Zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 382/2004 účinný od 01.11.2009 do 31.05.2010

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch

Dôvodová správa
A.    Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).
Z dôvodu zvýšenia právnej istoty a úspešnosti uchádzačov o zápis do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov sa spresňujú ustanovenia o zápise do zoznamu, ktoré pripúšťali rôzny výklad,  zväčšuje sa rozsah informácií zapísaných a zverejňovaných v zozname k výkonu činnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a ich momentálneho statusu pre lepšiu informovanosť verejnosti a jednotlivých zadávateľov. Odstraňujú sa nedostatky právnej úpravy vyplývajúcej z rozhodovacej činnosti ministerstva pri zápise znalcov, tlmočníkov a prekladateľov do zoznamu a vyvodzovaní administratívno-právnej zodpovednosti za správne delikty. Upravujú sa niektoré aspekty, ktoré boli v praxi prekonané a naopak zabraňuje sa nežiaducim javom, ktoré majú vplyv na kvalitu podávaných výkonov.  Zároveň sa vykonávajú systematické zmeny v zaradení obsahu sťažností pod podstatu iných správnych deliktov, návrh zákona reaguje na prijatie Civilného sporového poriadku.
Návrh rozlišuje výkon znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti pre súdy a iné orgány verejnej moci a pre súkromné potreby fyzických a právnických osôb, kde ponecháva väčší priestor pre dohodu zadávateľov a osôb, ktoré činnosť vykonávajú, či už v možnosti dohody o časti úhrady v podobe odmeny, alebo dohody o celej výške znalečného alebo tlmočného vrátane hotových výdavkov, odmietnutí vykonať úkon a pod. Návrh zákona reaguje aj na podnety zo strany znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vykonávajúcich činnosť na základe ustanovenia súdom, ktorí poukazujú na to, znalečné alebo tlmočné je im uhradené so značným časovým odstupom niekoľkých mesiacov, často až rokov.
Spresňuje sa rozsah subjektov zapisovaných do oddielu na zápis znalcov o  osoby vykonávajúce v zahraničí činnosť obdobnú znaleckej činnosti, údaje o vykonávaní praxe nielen v zamestnaneckom pomere, spodrobňujú sa zverejňované údaje o uložených sankciách za posledné tri roky, dopĺňa sa informácia o dočasnom pozastavení výkonu činnosti, rovnako aj informácia o prerušení výkonu činnosti. Zároveň sa upravujú ustanovenia, ktoré zabezpečia aktuálnosť údajov v zoznamoch precíznejším oznamovaním skutočností, ktoré sa do zoznamu zapisujú.
Navrhuje sa bližšia úprava získania vzdelania ako podmienky na zápis fyzickej osoby do oddielu na zápis znalcov, čoho dôsledkom bolo zamietnutie pomerne vysokého počtu žiadostí o zápis do zoznamu. Odstraňuje sa aj nejednoznačnosť momentu začiatku počítania praxe na účely tohto zákona.
Zo systematických zmien sa presun týka zaradenia dočasného pozastavenia činnosti  z časti správnych deliktov, ktoré nebolo správne, keďže dočasné pozastavenie výkonu činnosti nemá charakter vyvodenia administratívnoprávnej zodpovednosti voči znalcovi, tlmočníkovi alebo prekladateľovi. Kým podnet je prostriedkom na ochranu verejného záujmu, sťažnosť je podľa teórie správneho práva právnym prostriedkom na ochranu subjektívnych práv, preto sa navrhuje presun podnetov pod inštitút správnych deliktov.
Formulačné spresnenie a zmena systematického zaradenia sa dotkla ustanovení o vyčiarknutí zo zoznamu. Upúšťa sa od doterajšej úpravy, podľa ktorej bolo čo i len trojmesačné neuzatvorenie poistenia zodpovednosti za škodu dôvodom na vyčiarknutie zo zoznamu. Keďže zákon ustanovuje, že poistenie zodpovednosti za škodu musí trvať počas celého výkonu činnosti, spresňuje sa, že počas prerušenia výkonu činnosti sa táto povinnosť nevyžaduje.
Navrhuje sa úprava, ktorá spočíva v tom, že odmietnutie vykonania znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti bez uvedenia dôvodu má byť zakázané výlučne vo vzťahu k orgánom verejnej moci, ale nie vo vzťahu k fyzickým osobám a právnickým osobám.
Podľa doterajšej právnej úpravy sa vyžadoval osobný výkon znaleckej činnosti výlučne od fyzických osôb, no pri právnických osobách boli upravené len podmienky na zápis do zoznamu, nie to, prostredníctvom ktorých osôb môže byť znalecká činnosť vykonávaná.
V zákone sa upravuje povinnosť prediskutovať so znalcom podstatné náležitosti pre vypracovanie požadovaného úkonu ešte pred jeho zadaním, možnosť podania znaleckého posudku alebo prekladu v elektronickej podobe ako aj úprava povinnosti zachovávať mlčanlivosť.
Cieľom zmeny právnej úpravy je aj ozrejmenie kľúčových náležitostí každého úkonu znaleckej činnosti, s podčiarknutím významu toho, že postup znalca musí byť vždy odôvodnený a musí byť zabezpečená preskúmateľnosť znaleckého úkonu.
Nepredpokladá sa vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, životné prostredie, informatizáciu, služieb pre občana ani sociálne vplyvy. Vplyv sa predpokladá na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.







B. Osobitná časť
K bodu 1:     
Platné znenie § 1 upravuje predmet zákona. Je pritom vhodné, aby úvodné ustanovenie neobsahovalo len predmet, ale aj účel zákona, t. j. dôvod jeho prijatia. Uvedené má význam predovšetkým z toho dôvodu, že sa nie zriedka „zabúda“ na dôvod vedenia zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov (ďalej len „zoznam“) Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Súčasné znenie § 1 nereflektuje to, že § 25 upravuje úlohu tlmočníckych ústavov. Navrhuje sa odstrániť uvádzaný nedostatok. Účel zákona sa okrem výkonu činnosti v konaniach pred súdmi alebo inými orgánmi verejnej moci doplnil aj o zabezpečenie výkonu činnosti pre fyzické a právnické osoby, ak sa vykonanie úkonu vyžaduje osobitným predpisom, ktorým môže byť napr. § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
K bodu 2:   
Navrhované ustanovenie upravuje zákaz vykonávania znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti podľa tohto zákona osobám, ktoré nemajú postavenie znalca, tlmočníka alebo prekladateľa. Na výkon znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti sa teda vyžaduje, aby išlo buď o osobu zapísanú v zozname, alebo aby išlo o znalca, tlmočníka alebo prekladateľa ustanoveného na konkrétny prípad. Ak by došlo k porušeniu tohto zákazu, mohla by tým byť naplnená skutková podstata iného správneho deliktu osoby nezapísanej v zozname podľa § 26 ods. 2 písm. a).
Povinnosť dodržiavať a postupovať podľa všeobecne záväzných predpisov sa presunula z § 17 ods. 8 a § 23 ods. 8 a je aj obsahom sľubu, ktorý fyzická osoba skladá.
K bodu 3:     
Navrhuje sa zmena doterajšej právnej úpravy, podľa ktorej sa mohol znalec, tlmočník alebo prekladateľ dohodnúť so zadávateľom (fyzickou osobou alebo právnickou osobou) výlučne na výške odmeny, no nie na celej výške znalečného alebo tlmočného. Doterajší stav bol spravidla taký, že ak došlo k dohode na výške odmeny, znalec, tlmočník alebo prekladateľ si už následne nenárokoval uhradenie zvyšných častí znalečného, zavedenie zmeny by dostalo tento faktický stav do súladu s právnou úpravou a zvýšilo by istotu zadávateľov. Najmä pri znaleckej činnosti sa však vyskytujú prípady, keď vopred nemožno odhadnúť výšku hotových výdavkov, vzhľadom na čo sa ponecháva v platnosti možnosť dohodnúť sa výlučne na výške odmeny.
Znalec, tlmočník alebo prekladateľ sa nemôže takto dohodnúť so súdom alebo iným orgánom verejnej moci, čo vyplýva z charakteru predmetného vzťahu.   
K bodu 4:     
Podľa súčasnej právnej úpravy sa výška tarifnej odmeny tlmočníkov určí časovým spôsobom s prihliadnutím na skutočný počet hodín, ktoré tlmočník vynaložil na svoju činnosť. Toto vymedzenie je nepresné a nezodpovedá skutočnému stavu, ktorý má byť reflektovaný zaradením zohľadnenia jazykovej kombinácie, v ktorej je tlmočenie vykonané.
Výška tarifnej odmeny tlmočníka je upravená v § 8 ods. 1 vyhlášky č. 491/2004 Z. z.  o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v znení neskorších predpisov, na základe ktorého sa tarifná odmena určí podľa počtu začatých hodín tlmočenia a jazykov, v závislosti od ktorých sa tarifná odmena pohybuje vo výške od 13,28 eur/hod. až po 26,56 eur/hod.
V § 33 písm. a) zákona je síce odkázané na to, že podrobnosti týkajúce sa tlmočného má upraviť všeobecne záväzný právny predpis, za vhodné je však považované uskutočniť navrhnutú zmenu a vo vyhláške č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v znení neskorších predpisov ponechať právnu úpravu podrobností, a to vrátane sadzieb odmeny príslušných pre jednotlivé kategórie jazykových kombinácií.
K bodu 5:     
Zákon upravuje demonštratívny výpočet toho, čo sa považuje za hotové výdavky, rozhodujúcim je však fakt, či ide o výdavky, ktoré sú účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s vykonávaním činnosti podľa tohto zákona, bez ohľadu na ich výslovné zaradenie.
Demonštratívny výpočet zahŕňa výdavky spojené s činnosťou konzultanta, ktoré môžu vzniknúť znalcom, no nezahŕňa výdavky spojené s činnosťou korektora alebo poradcu, vzťahujúce sa na tlmočníkov a prekladateľov.
Doplnenie demonštratívneho výpočtu možno považovať za vhodné, pretože ide o často využívané inštitúty a ich nezahrnutie môže vyvolávať nejasnosti, predovšetkým v kontexte výslovného uvedenia výdavkov spojených s činnosťou konzultanta.
K bodu 6:     
Zo strany znalcov, tlmočníkov a prekladateľov zapísaných v zozname je často poukazované na to, že najmä v prípadoch, ak vykonávajú činnosť na základe ustanovenia súdom, znalečné alebo tlmočné je im uhradené so značným časovým odstupom. Ide o odstup niekoľkých mesiacov, často až niekoľkých rokov.
Pochopiteľne, tento jav je vnímaný veľmi negatívne, keďže znalci, tlmočníci a prekladatelia zapísaní v zozname včas nedisponujú sumou, ktorá im bola priznaná. V dôsledku uvedeného sa mnohé osoby zapísané v zozname snažia čo najviac limitovať rozsah svojej činnosti vykonávanej pre súdy vedúce konania, a to je príčinou toho, že súdy sa opakovane obracajú na „osvedčených“ znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorí sú o to intenzívnejšie dotknutí neskorou úhradou znalečného alebo tlmočného.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa navrhuje bližšia právna úprava úhrady preddavku na znalečné a tlmočné znalcom, prekladateľom a tlmočníkom.
Pred ustanovením znalca a zadaním úkonu znaleckej činnosti bude mať súd povinnosť zistiť možnosti uskutočnenia úkonu zo strany znalca podľa § 16 ods. 7 návrhu zákona. Podľa § 253 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, uloží zároveň povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania. Ak strana preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná. Súd teda bude disponovať preddavkom, ktorý do 30 dní bez potreby vydávania osobitného rozhodnutia poukáže na účet znalca.
K bodu 7:     
V navrhovanom odseku 4 sa spresňuje rozsah subjektov zapisovaných do oddielu na zápis znalcov. V pôvodnom znení zákona bola opomenutá tá skutočnosť, že hoci sa na osoby vykonávajúce v zahraničí činnosť obdobnú znaleckej činnosti podľa tohto zákona vzťahuje špeciálny režim posudzovania žiadostí o zápis do zoznamu, v prípade splnenia všetkých podmienok sa tieto osoby zapisujú do oddielu na zápis znalcov, rovnako ako osoby spĺňajúce všeobecné ustanovenia o zápise.
V odseku 5 sa podobne ako v prípade oddielu na zápis znalcov, v súvislosti s oddielom na zápis tlmočníkov a oddielom na zápis prekladateľov navrhuje doplnenie, že sa do nich zapisujú aj osoby zapísané na základe splnenia osobitných ustanovení o zápise.
Podľa doterajšieho znenia zákona sa od znalcov, tlmočníkov a prekladateľov zapísaných v zozname vyžaduje vykonávanie praxe v odbore. Ak nie je prax dlhodobo vykonávaná, resp. ak sa opätovne nezačalo s jej výkonom, predstavuje to dôvod na vydanie rozhodnutia o vyčiarknutí zo zoznamu. Do zoznamu sa však zapisujú podľa odseku 6 len identifikačné údaje zamestnávateľa. Ak je prax vykonávaná na inom základe (slobodné povolanie, samostatná zárobková činnosť, vykonávanie funkcie štatutára právnickej osoby a podobne), v zozname o tom nie je uvedený žiaden záznam. Vzhľadom na uvedené sa v odseku 6 písm. a) bod 4 navrhuje doplnenie, že do zoznamu sa zapíše aj akákoľvek informácia o vykonávaní pracovnej činnosti mimo zamestnaneckého pomeru. Znenie tohto ustanovenia sa však vzťahuje len na znalcov, pretože sa odvíja od navrhnutého znenia dôvodu na vyčiarknutie zo zoznamu podľa § 8 ods. 1 písm. c), podľa ktorého má byť nevykonávanie praxe  v odbore výlučne dôvodom na vyčiarknutie znalcov, no nie na vyčiarknutie tlmočníkov a prekladateľov.
K zverejňovaným údajom o uložených sankciách za posledné tri roky sa navrhuje doplniť taktiež obdobie zákazu výkonu činnosti, a to kvôli tomu, aby bolo zrejmé, kedy zákaz výkonu činnosti začal a kedy skončil. Táto informácia je kľúčová pre všetkých potenciálnych zadávateľov, ak by bola v zozname zapísaná a zverejnená len informácia o uložení sankcie zákazu výkonu činnosti v predchádzajúcich troch rokoch, samo osebe by to nemalo potrebnú výpovednú hodnotu.
V odseku 6 písm. a) bode 7 ide o zosúladenie aktuálneho stavu s právnou úpravou, z povahy veci je zrejmé, že v zozname, ktorý je zverejnený na webovom sídle ministerstva, musí byť pri každom zapísanom subjekte uvedený rozsah jeho oprávnenia vykonávať činnosť podľa tohto zákona a preto informácie o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch majú byť diferencované v závislosti od členenia jednotlivých oddielov zoznamu na odbory a odvetvia, resp. len na odbory.
V odseku 6 písm. a) bode 8 sa navrhuje doplnenie informácie týkajúcej sa dočasného pozastavenia výkonu znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti. Tá má význam pre potenciálnych zadávateľov, pretože dočasné pozastavenie výkonu činnosti znamená absolútny zákaz výkonu činnosti podľa tohto zákona počas určitého obdobia, nemá preto zmysel kontaktovať dotyčnú osobu s novým zadaním.
Navrhovaná právna úprava rozlišuje medzi dočasným pozastavením výkonu činnosti podľa tohto zákona a medzi prerušením výkonu tejto činnosti, ku ktorému dôjde na základe žiadosti podanej osobou zapísanou v zozname. Na uvedené je nadviazané tým, že informácia o prerušení výkonu činnosti má byť podľa odseku 6 písm. a) bodu 9 taktiež zapísaná do zoznamu a z tohto dôvodu dostupná verejnosti.
Obdobné dôvody platia aj pri údajoch, ktoré sa majú zapisovať do zoznamu pri právnických osobách podľa odseku 6 písm. b).
V odseku 7 sa upravuje výnimka zo zverejňovania údajov zapísaných v zozname týkajúca sa dátumu narodenia, adresy trvalého alebo prechodného pobytu alebo právneho základu dočasného pozastavenia výkonu činnosti z dôvodu ochrany osobných údajov.
V odseku 8 sa navrhuje doplnenie oznámenia a písomného preukázania skutočností, na základe ktorých je ministerstvo povinné rozhodovať o dočasnom pozastavení výkonu činnosti.
Cieľom návrhu je zabezpečenie toho, aby ministerstvo včas disponovalo informáciou o dôvodoch umožňujúcich dočasné pozastavenie výkonu činnosti. Doterajšia prax bola taká, že ministerstvu ako orgánu vedúcemu zoznam boli len málokedy oznámené dôvody umožňujúce dočasné pozastavenie výkonu činnosti, dôsledkom čoho boli prípady, keď sa ministerstvo dozvedelo predmetné skutočnosti až s veľkým časovým odstupom. Dôvodom bola nedôsledná aplikácia právnych noriem vzťahujúcich sa na oznamovanie vedenia trestných stíhaní proti znalcom, tlmočníkom alebo prekladateľom, ktorí celkom pochopiteľne nemali záujem upozorniť na túto skutočnosť. V prípade konania o pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nemal žiaden orgán verejnej moci povinnosť informovať ministerstvo.
Podobne ako v prípade ostatných okolností vymedzených v doterajšom znení § 4 ods. 8, medzi povinnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov má patriť oznámenie a písomné preukázanie horeuvedených skutočností. To sa bude vzťahovať nielen na prípad, keď je znalec, tlmočník alebo prekladateľ vzatý do väzby, ale aj na situácie, keď ministerstvo môže, ale nemusí rozhodnúť o dočasnom pozastavení výkonu znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti.
Zavedením tejto povinnosti sa dosiahne zlepšenie aktuálnej situácie, predpokladá sa, že ministerstvo sa dozvie o veľkej väčšine predmetných prípadov. Treba totiž zdôrazniť, že prípadné neoznámenie takejto skutočnosti je porušením inej povinnosti podľa tohto zákona a je spôsobilé naplniť skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 26 ods. 1 písm. a). V prípade zatajenia existencie dôvodu, kvôli ktorému by bolo ministerstvo povinné rozhodovať o dočasnom pozastavení výkonu činnosti, dotyčná osoba musí počítať s tým, že ak dôjde k dodatočnému zisteniu zo strany ministerstva, môže byť voči nej vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť.
Zriadenie novej povinnosti nebude pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov neprimerane zaťažujúce, pretože oznámenie a písomné preukázanie dôvodu dočasného pozastavenia výkonu činnosti je časovo nenáročné a predovšetkým platí, že táto povinnosť vznikne iba nepatrnej časti osôb zapísaných v zozname.     
K bodu 8:     
Navrhuje sa v odseku 1 písm. c) bližšie upravenie získania vzdelania ako podmienky na zápis fyzickej osoby do oddielu na zápis znalcov. Doterajšie znenie zákona obsahuje len pomerne vágne slovné spojenie, ktoré nie je objasnené ani vyhláškou č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V dôsledku uvedeného sa stalo určenie významu tohto slovného spojenia výlučne predmetom výkladu ministerstva posudzujúceho žiadosti o zápis do zoznamu, čo sa síce dá považovať za obhájiteľné, avšak nie úplne optimálne riešenie. Sledujúc cieľ, ktorým je zvýšenie právnej istoty a zjednodušenie získania informácií, ako lepšie riešenie bolo zvolené určiť priamo v zákone základné pravidlá posudzovania toho, čo má byť považované za vzdelanie potrebné na výkon znaleckej činnosti.
Nedostatok doterajšej právnej úpravy spočíva v tom, že mnohí záujemcovia o výkon činnosti podľa tohto zákona si vopred nezistili dlhodobý výklad predmetného neurčitého právneho pojmu, dôsledkom čoho bolo zamietnutie pomerne vysokého počtu žiadostí o zápis do zoznamu. Vo viacerých prípadoch pritom išlo o situácie, keď žiadateľ úspešne absolvoval odbornú skúšku, prípadne aj špecializované vzdelávanie, s čím sa spájajú vysoké finančné náklady, ale i množstvo vynaloženého času a energie, a to bez dosiahnutia želaného cieľa.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je navrhnuté premietnuť do legislatívnej podoby súčasnú rozhodovaciu prax ministerstva, podľa ktorej je v prípade znalcov za vzdelanie v odbore považované vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ak je takéto vzdelanie možné získať v podmienkach Slovenskej republiky.
Stanovenie zmienenej podmienky je zrejmé zo samotnej povahy znaleckej činnosti, úlohou znalcov je v mnohých prípadoch posúdenie výstupov iných osôb špecializujúcich sa na rovnakú oblasť ľudského poznania. Kvalita tejto činnosti by nemusela byť dostatočne zabezpečená zo strany osôb, ktoré získali v danom odbore len stredoškolské vzdelanie, prípadne iba určitý certifikát. Okrem kvality činnosti treba brať zreteľ aj na vnímanie znalcov zo strany odbornej aj laickej verejnosti – s určitosťou existujú osoby, ktoré by dokázali vykonávať znaleckú činnosť na postačujúcej úrovni aj napriek tomu, že nezískali vysokoškolské vzdelanie v danom odbore, no v takomto prípade by boli výstupy znalcov zakaždým spochybňované.
Nemožno súhlasiť s tým, že odbornosť je dostatočne preverená v prípade úspešného absolvovania odbornej skúšky, ak by to bolo zámerom zákonodarcu, nepochybne by medzi podmienky na zápis do zoznamu vôbec nezaradil získanie vzdelania v odbore.
Navrhnuté znenie zároveň počíta aj s prípadmi, keď v podmienkach Slovenskej republiky nemožno získať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v určitom odbore, ale je možné získať nanajvýš stredoškolské vzdelanie. Vo vzťahu k týmto odborom je vyžadované získanie stredoškolského vzdelania alebo iného vzdelania, nie je udržateľné, aby sa od žiadateľov požadovalo napríklad získanie vysokoškolského vzdelania v zahraničí (ak to je vôbec možné).
Vo vzťahu k žiadateľom o zápis do oddielu na zápis tlmočníkov a oddielu na zápis prekladateľov sa nenavrhuje prejsť na horeuvedený spôsob posudzovania vzdelania v odbore. V prípade niektorých odborov by to totiž viedlo k výraznému zníženiu počtu zápisov nových osôb, keďže len malá časť potenciálnych záujemcov získala v danej jazykovej kombinácii vysokoškolské vzdelanie (ide napríklad o  maďarský jazyk). K tomu treba doplniť, že značná časť zapísaných tlmočníkov a prekladateľov získala výlučne vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo, čo však vzhľadom na najčastejšie obsahové zameranie tlmočníckej a prekladateľskej činnosti podľa tohto zákona nebude ani smerom do budúcnosti predstavovať dôvod zamietnutia žiadosti o zápis do zoznamu. Samozrejme, žiadatelia budú musieť preukázať získanie vzdelania v odbore, avšak na splnenie tejto podmienky na zápis bude postačovať napríklad úspešné absolvovanie štátnej skúšky, získanie jazykového certifikátu, prípadne úspešné absolvovanie maturitnej skúšky.    
Doterajšia právna úprava neobsahuje vymedzenie slovného spojenia „prax v odbore“, z gramatického znenia zákona a jeho vykonávacích predpisov teda nie je zrejmé, aká prax môže byť považovaná za odbornú prax, predstavujúca jednu z podmienok na zápis do zoznamu. 
Vhodným legislatívnym riešením nie je upraviť prípustné právne základy vykonávania odbornej praxe, jej presnú obsahovú náplň a ani jej intenzitu, vychádzajúc z prípadov vyskytujúcich sa v aplikačnej praxi je však žiaduce zákonom stanoviť, od ktorého momentu možno započítať odbornú prax.
Primárnym zmyslom vzdelávania je pripraviť študentov na výkon povolania, teda dosiahnuť stav, keď budú absolventi schopní adekvátne plniť odborné úlohy z danej oblasti.
Samozrejme platí, že pracovné skúsenosti môžu byť získavané aj pred dosiahnutím vzdelania v odbore, resp. počas priebehu vzdelávania a takáto prax je nepochybne cenná, no napriek tomu nemá byť považovaná za prax v odbore predstavujúcu jednu z podmienok na zápis do zoznamu. Dôvodom vyslovenia takéhoto záveru je najmä to, že náročnosť pracovných úloh vykonávaných pred získaním vzdelania v odbore sa spravidla podstate líši od úloh, ktoré sú zadávané osobe s potrebným vzdelaním v odbore. Prax v odbore preto musí byť zodpovedajúca účelu, na ktorý sa požaduje, čiže musí byť relevantná z hľadiska výkonu činnosti podľa tohto zákona.
Vykonávanie znaleckej činnosti by malo byť umožnené výlučne osobám, ktoré majú dostatočne dlhú a dostatočne kvalitnú prax v odbore. Vzhľadom na komplexnosť tejto problematiky – predovšetkým vysokú rozmanitosť odborov tvoriacich zoznam – nie je možné do detailov upraviť posudzovanie každého aspektu praxe žiadateľa, no zavedenie tejto zmeny bude viesť k vyššej právnej istote a takisto ním bude zabezpečené to, že ako prax v odbore nebude môcť byť započítaná prax vykonávaná počas štúdia a podobne.  
Podľa doterajšej právnej úpravy v odseku 1 písm. i) bolo dôvodom na zamietnutie žiadosti o zápis do zoznamu to, ak bola žiadateľovi o zápis v priebehu posledných troch rokov právoplatne uložená sankcia vyčiarknutie zo zoznamu alebo ak mu bola právoplatne uložená sankcia zákaz výkonu činnosti.
Uloženie sankcie vyčiarknutia zo zoznamu bráni opätovnému zápisu vyčiarknutej osoby počas troch nasledujúcich rokov, zmyslom tejto úpravy je predísť tomu, aby vyčiarknutý znalec, tlmočník alebo prekladateľ požiadal o zápis v krátkom období po uložení tejto sankcie. Ak by to bolo prípustné, uloženie najprísnejšej sankcie podľa tohto zákona by sa ľahko mohlo minúť svojmu zamýšľanému účinku.
Naopak, uloženie sankcie zákazu výkonu činnosti ako prekážka zápisu do zoznamu nemá podobné opodstatnenie, ako príklad môže slúžiť sankcionovanie znalca za vykonávanie znaleckej činnosti mimo odboru alebo odvetvia, kde je zapísaný. V takomto prípade by nemohol byť tri roky zapísaný do predmetného odvetvia, a to ani vtedy, ak by splnil všetky ostatné podmienky na zápis. Vychádzajúc z načrtnutých skutočností bráni zápisu jedine trvajúca sankcia zákazu výkonu činnosti.
V § 5 ods. 3 ide o terminologické spresnenie právnej úpravy, no zároveň aj o úpravu náležitostí žiadosti o zápis do zoznamu.
Doterajšie znenie bolo protichodné z toho dôvodu, že podľa § 5 ods. 3 nebolo vyžadované priloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok na zápis podľa § 5 ods. 1 písm. a) a c), no zároveň bolo v § 5 ods. 6 uvedené, že právnym následkom nepreukázania splnenia čo i len  jednej z podmienok na zápis je zamietnutie žiadosti o zápis do zoznamu.
Vzhľadom na tieto fakty má byť v príslušnom ustanovení uvedené, že žiadateľ o zápis  je povinný preukázať aj to, že je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu a že získal požadované vzdelanie v odbore, ktorý je predmetom žiadosti o zápis. Detaily o preukazovaní splnenia podmienok upravuje, resp. bude upravovať vykonávací predpis.
Zároveň je navrhnuté vypustenie požadovania predložiť doklad preukazujúci splnenie podmienky na zápis podľa § 5 ods. 1 písm. i), keďže ministerstvo ako orgán verejnej moci vedúci zoznam, samo disponuje informáciou o tom, komu bola uložená aká sankcia na danom úseku výkonu verejnej správy.
V odseku 7 má byť podľa návrhu zákona umožnené zloženie sľubu nielen do rúk ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, ale takisto i do rúk ním poverenej osoby, k čomu dôjde vtedy, ak by bolo nemožné alebo problematické stanoviť termín konania sľubu kvôli iným pracovným povinnostiam vedúceho ministerstva. Touto zmenou teda bude zabezpečené to, aby sa slávnostné zloženie sľubu znalca, tlmočníka alebo prekladateľa uskutočnilo v čo najkratšom čase po splnení ostatných podmienok na zápis. Za terminologické spresnenie treba považovať záverečnú časť sľubu, minulý čas bol zmenený na budúci, keďže osoba skladajúca sľub ešte len bude vykonávať znaleckú, tlmočnícku alebo prekladateľskú činnosť. Napokon došlo  k doplneniu povinnosti zachovávať mlčanlivosť aj o skutočnostiach, o ktorých sa znalec, tlmočník alebo prekladateľ dozvie v súvislosti s výkonom činnosti podľa tohto zákona.
K bodu 9:   
Navrhuje sa doplnenie ustanovenia odstraňujúce nedostatok aktuálnej právnej úpravy, podľa ktorej podmienka zloženia tzv. pracovnej skupiny znalcov nezahŕňa pracovnoprávny vzťah podľa zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.
Taktiež je navrhnuté doplnenie požiadavky, aby šlo v prípade štátnych zamestnancov o stálu štátnu službu, čo je paralelou k vykonávaniu pracovnej činnosti na základe pracovného pomeru na neurčitý čas.
Súčasne sa z dôvodu zaručenia odbornosti a riadneho výkonu činnosti znaleckej organizácie zavádza podmienka, podľa ktorej musí byť osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti zapísaná v zozname najmenej päť rokov. Osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti by mala garantovať mimoriadne vysokú úroveň odbornosti, kvôli čomu nie je vhodné, aby mohli mať takéto právne postavenie osoby, ktoré sú len krátku dobu zapísané ako znalci.
K bodu 10:   
 Prekážkou pre zápis do zoznamu právnickej osoby je, ak žiadateľovi o zápis v priebehu posledných troch rokov bola právoplatne uložená sankcia vyčiarknutia zo zoznamu alebo ak mu bola právoplatne uložená sankcia zákaz výkonu činnosti a táto trvá.
K bodu 11:   
Navrhované ustanovenie zákona zavádza úspešné absolvovanie odborného minima ako podmienky na zápis do zoznamu podľa osobitného ustanovenia o zápise, vzťahujúceho sa na osoby, ktoré v zahraničí vykonávajú činnosť obdobnú znaleckej činnosti.
Úspešné absolvovanie odborného minima má zabezpečiť dostatočnú znalosť právnych predpisov súvisiacich so znaleckou činnosťou, čiže nielen znalosť tohto zákona, ale aj právnej úpravy civilného procesu, trestného konania, správneho konania a ďalších právnych predpisov. Významná časť úkonov znaleckej činnosti je vykonávaná práve pre orgány verejnej moci vedúce rôzne druhy konaní, prípadne pre fyzické osoby a právnické osoby, ktoré potrebujú vypracovanie úkonov znaleckej činnosti na účel takýchto konaní. Rovnako nemožno opomenúť ani všeobecnú právnu úpravu výkonu znaleckej činnosti v podmienkach Slovenskej republiky, keďže tá sa v niektorých aspektoch môže zásadne odlišovať od legislatívy platnej a účinnej v zahraničí.
Zavedenie úspešného absolvovania odborného minima ako podmienky na zápis má za cieľ zvýšiť odbornú úroveň znalcov zapísaných podľa osobitných ustanovení o zápise, sformulovanie tejto požiadavky nepôsobí diskriminačne, keďže úspešné absolvovanie odborného minima je podmienkou na zápis aj podľa všeobecných ustanovení o zápise do zoznamu.
K bodu 12:   
 Ide o upresnenie, že osoba, ktorá je oprávnená za právnickú osobu zložiť vyrovnávaciu skúšku je aj jej štatutárny zástupca alebo prokurista.
K bodu 13:   
Totožne ako v prípade znalcov zapísaných podľa osobitných ustanovení o zápise, aj pre tlmočníkov a prekladateľov zapísaných v cudzine sa navrhuje zavedenie podmienky na zápis, ktorou je úspešné absolvovanie odborného minima. V tomto prípade je potreba tejto zmeny ešte zvýraznená tým, že tlmočníci a prekladatelia nemusia absolvovať vyrovnávaciu skúšku, resp. jej ekvivalent, čiže ich znalosti tuzemskej právnej úpravy nie sú akokoľvek preverované, čo môže viesť ku komplikáciám rôzneho charakteru, majúcim dopad nielen na tlmočníkov a prekladateľov zapísaných podľa osobitných ustanovení o zápise, ale taktiež i na riadny priebeh konaní pred rôznymi orgánmi verejnej moci, prípadne na práva a právom chránené záujmy fyzických osôb a právnických osôb potrebujúcich vykonanie tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti z iných dôvodov.  
K bodu 14:     

Osobitné ustanovenie o  zápise do zoznamu a výkone znaleckej činnosti pri stanovovaní hodnoty majetku podniku bolo do zákona presunuté z vyhlášky č. 490/2004 Z. z..

K bodu 15:   
Dočasné pozastavenie výkonu činnosti bolo podľa doterajšej právnej úpravy zaradené do časti „PRIESTUPKY A INÉ SPRÁVNE DELIKTY“. Takéto zaradenie je však zo systematického hľadiska nesprávne, lebo dočasné pozastavenie výkonu činnosti nemá charakter vyvodenia administratívnoprávnej zodpovednosti voči znalcovi, tlmočníkovi alebo prekladateľovi. V § 4 a nasl. je v zákone upravené vedenie zoznamu, popisujúce proces od podania žiadosti o zápis až po vyčiarknutie, z tohto dôvodu by nebolo vhodné, ak by sa ustanovenie o dočasnom pozastavení nachádzalo až za paragrafom pojednávajúcim o vyčiarnutí zo zoznamu.
Návrh v celosti novelizuje inštitút dočasného pozastavenia činnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a systematicky je zaradený pred úpravu prerušenia výkonu činnosti a vyčiarknutia.
V navrhovanom § 7a odsek 1 reflektuje prípady fakultatívneho dočasného pozastavenia činnosti, keď nie je morálne vhodné, aby osoba, ktorá sa mohla dopustiť najzávažnejšieho protispoločenského správania vykonávala tak významnú činnosť. Navrhované ustanovenie nadväzuje na povinnosť orgánov činných v trestnom konaní oznamovať ministerstvu vznesenie obvinenia proti znalcom, tlmočníkom a prekladateľom v súlade s § 206 Trestného poriadku a dodáva mu ratio legis. Návrh plne reflektuje zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb a navyše špecificky upravuje možnosť pozastavenia činnosti znaleckej organizácie, ak je vznesené obvinenie osobe zodpovednej za výkon znaleckej činnosti. Ponecháva sa na správnej úvahe ministerstva, do akej miery zohľadní pri rozhodovaní štádium trestného konania, druh trestného činu, jeho súvislosť s výkonom znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti či akékoľvek ďalšie rozhodujúce skutkové a právne okolnosti.
Okrem fakultatívneho pozastavenia činnosti návrh zakotvuje v odseku 2 aj obligatórne dočasné pozastavenie výkonu činnosti, a to v prípade vzatia do väzby pre akýkoľvek trestný čin, keďže vzatím do väzby je objektívne znemožnené vykonávať znaleckú, tlmočnícku alebo prekladateľskú činnosť.
V odseku 3 je upravená osobitná úprava lehoty na vydanie rozhodnutia, vzhľadom  na závažný charakter dôvodov dočasného pozastavenia výkonu znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti má byť ustanovené, že ministerstvo je povinné rozhodnúť v lehote 15 dní od zistenia dôvodu dočasného pozastavenia. Na uvedené nadväzuje to, že doba dočasného pozastavenia výkonu činnosti začína plynúť nadobudnutím vykonateľnosti  rozhodnutia, končí sa odpadnutím dôvodu dočasného pozastavenia.
Oproti všeobecnej úprave správneho konania sa navrhuje upraviť, že rozklad podaný proti prvostupňovému rozhodnutiu o dočasnom pozastavení výkonu činnosti nemá odkladný účinok. Uvedené je potrebné chápať v kontexte určenia krátkej lehoty na rozhodnutie, cieľom tejto úpravy je čo najrýchlejšie nadobudnutie právnych účinkov rozhodnutia.
V § 7b sa zavádza možnosť prerušenia  výkonu činnosti na vlastnú žiadosť znalca, tlmočníka alebo prekladateľa. Ministerstvo môže rozhodnúť o dočasnom pozastavení len v prípadoch, ak na to existuje dôvod hodný osobitného zreteľa, v odseku 1 sa nachádza demonštratívny výpočet týchto dôvodov.
S prihliadnutím na vyžadovanie okolností hodných osobitného zreteľa návrh určuje takisto minimálnu dĺžku doby prerušenia výkonu činnosti. Ministerstvo môže  prerušiť výkon činnosti najviac trikrát, maximálna dĺžka jedného prerušenia predstavuje dva roky.
Žiadosť musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania podľa správneho poriadku aj určenie doby prerušenia výkonu činnosti. Tú je možné určiť jedným zo štyroch možných spôsobov. V závislosti od zvoleného spôsobu určenia doby zákonodarca stanovuje časový predstih, s ktorým musí byť žiadosť ministerstvu doručená. Tento predstih je stanovený s ohľadom na lehotu na rozhodnutie podľa odseku 6 a časovú rezervu na doručenie rozhodnutia účastníkovi konania. Ak žiadosť neobsahuje všetky náležitosti, ministerstvo vyzve znalca, tlmočníka alebo prekladateľa na jej doplnenie.
Ak žiadosť nie je podaná z dôvodu hodného osobitného zreteľa alebo ak žiadosť obsahujúca všetky náležitosti nie je doručená s požadovaným časovým predstihom, ministerstvo ju rozhodnutím zamietne.
Zdôraznením výnimočného charakteru tohto inštitútu je vylúčenie možnosti podať rozklad proti rozhodnutiu o prerušení výkonu činnosti. Vychádza sa z toho, že v takomto prípade ministerstvo rozhodne na základe žiadosti, ktorej v plnom rozsahu vyhovie, nie je preto potrebné, aby mal účastník konania právo podať riadny opravný prostriedok, zavedením tejto úpravy sa zrýchli priebeh správneho konania, keďže skôr dôjde k nadobudnutiu právoplatnosti rozhodnutia, a to aj bez toho, aby sa osoba zapísaná v zozname kvalifikovanou formou vzdala práva podať rozklad, čo je prípustné až po doručení rozhodnutia.
Návrh umožňuje zrušiť rozhodnutie o prerušení výkonu činnosti ešte pred uplynutím doby prerušenia.
Osobitne sa upravuje začiatok plynutia doby prerušenia výkonu činnosti pre jednotlivé dôvody prerušenia aj s ohľadom na rôzne spôsoby určenia doby v žiadosti podľa odseku 2. O ukončení doby prerušenia výkonu činnosti sa nevydáva rozhodnutie. Znalec, tlmočník alebo prekladateľ ďalej pokračuje vo výkone svojej činnosti po uplynutí doby prerušenia výkonu činnosti .
Podobne ako v prípade dočasného pozastavenia výkonu činnosti sa pri prerušení výkonu činnosti navrhuje upraviť povinnosti znalca, tlmočníka alebo prekladateľa voči zadávateľom úkonov, ktoré z tohto dôvodu nemohli byť dokončené.
K bodu 16:   
V odseku 1 písmene b) je navrhnutá zmena formulácie existujúceho dôvodu vyčiarknutia zo zoznamu, namiesto slovného spojenia „kto vykonával činnosť“ sa navrhuje použiť „kto vykonal činnosť“. Pôvodná formulácia mohla byť mätúca v tom, že gramatickým výkladom by bolo možné dopracovať sa k záveru, že dôvodom na vyčiarknutie zo zoznamu by bolo až opakované vykonanie činnosti podľa tohto zákona bez poistenia zodpovednosti za škodu. Zámerom je však to, aby bolo vyčiarknutie zo zoznamu právnym následkom čo i len jedného vykonania činnosti podľa tohto zákona bez vyžadovaného poistenia, kvôli čomu má byť tento dôvod vyčiarknutia konkretizovaný, aby nevznikali interpretačné nejasnosti. 
V odseku 1 písmene c) je navrhnuté spresnenie doterajšej formulácie. Nevykonávanie praxe v odbore má byť výlučne dôvodom na vyčiarknutie znalcov, no nie na vyčiarknutie tlmočníkov a prekladateľov.
V súvislosti s povinnosťou ministerstva rozhodnúť o vyčiarknutí znalca, tlmočníka alebo prekladateľa zo zoznamu je potrebné poukázať aj na to, že sa navrhuje vypustenie niektorých z dôvodov zapríčiňujúcich stratu oprávnenia podľa tohto zákona.
Medzi dôvody vyčiarknutia nemá patriť dôvod doposiaľ upravený v § 8 ods. 1 písm. b), podľa ktorého „ministerstvo vyčiarkne zo zoznamu toho, komu poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone činnosti nevzniklo do troch mesiacov od zápisu do zoznamu alebo poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone činnosti zaniklo a nebolo obnovené do troch mesiacov“. Dôvodom tohto návrhu je fakt, že popísaný následok je neprimeraný neuzatvoreniu poistenia, bez ohľadu na to, či osoba zapísaná v zozname v danom období vykonávala alebo nevykonávala činnosť podľa tohto zákona. Za postačujúce možno považovať znenie navrhnutého § 8 ods. 1 písm. b), podľa ktorého je vyčiarknutie zo zoznamu právnym následkom vykonávania činnosti bez poistenia zodpovednosti za škodu.
Ďalej sa navrhuje, aby došlo k vypusteniu úpravy dôvodu vyčiarknutia zo zoznamu podľa doterajšieho § 8 ods. 1 písm. e), podľa ktorého „ministerstvo vyčiarkne zo zoznamu toho, komu bola uložená sankcia vyčiarknutie zo zoznamu podľa § 27 ods. 3 písm. d)“. Pochopiteľne, uloženie tejto sankcie nemá byť novou právnou úpravou znemožnené, avšak  zo systematického hľadiska je zaradenie predmetného dôvodu vyčiarknutia na tomto mieste nesprávne, keďže tým môže vzniknúť nesprávne zdanie, že v prípade právoplatného uloženia predmetnej sankcie je potrebné ešte dodatočne rozhodnúť o vyčiarknutí osoby zo zoznamu.
Napokon sa navrhuje, aby bol spomedzi obligatórnych dôvodov vyčiarknutia zo zoznamu vypustený dôvod obsiahnutý v pôvodnom znení § 8 ods. 1 písm. g), podľa ktorého „ministerstvo vyčiarkne zo zoznamu toho, kto viac ako pol roka nemôže pre zdravotné alebo iné závažné dôvody riadne vykonávať činnosť podľa tohto zákona“.
Od dôvodov uvedených v odseku 1 je potrebné odlíšiť dôvody vyčiarknutia zahrnuté v odseku 2. Rozdiel tkvie v tom, že kým v prípade dôvodov podľa odseku 1 ministerstvo rozhodne o vyčiarknutí, pri dôvodoch podľa odseku 2 zaniká oprávnenie vykonávať znaleckú, tlmočnícku alebo prekladateľskú činnosť, no ministerstvo o tom nevydáva rozhodnutie, len v zozname vyznačí vyčiarknutie konkrétnej osoby.
V prípade úmrtia, vyhlásenia za mŕtveho a zániku právnickej osoby sa rozhodnutie nevydáva, pretože niet účastníka konania, a teda nemožno rozhodovať v režime podľa správneho poriadku. Ako bolo zmienené, v prípade právoplatného uloženia sankcie vyčiarknutie zo zoznamu sa nevydáva ďalšie rozhodnutie, preto len dôjde k zapísaniu tejto skutočnosti do zoznamu.
V odseku 4 sa navrhuje úprava toho, že proti rozhodnutiu vydanému podľa § 8 ods. 1 písm. a) nie je prípustné podať rozklad. Všeobecnou úpravou správneho konania je pripustené, aby osobitné právne predpisy vylúčili podanie odvolania (rozkladu) proti prvostupňovému rozhodnutiu, v tomto prípade je sledovaným cieľom dosiahnutie zrýchlenia procesu. Vychádza sa z predpokladu, že ak osoba zapísaná v zozname požiada o vyčiarknutie, bolo by nezmyselné, ak by následne podala rozklad proti rozhodnutiu, ktorým jej bolo vyhovené v plnom rozsahu. Absencia takejto úpravy v praxi znamená, že po doručení rozhodnutia sa musí čakať na uplynutie lehoty na podanie rozkladu, resp. účastník konania majúci záujem na čo najvčasnejšom nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia je zaťažený tým, že sa následne musí vzdať práva podať rozklad, a to formou predpokladanou podľa správneho poriadku.
V odseku 6 sa navrhuje upraviť povinnosti osôb voči ministerstvu a zadávateľom, ktoré vzniknú v dôsledku vyčiarknutia zo zoznamu. V pôvodnom znení § 8 ods. 3 je upravená povinnosť odovzdať ministerstvu preukaz a textovú časť úradnej pečiatky, ktorá nemá byť dotknutá. Vo veci vrátenia podkladov a spisov sa navrhuje vykonanie zmeny spočívajúcej v tom, že vyčiarknutý znalec, tlmočník alebo prekladateľ musí uskutočniť tento úkon z vlastnej iniciatívy, nie na základe žiadosti zadávateľa, ktorý často ani včas nemá vedomosť o tejto skutočnosti. Napokon sa navrhuje zaradiť medzi povinnosti vznikajúce vyčiarknutím zo zoznamu vyúčtovanie prijatých preddavkov a vrátenie prípadných preplatkov.
K bodu 17:     
Preukazovanie poistenia zodpovednosti za škodu na žiadosť ministerstva sa presúva do odseku 4.
      K bodom 18 a 19:
Upúšťa sa od doterajšej úpravy, podľa ktorej bolo čo i len trojmesačné neuzatvorenie poistenia zodpovednosti za škodu dôvodom na vyčiarknutie zo zoznamu, čiže znenie tohto ustanovenia je nutné vnímať v tomto kontexte. Od znalca, tlmočníka alebo prekladateľa zapísaného v zozname sa vyžaduje, aby bol  poistený po celú dobu, keď vykonáva znaleckú, tlmočnícku alebo prekladateľskú činnosť s výnimkou prerušenia činnosti. Keďže jedným z údajov, ktoré ministerstvo vedie v zozname, je údaj o platnosti poistenia a obchodného mena poisťovne podľa § 4 ods. 6, má znalec, tlmočník a prekladateľ automatickú povinnosť jeho preukázania v lehote troch mesiacov od jeho zápisu do zoznamu alebo od opätovného výkonu činnosti, v ostatných prípadoch len na požiadanie ministerstva.
    K bodom 20 až 22:
Pri používaní identifikačných znakov sa navrhuje prevzatie znenia § 18 ods. 1 vyhlášky č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov priamo do zákona.
Ustanovuje sa jednoznačné vymedzenie toho, že výpočet dôvodov podľa § 10 ods. 3  je taxatívny a iný spôsob použitia je porušením povinnosti osoby zapísanej v zozname s výnimkou, ak tak ustanoví osobitný predpis.
Pre identifikačné znaky znalca, tlmočníka alebo prekladateľa je charakteristické to, že ich nesmie mať v držbe žiadna iná, neoprávnená osoba. Ak dôjde k ich strate alebo odcudzeniu, úlohou znalca, tlmočníka alebo prekladateľa je túto skutočnosť bezodkladne oznámiť. Cieľ doplnenia právnej úpravy je dvojaký, dodržiavaním tejto povinnosti sa včas avizuje možné zneužitie identifikačných znakov a zároveň dôjde k iniciovaniu procesu vydania nových identifikačných znakov, čím bude docielené, aby nevzniklo neprimerane dlhé obdobie, počas ktorého ich nebude mať znalec, tlmočník a prekladateľ k dispozícii. Zároveň je zdôraznená tá skutočnosť, že práve z dôvodu možného zneužitia nemôžu byť identifikačné znaky poskytnuté žiadnej inej osobe.  
K bodu 23:   
Ide o opravu chyby v písaní.
K bodu 24:     
Terminologické spresnenie, slovo „rozhodnutie“ je nahradené, nesprávne budí dojem, že ministerstvo v takýchto prípadoch vydáva rozhodnutie s náležitosťami podľa správneho poriadku. V skutočnosti však ide o vydanie stanoviska, ktoré je poskytnuté mimo režimu upraveného spomenutým právnym predpisom, čo je evidentné z toho, že tento proces nemá žiadneho účastníka, o ktorého právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach by sa rozhodovalo, v tejto veci nie je prípustné podanie opravného prostriedku.
K bodu 25:     
Navrhuje sa úprava § 12, ktorá spočíva v tom, že bezdôvodné odmietnutie vykonania znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti má byť zakázané výlučne vo vzťahu k orgánom verejnej moci, ale nie vo vzťahu k fyzickým osobám a právnickým osobám. Touto zmenou má byť reflektovaná aplikačná prax, keď osoby zapísané v zozname síce neodmietli vykonanie úkonu podľa tohto zákona, avšak tak či tak nedošlo k jeho vykonaniu, a to kvôli nedohodnutiu sa na výške odmeny. 
Pôvodné ustanovenie upravujúce dôvody odmietnutia vykonania činnosti je nevhodné, pretože obsahuje slovné spojenie „znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný v zozname je oprávnený odmietnuť vykonanie úkonu“, čo pôsobí dojmom, že odmietnutie vykonania činnosti nie je povinné, ale je vecou voľnej úvahy zapísaného subjektu, či tak urobí. Takýto výklad však koliduje so znením povinností znalca, tlmočníka a prekladateľa, v konkrétnych prípadoch ide o povinnosť vykonávať činnosť riadne, včas a nestranne.
Vzhľadom na uvedené sa navrhuje, aby bolo v zákone jasne vyjadrené, že vo vymedzených prípadoch je odmietnutie vykonania činnosti povinnosťou zapísanej osoby a keď tak neurobí, musí počítať s vyvodením administratívnoprávnej zodpovednosti.
Dôvody povinného odmietnutia vykonania činnosti sa vzťahujú na všetky prípady, bez ohľadu na druh zadávateľa. Vo vzťahu k fyzickým osobám a právnickým osobám teda platí, že odmietnutie vykonania činnosti môže byť aj bez uvedenia dôvodu, pričom k nemu musí dôjsť vždy, ak sa vyskytne niektorý  zo všeobecne upravených dôvodov podľa § 12 ods. 2.
V písmene a) je odkázané na dôvod podľa § 11 ods. 1, znalec, tlmočník a prekladateľ zapísaný v zozname má byť povinný odmietnuť vykonanie činnosti podľa tohto zákona vždy, ak možno mať pochybnosti o jeho nestrannosti.
V písmene b) je odkázané na dôvod podľa § 11 ods. 3, znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný v zozname má byť povinný odmietnuť vykonanie činnosti podľa tohto zákona vždy, ak by nespadalo pod rozsah jeho znaleckého, tlmočníckeho alebo prekladateľského oprávnenia.
V písmene c) sú uvedené ďalšie dôvody odmietnutia vykonania činnosti podľa tohto zákona, ktorými sú vážne zdravotné dôvody, pracovné pomery, rodinné pomery alebo  iné vážne dôvody neumožňujú vykonať úkon riadne a včas. Informovaním o týchto skutočnostiach sa zabráni najmä vzniku prieťahov, keďže najlepším riešením je bezodkladne oznámiť prekážky, aby mohol súd alebo iný orgán verejnej moci vedúci konanie ustanoviť takú osobu zapísanú v zozname, ktorej aktuálne podmienky budú umožňovať riadny a včasný výkon činnosti. Dôvodom odmietnutia vykonania činnosti podľa tohto písmena je aj nedisponovanie dostatočnými podkladmi na riadne vypracovanie úkonu znaleckej činnosti.
V písmene d) sú upravené situácie, keď osoba zapísaná v zozname nemôže vykonávať činnosť podľa tohto zákona, či už ide o dočasné pozastavenie výkonu činnosti, prerušenie výkonu činnosti alebo o uloženie sankcie zákaz výkonu činnosti. Upravením tejto povinnosti sa má docieliť čo najrýchlejšie nahradenie ustanovenej osoby iným znalcom, tlmočníkom alebo prekladateľom. 
V odseku 3 sa upravuje možnosť znalca, tlmočníka alebo prekladateľa odmietnuť vykonanie úkonu, ak súd alebo iný orgán pred zadaním úkonu znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej  činnosti vopred nezisťoval možnosti jeho uskutočnenia.
V odseku 4 sa bližšie upravuje postup znalca, tlmočníka alebo prekladateľa pri odmietnutí vykonania úkonu. Dôraz je kladený na bezodkladnosť a takisto na to, aby bolo odmietnutie nielen oznámené, ale aby bol jeho dôvod aj dostatočne preukázaný, čím má byť urýchlené jeho posudzovanie  súdom alebo iným orgánom verejnej moci.
V § 13 návrh zákona špecifikuje povinnosť znalcov, tlmočníkov a prekladateľov zachovávať mlčanlivosť, ktorej rozsah by mal byť oproti pôvodnej právnej úprave zúžený.
Odsek 2 odráža požiadavku znalcov, nemá význam požadovať od nich, aby sa zdržali zopakovania toho, čo už odznelo na pojednávaní, hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí, z ktorého nebola verejnosť vylúčená, keďže takéto informácie môže získať ktokoľvek a následne ich môže ďalej šíriť podľa svojho uváženia. Nepovažuje sa za potrebné, aby sa obmedzenie vzťahovalo výlučne na osoby vykonávajúce činnosť podľa tohto zákona. Podľa doterajšej právnej úpravy by najprv muselo dôjsť k zbaveniu povinnosti zachovávať mlčanlivosť zo strany oprávneného subjektu, čo je nepraktické.
Odsek 3 umožňuje primerané a anonymizované použitie získaných informácií na vedecké, výskumné alebo vzdelávacie účely, čím má byť odstránená administratívna prekážka pre prípady slúžiace nielen na odborný rozvoj daného znalca, tlmočníka alebo prekladateľa, ale taktiež slúžiace na informovanie odbornej verejnosti o skutočnostiach, ktoré sú z určitého dôvodu považované  za podstatné. Kazuistika môže byť použitá pri koncipovaní monografií, odborných článkov, realizácii prednášok, špecializovaného vzdelávania, odborného minima a tak podobne. Je pravdepodobné, že v určitom rozsahu k tomu dochádzalo už aj v minulosti, no výslovné upravenie tejto výnimky z povinnosti zachovávať mlčanlivosť bude viesť k tomu, že znalci, tlmočníci a prekladatelia si budú istejší svojím právnym postavením, čo ich môže podnietiť k zintenzívneniu predmetných aktivít.
Na rozdiel od prípadov vymedzených v odseku 2 sú však znalci, tlmočníci a prekladatelia povinní postupovať tak, aby použitím informácií, ktoré sa dozvedeli pri výkone činnosti podľa tohto zákona alebo v súvislosti s jej výkonom nedošlo k vzniku ujmy žiadnej z osôb, ktorej sa použité informácie týkajú. 
V odseku 4 má byť výslovne uvedené to, že povinnosti zachovávať mlčanlivosť  sa nemožno dovolávať vo vzťahu k ministerstvu, ktoré je orgánom vykonávajúcim dohľad nad znaleckou, tlmočníckou a prekladateľskou činnosťou s výnimkou ochrany utajovaných skutočností. Prirodzene, aj doterajší výklad bol taký, že pri výkone dohľadu nemuselo dôjsť k zbaveniu povinnosti zachovávať mlčanlivosť, no zo strany dohliadaných subjektov sporadicky dochádzalo k prípadom, keď odmietali poskytnúť súčinnosť. Zaradenie tohto ustanovenia má ambíciu odstrániť výskyt takýchto prípadov.
V odseku 5 sa navrhuje ustanoviť, že povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa vzťahuje nielen na znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ale aj na konzultantov, korektorov a poradcov, čiže na osoby, ktorým je umožnené podieľať sa na vypracovaní úkonov podľa tohto zákona, hoci nemajú (nemusia mať) postavenie znalca, tlmočníka alebo prekladateľa. Nepochybne je vo verejnom záujme, aby boli tieto osoby administratívnoprávne zodpovedné za prípadné porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť, v prípade jej porušenia môže byť rozhodnuté o ich vine a o uložení sankcie za spáchanie iného správneho deliktu.
Navrhuje sa zaviesť povinnosť znalcov, tlmočníkov a prekladateľov poučiť konzultanta, korektora alebo poradcu o jeho povinnosti zachovávať mlčanlivosť. Poučenie musí byť urobené vopred a ak k nemu nedôjde, ide o porušenie povinnosti osoby zapísanej v zozname, a to bez ohľadu na to, či konzultant, korektor alebo poradca porušil povinnosť zachovávať mlčanlivosť. 
Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že za obsah úkonu podľa tohto zákona je vždy plne zodpovedný znalec, tlmočník alebo prekladateľ, nezáleží na tom, či spolupracoval s konzultantom, korektorom alebo poradcom.
K bodu 26:     
Aj  keď z povahy veci vyplýva, že orgán verejnej moci ustanoví za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa ad hoc len osobu, ktorá má dostatočné odborné predpoklady na splnenie určitej úlohy, súčasná právna úprava túto podmienku vyslovene neuvádza. Navrhované ustanovenie predmetný nedostatok odstraňuje.
K bodu 27:     
Doplnenie vychádza z kontextu ustanovenia.
K bodu 28:   
Ide o zjednotenie pojmov používaných v rámci právnych predpisov regulujúcich znaleckú, tlmočnícku a prekladateľskú činnosť.  
      K bodom 29 a 30:
Podľa doterajšej právnej úpravy sa vyžadoval osobný výkon znaleckej činnosti výlučne od fyzických osôb, no pri právnických osobách boli upravené len podmienky na zápis do zoznamu, nie to, prostredníctvom akých osôb môže byť znalecká činnosť vykonávaná.
V praxi sa často stáva, že znalecká organizácia zapísaná v zozname vypracováva úkony znaleckej činnosti prostredníctvom znalcov, ktorí nie sú vo vzťahu k danej organizácii, vo výnimočných prípadoch dokonca prostredníctvom osôb, ktoré nemajú postavenie znalca - fyzickej osoby zapísanej v zozname. Takýto stav je vnímaný negatívne, keďže tým dochádza k vytvorenie neprehľadných vzťahov a v prípade nezapísaných osôb prirodzene vznikajú vážne pochybnosti o tom, či je znalecká činnosť vykonaná riadne.
Znalecká organizácia môže byť zapísaná do zoznamu, ak spĺňa podmienku podľa § 6 ods. 1 písm. b), teda minimálne traja znalci musia byť v „užšom“ právnom vzťahu so znaleckou organizáciou (napr. nestačí pracovný pomer na dobu určitú ani obdobný pracovnoprávny vzťah), avšak všetci ďalší znalci, ktorí za znaleckú organizáciu majú vykonávať znaleckú činnosť môžu byť už aj v obdobnom pracovnoprávnom vzťahu.
Navrhnuté znenie sa nevzťahuje na znalecké ústavy, ktoré vykonávajú znaleckú činnosť najmä vo zvlášť obťažných prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie, čiže mnohokrát je nevyhnutné pristúpiť k spolupráci s tzv. externými znalcami. 
V odsekoch 4 a 5 je úprava presunutá z § 3 vyhlášky č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže upravuje špecifickú situáciu pri výkone znaleckej činnosti pri stanovovaní hodnoty majetku podniku, ktorá predpokladá využitie činnosti prizvanej osoby. 
Zmenou v odseku 6 je výslovné vyjadrenie povinnosti odôvodniť v znaleckom úkone popis toho, prečo nemohol znalec zodpovedať čiastkovú otázku a vysvetlenie toho, prečo bola ako konzultant vybraná práve dotyčná osoba, bude preto nutné aspoň v stručnosti vysvetliť, prečo došlo k jej výberu, aká je jej odbornosť. Spomenutie uvedeného je dôležité najmä z hľadiska ozrejmenia toho, kto všetko sa mal možnosť oboznámiť so skutočnosťami podstatnými na vypracovanie znaleckého úkonu, taktiež sa tým predíde tomu, aby až pri výkone dohľadu došlo k označeniu osoby konzultanta a podobne.
V odseku 7 sa navrhuje  upraviť povinnosť zadávateľa ešte pred zadaním vypracovania znaleckého úkonu zistiť skutočnosti relevantné pre riadne a včasné vykonanie znaleckej činnosti. Pôvodná právna úprava obsahuje len oprávnenia zadávateľa, čo nie je vo vzťahu k súdom a iným orgánom verejnej moci ideálnym riešením. Pomerne často sa totiž vyskytujú prípady, keď znalec nevykoná svoju činnosť včas, avšak uvedené je v podstatnej miere ovplyvnené tým, že zadávateľ si vopred nezistil časové možnosti znalca a rovno rozhodol o ustanovení a o určení lehoty na vypracovanie znaleckého úkonu. Povinnosť prediskutovať so znalcom podstatné náležitosti je už v súčasnosti upravená v § 51a ods. 2 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, no ako je zrejmé, tento právny predpis sa nevzťahuje na všetky súdy a nevzťahuje sa na iné orgány verejnej moci.
Navrhuje sa, aby bolo vo vzťahu k zadávateľom fyzickým osobám a právnickým osobám ponechané doterajšie znenie, ktoré je zo systematických dôvodov sformulované ako samostatný odsek.
K bodu 31:     
K § 17:
Navrhuje sa zaviesť okrem písomnej listinnej podoby podávania znaleckého posudku aj elektronická podoba. Nie všetky prílohy však bude možné podpísať kvalifikovaným elektronickým podpisom a opatriť ich kvalifikovanou elektronickou časovou pečiatkou. Napríklad v prípade prílohy, ktorou je geometrický plán, ide o vektorovú grafiku, ktorá je vyhotovená vo formáte VGI. Tento formát nie je štandardom pre grafické súbory podľa výnosu Ministerstva financií SR č. 55/2014 Z. z. o štandardoch pre informačné systému verejnej správy a preto je pri elektronickom spôsobe vykonania znaleckého posudku potrebná v zmysle odseku 1 dohoda znalca so zadávateľom, či je táto podoba technicky možná.
Návrh na doplnenie právnej úpravy sa snaží reflektovať znenie § 209 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého „ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca“.
Právna úprava znaleckej činnosti obsahuje podrobnú úpravu znaleckej doložky, ktorá je povinnou súčasťou znaleckého posudku, ale nie je v nej akokoľvek zmienená doložka patriaca k súkromnému znaleckému posudku. To spôsobuje v aplikačnej praxi pomerne veľké nejasnosti a znalci sa obracajú na ministerstvo so žiadosťami o vyjadrenie, aké by malo byť znenie doložky, kam ju treba umiestniť a tak podobne.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa navrhuje v zákone upraviť, že doložka podľa § 209 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok má tvoriť súčasť znaleckej doložky.
Upravuje sa, že prílohou znaleckého posudku nemusia byť informácie, ktoré sú verejne prístupné. Ide o znenie právnych predpisov, povinne zverejňovaných zmlúv, štatistiky zamestnanosti a tak podobne. V prípade takýchto podkladov plne postačuje samotný odkaz na ich použitie, čím sa sleduje zabezpečenie hospodárnosti výkonu znaleckej činnosti.
Z rovnakého dôvodu sú ďalšou výnimkou podklady nachádzajúce sa v spisovom materiáli, v takomto prípade postačuje presné odkázanie na predmetnú listinu, resp. iný podklad.
Napokon sa výslovne uvádza možnosť zahrnúť rozsiahle prílohy znaleckého úkonu na prenosný nosič dát, ktorý má byť súčasťou znaleckého posudku. Nepostačuje, ak by boli takéto informácie len súčasťou tzv. archívu znalca. 
K § 18:
Navrhuje sa nahradenie doterajšieho všeobecne sformulovaného znenia, čo je opodstatnené tým, že v praxi pomerne často dochádza k obhajovaniu nedostatkov ostatných úkonov znaleckej činnosti účelovým výkladom primeraného použitia ustanovení o znaleckom posudku.
Cieľom zmeny právnej úpravy je ozrejmenie kľúčových náležitostí každého úkonu znaleckej činnosti, s podčiarknutím významu toho, že postup znalca musí byť vždy odôvodnený a musí byť zabezpečená preskúmateľnosť znaleckého úkonu.
Druh znaleckého úkonu musí zodpovedať zložitosti znaleckého skúmania, čo je len čiastočne vyjadrené znením § 4 ods. 1 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „všeobecnú hodnotu zložiek majetku podniku alebo iného majetku stanoví znalec príslušného odboru podľa tejto vyhlášky formou znaleckého posudku“. Druh úkonu znaleckej činnosti je takisto určený prostredníctvom procesnoprávnych predpisov, v ostaných prípadoch je úlohou znalca, aby vzhľadom na náročnosť znaleckého skúmania určil, aký druh úkonu znaleckej činnosti by bola vhodná. Za prípadný nesprávny výber formy zodpovedá znalec, môže byť voči nemu vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť s výnimkou, ak druh znaleckého úkonu určil súd alebo iný orgán verejnej moci.
K bodu 32:     
Upresňuje a nahrádza sa pojem „oblasť znaleckej činnosti“, nakoľko ide o vágny pojem, presnejším výrazom „odbor znaleckej činnosti“.

      K bodom 33 až 35:

Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade posudzovania žiadostí o zápis znaleckých organizácií aj znaleckých ústavov ide o konanie o zápise právnických osôb, na zápis znaleckých ústavov sa primerane použijú vybrané ustanovenia týkajúce sa zápisu znaleckých organizácií. Znalecký ústav môže byť zapísaný len do odboru, v ktorom sú zapísaní členovia jeho tzv. pracovnej skupiny znalcov, o zápise do zoznamu sa nevyhotovuje rozhodnutie a ministerstvo rozhodnutím zamietne žiadosť, ak žiadateľ nesplní niektorú z podmienok na zápis do zoznamu.

K bodu 36:   
V § 19 odsek 5  nie je potrebný vzhľadom na zmenu znenia odseku 4.
K bodu 37:   
 Ide o obdobný návrh ako v prípade § 16 ods. 7 a 8, ktorý sa vzťahuje na výkon znaleckej činnosti.
K bodu 38:     
Umožňuje sa podať preklad písomne aj v elektronickej podobe po dohode s prekladateľom. Pokiaľ ide o materiálne náležitosti prekladu ako základného druhu prekladateľského úkonu, súčasná právna úprava používa nepresné pojmy a neobsahuje základnú časť Preložené listiny (cieľový text),  t. j. v podstate je nerealizovateľná.  Ustanovujú sa štyri základné náležitosti prekladu.
K bodu 39:   
K § 26:
Ministerstvo zabezpečuje podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy výkon znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti. Uvedené sa premieta v priznávaní tohto oprávnenia osobám, ktoré splnia zákonom kladené podmienky. Preto je prirodzené, že ministerstvo musí disponovať aj mechanizmom ako chrániť riadny výkon tejto činnosti. Ochrana záujmu na riadnom výkone znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti je zabezpečená správnym trestaním, t. j. vyvodením administratívnoprávnej zodpovednosti za spáchanie protiprávneho konania označovaného ako iný správny delikt v rámci konania o správnom delikte.
Navrhovaná právna úprava vymedzuje znaky dvoch skutkových podstát iných správnych deliktov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.
V poradí prvá skutková podstata sleduje záujem štátu na riadnom dodržiavaní povinností, ktoré vyplývajú znalcom, tlmočníkom a prekladateľom z právnej úpravy. Jedna z najčastejšie  porušovaných povinnosti je povinnosť riadneho výkonu znaleckej činnosti. Za riadny výkon činnosti ustálená judikatúra (napr. rozhodnutie NS ČR z 6. augusta 2009, sp. zn. 30 Cdo 352/2008) považuje taký úkon, ktorého čiastkové závery, resp. meritórny záver znaleckého úkonu je zrozumiteľný, opiera sa o hodnoverné podklady a logické úvahy, riadne vypracovaný znalecký úkon nemôže byť vnútorne rozporný. Účelom správneho trestania teda nie je postihovanie znalcov, tlmočníkov a prekladateľov za ich odborné názory, čo však neznamená, že vecnou správnosťou úkonov sa ministerstvo vôbec nezaoberá. Správnosťou odborného záveru sa ministerstvo zaoberá predovšetkým vtedy, ak v rámci prieskumu zistí, že došlo k zásadnému odbornému pochybeniu, ktoré sa prieči základným vedeckým tézam v tej-ktorej oblasti alebo je postavené na úvahách, ktoré sa vymykajú pravidlám formálnej logiky. Okrem postihovania neriadneho výkonu činnosti spadá pod túto skutkovú podstatu neplnenie iných povinností znalca, tlmočníka alebo prekladateľa zapísaného v zozname, napríklad neposkytnutie súčinnosti pri výkone dohľadu.
Druhou skutkovou podstatou je chránený záujem na bezprieťahovosti konaní vedených orgánmi verejnej moci. V prípade spáchania tohto správneho deliktu je spodná hranica peňažnej pokuty vyššia, čím sa zdôrazňuje dôvod vedenia, t. j. naplnenie ústavného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Zo skutkových podstát vymedzených v § 26 ods. 1 súčasnej právnej úpravy vyplýva, že priestupku podľa tohto zákona sa môže dopustiť len iná osoba ako znalec, tlmočník alebo prekladateľ. Pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku je potrebné zavinenie. Pre naplnenie skutkovej podstaty iného správneho deliktu znalca, tlmočníka a prekladateľa sa zavinenie nevyžaduje. Pri delikventoch, ktorými sú právnické osoby sa subjektívna stránka z povahy veci neskúma. Práve z tohto dôvodu aktuálna právna úprava kvalifikuje rovnaké protiprávne konanie právnickej osoby ako iný správny delikt, nie ako priestupok.
Navrhované znenie zákona pozná len jeden druh protiprávneho konania  ̶ iný správny delikt. Iné správne delikty podľa § 26 možno stíhať bez ohľadu na zavinenie spravidla u osôb vystupujúcich ako podnikatelia alebo ako prevádzkovatelia kvalifikovaných činností. Uvedené možno dôvodiť teóriou správneho práva trestného ako aj tou skutočnosťou, že jeden z predpokladov na splnenie podmienok pre zápis je odborná skúška, ktorou sa preveruje odbornosť (znalecká, tlmočnícka alebo prekladateľská) a právne vedomie (právne normy upravujúce znaleckú, tlmočnícku a prekladateľskú činnosť).
„Presun“ protiprávnych konaní doteraz označovaných ako priestupky k iným správnym deliktom je potrebné dôvodiť napríklad aj tou skutočnosťou, že ministerstvo má podľa zákona o priestupkoch povinnosť nariadiť ústne pojednávanie, t. j. aj pri skutkovo jednoduchých prípadoch ako je napríklad neodovzdanie textovej časti úradnej pečiatky a preukazu. Prejednanie iných správnych deliktov sa riadi ustanoveniami správneho poriadku, pričom ten ponecháva na úvahu konajúceho orgánu ústne konanie v konkrétnej veci nariadiť, a to predovšetkým s prihliadnutím na osobitosť prejednávaného prípadu.
Na rozdiel od účinnej právnej úpravy návrh pri úvahe o druhu a výške sankcie ukladá ministerstvu povinnosť prihliadnuť aj na osobu delikventa (napr. doterajšia deliktuálnu bezúhonnosť, ľútosť, priznanie, majetkové pomery). Doposiaľ ministerstvo aplikovalo primerane ustanovenia trestnoprávnych predpisov (Trestný zákon,  Trestný poriadok, zákon o priestupkoch).
Návrh zavádza právny inštitút upustenia od potrestania za presne stanovených podmienok. Uvedené tak umožní ministerstvu prihliadnuť na tú okolnosť, keď sa v konaní o správnom delikte preukáže, že ide o iný správny delikt minimálnej nebezpečnosti.
Súčasná právna úprava ukladá ministerstvu povinnosť vyvodiť zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu v rámci jednoročnej lehoty (počiatok plynutia tejto lehoty pripadá na deň po dni doručenia podnetu). Aplikačná prax ukázala, že uvedená lehota je krátka z dôvodu, že vo veci prieskumu podnetu je potrebné zabezpečiť si rovnopis namietaného úkonu (znalecký alebo prekladateľský úkon), v prebiehajúcom správnom konaní je potrebné vytvoriť priestor podozrivému zo spáchania iného správneho deliktu na vyjadrenie, nie zriedka je tiež potrebné nariadiť ústne pojednávanie. Ministerstvo musí obstarať potrebné dôkazy, pretože bremeno dokazovania v konaní o správnom delikte je na správnom orgáne (napríklad prostredníctvom požiadania znaleckého alebo tlmočníckeho ústavu o poskytnutie súčinnosti), až následne smie pristúpiť k vydaniu prvostupňového správneho rozhodnutia. V prípade podania rozkladu musí vec v uvedenej lehote rozhodnúť aj druhostupňový orgán, pretože podľa súdnej praxe je potrebné, aby rozhodnutie o správnom delikte bolo právoplatné v rámci lehôt určujúcich zánik zodpovednosti za iný správny delikt, resp. zánik sankcionovateľnosti za iný správny delikt (porov. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR z 30. októbra 2003, sp. zn. 6A 99/2001-47). Do úvahy treba vziať narastajúci počet oznámení o údajných odborných pochybeniach znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, odbornú a časovú náročnosť prešetrovania úkonov vykonaných na základe tohto zákona, mimoriadne vysoké pracovné vyťaženie znaleckých ústavov, kvôli ktorému spravidla nie je možné bezodkladné poskytnutie súčinnosti, ale takisto aj pomerne časté problémy s doručovaním účastníkom správnych konaní. Všetky tieto faktory majú v súhrne výrazný dopad na dĺžku správneho konania. Súčasná ročná  subjektívna lehota bola uzákonená bez skúseností s horeuvedeným procesným postupom, keďže podľa zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení neskorších predpisov nebola voči znalcom a tlmočníkom (vtedy oprávneným vykonávať tlmočnícku aj prekladateľskú činnosť) vyvodzovaná zodpovednosť v rámci správneho konania, proces odvolania znalca alebo tlmočníka mal omnoho menej formálny charakter a odvolanie nebolo preskúmateľné súdom. Z uvádzaných dôvodov sa navrhuje stanoviť subjektívnu lehotu na dva roky.
K § 27:
S prihliadnutím na tú okolnosť, že právny poriadok Slovenskej republiky nezahŕňa procesný predpis upravujúci konanie o inom správnom delikte a správny poriadok ako všeobecný predpis správneho práva procesného na rozdiel od Trestného poriadku alebo zákona o priestupkoch neupravuje štádium pred začatím konania o inom správnom delikte, navrhované znenie § 27 upravuje postup ministerstva po prijatí podnetu až po jeho odloženie, resp. začatie konania o inom správnom delikte.
Pod pojmom podnet treba rozumieť oznámenie o spáchaní iného správneho deliktu. Ide o podobný inštitút ako je oznámenie o spáchaní priestupku, prípadne trestného činu.
Podnet na vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti voči  podozrivému zo spáchania iného správneho deliktu pre porušenie akejkoľvek povinnosti vyplývajúcej zo zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch môže podať každá fyzická osoba  a právnická osoba, právne predpisy bližšie neupravujú formálne ani obsahové náležitosti takéhoto oznámenia. S činnosťou, resp. s výstupmi znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vo veľkej miere prichádzajú do kontaktu orgány verejnej moci. Z dôvodu efektívnejšej ochrany záujmu na riadnom vykonávaní znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti zavádza návrh orgánom verejnej moci oznamovať  ministerstvu podozrenia zo spáchania iných správnych deliktov. Doposiaľ bola táto povinnosť upravená len v internom predpise ministerstva, a to výlučne vo vzťahu k okresným súdom a krajským súdom, navrhuje sa vztiahnutie oznamovacej povinnosti na všetky orgány verejnej moci a jej vyjadrenie formou všeobecne záväzného právneho predpisu. V tejto veci treba zdôrazniť, že orgány verejnej moci vedúce konania majú povinnosť hodnotiť dôkazy (vrátane znaleckých úkonov), tento inštitút preto nemá slúžiť na to, aby ministerstvo nahrádzalo zmienenú činnosť, ale mal by byť využívaný v prípadoch, keď dôjde k zjavnému excesu znalca, tlmočníka alebo prekladateľa, napríklad ak znalec nedokáže obhájiť svoje odborné závery, ktoré sú v príkrom rozpore s inými výsledkami znaleckého dokazovania a podobne. Takisto aj v prípade spôsobenia prieťahov v konaní by mal orgán verejnej moci primárne využiť poriadkové opatrenia a až v prípade ich neúčinnosti by mal pristúpiť k oznámeniu možného porušenia povinností znalca, tlmočníka alebo prekladateľa ministerstvu, ktoré môže v krajnom prípade pristúpiť až k vyčiarknutiu osoby zo zoznamu.
Tá okolnosť, že ministerstvo bude oprávnené v štádiu preskúmania dôvodnosti podnetu (t. j. pred začatím konania o správnom delikte) vyžadovať od každého súčinnosť, výrazným spôsobom napomôže pri rozhodovaní o tom, či je účelné začať konanie o správnom delikte alebo vec odložiť.
Tak ako bolo uvedené v predchádzajúcom texte, z dôvodu neexistencie procesného predpisu upravujúceho konania o inom správnom delikte, ministerstvo pri odložení podnetu v súčasnosti využíva analógiu priestupkového zákona (zánik zodpovednosti za iný správny delikt) alebo sa odvoláva na rozhodovaciu prax súdov, eventuálne na vlastnú rozhodovaciu činnosť (nízka spoločenská škodlivosť iného správneho deliktu, zánik právomoci ministerstva viesť konanie o inom správnom delikte z dôvodu straty oprávnenia na výkon znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti podozrivého zo spáchania iného správneho deliktu). Návrh odstraňuje uvedenú medzeru a vymenováva skutočnosti, na podklade ktorých ministerstvo podnet odloží.
Jeden z dôvodov na odloženie podnetu je ten, keď ním podávateľ sleduje ochranu subjektívnych práv účastníka konania pred orgánom verejnej moci. Zavedením uvedeného dôvodu na odloženie podnetu sa zvýrazňuje tá okolnosť, že prostriedky správneho trestného práva ako práva verejného neslúžia na ochranu subjektívnych práv účastníkov konaní (civilných trestných, správnych a iných), ale na ochranu verejného záujmu na riadnom výkone znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti. To však neznamená, že ministerstvo nemôže začať konanie o inom správnom delikte a vyvodiť administratívnu zodpovednosť aj za vypracovanie úkonu, ktorý bol predložený ako dôkaz v konaní pred orgánom verejnej moci (napríklad súdom). Sankčné konanie a konanie, kde je úkon použitý ako dôkaz prebiehajú popri sebe a nie sú na sebe závislé.
K § 28:
Konanie o inom správnom delikte môže ministerstvo začať na základe podozrení získaných vlastnou činnosťou (napr. vykoná kontrolu vedenia elektronického denníka do ktorého má zabezpečený prístup a na podklade získaných údajov /číslo úkonu, predmet znaleckého skúmania/ vyzve znalca na predloženie znaleckého úkonu/znaleckých úkonov). Podozrenie o spáchaní iného správneho deliktu môže ministerstvo získať aj z podnetu fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Konanie o inom správnom delikte sa nezačína na návrh podávateľa podnetu, ale po posúdení dôvodnosti podnetu doručením oznámenia o začatí správneho konania podozrivému zo spáchania iného správneho deliktu (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu ČR z 26. júna 2011, sp. zn. II. ÚS345/01).
Návrh pozitívnym spôsobom vymedzuje účastníka konania o inom správnom delikte, ktorým je výlučne osoba zapísaná v zozname, ktorej konanie nasvedčuje tomu, že ním mohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty iného správneho deliktu. Postavenie účastníka konania nemá podávateľ podnetu, keďže účelom dohľadu je ochrana verejného záujmu, pričom podávateľ podnetu nie je oprávnený podávať opravné prostriedky, nemá právo zúčastniť sa na nariadenom ústnom pojednávaní a tak ďalej.
Z dôvodu predvídateľnosti sa navrhuje zverejňovať na webovom sídle ministerstva rozhodnutia o správnom delikte (rozhodnutia o vine a uložení sankcie).
K bodu 40:     
Úprava v nadpise piatej časti je potrebná kvôli presunu dohľadu ministerstva do štvrtej časti zákona.
K bodu 41:   
Účinné znenie § 29 upravuje jednotlivé spôsoby výkonu dohľadu. Z dôvodu systematiky spôsoby získavania podnetov pre začatie konania o  inom správnom delikte upravujú navrhované ustanovenia štvrtej časti zákona. Podnet na vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti voči delikventovi ministerstvo získava jednak zo svojej činnosti (napr. náhodnými výzvami na predloženie písomných vyhotovení úkonov) a jednak od fyzických osôb a právnických osôb. S prihliadnutím na uvedené sa navrhuje súčasný § 29 zrušiť.
K bodu 42:     
Vypúšťa sa nadpis pod § 30, keďže sa stal nadpisom piatej časti zákona.
K bodu 43:     
Navrhuje sa upraviť ustanovenie týkajúce sa overovania odbornej spôsobilosti, ktoré sa má uskutočňovať v rozsahu a termínoch určených ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky. Podrobnosti týkajúce sa tohto inštitútu budú upravené vo vyhláške č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K bodu 44:   
Kým podnet je prostriedkom na ochranu verejného záujmu, sťažnosť je podľa teórie správneho práva právnym prostriedkom na ochranu subjektívnych práv (napríklad Vrabko, M. a kol.: Správne právo hmotné. Všeobecná časť. 1. vydanie. Bratislava: Beck, 2012, 265 s.).
Podanie podnetu (napr. oznámenie o spáchaní trestného činu, resp. iného verejnoprávneho deliktu) nie je spoplatnené, z dôvodu, že sa ním sleduje ochrana verejného záujmu. Na rozdiel od podania, ktoré iniciuje konanie, ktorého výsledkom má byť ochrana subjektívnych práv (napr. žaloba v civilnom konaní).
Takisto platí, že na ochranu subjektívnych práv fyzických a právnických osôb sú v zásade povolané súdy. Výnimkou je podanie sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach, ktorej podanie nie je spoplatnené a  je vybavovaná príslušným orgánom verejnej správy. Uvedené možno dôvodiť tou skutočnosťou, že sťažnosť v tomto prípade smeruje proti činnosti alebo nečinnosti orgánov verejnej správy (porov. § 3 dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona o sťažnostiach, verejne dostupnej na webovom sídle Národnej rady Slovenskej republiky,) , ktoré sú napojené na verejné prostriedky. Znalci, tlmočníci alebo prekladatelia nemajú postavenie orgánov verejnej správy, a preto nie je dôvod, aby ochranu subjektívnych práv fyzických osôb a právnických osôb pred ich konaním zabezpečovalo ministerstvo a nie súdy.
Naviac pre konanie o sťažnosti sú vlastné relatívne krátke lehoty (spravidla 60 pracovných dní). S ohľadom na odbornú zložitosť znaleckých a prekladateľských úkonov nie je možné tie prešetriť v lehotách predpokladaných zákonom o sťažnostiach. Takisto účinná právna úprava neumožňuje ministerstvu priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, ale len vyhlásiť, že subjektívne práva boli porušené.
Návrh predpokladá, že ministerstvo bude chrániť len verejný záujem na riadnom výkone znaleckej, tlmočnícke a prekladateľskej činnosti. Ak sa v konaní o inom správnom delikte preukáže, že znalec, tlmočník alebo prekladateľ porušil svoje povinnosti, tak ministerstvo ho uznaná za vinného zo spáchania iného správneho deliktu. Za spáchanie tohto protiprávneho činu mu ministerstvo uloží sankciu – ide o verejnoprávnu zodpovednosť.
Z  dôvodu, že ochrana subjektívnych práv fyzických osôb a právnických osôb pred znalcami, tlmočníkmi a prekladateľmi prislúcha súdom, navrhuje sa súčasný § 31 zrušiť.
K bodu 45:     
Úprava nadväzujúca na vypustenie sťažností. Naformulované nové písmeno c) reaguje na vypustenie odseku 8 v § 17 a odseku 8 v § 23, ktorý bol v časti dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov presunutý do § 2 a inštrukcie ministerstva, ktorá by sa mala presunúť do vyhlášky. Z tohto dôvodu bolo upravené aj splnomocňovacie ustanovenie.
K bodu 46:     
Na základe logického výkladu možno dospieť k záveru, že účelom súčasného znenia § 33 písm. e) je nielen to, aby všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným ministerstvom bola upravená osnova a obsah znaleckého posudku, ale aj prekladu, pretože nejestvuje rozumný dôvod, prečo by vykonávací predpis mal upravovať iba písomnú formu základného druhu znaleckej činnosti a najpoužívanejší druh prekladateľskej činnosti nechať nepovšimnutý. Napriek uvedenému sa v praxi objavovali ojedinelé právne názory spochybňujúce právomoc ministerstva bližšie upraviť všeobecne záväzným právnym predpisom formálne a materiálne náležitosti prekladu.
K bodu 47:     
Návrh pozmeňuje a precizuje úpravu týkajúcu sa doručovania príloh podaní v elektronickej podobe reagujúc na všeobecnú právnu úpravu zaručenej konverzie v zákone o e-Governmente, ktorá sa v praxi pri prijímaní žiadosti o zápis a v novelizovanom znení i žiadostí o prerušenie výkonu činnosti javí ako neprimeraná. Navrhovanou právnou úpravou sa umožní prijímanie príloh podaní v elektronickej podobe bez potreby obrátiť sa na niektorú z osôb oprávnených vykonávať zaručenú konverziu i autorizácie takéhoto elektronického dokumentu. V prípade akýchkoľvek pochybností o takto doručených prílohách sa ministerstvu ponecháva možnosť vyžiadať si prílohy aj v listinnej podobe. Pôjde o osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k zákonu o e-Governmente, ktorého použitie sa v tomto rozsahu vylučuje.
K bodu 48:     
 Prechodnými ustanoveniami sa ustanovuje, že vznik právnych vzťahov, teda aj administratívnoprávnych vzťahov upravených normami správneho práva a zabezpečené orgánmi verejnej moci, ktoré v prípade zákona o znalcoch tlmočníkoch a prekladateľoch vznikli aplikáciou noriem správneho práva sa posudzuje podľa doterajších predpisov. Práva a povinnosti subjektov týchto a nových právnych vzťahov sa už riadia novou právnou úpravou, t. j. znalci, tlmočníci a prekladatelia, majú od účinnosti novely zákona nové práva a povinnosti, resp. ich práva a povinnosti sú precíznejšie formulované (napríklad možnosť dohody o celej výške znalečného a tlmočného, nová úprava dôvodov pre odmietnutie úkonu, možnosť prerušenia činnosti, poistenie,  informačné povinnosti atď.).
Osoby, ktoré v zozname ešte nie sú zapísané, ale podali si žiadosť o zápis do zoznamu pred účinnosťou tejto novely budú mať výnimku a bude sa pri zápise postupovať podľa doterajších ustanovení hmotnoprávnych aj procesnoprávnych ustanovení s ohľadom na to, že v už začatom konaní sa subjekty správali podľa dôvery v právo platné a účinné v danom čase. Nebude tak potrebné vyzývať ich na doplnenie žiadosti o zápis do zoznamu o skutočnosti, ktoré priniesla novela zákona.
Vzhľadom na to, že dohľad ministerstva sa bude vykonávať prostredníctvom posudzovania iných správnych deliktov, nevybavené sťažnosti sa budú posudzovať  ako podnety na začatie konania o inom správnom delikte.
Konania o priestupkoch sa dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa § 26 ods. 3, ktorý odkazuje na všeobecný zákon o priestupkoch, teda na zákon č. 372/1990 Zb. vrátane jeho ustanovení o zastavení priestupkového konania. V prípade iných správnych deliktov bolo potrebné naformulovať koexistenciu novej a staršej právnej úpravy pri posudzovaní zodpovednosti a pri ukladaní trestu za iný správny delikt.
Sankcie, ktoré boli v priestupkovom konaní alebo v konaní o inom správnom delikte právoplatne uložené, budú naďalej vymáhateľné.
K čl. II:
Navrhuje sa dátum účinnosti zákona.   
V Bratislave, 8. novembra 2017






Robert Fico, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky






Lucia Žitňanská, v. r.
podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti
Slovenskej republiky
   


Doložka vybraných vplyvov

  1.  Základné údaje
  Názov materiálu
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
  Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Charakter predkladaného materiálu
 ∗  Materiál nelegislatívnej povahy
 Σ  Materiál legislatívnej povahy

 ∗  Transpozícia práva EÚ

  Termín začiatku a ukončenia PPK
Začiatok:    7.7.2017
Ukončenie: 21.7.2017
  Predpokladaný termín predloženia na MPK*
september 2017
  Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády
  SR*
november 2017


  2.  Definícia problému
Úspešnosť uchádzačov o zápis do zoznamu znalcov, prekladateľov a tlmočníkov, informácie v zozname o aktuálnom statuse znalca, tlmočníka a prekladateľa kvôli výberu pre zadanie úkonu, flexibilita pri dohode o odmene za úkon, vykonanie požadovaného úkonu riadne a včas, náležitosti a prehľadnosť vypracovaného úkonu a jeho preskúmateľnosť, absentujúca súčinnosť pri oznamovaní skutočností, ktoré majú vplyv na aktuálnosť údajov v zozname, systematické nedostatky z pohľadu právnej teórie, predvídateľnosť nakladania s podnetmi, neskoré úhrady za vykonanú činnosť od orgánov verejnej správy, ochrana pred zneužitím v prípade straty, odcudzenia identifikačných znakov, vykonávanie znaleckej činnosti právnickými osobami nezapísanými v zozname, rozsah mlčanlivosti, súlad s novými a novelizovanými právnymi predpismi.
  3.  Ciele a výsledný stav
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zvýšenie právnej istoty a úspešnosti uchádzačov o zápis do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov spresnením ustanovení o podmienkach pre zápis do zoznamu, ktoré pripúšťali rôzny výklad, zväčšuje sa rozsah informácií zapísaných a zverejňovaných v zozname k výkonu činnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, odstraňujú sa nedostatky právnej úpravy vyplývajúcej z rozhodovacej činnosti ministerstva pri zápise znalcov, tlmočníkov a prekladateľov do zoznamu a vyvodzovaní administratívno-právnej zodpovednosti za správne delikty, upravujú sa niektoré aspekty, ktoré boli v praxi prekonané a naopak zabraňuje sa nežiaducim javom, ktoré majú vplyv na kvalitu podávaných výkonov. Zároveň sa vykonávajú systematické zmeny v zaradení obsahu sťažností pod podstatu iných správnych deliktov, návrh zákona reaguje na prijatie Civilného sporového poriadku.
  4.  Dotknuté subjekty
Znalci, prekladatelia, tlmočníci, zadávatelia - fyzické a právnické osoby, orgány verejnej moci.
  5.  Alternatívne riešenia
Alternatívne riešenia neboli posudzované, nakoľko Programové vyhlásenie vlády SR exaktne vymedzuje zadanie, ktoré je premietnuté do návrhu zákona.
  6.  Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?                          Σ  Áno            ∗  Nie
  7.  Transpozícia práva EÚ

  8.  Preskúmanie účelnosti**


* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu        legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné


  9.   Vplyvy navrhovaného materiálu
  Vplyvy na rozpočet verejnej správy
    z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
  ∗     Pozitívne
  Σ     Žiadne
  ∗   Negatívne
  ∗     Áno
  ∗     Nie
  ∗   Čiastočne
  Vplyvy na podnikateľské prostredie
    z toho vplyvy na MSP
  Σ     Pozitívne
  ∗     Žiadne
  Σ   Negatívne
  Σ     Pozitívne
  ∗     Žiadne
  Σ   Negatívne
  Sociálne vplyvy
  ∗     Pozitívne
  Σ     Žiadne
  ∗   Negatívne
  Vplyvy na životné prostredie
  ∗     Pozitívne
  Σ     Žiadne
  ∗   Negatívne
  Vplyvy na informatizáciu
  ∗     Pozitívne
  Σ     Žiadne
  ∗   Negatívne
  Vplyvy na služby pre občana z toho
    vplyvy služieb verejnej správy na občana
    vplyvy na procesy služieb vo verejnej
    správe

  ∗     Pozitívne

  Σ     Žiadne

  ∗   Negatívne
  ∗     Pozitívne
  Σ     Žiadne
  ∗   Negatívne


  10.  Poznámky
Informatizačné procesy prebiehajú pod kódom isvs 260, preto sa nepredpokladajú vplyvy na informatizáciu.
  11.  Kontakt na spracovateľa
JUDr. Gabriela Rusnáková, gabriela.rusnakova@justice.sk, 02/888 91 569
  12.  Zdroje

  13.  Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadrila nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.  K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie má Komisia za to, že predkladateľ by mal kvalitatívnejšie a prehľadnejšie rozpísať v časti 3.3 Náklady regulácie, bod 3.3.3 Administratívne náklady (najmä vzhľadom na východiskové opatrenie, ktorým je zväčšenie rozsahu informácií zapísaných a zverejňovaných v zozname k výkonu činnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a ich momentálneho statusu pre lepšiu informovanosť verejnosti a jednotlivých zadávateľov), taktiež upresniť, v čom a aký vplyv, resp. prínos spočíva v súvislosti s bodom 3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu (najmä vzhľadom na východiskové opatrenie, ktorým je rozlíšenie výkonu znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti pre súdy a iné orgány verejnej moci a pre súkromné potreby fyzických a právnických osôb, kde ponecháva väčší priestor pre dohodu zadávateľov a osôb, ktoré činnosť vykonávajú) a zároveň vyčísliť aspoň náklady na 1 podnikateľa v bode 3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie.

Komisia má ďalej za to, že v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie absentuje kvalitatívny popis opatrení, ktoré majú pozitívny vplyv na podnikanie v rámci týchto slobodných povolaní, konkrétne znalečné alebo tlmočné, ktoré je dnes zo strany súdov uhrádzané so značným časovým odstupom, bude podmienené uhradením preddavku, po novom sa počas dočasného pozastavenia výkonu činnosti, prerušenia výkonu činnosti a trvania sankcie zákaz výkonu činnosti nebude vyžadovať plniť povinnosť mať poistenie zodpovednosti za škodu, potenciálny pozitívny aj negatívny vplyv na podnikanie v rámci týchto slobodných povolaní, konkrétne: za získanie vzdelania ako podmienky na zápis fyzickej osoby do oddielu na zápis znalcov sa bude považovať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ak je takéto vzdelanie možné získať v podmienkach SR (ak nie, tak SŠ), odstránenie nejednoznačnosti začiatku počítania praxe, t. j. až od momentu získania vzdelania v odbore, pričom Komisia odporúča predkladateľovi kvalitatívne tieto opatrenia popísať a priradiť k nim potenciál vplyvu (pozitívny, negatívny).

Komisia chce zároveň upozorniť predkladateľa na chybne vyplnený bod 3.2 Vyhodnotenie konzultácií, nakoľko predmetný materiál je zaradený do zoznamu legislatívnych úloh, ku ktorým je potrebné vykonať konzultácie s podnikateľskými subjektmi, a ktorý je uverejnený na webovom portáli MH SR. Podľa názoru Komisie by mali byť, v rámci prípravy takto rozsiahlej právnej úpravy, oslovené na konzultácie minimálne tieto subjekty:
Slovenská komora znalcov
Slovenská asociácia prekladateľov a tlmočníkov.

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie je dopracovaná v zmysle pripomienok  a chybne vyplnený bod 3.2. je opravený, nakoľko Ministerstvo spravodlivosti SR vykonalo konzultácie s 15 subjektmi začiatkom roka 2017.

Doložka zlučiteľnosti
návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie


1.
Predkladateľ návrhu právneho predpisu:


2.
Názov návrhu právneho predpisu:


3.
Problematika návrhu právneho predpisu:


a)    nie je upravená v práve Európskej únie


b)    nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie




Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

 

Vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

53

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) upravuje vzťahy štátnych zamestnancov k štátu pri vykonávaní štátnej služby v súlade s požiadavkami praxe i s ohľadom na trendy v krajinách Európskej únie. Bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády a v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.

Úprava postavenia štátnych zamestnancov sa považuje za dôležitú oblasť spoločenských vzťahov. Štátni zamestnanci sa v podstatnej miere priamo zúčastňujú na tvorbe a realizácii nielen výkonu štátnej správy, ale aj štátnej politiky ako takej. Je nevyhnutné, aby právna úprava štátnozamestnaneckých vzťahov predstavovala jednotný, stabilný a funkčný systém. V zákone sa navrhuje zabezpečiť štátnym zamestnancom nevyhnutné podmienky na riadne vykonávanie štátnej služby a vytvoriť priestor na odborné plnenie úloh orgánov štátnej správy a úloh štátnych orgánov vykonávajúcich štátne záležitosti.

Pri vypracovaní návrhu zákona sa vychádzalo z aplikačnej praxe uplatňovania doterajšieho zákona o štátnej službe a tiež z podaní samotných štátnych zamestnancov, ktorými žiadali o riešenie niektorých problémov týkajúcich sa nejasností v právnej úprave. Boli využité niektoré závery publikované v odbornej literatúre, právne predpisy Slovenskej republiky a vybraných krajín Európskeho spoločenstva (Česká republiky, Poľsko, Holandsko, Francúzsko) upravujúce problematiku verejnej, resp. štátnej služby. Zdrojom boli aj poznatky z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva, najmä pri porušení zásady rovnakého zaobchádzania a Súdneho dvoru Európskych spoločenstiev.

Návrh zákona sa tak, ako aj v súčasnosti platný zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) bude vzťahovať na štátnych zamestnancov pri plnení úloh štátnej správy alebo plnení štátnych záležitostí v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Navrhovaný zákon sa nebude vzťahovať na právne vzťahy fyzických osôb vykonávajúcich štátnu službu v služobnom pomere podľa osobitných predpisov. Ide o štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov a profesionálnych vojakov. Rovnako sú z jeho pôsobnosti vylúčené fyzické osoby, ktoré vykonávajú konkrétne funkcie (napr. poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky, členovia vlády Slovenskej republiky, sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudcovia, prokurátori, verejný ochranca práv). Návrh zákona sa nebude nevzťahuje na vykonávanie funkcie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu. Na riaditeľa tohto úradu sa však budú vzťahovať niektoré ustanovenia návrhu zákona, a to na základe delegovanej pôsobnosti osobitného predpisu, ktorého novelizáciu upravuje novelizačný článok predloženého návrhu zákona.

Na štátnozamestnanecké vzťahy sa použije Zákonník práce delegovane. Ponechanie tejto pôsobnosti Zákonníka práce na štátnozamestnanecké vzťahy vychádza jednak zo skutočnosti, že takáto pôsobnosť sa osvedčila, a jednak zo skutočnosti, že na verejnoprávne prvky štátnozamestnaneckého pomeru nemožno použiť ustanovenia výlučne súkromnoprávnej povahy.

Spory medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom o nároky zo štátnozamestnaneckých vzťahov budú prejednávať a rozhodovať súdy.

Dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy vykonávajú orgány inšpekcie práce podľa osobitného predpisu (zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Navrhovaná právna úprava štátnozamestnaneckých vzťahov vychádza z princípov profesionality (zabezpečenie vzdelávania), nestrannosti (objektivita v konaní, ako aj pri uplatňovaní zákona vo všeobecnosti), efektivity, stability štátnozamestnaneckého pomeru (ochrana pred jednostranným skončením štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom), politickej neutrality (zákaz vyvíjať v služobnom úrade aktivity, ktoré by slúžili záujmom politickej strany alebo hnutia) a etiky (dodržiavanie zákonom určených spôsoboch správania sa pri vykonávaní práv a povinností vyplývajúcich zo štátnej služby).

Navrhovaná úprava rešpektuje záväzky Slovenskej republiky, ktoré vyplývajú z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je Slovenská republika viazaná, z Dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, z práva Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Zoznam transponovaných smerníc je uvedený v doložke zlučiteľnosti.

Podľa v súčasnosti účinného zákona o štátnej službe štátnozamestnanecký pomer vznikal na základe rozhodnutia o vymenovaní vydaného v správnom konaní. V návrhu zákona o štátnej službe sa upravuje vznik štátnozamestnaneckého pomeru na základe služobnej zmluvy uzatvorenej medzi štátnym zamestnancom a štátom reprezentovaným služobným úradom. Niektoré administratívne prvky, ako napríklad osobitné predpoklady vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, špecifické postavenie štátneho zamestnanca vo vzťahu k verejnosti, plat upravený zákonom, práva, povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca, možnosť dočasnej zmeny služobných podmienok jednostranne služobným úradom, právo na osobitné plnenia, však zostávajú zachované. V osobitných prípadoch budú štátnozamestnanecké vzťahy budú naďalej vznikať na základe vymenovania alebo voľby.

Vzhľadom na novú koncepciu vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, ktorá je budovaná na princípe zmluvnosti návrh už neupravuje prípravnú štátnu službu, ktorá predchádzala vymenovaniu do stálej štátnej služby. Nahrádza ju „adaptačné obdobie“, ako súčasť už existujúceho štátnozamestnaneckého pomeru, počas ktorého štátny zamestnanec absolvuje vstupné adaptačné vzdelávanie. Cieľom adaptačného obdobia je získať základné informácie, odborné a praktické vedomosti súvisiace s vykonávaním štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste a oboznámiť sa s pracovným prostredím v príslušnom služobnom úrade.

V návrhu zákona sa upravuje aj skúšobná doba v štátnozamestnaneckom pomere, ktorá trvá tri mesiace.

Nominovanú štátnu službu, ktorá bola samostatným druhom štátnej služby podľa zákona o štátnej službe, predložený návrh zákona už neupravuje, nakoľko nemala vecné opodstatnenie. Nepriniesla efekt ani z hľadiska proklamovaného zatraktívnenia štátnej služby. V nominovanej štátnej službe v roku 2008 vykonávalo štátnu službu iba 5 štátnych zamestnancov.

V návrhu zákona sa kladie dôraz na podporu profesionálneho rastu štátneho zamestnanca, najmä vo formách vzdelávania a prehlbovanie kvalifikácie, ktoré bude uhrádzať služobný úrad. Podmienky vzdelávania sú v zákone upravené novým spôsobom s možnosťou špecifikácie v služobných predpisoch jednotlivých služobných úradov.

V oblasti odmeňovania, vychádzajúc z poznatkov aplikačnej praxe, navrhuje sa opätovné zavedenie odbornej praxe ako podmienky na zvýšenie platovej tarify štátneho zamestnanca, a to za jeden rok praxe zvýšenie o 1 %; zvýšenie platovej tarify bude patriť najviac za 32 rokov odbornej praxe. Pre vybraný okruh štátnych zamestnancov Úradu vlády Slovenskej republiky, ktorí plnia špecifické úlohy pre vládu Slovenskej republiky, predsedu vlády Slovenskej republiky a podpredsedu vlády Slovenskej republiky sa navrhuje zvýšenie platových taríf o 20 %.

Nový inštitút „osobný plat“ dáva priestor služobnému úradu na ocenenie štátneho zamestnanca, ktorý plní osobitne významne úlohy alebo mimoriadne náročné úlohy, za splnenie ktorých je zodpovedný niektorý z uvedených služobných úradov. Poskytovanie osobného platu bude podmienené trvaním dôvodov a podmienok, pre ktoré bol štátnemu zamestnancovi priznaný.

Navrhuje sa nový príplatok, ktorý bude patriť štátnym zamestnancom za vedenie služobného motorového vozidla a za starostlivosť o služobné motorové vozidlo v sume do 13 resp. 20 eur mesačne.

Návrh zákona garantuje štátnemu zamestnancovi zachovanie výšky funkčného platu, ktorý mal priznaný ku dňu jeho účinnosti. Štátnemu zamestnancovi v nominovanej štátnej službe bude zachovaná suma osobitného príplatku priznaného do 31. októbra 2009 s tým, že v ďalších obdobiach sa už táto suma nebude zvyšovať.

Vplyvy návrhu zákona na štátny rozpočet a ostatné verejné rozpočty, na zamestnancov a tvorbu pracovných miest a na hospodárenie podnikateľskej sféry sú vyjadrené v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Návrh zákona je vypracovaný v súlade s čl. 12, 13, 35, 36, 37, 38, 39, 41 ods. 2 a 54 Ústavy Slovenskej republiky a s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 1/1919 o pracovnom čase uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 80/1922 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 29/1930 o nútenej práci v znení Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 105/1957 uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 506/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 52/1936 o platenej dovolenke uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 442/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 87/1948 o slobode združovania a ochrane práva odborovo sa organizovať uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 489/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 95/1949 o ochrane mzdy uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 411/1991 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 98/1949 o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 470/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 100/1951 o rovnosti v odmeňovaní uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 450/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 111/1958 o diskriminácii v zamestnaní a povolaní uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 465/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č.140/1974 Zb. o platenom študijnom voľne uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 491/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 132/1970 o platenej dovolenke - doposiaľ nebol ratifikovaný, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 151/1978 o pracovných vzťahoch vo verejnej službe - doposiaľ nebol ratifikovaný, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 154/1981 o kolektívnom vyjednávaní, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 158/1982 o rozviazaní pracovného pomeru.

Návrh zákona bol prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, sekciou rozpočtovej politiky, ktorá vo svojom stanovisku č. MF/9467/2009-411 zo dňa 30. januára 2009 konštatuje, že nemá k návrhu zákona pripomienky a berie na vedomie, že predložený návrh zákona bude zabezpečený v rámci disponibilných zdrojov jednotlivých kapitol, t.j. bez zvýšenia nárokov na rozpočet verejnej správy.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

–primárnom:

◊čl. 39 ods. 4 a čl. 45 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení, podľa ktorých ustanovenia o slobode pohybu pracovníkov v rámci ES sa nevzťahujú na zamestnávanie vo verejnej správe a ustanovenia o práve podnikať v danom členskom štáte sa nevzťahujú na činnosti, ktoré v tomto štáte súvisia, hoci len príležitostne, s výkonom verejnej moci,

◊čl. 136 až 145 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení, ktoré ustanovujú, že ES podporuje a dopĺňa činnosť členských štátov v oblastiach, ktoré sa týkajú zlepšenia najmä pracovného prostredia a pracovných podmienok, informovanosti pracovníkov a rovnosti medzi mužmi a ženami na trhu práce a rovnakého zaobchádzania v práci;

–sekundárnom:

◊smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.05/zv. 2),

◊smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2),

◊smernica Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2; Ú. v. ES L 145, 19.6.1996) v znení smernice Rady 97/75/ES z 15. decembra 1997 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 3),

◊smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1),

◊smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4),

◊smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003, o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4),

◊smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006);

b)nie je upravená v práve Európskej únie;

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:

–rozsudok Európskeho súdneho dvora C-149/79 zo 17. decembra 1980 Komisia ES proti Belgickému kráľovstvu, v ktorom je „verejná služba“ definovaná ako séria postov/miest, ktoré zahŕňajú priamu alebo nepriamu účasť na výkone právomocí udelených verejným právom a povinností určených na ochranu všeobecných záujmov štátu alebo iných štátnych orgánov.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca:

Lehota na prebratie

◊smernice Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.05/zv. 2) bol 1. máj 2004,

◊smernice Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2) bol 1. máj 2004,

◊smernice Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2; Ú. v. ES L 145, 19.6.1996) v znení smernice Rady 97/75/ES z 15. decembra 1997 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 3) bol 1. máj 2004,

◊smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1) bol 19. júl 2003,

Smernica je zahrnutá do uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 962 z 10. októbra 2001 k Návrhu na určenie gestorského ústredného orgánu štátnej správy zodpovedného za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom slovenských všeobecne záväzných právnych predpisov, bod č. 115.

◊smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4) bol 2. december 2003,

Smernica je zahrnutá do Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 962 z 10. októbra 2001 k Návrhu na určenie gestorského ústredného orgánu štátnej správy zodpovedného za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom slovenských všeobecne záväzných právnych predpisov, bod č. 118.

◊smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003, o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4) nie je stanovená (resp. 2. august 2004),

Smernica je zahrnutá do Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 266 z 31. marca 2004 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom slovenských všeobecne záväzných právnych predpisov, bod č. 48.

◊smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006) je 15. augusta 2008.

Smernica je zahrnutá do Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 819 zo 4. októbra 2006 zo k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc, bod č. 51.

b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení:

Proti Slovenskej republike bolo začaté konanie (porušenie zmluvy č. 2006/2260) vo veci nesplnenia povinnosti prebrať smernicu 2000/43/ES podľa čl. 226 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

Proti Slovenskej republike bolo začaté konanie (porušenie zmluvy č. 2006/2447) vo veci nesplnenia povinnosti prebrať smernicu 2000/78/ES podľa čl. 226 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

◊smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancovo podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.05/zv. 2)

–v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

◊smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2)

–v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

◊smernica Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2; Ú. v. ES L 145, 19.6.1996) v znení smernice Rady 97/75/ES z 15. decembra 1997 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 3)

–v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

◊smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1)

–v Ústave Slovenskej republiky v znení neskorších ústavných zákonov

–v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 301/2005 Z. z. o trestnom súdnom konaní (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

–v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

–v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

–v zákone č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov

◊smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4)

–v Ústave Slovenskej republiky v znení neskorších ústavných zákonov

–v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

–v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

–v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 301/2005 Z. z. o trestnom súdnom konaní (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov

◊smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003, o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4)

–v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

◊smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006)

–v Ústave Slovenskej republiky v znení neskorších ústavných zákonov

–v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

–v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

–v zákone č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: úplný

Gestor a spolupracujúce rezorty: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

K čl. I – vládneho návrhu zákona o štátnej službe1. Odhad vplyvov na verejné financie

Zvýšenie platovej tarify za služobnú prax

Navrhuje sa zvýšenie platovej tarify za služobnú prax, ktorou bude vykonávanie štátnej služby podľa tohto zákona, podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo vykonávanie štátnej služby podľa osobitného predpisu . Zvýšenie platovej tarify za služobnú prax sa navrhuje vo výške 1 % z platovej tarify príslušnej platovej triedy a štátnemu zamestnancovi bude patriť najviac za 32 rokov. Odborná prax štátnych zamestnancov započítaná k 31. decembru 2003, ktorým štátnozamestnanecký pomer doposiaľ nepretržite trvá, sa zvýši o čas ku dňu účinnosti tohto zákona; u štátnych zamestnancov, ktorých takto priznaná odborná prax je viac ako 32 rokov bude patriť zvýšenie platovej tarify za 32 rokov a za zvyšné roky rozdielový príplatok. Priznaná odborná prax sa považuje za služobnú prax podľa tohto zákona.

Zvýšenie platovej tarify za odbornú prax bude pokryté z prostriedkov na platy, v súčasnosti vynaložených na zvýšenie platovej tarify za výsledky služobného hodnotenia štátneho zamestnanca, vykonaného za roky 2004 až 2008. V predloženom vládnom návrhu zákona sa zvýšenie platovej tarify za služobné hodnotenie nenavrhuje. Zvýšená potreba finančných prostriedkov z titulu zvýšenia platových taríf za služobnú prax by sa mohla prejaviť u štátnych zamestnancov prijatých do štátnozamestnaneckého pomeru v priebehu roka 2008. Ide o tých štátnych zamestnancov, ktorí nespĺňali podmienku zvýšenia platovej tarify napriek uskutočnenému hodnoteniu, pretože ich štátna služba netrvala celý rok. Zvýšenie platovej tarify bude týmto štátnym zamestnancom patriť v mesiaci, v ktorom dosiahnu jeden rok služobnej praxe. S ohľadom na realizáciu vládou schváleného opatrenia o znížení počtu zamestnancov v orgánoch štátnej správy do konca roku 2007 možno predpokladať, že počet novoprijatých štátnych zamestnancov v roku 2008 bude minimálny a prípadnú zvýšenú potrebu finančných prostriedkov pokryje služobný úrad z disponibilných finančných prostriedkov.

Zvýšenie platovej tarify o 20 % pre niektorých štátnych zamestnancov Úradu vlády Slovenskej republiky

Zvýšenie platových taríf o 20 % pre cca 124 štátnych zamestnancov Úradu vlády Slovenskej republiky predstavuje zvýšenú potrebu mzdových prostriedkov o 17 508 eur (527 440 Sk) mesačne a odvody o 6 119 eur (184 340 Sk) mesačne, t.j. spolu o 23 627 eur (711 780 Sk) mesačne. Uvedenú zvýšenú potrebu pokryje Úrad vlády Slovenskej republiky z disponibilných finančných prostriedkov.

Príplatok za vedenie služobného motorové vozidlo a starostlivosť o služobné motorové vozidlo

Nový príplatok navrhovaný v sume do výšky 13 alebo 20 eur (cca 400 a 600 Sk) mesačne bude patriť zúženému okruhu štátnych zamestnancov. Údaje o počte služobnými úradmi pridelených „referentských“ služobných motorových vozidiel štátnym zamestnancom nie sú k dispozícii. Príslušný služobný úrad priznaný príplatok za vedenie služobného motorového vozidla a starostlivosť o služobné motorové vozidlo bude realizovať z disponibilných finančných prostriedkov.

Rozdielový príplatok

Štátnemu zamestnancovi, ktorý k 31. decembru 2003 mal priznaných viac ako 32 rokov odbornej praxe sa bude poskytovať rozdielový príplatok v sume, ktorú bude tvoriť 1 % jeho platovej tarify za každý ďalší rok nad 32 rokov odbornej praxe. Čas vykonávania štátnej služby od 1. januára 2004 sa takémuto štátnemu zamestnancovi pripočítavať už nebude. Suma rozdielového príplatku sa v ďalších rokoch nebude zvyšovať. Zvýšenie platovej tarify za odbornú prax je v súčasnosti premietnuté vo funkčnom plate štátneho zamestnanca.

Z tohto dôvodu uplatnenie rozdielového príplatku nebude mať dopad na štátny rozpočet.

Osobitný príplatok

Štátnemu zamestnancovi vymenovanému do nominovanej štátnej služby sa zachováva osobitný príplatok v sume priznanej ku dňu účinnosti tohto zákona. Suma osobitného príplatku, premietnutá v súčasnosti vo funkčnom plate, sa v ďalších obdobiach nebude zvyšovať. Z toho dôvodu ponechanie osobitného príplatku nebude mať dopad na štátny rozpočet.

Vládny návrh zákona sa na zamestnancov obcí a vyšších územných celkov nevzťahuje a preto navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo na rozpočty vyšších územných celkov.

2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Vládny návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvov na životné prostredie

Realizácia predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Vzhľadom na to, že predkladaný vládny návrh zákona sa vzťahuje na zamestnávateľov nepodnikateľskej sféry, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

K čl. II – novela zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov

1. Odhad vplyvov na verejné financie

Vypustenie ustanovenia, ktoré upravovalo podmienky vyjednávania v podnikových kolektívnych zmluvách v štátnej službe, nebude mať dopad na štátny rozpočet.

2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Vládny návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvov na životné prostredie

Realizácia predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Vzhľadom na to, že predkladaný vládny návrh zákona sa vzťahuje na zamestnávateľov nepodnikateľskej sféry, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

K čl. III – novela zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov

1. Odhad vplyvov na verejné financie

Návrh na úpravu postavenia Úradu vlády Slovenskej republiky nebude mať dopad na štátny rozpočet.

2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Vládny návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvov na životné prostredie

Realizácia predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Vzhľadom na to, že predkladaný vládny návrh zákona sa vzťahuje na zamestnávateľov nepodnikateľskej sféry, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

K čl. IV – novela zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov1. Odhad vplyvov na verejné financie

Vzhľadom na chýbajúci údaj o počte tzv. „referentských“ služobných motorových vozidiel nie je možné vyčísliť dopad na štátny rozpočet z dôvodu poskytovania príplatku za starostlivosť o služobné motorové vozidlo a jeho vedenie v súvislosti s vykonávaním pracovných úloh, ktorý zamestnávateľ zamestnancovi môže priznať až do výšky 20 eur mesačne. Príslušný zamestnávateľ priznaný príplatok za starostlivosť o služobné motorové vozidlo a jeho vedenie pokryje z disponibilných finančných prostriedkov.

2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Vládny návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvov na životné prostredie

Realizácia predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Vzhľadom na to, že predkladaný vládny návrh zákona sa vzťahuje na zamestnávateľov nepodnikateľskej sféry, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

K čl. V – novela zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

1. Odhad vplyvov na verejné financie

Úpravou platových pomerov a paušálnej náhrady pre riaditeľa Národného bezpečnostného úradu sa zachovávajú finančné nároky v rovnakej výške ako mu doposiaľ patria podľa platného zákona o štátnej službe. Z toho dôvodu uplatnenie zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet.

2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Vládny návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvov na životné prostredie

Realizácia predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Vzhľadom na to, že predkladaný vládny návrh zákona sa vzťahuje na zamestnávateľov nepodnikateľskej sféry, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

K čl. VI – novela zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

1. Odhad vplyvov na verejné financie

Prijatie predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať negatívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu.

2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Uplatňovanie predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvov na životné prostredie

Realizácia predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Predpokladá sa, že uplatňovanie predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

K čl. VII – novela zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

1. Odhad vplyvov na verejné financie

Vládny návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet.

2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Vládny návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvov na životné prostredie

Realizácia vládneho návrhu zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Vzhľadom na to, že predkladaný vládny návrh zákona sa vzťahuje na zamestnávateľov nepodnikateľskej sféry, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Vládny návrh zákona v § 1 odseku 1 ustanovuje čo je predmetom právnej regulácie – sú to vzťahy, ktoré vznikajú pri vykonávaní štátnej služby štátnymi zamestnancami, označené ako štátnozamestnanecké vzťahy. Ich obsahom sú práva a povinnosti štátneho zamestnanca smerujúce k plneniu úloh štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo k plneniu úloh iného štátneho orgánu pri vykonávaní štátnych záležitostí. Zamestnávajúcim subjektom, v oboch prípadoch, je štát, reprezentovaný služobným úradom.

Predmetom právnej úpravy vládneho návrhu zákona sú nielen primárne štátnozamestnanecké vzťahy (štátnozamestnanecký pomer), ale aj tie, ktoré bez existencie primárnych nemôžu vzniknúť, t. j. sekundárne vzťahy, ktorými sú napr. vzťahy vznikajúce pri zodpovednosti za škodu štátneho zamestnanca alebo štátu, vzťahy upravujúce postavenie zástupcov zamestnancov v štátnozamestnaneckých vzťahoch i vzťahy kolektívneho vyjednávania v podmienkach štátnej služby.

V tomto ustanovení v odseku 2 sú upravené aj princípy, na ktorých je budovaná štátna služba. Tieto právne myšlienky (idey) sú premietnuté do jednotlivých ustanovení navrhovaného zákona. Sú bázou nielen pre jeho výklad, umožňujú aj zdokonaľovanie právnej úpravy štátnozamestnaneckých vzťahov.

Princíp profesionality je premietnutý do ustanovení upravujúcich podmienky prijatia do štátnozamestnaneckého pomeru a obsadzovania štátnozamestnaneckého miesta výberovým konaním (u vedúcich štátnych zamestnancov) a výberom (u ostatných štátnych zamestnancov). Tento princíp je však zohľadnený aj v ustanoveniach o vzdelávaní štátnych zamestnancov zameraného na permanentný profesionálny rast štátneho zamestnanca.

Princíp politickej neutrality je vyjadrený v ustanoveniach zakazujúcich štátnemu zamestnancovi vyvíjať v služobnom úrade činnosti, ktoré by slúžili záujmom politickej strany alebo politického hnutia.

Princíp nestrannosti zohľadňujú ustanovenia upravujúce povinnosti štátneho zamestnanca, ktoré ukladajú štátnemu zamestnancovi povinnosť dodržiavať právne predpisy Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby a tiež dodržiavať služobné predpisy a aplikovať ich podľa svojho najlepšieho svedomia, a rešpektovať a chrániť pritom ľudskú dôstojnosť a ľudské práva. Pri vykonávaní štátnej služby sa štátny zamestnanec musí zdržať všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania.

Princíp efektivity spočíva v kvalitnom, včasnom a hospodárnom plnení služobných úloh. Je obsiahnutý vo viacerých ustanoveniach upravujúcich povinnosti štátneho zamestnanca. Medzi ne patria aj tie, ktoré ukladajú povinnosť ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením, nakladať s ním účelne a využívať ho iba na oprávnené účely.

Princíp stability štátnozamestnaneckého pomeru spočíva v ponuke práce v prípade jednostranného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca služobným úradom, i v zákaze výpovede a okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Vládny návrh zákona upravuje aj ďalšiu stabilizujúcu skutočnosť, a to zastavenie (skončenie) plynutia výpovednej doby zo zákona vtedy, ak pred jej uplynutím dôjde k trvalému preloženiu štátneho zamestnanca.

Princíp etiky obsahujú tie ustanovenia zákona o štátnej službe, ktoré upravujú spôsob ako sa má štátny zamestnanec správať pri vykonávaní štátnej služby. Tieto etické pravidlá sú povýšené na zákon a ich porušenie má za následok porušenie služobnej disciplíny. Podľa nich napríklad štátny zamestnanec nesmie vykonávať činnosť, ktorá je nedôstojná z hľadiska vykonávania štátnej služby, nesmie prijímať dary alebo iné výhody od fyzickej osoby alebo právnickej osoby; výnimky ustanovuje zákon – ide napríklad o dary pri oficiálnych rokovaniach alebo stretnutiach. Rovnako nesmie sprostredkúvať pre seba, inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu obchodný kontakt so subjektmi, ktoré zákon taxatívnym spôsobom ustanovuje napr. štátom, obcou, vyšším územným celkom, právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu alebo s majetkovou účasťou Fondu národného majetku a pod.

Navrhovaný zákon v dostatočnej miere upravuje konanie a správanie sa štátneho zamestnanca aj z jeho etickej stránky, a preto nie je potrebné upravovať ho osobitne v Etickom kódexe.

Delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce vystihuje skutočnosť, že štátnozamestnanecký pomer nemá súkromnoprávny charakter a viaceré veci nemôžu byť predmetom dohody účastníkov na rozdiel od pracovného pomeru. Verejnoprávne prvky tohto vzťahu, ktoré sú dané tým, že zamestnávateľom je štát a jeho potreby majú niekedy prednosť pred záujmami jednotlivca. Ide napríklad o jednostranné preloženie štátneho zamestnanca, či o sumu funkčného platu, ktorá je upravená zákonom, prípadne všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na základe zákona. Delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce vystihuje aj skutočnosť, že niektoré ustanovenia o postavení zástupcov zamestnancov najmä v ich nadnárodnej pozícii nie je aplikovateľné v štátnozamestnaneckých vzťahoch. Tiež povinnosť štátneho zamestnanca nahradiť škodu spôsobenú štátu ako zamestnávateľovi, za ktorú zodpovedá, nie je možné dohodou účastníkov štátnozamestnaneckého pomeru, odpustiť, na rozdiel od pracovného pomeru; potreba upraviť spôsob náhrady škody.

K § 2

Ustanovenie obsahuje vymedzenie pôsobnosti zákona o štátnej službe na iné právne vzťahy. Na právne vzťahy justičných čakateľov a súdnych úradníkov sa zákon o štátnej službe vzťahuje subsidiárne, teda len vtedy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Na právnych čakateľov prokuratúry sa zákon o štátnej službe vzťahuje delegovane, teda vtedy, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

Zákon o štátnej službe sa nebude vzťahovať na niektoré vzťahy majúce charakter štátnej služby. Ide o štátnu službu vykonávanú v služobnom pomere podľa osobitných predpisov. Tento sa tiež nebude vzťahovať na fyzické osoby počas vykonávania funkcie, do ktorej boli zvolení alebo vymenovaní. Ustanovenie do takejto funkcie, práva a povinnosti vyplývajúce z jej vykonávania upravuje osobitný predpis. Niektoré fyzické osoby spomedzi tých, ktoré sú v zákone uvedené sa práve ustanovením do tejto funkcie sa stávajú podľa nášho zákona vedúcimi služobného úradu (napr. predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, predseda Najvyššieho kontrolného úradu) avšak nie sú štátnymi zamestnancami. Zákon o štátnej službe sa nevzťahuje ani na vykonávanie funkcie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), pretože tento úrad nemá postavenie služobného úradu podľa zákona o štátnej službe; zamestnancami sú iba príslušníci v služobnom pomere, ktorým je riaditeľ NBÚ nadriadený. Na druhej strane sa na riaditeľa NBÚ vzťahujú niektoré ustanovenia zákona o štátnej službe, ak tak ustanovuje osobitný predpis (bližšie novelizačný článok V vládneho návrhu zákona k zákonu č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Z tohto zákona vyplýva, že sa na riaditeľa NBÚ primerane použijú napríklad ustanovenia zákona o štátnej službe upravujúce zahraničnú služobnú cestu, započítanie výkonu funkcie na potreby dovolenky, odchodné, náhradu škody a pod.

K § 3

Vládny návrh zákona o štátnej službe umožňuje, aby sa uchádzal o prijatie do štátnej služby občan iného členského štátu Európskej únie, tiež občan štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore a občan Švajčiarskej konfederácie. Rovnako ako občan Slovenskej republiky musí spĺňať predpoklady ustanovené týmto zákonom, a ak sa vyžadujú, aj osobitným predpisom. Musí sa podrobiť výberovému konaniu, prípadne výberu. Na druhej strane sa právo uchádzača, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky, obmedzuje, pokiaľ ide o niektoré odbory štátnej služby (napr. obrana, polícia, justícia), niektoré služobné úrady, prípadne inak určené štátnozamestnanecké miesta. Štátnozamestnanecké miesta, na ktorých môže vykonávať štátnu službu len občan Slovenskej republiky ustanovuje vláda Slovenskej republiky nariadením.

K § 4

Vládny návrh zákona upravuje zákaz diskriminácie v štátnozamestnaneckých vzťahoch rozširujúc, ako špeciálny zákon vo vzťahu k všeobecnému zákonu – antidiskriminačnému, dôvody zákazu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. Pokiaľ ide o právnu ochranu pred diskrimináciou upravuje možnosť štátneho zamestnanca (aj uchádzača o štátnu službu) domáhať sa ochrany svojich práv aj v služobnom úrade. Ide o možnosť poskytnúť ochranu v tzv. predsporovom konaní.

K § 5

Na účely tohto zákona sa za štátnu službu považuje činnosť zameraná na plnenie úloh orgánu štátnej správy, alebo úloh iného štátneho orgánu na plnenie štátnych záležitostí.

Plnenie úloh spomínaných orgánov zabezpečujú služobné úrady; rozsah týchto úloh upravujú osobitné predpisy. Štátni zamestnanci ich vykonávajú v príslušnom odbore štátnej služby; môžu ich však vykonávať aj bez určenia odboru štátnej služby (štátni zamestnanci, ktorí sú odborníkmi ústavného činiteľa).

Činnosť zameraná na plnenie úloh orgánu štátnej správy alebo iného štátneho orgánu na plnenie štátnych záležitostí musí vždy obsahovať aspoň jednu z činností ustanovených v tomto zákone. Inými slovami podmienkou, aby mohli byť činnosti štátneho zamestnanca v služobnom úrade považované za vykonávanie štátnej služby, je vykonávanie aspoň jednej z činností upravených v zákone o štátnej službe.

K § 6

Štátny zamestnanec bude vykonávať štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby. Odborník ústavného činiteľa vykonáva štátnu službu bez určenia odboru štátnej služby.

Štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii na účely vládneho návrhu zákona sa rozumie štátny zamestnanec v politickej funkcii podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe.

Z dôvodu špecifického postavenia niektorých kategórií štátnych zamestnancov sa navrhuje upraviť pôsobnosť zákona na týchto štátnych zamestnancov v obmedzenom rozsahu. Osobitné postavenie medzi štátnymi zamestnancami vo verejnej funkcii má veľvyslanec, na ktorého sa navyše nevzťahujú ďalšie ustanovenia zákona o štátnej službe. Ide o § 53 ods. 4, teda po odvolaní funkcie veľvyslanca alebo po uplynutí času vyslania mu nepatrí odstupné, tiež mu nepatria paušálne náhrady spojené s výkonom tejto funkcie (§ 86 ods.4) a funkčný plat nemá vo výške platu poslanca Národnej rady SR podľa § 83 ods. 4. Funkčný plat veľvyslancovi neurčuje ten, kto ho poveril vykonávaním funkcie mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca [§ 108 ods.1 písm. a)], teda prezident Slovenskej republiky, ale mu ho určuje vedúci služobného úradu Ministerstva zahraničných vecí SR podľa platovej tarify.

K § 7

Toto ustanovenie vymedzuje odbor štátnej služby ako úsek štátnej správy, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu. Odbory štátnej služby ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

Ustanovenie odborov štátnej služby nie je dôležité iba z hľadiska odbornej špecifikácie. Na odbory štátnej služby bezprostredne nadväzuje určenie tých oblastí štátnej správy, kde môže vykonávať štátnu službu len občan Slovenskej republiky.

K § 8

Podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe štátnozamestnanecké miesta mimoriadnej významnosti určuje vláda alebo vedúci služobného úradu. V novej právnej úprave sa navrhuje, aby určovanie štátnozamestnaneckých miest mimoriadnej významnosti patrilo výlučne do kompetencie vlády. Štátnemu zamestnancovi na mieste mimoriadnej významnosti patrí mimoriadny plat podľa § 83 ods. 2.

K § 9

V odseku 1 sú taxatívnym spôsobom vymedzené orgány štátnej správy, ktoré sú na účely tohto zákona služobným úradom. Služobným úradom je aj orgán, v ktorom štátni zamestnanci plnia úlohy vykonávané v štátnom záujme v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom.

Orgány miestnej štátnej správy sú napríklad orgány štátnej správy podľa:

◊zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 534/2003 Z. z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

◊zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 140/2008 Z. z

Iným orgánom štátnej správy na účely tohto zákona sa rozumie orgán štátnej správy, ktorý bol zriadený podľa osobitného predpisu, a ktorý nemá podriadené orgány štátnej správy, napríklad: Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky, Puncový úrad, Poštový regulačný úrad, Slovenská obchodná inšpekcia, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

Služobným úradom je krajské riaditeľstvo Policajného zboru, čo vyplýva zo zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Ďalej sú služobnými úradmi aj Slovenská informačná služba, organizačná zložka Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (generálne riaditeľstvo, nápravnovýchovné zariadenie) a tiež útvar Železničnej polície.

Organizačná zložka Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorá je služobným úradom pre štátnych zamestnancov je územná vojenská správa čo vyplýva zo zákona č.139/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Navrhuje sa vypustiť zo zákona organizačnú zložku Vojenského spravodajstva ako služobný úrad, pretože podľa § 1 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve je Vojenské spravodajstvo špeciálnou službou, ktorá plní úlohy spravodajského zabezpečenia obrany Slovenskej republiky v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky; nie je právnickou osobou. Z uvedeného vyplýva, že Vojenské spravodajstvo je súčasťou Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktoré je v tomto smere ich služobným úradom.

Súčasne sa navrhuje, že služobným úradom na účely zákona o štátnej službe nebude ani Národný bezpečnostný úrad. Bez ohľadu na skutočnosť, že Národný bezpečnostný úrad patrí medzi ostatné ústredné orgány štátnej správy, jediným štátnym zamestnancom podľa zákona č. 312/2001 Z. z. v tomto úrade je riaditeľ úradu, ostatní zamestnanci úradu sú v služobnom pomere podľa osobitného predpisu (zákon č. 73/1998 Z. z.) alebo v pracovnom pomere. Z uvedených dôvodov sa navrhuje, aby Národný bezpečnostný úrad nebol služobným úradom podľa zákona o štátnej službe.

V súlade s úpravou podľa osobitných predpisov sa ustanovuje, že služobným úradom štátneho zamestnanca na okresnej prokuratúre je krajská prokuratúra a služobným úradom justičného čakateľa na okresnom súde je krajský súd.

Koordinačná činnosť služobného úradu upravená v odseku 6 spočíva v zabezpečovaní jednotného postupu pri uplatňovaní zákona o štátnej službe.

K § 10

Navrhuje sa, aby tzv. vnútornú kontrolu dodržiavania tohto zákona vykonávali samotné služobné úrady. Výnimkami v tomto smere budú:

◊Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vo vzťahu k služobnému úradu, ktorým je Špeciálny súd, krajský súd alebo okresný súd,◊Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vo vzťahu k služobnému úradu, ktorým je krajská prokuratúra, vyššia vojenská prokuratúra alebo vojenská obvodná prokuratúra.

K § 11

Pojem „predstavený“ sa navrhuje nahradiť pojmom „vedúci štátny zamestnanec“, resp. „vedúci zamestnanec“. Vedúci štátny zamestnanec môže vykonávať štátnu službu v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe. Postavenie vedúceho zamestnanca, podľa tohto, má aj fyzická osoba, ktorej postavenie upravuje osobitný predpis, napríklad predseda súdu.

Navrhuje sa, aby funkciu vedúceho zamestnanca k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii na ústrednom orgáne štátnej správy plnil štatutárny orgán podľa zákona č.575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

K § 12 a 13

Vedúci služobného úradu je najvyšší štátny zamestnanec, ktorý plní úlohy spojené s uplatňovaním štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov a koná tiež v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov a vo veciach služobných vzťahov podľa osobitného predpisu, pokiaľ to ustanovuje osobitný predpis.

Z dôvodu špecifického postavenia štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, sa navrhuje, aby funkciu vedúceho štátneho zamestnanca vo vzťahu k tejto kategórii štátnych zamestnancov (napr. k vedúcemu služobného úradu, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, štátnemu tajomníkovi) plnil minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy.

V niektorých služobných úradoch je funkcia vedúceho služobného úradu osobitnou funkciou, v iných prípadoch je funkcia spojená s vykonávaním funkcie štatutárneho orgánu.

V služobnom úrade, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, vedúceho úradu vymenúva a odvoláva vláda na návrh toho, kto je vo funkcii štatutárneho orgánu podľa § 575/2001 Z. z.

V prípade miestneho orgánu štátnej správy a iného štátneho orgánu patrí funkcia vedúceho služobného úradu zo zákona o štátnej službe tomu, kto vykonáva funkciu štatutárneho orgánu podľa osobitného predpisu (tzv. personálna únia).

K § 14

Osobný úrad, aj keď súčasťou iného organizačného útvaru, najmä na služobných úradoch s menším počtom zamestnancov (napr. miestne orgány štátnej správy), musí byť organizačne zaradený v priamej riadiacej pôsobnosti vedúceho služobného úradu. Nie je teda možné, aby riaditeľ osobného úradu bol podriadený napr. riaditeľovi sekcie, ak je osobný úrad zaradený organizačne do sekcie

Osobným úradom štátneho zamestnanca, ktorý nie je uvedený v odseku 2 písm. a) až c) je osobný úrad služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.

K § 15

Služobný predpis ako vnútorný normatívny akt služobného úradu nesmie byť v rozpore s týmto zákonom a všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonávanie. Služobný predpis upravuje podrobnosti vykonávania štátnej služby, prípadne upravuje podmienky poskytovania rôznych plnení vyplývajúcich z príslušných ustanovení tohto zákona. Služobný úrad, prípadne iný, osobitným predpisom ustanovený subjekt, môže vydať služobný predpis i bez výslovného splnomocnenia uvedeného v texte zákona. Služobný predpis služobného úradu nesmie byť v rozpore ani so služobným predpisom služobného úradu, ktorý k nemu vykonáva funkciu zriaďovateľa podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 584/2005 Z. z.

K § 16

Navrhuje sa upraviť dva druhy štátnej služby, a to stálu štátnu službu a dočasnú štátnu službu. V porovnaní s úpravou právnych vzťahov pri vykonávaní štátnej služby podľa zákona č. 312/2001 Z. z., nová úprava neobsahuje nominovanú štátnu službu ani prípravnú štátnu službu. Nominovaná štátna služba sa ako samostatný druh štátnej služby v praxi neosvedčila. Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe sa uplatňuje od roku 2002, pričom v nominovanej štátnej službe bolo v roku 2008 päť štátnych zamestnancov.

Prijať štátneho zamestnanca do stálej štátnej služby bude možné spravidla len na základe výberu alebo výberového konania.

Súčasťou stálej štátnej služby bude adaptačné obdobie, počas ktorého služobný úrad zabezpečí štátnemu zamestnancovi adaptačné vzdelávanie.

Adaptačné obdobie sa nebude vzťahovať na vedúceho zamestnanca ani na štátneho zamestnanca, ktorý bol prijatý do stálej štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto, ktoré vzniklo bezprostredne zo služobného miesta v štátnej službe podľa osobitného predpisu, napríklad z miesta policajta alebo profesionálneho vojaka (tzv. scivilnené štátnozamestnanecké miesta).

Adaptačné obdobie bude možné za ustanovených podmienok odpustiť štátnemu zamestnancovi, ktorý bol opätovne vymenovaný do štátnej služby. Takýto postup bude možný i v prípade, ak bol štátny zamestnanec predtým „iba“ v dočasnej štátnej službe.

K § 17 a 18

Dočasná štátna služba je štátnou službou na určitú dobu. Súčasťou dočasnej štátnej služby nie je adaptačné obdobie.

V dočasnej štátnej službe budú vykonávať štátnu službu aj štátni zamestnanci patriaci do špecifickej kategórie (napr. odborník ústavného činiteľa, štátny zamestnanec vo verejnej funkcii podľa tohto zákona, štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu, ...). V prípade, ak niektoré z uvedených štátnozamestnaneckých miest bude obsadené štátnym zamestnancom, ktorý v čase vymenovania (voľby, poverenia) vykonáva štátnu službu v stálej štátnej službe, dôjde k zmene štátnozamestnaneckého pomeru, nie k vzniku nového štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe. Skutočnosť, či sa takéto miesta majú obsadzovať na základe výberového konania alebo výberu, môže ustanoviť osobitný právny predpis, prípadne interný normatívny akt (ak ide o miesto odborníka ústavného činiteľa).

Dôvody a trvanie dočasnej štátnej služby v prípade zastupovania iného štátneho zamestnanca sa nemenia (napr. dočasná práceneschopnosť, materská dovolenka, služobné voľno, dočasné preloženie) s výnimkou dočasného obsadenia voľného štátnozamestnaneckého miesta do riadneho obsadenia takéhoto miesta na základe výberového konania alebo výberu (v prípade dočasného obsadenia takéhoto štátnozamestnaneckého miesta nejde totiž o zastupovanie). Navrhuje sa tiež špecifikovať zastupovanie štátnej zamestnankyne na materskej dovolenke alebo na rodičovskej dovolenke pre prípad, ak sa štátna zamestnankyňa rozhodne čerpať dovolenku v čase medzi materskou dovolenkou a rodičovskou dovolenkou. Prijať uchádzača do dočasnej štátnej služby na uvedené štátnozamestnanecké miesta bude možné bez výberového konania alebo bez výberu.

Rozlišovanie medzi výberovým konaním a výberom v § 17 ods. 3 je nevyhnutné s ohľadom na úpravu obsadzovania štátnozamestnaneckých miest (§ 20 až 23).

V dočasnej štátnej službe na základe výberového konania alebo výberu bude vykonávať štátnu službu odborník dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby.

V prípade, ak vznikne v služobnom úrade potreba dlhodobo zastupovať vedúceho zamestnanca alebo ak sa vytvorí štátnozamestnanecké miesto odborníka – vedúceho zamestnanca, takéto miesta bude možné obsadiť aj na základe výberového konania.

Trvanie dočasnej štátnej služby je vo všeobecnosti podmienené existenciou dôvodu, na základe ktorého štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej službe vznikol, prípadne vykonávaním funkcie podľa osobitného predpisu. V prípade štátneho zamestnanca, ktorý bol vymenovaný na voľné štátnozamestnanecké miesto do riadneho obsadenia takéhoto miesta na základe výberového konania alebo výberu, sa navrhuje obmedziť trvanie dočasnej štátnej služby najdlhšie na šesť mesiacov. Zámerom takejto úpravy je dosiahnuť, aby sa voľné štátnozamestnanecké miesta obsadzovali riadne, t. j. štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe.

K § 19

Všeobecnými predpokladmi na prijatie do štátnej služby sú: vek, spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, bezúhonnosť, kvalifikačné predpoklady, ovládanie štátneho jazyka a úspešné absolvovanie výberového konania alebo výberu. Osobitným predpokladom na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste môžu byť: zdravotná spôsobilosť, ovládanie cudzieho jazyka, ďalšie požiadavky vyplývajúce z opisu činností štátnozamestnaneckého miesta.

Oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami ako predpoklad prijatia do štátnej služby sa neupravuje, ustanovuje sa však (§ 22 ods. 2 vládneho návrhu zákona) povinnosť služobného úradu v oznámení o výberovom konaní uviesť, či takéto oprávnenie bude potrebné na vykonávanie štátnej služby na obsadzovanom štátnozamestnaneckom mieste. Podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov fyzická osoba nemôže žiadať o udelenie oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Služobný úrad vymenuje vybraného uchádzača do štátnej služby a následne požiada o vykonanie bezpečnostnej previerky podľa zákona č. 215/2004 Z. z.

Navrhuje sa nová úprava bezúhonnosti ako podmienky pre predpokladu pre prijatie do štátnej služby. V prevažnej väčšine prípadov sa bezúhonnosť bude naďalej preukazovať výpisom z registra trestov. V zákonom ustanovených prípadoch sa bude bezúhonnosť preukazovať odpisom z registra trestov. V prípade štátnozamestnaneckého miesta vedúceho zamestnanca, ktoré sa obsadzuje podľa osobitného predpisu, sa bude vyžadovať odpis z registra trestov, len ako to vyplýva z osobitného predpisu. V prípade, ak podmienky bezúhonnosti upravuje osobitný predpis, aplikujú sa ustanovenia osobitného predpisu.

Sprísnenie predpokladu bezúhonnosti v prípade niektorých štátnozamestnaneckých miest sa považuje za protikorupčný nástroj. V prípade, ak služobný úrad obsadzuje štátnozamestnanecké miesto, na ktoré sa vzťahuje povinnosť preukazovať bezúhonnosť odpisom z registra trestov, služobný úrad by mal v oznámení vo výberovom konaní uviesť aj túto skutočnosť. Podľa § 16 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov osoba, ktorej sa týkajú záznamy vedené v registri trestov má právo nahliadnuť do odpisu a urobiť si z neho výpis. Uchádzač nemôže sám žiadať o odpis z registra trestov. Služobný úrad by mal preto v oznámení vo výberovom konaní uviesť, že uchádzač o prijatie na takéto štátnozamestnanecké miesto je povinný predložiť i čestné vyhlásenie o tom, že spĺňa požiadavku bezúhonnosti. Na základe výsledkov výberového konania služobný úrad požiada o odpis z registra trestov len v prípade uchádzača, ktorý má byť na obsadzované štátnozamestnanecké miesto prijatý.

Odpis z registra trestov sa bude vyžadovať aj v prípade preloženia štátneho zamestnanca na štátnozamestnanecké miesto, na ktorom sa bezúhonnosť preukazuje odpisom. Takýto postup sa nepoužije, ak pôjde o preloženie štátneho zamestnanca, ktorý už vykonáva štátnu službu a spĺňa požiadavku bezúhonnosti na štátnozamestnaneckom mieste, na ktorom sa bezúhonnosť preukazuje odpisom z registra trestov.

Kvalifikačné predpoklady pre jednotlivé platové triedy sú uvedené pri charakteristikách platových tried v prílohe č. 1 vládneho návrhu zákona.

K § 20 a 21

Ustanovenia obsahujú všeobecnú úpravu obsadzovania voľných a tzv. uvoľnených štátnozamestnaneckých miest. Za voľné štátnozamestnanecké miesto treba považovať miesto, na ktorom nik nevykonáva štátnu službu (napr. ak sa vytvorilo nové štátnozamestnanecké miesto alebo ak skončil štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca bez zrušenia konkrétneho štátnozamestnaneckého miesta). Uvoľnené štátnozamestnanecké miesto je miesto, na ktorom štátny zamestnanec zo zákonom ospravedlniteľného dôvodu (napr. dočasná práceneschopnosť, rodičovská dovolenka, služobné voľno, ...) nemôže vykonávať štátnu službu.

Voľné štátnozamestnanecké miesto, ak nejde o miesto vedúceho zamestnanca, bude možné obsadiť na základe výberu alebo preložením (trvalým alebo dočasným) štátneho zamestnanca a v niektorých prípadoch aj na základe výberového konania; obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest v niektorých služobných úradoch, a to na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky, na súdoch, na prokuratúre a v služobnom úrade – Slovenskej informačnej službe. Špecifickým spôsobom obsadenia štátnozamestnaneckého miesta v tomto smere bude možnosť dočasne (najdlhšie na šesť mesiacov) obsadiť takéto miesto uchádzačom o štátnu službu.

Voľné alebo uvoľnené štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca sa bude obsadzovať na základe výberového konania alebo preložením iného vedúceho zamestnanca. Takouto úpravou nie sú dotknuté ustanovenia zákona o zastupovaní vedúceho zamestnanca.

K § 22

Štátnozamestnanecké miesta uvedené v § 20 ods. 2 písm. a) bude možné obsadiť preložením iného vedúceho zamestnanca alebo na základe výberového konania. Navrhujú sa dva základné spôsoby uskutočnenia výberového konania – vnútorné a vonkajšie. Voľba spôsobu realizácie výberového konania je v kompetencii služobného úradu.

Vnútorné výberové konanie je prístupné všetkým štátnym zamestnancom príslušného služobného úradu.

Do vonkajšieho výberového konania sa bude môcť prihlásiť uchádzač, ktorý nie je štátnym zamestnancom, štátny zamestnanec iného služobného úradu i štátny zamestnanec služobného úradu, v ktorom sa miesto vedúceho zamestnanca obsadzuje.

Navrhuje sa, aby mal služobný úrad v niektorých prípadoch možnosť zrušiť vyhlásené výberové konanie. Dôvodom takejto úpravy je snaha o zvýšenú ochranu existujúceho štátnozamestnaneckého pomeru pred ochranou štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý ešte nevznikol.

Zákon upravuje výberové konanie všeobecne. Podrobnosti o výberovom konaní je služobný úrad povinný upraviť v služobnom predpise, na ktorý sa aplikujú tiež všeobecné ustanovenia o služobných predpisoch (§ 15).

Na služobný úrad, ktorým je súd, sa budú ustanovenia o výberovom konaní vzťahovať iba v obmedzenom rozsahu; podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Služobný úrad, ktorým je Slovenská informačná služba alebo prokuratúra, upravia podrobnosti vo vlastných služobných predpisoch.

K § 23

Výberom možno obsadiť štátnozamestnanecké miesto, ktoré sa neobsadzuje výberovým konaním. Ide o menej formálny spôsob obsadzovania voľných štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade. Podrobnosti o výbere ustanoví služobný úrad v služobnom predpise. V služobnom úrade, ktorým je súd [§ 9 ods. 2 písm. g) a h)], podrobnosti upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

K § 24

Navrhuje sa možnosť (nie povinnosť) služobného úradu v osobitných prípadoch prijať do stálej štátnej služby uchádzača, ktorého služobné miesto podľa osobitného predpisu (napr. zákon č. 73/1998 Z. z.) bolo „scivilnené“ na štátnozamestnanecké miesto v služobnom úrade. Takúto fyzickú osobu, ak spĺňa ostatné požiadavky a predpoklady na prijatie do štátnej služby, bude možné prijať do stálej štátnej služby bez výberu prípadne bez výberového konania.

K § 25 a 26

Štátnozamestnanecký pomer vzniká na základe dvojstranného právneho úkonu - služobnej zmluvy, s výnimkou prípadov, kedy k vzniku štátnozamestnaneckého pomeru môže dôjsť na základe vymenovania, voľby alebo poverenia podľa osobitného predpisu.

Funkcia štatutárneho orgánu obsadzovaná podľa osobitného predpisu [§ 25 ods. 1 písm. c)] nie je verejnou funkciou na účely zákona o štátnej službe. Môže to byť napríklad funkcia, do ktorej je štatutár vymenúvaný podľa osobitného predpisu ministrom.

Vymenovaním, voľbou alebo poverením nedochádza k vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, ak je do takejto funkcie obsadená fyzická osoba, ktorá v čase vymenovania (voľby, poverenia) vykonáva štátnu službu v stálej štátnej službe. V takomto prípade dôjde k osobitnej zmene štátnozamestnaneckého pomeru, ktorá má prvky dočasného preloženia ale aj vymenovania za vedúceho zamestnanca.

Dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru je deň dohodnutý v služobnej zmluve, prípadne deň uvedený v oznámení o vymenovaní, zvolení alebo poverení výkonom funkcie.

K § 27

Služobnú zmluvu so štátnym zamestnancom uzatvára vedúci služobného úradu. S odborníkom ústavného činiteľa uzatvára služobnú zmluvu ten, pre koho odborník plní úlohy (napr. minister). V prípade odborníka, ktorý má plniť úlohy pre sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je príslušným na uzatvorenie zmluvy predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Na právne úkony vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru sa budú vzťahovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Nedodržanie písomnej formy služobnej zmluvy bude mať preto za následok absolútnu neplatnosť služobnej zmluvy (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Navrhuje sa, aby služobná zmluva obsahovala tieto podstatné náležitosti:

1.označenie služobného úradu

2.identifikácia štátneho zamestnanca

3.funkcia zodpovedajúca platovej triede

4.údaj o tom, že ide o štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca – v prípade, ak pôjde o štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca, táto skutočnosť sa vyznačí v zmluve bez toho, aby bolo potrebné vykonať osobitný právny úkon vymenovania do funkcie vedúceho zamestnanca

5.dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru je deň, na ktorom sa služobný úrad a uchádzač o štátnu službu dohodnú

6.druh štátnej služby, teda údaj o tom, či ide o dočasnú alebo stálu štátnu službu

7.odbor štátnej služby, ak sa určuje (odbor sa neurčuje napríklad v prípade odborníka ústavného činiteľa)

8.stručná charakteristika najnáročnejších činností, ktoré bude štátny zamestnanec vykonávať; charakteristika by mala nadväzovať tiež na charakteristiku platovej triedy štátneho zamestnanca

9.označenie pravidelného miesta vykonávania štátnej služby neznamená len formálne deklarovanie skutočnosti, že štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu na konkrétnej adrese, na určenie pravidelného miesta vykonávania štátnej služby priamo nadväzuje úprava niektorých ďalších právnych vzťahov, napr. cestovné náhrady a služobná pohotovosť

10.trvanie dočasnej štátnej služby môže byť ohraničené konkrétnou dobou alebo môže závisieť od určitej podmienky (napr. návrat zastupovaného štátneho zamestnanca do služobného úradu, odvolanie štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii z tejto funkcie podľa osobitného predpisu)

11.kratší služobný čas v prípade, ak bol dohodnutý

Bližšie vymedzenie najnáročnejších činností, ktoré bude štátny zamestnanec v štátnej službe na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste vykonávať sa uvedú v opise činností štátnozamestnaneckého miesta. V opise sa uvedú i ďalšie činnosti, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať. Opis je neoddeliteľnou súčasťou služobnej zmluvy.

K § 28

Trojmesačná skúšobná doba bude spravidla ex lege súčasťou štátnozamestnaneckého pomeru založeného služobnou zmluvou.

V niektorých prípadoch bude možné skúšobnú dobu vrátane dĺžky jej trvania dohodnúť.

Okrem predlžovania skúšobnej doby podľa Zákonníka práce (v tejto súvislosti sa navrhuje delegovaná pôsobnosť § 45 ods. 2) sa skúšobná doba predlžuje aj o niektoré prípady služobného voľna upravené zákonom o štátnej službe. Pokiaľ ide o prípady služobného voľna z dôvodu výkonu funkcie nezlučiteľnej z vykonávaním štátnej služby [§ 69 ods. 1 písm. a)] alebo z dôvodu výkonu funkcie v odborovom orgáne [§ 69 ods. 1 písm. b)], skúšobná doba sa predlžuje taktiež, pretože i tu platí delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce.

K § 29

Navrhuje sa ponechať rovnaký počet (11) platových tried a im zodpovedajúcich funkcií štátneho zamestnanca. Štátnemu zamestnancovi patrí funkcia podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva. Charakteristiky platových tried sú v prílohe č. 1 vládneho návrhu zákona.

V niektorých služobných úradoch vykonávajúcich štátne záležitosti sa navrhuje ponechať i dnes zaužívaný model 9 platových tried.

K § 30

Vylúčenie zaraďovania blízkych osôb do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti je jedným z protikorupčných nástrojov vládneho návrhu zákona. Blízkymi osobami podľa § 116 Občianskeho zákonníka sú:

◊príbuzný v priamom rade

◊súrodenec

◊manžel

◊iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom za podmienky, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

K § 31 a 32

V navrhovanom ustanovení § 31 ods. 1 sa upravuje, ktoré skutočnosti treba považovať za zmenu štátnozamestnaneckého pomeru. Navrhuje sa povinnosť realizovať prípadné zmeny služobnej zmluvy v písomnej forme.

Zmenu štátnozamestnaneckého pomeru bude naďalej možné vykonať v zákonom ustanovených prípadoch jednostranne.

Dohoda medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom o zmene dĺžky týždenného služobného času podľa § 31 ods. 1 písm. g) je zmenou štátnozamestnaneckého pomeru. Zmena dĺžky týždenného služobného času ako výsledok kolektívneho vyjednávania nie je zmenou štátnozamestnaneckého pomeru.

V § 32 sa navrhuje upraviť, na základe akých skutočností môže dôjsť k zmene štátnozamestnaneckého pomeru. Zmenou štátnozamestnaneckého pomeru vedúceho zamestnanca na základe zákona je skončenie vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca na základe zákona podľa § 38.

K § 33

Preloženie štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby na iné štátnozamestnanecké miesto bude zrejme najčastejšie realizovaným spôsobom zmeny štátnozamestnaneckého pomeru. Navrhuje sa upraviť nasledovné dôvody preloženia:

◊zmena odboru štátnej služby,

◊zmena najnáročnejších činností vykonávaných štátnym zamestnancom podľa služobnej zmluvy,

◊zmena pravidelného miesta vykonávania štátnej služby,

◊zmena služobného úradu a

◊prípadná kombinácia uvedených dôvodov.

Pri preložení do iného odboru štátnej služby sa navrhuje ustanoviť prísnejšie podmienky ako pri preložení v tom istom odbore štátnej služby.

Príslušným na uskutočnenie preloženia bude:

1.vedúci služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu alebo

2.príslušný ústavný činiteľ, ak ide o dočasné preloženie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe na štátnozamestnanecké miesto odborníka ústavného činiteľa.

Pri preložení štátneho zamestnanca do iného služobného úradu sa navrhuje povinnosť osobného úradu, odovzdať osobný spis preloženého štátneho zamestnanca služobnému úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu po preložení.

Preloženie štátneho zamestnanca je možné dohodnúť aj na základe žiadosti štátneho zamestnanca.

K § 34

Dočasné preloženie bude možné realizovať so súhlasom alebo bez súhlasu štátneho zamestnanca.

Preloženie štátneho zamestnanca bez jeho súhlasu bude možné len v prípadoch nevyhnutnej potreby na plnenie služobných úloh zo strany služobného úradu a v prípadoch ochrany záujmov štátneho zamestnanca. Jednostranné preloženie bude musieť služobný úrad riadne odôvodniť.

K preloženiu štátneho zamestnanca bez jeho súhlasu aj z dôvodu ochrany záujmov štátneho zamestnanca môže dôjsť napríklad vtedy, keď na miesto vykonávania štátnej služby nespĺňa požiadavky ustanovené predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, vzhľadom na jeho prechodné zdravotné ťažkosti, prípadne sú predmetom lekárskeho vyšetrovania.

V prípade dočasného preloženia bez súhlasu štátneho zamestnanca je nevyhnutné ustanoviť podmienky pre realizáciu takejto zmeny štátnozamestnaneckého pomeru prísnejšie, a to najmä z dôvodu, že preložiť štátneho zamestnanca možno do hociktorého služobného úradu, prípadne na hociktoré miesto vykonávania štátnej služby v Slovenskej republike.

Z dôvodu osobitnej ochrany niektorých skupín štátnych zamestnancov (napr. štátnych zamestnancov so zdravotným postihnutím) sa navrhuje, aby ich preloženie bolo možné vždy len s ich súhlasom.

Funkčný plat štátneho zamestnanca počas dočasného preloženia bez jeho súhlasu nesmie byť nižší ako funkčný plat, ktorý by štátnemu zamestnancovi patril, ak by nebol dočasne preložený.

Štátnemu zamestnancovi patria počas dočasného preloženia mimo obce pravidelného miesta vykonávania štátnej služby náhrady ako pri služobnej ceste. Tieto náhrady sa posudzujú podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. V prípade, ak je štátny zamestnanec počas dočasného preloženia vyslaný na služobnú cestu, patria mu stravné v sume, ktorá je pre neho výhodnejšia. Zámerom takejto úpravy je vylúčiť tzv. zdvojený nárok na stravné (nárok vyplývajúci z dočasného preloženia a nárok vyplývajúci zo služobnej cesty).

K § 35

Trvalé preloženie štátneho zamestnanca je možné vykonať len s predchádzajúcim písomným súhlasom štátneho zamestnanca, ktorý má byť preložený.

K § 36

Vymenovanie do funkcie vedúceho zamestnanca, ak ide o štátnozamestnanecký pomer založený služobnou zmluvou, bude možné v zásade vykonať dvomi spôsobmi:

a)Ak bude prijatý na miesto vedúceho zamestnanca uchádzač, ktorý nie je štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe, táto skutočnosť sa uvedie v služobnej zmluve (§ 27) ako jedna z jej podstatných náležitostí.

b)Vymenovanie do funkcie vedúceho zamestnanca sa vykoná ako zmena štátnozamestnaneckého pomeru, teda vo forme písomného dodatku k už existujúcej služobnej zmluve.

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru v prípade vymenovania do funkcie vedúceho zamestnanca môže mať charakter dočasného alebo trvalého preloženia. Možnosť služobného úradu dočasne vymenovať štátneho zamestnanca do funkcie vedúceho zamestnanca by mala vyriešiť prípady, v ktorých je potrebné dlhodobé zastupovanie vedúceho zamestnanca (napr. z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky).

Štátneho zamestnanca možno vymenovať do funkcie vedúceho zamestnanca len na základe výberového konania. Štátneho zamestnanca – vedúceho zamestnanca možno vymenovať do funkcie iného vedúceho zamestnanca aj bez výberového konania. I v prípade takéhoto vymenovania – preloženia iného vedúceho zamestnanca je potrebný súhlas štátneho zamestnanca so zmenou štátnozamestnaneckého pomeru.

Osobitným spôsobom dočasného obsadenia voľného (nie dočasne uvoľneného) miesta vedúceho zamestnanca je možnosť dočasného preloženia štátneho zamestnanca na takéto miesto bez výberového konania. Toto preloženie nesmie byť dlhšie než šesť mesiacov.

Vymenovanie do funkcie vedúceho zamestnanca ako zmenu štátnozamestnaneckého pomeru treba odlišovať od vymenovania na zastupovanie vedúceho zamestnanca. Štátny zamestnanec vymenovaný na zastupovanie vedúceho zamestnanca naďalej plní povinnosti, ktoré sa viažu na jeho štátnozamestnanecké miesto a navyše plní aj povinnosti vedúceho zamestnanca, ktorého zastupuje. Navrhuje sa časovo obmedziť trvanie takéhoto zastupovania obdobím šiestich mesiacov.

K § 37

K zmene štátnozamestnaneckého pomeru dôjde aj jednostranným odvolaním štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca z dôvodov uvedených v § 37.

Ak nastane niektorá zo skutočností, ktoré upravuje odsek 2, služobný úrad môže odvolať štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca. Odvolanie je vecou služobného úradu.

Samotným odvolaním štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca štátnozamestnanecký pomer nezaniká.

Navrhuje sa upraviť možnosť odvolať vedúceho zamestnanca aj bez uvedenia dôvodu. Vedúci služobného úradu môže so súhlasom štatutárneho orgánu odvolať vedúceho zamestnanca vo svojej priamej riadiacej pôsobnosti. Na návrh štatutárneho orgánu alebo štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii je vedúci služobného úradu povinný aj bez uvedenia dôvodu odvolať vedúceho zamestnanca, ktorého riadi ten, kto podal návrh na jeho odvolanie.

Odvolanie vedúceho zamestnanca bez uvedenia dôvodu podľa tohto zákona nebude možné, pokiaľ by bolo v rozpore s osobitným predpisom. Takýmto osobitným predpisom je napríklad zákon č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 525/2003 Z. z. krajský úrad životného prostredia je služobným úradom aj tých štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu službu v obvodných úradoch životného prostredia v jeho pôsobnosti. Odvolať prednostu obvodného úradu životného prostredia môže prednosta krajského úradu životného prostredia – vedúci služobného úradu len so súhlasom ministra životného prostredia (§ 6 ods. 2 zákona č. 525/2003 Z. z.).

K § 38

V niektorých prípadoch môže funkcia vedúceho zamestnanca zaniknúť na základe zákona, teda bez toho, aby došlo k odvolaniu štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca.

V prípade, ak vedúci zamestnanec stratí predpoklad bezúhonnosti, ktorá sa preukazuje odpisom z registra trestov, môžu nastať dve situácie:

a) štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca skončí na základe zákona alebo

b) dôjde k odvolaniu štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca,

K § 39

Zaradenie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca zanikla na základe zákona, na ďalšie vykonávanie štátnej služby na inom štátnozamestnaneckom mieste, je možné len so súhlasom štátneho zamestnanca.

Štátny zamestnanec v stálej štátnej službe, ktorý bol vymenovaný, zvolený alebo poverený do funkcie vedúceho zamestnanca vo verejnej funkcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, alebo ktorý bol vymenovaný do funkcie štatutárneho orgánu podľa osobitného predpisu, sa po odvolaní z tejto funkcie zaradí na štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred vymenovaním, zvolením alebo poverením. Ak štátnozamestnanecké miesto, na ktoré by mal byť štátny zamestnanec opätovne zaradený, bolo zrušené a ak sa štátny zamestnanec nedohodne inak so služobným úradom, v ktorom vykonával štátnu službu pred vymenovaním, zvolením alebo poverením podľa osobitného predpisu, môže dôjsť k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.

K § 40

Štátneho zamestnanca možno s jeho súhlasom dočasne vyslať na vykonávanie štátnej služby do cudziny. Doba dočasného vyslania trvá spravidla tri roky. Skrátenie alebo skončenie dočasného vyslanie môže vedúci služobného úradu vykonať aj jednostranným úkonom, predĺženie je možné len so súhlasom štátneho zamestnanca. Počas dočasného vyslania má patria štátnemu zamestnancovi náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

K § 41

Z dôvodu ochrany tehotenstva a materstva štátna zamestnankyňa nesmie vykonávať štátnu službu, ktorá by mohlo ohroziť jej tehotenstvo, zdravie krátko po pôrode alebo počas dojčenia dieťaťa. Služobný úrad je povinný v takýchto prípadoch vykonať vhodnú dočasnú úpravu podmienok vykonávania štátnej služby, prípadne dotknutú štátnu zamestnankyňu preložiť na vhodné štátnozamestnanecké miesto. V súvislosti so subsidiárnou pôsobnosťou Zákonníka práce, treba podotknúť, že ako spôsob vhodnej úpravy služobných podmienok možno dohodnúť vykonávanie štátnej služby v súlade s § 52 Zákonníka práce, teda vo forme domáckej prace alebo telepráce.

V prípade, ak dočasná úprava služobných podmienok ani preloženie štátnej zamestnankyne nie je možné, služobný úrad zaradí štátnu zamestnankyňu mimo činnej štátnej služby. Štátnej zamestnankyni patrí v čase zaradenia mimo činnej štátnej služby funkčný plat.

V súlade so smernicou Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných zamestnankýň, zamestnankýň krátko po pôrode a dojčiacich zamestnankýň sa na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy navrhuje rozšíriť ochranu aj na štátnu zamestnankyňu, ktorá dojčí.

K § 42

Zaradenie mimo činnej štátnej služby je jednostrannou zmenou štátnozamestnaneckého pomeru. Pre zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby musia byť splnené dve podmienky:

◊obvinenie štátneho zamestnanca zo spáchania úmyselného trestného činu a

◊ďalšie vykonávanie štátnej služby štátnym zamestnancom by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby.

Navrhuje sa upraviť zaradenie mimo činnej štátnej služby z dôvodu podozrenia zo spáchania úmyselného trestného činu v kontexte s právnou úpravou Trestného poriadku (zákon č. 301/2005 Z. z.). V priebehu trestného konania môže dôjsť k preukázaniu spáchania trestného činu, no samotné trestné konanie nemusí skončiť vydaním odsudzujúceho rozsudku. Jednou z podmienok skončenia trestného konania právoplatným uznesením o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo právoplatným rozhodnutím o schválení zmieru je totiž skutočnosť, že obvinený vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný.

Zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby najdlhšie na dva roky. V prípade, ak trestné konanie neskončí v uvedenej lehote, služobný úrad „podmienečne“ zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby.

V čase zaradenia mimo činnej štátnej služby bude mať štátny zamestnanec nárok na 40 až 60 percent sumy funkčného platu mu patril pred zaradením mimo činnej štátnej služby. Suma poskytovaná služobným úradom štátnemu zamestnancovi v čase zaradenia mimo činnej štátnej služby z dôvodu podozrenia zo spáchania úmyselného trestného činu nesmie byť nižšia ako životné minimum podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K § 43

Štátneho zamestnanca, ktorý je so súhlasom služobného úradu vysielaný na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie, zaradí služobný úrad mimo činnej štátnej služby. Predmetné ustanovenie sa vzťahuje na vyslaných národných expertov, ktorí v čase zaradenia mimo činnej štátnej služby vykonávajú činnosť pre inštitúciu Európskej únie. Právne postavenie vyslaného národného experta bližšie špecifikuje legislatíva Európskej únie, konkrétne ide o rozhodnutie Európskej komisie upravujúce pravidlá vysielania národných expertov do Komisie [C (2006)2033]. Obdobné pravidlá vydal i Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov [EDPS (2006)/DEC/03B]. Pravidlá vysielania národných expertov do Európskej komisie zo Slovenskej republiky sú bližšie upravujú Revidované pravidlá a postup vysielania slovenských národných expertov a stážistov do inštitúcií Európskej únie, ktoré prijala vláda Slovenskej republiky uznesením č. 24 z 10. januára 2007.

K § 44

Ak odpadnú dôvody zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, prípadne ak uplynie doba podľa § 42 ods. 3 služobný úrad znovu zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby. V čase zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby môže dôjsť k organizačnej zmene v služobnom úrade. Ak služobný úrad nemôže štátneho zamestnanca zaradiť na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru a do tej istej funkcie, môže sa so štátnym zamestnancom dohodnúť inak.

Trvanie trestného konania podľa Trestného poriadku môže časovo presiahnuť trvanie zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby podľa zákona o štátnej službe. Služobný úrad v takom prípade „podmienečne“ zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby, pokiaľ je to možné. Za vykonávanie štátnej služby v čase „podmienečného“ zaradenia patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Nárok na doplatok funkčného platu za čas zaradenia mimo činnej štátnej služby vznikne štátnemu zamestnancovi iba v prípade, ak sa v trestnom konaní preukáže, že dôvody pre jeho zaradenie mimo činnej štátnej služby neexistovali. Nárok na doplatok funkčného platu vznikne za rovnakých podmienok i bývalému štátnemu zamestnancovi, u ktorého nedošlo k opätovnému zaradeniu na vykonávanie štátnej služby.

K § 45

Štátny zamestnanec bude povinný vykonávať štátnu službu v mieste sídla služobného úradu, prípadne v jeho organizačnej zložke. V prípade potreby bude mať služobný úrad právo vyslať štátneho zamestnanca na čas nevyhnutnej potreby na služobnú cestu.

Štátneho zamestnanca bude možné vyslať na služobnú cestu aj do zahraničia.

Ustanovujú sa základné náležitosti, ktoré je služobný úrad povinný určiť (prípadne dohodnúť so štátnym zamestnancom) v prípade vyslania štátneho zamestnanca na služobnú cestu.

Pojem „pravidelné miesto vykonávania štátnej služby“ má dôležitý význam vo väzbe na poskytovanie náhrad súvisiacich so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou ako aj súvisiacich s preložením štátneho zamestnanca. Náhrady štátnych zamestnancov v súvislosti so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou upravuje zákon č. 283/2002 Z. z o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

K § 46

Štátnozamestnanecký pomer sa spravidla nebude zakladať administratívnym rozhodnutím ale služobnou zmluvou. Konkrétne spôsoby skončenia sa terminologicky zhodujú so spôsobmi skončenia pracovného pomeru podľa Zákonníka práce. Na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru sa v značnej miere použijú príslušné ustanovenia Zákonníka práce o skončení pracovného pomeru. Vzhľadom na špecifiká úpravy štátnozamestnaneckých vzťahov je nevyhnutné upraviť niektoré právne vzťahy týkajúce sa skončenia štátnozamestnaneckého pomeru osobitne.

Okrem tzv. „klasických“ spôsobov (výpoveď, dohoda, okamžité skončenie, skončenie v skúšobnej dobe) sa štátnozamestnanecký pomer môže skončiť aj na základe zákona, smrťou štátneho zamestnanca alebo vyhlásením štátneho zamestnanca za mŕtveho (konanie o vyhlásenie za mŕtveho je osobitným občianskym súdnym konaním upraveným najmä v ustanoveniach § 195 až 200 Občianskeho súdneho poriadku).

K § 47

Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď len z taxatívne vymedzených dôvodov. V súlade s všeobecnou úpravou Zákonníka práce o výpovedi, ktorá sa primerane použije aj na štátnozamestnanecké vzťahy, musí výpoveď spĺňať tieto náležitosti:

a)výpoveď musí byť písomná

b)výpoveď musí byť riadne doručená

c)dôvod výpovede sa musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom.

V prípade, ak výpoveď nespĺňa niektorú z uvedených náležitostí, je neplatná.

Strata zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste môže byť dôvodom výpovede iba v prípade, ak nedôjde k trvalému preloženiu štátneho zamestnanca na iné vhodné štátnozamestnanecké miesto ani k inej dohode štátneho zamestnanca a služobného úradu.

Výpoveď z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta sa navrhuje upraviť dvomi spôsobmi:

a)ak sa zrušuje štátnozamestnanecké miesto – pôjde o prípady, kedy štátny zamestnanec v čase zrušenia štátnozamestnaneckého miesta reálne vykonáva štátnu službu v služobnom úrade

b)ak sa zrušilo štátnozamestnanecké miesto – ustanovenie sa vzťahuje na prípady, v ktorých štátny zamestnanec v čase zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta nevykonáva štátnu službu v služobnom úrade (napr. z dôvodu zaradenia mimo činnej štátnej služby, z dôvodu dlhodobého čerpania služobného voľna, ...) a do služobného úradu sa vráti v čase, keď jeho štátnozamestnanecké miesto už reálne neexistuje.

Podľa čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky zákon zabezpečuje zamestnancom ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania. Skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa bez uvedenia dôvodu neupravuje ani Zákonník práce. Z uvedených dôvodov sa navrhuje jednoznačne ustanoviť [§ 47 písm. d)] reálnosť tzv. ponukovej povinnosti služobného úradu v niektorých prípadoch odvolania štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca. Konkrétne pôjde o prípady odvolania:

◊bez uvedenia dôvodu,

◊zo zdravotných dôvodov,

◊v prípade dočasného vyslania na vykonávanie štátnej služby do cudziny.

Posúdiť spôsob, akým štátny zamestnanec plní služobné úlohy bude spravidla v kompetencii príslušného vedúceho zamestnanca.

Menej závažným porušením služobnej disciplíny (za podmienky, že neexistuje špecifická úprava v služobnom poriadku) je porušenie každej povinnosti, ktorá štátnemu zamestnancovi vyplýva zo štátnozamestnaneckého pomeru. Prípady závažného porušenia služobnej disciplíny je služobný úrad povinný špecifikovať v služobnom poriadku.

V prípade, ak existuje dôvod pre okamžité zrušenie štátnozamestnaneckého pomeru (štátny zamestnanec porušil služobnú disciplínu závažným spôsobom), služobný úrad môže v konkrétnom prípade skončiť štátnozamestnanecký pomer okamžite alebo výpoveďou.

K § 48

Navrhuje sa ustanoviť dvojmesačnú výpovednú dobu, ktorej plynutie začína prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

Aj počas plynutia výpovednej doby je možné vykonať zmenu štátnozamestnaneckého pomeru trvalým preložením štátneho zamestnanca, a to vrátane trvalého preloženia v tom istom služobnom úrade. V prípade, ak dôjde k takejto zmene štátnozamestnaneckého pomeru, výpoveď sa stane bezpredmetnou a plynutie výpovednej doby sa zastaví.

K § 49

Úprava zákazu výpovede (tzv. ochrannej doby) je doplnením úpravy podľa Zákonníka práce. Navrhuje sa rozšíriť definícia ochrannej doby (§ 64 ods. 1 Zákonníka práce) o prípady zaradenia štátnej zamestnankyne mimo činnej štátnej služby podľa § 42 (teda z dôvodu tehotenstva a materstva) a o niektoré prípady služobného voľna podľa zákona o štátnej službe.

K § 50

Výpoveď (s výnimkou výpovede pre porušenie služobnej disciplíny) štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, môže dať služobný úrad len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zamestnancom na účely tohto zákona je aj štátny zamestnanec. Pôsobnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodovať o „udelení predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím“ ustanovuje zákon č. 5/2004 Z. z. v § 13 ods. 1 písm. e) tretí bod. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. občanom so zdravotným postihnutím na účely tohto zákona je občan uznaný za invalidného podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poistenec (štátny zamestnanec) je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.).

K § 51

Služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca iba z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny. Ktoré porušenie služobných povinností sa považuje za závažné porušenie služobnej disciplíny je služobný úrad povinný ustanoviť v služobnom poriadku.

K § 52

Špecifická úprava skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona vyplýva z osobitnej právnej regulácie štátnozamestnaneckých vzťahov.

Navrhuje sa ustanoviť tieto dôvody skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona:

a)potvrdenie podozrenia zo spáchania úmyselného trestného činu, pre ktorý bol štátny zamestnanec zaradený mimo činnej štátnej služby

b)odsúdenie štátneho zamestnanca za úmyselný trestný čin – pôjde o prípady, kedy štátny zamestnanec nebol zaradený mimo činnej štátnej služby

c)nepodmienečné odsúdenie štátneho zamestnanca za nedbanlivostný trestný čin na trest odňatia slobody, ak výkon trestu nebol podmienečne odložený

d)vyhostenie z územia Slovenskej republiky (ak štátny zamestnanec nie je občanom Slovenskej republiky) –bez ohľadu na skutočnosť, že pobyt (trvalý ani prechodný) na území Slovenskej republiky nie je predpokladom na vykonávanie štátnej služby, trest vyhostenia treba považovať za prekážku takej závažnej povahy, ktorá vylučuje, aby štátny zamestnanec naďalej vykonával štátnu službu

e)obmedzenie alebo strata spôsobilosti na právne úkony (konanie o spôsobilosti na právne úkony je podľa Občianskeho súdneho poriadku osobitným občianskym súdnym konaním)

f)štátny zamestnanec z vlastnej viny nezíska kvalifikačný predpoklad na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste

g)strata oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami

h)strata občianstva – strata občianstva Slovenskej republiky nemusí znamenať skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona za predpokladu, že štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu na štátnozamestnaneckom mieste, na ktorom môže štátnu službu vykonávať i občan iného štátu

i)uplynutie dočasnej štátnej služby – k skončeniu dočasnej štátnej služby spravidla dôjde uplynutím dohodnutej (resp. ustanovenej) doby, prípadne na základe toho, že nastane zákonom ustanovený predpoklad, ktorý je dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe.

Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii alebo štátneho zamestnanca vo funkcii štatutárneho orgánu vymenovaného podľa osobitného predpisu, ktorý je v dočasnej štátnej službe, je špecifickým spôsobom uplynutia dočasnej štátnej služby.

V prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona sa navrhuje povinnosť vedúceho úradu vydať štátnemu zamestnancovi potvrdenie, v ktorom sa uvedie deň a dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

K § 53

Navrhuje sa, aby štátnemu zamestnancovi, v niektorých prípadoch skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, patrilo odstupné vo výške dvojnásobku resp. trojnásobku posledne priznaného funkčného platu štátneho zamestnanca.

Posledne priznaným funkčným platom sa rozumie funkčný plat, ktorý patril zamestnancovi pred výpoveďou, pred uzatvorením dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, prípadne pred odvolaním z funkcie vedúceho zamestnanca alebo pred zánikom tejto funkcie na základe zákona. Zámerom takejto úpravy je garantovať štátnemu zamestnancovi určenie výšky nároku na odstupné z funkčného platu, ktorý mu patril v čase, kedy štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby:

a)nebol ovplyvnený skutočnosťou, že dôjde k skončeniu jeho štátnozamestnaneckého pomeru a

b)prípadne bol vo funkcii vedúceho zamestnanca.

Navrhovaná úprava nevylučuje možnosť upraviť funkčný plat štátneho zamestnanca v priebehu plynutia výpovednej doby prípadne v čase od uzatvorenia dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru do skutočného skončenia tohto vzťahu. Nie je napríklad dôvod, aby štátnemu zamestnancovi po odvolaní z funkcie vedúceho zamestnanca alebo v prípade zániku tejto funkcie na základe zákona, patril riadiaci príplatok. Obdobne, štátny zamestnanec za predpokladu, že je v priebehu výpovednej doby (resp. doby, ktorá uplynie od uzatvorenia dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru do samotného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru) zaradený na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste, musí dodržiavať povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo štátnozamestnaneckého pomeru.

Prípadná povinnosť vrátiť odchodné môže vzniknúť štátnemu zamestnancovi na základe delegovanej pôsobnosti § 76 ods. 3 Zákonníka práce.

K § 54

Odchodné je nárokovým peňažným plnením štátnemu zamestnancovi, ktoré nie je funkčným platom.

V prípade, ak bolo štátnemu zamestnancovi v minulosti, v súvislosti so skončením pracovného pomeru alebo služobného pomeru poskytnuté odchodné, nárok na odchodné podľa tohto zákona sa znižuje o sumu poskytnutú podľa osobitného predpisu.

K § 55 a 56

Rozhodnúť o tom, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru je neplatné, prípadne o tom, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, môže súd.

V prípade nárokov z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sa primerane použijú príslušné ustanovenia Zákonníka práce (§ 77 až 80).

Nárok na doplatenie funkčného platu v prípade neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom a v prípade, ak k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, sa navrhuje za určitých podmienok znížiť alebo nepriznať. Konkrétne pôjde o situácie, kedy štátny zamestnanec v čase, za ktorý mu má byť doplatený funkčný plat, vykonával štátnu službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, prácu vo verejnom záujme pre služobný úrad alebo inú závislú prácu pre služobný úrad. Takáto úprava vychádza z myšlienky, že štátny zamestnanec síce na jednej strane prišiel o prácu, ktorú vykonával pre štát (služobný úrad), na druhej strane mu však štát (služobný úrad) opätovne poskytol inú prácu.

Lehota na podanie návrhu aby súd určil, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, má charakter prekluzívnej lehoty. To znamená, že jej zmeškaním právo na podanie návrhu zaniká; súd na túto skutočnosť prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Aj v prípade, ak súd právoplatne rozhodol, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, aplikujú sa ustanovenia, na základe ktorých sa znižuje nárok na doplatenie funkčného platu (§ 55).

K § 57

Písomný služobný posudok vydá služobný úrad štátnemu zamestnancovi na základe jeho žiadosti. Služobný úrad pri vydávaní služobného posudku vychádza z osobného spisu štátneho zamestnanca.

K § 58

Služobný úrad je povinný vydať štátnemu zamestnancovi potvrdenie o štátnej službe spravidla v deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. V praxi môžu nastať situácie (najmä v prípadoch skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona), kedy splnenie uvedenej povinnosti v ustanovenom čase nebude možné. V takýchto prípadoch si služobný úrad splní povinnosť vydať potvrdenie o štátnej službe bez zbytočného odkladu.

K § 59

V tomto ustanovení sú taxatívne upravené základné práva štátnych zamestnancov. Práva štátnych zamestnancov vyplývajú nielen z ďalších ustanovení navrhovaného zákona ale aj z iných všeobecne záväzných právnych predpisov a z kolektívnych zmlúv.

K § 60

V § 60 je upravený taxatívny výpočet základných povinností štátneho zamestnanca. Štátny zamestnanec je povinný najmä dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby, etický kódex a služobné predpisy pri vykonávaní štátnej služby. Je tiež povinný rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva.

Bez ohľadu na to, s akým subjektom štátny zamestnanec komunikuje, musí byť vykonávanie štátnej služby nestranné. Štátny zamestnanec sa musí pri vykonávaní štátnej služby zdržať všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť jeho konania alebo rozhodovania. Štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu politicky neutrálne. Štátny zamestnanec je povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov služobného úradu s jeho osobnými záujmami.

Navrhuje sa ustanoviť oznamovaciu povinnosť štátneho zamestnanca voči služobnému úradu v prípadoch, ktoré majú podstatný vplyv napr. na trvanie štátnozamestnaneckého pomeru.

K § 61

Navrhovaná úprava obsahuje aj niektoré povinnosti, ktoré majú etický charakter. Medzi ne patrí aj zákaz používať symboly spojené s vykonávaním štátnej služby (odsek 1 písm. f). Tento spočíva napr. v zákaze používať na iné ako služobné účely znak služobného úradu (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky), služobné vizitky obsahujúce údaje o príslušnom funkčnom postavení v príslušnom služobnom úrade, prípadne služobný preukaz štátneho zamestnanca.

Zákaz podnikania sa navrhuje upraviť na základe prísnejších kritérií než podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe.

Navrhovaná úprava je prísnejšia, nakoľko:

a)zákaz podnikania a obmedzenie inej zárobkovej činnosti sa jednoznačne vzťahuje na každého štátneho zamestnanca bez výnimky,

b)zákaz podnikania platí v absolútnom rozsahu,

c)štátny zamestnanec nemôže poberať odmenu ani iný príjem za výkon funkcie člena dozorného, riadiaceho alebo kontrolného orgánu právnickej osoby.

Štátny zamestnanec naďalej nebude môcť vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s činnosťou, ktorú vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere. Navrhuje sa taxatívnym spôsobom ustanoviť výnimky z tohto obmedzenia.

K § 62

Vedúci štátny zamestnanec je štátnym zamestnancom, ktorý má práva, povinnosti a obmedzenia ako ostatní štátni zamestnanci. Ďalšie povinnosti mu vyplývajú z jeho vedúceho postavenia voči podriadeným štátnym zamestnancom.

K § 63 a 64

Štátni zamestnanci budú naďalej povinní deklarovať každoročne svoj majetok. Majetkové priznanie bude obsahovať údaje o nehnuteľnom majetku, hnuteľných veciach, majetkových právach a iných majetkových hodnotách. Povinnosť štátneho zamestnanca deklarovať majetok je jedným z protikorupčných nástrojov premietnutých priamo do právneho poriadku.

K § 65

Jedným z dôležitých práv štátneho zamestnanca je právo podať sťažnosť v prípade, ak sa štátny zamestnanec domnieva, že jeho práva vo veciach vykonávania štátnej služby boli alebo sú porušené.

Na rozdiel od úpravy podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe sa navrhuje odlišným spôsobom upraviť príslušnosť na vybavenie sťažností v niektorých prípadoch. Navrhovaná úprava vychádza zo snahy rešpektovať existujúcu hierarchiu, do ktorej sú štátni zamestnanci v systéme štátnej správy (najmä štátni zamestnanci vo verejných funkciách) začlenení.

K § 66

Ustanovenie obsahuje všeobecnú definíciu pojmu služobný čas ako časového úseku, v ktorom štátny zamestnanec plní služobné úlohy.

K § 67

Navrhuje sa rozšíriť zachovanie nároku štátneho zamestnanca na dovolenku v celom rozsahu vzniknutého nároku v prípade, ak si štátny zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca nasledujúceho roka z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti. V praxi by mohli vznikať prípady, kedy sa zamestnanec stane práceneschopným napríklad v posledných mesiacoch kalendárneho roka, pričom si pred vznikom práceneschopnosti nestihne vyčerpať dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok. Následkom toho môže štátny zamestnanec (z dôvodu práceneschopnosti, ktorá nemusí trvať dlhšie než niekoľko týždňov) prísť o nárok na nevyčerpanú časť dovolenky. Pri delegovanej pôsobnosti ustanovení Zákonníka práce by mu vlastne prepadol nárok na dovolenku bez vzniku nároku na finančnú náhradu.

Z uvedených dôvodov sa navrhuje aj pre prípady práceneschopnosti ustanoviť zachovanie nároku na nevyčerpanú časť dovolenky obdobne, ako je tomu v prípade nevyčerpania dovolenky z dôvodu materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky podľa § 113 ods. 2 Zákonníka práce.

K § 68

Navrhuje sa vymedziť, ktorý čas sa bude na účely zákona posudzovať za vykonávanie štátnej služby, hoci k faktickému výkonu štátnej služby nedôjde.

K § 69

Navrhuje sa upraviť špecifické prípady neplateného služobného voľna z dôvodu:

a)výkonu funkcie nezlučiteľnej s vykonávaním štátnej služby; v tejto súvislosti sa výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva alebo poslanca vyššieho územného celku považuje za nezlučiteľný s výkonom štátnej služby iba v prípade, ak si výkon týchto funkcií vyžaduje dlhodobé uvoľnenie

b)výkonu funkcie v odborovom orgáne; platí podmienka, že úlohy vyplývajúce z funkcie v odborovom orgáne z časových dôvodov nemožno plniť popri vykonávaní štátnej služby

c)nasledovania manžela, ktorý má vykonávať štátnu službu alebo prácu vo verejnom záujme v cudzine

d)dlhodobej účasti na projekte rozvojovej pomoci v zahraničí; ide o projekty financované EÚ, účasť na ktorých nie je vykonávaním štátnej služby a preto sa navrhuje povinnosť služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi služobné voľno pre potreby účasti na takomto projekte.

Štátny zamestnanec môže z vážnych rodinných alebo osobných dôvodov požiadať o neplatené služobné voľno najviac v trvaní šiestich mesiacov.

K § 70

Navrhuje sa ponechať povinnosť služobného úradu prispievať na stravovanie štátnych zamestnancov najmenej v rozsahu ustanovenom dnešným zákonom o štátnej službe. Ďalšie podmienky stravovania bližšie upravujú ustanovenia § 152 Zákonníka práce, ktoré sa primerane aplikujú aj na utváranie podmienok stravovania štátnych zamestnancov.

K § 71

Smernica Rady č. 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok bola prijatá za účelom vykonať opatrenia na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci troch skupín osôb – tehotnej pracovníčky, pracovníčky krátko po pôrode a dojčiacej pracovníčky. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje ustanoviť niektoré osobitné podmienky vykonávania štátnej služby pre štátnu zamestnankyňu, ktorá je

a)tehotná,

b)matka do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo

c)dojčiaca štátna zamestnankyňa.

V prípade, ak osobitná úprava služobných podmienok nebude možná, služobný úrad zaradí štátnu zamestnankyňu mimo činnej štátnej služby. Za čas takéhoto zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí štátnej zamestnankyni funkčný plat.

K § 72

Navrhuje sa povinnosť služobného úradu zaradiť štátnu zamestnankyňu po návrate z materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky a štátneho zamestnanca po návrate z rodičovskej dovolenky na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával/a štátnu službu pred nástupom na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku. V prípade, ak zaradenie na to isté štátnozamestnanecké miesto nie je možné z dôvodu, že štátnozamestnanecké miesto neexistuje, a ak nedôjde k dohode o ďalšom zotrvaní v štátnozamestnaneckom pomere, služobný úrad môže skočiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou.

K § 73

Pri vzniku štátnozamestnaneckého pomeru sa štátnemu zamestnancovi založí osobný spis, ktorý vedie osobný úrad. Do osobného spisu sa zakladajú výhradne písomnosti týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca. Služobný úrad je povinný poskytnúť štátnemu zamestnancovi na jeho žiadosť odpisy písomností založených v osobnom spise, prípadne mu umožniť robiť si z nich výpisy a fotokópie.

K § 74

S prihliadnutím na charakter štátnej služby je nutné, aby sa pri vykonávaní štátnej služby a ak si to vyžiada povaha veci, aj v iných prípadoch štátny zamestnanec preukazoval služobným preukazom, ktorý mu vystaví služobný úrad.

K § 75

Ustanovuje sa povinnosť služobného úradu vydať služobný poriadok. Na vydanie služobného poriadku je pod sankciou neplatnosti potrebný predchádzajúci súhlas zástupcov zamestnancov. Závažné a menej závažné porušenie služobnej disciplíny nebolo možné všeobecne upraviť vo všeobecne záväznom právnom predpise, nakoľko tieto skutočnosti sa môžu odlišovať v každom služobnom úrade. Navrhuje sa preto, aby sa predovšetkým prípady závažného porušenia služobnej disciplíny upravovali v služobnom poriadku.

K § 76 až 80

Za dôležité podmienky vykonávania štátnej služby sa považuje kvalifikácia štátnych zamestnancov, ktorá má zodpovedať požiadavkám kladeným na riadne vykonávanie štátnej služby.

Vychádzajúc z princípu profesionality, ako jedného z princípov, na ktorých je budovaná štátna služba, služobný úrad organizuje a zabezpečuje vzdelávanie štátnych zamestnancov, a to prehlbovaním kvalifikácie a zvyšovaním kvalifikácie.

Jedným zo základných práv štátneho zamestnanca je aj právo na prehlbovanie kvalifikácie, ktoré sa považuje za vykonávanie štátnej služby, a za ktoré patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Tomuto jeho právu zodpovedá povinnosť služobného úradu zabezpečiť prehlbovanie kvalifikácie štátneho zamestnanca v rozsahu najmenej piatich služobných dní v kalendárnom roku. Náklady na prehlbovanie kvalifikácie uhrádza služobný úrad.

V návrhu sa upravujú spôsoby prehlbovania kvalifikácie, a to adaptačným vzdelávaním, priebežným vzdelávaním a špecifickým vzdelávaním.

Adaptačné vzdelávanie absolvuje novoprijatý alebo preložený štátny zamestnanec počas adaptačného obdobia. Cieľom adaptačného vzdelávania je získať informácie, odborné a praktické vedomosti potrebné na vykonávanie činností v štátnej službe. Adaptačné vzdelávanie pozostáva z dvoch častí, ktorými sú všeobecná a špecifická časť. Všeobecná časť má prierezový charakter a je zameraná za získanie informácii a znalosti Ústave SR, všeobecne záväzných právnych predpisoch upravujúcich štátnozamestnanecké vzťahy, o organizácii a činnosti štátnej správy, EÚ, komunikácii a etike štátneho zamestnanca. Špecifická časť bude zameraná na získanie informácií najmä o konkrétnom služobnom úrade a organizačnom útvare, v ktorom štátny zamestnanec bude vykonávať štátnu službu.

Priebežným vzdelávaním sa zvyšuje profesionalizácia štátneho zamestnanca. ktoré smeruje k vysokej profesionalizácii manažmentu. Obsahom manažérskeho vzdelávania je najmä osvojenie si základných zručností na vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca, analýza problémov a ich riešenie, pravidlá a nástroje riadenia a vedenia štátnych zamestnancov, pravidlá tímovej spolupráce, efektívna komunikácia, metódy motivácie, riešenie konfliktov a vyjednávanie, procesy manažérskeho riadenia a rozhodovania a kontrola.

Profesijné vzdelávanie zahŕňa akékoľvek kvalifikačné požiadavky v oblasti činností, ktoré bude štátny zamestnanec vykonávať na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste.

V rámci jazykového vzdelávania sa na potreby riadneho vykonávania štátnej služby navrhuje kvalitatívne zvyšovanie úrovne vzdelávania a zdokonaľovania sa nie len v cudzom jazyku, ale aj v štátnom jazyku. Jazykové vzdelávanie taktiež zahŕňa i štúdium ďalšieho cudzieho jazyka. Pokiaľ ide o jazykové vzdelávanie zvyšovaním úrovne vzdelávania v cudzom jazyku, je ním aj zdokonaľovanie sa v cudzom jazyku. Pre vedúcich zamestnancov sa zavádza vzdelávanie,

Spôsobom prehlbovania kvalifikácie je aj špecifické vzdelávanie, ktorým je predovšetkým vzdelávanie v oblastiach určených vládou v konkrétnom čase ako prioritné. Napríklad na tento účel vydané uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 90/2008 zo 6. februára 2008 k návrhu analýzy použitia refundovaných mzdových prostriedkov z technickej pomoci v programovom období 2004 – 2006 a návrhu na využitie refundovaných mzdových prostriedkov v programovom období 2007 – 2013 vláda Slovenskej republiky ukladá použiť finančné prostriedky získané refundáciou platov oprávnených zamestnancov v programovom období 2007 - 2013 na školenia a študijné pobyty pre zamestnancov pracujúcich v oblasti riadenia, kontroly, auditu a implementácie fondov EÚ.

Návrh uvádza formy vzdelávania, ktorými sa obsahovo napĺňajú jednotlivé spôsoby prehlbovania kvalifikácie. Medzi ne patrí aj nový spôsob vzdelávania, a to prostriedkami elektronickej komunikácie, tzv. e-learning.

Súčasťou prehlbovania kvalifikácie je vzdelávanie v cudzine, napr. účasť na vzdelávacích aktivitách v cudzine. Náklady na vzdelávanie v cudzine bude hradiť služobný úrad najviac do výšky nákladov na prehlbovanie kvalifikácie v Slovenskej republike.

Podľa § 79 je služobný úrad oprávnený udeliť súhlas so zvyšovaním kvalifikácie štátneho zamestnanca v súlade s potrebou služobného úradu Za týmto účelom so štátnym zamestnancom uzatvorí dohodu o zvyšovaní kvalifikácie štátneho zamestnanca. Zvyšovanie kvalifikácie je získanie vyššieho stupňa vzdelania potrebného na vykonávanie štátnej služby na inom štátnozamestnaneckom mieste. Upravujú sa náležitosti dohody o zvyšovaní kvalifikácie a čas služobného voľna, ktoré sa poskytne na základe potvrdenia vzdelávacieho zariadenia. Služobné voľno sa poskytuje i na obhajobu záverečnej práce, ktorá sa podľa § 51 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisoch patrí medzi záverečné skúšky.

K § 81 až 85 a k prílohe č. 3

Štátny zamestnanec za vykonávanie štátnej služby bude mať právo na plat.

Ustanovenie § 81 vymedzuje možnú štruktúru platu štátneho zamestnanca. Hlavnú zložku platu štátneho zamestnanca bude tvoriť priznaný funkčný plat. Funkčným platom na účely tohto zákona bude

◊tarifný plat a peňažné náležitosti poskytované mesačnou sumou,

◊mimoriadny plat určený vládou štátnemu zamestnancovi na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti,

◊osobný plat priznaný štátnemu zamestnancovi počas vykonávania osobitne významných úloh alebo mimoriadne náročných úloh,

◊plat vo výške platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý aj naďalej bude patriť štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo a štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii, ktorý je na čele ostatného ústredného orgánu štátnej správy.

Okrem platu bude štátnemu zamestnancovi patriť po splnení podmienok náhrada za neaktívnu časť služobnej pohotovosti mimo miesta vykonávania štátnej služby alebo náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie.

Tarifný plat štátneho zamestnanca bude tvoriť súčet platovej tarify (zodpovedajúcej funkcii a tým aj platovej triede) a zvýšenia platovej tarify za služobnú prax.

V prílohe č. 3 sú uvedené platové tarify, ktoré sú zhodné s platovými tarifami platnými pre štátnych zamestnancov od 1. januára 2009. Služobné úrady, ktorými sú Kancelária národnej rady Slovenskej republiky, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky a Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky; vydajú pre štátnych zamestnancov platové tarify osobitným predpisom.

Platové tarify podľa prílohy č. 3 zvýšené o 20 % budú patriť štátnym zamestnancom Úradu vlády Slovenskej republiky, ktorí plnia špecifické odborné činnosti pre vládu, predsedu vlády a podpredsedov vlády a tiež odborné činnosti na úseku legislatívy, vládnej agendy, protokolu a iné.

Zvýšenie platových taríf podľa platových tried v ďalších rokoch na základe splnomocnenia podľa § 113 vydá vláda nariadením.

Navrhuje sa zaviesť inštitút zvyšovania platovej tarify za služobnú prax. Za každý rok služobnej praxe, zistenej služobným úradom podľa § 92, sa platová tarifa štátneho zamestnanec zvýši o 1 %. Zvýšenie bude možné štátnemu zamestnancovi priznať maximálne za 32 rokov odbornej praxe. Zvýšenia platovej tarify sa bude zaokrúhľovať na 50 eurocentov nahor.

Služobná prax štátneho zamestnanca, zisťovaná na účely zvýšenia platovej tarify, bude zahŕňať čas štátnozamestnaneckého pomeru podľa tohto zákona a tiež podľa doterajšieho zákona o štátnej službe s vylúčením taxatívne vymedzených dôb.

K § 86

Zavedením platového inštitútu „osobný plat“ sa umožní oceniť štátneho zamestnanca, ktorý plní osobitne významne úlohy alebo mimoriadne náročné úlohy; je porovnateľný s miestom mimoriadnej významnosti určovaným vedúcim služobného úradu. Určený osobný plat štátneho zamestnanca nesmie byť nižší ako funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nevykonával takéto úlohy. Na účely tohto zákona bude plniť funkciu funkčného platu. Poskytovanie osobného platu bude podmienené trvaním dôvodov a podmienok, pre ktoré bol štátnemu zamestnancovi priznaný. Výška osobného platu bude závislá od rozsahu finančných prostriedkov príslušného služobného úradu.

K § 87 a k prílohe č. 4

Vedúcemu zamestnancovi na príslušnom stupni riadenia bude patriť príplatok za riadenie v rámci rozpätia ustanoveného percentuálneho podielu. Výpočet príplatku je viazaný na platovú tarifu, ktorá patrí vedúcemu zamestnancovi. Príplatok za riadenie tak, ako doposiaľ, sa bude poskytovať pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov.

Rozpätie percentuálneho podielu pre určenie súm príplatkov za riadenie v jednotlivých stupňoch riadenia, uvedené v prílohe č. 4, z dôvodu nezvyšovania finančných nárokov na štátny rozpočet, zostáva na rovnakej úrovni ako v platnom zákone o štátnej službe. Spresnila sa definícia stupňov riadenia.

K § 88

Za zastupovanie vedúceho zamestnanca bude aj naďalej štátnemu zamestnancovi patriť príplatok, a to v sume príplatku za riadenie určeného vedúcemu zamestnancovi, ktorého zastupuje.

Poskytovanie príplatku za zastupovanie je viazané dobou zastupovania podľa § 36 ods. 3 a bude sa poskytovať už od prvého dňa zastupovania.

Návrh podľa odseku 2 umožňuje určiť na zastupovanie vedúceho zamestnanca aj viacerých štátnych zamestnancov súčasne. Suma príplatku za riadenie určená zastupovanému vedúcemu zamestnancovi sa rozdelí tak, aby súčet súm nepresiahol sumu príplatku za riadenie.

V odseku 3 sa upravuje spôsob určenia príplatku za zastupovanie štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii, vedúceho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti, ktorý má vládou určený mimoriadny plat alebo vedúceho zamestnanca, ktorý má určený osobný plat. Suma príplatku za zastupovanie sa bude odvíjať od percentuálneho rozpätia príplatku za riadenie v stupni riadenia, ktorý by patril zastupovanému vedúcemu zamestnancovi, ak by nemal určený mimoriadny plat alebo osobný plat.

K § 89

Z doterajšej právnej úpravy odmeňovania štátnych zamestnancov sa navrhuje zachovať inštitút osobného príplatku. Osobný príplatok sa bude môcť štátnemu zamestnancovi poskytovať za kvalitné plnenie služobných úloh. Maximálna výška osobného príplatku, z dôvodu zmeny v systéme odmeňovania (zavedenie zvyšovania platovej tarify za roky služobnej praxe a zrušenia zvýšenia platovej tarify za služobné hodnotenie) sa navrhuje zvýšiť na 120 % platovej tarify príslušnej platovej triedy. Priznanie, zvýšenie, zníženie alebo odobratie osobného príplatku bude viazané na priebežné hodnotenie kvality plnenia úloh štátnym zamestnancom príslušným vedúcim zamestnancom alebo pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru.

K § 90 až 92

Z doterajšej právnej úpravy sa ponechávajú peňažné náležitosti určované mesačnou sumou, a to príplatok za zmennosť (§ 90), príplatok za štátnu službu v krízovej oblasti (§ 91) a platová kompenzácia za sťažené vykonávanie štátnej služby (§ 92). Tieto peňažné náležitosti, po splnení podmienok ich priznania, tvoria zložky funkčného platu štátneho zamestnanca.

Krízové oblasti na účely poskytovania príplatku za štátnu službu v krízovej oblasti určí Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Platová kompenzácia za sťažený výkon štátnej služby je novým prvkom v štátnej službe zavedeným od 1. januára 2009 zákonom č. 460/2008 Z. z. Sumy platovej kompenzácie sa budú určovať v rámci stanoveného rozpätia a služobný úrad bude povinný na tento účel vydať služobný predpis, ktorým určí podrobnosti jej poskytovania.

K § 93

Navrhuje sa nový príplatok za vedenie služobného motorového vozidla a za starostlivosť o služobné motorové vozidlo. Príplatok bude patriť štátnemu zamestnancovi, ktorý jazdí služobným motorovým vozidlom (tzv. referentské motorové vozidlo), prípadnú starostlivosť o takéto vozidlo má ako prácu naviac a z vlastných finančných prostriedkov si hradí poistné. Vedenie služobného motorového vozidla nie je plnením úloh štátnej služby alebo plnením úloh štátnych záležitostí podľa § 5 tohto zákona; túto činnosť možno považovať za činnosť súvisiacu s plnením úloh štátnych zamestnancov. Navrhovanou úpravou sa zosúlaďuje režim s osobitnými predpismi (napr. § 95 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície).

K § 94

Z dôvodu, že i štátny zamestnanec môže vykonávať štátnu službu nadčas, oceňuje sa vykonávanie tejto služby tak, ako doposiaľ, sadzbou zvýšenou o 30 %, resp. o 60 % v závislosti od toho, či je štátna služba nadčas vykonávaná v rámci dní týždenného služobného času alebo v deň nepretržitého odpočinku v týždni.

Prednostným benefitom za vykonanú štátnu službu nadčas je čerpanie náhradného voľna. V prípade, ak služobný úrad štátnemu zamestnancovi za štátnu službu nadčas neposkytne náhradné voľno do dvoch mesiacov od jej vykonania, bude štátnemu zamestnancovi patriť za každú hodinu finančné zvýhodnenie. Okrem uvedeného zvýhodnenia po splnení ustanovených podmienok bude štátnemu zamestnancovi patriť aj príplatok za štátnu službu v noci, príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu a príplatok za štátnu službu vo sviatok.

K § 95

Ustanovenie upravujúce plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti sa preberá z doterajšej právnej úpravy.

K § 96 až 98

Poskytovanie príplatkov za štátnu službu v noci, v sobotu a v nedeľu a za štátnu službu vo sviatok je viazané na vykonávanie každej hodiny štátnej služby v určitom čase. Aj v prípade vykonávania štátnej služby vo sviatok, rovnako ako pri vykonávaní štátnej služby nadčas, sa podľa odseku 1 navrhuje uprednostnenie poskytnutia náhradného voľna.

K § 99

V záujme zachovania možnosti diferencovaného ohodnotenia činností vykonávaných štátnymi zamestnancami navrhuje sa zachovať poskytovanie nenárokovej odmeny. Rozširujú sa dôvody na uplatnenie tohto inštitútu o možnosť poskytnúť odmenu štátnemu zamestnancovi za

-plnenie služobných úloh neprítomného štátneho zamestnanca, ak mu nevznikol nárok na príplatok na zastupovanie,

-kvalitné plnenie služobných úloh pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 47 ods. 1 písm. a) až d).

Výška odmeny je limitovaná pri odmene, ktorú môže služobný úrad poskytnúť štátnemu zamestnancovi pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na starobný dôchodok, na predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, sumou, ktorou je najviac trojnásobok funkčného platu štátneho zamestnanca.

K § 100

Z doterajšej právne úpravy sa preberá poskytovanie náhrady za neaktívnu časť služobnej pohotovosti mimo miesta vykonávania štátnej služby. Výška náhrady je rozlíšená podľa toho, či služobná pohotovosť sa vykonáva v mieste trvalého alebo prechodného pobytu, prípadne v inom dohodnutom mieste, či ide o služobnú pohotovosť s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia a tiež v závislosti od toho, či pohotovosť pripadá na deň vykonávania štátnej služby alebo na deň služobného pokoja.

K § 101

Zachováva sa tiež poskytovanie náhrady štátnemu zamestnancovi za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie, aj napriek tomu, že tieto činnosti nie sú štátnou službou alebo štátnymi záležitosťami podľa osobitných predpisov (§ 5 ods. 1). Suma náhrady sa určí pevnou sumou v rámci percentuálneho rozpätia z určenej základne.

Náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie netvorí zložku funkčného platu štátneho zamestnanca.

Služobný úrad bude povinný služobným predpisom určiť podrobnosti poskytovania tejto náhrady.

K § 102 a 103

Spôsob úpravy poskytovania platu pri dočasnom vyslaní štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby v cudzine je zhodný so spôsobom platným od 1. januára 2009, od kedy nadobudne účinnosť zákon, ktorým sa novelizujú tieto ustanovenia zákona o štátnej službe. Ide o zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

K § 104

V § 104 sa precizovaním niektorých ustanovení zachovávajú doterajšie hmotné výhody poskytované vedúcim služobných úradov a vedúcim zamestnancom vo verejnej funkcii. Hmotné výhody sa nepovažujú za plat.

K § 105

V súvislosti s vykonávaním štátnej služby v cudzine a s tým spojeným možným rizikom ohrozenia zdravia alebo života ponecháva sa možnosť poskytnutia jednorazového mimoriadneho odškodnenia štátnemu zamestnancovi, resp. pozostalým štátneho zamestnanca.

K § 106

Pre služobné úrady sa ponecháva možnosť oceniť peňažnou, vecnou alebo inou formou štátneho zamestnanca za zásluhy pri mimoriadnych udalostiach.

K § 107

Ustanovuje sa zabezpečenie ochrany údajov o platových náležitostiach štátneho zamestnanca.

K § 108

Z dôvodu jednoznačnosti sa v § 108 ustanovuje postup určenia platových náležitostí vedúceho zamestnanca vo verejnej funkcii, vedúcemu úradu, ktorý nie je štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii a odborníkovi ústavného činiteľa. V zásade sa zachováva doterajší mechanizmus – plat štátnemu zamestnancovi určí ten, kto ho do funkcie vymenuje.

K § 109

Pri nesplnení týždenného služobného času štátnym zamestnancom je potrebné krátiť jeho funkčný plat. Týždenný služobný čas je čas určený v služobnom úrade.

Za nesplnenie týždenného služobného času sa na tento účel nepovažuje neodpracovanie určeného pracovného dňa v mesiaci, na ktorý pripadol sviatok. Za takýto deň podľa § 98 štátnemu zamestnancovi patrí funkčný plat.

Krátenie funkčného platu sa vykoná aj pri dohodnutí kratšieho týždenného služobného času.

Alikvotné sumy zložiek funkčného platu sa budú zaokrúhľovať na najbližší eurocent nahor.

K § 110 a 111

V § 110 sú premietnuté pravidlá pre priznávanie peňažných nárokov štátneho zamestnanca v prípade zmeny náročnosti ním vykonávanej činnosti a s tým súvisiacim vymenovaním do inej funkcie.

Ustanovenie § 111 upravuje postup zvyšovania platovej tarify.

K § 112

V § 112 je na účely poskytovania niektorých príplatkov definovaná príslušná časť funkčného platu.

K § 113

Ustanovením § 113 sa splnomocňuje vláda Slovenskej republiky na vydávanie nariadenia, na základe ktorého sa ustanovia zvýšené platové tarify. Zvýšenie platových taríf a termín účinnosti sa každoročne dohodne v rámci vyjednávania o podmienkach vykonávania štátnej služby podľa § 119. Výsledok dohody sa premietne tiež do návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok.

V prípade, ak sa kolektívna dohoda neuzavrie, zvýšenie platových taríf ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rok.

Zvýšené platové tarify sa budú zaokrúhľovať na 50 eurocentov nahor.

K § 114

Navrhované znenie je analógiou ustanovenia § 151 zákon č. 312/2001 Z. z. upravené na podmienky tohto zákona.

K § 115 až 117

Pri zodpovednosti štátneho zamestnanca za škodu spôsobenú služobnému úradu sa aplikuje podstatná časť ôsmej časti Zákonníka práce. V podmienkach štátnej služby však bolo potrebné upraviť niektoré vzťahy týkajúce sa náhrady škody osobitným spôsobom. Zodpovednosť štátneho zamestnanca podľa navrhovaného zákona je budovaná na princípe zavinenia.

Podstatným rozdielom v porovnaní s úpravou v tzv. klasickom pracovnom práve je skutočnosť, že služobný úrad (zamestnávateľ) je vždy povinný vymáhať náhradu škody, za ktorú mu štátny zamestnanec zodpovedá.

Z hľadiska spôsobu náhrady škody sa podľa navrhovanej právnej úpravy uprednostňuje odstránenie škody uvedením do predošlého stavu. V prípade, že uvedenie do predošlého stavu nie je možné, je štátny zamestnanec povinný škodu nahradiť.

K § 118

Navrhuje sa upraviť povinnosť služobného úradu prerokúvať s príslušným odborovým orgánom opatrenia, ktoré sa týkajú väčšieho počtu štátnych zamestnancov v služobnom úrade a umožniť účasť člena odborového orgánu ako prísediaceho poradných orgánoch, ktoré zriaďuje vedúci služobného úradu.

Navrhuje sa rozšíriť oprávnenia odborových orgánov s cieľom zjednocovania právnej úpravy štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme.

K § 119

Rozsah podmienok vykonávania štátnej služby, ktoré možno priaznivejšie dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa sa v porovnaní s úpravou podľa súčasne platného právneho stavu nemení. Naďalej bude možné v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa v štátnej správe dohodnúť:

◊skrátenie služobného času; spravidla pôjde o skrátenie určeného týždenného služobného času, ktorý je podľa zákona najviac 40 hodín,

◊predĺženie základnej výmery dovolenky, ktorá podľa zákona trvá štyri resp. päť týždňov,

◊zvýšenie odstupného, ktoré zákon priznáva vo výške dvojnásobku, resp. trojnásobku posledne priznaného funkčného platu,

◊zvýšenie odchodného pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (podľa zákona vzniká nárok na odchodné v sume posledne priznaného funkčného platu),

◊zvýšenie platových taríf,

◊priaznivejšie podmienky vykonávania štátnej služby, ak to umožňuje osobitný predpis.

Rozsah podmienok vykonávania štátnej služby, ktoré možno dohodnúť v podnikovej kolektívnej zmluve je upravený demonštratívne. Pôjde napríklad o:

◊možnosť zvýšiť odstupné a odchodné sa za účelom zjednotenia právnej úpravy s podmienkami výkonu práce vo verejnom záujme navrhuje v rovnakom rozsahu ako v prípade zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme; zámerom takejto úpravy je postupne odstrániť existujúci stav, kedy podmienky dohodnuté v kolektívnych zmluvách pre štátnych zamestnancov sú v nejednom prípade diametrálne odlišné od podmienok dohodnutých v kolektívnych zmluvách pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme;

◊dohodnutie výšky odmeny poskytovanej podľa zákona fakultatívne pri dosiahnutí 50 rokov veku, v niektorých prípadoch skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po nadobudnutí nároku na dôchodok; v podnikovej kolektívnej zmluve bude možné dohodnúť jednak obligatórnosť poskytovania tejto odmeny a jednak jej výšku, ktorá však nesmie presiahnuť najvyššiu sumu ustanovenú zákonom.

K § 120

Pri príprave návrhu (z hľadiska rozsahu osobitnej úpravy štátnozamestnaneckých vzťahov, ktorá by mala byť obsiahnutá v zákone o štátnej službe), sa zvažovali tri alternatívy: I. výlučná a komplexná úprava v osobitnom právnom predpise, II. čiastočná úprava v osobitnom predpise s delegovanou pôsobnosťou Zákonníka práce, III. rozsiahlejšia úprava v osobitnom predpise pri subsidiárnej pôsobnosti Zákonníka práce. Materiál predložený do medzirezortného pripomienkového konania bol postavený na subsidiárnej pôsobnosti Zákonníka práce, no napokon sa pristúpilo k II. možnosti. Z dôvodu príbuznosti štátnozamestnaneckých vzťahov s pracovnoprávnymi vzťahmi sa teda navrhuje zachovať model s delegovanou pôsobnosťou vybraných ustanovení Zákonníka práce.

Konkrétne pôjde o tieto ustanovenia, resp. inštitúty pracovného práva, ktorých úprava podľa Zákonníka práce sa primerane použije na štátnozamestnanecké vzťahy:

◊§ 10 – úkony v mene zamestnávateľa a tzv. exces

◊§ 11a ods. 1 – zástupcovia zamestnancov

◊§ 15, 16 a 17 ods. 1 a 3 – právne úkony

◊§ 19 – omyl a odstúpenie od zmluvy

◊§ 20 – zabezpečenie práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov

◊§ 32 až 34 – dohoda o sporných nárokoch

◊§ 35 – smrť zamestnanca

פ 36 Рlehoty a doby

◊§ 37 – počítanie času

◊§ 38 – doručovanie

◊§ 39 a 40 – výklad niektorých pojmov

◊§ 41 – predzmluvné vzťahy

◊§ 45 ods. 2 – predlžovanie skúšobnej doby o prekážky v práci

◊§ 49 (ods. 1, 2, 3, 5 a 8) – pracovný pomer na kratší pracovný čas

◊§ 52 – domácka práca a telepráca

◊§ 55 ods. 2 písm. c) až f) – preradenie na inú prácu

◊§ 60 – dohoda o skončení pracovného pomeru

◊§ 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 3 až 5, § 64 ods. 1 a 2, § 67, § 69, § 70, § 72, § 74, § 75 ods. 3 a 4 – skončenie pracovného pomeru

◊§ 76 ods. 3 a 5 – povinnosť vrátiť odstupné a splatnosť odstupného

◊§ 77 až 80 – nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru

◊§ 84 ods. 3 a 4 – pracovný poriadok

◊§ 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 97 až 99 – pracovný čas

◊§ 100 až 102, § 103 ods. 4 až 7, § 104 až 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117 – dovolenka

◊§ 129 až 132 – splatnosť a výplata mzdy, zrážky zo mzdy

◊§ 136 až 139, § 141, § 142 až145 – prekážky v práci

◊§ 147, § 148, § 150 – ochrana práce

◊§ 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 7, § 156 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170 – podniková sociálna politika

◊§ 177 až 185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, § 217 až 222 – náhrada škody

◊§ 230, § 231 až 236, § 240 – kolektívne pracovnoprávne vzťahy

K § 121 až 123

Navrhuje sa ustanoviť pôsobnosť Občianskeho zákonníka na štátnozamestnanecké vzťahy, pokiaľ ide o úpravu:

a)právnych úkonov,

b)zastúpenia a

c)premlčania a počítania času.

Dôvody takejto úpravy sú nasledovné:

◊úprava týchto osobitných inštitútov v štátnozamestnaneckých vzťahoch v súčasnosti chýba, často vznikajú aplikačné problémy, poukazuje sa na potrebu použiť analógiu práva či dokonca analógiu zákona

◊aplikovať pôsobnosť predmetných ustanovení Občianskeho zákonníka delegáciou na § 1 ods. 4 Zákonníka práce nie je možné, pretože výklad tohto ustanovenia nie je jednoznačný a nie sú zriedkavé názory, podľa ktorých sa Občiansky zákonník subsidiárne vzťahuje len na prvú časť Zákonníka práce. Z uvedeného vyplýva, že odkaz na § 1 ods. 4 vzhľadom na rozsah delegovanej pôsobnosti Zákonníka práce na štátnozamestnanecké vzťahy ale i vzhľadom na rozsah úpravy navrhovaného zákona o štátnej službe nebol vhodným riešením.

◊aplikácia niektorých ustanovení (bez osobitnej úpravy priamo v zákone o štátnej službe) je nevyhnutná vzhľadom na opustenie modelu správneho konania a na prechod k zmluvnému princípu v štátnozamestnaneckých vzťahoch.

K § 124

K zániku (preklúzii) práva, na ktorú súd prihliada ex offo, dôjde v prípadoch podľa:

◊§ 51 ods. 2 – zmeškanie lehoty na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom a

◊§ 56 – zmeškanie lehoty na podanie návrhu, aby súd určil, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo.

Okrem uvedeného sa preklúzia vzťahuje i na prípady upravené v ustanoveniach Zákonníka práce, ktoré sa použijú na štátnozamestnanecký pomer. Pôjde o zmeškanie lehoty na:

◊výpoveď pre porušenie služobnej disciplíny,

◊podanie návrhu, aby súd uložil služobnému úradu povinnosť upraviť služobný posudok alebo potvrdenie o štátnej službe,

◊podanie návrhu, aby súd vyslovil neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou,

◊preukázanie nároku na dlhšiu ako základnú výmeru dovolenky,

◊upovedomenie služobného úradu o škode na odložených veciach,

◊vyslovenie súhlasu alebo nesúhlasu zástupcov zamestnancov s výpoveďou alebo okamžitým skončením štátnozamestnaneckého pomeru členovi odborového orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi.

K § 125

Vzhľadom na opustenie systému osobitného správneho konania v štátnozamestnaneckých vzťahoch a prechod na zmluvný princíp sa navrhuje, aby spory zo štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávali a rozhodovali súdy v občianskom súdnom konaní.

K § 126 až 128

V ustanoveniach sa upravujú situácie, kedy dochádza k zániku, zrušeniu alebo k prevodu časti služobného úradu. Všeobecným pravidlom je, že v prípade uvedených zmien práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru zostávajú zachované. Výnimkou v tomto smere je napríklad zánik funkcie vedúceho štátneho zamestnanca na základe zákona práve z dôvodu zániku služobného úradu.

K § 129

Ustanovenia o adaptačnom vzdelávaní sa nebudú vzťahovať na štátneho zamestnanca, ktorý bol prijatý do štátnej služby do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, a to i v prípade, ak od jeho prijatia do štátnej služby uplynulo obdobie kratšie ako je navrhovaná dĺžka adaptačného obdobia.

Rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby podľa predpisov platných do nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považuje za služobnú zmluvu podľa tohto zákona. V prípade, ak rozhodnutie neobsahuje náležitosti služobnej zmluvy, túto skutočnosť možno doplniť písomným dodatkom (či pôjde o jednostranný alebo zmluvný dodatok, závisí od konkrétnych okolností).

K § 130

Nakoľko prípravná štátna služba ako samostatný druh štátnej služby účinnosťou tohto zákona zaniká, navrhuje sa, aby sa štátny zamestnanec, ktorý je v prípravnej štátnej službe ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, stal ex lege štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe. Táto skutočnosť nemá vplyv na plynutie skúšobnej doby.

K § 131

Konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré sa začalo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa dokončí podľa predpisov platných do 31. októbra 2009, teda predovšetkým podľa:

◊zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a

◊príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (najmä podľa piatej časti – správne súdnictvo)

K § 132

Podľa odseku 1 sa navrhuje, aby odborná prax započítaná štátnemu zamestnancovi do 31. decembra 2003 zostala zachovaná s tým, že štátna služba vykonávaná podľa doterajšieho predpisu sa k tejto praxi pripočíta. Ide o služobnú prax na účely zvýšenia platovej tarify podľa § 84 ods. 2 tohto zákona.

Navrhovaným znením odseku 2 sa zachováva nárok štátneho zamestnanca, ktorý k 31. decembru 2003 mal priznaných viac ako 32 rokov odbornej praxe. Takémuto štátnemu zamestnancovi bude patriť rozdielový príplatok v sume, ktorú bude tvoriť 1 % jeho platovej tarify za každý ďalší rok nad 32 rokov odbornej praxe priznanej k 31. decembru 2003 a jeho štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá. Čas vykonávania štátnej služby od 1. januára 2004 sa týmto štátnym zamestnancom do služobnej praxe už nebude ďalej započítavať.

Napríklad štátny zamestnanec k 31. decembru 2003 mal započítaných 38 rokov odbornej praxe. Dňom účinnosti tohto zákona mu bude patriť

-zvýšenie platovej tarify za 32 rokov služobnej praxe podľa § 84 ods. 2 a

-rozdielový príplatok v sume, ktorú budú predstavovať 6 % z jeho platovej tarify priznanej od 1. januára 2009 (za 6 rokov odbornej praxe); takto vypočítaná suma rozdielového príplatku sa bude štátnemu zamestnancovi poskytovať v rovnakej sume mesačne, bez jej zvyšovania, počas trvania jeho štátnozamestnaneckého pomeru. To znamená, že sumu rozdielového príplatku neovplyvní zvýšenie platových taríf v nasledujúcich rokoch ani počet rokov vykonávania štátnej služby od 1. januára 2004.

Odsek 1 a 2 sa týka štátnych zamestnancov, ktorí sú v štátnozamestnaneckom pomere nepretržite po 31. decembri 2003. U štátnych zamestnancov, ktorým štátnozamestnanecký pomer vznikol od 1. januára 2004 sa pri započítavaní služobnej praxe postupuje podľa § 85.

Navrhovaným znením odseku 3 sa štátnemu zamestnancovi, ktorý podľa predpisov platných do účinnosti tohto zákona bol vymenovaný do nominovanej štátnej služby, bude naďalej patriť osobitný príplatok v sume priznanej ku dňu účinnosti tohto zákona. Suma osobitného príplatku sa bude štátnemu zamestnancovi poskytovať v rovnakej sume mesačne, bez jej zvyšovania.

K § 133

Navrhované znenie odseku 1 upravuje postup pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru, ktorou bude preradenie na funkciu s vyššou alebo nižšou náročnosťou činnosti odo dňa účinnosti tohto zákona. Zmenu štátnozamestnaneckého pomeru vykoná služobný úrad formou dodatku k služobnej zmluve. V prípade, ak k dohode o preradení na inú funkciu medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom nedôjde, štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca skončí posledným dňom mesiaca, v ktorom nadobudol účinnosť tento zákon. Štátnemu zamestnancovi bude v tomto prípade v závislosti od doby trvania štátnozamestnaneckého pomeru patriť odstupné v sume dvojnásobku alebo trojnásobku jeho posledne priznaného funkčného platu.

V odseku 2 sa navrhuje služobnému úradu povinnosť určiť štátnemu zamestnancovi odo dňa účinnosti tohto zákona nový funkčný plat. Zároveň v záujme zabránenia prípadného zníženia funkčného platu štátneho zamestnanca v súvislosti s novou právnou úpravou, zabezpečuje sa výška jeho funkčného platu určeného ku dňu účinnosti tohto zákona. Ustanovenie tohto odseku sa neuplatní u štátneho zamestnanca, u ktorého sa bude postupovať podľa odseku 1 alebo dôjde k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta mimoriadnej významnosti určenom služobným úradom.

Podľa odseku 3 sa doterajší osobný plat určený vládou Slovenskej republiky pre štátnych zamestnancov na miestach mimoriadnej významnosti bude považovať za mimoriadny plat podľa tohto zákona.

K § 134

Ustanovenie sa týka štátneho zamestnanca, ktorý podľa predpisov platných do účinnosti zákona č. 312/2001 Z. z (podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb. o platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov), do 31. marca 2002, mal udelenú výnimku z plnenia ustanoveného kvalifikačného predpokladu vzdelania a mal viac ako 50 rokov veku zostala táto výnimka zachovaná aj podľa platného zákona o štátnej službe. Navrhuje sa udelenú výnimku zachovať aj na účely tohto zákona.

K § 135

Navrhované ustanovenia preberajú z doterajšieho zákona povinnosť ustanovenú štátnemu zamestnancovi doplniť si štúdiom požadovaný stupňa vzdelania určený pre funkciu, do ktorej bol výnimočne vymenovaný, a to najneskôr do 31. decembra 2010. Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ktorý si túto povinnosť nesplní a na ktorého sa vzťahovalo ustanovenie § 159 ods. 4 zákona č. 312/2001 Z. z. sa skončí najneskôr 31. decembra 2010

K § 136

Dohody o zvyšovaní kvalifikácie a dohody o prehlbovaní kvalifikácie uzatvorené podľa predpisov platných do 31. októbra 2009 sa považujú za dohody uzatvorené podľa tohto zákona.

K § 137

Navrhuje sa, aby sa podmienka bezúhonnosti, ktorá sa preukazuje odpisom z registra trestov, nevzťahovala na štátneho zamestnanca, ktorý spĺňa podmienku bezúhonnosti podľa predpisov platných do nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

K § 138

Ustanovuje sa lehota, v ktorej je štátny zamestnanec povinný skončiť činnosti (podnikanie, iná zárobková činnosť), ktoré nesmie vykonávať.

K čl. II

Podľa zrušovaného ustanovenia v podnikovej kolektívnej zmluve, ktorú uzatvára služobný úrad a príslušný odborový orgán, možno upraviť podmienky vykonávania štátnej služby len v rozsahu ustanovenom kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa.

Vládny návrh zákona demonštratívnym spôsobom priamo upravuje, ktoré podmienky vykonávania štátnej služby možno výhodnejšie dohodnúť v podnikovej kolektívnej zmluve. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje citované ustanovenie zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov vypustiť.

K čl. III

K bodu 1

Pojem „právne vzťahy pri vykonávaní štátnej služby“ bol uvedený do právneho poriadku zákonom č. 312/2001 Z. z. o štátnej V § 1 ods. 1 vládneho návrhu zákona sa upravované právne vzťahy vznikajúce v súvislosti s vykonávaním štátnej služby označujú pojmom „štátnozamestnanecké vzťahy“.

K bodu 2

Za účelom zosúladenia s vládnym návrhom zákona o štátnej služby sa navrhuje vypustiť ustanovenia, ktoré upravujú úlohy Úradu vlády SR pri vykonávaní nominačnej skúšky a pri jeho činnosti ako osobného úradu.

K čl. IV

K bodom 1, 2 a 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zavedenia nového príplatku.

K bodu 3

Navrhovaným príplatkom sa má oceniť starostlivosť o služobné motorové vozidlo a jeho vedenie v súvislosti s vykonávaním pracovných úloh, pričom výkon týchto prác je nad rámec pracovných povinností zamestnanca vyplývajúcich z dohodnutého druhu práce. Príplatok pri splnení ustanovených podmienok bude môcť priznať každý zamestnávateľ. V súčasnosti nie je možné vyčísliť finančný dopad vzhľadom na chýbajúci údaj o počte tzv. „referentských“ služobných motorových vozidiel. Príslušný zamestnávateľ priznaný príplatok za starostlivosť o služobné motorové vozidlo a jeho vedenie pokryje z disponibilných finančných prostriedkov.

K čl. V

K bodu 1

Z dôvodu vyňatia Národného bezpečnostného úradu z rozsahu pôsobnosti zákona o štátnej služby, tým v podstate dochádza k vyňatiu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu ako jediného štátneho zamestnanca v tomto štátnom orgáne, z pôsobnosti zákona č. 312/2001 Z. z. Navrhuje sa preto upraviť jeho postavenie, resp. práva a povinnosti pri výkone funkcie priamo v zákone č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 215/2004 Z. z.“).

K bodu 2

V zákone č. 215/2004 Z. z. je v súčasnosti upravené vymenovanie riaditeľa úradu do funkcie a jeho odvolanie. Navrhuje sa preto tento zákon doplniť o nové ustanovenia:

1.V § 71 novými odsekmi 9 až 12, ktorými sa upravujú práva a povinností súvisiace s vykonávaním funkcie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu (napr. dovolenka, služobný preukaz, delegovanie niektorých ustanovení nového zákona o štátnej službe).

2.V novom § 71a sa navrhuje úprava jeho platových pomerov a nároku na hmotné výhody v rozsahu ako mu patrili ku dňu účinnosti tohto zákona.

K čl. VI

K bodu 1

V nadväznosti na § 120 vládneho návrhu zákona sa dozor nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich štátnozamestnanecké vzťahy zveruje orgánom štátnej správy v oblasti inšpekcie práce. Riešenie je v súlade s čl. 1 Protokolu z roku 1995 k Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o inšpekcii práce v priemysle a v obchode č. 81 z roku 1947. Orgány inšpekcie práce aj podľa doterajších predpisov (§ 2 ods. 2 tohto zákona) vykonávali dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u štátnych zamestnancov podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V nadväznosti na navrhované doplnenie sa navrhuje zmeniť doterajšie body 2 až 5.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z doplnenia § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona novým druhým bodom (1. novelizačný bod), podľa ktorej sa navrhuje ako nadbytočný vypustiť doterajší odsek 2 a zmeniť označenie nasledujúcich odsekov.

K bodu 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z vypustenia odseku 2 v § 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 4

Na efektívne organizačné zabezpečenie výkonu inšpekcie práce na úseku jadrových zariadení podľa § 2 písm. f) zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie, ktoré sa nachádzajú v troch krajoch Slovenskej republiky (Bratislavský, Trnavský a Nitriansky kraj) sa navrhuje využiť odborný personál Inšpektorátu práce v Nitre. Navrhovaná úprava umožní zužitkovať odborný potenciál špecialistov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracoviskách jadrových zariadení jednotlivých zamestnávateľov, avšak pracoviská týchto zamestnávateľov majúce iný charakter, napr. prevádzky dopravy, administratívy, skladov, opravárenských priestorov a pod. budú aj naďalej v pôsobnosti miestne príslušných inšpektorátov práce. Navrhovaná zmena umožní odborníkom z Inšpektorátu práce v Nitre v prípade budúcej potreby vykonávať tento dozor v jadrových zariadeniach na celom území Slovenskej republiky.

K bodu 5

Navrhuje sa, aby inšpektoráty práce vyšetrovali príčiny vzniku najzávažnejších taxatívne vymedzených pracovných úrazov, tzn. tých, ktoré zamestnancovi spôsobili smrť alebo ťažkú ujmu na zdraví. Inšpektoráty práce môžu, v súlade s doterajšou právnou úpravou i praxou, ostatné pracovné úrazy vrátane tých, ktoré spôsobili pracovnú neschopnosť najmenej 42 dní, vyšetrovať selektívne po posúdení okolností ich vzniku na základe oznámenia závažného pracovného úrazu alebo záznamu o registrovanom pracovnom úraze, ktoré je povinný zamestnávateľ doručiť miestne príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K bodu 6

V súlade s Trestným poriadkom navrhuje sa priamo upraviť povinnosť inšpektorátu práce oznamovať orgánom činným v trestnom konaní oprávnené podozrenie o spáchaní trestného činu, ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce, napr. v spojitosti so vznikom ťažkej ujmy na zdraví, s nevyplatením mzdy a pod.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z vypustenia odseku 2 v § 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z vypustenia odseku 2 v § 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a s tým súvisiace vypustenie poznámky pod čiarou k odkazu 5.

K bodu 9

Navrhuje sa, aby inšpektoráty práce boli zamestnávateľom informované o termíne skutočného začatia prevádzky. Túto informáciu môže poskytnúť len zamestnávateľ, ktorý v určitom reálnom čase začne vykonávať činnosť zapísanú v obchodnom registri alebo na ktorú má vydané živnostenské oprávnenie až s odstupom času od vydania týchto dokumentov. Povinnosť sa navrhuje uložiť len zamestnávateľovi, ktorý bude vykonávať činnosti, pri ktorých je podľa štatistických údajov na Slovensku reálne zvýšený počet pracovných úrazov a chorôb z povolania. Tieto činnosti sú podľa kódu štatistickej klasifikácie ekonomických činností uvedené v prílohe č. 1 k zákonu č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Aktuálne informácie o existencii a charaktere prevádzky umožnia efektívnejší a cielený výkon inšpekcie práce vrátane preventívnych aktivít a poradenstva novým zamestnávateľom.

K bodu 10

Aj v nadväznosti na novelu § 7 ods. 1 tohto zákona (3. novelizačný bod) sa navrhuje zosúladiť doterajší termín so znením § 2 písm. f) zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 11

Spolupráca a ochrana orgánu inšpekcie práce s Policajným zborom sa viaže na odôvodnený predpoklad alebo skutočný stav ohrozenia života alebo zdravia inšpektora práce pri výkone inšpekcie práce a na marenie výkonu inšpekcie práce. Prichádzajú do úvahy, ak kontrolovaný subjekt odmieta dobrovoľne strpieť úkon predpokladaný zákonom, ktorý je nevyhnutný na vykonanie inšpekcie práce, čo je aktuálne napríklad pri kontrole nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania alebo odmieta splniť povinnosť ustanovenú zákonom, prípadne ohrozuje bezpečnosť alebo zdravie inšpektora práce. V uvedených prípadoch sa spolupráca a ochrana uskutoční na žiadosť inšpektora práce alebo inšpektorátu práce v súlade so zákonom č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

K bodu 12

Navrhuje sa ustanoviť pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a v prípade, ak v dôsledku tohto porušenia došlo k smrteľnému pracovnému úrazu zamestnanca.

K bodu 13

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na zmenu podľa 1. novelizačného bodu.

K bodu 14

Navrhuje sa ustanoviť pokutu fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá vykonáva bez oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo bez povolenia činnosť, na ktorú oprávnenie, osvedčenie, preukaz alebo povolenie vydáva Národný inšpektorát práce, inšpektorát práce alebo fyzická osoba alebo právnická osoba podľa zákona č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 15

Navrhuje sa ustanoviť poriadkovú pokutu ukladanú fyzickej osobe ustanovenej v § 20 ods. 1 tohto zákona.

K čl. VII

K bodu 1

V platnom znení § 12 ods. 1 zákona absentuje úprava pre prípady, keď k preukázaniu bezúhonnosti je potrebný výpis z registra trestov na základe právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Aj keď tieto právne záväzné akty majú podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, je potreba túto skutočnosť vyjadriť vo vnútroštátnej úprave.

K bodu 2

V súvislosti s tým, že bezúhonnosť niektorých štátnych zamestnancov sa bude preukazovať odpisom registra trestov, sa navrhuje doplnenie ustanovenia § 14 ods. 3 písm. e) zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K čl. VIII

Navrhuje sa delená účinnosť zákona s tým, že zákon ako celok nadobudne účinnosť 1. novembra 2009. Ustanovenie čl. I § 84 ods.1 písm. a) druhého bodu nadobudne účinnosť 1.júla 2010 z dôvodu vytvorenia finančných prostriedkov na uskutočnenie úpravy platov niektorých štátnych zamestnancov Úradu vlády Slovenskej republiky.

K prílohe č. 1

Charakteristiky platových tried sú upravené tak, aby bola zabezpečená vyváženosť náročnosti činností medzi jednotlivými platovými triedami vo väzbe na definíciu štátnej služby a na ustanovené kvalifikačné predpoklady.

V súlade so zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov sa do 11. platovej triedy dopĺňa vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.

K prílohe č. 2

V nadväznosti na § 62 vládneho návrhu zákona sa v prílohe uvádza vzor majetkového priznania štátneho zamestnanca.

K prílohe č. 3

V prílohe č. 3 sú uvedené v súčasnosti platné platové tarify. Zdôvodnenie úpravy platových taríf sa uvádza v dôvodovej správe k článku I k bodom 81 až 85.

K prílohe č. 4

Rozpätie percentuálneho podielu pre určenie súm príplatkov za riadenie v jednotlivých stupňoch riadenia, uvedené v prílohe č. 4, z dôvodu nezvyšovania finančných nárokov na štátny rozpočet, zostáva na rovnakej úrovni ako v platnom zákone o štátnej službe. Spresnila sa definícia stupňov riadenia.

K prílohe č. 5

Príloha obsahuje zoznam právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sa vládnym návrhom zákona preberajú do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Bratislava 27. mája 2009

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Viera Tomanová v. r.

ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

27

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Podľa platnej právnej úpravy sa znalecká a tlmočnícka činnosť riadi zákonom č. 36/1967 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorá upravuje vymenovanie a odvolávanie znalcov, ustanovuje všeobecné zásady ich činnosti a odmeňovania. Podrobnosti ďalej upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti č.263/1996 Z.z. v znení vyhlášky 294/2000 Z.z. ktorou sa vykonáva zákon o znalcoch a tlmočníkoch a vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 86/2002 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 576/2003 Z.z..

Platná právna úprava sa vzťahuje na znaleckú a tlmočnícku činnosť vykonávanú v konaní pred súdmi a inými orgánmi verejnej moci ako aj na činnosť v súvislosti s právnymi úkonmi fyzických a právnických osôb v súkromnej sfére. V nadväznosti na túto právnu úpravu boli do niektorých zákonov a iných právnych predpisov zakotvené ustanovenia, ktoré ukladajú povinnosť dotknutým subjektom dať si pre svoje ďalšie úkony vyhotoviť znalecký posudok, resp. vykonať spoluprácu so znalcom. Ide napríklad o:

a)Zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov,

b)Zákon č. 123/1996 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

c)Zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok,

d)Zákon č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti,

e)Zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok),

f)Zákon č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu,

g)Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní,

h)Zákon č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj

i)Zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon),

poprípade niektoré vyhlášky a iné právne predpisy, medzi ktoré patrí napríklad celý rad opatrení ústredných orgánov štátnej správy vzťahujúcich sa na úpravu dispozičných oprávnení správcov v zriaďovateľskej pôsobnosti príslušného orgánu pri nakladaní s majetkom štátu (napríklad č. 398/2003 Z.z. pre rezort Ministerstva kultúry Slovenskej republiky).

Pri tvorbe návrhu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladateľ kontinuálne nadviazal na rad predchádzajúcich predpisov, ktoré v minulosti upravovali činnosť znalcov alebo tlmočníkov. Ide najmä o zákon č. 167/1949 Zb. o stálych prísažných znalcoch a tlmočníkoch, ďalej o zákon č. 47/1959 Zb. o úprave právnych pomerov znalcov a tlmočníkov a v poslednom rade platný zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a súdnych tlmočníkoch. Na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že návrh zákona zásadne vychádzal z nutnosti zabezpečiť vykonanie povinnosti štátu naplniť a realizovať ústavného právo každého jednotlivca na súdnu a inú ochranu, ktoré je zakotvené v článku 46 ods. 1 s pripustenou modifikáciou v článku 51 ods. 1, doplnené ústavným nárokom podľa článku 47 ods. 4 na komunikovanie s orgánmi verejnej moci prostredníctvom tlmočníka. Taktiež základným podkladom pre činnosť znalca alebo tlmočníka je naplnenie obsahu práva každého na spravodlivý proces zabezpečovaného zo strany štátu podľa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o základných ľudských právach a slobodách.

Nemenej závažným aspektom, ktorý návrh rieši, je vymedzenie rozsahu práv a povinností, ktoré tlmočníkom, prekladateľom a znalcom vznikajú pri výkone činností poskytovaných súkromným osobám na rôzne účely.

Preto požiadavka na novú právnu úpravu vyplynula jednak z potreby harmonizovať náš právny poriadok s právom Európskej únie ako aj s potreby reagovať na novú politicko-spoločenskú situáciu ktorá nastala po roku 1989, nakoľko platný zákon nedostatočne pokrýva všetky právne vzťahy, ktoré v trhovom hospodárstve vznikajú v súvislosti s výkonom znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti. Transformácia monopolného štátneho vlastníctva formou privatizácie štátneho majetku do súkromnej sféry, nebývalý rozvoj súkromno-právnych vzťahov s medzinárodným prvkom – najmä pod vplyvom integračných aktivít Slovenskej republiky vo vzťahu k rôznym medzinárodným organizáciám alebo zoskupeniam, resp. nárast medzinárodnej kriminality alebo trestných činov spáchaných cudzími štátnymi príslušníkmi, to všetko sú dôvodmi, ktoré stáli u zrodu nového zákona.

Navrhovaný zákon nielenže zotrváva na osvedčených pojmoch „znalec“ a „tlmočník“, ale súčasne zavádza nový terminologický pojem „prekladateľ“. Upravujú sa statusové otázky a identifikačné znaky znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, definuje sa znalecká, tlmočnícka a prekladateľská činnosť a jej postavenie, rozsah a obsah pôsobnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pri výkone ich činnosti, zodpovednosť, inštitút dočasného pozastavenia výkonu znaleckej a tlmočníckej činnosti, ktorý je bežný v zákonoch upravujúcich statusové záležitosti, spôsob odmeňovania, kompetencie ministra spravodlivosti a Ministerstva spravodlivosti SR v oblasti organizácie, riadenia, výkonu a kontroly znaleckej, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti. Takisto je upravená aj pôsobnosť znaleckých ústavov, ako vrcholných vedeckých pracovísk, ktoré budú garantom odbornosti pri výkone znaleckej činnosti a v spolupráci z ministerstvom spravodlivosti budú zabezpečovať vzdelávanie znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a iné úlohy potrebné pre zabezpečenia kvalitného výkonu znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti.

Návrh explicitne uvádza, že výkon znaleckej, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti nie je podnikaním podľa Obchodného zákonníka ani podľa Živnostenského zákona. Výkon tejto činnosti má preto charakter vedľajšej činnosti popri zamestnaní u fyzických osôb ako aj u právnických osôb, kde nemôže tvoriť hlavnú (v zmysle „jedinú“) náplň ich podnikania alebo činnosti. Práve vedľajší charakter výkonu znaleckej prípadne tlmočníckej a prekladateľskej činnosti zabezpečuje ich vysoko odborný výkon, keďže hlavnou pracovnou náplňou je vedecká, výskumná prípadne iná špecializovaná činnosť, ktorá v spojitosti s dlhoročnou praxou dáva záruku kvalitného výkonu znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti. Zároveň návrh odstraňuje aj nedostatky terajšej právnej úpravy vo vzťahu k daňovým a odvodovým povinnostiam a vo vzťahu k zákonu o štátnej službe.

Návrh zákona ďalej upravuje možnosť zápisu do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov aj pre fyzické a právnické osoby s trvalým pobytom alebo sídlom mimo územia SR. V prípade že takéto osoby sa podľa právnych predpisov niektorej z krajín Európskej únie alebo zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore považujú za znalcov, tak sa zapíšu do zoznamu bez splnenia požadovaných kritérií. Určitú výnimku, a to iba pre vymenované znalecké odbory, vytvára podmienka podrobiť sa vyrovnávacej skúške. Po jej úspešnom vykonaní bude zahraničný expert zapísaný do zoznamu – to neplatí pre právnickú osobu. V prípade tlmočníkov a prekladateľov navyše odpadá podmienka trvalého pobytu na území Európskej únie alebo zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, nakoľko je žiadúce aby osoby z celého sveta ovládajúce aj mimoeurópske jazyky boli zapísané v zozname.

Návrh zákona takisto upravuje možnosť výkonu znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti v súkromnej sfére na základe dohody s inými právnickými alebo fyzickými osobami na ich súkromné účely ako je vyhotovovanie znaleckých posudkov pre komerčne pôsobiace poisťovne, najmä v prípade spôsobenej škody, pre hypotekárne obchody na účely ohodnotenia hnuteľných vecí a nehnuteľností, ako aj na účely katastrálneho konania, preklady listín pre súkromné firmy atď. V týchto prípadoch platí samozrejme zmluvná voľnosť a odmena za takúto činnosť záleží len od dohody zmluvných strán.

Znalec, tlmočník ako aj prekladateľ budú musieť uzatvoriť aj poistenie zo zodpovednosti za škodu, ktoré bude chrániť najmä druhú stranu za škodu spôsobenú výkonom znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti.

Výška odmeny za jednotlivé úkony znaleckej alebo tlmočníckej a prekladateľskej činnosti, ako aj ich druhy a rozsah v konaní pred orgánmi verejnej moci bude stanovená vo vyhláške, ktorú vydá ministerstvo spravodlivosti.

Návrh zákona nemá priame negatívne dôsledky na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, naopak očakáva sa príjem do štátneho rozpočtu vo výške minimálne 12 mil. S. zo správnych poplatkov čo svojim listom č. 24865/2003-81z 13. 01. 2004 potvrdilo aj Ministerstvo financií SR.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Prijatie zákona nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť, na tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na hospodárenie súkromnej sféry.

Návrh zákona, vzhľadom na jeho zameranie nie je potrebné prerokovať v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTInávrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie1.Navrhovateľ zákona : vláda Slovenskej republiky2.Názov návrhu zákona : zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii :a)návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communataire, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu, medzi prioritné úlohy vlády, patrí medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003 na mesiac Novemberb)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 24.Problematika návrhu právneho predpisu : a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:1. Primárne právo ES : a) čl. 43- úprava slobody usadiť sa b) čl. 49-úprava slobody poskytovať služby. Spoločným princípom obidvoch slobôd je princíp rovnakého zaobchádzania so štátnymi príslušníkmi členských štátov EÚ a EZVO ako so štátnymi príslušníkmi SR, ktorý je vyjadrený zákazom akejkoľvek otvorenej alebo skrytej diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti.2. Zmluvné pramene práva ES: čl. 45 Európskej dohody o pridružení (158/1997 Z.z. v znení rozhodnutia Asociačnej rady) upravujúci princíp rovnakého zaobchádzania pre usadenie sa občanov a podnikov spoločenstva v rámci hospodárskych činností, podľa čl. 45 ods. 4 písm. c) hospodárska činnosť zahŕňa najmä činnosť priemyselného charakteru, činnosť obchodného charakteru a výkon remesiel a slobodných povolaní. b) c) d) nie je upravená v práve Európskej únie5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie : Návrh zákona je úplne kompatibilný s právom Európskych spoločenstiev6.Gestor (spolupracujúce rezorty) : Bezpredmetné7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :Pri vypracúvaní návrhu zákona nebola účasť experta.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

Odhad dopadov na verejné financiePrijatie návrhu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov si nevyžiada administratívne posilnenie a s tým spojené vynaloženie finančných prostriedkov na zabezpečenie nových úloh. Príjmy z poplatku za zápis do zoznamu budú predstavovať sumu okolo

2 500 znalcov x 5 000 Sk = 12, 5 mil. Sk

za predpokladu ak o zápis požiada polovica osôb zapísaných v zozname podľa doteraz platných predpisov. Priamy dopad na štátny rozpočet bude mať nová vyhláška o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorá predpokladá zvýšenie súčasných odmien. Náklady na znaleckú a tlmočnícku činnosť podľa doterajších predpisov o odmenách predstavovali v roku 2001 cca 128,5 mil. Sk a v roku 2002 cca 145,5 mil. Sk. u všetkých ústredných orgánov štátnej správy. Z tejto sumy pritom len ministerstvo vnútra SR má náklady ročne okolo 100 mil. Sk, ministerstvo spravodlivosti okolo 12 mil. Sk, ministerstvo obrany 13 až 20 mil. Sk a ministerstvo financií okolo 3 až 5 mil. Sk Ďalšie rezorty nemajú žiadne náklady alebo v podstatne menšej miere, rádovo v sumách do 100 tis. Sk Po prijatí vyhlášky bude treba počítať zo zvýšením uvedených súm.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôbPrijatie návrhu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov nebude mať dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.Odhad dopadov na životné prostrediePrijatie návrhu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov nebude mať dopad na životné prostredie. Odhad dopadov na zamestnanosťPrijatie návrhu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov nebude mať dopad na zamestnanosť.

B. Osobitná časť:

K § 1

Návrh zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch nadväzuje na celý rad predchádzajúcich predpisov v minulosti upravujúcich činnosť znalcov alebo tlmočníkov. Ďalej návrh zákona vychádza z nutnosti zabezpečiť vykonanie povinnosti štátu umožniť realizáciu ústavného práva každého jednotlivca na súdnu a inú ochranu, na komunikovanie s orgánmi verejnej moci prostredníctvom tlmočníka, na spravodlivý proces a tiež zabezpečiť úpravu práv a povinností, ktoré vznikajú medzi občanmi alebo podnikateľmi na strane jednej a znalcami, tlmočníkmi alebo prekladateľmi na strane druhej pri zabezpečovaní požiadaviek súkromnej sféry (na rôzne účely).

Vymedzenie predmetu zákona je preto rozdelené, vzhľadom na splnenie základného legislatívneho pravidla jasnosti zákona pre adresátov jeho obsahu a s prihliadnutím na špecifiká znaleckej, tlmočníckej (prekladateľskej) činnosti, do štyroch hlavných obsahových častí, ktoré sú štrukturálne rozvrhnuté nasledovne :

◊druhá časť – Znalci,

◊tretia časť – Tlmočníci a prekladatelia,

◊štvrtá časť – Sankcie,

◊piata časť – Pôsobnosť ministerstva v oblasti výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti.

Okrem statusovej problematiky sa návrh zákona zaoberá aj právami a povinnosťami, ktorých porušenie vo všetkých skupinách (tzn. ako znalci, tlmočníci tak aj prekladatelia) vedie k vzniku administratívnoprávnej zodpovednosti.

Potreba upraviť postavenie znaleckých ústavov a tlmočníckych ústavov ako rezortných, metodických a vzdelávacích centier je len reakciou na súčasný stav, kedy tieto činnosti musí Ministerstvo spravodlivosti SR vzhľadom na svoje kapacitné možnosti zabezpečovať prostredníctvom dvojstranných zmluvných vzťahov. Zákonné zakotvenie bude prispievať k vyššiemu stupňu prehľadnosti, transparentnosti a zákonnosti takto vykonávaných činností.

K § 2 a 3

Návrh zákona vo svojom definičnom ustanovení vychádza zo všeobecného predpokladu, že každá osoba od okamihu zápisu do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov sa stáva znalcom alebo tlmočníkom, poprípade prekladateľom v závislosti od toho, v ktorej časti centrálne vedeného zoznamu bude zapísaná. Z uvedeného dôvodu sa do zoznamu budú zapisovať nielen fyzické a právnické osoby, ale aj znalecké ústavy. Naopak tlmočnícky a prekladateľský ústav, ktorý plní najmä vzdelávacie a koordinačné funkcie pri výkone prekladateľskej a tlmočníckej činnosti, sa do centrálneho zoznamu nezapisuje. Súčasný výkon znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti jednou osobou návrh zákona nevylučuje.

Hoci na funkciu znalca a tlmočníka (prekladateľa) je potrebné nazerať ako na morálne ocenenie úrovne znalostí jednotlivca celou spoločnosťou, nie je možné hovoriť, že ide o výkon čestnej funkcie bez odplaty. Takýto prístup by bol v rozpore so základnými ústavnými hodnotami Slovenskej republiky, a to najmä so zákazom nútených prác uvedených v článku 18 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Preto je potrebné činnosť znalca alebo činnosť tlmočníka (prekladateľa) primerane honorovať odmenou, výška ktorej bude uvedená vo vykonávacom predpise. Odmena bude vychádzať z kombinácie paušálnej alebo hodinovej odmeny, resp. percentuálnej odmeny stanovenej pre jeden úkon znaleckej alebo tlmočníckej činnosti. V súčasnosti je odmena znalca alebo tlmočníka (prekladateľa) určená hodinovou sadzbou, pričom sú dané možnosti jej zvýšenia alebo zníženia. Základná sadzba 200,- Sk za hodinu práce znalca alebo tlmočníka (prekladateľa) bola stanovená vykonávacím predpisom v roku 1996 a odvtedy nebola bez ohľadu na dopady inflácie menená. Táto skutočnosť sa spolu s vysokými nárokmi kladenými na výkon znaleckej a tlmočníckej činnosti javí v súčasnosti ako neudržateľná, ak má štát súčasne garantovať občanovi vysokú kvalitu týchto činností. Preto je nevyhnutné zvýšenie odmeny za väčšinu znaleckých, resp. tlmočníckych úkonov. V inom prípade hrozí nebezpečenstvo, že špičkoví odborníci dajú prednosť komerčnej alebo súkromnej sfére, kde sú aj adekvátne za svoje kvality odmeňovaní. Verejný záujem tak opäť raz bude ťahať za kratší koniec.

S výkonom znaleckej alebo tlmočníckej (prekladateľskej) činnosti jednoznačne súvisí vznik výdavkov na strane znalca, tlmočníka alebo prekladateľa. Nie všetky výdavky budú spĺňať požiadavku primeranosti, hospodárnosti alebo účelnosti. Preto návrh zákona umožňuje znalcovi alebo tlmočníkovi (prekladateľovi) požadovať náhradu iba za hotové, tzn. vynaložené (je právne irelevantné, či sa vykonajú vo forme pokladničnej hotovostnej platby, poštovej platby cez poukážku alebo prevodného bankového príkazu, či v minulosti alebo blízkej budúcnosti). Zákon formou demonštratívneho výpočtu upresňuje najčastejšie sa vyskytujúce výdavky a to tak, že medzi ne zaraďuje rôzne poplatky, vynaložené cestovné výdavky spojené najmä s obhliadkou predmetu znaleckej činnosti alebo účasťou na úkone orgánu verejnej moci (napríklad účasť tlmočníka na súdnom pojednávaní), ďalej telekomunikačné výdavky. Ako osobitne dôležité sa javia výdavky za kopírovacie alebo iné reprografické služby, lebo písomný znalecký alebo prekladateľský úkon sa bude vyhotovovať vo viacerých exemplároch. Toto množstvo musí znalec alebo prekladateľ vyhotoviť prostredníctvom služieb iného podnikateľa alebo na vlastnom zariadení. Z uvedeného dôvodu sa tieto náklady budú paušálne vyúčtovávať zadávateľovi. Rovnako sem budú spadať výdavky spojené s činnosťou konzultanta, korektora, alebo poradcu tlmočníka (prekladateľa), výdavky za odborné podklady, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov. Okrem uvedených typových skupín výdavkov bude mať znalec alebo tlmočník (prekladateľ) právo si vyúčtovať aj také osobitné skupiny výdavkov, ktoré spĺňajú podmienku výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s vykonávaním činnosti. Formulácia vynaložené výdavky však súčasne neznačí, že museli byť v čase vyúčtovania výdavkov aj uhradené. V tomto prípade bude postačujúca aj predfaktúra, resp. iný doklad o určiteľnosti platby v budúcnosti.

Všetky hore uvedené skupiny výdavkov sa budú podľa návrhu účtovať oddelene podľa účtovných dokladov (napr. kopírovanie, vyhotovovanie fotografií) v súlade s osobitnými predpismi (napríklad pre cestovné výdavky sa bude uplatňovať režim zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách) alebo formou paušálov stanovených ako hodnotový ekvivalent danej služby na miestnom trhu v súlade s cenovou kalkuláciou (napríklad ak má znalec alebo tlmočník vlastný kopírovací stroj, určí sám paušálnu náhradu za jednu stranu podľa bežných cien za takúto službu v danom mieste a čase). Hotové výdavky budú zahŕňať aj výdavky vzniknuté činnosťou konzultanta (napríklad pôjde o výdavky spojené s cestovaním, kopírovaním alebo inou účelnou činnosťou konzultanta). Za hotové výdavky návrh zákona však nebude považovať náklady spojené s obstaraním potrebného materiálneho zabezpečenia pre výkon znaleckej činnosti v danom odvetví znaleckého odboru, ktoré je znalec povinný preukázať pred zápisom do zoznamu (napríklad výdavky spojené so zaobstaraním vybavenia kancelárie, výdavky na kúpu meracích zariadení, výpočtovej techniky alebo tlačiarne a iné). Rovnako za náklady spojené s aktuálnou činnosťou znalca alebo tlmočníka (prekladateľa) návrh nepovažuje náklady tzv. „prevenčnej povahy“, tzn. predovšetkým náklady spojené so zápisom do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ďalej náklady spojené so vzdelaním, ďalším vzdelávaním (odborné minimum, špecializované vzdelávanie), s odbornými skúškami, s overovaním odbornej spôsobilosti a iné.

Uvedené ustanovenie však nerieši daňové povinnosti znalca alebo tlmočníka (prekladateľa). Tieto povinnosti sú bližšie určené v daňových zákonoch, najmä z hľadiska dane z príjmov alebo dane z pridanej hodnoty. Bolo však potrebné explicitne uviesť, že denník je knihou osobitnej evidencie a vyúčtovanie odmeny a nákladov je účtovným dokladom v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o účtovníctve.

Ako už bolo naznačené, predkladateľ návrhu nechápe činnosť znalcov, tlmočníkov a prekladateľov ako naplnenie ústavného práva na slobodu podnikania podľa článku 35 ods. 1 ústavy Slovenskej republiky, ale naopak ako realizáciu povinnosti a súčasne ako naplnenie medzinárodného záväzku Slovenskej republiky na zabezpečenie spravodlivého procesu. Z uvedeného dôvodu návrh predpokladá, že pôjde o uskutočňovanie činnosti prekladateľa, tlmočníka alebo znalca vo forme inej zárobkovej činnosti podľa spomenutého článku 35, záver odseku 1.

Preto návrh zákona v úvode zdôrazňuje, že výkon znaleckej alebo tlmočníckej (prekladateľskej) činnosti nebude spĺňať charakteristiku podnikania uvedenú v Obchodnom zákonníku, a ani nepôjde o výkon tzv. slobodných povolaní v rámci záujmovej samosprávy (ako je napríklad činnosť advokáta, daňového poradcu, resp. autorizovaného inžiniera). Naopak návrh zákona výslovne predpokladá vznik pracovného pomeru, resp. výkon činnosti spoločníka (akcionára) alebo člena štatutárneho orgánu právnickej osoby (bližšie viď jednotlivé ustanovenia o právnických osobách-znalcoch). Takisto u obchodných spoločností sa nepredpokladá iba samotný výkon znaleckej činnosti, ale kombinácia s inými podnikateľskými aktivitami. Tento stav prevláda aj v súčasnosti a pre obchodné vzťahy je napríklad umožnený prostredníctvom aplikácie ust. § 56 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka.

Návrh zákona rozdeľuje podľa charakteru zadávateľa činnosť znalca na dve typové skupiny :

a)Realizácia jednotlivých úkonov činnosti znalca, tlmočníka alebo prekladateľa pred orgánmi verejnej moci, ktoré túto osobu do funkcie na základe rozhodnutia pri naplnení všetkých kompetenčných limitov ustanovia, tzn. činnosť znalca, tlmočníka alebo prekladateľa pre potreby súdu na účel netrestného konania (sem patrí civilná, obchodná, dedičská alebo iná agenda súdu) – napr. § 127 Občianskeho súdneho poriadku, činnosť pre potreby orgánov činných v trestnom konaní – napr. § 105 a nasl. ustanovenia Trestného poriadku, a pre potreby iných orgánov verejnej moci na účel správneho, daňového, colného alebo iného osobitného konania.

b)Realizácia jednotlivých úkonov činnosti znalca, tlmočníka alebo prekladateľa na základe požiadaviek súkromnej sféry. Sem môžu popri znaleckých posudkoch na účely katastrálneho konania a prekladoch vyžiadaných inštitúciami z iných krajín patriť aj úkony, ktoré nebudú mať žiadny vzťah k orgánom verejnej moci toho-ktorého štátu vzhľadom na svoju okamžitú neuplatniteľnosť.

Keďže výkon činnosti znalca alebo tlmočníka (prekladateľa) sa už od začiatku spája s vynaložením finančne náročný výdavkov, je potrebné na zabezpečenie jej riadneho vykonávania poskytnúť znalcovi alebo tlmočníkovi (prekladateľovi) primeraný preddavok pod podmienkou, ak o to požiada. V konaní pred orgánom verejnej moci bude vhodné primeranosť posúdiť na základe predbežnej konzultácie so znalcom alebo tlmočníkom, pre každý konkrétny prípad zvlášť. V praxi to znamená, že tieto preddavkované sumy môžu byť a zrejme aj budú od prípadu k prípadu rôzne. Preto nie je ani možné určiť výšku paušálnych preddavkov. Mimo konania pred orgánmi verejnej moci je preddavok a jeho primeranosť vecou dohody účastníkov zmluvného vzťahu. Vo väčšine prípadov sa bude predpokladať uzavretie zmluvy o kontrolnej činnosti, zmluvy o dielo alebo nepomenovanej zmluvy podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Zmluvný typ bude závisieť od predmetu zmluvy ako aj charakteru účastníkov (podnikateľ na podnikateľské účely alebo občan na súkromné účely).

V navrhovanom ustanovení sa zavádza pre tretie osoby (súhrnné označenie pre občanov, podnikateľské subjekty, verejnoprávne inštitúcie, orgány štátnej moci alebo verejnej moci vrátane prokuratúry o ochrancu verejných práv) súčinnostná povinnosť, tzn. na základe vyžiadania znalca alebo tlmočníka (prekladateľa) poskytnúť podklady, ktorými tieto tretie osoby disponujú a ktoré sú potrebné na to, aby znalecký (tlmočnícky, resp. prekladateľský) úkon bol riadne vykonaný. V praxi ide predovšetkým o spoluprácu s rôznymi verejnými registrami ako je napríklad katastrálny úrad, súkromnými alebo štátnymi archívmi a s ďalšími osobami. znalec alebo tlmočník (prekladateľ) sa vždy preukáže svojimi identifikačnými znakmi, tzn. preukazom znalca, tlmočníka alebo prekladateľa a v prípade písomného vyžiadania aj úradnou pečiatkou a ďalej preukáže, že účel súčinnosti súvisí s jeho činnosťou podľa tohto zákona. Z tohto ustanovenia bude zrejmý aj účel jeho činnosti pre tretie osoby. Osoby poskytujúce podklady, doklady, listiny, predmety a iné veci nevyhnutné na dosiahnutie činnosti znalca alebo tlmočníka (prekladateľa) sa teda nemusia obávať ich zneužitia, prípadne vydania neoprávnenej osobe. Rovnako na dôverné údaje alebo utajované skutočnosti, s ktorými sa znalec alebo tlmočník (prekladateľ) oboznámil počas výkonu svojej činnosti, sa bude vzťahovať mlčanlivosť znalca alebo tlmočníka (prekladateľa). Porušenie povinnosti mlčať voči subjektom súkromného alebo verejného práva môže naplniť skutkovú podstatu trestného činu uvedenú v § 122 Trestného zákona – Ohrozovanie obchodného tajomstva, bankového tajomstva a daňového tajomstva. Rovnako v prípade porušenia mlčanlivosti voči orgánom verejnej moci môže znalcovi alebo tlmočníkovi (prekladateľovi) vzniknúť trestná zodpovednosť pri naplnení trestného činu uvedeného v § 105 Trestného zákona – Vyzvedačstvo alebo v § 106 – Ohrozenie utajovanej skutočnosti, popr. § 107 citovaného zákona.

Základnou náplňou činnosti znalca na rozdiel od svedka je, aby na základe aplikácie odborných znalostí na určité konkrétne údaje, resp. na popis situácie s využitím exaktne stanovených vedných metód alebo postupov vyslovil vysoko pravdepodobný a objektivizovaný záver o tom, že určité stavy, javy, situácie alebo skutočnosti nastali, nastanú alebo existujú v podobe opísanej v závere bez ohľadu na to, že vyslovený záver nemôže verifikovať svojim zmyslovými poznatkami. Na rozdiel od činnosti znalca je potrebné na činnosť tlmočníka alebo prekladateľa nazerať ako na umožnenie výmeny informácií o skutkovom stave, ktorý si konajúci orgán sám nemôže zabezpečiť. Uvedené závery potom slúžia pre orgány verejnej moci na posúdenie skutkového stavu. Rovnako toto je hlavný účel spolupráce znalca so súkromným sektorom.

Znalecké úkony vykonávané na základe ustanovenia za znalca alebo objednávky v konaní pred orgánmi verejnej moci, prípadne ktorých vykonanie je potrebné pre rozhodnutia týchto orgánov podľa platných právnych predpisov, sa vždy považujú za úkony pre orgány verejnej moci.

Orgánom verejnej moci sa v zmysle článku 26 ods. 5 ústavy Slovenskej republiky rozumejú všetky štátne orgány, orgány štátnej správy, orgány samosprávy obce (mesta) ako aj orgány prokuratúry.

Znalci sa pre potreby tohto návrhu zákona budú deliť podľa spôsobu výkonu tejto funkcie na:

a)znalcov - fyzické osoby : ide o znalcov, ktorých poznáme aj v súčasnosti a ktorí vykonávajú svoju činnosť predovšetkým popri hlavnom zamestnaní.

b)znalcov - právnické osoby : ide o doteraz známe ústavy a iné pracoviská kvalifikované na znaleckú činnosť (známe ako tzv. „znalecké organizácie“), ktoré podľa doterajších predpisov vykonávali svoju činnosť prevažne ako vedľajšiu činnosť obchodnej spoločnosti predovšetkým v odbore podnikové hospodárstvo. Tento model ostáva zachovaný s tým, že sú zjednotené pojmy a zmenené podmienky pre zápis do zoznamu.

c)znalecké ústavy – ide o terminologicky nový pojem, ktorým sa odlíšia znalci právnické osoby od znaleckých ústavov, ktoré okrem výkonu samotnej znaleckej činnosti budú plniť aj funkciu metodického, riadiaceho, vzdelávacieho centra v jednotlivých odvetviach znaleckých odborov. Ďalej budú poskytovať súčinnosť pri riadiacej, kontrolnej a činnosti ministerstva.

Inou osobou vykonávajúcu znaleckú činnosť sa rozumejú tzv. znalci „ad hoc“, resp. znalci na jeden prípad. Títo znalci môžu byť ustanovení iba v konaní prebiehajúcom pred príslušným orgánom verejnej moci a pri splnení podmienok uvedených v návrhu zákona, tzn. dobrovoľnosť ustanovenej osoby a časová alebo iná núdza pre konajúci orgán verejnej moci

K § 4

Upúšťa sa od vedenia 8 regionálnych zoznamov znalcov a tlmočníkov, ktoré boli pre verejnosť ťažko prístupné :

1.prístup verejnosti sa umožňoval iba v stránkové dni príslušných krajských súdov,

2.za nahliadnutie do zoznamu alebo za odpis zo zoznamu sa požadovalo zaplatenie súdneho poplatku vo výške 50,– Sk, poprípade

3.mohla nastať skutočnosť, že po nahliadnutí záujemcu do zoznamu na jednom krajskom súde sa tento dozvedel, že v danom odbore nie je zapísaný žiadny znalec alebo tlmočník, hoci v zozname iného krajského súdu boli zapísané aj viaceré osoby.

Doterajšie členenie zoznamu na jednotlivé odbory a odvetvia sa v prípade znalcov celkom zachová, v prípade tlmočníkov a prekladateľov sa budú vytvárať iba jazykové odbory s dôrazom na jazykovú obojstrannosť, poprípade viacstrannosť (nielen prekladateľ z jazyka anglického ale aj súčasne do jazyka slovenského, poprípade ďalšia kombinácia bez slovenského jazyka). V súčasnosti sú v zozname znalecké odbory rozčlenené podľa vedných odborov do číselných kódov od 01 00 00 – Bezpečnosť práce až po číselný kód 53 00 00 – Podnikové hospodárstvo. Mnohé z nich sú rozčlenené do viacerých odvetví. Napríklad znalecký odbor č. 49 00 00 ZDRAVOTNÍCTVO A FARMÁCIA sa člení na nasledovné odvetvia :

49 01 00 Anestéziológia a resuscitácia

49 02 00 Dermatovenerológia (dermatológia, venerológia)

49 03 00 Gynekológia a pôrodníctvo

49 04 00 Hematológia a transfuziológia (vyšetrovanie krvi v paternitných sporoch)

49 05 00 Hygiena a epidemiológia (hygiena práce - pracovné lekárstvo)

49 06 00 Chirurgia (traumatológia, kardiochirurgia, neurochirurgia, plastická chirurgia)

49 07 00 INTERNÁ MEDICÍNA

49 07 01 Diabetológia

49 07 02 Endokrinológia,

49 07 03 Ftyzeológia,

49 07 04 Gastroenterológia,

49 07 05 Geriatria,

49 07 06 Infektológia,

49 07 07 Kardiológia,

49 07 08 Nefrológia,

49 07 09 Hyperbarická medicína

49 07 10 Choroby z povolania

49 08 00 Klinická biochémia

49 09 00 Lekárska mikrobiológia a imunológia (bakteriológia, virológia a parazitológia)

49 10 00 Neurológia

49 11 00 Oftalmológia (očné lekárstvo)

49 12 00 Ortopédia (ortopedická protetika, fyziatria, balneológia, liečebná rehabilitácia)

49 13 00 Otorinolaryngológia /ORL - ušné, nosné a krčné/ (foniatria, audiológia)

49 14 00 Patológia

49 15 00 Súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, sérohematológia)

49 16 00 Pediatria (detské lekárstvo)

49 17 00 Psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománii, gerontopsychiatria)

49 18 00 Rádiodiagnostika a rádioterapia (klinická onkológia)

49 19 00 Sexuológia

49 20 00 Stomatológia (čeľustná ortopédia, stomatologická protetika)

49 21 00 Toxikológia

49 22 00 Urológia

49 23 00 Farmácia (biochemická a toxikologická analytika, klinická farmakológia, farmakológia a toxikológia liečiv, farmácia).

V niektorých znaleckých odboroch mohli v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch len ústavy a iné pracoviská špecializované na znaleckú činnosť vykonávať túto činnosť. Išlo o odbor č. 51 00 00 - Kriminalistika, kde znaleckú činnosť mohol vykonávať iba Kriminalistický a expertízny ústav policajného zboru SR, a odbor č. 52 00 00 - Ochrana utajovaných skutočností, kde znaleckú činnosť mohol vykonávať iba Národný bezpečnostný úrad.

Uvedený prehľad iba naznačuje, že problematika znalcov ako aj prekladateľov a tlmočníkov je veľmi rozsiahla a komplexná.

Do zoznamu sa budú zapisovať údaje, ktoré budú prístupné verejnosti. Ďalšie údaje zapisované do zoznamu, ktoré určí vykonávací predpis budú slúžiť na aktuálne zastihnutie znalca, tlmočníka alebo prekladateľa v prípade jeho okamžitej potreby. Bude sa teda jednať predovšetkým o telefónne číslo, číslo na mobil alebo iný podobný údaj.

K § 5 a 6

Návrh presne vymedzuje podmienky zápisu nielen pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktoré sú fyzické osoby, ale rieši podrobnosti pre zápis znalcov - právnické osoby. Ďalej sa upúšťa od zaužívaného systému vymenovania osoby do funkcie znalca. Návrh zákona naopak zavádza odbornú skúšku , ako podmienku zápisu do zoznamu, ktorá by mala garantovať odbornosť uchádzačov o výkon činnosti. Po splnení všetkých podmienok pre zápis vznikne právny nárok na zapísanie do zoznamu. Preukazovanie získaného vzdelania sa bude uskutočňovať predložením diplomu o vzdelaní vydaného vysokou školou alebo iného dokladu o skončení príslušnej školy ( napr. maturitné vysvedčenie ). V prípade občanov iných krajín, budú musieť samozrejme predložiť doklad o uznaní ich odbornej kvalifikácie podľa zákona 477/2002 Z.z ak pôjde o príslušníkov EÚ. V ostatných prípadoch, u občanov „tretích krajín“ ako napr. USA sa ich vzdelanie bude uznávať podľa zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Medzi podmienky zápisu pre fyzické osoby do zoznamu už nebude patriť vzhľadom na integračný proces podmienka štátneho občianstva Slovenskej republiky, ale sa dáva možnosť pôsobenia odborníkov z krajín Európskej únie a členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru. Na druhej strane nie je žiadúce, aby Slovenská republika umožnila pôsobenie odborníkov z tretích krajín, tzn. z krajín, ku ktorým Slovenská republika v súčasnosti nemá medzinárodno-právne záväzky. Preto sa navrhuje obmedzenie ich prístupu na trh služieb Slovenskej republiky. V prípade nezapísania sa môže uchádzač domáhať ochrany vrátanie prieskumu rozhodnutia súdnou cestou. Obsah sľubu je zvolený tak, aby vyjadroval zákonný, odborný i etický rámec výkonu činnosti a jej objektivitu. Zároveň vyjadruje záväzok zachovať mlčanlivosť, ktorý je možno prelomiť len za explicitne stanovených zákonných podmienok.

Obdobne platí aj pre tlmočníkov a prekladateľov.

K § 7

Návrh zákona rieši aj požiadavku Európskych spoločenstiev zakotvenú v čl. 69 a 70 Asociačnej dohody týkajúcu sa toho, aby Slovenská republika v príslušnom časovom úseku odstránila prekážky, ktoré obmedzujú voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu. Hoci znalec je čiastočne napojený na výkon verejnej moci (viď povinnosť opatrovať otlačkom pečiatky všetky znalecké úkony vyhotovené v písomnej forme), napriek tejto skutočnosti nie je znalec orgánom realizácie (resp. aplikácie) verejnej moci pri výkone znaleckej činnosti, a preto nie je možné sa dovolávať výhrady zakotvenej v Zmluve o ES, poprípade v Asociačnej dohode.

Preto v súlade s článkom 1 písm. a), d) a článku 4 ods. 1 písm. b) Smernice Rady Európskej únie z 21. decembra 1988 (89/48/EHS) o všeobecnom systéme uznávania diplomov vyššieho vzdelania udelených pri ukončení odborného vzdelania a odbornej prípravy v dĺžke trvania aspoň troch rokov je do návrhu zakomponovaná požiadavka, aby sa odborník - cudzinec v prípadoch, kedy sa obsah vzdelania a odbornej prípravy, ktoré absolvoval podľa článku 3 písm. a) a b) podstatne odlišuje od toho obsahu, ktorý sa vyžaduje pre získanie diplomu v Slovenskej republike, podrobil prevereniu svojich znalostí formou vyrovnávacej skúšky. Nie všetky znalecké odbory vzhľadom na pokročilý stupeň harmonizácie vzdelávacích osnov v rezorte ministerstva školstva ako aj na záväznosť medzinárodných technických noriem pre Slovenskú republiku budú zahrnuté do povinnosti vykonať vyrovnávaciu skúšku. Z tohto dôvodu spôsob preukazovania, že uchádzač o zápis je súčasne relevantným spôsobom evidovaný v príslušnom zozname znalcov v členských štátoch EÚ, ako aj dotknuté znalecké odbory spolu s rozsahom a podmienkami vyrovnávacej skúšky určí ministerstvo vo vykonávacom predpise.

Vzhľadom na plnenie medzinárodno-právnych záväzkov EHP návrh pripustil okrem odborníkov, ktorí sú usadení v členských štátoch Európskej únie aj odborníkov z členských štátov Európskej hospodárskej zóny, tzn. Z Lichtenštajnska, Nórska, Islandu a Švajčiarska. Na druhej strane nie je žiadúce, aby Slovenská republika umožnila pôsobenie odborníkov z iných tretích krajín, tzn. z krajín, ku ktorým Slovenská republika v súčasnosti nemá medzinárodno-právne záväzky.

K § 8

Návrh v prípade porušenia povinností uložených znalcovi (tlmočníkovi a prekladateľovi) týmto zákonom, alebo v prípade výskytu iných právnych skutočností ako sú smrť alebo pozbavenie, poprípade obmedzenie právnej spôsobilosti na právne úkony (iba vo forme súdneho rozhodnutia), alebo v prípade žiadosti o dobrovoľné vyčiarknutie zo zoznamu, rieši vzniknutú situáciu tak, že ministerstvo je oprávnené vydať rozhodnutie o vyčiarknutí zo zoznamu.

Takisto pri zistení nesplnenia podmienok, ktoré sú podkladom pre zápis do zoznamu, vzniká dôvod pre vyčiarknutie zo zoznamu. Napríklad tu prichádza do úvahy podvodné konanie smerujúce k preukázaniu vzdelania alebo povinnej dĺžky praxe, ktorú uchádzač nenadobudol.

Rozhodnutie bude vydané v správnom konaní, nebude mať odkladný účinok (viď § 55 ods. 1 Správneho poriadku), ale ako každé rozhodnutie správneho orgánu bude preskúmateľné súdom.

K § 9

Na krytie zodpovednosti za škody spôsobené pri výkone znaleckej činnosti (tlmočníckej alebo prekladateľskej) bolo potrebné zaviesť povinnosť uzatvoriť poistenie, tak ako pri výkone iných slobodných povolaní (notárstvo, advokácia a iné), a tak ako je to v rámci úpravy okolitých krajín obvyklé. Začatie samotného výkonu činnosti je viazané na odkladaciu podmienku vzniku poistenia. Z dôvodu odstránenia prekážok vyžadovaných pre uzatvorenie poistenia návrh upustil od požiadavky, že zápis do zoznamu sa uskutoční až po vzniku poistenia. Nie je dôležité v tomto prípade, či bude poistná zmluva uzatvorená individuálnym spôsobom alebo kolektívnym spôsobom.

K § 10

V súvislosti s úpravou definície statusu znalca ( tlmočníka a prekladateľa) a v súvislosti s poskytnutím súčinnosti od tretích osôb je potrebné, aby znalec (tlmočník a prekladateľ) disponoval dokladmi, ktoré preukazujú jeho oprávnenosť disponovať s informáciami a ktoré súčasne zamedzia, že nedôjde k zneužitiu týchto informácií. Návrh jednoznačne na prvé miesto postavil preukaz, ktorým sa znalec bude identifikovať pri znaleckých úkonoch vykonaných osobne. Naopak pečiatku bude znalec používať iba v prípade korešpondencie. Návrh neumožňuje znalcovi používať pečiatu aj na iné aktivity, napríklad na potvrdenie objednávky školenia alebo súkromných nákupov materiálneho zabezpečenia znalca.

V praxi sa znalec bude preukazovať v prípade spolupráce s rôznymi verejnými registrami ako je napríklad katastrálny úrad, súkromnými alebo štátnymi archívmi a s ďalšími osobami. Znalec sa okrem povinnosti preukázať svojimi identifikačnými znakmi aj preukáže, že účel súčinnosti súvisí s jeho činnosťou podľa návrhu tohto zákona. Z tohto ustanovenia bude zrejmý aj účel jeho činnosti pre tretie osoby.

Používanie štátneho znaku na pečiatke znalca je v súlade so zákonom č. 63/1993 Z.z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní, nakoľko znalecká činnosť je činnosť zabezpečujúca výkon povinností štátu.

Osobitným príkladom súčinnosti znalca a orgánu verejnej moci je vytváranie aj potrebného zázemia pre vykonanie konkrétneho znaleckého úkonu. Napríklad v súvislosti so znaleckou činnosťou vykonávanou v civilnom súdnom konaní sa môže znalec obrátiť na súd a podľa § 127 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku požiadať sudcu, aby účastníkovi, prípadne i niekomu inému uložil povinnosť predložiť znalcovi potrebné predmety, podať mu potrebné vysvetlenia, alebo aby niečo vykonal alebo znášal, ak je to na podanie znaleckého posudku potrebné. V posledne vymenovanom prípade ide o situáciu získania napríklad prístupu k špeciálnym skúšobným strojom, ktoré znalcovi odmietla tretia osoba dobrovoľne zapožičať. Pritom nejde o bezplatné, ale naopak vždy o odplatné služby. Obdobne to platí aj pre tlmočníkov a prekladateľov.

K § 11 a 12

V záujme vysokej objektivity znaleckého úkonu ( tlmočníckeho alebo prekladateľského úkonu ) je nutné obmedziť vykonanie takého znaleckého úkonu v prípadoch, kedy sa nemôže objektívnosť garantovať. Súčasne je však potrebné vyjasniť vzťah medzi nemožnosťou vykonať znalecký úkon z dôvodu zaujatosti a bezdôvodným odmietnutím úkonu tak, aby nedochádzalo k zneužívaniu tohto úkonu. V konaní pred orgánmi verejnej moci bude vecou príslušného orgánu, aby posúdilo všetky skutočnosti a okolnosti pre rozhodnutie o vylúčení znalca z vykonania znaleckého úkonu.

V prípade, že sa vysloví nezaujatosť znalca, je znalec povinný tento úkon vykonať. Ďalšími dôvodmi, pre ktoré môže vykonanie znaleckého úkonu odmietnuť, sú zdravotné okolnosti spravidla potvrdené lekárom. Rozhodovanie o vylúčení znalca z konania je upravené v procesných predpisoch, napríklad § 30 ods. 4 Trestného poriadku, § 10 Správneho poriadku, alebo § 15 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Znalec podľa odseku 1 nesmie vykonať znalecký úkon ani pre osoby blízke (pre trestné účely sa vychádza z ust. § 89 ods. 7 Trestného zákona, na účely civilného konania je naopak smerodajné ust. § 116 Občianskeho zákonníka), pre zamestnávateľa viď pomer k veci – rodinný, pracovný, vlastnícky a iný.

Možnosť odmietnutia vykonania znaleckého úkonu sa viaže na neposkytnutie primeranej výšky preddavku. Preddavok pre znaleckú činnosť vykonávanú pre súkromnú sféru je potrebné zložiť, tzn. zaplatiť alebo v hotovosti alebo bankovým prevodom. Naopak v konaní pred orgánom verejnej moci sa preddavok a jeho primeraná výška bude riešiť v rámci konzultácie, a v konečnom dôsledku sa bude vymedzovať v konkrétnom rozhodnutí konajúceho orgánu verejnej moci.

Návrh zákona nepriamo ukladá súčinnostnú povinnosť pre konkrétne osoby konajúce v mene štátu, a to vo forme konzultácie so znalcom o :

a)primeranej výške preddavku na vykonanie konkrétneho znaleckého úkonu a o

b)primeranosti stanovenia lehoty.

Opätovne je v tomto smere potrebné zobrať do úvahy tú skutočnosť, že konajúci orgán štátnej moci nie je výplatným miestom znalečného, ale na druhej strane musí zabezpečiť všetky nevyhnutné podmienky na vykonanie znaleckého úkonu. Ďalej v plnom rozsahu zodpovedá za splnenie ústavného práva na konanie bez zbytočných prieťahov. Medzi spomenuté podmienky patrí vhodnosť výberu znaleckého odboru (nie všetky znalecké odbory jednoznačne a transparentne signalizujú pre konajúce orgány vedné oblasti, na ktoré sa vzťahujú), primárne vyvolaných nákladov, ktoré v jednotlivých znaleckých odboroch môžu predstavovať podstatnú časť znalečného (napríklad vykonanie pitvy si vyžaduje najskôr zaobstarať rôzne a nákladné chemické preparáty, meranie určitých fyzikálnych vlastností stavebných alebo strojných prvkov je spojené s prenájmom drahých skúšobní a ďalšie iné druhy nákladov) ako aj reálnosť splnenia lehoty, počas ktorej znalec má vykonať znalecký úkon. Pritom konajúci orgán verejnej moci musí do úvahy zobrať aj subjektívne prekážky na strane znalca (práceneschopnosť, výkon funkcie v zahraničí, viacero predchádzajúcich žiadostí iných orgánov a iné) pri stanovovaní konkrétnej osoby znalca a lehoty. Obdobne platí aj pre tlmočníkov a prekladateľov.

K § 13

Návrh zákona akceptuje tú skutočnosť, že znalec ( tlmočník a prekladateľ ) sa môže stretnúť počas výkonu znaleckej činnosti, resp. oboznámiť sa so skutočnosťami, ktoré svojou podstatou tvoria obsah určitej formy tajomstva (bankové, obchodné a iné formy). Ako na všetky osoby oboznámené sa s tajomstvom, aj na znalca sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti.

Porušenie povinnosti mlčanlivosti voči subjektom súkromného alebo verejného práva môže naplniť skutkovú podstatu trestného činu uvedenú v § 122 Trestného zákona – Ohrozovanie obchodného tajomstva, bankového tajomstva a daňového tajomstva. Rovnako v prípade porušenia mlčanlivosti voči orgánom štátnej moci môže znalcovi vzniknúť trestná zodpovednosť pri naplnení trestného činu uvedeného v § 105 Trestného zákona – Vyzvedačstvo alebo v § 106 – Ohrozenie utajovanej skutočnosti, popr. § 107 citovaného zákona.

Návrh ďalej rieši výnimku vo verejnom záujme z povinnosti mlčanlivosti znalca. Svojou podstatou ide o prelomenie zásady z dôvodu umožnenia aplikácie ustanovení § 167 – Neprekazenie trestného činu a § 168 – Neoznámenie trestného činu Trestného zákona. Obdobné výnimky sú zakotvené aj v iných profesiách (napríklad povinnosť mlčanlivosti u advokátov). Ďalšou výnimkou je pozbavenie mlčanlivosti znalca, ktoré vykoná alebo zadávateľ alebo minister spravodlivosti s výnimkou tých prípadov, pokiaľ táto kompetencia nie je daná iným rezortným ministrom alebo ústavným činiteľom. Obdobne platí aj pre tlmočníkov a prekladateľov.

K § 14

Denník sa navrhuje viesť pôvodnou formou (jeden pre viac rokov) alebo v „silných“ znaleckých odvetviach sa navrhuje pre každý rok viesť samostatný denník. Náležitosti denníka sú podobné ako doposiaľ s tým, že bude predpísaná forma a obsah.

Denník vydá znalcovi ministerstvo alebo bude vedený podľa zásad uvedených vo vykonávacom predpise podobne ako peňažný denník v elektronickej podobe, ktorej písomná podoba bude podliehať každoročnému overeniu na oddelení pre znalcov a tlmočníkov príslušného krajského súdu. Takéto oddelenie pečiatkou a podpisom potvrdí správnosť vedenia denníka. Dátum vykonanej kontroly vyznačí v denníku.

Okrem doposiaľ evidovaných znaleckých posudkov sa budú v denníku evidovať všetky vykonané znalecké úkony ( tlmočnícke a prekladateľské úkony ). Jednotlivým úkonom budú prideľované čísla podľa poradia lomené rokom, v ktorom bol úkon vykonaný. Takto sa budú evidovať aj ústne znalecké úkony (výpoveď, odborné vyjadrenie, odborné stanovisko, potvrdenie, podané do zápisnice).

Denník bude mať rovnakú formu ako doposiaľ, formát A4 na ležato, pričom na jednej strane budú záznamy o desiatich znaleckých úkonoch. Vzor bude uvedený v prílohe vykonávacieho predpisu. Obdobne platí aj pre tlmočníkov a prekladateľov.

K § 15

Návrh zákona predpokladá, že znalecká činnosť ( tlmočnícka a prekladateľská činnosť ) bude rovnomerne pokrývať všetky oblasti života spoločnosti v takom rozsahu, aby bola vždy zaručená dostupnosť výkonu znaleckej činnosti. Napriek tomu však môže vzniknúť situácia v bežnom živote, kedy zo subjektívnych (znalec je vylúčený pre pochybnosť o zaujatosti alebo neexistuje znalecký odbor, resp. jeho odvetvie) alebo z objektívnych dôvodov (smrť znalca, ktorý je jediný v príslušnom znaleckom odbore, resp. jeho dlhodobá práceneschopnosť) by neumožnila riadny výkon ústavného práva na súdnu alebo inú ochranu porušeného práva. Z uvedeného dôvodu, aby štát zabránil zbytočným prieťahom pri ochrane práva, sa umožňuje konajúcemu orgánu verejnej moci, aby po predchádzajúcom súhlase dotknutej fyzickej osoby ju ustanovil do funkcie znalca.

Tento postup je však možný iba v prípade konania pred orgánom verejnej moci. V rámci súkromných aktivít znalcov tento postup nie je prípustný. Po ustanovení do funkcie „ad hoc“ znalca musí ustanovená fyzická osoba zložiť sľub. Až potom môže začať vykonávať svoju „ad hoc“ činnosť.

K § 16

Účelom navrhovaného ustanovenia bolo definovať samotnú znaleckú činnosť a jej obsah, pretože doteraz táto problematika v právnej úprave absentovala a spôsobovala veľké problémy v praxi. Jednoznačným definovaním znaleckej činnosti sa relevantne upraví jej postavenie vo vonkajších aj vnútorných vzťahoch. Upravenie obsahu znaleckej činnosti si vyžiadala taktiež prax, pretože je značne širšie a nemožno ho chápať len ako podávanie znaleckých posudkov.

Z definície znaleckej činnosti vyplýva, že sa vykonáva prostredníctvom realizácie jednotlivých znaleckých úkonov (úkonov znaleckej činnosti). Hoci znalecká činnosť je založená najmä na vyhotovovaní znaleckých posudkov ako najviac frekventovaného znaleckého úkonu, napriek tomu návrh za znalecké úkony označuje aj iné úkony ako sú znalecké posudky. Najčastejšie ide o doplnenia a vysvetlenia (písomné aj ústne) už k podaným znaleckým posudkom, ďalej o odborné stanoviská, vyjadrenia, potvrdenia a vysvetlenia o skutočnostiach, ktoré sú predmetom znaleckého skúmania – napríklad podľa § 105 ods. 1 Trestného poriadku alebo § 127 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, poprípade § 36 zákona Správneho poriadku. Hore vymenované typy znaleckých úkonov nemusia byť vždy podané písomnou formou, ale môžu byť podané aj prostredníctvom výpovede do zápisnice. Toto je však možné využiť v konaní pred orgánom verejnej moci. Okrem týchto typov znaleckých úkonov môžu nimi byť aj konzultácie poskytnuté pre iné subjekty a iných znalcov za úhradu.

Osobný výkon znaleckej činnosti sa predpisuje u znalcov fyzických osôb. Osobným výkonom sa nerozumejú pomocné a prípravné práce na znaleckom úkone.

Výnimka z tohto ustanovenia je možná v prípade znalca právnickej osoby, kde je zákonom predpokladaná a vyžadovaná tímová práca znalcov a ďalších odborníkov.

U znalcov právnických osôb znalec, ktorý je určený ako zodpovedný za výkon znaleckej činnosti v danom znaleckom odbore vykonáva dohľad nad činnosťou ostatných znalcov (odborníkov).

V prípadoch, v ktorých si to povaha a rozsah posudku vyžaduje je znalec oprávnený pribrať konzultanta, pričom v konaní pred orgánmi verejnej moci musí mať ich súhlas (ide hlavne o posúdenie predpojatosti konzultanta). V prípadoch pribratia jedného, poprípade viacerých konzultantov na vyriešenie alebo posúdenie znaleckých úloh v tom istom odbore a odvetví, v ktorom je znalec vymenovaný (najmä pri rozsiahlych znaleckých posudkoch), môže byť konzultantom len znalec. Za vykonaný znalecký úkon, ktorý obsahuje časti vypracované konzultantom alebo o ktorých sa konzultovalo, nesie plnú zodpovednosť znalec, ktorý znalecký úkon vykoná. Ak napríklad znalec z odboru stavebníctvo priberie k ohodnoteniu priemyslového areálu ďalšieho znalca, ktorý mu vykoná ohodnotenie niektorých častí, jeho zodpovednosť za podaný znalecký posudok jeho pribratím nie je dotknutá. Rovnako to platí aj v prípade pribratia viacerých konzultantov.

Konzultáciami sa hlavne rozumie snaha o položenie kvalitných a zmysluplných otázok orgánmi verejnej moci v znaleckých dokazovaniach (nie je problém s § 30 zákona 385/2000 Z.z.). Týmto sa predchádza predlžovaniu lehôt a zároveň sa zabezpečuje rýchlejšie riešenie sporov.

Odborné stanovisko, vyjadrenie, potvrdenie alebo vysvetlenie nemusí spĺňať náležitosti znaleckého posudku, musí však byť v prípade jeho písomného podania zviazané, označené číslom, pod ktorým je úkon zapísaný v denníku a opatrené pečiatkou a podpisom znalca. Tieto odborné závery sa najčastejšie budú používať pri riešení čiastkových znaleckých úloh, na ktoré nie je potrebné podať znalecký posudok.

K § 17 a 18

Pre zabezpečenie preskúmatelnosti podaného znaleckého posudku je nevyhnutné predpísať jeho formálne a obsahové náležitosti. Znalecký posudok sa bude spravidla podávať vo väčšine prípadov písomnou formou, avšak procesné predpisy vyžadujú aj možnosť podania znaleckého posudku ústnou formou napr. priamo do zápisnice v konaní. V praxi pôjde o jednoduchšie prípady. Písomne podaný znal. posudok má presne predpísané členenie, ktoré musí byť dodržané, musí byť očíslovaný, zviazaný spolu s prílohami a opatrený znaleckou doložkou s identifikačnými údajmi. Doba archivovania je navrhnutá najmä s ohľadom na kontrolu správnosti podaného znaleckého posudku, plynutie lehôt na uplatnenie nároku napr. zo zodpovednosti za škodu, alebo trestnoprávnu zodpovednosť znalca.

Oprávnenou osobou sa rozumie prvotný objednávateľ, orgán verejnej správy, ktorý znalca na vykonanie znaleckého úkonu ustanovil alebo osoba oprávnená podľa osobitného predpisu ( § 90 a 94 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, § 12 ods. 1 Trestného poriadku). Kópiou znaleckého posudku sa rozumie aj rovnopis znaleckého posudku, tzn. fotokópia textu znaleckého posudku s pripojeným originálnym podpisom.

K § 19

Funkcia a pôsobnosť znaleckých ústavov a jej zákonné zakotvenie si vynútili požiadavky praxe, kedy ministerstvo nemá kapacitné a ani odborné možnosti zabezpečiť všetky úlohy v oblasti znaleckej činnosti len svojimi silami. Aj v súčasnosti na to využíva špecializované pracoviská formou zmluvných vzťahov. Pracoviská, ktoré budú plniť úlohu metodického rezortného centra sú zriadené pri vysokých školách, čo garantuje ich odbornú kvalitu a vedecký rozvoj v príslušnej oblasti výkonu znaleckej činnosti.

Pracoviská, ktoré spĺňajú v súčasnosti podmienky a budú zapísané do zoznamu znaleckých ústavov aj doposiaľ a aj v budúcnosti budú vykonávať najmä náročné znalecké úkony. Takýmito sú predovšetkým znalecké posudky v obzvlášť zložitých prípadoch zvlášť náročných na odborné posúdenie.

K § 20

V definícii tlmočníka návrh zákon používa rôzne slovné spojenia. Jazykové vzdelanie sa bude preukazovať vysvedčením o absolvovaní vysokoškolského lingvistického štúdia, v ideálnom prípade je toto štúdium zamerané na tlmočenie. Keďže v pomeroch Slovenskej republiky nie je možné prakticky predpokladať tlmočnícke štúdium vo všetkých jazykoch, ktoré si podmienky Slovenskej republiky vyžadujú, je potrebné v prípade potreby pri stanovení kvalifikačných predpokladov pri takýchto jazykoch (konzultovať možno metodické centrum) prihliadnuť napríklad k úspešnému absolvovaniu štátnej jazykovej skúšky, k preukázaniu jazykového vzdelania v príslušnom jazyku v zahraničí či dokonca – vo výnimočných prípadoch a v prípade naliehavej potreby – k dlhodobému pobytu v krajine s príslušným jazykom, pričom tento jazyk dokonca nemusí byť v príslušnej krajine štátnym jazykom (najmä africké, ázijské a juhoamerické jazyky).

Ďalšie odborné vzdelanie sa preukazuje vysvedčením o absolvovaní vysokoškolského štúdia (napr. právnického, technického, prírodovedného a iného druhu), stredného odborného štúdia, odborných kvalifikačných a ďalších kurzov, tzn. akákoľvek ďalšia odbornosť získaná na Slovensku alebo v zahraničí. Túto špecializáciu by bolo možné rozširovať, ak by už menovaný tlmočník preukázal ministerstvu rozšírenie svojho vzdelania. Toto riešenie umožní orgánom verejnej moci prednostne využiť toho tlmočníka, ktorého ďalšie odborné vzdelanie umožňuje predpokladať, že v konkrétnom prípade odvedie kvalitnejší výkon ako iní tlmočníci bez nutnosti využiť služieb poradcu. Pritom nie sú kladené žiadne vyššie nároky na prácnosť alebo finančnú náročnosť.

Jazykovými prostriedkami sa na účely návrhu zákona rozumejú predovšetkým pracovné jazyky tlmočníka, najmä slovenčina a jazyk, pre ktorý bol menovaný. Za jazykové prostriedky možno ďalej považovať lexikografické a encyklopedické príručky, paralelné texty a pod. Návrh sa preto vyhol pojmu „rodný“ alebo „materinský“ jazyk a nepredpokladá, že už sama štátna príslušnosť je kvalifikáciou na zvládnutie slovenčiny na úrovni, ktorú si výkon činnosti tlmočníka vyžaduje (viď napríklad nadobudnutie štátneho občianstva naturalizáciou). S rozvíjajúcou sa slobodou pohybu by mohla nastať napríklad situácia, keby tlmočník, ktorého rodným jazykom je africká hauština, tlmočil do slovenského jazyka z iného príbuzného afrického jazyka. Z toho vyplýva potreba absolvovania jazykových skúšok z pracovných jazykov, teda aj zo slovenčiny, pred zápisom do zoznamu.

Technickými prostriedkami a pomôckami sa rozumejú pracovné prostriedky tlmočníka ako sú napríklad písacie potreby, tlmočnícky blok, (vreckový) počítač, ako aj technické vybavenie v priestoroch, v ktorých tlmočník vykonáva svoju funkciu.

Umožnením komunikácie na účely tohto návrhu znamená, že tlmočník je iba sprostredkovateľom procesu komunikácie medzi dvoma účastníkmi (v princípe to platí aj pre väčší počet osôb), kde jeden z účastníkov pochádza z jedného kultúrneho a jazykového prostredia a druhý z účastníkov pochádza z iného kultúrneho a jazykového prostredia, pričom tieto dve prostredia môžu byť viac alebo menej príbuzné (napríklad české a slovenské prostredie v porovnaní s prostredím niektorej východoázijskej krajiny). Návrh prihliada aj k tej skutočnosti, že proces komunikácie pred štátnymi orgánmi je charakterizovaný najmä prítomnosťou stresu jedného alebo druhého účastníka procesu komunikácie, ktorý môže mať vplyv na ich jazykový prejav (afekt, nervozita, bolesť, vedomé klamanie a pod.), čo sa nutne musí prejaviť aj vo výkone tlmočníka. Zásadnou chybou, ktorá sa niekedy vyskytuje v konaní pred orgánmi verejnej moci je laická predstava, že tlmočiť možno po jednotlivých slovách a že jeden jazyk popisuje realitu rovnakým spôsobom ako iný jazyk. V konkrétnych jazykových prejavoch sú pritom isté lexikálne významové jednotky, ktoré tvoria najmenšie tlmočiteľné úseky reči, pričom tieto jednotky sú rôzne v rôznych jazykoch, ba dokonca – v závislosti od komunikačnej situácie – aj v tom istom jazyku.

Špeciálnym typom tlmočenia je tlmočenie z listu, keď tlmočník očami číta text v jednom jazyku a s minimálnym časovým posunom ho ústne prednáša v inom jazyku.

Významným momentom pri umožnení komunikácie je zavedenie možnosti tlmočníka nahliadnuť do spisu. Je to bežné, ba vyžadované vo všetkých iných prípadoch tlmočenia, zatiaľ však nemožné v prípade tlmočníka pre štátne orgány. Je naivné predpokladať, že tlmočník je chodiaca viacjazyčná encyklopédia, ktorá sa napr. na rozdiel od sudcu či advokáta, nemusí pripraviť na matériu, ktorá bude prejednávaná. Tlmočník je pritom viazaný tajomstvom.

Jazykové špecifické schopnosti sú schopnosti tlmočníka uplatniť psychické dispozície založené na funkciách príslušných mozgových centier a na súčinnosti mozgu s orgánmi reči a sluchu (ale aj napr. zraku) spolu s naučenými vedomosťami, nacvičenými zručnosťami a praxou získanými skúsenosťami pri využívaní svojej jazykovej kompetencie. Významným faktorom pre schopnosť tlmočiť je talent – podobne ako pri iných tvorivých činnostiach.

Jednorazové vnímanie v konkrétnej jazykovej situácii – Pri tlmočení sú zapojené určité mozgové centrá a kanály medzi týmito centrami a orgánmi reči a sluchu (ale aj napr. zraku), ktoré využívajú najmä schopnosť krátkej pamäte tlmočníka, tzn. že tlmočník, ktorý na podporu krátkej pamäte využíva napr. tlmočnícky zápis, „produkuje“ okamžité riešenie prevodu z jednej (jazykovej) kultúry do inej (jazykovej) kultúry, ktoré je priamo a v značnej miera závislé od konkrétnej jazykovej situácie. Mimoriadne významným faktorom v procese tlmočenia je časový faktor, keď tlmočník má na uskutočnenie prevodu prekladovo relevantných jednotiek iba zlomky sekundy. V každom prípade sa pri tlmočení (rovnako ako pri preklade) strácajú menej alebo viac dôležité informácie.

Tlmočnícky úkon sa neposkytuje v písomnej forme – deje prebiehajúce v mozgu tlmočníka svojou podstatou neumožňujú tlmočníkovi zápis textu, ktorý je výsledkom tlmočenia. Hovorený text produkovaný tlmočníkom možno nahrať a prepísať, možno ho zaznamenávať treťou osobou, a možno ho porovnať s hovoreným textom originálu. Možno dať tlmočníkovi oba texty znova porovnať, ale nemožno tlmočníka „brať na zodpovednosť“ za to čo a ako v konkrétnej jazykovej situácii – ktorá je jedinečná napr. prízvukom či gestikuláciu hovorcu a nadväznosťou prehovoru na iné prehovory – pretlmočil.

Do návrhu zákona boli oproti predchádzajúcemu právnemu stavu doplnené dve možnosti tlmočenia pre osoby so sluchovým postihnutím. Ide o klasického tlmočníka posunkovej reči a tlmočníka artikulačného. V poslednom období sa v praxi vyskytlo viac prípadov osôb so sluchovým postihnutím, ktoré majú závažnú stratu sluchu, ale neovládajú posunkovú reč. Vo väčšine prípadov ide o osoby, ktoré nepočujú a neovládajú posunkovú reč. Slovenskému jazyku rozumejú, slová odzerajú z pier, ale len za upravených podmienok. Napríklad ide o podmienky, že osoba, ktorá sa s nimi rozpráva, ďalej dobre artikuluje, je vzdialená najviac 2 metre, nemá pery prekryté fúzmi, v miestnosti nehovoria naraz viacerí, resp. sa neprekrikujú a iné podmienky. Vzhľadom na demografický vývoj je reálny predpoklad, že potreba takýchto tlmočníkov bude narastať vzhľadom na skutočnosť, že ide o osoby veľmi často sa vyskytujúce vo vyšších vekových skupinách. Druhou veľkou skupinou sú osoby nedoslýchavé (k postihnutiu došlo v priebehu ich života), ktoré neovládajú posunkovú komunikáciu a zároveň bežná komunikácia je pre nich nevyhovujúca.

Takýto tlmočník je potrebný z dôvodu naplnenia práva na informácie (na polícii, resp. na súdoch) aj osoby so sluchovým postihnutím, ktorá neovláda posunkovú reč.

Tlmočník vykonáva svoju činnosť aj v prípadoch, ktoré hoci nepredstavujú konanie pred orgánom verejnej moci, ale napriek tomu tieto prípady „vyúsťujú“ do konania pred štátnym orgánom. Ako príklad možno uviesť zasadanie predstavenstva či valného zhromaždenia akciovej spoločnosti, kde časť členov predstavenstva či akcionárov hovorí iným jazykom ako slovenským. Zápisnica sa ukladá do Zbierky listín Obchodného registra. Preto by mal zákon umožňovať, aby tlmočník vykonával funkciu aj v prípadoch, pre ktoré sa vyžaduje nepriamo činnosť tlmočníka. Inojazyčným účastníkom týchto komunikačných procesov to zabezpečuje okrem naplnenia práva na komunikáciu v materskom jazyku aj pocit právnej istoty ako tlmočenie živnostníka či zamestnanca, ktorí nemusia byť vo vzťahu k účastníkom valného zhromaždenia nestranní.

K § 21

Prekladateľ využíva špecifickú schopnosť zachovať pri písomnom prevode z jednej (jazykovej) kultúry do inej (jazykovej) kultúry obsahový invariant. V každom prípade sa však strácajú menej alebo viac dôležité informácie. Ani pri najlepšom prekladateľovi či východiskovom texte nemožno rátať s tým, že by bol preklad stopercentne verný originálu. Prekladateľské zručnosti možno vo veľkej miere nacvičiť a skúsenosti získať praxou. Jazykové výrazové prostriedky sú základné dorozumievacie prostriedky. Nimi sa buduje, formuje a modifikuje každý jazykový prejav. Vlastnú sémantickú hodnotu nadobúdajú až v konkrétnom texte, avšak aj samy osebe sú nositeľmi istých významov.

Technickými prostriedkami a pomôckami prekladateľa sú prostriedky umožňujúce dekódovanie textu, jeho pochopenie a vytvorenie preloženého textu. patria k nim najmä PC s tlačiarňou a programovým vybavením (editori, elektronické databázy, elektronické slovníky) prístup na Internet a možnosť používať elektronickú poštu, skener, paralelné texty, encyklopedické, slovníkové a monografické diela v tlačenej (knižnej) podobe, bežné kancelársky potreby, lupa a pod.

K § 22

Činnosť korektora, odborného a jazykového, je základným atribútom adekvátneho, vecne a odborne správneho a jazykovo štandardného prekladu. Poradcom sa myslí odborník v konkrétnom odbore ľudského poznania, ktorý je schopný a ochotný poskytnúť odbornú radu, na základe ktorej tlmočník alebo prekladateľ zvýši odbornú úroveň pretlmočeného alebo preloženého textu.

Predpokladom na riadne a včasné vykonanie tlmočníckeho alebo prekladateľského úkonu môže byť práve konzultácia tlmočníka (prekladateľa) so zadávateľom, pri ktorej možno obojstranne vyjasniť tie stránky úkonu, ktoré nie sú zrejmé samé osebe.

Tlmočník (prekladateľ) môže byť v čase, keď má vykonať úkon pre orgán verejnej moci, viazaný výkonom iného úkonu pre orgán verejnej moci. Bez predbežného prerokovania lehoty by mohlo dôjsť k porušeniu podmienky riadneho a včasného vykonania úkonu. Podobná situácia môže nastať, ak je tlmočník (prekladateľ) zmluvne viazaný vykonať v rovnakom čase inú odbornú činnosť v režime iného zákona (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, Autorský zákon).

K § 23 a 24

Návrh zákona upravuje podrobne formu a obsah tlmočníckeho alebo prekladateľského úkonu. Táto úprava v zákone č. 36/1967 Zb. chýba a spôsobuje interpretačné problémy. Vzhľadom na nové rozčlenenie pôvodných povinností tlmočníka medzi prekladateľa a tlmočníka sa v návrhu pristúpilo k podmienke, že tlmočnícky úkon, ako určitú formu komunikácie, nie je možné vykonať písomne. Jedinou výnimkou, kedy tlmočník bude vykonávať podľa predloženého návrhu písomné úkony, je vedenie denníka a vystavovanie daňových, resp. účtovných dokladov.

K § 25

Tlmočnícke ústavy budú rovnako ako znalecké ústavy plniť funkciu metodického a rezortného centra. Hlavný rozdiel spočíva v tom že nebudú vykonávať tlmočnícku činnosť ani prekladateľskú činnosť, keďže výkon týchto činností je nanajvýš osobný a nie je ho možné vykonávať kolektívne ako u znaleckej činnosti znaleckými ústavmi. Z tohto dôvodu sa tlmočnícke ústavy ani nezapisujú do zoznamu.

V súčasnosti na Slovensku pôsobí občianske združenie - Asociácia tlmočníkov posunkovej reči nepočujúcich Slovenska v skratke ATLPRENES, ktoré od Ministerstva školstva SR získalo akreditáciu na vzdelávanie tlmočníkov posunkovej reči pre nepočujúcich. Rovnako ako toto občianske združenie, aj Jednota tlmočníkov Slovenska, tiež ako občianske združenie, bude v budúcnosti vytvárať základ pre ustanovenie za tlmočnícke a prekladateľské ústavy. Na základe tejto skutočnosti sú vytvorené dostatočné podmienky na zabezpečenie vykonania osobitných tlmočníckych alebo prekladateľských skúšok v krátkom časovom období.

K § 26

Ustanovujú sa skutkové podstaty priestupkov ktorých sa môže fyzická osoba dopustiť – neoprávnené sa vydávanie za znalca (tlmočníka a prekldateľa) a porušenie povinností uložených zákonom. Pri prejadnávaní sa bude postupovať podľa zákona o priestupkoch.

K § 27

Znalci, tlmočníci a prekladatelia sú zodpovedný za porušenie ustanovení podľa tohto zákona. Okrem toho sa zavádza aj zodpovednosť iných právnických osôb za nedodržanie povinností uložených zákonom. Postupovať sa bude podľa správneho poriadku ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodovať bude ministerstvo a v druhom stupni minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.

K § 28

Minister bude mať podľa tohto ustanovenia možnosť pozastaviť výkon tej-ktorej činnosti za presne stanovených taxatívnych podmienok. Akonáhle tieto dôvody pominú, bude toto pozastavenie automaticky zrušené a znalec, tlmočník alebo prekladateľ bude môcť pokračovať vo výkone svojej činnosti. Samozrejme len v prípade, ak nebude následne vyčiarknutý zo zoznamu.

K § 29 a 31

Ministerstvo spravodlivosti podľa kompetenčného zákona zabezpečuje v celom rozsahu výkon znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti. Zabezpečenie spočíva predovšetkým v jej metodickom a organizačnom riadení, vykonávaním kontroly denníka atd.. Ministerstvo ďalej prostredníctvom znaleckých ústavov a tlmočníckych ústavov zabezpečí vzdelávanie tak uchádzačov o výkon znaleckej činnosti, ako aj zapísaných znalcov. Upravuje sa aj postup pri vybavovaní sťažností.

K § 30

Ustanovenie zavádza povinnosť v určených odvetviach odborov znaleckej činnosti podrobiť sa overovaniu odbornej spôsobilosti. Spočíva predovšetkým v posúdení správnosti formálnych a vecných postupov pri vypracovaní znaleckých úkonov, ako aj v overení aktuálnych znalostí právnych predpisov upravujúcich výkon znaleckej činnosti, či znalosti metodík a ich aplikácii v praxi.

Upravuje sa vzdelávanie a pôsobnosť ministerstva, znaleckých respektívne tlmočníckych ústavov. Výkon znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti je nemysliteľný bez prehlbovania odbornosti, ako aj znalostí o všeobecnej právnej úpravy znaleckej, tlmočníckej, prekladateľskej činnosti a jej zmien. Doterajšie skúsenosti z praxe preukazujú, že zavedenie podmienky vzdelávania je akútne, pretože väčšina už zapísaných znalcov a tlmočníkov pracuje rutinne a neprehlbuje svoje poznatky.

K § 32

Upravuje sa vzťah k správnemu poriadku.

K § 33

Návrh zákona otvoril nové oblasti, ktorých úprava si vyžiada vydanie vykonávacích predpisov. Z uvedeného dôvodu a v súlade s ustanovením § 123 Ústavy Slovenskej republiky je preto Ministerstvo spravodlivosti SR poverené na vydanie vykonávacieho predpisu v rozsahu písmen a) až h).

K § 34

Návrh zákona rieši v prechodných ustanoveniach vplyv na postavenie, práva a povinnosti znalcov a tlmočníkov, vrátane znaleckých ústavov, ktoré im priznávali doterajšie právne predpisy. Aby nedošlo k stavu, že bude automaticky do zoznamu zapísaná osoba, ktorá túto činnosť nechce už vykonávať, a súčasne aby nebol porušený zákaz retroaktivity, návrh zavádza povinnosť znalca alebo tlmočníka na predloženie dokladov preukazujúcich bezúhonnosť, zaplatenia poplatku za zápis a uzatvorenie poistenia, ako aj nahlásenie údajov ktoré sa zapisujú do zoznamu v určenej lehote pod sankciu vyčiarknutia zo zoznamu. Tým sa sleduje určité „prečistenie“ radov znalcov a tlmočníkov ktorý už nebudú mať záujem o výkon svojej činnosti za nových podmienok.

Rovnako spresňuje lehotu na doplnenie si vedomostí predpísaných v návrhu pre znalcov, tlmočníkov alebo prekladateľov, ktorí budú do zoznamu zapisovaní už podľa tohto návrhu.

K § 35

Všetkým znalcom a tlmočníkom vymenovaným podľa doterajších predpisov sa prenesie postih uložený podľa doterajších predpisov aj do ďalšieho obdobia, čo znamená že po nadobudnutí účinnosti zákona nebudú začínať s „čistým štítom“ ale v prípade administratívnoprávneho konania sa takto uložený postih bude považovať za „priťažujúcu okolnosť“.

Odvolanie v uvedenom prípade sa bude považovať za vyčiarknutie zo zoznamu a bude prekážkou pre zápis do zoznamu.

K § 36

Návrh sa musí vyporiadať, najmä z hľadiska zatriedenia jednotlivých znaleckých, tlmočníckych a prekladateľských úkonov, s odlišnou a roztrieštenou terminológiou, ktorá sa používala na označenie týchto úkonov iných právnych predpisoch, resp. medzinárodných zmluvách. Preto významovo a obsahovo rovnaké pojmy, ktoré sa vzťahujú k znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti, vyjadrené v týchto predpisoch odlišnými terminologickými prostriedkami sa na účely tohto zákona považujú za pojmy, ktoré sú vyjadrené terminologickými prostriedkami tohto návrhu zákona.

K § 37

Zrušuje sa zákon č. 36/1967Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení neskorších predpisov a vykonávacie predpisy.

K čl. II a čl. III

Ruší sa súdny poplatok a zavádza sa správny poplatok za zápis do zoznamu a za výpis zo zoznamu. Výška poplatku je daná reálnymi nákladmi na zápis a vedenie celej agendy týkajúcej sa zoznamu. Zahŕňa výdavky na denník, na vydanie preukazu a vykonávanie všetkých zmien v preukaze, náklady na softvérové vybavenie potrebné na vedenie zoznamu v elektronickej forme a jeho sprístupnenie na internete, ako aj náklady na výpis zo zoznamu.

K čl. IV

Novelizuje sa Občiansky súdny poriadok v záujme zosúladenia používaných pojmov.

K čl. V, VI, VII, VIII a IX.

Je potrebné novelizovať zákon 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, ktorý zakazoval vykonávať pre príslušníkov znaleckú činnosť a ktorý pôsobia v Kriminalistickom a expertíznom ústave policajného zboru zriadeného pri ministerstve vnútra SR. V záujme rovnakého zaobchádzania sa novelizujú aj ostatné zákony o štátnej službe a vojenskej službe.

K čl. X.

Upravuje sa účinnosť zákona.

Bratislava 10. február 2004Mikuláš Dzurindapredseda vládySlovenskej republiky

Daniel Lipšic

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu