Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov 293/1995 účinný od 22.12.1995
Platnosť od: | 22.12.1995 |
Účinnosť od: | 22.12.1995 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Oblasť: | Ústavné súdnictvo, Znalci, tlmočníci, prekladatelia |
Originál dokumentu: |
Zobraziť iba vybrané paragrafy: | Zobraziť |
UPOZORNENIE: Znenia §-ov sú skrátené. Na zobrazenie celého znenia musíte byť zaregistrovaní. ZAREGISTRUJTE SA NA 14 DNÍ BEZPLATNE!
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov sa mení a dopĺňa takto:
„(2)
K návrhu na začatie konania musí byť pripojené splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným právnikom. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred Ústavným súdom. To neplatí, ak ide o účastníkov uvedených v § 21 ods. 2.“.
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
„§ 22
Navrhovateľ a po prijatí podnetu aj ten, kto ho podal, musí byť v konaní pred Ústavným súdom zastúpený advokátom alebo komerčným právnikom.“.
„§ 23a
Ak sudca z obsahu podania zistí, že nejde o návrh ani o podnet na začatie konania, podanie odloží. O odložení podania písomne vyrozumie toho, kto sa s podaním obrátil na Ústavný súd.“.
„§ 31a
(1)
Na konanie a rozhodovanie o prijatom podnete sa primerane použijú ustanovenia tretej časti druhej hlavy štvrtého oddielu tohto zákona.
(2)
Ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred Ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku.“.
„(1)
Vo veci samej rozhoduje Ústavný súd nálezom, ak tento zákon neustanovuje inak. V ostatných veciach rozhoduje uznesením. Rozsudkom rozhoduje len v konaní podľa čl. 129 ods. 5 Ústavy.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1a) znie:
„1a)
Čl. 11 a čl. 125 Ústavy.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1b) znie:
„1b)
Čl. 11 a čl. 125 písm. e) Ústavy.“.
„§ 40
Ak Ústavný súd pri rozhodovaní podľa čl. 125 Ústavy zistí nesúlad preskúmavaného právneho predpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, a pritom zistí nesúlad aj ďalších právnych predpisov s predpismi vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, vydá nález o zistenom nesúlade aj týchto ďalších právnych predpisov.“.
„§ 41a
(1)
Právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia strácajú účinnosť1c) dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov.
(2)
Orgán, ktorý je povinný uviesť právny predpis do súladu v zmysle čl. 132 ods. 1 Ústavy, je viazaný právnym názorom vysloveným v náleze Ústavného súdu.
(3)
Stratou účinnosti, prípadne platnosti právnych predpisov na základe nálezu Ústavného súdu sa neobnovuje platnosť právnych predpisov nimi zrušených; ak však išlo len o ich zmenu alebo o doplnenie, platí skorší právny predpis v znení platnom pred touto zmenou alebo doplnením.
(4)
Ak preskúmavané právne predpisy stratia platnosť pred vyhlásením nálezu Ústavného súdu, konanie sa zastaví.
§ 41b
(1)
Ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle čl. 132 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku.
(2)
Ostatné právoplatné rozhodnutia vydané v občianskoprávnom alebo správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom, sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté; povinnosti uložené takýmito rozhodnutiami nemôžu byť predmetom výkonu rozhodnutia.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1c) znie:
„1c)
Čl. 132 ods. 1 Ústavy.“.
„§ 54
Ak sťažovateľ vezme svoju ústavnú sťažnosť späť, Ústavný súd konanie o nej zastaví. To neplatí, ak Ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa z dôvodov hodných osobitného zreteľa.“.
„(2)
Ak Ústavný súd rozhodnutie zruší, orgán, ktorý rozhodol vo veci v prvom stupni, je povinný vec znova prejednať a rozhodnúť. V tomto konaní je viazaný právnym názorom Ústavného súdu.“.
„c)
údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom podľa § 59; to neplatí v prípade navrhovateľov uvedených v § 18 písm. a) až e),
d)
návrh na rozhodnutie vo veci podľa § 63 ods. 2.“.
„§ 61
Okrem navrhovateľa sú účastníkmi konania aj politické strany a politické hnutia, ktoré vo voľbách získali zastúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v orgánoch miestnej samosprávy. V konaní o sťažnosti kandidáta (§ 59 ods. 1) sú účastníkmi len sťažovateľ a kandidát, proti ktorému sťažnosť smeruje.“.
„(3)
Sťažnosť musí byť podaná Ústavnému súdu do 30 dní od zverejnenia výsledkov referenda.“.
„§ 72
(1)
K sťažnosti sa pripojí uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o overení alebo neoverení mandátu.
(2)
Lehota na podanie sťažnosti proti uzneseniu o overení alebo neoverení mandátu je 30 dní.“.
„Deviaty oddiel
Konanie o preskúmaní rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky vo veciach rozporu osobného záujmu s verejným záujmom
§ 73a
(1)
Konanie sa začína na návrh ústavného činiteľa alebo vyššieho štátneho funkcionára, ktorého sa týka uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky podľa ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov.1d)
(2)
O podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa pripojí napadnuté uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
(3)
Návrh sa musí podať Ústavnému súdu do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky dotknutému ústavnému činiteľovi alebo vyššiemu štátnemu funkcionárovi.
§ 73b
(1)
Účastníkom konania je navrhovateľ a Národná rada Slovenskej republiky.
(2)
O návrhu koná a rozhoduje senát Ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.
(3)
Ak senát Ústavného súdu zistí, že konanie ústavného činiteľa alebo vyššieho štátneho funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o zamedzení rozporu záujmov vo výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov, uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky senát Ústavného súdu nálezom zruší.
(4)
Rozhodnutie Ústavného súdu je konečné.1e)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 1d) a 1e) znejú:
„1d)
Čl. 12 ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 119/1995 Z. z.
1e)
Čl. 12 ods. 6 ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 119/1995 Z. z.“.
Doterajší Deviaty oddiel sa označuje ako Desiaty oddiel.
„(1)
Zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vydané v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, ktoré sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov; ich neplatnosť nastáva deväťdesiatym dňom po vyhlásení nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov.3)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 3) znie:
„3)
Čl. 152 ods. 2 Ústavy.“.
Čl. II
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Michal Kováč v. r.Ivan Gašparovič v. r.Vladimír Mečiar v. r.