Zákon o elektronických komunikáciách 452/2021 účinný od 01.04.2025 do 27.06.2025

§ 5
Spolupráca úradu s inými orgánmi, úradmi a prevádzkovateľmi

(1)
Úrad spolupracuje najmä s
a)
ministerstvom dopravy,
b)
Radou pre vysielanie a retransmisiu v oblasti vysielania a retransmisie,
c)
Protimonopolným úradom Slovenskej republiky v otázkach určenia relevantných trhov v odvetví elektronických komunikácií (ďalej len „relevantný trh“), analýzy relevantných trhov a určenia podniku s významným vplyvom na relevantnom trhu,
d)
Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky,
e)
Úradom na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky,
f)
prevádzkovateľmi osobitných sietí pri koordinácii a správe využívania frekvenčného spektra,
g)
Slovenskou obchodnou inšpekciou, ak úrad zistí, že zariadenie nespĺňa technické požiadavky podľa osobitných predpisov podľa § 122 ods. 7,
h)
Úradom pre reguláciu sieťových odvetví,30) Dopravným úradom,31) Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, stavebnými úradmi, špeciálnymi stavebnými úradmi32) a okresnými úradmi v sídle kraja (ďalej len „dotknutý orgán“) pri riešení sporov súvisiacich s prístupom k existujúcej fyzickej infraštruktúre, s poskytovaním informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry, s koordináciou výstavby, s poskytovaním informácií o plánovaných stavbách a s prístupom k fyzickej infraštruktúre v budovách,
i)
príslušnými orgánmi určenými členskými štátmi Európskej únie ako zodpovedné za presadzovanie právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľov, s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky ako jednotným úradom pre spoluprácu a Európskou komisiou, ak sa táto spolupráca týka nevyžiadanej komunikácie podľa § 116, pričom sa postupuje podľa osobitného predpisu,33)
j)
Európskou komisiou, orgánom európskych regulátorov a národnými regulačnými orgánmi iných členských štátov pri zabezpečovaní jednotného uplatňovania právne záväzných aktov Európskej únie uvedených v prílohe č. 1,
k)
Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) v oblasti tiesňovej komunikácie a eCall,
l)
Európskym parlamentom a Radou na základe žiadosti s cieľom podporiť strategické plánovanie a koordináciu prístupov k politike rádiového spektra,
m)
inými národnými regulačnými orgánmi členských štátov s cieľom koordinovať využívanie harmonizovaného frekvenčného spektra,
n)
ostatnými členskými štátmi a Európskou komisiou pri koordinácii prístupov a návrhov harmonizovaných podmienok dostupnosti a efektívneho využívania frekvenčného spektra, ak majú vplyv na vybudovanie a fungovanie trhu s elektronickými komunikáciami.
(2)
Pri uplatňovaní pôsobnosti úradu vymedzenej týmto zákonom a pôsobnosti Protimonopolného úradu Slovenskej republiky ustanovenej osobitným predpisom,34) si úrady vymieňajú informácie a podklady potrebné pre ich činnosť, ak to nevylučuje povaha veci alebo osobitný predpis.35) V prípade výmeny informácií označených ako dôverné alebo ako predmet obchodného tajomstva,36) prijímajúci úrad zabezpečí rovnakú úroveň dôvernosti ako úrad, ktorý informáciu poskytne.
(3)
Pri uplatňovaní pôsobnosti úradu vymedzenej týmto zákonom, pôsobnosti Národného bezpečnostného úradu ustanovenej osobitným predpisom37) a pôsobnosti Vojenského spravodajstva38) si tieto úrady vymieňajú informácie a podklady dôležité na zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti v rozsahu a spôsobom ustanoveným na základe uzatvorených dohôd o spolupráci. Dohoda o spolupráci uzatvorená medzi úradom a Národným bezpečnostným úradom upraví aj podrobnosti o prístupe úradu do jednotného informačného systému kybernetickej bezpečnosti.39)
(4)
Pri uplatňovaní pôsobnosti úradu vymedzenej týmto zákonom a pôsobnosti Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky ustanovenej osobitným predpisom40) si tieto úrady vymieňajú všetky informácie a podklady nevyhnutné na výkon ich činnosti a právomocí podľa osobitných predpisov.
(5)
Úrad v rozsahu svojej pôsobnosti podľa tohto zákona môže spolupracovať s inými orgánmi štátnej správy, podnikmi, spotrebiteľskými združeniami a koncovými užívateľmi s cieľom vytvoriť nástroj na zvýšenie kvality poskytovaných služieb.
(6)
Úrad v rozsahu svojej pôsobnosti podľa tohto zákona, môže spolupracovať s inými orgánmi verejnej správy a podnikmi, ako aj inými osobami, s cieľom dosiahnuť súlad obsahu šíreného prostredníctvom siete alebo služby so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
(7)
Ak v rámci vzájomnej spolupráce úradu s inými orgánmi verejnej správy, podnikmi, spotrebiteľskými združeniami, koncovými užívateľmi a s inými osobami dochádza k výmene informácií, prijímajúci subjekt zabezpečí rovnakú úroveň dôvernosti ako subjekt, ktorý informáciu poskytne.

§ 22
Spoločné umiestnenie a využívanie prvkov siete a pridružených prostriedkov

(1)
Ak podnik zriadil siete alebo pridružené prostriedky vo verejnom záujme podľa § 21 s obmedzením vlastníckeho práva k pozemkom alebo stavbám, alebo ak boli pozemky, stavby a práva k nim vyvlastnené, úrad môže na základe návrhu alebo z vlastného podnetu, za účelom ochrany životného prostredia, verejného zdravia, bezpečnosti štátu alebo splnenia cieľov územného plánovania, uložiť rozhodnutím povinnosť spoločného umiestnenia a spoločného využívania siete a pridružených prostriedkov.
(2)
Úrad v rozhodnutí podľa odseku 1 môže rozhodnúť o spoločnom využívaní majetku, najmä pozemkov, budov, vstupov do budov, elektroinštalácie budov, stožiarov, antén, veží a iných nosných zariadení, káblovodov, rúr, vstupných šácht, rozvodných skríň a o povinnosti na uľahčenie koordinácie stavebných prác.
(3)
Úrad pred vydaním rozhodnutia podľa odseku 1 zabezpečí, aby sa všetky dotknuté strany mohli vyjadriť k návrhu rozhodnutia v rámci konzultácie. Lehota na vyjadrenie nesmie byť kratšia ako 30 dní. Na čas konania konzultácie, úrad konanie preruší. Úrad je povinný výsledky konzultácie zohľadniť v rozhodnutí, v ktorom určí aj pravidlá pre určenie ceny a rozdelenie nákladov. Úrad je dotknutým orgánom v konaní o stavebnom zámere, ak sa spoločné používanie zariadení uplatňuje v procese tohto konania.
(4)
Dotknutou stranou podľa odseku 3 sa rozumie ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

§ 23

(1)
Každý je povinný počínať si tak, aby svojou činnosťou nepoškodzoval vedenia alebo telekomunikačné zariadenia a nerušil prevádzku sietí alebo služieb a neoprávnene nezasahoval do siete a do poskytovania služieb, inak zodpovedá za škodu, ktorú tým podniku spôsobil.
(2)
Vlastník a užívateľ nehnuteľnosti je povinný dbať, aby pri užívaní nehnuteľností nepoškodzoval siete a zariadenia a nerušil prevádzku sietí a ich vedení, najmä nadzemných a podzemných káblových vedení. Vlastník nehnuteľnosti má právo na primeranú náhradu za obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti z dôvodu ochranného pásma. Ak sa vlastník nehnuteľnosti s podnikom na výške primeranej náhrady nedohodnú, určí ju stavebný úrad; ustanovenie § 21 ods. 5 sa uplatňuje rovnako.
(3)
Vlastník nehnuteľnosti je povinný udržiavať porasty na pozemkoch v ochrannom pásme tak, aby neohrozovali bezpečnosť a spoľahlivosť sietí a ich vedenia. Ak tak po predchádzajúcej výzve podniku v súlade s § 21 ods. 6 nevykoná vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti, právo odstrániť porasty má podnik.
(4)
Na ochranu sietí sa zriaďuje ochranné pásmo. Ochranné pásmo vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o povolení stavby, alebo dňom doručenia oznámenia stavebného úradu o ohlásení drobnej stavby.59) V ostatných prípadoch vzniká dňom vybudovania vedenia.
(5)
Ochranné pásmo zaniká
a)
trvalým odstránením vedenia,
b)
trvalým vyradením vedenia z prevádzky alebo
c)
z dôvodu zániku oprávnenia na vybudovanie vedenia podľa osobitného predpisu, ak podnik v určenej lehote nevybuduje vedenie.
(6)
Podnik je povinný podať návrh na výmaz vecného bremena z katastra nehnuteľností do tridsiatich dní od zániku ochranného pásma.
(7)
Ochranné pásmo vedenia je široké 0,5 m od osi jeho trasy po oboch stranách a prebieha po celej dĺžke jeho trasy. Ochranné pásmo vedení vstupujúcich do elektronického komunikačného uzla, v dĺžke vedení 15 m od uzla, je 10 m od osi vedenia, pričom elektronickým komunikačným uzlom sa rozumie fyzický bod prepojenia sietí, v ktorom sa prepájajú vedenia medzi najmenej dvoma poskytovateľmi národných sietí a najmenej dvoma poskytovateľmi nadnárodných sietí. Hĺbka a výška ochranného pásma vedenia, ako aj ochranného pásma vedení vstupujúcich do elektronického komunikačného uzla, je 2 m od úrovne zeme, ak ide o podzemné vedenie a v okruhu 2 m, ak ide o nadzemné vedenie.
(8)
V ochrannom pásme je bez súhlasu príslušného podniku alebo vykonateľného rozhodnutia stavebného úradu zakázané
a)
umiestňovať stavby, zariadenia a porasty, vykonávať zemné práce, ktoré by mohli ohroziť vedenie alebo bezpečnú prevádzku siete,
b)
vykonávať prevádzkové činnosti spojené s používaním strojov a zariadení, ktoré rušia prevádzku sietí, pridružených prostriedkov a služieb.
(9)
Obmedzenia v ochrannom pásme sa nevzťahujú na činnosti vlastníka alebo prevádzkovateľa fyzickej infraštruktúry, na prvkoch ktorej je sieť alebo telekomunikačné zariadenie umiestnené a ktoré vlastník alebo prevádzkovateľ fyzickej infraštruktúry vykonáva pri zabezpečovaní prevádzky a údržby fyzickej infraštruktúry vrátane stavebných úprav fyzickej infraštruktúry.
(10)
Ak tak po predchádzajúcej výzve podniku alebo prevádzkovateľa siete neurobí vlastník alebo užívateľ vedenia, telekomunikačného zariadenia alebo inej veci, podnik alebo prevádzkovateľ siete je oprávnený odstrániť vedenia, telekomunikačné zariadenia alebo iné veci, ktoré boli bez súhlasu podniku, prevádzkovateľa siete alebo iného právneho titulu
a)
umiestnené na alebo vo fyzickej infraštruktúre podniku alebo prevádzkovateľa siete,
b)
umiestnené na alebo v pridruženom prostriedku,
c)
akokoľvek inak pripevnené k vedeniu alebo telekomunikačnému zariadeniu, alebo inej veci.
(11)
Predchádzajúca výzva podniku alebo prevádzkovateľa siete podľa odseku 10 nie je potrebná, ak vlastník vedenia, telekomunikačného zariadenia alebo inej veci nie je známy, ak nie je zastihnuteľný vo svojom bydlisku alebo sídle alebo vec neznesie odklad, a to najmä ak je bezprostredne ohrozený život alebo zdravie ľudí alebo majetok, alebo je ohrozená riadna prevádzka vedenia alebo telekomunikačného zariadenia.
(12)
Prevádzkovateľ siete nezodpovedá za škodu, ktorú spôsobí podniku výkonom práva podľa odsekov 10 a 11.
(13)
Podnik zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí prevádzkovateľovi siete neoprávneným užívaním fyzickej infraštruktúry prevádzkovateľa siete, vrátane nákladov, ktoré prevádzkovateľovi siete vzniknú v súvislosti s výkonom práva podľa odsekov 10 a 11. Sprístupnením fyzickej infraštruktúry podľa ustanovení § 26 alebo § 29, nie je dotknuté právo prevádzkovateľa siete na náhradu škody spôsobenej predchádzajúcim neoprávneným užívaním fyzickej infraštruktúry, ako ani právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za predchádzajúce neoprávnené užívanie fyzickej infraštruktúry.

§ 24
Preložka vedení a telekomunikačných zariadení

(1)
Preložkou vedenia je premiestnenie niektorých jeho prvkov alebo zmena jeho trasy. Za preložku vedenia sa považuje aj vybudovanie nového vedenia, ktoré funkčne nahradí pôvodné vedenie. Preložkou telekomunikačného zariadenia je jeho premiestnenie na iné miesto vrátane premiestnenia súvisiacej fyzickej infraštruktúry alebo pridružených prostriedkov. Za preložku telekomunikačného zariadenia sa považuje aj vybudovanie alebo inštalácia nového telekomunikačného zariadenia, ktoré funkčne nahradí pôvodné zariadenie.
(2)
Ak nejde o preložku, ktorú vykoná podnik z vlastného podnetu, možno vykonať preložku len po dohode s podnikom a za podmienok s podnikom dohodnutých. Ak je súčasťou preložky telekomunikačného zariadenia podľa odseku 1 aj premiestnenie súvisiacej fyzickej infraštruktúry, ktorá nepatrí podniku, možno vykonať premiestnenie tejto súvisiacej fyzickej infraštruktúry len po dohode s jej vlastníkom.
(3)
Preložku môže podnik vykonať najmä na základe žiadosti vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti, na ktorej alebo v ktorej sa vedenie alebo zariadenie nachádza, alebo iného subjektu, v ktorého záujme je vykonanie preložky (ďalej len „žiadateľ o preložku“).
(4)
Ak sa podnik a žiadateľ o preložku nedohodnú písomne inak, náklady spojené s preložkou znáša žiadateľ o preložku. Ak preložkou zároveň dôjde k modernizácii vedenia alebo telekomunikačného zariadenia, náklady na modernizáciu uhrádza podnik, ak sa podnik a žiadateľ o preložku nedohodnú písomne inak.
(5)
Vykonanie preložky vykoná a zabezpečí podnik, ak sa so žiadateľom o preložku písomne nedohodne inak, ak nejde o preložku podľa odseku 6.
(6)
Ak preložka bola vyvolaná stavebnou činnosťou žiadateľa o preložku a preložka bola povolená rozhodnutím o povolení stavby60) vydaným v prospech žiadateľa o preložku, vykonanie preložky zabezpečí žiadateľ o preložku len po dohode a pod dohľadom podniku alebo prevádzkovateľa siete. Ustanovenie odseku 3 tým nie je dotknuté.
(7)
Preložkou vrátane súvisiacej fyzickej infraštruktúry alebo pridružených prostriedkov, nedochádza k zmene vlastníctva vedenia alebo telekomunikačného zariadenia a to bez ohľadu na to, kto vykonanie preložky zabezpečoval, alebo na koho náklady bola preložka vykonaná.

§ 25
Prístup k informáciám na účely budovania vysokorýchlostných sietí

(1)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
prevádzkovateľom siete poskytovateľ siete alebo osoba, ktorá prevádzkuje alebo poskytuje sieť určenú na poskytovanie iných služieb; sieť určená na poskytovanie iných služieb je sieť určená na služby výroby, prepravy alebo distribúcie plynu, výroby, prenosu alebo distribúcie elektriny, zabezpečovania verejného osvetlenia, výroby, distribúcie alebo dodávky tepla, prevádzkovania verejnej kanalizácie a prevádzky železničnej a cestnej infraštruktúry, prístavov a leteckej infraštruktúry,
b)
vysokorýchlostnou sieťou sieť, ktorá je schopná zabezpečiť pripojenie všetkých užívateľov používajúcich služby poskytované prostredníctvom tejto siete s rýchlosťou najmenej 30 Mbit/s v jednom smere,
c)
stavbou budova alebo inžinierska stavba,61) ktorá obsahuje jednu časť alebo viac častí fyzickej infraštruktúry
d)
fyzickou infraštruktúrou v budove fyzická infraštruktúra nachádzajúca sa v priestoroch koncového užívateľa vrátane spoločných zariadení budovy, ktorá je využiteľná na zriadenie prístupových sietí schopných zabezpečiť pripojenie k službe a spojenie prístupového bodu s koncovým bodom siete,
e)
vysokorýchlostnou fyzickou infraštruktúrou v budove fyzická infraštruktúra v budove určená na umiestnenie vedenia alebo telekomunikačného zariadenia vysokorýchlostnej siete alebo ktorá umožňuje zriadenie vysokorýchlostnej siete v budove.
(2)
Podnik má právo získavať informácie o dostupnosti fyzickej infraštruktúry a nenasvietených optických vlákien, ktoré prevádzkovateľ siete ponúka alebo plánuje ponúknuť na sprístupnenie podnikom a plánovaných stavbách a prebiehajúcich stavebných prácach62) prostredníctvom jednotného informačného miesta.
(3)
Jednotné informačné miesto zhromažďuje, spracováva, uchováva a na základe žiadosti bezplatne poskytuje podnikom elektronickými prostriedkami informácie
a)
o dostupnosti fyzickej infraštruktúry a nenasvietených optických vlákien, ktoré prevádzkovateľ siete ponúka alebo plánuje ponúknuť na sprístupnenie podnikom v rozsahu:
1.
geometrické a polohové určenie fyzickej infraštruktúry a nenasvietených optických vlákien, ktoré prevádzkovateľ siete ponúka alebo plánuje ponúknuť na sprístupnenie podnikom; grafická časť sa poskytne vo vektorovej forme v súradnicovom systéme jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej,
2.
typ a súčasné využívanie fyzickej infraštruktúry a nenasvietených optických vlákien, ktoré prevádzkovateľ siete ponúka alebo plánuje ponúknuť na sprístupnenie podnikom,
3.
kontaktné údaje prevádzkovateľa siete,
b)
o plánovaných stavbách a prebiehajúcich stavebných prácach v rozsahu:
1.
umiestnenie a druh plánovanej stavby alebo prebiehajúcich stavebných prác,
2.
časti fyzickej infraštruktúry a nenasvietených optických vlákien, ktoré prevádzkovateľ siete ponúka alebo plánuje ponúknuť na sprístupnenie podnikom, ktoré sú predmetom alebo súčasťou stavby,
3.
odhadované trvanie stavebných prác,
4.
kontaktné údaje prevádzkovateľa siete.
(4)
Informácie podľa odseku 3 písm. b) sa
a)
pri stavbách, pri ktorých sa vyžaduje rozhodnutie o povolení stavby, týkajú stavieb
1.
s vydaným rozhodnutím o povolení stavby,
2.
pri ktorých prebieha konanie o vydanie rozhodnutia o povolení stavby,
3.
pri ktorých prevádzkovateľ siete predpokladá podanie žiadosti o vydanie rozhodnutia o povolení stavby v nasledujúcich šiestich mesiacoch,
b)
pri stavbách, pri ktorých sa vyžaduje ohlásenie stavebnému úradu týkajú stavieb,
1.
ku ktorým bolo prevádzkovateľovi siete doručené písomné oznámenie stavebného úradu, že proti uskutočneniu stavby nemá námietky,
2.
ktorých uskutočnenie prevádzkovateľ siete písomne ohlásil stavebnému úradu, ale zatiaľ nebolo doručené písomné oznámenie stavebného úradu, že proti uskutočneniu stavby nemá námietky,
3.
pri ktorých prevádzkovateľ siete predpokladá podanie ohlásenia stavebnému úradu v nasledujúcich šiestich mesiacoch.
(5)
Orgány verejnej správy sú povinné poskytovať jednotnému informačnému miestu informácie podľa odseku 3 písm. a), ak nimi disponujú z dôvodu plnenia svojich úloh a majú tieto informácie v elektronickej podobe. Prevádzkovatelia sietí sú povinní poskytovať jednotnému informačnému miestu informácie podľa odseku 3 písm. a) a b), ak majú tieto informácie v elektronickej podobe. Orgán verejnej správy a prevádzkovateľ siete poskytne každú získanú aktualizáciu informácií a každú novú informáciu jednotnému informačnému miestu bezodkladne, najneskôr však do dvoch mesiacov odo dňa jej získania; túto lehotu je možné predĺžiť na základe žiadosti orgánu verejnej správy alebo prevádzkovateľa siete najviac o jeden mesiac, ak je to nevyhnutné na zaručenie spoľahlivosti poskytovaných informácií. Žiadosť o predĺženie lehoty podá orgán verejnej správy alebo prevádzkovateľ siete jednotnému informačnému miestu najneskôr dva týždne pred uplynutím lehoty. Za správnosť a úplnosť informácií zodpovedá orgán verejnej správy alebo prevádzkovateľ siete, ktorí ich jednotnému informačnému miestu poskytli. Povinnosť poskytovať jednotnému informačnému miestu informácie podľa odseku 2 sa neuplatňuje, ak je to potrebné na zaistenie bezpečnosti a verejného zdravia, zabezpečenia integrity a bezpečnosti siete alebo siete určenej na poskytovanie iných služieb, najmä prvkov kritickej infraštruktúry,63) ochrany utajovaných skutočností, citlivých informácií o kritickej infraštruktúre a citlivých informácií.
(6)
Jednotné informačné miesto zverejňuje na svojom webovom sídle príslušné informácie o podmienkach týkajúcich sa vydania rozhodnutia o povolení stavby, ohlásenia stavebnému úradu a všetkých ostatných podmienkach potrebných pre umiestnenie vedení alebo telekomunikačných zariadení vysokorýchlostných sietí.
(7)
Jednotné informačné miesto musí spĺňať požiadavky týkajúce sa informačných technológií verejnej správy podľa osobitného predpisu.64) Podrobnosti o rozsahu, štruktúre, forme a spôsobe poskytovania informácií podľa odseku 2 jednotnému informačnému miestu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(8)
Úrad poskytuje údaje podľa odseku 3 do informačného systému územného plánovania a výstavby vrátane osobných údajov bez súhlasu dotknutých osôb v rozsahu, štruktúre, forme a kvalite nevyhnutnej na účely podľa osobitných predpisov.62a)

§ 27
Koordinácia stavebných prác

(1)
Prevádzkovateľ siete je za účelom rokovaní o koordinácii stavebných prác povinný poskytnúť podniku informácie o plánovaných stavbách a prebiehajúcich stavebných prácach. V písomnej žiadosti o poskytnutie informácií o plánovaných stavbách a prebiehajúcich stavebných prácach podnik uvedie dotknutú oblasť, v ktorej plánuje zaviesť prvky vysokorýchlostných sietí. Prevádzkovateľ siete je povinný najneskôr do dvoch týždňov odo dňa doručenia žiadosti poskytnúť podniku informáciu o plánovaných stavbách a prebiehajúcich stavebných prácach minimálne v rozsahu, v akom sú tieto informácie poskytované jednotnému informačnému miestu. Prevádzkovateľ siete nie je povinný žiadosti o poskytnutie informácií o plánovaných stavbách a prebiehajúcich stavebných prácach vyhovieť, ak tieto informácie poskytol jednotnému informačnému miestu, zverejnil v elektronickej podobe pred doručením žiadosti, alebo ak je to potrebné na zaistenie bezpečnosti štátu a verejného zdravia, zabezpečenia integrity a bezpečnosti siete alebo siete určenej na poskytovanie iných služieb, najmä prvkov kritickej infraštruktúry, ochrany utajovaných skutočností, citlivých informácií o kritickej infraštruktúre a citlivých informácií. Náklady, ktoré prevádzkovateľovi siete vzniknú v súvislosti s poskytnutím informácií o plánovaných stavbách a prebiehajúcich stavebných prácach, znáša podnik žiadajúci o poskytnutie informácie.
(2)
Prevádzkovateľ siete je pri stavbách úplne alebo čiastočne financovaných z verejných prostriedkov65) povinný vyhovieť za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok všetkým písomným žiadostiam podniku o koordináciu stavebných prác s cieľom umiestniť vedenia alebo telekomunikačné zariadenia vysokorýchlostnej siete, ak odsek 3 neustanovuje inak. Súčasťou žiadosti o koordináciu je špecifikácia vedení alebo telekomunikačných zariadení vysokorýchlostnej siete, v súvislosti s ktorými sa žiada o koordináciu stavebných prác, spolu s uvedením predpokladaného časového rámca projektu. Ak nie sú naplnené dôvody pre odmietnutie koordinácie stavebných prác podľa odseku 3, prevádzkovateľ siete je povinný uzavrieť s podnikom žiadajúcim o koordináciu zmluvu o koordinácii stavebných prác do jedného mesiaca odo dňa doručenia žiadosti o koordináciu. Kedykoľvek pred uzavretím zmluvy o prístupe k fyzickej infraštruktúre je podnik oprávnený vziať žiadosť o koordináciu stavebných prác späť. Náklady, ktoré prevádzkovateľovi siete vzniknú v súvislosti s vybavením žiadosti o koordináciu stavebných prác, znáša podnik žiadajúci o koordináciu.
(3)
Prevádzkovateľ siete môže odmietnuť žiadosť o koordináciu podľa odseku 2, len ak
a)
koordinácia stavebných prác spojených s uskutočnením stavby s cieľom umiestniť vedenia alebo telekomunikačné zariadenia vysokorýchlostnej siete vyvolá vznik dodatočných nákladov vrátane nákladov vyplývajúcich z nedodržania termínov dokončenia stavby,
b)
koordinácia stavebných prác spojených s uskutočnením stavby s cieľom umiestniť vedenia alebo telekomunikačné zariadenia vysokorýchlostnej siete bude brániť výkonu kontroly prevádzkovateľa siete nad koordináciou stavby,
c)
podnik predloží písomnú žiadosť o koordináciu stavebných prác spojených s uskutočnením stavby s cieľom umiestniť vedenia alebo telekomunikačné zariadenia vysokorýchlostnej siete menej ako jeden mesiac pred predpokladaným termínom podania žiadosti o vydanie rozhodnutia o povolení stavby alebo ohlásenia stavebnému úradu s cieľom uskutočniť stavbu alebo jej zmenu,
d)
musí bezodkladne uskutočniť stavbu z dôvodu zabezpečenia plnenia povinností vyplývajúcich z osobitných predpisov.

§ 28
Infraštruktúra vnútri budov

(1)
Každá novopostavená budova a budova, ktorá prechádza stavebnými úpravami vnútorných rozvodov, na ktorých uskutočnenie sa vyžaduje rozhodnutie o povolení stavby, musí byť vybavená vysokorýchlostnou fyzickou infraštruktúrou v budove a prístupovým bodom. Vybavenie vysokorýchlostnou infraštruktúrou v budove a prístupovým bodom sa považuje za všeobecnú požiadavku na výstavbu podľa osobitného predpisu.67)
(2)
Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na
a)
budovy a pamätníky chránené z dôvodu architektonickej hodnoty alebo historickej hodnoty alebo ako súčasť charakteristického prostredia,
b)
kostoly a iné budovy používané ako miesta na bohoslužby alebo na náboženské podujatia,
c)
budovy, ktoré sú dočasnými stavbami s plánovaným časom užívania kratším ako dva roky,
d)
stavby pre obranu štátu a stavby pre bezpečnosť štátu, priemyselné stavby, stavby jadrových zariadení a stavby súvisiace s jadrovým zariadením nachádzajúce sa v areáli ohraničenom hranicami jadrového zariadenia, dielne a nebytové poľnohospodárske budovy,
e)
budovy, ktoré sú určené na užívanie menej než štyri mesiace v roku alebo na obmedzené užívanie počas roka,
f)
rodinné domy,
g)
zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.69)

32)
§ 6 zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe v znení zákona č. 205/2023 Z. z.

59)
§ 47 zákona č. 201/2022 Z. z.

60)
§ 38 zákona č. 201/2022 Z. z.

61)
§ 2 ods. 6 a 9 zákona č. 201/2022 Z. z.

62)
§ 10 zákona č. 201/2022 Z. z.

67)
§ 9 zákona č. 201/2022 Z. z.

69)
§ 4 ods. 5 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

70)
Napríklad Medzinárodný dohovor o telekomunikáciách, Montreux 1965 (vyhláška Ministerstva zahraničných vecí č. 190/1968 Zb.).

71)
Rádiokomunikačný poriadok.

72)
Zákon č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 534/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zdroje elektromagnetického žiarenia a na limity expozície obyvateľov elektromagnetickému žiareniu v životnom prostredí.

73)
§ 49 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.

74)
§ 18 až 23 zákona č. 220/2007 Z. z. v znení zákona č. 394/2020 Z. z..

75)
§ 20 zákona č. 220/2007 Z. z.

76)
§ 10 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

77)
§ 116 Občianskeho zákonníka.

78)
§ 54 a 63 zákona č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.

79)
§ 26 ods. 5 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.§ 24 zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.§ 17 a 52 zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov.

80)
Napríklad § 54 ods. 6 zákona č. 220/2007 Z. z.

81)
Napríklad rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/899 zo 17. mája 2017 o využívaní frekvenčného pásma 470 – 790 MHz v Únii (Ú. v. EÚ L 138, 25. 5. 2017).

82)
Čl. 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

83)
Čl. 107 ods. 3 a čl. 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

84)
§ 3 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

85)
Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

86)
§ 6 ods. 1 zákona č. 22/2004 Z. z.

87)
§ 66a Obchodného zákonníka.

88)
Napríklad § 77 až 86 zákona č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

89)
Zákon č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.

90)
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/654 z 18. decembra 2020, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 stanovením jednotnej maximálnej sadzby za ukončenie hlasového volania v mobilnej sieti platnej v celej Únii a jednotnej maximálnej sadzby za ukončenie hlasového volania v pevnej sieti platnej v celej Únii (Ú. v. EÚ L 137, 22. 4. 2021).

91)
§ 2 ods. 7 zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

92)
§ 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

93)
Napríklad § 10a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z. z. v znení neskorších predpisov.

94)
Čl. 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/2120 v platnom znení.

95)
Vykonávacie naradenie Komisie (EÚ) 2019/2243 zo 17. decembra 2019, ktorým sa ustanovuje vzor zhrnutia zmluvy, ktorý majú používať poskytovatelia verejne dostupných elektronických komunikačných služieb podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 (Ú. v. EÚ L 336, 30. 12. 2019).

96)
§ 2 ods. 1 zákona 102/2014 Z. z..

97)
§ 4 zákona č. 220/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.

98)
Čl. 4 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) 2015/2120 v platnom znení.

99)
Napríklad § 171 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, § 25a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z. z.) v znení neskorších predpisov, § 52 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

100)
Napríklad § 2 zákona č. 395/2019 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

101)
§ 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

102)
§ 16 zákona č. 395/2019 Z. z.

103)
§ 23a a 23b zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

104)
§ 19 zákona č. 305/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.

105)
§ 10 ods. 5 zákona č. 305/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.

106)
Napríklad Občiansky zákonník.

107)
§ 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.

108)
Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

109)
Čl. 3 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/758 z 29. apríla 2015 o požiadavkách typového schválenia pri zavádzaní palubného systému eCall využívajúceho službu tiesňovej linky 112 a o zmene smernice 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 123, 19. 5. 2015) v platnom znení.

110)
§ 3 zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.

111)
§ 3 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov

112)
Zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

113)
Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

114)
Napríklad § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

115)
§ 22 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

116)
§ 3 písm. l) zákona č. 69/2018 Z. z. v znení zákona č. 287/2021 Z. z.

117)
§ 20 zákona č. 69/2018 Z. z. v znení zákona č. 287/2021 Z. z.

117a)
Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 165/2018 Z. z., ktorou sa určujú identifikačné kritériá pre jednotlivé kategórie závažných kybernetických bezpečnostných incidentov a podrobnosti hlásenia kybernetických bezpečnostných incidentov.

118)
§ 29 zákona č. 69/2018 Z. z. v znení zákona č. 287/2021 Z. z.

119)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Zákon č. 215/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

120)
Napríklad Trestný poriadok, zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov.

121)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov. Zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

122)
Zákon č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.

123)
Napríklad zákon č. č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej s justičnej stráže v znení neskorších predpisov, zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 345, 27. 12. 2017) v platnom znení.

124)
Nariadenie Komisie EÚ č. 611/2013 z 24. júna 2013 o opatreniach uplatniteľných na oznamovanie prípadov porušenia ochrany osobných údajov na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES o súkromí a elektronických komunikáciách (Ú. v. EÚ L 173, 26. 6. 2013).

125)
§ 7 a 8 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

126)
Čl. 4 ods. 11 nariadenia (EÚ) 2016/679.

127)
Napríklad § 52 až 54a Občianskeho zákonníka.

128)
§ 4 ods. 6 zákona č. 22/2004 Z. z. v znení zákona č. 160/2005 Z. z.

129)
Napríklad § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 76a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 29 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z. z.

130)
§ 116 Trestného poriadku.§ 76 ods. 4 a 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

131)
§ 76a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení zákona č. 397/2015 Z. z.§ 116 ods. 1 Trestného poriadku.

132)
§ 4a zákona č. 166/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

133)
§ 9 zákona č. 166/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

134)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

135)
§ 60 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 215/2004 Z. z.

136)
§ 4a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. v znení zákona č. 69/2018 Z. z.

136a)
Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

137)
Čl. 107 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

138)
Zákon č. 243/2017 Z. z. o verejnej výskumnej inštitúcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

139)
§ 8a ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

140)
§ 8a ods. 5 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

141)
Napríklad zákon č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 127/2016 Z. z. v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 331/2019 Z. z., nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 193/2016 Z. z. v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 332/2019 Z. z.

142)
Zákon č. 56/2018 Z. z.

142a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

142b)
Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

143)
Napríklad nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže ustanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 4. 1. 2003; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap 8/zv. 2) v platnom znení a nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Nariadenie ES o fúziách) (Ú. v. EÚ L 24, 29. 01. 2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 8/zv. 3).

143a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.

144)
§ 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení zákona č. 659/2007 Z. z. Čl. 219 ods. 1 až 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení. Čl. 12 ods. 12.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 326, 26. 10. 2012).

145)
§ 17 zákona č. 69/2018 Z. z. v znení zákona č. 287/2021 Z. z.

146)
Zákon č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

147)
Zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

147a)
§ 140a ods. 1 písm. c) č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

147b)
§ 119 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

147c)
§ 139 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

148)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online) (Ú. v. EÚ L 165, 18. 6. 2013).