Zákon o Fonde na podporu vzdelávania 396/2012 účinný od 10.06.2013 do 31.12.2013

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len 'n ávrh zákona') vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v spolupráci s Národnou bankou Slovenska v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlá dy Slovenskej republiky na rok 2013.

Cieľom návrhu zákona je implementovať smernicu EP a Rady 2011/89/E Ú, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 98/78/ES, 2002/87/ES, 2006/48/ES a 2009/138/ES, pokiaľ ide o doplnkový dohľad nad finančnými inštitúciami vo finančnom konglomeráte (ďalej len 'smernica 2011/89/EÚ'). Smernica 2011/89/EÚ sa okrem zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o bankách') preberá aj do zákona č 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých z ákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov ( ďalej len 'zákon o cenných papieroch') a zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o poisťovníctve'). Prebratím uvedenej smernice 2011/89/EÚ sa zabezpečí dodatočné posilnenie doplnkového dohľadu nad regulovanými subjektmi pôsobiacimi v rô znych sektoroch finančného trhu, čiže nad bankami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami, ktoré tvoria súčasť finančných konglomerátov, tzn. Národnej banke Slovenska sa poskytnú doplňujú ce právomoci a nástroje na vykonávanie doplnkového dohľadu nad týmito finančnými konglomerátmi. Prebratie smernice 2011/89/EÚ si nevyžaduje novelizá ciu vykonávacích predpisov (opatrení) vydaných na vykonanie zákona o bankách, zákona o cenných papieroch a zákona o poisťovníctve v súvislosti s doplnkovým dohľadom nad finančnými inštitúciami vo finan čnom konglomeráte.

Navrhovanou úpravou zákona o bankách, ako aj zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov sa bankám, stavebným sporiteľ niam a veriteľom spotrebiteľských úverov zakazuje žiadať od spotrebiteľov poplatky alebo odplaty za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo úverového účtu, ktorého zriadenie, resp. vedenie je podmienkou ú verového vzťahu. Taktiež sa v zákone o bankách navrhuje, aby sa ustanovenie týkajúce sa bezplatného úplné ho alebo čiastočného predčasného splatenia hypotekárneho úveru vzťahovalo aj na hypotekárne úvery s variabilnou úrokovou sadzbou, ak počas predchádzajúceho roka nedošlo k jej zmene.

Novelou zákona o bankách sa tiež navrhuje vypustiť z tohto zákona vykonávanie osobitných hypotekárnych obchodov pobočkami zahraničných bánk, vzhľadom na špecifický charakter týchto obchodov. V prípade, že banka, ktorá poskytuje osobitné hypotekárne obchody, ukončí svoju činnosť a pretransformuje sa na pobočku zahraničnej banky, čím jej pohľadávky a záväzky prevezme nástupnícka zahraničná banka, nároky klientov z hypotekárnych obchodov (vrátane nárokov na štátny príspevok pre mladých poberateľov hypotekárneho úveru) zostávajú až do vysporiadania týchto obchodov zachované.

Návrhom sa tiež novelizuje zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej ná rodnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov za účelom odstr ánenia aplikačného problému z praxe, pričom sa navrhuje, aby bol oprávnený požadovať peňažné plnenia od dodávateľa len spotrebiteľ, alebo aj združenie, ktoré sa však bude nevyhnutne preukazovať plnomocenstvom udeleným spotrebiteľom, prípadne viacerými spotrebiteľmi, ktorí sú v právnom vzťahu k dodávateľovi.

Navrhované zmeny zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o Štátnej pokladnici'), ktorý sa tiež novelizuje týmto návrhom, vychádzajú zo zadania vyplývajúceho z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 638 z 21. novembra 2012, v rámci ktorého bola prijatá úloha č. B 6. Cieľom právnej úpravy je zapojiť do systému štátnej pokladnice zostá vajúcich 5 samosprávnych krajov (bratislavský, trnavský, trenčiansky, žilinský a prešovský) celým svojim rozpočtom, ktoré v súčasnosti majú vedené svoje účty v komerčných bankách. Ná vrh novely zákona o Štátnej pokladnici bol prerokovaný so združením samosprávnych krajov SK8. Samosprávne kraje sa stanú povinným klientom Štátnej pokladnice vrátane rozpočtových a príspevkových organiz ácií v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Novela zabezpečí rovnaké podmienky pre pristupujúce vyššie územné celky ako majú v súčasnosti 3 samosprávne kraje, ktoré sa stali klientom Štá tnej pokladnice na základe dohody.

Predkladaný návrh novelizuje aj zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a tiež zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č . 129/2010 Z. z. Navrhovanou úpravou sa umožňuje dôchodkovým správcovským spoločnostiam využívať činnosť finančných agentov a priznáva sporiteľom požívať rovnakú ochranu, aká je priznan á ostatným spotrebiteľom na trhu finančných služieb, a to aj s prihliadnutím na možnosť platenia dobrovoľných príspevkov pre sporiteľov účinnú od 1. januára 2013.

Návrh zákona nebude predložený na vnútrokomunitá rne pripomienkovanie Európskej centrálnej banke podľa čl. 15 ods. 1 Legislatívnych pravidiel vlá dy Slovenskej republiky a podľa rozhodnutia Rady č. 98/415/ES o poradení sa s Európskou centrálnou bankou vnútroštátnymi orgánmi o návrhu právnych predpisov.

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona má pozitívny vplyv na verejné financie, konkrétne pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy v oblasti úspory výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s obsluhou štátneho dlhu a pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona má tiež možné negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Navrhovanou novelou zákona o Štátnej pokladnici dôjde k zmene trhovej situácie v oblasti finančn ého trhu a pre komerčné banky bude znamenať stratu istej časti segmentu trhu.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie.

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 10. júna 2013 v súlade s termínom prebratia vyššie uvedenej smernice 2011/89/EÚ.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

27

Osobitná časť

K čl. I

Uvedeným článkom sa novelizuje zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ď alej len 'zákon o bankách') predovšetkým za účelom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/89/EÚ zo 16. novembra 2011, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 98/78/ES, 2002/87/ES, 2006/48/ES a 2009/138/ES, pokiaľ ide o doplnkový dohľad nad finančnými inštitúciami vo finančnom konglomeráte (ďalej len 'smernica 2011/89/EÚ').

K bodom 1 a 2

Navrhované doplnenie § 2 ods. 2 písm. c) tretieho bodu zákona o bankách zohľadňuje skutočnosť, že medzi mince patrí aj kategória zberateľských mincí. Zároveň navrhovaná úprava § 2 ods. 2 pí sm. o) zákona o bankách zohľadňuje terminológiu o spracovávaní bankoviek a mincí v platných a účinných ustanoveniach § 17f zákona o Národnej banke Slovenska (zákona NR SR č. 566/1992 Zb. v znení neskor ších predpisov).

K bodu 3

Uvedenými ustanoveniami sa navrhuje vypustiť zo zákona o bankách vykonávanie osobitných hypotekárnych obchodov [vymedzených v § 67 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 2 písm. m) zákona o bankách] pobočkami zahraničných bánk na základe bankového povolenia. Takáto úprava sa vyžaduje vzhľadom na špecifický charakter osobitných hypoteká rnych obchodov a mimoriadnu zložitosť s tým súvisiacich cezhraničných právnych vzťahov pri prelínaní sa viacerých národných právnych poriadkov, v dôsledku čoho pri pobočkách zahraničných bánk tieto obchody reálne nefungujú, o čom svedčí aj skutočnosť, že v súčasnosti žiadna zahraničná banka pre jej pobočku na Slovensku nemá udelené povolenie ani nežiada o udelenie povolenia na vykonávanie osobitných hypotekárnych obchodov. Hypoteká rne bankovníctvo spočívajúce v osobitných hypotekárnych obchodoch predstavuje osobitnú úpravu podľa zákona o bankách, ktorá v mnohých zahraničných právnych poriadkoch buď absentuje alebo je značne odli šná, pričom podstatné rozdiely spočívajú napríklad v osobe hypotekárneho správcu, v poskytovaní štátnej podpory niektorými krajinami (vo forme štátnych príspevkov na produkty určené pre vybrané cieľové skupiny klientov), v úprave konkurzných pravidiel či v spôsobe financovania osobitných hypotekárnych obchodov (buď neregulovanom alebo regulovanom spôsobe napríklad prostredníctvom vydávania osobitných druhov cenných papierov, ktorými sú na Slovensku hypotekárne záložné listy a komunálne obligácie). Preto sa navrhovaná úprava predkladá predovšetkým v záujme predchádzania možného ohrozenia ochrany spotrebiteľov a iných klientov pri osobitných hypotekárnych obchodoch, pričom sa zohľadňujú ustanovenia čl. 169 ods. 4 Zmluvy o fungovaní EÚ a tie ž recitál 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011). Nad pobočkami zahraničných bánk nemá Národná banka Slovenska také právomoci dohľadu ako nad dcérskymi spoločnosťami. Zmenou príslušn ých ustanovení sa jednoznačne stanoví, že takúto bankovú činnosť (osobitné hypotekárne obchody) môžu na území Slovenskej republiky vykonávať len banky. Pobočky zahraničných bánk však budú môcť naďalej bez obmedzenia poskytovať bežné hypotekárne úvery, ktorými sa v členských štátoch EÚ vo všeobecnosti rozumejú úvery zabezpečené záložným právom k nehnuteľnostiam a ktoré sú bankový mi obchodmi v zmysle § 5 písm. i) zákona o bankách. Navrhovaná úprava nebrá ni v slobode usadzovať sa zahraničným bankám prostredníctvom pobočiek na území SR a poskytovať činnosti vzájomne uznávané podľa prílohy I smernice č. 2006/48/ES, keďže sa ňou nestanovujú ž iadne prekážky vykonávania činností, na ktoré sa vzťahuje vzájomné uznávanie.

K bodom 4 a 5

Navrhovanými úpravami ustanovení § 7 ods. 15 písm. f) a § 7 ods. 16 zákona o bankách sa vytvárajú legislatívne predpoklady na eliminovanie tvrdosti zákona v opodstatnených prípadoch a zároveň sa zabezpeč uje harmonizácia ustanovení zákona o bankách s obdobnými ustanoveniami ďalších zákonov v oblasti finančného trhu.

K bodom 6, 7 a 8

Uvedenými ustanoveniami sa navrhuje vypustiť zo zákona o bankách vykonávanie osobitných hypotekárnych obchodov [vymedzených v § 67 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 2 písm. m) zákona o bankách] pobočkami zahraničný ch bánk na základe bankového povolenia. Takáto úprava sa vyžaduje vzhľadom na špecifický charakter osobitných hypotekárnych obchodov a mimoriadnu zložitosť s tým súvisiacich cezhraničných právnych vz ťahov pri prelínaní sa viacerých národných právnych poriadkov, v dôsledku čoho pri pobočkách zahraničných bánk tieto obchody reálne nefungujú, o čom svedčí aj skutočnosť, že v súčasnosti žiadna zahraničná banka pre jej pobočku na Slovensku nemá udelené povolenie ani nežiada o udelenie povolenia na vykonávanie osobitných hypotekárnych obchodov. Hypotekárne bankovníctvo spočívajúce v osobitných hypotekárnych obchodoch predstavuje osobitnú úpravu podľa zá kona o bankách, ktorá v mnohých zahraničných právnych poriadkoch buď absentuje alebo je značne odlišná, pričom podstatné rozdiely spočívajú napríklad v osobe hypotekárneho správcu, v poskytovaní štátnej podpory niektorými krajinami (vo forme štátnych príspevkov na produkty určené pre vybrané cieľové skupiny klientov), v úprave konkurzných pravidiel či v spôsobe financovania osobitných hypoteká rnych obchodov (buď neregulovanom alebo regulovanom spôsobe napríklad prostredníctvom vydávania osobitných druhov cenných papierov, ktorými sú na Slovensku hypotekárne záložné listy a komunálne obligácie). Preto sa navrhovaná úprava predkladá predovšetkým v záujme predchádzania možného ohrozenia ochrany spotrebiteľov a iných klientov pri osobitných hypotekárnych obchodoch, pričom sa zohľadňujú ustanovenia čl. 169 ods. 4 Zmluvy o fungovaní EÚ a tiež recitál 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011). Nad pobočkami zahraničných bánk nemá Národná banka Slovenska také pr ávomoci dohľadu ako nad dcérskymi spoločnosťami. Zmenou príslušných ustanovení sa jednoznačne stanoví, že takúto bankovú činnosť (osobitné hypotekárne obchody) môžu na území Slovenskej republiky vykonávať len banky. Pobočky zahraničn ých bánk však budú môcť naďalej bez obmedzenia poskytovať bežné hypotekárne úvery, ktorými sa v členských štátoch EÚ vo všeobecnosti rozumejú úvery zabezpečené záložným prá vom k nehnuteľnostiam a ktoré sú bankovými obchodmi v zmysle § 5 písm. i) zákona o bankách. Navrhovaná úprava nebráni v slobode usadzovať sa zahraničným bankám prostredníctvom pobočiek na území SR a poskytovať činnosti vzájomne uznávané podľa prílohy I smernice č. 2006/48/ES, keďže sa ňou nestanovujú žiadne prekážky vykonávania činností, na ktoré sa vzťahuje vzájomné uzná vanie.

K bodu 9

Pobočka zahraničnej banky podľa § 11 ods. 1 zákona o bankách (ďalej len 'pobočka zahraničnej banky' alebo 'pobočka') je povinnou osobou podľa § 5 ods. 2 a ďalších ustanovení zákona č . 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež len 'zákon o ochrane pred legalizáciou' ). Preto sa na pôsobenie pobočky zahraničnej banky na území Slovenskej republiky vzťahujú všetky povinnosti povinných osôb podľa jednotlivých ustanovení zákona o ochrane pred legalizáciou. Platí to aj o ustanovení § 20 ods. 2 písm. h) zákona o ochrane pred legalizáciou, podľa ktorého povinná osoba mať program svojej vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii a financovaniu terorizmu, pričom súčasť ou tohto program povinnej osoby musí byť aj určenie osoby, ktorá je zodpovedná za ochranu pred legalizáciou a financovaním terorizmu a ktorá zabezpečuje ohlasovanie neobvyklých obchodných operácií a priebežný styk s finančnou spravodajskou jednotkou. Predpokladom účinného systému prevencie legalizácie príjmov z trestnej činnosti (teda prevencie tzv. prania špinavých peňazí) a prevencie financovania terorizmu je to, aby ur čená osoba podliehala najvyššej riadiacej úrovni pobočky zahraničnej banky a aby bola interným zamestnancom príslušnej pobočky zahraničnej banky pôsobiacej na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na uveden é skutočnosti sa navrhuje doplnenie § 16 vo vzťahu k osobe zodpovednej v pobočke zahraničnej banky za ochranu pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu.

K bodu 10

V zmysle navrhovaného ustanovenia budú osoby uvedené v § 28 ods. 6 zákona o bankách povinné bezodkladne písomne informovať Národnú banku Slovenska o zámere vykona ť úkon, na ktorý sa podľa § 28 ods. 1 zákona o bankách vyžaduje predchádzajúci súhlas.

K bodu 11

V súvislosti s činnosťou spočívajú cou vo vykonávaní osobitných hypotekárnych obchodov je potrebné sa vysporiadať aj s prípadom ukončenia činnosti banky, ktorá má v bankovom povolení činnosť osobitných hypotekárnych obchodov a prevzatí m jej pohľadávok a záväzkov z týchto obchodov nástupníckou zahraničnou bankou. Ustanovením sa navrhuje, aby nástupnícka spoločnosť, ktorou je zahraničná banka dokončila vykonanie a splnenie osobitný ch hypotekárnych obchodov uzavretých zanikajúcou bankou vrátane úplného vysporiadania všetkých záväzkov a pohľadávok súvisiacich s osobitnými hypotekárnymi obchodmi uzavretými zanikajúcou bankou, prič om postupuje podľa ustanovení zákona o bankách o hypotekárnom bankovníctve spočívajúcom v osobitných hypotekárnych obchodoch. Nástupní cka zahraničná banka sa do dokončenia vykonania a splnenia hypotekárnych obchodov uzavretých zanikajúcou bankou považuje za hypotekárnu banku a jej klientom zostávajú zachované nároky z hypotekárnych obchodov (vrá tane nárokov na štátny príspevok pre mladých poberateľov hypotekárneho úveru). Do dokončenia vykonania a splnenia týchto osobitných hypotekárnych obchodov sa pre túto zahraničnú banku ustanoví hypotekárny správca a jeho zá stupca.

K bodu 12

Úpravou v § 33 ods. 20 písm. d) sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 12 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že banky môžu uplatniť štandardizovaný prístup pre kreditné riziko aj na expozície voč i spoločnostiam, ktoré sú zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami.

K bodu 13

Úpravou v § 33 ods. 24 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 11 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa rozširuje okruh osôb o materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v EÚ a jej dcérske spolo čnosti, pokiaľ ide o úmysel používať prístup interných ratingov.

K bodu 14

Úpravou v § 33d ods. 9 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 13 bodu 3 a ods. 18 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa rozširuje okruh osôb o materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v EÚ a jej dcérske spoločnosti, pokiaľ ide o používanie pokročilého prístupu merania operačného rizika.

K bodu 15

Jedná sa o rozšírenie ustanovení, ktoré sa vzťahujú aj na úvery zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti (úvery na býv anie).

Navrhuje sa, aby sa ustanovenie týkajúce sa bezplatného úplného alebo čiastočného predčasného splatenia hypotekárneho úveru s variabilnou úrokovou sadzbou, pri ktorom nedošlo počas predchádzajú ceho roka k zmene úrokovej sadzby, vzťahovalo aj na úvery zabezpečené záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, ktoré banky a pobočky zahraničných bánk poskytujú fyzickým osobám – nepodnikate ľom. Týmto krokom sa dosiahne porovnateľnosť podmienok pre klientov bánk.

K bodu 16

Navrhovaným doplnením ustanovenia § 37 ods. 1 sa zabezpečí včasná informovanosť klientov o zámere banky ukončiť bankovú činnosť alebo časť jej činnosti spôsobom podľa § 28 ods. 1 písm. b), c) alebo d) zákona o bankách. Túto informáciu bude banka povinná zverejniť aj na svojej internetovej stránke a v prevádzkových priestoroch, a to nepretržite až do ukončenia činnosti alebo príslušnej časti činnosti banky. Táto informačná požiadavka voči klientom banky vyplýva aj zo záverov ECOFIN-u.

K bodu 17

Úpravou v § 37 ods. 16 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 7 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa rozširuje okruh osôb, ktoré môžu kontrolovať banku, o materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v EÚ, a to v súvislosti s povinnosťou banky poskytovať súčinnosť pri uverejňovaní informácií za konsolidovaný celok.

K bodu 18

Cieľom ustanovení je zakázať bankám, zahraničným bankám a pobočkám zahraničných bánk žiadať od spotrebiteľov poplatky alebo akúkoľvek odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo ú čtu, na ktorom je úver vedený a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu. Tieto ustanovenia sa nebudú týkať presne definovaných typov úverov, pri ktorých je vedenie úverového účtu d ôležité pre obidve zmluvné strany, t.j. nielen pre banku, ale aj pre spotrebiteľa. Takými sú napríklad platobný účet, bežný účet umožňujúci povolené prečerpanie, kreditná karta.

K bodu 19

Úpravou v § 44 ods. 2 písm. b) sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 2 písm. c) bodu 48 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že konsolidovaný celok je tvorený aj materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoloč nosťou a aj materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ.

K bodu 20

Úpravou v § 44 ods. 4 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 23 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska vedie aj zoznam zmiešaných finančných holdingových spoločností.

K bodu 21

Úpravou v § 44 ods. 8 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 17 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa rozširuje okruh osôb, od ktorých môže Národná banka Slovenska požadovať zákonom stanovené informá cie, a to o zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť.

K bodu 22

Úpravou v § 44 ods. 10 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 25 písm. a) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska preveruje, či banka podlieha dohľadu, ktorý je rovnocenný dohľ adu na konsolidovanému dohľadu aj v prípade, ak je materskou spoločnosťou banky, ktorá nepodlieha dohľadu na konsolidovanom základe, zmiešaná finančnú holdingovú spoločnosť so sídlom mimo EÚ alebo EHP.

K bodu 23

Úpravou v § 44 ods. 12 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 25 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že ak Národná banka Slovenska zistí, že nad bankou, ktorej materská spoločnosť má sí dlo mimo EÚ alebo EHP, sa nevykonáva dohľad na konsolidovanom základe rovnocenný konsolidovanému dohľadu podľa tohto zákona o bankách, môže vyžadovať zriadenie zmiešanej finančnej holdingovej spoloč nosti so sídlom v EÚ alebo EHP.

K bodu 24

Úpravou v § 44 ods. 13 písm. e) sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 1 bodu 4 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že regulovanými osobami sa na účely tohto zákona o bankách rozumejú aj zaisťovňa a spr ávca alternatívneho investičného fondu.

K bodu 25

Úpravou v § 44 ods. 13 písm. f) sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 2 písm. a) bodu 14 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa na účely tohto zákona o bankách ustanovuje, že materská banka je taká banka, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v SR.

K bodu 26

Úpravou v § 44 ods. 13 písm. g) sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 2 písm. a) bodov 15 smernice 2011/89/EÚ, v zmysle ktorého sa upravuje definícia materskej finančnej holdingovej spoločnosti.

K bodu 27

Úpravou v § 44 ods. 13 písm. h) sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 2 písm. a) bodu 16 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa na účely tohto zákona o bankách ustanovuje, že materská banka v EÚ je taká banka, ktor á nie je dcérskou spoločnosťou zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v EÚ, resp. v EHP.

K bodu 28

Úpravou v § 44 ods. 13 písm. i) sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 2 písm. a) bodov 17 smernice 2011/89/EÚ, v zmysle ktorého sa upravuje definícia materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ.

K bodu 29

Doplnením písmen j) a k) do § 44 ods. 13 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 2 písm. a) bodov 15a a 17a smernice 2011/89/EÚ, pričom sa zavádza definícia materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoloč nosti, ako aj materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ.

K bodu 30

Úpravou v § 45 ods. 4 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 9 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že banka je povinná plniť si zákonom určené povinnosti aj v prípade, ak kontrola alebo majetková účasť patrí materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.

K bodu 31

Úpravou v § 47 ods. 3 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 16 bodu 1 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe aj v prípade, ak má materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, alebo materská finančná holdingová spoločnosť v EÚ najvyššiu hodnotu aktív spomedzi ostatných finančných holdingových spoločností so sí dlom v iných členských štátoch EÚ, resp. EHP, ktoré rovnako kontrolujú príslušnú banku alebo v nej majú majetkovú účasť.

K bodu 32

Úpravou v § 47 ods. 4 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 16 bodu 2 smernice 2011/89/EÚ. Národná banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe aj v prípade, ak banka s najvyššou hodnotou aktiví t spomedzi ostatných bánk, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti so sídlom v EÚ, resp. EHP, má sídlo v SR.

K bodu 33

Úpravou v § 47 ods. 5 druhej vete sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 16 bodu 3 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že v zákonom stanovených prípadoch Národná banka Slovenska umožní aj materskej zmieš anej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ, aby sa vyjadrila k rozhodnutiu, ktoré Národná banka Slovenska pripravuje v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov EÚ, resp. EH P.

Úpravou v § 47 ods. 15 písm. a) a l) sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 18 písm. c) bodu i) smernice 2011/89/EÚ, pričom pokiaľ ide o výkon dohľadu na konsolidovanom základe, rozširuje sa okruh osôb o materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v EÚ.

Úpravou v § 48 ods. 10 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 19 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že do činnosti kolégia môže Národná banka Slovenska zapojiť aj príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad dcérskymi spoločnosťami materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ.

K bodu 34

Úpravou v § 47 ods. 9 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 18 písm. a) smernice 2011/89/EÚ, pričom úprava súvisí so zodpovednosťou Národnej banky za výkon konsolidovaného dohľadu nad bankami, ktoré sú kontrolované materskými zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami v EÚ, alebo majú tieto spoločnosti v týchto bankách účasť.

K bodu 35

Úpravou v § 47 ods. 11 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 18 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom žiadosť o predchádzajúci súhlas sa týka aj banky, ktorá je kontrolovaná materskou zmiešanou finanč nou holdingovou spoločnosťou v EÚ.

K bodu 36

Úprava v § 47 ods. 15 písm. a) a b) súvisí so skutočnosťou, že inštitúcia elektronických peňazí už viac nie je považovaná za úverovú inštitúciu.

K bodu 37

Úpravou v § 48 ods. 7 písm. a) sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 20 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa bližšie špecifikujú nevyhnutné informácie na výkon konsolidovaného dohľadu, najmä pokiaľ ide o právnu, riadiacu a organizačnú štruktúru konsolidovaného celku.

K bodu 38

Doplnením písmen g) a h) do § 48 ods. 9 sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 11 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa rozširuje okruh úloh, ktoré zabezpečuje Národná banka Slovenska prostredníctvom kolégia , a to o spoluprácu s príslušnými orgánmi dohľadu a o plnenie iných úloh pri výkone doplňujúceho dohľadu.

K bodu 39

Navrhuje sa úprava § 49a vzhľadom na skutočnosť, že inštitúcie elektronických peňazí podľa novelizovaného článku 4 bodu 1 smernice 2006/48/ES v znení článku 20 smernice 2009/110/ES už nepatria medzi úverové inštitúcie.

K bodu 40

Novým písmenom b) v § 49b sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 1 bodu 8 písm. a) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa vypúšťa inštitúcia elektronických peňazí, keďže táto inštitúcia už viac nie je považovaná za úverovú inštitúciu.

Taktiež sa zavádzajú nové poznámky pod čiarou za účelom jasnejšieho vymedzenia sektora poisťovníctva v rámci definície finančného sektora.

Vypustením štvrtého bodu v doterajšom § 49b písm. b) sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 1 bodu 8 smernice 2011/89/EÚ, tzn. zmiešaná finančná holdingová spoločnosť sa vypúšťa z definície finan čného sektora.

K bodu 41

Úpravou v § 49b písm. c) sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 1 bodu 12 smernice 2011/89/EÚ a vypúšťa sa neaktuálny odkaz na §44 ods. 5 písm. l).

K bodu 42

Úpravou v § 49c ods. 1 písm. c) sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 10 písm. a) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa upresňuje počet regulovaných subjektov, nad ktorými Národná banka Slovenska vykonáva doplňujú ci dohľad.

K bodu 43

Navrhuje sa úprava § 49c ods. 1 písm. d) vzhľadom na skutočnosť, že inštitúcie elektronických peňazí podľa novelizovaného článku 4 bodu 1 smernice 2006/48/ES v znení článku 20 smernice 2009/110/ES u ž nepatria medzi úverové inštitúcie. Pritom na ustanovenie § 49c ods. 1 písm. d) sa – vzhľadom na dotknutú slovnú formuláciu – nevzťahuje 'celozákonová' úprava podľa čl. I pôvodn ého bodu 54 návrhu zákona.

K bodu 44

Úpravou v § 49d ods. 2 sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 3 písm. a) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska oznámi každý ďalší návrh na zaradenie finančného konglomer átu do doplňujúceho dohľadu aj Spoločnému výboru európskych orgánov dohľadu.

K bodu 45

Úprava v § 49d ods. 3 prvej vete súvisí so skutočnosťou, že inštitúcia elektronických peňazí už viac nie je považovaná za úverovú inštitúciu.

K bodu 46

Doplnením nového odseku 5 do § 49d sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 3 písm. c) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje povinnosť Národnej banky Slovenska zverejňovať na svojej internetovej strá nke odkaz na zoznam finančných konglomerátov, ktorý je uverejnený na internetovej stránke Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu.

K bodu 47

Novým znením odseku 4 v § 49e sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 2 písm. a) bodov 3 a 3a smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že skupina sa po splnení zákonom stanovených podmienok nebude považovať za finan čný konglomerát, ak tak určí Národná banka Slovenska s ohľadom na ciele doplňujúceho dohľadu.

K bodu 48

Úpravou v § 49e ods. 5 sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 2 písm. a) bodu 3 tretieho pododseku smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska v prípade, ak nenastanú mimoriadne okolnosti, ktoré by boli prekážkou zverejnenia, zverejní svoje rozhodnutie, či sa skupina bude, resp. nebude považovať za finančný konglomerát.

K bodu 49

Novou prvou vetou v § 49e ods. 6 sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 2 písm. b) bodu ii) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska je po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu členský ch štátov a po splnení zákonom stanovených podmienok oprávnená vylúčiť jednu alebo viacero účastí v najmenšom finančnom sektore.

K bodu 50

Úpravou v § 49e ods. 6 písm. a) sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 2 pí sm. b) bodu i) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že z výpočtu podielov nemožno vylú čiť osobu, ktorá preukázateľne zmenila svoje sídlo z členského štátu do nečlenského štátu s cieľom vyhnúť sa dohľadu.

K bodu 51

Úpravou v § 49e ods. 8 sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 2 písm. c) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska je oprávnená pri výpočte hodnoty podielov nahradiť alebo doplniť krit érium založené na celkových aktívach kritériom založeným na celkových aktívach v správe.

K bodu 52

Doplnením nového odseku 15 do § 49e sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 2 písm. d) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje povinnosť Národnej banky Slovenska každoročne vyhodnocovať odchýlky z uplatňovania doplňujúceho dohľadu a posudzovať ukazovatele a hodnotenia zamerané na riziká finančný ch skupín.

K bodu 53

Úpravou v § 49f ods. 5 prvej vete sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 15 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska informuje Európsku komisiu a príslušné orgány dohľadu členských štátov o rozsahu, v akom sa bude vykonávať doplňujúci dohľad nad príslušnými regulovanými osobami.

K bodu 54

Úpravou v § 49g ods. 5 sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 5 písm. c) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že do výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu sa zah àňajú požiadavky na vlastné zdroje aj za zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť.

K bodu 55

Navrhuje sa úprava § 49j ods. 2 písm. b) a § 49l ods. 4 písm. a) vzhľadom na skuto čnosť, že inštitúcie elektronických peňazí podľa novelizovaného článku 4 bodu 1 smernice 2006/48/ES v znení článku 20 smernice 2009/110/ES už nepatria medzi úverové inštitú cie. Pritom na ustanovenie § 49c ods. 1 písm. d) sa – vzhľadom na dotknutú slovnú formuláciu – nevzťahuje 'celozákonová' úprava podľa čl. I bodu 54 návrhu zákona.

K bodu 56

Doplnením nových odsekov 4 a 5 do § 49j sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 8 písm. a) a ods. 13 smernice 2011/89/EÚ, pričom banka, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, je povinná každoroč ne poskytovať Národnej banke Slovenska informácie o svojej právnej, riadiacej a organizačnej štruktúre, vrátane všetkých ňou regulovaných osôb, neregulovaných dcérskych spoločností a významných pobo čiek a zverejňovať popis svojej právnej, riadiacej a organizačnej štruktúry. Ak je Národná banka Slovenska koordinátorom doplňujúceho dohľadu, oznámi vyššie uvedené informácie Spoločnému vý boru európskych orgánov dohľadu.

K bodu 57

Úpravou v § 49k ods. 1 písm. d) sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 8 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska pri výkone doplňujúceho dohľadu sleduje aj funkčnosť syst ému riadenia rizík finančného konglomerátu.

K bodu 58

Novým odsekom 4 v § 49k sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 11 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že ustanovenia týkajúce sa zriadenia kolégia orgánov dohľadu pri výkone dohľ adu na konsolidovanom základe sa primerane použijú aj pri výkone dohľadu na finančnými konglomerátmi.

K bodu 59

Úpravou v § 49l ods. 3 písm. a) sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 12 písm. a) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že spolupráca Národnej banky Slovenska s príslušnými orgánmi dohľadu iných č lenských štátov EÚ, resp. EHP sa týka aj právnej, riadiacej a organizačnej štruktúry finančného konglomerátu vrátane všetkých regulovaných a neregulovaných osôb, neregulovaných dcérskych spolo čností a významných pobočiek patriacich do tohto finančného konglomerátu a osôb s kvalifikovanou účasťou na osobe, ktorá ovláda finančný konglomerát.

K bodu 60

Navrhuje sa úprava § 50 ods. 10 zákona o bankách v záujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľ a európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančného trhu. Navrhovaná legislatívna ú prava je inšpirovaná právnymi nástrojmi dohľadu podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 946/2012 z 12. 7. 2012 (Ú. v. EÚ L 282, 16. 10. 2012), ktoré upravuje procesné pravidlá týkajúce sa pokú t ukladaných ratingovým agentúram, ale taktiež je inšpirovaná zákonnou úpravou v § 69 ods. 2 a ods. 3 písm. a) a § 85 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. (daňového poriadku) v znení neskorší ch predpisov a v § 87 ods. 3 písm. a) a ods. 4 zákona č. 300/2005 Z. z.]

K bodu 61

Uvedenými ustanoveniami sa navrhuje vypustiť zo zákona o bankách vykonávanie osobitných hypotekárnych obchodov [vymedzených v § 67 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 2 písm. m) zákona o bankách] pobočkami zahraničný ch bánk na základe bankového povolenia. Takáto úprava sa vyžaduje vzhľadom na špecifický charakter osobitných hypotekárnych obchodov a mimoriadnu zložitosť s tým súvisiacich cezhraničných právnych vz ťahov pri prelínaní sa viacerých národných právnych poriadkov, v dôsledku čoho pri pobočkách zahraničných bánk tieto obchody reálne nefungujú, o čom svedčí aj skutočnosť, že v súčasnosti žiadna zahraničná banka pre jej pobočku na Slovensku nemá udelené povolenie ani nežiada o udelenie povolenia na vykonávanie osobitných hypotekárnych obchodov. Hypotekárne bankovníctvo spočívajúce v osobitných hypotekárnych obchodoch predstavuje osobitnú úpravu podľa zá kona o bankách, ktorá v mnohých zahraničných právnych poriadkoch buď absentuje alebo je značne odlišná, pričom podstatné rozdiely spočívajú napríklad v osobe hypotekárneho správcu, v poskytovaní štátnej podpory niektorými krajinami (vo forme štátnych príspevkov na produkty určené pre vybrané cieľové skupiny klientov), v úprave konkurzných pravidiel či v spôsobe financovania osobitných hypoteká rnych obchodov (buď neregulovanom alebo regulovanom spôsobe napríklad prostredníctvom vydávania osobitných druhov cenných papierov, ktorými sú na Slovensku hypotekárne záložné listy a komunálne obligácie). Preto sa navrhovaná úprava predkladá predovšetkým v záujme predchádzania možného ohrozenia ochrany spotrebiteľov a iných klientov pri osobitných hypotekárnych obchodoch, pričom sa zohľadňujú ustanovenia čl. 169 ods. 4 Zmluvy o fungovaní EÚ a tiež recitál 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011). Nad pobočkami zahraničných bánk nemá Národná banka Slovenska také pr ávomoci dohľadu ako nad dcérskymi spoločnosťami. Zmenou príslušných ustanovení sa jednoznačne stanoví, že takúto bankovú činnosť (osobitné hypotekárne obchody) môžu na území Slovenskej republiky vykonávať len banky. Pobočky zahraničn ých bánk však budú môcť naďalej bez obmedzenia poskytovať bežné hypotekárne úvery, ktorými sa v členských štátoch EÚ vo všeobecnosti rozumejú úvery zabezpečené záložným prá vom k nehnuteľnostiam a ktoré sú bankovými obchodmi v zmysle § 5 písm. i) zákona o bankách. Navrhovaná úprava nebráni v slobode usadzovať sa zahraničným bankám prostredníctvom pobočiek na území SR a poskytovať činnosti vzájomne uznávané podľa prílohy I smernice č. 2006/48/ES, keďže sa ňou nestanovujú žiadne prekážky vykonávania činností, na ktoré sa vzťahuje vzájomné uzná vanie.

K bodu 62

Precizovanie textu ustanovenia vyžiadané aplikačnou praxou.

K bodu 63

Reagujúc na prípady z praxe (v niektorých prípadoch sa variabilná úroková sadzba hypotekárneho úveru niekoľko rokov nemenila, tzn. klient nemohol využiť právo na bezplatné splatenie hypotekárneho úveru, ktor é mu umožňuje § 75 ods. 6, v čase zmeny úrokovej sadzby zo strany hypotekárnej banky) sa navrhuje, aby hypotekárny úver s variabilnou úrokovou sadzbou mohol jedenkrát ročne klient čiastočne alebo úplne predč asne splatiť bez poplatkov, ak pri takomto hypotekárnom úvere nedošlo počas predchádzajúceho kalendárneho roka k zmene úrokovej sadzby.

K bodu 64

Novým písmenom p) v § 91 ods. 4 sa zavádza povinnosť banky a pobočky zahraničnej banky podať na vyžiadanie Vojenskému spravodajstvu správu o záležitostiach týkajúcich sa klienta, ktoré sú predmetom bankov ého tajomstva, a tým umožniť efektívne plnenie úloh tejto spravodajskej služby podľa zákona č. 198/1994 Z. z.

Vojenské spravodajstvo plní úlohy spravodajského zabezpečenia obrany Slovenskej republiky vymedzené v § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorší ch predpisov (ďalej len 'zákon č. 198/1994 Z. z.'). Vojenské spravodajstvo podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) až d) zákona č. 198/1994 Z. z. v rozsahu svojej pôsobnosti získava, sústreď uje a vyhodnocuje informácie dôležité na zabezpečenie obrany Slovenskej republiky o aktivitách cudzích spravodajských služieb, terorizme a o skutočnostiach spôsobilých vážne ohroziť alebo poškodiť vojensko-hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Takto získané informácie Vojenské spravodajstvo poskytuje ministrovi obrany Slovenskej republiky, ktorý ich v súlade so zákonom č. 198/1994 Z. z. poskytuje ďalší m oprávneným subjektom.

Jednou z hlavných úloh Vojenského spravodajstva je podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 198/1994 Z. z. ochrana rezortu obrany proti aktivitám cudzích spravodajských služieb. Záujmom cudzích spravodajských slu žieb v rezorte obrany je získavať informácie rôzneho charakteru a zamerania, predovšetkým však vojenské citlivé informácie a utajované skutočnosti. Na získavanie týchto informácií cudzie spravodajské služby využívajú rôzne formy a metódy ako nábor osôb pre spoluprácu, zakladanie krycích podnikateľských subjektov, ako aj finančné podporovanie rôznych občianskych združení, prostredníctvom ktor ých potom prenikajú do štruktúr ich záujmu a presadzujú svoje záujmy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno predpokladať významné finančné toky a transakcie medzi cudzími spravodajskými službami a t ýmito financovanými subjektmi, ktoré však Vojenské spravodajstvo v súčasnosti nie je schopné efektívne odhaľovať. Možnosť Vojenského spravodajstva v odôvodnených prípadoch kontrolovať finančné t oky medzi podozrivými osobami, podnikateľskými subjektmi a inými subjektmi by značne uľahčilo plnenie zákonnej úlohy ochrany rezortu obrany proti aktivitám cudzích spravodajských služieb a umožnilo by prijí manie opatrení na zamedzenie takýchto činností.

Podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 194/1998 Z. z. je dôležitou úlohou Vojenského spravodajstva boj proti terorizmu. V súvislosti s touto činnosťou Vojenské spravodajstvo získava, sústreď uje a vyhodnocuje informácie predovšetkým o aktivitách, ktoré nasvedčujú príprave teroristických útokov smerujúcich do prostredia rezortu obrany, o teroristických skupinách a ich aktivitách, tak na území Slovenskej republiky, ako aj v zahraničí a o vytváraných sieťach a prepojeniach týchto skupín na profesionálnych vojakov a zamestnancov rezortu obrany. V oblasti boja proti terorizmu Vojenské spravodajstvo odhaľ uje a eliminuje ilegálne obchodovanie teroristických skupín s vojenským materiálom a kontrolovaným tovarom a technológiami dvojakého použitia, osobitne so zbraňami hromadného ničenia a látkami použiteľný mi na ich výrobu. Keďže na podporu uvedených teroristických aktivít sa využívajú rôzne finančné toky, pohyby finančných prostriedkov by mali byť v podozrivých prípadoch kontrolované Vojenský m spravodajstvom ako jedným z kľúčových prvkov boja proti terorizmu. Veľkým nedostatkom pri odhaľovaní financovania terorizmu je však absencia zákonnej úpravy umožňujúcej získavanie dôležitý ch informácií týkajúcich sa bankového tajomstva.

Èinnosť Vojenského spravodajstva podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 194/1998 Z. z. je zameraná aj na získavanie, sústreďovanie a vyhodnocovanie informácií dôležitých na zabezpeč enie obrany Slovenskej republiky, ak ide o skutočnosti spôsobilé vážne ohroziť alebo poškodiť vojensko-hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Medzi takéto skutočnosti patrí najmä korupčné a klientelistick é správanie zainteresovaných osôb. Takto získané finančné prostriedky sú ukladané na bankové účty, či už samotných aktérov korupcie alebo ich blízkych osôb. S cieľom zabezpečenia aktuá lnych, relevantných, hodnoverných a objektívnych podkladov na boj proti tomuto javu potrebuje Vojenské spravodajstvo v mnohých prípadoch získavať informácie, ktoré tvoria predmet bankového tajomstva.

K bodu 65

V nadväznosti na navrhované novelizačné ustanovenia sa navrhujú aj prechodné ustanovenia v rámci nového §122s zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

Prechodným ustanovením k § 37 ods. 21 sa upravuje účinnosť zákazu vyberania akýchkoľvek poplatkov v súvislosti s vedením, správou úveru alebo úverového účtu. Banky nesmú od dňa účinnosti tohto zákona požadovať od spotrebiteľov takéto poplatky pri všetkých vyššie špecifikovaných úverových zmluvách (uzatvorených pred aj po účinnosti zákona).

Takisto sa upravuje, aby sa podmienky bezplatného čiastočného predčasného splatenia hypotekárneho úveru s variabilnou úrokovou sadzbou (§ 75 ods. 12) vzťahovali na všetky hypotekárne úvery, t.j. aj na tie, ktor é boli poskytnuté pred účinnosťou tohto zákona, avšak k takémuto predčasnému splateniu dôjde až po účinnosti tohto zákona.

K bodu 66

Úprava súvisí so skutočnosťou, že inštitúcie elektronických peňazí podľa novelizovaného článku 4 bodu 1 smernice 2006/48/ES v znení článku 20 smernice 2009/110/ES už nepatria medzi úverové in štitúcie.

K bodu 67

Príloha zákona o bankách sa dopĺňa o smernicu 2011/89/EÚ, ktorá sa preberá týmto zákonom.

K čl. II

K bodom 1 a 2

Cieľom ustanovenia je zakázať stavebnej sporiteľni požadovať od stavebných sporiteľov, ktorí sú fyzickými osobami nepodnikateľmi, poplatky alebo akúkoľvek odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu ú veru alebo účtu, na ktorom je úver vedený a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu. Tieto ustanovenia sa nebudú týkať presne definovaných typov úverov, pri ktorých je vedenie úverové ho účtu dôležité pre obidve zmluvné strany, t.j. nielen pre banku, ale aj pre spotrebiteľa. Takými sú napríklad platobný účet, bežný účet umožňujúci povolené prečerpanie, kreditná karta.

Prechodným ustanovením § 13j sa upravuje účinnosť tohto zákazu vyberania aký chkoľvek poplatkov v súvislosti s vedením, správou úveru alebo úverového účtu. Stavebné sporiteľne nesmú od účinnosti tohto zákona požadovať takéto poplatky od vyššie uvedených stavebný ch sporiteľov a pri všetkých vyššie špecifikovaných úverových zmluvách.

K čl. III

K bodu 1

Navrhovaným doplnením § 8 písm. b) zákona o cenných papieroch a investičných službách sa zabezpečuje harmonizácia ustanovení tohto zákona s obdobnými ustanoveniami ďalších zákonov v oblasti finan čného trhu.

K bodu 2

Zákon č. 209/2007 Z. z., ktorým bol od 1. 11. 2007 novelizovaný zákon o cenných papieroch, zmenil znenie § 6 zákona o cenných papieroch tak, že taxatívne vymedzil investičné služby, investičné činnosti a vedľajšie služby. Pritom ustanovenie § 104 ods. 1 zákona o cenných papieroch, ktoré s odkazom na § 6 tohto zákona definuje investičné služby, na ktoré musí mať povolenie obchodník s cennými papiermi ako člen centrálneho depozitára cenný ch papieroch, však nedopatrením zostalo v pôvodnom znení. Z logiky veci a z obsahu znenia § 6 zákona o cenných papieroch pred 1. 11. 2007 a po 1. 11. 2007 vyplýva, že členom centrálneho depozitára môže byť taký obchodník s cennými papiermi, ktorý má v povolení činnosti podľa novelizovaných ustanovení § 6 ods. 1 písm. a), b) alebo d).

K bodu 3

Ide o terminologické zosúladenie so zákonom č . 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov.

K bodom 4 a 5

Navrhovanou legislatívnou úpravou sa zohľadňuje skutočnosť, že dohľad nad ratingovými agentúrami už medzičasom prešiel z pôsobnosti národných orgánov do pôsobnosti Európskeho orgánu dohľ adu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy – ESMA), a to podľa novelizovaného nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. 9. 2009 o ratingových agentúrach (Ú. v. EÚ L 302, 17. 11. 2009) v znení nariadenia (EÚ) č. 513/2011 z 11. 5. 2011 a smernice 2011/61/EÚ z 8. 6. 2011. Na základe ustanovení nariadenia (ES) č. 1060/2009 v platnom znení a zároveň nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010, č. 1093/2010, č. 1094/2010 a č. 1095/2010 [ktorými bol zriadený Európsky systém finančného dohľadu vrátane Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy)] však Národná banka Slovenska (ako účastník Európskeho systému finančného dohľadu) je naďalej príslušná spolupracovať s ostatnými účastníkmi Európskeho systému finančn ého dohľadu, pričom je tiež príslušná zabezpečovať plnenie úloh pri dohľade nad finančným trhom (vrátane dohľadu nad ratingovými agentúrami), ktoré pre národné orgány dohľadu vyplývaj ú z účasti v Európskom systéme finančného dohľadu, čo už plne zohľadňujú existujúce ustanovenia § 1 ods. 3 písm. e) a § 4 ods. 3 zákona o dohľade nad finančným trhom.

K bodu 6

Príslušným orgánom na vykonávanie oprávnení vo vzťahu k centrálnym protistranám a k pravidlám predaja na krátko a swapov na úverové zlyhanie sa určuje Národná banka Slovenska.

K bodu 7

Finančné a nefinančné protistrany pri mimoburzových derivátoch, centrálne protistrany, osoby žiadajúce o povolenie na činnosť centrálnej protistrany, osoby, ktoré majú čisté krátke pozície alebo uzatv árajú swapové transakcie na úverové zlyhanie sú povinné predkladať Národnej banke Slovenska ňou požadované údaje potrebné na riadne plnenie povinností.

K bodu 8

Ustanovenie upravuje zriadenie kolégia orgánov dohľadu Národnou bankou Slovenska na účely zjednodušenia výkonu úloh dohľadu na konsolidovanom základe a zabezpečenia koordinácie a spolupráce s príslušný mi orgánmi dohľadu, ktoré nie sú členským štátmi.

K bodu 9

Ide o zosúladenie znenia ustanovenia § 143b písm. b) so znením smernice s čl. 2 ods. 1 bod 8.

K bodu 10

V súlade s čl. 2 ods. 1 bod 12 sa do definície vymedzenia pojmu 'skupina' dopĺňa pojem 'podskupina' osôb navzájom prepojených vzťahom ovládania.

K bodom 11 a 12

Upresňuje sa v súlade s čl. 2 ods. 10 písm. a) a b) počet regulovaných subjektov, nad ktorými Národná banka Slovenska vykonáva doplňujúci dohľad.

K bodu 13

Rozširuje sa v súlade s čl. 2 ods. 2 písm. d) smernice oznamovacia povinnosť Národnej banky Slovenska o Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu.

K bodu 14

Všetky regulované subjekty, tvoriace súčasť finančného konglomerátu, majú povinnosť zapísať sa do zoznamu finančných konglomerátov, ktorý je zverejnený na webovom sídle Spoločného výboru eur ópskych orgánov dohľadu. Národná banka Slovenska v súlade s čl. 2 ods. 3 písm. c) smernice zverejňuje na svojom webovom sídle odkaz na tento zoznam.

K bodu 15

Ide o doplnenie správcovských spoločností do finančného sektora, do ktorého patria v rámci skupiny a ak nepatria výlučne do jedného finančného sektora v rámci skupiny, dopĺňajú sa k najmenšiemu finan čnému sektoru. Ide o zosúladenie s čl. 2 ods. 2 písm. a) bod 2.

K bodu 16

V navrhovanom ustanovení sa v zmysle čl. 2 ods. 2 písm. a) bod 3 a 3a upresňujú kritériá na určenie toho, či skupinu podnikateľských subjektov možno považovať za finančný konglomerát na účely vý konu doplňujúceho dohľadu. V záujme plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu sa umožňuje Národnej banke Slovenska po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov v odôvodnený ch prípadoch upustiť od zaradenia skupiny do doplňujúceho dohľadu.

K bodu 17

Rozhodnutia Národnej banky Slovenska uvedené v bode 17 návrhu zákona je povinn á táto oznámiť príslušným orgánom dohľadu, ak nenastanú mimoriadne okolnosti, ktoré by boli prekážkou zverejnenia.

K bodom 18 a 19

Rozširuje sa okruh osôb, ktoré je Národná banka Slovenska oprávnená vylúčiť po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov z doplňujúceho dohľadu, ktoré majú zanedbateľný význam na účely výkonu doplňujúceho dohľadu, pričom sa ustanovuje, že z výpočtu podielov nemožno vylúčiť osobu, ktorá preukázateľne zmenila svoje sídlo z č lenského štátu do nečlenského štátu s cieľom vyhnúť sa dohľadu (čl. 2 ods. 2 písm. b) smernice).

K bodu 20

Navrhovanou úpravou sa v súlade s čl. 2 ods. 2 písm. c) smernice spresňujú kritériá uvedené v bode 15 návrhu zákona.

K bodu 21

V návrhu zákona sa zavádza povinnosť Národnej banky Slovenska každoročne vyhodnocovať odchýlky z uplatňovania doplňujúceho dohľadu (čl. 2 ods. 2 písm. d).

K bodu 22

Ide o zosúladenie s čl. 2 ods. 5 smernice 2011/89/EÚ (čl. 6 ods. 3 smernice 2002/87/ES).

K bodu 23

V súlade s čl. 2 ods. 8 písm. a) smernice sa ustanovujú povinnosti pre obchodníkov s cennými papiermi, ktorý sú súčasťou finančného konglomerátu poskytovať Národnej banke Slovenska informácie o svojej pr ávnej, riadiacej a organizačnej štruktúre, vrátane všetkých nimi regulovaných osôb.

K bodu 24 a 25

Upravuje koordináciu a spoluprácu Národnej banky Slovenska s príslušný mi orgánmi dohľadu pri výkone doplňujúceho dohľadu.

K bodu 26

Navrhovanou úpravou sa v súlade s čl. 2 ods. 12 upresňuje rozsah spoluprá ce Národnej banky Slovenska a príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, vrátane rozsahu výmeny informácií potrebných na výkon doplňujúceho dohľadu.

K bodu 27

Navrhuje sa úprava § 144 ods. 15 zákona o cenných papieroch a investičných službách v záujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa euró pskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančného trhu. Navrhovaná legislatívna úprava je inš pirovaná právnymi nástrojmi dohľadu podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č.946/2012 z 12.7.2012 (Ú.v.EÚ L282, 16.10.2012), ktoré upravuje procesné pravidlá týkajúce sa pokút ukladaných ratingovým agentúram, ale taktiež je inšpirovaná zákonnou úpravou v §69 ods.2 a ods.3 písm.a) a §85 ods.1 zákona č.563/2009Z.z. (daňového poriadku) v znení neskorší ch predpisov a v §87 ods.3 písm.a) a ods.4 zákona č.300/2005Z.z.

K bodu 28

Ustanovuje sa oprávnenie Národnej banke Slovenska uložiť právnickej alebo fyzickej osobe sankcie pri zistení porušenia.

K bodu 29

V nadväznosti na navrhované novelizačné ustanovenia sa navrhujú aj prechodné ustanovenia v rámci nového §173r zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách.

K bodu 30

Týmto návrhom zákona sa preberá právne záväzný akt Európskej únie uvedený v prílohe návrhu zákona.'.

K čl. IV

K bodu 1

V §2a odsek 1 písmeno i) je definovaný klient, ktorým je vyšší územný celok vrátane rozpočtových a príspevkových organizácií v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti.

K bodu 2

V §2a odsek 1 písmeno l) sú vzhľadom k novozadefinovanému klientovi v §2a odsek 1 písmeno i) vylúčené z možnosti uzatvoriť dohodu so Štátnou pokladnicou (ďalej len ŠP) rozpočtové a príspevkové organizácie

v zriaďovateľskej pôsobnosti vyššieho územného celku (ďalej len VÚC).

K bodu 3

Vzhľadom k novej definícii rozpočtu klienta podľa § 7 ods. 4 nie je pre klienta možná dohoda so ŠP v súvislosti predkladaním rozpočtu.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava vzhľadom k úprave v bode 13.

K bodu 5

Navrhovaná úprava mení definíciu rozpočtu klienta vo vzťahu ku klientovi, ktorým je VÚC a jeho rozpočtové a príspevkové organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na zmenu uvedenú v bode 8.

K bodu 7 až 10

V § 9a je popísaný postup klienta, ktorým je VÚC a jeho rozpočtové a príspevkové organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti, pri realizácii svojho rozpočtu.

K bodu 11

Pre klienta, ktorý je uvedený v § 2a ods. 1 písm. m) sa týmto zo zákona vypúšťa časť upravujúca minimálne lehoty vo vzťahu k povinnosti klienta predkladať žiadosť na realizáciu tuzemských a cezhrani čných platobných operácií voči ŠP vychádzajúc z toho, že tieto lehoty sú predmetom vzájomnej dohody klienta a ŠP.

K bodu 12

Vzhľadom na to, že Štátna pokladnica neposkytuje klientom úvery, toto ustanovenie pripúšťa výnimku, na základe ktorej sa umožní klientom mať vedené úverové účty mimo Štátnej pokladnici.

K bodu 13

Legislatívno-technická úprava vzhľadom k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2012 Z. z..

K bodu 14

Ruší sa výnimka, na základe ktorej VÚC nebol povinný zriaďovať účty výlučne v ŠP, ale len zriaďoval účet na účel prijatia transferu zo štátneho rozpočtu.

◊

K bodu 15

V tomto bode sú zadefinované prechodné ustanovenia, na základe ktorých sa pre klienta uvedeného v § 2a ods. 1 písm. i) platí v období do 30. júna 2014 výnimka z povinnosti zriaďovať účty výlučne v Š tátnej pokladnici a realizovať svoj rozpočet výlučne prostredníctvom Štátnej pokladnice. Dôvodom výnimky je vytvorenie dostatočného časového priestoru pre Štátnu pokladnicu a samosprávne kraje pre zabezpe čenie technických podmienok pre prechod účtov a prostriedkov samosprávnych krajov do Štátnej pokladnice ako aj vysporiadanie existujúcich zmluvných vzťahov samosprávnych krajov s bankami.

K čl. V

K bodom 1 a 3

Navrhuje sa vypustenie uzatvárania zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení spomedzi činností začlenených pod administráciu v rámci správy dôchodkových fondov, z dôvodu nadbytočnosti, keďže odpadá dô vod tohto členenia vzhľadom na stratu opodstatnenosti zákonného obmedzenia na výkon zverených činností podľa § 67; zároveň sa v § 67 vykonávajú nevyhnutné legislatívne zmeny súvisiace so zmenou v č íslovaní v § 47 ods. 2 písm. b).

K bodu 2

Navrhovaná úprava umožní dôchodkovým správcovským spoločnostiam využiť sprostredkovateľskú činnosť samostatných finančných agentov a viazaných finančných agentov, ktorých postavenie a č innosť upravuje zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve (ďalej aj len 'zákon č. 186/2009 Z. z.'). Zároveň navrhnutá úprava v § 47a ods. 2 až 5 ukladá dô chodkovej správcovskej spoločnosti rovnaké povinnosti, aké majú iné finančné inštitúcie na účely zákona č. 186/2009 Z. z. vo vzťahu k jej zamestnancom, ktorí prichádzajú do styku s neprofesioná lnym klientom.

V súčasnosti dôchodkové správcovské spoločnosti získavajú nových klientov prostredníctvom svojich zamestnancov. Zároveň je zákonom stanovený limit na náklady spojené s uzavretím jednej zmluvy o sta robnom dôchodkovom sporení.

Zákon č. 186/2009 Z. z. výraznou mierou prispel k zmene pomerov na trhu sprostredkovania finančných služieb smerom k väčšej transparentnosti a poctivosti v rámci obchodného styku v prospech spotrebiteľa. Zavedený m nových pravidiel uvedený zákon tento trh zjednotil a zároveň zakotvil dotknutým subjektom povinnosti, ktorými prispel k zvýšeniu informovanosti klientov za účelom prijatia kvalifikovaného rozhodnutia (pod dohľ adom NBS). Napriek tomu, že v minulosti existoval inštitút sprostredkovateľov starobného dôchodkového sporenia, sektor starobného dôchodkového sporenia, ktorý je súčasťou finančného trhu, však, čo do z ískavania nových klientov, zostal predmetnou úpravou nedotknutý.

K bodu 4

Navrhované ustanovenie dáva dôchodkovej správcovskej spoločnosti časový priestor pre splnenie vybraných povinností vyplývajúcich z novely.

K čl. VI

K bodu 1

Navrhnutou úpravou § 1 ods. 2 [a tiež novým § 1 ods. 3 písm. b) a úpravou § 4 ods. 3[ zákona o dohľade nad finančným trhom sa zohľadňuje štruktúra Európskeho systému finančného dohľ adu, v ktorej je jeden pilier zameraný na politiku obozretného podnikania individuálnych finančných inštitúcií alebo ich skupín (dohľad na mikroúrovni) a druhý pilier je zameraný na obozretný dohľad na makro úrovni, ktorý by mal aktívne prispievať k predchádzaniu (prevencii) alebo zmierňovaniu systémových rizík pre finančnú stabilitu a tým aj zabezpečovaniu udržateľného rozvoja finančného trhu, respektí ve finančného systému. Navrhnutá úprava zároveň zohľadňuje odporúčania pre na výkon obozretného dohľadu vnútroštátnymi orgánmi na makroúrovni podľa odporúčania Európskeho vý boru pre systémové riziká ESRB/2011/3 z 22. 12. 2011 (Ú. v. EÚ C 41, 14. 2. 2012), ktoré vydal Európsky výbor pre systémové riziká na základe ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č . 1092/2010 z 24. 11. 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010).

K bodom 2 a 3

Navrhnutou legislatívno-technickou úpravou § 1 ods. 3 písm. a) a poznámky pod čiarou k odkazu 1 zákona o dohľade nad finančným trhom sa zohľadňuje právna regulácia pre dohliadané subjekty finančné ho trhu podľa všetkých osobitných predpisov v oblasti finančného trhu [vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistraná ch a archívoch obchodných údajov] a zároveň sa zohľadňuje skutočnosť, že dohľad nad ratingovými agentúrami už medzičasom prešiel z pôsobnosti národných orgánov do pôsobnosti Európskeho org ánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy – ESMA), a to podľa novelizovaného nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. 9. 2009 o ratingových agentúrach (Ú. v. EÚ L 302, 17. 11. 2009) v znení nariadenia (EÚ) č. 513/2011 z 11. 5. 2011 a smernice 2011/61/EÚ z 8. 6. 2011. Na základe ustanovení nariadenia (ES) č. 1060/2009 v platnom znení a zároveň nariadení Euró pskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010, č. 1093/2010, č. 1094/2010 a č. 1095/2010 [ktorými bol zriadený Európsky systém finančného dohľadu vrátane Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgá nu pre cenné papiere a trhy)] však Národná banka Slovenska (ako účastník Európskeho systému finančného dohľadu) je naďalej príslušná spolupracovať s ostatnými účastníkmi Európskeho systé mu finančného dohľadu, pričom je tiež príslušná zabezpečovať plnenie úloh pri dohľade nad finančným trhom (vrátane dohľadu nad ratingovými agentúrami), ktoré pre národné orgány dohľ adu vyplývajú z účasti v Európskom systéme finančného dohľadu, čo už plne zohľadňujú existujúce ustanovenia § 1 ods. 3 písm. e) a § 4 ods. 3 zákona o dohľade nad finančným trhom.

K bodu 4

Navrhnutým doplnením § 1 ods. 3 o nové písmeno b) sa zohľadňuje štruktúra Európskeho systému finančného dohľadu, v ktorej je jeden pilier zameraný na politiku obozretného podnikania individuálnych finan čných inštitúcií alebo ich skupín (dohľad na mikroúrovni) a druhý pilier je zameraný na obozretný dohľad na makroúrovni, pričom sa zároveň zohľadňuje odporúčania Európskeho výboru pre syst émové riziká ESRB/2011/3 z 22. 12. 2011 (Ú. v. EÚ C 41, 14. 2. 2012). Zároveň sa na základe poznatkov z aplikačnej praxe navrhuje do § 1 ods. 3 explicitne doplniť nové písmeno c) o vybavovaní podaní klientov dohliadaných subjektov (finančných inštitúcií). Podania klientov vybavuje NBS už aj doteraz, keďže klienti dohliadaných subjektov (finančných inštitúcií) sa v čoraz väčšej miere obracaj ú na NBS so svojimi podaniami vzhľadom na skutočnosť, že medzi zákonom ustanovené ciele dohľadu nad finančným trhom, medzi ktoré patrí aj bezpečné a zdravé fungovanie finančného trhu v zá ujme ochrany klientov. Pritom vybavovanie podaní klientov dohliadaných subjektov (finančných inštitúcií) môže vyústiť predovšetkým do informatívnej odpovede pre klienta, ale potenciálne môže vyústiť aj do využitia zákonných kompetencií NBS voči dohliadaným subjektom (napríklad do začatia konania proti dohliadanému subjektu o uložení sankcie dohliadanému subjektu za porušenie jeho povinnosti podľa zá kona v oblasti finančného trhu, ak sa na takýto postup zistí zákonný dôvod práve na základe podania klienta). Prirodzene pri vybavovaní podaní klientov nemožno prekročiť medze zákonných kompetencií NBS ani iných orgánov verejnej moci, napríklad predmetom vybavovanie podaní klientov už doteraz nie je a ani nebude rozhodovanie sporov z právnych vzťahov medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi, keďže predmetom dohľ adu nad finančným trhom (už podľa existujúceho § 2 ods. 3 zákona o dohľade) nie je rozhodovanie sporov z právnych vzťahov (či už občianskoprávnych, obchodnoprávnych alebo iných právnych vzť ahov) medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi, na ktorých rozhodovanie sú príslušné predovšetkým súdy (na základe čl. 142 ods. 1 Ústavy SR) alebo iné orgány verejnej moci na základe osobitných zá konov. Ak sa teda zistí, že v podaní klienta ide o spor medzi klientom a dohliadaným subjektom (finančnou inštitúciou), tak v odpovedi pre klienta na jeho podanie bude klient informovaný o možnosti predložiť dotyčný spor náležitým podaním na rozhodnutie vecne a miestne príslušnému súdu, respektíve inému vecne a miestne príslušnému orgánu verejnej moci. Celkovo sa navrhuje doplniť § 1 ods. 3 o nové písmená b) a c) v záujme eliminovania interpretačných a aplikačných diskrepancií pri výkone dohľadu a zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančné ho trhu.

K bodu 5

Navrhuje sa čiastkové legislatívne spresnenie § 2 ods. 8 úvodnej vety zákona o dohľade nad finančným trhom v záujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného vý konu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivý ch oblastiach (sektoroch) finančného trhu.

K bodu 6

Navrhované doplnenie § 2 ods. 9 reflektuje požiadavky (v zmysle článkov 16 nariadení EÚ o európskych orgánoch dohľadu), aby Národná banka Slovenska ako národný (vnútroštátny) orgán dohľadu nad finan čným trhom vynaložila všetko úsilie na dodržanie usmernení a odporúčaní vydaných európskymi orgánmi dohľadu, ibaže by v lehote dvoch mesiacov od zverejnenia takéhoto usmernenia alebo odporúč ania informovala, že ho nedodrží, alebo nemá v úmysle dodržať (tzv. comply or explain procedure). Pre úplnosť možno uviesť, že v zmysle platných legislatívnych pravidiel je v poznámke pod č iarou k odkazu 6a použitá skrátená citácia nariadení EÚ o európskych orgánoch dohľadu, keďže úplnú citáciu týchto nariadení už zákon o dohľade nad finančným trhom obsahuje v pozná mke pod čiarou k odkazu 1b.

K bodu 7

Navrhnutými úpravami § 4 ods. 3 (a tiež § 1 ods. 2) zákona o dohľade nad finančným trhom sa zohľadňuje štruktúra Európskeho systému finančného dohľadu, v ktorej je jeden pilier zameraný na politiku obozretného podnikania individuálnych finančných inštitúcií alebo ich skupín (dohľad na mikroúrovni) a druhý pilier je zameraný na obozretný dohľad na makroúrovni, ktorý by mal aktí vne prispievať k predchádzaniu (prevencii) alebo zmierňovaniu systémových rizík pre finančnú stabilitu a tým aj zabezpečovaniu udržateľného rozvoja finančného trhu, respektíve finančného systé mu. Pritom sa zároveň zohľadňuje odporúčania Európskeho výboru pre systémové riziká ESRB/2011/3 z 22. 12. 2011 (Ú. v. EÚ C 41, 14. 2. 2012).

K bodom 8 a 9

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje čiastková legislatívna úprava § 8 ods. 2 písm. b) druhom bode, § 9 ods. 1 a § 9 ods. 3 písm. b) zákona o dohľade nad finančným trhom v záujme zdokonalenia legislatí vnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančného trhu.

K bodu 10

Navrhuje sa legislatívnotechnické vyprecizovanie poznámky pod čiarou k odkazu 21 zákona o dohľade vzhľadom na súvisiacu aktuálnu legislatívu.

K bodu 11

Vzhľadom na objektívnu globalizáciu a europeizáciu finančného sektora sa navrhuje doplnenie § 16 ods. 5 tak, aby v konaniach vo veciach dohľadu v opodstatnených prípadoch umožnilo v českom jazyku alebo v jazyku bež ne používanom v oblasti medzinárodných financií predkladať technickú dokumentáciu, ktorej vyhotovenie alebo predloženie sa vyžaduje na účel konania o žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu potrebné ho pre systém riadenia rizík dohliadaného subjektu. Obdobnú úpravu už obsahujú ustanovenia § 61 ods. 9, § 142 ods. 2 a § 148 ods. 5 zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších p redpisov.

K bodu 12

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava § 19 ods. 4 zákona o dohľade nad finančným trhom v záujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu, č o patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finanč ného trhu. Navrhovaná legislatívna úprava je inšpirovaná právnymi nástrojmi dohľadu podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 946/2012 z 12. 7. 2012 (Ú. v. EÚ L 282, 16. 10. 2012), ktoré upravuje procesn é pravidlá týkajúce sa pokút ukladaných ratingovým agentúram, ale taktiež je inšpirovaná zákonnou úpravou v § 69 ods. 2 a ods. 3 písm. a) a § 85 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. (daňové ho poriadku) v znení neskorších predpisov a v § 87 ods. 3 písm. a) a ods. 4 zákona č. 300/2005 Z. z.].

K bodu 13

Navrhnutou legislatívno-technickou úpravou § 37 ods. 1 písm. d) zákona o dohľade nad finančným trhom sa zohľadňuje právna regulácia pre zverejňovanie rozhodnutí vydaných pri výkone dohľadu nad finančn ým trhom podľa všetkých osobitných predpisov v oblasti finančného trhu [vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistraná ch a archívoch obchodných údajov].

K bodu 14

Navrhnutým doplnením nového písmena f) do § 37 ods. 1 zákona o dohľade nad finančným trhom sa navrhuje ustanoviť, že Národná banka Slovenska zverejňuje na svojom webovom sídle alebo vo svojom vestní ku okrem iného aj hodnotiacu správu o účinnosti používaných pravidiel sankcionovania.

K bodu 15

Navrhnutou úpravou § 40 ods. 2 tretej vety (a zároveň nadväznou úpravou § 40 ods. 3) sa odstraňujú interpretačné a aplikačné nejasnosti ohľadom základu pre výpočet výšky ročného prí spevku takých prispievateľov spomedzi dohliadaných subjektov, ktorí podľa osobitných zákonov môžu popri činnostiach podliehajúcich dohľadu uskutočňovať aj obchodné činnosti nepodliehajúce dohľ adu. Konkrétne ide o inštitúcie elektronických peňazí oprávnené vydávať elektronické peniaze len v obmedzenom rozsahu a o platobné inštitúcie oprávnené poskytovať platobné služ by len v obmedzenom rozsahu. Navrhnutá úprava § 40 ods. 2 (ani nadväzná úprava § 40 ods. 3) nebude mať reálny vplyv na výšku základu príspevku ostatných dohliadaných subjektov finančného inštitúci í a nespôsobí ani navyšovanie celkového objemu ročných príspevkov dohliadaných subjektov finančného trhu (finančných inštitúcií).

K bodu 16

Navrhnutou úpravou § 40 ods. 3 druhej vety (a zároveň súbežnou úpravou § 40 ods. 2) sa v záujme odstránenia interpretačných a aplikačných nejasností navrhuje sa doplniť medzi subjekty, ktoré platia tzv. paušálnu výšku príspevku aj inštitúcie elektronických peňazí oprávnené vydávať elektronické peniaze len v obmedzenom rozsahu a taktiež platobné inštitúcie oprávnené poskytovať platobné služby len v obmedzenom rozsahu, ktoré sú od 29. 11. 2012 novým druhom dohliadaných subjektov. Zároveň sa doplnením novej vety do § 40 ods. 3 navrhuje možnosť ustanoviť strop pre príspevky v jednotliv ých sektoroch finančného trhu tak, aby určená sadzba príspevku mohla byť obmedzená aj maximom určeným absolútnou hodnotou v eurách. Navrhuje sa možnosť ustanoviť strop pre príspevky v jednotlivý ch sektoroch finančného trhu tak, aby určená sadzba príspevku mohla byť obmedzená aj maximom určeným absolútnou hodnotou v eurách.

K bodu 17

Navrhuje sa legislatívnotechnické nahradenie odkazu a znenie poznámky pod čiarou k odkazu 49c.

K bodu 18

Navrhnutým čiastkovým legislatívnym vyprecizovaním § 40 ods. 9 sa na základe poznatkov z praxe eliminujú interpretačné a aplikačné nejasnosti.

K bodu 19

Navrhujú sa prechodné ustanovenia v rámci nového § 45c zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom.

K čl. VII

Smernica európskeho parlamentu a rady 2009/22/ES z 23. apr íla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov nepožaduje od členských štátov, aby zabezpečili, že spotrebiteľské združenia budú oprávnené požadovať relutárne (peňaž né) plnenia od dodávateľov. V tomto ohľade ustanovenie § 3 ods. 5 ide nad rámec tejto smernice, čo v praxi môže spôsobovať vznik neodôvodnených nákladov pre dodávateľov, ktorí môžu byť vystaven í neodôvodneným požiadavkám osôb, ktoré sa zaregistrujú ako spotrebiteľské združenie a požadujú za tvrdené porušenie práv spotrebiteľov peňažné kompenzácie. Z tohto dô vodu sa navrhuje, aby právo požadovať peňažné plnenia od dodávateľa bol oprávnený len spotrebiteľ, alebo aj združenie, ktoré sa však v súlade s § 25 ods. 2 bude nevyhnutne preukazovať plnomocenstvom udeleným spotrebiteľom, prípadne viacerými spotrebiteľmi, ktorí sú v právnom vzťahu k dodávateľovi.

K čl. VIII

K bodu 1

V navrhovanej úprave sa do definícií subjektov poistn ého trhu s ktorými sa v návrhu zákona ďalej pracuje a ktoré sú potrebné pre výkon doplňujúceho dohľadu dopĺňa v súlade s čl. 2 smernice 2002/87/ES definícia kaptívnej poisťovne.

K bodu 2 a 3

Navrhovanými úpravami šiesteho a siedmeho bodu zákona o poisťovníctve sa zabezpečuje harmonizácia ustanovení tohto zákona s obdobnými ustanoveniami ďalších zákonov finančného trhu.

K bodu 4

V tomto ustanovení, v ktorom sú vymedzené pojmy používané len na účely tohto zákona sa v súlade s čl. 2 smernice 2002/87/ES nahrá dza pojem 'špeciálny účelový nástroj' pojmom 'účelovo vytvoreným subjektom' z dôvodu jeho nového vymedzenia v zmysle čl. 13 smernice 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II).

K bodu 5 a 6

Navrhovaná úprava vyplýva z aplikačnej praxe. Poisťovne poskytujú poistenie kritických chorôb v rámci poistného odvetvia neživotného poistenia uvedeného v prí lohe č. 1 časti B bode 2, ktorého kalkulácia technických rezerv používa techniku životného poistenia. To znamená, že pri kalkulácii sa tvorí tzv. matematická rezerva pri ktorej sa zohľadňuje riziko zvyšuj úcej sa pravdepodobnosti vzniku kritickej choroby v závislosti od veku poisteného. Tento typ rezerv sa tvorí aj v životnom poistení a je začlenený v technickej rezerve na životné poistenie. Z dôvodu dostatočnej tvorby rezerv pri poistení kritických chorôb je potrebné rozšírenie možnosti tvorby technickej rezervy na životné poistenie aj pre neživotné poistenia, kde sa využívajú techniky kalkulácie rezerv životného poistenia.

K bodu 7

Ide o terminologické zosúladenie so zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov.

K bodu 8 a 9

V súlade so smernicou 98/78/ES o doplnkovom dohľade nad poisťovňami v skupine poisťovní sa v tomto ustanovení upravuje dohľad nad poisťovňami v skupine a zaisťovňami v skupine, ktorý vykonáva Národná banka Slovenska aj nad zmiešanou holdingovou spoločnosťou.

K bodu 10

Ustanovenie v zmysle smernice upravuje právomoc Národnej banky Slovenska pri výkone doplňujúceho dohľadu nad finančným konglomerátom.

K bodu 11

Ide o zosúladenie so zákonom o bankách, nakoľko inštitúcie elektronických peňazí už viac nie sú považované za úverové inštitúcie.

K bodu 12

Navrhovaná úprava má za cieľ správnu transpozíciu čl. 2 bod 14 písm. a) bod iii) smernice 2002/87/ES, v ktorom sa nachádza odkaz na ustanovenia čl. 3 ods. 2 a 3 tejto smernice (vymedzenie činnosti, ktoré sa považuj ú za významné). Tieto činnosti sú vymedzené v ustanovení § 53 písm. a) bod 1d. a v § 53 písm. a) bod 2d.

K bodu 13

Ide o zosúladenie znenia v návrhu zákona s čl. 3 ods. 1 smernice 2011/89/EÚ.

K bodu 14

Ide o zosúladenie znenia ustanovenia § 53 písm. b) so znením smernice s č l. 2 ods. 1 bod 8.

V ustanovení § 53 písm. b) druhom bode sa v sú lade s čl. 2 smernice 2002/87/ES (ďalej len 'smernica') sa do definícií pojmov potrebných na výkon doplňujúceho dohľadu, čo sa rozumie finančným sektorom dopĺňa pojem kaptívna poisťovňa a kaptí vna zaisťovňa v zmysle smernice 2009/138/ES.

K bodu 15

V súlade s čl. 2 ods. 1 bod 12. sa do definície vymedzenia pojmu skupina dopĺ ňa podskupina osôb navzájom prepojených vzťahom ovládania.

K bodu 16

V návrhu zákona sa dopĺňa regulovaný subjekt o správcu alternatívneho investičného fondu v zmysle čl. 2 ods. 1 bod 4. smernice.

K bodu 17 a 18

Upresňuje sa, v súlade s čl. 2 ods. 10 písm. a) a b) smernice, poč et regulovaných subjektov, nad ktorými Národná banka Slovenska vykonáva doplňujúci dohľad.

K bodu 19

Rozširuje sa, v súlade s čl. 2 ods. 2 písm. d) smernice, oznamovacia povinnosť Národnej banky Slovenska o Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu.

K bodu 20

Všetky regulované subjekty, tvoriace súčasť finančného konglomerátu majú povinnosť zapísať sa do zoznamu finančných konglomerátov, ktorý je zverejnený na webovom sídle Spoločného výboru eur ópskych orgánov dohľadu. Národná banka Slovenska v súlade s čl. 2 ods. 3 písm. c) smernice zverejňuje na svojom webovom sídle odkaz na tento zoznam.

K bodu 21

V navrhovanom ustanovení sa v zmysle čl. 2 ods. 2 písm. a) bod 3. a 3a. upresňujú kritériá na určenie toho, či skupinu podnikateľských subjektov možno považovať za finančný konglomerát na účely v ýkonu doplňujúceho dohľadu. V záujme plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu sa umožňuje Národnej banke Slovenska po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov v odôvodnen ých prípadoch upustiť od zaradenia skupiny do doplňujúceho dohľadu.

K bodu 22

Rozhodnutia Národnej banky Slovenska uvedené v bode 13 návrhu zákona je povinná táto oznámiť príslušným orgánom dohľadu, ak nenastanú mimoriadne okolnosti, ktoré by boli prekážkou zverejnenia.

K bodu 23 a 24

Rozširuje sa okruh osôb, ktoré je Národná banka Slovenska oprávnená vylúčiť po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov z doplňujúceho dohľadu, ktoré majú zanedbateľný význam na účely výkonu doplňujúceho dohľadu, pričom sa ustanovuje, že z výpočtu podielov nemož no vylúčiť osobu, ktorá preukázateľne zmenila svoje sídlo z členského štátu do nečlenského štátu s cieľom vyhnúť sa dohľadu (čl. 2 ods. 2 písm. b) smernice).

K bodu 25

Navrhovanou úpravou sa v súlade s čl. 2 ods. 2 písm. c) spresňujú kritériá uvedené v bode 20 návrhu zákona.

K bodu 26

V návrhu zákona sa zavádza povinnosť Národnej banky Slovenska každoročne vyhodnocovať odchýlky z uplatňovania doplňujúceho dohľadu (čl. 2 ods. 2 písm. d).

K bodu 27

Ide o zosúladenie s čl. 2 ods. 5 smernice 2011/89/EÚ (čl. 6 ods. 3 smernice 2002/87/ES).

K bodu 28

V súlade s čl. 2 ods. 8 písm. a) smernice sa ustanovujú povinnosti pre poisťovne a zaisťovne, ktoré sú súčasťou finančného konglomerátu poskytovať Národnej banke Slovenska informácie o svojej prá vnej, riadiacej a organizačnej štruktúre, vrátane všetkých nimi regulovaných osôb.

K bodu 29 a 30

Zriaďuje sa kolégium orgánov dohľadu, prostredníctvom ktorého Národn á banka Slovenska zabezpečuje koordináciu a spoluprácu s príslušnými orgánmi dohľadu, ktoré nie sú členským štátmi.

K bodu 31

Navrhovanou úpravou sa v súlade s čl. 2 ods. 12 upresňuje rozsah spolupráce Národnej banky Slovenska a príslušných orgánov dohľadu iných č lenských štátov, vrátane rozsahu výmeny informácií potrebných na výkon doplňujúceho dohľadu.

K bodu 32

Navrhuje sa úprava § 67 ods. 10 zákona o poisťovníctve v záujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych prá vnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančného trhu. Navrhovaná legislatívna úprava je inšpirovaná právnymi nástrojmi dohľadu podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č.946/2012 z 12.7.2012 (Ú.v.EÚ L282, 16.10.2012), ktoré upravuje procesné pravidlá týkajúce sa pokút ukladaných ratingovým agentúram, ale taktiež je inšpirovaná zákonnou úpravou v §69 ods.2 a ods.3 písm.a) a §85 ods.1 zákona č.563/2009Z.z. (daňového poriadku) v znení neskorší ch predpisov a v §87 ods.3 písm.a) a ods.4 zákona č.300/2005Z.z.

K bodu 33

V nadväznosti na navrhované novelizačné ustanovenia sa navrhujú aj prechodné ustanovenia v rámci nového §99b zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 34

Týmto návrhom zákona sa preberá právne záväzný akt Európskej únie uvedený v prílohe č. 2 návrhu zákona.

K čl. IX

K bodu 1

Zmena zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení umožňuje, aby dôchodkové správcovské spoločnosti mohli využívať služby externých sprostredkovateľských sietí, t.j. finančný ch agentov a finančných poradcov. Navrhovanou úpravou sa rozširuje v zákone č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. (ďalej len 'zákon') definícia čo sa rozumie finančnou slu žbou o sektor starobného dôchodkového sporenia.

K bodu 2 a 3

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa do definície finančnej inštitúcie dôchodková správcovská spoločnosť a do definície čo sa rozumie zmluvou o poskytnutí finančnej služby sa dopĺňa zmluva o starobnom d ôchodkovom sporení.

K bodu 4

Upravuje sa register finančných agentov a finančných poradcov, ktorý vedie Národná banka Slovenska doplnením sektora starobného dôchodkového sporenia.

K bodu 5

Ide o legislatívnotechnickú úpravu textu.

K bodu 6

Ide o legislatívnotechnickú úpravu, nakoľko sa finančnou inštitúciu rozumie aj dôchodková správcovská spoločnosť.

K bodu 7

Navrhnutou úpravou ustanovenia § 23 ods. 1 písm. e) a § 23 ods. 1 písm. f) sa zmierňuje tvrdosť doterajšej zákonnej úpravy, podľa ktorej osoby postihnuté odobratím povolenia udelené ho do 31. decembra 2009 alebo uložením pokuty vyššej ako 50 % z maximálnej možnej sadzby pokuty by sa nerovnoprávne stali nedôveryhodnými osobami navždy, kým v porovnateľných prípadoch (napríklad pri odobrat í povolenia udeleného po 1. 1. 2010) sa postihnuté osoby stávajú nedôveryhodnými osobami iba na časovo obmedzené obdobie desiatich rokov vymedzené v § 23 ods. 1 písm. b), c) a d).

K bodu 8

Navrhovanou úpravou sa v ustanovení, ktoré upravuje dôveryhodnosť osôb vykonávajúcich finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo dopĺňa osoba, ktorá má povolenie na vykonávanie č innosti v sektore starobného dôchodkového sporenia.

K bodu 9

Navrhovaným doplnením § 23 odseku 1 o nové písmeno g) zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve sa zabezpečuje harmonizácia ustanovení tohto zákona s obdobnými ustanoveniami ďalších zá konov v oblasti finančného trhu.

K bodu 10

Navrhovaným doplnením § 23 o nový odsek 2 zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve sa vytvárajú legislatívne predpoklady na eliminovanie tvrdosti zákona v opodstatnených prípadoch a zároveň sa zabezpečuje harmonizácia ustanovení zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve s obdobnými ustanoveniami ďalších zákonov v oblasti finančného trhu.

K bodu 11

Upravujú sa pravidlá činnosti vo vzťahu ku klientom pri poskytovaní finančného sprostredkovania a finančného poradenstva v sektore starobného dôchodkového sporenia. Finančný agent v sektore starobného dô chodkového sporenia nie je oprávnený prijímať peňažné prostriedky od klientov a nemôže sa tak dostať voči svojim klientom do postavenia osoby dlhujúcej peňažné prostriedky.

K bodu 12

Navrhuje sa úprava § 39 ods. 2 zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v záujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančné ho trhu. Navrhovaná legislatívna úprava je inšpirovaná právnymi nástrojmi dohľadu podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 946/2012 z 12. 7. 2012 (Ú. v. EÚ L 282, 16. 10. 2012), ktoré upravuje procesné pravidlá týkajúce sa pokút ukladaných ratingovým agentúram, ale taktiež je inšpirovaná zákonnou úpravou v § 69 ods. 2 a ods. 3 písm. a) a § 85 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. (daňového poriadku) v znení neskorších predpisov a v § 87 ods. 3 písm. a) a ods. 4 zákona č. 300/2005 Z. z.

K bodu 13

Navrhujú sa prechodné ustanovenia, v ktorých sa ustanovuje lehota v rámci ktorej je možné zapísať do registra vedeného Národnou bankou Slovenska zamestnancov, ktorí uzavierali zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení . Ïalej sa ustanovuje povinnosť pre zapísané osoby do registra zosúladiť svoju činnosť s ustanoveniami tohto zákona, najmä v oblasti odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti. Dôchodkové správcovské spoloč nosti sú povinné zosúladiť svoju činnosť s ustanovenia tohto zákona v ustanovenej lehote.

Pritom sa tiež navrhuje explicitne ustanoviť, aby sa navrhnutá novelizácia zákonných pravidiel o dôveryhodnosti (ktorou sa zmierňuje tvrdosť doterajšej zákonnej úpravy) vzťahovala aj na také postihnuté osoby, ktoré sa nerovnoprávne stali nedôveryhodnými navždy podľa doterajšej enormne tvrdej zákonnej úpravy (napríklad pri odobratí povolenia udeleného do 31. 12. 2009), kým v iných porovnateľných prí padoch (pri odobratí povolenia udeleného po 1. 1. 2010) sa postihnuté osoby stávajú nedôveryhodnými iba na časovo obmedzené obdobie desiatich rokov vymedzené v § 23 ods. 1 písm. b), c) a d).

K čl. X

K bodu 1

Precizovanie ustanovení zákona vyžiadané aplikačnou praxou. Novým ustanovením bude spotrebiteľ povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé informácie potrebné na posú denie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

K bodu 2

Cieľom ustanovenia je zakázať veriteľom požadovať od spotrebiteľov poplatky alebo akúkoľvek odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu, na ktorom je úver vedený a ktoré ho zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu. Tieto ustanovenia sa nebudú týkať presne definovaných typov úverov, pri ktorých je vedenie úverového účtu dôležité pre obidve zmluvné strany, t.j. nielen pre banku, ale aj pre spotrebiteľa. Takými sú napríklad platobný účet, bežný účet umožňujúci povolené prečerpanie, kreditná karta.

K bodu 3

Precizovanie ustanovenia s cieľom odstránenia problémov aplikačnej praxe. Podľa nového znenia sa úver bude považovať za bezúročný a bez poplatkov, ak veriteľ neoverí bonitu spotrebiteľa, resp. pri overovaní bonity spotrebiteľa nebude mať žiadne informácie o spotrebiteľových príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľ alebo nebude bonitu klienta skúmať prostredníctvom nahliadnutia do príslušných databá z, ktoré obsahujú informácie slúžiace na hodnotenie bonity spotrebiteľa – napr. Spoločný register bankových informácií, Nebankový register klientskych informácií ap.

K bodu 4

Precizovanie textu s cieľom zvýšiť ochranu spotrebiteľa. Podľa nového znenia bude veriteľ povinný zverejňovať informácie o referenčnej sadzbe aj na svojom webovom sídle – napr. prostredníctvom odk azu na iné webové sídlo, ktoré je verejne prístupné.

K bodom 5 až 7

Z dôvodu precizovania textu zákona sa ustanovenie § 16 ods. 6 premiestnilo do nového písmena d) v § 16 ods. 4. Cieľom ustanovenia je, aby spotrebiteľ mohol v počas 12 mesiacov uskutočniť čiastočné alebo úpln é predčasné splatenie spotrebiteľského úveru (jedna alebo viacero predčasných splátok) až do výšky 10 000 eur bez poplatku.

V prípade, ak spotrebiteľ uskutoční predčasnú splátku v danom mesiaci, veriteľ vykoná sčítanie všetkých predčasných splátok pri danom spotrebiteľskom úvere za posledných 12 po sebe idú cich mesiacov vrátane tejto poslednej predčasne splatenej splátky a v prípade ak ich výška je menej ako 10 000 eur, veriteľ nemá právo na kompenzáciu nákladov veriteľa súvisiacich s predčasným splatení m spotrebiteľského úveru.

Ustanovenie predstavuje národnú voľbu, ktorú umožňuje smernica 2008/48/ES.

Z dôvodu precizovania textu zákona sa prvá časť vety z § 16 ods. 7 presúva do § 16 ods. 4 písm. d). Druhá časť vety za bodkočiarkou sa z návrhu vypúšťa z dôvodu duplicity s § 12, podľa ktoré ho je veriteľ povinný spotrebiteľa informovať o akejkoľvek zmene úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru.

Doplnením nových ustanovení v § 16 ods. 4 písm. d) a e) sa odseky 6 a 7 v § 16 stali duplicitným a je potrebné ich vypustiť.

K bodu 8

Jedná sa o rozšírenie ustanovení, ktoré sa vzťahujú aj na iné úvery a pôžičky pre spotrebiteľov. Navrhuje sa, aby sa ustanovenie týkajúce sa zákazu požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, n áhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úverového účtu a zákazu požadovať úhradu odplaty, ktorá nie je ustanovená zákonom alebo uvedená v zmluve o spotrebiteľskom ú vere alebo jej prílohách vzťahovali aj na iné úvery a pôžičky pre spotrebiteľov. Týmto krokom sa dosiahne porovnateľnosť podmienok pre všetkých spotrebiteľov.

K bodu 9

Prechodným ustanovením sa upravuje účinnosť zákazu vyberania akýchkoľvek poplatkov v súvislosti s vedením, správou úveru alebo úverového účtu. Veritelia nesmú od účinnosti tohto zákona pož adovať od spotrebiteľov takéto poplatky pri všetkých vyššie špecifikovaných úverových zmluvách.

Prechodné ustanovenie uvedené v ods. 2 upravuje, aby sa ustanovenia týkajúce sa predčasného splatenia spotrebiteľského úveru uvedené v § 16 ods. 4 písm. d) a e) vzťahovali na všetky spotrebiteľské úvery, t.j. aj na tie, ktoré boli poskytnuté pred účinnosťou zákona, avšak k predčasnému splateniu takéhoto spotrebiteľského úveru dôjde po účinnosti zákona.

K čl. XI

Vzhľadom na termín prebratia smernice 2011/89/EÚ sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 10. júna 2013.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 20. februára 2013.

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter K a ž i m í r, v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

Jozef M a k ú c h, v. r.

guvernér

Národnej banky Slovenska

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o Fonde na podporu vzdelávania

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

V roku 1997 bol zriadený Študentský pôžičkov ý fond a následne v roku 2002 Pôžičkový fond na podporu začínajúcich pedagógov. Oba fondy boli zriadené ako neštátne účelové fondy a postupne im bol poskytnutý transfer z prostriedkov Fondu národn ého majetku, ktorým zabezpečujú poskytovanie zvýhodnene úročených pôžičiek pre vybrané cieľové skupiny – študentov vysokých škôl prvých dvoch stupňov a začínajúcich pedagó gov v rezorte školstva.

Do roku 2011 (vrátane) boli oba fondy personálne prepojené, čím know-how a prostriedky (nie finančné) jedného fondu boli operatívne využívané aj v oboch právnických osobách. Tento synergický efekt už v súčasnosti zmenou orgánov v oboch inštitúciách nepokračuje. Súčasne sa otvorila otázka, či nebude efektívnejšie zlúčiť obe pr ávnické osoby do jednej a zefektívniť tak náklady napr. na personálne výdavky minimálne na štatutárov fondov.

Rovnako doterajšie právne úpravy obsahujú viaceré ustanovenia, ktoré sú už z dnešného pohľadu prekonané. Kým pri vzniku ŠPF pôsobili v SR štátne vysoké školy a bolo prirodzené, aby sprostredkúvali komunikáciu medzi ŠPF a študentmi – žiadateľmi o pôžičku, pri súčasných možnostiach elektronizácie agendy a zmeny postavenia štátnych vysokých škôl na verejné, ako aj rozmachu súkromných vysokých škôl, sa už tento mechanizmus, ktorý nie je zmluvne zabezpečený a je ťažko vymožiteľný, nejaví ako efektívny, aj s ohľadom na existenciu centrálnych registrov.

V prípade pôžičiek pre začínajúcich pedagógov bol proces vybavovania pôžičiek nastavený neefektívne, keď od podania do vybavenia ž iadosti fondom cez určené procedúry bol potrebný najmenej rok. Rovnako v kontexte uvažovanej optimalizácie špecializovanej štátnej správy na krajskej úrovni sa nejaví ako potrebné naďalej zapájať do procesu prijímania žiadostí o pôžičku a ich vybavovania krajské školské úrady tak, ako je tomu v súčasnosti.

Navrhnutá právna úprava posilňuje charakter fondu v tom zmysle, že i keď ide o právnickú osobu zriadenú zákonom, posilňuje sa jej neštá tny charakter, čo sa prejavuje napr. už v kreovaní orgánov fondu, kde sa obmedzuje v riadiacich orgánoch vplyv štátneho sektora.

Rozširuje sa možnosť získať pôžičku pre ďalšie cieľové skupiny, a to najmä pre doktorandov, odborných zamestnancov a ostatný ch pedagogických zamestnancov. Súčasne sa uvoľňujú pravidlá pre fond, keď sa pri dostatočných zdrojoch umožňuje napr. zvýšiť v porovnaní so súčasnosťou výšku pôžičky, čím mô žu byť zabezpečené napr. náklady na štúdium v zahraničí vrátane školného a súčasne sa umožňuje fondu optimalizovať požiadavky na zabezpečenie pôžičky (poistením dlžníka, ručen ím a pod.) v závislosti od výšky pôžičky. V prípade malých pôžičiek sa tak môže zjednodušiť ich dostupnosť pre klientov fondu zjednodušením administratívnej náročnosti ich vybavenia. Ïalšie podrobnosti sú uvedené v osobitnej časti dôvodovej správy.

Návrh materiálu predpokladá pozitívny vplyv na verejné financie, predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívne sociá lne vplyvy, pozitívny vplyv na informatizáciu, a nepredpokladá vplyv na životné prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodný mi dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zá kona o Fonde na podporu vzdelávania

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociá lnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

V súčasnosti nie sú ŠPF a PFZP súčasťou rozpočtu verejnej spr ávy a nepredpokladá sa, že by sa nimi stal zriaďovaný fond. Z tohto titulu predkladateľ nepredpokladá vplyvy na rozpočet verejnej správy.

Aj keď návrh zákona pripúšťa možnosť poskytnutia dotácie zo štátneho rozpočtu alebo poskytnutie finančných prostriedkov z FNM, predkladateľ nezvažuje v najbližších rozpočtových rokoch poskytnutie takejto dotácie. Ide o fakultatívnu možnosť spojenú s prípadný mi zásadnými zmenami najmä v systéme sociálnej podpory študentov v budúcnosti (dominancia pôžičkovej schémy).

Pozitívny vplyv na verejné financie tak vzniká len z titulu ú spor na strane verejných vysokých škôl a úrovni špecializovanej štátnej správy. Ide o úspory za poštovné spojené so zberom žiadostí a ich zasielanie fondu, náklady spojené na oznamovanie skončenia š túdia a pod. Keďže na tieto činnosti nie sú vyhradení osobitní zamestnanci predkladateľ nepredpokladá úspory mzdových prostriedkov, či počtu zamestnancov, a úsporu nákladov za poštovné považ uje za zanedbateľné, preto ich nekvantifikuje.

A.4. Alternatívne riešenia

Predkladateľ zvažoval zmenu fondu na štá tny fond. Nakoniec sa rozhodol ponechať súčasné postavenie neštátneho účelového fondu, a to najmä z dôvodov relatívne vysokých nákladov spojených s transformáciou na štátny fond. Tieto nákl ady by sa prejavili najmä v potrebe uzatvárania dodatkov k existujúcim zmluvám v súvislosti s presunom vedenia účtov výhradne do Štátnej pokladnice, potrebou meniť informačné systémy a prispôsobovať ich podmienkam Štátnej pokladnici, keď v súčasnosti existujúce fondy v rámci zvyšovania efektívnosti svojich činností investujú do rozvoja informačných systémov a ich prepojenia s elektronickým bankovní ctvom s bankami, v ktorých majú vedené účty. Náklady len na potrebnú administráciu spojenú s prevedením účtov do Štátnej pokladnici boli štatutármi fondov odhadnuté na cca. 50 tis. eur.

Keďže minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky akceptoval požiadavku ministra financií Slovenskej republiky, aby finančné prostriedky fondu boli vedené výhradne na účtoch v Štátnej pokladnici, v prípade, že sa fond nedohodne so Štátnou pokladnicou na porovnateľných podmienkach úročenia ako má v súčasnosti v komerčných subjektoch, môže dôjs ť v strednodobom horizonte k zníženiu refinancovania pôžičiek fondom, a v prípade záujmu zachovania rozsahu poskytovania pôžičiek fondom, k potrebe dofinancovania fondu externými zdrojmi.

Transformácia na štátny fondy by súčasne znamenala ďalšie nároky na strane ministerstva, keď by na jeho rozpočtovú kapitolu bol naviazaný ďalší subjekt.

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Návrh zákona ovplyvňuje pôsobenie neštátnych účelový ch fondov. Poskytovanie pôžičiek v tejto oblasti bolo v pôsobnosti len Študentského pôžičkového fondu a Fondu na podporu začínajúcich pedagógov. Ich činnosť v podstate preberá nová právnická osoba. Rozšírením osôb, ktoré sa môžu uchádzať o pôžičku z nového fondu o doktorandov, odborných zamestnancov môže čiastočne ovplyvniť banky, či nebankové subjekty poskytujúce pôž ičky, ale tým, že nedochádza k navýšeniu imania, resp. doplneniu finančných zdrojov, z ktorých môže fond poskytovať pôžičky, nepredpokladá sa navrhovanou zmenou vplyv na tieto subjekty, keďže nová právnická osoba bude poskytovať pôžičky len do objemu pôžičiek jej právnych predchodcov.

Okrem toho sa ovplyvňuje činnosť cca 30 vysokých škôl, ktoré doteraz zbierali žiadosti pre fond a poskytovali mu zo zákona informácie, pričom táto ich povinnosť sa ruší.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Zákon upúšťa od niektorých povinností a zjednodu šuje schému poskytovania pôžičiek vybraným skuponám obyvateľstva. Z tohto pohľadu umožňuje manažmentu fondu ušetriť náklady na správu. Náklady navrhnutej zmeny sú spojené so zmenou ná zvu, potrebou budovanie novej značky a pod. Podľa odhadov súčasných štatutárov ide o výdavky maximálne niekoľko tisíc eur.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Keďže navrhnutá schéma umožňuje využívanie doterajších informačných systémov, know how a pod., nepredpokladá sa z titulu zmeny potreba vynakl adania dodatočných administratívnych nákladov.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operá cie na trhu?)

Tým, že fond musí viesť finančné prostriedky v Štátnej pokladnici, znížia sa úložky v komerčných bankách, kde doteraz fondy ukladali a zhodnocovali finančn é prostriedky. Súčasne existuje riziko, že fond nebude v dostatočnej miere schopný zhodnocovať voľné prostriedky na svoj riadny chod.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Návrh zákona môže podporiť stabilizáciu zamestnancov v regionálnom š kolstve.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklú ziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. Zákon sa týka občanov, ktorí študuj ú na vysokej škole alebo pracujú v školstve ako pedagogickí zamestnanci alebo odborní zamestnanci. Pri súčasných zdrojoch môže fond poskytnúť niekoľko tisíc pôžičiek študentom ročne a niekoľ ko desiatok pôžičiek pedagógom. Konkrétny počet bude závisieť od rozhodnutia rady fondu, ako nastaví maximálnu výšku pre pôžičku v konkrétnom roku podľa možností fondu a pod.Kvantifikujte:

V prípade študentov vysokých škôl, okrem doktorandov: predpokladajme, že si študent vezme pôžičku v celkovej sume počas štúdia 6000 eur. Táto sa začne úročiť po skončení štúdia aktuá lnou úrokovou sadzbou, ktorá je aktuálne významne nižšia ako úroková sadzba na spotrebných úveroch.

V prípade zvýšenia maximálnej výšky pôžičky pre študentov tak, aby z nej bolo možné uhrádzať aj školné na zahraničných vysokých školách, sa sprístupní aj štúdium občanov z ekonomicky menej zabezpečeného prostredia na vysokých školách v zahraničí. Tým sa zvyšuje dostupnosť štúdia týmto sociálnym skupinám.- Rast alebo pokles príjmov/vý davkov na priemerného obyvateľa- Rast alebo pokles príjmov/vý davkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva. Návrh zákona rozširuje mož nosť čerpania úrokovo zvýhodnenej pôžičky zo skupiny začínajúcich učiteľov aj na ostatných pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve. Otvára tak možnosť ďalším skupinám obyvate ľov čerpať zvýhodnenú pôžičku. Súčasne sa upravujú podmienky v prípade 'pedagógov', ktorí nezostanú pôsobiť v tejto pozícií tak, aby sa nevyžadovalo de facto okamžité splatenie p ôžičky, ale v tomto prípade sa navrhuje zvýšenie úrokovej sadzby. To vytvára možnosť pre dlžníka riešiť svoje záväzky voči fondu v prijateľnejších podmienkach, ako tomu bolo doteraz a existen čne neohrozuje dlžníka hrozbou exekúcie, či potrebou rýchleho naakumulovania dlžnej sumy.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Bezpredmetné. 4.4. Zhodno ťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

Bezpredmetné.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Áno, úrovne 1. Ustanovuje sa povinnosť fondu sprístupňovať viaceré dokumenty a informácie na jeho webovom sídle.6.2. Vytváraj ú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Áno, vytvára sa možnosť na využívanie IS ministerstva – centrá lnych registrov fondom –overovanie štúdia v centrálnom registri študentov.¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie.6.4. Zabezpeč uje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)Nie.6.5. Zabezpeč uje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)Nie.6.6. Zabezpeč uje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)Nie.Infraštruktúra 6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Nie.6.8. Rozš iruje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie.6.9. Rozš iruje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie. 6.10. Zabezpeč uje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Nie.6.11. Zvyš uje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Nie.6.12. Rozš iruje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)Nie.Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)Nie.Financovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)Nie, používané systémy verejnej správy štandardne poskytujú XML výstupy. Úprava systémov na strane fondu bude riešená nákladmi fondu.Legislatí vne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)Nie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o Fonde na podporu vzdelávania

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

B. Osobitná časť

K § 1

Zákonom sa zriaďuje neštátny účelový Fond na podporu vzdelávania. Tento fond sa zriaďuje za účelom poskytovania pôžičiek študentom vysok ých škôl a pedagogickým a odborným zamestnancom v regionálnom školstve. Fond svojou činnosťou nadviaže na doterajšiu činnosť Študentského pôžičkového fondu a Pôžičkové ho fondu na podporu začínajúcich pedagógov. Tieto fondy mali postavenie neštátneho účelové fondu, a tento charakter sa navrhuje ponechať. Vymedzuje sa hlavná činnosť fondu z dôvodu vymedzenia jeho daňový ch povinností.

K § 2

V návrhu ustanovenia sa vymedzujú orgány fondu a upravuje sa, že funkcia člena rady fondu a člena dozornej rady fondu sú nezlučiteľné a zamestnanci fondu nesmú byť členmi rady fondu a členmi dozornej rady, pretože rada fondu je najvyšším orgánom fondu, riadi jeho činnosť, a dozorná rada je kontrolným orgánom fondu.

Okrem toho sa upravujú obmedzenia pre členov kolektívnych orgánov fondu tak, aby sa znížil konflikt záujmov v ich činnosti pri riadení/kontrole fondu. Reflektujúc odporúčania a závery orgánov súčasný ch fondov, aby bolo riešené odmeňovanie členov orgánov fondov, navrhuje sa možnosť, aby členovia kolektívnych orgánov fondov boli odmeňovaní, súčasne sa zohľadňuje obmedzenie pre štá tnych zamestnancov v tejto oblasti. Zákon vymedzuje len rámec pre odmeňovanie členov, konkrétny spôsob určenia odmeny ako aj jej vyplatenie ponecháva na fond. To znamená, že členovia môžu vykonávať funkciu na ďalej aj čestne. Pri určení maximálnej výšky odmeny sa predpokladá, že činnosť a nároky na členov kolektívnych orgánov sa obmedzia obvykle na niekoľko rokovaní orgánov fondu v priebehu roka, a t ým sa navrhnutá výška odmeny javí ako primeraná. Návrh na úpravu odmien pre členov kolektívnych orgánov reflektuje opakovane vyjadrený postoj viacerých súčasných členov orgánov fondov, že síce s ú ochotní vykonávať činnosť naďalej čestne a bezplatne, ale tento stav nie je možné považovať za udržateľný.

Obmedzenie odmeny je ustanovené na mesačnej báze, čím sa chce vyjadriť pomernosť nároku ak člen orgánu vykonáva funkciu len v časti roka. Nevyžaduje sa, aby o výške odmeny bolo rozhodované na mesačnej b áze.

K § 3

Kreovanie rady fondu sa navrhuje tak, aby jednotlivé skupiny, ktorým fond poskytuje podporu, boli porovnateľne zastúpené. Študentov vysokých škôl zastupuje Študentská rada vysokých škôl, s ohľadom na to, ž e pôžičky pre študentov zostanú nosné v činnosti fondu, navrhuje sa v ich prípade menovanie dvoch členov. Keďže pracovníci školstva sú zastupovaní aj odborovými organizáciami, a to obvykle naprieč regionálnym a vysokým školstvom, a rovnako považujeme za dôležitých aj zriaďovateľov škôl, prípadne právnické osoby, ktoré ich združujú (napr. ZMOS), dvoch členov vymenuje minister na návrh tý chto organizácií. Možnosť sa dáva aj komorám a združeniam učiteľov. Keďže v tomto prípade na rozdiel od vysokého školstva nie je možné jednoznačne identifikovať relevantnú organizáciu, zá kon len špecifikuje typ organizácie, ktorá môže podávať návrh na člena fondu a samotný výber ponecháva na ministra. Aby bola zachovaná možnosť štátu na presadzovanie štátnej politiky v č innosti fondu, navrhuje sa, aby jedným z členov bol štátny zamestnanec ministerstva. V tomto prípade je jeho členstvo naviazané na jeho štátnozamestnanecký pomer.

Pre zjednotenie začiatkov a koncov funkčného obdobia sa navrhuje, aby v prípade predčasného skončenia členstva, nový člen pôsobil len do skončenia funkčného obdobia pôvodného člena.

Súčasne sa vymedzujú prípady, v ktorých je potrebná zhoda štyroch členov rady fondu na prijatie rozhodnutia. I keď toto obmedzenie môže ohroziť flexibilitu rozhodovania, v iných otázkach môže prispieť k stabilite činností fondu.

V záujme sprehľadnenia informácií o fonde sa ustanovuje zápis členov rady fondu do obchodného registra. Okrem toho sa podľa osobitného predpisu budú zapisovať napr. členovia dozornej rady, či štatutár fondu – riaditeľ.

K § 4

Kogentne sa upravuje pôsobnosť rady fondu. Navrhovaná pôsobnosť vystihuje postavenie rady vo fonde. K ďalším otázkam ku ktorým sa rada fondu vyjadruje, a ktoré patria do jej pôsobnosti na základe zákona alebo vnútorného predpisu fondu, patrí napr. rozhodovanie o predĺžení splatnosti konkrétnej pôžičky alebo o odpustení splátky pôžičky či dlhu.

Keďže rada fondu má primárne hľadieť na záujmy fondu, obmedzuje sa jej možnosť odpustenia dlhu len na prípady, keď rada fondu dospeje k záveru, že vymáhanie pohľadávky by bolo nehospodárne.

K § 5

Riaditeľ fondu je jeho štatutárnym zástupcom. Vymedzuje sa jeho pôsobnosť podľa tohto zákona.

K § 6

Upravuje sa spôsob menovania riaditeľa fondu. V záujme výberu najlepšieho kandidáta sa ustanovuje spôsob výberového konania. Keďže by bolo nelogické, aby riaditeľ fondu pripravoval pravidlá výberu riaditeľ a fondu, zodpovednosť sa ukladá predsedovi rady fondu. S ohľadom na majetok a činnosť fondu sa vymedzujú minimálne požiadavky na riaditeľa fondu.

Systém výberu je založený na dvoch krokoch. V prvom kroku rada fondu na základe doručených písomností identifikuje kandidátov s najlepšími predpokladmi na výkon funkcie riaditeľa, ktorých pozve na osobný pohovor. S kandidátom, ktorý preukáže najvyššie predpoklady na výkon funkcie riaditeľa, bude rokovať rada fondu o pracovných podmienkach. V prípade, že nedôjde k dohode, rada fondu začne rokovať s ďal ším uchádzačom v poradí.

K § 7

Upravuje kreovanie dozornej rady fondu, navrhuje sa aby jej funkčné obdobie bolo trojročné, teda presahovalo pôsobenie rady fondu. Navrhuje sa, aby členov vymenovával a odvolával minister školstva, vedy, výskumu a š portu, keďže fond pôsobí v rezorte školstva. Keďže úlohou dozornej rady je vykonávať kontrolu nad činnosťou rady fondu, neupravuje sa spôsob nominácie členov dozornej rady na reprezentantov jednotlivý ch skupín v sektore vzdelávania a výber sa ponecháva na ministrovi.

V prípade, že dozorná rada zistí pochybenia v činnosti fondu, upravuje sa mechanizmus ďalších krokov tak, aby o tom boli čo najskôr informovaní tí, ktorí môžu zasiahnuť napr. do zloženia rady fondu.

K § 8

Taxatívne sa vymedzujú zdroje fondu.

K § 9

Upravujú sa základné požiadavky na podmienky hospodárenia fondu. V záujme zabezpečenia bezpečnosti zdrojov fondu sa ustanovuje, aby finančné prostriedky fondu boli vedené výhradne v Štá tnej pokladnici. Pre zjednodušenie sledovania nákladov fondu sa vyžaduje, aby finančné prostriedky na správu fondu a pôžičky boli vedené oddelene. Osobitne sa navyše vyžaduje, aby prostriedky, ktoré boli a budú vygenerované poskytovaním pôžičiek pre študentov, nebolo možné použiť na poskytovanie pôžičiek pre pedagógov a naopak. To v prechodnom období zabezpečuje, že pôžičky jednej skupiny žiadate ľov sa nebudú poskytovať na úkor druhej skupiny žiadateľov. V strednodobom horizonte je takéto obmedzenie na zváženie, pretože pri nedostatku zdrojov v jednej schéme a pri prebytku v druhej, fond nebude vedieť uspokojiť dopyt a súčasne bude disponovať voľnými zdrojmi. V čase transformácie inštitúcie sa takéto obmedzenia javí ako potrebné z vyššie uvedeného dôvodu.

Aby neboli pochybnosti o inej činnosti fondu, explicitne sa uvádza, že fond môže vykonávať činnosti, ktoré mu prinášajú dodatočný príjem. Môže ísť napr. o administráciu pôžičkových/ štipendijných schém štátu alebo vysokých škôl, či prenájom nevyužitých priestorov.

S ohľadom na problém s nastavením limitov na správu fondu, sa upravuje základ na určenie limitu na správu fondu na novo, v závislosti od nesplatených pôžičiek. Výška podielu bola nastavená v zá vislosti od súčasných nákladov fondu. Takéto obmedzenie nie je vhodné z hľadiska prípadných vyšších jednorazových investícií a pod., ale s ohľadom na charakter fondu – neštá tny fond, sa obmedzenie výdavkov na správu javí ako účelné, keďže z tohto pohľadu by bolo nelogické, aby rozpočet schvaľoval externý subjekt. Z pohľadu predkladateľa nie je potrebné obmedzovať vnú tornú štruktúru nákladov na správu fondu (napr. limitom na mzdy).

Podľa údajov vo výročnej správe Študentského pôžičkového fondu za rok 2011 – celkové pohľadávky voči klientom predstavovali 16 112 703 €, čím v roku 2012 by bol limit na správu fondu v sume do 564 000 eur. V roku 2011 mal fond celkové náklady po odpočte dane z príjmu 732 361 eur.

V prípade Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov predstavovali pohľadávky 11 309 209 eur, čím by limit na správu bol 395 822 eur. Náklady fondu boli približne 383 tis. eur, z nich 267 tis. eur predstavovali odpisy istiny, ktoré sa do limitu nepočítajú.

Po zlúčení fondu je predpoklad, že nastavený limit zohľadňuje náklady fondu na správu, keďže limit na rok 2012 by bol v sume takmer 960 tis. eur, a náklady na správu po odpočítaní nákladov na odpoč et pôžičiek by v roku 2011 boli okolo 850 tis. eur. Keďže ide o horný limit, vytvára sa aj z časti rezerva na prípadné investície.

V záujem posilňovania systému kontroly sa ponecháva požiadavka na audit účtovnej závierky a súčasne sa ustanovuje možnosť NKÚ vykonávať kontrolu hospodárenia fondu.

K § 10 až 13

V ustanovení sa upravuje okruh žiadateľov, ktorí môžu požiadať o pôžičku pre študentov. Ponecháva sa súčasný okruh žiadateľov – študentov, ktorí sa môžu uchádzať o pôž ičku, pričom môže ísť o pôžičku na vysokoškolské štúdium v SR alebo v zahraničí. Ponecháva sa podpora krajanov, ktorí sú v postavení Slovákov žijúcich v zahraničí. Možnosť z ískania pôžičky sa otvára aj študentom doktorandského štúdia. V ich prípade však prichádza do úvahy len ak ju nepoberali na nižšom stupni vysokoškolského vzdelávania, keďže títo študent i poberajú štipendium (ak sú denní) alebo sa predpokladá, že pracujú (ak sú externí), lehota splatnosti im začína plynúť hneď. V ich prípade má pôžička význam z pohľadu úhrady ná kladov spojených so štúdiom (nákup literatúry, IT a pod., nepredpokladá sa využívanie pôžičky na úhradu životných nákladov). V prípade externých študentov môže pôžička slúžiť aj na úhradu školného.

I keď v súčasnosti Študentský pôžičkový fond vie vyhovieť všetkým oprávneným žiadostiam o pôžičku, v prípade, že by sa to v budúcnosti zmenilo, zavádzajú sa pravidlá uprednost ňovania žiadateľov. Preto je potrebné, aby sa žiadosti vyhodnocovali k fixnému dátumu. Kritériá sú zostavené tak, aby sa preferovali žiadatelia zo sociálne ťažších pomerov, až následne š tudenti dosahujúci lepšie výsledky. Keďže externá forma štúdia je určená primárne pre pracujúcich, preferujú sa pri poskytovaní pôžičky denní študenti.

V prípade, že fond nevyčerpá všetky prostriedky v prvom kole, umožňuje sa mu poskytnúť pôžičky v ďalších kolách. Je na rozhodnutí fondu, čo je ekonomicky efektívnejšie, a či vie finančn é prostriedky lepšie zhodnotiť v Štátnej pokladnici.

Ponecháva sa odklad úročenia až po skončení štúdia, okrem doktorandov. Podpora sa obmedzuje v zásade na jedno vysokoškolské štúdium v oboch stupňoch, dnes najdlhšie štúdium je šesť rokov. V pr ípade predĺženia externej formy štúdia by jeden rok štúdia nemusel byť nárok na podporu. V prípade opakovaného poskytnutia pôžičky pre jednotlivé roky štúdia sa ustanovuje nahradenie predchádzajú cej zmluvy o pôžičky novou zmluvou. Ide o zjednodušenie administratívy, inak by bolo potrebné sledovať a vyhodnocovať päť až šesť zmlúv o pôžičke, čo sa pri dnešnej právnej úprave z č asti riešilo uzatváraním dohôd o splátkach. Týmto opatrením sa takáto dohoda v štandardných prípadoch stáva nadbytočnou.

Štandardná splatnosť pôžičky sa navrhuje na desať rokov, pri ktorej vychádzajú splátky do 100 € pri maximálnom využití pôžičky podľa súčasných limitov istiny. Zákon umožňuje urči ť maximálnu výšku pôžičky fondu osobitne, napr. na zabezpečenie školného v zahraničí. Keďže v týchto prípadoch môže ísť o rádovo vyššiu istinu, umožňuje sa, aby v týchto pr ípadoch fond mohol predĺžiť lehotu na splácania na dvojnásobok. Keďže fond je neštátny a zo zákona poskytuje aj prvky sociálnej podpory, ktoré nemá kompenzované z verejných zdrojov, zavá dza sa na rozdiel od súčasnosti možnosť dlžníka na rodičovskej dovolenke, aby uhrádzal úroky z pôžičky a nie celú splátku (v doterajšom systéme bol v niektorých prípadoch odklad splátky, č o nie je pre ekonomiku fondu žiaduce). Súčasne v prípade klientov, ktorí čerpali pôžičku počas bakalárskeho štúdia, sa ustanovuje lehota, počas ktorej sa pôžička neúročí, čo súvisí s ukončením bakalárskeho štúdia a neskorším zápisom na vysokoškolské štúdium druhého stupňa. Ak však materská/rodičovská dovolenka nastanú počas štúdia, dlžník môže mať odklad splácania, a teda aj úročenia pôžičky.

K § 14 až 16

Vymedzuje sa okruh žiadateľov oprávnených požiadať o pôžičku pre pedagógov. Zároveň sa určujú podmienky, za ktorých môže fond pôžičku poskytnúť aj opakovanie až do maximálnej vý šky a určuje sa tiež lehota na podanie žiadosti o pôžičku a zásady splácania pôžičky. Zákon obmedzuje len istinu všetkých pôžičiek spolu. Konkrétnu výšku pôžičky, ktorú bude maximálne fond v danom roku poskytovať, upraví vnútorný predpis fondu.

I keď doktorandi patria medzi študentov, umožňuje sa im požiadať aj o pôžičku pre pedagógov. Keďže doktorand má pravidelný príjem zo štipendia, nie je potrebný odklad splatnosti. Predpokladá sa najmä zachovanie vyššej výšky pri týchto pôžičkách ako v prípade pôžičiek pre študentov, čo môže byť pre doktorandov zaujímavejšie ako pôžička pre študentov. Doktorand si v šak musí vybrať o ktorý typ pôžičky bude žiadať, keďže v jednom roku môže získať len jednu.

Opäť v prípade najmä vyšších pôžičiek sa umožňuje predĺženie lehoty splatnosti. Tým sa vytvára priestor pre klientov, ktorých príjem vyžaduje nižšie splátky pôžičky.

Termín na podávanie žiadostí v septembri sa určuje s ohľadom na doterajšie skúsenosti, že najmä začínajúci učitelia mávajú pracovné zmluvy časovo obmedzené, a preto bolo potrebné na zač iatku školského roka opätovne overovať ich pracovný pomer. Týmto sa potreba opakovaného zisťovania pracovného pomeru medzi podaním žiadosti a jej vybavovaní odstraňuje.

Zachováva sa pôžička ako čiastočný nástroj stabilizácie tým, že ak dlžník nebude pokračovať ako pedagóg, zvyšuje sa mu úroková sadzba, resp. pri odpracovaní určitého poč tu rokov sa mu odpustí časť istiny. Keďže fond nemá zabezpečenú kompenzáciu nákladov za odpúšťanie istiny, tieto náklady sa znižujú. V doterajšom systéme vznikla za istých podmienok povinnosť klienta splatiť pôžičku v priebehu niekoľkých mesiacov, čo spôsobovalo neschopnosť jej splatenia. Z tohto pohľadu sa zvýšenie úrokovej sadzby javí ako efektívnejší nástroj, aj keď predlžuje n ávratnosť finančných prostriedkov fondu. Na rozdiel od súčasného stavu dochádza k plynulejšiemu odpisu istiny pôžičiek za dodržania zákonných podmienok, pre nových klientov. Vyžaduje sa však prá ca na ustanovený týždenný pracovný čas ako pedagogický zamestnanec. Odpisy sa týkajú len pedagogických zamestnancov.

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa nevymedzuje účel použitia finančných prostriedkov, fond však môže v rámci pravidiel na poskytnutie pôžičky tento účel vymedziť najmä pri vyšší ch sumách v súvislosti so zabezpečením návratnosti pôžičky.

V prípade pôžičiek pre pedagógov sa zavádza možnosť ich predčasného splatenia bez sankcie, čím fond získava zdroje na pôžičky pre nových žiadateľov.

K § 17

V spoločných ustanoveniach pre pôžičky poskytované na základe tohto zákona sa upravujú základné pravidlá, ktoré fond premietne do vnútorných predpisov a zmlúv s klientmi fondu a zverejní ich na svojom webovom sídle.

Navrhnuté znenie vytvára priestor pre fond operatívne prispôsobovať činnosť fondu situácií na trhu. Teda v prípade menšieho záujmu o pôžičky a dostatočných zdrojov zvýšením maximá lnej sumy, a naopak. Rovnako je na fonde nastaviť pravidlá zábezpeky, kde najmä pri nižších sumách pôžičky môžu byť jemnejšie pravidlá ako pri vyššej istine a pod. Zákon však požaduje, aby v prípade požiadavky na ručiteľa, išlo o ručiteľa s väzbou na Slovenskú republiku.

Nakoľko fond nie je bankou a nevyužíva bankové nástroje na posudzovanie bonity klientov, zavádza sa obmedzenie, ktoré zamedzuje opakovanému poskytnutiu pôžičky klientom so zlou platobnou disciplínou. To má zmysel najmä pri pôžičkách pre pedagógov, ak daná osoba už pred tým čerpala pôžičku pre študentov a túto riadne nesplácala, alebo pre dlžníkov študentov, ktorí neštudovali súvislo.

Nakoľko fixná úroková sadzba nezohľadňuje pohyb na trhu bankových produktov, nahrádza sa pohyblivou, s tým, že úroková sadzba sa aktualizuje raz ročne, podľa údajov za predchádzajúci rok. V roku 2012 by tak základná úroková sadzba bola približne 4 % ročne, čím dochádza k zvýšeniu úrokovej sadzby pôžičiek pre študentov. Tým, že sa zachováva odklad úročenia a splácania, tá to zmena nemá vplyv počas štúdia a pri nižších sumách pôžičky sa prejavuje na zvýšení splátky minimálne. V ďalších rokoch môže táto úroková sadzba klesnúť alebo rásť, v závislosti od dopytu po štátnych dlhopisoch.

K § 18

Vymedzujú sa základné údaje, ktoré môže fond spracúvať bez súhlasu dotknutej osoby zo zákona.

K § 19

Upravujú sa základné náležitosti zmluvy s dlžníkmi fondu.

K § 20

Za účelom postupného odbúravania administratívy sa umožňuje fondu využívať centrálne informačné zdroje, ktoré obsahujú informácie o štúdiu študentov v SR, či začatí/skončení pracovn ého pomeru v prípade zamestnancov v oblasti školstva. Údaje sa budú poskytovať dopytovým spôsobom tak, že fond zašle identifikačné údaje osoby, o ktorej sa má informácia potvrdiť, a ministerstvo poskytne relevantné informácie, ktorými disponuje.

K § 21

Vymedzujú sa základné požiadavky na výročnú správu fondu a termín, do kedy má byť predložená.

K § 22

Nakoľko ide o neštátny fond a na pôžičku nie je zákonný nárok, predkladateľ nepovažuje za relevantné aplikovať správny poriadok v činnosti fondu. Rámec činnosti fondu je vymedzený zákonom a vn útornými predpismi.

K § 23

Týmto návrhom zákona sa zrušujú dva fondy, ktorými sú Študentský pôžičkový fond a Pôžičkový fond pre začínajúcich pedagógov, pričom vzniká nová právnická osoba a zároveň ich spoločný právny nástupca, Fond na podporu vzdelávania. Zároveň sa upravuje prechod práv a povinností vyplývajúcich zo zmlúv a na základe zmlúv, nevybavené žiadosti o pôžičku, finančné prostriedky a majetok vo vlastníctve zrušovaných fondov, práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a iné základné veci, ktoré je potrebné riešiť v súvislosti so zrušení m dvoch fondov a vzniku jedného spoločného fondu, ktorý upravuje poskytovanie pôžičiek jednak pre študentov ako aj pre pedagógov.

Na zabezpečenie transformácie fondu sa ako štatutár určuje štatutár/riaditeľ ŠPF. Riaditeľ PFZP prestáva byť riaditeľom, keďže táto pozícia zaniká, ale zostáva v pracovnom pomere s fondom. Predpokladá sa, že v rámci novej organizačnej štruktúry mu bude ponúknuté pracovné miesto vedúceho pre úsek pôžičiek pre pedagógov alebo podobne.

K § 24 a 25

Rušia sa právne predpisy, ktorými sa zriadili doterajšie fondy. Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2013, čo je relevantné z hľadiska účtovnej závierky a pod.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky 28. septembra 2012.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Dušan Èaplovič, v. r.

minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky