Zákon o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 404/2011 účinný od 01.05.2013 do 29.11.2013

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

10

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zá kona, ktorým sa mení sa dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“ ) je vypracovaný na základe úlohy č. 14 v mesiaci december v Pláne legislatívnych úloh vlády SR na 2. polrok 2012. Hlavným cieľom návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/51/EÚ z 11. mája 2011, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 2003/109/ES na účely rozšírenia jej pôsobnosti na osoby požívajúce medzinárodnú ochranu (ďalej len „smernica 2011/51/Eړ).

Transpozíciou smernice 2011/51/EÚ sa rozširuje okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým je možné po splnení stanovených podmienok udeliť dlhodobý pobyt o osoby, ktorým bol udelený azyl alebo poskytnutá doplnková ochrana. Nové, transponované ustanovenia umožňujú po určitom čase azylantovi alebo osobe s poskytnutou doplnkovou ochranou získať dlhodobý pobyt. Transpozičná lehota smernice 2011/51/EÚ je do 20. mája 2013.

Ïalším cieľom návrhu zákona je odstránenie chýb legislatívno-technického charakteru v texte zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) a zapracovanie zmien a požiadaviek, ktoré vyplynuli z jeho doterajšej aplikačnej praxe. Ide napr. o úpravu ustanovení týkajúcich sa

- udeľovania a obnovovania prechodného pobytu na účel podnikania,

- pobytu Slovákov žijúcich v zahraničí na území Slovenskej republiky,

- okruhu štátnych príslušníkov, ktorí môžu podať žiadosť o udelenie pobytu na území SR,

- asistovaného dobrovoľného návratu,

- oznamovacích povinností cudzincov a rôznych právnických osôb,

- vydávania dokladov o pobyte, pričom sa budú vydávať doklady s elektronickým čipom, atď.

Okrem zmien v samotnom zákone o pobyte cudzincov si transpozícia smernice 2011/51/EÚ vyžaduje tiež novelizáciu zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ď alej len „zákon o azyle“).

Novela zákona o azyle okrem zmien súvisiacich s transpozíciou smernice 2011/51/EÚ obsahuje zmeny a doplnenia vyplývajúce z poznatkov a skúseností aplikačnej praxe, najmä pri riešení problémov vznikajúcich v r ámci konania o udelení azylu na území Slovenskej republiky.

V novele Občianskeho súdneho poriadku sa do piatej časti tretej hlavy dopĺňa úprava konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zaistení.

V zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“) sa navrhuje zlúčenie služby hraničnej polície a služ by cudzineckej polície a taktiež nová úprava snímania identifikačných znakov cudzincov a oprávnení pri zabezpečovaní kontroly hraníc SR.

V novele zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnych poplatkoch“) sa v nadväznosti na navrhované zmeny pri vyd ávaní dokladov o pobyte v čl. I upravujú príslušné poplatky obdobným spôsobom ako je tomu napr. pri vydávaní občianskych preukazov pre občanov SR. S cieľom prilákať študentov, výskumníkov a vysokoškolských učiteľov zo zahraničia na územie Slovenskej republiky, v záujme zatraktívniť Slovensko a tak podporiť študijnú mobilitu a vedomostnú ekonomiku, novela upúšťa od vybratia sprá vnych poplatkov za overenie pozvania pre túto kategóriu štátnych príslušníkov tretích krajín a od vybratia poplatku za určité druhy prechodného pobytu na účel osobitnej činnosti.

Novelizuje sa aj zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov vo vzťahu k príslušnosti sú dov v konaní o zaistení podľa zákona o pobyte cudzincov, kde príslušný na toto konanie bude Krajský súd Bratislava a Krajský súd Košice.

V zákone č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí sa spresňuje, že doklad o bezúhonnosti musí byť z celého územia štátu, ktorý tento doklad vydal.

Predmetný návrh zákona nepredpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, životné prostredie a sociálne vplyvy.

Návrh zá kona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Dolo žka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Ná zov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upraven á v práve Európskej únie

-primárnom

Zmluva o fungovaní Eur ópskej únie (Hlava IV Voľný pohyb osôb, služieb a kapitálu, Kapitola 1 Pracovníci, Kapitola 2 Právo usadiť sa, Hlava V Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, Kapitola 1 Všeobecné ustanovenia, Ka pitola 2 politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo),

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spolo čenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislat ívne akty

- smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2011/51/EÚ z 11. mája 2011, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 2003/109/ES na účely rozšírenia jej pôsobnosti na osoby požívajúce medzinárodnú ochranu (Ú. v. EÚ L 132, 19. 5. 2011);

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Euró pskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

-nariadenie Rady č . 1030/2002 z 13. júna 2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.04);

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoloč enstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006);

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kó dex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009);

-smernica Rady 2001/40/ES z 28. mája 2001 o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych prí slušníkov tretích krajín (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.04);

-smernica Rady 2001/51/ES z 28. júna 2001, ktorou sa dopĺňajú ustanovenia článku 26 Dohovoru, ktorý m sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.04);

-smernica Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ , kap.19/zv.06);

-smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích kraj ín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.06);

-smernica Rady 2003/110/ES z 25. novembra 2003 o pomoci v prípadoch tranzitu na účely letecké ho odsunu (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.06);

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných pr íslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.5/zv.05);

-smernica Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušn íkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.07);

-smernica Rady 2004/82/ES z 29. apríla 2004 o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujú cich (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.07);

-smernica Rady 2004/114/ES zo 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krají n na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby (Ú. v. EÚ L 375, 23.12.2004);

- smernica Rady 2005/71/ES z 12. októbra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tret ích krajín na účely vedeckého výskumu (Ú. v. EÚ L 289, 3.11.2005);

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch člensk ých štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98);

-smernica Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích kraj ín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (Ú. v. EÚ L 155, 18.6.2009);

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimá lne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009);

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

-napr. v rozhodnutiach Súdneho dvora vo veci C-370/90 Singh; C 503/03 Komisia/Španielsko; C-50/06 Komisia/Holandské kráľ ovstvo; C-349/06 Polat; C-357/09 Kadzojev; C-571/10 Kamberaj; C-508/10 Komisia/Holandské kráľovstvo;

4.Záv äzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

-lehota na prebratie smernice 2001/40/ES bola do dňa pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii,

- lehota na prebratie smernice 2001/51/ES bola do dňa pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii,

- lehota na prebratie smernice 2003/56/ES bola do 3. októbra 2005,

- lehota na prebratie smernice 2003/109/ES bola do 23. januára 2006,

- lehota na prebratie smernice 2003/110/ES bola do 5. decembra 2005,

- lehota na prebratie smernice 2004/38/ES bola do 29. apríla 2006,

- lehota na prebratie smernice 2004/81/ES bola do 5. augusta 2006,

-lehota na prebratie smernice 2004/82/ES bola do 5. septembra 2006,

-lehota na prebratie smernice 2004/114/ES bola do 11. januára 2007,

- lehota na prebratie smernice 2005/71/ES bola do 12. októbra 2007,

-lehota na prebratie smernice 2008/115/ES bola do 24. decembra 2010, okrem článku 13 ods. 4, ktorý bolo potrebné prebra ť do 24. decembra 2011,

-lehota na prebratie smernice 2009/50/ES bola do 19. júna 2011,

-lehota na prebratie smernice 2009/52/ES bola do 20. júla 2011,

-lehota na prebratie smernice 2011/51/EÚ je do 20. mája 2013;

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ú stredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

-uznesením vlády č. 604 zo 14. septembra 2011 bola ministrovi vnútra uložená úloha predložiť na rokovanie vl ády do 15. februára 2013 návrh právneho predpisu, ktorý zabezpečí prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/51/EÚ;

c)informá cia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

- nebolo začaté;

d)informá cia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

-smernice 2001/40/ES, 2001/51/ES, 2003/86/ES, 2003/109/ES, 2003/110/ES, 2004/38/ES, 2004/81/ES, 2004/82/ES, 2004/114/ES, 2005/71/ES, 2008/115/ES, 2009/50/ES, 2009/52/ sú úplne prebraté v zákone č . 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučite ľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorý m sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyxx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýš eniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

Navrhovaná novela zákona o pobyte cudzincov bude mať dopad na štátny rozpočet Slovenskej republiky najmä v súvislosti so zabezpečením čistopisov dokladov o pobyte. Èistopis dokladu vo forme polykarbonátovej karty s bezkontaktným čipom je mo žné v roku 2013 zabezpečiť na základe platnej zmluvy v počte 30 000 ks, čo predstavuje spolu výdavok 150 840 Eur s DPH. Táto suma bola požadovaná pri príprave rozpočtu na rok 2013 na podpoložku 633007 osobn é doklady. V súčasnosti je zabezpečenie čistopisu v etape prípravy verejného obstarávania.

V súvislosti s úpravou informačného systému Evidencia cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá nadväzuje na zmeny vyplývajúce z návrhu zákona, boli predbežne vyčíslené finan čné prostriedky vo výške 125 000 EUR.

Finančné náklady súvisiace so zabezpečením techniky, rozšírením technologických zariadení na personalizáciu dokladov, aplikačným a licenčným programovým vybavením, ktoré sú nevyhnutné pre vyd ávanie nových dokladov s elektronickým čipom (občianske preukazy a doklady o pobyte) podľa navrhovanej novely zákona boli hradené z prostriedkov operačného programu informatizácie spoločnosti – Projekt elektronickej identifikačnej karty, ktorého dopad na výdavky verejnej správy bol vyčíslený v doložke vybraných vplyvov k zákonu č. 49/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

A.4. Alternatívne riešenia

-

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona nebol zaslaný na predbežné pripomienkové konanie.

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľ ka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)r201320142015Prí jmy verejnej správy celkom0117 000117 000117 000v tom: za každ ý subjekt verejnej správy zvlášť0000z toho vplyv na štátny rozpočet0117 000117 000117 000z toho vplyv na územnú samosprávu0000Vý davky verejnej správy celkom0395 000270 000270 000v tom: za každ ý subjekt verejnej správy / program zvlášť MV SR kapitálové výdavky (700) podpoložka 7110030125 00000 Kategó ria (630) podprogram 06V0508 podpoložka 633007 osobné doklady270 000270 000270 000z toho vplyv na štátny rozpočet0395 000270 000270 000z toho vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť (počet)0000zamestnanci v št átnej službe0000zamestnanci pri vý kone práce vo verejnom záujme0000iné skupiny zamestnancov (špecifikovať)0000Financovanie zabezpečené v rozpočte 06V0395 000270 000270 000v tom: za každ ý subjekt verejnej správy / program zvlášť 000 0

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľ ka č. 2

Financovanie Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)r201320142015Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky) 0395 000270 000270 000z toho vplyv na št átny rozpočet0395 000270 000270 000financovanie zabezpe čené v rozpočte 06V0395 000270 000270 000ostatné zdroje financovania000Rozpoč tovo nekrytý vplyv / úspora0000

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č . 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov:

Tabuľka č. 3

Predkladaný návrh má negatívny vplyv na rozpočet, pričom finančné prostriedky sú zabezpečené v rámci limitu kapitoly MV SR.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnen í niektorých zákonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh novely zákona“) transponuje právne záväzné akty Európskej únie, ktoré je Slovenská republika povinná prebrať a aplikovať a súčasne odstraňuje niektoré jeho nedostatky vyplývajúce z aplikačnej praxe.

Návrh obsahuje nové ustanovenia o elektronickom čipe a bezpečnostnom osobnom kóde, ktorý po predložení dokladu o pobyte umožní jednoznačnú a bezpečnú identifikáciu cudzincov v elektronických syst émoch verejnej správy s využitím mechanizmov zaručeného elektronického podpisu. Zároveň sa dopĺňajú správne poplatky v súvislosti s vydávaním dokladov o pobyt.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov:

-zosúladenie informačných systémov pre potreby aplikačnej praxe Ministerstva vnútra Slovenskej republiky s návrhom novely zákona,

-doplnenie sadzby,

-zmena v nároku,

-nová služba,

-iné.

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

N ávrh novely zákona ustanovuje nové postupy a povinnosti vo vzťahu k štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú žiadateľmi o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania alebo sa na území Slovenskej republiky zdržiavajú na iný účel prechodného pobytu alebo druhu pobytu a sú oprávnení na území Slovenskej republiky pracovať. Rovnako sa rozširuje okruh štátnych príslušníkov tretí ch krajín, ktorí po stanovenom čase môžu získať dlhodobý pobyt, o tých cudzincov, ktorým sa udelil azyl alebo poskytla doplnková ochrana na území Slovenskej republiky.

Uvedené navrhované zmeny obsiahnuté v návrhu novely zákona si vyžiadali potrebu náležitej úpravy informačného systému, ktorý je využívaný na evidenciu žiadateľov o pobyt a cudzincov s udelený m pobytom v nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe.

15

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Tabuľka č. 4

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka

r201320142015Da ňové príjmy (100)1 Neda ňové príjmy (200)1117 000117 000117 000 221 Granty a transfery (300)1 Pr íjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom

Odhadovaný príjem cca 117 000 € ročne je údaj príjmu do štátneho rozpočtu za výdaj dokladov o pobyte za uplynulé obdobie.

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpoč et verejnej správypoznámkar201320142015Bežné výdavky (600)270 000

270 000

270 000

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Poistn é a príspevok do poisťovní (620) Tovary a služby (630)2

06V0508 podpoložka 633007 – osobné doklady

270 000

270 000

270 000

Bežn é transfery (640)2 Splá canie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2Kapitálové výdavky (700) 711003 – úprava programu125 000 Obstar ávanie kapitálových aktív (710)2 Kapit álové transfery (720)2 V ýdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Výdaj v roku 2013, 2014 a 2015 cca 270 000 EUR ročne je údaj plánovaný zo štátneho rozpočtu za nákup dokladov o pobyte. Z dôvodu, že nie je ukončené verejné obstarávanie nie je možné presne urči ť jednotkovú cenu. Výdaj 125 000 EUR je plánovaný zo štátneho rozpočtu na úpravu informačného systému, ktorého úprava je potrebná v súvislosti s novelou zákona.

Tabuľka č . 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámkar201320142015Po čet zamestnancov - štátna služba (príslušníci Policajného zboru, zamestnanci v štátnozamestnaneckom pomere, hasiči) - zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme - iné skupiny zamestnancov (špecifikovať) Priemerný mzdový výdavok (v eurách) - štátna služba - zamestnanci vo verejnom záujme - iné skupiny zamestnancov (špecifikovať) Osobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) - štátna služba - zamestnanci vo verejnom záujme - iné skupiny zamestnancov (špecifikovať) Poistné a príspevok do poisťovní (620) - št átna služba - zamestnanci vo verejnom záujme - iné skupiny zamestnancov (špecifikovať) Poznámky:

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)

MV SR zavádza v rámci projektu Elektronická identifikačná karta základný komponent pre budovanie elektronických služieb, t.j. Elektronickú identifikačnú kartu (eID), ktorého súčasťou je vydávanie dokladov o pobyte cudzincov s elektronickým čipom.

V súč asnosti sú elektronické služby pre túto problematiku poskytované na úrovni I a II, prostredníctvom portálu MV SR (www.minv.sk).

Úroveň predpokladaná po zrealizovaní projektu Elektronická identifikačná karta bude III, resp. IV.

Tieto služby budú poskytované jednak prostredníctvom nového portálu MV SR. Počíta sa s tým, že časť služieb bude dostupná aj prostredníctvom tzv. samoobslužných kioskov. Prostredníctvom nový ch elektronických služieb budú môcť cudzinci vybavovať napr. nahlásiť stratu alebo odcudzenie eID karty.

Ïalšie detaily o zavádzaných elektronických službách je tiež možné nájsť v príslušnej Èiastkovej štúdii uskutočniteľnosti pre projekt Elektronická identifikačná karta realizovaný v r ámci prioritnej osi 1 Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb OPIS (Operačný program informatizácie spoločnosti).

6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sé mantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)

Áno, LDS (Logická dátová štruktúra) na čipe eID karty je v súlade so štandardami pre interoperabilitu.

¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Prostredníctvom projektu Elektronická identifikačná karta je zabezpečené vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozš irovanie vedomostí o IKT pre interných zamestnancov MV SR. Školenia sú viazané na obsah projektu Elektronická identifikačná karta.6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)Nie je aplikovateľné.6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)

Áno, v rámci OPIS Zmluvy o NFP (nenávratnom finančnom príspevku) medzi MV SR a MF SR je samostatná časť zmluvy venovaná publicite a informačnej kampani. Okrem toho aj v rámci projektu Elektronická identifikačná karta sú vytvárané výstupy, dokumenty a realizované odborné prezentácie na témy, súvisiace s predmetom projektu.6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoloč nosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)V rámci projektu sú dodávané tzv. mobilné pracoviská, ktoré umožnia riešiť podávanie žiadostí o vydanie nové ho dokladu priamo na mieste dohodnutom so znevýhodnenou osobou.

Okrem toho prostredníctvom novozavedených elektronických služieb budú môcť znevýhodnení občania vybavovať veci súvisiace s agendou dokladov o pobyte prostredníctvom nového portálu MV SR.

Infraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvá ra alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)V rá mci OPIS projektu Elektronická identifikačná karta sa rozširujú a inovujú viaceré čiastkové informačné systémy s cieľom vybudovať komplexný informačný systém pre zabezpeč enie vydávania eID kariet.

Medzi rozširované a inovované informačné systémy patria:

-IS Evidencia cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky,

-IS pre podporu práce na Mobilnom pracovisku pre zber žiadostí pre vydávanie dokladov,

-IS zabezpečujúci manažovanie komplexného životného cyklu eID karty,

-IS pre manažovanie a prevádzku personalizácie dokladov v Národnom personalizačnom centre.

Medzi novovytvárané a zavádzané informačné systémy patria:

-IS zavádzaj úci eGovernment služby poskytujúce cudzincom možnosť realizácie vybraných služieb pre eID prostredníctvom Internetu,

-IS pre manažovanie a prevádzku centrálnej tlače a obálkovania v Národnom personalizačnom centre,

-IS pre centralizované riadenie prístupu k implementovaným eGovernment službám.

V sú vislosti s novou právnou úpravou sa navrhuje viesť evidencia vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysoko-kvalifikovanému zamestnaniu, vydaných a zru šených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a evidencia odňatých povolení na zamestnanie, čím sa rozširuje elektronický obsah existujúceho informačného systému, ktorý využ íva rezort práce, sociálnych vecí a rodiny pre svoje potreby.

6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie je aplikovateľné.6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Áno, prostredníctvom eID karty ako zá kladného komponentu pre budovanie eGovernment služieb na Slovensku. eID karta umožní bezpečnú a spoľahlivú autentifikáciu cudzinca pri prihlasovaní k službám eGovernmentu.

6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Informačné syst émy vytvárané a modifikované v rámci realizácie eID riešenia, ako i použitá technológia, sú navrhované a realizované tak, aby sledovali a využívali relevantné technické štandardy. Takýto prí stup umožňuje, okrem iného, jednoduché a nenákladné prepojenie s okolitými systémami, napr. technológiou webových služieb. Podobne ako IS a použitá technológia, aj samotné riešenie eID dokladu je postaven é na medzinárodných normách a štandardoch v súlade s konceptom ECC card, čo je predpokladom pre použitie eID v priestore EÚ.

6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)

Na karte eID sú implementované pokročilé bezpečnostné mechanizmy v súlade s medzinárodnými š tandardami a normami pre zabezpečenie ochrany údajov na eID pri elektronických službách.

Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riaden í procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)V rá mci projektu Elektronická identifikačná karta je riadenie procesu informatizácie v súlade s princípmi zavedenými programom OPIS, ktorý rešpektuje postavenie Ministerstva financií SR ako ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť informatizácie spoločnosti a tiež postavenie splnomocnenca vlády pre informatizáciu spoločnosti.

Financovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizá cie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)Áno, v rámci projektu Elektronická identifikačná karta je finančné krytie zabezpečené jednak na rezortnej úrovni z prostriedkov MV SR a jednak prostredníctvom OPIS programu je zabezpečené financovanie z prostriedkov Európskej únie z príslu šných štrukturálnych fondov Európskej únie.

Legislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatí vny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)Áno, viď návrh novely zákona o pobyte cudzincov. Ïalšie zmeny budú potrebné v zákone o elektronickom podpise.45

B. Osobitná časť

K Èl. I (zákon o pobyte cudzincov)

K bodu 1

Ide o legislatí vno-technickú úpravu z dôvodu zjednotenia terminológie v celom texte zákona.

K bodu 2

Zavá dza sa zmena pojmu rodinný príslušník občana Únie z dôvodu zapracovania rozsudku súdneho dvora Európskej únie vo veci C-370/90 Singh. Navrhovaná zmena mení podmienku, aby bol štátny príslušní k tretej krajiny považovaný za rodinného príslušníka občana Únie v prípade, že majú v inej členskej krajine spoločné právo pobytu ako občan Únie a jeho rodinný príslušník. Na zá klade navrhovanej zmeny postačuje, ak má štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má byť v Slovenskej republike považovaný za rodinného príslušníka občana Únie, akékoľvek právo pobytu v inom členskom štáte.

K bodu 3

Rozš iruje sa okruh osôb, ktoré sú považované za zraniteľné osoby.

K bodu 4

Podľa § 7 zá kona o pobyte cudzincov má občan Európskej únie právo na vstup na územie členských štátov Európskej únie. Toto právo môže preukázať okrem platného cestovného pasu aj akýmkoľvek iný m dokladom, ktorým riadne preukáže svoju totožnosť a štátnu príslušnosť k členskému štátu, čiže napr. aj identifikačnou kartou. V praxi sa však vyskytujú prípady, že štátni príslu šníci tretej krajiny sa pokúšajú dostať na územie Európskej únie za pomoci falšovaných alebo pozmenených identifikačných kariet občanov Európskej únie. V týchto prípadoch je žiaduce, aby bol tak ýto doklad zadržaný. Rovnako to platí aj v prípade zneužitia pravej identifikačnej karty občana Európskej únie zo strany štátneho príslušníka tretej krajiny. Inou situáciou sú prípady použitia falo šnej alebo pozmenenej identifikačnej karty zo strany samotného občana Európskej únie, ktorý chce zamlčať svoju pravú identitu (napr. občan Európskej únie, po ktorom bolo vyhlásené pátranie). V súč asnej dobe dochádza k častým prípadom, kedy sa štátni príslušníci tretej krajiny snažia dostať na územie Európskej únie za pomoci falošných alebo pozmenených povolení na pobyt členských št átov Európskej únie. Aj v týchto prípadoch je žiaduce takéto doklady zadržať, aby nemohli byť opätovne použité.

K bodom 5, 11, 44, 120 a 132

Ide o legislatí vno-technickú úpravu z dôvodu zjednotenia terminológie v celom texte zákona.

K bodu 6

Rovnako ako v prí pade odopretia vstupu podľa Kódexu schengenských hraníc, ktoré je upravené v čl. 13 ods. 3 druhom pododseku, tak aj odvolanie v prípade prekročenia doby pobytu podľa Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o malom pohraničnom styku nemá mať odkladný účinok, čím by prakticky došlo k zmareniu tohto opatrenia.

K bodu 7

Ide o legislatí vno-technickú úpravu z dôvodu zmeny názvu ministerstva.

K bodom 8 a 9

Zmena sa zavádza z toho dôvodu, aby bolo možné udeliť národné vízum štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý nemá platný cestovný doklad v zmysle definície v § 2 ods. 1 písm. k), a ktorému Slovenská republika musí udeliť vízum. Jedná sa o rodinných príslušníkov azylanta alebo cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana na území Slovenskej republiky. Títo v zmysle nového odseku 10 v § 17 môž u predložiť ako platný cestovný doklad aj taký, ktorý Slovenská republiky neuznáva podľa § 2 ods. 1 písm. k) a zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v zahraničí udelí národné vízum na osobitn ý formulár.

K bodu 10

Zavádza sa nový § 19, ktorý nahrádza doterajšiu právnu úpravu inštitútu pozvania. Cieľom navrhovanej zmeny, ktorá vyplynula z praxe, je konkrétnejšie rozpracovať podmienky pozvania štátnych príslušní kov tretej krajiny, aby pozývateľ vedel, aké záväzky pre neho vyplývajú pri pozvaní štátneho príslušníka tretej krajiny na územie Slovenskej republiky. Pôvodné ustanovenia boli doplnené o okruh os ôb, ktoré môžu o overenie pozvania požiadať. Zároveň boli ustanovené jednoznačné podmienky zabezpečenia ubytovania, ktoré musia byť v súlade s príslušnými osobitnými predpismi a zjednotenie preukazovania finančných prostriedkov pozývajúcou osobou, ktorá je povinná uhradiť všetky náklady spojené s pobytom a vycestovaním pozývaného štátneho príslušníka tretej krajiny. Navrhovan á zmena zároveň konkretizuje prípady neudelenia súhlasu Ministerstva vnútra SR a ukladá povinnosť policajnému útvaru oznámiť Ministerstvu vnútra SR stratu, odcudzenie alebo stratu platnosti overené ho pozvania, aby nemohlo dôjsť k jeho zneužitiu. Navrhovaným rozšírením sa zabezpečí jednotný postup policajných útvarov v praxi.

K bodu 12

Zmena sa zavádza z dôvodu nejednoznačnosti súčasného zadefinovania prechodného pobytu, aby v aplikačnej praxi pri rozhodovaní správneho orgánu bolo jasné, že účel prechodného pobytu musí byť vykonávaný na územ í Slovenskej republiky.

K bodom 13, 30 a 163

Navrhovaná zmena zjednodušuje možnosť získať prechodný pobyt podľa § 29 Slováka žijúceho v zahraničí, predlžuje dobu, na ktorú sa pobyt udeľuje na päť rokov a zároveň rieši situáciu tých dr žiteľov osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí, ktorých doklad o pobyte vydaný podľa zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov stratil platnosť 30. júna 2012 a nevycestovali z ú zemia Slovenskej republiky po jeho skončení. Navrhovaná zmena im umožní požiadať o udelenie prechodného pobyt podľa § 29 na policajnom útvare bez toho, aby museli vycestovať z územia Slovenskej republiky a zá roveň sa toto obdobie až do podania žiadosti o tento pobyt nebude považovať za neoprávnený pobyt.

K bodom 14 a 15

Navrhovaná zmena zabezpečuje aby žiadateľ o udelenie prechodného pobytu v každom prípade rozumel obsahu záznamu, ktorý podpisuje.

K bodu 16

Navrhovaná zmena zužuje okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí si môžu podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu na policajnom útvare. Prvú skupinu tvoria štátni príslušníci tretích krajín s tolerovaným pobytom podľa § 58 ods. 1 písm. b), kde účelom je strpenie tejto skupiny štátnych príslušníkov tretej krajiny na území Slovenskej republiky do doby, pokiaľ neodpadnú dôvody, pre ktor é nemôžu vycestovať z územia Slovenskej republiky, a preto nie je v záujme Slovenskej republiky, aby im bolo umožnené podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu. Práve naopak, v zá ujme Slovenskej republiky je, aby títo štátni príslušníci tretích krajín opustili územie Slovenskej republiky. Z okruhu oprávnených osôb boli vyňatí aj žiadatelia o azyl, a to z dôvodu predchá dzania situáciám, kedy by dva rozdielne štátne orgány rozhodovali o priznaní rovnakého práva, a teda práva na pobyt na území Slovenskej republiky, a taktiež predchádzanie účelovým podávaniam žiadost í o azyl, prostredníctvom ktorých sa štátni príslušníci tretích krajín snažia vyhnúť nepriaznivým právnym následkom ich neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky a následne status žiadateľa o azyl zneužívajú na podávanie žiadostí o udelenie prechodného pobytu. Navrhovaná zmena zároveň umožní držiteľom osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí, ktorí pož iadali o udelenie prechodného pobytu podľa § 29 aby mohli zotrvať na území Slovenskej republiky až do rozhodnutia o ich žiadosti, bez toho aby museli vycestovať z územia Slovenskej republiky.

K bodu 17

Z dôvodu zvý šenia právnej istoty žiadateľov o pobyt sa navrhuje, aby zastupiteľský úrad alebo policajný útvar v prípade neprijatia žiadosti o udelenie pobytu, poskytol štátnemu príslušníkovi tretej krajiny písomn ú informáciu o tom, aké doklady musí predložiť, aby bola jeho žiadosť prijatá.

K bodu 18

Ide o legislatí vno-technickú zmenu, nakoľko ustanovenie § 32 ods. 4 nesúvisí s dokladom potvrdzujúcim bezúhonnosť.

K bodu 19

K zmene formulá cie ustanovenia došlo z dôvodu, že už v čase podania žiadosti o udelenie prechodného pobytu musí spĺňať podmienku, aby nebol povinný doložiť doklad o zabezpečení ubytovania. Zároveň sa rozš iruje okruh osôb, na ktoré sa táto osobitná úprava vzťahuje, o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o udelenie prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm. e) a f), § 29 alebo § 30 a študujú na vysokej škole alebo budú vykonávať pedagogickú alebo výskumnú činnosť.

K bodu 20

K zmene došlo z dôvodu rozšírenia okruhu osôb, ktoré nemusia k žiadosti o udelenie prechodného pobytu priložiť doklad potvrdzujúci bezúhonnosť o štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorým bolo vydané osvedč enie Slováka žijúceho v zahraničí, ak o udelenie prechodného pobytu podľa § 29 požiadajú do 60 dní od vydania osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí. Uvedeným ustanovením sa sleduje uľahč enie administratívnej záťaže Slovákov žijúcich v zahraničí pri získavaní prechodného pobytu na území Slovenskej republiky.

K bodom 21 a 56

Uvedená zmena je potrebná z dôvodu aplikačnej praxe, aby policajné útvary mohli v konaní o udelení prechodného pobytu podľa § 27 a v konaní o udelení trvalého pobytu na päť rokov akceptovať niektoré doklady staršie ako 90 dní.

K bodom 22 a 23

Navrhovaná zmena dopĺňa výpočet dokladov, ktorými môže štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o prechodný pobyt, preukázať účel pobytu.

K bodom 24, 90 a 144

Ide o legislatí vno-technickú zmenu z dôvodu nesprávneho odkazu v znení zákona o pobyte cudzincov.

K bodom 25 a 26

Navrhovaná zmena znižuje administratívnu záťaž pre štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí žiadajú o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky tým, že namiesto výpisu z účtu budú finančn é zabezpečenie pobytu preukazovať potvrdením o zostatku na účte.

K bodu 27

Uvedená zmena sa navrhuje z dôvodu rozšírenia okruhu dokladov, ktorými môže preukázať účel pobytu, aby policajný útvar v konaní o udelení prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm. f) mohol akceptovať aj potvrdenie podľa § 32 ods. 5 písm. h) alebo písm. i).

K bodu 28

Uvedená zmena je potrebná z dôvodu aplikačnej praxe, aby bolo jednoznačné, ktorý subjekt a akým spôsobom musí uvedenú skutočnosť preukazovať.

K bodu 29

Uvedená zmena je potrebná z dôvodu aplikačnej praxe, aby bolo jednoznačné akým dokladom štátny príslušník tretej krajiny preukazuje finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti. Nejednoznačnosť súč asnej právnej úpravy spočíva v tom, že neexistuje legálna definícia pojmu „podnikateľský účet“, čo v praxi spôsobuje nejednotný postup policajných útvarov pri rozhodovaní o udelení prechodn ého pobytu na účel podnikania. Uvedenou zmenou bude zabezpečený jednotný postup policajných útvarov rozhodujúcich o udelení prechodného pobytu na účel podnikania.

K bodu 31

Navrhovanou zmenou sa zníži zbytočné administratívne zaťaženie cudzincov pri podávaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu v prípade zmeny druhu pobytu a v prípade, ak ide o držiteľa osvedčenia Slov áka žijúceho v zahraničí.

K bodu 32

Ide o legislatí vno-technickú zmenu z dôvodu nesprávneho odkazu na ustanovenia zákona o pobyte cudzincov.

K bodom 33, 48 a 155

Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe, kde je potrebné zabezpečiť, aby policajný útvar mal vždy možnosť požiadať o predĺženie lehoty na konanie, pokiaľ z objektívnych dô vodov nevie konanie dokončiť v riadnej lehote. Z toho dôvodu sa navrhuje, aby na žiadosť policajného útvaru, ktorý rozhoduje vo veci, mohol odvolací orgán rozhodnúť o predĺžení lehoty konania o ďalš ích tridsať dní.

K bodom 34 a 43

Navrhovaná zmena zabezpečí, aby štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol udelený alebo obnovený prechodný pobyt bol informovaný nielen o dátume udelenia, ale aj o dátume skončenia pobytu. Je to nevyhnutné z d ôvodu predchádzania problémom pri podávaní žiadostí o obnovenie prechodného pobytu. Navrhovaná zmena zabezpečí, aby štátny príslušník tretej krajiny, ktorému nebol obnovený prechodný pobyt, bol informovaný o tom, kedy mu začína plynúť 15 dňová lehota na podanie odvolania voči rozhodnutiu policajného útvaru o neobnovení prechodného pobytu. Navrhovaná zmena je potrebná z dô vodu garantovania práva na odvolanie pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o obnovenie prechodného pobytu. Zároveň sa navrhuje povinnosť policajného útvaru zasielať písomné alebo elektronické oznámenie o udelení prechodného pobytu aj príslušnému zastupiteľskému úradu, samosprávnemu kraju a obci podľa miesta udeleného pobytu v SR.

K bodu 35

Navrhuje sa vypustenie uvedeného ustanovenia z dôvodu jeho praktickej nevyužiteľnosti a moment ukončenia konania sa ponecháva na všeobecnú úpravu v správnom poriadku.

K bodu 36

Uvedená zmena men í spôsob preukazovania finančného zabezpečenia pobytu pri obnovení prechodného pobytu na účel podnikania podľa § 22 ods. 1 písm. b). Rovnako ako pri udelení prechodného pobytu na účel podnikania, bude št átny príslušník tretej krajiny preukazovať pri obnovení prechodného pobytu finančné prostriedky na pobyt a samostatne finančné prostriedky na podnikanie.

K bodu 37

Navrhovaná zmena rieši situáciu, kedy štátny príslušník tretej krajiny pri obnovení prechodného pobytu na účel podnikania nie je schopný preukázať zdanený príjem z podnikania za predchádzajúce zdaň ovacie obdobie z dôvodu, že v predchádzajúcom zdaňovacom období ešte nepodnikal. V tomto prípade musí pri obnovení prechodného pobytu preukázať finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti vo vý ške desaťnásobku životného minima potvrdením o zostatku na účte podľa § 32 ods. 7.

K bodu 38

Navrhovaná zmena je potrebná z dôvodu jasnejšieho zadefinovania toho, čo musí štátny príslušník tretej krajiny preukázať pri obnovení prechodného pobytu na účel podnikania podľa § 22 ods. 1 písm. b). Podľ a navrhovanej zmeny bude štátny príslušník tretej krajiny preukazovať vždy zisk po zdanení z obchodnej spoločnosti alebo družstva, v mene ktorých koná, bez ohľadu na to, či má alebo nemá v obchodnej spolo čnosti alebo družstve obchodný podiel. Navrhovaná zmena zároveň rieši situáciu, kedy štátny príslušník tretej krajiny pri obnovení prechodného pobytu na účel podnikania nie je schopný preukázať zisk po zdanení z obchodnej spoločnosti alebo družstva, v mene ktorých koná za predchádzajúce zdaňovacie obdobie z dôvodu, že v predchádzajúcom zdaňovacom období ešte nekonal v mene tejto obchodnej spolo čnosti alebo družstva. V tomto prípade musí pri obnovení prechodného pobytu preukázať finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti vo výške tridsaťnásobku životného minima potvrdením o zostatku na účte podľa § 32 ods. 7.

K bodu 39

Navrhovaná zmena upravuje situáciu, kedy štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny a podniká alebo je v pracovnoprávnom vzťahu, môže pri obnovení tohto prechodné pobytu sám za seba preukázať finančné zabezpečenie pobytu, nakoľko má vlastné príjmy.

K bodom 40 a 42

Pôvodné znenie odseku 9 sa navrhuje vypustiť z dôvodu, že súčasťou tohto návrhu novely zákona sú iné ustanovenia, ktoré skutočnosti ustanovené v odseku 9 už upravujú. Zároveň sa navrhuje nové znenie odseku 9, ktorý ukladá povinnosť policajnému útvaru postupovať pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu obdobne ako pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Zároveň rieši situáciu, kedy obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene ktorej koná štátny príslušník tretej krajiny podľa § 22 ods. 1 písm. b), nedosiahla v predchádzajúcom zdaňovacom období zisk. V tomto prípade si policajný útvar vyžiada stanovisko Ministerstva hospodárstva SR, či je podnikateľská činnosť tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. V prípade kladného stanoviska Ministerstva hospodárstva SR môže policajný útvar prechodný pobyt obnoviť.

K bodu 41

Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe, aby policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania mal vedomosť o tom, že štátny príslušní k tretej krajiny má uhradené všetky záväzky nielen za obchodné spoločnosti, v mene ktorých v čase podania žiadosti koná, ale aj za tie obchodné spoločnosti, v mene ktorých už síce nekoná, ale v prech ádzajúcom zdaňovacom období konal. Zmena je potrebná na predchádzanie prípadom, kedy štátny príslušník tretej krajiny účelovo ukončoval konanie v tých obchodných spoločnostiach, v ktorý ch nemal vyrovnané všetky záväzky voči subjektom uvedeným v § 34 ods. 4 a tým by nespĺňal podmienku na obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania.

K bodom 45 a 63

Navrhovanou zmenou sa upravuje znenie dôvodov zániku prechodného pobytu alebo trvalého pobytu, kedy štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zanikne prechodný pobyt udelením azylu alebo poskytnutím doplnkovej ochrany a zanikne trvalý pobyt udelením azylu. Navrhovaná úprava je potrebná z dôvodu zjednotenia legislatívy.

K bodu 46

Ide o legislatí vno-technickú zmenu, keďže prechodný pobyt na účel zamestnania je upravený v ustanovení § 23. Zároveň sa uvedené ustanovenie navrhuje doplniť tak, aby sa tridsaťdňová ochranná doba, poč as ktorej policajný útvar nezačne konať vo veci zrušenia prechodného pobytu, rozšírila aj na žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl, ktorí riadne ukončili svoje štúdium.

K bodom 47 a 50

Ide o legislatí vno-technickú zmenu z dôvodu vypustenia odsekov 13 až 15 v § 38.

K bodom 49 a 51

Možnosť uveden ú v čl. 5 ods. 5 smernice Rady 2009/50/ES o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania, ktorej transpozícia nie je povinná , (pre zamestnanie v profesiách, v ktorých sú osobitne potrební pracovníci, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín a ktorí patria do hlavných skupín 1 a 2 ISCO, môže byť mzdový prah aspoň 1,2-násobkom priemerného hrubého ročného platu v dotknutom členskom štáte) navrhujeme neaplikovať vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu práce v Slovenskej republike.

Počet uchádzačov o zamestnanie zaradených do hlavnej triedy KZAM 2 - Vedeckí a odborní duševní zamestnanci, ktorých sa táto výnimka týka, sa v SR v rokoch 2009 – 2012 zvýšil o 24 % (o 1 395 uchádza čov). Počet uchádzačov absolventov škôl stupeň vzdelania 7,8,9 (vyššie vzdelanie, vysokoškolské vzdelanie a vedecká výchova) sa v rokoch 2009 – 2012 zvýšil o 16,4 % (o 776 uchádzačov). Vzhľ adom na uvedenú situáciu na slovenskom trhu práce výskumné a vzdelávacie inštitúcie budú schopné plniť vládou schválený dokument Minerva 2.0 zamestnávaním učiteľov, vysokoškolských pedagógov, či výskumníkov z radov uchádzačov evidovaných na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny.

K bodu 52

Navrhovaná zmena zužuje okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí si môžu podať žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov na policajnom útvare. Prvú skupinu tvoria štátni príslušn íci tretích krajín s tolerovaným pobytom podľa § 58 ods. 1 písm. b), kde účelom je strpenie tejto skupiny štátnych príslušníkov tretej krajiny na území Slovenskej republiky do doby, pokiaľ neodpadnú d ôvody, pre ktoré nemôžu vycestovať z územia Slovenskej republiky, a preto nie je v záujme Slovenskej republiky, aby im bolo umožnené podať žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov. Práve naopak, v záujme Slovenskej republiky je, aby títo štátni príslušníci tretích krajín opustili územie Slovenskej republiky. Z okruhu oprávnených osôb boli vyňatí aj žiadatelia o azyl, a to z dôvodu predchá dzania situáciám, kedy by dva rozdielne štátne orgány rozhodovali o priznaní rovnakého práva, a teda práva na pobyt na území Slovenskej republiky a taktiež predchádzanie účelovým podávaniam žiadost í o azyl, prostredníctvom ktorých sa štátni príslušníci tretích krajín snažia vyhnúť nepriaznivým právnym následkom ich neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky a následne status žiadateľa o azyl zneužívajú na podávanie žiadostí o udelenie trvalého pobytu na päť rokov.

K bodu 53

Navrhuje sa, aby zas tupiteľský úrad alebo policajný útvar v prípade neprijatia žiadosti o udelenie pobytu, poskytol štátnemu príslušníkovi tretej krajiny písomnú informáciu o tom, aké doklady musí predložiť , aby bola jeho žiadosť prijatá.

K bodu 54

Rozš iruje sa okruh osôb, ktoré k žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov nemusia priložiť doklad potvrdzujúci bezúhonnosť o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí k žiadosti o udelenie iného predchádzajúceho pobytu bezprostredne nadväzujúceho na žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov takýto doklad už priložili. Uvedeným ustanovením sa sleduje uľahčenie administratí vnej záťaže pre tých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí si povinnosť predložiť doklad potvrdzujúci bezúhonnosť už splnili v súvislosti s konaním o udelení iného pobytu pod ľa tohto zákona.

K bodu 55

Zavá dza sa okruh osôb vyňatých z povinnosti odovzdať policajnému útvaru lekársky posudok potvrdzujúci, že netrpia chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie. Zmena sa týka štátnych príslušníkov tretích kraj ín, ktorí k žiadosti o udelenie iného predchádzajúceho pobytu bezprostredne nadväzujúceho na žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov takýto doklad už priložili. Uvedeným ustanovení m sa sleduje uľahčenie administratívnej záťaže pre tých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí si povinnosť odovzdať policajnému útvaru lekársky posudok potvrdzujúci, ž e netrpia chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie už splnili v súvislosti s konaním o udelení iného pobytu podľa tohto zákona.

K bodom 57 a 61

Uvedená zmena ustanovuje pre policajný útvar kratšiu, 30 dňovú lehotu na rozhodnutie o žiadosti o udelenie trvalého pobytu, za predpokladu, že žiadateľom je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý zastupuje alebo pracuje pre významného zahraničného investora v Slovenskej republike alebo ide o jeho dieťa podľa § 43 ods. 1 písm. b) až d). Sleduje sa tým uľahčenie prístupu potenciálnych investorov na ú zemie Slovenskej republiky. Rovnakú výnimku zákon ustanovuje aj pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu.

K bodu 58

Uvedená zmena je potrebná, nakoľko ustanovenie § 47 ods. 3 písm. a) v súčasnom znení upravuje len výšku finančného zabezpečenia pobytu, ktorú musí preukazovať štátny príslušník tretej krajiny v konan í o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas, avšak neupravuje akým spôsobom je túto skutočnosť potrebné preukázať.

K bodu 59

Zavádza sa povinnosť predložiť rovnaký doklad pri žiadosti o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas, ako sa vyžaduje pri žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov. Je to nevyhnutné z toho dô vodu, aby policajný útvar udelením trvalého pobytu na neobmedzený čas v určitých prípadoch neobmedzil jednému z rodičov maloletého dieťaťa jeho rodičovské práva bez jeho súhlasu.

K bodu 60

Navrhovaná zmena spresňuje, v ktorých prípadoch udeleného trvalého pobytu podľa § 43 si môže policajný útvar vyžiadať od štátneho príslušníka tretej krajiny čestné vyhlásenie, že dô vody udelenia trvalého pobytu podľa § 43 naďalej trvajú.

K bodu 62

Navrhovaná zmena zabezpečí, aby štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol udelený trvalý pobyt na päť rokov bol informovaný nielen o dátume udelenia, ale aj o dátume skončenia pobytu. Je to nevyhnutné z d ôvodu predchádzania problémom pri podávaní žiadostí o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas alebo dlhodobého pobytu. Zároveň sa navrhuje povinnosť policajného útvaru zasielať písomné alebo elektronické oznámenie o udelení trvalého pobytu aj príslušnému zastupiteľskému úradu, samosprávnemu kraju a obci podľa miesta trvalého pobytu v Slovenskej republike.

K bodom 62 a 66

Ide o legislatí vno-technickú zmenu, nakoľko z hľadiska logickej a systematickej štruktúry zákona je vhodnejšie, aby uvedené ustanovenie bolo súčasťou § 48.

K bodom 64 a 65

Navrhuje sa vypustenie dôvodu na zrušenie trvalého pobytu v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má udelený trvalý pobyt na neobmedzenú dobu, nevedie spoločný rodinn ý život so svojim manželom. Zároveň sa navrhuje rozšíriť okruh dôvodov, kedy policajný útvar nezačne konanie vo veci zrušenia trvalého pobytu na prípady, kedy štátny príslušník tretej krajiny pod ľa § 43 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) dosiahne plnoletosť, ale nie je záťažou pre systém sociálneho zabezpečenia a z toho dôvodu nie je nutné tento pobyt zrušiť.

K bodu 67

Ide o legislatí vno-technickú zmenu, nakoľko § 51 sa nečlení na odseky.

K bodu 68

Navrhovaná zmena mení okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa nevzťahuje možnosť udelenia dlhodobého pobytu. Ide o skupinu štátnych príslušníkov tretej krajiny s tolerovaným pobytom podľ a § 58 ods. 1 alebo ods. 4, kde účelom ich zdržiavania sa na území Slovenskej republiky je strpenie tejto skupiny štátnych príslušníkov tretej krajiny na území Slovenskej republiky do doby, pokiaľ neodpadnú d ôvody, pre ktoré nemôžu vycestovať z územia Slovenskej republiky, a preto nie je v záujme Slovenskej republiky, aby im bolo umožnené podať žiadosť o dlhodobý pobyt, práve naopak, v zá ujme Slovenskej republiky je, aby títo štátni príslušníci tretích krajín opustili územie Slovenskej republiky.

K bodom 69 až 71, 72 až 75, 99, 111 a 153

Účelom transpoz ície smernice 2011/51/EÚ do návrhu zákona je rozšírenie okruhu subjektov, ktoré sú oprávnené získať postavenie osoby s dlhodobým pobytom Európskej únie na území Slovenskej republiky o štátnych pr íslušníkov tretích krajín, ktorým bol udelený azyl alebo poskytnutá doplnková ochrana na území Slovenskej republiky. Možnosť získania dlhodobého pobytu umožní azylantom a osobám, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana väčší rozsah práv, ktoré môžu využívať na území všetkých členských štátov. Zároveň sa navrhuje upraviť niektoré osobitné postupy policajného ú tvaru v konaní o administratívnom vyhostení takýchto osôb a povinnosť oznamovania iným členským štátom, či má štátny príslušník tretej krajiny naďalej udelený azyl alebo poskytnutú doplnkov ú ochranu.

K bodom 76, 80, 84 a 156

Navrhuje sa vypustenie dôvodu na udelenie tolerovaného pobytu pre štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko z dôvodu rovnakej právnej úpravy v zákone o azyle, pod ľa ktorej sa odídenec považuje za cudzinca, ktorému sa udelil tolerovaný pobyt.

K bodom 77, 78, 108, 110, 112, 114 až 118

Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a z lepšej transpozície smernice 2008/115/ES, kde sa navrhuje zmena systému asistovaných dobrovoľných návratov tak, aby to bolo v plnom súlade s čl. 6 a 7 tejto smernice. To znamená, že každý dobrovoľný návrat musí byť vykonaný na základe vydaného rozhodnutia o návrate. Z toho dôvodu sa navrhuje vypustiť ustanovenie o tolerovanom pobyte osôb, ktoré po žiadali o asistovaný dobrovoľný návrat a zároveň sa zavádzajú nové ustanovenia v oblasti konania vo veci administratívneho vyhostenia. Policajný útvar vydá rozhodnutie o administratívnom vyhostení bez uloženia zákazu vstupu v prípade, ak sa štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má neoprávnený pobyt, sám dobrovoľne dostaví na policajný útvar a požiada o asistovaný dobrovoľný ná vrat. Zároveň v rozhodnutí o administratívnom vyhostení určí lehotu na vycestovanie z územia Slovenskej republiky 90 dní od vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Táto lehota korešponduje s dĺžkou lehoty tolerovan ého pobytu, ktorý sa doteraz udeľoval takejto osobe. Zároveň sa zavádza nový dôvod na zabezpečenie výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení, kedy policajný útvar zabezpečí vý kon tohto rozhodnutia v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny nevycestuje v lehote určenej pre asistovaný dobrovoľný návrat alebo v prípade, ak organizácia zabezpečujúca tieto návraty ozná mi policajnému útvaru, že sa realizácii asistovaného dobrovoľného návratu úmyselne vyhol.

K bodu 79

Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe, kedy je potrebné doplniť spôsob podania žiadosti o predĺženie tolerovaného pobytu. Navrhuje sa, aby uvedenú žiadosť podával štátny príslušní k tretej krajiny osobne tak, ako je tomu aj pri ostatných druhoch pobytov.

K bodu 81

Zavá dza sa podmienka priloženia nového dokladu k žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu, ktorým štátny príslušník tretej krajiny preukáže potrebu rešpektovania súkromného a rodinného života. Môže ísť napríklad o matričné doklady, ktorými preukáže rodinný vzťah k osobe s pobytom na území Slovenskej republiky, alebo rôzne iné doklady, ktorými hodnoverným spôsobom preukáže túto potrebu. Z dôvodu tejto navrhovanej zmeny je potrebné zadefinovať, od ktorého dokladu môže ministerstvo vnútra upustiť pri podaní žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu podľa § 58 ods. 2 písm. b).

K bodu 82

Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu toho, že podmienka predloženia dokladu podľa § 59 ods. 3 sa nevzť ahuje na maloletú osobu nájdenú na území Slovenskej republiky.

K bodom 83 a 85

Navrhovaná zmena mení rozsah prípadov, kedy odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu, predĺženie tolerovaného pobytu alebo rozhodnutiu o zrušení tolerovaného pobytu nemá odkladný účinok. Podľa navrhovanej zmeny nebude mať podané odvolanie odkladný účinok len v prípade, ak ide o odvolanie proti zamietnutiu žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu, predĺženie tolerovaného pobytu alebo zru šenie tolerovaného pobytu podľa § 58 ods. 1 písm. b).

K bodom 86 až 88

Navrhuje sa zmena ude ľovania druhu pobytu pri narodení štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky alebo členského štátu. Ak sa narodí dieťa štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má udelený trvalý pobyt na neobmedzený čas, aj tomuto dieťaťu sa udelí trvalý pobyt na neobmedzený čas.

K bodu 89

Navrhuje sa zavies ť povinnosť pre občana Únie predložiť doklad preukazujúci, že je zdravotne poistený pri svojom pobyte na území Slovenskej republiky v prípade, ak žiada o registráciu práva na pobyt podľa § 66. Tento doklad podľa navrhovanej úpravy bude povinný predložiť k žiadosti o registráciu práva na pobyt ten občan Únie, ktorý ako dôvod pobytu na území Slovenskej republiky uvádza predpoklad, že sa na území Slovenskej republiky zamestná. Je to potrebné z dôvodu, aby táto osoba preukázala, že počas pobytu na území Slovenskej republiky je schopná uhradiť náklady spojené s poskytnutí m zdravotnej starostlivosti.

K bodu 91

Navrhovaná zmena jasne ustanovuje, ktorý občan Únie môže požiadať policajný útvar o vydanie dokladu o pobyte.

K bodu 92

Vý znam navrhovanej zmeny spočíva v tom, že občan Únie, ktorý má vydaný doklad o pobyte musí z dôvodu uvedenia presnej adresy v tomto doklade počas pobytu na území Slovenskej republiky predložiť doklad o ubytovaní. Nakoľko v praxi sa stávajú prípady, kedy tieto osoby pri registrácii pobytu na policajnom útvare uvádzajú adresy, na ktorých sa následne nezdržiavajú a vyskytli sa už aj prípady sťažností zo strany majiteľov alebo iných oprávnených užívateľov nehnuteľností o tom, že na ich adrese ja nahlásená osoba, ktorá na to nedostala súhlas, navrhuje sa zapísať ako adresu pobytu len obec, ak občan Únie nepredloží príslušný doklad o zabezpečení ubytovania.

K bodom 93 a 94

Ide o legislatí vno-technickú zmenu z dôvodu duplicitnej úpravy.

K bodu 95

Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a transpozície smernice 2011/51/EÚ. Navrhuje sa jednoznačnejšie zadefinovanie, ktorým momentom začína pre policajný útvar plynúť 30 dňová lehota na vydanie dokladu o pobyte. Zároveň sa doplňuje doklad o pobyte o elektronický čip, ktorý je súčasťou procesu elektronizácie verejnej správy a povinnosť policajného útvaru uviesť v doklade o pobyte informáciu o tom, že osobe bola poskytnutá medzinárodná ochrana spolu s informáciou, v ktorom členskom štáte jej bola poskytnutá, v prípade, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý získal dlhodobý pobyt na základe udeleného azylu alebo poskytnutej doplnkovej ochrany. Zavádza sa obmedzenie, že cudzinec môže byť držiteľ len jedného dokladu o pobyte. Doklady o pobyte pre cudzincov, ktorý m sa poskytla doplnková ochrana, budú vydávaná na jeden rok.

K bodu 96

Predmetné ustanovenie ustanovuje náležitosti elektronického čipu. Tento čip bude obsahovať v prvom rade údaje, ktoré sa zapisujú do dokladu o pobyte. Okrem toho sa umožňuje zápis aj ďalších údajov, ktoré sa v šak budú zapisovať na základe osobitného predpisu, ktorým je napríklad zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V ďalších odsekoch predmetného ustanovenia je definovaný bezpečnostný osobný kód, ktorý spolu s dokladom o pobyte slúži k potvrdeniu totožnosti držiteľa pri elektronickej komunikácii s informačný mi systémami verejnej správy, inými fyzickými osobami alebo právnickými osobami. Tento princíp je založený na elektronickej identite uloženej a bezpečne chránenej v čipe dokladu o pobyte, pričom ú daje z dokladu je technicky možné prečítať len so súhlasom cudzinca zadaním bezpečnostného osobného kódu a súčasným priložením dokladu o pobyte k čítaciemu zariadeniu kariet. V rámci vý konu procesov verejnej správy prostredníctvom internetu je bezpečnostný osobný kód nevyhnutným autentifikačným a identifikačným prvkom, vďaka ktorému sú chránené tak subjekty verejnej sprá vy, ako aj fyzické osoby a právnické osoby. O prečítanie údajov z dokladu o pobyte budú môcť požiadať len oprávnení poskytovatelia služieb a fyzické osoby a právnické osoby

Cudzinec bude môcť uskutočniť zmenu bezpečnostného osobného kódu aj prostredníctvom internetu, čítačky dokladov a aplikácie, ktorú ministerstvo vnútra uverejní na svojej webovej stránke. Zároveň sa zavádza možnosť zmeny bezpečnostného osobného kódu cudzincov na policajných útvaroch, formou osobného kontaktu s pracovníkom alebo samostatne prostredníctvom informačného kiosku umiestnenom na pracovisku a vybavenom aplikačno-programovým vybavením na zmenu bezpečnostného osobného kódu v prípade, ak cudzinec nechce alebo nemôže uskutočniť takúto zmenu priamo z „domu“ prostredníctvom internetové ho pripojenia.

K bodu 97

Navrhovaná zmena rieši zavedenie výnimky na osobné podanie žiadosti po vydaní cudzineckého pasu v tom prípade, ak je štátny príslušník tretej krajiny zaistený v zariadení.

K bodu 98

Ide o legislatí vno-technickú úpravu z dôvodu zmeny § 19, kde do konania podľa tohto zákona ako účastník konania vstupuje aj občan Slovenskej republiky, ktorý pozýva na územie Slovenskej republiky štátneho príslušní ka tretej krajiny. Z toho dôvodu je potrebné oprávnenie policajného útvaru na spracúvanie kópií cestovných dokladov, dokladov totožnosti a iných dokumentov predložených v tomto konaní rozšíriť aj na ob čanov Slovenskej republiky.

K bodu 100

Navrhovaná zmena zníži administratívnu záťaž policajných útvarov tým, že umožní policajnému útvaru zastaviť konanie vo veci administratívneho vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny, ak konanie o azyle neskončí do dvoch rokov od vydania rozhodnutia o prerušení konania o administratívnom vyhostení z dôvodu podania žiadosti o azyl.

K bodom 101 až 103 a 129 až 131

Ide o legislatí vno-technickú zmenu, ktorá sa zavádza z dôvodu predchádzania zamieňaniu si tohto inštitútu s trestnoprávnym inštitútom osobnej prehliadky.

K bodu 104

Navrhuje sa zmena znenia § 79, kde sa navrhujú pripojiť nové ustanovenia, ktoré dopĺňajú pôvodné znenie o ustanovenie postupu policajta po využití oprávnenia na predvedenie osoby podľ a tohto ustanovenia tak, aby bolo jasné, čo je policajt povinný so štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorého predviedol, urobiť.

K bodu 105

Navrhuje sa rozš írenie prekážok administratívneho vyhostenia na základe medzinárodných dohovorov na prípady, kedy policajný útvar nesmie vyhostiť cudzinca do štátu, z ktorého mu hrozí následný ná vrat do krajiny, kde by bol ohrozený jeho život alebo jeho sloboda z dôvodov uvedených v § 81 ods. 1 a 2.

K bodu 106

Za uvedené protipr ávne konania je možné v súčasnosti uložiť pokutu v priestupkovom konaní, avšak táto úprava absentuje aj v prípade dôvodov pre administratívne vyhostenie a zákaz vstupu.

K bodu 107

Navrhovaná zmena rozširuje diskrečnú právomoc policajného útvaru pri rozhodovaní o dĺžke zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky od jedného do piatich rokov. Zmena je potrebná, nakoľko škála dôvodov, za ktor é možno uložiť zákaz vstupu v rozpätí podľa § 82 ods. 2 písm. b) je široká a súčasná najnižšia sadzba v trvaní troch rokov sa v mnohých prípadoch javí ako neprimeraná.

K bodu 109

Navrhuje sa upravenie skutočnosti, ktorá spôsobí opätovný začiatok plynutia lehoty zákazu vstupu v prípade, ak policajný útvar zistí, že štátny príslušník tretej krajiny v skutoč nosti nevycestoval z územia Slovenskej republiky po tom, čo vyznačil začiatok plynutia lehoty zákazu vstupu v evidencii nežiaducich osôb. Zavádza sa odlišné plynutie lehôt od správneho poriadku. Zmena sa tý ka len momentu skončenia lehoty, a to tak, že lehota zákazu vstupu končí uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty a ak taký to deň v mesiaci nie je, končí sa lehota posledným dňom mesiaca. Zmena je potrebná z toho dôvodu, aby plynutím lehoty podľa správneho poriadku nedochádzalo k umelému predlžovaniu zákazu vstupu na území Slovenskej republiky.

K bodu 113

Uvedené znenie ustanovenia tým, že policajnému útvaru v konaní o administratívnom vyhostení znemožňuje vylúčiť odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení z dôvodu neoprá vneného prekročenia vonkajšej hranice štátnym príslušníkom tretej krajiny, tak prakticky znemožňuje efektívny výkon readmisného konania. Súčasný znenie zákona je v rozpore s filozofiou schengenské ho acquis ako napríklad v prípade odopretia vstupu, kde samotné rozhodnutie nepripúšťa odkladný účinok. Týmto však nebude vylúčené právo domáhať sa preskúmania rozhodnutia v odvolacom konaní.

K bodu 119

Navrhovaným znen ím sa do ustanovenia dopĺňa Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov.

K bodu 120

Navrhuje sa zmena d ôvodu zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má byť navrátený v rámci dublinského prevozu tak, aby mohol byť zaistený už počas prípravy tohto dublinského prevozu. Tá to zmena je potrebná, aby nedochádzalo k útekom osôb, ktoré majú byť navrátené v rámci dublinského prevozu a tým k zmareniu celého postupu štátnych orgánov.

K bodu 122

Cieľ om navrhovanej zmeny je odstrániť pochybnosti týkajúce sa pôvodného ustanovenia, ktorého cieľom mala byť možnosť dočasného umiestnenia štátneho príslušníka tretej krajiny na policajnom útvare, a to z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. V praxi sa realizácia readmisie na štátnej hranici Slovenskej republiky s Ukrajinou dá zabezpečiť spravidla do niekoľkých dní. Cieľom predchádzajú cej, ako aj terajšej úpravy je, že aby policajné útvary nemuseli vykonávať nákladný a časovo náročný transport zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny do útvaru policajné ho zaistenia pre cudzincov ak je predpoklad, že bude úspešne zabezpečená jeho readmisia na územie Ukrajiny. V prípade, ak by nastali okolnosti, ktoré si vyžadujú dlhšie readmisné konanie s príslušnými orgá nmi Ukrajiny, bude povinnosťou zabezpečiť umiestnenie štátneho príslušníka do zariadenia, kde má lepšie podmienky na pobyt počas zaistenia.

Zároveň sa navrhuje zmena pri podávaní odvolania voči rozhodnutiu o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny, kde sa jasne ustanovujú jednotlivé procesné lehoty tak pre účastníka konania, policajn ý útvar a príslušný súd. V nadväznosti na túto zmenu sa v čl. II navrhuje doplnenie Občianskeho súdneho poriadku o nové ustanovenie upravujúce konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zaistení.

K bodom 123 a 124

Navrhuje sa zmena z dôvodu potrieb aplikačnej praxe, kedy povinnosť prepustiť zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny do 48 hodín od jeho zaistenia, ak policajný útvar nevydá rozhodnutie o administratívnom vyhostení neplatí, ak dôvodom nevydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení je podanie žiadosti o azyl po tom, čo mu bolo doručené rozhodnutie o zaistení. Uvedená zmena sa navrhuje z dôvodu predchádzania účelov ým žiadostiam o azyl, ktorými sa štátni príslušníci tretích krajín snažia oddialiť proces ich návratu do krajiny, do ktorej majú byť vyhostení. Navrhovanou zmenou nie je dotknuté konanie o azyle, nako ľko toto konanie môže prebiehať aj v zariadení. Zároveň sa navrhuje, aby sa uvedená 48 hodinová lehota na vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení nevzťahovala na prípady, kedy k nevydaniu rozhodnutia d ôjde z dôvodu vyžiadania informácie z iného členského štátu o tom, či medzinárodná ochrana osoby, ktorá má postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte stále trvá. Zárove ň sa navrhuje zadefinovanie prípadov, kedy policajný útvar nie je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý bezodkladne po neoprávnenom prekročení vonkajšej hranice požiada o udelen í azylu na území Slovenskej republiky.

K bodom 125 a 126

Ukladá sa povinnos ť osobe, ktorá zloží peňažnú záruku, uviesť číslo účtu v banke alebo adresu, na ktorej sa bude zdržiavať pre účely vrátenia peňažnej záruky, aby policajný útvar, ktorý ulož il povinnosť vedel kam má vrátiť peňažnú záruku v prípade jej vrátenia. Zároveň sa upravuje dôvod na prepadnutie peňažnej záruky v prípade, ak si osoba neprevezme peňažnú záruku, ktorú zložila, do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vrátení peňažnej záruky.

K bodu 127

Navrhuje sa vypustenie uvedeného ustanovenia z dôvodu jeho praktickej nepoužiteľnosti.

K bodu 128

Navrhuje sa zavedenie novej povinnosti pre zariadenie, ktorá spočíva v bezodkladnom informovaní príslušného prokurátora o tom, že zaistený štátny príslušník tretej krajiny bol umiestnený v priestore s oddeleným režimom zaistenia. Navrhovaná zmena má slúžiť na zabránenie zneužívania tohto inštitútu.

K bodu 133

Navrhuje sa zmena ustanovenia, ktorá je potrebná z dôvodu zneužívania inštitútu lehoty na vycestovanie podľa § 111 ods. 1 písm. p), kedy štátni príslušníci tretích krajín namiesto vycestovania v posledn ý deň oprávneného pobytu, účelovo podávali žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu s tým vedomím, že získajú ďalších minimálne 45 dní možnosti pobytu na území Slovenskej republiky. Je v z áujme štátu, aby sa prijatím adekvátnej právnej úpravy zabezpečilo rešpektovanie pravidiel migračnej politiky a zamedzilo sa možnosti zneužívania inštitútu podľa § 111 ods. 1 písm. p). Podľ a navrhovanej právnej úpravy bude štátny príslušník tretej krajiny povinný vycestovať do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia.

K bodom 134 a 135

Navrhovaná zmena ruší povinnosť oznamovania udelenia povolenia na zamestnanie policajnému útvaru pre Ústredie práce, ponecháva ho len pre úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Zároveň sa navrhovaným znením bliž šie špecifikuje okruh osobných údajov, ktoré je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny povinný zasielať policajnému útvaru. Táto zmena je potrebná z dôvodu ochrany osobných údajov.

K bodu 136

Navrhuje sa zmena z dôvodu potrieb aplikačnej praxe, aby sa zabezpečilo predchádzanie podávaniu účelových zmien v daňových priznaniach štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú udelený prechodný pobyt na účel podnikania. V podanom daňovom priznaní účelovo priznávajú väčšie zisky, ako v skutočnosti obchodné spoločnosti alebo družstvá, v mene ktorých konajú, majú. Na základe toho získajú potvrdenie o zdanenom príjme vo výške, ktorú potrebujú na účely obnovenia prechodného pobytu na účel podnikania a následne po obnovení tohto prechodného pobytu, podávajú opravné daňové priznania s odôvodnením, že sa údajne pomýlili pri vypisovaní pôvodného daňového priznania. V opranom daňovom priznaní uvedú skutočný zisk, ktorý by však nepostačoval na obnovenie prechodného pobytu a zá roveň si nechajú vrátiť preplatok dane. Z tohto dôvodu je potrebné, aby touto informáciou disponoval policajný útvar oprávnený konať vo veci zrušenia prechodného pobytu. Zavádzajú sa ďalš ie povinnosti pre finančné úrady, Sociálnu poisťovňu a zdravotné poisťovne vydať na žiadosť policajného útvaru potvrdenie o tom, že štátny príslušník tretej krajiny všetky záväzky voč i ich subjektu.

K bodu 137

Navrhuje sa rozš írenie okruhu osôb, ktoré nebudú postihované za priestupok podľa § 116 ods. 1 alebo ods. 2.

K bodom 138 až 144

Ide o legislatí vno-technickú zmenu, nakoľko uvedené ustanovenia v súčasnosti predstavujú tzv. imperfektné normy, teda normy ukladajúce určité povinnosti, nesplnenie ktorých ale nie je možné sankcionovať . Preto sa navrhuje doplnenie skutkových podstát priestupku, ktorého sa dopustí štátny príslušník tretej krajiny, ktorý si nesplní povinnosti, ktoré mu ukladá zákon o pobyte cudzincov. Táto zmena je potrebn á z dôvodu prevencie, vzhľadom na to, že ide o povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny, ktoré bezprostredne súvisia s oprávnenosťou jeho pobytu na území Slovenskej republiky. Zároveň sa navrhuje zavedenie okruhu osôb, ktoré nebudú postihované za priestupok podľa § 118 ods. 1. Ide o cudzinca, ktorý podá žiadosť o udelenie azylu po tom, čo sa bezodkladne prihlásil na policajnom útvare a preuk ázal dostatočný dôvod pre svoj neoprávnený pobyt.

K bodu 145

Navrhujú sa nov é skutkové podstaty správneho deliktu. Správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá pri podaní žiadosti o overenie pozvania uvedie nepravdivé, neúplné alebo zav ádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby. Zároveň sa správneho deliktu dopustí obchodná spoločnosť alebo družstvo, ktoré si nesplnili povinnosť oznámi ť policajnému útvaru, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel podnikania podľa § 22 ods. 1 písm. b), už nekoná v mene tejto obchodnej spoloč nosti alebo družstva. Navrhovaná zmena je potrebná z dôvodu absencie možnosti sankcionovania uvedených konaní.

K bodu 146

Navrhuje sa zmena z dôvodu potrieb aplikačnej praxe, kde je potrebné odlišné upravenie momentu prerušenia konania od správneho poriadku. Konanie podľa tohto zákona je prerušené dňom vydania rozhodnutia o prerušení konania, ale lehota pre štátneho príslušníka tretej krajiny uvedená v rozhodnutí o prerušení konania začína plynúť dňom jeho doručenia. Navrhovaná zmena je potrebná, aby sa predišlo zbytočné mu plynutiu lehoty na rozhodnutie policajného útvaru vo veci, keď policajný útvar musí prerušiť konanie a rozhodnutie o prerušení konania doručuje do zahraničia. V týchto prípadoch môže trvať doruč enie aj niekoľko týždňov, kedy by zbytočne plynula lehota policajného útvaru na rozhodnutie. Zároveň sa navrhuje osobitná úprava doručovania písomností oproti správnemu poriadku. V prípade, ak štá tny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie pobytu uvedie ako adresu na doručovanie písomností adresu v cudzine, rozhodnutie policajného útvaru v konaní o udelenie pobytu sa doručí na túto adresu v cudzine prostredníctvom zastupiteľského úradu. V prípade doručovania písomností verejnou vyhláškou sa doručenie vykoná tak, že zastupiteľský úrad rozhodnutie vyvesí po dobu 15 dní na ú radnej tabuli zastupiteľského úradu. Posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia. Taktiež sa navrhuje, aby sa proti rozhodnutiu o udelení prechodného pobytu, obnovení prechodného pobytu, udelení trval ého pobytu na päť rokov, trvalého pobytu na neobmedzený čas a proti rozhodnutiu o udelení pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny narodenému na území Slovenskej republiky alebo členského štá tu nebolo možné odvolať. Ide o prípady v konaní, kedy policajný útvar žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny vyhovie, z toho dôvodu nie je potrebné ponechávať účastníkovi konania mož nosť na opravný prostriedok.

K bodu 147

Navrhuje sa zmena povinnosti policajné útvaru vyžiadať si výpis z registra trestov v konaní o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky, kedy si pri rozhodovaní o žiadosti o udelení pobytu bude policajný ú tvar povinný vyžiadať si odpis z registra trestov. Je to potrebné z dôvodu toho, aby policajný útvar konajúci vo veci udelenia pobytu na území Slovenskej republiky pre štátneho príslušní ka tretej krajiny, mohol lepšie vyhodnotiť skutočnosť, či štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte na území Slovenskej republiky bude predstavovať nebezpečenstvo pre bezpečnosť štátu a verejný poriadok

K bodu 148

Je potrebné upravi ť vecnú príslušnosť policajného útvaru na konanie v ďalších špecifických prípadoch, kedy nerozhoduje miestna príslušnosť podľa miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky, ale rozhodujú cim na konanie je tá skutočnosť, ktorý policajný útvar zistí dôvody na začatie konania podľa zákona o pobyte cudzincov.

K bodu 149

Pôvodné ustanovenie § 125 ods. 3 nie je možné aplikovať na všetky konania podľa zákona o pobyte cudzincov, čo má za následok skutočnosť, že štátny príslušník tretej krajiny je držiteľom platné ho cestovného dokladu na účely konania o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky, ale nie na účel vstupu na územie Slovenskej republiky. Preto je navrhovaná zmena nevyhnutná na zabezpečenie rovnakých práv v oboch prípadoch.

K bodu 150

Ide o legislat ívno-technickú úpravu z dôvodu doplnenia nového odseku 10 v § 34.

K bodu 151

Ide o legislatí vno-technickú úpravu z dôvodu vypustenia doterajšieho odseku 3 v § 50.

K bodu 152

Navrhuje sa zúž enie okruhu osôb, pri ktorých je policajný útvar povinný vyžiadať si stanovisko Slovenskej informačnej služby v konaní o udelení pobytu na území Slovenskej republiky. Navrhuje sa, aby policajný útvar ž iadal stanovisko len pri osobách starších ako 14 rokov, z dôvodu zníženia administratívnej záťaže a zrýchlenia rozhodovania policajného útvaru vo veci udelenia pobytu na území Slovenskej republiky.

K bodu 154

Ide o legislatí vno-technické zmeny nadväzujúce na zmeny v číslovaní jednotlivých ustanovení.

K bodu 157

Navrhovaná zmena odkazom spresňuje, za akých podmienok môžu uvedení cudzinci podnikať na území Slovenskej republiky.

K bodu 158

Navrhuje sa zmena z dôvodu uľahčenia administratívnej záťaže žiadateľov o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky. Navrhovanou zmenou bude môcť cudzinec predkladať žiadosti a doklady vydané v cudzom jazyku v ú radnom preklade do českého jazyka, na ktorom zastupiteľský úrad vyznačí zhodu prekladu s originálom osvedčovacou doložkou zastupiteľského úradu. Akceptovanie prekladov do českého jazyka bez potreby osvedč enia tohto prekladu zastupiteľským úradom Èeskej republiky sa navrhuje z dôvodu všeobecnej zrozumiteľnosti českého jazyka.

K bodu 159

Navrhuje sa vypustenie povinnosti mať osvedčené podpisy na notárskej zápisnici, ktorá je predkladá v konaní podľa zákona o pobyte cudzincov a na čestných vyhláseniach a splnomocneniach predkladaných v konan í o administratívnom vyhostení alebo v konaní o zaistení.

K bodu 160

Navrhovaná zmena jasne ustanovuje v akej forme je potrebné spracovať výsledok lekárskeho vyšetrenia na určenie veku podľa § 127. Lekár, ktorý vykoná toto vyšetrenie, ho spracuje vo forme odborného vyjadrenia.

K bodom 161 a 162

Navrhuje sa zaviesť v súvislosti s ochranou osobných údajov okruh osobných údajov, ktoré je policajný útvar, zastupiteľský úrad a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR oprávnený spracúvať v súvislosti s pozvaním podľa § 19.

K bodu 163

Navrhuje sa doplnenie prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. mája 2013.

K bodu 164

Ide o legislatí vno-technickú zmenu, z dôvodu transpozície smernice 2011/51/EÚ.

K čl. II (Občiansky súdny poriadok)

K bodu 1

Je potrebné upravenie samostatného konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zaistení z dôvodu špecifickosti uvedeného konania, keďže ide o obmedzenie osobnej slobody. Navrhovanou zmenou sa zabezpečí previazanosť na zá kon o pobyte cudzincov a presne sa ustanovia jednotlivé lehoty, pri konaní vo veci opravného prostriedku proti rozhodnutiu o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny, pre účastníka konania, policajný ú tvar a príslušný súd.

K bodu 2

Ide o legislatí vno-technickú zmenu, z dôvodu navrhovaného vloženia nového ustanovenia § 250sa.

K čl. III (zákon o Policajnom zbore)

K bodu 1

Navrhovaná zmena m á za cieľ zosúladiť terminológiu používanú v zákone o Policajnom zbore s terminológiou používanou v Kódexe schengenských hraníc a zákone o pobyte cudzincov.

K bodu 2

Navrhovaná zmena s úvisí s požiadavkou budovania „Integrovaného systému riadenia vonkajších hraníc“ (IBM), ktorá je vyjadrená v čl. 77 ods. 1 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Jednou z podmienok budovania Integrovaného systému riadenia vonkajších hraníc, ktorý bol schválený Radou pre spravodlivosť a vnútorné veci v júni 2006 je okrem iného zabezpečiť vybudovanie štvorstupňové ho modelu kontroly prístupu, ktorý spočíva v

- prijímaní opatrení v tretích krajinách,

- spolupráci so susednými krajinami,

- kontrole hraníc a

- kontrolných opatreniach v oblasti voľného pohybu osôb vrátane návratu.

Zabezpečenie funk čnosti vyššie uvedeného systému spočíva v podmienke zabezpečenia líniového riadenia všetkých zložiek podieľajúcich sa koncepcii Integrovaného riadenia kontroly vonkajších hraníc. Zlúčenie slu žby hraničnej a služby cudzineckej polície do jednej „služby hraničnej a cudzineckej polície“ bude jedným z ďalších prvkov v postupnom budovaní Integrovaného systému vonkajších hraníc v podmienkach Slovenskej republiky.

K bodu 3

Navrhovaná zmena vyplýva z potrieb aplikačnej praxe a jednoznačne ustanoví podmienky, za ktorých bude policajt oprávnený cudzincovi zosnímať identifikačné znaky a zároveň zosúladí použité pojmy s pojmami zaveden ými zákonom o pobyte cudzincov. V súlade s čl. 96 Schengenského dohovoru a v súvislosti s prípravou Schengenského informačného systému druhej generácie (ďalej len „SIS II“) bude Slovenská republika povinná do SIS II vkladať osobné údaje doplnené o daktyloskopické odtlačky prstov a fotografie. Cudzinci, ktorým bol súdom uložený trest vyhostenia, patria do kategórie cudzincov, ktorí majú byť , okrem národnej evidencie nežiaducich osôb, evidovaní aj v SIS II. Zároveň sa dopĺňa oprávnenie policajta na snímanie daktyloskopických odtlačkov prstov v prípade azylového konania, nakoľko zákon o azyle v § 3 takúto povinnosť policajtovi ukladá.

K bodu 4

Ide o legislatí vno-technickú úpravu nadväzujúcu na vloženie nového odkazu v bode 3.

K bodu 5

Navrhovaná zmena m á za cieľ zosúladiť terminológiu používanú v zákone o Policajnom zbore s terminológiu používanou v Kódexe schengenských hraníc a zákone o pobyte cudzincov. Rozširuje oprávnenie aj na vykoná vanie kontrol ostatných sprievodných dokladov a preverovanie skutočnosti súvisiacich s prekračovaním vonkajšej hranice, nakoľko policajt pri vykonávaní dôkladnej hraničnej kontroly štátnych príslušní kov tretích krajín podľa Kódexu schengenských hraníc musí tieto úkony vykonávať. Navrhovaná zmena navyše vyjadruje, že oprávnenia podľa § 26 bude môcť policajt využívať iba v súvislosti s kontrolami vykonávanými na vonkajších hraniciach. Na vnútorných hraniciach bude môcť policajt využívať oprávnenia podľa § 26 iba vtedy, ak o dočasnom obnovení kontrol vnútorných hraní c rozhodne vláda Slovenskej republiky podľa § 13 zákona o pobyte cudzincov.

K čl. IV (zákon o správnych poplatkoch)

K bodom 1 a 5

V súlade s Migra čnou politikou SR, ktorá podporuje študijnú mobilitu, sa navrhuje upustenie od správneho poplatku za podanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel osobitnej činnosti, ak ide o činnosť vyplývajúcu z programov vlády SR alebo z programov EÚ alebo ak ide o plnenie záväzku SR vyplývajúceho z medzinárodnej zmluvy. Rovnako sa navrhuje pre tieto skupiny cudzincov aj oslobodenie od poplatku za overenie pozvania.

K bodu 2

Zosúlaďuje v ýška poplatkov s obdobnými poplatkami za občianske preukazy vydávané pre občanov SR a dopĺňajú sa správne poplatky v súvislosti s vydávaním dokladov o pobyte. Návrh zákona zavádza doruč enie dokladu o pobyte službou zavedenou na tento účel, a taktiež navrhuje možnosť požiadania o urýchlené vydanie dokladu o pobyte.

K bodu 3

Ide o legislatí vno-technickú zmenu, z dôvodu jednoznačnejšieho znenia predmetného ustanovenia. Oslobodenie od správneho poplatku za podanie žiadosti o udelenie trvalého pobytu sa vzťahuje na štátnych príslušníkov tretí ch krajín uvedených v § 43 ods. 1 písm. a). Taktiež sa navrhuje oslobodiť od poplatku vydanie prvého dokladu o pobyte po udelení azylu alebo po poskytnutí doplnkovej ochrany.

K bodu 4

Ide o legislatí vno-technickú úpravu nadväzujúcu na zmeny v čl. I.

K bodom 6 a 7

Z dôvodu zamedzenia výrazného zvýšenia nákladov pre žiadateľov o pobyt sa navrhuje, aby sa preklad záznamu pohovoru so žiadateľom oslobodil od správneho poplatku, nakoľko tento preklad vykon áva zastupiteľský úrad.

K čl. V (zákon o azyle)

K bodom 1 a 2

V nadvä znosti na prijatie zákona o pobyte cudzincov sa aktualizujú poznámky pod čiarou k odkazom 1 a 6aa.

K bodom 3 a 4

Predmetná ú prava sa navrhuje z dôvodu, že podľa zákona o pobyte cudzincov sa už nepoužívajú pojmy „povolenie na trvalý pobyt“, „povolenie na prechodný pobyt“, atď., ale sa v tomto zákone používajú pojmy „ trvalý pobyt“, prechodný pobyt“, atď. To napr. znamená, že podľa citovaného zákona sa už cudzincovi neudeľuje „povolenie na trvalý pobyt“, ale sa mu „udelí trvalý pobyt“.

K bodu 5

Ustanovuje sa nová podmienka na udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny. Nie je dôvod udeľovať azyl na účel zlúčenia rodiny osobe, ktoré má na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov. Takýto pobyt oprávňuje cudzinca zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky, čo znamená, že zlúčenie rodiny na území Slovenskej republiky je už umož nené.

K bodu 6

Ustanovuje sa nová podmienka na poskytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny. Nie je dôvod poskytovať doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny osobe, ktorá má na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov. Takýto pobyt oprávňuje cudzinca zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky, čo znamená, že zlúčenie rodiny na území Slovenskej republiky je už umožnené.

K bodu 7

Ide o legislatí vno-technickú úpravu v súvislosti s doplnením § 14 ods. 1 o písmená f) a g) (bod 8).

K bodu 8

Rozširujú sa d ôvody na zánik azylu. Vzhľadom na platné znenie § 19 ods. 1 písm. c) zákona o azyle, podľa ktorého ministerstvo vnútra zastaví konanie o azyle, ak účastník konania vzal žiadosť o udelenie azylu alebo o predĺženie doplnkovej ochrany späť, je potrebné doplniť ako dôvod na zánik azylu „zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žiadosti o udelenie azylu na dobu neurčitú“.

V súvislosti s navrhovanou zmenou § 20 ods. 2 (bod 25), ktorá sa týka úpravy lehoty na podanie žiadosti o udelenie azylu podľa § 10 na dobu neurčitú, sa navrhuje doplniť dôvod na zánik azylu. Ak azylant, ktoré mu sa azyl na účel zlúčenia rodiny udelil na tri roky, nepodá žiadosť o udelenie azylu na dobu neurčitú v určenej lehote, najskôr 90 dní pred uplynutím trojročnej lehoty a najneskôr posledný deň trojročnej lehoty, azyl zaniká uplynutím tejto lehoty.

K bodu 9

Navrhuje sa nový d ôvod na zánik azylu, ktorý bol udelený z humanitných dôvodov alebo na účel zlúčenia rodiny, a to udelenie trvalého pobytu podľa zákona o pobyte cudzincov. Keďže azylant má podľa zákona o azyle trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (v zmysle § 27a ods. 1 zákona o azyle sa považuje za cudzinca, ktorému sa udelil trvalý pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov) v prípade, ak azylant napriek tejto skuto čnosti uprednostní udelenie trvalého pobytu podľa zákona o pobyte cudzincov, bude takýto prejav vôle znamenať zároveň súhlas so zánikom azylu.

K bodom 10 a 11

Ide o legislatí vno-technickú úpravu v súvislosti s vypustením písmena i) v § 15 ods. 2 (bod 12).

K bodu 12

Predmetné ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu zavedenia nového dôvodu na zánik azylu (bod 8) a úpravy lehoty na podanie žiadosti o udelenie azylu na dobu neurčitú (bod 25). Nepodanie žiadosti o udelenie azylu na dobu neurčit ú v určenej lehote bude dôvodom na zánik azylu.

K bodu 13

Nanovo sa upravuje zánik doplnkovej ochrany v prípade udelenia trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na znenie smernice 2011/51/EÚ sa navrhuje, aby udelenie trvalého pobytu bolo dô vodom na zánik doplnkovej ochrany len vtedy, ak táto bola poskytnutá podľa § 13b zákona o azyle na účel zlúčenia rodiny.

K bodu 14

Ide o legislatí vno-technickú úpravu v súvislosti s doplnením § 15a ods. 1 o písmená g) až i) (bod 15).

K bodu 15

Rozširujú sa d ôvody na zánik doplnkovej ochrany. Aj v nadväznosti na úpravu zániku doplnkovej ochrany v prípade udelenia trvalého pobytu na území Slovenskej republiky (bod 13), z dôvodu transpozície smernice 2011/51/EÚ, sa dopĺ ňa nový dôvod na zánik doplnkovej ochrany. Dôvodom na zánik doplnkovej ochrany bude nadobudnutie štátneho občianstva, vzhľadom na skutočnosť, že cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a zákona o azyle (vážne bezprávie), zároveň môže mať udelený trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Podľa § 7 ods. 2 zákona NR SR č. 40/1993 Z. z. o štátnom obč ianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov však už v súčasnosti môže cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a alebo 13b nadobudnúť v niektorých prípadoch štá tne občianstvo, aj keď nemá na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt.

Vzhľadom na platné znenie § 19 ods. 1 písm. c) zákona o azyle, podľa ktorého ministerstvo vnútra zastaví konanie o azyle, ak účastník konania vzal žiadosť o udelenie azylu alebo o predĺž enie doplnkovej ochrany späť, je potrebné doplniť ako dôvod na zánik doplnkovej ochrany „zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany“.

V súvislosti s navrhovanou zmenou § 20 ods. 3 (bod 26), ktorá sa týka úpravy lehoty na podanie žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany, sa navrhuje doplniť dôvod na zánik doplnkovej ochrany. Ak cudzinec, ktoré mu sa poskytla doplnková ochrana, nepodá žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany v určenej lehote, najskôr 90 dní pred uplynutím jednoročnej lehoty a najneskôr posledný deň jednoročnej lehoty, doplnková ochrana zaniká uplynutím tejto lehoty.

K bodu 16

Aktualizuje sa ustanovenie týkajúce sa zániku doplnkovej ochrany, ktorá sa poskytla na účel zlúčenia rodiny (§ 13b zákona o azyle). Doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny zanikne aj v prí pade, ak doplnková ochrana poskytnutá podľa § 13a sa nepredĺžila alebo zanikla z dôvodov uvedených v § 15a ods. 1 písm. h) a i) (bod 15).

K bodom 17 a 18

Ide o legislatí vno-technickú úpravu v súvislosti s vypustením písmena d) v § 15b ods. 1 (bod 19).

K bodu 19

Predmetné ustanovenie sa vypúšťa v súvislosti so zavedením nového dôvodu na zánik doplnkovej ochrany (bod 15) a úpravy lehoty na podanie žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany (bod 26). Nepodanie žiadosti o predĺž enie doplnkovej ochrany v určenej lehote bude dôvodom na zánik doplnkovej ochrany.

K bodu 20

Ide o legislatí vno-technickú úpravu v súvislosti s doplnením § 19 ods. 1 o písmeno k) (bod 21).

K bodom 21 až 23

Vzhľ adom na poznatky aplikačnej praxe sa rozširujú dôvody, v ktorých ministerstvo vnútra konanie o azyle zastaví. Pôjde o prípady, ak počas prebiehajúceho konania o udelenie azylu (posledná žiadosť o udelenie azylu) nastane skutočnosť, že ministerstvo má znovu rozhodovať v inom konaní o udelenie azylu, ktoré už bolo v minulosti právoplatne ukončené (skoršia žiadosť o udelenie azylu). K takejto situácii m ôže dôjsť napríklad, ak cudzinec opakovane podal žiadosť o udelenie azylu a konanie o takejto žiadosti prebieha, pričom počas tohto obdobia príslušný krajský súd alebo Najvyšší sú d Slovenskej republiky zrušil právoplatné rozhodnutie o zastavení konania o udelenie azylu a vec vrátil na ďalšie konanie správnemu orgánu. Ak cudzinec nevyužije svoje dispozičné právo a nevezme niektorú z t ýchto žiadostí o udelenie azylu späť, navrhuje sa uvedený problém (dve súčasne prebiehajúce konania o udelenie azylu) riešiť zavedením nového dôvodu na zastavenie konania. Navrhuje sa preto zastaviť konanie o poslednej žiadosti o udelenie azylu, ak sa vo veci zatiaľ nerozhodlo, pričom konanie o udelenie azylu by prebiehalo vo veci skoršej žiadosti. Ak však v konaní o poslednej žiadosti už bolo vydané rozhodnutie, konanie o tejto žiadosti by sa z uvedeného dôvodu nezastavilo, ale by sa konanie o skoršej žiadosti zatiaľ prerušilo.

Dôvodom na zastavenie konania o azyle bude aj prípad, ak počas konania o predĺženie doplnkovej ochrany táto zanikla (napr. z dôvodu udelenia trvalého pobytu na území Slovenskej republiky) alebo počas konania o udelenie azylu podľa § 10 na dobu neurčitú azyl zanikol (napr. z dôvodu nadobudnutia štátneho občianstva Slovenskej republiky). Doplnením tohto dôvodu na zastavenie konania sa ustanoví ministerstvu vnútra mo žnosť formálne ukončiť príslušné konanie.

K bodom 24 a 25

V prí pade zastavenia konania na základe dôvodov uvedených v bodoch 21 a 22 sa takéto rozhodnutie vyznačí len v spise. Zároveň sa ustanovuje, že proti tomuto rozhodnutiu o zastavení konania nebude možné podať rozklad, keďže podanie rozkladu je neopodstatnené.

K bodom 26 a 27

Navrhuje sa rozš íriť lehota na podanie žiadosti o udelenie azylu na dobu neurčitú a žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany. Podľa súčasného stavu je možné podať takúto žiadosť o udelenie azylu najskôr 90 dn í a najneskôr 60 dní pred uplynutím trojročnej lehoty a žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany najskôr 90 dní a najneskôr 60 dní pred uplynutím jednoročnej lehoty. Podľa navrhovaného stavu bude možn é podať žiadosť o udelenie azylu na dobu neurčitú najskôr 90 dní pred uplynutím trojročnej lehoty až do uplynutia tejto lehoty a žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany najskôr 90 dní pred uplynutí m jednoročnej lehoty až do uplynutia tejto lehoty. Reálne to znamená, že lehota na podanie žiadosti sa z 30 dní predlžuje na 90 dní.

K bodu 28

Vzhľadom na aplikačnú prax sa upravuje ustanovenie týkajúce sa rozhodovania o poskytnutí či neposkytnutí doplnkovej ochrany v rámci rozhodovania o neudelení azylu alebo o odňatí azylu. Cudzinci, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, podávajú totiž opakovane žiadosti o udelenie azylu. V takýchto prípadoch sa väčšinou konanie o azyle zastaví z dôvodu, že sa už prá voplatne rozhodlo o neudelení azylu a o poskytnutí doplnkovej ochrany a skutkový stav sa podstatne nezmenil (§ 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle), prípadne sa v ojedinelých prípadoch udelí azyl. Avšak v niektorý ch prípadoch ministerstvo vnútra v rámci opakovanej žiadosti o udelenie azylu opätovne rozhodlo o neudelení azylu a o poskytnutí doplnkovej ochrany, pričom išlo o cudzinca, ktorý má poskytnutú doplnkovú ochranu. Navrhuje sa preto v prípade cudzinca, ktorý má poskytnutú doplnkovú ochranu, aby sa v rámci rozhodovania o jeho opakovanej žiadosti pri neudelení azylu znova nerozhodovalo o poskytnutí doplnkovej ochrany.

Navrhovanou úpravou sa zároveň reaguje na vypustenie § 15 ods. 2 písm. i) (bod 12).

K bodu 29

Predmetné ust anovenie sa upravuje z dôvodu vypustenia § 15 ods. 2 písm. i) (bod 12) a § 15b ods. 1 písm. d) (bod 19).

K bodu 30, 31 a 35

Navrhované zmeny sa vykonávajú z rovnakého dôvodu, ako je uvedený v bodoch 3 a 4.

K bodu 32

Dopĺň a sa ustanovenie týkajúce sa pobytu na území Slovenskej republiky, ak ide o cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana. Vzhľadom na navrhovanú úpravu § 15a ods. 1 písm. b) zákona o azyle (transpozí cia smernice 2011/51/EÚ), ak sa takémuto cudzincovi poskytla doplnková ochrana podľa § 13a zákona o azyle (vážne bezprávie), následné udelenie trvalého pobytu už nebude dôvodom na zánik doplnkovej ochrany, pri čom sa naňho nebude vzťahovať ani ustanovenie o tom, že sa považuje za cudzinca, ktorému sa udelil prechodný pobyt, nakoľko bude mať udelený trvalý pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov.

K bodu 33

Predmetné ustanovenia sa upravujú z dôvodu zabezpečenia jednotnej terminológie, nakoľko na území Slovenskej republiky sa cudzincom vydávajú doklady o pobyte. Tieto ustanovenia v praxi neboli zatiaľ aplikované, nakoľ ko Slovenská republika naposledy poskytovala dočasné útočisko odídencom v roku 1999.

K bodu 34

Navrhuje sa aktualiz ácia odkazu v príslušných ustanoveniach.

K bodu 36

Zároveň sa zos úlaďuje terminologicky postavenie odídenca s postavením azylanta a cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana vo vzťahu k jednotlivým druhom pobytov podľa zákona o pobyte cudzincov.

K bodu 37

Vzhľ adom na skutočnosť, že sa navrhuje vypustiť § 58 ods. 4 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. a zároveň sa novým spôsobom navrhuje upraviť otázka dobrovoľného návratu cudzinca do domovského štátu v rámci asistovaného dobrovoľného návratu (napr. v § 82), je nevyhnutné upraviť ustanovenie zákona o azyle týkajúce sa možnosti ubytovania v pobytovom tábore a poskytovania určených náležitostí (stravovanie alebo stravné, základné hygienické potreby) cudzincom, bývalým žiadateľom o udelenie azylu, ktorí vzali späť svoju žiadosť o udelenie azylu a majú záujem vrátiť sa do krajiny pôvodu v rámci asistovaného dobrovoľného návratu. Podľa návrhu by sa ubytovanie a určené náležitostí mohli poskytovať počas lehoty určenej na vycestovanie, oproti súčasnému stavu, kedy je to viazané na trvanie tolerovaného pobytu.

K bodu 38

Navrhuje sa doplnenie prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. mája 2013.

K čl. VI (zákon o sídlach a obvodoch súdov SR)

V nadväznosti na zavedenie osobitného konania podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (čl. II) – konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zaistení , sa navrhuje aby na konania v týchto veciach neboli príslušné súdy podľa všeobecnej miestnej príslušnosti, ale iba krajské súdy v Bratislave a v Košiciach. Cieľom je vyššia miera špecializá cie sudcov pôsobiacich už na týchto súdoch a prejednávajúcich príbuznú problematiku – opravné prostriedky proti rozhodnutiam v azylových veciach.

K čl. VII (zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí)

Navrhovanou prá vnou úpravou sa dosiahne súlad so zákonom o pobyte cudzincov, ktorý vyžaduje, aby štátny príslušník tretej krajiny priložil k žiadosti o udelenie prechodného pobytu vý pis z registra trestov alebo iný doklad vydaný príslušnými orgánmi štátu, ktorým dokladuje bezúhonnosť na celom území štátu, ktorý tento doklad vydal. Na základe navrhovanej zmeny v zákone o pobyte cudzincov, kde nebude musieť osoba, ktorej bolo priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, priložiť k žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 29 doklad preukazujúci bezúhonnosť , ak podá žiadosť o udelenie prechodného pobytu do 30 dní o vydania osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí, je potrebné požadovať rovnaký doklad v konaní o vydaní osvedčenia Slováka žijú ceho v zahraničí.

K čl. VIII (účinnosť)

Vzhľadom na transpozičnú lehotu smernice 2011/51/EÚ, ako aj vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu, sa navrhuje nadobudnutie účinnosti návrhu zákona 1. mája 2013.

Schv álené na rokovaní vlády Slovenskej republiky 9. januára 2013.

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert Kaliňák v. r.

podpredseda vlády a minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Riešenie problematiky kontroly hraníc a pobytu cudzincov, ako aj riadenie migra čnej politiky patrí medzi prvoradé úlohy demokratickej a dynamicky sa rozvíjajúcej spoločnosti založenej na princípoch slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Slovenská republika od svojho vstupu medzi členské krajiny Európskej únie v roku 2004 plní úlohy vytýčené Zmluvou o fungovaní Európskej únie v oblasti azylu, kontroly hraníc, pobytu cudzincov a ochrany práv štátnych príslušníkov tretích krají n, ako aj práv občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov.

Slovenská republika aj naďalej ostáva tranzitnou krajinou rôznych imigračných prúdov legálnych, ako aj nelegálnych migrantov smerujúcich do ekonomicky stabilnejších a príťažlivejších krajín Schengensk ého priestoru. Z tohto dôvodu je Slovenská republika povinná akceptovať daný trend a záväzok vytvárať účinný systém opatrení zameraných na reguláciu migrácie prostredníctvom podmienok cudzincov s prihliadnutím na bezpečnosť Slovenskej republiky a na strane druhej zabezpečiť slobodu pohybu a pobytu osôb v zmysle európskeho práva, jednotnej vízovej politiky a readmisných dohôd. Prijaté op atrenia pritom musia vychádzať zo zásady prednosti práva Európskej únie.

Už samotná príprava na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie si vyžiadala výraznú a rozsiahlu zmenu v zákone č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskor ších predpisov (ďalej len 'zákon o pobyte cudzincov'), ktorý sa formoval s cieľom vytvoriť legislatívnu základňu prispôsobenú príslušnej legislatíve Európskej únie vo vzťahu k občanom tret ích štátov a tiež k občanom Európskej únie a ich rodinným príslušníkom. Súčasný zákon o pobyte cudzincov vzal do úvahy aj príslušné ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoloč enstva, Európskej dohody, Schengenskej dohody a vykonávacej dohody k Schengenskej zmluve.

Dňom vstupu do Európskej únie Slovenská republika prevzala príslušnú časť acquis upravujúce voľný pohyb osôb. V tejto súvislosti bol v priebehu rokov 2002 až 2011 zákon o pobyte cudzincov novelizovaný 14 krát. Slovenská republika je povinná transponovať smernice prijaté Radou Európskej únie a zákon o pobyte cudzincov je potrebné systematicky prepojiť s európskym právom. Prijatím nariadenia Euró pskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 zo dňa 15. marca 2006, ktorým sa stanovuje kó dex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) s účinnosťou od roku 2007, bol na úrovni Európskej únie zavàšený proces kodifikácie schengenské ho acquis, týkajúceho sa hraničných kontrol a hraničného dozoru do jedného predpisu. V súčasnosti platný zákon č. 477/2003 Z. z o ochrane štátnej hranice a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o ochrane štátnej hranice' ) nie je terminologicky v súlade s Kódexom schengenských hraníc a nereflektuje ani na fakt, že Slovenská republika sa dňa 21. decembra 2007 začlenila do schengenského priestoru.

Primárnym podnetom pre tvorbu návrhu zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov') sú spomenuté faktory, nevyhnutnosť zabezpečiť úplnú kompatibilitu s európskou legislatívou, ako aj úprava vzťahov v príbuzných oblastiach akými sú kontrola hraníc a pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky.

Základnými cieľmi nového zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov je:

1. zjednotenie problematiku zabezpečovania kontroly hraníc zameranú na vykonávanie hraničnej kontroly osôb s problematikou pobytu cudzincov do jedné ho právneho predpisu za účelom skvalitnenia výkonu služby príslušníkov Policajného zboru, vzhľadom na úzke prepojenie služby hraničnej polície a služby cudzineckej polície,

2. rešpektovanie medzinárodnej právnej úpravy kontroly hraníc na územ í Slovenskej republiky založenej na bilaterálnych medzinárodných zmlúv so susednými štátmi o spolupráci a úprave režimu na spoločných štátnych hraniciach, na základe ktorých vyplývajú záv äzky aj pre Policajný zbor,

3. skvalitňovanie mechanizmov riadenia migrácie a integrácie cudzincov s dô razom na zosúladenie a harmonizáciu jednotlivých postupov a politík v dotknutých oblastiach s vývojom a trendmi v rámci členských štátov Európskej únie,

4. zabezpečenie súladu právneho poriadku SR s európskou legislatívou v oblasti vykonávania kontroly hraníc a na úseku pobytu cudzincov odstránením nedostatkov transpozície niektorých právnych aktov Európskej únie, a tak dosiahnutie jeho úplnej kompatibility vo vzťahu k občanom Eur ópskej únie, ich rodinným príslušníkom a k štátnym príslušníkom tretích krajín,

5. definovanie (a ich zavedenie do aplikačnej praxe) nových inštitútov a pojmov vo vzťahu ku kontrole hraníc a pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky, ktoré sú nevyhnutné pre účinnú ochranu spoločnosti pred zvýšenou imigráciou, neoprávneným prekročením vonkajš ej hranice a neoprávneným pobytom cudzincov nielen na území Slovenskej republiky, ale aj v celom schengenskom priestore,

6. podieľanie sa na vytváraní priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti prijatím účinných opatrení zameraných na reguláciu legálnej a nelegálnej imigrácie štátnych príslušníkov tretích krajín,

7. garantovanie dodržiavania práv a slobôd občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov a štátnych príslušníkov tretích krajín pri vstupe na územie Slovenskej republiky a počas ich pobytu na území Slovenskej republiky a súčasne zabezpečovanie ochrany zá ujmov spoločnosti, najmä bezpečnosť štátu, verejný poriadok a verejné zdravie.

Z hľadiska systematiky a rozsahu je zákon o kontrole hraníc a pobyte cu dzincov rozdelený na šesť častí. Štruktúra nového zákona sa zásadne neodlišuje od štruktúry súčasného zákona o pobyte cudzincov, avšak rešpektuje požiadavky aplikačnej praxe vo vzťahu k úprave niektorých kategórií cudzincov do samostatných, osobitných ustanovení. Bola upravená logická nadväznosť jednotlivých ustanovení zákona. Vo väčšine svojich ustanovení spresnil znenie v tý ch prípadoch, kde sa v praxi vyskytol nejednotný výklad alebo v prípadoch, kde to vyžadovala potreba kompatibility s právnymi predpismi Európskej únie.

Aplikačná prax si na účely tohto zákona vyžiadala zavedenie definí cií niektorých často používaných pojmov v konaniach podľa tohto zákona. Nová právna úprava zavádza definície pojmov neoprávnené prekročenie vonkajšej hranice, blízkosť vonkajšej hranice a prihraničné územie vonkajšej hranice, národné vízum, ohrozenie verejného poriadku, ohrozenie bezpečnosti štátu, neoprávnený pobyt, účelové manželstvo, významný zahraničný investor, a riziko úteku. Nový zákon zrozumiteľnejšie definuje pojmy platný cestovný doklad, nepretržitý pobyt, letecký tranzit, asistovaný dobrovoľný návrat. Vychádzajúc z požiadavok európskej legislatívy a právnych predpisov Slovenskej republiky boli kategórie osôb ako občan Únie, rodinný príslušník občana Únie, garant, štátny príslušník tretej krajiny, zraniteľná osoba upravené európskou terminol ógiou.

Na úseku kontroly hraníc zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov roz širuje vecnú pôsobnosť, oprávnenia a povinnosti policajného útvaru pri vstupe imigrantov na územie Slovenskej republiky, explicitne upravuje podmienky vstupu občanov Európskej únie a rodinných príslušní kov občana Európskej únie a ustanovuje nové práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb v súvislosti s umiestňovaním technických prostriedkov pri kontrole hraníc. Zároveň vymedzuje niektor é nové skutkové podstaty správnych deliktov a priestupkov spáchaných na úseku kontroly hraníc. V druhej časti tretej hlave zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov sa dopĺňajú nové ustanovenia týkaj úce sa práva štátneho príslušníka tretej krajiny podať odvolanie proti zamietnutej žiadosti o vízum a proti zrušeniu alebo odvolaniu udeleného víza v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č . 810/2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva.

Na úseku pobytu cudzincov zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov naďalej zachováva existujúce druhy pobytu, a to prechodný pobyt, trvalý pobyt a tolerovaný pobyt. Nový zákon nepouží va pojmy 'povolenie na prechodný pobyt, povolenie na trvalý pobyt a povolenie na tolerovaný pobyt', ale zavádza pojmy 'prechodný pobyt, trvalý pobyt, tolerovaný pobyt'. Zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov neukladá policajnému útvaru povinnosť v prípade udelenia pobytu vydať písomné rozhodnutie s výnimku udelenia prechodného pobytu modrá karta Európskej únie a udelenia dlhodobého pobytu. Ak sa žiadosti o udelenie pobytu vyhovie, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny sa zašle písomné oznámenie, že mu bol udelený pobyt na území Slovenskej republiky s uvedením dátumu udelenia konkré tneho druhu pobytu.

Rozširuje sa okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, ktor ým policajný útvar, po splnení podmienok, udelí prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti na činnosť novinára akreditovaného v Slovenskej republike. Zmenou je aj skutočnosť, že štátnemu prísluš níkovi tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny sa umožňuje podnikať ihneď po udelení prechodného pobytu. Výnimku tvoria štátni príslušníci tretích krají n, ktorí sú nezaopatrenými slobodnými deťmi staršími ako 18 rokov štátneho príslušníka tretej krajiny alebo takýmito deťmi jeho manžela, ktoré sa o seba nedokážu postarať z dôvodu dlhodobé ho nepriaznivého zdravotného stavu alebo sú rodičom štátneho príslušníka tretej krajiny alebo rodičom jeho manžela, ktorý je odkázaný na jeho starostlivosť a v krajine odkiaľ prichádza nepožíva n áležitú rodinnú podporu. Zavádza sa nový dôvod na zamietnutie žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny o udelenie prechodného pobytu, ak je zjavné, že zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky nespĺňa minimálne požiadavky.

Významnou zmenou vo vzťahu k prechodnému pobytu je udeľovanie prechodné ho pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí a udeľovanie prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte Európskej únie. Ïalej sa výskum a vývoj vyčlenil z účelu pobytu 'osobitná činnosť' a bol zavedený ako nový, samostatný účel prechodného pobytu.

Za účelom prilákania a udržiavania vysokokvalifikovaných pracovní kov z tretích krajín a riešenia nedostatku pracovnej sily podporou prijímania a mobility cudzincov na účely vysokokvalifikovaného zamestnania štátnych príslušníkov tretích krajín na čas dlhší ako tri mesiace v súlade so smernicou 2009/50/ES sa navrhuje modrá karta Európskej únie (ďalej len 'modrá karta'). Na základe modrej karty sa jej držiteľ môže zdržiavať a pracovať na území Slovenskej republiky na účel vysokokvalifikovaného zamestnania. Z návrhu zákona sa vypúšťajú všetky obmedzenia, resp. oprávnenia vstupovať do pracovnoprávnych vzťahov – táto problematika sa ponechá va na jednotnú a komplexnú úpravu v rámci príslušného právneho predpisu (zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti).

Udelenie trvalého pobytu nová právna úprava nerozdeľ uje na 'prvé povolenie' a 'ďalšie povolenie', avšak rozlišuje udelenie trvalého pobytu na päť rokov, trvalého pobytu na neobmedzený čas pobyt a dlhodobý pobyt. Na rozdiel od doterajšej právnej ú pravy, zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov upravuje postavenie cudzinca, ktorému bolo priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom EÚ (ďalej len 'dlhodobý pobyt') v samostatných, osobitných ustanoveniach v r ámci trvalého pobytu, a to s ohľadom na jeho charakter..

Ustanovenia tolerovaného pobytu sa prispôsobili niektorým požiadavká m aplikačnej praxe, čo sa premietlo do úpravy ustanovení týkajúcich sa procesu udeľovania tolerovaného pobytu. Transpozíciou smernice 2009/52/ES sa umožňuje udeliť tolerovaný pobyt štátnym príslušní kom tretej krajiny, ktorí boli nelegálne zamestnaní, a to za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok alebo maloletým osobám, ktorí boli nelegálne zamestnaní, v prípade ich nevyhnutnej prítomnosti pre úč ely trestného konania.

Zásadne je riešená otázka vzťahu Slovenskej republiky k občanom Eur ópskej únie a ich rodinným príslušníkom. Slovenská republika v plnej miere rešpektuje ich právo voľne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov Európskej únie, ktoré im zaruč uje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štá tov. Novou právnou úpravou sa odstránila jej neúplná transpozícia a dosiahol sa úplný súlad s európskym právom. V tomto smere sa rozširuje kategória rodinných príslušníkov občana Európskej ú nie o partnera, s ktorým má občan Európskej únie trvalý, riadne osvedčený vzťah, ako aj o štátneho príslušníka tretej krajiny s právom pobytu rodinného príslušníka občana Európskej ú nie v inom členskom štáte Európskej únie, kde občanom Európskej únie je občan Slovenskej republiky, s ktorým sa štátny príslušník tretej krajiny navráti na pobyt alebo sa k nemu pripája na pobyt sp äť na územie Slovenskej republiky a je príbuzným v stanovenom rozsahu vo vzťahu k občanovi Slovenskej republiky.

Súčasťou zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov je aj novela zá kona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, kde sa komplexne upravujú správne poplatky súvisiace s pobytom cudzincov a novela zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorej sa upravujú osobitné podmienky na prevádzkovanie tzv. schengenských letísk.

Návrh zákona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

Zmluva o fungovaní Európskej únie (Hlava IV Voľný pohyb osô b, služieb a kapitálu, Kapitola 1 Pracovníci, Kapitola 2 Právo usadiť sa, Hlava V Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, Kapitola 1 Všeobecné ustanovenia, Kapitola 2 politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo),

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

- nie je upravená

2.nelegislatívne akty

- nie je upravená

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

-nariadenie (ES) č. 539/2001 ktorým sa upravuje zoznam tretích krajín, ktor ých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.06);

-nariadenie Rady 333/2002 z 18. februára 2002 o je dnotnom formáte formulárov na pripojenie v íza vydaného členskými štátmi osobám, ktoré sú držiteľmi cestovných dokladov, ktoré nie sú uznané štátom zostavujúcim formulár (Mimoriadne vydanie Ú .v. EÚ, kap.19/zv.04);

-nariadenie Rady 1030/2002 z 13. júna 2002, ktorý m sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.04);

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č . 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006);

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č . 810/2009 z 13. júla 2009,ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009);

-smernica Rady 2001/40/ES z 28. mája 2001 o vzá jomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych príslušníkov tretích krajín (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.04);

-smernica Rady 2001/51/ES z 28. júna 2001, ktorou sa dop ĺňajú ustanovenia článku 26 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.04);

-smernica Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o prá ve na zlúčenie rodiny (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.06);

-smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o prá vnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.06);

-smernica Rady 2003/110/ES z 25. novembra 2003 o pomoci v pr ípadoch tranzitu na účely leteckého odsunu (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ , kap.19/zv.06);

-smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.5/zv.05);

-smernica Rady 2004/81/ES z 29. aprí la 2004 o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho neleg álne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.07);

-smernica Rady 2004/82/ES z 29. aprí la 2004 o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.07);

-smernica Rady 2004/114/ES zo 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby (Ú. v. EÚ L 375, 23.12.2004);

-smernica Rady 2005/71/ES z 12. októ bra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu (Ú. v. EÚ L 289, 3.11.2005);

-smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavaj ú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98);

-smernica Rady 2009/50/ES z 25. má ja 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (Ú. v. EÚ L 155, 18.6.2009);

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. j úna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych pr íslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009);

-rozhodnutie Rady z 29. apríla 2004 o organizá cii spoločných letov na odsuny štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahujú príkazy na individuálny odsun, z územia dvoch alebo viacerých členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú .v. EÚ, kap.19/zv.07).

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

- je obsiahnutá v judikatú re Súdneho dvora Európskej únie napr. v rozhodnutiach Súdneho dvora vo veci C-292/89 Antonissen, C-370/90 Singh, C-413/99 Baumbast, C 459/99 MRAX, C 109/01 Akrich, C 441/02 Komisia/Nemecko, C-456/02 Trojani, C 157/03 Komisia/Š panielsko, C 215/03 Oulane, C 503/03 Komisia/Španielsko, C-1/05 Jia, Spojené veci C-261/08 a C-348/08 Zurita García, C-291/05 Eind, C-310/08 Ibrahim, C-480/08 Teixeira C 357/09 Kadzojev, ...

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Euró pskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia

-lehota na prebratie smernice 2001/40/ES bola do dňa pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii,

-lehota na prebratie smernice 2001/51/ES bola do dňa pristú penia Slovenskej republiky k Európskej únii,

-lehota na prebratie smernice 2003/56/ES bola do 3. októbra 2005,

-lehota na prebratie smernice 2003/109/ES bola do 23. januá ra 2006,

-lehota na prebratie smernice 2003/110/ES bola do 5. decembra 2005,

-lehota na prebratie smernice 2004/38/ES bola do 29. aprí la 2006,

-lehota na prebratie smernice 2004/81/ES bola do 5. augusta 2006,

-lehota na prebratie smernice 2004/82/ES bola do 5. septembra 2006,

-lehota na prebratie smernice 2004/114/ES bola do 11. januá ra 2007,

-lehota na prebratie smernice 2005/71/ES bola do 12. októ bra 2007,

-lehota na prebratie smernice 2008/115/ES bola do 24. decembra 2010,

-lehota na prebratie smernice 2008/115/ES bola do 24. decembra 2010, okrem čl. 13 ods. 4, ktorý je potrebné prebrať do 24. decembra 2011,

-lehota na prebratie smernice 2009/50/ES bola do 19. jú na 2011,

-lehota na prebratie smernice 2009/52/ES bola do 20. júla 2011,

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom vš eobecne záväzných právnych predpisov

- všetky vyššie uvedené smernice už sú v právnom poriadku SR prebraté;

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 tejto zmluvy

– v súvislosti so smernicou 2009/50/ES Komisia začala dňa 18. júla 2011 konanie o porušení Zmluvy o fungovaní EÚ (formálne oznámenie). Smernica 2009/50/ES bola úplne prebratá zákonom č. 223/2011 Z. z. s účinnosťou od 20. júla 2011.

d)informácia o pr ávnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

- smernice 2001/40/ES, 2001/51/ES, 2003/56/ES, 2003/109/ES, 2003/110/ES, 2004/38/ES, 2004/81/ES, 2004/82/ES, 2004/114/ES, 2005/71/ES, 2008/115/ES, 2009/50/ES, 5009/52/ES sú úplne prebraté v zákone č . 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov uvedené smernice zachováva ako úplne prevzaté.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republikyMinisterstvo vnú tra Slovenskej republikyMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republikyMinisterstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republikyMinisterstvo školstva, vedy, výskumu a š portu Slovenskej republikyMinisterstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Vymedzuje sa predmet právnej úpravy návrhu zákona o kontrole hraníc a o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'návrh zákona'). Predmetom návrhu zákona je ustanoviť pôsobnosť útvarov Policajného zboru (ďalej len 'policajn ý útvar') pri zabezpečovaní kontroly hraníc a v oblasti pobytov cudzincov, pôsobnosť orgánov verejnej moci v oblasti víz, upraviť podmienky prekračovania cudzincov cez vonkajšiu hranicu na území SR, vymedzi ť práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb, ako aj vymedzenie skutkovej podstaty správnych deliktov a priestupkov na úseku kontroly hraníc a pobytu cudzincov. Návrh zákona sa vzť ahuje aj na cudzincov spadajúcich pod režim zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

K § 2

Definujú sa základné pojmy používané v jednotlivý ch ustanoveniach návrhu zákona v súlade s európskou legislatívou, s platnou legislatí vou Slovenskej republiky a potrebami aplikačnej praxe. Medzi najdôležitejšie pojmy možno zaradiť ohrozenie bezpečnosti štátu a ohrozenie verejného poriadku. Zavedenie definície týchto pojmov si vyžiadala aplikačn á prax z dôvodu častého využívania týchto inštitútov najmä v konaní o udelení, obnovení alebo zrušení pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky. V praxi sa vyskytuje, že súdy často ruš ia zamietavé rozhodnutia o udelenie pobytu cudzinca práve z dôvodu absencie zákonných ustanovení týkajúcich sa bližšieho vysvetlenia uvedených pojmov. Napriek tomu, že nie je možné ustanoviť jednoznačné a všeobecne platné definície uvedených pojmov, ich užšie vymedzenie na účely tohto zákona umožní kvalitnejšiu aplikáciu ustanovení týkajúcich sa rozhodovania o udelení alebo zrušení pobytu cudzinca a bude prínosom pre praktickú činnosť policajného útvaru.

Pri vymedzení základných kategórií osôb sa zosúlaďuje terminológia so zaužívanou európskou legislatívou. Preto návrh zákona zavádza terminologicky občana Únie, rodinného príslušníka obč ana Únie a štátneho príslušníka tretej krajiny.

Predmetné ustanovenie rozširuje obsahového vymedzenie rodinného príslušníka občana Únie o dve kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú rodinnými príslušníkmi občana Únie s cieľom zachovať jednotu rodiny v širšom zmysle. Prvou skupinou je jeho partner, s ktorým má občan Európskej únie trvalý, riadne osvedčený vzťah. Ide o úplnú transpozíciu čl. 3 ods. 2 pí sm. b) smernice 2004/38/ES. Slovenská republika nevyužila možnosť prebratia čl. 2 ods. 2 písm. b) uvedenej smernice týkajúci sa registrovaného partnerstva, vzhľadom k tomu, že slovenský právny poriadok nepovažuje registrované partnerstvá za rovnocenné s manželstvom. Partner obč ana Európskej únie preukáže rodinný vzťah k občanovi Európskej únie dokladom potvrdzujúcim, že ich vzťah trvá, je trvalého charakteru a je riadne osvedčený alebo môže túto skutočnosť doká zať akýmkoľvek vhodným spôsobom. Môže ísť napríklad o úradne osvedčené vzťahy (druh-družka), ktoré však nemajú charakter manželstva (Francúzsko). Do druhej skupiny štátnych príslušn íkov tretích krajín, ktorí budú považovaní za rodinných príslušníkov občana Únie patria štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú a využívajú právo pobytu rodinného príslušníka občana Únie v inom členskom štáte Euró pskej únie, v ktorom je občanom Únie občan Slovenskej republiky, s ktorým sa štátny príslušník tretej krajiny navráti na pobyt alebo sa k nemu pripája na pobyt späť na ú zemie Slovenskej republiky. Rozsah príbuzenského vzťahu k občanovi Slovenskej republiky je rovnaký ako pri ostatných občanoch členských štátov Európskej únie. Pri tejto kategórii osôb sa vychádzalo z ozn ámenia Komisie Európskemu parlamentu a Rade o usmernení na lepšiu transpozíciu a uplatňovanie smernice 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov. Zaradením týchto osôb do okruhu rodinných príslušníkov občana Európskej únie sa zabezpečil súlad legislatívy Slovenskej republiky s európskym právom.

K § 3

Ustanovuje sa vecná pôsobnosť Policajné ho zboru pri kontrole vonkajšej hranice, určuje rozsah a spôsob kontroly hraníc na vonkajšej hranici, ktoré sa vykonáva v blízkosti vonkajšej hranice a prihraničnom území vonkajšej hranice. Tieto úlohy plní policajný útvar podľa osobitných predpisov a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

K § 4

Ide o užšie vymedzenie hraničného priechodu oproti šir šej úprave pojmu hraničný priechod upravenom v čl. 1 Dohovoru zo 14. júna 1985, ktorým sa vykonáva schengenská dohoda (ďalej len 'Schengenský vykonávací dohovor') a v čl. 2 ods. 8 Kódexu schengensk ých hraníc. Pojem vymedzuje nielen spôsob využitia hraničného priechodu, možnosť prekračovať na danom mieste a v danom čase vonkajšiu hranicu, ale aj účel využitia hraničného priechod. Prekročenie vonkajšej hranice je možné len cez hraničný priechod pozemnou cestou a leteckou cestou, okrem výnimiek ustanovených v medzinárodných zmluvách. Z tohto dôvodu bol v tomto ustanovení kladený dôraz na vymedzenie medzinárodného letiska ako miesta na vstup a vycestovanie zo schengenského priestoru. V ustanovení je aj vymedzenie tretej krajiny v súvislosti s vycestovaním cez medzinárodné schengenské letisko, napr. do Veľkej Británie.

K § 5

Ide o všeobecné ustanovenie odkazujúce na podmienky prekra čovania vonkajšej hranice podľa osobitného predpisu. Zároveň sa upravuje aj možnosť prekročiť vonkajšiu hranicu mimo hraničného priechodu za presne stanovených podmienok upravených bilaterálnymi zmluvami, čiže ide o prípady, v ktorých nie je cezhraničný pohyb osôb upravený Kódexom schengenských hraníc. To znamená, že vonkajšiu hranicu možno prekročiť aj na základe povolenia vydaného Ministerstvom vn útra Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo vnútra') podľa medzinárodnej zmluvy (malý pohraničný styk).

K § 6

V návrhu sa diferencovane ustanovujú povinnosti pre štá tnych príslušníkov tretích krajín mladších ako 16 rokov, ktorí nie sú držiteľmi cestovného dokladu, ako aj štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí vstupujú cez vonkajšiu hranicu preuk ázať finančné prostriedky potrebné na pokrytie nákladov spojených s pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré súvisia s oprávneniami policajta na úseku kontroly vonkajšej hranice. Ministerstvo vnú tra formou vyhlášky určí sumu finančných prostriedkov potrebných na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky, pričom je v tomto predpise ustanovený aj všeobecný spôsob jeho výpočtu.

K § 7

Ustanovenie § 7 upravuje osobitné podmienky vstupu cez vonkajš ie hranice pre občanov Únie a ich rodinných príslušníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín na územie Slovenskej republiky vyplývajúce so smernice 2004/38/ES. Ustanovenie upravuje a jasne definuje, vo vzťahu k čl. 3, 4 a 5 Kódexu schengenských hraníc (lex generalis) a čl. 5 smernice Rady 2004/38/ES (lex specialis), tak ako je to uvedené v čl. 7 ods. 6 Kódexu schengenských hraní c, podmienky vstupu na územie Slovenskej republiky cez vonkajšie hranice pre túto kategóriu osôb.

K § 8

Rozsah hraničnej kontroly je ustanovený najmä v čl. 6 až 8 Kódexu schengenských hraníc. V § 8 sú špecifikované oprávnenia policajného útvaru podľa čl. 15 ods.1 Kódexu schengenských hraníc. Ustanovenie odseku 2 a odseku 3 bolo doplnené z dôvodu absencie ú pravy postupu v Kódexe schengenských hraníc pri zistení falošného alebo pozmeneného dokladu počas hraničnej kontroly a spôsobu dodatočného označenia cestovného dokladu z dôvodu chýbajúcej pečiatky a údajov, ktoré je možné do cestovného dokladu dodatočne vyznačiť.

K § 9

Ustanovujú sa oprávnenia policajta v súvislosti s vykoná vaním hraničného dozoru na vonkajšej hranici Slovenskej republiky, ktoré nie sú upraven é Kódexom schengenských hraníc.

K § 10

Vymedzujú sa oprávnenia policajta na umiestňovanie a využ ívanie technických prostriedkov na monitorovanie dokumentovanie a zabraňovanie neoprávnenému prekračovaniu vonkajšej hranice. Ustanovenie definuje technické prostriedky, ktoré zisťujú a dokumentujú nedovolené prekra čovanie vonkajšej hranice. Pred umiestnením technického prostriedku je policajt povinný písomne vyrozumieť vlastníka nehnuteľnosti o tom, že na jeho nehnuteľnosti v určitom časovom rozsahu bude umiestnený te chnický prostriedok a zároveň ho poučí o jeho právach a povinnostiach, ktoré mu umiestnením technického prostriedku vznikajú, prípadne povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa zákona č . 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Spravidla pôjde o umiestnenie technického prostriedku na pozemkoch - na lúkach, poliach a v lesných porastoch. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania a je to nevyhnutné v súvislosti s kontrolou hraníc môže policajt umiestniť a použiť technický prostriedok aj bez predchádzajúceho súhlasu vlastníka nehnuteľnosti. Ak vlastník nehnuteľnosti nebol vopred informovaný o umiestnení technické ho prostriedku, policajt bezodkladne písomne vyrozumie vlastníka nehnuteľnosti. Na ochranu technického prostriedku pred jeho zničením, poškodením alebo krádežou má slúžiť jeho označenie, ž e sa jedna o majetok štátu. V súvislosti s operatívnosťou umiestňovania technických prostriedkov a na základe prijatého zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov sa nevyžaduje označenie monitorovaného priestoru.

Navrhované oprávnenie policajta pri kontrole hraníc umožní účinnejšie odhaľovať organizované formy cezhraničnej trestnej činnosti, najmä prevádzačstvo. Toto oprávnenie umožní obstarávanie dô kazných materiálov tejto protiprávnej činnosti.

K § 11

Smernica 2004/38/ES vymedzuje dva odlišné prí pady posudzovania oprávnenosti vstupu cez vonkajšie hranice pre občanov Únie a rodinných príslušníkov občanov Únie. V prvom prípade ide o splnenie podmienok vstupu podľa čl. 5 s dôrazom na ods. 4 predmetné ho článku smernice 2004/38/ES (upravené v § 9 návrhu zákona).

Druhý prípad je uvedený v čl. 27 smernice 2004/38/ES, kedy občan Únie a rodinný príslušník občana Únie, ktorý má preukázateľné právo slobody pobytu a pohybu (čiže má aj potrebné doklady) je pre členský štát, do ktorého mieni vstúpiť 'nebezpečný' z dôvodov ohrozenia verejného poriadku, bezpečnosti štátu alebo verejného zdravia. Vzhľadom k tomu, že inštitú t odopretia vstupu podľa čl. 13 Kódexu schengenských hraníc sa explicitne vzťahuje len na štátneho príslušníka tretej krajiny, z dôvodu vyššie uvedeného práva obmedzenia slobody pohybu a pobytu sa v § 11 zavádza v súlade s čl. 27 smernice 2004/38/ES zamietnutie vstupu.

Nakoľko inštitút zamietnutia vstupu je z dôvodu ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, policajt má právo odobrať občanovi Únie alebo rodinnému príslušníkovi občana Únie daktyloskopick é odtlačky a vyhotoviť obrazový záznam. Z dôvodu, že ide o konanie uplatňované pri vstupe, odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí vstupu nemá zo zákona odkladný účinok a okamžite doručení m rozhodnutia nadobúda právne účinky.

K § 12

Odopretie vstupu štátnemu príslušní kovi tretej krajiny upravuje čl. 13 a príloha V. Kódexu schengenských hraníc. Odsekom 2 tohto ustanovenia Slovenská republika preberá záväzok prijať na svoje územie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktor ému bol na území Slovenskej republiky povolený pobyt, ktorý požiadal o poskytnutie alebo mu bola poskytnutá medzinárodná ochrana na území Slovenskej republiky, alebo ide o osobu bez štátnej prísluš nosti, ktorej Slovenská republiky vydala cestovný doklad cudzinca.

K § 13

Ustanovenie § 13 upravuje vecnú príslušnosť vlá dy Slovenskej republiky súvisiacu s možnosťou dočasne obnoviť kontroly na vnútorných hraniciach za ustanovených kritérií podľa čl. 23 Kódexu schengenských hraníc.

K § 14

Prevažná časť úpravy podmienok udeľovania schengensk ých víz pre všetky členské štáty je vymedzená v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (ďalej len 'Vízový kó dex'), ktoré je priamo uplatniteľné. Predkladaný zákon v druhej časti tretej hlave ustanovuje vykonávanie konkrétnych úkonov a kompetencie pre jednotlivé orgány Slovenskej republiky pri udeľovaní schengenský ch a národných víz.

K § 15

Èlenské štáty môžu okrem vydávania spoločný ch schengenských víz vydávať aj svoje národné víza, pričom postup ich vydávania si každý členský štát určuje vnútroštátnou úpravou. V § 15 sú ustanovené podmienky, za ktorý ch je možné štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udeliť národné vízum a časové vymedzenie pobytu. Špecifické postavenie pri udeľovaní národného víza má rodinný príslušní k azylanta alebo cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana. Tomuto totiž musí byť udelené národné vízum, ak neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Doteraz bolo takejto osobe udeľované schengenské vízum, pričom však tieto osoby väčšinou nespĺňajú podmienky na udelenie schengenských víz (finančné zabezpečenie, úmysel vrátiť sa pred skončením víza).

K § 16

Udelenie víza môže byť podmienené overením pozvania ( § 19 návrhu zákona), o ktoré musí požiadať pozývajúca osoba na príslušnom oddelení cudzineckej polície podľa miesta jej pobytu/sídla, ktoré je sprievodným dokladom na udelenie víza. Overené pozvanie zasiela pozývajúca osoba žiadateľovi o vízum, ktorý ho priloží k žiadosti o udelenie schengenského víza.

Ïalšou z podmienok udelenia schengenského víza je posúdenie bezpečnostného rizika pre členské štáty. Od vstupu Slovenskej republiky do schengenského priestoru sú na strane ministerstva vnútra vykonávané bezpečnostné previerky žiadateľov o udelenie víz pre zastupiteľské úrady Slovenskej republiky a v určených prípadoch aj pre zastupiteľské úrady iných členských štátov prostredníctvom centr álneho vízového orgánu. Ministerstvo vnútra v určitých prípadoch vydáva záväzné stanovisko k žiadosti o udelenia schengenského víza s určením hraničného priechodu, na základe ktorého ná sledne zastupiteľský úrad zapíše dané stanovisko priamo do vízovej nálepky.

V súlade s Vízovým kódexom sa umožňuje odvolať sa proti neudeleniu schengenského víza, jeho zrušeniu alebo odvolaniu. Rozhodnutie o zamietnutí víza a dôvody sa štátnemu príslušní kovi tretej krajiny oznámia prostredníctvom formulára 'Štandardný formulár pre oznámenie a odôvodnenie zamietnutia, zrušenia alebo odvolania víza', kde štátny príslušník tretej krajiny dostane kó piu tohto formulára. Zároveň je určený odvolací orgán, lehoty a kto rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie schengenského víza zamietnutá alebo proti rozhodnutiu, ktorý m bolo udelené schengenské vízum zrušené alebo odvolané, ako aj rozsah údajov, ktoré musí odvolanie obsahovať. Ustanovenie určuje aj skutočnosť, že na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré vydal zastupiteľský úrad Slovenskej republiky (okrem konania pri rodinných príslušníkov občana Únie) sa nevzťahuje správny poriadok, pretože toto konanie je pre jeho špecifickosť upravené osobitne. Preskú manie rozhodnutia o odvolaní súdom je vylúčené.

Rodinnému príslušníkovi občana Únie možno zamietnuť víza iba z dôvodov podľa § 16 ods. 5 a nie je možné ustanoviť mu povinnosť vstupovať do schengenského priestoru len cez určený hraničn ý priechod, nakoľko sú to osoby, na ktoré sa vzťahuje sloboda pohybu a pobytu, ktorá vychádza zo smernice 2004/38/ES.

V § 16 je odkazom na čl. 33 Vízového kódexu upravená osobitná pôsobnosť ministerstva vnútra pri predlžovaní platnosti schengenského víza. Zároveň je daná možnosť udeľovať schengenské ví za v zastúpení iným členským štátom, ako aj v zastúpení iného členského štátu v prípade, ak sa štáty dohodnú. Pri udeľovaní víz rodinným príslušníkom občana Únie je skr átená lehota o rozhodovaní o žiadosti, rozhodnúť je potrebné najneskôr do 10 kalendárnych dní.

K § 17

Na konanie o udelení národného víza sa primerane vzť ahuje § 16. Na rozdiel od schengenských víz, pri národných vízach sa ponecháva doterajšia úprava neoznamovania dôvodov neudelenia víza, ako aj nemožnosť odvolať sa proti jeho neudeleniu. Výnimku tvoria rodinn í príslušníci azylanta a osoby, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, pretože títo majú na udelenie národného víza právny nárok.

K § 18

Víza sa vo výnimočných prípadoch môžu udeliť aj na hraničných prechodoch (čl. 35 Vízového kódexu). Pri konaní o udelení víza musia byť splnené obdobné podmienky ako pri podaní žiadosti na zastupiteľskom úrade. Udelenie víz na hranič nom priechode rodinnému príslušníkovi občana Únie je ustanovené v § 7. Vízum udelené na vonkajšej hranici je jednotné vízum, ktoré v závislosti od účelu a podmienok plánovaného pobytu oprávň uje držiteľa na pobyt v trvaní najviac 15 dní. V prípade, ak sa vyžaduje konzultácia z ústredných orgánov iných členských štátov podľa čl. 22 Vízového kódexu, vízum na vonkajš ej hranici sa neudeľuje.

K § 19

Pozvanie overené policajným útvarom je jedným zo sprievodn ých dokladov (čl. 14 Vízového kódexu) v rámci posudzovania žiadosti o udelenie víza. Overené pozvanie môže zastupiteľský úrad vyžadovať tak pri udeľovaní schengenského víza, ako aj národn ého. Overenie pozvania podlieha bezpečnostnej previerke, ktorú vykonáva ministerstvo vnútra a policajný útvar ho môže overiť len po jeho predchádzajúcom súhlase, ktorým je viazaný. Podaním žiadosti o overenie pozvania sa pozývateľ zaväzuje uhradiť všetky náklady spojené s pobytom a vycestovaním pozývaného štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom má povinnosť preukázať, že je schopn ý uhradiť všetky náklady. Netýka sa to však azylanta alebo osoby, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak ide o pozvanie rodinného príslušníka. Policajný útvar preveruje splnenie podmienok, a ak zistí zneuž itie pozvania, rieši pozývateľa občiansko-právnym alebo trestno-právnym konaním. Pozvanie overené policajným útvarom sa vydáva od roku 2002 a v praxi sa osvedčilo z dôvodu, že pozývateľ veľakrá t nevedel, aké záväzky pre neho vyplývajú pri pozvaní štátneho príslušníka tretej krajiny na územie Slovenskej republiky. Po konzultácii na policajnom útvare v mnohých prípadoch žiadateľ o overenie pozvania vzal žiadosť späť.

K § 20

Obsahovo sa vymedzuje pojem prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, ako aj zásada, že štátnemu príslušníkovi tretej krajiny môže byť udelený prechodný pobyt len na jeden účel. Študovať sa však umožňuje pri každom účele pobytu.

K § 21

Štátny príslušník tretej krajiny môže získať desať rôznych druhov prechodného pobytu. Jeden z druhov prechodného pobytu je aj pobyt na základe modrej karty Európskej únie (ďalej len 'modrá karta'), ktorý má osobitné ustanovenia v návrhu zákona.

Èasové obdobie, na ktoré sa udeľuje prechodný pobyt, sa pohybuje od 180 dní do šiestich rokov, čim sa zohľadňujú ustanovenia smernice Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny (ď alej len ako 'smernica 2003/86/ES'), smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (ďalej len ako ' smernica 2003/109/ES') a smernice Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (ďalej len ako ' smernica 2009/50/ES'). Ak štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na jeden z účelov a mienil by zmeniť druh účelu, musí si podať novú žiadosť s uvedeným novým účelom na prechodný pobyt. V prípade skončenia platnosti udeleného pobytu počas konania o žiadosti o udelenie prechodného pobytu na iný účel, má štátny príslušník tretej krajiny oprávnený pobyt na území Slovenskej republiky, až do rozhodnutia o žiadosti.

K § 22

Ustanovenie v podstate preberá platnú úpravu s tým, ž e predlžuje možnosť udeliť prechodný pobyt na účel podnikania najviac na tri roky. Prechodný pobyt na účel podnikania sa udeľuje teda podnikateľom alebo osobám, ktoré konajú v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva za podmienky, že nie sú v pracovnoprávnom vzťahu.

K § 23

Aj v tomto prípade prechodného pobytu sa vychádza z platnej právnej úpravy, ktorá je naviazaná na podmienky zamestnávania cudzincov ustanovené v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov. Špecifickým pobytom je prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania, ktorý sa udeľuje najviac na 180 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.

K § 24

Prechodný pobyt na účel štúdia sa udeľuje ž iakom stredných škôl, poslucháčom jazykových škôl a študentom vysokých škôl. Túto formu pobytu možno udeliť aj osobe, ktorá sa zúčastňuje prípravy na štúdium na vysokej š kole za podmienky, že toto štúdium je organizované vysokou školou. Dĺžka pobytu je limitovaná časom štúdia, najviac však šesť rokov. Obdobne ako je to pri niektorých prechodných pobytoch, prechodný pobyt na tento účel sa nevyžaduje do 90 dní od začiatku pobytu na území Slovenskej republiky, ak spĺňa podmienky čl. 5 Kódexu schengenských hraníc.

K § 25

Prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti preberá doterajšie činnosti, na ktoré možno tento pobyt udeliť. Okrem toho sa zavádza nová kategória štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým policajný útvar udelí prechodný pobyt na úč el osobitnej činnosti. Ide o činnosť novinára akreditovaného v Slovenskej republike. Doposiaľ táto činnosť štátnych príslušníkov tretích krajín absentovala v právnej úprave a nebola subsumovaná pod žiaden účel, na ktorý sa viaže udelenie prechodného pobytu.

K § 26

Osobitne sa ustanovujú podmienky udeľovania prechodné ho pobytu na účel výskumu a vývoja. Doteraz bol tento prechodný pobyt udeľovaný v rámci osobitnej činnosti, ale vzhľadom na jeho špecifickosť je potrebné ho definovať ako samostatný účel prechodné ho pobytu.

K § 27

Nanovo sa ustanovujú podmienky prechodného pobytu na úč el zlúčenia rodiny. Tento sa bude udeľovať vymedzeným rodinným príslušníkom štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má na území Slovenskej republiky prechodný alebo trvalý pobyt, vymedzený m rodinným príslušníkom azylanta mladšieho ako 18 rokov alebo štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je závislou osobou podľa medzinárodnej zmluvy. Zužuje sa okruh štátnych príslušní kov tretích krajín, ktorí sú nezaopatreným slobodným dieťaťom a majú viac ako 18 rokov. Týmto štátnym príslušníkom tretích krajín sa umožňuje udeliť prechodný pobyt na účel zlúč enia rodiny len vtedy, ak sa o seba nedokážu postarať z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má túto formu prechodného pobytu sa umožň uje podnikať okrem cudzincov, ktorí majú pobyt z dôvodu odkázanosti alebo nezaopatrenosti.

K § 28

Právna úprava prechodného pobytu na účel plnenia služobných povinností civilnými zložkami ozbrojených síl sa preberá z platnej právnej úpravy.

K § 29

Významnou zmenou vo vzťahu k prechodnému pobytu je udeľ ovanie prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, podľ a ktorej sa povolenie na prechodný pobyt u štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bolo priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, nevyžadovalo. Uvedená zmena sa zaviedla v súlade s pot rebou praxe, z dôvodu bezpečnosti štátu a narastajúcemu počtu žiadateľov o priznanie postavenia Slováka žijúceho v zahraničí, ktorý predkladajú falošné a pozmenené doklady, ako aj z dôvodu, ž e veľký počet Slovákov žijúcich v zahraničí si neplnilo povinnosť hlásiť sa na policajnom útvare a nerešpektovali tým platnú legislatívu. V rámci povoľovacieho konania bude mať policajný ú tvar možnosť preveriť Slováka žijúceho v zahraničí, ktorý požiada o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky aj z bezpečnostného hľadiska. Štátnemu príslušní kovi tretej krajiny, ktorý má vydané osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí bude udelený prechodný pobyt a vydaný doklad o pobyte po splnení podmienok, ktoré sú liberálnejšie ako pre štátneho pr íslušníka tretej krajiny žiadajúceho o prechodný pobyt na iný účel. Po udelení prechodného pobytu má Slovák žijúci v zahraničí možnosť ihneď podnikať. Skutočnosť, že sa štá tnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je Slovákom žijúcim v zahraničí, udelí prechodný pobyt v rámci povoľovacieho konania, mu umožní získať, po splnení zákonom ustanovený ch podmienok, pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny s priznaným postavením osoby s dlhodobým pobytom EÚ po piatich rokov nepretržitého pobytu na území Slovenskej republiky a jeho rodinným príslušní kom umožňuje požiadať o prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny.

K § 30

V súlade so smernicou 2003/109/ES sa umožňuje získať prechodný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý už má dlhodobý pobyt v inom členskom štáte Európskej únie a je zamestnaný, podniká, študuje alebo vykonáva osobitnú činnosť na území Slovenskej republiky alebo je rodinným príslušníkom takéhoto štátneho príslušníka tretej krajiny. Vzhľadom na osobitosť jeho postavenia vyplývajúca zo smernice 2003/109/ES sa javí ako najvhodnej šie riešenie úprava podmienok jeho pobytu samostatným ustanovením.

K § 31

Vymedzuje sa miesto podania žiadosti o udelenie prechodné ho pobytu na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, ktorý štátnemu príslušníkovi tretej krajiny vydal cestovný doklad, alebo na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, v ktorom má štátny pr íslušník tretej krajiny bydlisko, ak tento zákon neustanovuje inak; ak nie je takýto zastupiteľský úrad alebo v prípadoch hodných osobitného zreteľa určí ministerstvo zahraničných vecí po dohode s ministerstvom vnútra iný zastupiteľský úrad, na ktorom štátny príslušník tretej krajiny podá žiadosť o udelenie prechodného pobytu. Oproti súčasnému stavu sa umožňuje podať žiadosť aj na území Slovenskej republiky, a to vtedy, ak sa žiadateľ už na našom území zdržiava oprávnene. Žiadosť musí štátny príslušník tretej krajiny podať osobne, z dôvodu priamej identifikácie pod ľa predloženého platného cestovného dokladu, ako aj z dôvodu aplikácie zásady uplatňovanej v štátoch Európskej únie. Priama identifikácia je nevyhnutná aj z dôvodu bezproblémového doruč ovania rozhodnutí. Zmenou, ktorú si vyžiadala aplikačná prax, je zavedenie povinnosti pre zastupiteľský úrad, na ktorom si štátny príslušník tretej krajiny podal žiadosť o udelenie prechodné ho pobytu, vykonať so žiadateľom osobný pohovor za účelom predbežného posúdenia žiadosti. O pohovore príslušný zastupiteľský úrad vyhotoví písomný záznam, ktorý bude súčasťou ž iadosti štátneho príslušníka tretej krajiny o udelenie prechodného pobytu spoločne s odporúčajúcim alebo neodporúčajúcim stanoviskom zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu štá tneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky.

K § 32

Ustanovenie vymedzuje okruh povinných náležitostí k ž iadosti o udelenie prechodného pobytu, ktoré musí štátny príslušník tretej krajiny priložiť. Zavádza sa nový doklad, ktorý je povinný štátny príslušník tretej krajiny priložiť k ž iadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania, a to doklad potvrdzujúci finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti z dôvodu podozrivých bankových operácií, nakoľko štátni príslušn íci tretích krajín po predložení dokladu, ktorým potvrdzovali finančné zabezpečenie pobytu, vyberali zo svojich účtov všetky finančné prostriedky a prevádzali ich na účty iných žiadateľov o pobyt. Uvedené transakcie vysvetľovali tým, že peňažné prostriedky použili na podnikateľskú činnosť. Tento návrh zákona zavádza nové povinnosti štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, a to odovzdať doklad potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie do 30 dní od podania žiadosti na policajnom útvare alebo 30 dní od prevzatia dokladu o pobyte; štátnemu príslušní kovi tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt na účel podnikania odovzdať do 60 dní od prevzatia dokladu o pobyte aj výpis z obchodného registra. Ïalej sa zavádza pre štátneho príslušní ka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania povinnosť preukázať účel pobytu predložením podnikateľského zámeru alebo dokladu potvrdzujúceho oprá vnenie na podnikanie. Finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti takýto štátny príslušník tretej krajiny preukáže výpisom z podnikateľského účtu zriadeného na účely podnikania až vo v ýške sto násobku životného minima.

K § 33

Ustanovujú sa okolnosti, na ktoré policajný ú tvar prihliada pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodnému pobytu. Ide predovšetkým o verejný záujem a osobné pomery žiadateľa. Taxatívne sa vymedzujú dôvody, z ktorých musí policajný ú tvar zamietnuť žiadosť o udelenie prechodného pobytu, pričom tieto dôvody sú obmedzené u žiadateľa, ktorý má priznané postavenie zahraničného Slováka. Dôvody na zamietnutie žiadosti nesmú byť založené na ekonomických dôvodoch (čl. 17 ods. 2 smernice 2003/109/ES). Lehoty na rozhodnutie na jednej strane zohľadňujú čas, ktorý je potrebný na preskúmanie žiadosti, na druhej strane sú však nastavené tak, aby ich dĺžka neprimerane nezaťažovala žiadateľa. Z hľadiska právnej istoty sa navrhuje jednoznačne ustanoviť, že počas rozhodovania o obnovení pobytu alebo zmene druhu alebo účelu pobytu sa považ uje pobyt žiadateľa za oprávnený.

K § 34

Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na určitý čas, môže byť obnovený prechodný pobyt len vtedy, ak trvajú podmienky a účel pobytu, ktorý deklaroval v žiadosti o udelenie prechodného pobytu.

K § 35 a 36

Taxatívne sa ustanovujú dôvody zániku prechodné ho pobytu. Tento pobyt zaniká jednak z dôvodu nastania určitých právnych skutočností (štátny príslušník tretej krajiny v ustanovenom čase nevstúpi na území Slovenskej republiky a skončí platnosť povolenia na prechodný pobyt alebo získal inú formu pobytu, štátnemu príslušníkovi bol uložený trest vyhostenia alebo bol administratívne vyhostený) alebo mu bol prechodný pobyt rozhodnutím zrušený. Ak policajný útvar zruší prechodný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v niektorom zo štátov Európskej únie, policajný útvar je pov inný informovať o zrušení prechodného pobytu tento štát. Pri rušení prechodného pobytu na účel zamestnania z dôvodu straty zamestnania sa zavádza tzv. ochranná doba 30 dní od zániku zamestnania, poč as ktorej nebude možné štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zrušiť tento pobyt z titulu pominutia účelu.

K § 37 až 41

Predmetnými ustanoveniami sa transponuje smernica Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (ďalej len 'smernica 2009/50/ES'). Táto transpozícia vychádza z poslednej novely zákona o pobyte cudzincov – zákona č. 223/2001 Z. z., ktorú Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 29. júna 2011.

Cieľom zavedenia modrej karty je podpora prijímania a mobility vysokokvalifikovaných pracovníkov a upravenie ich právneho postavenia na území Slovenskej republiky. Prechodný pobyt - modrá karta Európskej únie je v osobitných ustanoveniach tohto zákona, nakoľko vydaním modrej karty sa umožňuje štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zdržiavať sa a pracovať na území Slovenskej republiky, ako aj z dôvodu, že má odlišné podmienky od prechodného pobytu.

Žiadateľ musí byť vopred prijatý na výkon zamestnania, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu a mať príslušnú vyššiu odbornú kvalifikáciu, ako aj mať pracovnú zmluvu, alebo písomn ý prísľub zamestnávateľa. Pracovná zmluva žiadateľa mu musí zaručovať príjem minimálne 1,5 násobku aktuálnej priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky v prísluš nom odvetví zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok. To znamená, že tento príjem nesmie byť nižší ako príjem pracovníka na porovnateľnej pracovnej pozícii v danej č lenskej krajine EÚ.

Modrá karta sa udeľuje na tri roky alebo ak pracovný pomer trvá kratšie ako tri roky, udeľuje sa na obdobie trvania pracovného pomeru predĺžené o 90 dní.

Zároveň sa definuje vysokokvalifikované zamestnanie ako zamestnanie, na výkon ktorého sa vyžaduje vyššia odborná kvalifikácia. Vyššia odborná kvalifikácia sa definuje ako kvalifikácia preukázaná dokladom o vysokoškolskom vzdelaní alebo dokladom o vykonaní viac ako päťročnej odbornej praxe v príslušnej oblasti, ktorá je na úrovni porovnateľnej s vysokoškolským vzdelaním, ktorý bol vydaný v s úlade so zákonom č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona č. 560/2008 Z. z. Taktiež sa ustanovujú doklady, ktoré je žiadateľ o vydanie modrej karty povinný k ž iadosti predložiť. Ak štátny príslušník tretej krajiny odovzdal ako jeden z dokladov potvrdzujúcich účel pobytu písomný prísľub zamestnávateľa, je povinný odovzdať pracovnú zmluvu s predpísan ými náležitosťami do 30 dní od prevzatia dokladu o pobyte.

Prijímanie vysokokvalifikovaných pracovníkov je uľahčené v rámci zrýchleného postupu do 30 dní od doručenia úplnej žiadosti, pričom policajný útvar je oprávnený túto lehotu, vo zvlášť zlo žitých prípadoch, predĺžiť najviac o 30 dní. Žiadosť o vydanie modrej karty si cudzinec môže podať aj na policajnom útvare. Ak policajný útvar rozhodne v prospech žiadateľa, vydá písomné rozhodnutie o žiadosti o vydanie modrej karty a vydá žiadateľovi doklad o pobyte, v ktorom je uvedený názov 'Modrá karta EÚ' a v poznámke sa uvedie príslušnú oblasť, na ktorú má cudzinec vyš šiu odbornú kvalifikáciu.

Novela zákona rieši aj mobilitu vysokokvalifikovaných zamestnancov – držiteľov modrej karty v rámci členských krajín Európskej únie. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je držiteľ om modrej karty vydanej iným členským štátom EÚ, má povinnosť podať si žiadosť o vydanie modrej karty na policajnom útvare do 30 dní po vstupe na územie Slovenskej republiky. Zároveň sa tomuto žiadate ľovi priznáva právo na prístup k zamestnaniu za podmienok stanovených v zákone o službách zamestnanosti, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o vydaní modrej karty. Ak žiadateľovi o vydanie modrej karty uplynie počas konania o vydanie modrej karty platnosť modrej karty vydanej iným členským štátom EÚ, zdržiava sa na území Slovenskej republiky legálne až do právoplatného rozhodnutia o žiadosti o vydanie modrej karty. Ak policajný útvar zamietne držiteľovi modrej karty vydanej iným členským štátom EÚ žiadosť o vydanie modrej karty, takýto štátny príslušník tretej krajiny bude ma ť povinnosť vycestovať do členského štátu, ktorý cudzincovi modrú kartu vydal, a to v lehote najneskôr do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Transpozíciou smernice 2009/50/ES sa zároveň ukladá policajnému útvaru písomne informovať o vydaní modrej karty štát Európskej únie, ktorý ako posledný vydal štátnemu príslušní kovi tretej krajiny modrú kartu. Rovnako aj v prípade, ak zamietne žiadosť o vydanie modrej karty informuje o tejto skutočnosti členský štát EÚ, ktorý mu ako posledný vydal modrú kartu. Nové ustanovenia obsahuj ú aj podmienky na zamietnutie žiadosti o obnovenie modrej karty, odňatie modrej karty alebo zánik modrej karty.

K § 42

Navrhujú sa zaviesť zmeny pojmov týkajúce sa trvalé ho pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky. Trvalý pobyt sa rozdeľuje na tri základné druhy a to trvalý pobyt na päť rokov, trvalý pobyt na neobmedzený čas a pobyt št átneho príslušníka tretej krajiny s priznaným postavením osoby s dlhodobým pobytom Európskej únie (ďalej len 'dlhodobý pobyt').

K § 43 až 45

V súvislosti s trvalým pobytom, ktorý možno udeliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny prvýkrát na päť rokov sa navrhuje zmeniť žiadosť o udelenie prvého povolenia na 'žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov'. Žiadosť sa podá va osobne na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky alebo na policajnom útvare. Za bezvládnu osobu môže podať žiadosť rodinný príslušník, s ktorým sa bezvládny štátny príslušní k tretej krajiny zlučuje.

Na základe zosúladenia smernice 2003/86/ES s národnou legislatívou sa zmenil rozsah udelenia trvalého pobytu na päť rokov, a to z nezaopatreného dieťaťa staršieho ako 18 rokov na nezaopatrené dieťa starš ie ako 18 rokov, ktoré sa o seba nedokáže postarať z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Doterajšia právna úprava neumožňovala nezaopatreným deťom starším ako 18 rokov, ktoré sa o seba nedokážu postarať z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu udeliť trvalý pobyt, pričom citovaná smernica umožňuje tejto skupine osôb udeliť pobyt. Na strane druhej, osobám ktorým sm ernica 2003/86/ES právo nepriznáva - nezaopatrené deti staršie ako 18 rokov študujúce na vysokej škole, umožňovala udeliť prvé povolenie. Zdravé nezaopatrené dieťa štátneho príslušní ka tretej krajiny s trvalým pobytom môže získať po splnení podmienok prechodný pobyt na účel štúdia.

Okrem štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú rodinní príslušníci občana Slovenskej republiky alebo štátneho príslušníka tretej krajiny s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a pripájajú sa k ním na účel zlúčenia rodiny, je možné udeliť trvalý pobyt na päť rokov aj štátnemu príslušníkovi tretej krajiny v záujme Slovenskej republiky. Trvalý pobyt na päť rokov v záujme Slovenskej republiky sa udeľuje štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorých pobyt je prínosom pre Slovenskú republiky. Jednou z podmienkou udelenia tohto pobytu je predloženie účel pobytu, ktorý sa preukazuje potvrdením príslušného ústredného orgánu štátnej správy.

Navrhuje sa, že zastupiteľský úrad, ktorý žiadosť prijal vykoná so žiadateľom o udelenie trvalého pobytu osobný pohovor za účelom predbežného posúdenia žiadosti. O pohovore vyhotoví písomný záznam, ktorý priloží k žiadosti o udelenie trvalého pobytu. Zastupiteľský úrad zašle policajnému útvaru spolu so záznamom aj svoje stanovisko k udeleniu trvalého pobytu, v ktorom uvedie, či udelenie trval ého pobytu odporúča alebo neodporúča spolu s odôvodnením. Ïalej sa navrhuje upraviť povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý podáva žiadosť o udelenie trvalého pobytu na policajnom útvare, odovzdať policajnému útvaru doklad potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie, do 30 dní od podania žiadosti na policajnom útvare alebo 30 dní od prevzatia dokladu o pobyte. Doklad potvrdzujúci zdravotné poistenie počas pobytu na území Slovenskej republiky je štátny príslušník tretej krajiny povinný odovzdať do 30 dní od prevzatia dokladu o pobyte.

Navrhuje sa doplniť, že skutočnosti na udelenie trvalého pobytu je štátny príslušník tretej krajiny povinný preukázať matričným dokladom. Ak ide o slobodné dieťa mladšie ako 18 rokov, o dieťa mlad šie ako 18 rokov zverené do osobnej starostlivosti, nezaopatrené dieťa alebo o závislého príbuzného, predkladajú sa aj doklady, ktoré potvrdzujú danú skutočnosť. Navrhuje sa spresniť, čo sa považuje za doklad, ktorý potvrdzuje finančné zabezpečenie pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky, nakoľko predošlá právna úprava nešpecifikovala daný pojem. Ustanovuje sa, ž e finančné zabezpečenie pobytu štátny príslušník tretej krajiny preukáže výpisom z osobného účtu vedeného v peňažnom ústave na meno štátneho príslušníka tretej krajiny, potvrdení m zamestnávateľa o výške dohodnutej mzdy, pracovnou zmluvou, potvrdením zamestnávateľa o výške vyplácanej mzdy, výpisom z osobného účtu vedeného v peňažnom ústave alebo dokladom o poberaní d ôchodku manžela, rodiča alebo občana Slovenskej republiky, ktorý je príbuzný štátneho príslušníka tretej krajiny v priamom rade spolu s čestným vyhlásením o tom, že poskytne štátnemu príslušn íkovi tretej krajiny finančné a hmotné zabezpečenie počas jeho pobytu na území Slovenskej republiky.

K § 46

Namiesto pojmu ďalšie povolenia sa navrhuje zaviesť 'trval ý pobyt na neobmedzený čas'. V súvislosti s navrhovanou zmenou je žiaduce spresniť podmienky, na základe ktorých policajný útvar udelí štátnemu príslušníkovi tretej krajiny trvalý pobyt na neobmedzen ý čas a vyňať okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorý majú priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom EÚ. Navrhuje sa, že policajný útvar na žiadosť štátneho príslu šníka tretej krajiny udelí trvalý pobyt na neobmedzený čas štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má najmenej štyri roky udelený trvalý pobyt, alebo je dieťaťom mladším ako 18 rokov št átneho príslušníka tretej krajiny s trvalým pobytom na neobmedzený čas.

Trvalý pobyt na neobmedzený čas je možné udeliť aj bez splnenia podmienok ustanovených zákonom, a to napríklad v prípadoch, ak je to potrebné na poskytovanie ochrany a pomoci svedkovi, z dôvodov hodných osobitné ho zreteľa alebo na návrh Slovenskej informačnej služby z dôvodu bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky. Taktiež sa navrhuje udeliť tento druh trvalého pobytu aj osobám bez štátnej príslušnosti a maloletej osobe bez sprievodu, ktorá už mala tri roky udelený tolerovaný pobyt, počas ktorých študovala. Týmto sa umožní vyriešiť dlhodobé postavenie týchto kategórií osôb.

K § 47

Štátny príslušník tretej krajiny podáva žiadosť o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas na policajnom útvare a je povinný predložiť platný cestovný doklad a priložiť dve fotografie, finančné zabezpečenie pobytu, zdravotné poistenie na území Slovenskej republiky a bezúhonnosť, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 46 ods. 1 písm. b) staršieho ako 14 rokov. Policajný útvar môže vyžiadať od štátneho príslušní ka tretej krajiny doklad nie starší ako 90 dní potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania a čestné vyhlásenie, že dôvody udelenia trvalého pobytu naďalej trvajú.

Ustanovuje sa povinnosť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny mladšiemu ako 18 rokov, ktorý je dieťaťom štátneho príslušníka tretej krajiny s trvalým pobytom na neobmedzený čas, a to priložiť k žiadosti o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas aj doklad potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie, do 30 dní od podania žiadosti.

Trvalý pobyt sa až do doručenia rozhodnutia o žiadosti o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas považuje za platný na území Slovenskej republiky.

K § 48 až 50

Ustanovenia § 48 až 50 sú spoločné pre trvalý pobyt na päť rokov a pre trvalý pobyt na neobmedzený čas – týkajú sa procesu rozhodovania, dôvodov zániku a zrušenia uvedených dvoch druhov trvalého pobytu.

Navrhujú sa doplniť skutočnosti, na ktoré je policajný útvar povinný prihliadnuť pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie trvalého pobytu. Navrhuje sa, aby policajný útvar prihliadal nielen na verejný zá ujem, mieru ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo verejného zdravia zo strany štátneho príslušníka tretej krajiny, ale tiež aj na stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu trvalé ho pobytu, nakoľko v súčasnosti uvedené stanovisko nemá pred súdom právnu váhu, aj napriek skutočnosti, že policajný útvar je povinný prihliadať aj na toto stanovisko v rámci rozhodovacieho procesu o udelen í trvalého pobytu.

Taxatívne sa uvádzajú dôvody zamietnutia žiadosti a dôvody zániku trvalého pobytu, pričom v prípade zániku zrušením trvalé ho pobytu sa ustanovujú prípady, keď napriek splneniu podmienok nedôjde k jeho zrušeniu. Ide najmä o prípady, keď by zrušenie pobytu bolo neprimeraným zásahom do postavenia cudzinca.

K § 51 až 57

Navrhujú sa v súlade so smernicou 2003/109/ES nové osobitn é ustanovenia trvalého pobytu, ktoré sa týkajú štátnych príslušníkov tretích krajín s priznaným postavením osoby s dlhodobým pobytom EÚ.

Podmienky udelenia dlhodobého pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na území Slovenskej republiky sa zosúladili s právom Európskej únie v tom smere, že dlhodobý pobyt sa udelí štátnemu príslu šníkovi tretej krajiny, ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava oprávnene a nepretržite po dobu piatich rokov bezprostredne pred podaním žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu. Na zá klade smernice 2009/50/ES sa zavádza nová kategória osôb, ktorým sa udelí dlhodobý pobyt. Sú to štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú päť rokov oprávnený, nepretržitý pobyt na území členských štátov EÚ ako držitelia modrej karty EÚ a zdržiavajú sa na území Slovenskej republiky ako držitelia modrej karty EÚ najmenej dva roky bezprostredne pred podaním žiadosti. V tejto sú vislosti sa zavádza aj nové ustanovenie, ktoré určuje dobu najviac šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov a najviac desať mesiacov, počas ktorých sa štátny príslušník tretej krajiny po oznámení policajné mu útvaru zdržiaval mimo územia Slovenskej republiky, ktorá sa do doby nepretržitého pobytu tohto štátneho príslušníka tretej krajiny započítava.

Zavádzajú sa podmienky na udelenie dlhodobého pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, uvádza sa na koho sa udelenie dlhodobého pobytu nevzťahuje, stanovujú sa povinnosti štátnych príslušníkov tret ích krajín v súvislosti s podaním žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu, ďalej sa ustanovujú dôvody, na základe ktorých je policajný útvar povinný žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu zamietnuť , skutočnosti ktoré odôvodňujú zánik dlhodobého pobytu, ako aj podmienky, ktoré oprávňujú policajný útvar zrušiť dlhodobý pobyt.

K § 58

Tolerovaný pobyt je špecifický druh pobytu, vzhľ adom na to, že poskytuje právny rámec na legalizáciu pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nespĺňa podmienky oprávneného pobytu a z objektívnych príčin nemôže z ú zemia Slovenskej republiky vycestovať alebo nemôže byť vyhostený (napr. z dôvodu vážnej choroby alebo ak existuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia podľa § 81).

Potrebu tohto ustanovenia si už v nedávnej minulosti vyžiadala prax a skutočnosť, že Slovenská republika pristúpila k medzinárodným zmluvám, podľa ktorých je osoba nevyhostiteľná, ak by bola v štá te, ktorého je štátnym občanom ohrozená na živote alebo by bola potrestaná za svoje náboženské, politické presvedčenie alebo pre to, že sa hlási k určitej sociálnej skupine a podobne. Pobyt takýchto os ôb je potrebné legalizovať aj z dôvodu zodpovednosti za ich ochranu podľa medzinárodného práva, ako aj z dôvodu ich evidencie na území Slovenskej republiky. Tolerovaný pobyt odráža práva chránené č l. 3 Európskeho Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, čl. 3 Dohovoru OSN proti mučeniu a čl. 7 Medzinárodného paktu OSN o občianskych a politických právach, ku ktorým Slovenská republika pristúpila. Na základe uvedeného je potrebné zabezpečiť právny status aj štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sa na území Slovenskej republiky dopustili protiprávneho konania a nie je ich možné vyhostiť z vyššie uvedených dôvodov.

Ïalšou kategóriou osôb, ktorým policajný útvar udelí tolerovaný pobyt sú štátni príslušníci tretích krajín zdržiavajúci sa na tzv. dočasnom útočisku, čiže patria ku skupine štá tnych príslušníkov tretích krajín, ktorým vláda Slovenskej republiky svojím rozhodnutím poskytla dočasnú ochranu v prípade ozbrojeného konfliktu alebo prírodnej katastrofy v domovskom štáte a tý m zabezpečila ich ochranu. Množiace sa praktické prípad si vyžiadali nevyhnutnosť udeľovať tolerovaný pobyt aj maloletým deťom, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín a sú nájden í na území Slovenskej republiky. Ide predovšetkým o maloletých bez sprievodu, ktorých nájdenie policajný útvar oznámi a bezodkladne ich odovzdá úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého ú zemnom obvode sa maloletý štátny príslušník tretej krajiny našiel.

Taktiež sa tolerovaný pobyt udeľuje vtedy, ak štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zabraňuje vycestovať z územia Slovenskej republiky prekážka nezávislá na jeho vôli alebo ak existujú humanitné dô vody a jeho pobyt nemožno riešiť iným spôsobom. Ide napr. o prípady, keď je štátny príslušník tretej krajiny pripútaný na lôžko alebo mu vážne ochorie rodinný príslušník, o ktoré ho sa musí postarať. Sú to všetky možné prípady, keď je štátny príslušník tretej krajiny závažnými okolnosťami donútený na pobyt na území Slovenskej republiky.

Pri udeľovaní tolerovaného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny v prípade, ak je jeho udelenie v záujme jeho súkromného a rodinného života sa vychádza z čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských pr áv a základných slobôd, pokiaľ takýto občan neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok; výnimkou sú štátni príslušníci tretej krajiny spadajúci do kategórie rodinných prísluš níkov spĺňajúcich podmienky na udelenie prechodného či trvalého pobytu. Z dôvodu zabránenia zneužívania tolerovaného pobytu sa navrhuje takýmto osobám možnosť udeliť tolerovaný pobyt len vtedy, ak nemajú platný cestovný doklad, ale vedia svoju totožnosť hodnoverne preukázať inak.

V súlade so smernicou Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdrž iavajú na území členských štátov (ďalej len 'smernica 2009/52/ES') sa zavádza ustanovenie týkajúce sa udelenia tolerovaného pobytu, ktoré ustanovuje, že policajný útvar na základe žiadosti org ánu činného v trestnom konaní môže udeliť tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý bol nelegálne zamestnaný za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok alebo nelegá lne zamestnanému maloletému, ak je prítomnosť štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky nevyhnutná na účely trestného konania. Tolerovaný pobyt sa udelí na žiadosť príslu šného orgánu činného v trestnom konaní na 180 dní a opakovane sa môže predlžovať až do skončenia trestného konania alebo do času vyplatenia dlžnej sumy odmeny za prácu, ktorú vykonal. Zákon uklad á orgánu činnému v trestnom konaní alebo osobe poverenej ministerstvom vnútra povinnosť oboznámiť štátneho príslušníka tretej krajiny s možnosťou a podmienkami udelenia tolerovaného pobytu z tohto d ôvodu a o právach a povinnostiach, ktoré z neho vyplývajú.

Na základe žiadosti orgánu činného v trestnom konaní sa udeľuje tolerovaný pobyt aj štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami trestného činu súvisiaceho s obchodovaním s ľu ďmi v súlade so smernicou Rady 2004/81/ES o povoleniach na trvalý pobyt vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi, alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi (ďalej len 'smernica 2004/81/ES').

Predmetné ustanovenie ďalej v odseku 4 uvádza, ktoré obdobia pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny sa za tolerovaný pobyt považujú. Potreba právnej úpravy aj týchto pobytov štátnych príslušn íkov tretích krajín si vyžiadala aplikačná prax. Ide o štátnych občanov tretích krajín, ktorí na území Slovenskej republiky napr. čakajú na rozhodnutie o žiadosti o udelenie tolerované ho pobytu, vykonávajú väzbu alebo si odpykávajú trest odňatia slobody a pod. Za tolerovaný pobyt sa považuje aj čas na rozmyslenie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je obeťou obchodovania s ľu ďmi, počas ktorého sa rozhoduje, či bude spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní pri objasňovaní trestného činu súvisiaceho s obchodovaním s ľuďmi. Ak sa rozhodne pre spoluprácu udelí sa mu tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 2 písm. c). Za tolerovaný pobyt sa považuje taktiež najviac 90 dní od podania žiadosti o asistovaný dobrovoľný návrat až do vycestovania, pričom toto obdobie bude mož né aj predĺžiť.

K § 59

Ustanovenie upravuje postup policajného útvaru v konaní o udelení tolerovaného pobytu, ako aj niektoré povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny vo vzťahu k podávaniu žiadosti o udelenie alebo predĺženie tolerovaného pobytu. Žiadosť o udelenie tolerované ho pobyt na úradnom tlačive podáva štátny príslušník tretej krajiny osobne na policajnom útvare a za štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pre bezvládnosť nemôže osobne podať žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu, môže podať žiadosť rodinný príslušník štátneho príslušníka tretej krajiny. Ak policajný útvar vyhovie žiadosti o udelenie alebo predĺženie tolerované ho pobytu, nevydáva písomné rozhodnutie, ale štátnemu občanovi tretej krajiny vystaví písomné potvrdenie o tom, že mu bol udelený alebo predĺžený tolerovaný pobyt s uvedením dátumu. Zavádza sa v akých prípadoch je policajný útvar povinný písomným rozhodnutím zamietnuť žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu alebo žiadosť o predĺženie tolerovaného pobytu.

Navrhuje sa, aby sa štátny príslušník tretej krajiny mohol odvolať proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu alebo proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o predĺženie tolerované ho pobytu. Všetky ustanovenia týkajúce sa možnosti alebo nemožnosti vstupovať do pracovnoprávnych vzťahov sa z návrhu zákona vypúšťajú, nakoľko bude táto úprava jednotne riešená v zákone o slu žbách zamestnanosti. Ponecháva sa však zákaz podnikania.

K § 60 a 61

Dôvody zániku tolerovaného pobytu sa sformulovali do samostatn ého ustanovenia z dôvodu ich početnosti a prehľadnosti. K zániku udeleného tolerovaného pobytu dochádza napríklad vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny písomne oznámi policajnému útvaru skonč enie pobytu, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny uplynula doba, na ktorú mal udelený tolerovaný pobyt a nepožiadal o jeho predĺženie, štátny príslušník tretej krajiny zomrel alebo bol vyhlásený za màtveho, a štátny príslušník tretej krajiny bol administratívne vyhostený.

Ustanovenie § 61 upravuje prípady, kedy policajný útvar vydá rozhodnutie o zrušení tolerovaného pobytu. Štátny príslušník tretej krajiny má v zmysle tohto ustanovenia možnosť brániť sa proti tomuto rozhodnutiu podaním odvolania, ktoré nemá odkladný účinok.

K § 62

Uvedené ustanovenia vychádzajú z aplikačnej praxe, nako ľko sa vyskytujú prípady, keď štátny príslušníčka tretej krajiny s prechodným alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky porodí dieťa v inom členskom štáte Európskej ú nie. Navrhuje sa uviesť lehota 30 dní, v rámci ktorej je policajný útvar povinný rozhodnúť o podanej žiadosti o udelenie pobytu. Zavádzajú sa tiež dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie pobytu policajný m útvarom na základe písomného rozhodnutia.

K § 63

Ide o ustanovenie všeobecného charakteru, ktoré vyjadruje kon štatáciu, že druhá hlava tretej časti návrhu zákona upravuje právo na pobyt občana Únie a jeho rodinného príslušníka, ktorý ho sprevádza, alebo sa k nemu pripája. Uvedené právo na pobyt sa rozde ľuje na právo na pobyt do troch mesiacov odo dňa vstupu na území Slovenskej republiky, právo na pobyt počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace za súčasného splnenia konkrétnych podmienok a právo na trvalý pobyt. Taktiež sa nanovo formuluje, že pobyt občana Únie a jeho rodinného príslušníka je na území Slovenskej republiky trvalým pobytom.

Osobitné postavenie občana Únie a jeho rodinného príslušníka, ktorý ho sprevádza alebo sa k nemu pripája na pobyt vychádza priamo zo smernice 2004/38/ES, ktorá im zaručuje voľne sa pohybovať a zdržiava ť v rámci územia členských štátov. Osobitosť tohto statusu vyplýva predovšetkým z možnosti uplatniť a využívať právo voľného pohybu a pobytu v ktoromkoľvek členskom štáte. Na obč ana Únie a jeho rodinného príslušníka nie je preto možné uplatňovať podmienky pobytu tak, ako na občanov tretích krajín. Migrujúci občan tretej krajiny, ktorý sa chce dlhodobo zdržiavať alebo natrvalo usadiť na území Slovenskej republiky, je povinný požiadať o konkrétny druh pobytu a preukázať aj jeho účel splnením určitých zákonom ustanovených podmienok. O udelení pobytu štá tneho príslušníka tretej krajiny sa rozhoduje v správnom konaní, v ktorom policajný útvar musí náležite posúdiť a zhodnotiť splnenie týchto podmienok, pričom sa rozhoduje vo vymedzenom časovom období.

Naopak registrácia pobytu občana Únie a jeho rodinného príslušníka, ktorý ho sprevádza alebo sa k nemu pripája na pobyt, nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Ide len o administratívnoprávny úkon, ktorý m policajný útvar 'prihlási' občana Európskej únie a jeho rodinného príslušníka na pobyt. Občan Únie a jeho rodinný príslušník žiadajú o zaregistrovanie svojho práva na pobyt, čiže o vykonanie registrácie svojho práva na pobyt, nežiadajú o jeho samotné priznanie, nakoľko právo pobytu im priznáva už primárne právo Európskej únie.

K § 64

Právo na pobyt občana Únie do troch mesiacoch odo dň a vstupu na územie Slovenskej republiky je vyjadrené v tomto ustanovení, ktoré zároveň zakotvuje jeho oprávnenie zdržiavať sa po túto dobu na území Slovenskej republiky bez akýchkoľvek iných alebo ďalš ích podmienok alebo formalít. Smernica 2004/38/ES u občanov Únie ustanovuje povinnosť hodnoverne preukázať svoju identitu a štátnu príslušnosť. Z toho dôvodu sa navrhuje občanom Únie priznať väčš iu flexibilitu pri predkladaní dokladov preukazujúcich ich totožnosť a štátnu príslušnosť. Navrhuje sa umožniť občanom Únie predložiť okrem platného preukazu totožnosti alebo cestovného dokladu ak ýkoľvek iný doklad, ktorým by hodnoverne preukázal svoju totožnosť a štátnu príslušnosť, pričom dôkazné bremeno znáša občan Únie.

Povinnosť občanov Únie hlásiť sa na policajnom útvare do 10 dní odo dňa vstupu na územie Slovenskej republiky sa navrhuje naďalej ponechať.

Novo naformulované predmetné ustanovenie umožňuje účinne predchádzať zneužívaniu systému sociálnej pomoci Slovenskej republiky sociálne slabšími občanmi Únie. V súlade so smernicou 2004/38/ES sa zav ádza podmienka pre občanov Únie spočívajúca v požiadavke, aby sa počas pobytu do troch mesiacov (od vstupu) na území Slovenskej republiky nestali neprimeranou záťažou pre tento systém. Systém sociálnej pomoci Slovenskej republiky predpokladá, že využívanie pomoci v hmotnej núdzi občanmi Únie, ktorí sa na území Slovenskej republiky zdržiavajú nie dlhšie ako tri mesiace, ho neprimerane zaťaží. Občania Únie, ktorí už počas tohto krátkeho obdobia chcú týmto spôsobom využiť systém sociálnej pomoci bez toho, aby sa na jeho tvorbe predtým dlhšie obdobie podieľali, prestávajú mať zachované prá vo na pobyt. Ustanovenie teda upravuje, že pokiaľ sa občan Únie stane osobou v hmotnej núdzi, jeho právo pobytu do troch mesiacov odo dňa vstupu na územie Slovenskej republiky prestáva byť zachované. V tejto sú vislosti sa ustanovuje povinnosť pre policajný útvar, ktorý zistí pri výkone kontroly, že kontrolovaný občan Únie stratil právo na pobyt na území Slovenskej republiky, upozorniť ho na jeho povinnosť opustiť územie Slovenskej republiky. Smernica 2004/38/ES neumožňuje tohto občana zaistiť alebo, v tomto prípade, administratívne vyhostiť z územia Slovenskej republiky.

K § 65

Ustanovujú sa podmienky užívania a zachovania prá va pobytu občana Únie počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace. Explicitne sa uvádza, že pokiaľ občan Únie tieto podmienky spĺňa, právo na pobyt na území Slovenskej republiky počas obdobia dlhš ieho ako tri mesiace mu ostáva zachované.

V zhode so smernicou 2004/38/ES sa ustanovujú prípady, kedy právo na pobyt občana Únie, ktorý už nie je zamestnaný na území Slovenskej republiky alebo už nie je samostatne zárobkovo činnou osobou na území Slovenskej republiky, zostáva zachované. Taktiež sa ustanovuje, za akých okolností zostáva zachované právo na pobyt občana Únie, ktoré užíva ako rodinný príslušník občana Únie, ktorého sprevá dza alebo sa k nemu pripája, musí však sám spĺňať konkrétne, stanovené podmienky.

V prípade vzniku pochybností sa navrhuje ponechať oprávnenie policajnému útvaru overiť, či sú podmienky na užívanie a zachovanie práva pobytu splnené.

K § 66

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy bude registrácia ob čanov Únie v prípade ich pobytu na území Slovenskej republiky dlhšieho ako tri mesiace povinná, pričom sa súčasne ustanovuje konkrétna lehota na podanie žiadosti o registráciu pobytu, a to do 30 dní od uplynutia troch mesiacov odo dňa ich vstupu na územie Slovenskej republiky.

Zároveň sa občanovi Únie ukladá pri registrácii pobytu, okrem povinnosti predložiť platný preukaz totožnosti alebo cestovný doklad, aj povinnosť predložiť doklady preukazujúce splnenie jednej z podmienok prá va na pobyt, ktoré sú uvedené v § 65 ods. 1.

Z rámca povinností občanov Únie sa navrhuje vypustiť ustanovenie týkajúce sa predkladania dokladu o ubytovaní pri registrácii pobytu, nakoľko táto povinnosť nevyplýva pre občanov Únie zo smernice 2004/38/ES.

Osobitne sa vyzdvihuje princíp individuálneho posúdenia splnenia povinnosti vlastniť dostatočné finančné zdroje pre seba a svojich rodinných príslušníkov, a to s prihliadnutím na osobnú situáciu konkré tneho občana Únie. Rovnako sa odseku 8 príkladom uvádzajú spôsoby preukázania dostatočných zdrojov, avšak občan Únie je oprávnený, na základe tohto ustanovenia, predložiť akýkoľvek hodnoverný doklad, ktorým preukáže, že má dostatočné zdroje pre seba a svojich rodinných príslušníkov, najviac vo výške životného minima stanoveného Slovenskou republikou. Z tohto vyplýva aj novozavedená povinnosť pre policajný útvar nevyžadovať sumu, ktorá nesmie byť vyššia ako je výška životného minima v Slovenskej republike, a ktorú musí občan Únie pri registrácii pobytu preukázať.

Zároveň za účelom predchádzania častému výskytu problémov v praxi, kedy sa občania Únie pri registrácii pobytu nahlasujú na adresy na území Slovenskej republiky bez vedomia vlastníka nehnuteľ nosti, sa navrhuje ako adresu pobytu pri registrácii uvádzať obec, kde sa bude občan Únie zdržiavať na pobyte, ak nepredloží doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania. Z uvedeného vyplýva, že v prí pade zaregistrovania pobytu sa aj v potvrdení o registrácii pobytu občana Únie uvedie ako adresa obec, kde sa občan Únie bude zdržiavať na pobyte alebo adresa uvedená v doklade potvrdzujúcom zabezpeč enie ubytovania, pokiaľ takýto doklad občan Únie predloží. Týmto spôsobom sa chráni vlastníctvo osôb (záujmy skupiny osôb – vlastníkov nehnuteľností) a zachováva sa možnosť predkladania dokladov o ubytovaní občanmi Únie, ktorí žiadajú o registráciu pobytu na konkrétnej adrese, so súhlasom vlastníka nehnuteľnosti.

Pre registráciu pobytu je potrebné, aby boli všetky predložené doklady, ktoré občan Únie predkladá, po preskúmaní nimi preukazovaných skutočností policajným útvarom posúdené ako hodnoverné a posta čujúce pre úspešnú registráciu. Ak policajný útvar skúmaním týchto preukazovaných skutočností dospeje k názoru, že predložené doklady nie sú postačujúce pre úspešnú registrá ciu pobytu, registráciu nevykoná a občana Únie písomne informuje o potrebe predložiť iné, konkrétne doklady na hodnoverné preukázanie skutočností podľa odsekov 2 až 7.

Ponecháva sa možnosť občana Únie požiadať o vydanie dokladu o pobyte, pričom sa zavádza nový názov dokladu o pobyte – 'Pobytový preukaz občana EÚ' s platnosťou na päť rokov. Vydanie dokladu o pobyte je podmienené predložením dokladu o ubytovaní a dvoch fotografií s rozmermi 3x3,5 cm zobrazujúcich jeho aktuálnu podobu, inak policajný útvar doklad o pobyte nevydá. Navrhovaná zmena vyplýva z potreby aplikačnej praxe a z dôvodu ochrany práv vlastníka nehnuteľnosti. V prípade vydania dokladu o pobyte občanovi Únie nejde o správne konanie.

K § 67

Ustanovenie § 67 špecifikuje podmienky, kedy občan Únie z ískava právo na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (v zásade po uplynutí piatich rokov) a prípady, ktoré sa zarátavajú do obdobia nepretržitého pobytu a do obdobia zamestnania, a súč asne definuje kategórie občanov Únie, na ktorých sa nevzťahujú podmienky dĺžky pobytu a dĺžky zamestnania na území Slovenskej republiky. Ak občan Únie spĺňa podmienky práva na trvalý pobyt, policajn ý útvar mu vydá na jeho žiadosť do 30 dní doklad o pobyte s názvom 'Pobytový preukaz občana EÚ' s platnosťou na 10 rokov.

K § 68

Predmetným ustanovením sa dopĺňajú dôvody zá niku práva na pobyt a práva na trvalý pobyt občana Únie.

Zavádza sa nový inštitút odňatia práva na pobyt alebo práva na trvalý pobyt občana Únie. Nové ustanovenie upravuje možnosť policajného útvaru rozhodnutím odňať právo na pobyt alebo právo na trval ý pobyt občanovi Únie za ustanovených podmienok. Zároveň sa uvádzajú dôvody odňatia práva na pobyt a práva na trvalý pobyt občanovi Únie. Odňatie práva na pobyt a práva na trvalý pobyt sa uskuto čňuje formou vydania rozhodnutia o odňatí práva na pobyt alebo práva na trvalý pobyt, pričom sa ustanovujú povinnosti občana Únie aj povinnosti policajného útvaru súvisiace s vydaním rozhodnutia o odňat í práva na pobyt a práva na trvalý pobyt.

Súčasne sa kladie policajnému útvaru za povinnosť pri rozhodovaní o odňatí práva na pobyt brať do úvahy všetky okolnosti týkajúce sa osobného stavu občana Únie. Osobitne uvážlivo sa postupuje v pr ípade, ak sa rozhoduje o odňatí práva na pobyt v prípade, že sa občan Európskej únie stal osobou v hmotnej núdzi, čiže neprimerane zaťažil systém sociálnej pomoci Slovenskej republiky. Pri vzniku ta kejto situácie sa policajnému útvaru ustanovuje povinnosť umožniť občanovi Únie, aby v primeranom čase hodnoverne preukázal, že už nie je osobou v hmotnej núdzi. Proti rozhodnutiu o odňatí prá va na pobyt alebo práva na trvalý pobyt má občan Únie možnosť podať opravný prostriedok, ktorý má odkladný účinok. Špecificky sa upravuje, že v prípade, pokiaľ občan Únie nevycestuje z ú zemia Slovenskej republiky v lehote určenej v rozhodnutí o odňatí práva na pobyt alebo práva na trvalý pobyt, policajný útvar zabezpečí výkon uvedeného rozhodnutia.

K § 69

Uvedené ustanovenie upravuje právo na pobyt rodinného prí slušníka občana Únie spočívajúce v oprávnení zdržiavať sa na území Slovenskej republiky počas troch mesiacov odo dňa vstupu na územie Slovenskej republiky za predpokladu, že má platný cestovný doklad, a že občana Únie, ktorý je jeho príbuzným, v stanovenom rozsahu sprevádza alebo sa k nemu pripája.

Ustanovenie rešpektuje právo voľného pobytu na území č lenských štátov, ktoré aj rodinnému príslušníkovi občana Únie zaručuje smernica 2004/38/ES. V súlade s týmto primárnym právom umožňuje rodinnému príslušníkovi občana Únie predloži ť aj iný doklad, ktorým by mohol hodnoverne preukázať svoju identitu ako aj skutočnosť, že je v rodinnom vzťahu k občanovi Únie v prípade, ak nemá platný cestovný doklad.

Osobitosťou tohto ustanovenia je prípad, kedy sa za rodinné ho príslušníka občana Únie považuje aj cudzinec, ktorý využíva právo pobytu rodinného príslušníka občana Únie v inom členskom štáte Európskej únie, v ktorom je za občana Únie považ ovaný občan Slovenskej republiky, a s ktorým sa cudzinec navráti na pobyt alebo sa k nemu pripája na pobyt späť na územie Slovenskej republiky, pričom však musí ísť o rodinného príslušníka v prí slušnom rozsahu. Zákonná úprava týchto prípadov vychádzala z požiadavky Európskej komisie na základe oznámenia Komisie Európskemu parlamentu a Rade o usmernení na lepšiu transpozíciu a uplatň ovanie smernice 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov.

Lehota hlásenia začiatku pobytu je 10 dní; táto lehota je nediskriminačná v porovnaní s občanmi Únie. Rovnako ako pri občanoch Únie, za účelom eliminácie úmyselného využívania systému sociá lnej pomoci Slovenskej republiky, sa určuje podmienka pre rodinných príslušníkov občana Únie počas pobytu do troch mesiacov a to, aby sa na území Slovenskej republiky nestali osobami v hmotnej núdzi.

K § 70

Ustanovenie všeobecne upravuje, že právo na pobyt na územ í Slovenskej republiky má rodinný príslušník občana Únie počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace za predpokladu, že občan Únie, ktorého nasleduje, alebo ku ktorému sa pripája sám spĺň a podmienky pre právo na pobyt na území Slovenskej republiky počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace. Toto právo na pobyt rodinného príslušníka občana Únie je vo svojej podstate odvodené od práva na pobyt obč ana Únie, ktorý zabezpečuje a stará sa o svojho príbuzného (štátneho občana tretej krajiny); v tejto súvislosti ustanovenie v odseku 2 zavádza nový pojem 'garant'. Ïalej sa dopĺňajú podmienky, ktor é umožňujú rodinnému príslušníkovi občana Únie zachovať si právo pobytu v prípade úmrtia garanta, zániku alebo anulovania manželstva s garantom.

Súčasne sa zavádza nový názov dokladu o pobyte pre rodinného príslušníka občana Únie, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny – 'Pobytový preukaz rodinného príslušníka ob čana EÚ', pretože tento názov dokladu vyplýva priamo zo smernice 2004/38/ES. Navrhuje sa pri podaní žiadosti o vydanie dokladu o pobyte ako adresu pobytu uvádzať obec, kde sa bude rodinný príslušník občana Únie zdržiavať na pobyte. Predmetné ustanovenie explicitne uvádza, že rodinný príslušník občana Únie platným dokladom o pobyte deklaruje svoje právo na pobyt na území Slovenskej republiky, pričom mu z ároveň ponecháva možnosť toto právo preukázať akýmkoľvek iným hodnoverným spôsobom (nemusí ísť o doklad v písomnej podobe).

Taxatívne sú vymenované podporné doklady k žiadosti o vydanie dokladu o pobyte, ktoré je rodinný príslušník občana Únie povinný predložiť. Dĺžka platnosti dokladu o pobyte rodinného príslušn íka občana Únie závisí od dĺžky predpokladaného pobytu garanta, ak je jeho predpokladaný pobyt kratší ako päť rokov, inak sa doklad o pobyte vydá s platnosťou na päť rokov. Toto ustanovenie tiež vylu čuje čestné vyhlásenie garanta o podpore rodinného príslušníka občana Únie uvedeného v § 2 ods. 5 písm. d) zo skupiny hodnoverných listinných dôkazov o tom, že ide o osobu závislú od garanta a s účasne prikazuje policajnému útvaru takéto čestné vyhlásenie garanta neprijať. K tejto kategórii rodinných príslušníkov občana Únie sa pristupuje osobitne vo vzťahu k posúdeniu jeho materiá lneho zabezpečenia zo strany garanta, čo sa premieta do povinnosti policajného útvaru uvedenú skutočnosť posudzovať a rovnako sa zaoberať aj jeho finančnou a sociálnou situáciou v krajine pôvodu alebo v krajine, z ktorej prichádza.

Zároveň sa zdôrazňuje, obdobne ako u občanov Únie, citlivé a individuálne posudzovanie každej žiadosti o vydanie dokladu o pobyte pre rodinného príslušníka občana Únie, najmä vzhľ adom na mieru hodnovernosti predložených dokladov.

Predmetné ustanovenie uvádza podmienky, ktorých splnenie nemá za následok stratu platnosti dokladu o pobyte rodinného príslušníka občana Únie.

K § 71

Upravujú sa podmienky, ktoré umožňujú rodinnému pr íslušníkovi občana Únie získať právo na trvalý pobyt, pričom primárnou podmienkou je zdržiavanie sa na pobyte s garantom. Ustanovujú sa aj podmienky, za ktorých sa mu toto právo zachováva. Vo vzťahu k dokladu o pobyte sa rodinnému príslušníkovi občana Únie ustanovuje povinnosť požiadať o vydanie dokladu o pobyte najneskôr v posledný deň platnosti jeho predchádzajúceho (prvého) dokladu o pobyte, prič om sa určuje jeho platnosť na desať rokov.

K § 72

Upravujú sa podmienky ukončenia práva na pobyt, ako aj prá va na trvalý pobyt rodinného príslušníka občana Únie vo forme jeho zániku alebo odňatia. Pri rozhodovaní o odňatí práva na pobyt sa osobitne skúmajú všetky okolnosti odôvodňujúce odňatie, najm ä s ohľadom na osobný stav rodinného príslušníka občana Únie. Policajný útvar postupuje osobitne v prípade, ak dôvodom odňatia práva na pobyt je skutočnosť, že sa rodinný príslušník ob čana Únie stal osobou v hmotnej núdzi. Ide o obdobné ustanovenie ako u občanov Únie.

K § 73 a 74

Oproti platnému stavu sa navrhuje doplniť povinnosť policajn ého útvaru uvádzať v doklade o pobyte vystaveného štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt, v položke 'poznámky' konkrétny účel prechodného pobytu. Nové znenie ustanovenia navrhuje lehotu na vydanie dokladu o pobyte. Zavádza sa policajnému útvaru povinnosť v prípade štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana, lehota 15 dní na vystavenie dokladu o pobyte.

Do dokladu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol udelený dlhodobý pobyt v súlade so smernicou 2003/109/ES sa zavádza povinnosť policajného útvaru v položke 'druh pobytu' uviesť 'osoba s dlhodobým pobytom – EÚ'.

Ustanovenia týkajúce sa vydávania cudzineckého pasu upravujú na čo slúži cudzinecký pas, komu sa vydáva a platnosť tohto pasu. Ustanovuje cudzincovi povinnosť osobne podať žiadosť o vydanie cudzinecké ho pasu na policajnom útvare. Cudzinecký pas môže policajný útvar odňať, ak dôvody na jeho vydanie pominuli. Ustanovenia o cestovnom doklade cudzinca sa navrhuje vypustiť zo zákona, nakoľko znenie v doterajšej pr ávnej úprave je duplicitné vo vzťahu k § 13 zákona č. 647/2007 o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 75 a 76

Predmetné ustanovenia určujú rozsah oprávnení policajta služby cudzineckej polície pri výkone kontroly pobytu cudzincov, ktoré sú rozšírené o kontrolu občana Únie a rodinného príslušníka občana Únie. Ide o ustanovenie, ktoré je výsledkom pož iadavky praxe a súčasne sa ním splní podmienka kompatibility s predpisom Európskej únie o harmonizácii prostriedkov pre boj proti nezákonnému prisťahovalectvu a nezákonnému zamestnávaniu a zlepšení nále žitých prostriedkov kontroly.

V súvislosti s uvedeným právnym predpisom Európskej únie a na zabezpečenie efektívnosti kontrol, je nutné, aby policajti mali oprávnenia vstupovať na miesta určené na podnikanie, zamestnanie, kde vykonávajú neoprávnenú zárobkovú činnosť cudzinci, ktorí sú spravidla aj na neoprávnenom pobyte. Rovnako musia mať oprávnenie vstupovať do priestorov určených na ubytovanie. Pozornosť policajtov pri kontrolá ch by sa mala upriamiť na určité oblasti, napr. v blízkosti hraníc, v prístavoch, na letiskách, železničných staniciach, takisto na určité profesie, napr. v stavebníctve, v službách a v obchode. Kontrola spočíva aj v odhaľovaní falšovaných povolení na pobyt, povolení na zamestnanie, falšovaných cestovných dokladov a podobne.

Evidencia osôb, ktorá sa vedie v súvislosti s plnením úloh Policajného zboru, sa rozširuje o evidenciu občanov Únie a rodinných príslušníkov občana Únie. Informačný systé m je nevyhnutnou podmienkou zabezpečenia úloh ustanovených týmto zákonom. Spracúvanie osobných údajov v týchto informačných systémoch je naviazané na základné pravidlá ustanovené v zákone o Policajnom zbore.

K § 77

Ustanovenia administratívneho vyhostenia vychádzajú zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neopr ávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len ako 'smernica 2008/115/ES').

Občana Únie a rodinní príslušníci občana Únie tvoria osobitnú kategóriu, nakoľko požívajú širšie práva, ktoré im priznáva smernica 2004/38/ES, v porovnaní so štátnymi príslušní kmi tretích krajín a taktiež administratívne vyhostenie a určenie zákazu vstupu sa na nich vzťahuje len v osobitných prípadoch ustanovených v smernici 2004/38/ES.

V § 77 ide o všeobecné ustanovenia týkajúce sa administratívneho vyhostenia, v tomto ustanovení sa navrhuje rozšíriť definícia administratívneho vyhostenia o povinnosť cudzinca v prípade vydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení vycestovať na územie členského štátu EÚ, v ktorom má udelené právo na pobyt. V rámci všeobecných vymedzení rozhodnutia o administratívnom vyhostení sa bude uvádzať aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený (ak je možné túto krajinu určiť) a uloženie zákazu vstupu, ak nie je určená lehota na vycestovanie.

Ustanovenie § 77 zakotvuje aj neprípustnosť hromadného vyhostenia cudzincov na základe jedného rozhodnutia ako aj právo cudzinca na jeho žiadosť poskytnúť mu písomný preklad dôvodu administratí vneho vyhostenia, uvedenie dôvodu zákazu vstupu, povinnosti vycestovať, doby zákazu vstupu a poučenia o možnosti podať opravný prostriedok voči rozhodnutiu v jazyku, ktorému rozumie alebo v jazyku, o ktorom sa dá odô vodnene predpokladať, že mu rozumie. Vzhľadom na procesné záruky garantované smernicou 2008/115/ES sa navrhuje doplniť právnu pomoc pre štátneho príslušníka tretej krajiny nielen zastupovaním zo strany advoká ta ale aj iným zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť len fyzická osoba s plnou spôsobilosťou na právne úkony. Zároveň štátny príslušník tretej krajiny sa môže dať zastúpiť aj Centrom právnej pomoci, ak to umožňuje zákon č. 327/2005 Z. z.

Právo cudzinca na podanie vyhlásenia o žiadosti o azyl alebo o poskytnutí doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky už počas konania o administratívnom vyhostení zostáva zachované. V takomto prí pade policajný útvar konanie o administratívnom vyhostení preruší až do rozhodnutia o jeho žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany a ďalej postupuje podľa zákona č. 480/2002 Z. z. Zároveň sa upravuje aj postup policajného útvaru v prípade, ak prebieha alebo sa ukončilo konanie o azyle alebo na území Slovenskej republiky.

K § 78 a 79

Ako reakcia na potreby aplikačnej praxe sa upravuje oprá vnenie policajta vykonať osobnú prehliadku a prehliadku osobných vecí v konaní o administratívnom vyhostení cudzinca z územia Slovenskej republiky. Ide o oprávnenie preventívneho charakteru, ktorého cieľ om je nielen prehliadkou zistiť, či cudzinec má pri sebe predmety, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť osôb alebo majetku, ale aj zistiť, či cudzinec nemá pri sebe napr. lieky, ktorých je užívateľom a tú to skutočnosť predtým opomenul uviesť. Policajt má povinnosť spracovať úradný záznam o vykonaní prehliadky a o zozname odobratých vecí a jednu kópiu zoznamu odovzdá cudzincovi. Policajt je povinný zaisten é veci vrátiť po vydaní rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak sa cudzinec nezaistí, okrem peňažných prostriedkov použitých na úhradu nákladov spojených s administratívnym vyhostením a vecí , ktorých držanie je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Ïalším oprávnením, ktoré sa zavádza v § 79, je oprávnenie predviesť cudzinca na policajný útvar. Ide o nové ustanovenie, ktoré poskytuje policajtovi oprávnenie na predvedenie cudzinca na policajný ú tvar, ak zistí pri vykonávaní kontroly pobytu skutočnosti zakladajúce dôvod, pre ktorý môže byť cudzinec administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky. Potreba právnej úpravy tohto oprá vnenia vyplynula z aplikačnej praxe, pretože osobná účasť cudzinca je v konaní o jeho administratívnom vyhostení nevyhnutná. Ide o dôležitý procesný inštitút na zabezpečenie priebehu a úč elu konania.

Súčasná platná legislatíva nedáva príslušnému policajnému útvaru, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, oprávnenie na predvedenie cudzinca priamo za účelom vykonávania úkonov sú visiacich s jeho administratívnym vyhostením, napr. za účelom jeho vypočutia. Absencia navrhovaného oprávnenia v právnom poriadku Slovenskej republiky spôsobuje, že policajný útvar je tak v praktickej činnosti nú tený riešiť uvedené situácie využívaním oprávnení uvedených v ustanovení iných právnych predpisoch, ktoré sa však nedajú aplikovať na niektoré konkrétne prípady. Inštitú t predvedenia podľa § 17 zákona č. 171/1993 Z. z. je možné aplikovať len vtedy, ak osoba bez dostatočného ospravedlnenia alebo bez závažných dôvodov nevyhovie výzve policajta, aby sa ihneď alebo v určenom čase dostavila na útvar Policajného zboru na spísanie zápisnice o podaní vysvetlenia alebo, ak ide o objasňovanie priestupku, na spísanie záznamu alebo zápisnice do správy o výsledku objasňovania priestupku. Pou žitie § 18 citovaného zákona nie je možné v uvedenom konaní aplikovať na prípad, kedy je totožnosť cudzinca riadne zistená (cudzinec sa preukáže platným cestovným dokladom, dokladom o pobyte, povolení m na pobyt v inom členskom štáte alebo iným hodnoverným preukazom totožnosti). Inštitút predvedenia podľa § 42 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) pripadá do ú vahy len vtedy, ak sa cudzinec ako účastník konania bez náležitého ospravedlnenia alebo bez závažných dôvodov na opätovné predvolanie nedostaví na správny orgán a bez jeho osobnej účasti nemož no konanie uskutočniť. Takýto postup však predpokladá minimálne jedno predchádzajúce predvolanie cudzinca na policajný útvar a taktiež policajný útvar, ktorý v postavení správneho orgánu koná o jeho administratívnom vyhostení, musí požiadať o predvedenie cudzinca iný, príslušný policajný útvar (obvodné oddelenie PZ). Aplikácia aj tohto ustanovenia v konaní o administratívnom vyhostení predstavuje nežiaduci časový prieťah a je z pohľadu samotného princípu administratívneho vyhostenia (eliminácia cudzincov konajúcich v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo medziná rodnou zmluvou) neúčelná. Navrhované ustanovenie preto umožňuje policajnému útvaru konajúcemu vo veci administratívneho vyhostenia cudzinca bez zbytočných časových prieťahov a nákladov predviesť tohto cudzinca na policajný útvar za účelom vykonávania úkonov súvisiacich s jeho administratívnym vyhostením z územia Slovenskej republiky.

K § 80

V súvislosti s konaním o administratívnom vyhostení cudzinca vznikajú pre Slovenskú republiku finančné náklady, ktoré tvoria náklady na ubytovanie, stravovanie a dopravu cudzinca. Ustanovenie upravuje z akých finančných prostriedkov sa uhradia náklady (z vlastných finančných prostriedkov cudzinca, ktorými môže ihneď disponovať, zamestná vateľom, ktorý nelegálne zamestnával cudzinca alebo štát). V súlade so smernicou 2009/52/ES sa zavádza aj zodpovednosť za úhradu týchto nákladov pre subdodávateľov nelegálneho zamestnávateľa.

K § 81

Ustanovenie § 81 v odsekoch 1 a 2 jasne definuje prí pady, kedy nie je možné vyhostiť cudzinca. Jedná sa o uplatnenie zásady 'non-refoulment' z územia Slovenskej republiky voči cudzincovi alebo osobe bez štátnej príslušnosti, ktorá vyplýva z medzinárodný ch záväzkov SR a preberá sa z doterajšej právnej úpravy.

K § 82 a 83

Upravujú sa podmienky, za ktorých môže policajný ú tvar vydať rozhodnutie o administratívnom vyhostení štátnemu príslušníkovi tretej krajiny a ustanovuje, v akých prípadoch zároveň môže policajný útvar udeliť zákaz vstupu na ú zemie Slovenskej republiky na obdobie jedného roka až desať rokov. Následne sa navrhuje osobitne upraviť niektoré povinnosti a právomoci policajného útvaru pri určovaní zákazu vstupu a doby jeho platnosti, v prí pade ak dôjde k splneniu podmienok ustanovených v návrhu zákona.

V súlade so smernicou 2003/109/ES sa navrhuje administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má postavenie priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom EÚ a určiť mu zá kaz vstupu len v prípade, ak vážne ohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.

K § 84 a 85

Upravujú sa dôvody, na základe ktorých policajný ú tvar zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení štátneho príslušníka tretej krajiny.

Doplnenie formulácie v § 84 ods. 4 písm. b) a v § 86 ods. 1 má za cieľ zabrániť zámene pojmov 'dobrovoľný návrat', ktorý sa v podmienkach Slovenskej republiky vykonáva vo forme asistovaného dobrovoľ ného návratu zo strany IOM s pojmom 'dobrovoľný odchod', ktorý zavádza smernica 2008/115/ES.

Do § 85 sa preberá smernica Rady 2001/40/ES z 28. mája 2001 o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych príslušníkov tretích krajín (čl. 3 písm. b) smernice). Ak policajný ú tvar rozhoduje o administratívnom vyhostení štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom povolenia na pobyt vydaného akýmkoľvek iným členským štátom Európskej únie, je povinný uplatniť aj čl. 25 ods. 2 schengenského vykonávacieho dohovoru. Uvedené ustanovenie článku by sa malo uplatňovať recipročne. V prípade uplatňovania vzniknutých nákladov Slovenská republika po realizácií výkonu rozhodnutia o vyhostení vydaného iným členským štátom postupuje podľa rozhodnutie Rady z 23 februára 2004, ktorým sa ustanovujú kritériá a praktické opatrenia na náhradu finančné ho rozdielu vyplývajúceho z uplatňovania smernice 2001/40/ES o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych občanov tretích krajín.

K § 86

Ustanovenie explicitne upravuje dôvody za ktorých môž e ministerstvo vnútra zrušiť zákaz vstupu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny. Z dôvodu vzniku nepredvídateľných prípadov môže ministerstvo vnútra výnimočne povoliť vstup na územie Slov enskej republiky aj štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý bol administratívne vyhostený a u ktorého neuplynula lehota zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky. Na rozhodovania o povolaní na vstup sa nevz ťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

K § 87

Upravuje sa problematika administratívneho vyhostenia občanov Únie a ich rodinných príslušníkov v zmysle smernice 2004/38/ES. Občana Únie a rodinného príslušníka občana Únie môže policajný útvar administratívne vyhostiť a môže mu určiť čas z ákazu vstupu do päť rokov len vtedy, ak sú hrozbou pre bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. Ak tieto osoby nadobudli právo trvalého pobytu, je možné ich vyhostiť len vtedy, ak sú vá žnou hrozbou pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Navrhujú sa tiež v súlade so smernicou 2004/38/ES ustanoviť prípady, ktoré nezakladajú dôvod na administratívne vyhostenie.

Osobitne sa zdôrazňuje individuálne posudzovanie okolností každého prípadu, v ktorom policajný útvar rozhoduje o administratívnom vyhostení a prihliadať na primeranosť administratívneho vyhostenia vzhľ adom na osobný stav daného jednotlivca. Rovnako sa navrhuje upraviť procesné záruky, ktoré občanovi Únie a rodinnému príslušníkovi občana Únie priznáva smernica 2004/38/ES v prípade, že im bolo vydan é rozhodnutie o administratívnom vyhostení. Navrhuje sa zabezpečiť výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, v prípadoch, že občan Únie alebo rodinný príslušník občana Únie nerešpektuje ur čenú lehotu na vycestovanie v rozhodnutí o administratívnom vyhostení.

K § 88

Ustanovenia druhej hlavy štvrtej časti návrhu zákona urč ujú dôvody, kedy je policajt oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny v súlade so smernicou 2008/115/ES. Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na č as nevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov. Policajný útvar môže túto lehotu predĺžiť z dôvodu uvedeného v § 87 ods. 4. Predĺžiť lehotu zaistenia nie je možné pri rodinách s de ťmi a pri zraniteľných osobách. Postup pri zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny je totožný s doterajšou právnou úpravou. Toto ustanovenie zároveň definuje nový pojem 'riziko úteku '.

K § 89

Napriek tomu, že existujú dôvody zaistenia, môž e policajný útvar rozhodnúť namiesto zaistenia o tom, že štátnemu príslušníkovi tretej krajiny uloží povinnosť hlásenia pobytu alebo zloženie peňažnej záruky ako náhrady zaistenia osoby. Zárove ň sa ustanovujú podmienky za ktorých možno uložiť tieto opatrenia. Pri porušení týchto podmienok policajný útvar rozhodne o zaistení cudzinca, prípadne aj o prepadnutí peňažnej záruky, ak bola uložen á.

K § 90

Ustanovenie upravuje povinnosti policajného útvaru a zariadenia v súvislosti so zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny. Štátny príslušník tretej krajiny má okrem iného právo byť poučený o zaistení, vyrozumieť o zaistení niektorú zo svojich bl ízkych osôb a právneho zástupcu, požiadať o asistovaný dobrovoľný návrat alebo o možnosti kontaktovať mimovládne organizácie. V § 90 ods. 2 písm. b) je garantované právo na bezodkladné prepustenie štátneho príslušníka tretej krajiny zo zariadenia.

K § 91

Strava poskytovaná v zariadení je primerane prispôsobovaná s ohľadom na vek, kultúrne, etnické a náboženské špecifiká krajín. Je garantované poskytnutie stravy zaistenému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny prvýkrát po 6 hodinách. Ak štátny prí slušník tretej krajiny odmietne poskytnutie stravy policajt o tom spíše úradný záznam, v ktorom uvedie aj dôvod odmietnutia stravy, o čom zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny bezprostredne poučí v jazyku, ktorému rozumie, a v prítomnosti iného policajta predloží úradný záznam na podpis.

K§ 92

Zariadením musí vnútorne zodpovedať hygienický m predpokladom a stavebným úpravám miestností, kde sa umiestnení štátni príslušníci tretej krajiny celodenne zdržiavajú. Pre štátnych príslušníkov tretej krajiny sú v zariadení zabezpečované aj podmienky komplexnej osobnej hygieny vo forme napr. hygienických balíčkov, denného prístupu k sprchám a toaletám. Pracovné aktivity zaistení štátni príslušníci tretej krajiny v zariadení nevykonávaj ú.

K § 93

Ustanovenie § 93 upravuje možnosť pristúpiť k umiestneniu štátneho príslušníka tretej krajiny do oddeleného režimu zaistenia. Štátny príslušník tretej krajiny môže byť umiestnený do oddeleného režimu zaistenia len na základe taxatí vne stanovených dôvodov.

K § 94

Zariadenie musí pri umiestňovaní zaistených štá tnych príslušníkov tretích krajín do ubytovacích priestorov individuálne prihliadať na ich životné podmienky, náboženské, etnické alebo národnostné zvyklosti.

Zároveň ihneď po umiestnení štátneho príslušníka tretej krajiny v zariadení sa zabezpečí jeho poučenie v jazyku, ktorému rozumie, o tom, kde sa nachádza, a o jeho povinnostiach a právach sú visiacich s jeho zaistením a vnútorným poriadkom zariadenia.

K § 95

V § 95 je určená povinnosť štátneho príslušn íka tretej krajiny podrobiť sa lekárskej prehliadke v rozsahu určenom lekárom.

Ak si zdravotný stav štátneho príslušníka tretej krajiny vyžaduje zdravotnú starostlivosť, ktorú nie je možné zabezpečiť v podmienkach zariadenia, je bezodkladne zabezpečená špecializovaná starostlivosť v zdravotníckom zariadení mimo zariadenia. Výdavky súvisiace so zabezpečením zdravotnej starostlivosti uhrádza zariadenie. Ak si štátny príslušník tretej krajiny spôsobí ujmu na zdraví ú myselne, je povinný uhradiť náklady na liečenie a skutočne vynaložené náklady na dozor a dopravu do zdravotníckeho zariadenia. Ak nemá finančné prostriedky, náklady hradí ministerstvo vnútra.

K § 96 až 99

Ustanovenie upravuje práva a povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny umiestneného v zariadení, pričom sa prevažne preberajú z doterajšej právnej úpravy. V prípade prijatia z ásielky vecí je štátny príslušník tretej krajiny obmedzený na hmotnosť zásielky do 5 kilogramov, to sa však nevzťahuje na prijatie zásielky s oblečením.

K § 100

Upravuje sa oprávnenie policajta vykonať pred umiestnení m do zariadenia osobnú prehliadku cudzinca. O prehliadke zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny je policajt povinný spracovať úradný záznam. Štátny príslušník tretej krajiny je povinný podrobiť sa prehliadke. Osobnú prehliadku štátneho príslušníka tretej krajiny vykonáva vždy osoba rovnakého pohlavia. Policajt je oprávnený odobrať do úschovy cestovný doklad, veci a návykové látky n ájdené pri prehliadke štátneho príslušníka tretej krajiny alebo pri prehliadke jeho osobných vecí.

K § 101

Predmetné ustanovenia vymedzujú právnu úpravu policajné ho prevozu v rámci readmisných dohôd. Ustanovenie upravuje práva a povinnosti policajného útvaru pred začiatkom a počas vykonávania policajného prevozu za účelom uplatňovania readmisnej dohody, ako aj povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny podrobiť sa prehliadke počas prevozu.

K § 102

V leteckej doprave dochádza k situáciám, kedy dopravca z bezpečnostných dôvodov (ak sa osoba agresívne správa alebo existuje predpoklad, že sa tak správať môže) odmieta vykonať prepravu osoby, ktorú má inak (podľa § 108) povinnosť prepraviť. V takýchto pr ípadoch žiada policajný útvar na hraničnom priechode o zabezpečenie policajnej asistencie počas prepravy tohto cudzinca na cieľové územie. Z uvedeného dôvodu ide touto úpravou o snahu mať možnosť v tak ýchto prípadoch operatívne rozhodnúť o vyslaní policajného sprievodu, a to v čo najkratšom čase, pričom dopravca bude povinný hradiť aj všetky výdavky s tým spojené.

K § 103 a prílohe č. 1

Túto úpravu si vyžiadala realizácia závä zku Slovenskej republiky vyplývajúca zo smernice Rady 2003/110/ES z 25. novembra 2003 o pomoci v prípadoch tranzitu na účely leteckého odsunu (ďalej len 'smernica 2003/110/ES'). V tejto súvislosti sa vymedzujú povinnosti ministerstva vnútra pri prijímaní a podávaní žiadosti o letecký tranzit a povinnosti policajného útvaru na zabezpečenie realizácie leteckého tranzitu. Súč asne sa vymedzuje rozsah poskytovanej pomoci a dôvody, pre ktoré môže byť žiadosť o letecký tranzit odmietnutá.

V prílohe č.1 je vzor žiadosti o tranzit na účely leteckého odsunu.

K § 104

Ustanovenie upravuje lehotu na vybavenie žiadosti členského štátu Európskej únie o letecký tranzit aj s možnosťou o predĺženia lehoty rozhodnutia o leteckom tranzite. Ustanovenie odseku 4 upravuje dôvody, kedy ministerstvo vnútra môže zamietnuť žiadosť člensk ého štátu o realizácii leteckého tranzitu. Náklady spojené s leteckým tranzitom hradí ten, kto o letecký tranzit požiadal.

K § 105

Do § 105 bol prevzatý čl. 5 smernice 2003/110/ES. Ustanovenie upravuje postup a opatrenia zúčastnených strán v leteckom tranzite od začiatku leteckého tranzitu až po jeho ukončenie.

K § 106

Ustanovenie upravuje práva a povinnosti osôb, ktoré vykoná vajú letecký tranzit so sprievodom, povinnosti policajného sprievodu z iného členského štátu EÚ, ako aj ich oprávnenia počas sprievodu na území Slovenskej republiky.

K § 107 a 108

V návrhu sa všeobecne ustanovuje povinnosť na ú seku kontroly vonkajšej hranice zdržať sa konania, ktoré môže poškodiť, zničiť alebo inak znehodnotiť technický prostriedok, alebo sťažiť jeho využívanie. Ide o technické zriadenia, ktoré sú vyu žívané v rámci hraničnej kontroly a hraničného dozoru a poškodením ktorých by pre Slovenskú republiku vznikli značné materiálne škody.

Navrhovanou zmenou sa transponuje čl. 3 ods. 1 a 2 a čl. 6 ods. 1 a 2 smernice Rady 2004/82/ES z 29. apríla 2004 o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich (ďalej len ako 'smernica 2004/82/ES'), ktorou sa ukladá povinnosť leteckým dopravcom poskytovať policajnému útvaru na hraničnom priechode (letisku) v elektronickej podobe údaje o cestujúcich (vrátane osobných údajov), ktorých prepravuje cez vonkajšiu hranicu Euró pskej únie. Zároveň sa určuje rozsah poskytovaných údajov a povinnosť leteckého dopravcu informovať cestujúcich o poskytnutí údajov policajnému útvaru. Účelom navrhovanej zmeny je obmedziť nelegá lnu migráciu štátnych príslušníkov tretích krajín do členských štátov Európskej únie prostredníctvom leteckej dopravy.

Navrhovaná zmena upravuje povinnosti policajného útvaru na hraničnom priechode (letisku) pri archivácii a využívaní údajov poskytnutých leteckým dopravcom. Navrhovanou zmenou sa transponuje č l. 6 ods. 1 smernice 2004/82/ES.

K § 109

Navrhuje sa doplniť pre prevádzkovateľov letísk niektoré povinnosti, ktorých účelom je zabezpečiť vykonanie hraničných kontrol osôb prilietajúcich alebo odlietajúcich mimo Schengenský priestor (napr. do Veľkej Británie). Takáto požiadavka vyplýva z Kó dexu schengenských hraníc, podľa ktorého sa pri prekročení vonkajších hraníc musia všetky osoby podrobiť minimálnej kontrole na zistenie totožnosti a štátni príslušníci tretej krajiny sa musia podrobi ť dôkladnej kontrole (čl. 7). Tieto povinnosti sú v súlade aj s prílohou VI Kódexu schengenských hraníc, ktorá ustanovuje osobitné pravidlá pre rôzne typy hraníc a rôzne dopravné prostriedky použí vané na prekračovanie vonkajších hraníc členských štátov Európskej únie (bod 2. Vzdušné hranice).

Ustanovujú sa povinnosti prevádzkovateľa medzinárodného letiska a prevádzkovateľa letiska, ktorý nemá oprávnenia prevádzky ako na medzinárodnom letisku. Ustanovenie § 109 ods. 2 upravuje oznamovaciu povinnosť pre prevádzkovateľa letiska, na ktorom nie je zriadený policajný útvar, na účel zabezpečenia vykonania hraničnej kontroly osôb prilietajúcich alebo odlietajúcich mimo Schengenský priestor. Zároveň zavá dza aj lehotu na splnenie si danej oznamovacej povinnosti. Pre prípady napr. 'vis maior' sa v odseku 3 odlišne od odseku 2 upravuje oznamovacia povinnosť až na pristátie lietadla. Oznámenie o pristátí môže byť vykonané napr. prostredníctvom linky 158.

K § 110

Navrhuje sa v súvislosti s aplikačnou praxou doplniť ustanovenie, ktoré sa týka povinnosti vlastníka nehnuteľnosti. Zavádza sa, že v rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh Policajného zboru pri vykonávaní hraničného dozoru je vlastník nehnuteľnosti nielen povinný umožniť vstup a vjazd dopravného prostriedku na pozemok v blízkosti vonkajšej hranice, ale aj vstup a vjazd dopravného prostriedku na pozemok v prihraničnom území vonkajšej hranice. Ide o vykonávanie neodkladných úkonov zo strany policajtov pri vykonávaní pátrania po osobách. V ustanovení sa upravuje povinnosť pre vlastníka nehnuteľnosti strpieť umiestnenie príslušného technického prostriedku v prihraničnom území vonkajšej hranice, ako aj právo na primeranú náhradu. Nárok na náhradu škody s tým súvisiaci nie je týmto navrhovaným ustanovením dotknutý. Navrhuje sa ďalej doplniť, že ak medzi vlastníkom nehnuteľ nosti a Policajným zborom nedôjde k dohode v súvislosti s obmedzeným práv vlastníka nehnuteľnosti k pozemku, tak o primeranej náhrade za obmedzenie práv k pozemkom rozhodne ministerstvo vnútra.

K § 111

Ustanovujú sa povinnosti štátneho príslušní ka tretej krajiny. Štátny príslušník tretej krajiny je povinný podpísať vyplnené úradné tlačivo o hlásení pobytu aj s uvedením miesta pobytu. Navrhuje sa doplniť úradné tlačivo o hlásení pobytu o kolónku 'miesto pobytu'. Navrhujú sa rozšíriť niektoré povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny, napríklad povinnosť odovzdať policajnému útvaru neplatný doklad o pobyte alebo neplatný doklad vydaný podľa tohto zákona, alebo nájdený doklad iného štátneho príslušníka tretej krajiny, a oznámiť policajnému útvaru, že sa bude zdržiavať mimo miesta udelené ho pobytu nepretržite viac ako 30 dní.

Navrhujú sa nové ustanovenia pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty EÚ, ktoré vyplývajú zo smernice 2009/50/ES. Tieto ustanovenia ustanovujú držiteľovi modrej karty EÚ povinnosť oznámiť policajnému útvaru do troch pracovných dní začiatok obdobia nezamestnanosti a skončenie obdobia nezamestnanosti a hlásiť policajnému útvaru zmenu zamestnávateľa najneskôr tri pracovné dni pred nástupom do nového zamestnania. Pri hlásení zmeny zamestnávateľa sa držiteľovi modrej karty EÚ ustanovuje povinnosť predložiť doklady potvrdzujúce účel jeho pobytu ako vysokokvalifikované ho zamestnanca. Na druhej strane štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty EÚ nemusí v období nezamestnanosti, ktoré riadne oznámil, preukázať pri kontrole pobytu finančné zabezpe čenie pobytu.

K § 112

Navrhuje sa osobitne od štátnych príslušníkov tretí ch krajín, uviesť povinnosti občanov Únie a rodinných príslušníkov Únie, pretože z dôvodu ich statusu im smernica 2004/38/ES priznáva väčší rozsah práv a iné povinnosti, ako majú štátni pr íslušníci tretích krajín.

K § 113 až 115

Ustanovujú sa povinnosti niektorých právnických osô b a fyzických osôb a štátnych orgánov vo vzťahu k cudzincom, ktoré prevažne vychádzajú z doterajšej právnej úpravy. Novinkou je vypustenie povinnosti pre ubytovateľa viesť okrem knihy ubytovaných aj domov ú knihu, čím sa odľahčí administratíva pre týchto podnikateľov. Pre živnostenský úrad sa zavádza povinnosť zasielať v polročných intervaloch zmeny v živnostiach vydaných pre cudzincov.

K § 116

Vymedzujú sa skutkové podstaty priestupkov v súvislosti s ko ntrolou na vonkajšej hranici. Diferencovane sa vymedzujú priestupky súvisiace s prekračovaním vonkajšej hranice tak pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj pre občanov Únie a ich rodinných prí slušníkov. Zároveň sa upravujú priestupky na úseku kontroly vonkajších hraníc, ktoré majú zabezpečiť, aby umiestnené technické prostriedky na zabezpečenie plnenia úloh kontroly vonkajš ej hranice neboli bezdôvodne poškodzované, ničené, svojvoľne premiestňované a pod. Súčasne sa umožňuje postih osoby, ktorá by svojim konaním neumožnila vstup alebo vjazd dopravného prostriedku na nehnuteľ nosť alebo neumožnila umiestnenie technického prostriedku.

Zároveň sa vymedzujú aj skutkové podstaty priestupkov pri dočasnom obnovení kontroly hraníc na vnútornej hranici.

K § 117

Navrhované ustanovenie vymedzuje skutkové podstaty sprá vnych deliktov na úseku kontroly hraníc. Zároveň sa ustanovujú sankcie za jednotlivé druhy správnych deliktov. Výška sankcie je odstupňovaná podľa závažnosti a následkov protiprávneho konania.

K § 118

Priestupky na úseku pobytu cudzincov sa môže dopustiť št átny príslušník tretej krajiny, občan Únie, rodinný príslušník občana Únie a každý, kto poruší povinnosť ustanovenú týmto zákonom. Občan Únie a ich rodinný príslušní k je sankcionovaný iba v tých prípadoch, keď to umožňuje smernica 2004/38/ES; výška pokút za priestupky je porovnateľná s výškou pokút za obdobné priestupky občanov Slovenskej republiky.

K § 119

Navrhovaným ustanovením sú upravené sprá vne delikty, ktorých sa môže dopustiť na úseku pobytového režimu ubytovateľ, škola, zamestnávateľ, ako aj iná právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ. Pokutu za správny delikt je možné ulo žiť do jedného roka odo dňa, keď sa policajný útvar o porušení povinnosti dozvedel a najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Pri určení pokuty policajný ú tvar prihliada na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho konania a na prípadné opakované porušenie povinnosti.

K § 120

Upravuje sa vzťah k správnemu poriadku. Z dôvodu bezpeč nosti sa tiež vo vymedzených prípadoch obmedzuje rozsah odôvodnenia rozhodnutia.

K § 121 až 124

Bezúhonnosť je upravená podľa platnej legislatívy; zav ádza sa ustanovenie, ktoré vymedzuje, kto sa považuje za bezúhonného. Navrhuje sa do spoločných ustanovení doplniť vymedzenie dokladov o zabezpečení ubytovania, zdravotného poistenia a vydávanie dokladov, ž e cudzinec netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie.

K § 125

Ustanovenie § 125 upravuje niektoré základné a vš eobecné postupy v rámci konania podľa návrhu zákona. Vymedzuje pôsobnosť policajného útvaru, pričom pôsobnosť policajného útvaru vo veci administratívneho vyhostenia je iná ako pôsobnosť policajné ho útvaru, ktorý rozhoduje o žiadosti o udelenie pobytu.

Nové ustanovenie § 125 ods. 3 sa dopĺňa z dôvodu veľkého počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú držiteľmi cestovných dokladov štátov, ktoré Slovenská republika neuznala a mali na území Slovenskej republiky už povolený pobyt a tento im bol zrušený, majú na území Slovenskej republiky pobyt a potrebujú si ho obnoviť alebo si chcú podať žiadosť o pobyt na území Slovenskej republiky. Vo všetkých týchto prípadoch by policajný útvar ich žiadosti zamietol alebo by povolený pobyt zrušil, nakoľko nie sú držiteľmi platného cestovného dokladu. Definovanie platn ého cestovného dokladu v zákone č. 48/2002 o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov sa tým dostávalo do rozporu s medzinárodnými dohovormi (napr. čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základn ých slobôd), kedy sa manželovi občana Slovenskej republiky, ktorý nebol držiteľom platného cestovného dokladu upieralo právo na jeho rodinný a súkromný život. Touto úpravou sa odstráni diskriminácia tak ýchto osôb a na druhej strane tým zostanú zachované požiadavky na bezpečnostné štandardy ochrany cestovných dokladov pred falšovaním zo strany cudzincov.

Taktiež sa upravuje postup policajného útvaru pri posudzovaní ohrozenia verejného poriadku, pri poučovaní cudzinca o možnosti asistovaného dobrovoľného návratu, pri vyžadovaní informácií od iných č lenských štátov EÚ a Slovenskej informačnej služby.

K § 126

Novo sa vymedzuje, že pravidlá zamestnávania cudzincov sú upravené len v zákone o službách zamestnanosti. Ustanovenie § 126 upravuje ďalej overovanie dokladov, podpisov, preklad dokladov. Navrhuje sa, aby podpisy na čestných vyhláseniach, splnomocneniach, nájomných zmluvá ch a notárskych zápisniciach, ktoré cudzinci predkladajú v konaniach podľa zákona boli osvedčené, aby úradné tlačivá boli vydávané dvojjazyčne, aby sa akceptovali aj české preklady a aby sa zverejň ovali základné informácie na stránkach ministerstva vnútra a ministerstva zahraničných vecí.

K § 127

Týmto ustanovením je upravený postup lekárskeho vyš etrenia na zistenie veku cudzinca (t. j. či ide o maloletú alebo o plnoletú osobu), ďalej postup pri nájdení maloletých cudzincov na území SR a ich zastupovanie v konaniach podľa tohto zákona.

K § 128 a 129

V súlade so zákonom o ochrane osobných ú dajov sa upravuje spracúvanie údajov policajným útvarom, a to jednak na účely kontroly hraníc (§ 128), a jednak na účely konania o víze a konania o pobyte (§ 129).

K § 130 až 133 a prílohe č. 2

Prechodné ustanovenie rieši vzťah k udeleným povoleniam pod ľa súčasnej platne legislatívy, udeleným vízam a časovú pôsobnosť v súvislosti s konaniami začatými pred účinnosťou navrhovaného zákona.

Ustanovenie § 129 určuje povinnosť živnostenskému úradu zaslať do 30 dní od účinnosti tohto zákona úradu hraničnej a cudzineckej polície písomný zoznam vydaných, pozastavených a zaniknutých a zru šených živnostenských oprávnení štátnych príslušníkov tretej krajiny s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky.

Zrušovacie ustanovenie ruší doteraz platný zákon o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov, zákon o ochrane štátnej hranice v znení neskorších predpisov a výnos Ministerstva zdravotní ctva Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o vydávaní dokladu, že cudzinec netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie.

Transpozičné ustanovenie § 133 odkazuje na prílohu č. 2, v ktorej je uvedený zoznam preberaných právnych aktov Európskej únie.

K čl. II

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 2 a 7

Nanovo sa ustanovujú položky v sadzobníku sprá vnych poplatkov, ktoré sa týkajú správnych poplatkov za jednotlivé druhy pobytov. Aktualizácia je potrebná predovšetkým vzhľadom na zmenu terminológie niektorých pobytov. Správny poplatok nebudú platiť cudzinci, ktorí žiadajú prechodný pobyt na účel štúdia a vedy a výskumu s cieľom prilákať takéto osoby na územie Slovenskej republiky, a tým ovplyvniť vedomostnú politiku na Slovensku. Určité kategórie cudzincov, predovšetkým v súvislosti s tolerovaným pobytom, sa tiež oslobodzujú od správneho poplatku, a to najmä z dôvodu udeľovania tohto pobytu z humanitárnych dôvodov.

K bodu 3

V položke 26, ktorá sa týka udelenia víza na hraničnom priechode a predĺženia krátkodobého víza, sa dopĺňa oslobodenie o rodinných príslušníkov občanov Únie a rodinní pr íslušníci občanov Slovenskej republiky v rozsahu rodinných príslušníkov občanov Únie.

K bodom 4 až 6

V sadzobníku konzulárnych poplatkov v položke 240 (udeľ ovanie víz) sa zavádza nový správny poplatok vo výške 30 eur za podanie odvolania proti rozhodnutiu, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie schengenského víza alebo ktorým bolo schengenské vízum zrušen é alebo odvolané. Týmto poplatkom však nebudú podliehať rozhodnutia útvaru Policajného zboru a rodinní príslušníci azylanta a cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochr ana. Ak sa odvolaniu vyhovie, poplatok sa vráti.

K čl. III

Podľa prílohy IV. ods. 2.1.1. a ods. 2 Kódexu schengenský ch hraníc musí medzinárodné letisko spĺňať určité štandardy pre vykonávanie hraničnej kontroly súvisiace z bezproblémovým vybavovaním osôb prekračujúcich vonkajšie hranice. Preto je v novele leteckého zákona na podmienky Slovenskej republiky upravené postavenie ministerstva vnútra v procese povoľovania prevádzky medzinárodného (schengenského) letiska Leteckým úradom SR. Ide o ustanovenie, ktoré priamo Kódex schengenských hraníc neupravuje, ale len odkazuje na vnútroštátnu právnu úpravu členských štátov Európskej únie.

K čl. IV

Navrhuje sa účinnosť zákona, a to s ohľ adom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu.

V Bratislave 10. augusta 2011

Iveta Radičová

predsedníčka vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic

minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu