Zákon o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) 455/1991 účinný od 01.06.2010 do 10.06.2010

Vládny návrh zákona o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

48

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Dôvodom predloženia návrhu zákona o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov je transponovať do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (ďalej len „smernica), ktorá nadobudla účinnosť zverejnením v Ú. v. EÚ L 376, 27. decembra 2006. Transpozíciou smernice sa má zabezpečiť kompatibilita nášho právneho poriadku s právom ES/EÚ a sloboda voľného pohybu služieb. Sloboda voľného pohybu služieb je zakotvená v základných zmluvách Európskeho spoločenstva a konkretizovaná judikatúrou Európskeho súdneho dvora (ďalej len „ESD“). Členské štáty, i napriek týmto skutočnostiam kládli pre výkon slobody poskytovania služby prekážky, ktoré boli v rozpore s uvedenými dokumentmi. Práve rozhodnutia ESD, ktoré poukazovali na prekážky brániace voľnému pohybu služieb, boli podnetom pre prijatie tejto smernice.

Zámerom smernice je liberalizovať služby, odstraňovať neprimerané, neopodstatnené a diskriminačné prekážky pri poskytovaní služieb a zjednocovať podmienky v oblasti poskytovania služieb v jednotlivých členských štátoch. Smernica ukladá členským štátom prijať také právne predpisy a opatrenia, ktoré sú potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou a to v lehote troch rokov od jej účinnosti. Súčasťou navrhovanej právnej úpravy sú aj novelizácie osobitných právnych predpisov v dôsledku správnej transpozície smernice, ktoré sú obsahom jednotlivých článkov návrhu zákona.

Smernica vytvára priestor pre zlepšenie podmienok, z hľadiska prístupu k službám (získania oprávnenia na poskytovanie služby/podnikanie), administratívnej spolupráce príslušných orgánov na vnútornom trhu EÚ, prístupu k informáciám v oblasti poskytovania služieb, cezhraničného poskytovania služieb, ako aj z hľadiska uznávania dokladov odbornej kvalifikácie, vydaných v inom členskom štáte.

Požiadavky smernice budú zabezpečené v praxi najmä z hľadiska prístupu fyzických a právnických osôb k službám zriadením jednotných kontaktných miest (ďalej len „JKM“), administratívnej spolupráce medzi orgánmi na vnútornom trhu prostredníctvom zavedenia Informačného systému vnútorného trhu, sprístupnením celého radu informácii v oblasti služieb v osobnom kontakte poskytovateľa a príjemcu služby s JKM alebo prostredníctvom elektronických zariadení, ako aj z hľadiska vytvorenia právneho rámca pre cezhraničné poskytovanie služieb v Slovenskej republike.

JKM umožnia, najmä budúcim poskytovateľom služieb splniť si na jednom mieste viaceré zákonné povinnosti súvisiace so získaním oprávnenia, ako aj ďalšie formality a to vo vzťahu k viacerým inštitúciám. JKM v súčasnosti fungujú na všetkých živnostenských úradoch (50) obvodných úradov v Slovenskej republike (ďalej len „JKM 1“), ktoré sú v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR. Tieto poskytujú pomoc od 1. 10. 2007 osobám, ktoré mienia poskytovať alebo už poskytujú služby, na ktoré sa vzťahuje návrh zákona, spadajúce inak pod režim Živnostenského zákona. Z uvedeného je zrejmé, že tieto JKM poskytujú pomoc podnikateľom podnikajúcim podľa Živnostenského zákona. Právnym rámcom týchto JKM je v súčasnosti Živnostenský zákon. JKM pre ostatné osoby, ktoré budú mať záujem poskytovať služby podľa iných osobitných predpisov, iných ako je Živnostenský zákon (t. j. podnikatelia podľa § 2 odsek 2 písm. c) Obchodného zákonníka), ktoré sú v pôsobnosti rôznych štátnych orgánov a profesijných komôr, budú tiež na živnostenských úradoch obvodných úradov, ale len v sídlach krajských miest (8). Tieto budú totožné s JKM 1 na týchto úradoch. JKM 2 budú poskytovať pomoc aj občanom z iných členských štátov, ktorí budú mať záujem podnikať v službách na území SR, či už na trvalom základe alebo cezhranične. Využiť pomoc poskytovanú JKM nie je pre podnikateľa povinnosť, ale možnosť. Funkčné zabezpečenie JKM 2 vyžaduje spoluprácu medzi živnostenskými úradmi ako JKM 2 a niektorými ministerstvami, inými štátnymi orgánmi a profesijnými komorami, ktoré vydávajú oprávnenia na podnikanie v službách, na ktoré sa vzťahuje smernica a teda aj návrh zákona. Spolupráca bude realizovaná prostredníctvom elektronických zariadení.

V súčasnosti prebieha 1. modul Informačného systému vnútorného trhu zameraný na uznávanie odborných kvalifikácií osôb, ktoré mienia poskytovať služby v niektorom z členských štátov. Ďalší modul bude zameraný na uplatňovanie požiadaviek smernice. Do systému budú zapojené inštitúcie, ktoré vydávajú oprávnenia na podnikanie, orgány, ktoré sú kompetentné uznávať doklady o odbornej kvalifikácii a príslušné kontrolné orgány. Spolupráca bude spočívať najmä v oblasti overovania pravosti a vecnej stránky dokumentov o odbornej kvalifikácií vydaných v inom členskom štáte a tiež v dohľade nad cezhraničnými poskytovateľmi služieb v Slovenskej republike.

Návrh zákona sa vzťahuje na široké spektrum služieb, ktorých poskytovanie na území Slovenskej republiky upravujú rôzne právne predpisy v pôsobnosti rôznych orgánov a inštitúcií. Návrh zákona vymedzuje aj služby, na ktoré sa nevzťahuje. Vylúčenie niektorých služieb z návrhu zákona ešte nezakladá vylúčenie všetkých služieb tej ktorej oblasti, napríklad vylúčenie služieb prevádzkovania leteckej dopravy z pôsobnosti predmetného zákona nevylučuje všetky služby v oblasti leteckej dopravy. Z pôsobnosti návrhu zákona sú vylúčené len služby dopravy osôb a nákladu. Na ostatné služby v leteckej doprave poskytované na komerčnom základe, sa návrh zákona vzťahuje.

Návrh zákona, okrem iného zavádza a definuje niektoré nové pojmy a podmienky, za ktorých je možné poskytovať služby na území SR na trvalom základe alebo cezhranične a to aj občanmi z iných členských štátov. Pojmy ako je ústredie a hlavné miesto podnikania sú pojmy, ktoré sú v našom právnom poriadku známe (zákon č. 455/1991 Zb., zákon č. 562/2004 Z. z., zákon č. 91/2007 Z. z). Hlavné miesto podnikania si určuje poskytovateľ služby, podnikateľ sám. Návrh zákona sa vzťahuje na fyzické osoby, ale aj na právnické osoby, poskytujúce služby na komerčnom základe, na domácich, ale aj zahraničných poskytovateľov služieb, podnikateľov z iných členských štátov a stanovuje pre nich rovnaké podmienky, čo sa týka prístupu ku službám. Tým sa upravujú nové možnosti v oblasti podnikania v iných členských štátoch aj pre našich občanov, nakoľko smernicu sú povinné implementovať všetky členské štáty.

Návrh zákona stanovuje tiež niektoré postupy, ktoré je možné obmedziť len z hľadiska závažných dôvodov týkajúcich sa verejného záujmu, ktoré sú obsahom osobitných predpisov. Pojem závažné dôvody týkajúce sa verejného záujmu sa vyvinuli z judikatúry ESD v súvislosti s článkami 43 a 49 Zmluvy a zahŕňa na účely problematiky smernice a teda aj návrhu zákona najmä oblasti ako je verejný poriadok, verejná bezpečnosť, verejné zdravie, ochrana verejnosti, spotrebiteľa, príjemcov služieb, životného prostredia, duševného vlastníctva, cieľov politiky v oblasti kultúry, národného historického a umeleckého dedičstva a pod. (čl. 4 odsek 8 smernice). Odchýliť sa v požiadavkách a postupoch, stanovených návrhom zákona je možné tam, kde návrh zákona odkazuje na osobitné predpisy, kedy sa môžu uplatniť závažné dôvody týkajúce sa verejného záujmu, alebo tieto požiadavky a postupy sú upravené odlišne v osobitných predpisoch, ktoré korešpondujú s pravidlami Spoločenstva pri výkone služby.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Doložka pre posúdenie vplyvov

1. Vplyvy na verejné financie:

Prijatie návrhu zákona o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov má vplyv na verejné financie, spojené predovšetkým so založením jednotných kontaktných miest 2. etapy a súvisiacich činností (ďalej len „JKM 2“). JKM 2 nadväzujú na činnosť jednotných kontaktných miest 1. etapy (ďalej len „JKM 1“).

Realizácia JKM 2 má vplyv na rozpočty niektorých ministerstiev, iných štátnych orgánov a profesijných komôr (zriadených zákonom), v pôsobnosti rezortných ministerstiev, v ktorých kompetencii sú služby, na ktoré sa smernica a teda aj návrh zákona vzťahuje. Uvedené nemá finančné dopady na rozpočty štátnych fondov, obcí, vyšších územných celkov, Fondu národného majetku, Slovenského pozemkového fondu a v roku 2009 ani na Sociálnu poisťovňu, zdravotnú poisťovňu.

Pre technickú realizáciu JKM 2 boli rozpočtovým opatrením MF SR č. 53/2009 zo dňa 8. 9. 2009 zvýšené výdavky kapitoly MH SR (gestor implementácie smernice v SR) pre rok 2009 o jeden milión Eur. Najviac finančných prostriedkov sa použije na strane Ministerstva vnútra SR, v ktorého pôsobnosti sú živnostenské úrady obvodných úradov v sídlach krajských miest, ktoré budú hostiteľom JKM 2 a to nielen pre našich občanov, ale aj pre občanov s domicilom v inom členskom štáte. Finančnými prostriedkami budú pokryté najmä náklady, spojené s úpravou príslušných informačných systémov, dobudovaním a posilnením komunikačnej infraštruktúry a technickým dobudovaním dotknutých pracovísk. JKM 1 a JKM 2 budú zabezpečovať aj digitalizáciu listinných dokumentov, ktoré sú povinnými prílohami návrhu na prvozápis právnickej osoby do obchodného registra. Zabezpečia tiež, prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu, autenticitu digitalizovaných dokumentov s predloženými listinnými dokumentmi. Pre zabezpečenie uvedených úloh je nevyhnutné najmä upraviť súčasný informačný systém živnostenského podnikania, vybaviť živnostenské úrady obvodných úradov výpočtovou technikou, prispôsobiť rezortnú komunikačnú infraštruktúru zvýšením prenosových kapacít pre vybrané komunikačné uzly rezortnej siete a zabezpečiť preškolenie zamestnancov živnostenských úradov.

Vzhľadom na skutočnosť, že rozpočtové opatrenia, ktorými boli zvýšené výdavky kapitol inštitúcií zabezpečujúcich realizáciu JKM 2 boli realizované až koncom novembra 2009 nebolo možné čerpať prostriedky v uvedenej výške a ich čerpanie bude zabezpečené v roku 2010 nad rámec prostriedkov uvedených v tabuľke „Odhad finančných prostriedkov pre rok 2010 a 2011.“

Ministerstvo financií SR súhlasí s návrhom za podmienky prehodnotenia vnútorných priorít zainteresovaných kapitol a zabezpečenia požadovaných prostriedkov v rámci ich schválených limitov výdavkov na roky 2010 a 2011.

Predpokladané výdavky MV SR a iných orgánov štátnej správy, dotknutých realizáciou a funkčným zabezpečením jednotných kontaktných miest 2. etapy

1. Ministerstvo vnútra SR

v Eurách

Rok200920102011

Bežné výdavky (600)502 375416 420617 536Z toho:Mzdy, platy, služ. Príjmy a ostat. osob. vyrovnania (610)-96 26296 262Poistné a príspevok do poisťovní (620)-33 59533 595Tovary a služby (630) Z toho:Výpočtová technika (633002)348 625Softwér (633013) 80 000 5 000 5 000Komunikačná infraštruktúra (633019) 65 000 281 563482 679Školenia (637001) 8 750--Kapitálové výdavky (700)205 400--Z toho:Obstarávanie kapitálových aktívZ toho:Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky (713 002)205 400Výdavky spolu707 775416 420617 536

2. Ministerstvo hospodárstva SR

v Eurách

Rok 200920102011Bežné výdavky15 000Výpočtová technika (633 002)Komunikačná infraštruktúra (633019)15 000Kapitálové výdavky (700)-Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej technikyVýdavky spolu15 000

3. Ministerstvo školstva SR

v Eurách

Rok 200920102011Bežné výdavky15 000Výpočtová technika (633 002)Komunikačná infraštruktúra (633019)15 000Kapitálové výdavky (700)-Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej technikyVýdavky spolu15 000

4. Ministerstvo životného prostredia SR

v Eurách

Rok 200920102011Bežné výdavky15 000Výpočtová technika (633 002)Komunikačná infraštruktúra (633019)15 000Kapitálové výdavky (700)-Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej technikyVýdavky spolu15 000

5. Ministerstvo spravodlivosti SR

v Eurách

Rok 200920102011Bežné výdavky90 000Komunikačná infraštruktúra (633019)90 000Kapitálové výdavky (700)10 000Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky 10 000Výdavky spolu100 000

6. Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií SR

v Eurách

Rok 200920102011Bežné výdavky15 000Výpočtová technika (633 002)Komunikačná infraštruktúra (633019)15 000Kapitálové výdavky (700)-Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej technikyVýdavky spolu15 000

7. Letecký úrad SR

v Eurách

Rok 200920102011Bežné výdavky15 000Výpočtová technika (633 002)Komunikačná infraštruktúra (633019)15 000Kapitálové výdavky (700)-Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej technikyVýdavky spolu15 000

8. Úrad pre dohľad nad výkonom auditu - pôsobnosť MF SR

v Eurách

Rok 200920102011Bežné výdavky1 16214 92714 927Z toho:Mzdy, platy, služ. príjmy a ostat. osob. vyrovnania (610)- 9 9609 960Poistné a príspevok do poisťovní (620)- 3 5063 506Tovary a služby (630)Z tohoPoštovné a telekomunikácie 797 797Komunikačná infraštruktúra (633019) 664Rutinná a štandardná údržba (635)Náklady na údržbu systémov a počítačov (635002) 664 664Kapitálové výdavky (700)1 800--Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky1 800Výdavky spolu2 96214 92714 927

9. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví – pôsobnosť MH SR

V Eurách

Rok 200920102011Bežné výdavkyKomunikačná infraštruktúra (633019)10 000Kapitálové výdavky (700)Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky 2 000Výdavky spolu12 000

10. Banské úrady (6) - pôsobnosť MH SR

v Eurách

Rok200920102011

Bežné výdavky (600) 9 25869 72058 792z toho:Mzdy, platy, sl. Príjmy a ost. osob. vyrovnania (610)-38 16040 831Poistné a príspevok do poisťovní (620)-13 33714 270Tovary a služby (630)18 223 3 691z toho:Poštovné a telekomunikácie (632)Výpočtová technika (633002) 663Materiál + drobný hmotný a nehmotný majetok (633)Kancelárske potreby (633 006)Softwér (633013) 3 086Komunikačná infraštruktúra (633019) 5 509Rutinná a štandardná údržba (635)Náklady na údržbu systémov a počítačov (635002)Školenia (637001)Kapitálové výdavky (700)11 617 5 643-z toho:Obstarávanie kapitálových aktívz toho:Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky (713002)11 617 5 643-Výdavky spolu20 87575 36358 792

11. Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby pri ÚV SR

v Eurách

Rok 200920102011Bežné výdavky37 400Komunikačná infraštruktúra (633019)37 400Kapitálové výdavky (700)11 200Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky11 200Výdavky spolu48 600

Výdavky spolu - MV SR a ostatné orgány štátnej správy967 212506 710691 255

Predpokladané výdavky profesijných komôr, dotknutých realizáciou a funkčným zabezpečením 2. etapy jednotných kontaktných miest

1. Slovenská komora daňových poradcov - pôsobnosť MF SR

V Eurách

Rok200920102011Bežné výdavky (600) 4 18123 18523 185z toho:Mzdy, platy, sl. Príjmy a ost. osob. vyrovnania (610)15 13615 136Poistné a príspevok do poisťovní (620)5 328 5 328Tovary a služby (630)z toho:Poštovné a telekomunikácie (632) 2 589 2 589Výpočtová technika (633002) 862Materiál + drobný hmotný a nehmotný majetokKancelárske potreby (633 006) 132 132Softwér (633013)Komunikačná infraštruktúra (633 019) 3 319 Rutinná a štandardná údržba (635)Školenia (637001)Kapitálové výdavky (700)1 493z toho:Obstarávanie kapitálových aktívz toho:Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky1 493Výdavky spolu5 67423 18523 185

2. Slovenská komora architektov - pôsobnosť MVRR SR

V Eurách

Rok200920102011Bežné výdavky (600) 3 319z toho:Mzdy, platy, sl. príjmy a ost. osob. vyrovnania (610)Poistné a príspevok do poisťovní (620)Tovary a služby (630)z toho:Poštovné a telekomunikácie (632) Výpočtová technika (633002)Materiál + drobný hmotný a nehmotný majetokKancelárske potreby (633 006)Softwér (633013)Komunikačná infraštruktúra (633 019) 3 319Rutinná a štandardná údržba (635)Školenia (637001)Kapitálové výdavky (700)1 950z toho:Obstarávanie kapitálových aktívz toho:Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky1 950Výdavky spolu5 269

3. Slovenská komora stavebných inžinierov - pôsobnosť MVRR SR

V Eurách

Rok200920102011Bežné výdavky (600) 3 31916 4827 122z toho:Mzdy, platy, sl. príjmy a ost. osob. vyrovnania (610)9 360Poistné a príspevok do poisťovní (620)3 0423 042Tovary a služby (630)z toho:Poštovné a telekomunikácie (632) 2 0802 080Výpočtová technika (633002)Materiál + drobný hmotný a nehmotný majetokKancelárske potreby (633 006)2 0002 000Softwér (633013)Komunikačná infraštruktúra (633 019) 3 319Rutinná a štandardná údržba (635)Školenia (637001)Kapitálové výdavky (700)1 950z toho:Obstarávanie kapitálových aktívz toho:Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky1 950Výdavky spolu5 26916 4827 122

4. Slovenská advokátska komora – pôsobnosť MS SR

V Eurách

Rok200920102011Bežné výdavky (600) 3 319z toho:Mzdy, platy, sl. príjmy a ost. osob. vyrovnania (610)Poistné a príspevok do poisťovní (620)Tovary a služby (630)z toho:Poštovné a telekomunikácie (632) Výpočtová technika (633002)Materiál + drobný hmotný a nehmotný majetokKancelárske potreby (633 006)Softwér (633013)Komunikačná infraštruktúra (633 019) 3 319Rutinná a štandardná údržba (635)Školenia (637001)Kapitálové výdavky (700)z toho:Obstarávanie kapitálových aktívz toho:Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej technikyVýdavky spolu3 319

5. Slovenská komora geodetov a kartografov – pôsobnosť Úrad geodézie a kartografie SR

V Eurách

Rok200920102011Bežné výdavky (600) 3 3197 1551 755z toho:Mzdy, platy, sl. príjmy a ost. osob. vyrovnania (610)5 400Poistné a príspevok do poisťovní (620)1 7551 755Tovary a služby (630)z toho:Poštovné a telekomunikácie (632) Výpočtová technika (633002)Materiál + drobný hmotný a nehmotný majetokKancelárske potreby (633 006) Softwér (633013)Komunikačná infraštruktúra (633 019) 3 319Rutinná a štandardná údržba (635)Školenia (637001)Kapitálové výdavky (700)3 300z toho:Obstarávanie kapitálových aktívz toho:Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky3 300Výdavky spolu6 6197 1551 755

6. Slovenská komora patentových zástupcov – Úrad priemyselného vlastníctva SR

V Eurách

Rok200920102011Bežné výdavky (600) 3 319z toho:Mzdy, platy, sl. príjmy a ost. osob. vyrovnania (610)Poistné a príspevok do poisťovní (620)Tovary a služby (630)z toho:Poštovné a telekomunikácie (632) Výpočtová technika (633002)Materiál + drobný hmotný a nehmotný majetokKancelárske potreby (633 006)Softwér (633013)Komunikačná infraštruktúra (633 019) 3 319Rutinná a štandardná údržba (635)Školenia (637001)Kapitálové výdavky (700)z toho:Obstarávanie kapitálových aktívz toho:Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej technikyVýdavky spolu3 319

7. Slovenská komora veterinárnych lekárov – pôsobnosť MP SR

V Eurách

Rok200920102011Bežné výdavky (600) 3 319z toho:Mzdy, platy, sl. príjmy a ost. osob. vyrovnania (610)Poistné a príspevok do poisťovní (620)Tovary a služby (630)z toho:Poštovné a telekomunikácie (632) Výpočtová technika (633002)Materiál + drobný hmotný a nehmotný majetokKancelárske potreby (633 006)646Softwér (633013)Komunikačná infraštruktúra (633 019) 3 319Rutinná a štandardná údržba (635)Školenia (637001)Kapitálové výdavky (700)z toho:Obstarávanie kapitálových aktívz toho:Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej technikyVýdavky spolu3 319646

V Eurách

Výdavky spolu - všetky komory32 78847 46832 062

V Eurách

Výdavky spolu za MV SR, ostatné orgány štátnej správy a profesijné komory1 000 000554 178723 317 Zdrojové krytie výdavkov dotknutých inštitúcií na roky 2010 a 2011 bude zabezpečované v rámci schválených limitov výdavkov jednotlivých rozpočtových kapitol.

Pre MV SR boli uvoľnené v roku 2009 z kapitoly MH SR finančné prostriedky v objeme 375 613 Eur na činnosti, súvisiace s realizáciou JKM 2 (viď rozpočtové opatrenie MF SR č. 75/2009). Úradu vlády SR bolo uvoľnených na základe požiadavky MV SR z nárokovaných finančných prostriedkov MV SR 108 727 Eur. Kapitálové výdavky v objeme 338 710 Eur boli prevedené z roku 2009 do roku 2010.

I napriek rozšíreniu činností živnostenských úradov, v súvislosti s funkčným zabezpečením JKM a Informačným systémom vnútorného trhu Ministerstvo vnútra SR upustilo od požiadavky zvýšenia počtu zamestnancov, s tým, že sa predpokladá len zmena systemizácie na živnostenských úradoch. Spolupráca JKM s Informačným systémom vnútorného trhu predpokladá z dôvodu rozšírenia činnosti zvýšenie zamestnancov cca. o 1 zamestnanca u ťažiskových inštitúcií a niektorých profesijných komorách, ktoré sú po legislatívno-vecnej stránke v pôsobnosti príslušných rezortov a budú zabezpečovať uvedené úlohy.

Čo sa týka navrhovaných zmien v zákone o správnych poplatkoch ( čl. IX návrhu zákona o službách na vnútornom trhu), možno konštatovať, že zmeny navrhované v VIII. časti, „Finančná správa a obchodná činnosť“, v položke č.148 nie je možné kvantifikovať, nakoľko ide o zavedenie úkonov, ktoré neboli doposiaľ realizované. V sadzobníku správnych poplatkov sa v X. časti „Životné prostredie“, navrhovaná zmena položky č. 170 vypúšťa.

Ťažiskovými inštitúciami, ktoré budú zabezpečovať vyššie uvedené úlohy, schválené viacerými uzneseniami vlády SR (napr. 367/2008, 707/2008, 808/2008, 735/2008) budú Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo spravodlivosti SR a Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby.

2. Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona o službách predpokladá pozitívny vplyv na obyvateľov a hospodárenie podnikateľskej sféry v oblasti služieb. Pozitívny vplyv na obyvateľov ako príjemcov služieb sa predpokladá v širšej ponuke a kvalite ponúkaných služieb pri možnosti aj cezhraničného poskytovania služieb. Príjemcovia služieb budú mať prístup k širšiemu súboru informácií o poskytovaných službách, čo im umožní kvalifikovanejšie rozhodovanie o výbere služieb. V oblasti spotreby služieb dopad návrhu zákona a implementácie smernice na celkovú životnú úroveň bude závisieť najmä od rastu reálnych príjmov obyvateľov.

Vyššia konkurencia v oblasti služieb predpokladá zníženie cien za služby, čo bude mať pozitívny dopad na kvalitu života obyvateľov. V podmienkach Slovenskej republiky sa predpokladá pokračujúca tendencia vyrovnávania domácej cenovej hladiny, s hladinou cien za služby v iných členských štátoch. Základný dopad návrhu zákona, ako je zvýšenie rozsahu poskytovaných služieb a zamestnanosti sa odzrkadlí v rozšírení škály služieb v Slovenskej republike, pokiaľ ide o druhy a rozsah služieb vysokej kvality.

Vplyvy návrhu zákona o službách možno hodnotiť pozitívne z hľadiska zlepšovania podmienok prístupu budúcich podnikateľov k službám a samotného poskytovania služieb, čo je v súlade s cieľmi, prioritami a iniciatívami Európskej únie ako aj hospodárskej politiky vlády SR, vyplývajúcej z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2006 - 2010 . Zefektívnením administratívno-právnych postupov ich sústredením na jedno miesto – na JKM, občan, najmä pri začatí podnikania, ušetrí čas a financie, nakoľko bude mať možnosť vybaviť si viaceré formality k podnikaniu vo vzťahu k viacerým inštitúciám na jednom mieste a to aj elektronicky. Predpokladá sa, že prípadné nové technické vybavenie pre splnenie si jeho zákonných informačných povinností vo vzťahu k príjemcom služieb, ako aj možnosť elektronickej komunikácie s verejnou správou si môže vyžiadať určité finančné nároky na strane podnikateľa. 3. Vplyvy na životné prostredie: Návrh zákona nebude mať priamy vplyv na životné prostredie.

4. Vplyvy na zamestnanosť

Predpokladá sa, že návrh zákona o službách bude mať pozitívny vplyv na zamestnanosť. Prírastok počtu podnikateľov bude predstavovať približne 0,6 % celkového počtu pracujúcich v Slovenskej republike ročne. Možno predpokladať, že v ekonomicky silnejších krajoch, ako je napríklad Bratislavský sa bude zamestnanosť zvyšovať v službách vyžadujúcich vyššie odborné predpoklady. Počíta sa s rastom zamestnanosti v sektore stavebníctva, cestovného ruchu, vzdelávania súvisiaceho s výkonom podnikateľskej činnosti, ako napríklad právnych služieb, účtovníctva, audítorských činnosti, a podobne.

5.Vplyvy na podnikateľské prostredie

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv najmä na podnikateľské prostredie. Vytvorenie JKM 2, poskytovanie informácií a možnosť podania žiadosti o vydanie oprávnenia na poskytovanie služby na jednom mieste, vrátane elektronickej komunikácie a zavedenie informačného systému vnútorného trhu povedie k úspore finančných nákladov podnikateľov. Vytvorenie siete JKM 2, ktoré nadväzujú na JKM 1, zníži a zefektívni administratívno-právne postupy v podnikateľskom prostredí, zjednoduší prístup ku službám nielen domácim podnikateľom, ale aj podnikateľom z iných členských štátov, ktorí budú mať záujem etablovať sa na území Slovenskej republiky alebo poskytovať služby cezhranične, dočasne.

Zmena výšky správnych poplatkov nebude mať negatívny dopad na podnikateľské prostredie. Návrh novely zákona o správnych poplatkoch počíta s minimálnym zvýšením správnych poplatkov, ale súčasne niektoré správne poplatky znižuje, čím v zásade nedôjde vo vzťahu k štátnemu rozpočtu k jeho nárastu alebo poklesu. Náklady, súvisiace s navrhovanými úpravami výšky správnych poplatkov sú úmerné k úkonom, ktoré je potrebné, v súlade s príslušnými predpismi zabezpečiť. Nie je možné akceptovať názor, že k zvýšeniu poplatkov dochádza vplyvom zavedenia meny Euro v Slovenskej republike. V súvislosti s týmto je možné uviesť, že k zníženiu poplatkov v prospech podnikateľov došlo už aj v súvislosti s poslednou novelizáciou Živnostenského zákona, v spojení s implementáciou niektorých čiastkových požiadaviek smernice (založenie JKM 1), ktorá je transponovaná predmetným návrhom zákona. Úsporou v prospech podnikateľa bude aj zabezpečenie výpisu z registra trestov zdarma (ako jedna z podmienok vydania oprávnenia na podnikanie), ktorý už v súčasnosti zabezpečujú pre určitý okruh podnikateľov JKM 1, ako aj úspora času a financií podnikateľa pri využití JKM 2, ktoré mu zabezpečí okrem výpisu z registra trestov aj pridelenie IČO, evidenciu v príslušnej zdravotnej poisťovni, na daňovom úrade, prípadne zaregistrovanie firmy v obchodnom registri, s predkladaním potrebných dokladov a údajov len raz, na jednom mieste, na JKM.

Z hľadiska živnostenského podnikania sa navrhuje zrušenie koncesovaných živnosti a ich zaradenie do viazaných živností. To znamená, že poplatok za vydanie oprávnenia na tieto činnosti, ktorý bol pôvodne vo výške 33 Eur sa zníži až o 18 Eur, nakoľko sa navrhuje aj samotné zníženie správneho poplatku za vydanie oprávnenia na viazanú živnosť z pôvodných 16,50 Eur na 15 Eur. Takže zníženie poplatku nie je len z dôvodu preradenia koncesovaných živnosti medzi viazané, ale aj z dôvodu samotného zníženia položky za vydanie oprávnenia na viazané živnosti. Navrhuje sa zníženie aj ďalších správnych poplatkov, v súvislosti so živnostenským podnikaním. Zvýšenie niektorých položiek, ktorých samotná základná výška je primeraná k vykonanému úkonu, je určitou kompenzáciou straty príjmu finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu.

6. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Naplnenie požiadaviek, najmä čl. 6 – 8 smernice kladie zvýšené požiadavky na bezpečnú elektronickú komunikáciu, kvalitu informačných technológií a informačných systémov. Funkčné zabezpečenie JKM 2 v Slovenskej republike, ako miest sústredenia rôznych administratívno-právnych postupov, vyžaduje vytvorenie vzájomných elektronických prepojení/prístupov medzi JKM 2 - 8 živnostenskými úradmi obvodných úradov v sídlach krajov (totožné s JKM 1 na týchto úradoch) a niektorými ministerstvami, inými štátnymi orgánmi a profesijnými komorami, ktoré vydávajú oprávnenia na podnikanie v službách. Tieto JKM budú slúžiť aj pre osoby z iných členských štátov, ktoré budú mať záujem poskytovať služby v SR, či už na trvalom základe alebo cezhranične. Spolupráca uvedených inštitúcií bude orientovaná do oblasti povoľovacích postupov vydávania oprávnení na výkon tej ktorej služby, resp. vzniku firmy, evidencie poskytovateľa služby/podnikateľa v systéme zdravotného poistenia a registrácie na príslušnom daňovom úrade. Je snahou vytvoriť možnosť, prostredníctvom všetkých JKM, podávať elektronicky návrh na zápis právnickej osoby do príslušného obchodného registra a to s využitím Ústredného portálu verejnej správy a tiež možnosť elektronickej komunikácie poskytovateľa služby/podnikateľa s ktorýmkoľvek JKM. Tým dôjde aj k rozšíreniu činností už zriadených JKM 1, ktoré začali svoju činnosť už 1. 10. 2007.

Základom funkčného zabezpečenia JKM 2 a plnenia požiadaviek vyplývajúcich zo smernice je upraviť príslušné informačné systémy, dobudovať a posilniť komunikačnú infraštruktúru a technicky dobudovať príslušné pracoviská, s dôrazom na informačné systémy najmä obchodného registra, živnostenského podnikania a technickú vybavenosť živnostenských úradov. Ide o projekt, ktorým sú riešené viaceré vecno-technické požiadavky, vyplývajúce zo smernice o službách na vnútornom trhu a teda aj návrhu zákona, viacerých rezortov, iných štátnych orgánov a profesijných komôr. Vzhľadom na to, že nie je možné finančné dopady projektu presne vyčísliť, MH SR má za to, že je nutné JKM 2 realizovať ako celok a nie každá dotknutá inštitúcia separátne. Tým bude zabezpečená transparentnosť toku finančných prostriedkov, ktoré budú použité pre tú ktorú inštitúciu podľa skutočnej potreby.

Návrh zákona vytvára právny rámec aj pre jeden z nástrojov pre lepšie fungovanie vnútorného trhu EÚ, ktorým je Informačný systém vnútorného trhu (ďalej len „IMI systém“). IMI systém bol vyvinutý Európskou komisiou s cieľom jeho využívania napomôcť plniť požiadavky stanovené smernicou a uľahčiť administratívnu spoluprácu medzi orgánmi s rovnakými kompetenciami v jednotlivých členských štátoch. IMI systém umožní medzi členskými štátmi elektronickú výmenu informácií ako aj nové formy medzinárodnej administratívnej spolupráce. Spolupráca bude zameraná najmä na oblasť uznávania odbornej kvalifikácie, verifikovanie dokladov predložených podnikateľmi pri žiadostiach o vydanie oprávnenia na výkon služby, ako aj na požiadavky, vyplývajúce zo smernice. IMI systém napomôže vyhľadať kompetentný partnerský úrad v inom členskom štáte.

IMI systém je uzavretý systém, ktorý je funkčne zabezpečený cez Internet. Dovoľuje pracovať s dvadsiatimi tromi oficiálnymi úradnými jazykmi EÚ. Tým sa komunikácia medzi kompetentnými orgánmi na trhu EÚ dostane na kvalitatívne vyššiu úroveň. Najmä pre podnikateľov táto forma významne zjednoduší prístup k službám a podmienky pre podnikanie budú v rámci celej EÚ zjednotené. Do IMI systému v Slovenskej republike budú zapojené 3 okruhy orgánov štátnej správy a iných inštitúcií, ktoré vydávajú oprávnenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti, uznávajú odbornú kvalifikáciu osôb v prípade cezhraničného poskytovania služieb, ako aj orgány, ktoré majú dohľad nad dodržiavaním zákonnosti podnikateľom pri poskytovaní služieb. Pre fungovanie IMI systému sa vyžaduje v príslušných rezortoch a inštitúciách mať k dispozícií dvoch pracovníkov pre vybavovanie požiadaviek z iných členských štátoch a dve zostavy personálnych počítačov s pripojením na Internet. Príslušné rezorty a inštitúcie nominovali požadovaných pracovníkov do Stálej medzirezortnej pracovnej skupiny expertov, ktorí sú vybavení potrebnými technickými prostriedkami.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

2.Názov právneho predpisu: Návrh zákona o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

- v primárnom práve:

v Zmluve o fungovaní Európskej únie

Hlava IV Voľný pohyb osôb, služieb a kapitálu, kapitola III Služby, čl. 56-62

- v sekundárnom práve:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 27. 12. 2006)

b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu

prvého stupňa Európskych spoločenstiev

Napríklad:

-Rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-205/99 Asociación Profesional de Empresas Navieras de Líneas Regulares (Analir) a iní proti Administración General del Estado (2001), Zb. roz. ESD I-01271,

-Rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-390/99 Canal Satélite Digital SL proti Adminstración General del Estado, za účasti Distribuidora de Televisión Digital SA (DTS) (2002). Zb. roz. ESD I-00607,

-Rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-309/99 J. C. J. Wouters, J. W. Savelbergh a Price Waterhouse Belastingadviseurs BV proti Algemene Raad van de Nederlandse Orde van Advocaten, za účasti Raad van de Balies van de Europese Gemeenschap (2002), Zb. roz. ESD I-01577,

-Rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-385/99 V.G. Müller-Fauré proti Onderlinge Waarborgmaatschappij OZ Zorgverzekeringen UA a E.E.M. van Riet proti Onderlinge Waarborgmaatschappij ZAO Zorgverzekeringen (2003), Zb. roz. ESD I-04509

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej

únii:

a)z gestorstva smerníc vyplýva pre Slovenskú republiku povinnosť transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES najneskôr do 28. decembra 2009

b)v danej oblasti nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 a 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia: smernica 2006/123/ES si vyžaduje v záujme jej úplnej transpozície úpravu právnych predpisov v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR, Ministerstva spravodlivosti SR, Ministerstva financií SR, Ministerstva pôdohospodárstva SR, Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Úradu geodézie, kartografie a katastra SR

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu legislatívneho zámeru s právnom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

- úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

- Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

- spolugestori: Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo financií SR, Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Úrad geodézie, kartografie a katastra SR.

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1 a 2

Úvodné ustanovenie zákona vymedzuje rozsah jeho pôsobnosti. Ide o práva a povinnosti poskytovateľov služieb, práva príjemcov služieb. Zákon ďalej upravuje dozor nad poskytovateľmi služieb, činnosť jednotných kontaktných miest a podmienky administratívnej spolupráce medzi orgánmi členských štátov.

Návrh zákona sa nevzťahuje na služby, ktoré sú vylúčené z pôsobnosti smernice o službách.

Ustanovenie § 2 je výkladovým ustanovením základných pojmov v oblasti služieb. Definícia služby vychádza z článku 50 Zmluvy o založení ES, na ktorý odkazuje smernica o službách pri vymedzení pojmu služba v článku 4 ods. 1. Službou sa na účely zákona rozumie akákoľvek samostatne zárobková činnosť, priemyselnej, obchodnej, výrobnej alebo remeselnej povahy alebo činnosť v oblasti slobodných povolaní, ktorá je príjemcovi služby poskytovaná spravidla za odplatu. Usadeným poskytovateľom služby je fyzická osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky alebo iného členského štátu alebo právnická osoba založená podľa práva Slovenskej republiky alebo iného členského štátu so sídlom, ústredím, alebo hlavným miestom vykonávania podnikateľskej v Slovenskej republike alebo inom v členskom štáte, ktorá ponúka alebo poskytuje službu a je usadená v Slovenskej republike. Príjemcom služby je fyzická osoba, ktorá je štátnym občanom členského štátu, alebo ktorá má priznané práva osobitným predpisom a právnická osoba založená podľa práva členského štátu, ktorá má sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej alebo inej činnosti na území členského štátu a užíva alebo mieni užívať službu.

K § 3

Ustanovenie § 3 upravuje uznávanie splnenia požiadaviek, a to tak, že žiadatelia, ktorí už získali oprávnenie na poskytovanie služieb v inom členskom štáte, môžu na základe tohto oprávnenia poskytovať služby, ak podmienky pre vydanie oprávnenia v inom členskom štáte sú rovnocenné alebo porovnateľné s podmienkami pre udelenie oprávnenia v Slovenskej republike. Cieľom tejto úpravy je vytvorenie súladu so smernicou o službách a s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorá stanovuje, že podmienky pre vydanie oprávnenia pri usadení sa v členskom štáte nesmú byť duplicitné. Tieto podmienky sa však neuplatnia v prípade, ak sú v Slovenskej republike podmienky pre vydanie oprávnenia širšie ako v inom členskom štáte.

Návrh zákona upravuje aj podmienky uznávania dokladov, ktoré slúžia na získanie oprávnenia a boli vydané v inom členskom štáte, ak slúžia na rovnaký alebo podobný účel ako v Slovenskej republike. Ďalej sa ustanovuje dôležitá požiadavka, a to, že príslušný orgán nebude vyžadovať predloženie originálov týchto dokladov, neoverených kópií, alebo úradne osvedčených prekladov, okrem prípadov ak sú tieto opodstatnené závažným dôvodom týkajúcich sa verejného záujmu, ako je ochrana pracovníkov, verejného zdravia, ochrana životného prostredia, alebo príjemcov služieb. Príslušný orgán si v prípade pochybností môže overiť pravdivosť a obsah predložených dokladov prostredníctvom informačného systému vnútorného trhu.

Ustanovenie § 3 ods. 3 upravuje podmienky uznávania profesijného poistenia pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom činnosti. Poistenie príslušný orgán uzná vtedy, ak má žiadateľ uzavreté poistenie v inom členskom štáte a toto poistenie je rovnocenné, alebo porovnateľné s poistením, ktoré sa vyžaduje podľa osobitného predpisu v Slovenskej republike.

K § 4

Ustanovenie upravuje podmienky podávania žiadostí o udelenie oprávnení. Príjem žiadosti na udelenie oprávnenia musí príslušný orgán potvrdiť, v potvrdení uvedie deň doručenia žiadosti, lehotu na rozhodovanie o udelení oprávnenia, poučenie o následkoch nesplnenia podmienok na udelenie oprávnenia, ako aj iné skutočnosti.

Ustanovuje sa možnosť podať žiadosť o udelenie oprávnenia aj prostredníctvom jednotného kontaktného miesta, ktoré prijatie žiadosti žiadateľovi potvrdí.

V § 4 ods. 3 sa upravuje možnosť podať žiadosť jednotnému kontaktnému miestu aj elektronicky podpísanú zaručeným elektronickým podpisom. V prípade tohto ustanovenia sa odkladá účinnosť na 1. január 2011.

K § 5

Ustanovenie upravuje povinnosť príslušného orgánu poskytnúť na žiadosť poskytovateľa služby alebo príjemcu služby bezodkladne po prijatí žiadosti informáciu aké podmienky musia byť splnené na udelenie oprávnenia. Poskytovanie týchto informácií nemá charakter právneho poradenstva, informácie sa budú poskytujú len na základe žiadosti, ktorá môže byť doručená aj elektronickými prostriedkami.

K § 6

Ustanovenie upravuje rozsah informačnej povinnosti poskytovateľa služby vo vzťahu k príjemcovi služby. Návrh zákona rozlišuje medzi povinnými informáciami a inými informáciami, ktoré poskytovateľ služby poskytne na základe žiadosti príjemcu služby.

Poskytovateľ služby je povinný zabezpečiť sprístupnenie týchto informácií v mieste poskytovania služby, včas na viditeľnom mieste a tiež v informačných dokumentoch. Poskytovateľ služby môže tieto informácie poskytovať aj elektronicky.

V prípade porušenia informačných povinností poskytovateľom služby, zákon stanovuje možnosť uloženia pokuty podľa § 18 ods. 1 písm. a).

K § 7

Ustanovenie upravuje princíp, že poskytovatelia služieb v regulovaným povolaniach nemôžu byť obmedzení rôznymi prekážkami v obchodnej komunikácii, ako je napríklad zákaz reklamy v médiách alebo iných foriem obchodnej komunikácie.

K § 8

Ustanovenie upravuje požiadavky cezhraničného poskytovania služieb poskytovateľmi z iných členských štátov Európskej únie. Právo cezhraničného poskytovania služieb je zakotvené v primárnom práve Spoločenstva, v článku 49 Zmluvy o ES. Zákon o službách zakotvuje právo cezhraničného poskytovania služieb na území Slovenskej republiky poskytovateľom služby na základe a v rozsahu oprávnenia získaného v inom členskom štáte. Cieľom tejto právnej úpravy je uľahčiť cezhraničné poskytovanie služieb. Návrh zákona rieši aj výnimky z cezhraničného poskytovania služieb, ide najmä o tie druhy služieb, ktorých cezhraničné poskytovanie upravujú vlastné pravidlá, ako sú služby poskytované vo všeobecnom hospodárskom záujme, poštové služby, odber, využívanie a používanie vody, služby v oblasti energetiky a ako aj služby advokátov a audítorov.

K § 9

Cieľom tejto právnej úpravy je umožniť príjemcom služieb získať všeobecné informácie týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, informácie o možnostiach riešenia sporu medzi poskytovateľom a príjemcom služieb a kontaktné údaje o združeniach založených na ochranu spotrebiteľa.

Informácie pre príjemcov služieb poskytuje informačné centrum pre príjemcov služieb, ktorého funkcie bude vykonávať Ministerstvo hospodárstva SR. Informácie, ktoré budú príjemcom služieb poskytovať musia byť jednoznačné, ľahko dostupné aj na diaľku elektronickými prostriedkami a pravidelne aktualizované.

Informačné centrum pre príjemcov služieb poskytuje bezodkladne informácie aj orgánu iného členského štátu, ktorý plní úlohu informačného centra, a ktorý požiada informačné centrum pre príjemcov služieb o poskytnutie informácií.

K § 10

Ustanovenie upravuje zákaz poskytovateľov služieb usadených v Slovenskej republike diskriminovať príjemcov služieb z iných členských štátov, najmä z dôvodu ich štátnej príslušnosti, alebo miesta trvalého pobytu alebo sídla príjemcu služby. Tento princíp chráni príjemcov služieb pred nekalými obchodnými praktikami zo strany poskytovateľov služieb. V prípade porušenia povinností poskytovateľom služby podľa § 10, zákon stanovuje možnosť uloženia pokuty podľa § 18 ods. 1 písm. b).

K § 11

Ustanovenie vo všeobecnosti definuje, čo je jednotné kontaktné miesto (ďalej len „JKM“) a aké možnosti prináša pre poskytovateľa služby. Z jeho obsahu vyplýva, že poskytovateľ služby môže na jednom mieste vybaviť formality, súvisiace s výkonom služby a to vo vzťahu k viacerým inštitúciám. Z ustanovenia tiež vyplýva, že JKM poskytne rôzne informácie, vzťahujúce sa na poskytovanie služby poskytovateľom služieb.

Príslušný orgán je povinný informovať JKM o vydaní oprávnenia, zamietnutí žiadosti vydať oprávnenie alebo inej skutočnosti dôležitej na vydanie oprávnenia.

K § 12

Ustanovenie upravuje podmienky vykonávania dozoru nad cezhraničnými poskytovateľmi služieb, ktorí sú usadení v inom členskom štáte únie a poskytujú služby na území Slovenskej republiky. Podľa návrhu § 8, ktorý implementuje čl. 16 Smernice, každý poskytovateľ má právo poskytovať služby cezhranične v inom členskom štáte na základe právnych predpisov vlastného štátu usadenia. Členský štát, v ktorom službu cezhranične poskytuje môže od neho vyžadovať splnenie len veľmi obmedzeného okruhu požiadaviek, týkajúcich sa predovšetkým verejného poriadku, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia atď.

Podľa čl. 30 a 31 Smernice dozor nad poskytovateľom vždy vykonáva dozorný orgán štátu usadenia, aj v tom prípade, ak služba je poskytovaná cezhranične v inom členskom štáte. Smernica vyžaduje, aby v prípade, ak je potrebné u cezhraničného poskytovateľa vykonať kontrolu alebo inšpekciu, aby sa táto vykonala prostredníctvom príslušného orgánu v štáte, kde sa služba poskytuje, a to na základe dožiadania orgánu zo štátu usadenia. Smernica však nevylučuje, aby príslušný orgán v štáte, kde sa služba poskytuje, vykonal u cezhraničného poskytovateľa kontrolu alebo inšpekciu na základe vlastného podnetu. Vyvodenie zodpovednosti za konanie, ktoré porušuje predpis, na základe ktorého je služba poskytovaná, čiže predpis štátu usadenia, však môže vykonať len orgán štátu usadenia. Návrh ustanovenia § 12 upravuje postup, ak služba je poskytovaná na území Slovenskej republiky poskytovateľom usadeným v inom členskom štáte.

K § 13

Ustanovenie preberá čl. 18 a 35 Smernice. Smernica napriek generálnemu pravidlu zákazu obmedzovania voľného pohybu služieb umožňuje, aby sa v odôvodnených prípadoch v záujme bezpečnosti poskytovanej služby prijalo opatrenie na zabránenie hroziacej ujmy. Opatrením sa myslí individuálny správny akt prijatý príslušným orgánom, ktorého je konkrétny poskytovateľ služby usadený v inom členskom štáte. Pred prijatím opatrení musí byť dodržaný postup oznámenia a žiadosti o prijatie tohto opatrenia, len v naliehavých prípadoch je možné prijať opatrenia bez tohto postupu. Smernica ustanovuje podmienky pre konkrétne opatrenie (odsek 3).

K § 14

Ustanovenie upravuje postup orgánov dozoru v prípade cezhraničného poskytovania služieb podľa § 8 v prípade, ak sa služba poskytuje cezhranične v inom členskom štáte poskytovateľom, ktorý je usadený v Slovenskej republike podľa zásad vyjadrených v odôvodnení k § 12.

K § 15

Ustanovenie upravuje povinnosť príslušného orgánu bezodkladne informovať štát usadenia, členské štáty a Európsku komisiu, ak zistí, že činnosť cezhraničného poskytovateľa služby ohrozuje alebo môže ohroziť zdravie, bezpečnosť osôb alebo životné prostredie na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu.

K § 16

Upravuje právo príslušných orgánov iných členských štátov nahliadať do registrov a iných úradných evidencií, v ktorých sú zapísaní poskytovatelia služieb, za rovnakých podmienok ako príslušné orgány.

K § 17

Ustanovenie upravuje dozor nad dodržiavaním povinností podľa tohto zákona, ktoré vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia.

K § 18

Upravuje sa možnosť uloženia sankcií v prípade porušenia povinností poskytovateľom služby podľa § 6 a 10.

K § 19

Technickým nástrojom pre zaistenie administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi bude informačný systém vnútorného trhu (ďalej len „IMI“), ktorého technickú realizáciu v spolupráci s členskými štátmi pripravuje Európska komisia. Informačný systém bude slúžiť pre posúdenie splnenia požiadaviek, alebo pre overenie iných skutočností dôležitých pre vydanie oprávnenia na poskytovanie služby. Členské štáty začnú systém IMI používať v januári 2010.

Dozor v rámci IMI v Slovenskej republike budú vykonávať orgány štátnej správy, ako napríklad Ministerstvo školstva SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo financií SR, Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR a Komora geodetov a kartografov SR.

K § 20

Ministerstvo hospodárstva SR koordinuje činnosť príslušných orgánov pri vykonávaní úloh podľa tohto zákona.

Na konanie podľa tohto zákona sa bude vzťahovať všeobecný predpis o správnom konaní, ak zákon neustanovuje inak.

K § 21

Ustanovenie obsahuje transpozičnú prílohu.

K Čl. II

K bodu 1

Návrhom sa upravuje možnosť podať žiadosť o vydanie banského oprávnenia prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

K bodu 2

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K Čl. III

K bodu 1

Prechodné ustanovenie, ktorým sa ustanovuje povinnosť projektantov pozemkových úprav nadobudnúť v určenej lehote živnostenské oprávnenie.

K bodu 2

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K Čl. IV

K bodu 1Návrh na vylúčenie ďalších skupín cestnej motorovej dopravy z pôsobnosti živnostenského zákona je dôsledkom prijatia nových legislatívnych pravidiel v oblasti prístupu k povolaniu dopravcu v rámci EÚ, ktoré svojim obsahom a zameraním široko prekračujú právny rámec uplatňovaný v konaní pred živnostenskými úradmi. K bodu 2 Navrhovaná zmena vyplynula z čl. XIX predkladaného zákona. K bodu 3 Navrhovaná zmena vyplynula z čl. XXVIII predkladaného zákona. K bodu 4

Navrhované vypustenie slov „povolenie na prevádzkovanie živnosti (ďalej len "koncesia") sa vyžaduje len v prípadoch vymedzených týmto zákonom.“ je dôsledkom prehodnotenia doterajšieho systému udeľovania povolení, vykonaného podľa článku 9 smernice o službách na vnútornom trhu s tým, že podmienky regulácie doterajších koncesovaných živností v rozsahu ustanovenom dotknutými osobitnými predpismi je možné zachovať v rámci ich zaradenia do viazaných živností.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 6

Zmena vyplýva z novo navrhovanej úpravy dokladov o živnostenskom oprávnení, ktorou sa docieli výrazné administratívne zjednodušenie postupov súvisiacich so začatím podnikania.

K bodu 7

Po odstránení inštitútu koncesie odpadá dôvod delenia živností na ohlasovacie a koncesované.

K bodu 8

Navrhuje sa, aby oprávnenie prevádzkovať živnosť vzniklo u všetkých živností rovnakým spôsobom – ohlásením. Tým odpadá i nutnosť transponovať zo smernice o službách na vnútornom trhu princíp implicitného rozhodovania v prípade nečinnosti príslušného orgánu. Preukazom živnostenského oprávnenia bude zjednodušené a formalizované osvedčenie deklarujúce splnenie podmienok živnostenského zákona.

Súčasne sa navrhuje doplniť doposiaľ chýbajúci postup živnostenských úradov v prípadoch, kedy z dôvodu neplnenia podmienok zákona nemožno vydať doklad o živnostenskom oprávnení pred povinným zápisom do obchodného registra.

K bodu 9

Ohlásenie je právnym úkonom, na základe ktorého bezprostredne vzniká právo prevádzkovať živnosť. Vzniknuté právo je možné zrušiť iba právnym úkonom rovnakej právnej sily, a to oznámením o ukončení podnikania. Späť vzatie ohlásenia sa preto v prípadoch, kedy ohlásením živnosti už právo vzniklo, nepripúšťa.

K bodu 10

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu a súčasné interpretačné spresnenie podmienok, kedy je potrebné ustanoviť zodpovedného zástupcu.

K bodu 12

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 13

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 14

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 15

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 16

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 17

V zákone absentuje určenie vecnej pôsobnosti ministerstva na vydávanie osvedčenia o vykonaní kvalifikačnej skúšky pred skúšobnou komisiou. Návrhom sa tento nedostatok odstraňuje.

K bodu 18

V prípade § 25 ods. 1 sa doplnenie navrhuje z dôvodu zabránenia obchádzania účelu zákona, kedy sa predmet podnikania účelovo deklaruje inými slovami ako voľná živnosť, hoci svojim charakterom/obsahom ide o regulovanú živnosť.

K bodu 19

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 20

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 21

Navrhuje sa určiť okamih plnenia existujúcej povinnosti označenia prevádzkarne.

K bodu 22

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 23

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 24

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 25

Návrh uľahčuje a zlacňuje správnemu orgánu doručovanie písomností dotknutým subjektom a svojim obsahom a účelom je v súlade s platnou právnou úpravou v oblasti správy daní a poplatkov.

K bodu 26

Navrhuje sa, aby živnostenské úrady zabezpečovali výpisy z registra trestov nielen za osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky, ale aj za osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi ostatných členských štátov Európskej únie. Návrh vychádza z platnej právnej úpravy zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je Generálna prokuratúra oprávnená vyžiadať od ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie informáciu o odsúdení, ak o to požiada orgán verejnej správy na účely správneho konania (§ 17 cit. zákona). Doterajšia požiadavka na predkladanie výpisov z registra trestov osobami z EÚ bola pre tento okruh subjektov diskriminačná.

Vychádzajúc z doterajších dobrých skúseností s fakultatívnou registráciou daňovníkov k dani z príjmu sa ďalej sa navrhuje, aby živnostenské úrady obligatórne zabezpečovali daňovú registráciu k dani z príjmov pre všetky subjekty, ktoré ešte neboli na účely tohto druhu dane registrované. Rovnaký princíp sa navrhuje aj pre fyzické osoby z hľadiska ich prihlasovania do systému povinného zdravotného poistenia.

Jednou z najvýznamnejších navrhovaných zmien je umožnenie podávania návrhov na zápis do obchodného registra prostredníctvom živnostenských úradov. To predpokladá, aby živnostenské úrady boli oprávnené prijímať údaje a dokumenty vyžadované registrovými súdmi a to v podobe, ktorá im umožní ich odoslanie v elektronickej podobe. Pokiaľ podnikateľ predloží návrh na zápis alebo jeho prílohy v listinnej podobe, prevod do elektronickej podoby vykoná živnostenský úrad za úhradu. Navrhovaná zmena v odseku 5 vyplynula z čl. XIV predkladaného zákona.

K bodom 27 a 28

Generálna prokuratúra nie je oprávnená vyžiadať si od príslušných orgánov štátov, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, informácie o odsúdení, preto povinnosť preukazovania bezúhonnosti zostáva v týchto prípadoch na dotknutých osobách, ktoré si budú výpisy z registra trestov zabezpečovať individuálne.

K bodu 29

Ide o legislatívno-technickú úpravu

K bodu 30

Návrh rozširuje okruh osôb, pre ktoré bude výpis z registra trestov zabezpečovať živnostenský úrad, z osôb so štátnou príslušnosťou SR na osoby so štátnou príslušnosťou členského štátu EÚ.

K bodu 31

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 32

Potreba zjednodušovania administratívnych procesov spojených so začatím podnikania si vyžiadala prehodnotiť vydávanie doterajších živnostenských listov v právnom rámci zákona o správnom konaní. Výsledkom je prechod na vydávanie zjednodušenej formy dokladu, ktorým bude osvedčenie o podnikateľskom oprávnení. Bude sa vydávať vždy v prípade, kedy podnikateľ preukáže splnenie podmienok živnostenského zákona a to bez ďalších nadbytočných náležitostí (osobné údaje osoby zodpovedného zástupcu, odôvodnenie, poučenie). Osobitné rozhodnutie podľa zákona o správnom konaní sa vydá v prípade, ak nie sú splnené podmienky živnostenského zákona.

K bodu 33

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 34

Navrhovaná zmena súvisí s úpravou v bode 1.

K bodu 35

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 36

Navrhuje sa upraviť pravidlá späťvzatia ohlásenia.

K bodu 37

V prípade úpravy § 57 ods. 4 a 5 a § 58 ods. 2 písm. c) ide o zmenu smerujúcu k nahradeniu rozhodovania živnostenského úradu o pozastavení prevádzkovania živnosti jednoduchým oznámením podnikateľa o pozastavení prevádzkovania živnosti.

K bodu 38

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 39

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 40

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 41

Navrhovaná zmena súvisí s úpravou podľa bodu 33.

K bodu 42

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 43

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 44 a 56

Navrhované ustanovenie sa zosúlaďuje s terminológiou zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 45

Navrhuje sa, aby sa do živnostenského registra zapisovali všetky predmety podnikania.

K bodu 46

Navrhuje sa jednoznačne definovať okruh údajov živnostenského registra, ktoré tvoria jeho neverejnú časť, nakoľko podľa doterajšieho znenia išlo pri dátume narodenia o sporný údaj.

K bodu 47

Zverejnenie údajov verejnej časti živnostenského registra nie je legislatívne upravené priamo v živnostenskom zákone, doposiaľ sa subsidiárne využíval na to iba zákon o zverejňovaní informácií.

Živnostenský register je významným zdrojom informácií pre obchodných partnerov podnikateľov i pre verejnosť. Návrhom v odseku 6 sa má dosiahnuť vyššia miera relevantnosti údajov zapísaných v tomto registri.

K bodu 48

Navrhuje sa zrušiť miestnu príslušnosť živnostenského úradu pri vydávaní výpisov zo živnostenského registra. Je to umožnené tým, že databáza živnostenského registra je centralizovaná, a preto je možnosť vydania výpisu na ktoromkoľvek živnostenskom úrade. Zároveň sa navrhuje vydávať osobám, ktorých sa zápis v živnostenskom registri dotýka, aj prehľad zapísaných údajov, ktorý bude obsahovať okrem verejných platných údajov aj neverejné údaje a neplatné (historické) údaje zapísané v živnostenskom registri.

K bodu 49

Navrhovaná zmena súvisí s prehodnotením doterajšej fakultatívnej možnosti daňovej registrácie a registrácie v systéme povinného zdravotného poistenia na obligatórnu.

K bodu 50

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 51

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 52

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 53

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 54

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 55

Navrhuje sa rozšíriť možnosť uplatňovania efektívneho, účinného a zjednodušeného sankčného postupu formou ukladania blokových pokút na niektoré ďalšie prípady.

K bodu 57

Navrhuje sa, aby z dôvodu jednoznačnosti bolo plnenie úloh JKM pre iné činnosti, ako sú živnosti, viazané na vyjadrenie tejto skutočnosti v osobitných zákonoch.

K bodu 58

Navrhuje sa explicitne určiť príslušnosť obvodných úradov na plnenie úloh jednotných kontaktných miest pre činnosti, ktoré nie sú živnosťou.

K bodu 59

Rozšírenie úloh jednotných kontaktných miest aj pre činnosti, ktoré nie sú živnosťou, si vyžaduje na tento účel upraviť aj ustanovenia § 66ba. Okrem iného sa navrhuje rozšíriť úlohy jednotného kontaktného miesta aj o oblasť prijímania údajov a dokladov potrebných pre prvozápis podnikateľov do obchodného registra. V záujme dosiahnutia efektívnej komunikácie medzi jednotnými kontaktnými miestami a dotknutými orgánmi štátnej správy a registrovými súdmi sa navrhuje, aby všetky údaje a doklady, ktoré budú jednotné kontaktné miesta uvedeným subjektom zasielať, boli v elektronickej podobe. Navrhuje sa, aby živnostenské úrady mohli podnikateľom poskytovať službu spočívajúcu v prevode listinných dokumentov do elektronickej podoby. Ide o nadštandardnú službu, ktorá bude predmetom spoplatnenia. Naopak, predmetom osobitného spoplatnenia nebude získavanie informácií o bezúhonnosti dotknutých osôb. Zmeny v odseku 3 písm. e) a f) a v odseku 4 vyplynuli z čl. XVII predkladaného zákona. Návrhom zákona sa rozširuje pôsobnosť jednotných kontaktných miest aj na osoby podnikajúce na základe iného ako živnostenského oprávnenia, nebude však možné, aby jednotné kontaktné miesta zapisovali údaje o takýchto osobách do živnostenského registra. V odseku 5 sa navrhuje viesť osobitný register pre osoby podnikajúce na základe iného ako živnostenského oprávnenia prostredníctvom informačného systému jednotných kontaktných miest. Nakoľko ide o nový informačný systém je nevyhnutné v navrhovanom právnom predpise určiť správcu tohto informačného systému a príslušnému ministerstvu umožniť prevádzkovať takýto informačný systém. Vzhľadom na skutočnosť, že služby jednotných kontaktných miest budú poskytované takmer výlučne živnostenskými úradmi, ktoré sú v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, navrhujeme aby správcom tohto informačného systému bolo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

K bodu 60

Doterajšia obligatórna povinnosť osôb EÚ, okrem štátnych občanov SR, preukazovať bezúhonnosť výpisom z registra trestov z krajiny EÚ, z ktorej prichádzajú alebo v ktorej získali kvalifikáciu, sa navrhuje zmeniť na fakultatívnu možnosť. Zabezpečenie výpisu z registra trestov bude prioritnou povinnosťou živnostenského úradu. Pokiaľ však žiadateľ predloží výpis z registra trestov sám, môže tým urýchliť konanie a získať živnostenské oprávnenie v kratšej lehote.

Súčasne sa odstraňuje požiadavka na predkladanie úradne preložených dokladov o bezúhonnosti, ako to vyplýva z požiadaviek smernice o službách na vnútornom trhu.

K bodu 61

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 62 až 64

Návrhom sa zosúlaďujú dotknuté ustanovenia s platným znením zákona č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií.

K bodom 65 a 66

Odstraňuje sa požiadavka na predkladanie úradne preložených dokladov k žiadosti o uznanie kvalifikácie a dokladov o finančnej spoľahlivosti, ako to vyplýva z požiadaviek smernice o službách na vnútornom trhu.

K bodu 67

Navrhuje sa doplniť do zákona prechodné ustanovenia, ktorými sa upraví používanie doposiaľ vydávaných dokladov o živnostenskom oprávnení a všeobecnou formou upraviť aj používanie niektorých doterajších pojmov v osobitných predpisoch.

K bodu 68 a 69

Navrhované úpravy v prílohe č. 2 súvisia so zmenami, ktoré sú obsahom čl. III, ako aj s tým, že doterajšie koncesované živnosti sa z prílohy č. 3 presúvajú medzi viazané živnosti uvedené v prílohe č. 2 živnostenského zákona.

K Čl. V

K bodu 1

Predmetné ustanovenie rozširuje vzhľadom na zavedenie možnosti podať návrh na prvozápis údajov do obchodného registra prostredníctvom jednotného kontaktného miesta okruh subjektov zo zákona oprávnených vyberať súdne poplatky.

K bodu 2

Navrhovaná legislatívno-technická zmena číslovania odkazu pod čiarou je nevyhnutná vzhľadom na potrebu zavedenia odkazu v poznámke pod čiarou v predchádzajúcom novelizačnom bode.

K bodu 3

Zavedenie osobitného ustanovenia k plateniu poplatku a splatnosti poplatku pri podaní návrhu na prvozápis prostredníctvom jednotného kontaktného miesta je nevyhnutné vzhľadom na zmeny, ktoré so sebou prinesie tento osobitný spôsob podávania návrhov registrovým súdom.

Zároveň sa ustanovuje v záujme poskytnutia dostatočnej miery právnej istoty (keďže jednou z podmienok úspešnosti v registračnom konaní je podľa § 6 ods. 1 písm. f) zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOR“) zaplatenie súdneho poplatku pri podaniach, ktoré podliehajú poplatkovej povinnosti), že zaplatenie poplatku na jednotnom kontaktnom mieste (v hotovosti, v kolkových známkach, poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke) v zákonnej výške sa považuje za splnenie tejto podmienky, a to v čase doručenia návrhu na prvozápis na registrový súd jednotným kontaktným miestom.

Na záver sa konštatuje, že napriek tomu, že návrh na prvozápis bude jednotným kontaktným miestom doručený registrovému súdu elektronickými prostriedkami, nevzniká navrhovateľovi nárok na zníženie sadzby poplatku z pevnej sumy ustanovenej v sadzobníku podľa § 6 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch (v danom ustanovení ide o zníženie pevnej sumy poplatku o 50%), a to vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade ide o technické prepojenie jednotných kontaktných miest a obchodného registra a nie o podporu informatizovaného styku občana s orgánmi verejnej moci.

K Čl. VI

K bodu 1 až 4

Zmeny v zákone Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov sa navrhujú vykonať z dôvodu transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu. Zmeny súvisia s podaním žiadosti na vydanie osvedčenia na výkon daňového poradenstva, zápisom do zoznamu daňových poradcov, poistením a zmenami v údajoch oznámených Slovenskej komore daňových poradcov prostredníctvom jednotných kontaktných miest.

K bodu 5 a 7

Navrhované zmeny súvisia so zavedením meny euro.

K bodu 6

Ustanovenie odkazuje na aplikáciu generálneho zákona o službách na vnútornom trhu vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu povolenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K Čl. VII

K bodu 1

Ustanovenie odkazuje na aplikáciu generálneho zákona o službách na vnútornom trhu vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu povolenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K bodu 2

Vypustením odseku 3 sa reaguje na článok 15 ods. 3 písm. e) smernice 2006/123/ES, ako aj na jej článok 14 ods. 2 a 3. Na zákonné obmedzenie počtu ateliérov a kancelárií združenia nie je ani vecný dôvod.

K bodu 3

Nový paragraf reaguje na požiadavku týkajúcu sa práva na informácie o poskytovateľoch a ich službách (článok 22 smernice 2006/123/ES). V odseku 1 sa uvádzajú základné informácie, ktoré majú všeobecný informačný charakter. Mali by sa uvádzať v prospektoch, informačných letákoch, katalógoch a v iných obdobných prezentačných materiáloch určených širokej verejnosti, ako aj na internetových stránkach architektov a inžinierov.

V odseku 2 sa uvádza okruh konkrétnych informácií, ktoré by mal poskytovateľ služby povinne oznámiť klientovi pred uzavretím každej zmluvy. Ich účelom je oboznámiť klienta s rozsahom a predpokladanými požiadavkami, časom a obsahom poskytovaných služieb, ako aj s predpokladanou odmenou (honoráre), aby uzavieranie zmluvy bolo obojstranne čo najslobodnejšie.

K bodu 4

Ustanovením sa reaguje na nepresnosť prevzatia ustanovenia článku 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES.

V čase transpozície uvedenej smernice sa predpokladalo vo väčšine členských štátov len jediné kompenzačné opatrenie, a to diferenčná skúška. Po opakovaných zasadaniach Skupiny príslušných orgánov (tzv. ENACA) sa v januári 2009 v Sofii dohodlo, že sa predsa umožní uchádzačovi aj výber tzv. adaptačného obdobia, čiže odbornej praxe pod dohľadom autorizovaného architekta/stavebného inžiniera v členskom štáte, v ktorom sa uchádza o autorizáciu.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu na realizáciu predchádzajúceho bodu. Nejde o inú zmenu, než v bode 5.

K bodu 6

Úprava smeruje k tomu, aby štatút komory mal organizačný obsah upravujúci základné otázky postavenia komory a jej orgánov, hospodárenie a iné vnútorné veci a členské veci. Navrhovaný autorizačný poriadok by mal upravovať podrobný postup autorizácie, vrátane činnosti autorizačného výboru a procesné práva uchádzačov. Tak by bol prístup k povolaniu upravený v jedinom dokumente. Tým by sa v jedinom dokumente komory premietla aj rozhodujúca časť transpozície aj smernice 2005/36/ES, aj smernice 2006/123/ES.

K bodu 7 a 8

Upravuje sa možnosť podať žiadosť na jednotnom kontaktnom mieste.

K bodu 9

Ide o legislatívno-technickú opravu chyby z predchádzajúcej novely zákona (zákon č. 298/2008 Z. z.), keď bola zavedená legislatívna skratka „regulačný orgán“. Nejde o vecnú zmenu.

K bodu 10

K bodu 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú úpravou kompenzačného oprávnenia vo forme diferenčného preskúšania namiesto plnohodnotnej autorizačnej skúšky. Ustanovenie súvisí s § 23b a s úpravou § 15.

K bodu 12

Ustanovením sa dopĺňa obsah zoznamu o údaje potrebné na poskytovanie služieb – o IČO a o kontakty na poskytovateľa služby. Tým sa vyhovuje požiadavke smernice 2006/123/ES podľa článku 22 ods. 1 písm. a) a podľa článku 27 sledujúcej možnosť rýchleho kontaktu a priamej komunikácie.

K bodu 13

ustanovením sa dáva zákonný základ existujúceho stavu, keď všetky zoznamy a registre sú zverejnené v denne aktualizovanom stave na internetových stránkach komôr, a tak sú trvalo bezplatne verejne prístupné. Tým sa napĺňa aj požiadavka smernice 2006/123/ES na verejne prístupné údaje o poskytovateľoch služieb.

K bodu 14

Ustanovením sa odstraňuje chyba z predchádzajúcej novely zákona (zákon č. 298/2008 Z. z.) spočívajúca v nedôslednosti úpravy na základe použitej legislatívnej skratky „povolanie“. Nejde o vecnú zmenu.

K bodom 15 a 16

Ustanoveniami sa upresňuje text zákona podľa reálne existujúceho stavu. Autorizačná skúška sa vykonáva pred spravidla päťčlenným skúšobným senátom a nie pred celou skúšobnou komisiou, ktorá má viac ako 40 členov.

K bodu 17

Vypúšťa sa oprávnenie Štátnej energetickej inšpekcie navrhovať preskúšanie architekta. Táto inšpekcia nemá v oblasti architektúry nijaké oprávnenia, a preto nie je dôvod, aby vykonávala kontrolu poskytovania architektonických služieb.

K bodu 18

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú úpravou § 22 ods. 1. Nejde o vecnú zmenu.

K bodu 19

Ustanovením sa dôsledne preberá článok 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES. Pôvodná všeobecná predstava v členských štátoch bola taká, že ako jediné kompenzačné opatrenie sa bude používať skúška. Po skúsenostiach viacerých regulačných orgánov a po prerokovaní v združení príslušných orgánov (ENACA) bolo dohodnuté umožniť uchádzačovi výber kompenzačného opatrenia tak, aby si mohol vybrať aj adaptačné obdobie, čiže výkon práce pod dohľadom po určený čas.

Na Slovensku ide o odbornú prax tri roky všeobecne požadovanú pre vstup do profesie, a preto celkové adaptačné obdobie by malo trvať toľko, aby sa dosiahli tri roky odbornej praxe. Tým sa zrovnoprávnia podmienky vstupu do profesie všetkých uchádzačov zo všetkých členských štátov a zamedzí sa tzv. autorizačná turistika.

K bodom 20 a 26

Ustanovením sa reaguje na článok 22 ods. 3 písm. d) a e) a na článok 27 ods. 4 smernice 2006/123/ES. Komory majú vlastné etické poriadky, ktorých zverejnenie nebolo doteraz povinné. Ustanovením sa s prihliadnutím na uvedené články smernice ich zverejnenie stáva pre komory zákonnou povinnosťou.

K bodu 19

Komory neudeľujú podnikateľské oprávnenia, ale zapisujú príslušníkov regulovaného povolania do zoznamu (usadení) a do registra (hosťujúci) v rámci uznávania odborných kvalifikácií podľa smernice 2005/36/ES. Na zapísanie je potrebné preukázať bezúhonnosť výpisom z registra trestov. Ustanovením sa v odseku 1 umožňuje získavať údaje potrebné na zabezpečenie výpisov z registra trestov na účely uznávania odborných kvalifikácií.

Ustanovením sa v odseku 2 dáva zákonný základ doterajšej spolupráci so Štatistickým úradom Slovenskej republiky vo veci identifikačných čísiel štátnej štatistiky (IČO). Komora ich sprostredkúva tým uchádzačom, ktorí hodlajú regulované povolanie vykonávať ako slobodné povolanie (SZČO). Zároveň zabezpečuje pre Štatistický úrad SR dodatočné zmeny údajov evidovaných na účely vydávania identifikačných čísiel.

Ako pomoc navyše, sa umožňuje v odsekoch 3 a 4 komore na požiadanie uchádzača poskytnúť aj ďalšie administratívne služby voči daňovému úradu a voči zdravotnej poisťovni v rozsahu a spôsobom dohodnutým s Daňovým riaditeľstvom SR a so zdravotnými poisťovňami.

K bodu 22

Úpravou sa nahrádza doterajšia deväťčlenná autorizačná komisia autorizačným výborom. Dôvodom je skutočnosť, že autorizačná komisia bola priamo volená zo všetkých členov komory v nevyspytateľnom zložení a mala rôzne úlohy týkajúce sa výkonu povolania, a tým sa jej rozhodnutia a iné opatrenia omeškávali, neboli dostatočne kvalifikované a vyžadovali usmernenia zo strany aparátu komory a najímaných odborníkov. Takéto zloženie a široký rozsah úloh neumožňuje kvalifikované plnenie úloh, ktoré komore vyplývajú zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES a zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES.

Namiesto širokého laického kolektívu s množstvom rôznorodých úloh sa navrhuje zriadenie autorizačného výboru, ktorý by bol vymenovaný predstavenstvom z vybraných odborníkov na problematiku uznávania odborných kvalifikácií.

K bodu 23

Navrhuje sa z interných predpisov komôr vypustiť skúšobný poriadok a jeho obsah začleniť do novonavrhovaného autorizačného poriadku. Tým by sa v jednom predpise zhrnuli všetky podstatné požiadavky na uznávanie odborných kvalifikácií a na poskytovanie služieb a postupy zapisovania a vyčiarkovania zo zoznamov a registrov (smernice 2005/36/ES a 2009/123/ES).

K bodu 24

Úprava nadväzuje na navrhované zrušenie autorizačnej komisie a jej nahradenie autorizačným výborom.

K bodu 25

Ustanoveniami sa do štruktúry orgánov komôr zavádza namiesto autorizačnej komisie ako nový orgán autorizačný výbor. Zároveň sa navrhuje, aby jeho kompetencia bola taxatívne ustanovená priamo zákonom (v odseku 2). Tým je naplnená aj ústavná požiadavka na zákonný podklad rozhodovacej činnosti správnych orgánov.

Je predpoklad, že v porovnaní s autorizačnou komisiou zmenšením počtu členov, ich kvalifikáciou a podrobnou úpravou postupu v autorizačnom poriadku sa zrýchli autorizačné konanie a zvýši sa jeho kvalita.

Takéto usporiadanie majú aj iné komory členských štátov v podobe autorizačných, zápisných alebo inak nazvaných výborov s odborníkmi na problematiku prístupu k regulovanému povolaniu.

Okrem toho disciplinárne opatrenie vylúčenia z komory sa nahrádza vyčiarknutím zo zoznamu alebo z registra. Trest vylúčenia z komory by znamenal aj zákaz výkonu povolania, pretože ide o povinné členstvo. Pritom vylúčiť z komory je možné člena aj za neplnenie členských povinností, ktoré nesúvisia s výkonom povolania. To nie je v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES. Preto sa navrhovaný trest sústreďuje len na vyčiarknutie zo zoznamu alebo z registra a len z dôvodov súvisiacich s poskytovaním služieb.

K bodu 27

Ustanovením sa reaguje na zánik slovenskej koruny úpravou pokuty v eurách.

K bodu 28

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 29

Vypúšťa sa povinnosť doručovať všetky prvostupňové disciplinárne rozhodnutia predstavenstvu, ktoré je odvolacím orgánom. Nie je racionálny dôvod, aby sa nimi zaoberalo predstavenstvo, keď nikto nepodal odvolanie.

K bodu 30

Úpravou sa umožňuje, aby každá právoplatné rozhodnutie bol súdne preskúmateľné a nielen niektoré podľa druhu disciplinárneho opatrenia. Ide o obdobnú situáciu akú riešil Ústavný súd SR nálezom č. 319/1998 Z. z. vo veci priestupkov.

K bodu 31

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zrušením autorizačnej komisie a zriadením autorizačného výboru.

K bodu 32

Ide o legislatívno-technickú úpravu, odstránenie nedostatku z poslednej novely (zákon č. 298/2008 Z. z.). Nejde o vecnú zmenu.

K bodu 33

Ide o nové prechodné ustanovenie potrebné na zánik autorizačnej komisie a vznik autorizačného výboru.

K Čl. VIII

Navrhuje sa zmeniť doterajšiu fakultatívnu možnosť registrácie k dani z príjmov a oznámenia zriadenia prevádzkarne buď na daňovom úrade, alebo na jednotnom kontaktnom mieste na obligatórnu povinnosť v momente získavania podnikateľského oprávnenia. Odstráni sa tým nejednotnosť v postupoch podnikateľských subjektov a zabráni sa ich možnému postihu z dôvodu opomenutia splnenia si povinnosti voči správcovi dane. Podobne a z rovnakých dôvodov sa navrhuje, aby daňový subjekt oznamoval správcovi dane zmeny zaregistrovaných údajov, pokiaľ ide o zmeny oznamované aj živnostenskému úradu, prostredníctvom jednotných kontaktných miest.

K Čl. IX

Navrhovaná novela zákona obsahuje úpravy, ktorými sa výkon povolania Reštaurátor a činnosť Komory reštaurátorov dáva do súladu so stavom vytvoreným transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu do slovenského práva, pretože zákon nebol novelizovaný v rámci transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií.

K bodu 1

V § 2 ods. 1 sa ukladá povinnosť Komore reštaurátorov trvalo viesť zoznamy príslušníkov profesie verejne prístupným spôsobom. Táto povinnosť sa opiera o článok 7 ods. 1 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu. Zoznamy vedené Komorou reštaurátorov sú totiž verejnými zoznamami a zápisy v nich majú konštitutívne účinky, a preto je z hľadiska slobodného prístupu k informáciám vo verejnej správe žiaduce, aby boli ľahko všeobecne prístupné verejnosti.

K bodu 2

V § 2 odsekoch 3 a 4 sa reaguje na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a na článok 4 ods. 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu. V súlade s nimi má Komora reštaurátorov postavenie tzv. príslušného orgánu (competent authority). Z tohto postavenia jej vyplývajú významné úlohy tak v oblasti uznávania odborných kvalifikácií, ako aj v oblasti dohľadu na výkon reštaurovania ako tvorivého procesu záchrany a prezentácie kultúrneho dedičstva. Tieto úlohy sú uvedené v jednotlivých písmenách nového odseku 3. V novom odseku 4 sa konštituujú povinnosti komory v oblasti tzv. administratívnej spolupráce s obdobnými príslušnými orgánmi ostatných členských štátov. Rozsah administratívnej spolupráce je vymedzený v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES a je koncentrovaný predovšetkým do oblasti poskytovania informácií o podmienkach prístupu k povolaniu a k obsahu a podmienkam výkonu tohto povolania v Slovenskej republike aj s využívaním miest jednotného kontaktu podľa článku 6 tejto smernice.

K bodu 3

Návrh reaguje na zmenu právneho stavu po prijatí zákona o pamiatkovej starostlivosti v roku 2002 a novely stavebného zákona v roku 2005. Tieto novely znamenali zmenu v pamiatkovej starostlivosti zriadením Zoznamu národných kultúrnych pamiatok a vyňatím časti rozhodovacích kompetencií Pamiatkového úradu vo vzťahu k stavebnému konaniu z postavenia správneho orgánu do postavenia dotknutého orgánu (vydávaním záväzných stanovísk namiesto rozhodnutí). Tieto zmeny sa týkajú aj reštaurovania národných kultúrnych pamiatok.

V novom odseku 4 sa na základe článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES a zákona č. 293/2007 Z. z. formuluje reštaurovanie ako regulované povolanie. Regulácia spočíva v tom, že uchádzač musí spĺňať predpoklad regulovaného vzdelania a regulovanej odbornej praxe pod dohľadom reštaurátora a že vykonávať povolanie môže len ako člen Komory reštaurátorov. Profesijný titul Reštaurátor sa takto stáva zákonom chránený a jeho neoprávnené použitie je priestupkom (§ 21 ods. 1 písm. c) zákona SNR o priestupkoch).

K bodu 4

V § 5 ods. 2 v písmene a) sa v súlade s citovanými smernicami Európskeho parlamentu a Rady vzťahuje regulácia povolania len voči štátnym občanom členských štátov Európskych spoločenstiev. Dôvodom je možnosť na základe určených pravidiel cezhraničný pohyb služieb v rámci vnútorného trhu Európskych spoločenstiev. Hoci povolanie Reštaurátor je v zásadnom postavení vylúčené z voľného pohybu služieb, lebo sú na to dôvody týkajúce sa verejného záujmu (článok 4 ods. 8 smernice 2006/123/ES), zákon nevylučuje regulovaný cezhraničný pohyb a možnosť usadenia sa v rámci Európskych spoločenstiev.

K bodu 5

V § 5 ods. 2 písmeno d) sa upravuje nanovo kvalifikačný predpoklad vzdelania a odbornej praxe. Stupňom vzdelania a dĺžkou praxe sa stáva rovnakým, ako pri iných regulovaných povolaniach. Podrobnejšie sú tieto kvalifikačné predpoklady vymedzené v bode 7 (nový § 5a). K bodu 6

V § 5 ods. 4 a 5 sú uvedené definície členského štátu a bezúhonnosti potrebné na používanie § 5 ods. 2 písm. a) a c).

K bodu 7

V novom § 5a sa podrobne uvádzajú kvalifikačné predpoklady vzdelania a odbornej praxe. Na vstup do profesie sa definuje regulované vzdelávanie (odsek 1). Vzhľadom na verejnú požiadavku vysokej odbornosti reštaurátorov, od ktorých závisí zachovanie kultúrneho dedičstva, sa vyžaduje výlučne vysokoškolské vzdelanie špecializované na reštaurovanie diel výtvarného umenia. Prax vo všeobecnosti preukázala, že na reštaurovanie nepostačuje vzdelanie príbuzného umeleckého zamerania (napríklad sochárskeho, maliarskeho), pretože jeho obsahom nie sú kurzy zamerané na odborné postupy zachovania kultúrnych pamiatok, napríklad chemické a fyzikálne postupy smerujúce k obnove a zakonzervovaniu umeleckých diel v pôvodnom stave.

Odsek 2 pripúšťa v súlade so slobodou pohybu na vnútornom trhu Európskych spoločenstiev aj prístup zahraničných uchádzačov. Aj tu sa však vyžaduje, aby išlo o špecializované štúdium reštaurátorstva a o regulovanú odbornú prax, aby prístup k profesii bol nediskriminačný. Možnosť uplatnenia kompenzačného opatrenia a pravidlá jeho uplatňovania (odseky 3 a 4) vyplývajú zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES pre uchádzačov, ktorí nedosahujú vzdelanostnú alebo praktickú úroveň požadovanú zákonom na prístup na trh. Pravidlá odbornej praxe (odsek 5) sú upravené štandardne ako pri iných regulovaných povolaniach podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií.

K bodom 8 a 9

Body 8 a 9 (k § 6 a 7) sú len legislatívno-technickou úpravou vyvolanou vložením nového písmena a) do § 5 ods. 2 a z toho vyplývajúcim posunom číslovania. Nejde o vecnú zmenu.

K bodu 10

Ustanovením sa umožňuje mimoriadne umožniť výkon reštaurátorskej činnosti štátnemu občanovi tretieho štátu, ak vznikne potreba reštaurovať dielo úžitkového umenia, na ktoré nie je v Slovenskej republike reštaurátor. Rovnako sa umožňuje stať sa reštaurátorom aj osobe, ktorá nemala možnosť získať príslušné reštaurátorské vzdelanie z dôvodu, že také vzdelanie neposkytuje nijaká vysoká škola v členských štátoch. Tieto mimoriadne oprávnenia sa týkajú napríklad reštaurovania diel filmového umenia, cenných historických hudobných nástrojov, diel zaznamenaných na nosičoch záznamu (napríklad na magnetofónovej páske, na diskete, na DVD), historických scénických divadelných a filmových stavieb, a podobne. Bez tohto ustanovenia by nebolo možné legálne a kontrolované reštaurovanie takýchto diel.

K bodu 11

§ 12 ods. 1 ustanovuje možnosti vykonávania reštaurovania. V porovnaní s terajším stavom sa možnosti rozširujú aj o formu ostatných obchodných spoločností. Doteraz je možnosť len ako samostatne zárobkovo činná osoba, alebo ako združenie reštaurátorov (konzorcium), alebo ako verejná obchodná spoločnosť. Dôvodom takéhoto rozšírenia je, že smernica 2006/123/ES obmedzenie formy podnikania len na určitú formu považuje v článku 15 za odporujúce vnútornému trhu a v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže. Okrem toho zákony upravujúce iné regulované povolania takéto obmedzenia už nemajú.

K bodu 12

V § 13a sa v upravenej podobe preberá informačná povinnosť z článku 22 a z článku 27 ods. 1 smernice 2006/123/ES. Dôvodom takejto úpravy je skutočnosť, že všeobecná úprava uvedená v článku I tohto zákona, ktorou sa transponuje smernica 2006/123/ES do slovenského práva, sa ako celok nevzťahuje na reštaurátorov z dôvodu ochrany verejného záujmu (čl. 4 ods. 8 smernice). Na druhej strane dobrovoľná transpozícia tejto povinnosti je na prospech zákazníkov, aby boli vopred informovaní o poskytovaných službách, ale aj samotných reštaurátorov, ktorí budú mať legálnu možnosť ponúkať svoje odborné služby. Odsek 1 sa týka informácií, ktoré sa zverejňujú v podstate ako ponuka odborných služieb alebo profesijná propagácia, ktorá neurčenému počtu možných klientov podrobne predstavuje poskytované služby. Predpokladá sa, že pôjde o internetové stránky, prípadne o letáky alebo printové ponuky.

Odsek 2 ustanovuje povinnosť každému reštaurátorovi informovať konkrétneho záujemcu pred uzatvorením zmluvy o predpokladanom obsahu právneho vzťahu. Dôvodom je snaha o čistotu právnych vzťahov, aby klient podpisoval zmluvu vo vedomí si rozsahu objednávaných prác a možných rizík a aby sa predišlo omylom a nedorozumeniam a následným súdnym sporom.

K bodu 13

V § 17 ods. 1 ide o jednoduchšie vyjadrenie požiadavky regulovaného vzdelania a odbornej praxe s využitím nového znenia § 5 ods. 2 a nového § 5a. Obsahovo ide o rovnakú zmenu, ako v § 5 ods. 2.

K bodu 14

V § 20 sa rieši prechod zo slovenskej meny na menu euro so zaokrúhlením.

K bodu 15

V § 21 ods. 5 ide o odstránenie diskriminácie. V zásade sa podľa Ústavy Slovenskej republiky každý môže obrátiť na všeobecný súd, ale terajšie znenie § 21 ods. 5 toto ústavné právo obmedzuje len na prípad vyčiarknutia zo zoznamu členov komory. Vypustením uvedených slov sa súdne preskúmanie rozšíri na všetky rozhodnutia Komory reštaurátorov. K bodu 16

V § 24 sa z článku 27 ods. 4 smernice 2006/123/ES preberá povinnosť mať a zverejniť etický kódex výkonu povolania. Komora reštaurátorov má etický kódex, aj ho zverejnila na svojej internetovej stránke, ale doteraz jej takáto povinnosť nevyplývala zo zákona. Navrhovaným doplnením zákona sa tento formálny nedostatok odstraňuje. Takúto povinnosť majú aj iné komory v zákone.

K bodu 17

§ 34a je prechodným ustanovením, ktoré má ochrániť reštaurátorov, ktorí nemajú potrebné vzdelanie, ale ktorí v deň nadobudnutia účinnosti zákona sú členmi Komory reštaurátorov. Zmena podmienok vstupu do povolania totiž nemá z výkonu povolania vylúčiť tých, ktorí splnili zákonné podmienky pred účinnosťou zmeny a povolanie už vykonávajú.

Čl. X

Zásadné zmeny vykonané v zákone č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, vykonané v súvislosti s transpozíciou smernice o službách na vnútornom trhu si vyžiadali vykonať príslušné úpravy aj v zákone o správnych poplatkoch.

Zrušili sa položky za vydanie živnostenského listu, za vydanie koncesnej listiny a za pozastavenie prevádzkovania živnosti. Namiesto doterajších dokladov budú vydávané osvedčenia o živnostenskom oprávnení, ktoré budú môcť obsahovať aj viac predmetov podnikania. Navrhuje sa zachovať súčasný spôsob spoplatňovania každého predmetu podnikania osobitne.

Novou položkou je vydanie prehľadu údajov zapísaných v živnostenskom registri, o ktorý môže požiadať iba dotknutá osoba, keďže tento doklad bude obsahovať údaje z verejnej i neverejnej časti živnostenského registra.

Podobne novou položkou je poplatok za prevod listinných dokumentov do elektronickej podoby, čím sa umožní aj podnikateľom, ktorí nedisponujú potrebným technickým vybavením na skenovanie dokumentov, využiť služby jednotných kontaktných miest.

Poslednou z nových položiek je správny poplatok za službu jednotného kontaktného miesta, ktorá spočíva v prevzatí, overení a spracovaní údajov a v prevzatí dokladov určených inému orgánu štátnej správy alebo inštitúcii (komore), ktoré sú príslušné na rozhodnutie v požadovanej veci. Súčasťou je tiež bezodplatné doplnenie prevzatých dokladov o výpis/odpis z registra trestov, ak sa tento podľa osobitných predpisov vyžaduje. Navrhuje sa úprava na celé eurá, v prevažnej väčšine smerom dole.

Čl. XI

K bodu 1

Upravuje sa povinnosť Komory po prijatí žiadosti o zápis do zoznamu autorizovaných geodetov a kartografov bezodkladne vydať žiadateľovi potvrdenie o prijatí tejto žiadosti.

K bodu 2

Ustanovenie upravuje možnosť podať žiadosť o zápis do zoznamu autorizovaných geodetov a kartografov prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

K bodu 3

Ustanovenie odkazuje na aplikáciu generálneho zákona o službách na vnútornom trhu vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu povolenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K Čl. XII

Navrhovaná zmena súvisí s úpravou podľa bodu 1 novelizácie živnostenského zákona.

K Čl. XIII

K bodu 1

V súčasnej platnej právnej úprave zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona, ešte nie je transponovaná smernica č. 2006/123/ES, ktorá bola prijatá 12. decembra 2006 a členské štáty ju musia vykonať do 28.decembra 2009. V tejto súvislosti sa od členských štátov žiada prijatie konkrétnych legislatívnych opatrení a jednou z nich je aj vybudovanie jednotného kontaktného miesta pre poskytovateľov služieb, elektronické postupy a spoluprácu v administratíve.

Návrhom sa upravuje možnosť podať žiadosť o povolenie na vykonávanie leteckých prác prostredníctvom jednotného kontaktného miesta a ustanovuje sa povinnosť Leteckého úradu po prijatí žiadosti bezodkladne vydať žiadateľovi potvrdenie o prijatí tejto žiadosti.

K bodu 3

Ustanovenie odkazuje na aplikáciu generálneho zákona o službách na vnútornom trhu vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu povolenia vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

Čl. XIV

K bodu 1

Vypustením ustanovenia sa dosiahne súlad so smernicou Rady č. 90/314/EEC z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb a nesťaží sa podnikanie subjektov z EÚ na našom trhu.

K bodu 2

Doterajšia prax v niektorých prípadoch poukázala na nesprávnosť výkladu pojmu „zájazd“, predovšetkým v ponímaní § 2 ods. 3 tým, že aj poskytovanie ubytovacích služieb subjektmi podnikajúcimi v tejto oblasti v zmysle Živnostenského zákona bolo v prípadoch poskytnutia prenocovania na viac nocí považované za zájazd. V takom prípade by išlo o „zdvojenie“ živnostenského oprávnenia na tú istú činnosť. Návrh sleduje odstránenie prípadného nesprávneho výkladu daného pojmu, v konečnom dôsledku prejavujúceho sa v zvyšovaní administratívnej náročnosti na podnikania i prekážku podnikania v oblasti ubytovacích služieb.

K bodu 3

Cieľom Smernice Rady č. 90/314/EEC implementovanej do nášho právneho poriadku zákonom č. 281/2001 Z. z. je predovšetkým ochrana spotrebiteľa – účastníka zájazdu. Predmetná citácia vytvára prekážku pohybu služieb a to v činnosti cestovných agentúr tým, že im neumožňuje vytvárať kombinácie služieb vo vzťahu k cestovný kanceláriám, iba ktoré sú v zmysle § 3 ods. 1 citovaného zákona oprávnené organizovať, ponúkať a predávať zájazdy a uzatvárať s objednávateľmi – účastníkmi zájazdu. Týmto bude súčasne zabezpečený aj súlad s ustanovením § 2 ods. 3 písm. b).

K bodu 4

Vzhľadom na väzbu podnikania podľa Živnostenského zákona a zákonnú postupnosť krokov podnikateľského subjektu pri začatí podnikania je požiadavka platného zákona na poistenie zájazdu "po celý čas podnikania" v praxi nesplniteľná a tak ani kontrola príslušných orgánov nie je reálna a účinná. Začatie predaja zájazdov je v praxi ľahko kontrolovateľné. Smernica Rady 90/314/EHS z 13.júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb prebraná do nášho právneho poriadku ukladá "predávajúcemu zájazdov" (cestovnej kancelárii alebo cestovnej agentúre) "zabezpečiť dostatočný dôkaz" o repatriácií, príp. refundácií peňazí a náš zákon 281/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov v § 9 ods. 3 túto povinnosť precizuje vo väzbe na zmluvu o obstaraní zájazdu. Navrhovaná právna úprava je v praxi aplikovateľná a kontrolovateľná, tak u našich cestovných kancelárií ako aj o cestovných kancelárií, ktoré vstupujú na náš trh zo štátov Európskej únie a pre ne platia spoločné pravidlá o službách na vnútornom trhu.

K Čl. XV

Ustanovenie upravuje prechodné ustanovenie, ktorým sa ustanovuje povinnosť klasifikátorov jatočne opracovaných tiel nadobudnúť v určenej lehote živnostenské oprávnenie.

Ustanovenie § 12b odkazuje na aplikáciu generálneho zákona o službách na vnútornom trhu vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu povolenia vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K Čl. XVI

Navrhuje sa, aby aj subjekty, ktoré prostredníctvom JKM podajú žiadosť o iné ako živnostenské oprávnenie, boli na tomto mieste vybavené komplexne, t.j. aby aj im mohlo JKM prideliť identifikačné číslo. Toto pridelené identifikačné číslo oznámi JKM príslušnému povoľovaciemu orgánu súčasne so zaslaním žiadosti o udelenie oprávnenia na podnikanie.

K Čl. XVII

K bodu 1

Ustanovuje sa nová možnosť pre podnikateľov, a to podanie návrhu zápis údajov do obchodného registra (tzv. prvozápis) prostredníctvom jednotného kontaktného miesta. Podľa navrhovanej úpravy bude môcť podnikateľ

◊založená obchodná spoločnosť,

◊družstvo,

◊štátny podnik,

◊európska spoločnosť,

◊európske družstvo,

◊európske zoskupenie hospodárskych záujmov,

◊podniky a organizačné zložky podnikov zahraničných osôb,

◊iné právnické osoby, o ktorých to ustanoví osobitný zákon a

◊fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré sú podnikateľmi podľa Obchodného zákonníka a ktoré sa do obchodného registra zapisujú na vlastnú žiadosť, alebo ak tak ustanoví osobitný zákon

podať návrh na prvozápis okrem tzv. osobného podania (fyzicky v podateľni registrového súdu) a prostredníctvom elektronického podania (pozri § 5a ZOR) aj prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

Jednotným kontaktným miestom budú v zmysle čl. I návrhu zákona miestne príslušné živnostenské úrady (pre poskytovateľov služieb z iných členských štátov a pre poskytovateľov služby, ktorá nie je živnosťou budú príslušné živnostenské úrady v sídla kraja).

Podanie návrhu na prvozápis prostredníctvom jednotného kontaktného miesta bude pre podnikateľa znamenať, že namiesto v súčasnosti existujúcej potreby samostatnej návštevy živnostenského úradu, prípadne iného orgánu vydávajúceho povolenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného zákona a samostatnej návštevy registrového súdu (v prípade nevyužitia elektronického podania) dôjde k spojeniu týchto dvoch činností do jednej, a to návštevy jednotného kontaktného miesta. Na tomto bude môcť podnikateľ vybaviť všetky záležitosti súvisiace s jeho vznikom (resp. splnením povinností podľa osobitných zákonov), čo má značným spôsobom prispieť k zníženiu administratívneho zaťaženia ako aj k zníženiu nákladov spojených s procesom vzniku, keďže jednotné kontaktné miesta budú v prípade potreby poskytovať informácie (okrem iného) o podmienkach spojených so získaním oprávnenia na poskytovanie služieb, postupoch vybavenia náležitostí spojených s prístupom k poskytovaniu služieb, opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam príslušných orgánov atď.

Z technického hľadiska budú jednotné kontaktné miesta doručovať podané návrhy prostredníctvom elektronických prostriedkov. Uvedené umožní podnikateľovi prísť na jednotné kontaktné miesto už s predvyplneným tlačivom a príslušnými prílohami (pôjde najmä o situácie kedy podnikateľ disponuje dostatočnými znalosťami a zručnosťami avšak nedisponuje zaručeným elektronickým podpisom, alebo nemá čas osobne sa dostaviť na príslušný registrový súd), ale aj bez predvyplneného tlačiva iba s prílohami. Príslušný pracovník jednotného kontaktného miesta teda podľa potreby administratívne spracuje návrh na prvozápis alebo tento vyhotoví. Následne sa návrh na prvozápis podpíše zaručeným elektronickým podpisom príslušného jednotného kontaktného miesta alebo zaručeným elektronickým podpisom prevádzkovateľa informačného systému živnostenského podnikania.

Vzhľadom na povinnosť navrhovateľa (resp. splnomocniteľa) osvedčiť pravosť svojho podpisu (na návrhu na prvozápis) vyplývajúcu z ustanovenia § 5 ods. 3 ZOR, sa v záujme naplnenia cieľov a filozofie zriadenia jednotných kontaktných miest ustanovuje, že predmetné osvedčenie bude môcť podnikateľ vykonať priamo na príslušnom jednotnom kontaktnom mieste. Za týmto účelom je v .... obsiahnuté nevyhnutné splnomocnenie pre jednotné kontaktné miesta na danú osvedčovaciu činnosť.

Novo navrhované ustanovenie § 5c konštatuje všeobecne platnú domnienku splnomocnenia jednotného kontaktného miesta na doplnenie identifikačného čísla a údaju o predmete podnikania alebo činnosti, ktoré vzhľadom na odlišnú postupnosť krokov pri podaní cez jednotné kontaktné miesto, ku dňu podania návrhu na prvozápis na jednotnom kontaktnom mieste nie sú a ani nemôžu byť známe.

Navyše sa v odseku 2 rieši situácia, ktorá bude môcť nastať, ak podnikateľovi nebude vydané živnostenské oprávnenie alebo iné povolenie na výkon činnosti podľa osobitného zákona, ktorá sa navrhuje zapísať v obchodnom registri ako predmet podnikania alebo činnosti. V takých prípadoch jednotné kontaktné miesto vyzve navrhovateľa, aby odstránil nedostatky návrhu na prvozápis (spôsobené nesprávnym uvedením predmetu podnikania v návrhu na prvozápis; tento povinne zapisovaný údaj totiž nebude v súlade s predmetom podnikania uvedenom v spoločenskej zmluve) najneskôr v lehote piatich pracovných dní od doručenia výzvy (a to zmenou alebo doplnením návrhu na prvozápis), inak jednotné kontaktné miesto doručí registrovému súdu návrh na prvozápis, ktorý nespĺňa podmienky ZOR (pozri § 6 ods. 1 písm. c) a e)). Zapracovanie predmetného ustanovenia bolo nevyhnutné vzhľadom na skutočnosť, že jediným subjektom oprávneným na disponovanie s návrhom je podnikateľ (v dikcii ZOR „navrhovateľ“), resp. ním splnomocnená osoba. Zároveň sa týmto postupom predchádza zdržaniu ďalšieho procesu registrácie, keďže márnym uplynutím lehoty stanovenej vo výzve jednotného kontaktného miesta dôjde k doručeniu návrhu na registrový súd, ktorý v prípade, ak návrh nebude spĺňať podmienky § 6 a 7 ZOR odmietne vykonať zápis a zašle navrhovateľovi oznámenie o odmietnutí vykonania zápisu. Podnikateľ – navrhovateľ potom môže v rámci tzv. námietkového konania odstrániť nedostatky návrhu, a tým privodiť uskutočnenie registrácie v obchodnom registri. Z uvedeného postupu teda vyplýva, že navrhovateľ nemôže byť postupom jednotného kontaktného miesta nijakým spôsobom poškodený, resp. znevýhodnený oproti tým navrhovateľom, ktorý nevyužili služby jednotného kontaktného miesta, práve naopak, služby jednotného kontaktného miesta takto prispejú k riadnemu plneniu jeho povinností vyplývajúcich zo ZOR, ako aj iných osobitných predpisov. Budú sa tak šetriť finančné zdroje podnikateľa, no v neposlednom rade aj verejné zdroje.

Ustanovenie § 5d bližšie popisuje kvalifikovaný proces transformácie listín, ktoré tvoria prílohu návrhu na prvozápis z listinnej do elektronickej podoby, ako aj podmienku ich súčasného doručenia príslušnému registrovému súdu pod sankciou zmarenia registračného konania. Navyše sa ustanovuje, že lehota na vykonanie zápisu registrovým súdom (5 pracovných dní, pozri § 8 ods. 1 ZOR), začína plynúť doručením návrhu registrovému súdu.

K bodu 2

Predmetné doplnenie je nevyhnutné vzhľadom na zavedený vyšší stupeň formalizácie registrového konania (podávanie návrhov na tlačivách ustanovených všeobecne záväzným predpisom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky).

K bodu 3

Ustanovuje sa spätná väzba na jednotné kontaktné miesto, teda zasielanie údajov z výpisu z obchodného registra, tak aby jednotné kontaktné miesto mohlo pokračovať v zabezpečovaní ďalších úkonov (napr. registrácia k dani z príjmov u daňového úradu a ďalšie).

K bodu 4

Vkladá sa nové prechodné ustanovenie. Toto má hlavne za cieľ predísť pochybnostiam, ktoré by mohli vzniknúť príliš reštriktívnym výkladom novonavrhovaných ustanovení venovaných podávaniu návrhov na prvozápis prostredníctvom jednotného kontaktného miesta a ich o následnom doručovaní na registrové súdy.

K Čl. XVIII

K bodu 1

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K bodu 2

Navrhované zmeny v zápisoch do zoznamu advokátov prostredníctvom jednotných kontaktných miest súvisia s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12 decembra 2006 o službách na vnútornom trhu.

K Čl. XIX

K bodom 1, 4 a 9

V § 12 psím. l), § 25 ods. 5 písm. f) a v § 69 ods. 1 písm. a) ide o legislatívno-technické úpravy.

K bodu 2

S cieľom vytvoriť právny rámec pre implementáciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ, L 376, 27.12.2006) sa v § 25 ods. 1 navrhuje, aby oprávnenie na výkon činnosti sprostredkovania zamestnania za úhradu bolo fyzickej osobe alebo právnickej osobe vydávané podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

K bodu 3

Doplnenie nového odseku 2 v § 25 sa navrhuje v nadväznosti na vypustenie § 26, v zmysle ktorého činnosti týkajúce sa vydávania oprávnenia na výkon činnosti sprostredkovania zamestnania za úhradu sa navrhujú preniesť do kompetencie živnostenského zákona, okrem podmienky dosiahnutého vzdelania, ktoré musí sprostredkovateľ zamestnania za úhradu spĺňať. Túto podmienku sa navrhuje zachovať v predmetnom ustanovení § 25 ods. 2.

K bodu 5

Vzhľadom na to, že sa navrhuje, aby oprávnenie na výkon činnosti sprostredkovania zamestnania za úhradu bolo fyzickej osobe alebo právnickej osobe vydávané podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, § 26 sa navrhuje vypustiť z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 6

Nadväzne na navrhovanú zmenu pri vydávaní oprávnenia na výkon činnosti sprostredkovania zamestnania za úhradu sa v § 27 navrhuje, aby sa pri zrušení alebo pozastavení činnosti sprostredkovania zamestnania za úhradu postupovalo podľa živnostenského zákona.

K bodu 7

Úpravou v § 28 písm. b) sa na základe požiadaviek aplikačnej praxe navrhuje stanoviť termín, do ktorého bude sprostredkovateľ zamestnania za úhradu povinný predkladať ročnú správu o svojej činnosti.

K bodu 8

Úprava v § 43 ods. 9 sa navrhuje z dôvodu zosúladenia s § 11 ods. 1 živnostenského zákona.

K bodu 10

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K bodu 11

Doplnenie nového § 72k, ktorým sa určujú prechodné ustanovenia k úpravám účinným k 1. júnu 2010, sa navrhuje v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ, L 376, 27.12.2006, s. 36-68). Navrhuje sa, aby povolenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu vydané do účinnosti tohto zákona platilo najdlhšie do 31. decembra 2010. Taktiež sa navrhuje, aby počas tohto obdobia sa pri pozastavení alebo zrušení povolenia na činnosť sprostredkovania za úhradu postupovalo podľa právnych predpisov účinných do nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Čl. XX

Doplnenie zákona č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov je potrebné vykonať v súvislosti s prijatím Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu. Predmetná smernica v článku 6 ukladá členským štátom povinnosť zriadiť miesta jednotného kontaktu s cieľom zjednodušiť administratívne postupy v členských štátoch. Doplnenie spočíva v možnosti podania žiadosti o zápis do zoznamu patentových zástupcov aj prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

Konkrétnu činnosť jednotných kontaktných miest upravuje predkladaný zákon o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preto sa úprava spôsobu doručovania žiadosti o zápis do zoznamu patentových zástupcov Slovenskej komore patentových zástupcov rieši odkazom na tento zákon.

Smernica zakazuje diskrimináciu v prístupe ku službe na základe umiestnenia sídla poskytovateľa služby, zakazuje správnym orgánom vyžadovať od poskytovateľa služby úradne overené preklady dokladov, len ak je takáto podmienka odôvodnená dôvodmi verejného záujmu.

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K Čl. XXI

K bodu 1 a 2

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K bodu 3

Navrhované zmeny v zápisoch do zoznamov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov prostredníctvom jednotných kontaktných miest súvisia s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12 decembra 2006 o službách na vnútornom trhu.

K Čl. XXII

K bodu 1

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K bodu 2 až 3

Navrhované zmeny v zápisoch do registra mediátorov prostredníctvom jednotných kontaktných miest súvisia s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12 decembra 2006 o službách na vnútornom trhu.

K bodu 4

Ustanovenie v súlade so smernicou o službách na vnútornom trhu zavádza princíp tzv. tichého súhlasu, to znamená, že ak sú splnené podmienky na zápis do registra mediátorov, registra mediačných centier a registra vzdelávacích inštitúcií ministerstvo zápis vykoná v lehote 30 dní. Ak ministerstvo v tejto lehote zápis nevykoná alebo nezamietne žiadosť o zápis, zápis sa považuje za vykonaný.

K Čl. XXIII

K bodu 1

V súlade s § 4 zákona o službách na vnútornom trhu sa ustanovuje povinnosť komory bezodkladne po prijatí žiadosti o zápis veterinárneho lekára do komory vydať žiadateľovi potvrdenie o prijatí tejto žiadosti.

K bodu 2

Ustanovuje sa možnosť podať žiadosť o zápis veterinárneho lekára do komory prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

K bodu 3

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

Čl. XXIV

Ide o zosúladenie so živnostenským zákonom z dôvodu zaradenia činnosti oprávneného overovateľa medzi viazané živnosti.

K Čl. XXV

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa, aby osoby, ktoré ešte nie sú registrované v systéme povinného zdravotného poistenia, podávali prihlášku do tohto systému súčasne s ohlásením živnosti, od čoho sa povinnosť prihlásenia odvíja. Súčasne sa tým zabezpečí, že nedôjde k následnému pozabudnutiu podania prihlášky a uplatneniu sankcií voči týmto osobám.

K bodu 3

Podobne ako v procese registrácie poistencov sa navrhuje, aby sa aj oznamovanie zmien zdravotným poisťovniam riešilo priamo pri povinnom oznamovaní zmien živnostenským úradom. V tomto prípade sa tým zabezpečí, že nedôjde k následnému zabudnutiu oznámenia zmeny zdravotnej poisťovni a k uplatneniu sankcií voči týmto osobám.

Čl. XXVI

K bodu 1

Upravuje sa, ktoré doklady je k žiadosti o vydanie povolenia potrebné priložiť, ak je podnikateľom v energetike zahraničná fyzická osoba.

K bodu 2

Upravuje sa možnosť podať žiadosť o vydanie povolenia prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

K bodu 3

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

Čl. XXVII

K bodom 1 a 2

Zosúladenie zákona č. 657/2004 Z. z. s návrhom zákona o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa predloženie originálu, jeho úradne osvedčenej kópie alebo úradne osvedčeného prekladu sa vyžaduje, iba ak tak ustanovuje osobitný predpis.

K bodu 3

Zosúladenie zákona č.657/2004 Z. z. s článkom 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu, ktorý predpokladá vydávanie povolení (oprávnení, osvedčení) na vykonávanie činnosti, ktorá je službou, na neurčitý čas.

K bodu 4

Zosúladenie s § 4 návrhu zákona o službách.

K bodu 5

Upravuje sa, ktoré doklady je k žiadosti o vydanie povolenia potrebné priložiť.

K bodu 6

Upravuje sa možnosť podať žiadosť o vydanie povolenia prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

K bodu 7

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

Čl. XXVIII

K bodu 1

Zosúladenie so živnostenským zákonom.

K bodu 2

Splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu.

K bodu 3 až 14

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

Čl. XXIX

K bodu 1

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K bodu 2

Zosúladenie s § 4 ods. 1 návrhu zákona o službách na vnútornom trhu.

K bodu 3

Dopĺňajú sa ustanovenia, podľa ktorých predpokladom výkonu správcovskej činnosti bude, aby takáto osoba nebola v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu s výnimkou pedagogickej, publicistickej, literárnej, vedeckej alebo umeleckej činnosti. Činnosť správcu je vzhľadom na svoju povahu nezlučiteľná s pracovnoprávnymi povinnosťami voči zamestnávateľovi. V tejto súvislosti sa dopĺňajú aj prechodné ustanovenia.

K bodu 4 a 5

Ustanovuje sa nová možnosť pre žiadateľov o zápis do zoznamu správcov podať túto žiadosť aj na jednotnom kontaktnom mieste.

Čl. XXX

K bodu 1

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu v čl. 2 ods. 2 písm. k) vymedzuje činnosti (súkromné bezpečnostné služby), na ktoré sa táto smernica nevzťahuje. Podľa príručky o vykonávaní smernice o službách na vnútornom trhu, ktorá bola vydaná Komisiou Európskych spoločenstiev a ktorú vypracovali útvary Generálneho riaditeľstva Komisie ES pre vnútorný trh a služby, výnimka uvedená v čl. 2 ods. 2 písm. k) smernice sa netýka služieb, ktoré nie sú bezpečnostnými službami ako takými, napr. predaj a dodávka technických bezpečnostných zariadení. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje presunutie týchto činností do živnostenského zákona.

K bodu 2

Navrhovaná zmena zahŕňa do pojmu prevádzkovateľ aj toho, komu bola udelená licencia na prevádzkovanie technickej služby.

K bodu 3

Vzhľadom na to, že licenciu na prevádzkovanie bezpečnostnej služby možno udeliť aj právnickej osobe, ktorá bola založená, ale ešte nebola zapísaná do obchodného registra, je potrebné precizovať rozhodovanie v takýchto prípadoch.

K bodu 4

Aplikáciou doterajšieho ustanovenia v praxi sa preukázalo, že lehota troch mesiacov, kedy je možné vykonať opravnú skúšku sa javí ako neprimeraná a kladie zvýšené nároky na personálne a materiálne zabezpečenie prevádzkovateľov bezpečnostných služieb a ich zamestnancov, pričom prevádzkovatelia musia ukončiť pracovnoprávne vzťahy so zamestnancami v skúšobnej lehote, ktorí na skúške odbornej spôsobilosti nevyhoveli.

K bodu 5

Táto úprava spresňuje predkladanie dokladov, ktorými sa preukazuje bezúhonnosť a spoľahlivosť žiadateľa o preukaz odbornej spôsobilosti. Zákon o registri trestov neumožňuje osobe, ktorá žiada o vydanie preukazu odbornej spôsobilosti na výnimku k žiadosti priložiť odpis z registra trestov.

K bodu 6

Ide o obdobnú úpravu ako v bode 3.

K bodom 7, 8 a 9

Povinnosť predkladať doklady preukazujúce bezúhonnosť a spoľahlivosť každé dva roky prevádzkovateľom bezpečnostnej služby alebo technickej služby v sebe zahrňovala i povinnosť predkladať odpisy registra trestov ministerstvu alebo krajskému riaditeľstvu. Vzhľadom na to, že zákon o registri trestov upravil predkladanie odpisov registra trestov prevádzkovateľom bezpečnostnej služby tak, že títo na účely zákona o súkromnej bezpečnosti ich ministerstvu alebo krajskému riaditeľstvu nepredkladajú, bolo potrebné zosúladiť tieto povinnosti aj u prevádzkovateľov technickej služby.

K Čl. XXXI

Navrhuje sa novelizovať zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej účelom je zosúladenie ustanovení so všeobecnou požiadavkou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu vydávať (udeľovať) povolenia na dobu neurčitú.

K bodom 1, 2, 6 a 7

Zmena ustanovení zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje so zreteľom na čl. 11 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu, ktorý predpokladá vydávanie povolení (oprávnení) na vykonávanie činnosti, ktorá je službou, na neurčitý čas. Uvedený návrh je v záujme administratívneho zjednodušenia systému vydávania oprávnení a odstránenia prekážok na poskytovanie služieb.

K bodom 3 a 4

Navrhuje sa vypustenie doterajšieho odseku 6 písm. a) a odseku 7 písm. c), čím sa zjednoduší administratívny proces súvisiaci s oprávnením na poskytovanie služieb podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu.

K bodu 5

Navrhuje sa vypustenie písmena c) so zreteľom na čl. 11 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu, ktorý predpokladá vydávanie povolení (oprávnení) na vykonávanie činnosti, ktorá je službou, na neurčitý čas.

K bodu 8

Navrhuje sa vypustenie písmena a) v záujme zosúladenia s § 27 s ostatnými ustanoveniami zákona.

K bodu 9

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K bodu 10

Navrhnuté ustanovenie upravuje vzťahy vzniknuté vydaním oprávnení, ktorých platnosť bola podľa doterajšej právnej úpravy obmedzená na päť rokov.

Čl. XXXII

K bodu 1

Zosúladenie zákona č. 17/2007 Z. z. s článkom 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu, ktorý predpokladá vydávanie povolení (oprávnení) na vykonávanie činnosti, ktorá je službou, na neurčitý čas.

K bodu 2

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

Čl. XXXIII

Upravuje sa možnosť vydať výpis z registra trestov aj na žiadosť iného orgánu, organizácie alebo inštitúcie pre potrebu iného ako trestného konania.

Čl. XXXIV

K bodu 1

Zosúladenie zákona č. 355/2007 Z. z. s článkom 5 ods. 3 Smernice, podľa ktorého v prípadoch, keď členské štáty požadujú od poskytovateľa alebo príjemcu predloženie osvedčenia, potvrdenia alebo iného dokumentu potvrdzujúceho splnenie požiadavky, členské štáty uznajú každý dokument iného členského štátu používaný na rovnocenný účel, alebo z ktorého je jasné, že príslušná požiadavka bola splnená.

K bodu 2, 6, 8, 9,11

Zosúladenie zákona č. 355/2007 Z. z. s článkom 11 Smernice, podľa ktorého sa povolenie poskytovateľovi služieb môže udeliť na dobu určitú len v týchto prípadoch:

a) povolenie sa automaticky obnovuje alebo podlieha len kontinuálnemu plneniu požiadaviek,

b) počet dostupných povolení je vzhľadom na závažný dôvod týkajúci sa verejného záujmu obmedzený, alebo

c) obmedzené trvanie povolenia môže byť opodstatnené závažným dôvodom týkajúcim sa verejného záujmu.

K bodu 3, 4, 5

Zosúladenie zákona č. 355/2007 Z. z. s § 3 ods. 2 návrhu generálneho zákona o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa predloženie originálu, jeho úradne osvedčenej kópie alebo úradne osvedčeného prekladu sa vyžaduje, iba ak tak ustanovuje osobitný predpis.

K bodu 7

Uvedená úprava zabezpečí, že pri činnostiach vykonávaných na území Slovenskej republiky budú dodržiavané zásady radiačnej ochrany, tak aby tieto činnosti nemali negatívny účinok na zdravie obyvateľov a jednotlivé zložky životného prostredia Slovenskej republiky. Takúto zmenu úpravy vyžaduje aj smernica č. 96/29 EURATOM.

K bodu 10

Ustanovenie o prolongácii doby platnosti treba vypustiť, pretože sa povolenie udeľuje na dobu neurčitú.

K bodu 12

Uvedená úprava zabezpečí, že príslušné orgány verejného zdravotníctva budú mať aktuálny prehľad o činnostiach, ktoré sú na základe oznámenia vykonávané na území Slovenskej republiky. Uvedené je dôležité pre plánovanie výkonu štátneho zdravotného dozoru nad takýmito činnosťami. Takúto zmenu úpravy vyžaduje aj smernica č. 96/29 EURATOM.

K bodu 13

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K bodu 14

Navrhuje sa do zákona doplniť prechodné ustanovenie, ktorým sa upraví používanie doposiaľ vydaných osvedčení.

Čl. XXXV

Upravuje sa možnosť podať žiadosť o zápis do zoznamu audítorov prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

Čl. XXXVI

K bodu 1

Zosúladenie s § 4 ods. 1 návrhu zákona o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodom 2, 4, 5

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 3

Novonavrhované ustanovenie umožňuje žiadateľom o vydanie geologického oprávnenia podávanie tejto žiadosti prostredníctvom Jednotného kontaktného miesta.

K bodu 7

Ide o zapracovanie zásady, že oprávnenia sa vydávajú na dobu neurčitú.

K bodu 8

Navrhujú sa osobitné ustanovenie pre zahraničné fyzické osoby – podnikateľov a zahraničné právnické osoby pri vydávaní geologického oprávnenia. Pre zahraničných poskytovateľov služieb v geológii platia rovnaké požiadavky a podmienky ako pre domácich zhotoviteľov geologických prác. V Európskej únii doposiaľ neexistuje jednotná legislatíva, ktorá by upravovala vykonávanie geologických prác, každý štát si stanovuje vlastné požiadavky a podmienky, ktoré je potrebné splniť pre vydanie oprávnenia na vykonávanie geologických prác. Z uvedeného dôvodu je potrebné osobitne upraviť spôsob uznávania zahraničných oprávnení na vykonávanie geologických prác.

K bodu 9 a 10

Ide o štylistickú úpravu textu, ktorá odstraňuje nejednoznačnosť pri výklade.

K bodu 11

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

Čl. XXXVII

K bodu 1

Zosúladenie so smernicou o službách na vnútornom trhu, zavádza sa princíp tzv. tichého súhlasu, to znamená, že ak žiadateľ o zápis do zoznamu energetických audítorov splnil všetky podmienky a ministerstvo ho v ustanovenej lehote nezapísalo do zoznamu energetických audítorov alebo nezamietlo žiadosť o zápis do zoznamu energetických audítorov, zápis sa považuje za vykonaný.

K bodu 2

Zosúladenie so živnostenským zákonom.

K bodom 3,4,7,8

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 5 a 6

Zosúladenie zákona s návrhom generálneho zákona o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa predloženie originálu, jeho úradne osvedčenej kópie alebo úradne osvedčeného prekladu sa vyžaduje, iba ak tak ustanovuje osobitný predpis.

K bodu 9

Ustanovenie odkazuje na aplikáciu generálneho zákona o službách na vnútornom trhu vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu povolenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K Čl. XXXVIII

Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona 1. júna 2010 okrem čl. I § 4 ods. 3, čl. IV bodu 59. § 66ba ods. 4 písm. b), čl. V bod 3. § 11a ods. 1 písm. c) a čl. XVI bod 1. § 5d ods. 1 písm. b), ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2011.

Bratislava 13. januára 2010

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír Jahnátek

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

37

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Predložený návrh zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "smernica") do slovenského právneho poriadku.

Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva, čo prispeje k posilneniu dôvery a právnej istoty spotrebiteľov a poskytovateľov spotrebiteľských úverov najmä pri cezhraničných transakciách. Nový zákon nahradí existujúcu právnu úpravu – zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorá už nedokáže reagovať na dynamický vývoj úverových produktov ponúkaných spotrebiteľom v posledných rokoch.

Súčasťou návrhu zákona sú jednak zrušovacie ustanovenia doterajšej právnej úpravy, jednak zmeny niektorých právnych predpisov, ktoré sú potrebné pre úplnú a účinnú transpozíciu smernice a vytvorenie podmienok pre uplatňovanie nového zákona v praxi a jednak návrhy noviel zákonov, ktoré boli prerokované dňa 8. decembra 2009 v Legislatívnej rade vlády SR v rámci prerokovania návrhu zákona o ochrane finančného spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o bankách, zákon o cenných papieroch a zákon o dohľade nad finančným trhom) a ktoré Legislatívna rada vlády SR odporučila vyňať, resp. odporučila zvážiť ich vyňatie (zákon o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a zákon o poisťovníctve). V prípade zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve uvedená úprava obsahuje vyvolané zmeny v záujme efektívnejšej aplikácie sprostredkovania spotrebiteľských úverov v praxi.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Právo Európskej únie upravuje vzťahy vznikajúce pri poskytovaní spotrebiteľského úveru predovšetkým smernicou 2008/48/ES, ktorá je predkladaným zákonom transponovaná do slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu. Lehota na transpozíciu smernice je stanovená do 11. júna 2010.

Doložka

o posúdení vplyvov

k návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1.Odhad dopadov na verejné financie:

Prijatím predloženého návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa nepredpokladá negatívny dopad na rozpočty obcí či vyšších územných celkov (samosprávnych krajov) ani na ostatné rozpočty patriace do okruhu verejných rozpočtov.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny dopad na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Odhad dopadov na životné prostredie:

Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť:

Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na nezamestnanosť ani na zamestnanosť v Slovenskej republike.

5.Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie:

Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

6.Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti:

Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskej únie

___________________________________________________________________________

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu zákona:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)je upravená v práve Európskej únie:

v primárnom práve:

-čl. 114 a 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

v sekundárnom práve:

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008).

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie alebo Všeobecného súdu:

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C – 192/94, El Corte Inglés SA v. Cristina Blázquez Rivero, rok 1996, Zb. roz. ESD (I-01281),

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C – 208/98, Berliner Kindl Brauerei AG v. Andreas Siepert, rok 2000, Zb. roz. ESD (I-01741),

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C – 264/02, Cofinoga Mérignac SA v. Sylvain Sachithanathan, rok 2004, Zb. roz. ESD (I-02157),

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C – 509/07, Luigi Scarpelli v. NEOS Banca SpA, (Ú. v. EÚ C 141/14, 20.6.2009).

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov je stanovená na 12. máj 2010.

b)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

c)Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

B. Osobitná časť

K článku◊I

K §◊1

Ustanovenie odseku 1 vymedzuje predmet právnej úpravy predkladaného návrhu zákona, a to niektoré práva a povinností súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, pričom je prebratím ustanovení smernice. Predmetom návrhu zákona sú aj ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

V odseku 2 sa definuje, na účely tohto zákona, čo je „spotrebiteľským úverom“: dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Odloženou platbou sa rozumie napríklad splátkový nákup (predaj), platobná karta predajcu bez možnosti úveru. Pôžičkou je akýkoľvek druh hotovostného dlhu, ktorý má byť vyrovnaný splátkami alebo jednorazovou platbou, či už za účelom kúpy špecifického tovaru (služby), alebo bez spojitosti s takouto transakciou, udelená buď v rámci bežného účtu v banke (prečerpanie) alebo nie (kreditné karty s kreditnou opciou). Pojem „obdobná finančná pomoc“ je akákoľvek finančná dohoda, umožňujúca dosiahnuť ekvivalentný výsledok ako odložená platba alebo pôžička, teda iné formy spotrebiteľských úverov vyvinuté v budúcnosti, z ktorých ani jeden sa nezhoduje s odloženou platbou alebo pôžičkou. Pole pôsobnosti je teda definované funkčným spôsobom a podlieha vývoju.

V odseku 3 sú uvedené určité druhy úverov, na ktoré nebude navrhovaná právna úprava aplikovaná. Toto vecné vymedzenie pôsobnosti zákona vyplýva z implementovanej smernice ES a je dané zvláštnym charakterom niektorých zmlúv alebo existenciou špecifickej právnej úpravy.

Z pôsobnosti zákona sú vylúčené zmluvy o hypotekárnom a komunálnom úvere. Taktiež sú vylúčené zmluvy o úvere zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti a účelom ktorých je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti. Napr. úvery poskytované stavebnými sporiteľňami spadajú pod zákon, pokiaľ sú poskytované na rekonštrukciu, modernizáciu, dostavbu nehnuteľnosti, t.j. ak ich účelom je zvýšenie hodnoty nehnuteľnosti. Z pôsobnosti zákona sú vylúčené aj úvery zabezpečené nehnuteľnosťou, ktoré slúžia na splatenie vyššie uvedených úverov. Z pôsobnosti zákona však nie sú vylúčené niektoré typy úverových zmlúv, aj keď sú zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti. Aj keď má hypotekárny trh svoje špecifiká, predkladateľ sa domnieva, že tieto špecifiká v dostatočnej miere akcentujú vyššie uvedené výnimky. V prípade bezúčelového úveru, v ktorom je záväzok dlžníka zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti alebo iným obdobným zaisťovacím právom k nehnuteľnosti, predkladateľ nepovažuje za účelné ani vhodné ich vyňatie z režimu zákona (tzv. americké hypotéky - písm. c). Vyňatie bezúčelových úverov neobsahoval ani zákon č. 258/2001 Z.z.. Doterajšia prax na trhu spotrebiteľských úverov ukazuje, že práve najproblematickejšími typmi úverov spravidla bývajú neprimerane vysoko zaistené, a to často i záložným právom, čím by sa dostali úplne mimo režim tohoto zákona.

Vylúčené sú tiež nájomné zmluvy, v ktorých nie je dojednaná povinnosť kúpy prenajatej veci po uplynutí určitej doby. Ide o zmluvy o prenájme alebo leasingové zmluvy, v ktorých nie je stanovená povinnosť odkúpenia predmetu zmluvy ani v zmluve samotnej, ani v inej samostatnej zmluve (tzv. operatívny leasing).

Z pôsobnosti zákona sú tiež vyňaté zmluvy o úvere vo forme možnosti prečerpania, kde úver musí byť splatený do jedného mesiaca, hoci aj napriek vyňatiu z pôsobnosti zákona sa na takýto úver použijú len niektoré jeho ustanovenia, a to len vtedy, ak žiada spotrebiteľ o okamžité sprístupnenie možnosti prečerpania prostredníctvom diaľkovej komunikácie cez telefón (§ 4 ods. 5)

Tak ako doteraz nebude tento zákon aplikovaný ani na pôžičky poskytnuté bez úroku alebo akéhokoľvek iného poplatku, vzhľadom na to, že u nich absentuje platba úroku ako pojmový znak úveru. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa preto nie nutné u takýchto zmlúv poskytovať zvláštnu ochranu.

Zmluvy o úvere o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré dlžník platí v priebehu ich poskytovania formou splátok, rovnako ako v doterajšej právnej úprave nespadajú do pôsobnosti zákona. Tu sa predpokladá, že obidve zmluvné strany majú k dispozícií dostatočné množstvo informácií a preto nie je dôvod posilovať ich právnu ochranu.

Ďalej sú z pôsobnosti zákona vyňaté úvery, ktorých celková výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur. Uvedené hranice boli stanovené s ohľadom na finančné limity uvedené smernici.

Ako problematické je však označované to, že subjekty poskytujúce úver spotrebiteľom môžu ľahko zákon obchádzať tým, že so spotrebiteľom uzavrú niekoľko dielčich zmlúv, ktoré jednotlivo nepresiahnu stanovenou hranici. Preto v záujme zamedzenia možnosti obchádzať zákon tým, že by na rovnaký alebo obdobný účel bolo v období 12 mesiacov uzavretých viac zmlúv, ktorými sa zjednáva odložená platba, pôžička, úver nebo iná obdobná finanční služba, zákon stanoví, že sa za jednu zmluvu považuje súhrn všetkých zmlúv medzi veriteľom a spotrebiteľom. Ide o obdobnú úpravu, ktorú obsahuje doterajšia právna úprava.

Oproti doterajšej právnej úprave sa z pôsobnosti zákona vylučujú také úvery, kde úver poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom ako vedľajšiu činnosť bez úrokov alebo s ročnou percentuálnou sadzbou nákladov nižšou než sú sadzby prevládajúcou na trhu, a ktoré nie sú ponúkané verejne. Tento prípad sa netýka úverov, ktoré poskytuje poskytovateľ spotrebiteľských úverov svojim zamestnancom.

Z pôsobnosti zákona sú vyňaté úvery, ktoré sú poskytované obchodníkom s cennými papiermi alebo bankou. Účelom týchto úverov musí byť uskutočnená operácia s finančným nástrojom (§ 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch).

Obchodník alebo banka musia byť do tejto operácie zapojení. V praxi ide o napr. o tzv. maržové obchody, kde obchodník s cennými papiermi poskytuje svojmu zákazníkovi úver na kúpu investičného nástroja, pričom zakúpené cenné papiere zároveň slúžia ako zaistenie tohoto úveru.

Vylúčené sú tiež úvery v podobe bezplatného odloženia platby existujúceho dlhu, kde nedochádza k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa.

Úvery poskytované obmedzenému okruhu osôb vo verejnom záujme na základe iného právneho predpisu, ktoré sú poskytované bezúročne nebo s úrokovými sadzbami nižšími než sú obvyklé sadzby na trhu, sú tiež vyňaté z pôsobnosti zákona. Ide napr. o pôžičky poskytnuté podľa zákona č. 200/1997 Z.z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov alebo zákona č. 607/2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov alebo na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky realizovať program poskytovania pomoci občanom, ktorí stratili schopnosť splácať úver na bývanie v dôsledku hospodárskej krízy.

Zákon sa tiež nevzťahuje na zmluvy o úvere, pri ktorých je zodpovednosť za splnenie záväzku obmedzená len na hnuteľnú vec, ktorá je odovzdaná pri ich uzavretí. To znamená, že pokiaľ spotrebiteľ nesplní svoj záväzok vo vzťahu k veriteľovi, veriteľ svoj nárok plne uspokojí z tejto veci a nemôže už požadovať od spotrebiteľa ďalšie plnenie. Zákon tak vylučuje zo svojej pôsobnosti zmluvné vzťahy, ktoré vznikajú pri vykonávaní činností záložni. Táto skutočnosť je rešpektovaná i v smernici, kde tieto úvery poskytované záložňami zo svojej pôsobnosti vylučuje. Situácia je v prípade záložni iná ako pri bežných úverových zmluvách – spotrebiteľ odovzdá vec druhej strane, pričom v prípade, ak spotrebiteľ riadne a včas príslušný úver nesplatí, je jeho zodpovednosť obmedzená len na vec, ktorú odovzdal druhej strane pri uzatváraní zmluvy. Veriteľ však nemá voči dlžníkovi žiadne ďalšie nároky.

Zákon sa ďalej nevzťahuje na úverové zmluvy, ktoré vyplývajú z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom, napr. rozhodcom.

Odsek 4 uvádza, ktoré ustanovenia tohoto zákona sa použijú na spotrebiteľský úver vo forme prečerpania, kde úver musí byť splatený na požiadanie alebo do 3 mesiacov.

Odsek 5 ustanovuje, ktoré ustanovenia sa použijú v prípade prekročenia.

Odsek 6 tohoto ustanovenia jednoznačne ustanovuje, že pokiaľ je spotrebiteľ v v omeškaní podľa pôvodnej úverovej zmluvy a veriteľ pristúpi na zmenu zmluvy, ktorej účelom je odvrátenie prípadného súdneho konania, pričom záväzky pre spotrebiteľa nebudú ako celok menej výhodné v porovnaní s pôvodnou zmluvou, použijú sa na túto novú zmluvu ustanovenia zákona ako napr. povinnosť poskytnutia len niektorých informácií pred uzavretím zmluvy, a pod. Ide de facto o úverové zmluvy uzavreté s pôvodným veriteľom, kde dochádza len k odloženiu platieb či zmene metódy splácania, resp. reštrukturalizácií úveru.

V odseku 7 sa ustanovuje, že na finančný lízing sa nevzťahujú ustanovenia o odstúpení od zmluvy o spotrebiteľskom úvere v lehote 14 dní bez uvedenia dôvodu.

Ustanovenie odseku 8 vyjadruje subsidiaritu Občianskeho zákonníka a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

K § 2

Toto ustanovenie vymedzuje niektoré pojmy, ktoré sú obsiahnuté v zákone.

„Spotrebiteľ“ je definovaný výlučne ako fyzická osoba, ktorá koná mimo oblasť svojej podnikateľskej činnosti alebo svojho povolania. Na druhej strane „veriteľom“ sa rozumie fyzická nebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo svojho povolania. Toto vymedzenie súvisí s všeobecnou konštrukciou spotrebiteľskej legislatívy. Ta usiluje o zabezpečenie faktickej rovnosti zmluvných strán v spotrebiteľských zmluvách namiesto rovnosti formálnej, ako je tradične ponímaná v oblasti civilného práva. Skutočná ekonomická a sociálna prevaha veriteľa musí byť vyrovnaná posilnením právnej ochrany spotrebiteľa.

„Veriteľ“ je definovaný ako fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti

Novým pojmem, ktorý nebol zakotvený v doterajšej právnej úprave, je finančný agent podľa zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, ktorý vykonáva sprostredkovanie spotrebiteľských úverov. Niektoré ďalšie povinnosti sprostredkovateľov sú špecifikované v ustanovení § 22.

„Zmluvou o spotrebiteľskom úvere“ zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom

Vzhľadom na to, že zákon pojednáva v niekoľkých ustanoveniach o úvere formou povoleného prečerpania zahŕňa toto ustanovenie aj definíciu pojmu „povolené prečerpanie“. Ide o výslovnú dohodu v úverovej zmluve, na základe ktorej veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať s finančnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho bežného účtu, ktorý má vedený u veriteľa. Pod tento typ úveru patrí napr. dnes už bežne používaný tzv. kontokorentný úver.

„Prekročením“ je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať finančnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.

Ďalej je bližšie vysvetlený pojem „celkové náklady celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom“ všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov a poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, pokiaľ je poistenie povinné na získanie úveru a rozhoduje o tejto povinnosti veriteľ.

Na posúdenie výhodnosti či nevýhodnosti dohodnutého spotrebiteľského úveru je dôležitým ukazovateľom „ročná percentuálna miera nákladov“ (ďalej len „RPMN“), ktorému sa venuje ustanovenie § 19, kde je stanovený spôsob jej výpočtu. RPMN sa sú celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky úveru. RPMN vyjadruje hodnotu všetkých záväzkov – čerpanie, platby a poplatky – budúcich alebo súčasných a dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom a počíta sa podľa matematického vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Na základe takto stanoveného jednotného spôsobu výpočtu bude spotrebiteľovi umožnené porovnať „cenu“ rôznych spotrebiteľských úverov ponúkaných na trhu.

Ďalším obdobným pojmom je i „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ , čo je súčet celkovej výšky úveru (strop alebo súhrn všetkých čiastok) a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ktorých skladba je uvedená vyššie.

Ďalej sú definované pojmy „úroková sadzba úveru“, ktorou je úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje na výšku čerpaného úveru a „fixná úroková sadzba úveru“ je vtedy, keď sa veriteľ a spotrebiteľ dohodnú v zmluve o úvere na jednej úrokovej sadzbe úveru počas celého trvania zmluvy o úvere alebo na niekoľkých úrokových sadzbách úveru na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta.

„Celkovou výškou úveru“ sa rozumie maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o úvere. Môže ísť buď o čiastku jednorázovo poskytnutú veriteľom spotrebiteľovi alebo o horný strop v úverovom rámci, stanovujúci najvyššiu čiastku, ktorú môže spotrebiteľ čerpať od veriteľa v budúcnosti.

Nutné bolo definovať „trvanlivé médium“, ktorým sa rozumie akýkoľvek nástroj, ktorý umožňuje spotrebiteľovi uchovať informácie, ktoré sú mu osobne určené, a to spôsobom, ktorý umožňuje použitie tejto informácie v budúcnosti na účely, ktoré plní táto informácia a ktorý umožňuje nezmenené reprodukovanie uložených. Ide napríklad o CD alebo USB flash disky. Nejde napríklad. o email.

K § 3

Vzhľadom na to, že je potrebné aby spotrebiteľ mal už v čase rozhodovania sa o ponuke spotrebiteľského úveru čo najúplnejšie a neskreslené informácie, ustanovuje zákon povinnosť uviesť v každej reklame alebo v každej ponuke, ktorá obsahuje úrokovú sadzbu alebo akýkoľvek údaj týkajúci sa nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, tzv. štandardné informácie. Ide predovšetkým o úrokovú sadzbu, podrobnosti o poplatkoch zahrnutých do celkových nákladov spotrebiteľa vrátane ich výšky, spojených so spotrebiteľským úverom, celkovú výšku spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov, dobu splatnosti spotrebiteľského úveru, v prípade spotrebiteľského úveru vo forme odloženej platby na konkrétny tovar alebo službu výšku predajnej ceny a výšku akejkoľvek zálohy, celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a výšku splátok či o povinnosť uzavrieť zmluvu o doplnkovej službe súvisiacej so spotrebiteľským úverom, najmä o poistení, ak je podmienkou na získanie spotrebiteľského úveru alebo na jeho získanie za ponúkaných podmienok uzavretie zmluvy o takejto doplnkovej službe. Uvedenie týchto informácií v reklame nesporne uľahčí porovnanie rôznych ponúk na trhu.

Doterajšia právna stanovuje len povinnosť uvádzať v reklame RPMN, pokiaľ reklama obsahovala úrokovú sadzbu alebo iný údaj o nákladoch. Stanovení povinnosti uvádzať ďalšie údaje v reklame tak predstavuje novú povinnosť. Pozitívnym efektom tejto povinnosti je vyššia informovanosť spotrebiteľov už vo fáze pôsobenia reklamy a z toho vyplývajúca vyššia miera ochrany spotrebiteľa. Úpravou v tomto paragrafe nie sú dotknuté príslušné ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov obsahujúce zákaz nekalých obchodných praktík.

K § 4

Ustanovenie § 4 upravuje problematiku poskytovania predzmluvných informácií, ktorú už doterajšia právna úprava obsahuje. Oproti súčasnému budú však klientovi poskytované aj ďalšie nové informácie, ktoré sú obsahom tohto ustanovenia. Veriteľ alebo sprostredkovateľ je povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím návrhu o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi na základe zmluvných podmienok ponúkaných veriteľom alebo požiadaviek spotrebiteľa stanovené informácie. Pri určovaní primeraného časového predstihu je veriteľ alebo sprostredkovateľ povinný podľa naliehavosti situácie vziať do úvahy čas, ktorý spotrebiteľ potrebuje na prečítanie a pochopenie informácií a čas, ktorý spotrebiteľ potrebuje na reakciu na poskytnuté informácie pred prijatím rozhodnutia. Dôvodom na zavedenie tejto povinnosti je zvýšiť mieru informovanosti spotrebiteľa o ponúkanom spotrebiteľskom úvere. Medzi povinne poskytované predzmluvné informácie patria napríklad informácie o druhu úveru, o veriteľovi, prípadne sprostredkovateľovi, o celkovej výške spotrebiteľského úveru a podmienkach jeho čerpania, či o RPMN. Veriteľ je taktiež povinný informovať spotrebiteľa o práve spotrebiteľa na predčasné splatenie spotrebiteľského úveru, o práve veriteľa na náhradu vzniknutých nákladov spojených s predčasným splatením spotrebiteľského úveru a spôsobe ich určenia. Podrobnosti nárokov veriteľa vyplývajúcich z predčasného splatenia upravuje § 16.

Taktiež je ustanovená povinnosť veriteľa poskytnúť na požiadanie bezplatne návrh na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo umožní spotrebiteľom riadne sa zoznámiť so všetkými náležitosťami prípadného zmluvného vzťahu, zvážiť výhody a nevýhody a následne sa kvalifikovane rozhodnúť. Ešte pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere bude mať spotrebiteľ možnosť získať informácie o podmienkach a nákladoch úveru a o svojich povinnostiach. Veriteľ prípadne sprostredkovateľ je povinný spotrebiteľovi tieto predzmluvné informácie poskytnúť na samostatnom dokumente (formulári), ktorý je uvedený v prílohe 3 alebo 4.

Veriteľovi sa ukladá povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi primerané vysvetlenie (napr. vysvetlenie jednotlivých položiek predzmluvných informácií, charakteristiku produktov, následky nesplácania úveru, atď.), na primeranej úrovni, tak, aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť, či navrhovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere zodpovedá jeho potrebám a jeho finančnej situácií. Ani vtedy, ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere ponúkaná prostredníctvom sprostredkovateľa, nesmie byť spotrebiteľ zbavený svojho práva, aby mu boli poskytnuté predzmluvné informácie. Vtedy má povinnosť tieto informácie poskytnúť sprostredkovateľ. Veriteľ môže využívať na finančné sprostredkovanie pri poskytovaní spotrebiteľských úverov samostatných finančných agentov a viazaných finančných agentov, ktorí spĺňajú podmienky stanovené zákonom č. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ak zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej splátky spotrebiteľa nevedú k okamžitej zodpovedajúcej amortizácii celkovej výšky úveru, ale v období a za podmienok ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v doplnkovej zmluve sa použijú na vytvorenie kapitálu, je veriteľ povinný v predzmluvných informáciách zrozumiteľne a stručne uviesť, či použitie takto vytvoreného kapitálu zaručuje splatenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru čerpaného na jej základe. Išlo by napríklad o prípad, keď splátky úveru smerujú do fondu, v ktorom sa zhodnocujú a po uplynutí určitého času sú takto zhodnotené finančné prostriedky použité na splatenie spotrebiteľského úveru. Predovšetkým je dôležité zdôrazniť, že pojem „kapitál“ je tu použitý nie v zúženom význame používanom v práve obchodných spoločností alebo v právnej úprave na kapitálové požiadavky finančných inštitúcií, ale v jeho všeobecnom význame ako prostriedok určený na ďalšie zhodnocovanie.

V prípade, že je spotrebiteľský úver dojednávaný prostredníctvom diaľkovej komunikácie, ktorý neumožňuje poskytnúť informácie podľa odseku 1, veriteľ tieto informácie poskytne spotrebiteľovi ihneď po uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak je úver ponúkaný spotrebiteľovi cez telefón, veriteľ povinný poskytnúť ustanovený rozsah informácií podľa odseku 4.

Podstatou predzmluvných informácií je skutočnosť, aby mal spotrebiteľ dostatok informácií pre porovnanie ponúk od rôznych veriteľom na rovnaký druh spotrebiteľského úveru. Zákon však nemá ambíciu vzhľadom na rôznosť spotrebiteľských úverov na trhu definovať druhy spotrebiteľských úverov. Avšak možno veriteľom naznačiť niektoré základné typy, ktoré by mohli uvádzať do predzmluvných formulárov a zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ako základ pre porovnanie, ktoré môže potom spotrebiteľ urobiť. Ide napr. o nasledovné druhy spotrebiteľských úverov:

1)kontokorentný uver - prečerpanie bežného účtu splatné na požiadanie alebo do 3 mesiacov,2)klasicky bezúčelový spotrebiteľsky uver - (úver alebo pôžička) - spotrebiteľ dostane finančnú hotovosť, ktorú musí splatiť a zaplatiť úroky a poplatky,3) spotrebiteľský uver vo forme splátkového predaja (aj odložená platba),4) finančný lízing,5)kreditne karty6)ostatne typy - tam by spadali napr. konverzia dlhu ap.

K § 5

Ustanovenie § 5 upravuje povinnosti o rozsahu poskytovania vybraných informácií pred uzavretím zmluvy určitého typu zmlúv o úvere formou povoleného prečerpania, tj. úveru formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov alebo úveru podľa § 1 ods. 5, t.j. nového úveru, ktorým sa odkladajú splátky alebo sa mení spôsob splácania a ktorej účelom je zabrániť prípadnému súdnemu konaniu o nárokoch veriteľa, pričom podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy nie sú pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V prípade povoleného prečerpania, ak sa nedá vopred stanoviť výška úveru, použijú sa predpoklady podľa prílohy č. 2.

K § 6

Uvedené ustanovenie upravuje výnimku z poskytovania predzmluvných informácií, a to vo vzťahu k dodávateľom a poskytovateľom služieb, ktorí konajú ako sprostredkovatelia viazaného úveru v rámci svojej doplnkovej činnosti. Tieto je povinný poskytnúť však veriteľ viazaného úveru.

K § 7

Novo ustanovenou povinnosťou v tomto návrhu zákona je povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver na základe relevantných a aktuálnych informácií, získaných jednak od spotrebiteľa a jednak napr. v prípade banky zo spoločného bankového registra. Toto ustanovenie by malo zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov. Tento prístup aplikujú dnes len bankové subjekty.

K § 8

Vzhľadom na to, že smernica v článku 9 požaduje zabezpečiť pre veriteľov prístup k databázam používaným pre posudzovanie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ukladá zákon osobám, ktoré spracovávajú príslušné údaje o spotrebiteľoch, aby umožnili prístup k požadovaným údajom zahraničným veriteľom za nediskriminujúcich podmienok. Nediskriminujúcimi podmienkami pre zahraničných veriteľov sa chápu rovnaké podmienky, ako sú stanovené pre veriteľom, ktorých sídlo je v Slovenskej republike. To znamená, že ak je do príslušného registra prístup na členskom základe, členovia majú rovnaké práva a povinností (najmä povinnosť do registra poskytovať informácie o svojich dlžníkoch). Ak majú do príslušného registra prístup len banky so sídlom v Slovenskej republike alebo pobočky zahraničných bánk, musia mať po novom prístup aj zahraničné banky, avšak nie nebankové subjekty. Pre zahraničných veriteľov sa tak zavádza tzv. národný režim.

Ďalej sa v tomto ustanovení navrhuje, povinnosť pre veriteľa, bezodkladne a bezplatne informovať spotrebiteľa o výsledku nahliadnutia do databázy a oznámiť mu údaje o použitej databáze.

K § 9

Požiadavka písomnej formy zmluvy, na základe ktorej sa uzatvára spotrebiteľský úver, vyplýva z nutnosti nastolenia právnej istoty v zmluvných vzťahoch a z nutnosti zabezpečenia dôkazov pre prípadné budúce spory.

Zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patria napríklad:

Identifikácia zmluvných strán.

Identifikácia osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom (v prípade, že vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby (napr. pri splátkovom predaji alebo lízingu) musí byť spotrebiteľovi zo zmluvy jasné, kto je vlastníkom tovaru alebo služby a za akých podmienok spotrebiteľ môže nadobudnúť vlastnícke práva k tomuto tovaru alebo službe).

Adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (najmä pri účelovom úvere na nákup tovaru alebo služby, pri ktorom predávajúci a veriteľ uzatvorili zmluvu o výlučnom poskytovaní spotrebiteľského úveru a na základe tejto zmluvy spotrebiteľ získal spotrebiteľský úver musí byť spotrebiteľovi zo zmluvy zrejmé, na akej adrese predávajúceho môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť).

Celkovú výšku, menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve o spotrebiteľskom úvere bude zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky. Zároveň je potrebné informovať ho aj o podmienkach upravujúcich čerpanie úveru. Napríklad rôzne obmedzenia – napríklad denný limit, limit pri použití odlišných platobných prostriedkov a podobne).

Ročnú úrokovú sadzbu a podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu (cieľom ustanovenia je podrobne spotrebiteľa informovať o úrokových sadzbách z príslušného spotrebiteľského úveru. Z dôvodu rýchleho porovnania je potrebné uvádzať úrokovú sadzbu per annum. V prípade spotrebiteľského úveru s variabilnou úrokovou sadzbou musí byť spotrebiteľ zo zmluvy zrozumiteľne informovaný o počiatočnej variabilnej úrokovej sadzbe, ako aj o podmienkach, lehotách a postupe zmeny tejto úrokovej sadzby. V prípade, ak je variabilná úroková sadzba naviazaná na nejaký index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, musí byť spotrebiteľovi zrejmé, o akú sa jedná. Zároveň musia byť jasné aj okolnosti, za akých sa variabilná úroková sadzba spotrebiteľského úveru zmení.)

Výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).

Ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (veriteľ musí spotrebiteľa zreteľne informovať o výške ročnej percentuálnej miery nákladov a o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Hodnoty týchto údajov musia byť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy.

Veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie (spotrebiteľ musí byť v zmluve o spotrebiteľskom úvere informovaný aj povinnosti zabezpečiť ručenie, resp. uzatvoriť poistenie, ktoré je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru).

Právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takomto splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti (spotrebiteľ bude v zmluve informovaný nielen o tom, že je oprávnený na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho predčasnom splatení, ale aj o spôsobe určenia poplatku za predčasné splatenie spotrebiteľského úveru, resp. či veriteľ bude tento poplatok požadovať).

Upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru (vzhľadom na komplikovanosť formulácií v zmluvách týkajúcich sa následkov nedodržania zmluvných podmienok, resp. nesplácania budú v zmluvách o spotrebiteľských úveroch zrozumiteľne uvedené aj upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru. Napríklad nesplácanie úveru riadne a včas môže mať pre spotrebiteľa negatívne následky finančné (napr. sankčné úroky, príp. poplatky za omeškanie a iné poplatky), ostatné (postúpenie pohľadávky, možnosť exekúcie, dražby, okamžité splatenie úveru, zaradenie do zoznamu neplatičov, zhoršenie prístupu k ďalším úverom a pod.) a vymedzenie podmienok, za ktorých môžu nastať (napr. omeškanie v dvoch splátkach a pod.).

Informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (v súvislosti s možnosťou mimosúdneho riešenia sporov bude v zmluve informácia, či spotrebiteľ spory zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je možné riešiť mimosúdnou cestou).

Názov a adresu príslušného kontrolného orgánu (cieľom ustanovenia je informovať spotrebiteľa, kto vykonáva kontrolu v súvislosti s poskytovaní spotrebiteľských úverov. Tým bude zabezpečené, že spotrebitelia budú informovaní, kam sa obrátiť v prípade pochybností ohľadom porušenia zákona.).

Priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov pre typ spotrebiteľského úveru podľa písmena d) platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uverejnenú podľa s § 21 ods. 2 (cieľom tohto ustanovenia je zvýšiť informovanosť spotrebiteľa. Veriteľ bude povinný v zmluve uviesť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov pre podobný produkt na trhu. Nakoľko údaje o priemerných hodnotách ročnej percentuálnej miery nákladov za všetkých veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery budú v súlade s § 21 verejne prístupné, veritelia ich budú môcť jednoducho získať a bude možné do zmluvy o spotrebiteľskom úvere doplniť hodnotu priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov platnú ku dňu podpisu zmluvy. Spotrebiteľ tak bude presne vidieť, akú zmluvu podpisuje vzhľadom na trhový priemer. Bude sa tak môcť rozhodnúť, či si ponuku spotrebiteľského úveru podpisom akceptuje alebo bude hľadať lepšiu ponuku u iného veriteľa.)

K § 10

Uvedené ustanovenie obsahuje výpočet informácií, ktoré je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov. U tohoto typu úveru, ktorý je v praxi využívaný predovšetkým v podobe kontokorentného úveru (povolené prečerpanie – ide v podstate o predschválený úver poskytovaný spolu s bežným účtom). Jeho veľkosť sa odvíja od výšky nášho dokladovaného príjmu, alebo od výšky obratov na našom účte. Vo všeobecnosti platí, že čím máte vyšší príjem, tým vyšší úver môžete získať) nemá opodstatnenie uvádzať všetky štandardné údaje požadované v ustanovení § 9. Ako príklad možno uviesť RPMN, ktorej vypovedacia schopnosť u tohto typu úveru je diskutabilná. Faktom je, že u tohto typu úveru nie je vopred známa výška úveru ani harmonogram splácania, a z tohto dôvodu nie je ani možné stanoviť RPMN. Avšak zákon stanovuje povinnosť poskytovať údaje v priebehu platnosti zmluvy o takomto type úveru počas obdobia platnosti zmluvy o úvere formou povoleného prečerpania prostredníctvom výpisu z účtu, ktorý umožní spotrebiteľovi prehľadnosť v svojich záväzkoch.

U tohoto typu úveru je veriteľ povinný uviesť informácie o druhu úveru, o zmluvných stranách, o celkovej výške spotrebiteľského úveru, podmienkach jeho čerpania, o dĺžke trvania zmluvného vzťahu, o úrokovej sadzbe, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie a o práve na odstúpenie od zmluvy.

Ak existuje možnosť vyzvať spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver v plnej výške, musí byť spotrebiteľ o tejto možnosti informovaný. Rovnako je povinný veriteľ informovať spotrebiteľa o poplatkoch, spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.

K § 11

Zákon ustanovuje určité dôsledky porušenia určitých povinností ustanovených týmto zákonom. Ide o súkromnoprávny inštitút. Toto ustanovenie je súčasťou dôslednej ochrany slabšej zmluvnej strany – spotrebiteľa a je transpozíciou všeobecnej požiadavky smernice na stanovenie účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií. Ide o mechanizmus, ktorý motivuje veriteľa a prináša spotrebiteľovi prípadnú finančnú výhodu v prípade pochybenia veriteľa. Zároveň s ním nie je spojená okamžitá povinnosť vrátiť celý poskytnutý úver.

K § 12

Predmetné ustanovenie obsahuje povinnosť veriteľa informovať spotrebiteľa v priebehu zmluvného vzťahu o zmenách pohyblivej úrokovej sadzby a o zmenách platieb spôsobených zmenou úrokovej sadzby. Táto informácia musí byť poskytnutá v primeranom predstihu, zákona ustanovuje 15 dňovú lehotu pre nadobudnutím účinnosti tejto zmeny. Informácia zahŕňa výšku splátok, ktoré sa majú zaplatiť po tom, ako nadobudne účinnosť nová úroková sadzba spotrebiteľského úveru, a ak sa počet alebo frekvencia splátok zmení, podrobnosti o ich počte a frekvencii.

Túto povinnosť veriteľ nemá v prípade, ak sa zmluvné strany dohodnú, že táto informácia bude spotrebiteľovi poskytovaná prostredníctvom výpisu a v prípade, keď zmenu ročnej úrokovej sadzby úveru spôsobuje zmena referenčnej sadzby; informáciu o novej referenčnej sadzba je povinný veriteľ sprístupniť vo svojich prevádzkových priestoroch.

K § 13

V súlade s niektorými ďalšími európskymi predpismi, ktoré riešia ochranu spotrebiteľa, je aj v tejto smernici daná možnosť spotrebiteľovi odstúpiť od zmluvy štrnástich kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo odo dňa, keď sú spotrebiteľovi doručené zmluvné podmienky podľa § 9 alebo 10, ak tento deň nasleduje po dni uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez sankcií a bez povinnosti zdôvodnenia svojho rozhodnutia.

Ide o významný inštitút ochrany spotrebiteľa predovšetkým tým, že na jeho uplatnenie nie je potrebné splnenie ďalších podmienok. Štrnásťdňová lehota má spotrebiteľovi umožniť plne si uvedomiť svoje práva a povinnosti plynúce zo zmluvy a poskytnúť dostatok času na porozumenie, zváženie a overenie všetkých informácií.

Neposkytnutí ustanovených zmluvných informácií znamená také závažné porušenie povinnosti zo strany veriteľa, že zakladá právo pre spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy v predĺženej lehote.

Pokiaľ spotrebiteľ uplatní toto svoje právo, má povinnosť tak urobiť najneskôr posledný deň lehoty, a to spôsobom a postupom stanoveným v zákone. Informácie o podmienkach na výkon tohto práva sú podľa § 9 ods. 2 písm. w) podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Veriteľ má po odstúpení od zmluvy nárok na istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny, a to bezodkladne a najneskôr do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy veriteľovi. Veriteľ nemá v prípade odstúpenia od zmluvy právo na žiadnu inú kompenzáciu od spotrebiteľa okrem kompenzácie nenávratných poplatkov, ktoré veriteľ zaplatil orgánu verejnej správy v súvislosti s týmto spotrebiteľským úverom. Takýmito poplatkami sú napríklad poplatky za overenie podpisov na zmluvách.

Veriteľ má nárok splatenie istiny a úroku, ktorý sa vypočíta na základe dohodnutej úrokovej sadzby, a to aj vtedy, keď práve výška úrokovej sadzby je dôvodom na odstúpenie, napr. keď spotrebiteľ zistil, že uzavrel zmluvu, ktorá stanovuje vyššiu úrokovú sadzbu, ako je obvyklá na trhu.

V prípade, že je na zmluve o spotrebiteľskom úvere závislý ďalší záväzok, napr. vo forme doplnkovej služby (poistenie) zánikom zmluvy o spotrebiteľskom úvere zanikajú aj ďalšie súvisiace záväzky.

K § 14

Predmetné ustanovenie upravuje možnosť ukončenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere výpoveďou, pokiaľ bola zmluva uzavretá na dobu neurčitú. Garantuje tak zmluvná voľnosť strán a ich slobodné rozhodnutie o ukončení platnosti zmluvy uzavretej na dobu neurčitú s tým, že dohodnutá výpovedná lehota nesmie prekročiť jeden mesiac. V prípade, že výpovedná lehota nebola dohodnutá, je výpoveď spotrebiteľa účinná okamžite, akonáhle ju obdrží veriteľ. Zo strany veriteľa výpovedná lehota nesmie byť kratšia než 2 mesiace.

Pokiaľ sa na tom zmluvné strany dohodli, môže veriteľ z objektívnych dôvodov, to znamená z dôvodov, ktoré nie sú závislé od jeho vôle, ukončiť právo spotrebiteľa čerpať prostriedky na základe zmluvy na dobu neurčitú. Veriteľ je však povinný o takomto ukončení a dôvodoch upovedomiť spotrebiteľa preukázateľným spôsobom, ak tomu nebráni iný predpis.

K § 15

V prípade zmlúv o viazanom úvere ide o zmluvy, kde poskytnutý úver slúži výhradne na financovanie zmluvy o dodaní konkrétneho tovaru alebo poskytnutej služby. Tieto obe zmluvy tvoria z objektívneho hľadiska obchodný celok. V prípade, že spotrebiteľ využije svoje právo na odstúpenie od zmluvy o dodaní tovaru alebo služby, a teda nedôjde k plneniu, na ktoré bol spotrebiteľský úver dohodnutý, má právo, aby mu bola vrátená časť už splateného úveru. Spotrebiteľ tak nebude ďalej viazaný zmluvou o viazanom úvere.

S uplatnením uvedených práv nemôže byť spojené navýšenie nákladov na spotrebiteľský úver, lebo uvedené dôsledky boli vyvolané neplnením zo strany dodávateľa alebo tým, že dodávateľ neplnil riadne.

Pokiaľ je dodaný vadný tovar alebo poskytnutá vadná služba, má mať podľa čl. 15 ods. 2 smernice spotrebiteľ právo uplatniť prostriedky nápravy i voči veriteľovi, pokiaľ prostriedky, ktoré má voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi služieb, už uplatnil, ale neboli uspokojené. Pokiaľ ide o rozsah a podmienky na uplatnenie týchto prostriedkov nápravy, bola možnosť úpravy prenechaná na členských štátoch.

Z pohľadu transpozície je povinnosť zakotviť vo vnútroštátnej právnej úprave pre spotrebiteľa prostriedky nápravy využiteľné voči veriteľovi v prípade, že dodávateľ tovar alebo poskytovateľ služieb nesplnil svoje povinnosti ani po uplatnení príslušných prostriedkov nápravy (preferencia uplatnenia zákonných nárokov, t.j. uplatnenie zodpovednosti za vady výrobkov primárne u predávajúcich či poskytovateľov služieb - práva zo zodpovednosti za vady sa uplatňujú u predávajúceho alebo poskytovateľa služieb, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodli inak).

Až po vyčerpaní všetkých prostriedkov, vrátane súdnych bude možné obrátiť sa na veriteľa. Jednoznačne je zamietnutá možnosť, aby boli finančné inštitúcie nútené riešiť reklamačné, či iné spory. Táto činnosť finančným inštitúciám nepatrí. Z tohto dôvodu zákon umožňuje spotrebiteľovi u veriteľa uplatňovať len nároky na peňažné plnenie.

Účelom § 15 odst. 5 je zamedziť prípadným problémom pri podomovom predaji, kedy v prípade odstúpenia od zmluvy o kúpe tovaru by mohol mať spotrebiteľ aj naďalej povinnosť splácať úver, resp. vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi aj napriek tomu, že mu zo strany predávajúceho nebola vrátená kúpna cena.

K § 16

Spotrebiteľovi sa priznáva právo vyrovnať svoje záväzky kedykoľvek pred dátumom splatnosti. V takomto prípade má taktiež právo na pomerné zníženie celkových nákladov úveru. Veriteľ má súčasne právo na spravodlivú a objektívnu kompenzáciu možných nákladov priamo spojených s predčasným spaltením spotrebiteľského úveru.

Výška tejto kompenzácie nemôže presiahnuť 1 % výšky predčasne splateného spotrebiteľského úveru, ak obdobie medzi predčasným splatením spotrebiteľského úveru a dohodnutým ukončením zmluvy o spotrebiteľskom úvere presahuje jeden rok. Ak toto obdobie nepresahuje jeden rok, výška takejto náhrady nemôže presiahnuť 0,5 % výšky predčasne splateného spotrebiteľského úveru.

Výpočet kompenzácie, na ktorú má veriteľ nárok, musí byť prehľadná a a zrozumiteľná spotrebiteľovi už v predzmluvnej fáze a samozrejme v priebehu platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Metoda výpočtu musí byť zároveň ľahko použiteľná pre veriteľa a musí uľahčiť kontrolu tejto kompenzácie kontrolným orgánom.

Predmetné ustanovenie tiež obsahuje výpočet výnimiek v súlade s implementovanou smernicou, kedy nie je možné požadovať kompenzáciu zo strany veriteľa pri predčasnom splatení.

K § 17

Pri postúpení práv veriteľa vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu, vrátane vzájomného započítania pohľadávok sa postupuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Zároveň sa ustanovením § 17 zakazuje v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru sa splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s vyššie uvedeným, veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

K § 18

Oproti „prečerpaniu“, ktoré je v zmluve predpokladané, sa prekročením rozumie faktické sprístupnenie peňažných prostriedkov, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať finančnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.

Pokiaľ veriteľ umožní takéto prekročenie, je povinný spotrebiteľa informovať o nákladoch, ktoré mu vzniknú v dôsledku tohto prekročenia – t.j. o úrokovej sadzbe, sankciách, poplatkoch a úrokoch z omeškania.

Ustanovenie odseku 2 obsahuje ďalšie povinností v prípade prekročenia, ktoré trvá viac ako mesiac. Takéto prekročenie je treba posudzovať individuálne vzhľadom na okolnosti prípadu. Prekročenie možno napríklad pomerovať s výškou dohodnutého prečerpania, prípadne obvyklých kladných zostatkov na danom účte pre tým, ako vzniklo prekročenie.

K § 19

Cieľom právnej úpravy je vytvorenie fungujúceho vnútorného trhu a zabezpečenie vysokého stupňa ochrany spotrebiteľov v celom Spoločenstve, čo si vyžaduje zabezpečiť zrovnateľnosť informácií týkajúcich sa RPMN v rámci Spoločenstva. RPMN je možno považovať za jeden z najpodstatnejších inštitútov slúžiacich na orientáciu na trhu spotrebiteľských úverov. RPMN vyjadruje hodnotu všetkých záväzkov - čerpanie, platby a poplatky – súčasne alebo budúce a dohodnuté medzi veriteľom a spotrebiteľom a počíta sa podľa matematického vzorca uvedeného v prílohe č. 1. Jednou z položiek, ktoré sa započítavajú do RPMN, sú náklady na vedenie účtu zaznamenávajúceho platobné transakcie a čerpania. sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, pokiaľ otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

Predmetné ustanovenie jednoznačne vymedzuje, aké náklady možno a aké nemožno použiť na účely výpočtu RPMN. Pri výpočte sa predpokladá, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

K § 20

Smernica vyžaduje od členských štátov, aby veritelia podliehali dohľadu vykonávanému subjektom alebo orgánom nezávislým od finančných inštitúcií alebo aby boli regulovaní.

V súčasnosti sú na našom trhu poskytované spotrebiteľské úvery ako bankami tak aj nebankovými subjektami. Banky na výkon bankových činností, ktorými sú prijímanie vkladov a poskytovanie úverov potrebujú povolenie zo strany Národnej banky Slovenska, na udelenie ktorého sa vyžaduje a splnenie ďalších podmienok, ako napr. kapitálové požiadavky, dôveryhodnosť zdrojov, odborná spôsobilosť, vhodnosť a bezúhonnosť osôb.

Nebankové subjekty môžu poskytovať spotrebiteľský úver alebo ho sprostredkovávať, ak im bolo vydané živnostenské oprávnenie voľnej živnosti. Voľné živnosti sú živnosti, ktoré nie sú uvedené v prílohách č. 1 až 3 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V praxi to znamená, že pre ne nie je ako podmienka prevádzkovania ustanovená žiadna odborná ani iná spôsobilosť, vyžadujú sa len všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti. V súlade s § 25 ods.3 zákona Ministerstvo vnútra SR zverejňuje na svojej internetovej stránke zoznam odporúčaných označení najčastejšie používaných voľných živností a ich obsahové vymedzenie. Nosným účelom tohto opatrenia je snaha o sprehľadnenie výberu neregulovaných živností v usporiadanej podobe. V prípade nebankových subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery ide o „Poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt“ a „Sprostredkovanie poskytovania úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt“. Peňažné zdroje na poskytovanie takýchto úverov a pôžičiek nesmú byť získané a poskytované v rozpore so zákazom prijímania peňažných vkladov a zákaze poskytovania úverov a pôžičiek z peňažných zdrojov získaných na základe verejnej výzvy alebo verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 3 ods. 1 a 2 a § 5 písm. l) zákona o bankách a § 126 ods. 5 zákona o cenných papieroch.

Na rozdiel od bánk teda tieto subjekty poskytujú úvery z vlastných zdrojov, a preto požiadavky smerujúce ich finančnej stabilite nie sú potrebné v takom rozsahu. V súčasnosti nie je možné jednoznačne vyčísliť aj napriek povinnosti veriteľov predkladať hlásenia o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch a v rámci diskusie bola zvažovaná možnosť zavedenia registrácie všetkých subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery a ako najvyhovujúcejšie bolo prijaté riešenie, ktoré je obsahom predmetného ustanovenia. Jeho podstatou je, že každý poskytovateľ spotrebiteľského úveru bude povinný pred začatím svojej činnosti, ktorá spočíva v poskytovaní spotrebiteľských úverov zaregistrovať sa na základe žiadosti. Registráciu uskutočňuje a register veriteľov vedie Národná banka Slovenska. Takáto evidencia prispeje k sprehľadneniu trhu so spotrebiteľskými úvermi, čo bude prínosom nielen pre orgány kontroly, ale i pre orgány činné v trestnom konaní a iné. Ustanovenie upravuje aj postup, akým sa veritelia môžu do registra zapísať.

K § 21

Uvedené ustanovenie je prebraté z doterajšej právnej úpravy, ktorá súvisí so zlepšením informovanosti spotrebiteľov vo vzťahu k porovnaniu RPMN na porovnateľné úverové produkty zverejňovaním priemerných hodnôt RPMN na spotrebiteľský úver. Zverejňovanie priemerných RPMN umožňuje spotrebiteľom lepšie porovnávať konkrétnu ponuku s priemerným produktom na trhu a zároveň mu to umožní lepšie porovnávať ponuky. Podľa tohto ustanovenia majú veritelia povinnosť poskytovať Ministerstvu financií SR a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch. Rozsah, podrobnosti, lehoty a spôsob predkladania údajov ako aj miesto zverejňovania priemerných údajov na trhu so spotrebiteľskými úvermi upravuje všeobecný právny predpise, vydaný Ministerstvom financií SR.

K § 22

Nová právna úprava zavádza i nové povinností pre sprostredkovateľov spotrebiteľských úverov. Napríklad sprostredkovateľ je povinný uviesť v reklame a dokumentoch určených pre spotrebiteľov rozsah svojich právomocí, najmä či pracuje výlučne s jedným alebo viacerými veriteľmi, alebo ako samostatný agent.

K § 23

Obsahom tohoto ustanovenia je úprava pôsobnosti výkonu kontroly nad dodržiavaním povinností stanoveným týmto zákonom. Tak ako v doterajšej úprave, aj tento zákon zveruje túto pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcii. Ustanovenie odseku 2 upravuje sankcie za nedodržanie alebo obchádzanie ustanovení tohto zákona.

K § 24

Ustanovenie upravuje skutočnosť, že aj na zmluvy o úvere, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom sa vzťahuju vymenované ustanovenia tohoto zákona. Tento zákon teda reguluje aj iné úvery, ako sú spotrebiteľské.

K § 25

Prechodné ustanovenia riešia použitie doterajšieho zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov a súčasne novo prijatú právnu úpravu spotrebiteľských úverov. Rovnako je stanovená obdobie na splnenie povinností subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery vo vzťahu k registrácií.

K § 26

Zrušovacím ustanovením dochádza k zrušeniu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, Vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 620/2007 Z.z., ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Nariadenia vlády Slovenskej republiky 238/2008 Z.z z 11. júna 2008, ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru.

K § 27

Príloha č. 1 k zákonu obsahuje zoznam preberaných právnych aktov.

K čl. II

K bodu 1 (§ 12 ods. 2)

Vzhľadom na to, že uvedené ustanovenie obsahuje jednu zo zákonných licencií, predstavujúcich výnimku z ochrany prejavov osobnej povahy, považujeme za potrebné pregnantnejšie vyjadriť rozsah uvedenej zákonnej licencie v nadväznosti na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého "Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.".

V tejto súvislosti ide o oprávnenie štátneho orgánu nie len používať, ale aj vyhotovovať nie len obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy, ale aj len zvukové záznamy. K takémuto oprávneniu štátneho orgánu na úradné účely možno dospieť len na základe použitia interpretačného pravidla argumentum a maiori ad minus. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedená zákonná licencia predstavuje výrazný zásah do právnej integrity fyzickej osoby, považujeme za žiaduce a potrebné, z hľadiska právnej istoty, aby oprávnenia štátneho orgánu boli vyjadrené expressis verbis a teda aby nevyplývali implicitne pri uplatnení zásad právnej interpretácie.

Navrhovanou právnou úpravou zároveň dôjde k zosúladeniu dikcie § 12 ods. 2 s dikciou § 12 ods. 3, ktorá v platnom znení umožňuje bez privolenia fyzickej osoby nie len použiť, ale aj vyhotoviť podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy.

K bodu 2 (§ 53 ods. 6)

Do § 53 Občianskeho zákonníka sa navrhuje doplniť nový odsek 6, obsahom ktorého je zákaz, aby v spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov, odplata podstatne prevyšovala odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v obdobných prípadoch. Bude dôležité o akú výšku poskytnutých prostriedkov ide. Či ide o záväzok zabezpečený a obdobie na ktoré sa peňažné prostriedky poskytujú. Tieto tri kritéria majú význam pri určení podstatného prevýšenia odplaty a pri judikatúre možno pri tomto termíne (podstatného prevýšenia) vysledovať hranicu max. 20%.

K bodu 3 (pozn. pod čiarou)

Vzhľadom na kódexovú povahu Občianskeho zákonníka sa vypúšťa odkaz pod čiarou.

K bodu 4 (§ 53 ods. 10 až 13)

Dňa 8. decembra 2009 bol predmetom rokovania Legislatívnej rady vlády SR návrh zákona o ochrane finančného spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde v § 14 ods. 1 až 4 bol obsiahnutý návrh vyššie uvedenej právnej úpravy. Vzhľadom na námietku nepriamej novely Občianskeho zákonníka bolo predmetné ustanovenia z návrhu vypustené. Vzhľadom na to, že ide o chýbajúcu transpozíciu niektorých ustanovení smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), je potrebné chýbajúce ustanovenia prebrať do právneho poriadku SR (ostatné ustanovenia uvedenej smernice sú už v Občianskom zákonníku upravené).

K bodu 5 (§ 53b)

K odseku 1

Predkladateľ zaznamenal v aplikačnej praxi súdov rôzne spôsoby poskytovania úžerného plnenia. Niektorí poskytovatelia úverov a pôžičiek z radov nebankových inštitúcií dojednávali astronomické protiplnenia (úroky a poplatky) napr. aj 182,5% p. a. Pre zmenu niektorí dodávatelia úverov a pôžičiek zneužívali omeškanie spotrebiteľa a cez sankcie uplatňovali neprimerane vysoké požiadavky, zatiaľ z poznatkov predkladateľa je rekordným 730%-tný úrok z omeškania p. a. Často krát takéto vysoké sankcie poslúžili na zdôvodnenie „vyplnenia“ rozdielu medzi hodnotou predmetu zabezpečenia a výškou istiny poskytnutého úveru alebo pôžičky. Takto rôznymi sofistikovanými spôsobmi ospravedlňovali bezbrehé neprimerané výkony záložného práva a pôvodne aj zabezpečovacieho prevodu práva. Takéto prípady končili neraz sociálnymi tragédiami, nehovoriac o strachu, obavách a niekedy až sociálnom terore a tiesni, ktorý bol týmito praktikami spôsobený.

Navrhovaná právna úprava má za cieľ odstrániť vyššie uvedené nekalé spôsoby dodávateľov tak, aby všetky sankcie spolu za omeškanie spotrebiteľa jednak poskytli dodávateľovi určitú kompenzáciu za to, že nemôže ďalej za odplatu poskytnúť omeškané finančné prostriedky, a na druhej strane aby bol spotrebiteľ chránený pred plejádou rôznych zmluvných pokút a úrokov spojených s omeškaním so splnením dlhu.

Úrok z omeškania je regulovaný nariadením vlády 87/1995 Z. z. Dodávatelia však nad tento úrok uplatňujú zmluvné pokuty.

Zmluvná pokuta má predovšetkým plniť účel paušalizovanej náhrady škody. Pre dodávateľa, ktorý poskytuje peňažné prostriedky za odplatu spotrebiteľom (úvery, pôžičky, spotrebiteľské úvery), je spravidla škodou to, že nemôže včas nevrátené finančné prostriedky ďalej investovať. Navrhované ustanovenie mu ponúka určitú formu náhrady vo výške odplaty, ktorú dojednáva a nad to ešte navýšenie v zmysle vykonávacieho predpisu - nariadenie vlády 87/1995 Z. z., ktorý predkladateľ navrhne novelizovať. Novelizované ustanovenie v uvedenom nariadení predkladateľ navrhuje v nasledovnom znení:

„Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa nesmú spolu prevyšovať túto odplatu vyjadrenú v percentuálnych bodoch za rok o viac ako o päť percentuálnych bodov ročne.“

Docieli sa tak primeranosť v sankciách za omeškanie spotrebiteľa predovšetkým so splátkami úveru či pôžičky. V rámci sankcií sa započítavajú predovšetkým úroky z omeškania a zmluvné pokuty.

Navrhované ustanovenie bude kauzisticky dopadať na oblasť finančného trhu pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľom za odplatu.

Neprijateľná zmluvná podmienka uvedená v § 53 ods. 4 písm. k) poskytuje širšiu ochranu aj na iné vzťahy než na oblasť finančného trhu. Aplikačná prax si však z hore uvedených dôvodov žiada explicitnejšiu a účinnejšiu ochranu spotrebiteľa (čl. 8 smernice). Predkladateľ dáva do pozornosti § 6 ods. 1 bod 13. rakúskeho zákona na ochranu spotrebiteľa č. 140/1979: „pre spotrebiteľa sú v zmysle § 879 Všeobecného občianskeho zákonníka nezáväzné najmä také zmluvné ustanovenia, podľa ktorých... úroky, ktoré má platiť spotrebiteľ pre prípad omeškania, prevyšujú úrokovú sadzbu dohodnutú pre účely platenia v súlade so zmluvou o viac ako päť percentuálnych bodov ročne“.

Vzhľadom na to, že pre aplikačnú prax je jeden z dôležitých výkladov aj výklad zákonodarcu a čerpá sa predovšetkým z dôvodových správ, predkladateľ uvádza nasledovný príklad:

1.úver poskytovaný nebankovým subjektom = 30 000 eur,

2.odplata za poskytnutie úveru = 16 % p. a. - ročne (15% úroky, 1% poplatok za spracovanie zmluvy),

3.úroky z omeškania = 9 % p. a. (§ 3 nariadenia vlády 87/1995 Z. z.),

4.zmluvná pokuta = 0,1 % denne, t. j. 36,5 % per annum,

5.spolu sankcie = 45,5 % (36,5 + 9),

6.dovolené sankcie podľa navrhovaného ustanovenia = 21 %.

Záver: zmluvná pokuta nad 12 % bude neplatná pre rozpor so zákonom. Dodávateľovi k nej bude patriť aj úrok z omeškania 9 %, čo už je na rozdiel od 45,5 % primerané.

Uvedené ustanovenie nebude prichádzať do úvahy v prípade neplatnosti zmluvnej podmienky upravujúcej cenu (odplatu), v prípade, ak by zmluvná podmienka upravujúca odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov bola neplatná v časti, tak navrhovaný limit sankcií sa bude odvíjať len od tej časti odplaty, ktorá je platná.

K odseku 2

Návrh zákona reaguje na potrebu transpozície smernice.

Návrhom zákona sa upravujú okrem iného výnimky z neprijateľných zmluvných podmienok a týkajú sa jednostrannej zmeny zmluvných podmienok. Aby nedochádzalo k neprimeraným tvrdostiam v súvislosti s požiadavku jednorazového vrátenia finančných prostriedkov z dôvodu odstúpenia od zmluvy zo strany spotrebiteľa v prípade, že dodávateľ zmenil zmluvné podmienky, upravuje sa povinnosť dodávateľa umožniť spotrebiteľovi plnenie v splátkach. Rovnakú povinnosť poskytnúť primerané splátky bude mať dodávateľ aj v prípade, že podľa odseku 10 jednostranne vypovie zmluvu.

V prípade, ak nedôjde k dohode o výške splátok, rozhodne súd na návrh dodávateľa alebo spotrebiteľa. Návrh môže podať ktorýkoľvek účastník zmluvného vzťahu a úlohou súdu nie je ukladať povinnosť plniť, ale podľa § 80 písm. c) OSP určiť primeranú výšku splátky a periodicitu jej splácania. Ak by dodávateľ podal žalobu proti spotrebiteľovi o jednorazové zaplatenie bezdôvodného obohatenia z dôvodu zrušenia zmluvy, tak aj v takomto konaní môže súd popri uloženej povinnosti určiť splátky, ktoré musia byť primerané a ktoré musia zodpovedať pomerom spotrebiteľa.

K bodu 6 (§ 879m)

Ide o princíp nepravej retroaktivity s tým, že zákon nebude dopadať na tie nároky, ktoré boli uplatnené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

Intertemporálne ustanovenie upravuje režim pôsobenia navrhovanej úpravy a úpravy účinnej do 31. mája 2010.

K čl. III

K bodu 1

Činnosť ratingových agentúr, vrátane povoľovania vzniku a vykonávania ich činnosti na základe registrácie, respektíve certifikácie bude s pôsobnosťou pre celú Európsku úniu upravená Nariadením Európskeho parlamentu a Rady o ratingových agentúrach (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach. Nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom od zverejnenia v Úradnom vestníku EÚ. Z uvedených dôvodov sa v čl. II navrhuje, aby činnosť ratingových agentúr bola vyňatá z pod pôsobnosti živnostenského zákona. Nakoľko nariadenie o ratingových agentúrach zasiahne do činnosti existujúcich ratingových agentúr, riešia ustanovenia čl. 40 predmetného nariadenia prechodné ustanovenia práve vo vzťahu k existujúcim ratingovým agentúram. Podľa nám v súčasnosti dostupných informácií pôsobia v Slovenskej republike minimálne 2 ratingové agentúry.

Podľa čl. 40 majú existujúce ratingové agentúry zosúladiť svoju činnosť s úpravou obsiahnutou v nariadení najneskôr do deviatich mesiacov od vstupu do účinnosti. V lehote medzi šiestym mesiacom od účinnosti nariadenia do deviateho mesiaca od účinnosti nariadenia majú existujúce ratingové agentúry podať žiadosť o registráciu. Existujúce ratingové agentúry môžu pokračovať vo vydávaní kreditných ratingov, ktoré môžu byť využívané na regulatórne účely finančnými inštitúciami až do momentu zamietnutia vydania registrácie.

Z uvedeného vyplýva, že je potrebné prechodné ustanovenie v živnostenskom zákone, tak aby existujúce ratingové agentúry mohli vykonávať svoju podnikateľskú činnosť až do rozhodnutia o ich registrácií. Existujúce ratingové agentúry uskutočňujú svoju podnikateľskú činnosť ako predmet činnosti definovaný podľa živnostenského zákona ako živnosť „činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov“. Nakoľko táto živnosť sama o sebe nezaniká, ale v dôsledku vyššie citovaného nariadenia o ratingových agentúrach nebude možné pod túto činnosť subsumovať činnosť ratingových agentúr tak ako je zadefinovaná v uvedenom nariadení, navrhujeme v prechodnom ustanovení formuláciu, že táto špecifická činnosť nie je živnosťou. V prípade nedoplnenia čl. II o navrhovanú úpravu prechodných ustanovení by Slovenská republika odobrala existujúcim ratingovým agentúram možnosť vykonávať podnikateľskú činnosť na základe existujúcich živností a to ešte pred lehotou, v rámci ktorej majú mať právo voľby podania žiadosti o registráciu v zmysle citovaného nariadenia. Navrhovaná úprava účinnosti novely by vo vzťahu na existujúce ratingové agentúry mohla mať likvidačný charakter v rozpore s ustanoveniami navrhovaného nariadenia, ako aj v rozpore so základným ústavným právom na podnikanie podľa čl. 35 Ústavy SR.

K bodu 2

Zároveň sa v bode 2 navrhuje vyňať z pod pôsobnosti Živnostenského zákona činnosť osôb poskytujúcich spotrebiteľské úvery vzhľadom na to, že podľa návrhu toho zákona (čl. I) veriteľ môže poskytovať spotrebiteľské úvery až po uskutočnení zápisu v registri veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery, ktorý vedie Národná banka Slovenska.

K bodom 3 a 4

Prechodné ustanovenia v živnostenskom zákone riešia postup týchto osôb, tak aby mohli vykonávať svoju podnikateľskú činnosť až do dňa zápisu do registra veriteľov, pričom sa ustanovujú dve prechodné obdobia; pre činnosť ratingových agentúr od 1. júna 2010 a pre osoby poskytujúce spotrebiteľské úvery od 11. júna 2010.

K čl. IV

K bodu 1

Vymedzuje sa pojem „základný bankový produkt“. Základným bankovým produktom sa na účely zákona o bankách rozumie bankový produkt obsahujúci zriadenie a zrušenie bežného účtu vedeného v mene euro, vykonávanie platobných operácií, t.j. vkladov, výberov a prevodov finančných prostriedkov, vydanie medzinárodnej debetnej platobnej karty a zriadenie internet bankingu alebo inej platobnej aplikácie elektronického bankovníctva.

K bodu 2

Navrhovaným znením dochádza k dôslednejšej transpozícii Prílohy VI, časť 1 bod 9 Smernice 2006/48/ES a článku 89 bodu 1 písm. d) smernice 2006/48/ES.

K bodu 3

Vymedzuje sa poskytovanie základného bankového produktu s cieľom zabezpečiť spotrebiteľom prístup k bežnému účtu a k základným bankovým službám, s dôrazom na lepšiu porovnateľnosť a sprehľadnenie poskytovania bankových služieb, ako aj poplatkovej politiky bánk. Súčasne sa predloženým návrhom podporuje využívanie bezhotovostného platobného styku.

K bodu 4

Platné znenie zákona o bankách neobsahuje v prípade prístupu interných ratingov také jednoznačné ustanovenia, z ktorých by vyplývala povinnosť banky alebo pobočky zahraničnej banky požiadať Národnú banku Slovenska o vydanie predchádzajúceho súhlasu na zmenu modelu výpočtu kreditného rizika (prístupom interných ratingov). Navrhovanou zmenou sa určuje formálny postup banky alebo pobočky zahraničnej banky v prípade, že model výpočtu kreditného rizika schválený v minulosti Národnou bankou Slovenska formou vydania predchádzajúceho súhlasu na jeho používanie už nezodpovedá zmeneným podmienkam.

K bodu 5

Navrhovaným znením dochádza k dôslednejšej transpozícii článku 86 bodu 2 písm. a) Smernice 2006/48/ES.

K bodu 6

Navrhovaným znením dochádza k dôslednejšej transpozícii článku 86 bodu 3 písm. a) smernice 2006/48/ES.

K bodu 7

Navrhovaným znením dochádza k dôslednej transpozícii čl. 87 ods. 6, ods. 7, ods. 10 a ods. 11 prvej vety smernice 2006/48/ES.

K bodu 8

Navrhovaným znením dochádza k dôslednej transpozícii čl. 89 ods. 1 smernice 2006/48/ES.

K bodu 9

Navrhovaným znením dochádza k transpozícii čl. 89 ods. 2 Smernice 2006/48/ES.

K bodu 10

Platné znenie zákona o bankách neobsahuje v prípade prístupu interných ratingov také ustanovenia, z ktorých by vyplývala povinnosť banky alebo pobočky zahraničnej banky požiadať Národnú banku Slovenska o vydanie predchádzajúceho súhlasu na zmenu modelu výpočtu kreditného rizika. Navrhovanou zmenou sa určuje formálny postup banky alebo pobočky zahraničnej banky v prípade, že model výpočtu kreditného rizika schválený v minulosti Národnou bankou Slovenska formou vydania predchádzajúceho súhlasu na jeho používanie už nezodpovedá zmeneným podmienkam.

K bodu 11

Platné znenie zákona o bankách neobsahuje v prípade pokročilého prístupu merania operačného rizika také ustanovenia, z ktorých by vyplývala povinnosť banky alebo pobočky zahraničnej banky požiadať Národnú banku Slovenska o vydanie predchádzajúceho súhlasu na zmenu príslušného modelu výpočtu operačného rizika. Navrhovanou zmenou sa určuje formálny postup banky alebo pobočky zahraničnej banky v prípade, že model výpočtu operačného rizika schválený v minulosti Národnou bankou Slovenska formou vydania predchádzajúceho súhlasu na jeho používanie už nezodpovedá zmeneným podmienkam.

K bodu 12

Navrhovaným znením dochádza k precizovaniu textu v dôsledku určitej nejednoznačnosti vo vnímaní, resp. praktickom výklade § 33e ods. 3 a ods. 4 zákona o bankách.

K bodu 13

Zmena vyplývajúca z aplikačnej praxe. Navrhovanou úpravou dochádza k precizovaniu textu, a to v záujme jednoznačnosti vyjadrenia povinnosti banky a pobočky zahraničnej banky v oblasti príslušného oznámenia, a najmä formy oznámenia, ktorá má byť písomná, a termínu, ku ktorému je banka a pobočka zahraničnej banky povinná túto povinnosť splniť.

K bodu 14

Navrhnutá úprava § 38 ods. 2 zákona o bankách je potrebná na to, aby register bankových úverov a záruk mohol obsahovať nielen údaje o úveroch a zábezpekách poskytované do registra bankami a pobočkami zahraničných bánk, ale aj údaje o úveroch a zábezpekách poskytované do registra Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky na základe novelizovaných ustanovení § 18 zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (vrátane čl. IX zákona o platobných službách).

K bodu 15

Navrhuje sa legislatívna úprava ustanovenia § 38 ods. 5 zákona o bankách tak, aby sa zabezpečil terminologický súlad tohto ustanovenia a ustanovením platného § 38 ods. 1 zákona o bankách, podľa ktorého údaje do registra sú poskytované (nie sú oznamované).

K bodom 16 a 17

Uvedené legislatívne spresnenie odstraňuje nepresnosť pojmu „štátna prémia“ v platnom zákone o bankách

K bodom 18 a 19

Navrhovanou úpravou v bode 18 sa bližšie vymedzujú požiadavky Ministerstva financií SR vo vzťahu k povinnostiam hypotekárnych bánk a bodom 18 sa zosúlaďuje právna úprava zákona o bankách s organizačnou štruktúrou MF SR.

K bodu 20

Navrhovanou úpravou § 88a ods. 3 písm. b) sa odstraňuje chyba, ktorá vznikla pri predložení poslednej novely zákona o bankách, ktorou sa zaviedol nový úverový produkt pre mladých manželov so štátnou podporou a zosúlaďuje sa s podmienkami stanovenými v Návrhu vecných a legislatívnych predpokladov na zabezpečenie zavedenia nového úverového produktu pre mladých manželov so štátnou podporou, ktorý schválila vláda SR uznesením č. 699 z 30. septembra 2009 tak, že štátna podpora sa poskytne v prípade, ak banka alebo pobočka zahraničnej banky zníži úrokovú sadzbu dohodnutú v zmluve o mladomanželskom úvere vo výške najmenej polovice štátneho príspevku pre mladomanželov.

K bodu 21

Ustanovuje sa možnosť určitých organov komunikovať s bankou a pobočkou zahraničnej banky aj elektronickými prostriedkami s použitím elektronického podpisu, zaručeného elektronického podpisu, alebo iného dohodnutého spôsobu overovania totožnosti.

K bodu 22

Ustanovuje sa možnosť banky a pobočky zahraničnej banky zaslať informácie o klientoch, na ktorých poskytnutie bola vyzvaná, aj prostredníctvom elektronických prostriedkov.

K bodu 23

Cieľom navrhovanej úpravy zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov je umožniť využívať údaje zo spoločného registra bankových informácií aj veriteľom poskytujúcim spotrebiteľské úvery z iného členského štátu, ktorí sú bankou za rovnakých podmienok ako bankám poskytujúcim spotrebiteľské úvery so sídlom v SR. Navrhnutá úprava § 92a ods. 3 druhej vety zákona o bankách zabezpečuje jasnú, jednoznačnú a nezneužiteľnú previazanosť ustanovení § 92a zákona o bankách a § 8 pripravovaného zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

K čl. V

K bodu 1

Touto úpravou sa odstraňuje nesúlad textu so zámerom a významom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES.

K bodu 2

Týmto návrhom sa implementuje do zákona č. 566/2001 Z. z. aj bod 57 Smernice komisie 2006/73/ES ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES, podľa ktorého na účely článku 19 ods. 4 smernice 2004/39/ES transakcia nemusí byť vhodná pre klienta alebo potenciálneho klienta z dôvodu rizík predmetných finančných nástrojov, druhu transakcie, vlastnosti pokynu alebo frekvencie obchodovania. Séria transakcií, z ktorých je každá transakcia vhodná, ak sa posudzujú samostatne, môže byť nevhodná vtedy, ak sú odporúčania alebo rozhodnutia obchodovať poskytované vo frekvencii, ktorá nie je v súlade so záujmami klienta.

K bodu 3

Navrhovaným znením dochádza k legislatívnemu precizovaniu textu.

K bodu 4

Navrhovaným znením dochádza k precizovaniu textu v dôsledku určitej nejednoznačnosti vo vnímaní, resp. praktickom výklade § 74a ods. 3 a ods. 4 zákona o cenných papieroch.

K bodu 5

Zmena vyplývajúca z aplikačnej praxe. Taktiež dochádza k zosúladeniu s ustanoveniami § 37 ods. 11 zákona o bankách upravujúcich rovnakú problematiku pre banky a pobočky zahraničných bánk.

K bodom 6 a 7

Navrhovaná zmena právnej úpravy rozširuje možnosti fondu ukladať voľné finančné prostriedky aj prostredníctvom účtov vedených štátnou pokladnicou SR a zároveň umožňuje investovať finančné prostriedky aj do nákupu štátnych cenných papierov so splatnosťou do troch rokov odo dňa ich nákupu. Zámerom návrhu je zvýšiť možnú efektívnosť správy voľných finančných prostriedkov pri zachovaní dostatočnej miery bezpečnosti zdrojov fondu. Požiadavka na uvedenú zmenu vyplýva z potrieb aplikačnej praxe.

K bodu 8

Touto úpravou sa odstraňuje významová nezhoda legislatívneho zámeru s aplikačnou praxou výkonu dohľadu.

K bodu 9

Ide o precizovanie ustanovenia v tom zmysle, že v danom prípade ide o zverejňovanie dotknutých informácií vo Vestníku Národnej banky Slovenska a nie v inom vestníku, s cieľom predídenia možným výkladovým a aplikačným nejasnostiam uvedeného ustanovenia zákona.

K bodom 10 až 13

Navrhovaným ustanovením v bode 9 sa preberá čl. 22 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach, ktorý ukladá členským štátom určiť príslušný orgán na účely vykonávania nariadenia, najmä pokiaľ ide o registrácie ratingových agentúr; v Slovenskej republike sa ako príslušný orgán navrhuje určiť NBS. Navrhovanými ustanoveniami v bodoch 10 až 12 sa preberá čl. 36 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach, ktorý ukladá členským štátom zaviesť sankčný režim voči ratingovým agentúram za nedodržiavanie nariadenia.

K bodu 14

Mechanizmus vyhlásenia a dôvody pre vyhlásenie nútenej správy nad obchodníkom s cennými papiermi sa zjednocujú s úpravou platnou pre banky a pobočky zahraničných bánk. Uvedenú úpravy si vyžaduje skutočnosť, že v období finančnej krízy je súčasný mechanizmus stanovujúci povinnosť NBS automaticky vyhlásiť nútenú správu pri prekročení straty vo výške 30% nevhodný.

K čl. VI

Navrhovaná úprava zosúlaďuje zákon č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s ustanovením § 23 tohto návrhu zákona, podľa ktorého kontrolu dodržiavania povinností ustanovených týmto zákonom vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia.

K čl. VII

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa rozširuje poznámka pod čiarou k odkazu 1 aj o iné právne záväzné akty ako sú zákony, t.j. o nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach. Ide o úpravu súvisiacu s pozmeňujúcim návrhom v bode 2.

K bodu 2

Rozšírením poznámky pod čiarou k odkazu 1 v zákone dohľade nad finančným trhom sa ustanoví, že dohľad nad finančným trhom vykonáva NBS aj podľa zákona o Eximbanke. Úprava súvisí so zmenou zákona o Eximbanke. Zároveň sa touto úpravou zaraďujú ratingové agentúry medzi dohliadané subjekty finančného trhu, ktoré sú primárne regulované osobitným predpisom, nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach.

K bodu 3

Rozširuje sa okruh dohliadaných subjektov aj o pobočky poisťovní z iného členského štátu a pobočky zaisťovní z iného členského štátu sa zosúladí rozsah dohľadu nad finančným trhom vykonávaným NBS podľa zákona o dohľade nad finančným trhom a osobitných zákonov so zákonom o poisťovníctve. Platný zákon o poisťovníctve v § 48 umožňuje, aby NBS za podmienok podľa § 21 ods. 3 a 4 tohto zákona vykonávala dohľad aj nad pobočkami poisťovní z iného členského štátu a pobočkami zaisťovní z iného členského štátu, preto je potrebné v tomto smere rozšíriť dohliadané subjekty v zákone o dohľade nad finančným trhom. Zároveň zavedením registrácie ratingových agentúr a určením NBS za príslušný orgán na vykonávanie oprávnení podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach zákonom o cenných papieroch je potrebné doplniť ratingové agentúry medzi subjekty dohliadané NBS.

K bodu 4

Navrhuje sa legislatívna úprava § 1 ods. 3 písm. b) zákona o dohľade nad finančným trhom (v znení čl. XVI zákona o platobných službách) tak, aby bol vykonávateľný dohľad nad Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky v rozsahu podľa novelizovaného § 18 zákona č. 80/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov (vrátane čl. IX zákona o platobných službách), pretože bez navrhnutej úpravy by nebolo vykonávateľné napríklad ustanovenie novelizovaného § 18 ods. 6 až 11 zákona č. 80/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 5

Navrhuje sa legislatívna úprava § 1 ods. 3 písm. g) zákona o dohľade nad finančným trhom (v znení čl. XVI zákona o platobných službách), ktorou sa zohľadňuje skutočnosť, že Národná banka Slovenska má viesť register veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery a taktiež má zabezpečovať zverejňovanie informácií z údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch podľa ustanovení § 20 a 21 pripravovaného zákona o spotrebiteľských úveroch a všeobecne záväzný právny predpis vydaného ministerstvom financií na vykonanie zákona o spotrebiteľských úveroch.

K bodu 6

Navrhovaná zmena vyplynula z poznatkov z aplikačnej praxe a to tak, aby sa ustanovenie vzťahovalo na hodnotiace činnosti, čo je v záujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie plynulého, efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych predpisov, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach finančného trhu. Pritom finančné inštitúcie a celá ich činnosť musia vo všeobecnom záujme podliehať dôslednému dohľadu s tým, že orgán dohľadu musí mať pri svojej činnosti všetky vhodné a účinné právomoci, prostriedky a nástroje na plynulé, efektívne a účinné vykonávanie dohľadu nad dohliadanými subjektmi.

K bodu 7

Navrhnutým doplnením nového odseku 4 do § 36 zákona o dohľade nad finančným trhom sa zohľadňuje skutočnosť, že Národná banka Slovenska má viesť register veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery podľa ustanovení § 20 pripravovaného zákona o spotrebiteľských úveroch.

K čl. VIII

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa ustanovenie § 4 o nový odsek 12, ktorým sa ustanovuje, že v prípade poskytovania informácií o finančnej službe na diaľku sa postupuje podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. .../2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhovanou úpravou sa preberá ustanovenie čl. 5 ods. 1 smernice EP a Rady 2008/48/ES.

K čl. IX

K bodu 1

Navrhovaná úprava odstraňuje nejasnosť pri aplikácii v súvislosti s udelením povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovňou.

K bodu 2

Navrhovanou právnou úpravou sa spresňuje, že povolením na vykonávanie zaisťovacej činnosti pre poisťovňu sa rozumie vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovňou a nie vznik poisťovne nakoľko tento subjekt už existuje.

K bodu 3 až 5

V tomto ustanovení sa dopĺňa poisťovňa, ktorá žiada Národnú banku Slovenska o udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti.

Navrhovaná úprava súvisí s udelením povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovni.

K bodu 6

Navrhovaná úprava súvisí s rozšírením povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti pre poisťovňu.

K bodu 7

Upravuje sa vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovne so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá sa rozhodla vykonávať zaisťovaciu činnosť v inom členskom štáte na základe práva slobodného poskytovania služieb bez zriadenia pobočky a poisťovne z iného členského štátu, ktorá sa rozhodla vykonávať zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky bez povolenia a poisťovne z iného členského štátu, ktorá sa rozhodla vykonávať zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky na základe práva slobodného poskytovania služieb.

K bodu 8

Upresňuje sa obsah oznámenia, ktorý zasiela Národná banka Slovenska príslušnému orgánu dohľadu členského štátu v ktorom chce poisťovňa vykonávať zaisťovaciu činnosť na základe práva slobodného poskytovania služieb bez zriadenia pobočky.

K bodu 9

Upresňuje sa, kedy je poisťovňa z iného členského štátu oprávnená začať vykonávať zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky bez povolenia.

K bodu 10

Ide o spresnenie dôvodu možného vykonávania zaisťovacej činnosti poisťovňou z iného členského štátu prostredníctvom pobočky bez povolenia a na základe slobodného poskytovania služieb.

K bodu 11

Dopĺňajú sa činnosti subjektov spadajúcich pod dohľad príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu.

K bodom 12 až 14

Upravuje sa vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovňou z iného členského štátu a postup Národnej banky Slovenska pri porušení všeobecne záväzných právnych predpisov poisťovňou z iného členského štátu, ako aj vzájomná výmena informácií medzi Národnou bankou Slovenska a príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu.

K bodu 15

Ide o doplnenie skutočnosti, o ktorých Národná banka Slovenska písomne informuje Európsku komisiu pri vykonávaní zaisťovacej činnosti poisťovňou.

K bodu 16

Upravuje sa povinnosť tvorby technických rezerv pre poisťovňu aj pre záväzky zo zaistných zmlúv.

K bodu 17

Upravuje sa povinnosť poisťovne ročne zverejňovať priemernú výšku nákladov na finančné sprostredkovanie v životnom poistení. Zverejňovanie tejto výšky je mimoriadne dôležité v súvislosti s ochranou oprávnených záujmov spotrebiteľa. Bližšie podrobnosti ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.

K bodu 18

Ide o podrobnejšie precizovanie splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie opatrenia Národnej banky Slovenska, ktoré sa týka vzoru formulára predkladaného pri uzavieraní poistnej zmluvy, ktorého cieľom je zvýšenie ochrany finančného spotrebiteľa.

K čl. X

K bodu 1

Doplnením kategórie finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia a kategórie viazaného investičného agenta sa zabezpečí pokrytie všetkých kategórií sprostredkovateľov, ako aj rovnaké postavenie sprostredkovateľov na finančnom trhu.

K bodu 2

Navrhovaná právna úprava je v súlade s transpozíciou smernice č. 2002/92/ES o sprostredkovaní poistenia.

K bodu 3

Ide o odstránenie duplicity, nakoľko požiadavka vyplývajúca zo smernice 2002/92/ES je už upravená v ustanovení § 1 ods. 2 písm. c).

K bodu 4

V sektore poskytovania úverov sa dopĺňajú spotrebiteľské úvery, poskytovanie ktorých je upravené v zákone o spotrebiteľských úveroch. Ide o dôležitú oblasť právnej úpravy a jej význam úmerne rastie s tým, ako sa vyvíjajú rôzne formy spotrebiteľských úverov a ich význam pre domácnosť.

V nadväznosti na navrhovanú úpravu sa upravuje aj poznámka pod čiarou.

K bodom 5 a 6

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa definícia finančnej inštitúcie o subjekty zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí a pobočky zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí podľa zákona o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je v súčasnosti predmetom rokovania v Národnej rade Slovenskej republiky.

V nadväznosti na navrhovanú úpravu sa upravuje aj poznámka pod čiarou.

K bodu 7

Upresňuje sa poznámka pod čiarou z dôvodu nadobudnutia účinnosti nového zákona o spotrebiteľských úveroch.

K bodu 8

Zmluva o poskytnutí finančnej služby nemusí mať vždy nevyhnutne písomný charakter (napr. zmluvou na diaľku sa rozumie zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie).

K bodu 9

Ide o spresnenie textu v súlade s transpozíciou smernice č. 2002/92/ES o sprostredkovaní poistenia.

K bodom 10 a 11

Navrhovaná úprava definuje finančného agenta ako osobu so sídlom, miestom podnikania alebo umiestnením organizačnej zložky na území Slovenskej republiky. Ide o doplnenie zahraničného finančného agenta, ktorý na území Slovenskej republiky vykonáva svoju činnosť prostredníctvom organizačnej zložky. Zároveň sa dopĺňa definícia finančného agenta v sektore poistenia alebo zaistenia.

Navrhovaná úprava ďalej definuje finančného poradcu ako osobu so sídlom, miestom podnikania alebo umiestnením organizačnej zložky na území Slovenskej republiky. Ide o doplnenie zahraničného finančného poradcu, ktorý na území Slovenskej republiky vykonáva svoju činnosť prostredníctvom organizačnej zložky. Zároveň sa dopĺňa definícia finančného poradcu v sektore poistenia alebo zaistenia.

K bodu 12

Navrhovaná úprava presnejšie ustanovuje, že finančný agent, ktorý je definovaný ako osoba so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky vykonáva činnosť na základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou alebo na základe písomnej zmluvy so samostatným finančným agentom, je oprávnený vykonávať svoju činnosť len pre finančnú inštitúciu, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti na území Slovenskej republiky.

K bodu 13

Navrhovanou úpravou sa presnejšie ustanovuje, že viazaný finančný agent môže mať v sektore poistenia alebo zaistenia uzavretú písomnú zmluvu len s jednou poisťovňou vykonávajúcou životné poistenie a súčasne len s jednou poisťovňou, ktorá vykonáva neživotné poistenie.

K bodu 14

Finančný sprostredkovateľ z iného členského štátu nepodlieha dohľadu Národnej banky Slovenska a neriadi sa v plnom rozsahu právnym poriadkom Slovenskej republiky. Nakoľko ani jemu podriadení finanční agenti, ktorí pôsobia na území SR nespadajú pod dohľad Národnej banky Slovenska, by fakticky nebolo možné vynútiť plnenie povinnosti zo strany týchto podriadených finančných agentov. Navrhovanou úpravou sa zabezpečí, aby nedošlo k obchádzaniu ustanovení zákona, ktorý sa vzťahuje na všetky subjekty pôsobiace na území SR.

K bodu 15

Ide o opravu chybne uvedeného odkazu poznámky pod čiarou.

K bodu 16

Navrhovaná úprava nadväzuje na úpravu v bode 12.

K bodu 17

Ustanovenie upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska oznámiť príslušnému orgánu dohľadu domovského členského štátu podmienky vykonávania finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva pre finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia na území SR. Zákonom uvedená lehota je nad rámec smernice. Stanovenie lehoty na 5 dní je obmedzujúce a z tohto dôvodu sa lehota predlžuje na 15 dní.

K bodu 18

Navrhovaná úprava predlžuje lehotu na zápis do registra, zmenu zápisu a jeho zrušenie, nakoľko zákonom ustanovená lehota je príliš krátka.

K bodu 19

Upravuje sa pri navrhovateľovi na zápis viazaného finančného agenta aj zahraničný subjekt, ktorý podniká na území SR prostredníctvom organizačnej zložky, vypustenie finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia súvisí s úpravou § 9 ods. 1.

K bodu 20

Navrhovaná úprava ustanovuje povinnosť Národnej banky Slovenska zapísať finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia do príslušného podregistra za splnenia zákonom stanovených podmienok.

K bodu 21

Dôvodom navrhovanej právnej úpravy je skutočnosť, že pridelené prihlasovacie meno a heslo navrhovateľ využíva pri predkladaní každého návrhu zápisu, návrhu na zmenu zápisu a návrhu na zrušenie zápisu v podregistri.

K bodu 22

Požiadavka na zrušenie zápisu v podregistri pri predaji časti podniku viazaného finančného agenta, podriadeného finančného agenta alebo viazaného investičného agenta, ak táto predstavuje zanedbateľnú čiastku je obmedzujúca.

K bodu 23

Navrhovanou úpravou sa predlžuje lehota v ktorej je navrhovateľ povinný podať návrh na zrušenie zápisu viazaného finančného agenta, podriadeného finančného agenta alebo viazaného investičného agenta z dôvodu zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a podriadenými subjektami.

K bodu 24

Úpravou sa zabezpečí zosúladenie tohto ustanovenia s ustanoveniami § 14 a § 15.

K bodu 25

Ide o legislatívnotechnickú úpravu textu.

K bodu 26

Ide o doplnenie splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie opatrenia Národnej banky Slovenska týkajúce sa návrhu na zápis, zmenu zápisu, návrhu na zrušenie zápisu v registri o ďalšie podrobnosti.

K bodu 27

Ustanovenie § 17 je potrebné nahradiť novým navrhovaným znením z dôvodu potreby evidencie údajov o zahraničných osobách v registri. Týmito údajmi sú adresa umiestnenia organizačnej zložky subjektu, ktorý pôsobí na území Slovenskej republiky a informácie o vedúcom organizačnej zložky subjektu, a to v rozsahu meno a priezvisko. Z dôvodu povinnosti uloženej samostatnému finančnému agentovi a finančnému poradcovi zahrnúť do svojej organizačnej štruktúry vedúceho zamestnanca je žiadúce, aby sa informácia o osobe vedúceho zamestnanca a začiatku vykonávania jeho funkcie taktiež evidovala v registri. Z evidovaných údajov sa ďalej navrhujú vypustiť tie údaje, ktoré nie je potrebné v registri, ktorý vedie Národná banka Slovenska registrovať.

K bodu 28

Žiadateľ, ktorý je právnickou osobou v žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta a na vykonávanie činnosti finančného poradcu uvádza aj adresu umiestnenia organizačnej zložky na území Slovenskej republiky a meno a priezvisko vedúceho organizačnej zložky pôsobiacej na území Slovenskej republiky.

K bodu 29

Navrhovanou úpravou sa zabezpečuje požiadavka evidencie obidvoch údajov.

K bodu 30

Požiadavka na zánik povolenia na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta a povolenia na vykonávanie činnosti finančného poradcu pri predaji časti podniku samostatného finančného agenta alebo finančného poradcu, ak táto predstavuje zanedbateľnú čiastku je obmedzujúca

K bodu 31

Navrhovaná právna úprava zamedzí možnosť vrátenia povolenia samostatného finančného agenta alebo finančného poradcu počas prebiehajúceho sankčného konania.

K bodu 32

Upravuje sa oznamovacia povinnosť Národnej banky Slovenska voči orgánu dohľadu iného členského štátu pri finančnom agentovi v sektore poistenia alebo zaistenia alebo pri finančnom poradcovi v sektore poistenia alebo zaistenia, ktorý má v úmysle vykonávať svoju činnosť v inom členskom štáte, taktiež sa vymedzujú údaje, ktoré sú súčasťou oznámenia Národnej banky Slovenska.

K bodu 33

V súlade so smernicou ide o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodu 34

Úprava ustanovenia vyplýva z aplikačnej praxe, nakoľko pri absolvovaní odbornej skúšky sa praktické schopnosti nepreverujú a ani sa touto formou nedajú overiť.

K bodom 35 až 39

Navrhovanou úpravou sa odstráni prísna a v praxi ťažko realizovateľná požiadavka na odbornú spôsobilosť pre stredný stupeň odbornej spôsobilosti. Získanie praxe v každom príslušnom sektore je problematické s prihliadnutím na skutočnosť, že nadobudnutie praxe má predchádzať získaniu možností v tomto sektore pôsobiť. Nie je možné získať prax v sektore, v ktorom vlastne bez praxe nie je možné fungovať.

Navrhovanou úpravou sa predlžuje lehota na overenie odbornej spôsobilosti pre vyšší stupeň odbornej spôsobilosti a najvyšší stupeň odbornej spôsobilosti z dvoch na štyri roky, nakoľko lehota absolvovania osobitného finančného vzdelania, úspešného vykonania odbornej skúšky alebo úspešného vykonania odbornej skúšky s certifikátom je neprimerane krátka.

K bodu 40

Úprava vyplynula z potreby rozlíšenia vedúceho zamestnanca, definícia ktorého je upravená v stanovení § 17 ods. 1 v novom písmene n) od ostatných zamestnancov, ktorí vykonávajú finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo.

K bodu 41

Osoby, ktorým bolo odobraté povolenie na vykonávanie sprostredkovania poistenia alebo zaistenia, povolenia na vykonávanie sprostredkovania doplnkového dôchodkového sporenia alebo povolenia na výkon činnosti sprostredkovateľa investičných služieb podľa doterajších predpisov nie sú dôveryhodnými osobami.

K bodu 42

Navrhuje sa, aby vedúci zamestnanec vzhľadom na závažnosť vykonávanej činnosti pracoval len pre jedného samostatného finančného agenta alebo len jedného finančného poradcu.

K bodu 43

Potrebnou súčasťou kompletnej evidencie sťažností je aj evidencia spôsobu vybavenia sťažností.

K bodu 44

Navrhovanou úpravou sa zabezpečí sprehľadnenie a zjednodušenie úpravy ustanovenia zákona, ktorý upravuje konflikt záujmov.

K bodu 45

Navrhovaná právna úprava bližšie špecifikuje, že ide o oprávnené záujmy klienta, nakoľko finančné sprostredkovanie je podnikaním podľa obchodného zákonníka.

K bodu 46

Navrhovanou úpravou, ktorá je v súlade so smernicou 2002/92/ES, sa zabezpečí ochrana klienta pri inkasovaní finančných prostriedkov.

K bodu 47

Navrhovaná úprava lehoty povinnosti predkladania správy vedúcim zamestnancom finančnej inštitúcie alebo vedúcim zamestnancom samostatného finančného agenta Národnej banke Slovenska raz ročne je postačujúca.

K bodu 48

Neposkytnutie údajov ako sú napr. faxové číslo, kontaktné telefónne číslo, adresa elektronickej pošty nie je dôvodom na to, aby klientovi nebolo poskytnuté finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo.

K bodu 49

Navrhovaná úprava súvisí s novelou zákona o poisťovníctve § 35 ods. 6, v ktorom sa ustanovuje povinnosť poisťovne zverejňovať zákonom určenej lehote priemernú výšku nákladov na finančné sprostredkovanie pri jednotlivých odvetviach životného poistenia. Podrobnosti ustanoví Národná banka Slovenska opatrením.

K bodom 50 a 51

Navrhovaná úprava bližšie špecifikuje informácie, ktoré sú finančný agent a finančný poradca povinní poskytnúť neprofesionálnemu klientovi alebo potencionálnemu neprofesionálnemu klientovi, aby sa správne rozhodol pri uzavretí zmluvy o poskytnutí finančnej služby. Navrhovanou právnou úpravou sa zabezpečí, aby finančný agent a finančný poradca pri poskytovaní informácií klientovi potrebných k jeho zodpovednému prijatiu rozhodnutia poskytol aj ďalšie dôležité informácie týkajúce sa zmluvy o poskytnutí finančnej služby. Takýmto spresnením znenia ustanovenia sa javí písmeno g) tohto ustanovenia ako nadbytočné.

K bodu 52

V navrhovanej právnej úprave je uplatnená základná zásada, že finančný agent a finančný poradca je povinný zisťovať požiadavky klienta, jeho skúsenosti a znalosti, ktoré sa týkajú príslušnej finančnej služby. Predmetné údaje zisťuje kedykoľvek (pred aj počas finančného sprostredkovania a finančného poradenstva). Podstatné je, že informácie a odporúčania na uzavretie zmluvy môže finančný agent a finančný poradca poskytnúť klientovi až po dodaní požadovaných údajov.

K bodu 53

Ustanovuje sa, ako postupovať v súvislosti so základným pravidlom získavania informácií od klienta v osobitných prípadoch, ak klient odmietne poskytnúť požadované informácie a naďalej trvá na uzavretí zmluvy o poskytnutí finančnej služby.

K bodu 54

Povinnosť viesť evidenciu a uchovávať ju po dobu aspoň 5 rokov po skončení platnosti zmluvy sa javí ako neopodstatnená, nakoľko napr. pri dlhodobých zmluvách (životné poistenia) ani samotný finančný agent nevie, kedy zmluva končí. Naviac povinnosť archivovať zmluvy má aj samotná finančná inštitúcia minimálne po celú dobu ich platnosti. Navrhuje sa uchovávať dokumenty na dobu 10 rokov od začiatku platnosti zmluvy o poskytnutí finančnej služby, t.j. dovtedy, kým z hľadiska poskytnutia finančného sprostredkovania môže nastať klientovi škoda.

K bodu 55 až 57

Navrhovanou úpravou sa predlžuje lehota na dosiahnutie stredného stupňa odbornej spôsobilosti, vyššieho stupňa odbornej spôsobilosti a najvyššieho stupňa odbornej spôsobilosti pre kategórie finančných agentov a kategóriu finančného poradcu.

K bodu 58

Ustanovuje sa, ak nie sú splnené požiadavky na dosiahnutie odbornej spôsobilosti v lehotách podľa § 41 ods. 9, povinnosť Národnej banky Slovenska odobrať povolenie na vykonávanie finančného poradenstva finančným poradcom.

K bodu 59

Navrhovanou úpravou sa taktiež ustanovuje povinnosť Národnej banky Slovenska v stanovenej lehote zrušiť zápis podriadených finančných agentov v sektore poistenia alebo zaistenia, pre ktorých bol navrhovateľom finančný sprostredkovateľ z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia.

K bodu 60 a 61

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskej únie uvedené v prílohe.

K čl. XI

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. júna 2010 okrem ustanovení čl. I a čl. III bodov 2 a 4, čl. VI a VIII, ktoré nadobúdajú účinnosť 11. júna 2010. Účinnosť 11. júna 2010 I., ktorý je prebratím smernice vyplýva z jej čl. 27; zároveň rovnaká účinnosť sa navrhuje úpravám v zákonoch, ktoré sa bezprostredne na túto transpozíciu vzťahujú, a to: navrhované relevantné ustanovenia Živnostenského zákona, navrhované úpravy zákon č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a navrhované úpravy v zákone č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 13. januára 2010.

Robert F i c o, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján P o č i a t e k, v.r.

minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu