov ako povinnej prílohy k žiadosti o poskytnutie dotácie. Žiadateľ v tomto prípade poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a súhlas s ich spracovaním.

K bodu 4

Navrhovaná úprava ustanovenia ruší povinnosť predkladania výpisu z registra trestov k žiadosti o poskytnutie dotácie.

K bodu 5

Navrhovaná úprava upravuje konkrétny postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K Čl. CII

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a upravuje sa konkrétny postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov kandidátov na členov správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky.

K Čl. CIII

K bodu 1

Navrhovanou úpravou ustanovenia sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a zároveň sa upravuje podmienka preukazovania bezúhonnosti žiadateľov, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky, nemajú na území Slovenskej republiky alebo iného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru pobyt alebo sídlo, a ak sa jedná o zahraničné právnické osoby.

K bodu 2, 6, 9

Navrhovanou zmenou ustanovení sa vypúšťa povinnosť prekladať výpisy z obchodného registra, zo živnostenského registra a výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K bodom 3, 7 a 10

Navrhovaná úprava ruší povinnosť predkladať list vlastníctva alebo jeho kópiu.

K bodu 5

Navrhovaným doplnením sa ustanovuje právo ministerstva vyžiadať si od Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky výpis z registra trestov osôb, ktoré vykonávajú špecializované sociálne poradenstvo, sociálnu rehabilitáciu a stimuláciu komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím ako samostatné odborné činnosti na účely splnenia podmienky bezúhonnosti.

K bodom 11 a 12

Legislatívno-technická úprava.

K Čl. CIV

K bodu 1

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov dokladať výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť právnických osôb dokladať výpis z obchodného registra a registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K Čl. CV

K bodu 1

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti. Osoba navrhnutá za člena rady poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov

K bodu 2

Navrhovaná zmena ustanovuje bezúhonnosť ako ďalší predpoklad na zvolenie fyzickej osoby na výkon funkcie riaditeľa fondu.

K bodu 3 a 6

Upravuje podmienka preukazovania bezúhonnosti a zároveň sa upravuje konkrétny postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť dokladať výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 4.

K Čl. CVI

K bodu 1

Navrhovaným vypustením ustanovenia sa ruší povinnosť prikladať výpis z obchodného registra ako prílohu k žiadosti o dotáciu.

K bodom 2 a 3

Navrhovanou zmenou ustanovení sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov.

K Čl. CVII

K bodu 1

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa ruší povinnosť prikladať výpis z obchodného registra ako prílohu k žiadosti o dotáciu.

K bodom 2 a 3

Navrhovaná zmena ruší povinnosť prikladať k žiadosti výpis z registra trestov. Ministerstvu sa poskytujú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa určuje postup akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť preukazovania bezúhonnosti cudzincov výpisom z registra trestov alebo obdobným dokladom akým je výpis z registra trestov vydaný štátom, ktorého je občanom, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace.

K Čl. CVIII

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa v ustanovení ruší povinnosť predkladať výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra, do ktorého je žiadateľ zapísaný. Zavádza sa povinnosť označiť úradný register, v ktorom je žiadateľ zapísaný.

K bodom 2 až 5

K Čl. CIX

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o registráciu prikladať k žiadosti výpis z listu vlastníctva a ponecháva sa iba upravené ustanovenie o prikladaní nájomnej zmluvy, ak žiadateľ nie je vlastníkom nehnuteľnosti.

K Čl. CX

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z obchodného registra ministerstvu.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava vo vnútorných odkazoch v predpise v nadväznosti na zmeny vykonané v predošlom novelizačnom bode

K Čl. CXI

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z listu vlastníctva ministerstvu.

K Čl. CXII

K bodom 1 až 5, 8, 10, 11, 13, 14, 18 až 23 a 26

Navrhovanou zmenou ustanovení sa vypúšťa povinnosť osôb predkladať výpis z registra trestov. Navrhuje sa, aby osoba na účely preukázania bezúhonnosti poskytla iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a súhlas s ich spracovaním a zároveň sa určuje postup, akým Národná banka Slovenska získava výpis z registra trestov.

K bodom 6, 7, 9, 12, 15 až 17

Na základe Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES má európsky orgán pre bankovníctvo právomoc vydávať usmernenia a odporúčania týkajúce sa uplatňovania práva Únie. V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES („smernica PDS2“) sú uvedené splnomocňovacie ustanovenia na základe ktorých je európsky orgán pre bankovníctvo oprávnený na vydanie usmernení pre oblasť platobných služieb. Na aplikáciu usmernení európskeho dohľadu pre bankovníctvo sa práve navrhovanou zmenou vytvorí spôsob (prostriedok), na základe ktorého bude možné tieto usmernenia európskeho orgánu dohľadu pre bankovníctvo preberať do Slovenského právneho poriadku, okrem prípadu, ak nedodrží ani nemá v úmysle dodržať usmernenie o tom informuje príslušný európsky orgán dohľadu pre bankovníctvo.

K bodom 24 a 25

Cieľom uvedených úprav je zosúladenie spracúvania osobných údajov vyplývajúceho poskytovateľovi platobných služieb (bez potreby bez súhlasu dotknutej osoby) v zmysle výnimky podľa ustanovení zákona č. 297/2008 Z. z. s § 10 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z. z., čomu zodpovedalo aj prezentované vyjadrenie Úradu na ochranu osobných údajov.

K Čl. CXIII

K Čl. CXIV

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť pre občanov iných členských štátov preukazovať bezúhonnosť výpisom z registra trestov alebo obdobným dokladom.

K Čl. CXV

K bodu 1

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K bodom 2 a 3

Cieľom navrhovanej úpravy ustanovenia je zrušenie povinnosti pre fyzické osoby, ak sú zapísané v obchodnom registri a právnické osoby so sídlom na území Slovenskej republiky predkladať k žiadosti o licenciu výpis z obchodného registra. Zároveň vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov a upravuje sa dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť preukazovania bezúhonnosti občana iného členského štátu Európskej únie výpisom z registra trestov alebo obdobným dokladom akým je výpis z registra trestov vydaný štátom, ktorého je občanom, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace.

K Čl. CXVI

K bodom 1 až 3

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z obchodného registra.

K Čl. CXVII

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z obchodného registra a živnostenského registra prípadne obdobného úradného registra. Povinnosť dokladovania výpisov sa nahrádza označením úradného registra, v ktorom je zapísaný.

K bodom 2

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa ponecháva povinnosť dokladovať zakladateľskú listinu, zakladateľskú zmluvu alebo spoločenskú zmluvu v prípade ak je spoločnosť založená ale ešte nie je zapísaná v obchodnom registri alebo inom verejnom registri.

K bodom 3 až 6

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov. Ponecháva sa samostatný režim dokladovania bezúhonnosti v prípade cudzincov.

K Čl. CXVIII

Navrhovaná úprava ruší povinnosť pre fyzické osoby - podnikateľov a právnické osoby prikladať k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra.

K Čl. CXIX

K bodu 1

Navrhovanou právnou úpravou sa vypúšťa povinnosť fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb predkladať výpisy z verejných registrov, akými sú obchodný register a živnostenský register a register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci..

K bodom 2 a 3

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov.

K bodu 4

Rozšírenie zákona o § 6a o poskytovaní dotácii je vyvolané zmenou uplatňovania postupov pri overovaní plnenia podmienok na získanie dotácie. Tým, že MK SR sa bude oboznamovať s údajmi potrebnými na vyžiadanie si informácii potrebných na ich overenie a osobnými údajmi, je potrebné zaviesť túto možnosť do predmetného zákona. Prijatá smernica EK o GDPR stanovuje, že oboznamovať sa s osobnými údajmi môže ústredný orgán štátnej správy iba pre potreby zákonom stanovených konaní a v zmysle zákona. Tým, že dochádza k rozšíreniu informácii, ktoré si MK SR musí v zmysle nového znenia zákona vyžiadať je potrebné upraviť oprávnenie samotného ministerstva spracovávať osobné údaje žiadateľov dotácií.

K Čl. CXX

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť dokladovať výpis z katastra nehnuteľností. Ponecháva sa dokladovanie zmluvy o nájme nehnuteľnosti alebo zmluvy o výpožičke nehnuteľnosti, čestné vyhlásenie žiadateľa a písomný súhlas vlastníkov nehnuteľnosti ak žiadateľ nie je vlastník nehnuteľnosti.

K Čl. CXXI

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb predkladať výpis zo živnostenského registra , výpis z obchodného registra a výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K bodu 3

V navrhovanej zmene ustanovenia sa vypúšťa povinnosť priložiť k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne v žiadosti iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis z katastra a list vlastníctva. Ponecháva sa dokladovanie zmluvy o nájme nehnuteľnosti alebo zmluvy o výpožičke nehnuteľnosti ak žiadateľom nie je vlastník nehnuteľnosti.

K bodu 5

Upravuje sa postup akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K Čl. CXXII

K bodu 1

Gramatická úprava.

K bodu 2

Navrhovanou právnou úpravou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti výpis z obchodného a živnostenského registra.

K bodu 3 a 6

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť štatutárneho zástupcu žiadateľa o poskytnutie dotácie predkladať výpis z registra trestov. Navrhuje sa, aby štatutárny zástupca na účely preukázania bezúhonnosti poskytol iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou.

K bodu 4

Úprava z dôvodu vypustenia predkladania z výpisu obchodného a živnostenského registra.

K bodu 5

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti prikladať ako prílohu k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis z katastra nehnuteľností alebo úradne osvedčenú kópiu listu vlastníctva.

K Čl. CXXIII

K bodom 1 a 2

K Čl. CXXIV

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti prikladať ako prílohu k žiadosti o poskytnutie dotácie list vlastníctva. Ponecháva sa povinnosť predkladať k žiadosti o poskytnutie dotácie zmluvu o nájme nehnuteľnosti alebo zmluva o výpožičke nehnuteľnosti.

K Čl. CXXV

K bodom 1 až 5

Navrhovaná úprava ruší povinnosť pre právnické osoby a fyzické osoby - podnikateľov prikladať k žiadostiam ako povinné prílohy výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra alebo ich kópie.

K Čl. CXXVI

V navrhovanej zmene ustanovenia sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti kontaktnej osoby. Navrhuje sa aby kontaktná osoba poskytla údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K Čl. CXXVII

K bodom 1 až 3, 5 až 7

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť pre depozitára, vedúceho zamestnanca depozitára alebo žiadateľa predkladať ako povinnú prílohu k žiadosti o udelenie povolenia na vytváranie a spravovanie štandardných fondov a európskych štandardných fondov výpis z registra trestov. Navrhuje sa aby povinné osoby v žiadosti poskytli iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a upravuje sa spôsob vyžiadania výpisu. Ponecháva sa samostatný režim dokladovania bezúhonnosti v prípade cudzincov.

K bodom 4 a 5

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť pre správcovskú spoločnosť predkladať Národnej banke Slovenska výpis z obchodného registra.

K bodu 8

Ruší sa povinnosť dokladovať výpis z obchodného registra.

K Čl. CXXVIII

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Navrhuje sa aby kontaktná osoba miesto predkladania výpisu z registra trestov v žiadosti poskytla iba údaje potrebné na vyžiadanie tohto výpisu.

K Čl. CXXIX

K bodom 1 až 4 a 7

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. V prípade cudzincov sa ponecháva samostatný režim dokladovania výpisu z registra trestov alebo obdobného potvrdenia vydaného príslušným orgánom štátu jeho obvyklého pobytu.

K bodu 5, 6 a 8

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť predkladať ako povinnú prílohu výpis z obchodného registra a živnostenského registra v žiadostiach o udelenie licencie a v žiadostiach o poskytnutie dotácie.

K Čl. CXXX

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov členov výberovej komisie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.

K bodu 3

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť pre fyzické osoby-podnikateľov a právnické osoby predkladať spolu so žiadosťou o poskytnutie dotácie výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K Čl. CXXXI

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup vyžiadania výpisu z registra trestov.

K bodom 2 a 3

V navrhovanej zmene sa zrušuje povinnosť predkladať výpis z registra trestov ako náležitosť k žiadostiam a oznámeniam. Navrhuje sa aby osoby, ktoré majú preukázať svoju bezúhonnosť poskytli pre potreby vyžiadania výpisu z registra trestov iba údaje.

V prípade cudzincov sa ponecháva samostatný režim dokladovania výpisu z registra trestov alebo rovnocenného potvrdenia vydaného príslušným orgánom štátu jeho obvyklého pobytu.

K bodu 4

Zmena navrhovaného ustanovenia vypúšťa obligatórnu náležitosť predkladať výpis z obchodného registra spolu so žiadosťou o vydanie povolenia na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami.

K Čl. CXXXII

K bodom 1 , 3 a 4

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov

K bodu 2 a 5

Navrhované znenie ruší povinnosť pre žiadateľa o vydanie povolenia na obchodovanie a povolenia na sprostredkovateľskú činnosť dokladať k žiadosti výpis z obchodného registra.

K bodu 6

Navrhované znenie ruší povinnosť pre žiadateľa o zápis do registra zberateľov a zápis do registra zberateľov znehodnotených výrobkov obranného priemyslu dokladať k žiadosti výpis z obchodného registra a výpis z registra trestov. Navrhuje sa aby osoby. ktoré majú preukázať bezúhonnosť poskytli na tento účel údaje potrebné na vyžiadania výpisu z registra trestov.

K Čl. CXXXIII

K bodu 1

Navrhovanou úpravou sa zrušuje povinnosť pre žiadateľa o autorizáciu prípravku na ochranu rastlín dokladať spolu so žiadosťou výpis z obchodného a výpis zo živnostenského registra.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava

K Čl. CXXXIV

K bodom 1 a 2

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie predkladania výpisu z registra trestov v žiadostiach o vydanie povolenia na predaj liehu a žiadostiach o oprávnenie na distribúciu. Navrhuje sa aby osoby, ktoré majú preukázať bezúhonnosť poskytli v žiadosti údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 3

Upravuje sa postup, akým colný úrad získa výpis z registra trestov.

K Čl. CXXXV

K bodom 1, 3 a 4

Navrhovaná zmena ruší povinnosť preukázať bezúhonnosť predkladaním výpisu z registra trestov. Navrhuje sa, aby osoby poskytli správnemu orgánu údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa upravuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

Ponecháva sa povinnosť pre cudzinca predkladať výpis z registra trestov alebo obdobný doklad vydaný štátom, ktorého je občanom.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa zrušuje povinnosť pre prevádzkovateľa cestnej dopravy preukazovať finančnú spoľahlivosť podniku dokladaním výpisu z obchodného registra.

K Čl. CXXXVI

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 10a.

K Čl. CXXXVII

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a upravuje postup preukazovania bezúhonnosti žiadateľov o vydanie povolenia na prenos elektriny. Zároveň sa upravuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

K Čl. CXXXVIII

K bodom 1 až 3

Navrhovaná zmena má za cieľ zrušiť povinnosť predkladať výpis z registra trestov spolu so žiadosťou a upraviť postup preukazovania bezúhonnosti členov rady, riaditeľa a členov dozornej rady Fondu na podporu vzdelávania. Navrhuje sa, aby tieto osoby poskytli údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 4a.

K Čl. CXXXIX

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť prikladať k žiadosti o povolenie na vypúšťanie skleníkových plynov výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K Čl. CXL

V navrhovanej úprave sa zrušuje povinnosť dokladať ako prílohu k žiadosti o vydanie povolenia alebo zmenu povolenia výpis z katastra nehnuteľností.

K Čl. CXLI

K bodom 1, 3, 6, 7 a 8

Navrhovaná zmena ruší povinnosť predkladať ako prílohu k žiadosti výpisy z obchodného, živnostenského registra alebo registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K bodom 2 a 4

Navrhovaná zmena ruší povinnosť preukázať bezúhonnosť predkladaním výpisu z registra trestov. Navrhuje sa, aby osoby poskytli údaje potrebné na vyžiadanie výpisu

K bodu 5

Navrhovaná zmena ruší povinnosť prikladať k žiadosti list vlastníctva.

K bodu 9

Navrhovaným znením sa určuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K Čl. CXLII

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a zároveň sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti štatutárneho orgánu a členov štatutárneho orgánu právnickej osoby.

K Čl. CXLIII

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov

K bodu 2

Navrhovaná zmena ruší povinnosť prikladať k žiadosti o udelenie licencie výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra alebo ich osvedčené kópie.

K bodom 3 a 4

Navrhovaná zmena ruší povinnosť predkladať výpis z registra trestov a zároveň upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti žiadateľov.

K Čl. CXLIV

K bodom 1 a 2

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K Čl. CXLV

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti kandidátov na funkciu predsedu a podpredsedu Regulačného úradu a kandidátov na funkciu predsedu Dopravného úradu. Tieto osoby poskytnú údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

K Čl. CXLVI

K bodom 1, 3 až 5

V navrhovanom znení sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti a zároveň sa ruší povinnosť predkladať výpis z registra trestov. V žiadosti sa poskytnú údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovaným znením sa ruší povinnosť pre žiadateľa o udelenie oprávnenia na poskytovanie Európskej služby elektronického výberu mýta prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra.

K Čl. CXLVII

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti. Na účely vyžiadania výpisu z registra trestov poskytne osoba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K bodom 2 až 4

Navrhovaná zmena ma za cieľ zrušenie povinnosti prikladať k žiadostiam výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra.

K Čl. CXLVIII

K bodom 1 a 2

K Čl. CXLIX

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť predkladania výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti a spôsob, akým komora získa výpis z registra trestov.

K Čl. CL

K bodom 1, 2, 4 a 5

Cieľom navrhovanej zmeny je upraviť postup preukazovania bezúhonnosti. Navrhuje sa, aby osoby, ktoré majú preukázať bezúhonnosť nepredkladali výpis z registra trestov, ale poskytli údaje potrebné na jeho vyžiadanie. Zároveň sa upravuje postup, akým fond získa výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť pre cudzinca preukazovať bezúhonnosť obdobným potvrdením, akým je výpis z registra trestov vydaným príslušným orgánom štátu, ktorého je občanom.

K bodu 3

Navrhovaná zmena ma za cieľ zrušenie povinnosti prikladať k žiadostiam výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra.

K Čl. CLI

K Čl. CLII

Navrhované znenie upravuje postup preukazovania bezúhonnosti fyzických osôb. Navrhuje sa, aby osoby, ktoré majú preukázať bezúhonnosť nepredkladali výpis z registra trestov, ale poskytli údaje potrebné na jeho vyžiadanie a doklady na účely preverenia totožnosti. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo financií prípadne Národná banka získa výpis z registra trestov. Zavádzajú sa poznámky pod čiarou k odkazom 22ba a 22bb.

K Čl. CLIII

K bodu 1

V navrhovanej úprave sa vypúšťa povinnosť pre poisťovne, zahraničné poisťovne, zaisťovne alebo zahraničné zaisťovne predkladať Národnej banke Slovenska výpis z obchodného registra.

K bodom 2, 3 a 5

Navrhované znenie upravuje postup preukazovania bezúhonnosti fyzických osôb. Fyzické osoby poskytnú pre potreby vyžiadania výpisu z registra trestov údaje. Zároveň sa upravuje postup, akým Národná banka Slovenska získa výpis z registra trestov.

K bodu 4

Vypustenie povinnosti dokladovania bezúhonnosti fyzickej osoby výpisom z registra trestov.

K Čl. CLIV

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti. Fyzické osoby poskytnú údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 27a.

K Čl. CLV

K bodom 1 až 4

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť žiadateľa predkladať Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne ministerstvu údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 122a.

K Čl. CLVI

V navrhovanej úprave sa zrušuje povinnosť fyzickej osoby predkladať národnej rade výpis z registra trestov. Fyzická osoba poskytne národnej rade údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým národná rada získa výpis z registra trestov.

K Čl. CLVII

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť pre fyzické osoby a právnické osoby predkladať spolu so žiadosťou výpis z obchodného registra ako aj úradne osvedčené odpisy živnostenského oprávnenia.

K Čl. CLVIII

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti vo výberovom a prijímacom konaní a zároveň sa upravuje postup, akým služobný úrad získa odpis registra trestov.

K Čl. CLIX

Navrhovaná úprava ruší povinnosť prikladať k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania výpis z listu vlastníctva. Zároveň sa ponecháva povinnosť priložiť k návrhu výpis z pozemkovej knihy, alebo inej obdobnej evidencie, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva

K Čl. CLX

K bodom 1 a 2

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť fyzickej osoby, právnickej osoby a členov štatutárneho orgánu právnickej osoby predkladať úradu výpis z registra trestov. Tieto osoby na účel preukázania bezúhonnosti poskytnú úradu údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

K bodom 3, 4 a 5

Navrhovaná úprava ruší povinnosť dokladovať údaje, ktoré si vie úrad z vlastnej činnosti overiť z informačných systémov verejnej správy.

K Čl. CLXI

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a upravuje sa konkrétny postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo financií alebo štatutárny orgán správcu získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 1a.

K Čl. CLXII

K bodom 1, 2, 3 a 4

V navrhovanej úprave sa vypúšťa povinnosť osoby predkladať výpis z registra trestov. Osoba na účel preukázania bezúhonnosti poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým personálny úrad získa výpis z registra trestov.

K bodom 5, 6 a 8

Úprava ustanovení v nadväznosti na zmeny, ktoré nastali úpravami v novelizačnom článku 3.

K bodu 7

Navrhovaná zmena rozširuje údaje, ktoré sa evidujú v osobnom spise vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy o výpis z registra trestov.

K Čl. CLXIII

Cieľom navrhovanej zmeny je upraviť postup preukazovania bezúhonnosti fyzickej osoby. Osoba poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K Čl. CLXIV

K bodu 1

K bodu 2

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť predkladať spolu so žiadosťou o zápis do zoznamu audítorských spoločností výpis z obchodného registra alebo jeho osvedčenú kópiu. Ponecháva sa iba preukazovanie v prípade, ak ide o spoločnosť len založenú, ale ešte nezapísanú do obchodného registra.

K čl. CLXV

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a upravuje postup preukazovania bezúhonnosti žiadateľov o zápis do registra fyzických osôb. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov

K Čl. CLXVI

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať k žiadosti o podporu nepriamou formou výpis z obchodného registra.

K Čl. CLXVII

K bodu 1

Navrhovaná ustanovenie upravuje postup preukazovania bezúhonnosti členov rady. Zároveň sa upravuje postup, akým národná rada získa výpis z registra trestov. V prípade členov rady pri postupe vyžiadanie výpisov z registra trestov je technickým riešením IS CSRU v správe úradu tak ako je uvedené pri článku I.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 3 a 4

Navrhovaná zmena upravuje postup preukazovania bezúhonnosti uchádzačov o prijatie do štátnej služby. Zároveň sa upravuje postup, akým služobný úrad získa výpis z registra trestov. V prípade uchádzača o štátnu službu pri postupe vyžiadanie výpisov z registra trestov je technickým riešením centrálny informačný systém v správe Úradu vlády SR, ktorý už v súčasnosti služobné úrady využívajú na získavanie výpisov z registra trestov.

K Čl. CLXVIII

K bodom 1, 2 a 5

Cieľom navrhovanej zmeny je zrušenie povinnosti predkladať výpis z registra trestov a úprava postupu preukazovania bezúhonnosti žiadateľov.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava zavedením legislatívnej skratky.

K bodu 4

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť pre fyzické osoby-podnikateľov a právnické osoby predkladať spolu so žiadosťou o poskytnutie finančných prostriedkov výpis z obchodného registra alebo výpis zo živnostenského registra.

K Čl. CLXIX

Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu sa účinnosť navrhuje od 1. júla 2018.

Bratislava 21. február 2018

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter Pellegrini v. r.

podpredseda vlády

Slovenskej republiky

pre investície a informatizáciu

zobraziť dôvodovú správu

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony PETRÍK, Miroslava BEBLAVÉHO a Jozefa MIHÁLA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 461/2003, dátum vydania: 20.06.2018

Dôvodová správa

A.    Všeobecná časť

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík, Miroslav Beblavý a Jozef Mihál.

    Cieľom návrhu zákona je podpora matiek a otcov prostredníctvom predĺženia obdobia poskytovania materského z nemocenského poistenia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a materského z nemocenského zabezpečenia osobitného systému sociálneho zabezpečenia zo súčasných 34 týždňov na 52 týždňov. Obdobným spôsobom sa navrhuje predĺžiť obdobie poskytovania materského poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti z 28 týždňov na 46 týždňov.

Predkladatelia zákona sa domnievajú, že je potrebné vytvoriť lepšie finančné podmienky na starostlivosť o malé deti pracujúcich rodičov. V súčasnosti je výška materského dostatočná, pretože v prípade väčšiny rodičov nahrádza ich celý pôvodný čistý príjem, ktorý mali počas zamestnania. Avšak dĺžka materskej, v prípade jej využitia oboma rodičmi, nepostačuje. Vzhľadom na zhoršenie finančnej situácie, ktorú zažívajú rodiny s malými deťmi po skončení materskej a prechode na poberanie rodičovského príspevku, by bolo predĺženie materskej zásadným opatrením, ktoré by finančne podporilo mladé pracujúce rodiny a umožnilo im dlhšie vychovávať dieťa bez zníženia pôvodných príjmov, a to až na dva roky.

Predĺženie poberania materskej by tiež sanovalo akútny stav zániku veľkého počtu potrebných miest v jasliach, ktorý spôsobila vláda Roberta Fica neuváženou reguláciou jaslí. Predĺženie obdobia poskytovania materského by rodičom rozšírilo možnosti, ako sa o dieťa postarať.

Podľa prognózy v publikácii Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska z dielne Katedry humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Výskumného demografického centra pri Infostate zverejnenej v apríli 2018, sa hodnoty počtu detí na ženu budú na Slovensku do roku 2035 pohybovať okolo 1,6 až 1,8 dieťaťa. Nedosiahnu teda hodnotu potrebnú na zachovanie populácie - dve deti na jednu ženu. Efektívna podpora rodičovstva umožní lepšiu udržateľnosť dôchodkového systému v budúcnosti a je v záujme občanov Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B.     Osobitná časť
K Čl. I

K bodom 1 až 6

Predlžuje sa doba trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov od vzniku nároku na materské na 52 týždňov od vzniku nároku na materské. V tejto súvislosti je potrebné upraviť rôzne dĺžky trvania nároku na materské, ktoré sa líšia v závislosti od postavenia poistenca. Ide o úpravu dĺžky trvania nároku na materské pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú alebo sú osamelé. Navrhuje sa pomerná úprava zákonného nároku, a to pri osamelých poistenkyniach z 37 týždňov na 57 týždňov, a ak ide o poistenkyne, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku na materské sa predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov. Totožný princíp sa navrhuje pri poistenkyniach, ktorým sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov v zmysle § 48 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa úprava nárokov na obdobie do konca 46. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské. Pri osamelých poistenkyniach do konca 48. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 57. týždňa od vzniku nároku na materské a pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, do konca 57. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 66. týždňa od vzniku nároku na materské. Dĺžka nárokov sa predlžuje aj pri inom poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, osamelom inom poistencovi, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti a inom poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará.

K bodu 7

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. II

K bodom 1 až 3

V nadväznosti na predchádzajúci novelizačný článok sa novelizuje aj Zákonník práce, a to základná dĺžka materskej dovolenky, materská dovolenka pre osamelú ženu, a ďalej ženu, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. III

K bodom 1 až 3
V zmysle § 152 zákona č. č. 73/1998 Z. z. Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície patrí policajtke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj policajtovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku sa týka aj policajtky alebo policajta, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť z 34 týždňov na 52 týždňov, pri osamelej policajtke z 37 týždňov na 57 týždňov a pri policajtke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, zo 43 týždňov na 66 týždňov. Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa pomerne predlžuje aj policajtke a policajtovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IV

K bodom 1 až 3

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na colníčky a colníkov.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. V

K bodu 1

V zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich patrí sudkyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa rodičovská dovolenka. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa. Základná rodičovská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej sudkyni na 57 týždňov a sudkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov.

K bodu 2

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VI

K bodom 1 a 2

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na prokurátorky a prokurátorov.

K bodu 3

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VII

K bodom 1 až 3

V zmysle § 102ad ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore patrí jeho príslušníčke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 34 týždňov, osamelej príslušníčke rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, rodičovská dovolenka po dobu 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej príslušníčke na 57 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov. Zároveň sa navrhuje pomerne predĺžiť materskú dovolenku, resp. rodičovskú dovolenku aj príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VIII

K bodom 1 až 7

Navrhuje sa predĺženie doby trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov na 52. týždňov od vzniku nároku na materské, pričom sa zohľadňujú prípady policajtiek a profesionálnych vojačiek, ktoré sú osamelé alebo porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú. Pri osamelých policajtkách a vojačkách sa doba nároku predlžuje na 57 týždňov, a ak ide o policajtky a profesionálne vojačky, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku sa predlžuje na 66 týždňov. Taktiež dochádza k úprave materského pri policajtkách, policajtoch, profesionálnych vojačkách a profesionálnych vojakoch, ktorí prevzali dieťa do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti v období 46 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa (pri splnení ďalších zákonných podmienok).

K bodu 8

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IX

Navrhuje sa termín účinnosti s ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu.

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...