Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov 447/2008 účinný od 02.01.2016 do 30.06.2016
| Platnosť od: | 20.11.2008 |
| Účinnosť od: | 02.01.2016 |
| Účinnosť do: | 30.06.2016 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Oblasť: | Sociálna pomoc |
-
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia
K predpisu 447/2008, dátum vydania: 13.06.2018B. Osobitná časť
zobraziť dôvodovú správu
K Čl. I
K bodu 1
Ide o zosúladenie s pojmami v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K bodu 2
K § 3 ods. 1
Navrhuje sa zmena terminológie v súvislosti so zrušením zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov ktorý nahradil zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pôvodný rozsah účastníkov právnych vzťahov sa rozširuje len o osoby, ktorým sa poskytla doplnková ochrana podľa § 27a ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súlade s pripravovaným Štátnym integračným programom pre osoby s udelenou medzinárodnou ochranou. V zmysle vyššie navrhovanej zmeny by fyzické osoby s udelenou doplnkovou ochranou spĺňali zákonné podmienky pre jednotlivé peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, a to pri rešpektovaní zásady zákazu diskriminácie v porovnaní s ostatnými účastníkmi právnych vzťahov. Aj naďalej sa navrhuje považovať za účastníka právnych vzťahov aj štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorého práva na kompenzáciu zaručuje medzinárodná zmluva (napr. štátni príslušníci Ruskej federácie).
K bodom 3 až 5
Ide o legislatívno-technické zmeny podľa § 3 ods. 1.
K bodu 6
K § 11 ods. 7
Navrhuje sa upraviť nová možnosť, aby pri ďalšom posudzovaní zdravotného stavu posudkový lekár nebol viazaný iba skutočnosťami uvedenými v lekárskom náleze, ktorý vyhotovuje všeobecný lekár, ale mohol vychádzať aj z lekárskeho nálezu odborného lekára. Aktuálnosť odborného lekárskeho nálezu je na posúdení posudkového lekára. Uvedené má za cieľ zefektívnenie lekárskej posudkovej činnosti, nakoľko nebude potrebné vždy predkladať lekársky nález na účely kompenzácií, ktorý je upravený v prílohe č. 1.
K bodu 7
K § 11 ods. 9
Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s vykonanými zmenami v § 11 ods. 7 písm. b).
K bodu 8
K § 11 ods. 13
Ide o legislatívno-technické zosúladenie obsahu lekárskeho posudku so zmenami v ustanovení § 17 ods. 1 o parkovacom preukaze ako aj zavedením prílohy č. 18. Zároveň sa z ustanovenia presúva diagnóza praktická alebo úplná slepota do novo navrhovanej prílohy č. 18, ktorej obsahom je zoznam zdravotných postihnutí na účely parkovacieho preukazu.
K bodu 9
K § 11 ods. 17 a 18
Navrhuje sa nevyhotovovanie lekárskeho posudku v situácii, ak pri opätovnom posúdení neboli zistené zmeny, ktoré by mali vplyv na mieru funkčnej poruchy alebo na odkázanosť na kompenzáciu alebo na zmenu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 18. V tom prípade posudkový lekár nevydáva nový lekársky posudok, ale písomne potvrdzuje platnosť posledného lekárskeho posudku.
V novo navrhovanom ods. 18 sa precizuje určovanie termínu opätovného posúdenia zdravotného stavu tým spôsobom, že posudkový lekár nezohľadňuje len, či môže dôjsť k zmene určenej miery funkčnej poruchy, ale aj predpoklad, či môže prísť k zmene v odkázanosti na kompenzáciu alebo k zmene zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 18 alebo z zmene odkázanosti na kompenzáciu.
K bodu 10
K § 12 ods. 5
Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s vykonanými zmenami v § 11 ods. 18.
K bodu 11
K § 13 ods. 1 písm. d)
Ide o legislatívno-technické zosúladenie so zmenami v ustanovení § 17 ods. 1. Podľa vládneho návrhu zákona parkovací preukaz možno vyhotoviť na základe zdravotného postihnutia uvedeného v novo navrhovanej prílohe č. 18 „Zoznam zdravotných postihnutí na účely parkovacieho preukazu“ a posúdenie zdravotného postihnutia patrí do pôsobnosti posudkového lekára.
K bodu 12
K § 14 ods. 6
Precizuje sa ustanovenie definujúce odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom tým spôsobom, že sa delí odkázanosť najmä na tri základné časti, a to ťažké poruchy mobility, duševné poruchy a ťažké poruchy zvieračov. Uvedené sa navrhuje precizovať aj z toho dôvodu, že v aplikačnej praxi dochádzalo k situáciám, kedy za „inú situáciu“ bolo považované obdobie liečby osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (najmä z dôvodu možných infektov).
K bodu 13
K § 14 ods. 9
Vzhľadom na rozšírenie okruhu osôb na účely peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla sa zosúlaďujú ustanovenia § 14 a § 38 ods. 9.
K bodu 14
K § 15 ods. 1 písm. f)
Ide o legislatívno-technické zosúladenie so zmenami v ustanovení § 17 ods. 1. Diagnóza praktická alebo úplná slepota je upravená v novo navrhovanej prílohe č. 18, ktorej obsahom je zoznam zdravotných postihnutí na účely parkovacieho preukazu.
K bodu 15
K § 15 ods. 7
Precizuje sa ustanovenie, týkajúce sa straty platnosti komplexného posudku, a to aj v prípade, ak fyzická osoba prestane spĺňať podmienku ťažkého zdravotného postihnutia a teda nový komplexný posudok sa nevyhotovuje, ale vydáva sa len nový lekársky posudok.
K bodu 16
K § 15 ods. 8
Navrhuje sa vypustiť ustanovenie ako nadbytočné, nakoľko v rámci konania o parkovacom preukaze podľa novo navrhovanej úpravy príslušný orgán neposudzuje odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
K bodu 17
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu prečíslovania odseku v novelizačnom bode 12.
K bodu 18
K § 17 ods. 1
Naďalej zostáva zachovaná možnosť vyhotoviť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím parkovací preukaz, ak spĺňa podmienku odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Zároveň sa však navrhuje rozšíriť okruh osôb, ktorým bude možné vyhotoviť takýto preukaz, a to o osoby, ktoré majú niektorý zo zdravotných postihnutí uvedených v prílohe ustanovenej na tento účel. Ide o zdravotné postihnutia, ktoré nepodmieňujú odkázanosť na individuálnu prepravu, avšak možnosť parkovať v blízkosti vstupu do budov by bola pre osoby s predmetným zdravotným postihnutím významnou pomocou. Táto zmena sa navrhuje na základe požiadavky zástupcov reprezentatívnych organizácií osôb so zdravotným postihnutím.
Zároveň sa zjednodušuje administratívny postup pri vyhotovovaní parkovacieho preukazu. U žiadateľov, ktorých odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom už bola posúdená v rámci konania o peňažnom príspevku na kompenzáciu, sa nevyžaduje podanie žiadosti o parkovací preukaz, ale sa im vyhotoví tento preukaz automaticky na základe ich záujmu, a to bez nutnosti viesť samostatné konanie v tejto veci.
K bodu 19
K § 18 ods. 1 písm. b)
Na účely posudzovania a zisťovania príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa navrhuje nepovažovať úvery a pôžičky podľa zákona o dani z príjmov za príjem na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu. Za majetok sa však budú považovať hnuteľné a nehnuteľné veci zakúpené aj z týchto finančných prostriedkov.
K bodu 20
K § 18 ods. 6
Ide o legislatívno-technické zosúladenie so zmenami v ustanovení § 3 ods. 1.
K bodu 21
K § 18 ods. 18
V súvislosti so zmenou ustanovenia § 55 ods. 3 sa znižuje administratívna záťaž na strane žiadateľa a to tým spôsobom, že ak predložil vyhlásenie o majetku k inej žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu v období posledných troch mesiacov, nie je potrebné predkladať toto vyhlásenie k ďalšej novej žiadosti a príslušný orgán bude pri konaní vychádzať z už predloženého vyhlásenia.
K bodu 22
K § 18 ods. 19
Upravuje sa ustanovenie § 18 ods. 1, ktoré upravuje čo sa nepovažuje za majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím tak, že sa upúšťa od skúmania či osobné motorové vozidlo táto osoba využíva na svoju individuálnu prepravu.
K bodu 23
K § 20 ods. 2
Navrhované má deklarovať, že osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom zdravotného postihnutia, stupňom zdravotného postihnutia alebo závažnosťou zdravotného postihnutia, ale či v danom prípade je naplnený účel osobnej asistencie.
K bodom 24 a 25
K § 21 ods. 3 a 22 ods. 4
Upravuje sa možnosť poskytovať v určitých prípadoch peňažný príspevok na osobnú asistenciu aj osobám, pre ktoré sa vykonávajú opatrenia v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pobytovou formou na základe rozhodnutia súdu a ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby. Jednou z takýchto situácií je, ak je potrebná starostlivosť o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím zabezpečovaná zo strany profesionálneho náhradného rodiča v jeho domácom prostredí. V takomto prípade však nebude možné, aby osobnú asistenciu vykonával profesionálny náhradný rodič. Zároveň sa navrhuje umožniť riešiť vyššie uvedenú odkázanosť prostredníctvom osobnej asistencie aj u plnoletých fyzických osôb, ktorým je aj po dosiahnutí plnoletosti poskytovaná starostlivosť v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Týmto osobám je v detskom domove poskytované len ubytovanie a peňažný príspevok na osobnú asistenciu by podporil ich samostatnosť a nezávislosť.
K bodom 26 a 31
K § 22 ods. 5, § 23 ods. 6 až 8
Navrhuje sa vypustiť z úkonov osobnej asistencie úkony tlmočenia posunkového, taktilného a artikulačného a tým pádom aj kvalifikačné predpoklady, ktoré musí spĺňať osobný asistent pri týchto spôsoboch tlmočenia. Je to jediná činnosť osobnej asistencie, pri ktorej je nevyhnutné zo strany osobného asistenta dosiahnuť určitú úroveň znalosti v oblasti tlmočenia. V rámci osobnej asistencie sa činnosť tlmočenie vykonáva pri úradnom styku, uzatváraní právnych aktov a pod (napr. v banke, pri vybavovaní na úradoch, u lekára). Tlmočníci dlhodobo upozorňujú na skutočnosť, že ide o odbornú činnosť tak ako je to v prípade tlmočníckej služby a ktorá by mala byť aj primerane odmeňovaná. V záujme zvyšovania kvality tlmočenia sa navrhuje, aby bolo tlmočenie zabezpečované na profesionálnej úrovni prostredníctvom sociálnej služby. Potreba pomoci inej osoby pri komunikácii, ktorá si nevyžaduje odbornosť tlmočníka, bude naďalej riešená prostredníctvom peňažného príspevku na osobnú asistenciu v rámci činnosti sprostredkovanie komunikácie, napr. pri bežných rodinných, záujmových, občianskych aktivitách. Zároveň sa rodinným príslušníkom umožňuje vykonávanie novo navrhovanej činnosti osobnej asistencie – sprostredkovanie komunikácie formou augmentatívnej a alternatívnej komunikácie doplnenej do prílohy č. 4.
K bodu 27
K 22 ods.10
Navrhuje sa nastavenie pevnej sadzby osobnej asistencie na sumu 2,82 eura.
K bodu 28
K § 23 ods. 2
Precizuje sa ustanovenie tým spôsobom, že osobnú asistenciu možno vykonávať iba na základe zmluvy o výkone osobnej asistencii, ktorej forma je písomná.
K bodu 29
K § 23 ods. 3 písm. b)
Upúšťa sa od uvádzania miesta výkonu osobnej asistencie vzhľadom na skutočnosť, že osobnú asistenciu nie je možné viazať na konkrétne jedno miesto.
K bodu 30
K § 23 odsek 4
Precizuje sa lehota, v ktorej je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím povinná predložiť príslušnému orgánu zmluvu o výkone osobnej asistencie jej zmeny a zánik zmluvy. Ak fyzická osoba uzavrela zmluvu o výkone osobnej asistencie ešte pred podaním žiadosti, je povinná k žiadosti priložiť existujúce zmluvy o výkone osobnej asistencie. V prípade ak tak nevykoná, na tieto zmluvy a ich dodatky sa neprihliada. V prípade, že zmluva o výkone osobnej asistencie bola uzavretá po podaní žiadosti, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je ju povinná predložiť do piateho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca odo dňa jej uzatvorenia.
K bodu 32
K § 23 ods. 6 a 7
Precizujú sa ustanovenia tým spôsobom, že sa jednoznačne uvádza, že povinnosti podľa uvedených odsekov sa výlučne vzťahujú na fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorým bol právoplatným rozhodnutím priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Táto povinnosť neplatí v prípade výkonu osobnej asistencie, ak peňažný príspevok nebol priznaný, nakoľko táto povinnosť slúži na účely výplaty priznaného príspevku.
K bodu 33
K § 23 ods. 8 a 9
Navrhuje sa, aby zmluva o výkone osobnej asistencie automaticky zanikla v prípade, ak na jej základe nie je príslušnému orgánu v zákonom stanovenej lehote predložený výkaz o odpracovaných hodinách osobnej asistencie. Navrhované má zabezpečiť, aby príslušné orgány evidovali iba zmluvy, na základe ktorých je reálne vyplácaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Vzhľadom na zmeny navrhnuté v § 21 ods. 3 písm. a) sa navrhuje, aby povinnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím pri výkone osobnej asistencie vykonával ustanovený osobitný príjemca podľa § 44.
K bodu 34
K § 25
Legislatívno-technická úprava s cieľom zosúladiť ustanovenie so zákonom č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a v súvislosti s doplnením § 42 o nový odsek 7.
K bodom 35 až 38, 41, 42, 47, 48
K § 28 ods. 2, 5 a 6, § 33 ods. 18, § 34 ods. 21, 22 a 23, § 37 ods. 18 a 19,
Navrhuje sa upustiť od povinnosti uplatňovať poskytnutý peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho pomernú časť v konaní o dedičstve v prípade, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zomrie. Uplatňovanie pohľadávky v konaní o dedičstve zostane zachované len v prípade, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nepoužila z dôvodu úmrtia peňažný príspevok na jeho účel, napr. ak bol osobe vyplatený peňažný príspevok na kúpu pomôcky, avšak táto si ju už nestihla zakúpiť.
K bodu 39
K § 34 ods. 9 a 10
Precizuje sa ustanovenie tým spôsobom, že sa medzi taxatívne vymenované osoby, ktoré môžu vyhotoviť doklad o cene osobného motorového vozidla, dopĺňa aj osoba, ktorej predmetom činnosti je sprostredkovanie predaja (tzv. autobazár, komisionálny predaj).
K bodu 40
K § 34 ods. 14
Jednoznačne sa upravuje povinnosť fyzickej osobe vrátiť každý poskytnutý peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla v prípade nesplnenia povinností uvedených v odseku 10 a 12, a to bez ohľadu na skutočnosť, či príspevok bol poskytnutý ako prvý alebo ako ďalší.
K bodom 43 a 44
K 37 ods. 9 a 10
Precizuje sa ustanovenie, tak aby bolo zrejmé, že povinnosť vrátiť peňažný príspevok sa odvíja od právoplatnosti rozhodnutia.
K bodu 45
K § 37 ods. 12
Navrhuje sa, aby doklad o cene úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže mohla vyhotoviť aj osoba s predmetom podnikania „Uskutočňovanie stavieb a ich zmien“, ktorá zabezpečí, že stavebné práce majúce charakter remeselných živností (murárske práce, vodoinštalatérske, elektrikárske práce), ktoré tvoria väčšinu úprav navrhovaných v rámci tohto príspevku, budú vykonané odborne spôsobilými osobami, t.j. osobami so živnostenským oprávnením na vykonávanie remeselnej živnosti podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Potreba doplniť toto ustanovenie aj o tieto osoby vyplynula z aplikačnej praxe, nakoľko v súčasnosti majú fyzické osoby s ŤZP veľký problém nájsť odborne spôsobilú osobu, ktorá má oprávnenie vykonávať všetky druhy stavebných prác, čo v praxi znamená, že v rámci jednej úpravy musí každú odbornú prácu (murárstvo, vodoinštalatérstvo, elektrikárske práce) vykonať a teda aj doklad o cene úpravy vyhotoviť každá odborne spôsobilá osoba samostatne.
K bodu 46
K § 37 ods. 17
Odstraňuje sa tvrdosť ustanovenia tým spôsobom, že pre povinnosť vrátiť peňažný príspevok na úpravu bytu, peňažný príspevok na úpravu rodinného domu a peňažný príspevok na úpravu garáže je rozhodujúce, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej bol uvedený peňažný príspevok poskytnutý, zmení trvalý pobyt alebo nevyužíva upravený dom, byt alebo garáž.
K bodom 49 a 50
K § 38 ods. 9 a 11
Navrhuje sa, aby peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla mohol byť poskytovaný aj osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré nie sú odkázané na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ale sú zaradené do chronického dialyzačného programu, do transplantačného programu, alebo ktorým sa poskytuje akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj počas udržiavacej liečby.
K bodu 51
K § 40 ods. 1
Precizuje sa úprava peňažného príspevku na opatrovanie tým spôsobom, že fyzická osoba vykonávajúca opatrovanie túto činnosť musí vykonať osobne.
K bodom 52 až 54
K § 40 ods. 7 až 9
Návrhom novely zákona sa zvyšuje výška peňažného príspevku na opatrovanie u skupiny poberateľov v produktívnom veku. Dôvodom návrhu tejto zmeny je skutočnosť, že peňažný príspevok na opatrovanie býva u týchto opatrovateľov hlavným, príp. jediným zdrojom príjmu. Zároveň pri stanovení výšky peňažného príspevku na opatrovanie sa u tejto skupiny osôb zohľadňuje aj príjem opatrovanej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
K bodu 55
K § 40 ods. 10
Podľa súčasnej právnej úpravy ak opatrovateľ poberá niektorú zo zákonom ustanovených dôchodkových dávok, peňažný príspevok na opatrovanie je ustanovený v paušálnej výške a príjem opatrovanej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím neovplyvňuje výšku peňažného príspevku na opatrovanie. Navrhuje sa zvýšiť výšku peňažného príspevku na opatrovanie. Vzhľadom na zvýšenie výšky peňažného príspevku na opatrovanie tento príspevok je možné znížiť, ak sa opatrovanej osobe poskytuje ambulantná forma sociálnej služby alebo navštevuje školské zariadenia v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne.
K bodom 56 a 57
K § 40 ods. 11 a 13
Starobné dôchodkové sporenie upravené zákonom č. 43/2004 Z. z. (druhý pilier) spolu s dôchodkovým poistením (prvý pilier), ktoré je upravené zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov tvorí základný systém povinného dôchodkového zabezpečenia a má zabezpečiť sporiteľovi druhého piliera príjem v starobe a pozostalým v prípade jeho úmrtia.
K bodu 58
K § 40 ods. 18
Výška peňažného príspevku na opatrovanie sa zníži pomernou časťou za dni, počas ktorých bola fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 30 dní. Z uvedeného pravidla sa navrhuje výnimka v prípade, že osoba vykonávajúca opatrovanie je sprievodcom osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti (podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Zároveň sa upúšťa od znižovania peňažného príspevku na opatrovanie z dôvodu pobytu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v školskom zariadení typu školy v prírode, za dni pobytu sociálnej rehabilitácie alebo rekreačného pobytu.
K bodu 59
K § 40 ods. 20
V peňažnom príspevku na opatrovanie sa navrhuje zaviesť mechanizmus, že v prípade úmrtia opatrovanej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa vyplatí peňažný príspevok za celý mesiac, v ktorom opatrovaná osoba zomrela, ako aj za nasledujúci mesiac. Uvedené má za cieľ pomôcť fyzickej osobe vykonávajúcej opatrovanie prekonať obdobie po smrti opatrovanej osoby.
K bodu 60
K § 41 ods. 1
Ide o zosúladenie s pojmami v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K bodu 61
K § 41 ods. 8
Ide o legislatívno-technickú úpravu. Precizuje sa lehota povinnosti fyzickej osoby predložiť potvrdenie o skutočnosti, že v zákonom stanovenej lehote (tri mesiace, šesť mesiacov) nebolo možné z objektívnych dôvodov využiť jednorazový peňažný príspevok na stanovený účel. Objektívnosť dôvodov príslušný orgán preskúmava v rámci správneho konania. Za príslušnú lehotu sa považuje pre účel tohto ustanovenia lehota troch alebo šiestich mesiacov.
K bodu 62
K § 41 ods. 10
Rozširuje sa taxatívny výpočet subjektov, ktorým je možné poskytnúť vrátenú kompenzačnú pomôcku o školu a školské zariadenie.
K bodu 63
K § 42 ods. 2
Ide o legislatívno-technické zosúladenie so zmenami v ustanovení § 3 ods. 1.
K bodu 64
K § 42 ods. 6 až 8
Vzhľadom na rozšírenie okruhu účastníkov právnych vzťahov o osoby, ktorým sa poskytla doplnková ochrana podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov je potrebné riešiť situáciu, kedy tieto osoby na území Slovenskej republiky môžu mať udelený len prechodný pobyt. Z toho dôvodu sa pre týchto účastníkov právnych vzťahov za trvalý pobyt považuje miesto prechodného pobytu.
Navrhuje sa výšku sadzby na jednu hodinu osobnej asistencie a výšku peňažného príspevku na opatrovanie ustanovovať k 1. júlu nariadením vlády Slovenskej republiky.
K bodu 65
K § 43 ods. 2 a 3
Ide o legislatívno-technické zosúladenie so zmenami v ustanovení § 40 ods.20.
K bodu 66
K § 43 ods. 9
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zmenou ustanovenia § 17 ods. 1.
K bodom 67 a 68
K § 44 ods. 1, 2 a 4
Vzhľadom na rozšírenie okruhu osôb, ktorým môže byť priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu podľa § 21 ods. 3 písm. a) navrhuje sa v zákone ustanoviť výnimku podľa ktorej pri osobnej asistencii bude zo zákona osobitným príjemcom zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, na ktorého sa povinnosti uvedené v § 23 vzťahujú obdobne ako na fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Zároveň ostáva zachovaná povinnosť príslušného orgánu dohliadať na plnenie povinností osobitného príjemcu.
K bodu 69
K § 45 ods. 11
Precizuje sa ustanovenie tým spôsobom, že aj dodatočne vyplatený príjem opatrovateľa za obdobie poberania peňažného príspevku na opatrovanie sa považuje za príjem, ktorý má vplyv na výšku poskytnutého peňažného príspevku.
K bodu 70
K § 45 ods. 13
Rozširuje sa možnosť zúčtovať naviac vyplatené sumy na peňažný príspevok na kompenzáciu bez naviazania na dôvody uvedené v § 45 ods. 9 až 11.
K bodu 71
K § 45 ods. 14
Ide o legislatívno-technickú úpravu .
K bodom 72 a 73
K § 46 ods. 2 a 3
Povinnosť vrátiť neprávom poskytnutý peňažný príspevok na kompenzáciu fyzickou osobou sa delí na dve situácie, a to v prípade, že bol poskytnutý fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím jednorazový peňažný príspevok alebo opakovaný peňažný príspevok.
V prípade poskytnutého jednorazového peňažného príspevku sa navrhuje zmeniť mechanizmus tým spôsobom, že fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytol príspevok neprávom z dôvodu uvedenia nepravdivých údajov alebo z dôvodu jeho použitia na iný účel, než na ktorý bol poskytnutý, možno priznať ten istý príspevok iba v prípade, že pôvodný jednorazový peňažný príspevok vrátila v plnej výške. Zároveň sa navrhovaným pri jednorazových peňažných príspevkoch ruší lehota 12 mesiacov, počas ktorej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím nemožno poskytnúť rovnaký peňažný príspevok.
K bodom 74 až 76
K § 47 ods. 1 až 3
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodom 77 a 78
K § 52 písm. b) a p)
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zmenou v §41 ods. 10.
K bodu 79
K § 55 ods. 2
Vzhľadom na zmeny navrhnuté v § 21 ods. 3 písm. a) sa navrhuje, aby zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v konaní o peňažnom príspevku na osobnú asistenciu konalo v mene neplnoletej fyzickej osoby.
K bodu 80
K § 55 ods. 3
Navrhuje sa upraviť vzhľadom na zmeny vykonané v § 11 kedy je povinnou súčasťou žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku aktuálny lekársky nález a kedy je postačujúci odborný lekársky nález lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Znižuje sa administratívna záťaž na strane žiadateľa a to tým spôsobom, že ak predložil vyhlásenie o majetku k inej žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu v období posledných troch mesiacov, nie je potrebné predkladať toto vyhlásenie k ďalšej novej žiadosti a príslušný orgán bude pri konaní vychádzať z už predloženého vyhlásenia. Lehota troch mesiacov je lehota od podania žiadosti.
K bodu 81
K § 55 ods. 14
Navrhuje sa nevydávať písomné rozhodnutia vo všetkých prípadoch, kedy k zvýšeniu výšky peňažného príspevku dochádza výlučne z dôvodu zmeny sumy životného minima alebo z dôvodu vydania nariadenia vlády SR podľa § 42 ods. 7.
K bodu 82
K § 58 ods. 1
Navrhuje sa rozšíriť okruh povinností podľa § 58 fyzickej osoby aj o prípady, ak bol fyzickej osobe poberajúcej peňažný príspevok na opatrovanie alebo fyzickej osobe s ŤZP poberajúcej opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu dodatočne vyplatený príjem za obdobie poberania týchto peňažných príspevkov na kompenzáciu a táto skutočnosť bola v lehote oznámená, ako aj pri zmene rozhodujúcich skutočností (napr. fyzickej osobe s ŤZP poberajúcej peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov sa začala poskytovať celoročná pobytová sociálna služba na dobu neurčitú, ktorá vzhľadom na jej zhoršený zdravotný stav túto skutočnosť neoznámila; neskôr vyplatený príjem zo zárobkovej činnosti než bola zrealizovaná výplata príspevku).
K bodom 83 a 84
K nadpisu § 59 a ods. 3
Vzhľadom na skutočnosť, že zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je osobitným príjemcom peňažného príspevku na osobnú asistenciu ako aj vo veci tohto peňažného príspevku koná za maloleté dieťa, navrhuje sa aby toto zariadenie bolo zodpovedné za vrátenie neprávom vyplatenej sumy. Vzhľadom na uvedené sa mení názov nadpisu na „Zodpovednosť pri poskytovaní peňažného príspevku na kompenzáciu“.
K bodu 85
K § 60
Navrhuje sa rozšíriť súčinnosť aj o školské zariadenia z dôvodu potreby spolupráce pri posudzovaní nároku na peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
K bodu 86
K §67b
Navrhuje sa opätovne predĺžiť prechodné obdobie, ktoré upravuje výnimku z odbornej spôsobilosti posudkových lekárov nakoľko situáciu s nedostatkom posudkových lekárov sa do súčasnosti nepodarilo odstrániť. Obdobie platnosti prechodného ustanovenia navrhujeme do 31.decembra 2021 nakoľko do tohto obdobia by mala byť zjednotená lekárska posudková činnosť, ktorej gestorom je MZ SR.
K bodu 87
K § 67e
K § 67e ods. 1
Vzhľadom na vypustenie činnosti tlmočenia z činností osobnej asistencie sa úkony tlmočenia budú považovať za činnosť sprostredkovanie komunikácie pre sluchovo postihnuté osoby a pre hluchoslepé osoby od 1. 7. 2018. Ide o tie prípady, keď fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím vznikol nárok na peňažný príspevok na osobnú asistenciu a tento stále trvá aj po 1.7.2018. Pri opätovnom posúdení príslušný orgán odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc pri artikulačnom tlmočení, taktilnom tlmočení a tlmočení v posunkovej reči na účely určenia rozsahu osobnej asistencie nezohľadní, ani v rámci činnosti sprostredkovanie komunikácie pre sluchovo postihnuté osoby a pre hluchoslepé osoby. Zmena časového rozsahu osobnej asistencie pri úkonoch sprostredkovania komunikácie pri prehodnocovaní podľa § 21 ods. 6 týmto prechodným ustanovením nie je dotknutá.
K § 67e ods. 2
Navrhuje sa, aby pohľadávky, ktoré vznikli podľa zákona účinného do 30. júna 2018 v súvislosti s úmrtím fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a uplatnili sa v konaní o dedičstve pred 1. júlom 2018, sa stali nevymožiteľnými. Na tieto pohľadávky príslušný orgán nebude prihliadať.
K § 67e ods. 3
Navrhuje sa stanoviť trojmesačnú lehotu od 1. júla 2018 do 30. septembra 2018, v ktorej je príslušný orgán povinný rozhodnúť o zmene výšky peňažného príspevku na opatrovanie ako aj o zmene výšky peňažného príspevku na osobnú asistenciu.
K § 67e ods. 4
Vzhľadom na vykonané zmeny v § 14 ods. 6 sa navrhuje upraviť prechodným ustanovením, že príslušný orgán nebude prehodnocovať odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom u osôb, ktorým je poskytovaný peňažný príspevok na prepravu alebo peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla len z dôvodu zmeny zákona ale iba v prípade ak je potrebné vykonať nové posúdenie z iných dôvodov (napr. v rámci konania o novej žiadosti o niektorý príspevok na kompenzáciu, pri zmene zdravotného stavu). To znamená, že zmena zákona nezakladá dôvod na automatické vykonanie nového posúdenia uvedenej odkázanosti.
K bodu 88
K prílohe č. 2
Navrhuje sa zosúladiť prílohu č. 2 so zmenami v ustanovení § 11.
K bodu 89
K prílohe č. 4
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti zo zmenou v §§ 22 a 23.
K bodu 90
K prílohe č. 4
Precizuje sa ustanovenie bodu 13 tým spôsobom, že sa dopĺňa o formy komunikácie augmentatívne a alternatívne.
K bodu 91
K prílohe č. 4
Ide o zosúladenie s pojmami v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K bodu 92
K prílohe č. 4
Zoznam činností osobnej asistencie sa rozširuje o novú činnosť. Ide o snahu napomôcť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa narodilo dieťa, aby zvládla rodičovskú starostlivosť napriek svojmu hendikepu a to do 3 rokov veku dieťaťa.
K bodu 93
K prílohe č. 15
Legislatívno-technická úprava. Zosúlaďuje sa znenie vyhlásenia s ustanovením § 18. Vzhľadom na to, že tlačivo výkazu vypĺňajú fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na účely všetkých konaní o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, z praktických dôvodov sa navrhuje nahradiť pôvodné znenie novým tlačivom vyhlásenia.
K bodu 94
K prílohe č. 16
Vo výkaze o odpracovaných hodinách osobnej asistencie sa obnovuje uvádzanie informácie o čase, v akom bola asistencia vykonaná. Cieľom je zabezpečiť, aby boli peňažné príspevky na osobnú asistenciu poskytované účelne a umožniť v prípade potreby vykonať kontrolu, čo je zákonom stanovenou povinnosťou pre príslušné orgány. Zároveň sa výkaz o odpracovaných hodinách osobnej asistencie zosúlaďuje so zmenami v ustanovení § 23. Vzhľadom na to, že tlačivo výkazu vypĺňajú každomesačne fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, z praktických dôvodov sa navrhuje nahradiť pôvodné znenie novým tlačivom výkazu.
K bodu 95
prílohe č. 18
Navrhuje sa zaradenie novej prílohy č. 18 k zákonu č. 447/2008 Z. z., ktorá obsahuje zoznam zdravotných postihnutí na účely parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím podľa § 17. Fyzické osoby definované v prílohe č. 18 tvoria širšiu skupinu fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím než je skupina osôb odkázaných na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
K Čl. II
K bodom 1 až 6
K § 15 ods. 1 písm. e), § 15 ods. 2, § 22 ods. 1 písm. b), § 22 ods. 1 písm. c), § 22 ods. 3 a § 229 ods. 1
V praxi nastáva situácia, že osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie v rozsahu najmenej 140 hodín mesačne fyzická osoba poskytuje aj takej fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá napr. nepožiadala o peňažný príspevok na osobnú asistenciu. V súčasnosti úrady práce, sociálnych vecí a rodiny nevedú evidenciu takýchto osôb. Ide o porovnateľnú skupinu s osobami, ktoré sa starajú o dieťa do šiestich rokov veku a nemajú nárok na rodičovský príspevok. Tieto sú povinné podať prihlášku na dôchodkové poistenie, inak sa o nich Sociálna poisťovňa nedozvie. Z uvedeného dôvodu sa aj osobnému asistentovi fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím bez peňažného príspevku na osobnú asistenciu navrhuje uložiť rovnaké povinnosti pri vzniku a zániku dôchodkového poistenia. Dôchodkové poistenie takémuto osobnému asistentovi vznikne odo dňa prihlásenia sa (od dátumu, ktorý uvedie na prihláške podanej v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu osobného asistenta), prihlásiť sa môže aj spätne, ale najskôr od začatia výkonu osobnej asistencie na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie. Dôchodkové poistenie mu zanikne odo dňa, od ktorého prestane vykonávať osobnú asistenciu v potrebnom rozsahu (minimálne 140 hodín mesačne) alebo ju prestane vykonávať úplne.
Navrhuje sa, aby fyzickej osobe, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie a fyzickej osobe, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne, ktorej dôchodkové poistenie zaniklo z dôvodu vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby, vzniklo opätovne bez potreby podania prihlášky.
Rovnako ako osoba, ktorá sa stará o dieťa do šiestich rokov veku a nemá nárok na rodičovský príspevok, bude aj dotknutý osobný asistent povinný podať odhlášku z dôchodkového poistenia do ôsmich dní odo dňa, od ktorého prestal vykonávať osobnú asistenciu (úplne alebo v potrebnom rozsahu).
Výkon osobnej asistencie na účely vzniku a zániku povinného dôchodkového poistenia osobného asistenta, ktorý má uzatvorenú zmluvu o výkone osobnej asistencie v rozsahu najmenej 140 hodín mesačne s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má nárok na peňažný príspevok na osobnú asistenciu, je viazaný na obdobie výkonu osobnej asistencie dohodnuté v zmluve o výkone osobnej asistencie, teda začína dňom uvedeným v zmluve ako začiatok obdobia výkonu osobnej asistencie a končí dňom uvedeným v zmluve, prípadne iným dňom (napr. úmrtím, zánikom právneho vzťahu založeného zmluvou o výkone osobnej asistencie).
K Čl. III
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2018.
Bratislava 20. apríla 2018
Peter Pellegrini, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Ján Richter, v. r.
minister práce, sociálnych vecí
a rodiny Slovenskej republiky
-
Vládny návrh zákona o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov
K predpisu 378/2015, dátum vydania: 15.12.2015Dôvodová správa
zobraziť dôvodovú správu
A. Všeobecná časť
Návrh zákona o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) je vypracovaný v nadväznosti na opatrenia Bielej knihy o obrane Slovenskej republiky a vychádza z materiálu „Koncepcia aktívnych záložných síl a dobrovoľnej vojenskej prípravy“, ktorý bol v roku 2013 schválený ministrom obrany Slovenskej republiky. Návrhom zákona sa tiež reaguje na aktuálny vývoj bezpečnostnej situácie vo svete.
Zmenou ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon č. 227/2002 Z. z.“) sa ozbrojené sily Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) rozširujú o vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy a súčasne sa novým spôsobom upravuje príprava na výkon mimoriadnej služby a použitie vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh.
Účelom návrhu zákona je vytvoriť právne prostredie, v ktorom sa občanom Slovenskej republiky umožní absolvovať vojenský výcvik a v rámci dobrovoľnej vojenskej prípravy sa tak už v stave bezpečnosti pripraviť na prípadnú obranu Slovenskej republiky. Vytvoreným právnym prostredím sa zároveň má zabezpečiť v stave bezpečnosti obnovenie tvorby záloh z radov registrovaných občanov, a to na báze dobrovoľnosti.
Návrh zákona obsahuje osemnásť článkov, z ktorých čl. I upravuje výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy a právne vzťahy s ňou súvisiace. V prvej časti sa vymedzuje predmet zákona a niektoré pojmy, ustanovuje sa kto sa môže stať vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy, aká je doba trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy, čo je výcvikovým zariadením ozbrojených síl, v ktorom sa dobrovoľná vojenská príprava uskutočňuje. V druhej časti návrh zákona ustanovuje podmienky prijatia, priebeh prijímacieho konania, priebeh a podmienky skončenia dobrovoľnej vojenskej prípravy. V tretej a štvrtej časti návrh zákona ustanovuje podmienky, za ktorých sa vykonáva dobrovoľná vojenská príprava a problematiku vojenskej disciplíny. V piatej a šiestej časti návrh zákona upravuje peňažné a naturálne náležitosti vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy. V siedmej časti návrhu zákona sa upravujú podrobnosti súvisiace s riešením škodových udalostí, ku ktorým môže dôjsť pri výkone dobrovoľnej vojenskej prípravy. Spoločné ustanovenia obsiahnuté v ôsmej časti upravujú problematiku doručovania písomností súvisiacich so vznikom, výkonom a skončením dobrovoľnej vojenskej prípravy. Po skončení výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy budú vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy tvoriť zálohy ozbrojených síl.
Na čl. I nadväzuje čl. XIII, v ktorom sa novelizuje zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s cieľom upraviť použitie aktívnych záloh pri plnení úloh ozbrojených síl už v stave bezpečnosti, keďže súčasná právna úprava umožňuje použiť aktívne zálohy iba v prípade, ak nastane krízová situácia. Táto úloha vyplynula z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016 a navrhované zmeny nadväzujú na zmenu ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. Navrhovaná úprava umožní použiť aktívne zálohy v stave bezpečnosti na plnenie úloh ozbrojených síl pri riešení mimoriadnych udalostí. Zmena vekovej hranice pre zánik brannej povinnosti občanov sa navrhuje s cieľom spomaliť úbytok vojakov v zálohách a získať čas na doplnenie záloh ozbrojených síl. V nadväznosti na členstvo Slovenskej republiky v NATO sa upravuje výkon vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu zjednodušením podmienok pre občanov, ktorí majú záujem o výkon vojenskej služby v štátoch, ktoré sú členmi NATO.
V ďalších článkoch sa upravujú zákony, ktorých ustanovenia budú dotknuté zavedením inštitútu dobrovoľnej vojenskej prípravy a vykonávaním pravidelných cvičení alebo plnením úloh ozbrojených síl vojakmi v zálohe zaradenými do aktívnych záloh:
- zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – navrhovanými úpravami sa majú vytvoriť priaznivé podmienky pre zamestnanca a uchádzača o zamestnanie, ak prejavia záujem o vykonávanie dobrovoľnej vojenskej prípravy, pravidelného cvičenia alebo o plnenie úloh ozbrojených síl,
- zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov – navrhovaná úprava vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy a vojakom zaradeným do aktívnych záloh zabezpečí úrazové a dôchodkové poistenie ako poistencom štátu,
- zákon č. 417/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – navrhované zmeny odstraňujú prekážky účasti na dobrovoľnej vojenskej príprave, na pravidelnom cvičení alebo pri plnení úloh ozbrojených síl pre členov domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, ak prejavia záujem o výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy alebo podpíšu dohodu o zaradení do aktívnych záloh,
- zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 447/2008 z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – navrhované zmeny zabezpečia nezapočítanie navrhovaných peňažných a naturálnych náležitostí vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy a vojaka v zálohe zaradeného do aktívnych záloh pre účely životného minima ako aj peňažných príspevkov,
- zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – navrhovaná úprava zabezpečí úľavy na poplatkoch za služby, ktoré sa poskytujú mladým dospelým v detských domovoch, ak prejavia záujem o výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy alebo podpíšu dohodu o zaradení do aktívnych záloh,
- zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – navrhuje sa uplatňovať zákon v rozsahu nevyhnutnom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy a vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh počas pravidelného cvičenia, plnenia úloh ozbrojených síl alebo pri výkone dobrovoľnej vojenskej prípravy,
- zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – navrhované úpravy zabezpečia zdravotné poistenie a zdravotnú starostlivosť osobám, ktoré vykonávajú dobrovoľnú vojenskú prípravu,
- zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov – navrhovaná úprava oslobodí náležitosti poskytované v súvislosti s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy, vykonávaním pravidelných cvičení alebo plnením úloh ozbrojených síl od dane z príjmu,
- zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) – navrhovaná úprava obmedzuje pôsobnosť zákona pri posudzovaní zdravotného stavu a veku vojakov zaradených do aktívnych záloh a vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy,
- zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon č. ..../2015 o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov – navrhované úpravy súvisia s novým personálnym zložením ozbrojených síl,
- zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov – navrhované úpravy vyplynuli z aplikačnej praxe.
Návrhom zákona sa transponuje Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod.
Návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na verejné financie. Negatívny vplyv bude v plnom rozsahu krytý z limitov stanovených v rozpočtovej kapitole Ministerstva obrany Slovenskej republiky na roky 2016 až 2019. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv, ktorý sa prejaví zvýšením disponibilných príjmov tých občanov Slovenskej republiky, ktorí sa rozhodnú absolvovať dobrovoľnú vojenskú prípravu alebo sa rozhodnú vstúpiť do aktívnych záloh. Návrh zákona bude mať tiež pozitívny sociálny vplyv v oblasti sociálnej exklúzie, a to predovšetkým u mladých ľudí hľadajúcich si uplatnenie na trhu práce.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
Návrh zákona nemá byť predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Neexistujú prekážky sprístupnenia materiálu podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Doložka
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Termín začatia a ukončenia PPK: -
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky plánuje umožniť dobrovoľnú vojenskú prípravu maximálne 150 občanom Slovenskej republiky ročne. Ustanovuje sa, že za jeden deň dobrovoľnej vojenskej prípravy bude občanovi Slovenskej republiky poskytnutý finančný príspevok vo výške 2,25 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Ďalej sa ustanovuje, že ak vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy následkom úrazu alebo choroby v súvislosti s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy zomrie, mohol by minister obrany Slovenskej republiky poskytnúť jednorazové odškodnenie pozostalých až do výšky tisícnásobku finančného príspevku poskytovaného na jeden deň. Vplyv na rozpočet verejnej správy bude 327 851,- € v roku 2016 a v rokoch 2017 až 2019 vo výške 334 151,- € ročne. Rozdiel je spôsobený predpokladaným nárastom životného minima v rokoch 2017 až 2019 a z toho vyplývajúceho nárastu finančného príspevku.
Z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016 vyplynula úloha upraviť použitie aktívnych záloh pri plnení úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) už v stave bezpečnosti. Cieľom navrhovanej úpravy zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je vytvorenie právneho prostredia pre použitie aktívnych záloh v stave bezpečnosti. V súvislosti s touto zmenou sa odborná príprava nahrádza pravidelným cvičením a zavádza sa plnenie úloh ozbrojených síl pri riešení mimoriadnych udalostí. Platnosť dohody o zaradení do aktívnych záloh sa upravuje na dobu dvoch až piatich rokov. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky plánuje zaradiť do aktívnych záloh 257 občanov Slovenskej republiky ročne. Navrhovanou úpravou predmetného zákona dôjde k nárastu daňových príjmov štátneho rozpočtu o 17 493,- € ročne. Vplyv na rozpočet verejnej správy bude 3 855,- € v roku 2016, 921 813,35 € v roku 2017, 497 339,81 € v roku 2018 a 504 636,56 € v roku 2019. Rozdiel je spôsobený tým, že v roku 2016 bude potrebné zabezpečiť iba posúdenie zdravotného stavu občanov, v roku 2017 ich vystrojenie a výcvik a od roku 2018 už len výcvik. Ďalej sa ustanovuje, že ak vojak v aktívnej zálohe následkom úrazu alebo choroby v súvislosti s pravidelným cvičením alebo plnením úloh ozbrojených síl zomrie, mohol by minister obrany Slovenskej republiky poskytnúť jednorazové odškodnenie pozostalých až do výšky desaťnásobku jeho hodnostného platu.
Novelou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa navrhuje, aby štát bol platiteľom poistného do Sociálnej poisťovne za vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy počas doby jej výkonu. Na výpočet vymeriavacieho základu bolo použité ustanovenie § 138 ods. 14 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov s využitím údajov z prognózy Ministerstva financií Slovenskej republiky týkajúcej sa vývoja priemernej mzdy v národnom hospodárstve v nasledujúcich rokoch. Ďalej sa navrhuje, aby vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorý utrpí pracovný úraz alebo mu vznikne choroba z povolania pri výkone dobrovoľnej vojenskej prípravy mal nárok na úrazové dávky z tohto zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o nový legislatívny návrh, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky nemá k dispozícii relevantné údaje na kvantifikáciu prípadného dopadu na rozpočet verejnej správy. Z tohto dôvodu Ministerstvo obrany Slovenskej republiky vychádzalo zo štatistických údajov výcvikového zariadenia, u ktorého sa v súčasnej dobe vykonáva základný výcvik profesionálnych vojakov v prípravnej štátnej službe a ktorý bude vykonávať výcvik vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy. Z týchto údajov vyplýva, že za posledné štyri roky u tohto výcvikového zariadenia nedošlo k žiadnemu takému úrazu, ktorý by mal za následok čiastkovú alebo trvalú ujmu na zdraví, prípadne malo za následok smrť profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky ďalej zohľadňovalo aj tú skutočnosť, že intenzita výcviku vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy bude približne polovičná voči intenzite výcviku profesionálnych vojakov v prípravnej štátnej službe. Na základe týchto skutočnosti sa Ministerstvo obrany Slovenskej republiky rozhodlo nevyčísľovať prípadný vplyv na rozpočet verejnej správy. Avšak v prípade vzniku pracovného úrazu alebo choroby z povolania pri výkone dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorý bude mať za následok nárok dotknutej osoby na úrazové dávky zo zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, budú takto vzniknuté výdavky Sociálnej poisťovni v plnej výške refundované z rozpočtu kapitoly MO SR.
V novele zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa navrhuje, aby peňažné náležitosti a naturálne náležitosti poskytované v súvislosti s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy a jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby a niektoré náležitosti poskytované v súvislosti so zaradením do aktívnych záloh (motivačný príspevok, naturálne náležitosti a náhradu cestovného poskytované občanom, ktorí sa rozhodnú podpísať dohodu o zaradení do aktívnych záloh a jednorazové odškodnenie pozostalých) boli nezdaniteľným príjmom.
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy bude 331 700,- € v roku 2016, 1 193 955,50 € v roku 2017, 769 481,50 € v roku 2018 a 776 778,50 € v roku 2019. Dopad na rozpočet verejnej správy bude v plnom rozsahu krytý v rámci limitov stanovených rozpočtovej kapitole MO SR na rok 2016 a ďalšie roky bez dodatočných nárokov na jeho navýšenie.
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie
Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie.
3. Sociálne vplyvy
Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv, ktorý sa prejaví zvýšením disponibilných príjmov tých občanov Slovenskej republiky, ktorí sa rozhodnú absolvovať dobrovoľnú vojenskú prípravu alebo sa rozhodnú vstúpiť do aktívnych záloh. Súčasne občania Slovenskej republiky absolvovaním dobrovoľnej vojenskej prípravy získajú nové vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré im rozširujú možnosti uplatnenia sa na trhu práce získaním vhodného zamestnania. Následne sa to prejaví zvýšením životnej úrovne týchto občanov Slovenskej republiky a ich rodín.
4.Vplyvy na životné prostredie
Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.
5.Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Návrh zákona nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti.
A.4. Alternatívne riešenia
Bezpredmetné.
A.5. Stanovisko gestorov
Vplyvy na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2016
2017
2018
2019
Príjmy verejnej správy celkom
50 193,-
113 431,50
115 303,50
117 760,50
v tom:
Daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti
Sociálna poisťovňa
Zdravotné poistenie
0,-
50 193,-
0,-
17 493,-
83 048,50
12 890,-
17 493,-
84 920,50
12 890,-
17 493,-
87 377,50
12 890,-
z toho:
- vplyv na ŠR
50 193,-
113 431,50
115 303,50
117 760,50
- vplyv na územnú samosprávu
0,-
0,-
0,-
0,-
Výdavky verejnej správy celkom
381 899,-
1 307 387,50
884 785,50
894 539,50
v tom: Ministerstvo obrany SR – rozpočtová kapitola 11 – program 096 – Obrana
381 899,-
1 307 387,50
884 785,50
894 539,50
z toho:
- vplyv na ŠR
381 899,-
1 307 387,50
884 785,50
894 539,50
- vplyv na územnú samosprávu
0,-
0,-
0,-
0,-
Celková zamestnanosť
- z toho vplyv na ŠR
0,-
0,-
0,-
0,-
Financovanie zabezpečené v rozpočte
381 899,-
1 307 387,50
884 785,50
894 539,50
v tom: Ministerstvo obrany SR
381 899,-
1 307 387,50
884 785,50
894 539,50
2.2. Financovanie návrhu
Tabuľka č. 2
Financovanie
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2016
2017
2018
2019
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)
331 706,-
1 193 955,50
769 481,50
776 778,50
- z toho vplyv na ŠR
331 706,-
1 193 955,50
769 481,50
776 778,50
- financovanie zabezpečené v rozpočte
v tom Ministerstvo obrany SR
331 706,-
1 193 955,50
769 481,50
776 778,50
- ostatné zdroje financovania
0,-
0,-
0,-
0,-
Rozpočtovo nekrytý vplyv/úspora
0,-
0,-
0,-
0,-
Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Celkový vplyv návrhu zákona na štátny rozpočet bude v plnom rozsahu krytý v rámci limitov stanovených rozpočtovej kapitole MO SR na roky 2016 až 2019 bez nároku na ich dodatočné navýšenie.
2.3. Popis a charakteristika návrhu
2.3.1. Popis návrhu
Navrhovanou právnou úpravou sa upravujú nároky poskytované vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy a občanom, ktorí vstúpia do aktívnych záloh.
2.3.2. Charakteristika návrhu:
x zmena sadzby
zmena v nároku
x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
2.3.3. Predpokladaný vývoj objemu aktivít
Tabuľka č. 3
Objem aktivít
Odhadované objemy
r
r + 1
r + 2
r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Tabuľka č. 4
Príjmy (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Poznámka
2016
2017
2018
2019
Daňové príjmy (100)1
Daň – 111
Poistné na nemocenské poistenie – 151
Poistné na starobné poistenie – 152
Poistné na úrazové poistenie – 153
Poistné na zdravotné poistenie – 154
Poistné na poistenie v nezamestnanosti – 155
Poistné do rezervného fondu solidarity – 157
Poistné na invalidné poistenie – 158
0,-
0,-
34 749,-
0,-
0,-
0,-
3 861,-
11 583,-
17 493,-
2 578,-
52 172,50
737,-
12 890,-
1 842,-
8 328,50
17 390,50
17 493,-
2 578,-
53 468,50
737,-
12 890,-
1 842,-
8 472,50
17 822,50
17 493,-
2 578,-
55 169,50
737,-
12 890,-
1 842,-
8 661,50
18 389,50
Nedaňové príjmy (200 – RP 222)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
50 193,-
113 431,50
115 303,50
117 760,50
0
Tabuľka č. 5
Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Poznámka
2016
2017
2018
2019
Bežné výdavky (600)
381 899,-
1 307 387,50
884 785,50
894 539,50
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0,-
0,-
0,-
0,-
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
50 193,-
83 600,50
85 472,50
87 929,50
Tovary a služby (630 – RP 631)2
3 000,-
13 280,-
13 280,-
13 280,-
Tovary a služby (630 – RP 632)2
24 300,-
31 702,-
31 702,-
31 702,-
Tovary a služby (630 – RP 633)2
228 201,-
851 262,-
267 029,-
267 029,-
Tovary a služby (630 – RP 634)2
13 400,-
17 512,-
17 512,-
17 512,-
Tovary a služby (630 – RP 637)2
6 105,-
2 250,-
2 250,-
2 250,-
Bežné transfery (640 – RP 642)2
56 700,-
307 781,-
467 540,-
474 837,-
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
381 899,-
1 307 387,50
884 785,50
894 539,50
Z toho výdavky na ŠR
381 899,-
1 307 387,50
884 785,50
894 539,50
Bežné výdavky (600)
381 899,-
1 307 387,50
884 785,50
894 539,50
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0,-
0,-
0,-
0,-
Kapitálové výdavky (700)
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
4. Sociálne vplyvy – vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť
Tabuľka č. 8
Sociálne vplyvy predkladaného materiálu – vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na hospodárenie domácností tých občanov Slovenskej republiky, ktorí sa rozhodnú uzavrieť dohodu o dobrovoľnej vojenskej príprave alebo sa rozhodnú uzavrieť dohodu o zaradení do aktívnych záloh.
Kvantifikujte:
- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa
- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností
- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom
Za celé obdobie výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy dôjde k nárastu príjmu občana Slovenskej republiky o 378 € (420 € od roku 2017) a vojaka zaradeného do aktívnej zálohy o cca 1300 € za rok.
Výdavky domácností poklesnú za obdobie výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy a za obdobie pravidelného cvičenia vojaka zaradeného do aktívnych záloh o cca 7,80 € na deň z dôvodu zabezpečenia celodenného stravovania.
Predložený materiál bude mať vplyv na 407 domácností ročne.
4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.
Počas obdobia výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy budú dotknutí občania Slovenskej republiky poistencami štátu na dôchodkové a zdravotné poistenie.
4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:
Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.
Bez vplyvu
4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.
Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?
Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?
Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?
Bez vplyvu
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Obsah
6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?
(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)
Nie.
6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?
(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)
Nie.
Ľudia
6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?
(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)
Nie
6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)
Nie
6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)
Nie
6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?
(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)
Nie
Infraštruktúra
6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?
(Uveďte jeho funkciu.)
Nie.
6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Nie
6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Nie
6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?
(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)
Nie.
6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?
(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)
Nie
6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?
(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)
Nie
Riadenie procesu informatizácie
6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?
(Uveďte popis zmien.)
Nie
Financovanie procesu informatizácie
6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)
Nie
Legislatívne prostredie procesu informatizácie
6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?
(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)
Nie. Nejde o nelegislatívny materiál.
Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť vo verejnej správe, na podnikateľské prostredie a životné prostredie. Z tohto dôvodu sa tabuľka vplyvov na zamestnanosť (tabuľka č. 6), tabuľka vplyvov na podnikateľské prostredie (tabuľka č. 7) a tabuľka vplyvov na životné prostredie (tabuľka č. 9) nepredkladá.
Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) je upravená v práve Európskej únie
- primárnom
- čl. 3, 4 a 6 Zmluvy o Európskej únii - čl. 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení, podľa ktorého sa Únia vo všetkých svojich činnostiach zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami - čl. 21 a 23 Charty základných práv Európskej únie, podľa ktorých Únia podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov v oblasti nediskriminácie, rovnosti medzi ženami a mužmi.
- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)
1. legislatívne akty
2. nelegislatívne akty
- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)
Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 01).
b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
bezpredmetné
b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
bezpredmetné
c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Proti Slovenskej republike nebolo začaté žiadne konanie o porušení zmluvy podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
- zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, - zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, - zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, - zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, - zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, - zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, - zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, - zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, - zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, - zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, - zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti - úplný
6. Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Ministerstvo financií Slovenskej republiky Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Ministerstvo obrany Slovenskej republiky Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Úrad vlády Slovenskej republiky Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky
B. Osobitná časť
Čl. I
K § 1
Vymedzuje sa predmet návrhu zákona, ktorým je dobrovoľná vojenská príprava a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenou a skončením dobrovoľnej vojenskej prípravy.
K § 2
V odsekoch 1 a 2 sa definujú základné pojmy a v odseku 3 sa vymedzujú niektoré špecifické pojmy na účely návrhu zákona, ktoré sú dôležité pre dobrovoľnú vojenskú prípravu.
K § 3
V súlade so zabezpečením transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod je v návrhu zákona upravené uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania a ochrana pred diskrimináciou.
K § 4
Návrh zákona ustanovuje, ktoré osoby uplatňujú veliteľskú právomoc vo vzťahu k vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy a vymedzuje základné povinnosti týchto osôb ako veliteľov.
Ustanovuje sa, že, ak technické možností zbraní, zbraňových systémov, výzbroje a vojenskej techniky neumožňujú použitie ustanovení zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, veliteľ zabezpečí vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia.
Zároveň sa ustanovuje, že veliteľ výcvikového zariadenia plní úlohy služobného úradu pri určovaní poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy ako príslušníkovi ozbrojených síl Slovenskej republiky podľa § 11 ods. 7 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
K § 5
V súlade s čl. 54 Ústavy Slovenskej republiky sa petičné právo vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy obmedzuje na podávanie žiadostí, návrhov a sťažností za podmienky, že podania sa týkajú vecí súvisiacich s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy.
Vzhľadom na politickú nestrannosť ozbrojených síl sa vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy obmedzuje možnosť propagovať činnosť politických strán alebo politických hnutí vo vojenských útvaroch a vojenských zariadeniach.
K § 6
Ustanovujú sa oprávnenia pre určené zložky ozbrojených síl spracovávať osobné údaje o občanoch, ktorí sa uchádzajú o prijatie do dobrovoľnej vojenskej prípravy, o vojakoch dobrovoľnej vojenskej prípravy a o kontaktných osobách, ktoré sa vedú v informačnom systéme, ktorý prevádzkuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.
V súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. sú v návrhu zákona taxatívne vymedzené najdôležitejšie osobné údaje občana, ktorý sa uchádza o prijatie do dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktoré môže Personálny úrad ozbrojených síl (ďalej len „personálny úrad“) spracúvať počas prijímacieho konania a ďalšie osobné údaje o vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy a jeho kontaktnej osobe, s ktorými môže výcvikové zariadenie pracovať počas výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy a aj po jej skončení. Súčasne sa ustanovuje lehota na uchovávanie osobných údajov.
Ustanovuje sa, že informácie vymedzené návrhom zákona, ktoré budú vedené v informačnom systéme sa sprístupňujú Vojenskému spravodajstvu na plnenie úloh podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov.
K § 7
Ustanovujú sa podmienky prijatia občana do dobrovoľnej vojenskej prípravy. Vylučuje sa možnosť prijatia občana do dobrovoľnej vojenskej prípravy, ak bol predtým zaradený do záloh ozbrojených síl, okrem občana, ktorý bol na základe posúdenia jeho spôsobilosti vykonať vojenskú službu odvedený, ale vojenskú službu nevykonal a branná povinnosť mu trvá a občana, ktorý už vykonáva štátnu službu v služobnom pomere. Umožňuje sa podanie žiadosti okrem písomného podania aj formou elektronického podania s použitím zaručeného elektronického podpisu.
Vymedzuje sa bezúhonnosť občana na účely tohto zákona v tom, že za nesplnenie podmienky bezúhonnosti sa považuje právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin, ak toto odsúdenie nebolo zahladené alebo ak sa na občana nehľadí, akoby nebol za takýto trestný čin odsúdený.
Za spoľahlivého na účely tohto zákona sa nebude považovať občan, ak sa trestné stíhanie za úmyselný trestný čin vedené proti nemu skončilo právoplatným schválením zmieru a odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru do dňa prijatia do štátnej služby neuplynuli tri roky a taktiež ani občan, proti ktorému vedené trestné stíhanie za úmyselný trestný čin bolo právoplatne podmienečne zastavené, až do uplynutia skúšobnej doby.
Vymedzením inštitútu spoľahlivosti občana sa sleduje jeho prípadná závislosť od alkoholických nápojov, omamných alebo psychotropných látok, patologického hráčstva a vzťah občana k skupinám smerujúcim k potlačeniu základných práv a slobôd.
Taxatívne sa vymedzujú osobné údaje, ktoré je personálny úrad oprávnený spracúvať o občanovi pri posudzovaní splnenia podmienok na prijatie do dobrovoľnej vojenskej prípravy.
K § 8
Ustanovuje sa, že občana do dobrovoľnej vojenskej prípravy bude prijímať personálny úrad na základe výsledkov prijímacieho konania, ktoré je verejné a uskutočňuje ho prijímacia komisia zriadená personálnym úradom.
Ustanovuje sa lehota na podávanie žiadosti o prijatie do dobrovoľnej prípravy a rozsah dokumentov, ktoré musí občan v rámci prijímacieho konania predložiť personálnemu úradu.
Súčasťou výberového konania je preverenie zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti na posúdenie prijatia občana do dobrovoľnej vojenskej prípravy. Tieto podmienky bližšie upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
K § 9
Ustanovuje sa, že pri prijatí uzatvorí občan písomnú dohodu o dobrovoľnej vojenskej príprave s veliteľom výcvikového zariadenia a zároveň sa ustanovujú náležitosti tejto dohody.
S cieľom zabezpečiť návratnosť vojenskej rovnošaty a výstrojových súčiastok, ktoré bude vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy počas výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy používať, veliteľ výcvikového zariadenia uzatvára s občanom písomnú zmluvu o výpožičke. Táto sa riadi príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Vymedzuje sa začiatok dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorým je deň nástupu občana na jej výkon a povinnosť veliteľa výcvikového zariadenia ustanoviť občana v tento deň do funkcie a vymenovať ho do vojenskej hodnosti.
Taxatívne sa vymedzujú osobné údaje, ktoré je výcvikové zariadenie oprávnené spracúvať o vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy a jeho kontaktnej osobe na účely plnenia úloh podľa tohto zákona a posúdenia nárokov vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy v súvislosti s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy.
Na účely plnenia brannej povinnosti veliteľ výcvikového zariadenia spracúva zoznam vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorý do troch dní od nástupu na dobrovoľnú vojenskú prípravu odošle na príslušný okresný úrad v sídle kraja.
K § 10 a 11
Ustanovuje sa, že vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy počas výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy absolvuje základný vojenský výcvik v trvaní deväť týždňov a odborný výcvik v trvaní troch týždňov. Obsahovo sa vymedzuje náplň základného vojenského výcviku a odborného výcviku.
Dobrovoľná vojenská príprava sa vykonáva vo výcvikových týždňoch v súlade s denným poriadkom, ktorý určuje veliteľ výcvikového zariadenia. Výcvikový týždeň sa rozvrhuje na výcvikové dni, ktoré sa ďalej delia na jednotlivé časové úseky. Zároveň sa stanovuje trvanie odpočinku, prestávky na oddych a prestávok na jedenie, ktoré sa poskytujú vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy v rámci výcvikového dňa.
K § 12
V prípade, že sa dobrovoľná vojenská príprava skončí uplynutím doby jej trvania, vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy, v deň jej úspešného skončenia, zloží vojenskú prísahu a veliteľ výcvikového zariadenia ho povýši do vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa.
Vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy môže kedykoľvek počas výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy písomne odstúpiť od dohody o dobrovoľnej vojenskej príprave. Pri skončení dobrovoľnej vojenskej prípravy písomným odstúpením od dohody o dobrovoľnej vojenskej príprave zo strany veliteľa výcvikového zariadenia sa taxatívne ustanovujú dôvody takéhoto skončenia.
Tehotná vojačka dobrovoľnej vojenskej prípravy je povinná bezodkladne informovať veliteľa výcvikového zariadenia o svojom stave a zároveň sa v záujme ochrany jej tehotenstva v takomto prípade ustanovuje povinnosť veliteľa výcvikového zariadenia bezodkladne odstúpiť od dohody o dobrovoľnej vojenskej príprave.
Ustanovuje sa, že vyhlásenie núdzového stavu, výnimočného stavu, vojnového stavu alebo vypovedanie vojny nemá vplyv na dobu trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy, ak nedôjde k nariadeniu výkonu mimoriadnej služby vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy.
K § 13 a 14
Vymedzuje sa okruh základných práv a povinností vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy. Povinnosti a zákazy, ktoré má vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy, vyplývajú najmä z jeho postavenia ako príslušníka ozbrojených síl a sú nevyhnutné na zabezpečenie riadneho výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy a predchádzanie vzniku škôd.
K § 15 a 16
Návrh zákona ustanovuje povinnosť veliteľa udeliť voľno pri výkone dobrovoľnej vojenskej prípravy na nevyhnutný čas potrebný na plnenie taxatívne vymedzených občianskych povinností.
Návrh zákona ustanovuje možnosť udelenia voľna vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy pri výkone dobrovoľnej vojenskej prípravy na riešenie naliehavých osobných alebo rodinných záležitostí. Veliteľ výcvikového zariadenia môže udeliť takéto voľno v trvaní najviac troch po sebe nasledujúcich dní, pričom vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy je povinný preukázať dôvod na jeho udelenie.
Návrh zákona zároveň ustanovuje oprávnenie veliteľa udeliť voľno na opustenie výcvikového zariadenia v priebehu výcvikového dňa v čase prestávky na oddych a v sobotu, nedeľu alebo v sviatok, ktorý je dňom pracovného pokoja, ak to charakter plnenia úloh umožňuje.
K § 17
S prihliadnutím na osobitné podmienky výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy, v súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z., je nevyhnutné na úrovni zákona vymedziť existenciu osobného spisu vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy, do ktorého sa zakladajú písomnosti súvisiace so vznikom, výkonom a skončením výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy.
Osobný spis občanov prijatých do dobrovoľnej vojenskej prípravy zakladá personálny úrad, ktorý ho vedie do nástupu občana na výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy. Počas doby trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy osobný spis vedie výcvikové zariadenie, ktoré vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy na jeho žiadosť poskytne kópie písomností uložených v jeho osobnom spise a umožní mu robiť si z týchto písomností výpisy a poznámky.
Taxatívne sa vymedzuje obsah osobného spisu.
Ustanovuje sa, že informácie o vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy môže výcvikové zariadenie z osobného spisu poskytnúť ďalším osobám len s jeho písomným súhlasom alebo ak to umožňuje osobitný zákon.
Ustanovuje sa spôsob nakladania s osobným spisom po skončení dobrovoľnej vojenskej prípravy.
K § 18
Ustanovuje sa povinnosť veliteľa vytvoriť podmienky na úschovu výstrojových súčiastok, osobných zvrškov a iných osobných predmetov vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktoré obvykle nosí na výcvik alebo ktoré potrebuje na výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy.
K § 19
Definuje sa pojem vojenská disciplína, ktorou je ako príslušník ozbrojených síl viazaný aj vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy. Vojenský rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn, ktorý veliteľ vydáva vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy, nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, právne záväznými právnymi aktmi Európskej únie, zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi.
Vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorý sa domnieva, že vojenský rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi, je povinný na tento rozpor upozorniť. Ak veliteľ aj naďalej trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy písomne potvrdiť a vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa však nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy je povinný odoprieť splnenie vojenského rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu veliteľa, ak by jeho splnením spáchal trestný čin alebo priestupok. Takú skutočnosť bezodkladne oznámi najbližšiemu nadriadenému toho veliteľa, ktorý vojenský rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn vydal.
K § 20 až 23
Disciplinárna právomoc veliteľa spočíva v oprávnení veliteľa ukladať vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy disciplinárne opatrenia a disciplinárne odmeny za účelom zachovania vojenskej disciplíny.
Vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy je zodpovedný za disciplinárne previnenie, ktorého sa môže dopustiť konaním, ale aj opomenutím konania, a to za predpokladu, že ide o zavinené porušenie alebo nesplnenie jeho základných povinností alebo zavinené porušenie zákazov alebo obmedzení. Takéto konanie alebo opomenutie konania je disciplinárnym previnením, ak zároveň nie je trestným činom alebo priestupkom.
V prípade, že sa preukáže spáchanie disciplinárneho previnenia zo strany vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy, tento bude v závislosti od závažnosti takéhoto konania potrestaný príslušným disciplinárnym opatrením. Za disciplinárne previnenie možno uložiť iba jedno disciplinárne opatrenie.
Základnými princípmi disciplinárneho konania je zásada objektívneho zistenia skutočného stavu, právo vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy vyjadrovať sa k veci a s tým súvisiace právo navrhovať vlastné dôkazy, ako aj dvojinštančnosť disciplinárneho konania.
K § 24
Ustanovuje sa inštitút rozkazného konania. Jeho cieľom je urýchliť uloženie disciplinárneho opatrenia v prípade, ak je nepochybné, že vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy sa disciplinárneho previnenia dopustil. Vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy má právo podať odpor, čo má za následok zrušenie disciplinárneho rozkazu v rozkaznom konaní a začatie disciplinárneho konania v tejto veci. Márnym uplynutím lehoty na podanie odporu, nadobúda disciplinárny rozkaz vydaný v rozkaznom konaní právoplatnosť.
K § 25 až 28
Upravuje sa disciplinárne konanie o disciplinárnom previnení. Podrobne sa upravujú podmienky ukladania disciplinárnych opatrení a procesné pravidlá pre rozhodovanie o disciplinárnom opatrení.
Ustanovujú sa lehoty pri vydávaní disciplinárneho rozkazu, lehoty na podanie odvolania a lehoty na vydanie rozhodnutia o odvolaní proti disciplinárnemu rozkazu. Taxatívne sa tiež vymedzujú dôvody, keď sa disciplinárne konanie nezačne, resp. zastaví.
K § 29
Návrh zákona vymedzuje jednotlivé druhy disciplinárnych odmien, ktoré možno udeliť vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy za príkladné plnenie povinností alebo za záslužný čin.
K § 30
Ustanovuje sa rozsah disciplinárnej právomoci jednotlivých veliteľov na udeľovanie disciplinárnych opatrení a disciplinárnych odmien.
K § 31
Ustanovujú sa náležitosti disciplinárneho rozkazu.
K § 32 a 33
Ustanovujú sa peňažné náležitosti, ktoré sú poskytované v súvislosti s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy, a to finančný príspevok a jednorazové odškodnenie pozostalých.
Finančný príspevok patrí vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy vo výške 2,25 % zo životného minima fyzickej osoby za každý deň výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy, okrem dní neospravedlnenej neprítomnosti počas doby trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy.
Jednorazové odškodnenie pozostalých sa navrhuje poskytnúť, ak vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy následkom úrazu alebo choroby v súvislosti s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy zomrel. Jednorazové odškodnenie pozostalých bude môcť poskytnúť minister obrany Slovenskej republiky taxatívne vymedzenému okruhu pozostalých až do výšky 1000 násobku finančného príspevku.
K § 34 až 38
Návrh zákona ustanovuje naturálne náležitosti vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorými sú naturálne stravovanie, výstrojové náležitosti, prepravné náležitosti a ubytovanie.
Naturálne stravovanie sa poskytuje formou bezplatného zabezpečenia stravy v rozsahu dennej sadzby stravného k stravným dávkam a prídavkom potravín. V návrhu zákona sa taxatívne uvádzajú dôvody, kedy sa bezplatné stravovanie neposkytuje.
Vymedzujú sa výstrojové náležitostí, ktoré sa poskytujú vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy bezplatne na zabezpečenie výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy.
Prepravné náležitosti sa ustanovujú ako náhrada cestovných výdavkov vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy z miesta jeho trvalého pobytu do miesta výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy a späť, ktorá sa vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy poskytne jednorazovo pri vzniku a skončení dobrovoľnej vojenskej prípravy. Vymedzujú sa rozsah a spôsob poskytovania prepravných náležitostí, ako aj dôvody, kedy vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy prepravné náležitosti nepatria.
Ubytovanie sa vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy poskytuje bezplatne vo výcvikovom zariadení.
K § 39
Ustanovuje sa, že na poskytovanie naturálneho stravovania a na poskytovanie, nosenie a používanie výstrojových náležitostí sa primerane použijú príslušné ustanovenia zákona č. ..../2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a jeho vykonávacích predpisov.
K § 40
Vo veciach náhrady škody bude konať veliteľ výcvikového zariadenia. Ustanovuje sa povinnosť veliteľa výcvikového zariadenia vymáhať od vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy náhradu škody za podmienok ustanovených týmto zákonom. Požadovanú náhradu škody bude určovať veliteľ výcvikového zariadenia s prihliadnutím na výšku spôsobenej škody, okolnosti jej vzniku a mieru zavinenia vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy.
K § 41
Ustanovuje sa zodpovednosť vojaka za škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením povinností pri výkone dobrovoľnej vojenskej prípravy alebo v priamej súvislosti s jej výkonom.
Ustanovuje sa povinnosť uzavrieť s vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy dohodu o náhrade škody, ak vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy písomne uzná svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu čo do výšky a dôvodov a taktiež uzná povinnosť túto škodu nahradiť v sume určenej veliteľom výcvikového zariadenia. Dohoda musí byť písomná, inak je neplatná.
K § 42
Návrh zákona ustanovuje, kedy veliteľ výcvikového zariadenia môže upustiť od vymáhania náhrady škody celkom alebo čiastočne a kedy môže upustiť od vymáhania neuhradeného zostatku náhrady škody. Zároveň sa ustanovujú prípady, kedy nemožno upustiť od vymáhania náhrady škody alebo od vymáhania neuhradeného zostatku náhrady škody.
K § 43
Ustanovuje sa zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú tretím osobám.
K § 44
Ustanovuje sa, že na náhradu škody sa použijú niektoré ustanovenia ôsmej časti Zákonníka práce, a to najmä v oblasti predchádzania škodám, všeobecnej zodpovednosti za škodu, zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, zodpovednosti za stratu zverených predmetov, rozsahu a spôsobu náhrady škody, zodpovednosti za škodu na odložených veciach, zodpovednosti pri odvracaní škody a zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania.
K § 45
Ustanovujú sa spôsoby doručovania písomností súvisiace so vznikom, výkonom a skončením dobrovoľnej vojenskej prípravy. Ako základný spôsob sa navrhuje doručovanie do vlastných rúk vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy. Ak tento spôsob doručenia nie je možný, navrhuje sa písomnosti doručovať poštovým podnikom ako doporučenú zásielku pri splnení podmienok podľa zákona č. 324/2001 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň sa ustanovuje, že lehota na doručenie písomnosti, ktoré sa doručujú poštovým podnikom je zachovaná, ak sa písomnosť posledný deň lehoty odovzdá na poštovú prepravu.
K § 46
Upravuje sa preberanie právne záväzného aktu Európskej únie.
K čl. II
K bodu 1
Navrhuje sa rozšíriť ochrannú dobu o ďalšie dôvody, kedy zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v prípadoch, ak zamestnanec vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu alebo na základe dohody o zaradení do aktívnych záloh vykonáva pravidelné cvičenie alebo plní úlohy ozbrojených síl.
K bodu 2
Navrhuje sa vložiť nové ustanovenie, podľa ktorého je výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy prekážkou v práci a zamestnávateľ môže za účelom jej výkonu poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno. Počas takto poskytnutého pracovného voľna zamestnancovi nepatrí mzda ani náhrada mzdy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec nedohodnú inak.
K bodu 3
Zmeny v ustanovení nadväzujú na zmeny v zákone o brannej povinnosti. Odborná príprava sa nahrádza pravidelným cvičením a plnením úloh ozbrojených síl pri riešení mimoriadnych udalostí. Uvedené činnosti sa budú vykonávať v rozsahu najviac 30 kalendárnych dní v kalendárnom roku. Poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy a refundácia náhrady mzdy ostávajú nezmenené.
K bodu 4
Zabezpečenie zamestnanca po návrate do práce sa navrhuje doplniť o povinnosť zamestnávateľa zaradiť na pôvodnú prácu a pracovisko zamestnanca, ktorý podpísal dohodu o zaradení do aktívnych záloh, po skončení pravidelného cvičenia, plnenia úloh ozbrojených síl alebo po skončení výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy.
K čl. III
K bodom 1 a 2
Ustanovenie o mobilizácií ozbrojených síl sa dáva do súladu so zmenou spôsobu prípravy vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh. Súčasne sa v nadväznosti na zákon o dobrovoľnej vojenskej príprave dopĺňa zloženie ozbrojených síl o vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy.
K bodu 3
Navrhuje sa, aby sa na vyslanie vojaka mimoriadnej služby mimo územia Slovenskej republiky na účely humanitárnej pomoci, vojenského cvičenia, mierovej pozorovateľskej misie, vojenskej operácie a plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu, podobne ako u profesionálneho vojaka, nevyžadoval jeho súhlas, nakoľko mimoriadna služba, ktorej výkon možno nariadiť a na výkon ktorej možno povolať v období krízovej situácie, je postavená na princípe povinnosti. Pojem vojak mimoriadnej služby zároveň nahrádza pojem vojaka povinnej služby, keďže počnúc 1. januárom 2006 sa povinná vojenská služba vykonáva výlučne vo forme mimoriadnej služby. Vyslanie zamestnanca podieľajúceho sa na plnení úloh ozbrojených síl bude naďalej podliehať jeho predchádzajúcemu súhlasu.
K bodu 4
Navrhuje sa, aby výber osôb, ktoré sa podieľajú na plnení úloh ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, mohol okrem náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky vykonávať aj ním určený veliteľ.
K čl. IV
K bodu 1
Aktualizuje sa poznámka pod čiarou.
K bodu 2 a 3
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 4 a 5
Upravuje sa dôchodkové poistenie vojaka v zálohe zaradeného do aktívnych záloh na čas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl.
K bodu 6
Navrhuje sa rozšíriť kategóriu poistencov štátu povinne dôchodkovo poistených o novú kategóriu, a to o vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy.
K bodu 7
Navrhuje sa, aby vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorý utrpí pracovný úraz alebo mu vznikne choroba z povolania pri výkone dobrovoľnej vojenskej prípravy mal nárok na úrazové dávky. Nárok na úrazové dávky sa navrhuje upraviť aj vojakovi zaradenému do aktívnych záloh, ak utrpí pracovný úraz alebo mu vznikne choroba z povolania počas pravidelného cvičenia alebo počas plnenia úloh ozbrojených síl.
K bodu 8
Upravuje sa zánik dôchodkového poistenia vojaka v zálohe zaradeného do aktívnych záloh, na ktoré mu vznikol nárok počas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl.
K bodom 9 a 10
Vzhľadom na bod 5 sa navrhuje rozšíriť ustanovenie o vzniku a zániku povinného dôchodkového poistenia a o prerušení povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti.
K bodom 11 až 14
Návrh zákona ustanovuje štát za platiteľa poisteného na starobné poistenie a invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity, pričom za štát toto poistné bude odvádzať Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.
K čl. V
Navrhuje sa, aby peňažné a naturálne náležitosti poskytované v súvislosti s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy boli oslobodené od dane z príjmov fyzickej osoby.
Od dane z príjmu sa navrhuje oslobodiť aj motivačný príspevok, ktorý prináleží občanovi – vojakovi v zálohe, ktorý podpíše dohodu o zaradení do aktívnych záloh. Podľa návrhu zákona o brannej povinnosti vojakovi v zálohe zaradenému do aktívnych záloh po splnení podmienok ustanovených v dohode prináleží motivačný príspevok vo výške 600 € za skončený kalendárny rok za zotrvanie v aktívnych zálohách, za účasť na pravidelnom cvičení, ktorým sa pripravuje na výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách a za plnenie úloh ozbrojených síl pri riešení mimoriadnych udalostí. Cieľom finančného príspevku oslobodeného od dane z príjmu je motivovať vojakov v zálohách podpísať dohodu, dostaviť sa na základe oznámenia v určený čas do vojenského útvaru za účelom prípravy na výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách vykonaním pravidelného cvičenia a plniť úlohy ozbrojených síl pri riešení mimoriadnych udalostí. Okrem tohto príspevku sa navrhuje oslobodiť od dane z príjmov aj jednorazové odškodnenie pozostalých, naturálne náležitosti a náhradu cestovného.
K čl. VI
Navrhuje sa, aby sa peňažné a naturálne náležitosti poskytované v súvislosti s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy a v súvislosti so zaradením do aktívnych záloh nezapočítali do príjmu pre účely určenia súm životného minima a aby sa tak tento príjem nezapočítaval ani do príjmov pre účely iných dávok, výhod, resp. úľav vyplývajúcich z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
K čl. VII
K bodu 1
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 2
Navrhuje sa, aby uchádzač o zamestnanie po uzatvorení dohody nebol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie a mohol vykonávať pravidelné cvičenia, plniť úlohy ozbrojených síl, poberať motivačný príspevok a pomernú časť hodnostného platu. Rovnaká právna úprava sa navrhuje aj pre občana, ktorý je uchádzačom o zamestnanie, vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu a poberá za jej výkon finančný príspevok.
K bodu 3
Navrhuje sa, aby vážnym dôvodom kedy sa uchádzač o zamestnanie nemusí dostaviť na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny bol aj výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy a účasť na pravidelnom cvičení, ktorým sa pripravuje na výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách a plnení úloh ozbrojených síl pri riešení mimoriadnych udalostí.
K bodu 4
Navrhuje sa rozšíriť okruh vážnych dôvodov, ktoré sa nebudú považovať za nespoluprácu uchádzača o zamestnanie s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, a to o výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy a o účasť na pravidelnom cvičení alebo plnenie úloh ozbrojených síl.
K čl. VIII
Podľa čl. 1 ods. 8 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. v znení ústavného zákona č. ..../2015 Z. z. ozbrojené sily tvoria
a) v stave bezpečnosti profesionálni vojaci, vojaci v zálohe povolaní na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl a vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy,
b) v čase vojny a vojnového stavu profesionálni vojaci, vojaci v zálohe povolaní na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl, vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy, vojaci v zálohe povolaní na výkon mimoriadnej služby a registrovaní občania povolaní na výkon mimoriadnej služby, ktorí sú na základe odvodného konania odvedení,
c) v čase výnimočného stavu a núdzového stavu profesionálni vojaci, vojaci v zálohe povolaní na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl, vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy a vojaci v zálohe povolaní na výkon mimoriadnej služby.
Keďže vojaci v zálohe zaradení do aktívnych záloh a vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy sú súčasťou ozbrojených síl, v súlade so Smernicou Rady č. 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, sa navrhuje obmedziť pôsobnosť antidiskriminačného zákona pri posudzovaní zdravotného stavu a veku týchto vojakov.
K čl. IX
K bodu 1
V záujme zabezpečenia nepretržitého poskytovania zdravotnej starostlivosti vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy sa ustanovuje, že v prípade, ak služobný úrad, ktorým je vo vzťahu k vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy veliteľ výcvikového zariadenia, určil príslušníkovi ozbrojených síl poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, dohoda o poskytovaní zdravotnej starostlivosti u tohto poskytovateľa zaniká dňom, keď táto osoba prestala byť príslušníkom ozbrojených síl.
K bodu 2
Navrhuje sa, aby bol poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie aj vojakovi v zálohe na účely preukázania jeho zdravotnej spôsobilosti na zaradenie do aktívnych záloh a občanovi na účely prijímacieho konania do dobrovoľnej vojenskej prípravy.
K čl. X
K bodu 1
Navrhuje sa, aby za vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy poistné na verejné zdravotné poistenie platil štát.
K bodu 2
Navrhuje sa, aby Ministerstvo obrany Slovenskej republiky poskytovalo Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou elektronicky údaje na účely vykonania ročného zúčtovania poistného aj o vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy.
K čl. XI
Navrhuje sa, aby detský domov neurčoval mladému dospelému úhradu za poskytovanú starostlivosť za čas výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy, účasti na pravidelnom cvičení, resp. pri plnení úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky.
K čl. XII
K bodom 1 a 2
Aplikačná prax poukázala na potrebu upraviť spôsob podávania vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby občanom, ak jej výkon je v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním, a to tak, aby občan vyhlásenie podal okresnému úradu v sídle kraja písomne s osvedčeným podpisom. Osvedčiť podpis môže notár, obec alebo okresný úrad.
V súvislosti s uvedeným sa navrhuje upraviť aj podanie vyhlásenia o späťvzatí. Vyhlásenie o späťvzatí môže podať občan Slovenskej republiky okresnému úradu v sídle kraja písomne s osvedčeným podpisom. Osvedčiť podpis môže notár, obec alebo okresný úrad.
K bodu 3
V nadväznosti na zmenu v ústavnom zákone č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon č. 227/2002 Z. z.“), podľa ktorej súčasťou ozbrojených síl sú aj vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy dopĺňa sa ustanovenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby. Obmedzenie odoprieť výkon mimoriadnej služby sa vzťahuje rovnako ako na profesionálnych vojakov počas výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka, vojakov v zálohe počas zaradenia do aktívnych záloh, aj na vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy.
K čl. XIII
K bodom 1 a 3
V nadväznosti na zmenu ústavného zákona č. 227/2002 Z. z., ktorým sa ozbrojené sily rozšírili o vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy sa upravuje definícia vojaka v zálohe a vojaka mimoriadnej služby.
K bodu 2
Doterajšia odborná príprava aktívnych záloh sa nahrádza pravidelným cvičením, ktoré komplexnejšie vyjadruje prípravu vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh na výkon mimoriadnej služby. Súčasne sa rozširuje možnosť ich použitia aj v stave bezpečnosti tak, aby mohli plniť úlohy ozbrojených síl pri riešení mimoriadnych udalostí, keďže súčasná právna úprava umožňuje použitie aktívnych záloh len ak nastane krízová situácia.
K bodom 4 a 5
Na účely výkonu mimoriadnej služby sa spresňuje pojem zamestnávateľ a názov vojenského útvaru.
K bodu 6
Upravuje sa vznik brannej povinnosti, ak občan Slovenskej republiky zmenil pohlavie zo ženského na mužské. Proces zmeny pohlavia je definitívne dokončený zmenou úradnej identity. Občan Slovenskej republiky mení meno a priezvisko a dostáva nové rodné číslo. Deň zmeny úradnej identity sa navrhuje ako deň vzniku brannej povinnosti.
K bodu 7
Zánik brannej povinnosti sa zjednocuje pre všetkých občanov, ktorým vznikla branná povinnosť, na 55 rokov veku, bez ohľadu na to, akú vojenskú hodnosť občan Slovenskej republiky dosiahol.
K bodu 8
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 7.
K bodu 9
Dopĺňa sa zánik brannej povinnosti občanom Slovenskej republiky prepusteným zo služobného pomeru v Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Hasičskom a záchrannom zbore, v Horskej záchrannej službe, Národnom bezpečnostnom úrade a služobného pomeru colníka zo zdravotných dôvodov.
V nadväznosti na úpravu vzniku brannej povinnosti občanom Slovenskej republiky v súvislosti so zmenou pohlavia sa dopĺňa aj zánik brannej povinnosti týchto občanov.
Ženy brannú povinnosť nemajú, pokiaľ ju dobrovoľne neprevezmú, preto sa deň zmeny úradnej identity navrhuje ako deň zániku brannej povinnosti.
K bodu 10
Upravuje sa nadpis paragrafu v nadväznosti na zavedenie ohlasovacej povinnosti občana, ktorý podstúpil zmenu pohlavia.
K bodu 11
Ustanovuje sa ohlasovacia povinnosť občanom, ktorí podstúpili zmenu úradnej identity okresnému úradu v sídle kraja. Údaje sú potrebné v súvislosti so vznikom alebo zánikom brannej povinnosti týchto občanov.
K bodu 12
Upravuje sa doplňovanie ozbrojených síl v súvislosti s navrhovanou možnosťou použiť aktívne zálohy na plnenie úloh ozbrojených síl aj v stave bezpečnosti.
K bodu 13
V nadväznosti na zmenu ústavného zákona č. 227/2002 Z. z., podľa ktorého ozbrojené sily tvoria aj vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy, upravuje sa zaradenie týchto občanov Slovenskej republiky do záloh ozbrojených síl. Súčasne sa spresňuje zaradenie do záloh občanov Slovenskej republiky, ktorým sa skončil služobný pomer v Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe, Národnom bezpečnostnom úrade a služobný pomer colníka.
K bodu 14
Členenie záloh podľa platnej právnej úpravy zostáva zachované, mení sa doterajšia odborná príprava aktívnych záloh na pravidelné cvičenie a plnenie úloh ozbrojených síl, ktoré komplexnejšie vyjadruje prípravu vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh na výkon mimoriadnej služby. Rozširuje sa možnosť použiť tieto zálohy aj v stave bezpečnosti tak, aby mohli plniť úlohy ozbrojených síl pri riešení mimoriadnych udalostí, keďže súčasná právna úprava umožňuje použitie aktívnych záloh len ak nastane krízová situácia.
K bodu 15
Ustanovením sa preberajú podmienky na zaradenie do aktívnych záloh z platnej právnej úpravy. Dopĺňajú sa odborné požiadavky na funkciu, psychická spôsobilosť a splnomocňovacie ustanovenia na odborné požiadavky na funkciu a na posudzovanie psychickej spôsobilosti vojaka v zálohe, ktorý má byť zaradený do aktívnych záloh.
K bodu 16
Ustanovuje sa zákaz diskriminácie vojakov v zálohe pri prijímaní do aktívnych záloh a po ich zaradení do aktívnych záloh. Upravujú sa náležitosti dohody, doba, na ktorú je možné uzavrieť dohodu, obsah dohody, spôsob vypovedania dohody, výpovedné lehoty a podmienky zániku dohody. Uzavretá dohoda bude účinná od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka.
Jednorazový finančný príspevok sa nahrádza motivačným príspevkom, ktorý má vojaka v zálohe zaradeného do aktívnych záloh motivovať, aby sa zúčastňoval pravidelného cvičenia, plnil úlohy ozbrojených síl, a tým sa pripravoval na výkon funkcie podľa plánovaného určenia. Motivačný príspevok vo výške 600 eur za kalendárny rok bude vojakovi vyplatený za podmienky, že zotrvá v aktívnych zálohách celý kalendárny rok a v tomto kalendárnom roku absolvuje minimálne 75% určenej doby pravidelného cvičenia a plnenia úloh ozbrojených síl. V prípade, že pravidelné cvičenie nebude vykonané, vojakovi v zálohe zaradenému do aktívnych záloh motivačný príspevok prináleží, pretože je pripravený kedykoľvek nastúpiť na plnenie úloh ozbrojených síl k riešeniu mimoriadnych udalostí. Rozsah naturálnych náležitosti primeraných potrebám pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl ustanoví služobný predpis, ktorý vydá minister obrany Slovenskej republiky.
Ustanovujú sa podmienky prípravy a použitia aktívnych záloh. Vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh sa pripravuje v rámci pravidelných cvičení na výkon mimoriadnej služby na riešenie krízových situácii vojenského aj nevojenského charakteru. Upravuje sa rozsah pravidelného cvičenia v kalendárnom roku po prvom uzatvorení dohody, ktorý je najviac 30 kalendárnych dní a v ďalších rokoch najviac 15 kalendárnych dní. Vzhľadom na to, že plnenie úloh ozbrojených síl pri riešení mimoriadnych udalostí nadväzuje na vznik mimoriadnych udalostí, ktorých výskyt sa nedá dopredu určiť, upravuje sa maximálna doba 30 kalendárnych dní v kalendárnom roku, počas ktorej bude vojak zaradený do aktívnych záloh vykonávať pravidelné cvičenie a plniť úlohy ozbrojených síl. Ustanovuje sa podmienka, podľa ktorej vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh môže byť povolaný na plnenie úloh ozbrojených síl najskôr až po vykonaní pravidelného cvičenia po prvom uzatvorení dohody s cieľom pripraviť v rámci tohto cvičenia vojaka zaradeného do aktívnych záloh na plnenie úloh ozbrojených síl. Ak sa vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh v kalendárnom roku zúčastní plnenia úloh ozbrojených síl, nezúčastní sa už pravidelného cvičenia.
Spôsob povolania vojakov v zálohách zaradených do aktívnych záloh na pravidelné cvičenie písomným oznámením prostredníctvom vojenského útvaru je totožný s povolaním aktívnych záloh na odbornú prípravu podľa platného právneho stavu. Povolanie vojaka zaradeného do aktívnych záloh na plnenie úloh ozbrojených síl sa navrhuje upraviť tiež písomným oznámením, ktoré bude zasielať okresný úrad v sídle kraja vzhľadom na to, že o tomto povolaní nerozhoduje vojenský útvar, ale vláda Slovenskej republiky. Zavádza sa možnosť nariadiť vojakovi zaradenému do aktívnych záloh plnenie úloh ozbrojených síl veliteľom v čase, keď vojak vykonáva pravidelné cvičenie. Upravuje sa povinnosť vojaka v zálohe zaradeného do aktívnych záloh pokračovať v pravidelnom cvičení alebo v plnení úloh ozbrojených síl, ak vznikla krízová situácia a nebol nariadený výkon mimoriadnej služby. V súvislosti s dodržiavaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa upravuje povinnosť veliteľa vojenského útvaru zabezpečiť najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v prípade, ak technické možnosti zbraní, zbraňových systémov, výzbroje a vojenskej techniky neumožňujú aplikovať ustanovenia zákona o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Vojakovi v zálohe zaradenému do aktívnych záloh sa určuje povinnosť oznamovať zmenu miesta trvalého pobytu z dôvodu zjednodušenia povolania a tiež zmenu zdravotného stavu v súvislosti s jeho prípadným uvoľnením z aktívnych záloh. Zároveň sa upravujú aj jeho povinnosti počas pravidelného cvičenia a plnenia úloh ozbrojených síl.
V ustanoveniach o náhrade škody sa upravujú prípady, v ktorých za škodu zodpovedá vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh alebo štát. Takúto škodu následne odškodní Ministerstvo obrany SR.
Ustanovuje sa výška jednorazového odškodnenia pozostalých a okruh osôb, ktorým môže minister obrany Slovenskej republiky poskytnúť jednorazové odškodnenie, ak vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh následkom úrazu alebo choroby v súvislosti s pravidelným cvičením alebo plnením úloh ozbrojených síl zomrel.
Spresňujú sa podmienky vedenia evidencie vojakov v zálohách zaradených do aktívnych záloh, ktorú vedie vojenský útvar, upravuje sa obsah evidencie a postup vojenského útvaru pri skončení dohody v súvislosti s vedenou evidenciou.
K bodu 17
Legislatívno-technická úprava.
K bodom 18, 19 a 23
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmenu v príprave vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh a rozšírení ozbrojených síl.
K bodu 20
Upravuje sa evidencia vojakov mimoriadnej služby vedená vojenským útvarom ozbrojených síl v nadväznosti na rozšírenie ozbrojených síl.
K bodu 21
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na začlenenie Železničnej polície do Policajného zboru Slovenskej republiky.
K bodu 22
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zavedenie legislatívnej skratky v § 14a.
K bodu 24
Podľa novo navrhovaného § 19 môže občan Slovenskej republiky vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu bez povolenia prezidenta Slovenskej republiky, ak je tento štát členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej je Slovenská republika členom. Prezidentovi Slovenskej republiky zostane zachovaný inštitút povoľovania služby v ozbrojených silách iného štátu pre štáty, ktoré nie sú členskými štátmi organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu.
Novelou sa súčasne vytvoria podmienky pre štátne orgány k vedeniu presnejšej evidencie o vstupe občanov Slovenskej republiky do ozbrojených síl iného štátu, aby v prípade, ak bude nariadený výkon mimoriadnej služby, ich na výkon nepovolávali. Navrhuje sa doplnenie súčasného znenia platnej právnej úpravy o povinnosti občana Slovenskej republiky bližšie špecifikovať svoju žiadosť, uvádzať meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia, rodné číslo, adresu trvalého pobytu, štátnu príslušnosť, štát o povolenie výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách ktorého žiada, dôvod, na základe ktorého žiada o povolenie výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu a obdobie, na ktoré žiada o toto povolenie. Ďalej sa ustanovuje povinnosť občanov Slovenskej republiky bezodkladne oznámiť okresnému úradu v sídle kraja začiatok vojenskej služby, ale aj skončenie výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu, a to bez rozdielu, v ozbrojených silách ktorého štátu bude slúžiť.
K bodu 25
V nadväznosti na povinnosť oznámiť začiatok a skončenie výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu sa upravujú sankcie za nesplnenie tejto povinnosti.
K bodom 26 a 27
Ukladanie poriadkových pokút sa navrhuje upraviť v súlade s princípom oportunity.
K bodu 28
Rozširuje sa okruh údajov vedených v evidencii okresného úradu v sídle kraja o občanoch Slovenskej republiky, ktorí skončili dobrovoľnú vojenskú prípravu a boli zaradení do záloh ozbrojených síl a o vojakoch v zálohách zaradených do aktívnych záloh. Údaje sú potrebné v súvislosti s plnením brannej povinnosti.
K bodom 29 a 30
Ustanovuje sa rozsah údajov, ktoré poskytne okresný úrad v sídle kraja o občanoch Slovenskej republiky podliehajúcich brannej povinnosti Ministerstvu obrany Slovenskej republiky a vojenskému útvaru a dôvody ich poskytnutia.
Spresňujú sa údaje poskytnuté okresným úradom v sídle kraja o občanoch Slovenskej republiky podliehajúcich brannej povinnosti vojenskému útvaru v súvislosti s výkonom mimoriadnej služby.
K bodu 31
Ustanovenie sa upravuje v nadväznosti na zmenu odbornej prípravy, ktorá sa nahrádza pravidelným cvičením a plnením úloh ozbrojených síl.
K bodu 32
Splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu Ministerstvom obrany Slovenskej republiky sa dopĺňa o posudzovanie zdravotnej spôsobilosti k zaradeniu vojakov v zálohe do aktívnych záloh.
K bodu 33
Novým spôsobom sa ustanovuje priznávanie vojenskej hodnosti občanom Slovenskej republiky, ktorí skončili služobný pomer v Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Hasičskom a záchrannom zbore, Národnom bezpečnostnom úrade a služobný pomer colníka. Ak služobné pomery bezprostredne na seba nadväzujú, navrhuje sa priznávať vojenskú hodnosť po skončení posledného z uvedených služobných pomerov.
K bodu 34
Prechodným ustanovením sa upravujú vzťahy vyplývajúce z dohôd uzatvorených pred účinnosťou tohto zákona.
K bodu 35
Upravuje sa preberanie právne záväzného aktu Európskej únie.
K bodu 36
Dopĺňa sa transpozičná príloha, v ktorej sa uvádza Smernica rady 2000/43/ES z 22. júna 2000.
K čl. XIV
Navrhuje sa, aby sa na vojakov počas pravidelného cvičenia, plnenia úloh ozbrojených síl alebo pri výkone dobrovoľnej vojenskej prípravy ustanovenia zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci uplatňovali v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia. Zákon o dobrovoľnej vojenskej príprave a zákon o brannej povinnosti vymedzí rozsah nevyhnutný na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
K čl. XV
Každý vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh sa zúčastňuje na pravidelnom cvičení, ktorým sa dobrovoľne pripravuje aj na výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách a plnenie úloh ozbrojených síl pri riešení mimoriadnych udalostí. Zároveň obrana Slovenskej republiky je vecou cti každého občana. Z uvedených dôvodov je preto potrebné vytvoriť priaznivé podmienky pre plnenie úloh ozbrojených síl aktívnymi zálohami a prijať legislatívnu zmenu zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorej by sa „motivačný príspevok, jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby, naturálne náležitosti, jednorazové odškodnenie pozostalých a náhrada cestovného“ nepovažovali za príjem na účely kompenzácií. V praxi to bude znamenať, že takýto príjem (najmä s ohľadom na filozofiu poskytovania týchto benefitov) nebude mať vplyv na poskytovanie alebo výšku peňažných príspevkov na kompenzáciu.
K čl. XVI
K bodu 1
Navrhuje sa, aby domácnosti, ktorej člen, ktorý sa z dôvodu účasti na pravidelnom cvičení alebo na plnení úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky nemôže zúčastniť výkonu činností pre priznanie nároku na plnú výšku dávky v hmotnej núdzi, nebola dávka znížená. Navrhuje sa čas účasti člena na pravidelnom cvičení alebo na plnení úloh ozbrojených síl SR, ktorý koliduje s časom výkonu činností podľa § 10 ods. 3 zákona, považoval za čas, v ktorom takúto činnosť vykonával. Dôvodom je skutočnosť, že člen domácnosti účasť na pravidelnom cvičení alebo na plnení úloh ozbrojených síl SR nemôže ovplyvniť, nakoľko ho určuje vojenský útvar, alebo okresný úrad v sídle kraja. Z toho dôvodu môže účasť na pravidelnom cvičení alebo na plnení úloh ozbrojených síl SR kolidovať s aktuálne vykonávanými činnosťami uvedenými v zákone o pomoci v hmotnej núdzi.
K bodom 2 a 3
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 4
Navrhuje sa, aby nárok na aktivačný príspevok v rámci systému pomoci v hmotnej núdzi vznikol aj členovi domácnosti, ktorý sa zúčastní na výkone dobrovoľnej vojenskej prípravy, nakoľko ide o aktívny prístup občana k verejným otázkam týkajúcim sa obrany a bezpečnosti štátu.
K bodu 5
Navrhuje sa, aby členovi domácnosti, ktorý sa z dôvodu účasti na pravidelnom cvičení alebo na plnení úloh ozbrojených síl nemôže zúčastniť výkonu činností pre priznanie nároku na aktivačný príspevok, nebol nárok na aktivačný príspevok odňatý. Navrhuje sa čas účasti člena na pravidelnom cvičení alebo na plnení úloh ozbrojených síl, ktorý koliduje s časom výkonu činností podľa § 12 ods. 3 písm. b) štvrtého bodu a piateho bodu zákona, považoval za čas, v ktorom takúto činnosť vykonával. Dôvodom je skutočnosť, že člen domácnosti účasť na pravidelnom cvičení alebo na plnení úloh ozbrojených síl SR nemôže ovplyvniť, nakoľko ho určuje vojenský útvar, alebo okresný úrad v sídle kraja. Z toho dôvodu môže účasť na pravidelnom cvičení alebo na plnení úloh ozbrojených síl SR kolidovať s aktuálne vykonávanými činnosťami uvedenými v zákone o pomoci v hmotnej núdzi.
K čl. XVII
Umožňuje sa prijať občana, ktorý vykonal dobrovoľnú vojenskú prípravu do dočasnej štátnej služby profesionálneho vojaka bez vykonania prípravnej štátnej služby. Občan počas výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy absolvuje základný vojenský výcvik v trvaní deväť týždňov a odborný výcvik v trvaní troch týždňov, ktorý je porovnateľný so základným vojenským výcvikom a odborným výcvikom jednotlivca, ktoré by musel ako profesionálny vojak absolvovať aj počas prípravnej štátnej služby.
K čl. XVIII
Navrhuje sa účinnosť zákona 1. januára 2016.
K prílohe
V prílohe sa uvádza právny akt Európskej únie, ktorý sa preberá týmto návrhom zákona.
Bratislava 26. augusta 2015
Robert Fico, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Martin Glváč, v. r.
minister obrany Slovenskej republiky