Zákon o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 406/2011 účinný od 01.01.2020 do 29.03.2022

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou a o zmene a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 440/2015 Z. z.

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou a o zmene a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 440/2015 Z. z. (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá vzhľadom na existujúce potreby praxe v mládežníckej politike na Slovensku. V súčasnosti môžeme pozorovať rýchlo sa meniace trendy v práci s mládežou, ktorá musí flexibilne reagovať na potreby mladých ľudí na Slovensku. Z dôvodu napredovania spoločnosti je potrebné novelizovať predmetnú legislatívu.

Cieľom návrhu zákona je najmä podporiť a posilniť kvalitu práce s mládežou a jej prínos pre osobný, profesionálny a sociálny rozvoj mládeže prostredníctvom neformálneho vzdelávania, zabezpečiť efektívnejšiu medzirezortnú a medzisektorovú spoluprácu aktérov v oblasti starostlivosti o mládež na národnej, regionálnej aj miestnej úrovni, kvalitne zadefinovať kompetencie jednotlivých aktérov v tejto oblasti, podporiť potenciál práce s mládežou a flexibilne reagovať na aktuálne potreby mládeže a podporiť rozvoj participácie a angažovanosti mládeže pri správe vecí verejných na všetkých úrovniach.

Návrh zákona zároveň definuje nové pojmy v oblasti práce s mládežou, ktoré sú dôležité pre rozvoj tejto oblasti a pre jednotné chápanie problematiky, upravuje systém akreditácie vzdelávacích programov v oblasti práce s mládežou a zavádza sa nový inštitút značky kvality „Moderné centrum mládeže“, ktorá má prispieť ku kvalite práce s mládežou. Návrh zákona upravuje aj účel poskytnutia dotácií zo štátneho rozpočtu, ako aj niektoré podmienky poskytnutia takejto dotácie s cieľom uľahčiť žiadateľom možnosť sa o dotáciu v oblasti práce s mládežou uchádzať. Z toho dôvodu novela zákona napríklad znižuje mieru spolufinancovania a zároveň zavádza možnosť do spolufinancovania započítať aj hodnotu dobrovoľníckej práce.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a právom Európskej únie.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

1

B. Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1

Do predmetu zákona sa navrhuje doplniť „neformálne vzdelávanie v oblasti práce s mládežou“ z dôvodu, že práca s mládežou sa realizuje najmä prostredníctvom tejto činnosti.

K bodu 2

Do definície pojmu pracovníka s mládežou sa navrhuje doplniť ďalšia činnosť vzhľadom na to, že dôležitou súčasťou práce s mládežou a neformálneho vzdelávania je práve posilniť osobný, profesionálny a sociálny rozvoj mladých ľudí, ako aj rozvoj ich vedomostí, zručností a kompetencií.

K bodu 3

Navrhuje sa rozšíriť spôsob výkonu pracovníka s mládežou z dôvodu, že pracovník s mládežou nemusí byť nevyhnutne v pracovno-právnom vzťahu, ale môže vykonávať svoju činnosť aj na základe živnostenského oprávnenia alebo ako dobrovoľník.

K bodu 4

Navrhuje sa spresniť definície dvoch ďalších kľúčových pojmov, a to práca s mládežou a neformálne vzdelávanie v oblasti práce s mládežou z dôvodu potreby aktualizácie súčasnej textácie. Dopĺňajú sa definície osôb pracujúcich v oblasti práce s mládežou, ako aj ďalšie pojmy na základe potrieb praxe, vzhľadom na potrebu spresnenia výkonu činností osôb pracujúcich s mládežou a niektoré z definícií sa vypúšťajú z dôvodu nadbytočnosti. Písmenom f) sa navrhuje definícia „koordinátora práce s mládežou“ z dôvodu snahy posilniť sieťovanie aktérov v oblasti práce s mládežou na území VÚC alebo obcí v prípade, ak existuje. Cieľom je, aby na území samosprávy existovala osoba, ktorá sa bude venovať koordinácii a usmerňovaniu práce s mládežou v obci/kraji, aby táto činnosť mala systematický, organizovaný a participatívny charakter. Písmenom g) sa zavádza definícia lektora v oblasti práce s mládežou z dôvodu, že v praxi tieto osoby už svoju činnosť vykonávajú a zvyšujú tak kompetencie pracovníkov s mládežou prostredníctvom vzdelávacích aktivít, vďaka čomu posilňujú kvalitu práce s mládežou ako takej. V celom návrhu sa zároveň upúšťa od používania pojmu špecializovaná činnosť v oblasti práce s mládežou z dôvodu spresnenia pojmov a neexistencie definície „špecializovanej činnosti“ pre účely práce s mládežou. Dôvodom upustenia od používania pojmu špecializované činnosti v oblasti práce s mládežou je skutočnosť, že toto slovné spojenie vyjadruje činnosti v oblasti práce s mládežou vo všeobecnosti a nijak ich ďalej nečlení vzhľadom na neexistujúcu definíciu špecializovaných činností v oblasti práce s mládežou. Používanie tohto spojenia je preto považované za nevhodné a môže pôsobiť zmätočne. Vypustenie definície pojmu „mobilita mládeže“ súvisí so skutočnosťou, že zákon po zohľadnení novely už s týmto pojmom ďalej nepracuje.

K bodu 5

Navrhuje sa nanovo definovať bezúhonnosť vo vzťahu k činnostiam v oblasti práce s mládežou vzhľadom na to, že pôvodná definícia bezúhonnosti počítala len s výkonom činnosti v oblasti práce s mládežou v pracovno-právnom vzťahu a opomínala dobrovoľníctvo alebo živnostenské

2

oprávnenie. Práve pri živnostenskom oprávnení sa bezúhonnosť preukazuje už pri získaní takéhoto oprávnenia.

K bodu 6

Nanovo sa definujú pôsobnosti Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy v oblasti štátnej starostlivosti o mládež, pričom sa vypúšťajú niektoré činnosti z dôvodu neaktuálnosti a na druhej strane sa dopĺňajú činnosti vzhľadom na potrebu ich aktualizácie. Zámer analyzovať a vyhodnocovať potreby mládeže zo strany ministerstva plynie z predpokladu využitia týchto údajov pre nastavenie strategických a koncepčných dokumentov, ako aj dotačnej schémy.

K bodu 7 až 10

Spresňujú sa základné pôsobnosti, ktoré by vo vzťahu k práci s mládežou na Slovensku mali vykonávať samosprávne kraje. Upravujú a dopĺňajú sa činnosti vykonávané samosprávnymi krajmi v oblasti práce s mládežou z dôvodu potreby zabezpečenia a udržania kvality činností v oblasti práce s mládežou na úrovni kraja. Z toho dôvodu sa navrhuje ustanoviť, aby na území kraja pôsobil koordinátor práce s mládežou, ktorý zabezpečí sieťovanie jednotlivých aktérov v oblasti práce s mládežou, ako aj koordinovanie práce s mládežou v kraji ako takej. Samosprávny kraj bude taktiež vypracúvať koncepciu rozvoja práce s mládežou pre svoje územie. Navrhuje sa tiež doplniť podpora rôzne znevýhodnenej mládeže z dôvodu, že tieto skupiny mládeže sú najviac ohrozené a je potrebné im venovať špeciálnu pozornosť a podporu. Zároveň sa z dôvodu spresnenia pojmov upravuje terminológia znevýhodnenej mládeže. Pre potreby zákona sa predpokladá využitie už existujúcich definícií znevýhodnení uvedených v školskom zákone, avšak pri aplikácii v širšom kontexte.

K bodu 11

Navrhuje sa nanovo upraviť činnosti, ktoré by v oblasti starostlivosti o mládež mali vykonávať obce, pričom zmena spočíva napríklad v tom, že obce by mali podporovať uskutočňovanie práce s mládežou a utvárať podmienky pre rozvoj práce s mládežou na svojom území. Vítanou podporou práce s mládežou by bolo, ak by obec pri výkone samosprávy na svojom území taktiež zabezpečila koordinátora práce s mládežou. Funkciu koordinátora práce s mládežou by vykonával už existujúci zamestnanec obecného alebo mestského úradu, ktorý má v náplni práce otázky mládeže, prípadne by bol touto funkciou poverený zamestnanec príspevkovej alebo rozpočtovej organizácie obce alebo mesta. Tak, ako samosprávny kraj, koncepciu v oblasti práce s mládežou má vypracúvať aj mesto, avšak len vo vzťahu k územiu tohto mesta. Dôvodom návrhu je snaha posilniť prácu s mládežou na miestnej úrovni a nasledovať príklady dobrej praxe, kde už existujúci koordinátori práce s mládežou aktívne podporujú prácu s mládežou a sieťujú jednotlivých aktérov či už na území miest alebo kraja.

K bodu 12

Z dôvodu podpory rozvoja participácie a angažovanosti mladých ľudí pri správe vecí verejných na miestnej úrovni zákon umožňuje zriadenie mládežníckeho parlamentu v obci. Mládežnícke parlamenty sú efektívnym nástrojom na zapájanie mladých ľudí do života spoločnosti, verejného diania a rozhodovacích procesov na miestnej úrovni. V súčasnosti sú existujúce mládežnícke parlamenty ustanovené na základe rozhodnutia samosprávy. V prípade, ak je mládežnícky parlament v obci zriadený, neexistuje preň zákonná definícia, ktorá by zároveň upravovala jeho postavenie. Cieľom je práve posilnenie postavenia mládežníckych parlamentov a tým aj spoluúčasti mladých ľudí. Zámerom je, aby sa mladí ľudia v obciach mali možnosť vyjadriť k veciam, ktoré sa ich dotýkajú. Mládežnícke parlamenty by mali byť kreované na základe podnetu „zdola“, a teda na základe záujmu mladých ľudí podieľať sa na

3

verejnom dianí. Vytvoreniu mládežníckeho parlamentu by ideálne mala predchádzať verejná výzva. Konkrétne podmienky kreovania mládežníckeho parlamentu však určí obec. Zástupcovia mládežníckeho parlamentu by mali byť prizývaní na zasadnutia obecného zastupiteľstva na základe pravidiel určených v rokovacom poriadku obecného zastupiteľstva. Vytvorenie a spolupráca s mládežníckym parlamentom môže pre orgány obce/mesta slúžiť ako nástroj na získavanie a zachytenie informácií, názorov a potrieb mladých ľudí v obci/meste, ktoré môžu byť následne využité v prospech samosprávy a jej riadenia.

K bodu 13

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novelizačným bodom 4.

K bodu 14

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 15

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na to, že v celom návrhu sa upúšťa od používania pojmu „vzdelávacie zariadenie“ z dôvodu zmeny akreditácií vzdelávacích zariadení na akreditáciu vzdelávacích programov.

K bodu 16 a 17

Upravuje sa činnosť a kompetencie Akreditačnej komisie aj vzhľadom na zmenu ohľadom akreditácie vzdelávacích programov a na novovznikajúce udeľovanie značky kvality. Zároveň sa navrhuje výslovne ustanoviť zverejňovanie dokumentov a odporúčaní Akreditačnej komisie vo vzťahu k akreditovaným programom. Dôvodom tohto ustanovenia je podpora transparentnosti a kvality akreditovaných činností vzdelávacieho charakteru.

K bodu 18

Spresňuje sa definícia akreditácie vzdelávacieho programu z dôvodu upustenia od pôvodne udeľovanej akreditácie vzdelávacieho zariadenia. Taktiež sa ustanovujú podmienky pre žiadateľa potrebné na získanie akreditácie vzdelávacieho programu. Navrhuje sa nevyžadovať od žiadateľov o akreditáciu vzdelávacieho programu doklad o materiálno-technickom zabezpečení z dôvodu, že žiadateľ nemusí nevyhnutne realizovať tento program s vlastným vybavením a vo vlastných priestoroch, ale môže ho realizovať aj na základe dohodnutej spolupráce, ktorou budú tieto náležitosti zabezpečené. Dôvodom novej textácie v uvedenom paragrafe je aj snaha zjednotiť chápanie významu akreditácie. Oprávnenie uskutočňovať akreditované vzdelávacie činnosti v oblasti práce s mládežou musia získať tie FO a PO, ktoré chcú poskytovať vzdelávacie činnosti v oblasti práce s mládežou s cieľom poskytnúť možnosť získania odbornej spôsobilosti iným spôsobom ako štúdiom vo vzdelávacom zariadení alebo odbornou praxou. FO a PO poskytujúce vzdelávacie činnosti mimo tohto vymedzenia a zámeru tak môžu konať bez nutnosti získania tohto oprávnenia. Poskytovanie vzdelávacej činnosti v oblasti práce s mládežou v rámci získanej akreditácie má za cieľ podporovať a pozdvihnúť kvalitu takéhoto vzdelávania a jeho uznanie.

K bodu 19 až 21

Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace s novelizačným bodom 15.

K bodu 22

Zavádza sa nový inštitút značky kvality „Moderné centrum mládeže“. Túto značku kvality bude udeľovať minister MŠVVaŠ SR na základe žiadostí hodnotených Akreditačnou komisiou po splnení podmienok a kritérií vo výzve vyhlásenej ministerstvom. Má ísť o obdobný nástroj ako

4

periodické hodnotenie vysokých škôl so značkou „výskumná univerzita. Cieľom zavedenia značky kvality aj v oblasti mládeže je zámer posilniť kvalitu práce s mládežou u právnických a fyzických osôb, ktoré uskutočňujú prácu s mládežou. Dôvodom je potreba zvyšovania a garancie kvality inštitúcií pôsobiacich v oblasti práce s mládežou. Zároveň sa tým napĺňa jeden z cieľov Koncepcie rozvoja práce s mládežou na roky 2016 - 2020 schválenej Vládou SR dňa 13. januára 2016, a to „Kvalitná práca s mládežou“. Udeľovanie značky kvality môže výrazne pomôcť aj menším subjektom pôsobiacim v oblasti práce s mládežou. Udelenie značky kvality by malo vypovedať o kvalite poskytovaných činností pre mládež, ktoré reagujú na aktuálne potreby a podporujú mladých ľudí v ich rozvoji.

K bodu 23 až 30

Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace s novelizačným bodom 4 a novelizačným bodom 15.

V bode 27 sa zároveň taxatívne vymedzujú osoby, ktoré pri výkone činností v oblasti práce s mládežou musia preukazovať odbornú spôsobilosť. Dôvodom úpravy je vypustenie potreby odbornej spôsobilosti u mladého vedúceho a mládežníckeho dobrovoľníka z dôvodu uľahčenia a sprístupnenia výkonov týchto činností v oblasti práce s mládežou.

K bodu 31

Navrhuje sa nanovo vymedziť účel poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu z dôvodu spresnenia a jednotného výkladu podporovaných činností a aktivít. Dôvodom navrhovaných zmien je, že aktuálne vymedzenie účelu poskytnutia a využitia dotácie v niektorých prípadoch nenapĺňa ciele, ku ktorým by sa malo prostredníctvom finančnej podpory v oblasti mládeže prispieť. Príkladom môže byť súčasná oprávnenosť podpory „poznávania života a kultúr štátov Európskej únie“ alebo „mobility mládeže, medzinárodnej spolupráce a medzinárodných programov v oblasti mládeže“ alebo „vybraných projektov záujmovej činnosti v oblasti prírodných vied, techniky, kultúry a športu“. Väčšina z týchto činností je už v súčasnosti podporovaná z iných národných či európskych zdrojov. Napriek tomu, že daná problematika je taktiež dôležitá a mladých ľudí je potrebné vzdelávať a vychovávať k tolerancii, vzájomnému interkultúrnemu spolužitiu a približovať im globálne skúsenosti, ako aj podporovať ich mobilitu a záujmovú činnosť, v uvedenom kontexte tieto textácie nespĺňajú prioritný účel poskytovania dotácie pre prácu s mládežou. Z daného dôvodu boli nahradené novými účelmi podľa aktuálnych potrieb. Tieto účely zároveň ponúkajú dostatočný priestor na to, aby bol v rámci nich priestor na výchovu mladých ľudí aj v rámci vyššie uvedených tém. V navrhovanom znení je vo vzťahu k vyššie uvedenému podporované členstvo v medzinárodných mládežníckych organizáciách, posilnenie postavenia mladých ľudí v spoločnosti, posilnenie ich kompetencií, ich príprava na pracovný život a aktívne občianstvo, systematická práca s mládežou a ďalšie. Dôvodom pridania navrhovaného písmena f) je vznik a existencia viacerých platforiem a strešných organizácií, ktoré združujú ďalšie organizácie a aktívne s nimi spolupracujú a obhajujú ich záujmy a preto je taktiež potrebná podpora týchto subjektov. Faktom tiež je, že pre výkon svojej činnosti mládežnícke organizácie potrebujú nevyhnutne venovať svoj čas aj administratíve a nie je možné, aby bolo 100% ich činnosti venovanej priamej práci s mládežou. Z toho dôvodu je cieľom pridania navrhovaného písmena i) uľahčenie a podpora činnosti týchto organizácií tým, že administratívne činnosti bude možné v určitej miere vykázať ako oprávnené výdavky pridelenej dotácie.

K bodu 32 až 34

Upravujú sa subjekty, ktoré môžu byť žiadateľmi o dotáciu zo štátneho rozpočtu. Navrhuje sa upraviť vymedzenie súčasných oprávnených žiadateľov o dotácie zo štátneho rozpočtu z dôvodu zmeny školského zákona a z dôvodu, že niektoré súčasne uvedené subjekty nerealizujú

5

prácu s mládežou v zmysle tohto zákona, resp. prostredníctvom neformálneho vzdelávania a dotáciu zo štátneho rozpočtu pre tento účel ani nikdy nepožadovali.

K bodu 35

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novelizačným bodom 4.

K bodu 36 a 37

Upravujú sa podmienky poskytnutia dotácie, kde sa znižuje potrebná finančná spoluúčasť žiadateľov pre zabezpečenie činností, na ktoré je takáto dotácia poskytovaná. Toto opatrenie tak nebude mať žiaden vplyv na štátny rozpočet. Zároveň sa navrhuje možnosť započítať do tejto spoluúčasti aj hodnotu dobrovoľníckej práce. Dôvodom navrhovaného ustanovenia je snaha zjednodušiť a sprístupniť žiadateľom možnosť uchádzať sa o dotácie, ako aj prispieť k rozvoju dobrovoľníckeho sektora.

K bodu 38

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novelizačným bodom 4. Zároveň sa ustanovenie rozširuje na všetky druhy dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

K bodu 39

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novelizačným bodom 4 a zároveň sa vypustením textu rozširuje okruh osôb oprávnených na poskytnutie cestovných náhrad. Dôvodom je, že do činností v oblasti práce s mládežou realizovaných subjektom, ktorému bola udelená dotácia, môžu vstupovať aj ďalšie osoby s možnosťou nároku na uhradenie cestovných nákladov.

K bodu 40

Legislatívno-technická úprava, vzhľadom na to, že zákon upravuje viac druhov žiadostí.

K bodu 41

Ruší sa požadovanie adresy trvalého pobytu štatutárneho orgánu právnickej osoby vo vzťahu k identifikačným údajom, ktoré obsahuje žiadosť o poskytnutie dotácie, vzhľadom na to, že nie je potrebné vyžadovať takúto informáciu.

K bodu 42

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 43

Zjednodušuje sa zoznam príloh potrebných k žiadosti o dotáciu. Dôvodom zmeny je zjednodušenie podkladov, ktoré budú musieť žiadatelia o dotáciu predložiť a zároveň sa zohľadňuje zákon proti byrokracii.

K bodu 44

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 45

Úprava sa navrhuje vzhľadom na skutočnosť, že v konaní o porušení finančnej disciplíny rozhoduje Úrad vládneho auditu, ktorý zároveň aj ukladá a vymáha sankcie za porušenie finančnej disciplíny.

6

K bodu 46

Úprava sa navrhuje vzhľadom na skutočnosť, že k spracúvaniu osobných údajov dochádza aj pri poskytovaní dotácií. Na spracovanie osobných údajov je potrebné oprávniť ministerstvo priamo zákonom pričom sa zohľadňuje nevyhnutnosť doby spracúvania osobných údajov, keďže v praxi nie je nevyhnutné spracúvať údaje o neúspešných žiadateľoch počas rovnako dlhého obdobia ako u úspešných žiadateľoch.

K bodu 47

Úprava sa navrhuje vzhľadom na to, že pri činnostiach v oblasti práce s mládežou môže dochádzať k spracúvaniu údajov jednotlivými osobami a je potrebné vysporiadať sa s postupom pri ich spracúvaní a ochrane v súlade s GDPR a zákonom č. 18/2018. Ustanovenie pokrýva nielen špecifikované osoby uvedené v § 2, ale aj členov mládežníckeho parlamentu vzhľadom na to, že v praxi môžu nastať prípady, že osobné údaje budú spracúvať aj tieto osoby.

K bodu 48

Legislatívno-technická úprava – aktualizuje sa príloha tým, že smernica 2004/114/ES bola nahradená smernicou 2016/801.

Čl. II

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na čl. I bod 4.

Čl. III

Navrhuje sa dátum nadobudnutia účinnosti zákona.

V Bratislave, 21. augusta 2019

Peter Pellegrini, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Martina Lubyová, v. r.

ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

10

9

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Dobrovoľníctvo je neodmysliteľnou súčasťou každej modernej spolo čnosti. Vďaka dobrovoľníctvu môžu občania významne prispieť k sociálnemu a hospodárskemu rozvoju svojich spoločenstiev. Navyše môžu rozšíriť vplyv a kapacity organizácií občianskej spoloč nosti a zároveň rozvíjať vlastné schopnosti. Prínosy dobrovoľníctva opakovane uznávajú rôzne iniciatívy zamerané na podporu dobrovoľníctva na medzinárodnej a európskej úrovni. Povedomie vlá d a organizácií občianskej spoločnosti o dôležitosti právneho rámca upravujúceho dobrovoľníctvo sa neustále zvyšuje. Niektoré európske krajiny zahájili preto aktivity smerujúce k prá vnej reforme a vytvoreniu prostredia podporujúceho dobrovoľníctvo. Z okolitých štátov ide o Èeskú republiku, Maďarsko či Poľsko. Hoci sa zákonné úpravy týchto či iných štátov rôznia č o do rozsahu upravovanej problematiky, všetky však zachovávajú rovnaké princípy.

V súčasnosti nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky zakotvená všeobecná úprava dobrovoľníctva, ale len čiastkové úpravy ako napr. zákon č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou a o zmene a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo v praxi spôsobuje výrazné problémy, ktoré brzdia túto v ýznamnú pozitívnu aktivitu človeka voči iným osobám a voči celej spoločnosti. Dôležitú úlohu pri tvorbe návrhu zákona zohrala aj Európska únia, ktorá vyhlásila rok 2011 za európsky rok dobrovo ľníctva.

Vláda Slovenskej republiky prezentovala, že bude širšie využívať a rozvíjať potenciál spolupráce orgánov verejnej správy s neziskovým sektorom. Na tento účel vytvorí potrebný legislatívny rámec na to, aby sa neziskové organizácie mohli efektívnejšie podieľať na uspokojovaní potrieb občanov, zvyšovaní kvality ich života a kvality spravovania spoločnosti a demokracie posilnením úč asti v rozhodovacích procesoch. Toto predsavzatie možno dokumentovať týmito slovami „Vláda SR vytvorí podmienky pre rozvoj dobrovoľníctva, vrá tane definovania inštitútu dobrovoľníka. Vláda SR podporí aktivity charity, mimovládnych organizácií a kresťanských spoločenstiev, ktoré majú najlepšie výsledky, najmä z fondov Eړ.

Vláda Slovenskej republiky pri tvorbe navrhovanej právnej normy prihliadala na skúsenosti a poznatky v oblasti dobrovoľníckej činnosti získané z právnych analýz a úprav v iných štátoch ako aj zá stupcov mimovládnych neziskových organizácií. Snahou vlády Slovenskej republiky je vytvoriť pre posudzovanie v Národnej rade Slovenskej republiky návrh, ktorý zavedie do právneho poriadku nové doteraz nepoznané ú pravy so snahou maximálne odbúrať administratívne prekážky, ktoré by sťažovali výkon dobrovoľníckej činnosti. Pritom sa vychádza zo skutočnosti, že dobrovoľnícka činnosť sa v Slovenskej republike uskutočňuje aj v súčasnosti bez existencie všeobecnej právnej úpravy.

Hlavnou ambíciou predloženého návrhu je predovšetkým stransparentniť dobrovoľníctvo ako všeobecne uznávanú činnosť vykonávanú fyzickými osobami vo verejnoprospešnom záujme. Vymedzené oblasti dobrovoľníctva najmä v oblasti sociálnych vecí, zdravotníctva, starostlivosti o chorých a starých ľudí či vzdelávania určite prinesú nemalý efekt aj do verejných zdrojov, ktoré nebude potrebn é z verejných rozpočtov vynakladať, ale bude ich možno použiť na podporu iných aktivít vykonávaných vo verejnom záujme.

Pri vypracúvaní návrhu zákona sa vychádzalo zo všeobecne uzná vanej definície, podľa ktorej dobrovoľník je fyzická osoba, ktorá so svojho slobodného rozhodnutia bezodplatne poskytuje svoje služby inej osobe alebo v jej prospech a s jej súhlasom.

Predložený návrh zákona je koncipovaný ako všeobecná právna úprava dobrovoľníctva pričom ponecháva voľnosť na úpravu odlišných podmienok na výkon dobrovoľníckej činnosti už v prijatý ch zákonoch ako aj pre právne úpravy prijaté v budúcnosti.

Na výkon dobrovoľníckej činnosti možno využívať aj ustanovenia osobitných predpisov, na základe ktorých sa dobrovoľníci môžu združiť na výkon dobrovoľníckych činností do združenia bez prá vnej subjektivity alebo spolupracovať so spolkom alebo združeniami.

Na výkon dobrovoľn íckej činnosti budú nevyhnutne vznikať medzi dobrovoľníkom (poskytovateľom služby) a prijímateľom služby alebo jej sprostredkovateľom rôzne právne vzťahy a to neformálne tzv. konkludentne alebo na základe ústnej dohody alebo na základe písomnej zmluvy, a to v závislosti od toho, či dobrovoľní kom je maloletá osoba, občan Slovenskej republiky alebo cudzinec.

Zákon vychádza pri formulácii niektorých ustanovení, ktoré na zá klade verejného záujmu vylučujú z činnosti dobrovoľníckeho charakteru také činnosti, ktoré sú zakázané napríklad deťom, tehotným žená m, matkám s malými deťmi, osobám z dôvodu zdravotného postihnutia, zakázané činnosti (napríklad nakladanie so zbraňami a s výbušninami, držanie zakázaných drog, liekov a chemických látok, a podobne), vzájomná občianska výpomoc, napríklad drobné služby a protislužby medzi susedmi, medzi spolupracovní kmi, podnikanie alebo výkon slobodného povolania, na ktoré je potrebné povolenie nejakého orgánu (živnostenského úradu, profesijnej komory) a zapísanie do úradného registra (do obchodného registra, do živnostensk ého registra, do zoznamu advokátov, notárov, atď.).

Je potrebné mať na zreteli, bez ohľadu na formu, trvanie a obsah dobrovoľníckej činnosti, že každý dobrovoľník zn áša zodpovednosť za škodu, ktorú spôsobil prijímateľovi alebo tretej osobe. Ide o všeobecnú zodpovednosť, ktorú znáša každý občan.

Na podporu dobrovoľn íctva sa predpokladá, že prijímateľ dobrovoľníckej činnosti alebo vysielajúca organizácia dobrovoľníkovi poskytne ochranný odev alebo pracovn é pomôcky, cestovné náhrady alebo mu poskytne ubytovanie a stravu, uhradí výdavky na poistné do poistný ch fondov a podobne za predpokladu, že toto plnenie nie je odmenou ani protihodnotou, ktorá by bola nárokovateľná (právne vynútiteľná), a slúži na uskutočnenie alebo na uľahčenie dobrovoľníckej činnosti.

Zákonom sa zároveň navrhuje novelizovať viacero zákonov, ktoré majú vzťah k výkonu dobrovoľníckej činnosti. Verejný záujem na podpore dobrovoľní ctva sa preto vyjadruje novelou Zákonníka práce, novelou zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov formou možnosti prispieť na podporu dobrovoľníctva poukázaním časti priznanej dane i úpravy nezdaniteľný ch častí príjmu, novelou zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach sa navrhuje umožniť obciam samostatne rozhodnúť o úľavách na miestnych daniach v prípadoch, že platitelia daní budú vykonávať dobrovoľnícku činnosť v ich prospech.

Navrhovaná právna úprava nebude mať priamy dopad na štátny rozpoč et, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Materiál nemá finančný, ekonomický, environmentá lny vplyv ani vplyv na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)Je upravená v práve Európskej únie:

- primárnom – čl. 20 Zmluva o fungovaní Európskej únie – „občianstvo Eړ, hlava IV Zmluva o fungovan í Európskej únie – „voľný pohyb“, Protokol o slu žbách všeobecného záujmu

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy,

ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva

o Európskej únii - po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty,

2.nelegislatívne akty,

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej

zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve

a Zmluva o Európskej únii - do 30. novembra 2009), - smernica Rady 2004/114/ES o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Euró pskej únii: bezpredmetné

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu alebo návrhu legislat ívneho zámeru s právom Európskej únie: úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty : bezpredmetné

Doložka vybraný ch vplyvov

A.1. Názov materiálu: (Návrh)

Návrh zákona o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: 7. apríla 2011 – 15. apríla 2011

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

Návrh zákona nezakladá priame nároky na verejné rozpočty.

Prípadne výdavky súvisiace s realizáciou zákona budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov dotknutých subjektov verejnej správy na príslušný rozpočtový rok.

Z titulu novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov kde sa navrhuje zvýšiť percento časti dane, ktoré možno poukázať daňovníkom na účely podpory subjektov vykonávajúcich dobrovoľnícku č innosť z dvoch na tri, možno dopad na štátny rozpočet vyčísliť ak túto možnosť využije cca 15 percent daňovníkov sumou cca 1 mil. eur. Nepôjde teda o výrazný zásah do príjmov štátneho rozpo čtu z titulu novely dane z príjmov.

Takisto nemožno predpokladať dopad novely zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Nie je zrejmé koľko obcí túto možnosť využije. Prípadne úľavy však budú kompenzované dobrovoľníckou činnosťou v prospech obce.

A.4. Alternatívne riešenia

nepredkladajú sa

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky - bez pripomienok

Ministerstva financií Slovenskej republiky - prerokované, dopady vyčíslené

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej - bez pripomienok

Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky - bez pripomienok

Osobitná časť

K Èl. I

K § 1

Vymedzuje sa pôsobnosť zákona, ktorý upravuje právne postavenie dobrovoľníka a právne vzťahy vznikajúce pri poskytovaní dobrovoľníckej činnosti. Zákon má povahu všeobecnej právnej úpravy pri poskytovaní dobrovoľníckej činnosti s ponechaním voľnosti na odlišnú právnu úpravu vzťahov v osobitných predpisoch, ktoré majú prednosť pred touto vš eobecnou právnou úpravou.

K § 2

Definuje sa dobrovoľník ako fyzická osoba, ktorá na základe svojho slobodného rozhodnutia vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu poskytuje inej osobe s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech dobrovoľní cku činnosť založenú na svojej schopnosti, zručnosti alebo vedomosti a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom. Z tejto definície vyplýva charakteristika dobrovoľníckej činnosti, ktorá sa vykoná va vo voľnom čase bez nároku na odmenu a so súhlasom prijímateľa dobrovoľníckej činnosti a to buď v prospech tohto prijímateľa, ak ide o fyzickú osobu alebo právnickú osobu, alebo vo verený prospech, ak ide o činnosť vykonávanú v prospech štátu alebo orgánov územnej samosprávy.

Dobrovoľník poskytuje dobrovoľnícku činnosť na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti, ktorú uzatvára priamo s prijímateľom dobrovoľníckej činnosti alebo prostredníctvom vysielajú cej organizácie, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu. Ïalšie náležitosti zmluvy sú uvedené v osobitnom ustanovení (§ 6). Z povahy dobrovoľníka a dobrovoľní ckej činnosti vyplýva, že nejde o činnosť pracovnú alebo obdobnú pracovnej činnosti, preto sa na túto činnosť nevzťahuje Zákonník práce.

Upravuje sa, že za dobrovoľníka sa považuje fyzická osoba aj vtedy, ak má určitý právny status k organizácii, ktorá je prijímateľom dobrovoľníckej činnosti. Túto činnosť však musí vykon ávať mimo svojich povinností vyplývajúcich z tohto statusu, aby mohla byť považovaná za dobrovoľnícku činnosť a zároveň ju nesmie poskytovať orgánom alebo funkcionárom právnickej osoby, ku ktorej m á právny status. Takýmito osobami sú najmä členovia občianskych združení, odborových organizácií, politických strán alebo politických hnutí, cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, členovia sprá vnych a dozorných rád, zamestnanci, žiaci, študenti či samostatne zárobkovo činné osoby.

K § 3

Demonštratívnym spôsobom sa vymedzujú najobvyklejšie oblasti, v ktor ých sa dobrovoľnícka činnosť môže vykonávať, pričom nie je vylúčené túto činnosť vykonávať aj v iných verejnoprospešných oblastiach pri dodržaní podmienok ustanovených týmto zá konom.

Zároveň sa vymedzujú činnosti, ktoré sa nepovažujú za dobrovoľn ícku činnosť vzhľadom na charakter ich obsahu ako aj vzťahu vykonávateľa tejto činnosti a jej prijímateľa.

Ustanovuje sa minimálny vek dobrovoľníka, a v prípade, ak je dobrovoľník cudzincom, aj splnenie podmienok ustanovených v osobitných predpisoch upravujúcich vstup na územie Slovenskej republiky a pobyt na jej územ í.

K § 4

Definuje sa vysielajúca organizácia, ktorou môže byť (s vý nimkou § 7) len právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky (§ 2 ods. 2), ktorá má stanovenú právnu formu podľa tohto zákona.

V ustanovení odseku 2 a 3 sa definuje náplň činností vysielajúcej organizácie a konkrétne údaje, ktoré je povinná vysielajúca organizácia evidovať.

Upravuje sa povinnosť dobrovoľníckej organizácie dohodnúť pre štát v ktorom sa má poskytovať dobrovoľnícku činnosť najvyššiu možnú úroveň ochrany bezpečnosti a zdravia tohto dobrovo ľníka.

V rámci zabezpečenia ochrany maloletého sa ustanovuje povinnosť vysielajúcej organizácie zabezpečiť, aby maloletá osoba nevykonávala určité činnosti neprimerané veku maloletého, ktoré by mohli spôsobiť poškodenie jeho zdravia.

Vysielajúcej organizácii sa určuje povinnosť poučiť dobrovoľn íka a zákonného zástupcu dobrovoľníka mladšieho ako 18 rokov o rizikách spojených s výkonom dobrovoľníckej činnosti podľa jej povahy a druhu.

Na požiadanie dobrovoľníka mu vysielajúca organizácia musí vydať písomné potvrdenie o trvaní, rozsahu a obsahu a písomné hodnotenie tejto činnosti.

Ustanovuje sa oprávnenie vysielajúcej organizácie spracúvať osobné údaje dobrovoľníka a zodpovednej fyzickej osoby, ktorá vykonáva dohľad nad dobrovoľníckou činnosťou maloletého dobrovoľníka.

Ustanovuje sa, že ak vysielajúca organizácia uzatvorí dohodu o podmienkach v ýkonu dobrovoľníckej činnosti s prijímateľom dobrovoľníckej činnosti, ku ktorému vysiela dobrovoľníka na poskytovane dobrovoľníckej činnosti, musí byť táto dohoda v súlade so zmluvou, ktorú vysielajúca organizácia uzatvorila s dobrovoľníkom.

K § 5

Definuje sa náplň činnosti prijímateľa dobrovoľníckej č innosti a odkazuje sa na konkrétne údaje, ktoré spravidla eviduje.

Upravuje sa možnosť uzavrieť poistenie zodpovednosti za škodu a ú razové poistenie v prospech dobrovoľníka, s ktorým prijímateľ dobrovoľníckej činnosti uzatvára zmluvu, ak ho neuzavrela už vysielajúca organizácia. Prijímateľ dobrovoľníckej činnosti je povinný zabezpečiť plnenie povinností a opatrení v súlade s predpismi bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (osobitné vybavenie alebo oblečenie). V rámci zabezpečenia ochrany maloletého sa ustanovuje povinnosť prij ímateľovi dobrovoľníckej činnosti zabezpečiť dohľad zodpovednej plnoletej fyzickej osoby nad dobrovoľníckou činnosťou maloletého dobrovoľníka a zákaz vykonávania určitých činností neprimeran ých veku maloletého, ktoré by mohli spôsobiť poškodenie jeho zdravia.

Prijímateľovi dobrovoľníckej činnosti sa určuje povinnosť pouči ť dobrovoľníka a zákonného zástupcu dobrovoľníka mladšieho ako 18 rokov o rizikách spojených s výkonom dobrovoľníckej činnosti podľa jej povahy a druhu.

Na požiadanie dobrovoľníka alebo vysielajúcej organizácie musí prijímateľ dobrovoľníckej činnosti vydať písomné potvrdenie o trvaní, rozsahu a obsahu dobrovoľníckej činnosti a písomné hodnotenie tejto činnosti.

Ustanovuje sa oprávnenie prijímateľa dobrovoľníckej činnosti spracúvať osobné údaje dobrovoľníka a zodpovednej fyzickej osoby, ktorá vykonáva dohľad nad dobrovoľníckou činnosťou maloleté ho dobrovoľníka.

K § 6

Základom právneho postavenia dobrovoľníka je vždy zmluva, ktorú dobrovoľník uzatvára s vysielajúcou organizáciou alebo prijímateľom dobrovoľníckej č innosti, a to buď vo forme ústnej dohody alebo písomnou formou. Písomná forma zmluvy je obligatórna v prípade poskytovania dobrovoľníckej činnosti v cudzine. Ak je dobrovoľníkom osoba mladšia ako 18 rokov, je ú častníkom zmluvy jeho zákonný zástupca.

V prípade uzatvorenia zmluvy vo forme ústnej dohody sa vymedzujú základné náležitosti, ktoré musia byť v tomto prípade dohodnuté medzi dobrovoľní kom a prijímateľom dobrovoľníckej činnosti alebo vysielajúcou organizáciou.

Ustanovujú sa základné náležitosti, ktoré musí písomná zmluva obsahovať. Zároveň sa ustanovuje povinnosť dobrovoľníka, ktorý má vykonávať dobrovoľnícku činnosť v cudzine, predlo žiť pred uzavretím zmluvy potvrdenie o svojom zdravotnom stave alebo čestné vyhlásenie o tom, že mu nie sú známe prekážky výkonu dobrovoľníckej činnosti vzhľadom na povahu a druh vykonávanej č innosti uvedenej v návrhu zmluvy.

Zakotvuje sa možnosť uzavretia zmluvného záväzku medzi prijímateľom dobrovoľníckej činnosti alebo vysielajúcou organizáciou a dobrovoľníkom o úhrade vynaložených nákladov dobrovoľní ka na dobrovoľné poistenie v Sociálnej poisťovni a povinné verejné zdravotné poistenie podľa osobitného predpisu, ak mu vznikli a uhrádza ich počas vykonávania dobrovoľníckej činnosti.

Zakotvuje sa, že materiálne zabezpečenie dobrovoľníka (ubytovanie, stravovanie, cestovné náhrady ...) nie je odmenou ani protihodnotou, ale má slúžiť na uskutočnenie alebo uľahčenie vykonávania dobrovoľ níckej činnosti, a teda nie je popretím zásady bezodplatnosti výkonu dobrovoľníckej činnosti.

K § 7

Zakotvuje sa možnosť využívania dobrovoľníckej činnosti štátom a orgánmi verejnej správy na podporu plnenia svojich úloh podľa osobitných predpisov a na ú čel ustanovený v § 3. Podporný charakter dobrovoľníckej činnosti spočíva v tom, že nemôže suplovať zákonný výkon kompetencií orgánov verejnej správy, ktoré je potrebné vykonávať v rámci svojej riadnej činnosti, a nie v rámci dobrovoľníckej činnosti. Najčastejšie pôjde o bezprostrednú potrebu využitia dobrovoľníckej činnosti najmä v prípade živelnej pohromy, mimoriadnych udalostí, športových podujatí, kultúrnych podujatí a podobne.

K Èl. II

V Zákonníku práce sa v samostatnom paragrafe upravujú vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom vo veciach výkonu dobrovoľníckej činnosti. Vyjadruje sa tým verejn ý záujem na podpore dobrovoľníckej činnosti. Pravidlá sa navrhujú tak, aby z výkonu dobrovoľníckej činnosti nevznikali dobrovoľníkovi žiadne nároky. Má sa za to, že je vecou zamestnávateľa, aby pos údil možnosť poskytnúť pracovné voľno zamestnancovi a pritom bral do úvahy svoje prevádzkové možnosti ale i verejný záujem na podpore činnosti dobrovoľníka.

K Èl. III

K bodu 1:

Navrhuje sa oslobodiť všetky plnenia poskytované dobrovoľníkovi v súlade so zákonom o dobrovoľníctve, t.j. peňažné aj nepeňažné, ako jedno z opatrení na podporu dobrovoľníckej činnosti.

K bodom 2 a 3:

Ako ďalšie opatrenie na podporu dobrovoľníkov sa zavádza možnosť poukázať zvýšené percento dane na osobitné účely (3 %), avšak len daňovn íkovi, ktorý vykonáva dobrovoľnícku činnosť vo vymedzenom rozsahu v zdaňovacom období. Zároveň sa navrhuje rozšíriť účel, na ktorý bude možné poskytnúť podiel zaplatenej dane.

K bodu 4:

Doplňuje sa ustanovenie určenia sankcií v nadväznosti na porušenie zákonom určených podmienok pre možnosť dobrovoľníka poukázať vyšš ie percento dane na osobitné účely ako ostatným daňovníkom. Ak správca dane pri kontrole alebo dobrovoľník sám zistí, že nesplnil podmienky ustanovené zákonom o dobrovoľníctve, bude sa postupovať rovnako, ako pri ostatných daňovníkoch.

K bodu 5:

Navrhuje sa, aby daňovník vykonávajúci dobrovoľnícku činnosť za podmienok ustanovených v tomto zákone a osobitnom zákone o dobrovoľníctve mohol pouk ázať podiel zaplatenej dane vyšším percentom (3%) prvýkrát pri podaní daňového priznania alebo vykonaní ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie roka 2012, a to vzhľadom na navrhovanú účinnos ť zákona o dobrovoľníctve.

§ 52m zákona o dani z príjmov je nasledujúcim prechodným ustanovením po § 52l zákona, ktorý bol zavedený do zákona o úprave príjmu zo zá vislej činnosti (zákon o superhrubej mzde), ktorý v súčasnosti pripravuje MPSVaR SR.

K Èl. IV

Novela zákona má umožniť obciam zaviesť do ich vnútornej politiky súvisiacej s ich rozvojom novú možnosť riešenia zabezpečovania niektorých úloh. Za takú to možnosť možno považovať aj všeobecne záväzné nariadenie, ktorým obec ustanoví za akých podmienok priznajú úľavy na miestnych daniach či miestnom poplatku ak ich platiteľ bude vykonávať dobrovo ľnícku činnosť podľa zákona o dobrovoľníctve v prospech obce.

K Èl. V

Vzhľadom na skutočnosť, že rok 2011 je európskym rokom dobrovoľníctva, účinnosť zákona sa navrhuje ešte v tomto roku.

V Bratislave 6. júla 2011

Iveta Radičová v. r.

predsedníčka vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic v. r.

minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu