Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov 38/1993 účinný od 22.12.1995 do 28.12.1998

§ 18

(1)
Ústavný súd začne konanie, ak návrh podá
a)
najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,
b)
prezident Slovenskej republiky,
c)
vláda Slovenskej republiky,
d)
súd, v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou,
e)
generálny prokurátor Slovenskej republiky,
f)
každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky.
(2)
Ústavný súd môže začať konanie aj na podnet právnických alebo fyzických osôb, ak namietajú porušenie svojich práv.
(3)
Konanie sa začne
a)
dňom doručenia návrhu Ústavnému súdu,
b)
prijatím podnetu na predbežnom prerokovaní.

§ 20

(1)
Návrh na začatie konania sa Ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.
(2)
K návrhu na začatie konania musí byť pripojené splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným právnikom. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred Ústavným súdom. To neplatí, ak ide o účastníkov uvedených v § 21 ods. 2.
(3)
Ustanovenie odseku 1 platí aj pre podanie podnetu.

§ 21

(1)
Účastníkmi konania sú navrhovateľ a prípadne ten, proti komu návrh smeruje, ako aj osoby, o ktorých to ustanovuje tento zákon.
(2)
Vedľajšími účastníkmi konania sú osoby, ktorým toto postavenie priznáva tento zákon, ak sa tohto postavenia nevzdajú. Majú v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastníci konania, konajú však iba sami za seba.
(3)
Štátne orgány ako účastníkov konania alebo vedľajších účastníkov konania na ústnom pojednávaní zastupuje nimi ustanovený zástupca. Ak nejde o zástupcu zákonodarného orgánu alebo o skupinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky uvedenej v § 18 ods. 1 písm. a), musí mať vysokoškolské právnické vzdelanie.
(4)
Ak je účastníkom konania súd, ktorý podal návrh v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou [§ 18 ods. 1 písm. d)], zastupuje senát jeho predseda.

§ 22

Navrhovateľ a po prijatí podnetu aj ten, kto ho podal, musí byť v konaní pred Ústavným súdom zastúpený advokátom alebo komerčným právnikom.

§ 25

(1)
Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
(2)
Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nie je Ústavný súd príslušný, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže Ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ak Ústavný súd navrhovateľa na takéto vady návrhu upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
(3)
Ak návrh nebol odmietnutý, je prijatý na ďalšie konanie.

§ 30

(1)
Vo veciach prerokúvaných Ústavným súdom podľa čl. 125, 126, 127, 129 ods. 4 a 5 Ústavy a o prijatom podnete sa koná ústne pojednávanie.
(2)
Od ústneho pojednávania môže Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť, ak od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
(3)
Na ústnom pojednávaní majú právo byť prítomní účastníci konania, vedľajší účastníci konania a ich zástupcovia.
(4)
Ústne pojednávanie vo veciach podľa čl. 125, 126, 129 ods. 4 Ústavy je verejné. V ostatných veciach je tiež verejné, ak Ústavný súd z dôležitých dôvodov verejnosť z účasti na celom pojednávaní alebo na jeho časti nevylúči.
(5)
Pre verejnosť ústneho pojednávania platia primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, prípadne Trestného poriadku, ak sa prerokúva ústavná sťažnosť proti rozhodnutiu vydanému v trestnom konaní.
(6)
Nálezy Ústavného súdu sa po ústnom pojednávaní vyhlasujú verejne.

§ 31

(1)
Ústavný súd vykonáva dôkazy potrebné na zistenie stavu veci. Vykonaním určitého dôkazu mimo ústneho pojednávania môže poveriť jednotlivého sudcu. O vykonanie určitého dôkazu a úkonu môže požiadať aj iný súd.
(2)
Všetky súdy, orgány verejnej správy a iné štátne orgány poskytujú Ústavnému súdu na jeho požiadanie pomoc pri obstarávaní podkladov na jeho rozhodovanie.
(3)
Svedok alebo znalec sa nemôže odvolávať na svoju povinnosť mlčanlivosti ustanovenú právnymi predpismi, ak ho Ústavný súd svojím uznesením pre tento prípad povinnej mlčanlivosti zbavil.

§ 33

(1)
Vo veci samej rozhoduje Ústavný súd nálezom, ak tento zákon neustanovuje inak. V ostatných veciach rozhoduje uznesením. Rozsudkom rozhoduje len v konaní podľa čl. 129 ods. 5 Ústavy.
(2)
Ak Ústavný súd zistí nesúlad vo veciach uvedených v čl. 125 Ústavy, výrokovú časť uverejní v Zbierke zákonov.
(3)
Rozhodnutie vo veci samej musí byť odôvodnené a vyhlasuje sa „V mene Slovenskej republiky“.
(4)
Ak má právny názor Ústavného súdu vyslovený v náleze alebo v uznesení o výklade podľa čl. 128 ods. 1 Ústavy všeobecný význam, môže Ústavný súd rozhodnúť, že sa tento právny názor uverejní v Zbierke zákonov.
(5)
Ústavný súd vydáva najmenej raz za rok pre verejnú potrebu súbor svojich nálezov a uznesení o výklade podľa čl. 128 ods. 1 Ústavy, prijatých v uplynulom roku; až do jeho vydania môže do nich každý na Ústavnom súde nahliadnuť.

§ 37

(1)
Ak osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a) až e) dôjdu k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou1a) (čl. 125 Ústavy), môžu podať Ústavnému súdu návrh na začatie konania.
(2)
Návrh na začatie konania okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať
a)
označenie predpisu, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily sa namieta, s vyjadrením, či navrhovateľ napáda predpis v celom rozsahu alebo v jeho časti, prípadne v jednotlivom ustanovení,
b)
označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie alebo označenie medzinárodnej zmluvy, jej časti, alebo jednotlivého ustanovenia,1b) s ktorým napadnutý predpis nie je v súlade.

§ 40

Ak Ústavný súd pri rozhodovaní podľa čl. 125 Ústavy zistí nesúlad preskúmavaného právneho predpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, a pritom zistí nesúlad aj ďalších právnych predpisov s predpismi vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, vydá nález o zistenom nesúlade aj týchto ďalších právnych predpisov.

§ 41

(1)
Rozhodnutie Ústavného súdu, ktorým sa zistil nesúlad právnych predpisov, sa označuje ako nález.
(2)
Nález s odôvodnením sa doručuje navrhovateľovi a orgánu, ktorý predpis vydal.
(3)
Uznesenie o tom, že Ústavný súd návrhu nevyhovel, sa doručí navrhovateľovi a orgánu, ktorý právny predpis vydal.

§ 54

Ak sťažovateľ vezme svoju ústavnú sťažnosť späť, Ústavný súd konanie o nej zastaví. To neplatí, ak Ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

§ 57

(1)
Ak Ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a aké ustanovenie Ústavy alebo ústavného zákona boli porušené a akým konaním k tomuto porušeniu došlo, a napadnuté rozhodnutie zruší.
(2)
Ak Ústavný súd rozhodnutie zruší, orgán, ktorý rozhodol vo veci v prvom stupni, je povinný vec znova prejednať a rozhodnúť. V tomto konaní je viazaný právnym názorom Ústavného súdu.

§ 58

(1)
Ak bola ústavná sťažnosť odmietnutá pre neprípustnosť alebo zjavnú neopodstatnenosť, môže senát Ústavného súdu uložiť sťažovateľovi poplatok až do výšky 5 000 Sk.
(2)
Ústavný súd môže sťažovateľovi uložiť, aby do jedného mesiaca zaplatil preddavok na poplatok podľa odseku 1, ak sú vážne pochybnosti o opodstatnenosti ústavnej sťažnosti.
(3)
Zaplatený preddavok sa sťažovateľovi vráti, ak sa ústavnej sťažnosti vyhovie.
(4)
Ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietne, ak sťažovateľ nezaplatil včas preddavok, ktorý sa mu uložil podľa odseku 2.

§ 60

(1)
Návrh na začatie konania popri všeobecných náležitostiach uvedených v § 20 musí obsahovať
a)
vyjadrenie sťažovateľa o tom, či napáda voľby na celom území Slovenskej republiky, alebo len v určitom volebnom obvode; kandidát môže napádať len zvolenie iného kandidáta vo svojom volebnom obvode,
b)
dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov,
c)
údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom podľa § 59; to neplatí v prípade navrhovateľov uvedených v § 18 písm. a) až e),
d)
návrh na rozhodnutie vo veci podľa § 63 ods. 2.
(2)
Návrh podľa odseku 1 sa musí podať do desiatich dní po oznámení výsledku volieb.

§ 61

Okrem navrhovateľa sú účastníkmi konania aj politické strany a politické hnutia, ktoré vo voľbách získali zastúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v orgánoch miestnej samosprávy. V konaní o sťažnosti kandidáta (§ 59 ods. 1) sú účastníkmi len sťažovateľ a kandidát, proti ktorému sťažnosť smeruje.

§ 63

(1)
Ústavný súd môže
a)
vyhlásiť voľby za neplatné,
b)
zrušiť napadnutý výsledok volieb,
c)
zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,
d)
sťažnosť zamietnuť.
(2)
V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) až c) Ústavný súd rozhoduje nálezom.
(3)
Nález, ktorým sa vyhlásili voľby za neplatné, doručí sa aj s odôvodnením neodkladne Národnej rade Slovenskej republiky a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.
(4)
Rozhodnutie uvedené v odseku 1 písm. b) a c) oznámi Ústavný súd Národnej rade Slovenskej republiky alebo príslušnému orgánu miestnej samosprávy, politickým stranám a politickým hnutiam, ako aj členovi orgánu uvedenému v § 61.
(5)
Uznesenie o zamietnutí sťažnosti sa oznamuje iba sťažovateľovi.

§ 65

(1)
Návrh na preskúmanie rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia môže podať okrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana alebo politické hnutie. Návrh na začatie konania má odkladný účinok.
(2)
Návrh na preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o evidenciu politickej strany alebo politického hnutia môže podať aj prípravný výbor politickej strany alebo politického hnutia.
(3)
Pred rozhodnutím vo veci si predseda Ústavného súdu alebo predseda senátu vyžiada stanovisko Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a generálneho prokurátora Slovenskej republiky.
(4)
Rozhodnutie Ústavného súdu sa doručuje navrhovateľovi a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.

§ 66

(1)
Ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, platia pre konanie o sťažnosti proti výsledku referenda ustanovenia o návrhu na začatie konania.
(2)
Navrhovateľom môže byť
a)
najmenej 1/5 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,
b)
prezident Slovenskej republiky,
c)
vláda Slovenskej republiky,
d)
generálny prokurátor Slovenskej republiky,
e)
skupina najmenej 350 tisíc občanov Slovenskej republiky.
(3)
Sťažnosť musí byť podaná Ústavnému súdu do 30 dní od zverejnenia výsledkov referenda.

§ 70

(1)
O sťažnosti proti výsledku referenda rozhodne Ústavný súd do desiatich dní od jej doručenia.
(2)
Nález Ústavného súdu sa neodkladne uverejní prostredníctvom Tlačovej agentúry Slovenskej republiky a vyhlási sa bez odôvodnenia v Zbierke zákonov.

§ 72

(1)
K sťažnosti sa pripojí uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o overení alebo neoverení mandátu.
(2)
Lehota na podanie sťažnosti proti uzneseniu o overení alebo neoverení mandátu je 30 dní.

§ 76

(1)
Zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vydané v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, ktoré sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov; ich neplatnosť nastáva deväťdesiatym dňom po vyhlásení nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov.3)
(2)
Na konanie sa primerane použijú ustanovenia tretej časti druhej hlavy prvého oddielu tohto zákona.

3)  Čl. 152 ods. 2 Ústavy.