Zákon o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 404/2011 účinný od 01.01.2023 do 13.02.2024

Platnosť od: 22.11.2011
Účinnosť od: 01.01.2023
Účinnosť do: 13.02.2024
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Cudzinecký režim, Správne poplatky
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST22JUD107109DS21EUPP3ČL7

Zákon o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 404/2011 účinný od 01.01.2023 do 13.02.2024
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 404/2011 s účinnosťou od 01.01.2023 na základe 113/2022 a 488/2022

Legislatívny proces k zákonu 113/2022

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 488/2022, dátum vydania: 23.12.2022

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) je vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2022.

V súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2022 je kľúčovým cieľom návrhu zákona upraviť právny rámec poskytovania finančných príspevkov v rámci aktívnych opatrení na trhu práce (AOTP) a zabezpečiť zosúladenie zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“) s aktuálnymi potrebami aplikačnej praxe najmä v oblasti zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín a podpory zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.

Za kľúčový cieľ sa považuje aj rozpracovanie úloh vyplývajúcich pre oblasť zamestnanosti a tvorby pracovných miest v reakcii na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 2024, v ktorom sa o.i. uvádza, že vláda Slovenskej republiky bude presadzovať opatrenia na udržanie zamestnanosti a tvorbu nových pracovných miest, v rámci AOTP zabezpečí presun z menej účinných programov na účinnejšie a zlepší stav zamestnávania ťažko zdravotne postihnutých osôb na otvorenom trhu práce.

Návrh zákona sa zaoberá najmä revíziou právneho rámca poskytovania finančných príspevkov v rámci AOTP za účelom zlepšenia ich efektívnosti a účinnosti. V tomto zmysle sa navrhuje

-nahradiť príspevok na vzdelávanie a prípravu pre trh práce, ktoré si zabezpečil z vlastnej iniciatívy príspevkom na podporu rekvalifikácie uchádzača o zamestnanie. Úprava reaguje na strategický cieľ vyplývajúci zo Stratégie celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021 2030, pomôcť ľuďom rozvíjať si zručnosti na rýchlo sa meniacom trhu práce, ktorí si potrebujú neustále dopĺňať svoje vedomosti, zručnosti a kompetencie, pretože ich vzdelanie a odborná príprava nepostačujú na splnenie aktuálnych alebo očakávaných potrieb trhu práce. Nový dopyt uchádzačov o zamestnanie po zvyšovaní úrovne zručností a rekvalifikáciách vzniká aj v dôsledku zelenej a digitálnej transformácie,

-zmeniť charakter Príspevku na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávny kraj na fakultatívny, t. j. nenárokový, ako aj upraviť obdobie podpory najviac na šesť kalendárnych mesiacov v rozsahu najviac 20 hodín týždenne s možnosťou predĺženia ich vykonávania najviac o ďalších šesť kalendárnych mesiacov. Cieľom je uplatnenie intenzívnejšieho prístupu pri udržiavaní pracovných návykov a rozvoji zručností dlhodobo nezamestnaného občana ktorý je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi a tiež skrátenie obdobia, počas ktorého nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu,

-zjednotenie systému určovania výšky príspevku pri poskytovaní príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť (SZČ) pre všetky kraje SR nevynímajúc Bratislavský kraj a skrátenie povinnosti prevádzkovať SZČ nepretržite najmenej tri roky na dva roky po poskytnutí príspevku,

-zjednotiť AOTP zamerané na podporu zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie 50, § 50j, § 51a) a väčší dôraz klásť na podporu zamestnávania najviac ohrozených skupín na trhu práce, občanov starších ako 50 rokov veku, dlhodobo nezamestnaných a nízkokvalifikovaných občanov alebo uchádzačov o zamestnanie mladších ako 30 rokov veku, ktorí sú významne ohrození na trhu práce,

2

-zvýšiť atraktívnosť príspevku na vykonávanie absolventskej praxe 51) pre absolventov škôl úpravou paušálnej výšky príspevku zo 65 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu na sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu,

-vypustenie príspevku na presťahovanie za prácou 53c), nakoľko príspevok takmer rovnocenné zameranie, ako v prípade poskytovania príspevku na podporu mobility za prácou podľa § 53a.

Cieľom návrhu zákona v oblasti podpory zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím je posilnenie podpory zamestnávania občanov o zdravotným postihnutím na otvorenom trhu práce. V tejto súvislosti sa navrhuje upraviť definíciu chránenej dielne a chráneného pracoviska tak, že v chránených dielňach alebo na chránených pracoviskách budú môcť byť zamestnaní len občania so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce (zohľadní sa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou ako aj aj nevykonávanie závislej činnosti alebo podnikania pred zamestnaním sa v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku).

Návrh zákona tiež v súvislosti s revíziou aktívnych opatrení na trhu práce v oblasti zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím upravuje

-rozdelenie výšky príspevkov, a to príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a príspevku občanovi so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť pre všetky okresy SR na základe porovnania okresu s celoslovenským priemerným podielom disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku vrátane Bratislavského kraja,

-vypustenie príspevku na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní z dôvodu dlhodobo nízkeho záujmu o tento príspevok a jeho prostredníctvom projektov a programov, ktoré majú za cieľ najmä podporiť tvorbu nových pracovných miest pre občanov so zdravotným postihnutím na otvorenom trhu práce,

-zaviesť vekový limit na účely nároku čerpania príspevkov na podporu zamestnávania občana so zdravotným postihnutím, vzhľadom na poskytovanie služieb zamestnanosti ekonomicky aktívnemu obyvateľstvu, okrem príspevku na činnosť pracovného asistenta.

Návrh zákona tiež reaguje na požiadavky aplikačnej praxe a uvoľňuje podmienky na čerpanie príspevku na SZČ pre občana so zdravotným postihnutím, umožňuje vykonávanie práce z domu a zavádza paušál na náklady súvisiace so zabezpečovaním administratívy chráneného pracoviska.

V oblasti zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín sa návrh zákona zameriava na uľahčenie zamestnávania štátnych príslušníkov tretích naviazaním určenia zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily na úroveň krajov s vypustením podmienky miery evidovanej nezamestnanosti nižšej ako 5 %. V súvislosti s udržaním kvalifikovanej pracovnej sily sa návrhom zákona zavádza možnosť zamestnávania štátneho príslušníka tretej krajiny počas obdobia rozhodovania o žiadosti o obnove prechodného pobytu na účel zamestnania a uľahčenie obnovenia prechodného pobytu na účel zamestnania vypustením požiadavky na prihliadnutie na situáciu na trhu práce a umožnenie udržania kvalifikovanej pracovnej sily v rovnakom zamestnaní. Rovnako sa predlžuje obdobie, počas ktorého sa štátny príslušník tretej krajiny môže zaškoľovať u zamestnávateľa pred udelením prechodného pobytu na účel zamestnania.

Návrh zákona tiež zavádza strategický charakter pôsobnosti Aliancie sektorových rád (ďalej len „aliancia“) a sektorových rád s cieľom zabezpečiť udržateľnosť systému riadenia

3

týchto rozhodujúcich nástrojov aktívnej politiky trhu práce zameraných na opis nárokov trhu práce na pracovné miesta a prenos týchto potrieb do systému celoživotného vzdelávania v súlade so Stratégiou celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021 2030. Cieľom je zabezpečiť nadrezortnú udržateľnosť aliancie a sektorových rád za riadiacej účasti a spoluzodpovednosti zainteresovaných partnerov na strane zástupcov štátu, zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov.

V rámci návrhu zákona dochádza k zavedeniu informačnej povinnosti pre zamestnávateľa, ku ktorému bude vyslaný občan EÚ. Uvedená úprava predstavuje odlišnú úpravu od existujúceho transpozičného opatrenia čl. 1 bodu 2 písm. b) ods. 1a) tretej vety smernice (EÚ) 2018/957 prostredníctvom § 4 ods. 5 zákona č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Oproti existujúcej povinnosti sa povinnosť líši v jej nositeľovi – v prípade navrhovanej úpravy ide o tuzemského zamestnávateľa, v prípade existujúcej transpozície ide o hosťujúceho zamestnávateľa. Najzásadnejší rozdiel spočíva v rozsahu údajov, ktoré tieto subjekty predkladajú. Rozsah údajov v navrhovanej právnej úprave je nevyhnutný na vykonávanie kontroly, analytické a štatistické účely a je podrobne uvedený v osobitnej časti dôvodovej správy.

Predkladaným návrhom zákona sa v súvislosti s navrhovanými zmenami v zákone o službách zamestnanosti navrhuje novelizovať

-v čl. II zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-v čl. III zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-v čl. IV zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresoch v znení neskorších predpisov,

-v čl. V zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-v čl. VI zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov so zámerom zabezpečiť komplexnosť právnej úpravy prepojením jej vecnej stránky na finančnú podporu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

Vplyvy návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na informatizáciu spoločnosti uvedené v doložke vybraných vplyvov a v analýzach vplyvov. Návrh zákona nebude mať vplyvy na životné prostredie, služby verejnej správy pre občana ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

 

1

Osobitná časť

K čl. I (zákon o službách zamestnanosti)

K bodu 1 (§ 2 ods. 2)

Navrhuje sa sprecizovanie znenie ustanovenia § 2 ods. 2 a jeho zosúladenie so znením zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Navrhuje sa v súlade s faktickým stavom sprecizovať, že rovnaké postavenie ako občan Slovenskej republiky štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je rodinným príslušníkom občana Slovenskej republiky. Rovnako sa navrhuje v súlade s existujúcou definíciou znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa § 8 ods. 1 písm. f) ustanoviť, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol udelený azyl alebo ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana, na účely zákona o službách zamestnanosti rovnaké postavenie ako občan Slovenskej republiky.

V zmysle článku 24 Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „Dohoda“) sa navrhuje úprava pre občanov Spojeného kráľovstva a ich rodinných príslušníkov, ktorí majú oprávnenie na voľný pohyb na základe Dohody. Títo majú zachované pracovné práva a pracovné podmienky, právo na rovnakú pomoc poskytovanú úradmi práce hostiteľského štátu alebo štátu zamestnania, akú poskytujú vlastným štátnym príslušníkom.

K bodu 2 (§ 2 ods. 5)

Navrhuje sa sprecizovanie pojmu rodinného príslušníka občana členského štátu o občana Slovenskej republiky v nadväznosti v platnú úpravu pojmu členského štátu Európskej únie v ods. 4.

K bodu 3 [§ 3 ods. 2 písm. c)]

V súvislosti s navrhovaným vypustením § 51a Príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní a reagujúc na finančné príspevky poskytované na aktívne opatrenia na trhu práce (Projekty a programy) podľa § 54 sa v porovnaní so súčasným právnym stavom navrhuje spresniť definíciu právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá sa považuje za zamestnávateľa na účely zákona o službách zamestnanosti aj v prípade, ak nie je zamestnávateľom a požiada úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) o poskytnutie príspevku podľa § 54 Programy a projekty. Ostatné podmienky, za ktorých sa právnická osoba alebo fyzická osoba považuje za zamestnávateľa podľa § 3 ods. 2 písm. c) ostávajú nedotknuté.

K bodu 4 (poznámka k odkazu 6)

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 5 a 70 [§ 5 nový ods. 3, § 34 ods. 3 písm. b)]

Účelom navrhovaného odseku 3 v § 5 je odstránenie prekážky, ktorá bráni zaradeniu do evidencie uchádzačov o zamestnanie (UoZ) fyzickej osoby, ktorá je v Obchodnom registri „formálne“ vedená ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným, členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie, ktorá je v likvidácii a nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť. Podľa doteraz platnej právnej úpravy táto osoba sa považuje za samostatne zárobkovú činnú osobu, hoci z tejto pozície nemá žiaden príjem, a v prípade svojej nezamestnanosti

2

nemôže poberať ani dávku v nezamestnanosti, napriek tomu, že si riadne platila povinné odvody na zdravotné poistenie, i sociálne poistenie, súčasťou ktorého sú tiež odvody na poistenie v nezamestnanosti.

V nadväznosti na návrh odseku 3 v § 5 sa navrhuje s tým súvisiaca úprava § 34 ods. 3 písm. b) týkajúca sa zaradenia do evidencie UoZ.

K bodu 6 [§ 6 ods. 2 písm. d)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 7 [§ 6 ods. 2 písm. i)]

Navrhuje sa ustanoviť, že poslanci obecného zastupiteľstva, poslanci zastupiteľstva samosprávneho kraja, členovia komisie obecného zastupiteľstva, členovia komisie zastupiteľstva samosprávneho kraja, môžu byť vedení v evidencii UoZ, ak ich mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima. Uvedeným ustanovením sa tak rieši situácia poslancov a členov komisií, ktorých vykonávanie funkcie nepredstavuje ich primárny príjem, tak, aby im na základe vedenia v evidencii UoZ mohli byť poskytované služby úradu pri uplatnení sa na trhu práce.

K bodu 8 [§ 8 ods. 1 písm. e)]

Navrhuje sa precizovať ustanovenie § 8 ods. 1 psím. e) tak, aby bolo zrejmé, že za znevýhodneného UoZ sa považuje aj občan, ktorý najmenej 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred zaradením do evidencie UoZ nevykonával zárobkovú činnosť či už pravidelne platené zamestnanie alebo podnikanie, ktoré trvalo najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov.

K bodu 9 [§ 8 ods. 1 písm. f)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 10 [§ 8 ods. 1 nové písmeno i)]

Navrhuje sa vymedziť rodičov po materskej dovolenke a rodičovskej dovolenke ako kategóriu znevýhodneného UoZ. Opatrenie smeruje najmä, ale nielen, k zvýšeniu zamestnanosti žien.

K bodu 11 (§ 9 ods. 1)

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje veková hranica pre cieľovú skupinu občan so zdravotným postihnutím pre posudzovania doby, počas ktorej sa občan na účely tohto zákona považuje za invalidného. Táto právna úprava nesúvisí s obmedzením možnosti občana naďalej pracovať, ak mu to jeho zdravotný stav dovoľuje aj po dosiahnutí dôchodkového veku. Dôvodom tejto úpravy je vymedziť obdobie poskytovania finančných príspevkov na podporu zamestnávania na občanov v ich produktívnom (nie dôchodkovom) veku a zosúladiť tento stav aj s ustanoveniami zákona týkajúcimi sa nezaradenia a vyradenia občana, ktorý priznaný starobný dôchodok a občana, ktorý priznaný invalidný dôchodok a dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok. Týmto návrhom nebude dotknutá možnosť poskytnúť príspevok na činnosť pracovného asistenta podľa § 59 občanovi so zdravotným postihnutím po dovŕšení veku potrebného na nárok na starobný dôchodok, čo je zakomponované v navrhovanom doplnení § 59 ods. 1.

K bodu 12 [§ 12 písm. f)]

V súvislosti s úpravou kompetencií Aliancie sektorových rád, sa upravuje kompetencia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“) schvaľovať celoštátne programy

3

vzdelávania a prípravy pre trh práce po prerokovaní s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o potrebu prerokovania s Alianciou v súlade s jej pôsobnosťou podľa Stratégie celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021 – 2030.

K bodu 13 [§ 12 písm. l)]

Navrhuje sa vypustenie rozhodovania o vydaní duplikátu v procese správneho konania s cieľom zefektívniť a urýchliť vydávanie duplikátov príslušných dokumentov. Zároveň sa navrhuje vypustenie tretieho bodu vzhľadom na jeho obsolétnosť.

K bodu 14 [§ 12 písm. p) a § 13 ods. 1 písm. t)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 15 a 20 [§ 12 písm. s) a § 13 ods. 1 písm. u)]

Navrhuje sa precizovať pôsobnosť ústredia a úradov zohľadňujúc návrh kompetencií Aliancie sektorových rád podľa § 35b, ako aj s cieľom aplikácie Národnej sústavy povolaní (NSP) v systéme služieb zamestnanosti tak, aby NSP bola uplatňovaná ústredím pri návrhoch priorít služieb zamestnanosti, v rámci celoštátnych projektov na zlepšenie situácie na trhu práce, vykonávaní sprostredkovania zamestnania UoZ, záujemcom o zamestnanie (ZoZ) a občanom SR v členských štátoch Európskej únie. Na strane úradov sa navrhuje uplatňovanie NSP v rámci sprostredkúvania vhodného zamestnania UoZ a ZoZ.

K bodu 16 [§12 písm. ac)]

Navrhuje sa vypustenie pôsobnosti ústredia vypracúvať analýzy a prognózy vývoja na trhu práce a zverejňovať ich na svojom webovom sídle z dôvodu zosúladenia s pôsobnosťou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR podľa § 3 ods. 1 písm. h) zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa cit. ustanovenia zabezpečuje tvorbu analýz a prognóz vývoja na trhu práce a zverejňuje ich na svojom webovom sídle Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

K bodu 17 [§ 12 písm. ae)]

Pre uplatnenie režimu nedostatkových povolaní sa navrhuje naviazanie určenia zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily na úroveň krajov s vypustením podmienky miery evidovanej nezamestnanosti nižšej ako 5 %, nakoľko tieto zamestnania často nie je možné obsadiť ani v okrese s vyššou mierou nezamestnanosti, pretože štruktúra UoZ neumožňuje nájdenie vhodného UoZ na obsadenie požadovanej pozície. Evidujeme dlhodobý nedostatok pracovníkov v zdravotníckych profesiách, IT sektore, ako aj vodičov MKD, kde nie je perspektíva na zlepšenie ani využitím nástrojov aktívnej politiky trhu práce (APTP).

K bodu 18 [§ 13 ods. 1 písm. e) druhý bod]

Navrhuje sa ustanoviť mechanizmus revízie oznámenia o vyradení UoZ z evidencie UoZ. Vzhľadom na skutočnosť, že proces vyradenia z evidencie UoZ v niektorých prípadoch neprebieha v režime správneho konania, je potrebné upraviť systém revízie oznámenia. Navrhuje sa, aby pre zabezpečenie možnosti občana vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, bolo o zrušení oznámenia o vyradení rozhodnuté v správnom konaní.

K bodu 19 [§ 13 ods. 1 písm. g)]

Ide o úpravu nadväzujúcu na úpravu v § 36 ods. 1 doplnenie dôvodov na vyradenie z evidencie UoZ v prípade zániku azylu alebo zániku doplnkovej ochrany alebo zániku statusu rodinného príslušníka občana členského štátu alebo občana Slovenskej republiky. Aj

4

v týchto prípadoch sa navrhuje, aby úrad vyradenie z evidencie UoZ osobe, ktorá je vyradená z evidencie oznámil.

K bodom 21 a 22 [§ 13 ods. 1 písm. ad) a ag)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 23 [§ 13 ods. 2 písm. b)]

Navrhuje sa vypustenie rozhodovania o vydaní duplikátu v procese správneho konania s cieľom zefektívniť a urýchliť vydávanie duplikátov

K bodu 24 [§ 19 ods. 1 písm. c), ods. 7 písm. d) a e), ods. 8 a 9 a v § 20 ods. 2 a 4]

Navrhovanou úpravou sa upravuje posudzovanie opodstatnenosti zdravotných dôvodov na skončenie prevádzkovania SZČ, na ktorú bol poskytnutý príspevok, a to nielen podľa § 49 a § 57, ale aj podľa projektov a programov podľa § 54, v rámci ktorých boli UoZ podporení pri začatí prevádzkovania alebo vykonávania SZČ.

K bodu 25 (§ 19 ods. 4)

Navrhuje sa upraviť rozsah dokladov predkladaných posudkovému lekárovi tak, aby bolo možné vydať hodnoverný posudok na základe zhodnotenia zdravotnej dokumentácie.

K bodu 26 (poznámka k odkazu 22)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 27 (§ 20 ods. 1)

Navrhuje sa zefektívniť proces zvolávania odborného konzília posudkových lekárov. V súčasnosti je neefektívne zvolať 3 lekárov z viacerých úradov (niektoré úrady nemajú 3 lekárov), aby sa dostavili v určitom dátume, na určité miesto za účelom posúdenia jedného UoZ. Navrhuje sa preto ustanoviť, že členmi konzília budú posudkoví lekári ústredia, ktorí pôsobia v jednotlivých regiónoch.

K bodu 28 (§ 20 ods. 3)

Navrhuje sa precizovať lehotu na vydanie posudku. Žiadosť o preverenie posudku odborným konzíliom posudkových lekárov nepredkladá UoZ, ale zasiela ju úrad spolu s posudkom vyhotoveným podľa §19 ods. 8 a spisovou dokumentáciou. Odborné konzílium tak nevie odhadnúť čas na spracovanie posudku.

K bodu 29 [§ 21 ods. 4 a § 23a ods. 1 písm. u)]

Návrh úpravy súvisí s navrhovanou úpravou § 12 písm. af) - naviazanie určenia zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily na úroveň krajov.

K bodom 30, 33, 34 a 35 (§ 21a ods. 1 a 2)

Navrhuje sa v prípade zmeny zamestnávateľa umožniť vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta aj priamo zamestnávateľovi. Uvedenou úpravou sa sleduje cieľ účinnejšieho udržania etablovanej zahraničnej pracovnej sily na slovenskom pracovnom trhu. Tejto možnosti je prispôsobený aj rozsah dokladov, ktoré v takom prípade súčasťou žiadosti o vydanie potvrdenia.

K bodom 31 a 32 (§ 21a ods. 2)

Legislatívno-technická úprava.

5

K bodu 36 (§ 21a ods. 3)

Navrhuje sa vypustiť požiadavku na vykonanie testu trhu práce v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny žiada o obnovenie tzv. modrej karty na to isté pracovné miesto u toho istého zamestnávateľa. Uvedeným sa uľahčuje zotrvanie štátneho príslušníka tretej krajiny na rovnakom pracovnom mieste po jeho zapracovaní u zamestnávateľa.

K bodom 37, 40 a 41 (§ 21b ods. 1 a 2)

Navrhuje sa v prípade zmeny zamestnávateľa umožniť vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta aj priamo zamestnávateľovi. Uvedenou úpravou sa sleduje cieľ účinnejšieho udržania etablovanej zahraničnej pracovnej sily na slovenskom pracovnom trhu. Tejto možnosti je prispôsobený aj rozsah dokladov, ktoré v takom prípade súčasťou žiadosti o vydanie potvrdenia.

K bodom 38 a 39 (§ 21b ods. 2)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 42 [§ 21b ods. 3 písm. a)]

Navrhuje sa precizovať, že podmienky a postup pri udelení potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta sa vzťahuje aj na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta na účely konania o zmene údajov v doklade „Dodatočné údaje o zamestnaní“ podľa osobitného predpisu.

K bodu 43 [§ 21b ods. 3 písm. b)]

V súvislosti s vypustením požiadavky na vykonanie testu trhu práce v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny žiada o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania na to isté pracovné miesto u toho istého zamestnávateľa sa navrhuje ustanoviť, že povinnosť nahlásiť voľné pracovné miesto si zamestnávateľa musí splniť najneskôr v deň podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania.

K bodu 44 (§ 21b ods. 7)

Navrhuje sa vypustiť požiadavku na vykonanie testu trhu práce v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny žiada o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania na to isté pracovné miesto u toho istého zamestnávateľa. Uvedeným sa uľahčuje zotrvanie štátneho príslušníka tretej krajiny na rovnakom pracovnom mieste po jeho zapracovaní u zamestnávateľa.

K bodom 45 až 48 (§ 21b ods. 10)

Návrhom sa riešia prípady aplikačnej praxe, kedy štátny príslušník tretej krajiny nenastúpil do zamestnania, alebo skončil zamestnanie pred uplynutím obdobia, na ktoré bolo potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta vydané. Úrad nemal zákonnú možnosť zrušiť toto potvrdenie. Zrušením potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta v praxi nastanú situácie:

-Oddelenie cudzineckej polície (ďalej len „OCP“) zruší prechodný pobyt na účel zamestnania, nakoľko pominul účel pobytu 36 ods.1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“)

-v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny viacero zamestnávateľov, OCP zruší platnosť dokladu „Dodatočné údaje o zamestnaní“, ktorý bol vydaný na základe zrušeného potvrdenia.

6

K bodu 49 [§ 22 ods. 2 písm. b)]

V súvislosti s vypustením požiadavky na vykonanie testu trhu práce v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny žiada o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania na to isté pracovné miesto u toho istého zamestnávateľa sa navrhuje ustanoviť, že povinnosť nahlásiť voľné pracovné miesto si zamestnávateľa musí splniť najneskôr v deň podania žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie.

K bodu 50 [§ 22 ods. 9 písm. c) a § 23a ods. 1 písm. c)]

Navrhuje sa ustanoviť kratšie obdobie, po uplynutí ktorého môže štátny príslušník tretej krajiny, ktorý udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, byť zamestnaný v Slovenskej republiky bez potreby vydania príslušného potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenia na zamestnanie.

K bodu 51 (§ 22 ods. 10)

Navrhuje sa vypustiť požiadavku na vykonanie testu trhu práce v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny žiada o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania na to isté pracovné miesto u toho istého zamestnávateľa. Uvedeným sa uľahčuje zotrvanie štátneho príslušníka tretej krajiny na rovnakom pracovnom mieste po jeho zapracovaní u zamestnávateľa.

K bodom 52 a 53 [§ 22 ods. 12 písm. c) a 23 ods. 2 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava za účelom dodržania terminologickej jednoty s právnymi predpismi EÚ a slovenskou legislatívou.

K bodom 54 (§ 23 ods. 3)

Navrhuje sa v súlade s existujúcou informačnou povinnosťou ustanoviť, že úrad, ktorý povolenie na zamestnanie udelil, môže odňať povolenie na zamestnanie, ak štátny príslušník tretej krajiny nenastúpil do zamestnania do siedmich pracovných dní odo dňa dohodnutého ako deň nástupu do práce.

K bodu 55 [§ 23a ods. 1 písm. d)]

Návrh na doplnenie ustanovenia § 23a ods. 1 písm. d) v súvislosti s navrhovanou úpravou § 2 ods. 2 ide o rozšírenie kategórií osôb, ktoré majú na účely zákona o službách zamestnanosti rovnaké právne postavenie ako občan Slovenskej republiky (znenie zákona sa precizuje tak, že ide aj o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí rodinnými príslušníkmi občana Slovenskej republiky).

K bodu 56 [§ 23a ods. 1 písm. u)]

Navrhuje sa predĺžiť dobu, počas ktorej sa štátny príslušník môže u zamestnávateľa zaškoľovať počas konania o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania. Predĺženie lehoty vyplýva z aplikačnej praxe a jej cieľom je zmierniť možné individuálne dopady dĺžky konania.

K bodu 57 [§ 23a ods. 1 písm. ak)]

Na základe poznatkov aplikačnej praxe, kedy štátny príslušník tretej krajiny nemá plynule obnovený prechodný pobyt, ktorý ho oprávňuje (aj) pracovať, čo v praxi znamená, že hoci sa môže na území SR oprávnene zdržiavať, avšak nemôže vykonávať zamestnanie, sa navrhuje nová právna úprava zamestnávania štátneho príslušníka tretej krajiny počas obdobia rozhodovania o žiadosti o obnove prechodného pobytu.

7

Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý požiadal o obnovu prechodného pobytu podľa zákona o pobyte cudzincov najmenej 90 dní/30dní (podľa dĺžky príslušného konania o obnovenie prechodného pobytu) pred uplynutím platnosti prechodného pobytu na účel zamestnania, sa navrhuje umožniť pokračovať vo výkone zamestnania aj počas obdobia rozhodovania o žiadosti o obnove prechodného pobytu, najdlhšie však do právoplatného skončenia konania o obnove prechodného pobytu. Počas tohto obdobia sa u neho nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie.

K bodu 58 (§ 23b ods. 6)

Návrh na doplnenie ustanovenia § 23a ods. 6 v súvislosti s navrhovanou úpravou § 2 ods. 2 – ide o rozšírenie kategórií osôb, ktoré majú na účely zákona o službách zamestnanosti rovnaké právne postavenie ako občan Slovenskej republiky (znenie zákona sa precizuje tak, že ide aj o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí rodinnými príslušníkmi občana Slovenskej republiky).

K bodu 59 (§ 23b ods. 6)

Navrhuje sa precizovanie ustanovenia, podľa ktorého si zamestnávateľ plní informačnú povinnosť pri zamestnávaní štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23a a to spresnením povinnosti zamestnávateľa upravených v § 23b predložením k predpísanému formuláru („informačná karta“) aj dokumenty/skutočnosti potvrdzujúce splnenie príslušného ustanovenia § 23a zákona o službách zamestnanosti. Preverenie splnenia podmienok na výkon zamestnania podľa príslušných ustanovení § 23a na začiatku výkon zamestnania je jednou z foriem prevencie nelegálneho zamestnávania.

K bodu 60 (§ 23b ods. 6)

Vzhľadom na nekompatibilitu údajov o začiatku a skončení vyslania občanov EÚ, ktoré zahraničný subjekt poskytuje Národnému inšpektorátu práce v zmysle smernice EP a R (EÚ) 2018/957 (upravené v § 4 a 4a zákona č. 351/2015 Z. z.), sa návrhom dopĺňa informačná povinnosť pre tuzemskú právnickú alebo fyzickú osobu (informujúcu organizáciu), s ktorou zahraničný zamestnávateľ uzavrel zmluvu, z ktorej vyplýva vyslanie zamestnancov na výkon práce na území SR, informovať o začiatku a ukončení vyslania občanov v zmysle Smernice EP a Rady (EÚ) 2018/957 z 28. júna 2018, ktorou sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb. z dôvodu sledovania pohybu občanov na účely štatistickej evidencie. Ide o zber štatistických údajov týkajúcich sa vyslaných pracovníkov v konkrétnych sektoroch zamestnanosti podľa jednotlivých členských štátov. Údaje, ktorými disponuje Národný inšpektorát práce nie je možné zapracovať do ISSZ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny – bližšie informácie sú uvedené v tabuľke.

UPSVR

NIP

Informácie poskytuje príjemca služby na území SR

Informácie poskytuje zahraničný subjekt

obchodné meno a sídlo tuzemského subjektu – príjemca služby so sídlom na území SR,

obchodné meno a sídlo zahraničného subjektu, ak ide o právnickú osobu, a svoje obchodné meno, meno a priezvisko a miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu

identifikačné číslo tuzemského subjektu – príjemca služby,

identifikačné číslo zahraničného subjektu, ak mu bolo pridelené, a register, v ktorom je zapísaný,

8

+ odvetvová klasifikácia činnosti príjemcu služby podľa číselníka SK NACE – kód aj názov prevažujúcej činnosti

-

predpokladaný počet vyslaných zamestnancov

+ pohlavie

+ adresa pobytu v SR

+ stupeň vzdelania

+ identifikátor

meno, priezvisko, dátum narodenia, miesto trvalého pobytu, štátne občianstvo vyslaného zamestnanca

=

deň začatia a skončenia vyslania

miesto výkonu práce na úroveň ulice a druh práce vykonávanej vyslaným zamestnancom počas vyslania – podľa číselníka ISCO – kód aj názov profesie

miesto výkonu práce – iba obec a druh práce vykonávanej vyslaným zamestnancom počas vyslania

-

názov služby alebo služieb, ktoré bude hosťujúci zamestnávateľ poskytovať prostredníctvom vyslaného zamestnanca v Slovenskej republike

= Kontaktne údaje zodpovednej osoby informujúcej organizácie

meno, priezvisko, elektronickú adresu a adresu osoby poverenej na doručovanie písomností a poskytovanie informácií Národnému inšpektorátu práce a inšpektorátu práce, ktorá sa počas vyslania bude nachádzať na území Slovenskej republiky (kontaktná osoba)

-

či vyslaný zamestnanec nahrádza iného vyslaného zamestnanca, a ak nahrádza, oznámiť aj údaje podľa písmena d) nahrádzaného vyslaného zamestnanca

K bodu 61 [§ 28 písm. a) a b)]

Navrhuje sa vypustiť povinnosť sprostredkovateľa zamestnania za úhradu predkladať mesačné správy o sprostredkovaných zamestnaniach a ponechať, obdobne ako pri agentúrach dočasného zamestnávania, predkladanie len jednej ročnej súhrnnej správy o činnosti sprostredkovateľa. Úprava písmena a) zároveň umožní sprostredkovateľom zamestnania za úhradu (SZÚ) viesť evidenciu občanov, ktorým sprostredkoval zamestnanie za úhradu a poskytovať údaje v rozsahu a štruktúre podľa § 28 písm. a) a písm. b) ústrediu elektronicky s použitím informačného systému služieb zamestnanosti cez Portál Podnikateľ. Tieto údaje bude systém automaticky kontrolovať a porovnávať s údajmi v databáze informačného systému služieb zamestnanosti, bez inej formy nahlasovania. Elektronicky poskytnuté údaje podkladom pre správy o činnosti sprostredkovateľa zamestnania za úhradu za kalendárny rok. Odstráni sa písomná forma predkladania uvedených dokumentov a spracovanie údajov z listinnej formy na rôzne štatistické a kontrolné účely.

K bodu 62 [§ 31 ods. 1 písm. e)]

Legislatívno-technická úprava.

9

K bodom 63 a 64 [§ 31 ods. 1 písm. f) a g)]

Navrhovaná úprava umožní agentúram dočasného zamestnávania (ADZ) viesť evidenciu údajov o pracovných vzťahoch dočasných agentúrnych zamestnancov a ich dočasných prideleniach k užívateľským zamestnávateľom a poskytovať údaje v rozsahu a štruktúre podľa § 31 ods. 1 písm. f) a písm. g) ústrediu elektronicky s použitím informačného systému služieb zamestnanosti cez Portál Podnikateľ. Tieto údaje bude systém automaticky kontrolovať a porovnávať s údajmi v databáze informačného systému služieb zamestnanosti, bez inej formy nahlasovania. Elektronicky poskytnuté údaje podkladom pre správy o činnosti ADZ za rok. Odstráni sa písomná forma predkladania uvedených dokumentov a spracovanie údajov z listinnej formy.

K bodu 65 [§ 31 ods. 2 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 66 (§ 32 ods. 8)

V súvislosti s úpravou v § 2 sa navrhuje ustanoviť príslušnosť úradu pre jednotlivé skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín podľa § 2.

K bodom 67 a 68 (§ 32 ods. 9 a § 32 ods. 12 až 14)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 69 (§ 34 ods. 3)

Navrhuje sa predĺžiť lehotu na podanie žiadosti o zaradenie do evidencie UoZ zo siedmich dní na desať dní. Cieľom úpravy je vytvoriť časový priestor pre notifikáciu občanovi, že došlo k odhláseniu jeho zamestnávateľom zo Sociálnej poisťovne a že v dôsledku straty zamestnania má možnosť požiadať o zaradenie do evidencie UoZ.

K bodu 71 (§ 34 ods. 6)

Navrhuje sa umožniť UoZ plniť si povinnosť preukazovania hľadania si zamestnania aj elektronicky, ak mu to určí úrad.

K bodu 72 (§ 34 ods. 13)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 73 [§ 34 ods. 14 písm. h)]

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa dôvod nezaradenia do evidencie UoZ , ktorým je nesplnenie povinnosti prevádzkovania SZČ, na ktorú bol poskytnutý príspevok, a to nielen podľa § 49 a § 57, ale aj podľa iných projektov a programov, a to podľa § 54, v rámci ktorých boli uchádzači o zamestnanie podporení pri začatí prevádzkovania alebo vykonávania SZČ.

K bodu 74 [§ 35 ods. 2 písm. g)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 75 až 77 (§ 35a a § 35b)

Navrhovaným znením § 35b zákona sa sleduje úprava pôsobnosti Aliancie sektorových rád (ďalej len „aliancia“) a samotných sektorových rád s cieľom zabezpečiť udržateľnosť systému riadenia týchto rozhodujúcich nástrojov APTP zameraných na opis nárokov trhu práce na pracovné miesta a prenos týchto potrieb do systému celoživotného vzdelávania (CŽV).

10

Návrhom sa zabezpečuje úprava právneho rámca týchto nástrojov v súlade so Stratégiou celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021 2030 schválenou uznesením vlády SR č. 678 zo dňa 24. novembra 2021, ako aj v súlade s Akčným plánom k Stratégii celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2022 2024 schváleným uznesením vlády SR č. 275 zo dňa 20. apríla 2022.

Podľa súčasného právneho stavu na zabezpečenie tvorby a aktualizácie opisu štandardných nárokov trhu práce (Národná sústava povolaní podľa § 35a zákona) zriaďuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR alianciu, do pôsobnosti ktorej patrí najmä zriaďovanie sektorových rád podľa príslušných sektorov hospodárstva a hodnotenie ich funkčnosti a efektívnosti. Aliancia a sektorové rady tiež koordinované, metodicky vedené a hodnotené v rámci národného projektu „Sektorovo riadenými inováciami k efektívnemu trhu práce v SR“ v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Vzhľadom na strategickú potrebu zavedenia právneho rámca ustanovujúceho nadrezortnú udržateľnosť pôsobnosti aliancie, zabezpečenie včasného prenosu opisov nárokov trhu práce na pracovné miesta do systému CŽV a Národnej sústavy kvalifikácií, účasť zástupcov zamestnávateľov a zamestnancov na verifikácii potrieb trhu práce vrátane akceptácii týchto potrieb pri poskytovaní vzdelávania a prípravy pre trh práce UoZ a zamestnancov, sa navrhuje právny rámec pre zloženie aliancie tak, aby sa vytvoril prístup relevantných aktérov pri zabezpečovaní týchto potrieb trhu práce a ich prenosu do systému CŽV.

V tejto súvislosti sa v porovnaní so súčasným právnym stavom, podľa ktorého je aliancia zriadená výhradne v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, navrhuje jej zriadenie formou záujmového združenia právnických osôb podľa Občianskeho zákonníka.

Vstupom viacerých zainteresovaných aktérov do riadenia aliancie a sektorových rád sa výsledkovo sleduje najmä posilnenie flexibility ľudských zdrojov reagovať na vývojové tendencie na trhu práce, získavanie vedomostí, zručností a kompetencií verifikovaných za účasti samotných zamestnávateľov.

Inovujú sa ním i mechanizmy participácie účastníkov trhu práce a sociálnych partnerov na vzdelávaní a príprave pre trh práce UoZ a zamestnancov, ako aj na vzdelávaní dospelých. Návrhom sa zároveň sleduje vytvorenie prístupu k poskytovaniu zručností relevantných pre trh práce a znižuje sa riziko poskytovania zručností, ktoré nie sú dopytované trhom práce.

Návrhom sa zároveň sleduje prostredníctvom novo koncipovaného aktívneho opatrenia na trhu práce podľa § 35b formou záujmového združenia právnických osôb zabezpečiť doteraz absentujúcu inštitucionálnu základňu, ktorá bude spoločne za rovnocennej participácie a zodpovednosti zástupcov štátu, zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov na národnej úrovni riešiť úlohy a vykonávať činnosti na dosiahnutie zosúladenia systému celoživotného vzdelávania s aktuálnymi a budúcimi potrebami trhu práce s cieľom zabezpečiť kvalifikovanú pracovnú silu podľa potrieb trhu práce.

K bodu 78 [§ 36 ods. 1 písm. s)]

V súvislosti s úpravou výnimky pre poslancov a členov komisií pri výkone ich funkcie 6) sa navrhuje obdobne ako v prípade tzv. dohodárov ustanoviť, že úrad vyradí občana z evidencie UoZ, ak jeho príjem prekročí sumu ustanovenú v § 6 ods. 2 písm. i).

11

K bodu 79 [§ 36 ods. 1 písm. t)]

Legislatívno-technická úprava za účelom zosúladenia s ustanovením § 2 ods. 2, ktoré upravuje podmienky za akých občan členského štátu Európskej únie a jeho rodinní príslušníci a rodinní príslušníci občana Slovenskej republiky a štátny príslušník tretej krajiny rovnaké právneho postavenie s občanom Slovenskej republiky.

K bodu 80 [§ 36 ods. 1 písm. v) a w)]

V súlade s precizovaním postavenia štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol udelený azyl alebo poskytnutá doplnková ochrana, alebo ktorý je rodinným príslušníkom občana Európskej únie alebo rodinným príslušníkom občana Slovenskej republiky na úroveň občana Slovenskej republiky, sa dopĺňa aj dôvod jeho vyradenie z evidencie UoZ - zánik azylu alebo zánik doplnkovej ochrany alebo prestal byť rodinným príslušníkom občana Európskej únie alebo rodinným príslušníkom občana Slovenskej republiky.

K bodu 81 [§ 36 ods. 5 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava podmienok nespolupráce UoZ s úradom v súvislosti s navrhovaným vypustením § 52a zákona o službách zamestnanosti.

K bodom 82 a 83 [§ 39 ods. 1 písm. a) a b)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 84 [§ 39 ods. 1 písm. c)]

Vzhľadom na faktický stav sa navrhuje ako dôvod vyradenia z evidencie ZoZ zaradenie občana do evidencie UoZ.

K bodu 85 [§ 42 ods. 3 písm. a) a § 42 ods. 4]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 86 (§ 43 ods. 8)

Legislatívno-technická úprava. Zároveň sa navrhuje spresnenie oprávnenosti výdavkov na cestovné a stravné v prepojení na prezenčnú formu realizácie poradenských služieb.

K bodu 87 (§ 43 ods. 9)

Navrhuje sa vypustenie príspevku na služby pre rodinu s deťmi uchádzačovi o zamestnanie, ktorý sa zúčastňuje na aktivitách v rámci odborných poradenských služieb, z dôvodu jeho nízkej využívanosti.

K bodu 88 (§ 43 ods. 10)

S ohľadom na poznatky aplikačnej praxe sa navrhuje rozšírenie dôvodov na strane UoZ, ktoré ho oprávňujú na prerušenie alebo predčasne ukončenie odborných poradenských služieb.

K bodom 89, 91 až 93 a 95 až 99 (§ 44 ods. 6 a 7, § 46 ods. 2, 5, 7 až 12)

Navrhovaným vypustením ods. 6 v § 44, podľa ktorého si vzdelávanie a prípravu pre trh práce môže zabezpečiť aj UoZ z vlastnej iniciatívy po splnení zákonom stanovených podmienok a s tým súvisiacim vypustením odseku 7 v § 46, podľa ktorého úrad môže občanovi, ktorý bol UoZ a ktorý bol na základe absolvovania vzdelávania a prípravy pre trh práce, ktoré si zabezpečil z vlastnej iniciatívy, vyradený z evidencie UoZ z dôvodu nástupu do zamestnania alebo začatia samostatnej zárobkovej činnosti, poskytnutý príspevok na vzdelávanie a prípravu pre trh práce, ktoré si zabezpečil z vlastnej iniciatívy, sa reaguje na pretrvávajúce takmer nulové

12

využívanie tohto aktívneho opatrenia na trhu práce (AOTP) za obdobie posledných 5-tich rokov.

Pasivita pri uplatňovaní súčasného Príspevku na vzdelávanie a prípravu pre trh práce na základe vlastnej iniciatívy UoZ súvisí predovšetkým s ťažko vykonateľnými podmienkami ustanovenými pre UoZ v čase pri predkladaní žiadosti o uvedený príspevok. Ide najmä o podmienku predkladania pracovnej zmluvy uzatvorenej najmenej na šesť mesiacov alebo dokladu o oprávnení prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, ktoré vzniklo po absolvovaní vzdelávania a prípravy pre trh práce.

Prekážkou je tiež nedostatok finančných zdrojov na strane UoZ na pokrytie nákladov na vzdelávanie a prípravu pre trh práce z vlastnej iniciatívy pri následnej refundácii nákladov po absolvovaní príslušného vzdelávacieho kurzu.

Zároveň sa navrhuje spresniť, že náklady na cestovné výdavky a stravné vynaložené zo strany UoZ, je oprávnené uhradiť iba v prípade, ak ide o vzdelávanie a prípravu pre trh práce absolvované prezenčnou formou.

S prihliadnutím na podmienky podpory rekvalifikácie podľa tohto návrhu sa navrhuje rozšíriť aj dôvody, na základe ktorých môže UoZ prerušiť alebo predčasne ukončiť vzdelávanie a prípravu pre trh práce.

V kontexte s návrhom na vypustenie § 46 ods. 7 sa zároveň navrhuje aj vypustenie s ním súvisiacich odsekov 8 a 9 a úprava odseku 12, v ktorých ustanovené ďalšie podrobnosti o vzdelávaní a príprave z vlastnej iniciatívy.

K bodu 90 (poznámka k odkazu 45c)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 94 (§ 46 ods. 6)

Navrhuje sa odstrániť administratívnu náročnosť náhrady cestovných výdavkov a stravného tak na strane klienta, ako aj na strane úradu a ustanoviť v súlade so zákonom o cestovných náhradách, že náhradu cestovných výdavkov a stravné možno paušalizovať.

K bodu 100 (§ 46a)

Navrhované znenie nového AOTP, ktorým je Príspevok na podporu rekvalifikácie uchádzača o zamestnanie, reaguje na strategický cieľ vyplývajúci zo Stratégie celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021 2030 schválenej uznesením vlády SR č. 678 zo dňa 24. novembra 2021, pomôcť ľuďom rozvíjať si zručnosti na rýchlo sa meniacom trhu práce, ktorí si potrebujú neustále dopĺňať svoje vedomosti, zručnosti a kompetencie, pretože ich vzdelanie a odborná príprava nepostačujú na splnenie aktuálnych alebo očakávaných potrieb trhu práce.

Dôvodným je aj predpoklad, že dopyt po rekvalifikáciách bude počas obnovy hospodárstva po pandémii a v ďalších rokoch pokračovať. Nový dopyt UoZ po zvyšovaní úrovne zručností a rekvalifikáciách vzniká aj v dôsledku zelenej a digitálnej transformácie.

V porovnaní so súčasným právnym stavom, podľa ktorého môže v súlade s § 46 zákona o službách zamestnanosti úrad zabezpečiť vzdelávanie a prípravu pre trh práce UoZ alebo si vzdelávanie a prípravu pre trh práce môže zabezpečiť samotný UoZ na základe vlastnej iniciatívy za podmienok určených podľa § 46 ods. 7, ktorý nie je využívaný najmä z dôvodu

13

podmienky preukázania pracovnej zmluvy uzatvorenej najmenej na šesť mesiacov alebo dokladu o oprávnení prevádzkovať alebo vykonávať SZČ, ktoré vzniklo po absolvovaní vzdelávania a prípravy pre trh práce, sa navrhuje zaviesť do zákona o službách zamestnanosti pojem „rekvalifikácia“, podpora ktorej bude zabezpečovaná prostredníctvom Príspevku na podporu rekvalifikácie uchádzača o zamestnanie, a to s prihliadnutím na dopyt na trhu práce.

V tejto súvislosti sa navrhuje ustanoviť rekvalifikáciu na účely tohto príspevku ako odbornú prípravu UoZ alebo prípravu UoZ zameranú na rozvoj komunikačných, počítačových, manažérskych, sociálnych, podnikateľských alebo jazykových vedomostí, zručností alebo schopností určených na zabezpečenie jeho adaptability a uplatnenia sa v zamestnaní alebo v pracovných činnostiach, ktoré UoZ vykonávať po absolvovaní ním vybraného vzdelávacieho programu a ním vybraného poskytovateľa vzdelávacieho programu. Zároveň sa navrhuje ustanoviť, že rekvalifikácia nie je odborná príprava UoZ alebo príprava UoZ smerujúca k získaniu stupňa vzdelania podľa osobitných predpisov, akými zákon o výchove a vzdelávaní a zákon o vysokých školách .

Zároveň sa navrhuje poskytovanie príspevku na úhradu kurzovného, náhradu cestovných výdavkov, stravného, ako aj vylúčenie jeho súbehu s príspevkom na vzdelávanie a prípravu pre trh práce podľa

§ 46 alebo podľa § 54, pričom c

estovné výdavky a stravné oprávnenými len za deň rekvalifikácie absolvovaný prezenčnou formou.

Príspevok sa poskytuje na základe žiadosti uchádzača o zamestnanie. Zákon ustanovuje základné náležitosti žiadosti s ohľadom na charakter poskytovaného príspevku - identifikácia rekvalifikácie, identifikácia poskytovateľa rekvalifikácie, preukázanie možnosti uplatnenia sa na trhu práce po absolvovaní rekvalifikácie, cena rekvalifikácie. Okrem uvedeného bude samozrejme náležitosťou žiadosti napríklad aj označenie žiadateľa a jeho identifikačné údaje, platobné údaje žiadateľa, uvedenie, či žiadateľ žiada aj o úhradu cestovných náhrad a a stravného a pod. Samotný formulár žiadosti podľa návrhu zákona určuje ústredie.

K bodu 101 [§ 48 ods. 1 písm. f)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 102 (§ 49 ods. 1)

Z dôvodu zatraktívnenia príspevku na SZČ sa navrhuje skrátiť dobu trvania povinnosti nepretržite vykonávať alebo prevádzkovať SZČ z troch rokov na dva roky po poskytnutí príspevku. Dôvodnou je tiež potreba zvýšiť mieru aktivity UoZ, ktorí disponujú predpokladmi na vykonávanie a prevádzkovanie SZČ, a to aj s prihliadnutím na výšku príspevku a jeho 2-fázové čerpanie. Navrhované skrátenie doby trvania povinnosti nepretržite vykonávať alebo prevádzkovať SZČ z troch rokov na dva roky po poskytnutí príspevku tak môže významne prispieť k podpore samo zamestnávania UoZ.

K bodu 103 (§ 49 ods. 2)

Navrhuje sa upraviť rozdelenie výšky príspevku na SZČ 49 ods. 2) pre všetky okresy SR na základe porovnania priemernej miery evidovanej nezamestnanosti okresu s celoslovenským priemerom. Cieľom je zjednotenie systému určovania výšky príspevku pri poskytovaní príspevku na SZČ pre všetky kraje SR nevynímajúc Bratislavský kraj. Dôvodnou je tiež potreba odstránenia aplikačnej nerovnosti vyplývajúcej zo zákona o službách zamestnanosti, keď výška príspevku na SZČ v bratislavskom kraji nezohľadňuje podmienku komparácie jeho priemernej miery evidovanej nezamestnanosti (MEN) voči celoslovenskému priemeru MEN v zákonom

14

stanovenom období tak, ako je to v prípade ostatných okresov patriacich do ostatných krajov SR. Následkom toho vzniká rozporný stav, keď výška príspevku na SZČ v bratislavskom kraji je nižšia (2,5-násobok CCP), než výška príspevku v ostatných krajoch (3-násobok CCP) a to aj napriek tomu, že tiež plní podmienku nižšej priemernej MEN, než je jej celoslovenský priemer. V rámci uvedeného ustanovenia dochádza tiež k úprave ukazovateľa evidovanej nezamestnanosti z MEN na podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku (15 64 rokov). Zavedenie tohto nového ukazovateľa je realizované z dôvodu opakovanej požiadavky Štatistického úradu Slovenskej republiky (ŠÚ SR), ktorý poskytuje dátový vstup pre doteraz používaný ukazovateľ MEN v podobe odhadu počtu ekonomicky aktívnych osôb (15 64 rokov). Podľa vyjadrenia ŠÚ SR, uvedený odhad počtu ekonomicky aktívnych osôb nie je na okresnej úrovni reprezentatívny, čo vedie k obavám ohľadom kvality MEN na okresnej úrovni.

Predpokladá sa, že uvedená úprava nebude mať vplyv na určenie výšky príspevku v nasledujúcich kalendárnych rokoch, nakoľko sa zachováva princíp určenia výšky príspevku v závislosti od toho, či je priemerný podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku v príslušnom okrese nad alebo pod celoslovenským priemerom podielu disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku.

Kontext tohto odôvodnenia nového ukazovateľa „podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku“ (15 64 rokov) sa vzťahuje aj na odôvodnenie k § 50, § 56 a § 57.

K bodom 104 až 110 a 113 (§ 50, 51j a 51a)

Navrhuje sa zjednotiť AOTP zamerané na podporu zamestnávania znevýhodnených UoZ 50, § 50j, § 51a). Úpravou sa sleduje zavedenie jednotných podmienok poskytovania príspevku na podporu vytvárania pracovných miest pre znevýhodnených UoZ pre všetkých zamestnávateľov, vrátane obcí a nimi zriadených právnických osôb, prostredníctvom poskytovania novo koncipovaného príspevku podľa § 50. Väčší dôraz sa kladie na podporu zamestnávania najviac ohrozených skupín na trhu práce, absolventov škôl, občanov starších ako 50 rokov veku, dlhodobo nezamestnaných a nízko kvalifikovaných občanov, zavedením vyššej mesačnej výšky príspevku. Návrhom novo koncipovaného príspevku na podporu zamestnávania znevýhodneného UoZ podľa § 50 sa zároveň navrhuje vypustenie príspevku na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti podľa § 50j a príspevku na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní podľa § 51a. Navrhovaná úprava je súčasťou revízie aktívnych opatrení na trhu práce zameraných na podporu vytvárania pracovných miest pre znevýhodnených UoZ zjednotením podmienok poskytovania pomoci pre všetkých zamestnávateľov s dôrazom na podporu zamestnávania najviac ohrozených skupín na trhu práce.

Navrhovaná úprava neznamená upustenie od podpory zamestnávania doteraz podporovaných znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, prípadne podporu ich zamestnávania s rozlíšením, či ide o verejného alebo neverejného zamestnávateľa. Úprava sleduje zjednotenie podpory zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie s dôrazom na najviac znevýhodnené skupiny. Zároveň zostáva aj v rámci novokoncipovaného príspevku podľa § 50 zachovaná podpora rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti, nakoľko žiadateľom o príspevok môže byť aj zamestnávateľ, ktorým je obec, samosprávny kraj alebo právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj.

15

V rámci uvedeného ustanovenia dochádza tiež k úprave ukazovateľa evidovanej nezamestnanosti z miery evidovanej nezamestnanosti na podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku. Predpokladá sa, že uvedená úprava nebude mať vplyv na určenie výšky príspevku v nasledujúcich kalendárnych rokoch, nakoľko sa zachováva princíp určenia výšky príspevku v závislosti od toho, či je okres nad alebo pod celoslovenským priemerom podielu disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku.

Na podrobnejšie odôvodnenie nového ukazovateľa „podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku“ (15 64 rokov) sa vzťahuje odôvodnenie uvedené k § 49 ods. 2.

K bodu 111 a 112 (§ 51 ods. 5 a 8)

Z dôvodu zatraktívnenia príspevku sa navrhuje upraviť výšku príspevku na vykonávanie absolventskej praxe zo sumy 65 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu na sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Zároveň sa navrhuje upraviť, že príspevok sa kráti za hodiny absencie, nie za dni absencie, najmä s poukazom, že niektoré z absencií (napr. návšteva lekára) trvajú len niekoľko hodín.

K bodu 114 (§ 52)

V porovnaní so súčasným právnym stavom, podľa ktorého má Príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávny kraj obligatórny/nárokový charakter sa navrhuje zmeniť charakter tohto príspevku na fakultatívny/nenárokový príspevok. Návrhom sa sleduje podpora aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávny kraj u dlhodobo nezamestnaného občana, ktorý je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, ak obec vrátane organizácií ňou zriadenými alebo samosprávny kraj vrátane organizácií ním zriadenými/založenými o príspevok požiadajú. Navrhovaným obdobím podpory nepretržite najviac počas 6-tich kalendárnych mesiacov v rozsahu najviac 20 hodín týždenne s možnosťou predĺženia ich vykonávania najviac o ďalších 6 kalendárnych mesiacov v porovnaní so súčasným právnym stavom, ktorý umožňuje predĺženie najviac počas ďalších 12-tich kalendárnych mesiacov, sa sleduje uplatnenie intenzívnejšieho prístupu pri udržiavaní pracovných návykov a rozvoji zručností dlhodobo nezamestnaného občana v hmotnej núdzi a tiež skrátenie obdobia, počas ktorého nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu podľa § 6 ods. 2 písm. a).

Dôvodnou je tiež nízka úspešnosť umiestňovania dlhodobo nezamestnaných občanov v hmotnej núdzi na trhu práce po ukončení aktivačnej činnosti. Napr. v roku 2019, poslednom roku pred pandémiou, ukončilo z tejto cieľovej skupiny aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb 7 545 osôb a na trhu práce sa z nich umiestnilo do 6 mesiacov od ukončenia tejto aktivity 1 081 osôb, čo je 14,32 %. Z hľadiska profesie, ktorú osoby v rámci aktivačnej činnosti vykonávali, najväčšie percento tvorili pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, a to až 93,06 %, ďalšou skupinou administratívni pracovníci (5,44 %), technickí a odborní pracovníci (0,93 %), pracovníci v službách a obchode (0,26 %) a iné.

K bodu 115 (§ 52a)

Navrhuje sa vypustenie § 52a Príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby. V rámci revízie jednotlivých príspevkov je výsledkom revízie dôraz na opatrenia smerujúce k podpore umiestnenia na trhu práce znevýhodnených UoZ (viď úprava v § 50, 50j, 51a a 54).

16

Uvedené znamená, že orientácia finančnej podpory bude smerovať k opatreniam, ktoré tento cieľ napĺňajú. Opatrenia, ktoré v reakcii na situáciu na trhu práce môžu pomôcť aj UoZ, ktorí nie znevýhodnenými UoZ, a teda je predpoklad, že sa uplatnia na trhu práce bez finančnej intervencie alebo po zabezpečení poradenských služieb a vzdelávania, budú realizované v rámci projektov a programov podľa § 54. Aktivácia znevýhodnených UoZ, ktorá bola realizovaná aj v rámci § 52a, napr. aktivácia osôb so zdravotným postihnutím, bude v budúcom období realizovaná rovnako projektovo (napr. dôjde k spusteniu projektu Aktivácia znevýhodnených UoZ, v rámci ktorého je možné aktivovať znevýhodnených UoZ aj u neverejných poskytovateľov všeobecne prospešných služieb napr. neverejných poskytovateľov sociálnych služieb).

K bodom 116 a 117 (§ 53 ods. 6 a § 53a ods. 1)

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na úpravu v bode 114.

K bodu 118 (§ 53c)

Navrhuje sa vypustenie príspevku na presťahovanie za prácou 53c), nakoľko príspevok má obdobné zameranie príspevku ako v prípade poskytovania príspevku na podporu mobility za prácou podľa § 53a.

K bodu 119 (§ 53e až 53g)

Návrh na vypustenie § 53e Finančná pomoc na podporu udržania zamestnanosti v malých podnikoch alebo stredných podnikoch sa predkladá v reakcii na pretrvávajúce identifikácie tohto ustanovenia, ktoré javí znaky fakultatívne poskytovanej pomoci vo forme záruky za úver poskytnutý bankou, alebo úhrady časti úroku z úveru poskytnutého bankou v rámcovej pôsobnosti Ministerstva financií SR. a mimo pôsobnosti systému služieb zamestnanosti.

S odkazom na právny stav, podľa ktorého zákon o službách zamestnanosti upravuje právne vzťahy pri poskytovaní služieb zamestnanosti sa navrhuje vypustenie tohto úverového nástroja, ktorý nie je s ohľadom na charakter a pôsobnosť inštitúcií služieb zamestnanosti vykonávaný v rámci systému služieb zamestnanosti podľa § 11 ods. 2.

Vypustenie § 53f a 53g predstavuje legislatívno-technickú úpravu súvisiaca s návrhom podľa čl. IV, ktorá zabezpečuje komplexnosť zákona o sociálnej ekonomike a o sociálnych podnikoch z vecného a finančného hľadiska.

K bodu 120 (§ 54 ods. 2)

Navrhovaným ustanovením nového odseku 2 sa zabezpečuje potrebné zacielenie AOTP realizovaných formou projektov najmä na zlepšenie prístupu znevýhodnených UoZ podľa § 8 ods. 1 písm. a) d) a h) na trh práce, u ktorých bude tento prístup na trh práce podporený najmä získaním vzdelania podľa potrieb trhu práce, budovaním a rozvojom zručností, rekvalifikáciou, adaptabilitou zabezpečujúcou prístup na trh práce a podporou vytvorenia nových pracovných miest vrátane SZČ.

K bodu 121 (§ 54 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava vyplývajúca zo štruktúry sprostredkovateľských orgánov pre programové obdobie 2021 – 2027.

K bodom 122, 123 a 125 (§ 54 ods. 4, 5, 7 až 9)

Legislatívno-technická úprava.

17

K bodu 124 (§ 54 ods. 6)

Navrhuje sa rozšíriť cieľovú skupinu pre realizáciu projektov aj na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana. Uvedená úprava je súladná s právnym postavením týchto osôb na účely zákona o službách zamestnanosti - t.j. ich postavenia rovnakého ako má občan Slovenskej republiky.

K bodu 126 (§ 55)

Zo zistení aplikačnej praxe vyplýva, že súčasne platné znenie prvej vety § 55 ods. 1 „Chránená dielňa a chránené pracovisko pracoviská zriadené právnickou osobu alebo fyzickou osobou, na ktorých zamestnaní občania so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu, a na ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím.“ je často vnímané rozporne. Na jednej strane ustanovuje, že ide o pracoviská, „...na ktorých zamestnaní občania so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere...“, a na strane druhej ustanovuje „...ktorí nie schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce...“. Žiadatelia o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska si túto časť definície chránenej dielne a chráneného pracoviska vysvetľujú aj tak, že môžu žiadať o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na také pracovné miesta, na ktorých dlhodobo zamestnaní občania so zdravotným postihnutím, a to aj z dôvodu, že zákon jednoznačné kritéria pre zaradenie občana so zdravotným postihnutím na zriadené pracovné miesto v chránených dielňach alebo na chránené pracovisko neobsahuje.

Zámerom návrhu je precizovať právnu úpravu týkajúcu sa definície chránenej dielne a chráneného pracoviska, a to vo vzťahu k zamestnávaniu v pracovnom pomere, resp. k vykonávaniu alebo prevádzkovaniu SZČ na pracovisku občanmi so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce na pracovných miestach zriadených právnickou osobou alebo fyzickou osobou. Vo väzbe na definíciu chránenej dielne a definíciu chráneného pracoviska sa v rámci jednotlivých kategórii obsahovo vymedzuje pojem občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce zohľadňujúc pred prijatím do pracovného pomeru alebo pred začatím SZČ pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nevykonávanie závislej činnosti alebo podnikania najmenej šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, ak je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % a zmeny v percentuálnom poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť počas trvania pracovného pomeru alebo počas vykonávania alebo prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti s cieľom umožniť ostatným skupinám občanov so zdravotným postihnutím ich zamestnávanie mimo chráneného zamestnania smerom k otvorenému trhu práce.

Navrhované znenie § 55 zachováva existujúci postup spojený s priznávaním postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska úradom. Nad rámec súčasne platného právneho stavu sú doplnené návrhy získané na základe poznatkov aplikačnej praxe.

V súlade s návrhom definície chránenej dielne a chráneného pracoviska sa precizujú podmienky pre priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Účelom zavedenia podmienky vlastníctva priestoru alebo nájmu priestoru, v ktorých bude zriadená chránená dielňa alebo chránené pracovisko, je overenie skutočnosti, či žiadateľ o postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska právo priestory užívať a vykonávať v nich činnosť. S poukazom na dodržanie účelu tohto zákona sa návrhom na rozšírenie aj na správu priestoru, reaguje na poznatky aplikačnej praxe a umožňuje sa, aby aj inštitúcia, ktorá

18

zverený majetok do správy na základe zákona, tento spravuje a na liste vlastníctva je uvedená ako správca, t. j. zverené priestory a majetok na predmet jeho činností, mohla s písomným súhlasom vlastníka priestorov, požiadať o zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska v priestoroch, ktoré má v správe.

Upravuje sa povinnosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá zriaďuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, doložiť úradu rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva aj o oznámenie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva pred začatím prevádzky priestorov, ak sa rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva, ktorým povoľuje uvedenie priestoru, v ktorom bude zriadená chránená dielňa alebo chránené pracovisko, do prevádzky nevydáva. Uvedená zmena súvisí aj so zmenou zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“), v dôsledku čoho sa zmenila situácia aj postup úradov pri priznávaní postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska podľa súčasného znenia § 55 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti, poslednej vety, podľa ktorej právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá žiada o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, po splnení povinností podľa odseku 5 doloží úradu rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. Novelizované bolo aj ustanovenie § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. nasledovne: „b) predkladať návrhy podľa § 13 ods. 4 na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva a do času kladného posúdenia zdržať sa vykonávania posudzovaných činností; ustanovenie § 13 ods. 4 sa nevzťahuje na:

1.priestory, na ktoré bolo vydané rozhodnutie podľa § 13 ods. 4 písm. a), pri zmene osoby prevádzkovateľa bez zmeny podmienok prevádzky,

2.ubytovacie zariadenia okrem zariadení sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje pobytová forma sociálnej služby,63) a zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorých sa vykonávajú opatrenia pobytovou formou,

3.telovýchovné a športové zariadenia,

4.zariadenia starostlivosti o ľudské telo,

5.prevádzky verejného stravovania bez výroby hotových pokrmov, stánky s rýchlym občerstvením a na iné zariadenia s ambulantným predajom pokrmov a nápojov a na zotavovacích podujatiach a iných hromadných podujatiach,

6.administratívne priestory,

7.priestory, v ktorých sa vykonáva živnosť kúpy tovaru na účel jeho predaja konečnému spotrebiteľovi okrem predaja pokrmov, nápojov alebo potravín,“.

Predmetná zmena právnej úpravy zákona č. 355/2007 Z. z. mala priamu väzbu na súčasné ustanovenie § 55 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti, avšak bez prepojenia na tento zákon. Podmienka predložiť rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva úradu podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. sa stala nevykonateľnou, a teda obsolétnou, a to pre vybrané kategórie zariadení/priestorov definované v ustanovení § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z.. V tejto súvislosti sa navrhuje upraviť aj poznámku pod čiarou k odkazu 60).

Návrhom sa ďalej doplnila povinnosť pre úrad vykonať pred vydaním rozhodnutia o priznaní postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska obhliadku pracoviska, na ktorom má byť zriadená chránená dielňa alebo chránené pracovisko. Sleduje sa tým overenie podmienok pre výkon „chránenej práce“ a posúdenie vhodnosti a účelnosti priznania postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska priamo na mieste jej zriaďovania úradom.

19

Vo väzbe na úpravu definície chránenej dielne a chráneného pracoviska a podmienky pre priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska sa spresňujú povinnosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Nad rámec súčasne platného právneho stavu sa navrhuje ustanoviť výnimku pri dočasnom uvoľnení pracovných miest v chránenej dielni a na chránenom pracovisku. V chránenej dielni, v ktorej počet zamestnaných občanov so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce klesne pod 50 % z dôvodu uvoľnenia pracovných miest, na ktorých boli zamestnaní občania so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, sa podmienka zamestnávania najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce v pracovnom pomere na pracovnom mieste v chránenej dielni bude považovať najviac počas troch mesiacov za splnenú, ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zriadila chránenú dielňu, písomne oznámi túto skutočnosť úradu najneskôr v deň, v ktorom prestala plniť uvedenú podmienku. Ak sa uvoľnilo pracovné miesto na chránenom pracovisku, podmienka zamestnávať občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce v pracovnom pomere na pracovnom mieste na chránenom pracovisku sa bude považovať najviac počas troch mesiacov za splnenú, ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zriadila chránenú dielňu, písomne oznámi túto skutočnosť úradu najneskôr v deň, v ktorom prestala plniť uvedenú podmienku. Zámerom navrhovanej úpravy je zníženie administratívy spojenej so zrušením alebo pozastavením priznaného postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ak pracovné miesto nebolo dočasne obsadené občanom so zdravotným postihnutím so sťaženým uplatnením na trhu práce.

Samostatne sa vymedzujú dôvody zániku priznaného postavenia chránené dielne alebo chráneného pracoviska s doplnením c dôvodu týkajúceho sa zániku postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zriadeného právnickou osobou alebo fyzickou osobou bez právneho nástupcu, ktorej bolo priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ako aj chráneného pracoviska zriadeného samostatne zárobkovo činnou osobou ako fyzickou osobou, a to z dôvodu jej úmrtia, ktoré v súčasnom znení zákona absentuje, čo úradom v aplikačnej praxi spôsobuje problémy, ktorý v súčasnej právnej úprave chýba.

K bodom 127, 128, 130, 131, 133, 135, 137, 138 a 140

V súlade so zavedením definície občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trhu práce, ktorý môže byť zamestnaný v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, resp. vykonávať alebo prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku sa tento pojem upravuje aj v príslušných ustanoveniach jednotlivých príspevkoch a pri povinnosti plnenia povinného podielu, ak príspevok alebo povinnosť plnenia povinného podielu je naviazaná na zamestnávanie v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku.

K bodu 129 (§ 56 ods. 3)

Navrhuje sa upraviť rozdelenie výšky príspevku pre všetky okresy SR na základe porovnania priemerného podielu disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku (15 64 rokov) v príslušnom okrese s celoslovenským priemerom podielu disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku. Cieľom je zjednotenie systému určovania výšky príspevku pri poskytovaní príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť pre všetky kraje SR nevynímajúc Bratislavský kraj.

V rámci uvedeného ustanovenia dochádza tiež k úprave ukazovateľa evidovanej nezamestnanosti z miery evidovanej nezamestnanosti na podiel disponibilných uchádzačov o

20

zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku. Predpokladá sa, že uvedená úprava nebude mať vplyv na určenie výšky príspevku v nasledujúcich kalendárnych rokoch, nakoľko sa zachováva princíp určenia výšky príspevku v závislosti od toho, či je okres nad alebo pod celoslovenským priemerom podielu disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku.

Na podrobnejšie odôvodnenie nového ukazovateľa „podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku“ (15 64 rokov) sa vzťahuje odôvodnenie uvedené k § 49 ods. 2.

K bodu 132 (§ 56a)

Navrhuje sa vypustenie § 56a. Podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím u zamestnávateľa, ktorý nemá postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska bude realizovaná prostredníctvom projektov a programov, ktoré majú za cieľ najmä podporiť tvorbu nových pracovných miest, uľahčiť pracovnú integráciu občanov so zdravotným postihnutím a uľahčiť udržanie občana, ktorý sa stal občanom so zdravotným postihnutím počas trvania jeho zamestnania, v tomto zamestnaní.

K bodom 134 a 141 (§ 57 ods. 1, 2 a 9)

V súvislosti so zavedením definície občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trhu práce sa ustanovenie precizuje a na účely poskytnutia príspevku sa vypúšťa podmienka minimálnej doby vedenia uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, najmenej tri mesiace alebo najmenej 12 mesiacov, ak občan v období 6 mesiacov pred zaradením do evidencie UoZ pozastavil, prerušil alebo skončil prevádzkovanie SZČ. Nadväzne na tieto zmeny sa s cieľom zabezpečenia efektívneho využívanie finančných prostriedkov určených na tento účel návrhom zabezpečuje, že príspevok sa neposkytuje, ak občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce v období 12 mesiacov pred podaním žiadosti o príspevok pozastavil, prerušil alebo skončil prevádzkovanie SZČ.

V kontexte návrhu úprav § 49 sa navrhuje zjednotenie systému určovania výšky príspevku pri poskytovaní príspevku pre všetky kraje SR nevynímajúc Bratislavský kraj.

V rámci uvedeného ustanovenia dochádza tiež k úprave ukazovateľa evidovanej nezamestnanosti z miery evidovanej nezamestnanosti na podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku. Predpokladá sa, že uvedená úprava nebude mať vplyv na určenie výšky príspevku v nasledujúcich kalendárnych rokoch, nakoľko sa zachováva princíp určenia výšky príspevku v závislosti od toho, či je okres nad alebo pod celoslovenským priemerom podielu disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku.

Na podrobnejšie odôvodnenie nového ukazovateľa „podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku“ (15 64 rokov) sa vzťahuje odôvodnenie uvedené k § 49 ods. 2.

K bodom 136 a 139 (§ 57 ods. 4 a ods. 7)

Navrhuje sa zjednotiť poskytovanie príspevku občanovi so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce na samostatnú zárobkovú činnosť s poskytovaním príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 49.

21

K bodom 142 a 143 (§ 58 ods. 13)

Navrhovaná úprava umožní agentúram podporovaného zamestnávania (APZ) viesť evidenciu údajov o službách poskytnutých občanom so zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaným občanov a zamestnávateľom, údajov o sprostredkovaných pracovnoprávnych vzťahoch občanom so zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaným občanom na základe služby poskytnutej podľa § 58 ods. 1 písm. c) a poskytovať údaje v rozsahu a štruktúre podľa § 58 ods. 13 písm. c) a písm. d) ústrediu elektronicky s použitím informačného systému služieb zamestnanosti cez Portál Podnikateľ. Tieto údaje bude systém automaticky kontrolovať a porovnávať s údajmi v databáze informačného systému služieb zamestnanosti. Elektronicky poskytnuté údaje podkladom pre správy o činnosti APZ za príslušný kalendárny rok. Odstráni sa písomná forma predkladania uvedených dokumentov a spracovanie údajov z listinnej formy.

K bodu 144 (§ 59 ods. 1)

Na účely poskytovania príspevku na činnosť pracovného asistenta sa navrhuje považovať za občana so zdravotným postihnutím občana uznaného za invalidného podľa osobitného predpisu, t. j. inak, ako v návrhu úpravy § 9 ods. 1.

K bodu 145 (§ 59 ods. 7)

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 146 a 149 (§ 60 ods. 1 a § 60 ods. 5)

Z dôvodu zlepšenia prístupu k zamestnaniu sa navrhuje umožniť občanovi, ktorý je zamestnaný v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku vykonávanie práce z jeho domácnosti pri stanovení maximálneho počtu dní jej vykonávania, ak vykonávanie práce z domácnosti občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce umožňuje dohodnutý druh práce. V tejto súvislosti sa ustanovuje, že za tento čas sa za oprávnený náklad na účely poskytovania príspevku podľa § 60 budú považovať iba náklady na náklady na celkovú cenu práce týchto zamestnancov.

K bodom 147 a 148 (§ 60 ods. 2 a 3)

Navrhuje sa za účelom zníženia administratívnej záťaže tak pre klientov, ako aj pre úrady , zaviesť paušál na náklady súvisiace so zabezpečovaním administratívy chráneného pracoviska v sume 6 % z maximálnej kvartálnej výšky príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

K bodom 150 až 154 (§ 60 a § 62)

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 155 a 156 (§ 63 ods. 1)

Navrhovaná úprava precizuje a zjednocuje existujúcu povinnosť zamestnávateľa viesť evidenciu občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnáva. V súvislosti s úpravou ochrany osobných údajov bolo nevyhnutné vymedziť proces sprístupňovania údajov z evidencie občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnávateľ zamestnáva, a teda, zamestnávateľ ich poskytne úradu na jeho žiadosť.

K bodu 157 (§ 63 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava.

22

K bodu 158 (§ 63 ods. 5)

Úprava umožní zamestnávateľom v spojení § 63 ods. 1 písm. c) viesť evidenciu zamestnancov, ktorí občanmi so zdravotným postihnutím, a preukazovať plnenie povinného podielu elektronicky s použitím informačného systému služieb zamestnanosti cez Portál Podnikateľ. Tieto údaje bude systém automaticky kontrolovať a porovnávať s údajmi v databáze informačného systému služieb zamestnanosti, bez inej formy nahlasovania. Odstráni sa písomná forma predkladania uvedených dokumentov a spracovanie údajov z listinnej formy na štatistické a kontrolné účely.

K bodom 159 až 161 (§ 64, § 65 a § 65b, § 67)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 162 (§ 67 ods. 16)

V súvislosti s návrhom na precizovanie povinnosti zamestnávateľov predkladať kópiu dokladu preukazujúceho splnenie podmienky podľa § 23a ods. 1 sa navrhuje doplnenie § 67 ods. 16 z dôvodu efektívnejšieho výkonu kontroly dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania.

K bodu 163 (§ 67 ods. 17 a 18)

V súvislosti s precizovaním úpravy ochranou osobných údajov sa navrhuje ustanoviť okamih výmazu zbieraných a spracovávaných osobných údajov podľa § 28 písm. a), § 31 ods. 1 písm. f) a, § 58 ods. 13 písm. c) po splnení účelu podľa § 28 písm. b), § 31 ods. 1 písm. g) a, § 58 ods. 13 písm. d)a § 63 ods. 1 písm. c). Rozhodným okamihom byť splnenie si zákonnej povinnosti predloženia správy alebo preukázania povinnosti plnenia povinného podielu.

Zároveň sa precizuje spôsob zbierania a spracovania zdravotných údajov (údaj súvisiaci s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť).

K bodom 164 až 167 (§ 68 ods. 1, § 69, § 70 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 168 [§ 70 ods. 4 písm. c)]

Navrhuje sa odstrániť administratívnu záťaž v konaniach o vyradení z evidencie UoZ, ktoré začali na podnet účastníka konania navrhuje sa vypustiť povinnosť vyzvať účastníka konania na vyjadrenie sa podkladom rozhodnutia. Ide o prípady, keď UoZ oznámi, že si našiel zamestnanie alebo začal podnikať, úrad následne začne konanie a vyzve túto osobu na vyjadrenie sa k jej vlastnému oznámeniu (nájdenie so zamestnania, začatie podnikania).

K bodu 169 (§ 70 ods. 6)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 170 (§ 70 ods. 8)

Navrhuje sa v súvislosti so zákonom o registri trestov vypustiť v prípade právnických osôb preukazovanie splnenia podmienky podľa § 70 ods. 7 písm. g) priamo právnickou osobou. Podľa zákona o registri trestov je možné na účely overenie splnenia podmienok podľa osobitných predpisov namiesto predloženia výpisu z registra trestov zverejnený zoznam uložených trestov právnickým osobám.

K bodu 171 (§ 70 ods. 8)

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na nadobudnutie účinnosti zákona č. 310/2021 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a

23

doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákon.

K bodu 172 (§ 70 ods. 10)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 173 (poznámka k odkazu 63b)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 174 (§ 70 ods. 18 až 20)

Navrhuje sa umožniť zamestnávateľom a samostatne zárobkovo činným osobám predkladať žiadosti a preukazovať splnenie povinností podľa zákona o službách zamestnanosti aj elektronicky elektronickými prostriedkami s podpísaným kvalifikovaným elektronickým podpisom. Ide o precizovanie právnej úpravy a jej zosúladenie s reálnym stavom.

Obvyklý pobyt na účely zaradenia do evidencie UoZ a plnenia si povinností z toho vyplývajúcich, ako aj na účely plnenia nárokov, ktoré prislúchajú UoZ , sa navrhuje, aby si UoZ pri zaradení do evidencie UoZ , mohol zvoliť úrad , na ktorom bude vedený v evidencii UoZ. Uvedený návrh reflektuje na migráciu pracovnej sily v rámci Slovenskej republiky a odstraňuje administratívnu záťaž a časovú náročnosť pre splnenie povinností UoZ v prípade, ak sa UoZ dlhodobo zdržiava mimo miesta trvalého pobytu.

Zároveň sa navrhuje zadefinovať pojem „identifikačné údaje účastníka dohody“ v súlade s požiadavkou na jednoznačnosť právnej úpravy ochrany osobných údajov.

K bodu 175 (§ 72au ods. 3)

Úpravou sa navrhuje predĺžiť dobu, počas ktorej sa štátny príslušník môže u zamestnávateľa zaškoľovať počas konania o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania. Predĺženie lehoty vyplýva z aplikačnej praxe a jej cieľom je zmierniť možné individuálne dopady dĺžky konania o udelení prechodného pobytu, ktoré je neúmerne predlžované v dôsledku náporu na príslušné policajné útvary v čase trvania stále vyhlásenej mimoriadnej situácie v súvislosti s konfliktom na Ukrajine.

K bodu 176 (§ 72aw)

K odseku 1

V súvislosti s navrhovanými úpravami povinností u SZÚ, ADZ, APZ a povinnosti zamestnávateľa preukazovať plnenie povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov sa navrhuje upraviť, že za kalendárny rok 2022 sa pri ich plnení bude postupovať podľa predpisov účinných do 31. decembra 2022.

K odseku 2

Navrhuje sa ustanoviť, že sektorová rada zriadená do 31. decembra 2022 zostáva naďalej sektorovou radou aj podľa novej navrhovanej právnej úpravy.

K odsekom 3 až 6

Navrhuje sa ustanoviť, že príspevky poskytované na základe dohody uzatvorenej do 31.12.2022 alebo na základe žiadosti podanej do 31.12.2022 sa doposkytujú na základe pôvodne ustanovených pravidiel.

24

K odseku 7

Navrhuje sa v súvislosti s úpravou definície občana so zdravotným postihnutím na účely zákona o službách zamestnanosti ustanoviť prechodné obdobie 12 mesiacov, kedy sa občan so zdravotným postihnutím, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok pred 1. januárom 2023, považuje do 31. decembra 2023 za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2023, ak tento občan so zdravotným postihnutím bol v súvislosti s poskytovaním príspevku podľa § 50, § 56, § 57 a 60 alebo v súvislosti s plnením povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím podľa § 63 ods. 1 písm. d), § 64, § 64a a 65 zamestnaný v pracovnom pomere alebo vykonával SZČ k 31. decembru 2022. Vytvára sa tak prechodné obdobie na adaptáciu právneho postavenia občana so zdravotným postihnutím po dovŕšení dôchodkového veku.

K odseku 8

V súvislosti s novou definíciou občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce sa navrhuje ustanoviť, že občania so zdravotným postihnutím, ktorí k 31.12.2022 zamestnaní v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku alebo na chránenom pracovisku vykonávajú alebo prevádzkujú SZČ sa považujú za občanov so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce do skončenia tohto zamestnania alebo skončenia vykonávania alebo prevádzkovania tejto SZČ.

K odseku 9

V súvislosti s úpravou ukazovateľa evidovanej nezamestnanosti z miery evidovanej nezamestnanosti na podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku sa na účely určenia výšky príspevkov podľa § 49, 50, 56 a 57 navrhuje ustanoviť medzi rokmi 2022 a 2023, že za podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku za rok 2022 sa považuje miera evidovanej nezamestnanosti za rok 2022.

K odseku 10

Navrhuje sa ustanoviť, že konania začaté podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2022 sa dokončia podľa tejto právnej úpravy. Ide o konania o vydanie duplikátu a konanie o priznaní postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

K odseku 11

V súvislosti s úpravou možnosti zamestnávateľa požiadať o vydanie potvdrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta bude § 72au ods. 2 od. Účinnosti tohto zákona nadbytočné a nebude sa z tohto dôvodu uplatňovať.

K bodu 177 (príloha č. 1 písm. A)

V súvislosti so zavedením inštitútu tzv. obvyklého pobytu v § 70 ods. 19 je nevyhnutné tento údaj doplniť aj do formulára žiadosti o zaradenie do evidencie UoZ.

K bodu 178 (príloha č. 1 písm. A)

V súvislosti s nevyhnutnosťou napĺňať ciele Stratégie pre rovnosť, inklúziu a participáciu Rómov do roku 2030 a pripravovať opatrenia na zlepšenie prístupu na trh práce adresnejšie je potrebné medzi údaje o UoZ doplniť aj údaj o materinskom jazyku.

K bodom 179 až 181 (príloha č. 1 písm. A)

Legislatívno-technická úprava; zosúladenie terminológie zo zákonom o pomoci v hmotnej núdzi.

25

K bodu 182 (príloha č. 1 písm. I až L)

V súvislosti s precizovaním povinností SZÚ, ADZ, APZ a zamestnávateľov pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím sa zjednocuje rozsah údajov, ktoré uvedené subjekty evidujú pre spracovanie ročnej správy o svojej činnosti. Z hľadiska rozsahu ide o údaje, ktoré majú jednotlivé subjekty k dispozícii v rámci svojej činnosti a zároveň o údaje, z ktorých vychádzajú pri súčasnom plnení zákonných povinností. V súvislosti s avizovaným spustením nového portálu sa tak zároveň uľahčuje spracovanie správy o činnosti jednotlivých subjektov na základe pribežnej evidencie uvedených údajov.

K čl. II (zákon o pobyte cudzincov)

Navrhuje sa precizovanie ustanovenia, ktoré bolo zavedené za účelom zrýchleného prístupu štátnych príslušníkov tretej krajiny na pracovný trh vydávaním súhlasných potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta bez testu trhu práce za predpokladu splnenia najviac 30% zamestnaných štátnych príslušníkov tretej krajiny u zamestnávateľa v zamestnaniach s nedostatkom pracovnej sily v okrese s nedostatkom pracovnej sily.

Ustanovenie § 23a písm. u) zákona o službách zamestnanosti umožňuje zaškolenie tohto štátneho príslušníka tretej krajiny formou zamestnávania v čase od podania žiadosti o prechodný pobyt na účel zamestnania a slúži výslovne na zaškolenie zamestnanca v súvislosti s výkonom konkrétneho zamestnania s nedostatkom pracovnej sily. V aplikačnej praxi sa vyskytujú prípady zneužívania účelu tohto ustanovenia tým, že štátny príslušník tretej krajiny počas procesu vybavovania žiadosti o prechodný pobyt na účel zamestnania mení zamestnávateľa a najmä zamestnanie, ktoré nepatrí medzi nedostatkové profesie. Navrhuje sa preto zamedzenie zmeny žiadosti v časti, ktorá upravuje zamestnávateľa a zamestnanie.

K čl. III (zákon o pomoci v hmotnej núdzi)

K bodom 1, 2 a 4

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na vypustenie § 52a v čl. I.

K bodu 3

Vzhľadom na zavedenie nového druhu príspevku na podporu rekvalifikácie v § 46a je nevyhnutné stanoviť, že aktivačný príspevok patrí za každého člena domácnosti, ktorý je v evidencii UoZ a zúčastňuje sa rekvalifikácie.

K bodu 5

Vzhľadom na úpravu prechodného ustanovenia v § 72aw v čl. I, ktorým sa „doposkytuje“ príspevok podľa § 52a zákona o službách zamestnanosti, ktoré sa začalo pred 1. januárom 2022 je nevyhnutné túto úpravu zohľadniť aj v prechodnom ustanovení v čl. III.

K čl. IV (zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov)

Tento článok mení a dopĺňa zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Od 1. januára 2023 bude k sledovaniu miery nezamestnanosti používaný nový ukazovateľ podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku, ktorý nahradí v súčasnosti

26

používaný ukazovateľ miera evidovanej nezamestnanosti. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny mieru nezamestnanosti vykazuje pre obdobie do 31. decembra 2022 prostredníctvom ukazovateľa miera evidovanej nezamestnanosti a pre obdobie od 1. januára 2023 prostredníctvom ukazovateľa podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku.

K čl. V (zákon o regionálnej investičnej pomoci)

Tento článok mení a dopĺňa zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento článok zohľadňuje úpravu, podľa ktorej od 1. januára 2023 bude k sledovaniu miery nezamestnanosti používaný nový ukazovateľ podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku, ktorý nahradí v súčasnosti používaný ukazovateľ miera evidovanej nezamestnanosti. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny mieru nezamestnanosti vykazuje pre obdobie do 31. decembra 2022 prostredníctvom ukazovateľa miera evidovanej nezamestnanosti a pre obdobie od 1. januára 2023 bude vykazovaná prostredníctvom ukazovateľa podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku.

K čl. VI (zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch)

K bodu 1 (§ 16 ods. 5)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s presunutím umiestňovacieho príspevku pre integračný podnik a vyrovnávacieho príspevku pre integračný podnik do zákona o sociálnej ekonomike.

K bodu 2 [§ 19 ods. 2 písm. e)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 3 (§ 19a až 19c)

V nadväznosti na navrhované vypustenie príspevkov podľa § 53f a 53g zákona o službách zamestnanosti zo zákona o službách zamestnanosti sa navrhuje upraviť poskytovanie týchto príspevkov v zákone o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.

Vzhľadom na skutočnosť, že zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a sociálna ekonomika ako celok rieši množstvo spoločenských problémov, akými napríklad nezamestnanosť a sociálne vyčlenenie, prístup k bývaniu, vzdelaniu alebo iným verejným službám, presun príspevkov podľa § 53f a 53g zo zákona o službách zamestnanosti do zákona č. 112/2018 Z. z. dotvára celistvosť daného sektora a zákona. Dôležitým medzníkom v oblasti rozvoja sociálnej ekonomiky na Slovensku bolo uznanie legitimity sociálneho podnikania ako nástroja aktívnej politiky trhu práce (APTP), keď s účinnosťou od 1. septembra 2008 novela zákona o službách zamestnanosti vytvorila prvý legislatívny rámec pre fungovanie sociálnych podnikov pracovnej integrácie. Aplikačná prax však ukázala, že pre lepšiu vykonateľnosť a právnu istotu zákona č. 112/2018 Z. z. je presun daných príspevkov nutnosťou.

Navrhujú sa tiež zmeny výšky vyrovnávacieho príspevku pre jednotlivé typy znevýhodnenia. Navrhuje sa zjednotenie výšky poskytovania vyrovnávacieho príspevku pre znevýhodnené osoby v zmysle zákona s maximálnym stropom, ktorý sa môže poskytnúť v súlade s nariadením Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. L 187, 26.6.2014) v platnom znení. Zároveň sa navrhuje pre zdravotne znevýhodnené osoby, ktoré nie uznané za invalidné podľa osobitného predpisu znížiť výšku poskytovania vyrovnávacieho príspevku, a to vo výške

27

55 % oprávnených nákladov skutočne vynaložených na každého takého zamestnanca, najviac vo výške 55 % z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.

Uvedené sa navrhuje nakoľko v aplikačnej praxi dochádza k nepochopeniu tohto ustanovenia prevzatého z nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014) v platnom znení.

Vzhľadom na efektívne poskytovanie finančného príspevku je potrebné pri mzdových nákladoch doplniť alikvotné krátenie vyrovnávacieho príspevku. Výška vyrovnávacieho príspevku zodpovedá pracovnému pomeru dohodnutému na ustanovený týždenný pracovný čas; ak je pracovný pomer dohodnutý na kratší pracovný čas, maximálny strop výšky príspevku sa pomerne kráti.

V spoločných ustanoveniach k poskytovaniu príspevkov podľa § 23a a 23b sa analogicky k § 70 ods. 7 a 8 zákona o službách zamestnanosti upravujú podmienky na poskytnutie týchto príspevkov.

K bodu 4 [§ 23 ods. 4 v § 27b ods. 1 písm. e) a ods. 3]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s presunutím umiestňovacieho príspevku pre integračný podnik a vyrovnávacieho príspevku pre integračný podnik do zákona o sociálnej ekonomike.

K bodu 5 (§ 24 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s presunutím umiestňovacieho príspevku pre integračný podnik a vyrovnávacieho príspevku pre integračný podnik do zákona o sociálnej ekonomike.

K bodu 6 (§ 24 ods. 2)

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 7 a 8 (§ 24 ods. 3 a 10)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s presunutím umiestňovacieho príspevku pre integračný podnik a vyrovnávacieho príspevku pre integračný podnik do zákona o sociálnej ekonomike.

K bodu 9 (§ 24 ods. 11)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s presunutím umiestňovacieho príspevku pre integračný podnik a vyrovnávacieho príspevku pre integračný podnik do zákona o sociálnej ekonomike. Zároveň sa navrhuje, aby nemohlo dôjsť k súbežnému poskytovaniu príspevku v čase skrátenej práce na rovnaké oprávnené náklady.

K bodu 10 (§ 25 ods. 4)

Upravuje sa kompetencia ústredia práce vo vzťahu k úradom práce pri poskytovaní umiestňovacieho príspevku a vyrovnávacieho príspevku.

28

K čl. VII

Navrhuje sa nadobudnutie účinnosť zákona 1. januára 2023 okrem čl. I bodu 171, pre ktorý sa navrhuje nadobudnutie 1. januára 2024 z dôvodu jeho nadväznosti na nadobudnutie účinnosti zákona č. 310/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

V Bratislave dňa 28. septembra 2022

Eduard Heger v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Milan Krajniak v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 113/2022, dátum vydania: 06.04.2022

 

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021.

Zámerom čl. I návrhu zákona je zefektívniť organizáciu a riadenie sústavy inšpekcie práce, a to najmä tým, že sa namiesto funkcie „hlavný inšpektor práce“ zavedie manažérska funkcia „riaditeľ inšpektorátu práce“ bez povinnosti mať odbornú spôsobilosť inšpektora práce, ale so zachovaním povinnosti päťročnej odbornej praxe v oblasti BOZP, pracovného práva alebo inšpekcie práce.

Zároveň sa precizuje moment zápisu do centrálneho verejne prístupného zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, a to tak, že Národný inšpektorát práce zapíše fyzickú osobu alebo právnickú osobu bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

Ďalej sa navrhuje doplniť kogentné obsahové náležitosti protokolu o výsledku inšpekcie práce o poučenie o možnosti podať správnu žalobu voči protokolu v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku. Zároveň sa precizujú niektoré ustanovenia zákona a vychádzajúc z potrieb aplikačnej praxe orgánov verejnej moci sa ustanovuje moment zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania.

V nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov v čl. I sa návrhom zákona v čl. II XI upravujú osobitné predpisy, ktoré obsahujú podmienku neporušenia zákazu nelegálneho zamestnávania naviazanú na rôzne účely (napr. poskytovanie príspevkov z verejných prostriedkov), ktorá bude po novom naviazaná na skutočnosť, že fyzickej osobe alebo právnickej osobe nebola právoplatne uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Zároveň sa podmienky poskytovania a podmienky vrátenia príspevkov podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, poskytovania podpory v čase skrátenej práce, povolenia zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín a vydania povolenia na výkon činnosti agentúry dočasného zamestnávania v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov. S cieľom dodržania princípu právnej istoty sa uvedené upravuje tak, že príslušné podmienky sa budú viazať na nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

Návrh zákona je súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať na zamestnanosť vo verejnej

2

správe, nebude mať sociálne vplyvy, nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti, na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana, ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

 

1

Osobitná časť

K čl. I (zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce)

K bodu 1 (§ 5 ods. 2)

Pre označenie generálneho riaditeľa Národného inšpektorátu práce sa zavádza legislatívna skratka generálny riaditeľ.

K bodu 2 [§ 6 ods. 1 písm. g)]

Ide o precizovanie ustanovenia § 6 ods. 1 písm. g) zákona č. 125/2006 Z. z.

K bodu 3 [§ 6 ods. 1 písm. t)]

Upravuje sa moment zápisu do centrálneho verejne prístupného zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania a to tak, že zamestnávateľ sa bude zapisovať do tohto zoznamu bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Uvedená úprava sa opiera aj o nedávnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (Uznesenie NS SR, sp. zn. 6Sžk/6/2019 zo dňa 14. 11. 2019).

K bodu 4 [§ 6 ods. 1 písm. v)]

V nadväznosti na navrhovaný zápis do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty sa ustanovuje pôsobnosť Národného inšpektorátu práce poskytovať údaje o tom, že k určenému dňu nebola fyzickej osobe alebo právnickej osobe právoplatne uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania na účely preukázania skutočnosti ustanovenej osobitným predpisom (s účinnosťou od 1. januára 2024).

K bodu 5 (§ 7 ods. 2)

Vypúšťa sa podmienka odbornej spôsobilosti hlavného inšpektora práce, a za týmto účelom sa mení aj úprava pomenovania vedúceho zamestnanca inšpektorátu práce z „hlavný inšpektor práce“ na „riaditeľ inšpektorátu práce“. Namiesto funkcie „hlavný inšpektor práce“ sa zavedie manažérska funkcia „riaditeľ inšpektorátu práce“ bez povinnosti mať odbornú spôsobilosť inšpektora práce, ale so zachovaním povinnosti päťročnej odbornej praxe v oblasti BOZP, inšpekcie práce alebo pracovného práva, nakoľko pozícia vedúceho zamestnanca inšpektorátu práce si vyžaduje nielen odborné, ale taktiež aj dobré manažérske zručnosti. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa touto zmenou rozšíri okruh osôb, ktoré bude možné vymenovať za riaditeľa inšpektorátu práce a to o odborníkov s najmenej päťročnou praxou v oblasti BOZP alebo pracovného práva.

K bodom 6 a 7 [§ 7 ods. 3 písm. m) a n)]

Legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na navrhovaný zápis do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

K bodu 8 [§ 7 ods. 3 písm. q)]

Ide o precizovanie § 7 ods. 3 písm. q) zákona č. 125/2006 Z. z.

K bodu 9 (§ 7 ods. 6)

V nadväznosti na zjednotenie terminológie a úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za

2

porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa precizuje ustanovenie, ktoré upravuje oznamovaciu povinnosť inšpektorátu práce voči živnostenskému úradu. Inšpektorát práce bude po novom zasielať oznámenie o opakovanom právoplatnom uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

K bodom 10 a 11 (§ 8 ods. 3, § 10 ods. 2 a § 11 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou v bode 4.

K bodu 12 (§ 14 ods. 1)

Z dôvodu lepšej prehľadnosti sa kogentné obsahové náležitosti protokolu o výsledku inšpekcie práce po novom rozčleňujú do písmen a) o). Zároveň, vychádzajúc z problémov aplikačnej praxe, sa v písmene l) upravuje nová obsahová náležitosť protokolu, a to poučenie o možnosti podať správnu žalobu voči protokolu v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku, ak protokolom alebo môžu byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, čo judikoval aj Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí z 2. decembra 2008 sp. zn. 1 Sžo/162/2007. V aplikačnej praxi totiž dochádzalo k situáciám, kedy medzi prerokovaním protokolu a samotným začatím správneho konania o uložení pokuty bol niekoľkomesačný rozdiel a zamestnávatelia si neskoro uvedomili možnosť podať správnu žalobu voči protokolu o výsledku inšpekcie práce. Doplnením poučenia ako ďalšej podstatnej náležitosti protokolu bude mať kontrolovaný subjekt vedomosť o tomto oprávnení, tzn., že môže podať správnu žalobu a ďalšie využitie resp. nevyužitie tejto možnosti tak bude už plne v jeho dispozičnej sfére.

K bodu 13 [§ 14 ods. 2 písm. a)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 14 [§ 14 ods. 2 písm. b)]

Spresňuje sa povinnosť kontrolovaného subjektu upravená v § 14 ods. 2 písm. b). Po novom bude povinnosťou kontrolovaného subjektu doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o spôsobe splnenia opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a).

K bodu 15 [§ 14 ods. 3 písm. a)]

Precizácia § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.

K bodu 16 (§ 14 ods. 4)

Spresňuje sa moment ukončenia výkonu inšpekcie práce a zároveň sa enumerujú všetky možné situácie, ktorými sa protokol o výsledku inšpekcie práce považuje za prerokovaný.

K bodu 17 (§ 19 ods. 4)

Ide o precizáciu ustanovenia v súvislosti s úpravou v bode 16.

K bodu 18 (§ 20 ods. 2)

Ide o precizáciu ustanovenia § 20 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., ktorým sa spresňujú povinnosti, za porušenie ktorých je možné uložiť poriadkovú pokutu fyzickej osobe nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa.

3

K bodu 19 (§ 21 ods. 6)

Účelom úpravy v tomto bode je upraviť to, aby bolo možné prizvať externého odborníka pri výkone trhového dohľadu.

K bodu 20 (§ 22d)

Prechodným ustanovením sa navrhuje kontinuálny prechod hlavných inšpektorov práce, ktorí boli vymenovaní pred 1. januárom 2023, do funkcie riaditeľa inšpektorátu práce podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 2023.

K čl. II (zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti)

K bodu 1 [§ 21b ods. 3 písm. a)]

V nadväznosti na precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa precizuje aj znenie podmienok pre oblasť zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 2 [§ 21b ods. 10 písm. a)]

Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

K bodu 3 [§ 21b ods. 10 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 4 [§ 22 ods. 2 písm. a)]

Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

K bodu 5 [§ 22 ods. 2 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 6 [§ 23 ods. 2 písm. b)]

Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

K bodu 7 [§ 23b ods. 11 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 8 (§ 29 ods. 3)

Legislatívno - technická úprava.

4

K bodu 9 [§ 29 ods. 3 písm. d)]

Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

K bodu 10 (§ 31 ods. 2)

V nadväznosti v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa precizuje aj znenie podmienok pre oblasť na získanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 11 [ § 67 ods. 7 písm. a)]

Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

K bodu 12 [§ 70 ods. 7 písm. c)]

V nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, sa precizuje aj znenie podmienok pre na poskytnutie príspevkov podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 13 (§ 70 ods. 10)

V nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa upravuje povinnosť zastaviť poskytovanie príspevkov fyzickej osobe, alebo právnickej osobe, ktorá v čase nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania poberá niektorý z príspevkov podľa zákona o službách zamestnanosti. Zároveň sa ukladá fyzickej alebo právnickej osobe, ktorej bola uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania štátneho príslušníka tretej krajiny, povinnosť vrátiť príspevky poskytnuté v období 12 mesiacov predchádzajúcich dňu nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Uvedená povinnosť je v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov.

K čl. III (zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy)

K bodu 1 [§ 8a ods. 4 písm. d)]

Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

5

K bodu 2 [§ 8a ods. 5 písm. c)]

Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

K bodu 3 (§ 8a ods. 11)

Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov po uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

K čl. IV (zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho

spoločenstva

K bodu 1 (§ 12 ods. 5)

Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

K bodu 2 (§ 24 ods. 3)

Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

K čl. V (zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja)

K bodu 1 (§ 17 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2 [§ 17 ods. 3 písm. d)]

Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

K čl. VI (zákon č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti)

K bodu 1 (§ 11 ods. 4)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2 [§ 11 ods. 4 písm. f)]

Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

K bodu 3 [§ 12 ods. 6 písm. e)]

Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

6

K čl. VII (zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov)

Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

K čl. VIII (zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych

štrukturálnych a investičných fondov)

Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

K čl. IX (zákon č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite)

Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

K čl. X (zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch)

K bodu 1 (§ 6 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2 [§ 6 ods. 1 písm. h)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 3 [§ 6 ods. 1 písm. k)]

Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

K bodom 4 až 6 (§ 8 ods. 2)

Legislatívno-technické úpravy.

K bodu 7 [§ 8 ods. 2 písm. c)]

Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

K čl. XI (zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce)

K bodu 1 (§ 3 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2 [§ 3 ods. 1 písm. c)]

V nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho

7

zamestnávania sa precizuje aj znenie jednej z podmienok pre poskytnutie podpory v čase skrátenej práce.

K bodu 3 (§ 9 ods. 3)

Zamestnávateľovi, ktorému bola uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania štátneho príslušníka tretej krajiny, sa ukladá povinnosť vrátiť príspevky poskytnuté v období 12 mesiacov predchádzajúcich dňu nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Uvedená povinnosť je v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov.

K čl. XII (účinnosť)

S ohľadom na dĺžku jednotlivých štádií legislatívneho procesu sa navrhuje nadobudnutie účinnosti zákona od 1. januára 2023 okrem čl. I bodu 4, ktorý nadobudnúť účinnosť 1. januára 2024.

V Bratislave dňa 12. januára 2022

Eduard Heger v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Milan Krajniak v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 404/2011, dátum vydania: 22.11.2011

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Riešenie problematiky kontroly hraníc a pobytu cudzincov, ako aj riadenie migra čnej politiky patrí medzi prvoradé úlohy demokratickej a dynamicky sa rozvíjajúcej spoločnosti založenej na princípoch slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Slovenská republika od svojho vstupu medzi členské krajiny Európskej únie v roku 2004 plní úlohy vytýčené Zmluvou o fungovaní Európskej únie v oblasti azylu, kontroly hraníc, pobytu cudzincov a ochrany práv štátnych príslušníkov tretích krají n, ako aj práv občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov.

Slovenská republika aj naďalej ostáva tranzitnou krajinou rôznych imigračných prúdov legálnych, ako aj nelegálnych migrantov smerujúcich do ekonomicky stabilnejších a príťažlivejších krajín Schengensk ého priestoru. Z tohto dôvodu je Slovenská republika povinná akceptovať daný trend a záväzok vytvárať účinný systém opatrení zameraných na reguláciu migrácie prostredníctvom podmienok cudzincov s prihliadnutím na bezpečnosť Slovenskej republiky a na strane druhej zabezpečiť slobodu pohybu a pobytu osôb v zmysle európskeho práva, jednotnej vízovej politiky a readmisných dohôd. Prijaté op atrenia pritom musia vychádzať zo zásady prednosti práva Európskej únie.

Už samotná príprava na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie si vyžiadala výraznú a rozsiahlu zmenu v zákone č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskor ších predpisov (ďalej len 'zákon o pobyte cudzincov'), ktorý sa formoval s cieľom vytvoriť legislatívnu základňu prispôsobenú príslušnej legislatíve Európskej únie vo vzťahu k občanom tret ích štátov a tiež k občanom Európskej únie a ich rodinným príslušníkom. Súčasný zákon o pobyte cudzincov vzal do úvahy aj príslušné ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoloč enstva, Európskej dohody, Schengenskej dohody a vykonávacej dohody k Schengenskej zmluve.

Dňom vstupu do Európskej únie Slovenská republika prevzala príslušnú časť acquis upravujúce voľný pohyb osôb. V tejto súvislosti bol v priebehu rokov 2002 až 2011 zákon o pobyte cudzincov novelizovaný 14 krát. Slovenská republika je povinná transponovať smernice prijaté Radou Európskej únie a zákon o pobyte cudzincov je potrebné systematicky prepojiť s európskym právom. Prijatím nariadenia Euró pskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 zo dňa 15. marca 2006, ktorým sa stanovuje kó dex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) s účinnosťou od roku 2007, bol na úrovni Európskej únie zavàšený proces kodifikácie schengenské ho acquis, týkajúceho sa hraničných kontrol a hraničného dozoru do jedného predpisu. V súčasnosti platný zákon č. 477/2003 Z. z o ochrane štátnej hranice a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o ochrane štátnej hranice' ) nie je terminologicky v súlade s Kódexom schengenských hraníc a nereflektuje ani na fakt, že Slovenská republika sa dňa 21. decembra 2007 začlenila do schengenského priestoru.

Primárnym podnetom pre tvorbu návrhu zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov') sú spomenuté faktory, nevyhnutnosť zabezpečiť úplnú kompatibilitu s európskou legislatívou, ako aj úprava vzťahov v príbuzných oblastiach akými sú kontrola hraníc a pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky.

Základnými cieľmi nového zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov je:

1. zjednotenie problematiku zabezpečovania kontroly hraníc zameranú na vykonávanie hraničnej kontroly osôb s problematikou pobytu cudzincov do jedné ho právneho predpisu za účelom skvalitnenia výkonu služby príslušníkov Policajného zboru, vzhľadom na úzke prepojenie služby hraničnej polície a služby cudzineckej polície,

2. rešpektovanie medzinárodnej právnej úpravy kontroly hraníc na územ í Slovenskej republiky založenej na bilaterálnych medzinárodných zmlúv so susednými štátmi o spolupráci a úprave režimu na spoločných štátnych hraniciach, na základe ktorých vyplývajú záv äzky aj pre Policajný zbor,

3. skvalitňovanie mechanizmov riadenia migrácie a integrácie cudzincov s dô razom na zosúladenie a harmonizáciu jednotlivých postupov a politík v dotknutých oblastiach s vývojom a trendmi v rámci členských štátov Európskej únie,

4. zabezpečenie súladu právneho poriadku SR s európskou legislatívou v oblasti vykonávania kontroly hraníc a na úseku pobytu cudzincov odstránením nedostatkov transpozície niektorých právnych aktov Európskej únie, a tak dosiahnutie jeho úplnej kompatibility vo vzťahu k občanom Eur ópskej únie, ich rodinným príslušníkom a k štátnym príslušníkom tretích krajín,

5. definovanie (a ich zavedenie do aplikačnej praxe) nových inštitútov a pojmov vo vzťahu ku kontrole hraníc a pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky, ktoré sú nevyhnutné pre účinnú ochranu spoločnosti pred zvýšenou imigráciou, neoprávneným prekročením vonkajš ej hranice a neoprávneným pobytom cudzincov nielen na území Slovenskej republiky, ale aj v celom schengenskom priestore,

6. podieľanie sa na vytváraní priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti prijatím účinných opatrení zameraných na reguláciu legálnej a nelegálnej imigrácie štátnych príslušníkov tretích krajín,

7. garantovanie dodržiavania práv a slobôd občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov a štátnych príslušníkov tretích krajín pri vstupe na územie Slovenskej republiky a počas ich pobytu na území Slovenskej republiky a súčasne zabezpečovanie ochrany zá ujmov spoločnosti, najmä bezpečnosť štátu, verejný poriadok a verejné zdravie.

Z hľadiska systematiky a rozsahu je zákon o kontrole hraníc a pobyte cu dzincov rozdelený na šesť častí. Štruktúra nového zákona sa zásadne neodlišuje od štruktúry súčasného zákona o pobyte cudzincov, avšak rešpektuje požiadavky aplikačnej praxe vo vzťahu k úprave niektorých kategórií cudzincov do samostatných, osobitných ustanovení. Bola upravená logická nadväznosť jednotlivých ustanovení zákona. Vo väčšine svojich ustanovení spresnil znenie v tý ch prípadoch, kde sa v praxi vyskytol nejednotný výklad alebo v prípadoch, kde to vyžadovala potreba kompatibility s právnymi predpismi Európskej únie.

Aplikačná prax si na účely tohto zákona vyžiadala zavedenie definí cií niektorých často používaných pojmov v konaniach podľa tohto zákona. Nová právna úprava zavádza definície pojmov neoprávnené prekročenie vonkajšej hranice, blízkosť vonkajšej hranice a prihraničné územie vonkajšej hranice, národné vízum, ohrozenie verejného poriadku, ohrozenie bezpečnosti štátu, neoprávnený pobyt, účelové manželstvo, významný zahraničný investor, a riziko úteku. Nový zákon zrozumiteľnejšie definuje pojmy platný cestovný doklad, nepretržitý pobyt, letecký tranzit, asistovaný dobrovoľný návrat. Vychádzajúc z požiadavok európskej legislatívy a právnych predpisov Slovenskej republiky boli kategórie osôb ako občan Únie, rodinný príslušník občana Únie, garant, štátny príslušník tretej krajiny, zraniteľná osoba upravené európskou terminol ógiou.

Na úseku kontroly hraníc zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov roz širuje vecnú pôsobnosť, oprávnenia a povinnosti policajného útvaru pri vstupe imigrantov na územie Slovenskej republiky, explicitne upravuje podmienky vstupu občanov Európskej únie a rodinných príslušní kov občana Európskej únie a ustanovuje nové práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb v súvislosti s umiestňovaním technických prostriedkov pri kontrole hraníc. Zároveň vymedzuje niektor é nové skutkové podstaty správnych deliktov a priestupkov spáchaných na úseku kontroly hraníc. V druhej časti tretej hlave zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov sa dopĺňajú nové ustanovenia týkaj úce sa práva štátneho príslušníka tretej krajiny podať odvolanie proti zamietnutej žiadosti o vízum a proti zrušeniu alebo odvolaniu udeleného víza v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č . 810/2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva.

Na úseku pobytu cudzincov zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov naďalej zachováva existujúce druhy pobytu, a to prechodný pobyt, trvalý pobyt a tolerovaný pobyt. Nový zákon nepouží va pojmy 'povolenie na prechodný pobyt, povolenie na trvalý pobyt a povolenie na tolerovaný pobyt', ale zavádza pojmy 'prechodný pobyt, trvalý pobyt, tolerovaný pobyt'. Zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov neukladá policajnému útvaru povinnosť v prípade udelenia pobytu vydať písomné rozhodnutie s výnimku udelenia prechodného pobytu modrá karta Európskej únie a udelenia dlhodobého pobytu. Ak sa žiadosti o udelenie pobytu vyhovie, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny sa zašle písomné oznámenie, že mu bol udelený pobyt na území Slovenskej republiky s uvedením dátumu udelenia konkré tneho druhu pobytu.

Rozširuje sa okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, ktor ým policajný útvar, po splnení podmienok, udelí prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti na činnosť novinára akreditovaného v Slovenskej republike. Zmenou je aj skutočnosť, že štátnemu prísluš níkovi tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny sa umožňuje podnikať ihneď po udelení prechodného pobytu. Výnimku tvoria štátni príslušníci tretích krají n, ktorí sú nezaopatrenými slobodnými deťmi staršími ako 18 rokov štátneho príslušníka tretej krajiny alebo takýmito deťmi jeho manžela, ktoré sa o seba nedokážu postarať z dôvodu dlhodobé ho nepriaznivého zdravotného stavu alebo sú rodičom štátneho príslušníka tretej krajiny alebo rodičom jeho manžela, ktorý je odkázaný na jeho starostlivosť a v krajine odkiaľ prichádza nepožíva n áležitú rodinnú podporu. Zavádza sa nový dôvod na zamietnutie žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny o udelenie prechodného pobytu, ak je zjavné, že zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky nespĺňa minimálne požiadavky.

Významnou zmenou vo vzťahu k prechodnému pobytu je udeľovanie prechodné ho pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí a udeľovanie prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte Európskej únie. Ïalej sa výskum a vývoj vyčlenil z účelu pobytu 'osobitná činnosť' a bol zavedený ako nový, samostatný účel prechodného pobytu.

Za účelom prilákania a udržiavania vysokokvalifikovaných pracovní kov z tretích krajín a riešenia nedostatku pracovnej sily podporou prijímania a mobility cudzincov na účely vysokokvalifikovaného zamestnania štátnych príslušníkov tretích krajín na čas dlhší ako tri mesiace v súlade so smernicou 2009/50/ES sa navrhuje modrá karta Európskej únie (ďalej len 'modrá karta'). Na základe modrej karty sa jej držiteľ môže zdržiavať a pracovať na území Slovenskej republiky na účel vysokokvalifikovaného zamestnania. Z návrhu zákona sa vypúšťajú všetky obmedzenia, resp. oprávnenia vstupovať do pracovnoprávnych vzťahov – táto problematika sa ponechá va na jednotnú a komplexnú úpravu v rámci príslušného právneho predpisu (zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti).

Udelenie trvalého pobytu nová právna úprava nerozdeľ uje na 'prvé povolenie' a 'ďalšie povolenie', avšak rozlišuje udelenie trvalého pobytu na päť rokov, trvalého pobytu na neobmedzený čas pobyt a dlhodobý pobyt. Na rozdiel od doterajšej právnej ú pravy, zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov upravuje postavenie cudzinca, ktorému bolo priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom EÚ (ďalej len 'dlhodobý pobyt') v samostatných, osobitných ustanoveniach v r ámci trvalého pobytu, a to s ohľadom na jeho charakter..

Ustanovenia tolerovaného pobytu sa prispôsobili niektorým požiadavká m aplikačnej praxe, čo sa premietlo do úpravy ustanovení týkajúcich sa procesu udeľovania tolerovaného pobytu. Transpozíciou smernice 2009/52/ES sa umožňuje udeliť tolerovaný pobyt štátnym príslušní kom tretej krajiny, ktorí boli nelegálne zamestnaní, a to za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok alebo maloletým osobám, ktorí boli nelegálne zamestnaní, v prípade ich nevyhnutnej prítomnosti pre úč ely trestného konania.

Zásadne je riešená otázka vzťahu Slovenskej republiky k občanom Eur ópskej únie a ich rodinným príslušníkom. Slovenská republika v plnej miere rešpektuje ich právo voľne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov Európskej únie, ktoré im zaruč uje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štá tov. Novou právnou úpravou sa odstránila jej neúplná transpozícia a dosiahol sa úplný súlad s európskym právom. V tomto smere sa rozširuje kategória rodinných príslušníkov občana Európskej ú nie o partnera, s ktorým má občan Európskej únie trvalý, riadne osvedčený vzťah, ako aj o štátneho príslušníka tretej krajiny s právom pobytu rodinného príslušníka občana Európskej ú nie v inom členskom štáte Európskej únie, kde občanom Európskej únie je občan Slovenskej republiky, s ktorým sa štátny príslušník tretej krajiny navráti na pobyt alebo sa k nemu pripája na pobyt sp äť na územie Slovenskej republiky a je príbuzným v stanovenom rozsahu vo vzťahu k občanovi Slovenskej republiky.

Súčasťou zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov je aj novela zá kona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, kde sa komplexne upravujú správne poplatky súvisiace s pobytom cudzincov a novela zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorej sa upravujú osobitné podmienky na prevádzkovanie tzv. schengenských letísk.

Návrh zákona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

Zmluva o fungovaní Európskej únie (Hlava IV Voľný pohyb osô b, služieb a kapitálu, Kapitola 1 Pracovníci, Kapitola 2 Právo usadiť sa, Hlava V Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, Kapitola 1 Všeobecné ustanovenia, Kapitola 2 politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo),

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

- nie je upravená

2.nelegislatívne akty

- nie je upravená

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

-nariadenie (ES) č. 539/2001 ktorým sa upravuje zoznam tretích krajín, ktor ých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.06);

-nariadenie Rady 333/2002 z 18. februára 2002 o je dnotnom formáte formulárov na pripojenie v íza vydaného členskými štátmi osobám, ktoré sú držiteľmi cestovných dokladov, ktoré nie sú uznané štátom zostavujúcim formulár (Mimoriadne vydanie Ú .v. EÚ, kap.19/zv.04);

-nariadenie Rady 1030/2002 z 13. júna 2002, ktorý m sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.04);

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č . 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006);

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č . 810/2009 z 13. júla 2009,ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009);

-smernica Rady 2001/40/ES z 28. mája 2001 o vzá jomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych príslušníkov tretích krajín (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.04);

-smernica Rady 2001/51/ES z 28. júna 2001, ktorou sa dop ĺňajú ustanovenia článku 26 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.04);

-smernica Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o prá ve na zlúčenie rodiny (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.06);

-smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o prá vnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.06);

-smernica Rady 2003/110/ES z 25. novembra 2003 o pomoci v pr ípadoch tranzitu na účely leteckého odsunu (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ , kap.19/zv.06);

-smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.5/zv.05);

-smernica Rady 2004/81/ES z 29. aprí la 2004 o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho neleg álne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.07);

-smernica Rady 2004/82/ES z 29. aprí la 2004 o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.07);

-smernica Rady 2004/114/ES zo 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby (Ú. v. EÚ L 375, 23.12.2004);

-smernica Rady 2005/71/ES z 12. októ bra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu (Ú. v. EÚ L 289, 3.11.2005);

-smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavaj ú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98);

-smernica Rady 2009/50/ES z 25. má ja 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (Ú. v. EÚ L 155, 18.6.2009);

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. j úna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych pr íslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009);

-rozhodnutie Rady z 29. apríla 2004 o organizá cii spoločných letov na odsuny štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahujú príkazy na individuálny odsun, z územia dvoch alebo viacerých členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú .v. EÚ, kap.19/zv.07).

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

- je obsiahnutá v judikatú re Súdneho dvora Európskej únie napr. v rozhodnutiach Súdneho dvora vo veci C-292/89 Antonissen, C-370/90 Singh, C-413/99 Baumbast, C 459/99 MRAX, C 109/01 Akrich, C 441/02 Komisia/Nemecko, C-456/02 Trojani, C 157/03 Komisia/Š panielsko, C 215/03 Oulane, C 503/03 Komisia/Španielsko, C-1/05 Jia, Spojené veci C-261/08 a C-348/08 Zurita García, C-291/05 Eind, C-310/08 Ibrahim, C-480/08 Teixeira C 357/09 Kadzojev, ...

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Euró pskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia

-lehota na prebratie smernice 2001/40/ES bola do dňa pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii,

-lehota na prebratie smernice 2001/51/ES bola do dňa pristú penia Slovenskej republiky k Európskej únii,

-lehota na prebratie smernice 2003/56/ES bola do 3. októbra 2005,

-lehota na prebratie smernice 2003/109/ES bola do 23. januá ra 2006,

-lehota na prebratie smernice 2003/110/ES bola do 5. decembra 2005,

-lehota na prebratie smernice 2004/38/ES bola do 29. aprí la 2006,

-lehota na prebratie smernice 2004/81/ES bola do 5. augusta 2006,

-lehota na prebratie smernice 2004/82/ES bola do 5. septembra 2006,

-lehota na prebratie smernice 2004/114/ES bola do 11. januá ra 2007,

-lehota na prebratie smernice 2005/71/ES bola do 12. októ bra 2007,

-lehota na prebratie smernice 2008/115/ES bola do 24. decembra 2010,

-lehota na prebratie smernice 2008/115/ES bola do 24. decembra 2010, okrem čl. 13 ods. 4, ktorý je potrebné prebrať do 24. decembra 2011,

-lehota na prebratie smernice 2009/50/ES bola do 19. jú na 2011,

-lehota na prebratie smernice 2009/52/ES bola do 20. júla 2011,

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom vš eobecne záväzných právnych predpisov

- všetky vyššie uvedené smernice už sú v právnom poriadku SR prebraté;

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 tejto zmluvy

– v súvislosti so smernicou 2009/50/ES Komisia začala dňa 18. júla 2011 konanie o porušení Zmluvy o fungovaní EÚ (formálne oznámenie). Smernica 2009/50/ES bola úplne prebratá zákonom č. 223/2011 Z. z. s účinnosťou od 20. júla 2011.

d)informácia o pr ávnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

- smernice 2001/40/ES, 2001/51/ES, 2003/56/ES, 2003/109/ES, 2003/110/ES, 2004/38/ES, 2004/81/ES, 2004/82/ES, 2004/114/ES, 2005/71/ES, 2008/115/ES, 2009/50/ES, 5009/52/ES sú úplne prebraté v zákone č . 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov uvedené smernice zachováva ako úplne prevzaté.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republikyMinisterstvo vnú tra Slovenskej republikyMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republikyMinisterstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republikyMinisterstvo školstva, vedy, výskumu a š portu Slovenskej republikyMinisterstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Vymedzuje sa predmet právnej úpravy návrhu zákona o kontrole hraníc a o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'návrh zákona'). Predmetom návrhu zákona je ustanoviť pôsobnosť útvarov Policajného zboru (ďalej len 'policajn ý útvar') pri zabezpečovaní kontroly hraníc a v oblasti pobytov cudzincov, pôsobnosť orgánov verejnej moci v oblasti víz, upraviť podmienky prekračovania cudzincov cez vonkajšiu hranicu na území SR, vymedzi ť práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb, ako aj vymedzenie skutkovej podstaty správnych deliktov a priestupkov na úseku kontroly hraníc a pobytu cudzincov. Návrh zákona sa vzť ahuje aj na cudzincov spadajúcich pod režim zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

K § 2

Definujú sa základné pojmy používané v jednotlivý ch ustanoveniach návrhu zákona v súlade s európskou legislatívou, s platnou legislatí vou Slovenskej republiky a potrebami aplikačnej praxe. Medzi najdôležitejšie pojmy možno zaradiť ohrozenie bezpečnosti štátu a ohrozenie verejného poriadku. Zavedenie definície týchto pojmov si vyžiadala aplikačn á prax z dôvodu častého využívania týchto inštitútov najmä v konaní o udelení, obnovení alebo zrušení pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky. V praxi sa vyskytuje, že súdy často ruš ia zamietavé rozhodnutia o udelenie pobytu cudzinca práve z dôvodu absencie zákonných ustanovení týkajúcich sa bližšieho vysvetlenia uvedených pojmov. Napriek tomu, že nie je možné ustanoviť jednoznačné a všeobecne platné definície uvedených pojmov, ich užšie vymedzenie na účely tohto zákona umožní kvalitnejšiu aplikáciu ustanovení týkajúcich sa rozhodovania o udelení alebo zrušení pobytu cudzinca a bude prínosom pre praktickú činnosť policajného útvaru.

Pri vymedzení základných kategórií osôb sa zosúlaďuje terminológia so zaužívanou európskou legislatívou. Preto návrh zákona zavádza terminologicky občana Únie, rodinného príslušníka obč ana Únie a štátneho príslušníka tretej krajiny.

Predmetné ustanovenie rozširuje obsahového vymedzenie rodinného príslušníka občana Únie o dve kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú rodinnými príslušníkmi občana Únie s cieľom zachovať jednotu rodiny v širšom zmysle. Prvou skupinou je jeho partner, s ktorým má občan Európskej únie trvalý, riadne osvedčený vzťah. Ide o úplnú transpozíciu čl. 3 ods. 2 pí sm. b) smernice 2004/38/ES. Slovenská republika nevyužila možnosť prebratia čl. 2 ods. 2 písm. b) uvedenej smernice týkajúci sa registrovaného partnerstva, vzhľadom k tomu, že slovenský právny poriadok nepovažuje registrované partnerstvá za rovnocenné s manželstvom. Partner obč ana Európskej únie preukáže rodinný vzťah k občanovi Európskej únie dokladom potvrdzujúcim, že ich vzťah trvá, je trvalého charakteru a je riadne osvedčený alebo môže túto skutočnosť doká zať akýmkoľvek vhodným spôsobom. Môže ísť napríklad o úradne osvedčené vzťahy (druh-družka), ktoré však nemajú charakter manželstva (Francúzsko). Do druhej skupiny štátnych príslušn íkov tretích krajín, ktorí budú považovaní za rodinných príslušníkov občana Únie patria štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú a využívajú právo pobytu rodinného príslušníka občana Únie v inom členskom štáte Euró pskej únie, v ktorom je občanom Únie občan Slovenskej republiky, s ktorým sa štátny príslušník tretej krajiny navráti na pobyt alebo sa k nemu pripája na pobyt späť na ú zemie Slovenskej republiky. Rozsah príbuzenského vzťahu k občanovi Slovenskej republiky je rovnaký ako pri ostatných občanoch členských štátov Európskej únie. Pri tejto kategórii osôb sa vychádzalo z ozn ámenia Komisie Európskemu parlamentu a Rade o usmernení na lepšiu transpozíciu a uplatňovanie smernice 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov. Zaradením týchto osôb do okruhu rodinných príslušníkov občana Európskej únie sa zabezpečil súlad legislatívy Slovenskej republiky s európskym právom.

K § 3

Ustanovuje sa vecná pôsobnosť Policajné ho zboru pri kontrole vonkajšej hranice, určuje rozsah a spôsob kontroly hraníc na vonkajšej hranici, ktoré sa vykonáva v blízkosti vonkajšej hranice a prihraničnom území vonkajšej hranice. Tieto úlohy plní policajný útvar podľa osobitných predpisov a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

K § 4

Ide o užšie vymedzenie hraničného priechodu oproti šir šej úprave pojmu hraničný priechod upravenom v čl. 1 Dohovoru zo 14. júna 1985, ktorým sa vykonáva schengenská dohoda (ďalej len 'Schengenský vykonávací dohovor') a v čl. 2 ods. 8 Kódexu schengensk ých hraníc. Pojem vymedzuje nielen spôsob využitia hraničného priechodu, možnosť prekračovať na danom mieste a v danom čase vonkajšiu hranicu, ale aj účel využitia hraničného priechod. Prekročenie vonkajšej hranice je možné len cez hraničný priechod pozemnou cestou a leteckou cestou, okrem výnimiek ustanovených v medzinárodných zmluvách. Z tohto dôvodu bol v tomto ustanovení kladený dôraz na vymedzenie medzinárodného letiska ako miesta na vstup a vycestovanie zo schengenského priestoru. V ustanovení je aj vymedzenie tretej krajiny v súvislosti s vycestovaním cez medzinárodné schengenské letisko, napr. do Veľkej Británie.

K § 5

Ide o všeobecné ustanovenie odkazujúce na podmienky prekra čovania vonkajšej hranice podľa osobitného predpisu. Zároveň sa upravuje aj možnosť prekročiť vonkajšiu hranicu mimo hraničného priechodu za presne stanovených podmienok upravených bilaterálnymi zmluvami, čiže ide o prípady, v ktorých nie je cezhraničný pohyb osôb upravený Kódexom schengenských hraníc. To znamená, že vonkajšiu hranicu možno prekročiť aj na základe povolenia vydaného Ministerstvom vn útra Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo vnútra') podľa medzinárodnej zmluvy (malý pohraničný styk).

K § 6

V návrhu sa diferencovane ustanovujú povinnosti pre štá tnych príslušníkov tretích krajín mladších ako 16 rokov, ktorí nie sú držiteľmi cestovného dokladu, ako aj štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí vstupujú cez vonkajšiu hranicu preuk ázať finančné prostriedky potrebné na pokrytie nákladov spojených s pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré súvisia s oprávneniami policajta na úseku kontroly vonkajšej hranice. Ministerstvo vnú tra formou vyhlášky určí sumu finančných prostriedkov potrebných na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky, pričom je v tomto predpise ustanovený aj všeobecný spôsob jeho výpočtu.

K § 7

Ustanovenie § 7 upravuje osobitné podmienky vstupu cez vonkajš ie hranice pre občanov Únie a ich rodinných príslušníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín na územie Slovenskej republiky vyplývajúce so smernice 2004/38/ES. Ustanovenie upravuje a jasne definuje, vo vzťahu k čl. 3, 4 a 5 Kódexu schengenských hraníc (lex generalis) a čl. 5 smernice Rady 2004/38/ES (lex specialis), tak ako je to uvedené v čl. 7 ods. 6 Kódexu schengenských hraní c, podmienky vstupu na územie Slovenskej republiky cez vonkajšie hranice pre túto kategóriu osôb.

K § 8

Rozsah hraničnej kontroly je ustanovený najmä v čl. 6 až 8 Kódexu schengenských hraníc. V § 8 sú špecifikované oprávnenia policajného útvaru podľa čl. 15 ods.1 Kódexu schengenských hraníc. Ustanovenie odseku 2 a odseku 3 bolo doplnené z dôvodu absencie ú pravy postupu v Kódexe schengenských hraníc pri zistení falošného alebo pozmeneného dokladu počas hraničnej kontroly a spôsobu dodatočného označenia cestovného dokladu z dôvodu chýbajúcej pečiatky a údajov, ktoré je možné do cestovného dokladu dodatočne vyznačiť.

K § 9

Ustanovujú sa oprávnenia policajta v súvislosti s vykoná vaním hraničného dozoru na vonkajšej hranici Slovenskej republiky, ktoré nie sú upraven é Kódexom schengenských hraníc.

K § 10

Vymedzujú sa oprávnenia policajta na umiestňovanie a využ ívanie technických prostriedkov na monitorovanie dokumentovanie a zabraňovanie neoprávnenému prekračovaniu vonkajšej hranice. Ustanovenie definuje technické prostriedky, ktoré zisťujú a dokumentujú nedovolené prekra čovanie vonkajšej hranice. Pred umiestnením technického prostriedku je policajt povinný písomne vyrozumieť vlastníka nehnuteľnosti o tom, že na jeho nehnuteľnosti v určitom časovom rozsahu bude umiestnený te chnický prostriedok a zároveň ho poučí o jeho právach a povinnostiach, ktoré mu umiestnením technického prostriedku vznikajú, prípadne povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa zákona č . 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Spravidla pôjde o umiestnenie technického prostriedku na pozemkoch - na lúkach, poliach a v lesných porastoch. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania a je to nevyhnutné v súvislosti s kontrolou hraníc môže policajt umiestniť a použiť technický prostriedok aj bez predchádzajúceho súhlasu vlastníka nehnuteľnosti. Ak vlastník nehnuteľnosti nebol vopred informovaný o umiestnení technické ho prostriedku, policajt bezodkladne písomne vyrozumie vlastníka nehnuteľnosti. Na ochranu technického prostriedku pred jeho zničením, poškodením alebo krádežou má slúžiť jeho označenie, ž e sa jedna o majetok štátu. V súvislosti s operatívnosťou umiestňovania technických prostriedkov a na základe prijatého zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov sa nevyžaduje označenie monitorovaného priestoru.

Navrhované oprávnenie policajta pri kontrole hraníc umožní účinnejšie odhaľovať organizované formy cezhraničnej trestnej činnosti, najmä prevádzačstvo. Toto oprávnenie umožní obstarávanie dô kazných materiálov tejto protiprávnej činnosti.

K § 11

Smernica 2004/38/ES vymedzuje dva odlišné prí pady posudzovania oprávnenosti vstupu cez vonkajšie hranice pre občanov Únie a rodinných príslušníkov občanov Únie. V prvom prípade ide o splnenie podmienok vstupu podľa čl. 5 s dôrazom na ods. 4 predmetné ho článku smernice 2004/38/ES (upravené v § 9 návrhu zákona).

Druhý prípad je uvedený v čl. 27 smernice 2004/38/ES, kedy občan Únie a rodinný príslušník občana Únie, ktorý má preukázateľné právo slobody pobytu a pohybu (čiže má aj potrebné doklady) je pre členský štát, do ktorého mieni vstúpiť 'nebezpečný' z dôvodov ohrozenia verejného poriadku, bezpečnosti štátu alebo verejného zdravia. Vzhľadom k tomu, že inštitú t odopretia vstupu podľa čl. 13 Kódexu schengenských hraníc sa explicitne vzťahuje len na štátneho príslušníka tretej krajiny, z dôvodu vyššie uvedeného práva obmedzenia slobody pohybu a pobytu sa v § 11 zavádza v súlade s čl. 27 smernice 2004/38/ES zamietnutie vstupu.

Nakoľko inštitút zamietnutia vstupu je z dôvodu ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, policajt má právo odobrať občanovi Únie alebo rodinnému príslušníkovi občana Únie daktyloskopick é odtlačky a vyhotoviť obrazový záznam. Z dôvodu, že ide o konanie uplatňované pri vstupe, odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí vstupu nemá zo zákona odkladný účinok a okamžite doručení m rozhodnutia nadobúda právne účinky.

K § 12

Odopretie vstupu štátnemu príslušní kovi tretej krajiny upravuje čl. 13 a príloha V. Kódexu schengenských hraníc. Odsekom 2 tohto ustanovenia Slovenská republika preberá záväzok prijať na svoje územie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktor ému bol na území Slovenskej republiky povolený pobyt, ktorý požiadal o poskytnutie alebo mu bola poskytnutá medzinárodná ochrana na území Slovenskej republiky, alebo ide o osobu bez štátnej prísluš nosti, ktorej Slovenská republiky vydala cestovný doklad cudzinca.

K § 13

Ustanovenie § 13 upravuje vecnú príslušnosť vlá dy Slovenskej republiky súvisiacu s možnosťou dočasne obnoviť kontroly na vnútorných hraniciach za ustanovených kritérií podľa čl. 23 Kódexu schengenských hraníc.

K § 14

Prevažná časť úpravy podmienok udeľovania schengensk ých víz pre všetky členské štáty je vymedzená v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (ďalej len 'Vízový kó dex'), ktoré je priamo uplatniteľné. Predkladaný zákon v druhej časti tretej hlave ustanovuje vykonávanie konkrétnych úkonov a kompetencie pre jednotlivé orgány Slovenskej republiky pri udeľovaní schengenský ch a národných víz.

K § 15

Èlenské štáty môžu okrem vydávania spoločný ch schengenských víz vydávať aj svoje národné víza, pričom postup ich vydávania si každý členský štát určuje vnútroštátnou úpravou. V § 15 sú ustanovené podmienky, za ktorý ch je možné štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udeliť národné vízum a časové vymedzenie pobytu. Špecifické postavenie pri udeľovaní národného víza má rodinný príslušní k azylanta alebo cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana. Tomuto totiž musí byť udelené národné vízum, ak neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Doteraz bolo takejto osobe udeľované schengenské vízum, pričom však tieto osoby väčšinou nespĺňajú podmienky na udelenie schengenských víz (finančné zabezpečenie, úmysel vrátiť sa pred skončením víza).

K § 16

Udelenie víza môže byť podmienené overením pozvania ( § 19 návrhu zákona), o ktoré musí požiadať pozývajúca osoba na príslušnom oddelení cudzineckej polície podľa miesta jej pobytu/sídla, ktoré je sprievodným dokladom na udelenie víza. Overené pozvanie zasiela pozývajúca osoba žiadateľovi o vízum, ktorý ho priloží k žiadosti o udelenie schengenského víza.

Ïalšou z podmienok udelenia schengenského víza je posúdenie bezpečnostného rizika pre členské štáty. Od vstupu Slovenskej republiky do schengenského priestoru sú na strane ministerstva vnútra vykonávané bezpečnostné previerky žiadateľov o udelenie víz pre zastupiteľské úrady Slovenskej republiky a v určených prípadoch aj pre zastupiteľské úrady iných členských štátov prostredníctvom centr álneho vízového orgánu. Ministerstvo vnútra v určitých prípadoch vydáva záväzné stanovisko k žiadosti o udelenia schengenského víza s určením hraničného priechodu, na základe ktorého ná sledne zastupiteľský úrad zapíše dané stanovisko priamo do vízovej nálepky.

V súlade s Vízovým kódexom sa umožňuje odvolať sa proti neudeleniu schengenského víza, jeho zrušeniu alebo odvolaniu. Rozhodnutie o zamietnutí víza a dôvody sa štátnemu príslušní kovi tretej krajiny oznámia prostredníctvom formulára 'Štandardný formulár pre oznámenie a odôvodnenie zamietnutia, zrušenia alebo odvolania víza', kde štátny príslušník tretej krajiny dostane kó piu tohto formulára. Zároveň je určený odvolací orgán, lehoty a kto rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie schengenského víza zamietnutá alebo proti rozhodnutiu, ktorý m bolo udelené schengenské vízum zrušené alebo odvolané, ako aj rozsah údajov, ktoré musí odvolanie obsahovať. Ustanovenie určuje aj skutočnosť, že na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré vydal zastupiteľský úrad Slovenskej republiky (okrem konania pri rodinných príslušníkov občana Únie) sa nevzťahuje správny poriadok, pretože toto konanie je pre jeho špecifickosť upravené osobitne. Preskú manie rozhodnutia o odvolaní súdom je vylúčené.

Rodinnému príslušníkovi občana Únie možno zamietnuť víza iba z dôvodov podľa § 16 ods. 5 a nie je možné ustanoviť mu povinnosť vstupovať do schengenského priestoru len cez určený hraničn ý priechod, nakoľko sú to osoby, na ktoré sa vzťahuje sloboda pohybu a pobytu, ktorá vychádza zo smernice 2004/38/ES.

V § 16 je odkazom na čl. 33 Vízového kódexu upravená osobitná pôsobnosť ministerstva vnútra pri predlžovaní platnosti schengenského víza. Zároveň je daná možnosť udeľovať schengenské ví za v zastúpení iným členským štátom, ako aj v zastúpení iného členského štátu v prípade, ak sa štáty dohodnú. Pri udeľovaní víz rodinným príslušníkom občana Únie je skr átená lehota o rozhodovaní o žiadosti, rozhodnúť je potrebné najneskôr do 10 kalendárnych dní.

K § 17

Na konanie o udelení národného víza sa primerane vzť ahuje § 16. Na rozdiel od schengenských víz, pri národných vízach sa ponecháva doterajšia úprava neoznamovania dôvodov neudelenia víza, ako aj nemožnosť odvolať sa proti jeho neudeleniu. Výnimku tvoria rodinn í príslušníci azylanta a osoby, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, pretože títo majú na udelenie národného víza právny nárok.

K § 18

Víza sa vo výnimočných prípadoch môžu udeliť aj na hraničných prechodoch (čl. 35 Vízového kódexu). Pri konaní o udelení víza musia byť splnené obdobné podmienky ako pri podaní žiadosti na zastupiteľskom úrade. Udelenie víz na hranič nom priechode rodinnému príslušníkovi občana Únie je ustanovené v § 7. Vízum udelené na vonkajšej hranici je jednotné vízum, ktoré v závislosti od účelu a podmienok plánovaného pobytu oprávň uje držiteľa na pobyt v trvaní najviac 15 dní. V prípade, ak sa vyžaduje konzultácia z ústredných orgánov iných členských štátov podľa čl. 22 Vízového kódexu, vízum na vonkajš ej hranici sa neudeľuje.

K § 19

Pozvanie overené policajným útvarom je jedným zo sprievodn ých dokladov (čl. 14 Vízového kódexu) v rámci posudzovania žiadosti o udelenie víza. Overené pozvanie môže zastupiteľský úrad vyžadovať tak pri udeľovaní schengenského víza, ako aj národn ého. Overenie pozvania podlieha bezpečnostnej previerke, ktorú vykonáva ministerstvo vnútra a policajný útvar ho môže overiť len po jeho predchádzajúcom súhlase, ktorým je viazaný. Podaním žiadosti o overenie pozvania sa pozývateľ zaväzuje uhradiť všetky náklady spojené s pobytom a vycestovaním pozývaného štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom má povinnosť preukázať, že je schopn ý uhradiť všetky náklady. Netýka sa to však azylanta alebo osoby, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak ide o pozvanie rodinného príslušníka. Policajný útvar preveruje splnenie podmienok, a ak zistí zneuž itie pozvania, rieši pozývateľa občiansko-právnym alebo trestno-právnym konaním. Pozvanie overené policajným útvarom sa vydáva od roku 2002 a v praxi sa osvedčilo z dôvodu, že pozývateľ veľakrá t nevedel, aké záväzky pre neho vyplývajú pri pozvaní štátneho príslušníka tretej krajiny na územie Slovenskej republiky. Po konzultácii na policajnom útvare v mnohých prípadoch žiadateľ o overenie pozvania vzal žiadosť späť.

K § 20

Obsahovo sa vymedzuje pojem prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, ako aj zásada, že štátnemu príslušníkovi tretej krajiny môže byť udelený prechodný pobyt len na jeden účel. Študovať sa však umožňuje pri každom účele pobytu.

K § 21

Štátny príslušník tretej krajiny môže získať desať rôznych druhov prechodného pobytu. Jeden z druhov prechodného pobytu je aj pobyt na základe modrej karty Európskej únie (ďalej len 'modrá karta'), ktorý má osobitné ustanovenia v návrhu zákona.

Èasové obdobie, na ktoré sa udeľuje prechodný pobyt, sa pohybuje od 180 dní do šiestich rokov, čim sa zohľadňujú ustanovenia smernice Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny (ď alej len ako 'smernica 2003/86/ES'), smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (ďalej len ako ' smernica 2003/109/ES') a smernice Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (ďalej len ako ' smernica 2009/50/ES'). Ak štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na jeden z účelov a mienil by zmeniť druh účelu, musí si podať novú žiadosť s uvedeným novým účelom na prechodný pobyt. V prípade skončenia platnosti udeleného pobytu počas konania o žiadosti o udelenie prechodného pobytu na iný účel, má štátny príslušník tretej krajiny oprávnený pobyt na území Slovenskej republiky, až do rozhodnutia o žiadosti.

K § 22

Ustanovenie v podstate preberá platnú úpravu s tým, ž e predlžuje možnosť udeliť prechodný pobyt na účel podnikania najviac na tri roky. Prechodný pobyt na účel podnikania sa udeľuje teda podnikateľom alebo osobám, ktoré konajú v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva za podmienky, že nie sú v pracovnoprávnom vzťahu.

K § 23

Aj v tomto prípade prechodného pobytu sa vychádza z platnej právnej úpravy, ktorá je naviazaná na podmienky zamestnávania cudzincov ustanovené v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov. Špecifickým pobytom je prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania, ktorý sa udeľuje najviac na 180 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.

K § 24

Prechodný pobyt na účel štúdia sa udeľuje ž iakom stredných škôl, poslucháčom jazykových škôl a študentom vysokých škôl. Túto formu pobytu možno udeliť aj osobe, ktorá sa zúčastňuje prípravy na štúdium na vysokej š kole za podmienky, že toto štúdium je organizované vysokou školou. Dĺžka pobytu je limitovaná časom štúdia, najviac však šesť rokov. Obdobne ako je to pri niektorých prechodných pobytoch, prechodný pobyt na tento účel sa nevyžaduje do 90 dní od začiatku pobytu na území Slovenskej republiky, ak spĺňa podmienky čl. 5 Kódexu schengenských hraníc.

K § 25

Prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti preberá doterajšie činnosti, na ktoré možno tento pobyt udeliť. Okrem toho sa zavádza nová kategória štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým policajný útvar udelí prechodný pobyt na úč el osobitnej činnosti. Ide o činnosť novinára akreditovaného v Slovenskej republike. Doposiaľ táto činnosť štátnych príslušníkov tretích krajín absentovala v právnej úprave a nebola subsumovaná pod žiaden účel, na ktorý sa viaže udelenie prechodného pobytu.

K § 26

Osobitne sa ustanovujú podmienky udeľovania prechodné ho pobytu na účel výskumu a vývoja. Doteraz bol tento prechodný pobyt udeľovaný v rámci osobitnej činnosti, ale vzhľadom na jeho špecifickosť je potrebné ho definovať ako samostatný účel prechodné ho pobytu.

K § 27

Nanovo sa ustanovujú podmienky prechodného pobytu na úč el zlúčenia rodiny. Tento sa bude udeľovať vymedzeným rodinným príslušníkom štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má na území Slovenskej republiky prechodný alebo trvalý pobyt, vymedzený m rodinným príslušníkom azylanta mladšieho ako 18 rokov alebo štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je závislou osobou podľa medzinárodnej zmluvy. Zužuje sa okruh štátnych príslušní kov tretích krajín, ktorí sú nezaopatreným slobodným dieťaťom a majú viac ako 18 rokov. Týmto štátnym príslušníkom tretích krajín sa umožňuje udeliť prechodný pobyt na účel zlúč enia rodiny len vtedy, ak sa o seba nedokážu postarať z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má túto formu prechodného pobytu sa umožň uje podnikať okrem cudzincov, ktorí majú pobyt z dôvodu odkázanosti alebo nezaopatrenosti.

K § 28

Právna úprava prechodného pobytu na účel plnenia služobných povinností civilnými zložkami ozbrojených síl sa preberá z platnej právnej úpravy.

K § 29

Významnou zmenou vo vzťahu k prechodnému pobytu je udeľ ovanie prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, podľ a ktorej sa povolenie na prechodný pobyt u štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bolo priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, nevyžadovalo. Uvedená zmena sa zaviedla v súlade s pot rebou praxe, z dôvodu bezpečnosti štátu a narastajúcemu počtu žiadateľov o priznanie postavenia Slováka žijúceho v zahraničí, ktorý predkladajú falošné a pozmenené doklady, ako aj z dôvodu, ž e veľký počet Slovákov žijúcich v zahraničí si neplnilo povinnosť hlásiť sa na policajnom útvare a nerešpektovali tým platnú legislatívu. V rámci povoľovacieho konania bude mať policajný ú tvar možnosť preveriť Slováka žijúceho v zahraničí, ktorý požiada o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky aj z bezpečnostného hľadiska. Štátnemu príslušní kovi tretej krajiny, ktorý má vydané osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí bude udelený prechodný pobyt a vydaný doklad o pobyte po splnení podmienok, ktoré sú liberálnejšie ako pre štátneho pr íslušníka tretej krajiny žiadajúceho o prechodný pobyt na iný účel. Po udelení prechodného pobytu má Slovák žijúci v zahraničí možnosť ihneď podnikať. Skutočnosť, že sa štá tnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je Slovákom žijúcim v zahraničí, udelí prechodný pobyt v rámci povoľovacieho konania, mu umožní získať, po splnení zákonom ustanovený ch podmienok, pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny s priznaným postavením osoby s dlhodobým pobytom EÚ po piatich rokov nepretržitého pobytu na území Slovenskej republiky a jeho rodinným príslušní kom umožňuje požiadať o prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny.

K § 30

V súlade so smernicou 2003/109/ES sa umožňuje získať prechodný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý už má dlhodobý pobyt v inom členskom štáte Európskej únie a je zamestnaný, podniká, študuje alebo vykonáva osobitnú činnosť na území Slovenskej republiky alebo je rodinným príslušníkom takéhoto štátneho príslušníka tretej krajiny. Vzhľadom na osobitosť jeho postavenia vyplývajúca zo smernice 2003/109/ES sa javí ako najvhodnej šie riešenie úprava podmienok jeho pobytu samostatným ustanovením.

K § 31

Vymedzuje sa miesto podania žiadosti o udelenie prechodné ho pobytu na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, ktorý štátnemu príslušníkovi tretej krajiny vydal cestovný doklad, alebo na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, v ktorom má štátny pr íslušník tretej krajiny bydlisko, ak tento zákon neustanovuje inak; ak nie je takýto zastupiteľský úrad alebo v prípadoch hodných osobitného zreteľa určí ministerstvo zahraničných vecí po dohode s ministerstvom vnútra iný zastupiteľský úrad, na ktorom štátny príslušník tretej krajiny podá žiadosť o udelenie prechodného pobytu. Oproti súčasnému stavu sa umožňuje podať žiadosť aj na území Slovenskej republiky, a to vtedy, ak sa žiadateľ už na našom území zdržiava oprávnene. Žiadosť musí štátny príslušník tretej krajiny podať osobne, z dôvodu priamej identifikácie pod ľa predloženého platného cestovného dokladu, ako aj z dôvodu aplikácie zásady uplatňovanej v štátoch Európskej únie. Priama identifikácia je nevyhnutná aj z dôvodu bezproblémového doruč ovania rozhodnutí. Zmenou, ktorú si vyžiadala aplikačná prax, je zavedenie povinnosti pre zastupiteľský úrad, na ktorom si štátny príslušník tretej krajiny podal žiadosť o udelenie prechodné ho pobytu, vykonať so žiadateľom osobný pohovor za účelom predbežného posúdenia žiadosti. O pohovore príslušný zastupiteľský úrad vyhotoví písomný záznam, ktorý bude súčasťou ž iadosti štátneho príslušníka tretej krajiny o udelenie prechodného pobytu spoločne s odporúčajúcim alebo neodporúčajúcim stanoviskom zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu štá tneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky.

K § 32

Ustanovenie vymedzuje okruh povinných náležitostí k ž iadosti o udelenie prechodného pobytu, ktoré musí štátny príslušník tretej krajiny priložiť. Zavádza sa nový doklad, ktorý je povinný štátny príslušník tretej krajiny priložiť k ž iadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania, a to doklad potvrdzujúci finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti z dôvodu podozrivých bankových operácií, nakoľko štátni príslušn íci tretích krajín po predložení dokladu, ktorým potvrdzovali finančné zabezpečenie pobytu, vyberali zo svojich účtov všetky finančné prostriedky a prevádzali ich na účty iných žiadateľov o pobyt. Uvedené transakcie vysvetľovali tým, že peňažné prostriedky použili na podnikateľskú činnosť. Tento návrh zákona zavádza nové povinnosti štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, a to odovzdať doklad potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie do 30 dní od podania žiadosti na policajnom útvare alebo 30 dní od prevzatia dokladu o pobyte; štátnemu príslušní kovi tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt na účel podnikania odovzdať do 60 dní od prevzatia dokladu o pobyte aj výpis z obchodného registra. Ïalej sa zavádza pre štátneho príslušní ka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania povinnosť preukázať účel pobytu predložením podnikateľského zámeru alebo dokladu potvrdzujúceho oprá vnenie na podnikanie. Finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti takýto štátny príslušník tretej krajiny preukáže výpisom z podnikateľského účtu zriadeného na účely podnikania až vo v ýške sto násobku životného minima.

K § 33

Ustanovujú sa okolnosti, na ktoré policajný ú tvar prihliada pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodnému pobytu. Ide predovšetkým o verejný záujem a osobné pomery žiadateľa. Taxatívne sa vymedzujú dôvody, z ktorých musí policajný ú tvar zamietnuť žiadosť o udelenie prechodného pobytu, pričom tieto dôvody sú obmedzené u žiadateľa, ktorý má priznané postavenie zahraničného Slováka. Dôvody na zamietnutie žiadosti nesmú byť založené na ekonomických dôvodoch (čl. 17 ods. 2 smernice 2003/109/ES). Lehoty na rozhodnutie na jednej strane zohľadňujú čas, ktorý je potrebný na preskúmanie žiadosti, na druhej strane sú však nastavené tak, aby ich dĺžka neprimerane nezaťažovala žiadateľa. Z hľadiska právnej istoty sa navrhuje jednoznačne ustanoviť, že počas rozhodovania o obnovení pobytu alebo zmene druhu alebo účelu pobytu sa považ uje pobyt žiadateľa za oprávnený.

K § 34

Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na určitý čas, môže byť obnovený prechodný pobyt len vtedy, ak trvajú podmienky a účel pobytu, ktorý deklaroval v žiadosti o udelenie prechodného pobytu.

K § 35 a 36

Taxatívne sa ustanovujú dôvody zániku prechodné ho pobytu. Tento pobyt zaniká jednak z dôvodu nastania určitých právnych skutočností (štátny príslušník tretej krajiny v ustanovenom čase nevstúpi na území Slovenskej republiky a skončí platnosť povolenia na prechodný pobyt alebo získal inú formu pobytu, štátnemu príslušníkovi bol uložený trest vyhostenia alebo bol administratívne vyhostený) alebo mu bol prechodný pobyt rozhodnutím zrušený. Ak policajný útvar zruší prechodný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v niektorom zo štátov Európskej únie, policajný útvar je pov inný informovať o zrušení prechodného pobytu tento štát. Pri rušení prechodného pobytu na účel zamestnania z dôvodu straty zamestnania sa zavádza tzv. ochranná doba 30 dní od zániku zamestnania, poč as ktorej nebude možné štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zrušiť tento pobyt z titulu pominutia účelu.

K § 37 až 41

Predmetnými ustanoveniami sa transponuje smernica Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (ďalej len 'smernica 2009/50/ES'). Táto transpozícia vychádza z poslednej novely zákona o pobyte cudzincov – zákona č. 223/2001 Z. z., ktorú Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 29. júna 2011.

Cieľom zavedenia modrej karty je podpora prijímania a mobility vysokokvalifikovaných pracovníkov a upravenie ich právneho postavenia na území Slovenskej republiky. Prechodný pobyt - modrá karta Európskej únie je v osobitných ustanoveniach tohto zákona, nakoľko vydaním modrej karty sa umožňuje štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zdržiavať sa a pracovať na území Slovenskej republiky, ako aj z dôvodu, že má odlišné podmienky od prechodného pobytu.

Žiadateľ musí byť vopred prijatý na výkon zamestnania, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu a mať príslušnú vyššiu odbornú kvalifikáciu, ako aj mať pracovnú zmluvu, alebo písomn ý prísľub zamestnávateľa. Pracovná zmluva žiadateľa mu musí zaručovať príjem minimálne 1,5 násobku aktuálnej priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky v prísluš nom odvetví zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok. To znamená, že tento príjem nesmie byť nižší ako príjem pracovníka na porovnateľnej pracovnej pozícii v danej č lenskej krajine EÚ.

Modrá karta sa udeľuje na tri roky alebo ak pracovný pomer trvá kratšie ako tri roky, udeľuje sa na obdobie trvania pracovného pomeru predĺžené o 90 dní.

Zároveň sa definuje vysokokvalifikované zamestnanie ako zamestnanie, na výkon ktorého sa vyžaduje vyššia odborná kvalifikácia. Vyššia odborná kvalifikácia sa definuje ako kvalifikácia preukázaná dokladom o vysokoškolskom vzdelaní alebo dokladom o vykonaní viac ako päťročnej odbornej praxe v príslušnej oblasti, ktorá je na úrovni porovnateľnej s vysokoškolským vzdelaním, ktorý bol vydaný v s úlade so zákonom č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona č. 560/2008 Z. z. Taktiež sa ustanovujú doklady, ktoré je žiadateľ o vydanie modrej karty povinný k ž iadosti predložiť. Ak štátny príslušník tretej krajiny odovzdal ako jeden z dokladov potvrdzujúcich účel pobytu písomný prísľub zamestnávateľa, je povinný odovzdať pracovnú zmluvu s predpísan ými náležitosťami do 30 dní od prevzatia dokladu o pobyte.

Prijímanie vysokokvalifikovaných pracovníkov je uľahčené v rámci zrýchleného postupu do 30 dní od doručenia úplnej žiadosti, pričom policajný útvar je oprávnený túto lehotu, vo zvlášť zlo žitých prípadoch, predĺžiť najviac o 30 dní. Žiadosť o vydanie modrej karty si cudzinec môže podať aj na policajnom útvare. Ak policajný útvar rozhodne v prospech žiadateľa, vydá písomné rozhodnutie o žiadosti o vydanie modrej karty a vydá žiadateľovi doklad o pobyte, v ktorom je uvedený názov 'Modrá karta EÚ' a v poznámke sa uvedie príslušnú oblasť, na ktorú má cudzinec vyš šiu odbornú kvalifikáciu.

Novela zákona rieši aj mobilitu vysokokvalifikovaných zamestnancov – držiteľov modrej karty v rámci členských krajín Európskej únie. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je držiteľ om modrej karty vydanej iným členským štátom EÚ, má povinnosť podať si žiadosť o vydanie modrej karty na policajnom útvare do 30 dní po vstupe na územie Slovenskej republiky. Zároveň sa tomuto žiadate ľovi priznáva právo na prístup k zamestnaniu za podmienok stanovených v zákone o službách zamestnanosti, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o vydaní modrej karty. Ak žiadateľovi o vydanie modrej karty uplynie počas konania o vydanie modrej karty platnosť modrej karty vydanej iným členským štátom EÚ, zdržiava sa na území Slovenskej republiky legálne až do právoplatného rozhodnutia o žiadosti o vydanie modrej karty. Ak policajný útvar zamietne držiteľovi modrej karty vydanej iným členským štátom EÚ žiadosť o vydanie modrej karty, takýto štátny príslušník tretej krajiny bude ma ť povinnosť vycestovať do členského štátu, ktorý cudzincovi modrú kartu vydal, a to v lehote najneskôr do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Transpozíciou smernice 2009/50/ES sa zároveň ukladá policajnému útvaru písomne informovať o vydaní modrej karty štát Európskej únie, ktorý ako posledný vydal štátnemu príslušní kovi tretej krajiny modrú kartu. Rovnako aj v prípade, ak zamietne žiadosť o vydanie modrej karty informuje o tejto skutočnosti členský štát EÚ, ktorý mu ako posledný vydal modrú kartu. Nové ustanovenia obsahuj ú aj podmienky na zamietnutie žiadosti o obnovenie modrej karty, odňatie modrej karty alebo zánik modrej karty.

K § 42

Navrhujú sa zaviesť zmeny pojmov týkajúce sa trvalé ho pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky. Trvalý pobyt sa rozdeľuje na tri základné druhy a to trvalý pobyt na päť rokov, trvalý pobyt na neobmedzený čas a pobyt št átneho príslušníka tretej krajiny s priznaným postavením osoby s dlhodobým pobytom Európskej únie (ďalej len 'dlhodobý pobyt').

K § 43 až 45

V súvislosti s trvalým pobytom, ktorý možno udeliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny prvýkrát na päť rokov sa navrhuje zmeniť žiadosť o udelenie prvého povolenia na 'žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov'. Žiadosť sa podá va osobne na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky alebo na policajnom útvare. Za bezvládnu osobu môže podať žiadosť rodinný príslušník, s ktorým sa bezvládny štátny príslušní k tretej krajiny zlučuje.

Na základe zosúladenia smernice 2003/86/ES s národnou legislatívou sa zmenil rozsah udelenia trvalého pobytu na päť rokov, a to z nezaopatreného dieťaťa staršieho ako 18 rokov na nezaopatrené dieťa starš ie ako 18 rokov, ktoré sa o seba nedokáže postarať z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Doterajšia právna úprava neumožňovala nezaopatreným deťom starším ako 18 rokov, ktoré sa o seba nedokážu postarať z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu udeliť trvalý pobyt, pričom citovaná smernica umožňuje tejto skupine osôb udeliť pobyt. Na strane druhej, osobám ktorým sm ernica 2003/86/ES právo nepriznáva - nezaopatrené deti staršie ako 18 rokov študujúce na vysokej škole, umožňovala udeliť prvé povolenie. Zdravé nezaopatrené dieťa štátneho príslušní ka tretej krajiny s trvalým pobytom môže získať po splnení podmienok prechodný pobyt na účel štúdia.

Okrem štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú rodinní príslušníci občana Slovenskej republiky alebo štátneho príslušníka tretej krajiny s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a pripájajú sa k ním na účel zlúčenia rodiny, je možné udeliť trvalý pobyt na päť rokov aj štátnemu príslušníkovi tretej krajiny v záujme Slovenskej republiky. Trvalý pobyt na päť rokov v záujme Slovenskej republiky sa udeľuje štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorých pobyt je prínosom pre Slovenskú republiky. Jednou z podmienkou udelenia tohto pobytu je predloženie účel pobytu, ktorý sa preukazuje potvrdením príslušného ústredného orgánu štátnej správy.

Navrhuje sa, že zastupiteľský úrad, ktorý žiadosť prijal vykoná so žiadateľom o udelenie trvalého pobytu osobný pohovor za účelom predbežného posúdenia žiadosti. O pohovore vyhotoví písomný záznam, ktorý priloží k žiadosti o udelenie trvalého pobytu. Zastupiteľský úrad zašle policajnému útvaru spolu so záznamom aj svoje stanovisko k udeleniu trvalého pobytu, v ktorom uvedie, či udelenie trval ého pobytu odporúča alebo neodporúča spolu s odôvodnením. Ïalej sa navrhuje upraviť povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý podáva žiadosť o udelenie trvalého pobytu na policajnom útvare, odovzdať policajnému útvaru doklad potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie, do 30 dní od podania žiadosti na policajnom útvare alebo 30 dní od prevzatia dokladu o pobyte. Doklad potvrdzujúci zdravotné poistenie počas pobytu na území Slovenskej republiky je štátny príslušník tretej krajiny povinný odovzdať do 30 dní od prevzatia dokladu o pobyte.

Navrhuje sa doplniť, že skutočnosti na udelenie trvalého pobytu je štátny príslušník tretej krajiny povinný preukázať matričným dokladom. Ak ide o slobodné dieťa mladšie ako 18 rokov, o dieťa mlad šie ako 18 rokov zverené do osobnej starostlivosti, nezaopatrené dieťa alebo o závislého príbuzného, predkladajú sa aj doklady, ktoré potvrdzujú danú skutočnosť. Navrhuje sa spresniť, čo sa považuje za doklad, ktorý potvrdzuje finančné zabezpečenie pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky, nakoľko predošlá právna úprava nešpecifikovala daný pojem. Ustanovuje sa, ž e finančné zabezpečenie pobytu štátny príslušník tretej krajiny preukáže výpisom z osobného účtu vedeného v peňažnom ústave na meno štátneho príslušníka tretej krajiny, potvrdení m zamestnávateľa o výške dohodnutej mzdy, pracovnou zmluvou, potvrdením zamestnávateľa o výške vyplácanej mzdy, výpisom z osobného účtu vedeného v peňažnom ústave alebo dokladom o poberaní d ôchodku manžela, rodiča alebo občana Slovenskej republiky, ktorý je príbuzný štátneho príslušníka tretej krajiny v priamom rade spolu s čestným vyhlásením o tom, že poskytne štátnemu príslušn íkovi tretej krajiny finančné a hmotné zabezpečenie počas jeho pobytu na území Slovenskej republiky.

K § 46

Namiesto pojmu ďalšie povolenia sa navrhuje zaviesť 'trval ý pobyt na neobmedzený čas'. V súvislosti s navrhovanou zmenou je žiaduce spresniť podmienky, na základe ktorých policajný útvar udelí štátnemu príslušníkovi tretej krajiny trvalý pobyt na neobmedzen ý čas a vyňať okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorý majú priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom EÚ. Navrhuje sa, že policajný útvar na žiadosť štátneho príslu šníka tretej krajiny udelí trvalý pobyt na neobmedzený čas štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má najmenej štyri roky udelený trvalý pobyt, alebo je dieťaťom mladším ako 18 rokov št átneho príslušníka tretej krajiny s trvalým pobytom na neobmedzený čas.

Trvalý pobyt na neobmedzený čas je možné udeliť aj bez splnenia podmienok ustanovených zákonom, a to napríklad v prípadoch, ak je to potrebné na poskytovanie ochrany a pomoci svedkovi, z dôvodov hodných osobitné ho zreteľa alebo na návrh Slovenskej informačnej služby z dôvodu bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky. Taktiež sa navrhuje udeliť tento druh trvalého pobytu aj osobám bez štátnej príslušnosti a maloletej osobe bez sprievodu, ktorá už mala tri roky udelený tolerovaný pobyt, počas ktorých študovala. Týmto sa umožní vyriešiť dlhodobé postavenie týchto kategórií osôb.

K § 47

Štátny príslušník tretej krajiny podáva žiadosť o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas na policajnom útvare a je povinný predložiť platný cestovný doklad a priložiť dve fotografie, finančné zabezpečenie pobytu, zdravotné poistenie na území Slovenskej republiky a bezúhonnosť, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 46 ods. 1 písm. b) staršieho ako 14 rokov. Policajný útvar môže vyžiadať od štátneho príslušní ka tretej krajiny doklad nie starší ako 90 dní potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania a čestné vyhlásenie, že dôvody udelenia trvalého pobytu naďalej trvajú.

Ustanovuje sa povinnosť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny mladšiemu ako 18 rokov, ktorý je dieťaťom štátneho príslušníka tretej krajiny s trvalým pobytom na neobmedzený čas, a to priložiť k žiadosti o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas aj doklad potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie, do 30 dní od podania žiadosti.

Trvalý pobyt sa až do doručenia rozhodnutia o žiadosti o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas považuje za platný na území Slovenskej republiky.

K § 48 až 50

Ustanovenia § 48 až 50 sú spoločné pre trvalý pobyt na päť rokov a pre trvalý pobyt na neobmedzený čas – týkajú sa procesu rozhodovania, dôvodov zániku a zrušenia uvedených dvoch druhov trvalého pobytu.

Navrhujú sa doplniť skutočnosti, na ktoré je policajný útvar povinný prihliadnuť pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie trvalého pobytu. Navrhuje sa, aby policajný útvar prihliadal nielen na verejný zá ujem, mieru ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo verejného zdravia zo strany štátneho príslušníka tretej krajiny, ale tiež aj na stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu trvalé ho pobytu, nakoľko v súčasnosti uvedené stanovisko nemá pred súdom právnu váhu, aj napriek skutočnosti, že policajný útvar je povinný prihliadať aj na toto stanovisko v rámci rozhodovacieho procesu o udelen í trvalého pobytu.

Taxatívne sa uvádzajú dôvody zamietnutia žiadosti a dôvody zániku trvalého pobytu, pričom v prípade zániku zrušením trvalé ho pobytu sa ustanovujú prípady, keď napriek splneniu podmienok nedôjde k jeho zrušeniu. Ide najmä o prípady, keď by zrušenie pobytu bolo neprimeraným zásahom do postavenia cudzinca.

K § 51 až 57

Navrhujú sa v súlade so smernicou 2003/109/ES nové osobitn é ustanovenia trvalého pobytu, ktoré sa týkajú štátnych príslušníkov tretích krajín s priznaným postavením osoby s dlhodobým pobytom EÚ.

Podmienky udelenia dlhodobého pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na území Slovenskej republiky sa zosúladili s právom Európskej únie v tom smere, že dlhodobý pobyt sa udelí štátnemu príslu šníkovi tretej krajiny, ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava oprávnene a nepretržite po dobu piatich rokov bezprostredne pred podaním žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu. Na zá klade smernice 2009/50/ES sa zavádza nová kategória osôb, ktorým sa udelí dlhodobý pobyt. Sú to štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú päť rokov oprávnený, nepretržitý pobyt na území členských štátov EÚ ako držitelia modrej karty EÚ a zdržiavajú sa na území Slovenskej republiky ako držitelia modrej karty EÚ najmenej dva roky bezprostredne pred podaním žiadosti. V tejto sú vislosti sa zavádza aj nové ustanovenie, ktoré určuje dobu najviac šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov a najviac desať mesiacov, počas ktorých sa štátny príslušník tretej krajiny po oznámení policajné mu útvaru zdržiaval mimo územia Slovenskej republiky, ktorá sa do doby nepretržitého pobytu tohto štátneho príslušníka tretej krajiny započítava.

Zavádzajú sa podmienky na udelenie dlhodobého pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, uvádza sa na koho sa udelenie dlhodobého pobytu nevzťahuje, stanovujú sa povinnosti štátnych príslušníkov tret ích krajín v súvislosti s podaním žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu, ďalej sa ustanovujú dôvody, na základe ktorých je policajný útvar povinný žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu zamietnuť , skutočnosti ktoré odôvodňujú zánik dlhodobého pobytu, ako aj podmienky, ktoré oprávňujú policajný útvar zrušiť dlhodobý pobyt.

K § 58

Tolerovaný pobyt je špecifický druh pobytu, vzhľ adom na to, že poskytuje právny rámec na legalizáciu pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nespĺňa podmienky oprávneného pobytu a z objektívnych príčin nemôže z ú zemia Slovenskej republiky vycestovať alebo nemôže byť vyhostený (napr. z dôvodu vážnej choroby alebo ak existuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia podľa § 81).

Potrebu tohto ustanovenia si už v nedávnej minulosti vyžiadala prax a skutočnosť, že Slovenská republika pristúpila k medzinárodným zmluvám, podľa ktorých je osoba nevyhostiteľná, ak by bola v štá te, ktorého je štátnym občanom ohrozená na živote alebo by bola potrestaná za svoje náboženské, politické presvedčenie alebo pre to, že sa hlási k určitej sociálnej skupine a podobne. Pobyt takýchto os ôb je potrebné legalizovať aj z dôvodu zodpovednosti za ich ochranu podľa medzinárodného práva, ako aj z dôvodu ich evidencie na území Slovenskej republiky. Tolerovaný pobyt odráža práva chránené č l. 3 Európskeho Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, čl. 3 Dohovoru OSN proti mučeniu a čl. 7 Medzinárodného paktu OSN o občianskych a politických právach, ku ktorým Slovenská republika pristúpila. Na základe uvedeného je potrebné zabezpečiť právny status aj štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sa na území Slovenskej republiky dopustili protiprávneho konania a nie je ich možné vyhostiť z vyššie uvedených dôvodov.

Ïalšou kategóriou osôb, ktorým policajný útvar udelí tolerovaný pobyt sú štátni príslušníci tretích krajín zdržiavajúci sa na tzv. dočasnom útočisku, čiže patria ku skupine štá tnych príslušníkov tretích krajín, ktorým vláda Slovenskej republiky svojím rozhodnutím poskytla dočasnú ochranu v prípade ozbrojeného konfliktu alebo prírodnej katastrofy v domovskom štáte a tý m zabezpečila ich ochranu. Množiace sa praktické prípad si vyžiadali nevyhnutnosť udeľovať tolerovaný pobyt aj maloletým deťom, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín a sú nájden í na území Slovenskej republiky. Ide predovšetkým o maloletých bez sprievodu, ktorých nájdenie policajný útvar oznámi a bezodkladne ich odovzdá úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého ú zemnom obvode sa maloletý štátny príslušník tretej krajiny našiel.

Taktiež sa tolerovaný pobyt udeľuje vtedy, ak štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zabraňuje vycestovať z územia Slovenskej republiky prekážka nezávislá na jeho vôli alebo ak existujú humanitné dô vody a jeho pobyt nemožno riešiť iným spôsobom. Ide napr. o prípady, keď je štátny príslušník tretej krajiny pripútaný na lôžko alebo mu vážne ochorie rodinný príslušník, o ktoré ho sa musí postarať. Sú to všetky možné prípady, keď je štátny príslušník tretej krajiny závažnými okolnosťami donútený na pobyt na území Slovenskej republiky.

Pri udeľovaní tolerovaného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny v prípade, ak je jeho udelenie v záujme jeho súkromného a rodinného života sa vychádza z čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských pr áv a základných slobôd, pokiaľ takýto občan neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok; výnimkou sú štátni príslušníci tretej krajiny spadajúci do kategórie rodinných prísluš níkov spĺňajúcich podmienky na udelenie prechodného či trvalého pobytu. Z dôvodu zabránenia zneužívania tolerovaného pobytu sa navrhuje takýmto osobám možnosť udeliť tolerovaný pobyt len vtedy, ak nemajú platný cestovný doklad, ale vedia svoju totožnosť hodnoverne preukázať inak.

V súlade so smernicou Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdrž iavajú na území členských štátov (ďalej len 'smernica 2009/52/ES') sa zavádza ustanovenie týkajúce sa udelenia tolerovaného pobytu, ktoré ustanovuje, že policajný útvar na základe žiadosti org ánu činného v trestnom konaní môže udeliť tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý bol nelegálne zamestnaný za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok alebo nelegá lne zamestnanému maloletému, ak je prítomnosť štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky nevyhnutná na účely trestného konania. Tolerovaný pobyt sa udelí na žiadosť príslu šného orgánu činného v trestnom konaní na 180 dní a opakovane sa môže predlžovať až do skončenia trestného konania alebo do času vyplatenia dlžnej sumy odmeny za prácu, ktorú vykonal. Zákon uklad á orgánu činnému v trestnom konaní alebo osobe poverenej ministerstvom vnútra povinnosť oboznámiť štátneho príslušníka tretej krajiny s možnosťou a podmienkami udelenia tolerovaného pobytu z tohto d ôvodu a o právach a povinnostiach, ktoré z neho vyplývajú.

Na základe žiadosti orgánu činného v trestnom konaní sa udeľuje tolerovaný pobyt aj štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami trestného činu súvisiaceho s obchodovaním s ľu ďmi v súlade so smernicou Rady 2004/81/ES o povoleniach na trvalý pobyt vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi, alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi (ďalej len 'smernica 2004/81/ES').

Predmetné ustanovenie ďalej v odseku 4 uvádza, ktoré obdobia pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny sa za tolerovaný pobyt považujú. Potreba právnej úpravy aj týchto pobytov štátnych príslušn íkov tretích krajín si vyžiadala aplikačná prax. Ide o štátnych občanov tretích krajín, ktorí na území Slovenskej republiky napr. čakajú na rozhodnutie o žiadosti o udelenie tolerované ho pobytu, vykonávajú väzbu alebo si odpykávajú trest odňatia slobody a pod. Za tolerovaný pobyt sa považuje aj čas na rozmyslenie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je obeťou obchodovania s ľu ďmi, počas ktorého sa rozhoduje, či bude spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní pri objasňovaní trestného činu súvisiaceho s obchodovaním s ľuďmi. Ak sa rozhodne pre spoluprácu udelí sa mu tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 2 písm. c). Za tolerovaný pobyt sa považuje taktiež najviac 90 dní od podania žiadosti o asistovaný dobrovoľný návrat až do vycestovania, pričom toto obdobie bude mož né aj predĺžiť.

K § 59

Ustanovenie upravuje postup policajného útvaru v konaní o udelení tolerovaného pobytu, ako aj niektoré povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny vo vzťahu k podávaniu žiadosti o udelenie alebo predĺženie tolerovaného pobytu. Žiadosť o udelenie tolerované ho pobyt na úradnom tlačive podáva štátny príslušník tretej krajiny osobne na policajnom útvare a za štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pre bezvládnosť nemôže osobne podať žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu, môže podať žiadosť rodinný príslušník štátneho príslušníka tretej krajiny. Ak policajný útvar vyhovie žiadosti o udelenie alebo predĺženie tolerované ho pobytu, nevydáva písomné rozhodnutie, ale štátnemu občanovi tretej krajiny vystaví písomné potvrdenie o tom, že mu bol udelený alebo predĺžený tolerovaný pobyt s uvedením dátumu. Zavádza sa v akých prípadoch je policajný útvar povinný písomným rozhodnutím zamietnuť žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu alebo žiadosť o predĺženie tolerovaného pobytu.

Navrhuje sa, aby sa štátny príslušník tretej krajiny mohol odvolať proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu alebo proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o predĺženie tolerované ho pobytu. Všetky ustanovenia týkajúce sa možnosti alebo nemožnosti vstupovať do pracovnoprávnych vzťahov sa z návrhu zákona vypúšťajú, nakoľko bude táto úprava jednotne riešená v zákone o slu žbách zamestnanosti. Ponecháva sa však zákaz podnikania.

K § 60 a 61

Dôvody zániku tolerovaného pobytu sa sformulovali do samostatn ého ustanovenia z dôvodu ich početnosti a prehľadnosti. K zániku udeleného tolerovaného pobytu dochádza napríklad vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny písomne oznámi policajnému útvaru skonč enie pobytu, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny uplynula doba, na ktorú mal udelený tolerovaný pobyt a nepožiadal o jeho predĺženie, štátny príslušník tretej krajiny zomrel alebo bol vyhlásený za màtveho, a štátny príslušník tretej krajiny bol administratívne vyhostený.

Ustanovenie § 61 upravuje prípady, kedy policajný útvar vydá rozhodnutie o zrušení tolerovaného pobytu. Štátny príslušník tretej krajiny má v zmysle tohto ustanovenia možnosť brániť sa proti tomuto rozhodnutiu podaním odvolania, ktoré nemá odkladný účinok.

K § 62

Uvedené ustanovenia vychádzajú z aplikačnej praxe, nako ľko sa vyskytujú prípady, keď štátny príslušníčka tretej krajiny s prechodným alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky porodí dieťa v inom členskom štáte Európskej ú nie. Navrhuje sa uviesť lehota 30 dní, v rámci ktorej je policajný útvar povinný rozhodnúť o podanej žiadosti o udelenie pobytu. Zavádzajú sa tiež dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie pobytu policajný m útvarom na základe písomného rozhodnutia.

K § 63

Ide o ustanovenie všeobecného charakteru, ktoré vyjadruje kon štatáciu, že druhá hlava tretej časti návrhu zákona upravuje právo na pobyt občana Únie a jeho rodinného príslušníka, ktorý ho sprevádza, alebo sa k nemu pripája. Uvedené právo na pobyt sa rozde ľuje na právo na pobyt do troch mesiacov odo dňa vstupu na území Slovenskej republiky, právo na pobyt počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace za súčasného splnenia konkrétnych podmienok a právo na trvalý pobyt. Taktiež sa nanovo formuluje, že pobyt občana Únie a jeho rodinného príslušníka je na území Slovenskej republiky trvalým pobytom.

Osobitné postavenie občana Únie a jeho rodinného príslušníka, ktorý ho sprevádza alebo sa k nemu pripája na pobyt vychádza priamo zo smernice 2004/38/ES, ktorá im zaručuje voľne sa pohybovať a zdržiava ť v rámci územia členských štátov. Osobitosť tohto statusu vyplýva predovšetkým z možnosti uplatniť a využívať právo voľného pohybu a pobytu v ktoromkoľvek členskom štáte. Na obč ana Únie a jeho rodinného príslušníka nie je preto možné uplatňovať podmienky pobytu tak, ako na občanov tretích krajín. Migrujúci občan tretej krajiny, ktorý sa chce dlhodobo zdržiavať alebo natrvalo usadiť na území Slovenskej republiky, je povinný požiadať o konkrétny druh pobytu a preukázať aj jeho účel splnením určitých zákonom ustanovených podmienok. O udelení pobytu štá tneho príslušníka tretej krajiny sa rozhoduje v správnom konaní, v ktorom policajný útvar musí náležite posúdiť a zhodnotiť splnenie týchto podmienok, pričom sa rozhoduje vo vymedzenom časovom období.

Naopak registrácia pobytu občana Únie a jeho rodinného príslušníka, ktorý ho sprevádza alebo sa k nemu pripája na pobyt, nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Ide len o administratívnoprávny úkon, ktorý m policajný útvar 'prihlási' občana Európskej únie a jeho rodinného príslušníka na pobyt. Občan Únie a jeho rodinný príslušník žiadajú o zaregistrovanie svojho práva na pobyt, čiže o vykonanie registrácie svojho práva na pobyt, nežiadajú o jeho samotné priznanie, nakoľko právo pobytu im priznáva už primárne právo Európskej únie.

K § 64

Právo na pobyt občana Únie do troch mesiacoch odo dň a vstupu na územie Slovenskej republiky je vyjadrené v tomto ustanovení, ktoré zároveň zakotvuje jeho oprávnenie zdržiavať sa po túto dobu na území Slovenskej republiky bez akýchkoľvek iných alebo ďalš ích podmienok alebo formalít. Smernica 2004/38/ES u občanov Únie ustanovuje povinnosť hodnoverne preukázať svoju identitu a štátnu príslušnosť. Z toho dôvodu sa navrhuje občanom Únie priznať väčš iu flexibilitu pri predkladaní dokladov preukazujúcich ich totožnosť a štátnu príslušnosť. Navrhuje sa umožniť občanom Únie predložiť okrem platného preukazu totožnosti alebo cestovného dokladu ak ýkoľvek iný doklad, ktorým by hodnoverne preukázal svoju totožnosť a štátnu príslušnosť, pričom dôkazné bremeno znáša občan Únie.

Povinnosť občanov Únie hlásiť sa na policajnom útvare do 10 dní odo dňa vstupu na územie Slovenskej republiky sa navrhuje naďalej ponechať.

Novo naformulované predmetné ustanovenie umožňuje účinne predchádzať zneužívaniu systému sociálnej pomoci Slovenskej republiky sociálne slabšími občanmi Únie. V súlade so smernicou 2004/38/ES sa zav ádza podmienka pre občanov Únie spočívajúca v požiadavke, aby sa počas pobytu do troch mesiacov (od vstupu) na území Slovenskej republiky nestali neprimeranou záťažou pre tento systém. Systém sociálnej pomoci Slovenskej republiky predpokladá, že využívanie pomoci v hmotnej núdzi občanmi Únie, ktorí sa na území Slovenskej republiky zdržiavajú nie dlhšie ako tri mesiace, ho neprimerane zaťaží. Občania Únie, ktorí už počas tohto krátkeho obdobia chcú týmto spôsobom využiť systém sociálnej pomoci bez toho, aby sa na jeho tvorbe predtým dlhšie obdobie podieľali, prestávajú mať zachované prá vo na pobyt. Ustanovenie teda upravuje, že pokiaľ sa občan Únie stane osobou v hmotnej núdzi, jeho právo pobytu do troch mesiacov odo dňa vstupu na územie Slovenskej republiky prestáva byť zachované. V tejto sú vislosti sa ustanovuje povinnosť pre policajný útvar, ktorý zistí pri výkone kontroly, že kontrolovaný občan Únie stratil právo na pobyt na území Slovenskej republiky, upozorniť ho na jeho povinnosť opustiť územie Slovenskej republiky. Smernica 2004/38/ES neumožňuje tohto občana zaistiť alebo, v tomto prípade, administratívne vyhostiť z územia Slovenskej republiky.

K § 65

Ustanovujú sa podmienky užívania a zachovania prá va pobytu občana Únie počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace. Explicitne sa uvádza, že pokiaľ občan Únie tieto podmienky spĺňa, právo na pobyt na území Slovenskej republiky počas obdobia dlhš ieho ako tri mesiace mu ostáva zachované.

V zhode so smernicou 2004/38/ES sa ustanovujú prípady, kedy právo na pobyt občana Únie, ktorý už nie je zamestnaný na území Slovenskej republiky alebo už nie je samostatne zárobkovo činnou osobou na území Slovenskej republiky, zostáva zachované. Taktiež sa ustanovuje, za akých okolností zostáva zachované právo na pobyt občana Únie, ktoré užíva ako rodinný príslušník občana Únie, ktorého sprevá dza alebo sa k nemu pripája, musí však sám spĺňať konkrétne, stanovené podmienky.

V prípade vzniku pochybností sa navrhuje ponechať oprávnenie policajnému útvaru overiť, či sú podmienky na užívanie a zachovanie práva pobytu splnené.

K § 66

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy bude registrácia ob čanov Únie v prípade ich pobytu na území Slovenskej republiky dlhšieho ako tri mesiace povinná, pričom sa súčasne ustanovuje konkrétna lehota na podanie žiadosti o registráciu pobytu, a to do 30 dní od uplynutia troch mesiacov odo dňa ich vstupu na územie Slovenskej republiky.

Zároveň sa občanovi Únie ukladá pri registrácii pobytu, okrem povinnosti predložiť platný preukaz totožnosti alebo cestovný doklad, aj povinnosť predložiť doklady preukazujúce splnenie jednej z podmienok prá va na pobyt, ktoré sú uvedené v § 65 ods. 1.

Z rámca povinností občanov Únie sa navrhuje vypustiť ustanovenie týkajúce sa predkladania dokladu o ubytovaní pri registrácii pobytu, nakoľko táto povinnosť nevyplýva pre občanov Únie zo smernice 2004/38/ES.

Osobitne sa vyzdvihuje princíp individuálneho posúdenia splnenia povinnosti vlastniť dostatočné finančné zdroje pre seba a svojich rodinných príslušníkov, a to s prihliadnutím na osobnú situáciu konkré tneho občana Únie. Rovnako sa odseku 8 príkladom uvádzajú spôsoby preukázania dostatočných zdrojov, avšak občan Únie je oprávnený, na základe tohto ustanovenia, predložiť akýkoľvek hodnoverný doklad, ktorým preukáže, že má dostatočné zdroje pre seba a svojich rodinných príslušníkov, najviac vo výške životného minima stanoveného Slovenskou republikou. Z tohto vyplýva aj novozavedená povinnosť pre policajný útvar nevyžadovať sumu, ktorá nesmie byť vyššia ako je výška životného minima v Slovenskej republike, a ktorú musí občan Únie pri registrácii pobytu preukázať.

Zároveň za účelom predchádzania častému výskytu problémov v praxi, kedy sa občania Únie pri registrácii pobytu nahlasujú na adresy na území Slovenskej republiky bez vedomia vlastníka nehnuteľ nosti, sa navrhuje ako adresu pobytu pri registrácii uvádzať obec, kde sa bude občan Únie zdržiavať na pobyte, ak nepredloží doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania. Z uvedeného vyplýva, že v prí pade zaregistrovania pobytu sa aj v potvrdení o registrácii pobytu občana Únie uvedie ako adresa obec, kde sa občan Únie bude zdržiavať na pobyte alebo adresa uvedená v doklade potvrdzujúcom zabezpeč enie ubytovania, pokiaľ takýto doklad občan Únie predloží. Týmto spôsobom sa chráni vlastníctvo osôb (záujmy skupiny osôb – vlastníkov nehnuteľností) a zachováva sa možnosť predkladania dokladov o ubytovaní občanmi Únie, ktorí žiadajú o registráciu pobytu na konkrétnej adrese, so súhlasom vlastníka nehnuteľnosti.

Pre registráciu pobytu je potrebné, aby boli všetky predložené doklady, ktoré občan Únie predkladá, po preskúmaní nimi preukazovaných skutočností policajným útvarom posúdené ako hodnoverné a posta čujúce pre úspešnú registráciu. Ak policajný útvar skúmaním týchto preukazovaných skutočností dospeje k názoru, že predložené doklady nie sú postačujúce pre úspešnú registrá ciu pobytu, registráciu nevykoná a občana Únie písomne informuje o potrebe predložiť iné, konkrétne doklady na hodnoverné preukázanie skutočností podľa odsekov 2 až 7.

Ponecháva sa možnosť občana Únie požiadať o vydanie dokladu o pobyte, pričom sa zavádza nový názov dokladu o pobyte – 'Pobytový preukaz občana EÚ' s platnosťou na päť rokov. Vydanie dokladu o pobyte je podmienené predložením dokladu o ubytovaní a dvoch fotografií s rozmermi 3x3,5 cm zobrazujúcich jeho aktuálnu podobu, inak policajný útvar doklad o pobyte nevydá. Navrhovaná zmena vyplýva z potreby aplikačnej praxe a z dôvodu ochrany práv vlastníka nehnuteľnosti. V prípade vydania dokladu o pobyte občanovi Únie nejde o správne konanie.

K § 67

Ustanovenie § 67 špecifikuje podmienky, kedy občan Únie z ískava právo na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (v zásade po uplynutí piatich rokov) a prípady, ktoré sa zarátavajú do obdobia nepretržitého pobytu a do obdobia zamestnania, a súč asne definuje kategórie občanov Únie, na ktorých sa nevzťahujú podmienky dĺžky pobytu a dĺžky zamestnania na území Slovenskej republiky. Ak občan Únie spĺňa podmienky práva na trvalý pobyt, policajn ý útvar mu vydá na jeho žiadosť do 30 dní doklad o pobyte s názvom 'Pobytový preukaz občana EÚ' s platnosťou na 10 rokov.

K § 68

Predmetným ustanovením sa dopĺňajú dôvody zá niku práva na pobyt a práva na trvalý pobyt občana Únie.

Zavádza sa nový inštitút odňatia práva na pobyt alebo práva na trvalý pobyt občana Únie. Nové ustanovenie upravuje možnosť policajného útvaru rozhodnutím odňať právo na pobyt alebo právo na trval ý pobyt občanovi Únie za ustanovených podmienok. Zároveň sa uvádzajú dôvody odňatia práva na pobyt a práva na trvalý pobyt občanovi Únie. Odňatie práva na pobyt a práva na trvalý pobyt sa uskuto čňuje formou vydania rozhodnutia o odňatí práva na pobyt alebo práva na trvalý pobyt, pričom sa ustanovujú povinnosti občana Únie aj povinnosti policajného útvaru súvisiace s vydaním rozhodnutia o odňat í práva na pobyt a práva na trvalý pobyt.

Súčasne sa kladie policajnému útvaru za povinnosť pri rozhodovaní o odňatí práva na pobyt brať do úvahy všetky okolnosti týkajúce sa osobného stavu občana Únie. Osobitne uvážlivo sa postupuje v pr ípade, ak sa rozhoduje o odňatí práva na pobyt v prípade, že sa občan Európskej únie stal osobou v hmotnej núdzi, čiže neprimerane zaťažil systém sociálnej pomoci Slovenskej republiky. Pri vzniku ta kejto situácie sa policajnému útvaru ustanovuje povinnosť umožniť občanovi Únie, aby v primeranom čase hodnoverne preukázal, že už nie je osobou v hmotnej núdzi. Proti rozhodnutiu o odňatí prá va na pobyt alebo práva na trvalý pobyt má občan Únie možnosť podať opravný prostriedok, ktorý má odkladný účinok. Špecificky sa upravuje, že v prípade, pokiaľ občan Únie nevycestuje z ú zemia Slovenskej republiky v lehote určenej v rozhodnutí o odňatí práva na pobyt alebo práva na trvalý pobyt, policajný útvar zabezpečí výkon uvedeného rozhodnutia.

K § 69

Uvedené ustanovenie upravuje právo na pobyt rodinného prí slušníka občana Únie spočívajúce v oprávnení zdržiavať sa na území Slovenskej republiky počas troch mesiacov odo dňa vstupu na územie Slovenskej republiky za predpokladu, že má platný cestovný doklad, a že občana Únie, ktorý je jeho príbuzným, v stanovenom rozsahu sprevádza alebo sa k nemu pripája.

Ustanovenie rešpektuje právo voľného pobytu na území č lenských štátov, ktoré aj rodinnému príslušníkovi občana Únie zaručuje smernica 2004/38/ES. V súlade s týmto primárnym právom umožňuje rodinnému príslušníkovi občana Únie predloži ť aj iný doklad, ktorým by mohol hodnoverne preukázať svoju identitu ako aj skutočnosť, že je v rodinnom vzťahu k občanovi Únie v prípade, ak nemá platný cestovný doklad.

Osobitosťou tohto ustanovenia je prípad, kedy sa za rodinné ho príslušníka občana Únie považuje aj cudzinec, ktorý využíva právo pobytu rodinného príslušníka občana Únie v inom členskom štáte Európskej únie, v ktorom je za občana Únie považ ovaný občan Slovenskej republiky, a s ktorým sa cudzinec navráti na pobyt alebo sa k nemu pripája na pobyt späť na územie Slovenskej republiky, pričom však musí ísť o rodinného príslušníka v prí slušnom rozsahu. Zákonná úprava týchto prípadov vychádzala z požiadavky Európskej komisie na základe oznámenia Komisie Európskemu parlamentu a Rade o usmernení na lepšiu transpozíciu a uplatň ovanie smernice 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov.

Lehota hlásenia začiatku pobytu je 10 dní; táto lehota je nediskriminačná v porovnaní s občanmi Únie. Rovnako ako pri občanoch Únie, za účelom eliminácie úmyselného využívania systému sociá lnej pomoci Slovenskej republiky, sa určuje podmienka pre rodinných príslušníkov občana Únie počas pobytu do troch mesiacov a to, aby sa na území Slovenskej republiky nestali osobami v hmotnej núdzi.

K § 70

Ustanovenie všeobecne upravuje, že právo na pobyt na územ í Slovenskej republiky má rodinný príslušník občana Únie počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace za predpokladu, že občan Únie, ktorého nasleduje, alebo ku ktorému sa pripája sám spĺň a podmienky pre právo na pobyt na území Slovenskej republiky počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace. Toto právo na pobyt rodinného príslušníka občana Únie je vo svojej podstate odvodené od práva na pobyt obč ana Únie, ktorý zabezpečuje a stará sa o svojho príbuzného (štátneho občana tretej krajiny); v tejto súvislosti ustanovenie v odseku 2 zavádza nový pojem 'garant'. Ïalej sa dopĺňajú podmienky, ktor é umožňujú rodinnému príslušníkovi občana Únie zachovať si právo pobytu v prípade úmrtia garanta, zániku alebo anulovania manželstva s garantom.

Súčasne sa zavádza nový názov dokladu o pobyte pre rodinného príslušníka občana Únie, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny – 'Pobytový preukaz rodinného príslušníka ob čana EÚ', pretože tento názov dokladu vyplýva priamo zo smernice 2004/38/ES. Navrhuje sa pri podaní žiadosti o vydanie dokladu o pobyte ako adresu pobytu uvádzať obec, kde sa bude rodinný príslušník občana Únie zdržiavať na pobyte. Predmetné ustanovenie explicitne uvádza, že rodinný príslušník občana Únie platným dokladom o pobyte deklaruje svoje právo na pobyt na území Slovenskej republiky, pričom mu z ároveň ponecháva možnosť toto právo preukázať akýmkoľvek iným hodnoverným spôsobom (nemusí ísť o doklad v písomnej podobe).

Taxatívne sú vymenované podporné doklady k žiadosti o vydanie dokladu o pobyte, ktoré je rodinný príslušník občana Únie povinný predložiť. Dĺžka platnosti dokladu o pobyte rodinného príslušn íka občana Únie závisí od dĺžky predpokladaného pobytu garanta, ak je jeho predpokladaný pobyt kratší ako päť rokov, inak sa doklad o pobyte vydá s platnosťou na päť rokov. Toto ustanovenie tiež vylu čuje čestné vyhlásenie garanta o podpore rodinného príslušníka občana Únie uvedeného v § 2 ods. 5 písm. d) zo skupiny hodnoverných listinných dôkazov o tom, že ide o osobu závislú od garanta a s účasne prikazuje policajnému útvaru takéto čestné vyhlásenie garanta neprijať. K tejto kategórii rodinných príslušníkov občana Únie sa pristupuje osobitne vo vzťahu k posúdeniu jeho materiá lneho zabezpečenia zo strany garanta, čo sa premieta do povinnosti policajného útvaru uvedenú skutočnosť posudzovať a rovnako sa zaoberať aj jeho finančnou a sociálnou situáciou v krajine pôvodu alebo v krajine, z ktorej prichádza.

Zároveň sa zdôrazňuje, obdobne ako u občanov Únie, citlivé a individuálne posudzovanie každej žiadosti o vydanie dokladu o pobyte pre rodinného príslušníka občana Únie, najmä vzhľ adom na mieru hodnovernosti predložených dokladov.

Predmetné ustanovenie uvádza podmienky, ktorých splnenie nemá za následok stratu platnosti dokladu o pobyte rodinného príslušníka občana Únie.

K § 71

Upravujú sa podmienky, ktoré umožňujú rodinnému pr íslušníkovi občana Únie získať právo na trvalý pobyt, pričom primárnou podmienkou je zdržiavanie sa na pobyte s garantom. Ustanovujú sa aj podmienky, za ktorých sa mu toto právo zachováva. Vo vzťahu k dokladu o pobyte sa rodinnému príslušníkovi občana Únie ustanovuje povinnosť požiadať o vydanie dokladu o pobyte najneskôr v posledný deň platnosti jeho predchádzajúceho (prvého) dokladu o pobyte, prič om sa určuje jeho platnosť na desať rokov.

K § 72

Upravujú sa podmienky ukončenia práva na pobyt, ako aj prá va na trvalý pobyt rodinného príslušníka občana Únie vo forme jeho zániku alebo odňatia. Pri rozhodovaní o odňatí práva na pobyt sa osobitne skúmajú všetky okolnosti odôvodňujúce odňatie, najm ä s ohľadom na osobný stav rodinného príslušníka občana Únie. Policajný útvar postupuje osobitne v prípade, ak dôvodom odňatia práva na pobyt je skutočnosť, že sa rodinný príslušník ob čana Únie stal osobou v hmotnej núdzi. Ide o obdobné ustanovenie ako u občanov Únie.

K § 73 a 74

Oproti platnému stavu sa navrhuje doplniť povinnosť policajn ého útvaru uvádzať v doklade o pobyte vystaveného štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt, v položke 'poznámky' konkrétny účel prechodného pobytu. Nové znenie ustanovenia navrhuje lehotu na vydanie dokladu o pobyte. Zavádza sa policajnému útvaru povinnosť v prípade štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana, lehota 15 dní na vystavenie dokladu o pobyte.

Do dokladu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol udelený dlhodobý pobyt v súlade so smernicou 2003/109/ES sa zavádza povinnosť policajného útvaru v položke 'druh pobytu' uviesť 'osoba s dlhodobým pobytom – EÚ'.

Ustanovenia týkajúce sa vydávania cudzineckého pasu upravujú na čo slúži cudzinecký pas, komu sa vydáva a platnosť tohto pasu. Ustanovuje cudzincovi povinnosť osobne podať žiadosť o vydanie cudzinecké ho pasu na policajnom útvare. Cudzinecký pas môže policajný útvar odňať, ak dôvody na jeho vydanie pominuli. Ustanovenia o cestovnom doklade cudzinca sa navrhuje vypustiť zo zákona, nakoľko znenie v doterajšej pr ávnej úprave je duplicitné vo vzťahu k § 13 zákona č. 647/2007 o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 75 a 76

Predmetné ustanovenia určujú rozsah oprávnení policajta služby cudzineckej polície pri výkone kontroly pobytu cudzincov, ktoré sú rozšírené o kontrolu občana Únie a rodinného príslušníka občana Únie. Ide o ustanovenie, ktoré je výsledkom pož iadavky praxe a súčasne sa ním splní podmienka kompatibility s predpisom Európskej únie o harmonizácii prostriedkov pre boj proti nezákonnému prisťahovalectvu a nezákonnému zamestnávaniu a zlepšení nále žitých prostriedkov kontroly.

V súvislosti s uvedeným právnym predpisom Európskej únie a na zabezpečenie efektívnosti kontrol, je nutné, aby policajti mali oprávnenia vstupovať na miesta určené na podnikanie, zamestnanie, kde vykonávajú neoprávnenú zárobkovú činnosť cudzinci, ktorí sú spravidla aj na neoprávnenom pobyte. Rovnako musia mať oprávnenie vstupovať do priestorov určených na ubytovanie. Pozornosť policajtov pri kontrolá ch by sa mala upriamiť na určité oblasti, napr. v blízkosti hraníc, v prístavoch, na letiskách, železničných staniciach, takisto na určité profesie, napr. v stavebníctve, v službách a v obchode. Kontrola spočíva aj v odhaľovaní falšovaných povolení na pobyt, povolení na zamestnanie, falšovaných cestovných dokladov a podobne.

Evidencia osôb, ktorá sa vedie v súvislosti s plnením úloh Policajného zboru, sa rozširuje o evidenciu občanov Únie a rodinných príslušníkov občana Únie. Informačný systé m je nevyhnutnou podmienkou zabezpečenia úloh ustanovených týmto zákonom. Spracúvanie osobných údajov v týchto informačných systémoch je naviazané na základné pravidlá ustanovené v zákone o Policajnom zbore.

K § 77

Ustanovenia administratívneho vyhostenia vychádzajú zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neopr ávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len ako 'smernica 2008/115/ES').

Občana Únie a rodinní príslušníci občana Únie tvoria osobitnú kategóriu, nakoľko požívajú širšie práva, ktoré im priznáva smernica 2004/38/ES, v porovnaní so štátnymi príslušní kmi tretích krajín a taktiež administratívne vyhostenie a určenie zákazu vstupu sa na nich vzťahuje len v osobitných prípadoch ustanovených v smernici 2004/38/ES.

V § 77 ide o všeobecné ustanovenia týkajúce sa administratívneho vyhostenia, v tomto ustanovení sa navrhuje rozšíriť definícia administratívneho vyhostenia o povinnosť cudzinca v prípade vydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení vycestovať na územie členského štátu EÚ, v ktorom má udelené právo na pobyt. V rámci všeobecných vymedzení rozhodnutia o administratívnom vyhostení sa bude uvádzať aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený (ak je možné túto krajinu určiť) a uloženie zákazu vstupu, ak nie je určená lehota na vycestovanie.

Ustanovenie § 77 zakotvuje aj neprípustnosť hromadného vyhostenia cudzincov na základe jedného rozhodnutia ako aj právo cudzinca na jeho žiadosť poskytnúť mu písomný preklad dôvodu administratí vneho vyhostenia, uvedenie dôvodu zákazu vstupu, povinnosti vycestovať, doby zákazu vstupu a poučenia o možnosti podať opravný prostriedok voči rozhodnutiu v jazyku, ktorému rozumie alebo v jazyku, o ktorom sa dá odô vodnene predpokladať, že mu rozumie. Vzhľadom na procesné záruky garantované smernicou 2008/115/ES sa navrhuje doplniť právnu pomoc pre štátneho príslušníka tretej krajiny nielen zastupovaním zo strany advoká ta ale aj iným zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť len fyzická osoba s plnou spôsobilosťou na právne úkony. Zároveň štátny príslušník tretej krajiny sa môže dať zastúpiť aj Centrom právnej pomoci, ak to umožňuje zákon č. 327/2005 Z. z.

Právo cudzinca na podanie vyhlásenia o žiadosti o azyl alebo o poskytnutí doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky už počas konania o administratívnom vyhostení zostáva zachované. V takomto prí pade policajný útvar konanie o administratívnom vyhostení preruší až do rozhodnutia o jeho žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany a ďalej postupuje podľa zákona č. 480/2002 Z. z. Zároveň sa upravuje aj postup policajného útvaru v prípade, ak prebieha alebo sa ukončilo konanie o azyle alebo na území Slovenskej republiky.

K § 78 a 79

Ako reakcia na potreby aplikačnej praxe sa upravuje oprá vnenie policajta vykonať osobnú prehliadku a prehliadku osobných vecí v konaní o administratívnom vyhostení cudzinca z územia Slovenskej republiky. Ide o oprávnenie preventívneho charakteru, ktorého cieľ om je nielen prehliadkou zistiť, či cudzinec má pri sebe predmety, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť osôb alebo majetku, ale aj zistiť, či cudzinec nemá pri sebe napr. lieky, ktorých je užívateľom a tú to skutočnosť predtým opomenul uviesť. Policajt má povinnosť spracovať úradný záznam o vykonaní prehliadky a o zozname odobratých vecí a jednu kópiu zoznamu odovzdá cudzincovi. Policajt je povinný zaisten é veci vrátiť po vydaní rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak sa cudzinec nezaistí, okrem peňažných prostriedkov použitých na úhradu nákladov spojených s administratívnym vyhostením a vecí , ktorých držanie je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Ïalším oprávnením, ktoré sa zavádza v § 79, je oprávnenie predviesť cudzinca na policajný útvar. Ide o nové ustanovenie, ktoré poskytuje policajtovi oprávnenie na predvedenie cudzinca na policajný ú tvar, ak zistí pri vykonávaní kontroly pobytu skutočnosti zakladajúce dôvod, pre ktorý môže byť cudzinec administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky. Potreba právnej úpravy tohto oprá vnenia vyplynula z aplikačnej praxe, pretože osobná účasť cudzinca je v konaní o jeho administratívnom vyhostení nevyhnutná. Ide o dôležitý procesný inštitút na zabezpečenie priebehu a úč elu konania.

Súčasná platná legislatíva nedáva príslušnému policajnému útvaru, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, oprávnenie na predvedenie cudzinca priamo za účelom vykonávania úkonov sú visiacich s jeho administratívnym vyhostením, napr. za účelom jeho vypočutia. Absencia navrhovaného oprávnenia v právnom poriadku Slovenskej republiky spôsobuje, že policajný útvar je tak v praktickej činnosti nú tený riešiť uvedené situácie využívaním oprávnení uvedených v ustanovení iných právnych predpisoch, ktoré sa však nedajú aplikovať na niektoré konkrétne prípady. Inštitú t predvedenia podľa § 17 zákona č. 171/1993 Z. z. je možné aplikovať len vtedy, ak osoba bez dostatočného ospravedlnenia alebo bez závažných dôvodov nevyhovie výzve policajta, aby sa ihneď alebo v určenom čase dostavila na útvar Policajného zboru na spísanie zápisnice o podaní vysvetlenia alebo, ak ide o objasňovanie priestupku, na spísanie záznamu alebo zápisnice do správy o výsledku objasňovania priestupku. Pou žitie § 18 citovaného zákona nie je možné v uvedenom konaní aplikovať na prípad, kedy je totožnosť cudzinca riadne zistená (cudzinec sa preukáže platným cestovným dokladom, dokladom o pobyte, povolení m na pobyt v inom členskom štáte alebo iným hodnoverným preukazom totožnosti). Inštitút predvedenia podľa § 42 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) pripadá do ú vahy len vtedy, ak sa cudzinec ako účastník konania bez náležitého ospravedlnenia alebo bez závažných dôvodov na opätovné predvolanie nedostaví na správny orgán a bez jeho osobnej účasti nemož no konanie uskutočniť. Takýto postup však predpokladá minimálne jedno predchádzajúce predvolanie cudzinca na policajný útvar a taktiež policajný útvar, ktorý v postavení správneho orgánu koná o jeho administratívnom vyhostení, musí požiadať o predvedenie cudzinca iný, príslušný policajný útvar (obvodné oddelenie PZ). Aplikácia aj tohto ustanovenia v konaní o administratívnom vyhostení predstavuje nežiaduci časový prieťah a je z pohľadu samotného princípu administratívneho vyhostenia (eliminácia cudzincov konajúcich v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo medziná rodnou zmluvou) neúčelná. Navrhované ustanovenie preto umožňuje policajnému útvaru konajúcemu vo veci administratívneho vyhostenia cudzinca bez zbytočných časových prieťahov a nákladov predviesť tohto cudzinca na policajný útvar za účelom vykonávania úkonov súvisiacich s jeho administratívnym vyhostením z územia Slovenskej republiky.

K § 80

V súvislosti s konaním o administratívnom vyhostení cudzinca vznikajú pre Slovenskú republiku finančné náklady, ktoré tvoria náklady na ubytovanie, stravovanie a dopravu cudzinca. Ustanovenie upravuje z akých finančných prostriedkov sa uhradia náklady (z vlastných finančných prostriedkov cudzinca, ktorými môže ihneď disponovať, zamestná vateľom, ktorý nelegálne zamestnával cudzinca alebo štát). V súlade so smernicou 2009/52/ES sa zavádza aj zodpovednosť za úhradu týchto nákladov pre subdodávateľov nelegálneho zamestnávateľa.

K § 81

Ustanovenie § 81 v odsekoch 1 a 2 jasne definuje prí pady, kedy nie je možné vyhostiť cudzinca. Jedná sa o uplatnenie zásady 'non-refoulment' z územia Slovenskej republiky voči cudzincovi alebo osobe bez štátnej príslušnosti, ktorá vyplýva z medzinárodný ch záväzkov SR a preberá sa z doterajšej právnej úpravy.

K § 82 a 83

Upravujú sa podmienky, za ktorých môže policajný ú tvar vydať rozhodnutie o administratívnom vyhostení štátnemu príslušníkovi tretej krajiny a ustanovuje, v akých prípadoch zároveň môže policajný útvar udeliť zákaz vstupu na ú zemie Slovenskej republiky na obdobie jedného roka až desať rokov. Následne sa navrhuje osobitne upraviť niektoré povinnosti a právomoci policajného útvaru pri určovaní zákazu vstupu a doby jeho platnosti, v prí pade ak dôjde k splneniu podmienok ustanovených v návrhu zákona.

V súlade so smernicou 2003/109/ES sa navrhuje administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má postavenie priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom EÚ a určiť mu zá kaz vstupu len v prípade, ak vážne ohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.

K § 84 a 85

Upravujú sa dôvody, na základe ktorých policajný ú tvar zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení štátneho príslušníka tretej krajiny.

Doplnenie formulácie v § 84 ods. 4 písm. b) a v § 86 ods. 1 má za cieľ zabrániť zámene pojmov 'dobrovoľný návrat', ktorý sa v podmienkach Slovenskej republiky vykonáva vo forme asistovaného dobrovoľ ného návratu zo strany IOM s pojmom 'dobrovoľný odchod', ktorý zavádza smernica 2008/115/ES.

Do § 85 sa preberá smernica Rady 2001/40/ES z 28. mája 2001 o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych príslušníkov tretích krajín (čl. 3 písm. b) smernice). Ak policajný ú tvar rozhoduje o administratívnom vyhostení štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom povolenia na pobyt vydaného akýmkoľvek iným členským štátom Európskej únie, je povinný uplatniť aj čl. 25 ods. 2 schengenského vykonávacieho dohovoru. Uvedené ustanovenie článku by sa malo uplatňovať recipročne. V prípade uplatňovania vzniknutých nákladov Slovenská republika po realizácií výkonu rozhodnutia o vyhostení vydaného iným členským štátom postupuje podľa rozhodnutie Rady z 23 februára 2004, ktorým sa ustanovujú kritériá a praktické opatrenia na náhradu finančné ho rozdielu vyplývajúceho z uplatňovania smernice 2001/40/ES o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych občanov tretích krajín.

K § 86

Ustanovenie explicitne upravuje dôvody za ktorých môž e ministerstvo vnútra zrušiť zákaz vstupu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny. Z dôvodu vzniku nepredvídateľných prípadov môže ministerstvo vnútra výnimočne povoliť vstup na územie Slov enskej republiky aj štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý bol administratívne vyhostený a u ktorého neuplynula lehota zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky. Na rozhodovania o povolaní na vstup sa nevz ťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

K § 87

Upravuje sa problematika administratívneho vyhostenia občanov Únie a ich rodinných príslušníkov v zmysle smernice 2004/38/ES. Občana Únie a rodinného príslušníka občana Únie môže policajný útvar administratívne vyhostiť a môže mu určiť čas z ákazu vstupu do päť rokov len vtedy, ak sú hrozbou pre bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. Ak tieto osoby nadobudli právo trvalého pobytu, je možné ich vyhostiť len vtedy, ak sú vá žnou hrozbou pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Navrhujú sa tiež v súlade so smernicou 2004/38/ES ustanoviť prípady, ktoré nezakladajú dôvod na administratívne vyhostenie.

Osobitne sa zdôrazňuje individuálne posudzovanie okolností každého prípadu, v ktorom policajný útvar rozhoduje o administratívnom vyhostení a prihliadať na primeranosť administratívneho vyhostenia vzhľ adom na osobný stav daného jednotlivca. Rovnako sa navrhuje upraviť procesné záruky, ktoré občanovi Únie a rodinnému príslušníkovi občana Únie priznáva smernica 2004/38/ES v prípade, že im bolo vydan é rozhodnutie o administratívnom vyhostení. Navrhuje sa zabezpečiť výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, v prípadoch, že občan Únie alebo rodinný príslušník občana Únie nerešpektuje ur čenú lehotu na vycestovanie v rozhodnutí o administratívnom vyhostení.

K § 88

Ustanovenia druhej hlavy štvrtej časti návrhu zákona urč ujú dôvody, kedy je policajt oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny v súlade so smernicou 2008/115/ES. Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na č as nevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov. Policajný útvar môže túto lehotu predĺžiť z dôvodu uvedeného v § 87 ods. 4. Predĺžiť lehotu zaistenia nie je možné pri rodinách s de ťmi a pri zraniteľných osobách. Postup pri zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny je totožný s doterajšou právnou úpravou. Toto ustanovenie zároveň definuje nový pojem 'riziko úteku '.

K § 89

Napriek tomu, že existujú dôvody zaistenia, môž e policajný útvar rozhodnúť namiesto zaistenia o tom, že štátnemu príslušníkovi tretej krajiny uloží povinnosť hlásenia pobytu alebo zloženie peňažnej záruky ako náhrady zaistenia osoby. Zárove ň sa ustanovujú podmienky za ktorých možno uložiť tieto opatrenia. Pri porušení týchto podmienok policajný útvar rozhodne o zaistení cudzinca, prípadne aj o prepadnutí peňažnej záruky, ak bola uložen á.

K § 90

Ustanovenie upravuje povinnosti policajného útvaru a zariadenia v súvislosti so zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny. Štátny príslušník tretej krajiny má okrem iného právo byť poučený o zaistení, vyrozumieť o zaistení niektorú zo svojich bl ízkych osôb a právneho zástupcu, požiadať o asistovaný dobrovoľný návrat alebo o možnosti kontaktovať mimovládne organizácie. V § 90 ods. 2 písm. b) je garantované právo na bezodkladné prepustenie štátneho príslušníka tretej krajiny zo zariadenia.

K § 91

Strava poskytovaná v zariadení je primerane prispôsobovaná s ohľadom na vek, kultúrne, etnické a náboženské špecifiká krajín. Je garantované poskytnutie stravy zaistenému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny prvýkrát po 6 hodinách. Ak štátny prí slušník tretej krajiny odmietne poskytnutie stravy policajt o tom spíše úradný záznam, v ktorom uvedie aj dôvod odmietnutia stravy, o čom zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny bezprostredne poučí v jazyku, ktorému rozumie, a v prítomnosti iného policajta predloží úradný záznam na podpis.

K§ 92

Zariadením musí vnútorne zodpovedať hygienický m predpokladom a stavebným úpravám miestností, kde sa umiestnení štátni príslušníci tretej krajiny celodenne zdržiavajú. Pre štátnych príslušníkov tretej krajiny sú v zariadení zabezpečované aj podmienky komplexnej osobnej hygieny vo forme napr. hygienických balíčkov, denného prístupu k sprchám a toaletám. Pracovné aktivity zaistení štátni príslušníci tretej krajiny v zariadení nevykonávaj ú.

K § 93

Ustanovenie § 93 upravuje možnosť pristúpiť k umiestneniu štátneho príslušníka tretej krajiny do oddeleného režimu zaistenia. Štátny príslušník tretej krajiny môže byť umiestnený do oddeleného režimu zaistenia len na základe taxatí vne stanovených dôvodov.

K § 94

Zariadenie musí pri umiestňovaní zaistených štá tnych príslušníkov tretích krajín do ubytovacích priestorov individuálne prihliadať na ich životné podmienky, náboženské, etnické alebo národnostné zvyklosti.

Zároveň ihneď po umiestnení štátneho príslušníka tretej krajiny v zariadení sa zabezpečí jeho poučenie v jazyku, ktorému rozumie, o tom, kde sa nachádza, a o jeho povinnostiach a právach sú visiacich s jeho zaistením a vnútorným poriadkom zariadenia.

K § 95

V § 95 je určená povinnosť štátneho príslušn íka tretej krajiny podrobiť sa lekárskej prehliadke v rozsahu určenom lekárom.

Ak si zdravotný stav štátneho príslušníka tretej krajiny vyžaduje zdravotnú starostlivosť, ktorú nie je možné zabezpečiť v podmienkach zariadenia, je bezodkladne zabezpečená špecializovaná starostlivosť v zdravotníckom zariadení mimo zariadenia. Výdavky súvisiace so zabezpečením zdravotnej starostlivosti uhrádza zariadenie. Ak si štátny príslušník tretej krajiny spôsobí ujmu na zdraví ú myselne, je povinný uhradiť náklady na liečenie a skutočne vynaložené náklady na dozor a dopravu do zdravotníckeho zariadenia. Ak nemá finančné prostriedky, náklady hradí ministerstvo vnútra.

K § 96 až 99

Ustanovenie upravuje práva a povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny umiestneného v zariadení, pričom sa prevažne preberajú z doterajšej právnej úpravy. V prípade prijatia z ásielky vecí je štátny príslušník tretej krajiny obmedzený na hmotnosť zásielky do 5 kilogramov, to sa však nevzťahuje na prijatie zásielky s oblečením.

K § 100

Upravuje sa oprávnenie policajta vykonať pred umiestnení m do zariadenia osobnú prehliadku cudzinca. O prehliadke zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny je policajt povinný spracovať úradný záznam. Štátny príslušník tretej krajiny je povinný podrobiť sa prehliadke. Osobnú prehliadku štátneho príslušníka tretej krajiny vykonáva vždy osoba rovnakého pohlavia. Policajt je oprávnený odobrať do úschovy cestovný doklad, veci a návykové látky n ájdené pri prehliadke štátneho príslušníka tretej krajiny alebo pri prehliadke jeho osobných vecí.

K § 101

Predmetné ustanovenia vymedzujú právnu úpravu policajné ho prevozu v rámci readmisných dohôd. Ustanovenie upravuje práva a povinnosti policajného útvaru pred začiatkom a počas vykonávania policajného prevozu za účelom uplatňovania readmisnej dohody, ako aj povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny podrobiť sa prehliadke počas prevozu.

K § 102

V leteckej doprave dochádza k situáciám, kedy dopravca z bezpečnostných dôvodov (ak sa osoba agresívne správa alebo existuje predpoklad, že sa tak správať môže) odmieta vykonať prepravu osoby, ktorú má inak (podľa § 108) povinnosť prepraviť. V takýchto pr ípadoch žiada policajný útvar na hraničnom priechode o zabezpečenie policajnej asistencie počas prepravy tohto cudzinca na cieľové územie. Z uvedeného dôvodu ide touto úpravou o snahu mať možnosť v tak ýchto prípadoch operatívne rozhodnúť o vyslaní policajného sprievodu, a to v čo najkratšom čase, pričom dopravca bude povinný hradiť aj všetky výdavky s tým spojené.

K § 103 a prílohe č. 1

Túto úpravu si vyžiadala realizácia závä zku Slovenskej republiky vyplývajúca zo smernice Rady 2003/110/ES z 25. novembra 2003 o pomoci v prípadoch tranzitu na účely leteckého odsunu (ďalej len 'smernica 2003/110/ES'). V tejto súvislosti sa vymedzujú povinnosti ministerstva vnútra pri prijímaní a podávaní žiadosti o letecký tranzit a povinnosti policajného útvaru na zabezpečenie realizácie leteckého tranzitu. Súč asne sa vymedzuje rozsah poskytovanej pomoci a dôvody, pre ktoré môže byť žiadosť o letecký tranzit odmietnutá.

V prílohe č.1 je vzor žiadosti o tranzit na účely leteckého odsunu.

K § 104

Ustanovenie upravuje lehotu na vybavenie žiadosti členského štátu Európskej únie o letecký tranzit aj s možnosťou o predĺženia lehoty rozhodnutia o leteckom tranzite. Ustanovenie odseku 4 upravuje dôvody, kedy ministerstvo vnútra môže zamietnuť žiadosť člensk ého štátu o realizácii leteckého tranzitu. Náklady spojené s leteckým tranzitom hradí ten, kto o letecký tranzit požiadal.

K § 105

Do § 105 bol prevzatý čl. 5 smernice 2003/110/ES. Ustanovenie upravuje postup a opatrenia zúčastnených strán v leteckom tranzite od začiatku leteckého tranzitu až po jeho ukončenie.

K § 106

Ustanovenie upravuje práva a povinnosti osôb, ktoré vykoná vajú letecký tranzit so sprievodom, povinnosti policajného sprievodu z iného členského štátu EÚ, ako aj ich oprávnenia počas sprievodu na území Slovenskej republiky.

K § 107 a 108

V návrhu sa všeobecne ustanovuje povinnosť na ú seku kontroly vonkajšej hranice zdržať sa konania, ktoré môže poškodiť, zničiť alebo inak znehodnotiť technický prostriedok, alebo sťažiť jeho využívanie. Ide o technické zriadenia, ktoré sú vyu žívané v rámci hraničnej kontroly a hraničného dozoru a poškodením ktorých by pre Slovenskú republiku vznikli značné materiálne škody.

Navrhovanou zmenou sa transponuje čl. 3 ods. 1 a 2 a čl. 6 ods. 1 a 2 smernice Rady 2004/82/ES z 29. apríla 2004 o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich (ďalej len ako 'smernica 2004/82/ES'), ktorou sa ukladá povinnosť leteckým dopravcom poskytovať policajnému útvaru na hraničnom priechode (letisku) v elektronickej podobe údaje o cestujúcich (vrátane osobných údajov), ktorých prepravuje cez vonkajšiu hranicu Euró pskej únie. Zároveň sa určuje rozsah poskytovaných údajov a povinnosť leteckého dopravcu informovať cestujúcich o poskytnutí údajov policajnému útvaru. Účelom navrhovanej zmeny je obmedziť nelegá lnu migráciu štátnych príslušníkov tretích krajín do členských štátov Európskej únie prostredníctvom leteckej dopravy.

Navrhovaná zmena upravuje povinnosti policajného útvaru na hraničnom priechode (letisku) pri archivácii a využívaní údajov poskytnutých leteckým dopravcom. Navrhovanou zmenou sa transponuje č l. 6 ods. 1 smernice 2004/82/ES.

K § 109

Navrhuje sa doplniť pre prevádzkovateľov letísk niektoré povinnosti, ktorých účelom je zabezpečiť vykonanie hraničných kontrol osôb prilietajúcich alebo odlietajúcich mimo Schengenský priestor (napr. do Veľkej Británie). Takáto požiadavka vyplýva z Kó dexu schengenských hraníc, podľa ktorého sa pri prekročení vonkajších hraníc musia všetky osoby podrobiť minimálnej kontrole na zistenie totožnosti a štátni príslušníci tretej krajiny sa musia podrobi ť dôkladnej kontrole (čl. 7). Tieto povinnosti sú v súlade aj s prílohou VI Kódexu schengenských hraníc, ktorá ustanovuje osobitné pravidlá pre rôzne typy hraníc a rôzne dopravné prostriedky použí vané na prekračovanie vonkajších hraníc členských štátov Európskej únie (bod 2. Vzdušné hranice).

Ustanovujú sa povinnosti prevádzkovateľa medzinárodného letiska a prevádzkovateľa letiska, ktorý nemá oprávnenia prevádzky ako na medzinárodnom letisku. Ustanovenie § 109 ods. 2 upravuje oznamovaciu povinnosť pre prevádzkovateľa letiska, na ktorom nie je zriadený policajný útvar, na účel zabezpečenia vykonania hraničnej kontroly osôb prilietajúcich alebo odlietajúcich mimo Schengenský priestor. Zároveň zavá dza aj lehotu na splnenie si danej oznamovacej povinnosti. Pre prípady napr. 'vis maior' sa v odseku 3 odlišne od odseku 2 upravuje oznamovacia povinnosť až na pristátie lietadla. Oznámenie o pristátí môže byť vykonané napr. prostredníctvom linky 158.

K § 110

Navrhuje sa v súvislosti s aplikačnou praxou doplniť ustanovenie, ktoré sa týka povinnosti vlastníka nehnuteľnosti. Zavádza sa, že v rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh Policajného zboru pri vykonávaní hraničného dozoru je vlastník nehnuteľnosti nielen povinný umožniť vstup a vjazd dopravného prostriedku na pozemok v blízkosti vonkajšej hranice, ale aj vstup a vjazd dopravného prostriedku na pozemok v prihraničnom území vonkajšej hranice. Ide o vykonávanie neodkladných úkonov zo strany policajtov pri vykonávaní pátrania po osobách. V ustanovení sa upravuje povinnosť pre vlastníka nehnuteľnosti strpieť umiestnenie príslušného technického prostriedku v prihraničnom území vonkajšej hranice, ako aj právo na primeranú náhradu. Nárok na náhradu škody s tým súvisiaci nie je týmto navrhovaným ustanovením dotknutý. Navrhuje sa ďalej doplniť, že ak medzi vlastníkom nehnuteľ nosti a Policajným zborom nedôjde k dohode v súvislosti s obmedzeným práv vlastníka nehnuteľnosti k pozemku, tak o primeranej náhrade za obmedzenie práv k pozemkom rozhodne ministerstvo vnútra.

K § 111

Ustanovujú sa povinnosti štátneho príslušní ka tretej krajiny. Štátny príslušník tretej krajiny je povinný podpísať vyplnené úradné tlačivo o hlásení pobytu aj s uvedením miesta pobytu. Navrhuje sa doplniť úradné tlačivo o hlásení pobytu o kolónku 'miesto pobytu'. Navrhujú sa rozšíriť niektoré povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny, napríklad povinnosť odovzdať policajnému útvaru neplatný doklad o pobyte alebo neplatný doklad vydaný podľa tohto zákona, alebo nájdený doklad iného štátneho príslušníka tretej krajiny, a oznámiť policajnému útvaru, že sa bude zdržiavať mimo miesta udelené ho pobytu nepretržite viac ako 30 dní.

Navrhujú sa nové ustanovenia pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty EÚ, ktoré vyplývajú zo smernice 2009/50/ES. Tieto ustanovenia ustanovujú držiteľovi modrej karty EÚ povinnosť oznámiť policajnému útvaru do troch pracovných dní začiatok obdobia nezamestnanosti a skončenie obdobia nezamestnanosti a hlásiť policajnému útvaru zmenu zamestnávateľa najneskôr tri pracovné dni pred nástupom do nového zamestnania. Pri hlásení zmeny zamestnávateľa sa držiteľovi modrej karty EÚ ustanovuje povinnosť predložiť doklady potvrdzujúce účel jeho pobytu ako vysokokvalifikované ho zamestnanca. Na druhej strane štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty EÚ nemusí v období nezamestnanosti, ktoré riadne oznámil, preukázať pri kontrole pobytu finančné zabezpe čenie pobytu.

K § 112

Navrhuje sa osobitne od štátnych príslušníkov tretí ch krajín, uviesť povinnosti občanov Únie a rodinných príslušníkov Únie, pretože z dôvodu ich statusu im smernica 2004/38/ES priznáva väčší rozsah práv a iné povinnosti, ako majú štátni pr íslušníci tretích krajín.

K § 113 až 115

Ustanovujú sa povinnosti niektorých právnických osô b a fyzických osôb a štátnych orgánov vo vzťahu k cudzincom, ktoré prevažne vychádzajú z doterajšej právnej úpravy. Novinkou je vypustenie povinnosti pre ubytovateľa viesť okrem knihy ubytovaných aj domov ú knihu, čím sa odľahčí administratíva pre týchto podnikateľov. Pre živnostenský úrad sa zavádza povinnosť zasielať v polročných intervaloch zmeny v živnostiach vydaných pre cudzincov.

K § 116

Vymedzujú sa skutkové podstaty priestupkov v súvislosti s ko ntrolou na vonkajšej hranici. Diferencovane sa vymedzujú priestupky súvisiace s prekračovaním vonkajšej hranice tak pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj pre občanov Únie a ich rodinných prí slušníkov. Zároveň sa upravujú priestupky na úseku kontroly vonkajších hraníc, ktoré majú zabezpečiť, aby umiestnené technické prostriedky na zabezpečenie plnenia úloh kontroly vonkajš ej hranice neboli bezdôvodne poškodzované, ničené, svojvoľne premiestňované a pod. Súčasne sa umožňuje postih osoby, ktorá by svojim konaním neumožnila vstup alebo vjazd dopravného prostriedku na nehnuteľ nosť alebo neumožnila umiestnenie technického prostriedku.

Zároveň sa vymedzujú aj skutkové podstaty priestupkov pri dočasnom obnovení kontroly hraníc na vnútornej hranici.

K § 117

Navrhované ustanovenie vymedzuje skutkové podstaty sprá vnych deliktov na úseku kontroly hraníc. Zároveň sa ustanovujú sankcie za jednotlivé druhy správnych deliktov. Výška sankcie je odstupňovaná podľa závažnosti a následkov protiprávneho konania.

K § 118

Priestupky na úseku pobytu cudzincov sa môže dopustiť št átny príslušník tretej krajiny, občan Únie, rodinný príslušník občana Únie a každý, kto poruší povinnosť ustanovenú týmto zákonom. Občan Únie a ich rodinný príslušní k je sankcionovaný iba v tých prípadoch, keď to umožňuje smernica 2004/38/ES; výška pokút za priestupky je porovnateľná s výškou pokút za obdobné priestupky občanov Slovenskej republiky.

K § 119

Navrhovaným ustanovením sú upravené sprá vne delikty, ktorých sa môže dopustiť na úseku pobytového režimu ubytovateľ, škola, zamestnávateľ, ako aj iná právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ. Pokutu za správny delikt je možné ulo žiť do jedného roka odo dňa, keď sa policajný útvar o porušení povinnosti dozvedel a najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Pri určení pokuty policajný ú tvar prihliada na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho konania a na prípadné opakované porušenie povinnosti.

K § 120

Upravuje sa vzťah k správnemu poriadku. Z dôvodu bezpeč nosti sa tiež vo vymedzených prípadoch obmedzuje rozsah odôvodnenia rozhodnutia.

K § 121 až 124

Bezúhonnosť je upravená podľa platnej legislatívy; zav ádza sa ustanovenie, ktoré vymedzuje, kto sa považuje za bezúhonného. Navrhuje sa do spoločných ustanovení doplniť vymedzenie dokladov o zabezpečení ubytovania, zdravotného poistenia a vydávanie dokladov, ž e cudzinec netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie.

K § 125

Ustanovenie § 125 upravuje niektoré základné a vš eobecné postupy v rámci konania podľa návrhu zákona. Vymedzuje pôsobnosť policajného útvaru, pričom pôsobnosť policajného útvaru vo veci administratívneho vyhostenia je iná ako pôsobnosť policajné ho útvaru, ktorý rozhoduje o žiadosti o udelenie pobytu.

Nové ustanovenie § 125 ods. 3 sa dopĺňa z dôvodu veľkého počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú držiteľmi cestovných dokladov štátov, ktoré Slovenská republika neuznala a mali na území Slovenskej republiky už povolený pobyt a tento im bol zrušený, majú na území Slovenskej republiky pobyt a potrebujú si ho obnoviť alebo si chcú podať žiadosť o pobyt na území Slovenskej republiky. Vo všetkých týchto prípadoch by policajný útvar ich žiadosti zamietol alebo by povolený pobyt zrušil, nakoľko nie sú držiteľmi platného cestovného dokladu. Definovanie platn ého cestovného dokladu v zákone č. 48/2002 o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov sa tým dostávalo do rozporu s medzinárodnými dohovormi (napr. čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základn ých slobôd), kedy sa manželovi občana Slovenskej republiky, ktorý nebol držiteľom platného cestovného dokladu upieralo právo na jeho rodinný a súkromný život. Touto úpravou sa odstráni diskriminácia tak ýchto osôb a na druhej strane tým zostanú zachované požiadavky na bezpečnostné štandardy ochrany cestovných dokladov pred falšovaním zo strany cudzincov.

Taktiež sa upravuje postup policajného útvaru pri posudzovaní ohrozenia verejného poriadku, pri poučovaní cudzinca o možnosti asistovaného dobrovoľného návratu, pri vyžadovaní informácií od iných č lenských štátov EÚ a Slovenskej informačnej služby.

K § 126

Novo sa vymedzuje, že pravidlá zamestnávania cudzincov sú upravené len v zákone o službách zamestnanosti. Ustanovenie § 126 upravuje ďalej overovanie dokladov, podpisov, preklad dokladov. Navrhuje sa, aby podpisy na čestných vyhláseniach, splnomocneniach, nájomných zmluvá ch a notárskych zápisniciach, ktoré cudzinci predkladajú v konaniach podľa zákona boli osvedčené, aby úradné tlačivá boli vydávané dvojjazyčne, aby sa akceptovali aj české preklady a aby sa zverejň ovali základné informácie na stránkach ministerstva vnútra a ministerstva zahraničných vecí.

K § 127

Týmto ustanovením je upravený postup lekárskeho vyš etrenia na zistenie veku cudzinca (t. j. či ide o maloletú alebo o plnoletú osobu), ďalej postup pri nájdení maloletých cudzincov na území SR a ich zastupovanie v konaniach podľa tohto zákona.

K § 128 a 129

V súlade so zákonom o ochrane osobných ú dajov sa upravuje spracúvanie údajov policajným útvarom, a to jednak na účely kontroly hraníc (§ 128), a jednak na účely konania o víze a konania o pobyte (§ 129).

K § 130 až 133 a prílohe č. 2

Prechodné ustanovenie rieši vzťah k udeleným povoleniam pod ľa súčasnej platne legislatívy, udeleným vízam a časovú pôsobnosť v súvislosti s konaniami začatými pred účinnosťou navrhovaného zákona.

Ustanovenie § 129 určuje povinnosť živnostenskému úradu zaslať do 30 dní od účinnosti tohto zákona úradu hraničnej a cudzineckej polície písomný zoznam vydaných, pozastavených a zaniknutých a zru šených živnostenských oprávnení štátnych príslušníkov tretej krajiny s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky.

Zrušovacie ustanovenie ruší doteraz platný zákon o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov, zákon o ochrane štátnej hranice v znení neskorších predpisov a výnos Ministerstva zdravotní ctva Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o vydávaní dokladu, že cudzinec netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie.

Transpozičné ustanovenie § 133 odkazuje na prílohu č. 2, v ktorej je uvedený zoznam preberaných právnych aktov Európskej únie.

K čl. II

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 2 a 7

Nanovo sa ustanovujú položky v sadzobníku sprá vnych poplatkov, ktoré sa týkajú správnych poplatkov za jednotlivé druhy pobytov. Aktualizácia je potrebná predovšetkým vzhľadom na zmenu terminológie niektorých pobytov. Správny poplatok nebudú platiť cudzinci, ktorí žiadajú prechodný pobyt na účel štúdia a vedy a výskumu s cieľom prilákať takéto osoby na územie Slovenskej republiky, a tým ovplyvniť vedomostnú politiku na Slovensku. Určité kategórie cudzincov, predovšetkým v súvislosti s tolerovaným pobytom, sa tiež oslobodzujú od správneho poplatku, a to najmä z dôvodu udeľovania tohto pobytu z humanitárnych dôvodov.

K bodu 3

V položke 26, ktorá sa týka udelenia víza na hraničnom priechode a predĺženia krátkodobého víza, sa dopĺňa oslobodenie o rodinných príslušníkov občanov Únie a rodinní pr íslušníci občanov Slovenskej republiky v rozsahu rodinných príslušníkov občanov Únie.

K bodom 4 až 6

V sadzobníku konzulárnych poplatkov v položke 240 (udeľ ovanie víz) sa zavádza nový správny poplatok vo výške 30 eur za podanie odvolania proti rozhodnutiu, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie schengenského víza alebo ktorým bolo schengenské vízum zrušen é alebo odvolané. Týmto poplatkom však nebudú podliehať rozhodnutia útvaru Policajného zboru a rodinní príslušníci azylanta a cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochr ana. Ak sa odvolaniu vyhovie, poplatok sa vráti.

K čl. III

Podľa prílohy IV. ods. 2.1.1. a ods. 2 Kódexu schengenský ch hraníc musí medzinárodné letisko spĺňať určité štandardy pre vykonávanie hraničnej kontroly súvisiace z bezproblémovým vybavovaním osôb prekračujúcich vonkajšie hranice. Preto je v novele leteckého zákona na podmienky Slovenskej republiky upravené postavenie ministerstva vnútra v procese povoľovania prevádzky medzinárodného (schengenského) letiska Leteckým úradom SR. Ide o ustanovenie, ktoré priamo Kódex schengenských hraníc neupravuje, ale len odkazuje na vnútroštátnu právnu úpravu členských štátov Európskej únie.

K čl. IV

Navrhuje sa účinnosť zákona, a to s ohľ adom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu.

V Bratislave 10. augusta 2011

Iveta Radičová

predsedníčka vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic

minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore