Zákon o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov 400/2015 účinný od 01.05.2023 do 31.01.2024

§ 1
Predmet úpravy

(1)
Tento zákon upravuje základné pravidlá tvorby všeobecne záväzných právnych predpisov (ďalej len „právny predpis“), ktorými sú Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ústavné zákony, zákony, nariadenia vlády Slovenskej republiky (ďalej len „nariadenie vlády“), vyhlášky a opatrenia ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, iných orgánov štátnej správy a Národnej banky Slovenska a ich vyhlasovanie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka zákonov“).
(2)
Ustanovenia § 2 ods. 3, § 4 ods. 3, § 6 ods. 2 a 3, § 7 ods. 1 písm. a), d), e), g), h) a i) a ods. 4 a 5, § 8 až 10 sa nevzťahujú na návrh ústavy, ústavného zákona a zákona, ktorý podáva výbor Národnej rady Slovenskej republiky alebo poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

§ 7
Náležitosti návrhu právneho predpisu

(1)
Návrh právneho predpisu predkladaný do pripomienkového konania okrem paragrafového znenia obsahuje najmä
a)
predkladaciu správu,
b)
dôvodovú správu,
c)
doložku vybraných vplyvov,
d)
analýzu vplyvov,
e)
správu o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu,
f)
doložku zlučiteľnosti,
g)
tabuľku zhody návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie pri preberaní alebo vykonávaní právne záväzného aktu Európskej únie,
h)
návrh vykonávacieho právneho predpisu, ak právny predpis obsahuje splnomocňovacie ustanovenie na jeho vydanie,
i)
informatívne konsolidované znenie právneho predpisu, ak ide o novelizáciu právneho predpisu.
(2)
Dôvodová správa sa člení na všeobecnú časť a osobitnú časť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje zhodnotenie súčasného stavu s uvedením potreby novej právnej úpravy, spôsobu jej vykonávania, zhrnutie vplyvu v súlade s doložkou vybraných vplyvov, súlad právneho predpisu s inými právnymi predpismi, právom Európskej únie a s medzinárodnoprávnymi záväzkami a ďalšie skutočnosti nevyhnutné na posúdenie návrhu právneho predpisu. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje vecné odôvodnenie jednotlivých navrhovaných ustanovení právneho predpisu; do odôvodnenia sa nesmie preberať text týchto ustanovení.
(3)
Doložka vybraných vplyvov a analýza vplyvov obsahuje predpokladané vplyvy návrhu právneho predpisu a ich analýzu, a to najmä
a)
vplyvy na rozpočet verejnej správy,1aa)
b)
vplyvy na manželstvo, rodičovstvo, rodinu a deti,
c)
vplyvy na podnikateľské prostredie vrátane ich vyčíslenia,
d)
sociálne vplyvy,
e)
vplyvy na životné prostredie,
f)
vplyvy na informatizáciu spoločnosti,
g)
vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
(4)
Doložka vybraných vplyvov a analýza vplyvov podľa odseku 3 písm. b) obsahuje analýzu vplyvov návrhu právneho predpisu najmä na rodinné prostredie, vzájomnú súdržnosť členov rodiny, výchovu detí, práva detí, práva rodičov voči deťom, základné zásady zákona o rodine,1a) uzavieranie manželstva a na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín.
(5)
Informatívne konsolidované znenie právneho predpisu sa vytvára prostredníctvom elektronického systému tvorby právnych predpisov (ďalej len „portál“). Informatívne konsolidované znenie právneho predpisu obsahuje pôvodné znenie právneho predpisu so zapracovaním všetkých ustanovení jeho neskorších novelizácií vrátane navrhovanej novelizácie právneho predpisu.

§ 19
Platnosť, účinnosť a záväznosť

(1)
Právne predpisy nadobúdajú platnosť dňom ich vyhlásenia v zbierke zákonov.
(2)
Právne predpisy nadobúdajú účinnosť pätnástym dňom po ich vyhlásení v zbierke zákonov, ak nie je v nich ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti. Ak je to odôvodnené naliehavým všeobecným záujmom, môže sa v právnom predpise výnimočne ustanoviť skorší začiatok jeho účinnosti, najskôr však dňom vyhlásenia v zbierke zákonov.
(3)
Iné akty nadobúdajú záväznosť dňom ich vyhlásenia v zbierke zákonov. Dňom vyhlásenia v zbierke zákonov začínajú plynúť lehoty, ktoré sú v nich ustanovené alebo ktoré ustanovil právny predpis pre nimi upravované právne vzťahy.
(4)
Vo vyhlásenom konsolidovanom znení právneho predpisu úrad vlády uvedie informáciu o účinnosti všetkých jeho sprístupnených časových verzií.
(5)
Pri tvorbe, schvaľovaní a vyhlasovaní právnych predpisov sa dbá na to, aby medzi vyhlásením právneho predpisu v zbierke zákonov a dňom nadobudnutia jeho účinnosti uplynulo najmenej 15 dní.
(6)
Právny predpis, ktorý má podľa doložky vplyvov alebo analýzy vplyvov vplyv na podnikateľské prostredie, môže nadobudnúť účinnosť len 1. januára alebo 1. júla príslušného kalendárneho roka, pričom pri stanovení dátumu nadobudnutia jeho účinnosti sa dbá na to, aby bola zabezpečená primeraná legisvakancia podľa odseku 5. Ustanovenie o dni nadobudnutia účinnosti právneho predpisu podľa prvej vety sa nemusí uplatniť, ak
a)
o návrhu zákona Národná rada Slovenskej republiky rozhodla, že ho prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní,5a)
b)
právne záväzný akt Európskej únie, ktorý si vyžaduje implementáciu,5b) nadobúda účinnosť alebo sa má uplatňovať k inému dňu, ako by mal nadobudnúť účinnosť právny predpis podľa prvej vety,
c)
medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, si vyžaduje implementáciu k inému dňu, ako by mal nadobudnúť účinnosť právny predpis podľa prvej vety,
d)
ide o návrh ústavy alebo návrh ústavného zákona,
e)
ide o návrh zákona o štátnom rozpočte,
f)
ide o návrh právneho predpisu, ktorý má podľa doložky vybraných vplyvov pozitívne sociálne vplyvy alebo pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a iný deň nadobudnutia účinnosti právneho predpisu ako deň nadobudnutia účinnosti podľa prvej vety je uvedený v spoločnom stanovisku z plenárneho zasadnutia Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky,5c)
g)
ide o zákon vrátený prezidentom, ktorý bol prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní.

§ 27

(1)
Ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie, ustanovenia § 8 až 10 sa pri procese tvorby právnych predpisov nemusia použiť.
(2)
Pri procese tvorby návrhu zákona o štátnom rozpočte sa ustanovenia § 8 až 10 nepoužijú.

1)
§ 2 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení zákona č. 35/2011 Z. z.
1a)
Čl. 1 až 5 Zákona o rodine.
1aa)
§ 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2)
Čl. 87 ods. 3, čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky.
3)
§ 33 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 124/2002 Z. z.
4)
Napríklad § 20 ods. 1 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 22 ods. 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
5)
Napríklad čl. 11 ods. 1 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
5a)
§ 89 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
5b)
Čl. 7 ods. 2 tretia veta Ústavy Slovenskej republiky.
5c)
§ 7 ods. 7 zákona č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o tripartite) v znení zákona č. 76/2021 Z. z.
6)
Čl. 24 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 15/1988 Zb. o Viedenskom dohovore o zmluvnom práve).
7)
§ 3 písm. a) zákona č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení zákona č. 182/2000 Z. z.