Zákon o elektronických komunikáciách 452/2021 účinný od 01.09.2023 do 30.03.2024

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť 1. februára 2022 (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“).

Základným cieľom zákona o elektronických komunikáciách bola transpozícia revidovaného regulačného rámca elektronických komunikácií Európskej únie, t. j. smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa ustanovuje Európsky kódex elektronických komunikácií (Ú. v. EÚ L 321, 17. decembra 2018) (ďalej len „kódex“) do právneho poriadku Slovenskej republiky. Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o elektronických komunikáciách a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony obsahuje spresnenia niektorých výkladovo sporných častí zákona, ako aj úpravy legislatívno – technickej povahy.

Článok II reaguje na niektoré zmeny vyplývajúce z vykonávacieho predpisu vydaného na základe zákona o elektronických komunikáciách, konkrétne vyhlášky Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb č. 283/2022 Z. z. o podrobnostiach o vybraných rádiových zariadeniach, o zriaďovaní skúšobnej komisie, o prílohách k žiadosti o vydanie osvedčenia, o obsahu, rozsahu a priebehu skúšky osobitnej odbornej spôsobilosti a o osvedčeniach osobitnej odbornej spôsobilosti. Keďže týmto vykonávacím predpisom nebolo možné doplniť zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, navrhuje sa jeho novelizácia teraz.

V článku III návrh zákona odstraňuje duplicitu zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právnou úpravou v § 116 zákona o elektronických komunikáciách.

Návrh zákona ako celok nemá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Celkové pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy aj po vyrubení zvýšeného správneho poplatku sú marginálne, predstavujú odhadovanú sumu 500 eur ročne pre všetky typy skúšok podľa § 52 zákona o elektronických komunikáciách.

Návrh zákona má marginálne vplyvy na podnikateľské prostredie, vzhľadom na skutočnosť, že zákon neupravuje nové povinnosti pre podnikateľské subjekty.

Možno očakávať pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy, keďže sa mení definícia nízkopríjmového spotrebiteľa z osôb s príjmom pod životným minimom na príjemcov pomoci v hmotnej núdzi, čo síce na jednej strane znamená zúženie pôvodnej skupiny nízkopríjmových spotrebiteľov, na druhej strane však medzi nízkopríjmových spotrebiteľov budú spadať aj osoby, ktorých domácnosti síce majú príjmy nad životným minimom, ale zároveň sa im poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.

Návrh zákona nemá vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani na informatizáciu spoločnosti a životné prostredie. Návrh zákona nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

2

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia práva EÚ

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 29) v platnom znení,

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku a o zmene a doplnení smernice Rady 90/619/EHS a smerníc 97/7/ES a 98/27/ES (Ú. v. ES L 271, 9.10.2002) v platnom znení,

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí (Ú. v. EÚ L 155, 23.5.2014),

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 321, 17.12.2018), Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky a Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

Február 2023

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

Apríl 2023

2.Definovanie problému

Zákon o elektronických komunikáciách je účinný od 1. februára 2022. Z jeho uplatňovania a hlavne z praxe Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb vyplynulo, že niektoré jeho ustanovenia je potrebné spresniť, v iných vykonať legislatívno-technické úpravy.

Zároveň schválením noviel ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. januára 2020 (ústavný zákon č. 66/2019 Z. z. a ústavný zákon č. 232/2019 Z. z.), vznikla duplicitná právna úprava so zákonom č. 402/2013 Z. z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorú je potrebné odstrániť, aby nedochádzalo k zmätočnému posudzovaniu, kontrole a aj prípadnému konaniu voči predsedom a podpredsedom Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravného úradu v súvislosti s ochranou verejného záujmu pri výkone ich funkcií.

3.Ciele a výsledný stav

Návrh zákona dopĺňa a spresňuje niektoré ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách a zároveň sa odstraňuje duplicita s ústavným zákonom č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov.

4.Dotknuté subjekty

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, osoby pôsobiace na trhu elektronických komunikácií

5.Alternatívne riešenia

3

Neboli posudzované žiadne alternatívne riešenia, vzhľadom na to, že neboli identifikované spôsoby, ktoré by naplnili sledovaný cieľ.

V prípade, ak by novela nebola, nedošlo by k odstráneniu nepresností v zákone o elektronických komunikáciách. Pokiaľ by nedošlo k nastaveniu legislatívneho prostredia, nebola by odstránená ani duplicita zákona č. 402/2013 Z. z. s ústavným zákonom č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☐ Nie

Podrobnosti o postupe a spôsobe uznávania školiaceho strediska podľa druhej vety a o požiadavkách, ktoré musí takéto školiace stredisko spĺňať.

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody.

☒ Áno ☐ Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

Goldplating sa týka vplyvov na podnikateľské prostredie, zachovania existujúcej právnej úpravy.

8.Preskúmanie účelnosti

K preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného návrhu zákona dôjde ak sa zmení legislatíva na pôde Európskej únie, ktorá je už transponovaná v zákone o elektronických komunikáciách.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☐

Nie

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

4

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Zákon v Čl. II navrhuje mierne zvýšenie správnych poplatkov za opakované skúšky vydanie osvedčenia osobitnej odbornej spôsobilosti operátora amatérskych staníc, rádiotelefonistu leteckej pohyblivej služby alebo plavebnej pohyblivej služby. Realizácia opravných skúšok je administratívne zaťažujúca, pozostávajúca z administrovania pôvodnej žiadosti – neúspešnej skúšky, novej žiadosti na opravnú/opakovanú skúšku, pozývanie neúspešného žiadateľa, poštovej komunikácie. Skúšky vykonávajú fyzické osoby. V roku 2022 opravnú skúšku absolvovalo cca 40 uchádzačov, čo po zvýšení poplatku predstavuje príjem do štátneho rozpočtu 400 eur. Opakovanú skúšku absolvovali dvaja uchádzači, čo predstavuje 40 eur príjem do štátneho rozpočtu.

Celkové vplyvy na rozpočet verejnej správy aj po vyrubení zvýšeného správneho poplatku sú marginálne, predstavujú odhadovanú sumu najviac 500 eur ročne pre všetky typy skúšok.

Z pohľadu vplyvov na podnikateľské prostredie návrh zákona predpokladá marginálne vplyvy vzhľadom na skutočnosť, že nezavádza nové povinnosti pre podnikateľské subjekty, ale upravuje, resp. spresňuje spôsob výkonu existujúcich dotknutých povinností. Takýmito je napríklad uvedenie dôvodov odmietnutia uzavretia zmluvy o prístupe v písomnej forme. Rovnako je to aj situácia kedy podniky majú mať reklamačný poriadok v súlade s § 91 a v návrhu zákona sa len upresňuje textácia, že je to povinnosť.

Zároveň sme identifikovali goldplating, kedy zachovávame existujúcu právnu úpravu v prípade, keď štát môže požiadať podniky o zaslanie informácií vo verejnom záujme v presne zákonom vymedzených oblastiach. Uvedená povinnosť sa nijako nemení.

11.Kontakt na spracovateľa

JUDr. Michaela Jánošíková, Odbor elektronických komunikácií, Ministerstvo dopravy Slovenskej republikymichaela.janosikova@mindop.sk, tel: (02) 5949 4587

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

5

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť

(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 až 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

a)

4.1.1 Pozitívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Návrh mení definíciu nízkopríjmového spotrebiteľa z osôb s príjmom pod životným minimom na príjemcov pomoci v hmotnej núdzi, čo síce na jednej strane znamená zúženie pôvodnej skupiny nízkopríjmových spotrebiteľov, na druhej strane však medzi nízkopríjmových spotrebiteľov budú spadať aj osoby, ktorých domácnosti síce majú príjmy nad životným minimom, ale zároveň sa im poskytuje pomoc v hmotnej núdzi. Týmto osobám/domácnostiam sa na rozdiel od súčasného právneho stavu bude garantovať cenová dostupnosť resp. využívanie zadefinovaných služieb širokopásmového pripojenia (viď časť 4.2 analýzy sociálnych vplyvov), čo bude znamenať, že dotknutým osobám sa môžu znížiť výdavky na uvedené služby.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Príjemcovia pomoci v hmotnej núdzi, ktorých celkový príjem je nad životným minimom. Ide najmä o príjemcov pomoci v hmotnej núdzi, ktorí sú poberatelia starobných dôchodkov, ktorí získali vyšší počet rokov dôchodkového poistenia; niektoré osoby/domácnosti s príjmom zo závislej činnosti (v hmotnej núdzi sa nepočíta ako príjem 25 % zo závislej činnosti, pri životnom minime sa počíta celý príjem) a s nezaopatrenými deťmi (pri hmotnej núdzi sa nepočíta prídavok na dieťa ako príjem).

c)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

d)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

e)

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Na základe analýzy cien služieb širokopásmového pripojenia zodpovedajúcich rozsahu a kvalite služieb podľa § 96 ods. 3 zákona 452/2021 Z.z. definovaných ako univerzálna služba (ďalej len „US“) úrad overil bežnú „priemernú cenu služieb“. Úradom zistená priemerná cena služieb širokopásmového pripojenia poskytovaného v pevnom umiestnení s kvalitou služby definovanou Vyhláškou úradu 474/2022 predstavuje 12,41 € s DPH.

Priemerný disponibilný príjem domácností v roku 2021 predstavoval príjem 1 377 € mesačne*, pri zohľadnení miery inflácie a očakávaného rastu miezd v tomto roku minimálne vo výške inflácie 15,4% predstavuje očakávaný príjem domácnosti na úrovni 1 589,10 €.

Podiel zistenej priemernej ceny služby na disponibilných príjmoch “bežnej“ domácnosti (12,41/1 589,10) predstavuje 0,78% ≐ 1%

Výška životného minima prevážená podľa priemeru osôb žijúcich v jednej domácnosti (2,9 osoby v domácnosti, z toho 2,2 dospelých osôb) predstavuje 505,58 €.

* https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/vbd_sk_win2/ps3803rr/v_ps3803rr_00_00_00_sk

6

Podiel zistenej priemernej ceny služby na disponibilných príjmoch domácnosti, ktorej príjem dosahuje minimálne výšku životného minima jej členov (12,41/505,58) predstavuje 5,06 € s DPH.

Pre zabezpečenie garancie cenovej dostupnosti univerzálnej služby pre skupiny spotrebiteľov s nízkymi príjmami, úrad navrhuje zabezpečenie „rovnosti prístupu“ v rovnakom % podiele vynaložených príjmov na porovnateľnú službu naprieč územím SR.

Celková subvencia na cene služby medzi bežne poskytovanou cenou a cenou služby garantovanou pre nízkopríjmové domácnosti by tak predstavovala 12,41-5,06= 7,35.€ s DPH. Čo znamená, že ovplyvneným domácnostiam by mohli klesnúť výdavky na služby širokopásmového pripojenia o 7,35 € mesačne v priemere na 1 domácnosť.

Podľa aktuálnych údajov z informačného systému MPSVR SR (RDS MIS) za február 2023 by sa táto zmena mohla pozitívne dotknúť 1720 domácností, kde žije spolu 2423 obyvateľov (z toho 28 % sú deti). Väčšina týchto domácností sú domácnosti bez detí (91 %), pričom prevažne ide o domácnosti s príjmom zo starobných dôchodkov.

Vzhľadom na to, že doteraz nedochádzalo k aplikácii cenovej garancie služieb širokopásmového pripojenia kvôli ťažkej vykonateľnosti vyplývajúcej zo súčasnej definície nízkopríjmového spotrebiteľa, očakávame, že zníženie výdavkov na služby širokopásmového pripojenia sa môže dotknúť až 66 514 príjemcov pomoci v hmotnej núdzi (počet príjemcov za február 2023 podľa RSD MIS MPSVR SR).

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

g)

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Vyššie uvedený pozitívny vplyv na výdavky domácností sa týka domácností, ktoré sú v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

i)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

j)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Viď vyššie uvedená kvantifikácia pozitívneho vplyvu na výdavky dotknutých domácností.

k)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

a)

4.1.2 Negatívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Návrh mení definíciu nízkopríjmového spotrebiteľa z osôb s príjmom pod životným minimom na príjemcov pomoci v hmotnej núdzi, čo znamená zúženie pôvodnej skupiny nízkopríjmových spotrebiteľov. Zmena sa negatívne môže dotknúť domácností, ktoré už nebudú spadať pod zmenenú definíciu, lebo hoci ich príjmy sú pod sumou životného minima, nie sú príjemcami pomoci v hmotnej núdzi. Týmto osobám/domácnostiam sa na

7

rozdiel od súčasného právneho stavu nebude garantovať cenová dostupnosť resp. využívanie zadefinovaných služieb širokopásmového pripojenia (viď časť 4.2 analýzy sociálnych vplyvov). Vzhľadom na to, že doteraz nedochádzalo k aplikácii cenovej garancie služieb širokopásmového pripojenia kvôli ťažkej vykonateľnosti vyplývajúcej zo súčasnej definície nízkopríjmového spotrebiteľa, je tento negatívny vplyv v podstate hypotetický.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Domácností, ktoré už nebudú spadať pod zmenenú definíciu, lebo hoci ich príjmy sú pod sumou životného minima, nie sú príjemcami pomoci v hmotnej núdzi.

c)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

d)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Negatívny vplyv by v prípade tejto skupiny znamenal zvýšenie výdavkov na služby širokopásmového pripojenia o 7,35 € mesačne oproti súčasnému právnemu stavu.

Na základe analýzy údajov z výberového štatistického zisťovania EU SILC 2019 – 2020 ISP MPSVR SR odhaduje, že tento vplyv by sa mohol týkať 25 218 domácností. Viac ako polovica týchto domácností sú domácnosti s deťmi (61 %). Odhaduje sa, že tieto domácnosti tvorí približne 87 778 obyvateľov, z toho je 62 % dospelých (7% z nich sú ľudia nad 65 rokov) a 38 % detí.

Vzhľadom na to, že doteraz nedochádzalo k aplikácii cenovej garancie služieb širokopásmového pripojenia kvôli ťažkej vykonateľnosti vyplývajúcej zo súčasnej definície nízkopríjmového spotrebiteľa, je tento negatívny vplyv iba hypotetický (k reálnemu rastu výdavkov nebude dochádzať).

e)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

g)

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Vyššie uvedený negatívny hypotetický vplyv sa týka domácností v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

i)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

j)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Viď vyššie uvedená kvantifikácia negatívneho hypotetického vplyvu na výdavky dotknutých domácností

k)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

8

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

a)

Rozumie sa najmä na prístup k:

-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

-doprave,

-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

-informáciám,

-k iným právam (napr. politickým).

Návrh mení definíciu nízkopríjmových spotrebiteľov, ktorým sa zabezpečuje prístup k službám širokopásmového pripojenia prostredníctvom cenovo dostupnej US. K zmene definície sa pristúpilo z dôvodu komplikovanej vykonateľnosti garancie cenovej dostupnosti týchto služieb nízkopríjmovým spotrebiteľom na základe ich súčasnej definície (príjmy pod životným minimom). Nová definícia zabezpečí sociálnu a ekonomickú inklúziu obyvateľom – konkrétne príjemcom pomoci v hmotnej núdzi , ktorí môžu byť vylúčení z poskytovania takýchto služieb z dôvodu ich nedostatočných príjmov.

Nová definícia však oproti súčasnému právnemu stavu vylučuje z garancie cenovej dostupnosti skupinu domácností, ktorých príjmy síce nedosahujú úroveň životného minima, ale sa im neposkytuje pomoc v hmotnej núdzi. Na túto skupinu obyvateľov bude mať návrh negatívny vplyv, nakoľko sa im obmedzí zákonom garantovaná cenová dostupnosť služieb. Odhadom ide o 25 218 domácností (podrobnosti v časti 4.1.2). Tu treba pripomenúť, že doteraz neprichádzalo k aplikácii cenovej garancie služieb širokopásmového pripojenia kvôli ťažkej vykonateľnosti vyplývajúcej zo súčasnej definície nízkopríjmového spotrebiteľa.

Naopak pozitívny vplyv na prístup k službám širokopásmového pripojenia nastane u tej skupiny príjemcov pomoci v hmotnej núdzi, ktorá podľa v súčasnosti platného právneho stavu nemá nárok na garanciu cenovej dostupnosti týchto služieb, nakoľko ich príjem je nad životným minimom. Ide o 1720 domácností (podrobnosti v časti 4.1.1).

Garanciou cenovej dostupnosti budú mať spotrebitelia – príjemcovia pomoci v hmotnej núdzi garantované minimálne využívanie nasledovných služieb:

a)

elektronická pošta,

b)

vyhľadávacie nástroje umožňujúce hľadať a nájsť všetky typy informácií,

c)

základné nástroje pre odbornú prípravu a vzdelávanie dostupné prostredníctvom siete internet,

d)

noviny alebo správy dostupné prostredníctvom siete internet,

e)

nakupovanie alebo objednávanie tovaru alebo služieb prostredníctvom siete internet,

f)

vyhľadávanie pracovných miest a vyhľadávačov pracovných miest,

g)

vytváranie sietí profesionálnych kontaktov,

h)

internetové bankovníctvo,

i)

používanie služieb elektronickej verejnej správy,

j)

sociálne médiá a odosielanie okamžitých správ,

k)

volania a videohovory v štandardnej kvalite.

b)

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

9

c)

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

-deti (0 – 17),

-mladí ľudia (18 – 25 rokov),

-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

-ľudia so zdravotným postihnutím,

-marginalizované rómske komunity

-domácnosti s 3 a viac deťmi,

-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

-iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

Vyššie uvedený pozitívny i negatívny vplyv sa týka domácností s nízkymi príjmami, ktoré sú v riziku chudoby.

10

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.

a)

4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

b)

Opatrenie nevedie k žiadnej diskriminácii.

c)

4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.

d)

Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:

Bez vplyvu.

e)

Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:

Bez vplyvu.

f)

Má návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.

Bez vplyvu.

g)

Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.

V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:

-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti

-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,

-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,

-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,

-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.

Bez vplyvu.

11

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

a)

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

b)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Bez vplyvu.

c)

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu

d)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Bez vplyvu.

e)

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

f)

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Bez vplyvu.

g)

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

h)

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Bez vplyvu.

i)

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

j)

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Bez vplyvu.

k)

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

l)

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.

Bez vplyvu.

12

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Predmet návrhu zákona je – nie je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve (uviesť názov zmluvy a číslo článku),

Článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

b)v sekundárnom práve (uviesť druh, inštitúciu, číslo, názov a dátum vydania právneho aktu vzťahujúceho sa na upravovanú problematiku, vrátane jeho gestora),

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 29) v platnom znení, Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku a o zmene a doplnení smernice Rady 90/619/EHS a smerníc 97/7/ES a 98/27/ES (Ú. v. ES L 271, 9.10.2002) v platnom znení, Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí (Ú. v. EÚ L 155, 23.5.2014), Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 321, 17.12.2018), Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky a Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2022/612 zo 6. apríla 2022 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 115, 13.4.2022), Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa stanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a maloobchodné poplatky za regulované komunikačné služby v rámci Únie a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 (Ú.v. EÚ L 310, 26.11.2015) v platnom znení. Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb

13

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (uviesť číslo a označenie relevantného rozhodnutia a stručne jeho výrok alebo relevantné právne vety).

Nie je upravená v judikatúre

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,

Smernica 2002/58/ES – 31. október 2003

Smernica 2002/65/ES – 9. októbra 2004

Smernica 2014/61/EÚ – 1. január 2016

Nariadenie 2015/2120 – 30. apríl 2016

Smernica 2018/1972 – 21. december 2020

Nariadenie (EÚ) 2022/612 – 1. júla 2022

b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,

nie je vedené žiadne konanie

c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.

1.Zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov

2.Zákon č.402/2013 Z. z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3.460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky

4.Zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov

5.Zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

6.Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov

7.Zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

8.Zákon č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

9.Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov

10.Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

11.Zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č.

14

128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov

12.Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov

13.Zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov

14.Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok

15.Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník

16.

Zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o

zmene a doplnení niektorých zákonov

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplné

15

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Návrh dopĺňa definíciu telekomunikačnej prípojky vzhľadom na skutočnosť, že prax ukázala nejednotný prístup k porozumeniu, čo treba chápať pod týmto pojmom. Doplnenie je dôležité aj vzhľadom na skutočnosť, že stavebné predpisy upravujú povoľovací režim prípojok verejných elektronických komunikačných sietí. Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v § 139b ods. 8 písm. c) definuje prípojky stavieb a pozemkov na verejné rozvodné siete ako drobné stavby. Pričom podľa § 56 písm. b) citovaného zákona sa stavebné povolenie ani ohlásenie nevyžaduje pri nadzemných a podzemných vedeniach elektronických komunikačných sietí, vrátane oporných a vytyčovacích bodov. Rovnako podľa zákona č. 200/2022 Z. z. o výstavbe a jeho prílohy č. I zriadenie telekomunikačnej prípojky nepodlieha ohláseniu ani povoleniu.

K bodu 2

Navrhované doplnenie len upresňuje znenie definície a dopĺňa definíciu integrity siete, aby sa predišlo výkladovým nezrovnalostiam.

K bodu 3

Ide o legislatívno-technickú opravu.

K bodu 4

Znenie zákona o elektronických komunikáciách sa upresňuje tak, aby bolo zrejmé, že aj fyzické osoby a právnické osoby, plniace povinnosť poskytnutia informácií podľa § 15 ods. 8 sú povinné poskytnúť na požiadanie úradu písomné odôvodnenie označenia informácií za predmet obchodného tajomstva a poskytnúť také znenie informácií, ktoré neobsahuje obchodné tajomstvo.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú opravu.

K bodu 6

Ustanovenie zosúlaďuje formu oznámenia začatia poskytovania siete a služby s povinnosťou oznamovať zmenu písomne.

K bodu 7

Upresnenie znenia tak, aby bola pokrytá aj tá situácia, kedy oznamovateľ, ktorý ešte nie je podnikom podľa zákona o elektronických komunikáciách a ešte nezačal poskytovať služby ani siete, oznamuje úradu zmenu dátumu predpokladaného zámeru začať oproti pôvodne oznámenému.

K bodom 8 a 9

Ide o upresnenie znenia na základe aplikačnej praxe úradu, kedy povinné osoby odmietajú poskytnúť doklady mimo výkonu dohľadu. Súčasne sa vykonáva legislatívno-technická oprava odkazu.

K bodu 10

Ustanovenie sa upravuje vzhľadom na aplikačnú prax, vrátane doplnenia možnosti umiestňovania pridružených prostriedkov. Tieto boli zahrnuté aj v predchádzajúcom zákone

16

č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách a ako vyplýva z ich definície sú podporným prostriedkom pre poskytovanie elektronických komunikačných služieb prostredníctvom siete.

K bodu 11

V prípade hlavného mesta SR Bratislavy a mesta Košice je potrebné doplniť ustanovenie o súčinnosti obcí pri upovedomovaní o začatí výkonu práva podniku, keďže bližšie k ľuďom aj podnikateľom majú mestské časti.

K bodu 12

Navrhovaná úprava poskytuje ochranu tak fyzickej infraštruktúre podniku, ako aj fyzickej infraštruktúre prevádzkovateľov sietí iných ako podniky. Zavádza tak účinné mechanizmy na ochranu vedení a zariadení, či už sú umiestnené na fyzickej infraštruktúre niektorého z podnikov alebo na fyzickej infraštruktúre prevádzkovateľa siete. Účel ustanovení – ochrana vedení sietí, ktoré umožňujú prenos signálov, a telekomunikačných zariadení – ostáva zachovaný.

K bodu 13

Navrhovanou úpravou sa sleduje poskytnutie možnosti podniku pri neoprávnenom užívaní fyzickej infraštruktúry prevádzkovateľa siete na zhojenie daného stavu a v konečnom dôsledku ochrana koncového užívateľa. Navrhované zároveň explicitným spôsobom predchádza prípadným sporom pri uplatňovaní si nárokov z titulu náhrady škody pri odstraňovaní neoprávnene umiestnených zariadení na prvkoch fyzickej infraštruktúry, ktoré požívajú ochranu ako všeobecne prospešné zariadenie.

K bodu 14

Cieľom navrhovaného doplnenia je vyvážiť podmienky zdieľania fyzickej infraštruktúry tak na strane podniku, ako aj na strane prevádzkovateľa siete, ktorým je častokrát prevádzkovateľ kritickej infraštruktúry štátu. Súčasné znenie obsahuje explicitne iba povinnosti na strane prevádzkovateľa siete, vrátane možnosti uloženia finančnej sankcie zo strany úradu. Súčasné nastavenie zdieľania existujúcej infraštruktúry predpokladá postupnosť krokov, ktorej cieľom je okrem iného posúdenie vhodnosti existujúcej siete na jej zdieľanie za účelom zriadenia elektronickej komunikačnej siete. Opomenutím tejto postupnosti a nevhodným umiestnením elektronickej komunikačnej siete môže dôjsť k fyzickému ohrozeniu prvkov verejnej infraštruktúry, vrátane samotnej elektronickej komunikačnej siete a v konečnom dôsledku narušeniu poskytovania služieb koncovým užívateľom.

K bodu 15

Zosúladenie s čl. 9 ods. 3 smernice č. 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí.

K bodu 16

Navrhovaná úprava umožňuje úradu riešenie sporu primerane predĺžiť.

K bodom 17 až 20

Ide o legislatívno-technické opravy.

K bodu 21

Ak úrad zistí v rámci výkonu dohľadu overovaním plnenia podmienok využívania frekvenčného spektra, že držiteľ individuálneho povolenia na používanie frekvencií v lehote najmenej troch mesiacov nepoužíval pridelenú frekvenciu na povolený účel alebo v určenom

17

územnom rozsahu, vykoná s odstupom 15 dní opakovaný dohľad overovaním plnenia podmienok využívania frekvenčného spektra a kontrolou trvajúci viac ako tri mesiace. V lehote najmenej troch mesiacov úrad aspoň trikrát overí plnenie využívania frekvenčného spektra, o čom vyhotoví písomný záznam, z toho aspoň jedno overenie bude vykonané s odstupom 15 dní. Po ukončení overovania plnenia využívania frekvenčného spektra úrad vykoná kontrolu podľa § 122 ods. 4 písm. a) zákona. Uvedený návrh umožňuje efektívnejší výkon dohľadu v prípade potreby zrušiť individuálne povolenie alebo odobrať pridelenú frekvenciu, ak ju držiteľ individuálneho povolenia na používanie frekvencií nepoužíval na povolený účel alebo v určenom územnom rozsahu.

K bodu 22

Súčasné znenie § 44 ods. 9 písm. d) zákona o elektronických komunikáciách predstavuje opatrenie na zabezpečenie účinného a efektívneho používania frekvencií. Po splnení predpokladov uvedených v tomto ustanovení musel úrad vždy odobrať frekvencie alebo zrušiť individuálne povolenie aj napriek tomu že držiteľ povolenia neskôr dlžnú sumu uhradil. Následne úrad nevydá individuálne povolenie, ak požiadala osoba, ktorej úrad v posledných troch rokoch pred podaním žiadosti zrušil individuálne povolenie na používanie frekvencií alebo odobral pridelenú frekvenciu podľa § 44 ods. 9 písm. a) až d). V praxi dochádzalo k situáciám, že kvôli omeškanej úhrade vo výške napríklad 2 eur bolo držiteľovi zrušené povolenie a v priebehu nasledujúcich troch rokov mu nemohlo byť pridelené nové. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje zaviezť liberačný dôvod. Úrad nezruší individuálne povolenie alebo neodoberie frekvencie, ak držiteľ individuálneho povolenia uhradí dlžnú sumu pred začatím správneho konania podľa § 44 ods. 9 písm. d) zákona o elektronických komunikáciách, najneskôr však do 15 dní od jeho začatia.

K bodu 23

Ide o legislatívno-technickú opravu.

K bodu 24

Návrh odstraňuje nedostatok v nastavení princípu platieb jednorazovej úhrady tak, aby sa aj pri predĺžení platnosti individuálneho povolenia, ktoré bolo vydané na základe výsledkov výberového konania pre neharmonizované frekvencie mohla predpísať jednorazová úhrada.

K bodu 25

Ide o legislatívno-technickú opravu.

K bodu 26

Doplnenie ustanovenia je navrhované v súlade s požiadavkou § 17 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

K bodu 27

Kompetenciu vykonávať skúšky osobitnej odbornej spôsobilosti a vydávať osvedčenia má úrad. Úrad by teda mal aj uznávať školiace strediská, ktoré budú školiť uchádzačov o vydanie osvedčenia na obsluhu vybraných rádiových zariadení vybavených zariadeniami GMDSS na lodiach.

K bodu 28

Platné znenie zákona o elektronických komunikáciách umožňuje pridelenie čísla len existujúcim podnikom, ktoré už siete alebo služby poskytujú. Návrh dopĺňa právo osoby, ktorá

18

má zámer poskytovať siete a služby, žiadať o vydanie individuálneho povolenia na používanie čísel ešte pred začatím poskytovania sietí alebo služieb, avšak najskôr jeden mesiac pred predpokladaným začatím poskytovania sietí alebo služieb. Tento dátum musí byť uvedený v žiadosti.

K bodu 29

Ide o legislatívno-technickú opravu.

K bodu 30

Z dôvodu špekulatívneho držania čísel bez toho, aby boli používané, sa navrhuje skrátiť lehotu na šesť mesiacov na to, aby úrad mohol individuálne povolenie na používanie čísel odobrať alebo zrušiť.

K bodom 31až 37

Všetky navrhované zmeny zosúlaďujú ustanovenie § 57 s ustanoveniami kódexu.

K bodu 38

V súvislosti s predchádzajúcimi novelizačnými bodmi týkajúcimi sa získavania prístupu k sieti, sa navrhuje mechanizmus, ktorého cieľom je, aby v súvislosti s napĺňaním cieľa kódexu podporovať prístup k vysokokapacitným sieťam a ich využívanie zo strany všetkých občanov a podnikov v Únii (článok 3 ods. 2 a)) v nadväznosti na článok 61 ods. 6 kódexu, aby úrad mal určitý nástroj ako sa vyjadriť k rokovaniam o prístupe, aby sa zabezpečili uvedené ciele smernice a neboli úplne zmarené snahy záujemcov o prístup do siete.

Dodržiavanie princípu zákazu stláčanie marže (margin squeeze) má za cieľ chrániť hospodársku súťaž tým, že zabraňuje nekalosúťažným praktikám na trhu a chráni koncového spotrebiteľa pred neprimeranými cenami. Bez dodržiavania tohto princípu môže podnik znižovať marže svojim konkurentom a tým ich vytláčať z trhu. Dodržiavanie princípu zákazu stláčanie marže pomôže zabezpečiť, aby ceny boli spravodlivé a objektívne a nedochádzalo k neprimeraným rozdielom.

K bodu 39

Ustanovenie upresňuje, komu môže byť uložená povinnosť sprístupniť vnútorné rozvody v súlade s recitálom 152 kódexu, z ktorého vyplýva, že ide o akýkoľvek podnik, nielen podnik s významným vplyvom.

K bodu 40

Ide o legislatívno-technickú oprava.

K bodu 41

Úprava ustanovenia zosúlaďuje možnosť zasielania verejnoprospešných informácií koncovým užívateľom a informácií v rámci varovania obyvateľstva s čl. 103 ods. 4 a čl. 110 kódexu. Ide o dve rozdielne situácie kedy aj forma zaslania príslušnej informácie môže byť rozdielna. V prípade informácií podľa odseku 8 môžu byť využité webové sídla operátorov alebo emaily. Pre varovanie obyvateľstva sú však najžiadanejšie SMS.

K bodu 42

Upresňuje sa vzťah Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a ostatných rezortov, ktoré by mohli požadovať zaslanie správy zodpovedajúcej ustanoveniam § 83 ods. 8 a 9 prostredníctvom podnikov.

19

K bodom 43 a 44

Ide o legislatívno-technickú opravu.

K bodu 45

Vypustenie druhej vety sa navrhuje na základe skúseností z aplikačnej praxe zákona, kedy má úrad viacero podnetov súvisiacich s nedostatočným informovaním v súvislosti so zmenou zmluvných podmienok a povinnosťou informovať o práve na odstúpenie od zmluvy. SMS správa, ktorá v texte neobsahovala predmetné informácie – ako sa mení zmluva aj právo na odstúpenie od zmluvy, je nedostatočná.

K bodu 46

Návrh upresňuje znenie ustanovenia tak, aby bolo zrejmé, že právo účastníka odstúpiť od zmluvy zostáva zachované aj po opakovanej reklamácii.

K bodu 47

Upresnenie ustanovenia, aby bola jasne definovaná povinnosť podniku, dokedy je povinný zabezpečiť, aby si účastník, ktorý s ním uzavrel zmluvu, mohol ponechať číslo.

K bodu 48

Vzhľadom na skutočnosť, že účastník dostáva informácie súvisiace s ukončením zmluvy u odovzdávajúceho podniku až po podaní žiadosti, je v záujme účastníka, aby mal zo zákona právo zrušiť „portačnú žiadosť“ (odstúpiť od zmluvy o prenesení čísla) po jej podpísaní a pred zavŕšením samotného procesu prenosu čísla.

K bodom 49 a 50

Návrhom sa spresňuje právna povinnosť vypracovať a mať reklamačný poriadok.

K bodu 51

Návrh formulačne upresňuje znenie ustanovenia, aby bolo zrozumiteľnejšie.

K bodu 52

Ustanovenie sa vypúšťa, keďže je v praxi nevykonateľné a z pohľadu kódexu ho nie je potrebné transponovať.

K bodom 53 a 54

Ide o legislatívno-technickú opravu.

K bodu 55

Rozhodnutie o cenovo dostupnej univerzálnej službe nie je rozhodnutím o regulácii súvisiacej s významným postavením na trhu, ale špecifickým rozhodnutím vzťahujúcim sa len k povinnostiam univerzálnej služby; ustanovenie sa zosúlaďuje s čl. 84 bod 2 kódexu.

Dôvodom na zmenu definície spotrebiteľa s nízkymi príjmami na účely univerzálnej služby, ktorým sa rozumie spotrebiteľ, ktorý je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je uľahčenie identifikácie spotrebiteľa s nízkymi príjmami.. Účelové naviazanie spotrebiteľa s nízkym príjmom na spotrebiteľa majúceho nárok na pomoc v hmotnej núdzi zabezpečí jeho transparentné priradenie práve k typu spotrebiteľa, ktorý má byť v zmysle kódexu objektom zabezpečenia garancie cenovej dostupnosti univerzálnej služby.

20

K bodu 56

Ide o upresnenie povinnosti oznamovať bezpečnostné incidenty.

K bodu 57

Upresnenie znenia tak, aby bolo jasné, kedy má podnik predložiť výsledky auditu, ktorý vykonáva iná osoba ako úrad.

K bodu 58

Vypúšťa sa nadbytočný pojem v uvedenom kontexte.

K bodu 59

Oprava vnútorného odkazu vzhľadom na navrhovanú zmenu v § 83 ods. 9.

K bodom 60 a 61

Dopĺňa sa forma komunikácie tzv. MMS, ktorá v platnom zákone o elektronických komunikáciách momentálne chýba.

K bodu 62

Ustanovenie spôsobuje problémy v aplikačnej praxi. Subjekty, ktoré sú kontrolované či splnili predmetnú povinnosť potvrdiť prijatie námietky volania alebo odvolanie súhlasu, nemajú žiadnu lehotu na zaslanie takéhoto potvrdenia osobe, ktorá volanie namietala alebo odvolala súhlas. V praxi preto môže nastať situácia, keď úrad na základe podnetu oznamovateľa vyzve kontrolovanú osobu aby predložila kópiu potvrdenia prijatia námietky volania (ktorú je povinná už podľa aktuálne platného a účinného zákona o elektronických komunikáciách uchovávať na trvanlivom nosiči po dobu najmenej štyroch rokov) a kontrolovaná osoba až v tom momente zašle potvrdenie o prijatí námietky volania konkrétnej osobe. Svoju povinnosť zaslať potvrdenie si teda de facto aj de iure podľa gramatického výkladu aktuálne účinného zákona splní, keďže nie je stanovená lehota. Zavedením tejto lehoty by sa predmetné ustanovenie sprecizovalo, zvýšila by sa právna istota a taktiež by sa zefektívnila možnosť kontroly plnenia predmetnej povinnosti.

K bodu 63

Dopĺňa sa právny základ pre úrad pre spracovávanie osobných údajov (telefónnych čísel), ktoré do zoznamu neuvedie účastník alebo užívateľ.

K bodu 64

Dopĺňa sa forma komunikácie tzv. MMS.

K bodu 65

Úprava textu z dôvodu zosúladenia s ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) v platnom znení (ďalej len „GDPR“), pričom aj keď ide o kontaktovanie právnickej osoby, možno na tento účel využiť len všeobecný e-mail.

K bodu 66

Gramatická oprava textu.

K bodu 67 a 68

Dopĺňa sa forma komunikácie formou tzv. SMS a MMS.

21

K bodom 69 a 70

Ide o legislatívno-technickú opravu.

K bodu 71

Zosúladenie terminológie, aby nedochádzalo k výkladovým nezrovnalostiam. Vzhľadom na skutočnosť, že výkon dohľadu je vyňatý spod správneho poriadku, je vhodné doplniť všeobecné princípy, ktorými sa úrad riadi aj do ustanovení upravujúcich dohľad.

K bodom 72 a 77

Cieľom úpravy je zosúladenie pojmov v texte § 122.

K bodu 73

Navrhuje sa úprava textu z dôvodu, že fyzickú kontrolu je možné vykonávať aj výlučne kontrolou zariadenia, nie vždy je to u kontrolovanej osoby. Súčasne sa dopĺňa povinnosť úradu vyhotoviť písomný záznam.

K bodu 74

Pri výkone dohľadu podľa § 122 ods. 4 písm. b) zisťovaním a sledovaním zdroja rušenia prevádzky sietí, služieb a zariadení, môže ísť o zariadenie, kde zdrojom škodlivého rušenia môžu byť, okrem zariadení, ktoré spadajú do pôsobnosti zákona o elektronických komunikáciách, aj iné elektrické alebo elektronické zariadenia. Uvedená zmena umožní jasnejšie zadefinovať práva vstupovať aj na miesta, kde sa nachádzajú zariadenia ktoré nespadajú do pôsobnosti citovaného zákona.

Zároveň, je potrebné, aby bolo zrejmé, že toto oprávnenie sa vzťahuje na všetky formy dohľadu.

K bodom 75 a 76

Ide o legislatívno-technickú opravu.

K bodu 78

Keďže zákon o elektronických komunikáciách ustanovuje osobitný postup výkonu dohľadu, ide o spresnenie, že zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov sa na tento výkon dohľadu nevzťahuje.

K bodom79 a 80

Ustanovenia upresňujú znenia odsekov o zaradení skutkových podstát správnych deliktov.

K bodu 81

Ustanovením sa dopĺňa vnútorný odkaz.

K bodu 82

Konania, v ktorých úrad rieši spor podľa § 128 v súvislosti s poskytovaním prístupu podľa § 57, ktoré sa začali pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa zo zákona zastavujú. V tejto veci sa preto rozhodnutie v správnom konaní nevydáva. Ak je predmetom riešenia sporu aj iná skutočnosť ako právo prístupu podľa § 57, napríklad právo a povinnosť poskytnúť prepojenie sietí, konanie sa zo zákona zastavuje iba v časti, ktorá sa týka práva na prístup a povinnosti poskytnúť prístup.

K bodu 83

22

V dôsledku úpravy v čl. III, ktorým sa odstraňuje duplicitná úprava nevyžiadanej komunikácie v zákone č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 116 zákona o elektronických komunikáciách, je potrebné doplniť zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie v zákone o elektronických komunikáciách o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku a o zmene a doplnení smernice Rady 90/619/EHS a smerníc 97/7/ES a 98/27/ES (Ú. v. ES L 271, 9.10.2002) v platnom znení. § 116 zákona o elektronických komunikáciách sa stáva transpozičným opatrením k čl. 10 citovanej smernice EÚ 2002/65/ ES.

K bodu 84

Účelom novelizácie je preto zosúladiť pojmy používané v Prílohe č. 4 s pojmami používanými v ostatných častiach zákona o elektronických komunikáciách a s kódexom a upraviť rozsah uchovávaných údajov tak, aby zohľadňoval dosiahnutý stupeň vývoja technológie v oblasti elektronických komunikácií.

K Čl. II

Obsluhovať vybrané rádiové zariadenia vrátane lietadlovej stanice, lietadlovej zemskej stanice, leteckej stanice a leteckej zemskej stanice môže len fyzická osoba, ktorá má osobitnú odbornú spôsobilosť na ich obsluhu. Osobitnú odbornú spôsobilosť úrad overuje skúškou a vydaním osvedčenia osobitnej odbornej spôsobilosti. Vzhľadom na to, že vo vyhláške č. 283/2022 Z. z. o podrobnostiach o vybraných rádiových zariadeniach, o zriaďovaní skúšobnej komisie, o prílohách k žiadosti o vydanie osvedčenia, o obsahu, rozsahu a priebehu skúšky osobitnej odbornej spôsobilosti a o osvedčeniach osobitnej odbornej spôsobilosti boli zavedené nové druhy skúšok, pre ktoré je potrebné zaviesť aj nové druhy správnych poplatkov za takéto administratívne úkony, navrhuje sa doplnenie nových úhrad v položke 103. Vzhľadom na zmenu textu po prijatí zákona o elektronických komunikáciách, sa navrhuje aj úpravu textu v položke 101. Žiadateľmi o skúšku sú výlučne fyzické osoby.

K Čl. III

Zmena zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa navrhuje z dôvodu duplicity predmetnej právnej úpravy v zákone č. 266/2005 Z. z. s právnou úpravou v zákone o elektronických komunikáciách. Regulovaný právny vzťah nevyžiadanej komunikácie je upravený v novšej, podrobnejšej a komplexnejšej právnej úprave v § 116 zákona o elektronických komunikáciách, v spojení s článkom 6 GDPR.

K Čl. IV

Účinnosť sa navrhuje 1. augusta 2023, t. j. čo najskôr po uskutočnení riadneho legislatívneho procesu vzhľadom na skutočnosť, že väčšina ustanovení má charakter spresnení činností úradu a ďalšie zmeny sú formálno-technického charakteru.

23

Bratislava dňa 14. apríla 2023

Eduard Heger, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Andrej Doležal, v.r.

minister dopravy Slovenskej republiky

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša SVRČEKA, Jaroslava KARAHUTU a Jozefa LUKÁČA na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miloš Svrček, Jaroslav Karahuta a Jozef Lukáč predkladajú do legislatívneho procesu návrh zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy (ďalej len „návrh zákona“).

Cieľom návrhu zákona je zosúladiť osobitné právne predpisy so schválenými zákonmi na úseku územného plánovania a výstavby, odstrániť prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy v osobitnej právnej úprave a reflektovať zmeny v procesoch územného konania a výstavby v osobitných predpisoch.

Schválenie zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní a zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe vytvorilo stav, kedy osobitné predpisy dotýkajúce sa činností územného plánovania a výstavby, obsahujú právnu úpravu zodpovedajúcu úprave dnes ešte účinného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorá vo veľkej miere nie je kompatibilná s právnou úpravou po reforme stavebnej legislatívy. Nejde pritom len o nesúlad formálny, ktorý by bolo možné preklenúť výkladom, ale o komplexné procesné zmeny, nové inštitúty a odlišný spôsob povoľovania stavieb, ktoré je nevyhnutné reflektovať aj v osobitných predpisoch, aby s účinnosťou novej stavebnej legislatívy od 1. apríla 2024 bolo vzájomné pôsobenie týchto právnych regulácií možné, bezproblémové a dávalo adresátom práva jasnú odpoveď na ich právnu situáciu.

Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa navrhuje od 1. septembra 2023, vo vzťahu k niektorým zmenám v zákone o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a od 1. apríla 2024 vo vzťahu k ostatným ustanoveniam.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Keďže ide o návrh zákona, ktorého obsahom sú vyvolané úpravy, všetky vplyvy boli identifikované v rámci legislatívneho procesu k zákonu č. 200/2022 Z. z. a k zákonu č. 201/2022 Z. z. Z tohto pohľadu k predkladanému návrhu zákona možno konštatovať, že nad rámec vplyvov podľa prvej vety nebude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a vplyvy na služby verejnej správy pre občana, nebude mať vplyvy na životné prostredie, sociálne vplyvy a vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

2

DÔVODOVÁ SPRÁVA

B.Osobitná časť

K čl. I (zákon č. 135/1961 Z. z.)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 4

Úprava vyvolaná zmenou v úprave špeciálnych stavebných úradov podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 5

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe, zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 7

Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby a budovaním jeho údajovej základne.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 9

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania.

K bodu 10

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe, zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodu 11

3

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 12 a 13

Úprava vyvolaná zmenou v úprave špeciálnych stavebných úradov podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 14

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 15

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodu 16

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 17

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 18

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 19

Prechodné ustanovenie sa navrhuje z dôvodu zmeny v úprave špeciálnych stavebných úradov a s tým súvisiacou delimitáciou.

K bodu 20

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. II (zákon č. 44/1988 Zb.)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 2

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

4

K bodu 5

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 6 a 7

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. III (zákon SNR č. 51/1988 Zb.)

K bodu 1

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania.

K bodu 2

Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby a budovaním jeho údajovej základne.

K bodom 3 a 4

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 5

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K čl. IV(zákon SNR č. 369/990 Zb.)

K bodu 1

Úprava vyvolaná zrušením zmenou inštitútov v rámci konania vo výstavbe, ako aj zmenou pojmov podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 2

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 3 a 4

Úprava vyvolaná zmenami v procese a schvaľovacích oprávneniach v rámci územného plánovania.

K čl. V (zákon SNR č. 377/1990 Zb.)

K bodom 1 až 3

Úprava vyvolaná vykonanými, ako aj navrhovanými zmenami v procese a schvaľovacích oprávneniach v rámci územného plánovania a konania vo výstavbe. Návrh reflektuje aj zmeny

5

v ďalších ustanoveniach tohto článku, najmä možnosť štatútom určiť prípady, v ktorých bude územný plán zóny schvaľovať hlavné mesto a v ktorých zostane táto kompetencia ponechaná mestským častiam.

K bodu 4

V predmetných oprávneniach ide o prípady, kedy môže byť efektívnejšie a aj z hľadiska reálnej vykonateľnosti vhodnejšie, aby činnosti zabezpečovalo hlavné mesto a nie mestská časť. Keďže nie je snaha tieto oprávnenia zveriť za každých okolností hlavnému mestu navrhuje sa, aby štatút určil, kedy ich vykonáva hlavné mesto.

K bodu 5

Úprava vyvolaná vykonanými, ako aj navrhovanými zmenami v procese a schvaľovacích oprávneniach v rámci územného plánovania a konania vo výstavbe.

K bodu 6

Zmena v rozsahu úpravy štatútu v nadväznosti na body 1, 3 a 4 tohto článku. Možnosť upraviť rozdelenie úloh mestských častí medzi hlavné mesto a mestskú časť sa navrhuje obmedziť na prípady, ktoré ustanovuje zákon, aby štatútom nebolo možné nad rámec rozhodnutia zákonodarcu zasahovať do úloh mestských častí.

K bodu 7

Navrhuje sa zaviesť jasné povinnosti poskytovať existujúce dáta a databázy mestskými časťami hlavnému mestu na vopred definované účely s cieľom skvalitniť územné plánovanie a plnenie iných strategických úloh. Dôvodom potreby explicitnej úpravy je najmä to, že súčasná právna úprava nezakotvuje riadnu povinnosť súčinnosti v tomto smere, čo vedie k vysokým transakčným nákladom.

K bodu 8

Úprava vyvolaná vykonanými, ako aj navrhovanými zmenami v procese a schvaľovacích oprávneniach v rámci konania vo výstavbe. Vzhľadom na špecifické postavenie hlavného mesta sa navrhuje upraviť lehoty, ako aj rozdelenie kompetencií pri vydávaní záväzných stanovísk z pohľadu typu stavby o ktorý ide. Typ stavby bude mať dopad nielen na trvanie lehoty na vydanie záväzného stanoviska, ale aj na príslušnosť, kedy do pôsobnosti mestských častí budú patriť jednoduché stavby a do pôsobnosti hlavného mesta ostatné stavby.