Zákon o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov 409/2011 účinný od 28.02.2018 do 31.05.2022

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, primárne reaguje na problémy a potreby aplikačnej praxe, v dôsledku čoho sa menia a dopĺňajú procesné ustanovenia zákona, odstraňujú sa niektoré legislatívne chyby a nedostatky doterajšej právnej úpravy.

Popri odstráneniu niektorých nedostatkov doterajšej právnej úpravy, je dôvodom predkladaného návrhu zákona aj úprava zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov. V navrhovanom Čl. III sa dopĺňa nové paragrafové znenie, ktoré upravuje problematiku vyvlastnenia alebo núteného obmedzenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a predbežnej držby v prípade, že sanácia environmentálnej záťaže je vo verejnom záujme. Na vyvlastňovacie konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o vyvlastňovaní.

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie, bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na služby verejnej správy pre občana a ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu SR, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava – zmena poznámky pod čiarou k legislatívnemu odkazu 1. Ustanovenie § 3 písm. s) geologického zákona vymedzuje definíciu pojmu pojem sanácia environmentálnej záťaže, odkaz na ktoré je však v danom kontexte nesprávne, keďže má ísť o odkaz na definíciu pojmu environmentálna záťaž.

K bodom 2 a 3

Jestvujúca zákonná úprava sa dopĺňa vzhľadom na osobitný charakter pravdepodobnej environmentálnej záťaže, ktorá je samostatný pojem legislatívne vymedzená v § 3 písm. u) geologického zákona.

K bodu 4 a 5

V súlade s aplikačnou praxou sa rozširuje povinnosť ministerstva vo vzťahu k registru environmentálnych záťaží tak, aby bolo zabezpečené včasné informovanie o stave environmentálnych záťaží na území Slovenskej republiky.

K bodu 6

Navrhuje sa úprava vnútorných odkazov.

K bodu 7 a 12

Zabezpečenie vypracovania a realizácie plánu prác z verejných prostriedkov ministerstvom môže predstavovať štátnu, resp. minimálnu pomoc pre osobu ak, je táto osoba podľa pravidiel v oblasti štátnej pomoci klasifikovaná ako podnik, t. j. ako subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť bez ohľadu na právne postavenie a spôsob financovania (a to samotným financovaním vypracovania a realizácie plánu prác z verejných prostriedkov, ako aj v prípade, ak ani po uplynutí stanovenej lehoty čiastku neuhradí, resp. ak by mala možnosť následne ju uhrádzať v splátkach).

K bodom 8 a 9

Zosúladenie doterajšieho zákonného znenia s potrebami aplikačnej praxe, ako aj so zásadou materiálnej pravdy. Doterajšou právnou úpravou bola v rozpore so zásadou materiálnej pravdy uplatňovaná prezumpcia zodpovednosti za environmentálnu záťaž právneho nástupcu pôvodcu a vlastníka nehnuteľnosti, na ktorej sa takáto záťaž nachádza, tzn. že správny orgán nebol povinný zisťovať skutkový a právny stav nad rámec procesnej aktivity právneho nástupcu pôvodcu a vlastníka v prebiehajúcom správnom konaní.

K bodu 10

Odstraňuje sa nadbytočný odkaz.

K bodu 11

Oprava nesprávneho vnútorného odkazu. Na povinnú osobu sa nemôžu vzťahovať kompetencie určeného ministerstvo.

K bodu 13

V súlade s potrebami aplikačnej praxe sa spresňujú a dopĺňajú dotknuté zákonné ustanovenia.

K bodu 15

Navrhuje sa oprava legislatívneho odkazu.

K bodu 16

Precizuje sa požiadavka právoplatnosti rozhodnutia a súčasne sa mení nesprávny legislatívny odkaz.

K bodu 17

Navrhované ustanovenie v súlade s požiadavkou aplikačnej praxe rieši situáciu, ak by určená povinná osoba nezodpovedala za celú environmentálnu záťaž. V takomto prípade by v rámci plurality musel byť spoluzodpovedným štát reprezentovaný príslušným ministerstvom.

K bodu 18

Navrhuje sa úprava odkazu v súvislosti s inými navrhovanými zmenami.

K bodom 14, 19, 21, 23 a 33

Legislatívne spresnenie nesprávneho znenia dotknutých ustanovení. Výsledkom konania podľa § 8 je schválenie plánu prác a nie podaného návrhu na jeho schválenie.

K bodu 20

Nahrádzajú sa doterajšie znenia z dôvodu ich neefektívnosti. V praxi sa vyskytol problém, že samotní pôvodcovia nemajú často vedomosť o tom, že sú pôvodcami environmentálnej záťaže. Z tohto dôvodu sa doterajšia úprava ukázala v praxi ako neefektívna, pôvodcovia nemajú možnosť bez vydania rozhodnutia o určení povinnej osoby alebo zastavenia konania o určení povinnej osoby jednoznačne samých seba identifikovať ako pôvodcov, príp. ako povinné osoby. Podľa navrhovaného znenia bude zákonná ročná lehota plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania o určení povinnej osoby, za predpokladu, že dôvodom zastavenia konania bude preukázanie existencie pôvodcu, pričom pôvodca má možnosť dozvedieť sa o uvedenej skutočnosti ako účastník konania, príp. ako právnická osoba poskytujúca vyjadrenie a listiny v zmysle príslušných ustanovení správneho poriadku.

K bodu 22

Doplnenie a spresnenie doterajšieho vymedzenia obsahu plánu prác v súlade s potrebami aplikačnej praxe.

K bodu 24

V súlade s potrebami aplikačnej praxe sa rozširuje možnosť zmeny plánu prác aj z dôvodu zmeny časového harmonogramu. Súčasne sa precizuje požiadavka na možnosť zmeny plánu prác z hľadiska uvedenia relevantných dôvodov, ktoré bude posudzovať správny orgán.

K bodu 25

V súlade s potrebami aplikačnej praxe sa rozširuje povinnosť doručovať rozhodnutie o schválení plánu prác aj Slovenskej inšpekcii životného prostredia, ako orgánu štátneho dozoru podľa § 13 zákona.

K bodom 26 a 27

Upravuje sa poradie a obsah dotknutých ustanovení z hľadiska logickej postupnosti činností. Súčasne sa upravuje nesprávne znenie poznámky pod čiarou k legislatívnemu odkazu 22.

K bodom 28

Navrhujú sa legislatívno-technické úpravy odkazov a poznámok, aby bol zabezpečený súlad s platným znením geologického zákona. V súlade s aplikačnou praxou sa rozširuje požiadavka doručovať právoplatné rozhodnutie o ukončení realizácie plánu prác Slovenskej inšpekcii životného prostredia.

K bodu 29

Legislatívno-technická úprava – nahradenie celého názvu organizácie legislatívnou skratkou zavedenou novelizačným bodom 29.

K bodom 30 a 31

Doplnenie a zosúladenie kompetencií ministerstva na základe navrhovaných úprav.

K bodom 32, 34 až 36

Spresnenie a doplnenie kompetencií okresného úradu v sídle kraja, ktoré boli opomenuté v § 12 pri tvorbe zákona.

K bodom 37 až 46

Spresňujú sa doterajšie procesné ustanovenia tak, že sa osobitne upravuje vymedzenie okruhu účastníkov konania podľa toho, či ide o konanie podľa § 5, 8 alebo 9 zákona.

Navrhovaná úprava ustanovuje základnú lehotu pre vydanie rozhodnutia v konaniach podľa § 5, 8 a 9, a to 90 dní, nakoľko doterajšie lehoty v dĺžke 30 a 60 podľa ustanovení správneho poriadku sa ukázali ako nedostatočné.

Navrhovaná úprava zároveň rieši možnosť doručovať upovedomenie o začatí konaniach a rozhodnutia vydané v konaniach podľa § 5, 8 a 9, ak by sa konanie týkalo väčšieho počtu účastníkov konania (vlastníkov), pričom väčším počtom účastníkov konania sa považuje aspoň 20 osôb.

K bodu 47

Zosúladenie doterajšieho znenia s potrebami aplikačnej praxe - kontrolný orgán je oprávneným vstupovať na akúkoľvek nehnuteľnosť, ktorá má súvislosť s environmentálnou záťažou.

K bodu 48

Rozšírenie deliktuálnej skutkovej podstaty z dôvodu zmien v zmysle novelizačného bodu 12.

K bodom 49

Legislatívno-technická úpravy – zmeny nesprávnych legislatívnych odkazov.

K bodu 50

Legislatívno-technická úprava – formálne zosúladenie názvu orgánu miestnej štátnej správy so aktuálnym legislatívnym stavom podľa zákona o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K čl. II

Navrhuje sa úprava zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v súvislosti s úpravami navrhovanými v bodoch 14, 19, 22, 24 a 34 návrhu novely zákona č. 409/2011 Z. z. Výsledkom konania podľa § 8 je schválenie plánu prác a nie podaného návrhu na jeho schválenie.

K čl. III

K bodom 1 a 2

Jestvujúca právna úprava geologického zákona nepozná inštitút vyvlastnenia, ale len núteného obmedzenia vlastníckych práv. Sanácia environmentálnej záťaže je s ohľadom na jej definíciu podľa § 3 písm. s) geologického zákona spätá s činnosťami, ktoré majú nielen dočasný, ale aj trvalý charakter, pričom ide o stavebné činnosti. Inštitút vyvlastnenia má slúžiť ako nástroj zabezpečenia prechodu vlastníckeho práva v tých prípadoch, v ktorých je nevyhnutná realizácia stavebných prác a kde už nie je možná dohoda s vlastníkom záujmovej nehnuteľnosti. Využitie inštitútu vyvlastnenia podľa ustanovení geologického zákona sa bude vzťahovať výlučne na sanáciu environmentálnej záťaže a nebude ho možné uplatniť v prípade konaní podľa § 29 ods. 4 a 5 geologického zákona, čiže v prípadoch geologického prieskumu a súvisiacich prác.

Na vyvlastňovacie konanie podľa zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) sa podľa navrhovanej úpravy vzťahuje zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 282/2015 Z. z. sa vyvlastnenie môže uskutočniť, len ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo

iným spôsobom. Podľa § 2 ods. 3 druhá veta zákona č. 282/2015 Z. z. nemožno rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie. To znamená, že za účelom sanácie environmentálnej záťaže nebude možné rozhodnúť o odňatí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tam, kde stačí obmedziť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, zriadiť, obmedziť alebo zrušiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu k nehnuteľnosti alebo obmedziť alebo zrušiť právo tretej osoby k nehnuteľnosti. Oba horeuvedené princípy sa budú dôsledne uplatňovať pri aplikácii ustanovení geologického zákona o vyvlastnení.

Do jestvujúcej úpravy geologického zákona sa zavádza inštitút predbežnej držby. K jej uplatneniu môže dôjsť iba v prípadoch vyvlastňovacieho konania súvisiaceho so sanáciou environmentálnej záťaže podľa schváleného projektu sanácie environmentálnej záťaže, pričom jej uplatnenie prichádza do úvahy najmä v prípadoch zabezpečenia ochrany života a zdravia obyvateľstva a ochrany zložiek životného prostredia.

Zároveň sa upravila v stavebných konaniach týkajúcich sa stavieb súvisiacich so sanáciou environmentálnej záťaže možnosť vydať stavebné povolenie aj pred právoplatným skončením vyvlastňovacích konaní, avšak s podmienkami uvedenými v § 32b.

Vyvlastňovaný má za čas výkonu predbežnej držby právo na finančnú náhradu. V prípade spôsobenej škody nie je dotknuté právo vyvlastňovaného domáhať sa po zrušení predbežnej držby jej náhrady.

K bodu 3

Ustanovuje sa kompetencia ministerstva ako dotknutého orgánu v konaniach podľa § 32b.

K čl. IV

Navrhuje sa účinnosť zákona dňom vyhlásenia. Spolu s návrhom zákona sa na rokovanie vlády predkladá aj návrh na skrátené legislatívne konanie. Naliehavosť prijatia navrhovanej úpravy vyplýva z akútnej potreby sanácie vybraných environmentálnych záťaží, vplyvom ktorých dochádza ku kontaminácii podzemných vôd vodohospodárskych oblastí.

V Bratislave 31. januára 2018

Robert Fico v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

László Sólymos v.r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

V súlade s celosvetovým trendom vyspelých štátov je aj na Slovensku uznaný , ako jeden z rozhodujúcich princípov rozvoja, princíp trvalo udržateľného rozvoja; pritom starostlivosť o životné prostredie sa musí stať integrálnou súčasťou každej sféry spoločenského ž ivota. Z hľadiska priorít medzi významné aktivity vlády v oblasti životného prostredia patrí odstránenie starých environmentálnych záťaží, ktoré zvyšujú kontamináciu pôdy, horninové ho prostredia a podzemných vôd.

Na základe predbežných štúdií a odhadov sa na Slovensku nachádza okolo 30 000 potenciálnych zdrojov znečistenia. Systematickou inventarizáciou environmentálnych záťaží, realizovanou projektmi 'Systematická identifikácia environmentálnych záťaží SR' a 'Regionálne št údie hodnotenia dopadov environmentálnych záťaží na životné prostredie pre vybrané kraje (regióny)', bolo zistené, že 1845 lokalít predstavuje závažné nebezpečenstvo pre zdravie človeka a životn é prostredie. Ide najmä o areály priemyselných podnikov, kde dochádzalo k dlhodobým skrytým a nekontrolovaným únikom nebezpečných látok do jednotlivých zložiek životného prostredia, veľkokapacitné po ľnohospodárske podniky, železničné depá, nekontrolované skládky nebezpečných odpadov, nezabezpečené sklady pesticídov, pohonných hmôt a iných nebezpečných látok, znečistenie spôsobené ozbrojenými silami, ťažbou nerastov a inými činnosťami, počas ktorých sa dlhoročne a nekontrolovane nakladalo s nebezpečnými látkami. Tieto látky v prostredí pretrvávajú, kontaminujú jeho jednotliv é zložky a dokázateľne negatívne ovplyvňujú zdravotný stav obyvateľstva vo svojom okolí. Sú 'časovanými bombami” životného prostredia, ktoré je potrebné odstrániť alebo zneškodniť.

Na riešenie tohto nežiaduceho stavu je možné v súčasnosti využiť prostriedky z Európskej únie. Operačný program Životné prostredie 2007- 2013 definuje problematiku v rámci prioritnej osi č. 4 Odpadové hospodárstvo prostredníctvom operačného cieľa č. 4.4 Rieš enie problematiky environmentálnych záťaží vrátane ich odstraňovania.

Z uvedených dôvodov vyplýva, že problematika environmentálnych záťaží je ve ľmi aktuálna a je nevyhnutné riešiť ju ako samostatný environmentálny systém. Základným krokom pre systémové riešenie problematiky je doplnenie legislatívneho rámca, čo sa napĺňa predloženým n ávrhom zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'návrh zákona”).

Návrh zákona predkladá Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ( ďalej len 'ministerstvo”) na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011.

Účelom návrhu zákona je najmä ustanoviť pôvodcu environmentálnej záťaž e, určovanie povinnej osoby v prípade nemožnosti stanovenia pôvodcu a stanovenie ich práv a povinností v súvislosti s odstraňovaním environmentálnej záťaže.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzin árodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

zobraziť dôvodovú správu