Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 397/2008 účinný od 01.11.2008

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

10

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Účelom tohto zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je odstránenie niektorých nedostatkov v texte zákona, definovanie určitých pojmov a úprava kompetencií orgánov štátnej správy.

Aplikácia súčasného textu zákona v praxi poukázala na niekoľko nedostatkov. Úprava právnych vzťahov zákonom je v mnohých prípadoch nejednoznačná a neurčitá, pripúšťajúca viaczmyselný výklad. Niektoré ustanovenia zákona sú v skutočnosti neaplikovateľné, alebo pre subjekty na trhu predstavujú neprimeranú záťaž.

Návrh zákona okrem legislatívno-technických nesprávností rieši aj tieto základné oblasti:

konkretizácia práv a povinností vo vzťahu podnikateľ – spotrebiteľ, odstránenie nedostatkov implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3.12.2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov,

implementácia smernice Rady 2004/113/ES z 13.12.2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu na spotrebiteľské právne vzťahy,

implementácia smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES zo 16. februára 1998 o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi,

odstránenie neprimeraného zaťaženia predávajúceho pri vybavovaní reklamácií,

úprava pôsobnosti správneho poriadku vo vzťahu k právnym vzťahom upraveným týmto zákonom.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu zákona:

a.je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

v článku 153 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,

smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ES z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 15/zv.4) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 15/zv.4), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 13/zv.25), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv.4), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES (Ú. v. EÚ L 149, 11. 6. 2005),

smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 15/zv. 6),

smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 11. 6. 2005),

smernice Rady 87/357/EHS z 25. júna 1987 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa výrobkov, ktorých vlastnosti sa javia ako iné, než v skutočnosti sú, a ktoré ohrozujú zdravie alebo bezpečnosť spotrebiteľov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 13/zv. 8).

b.nie je upravená v práve Európskej únie,

c.nie je upravená v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a.pre Slovenskú republiku v predmetnej oblasti nevyplývajú zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii žiadne záväzky.

b.zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú v predmetnej oblasti žiadne prechodné obdobia.

c.pre Slovenskú republiku v predmetnej oblasti vyplýva z gestorstva smerníc povinnosť prijať potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu

smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ES z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 15/zv.4) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv.4), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 13/zv.25), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv.4), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES (Ú. v. EÚ L 149, 11. 6. 2005),

smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 6),

smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 11. 6. 2005),

smernice Rady 87/357/EHS z 25. júna 1987 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa výrobkov, ktorých vlastnosti sa javia ako iné, než v skutočnosti sú, a ktoré ohrozujú zdravie alebo bezpečnosť spotrebiteľov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 13/zv. 8).

d.nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike.

e.nie sú.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev: úplná

6. Gestor: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1. Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie.

2. Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Návrh zákona nebude mať priamy vplyv na životné prostredie.

4. Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.

5. Návrh zákona nebude mať priamy vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Do zákona sa preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES zo 16. februára 1998 o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi, preto je potrebné rozšíriť rozsah úpravy.

K bodu 2

Rozšírenie definície predávajúceho o splnomocnenca predávajúceho je potrebné pre správnu a úplnú implementáciu smernice o nekalých obchodných praktikách.

K bodu 3

Rozšírenie definície výrobcu o dovozcu, ak sa dovozca alebo osoba, ktorá by mohla byť nositeľom jeho povinností, nedá jednoznačne určiť je potrebné pre úplnú implementáciu smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov.

K bodu 4

Odstránenie nadbytočnej úpravy, pretože inštitút zastúpenia na základe plnomocenstva upravuje Občiansky zákonník.

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 6

Rozšírenie okruhu osôb, ktoré môžu vykonávať odborné posúdenie. Rozšírenie sa vyžadovalo z dôvodu, že osoby vymenované v § 2 písm. n) sa ukázali ako nedostatočné, keďže svojimi kapacitami nedokázali pokryť celý trh a určité skupiny výrobkov vôbec nie sú pokryté.

K bodu 7

Definovanie pojmov, ktoré používa smernica 98/6/ES.

K bodu 8

Zosúladenie povinnosti predávajúceho a práva spotrebiteľa na výrobky v bežnej kvalite.

K bodu 9

Presunutím odkazu v texte a bližším vymedzením textu poznámky pod čiarou sa dosiahne súlad medzi príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa.

K bodu 10

Novou úpravou sa pojmovo zosúladí text zákona s Ústavou SR a zákonom o združovaní občanov.

K bodu 11

Návrh novely zákona o ochrane spotrebiteľa sa v súvislosti s procesom zavedenia meny euro v Slovenskej republike dopĺňa o ustanovenie, ktoré spotrebiteľovi zabezpečuje právo na zvýšenú ochranu jeho ekonomických záujmov v tomto procese.

K bodu 12

Presnejšie sa vymedzujú povinnosti predávajúceho a zároveň sa zvyšuje ochrana spotrebiteľa tým, že predávajúci bude povinný predávať výrobky alebo poskytovať služby tak, aby ich spotrebiteľ vedel užiť spôsobom a na účel, na ktorý sú určené.

K bodu 13

Nové znenie odseku zabezpečuje ochranu časti spotrebiteľov tým, že sa zakazuje ich diskriminácia pri predaji výrobkov alebo poskytovaní služieb. Zakazuje sa viazanie predaja výrobku alebo služby na predaj iného výrobku alebo služby a bližšie sa definuje, čo sa nepovažuje za takéto viazanie.

K bodu 14

Ak predávajúci viaže predaj jedného výrobku alebo služby na predaj iného výrobku alebo služby na základe zákonom dovolených výnimiek, je povinný splnenie týchto požiadaviek preukázať orgánom dozoru. Ustanovenie odseku 5 chráni ekonomické záujmy spotrebiteľov v prípade, ak sa možnosť riadneho užívania výrobku alebo služby viaže na iný výrobok alebo službu, zakúpenú u toho istého predávajúceho. Podľa smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ak zmluva obsahuje nejasne formulované podmienky, musí platiť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo však nemôže platiť, ak orgán dozoru kontroluje súlad takýchto podmienok so zákonom. Na základe toho by orgán dozoru nevyhnutne dospel k záveru, že podmienka nie je neprípustná.

K bodu 15

Bližšie sa vymedzuje pojem “uvedenie na trh”, čím sa odstráni nejednoznačný výklad.

K bodu 16

Zákaz vyrábať, dovážať, predávať nebezpečnú napodobneninu sa rozširuje o zákaz ponuky nebezpečnej napodobneniny, aby bol pokrytý celý pohyb výrobku od výrobcu po spotrebiteľa.

K bodu 17

Novou úpravou sa odstráni legislatívno-technická chyba predchádzajúceho textu.

K bodu 18

Zosúladenie pojmov použitých v zákone.

K bodu 19

Rozširuje sa okruh orgánov dozoru, ktoré je výrobca, dovozca, dodávateľ alebo predávajúci povinný informovať, ak sa dozvie o tom, že jeho výrobok je nebezpečný, čím sa dosiahne súlad s mechanizmom fungovania systému Rapex. Druhá veta odseku ukladá verejnoprávnym informačným inštitúciám povinnosť, aby informáciu od orgánov dozoru uverejnili.

K bodu 20

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na základe ustanovenia § 6 ods. 10 vydáva všeobecne záväzné právne predpisy, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o bezpečnostných požiadavkách na výrobky. Na základe tohto ustanovenia sa vydávajú aj predpisy, prostredníctvom ktorých sa vykonávajú rozhodnutia Komisie Európskej únie podľa čl. 13 smernice 2001/95/ES o všeobecnej bezpečnosti výrobkov. Pre naplnenie povinností, ktoré z týchto rozhodnutí vyplývajú, je potrebné rozšíriť oprávnenie ministerstva o oprávnenie stanoviť podrobnosti o uvádzaní výrobkov a služieb na trh.

K bodu 21

Legislatívno-technická oprava textu v záujme dosiahnutia súladu so smernicou 2005/29/ES.

K bodu 22

Zloženie ceny upravuje nové znenie § 14 ods. 1.

K bodu 23

Ide o zabezpečenie súladu so smernicou o všeobecnej bezpečnosti výrobkov. Rozhodujúce sú údaje, ktorými výrobca označí výrobok, novou úpravou sa odstráni nedostatok v doterajšom texte, na základe ktorého údaje uvedené výrobcom mohli byť nahradené údajmi dovozcu alebo dodávateľa, zároveň sa povinnosť označiť výrobok prenáša na dovozcu alebo dodávateľa, ak výrobca túto svoju povinnosť nesplnil.

K bodu 24

Úpravou sa odstráni nedostatok v texte, v dôsledku čoho gramatický výklad pripúšťal možnosť označiť výrobok iba jednou z uvedených osôb, pričom pre správne určenie zodpovednosti za nebezpečný výrobok je nevyhnutné, aby na výrobku bol v každom prípade označený výrobca.

K bodu 25

Najdôležitejšie sú informácie, ktoré na výrobku uvádza výrobca. V praxi často dochádza k tomu, že dovozca tieto informácie úmyselne modifikuje, aby výrobok mohol klasifikovať do inej colnej skupiny a tiež, aby sa vyhol prísnym požiadavkám na bezpečnosť výrobkov. Novou úpravou sa zabezpečí, aby údaje uvedené predchádzajúcim článkom distribučného reťazca nemohli byť zmenené.

K bodu 26

Ide o bližšie vymedzenie, čo sa považuje za súčasť ceny, aby sa dosiahol súlad so zákonom o cenách. Ak kúpa výrobku alebo služby je podmienená kúpou iného výrobku alebo inej služby, predávajúci je povinný informovať spotrebiteľa o cenách všetkých takto predávaných výrobkov alebo služieb spoločne.

K bodu 27

Ide o implementáciu smernice 98/6/ES.

Navrhuje sa doplnenie osobitného ustanovenia na ochranu spotrebiteľa pri zavedení meny euro v Slovenskej republike. Úprava v zákone o ochrane spotrebiteľa spolu so zákonom č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tzv. generálny zákon) vytvárajú komplexnú právnu úpravu, ktorá slúži ochrane spotrebiteľa v procese zavedenia meny euro v Slovenskej republike.

K bodu 28

Legislatívno-technická zmena za účelom spresnenia použitých pojmov.

K bodu 29

Ide o odstránenie nedostatku, v dôsledku ktorého spotrebiteľ prakticky stratil možnosť vymôcť svoje práva, ak predávajúci zrušil svoju prevádzkareň.

K bodu 30

Údaj o identifikačnom čísle pre úplnú identifikáciu predávajúceho nie je nevyhnutný, preto v novej úprave sa vypúšťa povinnosť predávajúceho uvádzať identifikačné číslo.

K bodu 31

Pôvodné znenie § 18 vyvolalo v praxi mnohé ťažkosti a pochybnosti o jeho realizovateľnosti. Podľa nového znenia § 18 sa obmedzuje lehota, počas ktorej predávajúci preukazuje vadu na 12 mesiacov od kúpy výrobku. Upravujú sa lehoty na určenie spôsobu vybavenia reklamácie a na vybavenie reklamácie. Spôsob vybavenia reklamácie sa určuje na základe dohody so spotrebiteľom, keďže podľa § 622 a § 623 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ sa môže rozhodnúť, ktoré zo svojich práv uplatní v závislosti na charaktere vady. Ustanovuje sa spravodlivejšie rozdelenie nákladov na odborné posúdenie. Pri uplatnení reklamácie prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (napríklad telefonicky, telefaxom, poštou, e-mailom) sa upravuje povinnosť predávajúceho vydať doklad o uplatnení reklamácie, tak aby sa zohľadnila praktická realizovateľnosť tejto povinnosti. Za možnosť preukázať uplatnenie reklamácie iným spôsob sa považuje akýkoľvek doklad, ktorý preukazuje túto skutočnosť, napríklad poštový podací lístok. Ak je spôsob vybavenia reklamácie ustanovený odlišne v osobitnom predpise, použijú sa ustanovenia tohto osobitného predpisu.

K bodom 32 a 34

Ide o doplnenie výpočtu orgánov verejnej správy vo veciach ochrany spotrebiteľa, tak aby sa naplnili povinnosti, ktoré pre členské štáty Európskej únie vyplývajú z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27.októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Takto určené orgány sú nahlásené do informačného systému Komisie, ako príslušné orgány, ktoré majú mať právomoci podľa čl. 4 tohto nariadenia. V nariadení sa ustanovuje povinnosť jednotného úradu pre spoluprácu, ktorým je ministerstvo, každé dva roky zasielať správu o uplatňovaní nariadenia. Tieto správy sa zostavujú na základe čiastkových správ od príslušných orgánov.

K bodu 33

Kompetencie uvedené v doterajšom písmene f) sa ukladajú orgánom dozoru, takáto úprava je potrebná na správnu implementáciu smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov.

K bodom 35 a 39

Zosúladenie používaných pojmov v zákone a v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 404/2007 Z.z. o všeobecnej bezpečnosti výrobkov.

K bodu 36

Dopĺňa sa kompetencia vydať na požiadanie colného orgánu záväzné stanovisko o tom, či je výrobok bezpečný.

K bodu 37

Nové znenie zákona umožní orgánom dozoru nariadiť stiahnutie výrobku z predaja v každom prípade a orgán dozoru nebude musieť dokazovať, že spotrebiteľom, aj napriek postupu výrobcu, dovozcu a dodávateľa podľa ustanovenia § 20 ods. 3 písm. d), hrozí ujma. Aplikácia zákona v praxi ukázala, že obmedzenie možnosti orgánov dozoru nariadiť stiahnutie nebezpečného výrobku z trhu na prípady, keď spotrebiteľovi napriek informácie o nebezpečnosti výrobku stále hrozí ujma, je zneužívané a podnikateľské subjekty sa zbavujú zodpovednosti tým, že informujú spotrebiteľa o tom, že výrobok je nebezpečný. Takéto obmedzenie je nad rámec smernice o všeobecnej bezpečnosti a znižuje úroveň ochrany spotrebiteľa voči nebezpečným výrobkom na trhu.

K bodu 38

Povinnosť orgánu dozoru určiť spôsob, akým má vlastník výrobku naložiť s nebezpečným výrobkom, je pre orgány dozoru zaťažujúca a vo väčšine prípadov nevýhodná aj pre samotných podnikateľov. Rozhodnutie orgánu dozoru o stiahnutí nebezpečného výrobku z trhu postačuje na zabezpečenie ochrany spotrebiteľa a nezasahuje neprimerane do práv a povinností podnikateľských subjektov.

K bodu 40

Splnenie povinnosti uverejniť rozhodnutie nasledujúci deň po nadobudnutí právoplatnosti je v skutočnosti nerealizovateľné. Rozhodnutie nadobúda právoplatnosť, okamihom vzdania sa riadnych opravných prostriedkov, márnym uplynutím lehoty na podanie opravného prostriedku alebo doručením, ak proti rozhodnutie nie je možné podať opravný prostriedok, čo sa však preukazuje vrátenou doručenkou, ktorá sa spravidla vracia nasledujúci pracovný deň. Podľa správneho poriadku je možné podať odvolanie v posledný deň lehoty a lehota je zachovaná, ak bolo odvolanie v posledný deň odovzdané na poštovú prepravu. Správny orgán teda v nasledujúci deň nemôže vedieť, či rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť márnym uplynutím lehoty, alebo nie. Zákon tiež ustanovuje povinnosť zverejniť právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým sa preskúmalo rozhodnutie orgánu dozoru.

K bodu 41

Tento odsek sa vypúšťa z dôvodu jeho nadbytočnosti v rámci úpravy výkonu činností orgánov dozoru.

K bodu 42

Úpravou v bode 35 vzniká aj potreba úpravy kompetencií orgánov dozoru. Nová formulácia textu správne transponuje smernicu o všeobecnej bezpečnosti výrobkov.

K bodu 43

Podľa smernice 98/27/ES aj zahraničné spotrebiteľské združenia majú mať právo podať návrh na začatie správneho alebo súdneho konania a byť jeho účastníkom.

K bodu 44

Ide o vymedzenie pôsobnosti správneho poriadku. Na vyňaté ustanovenia nie je možné uplatňovať ustanovenia správneho poriadku, keďže tým by bol zmarený ich účel ochrániť spotrebiteľa voči nebezpečným výrobkom.

K bodu 45

Smernica 98/6/ES sa implementuje týmto zákonom, preto je potrebné zrušiť právny predpis, ktorým bola dosiaľ transponovaná.

K bodu 46

Doplnenie obligatórnej náležitosti prílohy.

K čl. II

K bodom 1 až 3

Ustanovuje sa postup spolupráce medzi orgánmi dozoru a colnými orgánmi. Podľa nariadenia Rady (EHS) č. 339/93 z 8. februára 1993 o kontrole zhody výrobkov dovážaných z tretích krajín s právnymi predpismi o bezpečnosti výrobkov ak colný orgán má pochybnosť o bezpečnosti dovážaných výrobkov, môže prerušiť colné konanie a vyžiadať si vyjadrenie orgánu dozoru.

K čl. III

Článok III reaguje na formulačné nedostatky zákona, ktoré by pri jeho výklade a aplikácii mohli spôsobovať problémy.

Ustanovenie o vymenovaní jedného člena dozornej rady ministerstvom a jedného člena Národnou banskou Slovenska, ak burza obchoduje aj s komoditnými derivátmi, sa dopĺňa ustanovením, podľa ktorého tieto orgány môžu menovaných členov dozornej rady aj odvolať. Burzový komisár pri výkone dohľadu nebude žiadať súd, aby prehlásil „pozastavenie rozhodnutia“ za neplatné, ale rozhodnutie, ktoré on pozastavil pri výkone dohľadu, t. j. „pozastavené rozhodnutie“.

V § 31 ods. 7 sa dispozitívna norma nahrádza kategorickou, t. j. možnosť odobratia povolenia sa nahrádza povinnosťou odobrať povolenie na obchodovanie.

V § 36 je lehota na podanie žaloby súdu ustanovená v odseku 11, preto v odseku 7 je potrebné túto lehotu upresniť vnútorným odkazom na odsek 11.

Ustanovenie § 39 ods. 2 je nepresné a nezrozumiteľné, z hľadiska osôb, ktorým ministerstvo ukladá pokutu, ako aj konania, za ktoré sa pokuta ukladá. Preto je potrebné toto ustanovenie upresniť.

V § 41 ods. 2 je nesprávne uvedené „likvidačný majetok“, správna formulácia má byť „likvidačný zostatok“.

K čl. IV

Predpokladaný termín nadobudnutia účinnosti zákona je 1. októbra 2008.

Bratislava 28. mája 2008

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír Jahnátek, v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír Jahnátek

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu