Zákon o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) 455/1991 účinný od 01.01.2012 do 31.08.2012

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a ktorý m sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá na základe úlohy v bode B.1. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 330 z 21. mája 2008 k správe o vykonaní auditu všeobecne záväzných právnych predpisov a organizačných aktov riadenia v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR, v ktorom sa ukladá ministrovi vnútra na základe výsledkov auditu zabezpečiť zruš enie, zmenu alebo doplnenie všeobecne záväzných právnych predpisov. Navrhovanou zákonnou úpravou sa taktiež reaguje na úlohu v bode B.1. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 847 z 8. decembra 2010 k ná vrhu systému odškodňovania pri mimoriadnych situáciách, v ktorom sa ukladá ministrovi vnútra v spolupráci s podpredsedom vlády a ministrom financií a ministrom životného prostredia vypracovať novelu zá kona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Novelizácia spomenutého zákona vyplýva aj z plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2011.

V článku I návrhu zákona sa spresňujú a dopĺňajú niektoré kompetencie ministerstva vnútra, obvodných úradov, samosprávnych krajov, obcí a miest na úseku civilnej ochrany. Pôsobnosť ministerstva vn útra sa rozširuje o vykonávanie odbornej prípravy na získanie odbornej spôsobilosti na úseku civilnej ochrany, vymedzenie ohrozeného územia pri úniku nebezpečnej látky, radiačné a chemické monito rovanie, ako aj poskytovanie a prijímanie humanitárnej pomoci. V súvislosti s uvedenou problematikou sa rozširuje pôsobnosť vyššieho územného celku (samosprávneho kraja) týkajúca sa zriaďovania krízové ho fondu územnej samosprávy, z ktorého možno poskytnúť finančné prostriedky predovšetkým na odstraňovanie následkov mimoriadnej udalosti na nehnuteľnom majetku samosprávneho kraja, ako aj obcí a miest v jeho územnom obvode.

Navrhuje sa tiež spresniť úlohy, ktoré plnia na ú seku civilnej ochrany právnické osoby a fyzické osoby - podnikatelia vo vzťahu k obvodným úradom a obciam, ako aj pri ochrane svojich zamestnancov a iných osôb, ktoré môžu ohroziť svojou činnosťou.

Návrh zákona upravuje novú problematiku postupu a podmienok poskytovania jednorazovej finančnej výpomoci štátu fyzickým osobám, ktorých obydlie bolo postihnuté mimoriadnou udalosťou. Ide o doplnkovú formu pomoci štátu z prostriedkov štátneho rozpočtu na čiastočné zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti. Zastaraná zákonná úprava ešte z polovice minulého storočia sa zrušuje v plnom rozsahu.

Poznatky z uplatňovania zákona o civilnej ochrane obyvateľ stva opodstatňujú vymedziť niektoré činnosti na tomto úseku správy, ktoré budú môcť vykonávať len osoby s odbornou spôsobilosťou. Z kontrolných zistení orgánov kontroly totiž vyplýva, ž e dokumentácia civilnej ochrany, najmä plány ochrany zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti, ktoré vypracúvajú právnické osoby a fyzické osoby - podnikatelia, mnohokrát nezodpovedajú spomenuté mu zákonu a jeho vykonávacím predpisom.

Aplikačná prax poukazuje na nadbytočnosť nariadenia vl ády Slovenskej republiky č. 166/1994 Z. z. o kategorizácii územia Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktoré rozdeľuje územie štátu na kategórie a uprednostňuje niektoré regióny z hľ adiska plánovania opatrení civilnej ochrany. Podľa zákona o civilnej ochrane obyvateľstva však ministerstvo vnútra vypracúva analýzu územia štátu z hľadiska možných mimoriadnych udalostí a obvodné ú rady vypracúvajú uvedenú dokumentáciu pre svoj územný obvod, ktorá obsahuje zoznam právnych subjektov – ohrozovateľov života, zdravia a majetku, možné spôsoby ohrozenia a opatrenia na ochranu obyvateľov. Preto nie je dôvod na ďalšiu kategorizáciu územia štátu na rovnaký účel vykonávacím predpisom.

Problematika administratívnoprávnej zodpovednosti na úseku civilnej ochrany sa predovšetkým aktualizuje prehľadnejším vymedzením skutkových podstát iných sprá vnych deliktov ako priestupkov a rozširuje sa okruh zodpovedných subjektov za niektoré správne delikty o obce.

V článku II sa novelizuje živnostenský zákon v nadväznosti na úpravu odbornej spôsobilosti v zákone o civilnej ochrane obyvateľstva. Medzi viazané živnosti sa zara ďujú niektoré činnosti na úseku civilnej ochrany, ktoré budú vyžadovať odbornú spôsobilosť.

V článku III sa vypúšťa ustanovenie o ocenení predsedu samosprávneho kraja za osobnú pomoc pri mimoriadnej udalosti, pretože problematiku upravuje zákon o civilnej ochrane obyvateľstva.

Navrhovaná zákonná úprava bude mať vplyv na rozpoč et verejnej správy v súvislosti s poskytovaním jednorazovej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu fyzickým osobám, ktorých obydlie bolo postihnuté mimoriadnou udalosťou. Podrobnosti sú uvedené v dolož ke vybraných vplyvov.

Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorý mi je Slovenská republika viazaná. Ide o Ženevské dohovory z 12. augusta 1949 na ochranu obetí vojny (vyhláška MZV č. 65/1954 Zb. v znení oznámenia MZV SR č. 44/2001 Z. z.) a ich dodatkové protokoly z 8. jú na 1977 (oznámenie FMZV č. 168/1991 Zb.).

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon N árodnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia predbežného pripomienkového konania:

31. 01. 2011 – 02. 02. 2011

A.2. Vplyvy:

Pozitívne*Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

XX2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýš eniu regulačného zaťaženia?X3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie

obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťX4. Vplyvy na životné prostredieX5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostiX

A.3. Poznámky

Prijatie návrhu zákona vzhľadom na možnosť poskytnutia jednorazovej finančnej výpomoci fyzickým osobám postihnutým mimoriadnou udalosťou má pozitívny vplyv na hospodárenie dotknutých domácností.

A.4. Alternatívne riešenia

Pre zabezpečenie plnenia úloh vyplývajúcich z návrhu zákona nie s ú alternatívne riešenia.

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo financií SR nemá pripomienky k doložke vybraný ch vplyvov z hľadiska vplyvov na informatizáciu spoločnosti. Z hľadiska vplyvov na rozpočet verejnej správy uplatnilo pripomienky technického charakteru, ktoré boli v doložke upravené.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR súhlasí s doložkou vybraných vplyvov v časti sociálne vplyvy. Vzhľadom na možnosť finančného odškodnenia v prípade mimoriadnej udalosti, ktoré má nesporne pozitívny vplyv na hospodárenie dotknutých domácností, odporúča tento fakt doplniť do časti A.3. Poznámky.

Ministerstvo hospodárstva SR nemá pripomienky a súhlasí s doložkou. Z hľadiska riešenej problematiky prijatie návrhu zákona nevyžaduje úpravy platnej legislatívy formujúcej podnikateľské prostredie.

Ministerstvo životného prostredia SR súhlasí s predloženou doložkou vybraných vplyvov bez pripomienok.

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v €)rr + 1r + 2r + 3Príjmy verejnej správy celkom07263,603631,803631,80v tom: Ministerstvo vnútra SR07263,603631,803631,80z toho vplyv na štátny rozpočet07263,603631,803631,80z toho vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom6 000 0006 000 0006 000 0006 000 000v tom: Ministerstvo vnútra SR6 000 0006 000 0006 000 0006 000 000z toho vplyv na štátny rozpočet6 000 0006 000 0006 000 0006 000 000z toho vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť (počet)0000zamestnanci v štátnej službe0000zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme0 000iné skupiny zamestnancov (špecifikovať)0000Financovanie zabezpečené v rozpočte6 000 0006 000 0006 000 0006 000 000v tom: Ministerstvo vnútra SR / 06V Ochrana verejného poriadku a bezpečnosti6 000 0006 000 0006 000 0006 000 000

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v €)rr + 1r + 2r + 3Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy (príjmy + výdavky)

+6 000 000

+5992736,4

+5996368,2

+5996368,2z toho vplyv na štátny rozpočet

+6 000 000

+5992736,4

+5996368,2

+5996368,2financovanie zabezpečené v rozpočte+6 000 000+6 000 000+6 000 000+6 000 000ostatné zdroje financovania0000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0000

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov:

Prijatie návrhu zákona bude mať negatívny vplyv na verejné financie v súvislosti s úpravou poskytovania jednorazovej finančnej výpomoci fyzickým osobám postihnutým mimoriadnou udalosť ou. Výška finančných prostriedkov bude závislá od počtu oprávnených žiadostí o jednorazovú finančnú výpomoc.

Prijatie návrhu zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie. Príjem finančných prostriedkov bude v objeme zodpovedajúcom nevyhnutným nákladom spojeným so získavaním odbornej spôsobilosti na ú seku civilnej ochrany. Vzdelávanie v odbornej spôsobilosti sa bude uskutočňovať v jestvujúcom vzdelávacom zariadení v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva vnútra.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Cieľom návrhu zákona je skvalitniť právne prostredie v oblasti civilnej ochrany obyvateľstva. Navrhovanými úpravami sa dop ĺňa pôsobnosť ministerstva vnútra v oblasti poskytovania a prijímania humanitárnej pomoci, odbornej prípravy na získanie odbornej spôsobilosti na úseku civilnej ochrany, vymedzenia ohrozeného územia pri ú niku nebezpečnej látky, radiačnom a chemickom monitorovaní. Spresňujú sa kompetencie miestnych orgánov štátnej správy, samosprávnych krajov a obcí (miest) na tomto úseku správy. Navrhuje sa tiež upraviť niektoré úlohy právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov, ktoré plnia na úseku civilnej ochrany. Ïalej sa spresňuje vyhlasovanie a odvolanie mimoriadnej situácie a z dôvodu nadbytoč nosti sa navrhuje zrušiť príslušné nariadenie vlády o kategorizácii územia Slovenskej republiky, ktoré rozdeľuje územie štátu na kategórie, pričom v podstate uprednostňuje niektoré regióny z hľ adiska plánovania opatrení civilnej ochrany.

Schválenie návrhu zákona predpokladá pozitívny vplyv na príjmy št átneho rozpočtu, ktoré budú zodpovedať nevyhnutným nákladom spojeným v súvislosti so vzdelávaním, preškolením a vykonaním skúšky uchádzačmi o získanie odbornej spôsobilosti v oblasti civilnej ochrany. Vzdelávanie uchádzačov o získanie odbornej spôsobilosti v civilnej ochrane sa bude vykonávať v jestvujúcom vzdelávacom zariadení v organizačnej štruktúre ministerstva vnútra, a teda nie je potrebné na tento účel zriadiť ďalšiu vzdelávaciu inštitúciu.

Schválenie návrhu zákona zakladá zvýšené nároky na výdavkovú časť štátneho rozpočtu v súvislosti s poskytovaním jednorazovej finančnej výpomoci fyzick ým osobám postihnutým mimoriadnou udalosťou, ktorá spôsobila škody na ich obydliach. Jednorazovú finančnú výpomoc sa predpokladá poskytovať najmä z rozpočtovej rezervy vlády. V súčasnosti vš ak nemožno kvantifikovať výšku finančných prostriedkov potrebných na jednorazovú finančnú výpomoc, pretože závisí od rozsahu mimoriadnej udalosti a počtu postihnutých žiadateľ ov. Navrhovanou úpravou sa zmiernia následky mimoriadnej udalosti voči fyzickým osobám a zároveň sa prispeje k zachovaniu ich životnej úrovne.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľ a bodu 2.3.2. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony má vplyv na rozpočet verejnej správy tým, ž e ustanovuje novú činnosť štátu pri poskytovaní jednorazovej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu fyzickým osobám na zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti.

Navrhované zákonná úprava zakladá vykonávanie nových činností niektorým orgánom štátnej správy, ako aj obciam a mestám. Ide najmä o plnenie úloh pri sprac úvaní údajov fyzických osôb - žiadateľov o jednorazovú finančnú výpomoc, posudzovanie sociálneho stavu žiadateľov a posudzovanie rozsahu poškodenia majetku žiadateľov v dôsledku pô sobenia mimoriadnej udalosti.

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Rozsah aktivít, ktoré bude potrebné vykonať nemožno presne kvantifikova ť, keďže sú závislé od druhu a rozsahu konkrétnej mimoriadnej udalosti a jej ničivých účinkov. Ïalším faktorom, ktorý ovplyvňuje objem aktivít je počet žiadostí fyzických osô b o poskytnutie jednorazovej finančnej výpomoci. Z uvedených dôvodov sa vychádza iba z odhadov na základe skúseností z povodní v roku 2010.

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Pre jednotlivé výpočty na odbornú spôsobilosť sa vychádza z týchto údajov:

a) v prvom roku účinnosti zákona sa počíta

na vzdelávanie odborníkov v oblasti civilnej ochrany obyvateľstva a zí skanie odbornej spôsobilosti vykonaním skúšky,

b) v ostatných rokoch účinnosti zákona sa počíta

na vzdelávanie ďalších odborníkov v oblasti civilnej ochrany obyvateľstva a získanie odbornej spôsobilosti vykonaním skúšky podľa záujmu uchádzačov.

Pri kalkulácii nevyhnutných nákladov sa vychádza z kalkulácií na administratívne náklady (registrácia, vydanie osvedčenia, učebné pomôcky a iné), lektorské zabezpečenie, prevádzkové náklady a ubytovanie pri dĺžke kurzu 10 pracovných dní, t. j. 68 vyučovací ch hodín. V prvom roku sa uvažuje so vzdelávaním v 4 kurzoch za účasti 60 uchádzačov. V ďalších rokoch sa uvažuje s účasťou 30 uchádzačov v 2 kurzoch.

Pri kalkulácii objemu finančných prostriedkov na jednorazovú finančnú výpomoc fyzickým osobám na zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti sa vychádza z finančných prostriedkov určených na jednorazovú finan čnú pomoc osobám postihnutým povodňami v mesiacoch júl a august 2010, kedy boli štátom použité obdobné kritériá ako sú uvedené v návrhu zákona.

Tabuľ ka č. 4

Príjmy (v €)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámkarr + 1r + 2r + 3Daňové príjmy (100)1 Nedaňové príjmy (200)107263,603631,803631,80 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktí vami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom07263,603631,80 3631,80 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 5

Výdavky (v €)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámkarr + 1r + 2r + 3Bežné výdavky (600)Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)Poistné a príspevok do poisťovn í (620)Bežné transfery (640)2 - 642014 – transfer jednotlivcovi6 000 0006 000 0006 000 0006 000 000Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2Kapitálové výdavky (700)Obstarávanie kapitálových aktí v (710)2Kapitálové transfery (720)2Výdavky z transakcií s finan čnými aktívami a finančnými pasívami (800)Dopad na výdavky verejnej spr ávy celkom6 000 0006 000 0006 000 0006 000 000

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámkarr + 1r + 2r + 3Počet zamestnancov štátna služba (príslušníci Policajného zboru, štátna služba, hasiči) zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme iné skupiny zamestnancov (špecifikovať) Priemerný mzdový výdavok (v eurách) štátna služba zamestnanci vo verejnom záujme iné skupiny zamestnancov (špecifikovať) Osobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) štátna služba zamestnanci vo verejnom záujme iné skupiny zamestnancov (špecifikovať) Poistné a príspevok do poisťovní (620) štátna služba zamestnanci vo verejnom záujme iné skupiny zamestnancov (špecifikovať)00 00 Poznámky:DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Ná vrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a ktor ým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) nie je upravená v práve Európskej únie

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

Vzhľadom na skutočnosť, že problematika návrhu prá vneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.

B. Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

Plnenie úloh a opatrení na ochranu života, zdravia a majetku občanov v prí pade vzniku mimoriadnej udalosti nie je žiaduce viazať na kategorizáciu územia štátu, keďže najmä podľa ústavy má každý občan rovnaké právo na svoju ochranu. Ministerstvo vnútra a obvodné ú rady vypracúvajú analýzu územia z hľadiska možných mimoriadnych udalostí ako súbor dokumentov, ktorý postačuje na posúdenie nebezpečenstva vzniku mimoriadnej udalosti na území okresu, kraja i štá tu. Preto sa inštitút kategorizácie územia vypúšťa z návrhu zákona ako vývojom prekonaný.

K bodu 2

Ide o nové vymedzenie pojmových znakov plánu ochrany obyvateľstva ako relevantného druhu plá novacej dokumentácie civilnej ochrany vypracúvanej a vedenej na jednotlivých stupňoch riadenia. Platný zákon totiž zužuje okruh tejto dokumentácie hlavne na protiradiačné, protichemické a protibiologické opatrenia. Preto je potrebná výstižnejšia definícia, ktorá zohľadní, že súčasťou plánu ochrany obyvateľstva majú byť aj úlohy a opatrenia zamerané na jeho ochranu aj pri iný ch druhoch mimoriadnych udalostí, ako aj ďalšia dokumentácia civilnej ochrany, napríklad plán evakuácie a plán ukrytia.

K bodu 3

Reaguje sa na nejednotný postup obvodných úradov a obcí pri odvolaní mimoriadnej situácie. Platn ý zákon túto problematiku nerieši jednoznačne. Z tohto dôvodu je potrebné ustanoviť povinnosť odvolať mimoriadnu situáciu tomu orgánu verejnej správy, ktorý ju vyhlásil a zároveň určiť podmienky na odvolanie mimoriadnej situácie, ktorými sú ukončenie činností a opatrení civilnej ochrany.

K bodu 4

Navrhuje sa zrušiť odsek 3, pretože v súlade s čl. 102 ods. 3 ú stavy spôsob výkonu verejnej moci počas vojnového stavu (predtým brannej pohotovosti štátu) a iných krízových situácií ustanovuje ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v č ase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, a to vrátane úloh a opatrení civilnej ochrany obyvateľstva.

Nadväzne na vypustenie pojmu kategorizácia územia (bod 1) je potrebné zrušiť zákonné splnomocnenie na vydanie príslušného vykonávacieho predpisu.

K bodu 5

Ustanovenie sa upravuje so zreteľom na zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojený ch silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje, že ozbrojené sily Slovenskej republiky možno použiť aj na riešenie mimoriadnej udalosti.

K bodu 6

Do pôsobnosti ministerstva vnútra sa navrhuje doplniť úlohy vyplývajú ce z úpravy problematiky odbornej spôsobilosti v civilnej ochrane v bode 23.

K bodu 7

Opatrenia civilnej ochrany sa plánujú a realizujú v súlade so zá vermi analýzy územia na ohrozenom území pre mimoriadne udalosti. Každý druh mimoriadnej udalosti má svoje špecifiká vyplývajúce z možných nepriaznivých účinkov na život, zdravie a majetok, ktoré spo čívajú najmä v rôznych časových faktoroch ohrozenia, rozsahu a závažnosti ohrozenia. Doplniť pôsobnosť ministerstva vnútra o vymedzenie časti ohrozeného územia je žiaduce z dôvodu, že niektoré opatrenia je potrebné plánovať a prípadne prednostne vykonávať na tom ohrozenom území, kde sa predpokladajú skoršie, prípadne závažnejšie následky a účinky mimoriadnej udalosti. Ide najmä o havá riu jadrového zariadenia a haváriu, pri ktorej môže dôjsť k úniku chemickej nebezpečnej látky zo stacionárneho zdroja alebo pri preprave.

K bodu 8

Ministerstvo vnútra na účel podpory riadenia a vykonávania záchranný ch prác zriaďuje kontrolné chemické laboratóriá a prevádzkuje systém kontinuálneho radiačného monitorovania. Taktiež hospodári s materiálom určeným na humanitárnu pomoc. Vzhľadom na tieto skutoč nosti sa spresňuje pôsobnosť ministerstva vnútra.

K bodu 9

Z pôsobnosti obvodného úradu v sídle kraja sa vypúšťa zabezpeč ovanie úloh za vojnového stavu (predtým brannej pohotovosti štátu), pretože spôsob výkonu verejnej moci počas všetkých krízových situácií ustanovuje ústavný zákon o bezpečnosti štátu v č ase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

K bodom 10 a 11

Vzhľadom na postavenie obvodného úradu ako rozpočtovej organizácie št átu sa obvodnému úradu ustanovujú úlohy týkajúce sa financovania civilnej ochrany zo zdrojov štátneho rozpočtu.

Ustanovuje sa jednoročná prekluzívna lehota na uplatnenie jednorazovej peňažnej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva umiestnením technických prostriedkov informačného systému civilnej ochrany na nehnuteľ nosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby.

K bodu 12

Pôsobnosť samosprávneho kraja sa rozširuje o možnosť zriadiť spoločne s obcou (mestom) nachádzajúcich sa na jeho území krízový fond územnej samosprávy ako mimorozpočtový pe ňažný fond bez právnej subjektivity. V uvedenom fonde sa budú finančné prostriedky kumulovať a podľa rozhodnutia správcu fondu poskytovať na likvidáciu následkov živelnej pohromy č i inej mimoriadnej udalosti na nehnuteľnom majetku samosprávneho kraja alebo príslušnej obce (mesta). Zdroje fondu možno použiť aj na realizáciu preventívnych opatrení voči mimoriadnej udalosti v ú zemnom obvode samosprávneho kraja, prípadne tiež na iný účel.

Správu fondu má vykonávať rada fondu, pričom podrobnosti týkajúce sa uvedeného fondu zákon zveruje do predmetu úpravy jeho štatútu.

K bodom 13 až 15

Jednoznačne sa vymedzuje pôsobnosť obce pri riadení záchranných prá c počas mimoriadnej situácie, a to oprávnenie uložiť povinnosti príslušným subjektom poskytnúť vecné plnenie a osobné úkony.

Odstraňuje sa z dôvodu nadbytočnosti pojem prostriedky individuálnej ochrany, ktorý navyše nepatrí medzi problematiku pôsobnosti obce.

Obec zabezpečuje informačný systém civilnej ochrany ako celok, teda nielen hlásnu službu. Z hľadiska funkčnosti spomenutého systému je potrebné, najmä v prí pade vzniku mimoriadnej udalosti a po vyhlásení mimoriadnej situácie na území obce, aby fungoval nepretržite. Zabezpečenie tejto úlohy obec oznámi obvodnému úradu.

K bodom 16 a 17

Komplexne v jednom odseku a navyše presnejšie a prehľadnejšie sa upravuj ú povinnosti právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov, ktorí svojou činnosťou môžu ohroziť život, zdravie alebo majetok (ohrozovatelia).

K bodu 18

Upravujú sa povinnosti ďalších právnických osôb a fyzických os ôb – podnikateľov, ktorí nie sú ohrozovateľmi. Keďže sídla či prevádzky uvedených subjektov sa môžu nachádzať na území ohrozenom mimoriadnou udalosťou, je nevyhnutné, aby zabezpečovali aj úlohy a opatrenia civilnej ochrany určené na ochranu vlastných zamestnancov, ako aj ďalších osôb, ktoré sa oprávnene nachádzajú v ich priestoroch.

K bodu 19

Ustanovenie je potrebné vypustiť vzhľadom na riešenie v bode 16.

K bodu 20

Zámerom je zabezpečiť technickú kompatibilitu v rámci hlásnej služ by civilnej ochrany v súlade s technickými podmienkami predovšetkým pri posudzovaní dodržiavania pokrytia ohrozeného územia varovnými signálmi. Dotknuté právne subjekty budú povinné predložiť ministerstvu vnútra nielen projekt výstavby nového systému varovania a vyrozumenia, ale tiež projekt jeho rekonštrukcie.

K bodu 21

Predmetné ustanovenie je potrebné vypustiť zo zákona vzhľadom na nové vymedzenie úloh právnych subjektov - neohrozovateľov v bode 18.

K bodu 22

Navrhovanú zmenu vnútorného odkazu je potrebné vykonať so zreteľ om na bod 16.

K bodu 23

Navrhuje sa právna úprava odbornej spôsobilosti v civilnej ochrane. Poznatky z vykonávania zákona o civilnej ochrane obyvateľstva totiž opodstatňujú zaviesť do jeho obsahu tento nový právny inštitút z dôvodu, že niektoré činnosti na tomto úseku správy vzhľadom na svoj vý znam z hľadiska ochrany života, zdravia a majetku vyžadujú špecifické vedomosti, zručnosti a schopnosti. Týka sa to vypracúvania dokumentácie civilnej ochrany a vzdelávacej (lektorskej) činnosti. Preto je ž iaduce ustanoviť podmienky získania odbornej spôsobilosti v oblasti civilnej ochrany.

Úprava podrobností o predmetnej problematike vo vykonávacom predpise sa zveruje ministerstvu vnútra.

K bodom 24 až 26

Zvýrazňuje sa skutočnosť, že vecné plnenie možno uložiť až po vyhlásení mimoriadnej situácie formou písomného príkazu. Zároveň sa zohľadňuje skutočnosť, že uložiť vecné plnenie môže nielen príslušný orgán štátnej správy, ktorý m je obvodný úrad [§ 14 ods. 1 písm. h) platného zákona], ale aj obec (bod 13), a to podľa rozsahu mimoriadnej udalosti.

K bodu 27

Rozširuje sa okruh osôb oslobodených od osobných úkonov v civilnej ochrane vzhľadom na ich postavenie a význam služobných povinností, ktoré sú povinní plniť podľa osobitných právnych predpisov.

K bodu 28

V dôsledku ničivých účinkov živelných pohrôm v posledný ch rokoch, najmä povodní a súvisiacich zosuvov pôdy, sa dostávajú mnohí obyvatelia Slovenskej republiky do ťažkej životnej situácie, ktorú nie sú schopní samostatne zvládnuť, a preto sú odkázaní na pomoc štátu a solidaritu. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje možnosť poskytnúť neúčelovú finančnú výpomoc z prostriedkov štátneho rozpočtu fyzickým osobám, ktorých byt alebo iné obydlie vr átane jeho vnútorného zariadenia (napr. nábytok, elektrospotrebiče) bolo postihnuté akoukoľvek mimoriadnou udalosťou.

Finančnú výpomoc na zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti sa navrhuje poskytnúť jednorazovo po posúdení rozsahu poškodenia obydlia a sociálneho statusu fyzickej osoby - žiadateľa o poskytnutie tejto formy finanč nej pomoci.

Oprávnenie užívať obydlie možno preukázať rôznymi dokladmi, napríklad ak pôjde o obytnú unimobunku aj potvrdením príslušnej obce.

K bodu 29

Komplexne a prehľadne sa upravuje problematika zodpovednosti za iné správ ne delikty ako priestupky na úseku civilnej ochrany. Vymedzujú sa jednotlivé skutkové podstaty týchto deliktov, sankcie vo forme pokút za ich spáchanie, kritériá na ukladanie pokút a prekluzívne lehoty, v ktorý ch sa pokuty ukladajú. Vylučuje sa správna úvaha príslušného orgánu o tom, či uloží sankciu, ak nastanú podmienky na jej uloženie.

K bodu 30

Vymedzuje sa nová skutková podstata priestupku vzhľadom na úpravu odbornej sp ôsobilosti na úseku civilnej ochrany obyvateľstva.

K bodom 31 a 34

Aktualizuje sa odkaz na transpozičnú prílohu a názov tejto prílohy.

K bodu 32

V intertemporálnych ustanoveniach sa ustanovuje zákonná lehota, v ktorej sú príslušní zamestnanci povinní získať odbornú spôsobilosť na úseku civilnej ochrany okrem tých, ktorí spĺňajú podmienku ustanovenej dĺžky praxe.

K bodu 33

Zrušujú sa právne predpisy, ktoré stratia opodstatnenie nadobudnutím ú činnosti tejto novely.

K Èl. II

K bodu 1

Odstraňuje sa chyba vo vnútornom odkaze, ktorá je však citlivá, keďž e ide o sankčné ustanovenie.

K bodu 2

Navrhovaná úprava bezprostredne súvisí s článkom I bodom 23, v ktorom sa upravuje problematika odbornej spôsobilosti na úseku civilnej ochrany. Preto je potrebné v živnostenskom zákone doplniť príslušnú prílohu o viazané živnosti na ú seku civilnej ochrany. Osoba, ktorá hodlá tieto činnosti vykonávať podnikateľským spôsobom, bude musieť splniť nielen všeobecné podmienky na prevádzkovanie živnosti (vek, spôsobilosť na právne ú kony, bezúhonnosť), ale aj osobitnú podmienku, a to odbornú spôsobilosť.

K Èl. III

Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu jeho nadbytočnosti a urč itej obsahovej kolízie s § 30 zákona o civilnej ochrane obyvateľstva, v ktorom je upravená problematika oceňovania pri záchrane života, zdravia a majetku pri mimoriadnej situácii, a do ktorého táto ú prava systematicky patrí.

K Èl. IV

Vzhľadom na skutočnosť, že zákon o civilnej ochrane obyvateľ stva bol viackrát novelizovaný a s ohľadom na rozsah tejto novely, predseda parlamentu sa splnomocňuje na jeho republikáciu.

K Èl. V

Účinnosť zákona sa navrhuje najmä so zreteľom na zabezpeč enie primeranej legisvakančnej doby.

V Bratislave 10. augusta 2011

Iveta Radičová

predsedníčka vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic

minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

11

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Dôvodom vypracovania predloženého návrhu zákona je úplná transpozícia tzv. tretej poštovej smernice - smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februá ra 2008 (Ú. v. EÚ L 52, 27.2.2008, s. 3) a tiež potreba upraviť niektoré ustanovenia poštového zákona v nadväznosti na poznatky z jeho doterajšej aplikácie a problémy, ktoré sa vyskytli v oblastiach, ktoré s ú predmetom úpravy poštového zákona.

Cieľom návrhu zákona o poštových službách a o zmene a doplnen í niektorých zákonov (ďalej len 'poštový zákon') je zmeniť poštový zákon a dosiahnuť úplnú liberalizáciu poštového trhu, pri súčasnom zabezpečení poskytovania univerzálnej poš tovej služby a jej financovania.

Návrh zákona rieši tieto základné oblasti:

a) ustanovuje definície súčastí poštových služieb, ktorými sú vyberanie a dodávanie poštových zásielok a definuje inštitút zameniteľných poštových služieb,

b) ruší inštitút poštovej výhrady,

c) mení systém vzniku oprávnenia na poskytovanie poštových služieb a zavádza inštitút zameniteľných služieb,

d) definuje poštovú sieť a verejnú poštovú sieť, ako aj inštitút prístupu k verejnej poštovej sieti,

e) zjednocuje niektoré povinnosti poskytovateľa univerzálnej služby s povinnosťami ostatných poštový ch podnikov a dopĺňa niektoré povinnosti, ako napríklad povinnosť označovať poštové zásielky,

f) zavádza nový systém financovania univerz álnej poštovej služby prostredníctvom kompenzačného fondu,

g) podrobne upravuje postup a kompetencie Poštového regulačného úradu pri výkone štátneho dohľ adu formou kontroly.

Návrh zákona obsahuje tiež novelu zákona Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov vo vzťahu k správnemu poplatku za registráciu poštového podniku. V nadväznosti na zmenu spôsobu vzniku oprá vnenia na poskytovanie poštových služieb sa navrhuje zmeniť aj živnostenský zákon.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavný mi zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky ako aj s právom Európskej únie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskej únie

- primárnom – čl. 107 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009):

1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služ ieb (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 3; Ú. v. ES L 15, 21.1.1998) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/39/ES z 10. júna 2002 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 4; Ú . v. ES L 176, 5.7.2002) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008 (Ú. v. EÚ L 52, 27.2.2008, s. 3).

2. Rozhodnutie Európskej komisie zo 7. októbra 2008, K(2008) 5912 o slovenský ch právnych predpisoch týkajúcich sa hybridnej pošty,

b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie alebo Všeobecného súdu:

Rozhodnutie Všeobecného súdu z 2. marca 2010 vo veci T-70/05 Evropaiki Dynamiki v. EMSA,

Rozhodnutie Súdneho dvora z 23. apríla 2009 vo veci C-357/07 TNT Post UK Ltd. v. Coln ý a daňový úrad Jej Veličenstva,

Rozhodnutie Súdneho dvora zo 6. marca 2008 v spojených veciach C-287/06 až C-292/06 Deutsche Post AG et al. v. Spolková republika Nemecko,

Rozhodnutie Súdneho dvora z 18. decembra 2007 vo veci C-220/06 APERMC v. Španielsko.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii

a) lehota na prebratie smerníc alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

Lehota na transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008 (Ú. v. EÚ L 52, 27.2.2008, s. 3) uplynie 1. januára 2013.

b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

Lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády uplynie 31. decembra 2012.

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa článku 258 až 260 tejto zmluvy

Odôvodnené stanovisko Komisie, vydané 29. 10. 2009 – Porušenie č. 2008/2333 vo veci nesplnenia povinnosti vyplývajúcej z rozhodnutia Komisie K(2008)5912 zo 7. 10. 2008, podľa čl. 86 ods. 3 Zmluvy o ES vo veci rozš írenia monopolu Slovenskej pošty, a. s., vo vzťahu k službe dodávania hybridnej pošty.

d) informácie o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 3; Ú.v. ES L 15, 21.1.1998) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/39/ES z 10. júna 2002 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 4; Ú.v. ES L 176, 5.7.2002) bola v úplnom rozsahu dokončen á zákonom č. 15/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o poštových službách. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008 (Ú. v. EÚ L 52, 27.2.2008, s. 3) sa transponuje týmto n ávrhom zákona.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu prá vneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o poštových služb ách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x x2. Vplyvy na podnikateľské prostredie

– dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?xx3, Sociálne vplyvy

- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť

- vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix * Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, č i bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

Predkladaný materiál má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Finančné zdroje na vykrytie financovania neprimeranej záťaže závä zku univerzálnej služby na základe vyčíslenia tzv. čistých nákladov, ktoré ostanú nepokryté z kompenzačného fondu tvoreného príspevkami poštových podnikov zo zameniteľných služieb, sú navrhované zo štátneho rozpočtu.

Predkladaný materiál má aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to z titulu zvýšenia príjmov, ktoré je možné predpokladať v súvislosti s poplatkami za udelenie poštovej licencie a jednorazovými poplatkami za registráciu, poplatkami za zmenu registrácie a v súvislosti s ukladaním pokút za priestupky na úseku poštových činností.

Predkladaný materiál má pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Predkladaný materiál nemá vplyv na narušenie hospodárskej súťaže.

Predkladaný materiál nemá vplyv na hospodárenie obyvateľstva, nemá sociálnu exklúziu a nemá vplyv na zamestnanosť.

Predkladaný materiál nemá vplyv na životné prostredie.

Predkladaný materiál nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti.

A.4. Alternatívne riešenia

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eur ách)2011201220132014Prí jmy verejnej správy celkom0000v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť0000z toho: - vplyv na ŠR035 49300- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom0363 5828 026 6708 027 018v tom: ERDF000 ŠR363 5828 026 6708 027 018z toho: - vplyv na ŠR0363 5828 026 6708 027 018- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 0000- z toho vplyv na ŠR 00Financovanie zabezpečené v rozpočte0399 0758 026 6708 027 018

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2011201220132014Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky) 0+ 363 582

- 35 493+8 026 670+8 027 018 z toho vplyv na ŠR0 +363 582

- 35 493+8 026 670+8 027 018 financovanie zabezpe čené v rozpočte0+363 582

- 35 493+8 026 670+8 027 018 ostatné zdroje financovania0000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0000

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Zvýšené krytie sa bude riešiť z kapitoly MDVRR SR.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrhu rieši? Kto bude návrh implementovať ? Kde sa budú služby poskytovať?

V súvislosti s predkladaným návrhom zákona sa predpokladá financovanie neprimeranej záťaže záväzku univerzálnej služby poskytovateľa univerzálnej služby kombináciou tzv. kompenzačného fondu (osobitným účtom v Štátnej pokladnici), ktorý na tento úč el zriadi a bude spravovať Poštový regulačný úrad (ďalej len 'PRÚ' a finančnými prostriedkami zo štátneho rozpočtu. Kompenzačný fond bude tvorený z príspevkov poštových podnikov poskytuj úcich v príslušnom kalendárnom roku zameniteľné poštové služby, a to sumou určenou PRÚ, ktorá sa rovná percentu z predbežných čistých nákladov univerzálnej služby zodpovedajú cemu podielu tohto poštového podniku na trhu, vo výške najviac 3% z obratu poštového podniku z poskytovania zameniteľných poštových služieb. Inštitút zameniteľných poštových služieb sa v zá kone navrhol zaviesť z dôvodu zmeny financovania univerzálnej služby, a to na účely určenia poštových podnikov, ktoré poskytujú poštové služby zameniteľné s univerzálnou službou a v tomto rozsahu budú prispievať do kompenzačného fondu na úhradu 'čistých nákladov' poskytovateľa univerzálnej služby. Kompetenciu na rozhodovanie o tom, či ide o zameniteľnú poštovú službu, má v konkrétnom prípade na podnet poštového podniku PRÚ.

Prostriedky budú určené na kompenzáciu neprimeranej finančnej záťaže poskytovateľa univerzálnej služby, kedy 'čisté náklady' univerzálnej služby dosahujú takú sumu, že nie je vzhľ adom na hospodársku situáciu poskytovateľa univerzálnej služby možné od neho spravodlivo požadovať, aby ich znášal.

Po zavedení liberalizovaného prostredia budú hlavné úlohy PRÚ spoč ívať vo vytvorení podmienok na uplatnenie nového systému udeľovania povolení, a to najmä v súvislosti so zameniteľnými službami, zároveň PRÚ zabezpečí overovanie oddeleného účtovníctva poštových podnikov, posudzovanie 'čistých nákladov' univerzálnej služby a podmienky na uplatnenie ich kompenzácie, ktoré predstavujú pre poskytovateľa univerzálnej služby neprimeranú záťaž. S touto problematikou bude súvisieť aj zabezpečenie podmienok na fungovanie univerzálnej služby, a to v súvislosti s ukončením platnosti poštovej licencie uloženej Slovenskej pošte, a. s. (ďalej len 'SP, a.s. ') V zmysle návrhu nového zákona o poštových službách taktiež dôjde k rozšíreniu aktivít regulátora v oblasti kontrolnej (dohľadovej) či nnosti.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabu ľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemyrr + 1r + 2 r + 3Indikátor ABCIndikátor KLMIndikátor XYZ2.3.4. Výpoč ty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpoč ty.

Metodika výpočtu na základe súčasného stavu:

Využívanie uvedených zdrojov financovania náhrady neprimeranej finančnej záťaže poskytovateľa univerzálnej služby musí byť vopred preukázané tzv. 'čistými nákladmi' záväzku univerz álnej služby, ktorej povinnosť je stanovená zo zákona, v licencii a v požiadavkách na kvalitu. 'Èisté náklady' záväzku univerzálnej služby sú rozdielom medzi čistými nákladmi poštového podniku, ktorý je viazaný záväzkom univerzálnej služby a čistými nákladmi toho istého poštového podniku bez záväzku univerzálnej služby (tzv. 'komerčný scenár'). Od vypočítanej hodnoty 'čist ých nákladov' sa odrátajú tzv. hmotné a nehmotné výhody poskytovateľa univerzálnej služby, ktoré má z toho, že poskytuje univerzálnu službu. Tzv. 'komerčný scenár' je hypotetickou konštrukciou toho, ako by sa ten istý poštový podnik správal, keby nebol zaťažený záväzkom univerzálnej služby. Predstava PRÚ o komerčnom scenári je založená na tom, že SP, a. s., by sa aj v takýchto podmienkach snažila plniť svoje záväzky, udržať dominantné postavenie na trhu a zamestnanosť a zefektívniť svoje fungovanie. Európska komisia a dostupná odborná literatúra odporúčajú pri formulovaní tzv. 'komerčného scenára' vychádzať zo zemepisného pokrytia poskytovanej služby, frekvencie dodá vania zásielok, skladby služby a produktov, kvality služby a poštovej sieti. Niektoré uvedené základné veličiny môžu byť zmenené, napr. poštová sieť z hľ adiska stratovosti. Celková strata z prevádzkovania stratových pôšt SP, a. s., v roku 2010 predstavovala 27 500 000 EUR s počtom stratových pôšt 1 318 (podľa údajov SP, a. s.). Do bremena univerzálnej služ by sa započíta len strata z pôšt, ktoré sú prevádzkované z požiadaviek na kvalitu univerzálnej služby a nie tých, ktoré sú prevádzkované nad rámec univerzálnej služby.

PRÚ odhaduje celkové 'čisté náklady' SP, a. s., v rozpätí od 15 000 000 do 20 000 000 EUR, a to v závislosti od vývoja situácie na trhu poštových služieb ako aj zvýšenia efektívnosti fungovania poskytovateľa univerzálnej služby, čo predstavuje 4,5% až 6,5% z celkových nákladov SP, a. s. Podľa údajov uvedených riešiteľmi štúdie pre Európsku komisiu je podiel 'čistých nákladov' univerzálnej služby v krajinách, ktoré publikovali tento údaj (väč šina európskych krajín nemá odhad k dispozícii), v rozpätí od 1,5% – 7,8 % z prevádzkových nákladov, pričom najvyšší podiel bol vykalkulovaný vo Švajčiarsku, a to 7,8%.

V návrhu zákona je príspevok do kompenzačného fondu od poštových podnikov navrhnutý vo výške 3% z ich obratu, v dôsledku čoho poštové podniky prispejú (pri predpokladanom obrate zo zameniteľných služ ieb 50 500 000 EUR) čiastkou 1 515 000 EUR a SP, a .s., prispeje, na základe svojho podielu na poštovom trhu, do kompenzačného fondu čiastkou 5 814 000 EUR. Celkový príspevok poštových podnikov môže dosiahnuť čiastku 7 330 000 EUR, a to v závislosti od definovania zameniteľných služieb.

Na základe uvedených údajov, a to 'čistých nákladov' ako neprimeranej finančnej záťaže pre poskytovateľa univerzálnej služby vo výške dolnej hranice odhadu PRÚ, t.j. 15 000 000 EUR, po zohľ adnení príspevkov poštových podnikov do kompenzačného fondu (7 330 000 EUR), odhad čiastky, ktorá by mala byť uhradená zo štátneho rozpočtu v rokoch 2013 a 2014, predstavuje cca 7 670 000 EUR (pozri položku bežné transfery v tab. č. 5).

(Analýza vychádza z údajov PRÚ, ktorá je založená na odhadoch, nakoľko nie sú k dispozícii transparentným a objektívnym spôsobom vykalkulované 'čisté náklady' a nie sú údaje o obratoch zo zameniteľných služieb a tiež podniky nemajú povinnosť viesť oddelené účtovn íctvo).

Vzhľadom na to, že v súčasnosti nie sú k dispozícii presné údaje, týkaj úce sa odhadu 'čistých nákladov' poskytovateľa univerzálnej služby a z toho sa odvíjajúcej požiadavky na štátny rozpočet, z ktorého bude uhradená nepokrytá čiastka z kompenzačné ho fondu, nemôže byť v doložke vplyvov presne uvedená finančná čiastka požadovaná zo štátneho rozpočtu na rok 2013 a 2014, ale len kvalifikovaný odhad. Na základe dohodnutého harmonogramu, SP, a. s., predloží v septembri 2011 výsledky analýz a koncom roka 2011 predloží presné podklady na vyč íslenie 'čistých nákladov'. Predložené podklady budú následne verifikované PRÚ. Na základe uvedeného je v doložke vplyvov uvedený kvalifikovaný odhad čiastky ktorá by mala byť uhradená zo štátneho rozpočtu v roku 2013 a 2014, a to dolná hranica rozpätia stanoveného PRÚ 7 670 000 EUR.

Výpočty v tabuľke č. 5 a č. 6

Vzhľadom na legislatívu EÚ a zákon o poštových službách je potrebné overenie výpočtu 'čistých nákladov' poskytovateľa univerzálnej služby vykonať nezávislou audítorskou spoločnosťou, ktoré bude následne prerokované s EK. Vzhľadom na predpokladaný výsledok verejného obstarávania obdobného typu služieb v krajinách EÚ je možné predpokladať, že výsledok verejného obstarávania overenia výpočtu 'čistých nákladov' by mohol byť navrhovaný v cene približne do 315 000 EUR.

Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy v roku 2013 predstavuje odhadovanú čiastku 8 026 670 EUR, ktorá pozostáva z finančných prostriedkov vo výške 7 670 000 EUR, určených na kompenzáciu rozdielu medzi 'čistými nákladmi' poskytovateľa univerzálnej služby a príspevkov poštových podnikov do kompenzačného fondu a z výdavkov na tovary a služby a na osobné náklady, ktoré bude PRÚ potrebovať v s úvislosti s rozšírením jeho pôsobnosti.

Tabuľka č. 4

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámkarr + 1r + 2r + 3Daňové príjmy (100)1 Nedaňové príjmy (200)1 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančný mi aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a n ávratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej sprá vy celkom 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2011201220132014Bežné vý davky (600)0+ 363 582+ 8 026 670+ 8 027 018 Mzdy, platy, služobné pr íjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0+ 36 000+ 36 258+ 36 516 Poistné a prí spevok do poisťovní (620)0+ 12 582+ 12 672+ 12 762 Tovary a služby (630)20+ 315 000+ 307 740+ 307 740 z toho31 Cestovné náklady0+ 2 400+ 2 400+ 2 40032 Energie0+ 1 200+ 1 200+ 1 20033 Materiál0+ 8 010+ 750+ 75034 Dopravné0+ 900+ 900+ 90037 Služby0+ 302 490+ 302 490+ 302 490 Bežné transfery (640)200 + 7 670 000 + 7 670 000 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)20000Kapitálové vý davky (700)0000 Obstarávanie kapitálov ých aktív (710)2 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na vý davky verejnej správy celkom z toho výdavky na ŠR0 + 363 582+ 8 026 670+ 8 027 018 Bežné výdavky (600) 0+ 363 582+ 8 026 670+ 8 027 018 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0+ 36 000+ 36 258+ 36 516 Kapitálové výdavky (700)0000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľ ka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2011201220132014Počet zamestnancov celkom*0+3+3+3 z toho vplyv na ŠR0000Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*1 0001 0071 014 z toho vplyv na ŠR 00 0 0 Osobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* 0+36 000+36 258+36 516 z toho vplyv na ŠR0000 Poistné a príspevok do poisťovní (620)*0+12 582+12 672 +12 762 z toho vplyv na ŠR0000 Poznámky:Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedn ého zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného rokaPoistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej sprá vy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služ by predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy 'výdavky'* poč et zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)

Poznámka: Zvýšenie poč tu zamestnancov v súvislosti s rozšírením pôsobnosti Poštového regulačného úradu v roku 2012 o 3 pracovníkov sa bude riešiť v rámci limitu počtu zamestnancov kapitoly MDVRR SR na príslušný rozpo čtový rok a rovnako zvýšenie výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) v roku 2012 a nadväzne v roku 2013 a 2014 s príslušným medziročným nárastom a na poistné a príspevok do poisťovní (620) bude zabezpečené v rámci limitu výdavkov kapitoly MDVRR SR. 27

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Návrh zákona vytvára pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, preto že sa ruší výhradné právo poskytovateľa univerzálnej poštovej služby a vzniká úplne liberalizovaný trh poštových služieb. Poštové podniky budú môcť po splnení podmienok registrácie vo ľne poskytovať poštové služby, pričom výška poplatku za registráciu sa znižuje.

Vplyvy na podnikateľské prostredie3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?Slovenská poš ta, a. s.

23 už zaregistrovaných poštových podnikov

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?Text je uvedený nižšie3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou n ávrhu?Text je uvedený nižšie3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operá cie na trhu?)Zlepší sa transparentnosť podmienok vstupu na trh, nové podmienky rozšíria rozsah podnikania pre podnikateľské subjekty, rozšíri sa ochrana spotrebiteľa aj u ostatných poštových podnikov; mierne sa zvýšia administratívne náklady, ktoré sú prevažne jednorázové, súvisiace s evidenciou údajov o zásielkach3.5. Aké sú predpokladané spoločensko-ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?Liberalizovaný trh poštov ých služieb a rozšírené podnikateľské prostredie.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Návrh zákona úplne otvára poštový trh pre podnikateľské subjekty, ktoré za účelom dodržiavania pravidiel nediskriminácie a ochrany spotrebiteľa musia (ak doteraz tak nerobili dobrovoľne) zabezpečiť uchovávanie evidencie údajov o zásielkach počas troch rokov, označ ovať poštové zásielky, ktoré doručujú a uhradiť spotrebiteľovi prípadnú vzniknutú škodu na zásielke. Tieto náklady sú prevažne jednorázové a súvisia so zabezpečením systé mu. Podniky, ktoré sa zaregistrujú na poskytovanie zameniteľných služieb, budú musieť viesť oddelené účtovníctvo nákladov a výnosov a v prípade vzniku neprimeranej záťaže pre poskytovateľ a univerzálnej služby prispievať do kompenzačného fondu vo výške max. 3 % z obratu zameniteľných poštových služieb.

Prínosom je, že podmienky, ako aj zodpovednosť za škodu, budú rovnaké pre poskytovateľa univerzálnej služby aj pre poštové podniky. Podmienky budú nediskriminačné a spotrebiteľ si bude môcť uplatniť n áhradu škody za zásielku u každého poštového podniku. Znížia sa administratívne poplatky za registráciu.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Poštovým podnikom vzniknú priame jednorázové finančné náklady na registráciu, zmenu registrácie a poskytovateľovi univerzálnej služby poplatok za udelenie licencie a jej zmenu.

Vplyv administratívnych poplatkov na poštové podniky

v €

Súčasná výška poplatkuNov ý poplatok

od roku 2012Predpokladané jednorázové poplatky spolu za poštové podniky v roku 2012Predpokladané ročné poplatkyRegistrácia165,50100,- 2 300,- podľa výskytuZmena registrácie0,-33,-0,- * 150,-Udelenie licencie** 33 193,50 33 193,50 33 193,500,-Zmena licencie165,50165,500,-podľa výskytu* V sú časnosti je ročne priemerne 5 zmien

** Licencia bola v roku 2002 udelená len SP, a.s., ktorá za jej udelenie neplatila poplatok, nakoľ ko nebol aktualizovaný zákon o správnych poplatkoch. Licencia je platná do 31.12.2012.

Ïalšie náklady súvisiace s plnením regulácie sú najmä prevá dzkové a administratívne náklady na zabezpečenie požadovanej evidencie. Ich výška je zanedbateľná, je možné ju odhadnúť na 150,- až 1 500,- € ročne za celý poštový trh.

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1:

Ustanovenie definuje predmet úpravy zákona a odkazuje na transpozičnú prílohu. V odseku 2 je predmet zákona vymedzený negatívne s tým, že regulácia na trhu poštových služieb sa nevzť ahuje na zasielateľov a dopravcov, ak títo nevykonávajú poštové služby.

K § 2:

Navrhuje sa nové ustanovenie § 2 zákona, ktor é oproti súčasnému zneniu prináša zmeny najmä v definovaní účelu poštových služieb, definovaní vybrania a dodania, ako aj v definovaní ďalších pojmov, súvisiacich s poštovými službami.

V definícii poštových služieb sa vychádza z doterajš ej úpravy, pričom sa dopĺňa primárny účel poštových služieb, ktorým je dodanie poštovej zásielky alebo vybranej sumy a v spojení s týmto účelom sa ustanovujú štyri fázy poskytovania poštových služieb, z ktorých každá samostatne, s výnimkami podľa tohto zákona, je považovaná za po štovú službu. Uvedené nevylučuje poskytovanie poštových služieb len v časti celého reťazca služieb alebo poskytovanie časti poštových služieb pre iný poštový podnik.

Ustanovujú sa tiež definície vybrania a dodania poštovej zásielky. Dôvodom pre legálnu definíciu vybrania poštovej zásielky bola najmä potreba ustáliť moment, kedy je v jednotlivých prípadoch poš tová zásielka vybraná a v nadväznosti na to moment, kedy a s ktorým poštovým podnikom je uzavretá zmluva o poštových službách. Definícia vybrania zásielky vychádza, vzhľadom na množstvo možných situácií v praxi, z najširšieho možného pojmu, ktorým je moment, kedy je poštová z ásielka v dispozícii poštového podniku, t. j. kedy ju tento podnik prevzal, bez ohľadu na spôsob prevzatia. Keďže poštová zásielka je definovaná ako v zásade listinný dokument, resp. vec, navrhuje sa tiež rie šiť vybranie poštovej zásielky, ak túto vytvára poštový podnik z údajov, ktoré sú mu zaslan é v elektronickej podobe.

Podstatnou časťou definície vybrania je ustanovenie, že vybrať poštovú zásielku môže len poš tový podnik. Dôvodom tejto úpravy je úprava zmluvy o poskytnutí poštových služieb, ktorá sa uzatvára vybraním poštovej zásielky a zároveň zmluvnou stranou musí byť poštový podnik. Inými slovami, iný subjekt ako poštový podnik takúto zmluvu uzavrieť nemôže. Z tohto d ôvodu a na účely previazania s uzavretím zmluvy sa navrhuje viazať vybranie na poštový podnik. Uveden é nebráni tomu, aby aj subjekt, ktorý nie je poštovým podnikom, prevzal poštovú zásielku alebo vytvoril poštovú zásielku, avšak v takom prípade nedôjde k vybraniu, nebude uzatvorená zmluva o poskytnutí poštových služieb a ak by takýto subjekt k takejto zásielke poskytoval poštovú slu žbu, resp. dodával by takéto zásielky v rámci podnikania, išlo by o neoprávnené podnikanie.

Dodanie poštovej zásielky je definované ako jej odovzdanie adresátovi alebo inej oprávnenej osobe, pričom na odlíšenie od pojmu 'doručenie' odkazuje definícia pojmu dodania na spôsob dodania (najmä) podľ a zmluvy o poštových službách a podľa poštových podmienok.

Nadväzne na to sa navrhuje definovať distribúciu, keďže tento pojem sa používa v texte zákona; to platí aj o pojme užívateľ poštovej služby.

Negatívne vymedzenie poštovej služby v odseku 9 reflektuje situácie, ktoré by za iných okolností nap ĺňali definičné znaky poštovej služby, ale vzhľadom na ich špecifiká nie sú za poštovú službu považované a teda nie sú návrhom zákona regulované. Prvou je situácia, pri ktorej dôjde k vytvoreniu zásielky, ktoré ak ju vytvorí poštový podnik by bolo vybraním podľa odseku 2, avšak ak k takto vytvorenej poštovej zásielke osoba, ktorá ju vytvorí neposkytuje ďalej žiadne poštové služby alebo ak ju na základe dohody s odosielateľom len vytvorí a následne už len prepraví a odovzdá poštov ému podniku, ktorý ju bude dodávať, navrhuje sa uvedené činnosti ako poštovú službu neregulovať. Ide teda o vylúčenie regulácie iba vytvárania poštových zásielok, bez ohľadu na subjekt, ktorý ich vytvorí, ak k nim tento subjekt ďalšie poštové služby neposkytuje. Z obdobných dôvodov je vylúčená z regulácie ako poštová služba aj samotná preprava poštových zásielok, ak k týmto zá sielkam nie sú ďalšie poštové služby prepravujúcou osobou poskytované. Vylúčenie samodoručenia z poštových služieb sa navrhuje prebrať z doterajšej právnej úpravy, ako činnosť ktorá nepodliehala poštovej výhrade a nie je dôvod ani na jej reguláciu ako poštovej služby, keďže z povahy veci nejde o podnikanie.

Definícia expresnej poštovej služby vychádza primárne z Oznámenia Komisie o používaní pravidiel súťaže v odvetví pôšt a pri hodnotení niektorých štátnych opatrení týkajúcich sa poštov ých služieb (98/C 39/02). Definícia je postavená na obligatórnej náležitosti rýchlosti a spoľahlivosti vybrania a distribúcie zásielky v porovnaní s inými službami a zároveň na splnení nadpolovičnej väčšiny z fakultatívnych kritérií. Medzi tieto patria jednotlivé n áležitosti služby spojené najmä s individuálnym prístupom (napr. vybranie zásielky od odosielateľ a, možnosť zmeny miesta dodania v procese prepravy či individuálne dojednanie iných špecifických náležitostí) ako aj s možnosťou kontroly pohybu zásielky (monitorovanie a vysledovateľnosť , t. j. track and trace), ktoré zabezpečuje možnosť sledovania pohybu zásielky v aktuálnom čase ako aj v minulosti a lokalizáciu zásielky v reálnom čase.

K § 3:

V definícii univerzálnej služby sa vychádza z doterajšej úpravy definovania jej rozsahu v zákone, vychádzajúc pritom zo skutočnosti, že záväzok zabezpečiť univerzálnu službu m á štát a tento záväzok, ak univerzálna služba nie je inak zabezpečená, plní prostredníctvom poskytovateľa univerzálnej služby.

Rozsah univerzálnej služby je definovaný v odseku 2, prič om tento rozsah nebude upravovaný poštovou licenciou. Zmenou oproti doterajšiemu stavu je explicitné vyjadrenie, spresňujúce skutočnosť, že vybranie a distribúcia úradných zásielok patria do rozsahu univerzá lnej služby, bližšia špecifikácia služieb spojených so zapísanými zásielkami a tiež doplnenie služby vrátenia nájdenej poštovej zásielky. Explicitné vyjadrenie, že úradné zá sielky patria do rozsahu univerzálnej služby jednak vychádza z doterajšej právnej úpravy a tiež z potreby zabezpečenia doručovania v jednotlivých procesoch výkonu verejnej moci, pričom popri uložení povinnosti vybrania a distribúcie úradných zásielok v rámci univerzálnej služby sa umožňuje túto činnosť vykonávať aj iným poštovým podnikom po splnení zákonných podmienok (§ 7 ods. 4). Špecifikácia služieb spojených so zapísanými zásielkami (§ 3 ods. 2 písm. g) vychádza zo súčasného stavu a ide o služby uvedené v Svetovom poštovom dohovore v časti II čl. 13. Špecifiká cia zostane v zmysle, ktorý je v súčasnosti daný v poštovej licencii. Cieľom je vymedziť tieto služby čo do rozsahu a zároveň zahrnúť medzi tieto služby len konvenčné služby a nie služby nové . Zahrnutie vrátenia nájdenej poštovej zásielky do rozsahu univerzálnej služby súvisí so zmenou režimu nakladania s nájdenými poštovými zásielkami a reaguje na uloženie povinnosti poskytovateľovi univerz álnej služby takéto zásielky vrátiť, ak nie je možné zistiť, ktorý poštový podnik k nim mal poskytnúť poštové služby.

K § 4:

Inštitút zameniteľných poštových slu žieb sa navrhuje zaviesť z dôvodu zmeny financovania univerzálnej služby – t. j. na účely určenia poštových podnikov, ktoré poskytujú poštové služby zameniteľné s univerzálnou službou a v tomto rozsahu prispievajú na úhradu čistých nákladov poskytovateľa univerzálnej služby. Keďže množinu zameniteľných služieb nie je z povahy veci možné určiť taxatívne, navrhuje sa v konkré tnom prípade sporu zveriť kompetenciu rozhodnúť Poštovému regulačnému úradu.

Konanie a rozhodovanie vo veciach zameniteľnosti poštových služieb sa bude spravovať správnym poriadkom, pričom zákon ustanovuje povinnosť regulátora začať konanie o zameniteľnosti aj z vlastnej iniciatí vy. V iných prípadoch bude môcť konanie začať buď na podnet poštového podniku, ak vznikne vo veci zameniteľnosti spor, alebo z iniciatívy regulátora, ak napríklad počas kontroly zistí, že sú na zá klade registrácie poskytované služby, ktoré by mohli byť zameniteľné s univerzálnou službou. Výsledkom konania bude rozhodnutie podľa správneho poriadku, proti ktorému sa môže účastník konania odvola ť, resp. využiť nástroje správneho súdnictva pri ich súdnom prieskume.

Na účely posúdenia zameniteľnosti návrh zákona ustanovuje kritériá zameniteľnosti, ktoré musí úrad posudzovať, ktorými sú obsah poš tovej služby a jej účel a využitie pre užívateľa poštovej služby, pridaná hodnota poštovej služby a cena za poskytnutie poštovej služby. Zameniteľnosť je teda posudzovaná z hľadiska užívateľ a poštovej služby, pričom na posúdenie jednotlivých kritérií bude úrad vychádzať tak z poštových podmienok, definujúcich jednotlivé služby, ako aj z ich reálneho poskytovania, ak je toto odlišné od poštových podmienok. Referenčným bude vždy rozsah univerzálnej poštovej služby. Úrad bude teda v konkrétnom prípade vychádzať pri porovnávaní konkrétnej služby s jej 'pendantom' z rozsahu univerzálnej služby z toho, či porovnávaná služba je pre užívateľa 'nahraditeľná' službou z rozsahu univerzálnej služby bez toho, aby užívateľ napríklad stratil určitú pridanú hodnotu, bol mu poskytnutý užší rozsah komfortu služby či zaplatil vyššiu cenu, ak by využil službu z rozsahu univerzálnej služby. Vzhľadom na určitú spojitosť s agendou ochrany hospodárskej súťa že a posudzovania relevantných trhov sa ustanovuje mechanizmus spolupráce regulátora s Protimonopolným úradom SR, ktorý sa opiera o kompetenciu Protimonopolného úradu podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona č . 136/2001 Z. z. Poštový regulačný úrad bude oprávnený v rámci spolupráce vyžiadať si stanovisko Protimonopolného úradu a brať do úvahy závery tohto orgánu vo vzťahu k relevantným trhom. Konečn á rozhodovacia kompetencia zostáva v plnom rozsahu na regulátorovi.

Z dôvodu právnej istoty adresátov zákona sa navrhuje v odseku 5 ustanoviť, že rozhodujúcim pre určenie zameniteľnosti je zápis v registri poštových podnikov. Poštový regulačný úrad vykoná prvý zápis vo vzťahu k zameniteľným službám pri registrácii poštového podniku z predložených podkladov a pokiaľ nerozhodne inak, je tento zápis určujúci na účely určenia rozsahu poskytovaných zamenite ľných služieb. Akonáhle by úrad rozhodnutím tento rozsah zmenil, vzniká mu povinnosť vykonať aj zmenu zápisu v registri, čím sa opäť stane určujúcim zápis v registri.

K § 5 a 6:

V definícii poštovej zásielky sa upustilo od jej definovania cez poštové podmienky poskytovateľa univerzálnej služby a poštová zásielka sa definuje podmienkou jej označenia adresou adresá ta. Navrhuje sa tiež definovať úradnú zásielku a zapísanú zásielku, keďže tieto pojmy zákon ďalej používa. Pokiaľ ide o úradnú zásielku, navrhuje sa vychádzať z doterajšej legislatí vnej skratky úradnej zásielky v zákone č. 507/2001 Z. z. a rozšíriť okruh úradných zásielok na zásielky v konaniach so všetkými orgánmi verejnej moci. Zapísaná poštová zá sielka sa navrhuje definovať v súlade s doterajšou praxou, a to ako zásielka, ktorej prevzatie poštovým podnikom sa potvrdzuje odosielateľovi a ktorej dodanie sa uskutočňuje 'proti podpisu'. Tieto zásielky sú , vzhľadom na vyššie uvedené, evidované poštovým podnikom pod osobitným číslom, podávajú sa a obvykle i dodávajú na pošte a evidencia o nich je z povahy veci podrobnejšia, na rozdiel od bežných zásielok. V definícii poštovej ceniny sa preberá doterajší právny stav.

K § 7:

Navrhuje sa zmeniť spôsob vzniku oprá vnenia na poskytovanie poštových služieb upustením od definície poskytovania poštových služieb ako živnosti a prechodom na podnikanie na základe povolenia, resp. registrácie na základe tohto zákona. Vzhľadom na t úto zmenu v systému sa javilo zachovanie voľnej živnosti ako nadbytočné.

Pri definícii poštového podniku ako podnikateľa, ktorý poskytuje jednu alebo viacero poštových služieb, sa vychádzalo zo znenia tretej poštovej smernice. V odseku 3 sa navrhuje prebrať doterajš ia úprava oprávnenia poskytovateľa univerzálnej služby zabezpečiť niektorú z činností prostredníctvom inej osoby. Úprava v odseku 3 sa vzťahuje na každý poštový podnik, ako aj na poskytovateľ a univerzálnej služby, a to tak vo vzťahu k celému rozsahu univerzálnej služby ako aj vo vzťahu len k časti tohto rozsahu.

V odseku 4 sa v súlade so smernicou navrhuje umožniť vykonávať vybranie a distribúciu úradných zásielok len takému poštovému podniku, ktorý splní zákonom ustanovené podmienky. Zmyslom tohto ustanovenia, resp. ustanovených podmienok je zabezpečiť výkon doručovania v jednotlivých procesoch výkonu verejnej moci.

K § 8 a 9:

V doterajšom poštovom zákone bola definovaná len verejná poštová sieť. Zmena v tomto bode spočíva v zadefinovaní poštovej siete ako všeobecného pojmu, resp. ako systému a zariadení, ktoré používa každý poštový podnik pri poskytovaní poštový ch služieb. Vychádza sa pritom z pojmov, používaných v doterajšom zákone a preberá sa rozlišovanie medzi prístupovým miestom (napr. nehnuteľnosti či stále zariadenia) a kontaktným miestom (ktorým nemus í byť nehnuteľnosť, ale môže ním byť mobilné zariadenie, prístupový bod elektronickej komunikácie či poverený zamestnanec). Vychádzajúc zo všeobecnej definície poštovej siete sa verejná poštov á sieť definuje vo vzťahu k poskytovateľovi univerzálnej služby, opäť zachovávajúc platný právny stav. Navrhuje sa tiež zaviesť povinnosť poštovému podniku, ktorý poskytuje zameniteľné poštov é služby alebo poštový platobný styk, zriadiť aspoň jedno prístupové alebo kontaktné miesto poštovej siete, a to na účely zabezpečenia prístupu k poštovým službám pre spotrebiteľa.

Novým inštitútom je prístup k verejnej poštovej sieti alebo jej časti. Ide o ustanovenie preberajúce príslušné ustanovenia tretej poštovej smernice s cieľom umožniť iným poštovým podnikom prístup k infraštruktúre poskytovateľa univerzálnej služby. Primárne sa ponecháva regulácia tohto prístupu na dohode zúčastnených strán, pri určení základných náležitostí dohody a povinnosti v druhovo rovnakých prípadoch zachovávať rovnaké zmluvné dojednania o prístupe. Predmetné má za cieľ zabezpečiť požiadavku nediskriminácie v prístupe k sieti a vyjadruje povinnosť pri kvalitatí vne rovnakom rozsahu prístupu k sieti umožniť tento za rovnakých podmienok všetkým poštový m podnikom poskytujúcim zameniteľné služby, a to na účely ochrany záujmov používateľov poštových služieb alebo na účely zachovania efektívnej hospod árskej súťaže. Povinnosť poskytovateľa univerzálnej služby uzavrieť zmluvu o prístupe je podmienená disponibilitou kapacitných a technických podmienok verejnej poštovej siete. Návrh zákona explicitne ustanovuje povinnosť rovnosti, transparentnosti a nediskriminácie v tom, že poskytovateľ univerzálnej služby má povinnosť zverejniť vzor zmluvy o pr ístupe v poštových podmienkach, prístup je v rovnakých prípadoch rovnaký bez ohľadu na to, o ktorý poštový podnik ide a v prípade sporu je ustanovené oprávnenie regulátora sporné nálež itosti zmluvy o prístupe, pri dodržaní zákonných podmienok rovnosti, určiť rozhodnutím, a to v intenciách návrhu účastníkov konania.

Keďže návrh zákona reguluje len poštové podniky, je zmluva o prístupe inštitútom, ktorého zmluvnou stranou môže byť len poštový podnik. To však nebráni výkonu činnosti osôb, akými sú napr íklad konsolidátori, keďže návrh zákona ustanovuje poskytovateľovi univerzálnej služby povinnosť uzavrieť poštovú zmluvu s každou osobou. Nad rámec uvedeného, ak by sa osoba, vykonávajúca činnos ť konsolidátora, chcela stať zmluvnou stranou zmluvy o prístupe, jej vstup na trh ako poštového podniku podnikajúceho na základe registrácie je mimoriadne jednoduchý a rýchly, bez neprimeraných administratí vnych prekážok.

K § 10 a 11:

Predmetné ustanovenia vecne preberajú doterajší právny stav, keď predmetom poštového tajomstva sú informácie a údaje o poštových zásielkach a obsah korešpondencie (listové tajomstvo) ako aj osobné údaje adresáta a odosielateľa uvedené v adrese na poštových zásielkach, alebo údaje uvedené na poštových poukazoch a iných dokladoch používaných poš tou. Popri ochrane obsahu korešpondencie je predmetom poštového tajomstva aj obsah ostatných poštových zásielok ako aj údaje o službách poskytnutých k jednotlivým poštovým zásielkam. Takáto rozšíren á ochrana sa zachováva z dôvodu ochrany súkromia. Oproti doterajšiemu právnemu stavu bola vypustená povinnosť odovzdať nájdenú zásielku na pošte alebo doručovateľovi a vo vzťahu k strateným zá sielkam sa bude uplatňovať všeobecná úprava o nájdenej veci podľa Občianskeho zákonníka.

K § 12 až 16:

V oblasti orgánov štátnej správy v poštových službách sa navrhuje ponechať doterajší právny stav. Rovnako to platí vo vzťahu k vymedzeniu oblastí štátnej regulácie, s legislatívno-technickými doplneniami, vyvolanými zmenou v systéme vzniku oprávnenia na poskytovanie poštovej služby a financovania univerzálnej služby.

K § 17 a 18:

Vo vzťahu ku všeobecnému povoleniu sa navrhuje ponechať doterajší právny stav. Pokiaľ ide o registráciu, vzhľadom na zmenu spôsobu vzniku oprávnenia na poskytovanie poštových služ ieb, sa navrhuje ustanoviť povinnosť registrácie pre poštové podniky a vymedzenie niektorých povinností vo vzťahu k tým poštovým podnikom, ktoré budú poskytovať zameniteľné poštové služby, poš tový platobný styk alebo doručovať úradné zásielky.

K § 19 až 22:

Na účely registrácie sa bude preukazovať splnenie podmienky bezúhonnosti, obdobne ako pri živnostenskom oprávnení a registrácia sa bude vykonávať na tlačive, uvedenom vo všeobecnom povolení .

Konanie o registrácii je návrhové konanie. Podmienky, ktoré je poštový podnik povinný na účely registrácie splniť, sa, ako uvádzame vyššie, delia na podmienky pre poštové podniky, ktorý chcú poskytovať iné poštové služby, než k úradným zá sielkam, resp. než poštový platobný styk a podmienky vo vzťahu k poskytovaniu poštového platobného styku a úradným zásielkam. Osobitné podmienky vo vzťahu k poskytovaniu zameniteľných poštových slu žieb sa pri registrácii nebudú posudzovať, keďže oprávnenie na ich poskytovanie je viazané na doručenie úplnej prihlášky. Naopak, vo vzťahu k poštovému platobnému styku a k poštovým službám k úradným zásielkam, kde sa oprá vnenie na ich poskytovanie viaže na udelenie registrácie, sa budú posudzovať v procese registrácie okrem podmienky bezúhonnosti aj podmienky, uložené týmto zákonom vo vzťahu k týmto službám. Zákonom stanoven ú lehotu na registráciu je možné predĺžiť v odôvodnených prípadoch, najmä z technických a kapacitných dôvodov.

Vo vzťahu k poštovému platobnému styku sa navrhuje vyžadovať splnenie ďalších podmienok, spočívajúcich v odbornej spôsobilosti a vo finančnom krytí a v technickej a organizačnej pripravenosti vykonávať poštový platobný styk. Dôvodom na prísnejšie podmienky pre poskytovanie po štového platobného styku je skutočnosť, že ide o činnosť, ktorej predmetom je manipulácia so značnou sumou peňažných prostriedkov. Podľa údajov súčasného poskytovateľa univerzálnej služ by dosiahli výnosy z poskytovania poštového platobného styku v roku 2008 sumu 32 664 tis. eur a v roku 2009 sumu 29 964 tis. eur. V roku 2010 sa predpokladá pokles ako v roku 2009.

Navrhuje sa tiež ustanoviť spôsob, aký m sa splnenie podmienok, ktoré sa posudzujú, preukazuje a povinnosť spĺňať podmienky počas celej doby platnosti registrácie. Na to nadväzuje povinnosť ohlásiť zmenu Poštovému regulačnému úradu a ú prava konania o zmene registrácie. V tomto konaní uplatňuje Poštový regulačný úrad určitú mieru správnej úvahy a po posúdení zmeny vykoná zmenu registrácie alebo začne konanie o jej zrušení. Vzh ľadom na to, že registráciou, resp. podaním prihlášky na registráciu, vzniká oprávnenie poskytovať poštové služby, navrhuje sa doplniť aj štandardné ustanovenia o zániku a zrušení registrácie.

V spoločných ustanoveniach sa okrem odkazu na poplatkovú povinnosť navrhuje upraviť tiež možnosť elektronickej komunikácie v konaní o registrácii a nevyhnutné výnimky z režimu registrácie vo vzťahu k poskytovateľovi univerzálnej služby.

K § 23:

V súvislosti s upustením od voľnej ž ivnosti sa navrhuje zriadiť verejný register poštových podnikov, a to najmä na účely informovanosti o podnikateľoch, poskytujúcich poštové služby a o rozsahu ich oprávnenia tieto služby poskytovať.

K § 24:

Ustanovenia o regulácii poštový ch sadzieb vychádzajú, aj v súvislosti s úpravou v zákone o cenách, z doterajšieho právneho stavu a tento navrhujú zachovať.

K § 25:

Predmetné ustanovenie definuje, v nadvä znosti na zmeny v spôsobe vzniku oprávnenia poskytovať poštové služby, kedy vzniká oprávnenie poštového podniku poskytovať jednotlivé skupiny poštových služieb.

K § 26:

Ustanovenia o poštovej zmluve vychádzajú z doterajšej právnej úpravy, ktorá ako právny titul vzniku právneho vzťahu medzi poštovým podnikom a užívateľom poštovej služby označuje práve poštovú zmluvu. Ustanovenia poštovej zmluvy, ktoré odporujú ustanoveniam o právach a povinnostiach zmluvných strán podľa tohto zákona, sú neplatné. Pokiaľ ide o moment jej vzniku a o jej podstatné náležitosti, navrhuje sa ponechať doterajší stav. V definícii práv a povinností zmluvných strán sa explicitne umožň uje individuálne dojednanie v konkrétnom prípade medzi zmluvnými stranami.

Tiež sa navrhuje spresniť, resp. explicitne ustanoviť, ob dobne ako v obchodnom práve, že časť zmluvy možno určiť odkazom na poštové podmienky a že tieto sú súčasťou zmluvy. Ide o doplnenie, ktorého účelom je výlučne explicitné ustanovenie tohto vz ťahu medzi zmluvou a poštovými podmienkami. Vzhľadom na to, že zmluvou medzi poštovým podnikom a užívateľom sú v praxi dojednávané aj právne vzťahy pred vybraním poštovej zásielky či po jej dodaní, sa v zákone navrhuje upraviť možnosť týchto dojednaní v poštovej zmluve.

Poštová zmluva vznikne vybraním poštovej zásielky a preto z povahy veci nebude vznikať napr. medzi dvomi poštovými podnikmi, zabezpečujúcimi dodanie poštovej zásielky pre iný poštový podnik. Obdobne ak je poštová zásielka vybraná v cudzine, nedôjde k jej vybraniu na území Slovenskej republiky a nedôjde ani k vzniku poštovej zmluvy – to isté platí aj pre použitie poštových podmienok v takýchto prípadoch.

K § 27 až 30:

Z vecného hľadiska sa pri úprave poštový ch podmienok, reklamačného poriadku a tarify navrhuje ponechať doterajší právny stav. Pokiaľ ide o poštové podmienky a ich zmeny, navrhuje sa ustanoviť notifikačná povinnosť všetkých poštový ch podnikov predkladať zmeny Poštovému regulačnému úradu 15 dní pred dňom ich účinnosti, pričom úrad je vo vzťahu k poskytovateľovi univerzálnej služby oprávnený určiť v poš tovej licencii aj inú, dlhšiu lehotu na ich predkladanie, a to tak vo vzťahu k zmene poštových podmienok týkajúcich sa univerzálnej služby či platobného styku alebo k akejkoľvek inej zmene.

Vo vzťahu k reklamáciám sa navrhuje ustanoviť možnosť predĺženia lehoty na ich vybavenie, a to výlučne pre prípady hromadných reklamácií od jedného užívateľa podaných v zásade spoloč ne, kde vzhľadom na ich počet nie je objektívne možné v ustanovenej 30 dňovej lehote ich úplné vybavenie. Kontrolu opodstatnenosti takéhoto predĺženia lehoty bude môcť vykonávať regulátor v rámci št átneho dohľadu s možnosťou ukladania opatrení na nápravu alebo sankcií, pri neodôvodnenom predlžovaní týchto lehôt. Zmenou oproti súčasnému stavu je ustanovenie možnosti odstúpenia od zmluvy v prí pade nevybavenia reklamácie v lehote. Ide o zmenu platného stavu, kedy sa nevybavená reklamácia považovala za uznanie reklamácie. Zmena sa navrhuje z dôvodu zosúladenia s úpravou v zákone o ochrane spotrebiteľa, pri čom v prípade odstúpenia od zmluvy sa bude postupovať podľa predpisov občianskeho práva (vrátenie plnení). Uvedené nemá žiaden dopad na možnosť uplatňovať si náhradu škody, bez ohľadu na vybavenie či nevybavenie reklamácie.

Novým ustanovením je povinnosť označovania poštových zásielok, a to každým poštovým podnikom, ktorý vo vzťahu k zásielke poskytoval poštovú službu vybrania alebo dodania. Účelom je zabezpečiť ochranu spotrebiteľa tým, že pri porušení povinností pri poskytovaní poštový ch služieb bude možné identifikovať poštový podnik, ktorý so zásielkou disponoval. Vo vzťahu k poskytovateľovi univerzálnej služby sa umožňuje použiť jedinečné označenie verejnej poš tovej siete.

K § 31 až 35:

Návrh zákona mení filozofiu doterajšej právnej ú pravy v tom, že ustanovuje práva a povinnosti poštového podniku a užívateľa poštových služieb všeobecne, s následnou úpravou odchýlok v prípade univerzálnej poštovej služby. Ide o zmenu, ktorá má posilniť ochranu spotrebiteľa, užívateľa poštovej služby a definovať základné práva a povinnosti nielen vo vzťahu k univerzálnej službe, ako v doterajšom zákone, ale vo vzťahu ku všetký m poštovým službám. Z vecného hľadiska pritom úprava týchto práv a povinností vychádza z doterajšieho právneho stavu, ktorý sa v aplikačnej praxi potvrdil ako vyhovujúci.

K § 36:

Osobitné povinnosti pri vedení účtovní ctva poštového podniku, ktorý poskytuje poštový platobný styk alebo zameniteľné služby, sa navrhujú uložiť z dôvodu určenia a kontroly obratu tohto podniku vo vzťahu k príspevku do kompenzačné ho fondu a tiež vo vzťahu k regulácii poštových sadzieb poštového platobného styku.

K § 37 až 40:

Ustanovenia o zodpovednosti za škodu a o náhrade škody zostávajú z vecného hľadiska upravené v súlade s doterajším právnym stavom, s výnimkou zúženia zodpovednosti poštového podniku (§ 38 ods. 1), podľa výsledkov doterajšej aplikačnej praxe, a to na tie druhy poštových zásielok, u ktorých je vymedzená zodpovednosť poštové ho podniku (§ 39 ods. 1 a 2) a odosielateľovi patrí príslušná náhrada. Zodpovednosť sa dá uplatniť len vtedy, ak je zásielka zaevidovaná. Z doterajšej praxe sa zachováva stav, že iné náhrady škody po štový podnik neposkytuje.

Obdobne ako pri právach a povinnostiach platí, že z dô vodu ochrany spotrebiteľa sa budú ustanovenia o zodpovednosti za škodu a o náhrade škody aplikovať nielen na služby z rozsahu univerzálnej služby, ale na všetky poštové služby. V zákone s ú vymedzené prípady, keď poštový podnik zodpovedá za škodu odosielateľovi, prípadne adresá tovi. Taktiež sa upravuje rozsah náhrady škody pre zásielky so službou doporučene, poistenie a iné. Podľa súčasne platného právneho stavu sú vymedzené prípady, keď náhrada škody nepatrí , vrátane ušlého zisku alebo inej škody, ktorou sa pri strate, poškodení, resp. ú bytku obsahu zásielky rozumejú napr. prípady, keď obsahom zásielky sú predmety pamätného alebo dokumentačného charakteru (cena zvláštnej obľuby).

K § 41 a 42:

Požiadavky na kvalitu predstavujú spôsob, akým Poštový regulačný úrad ako národný regulátor určí, za splnenia akých podmienok je univerzálna služba zabezpečená v rozsahu, ktorý napĺňa záväzok štátu zabezpečiť univerzálnu službu podľa smernice. V súlade so smernicou môže určiť aj výnimky z povinnosti vybrania a dodania vo vzťahu ku konkrétnym lokálnym podmienkam niektorých území štátu. Požiadavky na kvalitu sa tak stanú referenčnou kategóriou pre posúdenie, či univerzálna služba je alebo nie je zabezpečená v pož adovanej kvalite a tiež budú predstavovať vopred určený referenčný rámec pre poštové podniky, ktoré by sa mohli uchádzať o udelenie poštovej licencie.

K § 43:

Právna úprava vydávania známok a poštov ých celín zostáva zachovaná podľa doteraz platného právneho stavu. Poskytovateľa univerzálnej služby oprávneného vydávať poštové známky a poštové celiny určuje ministerstvo interný m predpisom.

K § 44 až 50:

Podmienky udelenia poštovej licencie zostali vecne rovnaké oproti doterajšiemu právnemu stavu a doplnili sa o podmienku odbornej spôsobilosti orgánu poštového podniku a podmienky finančné ho krytia na vykonávanie poštového platobného styku. Vzhľadom na to, že poštovou licenciou je možné uložiť aj povinnosť vykonávať poštový platobný styk, sa podmienky na udelenie poštovej licencie v tejto často zosúladili s podmienkami na udelenie registrácie na výkon poštového platobného styku, pri zachovaní ďalších podmienok, nad rámec registrácie.

Vychádzajúc z premisy, že univerzálnu službu má zabezpečiť štát a regulátor je povinný neustále hodnotiť, či je táto služba zabezpečená, sa navrhuje, aby aj konanie o udelenie poštovej licencie bolo konaním ex offo a nie konaním návrhovým. Konanie začína zverejnením výzvy Poštového regulačného úradu na predkladanie žiadost í o udelenie poštovej licencie a v tejto výzve Poštový regulačný úrad okrem náležitostí žiadosti a lehoty na predkladanie uvedie aj to, či sa licenciou bude ukladať povinnosť vykonávať poštový platobný styk. Žiadateľ teda bude vopred vedieť vecné vytýčenie predmetu tohto konania. Navrhuje sa ustanoviť dve situácie, v ktorých je Poštový regulačný úrad povinný výzvu zverejniť a začať konanie o udelenie poštovej licencie – ak nie je univerzálna služba riadne zabezpečená alebo tesne pred uplynutím platnosti aktuálne udelenej licencie či výkonu činnosti poskytovateľa univerzálnej služ by na jeho žiadosť. Okrem toho sa umožňuje Poštovému regulačnému úradu konanie začať aj v prípade, ak je to potrebné vzhľadom na prebiehajúce konanie o zrušení či zmene poš tovej licencie. Obdobne ako v doterajšom zákone sa navrhuje aj inštitút konania o uložení poštovej licencie, a to v prípade, ak konanie o udelení nie je úspešné a je to pre zabezpečenie univerzálnej služby potrebné.

Poštovú licenciu je možné udeliť aj viacerým poštovým podnikom a na jej udelenie nebude právny nárok. Pokiaľ ide o náležitosti poštovej licencie, preberá sa vecne doterajší právny stav, prič om sa explicitne dopĺňa možnosť Poštového regulačného úradu podmieniť v poštovej licencii vykonanie zmien v po dmienkach prevádzkovania verejnej poštovej siete predchádzajúcim písomným súhlasom Poštového regulačného úradu. Účelom tohto doplnenia je kontrola dopadu plánovaných zmien na kvalitu poskytovania univerzá lnej služby, ktorú z povahy veci nie je možné vykonávať ex post, na základe ohlásenia už vykonanej zmeny. Pri určovaní požiadaviek na dostupnosť, kvalitu a rýchlosť poštových služieb sa vychá dza aj z medzinárodných noriem vydaných Európskym výborom pre poštovú normalizáciu, prípadne iných dokumentov vypracovaných Európskym výborom pre poštovú reguláciu alebo orgánmi Svetovej poštovej ú nie. Ak dôjde k zmene podmienok, na základe ktorých bola licencia udelená, je poskytovateľ univerzá lnej služby túto zmenu povinný Poštovému regulačnému úradu ohlásiť v ustanovenej lehote. Pokiaľ ide o konanie o zmene poštovej licencie a ustanovenia o jej zániku či zrušení, z vecného hľ adiska zostáva zachovaná doterajšia filozofia tejto úpravy, so spresnením niektorých procesných ustanovení.

K § 51 až 53:

Predmetné ustanovenia predstavujú odchýlky od práv a povinností poskytovateľa univerzálnej služby a užívateľov univerzálnej služby oproti všeobecnej úprave Druhej hlavy Tretej č asti. Tieto odchýlky vychádzajú zo základného ustanovenia § 51, podľa ktorého má každý pr ávo na poskytnutie univerzálnej služby podľa poštového zákona a poskytovateľ univerzálnej služby je povinný túto poskytovať. Z vecného hľadiska ide o zachovanie štandardu v rozsahu doterajšej prá vnej úpravy.

Novým ustanovením, v porovnaní s platnou právnou úpravou, je § 52 ods. 2 písm. a) a štvrtý bod. Možnosť poskytovateľa univerzálnej poštovej služby odmietnuť uzavretie poštovej zmluvy s odosielateľom, ktorý má voči tomuto poskytovateľovi splatný a neuhradený dlh je motivovaná snahou o vyrovnanie postavenia poštových podnikov na trhu. Na liberalizovanom poštovom trhu, kde budú oproti poskytovateľovi univerzálnej služby pôsobiť aj ďalšie poštové podniky v oblasti, ktorá bola dovtedy vyhradená len poskytovateľovi univerzálnej služby, budú aj odosielatelia pri obstarávaní poštových služieb vyberať svojho dodávateľa prostredníctvom výberových konaní alebo verejných obchodných súťaží. Popri cene za poskytnuté poštové služby bude pravdepodobne jednou z hodnotiacich kritérií pri výbere dodávateľa poštových služieb aj lehota splatnosti faktú r vystavovaných poštovým podnikom, nakoľko takáto prax je v obchodných kruhoch bežná už aj v súčasnosti. Preto nemôže poskytovateľ univerzálnej služby poskytovať svoje služby len za platby v hotovosti alebo vopred prevodom na účet. Takýto spôsob platieb by síce vylúčil riziko vzniku nezaplatených pohľadávok, avšak na druhej strane by znamenal vylúčenie poskytovateľa univerzálnej služby z takmer všetkých výberových konaní organizovaných odosielateľmi na poskytovanie poštových služieb. Ak by poskytovateľ univerzálnej služby nemal možnosť odmietnuť uzatvorenie poštovej zmluvy s odosielate ľom, ktorý mu nezaplatil svoj splatný záväzok z predchádzajúcej poštovej zmluvy, vytvorilo by to nerovnaké postavenie medzi poštovými podnikmi a neprimeranú výhodu alternatívnych poštový ch podnikov. Toto nerovnaké postavenie by spočívalo v tom, že zatiaľ čo alternatívny poštový operátor pri nezaplatení poštovej tarify za poskytované poštové služby by mohol pozastaviť alebo obmedziť poskytovanie svojich poštových služieb voči dlžníkovi, poskytovateľ univerzálnych poštových služieb by takéto možnosti nemal a aj napriek tomu, že odosielateľ by bol vo vzťahu k nemu dlžní kom, musel by mu poskytovateľ univerzálnej služby poskytnúť poštovú službu ak by odosielateľ splnil podmienky ustanovené v poštových podmienkach. Naviac takéto konanie odosielateľov, ktorí by zneužívali postavenie poskytovateľa univerzálnej služby a nedodržiavali by svoju platobnú disciplínu mohlo v prípade insolventnosti veľkých odosielateľov ohroziť aj samotného poskytovateľa univerzálnej služby resp. financovanie poskytovania univerzálnej služby.

K § 54:

Obdobne ako poštovým podnikom, ktoré poskytuj ú poštový platobný styk a zameniteľné služby, aj poskytovateľovi univerzálnej služby sa ukladajú osobitné povinnosti vo vzťahu k vedeniu účtovníctva. V súlade s ustanoveniami tretej poš tovej smernice sa navrhuje explicitne ustanoviť podrobnosti o nákladovom modeli účtovníctva, ktorý sú poskytovatelia univerzálnej služby povinní uplatňovať, ak im Poštový regulačný úrad neschváli pou žívanie iného systému účtovníctva. Dôvodom tohto ustanovenia je potreba zabezpečiť oddelený prehľad o výnosoch a nákladoch univerzálnej služby a ostatných služieb, a to najmä na účely n áhrady čistých nákladov a regulácie poštových sadzieb. Na účely kontroly správnosti vedenia účtovníctva podľa zákonných podmienok sa navrhuje umožniť regulátorovi kontrolu účtovný ch postupov, a to aj prostredníctvom nezávislej a odborne spôsobilej osoby.

K § 55 až 58:

Z dôvodu zrušenia poštovej výhrady sa navrhuje ustanoviť spôsob financovania univerzálnej služby formou úhrady čistých nákladov univerzálnej služby, a to prostredníctvom prí spevkov poštových podnikov, poskytujúcich zameniteľné poštové služby. Voľba kompenzačného fondu, ako spôsobu financovania univerzálnej služby, vychádza z možnosti zriadenia takéhoto fondu podľ a tretej poštovej smernice.

Na účely výpočtu čistých nákladov univerzálnej služby sa navrhuje vychádzať z ustanovení tretej poštovej smernice a prihliadať aj na nákladovú efektívnosť a vý nosy poskytovateľa univerzálnej služby, ako aj na trhovú výhodu, ktorú z titulu poskytovania univerzálnej služby má alebo môže mať. Vzhľadom na to, že podrobný spôsob výpočtu čistých ná kladov je výlučne ekonomickou doménou, navrhuje sa, aby podrobnosti boli upravené vo vykonávacom predpise, pričom do tohto vykonávacieho predpisu sa premietnu aj tie ustanovenia tretej poštovej smernice, ktoré regulujú vý počet čistých nákladov a sú obsahom zákonnej regulácie len vo forme všeobecných princípov a podmienok. Do výpočtu čistých nákladov budú zahrnuté náklady na univerzálnu službu v rozsahu § 3 ods. 2 zákona.

Systém náhrady čistých nákladov je založený na princípe, že ak čisté náklady poskytovateľovi univerzálnej služby vzniknú, sú mu uhradené v rozsahu, ktorý s prihliadnutí m na neprimeranosť finančnej záťaže určí Poštový regulačný úrad, pričom spôsob úhrady sa navrhuje ustanoviť ako preddavkový so súčasným previazaním na kalendárny rok, za ktorý sa ná hrada poskytuje. Dôvodom je minimalizácia obdobia, počas ktorého poskytovateľ univerzálnej služby bremeno týchto čistých nákladov znáša. Navrhuje sa, aby Poštový regulačný úrad na základe polročných ekonomických výsledkov určil predbežnú sumu čistých nákladov a v rozsahu tejto sumy ulo žil povinnosť poštovým podnikom, poskytujúcim zameniteľné služby, prispievať do kompenzačného fondu v pomere, ktorý vyjadruje ich trhovú pozíciu. Následne Poštový regulačný úrad určí ' konečnú' sumu čistých nákladov a rozdiel medzi predbežnou a konečnou sumou sa zúčtuje oproti uhradeným príspevkom do kompenzačného fondu, resp. uhradeným platbám poskytovateľovi univerzálnej služ by.

Z dôvodu zachovania proporcionality pri ukladaní povinnosti prispievať do kompenzačného fondu sa navrhuje ustanoviť hornú hranicu príspevku vo väzbe na výnosy, a to s prihliadnutím na európske štandardy. Vo zvyšku sumy čistých nákladov sa navrhuje ustanovi ť participáciu štátu na ich náhrade. V návrhu zákona je príspevok do kompenzačného fondu od poštových podnikov navrhnutý vo výške 3% z ich obratu, v dô sledku čoho poštové podniky prispejú (pri predpokladanom obrate zo zameniteľných služieb 50 500 000 eur) čiastkou 1 515 000 eur a Slovensk á pošta, a. s., prispeje, na základe svojho podielu na poštovom trhu, do kompenzačného fondu čiastkou 5 814 000 eur. Celkový príspevok poštových podnikov môže dosiahnuť čiastku 7 330 000 eur, a to v závislosti od definovania zameniteľných služieb.

Na základe čistých nákladov ako neprimeranej finančnej záťaže p re poskytovateľa univerzálnej služby vo výške dolnej hranice odhadu Poštového regulačného úradu, t. j. 15 000 000 eur, po zohľadnení príspevkov poštových podnikov do kompenzačného fondu (7 330 000 eur), odhad č iastky, ktorá by mala byť uhradená zo štátneho rozpočtu v rokoch 2013 a 2014, predstavuje cca 7 670 000 eur.

Dôvod, pre ktorý sa predpokladá, že bude potrebný aj inštitút príspevku štátu, spočíva v odhade súčasných čistých ná kladov univerzálnej služby, ktorý sa pohybuje na úrovni 26 mil. eur ročne (vypočítané podľa údajov za rok 2008). Vychádzajúc zároveň z obratov poštových podnikov, ktoré pôsobia na trhu v súč asnosti, je možné predpokladať, že pri trojpercentnom príspevku do fondu zaplatia poštové podniky poskytujúce zameniteľné služby 1,5 milióna eur, na poskytovateľa univerzálnej služby pripadne cca 5,5 milió na eur a zo štátneho rozpočtu bude potrebné doplatiť cca 19 milióna eur. Súčasne treba počítať aj s tým, že výška príspevku od štátu môže byť ovplyvnená aj rozsahom zameniteľný ch služieb.

Na účel posudzovania podielu poštové ho podniku na trhu, teda na účely určenia poštových podnikov, ktorých obraty sa budú brať do úvahy sa navrhuje, aby takýmito podnikmi boli (i) poštový podnik, ktorý poskytuje zameniteľné služby, prič om sa posudzuje len obrat z poskytovania zameniteľných služieb a (ii) poskytovateľ univerzálnej poštovej služby a jeho obrat z univerzálnej služby. Podiel na trhu sa následne určí ako pomer obratu posudzovaného po štového podniku z poskytovania zameniteľných poštových služieb, k súčtu (i) obratov všetkých poštových podnikov z poskytovaných zameniteľných služieb (teda aj vrátane posudzované ho podniku) a (ii) obratu poskytovateľa univerzálnej služby z poskytovania univerzálnej služby. Podiel na trhu sa nebude určovať vo vzťahu k poskytovaniu poštového platobného styku a iných ako zameniteľných slu žieb a univerzálnej služby.

K § 59 a 60:

Ustanovenia o štátnom dohľade vychádzajú vecne z doterajšej právnej úpravy, pričom sú však spresnené a doplnené v nadväznosti na zmeny, ktoré návrh zákona prináša a tie ž v nadväznosti na potrebu posilnenia právomocí Poštového regulačného úradu pri výkone štátneho dohľadu. Novým spôsobom sa definujú oprávnenia regulátora a jeho zamestnancov pri výkone štá tneho dohľadu pokiaľ ide o štandardné oprávnenie vstupu do prevádzok a iných priestorov, v ktorých poštový podnik vykonáva svoju činnosť, pri zachovaní nedotknuteľnosti obydlia. Dopĺňajú sa tiež oprávnenia na získavanie informácií, vysvetlení a dokladov od kontrolovaného subjektu, ako aj od jeho zamestnancov alebo iných osôb, ktoré preňho vykonávajú činnosť, ktorá je predmetom kontroly, prič om tieto oprávnenia predstavujú síce podrobnejšiu, ale vo vzťahu k doterajšiemu právnemu stavu vecne podobnú úpravu.

Podrobne sa navrhuje upraviť postup regulátora, resp. ním poverených zamestnancov, pri výkone kontroly, resp. štátneho dohľadu podľa poštového zákona. Ide o štandardnú úpravu procesný ch ustanovení vo vzťahu ku kontrole, obsahujúcich náležitosti poverenia na vykonanie kontroly, oprávnenia a povinností pri výkone kontroly, zápisu o priebehu kontroly a povinnosť súčinnosti iných subjektov, ktor é sú povinné poskytnúť pri výkone dohľadu oprávneným osobám informácie, doklady, vyjadrenia a ďalšie veci, napríklad obal alebo obsah poštovej zásielky.

Povinnosti zamestnancov, vykonávajúcich kontrolu, sú š tandardnými povinnosťami spočívajúcimi v povinnosti preukázať sa oprávnením, potvrdiť prevzatie vecí počas kontroly, vyhotoviť a odovzdať zápis o kontrole, zachovávať mlčanlivosť o zistený ch skutočnostiach, ako aj oznamovať podozrenia zo spáchania trestného činu alebo iného porušenia zákona, o ktorých sa dozvedia. Oprávneniam zamestnancov regulátora pri výkone kontroly korešpondujú povinnosti kontrolovaného subjektu umožniť výkon kontroly, poskytnúť súčinnosť a odstrániť nedostatky.

Vo vzťahu k súčinnosti sa navrhuje uložiť povinnosť súčinnosti všetkým subjektom, ktoré by vzhľadom na pomer k veci či kontrolovanému subjektu mohli byť nápomocné zabezpečeniu riadneho vý konu kontroly.

K § 61 a 62:

Pokiaľ ide o priestupky a iné správne delikty, návrh zákona rozširuje skupinu skutkových podstát vo vzťahu k novozavedeným povinnostiam a tiež vo vzťahu k povinnostiam, ktorý ch nesplnenie nebolo podľa doterajšieho stavu sankcionované. Prelínanie niektorých skutkových podstát priestupkov so skutkovými podstatami trestných činov sa navrhuje tam, kde ide podľa trestného zákona o preč iny a vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa môže byť ich závažnosť nepatrná a páchateľ nebude postihnut ý podľa Trestného zákona ale len podľa zákona o poštových službách za priestupok. Navrhuje sa tiež upraviť sumy pokút na menu euro a ustanoviť 'všeobecnú' skutkovú podstatu pre prípad poruš enia povinností, ktoré nie sú sankcionované ako iný správny delikt podľa § 62 ods. 1 až 3.

K § 63 až 66:

Navrhujú sa ustanovenia pre poskytovanie dotácií v poštových službách na účely podpory výskumu a vývoja, a to vo väzbe na zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtov ých pravidlách v znení neskorších predpisov.

K § 67:

Navrhuje sa ustanoviť použitie predpisov o spr ávnom konaní aj na konanie podľa tohto zákona, s odchýlkami v ňom ustanovenými a súčasne vylúčiť pôsobnosť správneho poriadku v tých konaniach, kde z povahy veci nie je možné či vhodné spr ávny poriadok aplikovať. Zároveň sa v jednotlivých ustanoveniach, na konanie podľa ktorých sa správny poriadok nepoužije, navrhuje možnosť preskúmania rozhodnutí súdom, ako ochranu práv dotknutý ch subjektov.

K § 68:

Navrhuje sa splnomocniť Poštový regulačn ý úrad na vydanie podzákonných predpisov, upravujúcich podrobnosti v tu ustanovených oblastiach.

K § 69 až 73:

V prechodných ustanoveniach sa navrhuje zachovať vzniknuté právne vzťahy a nároky z nich aj po účinnosti tohto zákona a tiež upraviť v prechodnom období oprávnenia poskytovať poštov é služby, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona. Vzhľadom na dlhú legisvakančnú lehotu sa zosúladenie činnosti s týmto zákonom navrhuje do 30 dní odo dňa platnosti všeobecného povolenia. Po štový regulačný úrad bude v súvislosti s tým povinný návrh všeobecného povolenia zverejniť do 10 pracovných dní odo dňa účinnosti tohto zákona a do 90 dní vydať požiadavky na kvalitu.

Nadväzne na vydanie nového všeobecného povolenia a na potrebu určiť okruh poštových podnikov, ktoré poskytujú služby vyžadujúce registráciu sa navrhuje, aby poštové podniky do 30 dní odo dňa pr ávoplatnosti všeobecného povolenia mali povinnosť registrovať sa. Kontinuita v činnosti je zabezpečená tým, že momentom doručenia úplnej žiadosti o registráciu bude poštový podnik oprávnený poskytova ť poštové služby, vyžadujúce registráciu, podľa tohto zákona. Navrhuje sa definovať aj moment zániku predošlých oprávnení. Začaté konania sa dokončia podľa doterajší ch predpisov a porušenie povinnosti sa bude sankcionovať tiež podľa doterajších predpisov, ak k nemu došlo pred účinnosťou zákona.

K § 74:

Vzhľadom na transpozíciu tretej poš tovej smernice sa navrhuje ustanoviť odkaz na transpozičnú prílohu.

K § 75:

Navrhuje sa zrušiť zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov.

K čl. II

Vzhľadom na zmenu v spôsobe vzniku oprá vnenia poskytovať poštové služby sa navrhuje ustanoviť, že poskytovanie univerzálnej služby a poštových služieb nie je živnosťou.

K čl. III

Navrhuje sa zmena a doplnenie zákona o sprá vnych poplatkoch vo vzťahu k zavedeniu povinnosti registrácie. Sumy správnych poplatkov sa navrhuje určiť podľa predpokladanej náročnosti predmetných úkonov, resp. konaní.

K čl. IV

Predmetná zmena sa navrhuje vykonať výluč ne z dôvodu potreby splniť povinnosť premietnuť závery Rozhodnutia Komisie z 7. 10. 2008 o slovenských právnych predpisoch týkajúcich sa služieb hybridnej pošty (C(2008) 5912), Úradný vestník EÚ, C 322, 17. 12. 2008 do nášho právneho poriadku.

K čl. V

Účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2012, s cieľom zabezpečiť dostatočnú legisvakančnú lehotu, okrem čl. IV, ktorý má nadobudnú ť účinnosť dňom vyhlásenia, keďže na jeho aplikáciu nie je potrebná legisvakančná lehota.

Bratislava 8. júna 2011

Iveta Radičová v. r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Ján Figeľ v. r.

1. podpredseda vlády a

minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

B. Osobitná časť

Èl. I

Prvá časť

Základné ustanovenia

§ 1

Upravuje predmet zákona, ktorého hlavnými prvkami sú ďalšie vzdelávanie ako súčasť celoživotného vzdelávania nadväzujúce na stupeň vzdelania dosiahnutý v školskom vzdelávaní, zabezpeč enie kvality ďalšieho vzdelávania prostredníctvom mechanizmu akreditácie, pravidlá a postupy overovania a uznávania výsledkov ďalšieho vzdelávania, ktoré vedú k získavaniu čiastočnej alebo ú plnej kvalifikácie, národnú sústavu kvalifikácií, ktorá vytvára rámec pre hodnotenie čiastočných a úplných kvalifikácií, vytvorenie informačného systému ďalšieho vzdelávania, systé m monitorovania a prognózovania vzdelávacích potrieb a oblasť kontroly uskutočňovania ďalšieho vzdelávania.

Ustanovenia právnych predpisov, ktoré upravujú nadobúdanie, hodnotenie a overovanie odbornej kvalifikácie pre výkon povolaní podľa osobitných predpisov, prípravu na výkon odborných činností podľa osobitný ch predpisov a vzdelávanie získané podľa osobitných predpisov nie sú týmto zákonom dotknuté.

Týmto zákonom nie je dotknuté právo iného ústredného orgánu štátnej správy vydať osobitný predpis, ktorým podľa potreby upraví ďalšie vzdelávanie zamestnancov, ktorí sú v jeho pôsobnosti.

§2

Definuje celoživotné vzdelávanie ako základný princíp uplatňovaný vo vzdelávaní v Slovenskej republike ako aj jeho dve navzájom prepojené a neoddeliteľné súčasti – školské vzdelávanie a ďalšie vzdelávanie. Zároveň deklaruje právo každého na ďalšie vzdelávanie. Upravuje možnosť uskutočňovať vzdelávanie v štátnom jazyku alebo v inom ako štátnom jazyku.

§ 3

Obsahuje vymedzenie základných pojmov použitých v zákone. Tieto definície vychádzajú z dokumentov Európskej únie a sú v súlade s ich aktuálnym používaním v oblasti ďalšieho vzdelávania v Slovenskej republike. Pojmy dôležité pre ustanovenia zákona sú definované v príslušných paragrafoch a odsekoch návrhu zákona.

§ 4

Upravuje charakteristiky druhov ďalšieho vzdelávania, ktoré sa uskutočňuje v Slovenskej republike a ktorými sú:

a) ďalšie odborné vzdelávanie, ktoré vedie k doplneniu, obnoveniu, rozší reniu alebo prehĺbeniu kvalifikácie potrebnej na výkon odbornej činnosti,

b) rekvalifikačné vzdelávanie, ktoré vedie k z ískaniu čiastočnej kvalifikácie - odbornej spôsobilosti pre jednu alebo viac pracovných činností v inom povolaní ako v tom, pre ktoré získal kvalifikáciu prostredníctvom školského vzdelávania alebo k z ískaniu úplnej kvalifikácie,

c) kontinuálne vzdelávanie, ktorým si účastní k ďalšieho vzdelávania doplňuje, rozširuje, prehlbuje alebo obnovuje kvalifikáciu ako predpoklad na výkon odbornej činnosti v súlade s osobitnými predpismi,

d) záujmové, občianske a iné vzdelávanie, ktorý m účastník ďalšieho vzdelávania uspokojuje svoje záujmy, zapája sa do života občianskej spoločnosti a všeobecne rozvíja svoju osobnosť.

Prvé dva druhy sa uskutočňujú v akreditovaných vzdelávací ch programoch, druhé dva druhy nemajú stanovenú povinnosť akreditácie podľa tohto zákona. Paragraf stanovuje pre vzdelávacie inštitúcie možnosti uskutočňovať akreditované a neakreditované vzdelá vacie programy. Upravuje formy, druhy ďalšieho vzdelávania a stanovuje minimálny rozsah modulu, ako základnej jednotky vzdelávacieho programu.

§ 5

Obsahuje identifikáciu vzdelávacích inštitúcií, ktoré ďalšie vzdelávanie uskutočňujú. Patria sem vymenované typy škôl, vysoké školy, vzdelávacie inštitúcie právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov. Vzdelávacou inštitúciou je aj záujmové združenie právnických osôb podľa § 20f až 21 Občianskeho zákonníka. Nie sú tu zaradené materské a základné školy, pretože ich vzdelávacie programy sa týkajú predškolskej prípravy a vzdelávania v rámci povinnej školskej dochádzky.

§ 6

Upravuje povinnosti vzdelávacích inštitúcií: všetky vzdelávacie inštitúcie, ktoré uskutočňujú ďalšie vzdelávanie (teda akreditované aj neakreditované vzdelávacie programy) sú povinné plniť informačnú povinnosť vo vzťahu k Ministerstvu školstva Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo'); ide o štatistické vyhodnocovanie uskutočnených aktivít pre potreby rozhodovania o ďalšom vzdelávan í a medzinárodné porovnanie v požadovanej štruktúre. Tie vzdelávacie inštitúcie, ktorým bolo vydané potvrdenie o akreditácii plnia aj ďalšie povinnosti vyplývajúce zo zákona vo vzťahu k dodrž iavaniu podmienok akreditácie. Za neplnenie všetkých ustanovených povinností môže ministerstvo uložiť vzdelávacej inštitúcii pokutu podľa § 27.

§ 7

Upravuje štruktúru dokumentácie o akreditovanom vzdelávacom programe, ktorú vedie vzdelávacia inštitúcia. Dokumentácia slúži predovšetkým na kontrolu plnenia podmienok akreditácie zo strany ministerstva voč i vzdelávacej inštitúcii, poskytuje spätnú väzbu o úrovni a kvalite poskytnutého vzdelávania a je podkladom pre informačný systém ďalšieho vzdelávania (§ 22), ktorého správcom je ministerstvo.

Druhá časť

Akreditácia ďalšieho vzdelávania a ukončovanie akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania

§ 8

Zriaďuje Akreditačnú komisiu Ministerstva školstva SR pre ďalšie vzdelávanie, ako poradný orgán ministerstva, ktorej úlohou je posúdenie a zhodnotenie vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania ako aj spô sobilosť vzdelávacej inštitúcie poskytovať vzdelávací program ďalšieho vzdelávania. Upravuje základné podmienky členstva v Akreditačnej komisii. Upravuje zameranie vzdelávacích programov podľa mož ností, ktoré ich absolvovanie poskytuje. Stanovisko akreditačnej komisie ku každej žiadosti je odporúčaním pre rozhodnutie ministerstva o vydaní, resp. nevydaní potvrdenia o akreditácii. Podrobnosti o č innosti Akreditačnej komisie upravuje jej štatút.

§ 9

Vymedzuje pojem akreditácia vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania a rozhodovaciu právomoc ministerstva pri vydávaní potvrdenia o akreditácii. Zároveň upravuje typy akreditácie vo vzťahu k zameraniu akreditovaných programov podľa § 8 ods. 3, ktoré sú viazané na určitú kvalifikáciu alebo skupinu kvalifikácií.

§ 10

Stanovuje podmienky akreditácie vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, ktoré musí splniť vzdelávacia inštitúcia pri podaní žiadosti o vydanie potvrdenia o akreditácii.

§ 11

Stanovuje akú odbornú a lektorskú spôsobilosť musí spĺňať odborný garant a lektor akreditovaného vzdelávacieho programu ako predpoklad kvalitného zabezpečenia vzdelá vacieho programu. Pri odbornom garantovi je presne stanovená požadovaná úroveň vzdelania ako aj dĺžka lektorskej činnosti; napĺňa sa princíp – nižšia úroveň vzdelania v odbore sa kompenzuje vyš šou dĺžkou praxe v odbore, ktorého sa vzdelávací projekt týka, ako aj požiadavka na dĺžku lektorskej činnosti. Pre lektora je vzdelanie a prax v oblasti, ktorá je predmetom vzdelávania predpokladom pre lektorsk é pôsobenie, lektorská spôsobilosť sa dokladá písomným zoznamom doterajšieho pôsobenia vo vzdelávaní. Tieto požiadavky sú stanovené pre akreditáciu vzdelávacích programov podľa tohto zákona ako z ákladné podmienky zabezpečenia kvality.

§ 12

Upravuje proces akreditácie: definuje náležitosti žiadosti o akreditáciu, správne lehoty vybavenia žiadosti a správne poplatky súvisiace s podaním žiadosti o vydanie potvrdenia o akreditácii. Ïalej upravuje vyd ávanie potvrdenia o akreditácii stredným a vysokým školám, ktoré uskutočňujú ďalšie vzdelávanie v tých študijných odboroch alebo študijných programoch, alebo ich častiach, ktoré poskytujú svojim študentom v rámci formálneho vzdelávania v školskom systéme. Tento paragraf upravuje ďalej platnosť vydaného potvrdenia o akreditácii pre školy, resp. vysoké školy v závislosti na uvedení študijn ého alebo učebného odboru v sieti, resp. po dobu platnosti akreditovaného študijného programu; pre ostatné vzdelávacie inštitúcie je platnosť potvrdenia o akreditácii päť rokov – je tu zachovaný doteraz uplatňovaný prístup.

§ 13

Ustanovuje spôsoby a podmienky zániku akreditácie vzdelá vacieho programu vzdelávacej inštitúcie v súvislosti so zánikom vzdelávacej inštitúcie, jej predmetu činnosti a neplnením povinností vyplývajúcich z tohto zákona a možnosť opätovného podania ž iadosti o vydanie potvrdenia o akreditácii.

§ 14

Upravuje cieľ, formu záverečnej skúšky, vytvorenie a zlož enie skúšobnej komisie a uskutočnenie záverečnej skúšky akreditovaného programu ďalšieho vzdelávania. Konkrétny spôsob hodnotenia výsledkov ďalšieho vzdelávania závisí obsahu vzdelá vacieho programu vo vzťahu k profilu absolventa vzdelávania a presná organizácia, resp. kombinácia foriem a súčastí skúšky závisí od rozhodnutia vzdelávacej inštitúcie alebo odborného garanta a je sú časťou projektu vzdelávacieho programu, ktorý predkladá vzdelávacia inštitúcia ministerstvu spolu so žiadosťou o akreditáciu. Záverečná skúška akreditovaného vzdelávacieho programu sa koná pred sk úšobnou komisiou vtedy ak vzdelávací program vedie k čiastočnej alebo úplnej kvalifikácii. Ïalej tento paragraf upravuje vydanie osvedčenia o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu a ukladá vzdel ávacej inštitúcii viesť register vydaných osvedčení.

Tretia časť

Oprávnené vzdelávacie inštitúcie a uznávanie výsledkov ďalšieho vzdelávania

§ 15

Ustanovuje za akých podmienok môže vzdelávacia inštitúcia (škola a vysoká škola) požiadať ministerstvo o udelenie oprávnenia vykonávať skúšku na overenie odbornej spôsobilosti pre čiastočnú kvalifikáciu, stanovuje podmienky pre udelenie tohto oprávnenia. Školy a vysoké školy majú personálne a materiálno-technické predpoklady na to, aby kvalitne posúdili výsledky ďalšieho vzdelávania vo vzťahu k z ískaniu čiastočnej, alebo úplnej kvalifikácie, ktorých sa udelenie oprávnenia vykonávať skúšku na overenie odbornej spôsobilosti týka. Zároveň paragraf ustanovuje dobu platnosti oprávnenia, jeho neprevodite ľnosť a ukladá povinnosť platiť správny poplatok za podanie žiadosti o udelenie oprávnenia.

§ 16

Upravuje zánik oprávnenia na vykonávanie skúšky na overenie odbornej spôsobilosti a odňatie oprávnenia oprávnenej inštitúcii ministerstvom pri neplnení povinností uložených týmto zákonom, ako aj možnosť opätovného požiadania o vydanie oprávnenia.

§ 17

Upravuje postup pri overovaní a hodnotení odbornej spôsobilosti, za akých podmienok môže fyzická osoba požiadať o overenie odbornej spôsobilosti na získanie čiastočnej alebo úplnej kvalifikácie a čo m á žiadosť obsahovať, ďalej upravuje postup oprávnenej inštitúcie, vytvorenie a zloženie skúšobnej komisie na overenie odbornej spôsobilosti, oprávnenie vyberať poplatok za vykonanie skúšky a časový harmonogram povinnosti uskutočniť skúšku. Zároveň sa tu upravuje právo oprávnenej inštitúcie požadovať poplatok za vykonanie skúšky, ako aj za vykonanie opravnej skúšky. Tento poplatok má pokryť ná klady oprávnenej inštitúcie na zabezpečenie skúšky.

§ 18

Upravuje náležitosti a podmienky výkonu skúšky na overenie odbornej spôsobilosti, úlohy predsedu skúšobnej komisie, štruktúru skúšky, postup oprávnenej inštitúcie pri hodnotení výsledkov skúš ky a jej povinnosť viesť dokumentáciu o uskutočňovaní skúšok. Základným kritériom úspešnosti uchádzača na skúške je splnenie požiadaviek určených v hodnotiacom štandarde úplnej alebo čiastočnej kvalifikácie v Národnej sústave kvalifikácií (§ 21).

§ 19

Upravuje vydanie osvedčenia o čiastočnej a úplnej kvalifikácii, povinnosť oprávnenej inštitúcie viesť register vydaných osvedčení.

§ 20

Ustanovuje proces preskúmavania priebehu a výsledku skúšky na overenie odbornej spôsobilosti a opravnej skúšky v prípade, že neúspešný uchádzač o to požiada ministerstvo..

Štvrtá časť

Národná sústava kvalifikácií, informačný systém ďalšieho vzdelávania a systém monitorovania a prognózovania vzdelávac ích potrieb

§ 21

Definuje národnú sústavu kvalifikácií, údaje, ktoré sa v nej uvádzajú o úplných a čiastočných kvalifikáciách, doklady, ktorými sa potvrdzuje získanie úplnej kvalifikácie a čiastočná kvalifikácia. Splnomocňuje ministerstvo na vypracovanie a priebežné aktualizovanie sústavy a ukladá mu povinnosť vydať ju všeobecne záväzným právnym predpisom. V odseku 7 je vymedzený sú bor dokladov potvrdzujúci získanie úplnej kvalifikácie pre výkon povolania.

§ 22

Zriaďuje informačný systém ďalšieho vzdelávania, popisuje registre, ktoré ho tvoria a informácie, ktoré sú v nich uvádzané a povinnosti ministerstva aj vzdelávacích inštitúcií. Registre ako sú časť informačného systému budú verejne prístupné pre potreby verejnej správy, občanov, vzdelávacích inštitúcií, zamestnávateľov, poradcov pre oblasť zamestnania a pod.

§ 23

Definuje systém monitorovania a prognózovania vzdelávacích potrieb ako podporný informačný nástroj, ktorý účastníkom celoživotného vzdelávania poskytuje najnovšie informácie o vývoji na trhu prá ce, aby tak mohli v prípade záujmu prispôsobiť svoje vzdelávacie cesty na zvyšovanie svojej zamestnateľnosti.

Piata časť

Kontrola dodržiavania podmienok akreditácie a dodržiavania podmienok udelenia oprávnenia na vykonávanie skúšky na overenie odbornej spô sobilosti

§ 24

Upravuje predmet kontroly dodržiavania podmienok akreditácie vzdelávacieho programu, podmienok udelenia oprávnenia na vykonávanie skúšky na overenie odbornej spôsobilosti a plnenie povinností vzdelávacej inštitú cie ako vyplývajú z príslušných paragrafov zákona.

§ 25

Upravuje výkon kontroly, oprávnenia a povinnosti pri výkone kontroly vyplývajúce z tohto zákona ako aj zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskor ších predpisov. Kontrolné oprávnenia iných orgánov podľa osobitných predpisov nie sú týmto dotknuté.

§ 26

Upravuje pravidlá spracovania a prerokovania výsledkov kontroly.

Šiesta časť

Správne delikty

§ 27

Upravuje rozpätia pokút uložených ministerstvom za správne delikty vyplývajúce z neplnenia povinností uložených zákonom ako aj pravidlá postupu pri ukladaní pokút ministerstvom. Výnosy z pokút sú pr íjmom štátneho rozpočtu.

Siedma časť

Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

§ 28

Upravuje vzťah zákona k správnemu poriadku, kontinuitu s predchádzajúcou legislatívou.

§ 29

Zrušuje zákon č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z. v znení zákona č . 567/2001 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z. a zákona č. 653/2007 Z. z., ktorý sa do tohto zákona integruje a s účinnosťou od 1. januára 2013 vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č . 323/2001 Z. z. o podrobnostiach obsahu teoretických vedomostí a praktických znalostí, ktoré sa vyžadujú pri prevádzkovaní živnosti, spôsobe vykonania kvalifikačnej skúšky a o vydaní osvedčenia o jej konan í v znení vyhlášky č. 470/2007 Z. z.

Èl. II

Novelizuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č . 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Zavádza sa oslobodenie od správnych poplatkov pre školy a vysoké školy v prípade žiadosti o akreditáciu vzdelávacieho programu zodpovedajú ceho študijným odborom alebo učebným odborom, ktoré sú uvedené pre príslušnú školu v sieti, alebo tých, ktoré sú akreditované na vysokých školách podľa zákona č. 131/2001 o vysokých š kolách.

Èl. III

Novelizuje sa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Èl. IV

Stanovuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2010 s výnimkou čl. I, § 8 ods. 3 písm. b), § 15 až 20, § 21 ods. 5, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2011 a čl. I. § 29 ods. 2 a čl. III bodov 1, 2, 3 a 5, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januá ra 2013.

Bratislava 30. septembra 2009

Robert F i c o v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján M i k o l a j v. r.

podpredseda vlády a minister školstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o celoživotnom vzdelávaní“) legislatívne dotvára súčasnú úpravu systému školského vzdelávania a rozširuje ho o úpravu ďalšieho vzdelávania, ktoré nadväzuje na stupeň vzdelania dosiahnutý v školskom vzdelávaní.

Zákon o celoživotnom vzdelávaní popisuje predovšetkým pravidlá a postupy zabezpečovania kvality poskytovaného ďalšieho vzdelávania prostredníctvom akreditácie vzdelávacieho programu, ktorú v súčasnosti čiastočne upravuje zákon č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov a návrh zákona tieto pravidlá a postupy rozširuje.

Zákon o celoživotnom vzdelávaní zavádza pravidlá a postupy pre uznávanie výsledkov ďalšieho vzdelávania na získanie osvedčenia o čiastočnej alebo úplnej kvalifikácii (ďalej len „osvedčenie“) prostredníctvom skúšky na overenie odbornej spôsobilosti v súlade so štandardmi stanovenými v národnej sústave kvalifikácií. Možnosť udeliť absolventovi vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania osvedčenie budú mať školy a vysoké školy, ktorým bude udelené oprávnenie na vykonávanie skúšky na overenie odbornej spôsobilosti. Prostredníctvom inštitútu vykonania skúšky odbornej spôsobilosti sa rozširuje možnosť udeliť osvedčenie o nadobudnutí čiastočnej alebo úplnej kvalifikácie aj inou vzdelávacou cestou ako len prostredníctvom školského vzdelávania.

Zákon o celoživotnom vzdelávaní zavádza nové podporné nástroje na sprehľadnenie a sprístupnenie komplexných informácií o vzdelávacích možnostiach a potrebách pre občanov, aby sa mohli ľahšie uplatniť na trhu práce. Prvým z nich je národná sústava kvalifikácií, ktorá je základom otvoreného systému celoživotného vzdelávania. Kumuluje v sebe opisy kvalifikačných štandardov, ktoré sú výsledkom zosúladenia výstupov vzdelávacieho systému s potrebami trhu práce a hodnotiacich štandardov, ktoré stanovujú formu a obsah overenia nadobudnutého kvalifikačného štandardu. Ďalším nástrojom je informačný systém ďalšieho vzdelávania poskytujúci všetky relevantné informácie pre účastníkov vzdelávania, pre vzdelávacie inštitúcie, zamestnávateľov a poradcov pre celoživotné vzdelávanie. Posledným informačným nástrojom podporujúcim ďalšie vzdelávanie ako súčasť celoživotného vzdelávania je systém monitorovania a prognózovania vzdelávacích potrieb, ktorý účastníkom celoživotného vzdelávania poskytuje najnovšie informácie o vývoji na trhu práce, aby tak mohli v prípade záujmu prispôsobiť svoje vzdelávacie cesty na zvyšovanie svojej zamestnateľnosti.

zobraziť dôvodovú správu